TOTÁLNA CHEMICKÁ ANAL¯ZA · 77 Pedagogika Vzdelávanie stredo‰kolsk˘ch uãiteºov prírodovedn˘ch predmetov 78 âo bolo na X. seminári „Súãasné problémy vo vyuãovaní

TOTÁLNA

CHEMICKÁ

ANAL̄ ZA

SLOVENSKÝ ČASOPIS O CHÉMII PRE CHEMICKÉ VZDELÁVANIE, VÝSKUM A PRIEMYSEL

2/2 2006ISSN 1336-7242

obalka 2 13.2.2007 14:46 Stránka 2

obalka 2 13.2.2007 14:51 Stránka 3

47 Predslov48 Aktuality49 Konferencie

59. Zjazd chemikov50 Priemyseln˘ profil

Európska technologická platforma „Potraviny preÏivot“ a príprava slovenskej potravinárskejtechnologickej platformy

52 Prehºadn˘ ãlánokTotálna chemická anal˘za materiálov –hmotnostná spektrometria sekundárnych iónov

54 PomôÏu polyméry diabetikom?56 Napoleon did not die from arsenic poisoning58 Hodnotenie úspe‰nosti ìal‰ieho vzdelávania

uãiteºov chémie di‰tanãnou formou60 SSPCH Portrét

Slovák, vedecká osobnosÈ sveta62 SCHS Aktuality

58. zjazd chemick˘ch asociácií63 Noví ãlenovia SCHS 63 49. zjazd Poºskej chemickej spoloãnosti64 Doc. Ing. Viktor MILATA, CSc., nov˘ predseda

Slovenskej chemickej spoloãnosti64 Heyrovsk˘-Ilkoviã-Nernst (H-I-N) Lectureship65 Z ãinnosti OS SCHS pre analytickú chémiu

v Ko‰iciach66 Profesor Dr. DDDr.h.c. Bernd Michael Rode

ocenen˘ medailou SCHS66 Chemické horizonty – ukonãili sme II. roãník tejto

série predná‰ok68 UK

âestn˘ doktorát pre prof. Josefa Paldusa69 Veºká zlatá medaila UK pre prof. Andrzeja Sadleja70 EuCheMS

Prv˘ európsky chemick˘ kongres v Budape‰ti70 Nová kniha71 IUPAC

EuAs C2S-9 – 9th Eurasia Conference onChemical Sciences, September 9 – 13, 2006,Antalya, Turkey

72 Obraz chémieâo je to chemikália? Dá sa to jesÈ?

74 HistóriaKe stému v˘roãí Chemick˘ch listÛ

76 Stretnutia SCHS a SSPCH s jubilantami

77 PedagogikaVzdelávanie stredo‰kolsk˘ch uãiteºovprírodovedn˘ch predmetov

78 âo bolo na X. seminári „Súãasné problémy vovyuãovaní chémie“

80 Príklady z fyzikálnej chémie v príbehoch82 Krátky ãlánok

Textilné materiály a wellness83 Chemická olympiáda

29. roãník Letnej ‰koly chemikov (L·CH) – Nitra2006

84 42. roãník chemickej olympiády (ChO) naSlovensku (pokraãovanie z ChemZi 2/1)

86 Legislatíva3. Oznaãovanie chemick˘ch látok a prípravkov

88 Jubilanti a Spomienky93 EuCheMS

Obsah

SLOVENSKÝ ČASOPIS

O CHÉMII

PRE CHEMICKÉ VZDELÁVANIE,

VÝSKUM

A PRIEMYSEL

CHÉMIAPOD

LAMPOU

SLOVENSKÝ ČASOPIS O CHÉMII PRE CHEMICKÉ VZDELÁVANIE, VÝSKUM A PRIEMYSEL

2/1 2006ISSN 1336-7242

vnutro2-02.QXD 13.2.2007 14:53 Stránka 45


Predslov

ChemZiroãník/volume: 2 (2006)

ãíslo/number: 2

Slovensk˘ ãasopis o chémii pre

chemické vzdelávanie, v˘skum

a priemysel

ISSN 1336-7242

registraãné ãíslo Ministerstva kultúry

Slovenskej republiky 3406/2005

vydáva:

Slovenská chemická spoloãnosÈ

ako ãasopis

Asociácie slovensk˘ch chemick˘ch

a farmaceutick˘ch spoloãností

a

Zväzu chemického a farmaceutického

priemyslu SR

so spoluvydavateºmi:

Slovenská spoloãnosÈ

chemického inÏinierstva

Slovenská spoloãnosÈ priemyselnej

chémie

Slovenská spoloãnosÈ pre biochémiu

a molekulovú biológiu

Slovenská farmaceutická spoloãnosÈ

a

Slovenská akadémia vied

adresa redakcie/address:

Slovenská chemická spoloãnosÈ

Radlinského 9/1111

812 37 Bratislava, Slovensko

IâO: 178 900

Iâ DPH: 2020801563

telefón/phone: +421-2-5932-5299

fax: +421-2-5249-5205

www.schems.sk

príspevky posielaÈ na e-mail:

[email protected]

tlaãiareÀ/print:

Danubiaservis, s.r.o.

Rádiová 35

821 04 Bratislava, Slovensko

Obálka:

SIMS

Foto:

D. Lorenc, A. Vincze

Ja viem, skonãil rok 2006a mali by sme sa venovaÈ bi-lancovaniu minulého rokua nie stavaÈ nové méty a sno-

vaÈ plány. Ale predsa len, Úvodníkmá malé vyhradené, nie nutne v˘-hradné, právo na trocha rozletu.O to viac, Ïe veºká ãasÈ tohoto ãíslaChemZi, ktoré drÏíte v rukách ho-vorí o uplynul˘ch mesiacoch roku2006. TakÏe späÈ k vzletu. V roku2007 nás ãaká niekoºko zaujíma-

v˘ch akcií a tém. Témou bude urãitestoroãnica narodenia na‰ej supervedeckej hviezdy na fyzikálno-che-mickom poli a to profesora Ilko-viãa. ëal‰ou témou bude 60 rokovChemick˘ch Zvestí, téma o to srdcubliÏ‰ia, Ïe ná‰mu ãasopisu ChemZikoluje v Ïilách práve tá krv s odka-zom spojenia Spolku chemikov Slo-vákov a Slovenskej chemickej spo-loãnosti. Hlavnou akciou bude ná‰59. Zjazd chemikov vo Vysok˘chTatrách, na ktor˘ Vas v‰etk˘chsrdeãne poz˘vame – viì pozvánkavovnútri. Sme si istí, Ïe Va‰e oãaká-vania na vysoko nastaven˘ ‰tandardz roku 2005 nesklameme a pokú-sime sa ho e‰te opäÈ mierne zdvih-núÈ.

V tejto r˘chlej dobe si tieÏ uve-domujem, Ïe dobré INFO je hodnéviac ako predslov a tak len formouinfo zhrniem niektoré opakujúce sa,no dosÈ podstatné, Ïiadosti.

Uvidíme sa v Tatrách,

D. Veliã

Rok 2007 a opäť Tatranskýzjazd chemikov

Volajte 02-5932-5299

(kaÏd˘ pondelok

od 13.00) alebo

e-mailujte na

[email protected]

a overte si svoj ãlensk˘

‰tatút pre ìal‰ie

bezproblémové

odosielanie a prijímanie

ãasopisu ChemZi.

StaÀte sa pravideln˘m kore‰-

pondentom do ChemZi, vo for-

mátoch – v dlh‰ej forme do

1500 slov a ‰tyri farebné foto,

v krat‰ej forme do 750 slov

a dve farebné foto a pozdravy

jubilantom okolo 250 slov plus

foto. Prosíme o porozumenie,

Ïe v prípade ak príspevok pre-

siahne stanoven˘ rozsah, re-

dakcia si vyhradzuje právo na

skrátenie príspevku pri zacho-

vaní jeho podstaty a zmyslu.Prosím, nasmerujte 2% Va‰ichdaní na SCHS. Vás to niã nestojía my za tieto prostriedky môÏemedofinancovaÈ ãasopis, ktor˘ právelistujete. Postup je nasledovn˘a dve strany tlaãív sú vovnútriChemZi. Staãí vyplniÈ POTVR-DENIE O ZAPLATENÍ DANEa daÈ ho potvrdiÈ u zamestnávateºaa vyplniÈ VYHLÁSENIE. TlaãiváodoslaÈ do 30. apríla 2007 na da-Àov˘ úrad.

ChemZi 2/2 2006 47

PriloÏené ‰eky prosímpouÏite na zaplatenie

ãlenského na rok 2007,pokiaº ste tak e‰te

neurobili.


ChemZi 2/2 200648

Dve sondy amerického Národnéhoúradu pre letectvo a vesmír, ktoré nav‰tí-vili Mars pred 30 rokmi, sa mohli na ãer-venej planéte doslova potk˘naÈ o mimo-zemské mikróby, no nielenÏe si ich ne-v‰imli, ale ich mohli nechtiac zabiÈ.

Túto hypotézu vyjadril jeden z po-predn˘ch vedcov NASA Dirk Schulze-Makuch, profesor geológie Washington-skej ‰tátnej univerzity a autor nového v˘-skumu, ktorého tézy zazneli na zasadnutíAmerickej astronomickej spoloãnosti.

Problémom podºa neho je, Ïe ves-mírne sondy Viking v rokoch 1976-77 hºa-dali na Marse „nesprávnu“ formu Ïivotaa nespoznali ju.

Najnov‰ie sondy, ktoré mapujú Marsv súãasnosti, poslali na Zem mnoÏstvo

vzru‰ujúcich záberov, z ktor˘ch vedci podôkladnej expertíze vyvodili, Ïe na Marsekedysi existovala voda. Nové zábery geo-logick˘ch zmien reliéfu Marsu naznaãujú,Ïe voda tadiaº dodnes príleÏitostne teãie.

Sondy Viking v 70. rokoch minuléhostoroãia na Marse nena‰li Ïiadne známkyÏivota. Bolo to v‰ak preto, Ïe Viking hºa-dal Ïivot podobn˘ pozemskej forme, kdeslaná voda je základnou vnútornou zloÏ-kou Ïiv˘ch buniek.

Vzhºadom na chladné podmienky naMarse sa v‰ak Ïivot na tejto planéte moholvyvinúÈ tak, Ïe základnou vnútornou teku-tinou bola zmes vody a peroxidu vodíka,tvrdí Schulze-Makuch. Táto zmes totiÏ do-káÏe zostaÈ v tekutom stave aj pri veºmi níz-kych teplotách (-55,56 stupÀov Celzia), prizmrznutí neniãí bunkové tkanivo a dokáÏedokonca nasávaÈ vodnú paru z ovzdu‰ia.

Experimenty misie Viking si nielenÏenemohli v‰imnúÈ Ïivot zaloÏen˘ na pero-xide vodíka, ale ho v skutoãnosti mohli za-biÈ t˘m, Ïe mikróby utopili alebo uvarili,hovorí Schulze-Makuch.

V rámci jedného z experimentov totiÏsonda Viking liala na marÈanskú pôduvodu. Ak by v nej bol v tom ãase aj exis-toval nejak˘ Ïivot postaven˘ na báze pe-roxidu vodíka, nutne sa musel utopiÈ. Sú-ãasÈou iného experimentu bolo zasa za-hrievanie pôdy, „aby sme videli, ãi sa nie-ão stane“, to v‰ak marÈanské mikróbymohlo jedine upiecÈ, dodáva vedec.

„Problémom bolo, Ïe v tom ãase ne-mali ani tu‰enia o prostredí na Marse,“ vy-svetºuje Schulze-Makuch. Priznáva, Ïesvoju hypotézu o existencii mikróbov naMarse nemôÏe dokázaÈ, no „vzhºadom naprostredie na Marse a evolúciu takátoadaptácia z biochemického hºadiska dávazmysel“.

V posledn˘ch rokoch vedci na‰liformy Ïivota v extrémnych podmienkachaj na Zemi, a to v tak˘ch kútoch, kde byÏivot nikto neãakal. Tak˘mto prostredím,ktoré sa dosiaº povaÏovalo za silne nehos-tinné pre Ïivot, je napríklad extrémnekyslá rieka v ·panielsku, zamrznuté jazeráv Antarktíde ãi horúce podmorské gejzíryv hlbinách oceánov.

Vedci si ãoraz viac uvedomujú, Ïe pripátraní po mimozemsk˘ch formách Ïivotamusia upustiÈ od geocentrizmu a nehºadaÈÏivot, ako ho poznáme na Zemi. „Problé-mom totiÏ je, Ïe vedci nájdu len to, ão hºa-dajú,“ upozorÀuje profesorka geologic-k˘ch vied z Pennsylvánskej ‰tátnej univer-zity Katherine Freemanová.

Ostatní vedci uznávajú, Ïe Schulze-Makuchova teória o vzniku Ïivota naMarse má v sebe istú logiku a nie sú voãinej a priori odmietaví. Práve naopak, tútomoÏnosÈ celkom pripú‰Èajú. Je v‰ak trebaurobiÈ e‰te veºa práce, aby ich to úplnepresvedãilo.

SME

Z hºadiska v˘poãtovej kapacity boluveden˘ do prevádzky najv˘konnej‰í pro-gram pre simuláciu kvantového správaniaatómov. Simulácie pomáhajú vedcomz amerického vládneho energetickéhoúradu (DOE) urãiÈ spoºahlivosÈ starnú-ceho arzenálu nukleárnych zbraní beztoho, aby museli byÈ testované pri jadro-v˘ch skú‰kach. Program s príznaãn˘m me-nom Qbox beÏí na najv˘konnej‰om super-poãítaãi súãasnosti IBM Blue Gene/L,ktor˘ je umiestnen˘ v priestoroch Law-rence Livermore National Laboratories(California, US). Program vykonáva veº-mi komplexné kvantové simulácie správa-nia súborov niekoºk˘ch tisícok atómovv troch rozmeroch. V˘vojári z LawrenceLivermore a IBM odladili Qbox tak, abymohol vyuÏívaÈ väã‰inu matematick˘chschopností systému Blue Gene/L. Prepí-sali kºúãové ãasti programu, aby si jednot-livé procesory superpoãítaãa lep‰ie pora-dili s relevantn˘mi kvantovomechanic-k˘mi v˘poãtami.

„Programátori strávili dlhú dobu iden-tifikáciou kritick˘ch subrutín a ich distribú-ciou na Blue Gene“, hovorí Jim Sexton,ktor˘ je súãasÈou tímu v˘vojárov z IBMWatson Research Center (New York, US).„Dosiahli sme zv˘‰enie v˘poãtovej kapa-city o ‰tvornásobok, takÏe to vyzerá, akoby ste mali ‰tyrikrát väã‰í poãítaã.“

Gene/L pozostáva zo 131 072 individu-álnych procesorov, ktoré navzájom komu-nikujú prostredníctvom ‰peciálnych vyso-kor˘chlostn˘ch sieÈov˘ch rozhraní. Jeho

‰piãková v˘poãtová kapacita je 360 bilió-nov v˘poãtov (teraflops) za sekundu ajkeì softvér, ktor˘ normálne beÏí naGene/L vyuÏíva asi len 5% z jeho celkovejkapacity.

Na druhej strane, odladená verziaQboxu dosahuje trval˘ v˘kon 203.7 tera-flops, ão predstavuje rekord v oblasti soft-véru. Simuluje interakcie medzi 1000 ató-mami molybdénu pri vysok˘ch tlakoch,priãom vyuÏíva rovnice, ktoré berú doúvahy kvantové správanie elektrónov. Inésoftvérové nástroje moÏno pouÏiÈ pre simu-láciu interakcie medzi miliardami atómovale iba v priblíÏení klasickej molekulovejdynamiky. Realizácia kvantovo-mechanic-k˘ch simulácií je podstatne nároãnej‰iaa preto sa aÏ doteraz pracovalo nanajv˘‰s 50 atómami súãasne. Simulácie správania

molybdénu pomôÏu fyzikom urãiÈ spoºahli-vosÈ a stabilitu bojov˘ch hlavíc. Niektoréz nich uÏ v súãasnosti prekraãujú stanovenúdobu skladovania. Koordinátorom pro-jektu je program pokroãil˘ch simulácií a al-goritmov National Nuclear Security Admi-nistration (NNSA) ktorá podlieha DOE.Dimitri Kusnezov, manaÏér v˘poãtovejskupiny v NNSA predpokladá, Ïe projektmôÏe vyústiÈ aj do dôleÏit˘ch vedeck˘chv˘stupov napr. vo fyzike tuh˘ch látok priopise elementárnych vlastností látok.

Podºa jeho slov: „Kombinácia vyvinu-tého softvéru a superpoãítaãa Gene/L mádosah na ‰iroké spektrum záujmu vedec-kej komunity mimo programu udrÏiavaniaarzenálu NNSA.“

Science

Aktuality

NASA Viking Lander v simulaãnom laboratóriu stvárÀujúcom Mars

Predošlé sondy na Marse mohli zabiť tamojšie mikróby

Najvýkonnejší program pre atómové simulácie

Na snímke, ktorú 6. decembra 2006zverejnila americká NASA je okraj krá-

tera v oblasti Centauri Montes Region naMarse v roku 1999 (vºavo) a v roku 2005(vpravo). Na snímke z roku 2005 súv dvoch ‰ikm˘ch ryhách usadeniny, ktorétam v uplynul˘ch siedmich rokoch pri-niesla voda. Doteraz existovali iba dôkazytoho, Ïe na Marse bola voda pred miliar-dami rokov.

„Dnes hovoríme o teãúcej vode, ktorása na planéte vyskytuje v súãasnosti,“ po-vedal bádateº Ken Edgett.

SME

Voda na Marse


ChemZi 2/2 2006 49

Konferencie

SLO

VEN

SKÁ C

HEMICKÁ SPOLONO

S

SLO

VAK CHEMICAL SOCIE

TY

Vážení priatelia,

v mene organiza ného a programového výboru, sponzorov a estného predsedníctva je nám potešením Vás pozva na náš alší spolo ný zjazd chemikov a to opä do Vysokých Tatier. Centrom zjazdu bude ho-telový komplex Hutník situovaný v Tatranských Mat-liaroch s priamym prístupom k najvýznamnejším tatranským lokalitám i s možným rozšírením ubyto-vacích kapacít v hoteli Odborár. Ur ite ste si všimli, že postupne budujeme tradíciu tatranských zjazdov s presunom do hotelového komplexu so zaslúženým komfortom, v spojení s plejádou pozvaných prednáša-júcich (PP). Otváraciu plenárnu prednášku pris úbil významný kandidát na Nobelovu cenu Prof. Gerhard Ertl z Fritz Haber Inštitútu. Novinkou bude tématický workshop „Nanotechnológia“.

Programový výbor

Prof. Ing. Dr. Jozef Tomko, DrSc. (SChS) Doc. Ing. Dušan Berek, DrSc. (SChS)

RNDr. Dalma Gyepesová, CSc. (SChS) Doc. RNDr. Marta Sališová, CSc. (SChS)

RNDr. Milan Drábik, PhD. (SChS) Prof. RNDr. Vladimír Kellö, DrSc. (SChS)

PaeDr. Anna Tóthová, PhD. (SChS) Prof. Ing. Ján Labuda, DrSc. (STU, BA)

Prof. Ing. Stanislav Biskupi , DrSc. (STU, BA) Prof. RNDr. Jozef ársky, CSc. (UK, BA)

Doc. Ing. Igor Šurina, CSc. (STU, BA) Prof. RNDr. Dušan Kaniansky, DrSc. (UK, BA)

Doc. RNDr. Jozef Kuruc, PhD. (UK, BA) Prof. Ing. Milan Remko, DrSc. (UK, BA) Prof. Ing. ubor Fišera, DrSc. (STU, BA) Ing. Mária Omastová, PhD. (SAV, BA)

Doc. Ing. Štefan Schmidt, PhD. (STU, BA) Ing. Ján Hirsch, DrSc. (SAV, BA)

Prof. Ing. Peter Šimon, DrSc. (STU, BA) Prof. MUDr. Viktor Roman ík, DrSc. (SSPCh)

Prof. RNDr. Peter Silný, CSc. (UK, BA) Doc. RNDr. Ján Benko, CSc. (UK, BA)

Doc. RNDr. Martin Putala, PhD. (UK, BA) Doc. RNDr. Ta ána Gondová, CSc. (UPJŠ, KE) Doc. RNDr. Mária Reháková, CSc. (UPJŠ, KE)

Doc. RNDr. Ladislav Lux, CSc. (TU, KE) Prof. RNDr. Nadežda Števulová, PhD. (TU, KE)

Doc. RNDr. O ga Hritzová, CSc. (UPJŠ, KE) Doc. RNDr. Mária Ganajová, CSc. (UPJŠ, KE)

Doc. RNDr. Magdaléna Bálintová, PhD. (TU, KE) Ing. Elena Kulichová (Nováky)

Sekcie 1. Analytická a fyzikálna chémia 2. Anorganická a materiálová chémia 3. Organická chémia a polyméry 4. Vyu ovanie a história chémie 5. Životné prostredie a biotechnológia 6. CHEMPROGRESS

Konferen ný poplatok ú astník, len* 8 000 Sk študent, doktorand, len* 6 000 Sk dôchodca, len* 7 000 Sk príplatok za ne lena 2 000 Sk príplatok za jednolôžkovú izbu 4 000 Sk sprevádzajúca osoba 7 000 Sk

* ASChFS, A ChS, SChS

Poplatok zah a: konferen né materiály, ubytovanie v dvoj-poste ovej izbe s plnou penziou (od ve ere 2. 9. po obed 6. 9.), uvítací ve ierok, vínny a pivný ve er, prestávkové ob erstvenie, opeka ku, plaváre , miestny poplatok, poistenie nákladov na zásah Horskej záchrannej služby.

Termíny Registrácia do 1. júna 2007 Platba do 1. júla 2007 Abstrakt do 1. júla 2007

Registrácia po 1.6.2007 pri zaplnenej ubytovacej kapacite, bude

navýšená o 4 000 Sk, na zabezpe enie náhradného ubytovania.

Formy prezentácie Poster (800 mm šírka × 1 000 mm d žka) Sú aže formou komentovaných posterov študenti, doktorandi (ceny: 5 000, 3 000, 2 000 Sk) vedci do 35 rokov (ceny: 10 000, 7 000, 5 000 Sk) Prednáška Formát MS Powerpoint pozvaná prednáška 40 min. + 10 min. diskusia prednáška 20 min. + 5 min. diskusia Panelová diskusia ako záver zjazdu Abstrakt v asopise ChemZi Publikácia v nasledujúcich íslach ChemZi (1 500 slov a štyri grafy) Kontakt: Slovenská chemická spolo nos , Radlinského 9/1111, 812 37 Bratislava, [email protected]

alšie informácie a prihlášku nájdete na stránke zjazdu

http://www.schems.sk/59zjazd

Predbežný program Hod. 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24Ne

2.sep Dovoz autobusmi z Popradu, registrácia a ubytovanie

Recepcia komplexu Hutník Uvítací ve ierok

Komplex Hutník

PP1 Po 3.sep

Otvorenie zjazdu Tatranská Lomnica

Plenárna prednáška

prof. Ertl

Valné zhrom. SCHS

Obed Komplex Hutník PP2

Prednášky Ve era Komplex Hutník

Postery a Vínny ve er

Komplex Hutník

PP3 Ut 4.sep PP4

Prednášky Obed Komplex Hutník

Výlety Ve era Komplex Hutník

NANO Postery

a Pivný ve er Komplex Hutník

PP5 PP7 St 5.sep PP6

Prednášky Obed Komplex Hutník PP8

Prednášky Opeka ka a Goralská muzika

Medvedia Lúka

Št 6.sep

Prednášky, Ukon enie zjazdu

Panelová diskusia

Obed Komplex Hutník

Odvoz autobusmi do Popradu

Hod. 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24

ASOCIAC

E

ES

KÝ

CH CHEMICKÝC

H S

PO

LO

NOSTÍ

HC S


Priemyseln˘ profil

Európske technologické plat-formy (ETP) sú priemyslomvedené verejno-privátne par-

tnerstvá, ktor˘ch cieºom je zoskupiÈstakeholderov (predstaviteºov prie-myslu, mal˘ch a stredn˘ch podnikov,spotrebiteºsk˘ch organizácií, minis-terstiev, v˘skumn˘ch in‰titúcií, aka-démií, bánk a rizikového kapitálu)daného ekonomického sektora a vy-tvoriÈ efektívny a dobre riaden˘ me-chanizmus na rie‰enie potrieb a príle-Ïitostí Európy poãas ìal‰ích 15-20 ro-kov. Ide teda o diskusné skupiny v‰et-k˘ch zainteresovan˘ch skupín v ob-lastiach vedy, vzdelávania a techniky,ktoré sú iniciované hlavne z EU-15a vedené samotn˘m potravinárskympriemyslom. V Európe existuje vy‰e30 technologick˘ch platforiem, z tohotretina sa venuje poºnohospodárstvu,potravinárstvu a biotechnológiám.Úlohou technologick˘ch platforiemje napomáhaÈ Európskej komisii privytváraní politiky v˘skumu a prispie-vaÈ k celkov˘m investíciám EÚ dovedy pre budúci rast, konkurencie-schopnosÈ a trvalú udrÏateºnosÈ.

Technologické platformy figurujú ajv siedmom rámcovom programe – 7.RP. V porovnaní so ‰iestym rámcov˘mprogramom, sa 7. RP sústreìuje narozvoj aplikovaného v˘skumu, ktor˘zohºadÀuje potreby európskeho prie-myslu práve cez technologické plat-formy, prostredníctvom ktor˘ch sa tie-to potreby zahrnú do v˘ziev pre pro-jekty 7. RP.

V rámci potravinárskeho sektorabola zriadená v roku 2005 Európskatechnologická platforma „Potravinypre Ïivot“ (http://etp.ciaa.be/asp/home/

welcome.asp). Jej víziou je efektívnaintegrácia strategicky orientovaného,nadnárodného v˘skumu v oblasti v˘-Ïivy, potravinárstva a vied o konzu-mentoch s manaÏmentom potravino-vého reÈazca za úãelom získania inovo-van˘ch, nov˘ch a zlep‰en˘ch potravi-nárskych v˘robkov pre národn˘, regio-nálny a globálny trh v súlade s poÏia-davkami a oãakávaniami konzumen-tov. Nakoºko stravovacie zvyky majúv˘razn˘ vplyv na zdravie ºudí, predpo-kladá sa, Ïe v ìal‰om desaÈroãí sa poãetcivilizaãn˘ch ochorení bude v˘raznezvy‰ovaÈ. Nakoºko sa predpokladá ajobrovské zv˘‰enie nákladov na zdra-votnú starostlivosÈ, ktorá s t˘m súvisí,je potrebné sa zameraÈ na prevenciu ta-k˘chto ochorení. Kºúãov˘mi faktormisú zdravé potraviny, zmeny v stravova-cích zvykoch a zv˘‰ená fyzická aktivita.

Inovácia nevedie len k nov˘m v˘-robkom a v˘robn˘m postupom, aleje aj dôleÏit˘m determinantom prezlep‰enie produktivity a ekonomic-k˘ rast. Budúci úspech a pôsobenieeurópskeho potravinárskeho prie-myslu musí byÈ postaven˘ na pro-dukcii hodnotn˘ch a kvalitn˘ch v˘-robkov vyuÏitím technického know-how, zlep‰enia jeho kapacity pre ino-váciu a trh. Oãakáva sa, Ïe úspechyv agro-potravinárskom sektore pris-pejú vo veºkej miere k telesnej a du-‰evnej pohode európskych obyvate-ºov a budú maÈ pozitívny dopad naverejné zdravie a celkovú kvalitu Ïi-vota. Na dosiahnutie vy‰‰ie uvedenejvízie ETP „Potraviny pre Ïivot“ bolozostaven˘ch ‰esÈ kºúãov˘ch tematic-k˘ch okruhov, ktor˘m sa platformavenuje (Obrázok 1).

Potraviny a zdravieZmeny v stravovaní zaloÏené na

najnov‰ích poznatkoch v˘skumuv oblasti potravín a v˘Ïivy, spolu sosprievodn˘mi zmenami v Ïivotnom‰t˘le môÏu v˘znamne zlep‰iÈ zdravieobyvateºstva a zv˘‰iÈ produktívnyvek. Tieto zmeny taktieÏ môÏu v˘-razne prispievaÈ k zníÏeniu nákladovna zdravotnú starostlivosÈ.

Kvalita a v˘roba potravínNové inovované v˘robné technoló-

gie adresované spotrebiteºovi, ktor˘oãakáva vysokú kvalitu, nové alebomodifikované v˘robky so zlep‰enoua lákavou chuÈou a konvenãn˘mi cha-rakteristikami budú zlep‰ovaÈ konku-rencieschopnosÈ európskeho potravi-nárskeho priemyslu a prispievaÈk zdraviu a telesnej a du‰evnej po-hode európskych spotrebiteºov.

Potraviny a konzumentV˘zvou pre ETP „Potraviny pre Ïi-

vot“ je viac a naplno porozumieÈ spo-trebiteºovi pri v˘bere potravín a sti-mulovaÈ jeho v˘ber potravín tak, abypre‰iel na zdravé stravovanie („zdra-v˘ v˘ber – ºahk˘ v˘ber“) a tieÏ vytvá-raÈ dôveru k produkovan˘m potravi-nám, ich v˘voju a odbytu (potravinynového typu).

BezpeãnosÈ potravínNepretrÏitá pozornosÈ sa bude ve-

novaÈ bezpeãnosti potravín a taktieÏzabezpeãeniu, aby nové technológieboli v súlade so súãasn˘mi a budúcimioãakávaniami, ão sa t˘ka bezpeãnostikoneãného v˘robku a ochrany spo-trebiteºa pred negatívnym vplyvom

ChemZi 2/2 200650

Európska technologická platforma „Potraviny pre život“ a príprava slovenskej potravinárskej technologickej platformy

Sprava dve kºúãové osoby pre ETP na Slovensku, organizátorka K. Németh a pán minister M. JureÀa.

CEI Bratislava, 20.-21. September 2006.


Predná‰ky - sekcia 1

na jeho zdravie a telesnú a du‰evnúpohodu.

UdrÏateºná v˘roba potravínTrvalé zásobovanie potravinami

podporuje najzákladnej‰ie poÏia-davky kvality Ïivota. Snahou plat-formy „Potraviny pre Ïivot“ je po-skytnúÈ európskym obyvateºombezpeãné, vysoko kvalitné, zdraviuprospe‰né a cenovo dostupné potra-viny.

ManaÏment potravinového reÈazcaVíziou ETP „Potraviny pre Ïivot“

je dosiahnuÈ konkurenãne vysokúúroveÀ realizácie reÈazca potravino-v˘ch hodnôt cez implementáciu no-v˘ch technológií a obchodn˘ch prak-tík, ktoré zohºadÀujú v‰etky aspektyekonomickej efektívnosti, kontrolytrhu a Ïivotného prostredia.

Tieto opísané okruhy tém sú pod-porované efektívnymi stratégiami prekomunikáciu, ‰kolenie, transfer tech-nológií a horizontálnymi aktivitami.

Prvou fázou rozvoja ETP „Potra-viny pre Ïivot“ bolo vytvorenie tzv.dokumentu vízie, ktor˘ opisuje v˘zvya príleÏitosti do r. 2020 a po Àom.Neskôr pracovné skupiny ETP „Po-traviny pre Ïivot“ vypracovali strate-gickú v˘skumnú agendu zaintereso-van˘ch strán (SSRA), v ktorej sa za-definovali strednodobé a dlhodobévedecké a technologické poÏiadavky.V marci 2006 bola agenda zaslanáEurópskej komisii s cieºom jej imple-mentácie do 7. RP. Koneãná verziastrategickej v˘skumnej agendy (SRA)bude uverejnená v marci 2007. Ko-neãn˘m cieºom ETP je teda realizáciazámerov SRA v oblasti v˘skumu, tré-ningu, komunikácie a transferu tech-nológií s vyuÏitím verejno-súkrom-n˘ch zdrojov.

V rámci ETP „Potraviny pre Ïivot“sa organizujú konzultácie, ktoré na-pomáhajú súãinnosti subjektov potra-vinového reÈazca na národnej a regio-nálnej úrovni, ãím sa podchytia po-dobné aktivity na európskej úrovni.Prostredníctvom t˘chto regionálnych,národn˘ch ale aj web-konzultácií satieÏ prezentujú a propagujú aktivityplatformy. Rozvíjajúci sa plán národ-n˘ch a regionálnych konzultácií riadipracovná skupina Európskej techno-logickej platformy Horizontálne akti-vity, na aktivitách ktorej sa podieºa ajSlovensko prostredníctvom V˘skum-ného ústavu potravinárskeho (VÚP,www.vup.sk). Celkovo sa v roku 2006konalo 22 národn˘ch konzultáciía jedna regionálna konzultácia preStrednú a V˘chodnú Európu, ktorejorganizátorom bol VÚP. Táto konzul-tácia sa konala v Bratislave v dÀoch20. a 21. septembra 2006 s podporou

Európskej technologickej platformy„Potraviny pre Ïivot“, Stredoeuróp-skej iniciatívy (CEI) a 6. RP. I‰loo koordinaãné stretnutie zástupcov‰tátov CEI so zástupcami ETP a Eu-rópskej komisie. Cieºom stretnutiabolo prerokovaÈ kºúãové témy Strate-gickej v˘skumnej agendy subjektova tieÏ vytvoriÈ trvalé a vzájomne pod-porované partnerstvá medzi národ-n˘mi subjektami a ETP. Konzultáciesa zúãastnilo 15 krajín strednej a v˘-chodnej Európy, priãom úãastníci re-prezentovali ministerstvá, priemysel,v˘skumné in‰titúcie, univerzity, ná-rodné financujúce orgány ako aj orga-nizácie pre ochranu spotrebiteºov.Akciu svojou osobnou úãasÈou pod-poril aj zástupca Generálneho riaditeº-stva pre v˘skum Európskej komisie,ìalej predstavitelia Rady Európskejtechnologickej platformy „Potravinypre Ïivot“, Európskej asociácie che-mick˘ch a molekulárnych vied a kºú-ãoví predstavitelia národn˘ch techno-logick˘ch platforiem pre potravinyz Rakúska, Talianska, âeskej repub-

liky, Maìarska a Poºska. DôleÏitosÈtohto stretnutia podãiarkla i osobnáúãasÈ ministra pôdohospodárstva Slo-venskej republiky Miroslava JureÀu.Konzultácia bola hodnotená vo v‰eo-becnosti veºmi pozitívne a podporilasa na nej my‰lienka Európskej tech-nologickej platformy „Potraviny preÏivot“. Závery a odporúãania prijatéúãastníkmi stretnutia sa okrem inéhot˘kali poÏiadavky, aby ETP flexibil-nej‰ie reagovala na potreby a v˘zvyregiónu Strednej a V˘chodnej Eu-rópy, ìalej ETP by mala napomáhaÈEurópskej komisii pri navrhovaníkºúãov˘ch kritérií potrebn˘ch pre za-bezpeãenie optimálneho dopadu a vy-uÏitia projektov a aktivít 7. RP. Nastretnutí sa taktieÏ prejavila v˘razná

podpora my‰lienky „národn˘ch tech-nologick˘ch platforiem“.

Mnohé krajiny v Európe sa rozhodlizaloÏiÈ národnú potravinársku techno-logickú platformu, iné vytvorili tzv.potravinárske klastre. Úlohou národ-n˘ch platforiem je uºahãiÈ komuniká-ciu a interakciu medzi stakeholdermina národnej úrovni a t˘m posilniÈ kon-takt a dialóg s ETP. Národné plat-formy budú prepojené s ETP za úãe-lom optimalizácie transferu skúsenostía podpory krajín, ktoré majú záujemo zaloÏenie vlastn˘ch platforiem. Slo-vensko, konkrétne V˘skumn˘ ústavpotravinársky podobne ako aj iné kra-jiny Európy, pripravuje zriadenie Slo-venskej potravinárskej technologickejplatformy (SPTP). Cieºom tejto ná-rodnej platformy bude dosiahnuÈefektívnu spoluprácu medzi v˘rob-n˘mi subjektami potravinárskehopriemyslu, v˘skumnou základÀou,vzdelávacími in‰titúciami a záujmo-v˘mi zdruÏeniami za úãelom zabezpe-ãenia investícií na stimuláciu a ur˘ch-lenie rozvoja a inovácií v tejto oblastina Slovensku ako z národn˘ch zdro-jov, tak aj zo zdrojov Európskej únie.Práve cez SPTP by sa záujmy a po-treby slovenského potravinárskehopriemyslu mohli predloÏiÈ ETP, pros-tredníctvom ktorej moÏno poÏiadavkypotravinárskeho priemyslu na Sloven-sku predstaviÈ Európskej komisii a za-ãleniÈ do v˘ziev pre projekty 7. RP.Prvé, úvodné stretnutie slovenskejtechnologickej platformy organizovalVÚP dÀa 22. novembra 2006. Zúãast-nili sa ho predstavitelia jednotliv˘chzväzov, zdruÏení, v˘skumu a univerzítpôsobiacich v potravinárskom prie-mysle na Slovensku. Na stretnutí bolaprezentovaná Európska technolo-gická platforma „Potraviny pre Ïivot“a siedmy v˘skumn˘ rámcov˘ programEurópskej únie – 7. RP vo vzÈahuk potrebám a príleÏitostiam potravi-nárskeho priemyslu v Európskej únii.Cieºom stretnutia bolo zadefinovaÈprostredníctvom jednotliv˘ch organi-zácií pôsobiacich v oblasti potravinár-skeho priemyslu na Slovensku poÏia-davky a potreby slovenského potravi-nárskeho priemyslu. Zaãiatkom roka2007 má v pláne VÚP pripraviÈ mate-riál – dokument, ktor˘ bude prezento-vaÈ Slovensko a jeho potreby v oblastipotravinárstva. Tento dokument budepredstaven˘ ETP a prostredníctvomnej sa poÏiadavky slovenského potra-vinárskeho priemyslu môÏu dostaÈ dov˘ziev pre projekty 7. RP v budúcomobdobí.

Ing. Kitti Németh, PhD.RNDr. Martina Valachová

V˘skumn˘ ústav potravinársky,Bratislava

ChemZi 2/2 2006 51

Priemyseln˘ profil

Obrázok 1. Schéma – prepojenie hlavn˘ch tematick˘ch okruhov Európskej technologickej platformy„Potraviny pre Ïivot“ vyÏadovan˘ch na dosiahnutie vízie tejto platformy.


Prehºadn˘ ãlánok

Hmotnostná spektrometria se-kundárnych iónov so skrat-kou SIMS (Secondary Ion

Mass Spectrometry) je metóda, kto-rou sa analyzuje chemické zloÏeniepovrchov rôznych materiálov. Ana-l˘za nie je limitovaná pôvodom ãidruhom materiálu, ktor˘ môÏe byÈv podstate ak˘koºvek, anorganick˘,organick˘ aj biologick˘. Základn˘mprincípom techniky SIMS je ato-márne bombardovanie povrchuvzorky primárnymi iónmi s vysokouenergiou. Primárny ión prenikámateriálom a prená‰a svoju kinetickúenergiu na zasiahnuté atómy a ge-neruje kolíznu kaskádu, ktorej v˘-sledkom je emisia atómov, molekúla klastrov z povrchu. (Obr. 1,http://galilei.chem.psu.edu/pdf/260bjg.pdf ) Emitované resp. odprá‰ené ãas-tice sa v ionizovanej forme ako se-kundárne ióny analyzujú v hmotnost-nom spektrometri. Vzhºadom na ko-lízny charakter techniky sa pouÏívaextrémne nízka dávka primárnychiónov a tak spektrálna informácia po-chádza z neporu‰eného povrchu a za-bezpeãuje molekulárnu informáciu.Základná rovnica pre SIMS anal˘zuje

Is = IpYsα+qsh (1)

kde Is je prúd sekundárnych iónov, Ip

je tok primárnych iónov, Ys je totálnyv˘ÈaÏok odprá‰en˘ch ãastíc na dopadjedného primárneho iónu, α+ je ioni-zaãná pravdepodobnosÈ na pozitívneióny, qs je ãiastková koncentrácia ãas-

tíc v povrchovej vrstve a h je transmi-sia resp. priepustnosÈ analyzaãnéhosystému. Dva fundamentálne para-metre sú Ys a α+, na ktoré má v˘razn˘vplyv druh, kry‰talinita, ãi topografiaanalyzovaného materiálu, veºkosÈprúdu pouÏit˘ch primárnych iónovako aj ich hmotnosÈ, náboj a energia.âo sa t˘ka atómov, v˘ÈaÏky elemen-tárnych sekundárnych iónov sa môÏuv rámci periodickej tabuºky meniÈ.Tento jav sa naz˘va matricov˘ efekta kvantifikácia jednotliv˘ch atómov,ãi molekúl vo vzorke je potom moÏnáza pouÏitia ‰tandardov a faktorov re-latívnej citlivosti.

Tvorba sekundárnych iónov z mo-lekuly M môÏe prebehnúÈ tromi hlav-n˘mi procesmi.

- protonáciou a deprotonáciou zavzniku [M+H]+, [M-H]± ako aj for-movaním molekulov˘ch radikálovtypu M + a M- vzniknut˘ch stratoualebo získaním elektrónu

- stratou mal˘ch funkãn˘ch skupínako napr. [M-CH3]

±, [M-OH]+

- kationizáciou neutrálnych mole-kúl ºahko ionizovateºn˘mi ató-mami alkalick˘ch kovov ako napr.[M+Na]+, [M+K]+ alebo iónmikovu zo substrátu ako napr.[M+Ag]+.

Hmotnostná spektrometria se-kundárnych iónov s detekãn˘m systé-mom zaloÏen˘m na separácii hmot-ností podºa doby letu iónov (TOF –

Time of Flight, doba letu) je kon-cepãne jednoduchá a veºmi efektívna.TOF-SIMS pracuje v pulznom re-Ïime, kde je povrch vzorky bombar-dovan˘ pulzn˘m fokusovan˘m zväz-kom primárnych iónov. Emitovanésekundárne ióny sa extrahujú do ko-lóny doby letu dan˘m potenciálom,ktor˘ im udeºuje rovnakú kinetickúenergiu. Vzhºadom na tento fakt ichpotom moÏno separovaÈ podºa dobyich letu. âím niÏ‰ia je hmotnosÈ iónu,t˘m r˘chlej‰ie letí kolónou k detek-toru a naopak, tie najÈaÏ‰ie ióny letianajpomal‰ie. Vypl˘va to zo základnejrovnice pre kinetickú energiu, z kto-rej moÏno odvodiÈ aj vzÈah na prepo-ãet medzi meranou dobou letua hmotnosÈou iónu. Platí, Ïe

Ek = 1/2 mv2 = zU (2)t = L/v = L (m/2zU)1/2 (3)

kde m je hmotnosÈ iónu, v je jehor˘chlosÈ, z je náboj, U extrakãn˘ po-tenciál, t je doba letu iónu a L jedæÏka kolóny. V˘sledkom merania jehmotnostné spektrum, kde sú jednot-livé píky s rôznou intenzitou usporia-dané podºa vzrastajúcej hmotnosti,resp. pomeru m/z. Rastrovaním lúãaprimárnych iónov po povrchu vzorkymoÏno meraÈ aj dvojrozmerné distri-búcie prvkov a molekúl, odkiaº sa zís-kava informácia nielen o chemickomzloÏení povrchu, ale aj o konkrétnomumiestnení zadefinovan˘ch chemic-k˘ch ãastíc. TreÈou moÏnosÈou SIMSanal˘zy je meranie hæbkového pro-filu, ktor˘ poskytuje informácie o zlo-Ïení vo vnútri vzorky. Analyzujú sajednotlivé vrstvy vzoriek, ktoré sa po-stupne odstraÀujú tzv. odpra‰ovacímdelom. Hæbkov˘ profil dotvára kom-pletn˘ trojdimenzionálny chemick˘obraz o vzorke, ktor˘ sa dá vytvoriÈz rekon‰trukcie jednotliv˘ch meraní.

ChemZi 2/2 200652

Totálna chemická analýza materiálov –hmotnostná spektrometria sekundárnych iónovM. ARANYOSIOVÁ,Medzinárodné laserové centrum, [email protected]

Obrázok 1 Simulované bombardovaniepovrchu vzorky primárnym iónom Ga+ a C60

+

Obrázok 2 TOF SIMS, Medzinárodnélaserové centrum

Obrázok 3 Detail hmotnostného spektraβ- cyklodextrínu


Na Obr. 2 je TOF SIMS IV (ION-TOF, Muenster, Nemecko) in‰talo-van˘ v Medzinárodnom laserovomcentre v Bratislave. Ako zdroj pri-márnych iónov sa pouÏíva zlaté ió-nové delo zaloÏené na princípe teku-tého kovu, kde sa generujú iónys energiou 15 – 25 keV vo forme jed-noduch˘ch iónov Au+ alebo klastro-

v˘ch iónov Aun+ (n=2-5). Pre merania

hæbkového profilu sa pouÏíva odpra-‰ovacie delo s Cs+ iónmi pre negatívnupolaritu a s O2

+ iónmi pre pozitívnupolaritu. ëal‰ími základn˘mi ãasÈamisú hlavná komora, kde prebieha sa-motná anal˘za, vstupná komora, ktorása pouÏíva na vkladanie a vyberanievzorky, TOF kolóna, detektor, váku-ov˘ systém a potrebné prídavné zaria-denia. Prístroj je permanentne pod vy-sok˘m vákuom 10-10 mbar. Tento uni-kátny prístroj je univerzálny a pouÏi-teºn˘ pre chemickú anal˘zu v‰etk˘chdruhov materiálov, dokonca aj prekvapalné vzorky, ktoré sa mrazia pria-mo v hlavnej komore tekut˘m dusí-kom. Unikátne sú aj jeho parametre:vysoká citlivosÈ ppm – ppb, spek-trálne hmotnostné rozlí‰enie m/∆m ~10 000, laterálne rozlí‰enie pri meraniachdvojrozmern˘ch distribúcií 100 nm, hæb-kové rozlí‰enie 1 nm, paralelná detek-cia v‰etk˘ch hmotností, hmotnostn˘rozsah do 10 000, detekcia v‰etk˘chelementov a izotopov, kvalitatívnachemická informácia cez molekulya fragmenty.

Príklad hmotnostného spektra jedemon‰trovan˘ na β- cyklodextríne,ktor˘ patrí medzi oligosacharidy so‰pecifickou cyklickou ‰truktúrous kavitou, do ktorej môÏu za urãit˘chpodmienok vchádzaÈ molekuly a tvo-riÈ supramolekulové komplexy. β- cyklodextrín (β-CD), so sumárnymvzorcom C42H70O35, sa skladá zo sied-mich glukopyranózov˘ch jednotieka má hmotnosÈ 1135 m.u.. Na hmot-nostnom spektre moÏno identifikovaÈmolekulu β-CD pri hmotnostiach1158 a 1174, ktoré zodpovedajú iónom,ktoré vznikli kationizáciou β-CD

s ºahko ionizovateºn˘mi atómami so-díka a draslíka. Na Obr. 4 je znázor-nen˘ detail t˘chto dvoch píkov, kdenasledujúce píky odstupÀované o jed-notkovú hmotnosÈ zodpovedajú izo-topovej distribúcii molekuly (izoto-pová distribúcia kopíruje prírodn˘v˘skyt najmä izotopov C a O). PriniÏ‰ích hmotnostiach moÏno identifi-kovaÈ mnoÏstvo fragmentov typuCxHy, CxHyOz. Vysoká citlivosÈ me-tódy umoÏÀuje vidieÈ aj rôzne prí-mesy a neãistoty, ktoré môÏu byÈ ajvo veºmi nízkych koncetráciách.

Na Obr. 4 je príklad z dvojrozmer-n˘ch distribúcií vybran˘ch prvkova molekulov˘ch fragmentov na vzorketkaniva ºudského mozgu postihnutéhozriedkavou chorobou Behcet. Vovzorke sa predpokladal v˘skyt ÈaÏk˘chkovov, na ktoré bola anal˘za zame-raná. Na obrázkoch sú znázornené di-stribúcie prvkov Na, K, Ca, Fe, Cua Zn a vybraného zástupcu organic-k˘ch molekúl C9H8NO, ktor˘ je prav-depodobne fragmentom z aminokyse-liny na ploche 105×105 µm2. âím in-tenzívnej‰ia je Ïltá farba na obrázkoch,t˘m vy‰‰ia bola emisia iónov danéhodruhu z toho miesta a naopak, ãiernafarba znamená nízku alebo Ïiadnuemisiu, teda koncentráciu. Kontúry

kovov a atómov Na, K a Ca sa kopí-rujú a sú komplementárne s kontúramiorganickej molekuly, ão je farebneznázornené na posledn˘ch troch ob-rázkoch. Z t˘chto dvojrozmern˘ch di-stribúcií moÏno získaÈ názornú pred-stavu o chemickom zloÏení povrchuvzorky, kde sa pravdepodobne strie-dajú organické a anorganické oblasti.

Na Obr. 5 je hæbkov˘ profil ko-merãného substrátu, ktor˘ je zloÏen˘z troch vrstiev. Spodná, najhrub‰iavrstva je zo skla, nasleduje chrómovávrstva so ‰írkou 2.5 ± 1.5 nm a vrchnúvrstvu tvorí Au so ‰írkou 250 ± 50 nm.Hæbkov˘ profil sa robil na ploche87.9×87.9 µm2 a sledovali sa zmeny

intenzít Au, Cr a Si. Intenzita Aubola zo zaãiatku kon‰tantná a najvy‰-‰ia z troch hlavn˘ch komponentovvzorky. PrítomnosÈ Si a Cr uÏ na za-ãiatku merania je daná prípravouvzorky, vzhºadom na vysokú citlivosÈmetódy sa detekuje aj prítomnosÈ ichstopov˘ch mnoÏstiev. Po ãase asi 2400s zaãala intenzita Au prudko klesaÈ,ão zodpovedá odprá‰eniu celej vrstvyAu a dosiahnutiu chrómovej vrstvy.Intenzita Cr prudko vzrástla a pokrátkom ãase opäÈ klesla, ão zodpo-vedá deklarovanej veºmi tenkej, cca 3 nm vrstve. Intenzita Si prudko rástlapo odprá‰ení zlatej vrstvy a ostala uÏkon‰tantná, keì sa dosiahla vrstva skla.âasová mierka na x-ovej osi sa môÏeprepoãítaÈ na nm ‰kálu potom, ão jeurãená odpra‰ovacia r˘chlosÈ jednot-liv˘ch meran˘ch vrstiev.

Na Obr. 6 sú rezy a trojrozmernérekon‰trukcie vzorky zlatého sub-strátu. V prvom riadku sú dvojroz-merné obrázky z vybranej plochy napovrchu vzorky, kde bola rovno-merná vrstva Au poru‰ená. V dru-hom riadku je trojrozmerná rekon‰t-rukcia chemického zloÏenia vzorky,ktorá je kombináciou dvojrozmer-n˘ch obrázkov a hæbkového profilu.Neãistota Si, ktorá bola na povrchuvzorky, zasahovala aÏ na samotnúsklenenú podloÏku. V treÈom riadkuje rez kockou v smere YZ, ktor˘ jekolm˘ na povrch a v poslednom riad-ku je farebne znázornená komple-mentarita jednotliv˘ch ãastí vzorky.

Uvedené príklady demon‰trujúmoÏnosti SIMS anal˘zy, ktorá vediek totálnej chemickej anal˘ze rôznoro-d˘ch materiálov. Kombinácia vysokejhmotnostnej a laterálnej rozli‰ovacejschopnosti spolu s ppb citlivosÈou prí-stroja udáva jeho univerzálnosÈ a zá-roveÀ aj unikátnosÈ nameran˘ch v˘-sledkov.

ChemZi 2/2 2006 53


Obrázok 4 2D distribúcie prvkov a mo-lekúl na vzorke tkaniva ºudského mozgu

Obrázok 5 Hæbkov˘ profil substrátu Au-Cr-SiO2

Obrázok 6 3D rekon‰trukcia substrátuAu-Cr-SiO2


ChemZi 2/2 200654

IGOR LACÍKÚstav polymérov SAV([email protected], 0903789107)

PolyméryBol som niekoºkokrát svedkom toho, Ïe

predná‰atelia makromolekulovej chémienezriedka pri predstavovaní polymérov,zvlá‰È ne‰pecializovanému a mladémupubliku, sa p˘tajú na vymenovanie vecíokolo nás, bez ktor˘ch by sme si Ïivot ne-vedeli predstaviÈ. Je zaujímavé sledovaÈtváre poslucháãov ako si uvedomujú, Ïeabsolútna vaã‰ina materiálov a vecí kaÏ-dodeného Ïivota ako zubná kefka, poãí-taã, mobiln˘ telefón, auto, knihy, náterovéhmoty, nábytok, atì., ale i Ïivá príroda súobjektami, ktoré majú svoju podstatu,alebo aspoÀ veºa spoloãného v polymérnejchémii. Polyméry si na‰li a neustále na-chádzajú nezastupiteºné uplatnenia v naj-rôznej‰ích oblastiach a aplikáciách. Pretonie je prekvapujúca téma tohoto prís-pevku, ktor˘ dokumentuje, Ïe polymérymajú zásadné miesto aj v aplikáciách úzkosúvisiacimi s cukrovkou.

CukrovkaCurovka (diabetes) je choroba glukózo-

vého metabolizmu charakterizovaná vyso-kou hladinou cukru v krvi, keì organiz-mus nie je schopn˘ vyuÏiÈ glukózu v krvia zabezpeãiÈ energiu pre organizmus. Totoje spôsobené buì t˘m, Ïe pankreas vôbecnetvorí hormón inzulín umoÏÀujúci tran-sport glukózy do buniek (cukrovka TypuI) ako následok napr. autoimúnnej reakcieorganizmu, alebo t˘m, Ïe sa tvorí nedosta-toãné mnoÏstvo inzulínu príp. je naru‰en˘mechanizmus vstupu glukózy do buniek

(cukrovka Typu II). Cukrovka je v súãas-nosti povaÏovaná za epidemické ochore-nie s oãakávan˘m nárastom zo 170 milió-nov pacientov vo svete v roku 2000 nadvojnásobok v roku 2030 hlavne ako ná-sledok starnutia populácie, zl˘ch stravova-cích návykov, obezity, stresu a zníÏenej fy-zickej aktivity.

Keì v r. 1921 Banting a Best objavili in-zulín (1) sa zdalo, Ïe cukrovka ako cho-roba bude vylieãená. BohuÏiaº, podávanieinzulínu diabetick˘m pacientom nerie‰iúplne problém cukrovky, pretoÏe tak˘mtospôsobom sa nedokáÏe zabezpeãiÈ okam-Ïite poÏadované fyziologické mnoÏstvo in-zulínu medzi 3,5 aÏ 7 mmol/L (2) v závis-losti od momentálnej aktivity, stravya pod. NiÏ‰ia hladina cukru (hypoglyké-mia) v krvi u diabetického pacienta po vy-sokej dávke inzulínu vzhºadom na mo-mentálny stav organizmu môÏe spôsobiÈkómu, zatiaº ão dlhodobo vy‰‰ie hladinycukru (hyperglykémia) spôsobujú tzv. dru-hotné komplikácie s poruchami kardio-vaskulárneho systému, obliãiek, zrakua nervového systému.

Z uvedeného vypl˘vajú dve aktuálneúlohy, ktoré sú zásadné pre diabetickéhopacienta:

1. Reálna lieãba cukrovky. Cieºom jenájdenie spôsobu, ako zabezpeãiÈkontinuálne fyziologickú hladinucukru v krvi a jeho transport do bu-niek, ão sa dá dosiahnuÈ transplantá-ciou inzulín-produkujúcich bunieka súãasne zabezpeãením ich ochranypred imunitn˘m systémom.

2. Kontinuálna kontrola hladiny cukruv krvi. Cieºom je zabrániÈ v˘skytu ne-Ïiadúcich hypo- a hyperglykemick˘chstavov pacienta.

V oboch t˘chto úlohách majú v˘-znamné miesto polymérne materiály.V prvom prípade sa jedná o vytvorenieumelého pankreasu enkapsuláciou buniekprodukujúcich inzulín v polymérnej mem-bráne, ktorá chráni bunky pred imunit-n˘m systémom. V druhom prípade ideo vytvorenie implantovateºného glukózo-vého senzora schopného kontinuálne sní-maÈ hladinu cukru v krvi a transformovaÈtúto informáciu pacientovi.

Polyméry a cukrovka: enkapsuláciapankreatick˘ch ostrovãekovÚlohe polymérov v lieãbe cukrovky en-

kapsuláciou pankreatick˘ch ostrovãekovsa venuje nedávno publikovan˘ prehºa-dov˘ ãlánok (3), ktor˘ poskytuje informá-ciu o súãasn˘ch enkapsulaãn˘ch materiá-loch, zariadeniach a procesoch so zamera-ním na enkapsuláciu pankreatick˘ch (tzv.Langerhansov˘ch) ostrovãekov v poly-mérnych mikrokapsulách a zdôrazÀujefakt, Ïe poznanie princípov polymérnejchémie je zásadné pre úspe‰né rie‰enietejto problematiky.

Obr. 1 ukazuje princíp enkapsuláciepankreatick˘ch ostrovãekov v poloprie-pustnej polymérnej membráne. Pankrea-tické ostrovãeky sú enkapsulovanév membráne, ktorá dovoºuje voºn˘ pres-tup kyslíka, Ïivín a glukózy k ostrovãe-kom. Tieto podºa aktuálnej koncentrácieglukózy uvoºÀujú potrebné mnoÏstvo in-zulínu. Na druhej strane, membránachráni pankreatické ostrovãeky pred t˘m,aby boli rozpoznané a zniãené imunitn˘msystémom. Takáto polopriepustná mem-brána musí maÈ nastaven˘ prah priepust-nosti, ktor˘ sa pohybuje rádovo v oblastiniekoºk˘ch nanometrov. Súãasné po-znatky poukazujú na to, Ïe postaãuje vy-lúãiÈ pankreatické ostrovãeky z kontaktus bunkami imunitného systému, a Ïe pres-tup rozpustn˘ch komponentov imunit-ného systému (napr. imunoglobulíny) nieje kritick˘ pre dlhodobú funkãnosÈ a Ïivo-taschopnosÈ enkapsulovan˘ch pankreatic-k˘ch ostrovãekov po transplantácii.

Medzi ìal‰ie základné poÏiadavky navlastnosti polopriepustnej membránypouÏitej na enkapsuláciu transplantova-n˘ch pankreatick˘ch ostrovãekov patriabiokompatibilita a chemická a mecha-nická stabilita. Pod biokompatibilitouv spojení s polopriepustnou membránouna Obr. 1 sa chápe taká interakcia povrchu

s imunitn˘m systémom hostiteºa, Ïe nedo-chádza k obrastaniu povrchu membránynevaskularizovan˘m fibrotick˘m tkani-vom, ktoré by obmedzilo difúziu Ïivínk enkapsulovan˘m bunkám a t˘m spôso-bilo ich nekrózu. Polopriepustná mem-brána musí maÈ postaãujúcu mechanickúodolnosÈ voãi ‰mykovému namáhaniua kompresii v mieste transplantácie, ako ajchemickú stabilitu in vivo. Cieºom je kon-trolovaÈ transplantovan˘mi pankreatic-k˘mi ostrovãekmi hladinu glukózy poãasniekoºk˘ch mesiacov aÏ rokov, preto polo-priepustná membrána nesmie degradovaÈa musí si zachovaÈ vlastnosti poskytujúcedlhodobú chranu pred imunitn˘m systé-mom poãas celého tohoto obdobia.

Polopriepustná membrána môÏe maÈrôzne geometrické usporiadanie a môÏebyÈ tvorená na rôznych princípoch poly-mérnej chémie (3). V priebehu predchá-dzajúcich 20 rokov boli testované intrava-skulárne a extravaskulárne zariadenia.


Pomôžu polyméry diabetikom?

Obr. 1 Schematické znázornenie fungo-vania enkapsulovan˘ch pankreatick˘chostrovãekov. Polopriepustná membránatvorená polymérnym materiálom chrániostrovãeky pred bunkami imunitnéhosystému a protilátkami a dovoºuje pre-stup kyslíka, Ïivín a glukózy ako aj v˘-stup inzulínu, ktor˘ je ostrovãekmi pro-dukovan˘.

Obr. 2 Schéma procesu enkapsuláciepankreatick˘ch ostrovãekov v mikro-kapsulách tvoren˘ch polyelektrolytovoukomplexáciou.


Z t˘chto ‰túdií vyplynulo, Ïe mikrokap-sule tvorené na princípe polyelektrolyto-vej komplexácie aplikované extravasku-lárne, napr. transplantáciou do peritoniál-nej dutiny, predstavujú prístup, ktor˘ mánajviac pozitívnych ã⁄t a t˘m majú mikro-kapsule aj najväã‰iu ‰ancu uspieÈ v klinic-k˘ch aplikáciách. Jedná sa o hydrogélovémikrokapsule s rozmermi najãastej‰iemedzi 400 aÏ 800 µm, ktoré vznikajú na zá-klade elektrostatick˘ch interakcií medziopaãne nabit˘mi polyelektrolytmi. Schémaenkapsulácie pankreatick˘ch ostrovãekovdo mikrokapsúl je ukázaná na Obr. 2. Podispergácii ostrovãekov v roztoku poly-aniónu sa na tryske produkujú kvapkypolyaniónu s ostrovãekmi, ktoré padajúdo roztoku polykatiónu. Tu dochádzak tvorbe polopriepustnej membrány elek-

trostatickou interakciou medzi opaãne na-bit˘mi polyelektrolytmi. Cel˘ proces pre-bieha v sterilnom prostredí a pripravenémikrokapsule sa transplantujú do teladiabetického pacienta. Obr. 2 zahrÀuje ajreálne mikrokapsule s pankreatick˘mi os-trovãekmi, ktoré sa pripravili na Ústavepolymérov SAV a ostrovãeky boli enkap-sulované na Ústave experimentálnej en-dokrinológie SAV. Tieto mikrokapsule sútvorené polyelektrolytovou komplexácioumedzi polyaniónmi alginátom sodn˘ma sulfátom celulózy a polykatiónompoly(metylén-co-guanidín) v prítomnostivápenat˘ch a sodn˘ch iónov (4).

JednoduchosÈ schémy na Obr. 2 pouka-zuje na v˘hody enkapsulácie polyelektro-lytovou komplexáciou. Mikrokapsulevznikajú pri fyziologick˘ch podmienkach(bez vplyvu „nebezpeãnej“ chémie pre en-kapsulované bunky), kde sa jedná o r˘chlya reprodukovateºn˘ proces. V˘ber polye-lektrolytov a enkapsulaãného procesu jemoÏné nastaviÈ tak, Ïe sa získavajú poÏa-dované parametre mikrokapsúl pre dlho-dobú ochranu enkapsulovan˘ch ostrovãe-kov pred imunitn˘m systémom. Táto jed-noduchosÈ v‰ak môÏe byÈ zavádzajúca,lebo identifikácia vhodn˘ch vlastností po-lyelektrolytov a podmienok vzniku mikro-kapsúl je dlhodob˘ proces a vyÏaduje pro-fesionálny prístup práve od polymérnejchémie. Obr. 3 reprezentuje jeden z v˘-sledkov transplantácie enkapsulovan˘chpotkaních pankreatick˘ch ostrovãekov dodiabetick˘ch my‰í, u ktor˘ch bola dosiah-

nutá fyziologická hladina cukru mini-málne po dobu 4 mesiacov.

Na záver tejto ãasti je potrebné zdôraz-niÈ, Ïe pre testovanie polopriepustnejmembrány v lieãbe cukrovky je potrebnémaÈ ‰tandardne vysokú kvalitu biologic-kého materiálu – buniek. Celosvetovo jeoznámen˘ch niekoºko klinick˘ch testovtransplantácie enkapsulovan˘ch ºudsk˘chpankreatick˘ch ostrovãekov (3), u ktor˘chje hlavn˘m problémom práve zdroj bu-niek. Preto popri v˘voji materiálov preenkapsuláciu sa dôraz dáva na hºadanienov˘ch zdrojov inzulín-produkujúcich bu-niek (v USA je roãne k dispozícii od dar-cov cca 6000 ºudsk˘ch pankreasov, ão jeneúmerne málo k okolo 200 000 potenciál-nym príjemcom), ãi uÏ sa bude jednaÈo pankreatické ostrovãeky izolovanéz pankreasu zvierat alebo napr. kmeÀovébunky. Momentálne je vo svete niekoºkodesiatok pacientov, ktor˘m boli transplan-tované ºudské pankreatické ostrovãekypodºa tzv. Edmonton protokolu (5,6), kto-r˘m sa v˘razne zlep‰ila kvalita Ïivota, pre-toÏe si nemusia pichaÈ inzulín po dobuv priemere 1.5 roka (5). Problémomu t˘chto pacientov ostáva nutnosÈ konti-nuálneho podávania imunosupresív,ktoré majú negatívny dopad na imunitn˘systém pacienta. Preto ochrana transplan-tovan˘ch buniek pred imunitn˘m systé-mom, v súãasnosti a pravdepodobne ajv budúcnosti, polymérnou membránoubude predstavovaÈ hlavnú stratégiu v lieã-be cukrovky transplantovan˘mi bunkami.Ná‰ tím z Ústavu polymérov SAV je sú-ãasÈou tak˘chto aktivít v spolupráci s Uni-versity of Illinois, Chicago (6). Enkapsu-laãné aktivity sa t˘kajú aj projektovAPVT–51–016002 a APVV–51–033205,ktoré súvisia aj s ìal‰ím vyuÏitím enkapsu-lácie bioaktívnych látok, konkrétne v imo-bilizovan˘ch biotechnológiách.

Polyméry a cukrovka: kontinuálnakontrola hladiny cukru v krviPokiaº cukrovka nie je dostatoãne mo-

nitorovaná, môÏe viesÈ k ÈaÏk˘m zdravot-n˘m komplikáciám. V súãasnosti je naj-beÏnej‰ím monitorovanie hladiny cukruv krvi tak, Ïe pacient vpichom do prstazíska kvapku krvi, v ktorej glukomeromstanoví koncentráciu glukózy v krvi a podºatoho si môÏe nastaviÈ dávku inzulínu. Tátoprocedúra by sa mala urobiÈ niekoºkokrátdenne, av‰ak nie vÏdy sa dodrÏiava, pre-toÏe nie je pre pacienta komfortná.

Preto sa neustále pracuje na zdokona-lení spôsobov kontinuálneho monitorova-nia hladiny cukru v krvi. Optimum bypredstavovali glukózové senzory implan-tované pod koÏou pacienta, ktoré by auto-maticky merali koncentráciu cukru v me-dzibunkovej tekutine. Senzor by navy‰ebezdrôtovo komunikoval s mobiln˘m te-lefónom, poãítaãovou sieÈou a pod., takÏeinformácia o hladine cukru v krvi by saniekoºkokrát denne, napr. kaÏdú hodinu,dostávala k pacientovi, ktor˘ by následnereagoval a nastavil si potrebnú dávku in-zulínu. ÎivotnosÈ senzora v rámci mesia-cov aÏ roka by závisela od Ïivotnosti

zdroja energie, po ktorej uplynutí by sabatéria vymenila a senzor opäÈ transplan-toval.

V Ústave polymérov SAV sme zaãalipracovaÈ na tejto téme v druhej poloviciroku 2006 v rámci schváleného Integrova-ného projektu 6. RP EÚ P. Cezanne: Inte-gration of nano-biology and ICT to pro-vide a continuous care and implantablemonitoring system for diabetic patients(7). Glukózové senzory sú prakticky naj-viac ‰tudovan˘mi senzormi ãi uÏ v tema-tike spojenej s medicínou alebo biotech-nológiou. Jedn˘m zo zásadn˘ch problé-mov implantovan˘ch senzorov je v˘bervhodn˘ch materiálov, ktoré zamedzia ob-rastaniu membrány chrániacej senzorickúãasÈ pred reakciou imunitného sytému,

ãím sa zásadne mení difúzia glukózy a t˘msprávna odpoveì senzora. Tento problémje v princípe analogick˘ problému bio-kompatibility v prípade mikrokapsúl s en-kapsulovan˘mi pakreatick˘mi ostrov-ãekmi a v projekte P. Cezanne sa plánujútieto skúsenosti vyuÏiÈ.

Polymérna chémia aj v tomto prípademá v˘znamnú úlohu. Obr. 4 znázorÀujesenzorickú ãasÈ implantovaného senzorapracujúceho na princípe detegovania kon-centrácie glukózy za pomoci tzv. glucose-binding proteínu. Popri tvorbe biokompa-tibilnej polymérnej membrány (polymérIII) bude potrebné ‰tudovaÈ spôsobyuchytenia proteínu buì na povrch senzo-rickej ãasti (polymér I) alebo do hydro-gélu (polymér II) a tieÏ optimálne nastaviÈchémiu povrchu celého senzora (polymérIV) z pohºadu biokompatibility a ochranyelektronick˘ch a optick˘ch súãastí sen-zora v in vivo podmienkach.

Tento príspevok vznikol na základepredná‰ky poãas DÀa otvoren˘ch dverí naÚstave polymérov SAV 23. 11. 2006

Literatúra(1) www.discoveryofinsulin.com(2) www.cukrovka.sk(3) I. Lacík Aust. J. Chem. 2006, 59, 508.(4) I. Lacík a kol. J. Biomed Mater Res.1998, 39, 52.(5) E. A. Ryan a kol. Diabetes 2005, 54, 2060.(6) www.thechicagoproject.org(7) www.p-cezanne.eu

ChemZi 2/2 2006 55


Obr. 3 Hladina cukru v krvi diabetic-k˘ch my‰í po transplantácii potkaníchpankreatick˘ch ostrovãekov v mikro-kapsulách vytvoren˘ch polyelektrolyto-vou komplexáciou (4)

Obr. 4 Schematické znázornenie vyuÏitiapolymérnej chémie pri príprave senzoric-kej ãasti implantovaného glukózovéhosenzora: polymér I _ ukotvenie glucose-binding proteínu, polymér II _ hydrogél,polymér III _ biokompatibilná vrstva po-lopriepustnej membrány, polymér IV _ochranná povrchová vrstva senzora



ChemZi 2/2 200656

Napoleon did not die froADAIS – Automated poison and drug analysis

Murder by poisoning – thenightmare of all forensicscientists. As the victims

do not usually show any visualexternal signs, many homicidecases involving poisonous sub-stances remain unsolved. Alreadyduring the reign of the Pharaohs,poisoning was a popular methodfor murder and even today secretservices use poison for politicalassassinations. Rumors concerningthe deaths of many, and not justwell-known contemporaries, areconstantly on the rounds.

Thanks to the ever-increasingprogress in analytical technology,it is now possible to analyze pre-viously undetectable amounts ofpoison, thereby increasing thelikelihood that sooner or later theperpetrator will be convicted. Atthe same time, following genera-tions can unravel any doubts onmysterious causes of death, suchas the oft-cited cases of Mozart orNapoleon who, by the way, wasthought to have died from stom-ach cancer.

But what exactly is a poison, howis it defined? Paracelsus statedthat “only the dosage makes thepoison”. By this he meant theunderlying problem that in dis-cussion on poisoning, one shouldalways consider that a poisoncontains a multitude of com-pounds in various concentrations.This means that in individual cas-es, the analyst may have toemploy a whole range of methodsin order to identify unequivocallyan unknown substance so as toconfirm a case of poisoning.

In acute poisoning cases, only anarrow window of time exists inwhich to determine the nature ofthe poisoning and to prescribe asuitable therapy or to apply anantidote. In addition, the amountsof sample are usually limited sothat only small volumes are avail-able for analysis.

Time is life: extraction is crucial

The most difficult and crucial partof the entire analysis is the extrac-tion of the compounds underinvestigation from a biologicalmatrix. No universal methodexists for this step. Many chemical

»It is quite simple, dear boy. To one quarter of a litre ofelderberry wine I add one teaspoon of arsenic, one halfteaspoon of strychnine and a few grains of potassiumcyanide.« (from the film “Arsenic and Old Lace”)

structure classes, mechanisms andconcentrations only allow “com-promise” analytical solutions thathave worked well in daily prac-tice. Depending on the results ofpre-screening and the availablesample matrix, the optimalmethod for analysis can be select-ed. Based on the limited time fac-tor, time-consuming methodsrequiring multiple steps should beavoided for these types of analy-ses.

Drugs are the main cause of poisoning

Aside from “classical poisons”such as arsenic, strychnine andsimilar substances, the majority ofacute poisonings today are basedon active drug compounds, illegaldrugs and natural compoundsderived from plants or mush-rooms.

The ADAIS (Automated DrugAnalysis and Identification Sys-tem) can tackle these types ofproblems by combining onlinesample preparation of urine sam-ples, a liquid chromatographicseparation and photodiode-arraydetection. The ADAIS HPLCsystem (Figure 1) consists of three

Figure 1: System configuration (prominence)

Napoleon Bonaparte, 1769 - 1821


ChemZi 2/2 2006 57

o


0 10 20 30 40

0

50

100

150

200

250

300

350

Minutes

mA

U

m arsenic poisoning

Figure 2: Example of the detection of scopolamine and atropine Figure 3: Library search result “morphine peak”

pumps allowing rinsing of theextraction column in parallel whilethe chromatographic separation istaking place. In this way, subse-quent analyses in the sample seriescan be started without any timedelay.

Temperature control of the separa-tion system and a complex valve-switching scheme support far-reaching automation of the systemand ensure reproducible results.The optimized flow-line reducesdead volume and improves valve-switching times. The separationwas carried out under isocraticconditions for three reasons: readi-ness of the system for immediateoperation from standby, simplifi-cation of the separation systemand the ability to use existinglibraries for compound identifica-tion.

Identification of individual peaksis carried out via comparison ofthe acquired PDA spectra with aUV spectral library.

Analysis within 40 minutes

As a sample material, urine has theadvantage that it contains relative-ly high concentrations of the com-pounds under investigation, thusfacilitating identification. On theother hand, some compounds canonly be identified indirectly viatheir metabolites, and it is there-fore not possible to draw conclu-sions on the actual recorded spec-tra or the concentration of theactive compound.

Prior to analysis, the urine samplesare centrifuged, an internal stand-ard is added and the sample vialsare placed subsequently into theautosampler. During step 1, theurine samples are transferred tothe extraction column where theprotein components and largermolecules are removed. After sev-eral rinsing steps, the sample iseluted from the extraction columnand transferred to the analyticalseparation system. A patent appli-cation has been submitted for the

Figure 4: Example of the detection of MDA, 6-acetylmorphine, MDMA, methadone,

morphine, codeine and EDDP. (MDA = 3.4 methylenedioxyamphetamine; MDMA = 3.4

methylenedioxymetamphetamine; EDDP = 2-ethylidene-1.5-dimethyl-3.3-diphenylpyrrolidine).

10 20 30 40

0

Minutes

mA

U

50

100

150

200

250

300

350

column-switching scheme, systemconfiguration and analyticalmethod. The total analysis of asample including sample prepara-tion takes 40 minutes. After suc-cessful separation, the peaks areidentified according to their �.

Shimadzu team



L. KUKªOVÁ, M. GANAJOVÁÚstav chemick˘ch vied – Oddelenie di-daktiky chémiePrírodovedecká fakulta UPJ· Ko‰ice, SK– 040 01 Ko‰icee-mail: [email protected],[email protected]

AbstraktDi‰tanãné vzdelávanie v chémii sa usku-

toãnilo v rámci ìal‰ieho vzdelávania uãite-ºov chémie na Slovensku na Prírodovedec-kej fakulte UPJ· v Ko‰iciach prostredníc-tvom di‰tanãného kurzu „Chémia beÏnéhoÏivota.“ Vzdelávanie bolo realizovanév spolupráci s Fakultou prírodn˘ch viedUMB v Banskej Bystrici v rámci projektuKEGA ã. 3/106403 s názvom „ëal‰ie vzde-lávanie uãiteºov chémie s vyuÏitím di‰tanã-nej vzdelávacej technológie.“ Obsahomvzdelávania uvedeného di‰tanãného kurzuboli nasledovné témy: Chémia beÏného Ïi-vota, Kyseliny a zásady beÏného Ïivota,Chémia nás Ïiví – Bielkoviny, Sacharidy,Tuky v beÏnom Ïivote; Chémia vybran˘chpotravín, Chémia vody, Chémia vzduchu,Chémia pôdy. Úspe‰nosÈ di‰tanãnéhokurzu „Chémia beÏného Ïivota“ sme zisÈo-vali dotazníkovou metódou, metódou ‰ta-tistického vyhodnotenia otázok a úlohuãiacich sa k jednotliv˘m témam a metó-dou verbálnych v˘povedí uãiacich sa.Z hodnotenia uskutoãneného di‰tanãnéhokurzu kon‰tatujeme, Ïe téma di‰tanãnéhovzdelávania „Chémia beÏného Ïivota“bola vhodná pre túto formu vzdelávania,di‰tanãné vzdelávanie pozitívne ovplyv-nilo poãítaãové zruãnosti uãiteºov a vyuÏí-vanie poãítaãov pri príprave na vyuãovaniea na vyuãovacích hodinách, uãitelia by ajv budúcnosti mali záujem vzdelávaÈ saopäÈ di‰tanãne a túto formu ‰túdia by od-poruãili aj svojim kolegom.

1. Hodnotenie úspe‰nosti di‰tanãnéhovzdelávaniaÚspe‰nosÈ di‰tanãného kurzu „Chémia

beÏného Ïivota“ sme zisÈovali nasledujú-cimi metódami:a) dotazníkovou metódou

vstupn˘ dotazník (dotazník vyplnilo 39uãiteºov na úvodnom stretnutí)priebeÏn˘ dotazník (dotazník vyplnilo26 uãiteºov po prvej ãasti di‰tanãnéhokurzu)závereãn˘ dotazník (dotazník vyplnilo20 uãiteºov na závereãnom stretnutí)Ïiacke dotazníky (166 vyplnen˘ch do-tazníkov získan˘ch v rámci chemickéhokrúÏku)

b) metódou ‰tatistického vyhodnoteniaotázok a úloh uãiacich sa k jednotliv˘mtémam

c) metódou verbálnych v˘povedí uãiacichsa, ão sme zaznamenali videokamerouna prezenãn˘ch stretnutiach

Cieºom bolo zhodnotiÈ úspe‰nosÈ di‰-tanãného vzdelávania vzhºadom k obsahu,

v˘voju poãítaãov˘ch zruãností a vyuÏíva-niu poãítaãov na hodinách chémie a vzhºa-dom k forme vzdelávania.

Závery vzhºadom k obsahu di‰tanãného vzdelávania

- uãitelia (100%) povaÏovali vybranétémy z chémie beÏného Ïivota za zaují-mavé, pretoÏe:

- v uãebniciach chémie je len veºmi máloinformácií o chémii beÏného Ïivota, ob-sah uãiva je veºmi teoretick˘, ch˘bajúpokusy, ktoré by spestrili v˘uãbu a moti-vovali Ïiakov k uãeniu,

- chémia ovplyvÀuje kaÏdodenn˘ Ïivotºudí na zemi, zasahuje do v‰etk˘ch ob-lastí ná‰ho Ïivota, a preto je dôleÏité,aby sa uÏ deti v ‰kolskom veku obozná-mili s jej základmi, videli spätosÈ tohtopredmetu s beÏn˘m Ïivotom a vedeli hovyuÏiÈ vo svoj prospech,

- uãitelia majú záujem získaÈ novéa hlavne zaujímavé informácie z dan˘chtém a chcú, aby sa Ïiaci uãili chémiu radi

- di‰tanãn˘m vzdelávaním získali uãiteliakomplexnej‰ie poznatky k téme Ché-mia beÏného Ïivota a informácie o no-v˘ch experimentoch, ktoré Ïiakov zau-jali t˘m, Ïe poukázali na v˘znam ché-mie v kaÏdodennom Ïivote,

- 100% uãiteºov sa vyjadrilo, Ïe nadobud-nuté poznatky vyuÏijú na vyuãovacíchhodinách chémie, na hodinách labora-tórnych prác a pri príprave Ïiakov nachemickú olympiádu.

Uãitelia sa k forme, rozsahu a zrozumiteºnosti sprístupnen˘ch ma-teriálov vyjadrili nasledovne:

- „Pozitívne hodnotím pracovné texty, do-dané CD-ROMy a zadania k pokusom,ktoré sú spracované na veºmi dobrejúrovni, sú struãné, v˘stiÏné, zrozumiteº-né a hlavne vhodné pre Ïiakov Z·“,

- „Vìaka uãebn˘m materiálom vyuÏíva-n˘ch v di‰tanãnom vzdelávaní (pracovnélisty, CD-ROMy), viem Ïiakov viac za-pojiÈ do tvorivej ãinnosti na hodináchchémie a samotní Ïiaci prejavujú oveºaväã‰í záujem o preberané uãivo a pred-met oproti predchádzajúcemu obdobiu,

- 81% uãiteºov povaÏovalo rozsah uãeb-n˘ch materiálov za primeran˘, 19%uviedlo veºmi veºk˘ rozsah uãebn˘chmateriálov,

- uãebné materiály boli pre 54% uãiteºovveºmi dobre zrozumiteºné, 42% uãiteºovuviedlo dobrú zrozumiteºnosÈ a 4%priemernú zrozumiteºnosÈ uãebn˘chmateriálov.

Hodnotenie sprístupnen˘ch pokusov ÏiakmiPoznatky získané v di‰tanãnom kurze

vyuÏili uãitelia chémie aj v rámci chemic-kého krúÏku, ktor˘ viedli poãas vzdelá-vania so svojimi Ïiakmi. Z vyplnen˘chÏiackych dotazníkov sme sa dozvedeli:- chemické experimenty boli pre Ïiakov

veºmi zaujímavé, pretoÏe: „Sú netra-diãné!“

„Ukázali mi cukry, tuky, bielkoviny tak,ako som ich nepoznala.“menej zaujímavé, pretoÏe: „Pri pokuses vajíãkom bol nepríjemn˘ zápach.“„Chémia ma veºmi nebaví!“,

- 54% Ïiakov prejavilo záujem vyskú‰aÈsi chemické experimenty aj domaa ukázaÈ ich rodiãom, kamarátom, pre-toÏe: „Boli zaujímavé a tieÏ by zaujalimojich blízkych, lebo neboli aÏ také zlo-Ïité a moÏno by ich pochopili aj na‰idoma.“ „Lebo tam boli skoro v‰etkychemikálie z domácnosti.“ „Aby aj rodi-ãia si to vyskú‰ali a aby boli takí prekva-pení ako ja.“ „Aby som im dokázala, Ïesa v ‰kole neulievam a uãím sa uÏitoãnéveci.“

- chemick˘ krúÏok zameran˘ na experi-menty beÏného Ïivota splnil u 74 % Ïia-kov ich oãakávania, pretoÏe: „Zistilsom, Ïe chémia je spätá s prírodou,s kaÏdodenn˘m Ïivotom bez toho, abysme si to uvedomovali.“ „Pokusy sanám vydarili, a bola to skôr zábava akouãenie.“ „Nemal som Ïiadne oãakáva-nia, ale bol som veºmi spokojn˘.“„Mohli by sme to robiÈ ãastej‰ie.“

- 10 % Ïiakov oãakávalo podstatne ná-roãnej‰ie a nebezpeãnej‰ie pokusy.

Z verbálnych v˘povedí uãiteºov k obsahudi‰tanãného vzdelávania, ktoré sme za-znamenali videokamerou na prezenã-nom stretnutí, uvádzame nasledovné:

- „âo sa t˘ka obsahu di‰tanãného vzdelá-vania chcem vyzdvihnúÈ predov‰etk˘mmotivaãné prvky, ktoré ma veºmi zaujalipre moju prácu na gymnáziu. Základnéuãivo nebolo pre mÀa veºmi zaujímavé,ale tie zaujímavosti napr. o cibuli, káve,kakau, ... podºa môjho názoru tieto in-formácie dnes ch˘bajú aj uãiteºomv gymnáziách!“

- „Pri‰la som na veºa zaujímav˘ch vecí,ktoré som nevedela. Najprv som sa han-bila, Ïe to neviem! Informácie som hºa-dala v star˘ch knihách e‰te zo ‰koly,teda bolo to v tom dobré, Ïe som sa vrá-tila, obnovila a pripomenula si veºa vecí.Pri tomto ‰túdiu som zostala niekedy ajprekvapená: ale ja som to vedela, keìsom chodila do ‰koly, ale uÏ to neviem!E‰te raz chcem zdôrazniÈ, bolo to v tomdobré, Ïe som si pripomenula aj tie ve-domosti, ktoré som niekedy urãite ve-dela. Pre mÀa to bolo veºké plus.“

- „Nás uãiteºov základn˘ch ‰kôl dosÈ„drÏia“ uãebnice, ale ão sa z obsahudalo vyuÏiÈ v mojej v˘uãbe som vyuÏila.V 8. roãníku Ïiaci spracovali témy t˘kaj-úce sa chémie beÏného Ïivota – kyselinya zásady v domácnosti, ìalej pokusy, ajkeì to boli jednoduché pokusy, ale mys-lím si, Ïe pre Ïiakov prijateºnej‰ie akotie, ktoré sa nachádzajú v uãebnici. V 9.roãníku sme spracovali témy chémiav kuchyni, chémia vybran˘ch potravín.“

- „Som veºmi spokojná s obsahom v˘-uãby, v‰etko, ão sa dalo som vyuÏila, po-kusy sme robili v‰etky, deti boli úplnenad‰ené.“

ChemZi 2/2 200658

Hodnotenie úspešnosti ďalšieho vzdelávaniaučiteľov chémie dištančnou formou


Z v˘povedí uãiacich sa je dôleÏité siuvedomiÈ, Ïe nie kaÏdá téma je vhodnápre ‰túdium di‰tanãnou formou. Efektív-nosÈ di‰tanãnej v˘uãby môÏeme oãakávaÈpredov‰etk˘m u t˘ch tém, ktoré umoÏÀujú‰túdium bez osobného kontaktu a v˘raz-nej podpory uãiteºa.

Uvedené skutoãnosti potvrdzujú, Ïetéma „Chémia beÏného Ïivota“ di‰tan-ãného vzdelávania bola vhodná pre tútoformu vzdelávania a z hºadiska uãiteºovi Ïiakov poÏadovaná.

Závery vzhºadom k v˘voju poãítaão-v˘ch zruãností uãiteºov a vyuÏívaniupoãítaãov na vyuãovacích hodinách

Charakteristika vstupn˘ch zruãností uãia-cich sa pri práci s poãítaãom

- 73 % uãiteºov pracuje v ‰kole, ktorá jepripojená na internet,

- uãitelia pouÏívajú poãítaã pri prípravena vyuãovanie ãasto (40%), menej(80%) priamo na vyuãovacích hodinách,

- uãitelia majú záujem získaÈ lep‰ie zruã-nosti pri práci s poãítaãom a nauãiÈ sapracovaÈ s internetom.

V˘voj zruãností pri práci s poãítaãomv priebehu vzdelávania

Na základe porovnania v˘sledkov vy-hodnotenia vstupného a priebeÏného do-tazníka kon‰tatujeme, Ïe vzdelávajúci sauãitelia zaãínajú vo v˘uãbe viac vyuÏívaÈpoãítaã (graf 1).

Niektoré názory „star‰ích“ uãiteºov:- „Vzhºadom k môjmu veku (57 rokov)

som nevedela pracovaÈ s poãítaãoma pripadala som si ako negramotnáv porovnaní s mlad‰ou generáciou. Toto‰túdium ma donútilo pracovaÈ, v oblastipoãítaãov som sa veºmi zdokonalila,lebo musím a ão neviem, p˘tam sa.“

- „âo sa t˘ka poãítaãovej gramotnosti, zú-ãastnila som sa ‰kolení na fakulte, v me-todickom centre a aj u nás v ‰kole, alekeby som sa nebola zapojila do tohto di‰-tanãného vzdelávania, tak poãítaã dnesnevyuÏívam a na v‰etko zabudnem!“

- „Áno, toto vzdelávanie v˘razne ovplyv-nilo moje poãítaãové zruãnosti, bola somnútená viac pracovaÈ s poãítaãom. Priz-nám sa na zaãiatku to pre mÀa nebolo

vôbec jednoduché a prácu s poãítaãomsom zvládala len za pomoci blízkych!“

- „Na poãítaã sa dnes pozerám ako namôjho priateºa a beÏne ho vyuÏívam navyuãovacích hodinách!“Na základe uveden˘ch skutoãností mô-

Ïeme kon‰tatovaÈ, Ïe di‰tanãné vzdeláva-nie pozitívne ovplyvnilo uãiteºov pre vyu-Ïívanie poãítaãov pri príprave na vyuãova-nie, na vyuãovacích hodinách a poãítaãovézruãnosti uãiteºov chémie.

Závery vzhºadom k di‰tanãnej formevzdelávania ako organizaãnej forme

- uãitelia (100%) hodnotia di‰tanãnúformu vzdelávania veºmi pozitívne, bolapre nich podnetná, netradiãná, zaují-mavá, v plnej miere splnila ich oãakáva-nia a povaÏujú ju za veºmi vhodn˘ spôsobìal‰ieho vzdelávania uãiteºov z praxe,

- 69% uãiteºov povaÏuje vzájomnú ko-munikáciu medzi úãastníkmi di‰tanã-ného vzdelávania za potrebnú,

- komunikácia s tútormi vzdelávania bola54% uãiteºov hodnotená ako veºmidobrá, 46% uãiteºov uviedlo, Ïe komu-nikáciu povaÏujú za dobrú,

- 75% uãiteºov uviedlo na otázku ãi im ch˘-bala tzv. priama v˘uãba zápornú odpo-veì, 10% priama v˘uãba ch˘bala a 15%uviedlo nasledovné: „âiastoãne áno, taksme boli zvyknutí, ale teraz spätne pozi-tívne hodnotím to, Ïe som u‰etrila hlavneãas, mohla som pracovaÈ i v neskor˘chnoãn˘ch hodinách, nakoºko mám domaprístup k internetu.“ „V‰etko má svoje prea proti.“ „Ani nie, ale pri vypracovaní zá-vereãnej práce mi ch˘bala!“

Niektoré konkrétne v˘povede uãiteºov:- „Model vzdelávania “di‰tanãnou for-

mou“ pre uãiteºa s praxou povaÏujem zaveºmi vhodn˘, uãiteº môÏe manipulovaÈso svojím voºn˘m ãasom, môÏe sa dostaÈk zaujímav˘m informáciám a súãasne jenúten˘ ‰tudovaÈ.“

- „Di‰tanãnú formu ‰túdia povaÏujem zahodnotnú, efektívnu, progresívnu, ktoránevyÏaduje od úãastníka nav‰tevovanie‰koliaceho centra, ako je to v prípademetodick˘ch centier. Túto formu vzdelá-vania hodnotím veºmi pozitívne, bolapre mÀa veºk˘m prínosom.“

- „Di‰tanãné ‰túdium ma veºmi zaujaloa odteraz v‰etky ponuky, ktoré sa ku mnedostávajú, hºadám di‰tanãné. A poviemdôvod: pretoÏe si k tomu sadnem kedy

mám ãas, kedy chcem a kedy ma tobaví!“

- „Ja by som chcela povedaÈ za kategóriunás 50-nikov. Nám sa uÏ ÈaÏ‰ie sadá kuknihám a toto je jedineãná forma, lebov podstate, keì mám ãas, keì mám ná-ladu, keì som v pohode, vtedy si sad-nem a vyhºadám si to, ão by som si zain˘ch okolnosti nevyhºadala a keby som‰tudovala in˘m spôsobom, napr. by somdochádzala jedenkrát t˘Ïdenne k vámna fakultu, tak by som moÏno tomu ne-mohla venovaÈ toºko ãasu, koºko venu-jem ‰túdiu teraz.“

Závery pre di‰tanãné vzdelávanie akoorganizaãnú formu vzdelávania

Uãitelia (100%) by aj v budúcnosti malizáujem vzdelávaÈ sa opäÈ di‰tanãne a toto‰túdium by odporuãili aj svojim kolegom.

2. Závery a perspektívyZ uskutoãneného di‰tanãného kurzu

„Chémia beÏného Ïivota“ v rámci ìal‰iehovzdelávania uãiteºov chémie môÏeme kon-‰tatovaÈ nasledovné skutoãnosti:- di‰tanãné vzdelávanie je veºmi vhodnou

formou ìal‰ieho vzdelávania pre uãite-ºov z praxe,

- di‰tanãné vzdelávanie pozitívne ovplyv-nilo poãítaãové zruãnosti a vyuÏívaniepoãítaãov na hodinách predov‰etk˘mu „star‰ích“ uãiteºov,

- vysoká úspe‰nosÈ (cca 50%) uãiteºovv di‰tanãnom vzdelávaní súvisí aj s v˘-berom vhodnej témy sprístupnenejv di‰tanãnom kurze.Na otázku: „Aká téma di‰tanãného kurzu

by Vás v budúcnosti najviac zaujala?“uviedli uãitelia tieto témy: Îivotné prostre-die, Kozmetika, Pracie a ãistiace prostried-ky, Lieãivá a omamné látky z hºadiska dro-govej prevencie, Odpad, Plasty, Syntetickévlákna, a iné. V budúcnosti by uãitelia oce-nili aj jednoduché a hlavne motivaãné po-kusy k uveden˘m témam, ktoré by bolomoÏné realizovaÈ na vyuãovacích hodinách,ale aj doma.

Závery a perspektívy di‰tanãného vzde-lávania v chémii v rámci ìal‰ieho vzdelá-vania uãiteºov sú nasledovné:- uãitelia z praxe sú schopní ‰tudovaÈ di‰-

tanãne a nadobudnuté poznatky prak-ticky vyuÏiÈ k zv˘‰eniu motivácie ÏiakovuãiÈ sa chémiu ako nevyhnutnú potrebupre ich ìal‰í Ïivot,

- di‰tanãné vzdelávanie v rámci ìal‰iehovzdelávania uãiteºov chémie je zmyslu-plnou inováciou tohto vzdelávania,ktoré umoÏní uãiteºom z praxe získaniea obnovenie poznatkov z chémie a v ne-poslednom rade ukáÏe moÏností zara-denia a vyuÏívania informaãno-komuni-kaãn˘ch technológii vo v˘uãbe chémie.

V závere chceme poìakovaÈ grantovejagentúre KEGA M· SR za finanãnú pod-poru na realizáciu tohto projektu KEGAã. 3/106403 „ëal‰ie vzdelávanie uãiteºovchémie s vyuÏitím di‰tanãnej vzdelávacejtechnológie.“

LITERATÚRA1. ·vec, ·. a kol.: Metodológia vied o v˘chove.

Bratislava IRIS, 1998. ISBN 80-88778-73-52. Mar‰álová, L., Mik‰ík, O. a kol.: Metodológia

a metódy psychologického v˘skumu. Brati-slava SPN, 1990. ISBN 80-08-00019-8

ChemZi 2/2 2006 59


Graf 1


SSPCH Portrét

Zakladateº bioanorganickej ché-mie na Slovensku, ãestn˘ ãlenAmerickej chemickej spoloã-

nosti, ãlen a kore‰pondent Fínskejchemickej spoloãnosti, predseda orga-nizaãného v˘boru Medzinárodnej kon-ferencie o koordinaãnej a bioanorganic-kej chémii v Smoleniciach. Prof. RNDr.Milan Melník DrSc., vedec a pedagóg.

V kaÏdej ºudskej generácii, uÏ od-pradávna vystupuje skupina ºudí,ktorí sa vydávajú na neºahkú, alevzru‰ujúcu cestu objavovania nezná-meho a nepochopeného. Keì v dru-hej polovici 19. storoãia, jednotlivévedné odbory postupne sformovalisvoje predstavy a metódy, stala satáto ºudská ãinnosÈ aj profesiou. Vypán profesor, ste sa na túto cestu dali.

UÏ poãas ‰túdia na Farmaceutickejfakulte Univerzity Komenského v Bra-tislave ma veºmi zaujalo faktické kon-‰tatovanie, Ïe chemické zlúãeniny súhybnou silou v‰etkého Ïivého, ãlo-veka nevynímajúc.

Va‰ím odborom je koordinaãnáa bioanorganická chémia, existujesúvisiaci element medzi t˘mitodvoma chémiami?

Áno, sú to spojité nádoby. Koordi-naãná chémia je chémiou komplex-n˘ch zlúãenín, ktoré sa skladajú z ko-vového iónu ako centrálneho atómua v jeho okolí v presne vyhranenomusporiadaní chemické látky (li-gandy), ktoré sú chemick˘mi väz-bami pútané k centrálnemu atómu.Tak˘chto komplexn˘ch zlúãenín sadnes ráta na desiatky tisíc. Mnohéz nich sú prítomné v Ïiv˘ch systé-moch a to tak v mikrobiálnych, ras-tlinn˘ch a Ïivoãí‰nych, ãloveka nevy-nímajúc. Klasick˘m príkladom ta-kejto zlúãeniny z rí‰e rastlín je napr.chlorofyl, zelené farbivo, ktoré máv centre atóm horãíka v obklopení or-ganickou látkou-ligandom. UmoÏ-Àuje, katalyzuje v rastlinách fotosyn-tézu, reakciu jednoduch˘ch molekúloxidu uhliãitého a vody v prítomnostislnka (svetla) za vzniku cukru a kys-líka. Na druhej strane ãervené krvnéfarbivo – hemoglobín je Ïivotodarnálátka viaÏuca molekuly kyslíka zovzduchu, ktoré rozná‰a krvou do bu-niek ºudského ãi Ïivoãí‰neho orga-nizmu. Hemoglobín má v‰ak v centrein˘ kovov˘ ión – Ïelezo, okolo kto-rého sú porfyrínové jadrá a bielko-vina globín. Tak˘chto látok je v Ïivejprírode na tisíce, nielen na báze Ïe-leza, ãi horãíka, ale aj zinku, medi,kobaltu, molybdénu a in˘ch. V˘skumv tejto oblasti napreduje veºmi r˘chlo,mnohé poznáme izolovaním zo Ïiv˘ch

systémov, iné, zatiaº neznáme, identi-fikujeme v laboratóriách a snaÏíme saich funkãne pripojiÈ do Ïiv˘ch systé-mov, aby napomáhali ich „správ-nemu“ chodu. Poru‰enie rovnováhybioprvkov obsiahnut˘ch v biosysté-moch vedie k variabilite rôznychochorení. Ako elementárne príkladymoÏno uviesÈ, Ïe v rastlinách zapríãi-Àuje nedostatok chlorofylu chlorózu,v ºudskom organizme nedostatok he-moglobínu málokrvnosÈ, atì. Aj prioptimálnom pomere jednotliv˘ch zlo-Ïiek, ako sú Ïelezo, porfyríny a glo-bín, nenastáva tvorba hemoglobínua nevyrie‰i problém málokrvnosti.Zrejme je to oveºa komplikovanej‰ie.Okrem spomínaného optima zloÏiek,

musí byÈ prí-tomná meì (jejmetaloenz˘m),ktor˘ katalyzujepri fyziologic-k˘ch podmien-kach syntézusamotného he-moglobínu. Natomto jednodu-chom príkladevidieÈ súhru ta-k˘chto bioele-mentov ako jemeì a Ïelezo,hoci máme medi

v organizme podstatne menej, od 80do 120 mg a Ïeleza asi 4,5 g na 70 kgÏivej hmotnosti. Aj takéto stopovémnoÏstvo hrá primárnu úlohu pritvorbe hemoglobínu.

Ako je vidieÈ z mnoÏstva Va‰ichvedeck˘ch prác, ãasto sa objavujúkomplexné zlúãeniny medi. Preão?

Je to veºmi zaujímav˘ prvok, z viace-r˘ch pohºadov. Má zvlá‰tny, aÏ aty-pick˘ tvar elektrónovej konfigurácie,ako zvykneme odborne hovoriÈ. Zjed-nodu‰ene má tvar vajíãka, priãom väã-‰ina ostatn˘ch kovov vrátane bioele-mentov má skôr guºov˘ tvar. Meì jeak˘si chameleón, je veºmi tvárna, je-den z najplastickej‰ích kovov, a to jupredurãuje na to, Ïe aj z hºadiska teó-rie dáva ‰iroké a zaujímavé moÏnostitvorby komplexn˘ch zlúãenín, ão expe-rimenty potvrdzujú. Poznáme stovkybiokoordinaãn˘ch zlúãenín, kde jepráve prítomnosÈ medi veºmi v˘razná.Patria medzi metaloenz˘my (ãasto saim hovorí aj modré), z ktor˘ch mnohée‰te nepoznáme. Meì dominuje v mo-jom v˘skume aj preto, Ïe ju moÏno vy-uÏívaÈ pri lieãbe celého radu ochorení,ako sú napríklad reumatické ochore-nia. Je známe, Ïe uÏ samotná meì máantireumatick˘ úãinok. Mnohé amu-lety z medi známe aj zo star˘ch papy-

rusov, mali azda aj tento zabudnut˘ v˘-znam. Nové nesteroidné antireuma-tiká na báze medi by mohli maÈ sºubnúbudúcnosÈ a umoÏnili by lieãiÈ veºmi ‰i-roké spektrum reumatick˘ch ocho-rení. ·truktúry t˘chto zloÏit˘ch bioko-ordinaãn˘ch zlúãenín ‰tudujeme po-mocou monokry‰tálového difrakto-metra. Tento niekoºkomiliónov˘ prí-stroj som dostal ako osobn˘ dar zozahraniãia. PouÏívame aj iné metódyako termické, spektrálne, magnetické,mikrobiologické, biochemické, aj v rám-ci spolupráce v Japonsku, Kanade, voFínsku, v Nemecku, Poºsku a inde.

Spomínali ste, Ïe biokoordinaãnézlúãeniny sa vyznaãujú aj farebnos-Èou, ão ich radí aj z tohto pohºadumedzi „pútavé“. âo je príãinou ichfarebnosti?

Áno, lebo tie, ktoré pripravujemev laboratóriách, majú zvlá‰tne, mno-hokrát jedineãné farby – lahodiaceoku. Príãin ich farebnosti je viacero,centrálny atóm a jeho oxidaãn˘ stu-peÀ, elektrónová konfigurácia ligan-dov, stereochémia. Teoreticky predpo-kladané a v laboratórnych podmien-kach pripravené nové koordinaãnézlúãeniny umoÏÀujú takpovediac „veº-k˘ rozlet“ a to je vÏdy vzru‰ujúce, aknieão máte v rukách prv˘. ZrejmekaÏd˘, kto robí vo vede, má tento po-cit, pozná túto tajomnú hnaciu silu popoznaní, i keì vedecká práca nie je anivo svete veºmi dobre honorovaná, ne-hovoriac o tom, aká je situácia u nás.

âo je podºa Vás „nutnou“ pod-mienkou, aby sa ãlovek na‰iel vo vede?

Samozrejm˘m predpokladom no-v˘ch objavov je znalosÈ komunikaã-n˘ch jazykov a r˘chla orientáciav odbornej literatúre, aby sa nehºa-dalo uÏ objavené. Na vedeckú prácutreba maÈ nadanie a dnes moÏno viacako kedykoºvek predt˘m nájsÈ v nejsvoje poslanie. To v‰ak nestaãí, nada-nie moÏno ìalej rozvíjaÈ len tvrdou,húÏevnatou a systematickou tvorivouprácou. Myslím si, Ïe kaÏd˘ ãlovekmá svoje predurãenie a je veºké ‰Èas-tie pre toho, kto ho naplní. K tomuma oprávÀuje aj vlastná skúsenosÈ.Moja vedecká a pedagogická prácama nikdy neunavuje – je to moje„hobby“. V˘skum je vec tímová, kdeby mala byÈ centrálna postava, ktoráudáva ist˘ my‰lienkov˘ smer. PodºamÀa to sú tí praví vedci, tí ostatní súvedeckí pracovníci, ktorí mravãímipríspevkami, ale prepotrebn˘mi po-máhajú naplniÈ my‰lienku. Ak tátospoloãná snaha vyústi v dobro, to jenajlep‰ie ocenenie, ktoré môÏe ãlo-vek dostaÈ.

V jednom z rozhovorov ste uviedli

ChemZi 2/2 200660

SLOVÁK, VEDECKÁ OSOBNOSŤ SVETA

Prof. M. Melník


ChemZi 2/2 2006 61

SSPCH Portrét

Konfúcia. V ãom je Vám blízky ten-to starovek˘ ãínsky filozof?

Samozrejme, Ïe ma v hlavn˘ch úse-koch môjho Ïivota determinovali tra-diãné európske filozofické smery,ktoré akceptovalo a re‰pektovalomoje rodinné prostredie. Podnes v‰akrád siaham aj za my‰lienkami in˘chkultúr. V ostatnom ãase ma oslovilistrohé kon‰tatovania tohto starove-kého filozofa. Podºa Konfucia múdrosÈmoÏno dosiahnuÈ: napodobÀovaním –to je cesta najºah‰ia; skúsenosÈami – toje cesta najÈaÏ‰ia a prem˘‰ºaním – to jecesta naju‰ºachtilej‰ia. Aj ja som sa cel-kom na zaãiatku riadil prvou múdros-Èou, na druhej pracujem a o tretiu satieÏ pokorne pokú‰am, pretoÏe vekomãlovek dozrieva a má uÏ in˘ pohºad. To v‰etko v‰tepujem aj svojim mlad-‰ím spolupracovníkom, doktorandom,diplomatom, ‰tudentom.

Podºa Vás veda a pedagogika navysok˘ch ‰kolách sú navzájom pre-viazané. V ãom to je?

Vysoká ‰kola nie je len ‰túdium uÏznámych faktov, ale aj implantovanienov˘ch poznatkov vedy do pedago-gického procesu a to môÏe robiÈ je-dine ten, kto vedecky pracuje a v˘-sledky publikuje. Ak tomu tak nie je,tak univerzita nie je univerzitou, alevy‰‰ou strednou ‰kolou. Dne‰nímladí ºudia to citlivo vnímajú, majúmoÏnosti ísÈ do sveta, porovnávaÈa selektovaÈ, sú podstatne lep‰ie natom v jazykoch, menej v‰ak vedia na-príklad z chémie.

âo je podºa vás príãinou neposta-ãujúcich znalostí z chémie?

Chémia je Ïivot a Ïivot je chémia,z tohto pravdivého pohºadu je veºmizaujímavá a zároveÀ tajomná, aleãasto ju mladí povaÏujú za veºmi zlo-Ïitú a ÈaÏkú. Mnohí stredo‰kolskí uãi-telia nie sú celkom dobre pripravenína to, aby dokázali tak vysvetliÈ che-mické základy a z nich vypl˘vajúceprocesy, Ïe Ïiaci ich r˘chlo a dobre po-chopia. Zákonitostiam chemick˘chprocesov treba predov‰etk˘m rozu-mieÈ. ëal‰í faktor, ktor˘ je proti ché-mii a in˘m prírodovedn˘m ãi technic-k˘m predmetom, je nedostatoãné oce-Àovanie po skonãení nároãného ‰tú-dia. Technická inteligencia, alebo záu-jem o ‰túdium technick˘ch vied pretoklesá, ão nie je len slovensk˘ problém,ale aj európsky a moÏno aj svetov˘.SpoloãnosÈ by mala prehodnotiÈ, ktoa aké hodnoty priná‰a do nej a ak˘msmerom sa chce uberaÈ, aby v budúc-nosti fungovala nielen lep‰ie, ale ajkvalitatívne na vy‰‰ej úrovni.

Vysoké ‰koly a veda potrebujú pe-niaze. Ak˘ je vá‰ názor na vyberanie‰kolného?

Nateraz to povaÏujem za nerealizo-vateºné a to prinajmen‰om z trochdôvodov. Toto obdobie v najbliÏ‰ích

rokoch je z populaãného hºadiskaslab‰ie. Druh˘ je sociálno-ekono-mick˘, relatívne vysoké percento ro-dín, by nebolo schopné túto ekono-mickú záÈaÏ utiahnuÈ. Tretím dôvo-dom je holá skutoãnosÈ, ktorú ne-môÏeme prehliadnuÈ a to sú moÏnostibezplatného ‰túdia v okolit˘ch ‰tá-toch, ako sú âesko, Poºsko, Maìar-sko, nehovoriac aj o tom, Ïe pre väã-‰inu nádejn˘ch vysoko‰kolákov uÏ anijazykové bariéry nie sú problémom.Úbytok ‰tudentov prinesie prirodzeneúpadok na‰ich vysok˘ch ‰kôl, keìÏepoãty ‰tudentov sú priamo úmerné fi-nanãn˘m dotáciám. Na‰e vysoké‰koly, v ostatnom období strácajú, tak-povediac dych aj v oblasti vedecko-v˘-skumnej. V˘raznou mierou k tomuprispela a Ïiaº stále prispieva finanãnápolitika a dotácie do vedy. Na‰a kra-jina je na poslednom stupni dotácie dovedy z krajín EÚ. Krátkozrako uva-Ïujúci vládni ãinitelia oãakávajú odtohto trendu úsporu ‰tátnych v˘dav-kov. Táto tieÏpolitika v koneãnom dô-sledku povedie k úpadku spoloãnosti.Okrem pitnej vody, suroviny tretiehotisícroãia, máme len jediné skutoãnébohatstvo, a t˘m je vzdelanie. Ak totobudeme aj naìalej podceÀovaÈ, poãase sa nám to veºmi vymstí a na‰a do-movina sa ìaleko nedostane, pretoÏenebudeme maÈ mladú inteligenciu,ktorá bude schopná udávaÈ trendyrozvoja a kvality Ïivota. Myslím si, Ïeotázka vzdelanosti je jednou z priorítsúãasnosti. Nestaãí si len reãami braÈza vzor také krajiny ako sú Írsko ãi Ja-ponsko, ale reálne investovaÈ do vedya vzdelania. Napokon úroveÀ vzdela-nia národa je najv˘raznej‰ím preja-vom stupÀa jeho kultúry.

Vám, ako je známe bola udelenácena Vedec roka SR 2002. Va‰e ve-decké aktivity sú preukázateºné. Akoje to z ich citovaním in˘mi autormi?

Mierou úrovne získan˘ch vedec-k˘ch v˘sledkov a z nich plynúce zá-very je ich citovanosÈ. CitovanosÈ mo-jich prác zahraniãn˘mi autormi podºaScience Citation Index (SCI) je veºkáa kaÏd˘ rok ich pribúda viac ako 100.Táto skutoãnosÈ poukazuje na aktuál-nosÈ rie‰enia vedeck˘ch projektovs patriãn˘m prínosom k obohacovniua rozvoju bioanorganickej chémiemnou a mojim kolektívom.

O Vás je známe, Ïe ste ãast˘m hos-Èujúcim profesorom na univerzitáchnielen v Európe a severnej Amerike,ale aj v Japonsku a Indii a aktívnespolupracujete s viacer˘mi univerzi-tami vo svete. âím to je?

Najlep‰ie by na toto vedeli odpove-daÈ tí, ktorí ma poz˘vajú a majú záu-jem o vedeckú spoluprácu so mnou.No myslím si, Ïe je to aktuálnosÈ rie-‰enia vedeckej problematiky a syste-matiãnosÈ. So svojimi spolupracov-

níkmi sme vyvinuli v˘skum pripomí-najúci reÈazec s tromi ohniskami: prí-prava komplexu v monokry‰tálovomstave – kry‰tálová a molekulová‰truktúra – spektrálne, magnetickéa ìal‰ie fyzikálno – chemické vlast-nosti. Moja „genetická v˘bava“z Farmaceutickej fakulty ma doviedlak tomu, Ïe k uvedenému reÈazcu sompridal ìal‰ie dve ohnivká – biokoor-dinaãné zlúãeniny a testovanie ichbiologickej úãinnosti. K tejto reÈazi sapripojili viaceré pracoviská bioché-mie, biológie a medicíny nielen zoSlovenska, ale aj zo zahraniãn˘chuniverzít Fínska, Japonska, Kanady.

O Vás je tieÏ známe, Ïe sa dôslednepridrÏiavate trojslovia – pracuj,ukonãuj, publikuj. Mohli by ste topremietnuÈ do konkrétnych ãísiel?

Áno je to tak. Vedecké poznatky, akmajú maÈ istú vedeckú v˘povednosÈ,odborná verejnosÈ má byÈ o nich infor-movaná aby ich vyuÏila, ale aj kontro-lovala a tak˘mto vzájomn˘m previa-zaním prispievali k pravdivej‰iemupoznaniu a obohacovaniu samotnejvedy. Písomná a verbálna, to sú cesty,ktor˘mi prúdia informácie o vedec-k˘ch poznatkoch k odbornej verej-nosti, a ktorú si plne uvedomujem.V ãíselnom vyjadrení som autorom ãispoluautorom 52 monografií, ão pred-stavuje viac ako 6500 strán (v‰etky vy-dané v zahraniãí), 11 patentov, 270pôvodn˘ch vedeck˘ch prác z toho 230publikovan˘ch v zahraniãn˘ch perio-dikách. Zúãastnil som sa na desiat-kach domácich a zahraniãn˘ch konfe-renciách s predná‰kami. âasto sompoz˘van˘ ako hosÈujúci profesor dozahraniãia, Európy, Ameriky, Japon-ska a Indie. V˘povednosÈ vedeck˘chpoznatkov a ich kvalitu moÏno kvanti-fikovaÈ poãtom citovanosti in˘mi au-tormi. Podºa záznamov SCI (ScienceCitation Index) moje práce zatiaº bolizahraniãn˘mi autormi citované viacako 3200 krát ãi je to dosÈ, alebo veºa,nech posúdi odborná verejnosÈ.

Vám, pán profesor, bola udelenácena Vedec roka 2002 v Slovenskejrepublike, o tom na‰a verejnosÈ vie.Av‰ak uÏ menej je známe, Ïe aj v roku2005 ste boli ocenen˘, je to tak?

Áno, stal som sa v roku 2005 Ve-deckou osobnosÈou sveta. Pri tejtopríleÏitosti mi bol odovzdan˘ diplomaj medaila Univerzitou v Cambridge.

Záverom mi dovoºte, pán profesorMelník, aby som Vám poìakoval za‰írenie dobrého mena na‰ej krajinyvo svete. Do ìal‰ích rokov Vám Ïe-láme pevné zdravie, dobré rodinnézázemie a veºa ìal‰ích vedeck˘cha pedagogick˘ch úspechov.

Ing. Milo‰ Revúspredseda

Slovenskej spoloãnosti priemyselnej chémie


SCHS Aktuality

ChemZi 2/2 200662

58. zjazd asociácií chemickýchspoločností

58. zjazd asociácií chemick˘ch spo-loãností sa konal v dÀoch 4. – 8. 9.2006 v Ústí nad Labem na Univer-zitû Jana Evangelisty Purkynûa hlavn˘m sponzorom bol Spolekpro chemickou a hutní v˘robu osla-vujúci v tomto roku 150. v˘roãiesvojho zaloÏenia.

Ná‰ pohºad, ako Slovenskej che-mickej spoloãnosti, ktorá bola spo-luorganizátorkou tohoto zjazdua hlavnou organizátorkou Tatran-ského zjazdu v roku 2005, by asi ne-bol upln˘, keby sme nepouÏili dveoptiky pohºadu na zjazd v Ústí nadLabem. Na‰ou jasnou snahou v Tat-rách bolo urobiÈ kvalitatívny predelv organizovaní Zjazdov chemikov.Ako to vy‰lo a aké sú ìal‰ie smery,je predãasné hodnotiÈ. Av‰ak, ãonám s istotou ostalo, je optika po-hºadu – tá Predtatranská a tá Potat-ranská.

V obraze Predtatranskej optikybol zjazd v Ústí nad Labem ìal‰ímúspe‰n˘m zjazdom v sérii spoloã-n˘ch stretnutí chemikov zo Sloven-ska, âiech a Moravy. V obraze Po-tatranskej optiky to bol zjazd, kto-rého ubytovanie a strava sa opäÈvrátili do internátneho prostredia,

ãomu zodpovedala aj ich kvalita, od-hliadnuc od prekvapujúco strastipl-nej registrácie. Vlastne je asi úde-lom internátov, Ïe zasa nastalo pro-blematické a zdæhavé rozubytováva-nie a nekoordinovaná prevádzka.Slávnostné otvorenie zjazdu sa ko-nalo v krásnych priestoroch Severo-ãeského divadla za úãasti pozvan˘chhostí a predsedov chemick˘ch spo-loãností zo Slovenska, Maìarska, Poº-

ska a Nemecka. Úãastníkom zjazdusa prihovoril primátor mesta Mgr.Jan Kubata, rektor Univerzity J. E.Purkynû Doc. PhDr. Zdenûk Havel,CSc., Doc. Ing. Jan Lederer, CSc. zoSpoloãnosti priemyselnej chémiea predsedkyÀa âeskej chemickejspoloãnosti, Prof. Jitka Ulrichová.Predseda Slovenskej chemickej spo-loãnosti Doc. Du‰an Veliã vyuÏiltúto príleÏitosÈ na slávnostné odovz-danie pamätnej medaile Slovenskejchemickej spoloãnosti ‰éfredakto-rovi Chemick˘ch listov BohumiloviKratochvílovi pri príleÏitosti 100.v˘roãia ich zaloÏenia a zlatej me-daily SCHS Doc. Marte Sali‰ovej zajej dlhoroãn˘ prínos do Slovenskejchemickej spoloãnosti. TieÏ pozvalv‰etk˘ch prítomn˘ch na 59. zjazdchemikov, ktor˘ sa bude konaÈv roku 2007 opäÈ vo Vysok˘ch Tat-rách. Po prejave generálneho riadi-teºa Spolchémie Ing. Martina Pro-cházku, predseda Nemeckej chemic-kej spoloãnosti Prof Wolfram Kochuviedol plenárnu predná‰ku Prof.Christiana Näthera z Christian Alb-rechts Universität zu Kiel v rámciHIN predná‰ok s názvom „Newsfrom old drugs: Investigations onthe polymorphism of glucocorti-coids“. Po odu‰evnenom koncerte

pozval alterntívny moderátor na ob-ãerstvenie a v priestoroch divadlazavládla príjemná atmosféra. Zjazdprebiehal v ôsmich sekciách 1. Ana-lytická a fyzikálna chémia 2. Anor-ganická a materiálová chémia 3. Or-ganická a farmaceutická chémia 4. Petrochémia a polyméry 5. V˘-uãba, informatika a história chémie6. Chémia Ïivotného prostredia 7. Chémia potravín a biotechnológia8. Priemyslová chémia – CHEM-PROGRES, so 6 pozvan˘mi pred-ná‰kami 1. F. Tureãek: Mass spect-rometry in clinical enzymology: to-ward newborn screening of inbornerrors of metabolism. 2. V. Kfien: Si-lybin a silymarin – nové moÏnostiaplikace v biomedicinû aneb staréhopsa lze (nûkdy) nauãiti i nov˘mkouskÛm. 3. V. Král: Optical sensingsystem for ATP using porphyrin –alkaloid conjugates. 4. J. ·midrkal:Tenzidy. 5. J. Moravcová: Sacharidy.6. P. Zuman: Pfiíklady pouÏití orga-nické polarografie. V duchu spoloã-nej Tatranskej tradície bolo smut-nou správou opomenutie sloven-sk˘ch pozvan˘ch predná‰ateºov.Celkovo sa prezentovalo 148 pred-ná‰ok a 195 posterov. V telocviãnis veºkorys˘mi priestormi, bola po-sterová sekcia spolu s vystavovateº-mi, spojená s ochutnávkou kvalit-n˘ch Ïernoseck˘ch vín, dobrého ães-kého piva ãi miestnych syrov a prac-

líkov. Úãastníci si mohli vybraÈ z via-cer˘ch ponúk v˘letov – mestské mú-zeum a alchymistickú dielÀu v Bu-dyni nad Ohfií, v˘stup na zrúcaninuhradu Hazmburk, alebo Skalnémesto v dedinke Tisá ãi vodn˘ hrad,alebo sa vybraÈ na individuálne po-tulky po meste a jeho bliÏ‰om okolí.Vrcholn˘m spoloãensk˘m poduja-tím celého zjazdu bol banket v zám-ku v Trmicích. Zvolen˘ ãas banketusa mohol zdaÈ mierne ne‰tandardn˘,lebo sa vlastne v ten deÀ ukonãil

Doc. M. Sali‰ová so zlatou medailouSCHS

Posterová sekcia

D. Veliã, B. Kratochvíl a pamätná medaila SCHS


ChemZi 2/2 2006 63

Vprostredí prekrásneho mestaGdaÀsk vo v˘chodnej ãastipobreÏia Baltického mora

v priestoroch Wydzia∏u ChemicznegoPolitechniky Gdaƒskiej sa v dÀoch

18.-22. septembra 2006 konal 49.zjazd Polskiego Towarzystva Che-micznego (PTCh) a StowarzyszeniaInêinierów i Techników Przemys∏uChemicznego (SITP) (http://www.pg.gda.pl/chem/) za prítomnosti 870úãastníkov.

Otvárací ceremoniál viedol pred-seda organizaãného v˘boru Prof. Ja-cek NamieÊnik, v rámci ktorého do-stali príleÏitosÈ pozdraviÈ úãastníkovzjazdu aj pozvaní hostia. Slovenskúchemickú spoloãnosÈ zastupovali 1. podpredseda SCHS doc. Ing. Vik-tor Milata, CSc. a vedecká tajom-

níãka SCHS, RNDr. Dalma Gyepe-sová, CSc. V mene SCHS pozdravilzjazd V. Milata. Vo svojom vystúpenípripomenul dlhoroãnú spoluprácuSCHS a PTCh, zaÏelal úspe‰n˘ prie-

beh zjazdu a poìakoval za pozvanie.K pozdravnému listu priloÏil ná‰ ãa-sopis ChemZi a pozvanie na 59. zjazdchemiov, ktor˘ sa uskutoãní vo Vyso-k˘ch Tatrách v roku 2007. Poãaszjazdu boli prerokované a upresnenépodmienky vzájomnej spolupráceSCHS a PTCh, v˘meny delegáciía pripraven˘ návrh predæÏenia do-hody o vzájomnej spolupráci. Nefor-málne stretnutie s ostatn˘mi delegá-ciami spriatelen˘ch chemick˘ch spo-loãností sa konalo v priestoroch his-torickej starej radnice na slávnostnejveãeri. Na nasledovnom Valnom

zhromaÏdení PTCh bol na nasledo-vné obdobie do funkcie predseduopätovne zvolen˘ Prof. Dr. hab. InÏ.Pawel Kafarski. Gratulujeme!

Odborn˘ program zjazdu sa reali-zoval v 16 sekciách, odzneli 4 ple-nárne predná‰ky, 79 predná‰ok v sek-ciách, 183 krátkych predná‰ok a po-sterov bolo 732. Najväã‰í poãet úãast-níkov zaznamenala sekcia Organickáa bioorganická chémia (190 osôb),ìalej Analytická chémia (160 úãastní-kov) a Fórum mlad˘ch (90 úãastní-kov). Zjazdu sa zúãastnilo aj 22 vysta-vovateºov, ktorí sa prezentovali napaneloch, resp. v stánkoch. Okrembohatého odborného programu pri-pravili organizátori atraktívny spolo-ãensk˘ program. Nedá sa nespome-núÈ fantastick˘ kultúrny záÏitok z ve-ãerného predstavenia opery CarlaOrffa Carmina Burana v nov˘chakusticky perfektn˘ch priestorochFilharmonie Ba∏tyckej. DelegáciuPTCh sme pozvali na náv‰tevu roko-vania 59. zjazdu chemikov.

Jubilejn˘ 50. zjazd PTCh a SITP sauskutoãní v dÀoch 9. – 12. septembra2007 v Toruni ako spoloãná akcias 11. medzinárodnou EuCheMS kon-ferenciou o chémii a Ïivotnom pros-tredí (http://www.50zjazd.ptchem.pl/).Informácie o tejto akcii nájdete spolus ostatn˘mi akciami v roku 2007 nawebovej stránke SCHS – www.schems.skv sekcii Konferencie – 2007. D. Gye-pesová touto cestou vyslovuje poìa-kovanie Komisii pre podporu vedypri VOZ SAV za pomoc pri realizáciicesty.

V. Milata, D. Gyepesová

Zºava: Doc. Slovák (âSCh), Ing. Végh, RNDr. Gyepesová, Doc. Milata (SChS), delegátka ukrajinskej chemickej spoloãnosti a Prof. Kafarski (PTCh).

cel˘ zjazd. Veãer zaãal prejavompredsedu organizaãného v˘boruProf. I. Nezbûdu a s krátkym preja-vom za âCHS vystúpil Pavel Dra‰ara za SCHS Du‰an Veliã. Posledn˘mreãníkom bol Dr. Zdenûk Rytífi,ktor˘ poprial v‰etk˘m príjemn˘ ve-

ãer a zábavu. A príjemná zábava tonaozaj aj bola. Bohat˘ kultúrny pro-gram, bohaté stoly s chutn˘m jedlomv priestoroch zámku a veºk˘ v˘bernápojov a dezertov v stane boli nao-zaj honosn˘m ukonãením zjazdu. Zá-vereãn˘ ohÀostroj dokreslil vynika-júcu atmosféru veãierku.

Hºadiac oboma optikami trebapovedaÈ, Ïe najdôleÏitej‰iu úlohuzjazdy plnia – je to pravidelné stre-távanie sa chemikov zo Slovenska,âiech a Moravy. A samozrejme jeúlohou nás v‰etk˘ch, aby tieto stret-nutia pokraãovali v ão najväã‰ompoãte úãastníkov a v ão najlep‰íchpodmienkach.

D. Veliã

P.S.:ëakujem dámam M. S. a M. A.za zapoÏiãanie optiky.

Noví členovia SCHS • Ing. Markéta Bláhová• Mgr. Andrea Janicová• RNDr. Frederik Fusek, PhD.• Jana Hajduová• Janka Martineková• Ján Treºo• Zoana Miklo‰ová• Jozef Dámer• Diana Goceliaková• Martin Lukaãi‰in• Beáta Kandríková• Tomá‰ Parajo‰• Adrián KrajÀák• Prof. Ing. Vlasta Brezová,

DrSc.• Ing. Marián Janek, PhD.

49. zjazd Poľskej chemickej spoločnosti

Zámok v Trmicích, miesto banketu

SCHS Aktuality


SCHS Aktuality

Podºa platn˘ch Stanov Slovenskej che-mickej spoloãnosti je predseda volen˘ nadvojroãné obdobie, ktorému predchádzadvojroãné obdobie vo funkcii prvého pod-predsedu, tzv. president-elect, slúÏiaceho

na prípravu pre v˘-kon funkcie. Prícho-dom roku 2007 na-stúpil do funkciepredsedu Doc. Ing.Viktor MILATA,CSc. z Ústavu orga-nickej chémie, kata-l˘zy a petrochémieFCHPT STU a vy-striedal tak Doc.Ing. Du‰ana VE-LIâA, PhD., kto-rému treba pripísaÈrozvíjanie nov˘ch

aktivít v na‰ej spoloãnosti.KaÏd˘ má svoje predstavy o fungovaní

organizácie, ktorú riadi a preto aj ja bysom sa rád podelil so svojimi predstavami.Za základ zdravého fungovania na‰ej apo-litickej profesijnej organizácie chemikovna Slovensku povaÏujem prácu základ-n˘ch buniek, ktor˘mi sú Odborné sku-piny. V súãasnosti ich máme 25, z toho 17pracuje v Bratislave, 7 v Ko‰iciach a jednav Novákoch. Nie je tak dávno, ão praco-vala aj skupina v Banskej ·tiavnici a viemsi predstaviÈ fungovanie tak˘chto Odbor-n˘ch skupín aj v in˘ch centrách chémie naSlovensku, ako sú napr. Îilina, Zvolen,Humenné, Nitra a v mnoh˘ch ìal‰ích mes-tách. Chce to len niekoºk˘ch zanieten˘chjednotlivcov, ktorí by v priebehu roka ov-plyvÀovali a organizovali Ïivot chemickejkomunity v danej oblasti.

V dne‰nej dobe treba povaÏovaÈ zajednu z hlavn˘ch úloh na‰ej komunity vy-tváranie pravdivého pozitívneho obrazuo chémii, zamedzenie alebo zmiernenienepriaznivého dopadu nepresn˘ch, nega-tívnych, alebo dokonca zámerne ãi neve-

dome skreslen˘ch informácií, ktoré sa do-stávajú do masmédií a spôsobujú fóbiuz chémie. Toto sa neskôr odráÏa aj v zní-Ïení záujmu o ‰túdium chémie, hoci totopriemyselné odvetvie je jedn˘m z najefek-tívnej‰ích oblastí ná‰ho hospodárstva.Veì v˘roba nejakého materiálu síce najednej strane spôsobí produkciu odpadu,ktor˘ má byÈ bezpeãne a ekologicky zne‰-kodnen˘, ale na druhej strane sa vytvorívysoko sofistikovan˘ produkt. T˘mto pro-duktom môÏe byÈ liek, plastická hmota,potravinárske aditívum, umelé vlákno,hnojivo, autodiel alebo hocião okolo nás.Staãí sa len porozhliadnuÈ vôkol seba a vi-díme, Ïe je nemoÏné predstaviÈ si kaÏdo-denn˘ Ïivot bez chémie. K tomuto sa hlásiaj v˘zva „Zelená chémia a udrÏateºn˘ roz-voj“, ktorá sa stala jednou z agiend Eu-rópskej komisie a tvorí aj ãasÈ aktivít 7. rámcového programu.

Na to, aby sa ãinnosÈ Odborn˘ch skupínzintenzívnila vidím aj v prílive nov˘ch ãle-nov. âlenské v SCHS je na takej nízkejúrovni, Ïe nemôÏe a ani nepokr˘va ná-klady na ãinnosÈ na‰ej spoloãnosti. A na-‰Èastie nevzniká potreba ho zvy‰ovaÈ. Nadruhej strane dáva moÏnosÈ úãasti na kaÏ-doroãn˘ch zjazdoch za zníÏené úãastníckepoplatky, máme moÏnosÈ nakúpiÈ knihyz produkcie vydavateºstva VEDA s 15 %zºavou, mladí chemici sa môÏu uchádzaÈo úhrady úãasti nielen na na‰om zjazde, aleaj na zjazde poºskej chemickej spoloãnosti.KaÏd˘ ãlen dostáva dvakrát roãne ãasopisAsociácie slovensk˘ch chemick˘ch a far-maceutick˘ch spoloãností, ktor˘ na‰a spo-loãnosÈ zaloÏila, organizaãne zastre‰ujea ktorého ‰tvrté ãíslo práve drÏíte v ru-kách. Informácia o ìal‰ích v˘hodách preãlenov ako aj moÏnosÈ stiahnutia ãlenskejprihlá‰ky je na webov˘ch stránkach na‰ejchemickej spoloãnosti (www.schems.sk –viac v sekcii Administratíva – V˘hodyãlenstva a ãlenská prihlá‰ka).

Webová stránka je na‰im najr˘chlej‰ím

a najefektívnej‰ím prostriedkom informo-vanosti. Prakticky niekoºkokrát t˘Ïdennesa aktualizuje jej obsah, zväã‰a pridáva-ním informácií pre ãlenov na‰ej spoloã-nosti, ale aj na‰ich sympatizantov. Priví-tame, ak nás budete informovaÈ o va‰ichakciách ãi in˘ch skutoãnostiach, ktoré vzá-pätí môÏeme zdieºaÈ v celej na‰ej komu-nite. Takto sú na nej informácie z vedec-kého Ïivota, ale aj pedagogické podkladyãi linky na podujatia, organizácie, ‰koly,ústavy, spoloãnosti alebo dokonca che-mické programy, ãi bezplatné alebo demo-verzie komerãn˘ch programov. Existujee‰te obrovské mnoÏstvo informácií, kto-r˘mi je moÏné túto stránku zaplniÈ, vylep-‰iÈ. A v tomto spoliehame na vás, Ïe námich vãas za‰lete aj pre prospech va‰ej ak-cie, organizácie ãi firmy. ByÈ vãas informo-vaní o konaní tak˘ch predná‰ok, ako súpredná‰ky v rámci cyklu Chemické hori-zonty, Novartis lecture, Heyrovsk˘-Ilko-viã-Nernst Lectureship, ãi predná‰kachv˘znamn˘ch chemikov je predsa na‰ouv˘sadou a povinnosÈou.

Hnacím momentom v kaÏdej ãinnosti jemotivácia. Nás motivuje snaha zmeniÈ ãin-nosÈ na‰ej organizácie smerom k zv˘‰eniuaktivity na‰ich ãlenov. Veì je to v koneã-nom dôsledku práca pre nás sam˘cha SCHS nám dáva niektoré nástroje, akototo uskutoãniÈ. VytvoriÈ dobré podmienkypre rozvoj vedn˘ch disciplín, zdrav˘ ve-deck˘ rast mladej generácie, ale aj úctak na‰im predchodcom, uãiteºom je jedn˘mz pilierov vytvárajúcich v˘bornú a plodnúpracovnú atmosféru. Ten, kto nemá úctuvoãi druhému, nemá ju ani k sebe. Je pretona‰ou povinnosÈou takéto osobnosti z dejínchémie vyzdvihovaÈ a poukazovaÈ na ichprínos pre rozvoj chémie. V tomto na‰aspoloãnosÈ zohrávala a bude zohrávaÈ neza-stupiteºnú úlohu. Jej vrcholom je udeºova-nie ocenení na akejkoºvek úrovni. Sme ne-smierne radi, Ïe práve v t˘chto chvíºach bolazaloÏená aj tradícia udeºovania MedailyProf. Daniela Bellu‰a – chemika, ktorého siváÏi a uznáva cel˘ chemick˘ svet. To je preSlovensko tá správna perspektíva, o ktorejsa doãítate v nasledujúcom ãísle ChemZi.

V. Milata

ChemZi 2/2 200664

Doc. Ing. Viktor MILATA, CSc.,nový predseda Slovenskej chemickej spoločnosti

Po dohode o spolupráci medzi Sloven-skou chemickou spoloãnosÈou, âeskou

chemickou spoloãnosÈou a Nemeckouchemickou spoloãnosÈou (viì zmluva), sauskutoãnilo na prelome augusta a septem-bra 2006 prvé predná‰kové turné profe-sora Christiana Näthera z Univerzity Kiel.Pilotnú H-I-N predná‰ku predniesol dÀa24. augusta 2006 na Fakulte chemickeja potravinárskej technológie SlovenskejTechnickej Univerzity v Bratislave.

Prikladáme krátky abstrakt predná‰ky.

Thermal decomposition reactions for thediscovery and preparation of new stableand metastable coordination compounds

Recently, numerous investigations on thesynthesis, structures and properties of newcoordination polymers have been reported.The major goal in this area is the prepara-tion of new coordination compounds with

well-defined physical properties. In a fewcases some special e. g. metastable com-pound can be overlooked or cannot be pre-pared if the synthesis is performed in solu-tion. Therefore, alternatives for the disco-very and the preparation of pure new or

known coordination polymers are needed,as presented in this lecture.

This can be performed by thermal de-composition reactions of suitable ligandrich precursor compounds. Such reactionswere investigated in detail using single cry-stal and powder diffraction as well as diffe-rent thermoanalytical methods.

It is shown that most of the ligand richcompounds transform into ligand poor in-termediates on heating. In most cases the li-gand poor intermediates are obtained verypure and in always quantitative yields. Insome cases several ligand poor intermedia-tes can be isolated. During these investiga-tions we have also identified different iso-mers and polymorphic modifications.Concerning the mechanism of such reacti-ons there is no simple relationship betweenthe structure of such compounds and theirthermal reactivity or thermodynamic stabi-

HEYROVSKÝ-ILKOVIČ-NERNST (H-I-N) LECTURESHIP

Doc. V. Milata

Prof. Näther prijíma z rúk D. VeliãaSCHS plaketu HIN Lectureship.


DÀa 6. novembra 2006 zorganizovalaOdborná skupina SCHS pre analy-

tickú chémiu v Ko‰iciach seminár, na kto-rom ako pozvan˘ predná‰ajúci vystúpil ve-dúci Katedry analytickej chémie a Labora-tória atómovej spektrochémie PF Masary-kovej univerzity v Brne prof. RNDr. ViktorKanick˘, DrSc. ([email protected]).

Vedecko-v˘skumná práca profesoraKanického je zameraná na oblasÈ atómo-vej spektroskopie, konkrétne optickejemisnej spektrometrie s indukãne viaza-nou plazmou v kombinácii s laseroma aplikáciu tejto tandemovej techniky naanal˘zu zliatin, geologick˘ch a high-techmateriálov, ako aj vzoriek Ïivotnéhoprostredia.

Predná‰ka „Plazmová spektrometries vyuÏitím laseru pro prvkovou anal˘zua chemické mapování“ sa uskutoãnilav posluchárni M3 na PF UPJ· a jej obsahvystihuje priloÏen˘ abstrakt.

Prvková anal˘za zaloÏená na interakcilaserového záfiení se vzorkem je studovánajiÏ pfies ãtyfiicet let. Skupina metod ozna-ãovaná jako laser-assisted plasma spectros-copy vyuÏívá pulsního laseru k uvolnûnímateriálu ze vzorku v podobû aerosolua par. Tato tzv. laserová ablace (LA) je do-provázena vznikem mikroplazmatu. Aero-sol z povrchu ãi vrstvy vzorku je transpor-tován nosn˘m plynem do excitaãního resp.ionizaãního zdroje, nejãastûji indukãnû vá-zaného plazmového v˘boje (ICP), kde jeodpafien a atomizován. Atomy vzorku jsouionizovány a excitovány a poskytují takanalytick˘ signál v podobû ãárové emisepro optickou emisní spektrometrii (LA-ICP-OES) a proudu iontÛ pro hmotnostní

spektrometrii (LA-ICP-MS). Mikro-plazma, v nûmÏ se excituje odpafien˘ vzo-rek, pfiedstavuje zdroj emise pro technikuoznaãovanou jako Laser Induced Break-down Spectroscopy (LIBS). Pfii dobû trvá-ní laserového pulsu v fiádech nanosekundaÏ femtosekund a ozáfien˘ch plo‰kácho prÛmûru v jednotkách aÏ stovkách mik-rometrÛ se dosahuje hustoty záfiivého v˘-konu v jednotkách aÏ desítkách GW/cm2.Za tûchto podmínek se lze pfiiblíÏit stavu,kdy ablatovan˘ materiál reprezentujesv˘m sloÏením pÛvodní vzorek. TechnikaLA je dlouhodobû vyuÏívána ve fyzikál-ních a technick˘ch oborech pro depozicitenk˘ch vrstev ãi obrábûní a pfiedstavujetak standardní technologii. V chemickéanal˘ze v‰ak patfií LA do kategorie metod,které jsou doposud ve v˘voji pokud set˘ká dosaÏení parametrÛ kvantitativníanal˘zy a v souãasné dobû slouÏí pfiede-v‰ím ke speciálním úãelÛm. Zatímco LA-ICP-OES nedosahuje mezí detekce vhod-n˘ch pro stopovou anal˘zu a lze ji vyuÏítspí‰e ke stanovení obsahÛ na úrovni setin

aÏ desítek procent s pfiesností pfiibliÏnû 5%RSD, LA-ICP-MS je navíc vhodná i prostopovou anal˘zu a pfii pouÏití simultán-ních spektrometrÛ také k pfiesnému urãeníizotopov˘ch pomûrÛ zejména pro geo-chronologické datování. Technika LIBS codo lineárního kalibraãního rozsahu a mezídetekce nedosahuje parametrÛ LA-ICP-MS, je v‰ak vhodná vzhledem k moÏnostizaostfiení laserového paprsku na vût‰ívzdálenosti a snímání záfiení emitovanéhomikroplazmatem na vzdáleném vzorku po-mocí teleskopu k charakterizaci „in situ“materiálÛ (pfiímá anal˘za roztaven˘chkovÛ v hutním provozu, dálková anal˘zadeponovan˘ch radioaktivních odpadÛa pod.). V˘znamnou spoleãnou pfiednostíuveden˘ch metod je moÏnost lokální ana-l˘zy a mikroanal˘zy. Skenování laserov˘mpaprskem lze vyuÏít k chemickému prvko-vému mapování povrchÛ, pofiizováníhloubkov˘ch profilÛ i stanovení prÛmûr-ného sloÏení takov˘ch materiálÛ, jejichÏpfievod do roztoku je spojen s obtíÏemi,pfiípadnû jej nelze realizovat kvantitativnû.Hlavní sloÏky a stfiední obsahy ve slitinách,vysokopecních struskách, pfiírodních sili-kátov˘ch surovinách, zemûdûlsk˘ch pÛ-dách a vybran˘ch materiálech organickéhopÛvodu lze stanovit pomocí LA-ICP-OESa LIBS. Techniky LA-ICP-OES, LA-ICP-MS a LIBS lze vyuÏít k pofiizování hloub-kov˘ch profilÛ kovov˘ch i keramick˘chvrstev a mapování povrchÛ ãi fiezÛ struktu-rovan˘ch materiálÛ.

Tato práce vznikla za podpory projektuMSM0021622412.

T. Gondová, S. RuÏiãková

lity. However, it is deomonstrated that thethermal reactivity can be influenced e. g. bymixed crystal formation and that the pro-duct formation depends on the kinetics ofall reactions involved and therefore, diffe-rent products can be prepared by heatingrate dependent measurements.

Furthermore, it will be deomonstratedthat coordination compounds on the basisof silver(I), cadmium(II) and Zinc(II) ha-lides react in a similar way. For the zinc(II)halide coordination compounds a strongcorrelation between the structure of theprecursor compound and that of the metas-table ligand poor intermediate is found.

Because the dimensionality of the coor-dination networks increases in the direc-tion of the ligand poor compounds, exam-ples are presented giving evidences thatthis method can be used for the prepara-tion of coordination polymers whichshows cooperative magnetic properties.

Predseda Slovenskej chemickej spoloã-nosti Du‰an Veliã odovzdal pri tejto príle-Ïitosti profesorovi Nätherovi prvú plaketuHeyrovsk˘-Ilkoviã-Nernst, ktorú na Ïia-dosÈ predsedníctva SCHS navrhol a vyro-bil v˘znamn˘ medailér a sochár pán Wil-liam Schiffer z Trnavy. Známa Ilkoviãovarovnica je na tejto medaile vyrytá, a me-daila ako taká bude detailne predstavenáv ìal‰om ãísle ChemZi.

V rámci pobytu profesora Näthera

v Bratislave zorganizovali ãlenovia SCHSv dÀoch 23.-26. augusta 2006 viacero náv-‰tev chemick˘ch pracovísk a stretnutí pre-dov‰etk˘m s kolegami z Katedry anorga-nickej chémie Fakulty chemickej a potra-vinárskej technológie STU a Prírodove-

deckej fakulty UK v Bratislave, ale ajs kolegami z Ústavu anorganickej chémieSAV. Okrem diskusií na chemick˘ch pra-coviskách na‰li organizátori ãas aj na zoz-námenie sa profesora Näthera s histórioua pamätihodnosÈami Bratislavy. Svoj po-byt v Bratislave, ako jeho odbornú, tak aj

spoloãenskú ãasÈ hodnotil profesor Nät-her veºmi pozitívne a nám zostáva veriÈ, Ïesa do Bratislavy bude rád vracaÈ.

Za organizáciu jeho pobytu v Bratislavetreba poìakovaÈ predov‰etk˘m predsed-níctvu SCHS ale aj ìal‰ím kolegom, pre-

dov‰etk˘m prof. Maria-novi Komanovi, prof. Pet-rovi Schwendtovi a Dr. Mi-lanovi Drábikovi.

Po Bratislave pokraãovalprofesor Näther v predná‰-kovom turné na univer-zitách v Brne a Prahe. Svojpobyt zakonãil v rámci H-I-N turné plenárnoupredná‰kou na 58. zjazdechemick˘ch spoloãnostív Ústí nad Labem, ktorú sivypoãuli aj ìal‰í kolegoviazo Slovenska, ktorí nemalimoÏnosÈ zúãastniÈ sa pred-ná‰ky v Bratislave.

Pred predsedníctvomSlovenskej chemickej spoloãnosti stojív súãasnosti povinnosÈ vybraÈ vhodnéhokandidáta, ktor˘ by v roku 2007 prezento-val v˘sledky svojho v˘skumu na vybra-n˘ch univerzitách v Nemecku. Táto úlohaje o to viac zaväzujúca, Ïe to bude v roku,kedy si pripomenieme 100. v˘roãie naro-denia profesora Dion˘za Ilkoviãa (18. 1.2007).

M. Sali‰ová, V. Milata

ChemZi 2/2 2006 65

SCHS Aktuality

Z činnosti OS SCHS pre analytickú chémiu v Košiciach

Prof. Kanick˘ v Ko‰iciach

Dohoda o H-I-N predá‰kach


SCHS Aktuality

Profesor Bernd Michael Rode patrímedzi v˘znamn˘ch chemikov sveto-

vého v˘znamu. Narodil sa 14. 7. 1946v Innsbrucku. Od roku 1979 je univerzit-n˘m profesorom na Fakulte chemick˘cha farmaceutick˘ch vied Univerzity

v Innsbrucku. Je auto-rom 6 monografií a 350pôvodn˘ch experimen-tálnych vedeck˘ch prácuverejnen˘ch v renomo-van˘ch vedeck˘ch ãaso-pisoch. V˘skumne sa ve-nuje hlavne ‰túdiu mole-kulov˘ch a supramole-kulov˘ch systémov, si-mulaãn˘ch ‰túdií kvapa-lín a kvapaln˘ch rozto-

kov, molekulovému modelovaniu biomole-kúl a lieãiv, ìalej chemickej evolúcii pepti-dov, proteínov a skúmaniu pôvodu Ïivota zapodmienok prvotnej Zeme.

Profesor Rode bol za v˘sledky svojejvedeckej ãinnosti ocenen˘ najvy‰‰ími ra-kúskymi a aj mnoh˘mi zahraniãn˘mi (Thaj-sko, Indonézia, Slovensko) oceneniamia vyznamenaniami (http://www-c724.uibk.ac.at/staff/rode/). Ako hosÈujúci profesorpôsobil na piatich univerzitách v Japonsku,ìalej v Grécku a Thajsku. Je ãestn˘m dok-torom (Dr.h.c.) troch univerzít a jedn˘mz iniciátorov a hlavn˘ch organizátorovEURASIA konferencií v chémii. Prof.Rode je predstaviteºom Rakúska v komisiiSpojen˘ch národov „Science and Techno-logy for Development“, koordinátor za Eu-rópu ASEAN-European University Part-nership Network a prezidentom UnitedNations Commission Science and Techno-logy for Development (UNCSTD).

Prof. Rode sa v˘znamne priãinil o rozvoja podporu vzájomne v˘hodnej spolupráceso slovensk˘mi vedcami z Univerzity Ko-menského (UK) a Ústavu anorganickejchémie SAV (ÚACh). Vedecká spolu-práca, ktorá prebieha uÏ viac ako 15 rokov,je jedineãná z hºadiska zapojenia viacer˘chslovensk˘ch pracovísk, ako aj jej tematic-kou rôznorodosÈou a v˘sledky boli doterazpublikované v 40 vedeck˘ch prácach.

Za jeho vynikajúce vedecké v˘sledkya mimoriadnu osobnú podporu slovenskejchémie udelil v˘bor SCHS pri príleÏitostijeho Ïivotného jubilea 60-tych narodenínmedailu Slovenskej chemickej spoloã-nosti. Vyznamenanie odovzdal dÀa 26.júna 2006 v Bratislave predseda SCHSdoc. Ing. Du‰an Veliã, PhD. Po slávnost-nom akte nasledovala predná‰ka prof. Ro-deho s názvom „Chemical Evolution andthe Origin of Life: A success story of in-ternational and interdisciplinary rese-arch”, v ktorej autor na príkladoch z ob-lasti chémie roztokov a otázky prebiotic-kého vzniku prv˘ch proteínov poukázal nav˘znamn˘ prínos teoretickej chémie k roz-voju poznania, ako aj na uÏitoãnosÈ vzá-jomne v˘hodnej spolupráce experimentá-torov s teoretick˘mi chemikmi v záujmeìal‰ieho rozvoja chémie. Predná‰ka sauskutoãnila pred ‰irok˘m publikom naÚACh SAV za prítomnosti ìal‰ích hostí.Samotná predná‰ka bola tematicky nes-mierne zaujímavá, keìÏe pojednávalao vedeckom v˘skume jednej z najväã‰íchzáhad – vzniku Ïivota. V úvode predná‰kyodznelo, aké sú vedecké predstavyo vzniku Ïivota, ão je to chemická evolúciaa ako pokroãili predstavy vedeck˘ch teóriív tejto disciplíne. Pomocou pádnych argu-mentov prof. Rode vysvetlil, preão prote-íny a ich prekurzory pravdepodobne hraliv˘znamnú aÏ kºúãovú úlohu v chemickejevolúcii pre prvotné predpoklady moÏ-ného vzniku Ïivota. Pomocou metód teo-retickej chémie kolektív Prof. Rodeho ob-javil mechanizmus katal˘zy vzniku amido-vej väzby pomocou komplexu meìnat˘chkatiónov za prítomnosti chloridu sodnéhov roztoku (SIPF – salt induced peptideformation). Táto reakcia je jedn˘m z moÏ-n˘ch procesov prebiotického vzniku pepti-dov z aminokyselín a prebieha za reálnychpodmienok. Ako ukázali experimentálnev˘sledky, samotn˘ proces je ‰pecifick˘a vysoko selektívny. Napríklad komplexCu(II) preferenãne katalyzuje reakciu α-aminokyselín, ktoré tvoria stabiln˘ che-lát s meìnat˘m katiónom. V priebehu ro-kov intenzívnej experimentálnej práce

pri‰li ìal‰ie objavy. Príkladom je stereose-lektivita reakcií L-aminokyselín kataly-zovaná meìnat˘m komplexom oproti D-aminokyselinám. ëal‰ím objavom bolkatalytick˘ úãinok niektor˘ch aminokyse-lín, najmä glycínu, pre kondenzáciu inakneaktívnych aminokyselín. Na základe v˘-sledkov spolupráce s ÚACh SAV ukázalmoÏnú úlohu anorganick˘ch minerálov,najmä ílov, pri procesoch predlÏovania re-Èazca peptidu a jeho stabilizácii proti hy-drolytickému rozkladu. Na záver prof.Rode zhodnotil v˘znam súvislostí medzireaktivitou a selektivitou reakcií aminoky-selín a v˘skytom aminokyselinov˘ch pá-rov ãi sekvencií v proteínoch primitívnychbaktérií Archaea a v priónoch.

Prínosy prof. Rodeho do vedy a vedeckejspolupráce so slovensk˘mi in‰titúciami súvysoko nad‰tandardné. Najmä principiálneprínosy pre vedné disciplíny, ktoré sa zao-berajú chemickou evolúciou, sú stredobo-

dom rozsiahlych diskusií vo vedeckej ko-munite. Vzhºadom na atraktivitu samotnejvednej disciplíny moÏno predpokladaÈ, Ïev˘sledky vedeckej spolupráce prof. Ro-deho so slovensk˘mi pracoviskami po ur-ãitom ãase v˘znamne ovplyvnia nielen ve-decké poznanie, ale môÏu preniknúÈ aj naverejnosÈ a staÈ sa v‰eobecne známe. Oce-nenie prof. Rodeho medailou SCHS jejedn˘m z krokov k popularizácii spoloãnejpráce, za ão vedeniu SCHS ìakujeme.

M. Remko, J. Bujdák

Chemické horizonty je séria pravideln˘chpredná‰ok úspe‰ne uvedená do Ïivota

chemickej komunity na Slovensku Predsed-níctvom SCHS v roku 2005. Zásluhu na tommajú pochopiteºne aj tí kolegovia, ktorí v ro-koch 2005 a 2006 predná‰ali. Informácieo predná‰ateºoch a o ich predná‰kach sú pra-videlne publikované v na‰om ChemZi.V tomto ãísle pridávame prehºad predná‰okuskutoãnen˘ch v II. polroku 2006 ako aj har-monogram a mená predná‰ateºov na I. pol-rok 2007.

V II. polroku 2006 nám predná‰ali kolego-via:

Prof. Ing. Roman Boãa, DrSc., vysoko-‰kolsk˘ profesor na Fakulte chemickej a po-travinárskej technológie STU sa 4. októbra2006 zam˘‰ºal na tému „Zmení molekulov˘magnetizmus ná‰ Ïivot?“. K tézam a otáz-niku v názve predná‰ky priloÏil doplÀujúce

otázky a v predná‰ke potvrdil krátke odpo-vede (v zátvorkách): Limity existujúcichmagnetov: netransparentnosÈ, absencia chi-rality, nemoÏnosÈ ìal‰ej fragmentácie (stratadoménovej ‰truktúry), nemoÏnosÈ optickejadresácie. (Vieme ão ìalej? Áno). Nové ka-

tegórie magnetick˘ch materiálov: „molecule-based magnet, single-molecule magnet,single-chain magnet, nanomagnet“. (Kde sútieto látky? Stále ide o monofunkãnú bistabi-litu). Ako meniÈ bariéru magnetického tune-lovania? Ako ladiÈ magnetickú anizotropiu?âo je nad úrovÀou spinového Hamilto-niánu? (Spinovo-orbitálny Hamiltonián). JeÈaÏké syntetizovaÈ látku s 30 – 40 nespáre-n˘mi elektrónmi? (Nie, keì vieme ako).Spin-crossover (spinov˘ prechod, kríÏenie).Bistabilita a multistabilita. Multifunkãné ma-teriály. (Prepínaã, ktor˘ mení objem, farbu,magnetick˘ moment, atì). Zmení moleku-lov˘ magnetizmus ná‰ Ïivot? (Nepochybneáno). Nahradíme binárny kód? (Nepo-chybne áno). Zv˘‰ime kapacitu pamätí?(Nepochybne áno, asi o 10 rádov).

Ing. Igor Tvaro‰ka, DrSc., vedeck˘ pra-covník a riaditeº Chemického ústavu SAV

ChemZi 2/2 200666

Profesor Dr. DDDr.h.c. Bernd Michael Rode ocenený medailou SCHS

Chemické horizonty –ukončili sme II. ročník tejto série prednášok

Tím prof. Rodeho na poãiatku chemic-kej evolúcie

Prof. Rode

Profesor Roman Boãa predná‰a


nám 8. novembra 2006 priblíÏil tému „Me-tódy molekulového modelovania v dizajneterapeutík“. Predná‰ka poukázala na moÏ-nosti, limity a v˘zvy metód teoretickej ché-mie vo v˘voji lieãiv. Obsah predná‰ky cha-rakterizoval autor kºúãov˘mi slovami: Mole-kulové modelovanie a dizajn lieãiv, VzÈahy‰truktúra – aktivita, Dizajn na základe zna-losti ‰truktúry, Dizajn na základe mecha-nizmu úãinku, Dizajn na základe ‰truktúry li-gandov, Glykomimetiká – rakovina, vtáãiachrípka. Do v˘voja lieãiv, a teda aj do ich mo-delovania, ºudstvo v‰eobecne vkladá veºkénádeje, invenciu a investície. Molekulovémodelovanie ur˘chºuje a racionalizuje v˘beraktívnych látok a získavanie v‰estrann˘chpoznatkov o ich úãinku. Rizikov˘ kapitála rizikové investície, akokoºvek veºkorysé, sav‰ak ãasto stávajú nenapísan˘mi, ale v˘-znamn˘mi kºúãov˘mi slovami limitujúcimiv˘skum v tejto oblasti.

Prof. RNDr. Miroslav Urban, DrSc., vyso-ko‰kolsk˘ profesor na Prírodovedeckej fa-kulte UK pripravil na 6. decembra 2006predná‰ku „Relativistické efekty ako ná-stroj na pochopenie niektor˘ch procesovv chémii“. Obsah svojej predná‰ky definovalprofesor Urban nasledovn˘mi okruhmi kºú-

ãov˘ch slov a otázok: Preão niektoré prvkyD. I. Mendelejev zaradil do svojej prvej pe-riodickej tabuºky nesprávne? Experimen-tálne hodnoty vlastností prvkov Cu, Ag, Au,ich nepravidelnosti, interpretácia. ëal‰ie prí-klady. SuperÈaÏké atómy. Dipólové momentya polarizovateºnosti série mal˘ch molekúl.Interpretácia trendov pomocou relativistic-k˘ch efektov. Relativistick˘ vplyv na elektro-negativitu prvkov. Dôsledky na disociaãnéenergie molekúl a ich interakcie. MôÏu exis-tovaÈ ‰tvor-, päÈ-, ãi ‰esÈ-väzbové molekuly?Autor ukázal, Ïe tieto aspekty nie sú len„hraãkou“ chemikov, ale sú zaujímavé aj prev˘voj a vyuÏitie nov˘ch materiálov, alebo prepokrok poznania v biochémii a biológii.

Dovoºujem si kon‰tatovaÈ, Ïe témy v‰et-k˘ch predná‰ok vzbudili veºk˘ záujem a dis-kusiu. Ukazuje sa, Ïe v slovenskej chemickejkomunite je nielen veºk˘ odborn˘ a ve-decko-pedagogick˘ potenciál, ale aj urãit˘

„hlad“ po diskusii a v˘mene skúseností. Dis-kutované boli ãasto krát aj tematické a me-dziodborové presahy jednotliv˘ch predná-‰ok. V˘znamn˘m kladom je skutoãnosÈ, Ïe ajmladí kolegovia sa vo viacer˘ch prípadochprejavili pozoruhodne fundovane a ichotázky resp. poznámky budú urãite zname-naÈ podnety aj pre budúci rozvoj tém, kto-r˘m boli predná‰ky venované.

Predná‰ky na I. polrok 2007 prisºúbili dvajakolegovia z Fakulty chemickej a potravinár-skej technológie STU, ako aj kolega z Tech-nickej Univerzity v Grazi, Rakúsko.

Prof. Ing. Milan Hronec, DrSc., vysoko-‰kolsk˘ profesor na Fakulte chemickej a po-travinárskej technológie STU, 7. marca 2007,predná‰ka s názvom „Aké technológie potre-bujeme?“ sa uskutoãní o 14.00 v jednej z po-sluchární FCHPT STU.

Prof. Ing. ªubor Fi‰era, DrSc., vysoko‰kol-sk˘ profesor na Fakulte chemickej a potravi-nárskej technológie STU, 4. apríla 2007, pred-ná‰ka sa uskutoãní o 14.00 v jednej z poslu-chární FCHPT STU, tému a miesto oznámimepriamo v pozvánke.

Univ. Prof. Dr. Michael Ramek, Institut fürPhysikalische und Theoretische Chemie, Tech-nische Universität Graz, 2. mája 2007, pred-ná‰ka s názvom „Color Blindness, Color Per-ception, and the Internet“ sa uskutoãní o 14.00v jednej z posluchární FCHPT STU. Miestobude upresnené priamo v pozvánke.

Veríme, Ïe projektu predná‰ok Chemickéhorizonty zostanete verní, zaradíte si aj tietopredná‰ky do diárov svojich pracovn˘ch po-vinností a poz˘vame Vás na jarn˘ cyklus Che-mick˘ch horizontov 2007.

Milan Drábik([email protected]),

ãlen Predsedníctva SCHSzodpovedn˘ za organizáciu predná‰ok

Chemické horizonty

ChemZi 2/2 2006 67

SCHS Aktuality

Otvorenie predná‰ky Prof. Urbana (stojaci vpravo)

Ing. Igor Tvaro‰ka, DrSc., riaditeº Chemického ústavu SAV, predná‰a


UK

VAule Univerzity Komen-ského v Bratislave sa dÀa14. júna 2006 konalo Sláv-

nostné zasadnutie Vedeckej radyUK, kde bola udelená ãestná ve-decká hodnosÈ doctor honoris causaUniverzity Komenského prof.RNDr. Josefovi Paldusovi, DrSc.,ãlenovi akadémie vied kanadskejkráºovskej spoloãnosti, emeritnémuprofesorovi Univerzity v kanad-skom Waterloo, ktor˘ zásadn˘mspôsobom prispel k rozvoju sveto-vej kvantovej chémie a k jej mate-matickému formalizmu.

Profesor Josef Paldus absolvovalv roku 1958 Fakultu matematikya fyziky Univerzity Karlovej. Ve-deckú kariéru zaãal na vtedaj‰omÚstave fyzikálnej chémie âeskoslo-venskej akadémie vied v Prahea bol prv˘m a‰pirantom Dr. Jaro-slava Kouteckého. Ako mlad˘ ve-deck˘ pracovník mal prof. Paldusv 60-tych rokoch minulého storoãiamoÏnosÈ viackrát pracovaÈ na reno-movan˘ch európskych a svetov˘chpracoviskách, ktor˘ch ‰piãkové prí-strojové vybavenie mu umoÏnilo v˘-razne napredovaÈ v bádaní v oblastispektroskopie a kvantovej chémie.Po auguste 1968 sa prof. Paldus roz-hodol trvalo usadiÈ v Kanade. Stal sadocentom na Katedre aplikovanejmatematiky Univerzity vo Water-loo, kde pracuje aÏ doteraz.

Po nástupe na Katedru aplikova-nej matematiky na Univerzite voWaterloo sa prof. Paldus plne orien-toval na teoretické a metodolo-gické aspekty elektrónovej ‰truk-túry atómov a molekúl a ich apliká-cie. Stal sa priekopníkom v oblastimnohoãasticovej teórie porúcha metódy spriahnut˘ch klastrov,ktorá je dnes najpouÏívanej‰ím ná-strojom pre presné v˘poãty a poãí-taãové predpovede vlastností mole-kúl. Rozvoj tejto teórie a jej apliká-cií v diele profesora Paldusa poãaspôsobenia v Prahe, ale aj v Kanade,je obdivuhodn˘. Jeho najdôleÏitej-‰ia práca, ktorá v˘znamne ovplyv-nila pouÏitie mnohoãasticov˘chmetód a na ktorej pracoval posled-n˘ch dvadsaÈ rokov, sa dot˘ka zave-denia metód unitárnych grúp v ‰tú-diu elektrónovej korelácie. TeóriaumoÏnila efektívnej‰ie spracovanie

mnohoelektrónov˘ch interakciía t˘m vypracovanie efektívnych po-ãítaãov˘ch algoritmov a progra-mov. To umoÏnilo presné v˘poãtyvlastností molekúl a ich reaktivity.Unikátne matematické konceptyunitárnych grúp známe ako „Paldu-sova tabuºka“ alebo „Weyl-Paldu-sova rozmerová formula “ sa stalisúãasÈou uãebníc pokroãilej kvan-tovej chémie a „Gould-Paldusovoperátor“ bol v súãasnosti imple-mentovan˘ do metódy funkcionáluhustoty (DFT).

Prof. Paldus publikoval viac ako280 vedeck˘ch ãlánkov. Mnohéz nich sa vo vedeckej komunite po-vaÏujú za základné práce v kvanto-

vej chémii a umoÏnili v˘razn˘ po-krok pri ‰túdiu elektrónovej ‰truk-túry. Ako v˘znamn˘ pedagogick˘poãin sú cenené jeho monograficképráce v kvantovej chémii, ktorépouÏívajú vedci a ‰tudenti na celomsvete. Jeho základn˘ vedeck˘ ãlá-nok t˘kajúci sa pouÏitia unitárnejgrupy v mnohoelektrónovej teórii,patrí medzi 150 najdôleÏitej‰íchãlánkov kvantovej chémie, ktoréboli publikované za posledn˘ch 55rokov. âasopis Journal of Molecu-lar Structure vydal pri príleÏitosti65. narodenín. prof. Paldusa ‰pe-ciálne ãíslo, kde v laudácii oceÀujei jeho pedagogické kvality, keìuvádza: „NemoÏno vynechaÈ prácuJosefa Paldusa ako uãiteºa. Mnohéz jeho pedagogick˘ch ãlánkov vzde-lávali celú generáciu kvantov˘chchemikov v oblasti unitárnych grúp,v mnohoãasticovej teórii i v teóriispriahnut˘ch klastrov.“

Vo svete uznávaná „Bratislavská‰kola kvantovej chémie“ vznikla aj

vìaka jeho spolupráci so sloven-sk˘mi vedcami, ktorá zaãala predviac ako 40-timi rokmi. Spoloãnépublikácie, na ktor˘ch pracovals vedcami Univerzity Komenského,sa spoãiatku t˘kali ‰túdia korelaã-n˘ch efektov v pí-elektrónov˘chsystémoch. Rozvoj metód elektró-novej korelácie a mnohoãasticovéteórie v chemickej fyzike a v kvan-tovej chémii sú trvalo v˘znamn˘mprvkom vedy a vzdelávania na na-‰ich pracoviskách. Od ‰esÈdesiatychrokov 20. storoãia má mimoriadnyvplyv na ìal‰í v˘voj kvantovej ché-mie na Slovensku tzv. ab initio me-tóda – rie‰enie Schrödingerovejrovnice bez pouÏitia ak˘chkoºvekempirick˘ch parametrov. V strednejEurópe vtedy na poãítanie vlast-ností molekúl nik také metódy ne-pouÏíval a neskôr plne nahradili do-vtedy zauÏívané semiempirické me-tódy. Spolu s mnohoãasticov˘mimetódami pre elektrónovú ‰truk-túru molekúl boli kºúãové pre vtedyvznikajúce slovenské vedecké ‰koly,ktoré tak kontinuálne nadväzovalina vysokú úroveÀ kvantovej chémiena Heyrovského ústave.

História vzniku vedeckej ‰kolykvantovej teórie atómov a molekúlna teraj‰om Heyrovského ústavev Prahe na rozhraní päÈdesiatycha ‰esÈdesiatych rokov 20. storoãia,ktorá tak ovplyvnila vedecké ‰kolyaj na Slovensku, je pouãná z viace-r˘ch dôvodov. Presvedãivo doku-mentuje komplexnosÈ a integrituprírodn˘ch vied, ktorá sa ìalejprehlbuje. Ukazuje na v˘znamvzniku vedeck˘ch ‰kôl, na v˘znamprostredia pre vznik priekopníckychsmerov v rôznych oblastiach. Navtedaj‰om ústave ne‰lo len o rozvojpolarografie, elektrochémie a che-mickej kinetiky a katal˘zy, ale ajo objavy v molekulovej a elektróno-vej spektroskopii, o v˘skum dyna-miky elementárnych zráÏok atómova molekúl v excitovan˘ch stavochatì. To si prirodzene vyÏadovaloadekvátny rozvoj teórie a matema-tického formalizmu. Z tohto pros-tredia získala neobyãajne veºa aj slo-venská veda, spoãiatku v polarogra-fii, neskôr v kvantovej chémii.

V. Kellö, M. Urban

ChemZi 2/2 200668

Čestný doktorát pre prof. Josefa Paldusa

Prof. J. Paldus


Rektor Univerzity Komen-ského Franti‰ek Gahér odo-vzdal dÀa 17. mája 2006 naj-

vy‰‰ie vyznamenanie UK „Veºkúzlatú medailu UK“ v˘znamnémukvantovému chemikovi profesoroviAndrzejovi Sadlejovi.

Andrzej J. Sadlej je známy svojoupriekopníckou prácou v oblasti mo-lekulov˘ch vlastností so zahrnutímefektov elektrónovej koreláciea relativistick˘ch efektov. Publiko-val viac neÏ 250 vedeck˘ch prácv najv˘znamnej‰ích medzinárod-n˘ch vedeck˘ch ãasopisoch. Jehopublikácie boli citované viac ako5000 krát. Medzi jeho najviac cito-vané práce (vy‰e 600 SCI citácií)patrí publikácia uverejnená na po-ãesÈ v˘znamného ãeskosloven-ského vedca prof. R. Zahradníkav Collection Czechoslov. Chem.Commun. v roku 1988 o bázachatómov˘ch funkcií zameran˘ch naefektívne a pritom presné v˘poãtyelektrick˘ch vlastností molekúl.Pomocou t˘chto báz je moÏné roz-vinúÈ molekulové orbitály a ná-sledne ich pouÏiÈ v sofistikovan˘chmetódach kvantovej chémie. Tátopráca bola prvou z veºkej série,ktorá poskytla kvantov˘m chemi-kom neobyãajne populárne a kva-litné bázy pre takmer celú perio-dickú tabuºku. Hoci publikoval radprác s v˘znamn˘mi aplikáciami me-tód kvantovej chémie na veºmipresné v˘poãty najmä elektrick˘chvlastností molekúl (elektrické mo-menty a polarizovateºnosti, hyper-polarizovateºnosti, atì.), najviac ce-nen˘ je jeho hlbok˘ fyzikálny po-hºad na vlastnosti molekúl a súvis-losÈ s ich chemick˘mi vlastnosÈami.S elektrick˘mi vlastnosÈami úzkosúvisí téma medzimolekulov˘ch in-terakcií, kde tieÏ publikoval viaceréfundamentálne práce. V˘znamneprispel k rozvoju teoretick˘ch me-tód kvantovej chémie, o.i. CASPT2(Complete Active Space Perturba-tion Theory 2), ktorá patrí medzinajpouÏívanej‰ie metódy teoretic-k˘ch v˘poãtov elektrónov˘ch spek-tier molekúl. Základná prácao CASPT2 bola citovaná viac ako

700 krát. ëal‰ie v˘znamné práce sat˘kajú magnetick˘ch vlastností mo-lekúl a metód ich v˘poãtu. V po-slednom období buduje relativis-tickú teóriu a vplyv relativistick˘chefektov na fyzikálne a chemickévlastnosti molekúl. Je to mimo-riadne v˘znamná téma, pretoÏe po-mocou poznania vplyvu relativistic-k˘ch efektov a ich vplyvu na vlast-nosti molekúl sa dá pochopiÈ syste-matika zlúãenín ÈaÏk˘ch atómov.To má mnoho praktick˘ch impliká-cií v rôznych oblastiach chémie

a fyziky, napr., materiálovej chémii,v biologick˘ch systémoch atì.Práve poznanie javov a ich súvis-lostí je to, ão mimoriadne priÈahujepozornosÈ Andrzeja Sadleja. Pred-t˘m je v‰ak potrebné maÈ k dispozí-cii príslu‰n˘ nástroj, t.j. adekvátnemetódy teoretickej a poãítaãovejchémie. K nim prispel prof. Sadlejskutoãne mimoriadne. Pozoru-hodné sú nové metódy, ktoré dovo-ºujú transformovaÈ ÈaÏko aplikova-teºné ‰tvorkomponentové rie‰eniarelativistick˘ch Diracov˘ch rovnícna dvojkomponentové ãi jedno-komponentové metódy. V˘znamnáje tieÏ anal˘za „zmeny obrazu“v t˘chto metódach súvisiaca s ne-konzistentnou transformáciou Ha-miltoniánu, ão má veºk˘ vplyv napresnosÈ v˘poãtu niektor˘ch vlast-ností molekúl. Zásadné prácev tejto oblasti publikoval v spolu-práci s Prírodovedeckou fakultouUK.

Profesor Sadlej je vynikajúci pe-dagóg a ‰koliteº doktorandov. Po-zornosÈ a nezi‰tnosÈ, ktorej sa te‰iav‰etci jeho ‰tudenti, doktorandi,spolupracovníci a kolegovia je sku-toãne mimoriadna. Mimoriadnerozsiahla spolupráca Andrzeja Sad-leja so slovenskou vedeckou komu-nitou, najmä s Univerzitou Komen-ského, trvá uÏ viac ako 25 rokov. Soslovensk˘mi spoluautormi publiko-val viac ako 70 prác. Okrem uÏ spo-menut˘ch prác o relativistick˘chefektoch ide najmä o práce v ob-lasti presn˘ch v˘poãtov dipólov˘ch,kvadrupólov˘ch momentov mole-kúl, polarizovateºností, medzimole-kulov˘ch interakcií a v˘voji bázatómov˘ch funkcií pre v˘poãtyvlastností molekúl. Spolupráca po-kraãuje a t˘ka sa aj mlad˘ch slo-vensk˘ch vedeck˘ch pracovníkov.

Profesor Sadlej patrí medzi naj-vzdelanej‰ích vedcov vo svetovejchemickej komunite s takmer en-cyklopedick˘mi vedomosÈami nie-len v chémii, ale aj vo fyzikea v mnoh˘ch oblastiach matema-tiky. Povestné sú jeho poznámkyv rámcii diskusií na vedeck˘ch kon-ferenciách, kde je schopn˘ vysokokompetentne diskutovaÈ k takmerkaÏdej predná‰ke. MoÏnosÈ s nímpracovaÈ, ãi uÏ to bolo v Bratislave,vo ·védsku na univerzite v Lunde,kde pôsobil 20 rokov, ãi na jeho sú-ãasnom pôsobisku na UniverziteM. Kopernika v Toruni vÏdy zna-menalo mimoriadne tvrdú prácu.Bola to ale vÏdy práca mimoriadnein‰piratívna, spravidla úspe‰ná, aleaj pri veºkom nasadení zábavná,podfarbená jemn˘m humoroms mimoriadnou ºudskou pozornos-Èou a starostlivosÈou o jeho vedec-k˘ch hostí, kolegov a zároveÀ pria-teºov. Ne‰lo vÏdy len o prácu. Veºmizaujímavé boli pri spolupráci aj kul-túrne podujatia, ale najmä intelek-tuálne debaty o Ïivote, ºudskej spo-loãnosti, o ãloveãenstve. Spolu-práca s Andrzejom Sadlejom je preslovenskú vedu mimoriadnym prí-nosom.

V. Kellö, M. Urban

ChemZi 2/2 2006 69

UK

Veľká zlatá medaila UK pre prof. Andrzeja Sadleja

Prof. A. Sadlej


EuCheMS

Prvého Európskeho chemickéhokongresu, ktor˘ sa konal v Bu-dape‰ti v dÀoch 27. – 30. au-

gusta 2006 sa zúãastnilo viac ako 2800

chemikov. Táto oslava chémie a v‰et-k˘ch jej rôznych disciplín bola orga-nizovaná Európskou asociáciou che-mick˘ch a molekulárnych vied (Eu-ropean Association for Chemical andMolecular Sciences – EuCheMS,www.euchems.com), pokraãovateºaFederácie európskych chemick˘chspoloãností – FECS, ktorá zoskupujev‰etky národné chemické vedecké or-ganizácie v Európe.

Kongres, prv˘ svojho druhu, mal zacieº byÈ v˘kladnou skriÀou chemic-k˘ch vedn˘ch odborov v Európe.Hlavn˘m bodom bola propagáciaexaktnej vedy, podpora spoluprácea imidÏu chémie. Kongres priniesolmoÏnosÈ stretnutia vedcov z prie-myslu, akademick˘ch a vládnych in-‰titúcií z celej Európy ale i zvy‰kusveta.

Viac ako 2000 príspevkov a prezen-tácií bolo moÏné vzhliadnuÈ vo formepredná‰ok alebo posterov prezento-van˘ch aj laureátmi Nobelovej ceny(Paul J. Crutzen, Jean-Marie Lehn,George A. Olah, Kurt Wüthrich, Ah-med H. Zewail), rovnako ako ajmnoÏstvom mlad˘ch a zaãínajúcichchemikov. Úãastníci sa mohli zúãast-niÈ naozajstn˘ch chemick˘ch hodov

v 17 hlavn˘ch tematick˘ch sekciáchpoãnúc nukleárnou chémiou aÏ ponové obzory v medicínskej chémii,ako aj nové metódy vo v˘uke chémie.Kºúãové predná‰ky zv˘raznili dôle-Ïité oblasti chémie ako sú „Zelenáchémia a udrÏateºn˘ rozvoj“ alebo„Materiály a nano-materiály pre prí-stroje a zariadenia“.

Od otváracej ceremónie, ktorúspestrilo vystúpenie sláãikového or-chestra a súboru maìarsk˘ch tradiã-n˘ch ºudov˘ch taneãníkov aÏ po záve-reãnú kongresovú veãeru, konanú naveºkej dunajskej lodi sa prelínala ma-ìarská pohostinnosÈ kombinovanás európskou chémiou s prívetiv˘mia slávnostn˘mi zvykmi. Druh˘ Eu-rópsky chemick˘ kongres bude v Tu-ríne v dÀoch 16. – 20. septembra 2008s podtitulom Chémia: globálna veda.Viac informácií nájdete nahttp://www.euchems-torino2008.it/site/home.asp

alebo na webovej stránke SCHS

www.schems.sk/Konferen-cie/2008/2008.htm.

V. Milata

ChemZi 2/2 200670

Prvý európsky chemický kongres v Budapešti

G. Náray-Szabó, predseda organizaã-ného v˘boru

Karel Waisser:Biologicky aktivní organické látkyNakladateº: GAUDEAMUS, Universita Hradec Králové 2006,175 strán

Recenzovaná príruãka profesoraKarola Waissera predpokladá zna-losti, ktoré zodpovedajú príruãke vy-danej v roku 2004 „Úvod do biolo-gické aktivity organick˘ch slouãenin“.

Kniha je rozdelená do ‰iestich kapi-tol a doplnku. V prvej kapitole autoropisuje, preão sú biologicky aktívneorganické zlúãeniny v popredí súãas-n˘ch ºudsk˘ch záujmov a ako zasa-hujú do Ïivotn˘ch funkcií organizmu.ëal‰ia kapitola, ktorá je najob‰írnej-‰ia, je venovaná lieãivám rozdelen˘mna chemoterapeutické a lieãivá upra-vujúce fyziologické funkcie orga-nizmu. Jednotlivé podkapitoly sú do-plnené ‰truktúrami látok a kladie sadôraz na mechanizmus úãinku.

V tretej kapitole autor opisujedrogy, ktoré rozdeºuje na látky kana-bisového typu (eufória a veselosÈ),opiátového typu (analgetick˘ úãinokspojen˘ s eufóriou), centrálne stimu-laãného typu (psychofarmaká) a halu-cinogény (psychodysteptick˘ úãinok).

V ‰tvrtej kapitole sa rozoberajúpesticídy, autor v nej opisuje nutnosÈchemizácie poºnohospodárstva a roz-delenie pesticídov na jednotlivé sku-piny, v ktor˘ch opisuje najdôleÏitej-‰ie prostriedky.

V ìal‰ej kapitole sa opisujú bo-jové otravné chemické látky, ktoréautor rozdelil na prostriedky k na-padnutiu Ïivej sily (látky usmrcu-júce, zneschopÀujúce, oslabujúce

a diverzné jedy) a otravné látky k za-siahnutiu rastlinstva (defolianty, ste-rilizanty).

Predposledná kapitola je veno-vaná jedom a mechanizmu ich úãin-kov. Posledná kapitola – Doplnok jevenovaná vitamínom, hypolipidemi-kám a stereochémii biologicky ak-tívnych látok.

V˘ber literatúry, z ktorej autorãerpal poznatky do jednotliv˘ch ka-pitol patrí medzi najnov‰ie a to mo-nografie, uãebnice ãi kompendiá.

Recenzovaná príruãka je písanáprehºadne, s originálnym a aktuál-nym obsahom a jej autor vyuÏil prinázvosloví systém generick˘ch náz-vov, ale pouÏil tieÏ firmami chránenénázvy. Príruãka prispeje k v˘chove‰tudentov, ale moÏno ju odporuãiÈpre v‰etk˘ch, ktorí majú záujemo biologicky aktívne zlúãeniny.

M. Uher

Knihu si je moÏné objednaÈ na adrese:Nakladatelství Gaudeamus, UMK, Rokitanského 62, 500 03 Hradec Králové, âeská republika


ChemZi 2/2 2006 71

IUPAC

Od roku 1988 sa zaãali kaÏdé dva rokyorganizovaÈ Eurázijské konferencie

o chemick˘ch vedách v rôznych v˘znam-n˘ch mestách Európy a Ázie. V roku 2006sa konala v dÀoch 9. 9. – 13. 9. v priestorochluxusného hotela Porto Bello na slneã-nom pobreÏí Tureckej riviéry v Antalyi(www.eurasia2006.org). Medzinárodnúkonferenciu organizovala SpoloãnosÈ bio-logickej diverzity pod zá‰titou Medziná-rodnej únie ãistej a aplikovanej chémie(IUPAC) a Tureckej chemickej spoloã-nosti. Predmetného v˘znamného vedec-kého podujatia sa zúãastnilo viac ako 300odborníkov v oblastiach chémie, biológiea ekológie z 33 krajín sveta.

Program medzinárodnej konferencie bolrozdelen˘ do sekcií: A/ nové technológiev chémii, B/ environmentálna a analytickáchémia, C/ biomolekulárna chémia, D/chémia rozpú‰Èadiel, E/ biodiverzita a ché-mia prírodn˘ch látok, F/ v˘skum materiá-lov a G/ minisympózium o koordinaãnejchémii. Celkovo bolo prezentovan˘ch 10plenárnych predná‰ok, 70 predná‰kov˘chvystúpení v jednotliv˘ch sekciách a pri-bliÏne 200 posterov. Kvalitu podujatia pod-ãiarkla úãasÈ v˘znamn˘ch vedeck˘ch kapa-cít vo viacer˘ch oblastiach chemick˘cha biologick˘ch vied.

Úvod aj záver akcie patril Prof. Dr. H.Ohtakimu z Ritsumeikanskej univerzityv Kusatsu, stálemu generálnemu koordiná-torovi Euroázijsk˘ch konferencií o chemic-k˘ch vedách, ktor˘ zdôraznil, Ïe za obdo-bie organizácie sa stala táto ‰piãková kon-ferencia uÏ svetovou, s príspevkami exce-lentn˘ch vedcov, laureátov Nobelovej cenya fórom aktívnej diskusie pre rôzne oblastinielen chemick˘ch vied. Usporiadanie po-dujatia v Turecku je symbolické a v˘-znamné. Je to totiÏ krajina spájajúca ázij-sk˘ a európsky kontinent. E‰te len pred150 rokmi bolo Japonsko vo vede a tech-nológiách nerozvinutou krajinou. AÏ odroku 1853, kedy ‰tyri lode kapitána Perry-ho pri‰li do Uragi v blízkosti Yokohamy, ja-ponská vláda otvorila cesty zahraniãn˘mkrajinám pre rozvoj obchodu. Historicky sapráve tu zaãala moderná premena Japon-ska. Teraj‰ie 21. storoãie je naz˘vané aj sto-roãím Ázie. Z tohto hºadiska je spoluprácamedzi Áziou a Európou (vrátane USA)nevyhnutnosÈou. Eurázijská konferencia jejednou z moÏností pre rozvoj chemick˘chvied v Ázii v spolupráci s európskymi kra-jinami.

Hlavn˘m aspektom mojej v˘skumnejpráce sú prírodné substancie, medzi ktorépatria hlavne sekundárne metabolity orga-nizmov. Z tohto pohºadu sa moja pozornosÈzamerala na sekciu biodiverzity a chémieprírodn˘ch látok.

V˘znamn˘m hosÈom konferencie v tejtosekcii bola jej excelencia Thajská Prin-cezná z Chulabhornu Mahidol, ktorá vosvojej plenárnej predná‰ke prezentovalav˘skum cytotoxick˘ch látok z thajsk˘chlieãiv˘ch rastlín. Odhaduje sa, Ïe pribliÏne80 % svetovej populácie a 88 % obyvateºovnerozvinut˘ch krajín sa spolieha na tra-

diãnú medicínu v primárnej zdravotnej sta-rostlivosti. V súãasn˘ch rozvinut˘ch kra-jinách je zhruba 50 % v‰etk˘ch predpísa-n˘ch liekov prírodného pôvodu, ktor˘chjedin˘mi dostupn˘mi zdrojmi sú zvieratá,rastliny a mikroorganizmy. Vzhºadom na‰trukturálnu a biologickú rozmanitosÈ v‰et-k˘ch t˘chto skupín, najmä rastliny synteti-zujú obrovské mnoÏstvo rôznorod˘ch se-kundárnych metabolitov. Tieto predstavujújedineãn˘ zdroj pre objavy nov˘ch moÏ-n˘ch fytopreparátov. Následne bol predsta-ven˘ aktuálny v˘skum rozliãn˘ch thajsk˘chlieãiv˘ch rastlín s protinádorov˘m pôsobe-ním.

Podobn˘ v˘skum s izolovan˘mi 250 ex-traktmi z rastlinn˘ch druhov bohatej flóryTurecka bol predstaven˘ Prof. Dr. G. Top-cuom z Istanbulskej univerzity. Rastlinyboli vyselektované buì náhodne alebodôraz pri v˘bere sa kládol na ich pouÏitiev ºudovom lieãiteºstve. V biologick˘ch tes-toch sa hodnotila ich inhibiãná aktivita rep-likácie DNA, ako aj ich ovariálna cytoto-xická aktivita na ºuìoch. Druhy Ajuga po-stii, Laurus nobilis, Eucalyptus camaldul-nesis, Salvia hypargeia a Lycopodium cla-vatum mali najaktívnej‰ie extrakty a bolivybrané pre ìal‰ie ‰túdium. Pri izoláciiãist˘ch prírodn˘ch látok sa sústredilo na se-skvi-, di- a tri- terpény.

V˘skum iného typu prírodn˘ch kompo-nentov bol prezentovan˘ v predná‰ke Prof.Dr. S. Kirmizigula z Ege univerzity v Iz-miri, ktor˘ sa sústredil na chemické zloÏe-nie a biologickú aktivitu glykozidov. Vov‰eobecnosti je známe, Ïe glykozidy patriak dôleÏitej skupine látok so znaãn˘m glo-bálnym roz‰írením. Viaceré vedecké stra-tégie v˘skumu ich ‰tudujú z aspektu ich vy-uÏitia pre chémiu, genetiku a molekulárnubiológiu.

Prof. Dr. S. Kooa z Myong Ji univerzityv JuÏnej Kórei v svojej predná‰ke opísalumelú syntézu karotenoidov. Vo v‰eobec-nosti sú tieto tetraterpény známe ako anti-oxidanty, ktoré chránia organizmus predreaktívnymi formami kyslíka. PríkladommôÏe byÈ rakovinotvorné pôsobenie voº-

n˘ch radikálov vo vrstvách pokoÏky, kto-rému tieto prírodné komponenty zabra-Àujú. V prírode sa izoprenoidy tvoria kon-denzáciou rozvetvenej päÈuhlíkatej izopré-novej jednotky, ktorá sa spája s izoméromdimetylalylpyrofosfátom do otvorenéhomonoterpénu geranylpyrofosfátu. Z tohtoprekurzora ìal‰ími biosyntetick˘mi cestamivznikajú aj karotenoidy. Umelá syntéza β-karoténu, lykopénu a astaxatínu bolauskutoãnená pouÏitím sulfátovej chémie nazoskupenie blokov˘ch jednotiek C5 a C10.

Inou oblasÈou vyuÏitia prírodn˘ch pro-duktov sú zoocídy. Im bola venovaná pred-ná‰ka Prof. Dr. T. Norina z Kráºovského in-‰titútu technológií vo ‰védskom ·tok-holme, v ktorej boli prezentované viacerépríklady pouÏitia t˘chto fytoproduktov.Tieto metódy na ochranu úrody poºnohos-podárskych plodín sú bezpochyby v˘hod-nej‰ie oproti pouÏitiu konvenãn˘ch synte-tick˘ch isekticídov s nebezpeãn˘mi rezidu-ami pre na‰e Ïivotné prostredie.

Slovenská úãasÈ bola reprezentovaná mo-jím príspevkom o biodiverzite druhu ru-manãeka kamilkového (Matricaria recutitaL.) v súvislosti s kvalitatívno-kvantitatívnymzloÏením seskviterpénov v jeho silici. Pou-Ïit˘ rastlinn˘ materiál pre izoláciu t˘chtoprírodn˘ch látok bol z rôznych oblastí svetaa predstavoval desaÈroãn˘ v˘skum.

Z viacer˘ch plenárnych predná‰ok z in˘chsekcií ma zaujali dve. Prvou bola prezentá-cia Prof. Dr. B. M. Rodeho z In‰titútu v‰e-obecnej, anorganickej a teoretickej chémieInnsbruckej univerzity o chemickej evolú-cii ako základu pre Ïivot. V˘skumné simu-lácie chemickej evolúcie z jednoduch˘chlátok predstavujú otázku formovania a sta-bility nukleov˘ch kyselín a peptidov ve-dúcu k záveru, Ïe svet peptidov a proteínovpredchádzal objaveniu RNA a DNA. Uka-zuje sa, Ïe aminokyseliny sú ºahko formo-vané v Millerovom type reakcií v neutrál-nej, alebo dokonca v slabo okysliãenej jed-noduchej atmosfére. Tieto boli nájdenév membránov˘ch proteínoch najstar‰íchstále Ïijúcich organizmoch z impéria Ar-chea. Kombináciou t˘chto v˘sledkov samôÏe poukázaÈ na nezvratn˘ scenár che-mickej evolúcie zaãínajúci od jednodu-ch˘ch molekúl k proteínom.

Prof. Dr. S. Kitawaga z Kyotskej univer-zity excelentne, ão do názornosti spájaniamolekulárnych ‰truktúr, prezentoval prís-pevok o chemickom zloÏení a aplikácii pó-rovit˘ch koordinaãn˘ch polymérov. Tietoako nové funkãné mikropórové adsorbentypriÈahujú stále väã‰í vedeck˘ záujem vo vy-tváraní neobvykl˘ch pravideln˘ch nano-rozmern˘ch priestorov.

Z viacer˘ch ponúkan˘ch moÏností kon-ferenãnej exkurzie som absolvoval v˘let domesteãka Manavgat. Cestou tam sa pre-chádzalo poºnohospodárskou krajinouokolo polí s bavlnou a sezamom. Po prí-chode do mesteãka a jeho rieãneho prí-stavu sa na‰a loì plavila pozdæÏ rybárskychdomãekov ku krásnej piesoãnej pláÏi, om˘-vanej z jednej strany chladn˘mi vodamirieky Manavgat a z druhej strany tepl˘mivodami Stredozemného mora.

Desiata medzinárodná konferenciaEURASIA o chemick˘ch vedách sa budekonaÈ v roku 2008 na Filipínach. Repre-zentanti organizaãného v˘boru v‰etk˘chsrdeãne pozvali.

I. ·alamon

EuAs C2S-99th Eurasia Conference on Chemical SciencesSeptember 9 – 13, 2006, Antalya, Turkey

Assoc. Prof. Ilkay Orhan z Gazi Uni-verzity v Ankare, ãlenka organizaãnéhov˘boru 9. euroázijskej konferencieo chemick˘ch vedách a doc. RNDr. Ivan·alamon, CSc. z Pre‰ovskej univerzity


Obraz chémie

Stále zápasíme so zl˘m obrazomchémie. Stalo sa uÏ zvykom, Ïekeì sa v médiách hovorí o lieãi-

v˘ch a zdraviu prospe‰n˘ch látkach,nedostanú Ïiaden ìal‰í prívlastok.Akonáhle v‰ak majú nejaké ‰kodlivéúãinky, hneì sa doãítame alebo dopo-ãujeme o ‰kodliv˘ch chemick˘ch lát-kach, alebo nebezpeãn˘ch chemiká-liách. Pojem chemical-free food, na-priek tomu, Ïe ide o zrejm˘ nezmysel,sa stal tak˘m populárnym, Ïe pri jehozadaní internetové vyhºadávaãe po-skytujú státisíce odkazov, vrátane od-kazov na firmy, vydávajúce certifi-káty na potraviny „neobsahujúcechemikálie“.

âo si ºudia predstavujú pod poj-mom chemikália? V˘skumy ukazujú,Ïe existuje viacero chápaní pojmuchemikália a zjednodu‰ene sa dajúrozdeliÈ na laické a vedecké1. Ve-decké chápanie re‰pektuje, Ïe v‰etkylátky okolo nás sú vlastne chemikálie,ãi uÏ ãisté alebo zmesi. Laick˘ pohºadãasto spája pojem chemikálie s nie-ãím ‰kodliv˘m, pripraven˘m v che-mickom laboratóriu alebo v továrni.Zaujímavé je, Ïe ºudia ãasto apli-kujú oba pohºady bez toho, Ïe byich spájali a pociÈovali v tom proti-reãenie2.

Zl˘ vzÈah verejnosti k chémii a che-mikáliám sa premieta aj do zléhovzÈahu k potravinov˘m aditívam.„Éãka“ sa pokladajú za nebezpeãnéa zdraviu ‰kodlivé chemikálie – emul-gátory, ktoré sa do potravín pridávajúlen v záujme v˘robcu. Takémuto chá-paniu sa ÈaÏko vyhnú Ïiaci i verejnosÈ,keìÏe ich takto chápu uãitelia3 i reno-mované denníky4.

Vzdelávanie v prírodovedn˘chpredmetoch sa v posledn˘ch desaÈ-roãiach opiera o kon‰truktivistick˘prístup. Ide o to, Ïe nov˘ poznatoksa vytvára v hlave Ïiaka a jeho kva-lita závisí od jeho predchádzajúcichvedomostí a od v˘kladu uãiteºa.DôleÏitú úlohu v kon‰truktivistic-kom vzdelávaní zohrávajú aj správnepoloÏené otázky.

Pokúsili sme sa spoznaÈ vzÈah Ïia-kov Z· a S· k pojmom chemikáliaa potravinové aditíva a dotazník sfor-mulovaÈ tak, aby prispieval k správ-nemu pochopeniu nasledovn˘ch po-jmov a dejov:

– chemikália a chemická reakcia,– potraviny ako reagujúce chemi-

kálie,– toxicita ako otázka dávkovania,– aditíva (E…),

– potraviny ako zmesi chemikálií,– funkcie aditív a ich potreba,– aditíva a emulgátory ako jeden

typ aditív,– redoxné vlastnosti antioxidantov,– potreba pridávania aditív z tech-

nologického hºadiska.

Dotazník sme distribuovali Ïiakomdeviatej triedy základnej ‰koly, stred-nej zdravotníckej ‰koly a kvarty a ok-távy osemroãného gymnázia. Obsa-hoval 20 otázok s priestorom na vpí-sanie odpovedí. âasÈ otázok ponúkaaj moÏnosÈ v˘beru odpovede, priãomv ponuke je rôzny poãet správnychodpovedí; v niektor˘ch odpovediachsi respondenti môÏu zvoliÈ niektoréz hodnotení.

Uvedieme tu presné znenie dvoj-stranového dotazníka, aby bolazrejmá jeho v˘chovno-vzdelávaciafunkcia – a tieÏ aby si mohli svoje ná-zory preveriÈ aj ãitatelia tohto prís-pevku. Prv˘ch osem otázok sa zame-riava na správne chápanie pojmovchemikália a chemická reakcia. Po zis-Èovaní predstavy o pojme chemikáliadruhá otázka navádza na to, Ïe che-mické reakcie prebiehajú nielen v che-mickom laboratóriu, ale v‰ade okolonás, dokonca aj v na‰om organizme.ëal‰ie tri otázky (3., 4. a 8.) nazna-ãujú, Ïe aj potraviny sú chemikáliea prebiehajú v nich chemické reakciea aj po ich prebehnutí môÏu zostaÈjedlé. Dvojica otázok (5. a 6.) pouka-zuje na to, Ïe neexistujú jedovatélátky, len jedovaté dávky. 7. otázka zis-Èuje chápanie pojmu prírodne iden-tická látka, ktor˘ sa ãasto vyskytujev údajoch o zloÏení potravinárskychv˘robkov. Od 9. otázky sa dotazníkvenuje aditívam v potravinách – ãi ichÏiaci vôbec poznajú a ako ich hodno-tia. 11. a 13. otázka poukazujú na to,Ïe aditívami nie sú len syntetickélátky, pridávané do prírodn˘ch potra-vín, ale mnohé sú prirodzenou súãas-Èou potravín. 14. otázka zisÈuje, ãi byÏiaci rad‰ej v potravinách „éãka“ ne-mali, resp. ãi si uvedomujú jednotlivéfunkcie aditív ako konzervaãné vlast-nosti, farbivá, úprava vlastností prespracovanie. V 15. otázke sme pripo-menuli, Ïe „éãka“ nie sú emulgátory,ale Ïe emulgátory patria medzi éãkaa tie môÏu byÈ aj prírodné. 16. otázkasa t˘ka rôznych spôsobov predæÏeniatrvanlivosti potravín. 17. otázka je tro-chu nároãnej‰ia na vedomosti z ché-mie a uvedomenie si, Ïe antioxidantmimôÏu byÈ len látky, ktoré sa ºahko oxi-

dujú. 18. otázka zisÈuje, ako si Ïiacipredstavujú Ïuvaãky bez cukru. Po-sledné dve otázky sa t˘kajú aditív, pri-dávan˘ch do potravín na zlep‰enie ichtechnologick˘ch vlastností.

Aby sa upevnila v˘chovná funkciadotazníka, po jeho vyplnení sme Ïia-kom poskytli priestor na diskusiua vysvetlenie prípadn˘ch nejasností.

Vyhodnotenie odpovedí Ïiakov,správne odpovede a závery z v˘-skumu uvedieme v nasledujúcomãísle ChemZi.

Literatúra:1. NICOLL, G.: J. Chem. Educ. 74 (4),

455-460 (1997).2. NAKHLEH, M. B.: J. Chem. Educ. 69,

191-196 (1992).3. MARTINKOVIâOVÁ, M.: Aditíva

v potravinách – nevyhnutnosÈ alebohrozba? Diplomová práca. Katedrachémie, Pedagogická fakulta TrnavskejUniverzity 2005.

4. CSERNAK, P.: Namiesto céãok zbie-rame do tela éãka. In: SME, roã. 2,2004, ã. 34.

Prosíme Ëao zodpovedanienasledujúcich otázok.

Pokiaº za otázkou nasleduje ponukaodpovedí, vyber si z nich (pod-ãiarkni) v‰etky, ktoré povaÏuje‰ zasprávne (v kaÏdej otázke je aspoÀjedna odpoveì správna, ale niekedyje ich správnych viac).

Odpovedaj postupne, nevracaj sak predchádzajúcim odpovediam, anikeì zistí‰, Ïe asi neboli správne.Tvoje odpovede sa nebudú známko-vaÈ ani inak hodnotiÈ.

Ak má‰ záujem, po skonãení Tisprávne odpovede prezradíme.

(1) âo si predstavuje‰ pod pojmomchemikália?

(2) Chemické reakcie prebiehajú:– v chemickom laboratóriu

alebo v chemickej továrni,– v‰ade okolo nás, napríklad aj

doma v kuchyni,– aj v nás (v ºudskom organizme).

(3) Dajú sa chemikálie jesÈ?

(4) V osladenom ãaji po pridaní cit-rónovej ‰Èavy prebieha che-mická reakcia známa ako inver-zia sacharózy. Dá sa potomtento ãaj vypiÈ?

(5) Kyanid draseln˘ (cyankáli) jeprudk˘ jed. Dajú sa jesÈ zele-né mandle, aj keì ho obsahu-jú?

ChemZi 2/2 200672

Čo je to chemikália?Dá sa to jesť?


ChemZi 2/2 2006 73

(6) Kyselina octová je nebezpeãnáÏieravina. Ocot, predávan˘v potravinách nám ale neu-‰kodí, pretoÏe:– je to iná látka,– je to zrieden˘ vodn˘ roztok

kyseliny octovej.

(7) Ak˘ je rozdiel medzi prírod-n˘mi a prírodne-identick˘milátkami? – v zloÏení,– v pôvode (spôsobe získania).

(8) Preão ãierny ãaj zmení farbu,keì doÀho prikvapkáme ‰Èavuz citróna? – zriedi sa pridaním citrónovej

‰Èavy,– ãaj funguje ako acidobázick˘

indikátor, v kyslom prostredísa odfarbí.

(9) Pozná‰ na potravinách oznaãe-nia E… (E+trojmiestne ãíslo)?

(10) Naão podºa Teba tieto látky(„Éãka“) slúÏia?

(11) Dal by si si potravinu obsahu-júcu celulózu, vodu, sacharózu,glutaman sodn˘ (E621), karo-tén (E160 A), lykopén (E160D), riboflavín (E101), kyselinuaskorbovú (E300), kyselinu cit-rónovú (E330), kyselinu maló-novú (E290), kyselinu oxálovú?

(12) Má‰ rad‰ej potraviny, v ktor˘chÏiadne „Éãka“ nie sú?

(13) Má‰ rád rajãiny (t. j. zeleninuobsahujúcu celulózu, vodu, sa-charózu, glutaman sodn˘ (E621),karotén (E160 A), lykopén(E160 D), riboflavín (E101),kyselinu askorbovú (E300), ky-selinu citrónovú (E330), kys-

linu malónovú (E290), kyselinuoxálovú)?

(14) Keby v potravinárskych v˘rob-koch „Éãka“ neboli,– boli by zdrav‰ie

áno nie nedá sa to tvrdiÈ neviem

– skôr by sa pokaziliáno nie nedá sa to tvrdiÈ neviem

– vyzerali by menej príÈaÏlivoáno nie nedá sa to tvrdiÈ neviem

– ÈaÏ‰ie by sa s nimi pracovalo(napr. aj pri ich pouÏívanív kuchyni)

áno nie nedá sa to tvrdiÈ neviem

(15) Éãka sa niekedy zamieÀajús emulgátormi. Emulgátory súlátky, napomáhajúce vytvore-niu a stabilite emulzie – sústavy,v ktorej sú kvapôãky jednejkvapaliny rozpt˘lené v druhejkvapaline. (Emulgátory sú lenjednou skupinou Éãok.) Ak Tvoja mama pripravuje ma-jonézu, emulgátor na jej prí-pravu (fosfatidylcholín, zná-mej‰í ako lecitín) dostane:– v drogérii, – v predajni chemikálií, – v potravinách.

(16) PredæÏiÈ ÏivotnosÈ (dobu odpo-rúãanej spotreby) potravín sa dá – skladovaním v chlade a tme

(príp. zmrazením),

– skladovaním bez prístupuvzduchu (v ochrannej atmo-sfére resp. vo vákuu),

– pasterizáciou alebo sterilizá-ciou,

– pridaním konzervaãn˘ch látok,– v‰etk˘mi uveden˘mi

spôsobmi.

(17) E vitamín (α-tokoferol, E307)úãinkuje ako antioxidant. Zna-mená to, Ïe ak je súãasÈou neja-kého potravinárskeho v˘robku,– zabraÀuje jeho oxidácii,– sám sa ºahko oxiduje.

(18) Îuvaãky „bez cukru“ sú sladképretoÏe– obsahujú cukor, aj keì to v˘-

robca nepriznáva,– obsahujú iné látky, ktoré sú

sladké, ale nekazia zuby.

(19) Do prá‰kového cukru sa pri-dáva ‰krob. Je to preto, aby– sa zníÏila cena cukru,– sa zníÏila energetická hod-

nota cukru,– aby sa cukor nezlepil a dobre

sa sypal.

(20) Do kuchynskej soli sa pridávahexakyanoÏeleznatan draseln˘[K4Fe(CN)6] alebo kremiãitanvápenat˘ (alebo doma do so-ºniãky pár zrniek ryÏe) preto,aby (doplÀ):

Budeme radi, ak dostaneme odpo-vede na nasledovn˘ch adresách.

Doc. Ing. Ján Reguli, CSc.,Mgr. Mária Martinkoviãová

[email protected], [email protected]

Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity

Obraz chémie

0br. 1. Takto nám to neprekáÏa (aj keì mnohí z nás by soºa cukor mali obmedzovaÈ).

Obr. 2. Takto sú to zlé chemikálie?


V lednu roku 2007 dosáhl ãa-sopis Chemické listy 100 letsvé existence. Taková dlou-

hovûkost národního chemického ãa-sopisu je událostí jistû pozoruhod-nou a moÏná i mimofiádnou pfii ne-ustálé obmûnû ãasopisov˘ch titulÛ.Stoleté období je nutnû ãasov˘mintervalem mnoha státoprávnícha spoleãensk˘ch zmûn. Je tudíÏ dÛ-kazem mimofiádné Ïivotaschopnostiãasopisu, Ïe pfii své prakticky nepfie-ru‰ené stoleté existenci pfieãkal dvû

svûtové války, období hospodáfiskékrize za první republiky, dobu Pro-tektorátu, spoleãenské otfiesy poúnoru 1948, v letech padesát˘chi v normalizaãním období po roce1968, a naposledy i pfievratné ekono-mické zmûny po roce 1989. UdrÏetonu stoletou kontinuitu se podafiilohlavnû obûtavou prací a entusias-mem klíãov˘ch osobností redakceãasopisu a dal‰ích ãlenÛ jednotliv˘chgenerací redakãního kolektivu.

Kulaté v˘roãí Chemick˘ch listÛ jevhodnou pfiíleÏitostí k historickémuzamy‰lení, ov‰em je tfieba uvést, Ïehistorie národního chemického ãa-

sopisu zasahuje je‰tû hloubûji. JakmÛÏeme vyãíst z tiráÏe leto‰ních ãíselChemick˘ch listÛ, 101. roãník tohototitulu je souãasnû jiÏ 131. roãníkemListÛ chemick˘ch a 117. roãníkemâasopisu pro prÛmysl chemick˘.První ãíslo ListÛ chemick˘ch vy‰lo 1.fiíjna 1876 a âasopis pro chemick˘prÛmysl byl vydáván od roku 1891.Po ustavení sdruÏující „âeské spo-leãnosti chemické pro vûdu a prÛ-mysl“ dne 26. ledna 1907 vznikl jakojejí spolkov˘ orgán ãasopis s názvemChemické listy pro vûdu a prÛmysl,kter˘ sice pfiímo navazoval na pfied-cházející existenci ListÛ chemick˘ch,ov‰em ãíslování roãníkÛ bylo zahá-jeno opût od jedniãky, aby bylo zdÛ-raznûno i technologické zamûfieníãasopisu.

Chemické listy se jako národní ãa-sopis záhy doãkaly i mezinárodníhouznání, protoÏe na stránkách Che-mick˘ch listÛ byly zvefiejÀoványi ãlánky s v˘znamem nadnárodním.Jako pfiíklad je moÏno uvést krátk˘ãlánek „Elektrolysa se rtuÈovou kap-kovou elektrodou“, jehoÏ autorembyl Dr. J. Heyrovsk˘ a kter˘ v roce1922 uvefiejnily Chemické listy. Tatopráce dokumentuje základní princippolarografie, a proto je v‰eobecnûpovaÏována za prvotní prezentaciobjevu polarografie. V této souvis-losti je ãlánek v Chemick˘ch listechdodnes hojnû citován.

âasopis se stoletou tradicí je v˘-znamn˘m odkazem minul˘ch gene-rací. Je proto vhodné pfiipomenoutpfiedev‰ím ty, ktefií se o existencia úroveÀ nejvíce zaslouÏili ve funkci‰éfredaktora. Dalo by se pfiedpoklá-dat, Ïe za stoletou existenci ãaso-pisu to bude dlouh˘ seznam jmen,ale skuteãnost je jiná. Pohled zpûtukazuje, Ïe Chemické listy mûly(a dosud mají) mimofiádné ‰tûstí naosoby ve vedoucí redakãní funkci,protoÏe fiada z nich se s maximálnímosobním nasazením vûnovala ve-dení ãasopisu po dlouhou fiadu let.Seznam ‰éfredaktorÛ ve stoleté his-torii Chemick˘ch listÛ tak obsahujepouh˘ch osm jmen. Po krátkém ob-dobí kolektivního vedení byl v roce1908 ustanoven jako první odpo-vûdn˘ redaktor Josef Hanu‰, kter˘fiídil Chemické listy od roku 1908 aÏdo roku 1926. Dal‰ími vedoucímiredaktory byli: O. Webr (1927-1945), J. Ko‰tífi (1946-1951), J. Ru-dinger (1952-1954), B. Sedláãek(1955-1957). M. Kraus (1958) a J.Gut (1959-1996). Roku 1988 vstou-pil do redakce Chemick˘ch listÛ B.Kratochvíl, kter˘ pak v roce 1996

pfievzal po J. Gutovi vedení ãaso-pisu a je vedoucím redaktorem nyníjiÏ jedenáct˘ rok.

Souãasn˘ redakãní kolektiv si jevûdom ceny tohoto historického od-kazu více neÏ stoleté existence ná-rodního chemického ãasopisua snaÏí se zachovat souãasnou úro-veÀ a formu ãasopisu. UdrÏení stáva-jícího nákladu a rozsahu 12 roãníko-v˘ch ãísel je v souãasné ekonomickésituaci obtíÏn˘m úkolem. Zatím sev‰ak vÏdy podafiilo rozpoãet pokr˘tza podmínek vysoké hospodárnosti,ale se zachováním pfiijatelné gra-fické úrovnû ãasopisu.

Vzhledová stránka ãasopisu je vûcdÛleÏitá, ale skuteãn˘m kriteriemkvality je jeho obsah a základemkvalitního obsahu ãasopisu je pfiede-v‰ím dostatek zajímav˘ch a dobfiepsan˘ch pfiíspûvkÛ. Vedle pracíz ãesk˘ch pracovi‰È dochází do re-dakce hodnû pfiíspûvkÛ ze Sloven-ské republiky. Chemické listy majíi pro slovenské chemiky v˘znamnoutradici, zaloÏenou pfiedev‰ím na sku-teãnosti, Ïe ãasopis byl po dlouhoudobu své existence orgánem âesko-slovenské chemické spoleãnosti. Navztahu slovensk˘ch chemikÛ k Che-mick˘m listÛm se mnoho nezmûniloani v posledním období od vznikudvou samostatn˘ch státÛ. V˘znamChemick˘ch listÛ pro slovenské che-miky naposledy ocenil pfiedsedaSlovenské chemické spoleãnostidocent Du‰an Veliã pfiedáním me-daile souãasnému ‰éfredaktoroviChemick˘ch listÛ profesoru Bo-humilu Kratochvílovi pfii pfiíleÏi-tosti 100. v˘roãí ãasopisu na loÀ-ském Sjezdu chemikÛ v Ústí nadLabem.

DÛraz redakce na kvalitu otisko-van˘ch pfiíspûvkÛ se projevujev hodnotû impaktového faktoruChemick˘ch listÛ, kter˘ stoupá ne-pfietrÏitû od roku 1998, kdy mûl úro-veÀ 0,108, k aktuální hodnotû prorok 2005 0,445. Dal‰ím v˘znamn˘múspûchem z poslední doby je zaãle-nûní Chemick˘ch listÛ do databázeChemPort, která umoÏÀuje pomocíbibliografick˘ch programÛ typu SciFinder, STN, pfiíp. WOS, ãtenáfiiprokliknout pfiímo na plné textyãlánkÛ. UdrÏení stoupajícího trenduChemick˘ch listÛ ov‰em závisí pfie-dev‰ím na kaÏdém ãlenu ãeské i slo-venské chemické obce, jak se i pfiivzrÛstající konkurenci jin˘ch ãaso-pisÛ postaví za tradici Chemick˘chlistÛ a i v zaãínajícím druhém stoletíjejich existence je podpofií sv˘mikvalitními pfiíspûvky.

História

ChemZi 2/2 200674

Obrázok Titulní stránka 1. ãísla Chemick˘ch listÛ roku 1907

Ke stému výročí Chemických listůPETR HOL̄Ústav organické chemie a biochemie AV âR, v.v.i., Flemingovo nám. 2, 166 10 Praha 6,âeská republika



História

ChemZi 2/2 200676

Kv˘znamn˘m podujatiam, ktoré uÏtradiãne organizuje Odborná sku-

pina Histórie chémie SChS v spoluprácis Odbornou skupinou Histórie chemic-kého priemyslu na Slovensku SSPChpatria slávnostné semináre – stretnutia,konané pri príleÏitosti Ïivotn˘ch jubileízaslúÏil˘ch ãlenov SChS a SSPCh, ako ajv˘roãí v˘znaãn˘ch osobností chémie naSlovensku. Tieto stretnutia vytvárajúpriestor nielen na pripomenutie ich die-la a zásluh v rozvoji chémie i chemic-kého priemyslu, ale aj na osobné spo-mienky, pestovanie chemického pove-domia a upevÀovania priateºsk˘ch vzÈa-hov v rámci na‰ich Spoloãností.

V novembri 2006 sa konalo takétostretnutie, venované stému v˘roãiu na-rodenia prof. Ing. Milo‰a Marka (2. 11.

1906 – 23. 4. 1998). Jeho Ïivot a dielopriblíÏil úãastníkom M. Uher hodnote-ním vedeckov˘skumnej, pedagogickeja organizaãnej ãinnosti, ktoré spojils prezentáciou aj vlastného spracovaniabiografickej publikácie, pripravenejv spolupráci s Akad. arch. I. Markom.Publikáciu vydala pri tejto príleÏitosti

Slovenská technická univerzita v Brati-slave, Vydavateºstvo STU. V programeodzneli tieÏ hodnotiace, osobné a spo-mienkové príhovory – dekana FChPTSTU prof. Ing. D. Bako‰a, DrSc., prof.RNDr. J. âiÏmárika, PhD., doc. Ing. K.Pitku, CSc. – predsedu Slovenskéhozväzu protifa‰istick˘ch bojovníkov, prof.Ing. Kamila Anto‰a, CSc., RNDr. J.Kollára, Dr.h.c. a Ing. A. Ziegelhoffera,DrSc., ktoré v˘znamne doplnili mozai-ku pôsobenia a bohatej ãinnosti prof.Marka. Podujatie sa konalo za úãastinajbliÏ‰ích príbuzn˘ch prof. Marka – sy-nov Ivana a Milo‰a s manÏelkami a ichdeÈmi.

Na koniec roka 2006 pripadli v˘-znamné jubileá – 85 rokov profesoraIng. Dr. Jozefa Tomka, DrSc. a 70 ro-

kov prof. Ing. Michala Uhera, DrSc., dl-horoãn˘ch a zaslúÏil˘ch funkcionárovSCHS. Na slávnostnom stretnutí 12. de-cembra 2006 dielo a zásluhy profesoraTomka charakterizoval vo svojom pre-jave M. Uher, so zameraním najmä najeho dlhoroãné pôsobenie vo funkciipredsedu a neskôr ãestného predsedu

SCHS. Odbornú, pedagogickú, organi-zaãnú a publikaãnú ãinnosÈ jubilanta naFarmaceutickej fakulte UK priblíÏil jejprodekan prof. Ing. Milan Nagy, CSc.

âinnosÈ a zásluhy jubilanta prof. Ing.M. Uhera, DrSc. charakterizoval prof.ª. Fi‰era s hodnotením jeho pedagogic-kej a v˘skumnej ãinnosti v oblasti ché-mie. Zvlá‰È charakterizoval jeho pub-likaãné aktivity zamerané na históriuSlovenskej chemickej spoloãnosti. S prí-hovormi k jubilantom vystúpili prof. D.Bellu‰, prof. D. Bako‰, prof. J. âiÏmá-rik, prof. K. Anto‰.

Na tomto stretnutí predseda SChSdoc. Ing. Du‰an Veliã, PhD. pripomenulaj tie udelené ocenenia, ktoré boli odo-vzdané v priebehu roka pri in˘ch príle-Ïitostiach: prof. Ing. D. Bako‰, DrSc. –

medaila a diplom, doc. Ing. E. Borsig,DrSc. – pozdravn˘ list, prof. Ing. ª. Fi-‰era, DrSc. – medaila a diplom, RNDr.Dalma Gyepesová, CSc. – ãestné ãlen-stvo SCHS, doc. PhDr. Jozef Heger –blahoprajn˘ list, prof. RNDr. D. Ka-niansky, DrSc. – medaila a diplom, prof.Ing. Vendelín Macho, DrSc. – blahop-rajn˘ list, doc. Ing. J. Polonsk˘, CSc. –blahoprajn˘ list, Ing. Ivo Proks, DrSc. –pozdravn˘ list, doc. RNDr. Marta Sali-‰ová, CSc. – zlatá medaila SCHS, Ing.Dr. M. Zikmund, CSc.- pozdravn˘ list,ktor˘ bude odovzdan˘ pri príleÏitostiudelenia Prémie za celoÏivotné dieloLiterárnym fondom.

Odborná skupina Histórie chémieSChS, v spolupráci s Odbornou skupinouHistórie chemického priemyslu na Slo-vensku SSPCh chce v budúcnosti pokra-ãovaÈ v organizovaní tak˘chto podujatí.NajbliÏ‰ím podujatím bude oslava osem-desiatin prof. M. Jambricha, akademikaA. BlaÏeja a prof. J. Kováãa. Okremtoho pripravuje publikáciu k 100. v˘roãiunarodenia prof. Ing. Sama Stankovian-skeho a monografické spracovanie prof.Ing. Dr. tech. Franti‰ka Valentína.

J. âársky, V. Milata

STRETNUTIA SCHS A SSPCH S JUBILANTAMI

Odmenení a odmeÀujúci, zºava M. Uher, D. Veliã, D. Bako‰, ª. Fi‰era

Prof. D. Bako‰ gratuluje Prof. M. Uherovi Prof. Tomko s manÏelkou a rodinou, spolu so spoloãn˘mi gratulantami.


Vzdelávacie semináre z chémie preuãiteºov stredn˘ch ‰kôl organizo-

vané Fakultou chemickej a potravinár-skej chémie Slovenskej technickej uni-verzity (FChPT-STU) v Bratislave majúdlhodobú tradíciu. V roku 2006 sa ko-nal uÏ XX. seminár pre stredo‰kolsk˘chuãiteºov. „Seminár pre stredo‰kolsk˘chuãiteºov chémie“ bol v roku 2001 prv˘-krát akreditovan˘ M· SR na päÈroãnéobdobie. Semináre boli dvojdÀové a ko-nali sa kaÏdoroãne koncom augusta.V minulom roku bol seminár znovuakreditovan˘ na ìal‰ích päÈ rokov (doroku 2011) pod upraven˘m názvom„Seminár pre stredo‰kolsk˘ch uãiteºovprírodovedn˘ch predmetov“. Semináresú odteraz trojdÀové, lebo do programuseminárov sme zaradili laboratórne cvi-ãenia z prírodovedn˘ch predmetov.

Cieºom seminára bolo oboznámiÈstredo‰kolsk˘ch uãiteºov formou pred-ná‰ok s nov˘mi trendmi v chémii, v che-mickej a potravinárskej technológiia pomocou jednoduch˘ch laboratór-nych prác poukázaÈ na to, Ïe chémia,biológia a fyzikálna chémia sú neodde-liteºnou súãasÈou ná‰ho kaÏdodennéhoÏivota. Na‰ou snahou je priblíÏiÈ vzdelá-vanie v oblasti prírodovedn˘ch predme-tov ku kaÏdodennému Ïivotu. V súãas-nosti obrovsk˘ rozvoj vedy a technoló-gií spôsobuje, Ïe vzdelávanie je ãorazviac odtrhnuté od Ïivota a mladí ºudia sizo ‰koly odná‰ajú stále menej vedo-mostí a zruãností pouÏiteºn˘ch v reál-nom svete.

XX. seminár sa konal 4. – 6. septem-bra 2006 na FChPT-STU. Odborn˘ pro-gram bol rozdelen˘ na dve ãasti; prvédva dni sa konali predná‰ky a tretí deÀlaboratórne cviãenia.

Odborn˘ program tvorili konkrétnetieto predná‰ky:1. StarostlivosÈ o ‰tudentov na FChPT.

Pedagogická a vedecká ãinnosÈ naFChPT. (Doc. Ing. P. Kovafiík,PhD., Prof. Ing. J. ·ajbidor, DrSc.)

2. Fyzikálna chémia a Ïivot (Doc. Ing.P. Kovafiík, PhD.)

3. Málorozpustné látky v prírode(Doc. Ing. I. Ondrejkoviãová, PhD.)

4. Chiralita prírodn˘ch látok (RNDr.A KoreÀová, PhD.)

5. Chemické technológie a Ïivotnéprostredie (Doc. Ing. A. Kaszonyi,PhD.)

6. Biokompatibilné anorganické ma-teriály (Doc. Dr. Ing. M. T. Palou)

7. Mykotoxíny v Ïivotnom prostredí(Doc. RNDr. D. Hudecová, PhD.)

8. Biologicky aktívne látky v kozme-tike (Doc. Ing. J. Hojerová, PhD.)

9. Biológia a chémia (Doc. Ing. S.Jantová, PhD.)

10. Chemické látky v domácnosti a ri-ziká pri práci s nimi (Doc. Ing. I.Ondrejkoviãová, PhD.)

V prv˘ deÀ seminára po predná‰kachbola diskusia ku kurikulárnej transfor-mácii v predmete chémia – projekt ESF(Doc. Ing. P. Kovafiík, PhD.).

Na druh˘ deÀ seminára úãastníci pí-sali dva testy z predná‰ok („Máloroz-pustné látky v prírode“ a „Chemickétechnológie a Ïivotné prostredie). âle-novia skú‰obnej komisie (Doc. Ing. I.Ondrejkoviãová, PhD. a Doc. Ing. A.Kaszonyi, PhD.) opravili testy a úãast-níkov oboznámili s rie‰ením a hodnote-ním úloh testov.

Na tretí deÀ úãastníci seminára absol-vovali tri laboratórne cviãenia, na kto-r˘ch si odcviãili jednoduché a názornépráce z anorganickej chémie (Ing. M.Izakoviã, PhD., Ing. J. Maroszová) z fy-zikálnej chémie (Ing. E. Klein, PhD.,Ing. D. Dvoranová, PhD.) a z biológie(doc. Ing. S. Jantová, PhD., Ing. S. Le-ta‰iová). KaÏd˘ úãastník cviãení absol-voval aj ‰kolenia bezpeãnosti a ochranyzdravia pri práci (Doc. Ing. I. Ondrej-koviãová, PhD.).

Na základe potvrdenia Akreditaãnejkomisie M· o akreditácii vzdelávacej

aktivity s názvom „Seminár pre stredo-‰kolsk˘ch uãiteºov prírodovedn˘chpredmetov“ sme udelili úspe‰n˘m ab-solventom osvedãenia o získanom vzde-laní s celo‰tátnou platnosÈou. Podmien-kou získania osvedãenia bola úãasÈ napredná‰kach, laboratórnych cviãeniacha úspe‰né napísanie testov. Na záver se-minára sme úspe‰n˘m absolventomslávnostne odovzdali osvedãenia v AuleJuraja Ga‰períka.

Seminára sa zúãastnilo 62 uãiteºovz celkového poãtu 70 prihlásen˘ch záu-jemcov. Laboratórne cviãenie absolvo-valo 59 uãiteºov. Osvedãenie získalo 51úãastníkov. Seminára sa zúãastnili uãi-telia z celého Slovenska: 16 z Bratislav-ského kraja, 10 z Trnavského kraja, 8 z Trenãianskeho kraja, 7 zo Îilin-ského kraja, 7 z Bansko-Bystrickéhokraja, 6 z Nitrianskeho kraja, 5 z Pre-‰ovského kraja a 3 z Ko‰ického kraja.

Pri prezentácii dostal kaÏd˘ úãastníkseminára dve monogra-fie „Spoloãná budúcnosÈchémie a biológie“a „Chémia a biológiav domácnosti“ vydanévo vydavateºstve STUpri príleÏitosti konaniaXX. seminára. V prvejmonografii je uverej-nen˘ch 8 príspevkov,ktoré obsahujú pred-ná‰ky z XX. seminára.Druhá monografia obsa-huje návody na labora-tórne práce z anorganic-kej chémie, z fyzikálnejchémie a z biológie:Chemické látky v do-mácnosti a ich reakcie,Fyzikálna chémia okolonás, Chemické zloÏenie

Ïivej hmoty a zabezpeãenie ochranyzdravia pri práci je zhrnuté v ãasti Che-mické látky v domácnosti a riziká pripráci s nimi. Úãastníci dostali aj ìal‰ie‰tudijné materiály: videoklipy OÏa-rovÀa RCH gama 30 a Rádioaktivita(Doc. RNDr. O. Holá, PhD. a kol.) naCD-nosiãoch.

·tudijné materiály pre uãiteºov (video-klipy a monografia „Spoloãná budúc-nosÈ chémie a biológie“) sú uverejnenéna www-stránke fakulty, kde budúuverejÀované informácie ohºadom ìal-‰ieho trojdÀového seminára. Podrob-nej‰ie informácie o seminári, ktor˘ plá-nujeme na 2. t˘ÏdeÀ v septembri, uve-rejníme zaãiatkom 2. ‰tvrÈroka 2007.(http://www.fchpt.stuba.sk/buxus/gene-rate_page.php?page_id=1901)

Pre úãastníkov zabezpeãujeme uby-tovanie v ‰tudentsk˘ch domovocha obedy v bufete na FChPT.

I. Ondrejkoviãová

ChemZi 2/2 2006 77

Pedagogika

VZDELÁVANIE STREDOŠKOLSKÝCH UČITEĽOVPRÍRODOVEDNÝCH PREDMETOV

Laboratórne praktikum

Otvorenie seminára


Pedagogika

Čo bolo na X. seminári „Súčasné problémyvo vyučovaní chémie“

Vzdelávacie semináre z chémie preuãiteºov stredn˘ch ‰kôl, organizovanéPrírodovedeckou fakultou UK, majúuÏ desaÈroãnú tradíciu. KaÏdoroãnesa realizujú zaãiatkom júla. Do r.2006 sa na t˘chto seminároch zúãast-Àovali len uãitelia z Bratislavskéhoregiónu. V r. 2006 Prírodovedecká fa-kulta UK získala grant na projekt„Inovatívne prístupy v motivácii mla-d˘ch ºudí pre ‰túdium prírodoved-n˘ch disciplín“ z ESF, ktor˘ umoÏnilroz‰íriÈ rozsah seminára na dva dnia zároveÀ pozvaÈ uãiteºov z in˘ch re-giónov Slovenska. Cieºom seminárovje informovaÈ stredo‰kolsk˘ch uãite-ºov o najnov‰ích poznatkoch a tren-doch chemického v˘skumu. TietomôÏu potom ìalej prená‰aÈ do vyuão-vacieho procesu na stredn˘ch ‰kolácha motivovaÈ stredo‰kolsk˘ch ‰tuden-tov k ìal‰iemu ‰túdiu chémie na vy-sok˘ch ‰kolách.

V snahe priblíÏiÈ náplÀ seminárauvádzame témy predná‰ok, ktoré naÀom odzneli a tieÏ informácie o jehopraktickej ãasti. Interdisciplinárnapovaha chémie umoÏÀuje zvoliÈ veºmizaujímavé témy z rôznych oblastíná‰ho Ïivota.

Predná‰ka Doc. Ing. Ivana Cho-dáka, DrSc. (Ústav polymérov SAV)„Problémy a perspektívy narábanias plastov˘m odpadom“ ukázala, Ïepri diskusiách o perspektívach trvaloudrÏateºného rozvoja spoloãnosti jeãastou otázkou problematika zne‰-kodÀovania resp. ìal‰ieho vyuÏitiaodpadu, z ktorého plasty predstavujú7-9 %. V predná‰ke boli prezento-vané jednotlivé hºadiská na spôsobynarábania s plastov˘m odpadom. Ro-zobrali sa alternatívy ako skládkova-nie, materiálová recyklácia, surovi-nová a energetická recyklácia, foto-degradácia a biodegradácia z ekolo-gického aj ekonomického hºadiska.Osobitná pozornosÈ sa venovala bio-degradovateºn˘m plastom, ktoré súz hºadiska hromadenia CO2 praktickyneutrálne. Biodegradácia predstavujevhodnú alternatívu pre Ïivotné pros-tredie, ktorú moÏno vyuÏiÈ v niekto-r˘ch prípadoch, najmä pre jednorá-zovo pouÏiteºné v˘robky, alebo v˘-robky s krátkou dobou Ïivota, pre-dov‰etk˘m obaly.

Akad. maliarka Veronika Gabãováa Mgr. art. Ján Hromada (Katedrare‰taurovania, V·VU Bratislava) pri-pravili predná‰ku na tému „Aplikácia

fyzikálno-chemick˘ch metód v oblastire‰taurovania“. Poukázali v nej na vy-uÏitie modern˘ch fyzikálno-chemic-k˘ch metód ako UV-VIS, Iâ spektro-skopia, RTG anal˘za, mikroskopické,flourescenãné metódy a skúmaniepovrchov pomocou SIMS anal˘zy zaúãelom zistenia stavu diela pri zacho-vaní svojej hmotnej a originálnej pod-staty, a novodob˘ch pridan˘ch dopln-kov, ão umoÏní voºbu postupu pri zá-chrane umeleckého diela. Pri ãistenípovrchu maºby, ktor˘ patrí medzi naj-kritickej‰ie operácie pri re‰taurovaní,tradiãné mechanické metódy vyÏa-dujú veºkú obratnosÈ a sú zdæhavé,u chemick˘ch metód je niekedy pro-blematická penetrácia rozpú‰Èadieldo hlb‰ích vrstiev maºby a ich toxi-cita. Alternatívna metóda, pomocoulasera, umoÏní postupne odstrániÈvrstvy, ktoré narú‰ajú estetick˘ v˘razmaºby a zachovaÈ originálne lazúrnevrstvy nedotknuté. Obr. 1 a 2. pred-stavujú dielo Lótove dcéry pred a pore‰taurácii.

ëal‰ím príspevkom bola predná‰kaIng. Karola Jesenáka, CSc. (Katedraanorganickej chémie, Prírodove-decká fakulta UK) „Ploché tvaryv anorganickej chémii, alebo tak tro-chu zablatená veda“ zameraná na prí-rodné vrstevnaté kremiãitany alebofylosilikáty. Vrstevnatá ‰truktúra fy-losilikátov je príãinou nielen plo-chého tvaru t˘chto látok, ale aj ichnízkej hustoty a nízkej tvrdosti. Pred-ná‰ka sa tieÏ zamerala na tesniacea antisedimentaãné vlastnosti ílova ich v˘znam v stavebníctve, keramic-

kom priemysle a v úloÏiskách rádio-aktívneho odpadu, ìalej na vyuÏitieílov ako zloÏky polymérnych mikroa nano kompozitov, ktoré slúÏia nav˘robu obalov˘ch materiálov napr.pre potraviny a chemikálie. Ich anti-septick˘, dehydrataãn˘ a adsorpãn˘úãinok ich predurãuje na pouÏitie vofarmaceutickom a kozmetickom prie-mysle. ZloÏenie a vlastnosti fylosili-kátov sú viacmenej ‰pecifické prekaÏdé individuálne loÏisko. Rôzneprímesi menia vlastnosti fylosilikátovtak, Ïe sa ‰pecificky dajú vyuÏiÈ akosupravodivé materiály, biokeramickémateriály, katalyzátory a iné. VáÏnymproblémom zostáva veºmi nízky stu-peÀ ekonomického zhodnocovaniadomácich ílov˘ch surovín. Predná‰kabola obohatená o poznámky a ob-rázky, ktoré svedãia aj o autorovomzmysle pre humor (viì obr. 3).

V predná‰ke Prof. RNDr. Miro-slava Urbana, DrSc. a Prof. RNDr.Vladimíra Kellö, DrSc. (Katedra fyzi-kálnej a teoretickej chémie Prírodo-vedecká fakulta UK) „Teória relati-vity a Mendelejevova periodická ta-buºka“ autori vysvetlili príãiny nepra-videln˘ch trendov niektor˘ch makro-skopick˘ch vlastností prvkov 1B sku-piny Medelejevovej periodickej ta-buºky. Mendelejev pri formulovaníperiodického zákona zaradil chybneniektoré prvky, priãom bez v˘nimkyide o prvky s vysok˘mi atómov˘miãíslami. Príãinou t˘chto nepravidel-n˘ch trendov je uplatnenie relativis-tick˘ch efektov, ktoré ovplyvÀujúelektrónové energie a elektrónovú‰truktúru ÈaÏk˘ch atómov. Relativis-tické efekty sú dôleÏité dokonca ajpre vlastnosti zlúãenín 1. skupiny pre-chodn˘ch prvkov poãnúc Sc a kon-ãiac Ni.

Predná‰ka Doc. RNDr. ªubomíraMátela, CSc. (Katedra jadrovej ché-mie, Prírodovedecká fakulta UK)„Rádioaktivita a Ïivotné prostredie“sa zamerala na dávky ionizujúcehoÏiarenia z prírodn˘ch rádionuklidova z kozmického Ïiarenia, ktor˘m jeãlovek vystaven˘ po celú dobu svojejexistencie. Rádionuklidy, podobneako rôzne fyzikálne a chemické fak-tory majú pri pôsobení na ãlovekaa jeho Ïivotné prostredie kladnéa tieÏ záporné stránky, hlavne ak ichúãinok ionizujúceho Ïiarenia presa-huje prípustné hodnoty. Podºa v˘-skytu intenzity a pohybu v jednotli-v˘ch zloÏkách Ïivotného prostrediaa v potravinovom reÈazci spôsobujúvonkaj‰ie a vnútorné oÏarovanie. Doorganizmu sa rádionuklidy dostávajúza normálnych podmienok d˘chaním(inhaláciou) a príjmom potravy a ná-pojov (ingesciou). D˘chaním sa doorganizmu dostávajú plynné rádioak-tívne látky a rádioaktívne aerosóly.

ChemZi 2/2 200678

Obr. 1. Obraz Lót a jeho dcéry predre‰taurovaním

Obr. 2. Obraz Lót a jeho dcéry po re‰taurovaní


Do potravy sa rádioaktívne látky do-stávajú z rastlín a Ïivoãíchov. Úãast-níci seminára získali informácie o ra-diaãnej záÈaÏi vo vode, potravinácha stavebn˘ch materiáloch.

Experimentálna prezentácia za-h⁄Àala dva príspevky:

V príspevku RNDr. Ivana Valenta,CSs., Bc. Mariána Matejdesa a Doc.RNDr. Jána Benku, CSc. (Katedrafyzikálnej a teoretickej chémie, Príro-dovedecká fakulta UK) „Kryosko-pické stanovenie mólov˘ch hmot-ností“ autori predviedli nové zariade-nie, ktoré vyvinuli pre praktiká z fyzi-kálnej chémie. Beckmannov teplo-mer je nahraden˘ platinov˘m od-porov˘m teplomerom, pre chladeniesa pouÏil Peltiérov ãlánok. Meraniateploty prebiehajú na prístrojiCOBRA3, ktor˘ je spojen˘ s labora-tórnym osobn˘m poãítaãom cez sé-riov˘ port a ovládan˘ pomocou pro-gramu MEASURE. Druh˘ osobn˘poãítaã je vo váhovni spojen˘ s di-gitálnymi váhami sériov˘m portoma pomocou prenosov˘ch kºúãovBlueTooth (USB port) zabezpeãujebezdrôtovú komunikáciu medzi vá-hami a osobn˘m poãítaãom v labora-tóriu. Meranie a spracovávanie dát jeorganizované excelovskou aplikáciouKRYOS (obr. 4), v rámci ktorej jemoÏné získavaÈ a automaticky spra-covávaÈ údaje z váhovne a spú‰ÈaÈprogram MEASURE na meranieteploty. Aplikácia vyuÏíva tzv. makrá

v programovacom jazyku VBA (Vi-sual Basic for Aplications). S javmispojen˘mi s kryoskopiou sa môÏmestretnúÈ aj v beÏnom Ïivote. Pred-chádzanie námrazy ciest pomocousoºného posypu je azda najznámej‰ímpríkladom kryoskopického efektu,keì soºn˘ roztok zam⁄za pri niÏ‰ejteplote ako „ãistá“ voda.

Príspevok RNDr. Ivana Valenta,CSc. (Katedra fyzikálnej a teoretic-kej chémie, Prírodovedecká fakultaUK) s názvom „Experiment z nelineár-nej dynamiky: Chemické osciláciea vlny“ zaãal experimentálnym pred-vedením Belousovovej – Îabotin-

ského reakcie (B-Î). B-Î patrí medzichemické nelineárne systémy, ktoréposkytujú cel˘ rad fascinujúcich ja-vov od bistability, cez periodické osci-lácie medziproduktov aÏ po zloÏité

oscilácie a chaos. Okrem B – Î reak-cie je dnes známy uÏ veºk˘ poãet che-mick˘ch oscilátorov. Dobre pre‰tudo-vané sú glykolytické oscilácie v kva-sinkách a zvlá‰tnu pozornosÈ venujesúãasná fyziológia vápnikovej dyna-mike prítomnej v bunkách najrôznej-‰ieho typu. Zaujímav˘m oscilaãn˘mjavom sú tzv. cirkadiálne rytmy, ktorékontrolujú s periódou 24 hodín rôzneÏivotné funkcie, napr. spánok, u mno-h˘ch organizmov vrátane ãloveka.Hoci tieto rytmy ovplyvÀuje dennésvetlo, zistilo sa, Ïe sú riadené vlast-n˘m vnútorn˘m oscilátorom (po-dobne ako B-Î reakcia), ktor˘ fun-guje bez ohºadu na striedanie dÀaa noci. ëal‰ím zaujímav˘m nelineár-nym javom je tvorba priestorov˘ch‰truktúr. Tento jav vzniká kombiná-ciou nelineárnej oscilaãnej kinetikyreakcie a transportn˘ch procesov akodifúzia a prúdenie. Predpokladá sa,Ïe podobn˘m mechanizmom sa tvoria‰truktúry v Ïiv˘ch organizmoch akonapr. povrchové zafarbenie (zebra,mot˘le), ale aj morfogenéza zloÏit˘chorganel ãi cel˘ch orgánov.

Príspevok Mgr. Ladislava Rábaru(Katedra fyzikálnej a teoretickejchémie, Prírodovedecká fakulta UK)„Chémia a biologicky v˘znamnélátky“ v úvode poukázal, Ïe ãastoprv˘ kontakt s chémiou má podobuãudn˘ch vzorcov a bizarn˘ch názvova nie vÏdy jasn˘ch súvislostí, av‰aktieto „nepríjemné stránky“ prameniaz jej nedostatoãného poznania a prí-padne nepríÈaÏlivej formy jej prezen-tácie na ‰kolách. ëalej sa venoval

vlastnostiam látok – alkaloidom,ktoré sa pouÏívajú ako lieãivá, stimu-lanty, omamné látky.

Na konci seminára frekventantikurzu vypracovali písomnú prácu

o vybran˘ch alkaloidoch z hºadiskaich ‰truktúry, chemick˘ch a fyzikál-nych vlastností, toxicity a nebezpeã-n˘ch následkov pri neuváÏenom uÏí-vaní t˘chto látok pre ‰portovcova mlad˘ch ºudí, ktoré získali z inter-netov˘ch stránok.

Na záver si dovolím citovaÈ RNDr.Miloslava Foltina, CSc.: „Proces v˘-chovy a vzdelávania mladej generáciemôÏeme bez váhania prirovnaÈk tvorbe umeleckého diela a uãiteºak umelcovi, ktor˘ dáva vznikajúcemudielu – vzdelanému a racionálne roz-m˘‰ºajúcemu ãloveku formu aj my‰-lienku. Verím, Ïe dielo slovensk˘chuãiteºov, t. j. kvalitne vzdelaná mládeÏbude ocenené aspoÀ niekedy v budúc-nosti.“ BohuÏiaº, RNDr. MiloslavFoltin, CSc., ktor˘ sa v minulosti v˘-znamne podieºal na tvorbe seminárovuÏ nie je medzi nami.

Poznámka: projekt z ESF „Inova-tívne prístupy v motivácii mlad˘chºudí pre ‰túdium prírodovedn˘ch dis-ciplín“ (SOP-ªZ 2005/1-101) umoÏ-nil financovanie pobytu, uãebn˘chtextov a pomôcok pre úãastníkov se-minára z mimobratislavsk˘ch regió-nov, av‰ak administrácia spojenás touto aktivitou a nemoÏnosÈ pruÏnepresúvaÈ pridelené financie, tak abyboli ão najefektívnej‰ie vyuÏité, ne-malou mierou zaÈaÏila organizátorovseminára.

Doc. RNDr. Oºga Vollárová, CSc.

ChemZi 2/2 2006 79

Pedagogika

Obr. 3. Dve tradiãné pomôcky pre peda-gógov tvorené „fylosilikátmi“ a jedenz produktov ich márneho snaÏenia

Obr. 4.


Pedagogika

Mnohí ‰tudenti chémie nemajú radisemináre z fyzikálnej chémie, na

ktor˘ch sa poãítajú príklady. Zdá sa im,Ïe v˘poãty sú len pre v˘poãty a neza-m˘‰ºajú sa nad ich praktick˘m v˘stu-pom a moÏnosÈou vyuÏitia aj v in˘chodboroch chémie. Napr., Ïe Clausiova –Clapeyronova rovnica je veºmi uÏitoãnápri ãistení látok destiláciou, (v˘poãetbodu varu pri zníÏen˘ch tlakoch), uká-zaÈ v ak˘ch limitoch sa môÏe pohybovaÈúãinnosÈ stroja, pracujúceho v termody-namickom cykle (doteraz niektorí ºu-dia, dokonca inÏinieri, vym˘‰ºajú perpe-tum mobile druhého druhu), Ïe z akti-vaãnej energie chemickej reakciemôÏeme vypoãítaÈ dobu tvrdnutia le-pidla alebo dobu skladovania potravínpri rôznych teplotách, z fázov˘ch rov-nováh poãet poschodí kolóny pri frakã-nej destilácii, atì. Napriek tomu, Ïesom na tieto skutoãnosti vÏdy upozor-Àoval, nemalo to aÏ tak˘ efekt, ako keìsom k príkladu vymyslel nejak˘ príbeh.Vtedy sa väã‰ina ‰tudentov zapojila ak-tívne do poãítania. âasÈ t˘chto príbehovbola publikovaná v ãasopise QUARKv r. 2002-2004. Jeden z príbehov, ktor˘zatiaº nebol publikovan˘, prikladám.

O POPOLU·KE, ENTROPII A HŸSTKOVEJ POLIEVKE

V Popolvárovom kráºovstve Ïila chu-dobná sirota, Popolu‰ka. Jej otec sadruh˘ krát oÏenil a jeho nová Ïena, Po-polu‰kina macocha, preferovala hlavnesvoju vlastnú dcéru z prvého manÏel-stva. Popolu‰kin otec bol hlavn˘m maj-strom v bani Strieborná Hora a domovsa vracal len na víkend. Z toho dôvodusi nev‰imol, Ïe jeho prvorodená dcératrpí pod macochin˘m ‰ikanovaním.O tom, Ïe v tej dobe macochy zvykli ‰i-kanovaÈ svoje nevlastné dcéry svedãí ajpríbeh o dvanástich mesiaãikoch. Vzhºa-dom na to, Ïe v tomto príbehu Maru‰kaúlohu splnila a v januári doniesla ma-coche jahody sa dá usudzovaÈ, Ïe na‰ipredkovia poznali buì cestovaniev ãase, alebo mali vyvinuté rozsiahleskleníkové poºnohospodárstvo.

Podobne to bolo aj v príbehu o Po-polu‰ke. Popolu‰ka dostávala v domác-nosti tie najÈaÏ‰ie práce, musela variÈ,

upratovaÈ, staraÈ sa o statok, no jesÈ ne-mohla s nevlastnou sestrou a macochoupri jednom stole, zjedla len to ão ostalo

po druh˘ch a nebolo toho veºa. Napriektomu, na rozdiel od svojej nevlastnejsestry, bola Popolu‰ka pekné, múdre,‰armantné, skromné a pracovité dievãaa o nápadníkov nemala núdzu. Totomacochu stra‰ne ‰krelo. Raz, keìchcela ísÈ Popolu‰ka na diskotéku, zlá,závistlivá, pomstychtivá a zákerná ma-cocha zmie‰ala 10 litrov ‰o‰ovice a 10litrov hrachu a Popolu‰ke rozkázala od-deliÈ hrach od ‰o‰ovice a pokiaº to neu-robí, z domu sa nepohne. Podºa roz-právky pri‰lo Popolu‰ke na pomocvtáctvo, ktoré ‰o‰ovicu a hrach roztrie-dili. V skutoãnosti Popolu‰ke niktonepomohol, vtáky síce prileteli, no na-miesto triedenia zaãali strukoviny ÏraÈ,preto ich Popolu‰ka odohnala. Pohár

Popolu‰kinej trpezlivosti t˘mto pretie-kol. Zmes hrachu a ‰o‰ovice odloÏila dokomory a napriek macochinmu zákazusa vybrala na diskotéku. Na druh˘ deÀsa za‰la poradiÈ so svojím právnikomDr. Paragrafiom. Tento zaÏaloval maco-chu z t˘rania zverenej osoby. Súd roz-hodol, Ïe macoche Popolu‰ku odoberie.Dedo V‰evedo si uÏ dávno v‰imol Po-polu‰kinu nadpriemernú inteligenciua poÏiadal súd, aby mu ju zveril do uãe-nia. Súd tejto poÏiadavke vyhovel a akood‰kodné dostala Popolu‰ka zmes hra-chu a ‰o‰ovice, ktoré jej namie‰ala ma-cocha.

U Deda V‰eveda zaãala Popolu‰ka‰tudovaÈ prírodné vedy. Dedo V‰evedo,ako teoretick˘ chemik a fyzik, zasvätil

Popolu‰ku v prvom rade do základovtermodynamiky. Pri jednej z konzultáciíPopolu‰ka poznamenala, Ïe zmie‰aÈ

hrach a ‰o‰ovicu je veºmi ºahko, no od-deliÈ ich od seba dá veºkú prácu. ëalejuvaÏovala o tom, Ïe keì boli ‰o‰ovicaa hrach od seba oddelené i‰lo o dvausporiadané systémy (Obr. 1). V prí-pade ich zmie‰ania vznikne jedensystém, no usporiadanie tohto systémuje men‰ie, ako v prípade oddelen˘chstrukovín (Obr. 2).

Ak siahneme do nádoby s hrachomvytiahneme z nej len hrach, podobnez nádoby so ‰o‰ovicou len ‰o‰ovicu. Aksiahneme do nádoby so zmesou hrachua ‰o‰ovice, môÏeme vytiahnuÈ hrachalebo ‰o‰ovicu (za predpokladu, Ïehmatom rozoznáme ‰o‰ovicu od hra-chu, vyberaÈ môÏeme v siln˘ch rukavi-ciach). Dedo V‰evedo s Popolu‰kou

rie‰il problém, koºko moÏn˘ch stavovmôÏe nastaÈ pri zmie‰aní hrachu a ‰o‰o-vice, priãom kaÏdé zrnko hrachu aj ‰o-‰ovice povaÏoval za samostatnú ãasticuod in˘ch rozlí‰iteºnú. Svoju úvahu zaãalinajprv s mal˘m súborom 2 hrachy (Nh)a 3 ‰o‰ovice (N‰), ão spolu dáva 5 na-vzájom rozlí‰iteºn˘ch ãastíc. Poãet v‰et-k˘ch moÏn˘ch spôsobov ak˘m je moÏnéusporiadaÈ 5 prvkov je 5!. Tento poãetsa v‰ak zredukuje 2!3! násobne, pretoÏev jednotliv˘ch priehradkách situácia123, 132, 213, 231, 312, 321 pre ‰o‰ovicua 12 a 21 pre hrach sú identické (Obr.3). PravdepodobnosÈ uvaÏovanej sú-stavy W je daná vzÈahom (1)

(1)

V prípade rozloÏenia 1 ãastica a 4ãastice je pravdepodobnosÈ men‰ia

MoÏno predpokladaÈ, Ïe Dedo V‰e-vedo zaviedol novú termodynamickústavovú funkciu, ktorá súvisí s mierouusporiadania systému a so samovoºnos-Èou deja, dnes ju poznáme pod názvomentropia. ëalej sa t˘mto problémom uÏnezaoberal a v odborn˘ch kruhoch sanaÀ zabudlo.1

ChemZi 2/2 200680

Príklady z fyzikálnej chémie v príbehoch

Obr. 1. Hrach a ‰o‰ovica sú oddelené –dva usporiadané systémy

Obr. 2. Hrach a ‰o‰ovica sú pomie‰ané– jeden neusporiadan˘ systém

Obr. 3 Poãet moÏn˘ch stavov rozdelenie hrachu a ‰o‰ovice do dvoch priehradok.


Po takejto intelektuálskej práci DedoV‰evedo a Popolu‰ka vyhladli a nakoºkobola uÏ neskorá veãerná hodina, do ob-chodu sa im nechcelo. Popolu‰ka sa roz-hodla, Ïe uvarí hrachovú alebo ‰o‰ovicovúpolievku a zaãala oddeºovaÈ hrach od ‰o-‰ovice. Dedo V‰evedo ju zastavil a pove-dal „NezdrÏuj sa s triedením. Strukovinaako strukovina, zober za dve hrste zmesihrachu so ‰o‰ovicou, pridaj hrsÈ fazule,hrsÈ sóje, hrsÈ krúp, trochu koreÀovej zele-niny, údeninu a uvar z toho polievku“.Takto vznikol recept na h⁄stkovú po-lievku. Popolu‰ke sa mimoriadne vydarilaa preslávila sa Àou po celom kráºovstve.

S príbehom o Popolu‰ke sa spája ajpríbeh s pomenovaním prvého mikro-robota. Dedo V‰evedo rád organizovalneformálne stretnutia vedcov, vynález-cov a umelcov (Dnes to voláme ve-decké konferencie, workshop a pod.).Na jednom stretnutí sa zúãastnil ajmlad˘ kybernetik a kon‰truktér robo-tov Mi‰o Mudrc. Ten na tomto stretnutípredviedol schopnosti svojho miniatúr-neho robota a hºadal pre neho vhodnémeno. Keì si vypoãul Popolu‰kin prí-beh, tak sa rozhodol, Ïe svojho robotapomenuje Jankom Hra‰kom. A toto jeskutoãná pravda o Jankovi Hra‰kovi.Na‰i predkovia, dávno pred Japoncami,kon‰truovali miniroboty.

Úloha: Odvoìte vzÈah pre zmie‰avaciuentropiu z klasickej termodynamiky a zo‰tatistickej termodynamiky. Vypoãítajtezmie‰avaciu entropiu, ak sa zmie‰ajú 2moly argónu s 3 molmi hélia pri kon-‰tantnom tlaku a kon‰tantnej teplote.

Rie‰enie:Po Dedovi V‰evedovi sa tomuto pro-

blému venoval R. J. E. Clausius v roku1854, keì pri detailnej anal˘ze Carnotovhocyklu, opäÈ zaviedol entropiu ako termody-namickú stavovú funkciu vzÈah (2)

(2)

kde Q je tepeln˘ efekt termodynamickéhodeja. Clausius ukázal, Ïe druh˘ zákon ter-modynamiky vyjadruje experimentálnuskutoãnosÈ, ktorú nemoÏno odvodiÈ zov‰eobecn˘ch princípov. V skutoãnosti mádruh˘ zákon termodynamiky ‰tatistick˘

charakter a nemoÏno ho aplikovaÈ premal˘ súbor ãastíc. Pre sústavy, zloÏenéz veºk˘ch poãtov ãastíc moÏno aplikovaÈzákony teórie pravdepodobnosti. V tomtoprípade sa uvaÏuje kaÏdá ãastica ako sa-mostatná, od ostatn˘ch odlí‰iteºná. Ter-modynamick˘ stav sústavy môÏe byÈ reali-zovan˘ rozliãn˘m rozloÏením energie najednotlivé ãastice. Dan˘ makrostav sú-stavy moÏno realizovaÈ rôznym poãtom

mikrostavov. Za zrod‰tatistickej termody-namiky moÏno pova-ÏovaÈ r. 1871, keìBoltzmann publikovalv˘znamnú prácu o di-stribuãnej funkcii,ktorá umoÏÀuje vypo-ãítaÈ pravdepodobnosÈrôznych stavov sú-stavy. Nakoºko sústavaspeje do stavu s naj-vy‰‰ou moÏnou prav-depodobnosÈou, moÏ-no entropiu S vyjadriÈako funkciu termody-namickej pravdepo-dobnosti W, ktorá jedaná poãtom mikro-stavov, ktor˘mi samôÏe realizovaÈ dan˘makrostav. Boltzmannpre entropiu sústavyodvodil vzÈah (3)

(3)

kde k je Boltzmannova kon‰tantarovná podielu plynovej kon‰tantyR a Avogadrovej kon‰tanty NA. Boltz-mann je pochovan˘ na Centrálnom cin-toríne vo Viedni (ZentralfriedhofWien) a vzÈah, ktor˘ pre entropiu odvo-dil je vyryt˘ na jeho náhrobku (Obr. 4).

Termodynamika zmie‰aniaZmie‰anie dvoch plynov v jednej ná-

dobe je samovoºn˘ proces. Spoãiatku súplyny v nádobe oddelené prepáÏkou, po

jej odstránení expanduje plyn A aj plynB do celého objemu nádoby (Obr. 5).Zmena entropie pri kon‰tantnej teplotea tlaku pre oba plyny je daná vzÈahmi(4) a (5)

(4)

(5)

nA a nB je poãet molov plynu

A a plynu B, a VA a VB sú poãiatoãné ob-jemy plynu A a plynu B, R je plynovákon‰tanta.

Pri kon‰tantnej teplote a tlaku platívzÈah (6)

(6)

Koncentráciu plynov po zmie‰anímoÏno vyjadriÈ pomocou molov˘chzlomkov, vzÈahy (7) a (8)

(7)

(8)

Celková zmena entropie sústavy jedaná súãtom vzÈahov (4) a (5). Pre zmie-‰avaciu entropiu dostaneme rovnicu (9)

(9)

Ak vychádzame z BoltzmannovhovzÈahu pre entropiu (9), zmie‰avaciuentropiu moÏno vyjadriÈ rovnicou (10)

(10)

NA NB je poãet atómov (molekúl)plynu A resp. B*, N je celkov˘ poãetãastíc. Podºa Stirlingovho vzÈahu (11)moÏno rovnicu (10) upraviÈ na tvar (12)za predpokladu Ïe N>>1, ão je v tomtoprípade splnené.

(11)

(12)

nakoºko ,

dostaneme rovnicu (13)

(13)

jej ìal‰ou úpravou, dosadením za

a

dostaneme vzÈah (14), ktor˘ je iden-tick˘ so vzÈahom, ktor˘ bol odvoden˘zo zákonov klasickej termodynamiky.

(14)

Ak máme 2 moly argónu a 3 moly hé-lia celkov˘ poãet molov plynu n=5, mó-lov˘ zlomok hélia xHe=0.6 a mólov˘ zlo-mok argónu xAr=0.4, dosadením t˘chtohodnôt do vzÈahu (14) dostaneme hod-notu zmie‰avacej entropie

Ján BenkoKatedra fyzikálnej a teoretickej chémie

Univerzita Komenského, Prírodovedecká fakulta

ChemZi 2/2 2006 81

Pedagogika

1 Na patavedeckom seminári 1. 4. 2004 sa dis-kutovalo o tom, preão Popolvár a Dedo V‰e-vedo nepublikovali svoje v˘sledky. Najpravde-podobnej‰í dôvod je ten, Ïe vtedy sa skúsenostia vedomosti ‰írili len ústnym podaním.

Obr. 4 âasÈBoltzmannovhonáhrobku s jehovzorcom

Obr. 5 Situácia pred a po odstránení prepáÏky medzi dvoma plynmi


Krátky ãlánok

ChemZi 2/2 200682

A. MURÁROVÁFakulta chemickej a potravinárskej technológie STU Bratislava,Radlinského 9, 812 37 Bratislava

Podºa modern˘ch predstáv je well-ness celková koncepcia zdravia. Po-

jednáva o v‰etk˘ch vplyvoch, ktoréupevÀujú telesné a du‰evné zdraviea blaho. Wellness sa stáva megatren-dom Ïivotného ‰t˘lu. Dejiny wellness sútak staré, ako je ºudstvo samo. UÏ v an-tickej kultúre sa vyuÏívali relaxaãné kú-pele a v osmanskej kultúre zase obºubo-vali parné kúpele a masáÏe pre upevne-nie telesného a du‰evného zdravia.Tento prastar˘ Ïivotn˘ ‰t˘l pozitívneovplyvÀuje aj ten dne‰n˘ – wellness.

Slovn˘ v˘raz wellness pochádza zo 17.storoãia a v preklade do slovenãiny zna-mená súhru zdravia a blaha. V 50-tychrokoch 20. storoãia sa stal wellness pro-gramom americkej zdravovedy. Bol toúsporn˘ model zdravia zakladajúci sana prevencii a vlastnej zodpovednostijednotlivca o svoje zdravie a blaho.Rozhodujúce faktory sú zdravá v˘Ïiva,telesné fitness, ovládanie stresu a ve-domia o Ïivotnom prostredí.Hlavné zdroje koncepciewellness sú teda v˘Ïiva, po-hyb, relax, príroda a v posled-nom ãase sa sem priraìuje ajvplyv textiln˘ch materiálovv rôznych v˘robkoch, ktorésú v kontakte so Ïiv˘m orga-nizmom.

Inteligentné textílie a ode-vy sú ‰lágrom budúcnosti.Majú v˘razn˘ úãinok na well-ness. V˘poãet inteligentn˘chtextílií je dnes uÏ rozsiahly.Ako príklad inteligentn˘chtextílií môÏe byÈ textília,ktorá perfektne odvádza pota pritom sa neprepotí a trvalozabezpeãuje optimálnu suchúpododevnú mikroklímu a udrÏuje prí-jemnú vôÀu. ëal‰ím príkladom môÏebyÈ textília, ktorá zabezpeãuje prí-jemn˘ tepeln˘ komfort, na princípe cit-

livosti na tepelné zmeny vo vonkaj‰ejklíme, alebo na teplotu vyvolanú zv˘‰e-nou fyzickou ãinnosÈou. Takéto inteli-gentné textílie sa aplikujú do wellnesv˘robkov ako sú napríklad spodnéodevy, triãká, plavky, posteºná bielizeÀa mnohé iné. Wellness textiln˘ch mate-riálov môÏe ovplyvniÈ druh materiálu,farba, tvar a mnohé iné faktory, ktoréposilÀujú zdravie a komfort. Pre well-ness sa pouÏíva textiln˘ materiál zá-sadne zdravotne nezávadn˘ a s do-br˘mi úÏitkov˘mi vlastnosÈami. Farbaa harmónia farieb má v˘znamn˘ upo-kojujúci vplyv na psychiku ãlovekaa v koneãnom dôsledku na wellnesss textíliou. Tvar a dizajn textiln˘ch ma-teriálov a odevov musia kore‰pondovaÈ

s predstavou wellness. V koncepciiwellness textílie ovplyvÀujú v‰etkyna‰e zmysly – hmat (mäkk˘ griff), ãuch(vôÀa), zrak (príjemn˘ vzhºad), sluch(‰uchot, praskanie) a chuÈ (v prípadetextílie je chuÈ asi nepodstatná). Well-ness zabezpeãujú textílie, ktoré majúkozmetické, biologické a medicínskefunkcie permanentné, alebo je moÏnosÈich obnovovaÈ. Tieto funkcie spôsobujú

rôzne aktívne aditíva, ktoré sa pridá-vajú do textiln˘ch materiálov. Aktívneaditíva môÏu byÈ rôzneho pôvodua druhu:

Rastliny – aloe vera, vitamín C, vita-mín E, algae, ginko, ãajov˘ olej...

Mikroorganizmy – mikrobiálne po-lysacharidy, antibiotiká, bioaktívneproteíny...

Îivoãíchy – chitozány, heparín, hod-vábne vlákna...

Syntetické aditíva – kozmetické sub-stancie, elastany...

Kovy – striebro, oxidy kovov...Úãinky aditív v textiln˘ch materiá-

loch sú preventívne, lieãivé, alebo koz-metické. Mnohé z nich majú úãinokproti nachladeniu a protizápalov˘ – an-tibakteriálny, antipliesÀov˘ a antivíru-sov˘. Vitamín E aditívovan˘ v textil-n˘ch materiáloch spomaºuje starnutiepokoÏky, ktorá je v kontakte s textil-n˘m materiálom a podporuje lep‰í spá-nok. Bioaktívne proteíny z genetickymodifikovan˘ch organizmov tieÏ spo-maºujú starnutie pokoÏky. âajov˘ olejmá aromaterapeutick˘ úãinok. Textilnémateriály upravené striebrom majúantibakteriálne a antialergické úãinky.Fragranty svojou vôÀou podporujú prí-jemn˘ pocit a majú aromaterapeutick˘,alebo insekticídny úãinok. Elastany sapouÏívajú v zdravotn˘ch a ortopedic-k˘ch textiln˘ch v˘robkoch, ktoré slúÏiana ochranu a podporu zdravia.

V poslednom ãase vznikla nová ka-tegória textiln˘ch materiálov, do ktorejpatria kozmetotextílie. Tieto textílienie sú deklarované ako kozmetické v˘-robky, av‰ak dôraz sa kladie na ich der-matologickú bezpeãnosÈ a musí byÈoznaãená prítomnosÈ ingredientova ich toxicita.

Aktívne aditíva sa môÏu viazaÈ rôz-nymi spôsobmi na textiln˘ materiál.Nové spôsoby sa zakladajú na enkap-sulácii aditív (Obr. 1). Pri kontakte tex-tilného materiálu s pokoÏkou sa úãinná

látka postupne uvoºÀuje z kap-sule a preniká do rôznych vrs-tiev koÏe v závislosti od jej ak-tivity cestou penetrácie, per-meácie, alebo absorpcie domiazgy.

Wellness textílie môÏu byÈ nabáze prírodn˘ch alebo synte-tick˘ch vlákien. Prírodné vlák-na majú prevaÏne fixovanévlastnosti na rozdiel od synte-tick˘ch vlákien, ktor˘ch vlast-nosti sa môÏu predikovaÈ priich tvorbe.

V poslednom období sa v˘-razne zvy‰uje produkcia inte-ligentn˘ch textílií s wellnessfunkciami. Inteligentné textíliemajú v‰estranné uplatnenie

v rôznych textiln˘ch v˘robkoch prekaÏdodenné, alebo ‰peciálne pouÏitie.Inteligentné a wellness textílie sú textí-lie budúcnosti.

Textilné materiály a wellness

Obr. 1 Kapsulové systémy

Obr. 2 Prienik úãinnej látky do koÏe


Letná ‰kola chemikov je zame-raná na rozvoj osobnosti talen-tovanej mládeÏe. Táto ‰kola

sprístupÀuje ‰tudentom najnov‰ie po-znatky z chémie v oblasti teoretickejako aj praktickej a pripravuje ich nasystém vysoko‰kolskej v˘uãby. Úãast-níci L·CH sa vyberajú zo ‰tudentovstredn˘ch ‰kôl, ktorí obsadili v kraj-sk˘ch kolách chemickej olympiádykategórie C a B popredné miesta.

29. roãník L·CH sa uskutoãnilv dÀoch 2. – 15. 7. 2006 na Strednejpriemyslovej ‰kole potravinárskej(SP·P) v Nitre. Zúãastnilo sa ho cel-kovo 37 ‰tudentov – 13 v kategóriiC a 24 v kategórii B. Úlohy hlavnejorganizaãnej vedúcej sa vynikajúcozhostila RNDr. Eva Krãahová z do-mácej SP·P v Nitre.

Odborn˘ program prebiehal denneod 8:00 hod 17:00 hod s obedÀaj‰ouprestávkou, formou predná‰ok, semi-nárov a laboratórnych cviãení. Po do-hovore s vyuãujúcimi boli moÏné voveãern˘ch hodinách aj konzultácie.Vyuãujúcimi boli vysoko‰kolskí uãi-telia z Fakulty chemickej a potravi-nárskej technológie STU a Prírodo-vedeckej fakulty UK v Bratislave, aleaj uãitelia zo SP·P v Nitre. Koordiná-torom odborného programu bol doc.Ing. Ján Reguli, CSc. z PdF TU v Trnave.

Problémy zo v‰eobecnej a anorga-nickej chémie, t˘kajúce sa oxidaã-n˘ch ãísel, urãovania koeficientov re-doxn˘ch reakcií, látkov˘ch bilancií,rovnováh chemick˘ch reakcií, ale ajv˘znamu a tvorby ‰truktúrnych vzor-cov sprostredkovali mlad˘m nad‰en-com Ing. Miroslav Tatarko, PhD.z FCHPT STU Bratislava a RNDr.Jozef Tatiersky, PhD. z PRIF UKBratislava.

Problémy z organickej chémie akonázvoslovie, ‰truktúru, izomériu,vlastnosti, reaktivitu a syntézu orga-nick˘ch zlúãenín a základy spektrál-nych metód Iâ a NMRrie‰ili so ‰tudentamiteoreticky i praktickydoc. RNDr. Marta Sa-li‰ová, CSc., Mgr. Zu-zana Vetríková, Mgr.Martin HuÈka a Mgr.Marek Cigán, v‰etciz PRIF UK Bratislava.

Biochemické pro-blémy t˘kajúce sa biel-kovín a moÏnosti vy-uÏitia tenkovrstvovejchromatografie spros-tredkoval ‰tudentoma prakticky precviãilIng. Boris Lakato‰,PhD. z FCHPT STUBratislava.

Doc. Ing. Ján Reguli, CSc. z Peda-gogickej fakulty Trnavskej univerzitya doc. Ing. Ladislav Ulick˘, CSc.z Bratislavy sprostredkovali ‰tuden-tom základné pojmy fyzikálnej ché-mie – chemickej termodynamiky,vlastnosti ideálnych a reálnych ply-nov, spôsoby vyjadrenia zloÏenia viac-zloÏkov˘ch sústav, v˘poãet termo-dynamick˘ch veliãín pre sústavy tvo-rené ideálnymi plynmi, váÏeniea pyknometrické stanovenie hustoty.

Cviãenia a semináre z analytickejchémie pripravili Ing. Anna Bobu-‰ová a Ing. Galina StrieÏencovázo SP·P v Nitre. Venovali sa odmer-nej a neutralizaãnej anal˘ze, ‰tandar-dizácii roztokov, argentometrickémustanoveniu chloridov priamou a spät-nou titráciou a stanoveniu redukujú-cich cukrov manganometricky a jódo-metricky.

To, Ïe mladí ºudia radi súÈaÏia saprejavilo aj na ich snahe, ão najlep‰ienapísaÈ test z teoretickej prípravy,resp. protokol o v˘sledkoch získa-n˘ch pri experimente. Pri v˘sledko-vej tabuli ãasto diskutovali o rie‰e-n˘ch problémoch.

Na závereãnom vyhodnotení L·CH,ktoré viedla vedúca L·CH RNDr. EvaKrãahová, sa okrem in˘ch zúãastniliaj predseda Slovenskej komisie CHORNDr. Anton Sirota, PhD., tajom-níãka SK CHO Ing. Iveta Hlinickáa ãlenka predsedníctva SCHS doc.RNDr. Marta Sali‰ová, CSc.

Najcennej‰ie „trofeje“ za získanév˘sledky si odniesli v kategórii B:

1. Luká‰ Koneãn˘, Gymnázium Pierra de Coubertina, Pie‰Èany

2. Martin Lukaãi‰in, GymnáziumJ. F. R., Levoãa

3. Martina Hestericová, Gymnázium ul. J. Lettricha,Martin

v kategórii C:

1. Luká‰ Pí‰, Gymnázium VBN,Prievidza

2. Juraj Seko, Gymnázium, PovaÏská Bystrica

3. Martin Gálik, Gymnázium, Myjava

Nakoniec treba uviesÈ, Ïe okremrie‰enia odborn˘ch chemick˘ch pro-blémov organizátori nezabudli ani navoºnoãasové aktivity, ktoré im ponú-kali predov‰etk˘m moÏnosti SP·P.V telocviãniach hrali ‰tudenti futbal,stoln˘ tenis a volejbal. Mnohí si v‰akpochvaºovali aj moÏnosÈ stretnúÈ sav internetovej uãebni.

Poãas víkendu absolvovali v˘letydo Arboréta v Tesárskych MlyÀa-noch, Ïrebãína a ka‰tieºa v Topoºãian-kach a nav‰tívili Poºnohospodárskemúzeum, Nitriansky hrad a Synagóguv Nitre. Úãastníkov L·CH prijala aj‰tudijná prodekanka na SPU v Nitre,doc. Ing. Helena Franãáková, CSc.V rámci exkurzie nav‰tívili ‰tudenti ajBotanickú záhradu SPU a jazdiareÀ.

Slovenská chemická spoloãnosÈ,ktorá v tomto roku prevzala organi-záciu L·CH ìakuje vedeniu SP·Pv Nitre, ktoré zabezpeãilo ubytova-nie, stravu a hlavnú vedúcu, za veºkúpodporu a pomoc pri v˘chove mla-d˘ch chemick˘ch talentov. ZároveÀìakujeme aj v‰etk˘m uãiteºom, labo-rantkám a sponzorom, predov‰etk˘mJadrovej vyraìovacej spoloãnostiz Jaslovsk˘ch Bohuníc, Iuventea SCHS za finanãné i vecné prís-pevky, vìaka ktor˘m si mohli v‰etciúãastníci odniesÈ aj mal˘ darãek,ktor˘ im bude pripomínaÈ stretnutienielen s problémami chémie, ale aj sozaujímav˘mi mlad˘mi i star‰ími ko-legami, ktorí im pomáhali pro-blémy rie‰iÈ, ale aj sa te‰iÈ z ich vy-rie‰enia.

·tudenti hodnotili 29.roãník L·CH pozitívne,dokonca pri‰li s návr-hom, Ïe takéto sústrede-nie by sa v budúcnostimalo konaÈ aj pre kate-góriu A. Men‰ie pripo-mienky mali k ubytova-cím priestorom. Veríme,Ïe aj táto malá kritikapomôÏe vedeniu ‰kolypri získavaní prostried-kov na rekon‰trukciuDomova mládeÏe.

Dovidenia na 30. roã-níku L·CH.

E. Krãahová, M. Sali‰ová

ChemZi 2/2 2006 83

29. ročník Letnej školy chemikov (LŠCH) – Nitra 2006

Spoloãné foto na pamiatku.

Chemická olympiáda



Úspe‰ní 24 rie‰itelia kategórie F - víÈazi ‰kolského kola, ktorésa konalo 20. 1. 2006, sa stretli v súÈaÏi republikového kola,

spolu s úãastníkmi kategórie A (pozri ChemZi 2/1, str. 34) naStrednej priemyselnej ‰kole Márie Curie Sklodowskej vo Svitev dÀoch 26. 2. aÏ 2. 3. 2006.

Úspe‰ní rie‰itelia kategórie E – víÈazi ‰kolského kola, ktoré sakonalo 20. 1 .2006, sa stretli v súÈaÏi regionálneho kola, ktoré sakonalo na. Strednom odbornom uãili‰ti farmaceutickom v Slo-venskej ªupãi v dÀoch 8. – 10. 3. 2006.

Za úspe‰nú organizáciu treba poìakovaÈ predov‰etk˘m Mgr.Sögödi, prednostke K·Ú, Ing. Kolárskej, vedúcej met.-ped. ãin-ností, Mgr. Bursovej, riaditeºke CVâ Junior v Banskej Bystrici,Mgr. Trubanovej, tajomníãke KK ChO, Ing. Martincovi, riadite-ºovi SOUF v Slovenskej Lupãi a Mgr. ·imiãkovej, majsterke od-borného v˘cviku a v‰etk˘m uãiteºom chémie, ktorí venujú svojãas a námahu na prípravu Ïiakov.

Rovnako ìakujeme sponzorom za poskytnuté ceny a mate-riálne vybavenie: SCHS Bratislava, FPV UMB v Banskej Byst-rici, Merck, a.s. Bratislava, Fermas, a.s. Slovenská ªupãa, VTÚCO v Slovenskej ªupãi, Potr. a poºnoh. uãili‰te v Banskej Bystrici.

Najmlad‰í chemici zo základn˘ch ‰kôl a zodpovedajúcich roãní-kov osemroãn˘ch gymnázií súÈaÏia v kategóriách Dz a Dg, prektoré je najvy‰‰ím kolom Krajské kolo.

Zostáva e‰te raz zablahoÏelaÈ víÈazom, popriaÈ im veºa radostiz poznávania a úspe‰ného rie‰enia problémov. Veríme, Ïe svojmukoníãku zostanú verní a Ïe budeme maÈ moÏnosÈ te‰iÈ sa z ich v˘-sledkov v reálnom v˘skume v budúcnosti. Patrí sa tieÏ poìakovaÈv‰etk˘m - uãiteºom, rodiãom, autorom úloh, organizátorom sú-ÈaÏí, sponzorom, laborantkám a v‰etk˘m, ktorí ak˘mkoºvekspôsobom podporujú mladé chemické talenty. Te‰íme sa na sú-ÈaÏe 43. roãníka chemickej olympiády na Slovensku.

Poznámka: Úlohy aj s rie‰eniami 42. roãníka CHO v‰etk˘ch kate-górií nájdete na webovsk˘ch stránkach IUVENTY, www.iuventa.sk.

38. Medzinárodná chemická olympiáda (MCHO)Na záver sa vrátime opäÈ k najvy‰‰ej kategórii CHO a pozrieme

sa na umiestnenie na‰ich reprezentantov kategórie A na 38. roãníkuMedzinárodnej chemickej olympiády, ktorá sa konala v dÀoch 2. aÏ11. júla 2006 na univerzite v Gyeongsane v JuÏnej Kórei. Zúãast-nilo sa jej 253 súÈaÏiacich zo 63 krajín piatich kontinentov.

Hneì po slávnostnom otvorení súÈaÏe boli súÈaÏiaci ‰tudentia sprevádzajúci uãitelia oddelení, aby sa zabránilo ich kontaktupoãas súÈaÏe. Úlohou sprevádzajúcich uãiteºov bolo totiÏ posúde-nie a schválenie súÈaÏn˘ch úloh v angliãtine, preklad úloh do ma-terinského jazyka súÈaÏiacich, kontrola pripravenosti súÈaÏea kontrola primeraného bodového ohodnotenia rie‰enia úloh súÈa-

Ïiacich svojho tímu. Prácu medzinárodnej poroty (pozostávajúcejzo sprevádzajúcich uãiteºov) ãiastoãne skomplikovala skutoãnosÈ,Ïe domáci autori úloh nie vÏdy re‰pektovali normy platné pre

ChemZi 2/2 200684

VíÈazi Krajského kola chemickej olympiády v kategórii Dz, konaného 21.4.2006(V kategórii Dz súÈaÏia Ïiaci 8. a 9. roãníka základn˘ch ‰kôl, ChemZi 1/1)

Banskobystrick˘ kraj:Predseda komisie: Ing. Iveta Nagyová, Katedra chémie FPV UMB, BanskáBystricaMiesto konania súÈaÏe: Z· Tatranská 10, Banská Bystrica

Ko‰ick˘ kraj:Predseda: RNDr. Martin Walko, PhD., Ústav organickej chémie, PriFUPJ·, Ko‰iceMiesto konania súÈaÏe: Stredná zdravotná ‰kola, Moyzesova 17, Ko‰ice

Bratislavsk˘ kraj:Predseda: Mgr. Jozef Tatiersky, PhD., Katedra anorganickej chémie PriFUK, BratislavaMiesto konania súÈaÏe: Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava

Nitriansky kraj:Predseda: RNDr. Eva Krãahová, SP· potravinárska, NitraMiesto konania súÈaÏe: Stredná priemyselná ‰kola potravinárska, Nitra

Pre‰ovsk˘ kraj:Predseda: RNDr. Marcel Tkáã, Gymnázium sv. Mikulá‰a, Pre‰ovMiesto konania súÈaÏe: Z· Hviezdoslavova, Lipany

Trenãiansky kraj:Predseda: Mgr. Mária Malaníková, Gymnázium ª. ·túra, TrenãínMiesto konania súÈaÏe: ZdruÏená stredná ‰kola chemická Nováky

Trnavsk˘ kraj:Predseda: PaedDr. Ivan Hnát, Gymnázium SkalicaMiesto konania súÈaÏe: Katedra chémie PdF TU Trnava

Îilinsk˘ krajPredseda: Ing. Gréta Horãiãiaková, Základná ‰kola TurieMiesto konania súÈaÏe: Gymnázium M. M. HodÏu, Liptovsk˘ Mikulá‰

42. ročník chemickej olympiády(ChO) na Slovensku(pokračovanie z ChemZi 2/1)

Poradie Meno Ïiaka Meno uãiteºa Gymnázium

1. Peter Machata Ing. Katarína Li‰ková, ZS·Ch, BratislavaIng. Zuzana Buãková, Ing. Jana ·iroká

2. Jozef Markus Ing. Katarína Li‰ková, ZS·Ch, BratislavaIng. Zuzana Buãková,Ing. Jana ·iroká

3. Baran Rastislav Ing. Zoltán Baluch SP· S. Stankovianskeho,Banská ·tiavnica

Poradie Meno Ïiaka Meno uãiteºa ·kola1. Marek Pribus Mgr. Janula PisoÀová Tajovského 1, Senec2. Vladimír Sofka Mgr. Marcel Adam Plaveck˘ ·tvrtok3. Miroslav Pecník Mgr. Elena ëuranová Fándlyho 11, Pezinok

Poradie Meno Ïiaka Meno uãiteºa ·kola1. Marek Verníãek Mgr. D. Korpeºová Hutnícka, Spi‰ská Nová Ves2. Ladislav Baão Mgr. Jana Racová KeÏmarská 30. Ko‰ice3. Martin Lapár RNDr. Eva Halászová Bernolákova, Ko‰ice

Poradie Meno Ïiaka Meno uãiteºa ·kola1. Milan Dudá‰ Mgr. Mária Lorinãíková Nám. Konkolyho

Thege 2, Hurbanovo2. Anikó Borbélyová Mgr. Tatiana Hornáãková Jelenec, ·kolská 3303. Zuzana IÏoldová Mgr. Scarlet Bieliková Levice, Saratovská 85

Poradie Meno Ïiaka Meno uãiteºa ·kola1. Miroslava Fedáková Mgr. Franti‰ek BaÀas Z· 17. novembra,

Sabinov2. Michaela Krídlová RNDr. Miroslav Typãuk Z· J. ·vermu,

Humenné3. Miriama Aronová Mgr. Franti‰ek BaÀas Z· 17. novembra,

Sabinov

Poradie Meno Ïiaka Meno uãiteºa ·kola1. Viktor Gregor Alena Belásová Slov. Partizánov, P. Bystrica2. Martin Sklenka Alena Belásová Slov. Partizánov, P. Bystrica3. Martin Krupãík Mária Gamanová Nitrianske Rudno

Poradie Meno Ïiaka Meno uãiteºa ·kola1. Peter Urbanovsk˘ Mgr. Jana Pavloviãová Z· Brezová, Pie‰Èany2. Pavol Lopatka Mgr. Antónia Babi‰ová Z· Chtelnica3. Michaela Dorocáková Mgr. Edita Valenãíková Z· Fándlyho, Sereì

Poradie Meno Ïiaka Meno uãiteºa ·kola1. Peter Zubáã Mgr. Edita Lempochnerová Haliãská cesta 8, Luãenec2. Martin Ukrop Mgr. Darina Klementová Jilemnického 2, Zvolen3. Marián Paulík Mgr. Darina Klementová Jilemnického 2, Zvolen

VíÈazi Regionálneho kola chemickej olympiády v kategórii E(V kategórii E súÈaÏia Ïiaci 2. a 3. roãníka S· s chemick˘m zameraním,ChemZi 1/1)Predseda komisie: Ing. Iveta Nagyová, Katedra chémie FPV UMB, Ban-ská BystricaMiesto konania súÈaÏe: SOU farmaceutické Slovenská ªupãa – Príboj

Poradie Meno Ïiaka Meno uãiteºa ·kola1. Tomá‰ Kastl Ing. Jana ·iroká ZS·Ch, Bratislava2. Peter Ke‰a RNDr. Valéria Horaniãová ZS· Humenné3. Ivana Pijáková Ing. Miroslava CrkoÀová ZSO· Púchov

Poradie Meno Ïiaka Meno uãiteºa ·kola1. Du‰an Nemec Anna Solenská Z· Divina2. Marek VraÀan ªubomír ·eliga Z· Vi‰Àové3. Klára Fagová Eva Kuãmíková Z· RuÏomberok – Donãova

VíÈazi Republikového kola chemickej olympiády v kategórii F:(V kategórii F súÈaÏia Ïiaci 3. a 4. roãníka S· s chemick˘m zameraním, ChemZi 1/1)


úlohy na tejto súÈaÏi. Medzinárodná porota ich musela potom ko-rigovaÈ, ãím sa jej rokovania naÈahovali do neskor˘ch noãn˘ch ho-dín.

SúÈaÏ zaãínala praktickou ãasÈou (5 h), ktorá obsahovalatieto úlohy:

1) Kvapalinová chromatografia farbív na reverznej fáze sospektrofotometrick˘m stanovením zloÏenia vzorky

2) Kvapalinová chromatografia zmesi kyseliny octovej a salicy-lovej na reverznej fáze so stanovením zloÏenia zmesi acidobázic-kou titráciou.

3) Kvalitatívna anal˘za organick˘ch zlúãenín skúmavkov˘mireakciami. rie‰enie t˘chto úloh vyÏadovalo mimoriadne mnoÏstvorutinn˘ch operácii, napr. v 2. úlohe 24 titrácii jednotliv˘ch frak-cií, v 3. úlohe 63 skúmavkov˘ch reakcií.

Teoretická ãasÈ súÈaÏe (5 h) zah⁄Àala 11 úloh z fyziky, anorga-nickej, analytickej, fyzikálnej a organickej chémie, priãom sa vy-Ïadovala úroveÀ poznatkov na úrovni bakalárskeho, v mnoh˘chprípadoch aÏ magisterského stupÀa ‰túdia chémie.

Te‰í nás, Ïe môÏeme kon‰tatovaÈ: V‰etci slovenskí súÈaÏiaci sazaradili medzi úspe‰n˘ch rie‰iteºov a získali medaily: MichalMájek, Boris Faãkovec a Peter ·tacko získali strieborné medai-ly, Erik Andris bronzovú medailu. Pritom M. Májka delili odzlatej medaily len dve miesta a E. Andrisa od striebornej jedinémiesto.

Meno Ïiaka Medaila GymnáziumErik Andris Bronzová medaila Nové ZámkyBoris Faãkovec Strieborná medaila P. Coubertina, Pie‰ÈanyMichal Májek Strieborná medaila Gröslingova 18, BratislavaPeter ·tacko Strieborná medaila V.B. NedoÏerského

Nakoniec sa patrí e‰te uviesÈ, Ïe úãasti na‰ej delegácie predchá-dzala tvrdá príprava a trojkolov˘ v˘ber reprezentaãného tímu. Doprípravy bolo zaraden˘ch prv˘ch deväÈ najúspe‰nej‰ích rie‰iteºov re-publikového kola CHO. Absolvovali t˘ÏdeÀ teoretického, t˘ÏdeÀpraktického a tri dni závereãného sústredenia. Ich prípravu zabezpe-ãovali skúsení lektori z PRIF UK a FCHPT STU. Na základe v˘-sledkov bolo zostavené reprezentaãné druÏstvo v horeuvedenom zlo-Ïení, ktoré sprevádzali traja uãitelia: dr. Anton Sirota, doc. Martin

Putala a dr. Miroslav Kozák.V˘born˘ v˘sledok ná‰ho

druÏstva je tieÏ odrazomprepracovaného systémuchemickej olympiády naSlovensku a prípravy repre-zentaãného tímu, keìÏe zaposledn˘ch 7 rokov na‰i sú-ÈaÏiaci z MCHO priniesli 27medailí (z 28 moÏn˘ch). Ve-ríme, Ïe môÏeme nakonieckon‰tatovaÈ, Ïe bez dobr˘chuãiteºov na základn˘ch ‰ko-lách by sme sa dnes nete‰iliz medzinárodn˘ch úspechovich b˘val˘ch Ïiakov.

39. MCHO sa uskutoãnív Moskve, v júli 2007.

I. Hlinická, M. Sali‰ová, M. Putala

ChemZi 2/2 2006 85


VíÈazi Krajského kola chemickej olympiády v kategórii Dg, konaného 26.5. 2006(V kategórii Dg súÈaÏia Ïiaci tercie a kvarty 8-roãn˘ch gymnázií, ChemZi 1/1)

Banskobystrick˘ kraj:Predseda komisie: Ing. Iveta Nagyová, Katedra chémie FPV UMB, Ban-ská BystricaMiesto konania súÈaÏe: Z· Tatranská 10, Banská Bystrica

Bratislavsk˘ kraj:Predseda: Mgr. Jozef Tatiersky, PhD., Katedra anorganickej chémie PriFUK, BratislavaMiesto konania súÈaÏe: Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava

Ko‰ick˘ kraj:Predseda: RNDr. Martin Walko, PhD., Ústav organickej chémie, PFUPJ·, Ko‰iceMiesto konania súÈaÏe: PF UPJ·, Ko‰ice

Nitriansky kraj:Predseda: RNDr. Eva Krãahová, SP· potravinárska, NitraMiesto konania súÈaÏe: Stredná priemyselná ‰kola potravinárska, Nitra

Pre‰ovsk˘ kraj:Predseda: RNDr. Marcel Tkáã, Gymnázium sv. Mikulá‰a, Pre‰ovMiesto konania súÈaÏe: Gymnázium sv. Mikulá‰a, Pre‰ov

Trenãiansky kraj:Predseda: Mgr. Mária Malaníková, Gymnázium ª. ·túra, TrenãínMiesto konania súÈaÏe: ZSO·, Púchov

Trnavsk˘ kraj:Predseda: PaedDr. Ivan Hnát, Gymnázium SkalicaMiesto konania súÈaÏe: Katedra chémie, PdF TU, Trnava

Îilinsk˘ kraj:Predseda: Ing. Gréta Horãiãiaková, Základná ‰kola TurieMiesto konania súÈaÏe: Z· Hradná, Liptovsk˘ Hrádok

Kraj Poãet súÈaÏiacich Poãet zapojen˘ch Poãet uãiteºovÏiakov ‰kôl podieºajúcich

sa na príprave

Dz Dg E F Dz Dg E F Dz Dg E F

Banskobystrick˘ 35 14 2 4 27 6 1 2 29 5 2 2Bratislavsk˘ 24 17 4 3 17 5 1 1 18 8 3 3Ko‰ick˘ 25 10 0 0 15 4 0 0 17 4 0 0Nitriansky 37 20 0 2 25 8 0 1 25 9 0 3Pre‰ovsk˘ 34 29 5 7 28 8 3 2 28 9 4 2Trenãiansky 21 14 2 8 19 5 1 2 17 5 2 3Trnavsk˘ 28 21 0 0 18 7 0 0 18 7 0 0Îilinsk˘ 26 26 5 0 21 7 1 0 21 8 2 0

Poradie Meno Ïiaka Meno uãiteºa ·kola1. Fridolín Pokorn˘ Mgr. Miroslav Malãek PSG, Fándlyho 3,

Luãenec2. Miroslav Sluka RNDr. Tatiana Sarva‰ová B. S. Timravy, Haliãská

cesta 9, Luãenec3. Patrícia Fajãíková RNDr. Tatiana Sarva‰ová B.S. Timravy, Haliãská

cesta 9, Luãenec

Poradie Meno Ïiaka Meno uãiteºa ·kola1. Peter Îídek RNDr. Jela Ceconíková Pankúchova 6, Bratislava2. Filip Bartek RNDr. Jela Ceconíková Pankúchova 6, Bratislava3. Michal Ondru‰ RNDr. Jela Ceconíková Pankúchova 6, Bratislava

Poradie Meno Ïiaka Meno uãiteºa ·kola1. Katarína Lakato‰ová Mgr. ªudmila Lengyelová M. R. ·tefánika, Ko‰ice2. Eva Pu‰ká‰ová RNDr. Iboja Ko‰arová Kráº. Chlmec3. Andrea Va‰ková RNDr. Erika Macejková Osemr. Gymn., Trebi‰ov

Poradie Meno Ïiaka Meno uãiteºa ·kola1. Lucia Prochászková Mgr. Monika Gancznerová Nové Zámky2. Katarína Jankulová Ing. Alena Diliková Topoºãany3. Matej ·im‰ík Ing. Anna Bodnárová Levice

Poradie Meno Ïiaka Meno uãiteºa ·kola1. Andrea Senderáková RNDr. Monika Pavúková Kon‰tantínova 2,

Pre‰ov2. Pavol Marcin RNDr. Marcel Tkáã Sv. Mikulá‰a,

Pre‰ov3. Iveta Martonová Mgr. Blanka Mi‰aneková D. Tatarku,

Poprad

Poradie Meno Ïiaka Meno uãiteºa ·kola1. Pavol Ondrísek Mgr. M. Struhár V.B.N. Prievidza2. Ján Dugáãek Mgr. M. Malaníková ª. ·. Trenãín3. Boris Vida Mgr. M. Struhár V.B.N. Prievidza

Poradie Meno Ïiaka Meno uãiteºa ·kola1. Nina Petroviãová PaedDr. Ivan Hnát Skalica2. Miroslava Hujová Mgr. Mariana Straková Sereì3. Adela Hollá PaedDr. Ivan Hnát Skalica

Poradie Meno Ïiaka Meno uãiteºa ·kola1. Dávid Baloizsik Mgr. Edita âiljaková ·. Moyzesa, RuÏomberok2. Anna Bobãáková Mgr. ªudmila Maliãká M. HodÏu, L. Mikulá‰3. Zuzana RosÈáková Mgr. ªudmila Maliãká M. HodÏu, L. Mikulá‰

Vyhodnotenie úãasti na Krajsk˘ch kolách chemickej olympiády v kategó-rii Dz a DgVyhodnotenie úãasti na Regionálnom kole chemickej olympiády v kate-górii EVyhodnotenie úãasti na Republikovom kole chemickej olympiády v kate-górii F

Slovenské reprezentaãné druÏ-stvo na 38. MCHO ocenenémedailami. Zºava: Erik Andris(bronz), Boris Faãkovec (strieb-ro), Peter ·tacko (striebro)a Michal Májek (striebro)


Legislatíva

KaÏd˘, kto uvádza na trh nebez-peãnú chemickú látku alebo prí-pravok, je okrem identifikovania jejnebezpeãenstva (klasifikácie) po-vinn˘:

• oznaãiÈ ju v˘straÏn˘mi symbolmi• oznaãiÈ ju slovn˘m textom prí-

slu‰ného oznaãenia ‰pecifickéhorizika

• oznaãiÈ ju slovn˘m textom prí-slu‰ného oznaãenia na bezpeãnépouÏívanie.

1. V˘straÏné symboly

Takmer kaÏdá kategória nebezpe-ãenstva má priraden˘ v˘straÏn˘ obra-zov˘ symbol (piktogram) a oznaãenieveºk˘m písmenom. Symboly uvádzaPríloha ã. 2 k v˘nosu MH SR ã.2/2002 a sú nasledovné (príloha):

PRÍLOHA ã. 2 k v˘nosu ã. 2/2002

Je dôleÏité si v‰imnúÈ, Ïe kategória:• „Horºav˘“ nemá priraden˘ obra-

zov˘ symbol, ani oznaãenie pís-menom;

• „Senzibilizujúci“, „Karcinogénny“,Mutagénny“ a „Po‰kodzujúci re-produkciu“ nemajú priraden˘ sa-mostatn˘ obrazov˘ symbol anipísmeno; priradí sa podºa úrovnenebezpeãenstva a koncentrácielátky v prípravku s pouÏitím nie-ktorého zo symbolov T, Xn, Xi.

V prípade, keì je látke alebo prí-pravku priraden˘ch viac v˘straÏn˘chsymbolov, moÏno ich poãet zreduko-vaÈ nasledovne:

E – F+ – F – O → E(fyzikálno-chemické nebezpeãen-stvo)

T – C – X → T(zdravotné nebezpeãenstvo)

Xn – Xi → Xn (zdravotné nebezpeãenstvo)

Zjednodu‰ene povedané, symbolvy‰‰ieho nebezpeãenstva nahrádzasymboly miernej‰ích nebezpeãen-stiev.

2. Oznaãenie ‰pecifického rizika

·pecifické riziko sa oznaãuje riziko-vou vetou, tzv. R-vetou (risk phrase).R-vety sú oãíslované a majú záväzné

znenie, ktoré sa nesmie meniÈ. MôÏubyÈ jednoduché, keì oznaãujú jedendruh nebezpeãia alebo kombinovanépre viac nebezpeãn˘ch úãinkov. Napopísanie nebezpeãenstva spravidlastaãí 6 R-viet. Kombinovaná veta sapokladá za jednu vetu. V niektor˘chprípadoch je potrebné uviesÈ viac ako‰esÈ R-viet. Znenie R-viet uvádza Prí-loha ã. 3 v˘nosu MH SR ã. 2/2002.

Príklad jednoduchej R-vety: R22 ·kodliv˘ po poÏití

Príklad kombinovanej R-vety:R48/20/21/22 ·kodliv˘, nebezpe-ãenstvo váÏneho po‰kodenia zdra-via dlhodobou expozíciou vd˘ch-nutím, pri kontakte s pokoÏkoua po poÏití

3. Oznaãenie na bezpeãné pouÏívanie

Pokyny na bezpeãné pouÏívanie saoznaãujú bezpeãnostnou vetou, S-ve-tou (safety phrase). S-vety sú oãíslo-vané a majú záväzné znenie, ktoré sanesmie meniÈ. MôÏu byÈ jednoduché,keì oznaãujú jeden druh pokynualebo kombinované pre viac súãas-

n˘ch bezpeãnostn˘ch pokynov. Kom-binovaná veta sa pokladá za jednuvetu. Znenie S-viet uvádza Príloha ã.4 v˘nosu MH SR ã. 2/2002.

Príklad jednoduchej S-vety:S25 ZabráÀte kontaktu s oãami

Príklad kombinovanej S-vety:S24/25 ZabráÀte kontaktu s pokoÏ-kou a oãami

4. Etiketa

Na obale nebezpeãn˘ch chemic-k˘ch látok alebo prípravkov sa uvá-dzajú tieto údaje:

a) názov nebezpeãnej chemickejlátky, názov nebezpeãnej chemic-kej látky alebo nebezpeãn˘chchemick˘ch látok, ktoré sú ob-siahnuté v chemickom prípravku,

b) obchodné meno a sídlo, telefónneãíslo právnickej osoby alebomeno a priezvisko, trval˘ pobyt,telefónne ãíslo fyzickej osoby,ktorá uvádza nebezpeãnú che-mickú látku alebo nebezpeãn˘chemick˘ prípravok na trh,

c) v˘straÏné symboly a slovnéoznaãenie nebezpeãenstva,

ChemZi 2/2 200686

3. Oznaãovanie chemick˘ch látok

a prípravkov

látka: V˘bu‰ná

prípravok: V˘bu‰n˘

Elátka: Oxidujúca

prípravok: Oxidujúci

O

látka: Veºmi horºavá

prípravok:Veºmi horºav˘

Flátka: Mimo-riadne horºavá

prípravok: Mimo-riadne horºav˘

F+

látka: Jedovatá

prípravok: Jedovat˘

Tlátka:Veºmi jedovatá

prípravok:Veºmi jedovat˘

T+

látka: Îieravá

prípravok: Îierav˘

Clátka: ·kodlivá

prípravok: ·kodliv˘

Xn

látka: DráÏdivá

prípravok: DráÏdiv˘

Xilátka: Nebezpeãnápre Ïivotné prost-redieprípravok: Nebez-peãn˘ pre Ïivotnéprostredie

N

PRÍLOHA ã. 2 k v˘nosu ã. 2/2002


d) slovné oznaãenie ‰pecifickéhorizika,

e) slovné oznaãenie na bezpeãnépouÏitie,

f) EC ãíslo; ak ide o látku uvedenúv EINECS alebo ELINCS, po-tom sa EINECS alebo ELINCSãísla (EC ãísla) uvedú aj na eti-kete. Táto poÏiadavka neplatí priprípravkoch.

g) hmotnosÈ alebo objem.

EC ãíslo sa získa:1. z Európskeho zoznamu existujú-

cich komerãn˘ch chemick˘ch lá-tok, alebo

2. zo zoznamu nov˘ch chemick˘chlátok, alebo

3. zo zoznamu nebezpeãn˘ch che-mick˘ch látok s predpísanou kla-sifikáciou, oznaãením a prípad-n˘m vymedzením koncentraã-n˘ch limitov.

Rozmery etikiet pre látky a prí-pravky sú nasledujúce:

Objem balenia: Rozmery v mm:nie viac ako 3 l ak je to moÏné,

aspoÀ 52 x 74viac ako 3 l, ale aspoÀ 74 x 105nie viac ako 50 lviac ako 50 l, ale aspoÀ 105 x 148nie viac ako 500 lviac ako 500 l aspoÀ 148 x 210

KaÏd˘ v˘straÏn˘ symbol pokr˘vaaspoÀ jednu desatinu povrchovej plo-chy etikety, av‰ak nie menej ako 1 cm2.Etiketa sa pevne prilepí na jedenalebo viac vonkaj‰ích ãastí primár-neho obalu obsahujúceho látku aleboprípravok.

Informácie, ktoré sa na etikete vy-Ïadujú, musia byÈ takej veºkosti, abysa dali ºahko ãítaÈ.

Oznaãovanie na obale musí maÈv pomere k veºkosti obalu také roz-mery a musí byÈ tak umiestnené, zho-tovené a upravené, aby po cel˘ ãaspouÏívania obalu bolo zreteºne vidi-teºné. Oznaãenie na obale, ako aj ná-vody na pouÏívanie, prospekty a inádokumentácia t˘kajúca sa v˘robkov,musia byÈ uvedené v ‰tátnom jazyku.

Na obale sa nesmú uvádzaÈ údaje„netoxick˘“, „nejedovat˘“, „ne‰kodn˘

pre zdravie“, „ne‰kodn˘ pre Ïivotnéprostredie“ alebo akékoºvek iné údajeo tom, Ïe chemická látka alebo che-mick˘ prípravok nie sú nebezpeãné.

Farebné vyhotovenie v˘straÏn˘chsymbolov a ich proporcionalita samusí dodrÏaÈ. Symbol nesmie splynúÈs farbou obalu (napr. oranÏového).Ak by to hrozilo, symbol sa musívhodne odlí‰iÈ od pozadia napr. vlo-Ïením do inofarebného orámovania.

Do plochy farebného symbolu sanesmie niã vpisovaÈ, ani oznaãeniepríslu‰n˘m písmenom.

Povinné je uviesÈ obrazov˘ symbol,oznaãiÈ písmenom nie je povinnosÈ,povinné sú R-vety a S-vety.

Na obaloch nebezpeãn˘ch chemic-k˘ch látok a nebezpeãn˘ch chemick˘chprípravkov urãen˘ch na pouÏívanieako laboratórne chemikálie musí byÈuveden˘ názov nebezpeãnej chemickejlátky alebo prípravku, v˘straÏn˘ sym-bol, údaje o hmotnosti alebo objeme,oznaãenie ‰pecifického rizika a oznaãe-nie na bezpeãné pouÏívanie.

5. Nebezpeãné chemické látkya prípravky predávané ‰irokejverejnosti

Oznaãenie na obaloch tak˘chto lá-tok a prípravkov musí podºa kategó-rie navy‰e povinne obsahovaÈ nasle-dovné S-vety: S1, S2, S45 alebo S46(tabuºka dole):

Uvedené informácie nie sú vyãer-pávajúce. Rad látok a prípravkov mávzhºadom na ich vlastnosti a úãelpouÏitia ìal‰ie ‰peciálne poÏiadavkyna oznaãenie. Úplné znenie je moÏnénájsÈ vo v˘nose MH SR ã. 2/2002a 2/2005.

M. Porubská,VÚSAPL,a.s., Skú‰obÀa, Nitra,

[email protected]

ChemZi 2/2 2006 87

Legislatíva

Príklad etikety nebezpeãnej chemickej látky, ktorá sa nemôÏe predávaÈ verejnosti

Krakovan˘ plynov˘ olej EC ãíslo 265-060-4

MôÏe spôsobiÈ rakovinu·kodliv˘, po poÏití môÏe spôsobiÈ po‰kodenie pºúcDráÏdi pokoÏku.Jedovat˘ pre vodné organizmy. MôÏe spôsobiÈ dlhodobé ‰kodlivéúãinky vo vodnej zloÏke Ïivotného prostredia.

ZabráÀte expozícii – pred pouÏitím sa oboznámte so ‰peciálnymi in-‰trukciami.V prípade nehody, alebo ak sa necítite dobre, okamÏite vyhºadajte le-kársku pomoc (ak je to moÏné, ukáÏte oznaãenie látky)Pri poÏití nevyvolávaÈ zvracanie; okamÏite vyhºadajte lekársku po-moc a ukáÏte tento obal alebo oznaãenieLen na odborné pouÏitie.

EC oznaãenieFine Chemicals, s.r.o., Dlhá ul. 4, 80113 Bratislava,tel. +421-2-67600 15

Jedovat˘

Nebezpeãn˘pre Ïivotnéprostredie

HmotnosÈobsahu 5 kg

Príklad etikety nebezpeãného chemického prípravku predávaného verejnosti

Adhezívum extra Q-01Obsahuje 2-hydroxyetyl metakrylát

(R36/38) DráÏdi oãi a pokoÏku.(R43) MôÏe spôsobiÈ senzibilizáciu pri kontakte s pokoÏkou.(S2) Uchovávajte mimo dosahu detí.(S24) ZabráÀte kontaktu s pokoÏkou.(S37) Noste vhodné rukavice.(S26) V prípade kontaktu s oãami je potrebné ihneì ich vymyÈ veº-

k˘m mnoÏstvom vody a vyhºadaÈ lekársku pomoc.(S28) Po kontakte s pokoÏkou je potrebné ju okamÏite umyÈ veºk˘m

mnoÏstvom mydla a vody.

Lepidlá, spol. s r.o.·tefánikova 15915 42 Levice, Slovenská republikaTel. ã. +421-36-345678

dráÏdiv˘

HmotnosÈobsahu 500 g

Kategória Bezpeãnostná vetaT+, S1 Uchovávajte uzamknutéT, Ost.* S2 Uchovávajte mimo dosahu detíC S45 V prípade nehody, alebo ak sa necítite dobre,

okamÏite vyhºadajte lekársku pomoc (ak je tomoÏné, ukáÏte oznaãenie látky alebo prípravku)

Ost.* S46 V prípade poÏitia, okamÏite vyhºadajte lekársku pomoc a ukáÏte tento obal alebo oznaãenie

Ost.* – ostatné nebezpeãné chemické látky a prípravky okrem t˘ch, ktoré boli klasi-fikované len ako nebezpeãné pre Ïivotné prostredie


Jubilanti

ChemZi 2/2 200688

Prof. RNDr. DušanKaniansky, DrSc. – 60ročný

Prof. RNDr. Du‰an Kaniansky, DrSc. sanarodil 8.12.1946 v Ráztoãne. Na SP·Chv Bratislave maturoval v roku 1966. Vyso-ko‰kolské ‰túdium odboru Chémia (Ana-lytická chémia) na Prírodovedeckej fa-kulte UK ukonãil v roku 1971 a nastúpil

do zamestnania naChemickom ústaveUK (PriF UK) a te-raz pracuje na Ka-tedre analytickejchémie PriF UK. NaUniverzite Komen-ského pôsobí 40 ro-kov v pozíciách od‰tudenta aÏ po pro-fesora a vedúcehokatedry (celkove 10

rokov). Prof. Kaniansky je zakladateºomslovenskej vedeckej ‰koly v oblasti elektro-migraãn˘ch separaãn˘ch metód a svojouvedecko-pedagogickou a organizaãnouprácou v˘razne ovplyvnil ‰irokú odbornúdomácu aj zahraniãnú obec. Prof. Kanian-sky je autorom a spoluautorom 111 pre-vaÏne karentovan˘ch vedeck˘ch publiká-cií, 21 patentov a 2 slovensk˘ch technic-k˘ch noriem. Predniesol 70 pozvan˘cha plenárnych predná‰ok doma aj v zahra-niãí a aktívne sa zúãastnil na viac ako 250vedeck˘ch podujatiach. Celkovo boli jehopráce citované viac ako 1500 krát v zahra-niãn˘ch zdrojoch, ão ho zaraìuje podºaIn‰titútu pre vedecké informácie ISI nasvetovú úroveÀ v chémii. Vychoval 8 dok-torandov, viedol 15 RNDr. prác a pod jehovedením ukonãilo svoje diplomové prácev magisterskom ‰túdiu viac ako 30 ‰tu-dentov. Aktívne sa podiela na vedenía rie‰ení medzinárodn˘ch a domácich pro-jektov, na v˘voji a aj na realizácii pokroãi-lej in‰trumentácie pre elektroseparaãnétechniky, priãom spoluvytvára mnohé

nové trendy v oblasti v˘voja, dizajnua realizácie elektroseparácií na ãipe. Nazáklade jeho dlhodobej sústredenej a tvo-rivej práce bolo za obdobie rokov 1982 –2006 vyprodukovan˘ch v spolupráci s do-mácimi a zahraniãn˘mi firmami viac ako650 analyzátorov ‰tyroch generácií, ktoréslúÏia pre potreby mnoh˘ch pracovísk.Ocenenie Vedec roka SR získal v roku2001. Uznaním jeho mimoriadne aktívnejcielenej tvorivej vedeckej, pedagogickeja organizátorskej práce v prospech Uni-verzity Komenského a slovenskej chémie,ktorej rozsah a kvalita mnohonásobneprekraãuje beÏné kritériá a nároky, je pripríleÏitosti jeho jubilea udelenie Zlatejmedaily Univerzity Komenského, Pamät-nej medaily Farmaceutickej fakulty UKa Medaily SCHS. âlenom SCHS je odroku 1972.

Prof. Du‰an Kaniansky je mnohostran-nou osobnosÈou, ktorá je svojim priamymkonaním a nároãnosÈou, premyslen˘m,systematick˘m, zodpovedn˘m a sústrede-n˘m prístupom k vedeckej práci a vzdelá-vaniu príkladom pre nás v‰etk˘ch.

Gratulujeme Vám pán profesor a Ïe-láme Vám veºa zdravia, dobrú in‰piráciu,spokojnosÈ a radosÈ do ìal‰ích rokov.

Milan Hutta

Významné životnéjubileum Prof. RNDr.Viktora Sutorisa, CSc.,

Koncom roka 2006 si priatelia, kolego-via a b˘valí ‰tudenti profesora Viktora Su-torisa pripomenuli jeho v˘znamné Ïivotnéjubileum – osemdesiat rokov. Mnohí z násmali moÏnosÈ pozhováraÈ sa s ním pred ro-kom, keì sme sa stretli pri oslavách 50. v˘-roãia zaloÏenia Katedry organickej ché-mie Prírodovedeckej fakulty UniverzityKomenského v Bratislave a obdivovalisme jeho vitalitu a entuziazmus.

Profesor Viktor Su-toris sa narodil 23. de-cembra 1926 v maleb-nej liptovskej dedinke –Kvaãanoch. Vysoko-‰kolské ‰túdium absol-voval v roku 1953 naUniverzite J. E. Pur-kynû v Brne. Na Ka-tedre organickej ché-

mie PRIF UK v Bratislave pôsobil od jejzaloÏenia v roku 1955. Od septembra 1959do augusta 1978 pôsobil ako vedúci ka-tedry, neskôr ako riaditeº Chemickéhoústavu PRIF UK. Pod úspechy a dobrémeno katedry sa nemalou mierou podpí-sali aj priateºské vzÈahy nielen pri práci,ale aj vo chvíºach oddychu a dobrá atmo-sféra na pracovisku, o ktorú sa profesorSutoris zaslúÏil podstatnou mierou. V od-bornej ãinnosti sa spoãiatku zameral nasyntézu synergetík pyretra, neskôr sa ve-noval v˘skumu biologicky úãinn˘ch deri-vátov benzotiazolu. Svoj v˘skum sa snaÏilorientovaÈ na praktické smery s aplikova-n˘m v˘stupom. Vìaka svojej experimen-tálnej zruãnosti a radosti z experimentál-nej práce (veºakrát hovoril, Ïe si pri labo-ratórnom stole najlep‰ie odd˘chne) pri-pravil so svojimi ‰tudentami stovky no-v˘ch zlúãenín. Tak boli pripravené deri-váty benzotiazolu, ktoré sa vyuÏívali napr.ako lieãivá na koÏné ochorenia. Iné deri-

Miloš MarkoVýznamný slovenskýorganický chemik

100. výročie narodenia

Milo‰ Marko patrilk vynikajúcim pedagó-gom, ktor˘ sa zaslúÏilo rozvoj organickejchémie a organickejtechnológie na Sloven-sku. Zaãiatkom no-vembra 2006 sme si pri-pomenuli 100. v˘roãiejeho narodenia.

Prof. Dr. Ing. Milo‰Marko sa narodil 2. no-vembra 1906 v Liptov-

skom Mikulá‰i. Gymnázium absolvovalv Luãenci a vysoko‰kolské ‰túdium v ro-koch 1926-1931 ukonãil ‰tátnou závereã-nou skú‰kou na Vysokej ‰kole chemicko-technologického inÏinierstva pri âVUTv Prahe.

V rokoch 1946-1948 bol riaditeºom che-

mick˘ch závodov na Slovensku. V rokoch1949-1950 bol vedúcim v˘skumn˘m pra-covníkom v chemick˘ch závodoch Dyna-mit Nobel Bratislava. Tu vypracoval pos-tup na prípravu lieãiva proti TBC. V ro-koch 1948-1950 pôsobil externe na SV·Ta od 1. 01. 1951 do 15. 11. 1960 postupneako docent, profesor a vedúci katedry or-ganickej chémie CHTF SV·T v Brati-slave.

Poãas pôsobenia na CHTF SV·T zastá-val funkcie v r. 1951-53 prodekana fakulty,v r. 1953-58 prorektora SV·T. Po odchodezo ‰koly pôsobil v rokoch 1960-1965 akov˘skumn˘ pracovník VÚ pre petrochémiuv Novákoch, kde vznikli aj jeho poãetnévynálezy. ëalej pôsobil v r. 1965-1967 naCHÚ PF UK v Bratislave a v rokoch 1967-1976 na Pedagogickej fakulte UK v Tr-nave. V roku 1976 bol ustanoven˘ emerit-n˘m profesorom ale aÏ do roku 1980 ex-terne predná‰al predmet organickej ché-mie na Pedagogickej fakulte v Banskej By-strici. Zomrel v Bratislave 23. apríla 1998.

Svoje skúsenosti zhrnul v prvej sloven-skej vysoko‰kolskej uãebnici ORGANIC-KÁ CHÉMIA (1955).

ëalej so spoluautormi vydal knihy Zá-klady preparatívnej organickej chémie(1962), Periodická sústava prvkov (1971)a preklad z maìarãiny G. Deák: Mennéreakcie v organickej chémii (1980).

Veºmi aktívne podporoval ãinnosÈ Slo-venskej chemickej spoloãnosti, najmä or-ganizovanie celo‰tátnych zjazdov v Ban-skej ·tiavnici.

Prof. Marko bol nielen múdrou osob-nosÈou, ale bol aj mimoriadne ãestn˘m,charaktern˘m a pracovit˘m ãlovekom.Od roku 1981 bol ãestn˘m ãlenom SCHSa v roku 1996 mu bola udelená Zlatámedaila Slovenskej chemickej spoloã-nosti.

M. Uher, I. Marko

Vzhºadom k tomu, Ïe môj otec,Ing. Jozef MACKO, (nar. 8. 1.1920) bol dlhoroãn˘m ãlenomSCHS a odberateºom Vá‰ho ãaso-pisu povaÏujem za moju smutnúpovinnosÈ oznámiÈ cez ChemZijeho priateºom a známym, Ïe náspo ÈaÏkej chorobe opustil dÀa 14.9. 2006 vo veku 86 rokov. âesÈjeho pamiatke!

V Trenãíne, 22. 9. 2006.MUDr. Pavol Macko – syn

S P O M I E N K A

ERRATA:Redakcia sa ospravedlÀuje do-tknut˘m za mylné uvedenie autor-stva „Spomienky na prof. Milo‰aMarka“ v ChemZi 2/1. Autorom jeM. Karva‰ a nie M. Uher


váty benzotiazolu na‰li praktické vyuÏitieako pesticídy a rastovoregulaãné látky. Dov˘roby sa dostal prípravok Rastim, ktor˘zvy‰uje úrodu viacer˘ch poºnohospodár-skych plodín. Profesor Sutoris publikovalz tejto oblasti okolo 60 odborn˘ch práca je spoluautorom viac ako 20 patentov.

Ako dobr˘ organizátor zastával aj via-ceré akademické funkcie. SpomeÀme as-poÀ, Ïe v rokoch 1963–1969 zastával funk-ciu prodekana resp. dekana Prírodovedec-kej fakulty UK a v rokoch 1973–1979 bolprorektorom Univerzity Komenského. Voveºkej miere sa zaslúÏil o vybudovanieareálu PRIF UK v Mlynskej doline.V roku 1992 odi‰iel do dôchodku, ale dosÈãasto sa e‰te niekoºko rokov vracal “od-d˘chnuÈ si” k laboratórnemu stolu.

Do ìal‰ích rokov prajeme profesoroviSutorisovi pohodu v rodine, dobré zdraviea veºa optimizmu.

M. Sali‰ová, P. Zahradník

Sedemdesiatpäť rokovprofesora VendelínaMachu

V októbri roku 2006 sa doÏil v plnomzdraví a ãistej du‰evnej aktivite v˘znam-ného Ïivotného jubilea prof. Ing. VendelínMacho, DrSc., kore‰pondent SAV.

Prof. Vendelín Machosa narodil 20. októbra1931 v Kamenici podVtáãnikom. Pravdepo-dobne aj miesto na-rodenia a blízkosÈ No-vák vyvolala jeho veºk˘záujem o chémiu. Poskonãení gymnáziav Prievidzi v roku 1951

zaãal ‰tudovaÈ na Chemickej fakulte SV·T(dnes FChPT STU) v Bratislave, ktorúukonãil v roku 1956 na ‰pecializácii Tech-nológia vysokomolekulárnych zlúãenín.

Hneì po skonãení vysoko‰kolského‰túdia nastúpil do V˘skumného ústavupre petrochémiu v Novákoch ako extern˘a‰pirant, neskor‰ie ako samostatn˘ ve-deck˘ pracovník a riaditeº VHP. V roku1961 obhájil kandidátsku dizertaãnú prácuna tému „Príspevok k ‰túdiu oxosyntézy“a v roku 1968 v âSAV doktorskú dizer-taãnú prácu „Hydroformylácia olefinic-k˘ch nenas˘ten˘ch zlúãenín“. Vedeckúprácu vÏdy spájal s pedagogick˘m pôsobe-ním na ChTF SV·T, ãi uÏ ako vedúci di-plomov˘ch prác, a‰pirantsk˘ch prác alebopredná‰ateº. Na základe vedeckov˘skum-nej a pedagogickej práce bol v roku 1982menovan˘ vysoko‰kolsk˘m profesorompre odbor Organická technológia a petro-chémia. V roku 1984 natrvalo pre‰iel na

ChTF SV·T, kde pôsobil ako uãiteº a ved-úci katedry. Ani po dov⁄‰ení uãiteºskéhodôchodkového veku neprestal intenzívnepracovaÈ. Zapojil sa do budovania Fakultypriemyseln˘ch technológií v Púchove, kdedoteraz pracuje. Prof. Vendelín Macho jeuznávan˘m odborníkom v odboroch Or-ganická technológia a petrochémia a Poly-mérne materiály, a to tak na Slovensku,ako aj v zahraniãí. Jeho vedecká ãinnosÈ jezameraná najmä na procesy karbonylaã-n˘ch, kondenzaãn˘ch, oxidaãno-redukã-n˘ch, polymerizaãn˘ch a voºnoradikálo-v˘ch reakcií so ‰peciálnym akcentom nanetradiãné vyuÏitie surovín.

Profesor Vendelín Macho je známy akovedec a vysoko‰kolsk˘ pedagóg, ktor˘ v˘-znamnou mierou ovplyvnil rozvoj chemic-kého priemyslu na Slovensku.

Za dosiahnuté vedecké v˘sledky a spo-luprácu s priemyslom boli profesoroviVendelínovi Machovi udelené mnohé vy-znamenania.

Prof. Vendelín Macho doteraz sámalebo so spolupracovníkmi publikoval 228vedeck˘ch prác, vytvoril 489 vynálezovdoma i v zahraniãí, 153 v˘skumn˘ch správa projektov, predniesol 304 predná‰ok navedeck˘ch podujatiach doma i v zahraniãí.Vysoká úroveÀ vedeckej práce jubilanta jedokumentovaná 530 citáciami podºa SCI.

Jubilant patrí medzi t˘ch ºudí, pre kto-r˘ch je vedecká práca povolaním a aj ná-plÀou Ïivota. Jeho zanietenosÈ v odbornejpráci a vysoká angaÏovanosÈ za zv˘‰enieúrovne slovenského chemického priemysluidú ãasto na úkor jeho osobného voºna.

K jeho v˘znamnému jubileu mu v‰etcijeho kolegovia, ‰tudenti, priatelia gratulu-jeme a prajeme pevné zdravie, spokojnosÈa energiu pri rie‰ení odborn˘ch problé-mov, ako aj veºa ‰Èastia v osobnom Ïivote.

M. Uher, M. Jambrich, M. Revús

Prof. Ing. MICHAL UHER,DrSc. –SEDEMDESIATROČNÝ

Medzi najaktívnej‰ích ãlenov Sloven-skej chemickej spoloãnosti v posledn˘ch15-tich rokoch patrí ná‰ jubilant prof. Ing.Michal Uher, DrSc., naroden˘ 13. 12. 1936v Komárne. Po maturite v Banskej ·tiav-nici (1955) a ukonãení ‰túdia na Chemic-kotechnologickej fakulte SV·T v Brati-

slave v roku 1960 sa za-ãala jeho bohatá a ús-pe‰ná pedagogická a ve-decká kariéra na Ka-tedre organickej ché-mie. Patril k popredn˘mvysoko‰kolsk˘m peda-gógom a vedeck˘m pra-covníkom FCHPT STU,

priãom v oblasti organickej chémie mádobré meno aj v zahraniãí, treba vyzdvih-núÈ najmä jeho spoluprácu s viacer˘miuniverzitami v Poºsku.

Vo vedeckov˘skumnej ãinnosti dosia-hol Prof. Ing. Michal Uher, DrSc. v˘bornév˘sledky, ktoré publikoval v 160 prácach,predniesol na vedeck˘ch podujatiach voforme 110 predná‰ok, z toho 28 na medzi-národn˘ch podujatiach. Svoje spisovateº-ské schopnosti uplatnil v napísaní 23 mo-nografií, V· uãebníc, príruãiek a in˘chkniÏn˘ch diel. Pri hodnotení jeho publi-

ChemZi 2/2 2006 89

Jubilanti

Jubilanti SCHS v r. 200785 – ROâNÍ• Ing. Alexander Hausner – 10.2.• Doc. Ing. Dr. Rudolf Kohn, DrSc. – 26.3.• Ing. Nikolaj Michajlovskij – 26.7.• Ing. Ondrej Varga – 16.4.

80 – ROâNÍ• PhMr. Oldfii‰ka Bauerová – 11.9.• Doc. Ing. Dr. Franti‰ek Hanic, DrSc. – 16.12.• Prof. Ing. Martin Jambrich, DrSc. – 18.11.• Prof. Ing. Václav Koman, DrSc. – 3.11.• Ing. RNDr. Oskar Markoviã, DrSc. – 14.1.• RNDr. Milan Pauãek – 26.3.

75 – ROâNÍ• Ing. Jaroslav BartoÀ, DrSc. – 22.6.• RNDr. Edita Dvofiáková, CSc. – 4.1.• Prof. Ing. Miroslav Ferenãík, DrSc. – 24.12.• Doc. Ing. Milan Karva‰, PhD. – 5.6.• Doc. RNDr. Margita Lácová, CSc. – 8.11.

70 – ROâNÍ• Prof. Ing. Du‰an Bustin, DrSc. – 12.9.• Ing. Miloslava Dandárová, CSc. – 14.5.• Doc. RNDr. Pavol Dillinger, CSc. – 5.6.• Doc. Ing. Ladislav Koller, CSc. – 25.9.• Prof. Ing. Ondrej Kyseº, CSc. – 19.4.• Prof. Ing. ªubomír Lapãík, DrSc. – 6.5.• Doc. Ing. Anna Ninãáková, CSc. – 18.10.• Prof. RNDr. ·tefan Toma, DrSc. – 11.9.• Ing. Jozef Urbanãek – 29.1.• Prof. RNDr. ªudmila Îúrková, CSc. – 19.11.

65 – ROâNÍ• Ing. Alojz Balogh, CSc. – 12.7.• Doc. Ing. Kamil Cejpek, CSc. – 19.4.• Doc. RNDr. Roman âech, CSc. – 23.2.• Doc. Ing. Ján Cvengro‰, DrSc. – 15.11.• Ing. Peter âellár, CSc. – 15.4.• Ing. Július Durmis, CSc. – 16.5.• Prof. Ing. Pavel Fellner, DrSc. – 20.9.• Doc. Ing. Pavol Hodul, CSc. – 16.1.• Doc. RNDr. Oºga Hritzová, CSc. – 13.3.• Ing. Tibor Kepencay, CSc. – 30.4.• RNDr. PhMr. Anna Kevická – 22.8.• Ing. Vladimír Kozmál – 8.11.• RNDr. Du‰an Loos, CSc. – 6.7.• Prof. Ing. Eva Matisová, DrSc. – 25.3.• Ing. Juraj Pavlík, CSc. – 30.9.• Ing. Lyda Rychlá, DrSc. – 18.12.• Doc. Ing. Dária Schritterová, CSc. – 28.11.• Doc. RNDr. Michal Sivák, CSc. –17.10.• Doc. RNDr. Jozef Sokolík, CSc. – 28.2.• Doc. Ing. Katarína ·pirková, CSC. – 22.4.• Prof. RNDr. Miroslav Urban, DrSc. – 6.6.• Doc. RNDr. Oºga Vollárová, CSc. – 14.1.

60 – ROâNÍ• RNDr. Peter BaláÏ, DrSc. – 18.6.• Doc. RNDr. RuÏena âiÏmáriková, CSc. – 7.11.• Prof. Dr. h. c. Ing. Ferdinand Devínsky, DrSc. –

17.8.• Ing. Oºga ëurãová, CSc. – 6.10.• RNDr. Mária Galádová – 28.7.• RNDr. Gabriela Holéczyová – 5.9.• RNDr. Terézia Kalnoviãová, CSc. –13.10.• Prof. RNDr. Vladimír Kellö, DrSc. – 14.11.• RNDr. Du‰an Ko‰ãík, CSc. – 29.6.• Ing. Michal Kri‰tofiã, CSc. – 15.7.

Ing. Pavlom Tomleinom,ktor˘ zomrel dÀa 10. 9. 2006

Ing. SoÀou Hunãíkovou,ktorá nás navÏdy opustila dÀa 15.11. 2006

âesÈ ich pamiatke!

ROZLÚâILI SME SA S:


Jubilanti

ChemZi 2/2 200690

kaãnej ãinnosti je potrebné sa zmieniÈo monografii „Prírodné a syntetické látkysladkej chuti“, ktorá bola preloÏená dotroch jazykov (ru‰tiny, angliãtiny a poº-‰tiny). Dlhé roky vedecky pracoval v syn-téze izotiokyanátov a ich reakãn˘ch pro-duktov, v závere svojej bohatej vedecko-v˘skumnej ãinnosti v oblasti derivatizácieγ-pyranónového skeletu kyseliny kojovej,biologick˘ch ‰túdií pripraven˘ch derivá-tov a ich aplikácií v praxi. V˘sledky jehovedecko-v˘skumnej ãinnosti ho zaradilimedzi v˘znam˘ch predstaviteºov v˘skumuv oblasti bioorganickej chémie na Sloven-sku. Má 40 domácich patentov a 7 paten-tov v zahraniãí, 1 zlep‰ovací návrh a 1 rea-lizáciu patentu v de Miclén a.s. Levice.

Nemenej úspe‰ná a bohatá bola jehomnohostranná pedagogická ãinnosÈ. V ro-koch 1965 – 1975 predná‰al predmet Or-ganická chémia – PZ konz. stredisko Hu-menné, Púchov, Bratislava, v rokoch 1969– 1975 predmet Experimentálna technikav org. chémii pre IV. roã. zamerania Tech-nológia farmaceutick˘ch v˘rob, od roku1978 zaviedol a predná‰al predmet Bioor-ganická chémia v rámci ‰pecializácie, precelú fakultu predná‰al v rokoch 1981 –1996 predmet Práca s chemickou literatú-rou a od roku 1997 predmet Chemické in-formácie. V základnom kurze od roku1986 predná‰al Organickú chémiu pre II.roãník. Viedol laboratórne cviãenia a se-mináre z predmetu Organická chémia.Pod jeho vedením ukonãilo ‰túdium 22 di-plomantov, dvaja doktorandi a viedol 10‰tudentov v rámci ·VOâ.

Ako posledné dôleÏité kritérium je po-hºad na celkovú osobnosÈ. Prof. Uher patrík v˘znamn˘m osobnostiam nielen v orga-nickej chémii, ale aj v bioorganickej ché-mii. Bol organizátorom radu odborn˘chstretnutí „Dni bioorganickej chémie“a moÏno ho pokladaÈ za priekopníka to-hoto odboru na Slovensku. Za jeho prácev oblasti biologicky aktívnych zlúãeníndosiahol v roku 1998 vedeckú hodnosÈdoktora farmaceutick˘ch vied a v roku1999 bol menovan˘ profesorom.

Na koniec tohto krátkeho príhovorutreba uviesÈ asi jeho najv˘znamnej‰iu ãin-nosÈ a to prácu v Slovenskej chemickejspoloãnosti, kde dlhé roky zastával funk-ciu vedeckého sekretára. Zvlá‰È treba vy-zdvihnúÈ vydanie Pamätnice k 70. v˘roãiuspolkovej ãinnosti chemikov na Sloven-sku, ako aj vydávanie BULLETINUSCHS, prakticky od jeho zaãiatku v roku1970. V jeho práci bola nielen zhrnutá

a historicky zaznamenaná ãinnosÈ SCHS,ale súãasne spájala ãlenov spoloãnosti svo-jimi informáciami. Medzi jeho najãerstvej-‰ie práce z tejto oblasti treba spomenúÈspracovanie histórie v˘uãby organickejchémie na Slovensku, spracovanie ãin-nosti Slovenskej chemickej spoloãnostiako aj publikovanie dvoch síce mal˘ch, aleneoceniteºne v˘znamn˘ch broÏúroko osobnostiach chémie na Slovensku(prof. J. Ga‰perík a prof. M. Marko). Zadlhoroãnú neúnavnú aktivitu v SCHS bolaprof. M. Uherovi v roku 1996 udelenáZlatá medaila SCHS a v roku 2002 sa stalâestn˘m ãlenom SCHS. Za jeho aktívnuspoluprácu s âeskou spoleãnosti chemic-kou bol v roku 1999 vyznamenan˘ najvy‰-‰ím ocenením âSCH Hanu‰ovou medai-lou.

Mil˘ jubilant, celá Slovenská chemickáspoloãnosÈ Ti pri tejto príleÏitosti vyslo-vuje svoje maximálne uznanie a poìako-vanie za Tvoju doteraj‰iu vedeckú a peda-gogickú prácu. Do ìaº‰ieho obdobia Ti Ïe-láme veºa zdravia a aj pracovn˘ch úspe-chov.

ª. Fi‰era

Prof. Ing. Dr. JozefTOMKO, DrSc. –osemdesiatpäťročný

Profesor Tomko sa na-rodil 12. decembra 1921v Pavlovej Vsi, okr. Liptov-sk˘ Mikulá‰. Vysoko‰kol-ské ‰túdium absolvoval naChemickotechnologickejfakulte SV·T v Bratislave,kde získal titul doktora

technick˘ch vied v roku 1950 a hodnosÈdoktora chemick˘ch vied v roku 1969. Odroku 1946 pôsobil vo V˘skumn˘ch ústa-voch poºnohospodárskych, odkiaº v roku1948 pre‰iel na V˘skumn˘ ústav luãob-n˘ch a farmaceutick˘ch závodov.

Pedagogickú ãinnosÈ vykonával uÏ po-ãas pôsobenia na Chemickom ústave SAV.Ako vedúci Katedry farmakognózie a bo-taniky FaF UK (1973-1987) pozdviholúroveÀ vedeckej a pedagogickej ãinnostina tomto pracovisku. V˘uãbu zabezpeãilaj napísaním vysoko‰kolskej uãebnice far-makognózie (ako hlavn˘ autor v r. 1989;v r. 2003 vy‰lo druhé, roz‰írené vydanie).Po ‰tyri roky zastával funkciu prodekanafakulty (1976-1980).

Profesor Tomko je v˘znamnou vedec-kou osobnosÈou v oblasti chémie prírod-n˘ch látok. Pôvodn˘mi prácami najmäo steroidn˘ch alkaloidoch sa dostal do po-vedomia verejnosti doma i v zahraniãí,kde sa mu dostalo vysok˘ch uznaní a oce-není práce. S jeho menom je spojená izo-lácia a urãenie stereo‰truktúry i biologic-k˘ch vlastností viacer˘ch novoobjaven˘chalkaloidov. Publikoval viac ako 100 vedec-k˘ch prác, ktoré sú ãasto citované vo ve-deck˘ch ãasopisoch a monografiách. Jeautorom kapitoly o alkaloidoch v mono-grafii The Alkaloids (USA). Dôkazomjeho odborn˘ch kvalít sú menovania zaãestného ãlena predsedníctva na medziná-rodn˘ch konferenciách o alkaloidoch.Viac rokov bol ãlenom v˘boru „Divisionof Organic Chemistry“ pri IUPAC.

Bohatá je organizaãná ãinnosÈ profe-sora Tomku. UÏ krátko po promócii bolzapojen˘ do budovania farmaceutickéhopriemyslu na Slovensku zavádzaním v˘-roby ópiov˘ch alkaloidov z domácich su-rovín v Slovakofarme (dnes Zentiva) Hlo-hovec. Podieºal sa na organizovaní vedec-kej práce v zaãiatkoch ãinnosti Chemic-kého ústavu SAV a bol ãlenom Kolégiapre chemické vedy pri SAV.

Mimoriadne v˘znamná, dlhodobá a zá-sluÏná je úãasÈ prof. Tomku na budovanía ãinorodej práci Slovenskej chemickejspoloãnosti pri SAV, ktorej ãlenom je odroku 1948. S jeho menom je spojené orga-nizovanie prakticky v‰etk˘ch zjazdovv povojnov˘ch rokoch. Stál pri budovanítradície „‰tiavnick˘ch zjazdov“, na kto-r˘ch sa zaãala formovaÈ nová generáciachemikov v celom b˘valom âeskosloven-sku. Spolupracoval pri tvorbe vedeck˘chprogramov t˘chto zjazdov a vo funkciivzdelávateº Spolku chemikov Slovákovãasto viedol aj ich odborn˘ program. Boldelegátom Spolku na zluãovacom zjazdeâeskoslovenskej spoloãnosti chemickejpri âSAV, ktor˘ sa konal v roku 1950v Brne.

Profesor Tomko nepretrÏite v rokoch1956-1989 zastával funkciu predsedu Slo-venskej chemickej spoloãnosti a od roku1990 je jej ãestn˘m predsedom. Ako jedenz mála Ïijúcich organizátorov a pamätní-kov Spoloãnosti za obdobie viac ako 50rokov sústavne spracúva jej bohatú histó-riu a je spoluautorom 4 publikácii o ãin-nosti Spoloãnosti.

Za mimoriadne zásluhy v rozvoji a ãin-nosti Slovenskej chemickej spoloãnostiboli profesorovi Tomkovi udelené vyzna-

Rozlúãili sme sa s prof. Ing.Dr. Fridrichom Görnerom,DrSc.

Dovoºujeme si oznámiÈ‰irokej odbornej verej-nosti, Ïe dÀa 9. 11. 2006vo veku 85 rokov nás na-vÏdy opustil pedagóga vedec, nestor sloven-sk˘ch potravinárov, pánprof. Ing. Dr. FridrichGörner, DrSc.

Pán profesor bol vysoko uznávan˘m

potravinárskym odborníkom, osobnosÈouv odbore v˘Ïivy, hygieny a zakladateºommodernej mliekárenskej a potravinárskejmikrobiológie. Profesor Fridrich Görner,ako prv˘ profesor potravinárstva na Slo-vensku, vychoval viac ako 300 absolven-tov a takmer tridsiatku a‰pirantov, z kto-r˘ch mnohí sa stali nositeºmi jeho profesij-ného odkazu.

·iroké vedecké zameranie pána profe-sora bolo vÏdy orientované dôsledne naprax. Pre nás, jeho mlad‰ích spolupracov-níkov, bol nenahraditeºnou oporou.O jeho „otcovské“ rady sme sa vÏdy mohlipokojne oprieÈ. Veºmi zaujímavé boli aj

jeho spomienky na milovanú rodnú Ban-skú ·tiavnicu, v ktorej vyrastal a ktorúako vá‰niv˘ fotograf mnohokrát zveãnil.V takomto duchu a súãasne pri ãinorodejpráci medzi nami pôsobil aÏ po „osemde-siatpäÈku“.

Vedomí si toho, Ïe sme mali do ãinenias v˘nimoãnou osobnosÈou, bol pre násvÏdy Pánom Profesorom.

Vìaka Vám za v‰etko pán profesor!

AD VITAM AETERNAM

·tefan Schmidt

S P O M I E N K A


ChemZi 2/2 2006 91

Jubilanti

menania: âestné ãlenstvo a âestn˘ pred-seda SCHS pri SAV, âestné ãlenstvoâSSCH pri âSAV, Hanu‰ova medailaâSSCH, Zlatá medaila SCHS a cena OttaWichterla za zásluhy o rozvoj ãeskej ché-mie.

VáÏen˘ pán profesor Tomko,

Dovoºte nám, aby sme v mene celej obceSlovenskej chemickej spoloãnosti a Slo-venskej spoloãnosti priemyselnej chémiepopriali k Vá‰mu v˘znamnému jubileuveºa zdravia a Ïivotného elánu. Vysoko siváÏime Va‰u aj dnes neúnavnú prácu a Ïe-láme si, aby Vám zdravie vydrÏalo a vin‰u-jeme Vám mnoho radosti a spokojnosti voVa‰om rodinnom Ïivote.

M. Uher, V. Milata

Osemdesiatka Ing.RNDr. OskaraMarkoviča, DrSc.

Dlhoroãn˘ zamestnanec Chemickéhoústavu SAV v Bratislave, jedného ãasuv‰ak aj jeho vyhnanec, Ing. RNDr. OskarMarkoviã, DrSc., sa zaãiatkom roka 2007doÏíva 80 rokov. Narodil sa 14. 1. 1927 voVeºk˘ch RipÀanoch, okr. Topolãany, v uãi-teºskej rodine. Fakultu chemicko-techno-

logického inÏinierstvaSV·T konãil v roku 1950.V období do roku 1954,kedy pracoval na V˘s-kumnom ústave pre far-máciu a biochémiu v Bra-tislave, ukonãil popri za-mestnaní aj ‰túdium far-

mácie na Univerzite Komenského v Brati-slave. OÏenil sa s Oºgou Karva‰ovou, dcé-rou b˘valého ministra obchodu poslednejvlády âSR, neskôr guvernéra národnejbanky Slovenského ‰tátu a profesora eko-nómie na Právnickej fakulte UK v Brati-slave. Ako mimoriadne aktívny mlad˘adept vedy zavádzal nové experimentálnemetódy biochémie ako papierová chroma-tografia a elektroforéza, ktoré s úspechompropagoval a roz‰iroval v rámci kurzovv Spolku chemikov na Slovensku. Pomo-cou t˘chto metód vyrie‰il problém starnu-tia morfiov˘ch injekcií, ão publikoval akojednu zo svojich prv˘ch prác v Chemic-k˘ch Zvestiach. V roku 1954 sa s nad‰e-ním pustil do a‰pirantskej práce v odborebiochémia na Chemickom ústave SAV.Medzi najv˘znamnej‰ie v˘sledky dizertá-cie patrila prvá izolácia a charakterizáciahistamín obsahujúceho peptidu, ktorého‰truktúra bola potvrdená syntézou v ka-nadskom laboratóriu. Prácu, ktorú z väã-‰ej ãasti robil na ÚOChB âSAV v Prahemu dovolili obhájiÈ aÏ v roku 1964. V roku1958 ho totiÏ pri politick˘ch previerkachz Chemického ústavu prepustili preúdajnú proti‰tátnu ãinnosÈ svojho svokraProf. Imricha Karva‰a. Zaãiatok „vyhnan-stva“ z Chemického ústavu strávil na V˘s-kumnom ústave mliekarenského prie-myslu, odkiaº pre‰iel na V˘skumn˘ ústavreumatick˘ch chorôb v Pie‰Èanoch. V kú-peºnom mesteãku ná‰ jubilant nezaháºal,ale v˘znamne prispel k ‰túdiu patofyzioló-

gie synoviálneho v˘potku, ão mu zaistilospoluautorstvo na súbore prác, ktoré boliodmenené cenou firmy CIBA vo ·vajãiar-sku. Jeho návrat na Chemick˘ ústav sauskutoãnil aÏ po politickom uvoºnenív roku 1966, kde sa stal vedúcim laborató-ria enzymológie, ktoré sa venuje ‰túdiupektolytick˘ch enz˘mov rastlinného a mi-krobiálneho pôvodu. Medzi jeho naj-dôleÏitej‰ie v˘sledky patrí objasnenie me-chanizmu úãinku pektinesteráz a polyga-lakturonáz, charakterizácia aminokyselín,katalytick˘ch miest viacer˘ch pektolytic-k˘ch enz˘mov a v˘voj nov˘ch techník naich detekciu. Za tieto práce mu bol v roku1986 Prezídiom âSAV v Prahe udelen˘ ti-tul doktora chemick˘ch vied. Do oblastipektolytick˘ch enz˘mov sa Dr. Markoviãnatrvalo zapísal úspe‰n˘m prehºadn˘mãlánkom o pektolytick˘ch enz˘moch,ktor˘ publikoval v Advances of Carbohy-drate Chemistry and Biochemistry spoluso zosnulou Dr. ª. Rexovou-Benkovou.Za mimoriadne v˘znamné v˘sledky z po-sledného obdobia moÏno oznaãiÈ objasne-nie úlohy histidínu, tyrozínu a asparágovejkyseliny v katalytickom mechanizme pek-tínesteráz. Vyvrcholením jeho dlhoroã-n˘ch ‰túdií pektolytick˘ch enz˘mov boloprvé stanovenie terciárnej ‰truktúry rast-linnej pektínesterázy, ktoré publikovalv roku 2002 so zahraniãn˘mi partnermiz Karolinska Institutuet v Stockholmea z Univerzity v Uppsale (Prof. H. Jörn-vall a Prof. H. Eklund). ·védsko sa stalokrajinou, ktora prirástla k srdcu Dr. Mar-koviãa. Tento vzÈah sa rodil od roku 1970,kedy absolvoval svoj vôbec prv˘, dlho-dob˘ zahraniãn˘ pobyt, na BiochemicalNobel Institute, a to hneì u nositeºa No-belovej ceny Prof. H. Theorella. Dr. Mar-koviã ostáva vedecky aktívny doteraz.V rokoch 2001 a 2004 spolu s Dr. ·tefa-nom Janeãkom publikoval dôleÏité práce

o ‰trukturálnych a fylogenetick˘ch vzÈa-hoch pektolytick˘ch enz˘mov. V roku2006 mal plenárnu predná‰ku na XX. bio-chemickom zjazde v Pie‰Èanoch na tému„·truktúrne a funkãné rozdiely u troch ro-dín pektínesteráz“.

Dr. Markoviã publikoval 93 pôvodn˘chvedeck˘ch prác, je spoluautorom 7 paten-tov a zozbieral vy‰e 850 citácií. V jeho la-boratóriu konãilo viacero úspe‰n˘ch a‰pi-rantov a diplomantov. Za svoju v˘skumnúãinnosÈ mu bolo udelen˘ch niekoºko cienSAV ako aj Zlatá medaila Dion˘za ·túraza rozvoj prírodn˘ch vied a Medaila SAVza podporu vedy. Na sympóziu venovanompektolytick˘m enz˘mom v holandskomRotterdame v roku 2001 mu organizátoriudelili diplom za vynikajúcu predná‰ku.

Dr. Markoviã je v‰ak nielen vynikajúcivedec ale aj vzácny ãlovek a vyhºadávan˘spoloãník. Jeho osobnosÈ zdobí humor,múdrosÈ, brilantné reakcie, hra na klavíra vzácne priateºstvo. Oskar, s radosÈou sispomíname na v‰etky na‰e minulé stret-nutia a úprimne sa te‰íme na v‰etky na‰ebudúce stretnutia, ktoré budú rovnako,ako v minulosti obohacovaÈ ná‰ Ïivot.Rozpoznanie jeho vzácnej osobnosti v za-hraniãí prispelo k tomu, Ïe bol zvolen˘v roku 1992 za riadneho ãlena Európskejakadémie vied a umení v Salzburgua v roku 2005 za emeritného ãlena Uãenejspoloãnosti SAV.

Mil˘ Oskar, za v‰etk˘ch Tvojich kole-gov, priateºov a obdivovateºov, dovoº mizapriaÈ Ti do ìal‰ích rokov veºa zdraviaa svieÏosti, aby Ti Tvoj elán slúÏil e‰tedlhé roky, dovoº mi zapriaÈ Ti mnohé‰Èastné chvíle s rodinou a priateºmi, veºaradosti z Tvojich milovan˘ch vnuãieka nového vysnívaného vnúãika, dovoº mizapriaÈ Ti e‰te dlhé roky naplnené rados-Èou a pohodou. Îivjo a mnoga ljeta!

Peter Biely

RNDr. Miloslav Foltin, CSc.In Memoriam(1947-2006)

Na prahu nového ‰kol-ského roku, 1. septembra2006, nás po trojroãnom bojiso zákernou chorobou opus-til ná‰ priateº, kolega a uãi-teº Miloslav Foltin.

RNDr. Miloslav Foltin, CSc. sa narodil10. 7. 1947 v Bratislave. Po maturite naSV· pokraãoval v ‰túdiu v rokoch 1965-1970 ako ‰tudent, neskôr ako intern˘ a ex-tern˘ a‰pirant a asistent na Katedre analy-tickej chémie PriF UK. Od zaãiatku svojejpedagogickej kariéry podporoval rast ‰tu-dentov, viedol napríklad krúÏky ·VOâ nakatedre a bol zanieten˘ uãiteº. V tom ãasesa venoval ‰túdiu acidobázick˘ch rovnováhv nevodn˘ch a zmesn˘ch prostrediach, ne-skôr ho zaujímala problematika vyuÏitiachelátov kovov pre analytické úãely a moÏ-nosti ich separácie metódou HPLC. V roku1981 po postgraduálnom ‰túdiu programo-vania a v˘poãtovej techniky na CHTFâVUT v Prahe, zaviedol a rozvíjal nov˘predmet Hodnotenie a optimalizáciav analytickej chémii. Dr. Foltin externe

pracoval na Regionálnom úrade verejnéhozdravotníctva hlavného mesta Bratislavyako manaÏér kvality a bol vedúcim in‰pek-torom SLP pri SNAS. Z oblasti chemomet-rie a SLP organizoval poãetné kurzy prepracovníkov analytick˘ch a kontroln˘chlaboratórií a práve v tejto oblasti bol a zo-stane priekopníkom na katedre.

Bol spolurie‰iteºom ‰tátnych úloh základ-ného v˘skumu a po roku 1994 VEGA pro-jektov. Poãas svojho pôsobenia na Katedresa prejavil ako svedomit˘ pracovnik, priateº-sk˘ a otvoren˘ ãlovek, ochotn˘ pomáhaÈ.Svoje skúsenosti z pedagogickej práce vyuÏilv pedagogickej komisii pri reorganizovaní‰tudijného oddelenia fakulty. Ako ãlovekorganizaãne nadan˘ úspe‰ne a dlhé rokypôsobil vo funkcii tajomníka katedry. Je au-torom a spoluautorom viacer˘ch vysoko-‰kolsk˘ch uãebníc a odborn˘ch ãlánkov. Dr.Foltin v roku 2005 inicioval cez vedenie pro-jektu KEGA spoluprácu medzi PriF UKa Fakultou elektrotechniky a informatikySTU v oblasti budovania virtuálnych labora-tórií pre v˘uãbu. V poslednom období Ïi-vota napriek nepriazni osudu a veºmi zloÏi-tej osobnej a zdravotnej situácii na‰iel a opa-kovane nachádzal v sebe silu vzdorovaÈ, ãer-paÈ nádej a pokraãovaÈ v práci aÏ do konca.

âesÈ Jeho pamiatke.M. Hutta


Jubilanti

ING. RNDR. MIROSLAVZIKMUND, CSC. – 85 ROČNÝ

V roku 2006, dÀa 26. decembra, slávilsvoje Ïivotné jubileum vynikajúci slo-vensk˘ anorganick˘ chemik, pedagóg,jeden zo zakladateºov Ústavu anorga-nickej chémie SAV a dlhoroãn˘ aktívnyãlen Slovenskej chemickej spoloãnosti,Ing. RNDr. Miroslav Zikmund, CSc. Jepote‰ením pri tejto príleÏitosti pozdra-viÈ jubilanta a vysloviÈ mu uznanie zajeho celoÏivotnú vedeckú, vedecko-po-pularizaãnú, pedagogickú a organi-zaãnú prácu aj na stránkach ná‰ho ãaso-pisu ChemZi.

Dr. Zikmund je mimo-riadnou osobnosÈou slo-venskej chémie. Svojímprofesionálnym pôsobe-ním v˘razne ovplyvÀovalv˘voj základného v˘-skumu v anorganickejchémii a veºk˘m podie-

lom osobnej angaÏovanosti prispel k za-loÏeniu a rozvoju v˘skumu v anorganic-kej chémii na pôde Slovenskej akadé-mie vied. Pomohol rozvinúÈ aj vyuãova-nie anorganickej chémie na PRIF UKa CHTF STU.

Dr. Zikmund pracoval v SAV od r.1953 aÏ do odchodu do dôchodku v r.1990. Plne zaujat˘ vedeckou prácou sazaslúÏil o organizaãné budovanie Ústa-vu anorganickej chémie SAV ako vedúciOddelenia syntéz a ‰truktúr, od roku1982 do roku 1990 ako jeho riaditeº.Svoje vedecké i riadiace schopnosti na-plno uplatÀoval aj ako podpredseda Ve-deckého kolégia SAV pre chemickévedy (1970-87) a ãlen Vedeckého kolé-gia âSAV (1982-88). Za v˘sledky do-siahnuté vo vedeckej práci bol zvolen˘za âlena kore‰pondenta SAV (1980).Pred príchodom do SAV pôsobil na Ka-tedre anorganickej chémie CHTF SV·T(1945-53), posledné dva roky ako jej ve-dúci. âlenom SCHS je od roku 1947.

Hlavnou oblasÈou vedeckej aktivityjubilanta bola chémia koordinaãn˘chzlúãenín. V˘znamnou mierou sa podie-lal na formovaní bratislavskej ‰kolychémie koordinaãn˘ch zlúãenín, ktorázískala medzinárodné uznanie. Cieºomvedeckého záujmu jubilanta bolo ‰tú-dium vzÈahov medzi ‰truktúrou a vlast-nosÈami koordinaãn˘ch zlúãenín a pro-blémov spojen˘ch s ich syntézou.

Je autorom a spoluautorom 9 kniÏ-n˘ch publikácií, viac ako 70 pôvodn˘chprác, 13 súborn˘ch referátov, radu pro-gnostick˘ch a terminologick˘ch ‰túdií,prác o vedeck˘ch informáciách, 23 ãs.autorsk˘ch osvedãení o vynálezoch(1965-1992) a 8 zahraniãn˘ch patentov(1987-1990). Vychoval niekoºko v˘-znamn˘ch vedeck˘ch pracovníkov,ktorí pracujú v chémii v SR i v zahra-niãí. Organizovanie vedeck˘ch podu-

jatí, autorstvo chemick˘ch uãebníca slovenského názvoslovia anorganic-k˘ch zlúãenín sú ìal‰ou súãasÈou jehovedeckej a edukaãnej aktivity. Bol me-dzinárodn˘m koordinátorom problé-movej oblasti „·truktúra nov˘ch typovkoordinaãn˘ch zlúãenín“ v rámci mno-hostrannej spolupráce Akadémií viedkrajín v˘chodnej Európy. Medziná-rodné uznanie získali jeho ‰iroké a sú-ãasne hlboké vedomosti v práci vofunkcii národného reprezentanta v Ko-misii pre nomenklatúru anorganickejchémie IUPAC (1978-87). âlenomAmerickej chemickej spoloãnosti bolv rokoch 1966-84.

Je jedinou osobnosÈou, ktorá sa cel˘ãas existencie ãasopisu Chemickézvesti-Chemical Papers /teraz vychádzaich jubilejn˘ 60. roãník/ podiela natvorbe a rozvoji tohto ná‰ho, pôvodnespolkového a národného, teraz vedec-kého a medzinárodne zaãleneného po-lytematického ãasopisu. UÏ ako mlad˘pracovník s entuziazmom zabezpeãovalv‰etky práce pri vytváraní podmienokpre vznik Chemick˘ch zvestí na pôdevtedaj‰ieho Spolku chemikov Slovákov.Stál pri ich zrode r. 1947. Po cel˘ ãassvojej vedeckej kariéry budoval redak-ciu ãasopisu a so svojou pani manÏel-kou ne‰etrili ãasom, ktor˘ venovali kva-lite v˘roby ãasopisu. Vo funkcii v˘kon-ného, resp. hlavného redaktora a vedú-ceho redakãnej rady vytváral zázemieãasopisu a svojím úãinkovaním vycho-vával generácie vedeck˘ch pracovní-kov, ako autorov pôvodn˘ch vedeck˘chprác. Zariadil prechod na vydávanie ãa-sopisu v anglickom jazyku. Pri odchodedo dôchodku odovzdal Dr. Zikmundsvojim nasledovníkom dobre zaveden˘karentovan˘ ãasopis, abstrahovan˘alebo indexovan˘ vo v‰etk˘ch v˘znam-n˘ch svetov˘ch referátov˘ch ãasopi-soch. Od roku 1995 je Dr. Zikmundâestn˘m ãlenom redakãnej rady.

Práca Dr. Zikmunda bola ocenenáradom vyznamenaní, napr. Hanu‰ovoumedailou âeskej spoloãnosti chemickej(1971), Zlatou plaketou J. Heyrovského(âSAV, 1981), Zlatou medailou SV·T(1982), Zlatou medailou PRIF UK(1982), Zlatou medailou SCHS (1986),Zlatou medailou Univerzity Komen-ského (1989), Zatou medailou SAV(1990), v r. 2001 udelením ocenenia„âestn˘ ãlen Slovenskej chemickej spo-loãnosti“. Dnes sa k oceneniam pripájaPrémia Literárneho fondu za celoÏi-votné dielo (2006).

NemoÏno nespomenúÈ obdivuhodnéstále zveºaìovanie jeho vlastnej kniÏ-nice a jeho pozoruhodn˘ vzÈah k vzde-lávaniu mladej generácie chemikov. Odroku 1951 aÏ do r. 1999 predná‰al ‰tu-dentom na Katedre anorganickej ché-mie PRIF UK ako extern˘ predná‰ateº.V dôchodku tieÏ pripravil a publikovalknihu „Ako tvoriÈ názvy v anorganickejchémii“ (SPN 1995) a v upravenej verzii

skriptá „Anorganická chémia – vzorcea názvy“ (UK 1995).

Dovoºte nám, pán doktor, zaÏelaÈ Vámdo ìal‰ích rokov v‰etko najlep‰ie vov‰etk˘ch oblastiach Va‰ich záujmova pevné zdravie a pohodu v rodinnom Ïi-vote. Prajeme Vám, aby Vám Vá‰ obdi-vuhodn˘ entuziazmus a záujem o pokrokv chémii priná‰al radosÈ a spokojnosÈ.

K. Babor, D. Gyepesová

Doc. RNDr. MáriaŽemberyová, CSc. – 60 ročná

Doc. RNDr. Mária Îemberyová,CSc. sa narodila 23. 3. 1946 v Lovãi. NaSV· v Îiari nad Hronom maturovala

v roku 1963. Vysoko‰kol-ské ‰túdium odboru Ché-mia (Analytická chémia)na Prírodovedeckej fakulteUK ukonãila v roku 1968a nastúpila do zamestnaniana Katedre analytickej

chémie PriF UK. Od nástupu do za-mestnania sa ‰pecializovala na metóduatómovej absorpãnej spektrometrie(AAS), ktorú rozvíja na katedre dote-raz na vzorkách Ïivotného prostrediaa biologick˘ch vzorkách. Kandidátskuprácu obhájila v roku 1986. Od roku1997 je samostatnou vedeckou pracov-níãkou a od roku 2002 docentkou. V˘-sledky vedeckej práce doteraz publiko-vala ako autorka a spoluautorka 47prác a 86 príspevkov na konferenciách.Doc. Îemberyová svojou pedagogic-kou ãinnosÈou na fakulte zabezpeãujevzdelávanie v predmetoch Atómováspektroskopia, Optické metódy, Identi-fikácia a kvantifikácia chemick˘ch lá-tok, Environmentálna analytická ché-mia a Environmentálna chémia pôdy.Vychovala 4 doktorandov (1 zahra-niãn˘), viedla 8 RNDr. prác a pod jejvedením ukonãilo svoje diplomovépráce v magisterskom ‰túdiu 12 ‰tuden-tov. Od roku 1994 sa aktívne podieºa narie‰ení a vedení domácich (VEGA)a zahraniãn˘ch projektov. V rokoch2005-2006 viedla slovensko-nemeck˘projekt DAAD Study of New Analyti-cal Methods for Elemental Speciationand Preconcentration in EnvironmentalSamples. Aktívne sa podieºa na práciSlovenskej spektroskopickej spoloã-nosti, kde bola ãlenkou v˘boru. Je ãlen-kou SCHS od roku 1969.

Doc. Mária Îemberyová je osobnos-Èou, ktorá je svojou zodpovednosÈou,húÏevnatosÈou a tvorivosÈou pri preko-návaní problémov príkladom pre násv‰etk˘ch.

Gratulujeme Vám pani docentkaa Ïeláme Vám veºa zdravia, spokojnostia radosti do ìal‰ích rokov.

M. Hutta

ChemZi 2/2 200692


“A dream come true..”

– The scientific programme, coordinated

by Jean-Marie Lehn, Nobel Laureate, and Pe-

ter Kündig, University of Geneva, together

with a geographically diverse, top-level ad-

visory board, involved 5 Nobel Laureate ple-

nary lectures, 10 keynote speakers, 17 scien-

tific symposia; in all ca. 500 talks were given

and 1800 posters were presented. The struc-

ture of the programme enabled all partici-

pants to take an interest in several symposia

within their wider fields of interest.

– Young scientists were present in large

numbers, many of them supported through

bursaries from their national chemical soci-

eties. The European Young Chemist Award,

with high quality entries, generated a great

deal of interest.

– Involvement of sister organisations in Eu-

rope included the presentation in the Ope-

ning Ceremony by Peter Elverding, President

of CEFIC, on ‘Pushing Back the Frontiers’.

– The extensive social programme, provid-

ing opportunities to relax, included an out-

door reception and a concert of organ music

in St. Stephen Cathedral in the heart of Buda-

pest, enjoyed by an audience of over 2000.

– The contributions from the sponsors Ge-

sellschaft Deutscher Chemiker, Royal Society

of Chemistry, Société Française de Chimie,

Hungarian Chemical Society, BASF and AMRI

were an important factor in ensuring that

this major EuCheMS initiative was a success.

Thanks to EuCheMS and the Organising

Committee chaired by Gábor Náray-Szabó,

the major goal of putting chemistry on the

map of Europe has now really come true.

The next Congress will be held in Torino,

Italy, 16 – 20 September 2008.

EuCheMSEuCheMSN E W S L E T T E R

October 2006

Paul J. Crutzen

(Nobel Laureate):

Atmospheric Che-

mistry and Climate

in the Anthropocene

Irina A. Koval (The

Netherlands): Cop-

per Complexes as

Biomimetic Models

of Catechol Oxidase:

Mechanistic Studies

Anthony R. Ware

(United Kingdom):

Teaching of Nuclear

and Radiochemi-

stry in the Modern

Age

Anne-Sophie Chauvin

(Switzerland): Designing

water soluble Triple-

stranded Helicates with

luminescent Lanthanides

for Biological Applications

Rolf Mühlhaupt

(Germany): Catalyt-

ic Phosphonylation

of High Perfor-

mance Polymers:

New Polyelectro-

lytes for Fuel Cell

Applications

Charles Madic (Fran-

ce): Partitioning of

Minor Actinides from

High Active Nuclear

Wastes

Lorenza Operti

(Italy): “We Invite

You to Turin.“

Jean-Marie Lehn:

“European in spirit

and international

in appeal.“

The ELTE Convention Centre of the Eötvös

Lorand University in Budapest guaranteed an

interactive congress.

The first words of Nobel Laureate Jean--

Marie Lehn in his plenary talk at the 1st Eu-

ropean Chemistry Congress in Budapest

were in every sense an appropriate state-

ment and a valid description of the histori-

cal importance of the event. Without doubt,

the Congress achieved its aim of promoting

chemistry and molecular sciences at the

cutting edge, fostering collaboration

among scientists in research, industry and

education and enhancing the public image

of chemistry. Supported by the 3000 partic-

ipants, an outstanding scientific pro-

gramme, the sponsorship of member socie-

ties, excellent weather and the backdrop of

Budapest, EuCheMS celebrated the 1st Eu-

ropean Chemistry Congress in fine style on

27th to 31st August 2006.

Jean-Marie Lehn then went on to say

“...organized by Europe for the world”. The

following overview of the Congress gives an

excellent indication of its valuable contribu-

tion to the scientific lives of a significant

number of the world’s scientists.

– Participants came from over 50 coun-

tries across Europe and worldwide. Stimu-

lated by the excellent scientific programme,

opportunities flourished to interact, dis-

cuss, and exchange the ideas that will lay

the foundations for future collaboration

and advances in chemical sciences. The

compact nature of the excellent Congress

facilities, including the Exhibition Hall with

50 exhibitors, promoted easy interactions.

Phot

os: N

ach

rich

ten

au

s de

r C

hem

ie


new European Research Council is one such

important topic. A small committee is man-

aging this important activity on behalf of Eu-

CheMS. At present it is composed of repre-

sentatives of the four sponsoring societies

(Royal Society of Chemistry, Gesellschaft

Deutscher Chemiker, Société Française de

Chimie and Societá Chimica Italiana) to-

gether with the President and General Sec-

retary of EuCheMS.

2The European Association

for Chemical and Molecular

Sciences

In liaison with decision makers in Brussels

EuCheMS has appointed Glenn Vaughan

as its EuCheMS EU Policy Consultant, in a

new initiative on behalf of the chemical sci-

ence community to provide decision makers

and opinion formers with independent ad-

vice based on the best available scientific

knowledge. Our aim is to establish and

maintain effective liaison with key Mem-

bers of the European Parliament and senior

officials at the European Commission.

With ten years experience of the Brussels

scene, Glenn Vaughan is well placed to sup-

port EuCheMS in its aim of becoming an ac-

knowledged source of expertise and con-

sensus on key European issues affecting

chemical and molecular sciences. These will

continue to be the key underpinning sciences

for future European innovation and industri-

al advances.

Member societies will benefit from re-

ceiving regular and timely briefings on

emerging legislation, regulation and initia-

tives that may impact on the chemical sci-

ence community, together with news up-

dates on key issues. The operation of the

EuCheMS Divisions

The Division of Analytical Chemistry (DAC)

deals with virtually all branches of chemical

and molecular sciences. It is developing a

“switchboard” for contacts as a collection of

website addresses of analytical institutions. A

DAC task force has set up a prototype. The pre-

sent version focuses on institutions educating

PhD students.

www.euchems.org/Divisions/DAC

DAC calls for nominations for the “Robert Kell-

ner Lecture 2007“. The lecture will be a plenary

at Euroanalysis XIV. The awardee shall be a Eu-

ropean who has made substantial contribu-

tion to Analytical Chemistry research or educa-

tion. Deadline for applications is 31st October

2006. Details from [email protected].

The Division for Chemistry and the Environ-

ment has members representing 36 societies

in 32 countries. It deals with the environmen-

tal areas air, soil and water, and also education,

sustainability and heritage. The Divison en-

courages the entry of young scientists into the

discipline and promotes studies in monitoring,

measuring and modelling of the fate of chemi-

cals in the environment, in risk assessments to

support regulations and directives and in green

and sustainable chemistry.

www.euchems.org/Divisions/DCEPhot

o: B

ASF

EuCheMS on the European Research Council EuCheMS held a lunch meeting at the European Parliament in Brussels in July to welcome the formation of the Europe-an Research Council (ERC) and explain its desire to work with the ERC in support of the chemical and molecular sciences community. Jerzy Buzek, MEP, Jens Ros-trup-Nielsen, Member of the ERC Scienti-fic Committee, and Antonia Mochan, from the Cabinet of Research Commis-sioner Janez Potocnik, were among the guests at the event sponsored by Angeli-ka Niebler MEP. EuCheMS wants the ERC to develop an identity complementary to similar nation-state research bodies, and urges that the ERC should use scientific quality as the sole criterion for support. The ERC should be “a body of independent mind…..and not closely linked to the Commission and its imperatives”, and should enjoy “real au-tonomy”. It is essential to have a mix of re-search in Europe, ranging from pro-grammes such as the European Technolo-gy Platforms to cutting edge work that challenges currently accepted norms. As part of its strategy, ERC is proposing a scheme of Starting Independent Research Grants (SIRGs) for young researchers in academia. EuCheMS supports this priority, provided that clear distinctions are made between the SIRG scheme and others al-ready in existence, such as Marie Curie Fellowships. Also, these grants should not duplicate conventional post-doctoral awards. All of this assumes that the ERC will have enough funding to make its mark across its wide subject remit. The FP7 budget is currently just over €50,000 million over six years –a substantial reduction on what was originally asked for – and pressure re-mains to see it reduced still further.

EuCheMS colleagues at the European Parliament in July 2006.


Do we think of cooking as a scientific process?

‘Molecular Gastronomy and daily technological

applications – impact on health and education’

was the subject of a workshop co-organised by

EuCheMS and RSC during the Euroscience

Open Forum (ESOF) in July in Munich. The

award winning Chef Pascal Barbot (photo)

from restaurant L’Astrance in Paris, Hervé This

from the College de France and food chemistry

expert Peter Schieberle from the German Re-

search Centre for Food Chemistry in Munich

demonstrated that an understanding of mo-

lecular gastronomy improves our understand-

ing of food prepara-

tion. The nature of

chemical reactions in

cooking and their ef-

fects on the pleasure

of eating and on our

health were explained.

In other words cook-

ing bears many simi-

larities to a scientific

experiment.

Ethical Guidelines EuCheMS has released a white paper on „Ethical Guidelines for Publication in Jour-nals and Reviews“ for publishers, authors and referees involved in scientific publica-tion. The emphasis for authors is placed on the responsibility toward the commu-nity, in particular with respect to honesty and integrity in the reporting and inter-pretation of their work in the light of the existing literature. Publishers have re-sponsibility for discretion in the reviewing procedure, while referees must report quickly in an objective manner and avoid any personal interest. One important fea-ture is a set of sanctions for proven scien-tific misconduct, involving coordination across the boundaries of individual pub-lishing houses. The adoption of these guidelines by major European scientific publishing houses is expected, including Wiley-VCH, the Royal Society of Chemistry, Springer-Verlag and Elsevier. www.euchems.org/publications

EuCheMS General Assembly During a short EuCheMS Extraordinary General Assembly meeting in April, fifteen EuCheMS member societies were incorpo-rated under the new legal status. Together with the societies that had earlier signed the Notarial Deed in support of the new AISBL status in Belgium, there are now 44 member organisations having voting rights at EuCheMS General Assembly meetings. Other societies will have the opportunity to be incorporated in this way at the forthcoming General Assembly to be hosted by the Mendeleev Russian Che-mical Society in Moscow in October.

Newsletter Advisory Board An advisory board has been created to provide feedback on the content of each issue to further the Newsletter, and to act as a source of views, comment and advice on developing the Newsletter to meet the needs of the target audiences. Members are Reto Battaglia (Switzerland), Claudine Buess Herman (Belgium), Pavel Drasar (Czech Republic), Roger Fenwick (UK), Philippe Garrigues (France), Wolfram Koch (Germany), Minos Leontidis (Cyprus), Evelyn McEwan (EuCheMS Secretariat) and Giovanni Natile (Italy).

ESOF

established as an integrated European

network under the umbrella of EuCheMS

in 2005.

In the course of the recent 1st European

Chemistry Congress in Budapest, young

chemists from the British, French, German,

Italian and Hungarian chemical societies

hosted a first meeting to celebrate the

Young Chemists Award (participants: see

photo) and to stimulate a discussion about

the future of young chemists. The goal of es-

tablishing a wide base for a new EuCheMS

European Young Chemists Network requires

the initiative of young chemists (and the

young at heart). Contact us under:

youngchemists@ euchems.org.

3 www.euchems.org

Young Chemists Network Young people shape our future. This is a

statement often heard in politics and usual-

ly used to underline the importance of the

youth in our society. But it applies to the

chemical world as well. The chemistry PhD

student of today may become a colleague in

your university or firm in 5 to 10 years, and a

Nobel Prize Laureate or head of your busi-

ness unit in 20 to 30 years. Therefore it is a

logical step to try to connect young chem-

ists all over Europe at this early stage in their

careers, now. But how would such an asso-

ciation or group work? Where should we

start? Indeed, there exist several national

activities already, such as the YoungChem

conference in Poland (www.youngchem.

com) or the German “Frühjahrssymposium”

(www.jcf-fruehjahrssymposium.de). Both

conferences attract some students from all

over Europe (and internationally), but there

is no formal European focus. Against this

background, a first initiative towards a

European Young Chemists Network was

The European Chemistry Thematic Network

In recent years a European Chemistry Themat-

ic Network (ECTN) and the related Association

ECTNA have been established. The main goal is

to undertake trans-national activities in teach-

ing and research to bring to convergence na-

tional approaches into a European space of

chemical knowledge. At present ECTN mem-

bership comprises 159 institutions in 30 Euro-

pean countries plus a certain number of

non-European partners. The main activities of

ECTN have been organised by working groups,

focussing on the Eurobachelor qualification,

EChemTest and E-Learning.

The quality label “Chemistry Eurobachelor”

has been awarded to twelve European chemis-

try departments for a total of seventeen de-

gree programmes. Nine further applications,

involving thirteen programmes, are presently

being processed, and in all applications from

eleven countries have been received. From au-

tumn 2006 a Euromaster label will be offered,

also with financial support from Brussels.

www.ectn.net, www.eurobachelor.net


EuCheMS Newsletter Newsletter coordinator: Alexander Lawson Please send all correspondence and manu-scripts to [email protected] Editors: Ernst Guggolz, Uta Neubauer Frankfurt am Main Advisory board: Reto Battaglia (Switzerland), Claudine Buess Herman (Belgium), Pavel Drasar (Czech Republic), Roger Fenwick (UK), Philippe Garrigues (France), Wolfram Koch (Germany), Minos Leontidis (Cyprus), Evelyn McEwan (EuCheMS Secretariat) and Giovanni Natile (Italy). Layout: Jürgen Bugler, Frankfurt am Main Production: Nachrichten aus der Chemie Publisher: Gesellschaft Deutscher Chemiker on behalf of EuCheMS Postfach 900440 D-60444 Frankfurt am Main [email protected] EuCheMS General Secretary: Evelyn McEwan, c/o RSC, Burlington House, Piccadilly, London W1J 0BA, UK [email protected] www.euchems.org EuCheMS is registered as “Association inter-nationale sans but lucratif” (AISBL, interna-tional non-profit association) AISBL-Registered office: Avenue E. Van Nieu-wenhuyse 4, B-1160 Brussels

Newsletter Coordinator Alexander Law-

son is an organic

chemist, born and

educated in Scot-

land, but has

worked in Germa-

ny for over thirty

years, principally

in Information

Science applied to

organic chemis-

try. He is known as

the inventor of the Lawson Number in the

Beilstein Database, and was instrumental in

the creation of the CrossFire system. Alexan-

der Lawson is currently Director of R & D at

Elsevier MDL (Frankfurt), is an IUPAC Fellow

and a member of the GDCh.

Contact: [email protected]

Alexander Lawson

4Events 2007

2nd European Chemistry Congress

Following on from the Budapest

meeting (see page 1), plans are

now well advanced for the next

European Chemistry Congress (To-

rino, Italy 16th to 20th September

2008. This will be co-organised by

EuCheMS and SCI (Società Chimica Italiana) The

Scientific Committee is composed of the Presi-

dents of the Divisions and Working Parties of

EuCheMS, together with nominees for specific

topics, under the leadership of Igor Tkatchenko

(Université de Bourgogne, Dijon).

Chemistry and the Environment Conference

Arrangements are well in hand for the 11th In-

ternational Conference on Chemistry and the

Environment to be held in Torun, Poland on the

9th to 12th September 2007 and the 12th

Conference planned for Stockholm in 2009. www.euchems.org/Divisions/DCE

Nuclear and Radiochemistry Events The Division of Nuclear and

Radiochemistry plans a series

of events, starting with the

Symposium on Environmen-

tal Radiochemical Analysis (10th to 13th Sep-

tember 2006 in Oxford) and the 4th Internatio-

nal Conference on Tracers and Tracing Techni-

ques (3rd to 5th October 2006 in Grenoble).

The Division would like to hear from other or-

ganisers of conferences on nuclear and radio-

chemistry to determine the level of support re-

quired from the Division. www.euchems.

org/Divisions/NRC

5 – 11 August 2007, Turin/Italy

41st IUPAC Chemistry Congress

www.iupac.org/symposia/2007

1 – 6 September 2007, Sofia/Bulgaria

The XVIIth FECHEM, www.euchems.org/

Divisions/DOC

9 – 12 September, Torun/Poland

11th International Conference on Chemistry

and the Environment, www.euch

ems.org/Events/2007.asp

9 – 14 September, Antwerp/Belgium

EUROanalysis XIV

www.euroanalysisxiv.ua.ac.be/

30 April – 4 May, Aachen/Germany 17th International Symposium on Radiophar-

maceutical Sciences, www.ISRS2007.de 13 – 16 June, Syracuse/Italy EuCheMS Conference on Pericyclic Reactions,

www.unict.it/pr2007syracuse 26 – 30 June, Kharkiv/Ukraine Modern Physical Chemistry for Advanced

Materials, izmailov2007.univer.kharkov.ua/ 2 – 6 August, Nara/Japan

14th IUPAC International Symposium on

Organometallic Chemistry Directed towards

Organic Synthesis (OMCOS-14)

www.iupac.org/symposia/2007

Division of Life Sciences The aim of the Division of Chemistry in Life

Sciences is to inspire and coordinate scientif-

ic activities in this area by organising work-

shops and conferences. The 3rd EuCheMS

School on Protein Chemistry in January 2007

at Alba di Canazei will provide qualified

training in protein chemistry for academic

and industrial application. The 2nd European

Conference on Chemistry for Life Sciences

will be organized in Wroclaw, 3rd to 8th Sep-

tember 2007.

www.euchems.org/Divisions/LifeSciences

www.lifesciences2007.uni.wroc.pl

Division of Organometallic Chemistry The Division of Organometallic Chemistry has

representatives from 26 chemical socie-

ties. The field includes aspects of coordination

chemistry, metal-mediated and -catalyzed re-

actions, mechanistic insights and novel pre-

parative methods using metals.

The Division fosters interactions between

members with particular attention to young

scientists. It runs an open access webpage with

contact addresses of >2000 organometallic

chemists, and also organizes the biannual

FECHEM conference on organometallic che-

mistry. The XVIIth conference will be held in

Sofia, 1st to 6th September 2007

www.euchems.org/Divisions/DOC

2008september 16 - 20torino, italy

Chemistry:the global science


Vyvinuli sme pre vás zimnú radu pneumatík Matador Nordicca s dôrazom na vysokú bezpečnosť a priľnavosť v zimnom teréne vďaka novej generácii špeciálnych tvarovaných lamiel. Získajte v zime istotu na cestách a vychutnajte si maximálny komfort pri náročnej jazde po snehu a ostatných druhoch povrchov.

Prezimujte v bezpečí vášho autaMatador Nordicca

www.matador.eu

obalka 2 13.2.2007 14:51 Stránka 4

K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu.

Aby výkon získal prevahu, EVO Diesel poskytuje vášmu

autu rýchlosť, dynamiku a maximálnu silu nafty.

Hľadajte EVO Diesel – prémiovú naftu už na 90 vybraných

čerpacích staniciach Slovnaft!

obalka 2 13.2.2007 14:52 Stránka 1

Documents

TOTÁLNA CHEMICKÁ ANAL¯ZA · 77 Pedagogika Vzdelávanie stredo‰kolsk˘ch uãiteºov prírodovedn˘ch predmetov 78 âo bolo na X. seminári „Súãasné problémy vo vyuãovaní