Talentovaných stredoškolákov podporil ŽSK aj tento rok(05.10.2015; www.teraz.sk; Školský servis, 07:40, s. -; TASR)

Podpora našich študentov na národných a medzinárodných súťažiach je dôležitá nielen pre kraj, ale aj pre celé Slovensko.

Žilina 5. októbra (TASR) - Účasť talentovaných stredoškolákov zo Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) na medzinárodných súťažiach podporil tento rok ŽSK finančnou injekciou vo výške viac ako 5000 eur.

"Žiadosti o finančnú podporu nám školy posielajú počas roka vždy, keď ich študenti úspešne postúpia na medzinárodné súťaže, na ktorých sa chystajú reprezentovať nielen Žilinský kraj, ale aj celé Slovensko. Zahraničné výjazdy sú predsa len finančne náročné, a preto sa snažíme, aby talentované deti mohli vycestovať a ukázať svoj potenciál aj vo svete," uviedol predseda ŽSK Juraj Blanár s tým, že tento rok zatiaľ podporu získalo 26 študentov.

Na medzinárodných majstrovstvách súťaže RoboCup 2015 v Číne sa zúčastnili traja študenti Gymnázia v Liptovskom Hrádku a šiesti študenti Gymnázia Viliama Paulinyho-Tótha v Martine, ktorí do mesta Hefei mohli vycestovať aj vďaka finančnej podpore vo výške 2000 eur pre každú školu. Liptovskí reprezentanti v základnej súťaži obsadili 13. miesto a v kategórii Supertímy, v ktorej vytvorili tím spolu so súťažiacimi z miest Shangai a Hongkong, získali druhé miesto. Medzinárodná robotická súťaž First Lego League sa konala aj v maďarskom Debrecíne. Čiastkou 700 eur podporil Žilinský kraj účasť jedenástich študentov Gymnázia Viliama Paulinyho-Tótha v Martine, ktorí sa domov vrátili nielen s druhým miestom, ale aj s ocenením za fair-play.

Ako informovala riaditeľka odboru školstva Úradu ŽSK Dana Mažgútová, Žilinský kraj reprezentoval na medzinárodnej prehliadke prác Expo-Sciences International 2015 aj študent Gymnázia Varšavská v Žiline. Do Bruselu vycestoval s podporou ŽSK vo výške 300 eur. "Viac ako 150 eurami sme podporili aj účasť žiakov Gymnázia Veľká Okružná v Žiline na medzinárodnom podujatí Vernadsky National Contest v Moskve a na súťaži N-trophy v Brne," dodala Mažgútová. Kraj podporil príspevkom 200 eur i ďalšieho študenta z martinského gymnázia, ktorý ŽSK a Slovenskú republiku zastupoval na majstrovstvách Európy detí a juniorov v parkúrovom skákaní v rakúskom Wienerneustadte. "Podpora našich študentov na národných a medzinárodných súťažiach je dôležitá nielen pre kraj, ale aj pre celé Slovensko. Tieto deti preukážu veľký talent, vedomosti či zručnosti a my nesmieme dovoliť, aby financie bránili ich ďalším úspechom a rozvoju. Nájsť prostriedky nie je vždy jednoduché, a preto dúfame, že sa nám takúto individuálnu podporu detí podarí udržať aj naďalej," uzavrel predseda ŽSK.

Šéf Žilinského kraja Blanár podpísal memorandum s Jednotou dôchodcov(06.10.2015; www.24hod.sk; , , s. -; Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR)

Bratislava 6. októbra (TASR) - Predseda Žilinského samosprávneho kraja a súčasne poslanec Národnej rady (NR) SR Juraj Blanár (Smer-SD) podpísal Memorandum o partnerstve a spolupráci s krajskou organizáciou Jednoty dôchodcov Žilina. Stalo sa tak dnes na pôde parlamentu v Bratislave.

"Dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že myšlienky, ktoré sú v tomto memorande, sa naozaj dostanú do života a že nám dôchodcom napomôžu skrášľovať jeseň života," konštatoval po podpise memoranda predseda krajskej organizácie Jednoty dôchodcov Žilina Michal Kotian.

Zároveň doplnil, že spolupráca s krajom bola aj doteraz na vysokej úrovni. "Predsa len, to, čo je na papieri, je záväznejšie," dodal Kotian. A to nielen pre dôchodcov, ale aj kraj.

Zdroj - Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR Šéf Žilinského kraja Blanár podpísal memorandum s Jednotou dôchodcov - diskusné fórum

čitateľov

V októbri chcú ukončiť práce na cestách v Rakovej a Ochodnici

(06.10.2015; Kysucké noviny; č. 39, SPRAVODAJSTVO , s. 2; IH)

Žilinský samosprávny kraj je správcom a vlastníkom 1430 km ciest. Na ich opravu vyčlenil v rozpočte vyše 500-tisíc eur. Opráv sa dočkajú aj komunikácie v kysuckom regióne.

Od začiatku septembra začala Žilinská župa obnovovať ďalšie úseky ciest II. a III. triedy. "Podarilo sa nám vyčleniť v rozpočte 560-tisíc eur, ktoré investujeme do opravy viac ako deviatich kilometrov našich vozoviek. Sme správcom a vlastníkom 1430 kilometrov ciest a našou snahou je neustále zlepšovať ich stav a vytvárať motoristom pohodlnejšie podmienky. Každoročne na rekonštrukcie vyčleníme v rozpočte státisíce eur, no zatiaľ to nestačí. Hľadáme ďalšie spôsoby, ako nájsť finančné prostriedky, aby sme mohli v pozitívnom trende obnovy ciest pokračovať aj naďalej," informoval žilinský župan Juraj Blanár. V októbri pokladanie nových povrchov ukončia v kysuckom regióne na vozovkách v Rakovej-Korcháni a Ochodnici. Spolu 1263 metrov pokryje ďalších tisíc ton asfaltu v hodnote takmer 100tisíc eur.

Lekári budú za porušenie zákona platiť(06.10.2015; Kysucké noviny; č. 39, SPRAVODAJSTVO/ INZERCIA , s. 3; IVETA HAŽÍKOVÁ)

Do apríla tohto roka, kedy vstúpila do platnosti novela zákona, vyberali podľa informácie Žilinského samosprávneho kraja lekári takmer za všetko. Niekedy išlo vraj doslova o bizarné poplatky. Od októbra bude vykonávať kontroly a udeľovať pokuty.

ČADCA. Platenie niektorých poplatkov u lekára je od apríla minulosťou. V Žilinskom kraji je približne 1 400 poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorí boli povinní do 31. mája zaslať ŽSK zoznam zdravotných výkonov a služieb, pri ktorých požadujú úhradu. Jedni sa z novely zákona tešia, iní menej. Druhú skupinu tvoria najmä tí, ktorí využívali možnosť objednať sa za finančný poplatok u lekára na konkrétny termín. Teraz to síce je možné, ale bez poplatku.

Išlo vraj o neprehľadný systém Poplatky v ambulantnej sfére boli vraj dlhé roky jednou z najproblematickejších oblastí v rezorte

zdravotníctva, ktorá zaťažovala a trápila mnohých pacientov. Zvlášť tých menej solventných. Mnohé z podnetov a sťažností sa týkali najmä neprehľadného systému. Pravidlá výberu boli dlhodobo nejasné, v praxi sa vyskytovali mnohé sporné situácie, pri ktorých pacienti nevedeli, prečo musia niektoré poplatky uhrádzať. Ešte bývalá ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská vytvorila vlani pracovnú skupinu, ktorá vyhodnocovala podnety pacientov, ako aj skúsenosti odborov zdravotníctva samosprávnych krajov Slovenska, ktoré túto problematiku pravidelne riešili. Podnetnou vraj bola aj spolupráca s Jednotou dôchodcov Slovenska či Asociáciou na ochranu práv pacientov.

Priniesla už prvé výsledky "Novela zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti je prvým krokom k zavedeniu pravidiel v

poplatkoch, ktoré od roku 2004, kedy sa zaviedli, vyberali lekári takmer za všetko. Išlo napríklad aj o také bizarné ako VIP poplatok, či za balík služieb komfort, za nenahlásenie zmeny zdravotnej poisťovne, vypísanie lekárskeho predpisu alebo manipulačný poplatok, čo boli výkony zároveň hradené zo zdravotného poistenia. Dnes už táto duplicita nemôže nastať, keďže zákon jasne hovorí, za ktoré výkony môže lekár poplatok od pacienta vyberať," informoval predseda ŽSK Juraj Blanár. Ako ďalej povedal, pozitívom je, že novela zrušila poplatok za prednostné vyšetrenie. "Podľa môjho názoru bol absolútne amorálny a nemá obdobu nikde v Európskej únii," povedal. Pozitívna zmena sa prejavila aj v počte podnetov, ktoré pacienti zaslali v súvislosti s poplatkami za prednostné vyšetrenie na Úrad ŽSK. "Zatiaľ čo do účinnosti tohto zákona sme dostali od pacientov 35 podnetov, v druhom polroku, keď už zákon začal byť účinný, evidujeme len dva," spresnil Blanár.

Lekári museli zaslať zoznamy výkonov Novela zákona zároveň určuje poskytovateľom zdravotnej starostlivosti povinnosť zaslať vyšším

územným celkom zoznamy výkonov, podľa ktorých sa v ambulancii vyberajú poplatky. Žilinská župa momentálne ukončuje proces kontroly 1 400 zoznamov, ktoré lekári na úrad doručili. "V Žilinskom kraji už 500 poskytovateľov zoznamy výkonov vypracovalo v súlade so zákonom a ďalších 500 čaká len na posledné administratívne úpravy. Od októbra začne odbor zdravotníctva vykonávať fyzické kontroly a tam, kde bude dochádzať k porušeniu zákona, pristúpi k udeleniu pokuty, ktorá môže byť až vo výške 3 319 eur," dodal predseda ŽSK. Ako doplnila riaditeľka odboru zdravotníctva Anna Majbíková, pacienti sa môžu s akýmkoľvek problémom obrátiť na Žilinský samosprávny kraj. "Ak má pacient pocit, že poplatok, ktorý lekár vyberá, je v rozpore so zákonom, kedykoľvek nás môže kontaktovať telefonicky, písomne, emailom alebo osobne a my podnet prešetríme a v prípade

potvrdenia začneme správne konanie," povedala. "Dôležité je to, že zákon chráni pacienta pred neoprávneným vyberaním poplatkov, a tiež lekára pri správnom zadefinovaní výkonov, ktoré sú v súlade s platnou legislatívou," dodal Blanár.

IVETA HAŽÍKOVÁ

Modernizujú vzdelávanie a zameriavajú sa na prax(06.10.2015; Liptovské noviny; č. 39, AKTUALITY , s. 5; MAREK JURIŠ)

Stredná odborná škola stavebná v Liptovskom Mikuláši vychováva odborníkov v oblasti stavebníctva šesťdesiatpäť rokov. Začínali v jednej triede, dnes majú takmer štyristo žiakov a stále napredujú. Vzdelávajú moderne a zameriavajú sa na prax.

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Presne 1. októbra 1950 sa začalo vyučovanie budúcej Strednej odbornej škole stavebnej v Liptovskom Mikuláši. Bola to vtedy dvojročná majstrovská odborná škola a dočasne sídlila v budove liptovskomikulášskeho gymnázia. Dnes na strednej odbornej škole stavebnej študuje v 14 odboroch zameraných na stavebníctvo, strojárstvo a elektrotechniku takmer 400 žiakov. O tri roky neskôr stavebnú priemyslovku presťahovali do budovy na Školskej ulici, kde sídli dodnes. Dôležitá zmena nastala aj v roku 2002, keď ju zriaďovateľ, teda Žilinský samosprávny kraj, zlúčil so stavebným učilišťom, ktoré od roku 1983 vychováva remeselníkov v regióne.

Vychovali mnoho odborníkov "Oproti minulosti počty žiakov klesli, hoci sme jediná škola svojho druhu v celom liptovskom

regióne a mladí kvalifikovaní stavbári chýbajú na trhu práce. Paradoxne tomu vôbec nezodpovedá záujem rodičov. Asi hľadajú pre svoje deti pohodlnejšie, fyzicky menej namáhavé uplatnenie," povedala koordinátorka školského vzdelávacieho programu Zuzana Šišáková. Dodala, že zlúčenie stavebnej priemyslovky a učilišťa bolo všestranne prospešným krokom. "Naši žiaci tak iba neteoretizujú, ale vyskúšajú si všetky základné murárske činnosti. O vysokej úrovni školy svedčí aj množstvo absolventov, ktorí sa úspešne uplatnili vo významných stavebných firmách v širokom okolí.

Finišujú s niekoľkoročným projektom Desaťčlenná skupina pedagógov momentálne finišuje na rozsiahlom projekte modernizácie

vzdelávania s názvom Centrum odborného vzdelávania pre potreby trhu práce. Pracovali na ňom niekoľko rokov. Na odbornej škole inovovali desať učebných materiálov, teda učebné texty, prezentácie, databázu príkladov, interaktívnych cvičení a testov zo slovenčiny, angličtiny, nemčiny či matematiky. Projekt podporila Európska únia sumou viac ako 210-tisíc eur. Napriek obrovskému množstvu formalít a zdĺhavému procesu verejného obstarávania je škola podľa Z. Šišákovej za túto podporu vďačná. "Bez nej by sme viacročný projekt určite nedokázali zrealizovať."

Zmodernizovali sedem učební Inováciou odborného výcviku vytvorili 19 učebných materiálov v podobe databázy úloh pre

teoretickú i praktickú časť maturitnej skúšky. "Vytvorili sme aj štyri vzdelávacie súbory a šesť názorných videosekvencií pre učiteľov a žiakov nového vzdelávacieho programu - školu zvárania v stavebnej praxi. Sedem učební sme vybavili modernou technikou," spresnila koordinátorka. Škola sa žiakov snaží zapojiť aj do odbornej praxe vo výrobnej sfére. Snahou je, aby učni nadobudli schopnosti, ktoré im pomôžu ľahšie sa uplatniť na trhu práce. "Naším základným poslaním je, aby čo najviac našich absolventov získalo po ukončení štúdia čo najrýchlejšie trvalé pracovné uplatnenie v odbore, ktorý vyštudovali. Keď sa to podarí, celé naše úsilie má skutočný zmysel," informoval zástupca riaditeľa pre odborný výcvik Ján Poliak. Žiaci strojárskeho odboru praxujú po priamo vo výrobnej hale miestnej strojárskej firmy. Majster odborného výcviku Jozef Klimo vysvetlil, že takáto odborná prax sa nedá porovnať s pobytom iba v školských dielňach. "Mladí adepti majú takto jedinečnú možnosť učiť sa od skúsených majstrov," skonštatoval.

MAREK JURIŠ

Galéria získala výnimočné dielo Miroslava Cipára Zasľúbená zem(06.10.2015; Kysucké noviny; č. 39, KULTÚRA/INZERCIA , s. 20; DAGMAR MATIAŠKOVÁ FERENCOVÁ, ZUZANA SÝKOROVÁ, PR-CL TP5311167)

V roku 2015 Kysucká galéria v Oščadnici v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja získala z Dotačného systému Ministerstva kultúry Slovenskej republiky finančné prostriedky v celkovej výške 11 500 eur.

OŠČADNICA. Ministerstvo sa rozhodlo podporiť štyri žiadosti zo šiestich predložených. Podporené projekty boli zamerané na reštaurovanie zbierkových predmetov, akvizičnú a výstavnú činnosť. Vďaka podpore v oblasti akvizícií sa do zbierkového fondu Kysuckej galérie podarilo získať dielo výnimočnej kvality "Zasľúbená zem" z najnovšej tvorby Miroslava Cipára. Jeho kúpou sa čiastočne vyplnila časová medzera v inak pomerne ucelenej autorskej kolekcii, zahŕňajúcej ilustráciu, kresbu, grafiku, maľbu a plastiku. Získané monumentálne dielo bolo vystavené na autorovej retrospektívnej výstave Maľba v Galérii Mesta Bratislavy, je publikované v jeho zatiaľ poslednej vydanej monografii. "Zasľúbená zem" tvorí pandant k maľbe "Sem sa teš", ktoré sa stalo súčasťou zbierok Galérie mesta Bratislavy. Dielo "Zasľúbená zem" bude verejnosti prezentované počas retrospektívnej výstavy Miroslava Cipára, ktorú zo svojich zbierok galéria pripravila k autorovmu jubileu, v termíne od 3. decembra 2015 do 31. januára 2016. V oblasti reštaurovania zbierkových predmetov bol podporený projekt Reštaurovanie súboru šiestich gvašov Vincenta Hložníka pochádzajúcich z roku 1941, jedno dielo z roku 1946. Spomínaný súbor s tematikou harlekýnov, pierotov, klaunov a utečencov bol v značne nevyhovujúcom stave. Cieľom reštaurovania bolo zastaviť prebiehajúci deštrukčný proces a navrátiť dielam pokiaľ možno ich pôvodný vzhľad. Na ich kritickom stave sa podpísalo aj nevhodné adjustovanie, reštaurované diela získali preto aj nové pasparty a rámovanie. Reštaurátorské práce vykonal Mgr. Art. Štefan Kocka. Kysucká galéria spravuje vo svojich zbierkach trinásť malieb a osem kresieb Vincenta Hložníka, počtom neveľkú, no veľmi kvalitnú a ucelenú kolekciu jeho diel. Hoci podstatnú časť výtvarnej pozostalosti autora spravuje PGU v Žiline, kolekcia v zbierkach KG má značný význam nielen pre región, ale aj pre slovenské dejiny umenia. Zreštaurovaný súbor pochádza z raného, no svojou zrelosťou prekvapujúceho a odbornou verejnosťou vysoko hodnoteného obdobia (1941), jedno dielo z autorovho vrcholného obdobia (1946). Verejnosti budú diela sprístupnené prostredníctvom výstavy, mapujúcej akvizičnú a reštaurátorskú činnosť galérie na prelome rokov 2016 /2017. Výstavný projekt Priestor k príbehu (4. 6. - 30. 7. 2015) predstavil návštevníkom ilustrátorskú a voľnú maliarsku tvorbu popredného slovenského ilustrátora strednej generácie Petra Uchnára po prvýkrát v Kysuckej galérii v Oščadnici. Peter Uchnár zaujal hneď prvou ilustrovanou knihou Gulliverove cesty, za ktorú získal Zlaté jablko BIB v roku 1999, zatiaľ posledným je Najkrajšia kniha roka 2014, v kategórii literatúra pre deti a mládež, ktorú mu už po niekoľkýkrát udelilo MKSR, tentokrát za knihu Slovenské povesti Márie Ďuríčkovej. Nadväzuje na tradíciu kvalitnej slovenskej knižnej ilustrácie, dokáže osloviť a zároveň prekvapiť súčasným výtvarným jazykom, ktorý si zachováva autenticitu a originalitu. K adekvátnej prezentácii tvorby Petra Uchnára prispeli aj kvalitné rámy, ktoré mohla galéria zakúpiť, sprievodný bulletin k výstave a jej propagácia (pozvánka, banner, plagát). Druhým podporeným výstavným projektom bola výstava Po noci ružové ráno (6. 8. - 27. 9. 2015) Kataríny Vavrovej, výraznej osobnosti súčasnej slovenskej grafiky strednej generácie, ktorá sa našej výtvarnej scéne pohybuje od začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia. V Kysuckej galérii predstavila výber zo svojej maliarskej a grafickej tvorby z obdobia posledných piatich rokov. K jej adekvátnej prezentácii takisto prispeli sprievodný bulletin k výstave, pozvánka, banner a plagát. Vďaka prideleným dotáciám mohla Kysucká galéria realizovať aktivity, ktoré by bez podpory Dotačného systému Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a dofinancovania z prostriedkov Žilinského samosprávneho kraja zostali len v rovine konceptu, prípadne by sa ich podarilo uskutočniť len čiastočne.

Obnovili náhon na mlyn a pílu(06.10.2015; Kysucké noviny; č. 39, NÁŠ REGIÓN , s. 6; JANKA BEREŠOVÁ)

Kysucké múzeum v Čadci zrealizovalo s podporou Ministerstva kultúry SR ďalší z projektov. Tentokrát išlo o funkčnú obnovu náhonu na mlyn a pílu z Klubiny.

NOVÁ BYSTRICA. Kysucké múzeum v Čadci má v správe štyri vysunuté expozície, medzi ktoré patrí aj Skanzen v Novej Bystrici-Vychylovke . V ideovom zámere výstavby expozície Skanzen Vychylovka sa v minulosti počítalo aj s výstavbou zariadení na vodný pohon (mlyn, píla, valcha), ktoré mali návštevníkov informovať o vodných zariadeniach na Kysuciach. V súčasnosti môžu vidieť objekt Raganovho mlyna z Harvelky a mlyn a pílu z Klubiny. Mlyn a píla z Klubiny patrí k objektom, vybudovaným v záverečnej fáze vývoja vodných zariadení. Stavebný charakter mlyna ovplyvnil pôvodný majiteľ - drotár a vysťahovalec, ktorý mal možnosť na svojich cestách zoznámiť sa so stavbami technického charakteru najmä v nemeckom prostredí. Ide o stavbu hrázdenej konštrukcie. V

snahe čo najlepšie priblížiť návštevníkom túto technickú stavbu Kysucké múzeum už v minulosti pristúpilo k opravám na tejto technickej stavbe. V roku 2009 sa vymenilo vodné koleso, v októbri 2014 zasa opravila strojová časť mlyna a tento rok sa s podporou ministerstva kultúry a Žilinského samosprávneho kraja podarili dva projekty - výmena strešnej krytiny a obnova náhonu na mlyn a pílu z Klubiny.

Oslávili tridsiate výročie vzniku(06.10.2015; Kysucké noviny; č. 39, NÁŠ REGIÓN/INZERCIA , s. 15; ALENA ZÁKUCIOVÁ)

Minulý štvrtok bolo v Zariadení pre seniorov a domove sociálnych služieb PARK rušno. Konala sa veľká slávnosť - oslava 30. výročia existencie zariadenia.

ČADCA. Zariadenie sociálnych služieb a domov pre seniorov PARK privítalo mnohých významných hostí. Súčasní obyvatelia a zamestnanci bilancovali, a zároveň odprezentovali nielen svoj každodenný život, ale mnohé terapie. V rámci osláv poďakovali najdlhšie pracujúcim zamestnancom a zároveň popriali veľa zdravia najstaršej obyvateľke zariadenia, pani Juliane Zajačíkovej. Spomínané podujatie obohatila svojou prítomnosťou Marta Pauková, riaditeľka Odboru sociálnych vecí ŽSK, riaditelia zariadení v Žilinskom kraji a iní významní hostia. V rámci slávnosti si mohli návštevníci pozrieť jednotlivé priestory v zariadení, ukážky terapií. Hlavným cieľom slávnostného podujatia bola práve prezentácia samotného života klientov. Veľa ľudí si myslí, že zariadenia pre seniorov sú inštitúcie, do ktorých chodí senior už len pasívne prežiť poslednú etapu svojho života, čo však nie je pravda. Klienti sa zúčastňujú rôznych podujatí, absolvujú mnohé terapie, chodia na výlety a niektorí z nich práve tu prežijú oveľa viac, ako za celý svoj život. Minulý štvrtok mohol každý z hostí vidieť, ako to v zariadení funguje. A mnohí návštevníci ostali naozaj prekvapení, že v zariadení vládne život, zovšadiaľ cítiť energiu a spokojnosť. O kultúrny program sa postarali učitelia zo Základnej umeleckej školy Jozefa Potočára v Čadci a folklórna skupina Staškovanka. V mene obyvateľov zariadenia s milými slovami plnými vďaky vystúpila jedna z najdlhšie žijúcich obyvateľov, klientka Františka Skalková. Už teraz sa všetci tešia, čo ukážu "ľuďom z vonku" na ďalšie výročie, keď sa opäť otvoria dvere domova a budeme môcť privítať vzácnych hostí.

Jurinova jeseň bude opäť plná zaujímavých besied a výstav(06.10.2015; Kysucké noviny; č. 39, SERVIS , s. 17; ĽM)

Kysucká knižnica si počas októbra v rámci Jurinovej jesene pripravila pre čitateľov niekoľko podujatí.

ČADCA. Program štartuje v pondelok 26. októbra o 16.00 hod. vernisážou výstavy s názvom Sv. Ján Pavol II. - posol mieru a svornosti. Na slovensko-poľskej výstave knižných dokumentov sa sprievodným slovom predstaví vdp. Peter Holbička. Nasledujúci deň (27. októbra) je v Domove sociálnych služieb a zariadení pre seniorov Horelica pripravená od 9.00 hod. prezentácia básnika Dlhomíra Poľského. O 10.00 hod. bude v priestoroch Kysuckej knižnice autorská beseda s Petrom Kubicom. V Mestskej knižnici v Kysuckom Novom Meste bude v rovnakom čase beseda s Pavlom Holeštiakom. Popoludní o 16.00 hod. slávnostne uvedú spisovateľa Oskára Dubovického do Kysuckého literárneho panteónu. V stredu 28. októbra bude o 9.00 hod. v Kysuckej knižnici prednáška, doplnená audiovizuálnym programom s názvom Svätci a anjeli vo výtvarnom umení. Hneď po nej si čitatelia budú môcť vypočuť autorskú besedu na tému Pavol Hrtus Jurina a jeho literárny odkaz. Popoludní o 17.00 hod. bude v knižnici prednáška Moje lepšie ja, v ktorej brat Šavol predstaví svoju duchovnú tvorbu. Vo štvrtok o 10.00 hod. si rehoľníci pripravili pre účastníkov duchovné zamyslenia. V kostole Panny Márie Matky Cirkvi na Živčákovej bude popoludní o 14.00 hod. svätá omša. O 17.00 hod. si návštevníci knižnice môžu vychutnať vernisáž autorskej výstavy fotografii básnika Teodora Križku, po ktorej bude slávnostné vyhodnotenie literárnej súťaže Jurinova jeseň 2015. V piatok 30.októbra o 10.00 hod. budú môcť záujemcovia absolvovať spomienkovú cestu za Jánom Harantom a Pavlom Hrtusom Jurinom. Cesta štartuje pri Gymnáziu v Turzovke o 10.00 hod. Sprievodným podujatím programu v Kysuckej knižnici je Výstava "Ladislav Záborský", ktorá potrvá od 5. do 27. októbra.

Pretek v SOŠ v technickej v Čadci ovládli žiaci z Třinca(06.10.2015; Kysucké noviny; č. 39, ŠPORT , s. 30; FRANTIŠEK KAJÁNEK)

Stredná odborná škola technická v Čadci spolu s Okresným združením technických a športových činností, Klubom biatlonu Skalité v Čadci organizovala v stredu 30. septembra už ôsmy ročník súťaže štafiet chlapcov v letnom biatlone v rámci grantového programu ŽSK "Vráťme šport do škôl 2015."

Súťaže sa zúčastnilo šesť stredných škôl a osemnásť pretekárov z troch krajín. O prvenstvo bojovali dve stredné školy z Poľska - Zespół Szkół Technicznych i Ogólnoksztalcacych w Skoczowie a Zespół Szkół im. Jana Pawła II w Zdzieszowicach, dve školy z Českej republiky - Střední odborná škola, Frýdek-Místek a Střední odborná škola Třineckých železáren a dve školy zo Slovenska - Stredná odborná škola drevárska a stavebná z Krásna nad Kysucou a Stredná odborná škola technická z Čadce. Samotná súťaž sa uskutočnila pod drobnohľadom rozhodcov z Klubu biatlonu Skalité, ktorí boli garanciou bezproblémového priebehu súťaže a objektívnosti dosiahnutých výsledkov. Súťažilo sa v behu v teréne (2 x 1500 m) a v streľbe v ľahu zo vzduchovej zbrane (5 výstrelov). Za každý netrafený terč bežal súťažiaci jedno trestné kolo (200 m). Víťazmi súťaže sa stali žiaci z Třinca, druhé miesto obsadili žiaci z Krásna nad Kysucou a žiaci Strednej odbornej školy technickej boli na treťom mieste. Súťaž by sa neuskutočnila bez pomoci Pavla Gomolu, bývalého zamestnanca SOŠt Čadca, Jozefa Čagalu, predsedu Okresného združenia technických a športových činností Čadca, Ivana Čaneckého a Vladislava Vranu, členov Klubu biatlonu Skalité a celého organizačného výboru, pozostávajúceho zo zamestnancov Strednej odbornej školy technickej, ktorým patrí úprimné poďakovanie.

FRANTIŠEK KAJÁNEK

V obci Blatnica sa uskutočnil ďalší zo série programov Príbehy zvonov(29.09.2015; Obecné noviny; č. 39, KULTÚRA , s. 24; Adam KMEŤ)

Kolektív pracovníkov Turčianskeho kultúrneho strediska v Martine v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK pripravil hudobnodramatické pásmo, poskladané z faktov i dokumentov, z rozprávania pamätníkov. František Záhorský a Július Jarkovský - dvaja neúnavní nadšenci a objavovatelia zvonov odštartovali tak ďalšiu etapu ich hľadania a nachádzania - tentoraz na hornom Turci.

So zvukmi zvonov sa radujeme i plačeme - tak je to odjakživa. Udalosti súvisiace s týmito jedinečnými hudobnými nástrojmi zaznamenávajú i kronikári. V Evanjelickom kostole v Blatnici sa tak za účasti divákov z Blatnice a okolia začal odvíjať príbeh dvoch vzácnych pamätných zvonov spojený s históriou dediny a kostola.

Komu možno ďakovať za postavenie blatnického kostola? Samozrejme, že veriacim, no predovšetkým barónskej rodine Prónaiovcov a hlavne Eve Rothovej, manželke Gabriela III. Prónaia. Korene jej šľachtického rodu siahali do Nemecka a práve jej zásluhou tolerančný blatnický kostol postavili veľmi rýchlo. Základný kameň položili 15. mája 1876 a do jesene bol dostavaný i vysvätený.

Prvé evanjelické zvony boli vytiahnuté do veže blatnického kostola v roku jej postavenia - 1817. A to pri vzácnej príležitosti. Práve vtedy slávila evanjelická cirkev 300. výročie reformácie. Zvony boli dva. V roku 1821 k nim pribudol tretí - najmenší.

Prvá svetová vojna si vyžiadala aj zvonové obete Blatničanov. Pohltila drahé dielo predkov. Telá zvonov boli rozliate a ich hlasy, ktoré zvolávali veriacich, navždy utíchli, veža osirela. "V Blatnici sa tak stalo 8. septembra 1916. Dva staršie zo spomínaných zvonov zrekvirovali. Ich kvalitnú zvonovinu cisárska armáda použila na odliatie delových gúľ i samotných diel. Blatničanom zostal len jeden - stredný zvon. Tento vzácny historický zvon sa v nachádza v cirkevno-obecnej zvonici. Je na ňom po latinsky napísané, v preklade:

PATRÓNSTVO CIRKVI EVANJELICKEJ BLATNICKEJ PRE SVOJE (VLASTNÉ) POUŽÍVANIE DALO ZHOTOVIŤ. ODLIATE V BANSKEJ ŠTIAVNICI v roku Pána 1817. Rekvirácii sa vlastne vyhol tak, že bol najstarší. A takéto zvony sa ponechávali.

Slzy smútku nad zrekvírovanými zvonmi vystriedali o osem rokov slzy radosti. Aj vďaka pomoci ,,Amerikánov" - rodákov žijúcich v Pensylvánii a v Chicagu, ktorí viackrát poskytli svoje finančné dary, dali sa urobiť zvony nové. Pomohli aj blatnickí olejkári či šafraníci, podomoví obchodníci...

V hudobno-dramatickom pásme predstavili a popísali aj zvon dr. Matúša Dúchaj a - štátneho verejného notára, ktorý bol odliaty v roku 1924. Vyrobila ho zvonolejárska firma Buřil v Kuklenách pri Hradci Králové.

V programe účinkovali: Miloš Kovačka , Zuzana a Adam Kmeťovci, Eva Potúčková, Eva Benčíková, Katarína Žiačiková, Miška Hriňová. Hudbou a spevom program obohatili Elena Pospíšilová, Ľubomír Ľahký, fujarista Martin Brxa a domáci Blatnický spevokol.

Program sa uskutočnil vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR, finančnej podpore ŽSK, ako i obce Blatnica a evanjelickej cirkvi.

Návraty k bielopotockému kameňu(29.09.2015; Obecné noviny; č. 39, KULTÚRA , s. 26; žab)

V Oravskom Bielom Potoku sa stretli kamenári zo Slovenska a Poľska. Oravským Bielym Potokom sa od 21. septembra už po desiatykrát niesli zvuky dlát tvarujúcich

pieskovec. Obecný úrad v Oravskom Bielom Potoku a Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja na medzinárodný kamenársky plenér Návraty k bielopotockému kameňu pozvali desať tvorcov zo Slovenska a Poľska. Tí od 21. do 26. septembra v priestoroch pri Obecnom úrade dávali pieskovcovým blokom podoby plastík a reliéfov. Plenér poskytuje tvorcom možnosť konfrontovať svoju umeleckú prácu a ovládanie remeselnej zručnosti navzájom, na stretnutí sa výtvarne a remeselne zdokonaľujú a spoznávajú technické a výtvarné možnosti kameňa. Viac ako päťdesiat diel vytvorených na predchádzajúcich ročníkoch je už v súčasnosti nainštalovaných pri obecnom úrade a farskom kostole v obci. Sú tak stálou prezentáciou bohatej kamenárskej histórie Oravského Bieleho Potoka.

Organizovanie plenéra je vyústením niekoľkoročných snáh o oživenie tejto tradície a dielní, ktoré sa v Oravskom Bielom Potoku datovali od 19. storočia. Práve Oravský Biely Potok bol v minulosti známy nielen tým, že v katastri obce sa nachádzali tri pieskovcové lomy, ale aj zručnosťou domácich majstrov. Vyrábali mlynské kamene, žarnovy, brúsy, osly, dlaždice, kvádre a vytvárali aj umelecké predmety a plastické objekty s náboženskými motívmi. V obci i širšom okolí sa dodnes zachovalo množstvo historických krížov a sakrálnych plastík. Medzi najvýznamnejších majstrov patrila rodina Belopotockých, ktorí sú autormi najhodnotnejších plastík a ich diela mali osobitý charakter čerpajúci z baroka. Tvorivé podujatie sa uskutočňuje s finančným príspevkom Ministerstva kultúry SR.

Na Gajdovačke privítali viac ako stovku majstrov(29.09.2015; Obecné noviny; č. 39, KULTÚRA, POZVÁNKA , s. 27; Miroslav ŽABENSKÝ)

Koncerty v dvoch štátoch, školy hry na gajdy, súťaž, výstavy i tvorivé rozpravy. To všetko bolo súčasťou tohtoročnej Gajdovačky - 16. medzinárodného gajdošského festivalu, ktorý sa 10. a 11. septembra uskutočnil v Oravskej Polhore, Sihelnom, Zuberci a poľskej Milowke.

Pozvanie hlavných usporiadateľov - Oravského kultúrneho strediska v Dolnom Kubíne, organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja a obce Oravská Polhora prijalo 135 gajdošov a členov gajdošských hudieb zo Slovenska, Poľska, Českej republiky, Maďarska, Škótska, Chorvátska a Grécka.

Gajdovačka začala výchovnými koncertmi gajdošov po oravských školách. Vo štvrtok a piatok - 10. a 11. septembra muzikanti priblížili tento nástroj i slovenskú gajdošskú tradíciu, ktorá je už dva roky zapísaná v reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, deťom v Oravskej Polhore, Sihelnom, Hruštíne, Námestove a Nižnej.

Piatkový program začal podvečer v kultúrnom dome v Oravskej Polhore sprístupnením výstavy dobových fotografií. V regionálnej súťaži v speve ľudových piesní pod názvom Tak spievala moja babka sa od 17. hodiny predstavili mladé talenty z oravských goralských obcí. Večer spríjemnila Gajdošská vandrovka - koncert účastníkov. V penzióne Hrubjak o 21. hodine Premyslav Ficek z Poľska prezentoval gajdošskú tradíciu prihraničných obcí z druhej strany Beskýd. Zaujala nielen monografia o gajdách, prezentované hudobné CD, ale najmä koncert gajdošov Byrtkowcov z Pewle

Wielkej, posledných nositeľov tradičného gajdošského štýlu oblasti. V rámci programu Milan Rusko z Bratislavy priblížil spôsob výučby hry na gajdy.

Sobotný program ponúkol malú školu hry na gajdy, na ktorej tridsiatku záujemcov do tajov hry na macedónske gajdy zasvätil Andor Végh. V bohatom programe festivalu nechýbali ani sprievodné koncerty gajdošov. Úspešne zahrali v zuberskom skanzene, v poľskej Milowke, v Sihelnom a na Slanej vode v Oravskej Polhore.

Dominantou sobotného programu však bola medzinárodná súťaž mladých gajdošov O Zboroňovu nôtu, usporiadaná už po pätnástykrát na počesť zosnulého nositeľa štýlu, muzikanta a výrobcu gájd Jozefa Zboroňa z Oravskej Polhory. Cieľom súťaže je podporovať a prezentovať mladých interpretov a zachovávať tak tradičný štýl hry v európskych gajdošských oblastiach. Pred porotou, zloženou z gajdošských majstrov a etnomuzikológov zo Slovenska (Milan Rusko), Poľska (Janusz Jaskulski) a Škótska (Lindsay Davidson) sa vo dvoch vekových kategóriách predstavilo 20 talentovaných muzikantov. V mladšej vekovej kategórii najviac zaujali domáci gajdoši - prvé miesto získal Martin Machajda, druhé Adrián Matis, obaja z Oravskej Polhory, na treťom sa umiestnil Marek Ryt zo Suchej Beskidskej v Poľsku. V súťaži však dominovali gajdoši staršej vekovej kategórie, do 25 rokov. Tu zvíťazil interpretačne vyzretý Mislav Botica z Chorvátska, druhe miesto získal Matúš Kovár zo Zohora a tretie starší brat Mareka Ryta - Jan zo Suchej Beskidskej. Cenu poroty si z Oravskej Polhory odniesol Mário Pavel z Veľkého Zálužia.

Večerný program vo veľkopriestorom stane patril Gajdošskej pasovačke - súťaži šikovnosti a zručnosti majstrov. Jednou zo súťažných disciplín bolo aj skladanie gájd na čas. Hudbu v závere spestrila tanečná škola. Polhorské tance striedali chorvátske a učilo sa i grécke ,,oro".

Tretí deň festivalu sa začal svätou omšou venovanou gajdošom a ďalším nositeľom tradície, pokračoval spomienkou na oravských gajdošov Jozefa Zboroňa a Jána Fernezu na cintorínoch v Sihelnom a Oravskej Polhore a vyvrcholil popoludňajším galaprogramom. V ňom divákov okrem iných zaujali najmä výkony maďarských gajdošov, virtuozita škóta Lindsy Davidsona, netradičné a improvizované spojenie hry Jaseka Karpiela - Bulecku zo Zakopaného a Ľubomíra Tatarku zo Slovenskej Ľupče, melodické piesne Stjepana Večkoviča zo Zagrebu či záverečný pozdrav zoskupenia Spojené huky Slovenska.

Festival, ktorý je svojim zameraním i rozsahom na Slovensku jedinečný, sa uskutočnil aj vďaka finančnej podpore Medzinárodného Višegrádskeho fondu a Ministerstva kultúry SR.

Miroslav ŽABENSKÝ

Rekonštrukcia v CSS Straník je v plnom prúde(29.09.2015; Žilinský večerník; č. 40, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Soňa Paprskárová)

V Centre sociálnych služieb (CSS) Straník, ktoré V je v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinskej župy, naplno vládne stavebný ruch. Prebiehajú tu práce na odvodňovaní budovy. Vo finále budú čakať na klientov a pracovníkov zariadenia nové hygienické zariadenia. "Touto rozsiahlou rekonštrukciou máme v pláne zamedziť hygienickým problémom a vlhnutiu celej prevádzkovej budovy zariadenia. Minulý rok sme otvorili.na prvom poschodí komunitné centrum pre 13 klientov. Kúpeľne, ktoré sa v týchto priestoroch nachádzali, nemohli plniť svoj účel v dôsledku poškodenia kanalizácie a vodovodného potrubia. Práve tento problém odštartoval komplexnú rekonštrukciu," uviedla riaditeľka zariadenia Iveta Ďurišová.

Robotníci v týchto dňoch pracujú na odvodňovaní a obnažení budovy v exteriéri. Do začiatku decembra však budú hotové i stavebné práce vo vnútri budovy. Tie zahŕňajú výmenu vodovodných a kanalizačných potrubí a vybudovanie novej bezbariérovej kúpeľne, ktorá bude slúžiť vyššiemu štandardu klientov. Tiež sa opravia podlahové žľaby v kuchyni a časť suterénu budovy, kde vymenia okná, bude po rekonštrukcii slúžiť ako práčovňa a sušiareň. ŽSK financuje túto investičnú akciu sumou 150-tisíc eur. Na záver sa klienti a personál budú tešiť nielen zo zdravšieho a krajšieho prostredia, ale i z úspory v spotrebe tepla.

Bezplatne vám poradíme pri riešení problémov

(29.09.2015; Žilinský večerník; č. 40, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Soňa Paprskárová)

Poradenské centrá v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) ponúkajú bezplatnú pomoc pre každého.

Na území Žilinskej župy pôsobí desať bezplatných centier sociálneho poradenstva. Služby, ktoré poradne poskytujú, sú zamerané na rôzne krízové situácie a celkovú pomoc občanom a rodinám. Jedným z dôvodov vzniku týchto centier bolo aj to, že ľudia často nevedia, na koho sa majú so svojím problémom obrátiť. Systém poradenských centier funguje na báze sieťovania tak, že špecialistu kontaktuje poradca, a nie občan. Poradcovia centier pracujú nielen v rámci zariadenia, ale i v teréne. Taktiež majú za úlohu aj oslovovanie ľudí v spádových obciach, či už na stretnutiach seniorov alebo iných skupín.

Kedy sa obrátiť na poradcu? Centrá poskytujú širokú škálu poradenstva. Problémy a otázky nie sú ohraničené. Na poradcov sa

môžu občania obrátiť, ak je v ich okolí niekto zdravotne postihnutý, ale i v prípade, že sa chce niekto naučiť, ako sa správať na pracovnom pohovore a zvýšiť si tak šancu nájsť si prácu. Súčasťou poradenských centier je taktiež právnik.

Ako kontaktovať centrá? Sieť poradenských centier pokrýva väčšinu regiónov Žilinského kraja. Občania sa môžu

kedykoľvek obrátiť o radu alebo konkrétnu pomoc na zamestnanca poradne telefonicky, e-mailom alebo prísť osobne do sídla poskytovateľa sociálnych služieb.

Pomôžeme vám v týchto oblastiach: * Centrá poskytujú poradenstvo pri exekúciách a pôžičkách z nebankových subjektov a následne

pri nastavení splátkových kalendárov. * Pomáhajú riešiť problémy pri domácom násilí u žien, detí a seniorov. * Poradcovia vám podajú pomocnú ruku i v situácii, kedy sa neviete rozhodnúť, na koho sa obrátiť

v prípade majetkových či bytových problémov, spisovania žiadostí a návrhov na súdy a kompetentné úrady.

* Nasmerujú vás tiež na potrebnú inštitúciu vo vybavovaní, napríklad, sociálnych dávok, ZŤP preukazu, kompenzácie ťažko zdravotne postihnutým, príspevku na opatrovanie či pri umiestnení občanov v zariadeniach sociálnych služieb.

* Aj pri riešení rozvodov, partnerských nezhôd, výživného na dieťa, skončení pracovného pomeru či pri riešení susedských vzťahov sa občan môže obrátiť na poradcu.

SÍDLA A KONTAKTY PORADENSKÝCH CENTIER, NA KTORÉ SA MÔŽU OBČANIA OBRÁTIŤ NA HORNOM POVAŽÍ

Poradenské centrum Terchová Turie 296 Turie, css.urbanova@vuczilina.sk, t.č.: 041 500 15 26 Poradenské centrum Terchová A. Hlinku 234, Terchová, jhanuliakova@vuczilina.sk, t.č.: 0907 947 628 Soňa Paprskárová

Zabezpečenie brala pod Strečnom si vyžiada takmer 940.000 eur(08.10.2015; www.podkapotou.zoznam.sk; Pod kapotou, , s. -; jh TASR, Ministerstvo vnútra SR)

Zlý stav skalnatého brala pod hradom Strečno má vyriešiť sanácia. Hrozbou, ktorú bralo predstavuje pre dopravu či ľudské životy, sa dnes zaoberala vláda.

Ministerstvu životného prostredia uložila do konca tohto roka okrem iného zabezpečiť inžinierskogeologický prieskum a vypracovať projekt sanácie. Celkové náklady na zlepšenie havarijnej situácie sa odhadujú na takmer 940.000 eur.

Minister životného prostredia Peter Žiga informoval, že okamžite začnú s výberom firmy, ktorá prieskum uskutoční. Hotový by mal byť do konca novembra. "Prieskum musí byť dôkladný. Vieme, že ten svah je v pohybe, a musíme vedieť vyhodnotiť, aké sú možnosti, akým spôsobom sanovať tento svah," ozrejmil dnes po zasadnutí vlády.

Vláda dnes materiál schválila s pripomienkou. Ministerstvo dopravy v zmysle nej posúdi alternatívu zabezpečenia frekventovanej medzinárodnej cesty prvej triedy I/18 pod bralom pomocou

železobetónovej galérie. O tom, či bude takéto trvalé technické riešenie aj uskutočnené, sa podľa Žigu rozhodne až po geologickom prieskume.

Počas prieskumu brala bude musieť byť na ceste medzi Žilinou a Martinom úplne vylúčená doprava, informoval dnes predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár. Prieskum budú totiž geológovia vykonávať priamo na hradnom brale. Môžu tak z neho padať na cestu skaly.

"Dohodlo sa, že vylúčenie dopravy bude rozložené na niekoľko víkendov v čase, keď je najnižšia intenzita dopravy, čo je v sobotu alebo v nedeľu ráno," ozrejmil Blanár. Premávka by mala byť obmedzená počas viacerých víkendov, výluky začnú v októbri a potrvajú do konca novembra. "Budeme hľadať možnosti, aby sme dokázali tieto výluky počas prieskumu plynulo zvládnuť," uistil predseda ŽSK. Obchádzkové trasy povedú po cestách II. triedy, ktoré sú vo vlastníctve kraja.

Na zlý stav brala poukazuje predbežný geotechnický posudok. "Fyzický stav hornín v stene pod hradom možno definovať ako veľmi nepriaznivý a nebezpečný, a to nielen pre premávku na ceste I/18, ktorou denne prejde 28.000 až 30.000 vozidiel, keďže previsy a bloky s kubatúrou v stoviek metrov kubických sa môžu neočakávane odtrhnúť a zosunúť, ale stačí aj menší skalný úlomok, ktorý po uvoľnení, saltácii a voľnom páde môže zraniť alebo usmrtiť človeka," upozorňuje správa o stave brala.

Materiál preto počíta s tým, že sa v rámci ďalšieho monitoringu osadí elektronický dilatometer, ktorý umožňuje on-line meranie pohybov. Realizovať sa tiež má inžinierskogeologický prieskum. Na základe ďalších výsledkov sa vypracuje technický návrh riešenia sanácie. Tá sa má potom zrealizovať do konca budúceho roka. V rámci sanačných prác by sa mali kotviť skalnaté previsy, sieťovať skalné brale či betónovať skalné dutiny a trhliny. Náklady sa majú uhradiť zo štátneho rozpočtu.

Sanácia skalného masívu sa realizovala aj v roku 1984. Stabilita skalnej steny sa vtedy zabezpečila hlavne mikropilótami a injektážou. Skalné previsy sa dočasne zabezpečili oceľovými lanami a rozvoľnené časti masívu sa očistili.

Hliadky dopravnej polície na 08.10.2015 Úsek Typ a farba vozidla Bratislavský kraj 30 hliadok na označených policajných vozidlách a motocykloch a 11

neoznačených hliadok polície D1 Škoda Superb hnedá, VW Passat čierna D2 VW Golf modrá, Škoda Superb sivá metalíza okres SenecŠkoda Fabia modrá, VW Golf modrá okres MA VW Golf červená BA - mesto Škoda Fabia biela BA - mesto VW Golf modrá BA - mesto Škoda Fabia modrá okres MA, PK, SC Seat Leon sivá Trnavský kraj 13 hliadok na označených policajných vozidlách a motocykloch a 9

neoznačených hliadok polície Diaľnica D1, Rýchlostná cesta R1 Škoda Superb hnedá, VW Golf biela, VW Passat čierna okres Dunajská Streda Škoda Fabia modrá okres Galanta VW Passat čierna okres Senica Škoda Fabia modrá okres Trnava Škoda Superb hnedá, VW Golf sivá TT kraj VW Passat čierna Trenčiansky kraj 15 hliadok na označených policajných vozidlách a motocykloch a 5

neoznačených hliadok polície Diaľnica D1 VW Passat modrá okres Partizánske VW Golf modrá okres Prievidza VW Golf sivá okres Považská Bystrica a Púchov Škoda Fabia modrá okres Trenčín a Ilava VW Golf modrá Nitriansky kraj 26 hliadok na označených policajných vozidlách a motocykloch a 9

neoznačených hliadok polície okres Nitra a Zlaté Moravce Kia cee´d hnedá, Škoda Superb sivá okres Nové Zámky Škoda Fabia biela okres LeviceVW Golf sivá, VW Golf čierna, Kia cee´d hnedá

okres Komárno Opel Astra biela okres Topoľčany Škoda Fabia sivá okres Šaľa Škoda Fabia modrá Banskobystrický kraj14 hliadok na označených policajných vozidlách a motocykloch a 11

neoznačených hliadok polície okres Banská Bystrica VW Golf sivá, VW Passat čierna okres Brezno Kia cee´d biela okres Lučenec Škoda Fabia biela okres Revúca VW Golf čierna okres Rimavská Sobota Škoda Fabia biela okres Veľký Krtíš Kia cee´d biela okres Zvolen VW Golf biela, VW Passat modrá okres Žiar nad Hronom Škoda Fabia biela R1 KDI DO (okres BB,ZV,ZH,ZC) Škoda Superb čierna Žilinský kraj 19 hliadok na označených policajných vozidlách a motocykloch a 8

neoznačených hliadok polície okres Čadca Škoda Fabia modrá okres Dolný Kubín Škoda Fabia modrá okres Liptovský Mikuláš, Ružomberok VW Golf sivá, Škoda Superb čierna okres Martin, Turčianske Teplice Seat Leon strieborná, Škoda Fabia biela, VW Passat modrá okres Žilina, Bytča VW Golf modrá Prešovský kraj 20 hliadok na označených policajných vozidlách a 11 neoznačených hliadok

polície Diaľnica D1 Škoda Superb kombi čierna, SEAT Leon šedá, VW Passat čierna, Škoda Superb

sedan čierna okres Bardejov Škoda Fabia biela okres Humenné Škoda Fábia sivá okres Prešov VW Golf modrá, Škoda Fábia modrá okres Stará Ľubovňa VW Golf čierna okres Svidník Škoda Fabia biela okres Vranov n/T Škoda Fabia biela Košický kraj 23 hliadok na označených policajných vozidlách a motocykloch a 5 neoznačených

hliadok polície okres Košice Škoda Superb čierna okres Košice - okolie Škoda Fabia biela, Škoda Fabia sivá okres Michalovce, Sobrance vW Golf sivá, Škoda Fabia modrá okres Trebišov Škoda Fabia biela Zmena je vyhradená podľa vývoja aktuálnej dopravno-bezpečnostnej situácie.

Frekventovanú cestu pod Strečnom počas sanácie hradného brala celkom nezatvoria(07.10.2015; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál Rádia Regina; 17:00; por. 3/12; Dagmar Úradníková / Peter Béreš)

Peter Béreš, moderátor RTVS: "Frekventovanú cestu medzi Žilinou a Martinom napokon nebude nutné počas sanačných prác na

brale hradu Strečno celkom uzavrieť. Pred padajúcimi skalami vozidlá ochráni takzvaná galéria, ktorá čiastočne prekryje cestu. Návrh na jej vybudovanie prerokovala vláda."

Dagmar Úradníková, redaktorka RTVS: "Hrad Strečno sa vypína priamo nad frekventovanou cestou. Z jeho brala sa uvoľňujú skalné

previsy, ktoré treba čím skôr ukotviť mikropilótmi. Odborníci odhadli, že sanačné práce potrvajú 2 - 3 mesiace. V tom prípade by museli 30 tisíc áut, ktoré tadiaľto denne prejdú, odkloniť na nevyhovujúce obchádzky. Napokon až tak zlé to zrejme nebude. Predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár."

Juraj Blanár (Smer-SD), predseda Žilinského samosprávneho kraja: "Bolo to rozšírené o jedno z opatrení pre ministerstvo dopravy, zabezpečiť posúdenie trvalého

zabezpečenia cesty 1/18 medzinárodného významu železobetónovou galériou. Toto rovnako vláda zobrala na vedomie."

Dagmar Úradníková: "Počas inžiniersko-geologického prieskumu, ktorý sa má zrealizovať v najbližšom období, ale

k úplným uzávierkam dopravy ešte dôjde. Bude to však len počas víkendov a verejnosť bude včas informovaná. Výstavba galérie, akéhosi železobetónového dáždnika proti padajúcim skalám, pôvodne plánovaný rozpočet navýši. Minister životného prostredia Peter Žiga."

Peter Žiga (Smer-SD), minister životného prostredia: "To riešenie, ktoré sme v pripomienke prijali, tá galéria bude stáť okolo 3 - 4 miliónov eur." Dagmar Úradníková: "Geológovia tiež upozornili, že treba konať rýchlo. Situácii na hradnom brale neprospievajú ani

otrasy spôsobované práve nadmernou dopravou, predovšetkým kamiónmi, ktoré pod ním jazdia." Peter Žiga: "Budeme robiť normálne verejné obstarávanie, ktoré v takomto prípade robíme vždy, aj pri iných

zosuvoch, aj vo Vrátnej sme to robili, takže bude to mať klasický postup." Dagmar Úradníková: "Podrobný inžiniersko-geologický prieskum, prípravné a samotné sanačné práce majú stáť 940

tisíc eur. K materiálu sa vláda vráti opäť v decembri. Dagmar Úradníková, RTVS."

Zlý stav brala pod Strečnom má vyriešiť sanácia: Z cesty pod hradom bude vylúčená doprava(07.10.2015; www.zilina.dnes24.sk; Žilina, , s. -; Redakcia)

Rizikovým skalným bralom pod hradom Strečno sa zaoberala vláda. Riešením stavu má byť jeho sanácia, náklady na ňu sa majú uhradiť zo štátneho rozpočtu. Doprava na ceste pod hradom bude vylúčená.

Zlý stav skalnatého brala pod hradom Strečno má vyriešiť sanácia. Hrozbou, ktorú bralo predstavuje pre dopravu či ľudské životy, sa dnes zaoberala vláda. Ministerstvu životného prostredia uložila do konca tohto roka okrem iného zabezpečiť inžinierskogeologický prieskum a vypracovať projekt sanácie. Celkové náklady na zlepšenie havarijnej situácie sa odhadujú na takmer 940.000 eur.

Minister životného prostredia Peter Žiga informoval, že okamžite začnú s výberom firmy, ktorá prieskum uskutoční. Hotový by mal byť do konca novembra. "Prieskum musí byť dôkladný. Vieme, že ten svah je v pohybe, a musíme vedieť vyhodnotiť, aké sú možnosti, akým spôsobom sanovať tento svah," ozrejmil po zasadnutí vlády. Vláda dnes materiál schválila s pripomienkou. Ministerstvo dopravy v zmysle nej posúdi alternatívu zabezpečenia frekventovanej medzinárodnej cesty prvej triedy I/18 pod bralom pomocou železobetónovej galérie. O tom, či bude takéto trvalé technické riešenie aj uskutočnené, sa podľa Žigu rozhodne až po geologickom prieskume.

Doprava pod hradom bude vylúčená Počas prieskumu brala bude musieť byť na ceste medzi Žilinou a Martinom úplne vylúčená

doprava, informoval dnes predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár. Prieskum budú totiž geológovia vykonávať priamo na hradnom brale. Môžu tak z neho padať na cestu skaly. "Dohodlo sa, že vylúčenie dopravy bude rozložené na niekoľko víkendov v čase, keď je najnižšia intenzita dopravy, čo je v sobotu alebo v nedeľu ráno," ozrejmil Blanár. Premávka by mala byť obmedzená počas viacerých víkendov, výluky začnú v októbri a potrvajú do konca novembra. "Budeme hľadať možnosti, aby sme dokázali tieto výluky počas prieskumu plynulo zvládnuť, uistil predseda ŽSK. Obchádzkové trasy povedú po cestách II. triedy, ktoré sú vo vlastníctve kraja.

Na zlý stav brala poukazuje predbežný geotechnický posudok. "Fyzický stav hornín v stene pod

hradom možno definovať ako veľmi nepriaznivý a nebezpečný, a to nielen pre premávku na ceste I/18, ktorou denne prejde 28.000 až 30.000 vozidiel, keďže previsy a bloky s kubatúrou v stoviek metrov kubických sa môžu neočakávane odtrhnúť a zosunúť, ale stačí aj menší skalný úlomok, ktorý po uvoľnení, saltácii a voľnom páde môže zraniť alebo usmrtiť človeka," upozorňuje správa o stave brala.

Sanácia brala už raz prebehla Materiál preto počíta s tým, že sa v rámci ďalšieho monitoringu osadí elektronický dilatometer,

ktorý umožňuje on-line meranie pohybov. Realizovať sa tiež má inžinierskogeologický prieskum. Na základe ďalších výsledkov sa vypracuje technický návrh riešenia sanácie. Tá sa má potom zrealizovať do konca budúceho roka. V rámci sanačných prác by sa mali kotviť skalnaté previsy, sieťovať skalné brale či betónovať skalné dutiny a trhliny. Náklady sa majú uhradiť zo štátneho rozpočtu.

Sanácia skalného masívu sa realizovala aj v roku 1984. Stabilita skalnej steny sa vtedy zabezpečila hlavne mikropilótami a injektážou. Skalné previsy sa dočasne zabezpečili oceľovými lanami a rozvoľnené časti masívu sa očistili.

Sanácia brala bude stáť skoro milión eur(05.10.2015; Žilinské noviny; č. 39, REGIÓN , s. 6; sita, JS)

Obrovské finančné prostriedky si vyžiada sanácia skalného masívu pod hradom Strečno. STREČNO. Na sanáciu skalného masívu pod hradom Strečno bude potrebných 939 600 eur.

Ministerstvo životného prostredia to uvádza v správe o havarijnom stave hradného brala s návrhmi na riešenie, ktorú ešte musí schváliť vláda. Požadované prostriedky sa použijú na vypracovanie podrobného inžinierskogeologického prieskumu a na prípravné a sanačné práce, počas ktorých musí byť doprava pod skalným bralom na štátnej ceste I/18 úplne vylúčená. Ministerstvo tiež navrhuje, aby bol na najnebezpečnejšie miesto predpokladaného odtrhnutia previsu nainštalovaný nový elektronický dilatometer, ktorý umožňuje online meranie pohybov, zber dát a ich vyhodnotenie. Najkritickejšou časťou hradnej steny sú jej najvyššie bloky a previsy, ktoré si vyžadujú urýchlené zabezpečenie. Skalný blok na hradnom brale pod kaplnkou má charakter previsu, ktorý je od masívu oddelený výraznou trhlinou, merajúcou až 4,414 milimetra. V skalnom masíve sa podľa správy nachádzajú aj ďalšie pukliny, ako aj priečne systémy puklín, ktoré sú príčinou lokálnych skalných zosuvov a vypadávania skalných úlomkov. "Stav hornín v stene pod hradom možno definovať ako veľmi nepriaznivý a nebezpečný, a to nielen pre premávku na ceste I/18, ktorou denne prejde 28-tisíc až 30-tisíc vozidiel, keďže previsy a bloky s kubatúrou stoviek metrov kubických sa môžu neočakávane odtrhnúť a zosunúť, ale stačí aj menší skalný úlomok, ktorý po uvoľnení môže zraniť alebo usmrtiť človeka," píše sa v správe.

Cestu uzavrú Predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár počas posledného zastupiteľstva

informoval, že na brale budú vykonané ešte ďalšie prieskumy. "Spracované boli práce topografické a zameriavacie. Na krízovom štábe sa rozhodlo, že sa vykonajú ešte prieskumné práce in situ, priamo na brale. Budú sa robiť v priebehu októbra. Keďže je hrozba, že počas prieskumu budú padať kamene na cestu európskeho významu, tak v priebehu októbra bude v najmenej vyťažených časoch v priebehu víkendu kompletne uzavretá cesta I/18." Doplnil, že nejde o nič mimoriadne. "V strečianskej úžine sa vykonávala aj ťažba dreva, kedy bola na niekoľko hodín taktiež uzavretá doprava na ceste I/18. Obchádzka bude prechádzať po cestách, ktoré sú v správe Žilinského samosprávneho kraja," dodal Blanár.

Posledná sanácia pred tridsiatimi rokmi Hrad Strečno sa nachádza na severnom okraji Malej Fatry na vyše sto metrov vysokom skalnom

brale nad riekou Váh. Pod strmým skalným masívom vedie frekventovaná štátna cesta I. triedy č. 1/18, spájajúca Žilinu s Martinom. Pod bralom sú tiež vybudované parkovacie plochy s bufetom rýchleho občerstvenia. V roku 1984 sa uskutočnila zatiaľ posledná sanácia skalného masívu. Stabilita skalnej steny bola zabezpečená hlavne mikropilótami a injektážou. Skalné previsy boli dočasne zabezpečené oceľovými lanami. Od sanácie však uplynulo 31 rokov a za ten čas obnažené horniny na skalnej stene zvetrávali a uvoľňovali sa.

Situáciou sa bude zaoberať vláda Predkladaný materiál vypracovalo Ministerstvo životného prostredia, Ministerstvo dopravy,

výstavby a regionálneho rozvoja v spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom. Posudok bol vypracovaný spoločnosťou GEOstatik a.s., Žilina. Uznesenie vlády z 24. júna 2015 uložilo vypracovať

správu o súčasnom stave skalného brala s návrhmi na riešenie havarijného stavu do 30. septembra. Vláda sa bude materiálom zaoberať na jednom z jej ďalších zasadnutí.

(sita, JS) "V priebehu októbra bude v najmenej vyťažených časoch v priebehu víkendu kompletne uzavretá

cesta I/18. JURAJ BLANÁR

Exotická krása sa predstaví v Považskom múzeu(05.10.2015; Žilinské noviny; č. 39, SERVIS/KULTÚRA , s. 17; AJ)

V Považskom múzeu sa po prvýkrát predstavia aj živé exponáty na výstave Exotická krása, ktorá potrvá do 25. októbra. Predstaví sa druhová rozmanitosť ríše hmyzu.

ŽILINA. Po prvý raz vo svojej histórii vystavuje Považské múzeum v Žiline aj živé exponáty. Na výstave Exotická krása, ktorá je pre verejnosť prístupná v administratívnej budove múzea od 22. 9. do 25. 10. 2015, sú okrem preparovaných aj živé exotické druhy živočíchov zo súkromnej kolekcie Michala Zachara, živé exponáty v teráriách od chovateľky pakobyliek a listoviek Jany Šubovej a najväčšie motýle a chrobáky sveta zo zbierok Vladimíra Rakšaniho. Považské múzeum v Žiline, ktoré je v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pripravilo v spolupráci so Slovenským múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši, súkromnými zberateľmi a chovateľmi Ing. Janou Šubovou a Michalom Zacharom pútavú výstavu Exotická krása. Na návštevníka čaká exotika rovníka a trópov, druhová aj farebná pestrosť hmyzej ríše. Na výstave je možné pozorovať rôzne vývinové štádiá preparovaného, ale i živého hmyzu, hadov, jašterov, pavúkov, a tak sa bližšie zoznámiť so živočíchmi, ktoré dávno pred príchodom človeka ovládli Zem. "Súčasťou výstavy je aj vzdelávacia panelová výstava Živé strašidielka v teráriách od známej chovateľky pakobyliek a listoviek Janky Šubovej, ktorá prináša zaujímavosti o ich chove, rozšírení vo svete a spôsoby maskovania v prírodnom prostredí. Cestovateľ a zberateľ Michal Zachar vás pozýva nahliadnuť do svojej súkromnej zbierky exotického hmyzu, ktorú doviezol z expedícií po krajinách Afriky, Ázie a Južnej Ameriky," povedala riaditeľka Považského múzea v Žiline, poverená vedením, Monika Hriníková.

Žilinský samosprávny kraj sa pripravuje na zimnú údržbu(05.10.2015; Žilinské noviny; č. 39, Titulná strana , s. 1; JANA SOLÁNSKÁ)

Správa ciest Žilinského kraja sa intenzívne pripravuje na zimnú údržbu ciest. Sústreďujú posypový materiál a techniku, aby zvládli náročnú zimu.

REGIÓN. V zimnej sezóne budú cestári zabezpečovať údržbu 1 356 kilometrov ciest druhej a tretej triedy. "Správa ciest okrem toho vykonáva aj údržbu takmer 480 kilometrov ciest prvej triedy a 18 kilometrov rýchlostných ciest," informoval riaditeľ Odboru dopravy a regionálneho rozvoja Úradu Žilinského samosprávneho kraja Ivan Mokrý. Doplnil, že Správa ciest zabezpečuje výkon zimnej údržby vlastnými kapacitami. "Z dôvodu nedostatku vlastných vodičov, keďže bude do zimnej údržby nasadených spolu s ďalšími mechanizmami, ako sú napríklad nakladače, traktory s radlicou a podobne, 113 sypačov a na jeden sypač sú potrební dvaja až traja vodiči, bude nutné ich doplnenie o 52 vodičov na dobu určitú." Pri technike nedošlo k žiadnym zmenám voči minulému roku. "Všetka rozhodujúca technika je vo vlastníctve Správy ciest Žilinského samosprávneho kraja, len jeden nakladač je zapožičaný na zimné obdobie od inej organizácie." Do údržby ciest počas zimy bude celkovo zaradených 113 sypačov, osem snehových fréz, 113 radlíc a 14 traktorov s radlicou. Tento mesiac je určený na vykonanie posledných opráv pred zimnou sezónou. "Predzásobenie posypovým materiálom predstavuje 19 percent z celkovej predpokladanej potreby chemického materiálu a 44,5 percenta z celkovej predpokladanej potreby inertného posypového materiálu. Ďalšie predzásobenie posypovým materiálom bude po ukončení verejného obstarávania na inertný posypový materiál a chemický posypový materiál, a to začiatkom mesiaca október," dodal Mokrý. Zjazdnosť ciest bude zabezpečovať celkovo 246 vodičov. Zima sa však nedá naplánovať. Minulý rok sa časté sneženie odzrkadlilo na spotrebe inertného a chemického posypového materiálu. Celkové náklady na údržbu ciest I., II. a III. triedy v Žilinskom kraji počas nedávno skončenej zimnej sezóny dosiahli 6,08 milióna eur s DPH. Predchádzajúca nadpriemerne mierna a teplá zima si vyžiadala 3,71 milióna eur s DPH.

JANA SOLÁNSKÁ

Opravujú cesty(08.10.2015; Kysucké ECHO; č. 20, Spravodajstvo , s. 2; ih)

Žilinský samosprávny kraj je správcom a vlastníkom 1430 km ciest. Na ich opravu vyčlenil v rozpočte vyše 500-tisíc eur. Opráv sa dočkajú aj komunikácie v kysuckom regióne.

Od začiatku septembra začala Žilinská župa obnovovať ďalšie úseky ciest II. a III. triedy. "Podarilo sa nám vyčleniť v rozpočte 560-tisíc eur, ktoré investujeme do opravy viac ako deviatich kilometrov našich vozoviek. Sme správcom a vlastníkom 1430 kilometrov ciest a našou snahou je neustále zlepšovať ich stav a vytvárať motoristom pohodlnejšie podmienky. Každoročne na rekonštrukcie vyčleníme v rozpočte státisíce eur, no zatiaľ to nestačí. Hľadáme ďalšie spôsoby, ako nájsť finančné prostriedky, aby sme mohli v pozitívnom trende obnovy ciest pokračovať aj naďalej," informoval žilinský župan Juraj Blanár. V októbri pokladanie nových povrchov ukončia v kysuckom regióne na vozovkách v Rakovej Korcháni a Ochodnici. Spolu 1263 metrov pokryje ďalších tisíc ton asfaltu v hodnote takmer 100-tisíc eur.

Autobusy v krajoch strácajú cestujúcich(11.10.2015; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 15/21; Kristián Čekovský / Janette Štefánková)

Janette Štefánková, moderátorka: "V prímestských autobusoch cestovalo aj tento rok menej ľudí ako vlani. Dlhodobý trend evidujú

samosprávne kraje. Prispelo k nemu aj zavedenie bezplatnej vlakovej dopravy. Viaceré kraje sa preto snažia autobusy prispôsobiť vlakom a tým ich zefektívniť."

Kristián Čekovský, redaktor: "Cestujúci v prímestských autobusových linkách je oproti minulému roku menej vo všetkých

samosprávnych krajoch. Najviac ľudí, takmer milión, prestalo využívať autobusy v Prešovskom kraji. Množstvo ľudí každoročne presadá do áut, no najnovšie je to aj kvôli bezplatnému cestovaniu vlakmi, ktoré najvýraznejšie ovplyvnilo košickú samosprávu."

Katarína Jantošovičová, Košický samosprávny kraj: "V dôsledku zavedenia nulového cestovného pre vybrané skupiny obyvateľov v železničnej

doprave je medziročný úbytok cestujúcich štyri celé štyri desatiny percenta, čo predstavuje asi štyristopäťdesiattisíc ľudí."

Kristián Čekovský: "Ministerstvo dopravy to vysvetľuje tým, že cestujúci, ktorí sa prepravujú bezplatne, presadli na

vlaky tam, kde konkurujú autobusom." Martin Kóňa, hovorca ministerstva dopravy: "Veľakrát sa totiž stáva, že prakticky v rovnakom čase z jedného miesta rovnakým smerom

vyrážajú poloprázdny vlak, aj autobus, pričom oba sú tým či oným spôsobom dotované z peňaženiek nás občanov."

Kristián Čekovský: "Menej cestujúcich v prímestských autobusoch znamená straty pre dopravcov a tie im v plnej výške

preplácajú samosprávne kraje, čo tvorí značnú časť ich rozpočtu. Odborník si myslí, že práve súbežné spoje by mali kraje rušiť a bezplatné cestovanie využiť vo svoj prospech."

Ľubomír Palčák, riaditeľ Výskumného ústavu dopravného: "Je to zároveň príležitosť, aby robili efektívnejšie tú dopravnú obslužnosť, lebo samozrejme je to o

peniazoch a kraje tých peňazí určite nemajú veľa." Kristián Čekovský: "Viaceré kraje už preto začali s integráciou dopravy, ale aj so zmenami, ktorými chcú osloviť viac

cestujúcich." Jana Paulínyová, Trenčiansky samosprávny kraj: "V tomto roku sme urobili také nulté tarifné pásmo. Jeho význam spočíva v tom, že aj na kratšiu

vzdialenosť sa oplatí cestovať prímestskou autobusovou dopravou, kde v podstate cestovné klesá až o tridsaťtri percent."

Lenka Záteková, Žilinský samosprávny kraj: "Môžu naši cestujúci využívať bezplatné pripojenie k Wi-Fi sieti už v šesťdesiatich našich

autobusoch." Katarína Jantošovičová: "Zlepšujeme koordináciu prestupov medzi železničnou a autobusovou dopravou." Kristián Čekovský: "Bezplatné cestovanie vo vlakoch však podľa odborníka nie je nastavené spravodlivo." Ľubomír Palčák: "Problém môžu mať tie kraje, kde nie je dostatočná železničná sieť a tam by možno v budúcnosti

bolo férové, keby ľudia by mohli bezplatne využívať napríklad autobusovú dopravu." Kristián Čekovský: "Ministerstvo dopravy zatiaľ neplánuje zavádzať bezplatnú prepravu aj v autobusoch."

Čo priniesol 7. ročník konferencie Cyklistická doprava 2015(10.10.2015; www.bystricoviny.sk; s. -; Ekopolis)

V Banskej Bystrici sa uskutočnil v poradí už 7. ročník medzinárodnej konferencie Cyklistická doprava. Prvýkrát v histórii záštitu nad ňou prevzalo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a Ministerstvo životného prostredia SR. Prvý deň konferencie

Konferenciu slávnostne otvoril štátny tajomník Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR František Palko, primátor mesta Banská Bystrica Ján Nosko a riaditeľ Nadácie Ekopolis Peter Medveď.

Počas dvoch dní konferencie vystúpili domáci i zahraniční odborníci z Českej republiky, Holandska, Nemecka a Poľska. Význam Plánov udržateľnej mobility (PUM) vysvetlila Dana Sitányiová zo Žilinskej univerzity. Michal Dekánek z Ministerstva dopravy následne predstavil metodiku tvorby plánov mobility PUM. Podobne aj Pavol Kristeľ (MPRV SR) informoval o možnostiach a podmienkach čerpania dotácií z operačného programu IROP na tvorbu PUM a projektov, ktoré sú v súlade s princípmi PUM

Druhý blok prednášok bol zaujímavý tým, že sa predstavili skúsenosti zahraničných miest. Najskôr Jan Rickmeyer, ktorý je cyklokoordinátorom v meste Lipsko, ukázal, ako je dôležité plánovať dopravu v systematickom prístupe a taktiež priblížil, čo všetko sa musí vziať do úvahy. Zároveň predstavil aj inovatívne riešenia, ktoré realizovalo Lipsko v poslednom období. Nasledovala prednáška Aleksandra Wiaceka, mestského cyklokoordinátora z poľského mesta Lublin, ktoré patrí medzi mestá, kde sa cyklodopravy začala prebúdzať. Okrem iného predstavil spôsob výuky a trénovania občanov tak, aby boli schopní jazdiť na bicykli v premávke.

Ján Šindelář z Brno na Kole hovoril vo svojej prednáške o význame dát, prieskumov pri presadzovaní podmienok pre cyklistov. Spomenul, ako je dôležité realizovať prieskumy na odbornej úrovni a nie tak, ako sa často realizujú v niektorých mestách. Poukázal na fakt, že kvalitne získané dáta môžu potom pomôcť pri vyvrátení mýtov, ktoré často panujú o cyklistoch. Galavečer a výsledky kampane ETM 2015

Prvý deň sa slávnostne zakončil galavečerom, ktorý bol spojený s vyhlásením výsledkov kampane ETM 2015 a ocenením víťazných samospráv. Do národnej súťaže ETM 2015 sa prihlásilo štrnásť samospráv (v roku 2014 ich bolo desať): Banská Bystrica, Bojnice, Dolný Kubín, Galanta, Hlohovec, Levice, Lučenec, Martin, Moldava nad Bodvou, Prešov, Prievidza, Svit, Štúrovo a Žilina. Kategóriu národnej súťaže ETM 2015 Aktívna samospráva vyhrala Žilina, ktorá podľa členov hodnotiacej komisie najlepšie preukázala schopnosť motivovať subjekty pôsobiace na jej území k vzájomnej spolupráci a spolupatričnosti smerujúcej k realizácii aktivít a trvalých opatrení v oblasti mobility.

Za originálnu aktivitu "Deň bez áut - parkovisko v centre mesta trochu inak" bola ocenená Banská Bystrica. Organizátori tejto aktivity vytvorili pri banskobystrickom Barbakane improvizovanú triedu, kde sa študenti miestneho Gymnázia Mikuláša Kováča naučili viac o histórii mesta, ekológii a ekologických spôsoboch prepravy. Moldava nad Bodvou si prevzala ocenenie za efektívne trvalé opatrenie, ktorým je Integrovaný dopravný uzol. Výsledkom je integrácia železničnej, autobusovej a individuálnej

dopravy v meste. Kategóriu Originálna tematická fotografia vyhralo mesto Levice. Druhý deň konferencie

Ten sa niesol taktiež v zaujímavom duchu. Prvú prednášku odštartoval národný cyklokoordinátor Petrom Klučkom, ktorý hovoril o tom, ako to vyzerá a čo sa plánuje na zlepšenie podmienok pre cyklistov na národnej úrovni. Ďalší hosť Sjors van Duren (Mesto Arnhem Nijmegen) ukázal, že aj v Holandsku majú problémy pri presadzovaní cyklotrás, avšak povedal, že je nutné neustále pracovať na zdokonaľovaní cyklistickej infraštruktúry a jej aktualizácii. Prítomných taktiež pozval do Holandska, kde sa v roku 2017 bude konať v meste Arnhem - Nijmegen konferencia Velo-city 2017.

Nasledovala prednáška Radovana Červienku (Dopravoprojekt), ktorý predstavil možnosti navrhovania cyklistickej infraštruktúry podľa nových technických podmienok a možnosti na ich aktualizáciu. Marián Gogola (OZ MULICA, Žilinská univerzita) prednášal o vývoji cyklodopravy v meste Žilina, pričom ukázal aj na dobré, ako aj zlé príklady v budovaní podmienok pre cyklistov. Následne Andrea Štulajterová (OCI BB) predstavila výsledky národnej kampane Nechajme auto doma, ako aj skúsenosti s organizovaním viacerých podporných kampaní.

Ďalší zahraničný hosť Jaroslav Martínek predstavil koncepciu Asociácie miest s dobrou adresou, pričom ukázal, že nestačí predstavovať riešenie cyklodopravy iba z pohľadu technického, ale práve z pohľadu miest, kde sa dobre býva. V ďalšej časti hovoril Marek Modranský o skúsenostiach s využívaním cyklobusov v Banskej Bystrici a okolí. Technické možnosti využívania sčítačov a dát o cyklistov prezentoval Ján Roháč z Nadácie Ekopolis, ktorý sa venoval vo svojej prezentácii skúsenostiam z používania sčítačov na Slovensku.

Veľmi zaujímavú prednášku o spojení cykloturizmu a biznisu mal Juraj Flamík, ktorý hovoril o skúsenostiach s realizáciou Moravských vínnych cyklostezek, ktoré ako turistický produkt v spojení s bicyklom dokázali vygenerovať pridanú hodnotu nielen pre región, vinárov, ale aj pre podnikateľov a samozrejme aj pre turistov. Poslednou prednáškou bola prezentácia Juraja Hlatkého zo Žilinského samosprávneho kraja, ktorý hovoril o skúsenostiach s rozvojom cyklotrás v podmienkach SR, ako aj o problematike značkovania cyklotrás, ktorá nie vždy býva zo strany štátnych inštitúcii docenená.

"Myslíme, že tento ročník priniesol určite veľa poznatkov, ktoré pre takmer 90 účastníkov priniesli hostia z viacerých krajín, ako aj domáci odborníci. Teší ma, že každoročne rastie záujem aj zo strany samosprávy a nie je to už len konferencia aktivistov alebo odborníkov. Veríme, že tento trend bude pokračovať aj v ďalšom období," uzatvára Marián Gogola z OZ Mulica.

Viac informácií nájdete na www.cyklodoprava.sk/konferencia.

Kto má rušiť postele? Poisťovňa či nemocnica?(09.10.2015; www.pravda.sk; Spravodajstvo, 13:00, s. -; Zlatica Beňová Pravda)

Ak sa nemocnica rozhodne zrušiť postele, pretože zavádza modernejšiu liečbu a dokáže vyliečiť pacienta za kratší čas, je to dobrý trend. Ak však o počte lôžok v nemocniciach rozhoduje len výška sumy od zdravotných poisťovní bez ohľadu na to, či sú v regióne potrebné, doplatí na to pacient. Doteraz kompetentní nevymysleli správny kľúč, ako redukovať nadbytočné lôžka. A tak sa v praxi uplatňuje skôr ten druhý spôsob.

Kým v roku 2001 bol celkový počet nemocničných lôžok na Slovensku takmer 42-tisíc, vlani ich už bolo o 10-tisíc menej.

Autor - Pravda, Ivan Majerský Kým v roku 2001 bol celkový počet postelí takmer 42-tisíc, v roku 2010 to bolo len viac ako

35-tisíc, vlani takmer 32-tisíc. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií za posledných 5 rokov ubudlo najviac postelí na pľúcnych oddeleniach (až 712), potom na oddeleniach pre dlhodobo chorých (331) a na očných oddeleniach (244). Postele pribúdali iba na psychiatriách. Počet pacientov, ktorí potrebujú liečbu v nemocnici, sa však neznižuje, ročne je ich asi milión. Redukcia postelí je podľa ministerstva zdravotníctva z ekonomického a medicínskeho hľadiska dôležitý jav, pretože zlepšuje využitie lôžok, zabezpečuje kvalitnejšiu starostlivosť a férovejšie prerozdelenie zdrojov. Podľa riaditeľky komunikačného odboru Zuzany Čižmárikovej to súvisí so zavedením modernejších metód. "Ubúda počet pacientov, ktorých liečba vyžaduje hospitalizáciu, a zároveň klesá aj priemerná dĺžka hospitalizácie. Ako následok klesá počet nevyužitých lôžok," vysvetlila Čižmáriková. Podľa nej sa nemocnice zbavili postelí v takých regiónoch, kde ich bol nadbytok.

Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko tvrdí, že znižovanie počtu lôžok je trend,

ktorý je štandardný v krajinách OECD. "Menej ošetrovacích dní, a to hlavne na akútnych lôžkach v operačných odboroch súvisí s tým, že už je mnoho prípadov riešených jednodňovou zdravotnou starostlivosťou. Na neoperačných, napríklad interných, je snaha pacienta čo najskôr diagnostikovať a čo najskôr vyliečiť," povedal Petko.

Petko však upozorňuje, že treba rozlišovať, či ide o akútne alebo chronické lôžka, ktoré sa ešte delia na operačné a neoperačné. Práve chronické lôžka netreba podľa neho bezhlavo škrtať. Niektoré nemocnice posteľový fond redukovali nielen z dôvodu modernejšej liečby, ale aj pre nedostatočné financovanie zo strany zdravotných poisťovní. Fakultná nemocnica s poliklinikou v Nových Zámkoch v porovnaní s rokom 2010 vyradila 73 lôžok. "Pokles bol z dôvodu nezazmluvnenia zdravotných výkonov zo strany zdravotných poisťovní," vysvetlila hovorkyňa Ľubica Juríková. Najviac, až 31 zmizlo z oddelenia dlhodobo chorých. Nemocnica v Malackách pred tromi rokmi zrušila oddelenie dlhodobo chorých a s ním aj 35 lôžok. Opäť boli dôvodom platby z poisťovní, ktoré nepokryli náklady. Postele pre dlhodobo chorých pritom dnes chýbajú v každom regióne. Hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja Veronika Fitzeková pripomenula, že pokiaľ ide o počet lôžok, predstava poisťovní je niekedy iná ako pohľad župy. V ich kraji chýba najmä detské pľúcne oddelenie. "Dostupnosť do Košíc alebo do Tatier z niektorých častí kraja presahuje 100 kilometrov a takisto by sa nemali znižovať lôžka pre dlhodobo chorých. Na zváženie je aj redukcia infekčných lôžok. Infekčné diagnózy sa často liečia na nepríslušných oddeleniach, čo ohrozuje aj iných pacientov," pripomenula.

Štyri nemocnice v Žilinskej župe (Kysucká nemocnica v Čadci, Liptovská nemocnica v Liptovskom Mikuláši, Hornooravská nemocnica v Trstenej, Dolnooravská nemocnica v Dolnom Kubíne) prešli výrazným zoštíhlením v roku 2011, keď zdravotné poisťovne nezazmluvnili oddelenia pľúcne, kožné a onkológiu. "A to aj napriek argumentácii, že v našich nemocniciach je nevyhnutné zohľadniť najmä časovú dostupnosť, spádovú oblasť a rozptýlenosť obyvateľstva v rámci spádovej oblasti. Pre obyvateľov nášho kraja to znamenalo zníženie dostupnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti a následne aj kvality," povedala hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja Lenka Záteková.

Neefektívnymi oddeleniami by sa podľa Zátekovej mali zaoberať nemocnice, analyzovať ich činnosť a vyvodzovať dôsledky. Buď ich ozdraviť, alebo zrušiť. "V žiadnom prípade by to nemala robiť za nich zdravotná poisťovňa," upozornila.

Všetky tri zdravotné poisťovne sa bránia a tvrdia, že postele neškrtajú. Poukazujú na to, že tento rok zvýšili nemocniciam platby.

V rokoch 2006 až 2008, keď viedol rezort Ivan Valentovič, vznikol zrejme jediný kľúč na redukciu postelí, na ktorom spolupracovali aj regióny. Vypracoval ho poradca ministra Milan Kamenský, ktorý prešiel každú nemocnicu a rokoval so župami aj majiteľmi nemocníc. Navrhoval zrušiť viac ako 6-tisíc postelí. "Vyšli veľké nezrovnalosti, prebytky lôžok vrátane Bratislavy, a tak som vypracoval návrh na ich zrušenie podľa jednotlivých odborov," povedal Kamenský.

Kamenský vychádzal z rôznych normatívov aj skúseností z iných štátov. "Napríklad, ak vo Švédsku nemá pôrodnica 700 pôrodov do roka, tak ju zatvárajú. Návrh som prejednal so všetkými župami, so šéfmi zdravotníckych odborov, so všetkými riaditeľmi nemocníc," spomína dnes.

Podľa neho redukovať postele treba, ale musí sa zohľadňovať viacero faktorov. "Má sa zhodnotiť celý región, počet pacientov, ale aj počet migrujúcich chorých z kraja do kraja," vysvetlil. "Sami riaditelia navrhovali, ktoré lôžka ešte treba znížiť, poprípade vytvoriť ďalšie, ktoré sú potrebné. Bol to racionálny návrh, s ktorým zdravotné poisťovne aj ďalej pracovali, ale vtedajšiemu ministrovi Valentovičovi sa do nijakých zmien nechcelo," uzavrel.

Prezidentka pacientskej organizácie Asociácia na ochranu práv pacientov Katarína Kafková si myslí, že treba určite prehodnotiť celú lôžkovú sieť. Transformácia by mala byť podľa nej riadená zhora a mala by brať do úvahy aj chorobnosť, úmrtnosť, sociálno-ekonomický status či vekové zloženie obyvateľstva v kraji. Mnohí pacienti sú podľa nej ťažko chorí seniori, veľakrát žijú sami v odľahlých regiónoch a pôvodná myšlienka, že pacienta aj na väčšie vzdialenosti rýchlo prevezie sanitka, nefunguje. "Pre ťažko chorých seniorov, v zlej ekonomickej situácii sa ústavná starostlivosť stáva nedostupnejšou," poukázala Kafková s tým, že má ťažké srdce na to, že sa rušia hlavne chronické lôžka. Pacienti, ktorí vyžadujú aj zdravotnú aj sociálnu starostlivosť, tak vlastne dopadajú najhoršie.

V Priekope robia križovatku(08.10.2015; Turčianske ECHO; č. 20, Región - Inzercia , s. 2; RB)

Križovatka pri Lidli v Priekope by mala byť bezpečnejšia. Cestári zmenia jej tvar a všetky práce chcú stihnúť do konca októbra. Robiť sa bude aj na ceste SNP.

MARTIN. Plánovaná rekonštrukcia križovatky v Priekope pri predajni Lidl začala minulý týždeň. Práce na jej úpravách budú trvať približne mesiac a počas nich sa nepočíta s dopravnými obmedzeniami v okolí opravovaného úseku. "Podstatnú časť prác chceme urobiť počas prvých dvoch týždňov. Celá križovatka by mala byť hotová do konca októbra," povedal Marián Janík, riaditeľ závodu Turiec Správy ciest Žilinského samosprávneho kraja (SC ŽSK). Hlavnou časťou rekonštrukcie je predovšetkým zmena tvaru križovatky. Doterajší ypsilon nahradí prehľadnejšie téčko. V podstate sa zaslepí dlhý výjazd v smere od partizánskeho cintorína, ktorý zasahoval až k odbočke na Kratinovu ulicu. Po novom sa tak autá na hlavnú dostanú len z jednej bočnej cesty. "Ide o požiadavku zo strany polície, pretože na tomto mieste pomerne často dochádzalo ku kolíziám. Ypsilonové riešenie bolo pomerne neprehľadné a pripravovaná zmena zvýši bezpečnosť v tomto úseku," vysvetlil prioritný cieľ prerábky riaditeľ. Celá rekonštrukcia bude stáť asi 30-tisíc eur. Približne 20-tisíc eur na ňu poskytne SC ŽSK a zostávajúcich 10-tisíc martinská radnica. V tomto týždni čakajú na pracovníkov Správy ciest ŽSK renovácie aj na ceste SNP. "Nový asfaltový koberec položíme na približne 250 metrov dlhom úseku prechádzajúcom cez Folkušovú. Rovnako vyasfaltujeme aj 700 metrov za Mošovcami v časti Mazáň," doplnil Marián Janík.

Jurinova jeseň v knižnici(08.10.2015; Kysucké ECHO; č. 20, Spravodajstvo / Inzercia , s. 3; ĽM)

Kysucká knižnica si počas októbra v rámci Jurinovej jesene pripravila pre čitateľov niekoľko podujatí.

ČADCA. Program štartuje v pondelok 26. októbra o 16.00 hod vernisážou výstavy s názvom Sv. Ján Pavol II. - posol mieru a svornosti. Na slovensko-poľskej výstave knižných dokumentov sa sprievodným slovom predstaví vdp. Peter Holbička. Nasledujúci deň (27. októbra)je v Domove sociálnych služieb a zariadení pre seniorov Horelica pripravená od 9.00 hod prezentácia básnika Dlhomíra Poľského. O 10.00 hod bude v priestoroch Kysuckej knižnice autorská beseda s Petrom Kubicom. V Mestskej knižnici v Kysuckom Novom Meste bude v rovnakom čase beseda s Pavlom Holeštiakom. Popoludní o 16.00 hod slávnostne uvedú spisovateľa Oskára Dubovického do Kysuckého literárneho panteónu. V stredu 28. októbra bude o 9.00 hod v Kysuckej knižnici prednáška doplnená audiovizuálnym programom s názvom Svätci a anjeli vo výtvarnom umení. Hneď po nej si čitatelia budú môcť vypočuť autorskú besedu na tému Pavol Hrtus Jurina a jeho literárny odkaz. Popoludní o 17.00 hod bude v knižnici prednáška Moje lepšie ja, v ktorej brat Šavol predstaví svoju duchovnú tvorbu. Vo štvrtok o 10.00 hod si rehoľníci pripravili pre účastníkov duchovné zamyslenia. V kostole Panny Márie Matky Cirkvi na Živčákovej bude popoludní o 14.00 hod svätá omša. O 17.00 hod si návštevníci knižnice môžu vychutnať vernisáž autorskej výstavy fotografii básnika Teodora Križku, po ktorej bude slávnostné vyhodnotenie literárnej súťaže Jurinova jeseň 2015. V piatok 30.októbra o 10.00 hod budú môcť záujemcovia absolvovať spomienkovú cestu za Jánom Harantom a Pavlom Hrtusom Jurinom. Cesta štartuje pri Gymnáziu v Turzovke o 10.00 hod. Sprievodným podujatím programu v Kysuckej knižnici je Výstava "Ladislav Záborský", ktorá potrvá od 5. do 27. októbra.

Mesto prikladá ruku k dielu, galerijná záhrada oživuje centrum(08.10.2015; Liptovské ECHO; č. 20, SLOVENSKO - INZERCIA , s. 3; Redakcia)

Úsilie riaditeľky Liptovskej galérie Petra Michala Bohúňa Aleny Chebeňovnej nevyšlo nazmar. Radnica jej pomôže dotvoriť v galerijnej záhrade relaxačne oddychovú zónu, kde už dnes

prichádzajú mamičky s deťmi, ľudia, ktorí chcú tvoriť, alebo si len tak oddýchnuť či zacvičiť. "Priestor sme vypratali, vyčistili, dali sme vyrobiť šesť lavičiek zakladateľov galérie. Záhrada našla veľký úspech medzi ľuďmi, celé leto tu boli kurzy maľovania, letné kino či pikniky pre rodiny s deťmi," priblížila riaditeľka galérie. Potrebuje však od radnice pomoc s vysporiadaním pozemkov, väčšinu ktorých má vo vlastníctve mesto. "Takémuto kreatívnemu nápadu, ktorý podporuje oddych aj aktivity obyvateľov

nášho mesta, radi vyjdeme v ústrety. Záhrada zatraktívňuje centrum mesta. Dohodli sme sa s pani riaditeľkou nie len na spolupráci v oblasti vysporiadania pozemkov, ale aj kooperácii pri organizovaní podujatí v tejto zelenej zóne oddychu, budeme nápomocní aj pri udržiavaní záhrady, kosení a ďalších aktivitách na základe memoranda, ktoré sa chystáme spolu podpísať," priblížil viceprimátor Liptovského Mikuláša Rudolf Urbanovič. Predstava vedenia galérie je viesť zelenú plochu ako záhradu, nie mestský park. Najbližšie sa v nej chystajú koncom októbra zrealizovať akciu Svetlonos 2015, keď záhradu vysvietia zdobené tekvice a ohňová šou. "Teším sa, že zelené srdce Mikuláša ožíva. Je to krásne miesto pre všetky vekové kategórie s atmosférou, akú nenájdeme nikde v centre. Malými krokmi robíme naše mesto krajším," komentoval poslanec mestského zastupiteľstva za Staré mesto Matej Géci a predseda komisie cestovného ruchu a podnikania.

V kysuckom skanzene predstavia návštevníkom košikárske remeslo(08.10.2015; Kysucké ECHO; č. 20, Spravodajstvo , s. 2; ih)

Na návštevníkov, ktorí v nedeľu 11. októbra prídu do kysuckého skanzenu, čaká zaujímavý program nazvaný U Košikára.

VYCHYLOVKA. Keďže remeslá predstavujú kus našej histórie, pripravili múzejníci v kysuckom skanzene na nedeľu 11. októbra program, ktorý sa nesie pod názvom U košikára. "V minulosti bol život na Kysuciach veľmi ťažký. Nežičlivá pôda nezaručovala obživu pre celú rodinu, a tak sa mnoho mužov venovalo remeslám. Najznámejším bolo drôtovanie. Vďaka nemu sa naši predkovia dostali až do Ameriky či Austrálie. Medzi ďalšie profesie, ktorými sa ľudia na Kysuciach živili, patrilo košikárstvo," informuje Benedikta Bajáková z Kysuckého múzea v Čadci. Program U košikára začína na pódiu pri objekte Krčma z Korne o 13. 30 hodine. Predstaví sa v ňom Folklórna skupina z Krásna nad Kysucou. Návštevníkom priblíži prácu a život košikára na Kysuciach. V prípade nepriaznivého počasia sa program uskutoční v objekte Stanica skanzen. "Pestrofarebnú jesennú prírodu si môžete vychutnať aj pri jazde historickou lesnou úvraťovou železnicou či prechádzkou po skanzene," pozýva Bajáková.