Embed Size (px)
Citation preview
Zložky piesňového prejavu
Tonalita - tónina
Textová stránka (v počiatkoch
najvýznamnejšia)
Forma
Metrum
Rytmus
KONIEC
Ďakujem za pozornosť
Štýlové vrstvy podľa Elscheka
Piesne magicko-rituálne
Piesne roľníckej kultúry
Valasko-pastierska piesňová vrstva
Piesne zbojnícke
Staré piesne (predharmonické)
Štýlové vrstvy podľa Elscheka
Harmonické dur-molové piesne staršieho typu a jednoduchej štruktúry
Harmonické novšie novouhorské piesne
Harmonické piesne nové západoeurópskeho typu
Súčasná piesňová tvorba
Nové piesne (harmonické)
Štýlové vrstvy podľa Elscheka
Ako prechodový vývinový medzistupeň zaraďuje
O. Elschek piesňovú vrstvu, ktorá integruje
niektoré prvky starého a nového hudobného
myslenia. Piesňová medzivrstva je pre vývin
slovenského folklóru špecifická a prejavuje sa
hlavne integráciou kvarttonálnych rodov do
rôznorodých modálnych postupov.
Prechodná piesňová medzivrstva
Staré piesne (predharmonické)
stavba - nerovnakoslabičná, periodická, nestrofická
forma - voľná, motivická, riadková, 2-4-dielna
tonalita - sekundtonalita, terctonalita, recitačnosť
melodika - krúživá s centr.tónom alebo s holou ton.kostr.
funkcia - obradné piesne, detské piesne a ku hrám
podiel - 1,5 - 2 % repertoáru.
pôvod - súvislosti s obradnými pies. balkánskych Slovanov.
1. Magicko-rituálne piesne
Staré piesne (predharmonické)
stavba - melostrofická
forma - otvorená, štvorriadková, aabb, aabc, abcd u tanečných piesní až 6-dielna
tonalita - kvarttonálna štruktúra u tanečných piesni sú dve kvart. kostry spojené plagálne i autenticky
melodika - descendenčná, kvarta nahor a padá k centr.tónu rozvinutá, individualizovaná
funkcia - žatevné, kosecké, trávnice, svadobné, roľnícke piesne
podiel - 5% repertoáru
pôvod - juhovýchodná Európa
2. Piesne roľníckej kultúry
Staré piesne (predharmonické)
stavba - melostrofická, šesťslabičná resp. izometrický štvorverš, novy prvok – bimetrické kombinácie 6677, 6767, 6868
forma - ako u piesní roľníckej kultúry
tonalita - kvinttonálna a kvintakordálna štruktúra časté je spojenie dvoch kvinttonálnych kostier. Až 62% piesní je založených na lydickej tónine,
melodika - descendenčná, modálne kolorovaná, voľná rytmika
funkcia - pastierske, zvykoslovné, svadobné, žartovné i tanečné, piesne, ľúbostné,
podiel - 30% repertoáru
pôvod - juhovýchodná Európa
3. Pastierske hudobné štýly
Staré piesne (predharmonické)
stavba - ako u pastierskeho štýlu
forma - objavuje sa 5-6-dielny formový typ
tonalita - prekonaný tonálny a toninovy rámec, nové sú štruktúry kvartsextakordálne, spojovanie kvintakordálnych kostier.
funkcia - zbojnícke, baladické, sociálne, ľúbostné piesne.
melodika - descendenčná s veľkými intervalovými skokmi, úzkorozsahovú kvintovú melodiku nahradila heptatonická diatonika.
podiel - 4-5% repertoáru,
pôvod - vývinový stupeň pastierskych piesní
4. Vrstva zbojníckych piesní
Nové piesne (harmonické)
stavba - sekvencovitá a transpozičná na základe trojzvuku, formovala sa od 17.stor.
forma - prevažne štvordielna s 12-14-16-slabičnymi veršovými riadkami.
tonalita - základným prvkom sa stáva dur a mol trojzvuk, pretrvávajú hypotonality, dominantné postavenie má základný tón trojzvuku.
melodika - dur-molová, širokorozsahová, oblúková resp. sekvencovite klesajúca, sčasti descendenčná krúživá.
funkcia - prevažne lyrické piesne
podiel - cca 40% repertoáru
pôvod - podnety prišli z oblasti mimoľudovej, prebrané boli však len princípy melod. myslenia a postupne ovplyvňovali štýl starších melódií. Úzky kontakt s európskou barokovou hudbou.
1. Harmonické dur-molové piesne staršieho
typu a jednoduchej štruktúry
Nové piesne (harmonické)
stavba - na základe trojzvuku ako zábavná hudba. (18. stor.)
forma - uzavretá, A A5 B A a pod.
tonalita - durová, molová, harm.molová,
melodika - kvintová transpozícia úvodného motívu,bodkovaný a synkopický rytmus
funkcia - zábavná hudba, nepriaznivo ovplyvňuje hudobné myslenie ľudového prostredia, nakoľko schematizuje a štylizuje toto prostredie
podiel - cca 10% repertoáru
pôvod - svetská tanečná zábavné hudba
2. Harmonické novšie - novouhorské piesne
Nové piesne (harmonické)
stavba - uzavretá, sekvencovitá, strofická s veľkointervalovou motivikou
forma - uzavretá s trojdob. resp. šesťdob. takt. schémami s heterometrickými veršami
tonalita - harmonická
melodika - veľká interv. vzdialenosť, schematickosť a stereotypičnosť
funkcia - pseudoľudové žánre, jarmočné piesne, baladické piesne
podiel - minimálny
pôvod - západoeurópske oblasti, piesne neprijalo celé slovenské etnikum, jedine časť západ. Slovenska. Variačný a pretvárací proces prebieha do súčasnosti .
3. Nové harmonické piesne - západoeurópskeho typu
Nové piesne (harmonické)
sú to piesne vytvorené na základe určitého hudobného stupňa vývoja a odrážajú isté udalosti resp. stavy, (partizánske piesne, družstevnícke piesne, žartovné piesne, častušky)
nápevy na texty boli zväčša vytvorené podľa vzoru tradičných umelých alebo poloumelých nápevov.
4. Piesňová tvorba súčasnosti
Piesne predharmonického hudobného
myslenia
Bitonálne melodiky (v rozsahu sekundy)
Melodika, ktorej základom je tritonus
Kvarttonálne rody
Kvinttonalita
Piesne nového harmonického
myslenia
Tonálne štruktúry založené na kvintakordálnej štruktúre (dur, mol)
Širokorozsahová melodika založená na sextakorálnej, alebo kvartsextakordálnej kostre
Melodika odvodená z harmonickej molovej tonálnej kostry
Textová stránka ľudových piesní
V počiatkoch hudobného vývoja bol rytmizovaný text
(súčasné primitívne kmeňové spoločenstvá)
Text je úzko prepojený s rytmom a metrickou pulzáciou
Text podmieňuje často i samotnú formu piesne (verše)
Hudobná forma (zo stránky
tematickej)
K skúmaniu hudobnej formy je dobré pristupovať až po
výskume tonality a rytmiky piesne
Principiálnym znakom starého predharmonického
hudobného myslenia je otvorená hudobná forma od
najjednoduchšej jednodielnosti (amorfnosti) až po šesť i
viacdielne hudobné útvary
Novšie harmonické myslenie prináša do formy
uzavretosť, cykliku a časté rytmické zhustenie.
Rytmus v ľudovej piesni
Deklamácia slov a hudobná rytmika
Charakteristický rytmus – dve osminky a štvrťka (daktyl)
V starom hud. myslení zhusťovanie rytmických hodnôt v
dobách akcentovaných a zriedenie v dobách
neprízvučných
Bodkovaný rytmus a synkopizácia – dôsledok zhustenia
a descendenčnej rytmizácie
V novšom hud. myslení časté rytmické zhustenie
uprostred piesne
V novouhorskej rytmike častý zrkadlový ostrý
bodkovaný rytmus.
Metrum
Prísna dvojdobosť v staršom hud. myslení u tanečných
piesní
Pri piesňach s voľnou rytmikou sa metrum viaže na
cyklické tempové zrýchlenia a spomalenia (vlny)
U novších tanečných piesní nachádzame častú
trojdobosť a štvordobosť
