V hlbinách slova

v hlbináchslovaĽubo š Onde rč i n

db

Ľubo

š O

nder

čin

v hl

biná

ch s

lova

My ľudia sme takí, skrývame sa za národ,vlasť, spravodlivosť, obetu. No vo vlastnomsrdci sme už postavili kríže pre tých, ktorí súnepohodlní. Kristus ukazuje, v čom spočívapravá ľudskosť a viera. Vo vernosti Bohu!Čím svätejší život, čím svätejší celý národ, týmviac priťahuje zlo a nenávisť. Zlé svedomie, čiuž národa alebo človeka, neznesie lásku, leboje výčitkou! A skutočne sa ukazuje, že tentosvet nezachránia diplomati, ale len mysticialebo svätci. Svätosť je neustále v pohybe.Svätý Ján Mária Vianney je iný ako Karol Bo-romejský, Karol Boromejský je iný ako svätýFrantišek Assiský. V tomto pohybe musímepokračovať aj my. Musíme sa stať svätí!

Týmito úryvkami nás autor pozýva vstúpiťdo hĺbky svätého Písma a samotného Boha...

ISBN 978-80-8074-131-0

dbwww.donbosco.sk

Na úvod do hlbín slova

Sväté písmo je prameň živej vody. Poklad nad poklady, prí-stupný pre každého veriaceho človeka. V ňom, tak ako v eucha-ristii, sa môže človek stretnúť so živým Bohom.

Ak otvoríme Sväté písmo, otvoríme dejiny ľudstva, dejinyspásy človeka. Božie slovo neustále hovorí v dejinách. Celá his-tória spásy je založená na viere človeka v Boha. A Boží plán ječastokrát zahalený tajomstvom. Boh sa však vo svojej múdros-ti zjavuje človeku vo svojom milovanom synovi. A tak človekskrze Krista môže spoznávať Boha a objasňovať jeho plán spá-sy. Preto je potrebné poznať Krista skrze Sväté písmo...

Knihou V hlbinách slova nás autor vovádza biblickými tex-tami liturgického roka od Adventu, Vianoc, Pôstneho, Veľko-nočného obdobia; k zamysleniam, meditáciám, do hĺbky Božie-ho slova a chápaniu viery.

Ako autor píše: „každý je pozvaný pracovať na svojej vie-re a Božom spásnom diele“. Viera v živote človeka musí neus-tále dozrievať, hoci je veľakrát skúšaná Bohom a samotným ži-votom. S vierou človek nebude nikdy „hotový“. Je to úloha nacelý život. Nedá sa získať za niekoľko dní, či týždňov.

Ukazuje sa v dejinách spásy, že ľudské plány, majú len ľuds-ké výsledky, a len Božie pretrváva. Len Boží plán je ten najlep-ší pre človeka. Boh nám častokrát berie naše istoty viery, takako Abrahámovi, Mojžišovi, Petrovi a mnoho iným, a ponúkanám svoje. Chce, aby sme kráčali v jeho prítomnosti a boli do-konalí.

Dúfam, že nám tieto zamyslenia prinesú veľa duchovnej ra-dosti a nenechajú nás len pri čítaní, ale zavedú nás až k pochope-niu hĺbky slova. I pochopeniu, že zo všetkého je najistejšie to, čonám zjavuje Boh. Preto zatiahnime do hlbín Slova – Krista.

Na sviatok svätého Ondreja, 30. novembra 2010

+ Mons. Bernard Boberarcibiskup-metropolita

ADVENTNÉ OBDOBIE

Pondelok (Mt 8, 5 – 11)

U nikoho v Izraeli som nenašiel takú vieru

K Bohu nedôjde profesionál vo viere, bez túžby po osob-nom stretnutí s ním. K Bohu dôjde skôr človek, ktorý je schop-ný chápať svoje nedostatky, počuť Božie volanie a hlavne hlbo-ko veriť.

Hoci Ježiš ponúka myšlienku o Božom kráľovstve, vidí, žeizraelský národ spovrchnel. Viera sa stala iba každodennouzvyklosťou, nie odpoveďou na opakujúcu sa Božiu výzvu. Židiazabudli, že všetko dobro je nezaslúženým Božím darom, že ne-existuje žiadna zásluha či nárok voči Bohu. Je veľkým tajom-stvom, prečo Ježiš niekedy odmieta skoro celý izraelský národa pomôže neveriacim. A tak sa stane niečo, čo vyvolený národnečakal. Ježiš urobí deliacu čiaru. Odteraz už nebude rozdielmedzi Izraelom a pohanmi, ale medzi veriacimi a neveriacimi.Čiara povedie stredom človeka.

Stotník to pochopil. Mal obrovskú túžbu po Bohu. Bolvnútri Božieho kráľovstva a vložil svoju nádej do toho, ktoréhoslovo dokáže prekonať priestor. Stačí jeho slovo. Tu si nikto ne-môže myslieť, že nedostane nič od Krista. Každý je pozvaný,aby prosil, a môže si vyprosiť všetko. Kristova láska nikdy ne-zabúda na tých, ktorí sú otvorení pre vieru a dávajú priestorBožiemu kráľovstvu.

Nezáleží na tom, aká beznádejná sa ukáže situácia. Ježiš uka-zuje, že netreba byť skeptický, stačí dôvod srdca – veriť!

7 )

Prvý adventný týždeň

Utorok (Lk 10, 21 – 24)

Áno, Otče

Áno, Otče! To je životný program Ježiša Krista. Aj keď Bohv tomto svete nemá kde hlavu skloniť, napriek tomu sa radu-je. Evanjeliá veľmi málo hovoria o jeho radosti. Ak hľadáme Je-žišov úsmev, jeho radosť, tak toto sú ony. Ale z čoho sa Ježišraduje? Že ho múdri nechápu? Ježiš sa raduje z toho, že v plnejdôvere uskutočňuje vôľu svojho nebeského Otca.

Ježiš sa raduje z príchodu Božieho kráľovstva. V ňom sa na-pĺňa nádej a očakávanie Izraela. On je tým Adventom Boha dodejín tohto sveta. On prináša spásu na konci časov.

Preto sa nestačí starať len o osobnú núdzu, ako to videl Je-žiš v židovstve. To, čo tu Ježiš prináša a spomína, tým chce za-siahnuť celý život človeka. Nikto tak jasne nevidel a nepoznal,kto je Boh a čo je Božia vôľa, ako Kristus. Preto veľká radosť.Boh prichádza – on je tá milujúca radosť, milujúca hriešnikov,zúfalých, zblúdilých, stratených, ktorá privádza späť do svojejblízkosti.

Kristus sa raduje, že Otec je schopný a ochotný odkryť to-to tajomstvo aj detskému rozumu. Zjavuje sa „maličkým“, korínemajú nič, preto ho môžu prijímať. „Maličkým“, ktorí neve-dia, a preto sa vo svojej pokore pýtajú. „Maličkým“, ktorí súbezmocní, ktorí neustále hľadajú náruč Otca.

Plniť Božiu vôľu je veľké riziko.

( 8


Streda (Mt 15, 29 – 37)

Kdeže vezmeme na púšti toľko chleba

Hlad po chlebe. Hlad po Bohu. Je to jedno zo znamení spá-sy a príchodu Božieho kráľovstva. Hlad je otvorenosť ľudskéhosrdca pre Božie dary. Ale nie každý tomu rozumie.

Kristus ukazuje dva pohľady. Pohľad nadol odhaľuje bez-mocnosť človeka. Pohľad nahor zjavuje silu, dobrotu Boha, kto-rý dokáže z mála urobiť veľa.

Otázka chleba je veľmi vážna aj pre Ježiša. Otázka chlebaje otázka viery. Niekedy sa môže zdať, že otázka chleba je pr-voradá, ale to je cesta nadol. Prvoradé je stretnutie s Bohom,cesta nahor. Nie pri mäsových hrncoch, ale v púšti Boh ľuduzjavuje svoju dobrotu a vernosť. Tam Boh vychovával a skúšalvieru vyvoleného národa. A ten nie vždy obstál. V tejto situá-cii sú teraz aj učeníci.

Napriek týmto zázrakom sa nám môže zdať nepochopiteľ-né nielen tu, pri rozmnožení chleba, ale aj pri iných príležitos-tiach bezradné správanie učeníkov. Stále nerozumejú a nechá-pu.

No v tejto situácii nie sú len oni, ale často i my. Sme hlad-ní po chlebe, po niečom vyššom, ale nemáme otvorené srdce.

Len z Božej lásky môžeme lámať chlieb a zbierať aj omrvinky.

9 )


Božie narodenie v noci (Lk 2, 1 – 14)

Zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ

Dieťa klope! Boh klope! Advent sa naplnil, nádej sa stávaskutočnosťou. No ľudské dvere zostali zatvorené. Národ, ktorýdlho očakával tohto tešiteľa, zatvára dvere. Celá dráma člove-čenstva sa teraz odohráva v jedinej vete: Prijme toto dieťa?

Ako veľmi v dnešnej dobe závisí narodenie dieťaťa od spo-ločensko-ekonomických podmienok! Dnes sa skôr učíme ume-niu, ako čo najlepšie zabuchnúť dvere. Lebo prijatím by smemuseli od základu zrevidovať svoj vlastný život i postoj k živo-tu. Človek špekuluje, „nemá kde položiť“ dieťa, chýbajú penia-ze, má strach, chýba rodinné zázemie – radšej v tichosti „za-buchneme dvere“. Aká ľudská hlúposť!

Novonarodené dieťa, ktoré sa narodilo v betlehemskomchlieve, nikdy nebude určovať podmienky, kedy sa môže naro-diť dieťa. Nič nebude dôležitejšie v tomto svete a v tejto chví-li ako narodený človek a jeho prijatie.

Máriin malý detail zavinutia stačí, aby sme vytvorili prie-stor pre toto dieťa, ktoré máme prijať, strážiť a chrániť. A ne-ustále hľadať nové miesto na prijatie.

Ježiš svojím narodením raz a navždy vyvrátil argumentácie,aké ponúka tento svet, kto sa môže a nemôže narodiť. Koho tre-ba prijať a koho odmietnuť.

( 34

Vianočné obdobie

Svätý Štefan, prvý mučeník (Mt 10, 17 – 22)

Chráňte sa ľudí

Vrchol ľudskej nenávisti. Zvláštna perspektíva pre učeníkovdo budúcnosti. Za čo ich budú prenasledovať, zraňovať a do-konca aj zabíjať? Pre jedno jediné vás budú nenávidieť, bezakejkoľvek výnimky – pre moje meno. Za to, že sa postavíte namoju stranu, pretože budete bojovať proti zlu láskou a bojovaťo dôstojnosť človeka.

Slepota voči pravde o Božom spásnom dianí v dejinách ve-die k zaslepenému vražednému útoku. Štefan dostáva smrteľ-ný úder ako jeho Majster. Ale nie je to dôvod na paniku. Leboživot z Ducha Ježiša Krista býva v protiklade k tomu, čo je ob-vyklé. Božie slovo odhaľuje zlo v ľudskom zmýšľaní a konaní.Zlo, ktoré sa tiahne cez celé dejiny spásy a predstavuje sa, ako-by malo nekonečnú moc. Javí sa ako neviditeľný, nepatrný, niecelkom presne definovaný protihráč. Skrze ľudí urobí všetko,aby zničilo plán spásy. Aby človek neuveril, aby neodplácal ne-návisť láskou. Aby nevytrval v láske až do konca.

Božie volanie a jeho perspektíva sú nepohodlné a javia saaj ako prehnaná požiadavka. Ale stáť za Božiu pravdu, veriťa možno aj zomrieť je lepšie, ako žiť v otroctve zla. Štefan bez-hranične uveril tejto pravde.

V tejto chvíli, keď zabíjajú kamene, deje sa div Božej prozre-teľnosti v duši zarytého nepriateľa Šavla, rovnako ako pod krížomv duši stotníka, ktorý uverí. Raz takto skončí aj on – Apoštol ná-rodov. Hodnota svedectva je nenahraditeľná v každej chvíli.

35 )

Vianočné obdobie

Popolcová streda (Mt 6, 1 – 6.16 – 18)

Zamkni za sebou dvere a modli sa

Herci pred Bohom i pred verejnosťou. Ježiš upozorňuje predtakouto formou almužny, modlitby a pôstu. Ale nevaruje svojichučeníkov len pred farizejmi, ale aj nad ich postojom. Učeníci bysa mohli dostať do pokušenia vypočítavosti. O nich Kristus ho-vorí, že už dostali svoju odmenu. To už je eschatologické a do-stávajú odmenu už tu na zemi. Už sú s tým vyrovnaní!

Ježiš hovorí o troch aspektoch: navonok s almužnou, nahors modlitbou, dovnútra s pôstom. A dodáva, keď vykonávate al-mužnu, keď sa modlíte, keď sa postíte, nerobte to ako farize-ji, herci. Je to zavrhnutiahodné!

Ježiš požaduje diskrétnu zbožnosť s neustálym pohľadom naBoha. K tomu, čo je skryté, Ježiš pridáva aj modlitbu. Lebo tienajvnútornejšie veci, ktoré koná Boh, sa dejú v skrytosti. Niktodo tejto „komory“ nemôže len tak vstúpiť. Boh pozerá na našumodlitbu ako na dar pre seba, ktorý nám dáva naspäť, akoby nadlh. Ktorý má u nás a ktorý nám odplatí božským spôsobom.

Modlitba, to nie je lacná útecha, ale výraz viery, že Boh jepánom našich dejín. Pôst, modlitba, almužna – to znamenánájsť nový spôsob bytia, novú existenciu. Viesť dialóg, ktorýpretrvá naveky, ktorý ani smrť nepreruší. Niečo v nás musíumrieť, aby v nás niečo začalo žiť. V našom srdci sa musí nie-čo rozpadnúť a spopolniť to, čo bolo nedôstojné človeka.

Toto je program Veľkého pôstu – štyridsiatich dní, nebyť her-com pred Bohom.( 54

Pôstne obdobie

Štvrtok po Popolcovej strede (Lk 9, 22 – 25)

Syn človeka musí mnoho trpieť

Áno alebo nie je rozhodnutie, ktoré prináša spásu alebo za-tratenie. Ježiš žiada niečo viac, ochotu prežívať osud kríža, akto bude potrebné. Kríž je absolútnou požiadavkou pre náš život.Nasledovať Krista znamená ísť s ním jeho cestou, znamená tozaprieť sám seba, prijať jeho vôľu, ochotne vydať svedectvo ajza cenu vlastnej krvi. Zostávať denne pod jeho krížom a vytrvať.

Do tohto tajomstva utrpenia zaúča Ježiš aj svojich učení-kov. Peter vybočil z tohto nasledovania a je odkázaný vrátiť saspäť – a nie prvýkrát. Hoci to ľudsky mieni dobre, predsa sastáva nepriateľom. Tam, kde učeník nepozerá iba na Boha, čas-to s najlepším úmyslom vykonáva dielo zlého.

Boh pred každého z nás stavia kríž. Tým nám dáva zvlášt-nu výsadu, že všetky bolesti, tiesne, osobné ťažkosti, to všetkobude premenené. Kríž je istota.

Ježiš neprináša pre učeníkov hocijakú smrť, ale smrť môj-ho najvnútornejšieho ja. Táto smrť svojhlavého, vzdorovitého jaje jedinou cestou k životu. Ak tejto smrti človek denne obetu-je vlastný život svojho ja kvôli Ježišovi, nájde skutočný život.Lebo ľudská duša, život, sa nedá ani vymeniť, ani vrátiť späť.

Pozor! Ak Ježišovi navrhujeme iné cesty, po ktorých by malpriniesť do sveta Božiu spásu, stávame sa služobníkmi zlého. Dia-bol nechce Ježišovo utrpenie.

55 )

Pôstne obdobie

Streda (Jn 3, 16 – 21)

Ľudia však tmu milovali viac ako svetlo

Aké je zvláštne, že po svetlo je potrebné ísť do hlbokej tmy.Avšak od prvých krokov, ktoré kráčame vo viere, stavia nás to-to svetlo tvárou v tvár k tajomstvu zla. A musíme, aj keď tonechceme, uveriť v tvrdý zákon dedičného hriechu: že sme vin-ní, hoci nevinní. Vďaka tomuto svetlu si budeme uvedomovaťsvoj rozpor v sebe. Nikodém to už teraz vie.

V hlbinách ľudského vnútra Kristus ukazuje tajomnú moczla. Tajomstvo neprávosti. Len v tomto svetle môže človek do-spieť k spáse. Rozoznať, čo je správne, a stať sa novým bytím.

Sám Kristus potvrdí tézu tohto sveta: „Ľudia milujú tmuviac ako svetlo.“ Ale veriť, to znamená, že Boh sa o človekapostará. A nikdy ho nenechá potopiť sa. Človek sa potápa sám.Svedomie odhadzuje svetlo a ukrýva sa v temnosti. Už na po-čiatku sa Adam skrýva so svojím hriechom. Sám! Preto človeknemôže vytvárať vieru sám od seba a stotožňovať sa so svojímzjavením. Stratou viery v Boha človek nakoniec stráca aj vieruv ľudskú osobu.

Kto verí, že je hriešny, je už pri bráne nebeského kráľovstva.Lebo kde je odumieranie svetla, odumiera aj vedomie, že Božízákon je v nás a máme konať jeho vôľu.

Zlo jestvuje a zlé od dobrého dokážeme rozoznať len v Kristo-vom svetle. Ťažko sa chodí človeku v temnote.

( 104

Druhý veľkonočný týždeň

Štvrtok (Jn 3, 31 – 36)

Kto verí v Syna, má večný život

Narodiť sa znova v Duchu a pravde je vnútorný proces i pa-radox, ktorý musí pokračovať bez prestania. Musí sa uskutoč-ňovať vždy znova a znova.

Ježiš nádherne spája vertikálu a horizontálu ľudského ži-vota. Kto chce vojsť do nebeského kráľovstva, musí sa narodiťzdola – z vody, ale aj zhora – z Ducha Svätého. Ježiš neustáleponúka dar, ktorý je zhora. Vstupuje do môjho vnútra, do toh-to sveta, v ktorom ma celého pretvorí. A ľudské oko túto pre-menu nemusí vôbec postrehnúť.

Boží život v človeku nie je len otázkou bytia, ale aj problé-mom stávania sa pôsobením moci, ktorá nie je z človeka, aleiba z Boha. To, že sa človek raz narodí do tohto sveta, nesta-čí. Človek sa musí stávať človekom vo svojej viere.

Ježiš naozaj priniesol odpoveď na niečo, o čom nerozmýšľallen Nikodém. Ukázal, ako sa tvorí Božie kráľovstvo. Že svetmožno zmeniť, a aj ho zmenil, bez nenávisti a bez zbraní. A ne-ustúpil ani pri najväčšej ľudskej nenávisti. Ježiš zjavuje Bohaa Boh sa zjavuje v ňom. V tom spočíva „paradox“ Veľkej noci,ktorý nás pozýva k prelomu svojho vnútra do nového bytia. No-vé bytie, ktoré je v Kristovi. A to znamená smerovať hore, na-sledovať ho vo svojej viere.

Len v Kristovi môžeme žiť to, o čo vlastne v živote ide: milo-vať blížnych, s dôverou prijímať smrť a zachovať si neotrasiteľnúnádej.

105 )


Piatok (Jn 6, 1 – 15)

Nebude dosť chleba... Ježiš vzal chleby

Bezvýchodisková situácia pre učeníkov. Na nich a v nich sa-mých Ježiš ukazuje, že obyčajný človek nedokáže nasýtiť tisí-cové zástupy piatimi chlebmi a dvoma rybami. Chce človekanaučiť bezvýhradnej dôvere v neho, v Božiu moc a múdrosť.Nech je životná situácia akákoľvek. A ukazuje tiež, že od nehonikto neodchádza naprázdno.

Boh má pre človeka vždy nové a nové možnosti, ako ho pri-viesť k spáse, a nikdy nie je v úzkom profile. Chce našu spo-luprácu pri akomkoľvek diele. Aj chlieb je dorábaný. Na za-čiatku je zem zoraná ľudskou námahou, zasiate zrno čaká. Tiežpri zberaní úrody je nutná ľudská námaha. Ale Ježiš ukazuje,že medzi sadením a zberom je človek bezmocný. Musí len ča-kať a modliť sa, aby Boh požehnal a dal úrodu.

Boh chce, aby sme sa dopracovali k chlebu. A nielenže horozmnoží, ale chce, aby sme si ho vzali.

Nedostatok chleba je bremenom, ktoré musí niesť padléstvorenie, či už ako priamy trest za hriech, alebo následok ľud-skej viny. A človek má v sebe skrytú túžbu po chlebe. Celý ľud-ský život je cesta za chlebom. A za peniaze nebude nikdy dosťchleba pre všetkých. Ani ľudia, ani učeníci sa nepoučili z tejtoJežišovej skúšky, že Ježiš je živý každodenný chlieb.

Vždy, keď bude človek počítať len so sebou, vznikne nedosta-tok, v Božej matematike je vždy prebytok.

( 106


Sobota (Jn 6, 16 – 21)

Už sa zotmelo a Ježiš k nim ešte neprišiel

Viera je riziko. Boh od nás nežiada, aby sme sa vrhli dobezodnej temnoty, tmy, do neistoty. Ale do najistejšej istoty,k nemu samému. Boh nám neraz berie naše istoty, ktorých sapridŕžame viac, ako sami tušíme. Boh od nás možno žiada tonajťažšie, odpútať sa od seba samého.

Kto nasleduje Krista, zákonite musí prejsť týmto testomviery. Žijeme v znamení kríža a v jeho tieni a tam je aj noc sa-moty, neúspechu. Boh nás musí niekedy postrčiť do tieňa krí-ža, lebo sa mu snažíme vyhnúť. A vtedy sa zdá, že Boh dlhomlčí k našej núdzi. Treba si však zachovať nezlomnú dôveru,lebo Boh nám v pravú chvíľu príde v ústrety.

Učeníci urobili „chybu“, keď sa vydali na cestu bez Ježiša.Po zázračnom rozmnožení chlebov stále ešte nepochopili, ktoje Ježiš. Teraz znova na vlastnej koži pocítia Božiu prítomnosť.Ocitajú sa v temnote noci, bez Krista, a Kristus prichádza, takako Jahve prichádzal k svojmu národu, a hovorí: „Nebojte sa,ja som tu.“

Tak ako má každý deň aj noc, tak aj viera má svoju noc,ako každé more má príliv, aj Božie more milostí má príliv a od-liv. Životné príbehy nám ukazujú, čo znamená púť viery. Bás-nik Verlaine napísal: Miluj ma, zbav ma tmy! Miluj, veď čo inéchcem od samej večnosti než lásku! Neži v špine! Sám, sám si,úbožiak. Len ja ti ostávam.

Nechoďme do tmy, búrky bez Krista.107 )


v hlbináchslovaĽubo š Onde rč i n

db

Ľubo

š O

nder

čin

v hl

biná

ch s

lova

My ľudia sme takí, skrývame sa za národ,vlasť, spravodlivosť, obetu. No vo vlastnomsrdci sme už postavili kríže pre tých, ktorí súnepohodlní. Kristus ukazuje, v čom spočívapravá ľudskosť a viera. Vo vernosti Bohu!Čím svätejší život, čím svätejší celý národ, týmviac priťahuje zlo a nenávisť. Zlé svedomie, čiuž národa alebo človeka, neznesie lásku, leboje výčitkou! A skutočne sa ukazuje, že tentosvet nezachránia diplomati, ale len mysticialebo svätci. Svätosť je neustále v pohybe.Svätý Ján Mária Vianney je iný ako Karol Bo-romejský, Karol Boromejský je iný ako svätýFrantišek Assiský. V tomto pohybe musímepokračovať aj my. Musíme sa stať svätí!

Týmito úryvkami nás autor pozýva vstúpiťdo hĺbky svätého Písma a samotného Boha...

ISBN 978-80-8074-131-0

dbwww.donbosco.sk

Documents

V hlbinách slova