Dvojmesačník pre obyvateľov Plaveckého Štvrtka • Číslo 3 • Ročník 3.

ŠTVRTČAN ČÍSLO 3 JÚL

2 0 0 9

VÁŽENÍ OBČANIADostáva sa Vám do rúk ďalšie číslo našich obecných novín. Vychádza v období, kedy sa uzatvorili brány školy, deti sa rozbehli na prázdniny. Mnohí z Vás sa chystáte prežiť časť leta mimo domova v niektorom z Vašich obľúbených dovolenkových miest. Verím, že začiatok leta Vám spríjemní i náš časopis. Verím, že ste naň ako vždy netrpezlivo čakali, aby ste sa opäť dozvedeli niekoľko zaujímavých informácií zo života našej obce. Prv než sa začítate, chcel by som Vás požiadať o zamyslenie sa nad jedným z najdôležitejších faktorov občianskeho spolužitia, a to sú susedské vzťahy, vzájomná susedská pomoc a porozumenie. Čím ďalej tým viac sa oboznamujem s tým, že zlých vzťahov medzi susedmi je v obci neúrekom a väčšina z nich pramení z dávnej minulosti. Nie je nič horšie, ako keď sa susedia navzájom nepozdravia, nekomunikujú jeden s druhým, vadia sa mnohokrát pre nepodstatné veci. Pre veci, ktoré by sa vzájomným pocho-pením, ústretovosťou a dobrou vôľou dali vyriešiť. Veď je našou povin-nosťou opraviť strechu susedovi, ak sme ju poškodili pri našej stavbe. Je mojou povinnosťou starať sa o svoj pozemok a zabrániť, aby to, čo na ňom

rastie neznepríjemňovalo život môjmu susedovi. V iných prípadoch Vám znepríjemňuje život dym zo susedovho komína, či poškodený plot, alebo sused Vám nedovolí vstup na jeho pozemok za účelom opravy múru. Alebo si niekto upraví verejnú plochu pred svojim domom tak, že voda tečie do susedovho dvora. Tak by som mohol vymenovať mnoho ďalších prípadov z obce, alebo chatových osád. Mnohé z týchto sporov by sa dali vyriešiť vzájomným pochopením, rešpektovaním zákonov a práv toho druhého, komunikáciou, prijatím kompromisov a podobne. Obracať sa na súdy je tá najposlednejšia možnosť a mnohokrát ani tá nepomôže. Skúste teda, vážení občania využiť chvíle letných dovoleniek a pohody, aspoň malú časť z nich, venovať zamysleniu sa nad tým, ako sa zblížiť so susedom a ako ukončiť spory. Veď nie je nič lepšie, ako si navzájom pomáhať a mnohokrát je dobrý sused viac ako rodina.

Prajem Vám príjemné chvíle počas dovoleniek, či už pri mori, na horách alebo aj doma. Naberte nových síl a energie, aby ste mohli bez problémov zvládať ďalšiu časť tohto roka.

I N G . I VA N S L E Z Á Kstarosta obce

Mnohí naši farníci iste nezabudnú na júnovú nedeľu 28.júna 2009. Na dvoch svätých omšiach sa tu naši veriaci oficiálne lúčili s našim pánomfarárom, dôstojným pánom Jozefom Krajčim. V našej farnosti pôsobil od roku 1990, vniesol do jej života osvieženie, získal si pre jej bohatší duchovný chod mnohých našich občanov, stal sa skutočne našim otcom. Na prvej rannej omši, ktorá bola oficiálnou rozlúčkou s našimdôstojným pánom, nechýbali ani tri krojované páry, dva z našej dediny a tretí zo susedného Lábu. Áno, aj tam dôstojný pán Jozef Krajči desať rokov odvádzal kus pastorač-nej práce, kresťansky obohacoval život tejto našej susednej dediny. A zástupkyňa kresťanskej obce z Lábu sa pri rozlúčke vrelo a vďačne poďakovala za oživenie cirkevného života v ich obci.

Bola to iste zhoda okolností, ale namiesto kázne, pán farár Jozef Krajči prečítal Pastiersky list od Svätého otca pápeža Benedikta XVI., ktorý poslal slovenským biskupom. Tento rok je rokom kňazov, ako pamiatka na svätého Jána Mária Vianneya, ktorý zomrel pred 150 rokmi. Aj v tejto súvislosti sa náš stále a ním aj bude, pán farár Jozef Krajči vyznal pri rozlúčke slovami pápeža Jána 23: „Prečo sa chcete so mnou lúčiť. Vy vždy budete moji a ja budem váš“. Teda s čistým svedomím to platí aj vo vzťahu k Pla-veckému Štvrtku a jeho veriacim. Pôsobenie pána farára je podľa jeho slov kusom jeho života.

OMŠE SO SLZAMI NA KRAJÍČKUPri slávnostnej i smutnej roz-

lúčke, kde nechýbali v očiach mno-hých slzy na krajíčku, prehovoril sta-rosta obce Ivan Slezák, ktorý sedel v prvej lavici aj so svojou manželkou. Nezabudol zdôrazniť veľký prínos dôstojného otca nielen v cirkevnej sfére, ale i celej obce. Pomáhal dvíhať jej kultúrny, spoločenský potenciál, v nemalej miere sa zaslú-žil o zveľadenie nášho svätostánku, cintorína i napojenie našej obce na popredné osobnosti Slovenska. Bola to trinásta svätá liturgická omša cez rok a akoby toto číslo akosi nepriamo aj symbolizovalo tento odchod... Na rozlúčku zaspieval nášmu pánovi farárovi cirkevný zbor piesne na rozlúčku, ale všetci veríme, že Bratislava, kde bude náš pán farár bývať, tvoriť, ako autor viacerých kníh, nie je ďaleko a bude často ešte medzi nami.

Na druhej svätej omši o desiatej, sa s Jozefom Krajčim rozlúčili jeho blízki priatelia slovami Ivana Lehotského. Prosto, náš pán farár Jozef Krajči zostane navždy medzi nami, čo napokon potvrdil aj tým, že po oficiálnej rozlúčke tu bude ešte pôsobiť do 12.júla, pretože jeho nástupca mal určité podmienky, za ktorých príde do našej farnosti bývať, práve súvisiace s úpravou fary...

(čka)Foto: Slezák, Filípek

2 ŠTVRTČAN

Tieto dve budovy, ktoré v našej obci pribudli v posledných rokoch, boli postavené, resp. zrekonštruované za pomoci fon-dov Európskej únie. Chceme týmto spôsobom dať na vedomie podnikateľom, že stále sú k dispozícii administratívne priestory na prenájom v obidvoch objektoch za primerané ceny. Okrem toho je možné priestory využiť na pracovné a obchodné roko-vania, workshopy, školenia a podobne. Podrobnejšie informá-cie môžu záujemcovia dostať na Obecnom úrade v Plaveckom Štvrtku, telefón. č. 034/779 3132.

I N G . I VA N S L E Z Á Kstarosta obce

EKOCENTRUM A PODNIKATEĽSKÉ CENTRUM.

Z celkového počtu 1829 oprávnených voličov zapísaných do zoznamu voličov sa volieb zúčast-nilo 258 voličov, čo je 14,11 % účasť.

Počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivé strany:

SMER- sociálna demokracia 82 hlasov

Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana 56 hlasov

Slovenská národná strana 23 hlasov

Kresťanskodemokratické hnutie 22 hlasov

Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko 18 hlasov

Sloboda a Solidarita 18 hlasov

Konzervatívni demokrati Slovenska - Občianska konzervatívna strana 7 hlasov

8. Strana zelených 5 hlasov

9. Slobodné fórum 4 hlasy

10. Demokratická strana 3 hlasy

11. Strana demokratickej ľavice 1 hlas

ISo

VÝSLEDKY VOLIEB DO EURÓPSKEHO PARLAMENTU KONANÉ 6.6.2009 V PLAVECKOM ŠTVRTKU

OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO ROKOVALOStručný záznam z rokovania Obecného zastupi-

teľstva v Plaveckom Štvrtku konaného dňa:

1. júna 2009• Obecné zastupiteľstvo v Plaveckom Štvrtku

súhlasí, aby starosta obce pokračoval v do-hode o uzatvorení zmluvy s p. Jaráskovou o odpredaji spevnenej plochy parkoviska postaveného na parcele č. 3551/2 p. Jarás-kovej, s podmienkou trvalého zachovania funkcie parkoviska a práva obce užívať cestu, ktorá vedie medzi železnicou a parkoviskom. Cenu určí odborný odhadca. Po dohode o výške sumy za odpredaj predložiť zastupi-teľstvu návrh na odsúhlasenie.

• OZ súhlasí, aby starosta obce vypracoval do budúceho zastupiteľstva stanovy redakčnej rady obecných novín Štvrtčan .

• OZ berie na vedomie správu o postupe pri vysporiadaní vlastníctva k pozemku parc. Č. 4087, k.ú. Plavecký Štvrtok, na ktorej je posta-vený štadión v Plaveckom Štvrtku prednesenú Ing. Ivanom Slezákom.

• OZ súhlasí s odpredajom obecného pozemku parc. č. 4267/1 – zastavané plochy a nádvoria, o výmere 425 m2, k.ú. JUDr. Edite Kunicovej,

za cenu 26,555 €/ m2 s tým, že uvoľní ihneď spornú parcelu na futbalovom štadióne v prospech obce.

• Uznesenie č. 48/2009 OZ schvaľuje uznanie nároku na peňažné plnenie v prospech spoločnosti Regionálna Agentúra, s.r.o. za vypracovanie projektovej dokumentácie a projektu stavby Ekocentra v obci Plav. Štvrtok, ako aj oznámenú zmenu nároku spoločnosti z požiadavky priameho finančného plnenia na riešenie veci vzájomným zápočtom za nájom. Obecné zastupiteľstvo doporučuje pokračovať v riešení mimosúdnou cestou a pripraviť zmluvu o nájme.

• OZ schvaľuje na základe návrhu starostu za konateľa spoločnosti PS Kabel, s.r.o. p. Dani-elu Švajdlenkovú, bytom Plavecký Štvrtok 710 s platnosťou od 1.6.2009.

• Obecné zastupiteľstvo v Plaveckom Štvrtku schvaľuje revitalizáciu a spolufinancovanieprojektu revitalizácie centra obce vo výške 5% oprávnených nákladov.

• OZ schvaľuje po zapracovaní pripomienok (do 4.6.2009) Návrh Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Plavecký Štvrtok.

• OZ schvaľuje • VZN č. 1/2009 Zásady hospodárenia s roz-

počtovými prostriedkami Obce Plavecký Štvrtok. (S pripomienkou predkladať rozpo-čet do 31.3.).

• VZN č. 2/2009 Zásady hospodárenie s majet-kom Obce Plavecký Štvrtok.(S pripomienkou opraviť čl. 9 bod 2 Orgány obce nie mesta.).

• Vnútorný predpis o postupe a zaradení prostriedkov zo ŠR a prostriedkov z EÚ do rozpočtu obce.

• Starosta obce pozastavil výkon uznesenia č. 48/2009 z dôvodu, že uznesenie je zjavne nevýhodné pre obec.

29. júna 2009• OZ schvaľuje zrušenie uznesenia č. 48/2009

z 1.6.2009.• OZ schvaľuje záverečný účet Obce Plavecký

Štvrtok za rok 2008 s výhradami.• OZ schvaľuje použitie prebytku rozpočtového

hospodárenia za rok 2008 na tvorbu rezerv-ného fondu vo výške 5 629 149,24 Sk, čo je 186 853, 52 €.

• OZ schvaľujea) predloženie žiadosti o NFP v rámci výzvy

„OPBK/2009/1.1/0.3“ za účelom realizácie projektu „Regenerácia centrálnej zóny obce Plavecký Štvrtok“, ktorého ciele sú v súlade s platným Programom hospodárskeho a so-ciálneho rozvoja obce a územným plánom obce, ktorý je v schvaľovacom procese,

b) zabezpečenie realizácie projektu obcou počas celej doby jeho realizácie,

c) financovanie projektu vo výške minimálne10% z celkových oprávnených výdavkov na projekt stanovených žiadateľom, t.j. vo výške 68.724,64 €.

R E D A K C I A

3ŠTVRTČAN

Pre každého obyvateľa krajiny v ktorej žije, je určite poctou a vyznamenaním, ak sa na pozva-nie môže zúčastniť na inaugurácii prezidenta. Nedávno, 15. júna 2009, sa tejto významnej udalosti zúčastnil akademický maliar Ivan Schur-mann, ktorý v našej dedine už tri desiatky rokov tvorí a žije. Nie je to iste náhoda, náš akademický maliar nakreslil portrét prezidenta, ktorý sa objavil na známke a vzácnej obálke aj s pečiatkami pri príležitosti inaugurácie, len vo vzácnom náklade 50 tisíc kusov, ktoré vydala Slovenská pošta. V januári vyjde poštová známka s portrétom nášho znovuzvoleného prezidenta a autorom je opäť Ivan Schurmann. V slávnostnej obálke, ktorá vyšla pri príležitosti inaugurácie prezidenta Ivana Gašparoviča je vložka, v ktorej je v slovenčine a angličtine krátky životopis nášho prezidenta.

Ako sa teda cítil náš spoluobčan, akademický maliar na inaugurácii prezidenta Ivana Gašpa-roviča? “Potešila ma pozvánka na túto veľmi významnú udalosť, ktorá sa konala na slávnostnej schôdzi Slovenskej národnej rady v historickej budove Slovenského národného divadla. Po nej bola slávnostná svätá omša Te Deum a potom privítanie prezidenta na nádvorí prezidentského paláca. Tu mal aj krátky prejav a medzi zúčast-nenými hosťami samozrejme a povedal by som spontánne, vládla slávnostná a srdečná atmosféra. Takýchto okamihov je v živote prostého človeka

skutočne veľmi málo a ja si túto poctu nesmierne vážim. Večer bola v historickej budove Národnej rady slávnostná recepcia. Človek tu mal možnosť stretnúť sa s viacerými osobnosťami z politic-

kého, kultúrneho, verejného a športového života. Schuti som si podebatoval s našimi hokejovými legendami Jožom Golonkom, s ktorým som aj vyrastal, Darom Rusnákom, ktorý bol kapitánom Československa, keď sme sa stali v 1985 v Prahe majstrami sveta. A pán prezident nie náhodou je od svojich mládežníckych liet veľkým fanúšikom hokeja, pardon, zabudol by som na futbal, ale on má rád mnohé športy a fair hru v nich i v živote. Môžem ešte prezradiť, že sme boli ako študenti v širšom okruhu, priatelia. No sedel som napríklad s primátorom Brezna Ing. Jaroslavom Demianom, starostom Liptovského Mikuláša Ing. J. Blchom, obaja boli zvedaví na naše Záhorie, o ktorom už veľa počuli. Slovo dalo slovo a vari na jeseň aspoň jedného z nich privítame v našej dedine a možno aj nadviažeme kamarátsku družbu s niektorým z týchto príťažlivých miest. Nuž i toto mi dala vzácna udalosť v mojom živote, na ktorú sa jedno-ducho nezabúda a držím nášmu pánovi preziden-tovi palce a zrejme sa ku mne pripoja mnohí naši občania Plaveckého Štvrtka.

(čka)Slávnostná obálka vydaná pri príležitosti inaugu-rácie prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorú vydala Slovenská pošta a jej autorom je akademický maliar Ivan Schurmann z Plaveckého Štvrtka.

BOL SOM PRI TOM...

Nezvyčajné, ale Klub dôchodcov v Plaveckom Štvrtku si „dovolil“ pozvať také esá, ako národnú umel-kyňu Máriu Kráľovičovú , richtárku Záhoria, Tónka Baláža, jej zástupcu, známeho herca, zabávača, ktorý bol zakladateľom Záhoráckeho plesu a všetkých 40 aj uvádzal, tajom-níka Spolku Záhorákov a ľudového rozprávača Tónka Ivánka a člena Záhoráckej rady Mira Bluska, známeho fotoreportéra. Túto vzácnu návštevu prijalo okolo 50 dôchod-cov v ich klube v budove školy, kde bola skutočne živá diskusia, úsmevy a veľmi srdečné prejavy hostí, ale i „mladých“ dôchodcov, ktorí sku-točne omladli pri úsmevnej diskusii. Hlavnými patrónmi boli Sociálna komisia pri obci s jej predsedníč-kou MUDr. Annou Koleníkovou, Kultúrna komisia so šéfom Paľom Zajáčkom, známym hudobníkom, ktorý ich pri vystúpeniach hudobne aj sprevádzal.

Hlavným bodom štvrtkového podvečera 22. mája, bola veľká beseda v budove miestneho Eko-centra, vedľa kostola. Tu už bolo natrieskané a viacero účastníkov v zasadačke stálo. „Samozrejme vyprávjauo sa po záhorácky, protože šeci hosté sú rodáci ze Záhorá. Mariška Královičová z Čárú, Tónek Baláž z Hochštetna, Tóno Ivánek z Chropova a Mírek Blusk z Rohož-níka. Teda žádní cudzí reč, ale iba čistá záhoráččina. A tých otázek a vtipných odpovjedzí to furt rozt-

léskauo duane šeckých co smje tam byli. Ale zas byuo cicho jak v kostele, ked naša Marína recitovaua Marínu. Jak sem kukau okouo, nekerým skúr narodzeným dzífčencom z klubu dúchodcú aj vypadávali suze. Nuž teda neopuací sa na takéto podujací s populárníma osobnoscama dondzít?! Šak tá beseda trvaua výšej dvoch hodzin a potom mjeua ešče po oficiálňí konci živú debatu. Alenajprv predtým šéfka Sociálňí komi-sie Anička Koleníková odevzdaua pjeknú kyticu pani Marišce Královi-čovej a maliar Róbert Haček chceu svoje 75. narodzeniny oslávit aj tak, že našej slovenskej Maríne venovau svúj obraz. Mariška nám povidaua,

že suze í pri tejto pjeknoce vyhŕkli do očú. No a Tónek Baláž mjeu na druhý deň narodzeniny, teda aj jemu sa ňeco ušuo, ale aj Tónkovi Ivankovi a Mirovi Bluskovi.

Teda po oficiálném konci besedysi účastníku beseda rozebrali medzi sebja zvjedafci, kerí sceli o týchto esách vjedzet ešče vjec jak sa dočuli. Samozrejmje na podujací byu prí-tomný aj starosta obce Ivan Slezák, známy aj jak ochotnícký herec ešče v dresy Kiripolca. Konec byu taký, že pán starosta pozvau aktérú besedy kúšček od obecního úradu do už známej Pizzérie U Benkoviča na večeru, co byuo už po devátéj a tam sa ešče aj s organizátorama, téjto

skutočne vydarenej akcie, vyprá-vjauo ešče konc dúho. A hosté ve Štvrtku slúbili, že pred Vánocama dojdú na besedu poprít radostné a veseué.“ Bodaj by na našom Záhorí bolo takýchto príjemných podujatí čo najviacej.

O vari dva týždne bolo zasadnu-tie Záhoráckej rady, ktorá tradične býva v Klube spisovateľov v Brati-slave, neďaleko historickej budovy opery SND. Tu pred všetkými naši spomínaní hostia, ktorí nás navštívili v našej dedine hovorili spontánne o skvelej atmosfére počas ich náv-števy na obidvoch besedách, či už v Klube dôchodcov, alebo v Ekocen-tre. Dokonca sľúbili, že chcú zostať stále v kontakte s našimi „mladými“ dôchodcami a chceli by ich dôjsť postrašiť okolo Mikuláša a vraj z nich budú riadne čertiská. Nuž, čo ich poznám, tak to budú riadne čer-tiská, takže máme sa v našej dedine už na čo tešiť.

Záhorácka rada mala aj sláv-nostnú atmosféru, naša Marienka, Marína, Mariška Kráľovičová osla-vovala 82. narodeniny. Plná elánu, milého úsmevu a najmä chuti do hereckej práce, ktorá napĺňa jej život plným priehrštím a je jej veľkým potešením. Mne dal vicerichtár Tónko Baláž úsmevný príkaz, zaver-šuj jej po záhorácky zopár veršíkov. Napísal som ich a s veľkým úspe-chom ich predniesol Tónko Ivánek.

J O Z E F K L A Č K A

BESEDA S VEĽKÝM POTLESKOM !

4 ŠTVRTČAN

Pani Anastázia Filípková, bývalá kronikárka našej obce a tiež učiteľka prírodopisu a zemepisu opisovala v kronike prírodu v okolí našej obce v období zhruba v päťdesiatych rokoch minulého storočia, teda viac ako pred polstoročím. Do dnešného čísla Štvrtčana Vám predkladá svoje spomienky na prírodu okolo našej dediny.

V časoch mojej mladosti tiekli u nás dva potoky. Južný – vyvieral v Hlavine, tam kde je v súčasnosti bohatý zdroj pitnej vody. Tiekol pod železnicou, cez lúky, kde dnes stoja obytné domy „Mraveniska“. Ďalej tento potok tiekol cez rozhranie Ulice a Chríbu, ďalej cez záhrady, ale aj dvory na dolnom konci dediny. Neďaleko za posledným domom sa spojil s ďalším – severným potokom a tiekol do Lábu.

Druhý – severný potok – vyvie-ral v deltovito rozšírenom prame-nisku v Bezednom. Podtekal tiež pod železnicou, vedľa domu Bartekov, tvoril oblúk až po dom Kuchov. V Bílovci potom poháňal funkčný Danihelových mlyn a pokračoval západným smerom. Pretekal cez lúky, pri kapličke slúžil ako nápojisko pre dobytok a o kúsok ďalej ako kúpa-lisko pre deti. Poháňal tiež Theberyových mlyna za dedinou sa spojil so spomínaným južným potokom. Voda v týchto potokoch v tej dobe bola čistá, používala sa aj v domácnostiach, žili v nej ryby aj raky.

Prečo toľko píšem o týchto potokoch je z toho dôvodu, že chcem poukázať na viaceré zaujímavosti, ktoré mnohí občania dodnes nepoznajú. Okolo týchto potokov, ale hlavne okolo jarčekov, ktoré z nich vytekali sa rozprestie-rali lúky s rašelinovým podložím. Tu v krátkosti vysvetlím – rašelina vzniká z odumretých rastlín, ktoré tlejú bez prístupu vzduchu a za milióny rokov vzniká z nich uhlie. Na týchto lúkach, hlavne však v „Krúškach“, rástli veľmi vzácne a zákonom chránené vlhkomilné rastliny, napr. modré a žlté kosatce (irisy), vranie oko, rôzne odrody zvončekov a klinčekov, páperníky a mnoho liečivých rastlín. Ľudia ich zbierali, sušili a používali na domáce liečenie. Chudobní ľudia ich nosili predávať do Bratislavy.

Chcem však zdôrazniť, že zvlášť blízky vzťah som mala k spomína-nému Bezednému.

Spomínala som, že severný potok vyvieral v Bezednom. Je to chránená prírodná rezervácia. V jej vodách žijú vzácne drobné vodné živočíchy,

na brehoch rastú chránené rastliny. Medzi rómskou osadou a pramenis-kom sa pásavali kravy na pomerne rozsiahlom pasienku. Na potôčiku vytekajúcom z prameniska bol plytký brod, kam sa kravy z pasienka chodili napájať. Slúžil aj ako prechod ďalej do lesa. Podľa rozprávania starých ľudí sa občas stalo, že krava sa od brodu vzdialila, zapadla do bahna, z ktorého ju už nemohli vytiahnuť. Preto toto pramenisko nazvali „Bezedné“.

Do prírodnej rezervácie a na lúky veľmi často chodili prírodove-decké exkurzie botanikov a zooló-gov. Žiaľ v päťdesiatych rokoch sa robila rozsiahla meliorácia v našom chotári. Vykopali sa kanále, vodu z potokov napustili do nich a potoky zasypali. Voda vsiakla hlbšie do zeme a vzácne vlhkomilné rastliny vyhynuli.

Keď som študovala na vysokej škole, chodili sme na prírodove-decké exkurzie po Slovensku a viac krát aj do nášho Bezedného. Doteraz som nespomenula najvzácnejšiu rastlinku, ktorá tu rástla. Je to

drobná, asi 10 cm vysoká nenápadná mäsožravá rastlina. Má prízemnú ružicu guľatých listov, v strede stonka s drobnými nená-padnými kvietkami. Volá sa rosička okrúhlolistá – Dro-sera rotundifolia. V súčasnosti rastie na Orave, lebo u nás bola vyhubená. Podobná, ale dlho-

listá rastie v Čechách na Šumave – volá sa rosička dlholistá – Drosera longifolia.

Po jednej exkurzii v Bezednom mi moja profesorka botaniky zadala seminárnu prácu „Trávenie potravy u Drosery“. Pretože som poznala lokalitu, kde rastie, išla som k Bez-ednému. Sadla som si do trávy vedľa Drosery a čakala som na muchy, mala som šťastie, o chvíľu jedna muška priletela a sadla si na list. Na guľatých listoch rastú dvojaké chĺpky – jedny vylučujú lepkavú tekutinu a druhé tráviace šťavy. Keď si muška sadla na list, hneď sa prilepila. List sa začal zatvárať ako dlaň až muška zmizla. Nastalo trávenie, lebo druhý typ chĺpkov začal vylučovať tráviacu tekutinu, ktorá vytiahla z mušky všetky živiny. Asi po hodine sa začal list pomaly otvárať, až sa vyrov-nal a suchá mŕtva muška z neho vypadla. Musím spomenúť, že táto rosička si ešte berie živiny korien-kami zo zeme.

Po tomto pozorovaní som vypra-covala seminárnu prácu, za ktorú

som dostala zápočet do indexu.Celkove je v lokalite Bezedné zis-

tených a určených okolo šesťdesiat vzácnych druhov rastlín.

Na záver chcem dodať, že ešte i dnes milujem prírodu a s nostal-giou spomínam na krásne lúky a prí-rodu vôbec z čias mojej mladosti.

A N A S TÁ Z I A „TÁ Ň A“ F I L Í P K O VÁ

Ako súčasný kronikár, by som tieto spomienky doplnil o poznatky zo súčasnosti. Spomínané pramenisko Bezedné vyzerá dnes podstatne inak, než ako ho popisovala pani Filípková. Už viac rokov naspäť bolo obdobie, keď sa o Bezedné starali členovia poľovného združenia SOKOL v našej obci. Obnovili infor-mačné tabule o chránenej prírodnej rezervácii, obnovili a upravili chod-níky okolo jazierka, upravili výtok vody do potôčika smerom k dedine a pod. Robili to v dobrej spolupráci s ochranárskou organizáciou, ktorej Bezedné patrilo. Toto obdobie pravidelnej starostlivosti však skončilo začiatkom 90-tych rokov minulého storočia a Bezedné začalo pustnúť a akosi aj strácať na svojom význame. Dnes by už exkurzia študentov do Bezedného tak ľahko netrafila. Bezedné je v súčasnostiobrastené húštinou menších i veľkých stromov, krovia a ďalších rôznych porastov. K pramenisku sa dá prísť len jedným chodníkom medzi odpadkami smerom od rómskej osady. Žiaľ aj na ňom sú zjavné stopy, že miestami slúži ako latrína a miestami ako miesto, kde Rómovia pália káble, z ktorých získavajú farebné kovy. Najväč-šia pahreba po pálení káblov sa nachádza bezprostredne pri výtoku čistej vody z jazierka do potoka. Je to zjavný dôkaz, že ochranu prírody a navyše priamo v prírodnej rezervácii si niektorí ľudia vysvetľujú svojsky a bezohľadne. Nasvedčuje to aj tomu, že ochranári a záujemcovia prírody do Bezedného tiež nenašli cestu už viacej rokov.

Nuž takto neslávne, ba až smutne skončila – aspoň pre toto obdobie – doba, keď vyhľadávaná a chránená prírodná rezervácia Bezedné bola v minulosti často spájaná v dobrom zmysle s menom našej obce. Ostáva nám už len akási vzdialená nádej, že niekedy v budúcnosti budeme môcť konštatovať, že chránená prírodná rezervácia Bezedné pri našej obci je už zasa sprístupnená a chránená.

V O J T E C H Z A J Í Č E Kkronikár obce

PRÍRODNÁ REZERVÁCIA BEZEDNÉ

NARODILI SAV MESIACI MÁJ 2009

Noel Bryan JankovičMartin Gembeš

Rodičom a ich deťom želáme veľa šťastia

NAŠI JUBILANTIV MESIACOCH MÁJ, JÚN 2009

70 rokovAnton LipárMargita HačkováAnna Zajíčková

75 rokovMagda GalbováElena OrthováMária KlačkováMarta Vísmeková

86 rokovMária Kresanová

88 rokovTerézia RudavskáAlbína Caunerová

Jubilantom srdečne blahoželáme

S P O L O Č E N S K A K R O N I K A

NAVŽDY NÁS OPUSTILIV MESIACI MÁJ A JÚN 2009

Mária Klanduchová

Uršula Vadovičová

Pozostalým vyslovujeme úprimnú sústrasť.

ZOSOBÁŠILI SAV MESIACI APRÍL, MÁJ A JÚN 2009

Denisa Miklušičáková a Patrik Orth

Klaudia Peterová a Denis Vaškor

Anna Hášová a Stanislav Kain

Alena Nagyová a Roman Bittner

Zuzana Vargová a Dušan Pajpach

Na spoločnej ceste životom želáme veľa lásky a porozumenia

5ŠTVRTČAN

Sociálna a kultúrna komisia pripravila v nedeľu 10. mája 2009 v Podni-kateľskom centre program, venovaný matkám, ktorý slávime vždy v mesiaci lásky. Prítomných hostí privítala v mene komisií pani učiteľka G. Hanous-ková. Po príhovore starostu obce Ing. I. Slezáka sa predstavili všetkým deti z materskej a základnej školy pod vedením svojich učiteliek. Po nich vystúpil známy detský folklórny súbor Klnka, ktorý dosiahol významné úspechy veľa-krát doma i v zahraničí. Naša vďaka patrí manželom Saňkovcom, ktorí tento úspešný súbor vedú čoraz k vyššej kvalite.

Mamičky boli pri vstupe obdarované kvetinkou, ktorá bola poďakovaním za nezastupiteľnú úlohu matky vo výchove našej najmladšej generácie. Milý darček – farebné brošne – ako pozornosť zhotovili žiaci v školskom klube detí pod vedením vychovávateľky L. Hedbávnej.

Po úspešnom programe bolo pripravené malé pohostenie pre všetkých prítomných a takto v pohode sme zakončili túto malú, ale významnú oslavu Dňa matiek.

PZ

DEŇ VENOVANÝ VŠETKÝM MATKÁM

Podarilo sa nám to!!! Školský dvor našich malých škôlkarov sa môže konečne pýšiť novým detským ihriskom, ktoré tu už naozaj chýbalo. Dňa 7. 4. 2009 sme mohli počuť a vidieť prvé reakcie detičiek na nové preliezky, hojdačky, koníkov atď. Bol to naozaj zážitok vidieť ich rozžiarené očká a šťastné tváričky. Hneď zrána po ich príchode do škôlky horeli nedočkavosťou vybehnúť von a vyskúšať všetky tieto atrakcie. Pani učiteľky mali veľa práce ich udržať v triedach. No a ako sa nám rodičom podarilo tento projekt zrealizovať? Tak poďme pekne od začiatku.

Ako každá nezisková organizácia, ktorou bolo i OZ Mravček, sme my členovia rodičov-ského združenia vybavili registráciu a tým sme získali príležitosť získať prostriedky prostredníc-tvom 2 % z daní. Zásluhou rodičov a ostatných dobrodincov sa nám podarilo získať naozaj úctyhodnú sumu, a to 126.117 Sk (4188,57 EUR). Tento obnos peňažných prostriedkov sme sa rozhodli investovať do nového detského ihriska na školskom dvore, pretože potenciál tohto priestoru bol už dlhšie nevyužitý pre potreby detí v materskej škole. Rodičovské združenie vypracovalo projekt „Šikovné nôžky“, v ktorom

sú podrobne rozpracované naše plány a zámery týkajúce sa detského ihriska.

Nastala fáza prieskumu trhu a rada rodičov sa snažila na viacerých stretnutiach vybrať zo subjektov na trhu toho najvýhodnejšieho. Nako-niec najvhodnejší kandidát čakal tak povediac ,,na skok“ od našej obce, a to v obci Láb. Majiteľ firmyMC Mont Ing. Cuper nám vypracoval najlepšiu ponuku, a to čo sa týka ceny i kvality. Zmluva bola podpísaná a termín ukončenia bol dohod-nutý na koniec apríla 2009. No predtým bolo potrebné vykonať výkopové a betonárske práce na upevnenie jednotlivých komponentov. Rodičovské združenie, preto zorganizovalo brigádu, na ktorej

sa zúčastnilo 13 rodičov. Vďaka ich šikovnosti a ochote sa nám podarilo ušetriť asi 450 EUR. Bezproblémová spolupráca s firmou MC Montbola zavŕšená začiatkom apríla a ako bonus nám Ing. Cuper daroval drevený vláčik, ktorý bude zrejme obľúbenou atrakciou všetkých detí.

Náš projekt ,, Šikovné nôžky bol úspešne ukončený a jeho ciele sa nám podarilo splniť presne ako sme plánovali. Ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali na jeho realizácii.

Oficiálne otvorenie tohto detského ihriska,sa konalo dňa 22. 5. 2009 v priestoroch škol-ského dvora materskej školy za účasti starostu a ostatných hostí. O krátky program sa postarali naše malé ratolesti a rodičia si priniesli dobrú náladu. Úspešná akcia bola zavŕšená posede-ním pri ohníku, opekaním a pochutnávaním si na dobrotách našich šikovných mamičiek. Na občerstvenie nám prispel starosta obce a Pekáreň Gama, balóniky na výzdobu zase Marián Bolf. Deti neodišli naprázdno odniesli si sladkosti, ktoré nám poskytlo i OZ ŠTVRTČAN. Táto vydarená opekačka patrične zavŕšila celý projekt.

M A RT I N A C H V Í L O VÁpredseda rady rodičov

ŤAHÁK PRE MLÁDEŽZačiatkom júna bolo dokončené v areáli našej základnej školy multifunkčné ihrisko s umelou trávou. Celkové náklady boli viac ako 60 tis. €. Značnou čiastkou a to takmer 40 tis. € podporil tento projekt Úrad vlády Slovenskej republiky. Je určené na futbal a volejbal. Niektorí občania si ho už vyskúšali, hlavne žiaci základnej školy. Po prvých skúsenostiach sme sa rozhodli toto ihrisko oplotiť, aby sa predišlo jeho nekontrolo-vanému využívaniu. Na toto oplotenie a ďalšie

terénne úpravy sa pokúšame zohnať prostriedky od niektorého zo sponzorov. Potom bude stano-vený režim jeho prevádzky tak, aby ihrisko mohli využívať všetci občania obce za určitý poplatok, aby bolo možné hradiť prevádzkové náklady a údržbu. Ihrisko má i umelé osvetlenie. Verím, že bude slúžiť nielen žiakom školy ale aj ostatným občanom pre zmysluplné využívanie voľného času.

I N G . I VA N S L E Z Á Kstarosta obce

NOVÉ IHRISKO V MATERSKEJ ŠKOLE

Z M E N AV minulom čísle ŠTVRTČANA sme avízovali, že na mesiac júl pripravujeme výstavu diel ľudových umelcov v Plaveckom Štvrtku. Vzhľadom na dovolenkové obdobie sa táto výstava prekladá na jesenné mesiace. O termíne Vás budeme včas informovať.Ďakujeme za porozumenie.

Redakcia

6 ŠTVRTČAN

Stretli sme sa s Terezkou Jelemenskou – Havlíko-vou, ako dlhoroční priatelia a rodáci z Plaveckého Štvrtka v tejto dedine po dlhšom čase. Pospo-mínali sme na veselé príhody z mladých čias, na kamarátov i hovorili o súčasnosti v dôchodcov-skom veku. Zrazu Terezka zvážnela, slzy potláčala na krajíčku, z kabelky vytiahla papiere a podala mi ich. Bolo to vyznanie jej vnučky Janky Jelemenskej, ako sa dozvedela, že má leukémiu, čo prežila, aby napokon skvele zvíťazila nad touto chorobou, ktorá je u človeka na hrane života a smrti. Janka chce zo svojej skúsenosti poradiť svojim rovesní-kom v Malackách a celého Záhoria, ktoré má tak rada, hoci sem chodí len na prázdniny, pretože žije s rodičmi 400 km od Malaciek v meste Radnice, aby sa nevzdávali, ak budú bojovať s rakovinou, ale prežívali každý deň vo viere a objatí svojich najbližších, že sa chorobu podarí poraziť. Má rada slohové práce a v najvážnejšej určite v jej živote, veľmi zaujímavo píše, čo všetko prežila. Tú sú jej riadky v jej slohu s titulkom Boj o čas. Je písaný v češtine, ale dovolili sme si ho preložiť.

„Bol krásny slnečný augustový deň, keď sa Janka prechádzala s babičkou v malebnom meste Malacky. Posledné dni zostávali Janke do odchodu do 400 kilometrov vzdialeného mesta Radnice, kde býva a čakajú ju tam mamička s ockom a päťmesačná sestrička Terezka. Babička s Jankou si sadli na lavičku do parku vedľa malackého kláštora Toľko si toho ešte mali povedať. Akoby mali nutnosť do zásoby sa vyrozprávať, pretože sa opäť stretnú až na budúce prázdniny. „Babička, že nebudeš plakať, až sa budeme lúčiť na stanici v Prahe“, uisťovala sa Janka. „Nie zlatko moje, veď desať mesiacov nie je až tak dlho“, odpovedala babka, ktorá bola v posledných dňoch stále viacej ustaraná. Ťažko sa dali uhádnuť jej myšlienky. Sta-rosti jej robili nečakané výkyvy teplôt jej milovanej vnučky a nevysvetliteľné modriny po celom tele. „Januška, skôr než pôjdeme za mamičkou, otec-kom a Terezkou do Čiech, želám si, aby sme pred-tým navštívili pani doktorku. Nechcela by som cestovať vlakom a ty by si mala chrípku.“ Janka síce babke hovorila, že jej nič nie je, ale napokon

s jej návrhom súhlasila. Skoro ráno babička Janku zobudila s tým, že je čas ísť k pani doktorke. Pri vstupe do ordinácie sa pani doktorka pozastavila nad bledým dievčatkom. „Prečo to dievča má tak veľmi biele uši“?, spýtala sa pani doktorka. Babička zneistila a potom hovorila o nepravidelných tep-lotách svojej vnučky a že i po malých zaťaženiach je veľmi unavená a za posledný mesiac schudla 7 kíl i o modrinách po celom tele. „Sestrička, prosím si krvný obraz“, povedala rázne doktorka. To čo sa dialo ďalej bolo, ako vo veľmi smutnom a dramatickom sne. Nasledoval rýchly prevoz sanitkou do Bratislavy, kde potvrdili diagnózu. To

slovo, ktoré Janička vtedy nepoznala bolo – leu-kémia. Potom aj s babičkou vstúpila do studenej ordinácie v bratislavskej nemocnice na hemato-logicko-onkologickom oddelení. „Janka, je treba ťa stabilizovať, napichneme ti kanylu“, povedala pani doktorka. Janka sa zmohla na zúfalý protest s výkrikom “já chcem mamičku!“ Babička potom objasnila pani doktorke situáciu, že vnučka je u nej na prázdninách v Malackách a rodičia bývajú 400 kilometrov odtiaľto. Doktorka sa spýtala, či rodičia vedia o diagnóze. „Nie, neviem im to cez mobil povedať“, povedala babka. “Prosím si telefón na rodičov“, povedala lekárka a ďalej sa spýtala Janky, či ľúbi svoju mamičku a či by sa chcela ešte s ňou stretnúť. Lekárka si zrejme neuvedomila, že hovorí s jedenásťročnou dievčinou a pokračovala netaktne ďalej:“ Janka ak si nenecháš napichnúť kanylu a my ti do žíl nepošleme liek, zomrieš tu a s mamičkou, oteckom a sestričkou sa už nikdy neuvidíš.“

Nasledoval Jankin srdcervúci niekoľkohodi-nový plač po bratislavskej nemocnici, ale i potom pri prevoze sanitkou do Brna do izby, kde bolo na presklených dverách napísané JIP. “Chcem než umriem vidieť ešte mamičku“, opakovala v neustálom plači v hodinách nekonečného strachu Janička za prítomnosti babičky, ktorá ju neopúšťala.

Už sa začalo stmievať, čo ju priviezli do brnenskej nemocnice do izby jednotky intenzív-nej starostlivosti a vstúpila mamička. „Mamička“, vykríkla Janka, ktorá mala na oboch predlaktiach napichnuté kanyly. Ustarostená tvár mamičky mala v očiach Janky podobu anjela a ku šťastiu v tomto tragickom dni jej stačila jedna mamič-kina veta: “Neboj sa dievčatko, my to zvládneme.“ A pretože maminky nikdy neklamú, zvládli sme to. I keď deväť mesačný pobyt v nemocniciach sa zdal byť nekonečný a uzdravenie veľmi vzdialené. Zvíťazila však Jankina viera prameniaca aj z ma-mičkiných slov a veľká láska počas boja na hrane života a smrti Jankiných najbližších.

J A N K A J E L E M E N S K Á

VYZNANIE MLADEJ JANKY, KTORÁ ZVÍŤAZILA NAD RAKOVINOUBOJ O ČAS

OSLAVY MDD V MŠNie je nič krajšie na svete ako usmiate a rozžiarené očká našich detí. Aby spokojnosti a radosti bolo čo najviac, pripravili učiteľky mater-skej školy v Plaveckom Štvrtku pre deti „ Týždeň detskej radosti“.

Týždeň sa niesol v duchu detských súťaží, environmentálnej vychádzky s hľadaním pokladu, divadla.

Pondelok: 1.jún MDD – p. učiteľky oboznámili deti s poslaním sviatku, zároveň im priblížili, že všetky deti na celom svete hoci sú rôznych pletí oslavujú v tento deň svoj sviatok.

Týždeň sme zahájili športovou olympiádou, ktorej cieľom bolo naučiť deti zdravo súťažiť, podriadiť sa pravidlám.

Utorok: „ Kreslím, kreslím maľujem, modré nebo čiernu zem...“ Svoje

dojmy a zážitky deti vyjadrili kres-bou kriedami na asfalt.

Streda: Environmentálna vychádzka – „Po stopách pirátov“. Na vychádzke po vyznačenej trase deti plnili vopred určené branné a ochra-nárske úlohy, učili sa orientovať v neznámom prostredí. Vyvrcho-lením pirátskej cesty bolo nájdenie a ulúpenie pokladu pirátom.

Štvrtok: „Štvrtecký sláviček“ – pri spievaní ľudových a detských piesní sa medzi deťmi odbúravali

zábrany z vystúpenia pred skupinou a najlepší speváci boli odmenení diplomom.

Piatok: „O uštrikovanej rozprávke“. Do sveta rozprávok nás zaviedol psíček a mačička v podaní profesi-onálneho bábkoherca – Mgr. Art. Nely Dušovej.

Poobede prebehla diskotéka s maľovaním na tvár.

Celý týždeň detskej radosti sa niesol nielen v súťaživej atmosfére, ale každá snaha detí bola odmenená

sladkou odmenou. Hoci radosť z po-hybu bola veľká , znásobila ju práve sladká odmena, ktorá neodmysli-teľne patrí detstvu.

V mene detí ďakujeme sponzo-rom, ktorí týždeň urobili sladším, zaujímavejším a pestrejším:

Rada rodičov pri MŠ – sladkosti, vedierka a lopatky do pieskoviska.

p. Krajčovičová – sladkosti, upo-mienkové darčeky do balíčka.

Školská jedáleň pri ZŠ – perníky pre deti.

Kultúrna komisia, Mgr. Art. Pavel Zajáček – čokoládky, divadelné predstavenie.

Materská škola – odrážadlá, motokáry, prilby, kočík, kriedy, fúriky, lopty.

p. uč. GOMBÁROVÁ DAGMARp. uč. H A R I N G O VÁ A L E N A

7ŠTVRTČAN

V predchádzajúcom čísle nášho dvojmesačníka Štvrtčan sme písali o našej detskej lekárke Márii Mihalyovej a teraz sme hovorili so zubnou lekárkou MUDr. Hanou Leškovou, ktorá prišla k nám na zdravotné stredisko v roku 1976 a dokonca 1.apríla. Nie, nebol to prvoaprílový žart, veď v našom stredisku ordinuje úctyhodných 33 rokov, o päť menej ako spomínaná doktorka Mihalyová.

Spýtali sme sa MUDr. Hany Leškovej, prečo sa rozhodla pre štúdium „zubariny“. Úsmevne nám odpovedala, že raz ju neuveriteľne začali bolieť zuby a tam skrslo jej rozhodnutie pre túto profesiu. Rovnakou cestou sa vydala aj dcéra Kristína, ktorá chodila do ordinácie za svojou mamkou, páčila sa jej práca, atmosféra v ordinácii, poteše-nie z dobre vykonanej práce, ktorá je na zuboch niekedy až markantne vidieť. Zubarina nie je pre doktorku Leškovú len práca, ale i koníček. Rada sa zoznamuje cez mnohé

štúdie s novinkami vo svojom fachu a snaží sa ich v ňom uplatňovať. Podľa nej je každý úspešný zákrok a dobre odvedená práca inšpiráciou s dobrým pocitom. Po skončení štúdia začínala v Modre, potom nasledovali Malacky a napokon Plavecký Štvrtok, kde sa už cíti byť doslova, ako doma. Dobré priateľské, kolegiálne vzťahy s lekármi, susedmi v stredisku, kde patrí ešte všeobecný lekár MUDr. Štilian Nenovský, to je ďalšia motivácia pre kvalitnú prácu a ďalšie zotrvanie v našom zdravot-nom stredisku. Úsmevne povedané naša pani stomatologička sa pozrela na zuby väčšine občanov Plaveckého

Štvrtka. Povedala nám, že dúfa, že s jej prácou sú pacienti spokojní. Zatiaľ nemala žiadny problém, svoju ordináciu, teda svoj druhý domov, sa snaží zveľaďovať aj na svoje náklady. Nechala si zabudovať plastové okno, vymeniť podlahu a urobiť patričnú dekoráciu na stenu, ktorá vlhla. Na stredisku by bolo veľmi potrebné podľa pani doktorky Leškovej, vymeniť vchodové dvere, pretože pri poriadnom daždi zateká do chodieb zdravotného strediska a tým sa škody ešte zväčšujú.

Sestričkou na zubnom je už štvrtý rok Zdenka Hasičková z Lábu. Zvykla si veľmi rýchlo aj preto, že doktorka Lešková je aj veľmi príjemný spoločník, jej práca je pre-cízna a teda sa tomu prispôsobila aj sestrička Zdenka, takže táto dvojica chodí denne s chuťou do práce.

Čo pani doktorku troška trápi? „Žiaľ rodičia nechodia vo väčšine so svojimi deťmi aspoň dvakrát do roka na kontrolu už od útleho veku. Povedala by som, že o chrup sa treba

starať od vyrastenia prvého zúbka. Zo skúseností viem, že to je veľká chyba rodičov. Deti už vo vyššom veku majú napríklad v Plaveckom Štvrtku na päťdesiat percent zuby v zlom stave. Dôležitá je aj preven-cia. Je to pravidelné čistenie zubov, sledovanie aj jedla, či presladených nápojov, ktoré veľmi negatívne pôsobia na zuby. Napríklad moji traja vnukovia pijú čistú vodu, alebo minerálky, namiesto rôznych sladi-diel. Ako vychádzame s Rómami je častá otázka na mňa aj na rôznych poradách, či sympóziách. Nie je to ideálne, ale dá sa to vydržať, sú troška disciplinovaní možno aj zo strachu, čo ich čaká v zubárskom kresle. Môžem povedať, že so svojou prácou, prostredím, pacientmi som tu spokojná, nuž čo viacej človek potrebuje, keď navyše je práca pre-ňho koníčkom?“

J O Z E F K L A Č K AFoto:A

POZRELA SA MNOHÝM PLAVECKOŠTRTČANOM NA ZUBY

POMÔŽME ALESSIOVI.

Väčšina obyvateľov našej dediny určite počula o smutnom období rodiny Liberatovej. Nikto z nás si ani nevie predstaviť, ako ťažko prežívajú túto životnú situáciu. Postretlo ich niečo, čo vôbec nečakali. Ich synovi Alessiovi diagnostikovali myeloblastickú leukémiu. Tento chlapček, ktorý tak veselo šantil v zime na korčuliach, dnes leží na

detskom onkolo-gickom oddelení s mamičkou Andrejkou, ktorá mu je veľkou oporou.

Alessio s touto diagnózou potrebuje nevyhnutne krv, ktorá mu je podá-vaná denne transfúziou. No nie len on, ale aj ostatné detičky na tomto oddelení.

Preto chcem touto formou osloviť a poprosiť ľudí s dobrým srdcom, ak sa len dá, nech nevá-hajú a darujú krv na ktorejkoľvek transfúznej stanici. Bude to ten najkrajší dar rodine, ktorá to naozaj potrebuje.

Vôbec nezáleží na krvnej skupine, každá z nich je dôležitá. Nezabúdajme, že v podobnej krízovej situácii sa môže ocitnúť hocikto z nás.

Na záver patrí poďakovanie všetkým tým, ktorí sa rozhodli doteraz pomôcť Alessiovi. Krv môžete darovať menovite

na Alessia, ktorý leží na Detskom onkologickom oddelení DFN s P Bratislava – Kramáre.

Transfúzne stanice: Bratislava – Kramáre, Limbova 3,Bratislava – Ružinov, Ružinovská 6.

Keďže Alessio navštevoval u nás materskú škôlku, rozhodli sme sa preto s pani učiteľkami usporiadať zbierku pre podporu liečby Alessia. Zhotovila sa pokladnička, ktorá sa nachádza v priestore pri malej triede. I V E TA S I R O T O VÁ

SLÁVNOSŤ 1. SVÄTÉHO PRIJÍMANIATohoročná slávnosť 1. sv. prijímania sa uskutoč-nila v našej obci 31. mája 2009. Nakoľko sa v našej škole stále znižujú počty žiakov, sa prejavilo i na tejto slávnosti. Ku sv. prijímaniu pristúpilo len 6 chlapcov a 4 dievčatá.

Boli to: Nikola Olahová, Eszmeralda Zema-nová, Anna Billová, Ester Polakovičová, Rastislav Kovačovský, Nino Olah, Adam Zeman, Samuel Gombár, Leonard Baláž, Mário Rybár.

Pekne vyobliekané a natešené deti sa stretli pri fare a v sprievode s pánom farárom odišli do kostola. Ich nedočkavé očká prezrádzali radosť zo stretnutia s Ježiškom. Počas omše svojimi básnič-kami a pesničkami spestrili túto ich neopakova-teľnú slávnosť. Kiežby Ježiško zostal navždy v ich srdci a nie iba v tento deň. Toto im úprimne želám a od nášho Pána vyprosujem.

M A RTA TA R R O VÁ – katechétka

8 ŠTVRTČAN

Nesporne patrí Robert Haček, rodák z Plaveckého Štvrtka, medzi maliarov Záhoria, ktorí ho vedia majstrovsky zachytiť v plnej kráse prírody na svoje obrazy. Dedinky, lesy, lúky, potoky, kvety, to prosto priťahuje oči návštevníkov výstav, galérií, počuť šum lesa, vánok vetra, žblnkotanie potoka i vôňu kvetov pri jeho dielach. V piatok 12.júna bola v galérii Malackého centra kultúry, vernisáž jeho tvorby. Účasť priateľov jeho umenia bola príjemne nečakaná, slávnostného podvečera sa zúčastnilo vyše 150 milovníkov umenia, ktorí obdivovali vystavených 60 diel tohto umelca. Riaditeľka MCK v Malackách Janka Zeteková sa netajila potešením z tejto návštevy v ich galérii.

Riaditeľ Záhoráckej galérie v Senici Mgr. Štefan Zajíček veľmi príťažlivo a výstižne predstavil maliara Roberta Hačeka a jeho tvorbu. Prvý raz sa na verejnosti tento známy maliar predstavil v roku 1985 v rámci výstavy západoslo-venských výtvarníkov v Trenčíne. So svojimi dynamickými, sviežimi krajinárskymi pastelmi vyvolal prekvapenie a záujem u odborného publika, ktorý sa prejavil zakúpením dvoch diel Jeseň a Jarná záhrada do zbierok trenčianskej galérie a galéria v Trnave zakúpila Jesennú záhradu. Mladý Robert začal maľovať, keď mal 12 rokov, zaujali ho kresby Františka Zajíčka, ktorý maľoval po rôznych zákutiach Plaveckého Štvrtka, čo Roberta doslova pritiahlo k tvorbe. Študovať však začal na chemickej priemyslovke a tu Robert zorganizoval maliarsky krúžok. Škola bola vo vtedajšej Dimitrovke a „povinne“ museli tento maliarsky krúžok navštevovať aj mladé maliar-ske veličiny, ako Kállay, Vestenický, Dubay, Šturdík a ďalší. Tí keď videli

práce mladého Hačeka, tak mu odporučili i pomohli, aby išiel štu-dovať na Vyššiu školu umeleckého priemyslu. Tu študoval na oddelení grafiky u profesora Fikariho a tourčilo aj jeho ďalšiu umeleckú cestu. Ako grafik na výtvarných oddele-niach sa podieľal na realizovaní sto-viek výstav nielen v Československu, ale takmer celej Európe, Japonsku a Kanade. Na Slovensku navrhol desiatky muzeálnych expozícií pre Mestské múzeum Bratislava, expozície pre mestá Levoča, Banská Štiavnica, Nitra, Kežmarok, Červený Kameň, Žilina. Od roku 1985, kedy sa stal členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov sa plne venuje

maliarskej tvorbe a zúčastňuje sa na početných výstavách doma i v za-hraničí. Pre zaujímavosť ich spome-nieme: Trenčín, Nitra, Komárno, Dunajská Streda, Malacky, Plavecký Štvrtok, Trenčianske Teplice, Senica, Žilina, Skalica, Bratislava, Kežmarok, Praha, Halle, Györ, Zlín, Viedeň, Nadlac, Drážďany, Břeclav, Hohenau, Marchfeld.

Robert Haček oslávi 10. júla svoje 75. narodeniny. Umelec stále plný elánu a chuti tvoriť, objavovať aj v bohatej zásobe náčrtov stále niečo nové a aj z minulosti nezabudnu-teľné. Mnohé jeho zákutia častí dediniek už neexistujú, ale mnohým príjemne a až dojemne pripomínajú minulosť, spojenú so zážitkami tej doby. Onedlho okrúhleho jubilanta sme navštívili v jeho rodinnom dome. Rozhovor samozrejme prebiehal v jeho príťažlivom ateliéri v objatí vysokých borovíc, kríkov, trávnatého koberca. Nedalo nám, aby sme sa spolu neprešli s Rober-tom jeho nádhernou záhradou, krásnymi zákutiami kríkov, strom-čekov, miestami malá záhorácka džunglička, onedlho kúsok parčíka, vzápätí divočina, ale učesaná, aby zapadala do celkového nádherného obrazu. Aj tu Robert načiera do inšpirácie. O príťažlivú záhradku sa starajú spolu s manželkou Gitkou a dcérou, ktorá sem rada prichádza aj s deťmi.

Ateliér plný príťažlivých obrazov. Krajinky, lesy, potoky, kytice kvetov sa na nás pozerali zo všetkých kútov. V tejto tvorivej dielni ich má Robert Haček ešte vyše 200. V roku 1987 išiel „na voľnú nohu“ a teda má konečne čas na maľovanie. Predchádzajúca práca pri realizácii výstav, ako reprodukčného grafika,ho poriadne vyšťavila nielen časovo, ale i pri tvorbe. Dnes pristupuje

k svojej práci ako k osobnému potešeniu, koníčku a vlastne rela-xácii po namáhavej práci v minu-lých rokoch. Autor má pri tvorbe bezprostrednú sviežosť, úprimnosť tvorby, nezaťaženú prozaickými potrebami živobytia tvorcu. Osobit-ným znakom Hačkovho maliarskeho profilu i osobného, ako sme už spo-mínali jeho záhradu, je blízky vzťah k prírode a zachovaniu prírodného prostredia. Názorne nás o tom pre-sviedča jeho záhradný ateliér ukrytý uprostred sýtozeleného trávnatého koberca v tieni cudzokrajných drevín, rastlín a kvetín. Teda videné v záhrade sme sledovali aj dnu v ateliéri. Roberta Hačeka zujíma aj širšie okolie južného Záhoria, nielen rodný Plavecký Štvrtok. Je to napríklad pekný malebný obraz Perneka, príroda v okolí Malaciek, či Kostolišťa, ale zašiel aj na druhú stranu Malých Karpát do vino-hradov pri Modre. Krásne obrazy namaľoval v okolí Detvy, kde je čle-nom Detvianskej umeleckej kolónie, odkiaľ ho prišiel teraz do Malaciek na vernisáž pozdraviť tajomník tejto umeleckej maliarskej kolónie Jaro-slav Macek. Príroda, maľovanie, to je prosto život nášho jubilanta. Hovorí, že je to radosť mať koníčka prácu, ale je to niekedy aj tvrdá drina, ak chce človek niečo dosiahnuť. Nuž mi mu do ďalších tvorivých rokov pra-jeme veľa takejto driny, aby nás opäť potešil svojimi príťažlivými dielami. A 10. júla Robert: Živió, Živió, Živió, na zdravie a veľa tvorivých úspechov Ti želá redakcia ŠTVRTČAN.

J O Z E F K L A Č K A

Ľudové tradície sú skvosty, ktoré si kultúrne národy na svete zachovávajú a prechádzajú z generácie na generáciu. O to viac je zarážajúce, že poslankyňa Vaškorová prehlásila na zasadaní Obecného zastupiteľstva, že v našej obci ľudové tradície nemajú korene, že ľudia v našej obci nechodili odetí v krojoch, a taktiež sa nekonali žiadne tradičné oslavy.

Neverila som tomu, pretože staré fotografieobyvateľov Plaveckého Štvrtka, ktoré sa nachá-dzajú v izbe ľudových tradícií v EKOcentre sú jasné dôkazy o tom, že kroje, i tradičné oslavy tu boli zaužívané. Je potešujúce, keď občania, ktorí si prezerajú fotografie s radosťou skonštatujú, aha,táto malinká to som ja a toto je moja starenka a stareček. Pani poslankyňa

nás chce presvedčiť, aby sme verili nej a nie vlastným očiam. Taktiež som nahliadla do kroniky obce, kde som zistila, že pri najslávnejších uda-

lostiach boli kroje tým najvhodnejším odevom. Citujem z kroniky : „ Po príhovoroch nastal dlho očakávaný okamžik. Krojovaná dvojica zväzákov podala vedúcemu stavby súdruhovi Havelkovi nožnice, ten ich s krátkym príhovorom odovzdal predsedovi Okresného národného výboru súdru-hovi Vaníčkovi, ktorý prestrihol pásku a otvoril tak vlastne dokorán brány novej školy.“

V inej časti kroniky čítam, že „ Naša obec leží v geografickej oblasti, kde staré ľudové zvyky užzanikajú“. Nápadne mi to zapadá do obdobia, keď Klement Gottwald vykrikoval, že zahoďme okovy, ktoré nás spájajú s minulosťou. Pred nami je jasná budúcnosť v komunizme. Tými okovami minu-losti boli v tom čase myslené i kostoly, v ktorých zriadili sklady umelých hnojív, ako i kláštory, ktoré vypratali, aby tam zriadili kasárne, prípadne ich vyprázdnené nechali len tak zdevastovať. Ľudia, ktorí podľahli týmto bludom vyhadzovali nád-

herné staré veci ako napr. mažiare, drevené mlyn-čeky na kávu, žehličky na drevené uhlie a pod. Zbavili sa tak predmetov, ktoré kedysi zdobili každú domácnosť. Padla táto obec až tak hlboko, že sa chcela zbaviť i krojov a ľudových tradícií ? Veď tá doba nám chcela zobrať i ten Otče náš, ktorý sa modlili mnohé a mnohé generácie pred nami. S touto etapou sme mali zahodiť i minulosť našej obci? Rozhodne sa nejedná o geografickúoblasť ako je to uvedené v kronike, pretože všetky okolité obce si svoje tradície zachovali. Zánik tradícií sa týkal len Plaveckého Štvrtka. Čím to asi bolo ?

Zásluhou Občianskeho združenia ŠTVRT-ČAN sa znovu obnovujú staré tradície, aby i v modernej dobe zostali svetlé spomienky na život našich predkov.

M . B E N K O V I Č O VÁ

STRATENÁ PAMÄŤ

V CENTRE ZÁHORIA PREDSTAVIL SVOJE ZÁHORIE

9ŠTVRTČAN

Rodná dedina Plavecký Štvrtok ju neustále pri-ťahuje, ako magnet, hoci od roku 1982 odišla do USA legálne za svojim bývalým manželom Teodo-rom Jurkáčkom. Nelka Kadlíčková chcela byť od malička zdravotnou sestrou a jej túžba sa naplnila od jej študentských čias až doteraz. V skratke, po skončení zdravotnej školy pracovala na železnič-nej poliklinike v Bratislave, od roku 1967 tri roky pôsobila v Nitre na pôrodnici, ako zdravotná ses-tra, potom dva roky v rodnom Plaveckom Štvrtku, ako pôrodná setra a v roku 1972 si ju malacký primár MUDr. Sirotný vybral na svoje pôrodné oddelenie, ako vrchnú sestru. Tu pracovala v tejto funkcii desať rokov a potom sa rozhodla ísť za svojim vtedajším manželom Teodorom Jurkáčkom aj so synom Róbertom, ktorý sa im narodil v roku 1966. Manžel odišiel do USA ilegálne, ale keď za ním Nelka odchádzala so synom, bol už legálnym občanom USA. Roky odlúčenia zanechali na vzťahu manželov stopy a nasledoval rozvod.

Jej druhým manželom je bývalý vedec z oblasti poľnohospodárskych rastlín menom Lynn Gray, ktorý sa venoval najmä výskumu a uplatneniu kukurice v rôznych končinách sveta. V roku 1988 bola svadba a odvtedy naša rodáčka Nelka plným priehrštím si užíva rodinnú pohodu a má radosť aj zo svojej práce v zdravotníctve. Po príchode do USA sa intenzívne učila jazyk a pracovala ako pomocná sestra pre dlhodobo chorých. Táto namáhavá práca jej nebola cudzia, poznala ju ešte zo svojej rodnej dediny, či malackej nemocnice. V roku 1993 dokonca skončila vyššiu zdravotnú školu na úrovni bakalára. Podľa jej úsmevných slov išla rada do školy, hoci štyridsaťročná! Vtedy žili v meste Mahomet blízo univerzitného mesta Champaing, štát Illionis, kde začala pracovať na pôrodnej sále. No potom prišlo sťahovanie na Floridu, kde žijú vari tri kilometre od mesta Port Charlotte, to je asi vzdialenosť Plavecký Štvrtok – Láb. Tam sú kúpili dom a v príjemnom

prostredí si aj príjemne žijú. Lynn išiel v 1999 roku do dôchodku, ale intenzívne sa venuje pestovaniu tropických rastlín a v areáli ich sídla. Nelka stále pracuje na pôrodnej sále, na odchod do dôchodku vraj ešte nemyslí, s jej prácou sú veľmi spokojní, personál tvorí veľmi dobrý kolektív a to je stále príjemná brzda k jej odchodu do dôchodku. Syn Róbert skončil vysokú školu, odbor financova-nia, pôsobí v Chicagu a i on rád chodí na rodné Záhorie.

„ Môj odchod do Ameriky bol aj túžbou spoznať iných ľudí, iný štýl života. A teda mala som a aj mám možnosť porovnávať. Myslím si, že súčasné Slovensko sa už postavilo na nohy, je dostupnejšie ku všetkým. Každý tu môže robiť, len darebáci sa ulievajú...Moja rodná dedina sa dosť zmenila, pribudlo žiaľ Cigáňov, cesty doslova pro-sia o opravu a ľudia si opravujú staré domy, čo ma teší. Rada sa vraciam do Štvrtka. Mám aj americké občianstvo, možno v blízkej budúcnosti budeme pol roka na Floride a pol roka v Plaveckom Štvrtku. Vždy prídeme na jar a leto. Mám blízky

vzťah s bývalými spolužiačkami a rovesníkmi, Tildou Miklušičákovou, Aničkou Biksádskou, Evou Puškáčovou, Rudom Trutzom Alinom Tom-šíkom. Mám stále kontakt s mojim bývalým šéfom v Malackách s MUDr. Grancom a jeho manželkou. Vždy si máme veľa čo povedať. Cez internet sledu-jem dianie na Slovensku, čítam slovenské noviny a zaujíma ma najmä cigánska problematika. Aj v USA sa černosi sťažujú, ako na Slovensku Cigáni, že sú utláčaní. Ale oni poznajú v oboch krajinách len práva, ale nie povinnosti. A podľa toho by sa mali prijať konečne aj opatrenia a veľmi prísne. Nielen zneužívať práva, nič nerobiť a neustále sa na niečo sťažovať! My tu v USA držíme Obamovi palce, ale všetkých pochopiteľne neuspokojí. Mňa osobne veľmi teší, že môjmu manželovi sa v mojej rodnej dedine páči, už chytá aj niektoré slovenské slová a vety. Prvý raz tu bol v roku 1988. Mladá i stredná generácia už vie anglicky, už si tu môže aj pohovoriť. Páčia sa mu naše malé obchodíky a rád tam chodí na nákupy. Teraz sme tu boli na dvojtýždňovej návšteve v našom domčeku, ktorý máme postavený v záhrade brata Ruda a zároveň sme oslávili s mojimi súrodencami Rudom, Jánom, Ruženkou, Alojzom a ich „polovičkami“, spolu s blízkou rodinou, sedemdesiatiny môjho manžela. Oslavy boli v pizzerii U Benkoviča, nálada bola skvelá, takmer sme to natiahli do rána. Teda do druhého domova na Floridu s Lynnom budeme odchádzať plní dojmov a túžbou vrátiť sa do našej dediny opäť. Pre mňa to už bude dvad-siaty tretí návrat n a Slovensko“, vyznala sa nám Nelka niekoľko dní pred odchodom domov na Floridu a Lynn so širokým úsmevom pritakal, že sa teší i on a oslavy boli preňho veľmi príjemným prekvapením. Nuž o rok do videnia naši americkí Plaveckoštvrtčania!

J O Z E F K L A Č K AManželia Nelka a Lynn

NELKA KADLÍČKOVÁ – GRAY CHODÍ DO RODNÉHO PLAVECKÉHO ŠTVRTKA KAŽDÝ ROK

ŠTVRTECKÝ ÚSMJEVKed fčiléky vychádzá naše, tento rok už trecí čísuo Štvrtčana, vychádzajú aj naše dzeci ze škou na prázniny. Jéjdanénka tot smje to spomínali, že jak smje prázninovali tot pred padesáci rokama a aj trošku neskorší. Prázniny to byuo treba ít pomocit v žatvje. Sednút si na samovaz za trachtor a hňo-gat každý deň, až sa nám s uší prášiuo. Pri poto-kech smje sa zastavili napit vody a jeuo sa dálej. Druhí zas škouáci-brigádňíci snopy zbírali a sta-vjali ích k sebje po deseci kusech a na druhý deň zas dojeu trachtor z vlečkú a brigádňíkama de sa tí ministohy snopú obilá na ňu hádzali. Odvézuo sa to šecko ke kravínom, de byua muáťačka a šeci múdrí sedláci, kerí robili okouo muáceňá obilá. Ked ňekedy vypili vícej piva muácili aj hubama.

Dneskáj sú na to šecko stroje, dnes už dze-dzina ani neví, že je žatva. Volakedy í byu ceuý Štvrtek, rozhlas denne vyzývau, pozývau, vyprá-vjau co sa v poli pri žatvje dzeje.

Dnes vuastne, co tí muadí cez prázniny robiá? Vím, že dost má z vás v hubje odpovjed, že neple-chu. Fčiléky, ked u nás je furt a furt vječí nezam-jestnanost, veru zas povjedzme úprimne, nemajú to muadí lachké najít si brigádníckú robotu. Alebo aj ano, ale za drek, vícej precestujú a prejedzá jak zarobjá.

Já mám jak bývauý novinár bývauého ešče Hlasu ľudu velice srandovní spomínku. Šéf-

redaktor mja posuau do dzedziny k Seredi na drustvo de robiuo kopec fodbalistú kerí hráli za tú dzedzinu de aj robili. Nekerí jegdzili na trochto-rech, druhí na kombajnech, trecí zas rídzili chod žatvy a drustva. Išeu sem aj s kolegú, ten zas išeu písat o kriminalice v tem okolí. Ze Štvtka vlakem jak dicky, potom sem si sedeu v redakcii do auta k šoférovi a dzime do Serede, de vyzdvihneme kolegu Mirka a pojedeme na drustvo a potom do pola za žatcama-fodbalistama. No ale Mirek byu bratranec výrobního námjestníka v seredskéj

šampusárni. Že on s ním telefónovau a že máme sa zastavit uňho, lebo aj on je fodbalový funkcio-nár v jeho dzedzine a byu by rád ked o ňích něco napíšem. Horko byuo jak v pekle už o devjeci. Námjestňík nás hned zebrau do hosťovského suterénu de nás ponúkeu špecialitú a možem povidat,že tá písaua. Do vysokého pohára deci bíuého šampusu, mauý štampl gruziňáku a potom deci červeného. No to porád spívauo. Vypili smje ích, že sedemnást, medzitým došli trnavské fot-balové hviezdy Adamec s Majerníkem dojednávat šampus pro kamaráda na svadbu. A tak to teda skončiuo. Namísto do žatvy do redakcie. Námjest-ňík mi cez sekretárku pozháňau ňejaké informá-cie, ména trachtoristú-fotbalistú, počty hektárú co kosá a ešče deco k temu. V redakcii sem potom pomíšau kone s fodbalem ,trachtore s hnojem a krávama, byua to buáznivá všehochuť. Naščascí mja v redakcii ošidzili, že už materiál posuali do tlačárne, lebo sem robiu veliký krik, že co sem napísau mosí byt v novinách. Naščascí na druhý deň nebyuo. Ale byuo na Silvestra. Šéfredaktor si tú blbost, co sem napísau, oduožiu a do Silvestrov-ského čísla ju uverejňiu s tým, že takto to nejak dopadne, ked najprv ideme tam... a potom za robotú. Takže dva mjesíce sem nedostau aňi halér odmeny, šéfredaktor mi to s úsmjevem odúvod-ňiu, že byua cez žatvu suabá úroda.

S T R Ý C C E C I L

10 ŠTVRTČAN

KOMU TÁ HANBA PATRÍ ?

Bola nedeľa, 10. mája – DEŇ MATIEK. Ako občianka tejto obce a matka zároveň, išla som do Podnikateľského centra na oslavu tohto sviatku. Zážitok z pekného programu, ktorý som mala, mi prišla po svojom „spríjemniť“ poslankyňa Vaškorová. Nepáčil sa jej môj článok z minulého čísla, ktorým som kritizovala správanie dvoch poslancov. Povedala mi, že: „Doteraz boli hanbou Plaveckého Štvrtka cigáni, od teraz som hanbou Plaveckého Štvrtka ja, ktorá som nič neurobila a kritizujem ľudí, ktorí celý život pre obec praco-vali“.

Nuž pani poslankyňa, od leta ma trápi jedna vec v súvislosti s Vami, ale nechcem uraziť cigá-ňov, aby som ich s Vami porovnávala. Po hodoch, keď sme na redakčnej rade kladne hodnotili

priebeh hodových slávnosti, požehnanie krojov a krojový sprievod, tak ste „vyperlili“ takúto vetu. : „Prosím Vás, koho zaujímajú hody, koho zaujímajú kroje, boli ste trápni. Takých handier mám doma plnú húru.“ Pani poslankyňa, aj cigáni si vážia svoje tradície a tobôž kresťania, ktorí si na hody pripomínajú výročie vysviacky kostola. A čo kroje? Tie patria k hlavným atribútom tradícií. A tu je ten rozdiel medzi nami. Podľa Vás som prišelkyňa, ktorá pre obec nič nespravila. Je pravda, že vo štvrteckých krojoch moji predkovia nechodili, ale ja som si toto miesto vybrala pre život a vážim si všetko, čo tvorí tradície tejto obci. Bola som nesmierne rada, keď som mohla byť s Občianskym združením ŠTVRTČAN aktívne pri zriaďo-vaní izby ľudových tradícií, ktorá v tejto obci chýbala. Konečne ju máme a doplňujeme ju. Som nesmierne rada, že som členkou redakčnej rady našich novín už od prvého čísla. Som rada, že sa

môžem podieľať na príprave všetkých tradičných slávnosti, ktoré Občianske združenie ŠTVRTČAN obnovilo.

Pani poslankyňa, dlhé roky ste sedeli v obec-nom zastupiteľstve. Chcem sa Vás opýtať, prečo naša obec široko-ďaleko bola jediná, ktorá nemala izbu ľudových tradícií? Prečo naša obec ako jediná široko-ďaleko neoslavovala tradície ako sú fašiangy, Veľká noc, stavanie máje, hody, advent, Mikuláš atď.? Prečo naša obec ako jediná široko- ďaleko nemala svoje noviny? Stále si myslíte, že som v tejto obci nič nespravila a iba kritizujem? A keby som aj nič nespravila, ako radová občianka mám právo kritizovať verejných činiteľov, ktorí si neplnia svoje povinnosti.

Z U Z A N A R O S K O P F O VÁ

MOJE POSTREHY.V minulom čísle ŠTVRTČANA ste zaviedli novú rubriku „ Názory a postrehy občanov „ Chcel by som do tejto rubriky prispieť niekoľkými slovami.

Narodil som sa na Orave, štúdia a ďalšie roky života som prežil v zahra-ničí. Na dôchodok ma to ale ťahalo do rodnej vlasti. Vybral som si teplejší kraj ako je Orava – teda Záhorie. Žijem tu už sedem rokov.

Veľmi ma teší, že v našej obci nachádzam v poslednom období zvyky a obnovené tradície, ktoré si pamätám z detstva. Oslava fašiangov, stavanie mája, hody ale aj iné, pre Záhorie typické podujatia ako záhorácka zabíjačka,

varenie gulášu atď. V našej obci ma milo prekvapilo otvorenie izby ľudových tradícií, kde som prvýkrát videl nádherné kroje, ktoré sa v tejto obci kedysi nosili.

Považujem za veľmi dôležité, aby dnešná mládež v tejto pretechnizovanej dobe nezabúdala na svoje korene a vážila si odkaz svojich predkov. Preto účasť mladých ľudí a detí našej obce na rôznych podujatiach ma nesmierne teší.

Všetkým, ktorí pre nás občanov Plaveckého Štvrtku organizujú tieto pod-ujatia, najmä Občianskemu združeniu Štvrtčan chcem sa srdečne poďakovať.

Prajem Vám veľa úspechov !

J Á N TA R A J

OSTRÝM PEROMLeto už je tu a naša hlavná cesta sa s pribúdaním teplých dní často mení takmer na pretekársku dráhu. Máloktorí vodiči, či motocyklisti dodržiavajú predpísanú rýchlosť. Neraz sme svedkami, že vandali ciest prefrčia cez našu dedinu osem-desiatkou i stovkou. Ľudia stojaci pri ceste, alebo idúci po chodníku len krútia bezmocne hlavami. Vedenie obce by malo začať konať, kým nepríde k tragédii, že títo grázli ciest vletia na chodník a zabijú, či vážne zrania nevinných ľudí. Rizikom je ísť po ceste aj na bicykli, bezočivosť niektorých šoférov nepozná hraníc. Mnohí ľudia v dedine ma oslovili, prečo nevybudujeme na našej hlavnej ceste retardéry, ktoré musia aj tí blázni za volantom, či riadidlami rešpektovať v rámci svojej bezpečnosti. Vraj nie sú na to plánované peniaze. Ak nastane krízová situácia, tak mali by sa nájsť, alebo budeme čakať na tragédiu a potom budeme konať? Nedávno sme mali možnosť v televízii sledovať, ako sa utopil malý chlapec v odokrytej žumpe, pretože vraj na to neboli peniaze. Deň po tragédii bola žumpa zakrytá! Čakáme teda aj my na takýto moment?! Vraj na hlavnej ceste retardéry nemôžu byť. Stupava ich tam má a ak má výnimku, prečo ju vzhľadom na veľmi vážnu situáciu nemôžeme mať i my?!

J O Z E F K L A Č K A

Kresba: Natália OravcováPoznámka redakcie. V rubrike Ostrým perom uverejňujeme len články podpísané celým menom!

„POĎAKOVANIE!“Ďakujem všetkým, ktorí si „požičali“ nové polievacie kanvy z cintorína, že si opäť môžem polievať topánky a nohavice, že mi šetria kríže, nakoľko v starých deravých kanvách si k hrobu donesiem len polovičné množstvo vody a tým precvičujú zároveň aj moje nohy, lebo sa musím otočiť viac krát.

G U S T O C H M E L A

POSTREHY A NÁZORY NAŠICH OBČANOV

11ŠTVRTČAN

ROZDELENÁ DEDINARozhodla som sa reagovať na článok v poslednom čísle našich novín Štvrtčan v kolónke „Postrehy a názory našich občanov“. Prosím Vás, čo sa to v Plaveckom Štvrtku deje? Prečo je dedina rozde-lená na dva tábory rozdielne mysliacich a konajú-cich? Kto to zavinil a kto udržuje takúto situáciu?

Som rodená Štvrtčanka, mám 77 rokov. Vyrastala som tu, na miestnej škole som učila 21 rokov až do odchodu do Bratislavy. Prežila som tu väčšinu svojho života, ale čo sa robí dnes, to ma prekvapuje a je mi do plaču. To tu v minulosti nebolo.

Nebola som nikdy v žiadnej politickej strane, ale aktívne som sa zapájala do všetkých podujatí v obci, nielen ja, ale väčšina občanov. Spoločne – svojpomocne – bez odmeny sme stavali kul-túrny dom, športový štadión, pomáhali pri dokon-čovacích prácach na novej škole, atď. Pritom všetci

občania boli svorní, nikto sa verejne nehádal a ne-urážal. Nevadili sa kvôli peniazom ako dnes. Boli to ťažké časy, ktoré ste mnohí nezažili, ale svorne sme vydržali. Dnes, keď nám je lepšie, keď máme slobodu, prečo sa začíname hádať a nenávidieť? Prečo si robíme všetci všetkým napriek?

Teraz sa vrátim k novinám Štvrtčan.Spokojná som s článkami, v ktorých sa hodnotí

práca obecného zastupiteľstva, aktivity OZ Štvrt-čan, alebo spomienky pamätníkov. Za 43 rokov učiteľskej praxe som prečítala a napísala nespo-četné množstvo rôznej korešpondencie, takže to viem posúdiť čo je vhodné – dobré a čo nie.

Ale prečo tie strašne urážlivé slová v posled-ných novinách pri čítaní ktorých som si uvedo-mila, že niečo také hrozné som ešte nečítala? (Možno v niektorých súdničkách.) V tom článku pisateľka neuráža iba spomínaných poslancov, ale týka sa to i ostatných občanov, ktorí tu žijú. Pre tých, ktorí chápu dnešnú situáciu je to ako osteň do srdca.

Ja tú pani, čo to písala, nepoznám, ale musí byť v nej strašná zlosť a nenávisť, ktorú chce nejako zo seba dostať von a to urážkami. Ľutujem ju, lebo s takou zlobou a nespokojnosťou sa žije ťažko.

Milí spoluobčania, uvedomte si v akej situácii je dnes naša obec a nejako to riešte! Ja vzhľa-dom na svoj vek Vás môžem o to poprosiť. Ja tu budem už len krátko, ale Vy máte pred sebou ešte pekných pár rokov života, tak ich prežite šťastne a v pokoji!

Radím Vám ako Vaša bývalá učiteľka, boli ste dobrí, poslušní, usilovní žiaci, preto na Vás v dob-rom spomínam.

Žite v láske, porozumení, svorne, nehádajte sa! Znášajte sa všetci v dobrom, aby ste si v starobe mohli povedať ako v pesničke – žil, žila som správne!

bývalá učiteľka, poslankyňa a kronikárka obce Filípková

Vážení občania, pridávam krátku reakciu na článok pani Roskopfovej, v ktorom hodnotí organizovanie Silvestrovských osláv 2008. Hlboko urazila všetkých organizátorov, ale aj návštevníkov tohto podujatia, ktorí si zaplatili vstupné a strávili pekný večer s privítaním Nového roka 2009.

Kultúrna komisia pri OZ konštatovala, že konala v súlade s rozpočto-vými pravidlami na dvoch zasadnutiach OZ, ale asi pre tých, ktorí nechceli pochopiť, toto vysvetlenie nestačilo. Prostredníctvom členky redakčnej rady p. Roskopfovej tu opäť bolo treba mútiť vodu za výdatnej pomoci pána sta-rostu a šéfredaktora v jednej osobe.

Na všetky nezmysly a klamstvá dala odpoveď hlavná kontrolórka obce, ktorá písomne informovala OZ v Plaveckom Štvrtku na ostatnom zasadnutí.

Citujem: Pri kontrole financovania kultúrnych podujatí organizovanýchKomisiou kultúry, vzdelávania, športu a mládeže pri OZ v Plaveckom Štvrtku som nezistila porušenie rozpočtových pravidiel. Všetky výdaje a príjmy sú riadne podložené účtovnými dokladmi a schválené starostom obce./koniec citácie/.

Po urážlivých článkoch a nepravdách v minulom roku je to ďalšia soľ do rán našej obce v rámci medziľudských vzťahov. Preto sa pýtam otázkou, ktorú som adresoval v minulosti aj redakčnej rade. Vážení členovia OZ ŠTVRTČAN, prečo stále chcete dehonestovať akcie, ktoré neorganizujete pod

Vašou značkou??? Pokiaľ si dobre pamätám, tak tento stav netolerancie pred vznikom Vášho združenia neexistoval a preto nie je ťažké uhádnuť, komu takýto štýl vyhovuje. Všetky naše činnosti kontroluje starosta a preto sa veľmi čudujem, že Vás zrejme nekorektne informuje a nestojí si ani za podujatiami, nad ktorými prebral záštitu.

Áno, aj Silvester 2008 s privítaním Nového roka 2009 bola akcia Kultúrnej komisie pri OÚ pod záštitou starostu obce. Dovoľte, aby som sa verejne opýtal, prečo rozhodol úplne sám o publikovaní článku? Mám to chápať tak, že sa zachoval ako starosta obce, ktorý neveril vlastnej akcii a išiel za hlasom OZ ŠTVRTČAN? Som rád, keď sa niečo dobré podarí usporiadať a to sa týka všetkých občianskych združení v našej obci.

Život v Plaveckom Štvrtku, by bol určite harmonickejší, ak by podobné invektívy a ohovárania nemali miesto v našom dvojmesačníku. Preto odsu-dzujem aj rekapituláciu kultúrnych akcií OZ ŠTVRTČAN, kde boli uvedené nesprávne údaje a klamstvá o finančných prostriedkoch, ktoré dostalo združe-nie od Obce Plavecký Štvrtok v roku 2008.

V slušnej spoločnosti sa pri publikovaní klamstva vo verejnom médiu autor ospravedlní, prípadne rezignuje na post redaktora....

PAV E L Z A J Á Č E K

KULTÚRA PODĽA „OBČIANSKEHO ZDRUŽENIA ŠTVRTČAN“

TRADÍCIA, KTORÚ CHCEME ZACHOVAŤJe asi divné písať na začiatku leta o Silvestrovskej zábave, ale nedá mi to. Po prečítaní názoru pani Roskopfovej na Silvestrovskú zábavu 2008 som zostala prekvapená, že redakčná rada, lepšie povedané jej šéfredaktor, nakoľko som sa na poslednom zastupiteľstve dozvedela, že o uverejnení článku rozhoduje on sám, dovolil toto uverejniť. Alebo čím horšie, tým lepšie?

Viete, ja som sa v tejto obci narodila, vyrástla, pracovala, zabá-vala sa, jednoducho žila. A nepa-mätám sa, že by sa niekto takýmto spôsobom vyjadril o Zajačkovcoch a ich hudbe. Zajačkovci boli pre Štvrtčanov vždy niečo ako rodinné striebro. Boli zárukou kvalitnej hudby a dobrej zábavy.

Mnohí si asi nepamätáte, ale oni už ako mladí chlapci hrávali na zábavách a „Čajoch o piatej“, ktoré preslávili Plavecký Štvrtok na celom

okolí. Zajačkovcov poznali mladí ľudia od Kútov po Bratislavu a boli ochotní vystáť rad na vstupné, aby sa na „Štvrtecký čaj“ dostali. „Čaje“ boli skoro každý týždeň, s účasťou až 400 ľudí, ktorí sa chceli zabávať. A Zajačkovci hrali, nikdy nesklamali. Vďaka týmto „čajom“ sa poznala mládež zo širokého okolia a ešte dodnes sa zdravia.

Z iniciatívy Zajačkovcov, v tom období hlavne Ing. Petra Zajačka a Mgr. Art. Pavla Zajáčka, sme ako mládežníci organizovali v kultúrnom dome koncertné prehliadky populár-nej hudby, na ktorých sa zúčastňo-vali skupiny z našej republiky i zo zahraničia. A Plavecký Štvrtok bol zase známy. Faktom je, že Zajačkov-cov, neskôr ZA-JA-CE, nám závidelo celé okolie.

Od roku 1970 som sa pravidelne zapájala do organizovania Silves-trovských zábav. Najskôr ako

členka SZM, neskôr ako pred-sedníčka Slovenského zväzu žien. Každú zábavu sme my, Štvrtčania, pripravili pre Štvrtčanov a ľudí z okolitých dedín. A predstavte si, že každú hrali Zajačkovci. Toto bola už tradícia. Bez nich by to nebolo ono.

Keď v roku 1990 kultúrny dom vyhorel, tieto aktivity skončili. Nebolo sa kde zabávať a ľudia akoby to prestali aj vedieť.

Odkedy som sa stala starost-kou obce, hľadala som spôsob, ako kultúrny dom obnoviť, dať ľuďom priestor na stretávanie sa a zábavu. Peniaze sme nemali, a tak sme s poslancami rozmýšľali, že dáme budovu na určitý čas do prenájmu len za to, aby ju niekto zrekonštru-oval, lebo dom, ktorý sa nevyužíva, umiera. Nevyšlo to. Pokúšala som sa niekoľko krát získať financie cezfond Pro Slovakia. Opäť nič. Úver

sme si zobrať nemohli, lebo ten sme chceli na vybudovanie kanalizácie. Konečne v roku 2005 sa podarilo z európskych fondov získať cca 50 mil. Sk na rekonštrukciu bývalého kultúrneho domu na Podnikateľské centrum.

A viete, na čo som sa najviac tešila? Na jednu veľkú zábavu, ktorú zorganizujeme pri jeho otváraní, na ktorej budú hrať Zajačkovci, a na ktorej sa stretnú ľudia, ktorí sa chcú zabaviť a prejaviť radosť z toho, čo sa podarilo. Na zábavu, ktorá nadviaže na tradíciu , ktorá sa 31.12.1990 vyhorením kultúrneho domu pretrhla.

Namiesto toho som počula od nového vedenia obce, že sme im pripravili balvan, ktorý budú musieť s veľkou námahou tlačiť pred sebou. Namiesto veľkolepej

pokračovanie na strane 12 >>

12 ŠTVRTČAN

zábavy, sme sa dočkali rozpačitého otvorenia zrekonštruovanej budovy.

Preto som sa veľmi potešila, keď komisia pre šport, kultúru a vzdelávanie na čele s Mgr. Art. Pavlom Zajáčkom dala do plánu obce zorganizovanie Silvestrovskej zábavy. Konečne sa môžu Štvrtčania zabaviť doma. Áno, OZ Štvrtčan usporiadavalo Štvrtecký ples, ale ten bol na Kamennom Mlyne, ktorý je v katastri obce Lozorno.

Aké bolo moje prekvapenie, keď sa v decembri začali šíriť fámy, že zábava sa poriada len pre poslancov a ich rodiny. A určite to nešírili organizátori. To sa zrejme podpísalo aj na návštevnosti. Niek-torí Štvrtčania dali prednosť zábave na Kamennom mlyne.

Ale napriek tomu, na Silvestrovskej zábave v Podnikateľskom centre sa zabávalo asi sto návštevníkov. A neboli to len poslanci s rodinami. Okrem Štvrtčanov tam boli aj ľudia z Lábu, Lozorna, Záhorskej Bystrice, Malaciek ... Keďže som tam bola i ja, môžem z vlastnej skúsenosti povedať, že zábava bola výborná. Hudba a program kvalitné, jedlo, bufet, obsluha výborné a parket jedinečný. Ale čo bolo najcennejšie, bola atmosféra. Opäť tu boli mladí ľudia spred 20-tich rokov (dnes majú 50 a viac), ktorí bez výzvy pomohli tam, kde bolo treba. A každý, či bol z Lábu alebo Malaciek, chválil orga-nizátorov za to, že obnovili tradíciu zábav so Zajačkovcami, lebo oni boli tým dôvodom, prečo prišli a vôbec toho neľutujú. Hovorí o tom i to, že poslední zabávajúci sa zo Štvrtka a z Lábu, sa rozchádzali po 6 hodine ráno. A tomuto sa, pani Roskopfová,

hovorí kultúra po štvrtecky. To je tradícia, ktorú chceme zachovať.

A teraz niečo k jej financovaniu,nakoľko to robí najväčšie problémy.

Túto zábavu organizovala obec a obec mala náklady na ňu v rozpočte. To znamená, že organi-zátori mohli od predpokladaných nákladov odrátať sumu z rozpočtu a len zvyšok potrebných peňazí sa mohol rozpočítať na vstupné. Obec si predsa nedala do rozpočtu, že na Silvestrovskej zábave zarobí. Napriek tomu poslanci a ďalší ochotní občania, bez nároku na odmenu, zorganizovali zábavu tak, že stála asi jednu pätinu rozpočtovanej čiastky. A pán Profota dal zisk z bufetu, vyše 5 tis. Sk, do klubu dôchodcov.

Bežne by človek očakával, že im niekto, pravdepodobne starosta ako predstaviteľ obce, za takto odvedenú

prácu poďakuje. Im sa však dostalo len podozrievavých poznámok, kri-tických a uštipačných rečí zo strany vedenia Občianskeho združenia Štvrtčan. Pritom na zábave nikto z nich, okrem starostu nebol a ten prácu ľudí, ktorí organizovali akciu obce neobhajoval, nakoľko je aj predsedom občianskeho združenia Štvrtčan. Ťažko sa sedí na dvoch stoličkách.

Dúfam, že táto skúsenosť organizátorov neodradí, pretože účastníci Silvestrovskej zábavy 2008 sa už tešia na tohtoročnú, kde sa opäť stretnú priatelia dobrej zábavy, a máte pravdu, i Zajačkovcov. A keďže správy o dobrých akciách sa rýchlo šíria, určite ich nebude, napriek predpovedi pani Roskopfo-vej, len pár.

Ing. M A RG I TA F I S C H E RO VÁ

Obec PLAVECKÝ ŠTVRTOK

v spolupráci s Občianskym združením ŠTVRTČAN

usporiadajú dňa 15.augusta 2009

HOD OVÉ SL ÁVNOSTI

Program: 10:00 hod.: Slávnostná svätá omša11:00 hod.: Koncert speváckeho zboru zo Záhorskej Bystrice12:30 hod.: Slávnostné otvorenie viacúčelového ihriska14:00 hod.: Krojovaný sprievod obcou15:00 hod.: DFS Štvrtčánek a Klnka15:30 hod.: Ukážka záhoráckych tancov15:45 hod.: Ľudová rozprávačka p.Spustová16:00 hod.: Koncert dychovej hudby Podlužánka16:45 hod.: Folklórny súbor z Borského Mikuláša17:30 hod.: Akrobatický rock & roll z Lábu18:00 hod.: Koncert The Chrobáky(Beatles revival)

Súčasťou osláv bude hodový jarmok,kolotoče,detské atrak-cie,stánky s občerstvením,detská tombola a pod.

Srdečne pozývame všetkých domácich aj cezpoľných.

<< dokončenie zo strany 11

VÝLET NA BRADLOKoniec školského roka sa vždy spája s výletmi. Chodíme každý rok. Tento raz sme boli na Myjave, v Košariskách, na Brezovej – na Bradle. V mú-zeu na Myjave sme obdivovali veľa exponátov, zaujali nás rôzne zbrane a vojenské uniformy. Páčilo sa nám chodenie po meste, v ktorom sme boli

prvý raz. Naším cieľom však bolo najmä Bradlo. O osobnosti Milana Rastislava Štefánika sme si veľa rozprávali s našou pani učiteľkou, urobili sme si nástenku, prezerali obrázky. Vieme, že 4. mája sme si pripome-nuli 90. výročie,

kedy tento slávny človeka zahynul. Mocným zážitkom bolo pre nás byť priamo na Bradlo pri mohyle M. R. Štefánika. V jeho rodnom dome, dnešnom múzeu v Košariskách, sme sa dozvedeli o ňom veľa zaujímavého. Bol to výborný výlet! Už sa tešíme na ďalší.

Žiaci VI. triedyZŠ v Plaveckom ŠtvrtkuKresba: Ivetka Štefanovičová, 6. ročník

NA ĽUDOVÚ NÔTUV utorok 7. 4. 2009 sa všetci žiaci našej školy zúčastnili výchovného koncertu s názvom Očová, Očová.... Rodák z tejto rázovitej obce žiakom popísal a zahral na 16 ľudových hudobných nástrojoch (napr. píšťala, fujara, drumbľa, heligónka, gajdy a iné ). Žiakov zaujal aj detviansky kroj, v ktorom vystupoval.

Zábavnou formou priblížil našim žiakom prekrásny slovenský folklór, ktorý nás preslávil po celom svete. Na záver náš hosť PhDr. An-ton Budinský vyzval do tanca našich žiakov, aby si spoločne zatancovali s učiteľmi. Všetkým sa páčilo, že aj učitelia musia niekedy tancovať tak, ako im iní „pískajú (hrajú)“.

ECz

13ŠTVRTČAN

Nedá mi, aby som nereagoval na názor občianky p. Roskopfovej uverejnený v predchádzajúcom čísle tohoto časopisu. Ja som slovne urážlivo nenapadol p. Pavlačiča, že bol na predvolebnom zhromaždení Ing. Slezáka. Veď je to každého slo-bodné rozhodnutie, kam chodí, len som vyjadril svoj názor na jeho účasť v „predsedníctve“ toho predvoleb-ného stretnutia s občanmi, ktoré bolo žiarivým príkladom demokra-cie a slobody slova. Pri predvoleb-ných stretnutiach s občanmi ďalší dvaja kandidáti na starostu obce (p. Brezová aj p. Mešťánek) umožnili verejnú diskusiu s otázkami, len na stretnutí Ing. Slezáka bola diskusia posunutá do úrovne diskusie „medzi štyrmi očami“, zaujímavé.

Ešte na ukončenie tejto “aféry“ musím povedať, že dňa 30.1.2009 som sa stretol s p. Pavlačičom, kde sme si vysvetlili svoje názory a k obojstrannej spokojnosti uviedli naše vzťahy na úroveň spred 28.11.2008 (termín predvolebného stretnutia). Pre p. Pavlačiča bolo toto riešenie postačujúce a uzavretá záležitosť. Týmto spôsobom by som to bol riešil už skôr, keby mi bol p. Pavalčič povedal o svojom pocite krivdy (veď sme sa zopár krát

stretli a prehodili par slov v obchode aj pri novinovom stánku) a nie až na zasadnutí OZ konaného dňa 29.1.2009.

Čo sa týka ďalšieho bodu o po-rušovaní poslaneckého sľubu vo vyjadreniach občana našej obce na zastupiteľstve sa nebudem o právnej úrovni jeho príspevku vyjadro-vať, nie som odborník na ústavné právo. Škoda, že dotyčný pán sa tiež podrobne nevenoval tomu, keď boli porušené moje práva na ochranu osobnosti vyplývajúce z občianskeho zákonníka. Vyjadrím len svoj názor, že toto jeho vystúpenie skôr zapa-dalo do akéhosi plánu diskreditácie niektorých poslancov OZ.

Ďalej tu treba vysvetliť podstatné, stavebná komisia je poradný orgán pri OZ a nevydáva stavebné povole-nia. Neumožňuje to zákon o obec-nom zriadení, ani stavebný zákon. Na vydávanie stavebných povolení je tu z „moci úradnej“ stavebný úrad – obec, ktorý je reprezento-vaný oprávnenou – autorizovanou osobou Ing. Fuchsom a starostom obce Ing. Slezákom – osobou právne zodpovednou. Čiže tieto štruktúry sú výkonnou mocou obce.

Stavebná komisia zasadá podľa závažnosti problémov a počtu

žiadostí, vykonáva miestne šetrenia. Z týchto zasadnutí sú zápisnice na obecnom úrade. Ako predseda stavebnej komisie som sa zúčast-ňoval pracovných stretnutí OZ aj zasadnutí rady pri OZ. O množstve a druhu mnou podávaných návr-hoch na týchto stretnutiach vedia len kolegovia poslanci a starosta obce (šéfredaktor). Ďalšia otázka je, či výkonná moc tejto obce bude konať na základe mojich odborných návrhov alebo nie. Uvediem pár príkladov:

Upozorňoval som aj s ďalšími obyvateľmi obce p. starostu obce, aby nepodpisoval stavebné povole-nie na rozšírenie prevádzky „Farma dojníc Agra-M“, prokurátor neskôr potvrdil, že v stavebnom konaní boli pochybenia. Mnohí obyvatelia obce sa môžu presvedčiť o dôsledkoch rozširovania prevádzky tejto farmy – znečisťovanie ovzdušia.

Upozorňoval som na problém čiernych stavieb v obci, ale ........ na poslednom zasadnutí OZ sa občania mohli presvedčiť ako sa rieši tento problém.

A čo sa týka čiernych skládok odpadu v katastri obce – ja ako poslanec môžem upozorniť, ale nemám právomoc vydávať roz-

hodnutia s patričnými sankciami konkrétnym osobám, na to je tu štatutár obce – starosta, ktorému to zákon priamo ukladá. Chcem poznamenať, že povinnosťou (vyplývajúcou zo zákona) každého občana nielen poslancov OZ je upo-zorňovať na vytvárajúce sa čierne skládky odpadu. Myslím si, keď sa za obecné peniaze zlikviduje čierna skládka odpadu napr. pri kolónii (skládky sú aj v iných častiach obce – Vampíl, les pri hlavnej ceste atď.), tak je to len riešenie dočasné a na úkor serióznych občanov obce, ktorí komunálny odpad triedia, zvyšok dávajú do smetných nádob, a čo sa tam nemôže ukladať, tak vyvezú do zberného dvora a nie do blízkeho lesa! Finančné prostriedky použité na likvidáciu čiernych skládok sa mohli využiť vhodnejšie a efektívnej-šie napr. na opravu budovy školy.

Na záver by som chcel doporučiť občianke p. Roskopfovej, ak chcem niekoho prácu hodnotiť, tak si o da-nej veci pozisťujem aspoň základné informácie, aby som sa ako autor neblamoval. Toto by som ešte viac očakával od členky redakčnej rady časopisu Štvrtčan.

I n g . K O L E N Í K T I B O R

ODPOVEĎ NA NÁZOR OBČIANKY P. ROSKOPFOVEJ

EXKURZIAŽiaci 8. triedy Základnej školy Plavecký Štvrtok sa 28. apríla 2009 vybrali na exkurziu do Bratislavy.

Prvou zastávkou bol park pri prezidentskom paláci, v ktorom si pozreli stromy, ktoré tam vlastnoručne zasadili významní politickí činitelia viacerých štátov.

Pri Grassalkowitchovom paláci si pozreli výmenu stráží a zakýval im aj pán prezident Gaš-

parovič. Potom zamierili do Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá bola hlavným cieľom exkurzie v rámci predmetu občianska výchova. Prezreli si vestibul so štátnymi symbolmi a rokovaciu sálu parlamentu. Sprievodkyňa im poskytla odborný výklad. Z balkóna sledovali rokovanie poslancov. V priestoroch NR SR ich upútalo sedem obrazov od národného umelca Albína Brunovského, ktorý pochádzal zo Záhoria

(zo susednej obce Zohor). Obrazy boli namaľované na drevo.

Ďalšou zastávkou bolo Slovenské národné múzeum. So záujmom si prezreli výstavu Šan-gri-la. Vystavené tam boli zaujímavé predmety, fotografie, bytové doplnky, zariadenie, ktoré dokumentovali život a náboženské zvyky v kra-jinách pod Himalájami: Indie, Nepálu, Tibetu a Bhutánu. Atmosféru dotvárali aj živé zvieratá

a videofilmy dokumentujúce život a kultúrujednotlivých štátov.

Na záver si prezreli Múzeum polície, kde si vypočuli aj prednášku o drogovej prevencii.

Unavení, ale duchovne obohatení a plní dojmov sa vrátili domov.

E M Í L I A C Z A G A Ň O VÁ

14 ŠTVRTČAN

V pondelok 1. júna 2009 oslávili všetky deti Základnej školy Plavecký Štvrtok svoj sviatok. Pedago-gický zbor im pripravil program – športové súťaže, výtvarnú súťaž a výchovný koncert hudobnej sku-piny IMAGINE. Ten sa uskutočnil v telocvični, a tak si žiaci mohli aj zaspievať, zakričať a kto chcel aj zatancovať. Riaditeľka školy zabezpečila od sponzorov darčeky a občerstvenie. Každý žiak dostal vrecúško s venovaním k sviatku MDD, ktoré zhotovila firma Esko.Vrecúško bolo plné prekvapení.. Na darčeky prispeli: Združenie rodičov školy pri ZŠ, starosta obce, Jednota, DV, Gama, Omega a Komisia pre kultúru, vzdelávanie a šport pri obecnom úrade. Komisia prispela aj na vystúpe-nie cirkusu, ktoré sa uskutočnilo spoločne pre deti materskej školy a základnej školy v utorok 9. júna 2009 v telocvični. Deti sa dobre zabávali. a spolupracovali s klaunom. Najviac ich upútali artistické výkony hadej ženy. So zatajeným dychom, resp. s otvorenými ústami sledovali tanec s hadom, ktorého mali mož-nosť pohladiť. Pre mnohé deti to bolo prvé vystú-penie tohto druhu v živote a určite si ho uchovajú v pamäti ako zážitok a spomienku na školu.Poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa

podieľali na podujatiach pre naše deti či už finančne alebo organi-začne. Spokojné úsmevy detí boli odmenou za vynaloženú prácu a prostriedky. ECz

BESEDA O MONGOLSKUV utorok 12. mája 2009 sa žiaci III. až IX. ročníka ZŠ Plavecký Štvrtok zúčastnili prezentácie spojenej s besedou o Mongolsku. Študentka Zuana Batmendijnová navštívila túto krajinu cez prázdniny spolu s priateľmi. V krajine strávili viac ako mesiac. Fotodokumentácia bola bohatá. Zachytávala cestu vlakom z Košíc až do hlavného mesta Ulam-bátaru, ktorá trvala viac ako 9 dní. Po prehliadke mesta a oboznámení sa kultúrnymi pamiatkami opustili hotel. Prišla najzaujímavejšia časť ich cesty. Terénnym autom sa vydali do stepi. Ubytovaní boli v jurte – typickom mongolskom stane. Na určitý čas sa z nich stali pomocníci pastierov. Prenikli do tajov života mongolských pastierov, ktorých najväčším bohatstvom je stádo oviec, kôz a kone. Kočovali spolu so stádom a všetkým zariadením.

Rozprávanie bolo veľmi zaují-mavé a pútavé. Ku každej fotografiimala komentár. Nechýbali ani podrobné mapy s popisom trasy a zážitkov. Bolo to tým, že Zuzana bola u svojich príbuzných – starých

rodičov a súrodencov svojho otca. Ten v minulosti vyštudoval v bý-valom Československu. Neskôr sa oženil a žije s rodinou na Slovensku.

Mongolsko sme spoznali cez rodinné vzťahy. Nebol to iba pohľad obyčajného turistu. Dozvedeli sme sa oveľa viac. Otázky boli rôzne. Žiaci boli prekvapení, že

v stepi nemajú mobily. Už si život bez mobilného telefónu nevedia predstaviť. Ale v stepi jednoducho nie je signál! Zato majú niektorí pastieri satelity a pozerajú televíziu, nezaháňajú stádo na koňoch, ale na motorkách.

Všetci prítomní odchádzali obohatení o krásne zábery z mon-

golskej prírody, sprostredkované zážitky a informácie, ktoré sa nikde nedočítajú.

Zážitok umocnilo aj autentické oblečenie a vzhľad našej hosťky – miešanky, matky Slovenky a otca Mongola.

E M Í L I A C Z A G A Ň O VÁ

MEDZINÁRODNÝ DEŇ DETÍ V ŠKOLE

15ŠTVRTČAN

PRÍDE CHARLIE CHAPLIN NA ZÁHORIE ?Posledný júnový piatok 2009 sa iste vryje do pamäti Michala Jánoša z Pla-veckého Štvrtka. No tých pamätných dní bude iste v jeho živote veľa, veď spomínaným dňom oficiálne vstúpildo sveta herectva, na „ dosky, ktoré znamenajú svet“. Ukončil magisterské štúdium na VŠMU, kde bude pokra-čovať v doktorandskom štúdiu, aby sa stal doktorom umenia. A zároveň od septembra sa stáva riadnym členom Trnavského divadla J. Palárika. Zastihli sme ho v jeho rodnej dedine v očakávaní ako si vychutnáva kus svojho prvého veľkého životného úspechu. Typický Michal, povedal nám ktosi a my sme ho zastihli pri kosení trávy okolo domu. Vraj sláva už prefrčala do minulosti, treba sa už pozerať ďalej a samozrejme pomáhať teraz v lete aj okolo domu a splatiť rodičom požičané. Mama Janka nám však povedala, že jeho koníček je futbal a všetko čo robí – robí naplno.

Sadli sme si do chládku ich pekného rodinného domu vo vilovej štvrti „Mravenisko“ v Plaveckom Štvrtku a boli zvedaví ešte predsa len na posledné dojmy mladého herca a jeho plánovanú budúcnosť, ktorá je však v hereckom svete často nevy-spytateľná a ovplyvniteľná mnohými faktormi. Hneď v úvode našej debaty nás sympaťák Miško zaskočil.

„Nebolo to pevné rozhodnutie ísť študovať herectvo. V hre bolo štúdium kulturológie a masme-diálnej komunikácie. Od malička som bol vedený k láske k literatúre a hudbe, písal som svoju poéziu a pre VŠMU som sa rozhodol takpovediac

v hodine dvanástej. Prvé dotyky som už od malička k hereckému svetu pociťoval od mamky, doma som spieval, recitoval, neskoršie som skúšal veselé i vážne monológy. U nás doma sa pravidelne stretávalo veľa ľudí a ja som im niekedy svojim, vystúpením vypĺňal program. Mojim prvým vzorom bol môj dedo Michal, ktorý ma niektorými hereckými ukážkami v kuchyni, obývačke, či na dvore často fascinoval. To mi vnuklo prvú myšlienku, čo tak ísť hereckým smerom. No s blížiacou sa maturitou bolo treba vecami pohnúť. Veľa síl a odhodlania mi dal svetobežník a náš rodinný priateľ pán Ivan Lehocký, ktorý ma presvedčil, aby som to s herectvom skúsil, že na to rozhodne mám. Potom tu bola moja teta Dáša Vaškorová, mamka, nakoniec aj otec, tak som išiel na pri-jímačky. Boli úspešné a potom počas štyroch rokov som v ročníkových predstaveniach VŠMU hral hlavné, alebo popredné postavy, prišiel čas aj rozhodnutia, čo po skončení školy ďalej. V trnavskom divadle som si podal žiadosť o prijatie do zamest-nania, pozvali si ma na pohovor a od novej sezóny tam začínam profesio-nálnu dráhu. Teším sa na to, trnavské

divadlo tvorí mladý a ambiciózny kolektív, teda vkročím medzi svojich. Navyše dobre sa poznám aj s tré-nerom futbalistov Spartaka Trnava Karolom Peczem a rád chodím na futbal, teda čo mi bude chýbať...?“

Počas jeho študijných rokov mal absolventské predstavenie v kaž-dom z nich. Z klubu dôchodcov v Plaveckom Štvrtku chodili sa na jeho vystúpenia pozerať, ako on vraví, „zlaté tetky“. Dokázali ho svojou prítomnosťou vyburcovať k herec-kému maximu a po predstavení „ich Miška“ odmenili potleskom. Hovorí nám, že takáto skvelá injekcia je veľmi príjemná a burcujúca. Chce pre svoje „zlaté tetky“ zorganizovať aj zájazd na svoje prvé predstavenie v Trnavskom divadle. Akým postavami by chcel publikum zaujať a kto sú jeho vzory?

„Z našich starších hercov je mojim vzorom Karol Machata, z mladších Robo Rott. Mojou vysní-vanou postavou je úloha Doriána Graya v hre Oscara Wildeho. Je to rozorvaná, dramatická postava maliara – metafora v ľudských for-mách duše a obrazu. Gray je mužom pretvárky a je tu široká možnosť pre herca na vyhratie sa. Mojim absolútnym vzorom je však Charlie Chaplin, majster pohybu a gagu. Aj diplomovku som venoval jeho pohy-bom. Aby som sa priblížil tomuto hereckému velikánovi súkromne som popri škole chodil na pantomímu a step, aby som bol aspoň „kúskom „ Charlieho. Pevne verím, že raz v ži-vote sa mi naskytne šanca zahrať si Chaplina a rozhodne sa s touto posta-

vou potom predstavím na rodnom Záhorí, ktoré nášmu divadelníctvu ponúklo mnoho skvelých hercov, na ktorých sa stále rád chodím pozerať. Herectvo je talent, ale aj tvrdá drina. Troška toho talentu zrejme mám a to ostatné už závisí odo mňa, aby som nesklamal svojich najbližších, ktorí mi verili a veria. Skúšal som to počas štúdia ako moderátor v TV Lux v zábavnom kríze, moderoval som aj v Markíze, brigádoval aj v STV 3, ale kvôli študijným povinnostiam sa to ťažko zvládalo. Mojim veľkým povzbudením ešte počas štúdia bol úspech našej školy VŠMU na prehliadke mladých divadelných škôl v Taliansku, kde sme skončili medzi špičkou a urobili sme dobré meno našej škole, Slovensku i Záhoriu. Teraz nacvičujem rozprávku s deťmi Hip-Hop, v trnavskom divadle pod názvom Adélkina cesta za šťastím. Tam hrám jednu z hlavných postáv Mravca(Plaveckoštvrtčanov prezý-vajú na Záhorí mravenčári), premiéra by mala byť začiatkom jesene. Moji spolužiaci v bratislavskom divadle AHA založili občianske združenie, pod ktorým budú hrávať a zrejme sa mi tu ujde niektorá z postáv.“

Nazreli sme kúsok aj do bližšieho súkromia „šviháka“ Miška. Jeho priateľkou je budúca režisérka, tak im želáme nech sa mladým v sloven-skom divadle darí a predstavia sa úspešne v budúcnosti aj na európskej, či svetovej scéne.

J O Z E F K L A Č K AFoto:A.

PRÁCA – VODA – VÍNO

Občianske združenie ŠTVRTČAN má veľa priateľov a priaznivcov, ktorí sú ochotní pomôcť vždy a všade, kde treba či už fyzicky alebo sponzorsky. Vážime si týchto ľudí, pretože bez nich by naše aktivity nemohli exis-tovať. Títo ľudia neváhajú obetovať svoj voľný čas a nemalé finančnéprostriedky, aby sme mohli napĺňať náš bohatý kultúrny a spoločenský program v obci.

Ako vďaku za túto prácu občianske združenie v tomto roku už dvakrát zaplatilo autobus do Čalova, aby si naši verní priatelia užili účinky termálnej vodičky. Ale preto, že nie len termálna voda, ale i dobré vínko majú blahodarné účinky na zdravie a dobrú pohodu, rozhodlo sa občian-ske združenie urobiť kultúrno – spo-ločenský zájazd na Moravu. Výber toho najlepšieho bol preskúmať Ferko Vajarský. Urobil a naplánoval to fantasticky. Našich priateľov bolo však viac, ako dokázal uviesť jeden autobus, ale i to sa vyriešilo. Veľké autá naplnili ešte Majka Gajdošová,

Karol a Andrejka Vyšváderovci, Maroš Nemec a Gitka Benkovičová.

Termín bol 12. júna 2009 odchod o 12,00 h. Všetko klaplo tak ako malo a v dobrej nálade sme vyrazili do Ledníc. Tam bola obhliadka zámku, zámockej záhrady, skleníka. a minaretu. I keď sme tam už mnohí boli, zážitok to bol úžasný. Prešli sme sa ešte po Ledniciach, obdivovali sme jeho čistotu, zastavili sme sa na kávičku, zákusok, zmrzlinu a bol tu čas nášho odchodu do Pavlova, kde nás už očakával majiteľ „sklípku“, ktorý bol rezervovaný len pre nás. Tu sa k nám pridali i naši ďalší vzácni hostia: dekan, farár v Břeclave-Led-nici

Mgr. Langer s priateľmi. A boli sme kompletní. Začala slávnostná večera, ku ktorej každý hosť dostal fľašu značkového vína podľa vlast-ného výberu. A bolo z čoho vyberať. Dobre to ten Ferko Vajarský vybral.

Už od príchodu a počas večere nám vyhrávala hudba i so speváčkou a po večeri to vybuchlo do nádhernej zábavy s tancom. Potajomky sme kuli pikle, ako prekvapíme úderom polnoci nášho Tonka Blažka, ktorý

13. júna má meniny ale zároveň i narodeniny. Podarilo sa. Hudba zahrala tuš, predseda občianskeho združenia oslávencovi zablahoželal, všetci sme mu zaspievali živióóó, ale osobnú gratuláciu si nikto neodpus-til. Vystískaného a vybozkávaného Tonyho čakal sólo tanec. Vymenili si ho všetky. Ešte že je taký skvelý tanečník a vo výbornej forme. Okrem speváčky z kapely mu krásne piesne zaspievala i Gitka Benkovičová. .Bolo radosť pozerať na Tonyho, ako ho toto všetko prekvapilo a záro-veň dojalo. Nasledovala druhá, už studená večera s vyberanými moravskými lahôdkami a neskôr ešte výborné moravské koláče.

V dobrej zábave sa pokračovalo, až kým hudba zahrala fanfáru, že sa zasa ide niečo diať.

Prekvapenie čakalo pre ďalšieho. Predseda občianskeho združe-nia oficiálne oznámil, že od júlaod nás odchádza náš vážený pán farár prof. Krajčí – náš brat Jozef. Poďakoval sa mu za všetko, čo za 19 rokov pôsobenia v Plaveckom Štvrtku vykonal. Pán farár nás vo svojom príhovore potešil tým, že i keď od

nás odchádza, nelúči sa na trvalo, že sa na jeho pomoc vždy môžeme spoľahnúť. Kyticu kvetov mu za všetkých prítomných odovzdala Majka Gajdošová. A v zábave sa pokračovalo ďalej. Na svitaní sme uvažovali o ukončení i keď sa nám končiť nechcelo. Potešilo nás, keď nám personál sklípku povedal, že takú veľkú a dobre sa zabávajúcu spoločnosť si ani nepamätajú. Takže radi nás uvítajú znova, a my sa tam určite radi vrátime. Cesta domov ubehla, ani sme sa nenazdali. Jeden vtip striedal druhý. Od smiechu nás až bruchá boleli. Vtipov bolo ešte v rezerve plno, ale bol tu Plavecký Štvrtok. Bolo 5 hodín ráno, začínal nový deň a nádherne nás vítal úžasný spev vtákov. Všetci účastníci za túto vydarenú akciu ďakujú. 10 €, ktoré každý účastník zaplatil, bol iba zlo-mok toho, aké boli náklady, ale tento rozdiel doplatili naši sponzori.

Takže najprv bola dobrá práca, potom termálna vodička a došlo i na to vínko.

OZ ŠTVRTČAN

16 ŠTVRTČAN

Š P O R T

l Evidenčné číslo: EV 3008/09. l Vydavateľ: Obec Plavecký Štvrtok l Šéfredaktor: Ing. Ivan Slezák, predseda redakčnej rady l Redakčná rada: Jozef Klačka, MUDr. Anna Koleníková, Eva Matlovičová, Zuzana Roskopfová, Dagmar Vaškorová, Andrea Vyšvaderová, Mgr. Art. Pavel Zajáček l Tlač a realizácia: FO ART s. r. o., Bratislava l stvrtcan@centrum.sk l www.obecplaveckystvrtok.sk

Noviny občanov Obce Plavecký Štvrtok

Vážení spoluobčania, priaznivci športu a fanúšikovia futbalu. Práve skončená sezóna 2008/2009 priniesla na športovom poli ďalšie úspechy našich futbalistov, ktorí reprezentujú našu obec. V tomto ročníku sa začala písať nová história futbalu v Plaveckom Štvrtku, keď družstvo seniorov postúpilo do tretej ligy a ako nováčik súťaže sa počas sezóny pohybovalo na priečkach v prvej polovici tabuľky, tesne za tými najlepšími. Ešte tri kolá pred koncom súťaže, keď do vtedy v jarnej časti naše družstvo nepoznalo porážku, dokonca ata-kovalo najvyššie priečky. Záverečné kolá nám však ukázali, aká je táto súťaž náročná a stratou siedmich bodov v posledných troch kolách sme nakoniec skončili na konečnom šiestom mieste. Toto umiestnenie je treba z hľadiska nováčika súťaže považovať určite za úspech, na ktorom sa dá stavať do ďalšej sezóny. Nemalým úspechom boli aj výsledky v rámci pohára Bratislavského fut-balového zväzu, kde sa naši futbalisti prebojovali až do semifinále.

O tieto dobré výsledky sa pod taktovkou trénera Tibora Hor-vátha postarali títo hráči: Marián Dvoran, Rastislav Haramia, Július Ludas, Igor Remák, Filip Kalanka, Róbert Kain, Miroslav Beňa, Matej Režný, Tomáš Hájek, Marek Hor-váth, Dušan Piaček, Marek Zajíc, Jozef Chrenák, Mário Ďurica, Dušan Šutič, Martin Klech, Michal Božik, Milan Martinka, Peter Gajdár a Pa-vol Michalovič. Vedúcim družstva bol Rastislav Martinka a masér Peter Koldán.

Aj naše družstvo dorastu / ktoré hralo po hlavičkou ČSFA Malacky / tvorené však hráčmi z Plaveckého Štvrtka a z Vysokej pri Morave doplnené dvomi hráčmi ČSFA sa v minulej sezóne prezentovalo kvalitnými výsledkami a ako nováčik štvrtej ligy nenechalo nikoho na pochybách o tom, že má iba ten najvyšší cieľ. Súťaž nakoniec vyhralo s deväť bodovým náskokom a dobehlo tak seniorov postupom do tretej ligy. Tí všetci ktorí sa o to pričinili, vrátane funkcionárov boli starostom obce Vysoká pri Morave p. Dvoranom odmenení pamätnými medailami.

Pod vedením trénera Jána Fischera to boli títo hráči: Richard

Ščepán, Filip Haranta, Miroslav Grolmus, Milan Martinkovič, Radovan Juriga a František Biháry z Plaveckého Štvrtka, Adam Pápež, Jozef Polák, Pavol Chmela, Filip Kohler, Adam Mackovič a Miroslav Filípek z Vysokej pri Morave, Patrik Kozák a Lukáš Lapin z ČSFA.

Celkové ciele pred sezónou do ktorej sme nešli s veľkými očami sa darilo poctivým prístupom a zodpoved-nými výkonmi postupne napĺňať. Hrací deň sobota sa po počiatoč-nej kritike niektorých fanúšikov nakoniec stal sviatkom futbalu aj pre priaznivcov z nášho okolia, ktorí si postupne nachádzajú cestu na náš štadión, kam chodia za dobrým futbalom. Preto aj v nasledujúcej sezóne zostávame tomuto hraciemu dňu verní a dúfame, že vás bude na futbal chodiť stále viac. Po príchode na štadión si určite všimnete, že projekt rekonštrukcie a revitalizácie nášho futbalového stánku pokračuje podľa plánu. Hneď nasledujúci deň po skončení posledného zápasu sa začali práce s presunom hlavnej hracej plochy severným smerom / k hlavnej ceste /, a následne boli zahájené práce zamerané na výstavbu ihriska s umelou trávou, ktoré bude tvoriť s hlavnou hracou plochou tvar písmena L. Toto ihrisko bude mať rozmery 100 x 64 metrov a bude svojou kvalitou spĺňať i tie najnáročnejšie medzinárodné normy. Predpokladáme, že už túto zimu nám začne prinášať tento pro-jekt prvé ovocie v podobe možnosti kvalitnej prípravy všetkých našich družstiev.

I v oblasti rozširovania futbalo-vej základne prišlo k ďalšiemu pozitívnemu kroku, keď sa do novej futbalovej sezóny 2009/2010 spojili futbalové družstvá ŠK Plavecký Štvrtok s.r.o. s futbalovými družstvami občianskeho združenia OFK Vysoká pri Morave a budú vystupovať pod spoločným názvom „ ŠK PL. ŠTVRTOK OFK VYSOKÁ“. Týmto spojením nastáva situácia, že budeme mať

družstvá všetkých vekových kategórií od prípravky, žiakov, dorastu až po seniorov „B“ a senio-rov „A“, pričom bude zaručený ich jednoduchý prechod z jednej kate-górie do druhej. Družstvá prípravky, žiakov a seniorov „B“ budú hrávať na ihrisku vo Vysokej pri Morave a družstvá dorastu a seniorov „A“ budú hrať v Plaveckom Štvrtku. Zároveň pripravujeme vznik družstva prípravky aj v Plaveckom Štvrtku, ak bude dostatočný počet detí vo veku 5-8 rokov a záujem ich rodičov rozvíjať v nich športového ducha. Cieľom ŠK do budúcna je určite vytvoriť podmienky pre futbalový rast našej mládeže. To, že nastáva zlepšenie podmienok pre futbal v našej obci je zásluha najmä majiteľa ŠK Ing. Jána Hlaváčka, ktorý dáva svojou činnosťou jasne najavo, že rozvoj futbalu v našej obci je jeho srdcová záležitosť. V jeho snažení sú mu nápomocní športový manažér Pavel Kršek a športový riaditeľ Ing. Miloš Sládeček.

Nová majstrovská sezóna začne 22.8.2009 a aj my sa na ňu budeme zodpovedne pripravovať. Program

prípravných zápasov: 4.7. o 17:00 Nové mesto nad V. – Pl. Štvrtoko 17:00 Gbely – Pl. Štvrtoko 17:00 Slovan jun. – Pl. Štvrtoko 18:00 Myjava – Pl. Štvrtok 1.8 o 17:00 Pl. Štvrtok – ŠKP Bratislava15.8. o 17:00 Kostolište – Pl. Štvrtok

Všetkých vás srdečne pozývame na naše zápasy a prajeme vám pekné futbalové zážitky.

Záverom by som chcel poďakovať všetkým sponzorom, ktorí aj v tejto zložitej dobe pre šport dokázali podporiť náš klub a tým nám pomáhajú v našej práci. Sú to hlavne firma ESKO p. Sofku, ObčerstvenieŠtadión p. Hurtovej, Ing. Vladimír Potocký, Ing. Boris Guniš, firmaIVAGIL p. Gilana a Obecný úrad Plavecký Štvrtok, ktorý by však podľa môjho názoru pre rozvoj a podporu mládeže vo futbale v na-šej obci mohol urobiť viac ako za posledné dva roky. Dúfame, že naša práca a jej výsledky presvedčia kom-petentných z obce dostatočne, že to sú dobre investované prostriedky.

P.S.: Prosíme niektorých našich spoluobčanov, ktorí nám neprajú, tak nech si nás aspoň nevšímajú a prestanú chodiť na štadión krad-núť hadice, káble, trávu a podobne, nech nerozbíjajú naše okná a nech prestanú poškodzovať autá parku-júce pred štadiónom.

športový riaditeľ ŠK Ing. M I L O Š S L Á D E Č E K

Redakčná rada nezodpovedá za obsah jednotlivých článkov, príspevky neprešli jazykovou úpravou

FUTBALISTI NESKLAMALI – REPREZENTÁCIA OBCE V OBLASTI ŠPORTU NAPREDUJE