Víťazný nástup fašizmu- prvá fáza vojny na

frontoch Európy a zámoria

• Juraj Angelovič • Martin Onderko• III.C

Útok na Poľsko• 1. september 1939- Nemecko napadlo Poľsko. Tento

čin znamenal začiatok 2. svetovej vojny. • 3. september 1939- Spojenci (VB a Francúzsko)

vypovedali Nemecku vojnu. • Početne silná, no zastaralo vyzbrojená poľská armáda

nemohla bez cudzej pomoci dlho čeliť moderne pojatej vojne za pomoci letectva- blitzkriegu- bleskovej vojne v podaní Wehrmachtu (nemecké pozemné ozbrojené sily).

• Naviac 17. septembra vtrhla do Poľsko z východu Červená armáda ZSSR. Poľsko po hrdinskom odpore podľahlo za 4 týždne.

• 28. septembra bola podpísaná dohoda medzi ZSSR a Nemeckom. Obaja agresori si rozdelili územie Poľska.

Zimná vojna

• November 1939- po páde Poľska útočí ZSSR podľa paktu Molotov- Ribbentrop z 23. augusta 1939 na Fínsko.

• Červená armáda napriek drvivej početnej prevahe nedosiahla rýchle víťaztvá kvôli dobre organizovanému odporu Fínov, skvelej taktike, znalosti územia a ťažkej zime. ZSSR nakoniec po obrovských stratách vo februári 1940 zvíťazil, získal asi 11 % fínskeho územia a dôležité prístavy.

Weserübung

• Jar 1940- Operácia Weserübung. Bol to útok Nemcov na Dánsko a Nórsko. Dánsko sa vzdalo bez boja.

• Iná situácia nastala v Nórsku. Armáda malej krajiny podporovaná expedičným zborom VB a Francúzska pripravila Wehrmachtu a Kriegesmarine (nemecké vojnové loďstvo) veľké straty, boje skončili až 10. júna 1940.

• Nemci takto zaistili transport veľmi dôležitej železnej rudy zo Švédska, získali dôležité letecké a námorné základne, ktoré neskôr využili v boji proti VB i ZSSR.

Invázia na Západ• Po obsadení Poľska, Nórska a Dánska sa Nemci obrátili

proti západným Spojencom. • 10. máj 1940- invázia na Západ. Holandsko, Belgicko a

Luxembursko boli okamžite prevalcované. Francúzsko sa za pomoci Britov spoliehalo na Maginotovu líniu- sústavu opevnení pozdĺž hraníc s Nemeckom. Táto mohla spĺňať tak nároky 1. svetovej vojny, no proti blitzkriegu nemala šancu. Wehrmacht urobil tzv. ´´rez kosákom´´- obchvat Maginotovej línie. Z Beneluxu sa dostal do Normandie na pobreží Atlantiku. Britský expedičný zbor, asi 330 tisíc vojakov, bol evakuovaný z Dankuerqu koncom mája. Wehrmacht potom postupoval na Paríž a 14. júna ho bez boja obsadil. Nasledoval postup k Stredozemnému moru a južnej časti nemeckej hranice. V Alpách začala talianská ofenzíva. Bola však málo úspešná. Francúzsky odpor bol aj tak zlomený. Koncom júna sa vzdali posledné jednotky obkľúčené na Maginotovej línii.

Dôsledky invázie na Západ

• Nemecko sa obsadením Francúzska pomstilo za potupu z 1. svetovej vojny. Krajina bola rozdelená na dve časti:

• Sever Francúzska obsadili Nemci kvôli leteckým a námorným základniam- okupovaná časť.

• Na juhu Francúzska bola vytvorená Vichistická republika na čele s maršalom Pétainom, hrdinom 1. svetovej vojny. Ten však kolaboroval s nacistami. Zahraničný odboj viedol generál Charles de Gaulle, s Národným výborom Slobodné Francúzsko. Po úspechu na Západe sa Hitler obrátil proti Veľkej Británii. Na jej čele však už stál nový ministerský predseda, zástanca rázneho postupu voči fašizmu, minister námorníctva z čias 1. sv. vojny, Winston Churchill.

Bitka o Britániu alebo Luftwaffe vs. RAF

Mocnosti Osi mali po páde Francúzska v Európe posledného nepriateľa- Veľkú Britániu. Nemecké letectvo- Luftwaffe chcelo ovládnutím vzdušného priestoru pripraviť pôdu pre inváziu na ostrovy. Bolo už aj naplánované vylodenie v septembri 1940- operácia Seelöwe (Morský lev). Tá sa však nikdy neuskutočnila. Luftwaffe útočila na letiská RAF (Royal Air Force-britského vojenského letectva) a nebola ďaleko od víťazstva.

Najintenzívnejšie boje prebiehali v auguste a septembri 1940. Straty oboch strán boli približne rovnaké.

Na začiatku septembra však prišla osudná chyba, Nemci zmenili taktiku a začali najmä v noci útočiť na veľké mestá. Coventry bolo zrovnané so zemou a Londýn ťažko poškodený. To však poskytlo RAF čas na regeneráciu síl, jeho letiská viac neboli ohrozované. Nastal o brat, RAF získala prevahu. Významnú úlohu tu hrala obraná sieť radarov. Straty Luftwaffe narastali a tak prehrala bitku o Britániu.

Bitka o Atlantik Počas celej vojny bola Británia závislá na dodávkach

tovaru z USA. Nemecké hladinové loďstvo bolo slabšie ako britské, preto Nemci využívali najmä ponorky. Tie operovali v skupinách, tzv. ´´vlčích svorkách´´. Táto taktika bola veľmi úspešná a konvojom v Atlantiku spôsobovali veľké straty.

Severná Afrika

• Mussoliniho sen o obnove slávy rímskeho impéria doviedol Talianov v r.1940 k vojne v sev. Afrike (Tunisku, Líbyi, Egypte ). Briti však s ľahkosťou zastavili taliansky postup a sami prebrali iniciatívu. Preto Hitler vyslal na pomoc nemecký Africký zbor- Afrikakorps pod velením slávneho poľného maršala Erwina Rommela, známeho aj ako ´´líška púšte´´. Ten zastavil britský postup a neskôr dosiahol až na egyptské hranice.

Balkán • Taliani zaútočili v roku 1940 aj na Grécko z Albánska.

Boli však opäť (tak ako vždy) neúspešní. Preto situáciu na jar 1940 zachraňoval Wehrmacht. Dobyl Juhosláviu, Grécko, Krétu. Veľmi dôležitú britskú základňu na Malte sa im však nikdy nepodarilo zlomiť. Bulharsko, Maďarsko a Rumunsko boli spojencami Osi. Ofenzíva na Balkáne mala slúžiť aj na zabezpečenie južného krídla v rámci plánovaného útoku na ZSSR.

Barbarossa

• Ani prehra v Bitke o Britániu neodvrátila Hitlera od útoku na ZSSR. Cieľmi tejto ofenzívy bolo privlastnenie si obilnice ZSSR- Ukrajiny a nerastného bohatstva, najmä ropy na Kaukaze. Takisto ZSSR pre Nemcov symbolizoval ich vysnívaný ´´lebensraum´´- životný priestor.

• Spočiatku blitzkrieg skvele fungoval. Červená armáda bola nepripravená, Wehrmacht ju zaskočil a zasadil tvrdé údery. Nemci rýchlymi útokmi obkľučovali a zajímali veľké sovietske zoskupenia v tzv. ´´kotloch´´. Avšak sila ČA rástla a takisto rástli straty Nemcov. Na jeseň začal útok na Moskvu. Nemci však podcenili ruské podnebie, veľkosť tejto krajiny, jej materiálne i ľudské zdroje. Naviac ČA na ústupe uplatňovala taktiku ´´spálenej zeme´´- Wehrmachtu sa nesmelo dostať do rúk nič využiteľné na dobytom území. Nemecký teror na okupovaných územiach vyvolal vznik silného partizánskeho hnutia.

• Wehrmacht jednoducho precenil svoje sily a ofenzíva v decembri 1941 zamrzla pred Moskvou. Vidno tu veľkú analógiu s Napoleonom z roku 1812. Hlavné mesto sa im nepodarilo dobyť. Nemci viac na východnom fronte nepostúpili. Útok na ZSSR sa im nakoniec stal osudným.

Pearl Harbor • Japonsko kvôli chystanej

ofenzíve v Tichomorí muselo vyradiť z hry ďalšiu mocnosť v tomto priestore- USA.

• 7. 12. 1941 Zaútočila flotila japonských lietadlových lodí na námornú základňu USA- Pearl Harbor na Havaji.

• Americká pacifická flotila bola vážne poškodená, väčšina lodí potopená. Začala vojna v Pacifiku. Japonci dosiahli veľké úspechy- dobyli Indonéziu, Filipíny, Novú Guineu. Kontrolovali obrovský priestor od Barmy po Novú Guineu. Dobyli aj ďalšiu základňu Američanov, Guadalcanal. Pearl Harbor bol taktickým úspechom Japoncov, no obrátil proti nim najväčšiu ekonomiku sveta, ktorú jednoducho poraziť nemohli. Američania im v roku 1942 pripravili prehry v bitkách pri Midwayi a v Koralovom mori. Japonské úspechy sa týmto skončili.

• V rokoch 1939 až 1941 sme boli svedkami veľkých úspechov mocností Osi. Tie však do vojny na strane Spojencov zatiahli USA a ZSSR, veľmoci, na ktoré už nestačili. Vo vojne nastal obrat a víťaziť začali Spojenci.