Pred rokom 1980 bola únava len zriedkavo udávaná ako príznak charakteristický pre sclerosis multiplex.

V roku 1984 Freal a kol. publikovali štúdiu, v ktorej 78% zo súboru 656 pacientov uvádzalo únavu ako jeden zo závažných príznakov ovplyvňujúci aktivity bežného denného života (Schwid et al, 2004).

Únava charakteristická pre pacientov so SM má určité rozdiely od únavy, s ktorou sa stretávame v bežnej populácii po dlhodobej fyzickej či psychickej záťaži.

S cieľom nájsť a charakterizovať tieto rozdiely, Krupp a spolupracovníci uskutočnili rozhovor u 32 respondentov s diagnostikovanou SM a 33 respondentov zo zdravej populácie.

Charakteristický príznak SM % Kontrolná skupina %

P

Zvyšuje sa pôsobením tepla 92 17 < 0,001

Znemožňuje dlhodobú fyzickú aktivitu

89 0 < 0,001

Ľahko sa objavuje 82 22 < 0,001

Narúša vykonávanie bežných aktivít 67 0 < 0,001

Spôsobuje časté problémy 63 17 < 0,01

Rozdiely medzi charakteristikami únavy pacientov so SM a zdravými respondentmi (kontrolná skupina) (Schwid et al., 2004)

Interferuje s fyzickou aktivitou a narúša vykonávanie bežných denných aktivít.

Podstatne vplýva na psychické zdravie (redukuje vitalitu a kognitívne funkcie).

U mobilných pacientov je častým primárnym dôvodom na prerušenie zamestnania.

Únava je uvádzaná ako jeden z troch príznakov, ktoré najviac ovplyvňujú kvalitu života pacientov.

únavaprimárna sekundár

na

-komorbidity-medikamentózna liečba-depresia, poruchy spánku -vplyv prostredia -aeróbna a svalová dekondícia-respiračná svalová slabosť

-demyelinizácia -znížené množstvo axónov-zápalové mediátory -dysfunkcia autonómneho nervového systém

Množstvo potenciálnych príčin únavy vyžaduje komplexný terapeutický prístup k jej riešeniu.

Terapiu začíname identifikáciou a liečbou príčin únavy ako depresia, poruchy spánku, bolesť, ....

Jeho súčasťou by mala byť úprava životného štýlu (stravovacie návyky, spánkový režim), stanovenie denného plánu aktivít, ekonomický prístup k práci, šetrenie energiou, oddychové prestávky, vhodné oblečenie).

Farmakoterapia: amantadin, modafinil Ortopedické pomôcky: používanie palíc,

barlí, ortéz, vozíka Psychologická podpora: psychoterapia Fyzioterapia ovplyvní: spasticitu, poruchy

rovnováhy, tras, svalovú bolesť, poruchy dýchania, dekondíciu aeróbnym tréningom

Využitie chladu: kryoterapia: kryokomora, kryogély; chladiace vesty, studené nápoje

Pre aeróbny tréning sú vhodné pohybové aktivity dynamického, vytrvalostného charakteru.

Frekvencia: 2-3 x v týždni Trvanie: 20-30 minút, 10-15 minút Intenzita: 65-75% HR max, 50-70% VO2 max,

Borgová škála by sa mala pohybovať na stupni 11-14.

Je vhodné začať s tréningovou jednotkou v trvaní 5 minút a postupne zvyšovať k doporučeným hodnotám.

Cieľom práce bolo preskúmať podiel vplyvu socio-ekomického stavu a vybraných klinických parametrov na vnímanie únavy pacientmi so sclerosis multiplex.

Výskum bol realizovaný v roku 2009 v spolupráci

so Slovenským zväzom sclerosis multiplexa Centrom pre liečbu a diagnostiku sclerosismultiplex FNsP J.A.Reimana v Prešove.Pacienti boli zaradení do výskumu po ichosobnom súhlase na základe týchto kritérií: klinicky a laboratórne potvrdená diagnóza sclerosis

multiplex, stupeň neurologického postihnutia 1 - 8 hodnotený

podľa EDSS, bez akútneho ataku ochorenia minimálne po dobu

3 mesiacov do vstupného vyšetrenia, vek viac ako 18 rokov.

Použili sme dotazník zahrňujúci otázky na zistenie socio-demografických a klinických údajov pacienta.

Zhodnotené údaje: vek, pohlavie, vzdelanie, pracovná schopnosť, dĺžka ochorenia, priebeh ochorenia, počet relapsov, imunomodulačná liečba a dĺžka jej užívania, disabilita hodnotená podľa Kurtzkeho škaly (Expanded Disability Status Scale - EDSS) určená neurológom.

Únavu sme hodnotili pomocou Modifikovanej škály vplyvu únavy (Modified Fatigue Impact Scale - MFIS).

MFIS hodnotí dopad únavy na fyzický, psychický a psychosociálny život pacientov.

Respondenti hodnotia jednotlivé položky od 0 bodov (žiaden problém) do 4 bodov (extrémny problém).

Úlohou pacienta je zhodnotiť svoje pocity v priebehu posledného mesiaca.

Celkový rozsah skóre je 0-84 bodov. Viac bodov znamená väčší vplyv únavy na

fyzickú, kognitívnu a psychosociálnu oblasť.

Výskumu sa zúčastnilo 65 pacientov s klinicky potvrdenou SM.

Priemerný vek respondentov 46,49 rokov (SD ±10,43 min.21 max. 66), z toho 11 mužov (16,9%) a 54 žien (83,1%).

Dominantná časť pacientov uviedla, že je na invalidnom dôchodku - 53 (81,5%) respondentov, 7 (10,8%) respondentov pracuje na plný pracovný úväzok a 5 (7,7%) na čiastočný pracovný úväzok.

Svoj priebeh ochorenia ohodnotilo 37 respondentov (56,9%) celého súboru na relapsujúco-remitujúci, 3 respondenti (4,6%) na primárne progresívny, 10 respondentov (15,4%) na sekundárne progresívny, 2 respondenti (3,1%) progresívne relapsujúci. 13 respondentov nevedelo ohodnotiť svoj priebeh ochorenia.

Priemerná hodnota EDSS 4,98±1,74; min.1,5 max.8

Imunomodulačnú liečbu uviedlo 25 (38,5%) respondentov celého súboru.

MFIS 1 - 4n=9

5 - 8n=6

> 8n=50

fyzická oblasť Mean

SD

16,75

11,00

22,00

5,89

24,38

6,67

psychická oblasťMean

SD

17,63

11,64

21,50

5,20

21,32

7,51psychosociálna oblasť

Mean

SD

3,50

2,56

4,83

1,83

4,80

1,69celkové skóre Mean

SD

37,88

23,72

48,33

10,55

50,50

14,69

Výsledky: Porovnanie priemerných hodnôt jednotlivých kategórií dotazníka MFIS medzi skupinami podľa dĺžky trvania ochorenia

MFIS F P

fyzická oblasť * dĺžka ochorenia 3,699 ,016

psychická oblasť * dĺžka ochorenia ,756 ,523

psychosociálna oblasť * dĺžka ochorenia

1,881 ,142

celkové skóre * dĺžka ochorenia 2,170 ,101

Dĺžka ochorenia preukazuje signifikantný vplyv na hodnotenie pacientmi stupňa únavy vo fyzickej oblasti na hladine štatistickej významnosti p=0,016.

MFIS bez obmedzenian=7

s obmedzením

n=5

invalidný dôchodokn=53

fyzická oblasť Mean

SD

14,86

10,83

17,60

5,12

24,58

6,55

psychická oblasťMean

SD

15,57

8,05

18,20

4,26

21,70

7,92psychosociálna oblasť

Mean

SD

3,43

2,50

3,00

1,22

4,91

1,70celkové skóre Mean

SD

33,86

20,63

38,80

8,25

51,19 14,87

Výsledky: Porovnanie priemerných hodnôt jednotlivých kategórií dotazníka MFIS medzi skupinami podľa pracovnej schopnosti respondentov

 F P

fyzická oblasť * pracovná schopnosť 7,570 ,001

   psychická oblasť * pracovná schopnosť 2,228 ,116

   psychosociálna oblasť * pracovná schopnosť

4,366 ,017

   

celkové skóre * pracovná schopnosť 5,092 ,009

Dokázali sme štatisticky významný vzťah medzi pracovnou schopnosťou a fyzickú a psychosociálnu oblasťou života. Pracovná schopnosť respondentov má signifikantný vzťah s celkovým hodnotením únavy pomocou dotazníka MFIS.

MFISEDSS 1 - 3,5n=16

EDSS 4 - 6n=33

EDSS 6,5 - 8n=16

fyzická oblasť Mean

SD

18,56

10,28

22,48

5,09

28,50

6,12

psychická oblasťMeanSD

17,81

8,20

20,21

7,82

24,88

6,36psychosociálna oblasť

MeanSD

3,81

2,31

4,52

1,56

5,56

1,59celkové skóre Mean

SD

40,19

19,44

47,21

13,13

58,94

13,13

Výsledky: Porovnanie priemerných hodnôt jednotlivých kategórií dotazníka MFIS medzi skupinami podľa stupňa disability respondentov

 F P

fyzická oblasť * EDSS kat 8,409 ,001

   psychická oblasť *EDSS kat 3,640 ,032

   psychosociálna oblasť * EDSS kat 3,939 ,025

   celkové skóre *EDSS kat 6,530 ,003

Preukázali sme štatistickú významnosť medzi stupňom disabilitya vnímaním vplyvu únavy na fyzickú, psychickú, psychosociálnu oblasť a celkové skóre v škále MFIS.

MFIS RR

n=37

PP

n=3

SP

n=10

PR

n=2

neviem

n=13

fyzická oblasť MeanSD

22,57

7,13

21,67

9,29

27,90

7,23

26,50

4,95

20,23

8,70

psychická oblasť

MeanSD

21,05

7,86

20,00

13,89

22,30

7,77

18,50

7,77

19,31

7,71

psychosociál-na oblasť

MeanSD

4,51

1,74

4,67

3,21

5,30

1,88

5,00

0,00

4,23

2,08Celkové skóre Mean

SD

48,14

15,04

46,33

26,27

55,50

15,78

50,00

12,72

43,77

18,12

Výsledky: Porovnanie priemerných hodnôt jednotlivých kategórií dotazníka MFIS medzi skupinami podľa klinickej formy ochorenia

 F P

fyzická oblasť * priebeh 1,657 ,172

   

psychická oblasť * priebeh ,253 ,907

   

psychosociálna oblasť * priebeh ,510 ,729

   

celkové skóre * priebeh ,759 ,556

Pacienti so SP formou vykazujú najvyšší stupeň únavy, aj keď sme nedokázali koreláciu medzi klinickou formou ochorenia a stupňom únavy.

Imunomodulačná liečba nemá vplyv na vnímanie pocitu únavy u pacientov so SM (celkové skóre * imunomodulačná liečba

p=0,442). Nebol dokázaný štatistický významný vzťah

jednotlivých oblasti únavy k: veku (celkové skóre * vek p=0,772) pohlaviu (celkové skóre * pohlavie p=0,716), vzdelaniu (celkové skóre * vzdelanie

p=0,083).

Korelácia medzi stupňom postihnutia a stupňom únavy je v rôznych štúdiách prezentovaná rozdielne.

Gruszczak a spol. (2009) a Téllez a spol. (2005) poukazujú na koreláciu medzi stupňom disability a stupňom únavy, ale Kos a spol. (2005) už štatistickú koreláciu nedokázali.

Pozitívna korelácia medzi pracovnou schopnosťou a stupňom únavy môže potvrdzovať fakt, že únava je jedným z faktorov ovplyvňujúcich schopnosť respondentov pracovať v bežnom pracovnom režime.

Potvrdili sme štatisticky významný vzťah medzi dĺžkou trvania ochorenia a vplyvom únavy na fyzickú oblasť.

Podľa štúdie Zališovej (2000) sa únava zvyšuje s dĺžkou trvania ochorenia, ale pacienti ju nepovažujú za až taký závažný príznak.

Pacienti so SP formou vykazujú najvyšší stupeň únavy, aj keď sme nedokázali koreláciu medzi klinickou formou ochorenia a stupňom únavy.

Podobné výsledky sú publikované v iných štúdiách. Téllez a spol. (2006) vykázali vyššiu únavu u pacientov so SP formou ochorenia v porovnaní s RR formou. Kroencke a spol. (2000) s použitím FSS zhodnotili, že pacienti so SP a PP formou ochorenia vykazujú vyšší stupeň únavy ako pacienti s RR formou.

Únava je príznakom zaťažujúcimpacientov so SM vo fyzickej, psychickej a psychosociálnej oblasti. Je symptómom,ktorý nepriaznivo vplýva na kvalitu životapostihnutého jedinca. Má chronickýcharakter a jej zastúpenie u oboch pohlavíje na podobnej úrovni. Zvyšuje sa s dĺžkoutrvania choroby a stupňom disability.

Ďakujem za pozornosť!