UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE

PEDAGOGICKÁ FAKULTA

ROZVÍJANIE INFORMAČNÝCH KOMPETENCIÍ ŽIAKOV

4. ROČNÍKA ZÁKLADNEJ ŠKOLY VYUŽÍVANÍM DIGITÁLNYCH

TECHNOLÓGIÍ

Autoreferát dizertačnej práce

Nitra 2015 Mgr inż. Elżbieta Cygnar

3

UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE

PEDAGOGICKÁ FAKULTA

ROZVÍJANIE INFORMAČNÝCH KOMPETENCIÍ ŽIAKOV

4. ROČNÍKA ZÁKLADNEJ ŠKOLY VYUŽÍVANÍM DIGITÁLNYCH

TECHNOLÓGIÍ

Autoreferát dizertačnej práce

Mgr inż. Elżbieta Cygnar

na získanie akademického titulu „philosophiae doctor”, v skratke “PhD.”

v študijnom programe:

Didaktika odborných technických predmetov

študijný odbor:

1.1.10 Odborová didaktika

Nitra 2015

4

Dizertačná práca bola vypracovaná v externej forme doktorandského štúdia na

Katedre techniky a informačných technológií Pedagogickej fakulty Univerzity

Konštantína Filozofa v Nitre.

Predkladateľ: Mgr inż. Elżbieta Cygnar

Školiace pracovisko: Katedra techniky a informačných technológií

Pedagogická fakulta UKF v Nitre

Dražovská cesta 4

949 74 Nitra

Školiteľ: doc. PaedDr. Mária Vargová, PhD.

Katedra techniky a informačných technológií

Pedagogická fakulta UKF v Nitre

Dražovská cesta 4

949 74 Nitra

Školiteľ – špecialista: doc. Henryk Noga, PhD.

Instytut Techniki UP

ul. Podchorążych 2

30-084 Krakow

Poľsko

Oponenti:

Autoreferát bol rozoslaný dňa .............................................................................

Obhajoba dizertačnej práce sa koná dňa ............................. o ................. hodine

pred komisiou pre obhajobu dizertačnej práce v študijnom programe Didaktika

odborných technických predmetov, študijný odbor 1.1.10 Odborová didaktika na

Pedagogickej fakulte UKF v Nitre.

Predseda odborovej komisie: prof. Ing. Tomáš Kozík, DrSc.

Katedra techniky a informačných technológií

Pedagogická fakulta UKF v Nitre

Dražovská cesta 4, 949 74 Nitra

5

OBSAH

ÚVOD........................................................................................................................

1. ŠTRUKTÚRA DIZERTAČNEJ PRÁCE.........................................................

2. METODOLÓGIA VÝSKUMU..........................................................................

2.1 Výskumné problémy.....................................................................................

2.2 Cieľ výskumu................................................................................................

2.3 Oblasť výskumu a výskumný súbor..............................................................

2.4 Rozvíjanie informačných kompetencií žiakov 4. ročníka základnej školy –

analýza založená na vykonaných štúdiách.................................................

2.5 Hodnotenie informačných kompetencií žiakov 4. ročníka základnej školy

podľa názoru učiteľov a ich aktivity pre rozvoj týchto kompetencií u

žiakov tejto vekovej kategórie – analýza grafov na základe vykonaných

prieskumov.................................................................................................

2.6 Názory žiakov 4. ročníka základnej školy na rozsah ich počítačových

zručností - analýza na základe štúdií rozdelených podľa tried v danej

základnej škole...........................................................................................

3. ZÁVERY Z ANALÝZY VÝSKUMU................................................................

4. PEDAGOGICKÝ EXPERIMENT VO VYBRANEJ ZÁKLADNEJ

ŠKOLE..................................................................................................................

5. ZÁVERY Z PEDAGOGICKÉHO EXPERIMENTU......................................

ZHRNUTIE A ZÁVERY..........................................................................................

SUMMARY AND CONCLUSIONS........................................................................

VÝBER POUŽITÝCH LITERÁRNYCH ODKAZOV.........................................

PREHĽAD AUTORSKÝCH PUBLIKÁCIÍ K TÉME DIZERTAČNEJ

PRÁCE.......................................................................................................................

6

ÚVOD

Vývoj masmédií a významný technický pokrok viedli k situácii, v ktorej

kontakt s informačnými technológiami sa prejavuje už od útleho veku. Počítače,

internet ako aj televízia sú v súčasnosti veľmi potrebnými nástrojmi v rukách

človeka. Žiaci už od najmladších rokov sa oboznamujú zo svetom masmédií, ktoré

majú na nich vplyv a formujú ich myslenie. Internet ako aj rôzne vzdelávacie

programy sú v dnešnej dobe pre žiakov ľahko dostupné. Mladí ľudia sú v kontakte

s novými technológiami v školskom prostredí, ale aj mimo neho. Informačné

technológie sú teda akýsi druh vzdelávacích médií, ktoré sa využívajú v systéme

vzdelávania žiakov v súčasnej dobe. Mladí ľudia často a hlavne ochotne používajú

počítače. Veľmi radikálne sa mení prístup k vedomostiam a vzdelávaniu. Dnešní

žiaci sa viditeľne líšia od žiakov z 80. rokov minulého storočia.

V súčasnej dobe môžeme pozorovať integračný jav medzi žiakmi a ich

vzájomnou komunikáciu prostredníctvom informačných a komunikačných

technológií. Vplyv multimediálnych technológií na žiakov školskom veku sa stal

predmetom rastúceho záujmu medzi učiteľmi a rodičmi žiakov. Technologický

pokrok a jeho vplyv na žiakov má neustále rastúcu tendenciu, pretože stále rastie

počet nových zariadení, ktoré sú k dispozícií žiakovi.

V školskom roku 2009/2010 bolo na základných školách v Poľsku

zavedené vyučovanie informatiky. V rámci realizácie tohto predmetu sa v školách

objavili problémy spojené so slabou ponukou vzdelávacieho softvéru a učebníc.

Ale aj napriek tomu sa tento predmet stal významnou súčasťou školského

vzdelávania. Treba si všimnúť aj jeho hodnotu /dôležitosť/, ktorou poskytuje

príležitosti pre rast vzdelávacích možností žiakov v Poľsku. Počítačové

a informačné schopnosti vedú k lepším znalostiam o využití počítačov a internetu

na získavanie a rozvíjanie základných zručností, ako je samoštúdium, vedomé

7

a správne využívanie zdrojov s cieľom získavať a rozširovať svoje vedomosti.

V súčasnej dobe je preto potrebné usilovať sa o to, aby ku gramotnosti v oblasti

počítačových a informačných technológií boli žiaci vedení už v počiatočnom

procese výchovy a vzdelávania, teda v ranom školskom veku. Predpokladáme, že

vyučovanie informatiky bude vykonávané systematickým spôsobom, bez

opakovania rovnakého obsahu v rôznych fázach vzdelávania.

Cieľom dizertačnej práce je zaoberať sa podmienkami vhodnými pre

rozvoj informačných kompetencií žiakov na základnej škole, konkrétne so

zameraním na žiakov 4. ročníka základnej školy. V experimentálnej časti zistiť, do

akej miery žiaci používajú svoje schopnosti v individuálnej a skupinovej práci,

s využitím multimédií. V rámci riešenia dizertačnej práce zamerať sa na analýzu

vývoja informačných technológií, ktoré vplývajú na rozvoj žiakov v 4. ročníku

základnej školy.

Rozvíjaním informačných kompetencií žiakov primárneho vzdelávania

a edukáciou v oblasti využívania digitálnych technológií sa žiaci pripravia pre

život v informačnej spoločnosti. Predpokladáme, že táto skutočnosť bude pre nich

inšpiráciou k získavaniu nových informácií, a že sa zopakuje obdobie, keď poľskí

žiaci budú na popredných miestach vo svete, čo sa týka vedomostí a znalostí ako aj

ich správneho využitia pri príprave na budúce povolanie.

8

1. ŠTRUKTÚRA DIZERTAČNEJ PRÁCE

Úvod……………………………………………………………..…..........7

1. Kompetencie učiteľa ako kľúčová kategória vzdelania učiteľa

............…………………………………………………………..........9

1.1 Kompetencie – definície……………………………….......…...10

1.2 Vývoj kompetencií učiteľov predmetov informatiky .................12

1.3 Formovanie interkultúrnych kompetencií …………..…........…15

1.4 Vzdelávacie a komunikačné kompetencie dnešného učiteľa

...........…………………….……………………………......…...18

1.5 Informačné a mediálne kompetencie učiteľa……....…...............21

2. Náplň informatiky v učebných osnovách tried 4. – 6. základnej

školy vzhľadom na problematiku rozvoja informačných

kompetencií..…..........................………………….………......……23

2.1 Počítače a multimédia vo všeobecnom vzdelávaní žiakov

ročníkov 4. - 6. základných škôl.............……………........………...27

2.2 Vyučovanie informatiky vo vzdelávaní žiakov 4. ročníka

základnej školy, ako aj vzdelávanie v 4. ročníku podporované

informačnými technológiami.......................…………………..........30

2.3 Účinnosť vyučovania informatiky v 4. ročníku základnej

školy..........................................………………………….....………31

3. Experimentálna cesta – Metodológia výskumu……….….......……32

3.1 Odôvodnenie výberu danej témy.…………………..........……..32

3.2 Výskumné problémy...……...………………………........……..32

3.3 Predmet a skúšobné metódy ……………………………............34

3.4 Oblasť výskumu a študijná skupina…......................................…36

9

3.5 Ako rozvíjať informačné kompetencie žiakov 4. ročníka základnej

školy? – analýza založená na prevedených štúdiách…….………............36

3.6 Hodnotenie informačných kompetencií žiakov 4. ročníka základnej

školy. Opatrenia učiteľov zamerané na rozvoj informačných

kompetencií……………………………………………………......…….38

3.7 Aké sú názory žiakov 4. ročníka základnej školy na ich počítačové

schopnosti? – analýza na základe výskumu..…....…................................43

3.8 Závery výskumu v uvedených základných školách – mestá Krakow a

Nowy Sącz……………………………………......……..…………….…77

3.9 Pedagogický experiment vykonaný v dvoch triedach 4. ročníka na

Základnej škole č. 159 Sióstr Urszulanek Unii Rzymskiej v Krakowe

………………...........................................................................................78

3.10 Závery z výskumu po vykonanom experimente v Základnej škole č.

159 Sióstr Urszulanek Unii Rzymskiej v Krakowe ..………....................87

ZHRNUTIE A ZÁVERY...............………………………………….....….…...88

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV.…………….......................90

PRÍLOHY..………………………………………………………......................98

Dotazník č. 1.……………………………………………………........….99

Dotazník č. 2….…………………………………………………...........102

Dotazník č. 3….………………………………………………........…...104

10

2. METODOLÓGIA VÝSKUMU

2.1 Výskumné problémy

Pri riešení dizertačnej práce sme si stanovili hlavný problém a špecifické

problémy.

Hlavný problém:

Ako sa rozvíjajú informačné kompetencie žiakov 4. ročníka základnej

školy?

Špecifické problémy:

Ako učitelia predmetu informatika posudzujú informačné kompetencie

žiakov 4. ročníka základnej školy?

Aké sú názory žiakov 4. ročníka základnej školy na ich počítačové

schopnosti?

Akými opatreniami učitelia pomáhajú k rozvíjaniu informačných

kompetencií žiakov 4. ročníkov základnej školy?

2.2 Cieľ výskumu

Cieľom výskumu dizertačnej práce je analýza vplyvu multimediálnych

technológií na rozvoj žiakov v 4. ročníku základnej školy. Výber témy sa opiera

o skutočnosť zohľadniť rozvoj počítačových schopností a zručností uvedenej

skupiny žiakov, ako aj ich oboznámenie sa s počítačovým prostredím a virtuálnym

svetom. Na základe vykonaného výskumu môžeme potvrdiť vplyv moderných

technológií a objavov na žiakov tejto vekovej kategórie.

11

Dizertačná práca predstavuje spracovanie problematiky zameranej na

počítačové schopnosti a zručnosti žiakov 4. ročníka s využitím informačných a

komunikačných technológií, ktoré sú významné pri edukácii. Realizácia tejto

tematiky má priniesť dôkazy o tom, že hodiny informatiky sú príležitosťou pre

mladých Poliakov na účinné uplatnenie sa v informačnej spoločnosti. Je preto

potrebné určiť kompetencie žiaka 4. ročníka základnej školy, ktorý bude využívať

multimediálne technológie v počiatočnej fáze vzdelávania.

2.3 Oblasť výskumu a výskumný súbor

Výskum bude vykonávaný na základných školách (ZŠ) v mestách Nowy

Sącz a Krakow ako aj v obci Chełmiec v 4. ročníku a bude sa vykonávať

v priebehu vyučovacích hodín informatiky. Pre výskum sa použili dve skupiny.

Učitelia informačných technológií, ktorí v prvom prieskume predložia stanoviská

k vedomostiam, zručnostiam a kompetenciám žiakov tejto vekovej kategórie a v

druhom prieskume názory na opatrenia prijaté s cieľom rozšíriť vyššie uvedené

kompetencie u žiakov 4. ročníkov základných škôl. Druhú skupinu tvoria žiaci 4.

ročníka základnej školy, u ktorých budú hodnotené vedomosti a zručnosti pri práci

s počítačom. Pre potreby výskumu budú pripravené: dotazníky pre žiakov aj

učiteľov. Súhrnné údaje budú analyzované a porovnávané a následne v jednej zo

škôl vo vybranej triede bude zavedená premenná, na základe ktorej bude

prevedený pedagogický experiment.

2.4 Rozvoj informačných kompetencií žiakov 4. ročníka ZŠ - analýza založená na

vykonaných štúdiách

Analýza bola vykonaná v štyroch základných školách a v deviatich

štvrtých ročníkoch. Vybrané základné školy sú: Základná škola č. 159 Sióstr

12

Urszulanek Unii Rzymskiej [Rádu sv. Uršule] v Krakove, Základná škola č. 47

v Krakove, Základná katolícka škola Kňaza Franciszka Blachnickiego Nowy Sącz

a Združenie škôl Mikołaja Kopernika [Mikuláša Kopernika] v obci Chełmiec.

V prieskumoch sa zúčastnilo 189 respondentov (žiaci 4. ročníkov základnej

školy), z toho bolo 87 dievčat a 102 chlapcov. V tom istom prieskume bolo

zúčastnených 35 učiteľov.

Analýza bola uskutočnená dotazníkom pre žiakov vo vyššie uvedenej

vekovej kategórii, ktorý obsahoval 12 otázok s možnými odpoveďami: áno, nie,

neviem, a taktiež dotazníkom pre učiteľov. Prvý dotazník obsahoval dve časti. Jeho

I. časť sa týkala príslušných vedomostí a zručností žiakov a II. časť sa týkala

kompetencií, ktoré majú mať žiaci podľa názoru učiteľov. Druhý dotazník

pozostával z jednej časti, týkajúcej sa opatrení prijatých učiteľmi predmetov

informatika na základnej škole, s cieľom rozširovania informačných kompetencií

žiakov 4. ročníka základnej školy. O problematike, ktorou sa zaoberá uvedená

práca, som taktiež diskutovala s učiteľmi, ktorí vyučujú predmet informatika.

Z vykonaných štúdií, ktorých výsledky prezentujeme vo forme stĺpcových grafov

vyplýva, že žiaci tejto vekovej kategórií majú a rozvíjajú svoje schopnosti

v oblasti obsluhy počítačov (informatiky). Výsledky sú potvrdené učiteľmi týchto

predmetov. Väčšina opýtaných žiakov nemá problém s prácou na počítači, čo

zohľadňuje úroveň nadobudnutých vedomostí a zručností. V dotazníkoch žiaci

vyhlasujú, že poznajú komunikáciu prostredníctvom e-mailov, vedia vyhľadávať

potrebné informácie z internetu, vytvárať texty, kresby, animácie, spolupracovať

s ostatnými pomocou počítača, ako aj využívať počítač pre rozširovanie svojich

znalostí a záujmov.

13

Získané výsledky ukazujú veľmi dobrú orientáciu žiakov 4. ročníkov

základnej školy v oblasti problematiky súvisiacej s informatikou (počítačmi).

Väčšina žiakov taktiež tvrdí, že má rada hodiny informatiky.

Z odpovedí učiteľov môžeme dospieť k záveru, že žiaci radi získavajú

nové poznatky, kladú rôzne otázky a chcú rozširovať svoje znalosti a obzory v tejto

problematike. Učitelia pripravujú veľa aktivít, ktoré majú žiakom pomôcť pri práci

s počítačom a internetom, a ktoré budú opísané v nasledujúcej časti.

2.5 Hodnotenie informačných kompetencií žiakov 4. ročníka základnej školy

podľa názoru učiteľov a ich opatrení pre rozvoj informačných kompetencií u

žiakov danej vekovej kategórie – analýza grafov na základe vykonaných

prieskumov

Analýza bola vykonaná na základe vyhlásení a dotazníkov vyplnených

učiteľmi. Prvý dotazník sa skladal z dvoch a druhý z jednej časti. Prvá časť

dotazníka č. 1 sa týkala vedomostí žiakov a druhá kompetencií, ktoré žiaci 4.

ročníka základnej školy majú podľa názoru učiteľov. Druhý dotazník sa skladal

z otázok a opatrení prijatých učiteľmi informatiky s cieľom rozširovať

kompetencie žiakov 4. ročníka základnej školy vo vyššie uvedených školských

zariadeniach.

14

0

5

10

15

20

25

30

35

1 2 3 4 5 6 7

Ilość

bad

anyc

h o

sób

Pytania ankietowe dla nauczycieli

TAK

NIE

NIE WIEM

Graf 1 Vedomosti žiakov 4. ročníka základnej školy v oblasti informatiky

(počítačov) podľa názoru učiteľov týchto predmetov

Na grafe prvej časti dotazníka č. 1 sú prezentované výsledky prieskumu

vedomostí žiakov. Vodorovná os - 7 otázok, ktoré boli položené v prieskume pre

učiteľov (dotazník je uvedený ako príloha práce), zvislá os - počet opýtaných

učiteľov predmetu informatika na základnej škole.

Z analýzy grafu vyplýva, že podľa väčšiny učiteľov vyučujúcich predmet

(otázky č. 1, 2, 3 - modré stĺpce), žiaci majú potrebné vedomosti. Tieto vedomosti

sú sústredené do oblasti bezpečnej práce s počítačom, komunikácie

prostredníctvom e-mailu, vyhľadávania a výberu informácií z rôznych zdrojov

pomocou internetu. Len niekoľko učiteľov odpovedalo, že žiaci nemajú potrebné

vedomosti alebo nevedia či ich majú (červené a zelené stĺpce na grafe). Podľa

väčšiny učiteľov žiaci majú tiež vedomosti, ako vytvoriť výkresy, animácie, text,

ako prijímať rozhodnutia s pomocou počítača, a tiež ako riešiť jednoduché

15

problémy (otázky č. 4, 5,6, 7 - modré stĺpce). Väčšina opýtaných učiteľov taktiež

uvádza, že žiaci tejto vekovej kategórie sú schopní používať internet pre potreby

iných vyučovacích predmetov, rovnako aj pri rozvíjaní svojich záujmov. Iba

niektorí učitelia nevedia či žiaci majú takéto vedomosti, čo je znázornené v grafe

zeleným stĺpcom. Dokonca ešte menšia časť učiteľov tvrdí, že žiaci nezískali

takéto znalosti.

0

5

10

15

20

25

30

35

1 2 3 4 5 6

Ilość

bad

anyc

h o

sób

Pytania ankietowe dla nauczycieli

TAK

NIE

NIE WIEM

Graf 2 Kompetencie žiakov 4. ročníka základnej školy v oblasti informatiky,

podľa názoru učiteľov vyučujúcich tieto predmety

Graf druhej časti dotazníka č. 1 znázorňuje výsledky prieskumu kompetencií

žiakov. Vodorovná os - 6 otázok, ktoré boli položené v dotazníku pre učiteľov

(dotazník je uvedený ako príloha práce), zvislá os - počet testovaných osôb,

v tomto prípade učiteľov predmetu informatika na základnej škole.

16

Analýzou materiálov je potvrdené, podľa názoru učiteľov, že žiaci 4.

ročníka základnej školy vo väčšine prípadov majú schopnosti pre účinné

a efektívne využívanie počítača a jeho softvéru. Učitelia sa tiež zhodujú s tým, že

väčšina žiakov tejto vekovej kategórie nemá žiadne problémy pri vyhľadávaní,

výbere a používaní získaných informácií pre rozširovanie svojich vedomosti

a záujmov (modré stĺpce). Len niektorí učitelia, ako je znázornené na grafe

(červené stĺpce) tvrdia, že žiaci 4. ročníkov základnej školy nemajú vyššie uvedené

znalostí, a to najmä čo sa týka otázok č. 4 a 5 pre tvorbu jednoduchých textov,

animácií, kresieb ako aj riešenia problémov pomocou počítača. Relatívne malý

počet opýtaných učiteľov nevie, či žiaci majú už spomenuté kompetencie

a to najmä v otázkach č. 1, 5 a 6 (zelené stĺpce), ktoré sa týkajú efektívneho

využívania počítačov a internetu pri rozširovaní svojich znalostí a záujmov, ako už

aj spomínaného riešenia problémov pomocou počítača.

0

5

10

15

20

25

30

35

40

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16

Ilość

bad

anyc

h o

sób

Pytania ankietowe dla nauczycieli

TAK

NIE

NIE WIEM

Graf 3 Opatrenia prijaté učiteľmi predmetu informatika v 4. ročníku základnej

školy pri rozširovaní kompetencií žiakov tejto vekovej kategórie

17

Z analýzy grafu vyplýva, že odpovede 35 opýtaných učiteľov predmetu

informatika na základných školách sú dosť podobné. Rozdielne názory sú iba

v odpovedi na otázku č. 9 - komunikácia žiakov s ostatnými osobami

prostredníctvom internetu. Až desať učiteľov odpovedá na túto otázku - neviem,

štyria - nie a ostatní – áno. Pri tejto ukážke vidíme, že nie všetci učitelia súhlasia

s prijímaním opatrení na rozširovanie kompetencií žiakov pre spoluprácu

s ostatnými prostredníctvom komunikácie cez internet. Pokiaľ ide o zvyšné

odpovede na otázky, učitelia vo väčšine reagujú odpoveďou áno, čo znamená, že

prijímajú rôzne opatrenia opísané v dotazníku č. 2, pri rozširovaní informačných

kompetencií žiakov 4. ročníka základnej školy.

Z vyššie uvedených grafov je možné konštatovať, že učitelia vyučujúci vo

4. ročníku základnej školy sa skoro všetci zhodujú, že žiaci tejto vekovej kategórie

majú vedomostí a zručností pre prácu s počítačom a internetom. Žiaci v XXI.

storočí sa neboja využívať možnosti, ktoré im ponúkajú počítač a internet pri

rozširovaní svojich vedomostí a záujmov. Dokážu taktiež efektívne riešiť

problémy, a pritom robiť správne rozhodnutia pomocou počítača. Graf a tabuľka č.

3 znázorňujú, že učitelia pri svojej práci so žiakmi 4. ročníka základnej školy,

prijímajú opatrenia v oblasti rozširovania ich informačných kompetencií, snažia sa

u nich prebúdzať zvedavosť a záujem, čo následne vedie k väčšej samostatnosti

mladých ľudí v oblasti vzdelávania a práce s počítačom.

2.6 Názory žiakov 4. ročníka základnej školy na ich vlastné počítačové

schopnosti - analýza na základe štúdií podľa ročníkov danej základnej školy

Analýza bola vykonávaná na základe vyplnených dotazníkov žiakmi 4.

ročníka základnej školy, ktoré obsahovali 12 otázok týkajúcich sa získaných

18

kompetencií podľa ich vlastného názoru. Do prieskumu boli zahrnuté 4 základné

školy, ktoré sa nachádzajú v mestách Krakow a Nowy Sącz a v obci Chełmiec.

Prieskumu sa zúčastnilo 189 žiakov, z toho 87 dievčat a 102 chlapcov.

Prvým školským zariadením v prieskume bola základná škola č. 159

Sióstr Urszulanek Unii Rzymskiej [Rádu sv. Uršule] v Krakove. Zaradené do

výskumu boli dve štvrté triedy – IV. A a IV. B. V IV. A triede bolo 23 žiakov,

z toho 10 dievčat a 13 chlapcov a v IV. B bolo 23 žiakov, z toho 12 dievčat a 11

chlapcov.

0

5

10

15

20

25

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12

Ilość

bad

anyc

h o

sób

Pytania ankietowe dla uczniów kl. IV A Szkoły Podstawowej nr 159 im. Sióstr Urszulanek Unii Rzymskiej w Krakowie

TAK

NIE

NIE WIEM

Graf 4 Informačné kompetencie žiakov triedy IV. A základnej školy č. 159 Sióstr

Urszulanek Unii Rzymskiej [Rádu sv. Uršule] v Krakove, podľa názoru samotných

žiakov tejto triedy

19

0

5

10

15

20

25

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12

Ilość

bad

anyc

h o

sób

Pytania ankietowe dla uczniów kl. IV B Szkoły Podstawowej nr 159 im. Sióstr Urszulanek Unii Rzymskiej w Krakowie

TAK

NIE

NIE WIEM

Graf 5 Informačné kompetencie žiakov triedy IV. B základnej školy č. 159 Sióstr

Urszulanek Unii Rzymskiej [Rádu sv. Uršule] v Krakove, podľa názoru samotných

žiakov tejto triedy

Z analýzy grafov vyplýva, že žiaci oboch tried majú podľa ich vlastného názoru

vedomosti a zručnosti pri práci s počítačom. Odpovede na otázky č. 1 - 5 sa

v oboch triedach zhodujú, väčšina žiakov potvrdzuje schopnosť používať počítač,

komunikovať prostredníctvom e-mailu, získavať informácie, znalosť vytvárania

jednoduchých textov, kresieb a animácií pomocou počítača, ako aj využívať

počítač pri výučbe ďalších predmetov. Údaje uvedené v tabuľkách a grafoch nám

znázorňujú, že iba veľmi malý počet žiakov si nevie poradiť s vyššie opísanými

témami, alebo sami nevedia ohodnotiť svoje schopnosti v tejto problematike.

Veľmi zaujímavou otázkou je otázka č. 7, ktorá je orientovaná na využitie

vzdelávacích počítačových hier pri výučbe. Žiaci IV. A triedy vo väčšine

odpovedajú na túto otázku, že nepoužívajú takýto spôsob rozširovania svojich

vedomosti, teda, že nemajú takéto zručnosti: z 24 žiakov - 10 žiakov odpovedalo

NIE, 7 žiakov NEVIEM a 7 odpovedalo ÁNO. V triede IV. B je situácia odlišná,

20

pretože na túto otázku väčšina žiakov odpovedala ÁNO, teda12 žiakov z 23

opýtaných má túto schopnosť využívania vzdelávacích hier pri výučbe, 7

opýtaných zvolilo odpoveď NIE a 4 žiaci odpovedali NEVIEM. Pri odpovediach

na túto otázku je vidieť rozdiel medzi žiakmi tried IV. B a IV. A. Väčší záujem

o vzdelávacie počítačové hry a nadobúdanie potrebných vedomosti s ohľadom na

vek majú žiaci v triede IV. B. Žiaci tried IV. A aj IV. B na otázku č. 8, týkajúcu sa

spolupráce s inými osobami pomocou počítača skôr odpovedajú ÁNO, veľmi málo

ich odpovedalo NIE alebo NEVIEM, čo nám znázorňujú vyššie uvedené grafy

a vyplýva to aj z údajov v tabuľkách. Takisto odpovede žiakov na otázky č. 9 - 11

sú v oboch triedach podobné. Tieto otázky sa vzťahujú na schopnosť prezentovať

výsledky svojej práce pomocou počítača, znalosť práce s počítačom a jeho

softvérom na úrovni zodpovedajúcej veku žiakov, ako aj na schopnosti

rozširovania svojich znalostí a záujmov pomocou počítača a internetu. Na tieto

otázky len zopár žiakov odpovedalo NIE alebo NEVIEM, čo je znázornené na

grafoch a tabuľkách, ktoré obsahujú údaje o týchto triedach. Na poslednú otázku

v dotazníku pre žiakov 4. ročníka základnej školy, teda otázku č. 12, väčšina

žiakov odpovedala, že majú záujem o účasť na hodinách informatiky, a len malý

počet žiakov tvrdil opak. Všetky tieto údaje boli zozbierané počas prieskumu a sú

uvedené v tabuľkách a grafoch.

Pri porovnávaní dvoch 4. tried základnej školy č. 159 Sióstr Urszulanek

Unii Rzymskiej [Rádu sv. Uršule] v Krakowe vidíme, že medzi nimi nie je veľký

rozdiel, výnimkou sa tu javí len otázka č. 7, ktorá zobrazuje odlišné názory žiakov

na schopnosť využívania počítačových hier pri vyučovaní. Žiaci 4. ročníkov tejto

školy nadobudli spôsobilosti a zručnosti pri práci s počítačmi a vedia ich aj

využívať pri výučbe a rozširovaní svojich záujmov.

21

Druhým školským zariadením bola základná škola č. 47 v Krakowe, ktorá

má tri štvrté triedy. Trieda IV. B má 24 žiakov - 11 dievčat a 13 chlapcov, trieda

IV. C má 24 žiakov - 10 dievčat a 14 chlapcov a napokon trieda IV. D, ktorá má 24

žiakov - 13 dievčat a 11 chlapcov.

0

5

10

15

20

25

30

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12

Ilość

bad

anyc

h o

sób

Pytania ankietowe dla uczniów kl. IV B Szkoły Podstawowej nr 47 w Krakowie

TAK

NIE

NIE WIEM

Graf 6 Informačné kompetencie žiakov triedy IV. B základnej školy

č. 47 v Krakove, podľa názoru žiakov tejto triedy

22

0

5

10

15

20

25

30

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12

Ilość

bad

anyc

h o

sób

Pytania ankietowe dla uczniów kl. IV C Szkoły Podstawowej nr 47 w Krakowie

TAK

NIE

NIE WIEM

Graf 7 Informačné kompetencie žiakov triedy IV. C základnej školy

č. 47 v Krakove, podľa názoru žiakov tejto triedy

0

5

10

15

20

25

30

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12

Ilość

bad

anyc

h o

sób

Pytania ankietowe dla uczniów kl. IV D Szkoły Podstawowej nr 47 w Krakowie

TAK

NIE

NIE WIEM

Graf 8 Informačné kompetencie žiakov triedy IV. D základnej školy č. 47 v

Krakove, podľa názoru žiakov tejto triedy

23

Zo zistených skutočností všeobecne vyplýva, že žiaci štvrtých ročníkov zo

základnej školy č. 47 v Krakowe, podľa vlastného názoru, majú spôsobilosti

a zručnosti práce s počítačom a internetom, primerané svojmu veku.

Vo všetkých troch triedach na otázky č. 1 – 3, väčšina žiakov odpovedala

ÁNO, t. j., že vedia bezpečne používať počítač, komunikovať prostredníctvom e-

mailu rovnako ako aj s inými zdrojmi, ktoré poskytuje internet a sú schopní

vyhľadávať potrebné informácie z internetu. Na otázku č. 4, ktorá sa týka tvorby

jednoduchých textových a numerických dát ako aj multimediálnych prezentácií,

žiaci IV. B a IV. C vyššie uvedenej školy väčšinou odpovedali ÁNO a žiaci IV. D

odpovedali NEVIEM. Odpoveďou na otázku č. 5 je v IV. B triede jednomyseľne

ÁNO, teda využívajú počítač a internet aj pri ostatných predmetoch, v triedach IV.

C a IV. D na túto otázku taktiež väčšina žiakov odpovedala rovnako. Na otázku č.

6 – triedy IV. B a IV. C žiaci väčšinou odpovedali kladne, rozširujú svoje záujmy

používaním počítača a internetu, ale väčšina žiakov IV. D má na to opačný názor.

Vo všetkých troch triedach väčšina žiakov na otázku č. 7, odpovedalo negatívne, t.

j. nepoužívajú vzdelávacie počítačové hry k výučbe. Na otázku č. 8 žiaci tried IV.

B, IV. C aj IV. D skôr dávali odpoveď ÁNO, teda potvrdili, že vedia

spolupracovať prostredníctvom počítača s inými ľuďmi. Žiaci tried IV. B a IV. C

na otázku č. 9 väčšinou odpovedali ÁNO. Všeobecne platí, že žiaci týchto tried

dokážu prezentovať svoje dosiahnuté pracovné výsledky pomocou počítača.

Väčšina žiakov triedy IV. D na túto otázku vo vzťahu k ostatným, odpovedalo

NIE. V otázkach č. 10 – 12, prevažná väčšina žiakov všetkých troch tried

odpovedá ÁNO teda, že majú schopnosti potrebné k obsluhe softvéru primeraného

k ich veku, často využívajú počítač a internet k výučbe a rozširovaniu svojich

záujmov a ochotne sa podieľajú na hodinách informatiky. Na poslednú otázku žiaci

triedy IV. C jednomyseľne odpovedali ÁNO.

24

Pri porovnávaní týchto troch tried, môžeme na základe prieskumu

konštatovať, že najhoršie dopadla trieda IV. D, pretože spomedzi 12 otázok na 3

otázky žiaci odpovedali NIE (otázky č. 6, 7, 9 ), a na jednu otázku (otázka č. 4),

väčšina odpovedala NEVIEM. Žiaci ďalších dvoch tried len na otázku č. 7,

(rovnako ako v základnej škole č 159 Sióstr Urszulanek Unii Rzymskiej [Rádu sv.

Uršule] v Krakowe), odpovedali NIE. Na základe skutočností môžeme

poznamenať, že žiaci 4. ročníka tejto základnej školy majú schopnosti v oblasti

informatiky (pri práci s počítačom) a vedia ich použiť na získavanie vedomostí a

rozširovanie svojich záujmov.

Treťou inštitúciou bolo Združenie škôl Mikołaja Kopernika [Mikuláša

Kopernika] v obci Chełmiec, ktorá má dve štvrté triedy. Trieda IV. A má

19 žiakov - 8 dievčat a 11 chlapcov, trieda IV. C má 21 žiakov - 10 dievčat a 11

chlapcov.

0

2

4

6

8

10

12

14

16

18

20

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12

Ilośś

bad

anyc

h o

sób

Pytania ankietowe dla uczniów kl. IV A z Zespołu Szkół im. Mikołaja Kopernika w Chełmcu

TAK

NIE

NIE WIEM

Graf 9 Informačné kompetencie žiakov triedy IV. A zo združenia škôl Mikołaja

Kopernika [Mikuláša Kopernika] v obci Chelmiec, podľa názoru žiakov tejto

triedy

25

0

5

10

15

20

25

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12

Ilość

bad

anyc

h o

sób

Pytania ankietowe dla uczniów kl. IV C z Zespołu Szkół im. Mikołaja Kopernika w Chełmcu

TAK

NIE

NIE WIEM

Graf 10 Informačné kompetencie žiakov triedy IV. C zo združenia škôl Mikołaja

Kopernika [Mikuláša Koperníka] v obci Chelmiec, podľa názoru žiakov tejto

triedy

Z analýzy grafov, ktoré znázorňujú názory opýtaných žiakov z dvoch 4. tried

združenia škôl Mikołaja Kopernika [Mikuláša Kopernika] v obci Chełmiec

vyplýva, že rozdiely v odpovediach poskytnutých žiakmi týchto tried sú veľmi

malé. Žiaci obidvoch tried vyššie uvedenej školy na každú otázku okrem otázky č.

7 odpovedali väčšinou ÁNO. To znamená, že žiaci týchto tried nemajú problém

s prácou pri počítačoch, primeranej ich veku a schopnostiam. Vedia bezpečne

používať počítač, komunikovať cez internet, vyhľadávať informácie z rôznych

zdrojov, tvoriť jednoduché texty, číselne údaje, multimediálne prezentácie,

využívať počítač aj pri iných vyučovacích predmetoch, rozširovať svoje záujmy

prostredníctvom internetu, spolupracovať s ostatnými a prezentovať výsledky

svojej práce pomocou počítača. Pri otázke č. 7 väčšina žiakov tried IV. A a IV. C

26

vyššie uvedenej školy deklaruje, že nevyužíva vzdelávacie počítačové hry pri

výučbe, alebo o takej možnosti jednoducho nevie, teda vybralo v dotazníku

odpoveď NIE.

Štvrtou anketovanou inštitúciou bola Základná katolícka škola Kňaza

Franciszka Blachnickiego v meste Nowy Sącz, ktorá má dve štvrté triedy. Trieda

IV. A má 17 žiakov - 8 dievčat a 9 chlapcov, trieda IV. M má 14 žiakov - 5 dievčat

a 9 chlapcov.

0

2

4

6

8

10

12

14

16

18

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12

Ilość

bad

anyc

h o

sób

Pytania ankietowe dla uczniów z kl. IV A z Katolickiej Szkoły Podstawowej im. Ks. Franciszka Blachnickiego w Nowym Sączu

TAK

NIE

NIE WIEM

Graf 11 Informačné kompetencie žiakov triedy IV. A zo základnej katolíckej školy

Kňaza Franciszka Blachnickiego v meste Nowy Sącz, podľa názoru žiakov tejto

triedy

27

0

2

4

6

8

10

12

14

16

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12

Ilośś

bad

anyc

h o

sób

Pytania ankietowe dla uczniów z kl. IV M z Katolickiej Szkoły Podstawowej im. Ks. Franciszka Blachnickiego w Nowym Sączu

TAK

NIE

NIE WIEM

Graf 12 Informačné kompetencie žiakov triedy IV. M zo základnej katolíckej

školy Kňaza Franciszka Blachnickiego v meste Nowy Sącz, podľa názoru žiakov

tejto triedy

Z analýzy grafov vyplýva, že žiaci tried IV. A a IV. M základnej

katolíckej školy Kňaza Franciszka Blachnickiego v meste Nowy Sącz, majú podľa

ich vlastného názoru kompetencie v oblasti informatiky.

Žiaci oboch tried na otázky č. 1 až 6 väčšinou odpovedali ÁNO. Je to

potvrdenie toho, že žiaci v tejto škole nemajú problémy pri práci s počítačom,

vedia ho bezpečne používať, komunikovať pomocou e-mailu, vyhľadávať

informácie z rôznych zdrojov, tvoriť jednoduché texty, číselné údaje,

multimediálne prezentácie, používať počítač a internet aj pri iných vyučovacích

predmetoch, ako aj rozširovať svoje záujmy prostredníctvom internetu. Pokiaľ ide

o otázku č. 7, žiaci IV. A triedy odpovedajú na ňu väčšinou ÁNO, na rozdiel od

žiakov IV. M triedy, ktorí odpovedali na túto otázku väčšinou negatívne a tvrdili,

28

že nepoužívajú vzdelávacie počítačové hry pri výučbe. Na otázky č. 8 až 12 žiaci

oboch tried vo väčšine odpovedali ÁNO. Z toho vyplýva, že v tejto škole žiaci 4.

ročníkov väčšinou vedia spolupracovať s ostatnými a prezentovať výsledky svojej

práce pomocou počítača, majú znalosti týkajúce sa počítačového softvéru

zodpovedajúceho ich veku, často používajú počítač pri výučbe a rozširovaní

svojich záujmov a ochotne sa zúčastňujú hodín informatiky. Na poslednú otázku

žiaci triedy IV. M odpovedali jednohlasne ÁNO, teda majú radi hodiny

informatiky.

Pri porovnávaní tried IV. A a IV. M základnej katolíckej školy Kňaza

Franciszka Blachnickiego v meste Nowy Sącz, nevidíme medzi triedami veľké

rozdiely. Výnimkou je len otázka č. 7, ktorá poukazuje na rôzne názory žiakov pri

používaní počítačových hier pri výučbe. Žiaci 4. ročníkov uvedenej školy sa

neboja využívať možnosti, ktoré ponúka počítač a internet, majú odbornú

spôsobilosť v oblasti informatiky (práce s počítačom) a taktiež ju vedia používať

pri výučbe a rozširovaní svojich záujmov.

3. ZÁVERY Z ANALÝZY VÝSKUMU

Z analýzy výskumu vyplynuli nasledovné skutočnosti:

1. Učitelia vyučujúci štvrté ročníky ZŠ v Krakove a Nowom Sączi, ktorí sa

zúčastnili prieskumu, väčšinou súhlasia ( 86%) s tým, že žiaci tejto vekovej

kategórie majú vedomosti a schopnosti týkajúce sa počítačov a internetu.

2. Učitelia pri práci so žiakmi štvrtých ročníkov ZŠ prijímajú opatrenia na

rozširovanie ich znalostí z informatiky, snažia sa prebudiť ich zvedavosť a

29

záujem a taktiež ich vedú k väčšej samostatnosti pri vyučovaní a pri práci

s počítačom.

3. Rozvoj informačných kompetencií žiakov 4. ročníka ZŠ do značnej miery

závisí na schopnostiach učiteľov ako aj na záujme samotných žiakov.

4. Väčšina žiakov 4. ročníkov ZŠ ( 90%), v ktorých sa konali prieskumy, sa

prikláňa k názoru, že majú vedomosti aj schopnosti týkajúce sa počítačov a

internetu.

5. Väčšina žiakov 4. ročníkov ZŠ (81%), v ktorých sa konali prieskumy,

vybrala odpoveď NIE na otázku č. 7, a tým potvrdili, že nepoužívajú

vzdelávacie počítačové hry pri výučbe.

6. Žiaci 4. ročníkov ZŠ, kde bol vykonávaný prieskum, sa neboja používať

počítač a internet a takto rozširovať svoje vedomosti a znalostí ako aj záujmy.

7. Výsledky z prieskumov ukazujú, že žiaci tejto vekovej kategórie sú schopní

efektívne riešiť problémy a rozhodovať sa pri nich pomocou počítača.

8. Vykonávané štúdie taktiež potvrdzujú, že predmet informatika je veľmi

užitočný, žiaci 4. ročníka znalosti získané v tejto oblasti vedia použiť aj

v prospech iných vyučovacích predmetov.

9. Vykonávané prieskumy tiež ukázali, že žiaci 4. ročníkov ZŠ majú záujem

o hodiny informatiky.

30

10. Vykonané štúdie potvrdzujú skutočnosť, že vývoj informačných a

moderných technológií má veľký vplyv na žiakov ZŠ, v tomto prípade žiakov

4. ročníkov.

4. PEDAGOGICKÝ EXPERIMENT VO VYBRANEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Počiatky experimentov v pedagogike sa datujú od roku 1879, vtedy W. Wundt, ako

prvý na svete, otvoril v Lipsku laboratórium experimentálnej psychológie. Jeho

kolegovia E. Meuman a W. A. Lay boli priekopníkmi využívania

experimentálnych výskumov na účely pedagogiky, pričom ich realizovaný výskum

mal viac charakter výskumu z oblasti psychológie než pedagogiky. Ale až po 2.

svetovej vojne boli používané v širšom meradle a priamo sa dotýkali javov

pedagogickej reality, predovšetkým v oblasti efektivity rôznych foriem

vzdelávania a výchovy.

Experiment je vedecká metóda výskumu určitej časti reality, zahŕňajúca

vyvolávanie alebo zmenu priebehu skúmaných procesov, zavedením určitého

koeficientu a pozorovaním prebiehajúcich zmien, ktoré sa dejú v dôsledku

zavedenia tohto koeficientu. Zámerne zavedený koeficient vystupuje ako nezávislá

premenná a pozorované zmeny, ktoré sa dejú pod jeho vplyvom vystupujú ako

závislé premenné.

Pedagogický experiment je obyčajne metódou výskumu vzťahov medzi

jedným alebo viacerými zámerne vybranými charaktermi vzdelávania a výchovy, t.

j. nezávislými premennými a presne určenými účinkami, ktoré sú tvorené na

základe ich interakcií, t. j. závislými premennými. Je ho možné definovať ako

metódu výskumu javov, týkajúcu sa vzdelávania, vyučovania a výchovy, zámerne

31

vyvolanú osobou, ktorá tento výskum vykonáva pri kontrolovaných podmienkach

tak, aby sa naskytla príležitosť poznania týchto javov. Takto chápaný experiment je

založený predovšetkým na vedeckom sledovaní podmienok, pri ktorých bol

vykonávaný. Týmito podmienkami sú obyčajne chápané metódy a formy

pedagogickej interakcie, ako aj nimi vyvolané dôsledky. Tieto podmienky platia aj

pre osoby, na ktoré sa vzťahuje experiment ako aj na miesto a prostredie, kde sa to

všetko uskutočňuje.

Pri diskusiách o pedagogickom experimente sa často kladie otázka: aká je

úloha premenných v tomto experimente? Nezávislé premenné, teda vzdelávacie

faktory, približujú určitú schému vyučovania a výchovy detí a mládeže

v školskom veku, ktorá má za cieľ vzdelávať ich, formovať ich správne postoje,

presvedčenie a vyjadrovanie premyslených názorov. Tieto nezávislé premenné

v pedagogických experimentoch zvyčajne zahŕňujú rôzne vyučovacie metódy

a formy, vhodný výber osnov, atď. Závislé premenné, ktoré sú považované za

následky účinkov nezávisle premenných, sú vytvorené v dôsledku týchto zmien

prostredníctvom skôr navrhovaných pedagogických interakcií.

Zavedenie nezávisle premennej v práci, spočívalo vo využití ďalšieho

počítačového softvéru, ktorý by mal zvýšiť znalosti a vedomosti v oblasti

informatiky u žiakov 4. ročníkov základnej školy. Na tento cieľ sme použili,

v jednej vybranej základnej škole, ktorá má dve štvrté triedy, programy ako sú MS

Word, Excel a Power Point. Vybranou základnou školou bola ZŠ Sióstr

Urszulanek Unii Rzymskiej [Rádu sv. Uršule] v Krakowe. Pri vykonávaní

výskumného experimentu skúmajúceho rast kompetencií v oblasti informatiky

u žiakov 4. ročníkov ZŠ, bola využitá jedna zo štyroch experimentálnych techník,

a síce technika paralelných skupín. Ostatné tri techniky sú - technika rotácie,

32

technika štyroch skupín a technika jednej skupiny. Pre účely práce sa ukázala ako

najvhodnejšia technika paralelných skupín.

Technika paralelných skupín je bežne používanou technikou a niekedy je

nazývaná aj ako technika porovnávacích skupín. Pri tejto technike sa berú do

úvahy najmenej dve skupiny. Experimentálna skupina, ktorá sa vyznačuje

zavedením nezávisle premennej tvorí jednu skupinu, a druhou skupinou je skupina

kontrolná, slúžiaca ako podklad pre prvú, t. j. zámerne sa pri nej nezavádza

nezávislá premenná. Technika paralelných skupín v tejto práci je založená na

vykonaní rovnakého prieskumu ako prvýkrát, žiakmi 4. triedy ZŠ č. 159 v

Krakowe, ktorá predstavuje experimentálu skupinu. Žiaci tejto vekovej kategórie

vo vybranej škole odpovedali na 12 otázok, po zavedení a použítí nezávisle

premennej učiteľmi vyučujúcimi informatiku, ktorou bol už spomínaný dodatočný

softvér vyznačujúci sa prispôsobením úrovne obtiažnosti k veku a schopnostiam

žiakov. Ostatné tri školy: teda ZŠ č. 47 v Krakowe, ZŠ Kňaza Franciszka

Blachnickiego a ZŠ Mikołaja Kopernika [Mikuláša Kopernika] v meste Nowy

Sącz predstavujú kontrolnú teda porovnávaciu skupinu.

Výsledky výskumu vykonaného experimentu použitím techniky

paralelných skupín, so zavedením nezávislej premennej v dvoch 4. triedach ZŠ

č. 159 v Krakowe sú nasledujúce:

33

0

5

10

15

20

25

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12

Ilość

bad

anyc

h o

sób

Pytania ankietowe dla uczniów kl. IV A Szkoły Podstawowej nr 159 im. Sióstr Urszulanek Unii Rzymskiej w Krakowie - eksperyment …

TAK

NIE

NIE WIEM

Graf 13 Informačné kompetencie žiakov triedy IVA zo ZŠ č. 159 v Krakove po

vykonaní experimentu, podľa názoru samotných žiakov tejto triedy

0

5

10

15

20

25

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12

Ilość

bad

anyc

h o

sób

Pytania ankietowe dla kl. IV B z Szkoły Podstawowej nr 159 im. Sióstr Urszulanek Unii Rzymskiej w Krakowie-eksperyment …

TAK

NIE

NIE WIEM

Graf 14 Kompetencie v oblasti informatiky žiakov triedy IVB zo ZŠ č. 159

v Krakove po vykonaní experimentu, podľa názoru samotných žiakov tejto triedy

34

Analýza grafov po vykonaní experimentu nám ukazuje, že nedošlo

k žiadnym významným zmenám. Kompetencie v oblasti informatiky žiakov 4.

ročníkov ZŠ sú na vysokej úrovni (ako je uvedené v dotazníku č. 3) a zavedenie

nezávisle premennej v týchto ročníkoch v ZŠ č. 159 v Krakowe to aj potvrdilo.

Výnimkou je otázka č. 7, ktorá sa týka využitia vzdelávacích počítačových hier pre

vyučovanie, kde vo väčšine kontrolných skupín zo všetkých štyroch skúmaných

základných škôl (pred zavedením nezávisle premennej), drvivá väčšina žiakov na

túto otázku odpovedala NIE alebo NEVIEM. Po zavedení nezávislej premennej vo

vybranej základnej škole z experimentálnej skupiny, sú odpovede žiakov na túto

otázku väčšinou ÁNO. Čo sa týka zvyšných 11 otázok, väčšina žiakov, rovnako

ako v dotazníkoch po prvýkrát, na ne odpovedala ÁNO.

Vykonané štúdie nám ukazujú, že kompetencie v oblasti informatiky

žiakov 4. ročníka základnej školy v Poľsku sú na veľmi vysokej úrovni. Žiaci tejto

vekovej kategórie sú schopní efektívne pracovať s počítačom a jeho softvérom

prispôsobenom ich veku a schopnostiam. Úroveň znalostí a zručností žiakov

v tejto oblasti je veľmi vysoká a stále rastie, pretože títo žiaci ochotne prijímajú

nové výzvy na získavanie vedomostí a zručností v oblasti informatiky a práce

s počítačom.

5. ZÁVERY Z PEDAGOGICKÉHO EXPERIMENTU

Informačné kompetencie žiakov 4. ročníkov základnej škole sú na vysokej úrovni,

čo potvrdzujú aj výsledky výskumu po zavedení nezávisle premennej vo vybranej

škole. Žiaci pri rovnakom prieskume vykonanom druhý krát na väčšinu otázok

odpovedali ÁNO. Zo zistených výsledkov možno konštatovať:

35

1. Po vykonaní experimentu vo vybranej škole v 4. triedach sa zvýšil počet

kladných odpovedí na otázku č. 7, ktorá hovorí o využívaní počítačových hier

pre vzdelávanie.

2. Na 11 zvyšných otázok väčšina žiakov (89%) odpovedala kladne, rovnako

ako pred zavedením nezávislej premennej, teda rovnako ako prvý krát.

3. Experiment potvrdil, že žiaci tejto vekovej kategórie majú vedomosti

a zručnosti v oblasti informatiky prispôsobené k ich veku a schopnostiam.

4. Žiaci 4. ročníkov základnej školy radi používajú počítač pri výučbe aj pri

zábave a taktiež majú základné znalostí týkajúce sa počítačov a internetu.

ZHRNUTIE A ZÁVERY

Technika čoraz viac vplýva na život ľudí. Čím viac človek pociťuje dopad

nových technológií, tým viac je nútený ich poznávať a osvojiť si ich. Mladí ľudia

nepochybne veľmi radi získavajú nové vedomostí.

V dizertačnej práci sa zaoberáme implementáciou nových technológií do

vzdelávania žiakov primárneho vzdelávania v Poľsku. Dôraz bol kladený na rozvoj

informačných kompetencií žiakov 4. ročníkov základnej školy s využitím

multimediálnych technológií. Prieskumom sme získali odpovede na tieto štyri

otázky:

1. Ako sa vyvíjajú kompetencie v oblasti informatiky žiakov 4. ročníkov

základnej školy?

36

2. Ako učitelia informatiky posudzujú kompetencie v oblasti informatiky

žiakov 4. ročníka základnej školy?

3. Aké sú názory samotných žiakov 4. ročníka základnej školy na ich vlastné

kompetencie v oblasti informatiky?

4. Aké opatrenia /aktivity/ uplatňujú učitelia na osvojovanie vedomostí

a rozvíjanie zručností žiakov 4. ročníkov základnej škôl v oblasti

informatiky?

Technologický pokrok uľahčuje a umožňuje učenie sa už od útleho veku.

Počítač ako aj internet sú už neoddeliteľnou súčasťou života detí. Je preto dôležité,

aby deti v školskom veku múdro a rozumne využívali tieto technológie. Práca

popisuje využitie informačných technológií vo vzdelávaní a taktiež sa snaží

priblížiť otázky kompetencií, ktoré žiaci v tomto školskom veku získavajú.

Analýza prieskumu potvrdzuje predpoklad, že technologický pokrok ovplyvňuje

rozvoj žiakov štvrtých ročníkov základnej školy. Prevažná väčšina aktivít v škole

aj mimo nej je spojená s počítačom. Multimediálne technológie uľahčujú

vyučovanie a vzdelávanie v školách.

Hlavným cieľom tejto dizertačnej práce bolo analyzovať kompetencie

z informatiky žiakov štvrtých ročníkov základných škôl. Prieskumy zohľadnili

stanoviská žiakov a učiteľov predmetu informatika vo vyššie uvedenej vekovej

kategórii a boli vykonané v dvoch rôznych, čo sa týka veľkosti miest; Krakow a

Novy Sącz.

Z prieskumov a diskusií so žiakmi a učiteľmi boli vyvodené nasledujúce

závery:

37

Pre žiakov

1. Pre štvrté ročníky základných škôl hodiny informatiky sú veľmi

zaujímavé, žiaci sa na ich ochotne zúčastňujú a podieľajú, rovnako

v obidvoch mestách, čo potvrdzujú výsledky prieskumu.

2. Spôsob, akým učitelia zaobchádzajú so žiakmi, bez ohľadu na mesto,

v ktorom boli prieskumy uskutočnené, je pre nich spravodlivý a

mobilizujúci do ďalšej výučby.

3. Žiaci tejto vekovej kategórie v oboch mestách a rôznych školách, vo

veľkom počte potvrdzujú, že rozvíjajú svoje záujmy prostredníctvom

počítača a internetu a dokážu vyhľadávať potrebné informácie aj pre

ďalšie vyučovacie predmety.

4. Učitelia reagujú na otázky a odpovede žiakov, a takýmto spôsobom

prehĺbujú svoje vedomosti a získavajú nové zručnosti.

5. Žiaci štvrtého ročníka dokážu používať e-mail, takže sa môžu

prostredníctvom neho obrátiť na učiteľa aj mimo vyučovania a taktiež sa

kontaktovať s rovesníkmi.

6. Žiaci tejto vekovej kategórie v oboch mestách sú schopní spolupracovať

s ostatnými pomocou počítača.

7. Kompetencie z informatiky, žiakov štvrtého ročníka základných škôl

v oboch mestách, sú na vysokej úrovni.

Pre učiteľov

38

1. Učitelia bez ohľadu na mesto, v ktorom boli prieskumy vykonávané,

majú tendenciu byť autoritou a vzorom pre žiakov.

2. Učitelia si uvedomujú, že ich vlastnosti a osobnosť ovplyvňujú

proces vyučovania, preto sa každý z nich snaží určitým spôsobom

ovplyvniť žiaka a formovať jeho schopnosti a záujmy.

3. Udržanie záujmu a angažovanosti žiakov na hodinách informatiky

v štvrtom ročníku opisaných základných škôl, sa učitelia snažia

dosiahnúť kombináciou teórie a praxe, pozorného počúvania a

hodnotenia samostatnosti a iniciatívy žiakov.

4. Nastolenie a udržiavanie motivácie žiakov pri vyučovaní, získavajú

učitelia hlavne hodnotením žiakov dobrými známkami, ako aj

vytvorením priateľskej atmosféry na hodinách informatiky.

5. Používanie rozmanitých pomôcok na hodinách informatiky je

otázkou individuálneho prístupu učiteľa, väčšina učiteľov štvrtých

ročníkov základných škôl používa metódy práce v skupinách alebo

organizuje stretnutia so zaujímavými ľuďmi, ktorí môžu žiakom

poskytnúť a priblížiť ďalšie informácie a vedomosti.

6. Monitorovanie pokroku vo vyučovaní sa vykonáva prideľovaním

úloh, ktoré majú byť vykonané prostredníctvom počítača a sú

prispôsobené veku a schopnostiam žiakov.

7. Faktory, ktoré učitelia považujú za ovplyvňujúce ich komunikáciu so

žiakmi, sú postoje žiakov ako aj ich hodnotenia.

39

8. Podľa učiteľov, ktorí vyučujú štvrté ročníky základných škôl v oboch

mestách, správnou komunikáciou je prejavenie záujmu o výpovede a

návrhy žiakov na proces vyučovania z pohľadu žiaka.

9. Rozvoj a orientácia záujmu žiakov o informatiku v základnej škole,

sú podmienené dynamickým vývojom informačných technológií

a techniky.

10. Pre učiteľov základných škôl je internet súčasťou umožňujúcou

rozšírovanie ich vedomostí a schopností, ako aj inšpiráciou na

obohacovanie hodín informatiky rôznymi pomôckami.

Moderné technológie, ktoré zaznamenávajú stály rozvoj, kladú veľké

nároky ako aj nové výzvy už vo vzdelávaní na základnych školách. Niet preto

pochýb o tom, že základom ich realizácie je veľmi dobre vzdelaný a pripravený

učiteľ.

O úspechu výchovno-vzdelávacej práce učiteľa informatiky na základnej škole

rozhodujú stanovené kompetencie a motivácia pre prácu

v odbore. Vysoké školy hľadajú novšie a novšie nápady a stratégie pre vzdelávanie

učiteľov, aby prostredníctvom získaných znalosti a zručností mohli spĺňať budúce

úlohy, ktoré sú na nich kladené v oblasti výchovy, vzdelávania, sociálnej

starostlivosti, výskumu a inovácií.

Informatika je vyučovací predmet, ktorého osnovy sú často menené. Učiteľ

informatiky na základnej škole by mal mať vedomosti a znalosti z oblasti hardvéru,

softvéru a nástrojov pre vyhľadávanie a poskytovanie informácií ako aj

40

ich využitia pre vzdelávacie účely. Žiaci, ktorí sa učia podľa zastaraného

vzdelávacieho [školského] systému, musia samostatne získavať vedomosti

a doháňať všetky nedostatky. V súčasnej dobe žiaci využívajú počítač a internet

pre štúdium ďalších vyučovacích predmetov, ktorými podporujú rozvíjanie svojich

záujmov ako aj zábavy, preto je veľmi dôležitá príprava mladých ľudí pre

inteligentné využitie výpočtovej techniky a získavanie príslušných kompetencií.

Cieľom učiteľov je konkrétnym spôsobom nasmerovať žiakov tak, aby sa vedeli

orientovať v reálnom živote.

Z analýzy výskumu vyplýva, že úroveň počítačových kompetencií medzi

žiakmi 4. ročníka základnej školy v Poľsku je na veľmi vysokej úrovni. Rozsah

vedomostí a zručností v tejto oblasti je veľmi dobrá u žiakov vo vyššie uvedenej

vekovej kategórií. Žiaci ochotne využívajú počítač a rôzny jeho softvér na

osvojovanie vedomostí a získavanie nových zručností, rovnako vedia používať

internet pri vyučovaní a zábave, čo svedčí o veľmi dobrej úrovni vzdelávania

v tejto oblasti.

SUMMARY AND CONCLUSIONS

Technology has dynamically entered human’s life. The more people feel

the results of new technologies, the more they are forced to get to know and

understand them. Young people are undoubtedly wide open to knowledge

acquisition.

The following paper brings nearer the aspect comprising information

technology competences among the primary school students of grade four, and

41

those competences development supported by multimedia technologies. The

research conducted has enabled the answers to four questions:

1. How are the information technology competences of primary school

students, grade four, developed?

2. How do the teachers of computer classes estimate the information

technology competences of primary school students, grade four?

3. What are the opinions of the students themselves about their own

computer skills?

4. What activities are undertaken by teachers to broaden the information

technology competences of primary school students, grade four?

Technological progress facilitates learning from the lowest stages of school.

Computers and the Internet enter children’s life sooner and sooner. It is important

for the students at primary school level to be able to use such type of technology

wisely and sensibly. The following paper describes the use of information

technology in education. It also brings nearer the issue of the competences that

students at this age acquire. The analysis of the surveys conducted and

conversations with both teachers and students confirm that technological progress

influences grade four primary school students’ development. Vast majority of the

activities done at school and outside it are connected with computers. Multimedia

technologies facilitate students’ learning .

The main objective of the paper was to analyze the information

technology competences of primary school students, grade four. The research took

into account the opinions of both students and teachers of computer classes in the

above mentioned age group, and it was conducted in two cities, Kraków and Nowy

Sącz, different in the respect of their size.

42

The surveys and conversations with students and teachers made it possible

to conclude that:

Among students:

1. For grade four primary school students computer classes provided by

school are interesting and, which was shown by the survey results,

students willingly take part in them, both in Kraków and Nowy Sącz.

2. Irrespective of the city, students’ treatment by the teachers is just and

motivating.

3. A big number of students belonging to this particular age group in

different schools of the two cities claim that they develop their interests

thanks to computers and the Internet, and that they can find information

necessary for other school subjects.

4. Teachers listen to students’ questions and responses, which allows them to

develop their knowledge and acquire new skills.

5. Grade four students can use electronic mail, which enables them to

communicate with the teachers and peer students outside school.

6. Students of this particular age group in both cities can cooperate with

others via computer.

7. Information technology competences of primary school students, grade

four, are on as high a level in Kraków as in Nowy Sącz.

Among teachers:

1. Irrespective of the city, teachers try to be an authority and an example for

the students to follow.

43

2. Teachers realize that their personality influences the process of learning

and teaching. That is why each of them tries to impact students and to

shape their talents and interests in a specific way.

3. The teachers of grade four students in the primary schools mentioned try

to achieve and maintain the interest and engagement in their lessons by

combining theory with practice, careful listening and appreciating the

independence and initiative of students.

4. Teachers arouse and sustain students’ motivation for learning mainly by

rewarding students with good marks and creating friendly atmosphere

during computer classes.

5. Diversity during lessons is a teacher’s individual feature. The majority of

grade four primary school teachers apply group work technique or

organize meetings with interesting people who can convey some

additional knowledge to the students.

6. Learning progress control is done through assigning computer tasks

appropriate to students’ age and skills.

7. Factors that teachers regard as influencing their communication with

students are the latter ones’ attitudes and marks.

8. According to the grade four primary school teachers in both cities, good

communication is based on showing interest in students’ utterances and

being open to their point of view.

9. Developing and directing information technology interests of primary

school students is done through a dynamic advancement of information

technology and techniques.

10. For primary school teachers, the Internet is an element allowing them to

expand their own knowledge and diversify their computer classes.

44

A constantly developing technology poses a lot of new challenges for

contemporary school even on the primary level. A widely educated and thoroughly

prepared teacher is fundamental for their realization.

Various competences, as well as the motivation to do the job, are the basis

for the success of computer classes teachers in their didactic and educational work

in primary schools. Institutions of higher education look for more and more

modern ideas and strategies to educate teachers so that in future, thanks to the

knowledge and skills acquired, they could fulfil the didactic, educational, social,

investigative and innovative tasks imposed on them.

Information technology is a subject whose curricula change frequently. A

primary school information technology teacher should possess competences

covering the knowledge of equipment, software, tools necessary to search for and

transmit information and its educational applications. Students taught with the use

of an outdated teaching system have to gain knowledge and make up for the lost

information on their own. Nowadays students use computers and the Internet to

learn other school subjects, to develop their interests and for entertainment. That is

why it is important to prepare young people to use computer technology and

acquire new competences wisely. Teachers’ aim is to properly direct students, so

that, as young people, they would be able to find their place in the surrounding

reality.

The survey analysis proves that the level of information technology

competences among grade four primary school students in Poland is on a very high

level. The scope of knowledge and skills in this field of education is very good

among students in the above mentioned age group. Students willingly use

computers and software to broaden their knowledge and gain new skills. They can

45

also use the Internet for learning and playing purposes, which emphasises a very

good level of education in this respect.

VÝBER POUŽITÝCH LITERÁRNYCH ODKAZOV

[1] Kompetencje kluczowe. Realizacja koncepcji na poziomie szkolnictwa

obowiązkowego, Eurydice, Fundacja Rozwoju Systemu Edukacji, Warszawa 2005,

/ISBN 83-87716-48-0/, s.50.

[2] Kompetencje kluczowe. Realizacja kompetencji na poziomie szkolnictwa

obowiązkowego, Eurydyce, Sieć informacji o edukacji w Europie, Warszawa 2005,

/ISBN 83-87716-48-0/ , s.14.

[3] Projekt rezolucji legislacyjnej Parlamentu Europejskiego w sprawie wniosku

dotyczącego zalecenia parlamentu Europejskiego i Rady w sprawie kluczowych

kompetencji w uczeniu się przez całe życie, (COM(2005)0548-C6-0375/2005-

2005/0221(COD)).

[4] ŻEGNAŁEK, K. (red.) Kompetencje współczesnego nauczyciela, Wyd.

Wyższej Szkoły Pedagogicznej TWP, Warszawa 2008, / ISBN 978 – 83 – 61121 –

00 – 8/ s.33.

[5] RABCZUK, W., Nowy wymiar edukacji międzykulturowej: dialog

międzykulturowy w polityce śródziemnomorskiej Unii Europejskiej, [w:]

Lewowicki T., Grodzka-Mazur E. (red.) UŚ – filia w Cieszynie, WSP ZNP w

Warszawie, Cieszyn-Warszawa 2005, /ISBN 978 – 83 – 7780 – 692 – 0/ s. 95.

[6] EURYDICE, Kluczowe problemy edukacji w Europie, tom III, Zawód

nauczyciela w Europie: Wyznania, Kierunki zmian. Raport I, Kształcenie i początki

46

pracy zawodowej Poziom gimnazjum, Eurydice, Fundacja Rozwoju Systemu

Edukacji, Warszawa 2004, /ISBN 83 – 87716 – 92 – 8/ s.49-53.

[7] BRALCZYK, J., (red.) Słownik 100 tysięcy potrzebnych słów, PWN, Warszawa

2007, /ISBN 978 – 83 – 01 – 14509 – 5/ s.880.

[8] CZEMIEROWSKI, H., Mały wielki terror, „Charaktery”, nr 10, X. 2006,

/ISSN 1427-695X/ s.24.

[9] PSZCZOŁOWSKI, T., Mała encyklopedia prakseologii i teorii organizacji,

Ossolineum, Wrocław 1978, / ISBN 83 – 7016 – 925 – 2/ s.99.

[10] GRABEK, A., Czy wolno bić ucznia? Część nauczycieli mówi tak,

„Dziennik”, 8 V 2007, s.4.

[11] JUSZCZYK, S., Komunikacja człowieka z mediami, Wyd. Śląsk, Katowice

1998, /ISBN 83 – 7164 – 095 – 1/ s.59.

[12] TANAŚ, M., Pedagogika @ środki informatyczne, Warszawa – Kraków 2004,

/ISBN 8373084185/ s.7.

[13] BEDNAREK, J., Pedagogiczne aspekty bezpieczeństwa i zagrożeń

cyberprzestrzeni, [w:] Bębas S., (red.) Zagrożenia i problemy współczesnej

rodziny, Wyd. WSH w Radomiu, Radom 2011, / ISBN 9788362491100/ s.13.

[14] RASZKA, R., Komputerowe wspomaganie procesu zintegrowanej edukacji

matematycznej uczniów klas pierwszych w zakresie arytmetyki, Wyd. A.

Marszałek, Toruń 2008, s.11.

[15] Rozporządzenie Ministra Edukacji Narodowej z dnia 23.12.2008 r. w sprawie

podstawy programowej wychowania przedszkolnego oraz kształcenia ogólnego

w poszczególnych typach szkół, Załącznik nr 2: Podstawa programowa kształcenia

ogólnego dla II etapu edukacji, obejmującego klasy IV-VI szkoły podstawowej,

Dz. U. Nr 4, poz.17 z 2009.

47

[16] NOGA, H., Metodyka edukacji techniczno informatycznej, Wydawnictwo

Uniwersytetu Pedagogicznego w Krakowie, Kraków 2010, / ISBN 978 – 83 – 7271

– 603 - 3/ s.12.

[17] NOGA, H., Metodyka edukacji techniczno informatycznej, Wydawnictwo

Uniwersytetu Pedagogicznego w Krakowie, Kraków 2010, / ISBN 978 – 83 – 7271

– 603 - 3/ s.13.

[18] NOGA, H., Metodyka edukacji techniczno informatycznej, Wydawnictwo

Uniwersytetu Pedagogicznego w Krakowie, Kraków 2010, / ISBN 978 – 83 – 7271

– 603 - 3/ s.13.

[19] BEDNAREK, J., Media w nauczaniu, Warszawa 2002, / ISBN 83 – 7279 –

278 – X/ s.12.

[20] NOGA, H., Metodyka edukacji techniczno informatycznej, Wydawnictwo

Uniwersytetu Pedagogicznego w Krakowie, Kraków 2010, / ISBN 978 – 83 – 7271

– 603 - 3/ s.14.

[21] PILCH, T., Bauman T., Zasady badań pedagogicznych. Strategie ilościowe

i jakościowe, Wyd. Żak, Warszawa 2001, /ISBN 83 – 88149 – 69 – 5/ s.23.

[22] JUSZCZYK, S., Badania ilościowe w naukach społecznych - szkice

metodologiczne, Śląska Wyższa Szkoła Zarządzania, Katowice 2005, / ISBN 83 –

88789 – 31 – 7/ s.35.

[23] ŁOBOCKI, M., Metody badań pedagogicznych, Wyd. PWN Warszawa 2000,

/ ISBN 978 – 83 – 7587 – 070 – 1/ s. 36.

[24] JUSZCZYK, S., Badania ilościowe w naukach społecznych - szkice

metodologiczne, Śląska Wyższa Szkoła Zarządzania, Katowice 2005, / ISBN 83 –

88789 – 31 – 7/ s.36.

[25] ŁOBOCKI, M., Metody badań pedagogicznych, Wyd. PWN Warszawa 2000,

/ ISBN 978 – 83 – 7587 – 070 – 1/ s. 37.

48

[26] KAMIŃSKI, A., Metoda technika, procedura badawcza, Wrocław 1970, s.

15.

[27] JUSZCZYK, S., Badania ilościowe w naukach społecznych - szkice

metodologiczne, Śląska Wyższa Szkoła Zarządzania, Katowice 2005, / ISBN 83 –

88789 – 31 – 7/ s.38.

[28] ŁOBOCKI, M., Metody badań pedagogicznych, Wyd. PWN Warszawa 2000,

/ ISBN 978 – 83 – 7587 – 070 – 1/ s. 39.

[29] PILCH T., Bauman T., Zasady badań pedagogicznych. Strategie ilościowe

i jakościowe, Wyd. Żak, Warszawa 2001, /ISBN 83 – 88149 – 69 – 5/ s.25.

[30] PILCH, T., Bauman T., Zasady badań pedagogicznych. Strategie ilościowe

i jakościowe, Wyd. Żak, Warszawa 2001, /ISBN 83 – 88149 – 69 – 5/ s.26.

[31] PILCH, T., Bauman T., Zasady badań pedagogicznych. Strategie ilościowe

i jakościowe, Wyd. Żak, Warszawa 2001, /ISBN 83 – 88149 – 69 – 5/ s.28

PREHĽAD AUTORSKÝCH PUBLIKÁCIÍ K TÉME DIZERTAČNEJ

PRÁCE

WILK, E. Multimedialne środki dydaktyczne, Henryk Noga, Metodyka edukacji

techniczno – informatycznej Kraków 2010 – RECENZJA Elżbieta Wilk, Konspekt

Uniwersytet Pedagogiczny im. Komisji Edukacji Narodowej - Kraków 2011, nr 4.

ŚLUSARZ, P. - WILK, E. – NOGA, H. „Metoda Biofeedacku – wybrane aspekty

neurodydaktyki”, DIDMATTECH XXIV Tytuł: Problemy Edukacji Nauczycieli,

Uniwersytet Pedagogiczny im. Komisji Edukacji Narodowej - Kraków, 2011.

SOŁTYSIAK, M. - WILK, E. „Projektowanie procesów dydaktycznych w

nauczaniu techniki”, DIDMATTECH XXIV Tytuł: Problemy Edukacji

49

Nauczycieli, Uniwersytet Pedagogiczny im. Komisji Edukacji Narodowej -

Kraków, 2011.

WILK, E., SOŁTYSIAK, M. „Niedostosowanie społeczne uczniów”,

DIDMATTECH XXIV Tytuł: Problemy Edukacji Nauczycieli, Uniwersytet

Pedagogiczny im. Komisji Edukacji Narodowej - Kraków, 2011.

WILK, E., MACHOWSKA, M. „Nauczyciel – uczeń jako współtwórcy edukacji

szkolnej, jawne i ukryte elementy programu”, Tytuł: Trendy ve vzdelavani

Informacni Technologie A Technicke Vzdelavani, Olumock 2012.

WILK, E. „Wybrane aspekty ukrytego programu w edukacji, na przykładzie

edukacji techniczno – informatycznej”, Tytuł: Sztuka Wychowania, Państwowa

Wyższa Szkoła Zawodowa, Instytut Pedagogiczny – Nowy Sącz 2012.

WILK, E., „Ukryty program w edukacji techniczno – informatycznej na

przykładzie gimnazjum – doniesienia z badań”, Konferencja doktorantów – Nitra

2012. Univerzita Konstantina Filozofa.

CYGNAR, E. „Opinie nauczycieli na temat wybranych kompetencji

informatycznych”, Konferencja doktorantów, Univerzita Konstantina Filozofa –

Nitra 2014.

VARGOVA, M. - NOGA, H. - CYGNAR, E. „General – technical education

consideration of development of technique”, Wydawnictwo naukowe Uniwersytetu

Pedagogicznego im. Komisji Edukacji Narodowej w Krakowie; Annales

Universitatis Paedagogicae Cracoviensis Studia Technica VII, - Kraków 2014.

VARGOVA, M. - CYGNAR, E. „Ewolucja Kompetencji nauczycieli przedmiotów

informatycznych”, IKT VO VZDELAVANI, Univerzita Konstantina Filozofa v

Nitre – Nitra 2014.

50

VARGOVÁ, M. - NOGA, H. - CYGNAR, E. Primary Technical Education and

the Technology Development, 2014. In: Annales Universitatis Paedagogicae

Cracoviensis Studia Technica VII. - /ISSN 2081-5468/, Č. 7 (2014), s. 131-137.

CYGNAR, E. – VARGOVÁ, M – NOGA, H. – MIGO P., Over the theory of a

profession choice, Trendy ve vzdélávání, Ołomouc 2015, ISSN 1805-8949