GORILA PLN ZNENIE Posted on December 13, 2011 by admin Reply SKGORILA PLN ZNENIE

Vvoj Po nstupe Jozefa Magalu do funkcie riaditea SIS dolo k odvolaniu viny funkcionrov sekcie vntornho spravodajstva, personlnej sekcie, analytickej sekcie. V priebehu 1. roka dolo k personlnym vmenm aj vo veden technickej sekcie a inpekcie riaditea SIS. Hne po nstupe Jozefa Magalu do funkcie zaal personlne pohovory s prslunkmi sluby vykonva Peter Ko, napriek tomu, e v tej dobe nebol prslunkom SIS, vystupoval ako poradca riaditea SIS Jozefa Magalu. Zatia o riadiace funkcie sekcie vntornho spravodajstva boli obsaden vinou prslunkmi sluby (okrem riaditea sekcie, kde nastpil ubomr Hronsk (Gak), dovtedy psobiaci v riadiacich funkcich DMD Holding resp. inch firiem zaoberajcich sa pecilnou technikou zbrane a zbraov systmy). Riaditeom personlnej sekcie sa stal Pavol Kok (Ko), dovtedy psobiaci v skupine firiem DAST Holding a.s. (firmy psobiace v oblasti skromnej bezpenosti a obchodu s pozemkami pod priemyselnmi parkami). Za riaditea sekcie inpeknej sluby bol vymenovan Jozef Magt (Magl), ktor dovtedy slil na UBOK PP PZ SR. Je to osobn priate Petra Koa. Za riaditea technickej sekcie bol vymenovan prslunk krycm menom Runa (nezisten), tie osobn priate Magta a Petra Koa. Na technickej sekcii bol zriaden odbor spravodajskej ochrany za riaditea bol vymenovan Ivan Haviar (Hatr), brat Frantika Hatra je riadite kancelrie predsedu vldy. V 2. polovici roka 2008 dolo k viacerm personlnym zmenm na sekcii vntornho spravodajstva, konkrtne na odbore ochrany ekonomickch zujmov a boja proti organizovanej kriminalite (5. odbor). V priebehu 3 mesiacov bolo vymenen cel vedenie odboru, priom dolo k vmene riadiacich kdrov na rovni odboru, spravodajskch oddelen aj analytickho oddelenia zhruba 2 roky potom, ako boli do vedenia tchto tvarov po vobch menovan udia z prostredia sluby. V auguste 2008 bol za asistencie prslunkov sekcie inpekcie riaditea SIS pod vedenm Jozefa Magta predveden a nsledne zaraden do zloh vedci analytickho oddelenia 5. odboru Peter Mravec (Holbek). Dvodom malo by dajn stretnutie Mravca s novinrom Thomasom Nicholsonom z dennka SME ako aj to, e v jeho sluobnom motorovom vozidle boli njden magnetofnov kazety s nahratou hudbou, ktor boli oznaen ako nosi dt nariadenie riaditea sluby zakazuje vyna a vna do objektov akkovek nosie dt, ktor nie s v slube riadne evidovan aj ke v informanej slube neexistuje prstroj, ktor by vyuval ako nosi informci magnetofnov psku. Neskr bol Peter Mravec prepusten zo

sluobnho pomeru za hrub poruenie sluobnej disciplny. V pozad prepustenia Petra Mravca bol s najvou pravdepodobnosou dokument, ktorm Peter Mravec informuje Jozefa Magalu o priebehu akcie Gorila . odposluch v konpiranom byte PENTY. 10.8. 2008 boli z funkcie bez udania dvodu odvolan riadite 5. odboru Tibor Slvik (Kovalk) a jeho zstupca Milo Herman (nezisten), obidvaja boli neskr prepusten zo sluobnho pomeru pre hrub poruenie sluobnej disciplny. Dvodom na ich odvolanie z funkcie a nsledn prepustenie zo sluobnho pomeru mala by ich innos pri tzv. spravodajskej ochrane podniku Samsung v Galante, kde mali dajne prevzia ako odmenu od pracovnkov Samsungu LCD televzory a tto vec neoznmili v SIS. Dvodom ich prepustenia boli pravdepodobne zistenia o innosti SBS DAST Security v Samsungu Galanta, poda ktorch DAST Security zskal zkazku na strenie objektu Samsungu korupnm spsobom. V septembri 2008 bol do funkcie riaditea 5. odboru menovan Michal Boh (Bura) osobn priate Petra Koa, predtm pracoval v NPJ a UBOK. V novembri 2008 bol z funkcie odvolan vedci bratislavskho oddelenia 5. odboru Juraj Krlik (Servick). Bolo mu ponknut miesto na ochrane objektov, ktor vak neprijal a poiadal o ukonenie sluobnho pomeru. Zaiatkom decembra 2008 boli z funkcie odvolan vedci banskobystrickho a koickho oddelenia 5. odboru. Vedci banskobystrickho oddelenia ubomr Valk (Galk) poiadal o ukonenie 2 sluobnho pomeru, pretoe ho riadite odboru Michal Boh k tomu vyzval s tm, e ak tak neurob, bude prepusten za hrub poruenie sluobnej disciplny. Vedci koickho oddelenia Miroslav Jnok (Oren) bol riaditeom inpekcie vyzvan k ukoneniu sluobnho pomeru, pretoe je v slube neiaduci, na zklade oho ukonil sluobn pomer. Valk aj Jnok boli svojimi bvalmi kolegami informovan (Herman, Slvik, Mravec, Krlik) o skutonch dvodoch ich prepustenia, t. j., e disponovali informciami o innosti Petra Koa (medziasom v slube medzi spravodajskmi dstojnkmi oznaovan ako pn X) a tieto informcie oznmili Michalovi Bohovi a ubomrovi Hronskmu. V januri 2009 bol do sluobnho pomeru prijat ubomr ebk (krycie meno nezisten) do funkcie zstupcu riaditea 5. odboru bratranec Michala Boha. Do konca aprla 2009 odili zo vetkch oddelen 5. odboru al prslunci (Peter Adamk, Kamil Hossa, Martin Danko) Boh im povedal, e bu si daj iados sami, alebo ich prepustia bez nleitost. Od jesene roku 2008 zavldla v slube atmosfra strachu. Zaalo dochdza k systematickm zmenm personlneho obsadenia 5. odboru. 5. odbor sekcie vntornho spravodajstva m vo svojom zameran

ochranu ekonomickch zujmov SR, monitoring organizovanho zloinu, obchod so zbraami a proliferciu. V rmci ochrany ekonomickch zujmov monitoruje najm obchod s energiami, strategickmi surovinami, alej monitoruje vek ttne zkazky, zdravotn poisovne, vek finann skupiny. Vzhadom na to, e prslunci 5. odboru, ktor boli vymenovan do funkci po vobch v roku 2006 pochdzali z prostredia SIS a mali 10- a 15- ron prax v rmci sluby, si boli vedom zkonnch monost. Pretoe tto prslunci neboli ochotn rozpracovva podnikatesk subjekty z tzv. komernch dvodov, boli pripraven nstroje k ich postupnmu odvolaniu z funkci a prepusteniu zo sluobnho pomeru. Na ich miesta boli prijat bval prslunci PZ bez 3 akchkovek spravodajskch sksenost, ktor vak s ochotn podiea sa na rozpracovan podnikateskch subjektov z ekonomickch dvodov. Aby bolo mon naplni tento scenr, bolo v prvom rade potrebn obsadi personlnu sekciu Pavol Kok (Ko) pod zmienkou vykonvania previerok pri nstupe do sluobnho pomeru vyiadal informcie zo spravodajskch spisov, nachdzajcich sa na sekcii vntornho spravodajstva, priom iadal nielen informcie o objektoch spravodajskho zujmu, ale aj o tom, ktor prslunci, za pomoci akch prostriedkov, tieto objekty rozpracovvali. Z tchto informci bolo mon zisti stupe poznania na jednotlivch spravodajskch tvaroch. Takto postup je poda internch noriem prsne zakzan, ak k tomu dochdzalo, muselo to by na zklade vslovnho shlasu riaditea SIS. Na zklade tchto informci boli sekciou inpekcie pod vedenm Jozefa Magta (medziasom ukonil sluobn pomer po medilnej afre Dodi4321) rozpracovvan nielen tto prslunci, ale aj objekty spravodajskho zujmu sekcie vntornho spravodajstva. Oficilnym dvodom takhoto rozpracovania, za pouitia ITP a IOP, bolo podozrenie z niku utajovanch skutonost. astokrt takto rozpracovan osoby k utajovanm skutonostiam u nemaj, alebo nikdy nemali prstup. Aby prslunci sekcie vntornho spravodajstva nemali poznatky o tejto innosti, bol na technickej sekcii zriaden odbor spravodajskej ochrany pod vedenm Ivana Hatra. Tm, e je tento tvar dislokovan na technickej sekcii, m prstup k odpovacej techniky, zrove bola v rmci tohto odboru zriaden sledovacia jednotka zloen z bvalch policajtov (oficilny sledovac tvar psob v rmci sekcie vntornho spravodajstva). Ivan Hatr sa netaj tm, e je riaden priamo riaditeom sluby a e pln lohy, ktor mu zadva jeho brat. Potom ako bol medializovan kandl okolo Jozefa Magta bola rozpusten sekcia inpekcie a jej prslunci boli zalenen priamo pod vedenie Ivana Hatra na odbor spravodajskej ochrany SIS. 4 Od druhej polovice roku 2008 bol sasnmi aj bvalmi spravodajskmi dstojnkmi SIS zaznamenan zven zujem osb blzkych vrcholnmu vedeniu SIS o obchod s vojenskm materilom (Boh Bura je vagor

Jany Buraovej konateka spolonosti I.V.A. Stakn spolonos fakticky patr JUDr. Emilovi Kolcnovi a zaober sa obchodom so zbraami, v minulosti bola rozpracovan viacermi slubami v rmci Eurpy pre podozrenie vvozu zbran do sankcionovanch krajn), o neleglny obchod s paovanmi cigaretami cez ukrajinsko-slovensk hranicu (boli zachyten informcie o stretnut vysokch funkcionrov kontrarozviedky 5. odboru s prslunkmi SBU ohadom monosti prepania paovanch cigariet prostrednctvom nkladnej elezninej dopravy na zemie Slovenskej republiky), o innos finannch skupn (PENTA, J&T najm o sa tka zdravotnckeho biznisu) 5 Chronolgia ITP GORILA a GORILA 1 iados o pouitie ITP bola spracovan da 21.11.2005 pod .p. 63/950-D241-34/2005-S. Predmetom ITP Gorila bolo zskanie informci k innosti zujmovej osoby Zoltn VARGA, podozrenie z pchania rznej trestnej innosti ekonomickho charakteru, prepojenie s predstavitemi finannej skupiny Istrokapitl a jej vstup do liehovanckych firiem. Cieom ITP Gorila bolo zska taktie aj informcie c kontaktoch zujmovej osoby na predstaviteov rznych ministerstiev pri vberovch konaniach v prospech spolonost, s ktormi zujmov osoba spolupracuje. Cieom bolo tie potvrdenie informci o psoben zujmovej osoby ako vedcej osobnosti organizovanej skupiny, ktor korupnm spsobom prenik do orgnov polcie, finannch intitcii, ttnej sprvy a takto si upevuje svoj vplyv a zskava vhody. Sudca KS Bratislava da 23.11.2005 na zklade vyie uvedenej iadosti vydal rozhodnutie pod .p. Ntt-3-D-2879/2005 na dobu od 23.11.2005 do 23.5.2006. Da 26.1.2006 pod .p. 63/950-D-284-8/2006-S bol poiadan Krajsk sd o udelenie shlasu na ITP sledovanie a vyhotovovanie s tm svisiacich obrazovch zznamov na zujmov osobu Zoltn VARGA, ktor sudca KS schvlil rozhodnutm .p. Ntt-2-D-100/2006 da 26.1.2006 na dobu do 26.7.2006. Na zklade rozhodnutia sudcu Ntt-3-D-2879/2005 informova ho jedenkrt za 3 mesiace o stave vyuvania ITP Gorila psomnosou .p. 63/950-D284-26/2006-S zo da 3.3.2006 bola na KS Bratislava zaslan informcia o priebehu pouvania ITP Gorila, v ktorej boli uveden skutonosti o tom, e v priebehu pouvania ITP Gorila sa potvrdzuj informcie uveden v iadosti o udelenie shlasu na pouitie danho ITP Gorila. Pred ukonenm doby platnosti rozhodnutia sudcu bola spracovan nov iados o pouit ITP Gorila 1 pod .p. 63/950-D-284-37/2006-S zo da 16.5.2006 na zujmov osoby Zoltn VARGA a Jaroslav HAK. Dvod na pouitie ITP Gorila 1 bol oproti ITP Gorila rozren o aktivity

predstaviteov finannej skupiny PENTA, ich vyuvanie prslunkov Policajnho zboru vo svoj prospech pri ovplyvovan vyetrovania v niektorch prpadoch tkajcich sa najm zvanej hospodrskej trestnej innosti. Tieto poznatky nsledne PENTA vyuva vo svoj prospech pri privatizcii a pri zskavan vznamnch ttnych zkaziek. Sudca KS Bratislava da 18.5.2006 vydal rozhodnutie Ntt-3-D-482/2006 a udelil shlas na pouitie danho ITP Gorila 1 na dobu do 18.11.2006. Da 24.5.2006 bolo spracovan oznmenie o ukonen pouvania ITP Gorila .p. 63/950-D-284-39/2006-S (k Ntt-3-D-2879/2005), v ktorom bolo ITP Gorila vyhodnoten ako opodstatnen. Da 16.6.2006 pod .p. 63/950-D-284-43/2006-S bola spracovan informcia o priebehu pouvania ITP (Ntt-2-D-100/2006 sledka).

(neitaten) riaditea sekcie D p. Petra bola da 31.7.2006 pod .p. 63/950D-204-40/2000-3 spracovan iados na sekciu K o odstpenie zznamov na DVD zskan. iados nebola realizovan. Da 3.8.2006 pod .p. 63/950-D-284-54/2006-S bola sekcia K poiadan o predasn ukonenie ITP Gorila 1. ITP bolo predasne ukonen dom 4.8.2000, demont technickho zariadenia bola vykonan Da 18.8.2006 bola na Krajsk sd Bratislava pod .p. 63/950-D-28457/2006-S zaslan informcia o predasnom ukonen pouvania ITP Gorila 1. Spravodajsk informcie z ITP Gorila spracovan na 5 odbore: .p. 63/956-V-584-2006-S z 13.1.2006 o pozad privatizcie letiska. Sl bola odstpen sekcii P bez obmedzenia renia. Sekcia P ju neodstpila mimo SIS a zaradila ju do svojho poznatkovho fondu. .p. 63/950-V-688-15/2006-S z 17.1.2006 o aktivitch finannej skupiny PENTA v zdravotnctve. SI bola na nvrh 6. odboru ponechan na sekcii D. .p. 63/956-V-688-17/2006-S z 17.1.2006 Shrn poznatkov ku GovCo, a.s.. SI bola na nvrh 6. oboru ponechan na sekcii D.

.p. 63/950-V-143-82/2006-S z 17.1.2006 Doplnenie shrnnej informcie k JUDr Oszkr VILGI. SI bola odstpen na sekciu P, ktor ju neodstpila mimo SIS a zaradila ju do svojho poznatkovho fondu. .p. 63/956-V-689-5/2006-S z 24.1.2006 o niku utajovanch skutonost z prostredia PPZ (Rejda) smerom k finannej skupine PENTA SI bola z taktickho hadiska ponechan na 5. odbore. SI ale bola uveden v liste pre Generlnu a pecilnu prokuratru, pravdepodobne aj na MV SR (IS), ktor bol na zaslan na prelome mj jn 2006 (Tkikom). Odbor boja proti korupcii a organizovanej kriminalite radu inpeknej sluby Policajnho zboru SR (OBKOK UIS PZ) si nsledne spolu s almi podkladmi vyiadal fotokpiu uvedenej informcie. Fotokpiu na ely spracovania odpovede pre OBKOK UIS PZ zaslal 5. odbor na 9. odbor (Tkik) pod .p. 63/950-D-251-41/2006-S da 17.7.2006. .p. 63/956-V-688-35/2006-S z 8.2.2006 o pripravovanej privatizcii rozvodnch zvodov. SI bola spolu s inmi informciami da 15.2.2006 odstpen cez sekciu P pod .p. 54-D-150-37/2006-S predsedovi vldy a ministrovi vntra. .p. 63/956-V-688-41/2006-S z 9.2.2006 o spojitosti finannej skupiny PENTA so Slovenskmi elektrrami a elektroenergetikou. SI bola spolu s inmi informciami da 15.2.2006 odstpen cez sekciu P pod .p. 54-D-150-37/2006-S predsedovi vldy a ministrovi vntra. .p. 63/956-V-689-11/2006-S z 9.2.2006 o korupnom konan predstavitea finannej skupiny PENTA voi jednotlivm poslancom NR SR. SI bola sekciou D navrhnut na odstpenie predsedovi vldy a ministrovi vntra. Sekcia P informciu predsedovi vldy a ministrovi vntra neodstpila so zdvodnenm, e informcia je slabo podloen faktami. Sekcia P svojvone znila stupe dveryhodnosti informcie napriek tomu, e nem k zdrojom informcie iadne vedomosti. .p. 63/950-V-259-23/2006-S zo 7.3.2006 o aktivitch osb pracujcich pre finann skupinu PENTA (Varga, Mozolk, Rejda) Sl bola odstpen sekcii P informova MV SR a IS MV SR. Sekcia P SMV SR GR neodstpila. 5.4. 2006 o niku utajovanch skutonost z prostredia PPZ (Rejda smerom k finannej skupine PENTA riaditea sekcie D. p Forg vrtil Sl skutonosti a vydal pokyn (neitaten) (mimo sekciu P).

2006-S zo 7.4.2006 o niku utajovanch skutonost l PPZ (Rejda) smerom k finannej skupine PENTA poda pokynu . 1.

ZRD k predchdzajcej Si o SIS

skutonosti uveden ZRD; a odstpen osobnm listom riaditea

sekciu P. .p. 63/950-V-275-29/2006-S z 5.5.2006 Shrnn informcia

K funkcionrom Fondu nrodnho majetku s nvrhom odstpenia mimo SIS. Sekcia P ju neodstpila a zaradila ju do poznatkovho fondu. .p. 63/950-V-275-34/2006-S z 15.5.200S o snahch predstaviteov SMK o urchlen privatizciu teplrn. Sl bola ako URGENT navrhnut na odstpenie predsedovi vldy, prezidentovi, predsedovi parlamentu a prezidentovi FNM. Sekcia P informciu neodstpila. .p. 63/950-V-275-35/2006-S z 16.5.2006 o skrytej privatizcii vodrenskch spolonost s nvrhom zvi odstpenie mimo SIS. Sekcia P ju neodstpila a zaradila ju do poznatkovho fondu. Celkovo bolo z ITP Gorila spracovanch na 5. odbore 14 spravodajskch informci, z ktorch bolo 9 odstpench na sekciu P. Sekcia P z nich spracovala jedin informciu pre externch prjemcov (predseda vldy, minister vntra) pod .p. 54-D-150-37/2006-S, v ktorej spojila 2 z vyie uvedench spravodajskch informci 5. odboru. Vina zskanch poznatkov z ITP Gorila tak nebola odstpen mimo SIS. Chronolgia ohadne poiadavky Odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite radu inpeknej sluby Policajnho zboru SR (OBKOK UIS PZ) .p. UIS-V-91-3/2006-KOK na poskytnutie podkladov a audiozznamov z ITP Gorila: v 22. tdni 2006 (prelom mj jn) boli z pokynu vedenia sekcie D na 5. odbore spracovan podklady na vypracovanie listu pre Generlnu a pecilnu prokuratru, pravdepodobne aj na MV SR (IS) v svislosti s medilnymi aktivitami voi vtedajiemu vedeniu sekcie D. Ilo o svislosti s aktivitami SBS Dynasty a predstaviteov finannej skupiny PENTA v spoluprci s funkcionrmi polcie. Podklady boli elektronicky zaslan p.

Tkikovi, ktor spracoval vyie uveden listy pre Generlnu prokuratru a pecilnu prokuratru (pripadne MV SR). Zaiatkom jla 2006 5. odbor obdral iados Odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite radu inpeknej sluby Policajnho zboru SR (OBKOK UIS PZ) .p. UIS-V-91 -3/2006-KOK, ktor iadal o o zapoianie audiozznamov SIS z pouitia ITP na osobu Zoltn Varga, ktor bolo schvlen sudcom KS BA 23.11.2005 (krycie meno nasadenho ITP je GORILA), o fotokpiu spravodajskej informcie .p. 54-D-150-37/2006-S 7 15.2.2006 (spracovate sekcia P), fotokpiu spravodajskej informcie .p. 63/956-V-6S9-5/2006-S, fotokpiu iadosti o pouitie ITP (.p. 63/950-D284-2/2005-S) a fotokpiu rozhodnutia sudcu Krajskho sdu v Bratislave, (uveden audiozznamy, spravodajsk informcie a konkrtne sla psomnost boli uvdzan v predmetnch listoch na Generlnu a pecilnu prokuratru, z uvedenho dvodu sa domnievame, e bol spracovan aj list na MV SR, ktor bol pridelen na rieenie IS, ktor ns o uveden materily poiadalo). iados OBKOK UIS PZ .p. UIS-V-91-3/2006-KOK bola nsledne z rozhodnutia vedenia sekcie D odstpen na 9. odbor sekcie D (p. Tkik) na vybavenie. 5. odbor medzitm poiadal dotknut sasti SIS (sekcia P, sekcia K) o zapoianie audiozznamov (iados .p. 63/950-D-251-42/2006-S) a vyhotovenie fotokpie .p. 54-D-150-37/2006-S (iados .p. 63/950-D251-40/2006-S). 5. odbor tie vyhotovil fotokpiu spravodajskej informcie .p. 63/956-V-689-5/2006-S a fotokpiu iadosti o pouitie ITP (.p. 63/950D-284-2/2005-S). Fotokpia rozhodnutia sudcu Krajskho sdu v Bratislave nebolo vyhotoven, nakoko poda zkona o OUS SIS nie je oprvnen vyhotovova fotokpie cudzch utajovanch psomnost. Listom .p. 63/950-D-251-41/2006-S zo da 17.7.2006 a 63/950-D-25148/2006 zo da 2.8.2006 boli z 5. odboru na 9. odbor (p. Tkik) odstpen vetky v predchdzajcom bode vyiadan audiozznamy a fotokpie psomnost na vypracovanie odpovede a odstpenie materilu iadateovi (OBKOK UIS PZ). Ku vetkm uvedenm skutonostiam je potrebn uvies, e skutonosti zskan prostrednctvom ITP Gorila neboli pouit v procesnom konan, niekokonsobn nik utajovanch skutonost nebol novm vedenm SIS preetrovan, napriek tomu, e vetky podklady boli novmu vedeniu SIS poskytnut. Je potrebn tie uvies, e k niku utajovanch skutonost z ITP Gorila bola operatvnym pracovnkom Iveta imov zskan 19.3.2007 spravodajsk informcia 63/956-V-804-10/2007-S, ktor priamo hovor o tom, e bval riadite sekcie D PaedDr. ubomr Arp kontaktoval Zoltna Vargu a prostrednctvom neho odovzdal predstaviteom finannej

skupiny PENTA za 3 4 mil. Sk nahrvky z ITP Gorila na CD nosii. Poiadavkou predstaviteov PENTY bolo, aby boli uveden prostriedky presunut z tu na et. alm operatvnym preetrovanm na 56. oddelen 5. odboru sekcie D (cez iadosti na komern banky o vpisy z bankovch tov Arpovej spolonosti Identita, s.r.o.) bolo zisten, e na ty tejto spolonosti prichdzaj mesane rdovo niekokostotiscov platby od spolonosti Barkont, s.r.o., IO: 35850493, ktorej jedinm spolonkom a konateom je Peter Demovi, r.. 720906/6425, bytom L. Novomestskho 4, Pezinok, resp. Krkov 10, Bratislava. Uveden Peter Demovi je v zznamoch ITP Gorila spomnan ako Demo, ktor spolone so Zoltn Varga pracuje pre finann skupinu PENTA. Nov riadite sekcie D napriek tmto skutonostiam odmietol akkovek alie kroky smerom k rieeniu niku utajovanch skutonost ITP Gorila ako aj k vyuitiu samotnho obsahu ITP. 13.12.2005 (Anna Bubenkov, Jaroslav Hak)

19.12 hod. prichdzaj Jaroslav Hak a Anna Bubenkov lenka Vkonnho vboru FNM SR za SDK a zrove riaditeka sekcie zakladateskch innost a vkonu prv akcionra FNM. Maj mileneck vzah. Rozprvaj o zverejnen (v Pravde) prepojen novho lena dozornej rady Bratislavskej teplrenskej, a.s. prof. Rudolfa Sivka na finann skupinu Penta. Sivk bol po zverejnen prepojenia na Pentu u Bubenkovej a hovoril jej, e vetci z fakulty sa ho na lnok ptaj. Zvidia mu odmeny 20 tis. Sk mesane. Sivk sa z toho zosypal. Bubenkova mu povedala, e aby sa neopovil zloi funkciu, Prof. Sivk povedal, e u je neskoro, e on u sa vzdal. Bubenkov je nahnevan, e funkciu vzdal Na zverejnenia prepojen prof. Sivka bol nahnevan aj minister hospodrstva Jirko Malchrek. Malchrek pred 10 mintami volal Bubenkovej, e kto mu ho podsunul. Bubenkov je tie nahnevan na Malchrka. Hovor Hakovi, e s Malchrkom bola v piatok a povedala mu svoje vhrady k BNO obchodu za 1 mld. Sk cez osobu Liptk y BNO podniku, kde s akcionri aj Nemci (pravdepodobne ZSE, alebo SPP). Bubenkov povedala Malchrkovi, e uveden obchod za miliardu nemusia medilne ust (ide pravdepodobne o tunelovanie BNO podniku, kde m tt akcionrsky podiel). Bubenkov hovor, e uveden obchod sa nepi ani Nemcom a Bubenkov im navrhla aby v akcionrskej zmluve preskmali monos odmietnu Malchrkovho loveka (Liptk). Hak jej vysvetuje, e Malchrek je sce infantiln (vek decko) a ako sa s nm komunikuje ale na funkciu ministra je z monost on alebo Rusko lep.

Bubenkov sa pta Haka, i materil o Slovalco, ktor na rokovanie vldy SR predloil Malchrek vypracovala Penta. Hak nevie, ale zist jej to u svojho partnera Joa z Penty (pirko alebo Oravkin). Bubenkov sa sauje na komunikciu s Joom, e mu treba vetko hovori po lopate. Hak jej vysvetuje, e Joo je z nich najinteligentnej (IQ testy, matematika, jazyky), len nem zmysel pre situciu. Bubenkova sa rozhoruje, e s Joom volala a ten jej do telefnu rozprval vetky men (Meinl Bank at.). Bubenkov oznamuje Hakovi, e Slovalco je vyrieen len na roky 2005 a 2006. Bude potrebn ete rokova o obdob 2007 2013 (ide o nevhodn zmluvy medzi SE a Slovalco, ktor s dvodom mekan vstupu talianskeho Enelu do SE). Bubenkov rozprva o zujme viacerch subjektov o kpu zdravotnckych zariaden. Dnes bol u nej Sklenr, ktor sa zaujmal o kpu polikliniky Teheln. Hak sa jej pta, i sa ptal na Pentu. Bubenkov odpoved, e nie, e sa ptal len koko je zujemcov. Hak sa pta koko chce Sklenr zaplati. Bubenkov hovorila, e si preiel budovu, povedal, e tam treba vek investcie a je ochotn zaplati 40 mil. Sk. Bubenkov hovor, e ete v zujem bude o polikliniku Ruinov. Rozvodn zvody Vchodoslovensk. Stredoslovensk a Zpadoslovensk energetika VSE. SSE a ZSE Hak del provziu za vber poradcu na dopredaj 10% akci SSE, ZSE, VSE na burze a priame predaje zvynch minoritnch balkov (39% akci) SSE a VSE. Na rozdelenie je 2 mil. EUR. Inicitorkou a realiztorkou doprivatizcie zvynch balkov akci rozvodnch podnikov bola Bubenkov. Hak chcel preto 2 mil. EUR rozdeli medzi Annu Bubenkovu, Jozefa Juricu (riadite sekcie prpravy a realizcie predajov FNM) a ministra hospodrstva Jirka Malchrka. Oslovil ho ale Igor Kucej (pokladnk SDK) a bud musie nieo da aj im. Hak m po 20. decembri dohodnut stretnutie s Gabrielom Palackom (pri financovan SDK je najvy nad Kucejom). Presn spsob delenia bude zvisie od tohto stretnutia. Hak sa pta Bubenkovej na jej nzor i maj do toho zahrn aj Palacku. Bubenkov povedala, e aj ke to vymysleli a zrealizovali oni (Bubenkov, Jurica, Hak), nevedia to sami presadi a bud sa musie podeli. Hak sa pta Bubenkovej, i me Palackovi poveda, e do delenia bud zahrnut aj funkcionri FNM (Bubenkova, Jurica), i nem s tm po stranckej lnii problmy. Bubenkovej je to v podstate jedno, lebo je otzne i Hakovi Palacka uver. Hak hovor Bubenkovej, e sa ohadne doprivatizcie SSE dnes stretol so zstupcom Electricit de France (EdF) Patrick Luccioni a s jeho lobistom Jacques Sicotte. Patrick Luccioni je aj predseda predstavenstva a generlny riadite SSE. Hak sa s nm dlhodobo pozn a maj dobr vzahy. Luccioni predbene ponkol provziu 2,5 mil. EUR o je poda Haka mlo (len nieo vye 1% z oakvanej predajnej ceny 200 mil. EUR). Luccioni mu ale vysvetlil relie, e Electricit de France (sasn 49% vlastnk SSE) je ttna firma a neme ponknu viac. Hak to akceptoval s tm, e ete sa u Luccioniho bude snai tto sumu zvi na

aspo 3 mil. EUR (120 mil. Sk). Tie by potom rozdelil Bubenkovej, Juricovi, Malchrkovi a Palackovi. Obva sa ale, e Palacka bude chcie viac, pretoe predaj mus schvli vlda SR. Ako prklad uvdza, e Palackova predstava bude 100 mil. Sk pre neho, 19,8 mil. Sk pre Malchrka a funkcionrom FNM po 10 tis. EUR. Privatizcia teplrn (Bratislava. Trnava. ilina. Martin, Zvolen. Koice) Hak rozprva, e sa ohadne privatizcie teplrn (Bratislava, Trnava, ilina, Martin, Zvolen, Koice) stretol cez weekend s lenmi prezdia FNM Igorom Groaftom (SDK) a Stanislavom Janotom (KDH). Groaft stoj v otzke privatizcie teplrn za Bubenkovou. Spomnaj spolon rozhovor ohadne privatizcie teplrn medzi Palacka, Bubenkov, Groaft (vetci SDK), kde Bubenkov plakala-pravdepodobne ide o odvolanie Bubenkovej z privatizanej komisie (vi rozhovor Hak Malchrek z 15.12.2005 k prezidentovi FNM Jozefovi Kojdovi). Hak hovor o zmench v orgnoch Bratislavskej teplrne, a.s., (BAT), ktor m pripraven. Predsedom predstavenstva sa m sta Ladislav Etok (v sasnosti len predstavenstva). Sasnho predsedu predstavenstva Ivo Foltn nech Hak v predstavenstve. Z predstavenstva odvolaj aj Rbert Prikryl, ktor m s pre z FNM. Bubenkov rozprva o rozhovore s Palackom v svislosti s privatizciou teplrn (pri jej odvolan z komisie). Bubenkov nem rada Palacku (vol ho kulavec). Palacka jej hovoril, e v svislosti s privatizciou teplrn je v SDK vnman skr ako osoba konajca v prospech Malchrka (Penta) a nie v prospech domovskej SDK. Palacka jej hovoril, e Kojda jej mal poveda, e Penta neme dosta vetky teplrne a e v privatizcii teplrn boli delenia ete v ase, ke Malchrek nebol ministrom -TEKO (Koick teplre) m s SMK (Vilgi), Bratislavsk teplre m s pre Penta Group, KDH m dosta niektor z mench teplrn (Martin) a pod.. Bubenkov odovzdva Hakovi nejak materily ohadne BAT. Bubenkova prisbila Hakovi da na USB k nejak alie nafoten materily. Fond nrodnho majetku SR Hak predstavuje Bubenkovej nov koncepciu fungovania FNM. Prezidenta FNM Jozefa Kojdu odstavia od rozhodovania (vo funkcii zostane). S odstavenm Kojdu shlasil aj Palacka, ktor konene pochopil, e Kojda hr na vlastn triko. Hak dohod Kojdovi nejak obchody v BAT, a.s. za asi 10 -15 mil. Sk aby Kojda nerobil problmy (vi rozhovor Hak Malchrek z 15.12.2005 k prezidentovi FNM Jozefovi Kojdovi). Neoficilne m prezdium namiesto Kojdu vies Igor Groaft Bubenkov bude neoficilne vies Vkonn vbor FNM. V prezdiu FNM bud ma rozhodujcich 5 hlasov cez Igor Groaft (SDK), Stanislav Janota (KDH), Milan Krajniak (KDH), Frantiek Stano (SDK) a Mikul Kaaljak (pvodne ANO, teraz pracuje pre Haka), ktor prehlasuje zvynch 4 lenov

prezdia FNM (Vgh, Duray, Kojda, Plechlo). Hak sce na rokovan so Stanislavom Janotom ete presne nedohodol spoluprcu KDH (Janota, Krajniak), ale KDH je tomuto rieeniu fungovania FNM naklonen. Hak hovor Bubenkovej aby ila za Igorom Groaftom a porozprvala sa s nm o tom. S vyie popsanm systmom fungovania FNM shlasia aj Igor Kucej a Gabriel Palacka z SDK. Hak sa pta Bubenkovej i bola dnes u Ivana Mikloa. Bubenkov odpoved, e stretnutie bolo zruen. Privatizcia Poliklink

Hak hovor, e zistil, e do privatizcie poliklink neme Ministerstvo zdravotnctva ni hovori. Rozhodujcou osobou pri privatizcii poliklink je minister hospodrstva. Hak by mohol presadi, aby zujemcovia o polikliniku museli ma zdravotncku licenciu. Po dnenej koalinej rade, ke SMK toilo na ministra Zajaca, e cel zdravotnctvo je Penta to nechce preha. Ak m ma Penta cel zdravotnctvo, SMK by poadovalo cel SEPS a SE. Pri privatizcii poliklink bude potrebn zaangaova aj VC, ktor musia zdvodni, e polikliniky nechc. Mal by to urobi do ukonenia svojho mandtu ubo Roman. Ak to nebude chcie urobi, m by zaangaovan Vladimr Bajan. Hak rozprva o hodnote polikliniky Teheln. M pripraven dve ceny. Ak bude poliklinika Teheln naalej zdravotnckym zariadenm m Hak pripraven ponuku na 94 mil. Sk s tm, e minimlne 50% zo 62 ambulanci (okrem 3 s vetky skromn) bude musie vypoveda njom a da si tam vlastnch lekrov, ktor bud v zamestnaneckom pomere. V prpade, e pjde o realitn vyuitie polikliniky m cenu 60 mil. Sk. Z rozhovoru vyplva, e Hak je len poradca bliie nezistenej skupiny osb, ktor chce do polikliniky investova a ktorej lenkou je aj Bubenkov. Rozprvaj aj o privatizcii alch zdravotnckych zariaden.

19.30 hod prichdza Jirko Malchrek (odomke, vypne alarm, zapne TV). Telefonuje s neznmym o odvolan 2 BNO ud a dosaden svojich ud. 19.47 hod. prichdza Jaroslav Hak. Malchrek zana rozprva o stretnut s Igorom Junasom (Kerametal). Junas vydiera tt. tt mu dlil za nejak zbrane a on si to zobral z SPP. Chce od Malchrka aby mu ete schvlil vyrovnanie 180 mil. Sk, za ktor stiahne aloby voi ttu (poda Malchrka a Haka fiktvne).

Malchrkovi sa to nepi a chce o tom hovori s generlnym prokurtorom a s Ivanom Mikloom. Malchrek sa pta Haka ako sa mu pozdva nedvno zverejnen prepanie na MH SR. Hakovi sa to pi a nabda Malchrka aby smerom na verejnos komunikoval takto veci. Hak sa pta Malchrka na Roba Bea (Malchrkov hovorca). Malchrek sa sauje, e sa sce sna ale nie je schopn. Beovi dva za vinu aj negatvne lnky o om v SME (Monika emlov). Potrebuj asi niekoho inho. Rozprvaj celkovo o medilnej komunikcii MH SR. Malchrek spomna rozhovory pre Hospodrske noviny, ktor zorganizoval jeho brat. Zanaj prechdza pripraven agendu: Slovensk elektrrne, a.s. (SE) Hak rozprva, e si sadol s novm predsedom dozornej rady SE uboom evkom (Malchrkov poradca pre privatizciu). ubo evk spolu s umi s PENTY (Peter Benedikt, ubo Sekerka riadite a predseda predstavenstva PPC, a.s.) bude manaova cel SE. Hak vysvetlil evkovi ako bud spolupracova (pravideln stretnutia) a koluje ho. Hak rozprva, e chce v SE prelomi 100 milinov obchody k jadru (likvidcia V1 a vyhorenho palivo), ktor s poda neho zbyton a ktor slia len na oderpvanie peaz zo SE. Poda Haka vo svete nedochdza k likvidcii jadrovch elektrrn (iba sa konzervuj na predpokladan alie pouitie v budcnosti). Hak vysvetuje Malchrkovi problematiku cien elektrickej energie. Hak vysvetuje Malchrkovi sasn stav v SE: kad v predstavenstve si rob svoje obchody, Pavol Ponca podvdza vlastnch ud, Igor Groaft (Hak sa s nm stretva, dobre vychdzaj) urobil vek obchod s elektrinou s dcrskou spolonos ruskej RAO UES, OstElektra (Malchrek m dosta 500 tis. EUR z tohto obchodu). Milo ujansk tie podvdza (podviedol aj Haka). Najvie podvody rob podpredseda predstavenstva Miroslav Wollner (SMK, Vilgi). Hak dal evkovi prkaz stopn Wollnerovi vetky veci nad 30 mil. Sk. Miroslav Wollner chce tie odstavi Rapka a chce sa sta gen. riaditeom a predsedom predstavenstva SE, a.s. Hak sa rozhoruje, e Wollner sa sprva ako keby bol ministrom hospodrstva Vilgi a nie Malchrek. Hak m pre Malchrka pripraven zoznam 11-15 vec v SE nad 100 mil. Sk, ktor sa bud realizova. Spolu ide o vye 1 miliardu Sk. Vetky veci nad 20 mil. Sk schvauje dozorn rada SE. Maj v nej 5 ud z 12 (evk, Jurica, Bubenkov, Kontiak, prid sa aj Groaft). Hak m s Vilgim bliie neuren vzjomn dohodu v energetike, ktor ale nefunguje a

ktor chce porui. Oakvaj protireakciu maarov (Vilgi) za stopnut Wollnerove veci, ale v DR ich prehlasuj. Hak rozprva, e zatia dal uboovi evkovi pokyn na jeden obchod sa na informan systm do SE. Bud 3 zujemcovia o dodvku (SAP, Logica a ete jedna firma). Sa mus vyhra SAP za 390 mil. Sk. Spravodliv cena je okolo 350 mil. Sk Malchrek dostane provziu 25 mil. Sk. Hak hovor Malchrkovi, aby odvolal z predstavenstva SE Rapka a ujanskho. Malchrek hovor, e to dnes povedal Ivanovi Mikloovi, Jliusovi Brockovi a maarom. Hak hovor Malchrkovi, aby za predsedu predstavenstva vymenoval Miroslava Pikusa (nie je v iadnej firme prepojen na Pentu). Dali ho nedvno aj za predsedu dozornej rady SPP (ak to bude konflikt zujmov m odstpi z dozornej rady SPP). Namiesto ujanskho daj Vojtecha (tefana) Haringa. Hak ke Malchrkovi aby zmeny vhodne komunikoval v mdich. Ako dvod m uvies problmy s prevzatm SE talianskym Enelom. Malchrek hovor, e o zmench v predstavenstve SE hovoril s Fulviom Contim (prezident talianskeho ENELu), ktor ich vemi vta. K privatizcii SE talianskym Enelom Hak hovor, e sa stretol s Testim (pravdepodobne z Enelu), s ktorm sa stle neme dohodn. Problmom zabraujcim dokoneniu privatizcie s najm nevhodn zmluvy SE so Slovalco a vylenenie elektrrn A1 a V1 a zvodu na vyraovanie jadrovooenergetickch zariaden do ttnej GovCo, a.s. (celkovo priestor na vyjednvanie SR s Enelom je 10 mld. Sk). Malchrek chce vyjs v strety Enelu v neprospech SR, za o poaduje motivciu 1 mld. Sk. Odovzdanie provzie m prebehn cez navenie ceny, za ktor m Penta preda Enelu Paroplynov cyklus o 1 mld. Sk. Hak sa obva monej medializcie vydierania zo strany Enelu, ktor by Malchrka stla miesto ministra. Ete sa nevie rozhodn (ance s 50:50). Mus sa rozhodn dnes, resp. zajtra. V prpade realizcie by Hak z 1 mld, Sk navye za PPC dal vinu Malchrkovi, nieo SDK. Nejakch 50 mil. Sk by Hak dal aj KDH. Malchrek by mohol zarobi ivotn peniaze. Malchrek nevid rokovac priestor na 10 mld. Sk v prospech Enelu (vid len na cca 3 mld. Sk) a moc sa mu do toho nechce s. Hak s Testim ete urob posledn pokus: M sa s nm stretn hne po tomto stretnut s Malchrkom. Slovensk elektrizan prenosov sstava, a.s. SEPS Hak hovor, e je tam nastaven tak ist komunikcia ako v SE, a.s. Penta m v predstavenstve 3 ud (2 vlastnch, 1 z SDK s nimi spolupracuje). Za Pentu sa SEPSu bud venova takisto Peter Benedikt a ubo Sekerka. Je tam vytipovanch 10 obchodov z investinho plnu SEPS, ktorm sa bud venova. Ku koncu stretnutia (cca 21.30 hod.) odovzdal Hak Malchrkovi zoznam tchto projektov. Hak del provziu z obstarvania informanho systmu v SEPS za cca 165 mil. Sk, ktor je u schvlen v dozornej rade SEPS 10 milinov

Malchrkovi, 10 milinov Oszkrovi Vilgimu. Vilgi sa zatia neprihlsil. Ak sa neprihlsi celch 20 milinov pjde Malchrkovi. Generlny riadite SEPS Ladislav Szemet je Vilgiho lovek. Rozvodn zvody Vchodoslovensk. Stredoslovensk a Zpadoslovensk energetika VSE. SSE a ZSE Hak del provziu za vber poradcu na dopredaj 10% akci SSE, ZSE, VSE na burze a priame predaje zvynch minoritnch balkov (39% akci) SSE a VSE. Z celkovch 4,7 mil. EUR za poradcu pjde 2,7 mil. EUR pre poradcu a 2 mil. EUR je na rozdelenie. Hak chcel pvodne 2 mil. EUR rozdeli rovnm dielom medzi Malchrka a lenov vkonnho vboru FNM Annu Bubenkov a Jozefa Juricu. Zaali sa ale do toho montova SDK a KDH. Hak tak bude musie nieo da aj Igorovi Groaftovi (5-7 mil. Sk) a Stanislavovi Janotovi (3-5 mil. Sk). Vina ale pjde Malchrkovi, Bubenkovej a Juricovi. SDK (Igor Kucej, Gabriel Palacka) chce oetri tak, e im ponkne spoluas na delen provzie z priameho predaja zvynho minoritnho balka SSE a VSE. Hak u rokoval s predsedom predstavenstva a generlnym riaditeom SSE Patrick Luccioni, s ktorm sa dlhodobo pozn a maj dobr vzahy. Luccioni predbene ponkol provziu 2,5 mil. EUR o je poda Haka mlo (len nieo vye 1% z oakvanej predajnej ceny 200 mil. EUR). Luccioni mu ale vysvetlil relie, e Electricit de France (sasn 49% vlastnk SSE) je ttna firma a neme ponknu viac. Hak to akceptoval s tm, e ete sa u Luccioniho bude snai tto sumu zvi na aspo 3 mil. EUR (120 mil. Sk). Tie by potom rozdelil na tretiny pre Malchrka, SDK a 4 funkcionrov FNM (vkonn vbor FNM Bubenkov, Jurica, prezdium FNM Groaft, Janota). Obva sa ale, e Palacka bude chcie viac, pretoe predaj mus schvli vlda SR (Palacka vyplca aj Mikloa). Hak by to rieil tak, e by Palackovi povedal, e EdF dala menej. Problm je ale v tom, e EdF ako ttna firma nebude mc provziu zaplati priamo Hakovi, ale cez poradcu EPIC. Palacka si tak v EPICU bude mc overi celkov vku provzie od EdF. Hak hovor, e funkcionrom z FNM v kadom prpade mus da 40 50 mil. Sk, ke chce aby fungovali, pretoe oni nes najviu zodpovednos a maj s tm najviac roboty (aj ke bene dostvaj len 2 -3 mil. Sk kad, len Jurica raz dostal 7 mil. Sk).

Provzia za priamy dopredaj 41% balka akci ZSE patr poda dohd SMK (Vilgi). U ZSE sa oakva predajn cena okolo 300 mil. EUR o predstavuje pre SMK provziu od nemeckho E.ON Energie AG (sasn vlastnk 49% akci ZSE) cca 4 -6 mil. EUR. Provzia za zvyn balk akci VSE sa zatia nebude deli, pretoe sasn 49% nemeck akcionr RWE Energy zatia

neprejavil zujem o kpu uvedenho balka. Hak sksi ete oslovi predsedu predstavenstva a generlneho riaditea VSE Giestinga. Transpetrol. a.s. Hak sa pta Malchrka o je s Transpetrolom. Malchrek hovor, e zajtra by do SR mal na skromnom lietadle prs Tybi a v pondelok alebo utorok na svojom prdovom lietadle BNO Rus zo spolonosti Rusneft Spolone rozoberaj prpad uvznenia BNO angliana, ktor bol prepusten a odstaven z opercii v Litve a SR (rafinria Mazeiku a Transpetrol vo vlastnctve Yukos Finance). Hak hovor, e by sa pred ukonenm transakcie s Transpetrolom ete poksil zvi provziu od ruskej strany. Zatia je z cca 100 mil. USD hodnoty transakcie dohodnut provzia vo vke 3,5 mil. USD, o je celkom dobr vka (omnoho viac ako naprklad zo SSE). Opercia s Transpetrolom je predbene odshlasen aj vo vlde SR. Hak chcel aby cel provzia ila Malchrkovi. Hybnou silou v transakcii je ale SMK, ktor bude rozdeova provziu (Czucz) a provzia pjde napoly medzi Malchrka a SMK. SMK chce transakciu s Transpetrolom stihn do volieb. Motivciou nie je iba provzia ale najm vzah Transpetrolu k Slovnaft (MOL). Osobami z SMK za transakciou s predseda predstavenstva a generlny riadite Transpetrolu tefan Czucz, predseda SMK Bla Bugr a pravdepodobne aj Vilgi. Fond nrodnho majetku SR Hak predstavil Malchrkovi nov koncepciu fungovania FNM SR. Pvodne chceli odvola prezidenta FNM SR Jozefa Kojdu, ale neskr sa rozhodli, e ho len odstavia od rozhodovania. O vetkom v prezdiu FNM bude rozhodova ptica Igor Groaft (SDK), Stanislav Janota (KDH), Milan Krajniak (KDH), Frantiek Stano (SDK) a Mikul Kaaljak (pvodne ANO, hmotne ho zainteresva len vkonnho vboru Jozef Jurica), ktor prehlasuje zvynch 4 lenov prezdia FNM (Vilgiho otroci Vgh a Duray za SMK, Kojda, Plechlo). Uveden ptica bude innos koordinova s lenmi vkonnho vboru Anna Bubenkov (SDK) riaditeka sekcie zakladateskch innost a vkonu prv akcionra FNM, Jozef Jurica (pvodne ANO) riadite sekcie prpravy a realizcie predajov FNM, Jn urana (SDK) riadite sekcie retitci a bezodplatnch prevodov FNM a tvrtm lenom, ktorho namiesto Marina Karkua (ANO) nedvno dosadil Hak, ale nepamt si jeho meno (pravdepodobne Roman Guderna). Ad hoc, v zvislosti od konkrtneho privatizanho prpadu bud ete pribera podpredsedu vkonnho vboru Petra Huora (SDK) alebo dvoch lenov vkonnho vboru za KDH (Jozef Mihalik, Anton Brath) tak aby mali potrebnch 6 hlasov na prehlasovanie v 11 lennom vkonnom vbore FNM. Hak m takto systm fungovania dohodnut u s financmajstrom SDK Igorom Kucejom a s KDH. Ete to mus schvli Palacka.

Hak napriek tomu, e odstavil prezidenta FNM Kojdu si to s nm nechce plne pohneva, pretoe im me robi problmy a obtrukcie pri niektorch technickch veciach (zvolvanie prezdia FNM SR a pod.). Pred 2 tdami sa Hak stretol s Kojdom ohadne Kojdovch poiadaviek na Haka Kojda priniesol zoznam nvrhov 9 obchodov za cca 600 mil. Sk, cez ktor by Kojda tuneloval Bratislavsk teplrensk, a.s. BAT (Kojda je predsedom dozornej rady Bratislavskej teplrenskej, a.s.) a poadoval od Haka ich schvlenie. Kojda poadoval na svoju firmu zmluvu s BAT na prenjom pozemkov na vstavbu novej turbny a na dlhodob odber tepla, poadoval tie predaj 4 ha pozemkov BATky v hodnote cca 500 mil. Sk na jeho firmu, poadoval sprvu vonch zdrojov BATky 130 mil. Sk pre svoju firmu, chcel tie z predstavenstva BAT odvola Ladislava Etoka a nahradi ho svojm lovekom, chcel zmluvu priamo s Pentou at. Hak sa rozuoval nad naivitou a nerelnosou jeho nvrhov a schvlil mu len jeden mal obchod z uvedench obchodov (erpadl za cca 3,5 mil. Sk). Hak potrebuje Kojdu aj na odvolanie Nikolaja Ponevskho (volaj ho Rus) z predstavenstva BAT. Odvolanie Rusa m navrhn Anna Bubenkov. Hak informuje Malchrka (m si to necha pre seba), e ho oslovil predseda predstavenstva BAT Ivo Foltn, ktor sa s nm chce stretn. Foltn zavil zo svojich pvodnch poiadaviek a chce pracova pre Pentu. Hak ete nevie i je to skuton zujem alebo ide o provokciu. Uvid po stretnut s Foltnom. Hlavnm dvodom odstavenia Kojdu je skutonos, e je nenaran a m nerelne poiadavky. Hakovi sa omnoho lepie komunikuje s Igorom Groaftom, ktor m Kojdu na FNM neoficilne nahradi, a ktor akceptuje Hakom stanoven provzie. Groaft je nekonfliktn a dobre komunikuje s Annou Bubenkovou z Vkonnho vboru FNM. Aby Kojda nerobil problmy (privatizcie rozvodnch podnikov at.), bude mu musie Hak ete nieo podhodi: cca 5-7 mil. Sk, maximlne 15 mil. Sk. Nejakch 2 mil. Sk mu Hak mono d aj z provzie za poradcu pri privatizcii zvynch balkov akci rozvodnch zvodov (vi vyie). Hak koluje Malchrka aby sa s Kojdom v pondelok stretol a pomohol tak veci. Malchrek m Kojdovi poveda, e Jozef Jurica je jeho lovek (Malchrkov), e ho na FNM chce ma a nech ho Kojda akceptuje. Hak opisuje Malchrkovi konflikt na FNM medzi prezidentom FNM Jozefom Kojdom a lenkou Vkonnho vboru FNM Annou Bubenkovou (reprezentuje zujmy Penta Group). Kojda odvolal Bubenkov z privatizanej komisie (pravdepodobne na privatizciu teplrn vi rozhovor Hak Bubenkov z 13.12.2005 k privatizcii teplrn), pretoe prekroila kompetencie a riadi aj jeho. Kojda si hne obehol Gabriela Palacku, Ivana Mikloa, Jna Rusnka a vysvetoval im, e ho Bubenkov koluje a e ke to tak chc, nech ich navzjom vo funkcich vymenia. Prebehli viacer vzjomn stretnutia medzi Bubenkovou, Ivanom Mikloom, Gabrielom Palackom, Igorom Kucejom a Jozefom Kojdom. Bubenkov bola z uvedenej privatizanej komisie odvolan. Vzpt bola na intervenciu Haka op do komisie prijat. Hak

vysvetuje Malchrkovi, e Bubenkov urobila pre SDK vea napr. provzia 100 mil. Sk za privatizciu Paroplynovho cyklu, provzia za ZSNP iar nad Hronom a z mnohch alch vec a nemu ju len tak odvola z komisie. Malchrek sa pta Haka na Kojdove kontakty. Hak vysvetuje, e Kojda je naviazan na Jna Rusnka (SDK) predseda vboru NR SR pre hospodrstvo, privatizciu a podnikanie a je trochu kamart aj s Miroslavom Pikusom (Hak ho vyie navrhol na generlneho riaditea a predsedu predstavenstva SE). Malchrek sa pta Haka, i me na stretnut s Kojdom poveda, e chce v SE vymeni Rapka za Pikusa. Hak mu hovor, aby to nerobil, lebo Kojda by hne beal za Rusnkom a hovoril by mu, e Hak nakzal Malchrkovi dosadi za predsedu predstavenstva SE Pikusa. Hak objasuje Malchrkovi Kojdovo sprvanie na prklade vberu poradcu na privatizciu teplrn v Bratislave, Trnave, iline, Zvolene, Martine a Koiciach, ktorm sa stala CAIB. Vber poradcu vrtane provzii kompletne zmeneoval Hak. Kojda vzpt kontaktoval Haka s tm, e vber poradcu zbehol v jeho rii a ponkol vber poradcu ako svoj vklad do privatizcie teplrni. Hak ho odmietol a prirovnal Kojdove sprvanie k obchodnkovi s vodou. Privatizcia Letisko M.R.tefnika Airport Bratislava, a.s. Hak vysvetuje Malchrkovi cel pozadie privatizcie bratislavskho letiska. Vber a innos poradcu na privatizciu letiska Meinl Bank je kompletne v rii Haka, resp. PENTA Group. Hak m o privatizcii bratislavskho letiska dohodu aj s Gabrielom Palackom a Hakove zujmy v privatizcii reprezentuj najm Jozef Jurica riadite sekcie prpravy a realizcie predajov FNM a Anna Bubenkov riaditeka sekcie zakladateskch innost a vkonu prv akcionra FNM, ktor s zrove lenmi privatizanej komisie na predaj bratislavskho letiska. Hak sa sauje na amatrsky postup predsedu privatizanej komisie na privatizciu letsk Branislava Kvasnicu (dosadil ho minister dopravy Prokopovi), ktor navtvil poradcu Meinl Bank a subporadcu s tm, e ho posiela premir Dzurinda a vicepremir Miklo s tm, ako m privatizcia prebehn (pravdepodobne v prospech J&T). Hak m s predstavitemi Meinl Bank dlhodob vzahy, vzjomne sa navtevuj, spolupracovali pri privatizcii Banky Slovakia (teraz Privat banka), kde Meinl Bank zastupoval zujmy Penta Group, z oho keby sa na to bolo prilo mohol ma Meinl Bank vek problmy (strata bankovej licencie). Medzi Meinl Bank a Penta Group je maximlna dvera. Hak cez Meinl Bank perie peniaze z off-shorov. Dolo ale k neoakvanej situcii, ke subporadca Meinl Bank, ktorm je SH&E iniciatvne poslal privatizanej komisii posudok bez vedomia Meinl Bank, v ktorom ponuku konzorcia Two One, ktorho lenom je Penta Group vyhodnotil ako najhoriu aj ke ponklo najvyiu cenu (vi otvoren zdroje). SH&E konal v prospech J&T, ktor je lenom konkurennho konzorcia.

Hak m k privatizcii letiska pripraven akn pln, ktor pozostva z 4 bodov: sna sa printi Meinl Bank, aby doruili komisii vlastn hodnotenie v prospech Two One, pretoe SH&E nie je v priamom vzahu k vlde SR ako poradca, ale len vo vzahu k Meinl Bank. Hak hovor, e dnes sa v Bruseli stretne premir Dzurinda s rakskym kancelrom Wolfgangom Schusselom, ktor je nastaven aby tvrdo loboval za Two One (dovolva sa spravodlivosti, pretoe cena mala by hlavn faktor pri privatizcii). Malchrek poslal Prokopoviovi BNO list

Hak sa sna priamo finanne zainteresova ministra dopravy Pavla Prokopovia s ktorm sa m stretn cez weekend (Prokopovi poslal Hakovi sms, e sa s nm chce stretn). Hak popisuje Malchrkovi spsob akm sa sna v privatizcii bratislavskho letiska zainteresova ministra dopravy Pavla Prokopovia (volaj ho zmrzlinr). Prokopovi cez spolonos Novapharm, s.r.o. zskal koncom roku 2004 na 5 rokov do prenjmu eleznin nemocnicu s poliklinikou v Bratislave (Penta Group skonila v sai druh). Prokopovi je cez osoby Jana Steblov a Zbyhnev Stebel majoritnm vlastnkom (66%) tejto spolonosti. Minoritn podiel dal Prokopovi Doc. MUDr. Michalovi Ondrejkovi, CSc., ktor oetroval Prokopoviovho chorho otca na rakovinu a Zbyhnevovi Stebelovi. Problmom spolonosti je, e maj vemi zle spraven njomn zmluvu, nevedia to robi, nemaj na vplaty, zdravotn poisovne im vypovedaj zmluvy, eleznice im zruili dotcie a tak uveden prenjom vlastne nem hodnotu. Hak ponkol predstaviteom Novapharm, s.r.o. 50 mil. Sk za uveden prenjom (bez hodnoty). J&T u predtm ponklo 20 mil. Sk. Hak po ase zvil ponuku na 80 mil. Sk za zmluvu bez hodnoty, o by malo vlastne predstavova platok pre Prokopovia. Hak si ete nie je ist, i Prokopoviovi vbec nieo d, pretoe im Prokopovi rob problmy (nielen pri privatizcii letiska). Uvauje o monosti poui na neho donucovacie prostriedky (kladivo) cez Dzurindu a Palacku. Malchrek odbo od tmy s tm, e J&T ho nem rado, pretoe nechce s nimi obchodova. Peter Korbaka (J&T) ho sprostredkovane kontaktoval, i nemu urobi aspo obchod s budovou Ministerstva hospodrstva (MH by sa presahovalo do priestorov J&T pravdepodobne Presscentrum a odpredalo J&T uvolnen budovu). Malchrek obchod odmieta a odmieta sa s predstavitemi J&T stretva po hoteloch, ke sa neme na verejnosti stretva ani s Hakom.

eleznice f pravdepodobne privatizcia S Cargo Slovakia. a.s.) Malchrek sa pta Haka, i u eleznice beia. Hak hovor, e k elezniciam si ete niekedy v budcnosti sadn. Nov politick strana Hak oznamuje Malchrkovi, e s partnermi z Penty prejednal vznik novej politickej strany a ako najvhodnej predseda novej strany im vyiel generlny riadite STV Richard Rybnek. Pvodne uvaovali aj nad Danielom Krajcerom z Markzy. Rybnek je z medilneho hadiska najvhodnej (manar roka), aj ke Peter Kuba mal s nm nejak negatvnu sksenos. Teraz zhaj o Rybnkovi informcie. Rybnek pravdepodobne o svojej novej funkcii ete nevie, zatia ho ete nekontaktovali. Rybnek m kontakty aj na KDH. Generlnym tajomnkom alebo generlnym manarom novej strany bude bval riadite SRo Jaroslav Reznk. Angaovanie Penta Group v novej strane bude navonok prezentovan maximlne cez osoby Peter Kuba, minister kultry Tth a Malchrek, ktor bud sasou uieho vedenia novej strany. Nik sa nesmie dozvedie, e Penta vlastn cel stranu. Politick veci m v Penta Group na starosti Jozef pirko (Hak je cez ekonomick), ktor to bude cel koordinova. pirko sa s novm predsedom a manarom strany bude stretva maximlne raz mesane aby sa neprevalilo prepojenie na Pentu. Otzne je psobenie ubomra Lintnera v novej strane. Lintner uvauje aj nad odchodom z politiky. Hak si s Malchrkom dohaduje alie stretnutie k novej politickej strane za asti aj svojho spolonka Jozefa pirka, ktor to preberie a za asti Lintnera a ministra kultry Ttha. Potom sa ete bavia veobecne o politickej situcii. Malchrek rozprva Hakovi o ministrovi zdravotnctva Rudolfovi Zajacovi, ktor sa sprva hystericky, na koalinej rade ukal Malchrkovi, e zmenu BNO stanov rob pre Slva Haka. Zajac na rokovan vldy predloil BNO materil, ktor vzpt stiahol a nsledne op predloil. Sprva sa ako zlodej, ktor chce ukradn ale potom m vitky svedomia a neukradne. Zajac sa boj, e ho chce Dzurinda odvola. Malchrek si to nemysl. Malchrek ete spomna, e ho navtvil nezvisl poslanec Herman Arvay, ktor chcel od neho vianon odmenu. Bavili sa o vhranom liste Arvayovi (medializovan). Malchrek rozprva o trestnom sthan, ktor podal na Plus 7 dn za lnok, e pouva vldne vozidlo na skromn ely. Hak mu vysvetuje medilnu situciu napr. Nov as m 500 alb rone, z ktorch mus zaplati 20 s m pota (cca niekoko mil. Sk pri zisku 120 mil. Sk rone). Km niekto nevyhr v spore nad mdiami 100 200 mil. Sk, m ich pole do bankrotu stle bud psa tak veci. Hak navrhuje Malchrkovi aby zaaloval Plus 7 dn o 5 mil. Sk. Malchrek rozprva aj o fondoch pod sprvou ministerstva hospodrstva. Situcia je tak, e vetky peniaze v Slovenskej agentre na podporu cestovnho ruchu na rok 2005 a 2006 s u vyerpan na uchdzaov, ktor v minulosti vyhrali sae ale neboli na nich peniaze a Malchrek nem z toho ni. Nov

riaditeku SACR Silviu Kollrikov zakoloval, aby zmenila podmienky posudzovania iadost. Malchrek vysvetuje Hakovi svoju denn agendu: zaober sa vea s jadrom a personlnymi vecami. Oznamuje Hakovi, e do Mochoviec dosadil ubomra Suchho a vo Vojanoch je Maxim (m ho pod kontrolou Zolo asi Varga). GovCo. a.s. Hak vysvetuje Malchrkovi, e GovCo, a.s. (sprva jadrovoenengetickch zariaden, ktor sa vyleuj zo SE) bude v budcnosti po Slovenskch elektrrach najv biznis. Ide o ttom vlastnen akciov spolonos. Hak sa pta ako je to s emisiou akci GovCo, a.s. Malchrek hovor, e vetko o mal podpsa podpsal a e to m na starosti jeho poradca ubo evk (ako vetky veci okolo elektrrn). Na podrobnosti nech sa Hak spta evka. Hak vysvetuje Malchrkovi, e v GovCo, a.s. je v sasnosti 3-lenn predstavenstvo. koluje Malchrka aby ho rozril na 5 lenov. Zo sasnho predstavenstva m ponecha toho Mikloovho loveka a loveka z KDH. Okrem nich tam m dosadi Vladimra Rigsza (predtm SEPS) a dvoch alch ud aby mal vinu. Hak sa u dohodol s Rigszom a dfa, e bude fungova v prospech jeho zujmov aj ke v minulosti spolupracoval s Blakom. Malchrek navrhuje do predstavenstva GovCo, a.s. svojho tovnka Brao Guk. Hak nenamieta, pta sa ho i to bude vedie robi. Smeje sa, e ho bud zase spja s Martin Guk, ktor je partner Penty. Hak vysvetuje Malchrkovi, e okolo GovCo, a.s. sa strhne najvia lobistick mela za posledn roky a je tam potrebn dosta o najviac ich ud (nielen do predstavenstva a dozornej rady ale aj do strednho a niieho manamentu). Nsledne diskutuj akm spsobom v parlamente pretlaia v ich prospech zkon o jadrovom te. Malchrek hovor, e niektorch poslancov bude vhodne motivova. Teplrne Malchrek sa pta Haka i maj privatizciu teplrn (Bratislava, Trnava, ilina, Martin, Zvolen, Koice) pod kontrolou. Hak hovor, e to len teraz zanaj robi. Bude tam tie vek trenica. Hak u predbene o teplrach rozprval s Vilgim. Schvlenie privatizcie teplrn nepjde cez vldu, len cez FNM. Hak sa nsledne pta Malchrka na situciu na ministerstve hospodrstva a medzi jeho poradcami. Malchrek hovor, e dynamick s ubomr evk (poradca pre privatizciu dosaden Hakom) a Dano Mihk. Ostatn 3 poradcovia s nevrazn. evk ich vetkch koluje. Hak poa Malchrka ako m meneova ud. Malchrek im m venova viac asu. M ich chvli. Malchrek m pocit, e celkovo sa situcia zlepila. Hak hovor, e aj ubomr evk mu hovoril, e m tak pocit. Malchrek rozprva komu na ministerstve pridal na plate a komu dal odmeny a

koko. Sm hovor, e sa ich sna kpi. Nakoniec to nie s jeho peniaze, ale ttne. Cca 22.10 Malchrek odchdza. Pta sa Haka i tu m auto. Hak hovor, e auto m na firme a odtia pre neho prdu. Hak hovor, e zajtra doobeda Malchrkovi zavol ako dopadol s Testim (ENEL). Hak zapna TV a pozer relciu SITO (minister zdravotnctva Rudolf Zajac vs tieov minister zdravotnctva a podpredseda Smeru Pavol Paka). O cca 22.42 si Hak telefonicky po anglicky dohaduje stretnutie pravdepodobne s Testim v hoteli Danube. Testi pravdepodobne navrhuje BNO objekt pri McDonalds (pravdepodobne na Hviezdoslavovom nmest) o 23.15. O cca 23.08 hod. Hak odchdza. Niekedy medzi 23. a 26.12.2005 (Jirko Malchrek. Jaroslav Hak) Na zaiatku komunikuj Jirko Malchrek a Zoltn Varga. Neskr prichdza Jaroslav Hak. Spolone rozprvaj o rokovan v SEPS, kde maj problmy s predstavenstvom, ktor nechce plni ich prkazy (spomnaj starho pna asi za KDH). Ide o obchod za 6 mld. Sk, kde sa maj prostriedky presun do ENELu (privatiztor SE, a.s.). Predstavenstvo SEPS sa boj a nechce s do obchodu. Poda Malchrka jedinou monosou ke nemusia poslcha rozhodnutia jeho, vldy SR a FNM je, ke ide o trestn in. Varga odovzdva Malchrkovi vno, ktor mu z Koc posiela Maxim za Vojany (pravdepodobne za dosadenie do riadiacej pozcie v SE, a.s., o.z. elektrre Vojany). Malchrek sa pta Vargu, i je Maxim s nm nejak rodina. Varga hovor, e nie, e Maxim je vagrom jeho znmeho. Malchrek sa pta, i jeho rodinnho znmeho. Smej sa, e Varga m vek rodinu. Varga hovor, e pjde za Maximom do Koc op v januri. Predtm ale mus ete s Hakom dohodn ak obchody sa daj robi vo Vojanoch. Varga men Hakovi valuty. Vetci spolone rozprvaj o Miloovi Stopkov (Varga ho vol Uat), ktor vypauje Toma Malatinskho (Elektrovod, SEPS). Hak hovor, e ho cez BNO tajomnka kontaktoval predseda SMERu Rbert Fico s prosbou, aby Hak cez Malchrka presadil pre Stopku zkazky v energetike, pretoe Stopka sponzoruje politick stranu SMER. Hak to odmieta. Rozprvaj, e v prospech Stopku sa u angaovali aj poslanci Miroslav belovsk a Tibor Miku. Rozprvaj, e Stopka podplca kadho. V minulosti bolo cez Stopku financovan HZDS. Cez Stopku ili nkupy v BNO ttom vlastnenom podniku, na ktor si Stopka prihodil 15%. Zoltn Varga sa li a odchdza. Hak a Malchrek zanaj prechdza pripraven agendu: Slovensk elektrrne, a.s. (SE) Malchrek sa pta Haka i bud personlne zmeny v SE robi v januri. Hak prisvieda. Vysvetuje Malchrkovi, e z technickho hadiska

me ENEL v SE meni predstavenstvo najskr a niekedy v auguste 2006 (ke ENEL preberie SE v aprli, tak s tam ete zkonn lehoty na protimonopoln konanie a zvolanie valnho zhromadenia). Hakom dosaden osoby tak bud ma 8 mesiacov na innos v prospech ich zujmov. Hak op potvrdzuje, e za gen. riaditea a predsedu predstavenstva je potrebn namiesto Rapka da Miroslava Pikusa. Hak sa v poslednom ase niekokokrt stretol s Gabrielom Palackom a dohodol sa s nm, e okrem Rapka a ujanskho (ekonomick riadite SE) bude potrebn z predstavenstva SE, a.s. odvola aj Pavol Ponca (obchodn riadite SE). Nhradnka za Pavla Poncu m njs Igor Groaft. Malchrek hovor, e namiesto ekonomickho riaditea SE ujanskho by dal BNO Liptka. Hak shlas. Haring, s ktorm Hak pvodne uvaoval namiesto ujanskho nie je prepojen na Pentu, rob im len konzultanta za 30 tis. Sk na mesiac a me Liptkovi pomha (Haring je zamestnanec SE). Hak hovor, e by bolo dobr keby nali niekoho na miesto obchodnho riaditea SE Pavla Poncu. Igor Groaft by si ho osvojil a oni by mali 3 ud v 5-lennom predstavenstve. Malchrek navrhuje osobu zo SEPS, ktor mu dohodil Pavol Kontiak. Nevie si ale spomen na jeho meno. Hak hovor nech mu meno pole sms-kou. Hak hovor, e obchod na obstaranie informanho systmu pre SE za 390 mil. Sk (pvodne to malo by 750 mil. Sk) je potvrden (vi stretnutie Malchrek, Hak z 15.12.2005). SE oslovia rokovacm konanm bez zverejnenia tri firmy, z ktorch vyber firmu SAP. Malchrek dostane provziu 25 mil. Sk. BN spsobom je v obchode zaangaovan aj Michal Lazar. Malchrek sa pta Haka ak lohu hraj v obchode maari. Hak potvrdzuje, e s zaangaovan a e z obchodu maj provzie aj Miroslav Wollner a Oszkr Vilgi. Hak hovor, e dal uboovi evkovi (predseda DR SE) prkaz stopn vetky Wollnerove obchody v SE. Miroslav Wollner a Oszkr Vilgi robia v SE najvie podvody. Malchrek hovor, e maari boli v stredu u neho (Vilgi, Wollner, Szemet) a e im hovoril, e km nebud uroben dohody nebud mc pokraova v svojej innosti. Vilgi a Wollner sa dajne usmiali. GovCo, a.s. Hak m ku GovCo pripraven cel stratgiu a podrobn pln. Ku GovCu si sadn nabudce. Slovensk elektrizan prenosov sstava. a.s. SEPS Hak hovor, e dohodnut veci sa dej. Obstarvanie informanho systmu za cca 165 mil. Sk, z ktorho dostane Malchrek provziu bolo schvlen (vi stretnutie Malchrek, Hak z 15.12.2005). alie veci z investinho plnu SEPS riei pracovn skupina zostaven Hakom. Hak ako prklad spomenul prebiehajce obstarvanie od Siemensu za 170 mil. Sk.

Rozvodn zvody Vchodoslovensk. Stredoslovensk a Zpadoslovensk energetika VSE. SSE a ZSE Hak del provziu za vber poradcu vldy SR na dopredaj 10% akci SSE, ZSE, VSE na burze a priame predaje zvynch minoritnch balkov (39% akci SSE a VSE, ktorm sa stala HSBC (vi stretnutie Malchrek, Hak z 15.12.2005). Presn vka provzie ete nie je stanoven, pretoe zvis od ceny, za ktor sa podar preda 10% akci rozvodnch zvodov na burze. Provzia sa bude pohybova od 1 do 2,2 mil. EUR. Hak mal k deleniu uvedenej provzie stretnutie s Gabrielom Palackom, ktor shlasil s rozdelenm na tretiny SDK, Malchrek, funkcionri FNM (Bubenkov, Jurica, Groaft). Privatizcia zvynho balka akci ZSE bola v minulosti rozroben maarmi (SMK) a ministrom hospodrstva Pavlom Ruskom. Provzia za priamy predaj zvynho 41% balka akci ZSE (350 mil. EUR) od nemeckho E.ON Energie AG (sasn vlastnk 49% akci ZSE) sa bude pohybova okolo 1%, t.j. 3,5 mil. EUR. Hak hovor Malchrkovi, e SDK (pravdepodobne Palacka) si mysl, e zo ZSE m provziu aj Malchrek, pretoe vychdza Maarom v strety. Za SMK m tto transakciu na starosti minister vstavby Lszl Gyurovszky. Ohadne privatizcie zvynho balka akci SSE u Hak niekokokrt rokoval s s predsedom predstavenstva a generlnym riaditeom SSE Patrick Luccioni, s ktorm sa dlhodobo pozn a maj dobr vzahy. Hak rokoval aj s Luccioniho franczskym fom Alemanom. Poda ich vyjadren m Electricit de France na svojom stred limit na provzie vo vke 1% z obstarvacej ceny akvizcii, t.j. 2 mil. EUR z predpokladanej ceny 200 mil. EUR za zvyn balk akci SSE. Hakovi sa najprv podarilo s predstavitemi EdF dohodn navenie provzie na 2,5 mil. EUR z oho 100 tis. EUR pjde uvedenm predstaviteom EdF. Neskr dohodol navenie provzie na 3,1 mil. EUR s tm, e 2,5 mil. EUR bude vyplatench cez poradcu EdF pri uvedenej akvizcii a zvyok (600 tis. EUR) bude vytiahnutch priamo zo SSE cez zmluvu na odber el. energie pre ZSNP iar nad Hronom, z ktorej Hak vyberie peniaze cez obchod s akciami. Provzia za zvyn balk akci VSE vychdza pribline v rovnakej vke ako pri SSE, t.j. 2-3 mil. EUR. Celkovo provzia za predaj zvynch balkov akci SSE a VSE vychdza na 5 6 mil. EUR. Hak mal pred pr dami stretnutie s Gabrielom Palackom, s ktorm dohodol delenie provzie za predaj zvynch balkov akci SSE a VSE: 40% pre Palacku (SDK), 40% pre Malchrka a 20% pre funkcionrov FNM (Jurica, Bubenkov, Groaft). Jurica a Bubenkov boli s uvedenm delenm nespokojn, pretoe cel robotu okolo predajov bud robi oni. Palacka ich chpe ako svojich zamestnancov (Bubenkov, Groaft) a poda Palacku je otzne i by mali vbec nieo dosta. Hak navrhol Bubenkovej a Groaftovi monos, e im d viac na kor Palacku, ale

musia si to vybavi vntri SDK. Obidvaja odmietli a shlasili s 20%. Hak rozprva o stretnut s Gabrielom Palackom. Palacka bol rd, e Hak pripravil ohadne provzie dohodu na k a on nemus ni robi. Palacka len poslal z Londna Hakovi slo tu, na ktor m Hak posla peniaze. Palacka dokonca ani nechcel zvyova provziu od EdF vo vke 2,5 mil. EUR za SSE (Hak neskr vyrokovai 3,1 mil. EUR). Hak hovor, e toto je jeho 11-ty obchod s provziami za privatizciu, ktor rob s Palackom. Hak navrhuje Malchrkovi, aby ako prejav dobrej vle dal zo svojho podielu z provzie za SSE pre funkcionrov FNM ete 2 -3 %. Malchrek shlas. Hak zatia nemal as ohadne provzie oslovi predsedu predstavenstva a generlneho riaditea VSE Giestinga (zstupca nemeckho akcionra RWE Energy). Mus to robi opatrne, pretoe Giestinga nepozn tak dobre ako Luccioniho v SSE. Hak iada Malchrka aby mu na rokovania s Giestingom dal as ete do 10.-15. janura 2006. Ak sa na zdranie predloenia materilu k privatizcii VSE bude vypytova Ivan Miklo, m mu Malchrek priamo poveda, e o tom rokoval Hak s Palackom. Malchrek shlas, hovor, e teda SSE d do vldy prerokova 11. janura a VSE pozdr.

Hak navrhuje Malchrkovi monos robi SMK problmy pri privatizcii zvynho balka akci ZSE. Tto monos mu navrhli Bubenkov a Jurica z FNM. Hovor veobecne o priebojnosti Maarov, o tom ako medilne nie s napdan ako napr. SDK, Penta alebo Malchrek, aj ke sa o ich podvodoch veobecne vie. Hak spomna sprvy zo SIS o innosti Oszkra Vilgiho, ktor m v potai a ktor koluj po celom trhu a maj ich k dispozcii aj novinri. Hak hovor, e sa sce nevie o detailoch, napr. obstarvanie kondenzanch rr cez Wollnera v SE, ale vie sa o mnohch veciach, napr. o pozcii tefana Czucza v Transpetrole. Verejn mienka sa ale len pomaly men v neprospech SMK. Malchrkovi sa nechce robi SMK v ZSE problmy. Hovor o svojej zdedenej pozcii po Ruskovi a o zujme Ivana Mikloa, ktor tie presadzoval ZSE pre SMK v rmci vyrieenia koalinej krzy. Hak rad Malchrkovi, aby sa nenechal Maarmi manipulova. Hak spomna prklad zmeny stanov, ktor chcel presadi v SE. S Vilgim sa dohodol, e nepotrebuje, aby Wollner shlasil s touto zmenou, ale nem ju napda. Kee Vilgi nedostal od Haka iadne peniaze, Wollner uveden zmluvu napdal. Hak hovor veobecne, e SMK ke nedostane iadne peniaze ide proti vetkmu. Hak s Malchrkom sumarizuj a spolone prechdzaj zoznam obchodov, z ktorch m Malchrek provziu. Netaj konkrtne obchody, hovoria len o provzich. Hak spomna obchod zo SAP v SE, z ktorho m Malchrek 25 mil. Sk, al BN obchod, z ktorho bola provzia 21 mil.

Sk rozdelen na tretiny medzi Malchrka, Oszkra Viigiho a KDH (Viigiho a KDH ale ete mono vynechaj), provzia Transpetrol, provzia 500 tis. EUR od Igora Groafta (asi za obchod s OstElektra), provzia za poradcu pri rozvodoch, provzia za SSE a alie obchody. Spolu ide o provzie pre Malchrka v hodnote cca 200 300 mil. Sk. Privatizcia Letisko M.R.tefnika Airport Bratislava, a.s. Malchrek sa pta i dostane nieo za privatizciu letiska. Hak odpoved, e sa spta Joa (asi Oravkin, mono pirko), ktor rieil letisko. Malchrek sa pta, i Joo vyplcal za letisko Jozefa Juricu z Vkonnho vboru FNM, ktor bol len privatizanej komisie na letisko. Hak hovor, e na 99% Joo vyplatil Juricu (Joo mal v Pente na to pecilny rozpoet). Malchrkovi sa to nepi, pretoe Jurica je jeho lovek a nemal by by vyplcan mimo neho. To ist sa tka aj alch lenov privatizanej komisie za MH SR Boris Balog a Peter Vlasat (Malchrkov poradca), ktor boli asi tie vyplaten bez vedomia Malchrka. Hak hovor Malchrkovi, e sa na to spta Joa a mus si to ete premyslie. Malchrek rozprva ako pri privatizcii letiska zafungovala jeho spoluprca s Dzurindom. Hovor tie ako nahnali ministrovi dopravy Pavlovi Prokopoviovi strach cez zaatie BN vyetrovania v svislosti s poradcom na privatizciu letiska. Uvedenm vyetrovanm vydierali Prokopovia. Vyetrovanie voi Prokopoviovi teraz zastavia cez BN osoby z protikorupnho radu PPZ SR, ktor pracuj pre Zoltna Vargu. Malchrek rozprva o komunikcii s ministrom dopravy Pavlom Prokopoviom. Poda neho je Prokopovi zmieren s vsledkom privatizcie letiska. Hak je nahnevan, e Prokopoviovi udia v privatizanej komisii (Branislav Kvasnica, Vladimr Drozda) do poslednej chvle bojovali za J&T. Malchrek si mysl, e s hlasovanm svojich ud mal problm aj Prokopovi. Jeho udia boli podplaten J&T a museli za nich hlasova. Prokopovi je ale pripraven repektova vhru konzorcia Two One (Penta). Hak hovor Malchrkovi ako Prokopovia rieili v otzke privatizcie letiska Dzurinda a Miklo. Hak sa pta Malchrka ak m z Prokopovia pocit a i si zasli 20 mil. Sk, ktor mu chc da pri ukonen privatizcie letiska. Malchrek hovor, e Prokopovi sa poteil a neoakva z jeho strany iadne problmy. Malchrek chce vedie ako s rieen jeho poradcovia. Hak hovor Malchrkovi koko dal Malchrkovm poradcom za to, e vbec ili k nemu robi poradcov (za 30 50 tis. Sk plat by nerobili). uboovi evkovi dal 3 mil. Sk, Petrovi Vlasatmu a BNO Jakub po 2 mil. Sk. 1 mil. Sk dostali na zaiatku, zvyok dostan na konci innosti na MH SR v septembri 2006 (odrtaj sa im z toho tamtimy). Malchrek chce vedie i dostvaj od Penty nieo aj za hlasovanie v privatizanch komisich. Hak hovor, e Jurica dostal a

Vlasatho mus ete preveri. V zsade si ale Hak mysl, e aj Malchrek by za hlasovanie jeho ud (z MH SR, Jurica) v privatizanch komisich mal nieo dosta. Poslanci NR SR Hak sa pta Malchrka, ak m dojem z vvoja jeho poslaneckho klubu a i sa ho niekto nebude snai odvola. Hak vid zven riziko erzie Malchrkovho poslaneckho klubu z dvodov vzniku novej strany, detruktvneho psobenia ministra Rudolfa Zajaca v strane a bliacich sa parlamentnch volieb. Poda Haka zan poslanci z tchto dvodov na Malchrka vyvja tlak. Hak ke Malchrkovi, aby s nimi zaal komunikova, aby vetkm poslancom dal ete nejak peniaze a aby im hlavne vea nasuboval (uvaril ich na suboch). Zanaj prechdza jednotlivch poslancov: Stanislav Kropilk Malchrek hovor, e Pavol Rusko Kropilkovi sbil 2 + 2 mil. Sk za kad rok psobenia v parlamente. Od Ruska Kropilk nakoniec nedostal ni, dostal zatia 2 mil. Sk od nich. Pred Vianocami bol Kropilk za Malchrkom a ptal peniaze. Malchrek mu povedal, e zatia ni nevyrobil, ale d mu teraz 0,5 mil. Sk zo svojich. Kropilk to odmietol. Dohodli sa, e Malchrek do konca janura nieo vyrob a potom mu d. Kropilk okrem toho na svoj basketbalov klub dostva rdovo stotiscov sponzorsk prspevky od podnikov v rezorte hospodrstva (Transpetrol, Slovensk elektrrne). Malchrek hovor, e do konca volebnho obdobia d Kropilkovi ete 2 mil. Sk. Zo strany Kropilka nevid Malchrek iadne nebezpeenstvo. Jozef Heriban Malchrek m pre neho 1 mil. Sk v aute, ktor mu odovzd hne po tomto stretnut. Heriban nie je problematick. Peter Bro pre Malchrka je problematick, tie sa hlsil pred Vianocami u Malchrka o peniaze. Malchrek ho nevie odhadn. Bro poda Malchrka inklinuje k SDK. Hak hovor, e tam nem ancu. Hak hovor, e Broa ukoruj cez Michala Lazara a SAP (pravdepodobne obstarvanie informanho systmu v SE). Jozef Elsner pre Malchrka je problematick. Poda Malchrka je to ist olk, t.j. ide tam, kde mu daj viacej. Jn Drgonec poda Malchrka je to duevne chor lovek. Malchrek vybavil na MH SR lukratvne miesto pre jeho manelku. Drgonec akoval Malchrkovi aj Dzurindovi. Drgonec dostane koncom janura od Malchrka ete shlas na peniaze na BN pozemky. Malchrek ale nevie vyli, e s nm o pr mesiacov nebud op problmy. Rudolf Chmel je stle neuspokojen. Snail sa u cez Malchrka umiestni 3 ud do tatutrnych orgnov ttnych podnikov. V jednom

prpade mu Malchrek vyhovel, ke dal jeho loveka do dozornej rady Transpetrolu. alie 2 osoby s v sdnom spore s energetickmi podnikmi, do ktorch ich chcel Chmel presadi a s na ne podan trestn oznmenia. Malchrek sa smeje, e Chmel vyber tch ud asi z basy. Poda Malchrka m Chmel nerelnu predstavu, e cez tchto ud zarob na stomilinovch obchodoch cca 50 mil. Sk. Poda Malchrka na to nem. Miroslav belovsk pre Malchrka je problematick a nevyspytaten. Nemaj ho pod kontrolou. belovsk tla personlne nomincie od Miloa Stopku do Slovenskch elektrrn a SEPS. Malchrek odmieta tieto nomincie. belovsk bude na vplatnej listine za tie pozemky (pravdepodobne KIA). belovsk urobil Malchrkovi BN problmy u premira SR. Malchrek nem rd belovskho. Herman Arvay tie bol pred Vianocami u Malchrka pta peniaze. Malchrek hovor, e Arvay nie je problematick. Smeje sa, e ke mu d v januri 0,5 mil. Sk tak mu bude sli do konca ivota. Karol Dupa dostal od Haka 4 mil. Sk. Inklinuje k R. Zajacovi. Bude poslcha. Hak mu plat ete 30 tis. Sk mesane ako konzultantovi Penty. BN poslanec (pravdepodobne Karol Kolesr) dostal od Haka 6 mil. Sk. Bude absoltne poslun. Ladislav Polka nie je problematick. Rbert Nemcsics zaplatil ho tie Hak. Hak sa pta i m Nemcsics na Malchrka poiadavky. Malchrek hovor o Nemcsicsovch nvrhoch na problematick a nerelne obchody s pozemkami cez MH SR a dodvky ropy pre SHR, ktor Malchrek odmieta. Malchrek si ale nemysl, e by ho Nemcsics chcel odvolva. Iveta Henzlyov nie je problematick Bohumil Hanzel (SMER) je problematick. Malchrek mu sbil, e mu pred vek pozemky SPP v Trenne za 40 Sk/m2. Malchrek tvrd, e len ke to hne pred, tak zarob 100 mil. Sk. Hanzel chce okrem toho subdodvky na ASSET pre SAP v SE v hodnote 50% zkazky v hodnote 390 mil. Sk o om sa u dajne bavil aj s Hakom. Hak hovor, e to nie je pravda, e sa sce s Hanzelom stretol, ale bavili sa o subdodvkach pre ILS o je BN systm v zdravotnctve, ktor sa presad cez ministra zdravotnctva Rudolfa Zajaca. Hak na konci uzatvra debatu o poslancoch s tm, e Malchrek sa m s poslancami viacej stretva a spoluprcu m zaloi viac na suboch ako na vyplcan hotovosti. Spoluprcu cez suby m vies spsobom cez npady a pridan hodnotu zo strany poslancov. Hak vysvetuje Malchrkovi, e ak bude suby stava na vlastnej aktivite poslancov, tak

99% subov nebude musie splni, pretoe poslanci s neschopn a sami nebud vedie obchody dotiahnu do konca. Rozprvaj o detruktvnom psoben ministra zdravotnctva Rudolfa Zajaca v ich poslaneckom klube. Hak hovor, e s tm u ni neurobia, e to musia repektova. Hak sa venuje psychoanalze Zajaca u dlhodobo. Je to vek intrign, ktor ke m pocit, e mu nieo unik (vznik novej strany), tak je vemi nervzny. Najdominantnejmi osobami v strane s Rudolf Zajac a Jirko Malchrek. Malchrek sa pta Haka ako to vyzer s tou Malchrkovou zahraninou firmou. Malchrek chce zaloi u aj slovensk firmu. Hak hovor, e zahranin u je zaloen, e sa zan venova aj slovenskej. Ide pravdepodobne o systm prepierania Malchrkovch provzi. Do leta to m by hotov. Malchrek hovor Hakovi, e maj ete jedno von miesto v predstavenstve SPP. Hak mu niekoho zoenie. Hak sa pta na spoahlivos Liptka v predstavenstve SE. Malchrek subuje, e s Liptkom nebud problmy. Malchrek hovor o svojich skromnch problmoch. Priateka Mria mu nala v mobile sms-ky od jeho mileniek a maj tich domcnos. Hak sa pta Malchrka i s ou chce ma deti. Malchrek odpoved, e nie. Hak mu rad e ak nechce ma s ou diea, nem si ju bra a m ju necha. Malchrkova priateka m na Malchrka vlastncke nroky a iarli. Stanovila mu termn svadby na 26. februra. Bavia sa o tom 20 min. Hak rad Malchrkovi, e citlivch ud (v biznise i skrom) nikdy nem ma v mobile pod pravmi menami.

Rozprvaj o neschopnosti ttnej tajomnky MH SR Evy imkovej. Hak sa pta Malchrka ak m pocit z Dzurindu. Malchrek hovor, e Dzurinda s nm takmer vbec nekomunikuje. Dzurinda u ije vobami a nechce ma problmy. Malchrek si na rozdiel od Zajaca a Ttha nemysl, e Dzurinda po nich ide. Malchrek si mysl, e Dzurinda bude po parlamentnch vobch sklada vldu. Hak shlas. Malchrek by dal milin korn keby mu aspo raz Dzurinda povedal, e je rd, e dolo k vmene na poste ministra hospodrstva. Hak sa pta, i vie Malchrek nieo o Ruskovi. Malchrek tohto vea nevie. Od lena prezdia FNM Plechla, ktor stle patr k Ruskovi vie, e Rusko sa sprva udne. Hovoria o ponechan Repka a Ruskovej manelky v TV Markze. Malchrek sa stretol s prezidentom FNM SR Jozefom Kojdom. Malchrek mu povedal, e on nem zujmy v Bratislavskej teplrenskej, a.s. (BAT). Pre neho je len dleit aby z BAT odvolali Plechla a Ponevskho a aby neikanovali Malchrkovho brata (pravdepodobne zamestnanec BAT).

Ostatn veci okolo obchodov v BAT si m Kojda dohodn s budcim vlastnkom BAT, t.j. s Hakom. Dohodli sa, e si nebud robi problmy.

Hak odchdza 26.12.2005 na lyovaku do Franczska. Vrtil sa 2.1.2006 o 21.30 hod. Malchrek tie ide cez sviatky s rodinou na lyovaku do Rakska. Lia sa a odchdzaj. 5.1.2006 (Jirko Malchrek. Jaroslav Hak)

17.22 hod.-19.10 hod Na zaiatku rozprvaj cca 5 mint o lyovakch (Hak Franczsko, Malchrek Raksko). Malchrek sa pta Haka i bol lietadlom. Hak mu podrdene odpoved: o a do toho. Zanaj rozprva o materiloch, ktor predlo Malchrek na zasadnut vldy SR v 3. tdni v svislosti s privatizciou letsk v Bratislave a v Koiciach. Minister privatizcie Prokopovi usporiada v pondelok 9.1.2006 k privatizcii letiska tlaov konferenciu. Malchrek sa pta Haka, i je v svislosti s medilnymi atakmi voi privatizcii letiska Bratislava predseda SMERu Rbert Fico financovan konkurenciou alebo sa zoalel. Hak odpoved, e sa zoalel. Hak dva Ficove vyjadrenia o zruen privatizcie letiska do svislosti s odmietnutm zkaziek v energetike pre Miloa Stopku Euro-building (vi stretnutie Malchrek, Hak medzi 23.12.2005 a 26.12.2005). Hak to chpe ako otvoren tok Fica proti Penta Group. Hak u nad Ficom zlomil palicu. Hak sa s Ficom stretol v svislosti s odstpenm Maroa Kondrta (SMER) z privatizanej komisie na letisko. Fico mu sbil, e Pentu nebude napda a e bude len proti privatizcii letiska veobecne, o vzpt nedodral. Hak aj Malchrek s presveden, e Ficove vyjadrenia o zruen privatizcie letiska vyzneli pre Fica kontraproduktvne (znrodnenie). Hak si mysl, e jeho vzah s Rbertom Ficom skon otvorenm konfliktom (aa u pretiekla). Hak si mysl, e keby sa po parlamentnch vobch dostal ku moci Fico, tak ich (PENTU) bude trestne stha. Hak chce znii SMER. Chce zaloi BN zdruenie, do ktorho pred parlamentnmi vobami daj 20 30 mil. Sk na reklamn kampa proti Ficovi. Hak d 10 mil. Sk zo svojich vlastnch peaz. Hak si uvedomuje, e uvedenou kampaou me Smeru relne zobra maximlne 2% hlasov, ale stoj mu to za to, pretoe 2% mu by pri zostavovan budcej vldy kov. Hak rozprva Malchrkovi o naivite SDK vo vzahu k SMERu. SDK (Palacka) si mysl, e piati pravicov akcionri SMERu nedovolia SMERu v prpade zostavovania vldy po parlamentnch vobch zmeni pravicov reformy zrealizovan SDK. Hak hovor, e uveden predstava je

naivn, e pravicov akcionri SMERu potrebuj kradn, reformy s im ahostajn a naprklad Por urite rd vymen post ministra dopravy za napr. aj 80% da z prjmu. alou Palackovou nerelnou predstavou je, e po parlamentnch vobch kpia niektorch poslancov SMERu. Hak uvdza, e piati akcionri SMERu to maj dobre oetren (piati akcionri maj priamo po p poslancov, venuj sa aj ostatnm). Bud sa mono da kpi 1-2 poslanci ale urite nie 10 ako si mono mysl Palacka. Hak hovor, e o SMERe m urite lepiu predstavu ako vedenie SDK. Hak sa stretva s Flakom, s Porom, Glvom a aj s Ficom a vie ako rozmaj. Hak odovzdva Malchrkovi 600 tis. Sk pre BN chalanov. Projekt NPS (skratka pre Nov politick strana) Hak chce vedie Malchrkov nzor na projekt NPS. Diskutuj o politickej budcnosti Jirka Malchrka. Dochdzaj k zveru, e Malchrek m v podstate 3 monosti: prida sa k SDK, pozcia ministra v prpade zostavovania budcej vldy za asti SDK je nerelna, problematick pre Haka bude u len presadi v SDK Malchrka na miesto poslanca NR SR po om ani Malchrek neti. Malchrek hovor, e s Dzurindom nerob obchody a v podstate mu nem o ponknu. Malchrek sa sauje, e od Dzurindu sa nedokal iadnej vaky za to, e parlament funguje, aj ke cel robotu pri odvrten krzy urobili oni (Hak, Malchrek). Dzurinda sa od Malchrka ditancuje a pritom od Palacku vie o v prospech zachovania vldnej koalcie urobil Malchrek. Obchody s Dzurindom rob nepriamo (cez Palacku) Hak. Malchrek hovor, e jeho pozcia v SDK by mohla by lepia keby robil obchody priamo s Palackom, s ktorm by sa mohol zbli. Hak mu hovor, e konkrtne s Palackom by sa tak ahko nezblil. Hak hovor o Palackovi ako o studenom umku, s ktorm spolupracuje 6 rokov, urobil s nm 7-8 vekch obchodov a napriek tomu k ich zbleniu dolo a na poslednch 2 stretnutiach.

zaloi NPS, najlepia by bola monos, aby nov parlamentn strana zskala vo vobch nad 5% hlasov a dostala sa do parlamentu, o ale nevidia relne. V prpade prieskumov pred vobami na rovni 0,5 3% hlasov by mohli ponknu pred vobami fziu z SDK vmenou za pozciu v exekutve. Obidvaja sa ale obvaj aby projekt NPS nevyiel plne na smiech (Hak prirovnva k 0% hlasov Jaroslava Wolfa v minulch vobch). Hak navrhuje aby sa Malchrek na projekte NPS aj finanne podieal.

Malchrek hovor, e to zvis od toho, koko zarob na provzich vo funkcii ministra. Ak by zarobil 500 mil. Sk, tak na NPS d 50 mil. Sk. Ak zarob len 200 mil. Sk tak by finanne do projektu NPS neiel. Hak hovor, e si vie predstavi alternatvu, e cel NPS bude financova on (Hak). Obidvaja sa zhoduj v tom, e ak nezoen nov tvre, tak NPS bude nespen. Hak hovor, e za 10 mil. Sk ponkol funkciu v novej strane vevyslancovi SR pri E Maroovi evoviovi, s ktorm sa dobre pozn. evovi ponuku odmietol. Rozprva aj o prof. Sivkovi (vzdal sa nedvno funkcie v BAT po zverejnen jeho prepojen na Pentu), ktorho sa do politiky okrem neho snaili zska aj Dzurinda a Fico. Hak hovor, e PENTA m v zsade 2 motivcie na nov politick stranu: chce ukradn hlasy najm SMERu a chce od novej strany pozciu ministra zdravotnctva. Hak u m pripravench 6 ud, z ktorch vyberie ministra zdravotnctva. Hak si mysl, e v novej vlde bude vemi ak kpi si funkciu ministra zdravotnctva, a preto potrebuje vlastn stranu. Rozoberaj smerovanie NPS, ktor by mala by strana stredu, pragmatick a nemala by sa profilova ako pravicov, resp. liberlna strana ako chce minister kultry Tth (tie s nm v novej strane rtaj). Tto strana by mala ubera percent najm SMERu. Hovoria tie o monej medilnej komunikcii. Rozoberaj, akm spsobom dosiahla Martinkov a Slobodn Frum (SF) tak medilny priestor. Hak Malchrkovi vysvetuje ako sa d za mal prostriedky urobi relevantn politick strana. SF je jednoosobov strana z hadiska predstaviteov (Martinkov) a aj z hadiska financovanie (Peter Luke). Poda Haka dal majite Slobodnho Fra Peter Luke na chod SF zatia len cca 10 mil. Sk. Luke je obrovsk id a vetkch v SF dr nakrtko. Medilny priestor v televzii JOJ a TA3 pre Martinkov zskal Luke pravdepodobne zadarmo po dohode s Kmotrkom, s ktorm m dobr vzahy. Medilny priestor v ostatnch mdich pre Martinkov je pre Haka zhadou. Vysvetuje si to tm, e Martinkov je vrazn a konfliktn ena, o priahuje mdi. Debatu o NPS uzatvra Hak s tm, e projekt je vemi rizikov, on me prs o vloen peniaze, Malchrek o svoju tvr (prirovnva k Ivanovi imkovi). Hak ver projektu NPS na 40%, Malchrek na 30%. Zhodli sa, e v krtkom ase bude potrebn urobi konen rozhodnutie i do projektu NPS s alebo nie. Hovoria o nerelnej a dlhotrvajcej monosti zmeny medilneho imidu Malchrka, priom Malchrek by musel Pente kodi. Hak odbo a hovor o jeho npade rozri informciu, e Hak je s Ficom v konflikte len naoko a po vobch chc spolu robi. Prihlsenm sa Haka k Ficovi by mu Hak mohol najlepie kodi. Prispievaj k tomu aj faktory ako veobecne znma skutonos, e Penta dala v minulosti SMERu nejak peniaze (oficilne 1 mil. Sk). Malchrek navrhol monos, e by pri vyjednvan z BN Rusom, zastupujcim Rusneft, ktor ide kpi Transpetrol dohodli, aby bol Malchrek po parlamentnch vobch predseda predstavenstva, resp. prezident Transpetrolu (podobne ako bval nemeck kancelr Schroder v

spolonom podniku s Rusmi). Hak to vid ako relne, Rusovi to bude jedno kto tam bude, ale nedalo by sa to zmluvne po prvnej strnke zarui (jedine cez vlastn zmenku). Malchrek by sa okrem funkcie v Transpetrole venoval svojim investcim, ktor bude rozvja z peaz za provzie vo funkcii ministra. Hak m u pre neho pripraven jeden zaujmav investin projekt. Malchrek hovor Hakovi, e sa nhodne v hoteli stretol s Martinom Romanom (generlny riadite EZ). Roman mu povedal, e ete nezloili zbrane a chc zvrti privatizciu Slovenskch elektrrn v ich prospech. Malchrek mu povedal, e privatizcia v prospech ENEL sa ned zvali len na Ruska, e by to musel zvali na cel vldu, ktorej je sasou, a preto Malchrek nevid priestor na revziu rozhodnutia vldy o privatizcii SE. Malchrek hovor o namyslenosti Romana na rozdiel napr. od Haka, ktor sa dr pri zemi. Hak hovor, e je to dan kultrou ak si vo firme zaved. V Pente maj kultru sprvania sa k zamestnancom ako k partnerom. Malchrek sa pta ako m rozdeli provziu 2,5 mil. Sk od Ballymore Properties za t cestu (vstavba na nbre v zne Pribinova pri novostavbe Nrodnho divadla). Hak mu rad da Zoltnovi Vargovi 200 tis. Sk a zvyok rozdeli na polovicu medzi Malchrka a ministra kultry Frantika Ttha. Vchodoslovensk energetika VSE Hak dohodol stretnutie s predsedom predstavenstva a generlnym riaditeom VSE Hansom Giestingom (zstupca nemeckho akcionra RWE Energy) ohadne provzie za doprivatizciu zvynch akci VSE na tvrtok 12.1.2006. Hak sa dohodol s Joom Juricom, e materil o privatizcii VSE na rokovanie vldy 11.1.2006 zaradia (aj ke pvodne uvaovali o jeho pozdran vi stretnutie Malchrek, Hak medzi 23.12.2005 a 26.12.2005). Giestingovi na stretnutiach naznaia, e sce materil cez vldu preiel, ale to ni neznamen a e km nezaplat provziu, tak predaj bude blokovan na FNM, ktor nebude vo veci kona. Vo tvrtok 12.1.2006 m Giesting o 11.00 hod. najprv stretnutie na FNM (Jozef Jurica riadite sekcie prpravy a realizcie predajov FNM), potom o 16.00 stretnutie s Hakom a nakoniec o 17.00 stretnutie s Malchrkom. Vetci traja mu nepriamo diplomatickm jazykom bud komunikova vyie spomenut poiadavku na provziu minimlne vo vke 1 % z objemu obchodu (200 mil. EUR). Aby to nevyzeralo ako vypaovanie, Hak m na stretnutie s Giestingom pripraven alie dve zstupn tmy ako kamufl mon partnerstvo VSE a Penta Group pri privatizcii Koickej teplrne TEKO (aj ke ich u raz VSE odmietli a Penta a aj VSE chc s do privatizcie TEKO sami, resp. VSE mono s SPP) a projekt

novho Paroplynovho cyklu (PPC) v Koiciach (pvodne chcela Penta zrealizova projekt s U.S. Steel, ktor ale do toho s Pentou nechce s, chce si to postavi sm). Malchrek sa pta Haka i poda jeho nzoru bud Nemci (RWE Energy) ochotn zaplati provziu. Hak je presveden, e no, e pri prvotnej kpe 49% akci VSE s nimi neboli problmy a provziu zaplatili (dohodu o provzii s nimi vtedy robil vtedaj ttny tajomnk MH SR Jn Sabol). Hak hovor, e jedinm prpadom, ke mal problmy so zaplatenm provzie za cel jeho biznis kariru bol taliansky ENEL pri privatizcii Slovenskch elektrrn. Hak hovor veobecne o svojej privatizanej taktike oslovenia celej konkurencie s ponukou na spoluprcu s cieom vytiahnu z konkurencie o najviac informcii. Tto taktiku u niekokokrt spene pouil. Poradca na predaj zvynch balkov vetkch troch rozvodnch zvodov a Stredoslovensk energetika SSE Provzia za Poradcu na predaj zvynch balkov vetkch troch rozvodnch zvodov a za SSE je v poriadku. Nie s iadne problmy a procesy beia tak ako bolo dohodnut na predchdzajcich stretnutiach (vi stretnutia Malchrek, Hak 15.12.2005 a medzi 23.12.2005 a 26.12.2005).

Slovensk elektrrne, a.s. (SE) Hak hovor o verajom stretnut s Testim (ENEL) ohadne privatizcie SE a problematickch zmlv so Slovalco a GovCo. (vi stretnutia Malchrek, Hak 15.12.2005). Vo veci monej provzie za stup Malchrka zastupujceho tt voi ENELu pri rokovaniach zatia vrazne nepokroili. Zujem Penty je vhodne preda PPC Slovenskm elektrram (ENELu). Hak vysvetuje Malchrkovi teriu istej sasnej hodnoty (Net Present Value) PPC. V Penta Group pri vpote istej sasnej hodnoty investinch projektov pouvaj diskontn sadzbu 30% p.a., o je minimlna hranica ziskovosti investinch projektov Penty. Hak to dokumentuje na prklade PPC, ke pre neho predaj PPC za 3,7 mld. Sk od hocijakho inho zujemcu v sasnosti m vyiu cenu ako 5 mld. Sk za predaj na konci roku 2006 pre SE (ENEL). Malchrek nechpe princp istej sasnej hodnoty. Hak vysvetuje Malchrkovi, e chce sasn problmy so zmluvami SE so Slovalco a GovCo vyui na navenie ceny za PPC. Bez ohadu na to i sa

podar navi cenu za PPC z titulu stupkov Malchrka pri zmluvch SE s Slovalco a GovCo, Malchrek dostane nejak provziu, pretoe na projekte PPC dlhodobo participoval. Otzna je len vka Malchrkovej provzie. Ak sa im s ENELom podar dohodn navenie ceny za PPC z titulu stupkov Malchrka pri zmluvch SE s Slovalco a GovCo, vina z tohto navenia pjde Malchrkovi. Pre Malchrka je tak mimoriadne zaujmav navenie ceny PPC u len napr. o 100 mil. Sk na 5,1 mld. Sk. Malchrek sa s Hakom dohodol, e sa niekedy cez weekend stretn s Contim (prezident ENEL) v nejakom hoteli vo Viedni. Obvaj sa aby to nevypadalo ako poadovanie vpalnho a maj obavy z povahy Talianov, ktor odmietaj provzie. Chc aby to vyznelo ako lskavos za lskavos a nie ako obchod za obchod. Hovoria aj o monosti pomc ENELu pri schvaovan potrebnej energetickej legislatvy v NR SR. Malchrek na zver poloartom navrhuje monos zrui privatizciu SE v prospech ENELu a preda SE EZu. Hak hovor, e keby teraz ponkli EZu PPC za 6,5 mld. Sk s tm, e zruia privatizciu SE v prospech ENELu, tak by to EZ hne kpil, ale je otzne i by Malchrek s Hakom dokzali relne presadi zruenie privatizcie SE v prospech ENELu a privatizciu SE v prospech EZ by u do konca volebnho obdobia nestihli. Lia sa a odchdzaj. 6.1.2006 (Jirko Malchrek. Jaroslav Hak)

15.57 hod.-18.42 hod. Na zaiatku rozprvaj o zdravotnch problmoch (Malchrka seklo v kroch), udriavan hmotnosti a o plese v opere. Hak rozprva veobecne o nemonosti odhadn ceny energie do budcnosti. Ako prklad uvdza, e oni uvaovali na tento rok s cenou el. energie okolo 30 EUR za 1 MWh a v skutonosti bola okolo 40 EUR. Uveden rozdiel urob v hodnote BAT 400 mil. Sk, o me by rozhodujce pri stanovovan vky ponk na privatizciu teplrn. PENTA si na analzu vvoja cien energi najala BN extern firmu, ktorej teraz zaplatil Hak 8 mil. Sk. Minul rok PENTA z titulu nesprvnych odhadov cien el. energie, tepla, ropy a kurzov stratila 150 mil. Sk. Zanaj prechdza pripraven agendu: Projekt NPS (skratka pre Nov politick strana) Hak hovor, e keby mali na NPS 3-4 roky tak projekt NPS poda jeho nzoru vyjde. Hlavnm problmom je, e im zostva len 8 mesiacov do volieb. Malchrek hovor, e by v novej strane chcel ma prvo veta. Malchrek sa obva problmov v komunikcii s ministrom kultry Frantikom Tthom (tie m by v novej strane). Hak navrhuje aby bol Malchrek v NPS ed eminencia. Malchrek si pochvauje komunikciu ohadne NPS s Jozefom pirkom z Penty. Hak vysvetuje Malchrkovi systm fungovania spoluprce v Pente: aj ke on vlastn 32,2% akci Penty

a Jozef pirko 1,08% akci tak ho berie ako seberovnho a v investinej komisii aj v dozornej rade Penty maj kad jeden hlas. Malchrek vysvetuje, e by na uie vedenie NPS mali ma pky aby ich vedeli ukorova a aby im nerobili problmy. Hovor, e s v plne inej pozcii ako on. Malchrek a Hak mu projektom NPS strati peniaze (Penta) a tvr (Malchrek), km minister kultry Frantiek Tth nem o strati a Jaroslav Reznk a Peter Kuba bud za NPS platen a v prpade nespechu NPS mu robi okovek in. Predsedu NPS ete stle nemaj (zd sa, e od Rybnka ako predsedu NPS upustili). Dohodli sa, e si k tomu ete v nedeu o tvrtej sadn s Joom pirkom. Slovensk elektrrne. a.s. (SE) Aj v predstavenstve a aj v dozornej rade SE je u schvlen projekt informanho systmu pre GovCo, a s. za 170 mil. Sk, ktor dod americko-izraelsk firma NESS Technologies. Obchod riadil za Pentu Peter Benedikt. Provzia z obchodu na rozdelenie je 21,5 mil. Sk. Hak to pvodne plnoval rozdeli na tretiny (Vilgi, Malchrek, Groaft) ale nestihol to oznmi Vilgimu a Groaftovi. Hak sa pta Malchrka i m da vetko Malchrkovi, alebo ako prejav dobrej vle daj nieo aj Vilgimu a Groaftovi. Malchrek sa pta i to nie je lacn gesto. Hak reaguje, e teda vetko pjde Malchrkovi. Hak uznva, e Vilgi by takto gesto neocenil (myslel by si, e Malchrek m z toho 50 mil. Sk). V predstavenstve SE prelo u obstarvanie informanho systmu za 390 mil. Sk, v ktorom m vyhra SAP (vi stretnutia Malchrek, Hak z 15.12.2005 a medzi 23.12 a 26.12.2005). Malchrek m dosta z obchodu provziu 25 mil. Sk. Hak nevie ak je celkov rozpoet na provzie v tomto obchode, ale participuj aj Maari. 25 mil. Sk pre Malchrka je ale poda Haka primeran. Hak mal s obchodom nejak problmy. Musel sa 5 6 krt stretn s Michalom Lazrom, ktor k nemu v stredu alebo tvrtok pred Vianocami priviedol aj generlneho riaditea SE Rapka. Rapk chcel od Haka pou, e s obchodom nebud v dozornej rade SE problmy. Hak mu potvrdil, e pokia to bude do 400 mil. Sk a bud osloven traja dodvatelia, tak problmy nebud. Hak hovor Malchrkovi, e na rozdiel od vyie spomenutho obstarvania informanho systmu pre GovCo, a.s., ktor prebehol bez problmov, mu by v obstarvan cez SAP ete nejak problmy a obchod sa nemus podari. Hak vystrha Malchrka aby cez svoje prvomoci netlail na realizciu obchodu, pretoe sa to me obrti proti nemu. Obchod zatia nechaj i svojm ivotom a uvidia o sa z toho vyvinie. Hak vytvoril 4 lenn pracovn skupinu (Sekerka, Lorincz, ktorho chc da do GovCo, a.s., BN lovek z VJE ktor ale pracuje pre Haka,

BN prvnik). Uveden skupina dostva od predsedu DR SE uboa evka (Malchrkov poradca pre privatizciu, ktorho dosadil Hak) vetky materily, ktor maj prejs predstavenstvom a dozornou radou SE a vyhodnocuje ich. Vetky dokumenty posiela uveden skupina na vedomie aj Hakovi. Hak dal pokyn zastavi vetky obchody v SE nad 30 mil. Sk. Za posledn mesiac tam boli pripraven obchody za cca 2 mld. Sk. Vinou ilo o obchody podpredsedu predstavenstva Miroslava Wollnera (SMK, Vilgi). Hak hovor, e sa mu hne prihlsil Vilgi a dohodli si stretnutie na tvrtok 12.1.2006. Hak vysvetuje Malchrkovi celkov situciu v SE. V SE je mafia niekokch desiatok ud, ktor dlhodobo navzjom spolupracuj (predstavenstvo SE (najm Wollner), rad jadrovho dozoru, dodvatelia-VJE, koda Praha, Siemens at.). Vymaj vek investcie, z ktorch potom cez dodvateov ber provzie. V SE bude vemi ak vklini sa medzi nich a nemu vystupova prli aktvne, pretoe sa to me obrti proti nim. Nemu si naprklad dovoli natvrdo poadova provzie za obchody, pretoe by mohli by obvinen z vypaovania, resp. by na nich mohol by nasaden agent-provokatr, o by im mohlo zlomi krk. Hak navrhuje taktiku zastavi relevantn obchody a aka na ponuky. Hak potvrdzuje vmenu predstavenstva SE (Rapk, ujansk, Ponca) za osoby v zmysle predchdzajcich dohovorov (vi stretnutia Malchrek, Hak z 15.12.2005 a medzi 23.12 a 26.12.2005). Obsadenie orgnov SE m pre Haka hodnotu najm z hadiska predaja Paroplynovho cyklu Slovenskm elektrram. Po rozren predstavenstva na 7 lenov a dosaden 5 lenov predstavenstva SE ENELom v jli auguste 2006 tam zostan za tt ete 2 lenovia. Po parlamentnch vobch je v oktbri, resp. novembri 2006 pravdepodobn vmena uvedench 2 lenov predstavenstva za tt Hak potrebuje, aby od jla augusta 2006 do oktbra 2006 zostali v predstavenstve SE 2 lenovia za tt, ktorm me dverova a ktor zahlasuj za kpu PPC Slovenskmi elektrrami. Hak mus zrealizova predaj PPC tesne po parlamentnch vobch, pretoe predtm by to bolo zneuit v predvolebnej kampani (sasn vlda nechala Pente na privatizcii PPC -zarobi 4 mld. Sk) a neskr by mohli by problmy s novmi lenmi predstavenstva SE, ktor bud dosaden novm ministrom hospodrstva. Hak sa tie obva monch problmov po parlamentnch vobch ak by bol vo vlde Fico. Hak hovor, e predaj PPC Slovenskm elek