Vsetko alebo nič

E V A U R B A N Í K O V Á

VŠETKOaleboNIÈ

DRZO A BEZ SERVÍTKY O VZ�AHOCH, KTORÉ NÁM VALCUJÚ ZMYSLY

„… výnimoèná prvotina z Evitinho pera. Pre všetky zradené �eny, pre tie, ktoré nevedia,èi ešte niekedy doká�u dôverova� a ¾úbi�, pre tie, ktoré kvôli jednému ne(v)hodnémuchlapovi stratili samy seba, pre ne všetky budetento skvostne napísaný príbeh terapiou...“

Lucia Kollárová, autorka bestselleru By� tou druhou z lásky

„Linda, rozprávaèka príbehu, je zúfalá man�elka, ktorá chce spozna� všetky tváre sexu v meste. Kým sapozrie do zrkadla a zistí, �e u� je aj sama jednou z nich,Evita ju nechá dospie� z frivolnej pô�itkárky na zrelú�enu udobrenú s hormónmi i osudom. So svi�ným štýlomslovenskej Haliny Pawlowskej, s dôvtipným slovníkom a v hravej, navonok bezstarostnej forme. V zmyselnomsvete, kde si jedno citoslovce obèas zaslú�ia obidvepohlavia, je VŠETKO tak, ako má by�. NIÈ však nie jeisté. Všelièo býva v �ivote inak, ako by mohlo by�.“

Dalibor Hladík, publicista

„Koneène humor, koneène svie�i jazyk a reálnepostavy! V�dy som èítala Evitine èlánky, leboboli vtipné a ozajstné, tak�e som sa na tútokni�ku hrozne tešila. Oprávnene.“

Zuzana Fialová, hereèka

„Milujem ¾udí, s ktorými sa nenudím. Evita vtrhla do redakcie Eva a do môjho �ivota akovíchrica. Tehotná 25−roènávíchrica s nádhernými oèami a notesom plným výbornýchnápadov na èlánky.

Tak sme sa zoznámili.Vedela som, �e je pohotová moderátorka, a zakrátko som zistila, �e je i výnimoènánovinárka. O nieèo neskôr som ju spoznala aj ako vtipnú kamarátku, neúnavnú matku a talentovanú hráèku squashu. Evita peèie fantastické koláèe. Píše texty piesní a spieva.Je aj príle�itostná keramièka a brušná taneènica. A dlhoroèná autorka Zakázaných strán. Choroby môjho die�a�a konzultujem zásadne iba s òou. A viem, �e pre kamarátov funguje ako nonstop psychoterapeutka cez telefón. Má rozsiahlu kni�nicu a u� dlho si dávamenavzájom tipy na výborné knihy. Tá posledná mi urobila najväèšiu rados�. Dr�íte ju v ruke.Príjemné èítanie.“

Katarína Patvarošová, šéfredaktorka mesaèníka EVA

Bozkáva ma. Chce sex. Je�išikriste, je�išikriste. ¼avou rukou som sa opierala o jeho predlaktie,

v pravej som dr�ala kabelku.„Pusti ju,“ povedal Jakub.„Èo?“ vydýchla som medzi bozkami.„Tú kabelku. Pusti ju.“Ani bohovi, pomyslela som si, a kabelka padla

na zem.Jakub sa ku mne pritisol, cez trenky, ktoré mal

na sebe, som cítila, �e myšlienky na sex sa lentak ¾ahko nevzdá. Ruka mi tam nevdojak skåzla,dotkla som sa ho, ale potom som dlaò odtiahla.

„Pekne voniaš,“ zašepkal mi do vlasov.„Nevyspím sa s tebou,“ povedala som.„Dobre,“ zdvihol ma, prehodil cez plece a nie−

sol ma... asi do spálne. Mohla som krièa� a kopa� a by� rozkošne ne−

dostupná, viem. Len�e to by som potom nemalaèas premýš¾a�, ako sa z tejto situácie dosta�. Keïma polo�il na poste¾, myslel si, �e vyhral.

„Nie,“ posadila som sa rozhodne.Usmial sa, polo�il ma spä�, bozkával mi krk,

dekolt, dal mi dole ramienka na šatách... Le�alasom ako zamrznutá a premýš¾ala, èi sa u� zaèalMilionár...

Otvorenýpríbeh lásky21. storoèia

z pera známej

moderátorky

a novinárky

EVAU

RBAN

ÍKOVÁ

VŠET

KO

aleb

oNIÈ

obalka.qxp 2.5.2007 21:07 Page 1

Všetko alebo nièVydala

Mgr. Eva Urbaníková – EVITAVydanie prvé.

Copyright © Eva Urbaníková 2007

Jazyková úprava:Darina Belanová, Renáta Kováèová

Obálka a grafický dizajn:Roman Piffl

Tlaè:Dolis, s. r. o., Bratislava

ISBN 978−80−969684−0−4

evita_pc.qxp 25.4.2007 8:52 Page 256

PrológBabka vtedy zomrela neskoro na jar, u� sa vlastne za−

èínalo leto. Bolo dos, horúco, pamätám si to, lebo mi v aute išla naplno klíma, hoci som mala angínu, a tele−fón som h¾adala v oran�ovej kabelke, ktorú nosím, lenkeï je viac ako 25 stupòov. Zatelefonovala mi to mama,ktorá napriek lekárskej profesii smr, svojich blízkychnikdy nezvláda, hystericky plakala a ešte hysterickejšiesa ma pýtala, ako mô�em by, taká pokojná. Nechápala,preèo som okam�ite nenabúrala do prvého ståpa a nero−nila slzy. Babku som ve¾mi ¾úbila. Zosobòovala pre mòavšetko, èo som ako die,a mala rada – prázdniny, èerešnea èerstvý chlieb so slivkovým lekvárom. Prijala som jejsmr, so smutným konštatovaním, �e tak to chodí. Alenie preto, �e by som bola bezcitná mrcha, skôr preto, �esom u� pár dní bola schopná myslie, iba na jedno. NaJakuba.

O dva roky zomrel dedko. Aj to mi zatelefonovala ma−ma. Prerývane vzlykala a mne to stislo srdce, lebo eštetri dni predtým sme spolu sedeli na obede a ja som mus¾úbila, �e sa budem viac usmieva,. Ale neplakala som.Skúšala som si privola, vlahu do oèí tým, �e som naklavíri hrala Memory z muzikálu Cats a pozerala som sana prázdne hojdacie kreslo, v ktorom obyèajne pri tejskladbe sedával. Niè. Prehrabávala som sa vo fotkách, v jeho veciach, v spomienkach. Niè. Stála som nad jehohrobom, poèula smrkanie, tiché poplakávanie a hlboké

5

V Š E T K O A L E B O N I È

evita_pc.qxp 25.4.2007 8:52 Page 5

vzdychy. Cítila som èudné prázdno, zrazu som sa neteši−la na Vianoce, ale neplakala som. Lebo všetky slzy, ktorémi mali tiec, po lícach, to u� dávno mali za sebou.

Kvôli Jakubovi.

6



1.Prvýkrát v tom roku sme s Vandou sedeli na terase

podniku, kam sme zvykli chodieva, v�dy, keï sme okla−mali èas, kolegov, frajerov a zopár dotieravých pseudo−kamarátok. Prvýkrát to poèasie dovolilo a náš stôl bolpripravený tak, ako sme ho na jeseò opúš,ali.

Nahlas som sa smiala.„Si šibnutá,“ teatrálne sa oprela o chrbát stolièky

a spustila: „Keï to na mòa ide, ešte bojujem s presved−èením, �e urèite pri tom èudne vyzerám, tak�e sa tomubránim, a pustím to a� vtedy, keï chlap h¾adá mobil, abyzavolal na psychiatriu.“

„Mici, pred orgazmom myslíš na to, ako vyzeráš, keïho máš?“

„Áno. Som zakomplexovaná.“„A èo robíš, keï ho nestihneš zastavi,?“„V�dy ho stihnem zastavi,.“„To sa nedá!“„Nevedia to len zvieratá, moja.“„A kedy sa rozhodneš, �e ho pustíš?“„Keï ma chlap presvedèí, �e som krásna.“„Ale nie ka�dý vie, �e ,a má o tom presviedèa,!“„Neboj sa, rýchlo to pochopí, preto�e od prvej chvíle,

èo sa ocitneme v posteli, poèúva len moje ospravedlne−nia za to, ako vyzerám.“

„Prosím???“ zakrièala som.

7



„Hovorím ti, �e som zakomplexovaná! Ja tých chlapovproste upozorním na to, �e mám ve¾ké brucho a malékozy.“

„Vanda, ty nemáš ve¾ké brucho.“„Mám malé kozy.“„Keï to chlapovi povieš, okam�ite si to všimne!“„Áno, ale keï�e si chce zakefova,, tvrdí mi, �e krajšie

nevidel.“„A ty mu uveríš.“„Nie, ale upokojí ma to.“„O. k., berme to ako...“„No, to som zvedavá...“„Je to istý úchylný druh predohry.“„Nie je to úchylné, keï vidím, �e mi mu� pozerá na

stehná, poviem mu, �e u� sa, �ia¾, trasú...“„Výborne, Vandi,“ rehotala som sa.„Nemô�em za to.“„U� sa ti nejaký mu� ospravedlnil za to, �e nevyzerá

ako mladý Redford?“„Nie.“„Napriek tomu si si na neho vyliezla a vyšantila si sa.“„Èo ti šibe? Neviem to, keï som hore.“Nieko¾ko ¾udí sa obrátilo, tak nahlas som sa smiala.

Èašník, ktorý nás u� dobre poznal a ktorý sa v�dy tešil,keï sme dorazili, lebo naša prítomnos, s¾ubovala vzruše−nie, prišiel k stolu a opýtal sa, èi si ešte dáme.

„Ja som autom,“ povedala som.„Aj ja,“ pridala sa Vanda.„Tak si ešte dáme, ale u� iba streky,“ obrátila som sa

na neho.„Dnes je vám veselo,“ zbieral zo stola prázdne po−

háre.

8



„Áno,“ odpovedala som. „Áno. Vanda zistila, �e vyze−rá ako nepodarená sestra E.T. mimozemš,ana.“

„No,“ ostal stá, s táckou na polceste. „Patríte k naj−krajším zákazníèkam v tomto podniku.“

„To preto, lebo vieme obleèením zakry, nedostatky,“oznámila mu sucho Vanda.

„Ty nie si kompletná.“„Som zakomplexovaná.“„Milujem ,a, Mica,“ so smiechom som sa k nej

naklonila a pobozkala ju na ústa.„Aj ja teba milujem, zlatko,“ našpúlila pery.Èašníkovi sa pohli nohavice. Obe sme na neho pozre−

li, oèervenel a rýchlo odišiel.„Tak�e ty to nevieš, keï si hore,“ vyfúkla som dym

z cigarety.„Ale asi to viem, ale nie som si istá, èi to robím dobre,

chápeš?“„Skús si pritom èupnú,, chlapi to milujú.“„Mne to pripadá také èudné, keï som hore.“„Lebo ,a vidí, to preto.“„Hlavne nie ka�dému mô�em poveda,, nech ma

vedie... Oni sú v tomto idioti, myslia si, �e ka�dá to vieako pornohereèka a �e keï na òom sedím kolmo napich−nutá, neviem, èo od rozkoše...“

„Tak neseï kolmo!“„Veï nesedím.“„Daj sa do takého uhla, aby ti to bolo aspoò príjemné.“„Je�iš, nebudem sa o tom rozpráva, so �enou, ktorá

je schopná milova, sa za denného svetla!“Vylo�ila som si nohu na prázdnu stolièku. Znovu som

sa zasmiala, lebo som si spomenula na to, ako si Vandavo fakultnej nemocnici odmietla vyzliec, tielko, keï jej

9



mali robi, EKG, a lekár mojej mame vtedy zavolal, �e tobola posledná známos,, ktorú pre jej pekné oèi bolochotný vyšetri,. Mo�no ho vytoèilo to, �e ja som si toEKG cez tielko fotila. Neviem. Bol to starý pán, nikdynebol �enatý a na Vandine vnady pod tielkom sa celkomtešil... Aj keï boli malé.

„Pod¾a mòa to vieš ve¾mi dobre,“ povedala som. „Lenmoc pozeráš televízor.“

Vietor zmenil smer a dym z Vandinej cigarety mi za−halil celú tvár.

„Nešlukuj,“ povedala som. „Bude ti zle.“Zamyslene hodila rukou. Mlèky som jej posunula víno,

ktoré èašník chvatne polo�il na stôl, a na dúšok som vy−pila to svoje. Bolo teplo.

„Vanda, si krásna �ena, nerieš takéto hlúposti.“Pokrútila hlavou a zahasila do polovice vyfajèenú ci−

garetu.„Preèo mám š,astie len na takých hajzlov, ktorí mi

ešte aj povedia, �e by som so sebou mala nieèo robi,?“opýtala sa potichu.

Pokrèila som plecami.„Neviem, moja. Fakt neviem.“Ani jedna z nás netušila, �e o pár dní natrafí na èlove−

ka, ktorý jej v posteli povie, �e jej krásu by na stupniciod jeden po desa, ohodnotil na 6,4. Napriek tomu, �eVanda vyzerala tak, �e som ju ka�dému chlapovi pred−stavovala len s malou dušièkou. Bola kráááásna.

„Išla by som na výlet,“ povedala po chvíli. „Potrebu−jem, aby sme boli spolu, Mici.“

Prikývla som. Viem, o èom hovorila. Muzika, alkohol,náhodní mu�i s hladnými oèami a potom hurónskysmiech, keï sme spolu, samy dve, zaspávali v našomkedysi spoloènom byte.

10



„V utorok máme v antikvariáte koncert.“Pokrútila hlavou.„To je fajn, ale ja chcem tancova,.“„To mô�eš. Aj na stole. Aspoò bude na èo spomína,.“Vanda bola pri tom, keï som prvýkrát v �ivote tanco−

vala v bare na stole. Poznali sme sa len krátko, ale keï u�to nemalo úroveò, stiahla ma dole a povedala, �e buï te−da niekomu daj, alebo poïme domov. A ja som išla. Keïsom tancovala na stole druhýkrát v �ivote, spoznala somErika, ale to je iná príhoda, tam Vanda nebola a mo�nopreto som sa stala prvýkrát matkou.

„Mali by sme si riadne za�úrova,,“ povedala. „Akokedysi.“

A potom sme odišli. Pár hláv sa za nami otoèilo, alena to sme boli zvyknuté.

Nasadli sme do svojich áut, poèkala som, kým Vandana štvrtýkrát vycúva v správnom uhle, a pohla som sasmerom k Erikovmu prenajatému bytu. Èas na dcéru muvypršal.

Volám sa Linda. Mám 27 rokov, dvaapolroènú malúprinceznú Luciu, man�ela Erika, s ktorým u� rok ne�i−jem, a je len otázkou èasu, kedy padne �iados, o rozvod.Obliekam sa do dobrých znaèiek a potrpím si na kvalit−nú kozmetiku. Je nede¾a 20. apríl, doma ma èaká rozèí−taný Wiliam Trevor, koláè, èo som vèera narýchlo piekla,a musím sa ešte stavi, u našich, lebo z Parí�a doniesliLucke darèek. Normálny, spokojný deò. Poèúvam z cé−deèka Jamiroquaia, volám Teovi, predavaèovi v mojomantikvariáte, u� známom medzi ¾uïmi, nech mi napáliJohna Mayera, dávam si do úst �uvaèku a na momentsom bezstarostne š,astná...

Presne o dvadsa, hodín by som mala spozna, Jakuba.

11



2.Moja kamarátka psychologièka mi raz povedala, �e

ka�dé storoèie v histórii ¾udstva je charakteristické jed−nou dominantnou duševnou poruchou, ktorá prirodzenevyplynie z toho, ktorým smerom sa svet uberá.

„A èo najviac trápi ¾udí dnes?“ spýtala som sa a onabez váhania odpovedala:

„Fóbie a úzkosti. Z èohoko¾vek. A ve¾mi ,a�ko zakore−nené.“

Moje ïalšie pozorovanie mi len potvrdilo, �e všetci�ijeme v dobe, keï sa úzkos, z romantiky a zo vz,ahusamého stala morom. ¼udia pred láskou utekajú. Brániasa zamilovanosti, lebo sa boja, �e v nej jeden z týchdvoch zlyhá a oni stratia svoju duševnú rovnováhu. Anineviem, kedy som naposledy poèula o niekom, kto za�ilúprimné vyznanie lásky. So slzami v oèiach, s absolút−nym odovzdaním sa a bez štipky irónie. Ale prsty naoboch rukách by mi nestaèili, keby som zaèala vyratúva,všetky �eny, ktoré boli postavené pred tvrdenia – Vieš, janie som stavaný na vá�ny vz,ah... Vieš, ty si zaslú�iš lep−šieho mu�a... Vieš, ja ti nemô�em s¾úbi,, �e ti budemverný... Fuj! Mnohí priznávajú, �e sa bez rozpakov stre−távajú aj s inými �enami. A sú pyšní na to, �e hovoriapravdu a nikoho nezavádzajú medovými reèami. Uijemev bludnom kruhu povrchných sexuálnych známostí, naktoré chceme èo najrýchlejšie zabudnú,. A keï náhodounatrafíme na niekoho, kto nám vlezie pod ko�u a zaèínanám by, blízky, rýchlo, z posledných síl cestu k nemu za−hatáme, aby sa z toho, nedajbo�e, nevyk¾ula – láska…

Alebo �ijeme vo zväzkoch, ktoré u� dávno stratili svo−je opodstatnenie, sú na smiech nám, našim milencom a všetkým, ktorí nám pre milencov robia alibi... Vo

12



zväzkoch, ktoré sú výsledkom rezignácie – lepšieho u� ajtak nenájdem, tak preèo nespusti, z nárokov?

O. k., o. k., som cynická.Iste.Ale ešte horšie to všetko pôsobí vtedy, keï si uve−

domíme najpodstatnejšiu vec. Ue všetci po pravej lásketú�ime. Prahneme. Po takej, aká je vo filmoch. Za�i, su−cho v ústach, roztrasené kolená, spotené ruky, èakaniena telefón.

Poznám len dvoch ¾udí, ktorí �ijú v nefalšovanom š,ast−nom zväzku. Mojich rodièov. U� to, �e boli jeden pre dru−hého prvou láskou, sa mô�e zda, v dnešnom svete – „naj−skôr si u�i, potom sa via�“, trochu úchylné. Len�e tam sato len zaèína. Keï sme sa raz s Vandou a s mojimi rodiè−mi vybrali na spoloèný víkend do hôr – a u� fakt netuším,ako vznikla táto kombinácia, dva dni len pozerala na to,ako sa dr�ia za ruky, ako sa spolu smejú a ako sa o sebastarajú. V sobotu veèer sa ma pýtala, èi berú nejaké dro−gy, a po zistení, �e sú èistí, sa v nede¾u psychicky zrútila.

„Vidíš, Mici,“ povedala som jej vtedy. „A ja musímtýmto dvom š,astlivcom vysvet¾ova,, �e to oni – nie ja,pochádzajú z inej planéty...“

Dom, v ktorom naši bývali, bol vysvietený. Zaparko−vala som pri Martinovom aute, Lucia vyskoèila a veselosa rozbehla k bráne.

„Ahoj, zlatko,“ vítal ma otec, vzal malú na ruky a po−bozkal ma na líce. „Máš sa dobre?“

„Áno, oci,“ povedala som. V�dy som hovorila, �e samám dobre.

Boli tam všetci. Mama, dve mladšie sestry, babka s dedom, Martin so švagrinou a s „víchricami“, èo bolokrycie meno pre ich dve malé nevychované dcéry. A sused Bohuš.

13



„Tak èo, Linda, stále sama?“ vstával od stola, keï smevošli do kuchyne, a podával mi ruku.

„Stále sama, Bohuš, stále sama.“Pokrútil hlavou.„Strašíš mu�ov svojou nezávislos,ou.“Zasmiala som sa.„Straším seba svojou nezávislos,ou.“„No, no, len nerozprávaj,“ niesla na stôl polievku ma−

ma. „Ešte nie ste rozvedení, niè nie je stratené,“ a skôr,ako som stihla poveda,, �e Erik patrí do predminulejsezóny, oslovila Luciu:

„Miláèik, umyla si si ruèièky?“Oèi sa mi stretli s Martinovým poh¾adom.„Èo si dnes robila?“„Bola som s Vandou.“Zdvihol no�ík smerom k stropu.„Mu�i, traste sa!“A jeho �ena, moja švagriná, poèkala, kým bude úplné

ticho, a potom sladkým hláskom zašveholila:„Lindi, nepribrala si trochu?“

Tak�e, zoznámte sa. Martin.Môj brat. Má o tri roky viac ako ja. O jednu dcéru viac

ako ja. Vie po anglicky lepšie ako ja. A to ja viem po an−glicky výborne. Vyzná sa vo všetkom okrem šoubiznisu.Kupuje si u mòa kni�ky a dokonca ich aj èíta. Má man−�elku. Moju švagrinú. O�enil sa tak zle, �e niekedy simyslím, �e ju zbalil len zo �artu a zabával sa na nej takdobre, �e èakal, èo bude na svadbe. Tam som sa však o zábavu postarala ja. Okolo polnoci som povedala prípi−tok, ktorý si u� nepamätám. Videla som ho párkrát navideokazete a dodnes som jediná, ktorej sa páèi. Mamasa pri òom rozplakala, otec šepkal sestre do ucha, nech

14



u� nepije, a Martin sa so mnou celý nasledujúci rok ne−bavil. Povedala som, èo si myslím. Ue aj keï si berie tonajhoršie, èo v �ivote stretol, �elám mu, aby bol š,ast−ný... V skratke. A on sa urazil. Vybehol za mnou do halyhotela, kde bola hostina, sotil do mòa a vykrikoval, �e saneviem správa,. Krièal minútu, dve, tri, štyri, pä,. Krièalna mòa kvôli �ene, ktorú poznal pár mesiacov, ktorá s ním èakala die,a, a sna�il sa prekrièa, svoj vnútornýhlas, ktorý mu hovoril, �e som jediná, ktorá vie, �eman�elka je v jeho �ivote jeden ve¾ký preš¾ap. Zapálilasom si cigaretu a poslala ho za „�enuškou“. Myslím si,�e keby vtedy okam�ite nezmizol, zmlátil by ma. Bolotretieho septembra. Ïalšie slová sme si vymenili kon−com leta nasledujúceho roku. Èo je však podstatné, �i−vot mi dal za pravdu. Zo švagrinej sa vyk¾ulo zákernémalomeštiacke stvorenie, ktoré všetci len mlèky tole−rovali. A Martin u� dávno neskrýval, �e je z nej unavený.Preèo s òou stále ostával, to bola pre mòa záhada. Akoneskôr povedal Jakub, ktorý ju nikdy nestretol – mo�noje dobrá v posteli.

V ten veèer sa debata obrátila na to, èi je podstatné,aby bol partner, s ktorým �ijeme, pekný.

„No to je peklo,“ povedal Martin. „V�dy som bolza,a�ený na tie najväèšie krásavice, a preto som nikdynemal múdru frajerku.“

„No prepáè,“ zdvihla hlavu švagriná. Nikto si ju ne−všímal.

Martin pokraèoval:„Ale my mu�i to tak máme zakódované. Horšie je, �e

sa rodí èoraz viac �ien, ktoré doká�u odpáli, skveléhochlapa len preto, �e je... tuèný.“

„No a?“ povedala som.„Aké no a? Mu� neplní funkciu ozdoby �eny!“

15



„Ale kvôli nej by sa mal sna�i, vyzera, èo najlepšie!“„No vidíš, presne ako hovorím,“ ukázal na mòa prs−

tom. „Spala by si s tuèným chlapom?“„S akým tuèným?“„Tuèným tuèniakom. Alebo s chlapom s odporným

akné. Alebo...“„Nespala!“„A dokázala by si s takým �i,?“„Nie.“„A preèo?“ znovu na mòa ukázal prstom.„Lebo rapaví tuèniaci sú presne takí istí ignoranti,

egoisti a ješi,áci ako tí, ktorí aspoò nejako vyzerajú!“„Všetci mu�i buïte prekliati!“„Ani keby mal miliardy.“„To¾ký charakter!“ tváril sa prekvapene.„Chlap musí by,... Vieš, èo myslím.“Martin sa veselo smial. Hovorila som ïalej:„To musí by, niekto taký, �e keï sa naòho pozriem,

v�dy si poviem – ó, môj bo�e, toto je naozaj moje?“„Vieš, preèo sa ,a chlapi boja?“„Lebo na nich laèno nepozerám a nesúhlasím so

všetkým, èo hovoria?“„Presne preto!“„Mám sa tvári,, �e jediné cudzie slovné spojenie,

ktorému rozumiem, je Atkinsonova diéta?“„Pekná, chytrá a sebavedomá baba je odsúdená na

�ivot osamote.“„No prepáè...“ ozvala sa švagriná. Nikto si ju ne−

všímal.Martin pokraèoval:„Keï máš odpoveï na všetko, èo chlap povie, tlaèíš ho

do úzkych.“„Neverím, Martin.“

16



„Pozri sa na seba. Pekná. Múdra. Úspešná. Vtipná. A...“urobil pauzu, „...sama. Ak nerátam to, èo máš v noènomstolíku.“

„Martin!!!“ ozvala sa mama z ved¾ajšej izby. Smialisme sa.

„Lepšie je by, sama ako v nesprávnej spoloènosti,“povedala som.

Chcela som ešte nieèo doda,, ale nestihla som.Do izby vošla mama. Pozrela na mòa.„Lucia chce cika,.“

3.Keï od nás Erik odišiel a pochopila som, �e je to

definitívne, lebo si so sebou zobral aj kvetináè so svojounajob¾úbenejšou palmou, ktorú polieval v�dy v stredu a v nede¾u medzi ôsmou a deviatou veèer, vedela som,�e to musím zvládnu, sama. Nikdy som nikomu nehovo−rila o tom, �e u nás doma viazne komunikácia a eštevšelièo iné. A u� vôbec nikto okrem Vandy nevedel, �eErik mal milenku. Zapieral ju, lebo zas nie je padnutý nahlavu, ale mne staèil jeden poh¾ad do jej oèí, keï sme hoboli s malou pozrie, v agentúre, a bolo mi jasné, �e našeman�elstvo zlyhalo. (Okrem toho, ktorá kamarátka píšeesemesky typu – Dnes veèer by si nemohol na dvehodinky vypadnú, z domu?) Zabolelo to, lebo Erik bolmonogamný typ, vinila som z toho vlastnú neschopnos,unies, zodpovednos,, ktorá le�í na pleciach man�elky a matky, ale napriek tomu mi bolo jasné, �e keï somrozchodila Andreja, rozchodím aj Erika... Nerobila somscény, všetko prebehlo ticho, dokonca som dostala ajpusu na rozlúèku. Vy�adovalo si to pár veèerov, sedelasom na balkóne, pila víno, fajèila cigarety, pozerala na

17



oblohu a èakala na ¾ahkos,, ktorá príde v�dy, keï je èlo−vek vyèerpaný zo smútku. Asi by sa aj patrilo trápi, viac,ale keï som bola k sebe úprimná, priznala som si, �e vi−ac ako zlomené srdce mám zlomenú samo¾úbos,... Tentomu� ma nemiloval. Napriek všetkému, èo sme spolupre�ili. A ja som nemilovala jeho. Oèaril ma vtipom,tým, �e pútavo rozprával a �e konal spontánne ako ja.Oèaril ma tým, �e bol skvelým par,ákom, boli sme tím.Našla som v òom druhé ja. Ale to bolo všetko. Môj ded−ko mi èasto hovorieval: „Vieš, Linda, keï miluješ naozaj,strácaš nad sebou kontrolu. Vtedy nie je podstatné, akodlho to bude trva,, èi si toho druhého udr�íš, alebo nie.Láska ,a zahltí a všetko robíš v jej mene, aj keby to ma−lo by, proti tvojim princípom. Pokia¾ budeš svojej láskerozumie, a budeš si ju vedie, odôvodni,, nebude to táosudová.“

V�dy som mu dala pusu na èelo – áno, dedo, tak to je.A myslela som si svoje... Sú iné èasy, dedo.

Mal pravdu. Ako vo všetkom... Keï ide o lásku, súd−nos, ide stranou. O hrdosti nehovoriac. Pri Erikovi sombola presvedèená, �e pravá láska má podobu nášhorýchlokvaseného vz,ahu. Keï šes, tý�dòov po tom, akoma prvýkrát odprevádzal ráno z baru domov a u� tam ajostal a nepohol sa odo mòa, navrhol, aby sme sa vzali,zdalo sa mi to ako najprirodzenejšia vec na svete. Malasom 24 rokov, na èo èaka,? O dva tý�dne sme stáli naradnici, za mnou dojatá Vanda, za ním jeho najlepší ka−marát a ja som povedala áno skôr, ako sa ma na to tenpán s medailou na krku opýtal... Bola som vydatá!

„Som vydatá! Vydatá!“ ví,azoslávne som na druhýdeò v nede¾u otàèala prst s obrúèkou u rodièov na obe−de. Erik sa usmieval, mama sa rozplakala a vybehla z kuchyne, otec zbledol, brat Martin zdvihol oboèie, je−

18



ho man�elka spozornela, lebo cítila škandál, a sestrymlèali, lebo nevedeli, èo poveda,.

„Tvoja mama si toto nezaslú�i,“ povedal otec po tichu,ktoré u� bolo príliš dlhé a v ktorom môj úsmev skysol.

„To si vravel aj pri Andrejovi,“ zakrièala som ukriv−dene.

„To bolo predsa nieèo úplne iné,“ hodil rukou.„Nebolo!“Otec mlèky pokrútil hlavou.„Je to presne to isté! Nebolo prvoradé, èi som si to, èo

sa stalo, zaslú�ila ja, prvoradé bolo, ako sa cíti mama, èona to povedia ¾udia a preèo som taká hrdá, �e nedo−ká�em znies, jednu facku!“ krièala som.

„Ako mô�eš by, taká nevïaèná?“„Preèo sa zaoberáte len sebou? Preèo na veci nepo−

zeráte mojimi oèami?“„Vtedy si sa rozhodla tý�deò pred svadbou, nebolo to

pre nás jednoduché.“„Lebo pre mòa to bolo ohromne jednoduché!“Myslím, �e v ten víkend som otca sklamala. Videla

som, ako na pár minút zostarol, zabolelo to, ale sebeckysom si v duchu hovorila, �e som im len urobila slu�bu potom všetkom, èo za�ili pri kauze menom Andrej...

„Mohli ste nám to poveda, dopredu,“ vstal od stola.„Rád by som ,a odviedol k oltáru... Pochopila by si to,keby si sa na to pozrela našimi oèami.“

Odchádzal za mamou, ešte vo dverách sa obrátil a Eri−kovi povedal:

„Gratulujem.“Erik mu povedal:„Mám najlepšiu �enu na svete.“Ja si to myslím dodnes, on u� má iný názor. Ale to je

jeho problém...

19



Otec sa v rozhovore k našej svadbe nikdy nevrátil.Nikdy nevidel fotky, na ktorých mám biele šaty. Mama o nej nehovorila vôbec. Ale keï Erik od nás s malou Lu−ciou odišiel, v jej oèiach som videla – vidíš, tu to máš!

V ka�dom prípade, nemohla som sa utápa, v seba¾ú−tosti. Lucia mala rok a pol. Jej výchova ostala na mne.Netušila som, aké je to by, sama.

Bez mu�a. Vo ve¾kom byte, ktorý treba spláca,. V by−te, kde bolo treba meni, �iarovky. Do ktorého bolo trebanosi, šes,kilové balenia minerálok a dvanás,kilové bale−nia mlieka. Plati, opatrovate¾ku, chodi, do práce, vari,,tvári, sa pred malou, �e sme úplná rodina aj bez ocka.Vo svete, kde ide viac o to, kto z koho, ako o lásku. A èosom nemohla urobi, vôbec – ukáza, našim, �e viem, �esom zlyhala. Hovori, svojim ¾uïom v obchode, ktorí dlhoniè netušili, aké je ,a�ké skombinova, všetko tak, aby tovyzeralo jednoducho. Musela som by, silná, vyrovnanáa schopná popasova, sa s tým, èo som si navarila.

Ešte ve¾akrát potom na mòa Erikov odchod padol ako,a�ký balvan, ktorý som dokázala odvali, len s vypätímvšetkých síl. Ešte ve¾akrát som sa vracala spä, a h¾adalachybu, ktorú som urobila. Ešte ve¾akrát som si predzrkadlom mejkapom zakrývala tmavé kruhy pod oèami,ktoré by prezradili, �e nie som a� taká statoèná, ako vy−zerám. Ešte ve¾akrát som sa musela nadýchnu,, aby somnaplnila prázdne srdce nieèím, èo by som mohla po−núknu, inému mu�ovi. Lebo s prázdnym srdcom samilova, nedá... Neh¾adala som ho. Vedela som, �e príde.Ale vedela som aj to, �e musím by, opatrná. Nemô�emšliapnu, ved¾a. Zvládla som Andreja. Zvládla som ajErika...

Ale cítila som, �e ïalší omyl u� bude sakra bolie,.

20



Documents

Vsetko alebo nič