VISIONS

01 2010CENA: 1,96 € | 59 Sk

ISSN 1337-0014

ľ u d i a t e c h n o l ó g i e i n o v á c i e

WWW.VISIONS.SK

Z BITOV BUDÚ QUIBITY

AJ ELEKTROMOBIL MÔŽEJAZDIŤ AKO FERRARI

HORÚČKA MODREJPLANÉTY SA ZVYŠUJE

www.siemens.com/microset

LOGO! a S7-200

Veľké riešenia pre malé aplikácie

Koordinácia ľudí a plynulý tok informácií sú súčasťou bezproblémovej existencie úspešnej firmy.

Spoločnosť Siemens uviedla na trh prostriedok na zlepšenie manipulácie s dátami v podobe čipovej

karty iCard. Je to informačný systém personálnej identifikácie, ktorý sa osvedčil. Teraz prichádza

na trh s novým, sofistikovanejším a funkčnejším ekvivalentom. Jeho veľkou devízou je zhromažďovanie

informácií o zamestnancoch v širokom zábere a značná úspora nákladov. Rieši napríklad problémy

evidencie zamestnancov, efektivitu výroby a uľahčuje proces plánovania.

www.siemens.sk/icard

Rozšírili sme vaše možnosti

iCard vám prinášanový priestor

iCard 220x280.indd 1 5.6.2009 11:02:27

Vážení čitatelia, milí priatelia,hoci už prešlo pár týždňov od kodanského samitu o klimatických zmenách, stále sa neviem zbaviť pocitu

premárnenej príležitosti. Z pripravovanej dohody, ktorá mala vyše 180 strán, sa hlavy dvesto štátov dokázalidohodnúť iba na troch. Ako by už to nestačilo, výsledný dokument podpísalo iba niekoľko z nich. Ostatní savraj pridajú neskôr. Čo ma najviac mrzí, je naša neschopnosť triezvo sa pozrieť na problém otepľovania. Ani lensami vedci sa nedokážu zhodnúť na príčinách klimatických zmien – a namiesto vecnej diskusie sa obviňujú,že jedna skupina „pritvrdzuje“ údaje, aby získala granty na svoju činnosť, druhá zasa zľahčuje riziká otepľovania,pretože čerpá peniaze z iných zdrojov. Nechcem robiť sudcu, ale obávam sa, že ak budú aj o zemskej klímerozhodovať len partikulárne záujmy určitých skupín, všetci stratíme priveľa času. O to menej nám ho zostanena účinné opatrenia, ak bude treba znížiť riziká vyplývajúce z ľudskej a priemyselnej činnosti. A neochotaštátov prijať vážne rozhodnutia naše časové limity ešte viac skracuje.

Vladimír Slezákgenerálny riaditeľ a predstaviteľ

spoločnosti Siemens na Slovensku

EDITORIAL .................................3

FOTOFASCINÁCIA .....................4

NOVINKY ....................................6

ĽUDIAInterviewFloortje Jeukensová: Prvých päťhviezdičiek v Bratislave ............10

My VisionsJán Turňa: Dialóg medzi živým a neživým.......................40

KomentárĽubomír Jurina: Amerika mení (stráca) smer....................41

TÉMA ČÍSLAHorúčka modrej planéty sa zvyšuje.................................14Ostali iba tri stranyKodanský vlak nám utekáSprisahanie klimatológovAké zelené sú európske metropoly?

TECHNOLÓGIEZdravieStačí jedna kvapka, milý Watson ..............................20

DopravaSoftvér, ktorý dáva krídla ...........22

Ako vznikáKým si prečítame časopis .........24

HistóriaAko to bolo so sieťou?...............28

INOVÁCIEBudúcnosťKam kráča internet ...................30

DopravaŠanca prr elektromobily ...........32

ITZ bitov budú quibity .................34

BezpečnosťKto ide s davom? .......................36

LIFESTYLEArchitektúraŠperky z horších čias ................42

Auto MotoAj elektromobil môže jazdiť ako Ferrari ......................46

PremiumŽivot v digitálnej domácnosti ...48

ŠportGuľatý projektil.........................50

Art VisionsReštaurovanie? Veda aj umenie...52

Digitálne hračky .....................54

VISIONSČasopis o ľuďoch, technológiách a inováciách

Vydáva: Siemens s.r.o.Stromová 9, 837 96 BratislavaRočník 5 / číslo 1Vychádza štvrťročneJazyk vydávania: slovenský

Šéfredaktor: Ľubomír Jurina

Redakčná rada: Tomáš Kráľ,Martin Noskovič, Peter Briatka,externí spolupracovníci

Informácie o možnostiach inzercie a predplatnomzískate na telefónnom čísle: 02 / 59 68 21 64 alebo na e-mailovej adrese: visions.sk@siemens.com.

Grafická úprava a layout: Linwe, s.r.o.Tlač: DiPrint, s.r.o.

Evidenčné číslo MK SR: 3479 / 2005,ISSN 1337 – 0014Kopírovanie alebo rozširovaniemagazínu, prípadne jeho častí,výhradne s povolením vydavateľa.

Neoznačené texty a fotografie:Siemens, archív redakcieFotografia na titulnej strane: Gettyimages

01 2010VISIONS

14 46

54

Najväčšia vianočná hviezda z diód

Deväťtisíc LED diód rozsvietilo začiatkom decembra najväčšiu vianočnú hviezdu na svete. Nachá dzalasa niekoľko kilometrov od bavorského Mníchova, v tesnej blízkosti štadióna Allianz aréna. Vzniklav spolupráci multimediálneho umelca Michaela Pendryho a spoločnosti Siemens, keď farebnýmidiódami osadili vrtule veternej elektrárne. Po vyše ročných prípravách sa podarilo vytvoriť animácieprispôsobujúce sa aktuálnej rýchlosti svetla. Diódy sú k listom pripevnené špeciálnym lepidlom,ktoré na koncoch vrtule dokáže odolať preťaženiu až 20 G. To je trojnáso bok hodnôt, akým súvystavení astronauti pri štarte vesmírnej rakety.

4 5 VISIONS 01 2010

F O T O F A S C I N Á C I A

6 7 VISIONS 01 2010

N O V I N K Y

Siemens predstavil rádiológom niekoľko noviniek Na marcovom Európskom rádiologickom kon- grese vo Viedni predstavila spoločnosť Siemensniekoľko významných noviniek. Kongres hľadalod povede na aktuálne otázky zdravotníctva – akovyhodnocovať rastúce množstvá medicínskychúdajov za čoraz kratší čas a ako dosiahnuť, abysa aj pri tlaku na redukciu nákladov zvyšovalakvalita starostlivosti o pacienta. Sektor SiemensHealthcare preto predstavil najmä inovácie v me- dicínskom zobrazovaní a diagnostike. Zodpo-vedajú novej vývojovej stratégii, ktorú nemeckýkoncern označuje ako „Images, my way“. Do tejtokategórie možno zaradiť napríklad nový softvérna správu zobrazení a na diagnostiku Syngo.via.Ďalšou novinkou je systém Syngo.plaza, ktorýumožňuje v rámci jednej pracovnej stanice spájať2D, 3D a 4D diagnostické zobrazenia. Koncerntakisto predviedol nové tomografické systémymagnetickej rezonancie Magnetom Aera (1,5 T)a Magnetom Skyra (3 T). Obsahujú inovovanú4G technológiu zobrazovacej matice TIM a me-cha nizmy na optimalizáciu denných výkonovDOT, ktoré zvyšujú produktivitu skenovania ažo 30 percent. Nový rad skenerov počítačovejtomografie Excel Edition sa zasa vyznačujepriaznivým pomerom ceny a výkonu. Aj ino-vované ultrazvukové riešenia vďaka vyššejhustote dát, účinnejšiemu toku pracovnýchčinností a inteligentným klinickým aplikáciámposúvajú diagnostikovanie na novú úroveň.Na rádiologickom kongrese Siemens predstavilaj Biograph mCT, prvý molekulárny počítačovýtomograf na svete, ktorý umožňuje robiť vy-šetrenia jedným systémom v rámci nukleárnejmedicíny a rádiológie.

Senzory, ktoré nepotrebujú batérie a údržbuSpoločnosť Siemens vyvinula rad energeticky nezávislých rádio-vých snímačov, ktoré získavajú energiu nevyhnutnú na svojuprevádzku pria mo z okolitého prostredia – zo slnečného žia-renia alebo vibrácií, ktoré pohlcuje piezoelektrická súčiastka,teplotné rozdiely zasa na energiu premieňa termočlánok. Inšta- lácia senzorov potom nevyžaduje žiadne elektrické vedenie a poich spustení dokážu fungovať mnoho rokov bez údržby. Vďakatomu môžu merať aj na prí strojoch na nedostupných miestach,pričom získané informácie odosielajú rádiovým signá lom. Tech-nológia je zameraná na vykonávanie automatického monitoro va- nia činnosti rozličných zariadení umiestnených predo všetkýmv odľahlých a ťažko dostupných oblastiach. Chod priemyselnýchpodnikov tak možno lepšie kon trolovať a odhaliť oveľa skôrnapríklad materiá lové opotrebenie, čím sa zabráni nákladnýmvýpadkom vo výrobe. Významnou oblasťou pre aplikáciu rádio- vých senzorov je priemyselné inžinierstvo, predovšetkým vý-stavba závodov. Bezdrôtové snímače sú vhodné aj pre riadiacesystémy budov, v rámci energetiky sa môžu vy užívať na moni-torovanie napríklad nadzemných elektrických vedení.

Veľký Británia zverejnila dokumentáciu o UFOBritské ministerstvo obrany zverejnilo roz-siahlu kolekciu záznamov o pozorovaní UFO.Archívne záznamy z rokov 1994 až 2000 obsa-hujú 24 obrázkov a približne šesťtisíc strándokumentácie o neidentifikovateľných lieta-júcich objektoch s mnohými svedectvami. V nie -kto rých prípadoch sledovali neznáme úkazystovky ľudí. UFO videli aj vojaci, policajti či piloticivilných lietadiel. Jedným zo zdokumentova-ných prípadov je výpoveď muža z Ebbw Valevo Walese. V noci 27. januára 1997 išiel v aute,keď zrazu uvidel neznámy objekt v tvare trubice.Teleso sa priblížilo k jeho autu a spôsobilo, žemobilný telefón i autorádio prestali fungovať.Neskôr pocítil fyzickú nevoľnosť a prejavilo sau neho kožné ochorenie, preto musel vyhľadaťlekára. Dokumentácia o pozorovaní UFO je voľ nedostupná na portáli britského Národného archí -vu. Informoval o tom server Gnosis9.net.

Obrovská veterná armáda na moriNajväčší veterný park na otvorenom mori nasvete Horns Rev II nedávno začal svoju prevá-dzku v Severnom mori. Armáda 91 veternýchturbín, ktoré vyrobili v závode spoločnosti Sie- mens v Dánsku, je výkonom 210 MW schopnádodávať energiu pre dvestotisíc domácností. Kaž -dá z turbín má hmotnosť tristo ton a týči sa dovýšky sto metrov nad hladinou mora. Každý šesť -desiatmetrový pylón nesie vrtuľu s priemerom45 metrov. Keď sa rozkrúti, rozráža vzduch rých-losťou 220 kilometrov za hodinu. Životnosť saaj v tvrdých podmienkach plánuje na vyše dvad- sať rokov. Mimoriadne vysoká spoľahlivosť jeveľmi dôležitá najmä kvôli tomu, že náklady naúdrž bu sú na voľnom mori vyše desaťnásobnéoproti pevnine. Popri tejto nevýhode však morsképarky prinášajú mnoho pozitív. Rýchlosť vetrovje tu oveľa stálejšia, dodávky prúdu sú pretostabil nejšie a v neposlednom rade veže nepre- kážajú v krajine.

Sicore rozpozná značky pri rýchlosti 200 km/hSystém Sicore je automatický systém rozozná va nia dopravných značiek(ANPR – Automatic Number Plate Recognition) novej generácie, ktorý navrhlaspoločnosť Siemens Mobility. Obsluhuje širokú paletu aplikácií pre monito- ring parkovacích miest a ochranu proti krádeži, meranie rýchlosti vozidlaa trvania jazdy, ako aj výberu mýta. Vďaka infračerve ným LED dió damposkytuje Sicore rovnako kvalitné snímky cez deň aj v noci, pričom identi-fikácia vozidiel nie je problém ani v dvestokilo metrovej rých losti. Kamerumožno nainštalovať na všetky štandardné konštrukcie pri cestách, napríkladna nadzemné podpery uchytávajúce dopravné značky, tyče alebo zábradliemosta. Systém Sicore umožňuje sledovať až dva dopravné pruhy sú čas ne,a to aj protismerné. V porov naní s pred chá dzajúcimi technológiami vyžadujemenej kom ponentov. Vďaka špeciálnym algoritmom rozoznáva poznávacieznačky vozidiel z rozlič ných krajín automaticky, bez dodatočného spra cúva niasnímok.

8 9 VISIONS 01 2010

N O V I N K Y

Čínsky rekord: osemstotisíc voltov Provincia Jün-nan v Číne sa čoskoro stane miestom so zaují- mavých technickým rekordom. V tomto roku sa tu plánujespustenie jedného z najdlhších vedení jednosmernéhoprúdu veľmi vysokého napätia (tzv. High Voltage DirektCurrent – HVDC) s rekordným napätím 800 kV. Teraj šiespoje fungujú na maximách „len“ okolo 500 kV. A prečopráve v Jün-nane? Oblasť je bohatá na rieky, na ktorýchčínska vláda postavila nové vodné elektrárne alebo výraznerozšírila existujúce. Spoj bude viesť energiu do 1 400 kmvzdialenej oblasti Kuang-tung, prímorskej provincie s veľko-mestami Hongkong, Šen-čen či Kuang-čou. Okolo päť milió novtamojších domácností bude zásobovať výkonom 5 000 MW.Celé zariadenie nie je výnimočné len vzdialenosťou, na ktorúprúd prenáša, či extrémnym napätím. Použitie jednosmer né -ho prúdu s napätím 800 kV totiž výrazne znižuje straty, ktorépri prenose vznikajú. Na tomto spoji to bude iba päť percent,zatiaľ čo pri použití bežných technológií by to bolo celých13 percent.

Najtenšie svetlo na sveteHoci svetelné diódy LED (Light Emiting Diode) sa využí-vajú už niekoľko desiatok rokov, až dnes nachádzajúširoké uplatnenie v každodennom živote ako zdroje svetla.Veľkou výhodou je okrem dlhej životnosti tiež výraznáúspora energie – až 80 percent v porovnaní s klasickýmižiarovkami. Ale na obzore sa už črtajú ich nasledovníčky– organické LED (Organic Light Emiting Diode). Ide o nie- koľko mikrometrov tenké vrstvy organickej látky, ktorávydáva svetlo, ak ňou prechádza elektrický prúd. Výhodysú evidentné: nielenže sú ako klasické LED veľmi úsporné,ale prinášajú úplne nové možnosti na trh osvetľovacejtechniky. Predstavte si sklenú dosku, ktorá by zároveňfungovala ako zdroj svetla. Alebo tapetu či plastovú stenu.To všetko bude možné, vedci však musia rozlúsknuť nie- koľko orieškov. Najdôležitejším je spôsob, ako panelyOLED vyrábať s prijateľnou cenou. Výskumníci z labo-ratórií spoločnosti OSRAM, dcérskej firmy spoločnostiSiemens, vyvinuli prvý komerčný panel, ktorý možnopoužiť na interiérové osvetlenie. Má priemer osem centi- metrov, napriek tomu je len 2,1 milimetra široký a váži24 gramov. Cena vyše 250 eur ho však predurčuje skôrpre luxusné interiéry.

Korytnačka na magnetickej rezonanciiMedzi najmodernejšie medicínske diagnostické metódy patrí nespornemagnetická rezonancia. Na škodu všetkých majiteľov domácich mazná-čikov bolo jej použitie donedávna vyhradené len pre ľudí. Medicínskadivízia spoločnosti Siemens nedávno vynašla špeciálne vinutie, ktoréumožnilo skonštruovať prístroj vhodný aj pre zvieratá. Pomáha takveterinárom presne určiť diagnózu a stanoviť cielenú liečbu. Prístrojmagnetickej rezonancie odhaľuje tiež niektoré tajomstvá prírody – nasnímke napríklad vidíte telo korytnačej samičky aj s vajíčkami. Doterazbolo možné zvieratá vyšetrovať len pomocou röntgenov či ultrazvuku.Na rozdiel od ľudí však treba zvieratá pred vyšetrením uviesť do umeléhospánku, pretože nevydržia niekoľko minút nehybne ležať.

Siemens otvoril centrum IT riešení pre priemyselSpoločnosť Siemens otvorila v Žiline svoj Technology Lab – technologické centrum priemyslu. Ideo showroom s funkčnými zmenšeninami riešení pre priemysel, ktoré si riadiaci pracovníci môžupozrieť a presvedčiť sa o ich výhodách pre svoj podnik. K vyššej efektivite a k nižšej nákladovostivýroby môžu prispieť riešenia ako Digitálna továreň, iCard, Power Management, Rádiofrekvenčnésystémy, Sledovanie výroby či Virtualizácia. Doterajšie implementácie dokazujú, že do jedinéhoroka možno zabrániť úniku zdrojov v státisícoch eur. Technology Lab má priamo v Žiline podporutroch stoviek IT vývojárov. „Počas ostatných dvanástich mesiacov sme počúvali našich zákazníkov.Snažili sme sa prepojiť ich výrobné postupy a situáciu, v ktorej sa nachádzajú, spolu s návrhmi nazlepšenie a s naším IT know-how. Výsledkom je Technology Lab v Žiline,“ povedal Florián Kevickýz divízie Siemens IT Solutions and Services. Prvotná ponuka ôsmich riešení prezentovaných Tech no- logy Lab vychádza z problémov, ktorým výrobné podniky v súčasnosti čelia najčastejšie. Každéz nich sa dá použiť samostatne, ale zároveň všetky dokážu vzájomne spolupracovať a možno ichprepojiť s rôznymi informačnými systémami.

Vlak pre dopravu na letisku nepotrebuje vodičaAirval je nový vlak z dielne spoločnosti Siemens, ktorý umožní, abysa pasažieri medzi terminálmi veľkých letísk prepravovali rýchlejšie a flexibilnejšie. Vďaka opakovanému využitiu energie vznikajúcej pribrzdení je navyše energeticky úsporný. Využitím moderného riadiacehosystému možno pri mimoriadnom náraste počtu pasažierov čakajúcichna prepravu zvýšiť kapacitu linky z tisíc až na 30-tisíc cestujúcich. Takéto operatívne riešenia umožňuje najnovšia verzia kontrolnéhosystému Trainguard MT CBTC, ktorý je schopný prenášať informácieo aktuálnej polohe vlaku alebo jeho rýchlosti v reálnom čase. Modelvlaku Airval otestovali na letisku Charla de Gaulla v Paríži, druhomnajväčšom letisku Európy. Vzdialenosť medzi troma terminálmi,ktorá za normálnych okolností trvá autobusu dvadsať minút, zvládolza osem. Nový letiskový vlak nepotrebuje ľudského vodiča, pohybujesa na kolesách s pneumatikami, pričom môže dosiahnuť maximálnurýchlosť 80 km za hodinu. Pri projektovaní vlaku sa bralo do úvahy aj pohodlie pasažierov. Veľké okná, klimatizácia a obrazovky s dyna-mickým informačným systémom navrhli tak, aby cestujúcim spríjem- nili jazdu.

Plastové obaly sa budú používať ako hnojivoPribližne sedem percent svetovej produkcie ropy a zem- ného plynu pripadá na výrobu plastov, ktorých sa ročnevyprodukuje viac ako 150 miliónov ton. Britskí vedciz Imperial College London vyvinuli rozložiteľný plast,ktorého základom je lig no celulóza. Ide o rastlinnýpolysacharid, ktorý sa získava z rýchlo rastúcich dre-vín, tráv alebo biomasy pochádzajúcej z poľno hospo- dárskeho odpadu. Plast vyrobený z lignocelulózyobsa hu je veľké množstvo sacharidov bohatých nakyslík, ktoré mu dovoľujú absorbovať vodu a rozkla-dať sa na neškodné látky. Plastový obal z jedla takbudeme môcť zahrabať do kompostu rovnako akozvyšky zeleniny a po čase ním pohnojiť záhrad ku.Jednorazové obaly na jedlo však nie sú jedinou apli-káciou lacného zeleného plastu. Rozložiteľnosť a ne-toxicita z neho robia aj ideálny medicínsky materiál,napríklad na výrobu chirurgických nití či liekovýchkapsúl. Novej technológie by sme sa mohli dočkať o dva až päť rokov. Informoval o tom Engineering andPhysical Sciences Research Council.

10 11 VISIONS 01 2010

Prvých päť hviezdičiek v BratislaveHotel je viac ako posteľ v cudzom meste. Môže to byť prostredie a služby, ktoré premeniačas na príjemný zážitok. Hotelierstvo sa dá robiť dobre aj zle. Rozdiel je viditeľný na prvýpohľad. Dobrý hotel sa pozná nielen podľa ceny, ale najmä podľa ľudí. Generálna riaditeľkabratislavského hotela Sheraton Floortje Jeukensová tvrdí, že na rozlíšenie často stačí úsmev.

AUTOR: EDUARD ŽITŇANSKÝFOTO: EMANUEL BOSON

I N T E R V I E WĽ U D I A

Prečo je Sheraton v Bratislave?Pre sieť Starwood rozhoduje vždy niekoľkovecí, napríklad aká je to krajina, akí sú partneri,s ktorými môžeme spolupracovať. Slovenskobolo vo výbere už dlhšie, čakali sme a hľadalisprávneho partnera. Je pravda, že značka máviac takzvaných royal turistov, návštevníkov,ktorí prichádzajú kvôli krajine. Bratislava jednes ešte stále viac biznis destináciou. Ale biz-nismen, ktorý sem príde, hoci aj s cieľom pod-ni kať vo Varšave, je pre nás dobrým klientom.Takže, ak sa pýtate aj na konkurenciu, je pre násdô le žitejšie tu medzi konkurenciou byť, akov nej vyhrávať.

Doteraz zákazníci hotelov rovnakej triedyako Sheraton bývali vo Viedni a do Brati sla vysa iba presúvali na rokovania. Bol dopytpo službách taký veľký, že ste Brati sla ve„neodolali“?Starwood má deväť hotelových značiek, voViedni Sheraton nie je. Pre nás teda bola Brati-slava naozaj veľká výzva, blízkosť Viedne ju ibazdôraznila. Skutočnosť, že Viedeň je odtiaľtonaozaj iba na skok, je pre nás veľmi zaujíma váa inšpirujúca. Sme radi, že môžeme poskyt-núť služby všetkým, ktorí vyhľadávajú značku

Shera ton – bez ohľadu na to, či idú za biz nisomdo Bratislavy alebo do Viedne.

Čím je Sheraton iný ako ostatné hotely?Prečo ľudia volia práve túto značku?Značka Sheraton má tradíciu, ľudia ju poznajú.Až 90 percent opýtaných v prieskumoch uvá -dza, že značku Sheraton pozná. Tak je to všadena svete. Obľúbenosť pramení zo služieb, ktorénaše hotely ponúkajú. Snažíme sa vytvoriťpro stre die, pre ktoré je asi najpriliehavejšieoznačenie teplé. Ľudia sa musia cítiť príjem ne,musia cítiť záujem. Je to celý komplex faktorov– od kvality, prístupu personálu až po atmosfé-ru.

O najvyššej kvalite, orientácii na klientahovoria všetky päťhviezdičkové značky. Čoje v Sheratone také, že sa to dá považovaťza čerešničku na torte? Na čo ste pyšní?Neočakávajte, že poviem nejaké veľké tajomstvo.Hotely Sheraton sa od konkurencie líšia ľuďmi.Zdôrazňujeme kvalitu, výber perso nálu je prenás veľmi dôležitý. Dôraz nedávame na životo pis,hoci ak má niekto skúsenosti, ne ublí ži mu to.Zo všetkého najdôležitejší je pre nás prí stupčloveka k práci, ku klientovi, schopnosť a ochota

učiť sa. Základnými sú otázky o ochote urobiťniečo navyše, o radosti z práce. Zamestnancom,ktorých si vyberieme – v Bratislave už mámezhruba 90 percent pozícií obsadených –, po sky-tuje me tréningy. Naučia sa všetko o päť hviez -dičkových službách a o tom, ako ich ponúkaťs bez prostred nosťou, ľudsky príjemne. Chceme,aby do bratislavského Sheratonu chodili návštev-níci aj kvôli ľuďom. Je vždy príjemné, ak váspri víta človek, ktorého zaujíma, ako sa máte, akoste cestovali, ako vám môže pomôcť. A urobí totak, že cítite, že to nie je iba naučené, ale ľudskýzáujem a priazeň sú v ňom a že vám to dávanaozaj rád. Chceme, aby ľudia cítili, že v Shera-tone sú vítaní. Preto sme sa rozhodli robiť nábortak, že zamestnancov vyberieme podľa ich prí stu-pu, nie podľa toho, čo majú v životo pise. Zatiaľto má dobré ohlasy, ľudia sú zvedaví. Už lenuvidíme, aká bude realita a vý sle dok.

Hotelový biznis pôsobí zvonka veľmijed no ducho. Návštevník príde, zaregis tru -je sa, prespí... Je to skutočne také jedno du-ché?Kto chce robiť hotelový biznis, musí ho to baviť.Musí to byť viac záľuba ako rutinná práca. Zá kladje v tom, aby sme nevytvárali iba konkrétny pro-

12 13 VISIONS 01 2010

dukt alebo službu. Hotel a všetko, čo s ním súvisí,je komplex. Návštevník u nás prežije nejakúčasť života, a hoci je to niekedy iba jedna noc,nesmie mať zlý pocit, nemá to byť iba pretrpe nýčas. Zákulisie hotela je sofistikovaný systém,ale aj v ňom sa dá pracovať s radosťou. Jamám päťhviezdičkové hotely rada, ale viacma vzru šuje to, čo návštevník nevidí. Hotel ježivý or ganizmus, každý deň je iný, každý deňpri chádzajú nové veci a situácie. Ale hotel jeaj biznis ako každý iný. Je o vytváraní hodnôt,o práci ľudí, o zosúladení viacerých činností.V konečnom dôsledku, tak ako v iných odboroch,aj fungovanie hotela je o dosahovaní úspechu,zisku, o tom, že majitelia alebo akcionári oča -kávajú výnosy.

Pocítili hotely vašej skupiny krízu?Hotelový biznis určite zaznamenal zmeny a po- cítili ich všetci. Nastala reakcia na zmenu na -šich čísel – návštevnosti, výdavkov, tržieb.Napríklad mestá Praha alebo Budapešť bojujús poklesom tržieb a stáva sa pravidlom, že v päť -hviez dič ko vom hoteli bývate za cenu troj hviez-dičkového. Ale ak mám viesť päťhviezdičkovýhotel, potom môj tím musí vykonávať prácu

na sto percent a mať k tomu aj prostredie činástroje hodné piatich hviezdičiek. Stojí topeniaze.

O úspechu podnikania často rozhodujesprávny pomer nákladov a výnosov. Dá sa ajhotel riadiť tak, aby bol šetrný k životnémuprostrediu a pohodlný zároveň?Začnem trocha okľukou. Koncom marca je každýrok Svetový deň Zeme. V sieti Starwood je užtradíciou, že v tento deň na hodinu vypnemevšetko, čo sa dá, obmedzíme spotrebu energiena minimum. Sheraton v Bratislave nebol vý nim -kou. Ponúkame aj hosťom možnosť podieľať sana šetrení. Uskutočňuje sa to napríklad tak, že akje človek ubytovaný niekoľko dní, tak môže zvo liťvariant, že mu nevymieňame každý deň všetkyuteráky alebo posteľnú bielizeň. Neplýtvamevo dou, spotrebúvame menej chémie, menejener gie. V hoteli máme, samozrejme, skvelý systém namanažovanie a regulovanie spotreby energie,mimochodom od spoločnosti Siemens. Tento sys- tém nám umožňuje využívať práve toľko ener gie,koľko je nevyhnutné a potrebné. Ne šetríme naúkor hostí, sťahujeme svetlo alebo vykurovanie

v tých častiach hotela, ktoré sú momentálneprázdne. Chceme sa stať zeleným hotelom,úpl ne sme napríklad minimalizovali tlačiarne.Všet ky dokumenty, ktoré potrebujú viaceríľudia, sú umiestnené na serveri a tam si ichmôžu pozrieť. Tlačíme ich len vtedy, ak je tonevyhnutné.

Správa „inteligentných“ budov je kompli -kovaná vec. Koľko ľudí sa stará o techno ló-gie?Všetky informácie sa sústreďujú na jednommieste, je to čosi ako veliteľský mostík. Tam pra-cuje jeden človek, ovláda energetiku od svetielaž po kúrenie. Máme IT inžiniera a ďalších šesťpracovníkov v inžinieringu, ktorí sa starajú o všetky technológie. Spotrebu energií veľmista rost li vo sledujeme, vyhodnocujeme, mámedetailný prehľad o jednotlivých častiach hotela– ku chy ňou počínajúc a izbami končiac. Zatiaľfungujeme iba krátko, takže sa zoznamujemes možnosťami, ktoré nám technológie poskytu jú.Časom určite nájdeme spôsob, ako spotrebuenergií ešte viac zefektívniť. Hovorím ešte viac,lebo techno lógie, ktoré tu máme, sú samy o se beschopné spravovať spotrebu efektívne. Na mnohé

I N T E R V I E WĽ U D I A

veci dokážu počítače reagovať automa ticky,riadi sa takto napríklad intenzita osvetlenia v spolo čen ských priestoroch.

Konkurenciu vraj spoznávate tak, že v jejhoteloch prespávate.Keď som pred necelým rokom prišla na Slo ven- sko, skutočne som niekoľko nocí prespávala v bratislavských hoteloch. Vtedy to bolo jed no -duché, lebo ma nik nepoznal.

Ako hodnotíte služby na Slovensku?Bratislava má veľký potenciál, veríme, že ľudiasú nároční, nie je im jedno, aké služby „kon zu-mujú“. V Sheratone chceme naznačiť, že jemožné za rozumnú cenu poskytnú najvyššiukvalitu. Vrátim sa k tomu, o čom sme už hovo ri -

li. Je to o ľuďoch. Úsmev predsa nič nestojí, alecelkom mení kvalitu. Ak sa personál zaujímanapríklad o to, či vám chutilo, tak sa cítite lep-šie. Snažíme sa o osobný prístup. Niečo sa dánaučiť, ale veľa, prirodzene, musí byť v ľuďoch,v ich povahách.

Aké sú najčastejšie hriechy, ktoré sa v ho-teloch páchajú na hosťoch?Možno si nespomeniem na všetko dôležité, aleza jeden z najdôležitejších hriechov považujemnepočúva nie zákazníka. V Sheratone je jednýmzo štandardov načúvanie zákazníkovi, chcemepočuj jeho žela nia, sťažnosti, postrehy či názo ry.Podľa nich môžeme zlepšovať služby, prispôso-bovať ich. Ďalšou chybou, ktorá sa v hotelovombiznise často opakuje, je, že sľúbite viac, ako

dokážete splniť. Taká situácia ústi do nedôvery,hosť je v rozpakoch a nabudúce pôjde ku kon-kurencii. Držíme sa veľmi prísne zásady nesľúbiťviac, ako vieme dať, týka sa to marketingovýchkam paní rovnako ako vystupovania personá lu.Hovoríme len o reálnych veciach, nezvyšuje meponuku len preto, aby sme sa blysli.

Vyjadruje vo vašom biznise cena vždykvalitu?Vo všeobecnosti sa na cenu ako meradlo kvali -ty nedá spoľahnúť. Stáva sa, že za veľa pe ňa zídostanú hostia menej, ako očakávali. Keď smepripravovali jedálny lístok pre našu reštauráciu,uvažovali sme o menu tak, aby sme vyho veli čonajširšiemu spektru ľudí. Nechceli sme mať najedálnom lístku len „faj novosti“ od tridsať eurvyššie, ale aby si každý našiel to svoje. Dob rýmvýsledkom je, keď zá kazník odchádza spo koj nýaj s cenou, ktorú zaplatil.Je to o pravidle, že návštevník vždy hľadá hod-notu za peniaze. Či už ste v dvoj-, troj- alebopäťhviezdičkovom hoteli. Rozhodujete sa podľatoho, čo očakávate. Za ceny päť hviez dič ko vé hohotela teda musíme zariadiť príslušný štandard.Klient si k tomu cestu nájde.

Floortje Jeukensová je Holanďanka. V Maastrichte vyštudovala Hotel Management School.Profesionálnu dráhu v spoločnosti Starwood začala v roku 1994 na ubytovacom úseku hotelaLe Meridien Apollo v Amsterdame, z ktorého sa v roku 1999 posunula do funkcie revenuemanažérky (zodpovedá za riadenie výnosov). Neskôr pracovala vo vedúcich pozíciách vo viacerýchluxusných hoteloch v regióne južného Francúzska, v Bangkoku, v Hongkongu, v poľskej Varšavea v Holandsku. Hovorí plynule piatimi jazykmi. Dnes je generálna riaditeľka hotela SheratonBratislava.

T É M A Č Í S L A

14 15 VISIONS 01 2010

Dlhoočakávaný klimatický samit v Kodani,na ktorom sa vlani v decembri stretlipomazané hlavy z celého sveta, sa skon-čil – a nikto nevie presne povedať ako.Jedni hovoria o novej nádeji, druhí o fiasku.V každom prípade je viac ako desať rokovpo Kjótskom protokole Kodaň tak trochusklamaním pre všetkých. Horúčka Zemestúpa a ľudstvo jej odmieta podať acylpyrín.

ObsahOstali iba tri stranyRozpory medzi účastníkmi konferencie boli také veľké, že sa dokázali dohodnúť len na torze plánovaných opatrení. . . . . . . . . . . . . . . . .19

Kodanský vlak nám utekáSúčasné nárasty emisií v atmosfére, globálnej teploty a úrovne hladiny oceánov už nemožno vysvetliť iba vplyvom prírodných síl. . . . . . . . . . .21

Sprisahanie klimatológovZ ukradnutej e-mailovej korešpondencie vplyvných klimatológov vyplýva, že vedome prispôsobovali výsledky výskumu tak, aby vyhovovali ich klimatologickej doktríne. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .22

Aké zelené sú európske metropoly?Najekologickejším hlavným mestom Európy je podľa Green City Indexu dánska metropola Kodaň. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .22

Horúčka modrejplanéty sa zvyšuje

AUTOR: VLADIMÍR DUDUCFOTO: IISD, LIZETTE KABRÉ,

SHUTTERSTOCK, NASA

Zviac ako 180-stranového pracovnéhodokumentu Rámcovej dohody OSN o kli matických zmenách (NECCC), kto-rý malo vlani v decembri v Kodani pod-

písať 192 štátov, zostali len zdrapy. Presnejšietri strany textu, z ktorých jednu navyše tvoria lenprázdne tabuľky, ktoré sa majú doplniť neskôr.Rozpory medzi jednotlivými štátmi a hos po -dárskymi zoskupeniami sú natoľko veľké, že sanemohli na ničom inom dohodnúť. Na dôvažok,zmrzačenú dohodu podpísalo len 28 štátov,ostatné ju vzali len na vedomie.

Dusná atmosféraSudánsky delegát a predseda zoskupenia roz vo- jových krajín G77 Lumumba Di-Aping označilkodanský klimatický samit za samovražednýpakt, ktorý nás spáli, aby si pár krajín udržalonadvládu nad svetom. Komentátori poprednýchsvetových médií sa zhodli, že Sudán a niektoréďalšie rozvojové krajiny len vykonali špinavúprácu za Čínu. Práve najrýchlejšie sa rozvíjajú cuekonomiku vinia z toho, že kodanský samit stros-kotal. Nebola to však len Čína. Svoje záujmypresadzovali aj Južná Afrika, Brazília a India.

Rozvojové krajiny požadovali, aby sa vytvorilimedzinárodné mechanizmy pod patronátomOSN alebo iných inštitúcií, ktoré by sa podieľalina určovaní emisných limitov a kontrolovaliich dodržiavanie. Washington to odmietol a najeho stranu sa pridal aj Peking. Napriek tomu,že si dlhé roky buduje imidž ochrancu chudob- ných. Vlastné záujmy tentoraz prevážili nadochotou presunúť časť národných kompetenciína medzinárodné inštitúcie.Guardian napísal, že Čína zlikvidovala rozhovorya trvala na neprijateľnej dohode, aby bremeno

Ostali iba tri stranyUSA a Čína odmietli, aby ich národné emisné limity kontrolovalimedzinárodné inštitúcie. Hlavnou mierou sa tak pričinili o strosko ta niekodanského samitu. Európa, Japonsko a malé rozvojové krajinynarazili na ich neoblomnosť.

viny padlo na západných politikov. Podľa denní kato bola Čína, ktorá požadovala, aby sa z dohodyodstránili aj konkrétne emisné minimá západ- ných priemyselných štátov. Tie už pred sa mi tomavizovali, že sú do roku 2050 ochotné znížiťemisie skleníkových plynov o 80 percent.Peking sa síce navonok nepostavil proti zni žo va- niu emisií skleníkových plynov, ale systém tvr-dých emisných limitov bol preň neprijateľný,hoci taktiež spolu s Indiou pred samitom sľu bo- val, že sa v Kodani zaviaže znížiť emisie oxiduuhličitého aspoň o štvrtinu. Čína si uvedomuje,že udržanie jej dynamického rozvoja sa neza-o bí de bez spaľovania uhlia. Prechod na ekolo -gic kejšie energetické zdroje potrvá niekoľkodesať ročí.„Prečo sa nesmieme zmieniť ani o znížení vlast-ných emisií?” zúrila nemecká kancelárka Ange laMerkelová. Austrálsky premiér Kevin Rudd boltak rozčúlený, že treskol svojím mikrofónom.

Rozpory medzi jednotlivými názorovými prúdmisa vyostrovali do takej miery, že viazla racionálnadiskusia, ktorá sa chvíľami menila na agresívneosočovanie a urážanie.

Vágna dohodaNamiesto sprísneného Kjótskeho protokoluKodaň priniesla len právne nezáväzný rámcovýdokument, na základe ktorého budú jednotlivéštáty po roku 2012 znižovať emisie skleníkovýchplynov podľa vlastného rozhodnutia. Ani dvatýždne nestačili na to, aby sa svet dohodol nalimitoch a ich dodržiavaní pod patronátom OSN.Bohaté krajiny tvrdia, že sa nič nevyrieši, pokiaľgigantické štáty rozvojového sveta, ako sú Čínaalebo India, nezačnú robiť radikálnejšie kroky.Rozvojové krajiny na druhej strane poukazujúna to, že zodpovednosť za väčšinu uhlíka na hro -madeného v atmosfére od polovice 19. sto ro čianesie bohatý svet, ktorý zbohatol aj na úkor

životného prostredia. Rovnakú možnosť terazodopierajú rozvojovému svetu.Rozvinuté štáty by preto podľa nich mali niesťhlavnú časť nákladov potrebných na ozdrave-nie planéty. Mali by siahnuť hlbšie do vreckaa poskyt núť peniaze chudobným krajinám, abysa dokázali prispôsobiť klimatickým zmenáma mohli hospodársky rásť bez zvyšovania emisií.Reč je o sto miliardách eur ročne, ktoré by odroku 2020 mali bohaté krajiny poskytovať roz vo- jovým štátom.V neposlednom rade sa v Kodani hralo aj o to,ako si krajiny rozdelia približne bilión ton uhlíka,ktoré ľudstvo môže ešte vypustiť do ovzdušia,než ortuť v teplomere stúpne na nebezpečnúúroveň. Ešteže USA a Čína aspoň deklaratívnesúhlasili s tým, že treba prudko znížiť emisieškodlivých plynov, aby sa zvyšovanie globálnejteploty udržalo pod hranicou dvoch stupňovCelzia.

Rozpačitý začiatokHlavy 192 štátov cestovali do dánskej metro po lyzbytočne. Aj keď len zarytí optimisti mohli pred- pokladať, že sa im podarí dosiahnuť plnohod-notnú dohodu, očakávalo sa, že sa určia aspoňkľúčové prvky efektívnej dohody a termín, keďsa premenia do záväznej zmluvy. Generálnytajomník OSN Ban Kimoon napriek všetkémupovažuje kodanskú dohodu za dôležitý začia-tok.Nasledujúce kolá rokovaní v Nemecku a Mexikuv tomto roku ukážu, či nešlo len o diplomatic kévyhlásenie k zbabranej príležitosti. Drastickéškrty uhlíkových emisií sú nesmierne drahé.Čoraz ráznejšie zaznievajú hlasy, aby sa upus ti lood tejto márnej snahy. Svet by sa mal zame raťna to, aby čisté zdroje energií boli lacnejšie akofosílne palivá. A to je úloha pre firmy ako Sie -mens, ktoré venujú environmentálnym techno- lógiám čoraz väčšiu pozornosť.

Plenárne zasadnutie: Dva týždne rokovali v dánskej metropole predstavitelia 192 štátov z celého sveta.

Neoblomní politici: Napriek protestom verejnosti sa svetoví lídri nedokázali dohodnúť na záväzných opatreniach v boji s globálnym otepľovaním.

Zdroj: National Snow and Ice Data Center

Roztápanie grónskych ľadovcov

16 17 VISIONS 01 2010

T É M A Č Í S L A

Jeden z autorov Kodanskej diagnózy,pro fesor Hans Joachim Schellnhuber, na sa mi te vyhlásil, že politici musiapochopiť túto jednoduchú pravdu

o globálnom otepľova ní a riziku, ktoré ľudstvuhrozí. Ich prognózu pod porujú nové ve dec -ké dôkazy. Za posledných pät násť rokov sa v dôsledku rýchleho topenia grón skych a antark tických ľadovcov zvýšila hla dinamorí o vyše päť centimetrov. Ak by sa napl -nila Kodanská diagnóza, na sklonku tohtosto ročia by hladina morí bola vyššia o jedenaž dva metre.

Radikálni alarmistiĎalším alarmujúcim faktom sú emisie oxiduuhličitého v atmosfére, ktoré sú bezprostred-nou príčinou globálneho rastu teploty. Počasostatných 25 rokov rástli teploty rýchlosťou0,19 stupňa za desaťročie. Ako ukázala analýzabubliniek vzduchu v starom ľade, objem uhlí -ka v ovzduší od roku 1880 vzrástol o 37 percent,čo je najviac za posledných 650-tisíc rokov.Ná vrat k množstvám z doby pred priemyselnou

revolúciou môže trvať desiatky, skôr však ažstovky rokov.Skupina klimatológov podpísaných pod Kodan-skou diagnózou tvrdí, že globálne otepľovanie

postupuje oveľa rýchlejšie a môže mať horšienásledky, ako uvádza najpesimistickejší variantzo záverečnej správy Medzivládneho panelu preklimatické zmeny IPCC z roku 2007. Tá počítas nárastom morskej hladiny o 60 centimetrov,pričom pripúšťa, že to môže byť aj len 18 centi -metrov. Radikálni alarmisti to vysvetľujú tým,že staršie modely nebrali do úvahy možnézrých lenie topenia grónskych a antarktickýchľadovcov.V rokoch 2000 až 2008 Grónsko stratilo poldru hatisíca kubických kilometrov ľadu, čo sa na zvý še níhladiny oceánov podieľalo celou šestinou. Plo chatopenia morského ľadu v Arktíde bola v ostat-ných troch rokoch o 40 percent väčšia nežprie mer predpovedí klimatických modelov zo štvrtej hod notiacej správy IPCC. Sme sved-ka mi extrémnych prejavov počasia, ktoré za-sa hujú aj donedávna pokojné oblasti. Zá be ryz vesmírnych satelitov zasa ukazujú, ako

Kodanský vlaknám utekáBez výrazných opatrení by do roku 2100 mohla stúpnuťglobálna teplota na Zemi o sedem stupňov Celzia. Vyplýva tozo špeciálnej vedeckej správy s názvom Kodanská diagnóza,ktorú pre samit pripravilo 26 renomovaných vedcov.

Tieň aféry ClimategateKodanský klimatický samit poznačila aféraClimategate. Aj keď sa delegáti hneď na za čiat- ku dohodli, že sa ňou nebudú zao be rať, únike-mailovej korešpondencie popredných kli -ma tológov vrhol tieň na do terajšie vedec kévý skumy. Medzi kritikmi upevnila presved-čenie, že globálne otepľo vanie je len nafúk-nutá bub li na, na ktorej sa dá – kým spľaskne– dobre naba liť. Napríklad prestížny klimato- logický ústav CRU na Východoanglickej uni ver-zite (Univer sity of East Anglia), ktorého saaféra najviac dotýka, získal od roku 1990 nagran toch vy še 20 miliónov dolárov. Mimo-chodom, rovna ká rovnica platí aj v opačnomgarde. Britský den ník Guardian odhalil, žecelé de väť desiate roky americký ropný prie- mysel finan coval vedcov, ktorí tvrdili, že kli ma -tické zme ny nemajú nič spoločné s emi siami.O čo šlo v afére Climategate? Niekoľko dní predsamitom hakeri zverejnili vyše tisíc e-mailov,ktoré získali zo serverov ústavu CRU. Z ko-rešpondencie vyplýva, že naj vplyvnejší klima-tológovia Phil Jones a Mi chael Mann, ktoríformujú názory Medzi vlád ne ho panelu preklimatické zmeny IPCC, vedome prekrúcalipoznatky, ak nepodporo v ali ich teórie. Klima- tickí poplachári, ako ich posmešne nazývajúkritici, zamlčali pokles globálnej teploty zaposledných dvanásť rokov. Vraj vytvorili skry-tý kartel a zneužili svoj vplyv.Hoci odporcovia hovoria o podvode, aký ne máv dejinách vedy obdobu, oficiálne kruhy trva- jú na tom, že ide o poľutovaniahodné zlyha- nie, vyplývajúce z priveľkého úsilia ľudíod daných veci, nie o prekrúcanie pravdy. Ce lúvec však komplikujú prípady, keď sa klimato- lógovia skutočne pomýlili a svoje prognózymuseli re vi dovať. To je vo vede normálne, alev svetle odhalených e-mailov to nadobúdaodlišné dimenzie. V každom prípade je aké koľ -vek prifarbovanie reality, či už do čiernychalebo ružových odtieňov, veľmi nebezpečné.

Kodanská diagnóza: Profesor Hans Joachim Schellnhu- ber predstavil na samite najnovšie výsledky výskumuglobálneho otepľovania, ku ktorým dospelo 26 reno-movaných vedcov.

Vývoj globálnej teploty

Zdroj: IPCC

Climategate: Prezradenie e-mailovej korešpondencieklimatológov sa stalo témou aj pre karikaturistov.

vysy cha jú jazerá a miznú ob rovské lesnéplochy, či už v dôsledku činnosti človeka alebovplyvom počasia.

Môže za to ľudstvo?Teploty klesajú a rastú po tisícročia. Má to nasvedomí aktivita slnečného žiarenia v rámciopakujúcich sa jedenásťročných cyklov, so peč- ná činnosť či striedanie chladných a tep lýchveter ných fáz La Niňa a El Niňo. Mnoho ved-cov však upozorňuje, že súčasné nárastyemisií v atmo sfére, globálnej teploty a úrovnehladiny morí už nemožno vysvetliť iba vply -vom prírodných síl. Z Kodanskej diagnózy vyplýva, že ak sa ľudia chcú vyhnúť problé-mom z narušenia klímy, mali by do piatichrokov výrazne znížiť množ stvo emisií vy púš -ťaných do ovzdušia.„Rast teplôt o tri až štyri stupne by viedol k vy sušeniu kontinentov a k premene poľno-

hospo dárskej pôdy na púšť. Vyhynula bypolovica prí rodných druhov, nespočítateľnémilióny ľudí by stratili miesto na život, celénárody by sa utopili v moriach,“ píše sa v spo-ločnom re dakč nom komentári, ktorý vlani 7. decembra, v deň začatia kodanského klima-tického samitu, zve rejnilo 56 novín z celéhosveta.Zásadná zmena musí prísť rýchlo, upozor -ňuje Kodanská diagnóza. Ak sa má obmedziťglo bál ne otepľovanie na maximálne dva stupnenad úro veň pred priemyselnou revo lúciou,musia celo svetové emisie vyvrcholiť medzirokmi 2015 a 2020 a potom rýchlo klesať. Abysa podnebie stabilizovalo, priemerné ročnéemisie na oso bu budú musieť do roku 2050poklesnúť hlboko pod jednu tonu. To by boloo 80 až 95 percent menej, ako vyprodu kovalobyvateľ rozvinutej krajiny v roku 2000.

Drasticky škrtať emisie skleníkovýchplynov je veľmi nákladné. To už uká-zalo úsilie pri napĺňaní záverov Kjót -skeho protokolu z roku 1997, ktorý

ani zďaleka nenaplnil hlavný cieľ – znížiť doroku 2012 emisie oxidu uhličitého o 5,2 per-centa v porovnaní s rokom 1990. Aj z dôvodu,

že niektoré štáty sa k dohovoru nepridali. Bolimedzi nimi i USA, ktoré patria k najväčšímzne čisťovateľom planéty.

Hľadanie tretej cestyJedným z hlavných argumentov administra tí vypredchádzajúceho amerického prezidenta Geor -gea Busha bolo, že splnenie Kjótskeho proto ko luby bolo drahšie ako prípadné dôsledky globál ne -ho otepľovania. Rovnaké dôvody počuť aj teraz,keď sa pripravuje podstatne prísnejšia dohoda.Bez ohľadu na to, k akému konsenzu svet nako-niec dospeje, čoraz viac sa začína hovoriť o tre tejceste, ktorá je kombináciou ekonomicky únos -ných ekologických opatrení a zavádzania čistýchzdrojov energií, lacnejších ako fosílne palivá.To je parketa pre výskumné ústavy a technolo -gické firmy, aby svetu takéto riešenia ponúkli.Napríklad Siemens každým rokom zvyšuje po -

diel environmentálnych technológií na svojichcelkových tržbách. Jednou z dominantných oblas-tí, kde nachádzajú uplatnenie nové prístu py, súmestské aglomerácie. To je aj jeden z hlavnýchdôvodov, prečo Siemens stojí za zostavením reb -ríčka najekologickejších miest Európy.„Siemens je dlhodobý technologický partner

Bratislavy. Sme schopní mestu ponúknuť kom- plexné riešenia pre zlepšenie environmentálne hozaťaženia v doprave, osvetlení, výrobe elektric kejenergie, ako aj úspornosti budov,“ približujemožnosti spolupráce najvyšší predstaviteľ kon-cernu Siemens na Slovensku Vladimír Slezák.Hlavnému mestu Slovenska v rebríčku najeko-logickejších metropol Európy patrí 20. priečka.

Osem kategóriíPrečo práve mestské aglomerácie? V mestáchsíce žije len viac ako polovica svetovej populácie,ale produkujú až 80 percent emisií skleníko výchplynov. Navyše rast urbanizácie môže mať ne ga -tívne dôsledky pre všetko – od využiteľnej poľno- hospodárskej pôdy a posledných zele ných plôchaž po pitnú vodu a likvidáciu odpadu.Environmentálna výkonnosť miest sa líši, alepostupne sa začínajú prejavovať niektoré po vzbu-

Aké zelené sú európske metropoly?Na otázku ekologickosti metropol sa snaží odpovedať EuropeanGreen City Index, ktorý pre Siemens vypracoval EconomistIntelli gence Unit. Rebríček, kde figurujú Bratislava aj Praha,predstavili na svetovom klimatickom samite v Kodani.

El Niňo: Vznik masy nadnormálne teplej vody v Pacifikunie je dôsledok globálneho otepľovania. Môže všakpodporiť jej častejší výskyt.

Berlín: Hlavné mesto Nemecka si polepšilo vďaka energetickej efektívnosti a prekonalo aj také metropoly, akými sú Paríž a Londýn.

18 19 VISIONS 01 2010

T É M A Č Í S L A

divé trendy. Z tridsiatich miest zaradenýchdo štúdie, v ktorých žije 75 miliónov ľudí, takmer všetky mali nižšie emisie oxidu uhli -čitého na obyvateľa ako celkový priemer európskej dvadsaťsedmičky 8,46 tony.European Green City Index hodnotí prístup

miest k manažmentu životného prostredia v ôsmich kategóriách založených na tridsiatkeindivi duál nych, verejne dostupných ukazo-vateľov – množ stve emisií, spotrebe energie,energetic kej efek tívnosti budov, využívaníverejnej dopravy, kvalite vody, zaobchádzanís odpadom, kvalite vzduchu a prístupe samo-správ k ekolo gickým opatreniam. Všetkýchosem kategórií malo v súčte rovnakú váhu.

Najzelenšia je KodaňNajekologickejším hlavným mestom Európy jepodľa indexu dánska metropola Kodaň so skóre87,31 bodu zo sto možných. Na ďalších dvoch„medailových” priečkach sa umiestnili škandi -návske mestá Štokholm a Oslo. Najhoršie je natom Kyjev s 32,33 bodu. „Už roky bojujeme o to,aby sme boli mestom šetrným k životnémuprostrediu. V roku 2025 chceme byť dokonca

prvým hlavným mestom na svete s neutrálny miemisiami oxidu uhličitého,“ cituje kodanskúprimátorku Ritt Bjerregaardovú nemeckýdenník Süddeutsche Zeitung.Takmer všetky budovy dánskej metropoly súnapojené na systémy diaľkového vykurovania,

takže kodanské domy spotrebujú v priemerenajmenej energie zo sledovaných miest. Až štvr-tinu spotreby elektriny Kodaň pokrýva veter nouenergiou. V oblasti energetickej efektív nos ti bu -dov však patrí prvenstvo Štokholmu a Ber lí nu.V kategóriách emisií oxidu uhličitého a spo tre byenergie zvíťazilo Oslo. Amsterdam získal naj viacbodov za hospodárenie s vodou a likvidáciu od pa-dov. Najčistejší vzduch dýchajú obyva te lia litov -ského Vilniusu a najlepšiu ekologickú poli tikuuplatňujú zhodne Brusel, Kodaň, Helsinki a Štok-holm.Najekologickejšiu dopravu má švédska metro po la,kde cestuje do zamestnania na bicykli alebo pešiaž 68 percent obyvateľov. Ďalšia štvrtina používahromadnú dopravu a vlastným vozidlom jazdí dopráce len sedem percent Štok holm ča nov. Už odroku 1989 využíva švéd ske hlavné mesto na po -hon vozidiel mestskej hromadnej dopravy eta nol.Mýtne, ktoré sa od roku 2007 vyberá pri vjazdedo centra, zreduko valo počet áut o pätinu.

Bratislava boduje vďaka dopraveMetropola Slovenska získala zo sto možných 56,09 bodu. Dosiahnuté umiestnenie v spoločnostitridsiatich európskych veľkomiest je pre Bratislavu veľkým úspechom. Za sebou nechala naprí -klad Dublin, Atény či Prahu. Hlavné mesto boduje najmä vo verejnej doprave a vodnom hos-podárstve. „Index jasne poukazuje na silné stránky Bratislavy, zároveň však poodhaľujeoblasti, v ktorých sa musíme zlepšiť,“ hodnotí výsledky štúdie primátor Bratislavy AndrejĎurkovský.Bratislava má najvyšší podiel osôb, ktoré cestujú do zamestnania verejnou dopravou spomedzivšetkých hodnotených miest. Verejnú dopravu využíva 70 percent obyvateľov, zatiaľ čo priemerv ostatných metropolách sa pohybuje okolo 42 percent. Ôsma priečka v kategórii dopravy jedoteraz najlepším výsledkom Bratislavy. Mesto však v poslednom desaťročí čelí problémurýchleho nárastu individuálnej dopravy.Hlavné mesto preto prijalo viacero opatrení, aby tento negatívny trend zvrátilo. V spoluprácis Bratislavským samosprávnym krajom a rozhodujúcimi dopravnými podnikmi zavádza v regiónesystém integrovanej dopravy. V najväčšej obytnej mestskej časti Petržalka sa bude budovaťrýchlodráha. V januári 2007 Bratislava podpísala s Viedňou deklaráciu o vytvorení vysokorých -lostnej železnice naprieč Európou, ktorá bude spájať Paríž a Bukurešť.

Štokholm: Až 68 percent obyvateľov švédskej metropoly dochádza do zamestnania na bicykli alebo peši.

Vilnius: Obyvatelia polmiliónového hlavného mesta Litvy dýchajú najčistejší vzduch zo všetkých európskych metropol.

Bratislava: Metropola Slovenska sa z tridsiatich miest umiestnila na solídnom 20. mieste.

20 21 VISIONS 01 2010

Z D R A V I ET E C H N O L Ó G I E

Slováci najčastejšie zomierajú na srdco -vo-cievne ochorenia, medzi ktorýmidominujú ischemická choroba srdcači infarkt myokardu. Riziko vzniku ar te -

ro sklerotických zmien pritom prichádza ne po-zorovane – pacienta nič nebolí. Vinníkom je„škodlivý“ LDL cholesterol, lepšie povedané

jeho dlhodobo zvýšená koncentrácia v krvi.Včasné odhalenie rizika i nasadenie vhodnejliečby preto závisí od biochemického vyšetre-nia krvi zameraného na metabolizmus tukov.Nemenej dôležitý je pre zdravie človeka aj správ -ny metabolizmus cukrov – a pri jeho kontroleopäť zohráva nezastupiteľnú úlohu biochémia.

Takzvaná hladina glukózy v krvi síce počas dňakolíše v závislosti od príjmu potravy a teles nejaktivity, ale len výnimočne a na krátky čas u zdra-vých ľudí prekročí normálny rozsah. Inak sú natom diabetici. Koncentrácia glukózy v krv nomsére u nich môže trvale dosahovať oveľa vyš šiehodnoty. Výsledkom dlhodobého pôsobenia je

Stačí jedna kvapka, milý WatsonPráca niektorých lekárov sa často podobá skôr povolaniu detektíva. Ide o biochemikov,ktorí odhaľujú tajomstvá ukryté v našej krvi. Dve základné vyšetrenia – sedimentáciu a krvný obraz – absolvoval bezpochyby každý z nás. Prezradia veľa najmä o zápalovýchprocesoch. Vďaka vývoju laboratórnych technológií však možno z jedinej skúmavky vyčítať omnoho viac.

AUTOR: JAN KOPECKÝFOTO: SIEMENS

Trend v diagnostike: Akútne vyšetrenia sa približujú priamo k lôžku pacienta.

potom okrem iného poškodenie ciev vedúcečasto k smrteľným následkom – chorobám srd-ca či zlyhaniu obličiek.

Dva protichodné trendy Moderné technológie chránia pacientov. Niktouž nikdy nezráta, koľkým miliónom úmrtí čivážnych komplikácií zabránil objav spôsobumerania takzvanej glykémie – dnes natoľkorutinnej, že diabetik ho môže vďaka vrecko vé muprístroju absolvovať kedykoľvek sám doma. V sú-časnosti už možno v krvi cielene vyhľadávaťnespočetné množstvo špecifických protilátok,hormónov a ďalších bielkovín, ktoré pomôžuvčas odhaliť jasne definované typy zhubnéhobujnenia či funkčné poruchy jednotlivých or gá -nov. A to zďaleka nie je všetko. V biochemickej diagnostike možno pozorovaťdva zdanlivo protichodné trendy: sústredenieštandardných i špecializovaných vyšetrení doveľkých centrálnych laboratórií a, naopak, pri-blíženie akútnych vyšetrení priamo k lôžku

pacienta alebo dostupnosť testov aj v domácomprostredí. Či už ide o osobné glukomery ale botehotenské testy.

Čo prezrádza biochémiaS biochemickou diagnostikou sa dnes stretáva-me hneď po narodení, vlastne ešte predtým.Bežne sa robí skríning metabolických porúchnovorodencov niekoľko dní po pôrode. Neo -na tológovia rozširujú aj integrovaný spôsobzisťovania vrodených vývinových porúch v pr -vom a druhom trimestri tehotenstva. K novým trendom biochemickej diagnostikypatrí aj vyšetrovanie menej tradičných druhovbiologického materiálu – okrem krvi a močusa analyzujú čiastočky odobraných tkanív, potalebo plyny vo vydychovanom vzduchu. A čo nás čaká v budúcnosti? V krátkodobomvýhľade sa očakáva biochemický skríning kar-cinómu prostaty, ako aj rozšírenie už dobrefungujúceho vyhľadávania nádorov hrubéhočreva. Hudbou vzdialenejšej budúcnosti je

plošné zavedenie čipových technológií, ktoréumožnia veľké množstvo vyšetrení – vrátanegenetických – z malého množstva krvi aleboiného biologického materiálu. Tu je zatiaľ li mi -tom vysoká cena.

Stopy po chorobách Vráťme sa k diagnostike ochorení srdca a ciev.Prežitie pacienta s akútnym infarktom myo kar duzávisí najmä od čo najrýchlejšieho opätov né hospriechodnenia cievy, ktorá po zúžení presta lazásobovať časť srdcového svalu krvou a týmaj životne nevyhnutným kyslíkom. Pre včas núterapiu však treba rýchlu a najmä presnú dia -g nostiku. A tu môže byť problém. Hoci pacientprejavuje všetky typické príznaky infarktu – odbolestí na hrudi až po úzkosť – nemusia byťvýsledky EKG a ďalších vyšetrení jednoznač né.Návod, ako treba postupovať ďalej, môže le ká-rovi ponúknuť opäť vyšetrenie krvi, napríkladtest Troponin I Ultra vyvinutý spoločnosťouSiemens.Troponín je bielkovina typická pre bunky srdco-vého svalu. Ak začnú v dôsledku nedostatkukyslíka odumierať, troponín sa z nich vypla vu jedo krvi. Jeho zvýšenú koncentráciu možno v krv-nom sére zistiť do troch hodín od infarktu a vy- povie aj o rozsahu poškodenia srdcového svalu.Test, ku ktorému treba len jediný odber krvi,poskytne nielen rýchlu a presnú odpoveď, aleje aj oveľa rýchlejší, k pacientovi šetrnejší a lac-nejší ako rad ďalších, na prístroje i zdravotníckypersonál náročnejších vyšetrení.Moderná medicína sa však snaží choroby nielenliečiť, ale najmä im predchádzať. Pri srdco vo--cievnych ochoreniach sľubuje mimo riadnevýsledky napríklad vyšetrenie krvi na prítom-nosť natriuretického peptidu typu B (BNP).Tento hormón sa vylučuje do ľavej alebo pravejkomory pri srdcovej nedostatočnosti či prizlyhaní srdca. Schopnosť testu odhaliť ocho re-nia aj u pacientov, ktorí zatiaľ nemali príznakyžiadneho ochorenia, potvrdila štúdia nemec kejUniverzitnej nemocnice v Essene.

Dimension Vista aj na Slovensku?Laboratórna diagnostika je dnes záležitos-ťou zložitých prístrojov. Hlavnú úlohu totižzohráva čas. Nový prístroj Dimension Vista,o čosi väčší ako štandardná kopírka, je schop -ný automaticky urobiť z dvesto rozličnýchvzoriek krvi až 1 500 rôznych meraní zahodinu. Podľa Franka Krafta zo spoločnostiSiemens prístroj dokáže nahradiť 97 percenttestov a výrazne skrátiť čas na určenie diagnó -zy. Výskumníci pritom vyvíjajú ešte rých lej-šie stroje. Momentálne testujú automat,ktorý za hodinu zvládne až tritisíc me raní.

Ako rozpoznať infarkt

Antitelieska viažuce biotín

2 a pol minúty 5 minút

Pridanie špeciálnychmagnetických

čiastočiek

Vzorka pacientovej krvi obsahuje bielkovinu troponín,ktorá naznačuje poškodenie srdcového tkaniva.Bielkovina sa deteguje použitím dvoch antiteliesok(zeleného a modrého) v teste na troponín – Tropo-nin I Ultra test. Hneď ako sa pridajú magnetické telies -ka (oranžová), celok možno detegovať a jed no značneurčiť pomocou chemoluminiscencie.

Detekčnéantitelieska

Bielkovina produkovanásrdcovým svalom:

troponín

Nové turbovrtuľové dvojmotorové lie -tadlo EV-55 Outback vyvíja spo loč nosťEvektor z moravských Kunovíc, mes-tečka, kde predtým podnik Let po

stovkách produkoval dopravné stroje L-410

Turbolet. Evektor vznikol na troskách kuno vic -kých leteckých firiem. Výrobné priestory získalkúpou krachujúceho podniku Aerotechnik CZ,skúsených odborníkov, konštruktérov i techni -kov si najal z chradnúceho Letu.

Evektor sa špecializuje na ľahké športové lie tad-lá. Aktuálne portfólio tvoria športové lietadláEuroStar, SportStar a vyvíjaný štvormiestnystroj VUT100 Cobra. Za desať rokov sa firmazaradila medzi európsku špičku a väčšina jej

Českí konštruktéri vytvorili mnoho pozoruhodných lietadiel. Niektoré sa zapísali do histórie letectva– z modernejších treba spomenúť cvičné prúdové lietadlá Delfín a Albatros, akrobatický špeciálZ-50 ovenčený svetovými titulmi či populárny regionálny Turbolet. Na túto tradíciu sa pokúšalonadviazať viacero projektov, ale bez úspechu. O to väčšie nádeje vzbudzujeEV-55 Outback, malé dopravné lietadlo, ktoré sa chystá na svoj prvý let.

AUTOR: JOSEF VALIŠKA, ĽUBOMÍR JURINAFOTO: EVEKTOR-AEROTECHNIK

Softvér, ktorý dáva krídla

22 23 VISIONS 01 2010

D O P R A V AT E C H N O L Ó G I E

Skúška motorov: Kanadské turbovrtuľové motory Pratt and Whitney roztáčajú vrtule pražskej Avie.

Variabilnosť: Interiér kabíny pre cestujúcich sa za polhodinu ľahko prestavia na nákladnú verziu.

produkcie je určená na export. Elegantné strojez Moravy sú obľúbené najmä v Nemecku a USA,kde ich využívajú najmä letecké školy na výcvikpilotov. Napríklad ľahké lietadlá radu EuroStarpatria medzi najúspešnejšie vo svojom segmen te(model SL bol predvlani najpredávanejší športovýdolnoplošník v Nemecku) a lieta ich takmertisícka v tridsiatich krajinách sveta.

Počítače na každom krokuEvektor koketoval s leteckou dopravou už v po-lovici deväťdesiatych rokov minulého storočia,keď sa s firmou Aero Vodochody podieľal na vý -voji malého dopravného lietadla Ae270. Na opakOutback dnes konštruuje v domácich dielňach,hoci cez štátne i európske programy vývojáriEvektoru kooperujú so špičkovými vývojovýmipracoviskami celej krajiny. Novinkou je aj širokéuplatnenie informačných technológií a výkon-ného softvéru, ktorý umožňuje výrazne urýchliťjeho vývoj a robiť náročné simulácie letovýchvlastností. Počítače sprevádzajú nový stroj v každej etapevývojového procesu. Boli už pri jeho prvých kro -koch – kalkuláciách a simulácii predpokla da né hodopytu po určitom type či kategórii strojov v bu-

dúcnosti. Marketingová štúdia vznikla v spolu-práci s firmou Czech Aerospace a jej záveryvyzneli veľmi povzbudzujúco. Na svete je mo-men tálne v prevádzke takmer päťtisíc doprav -ných lietadiel pre desať cestujúcich, pričom ichpriemerný vek sa pohybuje okolo 40 rokov.Tlak na hospodárnosť, väčší komfort a najmäekolo gické normy prinútia prevádzkovateľovna ku po vať nové stroje. A mnohí zákazníci upred nos t ňu jú dvojmotorovú koncepciu, najmäpre bezpečnosť pri letoch nad rozľahlými vod- nými plochami. Nový stroj je určený predo všet-kým pre Južnú Ameriku, Aljašku, štáty bývaléhoSovietskeho zväzu, Čínu, Áziu a Tichomorie.

Znásobená výskumná kapacitaVývojové práce na novom dopravnom lietadle sazačali v roku 2004. Moderné softvérové nástrojepomohli znížiť o pätinu náklady a skrátiť časpotrebný na uvedenie výrobku na trh z prie mer-ných šiestich rokov na štyri. Umožňujú opera-tívne meniť konštrukčné parametre a hneďukázať, aký vplyv budú mať uskutočnené zmenyna vlastnosti stroja. Pomocou počítačov vznikol aj tvar konštrukcielietadla, pričom okrem aerodynamických para-

metrov rozhodoval aj účel, na ktorý sa lietadloprojektuje. V tejto etape spolupracuje Evektors externými špecialistami z dodávateľských fi riem,výskumných a skúšobných ústavov. Medzi naj -významnejších patrili subdodávatelia vrtúľ (AviaPropellers), hydrauliky (Jihlavan) či prístrojov(Mikrotechna). Analýzu spoľahlivosti novéhostroja spracoval Ústav jadrového výskumu v Řeži,aerodynamickú optimalizáciu malo na starostiVysoké učení technické v Brne, statické a dyna -mické skúšky sa budú robiť v pražskom Vý skum-nom a skúšobnom leteckom ústave. Po overení hlavných parametrov nasledovalavlani výroba prototypu na fyzické testovania(pre urýchlenie vývojových prác sa uskutočňujúsú bež ne so simuláciami na počítačoch). Prvýraz by mal do vzduchu vzlietnuť v lete tohto roka.Ďal šie prototypy poslúžia na statické i únavovéskúšky a na certifikačný proces, ktorý určuje,kam sa novinka dostane.

Čakanie na investoraPri výrobe lietadiel sa uplatňujú moderné ma te -riály, ktoré dávajú strojom nové možnosti. Privýrobe trupu a krídel ide najmä o ľahké a pevnékompozity, kombinované materiály vystuženésklenými či uhlíkovými vláknami, vďaka kto rýmmá stroj výrazne nižšiu hmotnosť, ale aj vysokúodolnosť proti vplyvom prostredia (najmä ko-rózii), ktoré bývajú pre narušenie štruktúrymateriálu v pozadí leteckých nehôd. Umožňujútiež dôležitú vec – dočasné deformácie, ku kto -rým dochádza v rôznych fázach letu, keď súrozličné časti lietadla vystavené rôznemu na má-haniu. Podiel kompozitov na celkovej hmotnos tiOutbacku je pätnásť percent a z nových mate -riálov vyrobili dvere, nos trupu, motorové a pod- vozkové gondoly. O vlastnej výrobe Outbacku sa ešte nerozhodlo.Čaká sa na silného investora, ktorý by pomoholdofinancovať certifikáciu lietadla a rozbeh sé -riovej výroby. Ráta sa s ročnou produkciou nie -koľko desiatok kusov a Evektor už kúpil jednuz výrobných hál kunovického Letu. Ak pôjdevšetko podľa plánov a Outback úspešne vstúpina svetové trhy, pripravili konštruktéri aj variants plavákmi pre prevádzku na vodných hladi -nách.

Hlavné technické údaje EV-55Rozpätie (m) 16,10Dĺžka (m) 14,36Výška (m) 4,66Hmotnosť prázdneho stroja (kg) 2 597Max. platiace zaťaženie (kg) 1 824Max. vzletová hmotnosť (kg) 4 600Maximálna rýchlosť (km/h) 408Dostup (m) 8 800Dolet (km) 2 620

Montáž prototypu: Na stavbe dopravného lietadla participuje okolo dvadsať významných českých leteckých výrobcov.

Slávnostný roll-out: Dokončený prototyp predstavili v Kunoviciach koncom marca. V najbližších mesiacoch budenasledovať prvý vzlet.

24 25 VISIONS 01 2010

Keď sa povie tlačiareň, mnohí si predstavíme mohutné stroje, ktoré potlačia hory papiera. A je tonaozaj tak. V tlačiarni Moraviapress, ktorá patrí do koncernu Goldmann, sa ročne potlačí zhruba32-tisíc ton papiera. Zamestnáva tristo ľudí a tlačí sa tu všetko, čo si vieme predstaviť – časopisy,reklamné plagáty, katalógy či kalendáre.

AUTOR: MILAN LOUCKÝFOTO: AUTOR,

EVEKTOR-AEROTECHNIK

Kým si prečítame časopis

Publikácie sa zjednodušene tlačia dvo-ma spôsobmi – plochou ofsetovoutlačou ale bo rotačnou tlačou. Plochátlač sa použí va skôr pri niž šom počte

výtlač kov alebo pri tlači na papier s vyššougramážou (na príklad obálky časo pisov), pri

veľkom počte kópií je tu potom rotačná tlač. Tlačiareň v Břeclavi disponuje v súčasnostipia timi rotačkami. Priblížime si rotačnú tlačna najnovšej z nich, ktorá dokáže naraz po-tlačiť až 48 tlačených strán formátu A4. Keď

si pred stavíme, že papier sa rúti rotačkourýchlosťou okolo 40 kilometrov za hodinu a pritom presnosť sútlače musí byť zacho va -ná na stotinu milimetra, je jasné, že moder -ná tlač je naozaj veda. Poďme sa teda pozrieť,ako sa tlačí časopis.

A K O V Z N I K ÁT E C H N O L Ó G I E

Výroba tlačových dosiek: Ďalším krokom je vytvorenietlačových dosiek. Vyrábajú sa z hliníka potiahnutého špe-ciálnou citlivou vrstvou, ktorá sa osvieti laserom. Osvietenémiesta zmenia svoju štruktúru, ktorá je potom schopnána seba naniesť farbu a tú následne – ako si ukážeme ďalej– preniesť na tlačový valec a potom na papier. Na obrázkuvidíte vkladanie tlačovej dosky do osvitovej jednotky.

Siemens bol najvhodnejšíTechnici starajúci sa o hladký priebeh vý-roby zvolili riešenie regulačných systémovSiemens, pretože tak dostali k dispozíciivhodné nástroje i vývojový softvér a sú-časne aj najlepšiu podporu. Na snímke jepracovisko, kde budú kontrolovať, či bolivo viazarni vložené všetky hárky pred ichlepením do väzby. Ak napríklad vypadnelen jeden hárok, celý balík ostatných sa vyradí z linky. Tým sa opäť zvýši kvalitaprodukcie břeclavskej tlačiarne.

Pre-press: Prvým krokom je takzvaný pre-press, teda spracovanie elektronickýchpodkladov. Svet sa veľmi zmenil a tlačiareň ich prijíma prostredníctvom internetu.Potom sa kontroluje, či sú všetky dáta v poriadku pripravené na tlač.

Keď treba nátlačok: Hoci správnosť všetkých dát možno overiť a odsúhlasiť elektronicky,mnoho zákazníkov pred spustením tlače ešte vyžaduje takzvané plotre, nátlačky jedno tli- vých hárkov, ktoré sa zhotovia na veľkoformátových tlačiarňach.

Vyvolávanie a kontrola tlačových dosiek: Tlačová doskapráve vychádza z vyvolávacieho stroja. Tlačová stránkasa skladá zo štyroch základných farieb modelu CMYK(pozrite rámček na strane 27). Na tlač treba osem dosiek,pretože papier má dve strany, každá sa skladá zo štyrochfarieb. V Moraviapresse dokážu vytlačiť aj doplnkové farby– napríklad pre predajné katalógy, ktoré sa použijú v rôz- nych krajoch a menia sa v nich len adresy predajní. Dopln-kovou farbou môže byť trebárs aj disperzný lak, ktorýzvýrazní obrázok.

Osadenie tlačových dosiek: Tlačiari inštalujú tlačovédosky. Rotačka má minimálne štyri stanice za sebou, v kaž- dej sa tlačí jedna farba. A to na obe strany papiera, takžekaždý stroj má dva systémy – pre hornú a pre spodnúpotlač prechádzajúceho papiera.

26 27 VISIONS 01 2010

Časopis sa vytlačí v štyroch základných farbách CMYK (Cyan – azúrová,Magenta – purpurová, Yellow – žltá, Black – čierna. Papier prechádzav rotačke postupne štyrmi tlačovými stanicami, kde sa pridávajú všetkytieto základné farby. Na tlačových doskách sa vytvorí reliéf toho, čo sav každej farbe pridá. Za to môže osvitová jednotka, ktorá osvietenímmiest laserom vytvorí zvláštnu zlúčeninu, ktorá udrží farbu, ale odpu-dzuje vodu. Neosvietené miesta potom vodu prijmú a odpudzujú farbu.Vďaka tomu možno preniesť farbu na papier presne na miesto, kam má

ísť. Cez dávkovacie valčeky obsluha rotačky ovplyvňuje výslednú sýtosťfarieb na výstupe. Aby sa pri následnej tlači jednotlivé farby nezliali, je kaž -dá na tlačovom pláte pootočená oproti ostatným, aby nevznikalo moaré.Farba sa dostáva cez niekoľko farebníkových navaľovacích valcov spo- ločne s vodou (pomocou vlhčiacich valcov) na formový valec, ktorý v mies-tach, kde je vyleptaná kresba, farbu prijme a prenesie ju na gumovýtlačový valec. Voda potom obsadí miesto, ktoré sa netlačí. Papier postup neprejde štyrmi tlačovými stanicami, kde sa pridávajú všetky farby.

Ako funguje farebná tlač

Kontrola farebnosti: Predtým sa farebnosť kontrolovala náhodne pomocou denzitometrov.Potom sa dlho ladilo, kým sa mohlo začať tlačiť. Dnes spektrofotometre plynule sledujúpriebeh farebnosti a celý stroj automaticky nastavuje parametre tlače tak, aby sa splnilipožiadavky na farebnosť. Pomocou ovládacieho pultu a klaviatúry na ňom dokážu šikovnítlačiari nastaviť farbu v každej zóne tlačenej stránky v rámci hárku.

Kontrola sútlače: Miesto, kde sa papier zo zvitkov rozrezáva, ukazuje Stanislav Poláček,manažér kvality Moraviapressu. Nad rozrezávajúcimi nožmi sú senzory, ktoré sledujúkvalitu sútlače. Aj pri rýchlosti 40 km/h, ktorou papier uháňa strojom, sa dostávame narozlišovaciu hodnotu desatín až stotín milimetra. Inak by bol text nečitateľný a obrázkyrozmazané.

Chladenie: Keď papier preletí sušičkou, treba ho schladiť. To sa uskutoční na šiestichvalcoch za sušiacou pecou, ktorými preteká pod veľkým tlakom studená voda.

Sušiaca pec: Po potlačení prejde papier sušiacou pecou. Vysuší sa od vody a farby.Vzniknuté výpary stúpajú hore, kde sa za vysokých teplôt spália. Výsledkom je len oxiduhličitý a vodná para, takže okolité životné prostredie nie je zaťažené páchnucimi čijedovatými spalinami.

Formové a ofsetové valce: Dole vidíte systém pre tlač spodnej strany papiera, nadním pre hornú stranu. Hore i dolu v jednej stanici je farba – tu je žltá.

Tlačová stanica: A takto to vyzerá počas tlače pri jednej z tlačových staníc. Opäť smezvolili žltú, ktorá sa nanáša ako posledná. Papier tu sviští rýchlosťou vyše jedenásťmetrov za sekundu.

A K O V Z N I K ÁT E C H N O L Ó G I E

Tajomstvo modelu CMYKModel je založený na substraktívnom (rozdielovom)miešaní farieb. V praxi je totiž ťažké namiešať zo sku-točných farieb (CMY) ozajstnú čiernu, a ak by sa to ajpodarilo, treba veľké množstvo jednotlivých farieb.Preto sa používa čierna farba ako samostatná (pozriteobrázok vpravo).Ako vyzerá príspevok jednotlivých farieb k celkovejtlači, si môžeme predstaviť na piatich horných obráz-koch, ktoré charakterizujú jednotlivé pláty. Vľavo jevýsledný obrázok, druhý zľava je plát cyan, potommagenta, nasleduje žltý plát a napokon sa pridáva aj čierny plát.

Absolútna novinka: Obchodný manažér Moraviapressu Tomáš Pisinger ukazuje kalibrovaný monitor systému Soft Proofna zobrazenie náhľadu, ktorý slúži na správnu farebnosť výtlačku. Tlačiari potom len priložia náhodne vybratý tlačový hároka skontrolujú, či je všetko v poriad ku. Pri tomto softvérovom riešení odpadá potreba drahých papierových nátlačkov.

Transport: Naskladané rozrezané a zložené tlačové hárkysa upnú do uchytávačov, ktoré ich transportujú ku skladaciemu zariadeniu.

Skladanie na palety: Jednotlivé tlačové hárky sa naskla-dajú na seba, uložia sa na palety, aby sa mohli previesťna väzbu.

Väzba: V jednotlivých staniciach sa skladajú jednotlivéhárky na seba, aby sa potom v lepičke vložili do obálkya zalepili. Z druhej strany viazacieho stroja prichádzajúobálky. Do nich sa vložia už skompletizované hárky, pridása lepidlo a časopis je hotový.

Subtraktívny farebný model

28 29 VISIONS 01 2010

Prvé náznaky existencie niečoho, čo byumožňovalo prenášať informácie, sa ob-javili už pred druhou svetovou vojnou.Počas vojnových rokov nebol čas na dlhé

vymýšľanie, pretože vedci sa zaoberali praktický-mi veca mi, napríklad ako rozlúštiť šifru Enigmyalebo ako zostrojiť atómovú bombu a raketovýpohon. V júnovom vydaní amerického časopisu Atlan ticMonthly v roku 1945 však vyšiel prvý kon krétny

impulz od Vannevara Busha, článok As we maythink, ktorý je základným kameňom no vé ho spô- sobu myslenia vedy zaoberajúcej sa informati -kou. Popisuje počítače, ktoré v tom čase vlastneešte fyzicky ani neexistovali, ako základné ka me-ne komunikácie. Za základ diania okolo počíta čovvšak možno považovať aj poviedku Murraya Lein- stera s názvom A logic named Joe, ktorá vyšlav marci 1946. Aj M. Leinster priniesol víziu vzá-jomnej komunikácie medzi počítačmi.

Dieťa studenej vojnyAkcelerátorom vzniku siete na výmenu infor-mácií však boli čisto praktické dôvody a zapa -dali do obdobia studenej vojny medzi ZSSR a USA. Viditeľné to bolo na kozmickom pro-grame, keď sa superveľmoci predbiehali, ktobude prvý vo vesmíre, kto tam prvý pošle živúbytosť, kto človeka, kto pristane na Mesiac a ktona Marse.Pod rúškom kozmických programov sa všakintenzívne zbrojilo. A preto v USA vzniká plánrozloženia velenia pre prípad jadrového útoku,aby existovala možnosť viesť vojnu z miest,ktoré ešte neboli zasiahnuté. Tento plán dostalreálnu podobu vo februári 1958 založením agen- túry Advanced Research Projects Agency (ARPA)ako reakcie na vypustenie Sputnika 1. Mala za -bezpečiť obnovenie vedúceho technologickéhopostavenia USA. Teoretické i praktické činnosti viedli k tomu, že29. októbra 1969 dali do prevádzky sieť ARPANETso štyrmi uzlami, ktoré predstavovali univerzit népočítače v rôznych častiach USA. Sieť tak boladecentralizovaná, nemala zničiteľné centruma používala na prenos dát prepínanie paketov.Asi poznáte ďalšiu históriu projektu ARPANET,ktorý v roku 1983 aj naďalej slúžil na vedeckéúčely, ale oddelila sa z neho vojenská vetva(MILNET, MILitary NET). Zaujímavé je, že ajdnes vďaka pokrytiu celého sveta nemá internet

Ako to bolo so sieťou?

Žijeme vo virtuálnom svete. Nemusímechodiť do knižnice, aby sme si požičali knihu.Máme veľa priateľov, ktorým sme sa nikdy nepo-zreli priamo do očí. Ak potrebujeme vedieť, akodýcha veľryba, nemusíme chodiť za odborníkmi,ale informácia sa nám za niekoľko sekúnd objavína obrazovke počítača. Za to všetko vďačímeinternetu.

Čo sa deje v sieti Internet sa skladá z voľne prepojených počítačových sietí, ktoré spájajú jeho jednotlivé sieťovéuzly. Uzlom môže byť počítač, ale aj zariadenie, napríklad router. Každý počítač pripojený k inter- netu má v rámci rodiny protokolov TCP/IP svoju IP adresu. Pre jednoduchšie zapamätanie sanamiesto IP adries používajú doménové mená, napríklad www.siemens.sk. O „preklad“ týchtoadries do systému čísel sa starajú takzvané DNS servery.Dáta sa v IP sieti posielajú po blokoch nazývaných datagramy. Jednotlivé datagramy putujú sieťouúplne nezávisle, na začiatku komunikácie netreba nadväzovať spojenie alebo dátam nejako„pripravovať cestu“, hoci spolu koncové stroje nikdy predtým nekomunikovali. Predstavte si toako autá, ktoré z miesta štartu môžu doraziť do cieľa každé inou cestou, v cieli sa potom zoradiado radu, ako stáli na štarte. Dáta k cieľu smerujú zariadenia zvané smerovače (routery). Pred- stavte si ich funkciu ako diaľkové ukazovatele na diaľniciach a smerové tabule v mestách. Medzinárodné diaľkové spoje dosahujú v internete veľmi vysoké prenosové rýchlosti, ale tietovysokorýchlostné spoje nedôjdu až ku koncovému používateľovi. Ten je k internetu pripojenýprostredníctvom „poslednej míle“ a pripojenie sa môže realizovať rôznymi spôsobmi. Napríkladpevnou linkou (DSL), prípojkou káblovej televízie, bezdrôtovou sieťou (Wi-Fi, mobilnou telefón- nou sieťou, satelitnou sieťou), v niektorých severských krajinách (Švédsko, Nórsko) sa používapripojenie pomocou elektrickej rozvodnej siete. Sprostredkovatelia pripojenia k internetu saoznačujú ako Internet Service Provider (ISP).

AUTOR: MILAN LOUCKÝFOTO: SHUTTERSTOCK

H I S T Ó R I AT E C H N O L Ó G I E

Míľniky vývoja internetu1945 – Predstavenie architektúry počítačavon Neumannovho typu, na ktorej sa staviadodnes.1945 – Vannevar Bush publikuje článok Aswe may think, základný kameň nového po-hľadu na informatiku.1946 – Elektrónkový počítač Eniac.1947 – Vynález tranzistora.1951 – Prvý sériovo vyrábaný počítač Univac.1955 – Prvý počítač postavený na tranzisto- roch. 1956 – Pevný disk RAMAC (IBM) a prvý inte-grovaný obvod. 1958 – Vznik agentúry ARPA (Advanced Re-search Projects Agency). Po štarte sovietske hoSputnika mala počas studenej vojny zabez-pečovať vedúce technologické postavenieUSA.1962 – Odštartovanie projektu počítačovéhovýskumu agentúry ARPA.1963 – Theodor Holm Nelson definuje pojemhypertext, publikoval ho v roku 1965. Vyná-lezca počítačovej myši Douglas C. Engelbartprezentuje nástroje na tvorbu hypertextu.1964 – Prototyp počítačovej myši a prvýminipočítač PDP-8.1965 – E-mail (MIT).1969 – Vznik experimentálnej siete ARPANETa uskutočnené pokusy s prepojovaním štyrochuzlov.1971 – Prvý mikroprocesor (Intel 4004).1972 – Sieť ARPANET sa rozširuje na 50 počí- tačov, použitý protokol NCP (Network ControlProgram), definovaný protokol FTP (FileTranfer Protocol), prvý e-mailový programod Raya Tomlinsona.1976 – Britská kráľovná prvý raz používaelektronickú poštu siete ARPANET. �

žiadne „veliace stanovisko“, ako sa o tom uva -žovalo v súvislosti so zavedením MILNET-u dopraxe z dôvodu „mať pod kontrolou“ dôležitéuzly siete.Všetky medzníky internetu nájdete vpravo v pod- tla či. Uvádzame v nej však aj informácie zo svetainformačných technológií, aby sa ukázala sú vis-losť vývoja počítačov s rozvojom celosvetovejinternetovej siete.

Spojenie s dneškomVznik súčasného internetu, ako ho poznámea používame, má dva dôležité míľniky. Prvýmbolo v roku 1965 definovanie e-mailu, čižeelektronickej pošty na čisto elektronickú výme-nu dát, ktorá sa dočkala svojho praktickéhouplatnenia až v roku 1972. Programy na vý-menu dát sa neustále zdokonaľovali, časomsa pridala možnosť odovzdávať elektronickélisty aj s elektronickými prílohami. Druhým dôležitým míľnikom je rok 1993, keďŠvajčiar Tim Berners Lee vymyslel pre atómo -vých fyzikov v európskom ústave CERN novýspôsob výmeny informácií, ktorý je postavenýna prehliadaní webových stránok. Tomu všakpredchádzali roky definovania hypertextu akozákladu pre tvorbu odkazov na webových strán -kach. Hypertext bol definovaný už v roku 1963a použitý v praxi o dva roky neskôr. Nový spôsobprezerania webov, známy pod skratkou WWW

(World Wide Web, čo možno preložiť ako „celo -svetová sieť“ alebo „sieť okolo celého sveta“),odštartoval éru zábavy a komercie na internete.

Čí je internet?Internet sa vyvíja, ale dodnes nepatrí nikomu,pritom patrí všetkým. Môžeme hovoriť aj o tom,že pôsobil ako akcelerátor demokratizácie v kra- jinách takzvaného východného bloku, keď poroku 1990 nastal jeho rozmach v strednej Euró -pe. Okamžitá dostupnosť informácií umožnilaľuďom zoznámiť sa s problémami, o ktorýchpotrebovali vedieť. Šíri sa ďalej a je tŕňom v okunedemokratickým vládam, ktoré sa snažia jehoobsah monitorovať a určovať, čo majú ľudiavidieť a čo nie (Severná Kórea, Čína a niektoréafrické štáty). Napriek tomu však existuje koordinačné cen-trum, inštitúcia, ktorá od polovice roka 1994dbá najmä na rozvoj služby WWW: WWW Con- sorcium (W3C). Združuje ľudí, ktorí sa podieľaliv CERN-e na prvých krokoch fenoménu WWW,technikov z MIT a z francúzskeho inštitútu INRIA.Ďalšia organizácia, Internet Society (ISOC),združuje internetových používateľov. Má dvehlavné zložky: Internet Activities Board (IAB)a Internet Engeneering Task Force (IETF). Obespolupracujú s najvýznamnejšími počítačo vý mifirmami na tvorbe štandardov potrebných preďalší rozvoj internetu.

Prehliadače webových stránok dodajúokamžité informácie o téme, ktorú mô -že te nájsť prostredníctvom webovýchvyhľadávačov. Webové portály záso bu jú

ľudí informáciami zo všetkých oblastí a kútovsveta. Google sa stáva rozhodujúcou silou inter-netového diania, keď ponúka služby, ktoré sadlho očakávali, ale až teraz sú skutočnosťou – napríklad projekt globálnej dostupnostiväčšiny kníh, ktoré kedy vyšli.

Web 2.0 ako akcelerátorOd roku 2009 sa hovorí o technológii Web 2.0ako o nástupcovi internetu. Darcy DiNucci v roku

1999 v článku Fragmented future komentuje:„Web, ako ho poznáme teraz, keď sa ako static kýtext načíta do prehliadača, je zárodkom webu,ktorý príde. Web budeme chápať nie ako ob ra- zovky plné textu a grafiky, ale ako prostredie,ako éter, vďaka ktorému bude možná interak-ti vita. Objaví sa na obrazovke počítača, na te -le víznom prijímači, na palubnej doske, namo bil nom telefóne, na hernej konzole a mož -no aj na mikrovlnnej rúre.“ A nebol ďaleko odpravdy. Internetové prehliadače nájdeme nachladničke, stávajú sa súčasťou televízorov,ktoré tak ponúkajú možnosť prehrať multi-mediálne súbory aj z internetu. Vďaka tomu sa

30 31 VISIONS 01 2010

B U D Ú C N O S ŤI N O V Á C I E

�1980 – Experimentálna prevádzka TCP/IP v sieti ARPANET, protokol DNS, smerovacieprotokoly.1981 – Sieť Bitnet – prepojenie vysokých a stredných škôl v USA, na trh vstupujekompatibilný počítač radu IBM PC postave nýna procesore Intel 8088.1983 – Rozdelenie ARPANET na ARPANET(výskum) a MILNET (Military Network), akoštandard na prenos dát v sieťach je prijatýTCP/IP (Transmission Control Protocol/Inter -net Protocol).1984 – Vytvorenie DNS (Domain Name Sys-tem), k internetu pripojených zhruba tisícpočítačov.1986 – Vytvorenie siete NSFNET (NationalScience Foundantion Network), pôvodneurčená na prepojenie piatich superpočítačov.1987 – Vzniká pojem „internet“, pripojenýchokolo 27-tisíc počítačov.1989 – Tim Berners-Lee prichádza s návr -hom WWW.1990 – Tim Berners-Lee a Robert Cailliauprinášajú koncept hypertextu.1990 – Končí ARPANET, nahrádza ho sieťNSFNET.1991 – Nad NSFNET sa vytvára nová sieťNREN (National Research and EducationNetwork), nasadenie WWW v európskomlaboratóriu CERN.1992 – Pripája sa Biely dom (vstup vládnychinštitúcií na internet).1993 – Marc Andreessen dáva zadarmoMosaic, prvý prehliadač webových stránok,spúšťa sa sieť CESNET (15. júna 1993), správadomén .sk, .cz.1994 – Vznik konzorcia W3C (WWW Consor- cium), prichádza prehliadač Netscape Navi-gator.1995 – Doména .cs je zrušená.1996 – 55 miliónov používateľov internetu.1999 – Rozširuje sa Napster umožňujúcikomunikáciu dvoch počítačov medzi sebouv sieti a tým napríklad aj sťahovanie hudby,objavuje sa termín Web 2.0 pre interaktívnutvorbu webových aplikácií.2000 – 250 miliónov používateľov internetu.2001 – Na webe je k dispozícii otvorená en-cyklopédia Wikipédia, ktorá dnes ponúkatakmer 3,2 milióna článkov v angličtine. 2002 – Vzniká česká verzia Wikipédie, dnesmá takmer 150-tisíc textov. Slovenská saobjavila o čosi neskôr a ponúka 113-tisícčlánkov. 2003 – 600 miliónov používateľov internetu.2005 – 900 miliónov používateľov.2006 – Viac ako miliarda používateľov, dosiete Facebook sa môže pripojiť každý nad13 rokov.

Kam kráča internetŽivot bez internetu je pre nás dnes prakticky nemožný. Komuniká ciaelektronickou poštou sprístupnila ľuďom výmenu informácií a z ce- lého sveta tak urobila „globálnu dedinu“. Kto by predvídal, že internet,ktorý bol pôvodne doménou armády a vedeckých inštitúcií, sapremení na komunikačnú platformu pre všetkých ľudí na svete?

AUTOR: MILAN LOUCKÝFOTO: CITRIX

realizuje model TV on Demand (televízia naželanie) umožňujúci sledovať programy, ktoréchcete aktuálne vidieť a ktoré vám predkla da júv určitý čas. Web 2.0 ponúka dynamickú správu obsahuwebových stránok. Ich obsah tvoria ľudia,ktorí ho dopĺňajú a upravujú. Typickým prí -kladom je Wikipédia, multimediálna inter-netová encyklo pédia. Ďalej Google News,YouTube i ďal šie, kde sa ľudia podieľajú natvorbe ich ob sa hu. Neprehliadnuteľnú úlohu vo Webe 2.0 hrajú ajsociálne siete (Facebook, Twitter a ďalšie) a ichvplyv v budúcnosti ešte porastie. Cieľom je zhro-

maždiť ľudí s podobnými záujmami, aby spolukomunikovali. Vnútri týchto sietí sa tvoria komu-nity s presahom záujmov a vďaka tomu možnozískať viac informácií o určitých, na tomto mies -te nastolených otázkach. Vznikajú tak príleži-tosti pre ich ďalší rozvoj.

A čo bude ďalej?Dnes sa hovorí o Webe 3.0 ako o novej nastu pu- júcej platforme. Úvahy o tom, čím bude, sú všakstále značne rôznorodé. Hovorí sa o väčšej pod- pore mikroformátov webu pre zobrazenie namobilných telefónoch, vstupe 3D obrazu na ob-razovky počítačov a podobne.

Budúcnosť internetu je aj v tom, že ľudia sa budúčoraz viac posúvať od pojmu „hľadať“ k pojmu„objavovať“. Ako pre časopis Science uviedolPeter Norvig, šéf výskumu firmy Google (USA),o desať rokov internetové vyhľadávače po núk nuzmes textu, hovoreného slova, fotografií, vi deo-sekvencií, histórií, interakcií a databázy údajov.Väčšina vyhľadávacích dopytov bude hlasová,malá časť cez snímanie mozgovej činnosti.Používatelia rozhodnú, o akú časť svojhoživota sú ochotní sa podeliť s vyhľadávačoma ako. Získajú syntézu, nielen zoznam po lo -žiek, do kumenty automaticky preložené doich ma ter ského jazyka, informácie zoradenépodľa zá važnosti a užitočnosti, podľa po tre -by aj v ta buľkách či grafoch. Ak požiadajú o odborný kontext, dostanú odkazy či pria -my link. Vyhľadávačom sa nebude zadávaťjednorazová úloha, pôjde o pokračujúcu kon- verzáciu. Ho vorí sa o konci anonymity na webe, aby saprojekty ako napríklad Wikipédia zbavili úto kovanonymných podvodníkov, ktorí poškodzujújej obsah – príspevky sa budú overovať. Ďalejtu máme vyhľadávanie odpovedí a zapojenieodborníkov. Web vark.com napríklad dokáženájsť odborníka v určitej oblasti, ktorý odpoviežiadateľovi na špecifickú otázku. Odpadne týmštúdium megabajtov v diskusných skupinách,kde treba prejsť množstvom marazmu, ktorýčasto nemá s témou nič spoločné. S tým súvisianapríklad aj služby typu Google Wave aleboukážky používaných postupov, ku ktorým došliich používatelia. Vďaka tomu bude možné akce-lerovať vývoj zariadení i technológií.

Ako sa pripojiťMobilný internet ako rastúca platforma alebointernet všade. Mobilní operátori už dnes po -núkajú rad praktických služieb, ktoré sa zíduvšade tam, kde ich potrebujete. Dobrým prík-ladom je vyhľadávanie dopravného spojenia,dopravných prepojení aj v mestskej hromadnejdoprave. Akcelerujú všetky technológie na pri-pojenie, v ostatnom čase najmä optické. Ďalšou oblasťou je reálnejšia realita, teda 3Dzobrazenie, ktoré sa objaví na obrazovkáchmonitorov i v mobilných telefónoch. Vzniknenová skupina zariadení závislých od obsahuwebu, kde typickým príkladom môže byť AppleiPad. V súvislosti s jeho uvedením sa však váž nehovorí o tom, že prevádzka informačných webovbude spoplatnená (ako jeden z prvých to ozná-mil denník Times). Poslednou, ale vôbec nie podceňovanou sú čas-ťou webu budúcnosti je ochrana súkromiapoužívateľov internetu. Zosilnie boj so zlodej -mi túžiacimi získať prvky vašej identity, abymohli ich pomocou kradnúť údaje, peniazealebo sa dostať tam, kam nepatria.

Virtualizácia chytá formuČo si predstaviť pod pojmom virtualizácia? Internet poskytuje obrovské možnosti na uloženiedát, ponúka ohromný výpočtový výkon a to všetko motivuje používateľov, aby na tom zarobili„nejaké peniaze“. Veľmi zjednodušene existuje možnosť nakupovať na internete výpočtový výkona dátový priestor a tým ušetriť za nákup firemných serverovní a dátových skladov. Výpočtovývýkon i dátovú kapacitu ponúkajú špecializované firmy, ktoré budujú serverovne a dátové skladynapríklad tam, kde je alebo bude k dispozícii lacnejšia elektrická energia. Svoj výkon firmyponúkajú aj v prípadoch, keď serverovňa nepracuje na plný výkon, pretože zamestnanci niesú v práci – jej výkon i dátovú kapacitu možno dať k dispozícii až na začiatku druhého dňa, keďopäť firme narastú požiadavky na strojový čas i dátovú kapacitu.

Dobíjať elektromobil môžete pokojnezo zásuvky doma. Využitie však nájduaj verejné nabíjačky na uliciach či v ga -rážach. Existujú projekty dobíjacích

staníc, kde energiu budú dodávať fotovol taic képanely na strechách týchto zariadení, prípadneveterné elektrárne. Ale to všetko je časovo ná roč-né (pre nabitie umožňujúce jazdu sa treba nahodinu až dve pripojiť k sieti, plné nabitie aku- mulátora trvá niekoľko hodín) a pre elek tro-mobily v porovnaní so štandardnými autamiznevýhodňujúce. Predstava, že na čerpacej sta -nici strávite celý deň, asi veľmi lákavá nie je. Tímvedcov zo spoločnosti Siemens pod vedenímSvena Holthusena z Dánska preto pra cuje sozariadením s rádovo vyšším napätím a prúdom.Začali s hodnotami 400 V a 63 A, ktoré sú prebežné domácnosti relatívne ľahko dostup né.

Rýchlejšie ako tankovanieRiešením by mohol byť aj nápad, s ktorým priš laamerická spoločnosť Project Better Place. Vybi tébatérie by sa vymieňali „na počkanie“ na špe -ciálnych staniciach za nabité. Prototyp zaria de nia,ktoré firma predstavila, dokáže vymeniť batériuza minútu a desať sekúnd. „Cieľom je urobiťvýmenu batérie rýchlejšou ako naplnenie nádr -že,“ uvádza zakladateľ Better Place Shai Agassipre magazín Wired. Výmenníky batérií majúdopĺňať klasické nabíjacie stanice a spoluvy tvá-rať plnohodnotnú infraštruktúru pre elektro-mobily. Systém by mal ekonomicky fungovaťtak, že majitelia elektromobilov by si batérieprenajímali za mesačný paušál ako dnes mo-bilné telefóny. Zásadným problémom je podpora automo-biliek. Takýto systém vyžaduje vysokú mieru

štandar dizácie a výrobcovia elektromobilovsa len ne dáv no dohodli na jednotnej zá-suv ke.

Batérie na paušálProject Better Place má zatiaľ alianciu s konzor- ciom Renault-Nissan a rokuje o budovaní na -bíjacích staníc pre elektromobily s vládamimenších štátov i jednotlivých miest. Prvýmpriekopníkom (a pilotným projektom) by samal stať Izrael. Vláda poskytne daňové úľavy,Nissan (v spolupráci s NEC) dodá batérie, Re-nault vyrobí elektromobily s dvestokilometro výmdojazdom a Project Better Place vybuduje do -bíjacie stanice (celkove okolo pol milióna).Aj Dánsko chce do roku 2011 na parkoviskácha pri obytných zónach vybudovať rozsiahlu sieťnabíjačiek (až 20-tisíc) a na podobný krok sa

Prinajmenšom jeden typ elektromobilu či aspoň hybridného vozidla má dnes v ponuke už prakticky každá významnejšia automobilka. Budeme na ulici namiesto z čerpadla „tankovať“ zo zásuvky?

AUTOR: JOSEF VALIŠKAFOTO: MASDAR INITIATIVE,

FOSTER+PARTNERS, SIEMENS

Šanca pre elektromobily

Elektromobil par excellence: Spoločný projekt viacerých európskych výrobcov sa volá Rindspeed a predstavujeďalšiu cestu, ktorou sa bude automobilizmus uberať.

Čerpacie stanice budúcnosti: Miesta, kde vodiči dobijúbatérie počas niekoľkých minút.

Všetko pod kontrolou: Elektromobily budú mať ukazo- vateľ energie kombinovaný s počítačom dojazdu.

32 33 VISIONS 01 2010

D O P R A V AI N O V Á C I E

Alternatívna diaľnica I-5Interstate 5 je významná trasa pozdĺž po-brežia Tichého oceánu, ktorá spája najväč-šie mestá západu USA – od Seattlu cez SanFrancisko po Los Angeles a San Diego. Spo-jené štáty chcú od severu k juh vybudovaťpozdĺž I-5 plniace stanice s alternatívnymipalivami. Pôvodnú verziu pacifickej „vodíko-vej diaľnice“, založenej na zriadení siete vo-díkových čerpacích staníc, rozšírili o ďalšiealternatívy, ako sú biopalivá alebo CNG, na-bíjacie stanice pre elektromobily, prípadnestanice na výmenu batérií.

Elektrická budúcnosť v púštiSpomínate na vernovky? Ako nás fascinovali príbehy o mestách, kde všetko fungovalo na elektrinua stlačený vzduch? Vyzerá to, že vizionár Jules Verne sa nemýlil – hoci ešte relatívne nedávnosa zdalo, že nástup výkonných spaľovacích či dýzových motorov odsunie jeho vízie do ríše utópií.Súčasnosť mu dáva za pravdu a svet sa vracia k elektrine.Okolo tridsať kilometrov od Abú Zabí v Spojených arabských emirátoch vzniká pozoruhodnýprojekt Masdar City – prvé „carbon zero“, čiže CO2 neutrálne mesto na svete. Spoločnosť MasdarInitiative (masdar v arabčine znamená prameň), ktorá sa zameriava na obnoviteľnú energiu,vyvíja nízkoemisné riešenia a projekt Masdar sa má stať príkladom „zeleného“ mesta tretiehotisícročia a bezodpadovej ekonomiky. Unikátny komplex s rozlohou šesť štvorcových kilometrovbuduje renomovaná firma Foster and Partners a malo by v ňom žiť 45- až 50-tisíc ľudí. Všetkuenergiu pre chod mesta budú zabezpečovať obnoviteľné zdroje, solárne, veterné a bioenergetické(z odpadu, ktorý bude kompletne recyklovaný). V prvej fáze sa počíta so solárnou elektrárňous výkonom 40 až 60 MW, neskôr s druhou elektrárňou s výkonom až 130 MW, ktorá bude dodávaťenergiu ostatným stavbám. Na strechách budú umiestnené doplnkové fotovoltaické modulya na okraji komplexu veterné farmy od spoločnosti Siemens.Typickou črtou Masdaru je absencia automobilovej dopravy. V projekte budovanom krajinou,ktorej bohatstvo je založené na rope, nebudú, paradoxne, žiadne autá. Všetku dopravu (metro,medzimestskú železnicu, ľahký prístup k letisku a autobusovej sieti) bude zabezpečovať verejnádoprava založená na vozidlách poháňaných elektrinou a unikátny systém PRT (Personal TapidTransit System). Bude niekoľkoúrovňový, bezbariérový a jeho hlavnou úlohou bude zabezpečovaťefektívnu prepravu ľudí a tovaru, ale aj zber pevného odpadu. Pre púštne mesto je kľúčovým faktorom voda a klíma. Prepracovaný architektonický dizajna infraštruktúra sa zameriavajú na maximálne účelné použitie miestnych vodných zdrojov. Zá-sobovanie vodou bude zabezpečovať slnkom poháňaná odsoľovacia továreň s kapacitou o 80 per- cent vyššou, ako je obvyklé. Dôležitú úlohu zohráva aj fakt, že spotreba vody sa uvádza o 60percent nižšia ako v inej podobnej mestskej aglomerácii. Zhruba 80 percent použitej vody sabude opakovane recyklovať. Jej využitie rovnako ako čistenie a použitie dažďovej vody na stopercent zabezpečí využívanie biologických pevných látok pre energiu alebo uhlíkovú sekves -tráciu. Stránky projektu Masdar: http://www.masdaruae.com

Rez mestom Masdar: Metro pod úrovňou slúži na prepravucestujúcich a nákladov, pod ním sú inžinierske siete.

Hlavná budova Masdaru: Stavby chránia priepustné panely s fotovoltaickými článkami, ktoré pomáhajú slnečnýmelektrárňam vyrábať energiu. Vľavo je stanica rýchlodráhy, ktorá bude spájať mesto s okolitým svetom.

Mesto Masdar City: Rastie prispením mnohých firiema nových technológií v Spojených arabských emirátoch.

chystá aj Havaj. Dánsko i Izrael majú výhodu– ide o malé štáty a cesty na väčšie vzdialenostitam bývajú výnimočné (dojazd elektromobilovje dnes okolo 150 kilometrov, ale nové techno -lógie výroby batérií by mali v dohľadnom časetento parameter zlepšiť).

Elektromobily sú životaschopné„Z obchodného modelu Project Better Placevyplýva, že čisto elektrické auto by nemalo stáťviac ako dieselové auto a vo väčšine krajín budújeho prevádzkové náklady nižšie,“ konštatujúexperti Deutsche Bank, ktorí analyzovali pro-jekty spoločnosti Project Better Place v Izraelia Dánsku. Podľa ich názoru by mohli fungovaťnielen v malých krajinách s vysokými daňamina automobily a s vysokou cenou benzínu, aleaj v štátoch omnoho väčších, napríklad v USA. Infraštruktúru pre elektromobily začínajú bu- dovať aj ďalšie európske krajiny. Nielen VeľkáBritánia, kde už rozbehli niekoľko pilotnýchprojektov a na uliciach fungujú prvé verejnénabíjačky. S nastupujúcou érou elektromobilovsa môžeme stretnúť aj v Nemecku, kde jedenz prvých európskych pilotných projektov reali -zujú v Berlíne. Portugalská energetická spo loč-nosť Energias de Portugal už tiež spolupracujes európskymi energetickými firmami na tvorbesiete Grid for Vehicle (G4V), ktorá má ponúknuťnabíjacie miesta pre elektromobily, prípadneplug-in hybridy. O elektrických superšportoch čítajte na s. 46 – 47

34 35 VISIONS 01 2010

Revolúcia sa rodí za dverami popred-ných výskumných pracovísk a z časuna čas spoza nich preniknú na verej -nosť zá kladné informácie. Hovorí sa

a píše o tom, že by nové počítače mohli byť v po-rovnaní s dneškom až neskutočne rýchle. Roz -kódovanie zložitých kryptografických kľúčov,ktoré by aj súčasným najvýkonnejším elektro -nickým mozgom trvalo teoreticky milióny rokov,by podľa niektorých odhadov zvládli za jedenmesiac. To znie ako sci-fi. Ale svetové počítačovéfirmy, ktoré sa tomuto výskumu venujú dlho -dobo, by azda zbytočne nevyhadzovali peniazevon oknom.

Megavýkon z atómovKvantové počítače budú používať procesory a obvody, ktoré sa budú riadiť zákonmi kvan-tovej mechaniky. Informácie budú ukladať a ma- nipulovať s nimi na úrovni atómov. Pretože bu dúvyužívať kvantové vlastnosti štruktúr, budemesa v súvislosti s nimi čoraz častejšie stretávaťs pojmami, ako sú kvantová superpozícia, kvan-tová interferencia či kvantová previazanosť.Kým klasické počítače používajú dvojúrovňovésystémy zvané bity (binárne čísla), kvantovépočítače využívajú dvojúrovňové „kvantovo-mechanické“ systémy zvané qubity (kvantovébity). Aj quibit pracuje na základe geniálnejmyšlienky dvoch základných stavov (nuly alebojednotky), z ktorých možno ich postupnosťouzostaviť všetky informácie. Ale má navyše jednupozoruhodnú vlastnosť. Ak prirovnáme bity k minci, keď jej hodením padne buď panna (po-vedzme zapnuté), alebo orol (vypnuté), v prípa demince s quibitmi môže byť výsledkom zároveňpanna i orol (zapnuté a vypnuté) alebo akákoľvekmožná kombinácia – jednoducho niečo medzi.Jeden qubit teda môže byť zároveň v dvoch mož -ných stavoch, čo je nemysliteľné v prípade oby-čajných bitov. Práve schopnosť vyskytovať sa v oboch stavochsúčasne je pre kvantové výpočty kľúčová. Umož - ňuje totiž pracovať na viacerých úlohách sú čas ne.Kým klasický počítač „berie“ ťah za ťahom, otroc -ky všetky „vyskúša“ a ohodnotí výslednú pozí ciu,kvantový počítač vďaka tejto takzvanej super-pozícii stavov skúma všetky možnosti odrazu.

Mini má svoju hranicuPočítač na kvantovej úrovni patrí k technologic-kým snom a konceptom. Na začiatku bol radotázok, na ktoré museli vedci a technici nájsťodpoveď. Naozaj to môže v takejto podobefungovať? Je to fikcia? Skutočnosť? Práve v čase, keď miniaturizácia elektronikynaberá ohromné tempo a keď sa zdá, že ju ničnezastaví, môžu sa podobné úvahy zdať zbytoč-ne nadčasové. Ale zdanie klame. Čipy, v kto rýchsa zápis zakladá na postupnosti núl a jednotiek,nemožno miniaturizovať donekonečna. Už sko -ro narazíme na technologickú bariéru a priďalšej miniaturizácii prestanú platiť zákony,na princípe ktorých fungujú dnešné počítače.Preto sa úplne logicky hľadá priestor aj preúplne revolučné myšlienky. Ak to zhrnieme, potom zadanie, vychádzajúcez najnovších poznatkov kvantovej mechanikya radu ďalších odborov, je dosť konkrétne:vytvoriť počítač využívajúci „hardvérovo“kvantovomechanické vlastnosti častíc – elek-trónov alebo atómových jadier. Mal by uskutoč-

ňovať operácie s qubitmi, teda s viacerýmistavmi súčasne. Tým by sa výpočet v porovna nís klasickým počítačom mnohonásobne zefek-tívnil. Intenzívne pokusy vyvinúť skutočný kvantovýpočítač sa robia na mnohých popredných ve dec -kých pracoviskách od roku 1999. Ide najmä o americké Centrum pre kvantovú informáciuštedro podporované armádnou výskumnouorganizáciou DARPA, ale aj Národné labora tó -rium v Los Alamos, Massachusettský technolo-gický inštitút a Kalifornský technologický inšti tút.Publikované výsledky sú celkom nádejné.

Načo je rýchlosť?Nezaostáva ani Európa. Napríklad výskumnícizo spoločnosti Siemens a Technickej univerzityv Mníchove ako prví na svete dosiahli experi-mentálnu prevádzku umelej neurálnej siete najednoduchom kvantovom počítači. Podstatouexperimentu, ktorý je ďalším krokom k vy tvo-reniu plnohodnotného kvantového počítača,bola simulácia fungovania takéhoto stroja pri

Dnešné počítače sú úžasnými pomocníkmi ľudstva. Ale na obzore už vidno niečo oveľa výkonnejšie a principiálne odlišné. Ak sa to podarí zostaviť, zažije informatika hádam najväčšiu revolúciu od svojho vzniku v polovici minulého storočia. Začne sa éra kvantovej kybernetiky.

Z bitov budú quibity

Zložité výpočty a simulácie: Blíži sa čas, keď bude vďaka kvantovým počítačom možné získať výsledné dáta oveľarýchlejšie ako na klasických počítačoch.

AUTOR: MILAN BAUMANFOTO: SIEMENS

I TI N O V Á C I E

rozpoznávaní obrázkov. Použitý obrazec sa skladal z bodiek, pričomkaždá mohla predstavovať dve farby. Tie bolizobrazené qubitmi. V pamäti mal systém ulo -žené šablóny, niektoré obrazce teda „poznal“dopredu. Vďaka algoritmu vedci predpovedali,ako by sa správal reálny kvantový počítač prikonfrontácii s novým farebným obrazcom. Po -čítač mal úlohu ho rozpoznať, porovnať sošablónami uloženými v pamäti a ukázať mie rupodobnosti. Rýchlejšie rozpoznávanie obrazcov by sa mohlovyužiť v širokom rade aplikácií, napríklad počí- tač by mohol vyhľadávať nezhody na snímkachz magnetickej rezonancie či počítačovej tomo- grafie. Kvantový počítač by bol vhodný aj nariešenie náročných problémov, napríklad naidentifikáciu genetických postupností. Mnohomož ností sa ponúka v automatizácii či energe -tike. Jedným z cieľov je vytvorenie hybridnéhopro cesu, ktorý by fungoval bežnou technoló-giou a kvantovými mechanickými metódamizároveň. Klasické čipy by prevzali väčšinu štan- dardných operácií, kvantový proces by sa zao be-ral špe ciálnymi úlohami.

Tak teda kedy?Prvé nápady spojené s využitím kvantovej me cha -niky v informatike sa objavili niekedy v se dem de-siatych a osemdesiatych rokoch mi nu lé ho sto ro čia.Bolo jasné, že cesta týmto smerom ne bude jedno -duchá. Napriek všetkým ťažkostiam, ak sa nevynorínová nepredvídaná technologic ká prekážka ale boskrytá teoretická chyba, možno už dnes s veľkounádejou povedať, že vyspelé kvantové superpočí ta -če bude možné v budúcnos ti skonštruovať. Naotázku, aká vzdialená je táto budúcnosť, existujúrôzne odpovede. Podľa nie ktorých prognóz bysa tak malo stať do dvadsiatich rokov. Profesor Andrew White z Centra pre kvantovúvý počtovú techniku z Univerzity v Queenslan de,kde výskumníci prvý raz v histórii uskutočnilikvan to vý výpočet, faktor času vôbec nepovažujeza prio ritný. Dôležitejšie podľa neho je, že aksa raz podarí kvantový počítač zostaviť, bude tozásadný zvrat v spôsobe, akým dnes počítačepracujú a ot vo rí sa priestor pre umelú inteligen-ciu. „Funkčné kvantové počítače na makro sko -pickej úrovni mô žu byť na roky vzdialené a lenťažko môžeme hádať, ako zmenia svet. Alezme nia ho celkom určite,“ tvrdí A. White.

Kvantový počítač: Aj quibit pracuje na základe dvochzákladných stavov (nuly alebo jednotky), ale umožňujeaj ich kombináciu – niečo medzi.

Unikátne spojenie: V kvantovom počítači sme sa priblížilimechanike mikrosveta.

Kto by nepoznal nádherné zábery ob rov -ských kŕdľov vtákov a rýb, ktoré akobyna povel menia smer. Takmer sa ani ne-chce veriť, že nejde o jeden centrálne

riadený organizmus. Aj ľudia sa vo veľkýchskupinách správajú inak, ako keď sú osa mo te ní.Tento fakt je dávno známy – teóriu davovéhosprávania vynikajúco spracoval vo svojom naj-slávnejšom diele Psychológia davu už v druhejpolovici devätnásteho storočia francúzsky so-ciológ Gustav Le Bon. Psychologický slovníkuvádza: „Prítomnosť v dave má vplyv na sprá-va nie jednotlivcov (takzvané davové alebo tiežko lektívne správanie), silne sa tu prejavujeprincíp napodobnenia, dav je veľmi suges ti bil-ný a má sklon k hysterickému spávaniu. Kona -nie jednotlivcov je ovplyvnené anonymitou a poklesom sociál nej a racionálnej kontroly.“

Minsk 31. mája 1999: V metre bolo ušliapaných 54 ľudí. Manila 4. februára 2006: Na štadióne v panike udupali 73 ľudí potom, čo niekto oznámil bombu v hľadisku. Perm 5. decembra 2009: Ruský klub mal len jeden východ,ľudia sa pri úteku pred ohňom ušliapali. Takéto a podobné správy sa na nás takmer denne valia z titulnýchstránok novín. Dokážeme sa postaviť proti neuveriteľnej siledavu? A ako sa vlastne ľudia vo veľkej skupine správajú?

AUTOR: MILAN BAUMANFOTO: SIEMENS

36 37 VISIONS 01 2010

B E Z P E Č N O S ŤI N O V Á C I E

Kto ide s davom?

O tom, že myseľ človeka sa zmení, keď sa stanesúčasťou skupiny, sa celkom určite pre svedčilkaždý, kto bol niekedy na nejakej demon štrá cii,oslave víťazstva športového stretnutia alebona veľkom koncerte. A nie vždy sú dô sled kydavového správania pozitívne. Aj vám už nie -kedy napadlo, keby v preplnenom želez nič nomvozni alebo na prepchanom štadióne vzni kolpožiar? Rovnaké otázky si, samozrej me, kladúaj konštruktéri a architekti, ktorí tieto miestaprojektujú.

Červené a zelené postavičkyPodobný výskum sa uskutočňuje aj v labora tó-riách doktorky Gerty Kösterovej vo výskumnomstredisku spoločnosti Siemens v Mníchove. Najej monitore sa pohybuje množstvo po stavi čiekrôznych farieb. V miestach, kde je ľudí málo,

majú zelenú farbu. Tá však potom, keď dav hust -ne, prechádza do červenej. Tím G. Kösterovejpra cuje na virtuálnych simuláciách správaniaľudí v dave. Snaží sa porozumieť pohybu chod- cov v prípade, keď sú napríklad v páre a ako saich správanie zmení, keď sa dostanú do väčšejskupiny. Zo simulácie vidno, že ľudia majú ten-denciu udržiavať si dostatočnú vzdialenosť odstien i od ostatných pred sebou, za sebou a naobidve strany – aj majú dostatok priestoru. Keďsa však priblíži nejaká prekážka, napríklad prie-chod dverami, natlačia sa oveľa viac k sebe.Zaujímavé je, že v tlačenici sa nepostavia doradu za sebou, ale skôr sa zoraďujú za ramenopredchádzajúceho človeka. Psychológovia pred-pokladajú, že dôvodom je potreba sledovať, čosa deje vpredu. Hneď ako získajú viac prie sto ru,opäť sa od seba vzdialia – a červené po sta vič kysa premenia na zelené.

Elektróny vo včeľom pláste„Dokážeme simulovať a zobraziť správanie de-siatok tisíc súčasne sa pohybujúcich chodcov,“hovorí vedúca tímu. Jej výskum je založený namatematickom prístupe zvanom „cellular auto -mata“. Využíva šesťuholníkovú maticu, ktorá napohľad pripomína veľký včelí plást a rozdeľujedvojrozmerný priestor do jednotlivých bu niek.Každá z nich má status „obsadená“ alebo „voľna“.Obsadená môže byť chodcom, prekážkoualebo cieľovou destináciou. Podľa vopred da né -ho algoritmu sa statusy jednotlivých buniekmenia a automaticky aktualizujú. A postavičkysa na monitore pohybujú smerom k cieľu. Pro- gram ráta aj s interakciou jednotlivých účastní -kov. „Je to podobný pohyb ako pri elektrónoch.Cieľ priťahuje, prekážky odpudzujú a ľudia sasnažia udržať istú vzdialenosť od ostatných,“hovorí G. Kösterová.

Najrýchlejší na sveteNajväčším problémom pri podobných simu lá-ciách je fakt, že programy musia zvládať náročnévýpočty s obrovským množstvom údajov. Naprí -klad metóda zvaná „multi-agent approach“ beriedo úvahy vek, pohlavie alebo fyzickú konštitúciukaždej osoby. Dav teda chápe ako veľkú skupinujednotlivcov. Potom však musí prácne vypočíta vaťpolohu a pohyb každého z nich – a to trvá celéhodiny. Oproti tomu program mníchovskýchvýskumníkov prideľuje parametre kolektívnevšetkým a riadi tak pohyb davu ako celku. Ajnapriek tomu dokáže aplikovať základné väzbymedzi účastníkmi (programátori ich nazývajúavatari) s dostatočnou presnosťou. Podarilo saim do algoritmu koncentrovať množstvo fakto-rov, ktoré ovplyvňujú správanie ľudí. Vďakatomu sú ich výpočty veľmi rýchle. A o rýchlosťide predovšetkým. Program sa totiž snaží sprá- vanie davu nielen sledovať, ale najmä predvídať.

Simulácie by tak v konečnom dôsledku mohlivyužiť usporiadatelia veľkých akcií a pomohli byim predchádzať možným incidentom. V jednomzo scenárov sa napríklad päťtisíc divákov ženiez koncertu do stanice metra. Dispečer si pomo- cou programu v predstihu spočíta, kedy a akodorazia na nástupisko. Aby zabránil neria de né -mu upchaniu stanice, povolá do stanice v pred- stihu prázdnu súpravu – ak by to neurobil,pri šiel by už obsadený vlak a pri nastupovanía vystupovaní by mohlo dôjsť k nepríjemnýmincidentom.

Osem patentov „Náš program v podobných scenároch vypo -

čítava pohyb davu v časových skokoch a vďakatomu je najrýchlejší na svete. V uvedenom prí-pade zhruba desaťnásobne oproti skutočnémupo hybu osôb,“ hovorí Wolfram Klein, progra -má torský mozog celej aplikácie. „Hoci prístup,ktorý ráta s každým človekom individuálne,odhaduje polohu avatarov s väčšou presnosťou,my sa zameriavame na čo najrýchlejší výpočethustoty davu ako celku,“ vysvetľuje G. Kösterová.A vyzerá to, že úspešne – za svoj výskum získa-la už osem patentov.Tím G. Kösterovej plánuje uviesť na trh zaria de-nie, ktorému by dáta dodávali bezdrôtovo pri -pojené bezpečnostné kamery. Program by potomsám z obrázkov vygeneroval základné infor-má cie o dave a zadal by ich ako parametre dový počtu. Využitie sa plánuje nielen na spo mí-naných verejných priestoroch, ale aj ako tré -ningový nástroj pre bezpečnostné zložky.Uvidíme. Ak sa teda v budúcnosti budete tlačiťpri východe z futbalového štadióna, možno sispomeniete, že ste jednou zo zelených po sta vi -čiek na monitore kdesi v centrále bezpečnostné -ho oddelenia. A že moderné technológie dávajúpozor, aby z obyčajnej tlačenice nevznikla ne -kontrolovateľná masa. S davom totiž idú vždyvšetci.

Simulácia na monitore: Gerta Kösterová z Mníchovaskúma správanie ľudí v davoch. Výsledky možno použiťpri navrhovaní priestorov, kde sa zhromažďujú väčšiemnožstvá ľudí.

38 39 VISIONS 01 2010

M Y V I S I O N SĽ U D I A

Komu bude slúžiť Dátové centrum prevýskum a vývoj?Dátové centrum, ktoré sa buduje ako dvojicarovnocenných pracovísk, pričom hlavná časťvznikne v Žiline a jej zrkadlová časť v Bratislave,bude slúžiť potrebám všetkých vedcov a vý -sku m níkov zo Slovenska. Podľa našich odhadovide o viac ako 23-tisíc ľudí.

Aké databázy v ňom budú uložené?Naša inštitúcia má 72-ročnú tradíciu, väčšinučasu pôsobila pod názvom Slovenská technická

knižnica. Jednu z najdôležitejších databáz pred- stavuje fond vedeckých informácií, ako sú knihy,časopisy a iné publikácie. Tie budú zdigitalizo-vané a uložené v dátovom centre, kde k nimbudú mať vedeckí pracovníci jednoduchší prí-s tup. Z dátového centra budeme prevádzkovaťaj Centrálny informačný portál pre výskum,vývoj a inovácie, ktorý je vstupnou bránou dosveta vedy. Bude sa tam archivovať aj takzvanásivá literatúra, čiže publikácie, ktoré nemajúkomerčný charakter, napríklad záverečné správyvedeckých inštitúcií. Ďalšími dôležitými data-

bázami budú centrálne registre publikačnýchaktivít a záverečných vysokoškolských prác. Tiesa okrem iného budú využívať aj na boj s pla -giátorstvom.

Koľko bude stáť projekt vedeckého dáto -vého centra?Buduje sa vo viacerých etapách, na ktoré mámeschválených dovedna viac ako 30 miliónov eurz európskych štrukturálnych fondov. Úvodnádisková kapacita pre operatívne dáta by maladosahovať vyše 120 terabajtov s možnosťou jej

Centrum vedecko-technických informácií SR zastrešuje jeden zo súčasných najdôležitejšíchprojektov infraštruktúry – dátové centrum vedecko-technických informácií. Podľa riaditeľaJána Turňu si ho možno predstaviť ako super výkonný počítač s obrovským úložným priestorom,ktorý s okolitým svetom spája linka rýchlosťou desať gigabajtov za sekundu. Dátové centrumbuduje spoločnosť Siemens.

Dialóg medzi živým a neživým

AUTOR: VLADMIR DUDUCFOTO: EMANUEL BOSON

postupného rozširovania. Dlhodobá páskováskladovacia kapacita sa bude pohybovať rádovov petabajtoch. Rýchlosť pripojenia dátovéhocentra je stavaná na desať gigabajtov za se kun-du, aj keď začínať budeme na dvoch.

V médiách sa nedávno objavili názory,že takto koncipované dátové centrum jezbytočným luxusom, pretože vedecké infor-mácie dnes možno pohodlne vyhľadať ajna internete.Internet je len spojnica, dáta však musia niekdeaj sídliť. Je pravda, že na internete sa dá nájsťobrovské množstvo informácií, ale stále je tolen špička ľadovca. Napriek tomu, že Google vászavalí množstvom výsledkov, nie sú logickyusporiadané. Nájsť požadovanú informáciumedzi takým obrovským množstvom odkazovje ďalšia veľká práca. Kvalifikované systémyvyhľadávania majú logickú štruktúru triedeniaa informácia, ktorú z nich dostanete, je presnetá, ktorú požadujete. Navyše, naozaj cenné vedec -ké informácie spravidla na internete nie súdostupné. Ak si dáte v Googli vyhľadať článoknejakého vedca, vo väčšine prípadov sa dostanetelen k odkazu, nie k jeho plnému zneniu.

A pokiaľ ide o kapacitu, nie je premrštená?Niektoré typy vedeckých výskumov sa bez také-hoto dátového centra nezaobídu. Napríkladmoderné genetické sekvenátory, ktoré čoskorobudeme mať aj u nás, generujú denne až pätnásťterabajtov dát. A bude ich čoraz viac, pretožecena prečítania kompletného ľudského genómudramaticky poklesla. Kedysi to bol vo vede jedenz najdrahších procesov, drahší dokonca akovýroba atómovej bomby. Stál tri miliardy dolá-rov. Dnes to isté urobíte za šesťtisíc dolárov.O rok, o dva budú náklady na sekvenovaniegenómu porovnateľné s bežným vyšetrenímv nemocnici. Tieto údaje bude treba niekdearchivovať. V budúcnosti, samozrejme, budúpotrebné ďalšie dátové centrá, ale najprv jetreba vychovať genetických špecialistov a nato práve bude slúžiť naše dátové centrum.

Naznačili ste, že v dátovom centre nepôj delen o databázy, ale predovšetkým o infra -štruktúru, ktorá vedcom umožní riešiť ajextrémne náročné výpočtové úlohy.Presne tak, najvýznamnejšiu časť z hľadiskavýpočtového výkonu a uchovávania dát budútvoriť aplikácie pre samotný výskum a vývoj.Jeden server bude slúžiť vedám o živej prírode,druhý matematicko-fyzikálnym a technickýmvedným odborom. Niektoré typy výskumovtotiž generujú také množstvá dát, na spracova -nie ktorých treba obrovský výpočtový výkon,ktorý mnohé pracoviská nemajú k dispozícii.V dátovom centre bude umiestnený aj druhý

najvýkonnejší superpočítač na Slovensku, ktorýsa paralelne buduje v rámci projektu Slovenskejakadémie vied.

Ako sa na Slovensku doteraz robili vý sku-my náročné na výpočtový výkon?Nerobili sa. Do niektorých projektov naše ve dec-ké inštitúcie nevstúpili len preto, že predpokla da litakú veľkú diskovú kapacitu a výpočtový výkon,ktorý na Slovensku nebol.

Vašou vedeckou špecializáciou je mole -kulárna biológia, ktorá sa okrem inéhozaoberá aj genetickými modifikáciami. Väčšina verejnosti túto problematiku vnímapráve cez geneticky modifikované potraviny(GMO), čo však nie je správne označenie, pretožeupravované nie sú potraviny, ale organizmy, z ktorých sa vyrábajú. Som predsedom komisiepre biologickú bezpečnosť pri ministerstveživotného prostredia, ktorá posudzuje niektoréaktivity v tejto oblasti, aj keď tie sa vo väčšineprípadov schvaľujú centrálne v Bruseli. Na ná-rodnej úrovni rozhodujeme len o vedeckých a výskumných experimentoch. Zaangažoval somsa do toho, lebo hrozilo, že v Európe bude zaká -zaný akýkoľvek výskum v tejto oblasti.

Prečo k nim má Európska únia taký rezer- vovaný postoj?To je kapitola sama osebe. Princíp vytváraniatransgénnych rastlín objavili európski vedciMarc van Montage a Jeff Schell. Napriek tomuprvé komerčné aplikácie sa začali uplatňovaťv USA. Európa využila túto skutočnosť na to, žezastavila import americkej geneticky modi fiko-vanej kukurice a sóje, aby pomohla domácimfarmárom. Z dlhodobého hľadiska to však budeškodlivé rozhodnutie, lebo o niekoľko rokov – a o tom som hlboko presvedčený – bude GMOmohutne využívať väčšina krajín, len Európanie. Dostaneme sa tým do konkurenčnej ne vý -hody. Navyše mnohí vedci, ktorí pracovali v tej tooblasti, odišli za more, prípadne svoj výskumzastavili a preorientovali sa na niečo iné.

Odporcovia GMO tvrdia, že neexistuje sto -percentná záruka ich neškodnosti. Naozajpredstavujú také riziko?Treba objektívne povedať, že v princípe všetkynové technológie predstavujú určité riziko. Kebyho však ľudstvo nepodstupovalo, dnes by ne bo lotam, kde je. Kritici GMO uplatňujú takzvanýprincíp predbežnej opatrnosti, ktorý spočívav tom, že na úrovni myšlienkových kombinácií

40 41 VISIONS 01 2010

M Y V I S I O N SĽ U D I A

generujú potenciálne možné riziká a požadujú,aby sa nevyužívali dovtedy, kým sa stopercent nenevyvrátia. Fantázia človeka je nekonečná a vždydokáže vymyslieť novú konštrukciu, čo všet koby sa mohlo stať. Pritom nie je možné exakt nevylúčiť alebo určiť pravdepodobnosť nie čoho,čo sa nestalo. Môžeme uvažovať len v ro vine,aké by boli následky, ak by sa to niečo stalo.

Kde sa v biotechnológiách nachádza Európa?Ak odhliadneme od GMO, Európa nemá probléms ich vývojom a využívaním v iných oblastiach,napríklad v zdravotníctve. Problém je, že poz-natky z výskumu nedokáže dostatočne rýchlokomercionalizovať. Kým z hľadiska výskumupredstavuje výkonnosť Európy zhruba 80 až90 percent výkonnosti USA, tak z hľadiska pre- meny týchto poznatkov na peniaze to nie je anijedna pätina. Molekulárna biológia zaznamena lahlavný rozmach v sedemdesiatych rokoch mi -nulého storočia, keď sa začali objavovať novébiotechnológie, ktoré výrobným podnikompri nášali zisk. Zdroje, ktoré sa naakumulovali,neuveriteľne akcelerovali výskum v tejto ob las ti.Teraz sa znova črtá šanca v rozvoji tak zvanýchpriemyselných biotechnológií. Všetko, čo sadnes vyrába z ropy, sa totiž dá robiť aj z fo to-syntetických zdrojov.

Čo vás priviedlo k molekulárnej bio -lógii?V biológii ako vedeckej disciplíne môžeme roz-líšiť tri etapy vývoja. Prvou bolo pozorovanieprírody, ktorú mnohí velikáni vedy označovaliza najväčšie laboratórium na svete. Potom na sle- dovala éra experimentálnych pokusov, ktoré námotvorili brány do molekulárneho sveta. Na mikro -svete ma priťahuje to, že hoci z biologickéhohľadiska existujú rozmanité druhy rastlín a živo -číchov, na molekulárnej úrovni fungujú všetkyrovnako. Ďalšou fascinujúcou vecou je, že mole -kulárna biológia pracuje na hranici živej a neži vejprírody. DNA je vlastne chemikália, ale keď juvrátime do živého systému, začne uskutočňovaťzmeny, ktoré sme na nej urobili. Vedieme vlast nedialóg medzi živým a neživým. Práve toto mapripútalo k molekulárnej biológii.

Hovorili ste o troch etapách. Ktorá je tátretia?Vedec Craig Venter, ktorý ako prvý dekódovalľudský genóm, povedal, že končí s mokroubiológiou a presúva pozornosť do biológie insilico, do biológie kremíka. Podľa neho väčšinaobjavov sa v blízkej budúcnosti bude generovaťprostredníctvom počítačov. Dnes síce vieme pre-čítať genetickú informáciu, ale nerozumiemejej obsahu. Dešifrovanie sa robí tak, že sa v gene-tickej informácii vyvolá zmena a potom sa skúma,čo to spôsobuje. Inými slovami, študujeme vzťahmedzi štruktúrou a funkciou. Porovnáva sa pri -tom obrovské množstvo sekvencií. A to už ma -nuálne nie je možné. Bez počítačov by sme sanezaobišli. Aj preto sa tak veľmi usilujeme, abysme u nás mali špičkové vedecké dátové a vý -počtové centrum.

Ján Turňa (54) celý svoj profesionálny život prežil na Univerzite Komenského. Začínal na katedrebiochémie, ktorú vyštudoval. Aj keď má, ako hovorí, na diplome napísané chemik, postupnečoraz viac inklinoval k biochémii. Prešiel do Ústavu biotechnológie a biochémie, ktorý sa neskôrtransformoval na katedru molekulárnej biológie. Na nej pôsobí ako profesor dodnes, hoci hlavnúčasť svojej pracovnej kapacity sústreďuje na Centrum vedecko-technických informácií SR,ktorého je riaditeľom. Je členom vedeckých rád Univerzity Komenského a Slovenskej akadémievied a predsedom Slovenskej spoločnosti pre biochémiu a molekulárnu biológiu. Od roku 1981sa zaoberá technikou rekombitných DNA, čiže génovými manipuláciami.

Nie je vylúčené, že keď sa ľudia znovavrátia na Mesiac, bude pamätníkovna prvé pristátie ako šafranu. Novi ná -ri ich budú vyhľadávať, aby spomína li

na program Apollo z roku 1969. V súčasnostistále vzbudzuje úctu a obdiv, ale v tom časebude záznam prvých krokov Neila Armstron gavyznievať ako pozvánka na výlet do technické -ho praveku. Rovnako ako nám dnes pripadáLindberghov prelet Atlantiku. Deväťdesiat rokovje vo vede a technológiách naozaj veľa. Áno, hovoríme o období po roku 2050 ako o ter-míne návratu na Mesiac. A hoci ide o veľmivzdialenú budúcnosť, rozhoduje sa o nej právev týchto dňoch. Administratíva Baracka Obamupredložila návrh rozpočtu NASA, ktorý de factoruší všetko, čo sa v americkej pilotovanej koz-monautike niekoľko rokov pripravuje. Predo -všetkým program Constellation, ktorý malna hradiť raketoplány a dopraviť ľudí do roku2018 na Mesiac, kde mali neskôr vybudovaťstálu základňu, aby sa pokračovalo ďalej naMars. Doteraz sa na tento program vynaložilo deväťmiliárd dolárov a ďalšie 2,5 miliardy dostanena dôstojné ukončenie. Raketoplány končia užv tomto roku. Zrátané a podčiarknuté – vo svojejpäťdesiatročnej histórii nebola na tom NASAv pilotovanej kozmonautike nikdy tak zle akoteraz. Americkí astronauti nebudú mať na ves- mírnu stanicu ISS na čom lietať. Výpadok by

mali nahradiť kozmické lode súkromnýchfiriem, ktorých kapacitu chce NASA operatív -ne nakupovať. Dokonca ráta, že v budúcichpiatich rokoch vynaloží šesť miliárd dolárov napodporu súkromného vývoja. To je riskantnástávka. Súkromný sektor sa zatiaľ dopracovallen k nosnej rakete Falcon firmy Space-X. Letys ľudskou posádkou sú však iný level. Techno- logický i bezpečnostný pohľad na súkromnéprojekty neveští nič dobré. Miliardár RobertBigelow sa pokúša oživiť projekt nafukovacejstanice, ktorý v roku 1997 odmietla NASA.Rusko-americká spoločnosť Excalibur-Almazchce oprášiť zrušenú ruskú loď Almaz z polo -vice šesťdesiatych rokov minulého storočia...A tak Američanom nezostane nič iné, ako sadnúťdo ruských taxíkov, sojuzov, ktoré prvý raz leteliv roku 1969. Technologický pokrok vyzerá inak.Mnohí pozorovatelia tvrdia, že koniec piloto-vaných letov môže znamenať aj koniec NASAako predvoja technologického pokroku. Bezvízie letov na mimozemské telesá stráca koz-monautika motiváciu. Sled späť na Mesiac a po-tom vpred na Mars a planétky mal logiku.Me sačná základňa je dôležitá ako observa tó -rium. Ako monitorovacia stanica pre ochranuZeme pred potenciálne nebezpečnými menší mivesmírnymi telesami, s ktorými by sa mohlazraziť. Ako technické testovacie stredisko preprojekty, ktoré sa javia na Zemi ako priveľmirizikové, ale môžu priniesť veľký prospech, tre-bárs jadrovú fúziu. A tiež pre úvahy o ťažbeminerálov a izotop hélium-3. Pamätám si, ako sa let Apolla 11 prirovnával k misii Krištofa Kolumba. Zostaňme teda pritejto paralele. Nákladnú výpravu Janovčanaza zlatom a korením financovala v roku 1492kráľovná Izabela v nádeji, že ak sa „indickýpodnik“ náhodou podarí, môže to znamenaťnový impulz pre zjednotené Španielsko. Kupci,

teda komerčný sektor, nastúpili neskôr, keďsa ukázalo, že investície sa vyplatia. Na opačnejstrane zemegule sa vtedy odohrával opačnýscenár. Do 15. storočia vstúpila Čína ako námor-ná veľmoc, ktorá si mohla podmaniť svet. Dis -ponovala flotilou lodí, pri ktorých bola SantaMaria len úbohou škrupinkou. Čínske lodeplávali k brehom Indického oceánu, Perzskéhozálivu a východného pobrežia Afriky. Výpravy,na ktorých sa zúčastňovali desiatky tisíc námor -níkov a vojakov, nemali dobyvačné ciele, malidiplomaticky posilniť prestíž čínskych cisárov.Rok 1433 však priniesol obrat – Čína sa sú stre-dila na vnútorné problémy, na výpravy rezig-novala a lode zničila. Dôsledky vidíme dodnes.Námornými, a tým aj svetovými veľmocamisa o dvesto rokov neskôr stali európske štátya Čína beznádejne upadla. Svet jednoducho takto odjakživa funguje. Kto mátechnologickú prevahu, má aj moc a o rozvojtechnológií musia dbať vládcovia. ProgramApollo, naštartovaný začiatkom šesťdesiatychrokov minulého storočia prezidentom JohnomF. Kennedym, nebol len jednou víťaznou epi -zódou v bitkách studenej vojny. Posunul USAna vrchol technologickej pyramídy, čo v ko neč -nom dôsledku rozhodlo o prevahe západnéhosveta. Niektorí pozorovatelia upokojujú, ženetreba panikáriť, NASA si len vyberá akýsioddychový medzičas. Obamova administra tí vaje vyťažená problémami, ktoré sama nespôso- bila, a novú kozmonautickú politiku len od su-nula na neskôr. Zostáva len dúfať, že nie nadlho.Európska komisia prerátala, že ak sa nič nezme -ní, Čína a India dobehnú (a možno aj pred-behnú) americko-európsky tandem vo vývojii technológiách do roku 2025. Ak raz budemeanalyzovať, prečo sa tak stalo, za jednu z príčincelkom isto označíme aj prerušenie kontinuityletov na iné kozmické telesá, ktoré trvalo takmerjedno storočie.

Ľ U D I A

Amerika mení (stráca) smer

K O M E N T Á R

Ľubomír Jurinašéfredaktor VISIONS

Ekonomická kríza obrala mrakodrapy o lesk finančnej, technologickej i archi-tektonickej prestíže. V samotnom Dubaji,doteraz považovanom za neotrasi teľ ný

developerský raj, už ohlásili koniec nie koľ kýchunikátnych projektov. Na neurčito odložili rotu júci mrakodrap s meniacou sa siluetou.

Dyna mic Tower so solárnymi článkami a ve ter-nými turbí nami sa podľa jeho autora, talian-skeho archi tek ta Davida Fischera mohol staťnajeko logic kej ším mrakodrapom na svete.Svetlo sveta nikdy neuvidí ani šesťstometrovývežiak Anara Tower britského štúdia AtkinsDesign s mohutnou vrtuľou na vrchole, ktorá by

sa postarala o elektrinu pre celú megabudovu.V Dubaji sa skončil aj sen o kilometrovom mra-kodrape Nakheel Tower. V iných častiach sveta nie je situácia oveľa lep šia.Moskva prišla o vyše šesťstometrový mrakodrapRussia Tower, ktorý navrhol americký ateliérSkidmore, Owings and Merrill. Nenašli sa dvemiliardy dolárov na jeho dokončenie, a tak sazáklady budovy, ktorá mala ambíciu stať sa naj-vyššou v Európe, zmenili na parkovisko prenovú obchodnú štvrť. Aj mesto Paríž museloodsunúť plány rozsiahlej modernizácie obchod- nej štvrte La Defense, ktorými si chcelo zlepšiťpozíciu oproti Londýnu ako európskej biznisdestinácii číslo jeden.

Nová pýcha veľkomiestStalo sa však čosi, čo by v rokoch ekonomické horozmachu málokto očakával – vlajku prestížeprevzali centrá kultúry. Svetové metropoly sapredbiehajú v tom, ktoré divadlo, opera či kniž -nica bude najoriginálnejším dielom modernejarchitektúry. Autori, svetoznámi architekti, čas tovíťazi kvalitne obsadených medzinárodnýchsúťaží, musia v takýchto meraniach síl uvoľniťmaximum tvorivých rezerv. Ako vraví talianskyarchitekt Renzo Piano, najväčším dobrodruž -stvom pre architekta je postaviť koncertnúsálu. Tvorcovia odvážne experimentujú a hľa da júnové výrazové formy. Hoci výsledok je ne razkontroverzný, obyvatelia sa s ním stotožnia a na -pokon sa stanú pýchou veľkomiest. Akýmsi priekopníkom bola v tomto smereaustrálska metropola Sydney s budovou Opery,ktorá je od roku 1973 symbolom mesta a azdai celého kontinentu. Dánsky architekt Jörn Utzonzvíťazil v konkurencii troch stoviek návrhov.Pravda však je, že medzi hudobníkmi nie je veľ -mi obľúbená. Nie je tam dosť miesta pre orches-

ter, ani v opernej sále s 1 500 sedadlami, ani v koncertnej pre 2 700 návštevníkov.

Chrobáky, kryhy a kryštálMohlo by sa zdať, že éra konzumu a globalizá cieoslabila záujem o klasické umenie. Ale veľko -lepé monumenty kultúry, ktoré vyrástli po celej

Ani pompézne otvorenie dubajského Burdž Chalífa, najvyššej budovy sveta, nezakrylo fakt,že finanč ná kríza tvrdo doľahla na komerčné megastavby. Svetové metropoly si však rýchlonašli náhradu a pokra čujú v súťaži o najoriginálnejšie architektonické diela. Dobrá správa je,že novým „bojovým“ poľom sa stali stánky umenia a kultúry.

AUTOR: ĽUBOMÍR JURINAFOTO: SHUTTERSTOCK, HAMBURG.DE,JEAN NOUVEL, DOMINIQUE PERRAULT, SIEMENS

Šperky z horších čias Najvyšší vežiak: Dubajský Burdž Chalífa za 1,5 miliardy dolárov sa vyšplhal do výšky 828 metrov. Nadlho zostanenajvyššou budovou na svete.

42 43 VISIONS 01 2010

L I F E S T Y L E A R C H I T E K T Ú R A

Európe, svedčia skôr o opaku. Za jeden z najkrajších kultúrnych stánkov nasvete sa považuje Auditórium v Ríme z roku2002, ktoré navrhol architekt R. Piano. Filhar-mónia stojí kúsok od centra, na mieste, kde sav roku 1960 konali olympijské hry. Tri budovys troma sálami pre tritisíc poslucháčov pripo mí- najú obrovské trilobity, ktoré akoby ochra ňo valiamfiteáter stojaci medzi nimi. Nie na dar mo saAuditóriu v Ríme hovorí „chrobáčiky“, „korytnač-ky“, ale aj „blobs“ (český architekt Jan Kaplický,o ktorom bude reč neskôr, pracoval v štúdiuR. Piana tri roky). Moderné hudobné stánky v Škandinávii zasaponúkajú jedinečný kontakt mesta a mora.Novostavba kodanskej Kráľovskej opery sídli naDock Island, na spojnici s kráľovskou rezidenciouna námestí Amalienborg. Návrh vytvoril dánskyarchitekt Henning Larsen a ako súkromný darsvojej krajine ju postavil v roku 2004 lodný

magnát Mærsk McKinney Møller. Na budove za500 miliónov dolárov nešetril a osobne na všet kodohliadal. Výsledkom je monumentálna stavbas 1 700 sedadlami, exteriérom obloženým zla-tým vápencom a zaoblenou fasádu zo skla s oce-ľovou výstužou. Do opery sa vstupuje od moraz veľkého námestia Plaza, ktoré prekrýva 35-met -rová konzolová strecha.Odvážne riešenie má aj Nórska opera a baletv Osle. Kompozícia bielych mramorových streš -ných plošín navodzuje pocit, že budova vyrastáz morského dna Oslofjordu. Ako býva v Škan -dinávii zvykom, aj tu sa kládol dôraz na energe-tickú úspornosť, preto tri štvrtiny presklenýchtabúľ fasád pokrývajú solárne panely. Auto romnávrhu je nórsky ateliér Snøhetta, ktorý sa dodejín architektúry zapísal v roku 2002 novýmsídlom Alexandrijskej knižnice v Káhire. Ateliérspoluzakladal v roku 1988 český architekt Mar- tin Roubík. Budova opery v minimalistickom

štýle s takmer 1 400 sedadlami za 400 miliónoveur získala vlani prestížnu cenu Európskej úniepre súčasnú architektúru Mies van der RoheAward 2009. Z iného súdka je Casa da Música pre 1 300návštev níkov, ktorú v roku 2005 navrhol preportugalské Porto holandský architekt RemoKoolhaaso. Verný svojej koncepcii „fuck thecontext“ vytvoril stavbu, ktorá je výrazným kon- trastom k okolitej zástavbe. Aj preto bolo projektveľmi ťažké presadiť, hoci zvíťazil v medziná -rodnej súťaži. Stavbu možno štýlovo zaradiťdo dekonštruktivizmu, kde nie je úplne jasnáa viditeľná nosná konštrukcia. Obyvatelia mestajej dali prezývku Kryštál z bieleho betónu.

Plachty na Labe, biele noci na NeveAj počas krízy vyrastajú v európskych metro -polách diela, ktoré vyrážajú dych. Hamburgponúka príklad, ako pretvoriť industriálne

Severské ikony: Moderné hudobné stánky v Škandinávii ponúkajú jedinečný kontakt mesta a mora. Vpravo kodanská Kráľovská opera a odvážny koncept Nórskej opery a baletu v Osle.

Betónové škrupiny: Do histórie architektúry sa natrvalo zapíše Opera v Sydney (vľavo), Auditórium v Ríme, ako aj Casa da Musica v portugalskom Porte (vpravo v strede).

de dičstvo. Staré doky, ktoré by mnohí develo -peri radšej zbúrali, premenia na futuristickúbudovu filharmónie Elbphilharmonie. Autoromje švajčiarsky ateliér Herzog & de Meuron, zná-my mníchovským štadiónom Allianz aréna,londýnskym múzeom moderného umenia TateModern či pekinským olympijským národnýmštadiónom. V Hamburgu navrhli architekti navrchol niekoľkoposchodového chátrajúceho teh-lového skladu výraznú konštrukciu s trblieta výmpovrchom, ktorá evokuje plachty lodí. Kontrastnového so starým funguje vynikajúco. Elbphil- har monie pre 2 700 návštevníkov postavia za450 miliónov eur a od roku 2013 bude centromhudobného života v severonemeckej metropo lea dominantou rodiacej sa supermodernej štvrteHafencity.

Zo spojenia tradície a moderny vychádza aj ná vrhnovostavby Marijnského divadla, ktorá vyrastáhneď vedľa jeho historickej budovy uprostredzložitej siete kanálov v Petrohrade. Druhé naj -väč šie ruské mesto je centrom baroka a neo- klasi cizmu, majestátnych chrámov a múzeí,cha rak teristických pozlátenými kopulami a špič -kami veží. To bola výzva aj pre francúzskehoarchitekta Dominiqua Perraulta. Nové divadlo na -vrhol z čierneho mramoru a celú budovu za sklilkopulou z lesklej zlatej konštrukcie. Vnútri takvznikajú otvorené priestory a chodby, ktoré kde -koľvek umožňujú výhľad von. „Skle ná ko pulačaruje so svetlom a asociuje biele noci,“ po chva-ľuje si riaditeľ divadla Valerij Gergiev. Nový sym- bol Petrohradu s dvetisíc sedadlami za 200mi lió nov eur by mali dokončiť ešte v tomto roku.

Parížske science-fictionO najväčší rozruch sa však, ako inak, postaralParíž. Vlani sa tu rozbehla výstavba extrava-gant ného projektu nového sídla Parížskej filharmó nie. Autor Jean Nouvel, slávny nositeľPritz ke ro vej ceny, ani netajil zámer vytvoriťunikát, ktorý pritiahne pozornosť celého sveta.Zvíťazil v neobyčajne tvrdej konkurencii, keďspomedzi stovky prihlásených projektov prešlido užšieho výberu súťaže také svetové esá akoZaha Hadidová, Francis Soler či Christian de Port -zamparc.Futuristický dizajn filharmónie vytvára kombi-nácia navrstvených oceľových rámp a hliní ko výchplátov, ktorá evokuje hromadu pokrivenýchkovových plechov a zborených vyčnievajúcichplôch. Vnútri čaká návštevníka opačný extrém

Elbphilharmonie: Hudobné koncerty priamo v starých dokoch na Labe.

Technické informácie: Pražská Národná technická knižnica je osobitá architektúrou i technologickým vybavením.

Marijnské divadlo: Petrohrad sa dočká unikátnehospojenia tradície a avantgardy.

44 45 VISIONS 01 2010

L I F E S T Y L E A R C H I T E K T Ú R A

– drevom obložený interiér, ktorého oblé kriv -ky prechádzajú do plynulo pretiahnutých orga-nic kých tvarov a vo svetle sa meniacich farieb.Hlav ná sála na mnohých pôsobí ako „bazén z ortuti“. Veľkolepý hudobný stánok s koncert-nou sálou pre 2 400 návštevníkov, budúcidomov sveto známeho orchestra La Philharmo -nie de Paris, postavia za 200 miliónov eur doroku 2012.

A čo v strede Európy?Extravagantný „blob“ Národnej knižnice od sve- toznámeho britského architekta českého pôvoduJana Kaplického zapôsobil na Pražanov priveľmikontroverzne a narazil na politický odpor. Anidruhý projekt štúdia Future Systems – koncert -né centrum v Českých Budějoviciach – nemá

veľkú šancu na úspech. Mesto mu síce poskyt nepozemok, ale má iné priority, takže ho nemôžefinancovať. Miliardu českých korún (40 milió noveur) bude musieť juhočeským priateľom hud byposkytnúť iný investor, čo nebude ľahké. Navyše nečakaná smrť J. Kaplického mnohozmenila. Podľa britských médií Future Systemsprestalo fungovať ako architektonické štúdioa zmení sa na nadáciu. Múzeum Enza Ferrari hov talianskej Modene sa stane podľa všetkéhopo sled ným Kaplického projektom, ktorý sa budes určitos ťou realizovať. Hoci Kaplického „blob“ je už zrejme nená vrat neminulosťou, Praha získala iné unikátne dielo.Národná technická knižnica za 85 miliónov eur(VISIONS 2/2009) je osobitá nielen architekto nic- kým stvárnením, ale aj technologickým vyba -

ve ním. Ide o prvú naozaj inteligentnú budovuv Čes kej republike a v doteraz nevídanom kom -forte poskytne študentom technických vyso kýchškôl i odbornej verejnosti 1,5 milióna zväzkov.A čo Bratislava? Dobrá správa je, že na ná -breží Dunaja sa podarilo nájsť 44 miliónoveur a po 21 rokoch dokončiť novostavbu Slo -venského národného divadla pre 1 700 ná vštev-níkov. Zostarnutá architektúra osem desiatychrokov minulého storočia i dobové technológiejej však dávajú mizivé šance v „súťaži krásy“so sú časnými architektonickými dielami. Malounáplasťou je rozhodnutie o rekonštrukcii sídlaSlovenskej filharmónie – bratislavskej Reduty.Koncom roka 2011 sa budeme môcť potešiťvynovenou tvárou tejto takmer storočnej neo-slohovej budovy.

Parížsky zázrak: Filharmónia Jeana Nouvela má ambíciu prekonať všetko, čo doteraz architektúra pre kultúru a umenie vytvorila.

Aj elektromobil môžejazdiť ako Ferrari

46 47 VISIONS 01 2010

Elektrické šialenstvo napreduje závrat-ným tempom. Kým automobilky vyvíja júce novo dostupné mestské elek tro mobi ly,aby pod tlakom legislatívy stlačili emi sie

skleníkových plynov, malý výrobcovia sú už dáv -no fascinovaní rýchlosťou elektromobilov. Elek- tromotor je svojím lineár nym priebehom výko nua úžasným krútiacim momentom priam predur -čený, aby pokoril klasické motory s vnútornýmspaľovaním. Áno, elektromotor nemusí byť dob rýlen pre golfové vozíky.

Tesla Roadster stála na štarteCelé to odštartovala americká Tesla so svojímRoadsterom, ktorý zrýchľuje z 0 na 100 km/h

za 3,9 sekundy. Pridal sa Venturi s elektric -kou verziou Fetishu. A potom ďalší. BuginaWright speed je ešte rýchlejšia, akceleruje za tri se kun dy. Držiteľom titulu najrýchlej šiehoelek tro mobilu, ktorý si môžete legálne kúpiť, jevšak neochvejne americký SSC Aero EV s vý ko-nom tisíc koní. Na stovku to zvládne za ne pred- staviteľných 2,5 sekundy a na to jed no du chonemá ani Bugatti Veyron.Na nadvládu malých firiem a ich diabolskyrých lych elektromobilov sa už však nedo ká za line čin ne prizerať veľkí výrobcovia. V najbliž -šom čase nás čaká elektrická invázia zvuč nýchmien. Na prí klad koncern Daimler privedie pominia túr nom elektrickom Smarte Fortwo EV

na svet jeho dia bolsky silného „súrodenca“ s logom trojcípej hviezdy a Audi tiež netajízámer po núk nuť zá kaz níkom silné emóciebez akých koľ vek emisií.

Mercedes potvrdil SLS EV Novodobý nástupca legendárneho Mercedesu300 SL Gulwing, pod ktorého vývoj sa podpí -sala divízia AMG, od začiatku konštruovali sozámerom vyrábať aj jeho elektrickú verziu.Úprava nového SLS preto nebola komplikova -ná. Šesťlitrový osemvalec AMG jednoduchozame nilo za štvoricu elektromotorov umiest-ne ných v blízkosti kolies. Ich spoločný výkon392 kW sa približuje benzínovému agregátu a keďže elektrický pohon vyniká mohutnýmkrútia cim momentom 880 Nm, výsledné dy-namické para metre sú porovnateľné. Na stov -ku bude SLS EV šprintovať za štyri sekundy,čo je iba o dve desa tiny viac. Lítiovo-iónovébatérie s kapacitou 48 kWh sú umiestnené v priestore, kde sídlil pôvodný osemvalec, v stredovom tuneli aj za sedadlami. Tým sazároveň dosiahlo optimál ne rozloženie hmot-nosti, takže jazdné vlastnosti nijako neutrpe -li. Elektrická šelma zo Stutt gar tu sa takvy rovná svojmu benzínovému náprotiv ku.

A U T O M O T OL I F E S T Y L E

Myslíte si, že k superšportovému autu šprintujúcemu na stovkupod päť sekúnd patrí nevy hnut ne burácajúci zvuk benzínovéhomotora? Tak to ste na omyle. Dá sa to aj v tichosti a dokoncaešte rýchlejšie. Sila elektrickej energie otvára úplne nové mož- nosti. Už dnes existujú „žihadlá“, ktoré vás pritlačia do sedadlav štýle Ferrari Enzo bez toho, aby spálili čo i len jedinú kvapkubenzínu. A ako sa zdá, sme len na začiatku.

Audi e-tron: Základom je najvýkon-nejší superšportový model R8.

AUTOR: TOMÁŠ ANDREJČÁKFOTO: ARCHÍV VÝROBCOV

Bližšie technické údaje Mercedes zatiaľ ne -zve rejnil.

Audi e-tron mieri do výrobyAj Audi sa pripravuje na „elektrickú dobu“. Žeto myslí vážne, predviedlo poriadne „nadupa -nou“ štúdiou Audi e-tron už vlani vo Frank-furte. Za základ poslúžilo to najvýkonnejšie,čo mali momentálne v Ingolstadte k dispo zí -cii – super športové Audi R8. Zabudnite všakna centrál ne umiestnený benzínový osem-valec. Elektrická R-osmička má až štyri mo-tory, dva vpredu a dva za zadnou nápravou.Tak to je trochu iné Quat tro, na aké smezvyknutí. Spolu dávajú výkon 230 kW a krú-tiaci moment nepredsta viteľ ných 4 500 Nm!Zdrojom energie sú líti o vo-iónové batérie s ka-pacitou 42 kWh a hmot nosťou 470 kg. Audi e-tron vážiaci 1 600 kilogramov akce le ru je z 0 na 100 km/h za 4,8 sekundy, čo je len o dvedesatiny dlhšie ako osemvalcová R8. Ale neubehlo ani pol roka a Audi v Detroite opäťbodovalo ekologickým športiakom e-tron II.Tentoraz pripomínal skôr Audi TT. Rozmerysa poriadne scvrkli a počet elektromotorov kle solna polovicu. O to bližšie je však k realite. A zasvoju dynamiku sa hanbiť určite nemusí. Vý kon195 kW a krútiaci moment 2 650 Nm stačia prihmotnosti len 1 350 ki logramov na zrýchleniena stovku za 5,1 se kundy.

Stále drahé limityTo všetko znie lákavo, ale elektromobily majústále svoje limity. Prvým je dojazd. Preto sa to- m uto údaju automobilky zväčša vyhýbajú ale bouvádzajú rozprávkové čísla, ktoré odvodzujúod štandardnej metodiky merania spotreby.Audi e-tron vraj prejde na jedno nabitie až250 kilometrov a Tesla Roadster či SSC UltimateAero EV dokonca až takmer štyristo. Ktovie, akorýchlo by ste však vyžmýkali ich batérie pri sku- točne športovom štýle jazdy. Potom vás čakáprestávka, pretože na dobíjanie pri dnešnýchtechnológiách potrebujete minimálne tri ho -diny.Druhým limitom je cena. Tú tvoria nielendrahé lítiovo-iónové batérie, ktorých musíbyť v špor tovom elektromobile neúrekom.Ich relatívne vysokú hmotnosť možno vy -kom penzovať len ultraľahkou konštrukcioucelého vozidla. A na vyše hliník, magnéziumči karbón predsa len niečo stoja. Potom sanemožno čudovať, že za Teslu Roadster zapla -títe 100-tisíc dolárov a za Mer cedes SLS AMG EVdokonca 250-tisíc. Americký „exot“ SSC Ulti-mate Aero EV by vás vyšiel až na pol milióna.Elektrické športiaky tak zo sta nú zatiaľ lenekologickými hračkami pre tých naj bohatších.Tie od Mercedesu a Audi sa do sta nú na trhnajskôr v roku 2013.

Elektrický Buckeye Bullet drží svetový rekordNajrýchlejším elektromobilom všetkých čias je Buckeye Bullet, ktorý navrhli študenti americkejŠtátnej univerzity v Ohiu. Podarilo sa im prekonať všetky doterajšie rýchlostné rekordy auto- mobilov poháňaných elektrickým pohonom. Ich špeciál dosiahol 3. októbra 2004 na soľnomjazere v Bonneville v štáte Utah maximálnu rýchlosť 314,958 míle za hodinu, teda približne508 km/h. Kľúčom k svetovému rekordu sa stala perfektná aerodynamika a snaha konštruktérovdosiahnuť čo najnižšiu hmotnosť. Bullet váži 1 814 kg a jeho elektromotor dosahuje výkon400 koní. Napokon, viete o tom, že práve elektromobil bol prvým automobilom v histórii, ktorýprekonal rýchlosť 100 km/h? Stalo sa tak v roku 1899, keď sa autám so spaľovacími motorminemohlo o takejto rýchlosti ani len snívať.

Najrýchlejšie elektromobily súčasnosti

Venturi Fetish EV Výkon: 300 k0 – 100 km/h: 3,5 s Cena: 400-tisíc USD

Tesla RoadsterVýkon: 240 k0 – 100 km/h: 3,9 sCena: 100-tisíc USD

AC Propulsion's tzeroVýkon: 200 k0 – 100 km/h: 3,6 sCena: 220-tisíc USD

Wrightspeed X1Výkon: 236 k0 – 100 km/h: 3,0 sCena: 150-tisíc USD

SSC Ultimate Aero EVVýkon: 1 000 k0 – 100 km/h: 2,5 sCena: 500-tisíc USD

Nasadenie moderných elektrických i elektronických prístrojov a systémovprináša aj úspory energií. Tak sa mô žučiastočne vrátiť vložené náklady. V di -

gitálnej domácnosti sa predpokladá, že každýspotrebič možno ovládať ručne alebo pomocouovládacích panelov z akéhokoľvek miesta v byte,či už prenosným ovládačom, mobilom, smart-phonom alebo PDA. Dôležitú úlohu zohrávaaj estetické a ergonomické hľadisko. Digitálna domácnosť je však takisto o automatic-kom zatemňovaní okien, často rafinovanýchinštaláciách osvetlenia, keď svetlo pôsobí akoprimárne i ako doplnkové. Patria sem aj meteo-stanice, ktoré ukazujú aktuálne počasie a dokážuho predpovedať. Zmerajú silu vetra a vydajúpovel, ak začne fúkať silný alebo nárazový vietor.Súčasťou takejto domácnosti sú aj hudobnésystémy multiroom so schopnosťou sprevádzať

obyvateľa hudbou po celom byte. A čo napríkladfiguríny, ktoré za pomoci pary správne vytva ru júna ne natiahnutý odev? To všetko je k dispozícii.Patria sem trebárs aj multimediálne servery. Digitálna domácnosť je aj o ďalších veciach.Pozrime sa aspoň na časť z toho, čo digitálnydom dokáže ponúknuť.

Varíme inteligentneVýrobcovia sa snažia uľahčiť všetky opakujúcesa činnosti a varenie k nim nepochybne patrí.Zvykli sme si na umývačky riadu, ktoré šetriačas i energiu a neobťažujú okolie hlukom. Pôso- bia aj ako estetický doplnok. Chladničky sú tichéa spotrebujú menej energie. Niektoré sledujúsvoj obsah a dokážu upozorniť, aké surovinytreba doplniť. Súčasťou kuchyne sú aj dotykovéobrazovky s receptami na varenie, ktoré na zá -klade obsahu chladničky upozornia, čo možno

navariť. Tie môžeme využiť aj na sledovanieokolia domu za pomoci vonku nainštalovanýchkamier. Fenoménom sa stali parné rúry, kombinovanérúry, raňajkové sety, espresá – vo vstavanom i voľne stojacom vyhotovení. Inteligentné kom- binované rúry sú vybavené senzormi teplotyspracúvaného pokrmu, ich displej ponúknejedlá, ktoré dokáže rúra upiecť alebo uvariť.Stačí len vložiť surové mäso, vybrať to, čo z nehochcete mať, zadať jeho hmotnosť, zapichnúťdoň teplotnú sondu a o viac sa nemusíte starať.V rúre možno pripraviť niekoľko pokrmov na-raz, trebárs mäso a prílohu. Digitálna domácnosťvám umožní aj diaľkové zapnutie rúry, aby jedlozohriala, kým prídete domov.

Technika v obývačkeVýrobcovia televízorov spolupracujú so špič ko-vými akustickými štúdiami, takže nás pri sledo-vaní filmu obklopí zvuk ako v kine. Ešte lepšieto dokáže umocniť domáce kino, ktoré prehrárôzne formáty videa, zobrazí obrázky a prehráhudbu z CD, DVD, teraz aj z Blu-ray disku aleboz pamäťových kariet. Domáci systém možnodokonca postaviť z jednotlivých komponentovsústredených okolo AV receivera. Do obývacíchizieb sa začínajú vracať aj gramofóny, často v ret- roštýle minulého storočia. Reproduktory do tvo- ria zvukovo i esteticky priestor obývačky.

Tam, kde spíme Do spálne patria aj budíky alebo rádiobudíkys automatickým riadením času, dátumu i pre-chodu na letný čas a späť. Budíky s projekcioučasu na strop. Sú tu rozličné cvičebné pomôc kytypu rotoped s napojením na počítač a s regu lá-ciou záťaže podľa programu. Elektricky po loho -vateľné rošty postelí možno ovládať bez drô tovým

Pojem digitálna domácnosť sa spája s moderným a kom-fortným bývaním. Niekto môže namietnuť, že takéto býva-nie je vyhradené len pre vyvolených a majetných. Omyl!Koncept digitálnej domácnosti len využíva súčasnú tech-niku a technológie všade tam, kde môžu pracovať namiestočloveka. Potom možno čas efektívnejšie využiť, prípadne ho venovať „len“ záľubám a koníčkom.

AUTOR: MILAN LOUCKÝFOTO: ARCHÍV AUTORA, SIEMENS

Život v digitálnej domácnosti

48 49 VISIONS 01 2010

P R E M I U ML I F E S T Y L E

ovládaním. Patrí sem aj osvetlenie s nastavenímpodľa nálady. Ďalej svetelné systémy reagujú cena pohyb, ktoré vám osvetlia decentne cestu,ak idete v noci na toaletu. Detské opatrova teľ kyalebo rovno displeje s napojením na kame ro výsystém, ktoré informujú o tom, čo robí vašaratolesť v detskej izbe.

Štýlová kúpeľňaAj v týchto priestoroch môžete počúvať hudbupri umývaní, sprchovaní a holení. To platí ajpre toaletu a klasickú saunu či infrasaunu.Patria sem napríklad aj záchodové dosky, ktoréumyjú najprv vás a následne aj seba. Inteli gentná práčka dokáže dávkovať prací pro- striedok podľa hmotnosti náplne a na základetoho upraviť spotrebu vody. Má aj špeciálne pro-gramy na pranie podľa druhu vloženej bielizne,programy na textilnú obuv i oživenie a pre čis te- nie dymom nasiaknutých odevov. Už sme sizvykli, že pri práčkach a umývačkách možnopomocou časovača odložiť štart alebo zadať

pokyn na spustenie na diaľku. Sušička sa potomzasa postará, aby ste bielizeň nemuseli žehliť.Váha v kúpeľni vás informuje o hmotnosti i stavetuku v tele a môže bezdrôtovo odovzdať údajepočítaču alebo prehrávaču, ktorý upraví váštréningový režim.

Všetko ostatnéZákladom toho, čo nevidno, je kúrenie alebo ajklimatizácia. Kúrenie na princípe tepelné hočerpadla využíva rozdiely teplôt a prináša úspo runákladov na energie. Kúrenie môže fungovaťlen vtedy, ak sa niekto nachádza v dome. Do kon-ca kúriť len v miestnostiach, kde niekto bude,môže začať pred príchodom obyvateľov domu.Samozrejme ho možno zapnúť aj ovládať nadiaľku. Ďalej je tu elektrický rozvod určený pre zásuv kyi pohon a ovládanie prístrojov – svetiel, roliet,markíz, dverí, ventilácie i klimatizácie. Patriasem aj elektronické rozvody na ovládanieelek tronických systémov, ako aj na drôtový či

bezdrô tový internet. Nasleduje zabezpečenie– bez peč nostné ústredne a systémy hláseniao vlámaní alebo informujúce o nehodách,napríklad prasknutom potrubí, potope či únikuplynu. Zabezpečovací systém alebo inteligentnýbyt sa dokáže zabezpečiť automaticky po odcho-de posledného obyvateľa z domu. Patrí sem aj príslušenstvo inteligentnej do mác- nosti – robotické vysávače, automatické zalie -vanie záhrady aj podľa predpovede počasia,automatické sekačky i ďalšie drobnosti.

Nebojte sa efektívnejšie bývaťBývanie sa veľmi zmenilo. Množstvo firiem po-núka výrobky, ktoré slúžia na efektívnejšievyužitie času všetkých členov domácnosti. Inéfirmy ponúkajú systémy na komplexné ovlá-danie digitálnej domácnosti. Vďaka tomu možnovšetky prístroje ovládať z akéhokoľvek miesta.Človek sa tak môže venovať sebe, vlastnémurastu, práci, odpočinku či športu. Všetko ostat néza neho obstará technika.

Všetko riadite cez dotykovú obrazovku: Či už vstavanúdo interiéru, alebo v televízore, počítači či mobilnom telefóne.

Rack: Prepojenie elektrických a elektronických zariadenív oceľovom ráme.

Kamerový systém: O bezpečnosť sa starajú kamery, ale ajpožiarne senzory a infračervené závory.

Komfort: Príjemný interiér spája komfortnú komunikáciu členov domácnosti, ako aj kvalitnú zábavu.Inteligentné domy: V USA a západnej Európe sú štandar-dom. Na Slovensku sa stávajú trendom moderného bývania.

Číslo jedenásť je s futbalom spojené ma -gickým zväzkom. Na drese ho nosiavždy najlepší strelci, jedenásť je počethráčov vo futbalovom tíme. Aj lopta

pre nadchádzajúce majstrovstvá sveta vo futbalemá jedenásť farieb a navyše v Južnej Afrike žijejedenásť rôznych kmeňov. S nimi súvisí aj ne zvy-čajný názov lopty – Jabulani. V jednom z kme-ňových jazykov Zuluov označuje oslavu i radosť.A šampionát je oslavou tejto celosvetovej zábavya vášne. Tak ako po minulé roky aj tentoraz loptu ušilanemecká spoločnosť Adidas. Táto tradícia (a zá-roveň výborný marketingový ťah) sa začalapísať v roku 1970, keď Adidas vyrobil pre maj-strovstvá sveta v Mexiku loptu Telstar, čier no--bielu ko že nú loptu, ktorá vyzerala presne

tak, ako si dnes každý z nás futbalovú loptupredstavuje. Ďalšia revolúcia prišla v roku 2006 – lopta Team-geist je zostavená zo štrnástich syntetických pa-nelov, ktoré do seba dokonale zapadajú, aby sapredišlo deformáciám tvaru. Tento nedo statoka s ním spojenú nepravidelnosť letu vyčítali hrá-či lopte Fevernova, s ktorou sa hralo na maj strov-stvách v Japonsku a Kórejskej republike.Teamgeist technológiou stavby lopty chyby od -strá nil, ale Adidas aj napriek všeobecnej spo koj-nosti hráčov vyvinul, ako tvrdí, ešte doko nalejšiuloptu.

Dokonalý tvarPopri marketingu, ktorý je dnes už neodmys-liteľnou súčasťou futbalu, je pre Jabulani dô -

ležitá technológia. Ak by sme si postavili doradu lopty Adidasu, všimli by sme si, že v ichvývoji stále klesajú počty panelov, z ktorých súvyrobené. Kým legendárna lopta Telstar malapo šestnásť čiernych a bielych panelov, Team -geist štrnásť, tak Jabulani ich má už len osem.Po prvý raz v histórii sú najskôr vytvarovanédo guľa tého tvaru a až potom pomocou teplaspojené na vnútornej konštrukcii. Práve vďakatejto tech nológii lepenia a ôsmim 3D pane -lom je lopta dokonale guľatá a počas letu vôbec„ne pláva“. Pri zásahu navyše dokáže absorbo-vať energiu tak, aby letela priamo, aj keď juhráč ne zasiah ne presne do stredu. Priamudráhu letu lopta do sahuje aj vďaka novému„grip’n’groov“ profilu, ktorý sa obtáča okolocelej lopty opti mál nym aerodynamickým spô-sobom. Predchá dza júce lopty mali povrch známyako „husia koža“, mikrotextúra vonkaj šej vrstvylopty Jabulani dostala nový vzhľad. Má futu -ris tickú textúru s fantastickou priľna vosťou a hrá čom tak umož ňuje úplnú kontrolu nadloptou v akých koľvek poveternostných pod-mienkach. Jabulani má hmotnosť 440 gramov a jej obvodje 69 centimetrov. Letieť by mala rýchlosťou120 kilometrov za hodinu. V Afrike to všakne bude úplne platiť: pri dvadsaťmetrovompria mom kope v Durbane, ktorý leží len osemmetrov nad morom, bude letieť rýchlosťou

Síce je guľatá, ale napriek tomu disponuje ideálnymi mierami.Navyše nemení tvar. Má číslo jedenásť a rovnako ako jej pred-chodkyne aj ona bude zápasiť o priazeň tvrdých chlapov a nenásytných divákov. Volá sa Jabulani. Nová lopta pre Majstrovstvá sveta vo futbale 2010.

AUTOR: JOZEF JAKUBÍKFOTO: ARCHIV

Guľatý projektil

50 51 VISIONS 01 2010

Š P O R TL I F E S T Y L E

120 kilometrov, ale v Johannesburgu ležia-com 1 750 me t rov nad morom sa rýchlosťzvýši na 126 ki lo metrov. Dôvodom je fakt, ževo väčšej nad mor skej výške bude lopta o čosiťažšia. Veľ kou vý ho dou nových 3D panelovje doko nalá izolácia, ktorá nedovolí lopte nasaťžiad nu vlh kosť a meniť tak hmotnosť. Vyni -kajúca je aj odolnosť Jabulani. Loptu testovalina Univer zi te v Loughborough vo Veľkej Bri -tá nii, jej vlastnosti skúšali v aero dynamickomtuneli i vo futbalovom laboratóriu v Scheinfel de,kde ju dvetisíckrát vystrelili proti oce ľové muplechu rýchlosťou 50 kilometrov za hodinu. Anita ká to záťaž jej tvaru a vlastnostiam nijakone ublí žila.

Čo hovoria hráči?Kým predchádzajúce modely od Adidasu z bran-károv neraz robili babrákov neschopných za brá-niť gólu, pretože počas letu nekontrolovateľnemenili smer, s Jabulani bude všetko inak. Na vy šeich povrch je dokonale priľnavý a brankár doká želoptu udržať aj bez rukavíc. Slovenský re pre zen-tačný brankár Ján Mucha však upozorňuje, že„ani túto loptu nevyvinuli pre brankárov“. Môžeza to práve rýchlosť, ktorú lopta počas letu do-siahne. Okrem toho je lopta „ideálna pre tech- nických hráčov, v kopačkách sa s ňou pracujedobre a skutočne drží pri nohe“, opísal skú se -nosti s Jabulani český reprezentant Pavel Nedvěd,ktorý mal možnosť lopty podrobne otestovať.

Jeho slová potvrdili aj hviezdy ako Michael Bal-lack či Kaká. Brazílčana prekvapila najmä mož -nosť ovládať a kontrolovať Jabulani pri behua kope. Paradoxne si ju pochvaľuje aj Petr Čech,ktorý loptu opísal ako „energiu, ktorá sa rútina brankára“. Samozrejme, nikdy nebudú spokojní všetci.Medzi najväčších kritikov patrí brankár FC Bar -celona Victor Valdés, ktorý sa lopty doslova bojí,pretože podľa jeho skúsenosti sa správa ne pred-vídateľne. Jeho obavy však už nič nezmenia nafakte, že dnes sa futbal hráva pre divákov, ktoríchcú vidieť čo najviac gólov. A ako priznáva ajvýrobca Jabulani, loptu vyvinuli práve na to,aby hráči dávali ešte viac gólov.

Dresy z plastových fliaš Väčšina najlepších futbalistov na svetovom šampionáte v Južnej Afrike vybehne na trávnikyštadiónov v dresoch, ktoré sú ekologicky najšetrnejšie a technologicky najvyspelejšie vo futbalovejhistórii. Firma Nike si dala cieľ dodať jednotlivým reprezentáciám dresy vyrobené výhradnez recyklovaného polyesteru. Na každý dres sa použil materiál získaný z recyklácie ôsmichplastových fliaš zo skládok v Japonsku a na Taiwane. Fľaše roztavili a vyrobili z nich „priadzu“,z ktorej vytvorili látku na výrobu dresov. Tento postup znižuje spotrebu surovín a energií o 30 per-cent oproti štandardným výrobných postupom čistého polyesteru. Nike týmto spôsobom tiežzabránil tomu, aby takmer 13 miliónov plastových fliaš skončilo na smetiskách. Inak, 13 miliónovje množstvo fliaš, ktoré by úplne zakrylo viac ako 29 futbalových ihrísk a keby sme ich pospájalijednu za druhou, dostali by sme dĺžku viac ako tritisíc kilometrov. Použitie recyklovaných mate-riálov nijako neznížilo funkčné vlastnosti športového oblečenia. Dresy sú pre hráčov pohodl nej šie,udržiavajú ich telo suchšie a chladnejšie. Pomôžu im tak udržať optimálnu telesnú teplotua podávať na šampionáte najlepšie výkony. Zlepšená látka Nike Dri-Fit je teraz o 15 percent ľahšiaako predchádzajúce materiály. Rýchlejšie tiež odvádza pot z tela a urýchľuje jeho odparovanie.Aby dres lepšie dýchal, pridal výrobca na každú stranu vetracie zóny. V kombinácii s novýmmateriálom majú dresy o sedem percent lepší tok vzduchu, ktorý môže voľne prechádzať okolotela hráča a ochladzovať ho. Nový je aj spôsob šitia. Vďaka dvojitému stehu pôsobí dres nielenhladším dojmom, ale je aj o 10 percent pružnejší. S tým súvisí aj strih dresu, ktorý je navrhnutýtak, aby dokonale obopínal telo hráčov a nijako im nebránil v akomkoľvek pohybe. V Južnej Afrikebudú nové dresy obliekať tímy Brazílie, Holandska, Portugalska, USA, Južnej Kórey, Austrálie,Nového Zélandu, Srbska a Slovinska.

Teamgeist 2006

Dvorný dodávateľ FIFA: S loptami Adidas sa hrajú majstrovstvá sveta vo futbale od roku 1970. Odvtedy prekonali niekoľko technologických skokov. Jabulani 2010 drží v rukách Petr Čech na predchádzajúcej strane.

Etrusco Unico 1990Questra 1994Equipment tricolore 1998Fevernova 2002

Azteca 1986 Telstar 1970Telstar 1974Tango 1978Tango 1982

52 53 VISIONS 01 2010

Je to viac veda alebo umenie? Možno vás toprekvapí, ale na túto otázku nemožno nájsťjednoznačnú odpoveď. „Ide o syntézu obochdisciplín, ani jedna nesmie výrazne preva -

žovať. Ale existujú odlišnosti, u nás prevládavýtvarný pohľad. Reštaurátor musí rešpektovaťzámer autora, aby zachoval pôvodnú ume lec kúhodnotu originálu,“ hovorí Bedrich Hoffstäd ter,vedúci reštaurátor ských ateliérov Slovenskejnárodnej galérie.

Škola vznikla v PraheReštaurovanie sa vyvíjalo vyše sto rokov. Eštev druhej polovici 19. storočia aj vo vtedajšomUhorsku prevládal historizujúci prístup, ktorýpamiatkam viac uškodil, ako pomohol. Z diel

Trpezlivosť, pokora, výtvarné nadanie. Aj to patrí k prácireštaurátorov, ktorí s rešpektom vracajú originálnu podobuumeleckým dielam poškodeným časom i zásahmi diletantov.Bez moderných technológií by to však nešlo.

Reštaurovanie?Veda aj umenie

AUTOR: ĽUBOMÍR JURINAFOTO: SNG, EMANUEL BOSON

Nielen v exteriéroch: Aj v ateliéri SNG vyžaduje reštaurovanie dobrú fyzickú kondíciu. Dielo Smrť sv. Jozefa má rozmery 448,5 x 258 cm. Nora Hebertová sa mu bude venovať takmer dva roky.

A R T V I S I O N SL I F E S T Y L E

starého umenia sa stali diela „reštaurátor ské houmenia“. Na prelome storočí historizujúcu es- tetiku nahradilo konzer vovanie, pretože prevlá-dol názor, že je lepšie diela neopravovať akoničiť. Na samostatný odbor s vlastnými metódamiprá ce sa reštaurovanie pretvorilo až v tridsia tychrokoch minulého storočia. Pri zrode moder nýchprístupov, z ktorých dodnes ťažia českí i slo ven -skí reštaurátori, stáli Bohuslav Slánský, reštau-rá tor pražskej Štátnej zbierky starého umenia,a historik umenia Vincenc Kramář. Z ich spo lu -práce a diskusií vznikali dodnes platné pra vidlá.Zdôrazňovali exaktný prístup, ktorý pri skúma -ní stavu diela využíva metódy prírodných vied.Zároveň vyžadovali výtvarný cit a rešpekt kuvšetkých detailom originálu. Moderné reštau-rátorstvo priniesol na Slovensko Karel Veselý,spolupracovník profesora B. Slánského. DoBra tislavy prešiel z pražskej Národnej galériev ro ku 1949 a ako zakladateľ a šéf Katedryreštauro va nia VŠVU počas štyridsiatich rokovvychoval nie koľ ko generácií slovenských reš-taurátorov.

Najprv diagnóza...„Reštaurátorské metódy sa za ostatných nie koľ -ko desaťročí nezmenili, dnes však máme do ko -na lejšie technológie, ktoré nám dovoľujú pres nediagnostikovať stav a materiál originálu,“ ho vo ríB. Hoffstädter.Dôraz sa kladie na výskum, určenie všetkých etáp,akými dielo vznikalo a bolo po zna menané, a roz-sah neskorších zásahov. Ako prvé sa dostanú

k slovu fyzikálne metódy, fotografovanie prirôznych druhoch osvetlenia, infračervená reflek-tografia, UV lumi niscencia, RTG snímky, tomo- grafia a skenovanie. Druhým krokom je che mic káanalýza, prieskum a určenie použitých pigmen- tov, spresní sa roz sah premalieb i použité ma-teriály. „Pri sochách alebo obrazoch na drevenom no -si či dokážeme v spolupráci s docentom Vladi -mí rom Bahýlom z Technickej univerzity voZvolene určiť presne rok, keď drevo vyťali.Robí sa to na základe ročných kruhov z rezov,ktoré získa me na medicínskom tomografe. Jeto nesmierne dôležité pre určenie, kedy dielovzniklo,“ dopĺ ňa B. Hoffstädter.

... potom trpezlivé reštaurovaniePo diagnostike sa zvolí najvhodnejší postup re š- taurovania – zastavenia deštrukcie, revitalizá ciemateriálov a navrátenia jeho estetických pa ra-metrov. K slovu sa dostáva remeselná zruč nosťi umelecká kreativita reštaurátora. Čaká ho nie-koľkomesačná, neraz aj niekoľko rokov trvajú capiplavá práca. „Musíme odhaliť rozsah a dobupredchádzajúcich retuší, aby sme nevytváralinovú vec, ale naopak, aby sme zachovali všetkykvality pôvodného diela,“ hovorí B. Hoff städter.„Povolanie reštaurátora je najnevďačnejším po-volaním, aké si viete predstaviť. Zatiaľ čo je hoschopnosti zostávajú skryté, jeho nedo statkypriam vyskakujú pred oči,“ napísal v roku 1923nemecký historik umenia Max J. Friedländer.„Máme v rukách nenahraditeľné hodnoty, kto rév pôvodnej kráse vraciame verejnosti. To vy ža -

duje obrovskú pokoru a úctu k práci starýchmajstrov, k dobe, keď ich diela vznikali,“ tvrdíB. Hoffstädter. So slávnym nemeckým predchod -com nepolemizuje, len zdôrazňuje, prečo jepo volanie reštaurátora v kultúre národa ne na -hra di teľ né.

SNG získala dielo neznámeho viedenskéhomajstra (1420 – 1440) v aukcii. Niektoré prvkynaznačovali, že ide o gotické dielo.Infračervená reflektografia, schopná zobraziť

to, čo je pod maľbou, ukázala základnú go-tickú kompozíciu obrazu. UV luminiscenciazobrazuje horné vrstvy a reštaurátorom od-halila rozsiahle neskoršie zásahy a retuše

(tmavé škvrny na snímke UV luminiscencia).Snímka vpravo zobrazuje dielo po reštauro-vaní. Z obrazu s pôvodnou cenou 6 700 eurje skvost s nevyčísliteľnou hodnotou.

Pred reštaurovaním Infračervená reflektografia UV luminiscencia Po reštaurovaní

Kristus na Olivovej hore

Multispektrálny systém: Prístroj holandskej spoločnosti ArtInnovation odhaľuje výstavbu obrazu, zviditeľňuje se kun-dárne zásahy a analyzuje farby. Na snímke Bedrich Hoffstäd- ter skúma Madonu s Ježiškom a sv. Jánom Krsti te ľom odneznámeho talianskeho majstra okolo roku 1550.

54 55 VISIONS 01 2010

Lietajúca hudbaChceli by ste kvalitu zvuku z veľkých koncertných siení dostať k vám do obývačky? Ak vám ne-prekáža vysoká cena, môžete si hudbu skutočne užiť aj doma. Stačí vám na to pár reproduktorovCrystal Cable Arabesque. Na prvý pohľad sa zdá, že zvukové membrány lietajú vo vzduchu, alepri pozornejšom skúmaní zistíte, že sú „zaliate“ v skle. Crystal Cable bol doteraz vo svete hi-fiznámy ako výrobca najlepších káblov. Dizajn sklených reproduktorov je výsledkom podrobnéhovýskumu, na konci ktorého stoja veže vyrobené z 1,9 centimetra hrubého skla s pôdorysom v tvarearabesky. Aj tento tvar má veľký význam, pretože nijakým spôsobom nedeformuje zvuk. Skloje pospájané neviditeľným lepidlom tak, aby nijako neškodilo celkovej akustike. Navyše sa naprepojenie jednotlivých meničov použili takmer neviditeľné káble, takže vyvolávajú dojem, akobysa vznášali vo vzduchu.

Špión z oblakovDraganfly X4 je mladšia, menšia a najmälacnejšia verzia rádiom ovládanej šesťroto-rovej helikoptéry Draganfly X6, ktorá bolapôvodne zostrojená na priemyselnú špionáža vojenské účely. Futuristicky vyzerajúca heli-koptéra je určená na letecké fotografie a videá. Ale jejmožnosti sú oveľa širšie. Draganfly X4 vyrobili z uhlíkovýchvlákien a váži aj s batériou len 680 gramov. Z uhlíkových vlákien sú ajštyri listy rotora, ktoré poháňajú štyri motory. X4 disponuje modernýmiletovými senzormi. O stabilitu sa starajú aj tri gyroskopy, tri magneto-metre a senzor barometrického tlaku. Ovládanie je naozajjednoduché. Vystačí s dotykovou OLED obrazovkoua okrem diaľkového ovládania disponuje Draganflyaj funkciami autopilota. Do špeciálneho držiaka mô-žete umiestniť digitálny fotoaparát alebo klasickú čitermovíznu videokameru. Takto helikoptéra poslúži ajpre vašu zábavu.

Zvlnený obrazAk medzi vaše pracovné nástroje patrí aj kvalitnýgrafický monitor, určite vás poteší Ostendo CRVD.Monitor spoločnosti Ostendo dlho očakávali pôžit-kári, ktorí si potrpia na veľký a kvalitný obraz. Jehouhlo priečka jasne naznačuje, o čo ide – 43 palcov sana monitoroch len tak často nevidí. Čerešničkou natorte je však jeho klenutá zobrazovacia plocha. Áno,Ostendo CRVD má tvar oblúka. Monitor je navyše vyba-vený naj modernejšou technológiou. Je podsvietenýpomocou LED diód a ponúka zobrazovací pomer 32:10či rozlíše nie 2 880 x 900 pixelov. Predstavu, na čo všetko

ho možno využiť, vám poskytne informácia, že medzi jeho prvých maji-teľov patrili napríklad americká armáda či korunný princ dubajskéhoemirátu. Ale určite vám dokonale poslúži aj pri práci s grafickými soft-

vérmi či pri hraní videohier.

AUTOR: JOZEF JAKUBÍKFOTO: ARCHÍVY VÝROBCOV

D I G I T Á L N E H R A Č K YL I F E S T Y L E

Jablkový tabletTabletom predpovedajú mnohí veľký úspech. A dôkazom toho, že to bude asi naozaj pravda,je aj nový produkt spoločnosti Apple. iPad má vyplniť medzeru medzi smartfónmi a notebook -mi. Rozmermi, ale predovšetkým funkciami. iPad je vybavený len dotykovým 9,7-palcovýmdisplejom, umožňujúcim multitouch, s LED podsvietením a rozlíšením 1 024 x 768 pixelov.Ovládanie je rovnaké ako pri iPhone, budú vám stačiť prsty. S iPhonom má spoločné aj aplikácie:v základnej výbave nájdete prehliadač Safari, e-mailového klienta i programy na prácu s multi-médiami. Tablet využíva procesor Apple 4, dáta ukladá na flash pamäť s kapacitou 16, 32 alebo64 gigabajtov. Batéria podľa údajov výrobcu vydrží pri aktívnej činnosti desať hodín a v poho-tovosti vraj celý mesiac. Tablet využijete aj pri cestovaní, keďže jeho hmotnosť je len 700 gramov.Do sveta internetu sa dostanete pomocou Wi-Fi adaptéra a pri vyššej verzii aj 3G modemom.Tabletu však chýba napríklad USB konektor, kamera či multitasking a ako to už pri značke Applepoznáme z minulosti, iPad nepodporuje Flash.

Večné svetloPri prerušení dodávky elektrickej energie existujú v podstate lendve možnosti. Sviečka alebo baterka pripravená na dostupnommieste. Je dobré, ak má dostatok energie. mPower baterka tútopodmienku úplne vylučuje, pretože využíva technológiu, ktoráudrží energiu takmer dvadsať rokov. mPower má rukoväť rozdelenúna dve časti. Do jednej vložíte bežne dostupné CR123 batérie a v druhejnájdete energetický zdroj, ktorý výrobca mPhase Technologies označujeako OnCommand Reserve Battery. Ten začne svoju „misiu“ vo chvíli, keďsa vybijú bežné batérie – jeho tekuté elektrolyty prídu do kontaktu s pevnýmielektródami a aktivujú batériu. Takýmto spôsobom by mala vydržať svietiťdvadsať rokov, nie však nonstop. Baterka mPower sa môže pochváliť dizajnom odPorsche Design Studios a okrem svetla poskytuje vďaka USB vstupu aj energetickýzdroj pre rôzne zariadenia nabíjateľné prostredníctvom USB.

Zvuk minulostiEšte pred niekoľkými rokmi by ste na prevod obľúbenej hudby z tradičných MCkaziet do digitálnej podoby potrebovali zariadenie veľkosťou pripomínajúceprotónový urýchľovač. Tie časy sú však preč. ION Tape Express veľkosťou preko-náva aj kedysi obľúbené volkmeny. Tape Express nie je oveľa väčší ako samotnákazeta. A navyše prevod nebol nikdy jednoduchší. Pre konvertovanie hudby doformátu MP3 stačí do zariadenia vložiť MC kazetu, pripojiť ho pomocou USB dopočítača s nainštalovaným softvérom EZ Tape Converter a čakať. Tape Express jevybavený výstupom minijack a základnými funkciami klasického kazetovéhoprehrávača.

Nový rekordný počítačový tomograf Siemens – kombinuje najrýchlejšie snímkovanie na svete s najnižšou dávkou radiácie.Po prvýkrát je možné oskenovať hrudník za menej než jednu sekundu, a srdce až za štvrtinu sekundy. Pri odhaľovaní tých najkomplikovanejších spletí ciev je dávka radiácie oveľa nižšia než pri štandardných metódach, u snímkovania srdca dokonca nižšia než ročné prirodzené úrovne žiarenia. Vďaka tejto prelomovej technológii pacienti prechádzajú rýchlejším, ľahším a bezpečnejším procesom zobrazovania.

www.siemens.sk/healthcare

Existuje bezpečnejšíspôsob, ako sa pozrieťdovnútra nášho tela?

10SIM040 SIEMENS inz Healthcare image 220x280.indd 1 9.4.2010 14:54:23