TERMINOLOGICKÉ FÓRUM V.

Recenzovaný zborník vedecko-výskumných

a odborných prác

UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE

FILOZOFICKÁ FAKULTA

KATEDRA ANGLISTIKY A AMERIKANISTIKY

pod záštitou dekanky Filozofickej fakulty

doc. Mgr. Kataríny Slobodovej Novákovej, PhD.

v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou prekladateľov odbornej literatúry

a Jednotou tlumočníků a překladatelů v Prahe

vydala

medzinárodný zborník z konferencie

TERMINOLOGICKÉ FÓRUM V.

na tému Úklady terminológie

Názov: Recenzovaný zborník vedecko-výskumných a odborných prác

Vydala: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Filozofická fakulta

Schválené: Edičnou radou Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave

a vedením Filozofickej fakulty UCM ako recenzovaný zborník

vedecko-výskumných a odborných prác

Editor: PhDr. Ingrid Cíbiková, PhD.

Recenzenti:

doc. PhDr. Pavel Kvetko, mim. prof.

doc. PhDr. Zuzana Bohuńová, PhD

Grafická, formálna a programová úprava:

PhDr. Ingrid Cíbiková, PhD., Erik Matis

Za odbornú, jazykovú a ńtylistickú stránku textu zodpovedajú autori.

Rok vydania: 2015

Vydanie: prvé

Rozsah: 170 strán

ISBN : 978-80-8105-755-7

Organizačný výbor konferencie:

PhDr. Ingrid Cíbiková, PhD.

PaedDr. Eva Smetanová, PhD.

PhDr. Gabriela Siantová

PhDr. Andrej Rády, JTP, ČR

Petr Kautský, JTP, ČR

Mgr. Ľubica Medvecká, predsedníčka SSPOL

Bc. Beáta Veiglová – sekretariát katedry

Vedecký výbor konferencie:

prof. PhDr. Edita Gromová, CSc., FF UKF, Nitra, Katedra translatológie

prof. PhDr. Jana Rakńányiová, CSc,. FF UK, Bratislava

doc. PhDr. Alojz Keníņ, CSc., FF UK, Bratislava

PhDr. Anita Huťková, PhD., FF, UMB, Katedra translatológie ,Banská Bystrica

Mgr. Michal Dvorecký, PhD., Universität Wien, Institut für Germanistik, Austria

Mgr. Jana Levická, PhD., Jazykovedný ústav Ľudovíta Ńtúra SAV, Bratislava

PhDr. Ingrid Cíbiková, PhD., FF UCM, Trnava

http://www.sav.sk/?lang=sk&charset=&doc=ins-org-ins&institute_no=21

OBSAH

Slovo na úvod ........................................................................................................................... 8

Ingrid Cíbiková

Prečo má bezbrehé prenikanie anglicizmov a amerikanizmov do štruktúry slovenského

jazyka v našej spoločnosti zelenú? ....................................................................................... 10

Alojz Keníţ

Práca s textovými korpusmi a terminologickými databázami .......................................... 17

Jakub Absolon, vydavateľ internetového portálu pre prekladateľov, ProTranslator.eu

Historická odborná terminológia chladných a strelných zbraní habsburskej

monarchie .............................................................................................................................. 24

Miroslava Bajusová

Úklady terminológie .............................................................................................................. 35

Ingrid Cíbiková

Analýza a vizualizácia odborných textov z hľadiska prítomnosti terminologických

lexikálnych prostriedkov ..................................................................................................... 49

Radovan Garabík

Záludnosti teologických termínov v slovenčine, angličtine a španielčine ........................ 58

Edita Hornáčková Klapicová

K niektorým aktuálnym tendenciám v terminológii: Rodovo-príznakové termíny ....... 67

Anita Huťková ‒ Anita Račáková

Institucionální snaha o zajištění jednotné univerzitní terminologie ................................ 79

Ondřej Klabal – Michal Kubánek, ČR

Synonymá v terminológii marketingu-sú anglicizmy preferovanejšie? .......................... 92

Jana Levická

Preklad slovenskej terminológie pouţívanej v oblasti hraničnej a cudzineckej polície do

ruštiny v pripravovanom terminologickom prekladovom slovníku ............................... 107

Jelena Ondrejkovičová

Preferencie a indiferencie v právnom preklade alebo 179 zainteresovaných pohľadov na

ekvivalenciu termínov ......................................................................................................... 114

Jana Rakšányiová

Narúša právnická angličtina vlastnosti termínu? ............................................................ 124

Jana Spálová

Terminológia a terminologická práca v edukácii – tvorba dvojjazyčných databáz na

báze technológií Web.2., ..................................................................................................... 130

Jozef Štefčík - Oľga Wrede

Od konvencií k normám ustaľovania ad hoc ekvivalentov k právnym termínom ....... 138

Marketa Štefková

Príspevky z praxe ................................................................................................................ 146

Slovní zásoba češtiny pro překladatele

Jiří Vedral

Kyberzločin a pornografie na internetu ........................................................................... 151

Jiří Vedral. vydavateľ slovníkov

Recenzie ................................................................................................................................ 153

Kvetko, P. Prekladový anglicko-slovenský frazeologický slovník .................................. 154

Eva Smetanová

Wrede, O, Štefčík, J., Drlík, M. Základy terminologickej práce pre prekladateľov.

Metodický návod na vypracovanie terminologických záverečných prác ...................... 156

Ingrid Cíbiková

Bajusová, M. Úskalia prekladu historicko-vojenských odborných textov z obdobia

habsburskej monarchie ...................................................................................................... 159

Ingrid Cíbiková

Huťková, A. Štylistické zákutia prekladu a prekladania ............................................... 162

Ladislav György

Závery konferencie ............................................................................................................. 164

Slovo na záver ...................................................................................................................... 166

Ingrid Cíbiková

Fotodokumentácia ............................................................................................................... 168

8

TERMINOLOGICKÉ FÓRUM V.

SLOVO NA ÚVOD

Ingrid Cíbiková

9

Predkladaný zborník vedecko-výskumných a odborných prác je uņ piatym zborníkom

v poradí existencie terminologickej dińputy na akademickej pôde. Piaty ročník odbornej

konferencie sa niesol v duchu socioterminologickej dińputy o úkladoch terminológie.

Medzinárodná konferencia Terminologické fórum V. privítala účastníkov konferencie,

po Trenčíne v ďalńej perle slovenských miest často označovanej ako malý slovenský Rím,

v prekrásnej starobylej Trnave s nebývalým bohatstvom cirkevných stavieb. Symbolicky

konferenciu podporili deti z foklórneho súboru v slovenskom kroji s hrou na husle a národnou

slovenskou piesņou, podporujúc krásu a význam národnej kultúry a identity.

K úvahám o pomenovaní témy TF5 nás inńpirovala kniņočka 94 ročného citlivého

človeka, nestora slovenskej filmovej kritiky, publicistu, prekladateľa, teoretika

dokumentárneho filmu a filmového historika Pavla Branka. So súhlasom autora a na počesť

jeho knihy o kultúre a nekultúrnostiach jazyka, Úklady jazyka čiţe slovgličtina (2014) sme

pomenovali nańe Úklady terminológie. Autor na jednej strane loví v kalných prúdoch dneńnej

slovenčiny, pristihujúc in flagranti, na mieste činu a za horúca nańe chyby, poklesky, hlúposti

a zverstvá páchané verejne na nańom jazyku. Na druhej vyzdvihuje kladné tendencie a

prístupy, poukazujúc na inńpiratívne rieńenia či novotvary a ich prínos, prípadne dilemy, pred

ktorými transfer z jazyka do jazyka často stojí. Rovnaký názov inńpiroval nielen

organizátorov konferencie, ale tieņ reflektoval súčasnú situáciu vývoja jazyka na Slovensku.

Nový pripravovaný titul na pokračovanie Úskalia a slasti jazyka nás fascinoval

súborom jazykovo kritických a prekladateľských reflexií, prostotou knihy o múdrosti

a úkladoch jazyka, na ktorú akademici často zabúdajú, ale ktorá nám je blízka ako

profesionálne tak ľudsky. Autor je skúseným majstrom slova a slovenčiny, poctivej starej

ńkoly, majstrom ņivota, hodnôt a ņivotných skúseností. Branko v úvode knihy, v slove na

cestu, vyzdvihuje jeho neakademický pohľad, ktorý mu dovoľuje sledovať nielen prehreńky,

ale hľadať a pomenúvať ich korene a súvislosti.

Akademický pohľad a príspevky z praxe v opakovanej terminologickej dińpute majú

vņdy čo povedať k identickým aktuálnym otázkam, preto lebo práve jazyk pravdivo reflektuje

vńetky zmeny, strety, deformácie, úpadky, morálku, úsilia, úspechy, inovácie, krivdy,

klamstvá a úklady spoločnosti. A nevyhne sa im ani ńpecifická vrstva jazyka, terminológia.

Cieľom sérií konferencií je sústreďovanie najnovńích poznatkov z oblasti terminológie

a terminologickej práce. Cieľom Terminologických fór je zvyńovať úroveņ slovenského

jazyka zjednocovaním terminológie, verejná diskusia o zmysle terminologickej kultúry

a gramotnosti v porovnaní s realitou, o rieńeniach terminologických otázok a smerovaní

terminológie na Slovensku a vo svete. Konferencia ponúka priestor na zdieľanie názorov

a výmenu skúseností v oblasti terminológie pracovníkov vedecko-výskumných

a akademických pracovísk, ńtátnych úradov, prekladateľov, terminológov a odborníkov z

praxe. Pozvané príspevky expertov sú prednesené v plnom znení v úvodnej časti konferencie,

príspevky ďalńích účastníkov sú prezentované v skrátenom podaní, dôraz sa kladie na

diskusiu, veľmi cenné sú príspevky z prekladateľskej praxe, terminologické aktivity, projekty,

recenzie, prípadné formy spolupráce.

Ingrid Cíbiková

10

TERMINOLOGICKÉ FÓRUM V.

PREČO MÁ BEZBREHÉ PRENIKANIE ANGLICIZMOV A

AMERIKANIZMOV DO SLOVESNKÉHO JAZYKA ZELENÚ?

WHY THE OVERWHELMING INFLUX OF LOAN WORDS FROM

ENGLISH AND AMERICAN ENGLISH INTO SLOVAK LANGUAGE HAS

BEEN GIVEN A BLANK CHECK?

Alojz Keníţ

11

Abstrakt:

Vo svojom príspevku sa zamýńľame nad tým, kde hľadať príčiny priam nepochopiteľného

odklonu od dlhoročnej tradície starostlivosti o spisovný slovenský jazyk, prečo sme k nemu

odrazu ľahostajní a tolerujeme akékoľvek nezmyselné zasahovanie doņ v podobe

nespisovnosti a takzvaného obohacovania cudzími, či inakńími prvkami. Postupne

dospievame k niekoľkým dôvodom. Po prvé ide o nedostatok prirodzenej, vrodenej a ńkolou

(základnou, strednou aj vysokou) vypestovanej imúnnosti voči cudziemu vńeobecne

a v nańom prípade konkrétne voči cudziemu jazyku (angličtina, čeńtina a pod.). Po druhé ide o

nízku vzdelanosť sprevádzanú slabou znalosťou spisovného jazyka, najmä slovnej zásoby

a gramatiky, čím sa samozrejme tvorivé moņnosti pri pouņívaní jazyka podstatne zniņujú. Po

tretie ide o vńeobecne podporované, no ničím nepodloņené sebavedomie a ničím nepodloņenú

sebadôveru najmä mladńích pouņívateľov jazyka. Po ńtvrté ničím nepodloņené individuálne

postoje. Na záver uvediem, ņe náń významný jazykovedec J. Mistrík nazýval cudzie slová,

ktoré jazyk nepotrebuje, lebo má svoje pomenovania, barbarizmy. A reč preplnenú

barbarizmami nazýval makarónskou rečou a tá by nemala znieť vo verejných prejavoch.

Kľúčové slová:

spisovný jazyk, jazyková kultúra, výpoņičky, varianty

Abstract:

As we all surely know people in language especially in speech or verbal expression always

materialize their current and historical being, their current and past life, through speech they

manifest their thinking and will. Speech reflects the spiritual and material culture of a nation.

I always get myself in a sweat when I realize what can foreign tourists think of us if we are

notable to name in Slovak such ordinary things like shops, restaurants or public houses. When

walking along the streets in our towns foreigners will run across various markets, shopping

parks or palaces, pubs, beer houses, coffe bars, tea shops, outlets etc. instead across something

typical Slovak. However there has been long and decent tradition of cultivating the langauge

culture in Slovakia. Ľ. Ńtúr Institute od Linquistics of Slovak Academy of Sciences has

focused on basic research of standard and nonstandard variants of Slovak language and also

on foreign loan explainig which of them enrich the Slovak language and which disrupt its

structure. For long decades there has been consensus of opinion among linquists as far as

cultivation of language culture is concerned, but at present unfortunately it is not true any

longer.

Key words:

standard language, language culture, loanwords, nonstandard variants

12

V ktoromkoľvek kúte Slovenska, kam ma nohy alebo kolesá automobilu, či vlakové

koľaje zavedú, zakaņdým sa mi zovrie srdce, keď vidím, ako sú nańe mestá, dediny

a turistické strediská počmárané cudzojazyčnými (zväčńa anglickými) pomenovaniami

a symbolmi, vtedy mám pocit, akoby som sa díval na dvere verejného záchoda. Veď predsa

v jazyku, konkrétne v reči, v slovnom vyjadrovaní človek odjakņiva zhmotņuje, zachytáva

svoje súčasné i historické bytie, svoj súčasný i minulý ņivot, rečou prejavuje spôsob myslenia

i svoju vôľu. Reč je teda zrkadlom duchovnej a hmotnej kultúry národa. Z jazyka národného

spoločenstva (najmä zo slovnej zásoby) si domorodec aj cudzinec môņe urobiť vzorovú

predstavu alebo reprezentatívny obraz o kultúre a rozvinutosti danej spoločnosti, lebo jazyk

má okrem komunikatívnej (dorozumievacej) a poznávacej funkcie – obe súz hľadiska

cudzorodosti prvkov v materinskom jazyku prvoradé, no uņ sa objavujú vedecky sa tváriace

hlasy z domácej proveniencie, ņe nejde údajne o cudzie prvky, ale o inakńie, lebo inakosť sa

stáva heslom dneńka, slovenské pomenovania v dneńnej dobe vraj nadobúdajú negatívnu

konotáciu na rozdiel od inakńích, tie stelesņujú progresívne uvaņovanie. Tento spôsob

myslenia, teda preferovanie preberania lexikálnych a frazeologických prvkov z iných jazykov

nazval J. Ferenčík v roku 1982 otvorenou vzburou. Zrejme by bolo poučné zamyslieť sa nad

týmto obdivuhodným posunom v uvaņovaní v časovom posune tridsiatich troch rokov – aj

národno-reprezentatívnu a kultúrno-reprezentatívnu. Vņdy ma obleje pot, keď mi zíde na um,

čo si asi o nás myslia zahraniční turisti (nehovoriac nańinci, ktorí zväčńa ani polovičke názvov

nerozumejú, ale hanbia sa to priznať, tak sa tvária, ņe im je vńetko jasné), aký reprezentatívny

obraz si o nás vytvárajú, keď si uņ po slovensky nevieme nazvať ani obchod, reńtauráciu, či

obyčajnú krčmu. Vńade sú markety, či uņ super alebo hyper, shoppingy, puby, beerhousy,

coffee bary, teashopy, outlety a pod.

V Bratislave sme vńak zańli eńte ďalej, okrem týchto plebejských ustanovizní zrejme

niektorým umeleckejńie neņ umelecky zaloņeným jedincom poriadne klal oči názov Dom

umenia, preto sa ho promptne a globalizačne rozhodli nazvať Kunsthalle, keby aspoņ

Kumńthala, ale nie, to im nestačilo. Len na ukáņku uvediem jeden z projektov tejto

organizácie, ktorá si dala za cieľ zviditeľņovať slovenské umenie. (V tejto súvislosti by som si

dovolil len okrajovo uviesť, ņe slovo, pomenovanie, moņno dokonca termín projekt sa stáva

v slovenskom jazyku vyslovene redundantný a prestáva nahrádzať slovenské pomenovania

zámer, úmysel, či cieľ.) Hlbokomyseľne zahľadení umelci najmä do vlastnej kultúry a jazyka

sa rozhodli nazvať svoj tvorivý myńlienkový kolotnázvom STOPs. Ako uvádzajú odvodili ho

od slova stop v zmysle zastaviť sa, čakať (hoci v slovníku má toto slovo aspoņ 48 významov,

ani jeden nie je čakať) a anglického výrazu pre zastávku bus stop. Ako vidno na tomto

príklade údajne slovenskí umelci uņ nečerpajú zo zdrojov vlastného, zrejme v ich očiach

podradného jazyka, svetovosť dosahujú čerpaním z cudzieho, pardon inakńieho, anglického

jazyka, pričom umenie predstavujú len obyčajným občanom Slovenskej republiky, konkrétne

Bratislavčanom na zástavkách MHD.

Kdesi som uņ raz napísal, ņe globalizácia má dve stránky, na jednej strane sú tí, čo

globalizujú a na druhej tí, čo sú globalizovaní, je celkom zjavné, do ktorej kategórie patríme

my, čiņe toto smerovanie k akejsi kolonizácii slovenčiny a s ņou, samozrejme, idú ruka v ruke

ďalńie kolonizácie, prichádza zvonku, ale namiesto toho, aby sme sa hrdo proti nej postavili,

neohrozene, smelo a iniciatívne ju ospevujeme a podporujeme. Sami horlivo zavádzame

anglické názvy, kde sa len dá. Niet na Slovensku kultúrneho či ńportového podujatia, ktoré by

nemalo anglický názov, uņ máme aj gastronomický časopis pod názvom FOOD. Konečne sa

Slováci poriadne najedia. Neprekladajú sa ani názvy amerických filmov, a iných

podúrovņových programov, ktoré sú dramaturgovia nútení nakupovať, lebo sú súčasťou

programových balíčkov. Čiņe nemoņno si uņ kúpiť jeden sluńný film ako kedysi, len s ním

hromadu otrasných. Tomu sa tieņ hovorí globalizácia.

13

Jazyk je výsostne spoločenský fenomén, tak ako funguje a na čo sa orientuje

spoločnosť, to sa odráņa aj v jazyku. Vo vńetkých oblastiach ľudskej činnosti sa dnes

orientujeme na cudzinu, na západné, údajne najrozvinutejńie krajiny, no doteraz mi nie je

jasné, v čom tá rozvinutosť spočíva. Stávajú sa pre nás kritériom spoločenskej, ekonomickej,

vedeckej, výchovnej, kultúrnej, filozofickej, morálnej, etickej úrovne. Staviame si ich pred

seba ako vzory, bez akéhokoľvek uváņenia, či sú hodné byť takými vzormi. Presne to sa deje

aj v českom ńkolstve, ako o tom hovorí Petr Piťha, ale, samozrejme, jeho slová platia aj na

nańe ńkolstvo. Podľa neho veľké ńkody vznikli najmä nekritickým prijímaním vzorov zo

Západu a my sme neboli schopní vidieť, ņe sa nadńene ņenieme do niečoho, čo sa tam

neosvedčilo a od čoho namáhavo ustupujú. Sami si uņ pomaly nedokáņeme zaviazať ani

ńnúrky na topánkach tak ako mnohé nańe deti v prvej triede, ale chystáme sa ich učiť, ako si

nasadzovať kondóm. A čítajúc rakúskeho neurológa a psychiatra Viktora Krankla dospievame

k názoru, ņe ak spoločnosť stráca zmysel svojej existencie v túņbe nájsť liek proti

emocionálnej prázdnote, vrhne sa na sex.

Prestali sme sa opierať o vlastný zdravý rozum, no tí, čo ním eńte hýbu, vidia, ņe

situácia nie je dobrá, ņe import zvonku by sme mali čo najrýchlejńie zastaviť. K tomu sa pred

čosi vyńe dvadsiatimi rokmi vyjadril aj C. Levi-Straus. Podľa neho sú práve rozdiely medzi

kultúrami nesmierne plodné a iba prostredníctvom rozdielov medzi kultúrami sa dosahuje

pokrok. „Aby bola nejaká kultúra sama sebou a niečo vytvorila, musí byť tá kultúra a jej

prísluńníci presvedčení o svojej pôvodnosti, ba do istej miery aj o svojej nadradenosti nad

ostatnými. Iba v podmienkach obmedzenej komunikácie sa môņe niečo vytvoriť. Teraz nám

hrozí vyhliadka, ņe budeme iba konzumentmi, schopnými komunikovať hocičo z hociktorého

kúta sveta a z kaņdej kultúry, no stratíme vńetku originalitu.―(C. Levi-Strauss, 1993, s. 25 –

26). Ņijeme v období doslova bulvárneho vyjadrovania. Zbulvarizovali sme médiá, televíziu,

rozhlas, noviny, ńkolstvo, základné, stredné, aj vysoké, kultúru, literatúru, film a divadlo, dnes

skutočne nemá súčasná mladá generácia kde počuť jednu peknú slovenskú vetu. Sme

zaplavení butorovskou sivou spisbou a tá má obrovský dosah na čitateľov okrem iného aj

v oblasti degenerovania jazykového citu, splońťovania jazykových a ńtylistických návykov,

čím dochádza aj k degenerácii myslenia.

Na dotvorenie predstavy o súčasnom stave spoločnosti sa Ján Chryzostom Korec

v Literárnom týņdenníku z desiateho januára 2007 vyjadril takto: „Náń čas je rozpadom

kultúry, manņelstva, rodín, je časom vraņdenia detí, časom teroru a strachu, časom úpadku

a rastu. Ľudia si pomaly odvykli rozmýńľať a preto sa dajú ľahńie ovládať. Jedinou uznávanou

cnosťou sa stala tolerancia. Tolerancia ako ľahostajnosť k pravým hodnotám.― Podľa neho

ľudia obrátili na ruby aj sedem hlavných hriechov. Nám sa vńak vidí, ņe aj v oblasti jazyka

dońlo k zásadnému obráteniu. Preto k siedmim obráteným hriechom pridáme náń jazykový:

Pýchu premenovali na zdravé sebavedomie.

Lakomstvo – nazvali zákonom ekonomiky.

Smilstvo – zdravým biologickým inńtinktom a takmer jedinou ņivotnou radosťou.

Nestriedmosť – vyńńou ņivotnou úrovņou.

Surovú závisť a nenávisť – bojom za spravodlivosť a politickú slobodu.

Hnev – rozhorčením nad názormi iných.

Lenivosť – filozofickým postojom.

Materinský jazyk – odvrhli ako nepotrebný, lebo ich očaril anglický.

Na kardinálove slová nadväzuje psychiater, pedagóg a premońtrátsky diakon Max

Kańparůa a dopĺņa, ņe Svätú Trojicu v Európe nahradila iná trojica: tolerancia, liberalizmus a

korektnosť. Ak sa totiņ niekto odváņi namietnuť voči vulgárnosti, perverznosti, nesluńnosti

a ońklivosti okamņite ho obvinia, ņe nie je tolerantný, liberálny a korektný, navyńe je

nepriateľ slobody. V tejto chvíli sa mi priam ponúka, aby som pokračoval Chestertonovými

slovami, ņe v súčasnej dobe je veľkým hrdinstvom hlásať normálnosť.

14

Na Slovensku uņ aspoņ päť desaťročí funguje pojem jazykovej kultúry, ktorý sa skladá

zo ńtyroch zloņiek, ako ich vypracoval Jozef Ruņička: 1 vypracovanosť jazyka – do akej

miery vyhovuje poņiadavkám, aké sa kladú na spisovný jazyk, 2 cieľavedomá starostlivosť

o vypracovanosť jazyka, cibrenie jazyka, 3 úroveņ jazykovej praxe, písomnej aj ústnej, 4

jazyková výchova, starostlivosť o jazykovú prax. To znamená, ņe eńte donedávna bolo

celkom normálne, ak sa jazykovedci a Jazykovedný ústav v tomto zmysle starali o slovenský

jazyk a venovali sa mu. Odvtedy vńak, čo sa spoločnosť začala orientovať tak, ako sme

uviedli, a na ńkolách sa presunula orientácia jazykovej výchovy na cudzie jazyky. Slovenský

jazyk a literatúra sa stali predmetmi takmer nepodstatnými z hľadiska perspektívy budúceho

zamestnania. A hoci podľa posledného prieskumu znalosti angličtiny na Slovensku ako-tak ju

ovláda len 14% populácie, predsa očarenie cudzím slovom u ņiakov a ńtudentov, hoci ho ani

poriadne nevedia vysloviť, je obrovské, no najmä preto, lebo slovenčinu ovládajú na úrovni

základnej slovnej zásoby a takmer biednej gramatickej výbavy. V dôsledku toho sa vytvára

arogantný mládeņnícky a generačný slang, ņargón, na báze slovgličtiny Pavla Branka a

prejavuje sa samoúčelnou expresívnosťou, exhibíciou, snahou o efekt a siláctvo. Neraz sa mi

stalo, ņe ńtudentka v diplomovej práci bez mihnutia oka napísala (podotýkam budúca

prekladateľka do slovenského jazyka) ņe angličtina jej otvorenejńia, lepńie znejúca a jazykovo

tvorivejńia ako slovenčina. Odo mņa také niečo nikdy nepočula, zrejme u nás fungujú iné

kanály, akými sa tieto názory rozńirujú. A tento stav a tieto názory sa obhajujú obohacovaním

slovenského jazyka preberaním a globalizáciou, o ktorej I. Masár celkom správne uvádza, ņe

nie je jazykovednou teóriou záväznou pre jazykové správanie pouņívateľov jazyka. Tento

úzus by bol v podstate v poriadku, nech si hovoria ako chcú, ale nemoņno ho zamieņať za

normu a pouņívať vo verejných prejavoch a v médiách. No a sme pri koreni veci, ak sa proti

tomu niekto ozve, čo by malo byť celkom normálne, stáva sa nenormálnym, netolerantným,

neliberálnym a nekorektným. Ak sa začínajúca prekladateľka, ani nie vyńtudovaná v tomto

odbore, výsmeńne obuje do redaktorky, ktorá ju celkom správne upozorní, ņe anglické slovo

loser slovenčina nepotrebuje, lebo uņ dávno predtým, ako sa „oná rada by

prekladateľka― narodila, sa prekladalo ako stroskotanec, stratená existencia, prípadne

pejoratívne odroņ, ničomník, stáva sa smieńnou. V tejto situácii vńak platia slová M. Rufusa:

„uņ iba smieńni sú v poriadku.― Len na vysvetlenie dodávam, ņe autor citátu chcel povedať, ņe

to majú v hlave v poriadku. Vytvára sa tu akási davová psychóza ľudí, ktorí boli v ńkole vņdy

chválení, iné od učiteľov nepočúvali len ņe sú dobrí, výborní, skvelí, perfektní, úņasní,

a moņno, ņe sa sem-tam pomýlili. Nikto im nikdy nepovedal, ņe niečo alebo nič nevedia, lebo

sa neučia, nikdy nedostali spätnú väzbu, tou by im učiteľ pońramotil sebavedomie, sebaistotu,

vedomie o svojej výnimočnosti, veď predsa ņiakovi, ńtudentovi nemoņno nanucovať nejaké

vedomosti. Má právo na vlastný názor, dokonca právo v anonymnej ankete hodnotiť a uráņať

učiteľov, ako sa nehorázne deje na univerzitách. Načo chcieť od neho, aby sa naučil básničku,

vybrané slová (radńej rozvinieme diskusiu o ich zruńení) a iné poučky a vzorce, prípadne

násobilku, netreba memorovať, získavať a overovať si poznatky, fakty a vedomosti, vńetko si

nájde na internete, jednak sa pritom očividne atrofuje pamäť a jednak skúste povedať

ńtudentovi, ņe na internete nańiel vyloņenú hlúposť. Opäť budete na smiech, lebo jeho boņstvo,

internet, je neomylné. Z tejto davovej psychózy vychádza potom davový človek, základná

jednotka masy, definuje sa ako súhrn ľudí beņnej kvality, priemerných aņ podpriemerných

polovzdelancov, ktorí si vńak myslia, ņe schovajú do vrecka aj vzdelaných, skúsených

a vynikajúcich jednotlivcov.

Prejdime vńak od masy k tým, ktorí by sa mali zaoberať spomínanou jazykovou

kultúrou, k lingvisticky vzdelaným odborníkom. Ich náplņou práce je aj skúmaťa vysvetľovať

problém preberania či nepreberania z cudzích jazykov, určiť nakoľko ide o obohacovanie

slovenského jazyka a nakoľko o narúńanie jeho systémového charakteru a podobne. Stanoviť,

kedy je potrebné prebrať a kedy vytvoriť z vlastných zdrojov, lebo jazyk predsa nemôņe

15

nevytvárať vlastné pomenovania. Pomenúvanie je jazyková nevyhnutnosť a zároveņ aj

poznávacia činnosť. Keby jazyk prestal plniť svoju základnú funkciu, stratil by opodstatnenie

existencie, premenil by sa na ņumpu, do ktorej by sme mohli nahádzať vńetko, čo nám príde

pod ruku. Slovenská jazykoveda ako jedna z mála sa môņe chváliť tým, ņe má vlastnú

terminologickú ńkolu. Jej zakladateľom je lingvista svetového rangu J. Horecký. Spracoval

jednoduchý a funkčný postup na tvorbu termínov na báze logického spektra pojmu. Na

základe neho by sme si mohli vytvoriť vńetky termíny z vlastných zdrojov a prakticky by sme

nepotrebovali nič preberať. Na jednej z letných ńkôl prekladu vystúpil aj zoológ doc. Kováč,

ktorý uviedol, ņe niekoľko ráz ņiadal peniaze na to, aby mohol so spolupracovníkmi práve na

základe spomínaného funkčného postupu tvorby termínov vypracovať pomenovania pre

vńetky zvieracie druhy na svete, nikdy peniaze nedostali. Ak sa to dá v zoológii, prečo by sa

to nedalo v iných oblastiach.

Vņdy sa sem-tam preberalo, ale prebraté výrazy odobrovali práve odborníci

jazykovedci tak ako na „estekáčke― odobrujú funkčnosť vozidla odborníci automechanici

a nie laici. Len čo sa vńak dnes odváņny odborník vysloví proti prebratiu, zapochybuje o jeho

potrebe, uņ je oheņ na streche. Dlhé desaťročia panoval v otázke potreby starostlivosti o jazyk

v zásade jednotný názor, v súčasnosti aj tu vńak dońlo k rozkolu a vytvorili sa dva tábory, dva

postoje. Na jednej strane sú tí, čo naďalej obhajujú potrebu tejto starostlivosti a na druhej

strane tí, čo ju nepotrebujú a v zásade povyńujú úzus na normu bez ohľadu na systém jazyka.

Ako naznačuje M. Povaņaj stotoņņujú úzus z jazykovou normou podľa liberálneho hesla

hovor a nechaj hovoriť, hocijako. V príklade s automobilmi by mohlo znieť jazdi a nechaj

jazdiť na hocičom.

Táto druhá strana jazykových odborníkov sa pridala k masám a slovami J. Dolníka

svoj postoj zdôvodnila tým, ņe presadzovaním normy, narúńame prirodzené jazykové

sebavedomie pouņívateľov slovenského jazyka. A uņ sme zase pri sebavedomí, zrejme aj ono

sa stáva heslom dneńka. Podľa autora predchádzajúcich slov nesmieme ďalej zotrvávať na

metodológii klasickej systémovej lingvistiky, na klasickom systémovom myslení, treba

prístup demokratizovať. V tejto súvislosti mi zińlo na um, ako je moņné, ņe podobný odklon

od systémovosti a systémového myslenia neprebieha v matematike, fyzike a chémii, ņe do

týchto oblastí ľudského poznania demokraticky nevstupuje oná sebavedomá societa. Keď sa

musí učiť najrozličnejńie vzorce, definície a poučky, nenarúńame jej sebavedomie? Ako píńe J.

Kačala táto skupina akoby zhora vyvolávala konflikt medzi kodifikáciou a pouņívateľmi,

akoby kodifikácia mala kopírovať reálneho pouņívateľa, čiņe úzus. Táto skupina vlastne nič

netvorí, len búra tradíciu a polemizuje tým, ņe značkuje tých, čo sa jej eńte drņia. Nadáva im

do puristov, normativistov, elitárskych reńtriktivistov, zideologizovaných ochrancov

spisovného jazyka, ktorí sa riadia fundamentalisticko-apriórnymi zásadami, no a k týmto

nadávkam môņeme pokojne pridať aj tie, aké sme pouņívali na začiatku. Ide o nenormálnych,

netolerantných, neliberálnych, nekorektnýcha smieńnych ľudí. Tento postup sa uņ roky

pouņíva na značkovanie tých, čo sa usilujú o ochranu čohokoľvek slovenského alebo

národného. Podľa J. Kačalu oponenti súčasnej koncepcie spisovného jazyka a jazykovej

kultúry doteraz váņne vedecky nevyvrátili ani jednu zásadnú tézu ochranárskej koncepcie. J.

Dolník dokonca tvrdí, ņe elitárski reńtriktivisti skrývajú v sebe reálneho aktéra moci a do

vzťahu medzi ńtandardizáciou a jednotlivcami potenciálne implantujú mocenské semeno, keď

do ńtandardizácií externe zasahujú. Dokonca vraj nadobúdajú moc nad nositeľmi jazyka.

Z pozície garanta poriadku v jazyku, stability jazykovej normy, ochrany tejto zdedenej

kultúrnej hodnoty zjednocujú nositeľov jazyka a ovládajú ich, čím sa nositelia jazyka ocitajú

v pozícii ovládaných, a teda aj potenciálne manipulovaných. Ako protipól k elitárskemu

reńtriktivizmu ponúka racionálno liberalistický prístup, na základe neho sa vraj pouņívatelia

vymaņujú zo závislosti od umele pestovanej jazykovej elity, posilņujú si svoje jazykové

16

sebavedomie (hoci jazyk neovládajú) a vnímajú sa ako plnohodnotní nositelia

a spolurozvíjatelia spoločného jazyka.

Z toho nám jasne vyplýva, ņe k starostlivosti o slovenský jazyk máme pristupovať

podľa spomínanej novodobej svätej trojice, t. j. tolerantne, liberálne a korektne, inými

slovami ľahostajne s prívlastkom rozumne, čiņe rozumne ľahostajne, či rozumne tolerantne,

čím dospejeme k duchovnej obrode typu free, cool a in, a zaručene sa staneme svetovými

a v rámci uņńieho stredoeurópskeho, najmä vińegrádskeho priestoru, slovenskými frikulínmi,

ktorí uņ do botanickej terminológie prenikajú ako čeľaď či čeliadka rečoņrútov, odroda

bambusákov.

Svoj krátky príspevok zakončím prekladateľsky, keďņe exotizácia a naturalizácia

predstavujú dva protichodné postupy pri konečnej prekladateľskej ńtylizácii. Nedávno sa

odovzdávala cena Jána Hollého za preklad umeleckej literatúry, jednu z prémií udelila porota

aj mne, čo nie je podstatné, podstatné je vńak to, ņe predsedníčka poroty pri krátkom

hodnotení môjho prekladu uviedla, ņe som postupoval práve oným naturalizačným spôsobom,

pri zvyńných prekladoch také niečo neuviedla. V tej chvíli som sa cítil ako exot. A tak sa

zrejme musia cítiť vńetci, ktorí majú radi svoj materinský jazyk a neboja sa ho pouņívať. Na

záver uvediem dva citáty, lebo pre mņa predstavujú čosi rukolapné, na čom sa dá stavať. Prvý

pochádza od B. Hečka z jeho knihy Dobrodruţstvo prekladu: „Synonymom nepreloņiteľnosti

je slabá erudícia a duńevná lenivosť.― (Hečko, 1991, s. 34). A druhý pochádza od I. Masára

z publikácie Ako pomenúvame v slovenčine. Kapitolke z terminologickej teórie a praxe

(Masár, 2000, s. 57). „Ak niekto preferuje v súčasnosti anglické pomenovania a termíny pred

slovenskými na základe často opakovaného dojmu: Neviem si predstaviť preklad toho či

onoho anglického pomenovania alebo termínu, nevyhnutne podceņuje slovenský jazyk,

domácu tradíciu, neguje prácu predchádzajúcich generácií odborníkov a navyńe prezrádza

svoju nízku terminologickú, pomenúvaciu a tým, prirodzene, aj prekladateľskú

gramotnosť.― A keďņe nás takto orientovaných začína byť čoraz menej, uvediem na

povzbudenie situáciu v biblických mestách Sodoma a Gomora. Tam by bolo stačilo desať

spravodlivých, aby ich zachránili pred zničením, na čo často zabúdame.

Literatúra:

LEVI-STRAUSS, C.1993. Mýtus a význam. Bratislava: Archa 1993, s. 56. ISBN 80-7115-

052-5.

HEČKO, B. 1991. Dobrodruţstvo prekladu. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1991, s 362.

ISBN 80-2200-160-0.

MASÁR, I. 2000. Ako pomenúvame v slovenčine. Kapitolky z terminologickej teórie a praxe.

Bratislava, SJS pri SAV a JÚĽŃ pri SAV 2000, s. 62. ISBN 80-9675-76-9-0.

Kontaktná adresa:

doc. PhDr. Alojz Keníņ, CSc.

Katedra anglisticky a amerikanistiky

FiF UK, Gondova 2, Bratislava

O2/55562851

17

TERMINOLOGICKÉ FÓRUM V.

PRÁCA S TEXTOVÝMI KORPUSMI A TERMINOLOGICKÝMI

DATABÁZAMI

PRAKTICKÉ VYUŅITIE TERMINOLOGICKÝCH GLOSÁROV PRI PRÁCI

S CAT NÁSTROJMI SDL TRADOS STUDIO A MEMSOURCE

PRACTICAL USE OF TERMINOLOGY GLOSSARIES IN WORKING WITH

CAT TOOLS SDL TRADOS STUDIO AND MEMSOURCE

Jakub Absolon

18

Abstrakt

Moderné nástroje pre počítačom podporovaný preklad v sebe integrujú nástroje pre prácu

s terminológiou ako sú terminologické glosáre. Inak to nie je ani v prípade softvérov SDL

Trados Studio 2015 a klaudovým nástrojom Memsource. Okrem beņných moņností

pridávania termínov do terminologických databáz umoņņujú prekladateľom kontrolu

dodrņiavania terminológie z danej databázy. Ďalńou uņitočnou vlastnosťou je moņnosť

pripojenia externých zdrojov, kde je moņné funkciou vyhľadávania konkordancií na jednom

mieste prehliadať niekoľko databáz bez toho, aby sme opustili prostredie náńho CAT nástroja.

Kľúčové slová

Terminologická databáza, CAT nástroje, konkordancie, externé terminologické zdroje,

kontrola kvality, kolaboratívny preklad.

Abstract

Modern tools for computer-aided translation integrates tools for terminology work such as

glossaries and terminology databases. It is also true in the case of software SDL Trados

Studio 2015 and cloud-based CAT tool Memsource. In addition to the usual features of

adding terms to the terminology database, these tools also allow translators check the proper

use of the terminology. Another useful feature is the ability to connect external resources

where you can use concordance search function to browse several databases without leaving

environment of our CAT tool.

Key words

Terminology base, CAT tools, concordance, extern terminology resources, Quality Control,

collaborative approach to translation

19

Úvod

Práca s terminológiou je neoddeliteľnou súčasťou prekladateľa ale aj manaņéra

prekladateľských projektov, ktorý zodpovedá za odovzdanie bezchybného produktu/prekladu,

a preto zaradenie zákazníckeho terminologického slovníka je absolútnou nevyhnutnosťou.

Napriek tomu je veľmi prekvapujúce, ņe podľa údajov spoločnosti Memsource

vyuņíva moņnosti terminologického slovníka len 40 percent pouņívateľov ich aplikácie.

Súčasné klaudové a serverové rieńenia pritom poskytujú ďalńiu pridanú hodnotu a tou je

vzájomná pomoc – zdieľanie terminológie medzi prekladateľmi, či uņ pracujú na rôznych

projektoch, alebo kolaborujú na tom istom projekte. Zámerne som pouņil slovo kolaborácia,

z anglického „collaborative approach to translation― čiņe kolaboratívny prekladateľský postup,

ktorý nám umoņņuje oproti starńiemu lineárnemu systému (prekladateľ - editor - prekladateľ)

naplno vyuņiť spoluprácu v reálnom čase. Uņ neplatí princíp ńtyroch očí, ale skôr princíp

dvoch rozumov. Prekladatelia môņu komunikovať okamņite po nastolení problému.

Vyuņívanie terminologických glosárov zároveņ predstavuje najlacnejńí spôsob

zvýńenia kvality. Nie sú potrebné ņiadne investície do softvéru, ani ďalńie investície do zmeny

procesu. Terminologickú prácu vykonávajú prekladatelia a vyuņitie integrovaných systémov

kontroly kvality (QA alebo QC) umoņņujú editorovi či manaņérovi automaticky skontrolovať

vyuņitie správnej terminológie z pripojených terminologických glosárov.

Za účelom zistenia vyuņívania terminologických glosárov a databáz v prekladateľskej

praxi sme v roku 2014 urobili prieskum medzi slovenskými a českými prekladateľmi

a zadávateľmi. Oslovili sme profesionálov zdruņených na prekladateľských fórach

Protranslator.eu a členov diskusného fóra JTP.

Prieskumu sa celkovo zúčastnilo 240 respondentov, z čoho 91,25 percenta boli samostatní

prekladatelia. Zvyńok tvorili zamestnanci či majitelia prekladateľských spoločností.

Pozrime si odpovede na jednotlivé otázky prieskumu:

20

21

22

Na základe odpovedí môņeme súčasnú prax vo vyuņívaní terminologických glosárov

povaņovať za nedostačujúcu. Dôvodom je stále slabá technická zdatnosť prekladateľov, ale,

ņiaľ, zo skúsenosti vieme, ņe okrem technickej zdatnosti im chýba aj zdatnosť ovládania

procesu prekladu, a teda aj triezve zhodnotenie moņných rizík pri nevyuņívaní

terminologických pomôcok.

Čaká nás preto veľa práce vo vzdelávaní, o ktorú sa musia podeliť ńkoly pripravujúce

budúcich prekladateľov, profesijné zdruņenia, prekladateľské spoločnosti ale hlavne samotní

prekladatelia. Technická vybavenosť je pritom u väčńiny prekladateľov postačujúca. Moderné

CAT nástroje majú nástroje manaņmentu terminológie integrované priamo do aplikácie.

Pozrieme sa na rieńenia od spoločnosti SDL - softvér Trados Studio - a na klaudový

CAT nástroj spoločnosti Memsource.

SDL Trados Studio

Program má integrované vyuņívanie terminologických databáz. Pri načítaní nového

segmentu určeného na preklad softvér vyhľadá, či sa v zdrojovom texte nenachádza termín,

ktorý vykazuje zhodu s termínom v terminologickom slovníku. V prípade zhody naznačí

nájdené slovo červenou čiarou nad daným slovom (nadčiarkne ho) a zároveņ zobrazí slovo

a jeho ekvivalent v okne terminologického slovníka.

Funkcia AutoSuggest nám uľahčí prepis slova do cieľového text. V momente keď

začneme písať preklad termínu, ponúkne nám v okne jeho automatické vloņenie. Táto funkcia

sa dá porovnať so známou funkciou T9 v mobilných telefónoch a urýchľuje nám tvorbu

cieľového textu.

V prípade ak je úlohou prekladateľa dopĺņať glosár o nové pojmy, dokáņe tak urobiť

jednoduchým vyznačením pojmu v zdrojovom a cieľovom texte a následnom potvrdení v tzv.

okne rýchleho ukladania „quick entry form―. Pre úplné ovládanie práce s terminológiou sa od

prekladateľa vyņaduje znalosť:

Vytvorenia novej terminologickej databázy

Otvorenia existujúcej TB

Exportu do súboru typu TBX, XML, resp. MS Word

Importu TB z XML resp. TBX

Pre uľahčenie práce s databázami odporúčame inńtaláciu doplnku Glossary Converter,

ktorý umoņņuje konverziu z rôznych formátov TB jednoduchou funkciou potiahnutia „drag

and drop―.

Veľmi uņitočný je aj doplnok do programu SDL Trados Studio WebLookup, ktorý je

moņné zadarmo stiahnuť z internetového obchodu SDL OpenExchange, kam má prístup

kaņdý zákazník spoločnosti SDL. Tu nájdete veľké mnoņstvo aplikácií, ktoré prekladateľom

zjednoduńujú prácu s prekladovými pamäťami, glosármi, projektmi, analýzami atď.

Aplikácia Terminotix od rovnomernej kanadskej firmy je tieņ integrovaná v produkte SDL

Trados Studio a umoņní Vám vyhľadávanie v online zdrojoch prostredníctvom funkcie

vyhľadávania kontextových zhôd (konkordancií). K dispozícii sú nasledujúce zdroje (hrubým

písmom sú tie, ktoré obsahujú slovenčinu):

23

LogiTerm, WeBiText, TransSearch, Portage, IATE, Termium, Linguee, GDT, UNICAEN,

Collins, Dict.cc, e-Laws, FAOTERM, Glosbe, ITU Machine Translation, Kamusi, Larousse,

LEO, Microsoft Language Portal, MyMemory, English Etymology, ONTERM, Termite,

TradooIT, UNTERM, WordRef, WTO, Terminav, Wikipedia, Google, Google Images,

Google Translate, Reverso Dictionary, Reverso Translation, TAUS, Clefs du français

pratique, ConjugArt, Dictionnaire des cooccurrences

Klaudový CAT nástroj Memsource

Stále väčńej obľube sa teńí aj česká aplikácia Memsource, ktorá má databázy

(prekladovú aj terminologickú) umiestnené na serveroch poskytovateľa. Jeho ďalńou výhodou

je jednoduchosť ovládania a cena. Pre prekladateľov, pokiaľ pracujú pre prekladateľskú

spoločnosť, je aplikácia zdarma. Vńetky nastavenia v projekte sa realizujú priamo vo

webovom prostredí. Patrí k nim aj pridávanie terminologických slovníkom.

Podobne ako je tomu v „Tradose― aj Memsource nám označí vyhľadaný termín,

tentoraz nie červenou ale ņltou výplņou v zdrojovom texte. Ak chceme vloņiť preklad slova,

vyuņijeme k tomu klávesovú skratku Ctrl + číslo ponuky z ponukového okna. Tvorca

projektu pritom určuje, či má prekladateľ aj funkciu terminológa, čo znamená, ņe môņe

termíny aj pridávať do terminologickej databázy. Vńetky spomínané funkcie sú dostupné aj vo

verzii pre samostatných prekladateľov. Viac informácií nájdete na stránkach

www.memsource.com.

Veríme, ņe aj pravidelné stretnutia na pôde, akou je Terminologické fórum prispejú

k zlepńeniu práce s terminológiou, bez ktorej je kvalitný technický preklad prakticky nemoņný.

Literatúra a internetové zdroje:

Dostupné na:

Dostupné na:

Dostupné na:

Dostupné na:

RAMPE, A. Bilingual employees and your translation process: a collaborative approach.

[online]. 6.10.2015 [cit. 2016-12-03]. Dostupné na:

Kontaktná adresa:

Mgr. Jakub Absolon,

doktorand na Katedre translatológie Univerzity Konńtantína filozofa v Nitre,

Trieda Andreja Hlinku 1, 949 74 Nitra,

E-mail: jakub.absolon@kf.sk, https://www.linkedin.com/in/absolon

http://www.memsource.com/https://www.memsource.com/http://www.sdl.com/http://www.translationzone.com/openexchangehttps://de.motaword.com/blog/dontfearcollaborativetranslationhttp://www.languageintelligence.com/blog/post/bilingual-employees-translation-process-collaborative-approach/http://www.languageintelligence.com/blog/post/bilingual-employees-translation-process-collaborative-approach/mailto:jakub.absolon@kf.skhttps://www.linkedin.com/in/absolon

24

TERMINOLOGICKÉ FÓRUM V.

HISTORICKÁ ODBORNÁ TERMINOLÓGIA CHLADNÝCH

A STRELNÝCH ZBRANÍ HABSBURSKEJ MONARCHIE

THE HISTORICAL SCIENTIFIC TERMINOLOGY OF COLD

WEAPONS AND FIREARMS OF THE HABSBURG MONARCHY

Bajusová Miroslava

25

Abstrakt:

Ńtúdia s názvom Historická odborná terminológia chladných a strelných zbraní habsburskej

monarchie sa zaoberá problémami pri preklade historickej terminológie chladných a strelných

zbraní rakúsko-uhorskej monarchie zo 17. aņ 19. storočia. Popisuje teoretické a praktické

ńpecifiká prekladu historických odborných textov v jazykovom páre nemecký jazyk –

slovenský jazyk. Po krátkom teoretickom úvode do problematiky nasleduje analýza

jednotlivých jazykových javov a úskalí, ktoré sa vyskytli pri preklade z východiskového

jazyka do cieľového jazyka, a zdôvodnenie zvolených rieńení.

Kľúčové slová:

historický odborný text, termíny, chladné zbrane, strelné zbrane

Abstract:

The study called The historical scientific terminology of cold weapons and firearms of the

Habsburg monarchy deals with the problems in the translation of the historical terminology of

cold weapons and firearms of the Austro-Hungarian Empire from the 17th to 19th centuries. It

describes the theoretical and practical historical specificities of the translation of scientific

texts in the language pair German - Slovak languages. The short theoretical introduction is

followed by an analysis of the various language phenomena and difficulties encountered in

the translation from the source language to the target language, and justification of the

solutions.

Keywords:

historical scientific text, terms, cool weapons, firearms

Zusammenfassung:

Der Beitrag mit dem Titel Historische Terminologie der Blanken- und Handfeuerwaffen der

Habsburgermonarchie behandelt Probleme bei der Übersetzung historischer Terminologie der

Blanken- und Handfeuerwaffen der österreichisch-ungarischen Monarchie aus dem 17. bis 19.

Jahrhundert. Es werden da die theoretischen und praktischen Besonderheiten der Übersetzung

von historischen Fachtexten im Sprachenpaar Deutsch–Slowakisch beschrieben. Einer kurzen

theoretischen Einführung in die Problematik folgen Analyse der einzelnen

Sprachenerscheinungen und Probleme, die bei der Übersetzung aus der Ausgangssprache in

die Zielsprache aufgetreten sind, und die Begründung der gewählten Lösungen.

26

Úvod

Zbrane sú súčasťou ľudskej civilizácie odnepamäti. Primárne vznikali ako nástroj pre

lov. Súčasne sa vyuņívali na obranu – najprv proti predátorom zo ņivočíńnej ríńe, neskôr aj

proti nepriateľom vlastnej rasy. Postupne dochádzalo k vývoju stále sofistikovanejńích

bojových nástrojov, z ktorých vznikli vojenské zbrane v podobe, v akej ich poznáme dnes.

Zbrane vo vńeobecnosti delíme na lovecké, ńportové a vojenské. Z historicko-vedného

hľadiska nám pomáhajú utvoriť si obraz o dobách minulých, skúmať stupeņ technickej úrovne

ľudstva v jednotlivých vývojových epochách, jeho estetické cítenie a remeselné zručnosti. Aj

preto vzbudzujú veľký záujem tak zberateľov historických zbraní, ktorých stále pribúda, ako

aj laikov.

Kaņdé časové obdobie a kaņdá geografická oblasť sú charakteristické určitými

ńpecifickými druhmi zbraní. Z toho vyplýva, ņe tematika prekladu historických odborných

textov z oblasti vojenstva so zameraním na zbrane je veľmi rozsiahla a táto práca v sebe

ukrýva mnoho nástrah a úskalí. V nańom príspevku sa preto zameriame len na výskum

historickej odbornej terminológie chladných a strelných zbraní habsburskej monarchie

z obdobia 17.–19. storočia v jazykovom páre nemecký jazyk – slovenský jazyk.

Vychádzali sme pritom z knihy Antona Dolleczeka Monographie der k.u.k. österr.-

ung. Blanken- und Handfeuerwaffen, vydanej v roku 1970 v Grazi. Je to nezmenená dotlač

textov uverejņovaných v rokoch 1893–95 v ilustrovanom vojensko-vedeckom časopise

Minerva vo vydavateľstve Kreisel & Kröger vo Viedni. Ide o historický odborný text

zameraný na vojenskú históriu. Relatívne ucelený súbor textov vytvára základ pre ńtúdium

poznatkov o konńtrukčnej, tvarovej a výtvarnej stránke zbraní v ich vývojových premenách.

Vyznačuje sa vecnosťou, informatívnosťou, faktickosťou, pojmovosťou. Svojim obsahom je

teda ideálnym základom pre rozpracovanie nańej témy, ktorá je vo vńeobecnosti pomerne

málo spracovaná, predstavuje preto vďačný predmet odbornej analýzy a umoņņuje

prezentáciu vlastných prekladateľských rieńení a návrhov rieńení.

Na tomto mieste sa nedá celá problematika vyrieńiť komplexne a jednoznačne. Cieľom

tejto ńtúdie je ukázať, vysvetliť a analyzovať vybrané problematické jednotky, ktoré sa

objavili pri preklade uvedeného diela A. Dolleczeka do slovenského jazyka. Podrobnejńie sa

téme budeme venovať v pripravovanej monografii.

1. Dôvody vzniku prekladateľských úskalí

Keďņe ide nielen o terminológiu z veľmi ńpecifickej oblasti, ale zároveņ o historickú

terminológiu, bolo potrebné teoreticky aj prakticky sa vyrovnať s prekladateľskými

problémami na rôznych úrovniach. Tieto problémy vyplývajú z viacerých skutočností: Jazyk

je ņivý systém, ktorý sa neustále mení a vyvíja. V priebehu desaťročí a storočí dochádza

k rozsiahlejńím zmenám v ortografii, k vyhraņovaniu významu jednotlivých lexikálnych

jednotiek, ktoré sa časom stávajú termínmi určitej oblasti či vedného odboru, prípadne naopak,

dochádza k determinologizácii výrazov, ktoré sa dlhodobým pouņívaním stávajú súčasťou

beņnej, kaņdodennej slovnej zásoby. Ńpecifikuje sa pouņívanie jednotlivých slov v rozličných

kontextoch. Jazyk sa mení pod vplyvom jeho pouņívania v rôznych situáciách, oblastiach – či

uņ geografických alebo odvetviach a oblastiach ņivota (porov. Bohuńová, 2012), aj pod

vplyvom jeho pouņívania rozličnými indivíduami, ktoré sa líńia vekom, pohlavím,

národnosťou, od čoho je len krôčik k otázke interakcie a vplyvov cudzích jazykov, s ktorými

prichádza domáci jazyk do kontaktu.

27

Túto otázku nemoņno obísť ani v súčasnej dobe globalizácie s Európskou úniou a jej

inńtitúciami, avńak ani vo vzťahu k prekladu historických textov a termínov, pretoņe

vzhľadom na existenciu mnohonárodnostných ńtátov v 19. storočí bola interakcia rozličných

jazykov národov v nich ņijúcich neodńkriepiteľným faktom.

Jedným z teoretických východísk spracovania terminológie zo spomínanej oblasti

a obdobia je preto ozrejmenie si jazykovej situácie v multikultúrnej habsburskej monarchii,

kde pouņívanie jazyka vyjadrovalo nielen prísluńnosť k nejakému národu, ale aj k určitej

spoločenskej vrstve. Okrem nemeckého a maďarského jazyka bol beņnou súčasťou

kaņdodenného ņivota aj francúzsky a latinský jazyk. Vńetky zanechali stopy aj vo vojenskej

terminológii.

Slováci nemali mimo hraníc Uhorska svoj národný ńtát, ani samosprávu, preto bolo ich

postavenie, čo sa týka jazyka, ťaņké – časť z nich bola počeńťovaná, časť germanizovaná

a neslávne známe sú tieņ maďarizačné snahy. Navyńe u nich dominoval stoličný

partikularizmus, veľké nárečové rozdiely, spôsobené zloņitými geografickými pomermi,

značná izolovanosť, aj zaostalosť niektorých regiónov. Početné slovenské zemianstvo

holdovalo hungarizmu. Národne uvedomelú vrstvu tvorili kņazi, učitelia, právnici a iní

vzdelanci. Jednota v oblasti jazyka vńak ani medzi nimi rozhodne nevládla – katolícki Slováci

pouņívali od konca 17. storočia v literárnej tvorbe jezuitskú slovenčinu, evanjelici písali svoje

diela v biblickej čeńtine (porov. Mrva – Segeń, 2012, s. 243–253).

Za jeden zo základných dôvodov, pre ktoré nedońlo k vytvoreniu dobovej vojenskej

terminológie v slovenskom jazyku preto povaņujeme fakt, ņe územie Slovenska bolo

z hľadiska politického a geografického vývoja neustále súčasťou iných ńtátov (Poľska,

Rakúsko-Uhorska, Česko-Slovenska) a vývoj slovenského jazyka je poznamenaný a zatláčaný

do úzadia práve pouņívaním jazykov, ktoré boli v týchto ńtátnych zriadeniach úradnými

jazykmi a zároveņ pouņívaním latinčiny v liturgii (porov. Sasinek, 1867, s. 20–29).

Dôsledkom toho je skutočnosť, ņe slovenské ekvivalenty vojenských termínov sa buď

vôbec nesformulovali a aj na území Slovenska sa pouņívali nemecké pomenovania, prípadne

kalkové slová, alebo, ak aj slovenské ekvivalenty historických odborných výrazov existovali,

neboli písomne zachytené. Aņ od dvadsiateho storočia s uzákonením slovenského jazyka ako

spisovného jazyka v samostatnom (česko-) slovenskom ńtáte oddelenom od maďarských

a nemeckých jazykových vplyvov a so zvýńením záujmu o translatológiu ako takú, zameranú

popri umeleckom preklade aj na preklad odborných textov, môņeme sledovať snahy

o vedecké podchytenie terminológie jednotlivých vedných odborov v slovenskom jazyku.

Preto sa dá konńtatovať, ņe niektoré z odborných termínov pomenúvajúcich historické

zbrane (a ich časti) z 18. a 19. storočia (prípadne skorńie) sa vytvárajú dodnes. Veľké

mnoņstvo termínov pomenúvajúcich existujúce veci, javy a skutočnosti v nemeckom jazyku

v slovenskom jazyku ako cieľovom jazyku stále absentuje. Pri konfrontácii s platnými

jazykovými normami dochádza k disproporciám, pretoņe mnoņstvo termínov vo vojenskej

histórii je beņne zauņívaných vo forme čechizmov, kalkov, prípadne sa aj v prekladových

textoch pouņívajú v pôvodnej podobe v úvodzovkách doplnené vysvetľujúcim textom.

2. Príklady prekladateľských úskalí

Na návrh Jazykovedného ústavu Ľudovíta Ńtúra by sa napr. drevcové zbrane (die

Stangenwaffen) mohli správne po slovensky označiť ako rukoväťové resp. ţrďové zbrane,

28

keďņe pomenovanie drevcové zbrane má pôvod v čeńtine, kde slovo dřevce označuje bodnú

zbraņ, kopiju, ale aj rukoväť, ņrď (e-mail zo dņa 22.11.2011). My sme vńak pri preklade

zvolili ekvivalent, ktorý z jazykovedného hľadiska nie je správny, avńak z hľadiska jeho

etablovania sa v ņivom jazyku môņeme povedať, ņe existuje, pouņíva sa, a jeho význam je

vńeobecne známy okruhu pouņívateľov jazyka z danej oblasti.

Z uvedeného vyplýva, ņe pri preklade historických odborných textov je pri overovaní

si terminologických, prípadne vecných nejasností nutné uplatniť nielen metódu kooperácie

s odborníkom na danú oblasť, ale aj skúmať úzus – aktuálne pouņívanie predmetných pojmov

členmi daného jazykového spoločenstva. Vo vńetkých prípadoch, kde sme potrebovali

informácie (o opisovaných denotátoch, jazykovedné informácie) od experta, či uņ z kultúry

východiskového alebo cieľového textu, sme napokon na základe skúmania úzu zvolili

frekventovanú terminologickú jednotku, dobre zrozumiteľnú a známu cieľovému publiku.

Obdobná situácia nastala pri preklade termínu die Musketengabel, ktorý sa v

paralelných textoch uvádzal ako furketa, nie ako mušketová vidlica, aj keď ide o určitý druh

vidlice, o ktorú sa pri streľbe opiera zbraņ. Jazykovedný ústav Ľudovíta Ńtúra vńak zastáva

názor, ņe „pomenovanie mušketová vidlica je správne, spomína sa aj vo výklade hesla

mušketa v Krátkom slovníku slovenského jazyka: „puńka s podpernou vidlicou a zámkou na

zápalnú ńnúru―. S označením furketa sme sa v slovníkoch nestretli a nie sú naņ doklady

v Slovenskom národnom korpuse ani v slovenských textoch na internete.― (e-mail zo dņa

12.6.2013) Z náńho pohľadu vńak obidva výrazy môņeme povaņovať za správne – muńketovú

vidlicu z jazykovedného hľadiska, furketu z hľadiska vojenskej histórie. Na základe ńtúdia

paralelných textov je zrejmé, ņe tento výraz je medzi zberateľmi zbraní, laikmi aj odborníkmi

zauņívaný.

Termín das Mundstück by sme v súčasnosti mohli preloņiť ako ústie, v českých

paralelných textoch sa vyskytuje v podobe výrazu oboustek, ktorý vńak nie je spisovný.

V Příručnom slovníku jazyka českého dostupnom na stránkach Ústavu pro jazyk český

Akadémie vied Českej republiky sa nachádza slovo obústek, ktoré je vysvetlené ako vojenský

termín vo význame „součást pochvy, např. k bodáku, udrņující s vloņkou skrytý bodák v

pochvě a ztuņující ústí pochvy.― (Příruční slovník jazyka českého 1935–1957, internetový

zdroj) V cieľovom texte sme pouņili „poslovenčenú― formu tohto výrazu obústok.

Jazykovedný ústav Ľudovíta Ńtúra pri SAV na nańu poņiadavku o verifikáciu tohto

slovenského ekvivalentu odpovedal, ņe „v slovenských výkladových slovníkoch ani

v Historickom slovníku slovenského jazyka sa slovo obústok neuvádza, zo slovotvorného

hľadiska vńak nemoņno proti nemu namietať.― (e-mail zo dņa 20.12.2012)

Slovenský termín úplne absentuje napr. pri výraze die Pflasterkugel. Pouņíva sa

kalkové spojenie flastrová guľka. Ďalńí z problematických termínov je die Kartätschpatrone.

V paralelných textoch sa objavuje v dvoch rôznych tvaroch – ako náboj s hromadnou strelou

aj ako kartáčový náboj, pričom „v odbornej terminológii sa slovom kartáč označuje hromadná

strela (jednotlivé strely majú tvar kovových guľôčok alebo iných tvarov), ktorá je umiestnená

v kovovom, drevenom, papierovom, poprípade v textilnom obale.― (Letońťák, 2002, s. 30)

Doslovný je aj preklad termínu spanischer Reiter – španielsky jazdec. Preklad do cieľového

jazyka odporúčame doplniť poznámkou pod čiarou, kde uvedieme, ņe ide o druh zátarasy.

Ako vidíme, napriek snahám o normovanie je situácia v terminológii eńte stále

chaotická. Jednoslovné termíny vo východiskovom jazyku zodpovedajú viacslovným

pomenovaniam v cieľovom jazyku, prípadne naopak, termíny sa preberajú z kaņdodennej reči,

je nejednotná terminológia v jednotlivých nemeckých spolkových krajinách, prípadne existujú

rozdiely medzi jednotlivými nemecky hovoriacimi krajinami, a vyskytuje sa aj pouņívanie

29

termínov z iných odborov. Uņ dlho sa preto v odborných kruhoch volá po zjednotení

názvoslovia chladných a strelných zbraní. Terminológia v tomto odbore je pomerne rozsiahla.

Nańťastie odborníci uņ urobili kus práce a veľa preloņených termínov sa ujalo. Dokonca

vznikli aj nové. Ale eńte stále to nie je postačujúci stav. V tomto smere by zrejme pomohla iba

ńiroká diskusia medzi nimi, na základe ktorej by mohol vzniknúť vńeobecne platný

terminologický slovník. Dovtedy si vńak musí prekladateľ tvoriť vlastné glosáre

z terminológie získanej v dostupných prekladových a výkladových slovníkoch,

encyklopédiách, učebniciach, na internetových fórach zameraných na historické zbrane

a zberateľstvo, ale hlavne prostredníctvom ńtúdia paralelných textov a vysvetľujúcich textov

v jazyku východiskového textu. Z dôvodu overovania vecných a jazykových informácií sú

nevyhnutné konzultácie s odborníkmi tak z daného odboru z východiskovej aj cieľovej

kultúry, ako aj s jazykovedcami.

Upozorņujeme, ņe pri hľadaní ekvivalentov jednotlivých termínov je nutné orientovať

sa na hľadanie ich významu v správnom časovo-priestorovom ukotvení, aby ich význam

zodpovedal významu výrazov pouņitých vo východiskovom texte z konkrétneho časového

obdobia. Slová zo starńích textov, ktoré sa podobajú na slová existujúce v súčasnom

spisovnom jazyku by sa nemali automaticky prekladať ako ich ekvivalenty bez

predchádzajúceho overenia ich významu. Je potrebné hľadať ich synonymá, prípadne odkryť

moņné zmeny ich významu.

Akési „vylepńenie― významu, resp. zvýńenie hodnoty výrazu môņeme pozorovať napr.

pri výraze mhd. marschalc, ahd. Marahscalc, nhd. Marschall, ktorého pôvodný význam bol

Pferdeknecht – paholok, pričom sa cez významy Pferdeaufseher a Reitereiführer zmenil na

dneńné označenie jednej z najvyńńích vojenských hodností (porov. Sowinski, 1998, s. 59).

Ako ďalńí príklad môņeme uviesť výraz die Flinte. V cieľovom jazyku ho

neprekladáme dneńným spisovným výrazom puška, ale ponechávame výraz flinta, pretoņe

flinta je „pomenovanie puńky – predovky s kresadlovou zámkou, odvodené od anglického

názvu kresacieho kameņa – flint.― (Benca, 2002, s. 31) Z uvedeného vyplýva, ņe výraz flinta

implicitne obsahuje informáciu, ņe ide o puńku s kresadlovou zámkou. Pojem flinta sa medzi

laikmi pouņíva aj ako zastarané pomenovanie puńky vo vńeobecnosti, avńak pri nańom

východiskovom texte ide o odborný historický text, t. j. v čase jeho vzniku bol tento pojem

chápaný v prvom uvedenom význame.

Ńpecifický je aj pojem die Montur. V súčasnej vojenskej terminológii mu zodpovedá

výraz uniforma, prípadne zastaraný výraz mundúr. V historických súvislostiach sa pouņíval aj

vo význame „Ausrüstung - sowohl Technik als auch Bekleidung.― (e-mail zo dņa 18.3.2013)

Jeho preklad je teda závislý aj od kontextu.

Ďalńím príkladom podobného prekladateľského úskalia je výraz der Stutzen (der

Jägerstutzen), ktorý prekladáme ako štuc (jágerský štuc). Je to „zastarané pomenovanie

krátkej poľovníckej guľovnice. Termín prevzala i armáda na pomenovanie ručnej palnej

zbrane v oddieloch horských strelcov.― (Benca, 2003, s. 23) Moņný je aj opisný preklad

krátka puška horských strelcov, resp. krátka guľovnica horských strelcov.

Na tomto mieste sa môņeme pozastaviť pri termíne der Jäger, ktorý sa v dobových

textoch často vyskytuje. Jeho súčasný ekvivalent je dobre známy a beņne pouņívaný. Ide

o označenie poľovníka, resp. lovca. V historických (resp. historicko-vojenských) súvislostiach

je ekvivalent daného výrazu úplne iný. Svetlík vo svojom článku v časopise Zbrane, strelci

a lovci píńe: „Týchto vojakov, pre ktorých slovenčina nemá ńpeciálne pomenovanie (alebo

aspoņ o tom neviem) by sme mohli, pre odlíńenie od beņného peńiaka, nazývať strelci (po

30

česky myslivci, po nemecky Jäger zu Fuss po francúzsky chasseurs a pied, po anglicky

riflemen), prípadne horskí strelci.― (Svetlík, 2003, s. 22) Vyskytuje sa aj v iných zdrojoch,

predovńetkým na českých internetových stránkach a rôznych internetových diskusných fórach,

preto usudzujeme, ņe ekvivalent horský strelec je uņ časom zauņívaný.

Dôleņitá je aj orientácia prekladateľa v oblasti, z ktorej prekladá. Neznalosť

problematiky a terminológie v cieľovom jazyku môņe viesť k pouņitiu nesprávneho

ekvivalentu. Napríklad termín die Windbüchse, ktorý je vo východiskovom texte vysvetlený

ako puńka na stlačený vzduch, nás zvádza pouņiť v cieľovom texte „prvoplánový―, beņne

známy termín vzduchovka. Avńak vzduchovka má eńte predchodkyņu – tzv. vetrovku. Je teda

zrejmé, ņe das Luftgewehr (resp. die Luftbüchse) a die Windbüchse nie sú dva termíny

označujúce tú istú vec – synonymá, nejde teda o pouņívanie nejednotnej terminológie, ale

o dva nezávislé, aj keď z hľadiska historického vývoja zbraní príbuzné termíny (porov. Nosál,

2001, s. 20–22).

V tejto súvislosti môņeme spomenúť aj spojenie gezogene Geschütze, v ktorom slovo

gezogen neznamená, ņe ide o ťahané kanóny v zmysle, ņe sa ťahali za koņmi, ale vzťahuje sa

na spôsob ich výroby (rovnako ako pri hlavniach puńiek) a prekladá sa ako zbraň so závitom.

Rovnakým prípadom je termín gestollte Schwanzschraube, ktorý prekladáme ako

skosená chvostová skrutka. Výraz chvostová skrutka je moņné dohľadať v dostupnej

slovenskej, resp. českej literatúre. Problematický je prívlastok gestollt, ktorý pochádza z éry

napoleonských vojen a jeho synonymom je prídavné meno „abgeschrägt―.

Veľmi zdĺhavé bolo pátranie po ekvivalente termínu der Panzerstecher - výraze

končiar. Ako novotvar ho pouņil známy slovenský výtvarník a publicista Juraj Hradský, ktorý

inklinuje k vojenskej histórii, ilustruje odborné publikácie o chladných zbraniach a spracúva

návrhy zbraní pre dôstojníkov slovenských vojenských telies, pre rôzne inńtitúcie a zberateľov.

Ako píńe v roku 2002, stretol sa s rôznymi reakciami, od súhlasných, aņ po odsudzujúce, po

trinástich rokoch sa vńak zdá, ņe jeho novotvar sa ujal a beņne sa pouņíva v slovenskej

vojenskej historickej terminológii.

„Etymológia tohto slova je odvodená z jeho historického názvu v oblasti jeho

pouņívania. Najčastejńie sa odvodzuje od latinského slova contus, čo bola dlhá kopija, ktorú

končiar vlastne nahradil. Slovný základ „contus― je tieņ obsiahnutý v tureckom názve

kandziar (druh dýky alebo krátkeho meča) a pôvod má v turkotatárčine. A tu je uņ iba krôčik

k prispôsobeniu si názvu tejto zbrane národmi, ktoré ju prevzali do svojej výzbroje. Poliaci ju

nazvali koncerz, v Rusku to bol končar a v Čecháh končíř. Svoju úlohu tu iste zohrala okrem

slovnej podoby i samotná funkcia tejto chladnej zbrane. Teda, ņe ińlo o ńpecificky bodnú

zbraņ s dôrazom na jej hrot – koniec, končiar, čo iste malo vplyv na zavedení tohto termínu

v českom jazyku. Podobná je podľa mņa, i skladba slovenského termínu. Uvedený názov teda

vyplýva nielen z turkotatárskeho prepisu, ale vychádza i z porovnania a zhodnotenia jeho

funkcie. […] Končiar sa najdlhńie udrņal na východe Európy v armádach susediacich

a bojujúcich s Turkami. V dôsledku teplého podnebia pouņívali Turci namiesto plátovej

vzduńnejńiu krúņkovú zbroj (plátová sa na slnku rozpálila). Práve na tento typ zbroje bol

zrejme končiar vyvinutý. (Mal za úlohu preniknúť zbrojou a vyradiť protivníka z boja. Na

túto funkciu upozorņuje i nemecký názov zbrane Panzerstecher, v preklade prebodávač

pancierov. V angličtine to bol tuck, vo francúzńtine estoc, čo znamená bodať).― (Hradský,

2002, s. 30)

Zaujímavé sú aj bodáky, resp. bajonety. Názov tejto zbrane bol pôvodne odvodený od

francúzskeho mesta Bayonne, v ktorom sa po prvý raz začala výroba bodákov na vojenské

31

účely, v slovenskom a českom jazyku sa vńak pre tento druh chladnej zbrane udomácnil názov

bodák – odvodený od slovesa bodať. V minulosti sa pouņíval aj názov bajonet, z čoho zrejme

vyplýva existencia dvojtvaru aj v súčasnej literatúre (porov. Hradský, 2004, s. 42).

V súčasnej spisovnej podobe nemeckého jazyka sa uvádza termín das Tüllenbajonett

resp. pojem die Tülle, v historických textoch sa vńak stretávame s pojmom Dillenbajonnett,

resp. Düllenbajonnett. Ide o zmeny podmienené historickým vývinom nemeckého jazyka.

Výraz dille pochádza z francúzskeho douille – objímka a dnes sa objavuje v podobe tülle

(porov. Deutsches Wörterbuch, internetový zdroj). Český ekvivalent tohto termínu je tulejový

bodák. Podľa Česko-slovenského slovníka je slovenským ekvivalentom českého slova tulej

termín tuľajka (porov. Česko-slovenský slovník, 1979, s. 583), z ktorého sme následne

odvodili termín tuľajkový bodák. Termín tuľajka sa dá overiť aj v internetovej verzii Krátkeho

slovníka slovenského jazyka na stránke Slovenskej akadémie vied, kde sa uvádza nasledovné:

„tuľajka -y -jok ņ. objímka, do kt. sa vkladá pozdĺņny predmet, napr. porisko: t. lopaty,

sekery.― (Krátky slovník slovenského jazyka, internetový zdroj)

Okrem spomínaného tuľajkového bodáku poznáme termín das Spundbajonnett, ktorý

prekladáme ako zátkový bodák alebo termín das Haubajonnett – sečný bodák. Problematický

je výraz das Parthenbajonnett, ktorý zrejme slovenský ekvivalent nemá. Aj autor článku

o bodákoch v časopise Zbrane, strelci a lovci pri obrázku uvádza popis „rakúsky tulejový

bodák, tzv. Parthenbajonet.― (Hradský, 2004, s. 44) Z odborných textov vo východiskovom

jazyku je zrejmé, ņe ide o druh tuľajkového bodáku, čo potvrdzujú aj paralelné texty

v cieľovom jazyku. Podľa vysvetlenia rakúskeho odborníka je synonymom slova Parthe

výraz Ansatz, t. j. násada, k vyrieńeniu tohto prekladateľského úskalia nám to vńak nepomôņe.

3. Faux amis

Nástrahy pri preklade predstavujú aj tzv. falsche Freunde (faux amis), teda slová

alebo slovné spojenia, ktoré sa ortograficky alebo foneticky podobajú na slová z iného jazyka,

avńak majú iný význam. Ako príklad môņeme uviesť povel präsentiert/präsentieren, ktorý sa

v danom prípade prekladá ako k pocte zbraň. Rovnako spojenie spanisches Rohr zvádza

k prekladu ako „ńpanielska rúra―, avńak v skutočnosti ide o vychádzkovú palicu, tzv. špacírku,

aj keď spanischer Reiter je doslova španielsky jazdec, čo je názov zátarasy pouņívanej v

bitkách. Pri historických odborných textoch je potrebné overovať si prekladateľské rieńenia čo

moņno najväčńieho počtu slov a slovných spojení, pretoņe aj keď rozumieme kaņdému slovu

kompozita ako napríklad die Rückenschneide, kde der Rücken je chrbát a die Schneide je

ostrie, v historickej terminológii by bol preklad chrbtové ostrie nesprávny – ide totiņ o falošné

ostrie. K negatívnym posunom pri preklade zvádza aj kompozitum das Zündloch, ktorého

slovenským ekvivalentom je priepalný kanálik, nie zapaľovacia jamka, termín der Ladstock

nás nabáda k prekladu „nabíjacia palica―, prípadne k opisnému prekladu „palica na nabíjanie―,

v paralelných textoch sa vńak dočítame, ņe je to nabijak. Das Pulverhorn je zase prachovnica,

nie roh na puńný prach a die Pfanne nie je panvica, ale v historickej vojenskej terminológii

panvička (na ktorú sa sype puńný prach).

Na takéto prípady je potrebné dávať si veľký pozor, pretoņe unáhlené konanie pri

prirýchlom rozpoznaní tvarov slov a ich predpokladaných významov, kopírovanie

syntaktických a formálnych ńtruktúr do cieľového jazyka, neznalosť historických súvislostí, či

podcenenie interpretácie východiskového textu môņe byť obzvláńť veľkým kameņom úrazu

pri preklade historických textov (porov. Sowinski, 1998, s. 21).

32

4. Výpoţičky z francúzskeho jazyka

Ďalńou skupinou problematických výrazov, sú slová prevzaté z iných jazykov. Slová

francúzskeho pôvodu predstavujú na rozdiel od slov prevzatých z latinčiny skupinu novńích

lexikálnych jednotiek. Francúzńtina sa spisovným jazykom stáva uņ v 11. storočí a v 17. a 18.

storočí sa pouņíva v takých funkciách ako v stredovekej Európe latinčina, teda v diplomacii,

vede a spoločenskom ņivote. So skutočnosťou, ņe francúzńtina mala v politickej sfére

privilegované postavenie ako diplomatický jazyk súvisia aj lexikálne výpoņičky z tejto oblasti.

S politikou úzko súvisí vojenstvo s prevzatou lexikou ako attaquieren, Officiere, Musketiere,

atď., ktoré sa zväčńa adaptovali z hľadiska pravopisného aj gramatického, pričom v procese

adaptácie moņno evidovať aj dvojtvary (porov. Habovńtiaková, 1988, s. 164-168).

Z francúzńtiny je prevzatý aj termín der Bandoulier. Pochádza z fr. slova bandouliére,

čo je ńiroký koņený vojenský pás pripevnený cez plece k boku a slúņiaci na zavesenie zbrane,

bubna, zástavy a pod. V slovenčine je známy ako závesník, prípadne aj bandaliér alebo

bandalier. Pôvodný názov korseky, resp. korzeky – corseque tieņ pochádza z francúzńtiny.

V Slovníku cudzích slov na stránke Jazykovedného ústavu Ľudovíta Ńtúra sa uvádza, ņe je to

„kopijová zbraņ talianskych a ńpanielskych ņoldnierov v 16. storočí, tal. sudlica.― (Slovník

cudzích slov, internetový zdroj)

5. Skratky

Z terminologického hľadiska je dôleņité spomenúť aj pouņívanie skratiek, konkrétne

skratku M., ktorá sa beņne uvádza pri označení typov zbraní (M. 1722, M. 1867, atď.). Ide o

skratku francúzskeho modéle (resp. nemeckého Muster) a znamená vzor, teda rok zavedenia

zbrane do výzbroje (v slovenských textoch uvádzaný pod skratkou vz.). V inom kontexte (tieņ

vo vojenských historických textoch) môņe znamenať aj skratku pre označenie marńala.

Skratka k.k. je známa a pouņívaná dodnes. Vo vzťahu k habsburskej monarchii sa prekladá

ako c.k., t. j. cisársko-kráľovský (kaiserlich-königlich), pričom toto označenie sa pouņívalo

pre úrady a ńtátne zariadenia ríńe v rokoch 1804-1867. Od roku 1867 aņ do roku 1918 sa

zmenilo na k.u.k., resp. k. und k. – v slovenskom jazyku c. a k., t. j. cisársky a kráľovský.

Záver

Prekladateľská práca na historickom odbornom texte je veľmi zaujímavá, pretoņe

ponúka moņnosti na zdokonaľovanie sa v dosiaľ málo prebádaných oblastiach a problematike,

kde je eńte stále čo skúmať, tvoriť a normovať. Je to práca, pri ktorej je prekladateľ nútený

kombinovať vedomosti z viacerých vedných odborov ako sú jazykoveda, translatológia

(porov. Bohuńová – Huťková, 2012), história a v nańom prípade aj vojenstvo. Vyņaduje si

ńtúdium paralelných textov a odbornej literatúry z danej oblasti. Je potrebné koncentrovať sa

na historické súvislosti, ktoré ovplyvnili tvorenie východiskového textu, na osobu autora

a jeho spoločenské postavenie, pôvod a vzdelanie, a rovnako mať vedomosti o vývine jazyka

– tak východiskového, ako aj cieľového – a vplyve iných jazykov na ne.

Práca s textom takéhoto typu so sebou prináńa celú ńkálu prekladateľských problémov.

Je vńak zrejmé, ņe komplexná problematika sa na tomto mieste nedá rozobrať detailne. Dá sa

len poukázať na mnoņstvo a rôznorodosť prekladateľských úskalí, ktoré sú spojené

s prekladom jednotlivých termínov ukotvených v kultúre a histórii krajiny, v ktorej

východiskový text vznikol. Stále sa preto ponúka priestor na vedecké skúmanie a tvorivú

33

činnosť hlavne v oblasti vytvárania, zachytávania a systematizácie terminológie, ktorá je

k dispozícii len čiastočne a nie je nijako ucelene zachytená v odborných slovníkoch.

Literatúra:

BAJUSOVÁ, M. 2013. Úskalia prekladu historických odborných textov na príklade prekladu

diela Antona Dolleczeka „Monographie der k.u.k. österr.-ung. Blanken- und

Handfeuerwaffen―. Rigorózna práca. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela. Filozofická

fakulta, 2013.

BENCA, M. et al. 2002. Slovník základných pojmov a terminológie ručných palných zbraní.

In: Zbrane, strelci a lovci. 2002, III. ročník, č. 6, s. 31.

BENCA, M. et al. 2003. Slovník základných pojmov a terminológie ručných palných zbraní.

In: Zbrane, strelci a lovci. 2003, IV. ročník, č. 3, s. 23.

BOHUŃOVÁ, Z. 2012. Primárnosť ústnej odbornej cudzojazyčnej komunikácie. In: NOVÁ FILOLOGICKÁ REVUE: časopis o súčasnej lingvistike, literárnej vede, translatológii

a kulturológii. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, Fakulta humanitných vied. 2012, IV.

ročník, č. 1, s. 6-20.

BOHUŃOVÁ, Z. – HUŤKOVÁ, A. 2012. Reciprocita a tenzia translácie a interkultúrnej

komunikácie: výskumné perspektívy. In: BOHUŃOVÁ, Z. – DOBRÍK, Z. (eds.): Siločiary

súčasného lingvistického myslenia. Banská Bystrica: Dali BB, 2012, s. 25-33.

DOLLECZEK, A. 1970. Monographie der k.u.k. österr.-ung. Blanken und Handfeuerwaffen.

Graz: Akademische Druck- u. Verlagsanstalt, 1970. (Unveränderter Nachdruck, ursprünglich

in den Jahren 1893-95 in „Minerva Illustrierte militärwissenschaftliche Zeitschrift― im Verlag

Kreisel & Kröger in Wien erschienen.)

DOLÍNEK, V. – DURDÍK, J. 2008. Historické zbraně. Praha: Nańe vojsko, 2008.

DOLNÍK, J. 1999. Základy lingvistiky. Bratislava: Filozofická fakulta UK, 1999.

HABOVŃTIAKOVÁ, K. 1988. Slová románskeho pôvodu v slovenčine. In: Studia academica

slovaca 17. Bratislava: ALFA, 1988, s. 159-178.

HRADSKÝ, J. 2002. Končiar. In: Zbrane, strelci a lovci. 2002, III. ročník, č. 4, s. 30-31.

HRADSKÝ, J. 2004. Krátke chladné zbrane – bodák. In: Zbrane, strelci a lovci. 2004, V.

ročník, č. 2, s. 42-45.

KLUČINA, P. – ROMAŅÁK, A. – RICHTER, K. 1984. Člověk, zbraň a zbroj v obraze doby

– 17.-20. stol.. Praha: Nańe vojsko, 1984.

KŘÍŅEK, L. – ČECH, Z. 1997. Encyklopedie zbraní a zbroje. Praha: Libri, 1997.

LETOŃŤÁK, Ľ. 2000. Náboje do guľových zbraní s hromadnou strelou. In: Zbrane, strelci

a lovci. 2000, I. ročník, č. 1, s. 54-56.

LETOŃŤÁK, Ľ. 2002. Trombóny. In: Zbrane, strelci a lovci. 2002, III. ročník, č. 3, s. 30-31.

MRVA, I. – SEGEŃ, V. 2012. Dejiny Uhorska a Slováci. Bratislava: Perfekt, 2012.

NOSÁL, M. 2001. Strelné ručné zbrane plynové a vzduchové. In: Zbrane, strelci a lovci. 2001,

II. ročník, č. 2, s. 20-22.

SASINEK, F. V. 1867. Dejiny počiatkov terajšieho Uhorska. Skalica: F. X. Ńkarnicla synovia,

1867.

SOWINSKI, B. 1998. Probleme des Übersetzens aus älteren deutschen Texten. Berlin:

Weidler Buchverlag, 1998.

SVETLÍK, J. 2003. Odstreľovači a náboje pre ich zbrane. In: Zbrane, strelci a lovci. 2003,

IV. ročník, č. 7-8, s. 22–25.

ŃACH, J. – MOUDRÝ, P. 1997. Chladné zbraně v habsburské monarchii. Praha: ARS-ARM,

1997.

ŃUMEC, A. 1979. Česko-slovenský slovník. Bratislava: Veda, 1979.

34

Internetové zdroje:

GRIMM, J. – GRIMM, W. 1971. Deutsches Wörterbuch. Leipzig: Universität Trier, 1971.

Dostupné na internete: [cit. 03.04.2012] [online].

Příruční slovník jazyka českého (1935–1957). Dostupné na internete:

[cit. 09.09.2012] [online].

Slovníky Jazykovedného ústavu Ľ. Ńtúra, SAV. Dostupné na internete: [cit. 16.12.2012] [online].

Kontaktná adresa:

PhDr. Ing. Miroslava Bajusová

Katedra germanistiky

Filozofická fakulta Univerzity Mateja Bela

Tajovského 40, 974 01 Banská Bystrica

E-mail: miroslava.bajusova@umb.sk

Tento príspevok bol vypracovaný v rámci projektu VEGA 1/0551/16 Hybridita v jazyku,

texte a translácii.

http://dwb.uni-trier.de/de/http://bara.ujc.cas.cz/mailto:miroslava.bajusova@umb.sk

35

TERMINOLOGICKÉ FÓRUM V.

ÚKLADY TERMINOLÓGIE

INTRIGUING AND CHALLENGING TERMINOLOGY

Ingrid Cíbiková

36

Abstrakt:

Príspevok sa zaoberá problémami terminológie, pomenúvania, dokumentáciou poznania a

vzdelávaním v oblasti terminológie na Slovensku. Poukazuje na dôleņitosť a morálnu

povinnosť pokračovania v práci slovenských terminológov, vymenúva príčiny a dôvody

nadmerného nekritického preberania z angličtiny v jazyku a terminológii, uvádza príklady

prehreńkov z praxe a navrhuje rieńenia. Autorka poukazuje na ciele, vyuņitie a výzvy

terminológie a stúpajúci trend dôleņitosti terminológie, dokazuje hybridizáciu jazyka

a terminológie, hrozby, ktoré spôsobuje nepresná vojenská a lekárska terminológia. Presnosť

a jednoznačnosť terminológie musí byť v niektorých odboroch absolútna. Jedno písmeno

môņe spôsobiť rozdiel v diagnóze a ņivot ohrozujúcej diagnóze.

Kľúčové slová:

úklady, výzvy, terminologická gramotnosť, terminologická nekultúrnosť, preberanie, hybridy,

hrozby

Abstract:

The paper deals with the problems of terminology, designation, knowledge documentation

and terminology education in Slovakia. The importance and moral obligation of the optional

continuation in terminology work of renowned Slovak terminologists has been highlighted.

Reasons with roots of excessive and uncritical borrowings were listed and examples and

solutions were given. The author points out the objectives and challenges of using

terminology, shows an upward trend of terminology importance. Hybridization of language

and terminology and threats caused by inaccurate military and medical terminology has been

proven. Accuracy in spelling and pronunciation is an absolute must in medical terminology.

One letter, or a couple of letters, can be the difference between a simple diagnosis and a life-

threatening diagnosis.

Key words:

intriguing and challenging terminology, terminology literacy, terminology culture,

borrowings, hybrids, threats

37

Úvod

Ak sa zamyslíme nad úkladmi jazyka a terminológie vynorí sa spomienka na výroky

bývalých pedagógov: „vedieť znamená správne pomenovať―, (Ńtefan Horváth, 1983,

manuskript prednáńky). Výrok nesúvisí len s jazykom, terminológiou a odbornou

komunikáciou, ale aj s dokumentáciou poznania, vzdelávaním a budovaním vedomostnej

spoločnosti. S pomenúvaním máme v súčasnosti na Slovensku problémy. Pomenúvacia

a poznávacia schopnosť jazyka patrí prednostne terminológii, ktorá pomenúva a dokumentuje

poznanie. V ostatnom období zaznamenávame útlm vývinu slovenskej terminológie na úkor

nekritického preberania anglických výpoņičiek. Učiť sa cudzie jazyky neznamená preferovať

ich a postaviť pred národný jazyk. Anglický jazyk je síce jazykom odbornej komunikácie,

ktorý nárastom medzinárodného obchodu, diplomacie, internetu a počí