Universitas Matthiae Belii Spravodajca Univerzity Mateja Bela v

zlom.indd

Ronk 18 janur februr 2012 slo 3

UniversitasMatthiae Belii

Spravodajca Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici

Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici usporiadala 12. Univerzitn bl

Da 27. janura 2012 sa uskutonil 12. Univerzitn bl. Na tomto kultrno-spoloenskom podujat boli medzi vznam-nmi hosami minister kolstva, vedy, vskumu a portu SR Eugen Jurzyca, viceprimtorka Banskej Bystrice Katarna imrov a predseda Sprvnej rady UMB Ivan Saktor. U tradine ples vodnm tancom, aj napriek zraneniu, otvorila rektorka UMB Beata Kosov so svojm manelom. O prjem-n zbavu sa cel veer staral znmy slovensk humorista Jn Snopko. Poas veera bola zabezpeen hudobn pro-dukcia skupiny Slovak tango. Hlavnm hosom na ble bolo voklne zoskupenie troch opernch spevkov s nzvom La Gioia, ktor si prtomn pamtali najm z vystpenia sae esko-Slovensko m talent. Jednm z vrcholov veera bola aj tombola s mnostvom hodnotnch cien, priom prvou cenou bol televzor s uhlopriekou 127 cm. O zabezpeenie nielen kultrneho, ale aj spoloenskho programu sa postarali generlni sponzori Klub telesnej vchovy UMB Bansk Bystrica, GAMO, a. s., PDP Prievidza a VAV Invest. O dobrej atmosfre sved aj to, e astnci z plesu odchdzali v sko-rch rannch hodinch.

Doc. PaedDr. Ji Michal, PhD.organiztor blu UMB

Spravodajca Univerzity Mateja Bela

v Banskej Bystrici2

ZO IVOTA REKTORTU

Da 31. janura 2012 rektorka Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Dr. h. c. prof. PhDr. Beata Ko-sov, CSc. a predsednka Rady zkladnch organizci odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy pri UMB v Banskej Bystrici Mgr. Zuzana Piliarov podpsali Ko-lektvnu zmluvu na rok 2012, ktor nadobda platnos da 1. februra 2012. Kolektvna zmluva bola uzavret v slade so zkonom NR SR . 2/1991 Z. z. o kolek-tvnom vyjednvan, Zkonnkom prce, zkonom . 552/2003 Z. z. o vkone prce vo verejnom zujme a ostatnmi pracovnoprvnymi predpismi v znen ich neskorch predpisov a Kolektvnej zmluvy vyieho stupa. Znenie Kolektvnej zmluvy je sprstupnen na internetovej strnke www.umb.sk.

Kolektvna zmluva na rok 2012

Spravodajca Univerzity Mateja Bela

v Banskej Bystrici 3

Vron galakoncert Univerzitnho folklrneho sboru Mlados z Banskej Bystrice mal vnimon atmosfru a ponkol divkovi vizulny aj obsahov zitok. Predstavenia sa konali v aule Beliana Fakulty humanitnch vied Univerzity Mateja Bela

v Banskej Bystrici v doch 2. a 3. decembra 2011. Aula samotn prela pre potreby divckeho predstavenia ve-kou zmenou bolo rozren pdium, vznikli divadeln kulisy a osvetlenie. Vetky tieto prvky dotvorili samotn program a dopomohli vni-

monej atmosfre predstaven. Dleitou skutonosou je fakt, e k vzniku divadelnej scny vlastnorune dopomohli vetci lenovia univerzitnho folklrneho sboru.

Univerzitn folklrny sbor Mlados je reprezentantom UMB. Spolu so spevckym zborom Mlados s dominantn umeleck teles univerzity. Sbor pripravil vron program 50. rokov mladosti ako scnick mozaiku sasnej tvorby, ktor ponkne divkom aj v inch partnerskch univerzitnch centrch a alch mestch Slovenska. Celkov rast sboru sprevdza zviditenenie a popularita, teda aj monos oslovi mladch ud prichdzajcich do univerzitnho prostredia Banskej Bystrice. Vhodne spracovan tradin kultra ponka dostatok motivanch prostriedkov, vyvolva vrazn, pozitvne reakcie a stavia svojich nositeov do vnimonej pozcie. Takto sa stvaj odbornkmi schopnmi sprostredkova siln emciu, hodnotu kvalitnej prezentcie nrodnej kultry. Musia by dobre pripravovan z odbornho a aj udskho hadiska. Univerzitn

folklrny sbor Mlados sa postupne vyvinul do pozcie telesa, ktor ne-pracuje len na konkrt-nom repertorovom cieli. Sstred sa na vytvorenie progresvnych procesov, aby jednotliv drama-turgie napal priebene

a s vysokou dispozinou kvalitou jednotlivcov. A teda aj sboru ako celku. Dleit je aj mimo scnick innos Mladosti, predovetkm systm zbav v tudentskom prostred, pripravo-vanch vchovnch koncertov a odbornej metodickej innosti na Slovensku a v krajanskom prostred.

Teleso zmenilo prstup ku spracovaniu tradinej udovej kultry. Prprava sasnch mladch ud vyaduje dynamickej spsob a viu konkurencie schopnos voi ostatnm populr-nym nrom. Podstatn je osobnostn motivan prstup, spo-luprca pedaggov, choreografa a interpreta. Dleit je hrav prstup pri vytvran psychoklmy a odborn technick prprava jednotlivcov. Rozvoj myslenia, kognitvnych schopnost a tane-nej analytiky jednotlivca je rovnako dleit ako emocionlna otvorenos a schopnos preitia umeleckho vkonu. Proces hlbej analzy motvov, zkonitosti a logika tanenej vstavby, jej pochopenie a adaptovanie interpretom s tou aou a asovo nronejou cestou pri budovan schopnost jednotlivca a kolek-tvneho vedomia. Pomocou tvorivch prstupov v trningovom

procese sa dar vymani techniku udovho tanca zo zauvanch postupov a prina to efektvnej proces rastu celho kolektvu. Vzory tanench osobnost, spench jednotlivcov, ktor vzili z Mladosti a prinaj motivciu a pozitvne myslenie, podporuje pirlu rastu a perspektvy pre interpretov sboru. Dleit je tie spoluprca s detskou platformou. Tradin udov kultra poskytuje obrovsk monosti. Sprvne motivovanie a vyuitie hravch postupov je pre zdrav vvin osobnosti dieaa tou najlepou cestou. Takto pripraven talenty rchlo njdu svoju tvr, miesto a naplnenie v mldenckych kolektvoch. V Uni-verzitnom folklrnom sbore Mlados urite a takto sa roziruje vekov rozsah, a teda aj monosti telesa.

Samotn histria sboru poukazuje na sstavn sptos s pe-dagogickm zzemm. V roku 1959 po vzniku Pedagogickho intittu sa zrodilo teleso Pe-dagg, neskr pracovalo pod nzvom Budcnos. V roku 1971 vznikla Mlados, ktor nadviazala na tto innos a postupne sa vyvinula do vysokokolskho a univer-zitnho telesa. Osobnosti pracujce na tomto procese s klenotmi v pedagogickej praxi a vychovali svojich nasledovn-kov. Diverzifi kcia lenov Mladosti je obrovsk, maj zsadn vplyv na detsk a mldencke kolektvy. Mnoh pracovali a aj v sasnosti s aktvni v ostatnch telesch irieho reginu. Zkladn umeleck kolstvo, uitelia v zkladnch a strednch kolch, lenovia a vedci rznych hudobnch formci. Previa-zanos je vek, sbor Mlados m priame, otvoren a pozitvne vzahy s celm folkloristickm zzemm a je len logick, e sa vyvja aj po odbornej strnke a sasou jeho innosti je aj od-born metodick a vedeck prca. Spoluorganizuje konferenciu o tanenej pedagogike. Katedra hudobnej kultry Pedagogickej fakulty UMB vytvra kontruktvne zzemie na spoluprcu s odbornkmi a symbiza umeleckch telies univerzity prina mnohopolrny prospech. Mlados je 50-ron, ale mlad a z-rove ambicizna.

V sasnosti m Univerzitn folklrny sbor Mlados p zloiek. Tri s priamo umelecky vkonn. S navzjom previa-zan a rovnocenn. Tanen zloka m 32 lenov, vedcou je dlhoron slistka Veronika Samuelkov. Asistuje jej tm v zloen repettori enskej (Katarna Baov) a mu-skej zloky (Richard ilha-v). Jednotliv pedaggovia maj na starosti konkrtne typy trningov. Samostatne sa pracuje na kondinej strnke, dispozinom rozvoji. Warm up, stretching, silov trning je odborne veden tudentkou Katedry telesnej vchovy a portu FHV UMB, slistkou sboru, Janou Krgovskou. Kolektv pracuje na inicianch hrch, asto vyuva postupy brazlskeho pedagga a divadelnho teoretika Augusta Boala. Koordinan a rytmick etudy vo forme hier s vbornm spestrenm a maj priamy motivan efekt. tudenti z vytypovanch prostred Slovenska pripravuj analytick cha-

50 rokov mladosti Univerzitn folklrny sbor Mlados oslvil svoje jubileumVron program Univerzitnho folklrneho sboru Mlados, alebo tradin

kultra ako motivan prvok v edukcii. Cesta k tradinej kultre v procese vchovy novej genercie pedaggov

4Spravodajca

Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici

Redakn radaProf. JUDr. Jan Ddi

Prof. PhDr. Brigita imonov, CSc. Ing. Bohuslav Martiko, CSc.

Jozef Daubner PaedDr. Marian Kuera, PhD.

Janka Panukov

PhDr. Jn ilk, CSc. Marta Koltonov Mria Bartkov

Doc. PhDr. Alojz Ken, CSc. Ing. Jolana Gubalov, PhD.

Miroslav Grelneth PhDr. Mria Daov, PhD.

PhDr. Anna Zelenkov, PhD. Ing. Julita Baboov M. Phil. Paul Wood

NAI JUBILANTIViacer zamestnanci univerzity oslvia v obdob mesiacov janur februr 2012 vznamn ivotn

jubileum. V mene vetkch zamestnancov, tudentov a priateov univerzity im srdene blahoelme a do alch rokov prajeme vetko najlepie, vea pevnho zdravia, astia a spokojnosti v osobnom i profesionlnom ivote.

rakterov trningy. Vytvra sa takto vedomostn databza, ktor je nadstavbou ku repertoru sboru.

Spevcka zloka bola donedvna pod vedenm Miroslavy Vasiovej, hosujcej slistky, pedagogiky, tudentky Katedry hudobnej kultry Pedagogickej fakulty UMB. Dramaturgicky pripravila blok spevov z rodnho Zmutova, staroslovienske vianon psmo, chrmov repertor na vron obradov pr-leitosti. Prostrednctvom jej osoby a alch tudentiek sa posil-nilo previazanie spevckeho zboru a sboru. Nasledovnkou vo veden spevckej skupiny sa stala Iveta Holomaninov, alia slistka. V sbore s aj dievat z charakterovch oblast, take sa stretva odborn technick hlasov prprava s naturlnym spevom. Vsledok je nad oakvanie, dar sa dosiahnu uveri-tenos pvodiny, podporenej technickou dispozciou spevok. Pri prleitosti vronho predstavenia sa znovu obnovila musk spevcka skupina, plne previazan s tanenkmi. Dar sa vytvra synkretick zvukov tvar. Tanenci spievaj, spevci tancuj, odbravaj sa samoeln prezlekov vstupy.

Hudobn zloka, alebo udov hudba, sa postupne posva od tania nt ku tlovmu interpretovaniu charakterov jednot-livch reginov. Technick dispozcia primov prina irie monosti. Sasn hosujci prednk Michal Brodniansky je posluchom Katedry hudobnej kultry PF UMB a v Mladosti odohral viac ako 5 rokov. Pozitvna je aj pedagogick rovina v hudobnej zloke. Ku sboru sa postupne priradilo niekoko mladch muzikantov, ktor sa chc rozvja a venuje sa im

samostatn pozornos. Vemi rchlo sa pre potreby sbo-ru adaptovala perspektvna huslistka Viktria Strelcov, ktor donedvna nehrala fol-klr. Marin Lihan, ktor vedie zloku, vytvra dobr perspektvu pre zdrav a drav kapelu.

Dleit moment pre zlep-enie pozcie sboru voi tudentom bolo zavedenie predmetov udov tanec, hudba a spev. Takto sa z vo-

no asovej aktivity stala innos telesa plnohodnotnou sasou tudijnho plnu a teda je potrebn vytvori pre takto innos stabiln podmienky, s komplexnm zzemm. U nejde len o reprezentciu UMB, ale aj o kvalifi kovan pedagogick, tudijn a umeleck innos, plne porovnaten s inmi tu-dijnmi odbormi v rmci ponkanho tdia. Aj s kreditovm ohodnotenm tudentov.

Dleit je aj vtvarn as scnickch produkci. Ide predovetkm o krojov vybavenie sboru, do ktorho iastone investovala uni-verzita a podporu poskytlo aj Ministerstvo kultry SR prostrednctvom grantovch programov. Rekontrukciou starch a nevhodnch kostmov, vkupom siastok priamo v terne a ikovnosou lenov a priateov sboru sa dar zmeni vizulnu strnku kostmov. Uniformita sa postupne zniuje, vyhadvaj a vyuvaj sa realistick prvky, svisiace so soci-lnymi rozdielmi pvodnch nositeov. Rekontruuj sa vizuly zo zznamov, fotiek, prpadne priamo z ternu. Samotn scna dostala vaka prerobeniu auly Beliana nov tvr. Npad vyui priamu projekciu grafi ckch prvkov v tle vizulu pouitho na printovch mdich ku vroiu nadobudol postupne vemi prjemn a variabiln rozmer. Projekcia sa stala alm hrom na scne, ale len ako vtvarn prvok a podpora ku celkovmu obrazu. Vnimonou sa stali sptn presvietenia naaranovanch motvov, vtvarnch vzorov z archaickch krojov a dekoranch itkovch predmetov. Spolu s pravou kostmov, vlasov, zdo-benia klobkov, naprklad pri tanenej suite z Hornch Prian, kde boli vyuit krsne vejre z pvch pier, sa celkov vtvarn strnka sboru posunula do novej kvality.

Poslednou a naozaj dleitou zlokou Univerzitnho folklr-neho sboru Mlados sa stalo koordinovan vedenie, zloen priamo z interpretov sboru. V osobe Zuzany Drugovej zskal sbor dleitho koordintora, praktika, ktor sa neboj napa aj komplikovan umeleck vzie a motivova cel kolektv ku zdravmu, sebavedommu vkonu. Ako spojovac lnok s vedenm univerzity je pani Drugov, lovek na sprvnom mieste. Jej bohat sksenosti s vedenm mzea, detskho sboru Matiiarik II., festivalu Na Bau klopaj, metodick innos s krajanmi a predovetkm odborn etnografi ck vedomosti s vnimon devza pre celkov umeleck a organizan innos na Univerzite Mateja Bela.

Pod umeleckm vedenm choreografa, reisra, metodika a pedagga Martina Urbana, doktoranda na Katedre hudobnej vchovy Pedagogickej fakulty UMB, priprav sbor Mlados reprezentan a aj vchovnovzdelvacie aktivity pre rok 2012. V spojen s vedenm spevckeho zboru Mlados pripravuje umeleck program pri prleitosti vronch oslv Univerzity Mateja Bela. Premira programu 50 rokov mladosti je dobr zaiatok kvalitatvneho rastu reprezentanho telesa UMB.

Mgr. Art. Martin Urbanumeleck vedci UFS Mlados

5Spravodajca


VEDA NA UNIVERZITE

V decembrovej kaviarni zazneli slov vbornho renka a myslitea o s-vislostiach prrody a kultry. Stanislav Komrek, len Vedeckej rady Karlovej Univerzity v Prahe, ponkol svoje po-hady na tmy pre nau univerzitu vemi blzke.

V irom kontexte, s humorom i nadhadom, vone rozoberal, i je kultr-ny proces protikladn prrodnmu, alebo ide skr o pokraovanie prrody inmi prostriedkami. So znalosou i osobnou sksenosou prikladal postrehy ku kon-ceptom C. G. Junga a A. Portmanna, vone rozprval o vnman kultry a prrody z pohadov filozofickch, vedeckch i nevedeckch, z perspektv mnohch kultr a civilizci. Prve prklady z mno-hch kultr, ktor pozn ako cestovate i vedec boli dokreslenm diverzifi kcie tm tak, ako sa vnmaj v kultrnych prostrediach s inou tradciou vedy i kultry. Vo vzahu k obom dnes u asi globlnym fenomnom prrode a kultre nevystupo-val ako vetkho znal odbornk, ale ako obyajn vysokokolsk kantor s mdrosou pokory. Zveren vtipne laden vahy o domestikcii subjektov prrody lovekom boli ukonen vahou o autodomestikcii loveka. Tento koncept Konrda Lorenza s vahami renka (S. Komrek bol jeho posluchom) zanechal v nejednom z prtomnch zneistenie, i to sasn homo sapiens so sebou mysl naozaj dobre.

PhDr. Ivan Murin, PhD.Fakulta prrodnch vied UMB

Profi l hosa :Prof. RNDr. Stanislav Komrek, Ph.D. psob v odbore fi lozofi e a dejn prrodnch vied. Od roku 2002 predna na Fakulte

humanitnch studi University Karlovy (katedra antropolgie, oddelenie humnnej etolgie) a rovnako na Prodovdn fakult Univerzity Karlovy (katedra fi losofi e a djin prodnch vd), 1983 1990 v emigrcii vo Viedni spolupracoval s Altenberskm okruhom pre fi lozofi u a dejiny prrodnch vied, intenzvne spolupracoval s oddelenm teoretickej biolgie Zoologickho stavu Viedenskej univerzity a s stavom Konrda Lorenza v Altenbergu. Absolvoval viacero prednok v rmci Viedenskej univerzity, Institut f. Wissenschaft und Kunst a eskej Spolenosti pro vdy a umn. Poetn popularizan lnky v tlai a vystpenia v m-dich, 2006 cena Toma Stopparda za esejistiku, mnoh cesty po Eurpe aj mimo kontinent (Alr, Azerbajdan, USA, Peru, Sria, Jordnsko, Turecko, Mexiko, Guatemala, Honduras, Izrael, Irn, na, Jva a Borneo, India, na a Tibet, Jun Afrika, Japonsko, Singapur, Malajsia, Tajwan,Vietnam, Kostarika).

Vedeck kaviare s profesorom S. Komrkom

Zkladn daje:

Operan program: Vskum a vvojSpolufi nancovan fondom: Eurpsky fond regionlneho rozvojaPrioritn os: 2. Podpora vskumu a vvoja Opatrenie: 2.1 Podpora siet excelentnch pracovsk vskumu a vvoja ako pilierov rozvoja reginu a podpora nadregionlnej spoluprcePartneri: Univerzita Pavla Jozefa afrika, Koice; ilinsk univerzita, ilinaUkonenie projektu: 30. 04. 2011Nzov projektu: CaKS Centrum excelentnosti informatickch vied a znalostnch systmovITMS kd: 26220120007Projektov manar: RNDr. Rastislav Krivo-Bellu (UPJ KE, [email protected])Asistent projektovho manara (partner UMB): RNDr. Magdalna Renov, PhD. ([email protected] )

Centrum excelentnosti informatickch vied a znalostnch systmov na UMB

6Spravodajca


Celkov vdavky na realizciu aktivt: 1 212 056,73 Celkov oprvnen vdavky: 1 212 056,73 Podiel ERDF a R: 1 151 453,87 z toho UMB 319 555,87 UMB vlastn zdroje: 15 977,79

V aprli 2012 bude formlne ukonen podpora innosti Centra excelentnosti informatickch vied a znalostnch sys-tmov na UMB (skrtene CAKS). Zhodnoti prnos a vznam tohto centra excelentnosti pre univerzitu a jej al rozvoj je potrebn a nevyhnutn, lebo centrum nezaniklo spenm zavenm podpornho grantu, ale bude alej rozvja svoju innos v spoluprci s partnermi na Slovensku i v zahrani.

Centrum vzniklo v lete 2009 na zklade zmluvy medzi zakladajcimi lenmi konzorcia slovenskch univerzt: Univerzitou Pavla Jozefa afrika v Koiciach, ilinskou univerzitou v iline a Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici. iadateom o prspevok je UPJ, UMB m status partnera. Na aktivitch centra sa na naej univerzite podieaj tri pracovisk: Katedra matematiky Fakulty prrodnch vied UMB, Katedra kvantitatvnych metd a informanch systmov Ekonomickej fakulty UMB a Intitt matematiky a informatiky stavu vedy a vskumu UMB spolon vskumn pracovisko s Matematickm stavom SAV. Cieom projektu je vybudova infratruktru potrebn na vskum v oblasti terie a aplikci informanch systmov. Univerzita Mateja Bela sa sstreuje najm na datamingov aplikcie, vyuitie terie neuritosti a aplikcie po-znatkov diskrtnej matematiky v informatike a informanch systmoch. Vznamnm aspektom je podpora vyuovacieho procesu na EF UMB a FPV UMB. V procese schvaovania grantu preukzali participujce univerzity schopnos realizova vek medzinrodn projekty, zrove deklarovali dostaton udsk vskumn potencil, vznamn aj z medzinrodnho pohadu. UMB reprezentovali v tomto smere najm vskumn kolektvy v odboroch: diskrtna matematika (prof. R. Nedela, DrSc.), dynamick systmy (prof. . Snoha, DrSc.), teria neuritosti (prof, B. Riean, DrSc.) a tatistika a datamining (doc. M. Grendr, PhD.). Hlavnm cieom podpornho grantu bolo v rokoch 2009 2011 vybudova potrebn vskumn infratruktru a zrove podpori spoluprcu vedcov participujcich univerzt vzjomne a na medzinrodnej rovni. Tomu zodpovedaj aj realizovan aktivity a vstupy na UMB:

vybudovanie dvoch pecializovanch laboratri,

vytvorenie systmu na zdieanie elektronickch informanch zdrojov,

obstaranie a intalcia technickej infratruktry zdieanho dtovho loiska,

obstaranie a intalcia pecifi ckch prstrojov na zskavanie dt,

obstaranie SW nstrojov pre podporu znalostnch technolgi,

obstaranie referennch dtovch zdrojov,

pracovn stretnutia na integrciu vskumu,

identifi kcia monosti spoluprce v predmetnej oblasti a vytvorenie siete medzinrodnch partnerov.

Uveden hardware a software sa podarilo spene obstara a uvies do praxe. Pozornos sme venovali aj profesionlnemu zakoleniu ud, naprklad katedra matematiky zorganizovala dve trojdov intenzvne kolenia na profesionlnej rovni tkajce sa pouvania data-miningovho software zakpenho z prostriedkov grantu. kolenia sa zastnili aj kolegovia z Koc a iliny. Prednajci boli odbornci z fi rmy IBM SPSS-Acrea z Prahy. Zakpen zariadenia a software maj ir-ie vyuitie aj mimo Centra excelencie, naprklad pri prprave kvalifi kanch prc, aplikovanom vskume vyadujcom tatistick analzy, masovo sa vyuva vo vyuovacom procese na Ekonomickej fakulte UMB. Na zakpench potaoch vykonvame vedeck experimenty podporujce zkladn vskum vo vednch odboroch matematika, tatistika a informatika. Prv vstupy vskumu dosiahnut s podporou centra boli nedvno publikovan v renomovanch vedeckch periodikch karentovanch vznamnmi vedeckmi databzami vrtane Current Contents. Realizciou grantu tak boli vytvoren podmienky na zapojenie naich vedcov do medzinrodnej spoluprce, m sa naplnil zmysel tejto vznamnej investcie do vedeckej infratruktry na UMB. Aktvnou asou na projekte sa zrove utvorili dobr podmienky na aliu spoluprcu zastnench univerzt vo vede a vskume, ale aj pri odbornej prprave doktorandov formou organizovania zimnch kl doktorandov z informatiky.

Zverom chcem poakova vetkm zamestnancom UMB a spolupracujcich univerzt, e prispeli k spenej realizcii tohto projektu. Z pohadu UMB treba osobitne vyzdvihn podiel RNDr. Magdalny Renovej, PhD., ktor bola zodpoved-nou manarkou projektu za UMB. Napokon fakt, e pridelen fi nann prostriedky boli vyerpan takmer na 100 percent, priom takzvan neoprvnen vdavky tvorili zanedbaten poloku rozpotu, hovor sm za seba.

Prof. RNDr. Roman Nedela, DrSc.Fakulta prrodnch vied UMB

7Spravodajca


PRSPEVKY ETICKEJ KOMISIE UMB

Etick komisia Univerzity Mateja Bela diskutovala na svojom septembrovom zasadnut (2011) o monostiach a spsoboch uplatovania ohlasovacieho mechanizmu v prostred univerzity. Z Etickho kdexu zamestnanca UMB bezprostredne vyplva monos uplatni ohlasovanie nepoctivch praktk a ich rieenie. Umouje sa tm vyuva tento postup ako leglny spsob rieenia zloitch morlnych problmov a ako prostriedok na eliminciu neetickho sprvania. Zo tattu Etickej komisie UMB vyplva povinnos prija podan neanonymn ohlsenie a posdi ho. V prpade, e ohlsenie spa stanoven podmienky, podnet prerokuje a sna sa ponknu aj jeho rieenie. Sasn organizcie tohto druhu bene uplatuj takto prax, m zrove dvaj najavo, e im zle na ich morlnom kredite a e maj zujem predchdza skrytm konfl iktom. Neetick praktiky pokodzuj dobr meno organizci a zrove mu vyvola vne konfl ikty a narui pracovn proces.

Preo je ohlasovanie neetickho sprvania dleit?

Problmy morlnej povahy sa daj riei a vtedy, ke je podan podnet na ich rieenie. Niektor podnecovatelia konfl iktov s presveden, e konaj oprvnene, pretoe voi takmu konaniu nikto ni nenamieta

alebo je to ben prax. Niekedy sa domnievaj, e ich na to oprvuje ich pracovn postavenie. Vina morlnych problmov m vak hlbie korene a irie svislosti. Podobn problmy sa vyskytuj aj na inch praco-

viskch a tkaj sa zamestnancov, ktor nevedia o monosti ohlsi nevhodn praktiky alebo nemaj na to dostatok odvahy. Na rieenie problmov tohto druhu obvykle nesta len personlny prstup, ale si vyaduje systmov rieenie.

Etickm rieenm problmov, t. j. mimoprvnou cestou, mono predchdza zloitejm prvnym sporom. Intern problmy by sa mali vyriei v prvom rade doma, t. j. vo vlastnom prostred poda zsady, e lepie je im pred-

chdza ako ich hasi. Vedenie UMB vytvorenm etickej komisie deklaruje, e mu zle na etike. Koncepne a operatvne sa sna vystupova

proti praktikm, ktor sauj naplnenie jej spoloensky vznamnho poslania. Vedenie univerzity si pri uplatovan etic-kch princpov uvedomuje potrebu vzjomnej sinnosti so zamestnancami na tvorbe pracovnej kultry a skvalitovan kolegilneho prostredia. To patr k zkladnm predpokladom plnohodnotnho rozvoja nho spoloensky vznamnho univerzitnho pracoviska.

Ohlasovanie nepoctivch praktk pomha univerzite plni jej hlavn poslanie zlepovanm pracovnho komfortu a spoloenskej preste akademickho vzdelvania.

Ak je zmysel a vznam ohlasovania z hadiska etickej komisie? Upozorova na preukzaten poruovanie etickch poia-daviek prijatho etickho kdexu, prpadne na javy, ktor vne ohrozuj etick kredit univerzity, alebo jej jednotlivch subjektov. Proces ohlasovania by mal prebieha v medziach slunosti. Ohlasovate by mal by presveden o sprvnosti konania v ohlasovan a tie v posudzovan uplatova vecn a kultrne postupy pri rieen problmu.

V etike sa preferuje otvoren dialg a za estn sa povauje bezprostredn, vecn, slun a racionlne rieenie problmov. Etick komisia ponka zamestnancovi postup na leglne, spolon a zrove diskrtne rieenie zvanch problmov morlne konfl iktnej povahy. Preto je dleit, aby sa kad astnk tohto konania dobrovone rozhodol, i prjme ohlsenie podnetu etickej komisii.

Nejasnosti, ktor svisia s konkrtnym pouvanm ohlasovania v praxi, s nzormi na jeho morlnu opodstatnenos alebo so zabezpeenm primeranej ochrany ohlasovateovi, vyvolvaj asto diskusiu. Ohlasovac mechanizmus m mnoho podb, priom organizcie si zriauj rzne spsoby zameran na jeho inn uplatnenie. Najastej a zrove osveden spsob, ktor sa dnes vyuva pri ohlasovan neetickho sprvania, je priame, neanonymn ohlasovanie na etick komisiu.

Kedy sa povauje ohlasovanie neetickho sprvania za morlne opodstatnen?

Ak sa preukzatene poruuje niektor poiadavka vyjadren v Etickom kdexe zamestnanca UMB, dotkajca sa etickej strnky zamestnanca a ak problm nem disciplinrnu alebo prvnu povahu.

Ak sa splnila vznamn podmienka, t. j. vyerpali sa vetky leglne postupy rieenia problmu (upozornenie nadriadenho alebo zodpovednho subjektu) na prvostupovej rovni riadenia, priom na zklade sanosti nedolo k nprave alebo k odstrneniu problmu. Za morlne opodstatnen sa ohlasovanie povauje vtedy, ak pri identifi kcii vnej morlnej hrozby zamestnanec problm najskr nahlsi priamemu nadriadenmu a d mu bezprostredne vedie, e mu na tom morlne zle.

Ak m ohlasovate vne obavy, e za nahlsenie me by nadriadenm alebo inm subjektom perzekvovan. Prve etick komisia m za lohu zarui, e voi ohlasovateovi sa nebud vyvja nijak odvetn aktivity zo strany organizcie ani jej subjektov.

Ohlasovate by mal ma jasn dkaz poruovania etiky, ktor by rozumnho a nestrannho pozorovatea dostatone pre-svedil, e jeho nzor je sprvny.

Mus by presveden, e jeho ohlsenie me prinies zmenu k lepiemu, t. j. jeho zverejnenie neetickho sprvania a presvedenie o spechu previa riziko, ktor podstpi.

lohou Etickej komisie UMB je dsledne preskma ohlsenie a podnikn nsledn aktivity vyplvajce z jej poslania, z ochrany ohlasovatea, ako aj z lohy vo vzahu k inm intittom ochrany zamestnanca. Ani ohlasovate by vak nemal zneuva pecifi ck

Etick rmec whistleblowingu na UMB

8Spravodajca


PRSPEVKY FAKLT

lohu etickej komisie na rieenie svojich problmov a osobnch sporov. Preto lohou etickej komisie bude aj posdenie vecnej strnky predmetnej sanosti, v akej miere koreponduje s platnou univerzitnou etikou (Etickm kdexom zamestnanca UMB). Posdi tie, nakoko je konkrtne ohlsenie v kompetencii etickej komisie (i nespad do kompetencie inho orgnu, subjektu a pod.), ako aj to, i ide skutone o etick problm. Ohlasovate si sm ur, i chce, alebo nechce zosta v anonymite a etick komisia mus v danej veci zachova maximlnu diskrtnos a korektnos voi vetkm stranm a potencilnym astnkom konfl iktu. Saovate by mal by stretov voi etickej komisii pri zskavan potrebnch informci. Zamestnancov chceme v tejto svislosti upozorni, e etick komisia neme suplova disciplinrnu komisiu, ani detektvnu kancelriu i prvny intitt. Jej lohou je dba o dodriavanie prijatho etickho kdexu a umoni, aby zamestnanci aj sami mali monos neetick sprvanie riei. Podnety, ktor nespadaj do jej kompetencie, me postpi alm prslunm orgnom. V prpadne, e sa morlny problm dotka organizanej zloky univerzity, me Etick komisia UMB iniciova vznik osobitnch ad hoc etickch komisi faklt, tudentov alebo pracovsk na rieenie vlastnch dverne znmych problmov na prvostupovej rovni. Me im ponknu metodick pomoc pri posudzovan problmov alebo sa priamo na ich innosti aj zastni. Ich spoluas je asto nevyhnutn, pretoe s spsobil posdi problm dvernejie a so znalosou veci. Rektorka me vak poiada etick komisiu ako svoj poradn orgn o vyjadrenie stanoviska k rznym etickm otzkam na univerzite. Je dleit, aby Etick komisia UMB a jednotliv etick intitty zko spolupracovali. Etick komisia spolupracuje aj s refertom prvnych sluieb a oddelenm kontroly, aby zosladili svoje aktivity, kompetencie, ako aj stanovisk a nedostvali sa do rozporu.

V svislosti s ohlasovacm postupom zdrazujeme, e univerzitn etick komisia nebude akceptova anonym ako podnet na rieenie, aj ke anonymy mu ma informatvny vznam. Nepovaujeme to vak za vhodn etick spsob rieenia problmov.

Etick komisia Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici m snahu sta sa korektnm partnerom zamestnancov pri zvyovan etickej kultry na naej univerzite.

Prof. PhDr. Pavel Fobel, PhD.predseda Etickej komisie UMB

Vaka viacerm monografi m a zbornkom vydanm v ges-cii prof. Gillesa Roueta, ktor m na svojom konte u niekoko vznamnch medzinrodnch konferenci zorganizovanch na pde Univerzity Mateja Bela (FPVaMV, FHV, EF), zskali v poslednch rokoch mnoh autori UMB monos publikova svoje lnky a tdie v bruselskom vydavatestve Bruylant, ktor je odbornmi kruhmi povaovan za jedno z najvznamnejch eurpskych vydavatestiev v oblasti prva a politickch vied. Na jese roku 2011 sa pod vedenm prof. Roueta podarilo ban-skobystrickej vede prerazi na strnky alieho vznamnho eurpskeho vydavatestva parskeho LHarmattan-u. O jeho presti svedia mnoh sla: po 35 rokoch existencie m toto

vydavatestvo na konte viac ako 30 000 diel pribline od 1900 autorov, alej 700 rznych kolektvnych publikci a 150 titulov asopisov. Tmto sa LHarmattan dostva na prv miesto v pote titulov vydanch v rmci celho frankofnneho sveta. Vek priestor je v parskom vydavatestve vylenen elektronic-km knihm, nakoko s potom 2 300 e-knh rone Harmatka predstavuje jedno z najvch elektronickch knhkupectiev v krajine galskho kohta. Vydavatestvo vlastn aj svoje vlastn knhkupectv, a to tak na zem Franczska, ako aj v alch frankofnnych a nefrankofnnych krajinch.

V LHarmattane sa bud mc banskobystrick autori rea-lizova prostrednctvom novej kolekcie Local & Global, ktorej

zakladatemi s prof. Franois Soulage a prof. Gilles Rouet. Ambciou uvedenej kolekcie je publikovanie monografi a kolektvnych diel zamajcich sa nad fenomnmi, ktor formuj a truktruj sasn svety, t. j. smerovanm ku globl-nemu a revindikcii loklneho. Km pre niektorch s globalizcia a mondializ-cia toton pojmy, pre inch konfrontcia glbus/globlny/globalizcia kontra svet/svetov/zosvetovenie (mondializcia) otvra priestor ako vnma a analyzova sasn fenomny inak ako isto zeme-pisn a ekonomick zleitos, t. j. pre-dovetkm ako javy kultrne, civilizan a teda udsk a spoloensk.

Prvm dielom, ktor par excellence zrelnilo mylienku multidisciplinrneho a nadnrodnho projektu Local & Global sa stal zbornk Migrations, mobilits, frontires & voisinages (Migrcie, mobi-Lo

cal &

Glo

bal

Loca

l & G

loba

l

Sous la direction deSerge DUFOULON & Mria ROTEKOV

Sous

la d

irect

ion

deSe

rge

DU

FOU

LON

&

Mr

ia R

OT

EKO

V

MIGRATIONS, MOBILITS,FRONTIRES & VOISINAGES

MIG

RAT

ION

S, M

OB

ILIT

S,

FRO

NTI

RES

& V

OIS

INA

GES

MIGRATIONS, MOBILITS,FRONTIRES & VOISINAGES

Depuis la nuit des temps, les hommes ont parcouru le monde. Au fi l de lhistoire, des rgles et des lois ont t dictes pour conforter la proprit prive naissante. Avec cette lgislation, les contrles lis la traverse des domaines et des fi efs deviennent le quotidien des nomades et enfi n la construction des tats et des Nations sest concrtise par llaboration des frontires.

Quen est-il des populations nomades ? Quelle est la ralit de lim-migration lgale et illgale ? Comment lEurope accueille les migrants et combat limmigration clandestine ? Les politiques dintgrations sont-elles la hauteur des enjeux ? Quelles relations lEurope entretient avec ses voi-sins du Sud et de lEst propos des migrants et de la libre circulation des individus ?

Peut-on imaginer une socit cosmopolite sans frontire et sans passeport ?

Serge Dufoulon est professeur de sociologie et danthropologie lUniversit Pierre Mends France de Grenoble o il dirige le dpartement de sociologie.

Mria Rotekov est matre de confrences la facult des sciences politiques et des relations internationales, Universit Matej Bel, Bansk Bystrica, en Slovaquie.

En couverture : Gilles Rouet, 2011.

ISBN : 978-2-296-56363-6

Prix : 33,50 euros

L&G

Banskobystrick veda dobyla alie eurpske vydavatestvo

9Spravodajca


lity, hranice a susedstv), ktor jeho zostavovatelia, prof. Serge Dufoulon (Univerzita Pierre Mends France v Grenobli) a Dr. Mria Rotekov (FPVaMV, UMB) spolu so zakladatemi ko-lekcie prof. Soulageom a prof. Rouetom, uviedli pred poetnm auditriom na prezentcii knihy, ktor sa konala da 1. decembra 2012 v priestoroch vydavatestva LHarmattan v Pari. Dielo je vsledkom medzinrodnej konferencie s totonm nzvom organizovanej na pde Fakulty politickch vied a medzinrod-nch vzahov UMB da 11. novembra 2010. Prina vahy troch desiatok autorov z oblasti sociolgie, politolgie, medzinrod-nch vzahov, prva, ekonmie a matematiky zamajcimi sa nad dleitmi otzkami, ako je budovanie Eurpy, asto sprevdzan paradoxmi, spochybujcimi samotn hodnoty, ktor eurpska integrcia mala posilova, t. j. spjanie ud a ob-anov: Pevnos Eurpa sa neustle usiluje uzatvra v rmci

hranc Schengenu. Tm, e sa uzatvra do svojho vntra, zatvra inch za vonkajmi hranicami ... Rovnako udn je sprvanie sa jednotlivcov a skupn ud, ktor sa pokaj dosta do Eurpy, a to zo sto rznych dvodov, viac alebo menej legitmnych, ako s: prca, bezpenos, komfort, ... i kvli snu lepie i, ktor sa asto zmen na non moru (Serge Dufoulon, z vodu knihy). O legitmnosti vyjadri vlastn nzory a postrehy k eurpskej integrcii hovor aj samotn geografi ck zastpenie prispieva-teov z krajn E, konkrtne z Franczska, Slovenska, Poska, Maarska, Bulharska, Rumunska, ako i zstupcov krajn zo susedstva E, t. j. Ukrajiny, Gruznska a Maroka.

PaedDr. Mria Rotekov, PhD.Fakulta politickch vied a medzinrodnch vzahov UMB

Na pde Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici s podporou Francz-skeho vevyslanectva v Slovenskej repub-like bol na jese roku 2011 inaugurovan a za prtomnosti ministra kolstva, vedy, vskumu a portu SR Eugena Jurzycu otvoren Slovensko-franczsky univer-zitn intitt (SFUI).

Kreovanie a etablovanie SFUI sa uskutonilo zsluhou bohatej vedecko-pedagogickej spoluprce Univerzity Mateja Bela s franczskymi univerzitami, spoluorganizovaniu medzinrodnch vedeckch konferenci, ako aj rieeniu spolonch projektov, skrtka vaka niekokoronej prci frankofnnych pedaggov. Vznik Slovensko-francz-skeho univerzitnho intittu vnmame ako posun v intenzite a v kvalite tejto spoluprce s cieom prispieva k rozvoju a rozirovaniu frankofnnych programov existujcich na Slovensku.

Prirodzene Slovensko-franczsky univerzitn intitt vznikol aj vaka dohode a podpore naich dvoch hlavnch partnerov: Franczskeho vevyslanectva v Slovenskej republike a naej alma mater Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystri-ci. Ete v predvianonom obdob podp-sala Dr. h. c. prof. PhDr. Beata Kosov, CSc., rektorka UMB, a riadite SFUI doc. PaedDr. Radovan Gura. PhD. dohodu o spoluprci. Predmetom dohody je najm zvzok spolupracova na uskutoovan spolonho zujmu Univerzity Mateja Bela a Slovensko-franczskeho univer-zitnho intittu o al efektvny rozvoj frankofnie v podmienkach vetkch faklt univerzity, mesta Bansk Bystrica, banskobystrickho reginu i Slovenskej republiky prostrednctvom vytvrania a rozvjania frankofnnych siet na stredo-kolskej, univerzitnej i podnikovej rovni a rozvoja ich spoluprce s franczskymi

partnermi a frankofnnymi organizciami v zahrani.

Te ns podpora a dvera, ktor UMB prejavuje naim aktivitm. SFUI sa orientuje na budcnos. Ako povedal franczsky diplomat Talleyrand lovek mus ma budcnos v mysli a minulos v skutkoch. SFUI realizoval v priebehu svojej krtkej existencie tri desiatky prezentci frankofnnych tudijnch programov realizovanch na Univerzite Mateja Bela, a to prostrednctvom vedec-kch konferenci, kolokvi, na vetrhoch, ale aj konkrtnou cielenou publicitou v sieti vybranch strednch kl na celom Slovensku. V nasledujcom obdob bude SFUI orientova svoju innos smerom k podnikateskm subjektom.

Verme, e SFUI bude alej spene napa stanoven vziu a ri dobr meno Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Doc. PaedDr. Radovan Gura. PhD.riadite SFUI

Frankofnia na UMB vytvra priestorpre medzifakultn a medziuniverzitn spoluprcu

Katedra slovanskch jazykov a literatr Fakulty cudzch jazykov a literatry na Univerzite v Bukureti pod vedenm doc. Dr. Dagmary Marie Anoci, Dr. Marileny Felicie Luty a slovenskej lektorky Mgr. Lenky Garanovskej, PhD. usporiadala da 3. novembra 2011 prednku pod nzvom Hydronomastika (nielen v eurpskych) svislostiach, na ktor prijali pozvanie doc. Mgr. Jaromr

Krko, PhD. a PhDr. Andrea Gotov z Ka-tedry slovenskho ja-zyka a literatry FHV UMB. Obaja aktvne vystpili s prspevkami, v ktorch rumunskm tudentom prvho a tretieho ronka tudu-jcich slovensk jazyk a literatru bliie ozrejmili mlad, ale spene sa rozvjajcu lingvistick disciplnu onomastiku.

Pozvala ns Univerzita v Bukureti

Doc. Krko poas hosovskej prednky

Doc. Krko a PhDr. Gotov na Katedre slovanskch jazykov na Univerzite v Bukureti

10Spravodajca


Doc. J. Krko sa v prspevku Hydronomastika (nielen v eurpskych) svislostiach zameral na histriu projektu Hydronymia Slovaciae, v rmci ktorho priblil doteraz spracovan povodia na zem Slovenska (povodie Slanej, Oravy, Ipa, Turca, Nitry a Hro-

na), priom poukzal i na jeho celoeurpsky rozmer ako kon-titutvnej sasti projektu Hydronymia Europea. Posluchom predstavil aj metodiku prce, na zklade ktorej je nevyhnutn spracova jednotliv povodia riek, aby sa tak zabezpeila jednota v zapisovan a stavbe hesla danho hydronyma (konkrtneho vodnho toku, pramea, vodopdu i inho vodnho zdroja). Na zver poukzal na aktulne dosiahnut vsledky (spracovan povodie Kysuce a Dudvhu) a nartol alie monosti skmania, zatia systematicky nespracovanch povod Torysy, Bodrogu a slovenskej asti Moravy a Malho Dunaja.

Prspevok A. Gotovej Prchod valaskho etnika na zemie Slovenska a jeho vplyv na utvranie hydronm mapoval prchod viacerch etnickch skupn na zemie stredovekho Uhorska. Najv draz vak kldol na prchod valaskho etnika v roz-medz 14. 17. storoia. Autorka dkladne demontrovala prchod Valachov v troch fzach, priom nartla aj smer ich pohybu na zem Slovenska. Zdraznila, e pokia v prvej fze

prchodu sa stretvame vlune s rumunskou vlnou, tak v alch etapch u na u nadvzoval prichdzajci rusnsko-ukrajinsk element a tie prenikajce goralsko-posk etnikum. Okrem popisu ich mravov, zvykov a spsobu ivota objasnila aj refl exiu ich prtomnosti v danej lokalite v nzvoch niektorch vodnch tokov (Koarisko, horn, Dlh Gr).

Prezentovan prspevky nali svoju odozvu v plodnej diskusii nielen medzi tudentmi, ale aj prtomnmi lektormi zo Srbska a Chorvtska. A prve spenos spracovania jednotlivch povod na zem Slovenska nm zaruila a zrove ponkla spoluprcu na medzinrodnom projekte spracovania povodia Dunaja, realizujceho sa pod ztitou Rakska. Ostva teda len dfa, e projekt spracovania celoeurpskej hydronymie bude i naalej iv a nebude ho ohraniova len stredoeurpsky priestor.

PhDr. Andrea Gotovintern doktorandka KSJL FHV UMB

V doch 20. 21. oktbra 2011 sa konal II. ronk me-dzinrodnej vedeckej konferencie STUDIA ROMANISTICA BELIANA s podtitulom Jazyk, kultra a komunikan mdi. Konferenciu organizovala Katedra romanistiky s oddelenm prekladatestva a tlmonctva Fakulty humanitnch vied UMB. Vaka podpore Mesta Bansk Bystrica sa vedeck podujatie konalo v reprezentatvnych priestoroch Radnice, kde vystpilo 60 odbornkov z renomovanch eurpskych univerzt z eskej republiky, Franczska, Maarska, Poska, panielska, Talianska,

Turecka a Slovenska. M e d z i n r o d n

konferenciu slv-nostne otvorili vice-primtorka Banskej Bystrice doc. RNDr. Katarna imrov, CSc., prorektor pre medzinrodn spo-luprcu UMB prof. Ing. Igor Kosr, CSc. a vedca oddelenia PaT KRO Mgr. Eva

Reichwalderov, PhD. Plenrnu prednku s nzvom Il mezzo il messaggio o il massaggio? Vecchi e nuovi media predniesol garant odboru prekladatestvo a tlmonctvo pre taliansky jazyk profesor Massimo Arcangeli.

Cieom konferencie bolo analyzova transformcie romn-skych jazykov a kultr v kontakte s informanmi technolgiami a masovokomunikanmi prostriedkami ako nstrojmi, ktor maj vplyv na komunikan nvyky, uahuj medziudsk interakciu a otvraj dorozumievaniu nov monosti. Jednotliv

konferenn prspevky boli prezentovan v talianine, paniel-ine a francztine a tematicky boli rozdelen do tyroch sekci: translatologick, literrna, lingvistick a didaktick. astnci vo svojich prspevkoch akcentovali dleitos vplyvu a vyuitia mdi vo vzdelvacom procese, odbornej komunikcii, tlmo-nckej i prekladateskej praxi. Jednotliv vstupy refl ektovali na problematiku globalizcie v komunikcii, plurilingvizmu, interkulturality i potrebu audiovizulnej gramotnosti.

Cenn vmena poznatkov poskytla astnkom nov pod-nety pre vedeckovskumn a pedagogick innos a otvorila dvere potencilnej spoluprci v rmci pripravovanch projektov a mobilt.

Autorka prspevku: Mgr. Eva Reichwalderov, PhD.Autorka fotografi : Mgr. Monika Zzrivcov, PhD.Katedra romanistiky s oddelenm prekladatestva

a tlmonctva FHV UMB

II. ronk medzinrodnej vedeckej konferencie STUDIA ROMANISTICA BELIANA

Pred Univerzitou v Bukureti

11Spravodajca


Katedra germanistiky, oddelenie prekladatestva a tl-monctva, Fakulty humanitnch vied UMB v rmci pro-jektu ERASMUS zrealizovala hosovsk prednky Mgr. Vtzslava Vilmka, DiS., psobiaceho na Katedre slavistiky Filozofi ckej fakulty Ostravskej univerzity (esk republika). Minicyklus prednok sa konal 21. novembra 2011 v aule Fa-kulty humanitnch vied UMB na Ruovej ulici so zameranm primrne na tlmonctvo a interkultrnu komunikciu.

V rmci prednky Neverblna komunikcia pri tlmo-en Mgr. Vilmek zaujmavou a vtipnou formou oboznmil publikum so zkladnmi pojmami a typolgiou neverblnej komunikcie (paralingvistika, kinezika, haptika, kolorika, artefakty a pod.), ako aj s aplikciou poznatkov z tejto oblasti v tlmonckej praxi. Prednku obohatil o konkrtne prkla-dy a vlastn sksenosti z viac ako desaronho psobenia na pozcii tlmonka ruskho jazyka.

Druh prednka Profesijn etika prekladatea a tlmo-nka bola zameran na morlne hadisk prce transltora (v tomto prpade nielen tlmonka, ale aj prekladatea). V rmci prednky bola spomenut problematika dvernosti informci, rzne aspekty pracovnej etiky (od dodriava-nia dresscode predpsanho odevu pri tlmoen a po sprostredkovanie prce kolegom), nekalej konkurencie a cenovho dumpingu, vhrady svedomia. Prednate sa pristavil aj pri otzke schopnosti odhadn vlastn hranice pri prijman prekladateskch loh. Prednka obsahovala aktulne informcie o existujcich etickch kdexoch pre prekladateov a tlmonkov na nrodnej i medzinrodnej rovni.

Aktulne, praktick, ptavo a vtipne podan informcie v prednkach Mgr. Vilmka s zaujmav a podnetn nielen pre tudentov translatolgie, ale aj pre irok verejnos zujem sa prejavil v u tradine plnom auditriu.

Mgr. Eva Schwarzov, PhD., Mgr. Jana Mikovsk, PhD.

Katedra germanistiky, oddelenie prekladatestva a tlmonctva, FHV UMB

Prakticky o neverblnej komunikcii a profesijnej etike transltoraErasmus na oddelen prekladatestva a tlmonctva KGE FHV UMB

as je ivot. Plynie ako v prespacch hodinch. Hodiny sa daj zastavi, ale as nie. Otzky dky udskho ivota i rzne pohady na ne patria nielen do histrie udstva, ale i v sasnosti sa nimi zaoberaj nielen biolgovia, lekri, prrodovedci, ale aj filozofi, sociolgovia, ekonmovia a nboensk myslitelia.

Starnutie a staroba prestali by vsadou niekokch astnch a je dopriata vine z ns. Ete nikdy v histrii udstva sa toko ud nedoilo vlastnho, tzv. opravdivho starnutia, teda poda terminologickej konvencie 80, resp. 90 rokov. Podarilo sa aj u ns predi stredn dku ivota, ktor v roku 2007 bola u 0 ronch ien 78,4 a 0 ronch muov 70,6 rokov, u 65-ronch ien 17,5 a 65-ronch muov 13,6 rokov. A alie predlovanie mono oakva. Vina demografi ckch ukazovateov pobda spolonos, aby zmenila svoj postoj ku starej genercii.

Odchod na odpoinok, pre mnohch tobne oakvan stav, sa ukazuje asto ako problematick. Odlen udia od

sveta prce a zbaven povinnost sa zamestnvaj tm ako preklen as, ktor im ostva, dostavuje sa pocit, e sa st-vaj zbytonmi. Vsledkom je stav vyerpanosti zo ivota. as posledn pripomna prebvanie v akrni.

So starobou bojuje aj sasn politick moc. Staroba je na pra ttu. Star udia nezomieraj poda predstav scen-rov sasnch ekonmov, sociolgov, politolgov a politikov a ij dlhie, ako je naprojektovan v centrle globalizcie. Star udia nevytvraj zisk. o s nimi? Zd sa, e strojcovia aenia na seniorov aj na vysokch kolch zabudli, e sa mono ani oni nedoij veku tchto dnench.

Jednou z reakci vysokch kl na starnutie populcie je akceptcia mylienok univerzity tretieho veku (alej aj UTV). Tie dnes spene? psobia na trinstich univer-zitch a nie s vyslovene len pre dchodcov.

Existuje viac defi nci tretieho veku. Pre nae potreby sa uspokojme s defi nciou zrozumitenou, hoci z vedeckho hadiska nie presnou konvenciou, e tret vek je ivotn

Niekoko viet a slov o Univerzite tretieho veku (UTV)

12Spravodajca


perida, kedy lovek dosiahol poda zkona nrok na tzv. starobn dchodok. Pre tto monos sa rozhodol a ukonil svoje profesionlne ekonomick aktivity.

asov sek tretieho veku je v sasnosti rovnako dlh alebo dokonca dlh, ako je obdobie od narodenia do zskania kvalifi kcie. lovek m kus ivota za sebou, ale ete vek as pred sebou. Ako vak zmysluplne naloi s tmto asom?

Vemi cennm znakom tretieho veku je predovetkm aktivita. Zdrav senior si organizuje svoje innosti samostat-ne a vnma ich ako prirodzen potrebu. Svoj ivot m pod kontrolou. Kvalita ivota je ovplyvnen viacermi faktormi. Medzi najvznamnejie z nich patr zdravie. Zdravie nie je vetko, ale vetko bez zdravia nie je nim. Vea seniorov je zdravch, a prve tto najastejie navtevuj UTV. S to t, ktor starn spene a ij v zhode s vlastnm starnutm. Starnutie je vak involun proces. Prina viacej strt ako itku. Od vetkho nieo chba. A prve UTV m da kompenzan potencil. A to je dobre. Pomha siliu o tzv. pozitvne zdravie, ostvajci stav ete zdokonali. Univer-zita tretieho veku m salutogenn, zdravie tvoriaci inok. Existuje vak eurpsky projekt podpory zdravia seniorov. Zana sa propagova tzv. anti aging medicine, do ktorej sa vak pretla komercia i arlatnstvo.

Dnes hovorme o UTV. Tie s jednou (ale nie jedinou) z najdleitejch foriem vzde lvania seniorov. Paradigma-tom je doplova vzdelanie, podporova rozvoj osobnosti, udra integrciu o najvyieho potu starncich osb v modernej spolonosti, rozvja ich aktivity.

Univerzita tretieho veku ako hovor u nzov univer-zita je spojen s akademickm prostredm, s vysokmi kolami, ktorch modelom s univerzity. Tie s tradine vnman ako garant vzdelanosti. Vzdelanie bolo (a mono ete je) v rebrku hodnt vemi vysoko, ale vzdelanie u dvno neznamen vetko.

Univerzity s teda hodnototvorn, pretoe poskytuj vzdelanie ako hodnotu. Logick spojenie UTV s vysokmi kolami (V) m vak i in prinnosti. Universum znamen vestrannos, veobecnos. Na vysokch kolch sa kreuj takmer vetky nov vedeck odbory, dokonca i virtulne disciplny. V mu ponknu cel spektrum rozlinch vzdelvacch programov. Ak nie je pre kadho vetko, tak pre kadho nieo.

Univerzita tretieho veku ponka realizovan monosti, z ktorch si seniorsk zujemca me slobodne vybra, o o m zujem. Mus vak patrine zaplati. Ni nie je zadarmo ani na takejto univerzite. Osobne ma prekvapuje, preo musia seniori plati napr. univerzitm, na ktorch kedysi tudovali. Za kvalitu prednok, o tom pochybujem, ke sledujem, kto a ako si tam privyrba a predna o-to, i odbor, v ktorom nikdy nepracoval, nevyuoval a ani nepublikoval. A odrazu je vynikajci odbornk z praxe, i profesor na vetko, ako je u ns na Slovensku zvykom.

Objavuj sa vahy o monostiach kvantifi kanho cha-rakteru vzdelvania na UTV, ke by mohli seniori uplatni takto zskan vedomosti a zrunosti. Tu je vak vea probl-mov a dokonca sa hovor o konfl ikte s legislatvou.

Tak isto existuj vo verejnosti nmietky, e je neproduk-tvne investova do seniorov vetko, o ponka UTV, pretoe vzhadom k limitovanmu funknmu potencilu nie s

pripraven ponuky vyui. Sksenosti i viacej objektvnych dokladov ukazuj, e opak je pravdou.

Je vak slun pripomen, e aj Univerzita tretieho veku v Banskej Bystrici m svoju anamnzu, svoj status praesens a svoju prognzu. Je zviazan s realitou ivota a dobre vnma naliehavos riei mnohotvrnu problemati-ku starnutia populcie. Tto problematiku sa neodvaujem hodnoti u aj vzhadom na to, e Quod livet Iovi, non licet bovi, i Quod tua nihil refect, ne cures. A ja sa ani neptam jedinou otzkou na ktorom mieste je/sme, ako je to teraz v mde hodnotenia vzdelvania, i rovne vysokch kl v przdnote eurpskeho vysokokolskho priestoru, ktor m meno Bologna.

Z prostredia naej UTV ma te, e od viacerch po-sluchov poznm pochvaln uznania, ale i podmety na zameranie vuby, a to aspo z mojich blzkych odborov. Niektor odbory vak nie s dstojn na univerzitn pdu, skr sa obsahom podobaj na bval drustevn koly prce, zujmov krky alebo spolky zberateov.

Som rd, e program naej UTV (ako je verejne dostupn) nie je zameran vlune na job qualifi cation a e nevy-chovme polovzdelanch profesionlov alebo udovch odbornkov na vetko, ale sa zameriavame viacej na prvky life qualifi cation pre tret vek. A to je dobre. Chba mi vak prezentcia hnow-how UTV na naich fakultch. A tie aj vraznejia verejn propagcia tdia na naej UTV, i verejn reakcia na tento program vzdelvania. Privtal by som, aby vetky seniorsk vzdelvacie progra-my boli akreditovan a mali svojich garantov, napr. tch istch, o garantuj pregradulne, doktorandsk tdium. Predpokladm, e som ich tm neurazil. Neviem, ak s poiadavky na uznvanho tzv. pikovho univerzitnho odbornka a tie aj na pikovho odbornka z praxe, a ako sa vyberaj. Moja predstava vak je, aby to boli len sksen a kvalifi kovan pracovnci s autoritou pre predmet i odbor, v ktorom pracuj, vzdelvaj a publikuj, a nie prednatelia zo vzdialench, napr. technickch odborov, udov lieitelia a bylinkri, odbornci na vivu, i nebodaj arlatni, udia skryt do kategrie tzv. vynikajcich odbornkov z praxe. Aby sa nensilne uplatnilo spojenie terie a praxe a prnosn boli i medziodborov pohady. Aby programy pre jednotliv ronky boli ofi cilne vytlaen, a to v rovnakej truktre ako s tradin akreditovan programy na fakultch. Je len samozrejm, a prispieva to k dobrmu menu UTV, e aj pri tomto vzdelvan seniorov sa dodruj akademick tradcie, napr. ceremnie, ktor maj pre seniorov dos zsadn honoritn vznam.

Je potrebn si uvedomi, e po ivotnej etape, ke je seniorsky vek korunou ivota, me prs involun obdobie tvrt vek, kde na koniec dominuj prejavy aj patologickej staroby. Toto obdobie potrebuje in systm pomoci a podpory, ako je univerzita tretieho veku. Praktick postoje naej demokratickej spolonosti k starm uom bolia. To vak nie je predmetom tejto vahy alebo tchto niekokch slov.

Doc. MVDr. tefan imko, CSc.Katedra ivotnho prostredia FPV UMB

13Spravodajca


Trend stupujcej sa globalizcie a minimalizovania vzdia-lenost m oraz zsadnej vplyv na narastajci poet oblast ivota, i u ide o ekonomiku, kultru alebo politiku. Kritick hlasy poukazuj na negatvne javy tchto trendov, ako s reduk-cia vznamu loklneho priestoru a relativizcia jeho hodnoty a celkov odptanie sa od genia loci. Zstancovia globalizcie

na druhej strane upozoruj na bezvchodiskovos velebenia loklneho, poukazujc pritom na slep uliky nacionalizmu a kultrneho komunitarizmu. Potreba nachdza prepojenia a vzahy medzi globlnym a loklnym a snaha postavi tieto pojmy do korelanho, namiesto protichodnho vzahu je pre-to stle aktulnejia. O hadanie tohto prieniku, ktor mono nazva gloklnym, je potrebn sa usilova najm prostrednc-tvom interdisciplinrneho vedeckho diskurzu, realizovanho na medzinrodnej rovni.

Tieto teoretick vchodisk sa stali zkladom pre medzin-rodn vedeck projekt s nzvom Globalisation ou bien Loca-lisation & Mondialisation?, pod odbornm vedenm profesora Francois Soulagesa z Univerzity Paris 8. Obsahom projektu je sria konferenci, seminrov, vstav a publikci, ktor s u druh rok realizovan na vedeckch pracoviskch v krajinch troch kontinentov, mimo inch v Brazlii, Tunise, Portugalsku a Bulharsku.

Ako partner projektu v Slovenskej republike zorganizovala Katedra eurpskych kultrnych tdi Fakulty humanitnch vied UMB pracovn seminr s nzvom Kultrna tvorba, loklna produkcia a globlna percepcia. spen realizciu konfe-

rencie zabezpeili PaedDr. Helena Blintov, PhD. a PaedDr. Janka Plkov, v sinnosti s projektom Katedry Jeana Moneta ad personam. Toto podujatie uren pre odborn verejnos sa uskutonilo da 19. oktbra 2011 v konferennch priestoroch ttnej vedeckej kninice v Banskej Bystrici. Ztitu nad kon-ferenciou prevzala Kancelria prezidenta Slovenskej republiky, priom jej zstupkyni Mgr. ubomre Rieanovej patril aj vodn otvrajci prhovor.

Podujatie poskytlo priestor na prezentovanie prspevkov odbornkov zo irokho spektra vedeckch discipln, omu zodpovedalo aj ich extenzvne tematick zameranie. astnci si vypouli prspevky v troch tematickch blokoch, siahajcich od estetiky a psycholgie a po sociolgiu a kultrnu antropo-lgiu. Konferencia tak zachovala siln rz interdisciplinarity, ktor stoj v konceptulnom jadre celho projektu. Okrem vystpen odbornok a odbornkov zo slovenskch univerzt odzneli v zaplnenej sle aj prspevky vskumnkov z Franczska,

panielska a Poskej republiky. Aktulnos a mnohostrannos problematiky podnietila plodn diskusiu medzi pozvanmi od-bornkmi i pasvnymi astnkmi, medzi ktormi boli vo vraznej miere zastpen tudenti vetkch troch stupov tdia programu eurpske kultrne tdi. Spokojnos s priebehom a vsledkami konferencie vyjadril v zverenom prejave aj profesor Soulages a garant programu EK profesor Rouet.

Mgr. Abdelrazak Boualiintern doktorand FHV UMB

PRSPEVKY TUDENTOV

Medzinrodn konferencia o vzahoch globlneho a loklneho

ESN UMB je skupina dobrovon-kov, ktor tuduje na Univerzite Mateja Bela. Naou hlavnou lohou je pomha Erasmus tudentom zorientova sa v no-vom prostred, pomc im s vybavovanm potrebnch dokumentov, pretoe na slo-venskch radoch ako njs anglicky hovoriaceho pracovnka. A ke s u ofi ciality za nami, sname sa tudentom spravi z ich Erasmu zitok, zanecha

v nich nezabudnuten spomienky na Slovensko a Bansk Bystricu, aby sa s radosou vracali sp. Naou najvou odmenou je dosiahnutie takhoto ciea.

Prostrednctvom rznych podujat, vletov, na ktorch spoznvaj krsy Slovenska aj okolitch krajn, sa sna-me vyplni ich von as. V zimnom semestri akademickho roka 2011/2012 sa nm podarilo zorganizova naozaj vea

spench aktivt. Semester sa zaal v-letom na Donovaly, kde sme sa navzjom spoznali poas prechdzky a zabavili na bobovej drhe.

portovo vyi sa mohli Erasmus tudenti cez Action Day. Basketbal, futbal i frisbee boli hry, do ktorch sa mohli za-poji dokonca s monosou vhry riadu, ktor sme odloili po predolch Erasmus tudentoch. Dokonca sme zorganizovali aj

Aktivity ESN UMB v zimnom semestri 2011/2012

14Spravodajca


baseballov popoludnie na Urpne, kde si vina z ns zahrala tto hru po prvkrt.

Medzi portovmi aktivitami nechbala turistika. Koncom oktbra sme zavtali do Vysokch Tatier, kde sme strvili skvel vkend spr-jemnen nvtevou Slovenskho raja. Vemi ns poteila spoluprca s Katedrou telesnej vchovy FHV UMB, ktor nm pomohla zorgani-zova turistick vstup na Vchodn Vysok. Tempo sme prispsobili tak, aby sa spoznvania Tatier mohli zastni vetci, pretoe niekedy medzi tudentmi sa nali aj tak, pre ktorch to bola na vehorch premira.

Okrem portu sme zorganizovali aj rzne podujatia. Semester sme zaali s Welcome night s cieom spozna sa naozaj vetci, nielen ktor prve nefandia portovm aktivitm. Pokraovali sme hodinou salsy, ktor sa ns snaili naui tancova Erasmus tudenti z Poska spolu so zahraninou praktikantkou, za o im patr vek vaka.

Monost vletov pre Erasmus tuden-tov bolo vea. Spomeniem aspo vlet do hvezdrne spojen s opekakou, nvteva Hronseka a Pustho hradu, ale aj Ski Trip, kde si poriadne zalyovali alebo sa to za pomoci naich buddies nauili.

Kee na interntoch ij slovensk tudenti spolu so zahraninmi, sname sa zorganizova akcie aj tam. Maj skr domci charakter, ktor utuuje nae pria-testv, napr. to bola Puding party, Halu-ky competition (sa vo varen haluiek). Kad dostal recept, slovenskho poradcu a tmov saenie v tom, kto sprav najrchlejie a najlepie haluky sa tak mohlo zaa. Z vyhodnocovania vaza sa nakoniec stala vdatn veera.

Erasmus tudenti sa mohli zabavi na karnevale, na ktorom sme videli naozaj kreatvne, po domcky vyroben masky, ako aj vypoian kostmi. Potom Kara-oke, Movie night, monost bolo vea.

Samozrejme sme nezanedbvali ani vzdelvanie. Pripravili sme hodiny slo-veniny, kde slovensk tudenti zbavnou formou priblili sloveninu s cieom naui zahraninch tudentov uiton a zbavn frzy. V spoluprci s Univer-zitnou kninicou UMB sme zorganizovali

workshop na prcu s databzami, ktor sa uskutonil koncom oktbra 2011.

Na ekonomickej fakulte sa uskutonil 13. oktbra 2011 International Day, kde sa Erasmus tudenti snaili o priblenie svojich kultr slovenskm tudentom. Mnoh prekvapili originalitou svojich vystpen.

Naou lohou bolo predstavova Erasmus tudentom aj rznorod mo-nosti v meste Bansk Bystrica, napr. operu alebo koncerty, jednoducho dvali sme im vedie naozaj o vetkom. Pomhali sme aj prekla-dom jedlnych lstkov do anglitiny.

Ku vm podujatiam patrila aj International Dinner and Traditions, ktor sa uskutonila 1. decembra 2011. My-lienkou tohto veera bolo predstavenie tradinch jedl jednot-livch krajn a ich tradci. Naprklad Slovci s echmi predstavili, ako vyzer tedroveern veera, Poliaci zahrali tra-din posk svadbu, vypouli sme si aj nemeck koledy. V rmci programu sme aj saili a nakoniec sa posilnili skvelou ochutnvkou.

Okrem vletov organizovanch na Slovensku sme zorganizovali aj pr za-hraninch vletov v spoluprci s ESN Slovakia, pretoe Slovensko je pre to ako stvoren svojou polohou v strede Eurpy. Boli to viacdenn vlety, do ktorch sme zapojili nielen tudentov UMB, ale aj Erasmus tudentov z inch miest Slovenska. Najprv sme zorganizo-vali vlet do Bentok, ktor sa uskutonil v doch 4. 6. novembra 2011. Vek

pomoc nm preukzali aj dobrovonci z ESN Venice a Padova, ktor poskytli ui-ton informcie ete pred prchodom a takisto nm robili skvelch sprievod-cov. Pre vek spech sme sa rozhodli zorganizova aj al podobn vlet do Krakova, ktor sa konal 2.

3. decembra 2011. Op sme vy-uili pomoc dobrovonkov z ESN a zaili al skvel vlet, ktor rozril obzory naim tudentom, i u spoznvanm novch miest, alebo aj novch ud z ESN Nitra a Bratislava. Najbliie plnujeme vlet do panielskej Barcelony na zaiatku marca 2012.

Nezabudnutenou sasou ESN je aj projekt Social Erasmus, kedy organizujeme akcie, pri ktorch meme aj niekomu pomc. N-rodnou koordintorkou projektu je

tudentka Miroslava vbov. Najskr sa Erasmus tudenti odvne rozhodli darova svoju krv. Neskr sa zastnili na vianonch trhoch Ekonomickej fakulty UMB organizovanch tudentmi pre tudentov, kde ponkali vianon pozdravy, zahranin peciality, balky s rune vyrobenmi suienkami, tepl npoje a smevy, aby prilkali o najviac potencilnych zkaznkov. Dvodom

bolo, e ako jedin astnci tchto trhov pouili vyzbieran peniaze pre tch, o ich potrebuj viac pre deti z detskho domova. Za vyzbieran peniaze tudenti kpili hmotn veci, ktor odniesla skupina 25 tudentov osobne do detskho domova Srdieko, kde sa zahrali s demi a hlavne ich rozveselili tak, ako sa to u dlho niko-mu nepodarilo.

Monost pre naich tudentov sme pripravili nerekom, stailo si len vybra. Pre niektorch sa stal vaka vetkm tmto aktivitm pobyt na Slovensku neza-budnutenm, a to bola pre ns najvia odmena. Nezabudli sme sa ani rozli na Goodbye night, ktor sa odohrala 15. decembra 2011, kde sme si zaspomnali, o vetko sme spolu preili a takisto aj vyhodnotili kategrie ERASTAR, me-dzi ktormi boli Miss Erasmus, Mister Erasmus, The Craziest Erasmus, The Best Erasmus a aj The Best Buddy.

Teraz sa u teme na nov semester pln novch zitkov a novch Erasmus tudentov.

Simona Jekovtudentka EF UMB

ESN UMB

Ski trip

International Dinner and Traditions

Erastar vhercovia

15Spravodajca


V doch 17. 20. novembra 2011 sa uskutonilo netatutrne regionlne zasadnutie South Eastern European Platform (alej len SEEP), ktor sa konalo na Isik University v tureckom Istan-bule. Organiztorom stretnutia bola ESN ISIK, jedna z najak-tvnejch sekci v Turecku.

Zasadnutie sa konalo v slvnostnej prednkovej sle Isik University, kde sa stretli tudenti a lenovia ESN z Turecka, Bosny a Hercegoviny, Grcka, Bulharska, Talianska, Slovinska, Gorgie a prizvanch krajn Poska, vdska, Franczska a Slo-venska. Za ESN Internetional sa zastnil stretnutia viceprezident ESN Katja Krohn a Wep Projekt Manazer Fabian Bircher.

Hlavnm organiztorom bola Dicle Secil Yilmaz za pomoci jej O.C tmu, a to Ayta Recai, Hande Tonuk, Ilgaz Yalcin, Aykut Ayan, Izzet Zakuto, Cihan Keskin and Ieva Vezbergaite. Isik University je vemi priklonen k mimokolskm aktivitm, preto

O.C dostalo vek pod-poru od University.

Predsedajci celho zasadnutia bol Mirko Hajnos, sasn prezi-dent ESN Slovensko, a Emre Emirlioglu, s-asn prezident ESN vdsko.

P ia tkov r ann panel zasadnutia pat-ri l predstaveniu sa vetkch zastnench ESN krajn a nsled-ne ESN pracovnch skupn (Committees). V popoludajom pane-li sa predstavili nrodn

udalosti pre tudentov cez program Erasmus z Turecka, Slo-vinska, Grcka, Talianska, Franczska a zvyok zasadnutia bol venovan medzinrodnm projektom ESN ako SocialErasmus, ExchangeAbility a Prime ci Edu8.

Druh de patril hlavne tematike vzdelvania a manamentu na loklnej rovni. Katja priblila neformlne vzdelvanie v ESN. Fabian Bircher otvoril diskusiu ohadne ESN Cards, ESN Galaxy a komunikanch nstrojov. V popoludajch hodinch

sa konali workshopy k tmam: ako kreatvne rozma, loklny partnership, ako vies lepie workshopy pre svojich lenov, at. K dispozci boli tri seminrne miestnosti a jeden z workshopov viedol trner projektu Edu8 Michael z Dnska.

Posledn de zasadnutia sa zaal prezentciou AGM Grana-da, CND Siena a International Board. Nasledovala produktvna diskusia k 25. vroiu programu Erasmus a v popoludajch hodinch sa predstavil kandidt na organizovanie budceho SEEP 2012 ESN Athens.

Ofi cilne ukonenie tohtoronho SEEP patril tradinej tureckej veeri v asnej retaurcii v Taksime (najvie nmestie Istanbulu), kde sa astnci poakovali organizto-rom, International Board, predsedajcemu tmu. Rozdali sa certifi kty a v prjemnej nlade po produktvnom vkende sa vetci rozlili.

Stretnutie hodnotme vemi pozitvne. Stretli sa mlad udia z rznych krajn Eurpy, ktorm zle na budcnosti progra-mu Erasmus, ESN a vzdelvania v Eurpe. Verme, e vetci zastnen nabrali nov vedomosti, sksenosti a praktick rady do budcnosti.

ESN Slovakia reprezentoval prezident ESN Slovakia Miro-slav Hajno a Narodn SocialErasmus koordintor Miroslava vabov, obaja z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Miroslav Hajno tudent FPV UMB

SEEP Istanbul 2011

Po vekom spechu vletu Trip2Veni-ce sme sa rozhodli, e zorganizujeme ta-kchto vletov viacej. Vlet do poskho Krakova bol zorganizovan ako druh zo srie Trip2Somewhere.

Naplnovanie a zorganizovanie tohto vletu mal na starosti op Mirko Hajno (prezident ESN Slovensko) a jeho vern-mi koordintormi boli Simona Jekov (ESN UMB), Ladislav Juk a pripojila sa aj Zuzana Bajusov (ESN UNIAG). Vletu sa zastnili Erasmus tudenti z Bratislavy, Nitry a Banskej Bystrice a niekoko slovenskch tudentov (spolu 61 ud).

tartovac bod vletu bol vysoko-kolsk internt Druba v Bratislave, kde do autobusu nastpili prv tudenti.

V skorch rannch hodinch prebehol najprv nevyhnutn check-in, kadmu tudentovi sme dali mikulsku iapku, a mohli sme vyrazi do Nitry k interntom Antona Bernolka. tudenti tam u akali, take bez komplikci sa pokraovalo do Banskej Bystrice na internt D3. Po tejto zastvke bola zostava Erasmus tudentov

Trip2Cracow

16Spravodajca


ESN tudenti opustili svoj domov, aby oksili ivot v Banskej Bystrici.

No i bez domova maj srdce! Tento anatomick fakt najlepie dokazuje ich innos

v rmci projektu Social Erasmus, ktor mladm dobrovonkom z radov zahraninch tudentov umouje sta sa sasou lo-

klnej komunity i charitatvnych aktivt.

ESN tudenti pevne odhodlan darova bulhar-sk, franczsku, posk i turec-k krv, sa vzdali nonho ivota, aby sa mohli z-

astni tudentskej kvapky krvi a poniektor dokonca omdlie pre dobro veci.

Noc pred Mikulom bola pre nich nron. Nemalo vak na tom podiel tudovanie a dokonca ani tancovanie v jednom z banskobystrickch podnikov. Stali sa sasou tudentskch Vianonch trhov Ekonomickej fakulty UMB a zhostili sa lohy kuchrov, pekrov, umelcov, zabvaov i vyjednvaov, ktor sa prejavili ako zdatn obchodnci.

Spomedzi vetkch tudentov boli jedin, ktor sa rozhodli vyzbieran peniaze venova zranitenm, menej astnm a ob-darenm. Nakpili dareky pre deti s domovom v Detskom domove, o. z., Srdieko v Banskej Bystrici.

Kde je domov, tam je srdce... No v detskom domove chbalo pr sdc rodiov, ktor mono len ako nahradi. Erasmus tudenti a aj slovensk tudenti, na ele s inicitorkou aktivity Luckou Filovou, venovali ksok z tch svojich a snaili sa

kompletn a autobus pln Mikulov vyrazil do Poska.

Pokus o navodenie vianonej nlady prostrednctvom vianonch pesniiek sce nevyiel kvli zlyhvajcej tech-nike, ale nladu to urite nepokazilo. Pr povinnch prestvok a u sme boli v Osvienime.

Exkurzia na tomto mieste nebola prve najprjemnejia, ale ako povedali miestni sprievodcovia, je to as histrie, o ktorej je nevyhnutn vedie a pamta na u, aby sa u nikdy viac neopakovala v dejinch udstva. Prehliadka tmto pochmrnym a chladnm miestom bola dlhia, ale s vbornmi sprievodcami, ktor cel histriu Osvienimu podali naozaj zaujmavo.

Po skonen akal dobre vykren autobus, ktor zohrial premrznut tel a nasledovala ceste do centra Krakova,

kde bol umiestnen aj n krsny hotel. Po pr organizanch pravch sme sa ubytovali v perfektnch izbch. Nasledo-vala veera s prhovorom Mirka Hajnoa a po nej von as, i u v podobe hor-cej sprchy, odpoinku alebo dopania

tekutn . Potom nastal as pripo-men si Erasmus spirit. Party ns u akala v jednom z podnikov v cen-tre Krakova. Wel-come drinky boli pripraven a zba-va sa rozprdila a do skorho rna.

Rno sa poda-rilo vsta kad-mu, niektor stihli dokonca aj raajky . Ete rieenie pr nevyhnutnost, spo-lon foto a vyrazili sme do centra Kra-kova pekne po svojich so sprievodcami (Andrej a Monica, ESN Posko). Zaviedli ns na vianon trhy, videli sme neskuto-n mnostvo krsnych kostolov, ukzali

nm ich univerzitu (Jagelovsk uni-verzita), ktor je druhou najstarou univerzitou v Eu-rpe. alou za-stvkou prehliadky bol Wawel, ie krakovsk hrad, odkia sme mali krsny vhad pri povan krakov-skch l eg iend . alej nae kroky viedli do idovskej

tvrte, ktor funguje ako najrunejia as Krakova pre tudentov s mnostvom plnch klubov, kde to po zotmen najviac ije. Nasledovalo aro romantiky zastave-nm sa na moste pre zabench, na ktor zabenci pripnaj zmky so svojimi me-

nami a kik odhadzuj do rieky, o m zarui, e ich lska bude trva vene. alej sa u naa skupina rozdelila. Jedna as si to zamierila priamo do centra, kde sa vetci neruene oddvali nakupovaniu, ochutnvkam varenho vna a uvania predvianonej atmosfry, zatia o druh as skupiny putovala na vyhliadkov kopec, odkia bolo vidie cel Krakov ako na dlani.

Po nronej prehliadke sme sa vetci rozpchli po centre, ochutnali rozvoniava-jce jedlo z trhov, nakpili pr suvenrov, mono u aj vianonch darekov a von as bol fu. alou asou programu sa neakane stalo hodinov akanie, resp. mekanie dvoch panielskych tudentov, ktor si ns neskr udobrili pr faami vna . Cesta domov prebehla hladko a al skvel vlet bol za nami.

o bude nabudce? Ete uvidme . Chceme sa poakova vetkm astn-kom, organiztorom a pnovi ofrovi za asne strven vlet!

Simona Jekovtudentka EF UMB, ESN UMB

Kde je domov, tam je srdce...(...aj Erasmus tudenti maj srdce na sprvnom mieste...)

Darovanie krvi

17Spravodajca


v deoch aspo na chvu evokova vianon atmosfru a roz-veseli ich.

Men boli spoiatku priam vydesen zo skupinky 25 ud, hovoriacich udnmi jazykmi. No prve tto cudzinci prekroili hranice vaka smienym pokusom o sloveninu i ich snahm o najvieho blzna. Vye dvadsaron chlapci a dievat sa

zmenili na komn i Mikula s nadvhou, skkali ako aby, spie-vali Rolniky ako profesionli a o je najdleitejie, zabavili deti tak, ako sa to u dvno nikomu pred nimi nepodarilo.

Prav vianon atmosfra zaala, ke sa prleitosti ujali deti a vyjadrili svoju vaku za prjemne strven as. Vzali do rk gitary a zaali spieva piese o anjelovi, ktor nad nimi

dr ochrann ruku. Prve v tom momente nemohol dojatie skry ani jeden z komnov, Mikul s nadvhou i aba. Kad z nich si v duchu elal naplnenie pesniky a anjela pre deti. Na pol da ho vak zastpili vye dvadsaron cudzinci hovoriaci udnmi jazyk-mi. Opustili sce svoje domovy, no srdcia si vzali so sebou.

Kde je domov, tam (nie) je (vdy) i srdce...

Dominika elengovtudentka FHV, ESN UMB

Da 21. novembra 2011 tudenti KEKU Fakulty humanitnch vied UMB preili zaujmav de zsluhou vedcej katedry Dr. Blintovej, ktor im umonila prezentova svoje semestrlne prce na pde ttnej vedeckej kninice v Banskej Bystrici.

V konferennej miestnosti tudentov privtala Dr. Doktorov a so elanm peknho da sa pustili do prezentovania svojich prc.

Okrem zskania novch vedomost z ruskej kultry, navtvili aj skromn zbierku obrazov najvznamnejieho slovenskho grafi ka Albna Brunov-skho.

Poas prestvok zasa navtvili nsku, anglick, nemeck a rusk tudovu, kde im pracovnky ochotne ukzali model fungovania tudovn, povedali o spsobe hadania informci a o monostiach, ktor kninica popri tdiu ponka.

Takto strven de hodnotm vemi pozitvne, pretoe kad z ns odiiel nielen prjemne naladen, ale najm s pl-

nou hlavou novch vedomost, poznatkov a zitkov.

Dfam, e sa meme tei na alie takto spolon podujatia.

Michaela ittansktudentka 1. ro. Bc., denn tdium,

KEK FHV UMB

De ruskej kultry Katedry eurpskych kultrnych tdi FHV UMB

Nadcia Intenda zverejnila na zaiatku mja 2011 tretiu vzvu na predkladanie projektov dizertanch prc koniacich internch doktorandov pod nzvom PODPORUJEME INDIVI-DUALITY v iestich vednch disciplnach. Jej cieom je podpori

ochotu mladch ud pracova na sebe prostrednctvom rozvoja vlastnho poznania, no usiluje sa tie posilni pozcie mladej vedy a vskumu v slovenskej spolonosti. Intenda u tret rok vyhlasuje v jednotlivch vednch odboroch jednho vaza, ktor zska individulny grant na ukonenie svojho vskumu vo vke 5000 .

Aktulne zverejnen vzva v prvej (nominanej) fze sme-rovala najm ku koliteom, ktor mohli nominova svojich talentovanch doktorandov do 1. jla 2011. Dleit lohu v tomto procese zohral najm spsob identifi kcie a nomincie doktoranda. Nadcia Intenda dostala v 3. kole 60 nominantov z celho Slovenska, ktor museli v slade s grantovmi pod-mienkami programu v druhej fze vzvy vypracova projekt dizertanej prce. Ten obsahoval niekoko ast (sebahodnotenie nominanta, anotciu, ciele, metodiku dizertanej prce, sasn stav spracovania v danej oblasti, oakvan vsledky a prnos, a napokon i vedeck profi l nominanta). Vypracovan projekty museli by odovzdan do konca septembra 2011, kedy ich za-

Traja doktorandi reprezentovali Univerzitu Mateja Bela

Vianon trhy V detskom domove

Traja fi nalisti reprezentujci UMB

18Spravodajca


V zimnom semestri akademickho roka 2011/12 tudentov Fakulty politic-kch vied a medzinrodnch vzahov UMB poctil svojou nvtevou doc. PhDr.

Jn Dmk, PhD. spolu s manelkou Fatimou Nedjari. Prednky organizovala Asocicia franczskych tudentov EFPO-LIT. Hne v vode chcem uvies zopr faktov o naich hosoch, aby bolo zrejm, preo si tto nvtevu spojen s podnetn-mi prednkami tak cenme.

P. Fatima Nedjari psob ako pred-najca na Ekonomickej univerzite v Bratislave. V rodnom Alrsku zastvala post predsednky charitatvneho vboru Spolonosti priateov svtho Augustna. O rozsiahlej charitatvnej innosti a prob-lmoch v rozvojovch krajinch sme mali monos dozvedie sa prostrednctvom asti na prednke, ktor prebehla vo franczskom jazyku.

Doc. Jn Dmk poas obdobia eskoslovenskej socialistickej republiky psobil ako radca a charg daffaires na Kube a potom u ako esk a Sloven-sk federatvnu republiku diplomaticky

zastupoval v Mongolsku. Samostatn Slovensk republiku reprezentoval ako mimoriadny a splnomocnen vevyslanec v Japonsku, charg daffaires v Londne

a radca-minister a vedci diplo-mat ickej mis ie v Alrsku. V s-asnosti predna dejiny diplomacie a diplomatick protokol na sk-romnej Paneurp-skej vysokej kole prva v Bratislave. Taktie predna na International u n i v e r z i t y v o Viedni.

,,Diplomacia ma mala naui

by strunm. No nepodarilo sa, smev-ne zaal prednku p. Dmk. Ja len doplnm naastie. Azda kad z ns m o poveda, ale urite so mnou budete s-hlasi, e dleit je aj forma rozprvania a jeho ptavos. V sasnom obdob glo-balizcie s prve jazyky tm prv-kom, ktor otvra mnoh dvere (rov-nako ,,dvere- otv-rajci je poda slov p. Dmka aj tenis, ktormu sa aktvne venu-je). So znalosou smich cudzch jazykov preto nie je prekvapiv, e p. Dmk psobil v diplomatickch slubch na ty-

roch kontinentoch. Svoje dojmy a skse-nosti zosumarizoval v kninch publik-cich Diplomat na tyroch kontinentoch a Diplomacia a diplomatick protokol, ktorch autogramida sa uskutonila po prednke.

Poas svojho 30-ronho psobenia v diplomacii sa p. Dmkovi podarilo via-cero vnimonch kskov. Diplomacia a politika nie je vdy iba o akopdnych rokovaniach. Ako sm hovor, ,,v diplo-macii s potrebn univerzlni udia, ktor sa nestratia v iadnej oblasti. Svoju vynachdzavos a mnohofunknos dokzal aj v krajine zapadajceho slnka, v Japonsku, kde zaspieval viacero sloven-skch udovch piesn pred asi tisckou ud a nsledne sa stal estnm obanom mesta Ichinoseki.

P. Dmk sa ako karirny diplomat stretol s mnostvom vznamnch osob-nost, ktor ovplyvuj svetov dianie. Medzi inmi aj s japonskm cisrom, s ktorm mal t es potrias si devkrt pravicou. V rmci eurpskych nvtev spomeniem osemnsobn stretnutie s britskou krovnou Albetou.

ala posudzova subkomisia tvoren zo koliteov jednotlivch nominantov, v prslunom vednom odbore, priom kolite nesmel hodnoti svojho nominanta, aby sa zaruil objektvny proces hodnotenia.

Da 16. novembra 2011 nadcia Intenda zverejnila men dvoch prpadne troch postupujcich fi nalistov v jednotlivch vednch okruhoch, ktor mali monos reprezentova vznam a aktulnos svojho vskumu spolu s ozrejmenm ich alieho vedeckho napredovania pred hlavnou expertznou hodnotiacou komisiou programu, v ktorej mali zastpenie renomovan repre-zentanti kovch akademickch a vedeckch intitci. A do samotnho fi nle, ktor sa konalo 14. decembra 2011 v aule lekrskych stavov Slovenskej akadmie vied v Bratislave, sa prebojovali v rmci kategrie humanitn vedy PhDr. Andrea Gotov (KSJL FHV UMB) a v spoloenskch vedch Ing. Tom Virdzek a Ing. Jana Butkov (EF UMB). Univerzita

Mateja Bela mala najvie zastpenie doktorandov, ktor sa dostali a do fi nlovho kola, z celkovho potu 15 fi nalistov. Obe fi nalistky sa umiestnili na druhom mieste a Ing. Tom Virdzek sa stal vazom vo svojej kategrii a zskal individulny grant, ku ktormu mu primne gratulujeme!

Poakovanie si zasluhuj aj nai kolitelia (prof. Ing. Helena Kuvkov, PhD, doc. Ing. Beta Mikuov-Merikov, PhD., doc. Mgr. Jaromr Krko, PhD.), ktor vynaloili nemal silie nielen v rmci tohto hodnotiaceho procesu, ale i poas celho nho tdia, pretoe ns neustle motivovali, podporovali a uili samostatne sa rozvja a vedecky napredova. Vek vaka im patr aj za to, e ocenili nae kvality a schopnosti a povili ns na status (vedeckch) INDIVIDUALT.

PhDr. Andrea Gotovintern doktorandka KSJL FHV UMB

,,O kadom nrode je potrebn vedie, na o je hrd, na o citliv a o mu je smiene

19Spravodajca


Koniec kalendrneho roka je vdy spojen s hodnotenm, rekapitulciou dosiahnutch pechov a sumarizciou pouen do budcna. V rmci obianskeho zdruenia tudentov Univerzity Mateja Bela EnviroFuture sme slovo hodnotenie skloovali vo vetkch pdoch. Hodnotili sme, naa innos bola hodnoten a boli sme i ohodnoten.

Koncom roka 2011 prilo na rad v y h o d n o t e n i e sae environ-mentlnych esej s nzvom Nie je mi to jedno!, ktor sme zorganizovali pre zkladn koly v Banskej Bystrici. Chceme poako-va dvom najaktv-nejm zkladnm kolm v Banskej Bystrici Spojov 14 a Radvansk 1 , ktorch iaci sa

zapojili do naej sae. Sa sasti zbrala predsudky o tom, e dnen deti a mlde ni nezaujma, a posilnila sa naa viera v lepiu budcnos, pretoe i v samotnej Bystrici rast deti, ktorm nie je ahostajn osud naej planty. Verme, e kadm rokom sa zapoj viac a viac mladch ud, o bude dkazom toho, e im zle na ochrane ivotnho prostredia.

S cieom zlepi separo-van zber odpadu na UMB sme vypracovali dotaznk pre tudentov a pedag-gov/zamestnancov Univer-zity Mateja Bela, ktor sme distribuovali v novembri a decembri 2011.

Do prieskumu medzi tudentmi sa zapojilo 256 tudentov zo vetkch faklt Univerzity Mateja Bela. Viac ako 96 % respondentov z ra-dov tudentov vie, e na ko-le sa separuje odpad. A 209 z nich separuje odpad vdy alebo asto a len 5 % respon-dentov neseparuje odpad. Zaujmali sme sa o dvody, pre ktor neseparuj odpad. Ako dvody tudenti naj-astejie uviedli nezujem o separovanie a vzdialenos koov. alie dvody boli,

e tudenti neprodukuj odpad v kole, inch odrdzaj preplnen koe, alebo e nevedia, do ktorho koa urit odpad patr. A 219 tudentov povauje separovanie odpadov na univerzite za dobre zabezpeen. tudentov sme sa optali aj na ich npady na zlepenie separovania odpadu na fakulte. Polovica respoden-tov uviedla, e by privtali koe na viacerch miestach a 20 % tudentov by chcelo viac koov na fakulte. tudenti by uvtali tie separovanie viacerch druhov odpadu (napr. biologicky rozloiten odpad, kovy, batrie), i monos separovania na interntoch a prtomnos koov na separovan odpad v bufete. Niekoko respondentov uviedlo, e by bolo potrebn posilni osvetov aktivity a tie lepie oznaenie koov, o kam patr, prpadne poui obrzky. Zaujmav npad bol aj s oznaenm koov na komunlny odpad v duchu o sem nepatr.

Prieskumu medzi pedaggmi a zamestnancami sa zastnilo 43 respondetov. A 93 % z nich zachytilo, e na chodbch fakulty sa separuje odpad. A 70 % z nich separuje odpad vdy alebo asto a len 30 % respondentov separuje odpad menej asto alebo vbec. Medzi dvodmi 18 % respondentov nezapjajcich sa do separovanho bola vzdia-lenos koov a asov zaneprzdenos. A 81 % respondentov povauje separovanie odpadov na univerzite za dobre za-bezpeen. Zaujmali ns aj ich npady na zlepenie separovania odpadu. Po-lovica respodentov uvie-dla, e by privtali koe na viacerch miestach a 18 % respondentov by chcelo viac koov na fa-kulte a taktie prida koe do bufetu. Respondenti uviedli aj potrebu posil-nenia osvetovch aktivt. tvrtina respondentov v kancelrich neseparuje, ale vyuva koe na separovan odpad na chodbch fakulty a po-lovica optanch separuje v kancelrich len papier. Zvyok bu neseparuje vbec alebo m v kancelrii k na plast a krabicu na papier. Vina respondentov (63 %) by uvtala aj ndoby na separovan zber v kancelrich, a to krabicu na papier a k na plast. akujeme vetkm, ktor sa zapojili do prieskumu, pre-toe vae odpovede a postrehy nm pomu zlepi separovan zber odpadu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Nad nvrhmi na zlepenia pouvaujeme a zapracujeme ich do naich budcich plnov.

Obianske zdruenie EnviroFuture bolo v roku 2011 nomi-novan a ocenen Mestom Bansk Bystrica za dobrovoncku innos. Ocenenie Srdce na dlani 2011, ktorho slvnostn

S psobenm na exotickej Kube sa u p. Dmka spjaj nielen stretnutia s najvym kubnskym predstaviteom Fidelom Castrom, ale aj neprjemn rukojemncka sksenos. V priebehu trnstich dn bol trikrt zadran ako ru-kojemnk vo svojom dome, kde sa pomaly zaal li so ivotom. Nakoniec sa vak

drma skonila bez ujmy na zdrav a s po-merne zaujmavm koncom. noscov sa p. Dmkovi podarilo opi a potom u poahky zskal svoje ke. Nu, vyna-liezavos diplomatov zjavne nem hranc nielen pri pracovnch jednaniach, ale ani pri neakanch neprjemnostiach.

Na zver mi dovote, aby som sa s vami podelila o radu, ktor nm, tu-dentom, bola adresovan ku koncu pred-nky: ,,Vetko o robte, robte z celho srdca, alebo vbec.

Diana MaugovEfpolit, FPVaMV UMB

EnviroFuture m Srdce na dlani

20Spravodajca


Da 9. novembra 2011 sa na pde Centra vedecko-technickch informci SR (CVTI SR) uskutonil 3. ronk vronej celoslovenskej konferencie Brna k vedeckmu poznaniu otvoren III. Cieom konfe-rencie bolo informova o realizcii a dosiahnutch vsledkoch nrod-nho projektu NISPEZ (Nrodn informan systm podpory vskumu a vvoja prstup k elektronickm informanm zdrojom). Projekt sa realizuje v rmci Operanho programu Vskum a vvoj, s nenvratnm

fi nannm prspevkom z Eurpskeho fondu regionlneho rozvoja a jeho strategickm cieom je vybudovanie efektvneho systmu informanej podpory vskumu a vvoja na Slovensku prostrednctvom elektronickch informanch zdrojov (EIZ). Viac informci o projekte njdete na webovej strnke http://nispez.cvtisr.sk.

V horizonte piatich rokov (2009 2014) tento projekt zabezpeuje prstup k 15 rznym licencovanm elektronickm zdrojom pre 25 intitci na Slovensku (21 vysokch kl a univerzt, 3 vedeck kninice a Slovensk akadmia vied). Rieite projektu (CVTI SR) kadorone vypracovva hodnotiace sprvy, ktor prezentuje na vyie spomnanej konfe-rencii. Na zklade hodnotenia efektvnosti vyuvania EIZ (spracovan na zklade tatistickch ukazovateov vyuvania jednotlivch databz) rieite navrhuje podklady pre optimalizciu ponuky EIZ a participujcich intitci v alom obdob realizcie projektu. Tento rok rieitelia navrhli nasledovn zmeny:

rozrenie sasnho portflia indexov databzy Web of Science o prstup do Book Citation Index pre 10 intitci (v mesiacoch november december 2011 bol pre zastnen intitcie nastaven skobn prstup k tomuto inde-xu);

zruenie prstupu do databz Web of Knowledge pre 6 intitci; zruenie prstupu do Art Museum Image Gallery pre 11 intitci; zruenie prstupu do IEEE/IET Electronic Library pre jednu intitciu.V svislosti s tmito zmenami pribudne Univerzite Mateja Bela prstup do Book Citation Index a v marci zrejme zanikne

prstup do Art Museum Image Gallery. Na konferencii odznela aj prednka o fungovan portlu Scientia.sk vyhadvac portl pre vedu a vskum poas

prvho roka jeho prevdzky. Okrem aplikcie kumulovanho registra Primo Central Index v rmci zkladnho vyhad-vania, boli pre potreby pouvateov pripraven prruky, ktor s vone dostupn na webovej strnke http://nispez.cvtisr.sk/index.php?&menu=154.

V rmci pecifi ckho ciea 3 projektu NISPEZ sa realizuje aj prprava Centrlnej databzy a portlovho prstupu k slovenskm vedeckm elektronickm informanm zdrojom pre vskum a vvoj CEDAP. Tento portl bude v blzkej budcnosti riei jednotn prstup k asopisom, knihm, sivej literatre (zbornky, roenky, bulletiny, sprvy, tdie, kon-ferenn materily), prpadne k alm EIZ pre vskum a vvoj. Doteraz boli spracovan zoznamy slovenskch vedeckch asopisov v databzach Current Contents Connect, Web of Science a Scopus, ktor s dostupn na webovej strnke http://nispez.cvtisr.sk/index.php?&menu=155. Momentlne prebiehaj rokovania s vydavatemi slovenskch asopisov pre v-skum a vvoj, digitalizcia EIZ a prprava podkladov pre verejn obstarvanie softvrovho rieenia centrlnej databzy slovenskch EIZ. Databza by mala by spusten do prevdzky v rokoch 2013 2014. Sasou tohto ciea je i vytvorenie bibliografi ckej databzy slovenskch profesijnch asopisov s monosou vyhadvania poda rznych kritri.

Obdobie trvania projektu je asovo obmedzen a u teraz treba hada spsoby a monosti informanej podpory vedy a vskumu v alch rokoch tak, aby pokraovanie prstupu k EIZ bolo kontinulne. Dotaznkov prieskumy realizovan kad rok potvrdzuj, e zujem o vyuvanie EIZ zo strany vedecko-pedagogickch pracovnkov, ako aj alch pou-vateov akademickch kninc m stpajcu tendenciu.

Mgr. Michaela MikukovUniverzitn kninica UMB

vyhodnotenie sa uskutonilo 5. decembra 2011 na Radnici mesta spojilo niekoko jednotlivcov a skupn, ktor maj jedno spolon venuj sa dobrovonckej innosti, ktorej cieom je zlepi kvalitu ivota v regine Banskej Bystrice. Zskali sme ocenenie v kategrii Dobrovonctvo v prospech ivotnho prostredia a te ns o to viac, e ilo o uznanie dobrovonckej prce v komunite Banskej Bystrice, ktor dverne poznme a z-rove bolo toto udeovanie zorganizovan v spoluprci s nam najdleitejm partnerom Univerzitou Mateja Bela.

Sme van tudentom, pedaggom, vetkm zamestnancom Univerzity Mateja Bela, ale aj irokej verejnosti za celoron podporu a zrove subujeme, e vo svojich aktivitch budeme

pokraova aj v alch rokoch. Zavzujeme sa naalej svojou innosou prispieva k ochrane ivotnho prostredia, reniu osvety, ako aj zveaovaniu dobrho mena univerzity a postu-pova movmi krokmi na ceste k lepej zelenej budcnosti. Naou najbliou vekou mtou je, aby sa Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici stala 1. EkoUniverzitou na Slovensku, univerzitou, ktor svojm fungovanm, organizciou a aktivitami zniuje negatvne dopady na ivotn prostredie a vychovva mladch ud s vym environmentlnym povedomm.

Veronika Valkoviov, Eva epkov

UNIVERZITN KNINICA UMB INFORMUJE

Projekt NISPEZ novinky a dosiahnut vsledky

21Spravodajca


PORT

Kad rok KTV FHV UMB v spoluprci s MVVa SR a SAU organizuje portov akcie ku Du tudentstva. Na konci roka 2011 sme zorganizovali masov podujatia, ktor mali vemi dobr portov aj kultrno-spoloensk rove. Spoluorga-niztormi akci boli aj tudenti odboru port, ktor si pod taktovkou pedaggov KTV, v rmci odbornej pecializcie, vyskali v praxi organizciu portovch podujat vieho rozsahu. Uskutonili sme nasledovn portov akcie, ktorch sa zastnilo 501 tudentov UMB:

Rekordry KTV v pote vmykov na hrazde

Da 14. 11. 2011 sa v telocvini KTV FHV UMB BB konala sa pre tudentov UMB v pote vmykov na hrazde. Pretekov sa zastnilo 11 muov a 7 ien. Cel priebeh bol plynul za vbornej podpory divkov (ostatnch tudentov). V muskej kategrii sme videli najlep vkon Martina Argala, ktor spravil 130 vmykov ( prekonal 2 roky star rekord S. Ktika 72 vmykov) na doskonej hrazde a zaslene vyhral. V enskej kategrii vyhrala Viktria Gyrsiov s potom vmykov 72 na dosanej hrazde.

Medzironkov volejbalov turnaj FHV UMB

Volejbalov turnaj usporiadala KTV v spoluprci s K UMB a SAU 15. 11. 2011. Zastnilo sa ho 8 drustiev, 80 tudentov. Turnaj sa hral v dvoch skupinch systmom kad s kadm. Vazi skupn hrali v A fi nle o celkovho vaza, druh zo skupn o tretie miesto. Zvazili tudenti 3. ronka pred A drustvom 1. ronka a B drustvom 1. ronka. Prv tri drustv dostali dar-ekov vecn ceny.

Univerzitn volejbalov turnaj UMB

Volejbalov turnaj usporiadala KTV v spoluprci s K UMB a SAU 28. 11. 2011. Zastnilo sa ho 6 drustiev, 54 tudentov. Sys-tm turnaja bol rovnak, ako pri medzironkovom turnaji. Zvazili tudenti FHV 1, pred drustvom 1.ronka FHV a B drustvom FHV. Prv tri drustv dostali darekov vecn ceny.

Maratn v aerobiku

Da 21. 12. 2011 sme zorganizovali maratn v aerobiku ku Du tudentstva. Zastnilo sa ho 93 cviiacich tudentiek a 1 tudent. Precviovali vynikajce cviiteky: Zumba Zora Adamkov, Dance aerobik Lucia Uhnkov, Zumba , body work Duana Rhrbock.

V zvere podujatia sme rebovali tombolu, v ktorej 15 tudentiek zskalo drobn vecn ceny.

portov akcie k 17. novembru 2011 na KTV FHV UMB

Dtum portov akcia Miesto konania Poet astnkov

14. 11. 2011 Vmyky na hrazde(zodp. J. Kremnick) gymnast. telocvia 11 muov a 7 ien

15. 11. 2011 Volejbalov turnaj medzironkov(zodp. M. Kuera) hala KTV 80 tudentov

21. 11. 2011 Maratn v aerobiku(zodp. J. Paloviov) hala KTV 93 tudentiek a 1 tudent

22. 11. 2011 Basketbalov turnaj(zodp. A. Izkov) hala KTV 85 tudentov

28. 11. 2011 Volejbalov turnaj UMB(zodp. J. Popelka) hala KTV 54 tudentov

29. 11. 2011 Crossfi t(zodp. J. Kompn, M. Pupi) hala KTV 70 muov a 8 ien

6. 12. 2011 Plvanie(zodp. M. Bence ) plavre KTV 93 tudentov

22Spravodajca


Basketbalov turnaj

Da 22. 11. 2011 sa uskutonil basketbalov turnaj tudentov UMB Bansk Bystrica, ktor organizovala KTV v spoluprci s K UMB a SAU. Turnaj prebiehal v telocvini GJGT na Tajovskho ul. v B. Bystrici. Turnaja sa zastnilo 85 tuden-tov, ktor boli rozdelen do 15-tich tmov a dvoch skupn. V skupinch sa hralo systmom kad s kadm, aby si vetci dosta zahrali a potom 8 najlepch tmov hralo

pavkovm spsobom o postup do fi nle. Vaznm tmom sa stalo drustvo Borci z Ekonomickej (EF UMB). K UMB zabezpeil pre tri vazn tmy vecn ceny.

Plvanie

Poslednou portovou aktivitou organizovanou KTV ku Du tudentstva v spoluprci s K UMB a SAU bola sa v plvan tudentov UMB. Akcia sa konala 6. 12. 2011 v plaveckom bazne na FHV UMB a zastnilo sa jej 93 tudentov. Okrem tandardnch discipln sa tarovalo aj v netradinej disciplne (Lovenie kapra) a asy, ktor boli do-siahnut v jednotlivch disciplnach, asto dosahovali vysok kvalitu, o bolo dsledkom vysokej asti tudentov z KTV FHV

Documents

Universitas Matthiae Belii Spravodajca Univerzity Mateja Bela v