Terminál - EIA - Zámer

7/22/2019 Terminál - EIA - Zámer

http://slidepdf.com/reader/full/terminal-eia-zamer 1/148

TERMINÁLZámer činnosti podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.

o posudzovaní vplyvov na životné prostrediea o zmene a doplnení niektorých zákonov

Január 2014

Zhotoviteľ:

ENVI-EKO, s. r. o.Platanová 3225/2010 07 Žilina

SIRS - Development, a.s. Framborská 12 010 01 ŽILINA



Navrhovateľ:

SIRS - Development, a.s.Framborská 12010 01 ŽILINA

Riešiteľská organizácia:

ENVI-EKOENVI-EKO, s. r. o.Platanová 3225/2010 07 ŽILINATel.: + 421 908 904 243E-mail: [email protected]

Názov:

TERMINÁL

Stupeň projektovej dokumentácie:

Zámer činnosti podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dátum vyhotovenia:

Január 2014



OBSAH

ENVI-EKO, s. r. o. – Zámer č innosti pod ľ a zákona NR SR č . 24/2006 Z. z. 2

OBSAH 2

I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI 61 NÁZOV ...................................................................................................... 6

2 IDENTIFIKAČNÉ ČÍSLO ........................................................................... 63 SÍDLO ....................................................................................................... 6

4 OPRÁVNENÝ ZÁSTUPCA OBSTARÁVATEĽA ...................................... 6

5 KONTAKTNÁ OSOBA NAVRHOVATEĽA .............................................. 6

II. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI 71 NÁZOV ...................................................................................................... 7

2 ÚČEL ......................................................................................................... 7

3 UŽÍVATEĽ ................................................................................................. 7

4 CHARAKTER NAVRHOVANEJ ČINNOSTI ............................................. 7

5 UMIESTNENIE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI ........................................... 86 PREHĽADNÁ SITUÁCIA UMIESTNENIA NAVRHOVANEJ ČINNOSTI.. 8

7 TERMÍN ZAČATIA A SKONČENIA VÝSTAVBY ..................................... 8

8 STRUČNÝ OPIS TECHNICKÉHO A TECHNOLOGICKÉHO RIEŠENIA 9

9 ZDÔVODNENIE POTREBY ČINNOSTI V DANEJ LOKALITE.... 32

10 CELKOVÉ NÁKLADY .............................................................................. 33

11 DOTKNUTÁ OBEC ................................................................................... 33

12 DOTKNUTÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ ...................................................... 33

13 DOTKNUTÉ ORGÁNY .............................................................................. 33

14 POVOĽUJÚCI ORGÁN ............................................................................. 33

15 REZORTNÝ ORGÁN ................................................................................ 34

16 DRUH POŽADOVANÉHO POVOLENIA NAVRHOVANEJ ČINNOSTIPODĽA OSOBITNÝCH PREDPISOV ....................................................... 34

17 VYJADRENIE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJČINNOSTI PRESAHUJÚCICH ŠTÁTNE HRANICE ................................ 34

III. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHOPROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA 35

1 CHARAKTERISTIKA PRÍRODNÉHO PROSTREDIA VRÁTANE CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ ............................................................................. 35

1.1 GEOMORFOLOGICKÉ POMERY ............................................................ 351.2 GEOLOGICKÉ POMERY ......................................................................... 36

1.2.1 Geologická charakteristika územia ............................................................ 361.2.2 Inžinierskogeologická charakteristika ........................................................ 371.2.3 Geodynamické javy ................................................................................... 391.2.4 Radónové riziko ......................................................................................... 391.2.5 Ložiská nerastných surovín ....................................................................... 39

1.3 KLIMATICKÉ POMERY ............................................................................ 39

1.3.1 Zrážky ........................................................................................................ 401.3.2 Teploty ....................................................................................................... 401.3.3 Vlhkosť vzduchu, oblačnosť a slnečný svit ............................................... 41

1.3.4 Veternosť .................................................................................................. 41



OBSAH


1.4 VODA ........................................................................................................ 42

1.4.1 Povrchové vody ......................................................................................... 421.4.2 Podzemné vody ......................................................................................... 431.4.3 Minerálne a geotermálne vody .................................................................. 43

1.4.4 Vodohospodársky chránené územia ......................................................... 441.5 PÔDA ........................................................................................................ 45

1.6 BIOTA ....................................................................................................... 45

1.6.1 Flóra a vegetácia ....................................................................................... 451.6.2 Fauna ........................................................................................................ 481.6.3 Chránené vzácne a ohrozené druhy rastlín a živočíchov a biotopy .......... 50

1.7 CHRÁNENÉ ÚZEMIA ............................................................................... 50

1.8 PRVKY ÚZEMNÉHO SYSTÉMU EKOLOGICKEJ STABILITY................ 52

2 KRAJINA A JEJ OCHRANA .................................................................... 53

2.1 ŠTRUKTÚRA A SCENÉRIA ..................................................................... 53

2.1.1 Štruktúra krajiny ........................................................................................ 532.1.2 Krajinný obraz, scenéria, stabilita a ochrana ............................................. 54

3 OBYVATEĽSTVO, JEHO AKTIVITY, INFRAŠTRUKTÚRA AKULTÚRNOHISTORICKÉ HODNOTY ÚZEMIA ...................................... 55

3.1 OBYVATEĽSTVO ..................................................................................... 55

3.2 SÍDLA ........................................................................................................ 57

3.3 PRIEMYSEL .............................................................................................. 58

3.4 POĽNOHOSPODÁRSTVO ....................................................................... 59

3.5 LESNÉ HOSPODÁRSTVO ....................................................................... 59

3.6 DOPRAVA A DOPRAVNÉ PLOCHY ....................................................... 603.7 PRODUKTOVODY .................................................................................... 61

3.8 SLUŽBY .................................................................................................... 63

3.9 REKREÁCIA A CESTOVNÝ RUCH ......................................................... 65

3.10 KULTÚRNE A HISTORICKÉ PAMIATKY A POZORUHODNOSTI ......... 65

3.11 ARCHEOLOGICKÉ NÁLEZISKÁ ............................................................. 66

3.12 PALEONTOLOGICKÉ NÁLEZISKÁ A VÝZNAMNÉ GEOLOGICKÉ

LOKALITY................................................................................................. 66

4 SÚČASNÝ STAV KVALITY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIAVRÁTANE ZDRAVIA ................................................................................ 67

4.1 OVZDUŠIE ................................................................................................ 674.2 POVRCHOVÉ A PODZEMNÉ VODY ....................................................... 69

4.3 KONTAMINÁCIA PÔD A PÔDY OHROZENÉ ERÓZIOU ........................ 72

4.4 HORNINOVÉ PROSTREDIE .................................................................... 73

4.5 SKLÁDKY ................................................................................................. 74

4.6 RASTLINSTVO A ŽIVOČÍŠSTVO ............................................................ 74

4.7 ZDRAVOTNÝ STAV OBYVATEĽSTVA A CELKOVÁKVALITA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA PRE ČLOVEKA ......................... 74

IV. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCHNAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANEZDRAVIA A O MOŽNOSTIACH OPATRENÍ NA ICH ZMIERNENIE 76

1 POŽIADAVKY NA VSTUPY ..................................................................... 76



OBSAH


1.1 ZÁBER PÔDY ........................................................................................... 76

1.2 SPOTREBA VODY ................................................................................... 76

1.3 SUROVINOVÉ A ENERGETICKÉ ZDROJE ............................................ 78

1.3.1 Suroviny .................................................................................................... 781.3.2 Energetické zdroje ..................................................................................... 801.3.3 Dopravná infraštruktúra ............................................................................. 821.3.4 Technická infraštruktúra ............................................................................ 871.3.4.1 Elektrina .................................................................................................... 871.3.4.2 Pitná voda ................................................................................................. 931.3.4.3 Kanalizácia ............................................................................................... 941.3.4.4 Plyn ........................................................................................................... 94

1.4 NÁROKY NA PRACOVNÉ SILY .............................................................. 96

1.5 INÉ NÁROKY ............................................................................................ 96

2 ÚDAJE O VÝSTUPOCH ........................................................................... 96

2.1 ZDROJE ZNEČISTENIA OVZDUŠIA ....................................................... 962.2 ODPADOVÉ VODY ................................................................................... 101

2.3 ODPADY ................................................................................................... 103

2.4 HLUK, VIBRÁCIE, ŽIARENIE, TEPLO, ZÁPACH ................................... 107

3 ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH PRIAMYCH A NEPRIAMYCHVPLYVOCH NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE ............................................... 111

3.1 POSÚDENIE VPLYVU NA OBYVATEĽSTVO ......................................... 111

3.2 VPLYVY NA NA HORNINOVÉ PROSTREDIE, NERASTNÉSUROVINY, GEODYNAMICKÉ JAVY A GEOMORFOLOGICKÉPOMERY ................................................................................................... 113

3.3 VPLYV NA OVZDUŠIE ............................................................................. 1143.4 VPLYV NA VODNÉ POMERY .................................................................. 117

3.5 VPLYV NA PÔDU ..................................................................................... 118

3.6 VPLYV NA FAUNU, FLÓRU A ICH BIOTOPY ........................................ 119

3.7 VPLYV NA ÚZEMNÝ SYSTÉM EKOLOGICKEJ STABILITY .................. 121

3.8 VPLYV NA KRAJINU ............................................................................... 121

3.9 VPLYV NA URBÁNNY KOMPLEX A VYUŽÍVANIE ZEME ..................... 122

3.9.1 Vplyvy na intravilán mesta Trenčín ........................................................... 1223.9.2 Vplyvy na priemyselnú výrobu ................................................................... 1223.9.3 Vplyvy na poľnohospodársku výrobu a lesné hospodárstvo ..................... 122

3.9.4 Vplyvy na dopravu ...................................................................................... 1233.9.5 Vplyvy nadväzujúcich stavieb, činností a infraštruktúry ............................ 1233.9.6 Vplyvy na služby, rekreáciu a cestovný ruch ............................................ 1233.9.7 Vplyvy na infraštruktúru ............................................................................. 1243.9.8 Vplyvy na kultúrne a historické pamiatky .................................................. 1243.9.9 Vplyvy na archeologické náleziská ............................................................ 1243.9.10 Vplyvy na paleontologické náleziská a významné geologické lokality ...... 1253.9.11 Vplyvy na kultúrne hodnoty nehmotnej povahy (miestne tradície) ............ 1253.9.12 Iné vplyvy .................................................................................................. 125

4 HODNOTENIE ZDRAVOTNÝCH RIZÍK ................................................... 125

5 ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJČ

INNOSTI NA CHRÁNENÉ ÚZEMIA ....................................................... 1255.1 VPLYVY NA CHRÁNENÉ ÚZEMIA A ICH OCHRANNÉ PÁSMA ........... 125



OBSAH


5.2 VPLYVY NA CHRÁNENÉ VODOHOSPODÁRSKE OBLASTI ................ 126

6 POSÚDENIE OČAKÁVANÝCH VPLYVOV Z HĽADISKA ICHVÝZNAMNOSTI A ČASOVÉHO PRIEBEHU PÔSOBENIA ..................... 126

7. PREDPOKLADANÝ VPLYV PRESAHUJÚCI ŠTÁTNE HRANICE ......... 128

8 VYVOLANÉ SÚVISLOSTI ........................................................................ 128

9 ĎALŠIE MOŽNÉ RIZIKÁ SPOJENÉ S REALIZÁCIOU ČINNOSTI ......... 128

10 OPATRENIA NA ZMIERNENIE NEPRIAZNIVÝCH VPLYVOVJEDNOTLIVÝCH VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTINA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE .................................................................... 129

10.1 ÚZEMNOPLÁNOVACIE OPATRENIA ..................................................... 129

10.2 TECHNICKÉ, TECHNOLOGICKÉ, ORGANIZAČNÉ A PREVÁDZKOVÉOPATRENIA ............................................................................................. 129

11 POSÚDENIE OČAKÁVANÉHO VÝVOJA, AK BY SA NAVRHOVANÁČINNOSŤ NEREALIZOVALA ................................................................... 131

12 POSÚDENIE SÚLADU NAVRHOVANEJ ČINNOSTI S PLATNOUÚZEMNOPLÁNOVACOU DOKUMENTÁCIOU A ĎALŠÍMIRELEVANTNÝMI STRATEGICKÝMI DOKUMENTMI ............................. 131

13 ĎALŠÍ POSTUP HODNOTENIA VPLYVOV S UVEDENÍMNAJZÁVAŽNEJŠÍCH OKRUHOV PROBLÉMOV .................................... 132

V. POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A NÁVRHOPTIMÁLNEHO VARIANTU (VRÁTANE POROVNANIA S NULOVÝMVARIANTOM) 134

1 TVORBA SÚBORU KRITÉRIÍ A URČENIE ICH DÔLEŽITOSTINA VÝBER OPTIMÁLNEHO VARIANTU ................................................. 134

2 VÝBER OPTIMÁLNEHO VARIANTU ALEBO STANOVENIE PORADIAVHODNOSTI PRE POSUDZOVANÉ VARIANTY .................................... 135

3 ZDÔVODNENIE NÁVRHU OPTIMÁLNEHO VARIANTU ........................ 139

VI. PRÍLOHY 141

VII. DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE K ZÁMERU 1421 ZOZNAM TEXTOVEJ A GRAFICKEJ DOKUMENTÁCIE, KTORÁ SA

VYPRACOVALA PRE ZÁMER ................................................................. 142

2 ZOZNAM POUŽITÝCH MATERIÁLOV .................................................... 142

3 ZOZNAM LITERATÚRY ........................................................................... 142

VIII. MIESTO A DÁTUM VYPRACOVANIA ZÁMERU 145

IX. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV 1451 SPRACOVATELIA ZÁMERU ................................................................... 145

2 POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV PODPISOM (PEČIATKOU)SPRACOVATEĽA ZÁMERU A PODPISOM (PEČIATKOU)OPRÁVNENÉHO ZÁSTUPCU NAVRHOVATEĽA ................................ 146

PRÍLOHY 147



Základné údaje o navrhovateovi KAPITOLA I


I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI

1 NÁZOV

SIRS - Development, a.s.

2 IDENTIFIKAČNÉ ČÍSLO

IČO: 36 751 804

3 SÍDLO

Framborská 12010 01 Žilina

4 OPRÁVNENÝ ZÁSTUPCA OBSTARÁVATEĽA

John Trabelssie – podpredseda predstavenstvaFramborská 12010 01 Žilina

Ing. Vincent Ondríšek - člen predstavenstvaFramborská 12010 01 Žilina

5 KONTAKTNÁ OSOBA NAVRHOVATEĽA

Zástupca navrhovateľ a:

ubor Cmarko SIRS - Development, a.s.projekt manažér Framborská 12, 010 01 Žilina

tel.: +421 917 796 757

Projektant

Ing. arch. Martin Pavelek 96_architecture s.r.o.Ing. arch. Roman Trizuliak Fedora Ruppeldta 1288/4, 010 01 Žilina

tel.: +421 905 385 580

Spracovateľ zámeru

RNDr. Miloslav Badík ENVI-EKO, s. r. o.Platanová 3225/2, 010 07 Žilinatel.: +421 908 904 243



Základné údaje o navrhovanej činnosti KAPITOLA II


II. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI

1 NÁZOV

Terminál

2 ÚČEL

Účelom investora je vybudovať nový Terminál integrovanej dopravy v Trenčíne,situovaný v lokalite bývalého areálu SAD a v priestore pred železničnou stanicou.Jeho súčasťou bude nová autobusová stanica, administratívna časť, zázemie SAD,parkoviská a priestory s doplnkovými službami pre cestujúcich a obyvateľov mesta.Vzhľadom na predpokladanú zmenu a rozsah využitia územia je potrebné

zrekonštruovať a čiastočne prebudovať technickú infraštruktúru. Novonavrhnutádopravná schéma v budúcnosti zabezpečí a optimalizuje plynulú obsluhu tejto častimesta, zrekonštruované a nové siete zasa fungovanie všetkých aktivít v územípre dlhší časový horizont, reflektujúcej navrhovanú zástavbu s multifunkčnýmvyužitím.

3 UŽÍVATEĽ

SIRS - Development, a.s.Framborská 12

010 01 Žilina

4 CHARAKTER NAVRHOVANEJ ČINNOSTI

Predkladaný investičný zámer „TERMINÁLl“ z pohľadu jeho sprievodných činnostív zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie ao zmene a doplnení niektorých zákonov z dôvodu splnenia nárokov na hodnotenie –Príloha č. 8 spadá pod:

Kapitolu 9. Infraštruktúra

Pol. Prahové hodnotyč. Činnosť, objekty a zariadenia Časť A (pov. hodn.) Časť B (zisť. kon.)16. Projekty rozvoja obcí

a) pozemných stavieb alebo ich súborov(komplexov), ak nie sú uvedené v inýchpoložkách tejto prílohy

b) statickej dopravy od 500 stojísk

v zastavanom územíod 10 000 m2

podlahovej plochymimo zastavanéhoúzemia od 1 000 m2 podlahovej plochy

od 100 do 500 stojísk

Hodnotený investičný zámer v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvovna životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov z dôvodu splnenianárokov na hodnotenie spadá v zmysle prílohy č. 8 pod povinné hodnotenie.





Navrhovateľ spoločnosť SIRS - Development, a.s., Farská 12, 010 01 Žilina podalna Ministerstvo životného prostredia SR, sekcia environmentálneho hodnoteniaa riadenia, odbor environmentálneho posudzovania žiadosť o upustenie požiadavkyvariantného riešenia zámeru, MŽP SR svojím prípisom č.j. 8630/2013-3.4/dp zo dňa

09. 12. 2013 uvedenej žiadosti vyhovelo.

5 UMIESTNENIE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI

Kraj: Trenčiansky

Okres: Trenčín

Obec: Trenčín

Katastrálne územie: Trenčín

Mestská časť: 02 Pod Sokolice, Urbanistický obvod - 03 Priemyselný

obvod Merina01 Centrum, Urbanistický obvod - 07 Historické jadro

Lokalita: Priestor areálu SAD a priľahlé okolie

Dotknuté parcely KN C č.:

- 1260/5, 1264/4, 1274/2, 1276/3, 1276/7, 1309/1, 1353/1, 1353/11, 1397/1, 1480/5,1503/6, 1506/1,1506/12, 3229/3, 3287/3, 3287/6, 3290/3, 3316/7, 3316/9, 3316/10,3316/15, 3316/19, 3316/23, 3316/25, 3316/27, 3316/28, 3316/29, 3316/31,3316/32, 3316/38, 3316/39, 3316/40, 3316/41, 3316/62, 3316/66, 3316/67,3316/68, 3316/69, 3316/70, 3316/71, 3316/72, 3316/73, 3316/74, 3316/75,3316/76, 3316/77, 3316/78, 3316/110, 3316/137, 3316/141, 3316/142, 3316/144,3316/145, 3316/146, 3316/147, 3316/148, 3316/149, 3316/150, 3316/166,3316/192, 3316/202, 3316/208, 3316/209, 3316/210, 3316/216, 3316/218,3316/211, 3318/2, 3318/6, 3318/7, 3318/8 - zastavané plochy a nádvoria

- 1260/1, 1278/1, 3316/1, 3316/138, 3316/167, 3316/183 - ostatné plochy

Miestom realizácie investičného zámeru je lokalita areálu súčasného SAD a jejpriľahlé okolie. Hodnotené územie sa nachádza sa v priestore ohraničenom budovouželezničnej stanice Trenčín zo severu, kasár ňami OS SR Trenčín z juhu, areálomMerina z východu a mestským parkom zo západu.

6 PREHĽ

ADNÁ SITUÁCIA UMIESTNENIA NAVRHOVANEJČINNOSTI

Prehľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnosti je uvedená v prílohovej časti(Mapa č. 1: Terminál, širšie vzťahy, M 1 : 50 000, Príloha č. 1: Terminál, koordinačnásituácia, M 1 : 2 500).

7 TERMÍN ZAČATIA A SKONČENIA VÝSTAVBY

Začiatok výstavby: október 2014

Ukončenie výstavby: december 2016





8 STRUČNÝ OPIS TECHNICKÉHO RIEŠENIA

Navrhovaný stav

Navrhovaný objekt Terminálu pozostáva z troch na seba nadväzujúcich funkčnýchcelkov:

- terminál SAD s autobusovou stanicou, administratívnym objektom, opravá-renskými dielňami a nadzemným parkovaním na dvoch podlažiach,

- terminál A so spoločným priestorom pre železničnú a autobusovú stanicu doplnenýo základné služby pre cestujúcich a zásobovaním v podzemnom podlaží,

- terminál B s doplnkovými službami, administratívnym objektom a podzemnýmparkovaním v dvoch podlažiach prístupnými z ulice Kragujevackých hrdinov.

Členenie stavby

SO 101 Príprava územia

- SO 101.1 Prekládka existujúceho a návrh nového vodovodu

- SO 101.2 Prekládka existujúcej a návrh novej kanalizácie

- SO 101.3 Prekládka VN rozvodov

- SO 101.4 Prekládka NN rozvodov

- SO 101.5 Prekládka a návrh nových rozvodov VO

- SO 101.6 Prekládka a návrh nových slaboprúdových rozvodov

- SO 101.7 Predĺženie a prekládka STL plynovodu

- SO 101.8 Prekládka cesty - Železničná ulica

- SO 101.9 Rekonštrukcie komunikácií- SO 101.10 Prekládka zastávky MHD pri OC MAX

- SO 101.11 Cestná svetelná signalizácia

Samostatný stavebný objekt SO 101 rieši celé dotknuté územie z titulu dopravya technickej infraštruktúry. Dňa 28. 08. 2013 bola na stavebný úrad podaná žiadosť o územné rozhodnutie. Z tohoto dôvodu SO 101 nie je zaradený do vlastnéhohodnotenia v zmysle zákona 27/2006 Z. z.

SO 102 Terminál SAD

- SO 102.1 Autobusová stanica a parkoviská

- SO 102.2 Administratívna budova SAD

- SO 102.3 Dielne SAD

- SO 102.4 Čerpacia stanica PHM

- SO 102.5 Umyváreň autobusov

- SO 102.6 Dispečing SAD

- SO 102.7 Parkovisko autobusov

- SO 102.8 Prípojka vody

- SO 102.9 Prípojka kanalizácie

- SO 102.10 STL pripojovací plynovod

- SO 102.11 Prípojka VN a kiosková trafostanica- SO 102.12 Prípojka NN a vonkajšie osvetlenie





- SO 102.13 Prípojka slaboprúdu

SO 103 Terminál A

- SO 103.1 Terminál A

- SO 103.2 Lávka - prepojenie Terminál A a budovy železničnej stanice




- SO 103.6 Prípojka VN a trafostanica

- SO 103.7 Prípojka NN


SO 104 Terminál B

- SO 104.1 Terminál B

- SO 104.2 Podzemné garáže pod Terminál B

- SO 104.3 Administratíva/byty Terminál B




- SO 104.8 Prípojka VN a trafostanica

- SO 104.9 Prípojka NN


SO 105 Spevnené plochy, terénne úpravy a sadové úpravy

SO 106 Spevnené plochy – úprava medzi parkom a Terminálom





Základné parametre stavby

Tab. č . 1 SO 102 Terminál SAD - bilancie

Názov 2.PP 1.PP 1.NP 1+.NP 2.NP 2+.NP 3.NP 4.NP 5.NP 6.NP 7.NP Plocha

administratíva, dispečing 0 0 576 355 152 100 614 614 614 614 0 3639terminál_interiér 0 0 2405 0 0 0 0 0 0 0 0 2405terminál_exterér 0 0 5786 0 0 0 0 0 0 0 0 5786dielne SAD -dielne, sklady, umyvárka,kancelárie

0 0 2539 379 325 0 0 0 0 0 0 3243

čerpacia stanica PHM 0 0 598 0 0 0 0 0 0 0 0 598parkovanie BUS 0 0 4304 0 0 0 0 0 0 0 0 4304technologie 60 60parkoviská nadzemné (plocha stojísk) 0 0 0 0 3695 3697 0 0 0 0 0 7392obslužné komunikácie na parkoviskách 0 0 0 0 4989 4994 0 0 0 0 0 9983spevnene plochy 0 0 2438 0 0 0 0 0 0 0 0 2438

spolu plocha 0 0 18646 734 9221 8791 614 614 614 614 0 39848

Tab. č . 2 SO 103 Terminál A - bilancie

Názov 2.PP 1.PP 1.NP 1+.NP 2.NP 2+.NP 3.NP 4.NP 5.NP 6.NP 7.NP Plochaprenajímateľné jednotky 0 0 6997 0 6862 0 0 0 0 0 0 13859reštaurácie, kaviarne, galérie, artshopy,šport

0 0 337 0 0 0 0 0 0 0 0 337

gastro 0 0 371 0 377 0 0 0 0 0 0 748toalety 0 0 113 0 113 0 0 0 0 0 0 226komunikácie, vstup haly obch. centrum 349 93 3473 0 3763 381 0 0 0 0 0 8059sklady 5224 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 5224technológie 768 238 94 0 104 137 0 0 0 0 0 1341parkoviská (plocha stojísk) 1218 1317 0 0 0 0 0 0 0 0 0 2535obslužné komunikácie na parkoviskách 4202 1628 0 0 0 0 0 0 0 0 0 5830administratíva/bývanie 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0pobytové terasy, vegetačné strechy 0 0 0 0 558 0 2609 3167

spolu plocha 11761 3276 11385 0 11777 518 2609 0 0 0 0 41326

Tab. č . 3 SO 104 Terminál B - bilancie Názov 2.PP 1.PP 1.NP 1+.NP 2.NP 2+.NP 3.NP 4.NP 5.NP 6.NP 7.NP Plocha

prenajímateľné jednotky 0 0 4298 0 4175 0 0 0 0 0 0 8473reštaurácie, kaviarne, galérie, artshopy,šport

0 0 1430 0 0 0 0 0 0 0 0 1430

gastro 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0toalety 0 0 59 0 59 0 0 0 0 0 0 118komunikácie, vstup haly obch. centrum 177 439 1717 0 639 0 90 90 90 90 56 3388sklady 758 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 758technológie 226 370 51 0 44 0 0 0 0 0 0 691parkoviská podzemné (plocha stojísk) 2317 2218 0 0 0 0 0 0 0 0 0 4535obslužné komunikácie na parkoviskách 3704 3429 0 0 0 0 0 0 0 0 0 7133administratíva/bývanie 0 0 0 0 0 0 1562 1224 913 645 450 4794pobytové terasy, vegetačné strechy 0 0 0 0 2583 0 2011 4594

spolu plocha 7182 6456 7555 0 7500 0 3663 1314 1003 735 506 35914

Tab. č . 4 SO 102, SO 103, SO 104 - bilancie parkovacích miest názov 2.PP 1.PP 1.NP 1+.NP 2.NP 2+.NP 3.NP 4.NP 5.NP 6.NP 7.NP Početparkovacie miesta nadzemné SO102 (ks) 0 0 0 0 301 301 602parkovacie miesta podzemné SO103 (ks) 97 105 0 0 0 0 202parkovacie miesta podzemné SO104 (ks) 176 163 0 0 0 0 0 0 0 0 0 339

parkovacie miesta SPOLU 273 268 0 0 301 301 0 0 0 0 0 1143

Tab. č . 5 SO102 BUS - bilancie parkovacích miest názov 2.PP 1.PP 1.NP 1+.NP 2.NP 2+.NP 3.NP 4.NP 5.NP 6.NP 7.NP Početstanica: BUS12 (ks) 0 0 24 0 0 0 0 0 0 0 0 24parkovisko: BUS12 (ks) 0 0 33 0 0 0 0 0 0 0 0 33parkovisko: BUS15 (ks) 0 0 9 0 0 0 0 0 0 0 0 9parkovisko: KL. BUS 18 (ks) 0 0 2 0 0 0 0 0 0 0 0 2

spolu 0 0 68 0 0 0 0 0 0 0 0 68





Stručný opis technického riešenia

SO 102 Terminál SAD (Autobusová stanica a technické zázemie)

Objekt Terminálu SAD tvorí autobusová stanica t.z. plochy nástupíšť diaľkovej a

prímestskej dopravy. Nad autobusovou stanicou sa nachádzajú dve podlažiaparkovísk pre osobné automobily a v zadnej časti štyri podlažia administratívnychpriestorov. Zázemie obsahuje hlavné a obslužné dielne SAD, dispečing, krytéparkovisko pre autobusy, nekryté parkovisko pre autobusy. Návrh autobusovéhoterminálu bol riešený v spolupráci s konzultantmi SAD na základe vznesenýchprevádzkových požiadaviek.

SO 102.1 Autobusová stanica a parkoviská

Hlavný vjazd do priestorov autobusovej stanice je z križovatky na ukončeníŽelezničnej ulice. Vjazd pre autobusy je jednosmerný s prednosťou v jazde, jeriadený svetelnou signalizáciou na dopyt vozidiel vychádzajúcich z podzemného

zásobovacieho doku (v protismere vchádzajúcich autobusov). Pred samotnýmvjazdom do priestorov terminálu sa nachádza odbočenie vpravo na rampudo podzemia objektu Terminálu A (SO 104). Na navrhované rozvetvenie nadväzujúdve príjazdové stojiská s tesným radením ur čené striktne na výstup cestujúcichv prímestskej doprave. Stojiská sú situované pozdĺž vjazdu do hlavného priestoruterminálu.

Hlavná komunikácia je situovaná stredom terminálu. Po jej pravej strane jeumiestnených 5 nepriechodných stojísk diaľkovej autobusovej dopravy. Stojiská súnavrhované pre potreby nástupu aj výstupu cestujúcich. Každé stojisko disponujevlastným ostrovčekom slúžiacim na výstup zadnými dverami a na naloženie avyloženie batožiny z batožinového priestoru autobusu.

Za stojiskami diaľkových liniek nasleduje 15 dedikovaných nástupných stojískprímestskej autobusovej dopravy. Stojiská sú rovnako navrhované ako nepriechodné.Na rozdiel od stojísk pre diaľkové linky však nie sú oddelené ostrovčekmi, prístupcestujúcich je možný iba kontrolovaným vstupom cez predné dvere autobusu.

Na konci komunikácie je umiestnené jedno pozdĺžne stojisko s bezbariérovýmprístupom, za ktorým sa po pravej strane nachádza výjazd zo stanicena novonavrhovanú ulicu a do priestorov dielní SAD, je pokračovaním výjazduz priestorov nekrytého parkoviska autobusov.

Po ľavej strane komunikácie budú situované odstavné parkovisko autobusov v počte24 stojísk. Všetky odstavné a nástupno-výstupné stojiská sú dimenzovanépre autobusy dĺžky maximálne 12 m. S prevádzkou kĺbových autobusov sa v týchto

priestoroch neuvažuje. Priestor autobusového terminálu je prekrytý veľkorozponovoustropnou konštrukciou a navrhovanými dvoma podlažiami parkovacích priestorov.

Priestory exteriérových parkovacích stojísk sú navrhované na dvoch nadzemnýchpodlažiach nad priestormi autobusovej stanice s prístupom po krytých rampách.Celkový počet stojísk je 602, rozdelený medzi taxislužbu, parkovacie boxy bicyklov,miesta pre administratívu a zákaznícke parkovacie miesta pre cestujúcich.Parkovacie podlažia sú priamo napojené na budovu administratívy SAD a TermináluA navrhovanej schémy.

Objekt terminálu pre cestujúcich je fyzicky oddelený od priestorov pohybu autobusovpresklenými plochami s dvernými otvormi slúžiacimi na prístup do autobusu ibav čase prítomnosti autobusu na konkrétnom stojisku. Neželaná kolízia cestujúcichs autobusmi je týmto spôsobom vylúčená, vznikne nový druh terminálu podobnýletiskovému s komfortom uzavretého priestoru v priamom napojení na objekt





Terminál A, B a priestory železničnej stanice. Stavebnú konštrukciu tvoríželezobetónový skelet, zakladanie na pilótach.

SO 102.2 Administratívna budova SAD

Administratívna časť sa nachádza v zadnej časti autobusovej stanice s priamymnapojením na zázemie SAD a dielne. Vrátnica a hlavný vstup do tejto časti jez parkoviska na 2.N.P, vedľajší pre zamestnancov SAD vrátane únikového schodiska je na 1.N.P. Dve podlažia budú slúžiť potrebám SAD, alšie dve sú ur čenéna prenájom. Kancelárie sú navrhnuté v strednom štandarde s možnosťou flexibilnevytvoriť ako uzavreté kancelárske jednotky, tak aj otvorený kancelársky priestor.Na každom podlaží je hygienické zázemie, vertikálne prepojenie dvomi schodiskamia osobným výťahom. Na prízemí sú umiestnené šatne, dielne a odstavná plochapre stroje údržby, na medzipodlaží archív. Stavebnú konštrukciu tvorí železobetónovýskelet, zakladanie na pilótach.

SO 102.3 Dielne SADPriestor dielenskej časti pozostáva z klampiarskej dielne s kapacitou 1 vozidlo,lakovne s kapacitou 1 vozidlo, údržby kĺbových vozidiel s kapacitou 2 vozidlá, dielníúdržby s kapacitou 6 vozidiel, olejového hospodárstva s kapacitou 3 vozidlá(2 kĺbové).

Príjazd do priestorov dielenskej časti je navrhovaný z priestorov autobusovej stanicea to hlavným vjazdom alebo vjazdom zo Železničnej ulice cez nekryté parkoviskoautobusov. Príjazd zásobovacích vozidiel (dovoz pohonných hmôt, olejov, súčiastoka spotrebného materiálu) je navrhovaný zo Železničnej ulice cez komunikačnýpriestor parkoviska. Odjazd z priestorov dielenskej časti je riešený taktiež výjazdomcez nekryté parkovisko na Železničnú ulicu, alebo prípadne cez výjazd z autobusovej

stanice. Hlavná dielňa, lakovňa, klampiareň sú jednopodlažné haly so svetlou výškou6m osadené potrebnou technológiou vrátane portálových žeriavov. Vedľajšie dielnesú situované medzi klampiareň, administratívnu časť a hlavnú dielňu, nad nimi sanachádza podlažie skladov a zázemia pre zamestnancov (šatňa, denná miestnosť)a nad nimi podlažie základnej administratívy dielní a servisu. Vertikálne prepojenie jezabezpečené jednoramennými schodiskami a pre sklady nákladný výťah.

Hala P1 pre kontrolu bŕ zd, svetiel a výmenu olejov a nemrznúcich zmesí

Hala P1 rozmerov 6 x 44 m je vybavená 2 kanálmi šírky 1,2 m a h ĺbky 1,6 m. Prvýkanál dlhý 20 m so schodmi v prednej aj zadnej časti bude vybavený brzdovoustolicou s prekrytím. Pred brzdovou stolicou bude zariadenie na kontrolu tlmičov, kde

sa bude vykonávať aj geometria. Druhý kanál dĺžky 19 m, so schodmi na začiatku ajna konci, bude slúžiť na výmenu oleja a nemrznúcich zmesí, ako aj mazanieautobusov. Vedľa kanála bude výdajný modul slúžiaci na odsávanie starého olejaa nemrznúcich zmesí a zároveň výdaj nových olejov a zmesí. V kanáli budezabezpečený prívod elektrickej energie a stlačený vzduch. Medzi týmito dvomakanálmi bude voľná plocha s koľajnicou pre osadenie regloskopu (šírka 2 m), ktorýbude slúžiť na kontrolu svetiel. V obidvoch kanáloch budú inštalované pojazdnékanálové zdviháky ovládané stlačeným vzduchom nosnosti 8 t. Po celej dĺžke haly P1bude zabezpečené odsávanie výfukových plynov.

Hlavná opravárenská dielňa

Predpokladá s vytvoř ením šiestich boxov pre klasické autobusy a jeden box pre 2kĺbové autobusy. Na dvoch stániach budú montážne jamy osadené s pohyblivýmikanálovými zdvihákmi nosnosti 8 t, na ostatných stániach budú osadené stĺpové





zdviháky s nosnosťou 4 t na stĺp. Nad boxami bude mostový žeriav nosnosti 1 t.Dielňa bude slúžiť tiež na prezúvanie kolies a vyvažovanie kolies zariadením LKW.Predpokladá sa celoplošné odsávanie výfukových plynov. K jednotlivým boxom budezabezpečený prívod elektrickej energie napätia 400, 240 a 24 V, ako aj stlačený

vzduch min. 6 bar. Box pre kĺbové autobusy bude bez montážneho kanála a dosahužeriava. Uvažuje sa s mobilným stĺpovým zdvihákom so 4 stĺpami s nosnosťou 4 tna každý stĺp. V priestore bude zabezpečené celoplošné odsávanie výfukovýchplynov.

Klampiarska dielňa

V klampiarskej dielni sa predpokladá inštalovať rovnací rám zabudovaný do podlahya mostový žeriav nosnosti 1 t. V dielni bude mobilné invertorové bodovacie zariadenies oddeleným prívodom elektrickej energie priamo z rozvádzača a zváračkav ochrannej atmosfére CO. Predpokladá sa tiež inštalácia elektrohydraulickéhozdviháka fixne zabudovaného do podlahy v priestore rovnacieho rámu. Do priestoru

bude prívod elektrickej energie 400, 240 a 24 V a prívod stlačeného vzduchu.Zabezpečený bude odvod výfukových plynov.

Obslužné dielne

Súčasťou servisu a opráv autobusov budú aj tzv. obslužné dielne:

- umyváreň súčiastok vybavená stolom na umývanie motorových súčiastokvysokotlakovým čističom Wap a príslušným odsávaním,

- baterkáreň vybavenú nabíjačkou batérií a zariadením na servis autobatériís príslušným odsávaním priestoru,

- motoráreň s kolískou na manipuláciu s motorom a príslušenstvom pre bežné

opravy motorov,- oprava chladičov s vaňou na skúšanie chladičov, zváracím poloatomatom

a príslušenstvom pre opravu chladičov,

- dielňa elektrikárov so skúšobným stolom pre kontrolu alternátorov a štartérov,

- sústružňa so sústruhmi na bubny a brzdové kotúče, brúsky na brúsenie hláv,univerzálnou frézou, stojanovou vŕ tačkou dvojkotúčovou brúskou a pásovou pílou

- sklad a výdaj náradia,

- sklad a výdaj náhradných súčiastok.

Kompresorová stanica

Pre činnosť dielní a lakovne je potrebné zabezpečiť výrobu a rozvod stlačenéhovzduchu. Na tento účel sa navrhuje inštalovať skrutkové kompresory AtlasCopcos príslušnými sušičmi a tlakovými nádobami-vzdušníkmi. Vzduch bude upravenýna požadované parametre a rozvod po dielenských priestorov bude riešený oceľovýmpozinkovaným potrubím DN 50 s odbočkami na požadovaných miestach, ukončenýchguľovým uzáverom. Predpokladá sa inštalovať dva kompresory výkonu 2 x 30 kW,ktoré zabezpečia pri súčasnom chode min. 150 l/s tlakového vzduchu o tlaku 7,5bar(e) v triede kvality 2.4.1 podľa ISO 8573-1. Na zabezpečenie plynuléhozásobovania stlačeným vzduchom sa navrhuje inštalácia dvoch vzdušníkov objemu2 x 2,0 m3 s príslušenstvom potrebným pre vyhradené tlakové zariadenie v zmysleVyhlášky MPSVaR SR č. 508/2009 Z. z. Vznikajúci kondenzát pri výrobe stlačenéhovzduchu sa bude čistiť v zariadení na odlučovanie ropných produktov, ktorý

zabezpečí vyčistenie kondenzátu na garantovanú hodnotu 15 mg/l.





Lakovňa

Lakovacia a sušiaca kabína typu MAXI RANGE 21 - NOVA VERTA

Vonkajšie rozmery: 21 500 x 6 260 x 5 510 mm

Vnútorné (pracovné) rozmery: 21 300 x 6 140 x 4 900 mmPracovné teploty: 18 – 30 ºC vo fáze lakovania

40 – 60 ºC vo fáze sušenia

Bočné steny - sú vyrobené zo „sandwich“ panelov, ktoré sa do seba a medzi seboušrobujú a vo vnútri sú vyplnené tepelnou a akustickou izoláciou o hrúbke 60 mm.Steny sú zvonku opatrené plastovým nástrekom. Čelná stena - jedny motorizovanésamonavíjacie elektrické vráta o rozmeroch 3 600 x 4 900 mm – kabína neprejazdná.Vráta sú tepelne i hlukovo izolované. V bočnych stenách kabíny sú dvoje servisnédvere. Filtračný strop – plenum - o rozmeroch 21 300 x 4 800 x 610 mm je v spodnejčasti stropu osadený stropnými filtrami, ktoré zaisťujú vyčištenie vstupného vzduchuod nejmenších nečistot. Filtre tvoria celkom 32 ks pásov o rozmeroch 0,66 x 4,82 m a

ku konštrukcii plena sú utesnené dokonalým zaklapovacím systémom, který je odolnýproti vnikaniu nečistôt. Plenum súčasne rovnomerne rozdeľuje filtrovaný a ohriatyvzduch do vnútorného priestoru lakovacej kabíny.

Technické dáta stropných filtrov:

- plošná hmotnosť 600 g/m2

- hrúbka 28 mm

- tepelná odolnosť/časovo obmedzená do 100/120° C

- vlhkostná odolnosť (relatívna vlhkosť) do 100 %

- priemerný stupeň separácie 98 %

- počiatočná tlaková strata 25 - 35 Pa- doporučená konečná tlaková strata 450 Pa

- adsorbcia filtra 430 g/m2

- trieda filtrácie F 5 – EU5

- požiarna odolnosť podľa DIN 53 438 trieda F1 (samozhasitelné)

Osvetlenie - dva pásy svetiel v oboch horných šikmých rohoch kabíny t.j. celkom32 ks žiarivkových telies po štyroch neonových trubiciach o výkone á 36 W a dvapásy svetiel v oboch bočných stenách kabíny t.j. naviac alších celkom 30 ksžiarivkových telies po štyroch neonových trubiciach o výkone á 36 W. Kombináciouhorného šikmého osvetlenia a bočného osvetlenia je dosiahnuté špičkovej úrovne

osvetlenia vnútorného priestoru kabíny o celkovej svietivosti vnútri kabíny 1 200luxov.

Tepelný zdroj - celkom dva plynové horáky RIELLO GULLIVER BS 4 o výkoneá 237 kW/1 ks. Vykurovacie médium – zemný plyn. Priemerná spotreba pre jeden kus je 10 - 15 m3/hod, maximálna spotreba 25 m3/hod (v závislosti na vonkajšíchklimatických podmienkách). Horáky sú vsadené do tepelných výmeníkov, ktoré súvo vstupných agregátoch SM2. Výmeníky sú vyrobené z vysoko kvalitnej nerezovejocele a sú konštruované tak, aby s minimálnymi stratami preniesli teplo z výmeníkovna prúdiaci vzduch, ktorý je vhánaný pomocou ventilátorov do vnútorného priestorukabíiny. Tento výkonný a pritom úsporný vykurovací systém zaručuje rýchlevysušenie laku a tým i vysokú produktivitu práce. Prívodný tlak zemného plynu -nízkotlak, 2,2 - 2,5 kPa.





Vzduchotechnika - celkom dva vstupné agregáty typu SM2, každý obsahuje dvaventilátory o celkovom výkone 32 000 m3/hod a dva elektromotory o výkone á 5,5 kW.Vstupné agregáty mají rozmer 2 820 x 984 x 5 505 mm. Vo vnútri sú pod tepelnýmvýmeníkom 4 ks kaziet s predfiltrami o rozmeru 675 x 730 x 100 mm. Predfiltre

zachytávajú nečistoty obiahnuté vo vzduchu, ktoré se dostávajú do kabínypri nasávaní vzduchu z vonkajšieho priestoru. Agregáty sú tepelne a akustickyizolované a sú osadené ľahko odnímateľnými krytmi pre ľahký prístup obsluhypri výmene filtrov alebo pre potrebu opravy. Materiál predfiltrov má následujúceparametre:

Technické dáta predfiltrov GCB 150


- hrúbka 12 mm

- teplotná odolnosť do 100° C

- vlhkostná odolnosť (relatívna vlhkosť) do 100 %

- účinnosť na tuhé častice 91 %

- počiatočná tlaková strata 25 - 30 Pa

- doporučená konečná tlaková strata 200 Pa

- adsorbcia filtra 400 g/m2

- menovitá rýchlosť filtrácie do 2 m/s


Výstupná filtrácia - celkom dva výstupné agregáty typu EE2, každý obsahuje dvaventilátory o celkovom výkone 32 000 m3/hod a dva elektromotory o výkone á 5,5 kW,suchú trojstupňovú filtráciu výstupného vzduchu tvoreú syntetickými filtrami bez filtrov

s aktívnym uhlím. Rozmer agregátov je 2 820 x 984 x 3 550 mm. Agregát je vnútrivybavený filtrami paint-stop, ktoré sú uložené v 8 ks vyberateľných kazetácho rozmere 1 200 x 675 x 48 mm. Tieto filtre zachytávajú prestreky farieb, ktoré sanezachytily na filtroch paint-stop v podlahe kabíny umiestnenej pod podlahovýmiroštami. Prístup ku kazetám je zabezpečený cez ľahko odnímatelné kryty. Materiálpaint-stop filtrov má následujúce parametre:

Technické dáta filtrov paint-stop:


- hrúbka 75 mm

- teplotná odolnosť do 100° C

- vlhkostná odolnosť (relatívna vlhkosť) do 100 %- účinnosť na tuhé častice 95,11 %

- počiatočná tlaková strata 7 - 35 Pa

- doporučená konečná tlaková strata 200 Pa

- adsorbcia filtra až 3600 g/m2

- menovitá rýchlosť filtrácie 0,7 - 1,5 m/s


Kabína je vybavená výkonnou vstupnou i výstupnou vzduchotechnikou zaisťujúcourovnováhu medzi ekonomikou lakovania a požiadavkami noriem na celkovú výmenuvzduchu v tomto zariadení. Celková automatika prevádzky maximálne zjednodušuje

obsluhu zariadenia. Všetky technologické fázy sú riadené automaticky. Kabína jevybavená recirkuláciou teplého vzduchu vo fáze sušenia, kedy 90 % ohriatého





vzduchu je cez výkonný filtračný systém vrátené spät do kabíny a 10 % čerstvéhovzduchu je prisávané z vonkajšieho prostredia, čo požadujú protipožiarne normy.Tento úsporný energetický systém, je riadený automatikou, kedy vo fáze sušeniadochádza k odpojeniu výstupných agregátov a tým k výraznej úspore elektrickej

energie. Kabína má všetky zabezpečovacie prvky, ktoré požadujú normy včítaneselenoidového ventilu na prívodu tlakového vzduchu do lakovacej a vysúšacejkabíny, ktorý odstaví prívod tlakového vzduchu do kabíny v prípade hocijakej poruchyodsávania.

Funkcia kabíny – plne automatizovaná

a) fáza lakovania - automatické udržiavanie nastavenej teploty pri lakování,automatické ovládanie klapiek riadiacich prívod vzduchu, maximálna výmenavzduchu v kabíne.

b) fáza sušenia – celý proces je ovládaný automaticky, doba odvetrania, sušenia aochladenia je nastavitelná, s automatickou regulaciou zvolených teplôt- odvetranie – maximálna výmena vzduchu

- sušenie – dochází k 90 % recirkulácii teplého vzduchu vnútri kabíny(požiadavka ČSN 10 % prisávanie čerstvého vzduchu z dôvodu protipožiarnejochrany), automaticky se vypne výstupný agregát a tým dochádza k 50 %úspore elektrickej energie a 80 % úspore vykurovacieho média

- ochladenie – maximálna výmena vzduchu

Prevedenie kabíny – kabína je bez celokovového podstavca a je uložená na rovnejbetónovej podlahe. V podlahe sú dva odsávacie kanály osadené pozinkovanýmiroštami o únosnosti 1 650 kg na otisk kolesa, pod týmito roštami sú uložené prvé filtrepre záchyt prestrekov farieb – paint-stop filtre. Čelnú stenu kabíny tvoriasamonavíjacie rolovacie vráta o rozmere 3 600 x 4 900 mm. Kabína má horné abočné osvetlenie, dva plynové horáky RIELLO GULLIVER BS 4, dva vstupné

agregáty SM2, dva výstupné agregáty EE2, filtráciu tvoria suché syntetické filtrebez filtrov s aktívnym uhlím. Kabína je neprejezdná, agregáty sú uložené vedľabočnej steny kabíny a sú bez VZT potrubia a bez odtahu spalín od horákov. Kabína jekombinovaná lakovacia a vysúšacia, má vlastný rozvadzač a cez automatickýovládací panel plne funkčná a je schopná samostatnej prevádzky. Kabína je schopnápracovať pre každú z obidvoch polovíc kabíny samostatne alebo ako celok pre celúdĺžku kabíny. Tieto funkcie umožňujú tlakovým vzduchom ovládané klapkyv odsávacích kanáloch.

Zdvíhacie plošiny (pohyb 3D) – REGLO WALL-MAN

Rozmer kabíny: 21 300 x 6 140 x 4 900 mm

Kabína je vybavená po oboch vnútorných stranách pojazdnými zdvíhacími plošinamipre lakýrnika typ 900/1 000 s možností pohybu pracovnej plošiny. Tieto pracovnéplošiny sú ovládané pneumaticky (tlak vzduchu 6 - 8 bar, množstvo vzduchu350 l/min) a umožňujú posun po celej dĺžke kabíny (21 300 mm), v smere hore a dole(do výšky 3 275 mm) a v smere do sredu kabíny (1 985 mm od steny do stredukabíny). Rozmer pracovnej plošiny je 900 x 1 000 mm, zaťaženie 150 kg, rýchlosť zdvihu 20 cm/s, rýchlosť posuvu 50 m/min, navíjač hadice s tlakovým vzduchompre ovládanie plošiny je umiestnený v strede kabíny.

SO 102.4 Č erpacia stanica PHM

Čerpacia stanica pohonných hmôt je situovaná v juhovýchodnej časti areálu pri ulici

M. Kukučína. Je rozdelená na verejnú a neverejnú časť. Neverejná časť pre potrebySAD (autobusy) je priamo prístupná z autobusovej stanice okolo dielní. Verejná časť





je ur čená pre tankovanie výlučne osobných vozidiel a výjazd aj vjazd je na obslužnejkomunikácii M. Kukučína. Pre potreby SAD slúžia 4 výdajné stojiská, pre verejnosť 4výdajné stojiská.

Technologická časť ČS PHMNa skladovanie PHM sú navrhnuté podzemné oceľové dvojplášťové nádrže. Jednanádrž objemu 100 m3, ktorá má slúžiť ako zásoba pre ŠHR a dve nádrže objemu50 m3 na skladovanie nafty. Súčasťou čerpacej stanice je tiež zariadeniena skladovanie a výdaj AdBlue®.

Pre výdaj nafty sa uvažuje so štyrmi výdajnými stojanmi a s jedným stojanompre spätné vytankovanie vozidla pred opravou. V stavebnom riešení je potrebnéuvažovať so záchytnou nádržou min. objemu 15 m3, ktorá zachytí PHMpri havarijnom úniku počas stáčania.

Potrubné rozvody budú riešené ako dvojplášťové UPP extra COAX - sacie potrubie

rozmer 63/75, stáčacie potrubie rozmer 90/110.Výdajné stojany PETROTEC EURO 1000 VI pre naftu s výkonom 80 l/min príkonu1,1 kW.

Nádrž na AdBlue bude plastová a uložená v betónovej podzemnej šachte. Výdajnýstojan bude PETROTEC EURO 1000VI s výdajom 40 l/min - príkon 750 W.

Príkon pre elektroniku stojanov je 250 W. Elektronika bude napojiteľná na systémSTYLES.

Nádrže budú vybavené indikačným a meracím systémom INCON T55OD, ktorýzabezpečí kontinuálne meranie hladín, kontrolu tesnosti medziplášťa nádržía potrubných rozvodov čidlami prítomnosti kvapaliny alebo podtlakovým systémom.

SO 102.5 Umyváreň autobusov

Pre potreby SAD sú v priestore nekrytého parkoviska umiestnené automatizovanáumývacia linka a linka na umývanie podvozkov a motorov. Umývacia linka jeumiestnená v samostatnom objekte - základné teleso zariadenia predstavuje umývacíportál, ktorý tvorí základný skelet doplnený o jednotlivé funkčné časti. Linka na umytiemotorov je umiestnená paralelne s umývaciu linkou a zo zapustenej technologickej jamy umožňuje ručné umývanie motorov a podvozkov.

Umývacia portálová linka Maxi wash Vario je ur čená k umývaniu nákladných vozidiel,dodávkových vozidiel, autobusov a pod. Zariadenie je automatické a pracuje podľavybratého umývacieho programu pre jednotlivé typy nákladných automobilov a

autobusov.Technické parametre:

Umývacia portálová linka Maxi Wash Vario-CombiUmývacia kapacita zariadenia 6 vozidiel/hod

Rozmery zariadenia:

- výška 5,175 m- šírka 5,036 m- rozchod kolajníc 3,72 m- dĺžka kolajníc 25 m

Prejazdové rozmery vozidiel:

- prejazdová výška 4,20 m- prejazdová šírka 2,90 m





- prejazdová dĺžka 18 m- max. dĺžka jazdnej súpravy 18 m

Požadovaná minimálna vnútorná dĺžka haly:

- dĺžka umývaných vozidiel 19,5 m 26,5 mElektrické pripojenie/istenie:

- iba umývací stroj PV rozvádzač 5 x 6 mm2, 400 V/35 A

3/PE,400 V,50 Hz:

- HD čerpadlo 11 kW 5 x 6 mm2, 400 V, 11 kW/35 A

Umývacia linka je umiestnená v samostatnom objekte, ktorý je výhradne ur čenýk tomuto použitiu. Základné teleso zariadenia predstavuje umývací portál, ktorý tvorízákladný skelet doplnený o jednotlivé funkčné časti. Podskupiny umývacieho portálusú vyšpecifikované presne podľa ur čenia umývacieho zariadenia.

Umývacie zariadenie pozostáva:- nosný rám- systém kefového umývania- systém tlakového umývania- systém umývania podvozku- systém aktívnej peny- systémy dávkovania chemikálií a oplachové rozvody- systém riadenia

Technológia čistenia a recirkulácie vody

Umývacie zariadenie je navrhnuté tak, aby počas umývacieho cyklu využívalo čo

najviac vyčistenej vody z umývacieho cyklu. Z dôvodu čistenia vody pre umývaciezariadenie bola navrhnutá technologická zostava MFA 10,s čistiacim výkonom10 m3/hod od nemeckého výrobcu WashTec.

Recirkulačný cyklus začína samotným umývaním vozidla. Voda z umývaciehopriestoru steká zberným žlabom ktorý priebežne prechádza celou umývacou haloudo sekcie troch sedimentačných nádrží. Podlaha umývacej haly a dno žlabu súspádované do prvej sedimentačnej nádrže.

Sedimentácia – predstavuje prvý stupeň čistenia vody. Hlboké sedimentačné nádržesú prepojená kolenovým prechodom kvôli prúdeniu vody (aby voda nenarážalana hladinu a nevírila sa) medzi sebou. Voda prúdi do prvej 15 m3 nádrže, kdedochádza k prvotnej sedimentácii hrubých nečistôt. Následne k sedimentácii

dochádza aj v druhej nádrži.V tretej nádrži sa zhromažuje voda dostatočne odsedimentovaná. Táto je ponornýmčerpadlom dopravovaná do štrbinového filtračného zariadenia, ktoré vodu neustálefiltruje a zbavuje aj najmenších nečistôt. Z filtračného zariadenia voda prúdido akumulačných nádrží jednotlivých čerpadlových okruhov.

Čistiace zariadenie nepretržite filtruje vodu od mechanických nečistôt a zásobujemiesta spotreby recirkulovanou vyčistenou vodou. Časť prebytkovej vody sa vraciacez zberný žlab do prvej sedimentačnej nádrže. Zo zberného žlabu berie so sebou ajnečistoty do prvej nádrže.

Neustálym prúdením vody cez žlab a spätné potrubie je okruh recirkulačnej vody

uzatvorený, voda je neustále v pohybe, okysličuje sa, čo zabraňuje hnilobnémukvaseniu (kvasenie bez prístupu kyslíka je nežiadúce).





Neustálou filtráciou sa však ČOV zanáša nečistotami. Znečistenie zariadeniaspôsobuje zmenu tlakových pomerov pred a za filtračnou časťou. Rozdiel tlakov ječistiar ňou vyhodnocovaní a pri 30 % poklese prietoku dôjde k reverzácii filtračnejhlavice a zariadenie automaticky prepláchne filter zariadenie. Nečistoty sú vyplavené

potrubím preplachu do prvej sedimentačnej nádrže kde sa usadia.Pretože objem recirkulačného okruhu je velký (cca 40 m3), je nutné zabrániť zahnívaniu vody napr. pri poruche ČOV. Z tohto dôvodu je do systému zaradenásamostatná prevzdušňovacia vetva, vyvedená až do sedimentačných nádrží.

Zariadenie nízkotlakového kompresora je samostatné a k okruhu nezávisle pripojené.

SO 102.6 Dispeč ing SAD

Samostatnou montovanou stavbou je jednopodlažný objekt Dispečingu zostavenýv predpísanom štandarde z kontajnerového systému, umiestnený v časti voľnéhoparkoviska pre autobusy. Nachádzajú sa v ňom kancelárie, denná miestnosť

pre šoférov a potrebné hygienické zázemie.

SO 102.7 Parkovisko autobusov

Okrem krytých odstavných stojísk autobusov priamo v priestore terminálu súna susednej parcele umiestnené alšie nekryté stojiská – 30 stojísk pre autobusys maximálnou dĺžkou 12 m, 9 stojísk pre autobusy s maximálnou dĺžkou 15 m,2 stojiská pre kĺbové autobusy dĺžky 18 m. Spoločne je v areáli navrhovaných65 odstavných stojísk. Príjazd k nekrytým stojiskám je navrhovaný zo Železničnejulice respektíve z vjazdu do autobusového terminálu. Výjazd je možný smeromna Železničnú ulicu alternatívne prejazdom cez autobusový terminál na jeho ukončenís pokračovaním do priestoru dielní alebo na novonavrhovanú jednosmernú ulicu.

SO 102.8 Prípojka vody

Zásobovanie navrhovaného objektu SO 102 Terminál SAD vodou bude riešenénovou vodovodnou prípojkou vody DN 150 z PE tlakových rúr Rehau. Prípojka budenapojená na preložku verejného vodovodu DN 150, ktorý bude vedený v novejmiestnej komunikácii. Vodovod v areáli nebude zaokruhovaný. Z neho sa budúnapájať jednotlivé odberné miesta.

Pre celý objekt terminálu SAD je navrhnutá jedna nová vodovodná prípojka DN 150.Prípojka vody bude ukončená vo vodomernej šachte umiestnenej na pozemkuinvestora. Rozmery vodomernej šachty sú cca 4,15 x 1,4 m, podrobne v alšomstupni projektovej dokumentácie PD. Meranie spotreby vody bude zabezpečené

umiestnením vodomernej zostavy v tejto šachte. Za vodomernou zostavou budeosadený nadzemný poźiarny hydrant DN 150.

Od vodomernej šachty bude rozvod vody pokračovať alej k objektu terminálu.Po vstupe do objektu bude na potrubí osadený hlavný uzáver vody HUV príslušnejdimenzie.

Rozvod vody bude vyhotovený z tlakových PE rúr Rehau príslušnej dimenzie.Na odbočke z hlavného vodovodného radu bude osadené uzavieracie šúpatkoDN150 so zemnou súpravou. Potrubie bude uložené v ryhe šírky 900 mm na lôžkuz piesku, obsyp bude zo štrkopiesku max. zrno 20 mm. Zásyp bude vykonanýz vykopanej zeminy. Pri realizácii areálového vodovodu je potrebné rešpektovať jestvujúce podzemné vedenia.





SO 102.9 Prípojka kanalizácie

Odvádzanie odpadových vôd z objektu terminálu SAD je riešené jednotnoukanalizáciou. Celý objekt bude na verejnú kanalizáciu DN 800 vedenú v komunikácii

vedľa pozemku investora napojený jednou kanaliza

čnou prípojkou DN 400.

Kanalizačná prípojka bude vyhotovená z odpadových PVC rúr REHAU. Kanalizačnéšachty budú typové z prefabrikovaných dielcov (skruže prechodové, šachtové)uložených na dne z vodostavebného betónu. Na všetkých šachtách sú liatinovépoklopy s rámom pre zaťaženie 400 kN. Potrubie bude uložené v ryhe šírky1 250 mm na lôžku z piesku - zrno max. 10 mm, obsyp bude zo štrkopiesku max.zrno 20 mm a zásyp bude urobený zo štrkopiesku - pod vozovkou. Pri realizáciiareálového rozvodu kanalizácie a kanalizačnej prípojky je potrebné rešpektovať jestvujúce podzemné vedenia.

SO 102.10 STL pripojovací plynovod Projekt rieši plynofikáciu objektu SO 102 prípojkou plynu - PE d63, reguláciou tlakuplynu, meraním spotreby plynu fakturačným plynomerom, osadeným v skrinkena vonkajšom obvodovom múre. Prípojka plynu bude z PE d63 s prechodkou PE-oceltyp USTN DN 63/50 vedená kolmo k objektu s napojením na navrhovaný STLplynovod d90 - PE, PN 0,3 MPa prechádzajúci v miestnej komunikácii na uliciŽelezničná. Prípojka plynu bude vedená vo výkope, uložená na pieskovom lôžku avyvedená do skrinky regulácie a merania osadenej na hranici pozemku - vonkajšíobvodový múr pripojených stavebných objektov. V skrinke regulácie a merania budeosadený regulátor tlaku, hlavný uzáver plynu (HUP) a plynomer.

SO 102.11 Prípojka VN a kiosková trafostanica SO 102.12 Prípojka NN a vonkajšie osvetlenie

SO 102.13 Prípojka slaboprúdu Základné technické údaje:

Napäťová sústava: VN 3/AC 50 Hz, 22 000 V/ITNN hlavné rozvody - 3PEN/AC 50 Hz, 230/400 V/TN-C

rozvody k spotrebičom - 3NPE/AC 50 Hz, 400 V/TN-S

Inštalovaný výkon Pi 758,0 kWSúčasný výkon Pp 430,0 kW

Prípojka VN

Prívod el. energie do navrhovanej kioskovej transformačnej stanice 1 x max. 630 kVA

sa zrealizuje napájacou slučkou z káblovej VN linky č. 1069. Napájacia slučka savytvorí ako pokračovanie prekládky VN linky č. 1069. Dĺžka trasy navrhovanéhoprívodu VN je cca 10 m, dĺžka 1-žilového kábla 20-NA2XS(F)2Y 1 x 240 mm2 je cca 6x 16 m = 96 m.

Trafostanica

Nová transformačná stanica pre zásobovanie navrhovaného objektu elektrickouenergiou bude riešená ako voľne stojaca kiosková distribučná stanica o výkone 1 x630 kVA, obsluhovateľná zvonka, umiestnená na samostatne vyčlenenom pozemku,typ ELEKTRO-HARAMIA EH8.

Základová vaňa s obvodovými stenami je prefabrikovaná z vodotesného betónu B20

s výstužou z ocele 10335. Vodotesný betón tvorí zároveň izoláciu voči zemnejvlhkosti. Proti úniku ropných látok do podložia stanice je vaňa opatrená laminátom





Chemocester v hrúbke aspoň 5 mm. Transformačná stanica je rozdelenámedzistenou na časť s rozvádzačmi a časť s transformátorom, bude vybavenátechnologickými zariadeniami pre pripojenie VN - 22 kV napájacej slučky,zariadeniami pre prevod na nízke napätie NN a zariadeniami pre bezpečný NN

rozvod, vrátane kompenzácie transformátora naprázdno a merania spotrebyelektrickej energie.

Trafostanica – Technologická časť trafostanice sa skladá zo 6 hlavných častí:

- rozvádzač VN-22 kV, typ RM6-IDI (2 x prívod, 1 x trafo)- 1 x transformátor olejový s prevodom 22/0,42/0,242 kV, výkon 630 kVA, výr. BEZ- 1 x hlav. rozvádzač NN s hlav. ističom a vývodmi 8 x poistkový odpínač do 400 A- kompenzácia transformátora naprázdno- fakturačné meranie v skrini USM na fasáde stanice- spoločné uzemnenie VN + NN

Stanica bude alej vybavená osvetlením, zásuvkovým rozvodom a bleskozvodom,pripojeným na spoločné uzemnenie VN + NN.

Celý výkon trafostanice bude prípojkou NN presmerovaný do hlavného rozvádzačaNN v objekte, z ktorého bude realizovaný hlavný NN rozvod do podružnýchrozvádzačov v samostatných prevádzkach alebo funkčných celkoch, na jednotlivýchpodlažiach a pod. V rámci areálového rozvodu NN budú riešené prívody NNk samostatne stojacim objektom SO102.5 Umyváreň autobusov a SO102.6 DispečingSAD. Komer čná časť Čerpacej stanice PHM sa pripojí samostatnou prípojkou priamoz navrhovanej trafostanice.

Prípojka NN bude realizovaná štvoricou paralelne radených káblov NAYY-J 4 x240 mm2, pripojených z poistkových odpínačov v trafostanici a ukončenýchna svorkách hlavného ističa v hlavnom rozvádzači. Podružné rozvádzače budú

pripojené káblami NAYY-J, CYKY-J podľa predpokladaného za

ťaženia.

Osvetlenie a vnútorné rozvody NN

Osvetľovacia sústava v technických, v administratívnych a v sociálnych priestorochbude riešená podľa základnej normy STN EN 12464-1 Svetlo a osvetlenie.

Hlavné osvetlenie v technických a administratívnych priestoroch bude tvorenéžiarivkovými trubicovými svietidlami s elektronickými predradníkmi v stropnom alebozapustenom vyhotovení, rovnomerne rozloženými nad osvetľovanou plochou.

Núdzové osvetlenie pre osvetlenie únikových ciest a východov bude riešenésvietidlami s centrálnym batériovým zdrojom. Osvetlená bude vždy celá únikovácesta až po východ na voľné priestranstvo.

Vonkajšie osvetlenie:

- fasáda bude nasvietená reflektorovými výbojkovými svietidlami,- parkovisko pred objektom bude osvetlené výbojkovými svietidlami, vyloženými

na výložníkoch na oceľových stožiaroch vonkajšieho osvetlenia.

Zásuvkové obvody budú v administratívnej a v sociálnej časti riešené klasickýmzásuvkovým rozvodom pod omietkou, v konštrukcii ľahkých montovaných priečokapod. V technických priestoroch budú zásuvkové obvody reprezentované inštalácioutypových zásuvkových skríň.

Slaboprúdové ústredne a zariadenia – pre pripojenie slaboprúdových ústrední budúv rámci silnoprúdových rozvodov privedené samostatne istené voľné vývodyz príslušných podružných rozvádzačov pre rozvádzače štruktúrovanej kabeláže,prípadne podľa alších požiadaviek.





Zariadenia VZT – ventilátory pre odvetranie sociálnych zariadení a nevetranýchpriestorov v celom objekte budú pripojené pevným prívodom, ovládané zabudovanýmčasovačom spoločne s osvetlením, prípadne samostatne 1-pólovým vypínačomso signálkou alebo priestorovým termostatom. Vzduchotechnické jednotky budú

pripojené pevným prívodom, ovládané systémom MaR.Príprava TÚV bude riešená lokálne elektrickými ohrievačmi akumulačnými aleboprietokovými v mieste odberu.

Klimatizácia – vetranie, vykurovanie a chladenie vnútorných priestorov je riešenézostavnými VZT jednotkami s rekuperátorom. Jednotky zabezpečujú vetranie,vykurovanie a chladenie priestorov rovnotlakým vetraním s núteným prívodom iodvodom vzduchu s rekuperáciou tepla. Jednotky budú umiestnené na streche.Jednotky budú vybavené autonómnou reguláciou, ktorú rieši časť MaR.

Vykurovanie je zabezpečené teplovodnými kotlami na zemný plyn, inštalovanýmiv samostatnej kotolni. Chod kotolne je riadený systémom MaR.

Prípojka slaboprúdu

Prípojka telefónu rieši pripojenie navrhovaného objektu na verejnú telekomunikačnúsieť (VSST) a.s. Slovak TELEKOM káblom TCEKESwFLE 25XN0,6 z prekladanéhorozvodu TKM vedení cez deliacu spojku NITTO. Celková dĺžka trasy v zemi cca 16 m,dĺžka kábla FLE vr. rezervy na zvlnenie a ukončenie cca 24 m.

Slaboprúdové rozvody budú riešené v rozsahu:

- telefónny rozvod pevných liniek- štruktúrovaná kabeláž- prístupový systém- hlasová signalizácia požiaru HSP

- elektrická požiarna signalizácia EPS- elektrická zabezpečovacia signalizácia EZS- kamerový systém CCTV- rozvod spoločnej televíznej antény STA- meranie a regulácia

SO 103 Terminál A

SO 103.1 Terminál ASO 103.2 Lávka - prepojenie Terminál A a budovy železni č nej stanice Funkčná časť Terminálu A je v zásade hlavná budova pre potreby integrovanejdopravy v Trenčína. Predstavuje funkčne aj stavebne strednú časť medziautobusovou a železničnou stanicou a poskytuje všetky základné a doplnkové funkcieslužieb pre cestujúcich. Cestujúci sa interiérovou časťou môžu pohybovať medzioboma stanicami, čo predstavuje nový komfort pre klientov ako železníc, tak ajautobusovej prepravy. Prepojenie medzi Terminálom A a železničnou stanicou jezabezpečené „prepojovacou celokrytou lávkou“ na úrovni 2.NP (SO103.2). Totoprepojenie je technicky aj časovo koordinované s pripravovanou rekonštrukcioubudovy železničnej stanice Trenčín. Na 1.NP je prepojenie na teréne, cez exteriérmedzistaničného koridoru, avšak prekryté práve prepojovacou lávkou. Objekt jedvojpodlažný so vstupmi od parku Gen. M. R. Štefánika a od železničnej stanice.V časti kde sa objekt plynulo napája na Terminál B (SO104) pri parku, je navrhnutápobytová terasa prístupná z 2.NP s výhľadom na Trenčiansky hrad. Na 2.NP sú

sústredené predovšetkým gastronomické prevádzky rýchleho občerstvenia.Prepojenie medzi podlažiami je zabezpečené eskalátormi a schodišťom,

pre zásobovanie nákladné výťahy. V suteréne sa nachádza zásobovací dvor,





technologická časť a časť parkovísk pre zamestnancov – vjazd je z križovatkyna ukončení Železničnej ulice. Vjazd pre autobusy je jednosmerný s prednosťouv jazde, je riadený svetelnou signalizáciou na dopyt vozidiel vychádzajúcichz podzemného zásobovacieho dvora (v protismere vchádzajúcich autobusov).

Pred samotným vjazdom do podzemia terminálu sa nachádza odbočenie vľavona nástupište objektu SO102. alší dopravný vjazd je zo suterénu Terminálu A(SO104), čím sú obe časti navzájom prevádzkovo – funkčne prepojené. Okremzásobovacieho dvora je v suteréne aj 202 parkovacích miest prístupných z SO104.V časti pri novej preloženej komunikácii na južnej strane je umiestnené občerstvenietypu „drive in“ s prejazdným pruhom. Stavebnú konštrukciu tvorí železobetónovýskelet.

SO 103.3 Prípojka vody

Zásobovanie navrhovaného objektu SO 103 vodou bude riešené novou vodovodnouprípojkou vody príslušnej dimanzie z PE tlakových rúr Rehau. Prípojka bude

napojená na preložku verejného vodovodu DN 150, ktorý bude vedený v novejmiestnej komunikácii. Vodovod v areáli nebude zaokruhovaný. Z neho sa budúnapájať jednotlivé odberné miesta (predajný priestor a zásobník vody pre stabilnéhasiace zariadenie).

Pre celý objekt SO 103 je navrhnutá jedna nová vodovodná prípojka príslušnejdimenzie. Prípojka vody bude ukončená vo vodomernej šachte umiestnenejna pozemku investora. Rozmery vodomernej šachty sú cca 3,15 x 1,4 m. Meraniespotreby vody bude zabezpečené umiestnením vodomernej zostavy v tejto šachte.

Od vodomernej šachty bude rozvod vody pokračovať alej k objektu SO 103.Po vstupe do objektu bude na potrubí osadený hlavný uzáver vody HUV príslušnejdimenzie.

Rozvod vody bude vyhotovený z tlakových PE rúr Rehau príslušnej dimenzie.Na odbočke z hlavného vodovodného radu bude osadené uzavieracie šúpatkopríslušnej dimenzie so zemnou súpravou. Potrubie bude uložené v ryhe šírky 900 mmna lôžku z piesku, obsyp bude zo štrkopiesku max. zrno 20 mm. Zásyp budevykonaný z vykopanej zeminy. Pri realizácii areálového vodovodu je potrebnérešpektovať jestvujúce podzemné vedenia.


Odvádzanie odpadových vôd z objektu SO 103 je riešené jednotnou kanalizáciou.Celý objekt bude napojený na verejnú kanalizáciu DN 1 000 vedenú v komunikáciivedľa pozemku investora napojený jednou kanalizačnou prípojkou DN 400.


SO 103.5 STL pripojovací plynovod Projekt rieši plynofikáciu objektu SO 103 prípojkou plynu - PE d63, reguláciou tlakuplynu, meraním spotreby plynu fakturačným plynomerom, osadeným v skrinkena vonkajšom obvodovom múre. Prípojka plynu bude z PE d63 s prechodkou PE-ocel





typ USTN DN 63/50 vedená kolmo k objektu s napojením na navrhovaný STLplynovod d90 - PE, PN 0,3 MPa prechádzajúci v miestnej komunikácii na uliciŽelezničná. Prípojka plynu bude vedená vo výkope, uložená na pieskovom lôžku avyvedená do skrinky regulácie a merania osadenej na hranici pozemku - vonkajší

obvodový múr pripojených stavebných objektov. V skrinke regulácie a merania budeosadený regulátor tlaku, hlavný uzáver plynu (HUP) a plynomer. V objekte budúosadené v miestnosti.

SO 103.6 Prípojka VN a trafostanicaSO 103.7 Prípojka NN SO 103.8 Prípojka slaboprúdu Základné technické údaje:



Inštalovaný výkon Pi 1 709,0 kWSúčasný výkon Pp 1 055,0 kW

Prípojka VN

Prívod el. energie do navrhovanej kioskovej transformačnej stanice 2 x 1 000 kVA sazrealizuje napájacou slučkou z káblovej VN linky č. 1069. Dĺžka trasy navrhovanéhoprívodu VN je cca 40 m, dĺžka 1-žilového kábla 20-NA2XS(F)2Y 1 x 240 mm2 je cca 6x 52 m = 312 m.

Trafostanica

Navrhovaný objekt bude na elektrickú energiu pripojený z novej distribučnejtransformačnej stanice 2 x 1 000 kVA, vstavanej do objektu na 1. PP a voľneprístupnej z podzemných garáží. Transformačná stanica bude vybavenátechnologickými zariadeniami pre pripojenie VN - 22 kV napájacej slučky, meranímprúdu a napätia na strane VN, zariadeniami pre prevod na nízke napätie NNa zariadeniami pre bezpečný NN rozvod, vrátane kompenzácie jalového výkonua merania spotreby elektrickej energie:

- rozvádzač VN-22 kV, typ MERLIN-GERIN RM6-DIDI- 2 x transformátor s liatou izoláciou, prevod 22/0,42/0,242 kV, výkon 1 000 kVA,

výr. SCHNEIDER- 2 x hlavný rozvádzač NN s hlavným ističom, meraním prúdu a napätia

a 5 vývodovými poľami- kompenzácia transformátora naprázdno- fakturačné meranie na strane NN v hlavnom rozvádzači NN- spoločné uzemnenie VN + NN

Náhradný zdroj elektrickej energie – dieselagregát

Z náhradného zdroja so spaľovacím motorom a generátorom – z dieselagregátu budúv navrhovanom objekte pripojené elektrické spotrebiče resp. elektrické zariadenias charakterom dôležitých obvodov. Sú to najmä: protipožiarne zariadenia - zariadeniapre odvod tepla a splodín horenia, samohasiaci systém SHZ, zariadenia na vetranieúnikových ciest, pohony únikových dverí, alej datové a komunikačné systémy,rozhlasová ústredňa, telefónna ústredňa, ústredne EPS, EZS, a pod.

Výkon náhradného zdroja PETRA 210 CSE je cca 204,0 kVA/163,0 kW.





Tab. č . 6 Parametre náhradného zdroja PETRA 210 CSE

TYP PETRA 210 CSE (IVECO, MeccAlte)Palivo: motorová naftaMenovité napätie, frekvencia,

napäťová sústava:

3 x 230/400 V, 50 Hz, 3 + PEN (TN-C)

Menovitý výkon EZA (PRP): 204 kVA/163 kWZáložný výkon EZA (LTP): 225 kVA/180 kWMenovitá spotreba paliva: 44,9 l/hSpotreba pri záložnom režime: 49,8 l/hSpotreba pri 75% výkone: 33,6 l/hPalivová nádrž: 340 litrov - zabudovaná v ráme EZACharakteristika spojeniamotora a generátora:

• motor a generátor sú spolu spojené prírubou a spojkou SAE• agregát je odpružený na tuhom oceľovom ráme• v ráme (pod motorom a generátorom) je umiestnená palivová nádržkombinovaná s ekologickou vaňou (ktorej objem je dimenzovaný prenáplne motora)

MOTOR: IVECO Charakteristika motora: dieselový 1 500 ot/min spaľovací motor s kvapalinovým chladiacim

systémom (obehové čerpadlo, chladič, tlačný ventilátor), stopovanieelektronickým regulátorom otáčok, čistenie vzduchu, oleja, palivavymeniteľnými filtrami, splnenie ekologických požiadaviek platnýchnoriem a DIN 6271 a ISO 3046

Nasávanie: preplňované s medzichladením vzduch/vzduchRegulátor otáčok: elektronickýOhrev motora: elektrický ohrev chladiacej kvapaliny riadený nastaviteľným termostatom

pre spoľahlivý štart motoraPriemer výfukového potrubia: Ø 100 mmGENERÁTOR: MECC ALTE ECO 37 – 3S/4 Charakteristika generátora: štvorpólový, synchrónny, jednoložiskový (ložisko je plnené mastiacim

tukom na celú dobu životnosti), samobudiaci systém, bezkefkový,automatická regulácia výstupného napätia ± 1,0 %, izolácia vinutia triedyH, krytie IP 21, splnenie noriem BS 4999-5000, VDE 0530, IEC 34-1, EN60034-1

KONŠTRUKCIA EZA (X): Konštrukčné prevedenie "E"+ tlm. bunky na nádychu avýdychu

• odhlučnené krytovanie, do vnútorného prostredia strojovne, Lp = (70 –75 dBA)/7 m• tlmič hluku výfuku (-45dBA) s pružným vlnovcom(d x š x v)/hmotnosť s náplňami/bez náplní: (3 550 x 1 300 x2 150)mm/2 860/2 520 kg

ELEKTRICKÝ VÝSTUP:Istič MG: trojpólový istič, umiestnenie v ističovej skrinke na ráme EZA (ochrana

generátora pred jeho preťažením a skratom)

Zdroje nepretržitého napájania - UPS

Pre pripojenie zariadení, vyžadujúcich nepretržité napájanie – obvody s charakteromveľmi dôležitých obvodov, je navrhnutý centrálny batériový zdroj nepretržitéhonapájania UPS, typ ELTECO PL20, 20 kVA/16 kW. Z UPS budú pripojené najmäautomatiky vstupných dverí a prípadné iné zariadenia, vyžadujúce nepretržitú on-linedodávku el.energie. Slaboprúdové ústredne EPS, ER a EZS majú vlastné zálohovézdroje, dimenzované na potrebný výkon, svietidlá núdzového osvetlenia sú vybavenévlastným batériovým zdrojom.



Hlavné osvetlenie - v obchodnej pasáži - promenáde bude osvetľovacia sústavatvorená žiarivkovými alebo LED svietidlami, zapustenými do podhľadu. Svietidlá budúzapojené zo združeného rozvodu s možnosťou ovládať svietidlá po jednotlivých





podlažiach v troch hladinách intenzity osvetlenia. V priestoroch na prenájom(koncesie) bude osvetlenie riešené individuálne podlľa zvyklostí alebo manuálukonkrétneho nájomcu.

Núdzové osvetlenie pre osvetlenie únikových ciest a východov bude riešenésvietidlami so zabudovaným akumulátorom. Osvetlená bude vždy celá úniková cestaaž po východ na voľné priestranstvo.

Vonkajšie osvetlenie vstupov do objektu bude navrhnuté žiarivkovými svietidlami,zapustenými do prekrytia vstupov, osvetlenie fasády bude realizované reflektorovýmisvietidlami.

Zásuvkové obvody v spoločných alebo v technických priestoroch budú riešenéklasickým zásuvkovým rozvodom. Počty a rozmiestnenie zásuviek bude navrhnutépodľa pokladov investora alebo v mieste predpokladanej náhodnej spotrebypri údržbe, upratovaní.

Zariadenia VZT – ventilátory pre odvetranie sociálnych zariadení a nevetraných

priestorov v celom objekte budú pripojené pevným prívodom, ovládané zabudovanýmčasovačom spoločne s osvetlením, prípadne samostatne 1-pólovým vypínačomso signálkou alebo priestorovým termostatom. Vzduchotechnické jednotky budúpripojené pevným prívodom, ovládané systémom MaR.

Príprava TÚV bude riešená lokálne elektrickými ohrievačmi akumulačnými aleboprietokovými v mieste odberu.






- telefónny rozvod pevných liniek- štruktúrovaná kabeláž- prístupový systém- hlasová signalizácia požiaru HSP- elektrická požiarna signalizácia EPS- elektrická zabezpečovacia signalizácia EZS- kamerový systém CCTV- rozvod spoločnej televíznej antény STA- meranie a regulácia (PS103.1.4)

SO 104 Terminál B

Priamo na Terminál A (SO 103) nadväzuje Terminál B (SO 104) tvorený

dvojpodlažným objektom s doplnkovými službami. Nad nimi v časti pri ulici M. R.





Štefánika sa nachádza päť podlaží administratívnych priestorov, v podzemí dvepodlažia parkovísk.

SO 104.1 Terminál B

Hlavný vchod do Terminálu B je z parku Gen. M. R. Štefánika. V línii pozd ĺž parku súz hlavnej hmoty vytiahnuté jednopodlažné solitéry pavilónového typu, ktoré priamofunkčne komunikujú s parkom. Sústredené sú tu prevádzky využívajúce interiéra exteriér, ako reštaurácie, kaviarne, galérie, art-shopy at. Celopresklennýmifasádami pavilónov dôjde k optickému prepojeniu objektu s parkom. Po následnejrevitalizácii parku tu bude sústredné aj zázemie parku v zmysle požičovní a servisušportových potrieb (športové pomôcky – in line kor čule at). Na strechách pavilónovsa nachádza pobytová terasa prístupná z 2.NP objektu Terminálu A aj Terminálu B.V strednej časti terasy je zámer umiestniť sezónny bazén s príslušenstvoma zatraktívniť tak jej využitie. Na 2.NP budú sústredené predovšetkým športovéaktivity slúžiace širšej verejnosti ako fitness, bowling at. Prepojenie medzi

podlažiami je zabezpečené travelátormi eskalátormi a schodišťom, pre zásobovanienákladné výťahy. Dominantou vnútornej časti Terminálu B je hlavná vstupná hala,ktoré pre ľudí idúcich cez park z centra mesta predstavuje prvý kontaktný priestorv objekte. Od hlavného vstupu v parku je možné krytým interiérovou pasážou prísť ažk nástupišťu autobusu resp. na vlakový perón. Stavebnú konštrukciu tvoríželezobetónový skelet.

SO 104.2 Podzemné garáže pod Terminál B V suteréne sa nachádzajú dve podlažia parkovísk a technologická časť – vjazda výjazd je z a na ulicu Kragujevackých hrdinov. Celková kapacita je 339 parkovacíchmiest ur čených pre návštevníkov a zamestnancov Terminálu. V 2.PP je situovanýprejazd, ktorý spája Terminál A a Terminál B, čo umožňuje pohyb automobilov, ale ajprípadného zásobovania medzi obomi časťami. V 1.PP toto prepojenie nie je možné,nakoľko na výšku celého podlažie je navrhnutý združený kolektor, slúžiacina prevedenie existujúceho potrubia Kubranského potoka.

SO 104.3 Administratíva/byty Terminál B Nad 1. a 2.N.P. pri ulici M. R. Štefánika sa nachádza päť podlaží administratívy,rozdelených na dve samostatné časti so samostatnými vstupmi z podzemnýchparkingov a z ulice. Hmotu administratívy tvoria dve postupne ustupujúce časti, takaby zostal zachovaný priehľad na Trenčiansky hrad. Vertikálne prepojeniezabezpečujú dve samostatné komunikačné jadrá so schodiskom a dvojicou výťahov.Alternatívou administratívnej funkcie v týchto objektoch je funkcia bývania.

SO 104.5 Prípojka vody Zásobovanie navrhovaného objektu SO 104 vodou bude riešené novou vodovodnouprípojkou vody príslušnej dimenzie z PE tlakových rúr Rehau. Prípojka budenapojená na preložku verejného vodovodu DN 150, ktorý bude vedený v novejmiestnej komunikácii. Vodovod v areáli nebude zaokruhovaný. Z neho sa budúnapájať jednotlivé odberné miesta (predajný priestor a zásobník vody pre stabilnéhasiace zariadenie).

Pre celý objekt SO 104 je navrhnutá jedna nová vodovodná prípojka príslušnejdimenzie. Prípojka vody bude ukončená vo vodomernej šachte umiestnenejna pozemku investora. Rozmery vodomernej šachty sú cca 3,15 x 1,4 m. Meraniespotreby vody bude zabezpečené umiestnením vodomernej zostavy v tejto šachte.





Od vodomernej šachty bude rozvod vody pokračovať alej k objektu SO 104.Po vstupe do objektu bude na potrubí osadený hlavný uzáver vody HUV príslušnejdimenzie.

Rozvod vody bude vyhotovený z tlakových PE rúr Rehau príslušnej dimenzie.Na odbočke z hlavného vodovodného radu bude osadené uzavieracie šúpatkopríslušnej dimenzie so zemnou súpravou. Potrubie bude uložené v ryhe šírky 900 mmna lôžku z piesku, obsyp bude zo štrkopiesku max. zrno 20 mm. Zásyp budevykonaný z vykopanej zeminy. Pri realizácii areálového vodovodu je potrebnérešpektovať jestvujúce podzemné vedenia.


Odvádzanie odpadových vôd z objektu SO 104 je riešené jednotnou kanalizáciou.Celý objekt bude napojený na verejnú kanalizáciu DN 500 vedenú v komunikácii (ul.Kragujevackých hrdinov) vedľa pozemku investora napojený jednou kanalizačnouprípojkou DN 400.


SO 104.7 STL pripojovací plynovod

Projekt rieši plynofikáciu objektu SO 104 prípojkou plynu - PE d63, reguláciou tlakuplynu, meraním spotreby plynu fakturačným plynomerom, osadeným v skrinkena vonkajšom obvodovom múre. Prípojka plynu bude z LPE d63 s prechodkou PE-ocel typ USTN DN 63/50 vedená kolmo k objektu s napojením na jestvujúci STLplynovod d63 - PE, PN 0,3 MPa prechádzajúci v miestnej komunikácii na ulici M. R.Štefánika. Prípojka plynu bude vedená vo výkope, uložená na pieskovom lôžku avyvedená do skrinky regulácie a merania osadenej na hranici pozemku - vonkajšíobvodový múr pripojených stavebných objektov. V skrinke regulácie a merania budeosadený regulátor tlaku, hlavný uzáver plynu (HUP) a plynomer.

SO 104.8 Prípojka VN a trafostanicaSO 104.9 Prípojka NN

SO 104.10 Prípojka slaboprúdu Základné technické údaje:



Inštalovaný výkon Pi 1 313,0 kWSúčasný výkon Pp 824,0 kW

Prípojka VN

Prívod elektrickej energie do navrhovanej kioskovej transformačnej stanice 2 x 630

kVA sa zrealizuje napájacou slučkou z káblovej VN linky č. 1069. Dĺžka trasynavrhovaného prívodu VN je cca 4 m, dĺžka 1-žilového kábla 20-NA2XS(F)2Y 1 x





240 mm2 je cca 6 x 12 m = 72 m.

Trafostanica

Navrhovaný objekt bude na elektrickú energiu pripojený z novej transformačnejstanice 2 x 630 kVA, vstavanej do objektu na 1. PP a voľne prístupnej z podzemných

garáží. Transformačná stanica bude vybavená technologickými zariadeniamipre pripojenie VN - 22 kV napájacej slučky, meraním prúdu a napätia na strane VN,zariadeniami pre prevod na nízke napätie NN a zariadeniami pre bezpečný NNrozvod, vrátane kompenzácie jalového výkonu a merania spotreby elektrickej energie:

- rozvádzač VN-22 kV, typ MERLIN-GERIN RM6-DIDI- 2 x transformátor s liatou izoláciou, prevod 22/0,42/0,242 kV, výkon 630 kVA, výr.

SCHNEIDER- 2 x hlavný rozvádzač NN s hlavným ističom, meraním prúdu a napätia

a 5 vývodovými poľami- kompenzácia transformátora naprázdno

- fakturačné meranie na strane NN v hlavnom rozvádzači NN- spoločné uzemnenie VN + NN


Z náhradného zdroja so spaľovacím motorom a generátorom – z dieselagregátu budúv navrhovanom objekte pripojené elektrické spotrebiče resp. elektrického zariadenias charakterom dôležitých obvodov. Sú to najmä: protipožiarne zariadenia - zariadeniapre odvod tepla a splodín horenia, samohasiaci systém SHZ, zariadenia na vetranieúnikových ciest, pohony únikových dverí, alej datové a komunikačné systémy,rozhlasová ústredňa, telefónna ústredňa, ústredne EPS, EZS, a pod.


Parametre náhradného zdroja PETRA 210 CSE (IVECO, MeccAlte) sú rovnaké akou SO 103 Terminál A.


Pre pripojenie zariadení, vyžadujúcich nepretržité napájanie – obvody s charakteromveľmi dôležitých obvodov, je navrhnutý centrálny batériový zdroj nepretržitéhonapájania UPS, typ ELTECO PL20, 20 kVA/16 kW. Z UPS budú pripojené najmäautomatiky vstupných dverí a prípadné iné zariadenia, vyžadujúce nepretržitú on-linedodávku el.energie. Slaboprúdové ústredne EPS, ER a EZS majú vlastné zálohovézdroje, dimenzované na potrebný výkon, svietidlá núdzového osvetlenia sú vybavenévlastným batériovým zdrojom.



Hlavné osvetlenie - v obchodnej pasáži - promenáde bude osvetľovacia sústavatvorená žiarivkovými alebo LED svietidlami, zapustenými do podhľadu. Svietidlá budúzapojené zo združeného rozvodu s možnosťou ovládať svietidlá po jednotlivýchpodlažiach v troch hladinách intenzity osvetlenia. V administratívnych priestorochbude osvetlenie tvorené žiarivkovými trubicovými svietidlami s elektronickýmipredradníkmi v stropnom alebo zapustenom vyhotovení, rovnomerne rozloženými

nad osvetľovanou plochou. V priestoroch na prenájom (koncesie) bude osvetlenieriešené individuálne podlľa zvyklostí alebo manuálu konkrétneho nájomcu.





Núdzové osvetlenie pre osvetlenie únikových ciest a východov bude riešenésvietidlami so zabudovaným akumulátorom. Osvetlená bude vždy celá úniková cestaaž po východ na voľné priestranstvo.


Zásuvkové obvody v spoločných alebo v technických priestoroch budú riešenéklasickým zásuvkovým rozvodom. Počty a rozmiestnenie zásuviek bude navrhnutépodľa pokladov investora alebo v mieste predpokladanej náhodnej spotrebypri údržbe, upratovaní.


pripojené pevným prívodom, ovládané systémom MaR.Klimatizácia – vetranie, vykurovanie a chladenie vnútorných priestorov je riešenézostavnými VZT jednotkami s rekuperátorom. Jednotky zabezpečujú vetranie,vykurovanie a chladenie priestorov rovnotlakým vetraním s núteným prívodom iodvodom vzduchu s rekuperáciou tepla. Jednotky budú umiestnené na streche.Jednotky budú vybavené autonómnou reguláciou, ktorú rieši časť MaR.





- telefónny rozvod pevných liniek- štruktúrovaná kabeláž- prístupový systém- hlasová signalizácia požiaru HSP- elektrická požiarna signalizácia EPS- elektrická zabezpečovacia signalizácia EZS- kamerový systém CCTV- rozvod spoločnej televíznej antény STA- meranie a regulácia (PS103.1.4)

SO 105 Spevnené plochy, terénne úpravy a sadové úpravySO 106 Spevnené plochy – úprava medzi parkom a Terminálom

Vzhľadom na rozsah stavby, ktorá zahŕňala aj rekonštrukciu a vybudovanie novejtechnickej infraštruktúry je potrebné vybudovať a rekonštruovať priľahlé exteriérovéplochy okolo nových objektov. Časť je zahrnutá v SO 101 Príprava územia a zvyšok je predmetom SO 105. Prioritou sú pešie komunikácie a zeleň. Jedná sa o koridormedzi budovami železničnej stanice a Terminálu A, ktorý je funkčne riešený akopešia zóna so stromoradím a verejným osvetlením. Technicky je riešená formou

zjazdného chodníka z titulu režimovej obsluhy stávajúcich objektov ŽSR objektu„Rotunda“. Ten plynulo prechádza na spevnené plochy lemujúce objekty Terminálu A





a predovšetkým Terminálu B smerom do parku Gen. M. R. Štefánika. Tieto plochyv primeranom rozsahu reflektujú potreby prevádzok (kaviarne, art-shopy, galériea pod.) umiestnených v jednotlivých pavilónoch na možnú realizáciu exteriérovýchaktivít. Existujúca vzrastlá zeleň je začlenená do štruktúry spevnených plôch. Pozdĺž

Terminálu B a ulice M. R. Štefánika je realizovaný nový chodník s novými vzrastlýmistromami a nové spevnené plochy a zeleň po dohode s majiteľom budú realizovanéaj okolo objektu „Zámočku“. alšia zeleň bude postupne dopĺňaná podľa postupurekonštrukcie samotného parku.

Lokalizácia realizácie hodnoteného investičného zámeru „Terminál“, rozmiestneniea orientačné parametre jednotlivých stavebných objektov sú dokladované v prílohovejčasti.

9 ZDÔVODNENIE POTREBY NAVRHOVANEJ ČINNOSTIV DANEJ LOKALITE

Dotknuté územie je v súčasnosti v zanedbanom stave. Pôvodné miestnekomunikácie, s minimálnymi dielčimi opravami, spevnené plochy autobusovéhonástupišťa, parkovísk, časti plôch mestskej zelene a opustený zdevastovaný bývalýareál SAD.

Dopravnú obsluhu územia zabezpečujú tri miestne komunikácie: ulicaKragujevackých hrdinov, Železničná ulica a ulica M. Kukučína. Taktiež sa tunachádza krátky pozostatok Sadovej ulice s dĺžkou približne 50 m, ktorá je dneszakončená slepo a slúži ako parkovisko. Všetky z troch vyššie menovaných ulíc ústia

do miestnej zbernej komunikácie, ulice M. R. Štefánika, zároveň cesta I/61. Všetkykrižovatky sú riadené cestnou svetelnou signalizáciou. Železničná ulica je priamympokračovaním ulice Kragujevackých hrdinov od križovatky s niekdajšou Sadovouulicou. Ulica M. Kukučína sa napája na Železničnú ulicu ako vedľajšia komunikácia.

Medzi parkom Gen. M. R. Štefánika a ulicou Kragujevackých hrdinov sa nachádzaobjekt „zámočku“ a časť bývalej mestskej zelene, na ktorej by mal byť realizovaný 9-podlažný polyfunkčný objekt (v r. 2009 vydané stavebné povolenie), pozostatokbývalej Sadovej ulice slúži a naalej by mal slúžiť pre nový polyfunkčný objekt akoprístupová komunikácia s parkoviskami.

Samotný priestor existujúcej autobusovej stanice (predstaničného námestia)pozostáva zo 4 zastávok medzimestskej a diaľkovej autobusovej dopravy,6 ostrovných nástupísk prímestskej autobusovej dopravy, zastávok MHD, hlavnéhovjazdu do kasární, vjazdu do priestorov železničných, dvoch priestorov parkovískosobných vozidiel, parkoviska taxislužby a chodníkov.

Stredom autobusovej stanice prechádza Železničná ulica, na ktorú sa spomenutédopravno-obslužné zariadenia a vjazdy napájajú. Dopravné riešenie v území ako ajautobusová stanica pochádza z 50. – 60. rokov minulého storočia, bolo niekoľkokrátupravované bez rozsiahlejšej rekonštrukcie a už dávno nevyhovuje modernýmpožiadavkám na dopravu.

V roku 2011 prebehla zo strany ŽSR súťaž na revitalizáciu budovy železničnejstanice. Predmetom nového riešenia je aj čiastočná dostavba budovy smerom

do predstaničného priestoru (v mieste terajších stánkov). Sú

čas

ťou

alšej stavbyŽSR je aj nový podchod smerom na Sihoť, ktorý sa nachádza mimo budovu

železničnej stanice.





Bývalý areál SAD vedľa kasární je dlhodobo nevyužívaný, zdevastovanýa predstavuje nebezpečnú, život ohrozujúcu lokalitu v širšom centre mesta. Poslednékomer čné prevádzky ukončili svoju činnosť v roku 2012. Staré objekty dielnía skladov sú úplne alebo čiastočne asanované na základe rozhodnutia USŽPDI

60660/93922/2012-3/Zm zo dňa 23. 11. 2012, a taktiež náletová zeleň v zadnej častia vzrastlé stromy boli odstránené na základe rozhodnutia USŽPDI-2012/59935/97838zo dňa 19. 12. 2012.

V podobnom stave je aj pozemok nachádzajúci sa za areálom SAD v susedstve uliceM. Kukučína. Ulica M. Kukučína je obojsmerná komunikácia. Chodník sa miestaminachádza na oboch stranách, miestami len na jednej, v niektorých úsekoch sa jednálen o širokú asfaltovú plochu, ktorá fyzicky nie je oddelená od cesty. V častikomunikácie sa v priestore vozovky nachádzajú stĺpy elektrického vedenia. Do uliceústi okrem krátkej bočnej vetvy niekoľko vjazdov z pozemkov, ktoré využívajú aj veľkénákladné vozidlá a súpravy (areál Merina).

10 CELKOVÉ NÁKLADY

Celkové náklady plánovanej investície predstavujú sumu cca 107 mil. € bez DPH.

11 DOTKNUTÁ OBEC

• Trenčín

12 DOTKNUTÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ

• Trenčiansky samosprávny kraj

13 DOTKNUTÉ ORGÁNY

• Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v Bratislave, odborenvironmentálneho posudzovania

•

Úrad pre reguláciu železničnej dopravy v Bratislave

• Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trenčíne

• Okresný úrad Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie

• Okresný úrad Trenčín, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií

• Okresný úrad Trenčíne, odbor civilnej ochrany a krízového riadenia

• Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Trenčíne

14 POVOĽUJÚCI ORGÁN

• Mesto Trenčín• Okresný úrad Trenčín





15 REZORTNÝ ORGÁN

• Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republikyv Bratislave

16 DRUH POŽADOVANÉHO POVOLENIA NAVRHOVANEJČINNOSTI PODĽA OSOBITNÝCH PREDPISOV

Územné rozhodnutie o umiestnení stavby a následné stavebné povolenie podľazákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebnýzákon) v znení neskorších predpisov.

Rozhodnutie o povolení vodnej stavby podľa zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách ao zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

(vodný zákon).

17 VYJADRENIE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCHNAVRHOVANEJ ČINNOSTI PRESAHUJÚCICH ŠTÁTNEHRANICE

Vplyvy investičného zámeru „Terminál“ nepresahujú štátne hranice SR.



Základné informácie o súčasnom stave životného prostredia dotknutého územia KAPITOLA III


III. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVEŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA

1 CHARAKTERISTIKA PRÍRODNÉHO PROSTREDIA VRÁTANECHRÁNENÝCH ÚZEMÍ

1.1 GEOMORFOLOGICKÉ POMERY

Poda geomorfologického členenia na geomorfologické jednotky (Mazúr, Lukniš, AtlasSSR 1980) patrí záujmové územie do nasledovných jednotiek:

Sústava: Alpsko-himalájska

Podsústava: Karpaty

Provincia: Západné Karpaty

Subprovincia: Vonkajšie Západné KarpatyOblas: Slovensko-moravské Karpaty

Celok: Považské podolie

Podcelok: Trenčianska kotlina

Morfologicko-morfometrický typ reliéfu tvorí v nive Váhu horizontálne rozčlenenárovina, na ktorú naväzuje nerozčlenená rovina a horizontálne a vertikálne rozčlenenárovina.

Základnou morfoštruktúrou v nive Váhu (lokalizácia investičného zámeru) jemorfoštruktúrna depresia peripieninského (pribradlového) lineamentu – jedná sao negatívne a prechodné vrásovo-blokové a šupinové štruktúry.

Základným typom erózno-denudačného reliéfu je v riešenom území (Niva Váhu) reliéfrovín a nív.

Z hadiska typologického členenia na základe triedenia morfoštruktúrneho reliéfu patrícelé riešené územie do morfoštruktúry s pozitívnou pohybovou tendenciou a todo tektonického až štruktúrno-tektonického reliéfu kryhových až vrásovo-kryhovýchštruktúr s dominanciou radiálnych pohybov, reliéfu priekopových prepadlín amorfotektonických depresií reliéfu na polygenetických sedimentoch slabo spevnenýchaž sypkých štruktúr so silným uplatnením litológie.

Z hadiska typologického členenia reliéfu na základe triedenia morfoskulptúrnehoreliéfu je posudzované územie zaradené do akumulačného fluviálneho reliéfu typu

fluviálnej roviny (niva Váhu).Územie nachádzajúce sa v nive Váhu patrí do reliéfu rovín a nív, sklonitos tohtoúzemia je patrí do kategórie < 1°.

Vlastné riešené územie z geomorfologického hadiska spadá do reliéfu rovín a nívtypu poriečnej nivy so sklonovitosou 0 – 2°, priemerné nadmorské výšky v územínivy dosahujú 210 – 213 m n.m.





1.2 GEOLOGICKÉ POMERY

1.2.1 Geologická charakteristika územia

Na geologickej stavbe záujmového územia sa podieajú mezozoické komplexy hornínchočského príkrovu, tvorené sivými slieňovcami, slienitými, organogénnymi apiesčitými vápencami veku titón – apt (spodná krieda). Uvedené mezozoickékomplexy sú v území prekryté kvartérnymi fluviálnymi náplavmi rieky Váh, ktoré sútvorené nesúdržnou štrkopiesčitou sedimentáciou s pokryvom jemnozrnnýchsedimentov. Najvrchnejšiu vrstvu kvartérnych sedimentov v území tvoriaantropogénne navážky.

Geologická stavba záujmového územia pre hodnotený investičný zámer bola overenáprieskumnými prácami v rámci inžinierskogeologického prieskumu (Cigánik J., 2013)do maximálnej hĺbky 12,40 m pod povrch terénu.

Horniny predkvartérneho podložia boli overené vo všetkých prieskumných vrtoch. Sútvorené vápencami, vápnitými pieskovcami a slieňovcami, s rôznym stupňomzvetrania.

Vápencové horniny boli overené vo vrtoch J-6, HG-4 až HG-6, HG-9 a HG-10.Vápence sú zdravé (vrt HG-4), zvetralé (vrty J-6, HG-5, HG-6 a HG-10) až rozvetralé(vrt HG-9), tmavosivej, sivohnedej až hrdzavohnedej farby, rozpukané na úlomkyvekosti do 10 až 20 cm (vo vrte HG-9 do 3 cm), pričom pukliny sú vyplnené ílom sivejaž tehlovohnedej farby, pevnej resp. pevnej až tvrdej konzistencie. Celková mocnos vápencov v predkvartérnom podloží nebola prieskumnými dielami overená, ich hornáhrana sa preukazatene v miestach situovania prieskumných vrtov nachádza v hĺbke8,50 až 9,50 m pod povrchom terénu, t.j. v nadmorskej výške 203,02 až

202,77 m n.m.Slieňovcové horniny sa overili vo vrtoch HG-2, HG-7 a HG-8. Slieňovce sú zvetralé ažrozvetralé (vrt HG-8) resp. rozvetralé (vrty HG-2 a HG-7), tmavosivej, svetlosivej ažhnedej farby, pevné (vo vrte HG-2 tuhé až pevné). Sú rozpukané, ojedineles úlomkami vápnitého pieskovca vekosti do 5 cm. Mocnos slieňovcov nebolaprieskumnými dielami overená, ich horná hrana sa v miestach situovaniaprieskumných diel nachádza v hĺbke 9,90 až 10,70 m pod povrchom terénu, t.j.v nadmorskej výške 202,67 až 200,85 m.n.m.

V okolí vrtu HG-7 bola zistená taktiež vyvýšenina mezozoického podložia, ktoréhosklon je jednak západne od oblasti vrtu HG-7 v smere SZ. Priemerný sklonmezozoického podložia je 0,01 a generálny smer sklonu je SZ.

V nadloží rozvetralých slieňovcov vo vrte HG-7 boli overené rozvetralé vápnitépieskovce s polohami slieňovcov, charakteru štrk ílovitý, ojedinele až íl štrkovitý. Súhnedosivej farby a obsahujú úlomky vekosti do 5 až 10 cm. Overená mocnos rozvetralých pieskovcov vo vrte HG-7 je 1,00 m a ich horná hrana sa v miestesituovania prieskumného vrtu nachádza v hĺbke 9,00 m pod povrchom terénu.

V nadloží mezozoických hornín podložia sú uložené kvartérne fluviálne náplavy riekyVáh, tvorené nesúdržnou štrkopiesčitou sedimentáciu s pokryvom jemnozrnnýchpovodňových sedimentov.

Štrkovité sedimenty sú charakteru štrk s prímesou jemnozrnnej zeminy, sú stredneuahlé, hnedej, hnedosivej až sivej farby, tvorené obliakmi Ø do 10 cm, s obsahom

kamenitej zložky. Z hadiska ich petrografie sú tvorené obliakmi granitoidova kremencov, menej obliakmi pieskovcov a karbonátov. Výplň tvorí piesok





strednozrnný. Vo vrte HG-7 boli uprostred štrkovej vrstvy overené dve polohy resp.šošovky piesčitých sedimentov charakteru piesok s prímesou jemnozrnnej zeminy.Piesky sú strednozrnné, hnedosivej farby, miestami s obsahom obliakov Ø do 3 cm.Overená mocnos uvedených piesčitých polôh je 0,50 resp. 0,80 m.

Overená mocnos štrkovitých sedimentov rieky Váh dosahuje v území mocnos od 2,80 až do 7,00 m (priemerne 4,70 m), a ich horná hrana sa v miestach situovaniarealizovaných prieskumných diel nachádza v hĺbke 3,20 až 6,70 m pod terénom.

V nadloží štrkovitých sedimentov rieky Váh boli prieskumnými dielami overené vrstvyresp. šošovky piesčitých sedimentov charakteru piesok s prímesou jemnozrnnejzeminy resp. piesok ílovitý (vrty HG-5 a HG-10). Piesky sú strednozrnné, ojedinele ažhrubozrnné (vrt HG-9), hnedej až hnedožltej, ojedinele sivohnedej a sivej farbyso sivými a hrdzavohnedými šmuhami a s podielom štrku.

Overená mocnos piesčitých sedimentov dosahuje v území mocnos od 0,10 aždo 2,40 m a ich horná hrana sa v miestach situovania realizovaných prieskumných

diel nachádza v hĺbke 2,20 až 5,30 m pod terénom.Nesúdržná štrkopiesčitá sedimentácia rieky Váh je v území prekrytá vrstvou jemnozrnných povodňových sedimentov. Tieto sedimenty boli v území overenévo vrtoch HG-4 a HG-6 až HG-9. V miestach situovania ostatných prieskumných dielboli pravdepodobne odstránené a nahradené navážkami. Overená mocnos jemnozrnných sedimentov v záujmovom území je 0,70 až 2,00 m a ich horná hranasa v miestach situovania realizovaných prieskumných diel nachádza v hĺbke 2,20 až4,40 m pod terénom

V nadloží jemnozrnných sedimentov vo vrte HG-4 bola overená vrstva jemnozrnnýchsedimentov charakteru íl s nízkou plasticitou, na báze s tenkou vrstvou štrku.Vzhadom na ich charakter sa jedná pravdepodobne o navážku. Overená mocnos

vrstvy je 1,00 m a jej horná hrana sa nachádza v hĺbke 3,30 m pod terénom.Najvrchnejšiu vrstvu kvartérnych sedimentov v záujmovom území tvoriaantropogénne navážky, ktoré vznikli v minulosti ako produkt stavebnej činnosti resp.v rámci terénnych úprav v území. Jedná sa o heterogénny materiál tvorený hlinou,štrkom, kameňom, komunálnym a stavebným odpadom, ktorý bol overenývo všetkých realizovaných prieskumných dielach. Celková overená mocnos antropogénnych navážok v miestach situovania realizovaných prieskumných diel je0,90 až 4,20 m.

Rozmiestnenie vrtov je súčasou inžinierskogeologického prieskumu (Cigánik J.,2013).

1.2.2 Inžinierskogeologická charakteristika územia

V zmysle Inžinierskogeologických máp Slovenska (Matula, M., 1989) patrí záujmovéúzemie do regiónu neogénnych tektonických vkleslín, oblasti vnútrohorských kotlín,čas Považské kotliny (niva Váhu).

V investičným zámerom dotknutom území sa vyskytuje z typov rajónov rajónúdolných riečnych náplavov, kde prevládajúcim typom hornín v hĺbke do 5 m jestriedanie štrkovitých a jemnozrnných zemín.

Geologická stavba záujmového územia bola overená prieskumnými prácami v rámci

inžinierskogeologického prieskumu (Cigánik J., 2013) do max. hĺbky 12,40 mpod povrch terénu, ktorý riešené územie v závere hodnotí nasledovne:





- predkvartérne podložie v území tvoria mezozoické komplexy hornín chočskéhopríkrovu, reprezentované sivými slieňovcami, slienitými, organogénnymia piesčitými vápencami. Prieskumnými prácami sa overila prevažne ich eluviálnazóna, ktorá v zmysle STN 72 1001 je zatriedená do tried R4, R5/R4, R6/R5, F6/R6

a F2/G5. Horná hrana predkvartérneho podložia sa v miestach prieskumných dielnachádza v hĺbkach od 8,50 do 10,70 m pod povrchom terénu,

- kvartérna nesúdržná štrkopiesč itá sedimentácia rieky Váh je v študovanom územíreprezentovaná štrkovitými a piesčitými sedimentmi. Dominantnou vrstvoufluviálnych náplavov Váhu sú štrkovité sedimenty triedy G3, stredne uahlé,mocnosti 2,80 až 7,00 (priemerne 4,70 m) poskytujúce kvalitnú základovú pôdu.Ich horná hrana sa v miestach prieskumných diel nachádzala v h ĺbkach od 3,20do 6,70 m pod povrchom terénu a v zmysle STN 72 1001 sú zatriedené do triedyG3 – symbol G-F resp. na rozhranie tried G3 a G2. Prevažne v ich nadloží súuložené piesčité sedimenty triedy S3 – symbol S-F resp. triedy S5 – symbol SC,mocnosti 0,10 až 2,40 m. Ich horná hrana sa v miestach prieskumných diel

nachádzala v hĺbkach od 2,20 do 5,30 m pod povrchom terénu,- kvartérne povod ňové jemnozrnné sedimenty rieky Váh sú v území v dôsledku

antropogénnej činnosti značne zredukované. Boli overené v prieskumných dielachHG-4, HG-6, HG-7, HG-8 a HG-9, a sú tvorené zeminami triedy F6 – symbol CLresp. CI, ojedinele tiež zeminami triedy F4 – symbol CS, s preplástkami ílu (triedaF4/F5 resp. F4/F6), mocnosti 0,70 až 2,00 m. Ich horná hrana sa v miestachprieskumných diel nachádzala v hĺbkach od 2,20 do 2,40 m, pod terénom,

- kvartérne antropogénne sedimenty predstavujú najvrchnejší horizont kvartérnychsedimentov v študovanom území. Jedná sa o materiál heterogénneho zloženia,mladého veku a nedostatočnej uahlosti (produkty stavebnej činnosti a terénnychúprav v území) mocnosti 0,90 až 4,20 m. Materiál sa neodporúča uvažova

pre zakladanie objektov.

Hladina podzemnej vody bola overená v každej prieskumnej sonde, a to v h ĺbkachod 3,70 do 4,80 m pod povrchom terénu, a po ukončení prieskumných prác saustálila v rovnakej úrovni (okrem vrtu HG-7, kde vzhadom na nepriepustné íloviténadložie vystúpila o 0,30 m vyššie než bola jej narazená úroveň). Uvedená úroveň však nie je jej maximom, s ohadom na vzdialenos záujmového územia od rieky Váhvšak predpokladáme, že hladina podzemnej vody v území ani pri dlhodobýchmaximálnych prietokoch v koryte Váhu nevystúpi o viac ako 1,0 až 1,50 m oprotizistenému stavu, t.j. na kótu cca 209,20 m n. m. Na základe hydrochemickéhozhodnotenia odobratej vzorky z vrtu HG-7 je možné konštatova, že podzemná vodav predmetnom území nie je agresívna na betónové konštrukcie – symbol X0 a

agresivita prostredia na železné materiály je vemi nízka - I. Poda STN 03 8375 –„Ochrana kovových potrubí uložených v pôde alebo vode proti korózii“ je odporučenéchráni železné materiály pred účinkami podzemnej vody normálnou izoláciou.

Po zhodnotení výsledkov prieskumných prác sa odporúča pre zakladanie objektovv závislosti od charakteru objektu uvažova vrstvu štrkopiesčitých sedimentov triedyG3 resp. G3/G2, ktorá sa v záujmovom území v miestach prieskumných dielnachádzala v hĺbke 2,20 až 5,30 m pod povrchom terénu, resp. horninypredkvartérneho podložia.





1.2.3 Geodynamické javy

Geodynamické javy

V území nachádzajúcom sa v nive Váhu nie je dokumentovaný výskytgeodynamických javov, toto územie sa nachádza v stabilnom území Trenčianskejkotliny, pre ktorú je charakteristický rovinatý typ územia, čo vylučuje možnos svahových posunov a deformácií. Z hadiska výskytu geodynamických javov je totoúzemie stabilné.

Seizmicita

Z hadiska ohrozenia územia seizmicitou (Atlas krajiny SR, 2002) je celé riešenéúzemie zaradené do 7 º stupnice makroseizmickej intenzity (MSK-64). Uvedenémustupňu v území odpovedá špičkové zrýchlenie seizmického ohrozenia na skalnatompodloží 1,00 – 1,29 m.s-2.

1.2.4 Radónové riziko

Na základe zatriedenia územia poda radonóveho rizika (Atlas krajiny SR, 2002) patríriešené územie do oblasti nízkeho stupňa radónového rizika.

1.2.5 Ložiská nerastných surovín

Na území mesta Trenčín sa nachádzajú tieto ložiská nerastných surovín:

Výhradné ložiská nerastov

- Zamarovce – Starý háj: tehliarska surovina, je v evidencii výhradných ložískGeologickej služby SR bez ur čeného chráneného ložiskového územia, nevyužívasa.

Ložiská nevyhradených nerastov

- Nozdrkovce: štrkopiesky a piesky, v súčasnosti nevyužívané- Trenč. Biskupice – Bobrovník: štrkopiesky a piesky, v súčasnosti nevyužívané- Zamarovce: tehliarska surovina, ložisko opustené- Trenčianske Biskupice: tehliarska surovina, ložisko opustené-

Opatová: vápenec, ložisko opustené- Kubrá: vápenec, ložisko opustené

Uvedené ložiská sa v súčasnosti neažia.

Vo vlastnom riešenom území sa nenachádza žiadne ložisko nerastných surovín, nie je tu evidované žiadne výhradné ložisko nerastov ani ložisko nevyhradenýchnerastov.

1.3 KLIMATICKÉ POMERY

Z hadiska makroklimatickej klasifikácie patrí vlastné riešené územie i jeho okoliedo oblasti teplej (počet letných dní s denným maximom teploty vzduchu ≥ 25 °C





v roku nad 50), okrsku T4 teplého, mierne suchého, s miernou zimou s teplotouv januári > -3 °C a IZ = 0 až -20 (niva Váhu a nižšie polohy posudzovaného územia) ado okrsku T6 teplého, mierne vlhkého, s miernou zimou s teplotou v januári > -3 °C aIZ = 0 až 60. Riešené územie sa nachádza na rozmedzí obidvoch okrskov.

Z hadiska klimatickogeografických typov patrí posudzované územie do typu krajinys kotlinovou klímou s vekou inverziou teplôt, mierne suchou až vlhkou, do subtyputeplého so sumou teplôt 10 °C a viac 2 600 – 3 000, s teplotou v januári –2 až –4 °C,s teplotou v júli 18,5 až 20 °C, amplitúdou 22 až 24 °C, ročnými zrážkami 600 –700 mm (niva rieky Váh).

Klimatické pomery majú zásadný vplyv na rozptyl znečisujúcich látok v ovzduší ana spád emisií.

1.3.1 Zrážky

Poda dlhodobých sledovaní sa priemerný ročný úhrn zrážok pohybuje v širšomriešenom území v rozmedzí 640 až 850 mm, pričom v nive Váhu dosahuje dlhodobýpriemer cca 640 mm. Priemerný ročný počet dní so zrážkami v chladnom polroku sav Trenčíne pohybuje v priebehu roku na úrovni cca 295 dní, v teplom polrokuna úrovni cca 375 dní.

Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou sa v území pohybuje v rozmedzí 60 až40 dní, pričom jej priemerná výška v Trenčíne dosahuje 8,6 cm. Relatívne trvaniesnehovej pokrývky v období jej výskytu je na území Trenčína 41,9 %.

Tab. č . 7 Vybrané zrážkové a snehové charakteristiky (klimatická stanica Trenč ín)

I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII RokPriemerné mesač né a roč né úhrny zrážok v mm

40 40 38 44 56 86 73 65 42 44 56 56 640Priemerný poč et dní so zrážkami 1 mm a viac 7,9 7,3 6,7 7,5 8,4 10,2 9,2 8,0 6,8 6,1 9,0 9,9 97,05 mm a viac 2,7 2,6 2,5 2,9 3,6 5,1 4,3 4,1 2,8 2,8 3,4 3,6 40,4

10 mm a viac 0,8 1,0 0,9 1,2 1,6 2,5 2,3 1,9 1,0 1,3 1,3 1,4 17,2Priemerný poč et dní so snehovou pokrývkou 1 cm a viac 25,6 20,8 9,3 0,6 0,1 - - - - 0,1 3,9 16,1 76,55 cm a viac 12,0 7,8 2,9 0,1 - - - - - - 1,1 5,8 29,6

Zdroj: SHMÚ

1.3.2 Teploty

Poda dlhodobých pozorovaní SHMÚ je v posudzovanej oblasti najteplejšímmesiacom júl a najchladnejším január. Vzhadom na kotlinový charakter územia jepre danú oblas významný pomerne značný rozkyv teplotných charakteristík.Napríklad v období rokov 1951 - 1980 absolútne maximálna teplota vzduchu dosiahla37,4 °C a absolútne minimálna teplota poklesla na -27,0 °C.





Tab. č . 8 Vybrané teplotné charakteristiky (klimatická stanica Trenč ín)

I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII RokPriemerná mesač ná a roč ná teplota vzduchu v C

-2,0 -0,1 3,8 9,0 13,7 17,3 18,4 17,8 14,0 9,2 4,4 0,0 8,9

Absolútne maximá teploty vzduchu v C 12,7 17,0 25,1 28,4 30,6 33,5 35,8 37,4 33,9 26,6 21,0 14,1 37,4

Absolútne minimá teploty vzduchu v C -27,0 -22,4 -20,6 -7,0 -4,7 0,2 4,5 1,3 -3,9 -8,5 -19,7 -24,1 -27,0

Zdroj: SHMÚ

Oblas sa vyznačuje dostatočným výskytom počtu letných dní, v Trenčíne ichdlhodobý priemer dosahuje hodnotu 54 dní za rok, ale aj mrazových dní (priemernýpočet dní s teplotou pod 0 °C za rok) v priemere 107 za rok dosahuje 71 až 81 dní.

1.3.3 Vlhkos vzduchu, obla

čnos

a slne

čný svit

Tab. č . 9 Vybrané charakteristiky vlhkosti vzduchu, oblač nosti a slneč ného svitu (klimatickástanica Trenč ín)

I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII RokPriemerná mesač ná a roč ná relatívna vlhkosť vzduchu v %

84 82 77 71 72 74 75 76 79 81 85 87 79Priemerná oblač nosť v %

77 71 66 59 59 60 57 53 54 58 77 80 64Priemerný poč et jasných dní (denná oblač nosť menšia ako 20 %)

2,0 2,4 2,8 3,6 2,2 2,2 3,2 4,0 4,4 5,0 1,2 1,6 34,6Priem. poč et zamrač . dní (denná oblač nosť menšia ako 20 %)

17,5 13,8 11,8 9,4 7,6 7,1 7,0 5,8 6,4 9,1 17,5 19,0 132,0

Priemerný úhrn slneč ného svitu v hodinách40 65 118 162 205 207 221 211 159 120 48 30 1 586Zdroj: SHMÚ

II.3.4. Veternos

Údaje o prevládajúcich smeroch vetra a jeho rýchlosti možno odvodi z dlhodobýchsledovaní na stanici Trenčín. Tieto údaje sú vo vzahu k ostatnému posudzovanémuúzemiu len informatívne, nakoko ur čujúcim faktorom prevládajúcich vetrov súorografické pomery územia.

Tab. č . 10 Vybrané charakteristiky veterných pomerov (klimatická stanica Trenč ín)

Priemerná č astosť jednotlivých smerov vetra a bezvetria v %Smer vetra S SV V JV J JZ Z SZ Bezvetrie

12,9 7,2 3,0 9,9 7,2 10,9 4,8 10,0 34,1Priemerná rýchlosť vetra v m/s za rokSmer vetra S SV V JV J JZ Z SZ Priem. ročná 4,0 3,8 3,0 4,4 3,8 3,6 4,0 4,4 34,1

Zdroj: SHMÚ





1.4 VODA

1.4.1 Povrchové vody

Riešené územie z hydrologického hadiska spadá do povodia rieky Váh –č. hydrologického poradia 1-4-21-09-001.

Investičný zámer je lokalizovaný na rieke Váh pod stupňom Biskupice, v jehokontaktnom území sa nachádza Biskupický kanál.

V tabuke sú podané základné hydrologické charakteristiky rieky Váh v profileTrenčín.

Tab. č . 11 Hydrologické údaje rieky Váh – profil Trenč ín

Charakter. prietoky (m3.s-1)Tok - profil Plochapovodia

(km

2

)

Odtokovýsúčinite

Špecif.odtok

(l.s

-1

.km

-2

)Qa Q355d Q364d Q1r Q100r

Váh - vodočet Trenčín 9267,10 0,50 15,33 142,0 34,1 25,6 1 050 2 500

Zdroj: VÚC TSK

Qa - priem. ročný prietok, Q355d - prietok dosiahnutý 355 dní v roku, Q364d - prietok dosiahnutý 364 dnív roku, Q1r - prietok dosiahnutý 1 x za rok, Q100r - prietok dosiahnutý 1 x za 100 rokov

Poda režimu odtoku patrí riešené územie do vrchovinno-nížinnej oblasti s dažovo-snehovým typom odtoku. Pre túto oblas je charakteristická akumulácia vôdv mesiacoch december až január, vysoká vodnos vo februári až apríli, najvyššieprietoky recipienty dosahujú v marci (IV < II), najnižšie sa vyskytujú v septembri,podružné zvýšenie vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy je výrazné. Rieka Váhna základe základných hydrologických charakteristík je zaradená do stredohorskej

oblasti, pre ktorú je typický typ režimu odtoku snehovo-dažový, akumulácia vôdprebieha v mesiacoch november až marec, vysoká vodnos v apríli až júni, najvyššieprietoky recipienty dosahujú v máji (VI < IV), najnižšie prietoky sa vyskytujú v januáriaž februári, podružné zvýšenie vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy jenevýrazné.

Prirodzený prietokový režim Váhu je silne ovplyvnený prevádzkou sústavy vodnýchdiel na hornom toku Váhu.

Riešené územie sa nachádza v avobrežnej nive Váhu a to v najbližšej vzdialenosticca 1 300 m od Váhu resp. cca 900 m od Nosického kanála.

Vodné plochy

Vodné plochy prirodzeného pôvodu sa na území mesta Trenčín a v jeho okolínenachádzajú. Z umelých vodných plôch sú tu najmä bývalé, resp. využívanéštrkoviská na nive Váhu (Zamarovské jamy, Nové jamy pri Zamarovciach, Štrkoviskona Ostrove, Štrkoviská Bobrovník, Nové štrkoviská na Hornej sihoti, Zvyšky štrkovískpri skládke na Urbárskej sihoti), Nádrž pod cestou I/18 na Zlatovskom potoku a nádržv Opatovskej doline.

Priamo v posudzovanej lokalite realizácie investičného zámeru ani v jej kontaktnomokolí sa nenachádzajú žiadne vodné plochy.





1.4.2 Podzemné vody

V zmysle hydrogeologickej rajonizácie Slovenska (Atlas krajiny SR, 2002)posudzované územie leží v hydrogeologickom regióne QM 038 – KvartérTrenčianskej kotliny a priahlé mezozoikum Trenčianskej vrchoviny a to v jehosubrajóne VH10 (niva Váhu), pre tento rajón je ur čujúcim typom priepustnostimedzizrnová priepustnos. Riešené územie sa nachádza v priestore rajónus priemerným využiteným množstvom podzemných vôd v intervale > 9,99 l.s-1.km-2.

V území sa vyskytuje typ podzemnej vody dopĺňanej 70 % z riek a ich prítokov, ktorý je typický pre nivy riek. Hlavným zdrojom dopĺňania zásob podzemných vôd je riekaVáh a jej prítoky, v menšej miere sa na dopĺňaní zásob podzemných vôd podieajúzrážkové vody a podzemné vody z priahlých svahov okolitých pohorí.

Hydrologické pomery záujmového územia sú dané predovšetkým jeho geologickoustavbou. Predmetné územie sa nachádza na avobrežnej aluviálnej nive rieky Váh

vo vzdialenosti cca 1 km, v tzv. pririečnej zóne, kde je hladina podzemnej vodyv priamej hydrodynamickej závislosti na prietokoch v povrchovom toku rieky Váh.

Uvedené znamená, že každá zmena prietokov v uvedenom povrchovom toku saprejaví zmenou výšky hladiny podzemnej vody aj v priahlom území. Hladinapodzemnej vody v území je voná, pričom kolektorom podzemných vôd súštrkopiesčité fluviálne náplavy rieky Váh a izolantom sú podložné mezozoickékomplexy hornín.

Hladina podzemnej vody bola overená v každej prieskumnej sonde, a to v h ĺbkachod 3,70 do 4,80 m pod povrchom terénu, a po ukončení prieskumných prác saustálila v rovnakej úrovni (okrem vrtu HG-7. Uvedená úroveň však nie je jejmaximom, s ohadom na vzdialenos záujmového územia od rieky Váh všakpredpokladáme, že hladina podzemnej vody v území ani pri dlhodobých maximálnych

prietokoch v koryte Váhu nevystúpi o viac ako 1,0 až 1,50 m oproti zistenému stavu,t.j. na kótu cca 209,20 m n. m. Na základe hydrochemického zhodnotenia odobratejvzorky z vrtu HG-7 je možné konštatova, že podzemná voda v predmetnom územínie je agresívna na betónové konštrukcie a agresivita prostredia na železné materiály je vemi nízka.

1.4.3 Minerálne a geotermálne vody

Minerálne vody

V Trenčianskej kotline vyviera viacero menších minerálnych prameňov studenýchobyčajných a zemitých kyseliek. Nachádzajú sa najmä na územiach okolo Kubry,Soblahova a Trenčianskej Turnej. Tieto pramene sú málo výdatné, ich výdatnos neprekračuje 1,5 l.s-1.

Vo vlastnom riešenom území ani v jeho kontaktnom okolí nie je zistený, anievidovaný žiadny zdroj minerálnej vody, prírodný liečivý zdroj ani prírodný zdrojminerálnych stolových vôd, do územia nezasahuje ani žiadne ich ochranné pásmo.

Geotermálne vody

Riešené územie je súčasou severovýchodného okrajového výbežku štruktúrygeotermálnych vôd Trenčianska kotlina, hlavným kolektorom tejto štruktúry

geotermálnych vôd sú triasové karbonáty. Využívanie tepelného spádu sa na územímesta Trenčín zatia nerealizuje.





Vo vlastnom riešenom území ani v jeho širšom okolí nie je zistený, ani evidovanýžiadny zdroj geotermálnej vody.

1.4.4 Vodohospodársky chránené územia

Územie sídelného útvaru Trenčín patrí do vodohospodársky chránenej oblastiStrážovské vrchy, vyhlásenej NV SR č. 13/1987 zo 6. 2. 1987. Vyžaduje sa tuúzemná ochrana s prioritou zachovania prirodzenej akumulácie podzemných vôd.Záujmové územie sa nachádza na okraji chránenej vodohospodárskej oblasti, ktorejhranica prebieha po toku rieky Váh. Pri uplatňovaní vodohospodárskych záujmov jepotrebné vychádza z § 31 zákona č. 364/2004 – zákon o vodách.

Povodie vodárenskeho toku sa v riešenom území ani v jeho širšom okolínenachádza.

Z vodohospodársky významných tokov sa vo širšom riešenom území nachádzajúrecipienty Váh, Biskupický kanál Trenčín – Piešany, Opatovský potok, Turnianskypotok a Drietomica.

Na území SÚ Trenčín vyžadujú územnú ochranu dva významné zdroje pitnej vody,VZ Soblahovská cesta a VZ Siho, ktoré z hadiska kapacitnej výdatnosti súhodnotené druhou kategóriou (10 - 50 l.s-1).

VZ Soblahovská cesta (studne S - 1, 2, 3, 4) o výdatnosti 25 l.s-1 má v zmyslevodoprávneho rozhodnutia zn. OPLVH 3412/1988-405 vydaného 30. 12. 1988 ONVTrenčín stanovené pásmo hygienickej ochrany 1. stupňa, vymedzené oplotenímzdrojov, PHO 2. stupňa - vnútorné, ktoré je v južnej časti ohraničené Lavičkovýmpotokom, odtia v smere východ a západ v severnej časti zasahuje do priahléhoobytného pásma. Hranicu PHO 2. stupňa - vonkajšieho vypĺňa čas povodia Váhu apravostranná čas podpovodia - Lavičkový potok.

VZ Sihoť (studne) o výdatnosti 35 l.s-1 má v zmysle vodoprávneho rozhodnutiavymedzené pásmo hygienickej ochrany 1. stupňa, ktoré je oplotené a PHO 2. stupňa- vonkajšie, ktoré je rozhodnutím zn. OPLVH 3413-1988 vymedzené z časti povodiaVáhu a avostranného podpovodia Kubrického potoka. PHO 2. stupňa - vnútornév dôsledku výraznej urbanizácie v okolí 1. stupňa hygienickej ochrany nie jestanovené (vyžadovalo by si likvidáciu súčasnej zástavby).

Záujmové územie sa nachádza v ochrannom pásme II. stupňa vodárenského zdrojaTrenčín – Siho, vzdialenos vodárenského zdroja od záujmového územia jeseverným smerom cca 450 m. Kvalita podzemnej vody z vodárenského zdroja jesledovaná od roku 1968 (Trenčianska vodohospodárska spoločnos). Podzemnávoda vyhovovala požiadavkám na kvalitu pitnej vody až na zvýšený obsahdusičnanov v niektorých obdobiach, pričom hodnoty kolísali v rozpätí 20,0 - 60,0 mg/l(Némethyová M., 2006).

Sporadicky bola zistená prítomnos konkrétnych organických mikropolutantov a tomonochlórbenzén, chloroform, trihalometany a tetrachlóretén. Ich koncentrácia bolavšak minimálna, blízko hranice detekcie príslušných metód stanovenia (NémethyováM., 2006). Poda chemických analýz za obdobie roku 2012 poskytnutýchTrenčianskou vodohospodárskou spoločnosou bola v podzemnej vodevodárenského zdroja Trenčín - Siho vo februári 2012 zistená koncentrácia PCE =0,65 µg/l. Odvtedy nebola táto látka v podzemnej vode vodárenského zdroja

monitorovaná.





1.5 PÔDA

V širšom okolí posudzovaného územia (v centrálnej časti Trenčianskej kotliny) sanachádza pôdny kryt typický pre vnútrokarpatské kotliny. Jeho vývoj bol podmienenýnajmä charakterom substrátu a klimatickými podmienkami v období holocénu.

Pôdne pomery na území mesta Trenčín sú vemi rôznorodé, nachádzajú sa tu takmervšetky genetické pôdne typy a pôdne druhy. V nížinných polohách sú to čiernice,fluvizeme a černozeme, vo vyšších polohách hnedozeme, kambizeme, podzoly agleje. Vemi rôznorodá je aj skeletovitos a hĺbka pôdy.

Investičný zámer je polohovo viazaný na nivu rieky Váh, pre ktorú je typickýz hadiska pedologických charakteristík výskyt fluvizemí.

Investičný zámer je viazaný na zastavané územie, pre ktoré sú typické antropické pôdy , t.j. pôdy s výskytom povrchového antropického horizontu, čiastočne aleboúplne pozmenené, prípadne vytvorené činnosou človeka. Patria sem dva hlavné typy

pôd:− kultizem (KT) – pôdny typ na prirodzených substrátoch, ale činnosou človeka

s úplne pozmenenými vlastnosami (prevažne kultiváciou počasponohospodárskeho využívania). Patria sem prevažne pôdy záhrad a ovocnýchsadov.

− antrozem (AN) – človekom vytvorená umelá pôda na nepôvodných substrátoch –navážky v sídlach a na rekultivovaných plochách, územia technických areálov,obytnej zástavby, komunikácií a pod.

Pre ur čovanie kvality a produkčnosti pôd na ponohospodárskom pôdnom fonde jedôležité zaradenie pôd do systému bonitovaných pôdnoekologických jednotiek BPEJ.Pôdy sú v zmysle Zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní ponohospodárskej

pôdy zatriedené do 9 skupín kvality (bývalých bonitných tried).Na ochranu pôdy sa uplatňuje najmä zákon NR SR č. 220/2004 Z. z. o ochranea využívaní ponohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z.o integrovanej prevencii a kontrole znečisovania životného prostredia a o zmenea doplnení niektorých zákonov. Využíva sa na ochranu ponohospodárskej pôdyzaradenej poda kódu BPEJ do 1. – 4. kvalitatívnej skupiny uvedenej v prílohe č. 3k citovanému zákonu.

Riešené územie je súčasou zastavaného územia, ponohospodárska pôda nie jedotknutá.

1.6 BIOTA

1.6.1 Flóra a vegetácia

Fytogeografické začlenenie územia

Z hadiska fytogeografického členenia Európy riešené územie je začlenené do:

oblasti Holarktispodoblasti Eurosibírskej

provincie Stredoeurópskej





Z fytocenologického hadiska poda Futáka (1966) patrí širšie záujmové územie vi ed. Gerát, R., 1986) do:

oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale)obvodu predkarpatskej flóry (Praecarpaticum)

okresu Strážovské a Súovské vrchy – Trenčín avý breh Váhu)obvodu západobeskytskej flóry (Beschidicum occidentale)

okresu Západobeskydské Karpatypodokresu Biele Karpaty – Trenčín pravý breh Váhu

Niva rieky Váh tvorí hranicu dvoch fytogeografických obvodov - územie východneod rieky (avobrežný priestor Váhu) patrí do obvodu predkarpatskej flóry(Praecarpaticum), fytogeografického okresu Strážovské a Súľ ovské vrchy , na západe(pravobrežný priestor Váhu) do obvodu západobeskydskej flóry (Beschidicumoccidentale), okresu Biele Karpaty (severná čas). Táto fytogeografická poloha saprejavuje v druhovom zložení najmä lesných porastov, kde prevládajú druhykarpatskej lesnej flóry. Blízkos oblasti panónskej flóry (hranica je severne od Nového

Mesta nad Váhom) sa v území prejavuje taktiež - teplomilné druhy prenikli údolímrieky Váh do záujmového územia a výrazne ovplyvnili najmä zloženie mimolesnýchporastov, niektoré sa presadili aj v lesných spoločenstvách.

Na základe fytogeograficko-vegetačného členenia (Plesník 2002) vlastné riešenéúzemie patrí do:

zóny dubovejoblasti flyšovej

okresu Trenčianska kotlina

Potenciálna prirodzená vegetácia

Potenciálna prirodzená vegetácia je vegetáciou, ktorá by sa za daných klimatických,pôdnych a hydrologických pomerov vyvinula na ur čitom mieste (biotope), keby vplyvudskej činnosti ihne prestal. Je predstavovanou vegetáciou rekonštruovanoudo súčasných klimatických a prírodných pomerov. Súčasná rekonštruovanáprirodzená vegetácia je predpokladanou vegetáciou, ktorá by pokrývala ur čité miestobez vplyvu udskej činnosti počas historického obdobia (Michalko a kol. 1980, 1986).

Poznanie prirodzenej potenciálnej vegetácie územia je dôležité najmä z hadiskarekonštrukcie, obnovy a alšieho prirodzeného vývoja vegetácie (lesnej aj nelesnej)s cieom jej priblíženia sa či úplného prinavrátenia do prirodzeného stavu, aby sa takzabezpečila ekologická stabilita územia. Poznanie vegetačných typov v širšommeradle umožňuje rekonštruova vegetáciu aj na miestach, kde je dnes náhradná

prirodzená vegetácia (lúky, kosienky, pasienky) alebo kultúrna vegetácia(agrocenózy, buriny, ruderálne spoločenstvá rastlín, hospodárske lesné kultúrya pod.). Existenciou prírodných až prirodzených rastlinných spoločenstiev v krajine,sa zvyšuje tak jej prírodná hodnota ako aj ekologická stabilita a teda aj odolnos územia voči rôznym prírodným (biotickým i abiotickým) aj antropickým negatívnymfaktorom (vplyvom).

Potenciálnu prirodzenú vegetáciu vlastného posudzovaného územia, podaGeobotanickej mapy SSR (Michalko a kol., 1986) tvoria lužné lesy nížinné podzväzuUlmenion, ktoré sú vyvinuté v celom alúviu rieky Váh. Tieto lesy zahr ňujú vlhkomilnéa mezohygrofilné lesy, rastúce na aluviálnych naplaveninách pozd ĺž vodných tokov:Ide prevažne o jaseňovo-brestové a dubovo-brestové lesy, patriace do podzväzuUlmenion. Na ich vývoj a štruktúru má rozhodujúci vplyv vodný režim, v spojení





s pôdnymi vlastnosami. Jednotka v území zaberá celú zvyšnú čas nivy rieky Váh,ide o pomerne veké plochy.

Reálna vegetácia

Rastlinstvo riešeného územia možno diferencova poda výškovej a expozičnej klímyako azonálne spoločenstvo, ktoré nie je od vyššie uvedených faktorov závislé. Jehoexistencia je dlhodobo podmienená sídelnými štruktúrami mesta Trenčín a ichdlhodobým využívaním (sídelná štruktúra, dopravné, priemyselné a polyfunkčnéplochy, parková zeleň).

Súčasný vegetačný kryt hodnoteného i okolitého územia je silne antropickypozmenený. Hodnotený investičný zámer sa dotýka nasledujúcich priestorov:

Priestor Autobusová stanica SAD a priestor pred železničnou stanicou

Jedná sa prevažne o spevnené plochy (miestne komunikácie – Železničná ulica,stanica SAD, plochy parkovísk) a menšie plochy s parkovou úpravou, na ktorých sa

nachádza drevinná vegetácia. Uvedený hodnotený priestor je z hadiska rastlinnýchspoločenstiev bezvýznamný, na hodnotenom pozemku sa nenachádzajú žiadneochranársky ale ani fytocenologicky významné druhy rastlín.

V hodnotenom priestore sa nachádzajú tri menšie plochy zelene, na ktorých savyskytuje drevinná vegetácia. Pre uvedené dotknuté plochy bola zrealizovanáinventarizácia drevinnej zelene (Kodajová, I., 2012), ktorá v hodnotenom priestoreuvádza nasledovné druhy:

Plocha zelene pri parkovisku s vjazdom s ulice Kragujevackých hrdinov

- čerešňa pílkatá (Cerasus serrulata ´ Kanzan´) - 3 kusy- pagaštan konský ( Aesculus hippocastaneum) - 4 kusy

- pajasmín vencový (Philadelphus coronarius) - 3 m

2

+ 3 m

2

- orgován obyčajný (Syringa vulgaris) - 19 m2

Dve plochy zelene pred železničnou stanicou

- tuja západná (Thuja occidentalis) - 4 kusy- tuja (Thuja sp.) - 6 kusy- tuja riasnatá (Thuja plicata) - 1 kus- smrek pichavý (Picea pungens ´Glauca´ ) - 1 kus- krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens) - 7 m2 + 10 m2 + 10 m2 + 7 m2+ 10 m2

+7 m2 + 10 m2 + 10 m2 +10 m2 +10 m2 - tis obyčajný (Taxus baccata) - 28 m2 + 28 m2 +28 m2 + 28 m2 + 28 m2 +28 m2

Priestor zelene medzi ul. Kragujevackých hrdinov a parkom M. R. ŠtefánikaUvedená plocha je zatrávnená, nenachádza sa tu žiadna drevinná vegetácia. Vlastnýhodnotený priestor je z hadiska rastlinných spoločenstiev bezvýznamný,na hodnotenom pozemku sa nenachádzajú žiadne ochranársky ale anifytocenologicky významné druhy rastlín.

Priestor zelene okrajovej časti parku M. R. Štefánika

Pre uvedený priestor dotknutej parkovej plochy bola zrealizovaná inventarizáciadrevinnej zelene (Kodajová, I., 2012), ktorá v hodnotenom priestore uvádzanasledovné druhy:

Pozemok Mesto Trenčín

- lipa malolistá (Tilia cordata) - 9 kusov





- breza previsnutá (Betula pendula) - 5 kusov- borovica čierna (Pinus nigra) - 2 kusy- pagaštan konský ( Aesculus hippocastaneum) - 8 kusov- javor mliečny ( Acer platanoides) - 9 kusov

- javor horský ( Acer pseudoplatanus) - 3 kus- jaseň štíhly (Fraxinus excelsior ) - 1 kus- beztŕňovec dvojdomý (Gymnocladus dioica) - 3 kusy- hrab obyčajný (Carpinus betulus) - 1 kus- imelovník biely (Symphoricarpos albus) - 30 m2 + 50 m2 +35 m2 + 23 m2 - pajazmín vencový (Philadelphus coronarius) - 28 m2 - zlatovka prostredná (Forsythia x intermedia) - 3 m2 - tavoník van Houtteho (Spiraea x vanhouttei ) - 6 m2 + 6 m2 +16 m2 + 17 m2+ 8 m2

+ 3 m2

Pozemok ŽSR

- javor mliečny ( Acer platanoides) - 7 kusov- hloh jednosemenný (Crataegus monogyna) – 1 kus

- slivka čerašňoplodá (Prunus cerasifera ´Nigra´ ) – 1 kus- topo čierny (Populus nigra) – 1 kus- lipa malolistá (Tilia cordata) - 1 kus- pagaštan konský ( Aesculus hippocastaneum) - 2 kusy- agát biely (Robinia pseudoacacia) - 1 kus- jaseň štíhly (Fraxinus excelsior ) - 1 kus- hrab obyčajný (Carpinus betulus) - 1 kus- čerešňa vtáčia (Cerasus avium) - 1 kus- javor poný ( Acer campestre) - 13 kusov- zlatovka prostredná (Forsythia x intermedia) – 1,5 m2

- tavoník van Houtteho (Spiraea x vanhouttei ) - 5 m2

+ 16 m2

+40 m2

+ 18 m2

- topo biely (Populus alba) - 12 kusov- breza previsnutá (Betula pendula) - 7 kusov- tuja západná (Thuja occidentalis) - 1 kus- jeda biela ( Abies alba) - 1 kus- tis obyčajný (Taxus baccata) - 7 m2 + 14 m2 - pajazmín vencový (Philadelphus coronarius) - 3 m2 + 3 m2 - dráč Júliin (Berberis julianae) - 3 m2

Priestor bývalého zázemia SAD (dielne a vonkajšie priestory SAD)

Jedná sa o spevnené plochy s pozostatkami bývalých objektov SAD (dielne a pod.),

priestor je v súčasnosti zdevastovaný. Miestami tu vystupujú menšie plochyruderálnej vegetácie, drevinná vegetácia sa v hodnotenom priestore nenachádza.

Hodnotený priestor je z hadiska rastlinných spoločenstiev bezvýznamný,na hodnotenom pozemku sa nenachádzajú žiadne ochranársky ale anifytocenologicky významné druhy rastlín.

1.6.2 Fauna

Zoogeografické začlenenie územia

Na základe zoogeografického členenia paleoarktu pre terestrický biocyklus fauna

posudzovaného územia prináleží do podkarpatského úseku provincie listnatých lesoveurosibírskej podoblasti paleoarktickej oblasti. Vo faune tohto územia prevládajú





eurytermické taxóny s vysokým podielom tzv. inváznych druhov, ktorých centrumrozšírenia leží spravidla mimo tejto ohraničenej podoblasti. Pre podkarpatský úsekspomenutej provincie je typický výrazný vplyv kontinentálnej klímy. Uplatňuje sa tuv rôznej miere a intenzite aj vplyv nadmorskej výšky, orientácie, reliéfu, geologického

podložia a vegetácie, ktoré majú modifikujúci vplyv na lokálne mezoklimatickéa mikroklimatické pomery. Preto okrem zástupcov podhorskej fauny tu nachádzamei niektoré druhy charakteristické pre montánne pásmo karpatských pohorízápadokarpatského úseku, ktoré sú už súčasou provincie stredoeurópskych pohorí,s výskytom niektorých boreomontánnych faunistických prvkov. Dominantnou zložkoumiestnej fauny sú predovšetkým druhy reprezentujúce arboreálne faunistické prvky.V širšom posudzovanom území sa uplatňujú druhy od nížinných až po horské druhy,od prvkov chladnomilných až po výrazne teplomilné druhy.

Z hadiska členenia pre limnický biocyklus patrí územie do západoslovenskej častipodunajského okresu pontokaspickej provincie euromediteránnej podoblastipaleoarktickej oblasti, hydrický biocyklus je v území reprezentovaný riekou Váh

a Biskupským kanálom.

Poda členenia územia Slovenska na živočíšne regióny (Čepelák in Atlas SSR 1980)patrí posudzované územie do:

provincie Karpatyoblasti Západné Karpaty

obvodu vnútornéhookrsku západného

Charakteristika živočíšnych spoločenstiev riešeného a kontaktného územia

Vlastné riešené územie predpokladanej lokalizácie investičného zámeru predstavuje

chudobný biotop antropogénnej krajiny typu sídelných štruktúr mesta, živočíšnespoločenstvá v lokalite sú chudobné počtom druhov i počtom jedincov, sú to všetkotypické druhy mestského osídlenia, jedná sa o synantropné a kozmopolitné druhybiotopov udských sídiel, príležitostne sa tu vyskytujú príležitostní migranti z okolitýchbiotopov. Za potravou tu zalietávajú zástupcovia avifauny, najmä spevavcov(Passeriformes). Zvýšená diverzita je iba v lokalite parku Gen. M. R. Štefánika, kde jezvýšený výskyt zástupcov avifauny a to najmä zástupcov spevavcov.

V priestore investície a jej blízkom okolí nebol zaznamenaný žiadny trvalý výskytvýznamnejších druhov živočíchov, zo zástupcov avifauny boli zanamenané iba bežnédruhy – vrabec domový (Passer domesticus), drozd čierny (Turdus merula),trasochvost biely (Phoenicurus ochruros), pinka obyčajná (Fringilla coelebs) a strakačiernozobá (Pica pica), z cicavcov je to myš domová (Mus musculus) a všeobecnerozšírený potkan obyčajný (Rattus norvegicus). Všetko sa jedná o bežné druhysídelných štruktúr, v prevahe sú synantropné druhy viazané na okolitú zástavbu a jejsídelné štruktúry.

Vlastná riešená lokalita po zoologickej stránke nemá žiaden význam, živočíšnespoločenstvá sú druhovo vemi chudobné, jedná sa o typické mestské druhyvnútrosídelných štruktúr, biodiverzita vlastného riešeného územia je vemi nízka.

Významné migračné koridory živočíchov

Významným migračným koridorom živočíchov v širšom riešenom území je ekosystémrieky Váh, ktorý v rámci územného systému ekologickej stability je hodnotený ako

biokoridor nadregionálneho významu. Údolie rieky Váh je významnýminterkontinentálnym migračným koridorom avifauny. Z hadiska migrácií ichtyofauny





radíme tok Váhu k hydrickým biokoridorom európskeho významu. Ako bariérovýprvok v tomto biokoridore vystupuje vážska kaskáda. Zároveň recipient Váhu fungujeako línia semiterestrických migrácií bioty v krajine, ako samostatný ekosystémtypických rastlinných i živočíšnych spoločenstiev.

1.6.3 Chránené vzácne a ohrozené druhy rastlín a živočíchov a biotopy

Chránené vzácne a ohrozené druhy rastlín

Poda Zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, vyhlášky MŽP SRč. 24/2003 Z. z. v úprave vyhlášky MŽP SR č. 492/2006 Z. z., ktorou sa menía dopĺňa vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002Z. z. o ochrane prírody a krajiny (príloha č. 5 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.: Zoznamchránených rastlín, prioritných druhov rastlín a ich spoločenská hodnota), ktorou sa

sa ur čujú chránené druhy rastlín, prioritné druhy rastlín a ich spolo

čenská hodnota apoda Červeného zoznamu papraorastov a semenných rastlín Slovenska (Feráková,

Maglocký, Marhold, 2001 In: Baláž, Marhold, Urban, (eds.), 2001) neboli vo vlastnominvestičným zámerom dotknutom území v rámci terénnych prieskumov zaznamenanéžiadne chránené druhy rastlín národného významu ani ohrozené druhy rastlín.

Chránené vzácne a ohrozené druhy živoč íchov

Poda Zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a Vyhlášky MŽP SR č.24/2003 Z. z. v úprave vyhlášky MŽP SR R č. 492/2006 Z. z., ktorou sa menía dopĺňa vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002Z. z. o ochrane prírody a krajiny (príloha č. 6 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.: Zoznamchránených živočíchov a ich spoločenská hodnota, príloha č. 32 k vyhláškeč. 24/2003 Z. z.: Spoločenská hodnota druhov vtákov prirodzene sa vyskytujúcichna území SR) a poda Červeného zoznamu živočíchov neboli vo vlastnominvestičným zámerom priamo výstavbou dotknutom území počas terénnej obhliadkytrvalo zistené žiadne chránené, prioritné alebo ohrozené druhy živočíchov. Výskytchránených živočíchov je viazaný na rôzny typ migrácií z okolitých biotopov.

Výskyt chránených, prioritných alebo ohrozených druhov živočíchov je najbližšieviazaný na komplex ekosystému rieky Váhu, investičný zámer nie je v kontakte.

Chránené vzácne a ohrozené biotopy

Poda Zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a vyhlášky MŽP SRč. 24/2003 Z. z. v úprave vyhlášky

č. 492/2006 Z. z., prílohy

č. 1 - Zoznam aspoločenská hodnota biotopov národného významu, biotopov európskeho významu a

prioritných biotopov (§1 vyhlášky) sa vo vlastnom investičným zámerom priamodotknutom priestore nenachádzajú žiadne chránené (biotopy národného aleboeurópskeho významu ani prioritné biotopy), vzácne ani ohrozené biotopy.

1.7 CHRÁNENÉ ÚZEMIA

Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny legislatívnou formou zabezpečujezachovanie rozmanitosti podmienok a foriem života na zemi, vytvorenie podmienok

na trvalé udržanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov,





záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhadu krajiny a udržanieekologickej stability. Vymedzuje územnú a druhovú ochranu a ochranu drevín.

Územnou ochranou prírody sa v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a

krajiny rozumie osobitná ochrana prírody a krajiny v legislatívne vymedzenom územív druhom až piatom stupni ochrany.

Chránené územia

V zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sa v širšom riešenomúzemí z vekoplošných chránených území nachádza CHKO Biele Karpaty,z maloplošných chránených území sa na území mesta nachádzajú PR Trubárka (k.ú.Trenčín a Kubrica) a PR Zamarovské jamy (k.ú. Zamarovce a Kubrá). alej sav území nachádzajú tri lokality, ktoré boli navrhnuté na ochranu, ale doteraz nebolaich ochrana vyhlásená – navrhovaná PP Lúčne (k.ú. Kubrá a Kubrica), navrhovanýCHA Alúvium Orechovského potoka (k.ú. Orechové) a navrhovaný CHA Váh(identické s ÚEV Váh pri Zamarovciach - SKUEV0397)).

Posudzovaný investičný zámer sa nenachádza v žiadnom z uvedenýchvekoplošných ani maloplošných chránených území, nie je ani v kontakte s ichochranným pásmom. V zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajinyv celom posudzovanom území platí I. stupeň ochrany.

Natura 2000

Natura 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie ahlavným cieom jej vytvorenia je zachovanie prírodného dedičstva, ktoré je významnénielen pre príslušný členský štát, ale najmä pre EÚ ako celok. Táto sústavachránených území má zabezpeči ochranu najvzácnejších a najviac ohrozenýchdruhov vone rastúcich rastlín, vone žijúcich živočíchov a prírodných biotopovvyskytujúcich sa na území štátov Európskej únie a prostredníctvom ochrany týchtodruhov a biotopov zabezpeči zachovanie biologickej rôznorodosti v celej Európskejúnii.

Sústavu NATURA 2000 tvoria 2 typy území:

- osobitne chránené územia (Special Protection Areas, SPA) - vyhlasovanéna základe smernice o vtákoch - v národnej legislatíve: chránené vtáčie územia(CHVÚ);

- osobitné územia ochrany (Special Areas of Conservation, SAC) - vyhlasovanéna základe smernice o biotopoch - v národnej legislatíve: územia európskehovýznamu - pred vyhlásením, po vyhlásení je územie zaradené v príslušnejnárodnej kategórii chránených území.

V širšom riešenom území sa nachádzajú oba typy území:

Chránené vtá č ie územia

- Chránené vtáčie územie Strážovské vrchy

Územia európskeho významu

- územie európskeho významu 302. Váh pri Zamarovciach (SKUEV0397)

Posudzovaný investičný zámer nezasahuje do žiadneho z týchto území.

Sieť biotopov Natura 2000

Poda Zákona

č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a vyhlášky MŽP SRč. 24/2003 Z.z., Prílohy č. 1: Zoznam a spoločenská hodnota biotopov národného





významu (kód SK), biotopov európskeho významu (kód NATURA) a prioritnýchbiotopov (§ 1 vyhlášky) sa vo vlastnom riešenom území nenachádzajú žiadne biotopyz kategórie biotopov národného významu, biotopov európskeho významuani prioritných biotopov.

Chránené stromy

Na území mesta Trenčín sa z chránených stromov nachádzajú Trenčianske ginká, jedná sa o tri stromy ginkadvojlaločného nachádzajúce sa na ulici Gen. M. R.Štefánika pred budovou Slovliku.

Priamo vo vlastnom investičným zámerom dotknutom území sa nenachádzajú žiadnechránené stromy vyhlásené poda §-u 49 odst. 1) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochraneprírody a krajiny.

1.8 PRVKY ÚZEMNÉHO SYSTÉMU EKOLOGICKEJ STABILITYPre posudzované územie je platný Regionálny územný systém ekologickej stability(RÚSES) okresu Trenčín (SAŽP Bratislava, 1993), Regionálny územný systémekologickej stability Trenčianskeho kraja (A-Ž projekt, Bratislava, 1998). MestoTrenčín má spracovaný i Miestny územný systém ekologickej stability katastrálnehoúzemia Trenčín (ÚPN Mesta Trenčín, 2012).

Celkovo bol na území mesta Trenčín vymedzený 1 prvok ÚSES nadregionálnehovýznamu (biokoridor rieky Váh), 5 prvkov regionálneho významu (2 biocentrá a 3biokoridory) a 34 prvkov miestneho významu (17 biocentier, 4 navrhované biocentrá,10 biokoridorov a 3 navrhované biokoridory).

Biocentrá

Regionálne biocentrá

- RBC 1 Háj- RBC 2 Trubárka

Lokálne biocentrá

- LBC 1 Šerený vrch- LBC 2 Nová hora- LBC 3 Stará hora – Rúbanisko- LBC 4 Vinohrady

- LBC 5 Gardianka- LBC 6 Skalka- LBC 7 Zamarovské jamy- LBC 8 Trenčiansky luh- LBC 9 Biskupická siho - LBC 10 Horná siho - LBC 11 Halalovka- LBC 12 Brezina- LBC 13 Kočina hora- LBC 14 Pod Košňovcom- LBC 15 Radochová- LBC 16 Pod hôrkou

- LBC 17 Baranová





Lokálne biocentrá navrhované- LBC-N 1 Gardianka- LBC-N 2 Urbárska siho - LBC-N 3 Nozdrkovské štrkovisko

- LBC-N 4 Dolné lúky

Biokoridory

Nadregionálne biokoridory

- NRBK 1 Rieka Váh

Regionálne biokoridory

- RBK 1 Bradlo- RBK 2 Kostolná - Vinohrady – Hrabovka- RBK 3 Opatová - Kubrická dolina – Soblahov

Lokálne biokoridory

- LBK 1 Bukovinský potok nad dianicou- LBK 2 Orechovský potok- LBK 3 Bukovinský potok s prítokom pod dianicou- LBK 4 Lavičkový potok- LBK 5 Soblahovský potok- LBK 6 Hukov potok- LBK 7 Brezina - lúky pod Košňovcom- LBK 8 Kubrický potok- LBK 9 prítok Kubrického potoka- LBK 10 Opatovský potok

Lokálne biokoridory navrhované

- LBK-N 1 Nad dianicou- LBK-N 2 Zlatovský potok- LBK-N 3 Brezina – Halalovka

Vlastné riešené územie nezasahuje do ani nie je v kontakte so žiadnym prvkomÚSES.

2 KRAJINA A JEJ OCHRANA

2.1 ŠTRUKTÚRA A SCENÉRIA

2.1.1 Štruktúra krajiny

Súčasná krajinná štruktúra slúži ako základný podklad pre vyčlenenie súčasnýchexistujúcich významných krajinnostabilizačných segmentov, ako i pre priestorovévyjadrenie stresových faktorov, charakteru bariér, obmedzujúcich a ohrozujúcichekologickú stabilitu a kvalitu územia. Zastúpenie jednotlivých prvkov súčasnejkrajinnej štruktúry v území nám udáva štruktúra druhov pozemkov a štruktúrotvornýchprvkov.





Tab. č . 12 Štruktúra druhov pozemkov územia mesta Trenč ín (rok 2011) Druh pozemku Výmera (m2)Ponohospodárska pôda spolu 29 135 007

z toho: Orná pôda 17 270 386

Chmenica 856 440Vinica 0Záhrada 2 401 618Ovocný sad 183 807TTP 8 422 756

Lesný pozemok 31 019 507Vodná plocha 2 812 664Zastavaná plocha a nádvorie 12 365 081Ostatná plocha 6 663 736Neponohospodárska pôda spolu 52 860 988Spolu 81 995 995

Zdroj: ŠÚ SR

Základné prvky súčasnej krajinnej štruktúry identifikované v hodnotenom území av jeho kontaktnom území sú:

Lesná vegetácia- okolité komplexy lesov (mimo riešené územie)

Nelesná drevinná vegetácia

- brehové porasty Váhu- parková zeleň - vnútroareálová zeleň - rôzne plochy s výskytom stromovej a kríkovej vegetácie, solitéry v okolí

Poľ nohospodárska pôda

- orná pôda a trvalé kultúry – vekobloková (mimo riešené územie)- trvalé trávne porasty (TTP) - lúky, pasienky (mimo riešené územie)

Vodné toky a plochy

- rieka Váh, Biskupský kanál, ostatné recipienty územia

Skupina antropogénnych prvkov

Sídelné plochy a ich štruktúry

Riešené územie je súčasou intravilánu mesta Trenčín.

Rekreač né, športové a kultúrne prvky

Nachádzajú sa v širšom území.

Dopravné prvkyRiešené územie je súčasou areálu SAD (autobusová stanica, priestory bývalýchdielní SAD), nachádza sa v blízkosti železničnej stanice. Dopravne je napojenéprostredníctvom miestnych komunikácií.

Energovody

V riešenom území sídelnej zástavby je vybudovaná sie technickej infraštruktúry.

2.1.2 Krajinný obraz, scenéria, stabilita a ochrana

Scenéria krajiny je jedným z najvýznamnejších faktorov ovplyvňujúcich pohodučloveka. Z rekreačného hadiska sú vyhadávané tie javy a prvky, ktoré sa vyskytujú





zriedkavo, tie ktoré reprezentujú prírodné krajinotvorné prvky, pohady, ktoréminimálne narušujú antropicky pretvorené prostredie sídelných štruktúr a umelýchneprirodzených prvkov. Z hadiska pohadu mestskej sídelnej štruktúry sú požiadavkytvorené inými parametrami.

Posudzovaný investičný zámer je súčasou intravilánu mesta Trenčín.

Krajinná scenéria je reprezentovaná komplexom sídelných štruktúr mesta Trenčín(areál SAD, areál železničnej stanice, mestská zástavba, parková zeleň – Park M. R.Štefánika). Stupeň ekologickej stability krajiny (ktorou sa vyjadruje stabilita resp.kvalita krajiny z hadiska ekologickej stability) vlastnej hodnotenej lokality je veminízky, vyšší je priradený ploche zelene Parku M. R. Štefánika.

3 OBYVATESTVO, JEHO AKTIVITY, INFRAŠTRUKTÚRA

A KULTÚRNOHISTORICKÉ HODNOTY ÚZEMIA3.1 OBYVATESTVO

Záujmové územie je súčasou okresu Trenčín. Investičný zámer sa nachádzana území mesta Trenčín, v katastrálnom území Trenčín. Mesto Trenčín ležív Trenčianskej kotline, z prevažnej časti v avobrežnej nive rieky Váh. Miestomrealizácie investičného zámeru je lokalita areálu súčasného SAD a jej priahlé okolie.Hodnotené územie sa nachádza sa v priestore ohraničenom budovou železničnejstanice Trenčín zo severu, kasár ňami OS SR Trenčín z juhu, areálom Merinaz východu a mestským parkom zo západu.

Tab. č . 13 Identifikácia územiaNázov okresu TrenčínNázov obce TrenčínIdentifikačné číslo obce 505820Katastrálne územie TrenčínMestská časť 02 Pod SokoliceUrbanistický obvod 03 Priemyselný obvod MerinaMestská časť 01 CentrumUrbanistický obvod 07 Historické jadroNázov lokality Priestor areálu SAD a priahlé okolie

K 31. 12. 2011 žilo v meste Trenčín 55 832 obyvateov, z toho 29 069 žien a 26 763

mužov. Vývoj počtu obyvateov v meste Trenčín od roku 1950 je nasledovný:

Tab. č . 14 Vývoj poč tu obyvateľ ov

Rok 1950 1970 1980 1991 2000Počet obyvateov 24 433 32 127 49 972 56 828 59 094Rok 2001 2007 2008 2009 2011Počet obyvateov 57 854 56 759 56 826 56 514 55 832

Zdroj: ŠÚ SR

Z prehadu vyplýva, že vývoj v obci za posledné obdobie stagnuje. Súvisí tos postupným spomaovaním reprodukcie obyvatestva a znižovaním pôrodnostiz celoslovenského hadiska, dôležitú úlohu zohráva i úbytok obyvatestva

sahovaním.





Tab. č .15 Prírastky obyvateľ stva pod ľ a pohlavia v meste Trenč ín (stav k 31. 12. 2011)

Živonarodení ZomrelíPrirodzený

prírastok(-úbytok)Prírastok (-úbytok)

sťahovanímCelkový prírastok(-

úbytok)spolu muži ženy spolu muži ženy spolu muži ženy spolu muži ženy spolu muži ženy

575 298 277 517 250 267 58 48 10 -20 -6 -14 38 42 -4Zdroj: ŠÚ SR

Nepriaznivý demografický vývoj negatívne ovplyvňuje aj vekovú štruktúruobyvatestva, v ktorej je vyjadrená miera perspektívnosti populácie. Výraznýmpoklesom podielu detskej zložky v prospech kategórie produktívneho veku dochádzav poslednom období k transformácii vekovej pyramídy z progresívneho typuna stacionárny.

Tab. č . 16 Veková štruktúra obyvateľ stva v meste Trenč ín (stav k 31. 12. 2011)

0 – 14 15 – 59 M, 15 – 54 Ž 60+ M, 55+ŽRokabs. % abs. % abs. %

Indexvitality

Indexstarnutia

2006 7 283 12,83 36 869 64,96 12 608 22,21 57,76 174,102011 7 064 12,65 34 052 60,99 14 716 26,36 48,00 208,32

Zdroj: ŠÚ SR

Nepriaznivý demografický vývoj negatívne ovplyvňuje aj vekovú štruktúruobyvatestva, v ktorej je vyjadrená miera perspektívnosti populácie. Výraznýmpoklesom podielu detskej zložky v prospech kategórie produktívneho veku dochádzav poslednom období k transformácii vekovej pyramídy z progresívneho typuna stacionárny. Index vitality, vyjadrujúci pomer predproduktívnej a poproduktívnejzložky obyvatestva sa znížil na hodnotu 48,00 (klesajúci). Index starnutia dosiaholv roku 2011 hodnotu 208,32.

V roku 2001 bolo v meste Trenčín evidovaných 30 332 ekonomicky aktívnych, čopredstavuje 52,4 % z celkového počtu obyvatestva. Pomerne vysoké bolo zapojeniežien do ekonomického procesu – 49,8 % z celkového počtu ekonomicky aktívnychosôb.

Tab. č . 17 Prehľ ad nezamestnanosti v meste Trenč ín

Rok Počet nezamestnaných Muži Ženy Miera nezamestnanosti v %2001 3 229 4 135 7 005 10,65

Zdroj: ŠÚ SR

V roku 2001 miera nezamestnanosti predstavovala v meste Trenčín 10,65 %, čopredstavovalo hodnotu hlboko nižšie ako celoslovenský priemer (17,88 %).

Z hadiska národnostnej skladby obyvatestva v meste Trenčín dominujú občaniaslovenskej národnosti – nad 91,84 %, z ostatných národností je významnejšiezastúpená len česká národnos, menej maarská a rómska.

Z hadiska náboženského vyznania v regióne výrazne prevažujú obyvateliarímskokatolíckeho vierovyznania (65,76 %), druhé najvýznamnejšie zastúpenie majúveriaci evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (6,94 %). Zastúpenie ostatnýchvyznaní je vemi malé. Viac ako 25,83 % obyvateov neuvádza žiadne vyznanie alebo je bez náboženského vyznania.





Tab. č . 18 Bývajúce obyvateľ stvo v Trenč íne pod ľ a pohlavia a najvyššieho skonč enéhostupňa školského vzdelania (SODB 2001)

Najvyšší skončený stupeň školského vzdelania Muži Ženy SpoluZákladné 2 550 5 044 7 594

Učňovské (bez maturity) 5 929 4 446 10 375Stredné odborné (bez maturity) 753 1 005 1 758Úplné stredné učňovské (s maturitou) 2 261 1 316 3 577Úplné stredné odborné (s maturitou) 4 505 7 488 11 993Úplné stredné všeobecné 1 287 1 994 3 281Vyššie 267 237 504Vysokoškolské spolu 4 574 3 207 7 781Ostatní bez udania školského vzdelania 481 464 945Ostatní bez školského vzdelania 24 23 47Deti do 16 rokov 5 114 4 885 9 999

Zdroj: ŠÚ SR

3.2 SÍDLA

Mesto Trenčín patrí spolu s Nitrou a Bratislavou k trom najstarším mestámna Slovensku, ktoré kroniky spomínajú už v 11. storočí. Jeho strategicky kúčovápoloha v blízkosti troch karpatských priesmykov na križovatke obchodných ciestz neho vždy robila významný oporný bod a správne centrum celého strednéhoPovažia.

Mesto Trenčín je prirodzeným centrom stredného Považia z pohadu histórie, ale ajv rámci novodobých dejín, ke bolo v roku 1996 v rámci nového územného členeniaSlovenska konštituované ako sídlo Trenčianskeho kraja. Územie mesta sa skladáz 10 katastrálnych území s celkovou rozlohou 8 199,70 ha.

V súčasnosti plní mesto Trenčín funkciu administratívno-správneho, hospodárskeho akultúrneho centra stredného Považia. V zmysle schválenej Koncepcie územnéhorozvoja Slovenska (KÚRS) 2001 Trenčín ako centrum Trenčianskeho kraja vytváraspolu s okresnými sídlami Nové Mesto nad Váhom a Ilava ažisko osídleniaceloštátneho až medzinárodného významu, ktoré bezprostredne ovplyvňuje apolarizuje rozvoj svojho zázemia. Mesto je členené na 12 mestských častí a 44urbanistických obvodov.

Posudzovaný investičný zámer je súčasou mesta Trenčín a to jeho mestskej časti02 Pod Sokolice - urbanistický obvod 03 Priemyselný obvod Merina, čiastočnezasahuje i do mestskej časti 01 Centrum urbanistický obvod 07 Historické jadro.

Urbanistický obvod 03 Priemyselný obvod Merina

Tento UO je svojím charakterom výrazne výrobný. Poda súčasného územnéhovymedzenia je prakticky bez spojovacieho článku rozdelený na 2 časti, z ktorýchv západnej časti je dominantným prvkom areál závodu Merina, a.s. Trenčín spolus dopravnými plochami hlavnej železničnej stanice a autobusovej stanice,vo východnej časti zase dominujú areály závodov TRENS, a.s., Konštrukta - Defence,a.s., Konštrukta – Industry, a.s., resp. Johnson Controls, spol. s r.o. Územie UOdopĺňajú menšie roztrúsené plochy nízko podlažnej zástavby rodinnými domamiso sprievodnou súkromnou zeleňou.





Urbanistický obvod 07 Historické jadro

Prevažnú čas územia tohto UO zaberá historické centrum Trenčína s mestskoupamiatkovou rezerváciou a Trenčianskym hradom, alšiu čas tvorí v podstatemestský park gen. M. R. Štefánika. Územie UO dopĺňajú menšie zariadenia obchodua služieb situované pozdĺž ul. M. R. Štefánika, plochy železničnej dopravyna severnom okraji UO, ako aj plochy verejnej (najmä pod hradným vrchom) asúkromnej zelene (vo vnútorných dvoroch zástavby).

Základné ukazovatele bývania riešeného územia mesta Trenčín sú spracovanév nasledujúcej tabuke.

Tab. č . 19 Štruktúra domového a bytového fondu v meste Trenč ín (SODB 2001)

Ukazovate Rodinnédomy

Bytové domy Ostatné budovy Domový fondspolu

domov spolu 4 620 1 162 147 5 929trvalo obývaných domov 4 010 1 161 103 5 274

neobývaných domov 610 1 27 638bytov spolu 4 938 16 056 330 21 324trvalo obývané byty 4 246 15 347 290 19 883neobývané byty 692 709 40 1 441bývajúcich osôb 13 175 43 369 712 57 256počet osôb na 1 byt 3,1 2,83 2,46 2,88priem. m2 obyt. pl. na 1 byt 69,9 44,1 40,9 49,6priem. m2 celk. pl. na 1 byt 106,5 63,9 57,8 72,9priem. m2 obyt. pl. na 1 os. 22,5 15,6 16,7 17,2priem. obyt. miest. na 1 byt 3,77 2,71 2,33 2,93

Zdroj: ŠÚ SR

3.3 PRIEMYSEL

Mesto Trenčín je dôležitým a z hadiska priemyselného objemu a zamestnanostinajväčším priemyselným centrom stredného Považia. Za hlavné priemyselnéodvetvia v meste môžeme považova strojársku a potravinársku výrobu, ako ajv súčasnosti sa rýchlo rozvíjajúcu elektrotechnickú výrobu. Druhú skupinu menejvýznamných odvetví predstavuje drevospracujúci, najmä nábytkársky a energetickýpriemysel. Odvetvie textilného priemyslu má v meste ustupujúci charakter. Súčasnétrendy nasvedčujú tomu, že v meste bude významnejšiu úlohu zohráva strojársky aelektrotechnický priemysel, nielen čo sa týka výroby, pridanej hodnoty ale ajzamestnanosti.

Hodnotené územie je súčasou prevažne urbanistického obvodu 03 Priemyselnýobvod Merina. Tento UO je svojím charakterom výrazne výrobný. V západnej častiUO je dominantným prvkom areál závodu Merina, a.s. Trenčín spolu s dopravnýmiplochami hlavnej železničnej stanice a autobusovej stanice, vo východnej časti zasedominujú areály závodov TRENS, a.s., Konštrukta - Defence, a.s., Konštrukta –Industry, a.s., resp. Johnson Controls, spol. s r.o. Okrem už spomínanýchdominantných firiem a alších sa na území UO nachádza viacero výrobných askladových areálov menších súkromných firiem (napr. BOST SK, a.s.), areálovstavebných firiem (napr. MONOLIT Slovakia, s.r.o.), zariadení výrobných ajnevýrobných služieb, ale aj ubytovacích zariadení (študent. ubytovňa IGAZ), badokonca aj Hospic Milosrdných sestier - Refúgium, n.o. Viaceré súkromné firmy majú

prenajaté plochy a budovy priamo v areáloch vekých podnikov, resp. v areáliželezničnej stanice pozdĺž Železničnej ulice.





3.4 PONOHOSPODÁRSTVO

Na území mesta Trenčín tvorí ponohospodárska pôda 35,53 % z celkovej výmerypozemkov. Prehad štruktúry druhov pozemkov na území mesta je spracovanýv tabuke.

Tab. č . 20 Štruktúra poľ nohospodárskych druhov pozemkovna území mesta Trenč ín Druh pozemku Výmera (m2)Ponohospodárska pôda spolu 29 135 007

z toho: Orná pôda 17 270 386Chmenica 856 440Vinica 0Záhrada 2 401 618Ovocný sad 183 807TTP 8 422 756

Zdroj: ŠÚ SR

Najvýznamnejší podiel na obhospodarovaní ponohospodárskej pôdy a ponohospo-dárskej výroby majú ponohospodárske družstvá a súkromní vlastníci. Organizačnena ponohospodárskej pôde na území mesta Trenčín hospodária štyri ponohospo-dárske družstvá: PD Trenčín – Zámostie so sídlom v Záblatí, PD Trenčín – Opatováso sídlom v Opatovej ,PD Soblahov so sídlom v Soblahove a PD Trenčianska Turná.

Rastlinná výroba je zameraná hlavne na pestovanie husto siatych obilnín, jednoročných i viacročných krmovín, kukurice na siláž, s doplňujúcou produkcioutechnických plodín (cukrová repa), olejnín a strukovín. Zelenina sa pestuje formouponej zeleniny zameranej na hlúboviny (SHR Opatová). V rámci špeciálnej rastlinnejvýroby je dominantné pestovanie chmeu. Vinohradníctvo nemá na svoj rozvojzodpovedajúce prírodné podmienky. Ovocinárstvo je sústredené predovšetkýmu menších obhospodarovateov pôdy.

Živočíšna produkcia sa v súlade s prírodnými a výrobnými podmienkami zameriavana chov hovädzieho dobytka. Významný je chov koní na stredisku TrenčianskeBiskupice - Nozdrkovce. Chov ošípaných na stredisku Orechové.

Samotný investičný zámer sa nenachádza na ponohospodárskej pôde.

3.5 LESNÉ HOSPODÁRSTVO

Lesné pozemky na území mesta Trenčín sa rozkladajú na ploche 31 019 507 m2

, čopredstavuje 37,83 % z celkovej plochy územia.

Územie patrí do dvoch lesných oblastí, a to:

- Lesná oblas 05 - Považský Inovec,- Lesná oblas 15 - Biele Karpaty.

Lesy na území mesta obhospodarujú Západoslovenské lesy, š.p. Bratislava,Odštepný lesný závod (OLZ) Trenčín a to: lesy vo vlastníctve štátu, lesy v prenájmeod vlastníkov a dočasne i lesy, kde vlastníctvo a užívacie práva neboli eštevysporiadané. alším obhospodarovateom lesov prostredníctvom odborných lesnýchhospodárov sú neštátne lesy (súkromné, spoločenstvenné a mestské).

Vo vlastnom riešenom území ani v jeho kontaktnom okolí sa lesy nenachádzajú.Vlastný investičný zámer nezasahuje do lesných pozemkov.





3.6 DOPRAVA A DOPRAVNÉ PLOCHY

Automobilová doprava

Automobilová doprava je na území mesta Trenčín zabezpečená prostredníctvomštátnych, miestnych a obslužných komunikácií.

Územím Trenčína prechádza trasa už v súčasnosti európskeho významu, a to:

- E 75 (I/61) Posko - Orava - Žilina - Trenčín - Trnava - Bratislava - Rusovce -Maarsko, ktorá má ako budúca dianica D-61 všetky známky rozhodujúcej astrategickej cestnej komunikácie Slovenskej republiky,

- E 572 (I/50) hranica ČR – Trenčianska Turná – Bánovce n/Bebravou.

Mesto leží na rozvetvení trás D-1 a D-61 európskeho dianičného systému, ktoré súzaradené do siete ciest s medzinárodnou prevádzkou (D-1 = E-50, D-61 = E-75).

Na tento nadradený systém dopravnej obsluhy sa pripájajú cesty I. až III. triedy:

- cesta I/61,- cesta I/50,- cesta II/507, ktorá sprostredkúva priečne spojenie medzi cestami I/61, I/50,

Trenčínom a cestou I/57 od Nemšovej.

Dopravný skelet mesta dopĺňajú cesty III. triedy:

- III/06135 spojenie medzi cestou I/61 a Kubrou,- III/06134 spojenie medzi cestou I/61 a Kubricou,- III/50722 spojenie cesty II/507 cez mesto do Soblahova,- III/50723 spojenie cesty II/507 cez Trenčín do Hrabovky,- III/50762 bývalá II/507 v trase Trenčín - Trenčianska Turná,- III/50721 Trenčín - Nozdrkovce,

- III/06131 cesta I/61 - Záblatie,- III/06132 cesta I/61 Záblatie - Zlatovce,- III/06133 príjazdná cesta k železničnej stanici Zlatovce.

Hlavné dopravné napojenie hodnoteného územia je priamo z cesty I/61 – ulica M. R.Štefánika. Dopravnú obsluhu územia zabezpečujú tri miestne komunikácie: ulicaKragujevackých hrdinov, Železničná ulica a Kukučínova ulica. Taktiež sa tu nachádzakrátky pozostatok Sadovej ulice s dĺžkou približne 50 m, ktorá je dnes zakončenáslepo a slúži ako parkovisko.

Bilancia jestvujúcich (oficiálnych i neoficiálnych) parkovísk os. vozidiel v území:

- Lokalita zámoček: 30 (zväčša dlhodobé státie)- Parkovisko Madov: 10 (krátkodobé státie)

- Mestské parkovisko pri Madove: 45 (dlhodobé státie)- Parkovanie na komunikácii pri kasár ňach: 10 (dlhodobé státie)- Taxislužba: 15 státí- Parkovisko pri stanici: 30 (krátkodobé státie)- Plochy v mieste budúcej autobusovej stanice: odhadom 20 (zväčša dlhodobé)

Spolu: 105 dlhodobých a 55 krátkodobých = 160 stojísk

Investičný zámer je prevažne súčasou areálu SAD. Samotný priestor existujúcejautobusovej stanice (predstaničného námestia) pozostáva zo 4 zastávokmedzimestskej a diakovej autobusovej dopravy, 6 ostrovných nástupísk prímestskejautobusovej dopravy, zastávok MHD, hlavného vjazdu do kasární, vjazdudo priestorov železničných, dvoch priestorov parkovísk osobných vozidiel, parkoviska

taxislužby a chodníkov. Stredom stanice prechádza Železničná ulica, na ktorú saspomenuté dopravno-obslužné zariadenia a vjazdy napájajú.





V súčasnosti je podaná žiados na územné rozhodnutie pre stavbu „TRS_12 SO101príprava územia“, kde v dokumentácii pre územné rozhodnutie v rámci členeniaSO101 sú riešené nasledujúce SO týkajúce sa dopravnej situácie územia:

- SO101.8 Prekládka cesty - Železničná ulica- SO101.9 Rekonštrukcie komunikácií- SO101.10 Prekládka zastávky MHD pri OC MAX- SO101.11 Cestná svetelná signalizácia

Železni č ná doprava

Cez mesto Trenčín prechádzajú trate č. 120 (Bratislava – Žilina), č. 143 Trenčín –Chynorany.

Investičný zámer sa nachádza pri železničnej stanici Trenčín, je súčasou areáluSAD.

Letecká doprava

Je prevádzkovaná na letisku Trenčín – Opatovce, ktoré je v správe Armády SR,na letisku je prevádzkovaná aj civilná letecká prevádzka.

Cyklistická doprava

Územím mesta Trenčín prechádza Vážska cyklomagistrála, ktorá vedie z Piešando Žiliny (využíva trasovanie po avobrežnej hrádzi Váhu), na ktorú v širšom územínadväzuje sústava značených regionálnych cyklotrás.

Cyklistická doprava je vedená súbežne s automobilovou dopravou po komunikáciách,vo vlastnom posudzovanom území nie je riešená samostatne.

3.7 PRODUKTOVODY

Zásobovanie pitnou vodou a odkanalizovanie

Pitná voda

Mesto Trenčín má zabezpečené zásobovanie pitnou vodou zo skupinovéhovodovodu (SKV) Trenčín. Celková výdatnos zdrojov SKV. Trenčín činí 287 l.s-1 aspolu s dodávkami zo SKV Nemšová a SKV Nové Mesto nad Váhom 135 l.s-1 množstvo 422 l.s-1. Vodovodný systém zahr ňuje 4 tlakové pásma. Distribúcia vody

od zásobnej siete v obytnom a výrobnom území je z vodojemov zabezpečovanázásobnými rádmi z VDJ Kubrá DN 400, VDJ Zamarovce DN 600, VDJ Trenčín I.DN 400, VDJ Horný Šianec DN 500, z ČS Siho DN 300, VDJ 1,5, 2, 2,5 Trenčín JuhDN 400 a 600.

Investičným zámerom dotknuté mestské časti 02 Pod Sokolice i 01 Centrum súnapojené na 1. tlakové pásmo.

Zásobovanie navrhovaného objektu SO 102 TERMINÁL SAD vodou pre hygienické -sociálne a požiarne účely bude riešené novou vodovodnou prípojkou vody, prípojkabude napojená na preložku verejného vodovodu DN 150, ktorý bude vedený v novejmiestnej komunikácii.





Zásobovanie navrhovaného objektu SO 103 TERMINÁL A vodou bude riešené novouvodovodnou prípojkou vody, prípojka bude napojená na preložku verejného vodovoduDN 150, ktorý bude vedený v novej miestnej komunikácii.

Zásobovanie navrhovaného objektu SO 104 TERMINÁL B pri parku vodou buderiešené novou vodovodnou prípojkou vody, prípojka bude napojená na preložkuverejného vodovodu DN 150, ktorý bude vedený v novej miestnej komunikácii.

Odkanalizovanie

Odkanalizovanie odpadových vôd a ich čistenie je pre mesto Trenčín zabezpečenéskupinovou kanalizáciou vyústenou do čistiarne odpadových vôd ČOV SÚ Trenčín.

Súčasná kanalizačná sústava je budovaná ako jednotná sie, celková dĺžka sietevrátane domových prípojok činí 111,83 km. Vybudovaným rozsahom výstavbykmeňových stôk a systému hlavných zberačov so sekundárnou sieou (po obochstranách váhu) kanalizuje obytné a výrobné pásma centrálnej časti mesta takmer

v rozsahu súčasnej zástavby a to mestské časti: 01 Centrum, 02 Pod Sokolice, 03Sihote, 04 Dlhé Hony, 05 Zámostie, 07 Juh, čiastočne 09 Biskupice a 10 Západ.

Odvádzanie odpadových vôd z objektu SO 102 Terminálu SAD je riešené jednotnoukanalizáciou. Celý objekt bude na verejnú kanalizáciu DN 800 vedenú v komunikáciiveda pozemku investora napojený jednou kanalizačnou prípojkou DN 400.

Odvádzanie odpadových vôd z objektu SO 103 TERMINÁL A je riešené jednotnoukanalizáciou. Celý objekt bude napojený na verejnú kanalizáciu DN 1 000 vedenúv komunikácii veda pozemku investora napojený jednou kanalizačnou prípojkouDN 400.

Odvádzanie odpadových vôd z objektu SO 104 TERMINÁL B je riešené jednotnoukanalizáciou. Celý objekt bude napojený na verejnú kanalizáciu DN 500 vedenúv komunikácii (ul. Kragujevackých hrdinov) veda pozemku investora napojený jednoukanalizačnou prípojkou DN 400.

Elektrická energia

Územie mesta Trenčín je zásobované z dvoch rozvodní 110/22 kV a to:

- rozvodňa 110/22 kV Juh,- rozvodňa 110/22 kV HC Skalka – Trenčín.

Rozvodňa Juh je napojená dvoma vedeniami 110 kV, a to vedením č. 8758, 8759,rozvodňa HC Skalka je napájaná vedeniami 110 kV č. 8706, 8707. Trasy uvedených110 kV vedení sú nasledovné:

- č. 8759 z HC Dubnica n/V do rozvodne,- č. 8758 z rozvodne Juh do HC Nové Mesto n/Váhom,- č. 8706 z HC Dubnica n/V do HC Trenčín,- č. 8707 z HC Trenčín do HC Kostolná.

Do rozvodne 110/22 kV Juh sú zaústené nasledovné vedenia 22 kV: linka č. 182,linka č. 185, linka č. 184, linka č. 186, č. 447, č. 181, linka č.230, linka č. 231, linkač. 258.

Do rozvodne 110/22 kV HC Skalka sú zaústené nasledovné vedenia 22 kV: linkač. 473, linka č. 284, linka č. 487, linka č. 446, linka č. 1007, linka č. 489, linka č. 1080,linka č. 1069, linka č. 474, linka č. 475, linka č. 1071, linka č. 282, linka č. 293.

Opatová je zásobovaná z 22 kV linky č. 473, a to z rozvodne 110/22 kV Dubnican/Váhom.





Z uvedených 22 kV liniek je zásobované elektrickou energiou celé územie mestaTrenčín.

Zásobovanie elektrickou energiou pre SO 102 TERMINÁL SAD bude riešené novou

trafostanicou o výkone 1 x 630 kVA, pre SO 103 TERMINÁL A z novej distribučnejtransformačnej stanice 2 x 1 000 kVA, vstavanej do objektu na 1. podzemnom

podlaží a vone prístupnej z podzemných garáží, pre SO 104 TERMINÁL B z novejdistribučnej transformačnej stanice 2 x 630 kVA, vstavanej do objektu na 1.podzemnom podlaží a vone prístupnej z podzemných garáží.

Plyn

Zásobovanie plynom na území mesta Trenčín je riešené využívaním vybudovanýchplynárenských zariadení plynárenskej sústavy SR.

Cez územie mesta Trenčín prechádzajú nasledovné plynovody:

- VVTL plynovod DN 500, PN 64 Bratislava - Trenčín - Žilina,

- VTL plynovod DN 300, DN 25 (Považský plynovod).Z Považského plynovodu je vybudovaná odbočka DN 150, PN 25 v trase Sedličná -Zlatovce, ktorá je prepojená s VVTL plynovodom DN 500, PN 64 Siho - Kostolná.Z plynovodov sú vybudované VTL prípojky do regulačných staníc.

Zásobovanie plynom pre SO 102 Terminál SAD a SO 103 TERMINÁL A bude riešenésamostatnými prípojkami napojenými na navrhovaný STL plynovod d90 - PE, PN 0,3MPa prechádzajúci v miestnej komunikácii na ulici Železničná, pre SO 104TERMINÁL B z jestvujúceho STL plynovodu d63 - PE, PN 0,3 MPa prechádzajúcehov miestnej komunikácii na ulici M. R. Štefánika

Teplo

Mesto Trenčín je zásobované teplom a teplou úžitkovou vodou decentralizovaným,čiastočne však aj centralizovaným spôsobom.

V Trenčíne sú iba 3 zdroje tepla nad 3 MW inštalovaného výkonu pre zariadeniaobčianskej vybavenosti, pre ostatnú občiansku vybavenos je dodávka teplarealizovaná z tepelných zdrojov s nízkymi inštalovanými výkonmi. V Trenčíne jebytový sektor zásobovaný zo 120 zdrojov tepla – kotolní. Bytové jednotky azariadenia občianskej vybavenosti sú zásobované v prevažnej miere z tepelnýchzdrojov prevádzkovaných firmou TEBYS, ktorá má vo svojej správe 33 tepelnýchzdrojov (4 CZT, 27 blokových kotolní, 2 domové kotolne). Medzi priemyselné tepelnézdroje nad 3 MW inštalovaného výkonu patria Energotrens, Merina, Konštrukta aOZETA - NEO. Ostatné tepelné zdroje na území mesta majú malé inštalovanévýkony.

Výroba tepla v objektoch investičného zámeru bude realizovaná cez vlastné kotolne.

3.8 SLUŽBY

Mesto Trenčín je významným centrom osídlenia a jeho funkcia okresného mesta sapoda nového územného a správneho usporiadania SR z roku 1996 rozšírila ajna funkciu krajského centra. Zariadenia občianskej vybavenosti významným podielomparticipujú na vybavenostných funkciách terciárneho sektoru mesta a reprezentujú ich

zariadenia celomestského a nadmestského významu, s participáciou školstva,zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, kultúry, športu, verejnej administratívy a





správy, peňažníctva, ako aj komer čnej vybavenosti. Mesto Trenčín je vybavenéširokou škálou zariadení lokálneho, mestského, okresného, regionálneho inadregionálneho významu v oblasti školstva, zdravotníctva, kultúry, telovýchovy ašportu, sociálnej starostlivosti, ako i zariadení obchodu a služieb. Základná

vybavenos je vyhovujúca.Investičným zámerom je dotknutá mestská čas 02 Pod Sokolice - urbanistický obvod03 Priemyselný obvod Merina, okrajovo i mestská čas 01 Centrum - urbanistickýobvod 07 Historické jadro.

Urbanistický obvod 03 Priemyselný obvod Merina

Tento UO je svojím charakterom výrazne výrobný. V západnej časti sú dominantnýmprvkom dopravné plochami hlavnej železničnej stanice a autobusovej stanice.Ucelenejšie areály občianskeho vybavenia sa v UO viažu prakticky len na hlavnévýrobné podniky. Menší areál občianskeho vybavenia sa viaže na železničnú stanicu(najmä stravovacie služby). Na Kukučínovej ulici sa nachádza rozsiahlejší areál

Strediska služieb škole. V posledných rokoch vznikol vo východnom cípe areáluMeriny, a.s. rozsiahlejší areál maloobchodu reprezentovaný vekopredajňamiEuronics, Mountfield, Happy supermarket a pod.

Okrem už spomínaných sa na území UO nachádza viacero zariadení výrobných ajnevýrobných služieb, ale aj ubytovacích zariadení (študent. ubytovňa IGAZ), badokonca aj Hospic Milosrdných sestier - Refúgium, n.o.

Severnú čas zastavaného územia UO (severne od Kubranskej ulice) tvorí územieohraničené Ul. gen. M. R. Štefánika, ul. Pred poom a Kubranskou ulicou. Na rozdielod väčšiny územia UO ho vypĺňajú plochy viacpodlažnej bytovej zástavby, vyššiehoobčianskeho vybavenia (obchodný dom BILLA, penzión "EXTOS", predajňa áutCITROËN), ale aj stravovacích zariadení (Motorest "Žemberov dom"), nevýrobnýchslužieb (ČSPL, pneuservis) a plôch zvláštneho ur čenia.

Urbanistický obvod 07 Historické jadro

Prevažnú čas územia tohto UO zaberá historické centrum Trenčína s mestskoupamiatkovou rezerváciou a Trenčianskym hradom, alšiu čas tvorí v podstatemestský park gen. M. R. Štefánika. Na území MPR, najmä však na Mierovomnámestí a Palackého ulici sa nachádza centrálna vybavenostná zóna mesta (Mestskýúrad, Úrad Trenčianskeho samosprávneho kraja, kino Artkino Metro, galéria M. A.Bazovského, Mestská galéria, Trenčianske múzeum, Piaristické gymnázium, hotelTatra, Slovenská sporiteňa, VÚB, Hlavná pošta 1 Trenčín, početné zariadeniamaloobchodu, stravovania, nevýrobných služieb a administratívy, ako aj menšie

ubytovacie zariadenia – hotel Grand, penzióny Scarlett a Artur). Na Palackého ul. bolrealizovaný prvý parkovací dom na území mesta so 160 miestami. Na ul. M. Rázusasmerom na Siho sa nachádza budova Verejnej knižnice Michala Rešetku a základnejumeleckej školy, administratívne budovy komer čných organizácií, v mestskom parkureštaurácia Marcus, areál SOU-Ž a parkový koncertný areál. Pozdĺž Matúšovej ul.vznikli v poslednej dobe viaceré zariadenia maloobchodu, stravovania, ako aj menšieubytovacie zariadenia. Územie UO dopĺňajú menšie zariadenia obchodu a služiebsituované pozdĺž ul. M. R. Štefánika, plochy železničnej dopravy na severnom okrajiUO, ako aj plochy verejnej (najmä pod hradným vrchom) a súkromnej zelene(vo vnútorných dvoroch zástavby).





3.9 REKREÁCIA A CESTOVNÝ RUCH

Prírodné danosti územia mesta Trenčín sú vemi rozmanité a ur čujú všestrannýpotenciál pre uplatnenie rekreačných a športových činností. Mesto leží v územína rozhraní nížinného a horského prostredia a preto má dobré podmienkypre rekreačno-športovú činnos v celoročnom zábere: v lete pre pobyt pri vode apozemné športy, celoročne pre pobyt v horách a vzhadom na mierne klíma ajpre pozemné športy. V okolí sa vyskytujú početné minerálne pramene. Výskytnealekých termálnych prameňov dal podnet k vzniku liečebných kúpeovTrenčianske Teplice.

Predpoklady pre rekreačné a športové činnosti a druhy a formy rekreácie na územímesta Trenčín sú nasledovné:

- pre vodné športy - výborné, a to: pre kúpanie priamo v rieke pri Skalke ana Ostrove, pre vodné športy s plavidlom na Váhu, najmä v blízkosti centra(rozšírené koryto rieky) s lodenicami (pri železničnom moste, na Ostrove), menejuž pre vodnú turistiku (pre výletné plavby prístavisko na cípe Ostrova),predpoklady sú na štrkoviskách pod Nozdrkovcami a pod Kostolnou (k.ú.Opatovce),

- pre kúpený turizmus - výborné, a to: v liečebných kúpeoch Trenčianske Teplice(síce už mimo územie mesta, ale zato v úzkom funkčnom vzahu),

- pre prechádzky a pešiu až miernu horskú turistiku - výborné, a to: v rámcivnútromestskej verejnej zelene (parky), promenád na oboch hrádzach pozdĺžVáhu, najmä však na celom území lesoparku Brezina, alej prechádzky ku Skalke,turistické trasy do Bielych Karpát a Strážovských vrchov s početnými výletnýmimiestami (napr. pri kyselkách). Osou turistických trás je Cesta hrdinov SNP,vedúca z Drietomy cez vážsky most popod hrad a cez Kubrú v smere

na Trenčianske Teplice,- pre cykloturistiku - výborné: kostrou cyklotrás je Vážska cykloturistická magistrála,

vedúca po avobrežnej hrádzi v smere Komárno - Trenčín - Žilina, z ktorej súmožné odbočky do pohorí,

- pre zimné športy - dobré: významnejší lyžiarsky terén sa nachádza v rámcistrediska Pod Ostrým vrchom (k.ú. obce Soblahov), menší terén je v Opatovskejdoline, vzdialenejší pri Homôlke, v príprave je lyžiarska tra – od Brezinyk Strážovským vrchom,

- pre špecifické činnosti - dobré, a to: pre športový rybolov a poovníctvo, ako ajpre jazdectvo v teréne (zatia nevyužívané).

Vo vlastnom riešenom území sa nenachádzajú žiadne zariadenia rekreácie a

cestovného ruchu. Význam z hadiska cestovného ruchu má blízke historické jadro adopravné zariadenia územia - železničná stanica a autobusová stanica.

3.10 KULTÚRNE A HISTORICKÉ PAMIATKY A POZORUHODNOSTI

Kultúrno-historický potenciál sídla Trenčín je skoncentrovaný predovšetkým v centremesta. Uznesením Vlády SSR č. 194 z 1. septembra 1987 bolo historické jadromesta Trenčín spolu s národnou kultúrnou pamiatkou - hradným areálom poda § 4Zákona SNR č. 7/1958 Zb. vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu, ktorej bolostanovené i ochranné pásmo MPR.





Investičný zámer sa nachádza mimo vyhlásené územie mestskej pamiatkovejrezervácie.

Vo vlastnom riešenom území ani v jeho kontaktnom okolí sa nenachádzajú žiadne

kultúrne a historické pamiatky a pozoruhodnosti.

3.11 ARCHEOLOGICKÉ NÁLEZISKÁ

Územie mesta Trenčín vzhadom k svojej histórii je bohaté na archeologiské nálezy.Je známe, že územie na ktorom sa mesto rozkladá bolo osídlené užmladopaleolitickými lovcami, v eneolite, dobe bronzovej, haltštatskej i laténskej.

Mimoriadny význam má rímsky nápis na skale Trenčianskeho hradu z r. 179,predpoklad rímskej vojenskej stavby z r. 179 - 180, germánske sídlisko (2. stor. n.l.)slovanské sídlisko a pohrebisko z doby Vekomoravskej ríše, sídlisko z 10. - 12.

storočia.V katastrálnom území Trenčína sa nachádzajú dve lokality zapísané v ÚZKP SR akosamostatná archeologická pamiatka:- Trenčín - Brezina v polohe Čerešňový sad (parcela č.183) - č. ÚZKP: 1382 -

archeologická lokalita z neskorej doby bronzovej - z obdobia lužicko-srbskejkultúry v lesoparku Brezina

- základy kostola datované do polovice 13. storočia na Vajanského ulici (č. ÚZKP10964)

K archeologickým náleziskám ako súčasti pamiatky iného druhu zapísanýmv Ústrednom zozname pamiatkového fondu patrí aj areál Trenčianskeho hradu. Tátolokalita má z hadiska genézy pravekého, včasnohistorického a stredovekéhoosídlenia nadregionálny význam.

V rámci MPR a jej ochranného pásma sú perspektívnymi archeologickýmináleziskami vytypované polohy predpokladanej sídliskovej aglomerácie súčasnejs hradným centrom od 11. storočia, resp. vekomoravského hradiska - sídliska:

- vyššie položené časti neskoršieho gotického mesta v podnoží hradu, ul. Matúšovaa Farská,

- JZ čas katastru mesta,- územie JZ od hradu - Brezina.

Na území sídelného útvaru Trenčín sú to však aj náleziská v TrenčianskychBiskupiciach, Kubrej, Zamarovciach, Skalke.

Vo vlastnom riešenom území dotknutom investičným zámerom nie sú evidovanéžiadne archeologické náleziská.

3.12. PALEONTOLOGICKÉ NÁLEZISKÁ A VÝZNAMNÉ GEOLOGICKÉLOKALITY

V riešenom území nie sú evidované žiadne paleontologické náleziská ani významnégeologické lokality.





4 SÚČASNÝ STAV KVALITY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIAVRÁTANE ZDRAVIA

Kvalita životného prostredia v širšom okolí posudzovaného územia je daná spôsobomvyužitia územia, ktoré má v riešenom území typický antropogénny charakter.Na znečisovaní životného prostredia riešeného územia sa podiea osídlenie,doprava, priemyselná a ponohospodárska činnos, služby.

4.1 OVZDUŠIE

Emisie

41 % obyvatestva Slovenskej republiky žije v zdravotne závadných a ohrozenýchoblastiach s klesajúcim trendom niektorých zdrojov ohrozenia. Okolie Trenčína

možno považova za oblas so stredne silno znečisteným ovzduším.Kvalita ovzdušia v oblasti záujmového územia je ovplyvňovaná existujúcimi malými,strednými a vekými zdrojmi znečistenia nachádzajúcimi sa priamo v mestskejaglomerácii. Okrem toho sa na stave kvality ovzdušia podiea automobilová dopravaa vplyv emisií zo vzdialených zdrojov.

Tab. č . 21 Množstvo emisií a merné územné emisie vybraných zneč isť ujúcich látokzo stacionárnych zdrojov v Trenč ianskom okrese (2006 – 2009)

Emisie (t/rok) Merné územné emisie (t/rok.km2)Znečisťujúcalátka 2006 2007 2008 2009 2006 2007 2008 2009

TZL 415 412 410 401 0,61 0,61 0,61 0,59

SO2 162 207 210 202 0,24 0,31 0,31 0,30NOx 1 141 1 060 1 026 1 106 1,69 1,57 1,52 1,64CO 2 881 2 500 2 641 3 168 4,27 3,70 3,91 4,69

Zdroj: SHMÚ

V okrese Trenčín majú emisie základných znečisujúcich látok (tuhé látky, SO2, NOx,CO) v intervale rokov 2006 – 2009 kolísajúcu tendenciu, a to u všetkých základnýchznečisujúcich látok. Je to najmä dôsledok zmeny palivovej základne, zánikuniektorých významných zdrojov znečistenia ovzdušia a prijatia novejenvironmentálnej legislatívy na úseku ochrany ovzdušia a následným uplatňovanímekonomických nástrojov environmentalistiky na jednej strane a na druhej stranenajmä rozvoj priemyslu počas ekonomického rastu na území SR do roku 2009.

Medzi hlavné priemyslné odvetvia, ktoré produkujú emisie v rámci okresu patria:stavebný, potravinársky a strojársky priemysel, spaovanie tuhých palív. alšímvýznamným zdrojom znečisovania ovzdušia je doprava.

K hlavným zdrojom znečisovania ovzdušia v okrese Trenčín poda SHMÚ patriaVETROPACK NEMŠOVÁ, s.r.o., Považský cukor, a.s. Považská Teplá, CEMMAC,a.s. Horné Srnie, Služby pre bývanie, s.r.o. Trenčín, MO SR, zdroje v okrese Trenčín.

Na území mesta sa nenachádzajú veké zdroje znečistenia ovzdušia a celá oblas patrí medzi územia stredne zaažené najmä priemyselnou výrobou a dopravou.V súčasnosti ubúda rozsah znečistenia z energetických zdrojov, pribúdajú všakzdroje znečistenia zo špeciálnej výroby a dopravy. V roku 2009 boli najvýznamnejšímizdrojmi znečisovania ovzdušia na území mesta Trenčín plynové kotolne





(prevádzkovatelia: Služby pre bývanie, Letecké opravovne Trenčín, Posádkováspráva budov Ministerstva obrany SR, Fakultná nemocnica Trenčín).

Na základe výsledkov hodnotenia roku 2008, v súlade s § 9 ods. 3 zákonač. 478/2002 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov, SHMÚ, ako poverenáorganizácia navrhol na rok 2009 19 oblastí riadenia kvality ovzdušia v 7 zónach a

dvoch aglomeráciách. Na území Trenčianskeho kraja sa nachádza zóna Trenčianskykraj. Zóna Trenčianskeho kraja je vymedzená územím okresu Prievidza (960 km2) aúzemím mesta Trenčín (82 km2). Meraním sa sledujú najmä častice PM10 (časticev ovzduší, ktoré prejdú zariadením selektujúcim častice s aerodynamickýmpriemerom 10 µm s 50 %-nou účinnosou). Ide o plochu s rozlohou 82 km2

a počtomobyvateov cca 57 000.

Imisie

V rámci územia Trenčianskeho kraja tvoria Národnú monitorovaciu sie kvalityovzdušia SHMÚ štyri monitorovacie stanice, ktoré realizujú kontinuálne analýzy

základných polutantov, z toho jedna sa nachádza na území mesta Trenčín. StanicaTrenčín – Hasičská je umiestnená medzi štadiónom a obchodnou zástavbou,na hlavnej komunikácii vedúcej zo stredu mesta smerom na Považskú Teplú.

V nasledujúcej tabuke sa nachádza vyhodnotenie znečistenia ovzdušiapoda limitných hodnôt.

Tab. č . 22 Vyhodnotenie zneč istenia ovzdušia pod ľ a limitných hodnôt na ochranu ľ udskéhozdravia a a limitných hodnôt zvýšených o medzu tolerancie (rok 2009)

Ochrana zdraviaZložka

SO2 NO2 NO2 + MT PM10

Dobaspriemerovania

1 h o d

P P

2 4

h o d

P P

1 h o d

P P

1 r o k

k o n c .

1 h o d

1 r o k

2 4

h o d

P P

1 r o k

k o n c .

Limitná hodnota[µg/m3](počet prekročení )

350(24)

125(3)

200(18)

40210(18)

42 50 (35) 40

Trenčín - Hasičská 0 0 0 33,2 0 33,2 27 23,3

Ochrana zdravia VHP2

Zložka Pb CO Benzén

Benzén+ MT

SO2 NO2

Doba

spriemerovania 1

r o k

8 h

o d 1

1

r o k

1

r o k

3 h o d

k ĺ

z

a v ý

p r i e

m e

3 h o d

k ĺ

z

a v ý

p r i e

m e r

Limitná hodnota[µg/m3](počet prekročení )

350(24)

125(3)

200(18)

40210(18)

42

Trenčín - Hasičská 2 196 1,6 1,6 0 33,2

Zdroj: SHMÚ

Poznámka: 1 maximálna hodinová koncentrácia2 VHP – limitné hodnoty pre výstražné hraničné prahy





4.2 POVRCHOVÉ A PODZEMNÉ VODY

Povrchové vody

V súčasnosti sa SR nachádza v štádiu zmien v hodnotení stavu povrchových vôdpoda požiadaviek Rámcovej smernice o vode 2000/60/ES. V minulosti sa akoprimárny nástroj pre hodnotenie kvality vôd používala STN 75 7221 „Kvalita vody.Klasifikácia kvality povrchových vôd,“ ktorá bola Slovenským ústavom technickejnormalizácie dňom 01. 03. 2007 zrušená. V tomto prechodnom období bolohodnotenie uskutočnené poda NV SR č. 296/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujúpožiadavky na kvalitu a kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnotyukazovateov znečistenia odpadových a osobitných vôd, v ktorom je stanovené, žena hodnotenie kvality povrchových vôd sa používajú postupy poda STN 75 7220 aSTN 75 7221. Poda STN 75 7221 vypočítaná charakteristická hodnota za dvojročie2007 a 2008 bola porovnávaná s limitmi pre jednotlivé ukazovatele a jednotlivé triedykvality poda uvedenej normy (triedy I. - V.) a zároveň bola tá istá vypočítaná

charakteristická hodnota porovnávaná s limitnými hodnotami poda NV SRč. 296/2005 Z. z.

Kvalita povrchových vôd sa v súčasnosti na hlavnom toku územia rieke Váh hodnotínajbližšie v profile Váh - Piešany (rkm 122,80) resp. Váh – Pod VN Hričov (rkm247,00), hodnoty znečistenia sa na hodnotené územie nedajú interpolova.

Ako bolo uvedené v súčasnosti na území mesta Trenčín nie je na recipientochúzemia sledovaný žiaden profil na kvalitu povrchových vôd. V minulosti bol na riekeVáh na území mesta Trenčín sledovaný profil Váh – Trenčín (rkm 165,10), výsledkyposledného sledovania sú uvedené v tabukovom prehade.

Tab. č . 23 Kvalita povrchových vôd rieky Váh – profil Trenč ín (obdobie 2001 – 2002)

Skupiny ukazovateovTok –miesto odberu vzorky

Riečnykm A B C D E F

Váh – Trenčín 165,10 III III II III IV IIIZdroj: SHMÚ

Tab. č . 24 Kvalita povrchových vôd rieky Váh – profil Trenč ín (obdobie 2003 – 2004)

Skupiny ukazovateovTok –miesto odberu vzorky

Riečnykm A B C D E F

Váh – Trenčín 165,10 - - - - - IVZdroj: SHMÚ

Vysvetlivky: Povrchové vody sa poda STN 75 7221 „Klasifikácia kvality povrchových vôd“

zara

ujú do nasledovných skupín znečistenia vôd:Skupina ukazovateov:

A - ukazovatele kyslíkového režimuB - základné chemické ukazovateleC - nutrientyD - biologické ukazovateleE - mikrobiologické ukazovateleF - mikropolutantyStupeň znečisteniaI vemi čistá vodaII čistá vodaIII znečistená vodaIV silne znečistená vodaV vemi silne znečistená voda





Rieku Váh v Trenčíne v sledovanom profile v hodnotenom období môžeme hodnoti ako silne znečistený tok so zaradením do IV. triedy čistoty – t.j. silne znečistená voda.Na zhoršenej kvalite vody sa podiea predovšetkým osídlenie, čo dokumentujú najmänevyhovujúce ukazovatele mikrobiologického znečistenia (koliformné baktérie –

maximum 585 KTJ.ml-1, priemer 118 KTJ.ml-1) i mikropolutantov (NEL) alei priemyselná činnos celej aglomerácie Trenčína. Najvýznamnejšími producentmiodpadových vôd v meste Trenčín je komunálna sféra (ČOV mesta) a väčšiepriemyselné podniky (najmä Trenčianska vodárenská spoločnos, a.s.). Recipientomodpadových vôd z celej oblasti Trenčína je rieka Váh a Zlatovský potok. Čas odpadových vôd je čistená v avobrežnej ČOV Trenčín – Biskupice s kapacitou25 920 m3.deň-1. Pravobrežná stoková sústava (odvádzajúca vody z oblasti Zámostiaa Zlatoviec) má novo vybudovanú ČOV s kapacitou 8 260 m3.deň-1.

Podzemné vody

Kvalita podzemných vôd posudzovaného územia mesta Trenčín je ovplyvnená

antropogénnym znečistením (osídlenie, priemysel, ponohospodárstvo a pod.).V rámci pozorovacej siete SHMÚ na systematické sledovanie kvality podzemnýchvôd národného monitorovacieho programu spadá širšie záujmové územiedo sledovanej oblasti „Kvalita podzemných vôd v útvare SK 1000500P Medzizrnovépodzemné vody kvartérnych náplavov Váhu a jeho prítokov severnej časti oblastipovodia Váhu. Priamo vo vlastnom území sa nenachádza žiaden pozorovací objektsiete SHMÚ, najbližšie k riešenej lokalite je sledovaný iba vrt základnej siete SHMÚ16090 Veké Bierovce a využívané vrty 113104 Veké Bierovce HSB-1 a 113110Dobrá prameň Jazero.

Najbližšie sledovanie a meranie kvality podzemných vôd sa vykonáva v lokalite VekéBierovce (vrt základnej siete SHMÚ 16090 Veké Bierovce), kde je dlhodobo

evidovaná zvýšená mineralizácia, tvorená najmä hydrogénuhličitanmi a katiónmivápnika, ale aj zvýšením obsahom síranov, chloridov a dusičnanov, čo svedčío antropogénnom znečistení týchto vôd. V podzemných vodách sa neustále vyskytujezvýšený obsah mangánu a dusičnanov nad povolenú koncentráciu.

Kvalita podzemných vôd na území mesta Trenčín v rámci pozorovacej siete SHMÚna systematické sledovanie kvality podzemných vôd nie je skúmaná,do monitorovacieho programu na území mesta nie je zaradený žiaden objekt.

Pre potreby investičného zámeru boli spracované podkladné geologické ainžiniersko-geologické štúdie (HGM-Žilina, 2013), ktorých súčasou bolipre orientačný geologický prieskum životného prostredia navrhnuté i nasledovné

prieskumné práce:- Vybudovanie monitorovacích vrtov do podložia, t.j. do hĺbky 10 – 15 m – cca 10 ks- Odber vzoriek podzemnej vody pre stanovenie NEL-IR, BTEX a ClU – 10 ks- Terénne merania podzemnej vody pre stanovenie teploty, pH, vodivosti, redox

potenciálu a rozpusteného kyslíka – 10 ks

Počas realizácie geologických prieskumných prác v záujmovej lokalite boli vykonané itieto vzorkovacie práce a terénne merania:

- 8 ks vzoriek podzemnej vody z vrtov HG-2 a HG-4 až HG-10 pre stanovenie NEL-IR, BTEX a ClU

- 8 ks terénnych meraní podzemnej vody pre stanovenie teploty, pH, vodivosti,redox potenciálu a kyslíka





Vzorky podzemných vôd boli v oblasti záujmovej lokality odobraté zo všetkýchnovovybudovaných monitorovacích vrtov HG-2 a HG-4 až HG-10. Rozmiestnenievrtov je súčasou dokumentácie inžinierskogeologického prieskumu (Cigánik J.,2013). Výsledky stanovení obsahu jednotlivých analyzovaných parametrov

v podzemných vodách skúmanej lokality boli hodnotené v zmysle „Metodickéhopokynu na vypracovanie analýzy rizika znečisteného územia č.1/2012-7 (platnýod 27. 01. 2012), na základe ktorých je možné posúdi nutnos riešenia nápravnýchopatrení. Výsledky analýz vzoriek podzemných vôd pre parametre, ktoré prekračovaliindikačnú, resp. intervenčnú hodnotu v zmysle Metodického pokynu, sú uvedenév tabuke č. 25.

Tab. č . 25 Výsledky analýz vzoriek podzemných vôd v µg/l okrem NEL-IR (mg/l)

Vrt HG-2 HG-4 HG-5 HG-6 HG-7 HG-8 HG-9 HG-10NEL-IR 0,12 0,16 0,06 0,06 0,05 0,05 0,10 0,06

chloroform <0,5 <0,5 <0,5 <0,5 <0,5 <0,5 <0,5 <0,5tetrachlórmetán <0,2 <0,2 <0,2 <0,2 <0,2 <0,2 <0,2 <0,2

1,2-dichlóretán <0,3 <0,3 <0,3 <0,3 <0,3 <0,3 <0,3 <0,31,1-dichlóretén <0,3 <0,3 <0,3 <0,3 <0,3 <0,3 <0,3 <0,3

cis 1,2 DCE <0,3 <0,3 <0,3 <0,3 <0,3 <0,3 <0,3 <0,3trichlóretylén <0,4 0,7 <0,4 0,7 <0,4 <0,4 <0,4 1,1

1,1,2,2,-tetrachlóretylén

28,7 23,5 16,3 22,5 <0,4 28,3 16,2 15,2

trans 1,2 DCE <0,3 <0,3 <0,3 <0,3 <0,3 <0,3 <0,3 <0,3chlórbenzén <0,1 <0,1 <0,1 <0,1 <0,1 <0,1 <0,1 <0,1

dichlórbenzény <0,075 <0,075 <0,075 <0,075 <0,075 <0,075 <0,075 <0,075benzén 0,6 0,2 1,8 1,8 3,1 1,5 1,0 <0,1toluén 3,2 0,8 13,0 13,1 12,3 11,1 7,0 0,9xylény 1,3 0,5 9,9 9,0 9,2 7,7 7,7 0,6

etylbenzén 0,4 0,2 2,4 2,0 2,3 1,9 1,9 <0,1vinylchlorid <0,1 <0,1 <0,1 <0,1 <0,1 <0,1 <0,1 <0,1

Vysvetlivky: 16,3 prekročenie ID hodnoty22,5 prekroč enie IT hodnoty

Koncentrácie NEL-IR ani BTEX v podzemnej vode neprekročili hodnotu indikačnéhokritéria na hodnotenom pozemku.

Koncentrácie PCE v podzemnej vode prekračujú hodnotu intervenčného kritériav monitorovacích vrtoch situovaných proti smeru sklonu mezozoického podložia nahranici s pozemkom kasární (HG-4 a HG-6), ako aj v smere sklonu mezozoickéhopodložia na hranici s pozemkom železníc (HG-2) a na hranici s oblasou rodinnýchdomov a bytového domu (HG-8).

Hodnota indikačného kritéria pre PCE bola prekro

čená v podzemnej vodemonitorovacích vrtov umiestnených proti smeru sklonu mezozoického podložia na

hranici s areálom Merina (vrt HG-10) a pozemkom kasární (HG-5), ako aj v smeresklonu mezozoického podložia na hranici s oblasou rodinných domov a bytovéhodomu (HG-9).

V areáli Merina, a.s. Trenčín, ktorá ukončila výrobu v roku 2009 a v súčasnosti sa užvenuje iba obchodnej činnosti, sa v rokoch 1999 a 2000 vykonával monitoring kvalitypodzemnej vody (Bulko J., 1999 a Bulko J., 2000) a to z vrtu V-101 v roku 1999a v roku 2000 pribudli alšie vrty V-102 a V-103. Monitorovací systém spočívalv kontrole kvality podzemnej vody na výstupe z tohto areálu vzhadom na možnos negatívneho ovplyvnenia vodárenského zdroja Trenčín – Siho. Bohužia, kvalitapodzemnej vody sa sledovala iba na parametre pH, CHSKMn, Ca, Fe, Mn, NO2, RL,Cd, Pb, NEL, NH4, vodivos, Cl, Mg, Na, NO3, SO4, Cu a Zn. Odporúčané bolo





sledovanie kvality podzemnej vody v parametroch pH, NEL, RL, CHSKMn, vodivos a Cl v intervale 2 x , resp. 1 x ročne, ale tieto výsledky nie sú k dispozícii. Napriektomu, že vrty V-101 až V-103 sú zabudované až do mezozoického podložia,chlórované uhovodíky neboli ani nie sú v podzemnej vode týchto vrtov monitorované.

Vzhadom k tomu, že ide o bývalý textilný kombinát, existuje reálna možnos šíreniaznečistenia chlórovanými uhovodíkmi podzemnou vodou z tohto areálu. Znečistenie je pravdepodobne už staršieho dáta a jeho rezíduá boli zistené v smere sklonumezozoického podložia na pozemku záujmovej lokality.

V oblasti kasární nebol realizovaný žiadny geologický prieskum životného prostredia,ani nie sú v tomto areáli vybudované žiadne monitorovacie vrty. Z hadiska možnostiexistencie zdroja znečistenia v areáli kasární je táto možnos nepravdepodobná,pretože v tomto areáli boli iba ubytovne bez zariadení s možným nakladaníms chlórovanými uhovodíkmi.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že na záujmový pozemok prúdi podzemná voda užznečistená PCE nad intervenčnú hodnotu z bývalého areálu textilného kombinátu

Merina a oblasti kasární. Tetrachlóretén sa v spodnej časti zvodnenej vrstvy šíri alejpoda sklonu podložných mezozoických hornín a to západne od vrtu HG-7(vyvýšenina podložia) v smere ku vrtu HG-2 (hranica s pozemkom železníc)a východne od vrtu HG-7 v smere ku vrtu HG-8 (hranica s oblasou rodinných domova bytového domu). Vo východnej časti záujmového pozemku prúdi podzemná vodaznečistená PCE nad indikačnú hodnotu z oblasti areálu Merina taktiež poda sklonupodložných mezozoických hornín, t.j. SSZ smerom ku oblasti rodinných domova bytového domu.

Podzemná voda v záujmovej oblasti je mierne kyslá až zásaditá s hodnotami pHod 6,71 (HG-2) do 7,57 (HG-7), so strednými hodnotami vodivosti od 45,7 mS/m (HG-2) do 68,2 (HG-9) a vysokými koncentráciami rozpusteného kyslíka od 4,19 mg/l (HG-

7) do 4,77 mg/l (HG-8).

4.3 KONTAMINÁCIA PÔD A PÔDY OHROZENÉ ERÓZIOU

Neschopnos pôdneho ekosystému tlmi negatívne účinky prirodzenej a antropickejpovahy, ktoré ovplyvňujú vlastnosti a funkcie pôd a jej schopnos regenerova sanazývame zranitenos pôd. Okrem erózie, kvalitu pôd a jej funkcie ohrozujekontaminácia cudzorodými látkami.

Kontaminácia pôd

Pod kontamináciou pôdy sa rozumie prekročenie najvyššej prípustnej hodnotyobsahu prvkov a zlúčenín v pôde sledovaných v ČMS Pôda.

V území sa zo širšieho pohadu vyskytujú pôdy zaradené do kategórienekontaminované pôdy – subkategória relatívne čisté pôdy resp. do kategórienekontaminované pôdy, (resp. mierne kontaminované pôdy), kde geogénnepodmienený obsah niektorých rizikových prvkov dosahuje limitné hodnoty A, A1, tedapôdy nekontaminované.

Pôdy riešeného územia na kontamináciu neboli sledované.





Pôdy ohrozené eróziou

Potenciálny (možný) odnos pôdy je predpokladaný odnos pôdy, vyjadrený v mm/rok,ku ktorému by došlo v prípade, že by skúmaná plocha nebola porastená nijakým

vegetačným krytom.

Na základe regionalizácie erózie pôd na Slovensku môžeme hodnotený priestorhodnoti ako územie s nepatrnou až žiadnou eróziou pôdy na fluviálnych rovinách,potenciálna erózia pôdy je slabá.

Pôdy ohrozené eróziou

Potenciálny (možný) odnos pôdy je predpokladaný odnos pôdy, vyjadrený v mm/rok,ku ktorému by došlo v prípade, že by skúmaná plocha nebola porastená nijakýmvegetačným krytom.

Na základe regionalizácie erózie pôd na Slovensku môžeme hodnotený priestorvšeobecne hodnoti ako územie s nepatrnou až žiadnou eróziou pôdy

na fluviálnych rovinách, potenciálna erózia pôdy je slabá.

4.4 HORNINOVÉ PROSTREDIE

Pre potreby investičného zámeru boli spracované podkladné geologické ainžiniersko-geologické štúdie (HGM-Žilina, 2013), ktorých súčasou bol pre orientačnýgeologický prieskum životného prostredia navrhnutý i odber vzoriek zemínpre stanovenie NEL-IR – 20 ks.

V rámci orientačného geologického prieskumu životného prostredia bolo zmapované

znečistenie zemín na záujmovom pozemku v oblasti bývalých dielní SAD Trenčín jednak proti smeru prúdenia podzemných vôd na hranici s objektom kasární (vrty HG-4, HG-5, HG-6 a HG-10), ako aj v smere prúdenia podzemných vôd na hranicis pozemkami, kde sa nachádzajú rodinné domy a bytovka (vrty HG-7, HG-8 a HG-9).

V oblasti autobusového nástupiša a železničnej stanice bol realizovaný ibamonitorovací vrt HG-2 v smere prúdenia podzemnej vody na hranici s pozemkomželezníc. Proti smeru prúdenia podzemnej vody na hranici s objektom kasární nebolrealizovaný žiadny monitorovací vrt vzhadom na súčasnú nevysporiadanos týchtopozemkov.

Výsledky stanovení zo vzoriek zemín, ktoré boli vykonané v období realizáciepopisovaných prieskumných prác pre parametre, ktoré prekračovali indikačnú, resp.

intervenčnú hodnotu v zmysle Metodického pokynu sú zhrnuté v tabukách č. 26 a 27.

Tab. č . 26 Výsledky analýz vzoriek zemín do hĺ bky 1,5 m pod terénom (mg/kg) kontaminant/vrt, hĺbka odberu NEL-IR (mg/kg)

HG-2 (0,6 m) 42HG-4 (0,0 – 1,5 m) 323HG-5 (0,0 – 1,5 m) 968HG-6 (0,0 – 1,5 m) 62HG-7 (0,0 – 1,5 m) 66HG-8 (0,0 – 1,5 m) 900HG-9 (0,0 – 1,5 m) 485HG-10 (0,0 – 1,5 m) 79

Vysvetlivky: 485 prekročenie ID hodnoty





Tab. č . 27 Výsledky analýz vzoriek zemín v zóne nasýtenia (mg/kg) kontaminant/vrt, hĺbka odberu NEL-IR (mg/kg)

HG-2 (4,5 – 4,7 m) 16HG-4 (3,5 – 4,5 m) 23

HG-5 (3,7 – 4,7 m) 27HG-6 (2,3 – 3,3 m) 33HG-7 (3,7 – 4,7 m) 21HG-8 (3,8 – 4,8 m) 28HG-9 (3,5 – 4,5 m) 20HG-10 (3,7 – 4,7 m) 33

Znečistenie zemín zóny prevzdušnenia do hĺbky 1,5 m pod terénom NEL-IR bolozistené nad indikačnú hodnotu 400 mg/kg v severnej časti (vrty HG-8, HG-9) a južnejčasti (vrt HG-5) bývalých dielní SAD Trenčín (koncentrácie NEL-IR od 485 mg/kgdo 968 mg/kg, priemer 784 mg/kg) na ploche 1 152 m2.

Znečistenie zemín NEL-IR v zóne nasýtenia nebolo zistené.

4.5 SKLÁDKY

Priamo v hodnotenej lokalite ani v jej blízkom okolí sa nenachádza žiadna skládkaodpadu.

Priestor bývalých dielní SAD je v súčasnosti opustený a silno zdevastovaný, miestamisa tu nachádzajú sute a rôzny materiál zo zdevastovaných objektov.

4.6 RASTLINSTVO A ŽIVOČÍŠSTVO

Celkovo môžeme konštatova, že kvalita bioty i jej abundancia vo vlastnom riešenomúzemí vzhadom na polohu v intraviláne mesta a k tomu, že lokalita je súčasouzastavaného územia je nízka, jej kvalita je nevýrazná, významná diverzita je viazanána okolité biotopy (ekosystém Váhu a starých bágrovísk).

4.7 ZDRAVOTNÝ STAV OBYVATESTVA A CELKOVÁ KVALITAŽIVOTNÉHO PROSTREDIA PRE ČLOVEKA

Zdravotný stav obyvatestva je výsledkom pôsobenia viacerých faktorov –ekonomická a sociálna situácia, výživové návyky, životný štýl, úroveň zdravotníckejstarostlivosti, ako aj životné prostredie. K základným charakteristikám zdravotnéhostavu obyvatestva, odrážajúcich ekonomické, kultúrne, životné a pracovnépodmienky patrí úmrtnos – mortalita. Výška ukazovateov celkovej úmrtnosti závisívšak nielen od uvedených podmienok, ale ju bezprostredne ovplyvňuje aj vekováštruktúra obyvatestva.





Tab. č . 28 Úmrtnosť na naj č astejšie prí č iny smrti v meste Trenč ín za rok 2005

Príčiny smrti Počet zomrelýchI. kap. Infekčné a parazitárne choroby 3II. kap. Nádory 116

III. kap. Choroby krvi a krvotv. orgánov a daktoré poruchy imunit. mechanizmov 0IV. kap. Choroby žliaz s vnútorným vylučovaním, výživy a premeny látok 8V. kap. Duševné poruchy a poruchy správania 0VI. kap. Choroby nervového systému 4VII. kap. Choroby oka a jeho adnexov 0VIII. kap. Choroby ucha a hlávkového výbežku 0IX. kap. Choroby obehovej sústavy 272X. kap. Choroby dýchacej sústavy 23XI. kap. Choroby tráviacej sústavy 20XII. kap. Choroby kože a podkožného tkaniva 0XIII. kap. Choroby svalovej a kostrovej sústavy a spojivového tkaniva 0XIV. kap. Choroby močovej a pohlavnej sústavy 4XV. kap. archavos, pôrod a popôrodie 0XVI. kap. Daktoré choroby vznikajúce v perinatálnej perióde 2

XVII. kap. Vrodené chyby, deformácie a chromozómové anomálie 2XVIII. kap. Subjektívne a objektívne príznaky, abnorm. klinické a laboratórnenálezy nezatriedené inde

10

XX. kap. (= XIX.) Poranenia, otravy a daktoré iné následky vonkajších príčin 25Zomrelí spolu 489

Zdroj: ŠÚ SR

Starnutie populácie sa odráža aj v úmrtnosti poda príčin smrti, kde jednoznačnedominujú choroby obehovej sústavy a choroby krvi a krvotvorných orgánov a daktoréporuchy imunitných mechanizmov a tiež nádorové ochorenia. Celkovo je všakúmrtnos poda najčastejších príčin smrti v meste nižšia ako okresný i celoslovenskýpriemer.



Základné informácie o predpokladaných vplyvoch na životné prostredie KAPITOLA IV


IV. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCHNAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIEVRÁTANE ZDRAVIA A O MOŽNOSTIACH OPATRENÍ NA ICHZMIERNENIE

1 POŽIADAVKY NA VSTUPY

1.1 ZÁBER PÔDY

1.1.1 Záber pôdy

Celé umiestnenie stavby je navrhnuté na parcelách, ktoré sú v katastri nehnutenostivedené ako zastavané plochy a nádvoria resp. ako ostatné plochy,ponohospodárska pôda realizáciou investičného zámeru nie je dotknutá.

Pre hodnotenú stavbu ani jej súvisiace stavebné objekty nebude potrebné realizovať žiadne dočasné ani trvalé vyňatie z pônohospodárskej pôdy.

Uvedená lokalita sa nachádza mimo lesné pozemky, k záberu ani zásahu do lesnýchpozemkov nedochádza.

1.1.2 Nároky na zastavané územie

Územie pre navrhovanú výstavbu sa nachádza v Trenčíne, v k. ú. Trenčín, mestskáčasť 02 Pod Sokolice (Urbanistický obvod 03 Priemyselný obvod Merina), čiastočnezasahuje do mestskej časti 01 Centrum (Urbanistický obvod 07 Historické jadro)prevažne v priestore areálu SAD a jeho priahlého okolia. Umiestnené je na parceláchKN C č. 1260/5, 1264/4, 1274/2, 1276/3, 1276/7, 1309/1, 1353/1, 1353/11, 1397/1,1480/5, 1503/6, 1506/1,1506/12, 3229/3, 3287/3, 3287/6, 3290/3, 3316/7, 3316/9,3316/10, 3316/15, 3316/19, 3316/23, 3316/25, 3316/27, 3316/28, 3316/29, 3316/31,3316/32, 3316/38, 3316/39, 3316/40, 3316/41, 3316/62, 3316/66, 3316/67, 3316/68,3316/69, 3316/70, 3316/71, 3316/72, 3316/73, 3316/74, 3316/75, 3316/76, 3316/77,3316/78, 3316/110, 3316/137, 3316/141, 3316/142, 3316/144, 3316/145, 3316/146,3316/147, 3316/148, 3316/149, 3316/150, 3316/166, 3316/192, 3316/202, 3316/208,3316/209, 3316/210, 3316/216, 3316/218, 3316/211, 3318/2, 3318/6, 3318/7, 3318/8,ktoré sú v katastri nehnutenosti vedené ako zastavané plochy a nádvoria a parceláchKN C č. 1260/1, 1278/1, 3316/1, 3316/138, 3316/167, 3316/183, ktoré sú v katastri

nehnutenosti vedené ako ostatné plochy. Realizáciou investičného zámeru dochádzak asanácii v priestore výstavby existujúcich stavieb.

Požiadavky na záber pre investičný zámer je daná objektovou skladbou jednotlivýchstavebných objektov, výmery sú uvedené v kapitole II.8 Stručný opis technickéhoriešenia (vi tabuky: č. 1 SO 102 Terminál – bilancie, č. 2 SO 103 Terminál A –bilancie, č. 3 SO 104 Terminál B – bilancie).

1.2 SPOTREBA VODY

Odoberaná voda bude využívaná na pitné, hygienické a požiarne účely.





Výpočet potreby vody pre investičný zámer je prevedený v zmysle Vyhlášky MŽP SRč. 684 zo 14. 11. 2006, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkáchna návrh, projektovú dokumentáciu a výstavbu verejných vodovodov a verejnýchkanalizácií.

Potreba pitnej vodySO 102 Terminál SAD

počet zamestnancov - špinavá, prašná, horúca, čistá prevádzka:

- 50 osôb á 120,0 l.zamestnanec-1. d-1

počet zamestnancov - čistá prevádzka, administratíva:


umývanie autobusu - čistá prevádzka, administratíva:

- 30 autobusov á 1 000,0 l.umytie-1

Priemerná denná potreba pitnej vody – Q p

Qp = 50 x 120 + 300 x 50 + 30 x 1 000 = 51 000 l.d-1

= 1,77 l.s-1

Maximálna denná potreba pitnej vody – Qmaxd

Qmaxd = Qd x kd = 1,77 x 1,3 = 2,30 l.s-1

Maximálna hodinová potreba pitnej vody – Qmaxh

Qmaxh = Qmaxd x 1,8 = 2,30 x 1,8 = 4,14 l.s-1

Roč ná potreba pitnej vody – Qr

Qr = 18 360 m3.r -1

SO 103 Terminál A



reštaurácie a jedálne:


kaviarne:


celkový počet návštevníkov

- 5 600 osôb á 5,0 l.návštevník-1. d-1


Qp = 250 x 50 + 25 x 450 + 6 x 300 + 5 600 x 5 = 53 550 l.d -1 = 1,106 l.s-1


Qmaxd = Qd x kd = 1,106 x 1,3 = 1,438 l.s-1


Qmaxh = Qmaxd x 1,8 = 1,438 x 1,8 = 2,588 l.s-1


Qr = 19 278 m3.r -1

SO 104 Terminál B


- 580 osôb á 50,0 l.zamestnanec-1

. d-1





reštaurácie a jedálne:


kaviarne:


celkový počet návštevníkov- 5 600 osôb á 5,0 l.návštevník-1. d-1

plaváreň s objemom 150 m3

- dopĺňanie 10 % objemu/deň


Qp = 580 x 50 + 20 x 450 + 8 x 300 + 5 600 x 5 + 0,1 x 150 000 = 83 400 l.d -1 =1,731 l.s-1


Qmaxd = Qd x kd = 1,731 x 1,3 = 2,25 l.s-1

Maximálna hodinová potreba pitnej vody – Qmaxh Qmaxh = Qmaxd x 1,8 = 2,25 x 1,8 = 4,05 l.s-1


Qr = 30 024 m3.r -1

Potreba pitnej vody spolu


Qp = 1,77 l.s-1 + 1,106 l.s-1 + 1,731 l.s-1 = 4,607 l.s-1


Qmaxd = 2,30 l.s-1 +1,438 l.s-1 + 2,25 l.s-1 = 5,988 l.s-1


Qmaxh = 4,14 l.s-1 +2,588 l.s-1 + 4,05 l.s-1 = 10,788 l.s-1


Qr = 18 360 m3.r -1 + 19 278 m3.r -1 + 30 024 m3.r -1 = 67 662 m3.r -1

1.3 SUROVINOVÉ A ENERGETICKÉ ZDROJE

1.3.1 Suroviny

Použité suroviny a materiály

Počas realizácie investičného zámeru „TERMINÁL“ a jeho jednotlivých stavebnýchobjektov budú použité bežné stavebné suroviny a materiály.

Jedná sa o:

- betónové zmesi do železobetónových pilótov a monolitickýchželezobetónových plôch

- železobetónové prefabrikáty (stĺpy, priečniky, nosníky)- vápenocementové tehly, tehly- drevo: drevené hranoly, dosky, obklad- oce (oceový skelet), oceové konštrukcie, valcované profily a rúry, oceové

bezošvé potrubia a rúry, pozinkovaný oceový plech





- dlažba, obklady- hliníkové rámy- izolačné materiály (hydroizolácie, tepelné a zvukové izolácie) , minerálna vlna,

penový polystyrén- omietkové zmesi

- okná, sklo- náterové zmesi- elektroinštalačný materiál- vodoinštalačný materiál, plastové rúry (vodovodné prípojky, kanalizácia)- kúrenársky materiál- PE tesniaca pena, silikónový tmel- asfaltový betón, betónové obrubníky, drvené kamenivo, štrkodrva, štrkopiesok

piesok, betónová zámková dlažba- hydroizolačná rohož (podklad parkoviska osobných automobilov)- zemina, prvky pre parkovú úpravu plôch

Konštruk č ný systém

Konštrukcia SO 102 TERMINÁL SAD je navrhnutá ako železobetónový skelet. Ideo viacpoový dvojpodlažný rám s maximálnym rozponom 24 m. Vzdialenosť rámovv pozdĺžnom smere je 5,1 m. Objekt má tri nadzemné podlažia, posledné podlažie nie je zastrešené. V 1. NP je autobusová stanica, ostatné nadzemné podlažia sú ur čenépre parkovanie osobných áut. Rozdelený je na štyri dilatačné celky. Vodorovnéúčinky zaťaženia budú prenášať samotné rámy.

Bezprostredne k terminálu je priradený ako samostatný dilatačný celok objektadministratívnej budovy. Má osem nadzemných podlaží. Je navrhnutý akoželezobetónový skelet so stužujúcimi vertikálnymi komunikačnými jadrami. Celkovávýška objektu na 27,8 m.

Súčasťou časti SAD je objekt dielní. Zvislé nosné konštrukcie budú tvoriť železobetónové stĺpy, ktoré budú zachytávať zvislé aj vodorovné účinky zaťaženia.Časť objektu je dvojpodlažná, s monolitickou železobetónovou stropnou doskou,ostatná časť má len jedno nadzemné podlažie. Objekt bude zastrešený ahkoudrevenou konštrukciou vytvorenou z klincovaných priehradových väzníkov.

SO 103 TERMINÁL A a SO 104 TERMINÁL B má dve podzemné a jedno až sedemnadzemných podlaží. Podzemné podlažia sú ur čené pre skladové priestory aparkovanie osobných áut. Prvé a druhé nadzemné podlažie sú ur čené potrebámobchodu a služieb, ostatné nadzemné podlažia budú využívané na administratívneresp. bytové priestory. Z účelu priestorov vychádza aj úžitkové zaťaženie stropov.Nosná konštrukcia objektu bude navrhnutá ako železobetónový skelet. Zvislé nosné

konštrukcie budú železobetónové stĺpy, steny stužujúcich jadier a obvodové stenypodzemných podlaží. Vodorovné nosné konštrukcie budú monolitické železobetónovéstropné dosky s hlavicami zabezpečujúcimi dosky proti pretlačeniu. Podzemná časť bude navrhnutá ako biela vaňa, alternatívne je možné navrhnúť povlakovú izoláciu.Objekt bude rozdelený na viac dilatačných celkov. Konštrukčné výšky podzemnýchpodlaží sú 3,6 a 3 m, prvé a druhé nadzemné podlažia konštrukčnú výšku 6 m,ostatné nadzemné podlažia 3,6 m.

Celková potreba surovín a materiálov pre hodnotený investičný zámer ako aj ichpresná špecifikácia poda stavebných objektov budú súčasťou podrobnej projektovejdokumentácie stavby.





1.3.2 Energetické zdroje

Elektrická energia

Elektroinštalácia, ktorá pokrýva potrebu elektrickej energie v predmetnom

investičnom zámere bude mať tieto predpokladané súhrnné hodnoty:SO 102 Terminál SAD

inštal. výkon Pi (kW) koef.β súčas.výkon Pp (kW)osvetlenie 120,0 0,6 72,0silnoprúdové rozvody 80,0 0,3 24,0ÚK + ZTI 20,0 0,5 10,0vzduchotechnika 58,0 0,6 35,0chladenie 164,0 0,8 131,0technológia 316,0 0,5 158,0Spolu 758,0 430,0

Ročná spotreba elektrickej energie pre SO 102 predstavuje cca 750 000 kWh/rok.

SO 103 Terminál A

inštal. výkon Pi (kW) koef.β súčas.výkon Pp (kW)osvetlenie 566,0 0,6 340,0silnoprúdové rozvody 250,0 0,3 75,0ÚK + ZTI 20,0 0,5 10,0vzduchotechnika 342,0 0,6 205,0chladenie 531,0 0,8 425,0Spolu 1 709,0 1 055,0

Ročná spotreba elektrickej energie pre SO 102 predstavuje cca 1 900 000 kWh/rok.

SO 104 Terminál Binštal. výkon Pi (kW) koef.β súčas.výkon Pp (kW)

osvetlenie 445,0 0,6 267,0silnoprúdové rozvody 150,0 0,3 45,0ÚK + ZTI 20,0 0,5 10,0vzduchotechnika 279,0 0,6 167,0chladenie 419,0 0,8 335,0Spolu 1 313,0 824,0

Ročná spotreba elektrickej energie pre SO 102 predstavuje cca 1 480 000 kWh/rok.

Investičný zámer celkom

inštal. výkon Pi (kW) súčas.výkon Pp (kW)SO 102 758,0 430,0SO 103 1 709,0 1 055,0SO 104 1 313,0 824,0Spolu 3 780,0 2 309,0

Predpokladaná ročná spotreba elektrickej energie pre SO 102 až SO 4 predstavujecelokm cca 4 130 000 kWh/rok.

Plyn

Požiadavky na plyn sú nasledovné:





SO 102 Terminál SAD

Hodinová potreba Ročná potreba Ročná potreba plynuNa vykurovanie 335,0 kW 2 618,0 GJ/rok 70 682 m3/rokNa ohrev TÚV 75,0 kW 216,2 GJ/rok 5 836 m3/rokVzduchotechnika 345,0 kW 1 374,9 GJ/rok 37 115 m3/rok

Spolu 755,0 kW 4 209,1 GJ/rok 113 633 m3/rok

SO 103 Terminál A

Hodinová potreba Ročná potreba Ročná potreba plynuNa vykurovanie 872,0 kW 6 814,6 GJ/rok 183 959 m3/rokNa ohrev TÚV 115,0 kW 619,7 GJ/rok 16 729 m3/rokVzduchotechnika 2 281,0 kW 9 090,2 GJ/rok 245 390 m3/rok

VareniePočet jedál za rok 550 tis. 99 000 m3/rokSpolu 3 268,0 kW 16 524,5 GJ/rok 545 078 m3/rok

SO 104 Terminál BHodinová potreba Ročná potreba Ročná potreba plynu

Na vykurovanie OC 675,0 kW 5 275,0 GJ/rok 142 399 m3/rokNa vykurovanie bytov+ ohrev TÚV v bytoch 560,0 kW 2 813,4 GJ/rok 75 946 m3/rokNa ohrev TÚV OC 250,0 kW 1 619,7 GJ/rok 43 724 m3/rokVzduchotechnika 1 431,0 kW 5 702,8 GJ/rok 153 947 m3/rok

VareniePočet jedál za rok 180 tis. 32 400 m3/rokSpolu 2 916,0 kW 15 410,9 GJ/rok 448 416 m3/rok

Investičný zámer celkomHodinová potreba Ročná potreba Ročná potreba plynuSO 102 755,0 kW 4 209,1 GJ/rok 113 633 m3/rokSO 103 3 268,0 kW 16 524,5 GJ/rok 545 078 m3/rokSO 104 2 916,0 kW 15 410,9 GJ/rok 448 416 m3/rokSpolu 6 939,0 kW 36 144,5 GJ/rok 1 207 127 m3/rok

Predpokladaná ročná potreba plynu pre celý komplex bude 1 207 127 m3/rok.

Teplo

Požiadavky na teplo sú nasledovné:

SO 102 Terminál SADHodinová potreba Ročná potreba

Na vykurovanie 335,0 kW 2 618,0 GJ/rokNa ohrev TÚV 75,0 kW 216,2 GJ/rokVzduchotechnika 345,0 kW 1 374,9 GJ/rokSpolu 755,0 kW 4 209,1 GJ/rok

SO 103 Terminál A

Hodinová potreba Ročná potrebaNa vykurovanie 872,0 kW 6 814,6 GJ/rokNa ohrev TÚV 115,0 kW 619,7 GJ/rokVzduchotechnika 2 281,0 kW 9 090,2 GJ/rok

Spolu 3 268,0 kW 16 524,5 GJ/rok





SO 104 Terminál B

Hodinová potreba Ročná potrebaNa vykurovanie OC 675,0 kW 5 275,0 GJ/rokNa vykurovanie bytov+ ohrev TÚV v bytoch 560,0 kW 2 813,4 GJ/rok

Na ohrev TÚV OC 250,0 kW 1 619,7 GJ/rokVzduchotechnika 1 431,0 kW 5 702,8 GJ/rokSpolu 2 916,0 kW 15 410,9 GJ/rok

Investičný zámer celkom

Hodinová potreba Ročná potrebaSO 102 755,0 kW 4 209,1 GJ/rokSO 103 3 268,0 kW 16 524,5 GJ/rokSO 104 2 916,0 kW 15 410,9 GJ/rokSpolu 6 939,0 kW 36 144,5 GJ/rok

Predpokladaná ročná potreba tepla Qr pre celý komplex bude 36 144,5 GJ/rok.

1.3.3 Dopravná infraštruktúra

Dopravnú infraštruktúru, zabezpečujúcu potreby dopravnej obsluhy, zásobovaniaa statickej dopravy navrhovanej stavby riešia a predstavujú jej stavebné objekty:

SO 101 Príprava územia

- SO 101.1 Prekládka existujúceho a návrh nového vodovodu- SO 101.8 Prekládka cesty - Železničná ulica- SO 101.9 Rekonštrukcie komunikácií- SO 101.10 Prekládka zastávky MHD pri OC MAX- SO 101.11 Cestná svetelná signalizácia

Samostatný stavebný objekt SO 101 rieši celé dotknuté územie z titulu dopravya technickej infraštruktúry. Dňa 28. 08. 2013 bola na stavebný úrad podaná žiadosť o územné rozhodnutie.

Prvky dopravnej infraštruktúry viazané na stavebné objekty SO 102 TERMINÁL SAD,SO 103 TERMINÁL A a SO 104 TERMINÁL B v členení:

SO 102 TERMINÁL SAD

- SO 102.1 Autobusová stanica a parkoviská

- SO 102.2 Administratívna budova SAD- SO 102.3 Dielne SAD- SO 102.4 Čerpacia stanica PHM- SO 102.5 Umyvárka autobusov- SO 102.6 Dispečing SAD- SO 102.7 Parkovisko autobusov

SO 103 TERMINÁL A a SO 104 TERMINÁL B

- Podzemné garáže pod SO Uvedené SO sú podrobne popísané v kapitole 2.8 Stručný opis technického riešeniaa to v rámci vyššie uvedených stavebných objektov.





Výpoč et nárokov na statickú dopravu osobných vozidiel

Poda STN 73 6110/Z1, riešený objekt TERMINÁL-u možno z funkčného hadiskarozdeliť na 3 časti:

- SO 102 TERMINÁL SAD – prevládajúca administratívno – dopravná funkcia

- SO 103 TERMINÁL A – prevládajúca funkcia služieb- SO 104 TERMINÁL B – prevládajúca funkcia služieb

SO 102 TERMINÁL SAD:

- počet zamestnancov administratívy: 250 Po=250/4=65,5- počet zamestnancov dielne (priemysel): 50 Po=50/4=12,5

SO 103 TERMINÁL A:- obchodné jednotky: 13 859 m2 z toho stavebné konštrukcie 15 %, zázemie 15 %,

predajná plocha 70 %- Po = 13 859 x 0,7/20 = 485,07

- reštaurácie, kaviarne, šport, galérie: 337 m2 z toho stavebné konštrukcie 15 %,

zázemie 25 %, predpokladaná úžitková plocha 60 %- Po = 337 x 0,6/20 = 10,11

- fastfoody (748 m2), sociálne zariadenia (113 m2), chodby a vstupné priestory(8 059 m2), podzemné garáže, sklady a technické zázemie tvoria doplnkovúfunkciu, a do výpočtu nie sú zahrnuté

SO 104 Terminál B- obchodné jednotky: 8 473 m2, z toho stavebné konštrukcie 15 %, zázemie 15 %,

predajná plocha 70 %- Po = 8473 x 0,7/20 = 296,56

- reštaurácie, kaviarne, šport, galérie: 1 430 m2, z toho stavebné konštrukcie 15 %,zázemie 25 %, predpokladaná úžitková plocha 60 %

- Po=1430 x 0,6 / 20 = 42,9- sociálne zariadenia (118 m2), chodby a vstupné priestory (3 388 m2), podzemnégaráže, sklady a technické zázemie tvoria doplnkovú funkciu, a do výpočtu nie súzahrnuté

- administratíva/byty: 4 794 m2 – o využití zatia nebolo rozhodnuté, preto je výpočetrobený alternatívne pre administratívu (index a) a byty (index b):- administratíva – predpokl. počet zamenstnancov: 480

- Po = 480/4 = 120- byty – predpoklad 2 a 3 izbové 50 : 50 s rozlohou cca 75 m2

- Oo = 4794/75 x (2/2 + 1,5/2) = 63,92 x (1+0,75) = 111,86

Ooa = 0, Poa = 65,5 + 12,5 + 485,07 + 10,11 + 296,56 + 42,9 + 120 = 1 032,64

Oob = 111,86, Pob = 65,5 + 12,5 + 485,07 + 10,11 + 296,56 + 42,9 = 912,64

Celkový počet parkovacích miest poda STN 73 6110, 16.3.10:

N = 1,1 x Oo + 1,1 x Po x Kmp x Kd

Kmp – regulačný koeficient – osobitne definovaná zóna – obchodná, Kmp = 0,7Kd – súčinite vplyvu deby prepravnej práce IAD: ostatná. Na Slovensku podobnýtranzitno-obchodný model neexistuje, pomer cestujúcich je ur čený na základeodhadu: Pri dopravnej funkcii (stanica ŽSR, diakové a prímestské autobusy a MHD) je predpoklad, že väčšina cestujúcich 80 – 90 % prichádza verejnou dopravou apešo. Pri obchodnej funkcii je pomer opačný – väčšina nakupujúcich prichádza IAD –pomer 75 : 25. Ak predpokladáme, že 1/3 návštevníkov budú tvoriť cestujúci

dostávame pomer: 1 x 15 + 2 x 75: 1 x 85 + 2 x 25 = 165 : 135 t.j. 55 : 45, Kd = 1,3





1,1 – koeficient zahŕňa krátkodobé návštevy administratívnych jednotiek resp. bytov,ako aj, prestup cestujúcich vlakov a autobusov z/do automobilov a taxíkov.Ooa = 0Oob = 111,86Poa = 1032,64

Pob = 912,64Potrebný počet parkovacích miest pre alternatívu s administratívou:N = 1,1 x 0 + 1,1 x 1032,64 x 0,7 x 1,3 = 0 + 1033,67 = 1034Potrebný počet parkovacích miest pre alternatívu s bytmi:N = 1,1 x 111,86 + 1,1 x 912,64 x 0,7 x 1,3 = 123,04 + 913,55 = 1037

Bilancia jestvujúcich parkovísk osobných vozidiel v území, ktoré budú výstavbouzrušené:

- Lokalita zámoček – Sadová ulica: cca 30 (nejedná sa o oficiálne parkovisko,vozidlá tu parkujú z dôvodu spoplatnenia susedného verejného parkoviskav správe mesta)

- Parkovisko Madov: 10 (zväčša krátkodobé státie – nanovo sa vybuduje 6 miest +plocha pre zásobovanie)- Mestské parkovisko pri Madove: 45 (verejné parkovisko zväčša prázdne, nakoko

je spoplatnené)- Taxislužba: 15 státí (zahrnuté v koeficiente 1,1)- Parkovisko pri stanici: 30 (krátkodobé státie – prestup na vlak a autobus, zahrnuté

v koeficiente 1,1)

Reálne bude v území zrušených 45 + 4 parkovacie miesta pri Madove. Tieto budúnahradené v parkovacích domoch.

Maximálny počet parkovacích miest: 1037 + 45 + 4 = 1 086

Počty vybudovaných parkovacích boxov:- nadzemné SO 102 602- podzemné SO 103 202- podzemné SO 104 339

Spolu: 1 143

Z toho 4 % (46 boxov) bude vyhradených pre osoby s obmedzenou schopnosťoupohybu v zmysle vyhlášky 532/2002.

Parkovacie miesta budú zodpovedať STN 73 6058 (hromadné garáže).

Navrhovaný stav parkovísk: min. 1 100

Predpokladané využitie:

- parkovanie do 1 h - 50 % 550 miest- parkovanie do 2 h - 30 % 330 miest- parkovanie nad 2 h - 20 % (dlhodobé státie) 220 miest

V súčasnosti je počet prechádzajúcich osobných a úžitkových vozidiel cca 5 000.Z toho možno predpokladať že minimálne 1/2 prechádza územím do/z priemyselnejzóny a zvyšok má cie dopravy na stanici.

Výpočet nárastu osobnej dopravy pri plnom vyťažení parkoviska a predpokladanejotváracej doby 12 h denne:- Parkovanie do 1 h: 550 - 55 = 495 za hodinu- Parkovanie do 2 h: 330/2 = 165 za hodinu- Parkovanie nad 2 h: 220 – 105 = 115 za deň (495 + 165) x 12h = 660 x 12h = 7920





7920 + 115 = 8035

Možno predpokladať, že časť jestvujúcej cieovej dopravy, ktorá v súčasnosti využívainé odstavné plochy v okolí, využije novybudované parkovisko. Pri predpoklade 10 %to bude 500 vozidiel denne.

Predpokladaný nárast osobnej dopravy za 24 h pri plnom využití parkoviska z dôvoduvýstavby obchodných priestorov = 8035 osobných vozidiel na parkovisku – 1 500vozidiel dnešného tranzitu – 500 vozidiel v súčasnosti parkujúcich inde. Výslednáhustota osobnej dopravy za 24 h = 8035 + 5000 - 500 = 12 535 v/d. čo je nárasto 92 % oproti dnešným 6 500 vozidlám.

Takýto nárast je na základe skúseností z iných podobných zón v mestách možnépredpokladať len v predvianočnom čase. Zvyšok roka bývajú parkoviská využiténa 30 % (prac. deň), 50 % (víkend), čo by znamenalo nárast o 2 400 – 4 000 vozidielza 24 h. Výsledná hustota osobnej dopravy za 24 h = 2 400 + 5 000 = 7 400 v/d(prac. týždeň – nárast o 48 %) resp. nárast o 4 000 vozidiel cez víkend, kedy sa všakmôže zanedbať doprava do priemyselnej zóny: 4 000 + 2 500 = 6 500 v/d (nárast

30 %).Z časového hadiska možno tento nárast predpokladať v čase otváracích hodín, t.j.medzi 8:00 a 20:00 a to rovnomerne:

Predpokladaný počet prejazdov osobných vozidiel v bežný pracovný deň (jestvujúci +nárast)

- 06 - 18 h => 5 000/15 x 11,5 + 2400/12 x 10 = 3 830 + 2 000 = 5830 os. vozidiel- 18 - 22 h => 5 000/15 x 3 + 2400/12 x 2 = 1 000 + 400 = 1 400 os. vozidiel- 22 - 06 h => 5 000/15 x 0,5 + 2400/12 x 0 = 160 + 0 = 160 vozidiel

Výjazd a vjazd do podzemných garáží v objektoch SO 103 a SO 104 bude z uliceKragujevackých hrdinov, krytými rampami. K nadzemným parkoviskám objektuSO 102 bude prístup z novovybudovanej komunikácie krytými rampami. Odbočovaciea pripájacie pruhy k rampám ako aj systém dopravných tokov rieši samostatnýprojekt.

Zásobovanie

Zásobovanie objektov SO 103 a SO 104 bude riešené podzemným manipulačnýmdockom v 2.PP. Vekosť docku bude cca 35 x 40 m. Vjazd do podzemnéhozásobovacieho docku je po jednopruhovej obojsmernej krytej rampe, projektovanejpre vozidlá dĺžky 10 m (prejazdné až po dĺžku 11 m). Vzhadom na vekosť objektumusí byť zásobovanie riešené dispečersky (režimovo) – harmonogramom, abynedochádzalo k zahlcovaniu zásobovacieho priestoru a prístupovej komunikácie.Vjazd a výjazd zo zásobovacích priestorov je spoločný s vjazdom do autobusového

terminálu a preto bude riadený cestnou svetelnou signalizáciou na dopyt (pri výjazdezo zásobovacieho doku, bude zabránené vjazdu do autobusového terminálu ako ajna zásobovaciu plochu).

Zásobovanie objektu SAD (ČS PHM, náhradné diely a pod.) bude riešenécez parkovací dvor SAD.

Prejazdnosť všetkých zásobovacích trás bola preskúšaná software-om. Zásobovaniepodzemného docku pre vozidlá dĺžky 10 m, zásobovanie SAD pre súpravu vozidieldĺžky 16,5 m.






SO 102 TERMINÁL SAD bol navrhnutý v súčinnosti so SAD Trenčín, a.s. tak, abyvyhovoval náročným požiadavkám na dopravu, údržbu a parkovanie autobusov akoaj prepravu cestujúcich. Pri návrhu bolo skombinované dlhoročné pôsobeniedopravcu v regióne, moderné požiadavky na prepravu cestujúcich, ako aj skúsenostizo zahraničia. Výsledkom je návrh terminálu, ktorý pozostáva zo samotnejautobusovej stanice, administratívneho a dielenského komplexu SAD a parkovaciehodvoru pre autobusy.

Autobusová stanica, je navrhnutá aj poda STN 73 6075, pre autobusy prímestskej adiakovej dopravy do dĺžky 12 m a pozostáva z:

- 2 pozdĺžnych výstupných stanovísk prímestskej prepravy s tesným radením,- 5 šikmých neprejazdných vstupno-výstupných stanovísk diakovej a medzinárod-

nej prepravy, oddelených ostrovčekmi,- 15 šikmých neprejazdných vstupných stanovísk prímestskej prepravy (vstup len

prednými dvermi, t.j. bez ostrovčekov),- 1 šikmého neprejazdného stanoviska pre vstup a výstup osôb s obmedzenou

schopnosťou pohybu.

Vjazd do autobusovej stanice bude z nového konca Železničnej ulice (spoločný vstupdo zásobovacieho docku objektov SO103 a SO104). Prejazd cez stanicu bude jednosmerný. Výjazd bude spoločný s výjazdom z parkovacieho dvoru SADna novovybudovanú miestnu komunikáciu. Výjazd bude riadený cestnou svetelnousignalizáciou na dopyt. Vekosť stojísk a komunikácii zodpovedá STN 73 6075.Prejazd stanicou je navrhnutý na rýchlosť 30 km/h, vjazd do boxov na 10 - 20 km/h.

Cestujúci budú striktne oddelení od dopravného priestoru autobusov.

Súčasťou dielenského komplexu je:

- 1 x lakovňa + 1 x klampiarenská dielňa so skladom farieb, ur čené sú pre autobusys dĺžkou do 18 m (t.j. vrátane kĺbových),

- 6 dielenských boxov pre autobusy do dĺžky 12 m. Súčasťou boxov sú montážnekanály, zdviháky a mostový žeriav. Boxy sú situované šikmo ku komunikácii, takže je umožnený nezávislý príjazd a odjazd servisovaných vozidiel,

- 2 dielenské boxy pre kĺbové autobusy. Situované sú za sebou. Možné použiť ajpre 3 autobusy dĺžky 12 m.

- 2 dielenské boxy pre kĺbové autobusy, ktoré je možné použiť i pre 3 autobusydo dĺžky 12 m. Situované sú za sebou a ich súčasťou sú montážne jamy.Technologické využitie boxov: regloskop, brzdová stolica, vibračná stolica aolejové hospodárstvo.

- interná ČS PHM pre potreby SAD – 4 autobusy so 4 stojanmi,

- verejná ČS PHM. Táto bude ur čená len pre vozidlá do dĺžky 7 m (čiže osobné amalé úžitkové). Pozostávať bude zo 4 stojanov a malého kiosku. Komer čná časť bude pohonnými hmotami zásobovaná z internej časti ČS. Prístup na komer čnúČS PHM bude nezávislý od objektu SAD, vjazd a výjazd bude na Kukučínovejulici,

- umyváreň autobusov.

Vjazd do dielenskej časti bude z autobusovej stanice, súbežne s výjazdomna miestnu komunikáciu. Výjazd z dielenskej časti bude na parkovací dvor.

Parkovisko autobusov:

- 24 stojísk pre autobusy dĺžky 12 m je súčasťou autobusovej stanice. Sú to šikmékryté boxy nachádzajúce sa na protiahlej strane komunikácie, ako nástupné a

výstupné stanoviská. Vjazd do stojísk je jazdou vzad.





- alšie státia sú situované na parkovacom dvore, kde je možné umiestniť alšíchcca 40 kolmých boxov. Tieto nebudú prestrešené. Vjazd na parkovacie miesta jez dôvodu šetrenia priestorom taktiež vzad.

- Veda autobusovej stanice sú umiestnené dve pozdĺžne stojiská pre kĺbovéautobusy.

- V nočných hodinách je na parkovanie možné využiť aj nástupné stanoviskáprímestskej prepravy v počte 15, prípadne komunikačné plochy pred dielňami.

Vjazd na parkovací dvor je možný cez samostatný vjazd zo Železničnej ulice,cez vjazd z autobusovej stanice (cez priestor pozdĺžnych stojísk kĺbových autobusov)a z dielenskej časti. Výjazd z parkovacieho dvoru je možný cez výjazd na Železničnúulicu, alebo cez výjazd z autobusovej stanice.

1.3.4 Technická infraštruktúra

1.3.4.1 ElektrikaZákladné technické údaje:



Inštalovaný výkon Pi

SO 102 Terminál SAD 758,0 kWSO 103 Terminál A 1 709,0 kWSO 104 Terminál B 1 313,0 kW

Súčasný výkon Pp SO 102 Terminál SAD 430,0 kWSO 103 Terminál A 1 055,0 kWSO 104 Terminál B 824,0 kW


Trafostanica

Nová transformačná stanica pre zásobovanie navrhovaného objektu elektrickouenergiou bude riešená ako vone stojaca kiosková distribučná stanica o výkone 1 x630 kVA, obsluhovatená zvonka, umiestnená na samostatne vyčlenenom pozemku,typ ELEKTRO-HARAMIA EH8.

Základová vaňa s obvodovými stenami je prefabrikovaná z vodotesného betónu B20s výstužou z ocele 10335. Vodotesný betón tvorí zároveň izoláciu voči zemnejvlhkosti. Proti úniku ropných látok do podložia stanice je vaňa opatrená laminátomChemocester v hrúbke aspoň 5 mm. Transformačná stanica je rozdelenámedzistenou na časť s rozvádzačmi a časť s transformátorom, bude vybavenátechnologickými zariadeniami pre pripojenie VN - 22 kV napájacej slučky,zariadeniami pre prevod na nízke napätie NN a zariadeniami pre bezpečný NNrozvod, vrátane kompenzácie transformátora naprázdno a merania spotrebyelektrickej energie.

Trafostanica – Technologická časť trafostanice sa skladá zo 6 hlavných častí:

- rozvádzač VN-22 kV, typ RM6-IDI (2 x prívod, 1 x trafo)- 1 x transformátor olejový s prevodom 22/0,42/0,242 kV, výkon 630 kVA, výr. BEZ





- 1 x hlav. rozvádzač NN s hlav. ističom a vývodmi 8 x poistkový odpínač do 400 A- kompenzácia transformátora naprázdno- fakturačné meranie v skrini USM na fasáde stanice- spoločné uzemnenie VN + NN

Stanica bude alej vybavená osvetlením, zásuvkovým rozvodom a bleskozvodom,pripojeným na spoločné uzemnenie VN+NN.

Prípojka a hlavné rozvody NN

Celý výkon trafostanice bude prípojkou NN presmerovaný do hlavného rozvádzačaNN v objekte, z ktorého bude realizovaný hlavný NN rozvod do podružnýchrozvádzačov v samostatných prevádzkach alebo funkčných celkoch, na jednotlivýchpodlažiach a pod.

Prípojka NN bude realizovaná štvoricou paralelne radených káblov NAYY-J 4 x240 mm2, pripojených z poistkových odpínačov v trafostanici a ukončenýchna svorkách hlavného ističa v hlavnom rozvádzači. Podružné rozvádzače budú

pripojené káblami NAYY-J, CYKY-J poda predpokladaného zaťaženia.Osvetlenie a vnútorné rozvody NN

Osvetovacia sústava v technických, v administratívnych a v sociálnych priestorochbude riešená poda základnej normy STN EN 12464-1 Svetlo a osvetlenie.

Hlavné osvetlenie v technických a administratívnych priestoroch bude tvorenéžiarivkovými trubicovými svietidlami s elektronickými predradníkmi v stropnom alebozapustenom vyhotovení, rovnomerne rozloženými nad osvetovanou plochou.

Núdzové osvetlenie pre osvetlenie únikových ciest a východov bude riešenésvietidlami s centrálnym batériovým zdrojom. Osvetlená bude vždy celá únikovácesta až po východ na voné priestranstvo.

Vonkajšie osvetlenie:

- fasáda bude nasvietená reflektorovými výbojkovými svietidlami- parkovisko pred objektom bude osvetlené výbojkovými svietidlami, vyloženými na

výložníkoch na oceových stožiaroch vonkajšieho osvetlenia.

Zásuvkové obvody budú v administratívnej a v sociálnej časti riešené klasickýmzásuvkovým rozvodom pod omietkou, v konštrukcii ahkých montovaných priečokapod. V technických priestoroch budú zásuvkové obvody reprezentované inštalácioutypových zásuvkových skríň.

Slaboprúdové ústredne a zariadenia – pre pripojenie slaboprúdových ústrední budúv rámci silnoprúdových rozvodov privedené samostatne istené voné vývody

z príslušných podružných rozvádzačov pre rozvádzače štruktúrovanej kabeláže,prípadne poda alších požiadaviek.

Zariadenia VZT – ventilátory pre odvetranie sociálnych zariadení a nevetranýchpriestorov v celom objekte budú pripojené pevným prívodom, ovládané zabudovanýmčasovačom spoločne s osvetlením, prípadne samostatne 1-pólovým vypínačomso signálkou alebo priestorovým termostatom. Vzduchotechnické jednotky budúpripojené pevným prívodom, ovládané systémom MaR.


Klimatizácia – vetranie, vykurovanie a chladenie vnútorných priestorov je riešené

zostavnými VZT jednotkami s rekuperátorom. Jednotky zabezpečujú vetranie,





vykurovanie a chladenie priestorov rovnotlakým vetraním s núteným prívodom iodvodom vzduchu s rekuperáciou tepla. Jednotky budú umiestnené na streche.Jednotky budú vybavené autonómnou reguláciou, ktorú rieši časť MaR.




Slaboprúdové rozvody budú riešené v rozsahu: telefónny rozvod pevných liniek,štruktúrovaná kabeláž, prístupový systém, hlasová signalizácia požiaru HSP,elektrická požiarna signalizácia EPS, elektrická zabezpečovacia signalizácia EZS,kamerový systém CCTV, rozvod spoločnej televíznej antény STA, meranie

a regulácia.SO 103 TERMINÁL A

Trafostanica

Navrhovaný objekt bude na elektrickú energiu pripojený z novej distribučnejtransformačnej stanice 2 x 1 000 kVA, vstavanej do objektu na 1.PP a voneprístupnej z podzemných garáží. Transformačná stanica bude vybavenátechnologickými zariadeniami pre pripojenie VN - 22 kV napájacej slučky, meranímprúdu a napätia na strane VN, zariadeniami pre prevod na nízke napätie NNa zariadeniami pre bezpečný NN rozvod, vrátane kompenzácie jalového výkonua merania spotreby elektrickej energie:

- rozvádzač VN-22 kV, typ MERLIN-GERIN RM6-DIDI- 2 x transformátor s liatou izoláciou, prevod 22/0,42/0,242 kV, výkon 1 000 kVA,

výr. SCHNEIDER- 2 x hlavný rozvádzač NN s hlavným ističom, meraním prúdu a napätia a 5

vývodovými poami- kompenzácia transformátora naprázdno- fakturačné meranie na strane NN v hlavnom rozvádzači NN- spoločné uzemnenie VN + NN


Z náhradného zdroja so spaovacím motorom a generátorom – z dieselagregátu budú

v navrhovanom objekte pripojené elektrické spotrebiče resp. elektrické zariadenias charakterom dôležitých obvodov. Sú to najmä: protipožiarne zariadenia - zariadeniapre odvod tepla a splodín horenia, samohasiaci systém SHZ, zariadenia na vetranieúnikových ciest, pohony únikových dverí, alej datové a komunikačné systémy,rozhlasová ústredňa, telefónna ústredňa, ústredne EPS, EZS, a pod.


Dieselagregát – parametre:TYP PETRA 210 CSE (IVECO, MeccAlte)Palivo: motorová naftaMenovité napätie, frekvencia,napäťová sústava:

3 x 230/400 V, 50 Hz, 3 + PEN (TN-C)

Menovitý výkon EZA (PRP): 204 kVA/163 kWZáložný výkon EZA (LTP): 225 kVA/180 kW





Menovitá spotreba paliva: 44,9 l/hSpotreba pri záložnom režime: 49,8 l/hSpotreba pri 75% výkone: 33,6 l/hPalivová nádrž: 340 litrov - zabudovaná v ráme EZACharakteristika spojeniamotora a generátora:

• motor a generátor sú spolu spojené prírubou a spojkou SAE• agregát je odpružený na tuhom oceovom ráme

• v ráme (pod motorom a generátorom) je umiestnená palivová nádržkombinovaná s ekologickou vaňou (ktorej objem je dimenzovaný prenáplne motora)

MOTOR: IVECO Charakteristika motora: dieselový 1 500 ot/min spaovací motor s kvapalinovým chladiacim

systémom (obehové čerpadlo, chladič, tlačný ventilátor), stopovanieelektronickým regulátorom otáčok, čistenie vzduchu, oleja, palivavymenitenými filtrami, splnenie ekologických požiadaviek platnýchnoriem a DIN 6271 a ISO 3046

Nasávanie: preplňované s medzichladením vzduch/vzduchRegulátor otáčok: elektronickýOhrev motora: elektrický ohrev chladiacej kvapaliny riadený nastaviteným termostatom

pre spoahlivý štart motoraPriemer výfukového potrubia: Ø 100 mm

Výška komína 16,4 mGENERÁTOR: MECC ALTE ECO 37 – 3S/4 Charakteristika generátora: štvorpólový, synchrónny, jednoložiskový (ložisko je plnené mastiacim

tukom na celú dobu životnosti), samobudiaci systém, bezkefkový,automatická regulácia výstupného napätia ± 1,0 %, izolácia vinutia triedyH, krytie IP 21, splnenie noriem BS 4999-5000, VDE 0530, IEC 34-1, EN60034-1

KONŠTRUKCIA EZA (X): Konštrukčné prevedenie "E"+ tlm. bunky na nádychu avýdychu

• odhlučnené krytovanie, do vnútorného prostredia strojovne, Lp = (70 –75 dBA)/7 m• tlmič hluku výfuku (-45dBA) s pružným vlnovcom(d x š x v)/hmotnosť s náplňami/bez náplní: (3 550 x 1 300 x2 150)mm/2 860/2 520 kg

ELEKTRICKÝ VÝSTUP:Istič MG: trojpólový istič, umiestnenie v ističovej skrinke na ráme EZA (ochrana

generátora pred jeho preťažením a skratom)


Pre pripojenie zariadení, vyžadujúcich nepretržité napájanie – obvody s charakteromvemi dôležitých obvodov, je navrhnutý centrálny batériový zdroj nepretržitéhonapájania UPS, typ ELTECO PL20, 20 kVA/16 kW. Z UPS budú pripojené najmäautomatiky vstupných dverí a prípadné iné zariadenia, vyžadujúce nepretržitú on-linedodávku el.energie. Slaboprúdové ústredne EPS, ER a EZS majú vlastné zálohovézdroje, dimenzované na potrebný výkon, svietidlá núdzového osvetlenia sú vybavenévlastným batériovým zdrojom.

Osvetlenie a vnútorné rozvody NNOsvetovacia sústava v technických, v administratívnych a v sociálnych priestorochbude riešená poda základnej normy STN EN 12464-1 Svetlo a osvetlenie.

Hlavné osvetlenie - v obchodnej pasáži - promenáde bude osvetovacia sústavatvorená žiarivkovými alebo LED svietidlami, zapustenými do podhadu. Svietidlá budúzapojené zo združeného rozvodu s možnosťou ovládať svietidlá po jednotlivýchpodlažiach v troch hladinách intenzity osvetlenia. V priestoroch na prenájom(koncesie) bude osvetlenie riešené individuálne podla zvyklostí alebo manuálukonkrétneho nájomcu.

Núdzové osvetlenie pre osvetlenie únikových ciest a východov bude riešené

svietidlami so zabudovaným akumulátorom. Osvetlená bude vždy celá úniková cestaaž po východ na voné priestranstvo.






Zásuvkové obvody v spoločných alebo v technických priestoroch budú riešenéklasickým zásuvkovým rozvodom. Počty a rozmiestnenie zásuviek bude navrhnutépoda pokladov investora alebo v mieste predpokladanej náhodnej spotrebypri údržbe, upratovaní.

Zariadenia VZT – ventilátory pre odvetranie sociálnych zariadení a nevetranýchpriestorov v celom objekte budú pripojené pevným prívodom, ovládané zabudovanýmčasovačom spoločne s osvetlením, prípadne samostatne 1-pólovým vypínačomso signálkou alebo priestorovým termostatom. Vzduchotechnické jednotky budúpripojené pevným prívodom, ovládané systémom MaR.


Klimatizácia – vetranie, vykurovanie a chladenie vnútorných priestorov je riešené

zostavnými VZT jednotkami s rekuperátorom. Jednotky zabezpečujú vetranie,vykurovanie a chladenie priestorov rovnotlakým vetraním s núteným prívodom iodvodom vzduchu s rekuperáciou tepla. Jednotky budú umiestnené na streche.Jednotky budú vybavené autonómnou reguláciou, ktorú rieši časť MaR.



Prípojka telefónu rieši pripojenie navrhovaného objektu na verejnú telekomunikačnúsieť (VSST) a.s. Slovak TELEKOM káblom TCEKESwFLE 25XN0,6 z prekladanéhorozvodu TKM vedení cez deliacu spojku NITTO. Celková dĺžka trasy v zemi cca 20 m,dĺžka kábla FLE vrátane rezervy na zvlnenie a ukončenie cca 28 m.

Slaboprúdové rozvody budú riešené v rozsahu: telefónny rozvod pevných liniek,štruktúrovaná kabeláž, prístupový systém, hlasová signalizácia požiaru HSP,elektrická požiarna signalizácia EPS, elektrická zabezpečovacia signalizácia EZS,kamerový systém CCTV, rozvod spoločnej televíznej antény STA, meraniea regulácia.

SO 104 TERMINÁL B

Trafostanica

Navrhovaný objekt bude na elektrickú energiu pripojený z novej distribučnej

transformačnej stanice 2 x 6 300 kVA, vstavanej do objektu na 1. PP a voneprístupnej z podzemných garáží. Transformačná stanica bude vybavenátechnologickými zariadeniami pre pripojenie VN - 22 kV napájacej slučky, meranímprúdu a napätia na strane VN, zariadeniami pre prevod na nízke napätie NNa zariadeniami pre bezpečný NN rozvod, vrátane kompenzácie jalového výkonua merania spotreby elektrickej energie:

- rozvádzač VN-22 kV, typ MERLIN-GERIN RM6-DIDI- 2 x transformátor s liatou izoláciou, prevod 22/0,42/0,242 kV, výkon 630 kVA, výr.

SCHNEIDER- 2 x hlavný rozvádzač NN s hlavným ističom, meraním prúdu a napätia

a 5 vývodovými poami- kompenzácia transformátora naprázdno- fakturačné meranie na strane NN v hlavnom rozvádzači NN





- spoločné uzemnenie VN + NN


Z náhradného zdroja so spaovacím motorom a generátorom – z dieselagregátu budúv navrhovanom objekte pripojené elektrické spotrebiče resp. elektrické zariadenias charakterom dôležitých obvodov. Sú to najmä: protipožiarne zariadenia - zariadeniapre odvod tepla a splodín horenia, samohasiaci systém SHZ, zariadenia na vetranieúnikových ciest, pohony únikových dverí, alej datové a komunikačné systémy,rozhlasová ústredňa, telefónna ústredňa, ústredne EPS, EZS, a pod.

Výkon náhradného zdroja PETRA 210 CSE je cca 204,0 kVA/163,0kW.

Parametre náhradného zdroja PETRA 210 CSE (IVECO, MeccAlte) sú rovnaké akou SO 103 Terminál A, okrem výšky komína, ktorá je 16,4 m.


Pre pripojenie zariadení, vyžadujúcich nepretržité napájanie – obvody s charakterom

vemi dôležitých obvodov, je navrhnutý centrálny batériový zdroj nepretržitéhonapájania UPS, typ ELTECO PL20, 20 kVA/16 kW. Z UPS budú pripojené najmäautomatiky vstupných dverí a prípadné iné zariadenia, vyžadujúce nepretržitú on-linedodávku el.energie. Slaboprúdové ústredne EPS, ER a EZS majú vlastné zálohovézdroje, dimenzované na potrebný výkon, svietidlá núdzového osvetlenia sú vybavenévlastným batériovým zdrojom.


Osvetovacia sústava v technických, v administratívnych a v sociálnych priestorochbude riešená poda základnej normy STN EN 12464-1 Svetlo a osvetlenie.

Hlavné osvetlenie - v obchodnej pasáži - promenáde bude osvetovacia sústava

tvorená žiarivkovými alebo LED svietidlami, zapustenými do podhadu. Svietidlá budúzapojené zo združeného rozvodu s možnosťou ovládať svietidlá po jednotlivýchpodlažiach v troch hladinách intenzity osvetlenia. V administratívnych priestorochbude osvetlenie tvorené žiarivkovými trubicovými svietidlami s elektronickýmipredradníkmi v stropnom alebo zapustenom vyhotovení, rovnomerne rozloženýminad osvetovanou plochou. V priestoroch na prenájom (koncesie) bude osvetlenieriešené individuálne podla zvyklostí alebo manuálu konkrétneho nájomcu.

Núdzové osvetlenie pre osvetlenie únikových ciest a východov bude riešenésvietidlami so zabudovaným akumulátorom. Osvetlená bude vždy celá úniková cestaaž po východ na voné priestranstvo.


Zásuvkové obvody v spoločných alebo v technických priestoroch budú riešenéklasickým zásuvkovým rozvodom. Počty a rozmiestnenie zásuviek bude navrhnutépoda pokladov investora alebo v mieste predpokladanej náhodnej spotrebypri údržbe, upratovaní.


pripojené pevným prívodom, ovládané systémom MaR.








Prípojka telefónu rieši pripojenie navrhovaného objektu na verejnú telekomunikačnúsieť (VSST) a.s. Slovak TELEKOM káblom TCEKESwFLE 25XN0,6 z prekladanéhorozvodu TKM vedení cez deliacu spojku NITTO. Celková dĺžka trasy v zemi cca 20 m,dĺžka kábla FLE vrátane rezervy na zvlnenie a ukončenie cca 28 m.

Slaboprúdové rozvody budú riešené v rozsahu: telefónny rozvod pevných liniek,štruktúrovaná kabeláž, prístupový systém, hlasová signalizácia požiaru HSP,

elektrická požiarna signalizácia EPS, elektrická zabezpečovacia signalizácia EZS,kamerový systém CCTV, rozvod spoločnej televíznej antény STA, meraniea regulácia.

1.3.4.2 Pitná voda

Zásobovanie navrhovaných SO 102 TERMINÁL SAD, SO 103 TERMINÁL A aSO 104 TERMINÁL B vodou pre hygienické - sociálne a požiarne účely bude riešenésamostatnými novými vodovodnými prípojkami vody DN 150 z PE tlakových rúrRehau. Prípojky budú napojené na preložku verejného vodovodu DN 150, ktorý bude

vedený v novej miestnej komunikácii. Vodovod v areáli nebude zaokruhovaný. Z nehosa budú napájať jednotlivé odberné miesta (predajný priestor a zásobník vodypre stabilné hasiace zariadenie).

Pre celý objekt SO 102 je navrhnutá jedna nová vodovodná prípojka príslušnejdimenzie, podobne po jednej novej vodovodnej prípojke príslušnej dimenzie budúmať i SO 103 a SO 104. Prípojky vody budú ukončené vo vodomerných šachtáchumiestnených na pozemku investora. Rozmery vodomernej šachty sú u SO 102 cca4,15 x 1,4 m, u SO 103 a SO 104 cca 3,15 x 1,4 m. Meranie spotreby vody budezabezpečené umiestnením samostatných vodomerných zostáv v jednotlivýchšachtách. V každej šachte bude za vodomernou zostavou osadený nadzemnýpožiarny hydrant DN 150.

Od každej vodomernej šachty bude rozvod vody pokračovať alej k jednotlivým SO.Po vstupe do každého SO bude na potrubí osadený hlavný uzáver vodyHUV príslušnej dimenzie. alej rozvod vody bude vyhotovený z tlakových PE rúrRehau príslušnej dimenzie. Na odbočke z hlavného vodovodného radu bude osadenéuzavieracie šúpatko DN150 so zemnou súpravou. Potrubie bude uložené v ryhe šírky900 mm na lôžku z piesku, obsyp bude zo štrkopiesku max. zrno 20 mm. Zásyp budevykonaný z vykopanej zeminy. Pri realizácii areálového vodovodu je potrebnérešpektovať jestvujúce podzemné vedenia.





1.3.4.3 Kanalizácia

Splašková kanalizácia a daž ď ová kanalizácia – č isté vody

Odvádzanie odpadových vôd z objektu SO 102 je riešené jednotnou kanalizáciou.

Celý objekt bude na verejnú kanalizáciu DN 800 vedenú v komunikácii vedapozemku investora napojený jednou kanalizačnou prípojkou DN 400.

Odvádzanie odpadových vôd z objektu SO 103 je riešené jednotnou kanalizáciou.Celý objekt bude napojený na verejnú kanalizáciu DN 1 000 vedenú v komunikáciiveda pozemku investora napojený jednou kanalizačnou prípojkou DN 400.

Odvádzanie odpadových vôd z objektu SO 104 je riešené jednotnou kanalizáciou.Celý objekt bude napojený na verejnú kanalizáciu DN 500 vedenú v komunikácii (ul.Kragujevackých hrdinov) veda pozemku investora napojený jednou kanalizačnouprípojkou DN 400.

Z fastfoodov a z priestorov kuchyne budú splaškové vody s obsahom tukov zvedenédo odlučovača tukov, kde budú odpadové vody prečistené a následne vypustenédo splaškovej kanalizácie.

Kanalizačné prípojky budú vyhotovené z odpadových PVC rúr REHAU. Kanalizačnéšachty budú typové z prefabrikovaných dielcov (skruže prechodové, šachtové)uložených na dne z vodostavebného betónu. Na všetkých šachtách sú liatinovépoklopy s rámom pre zaťaženie 400 kN. Potrubie bude uložené v ryhe šírky 1 250mm na lôžku z piesku - zrno max. 10 mm, obsyp bude zo štrkopiesku max. zrno20 mm a zásyp bude urobený zo štrkopiesku - pod vozovkou. Pri realizácii areálovýchrozvodov kanalizácie a kanalizačných prípojok je potrebné rešpektovať jestvujúcepodzemné vedenia.

Daž ď ová kanalizácia – zneč istené vody

Dažová voda zo spevnených plôch a parkovísk SO 102 bude odvádzaná areálovoudažovou kanalizáciou do odlučovača ropných látok s maximálnym prietokom40,0 l.s-1. Výstupné hodnoty budú pri kontaminácii vody 1 000 ml/l NEL nižšie ako0,5 mg/l.

Vyčistená voda s parkovísk a spevnených plôch bude alej zaústená do revíznejšachty RŠ, kde sa spojí so splaškovou kanalizáciou a alej bude odvádzanádo verejnej kanalizácie navrhovanou kanalizačnou prípojkou.

1.3.4.4 Plyn

Projekt rieši plynofikáciu objektov SO 102 TERMINÁL SAD, SO 103 TERMINÁL A aSO 104 TERMINÁL B samostatnými prípojkami plynu - PE d63, reguláciou tlakuplynu, meraním spotreby plynu fakturačným plynomerom, osadeným v skrinkena vonkajšom obvodovom múre. Prípojky plynu budú z PE d63 s prechodkou PE-oceltyp USTN DN 63/50 vedené kolmo k objektom s napojením na navrhovaný STLplynovod d90 - PE, PN 0,3 MPa prechádzajúci v miestnej komunikácii na uliciŽelezničná (SO 102 a SO 103) resp. v miestnej komunikácii na ulici M. R. Štefánika(SO 104). Prípojky plynu budú vedené vo výkope, uložené na pieskovom lôžku avyvedené do skrinky regulácie a merania osadenej na hranici pozemku - vonkajšíobvodový múr pripojených stavebných objektov. V každej skrinke regulácie a meraniabude osadený regulátor tlaku, hlavný uzáver plynu (HUP) a plynomer.





Zdrojom tepla pre jednotlivé objekty budú centrálne teplovodné plynové kotolne.Kotolne budú umiestnené v samostatných miestnostiach v objektoch SO 102, SO 103a SO 104.


Požadovaný výkon kotolne = Quk + Qvzt = 335 + 345 = 680 kW

V objekte budú osadené v miestnosti kotolne 3 ks plynové kondenzačné kotleBUDERUS GB 312-240, výkonu po 240 kW, potreba plynu jedného kotla24,4 m3/hod.

Kotle budú zaústené do spoločného komína s výškou +28,6 m, (zaústenie komína1,5 m nad strechu objektu), celkový výkon zapojených kotlov je 720 kW. Celkovémnožstvo spáleného plynu je 73,2 m3/hod. Priemer spoločného komína bude325 mm, výstupná rýchlosť spalín 3,9 m/sek.

Pre vykurovanie dielní bude osadený tmavý plynový infražiarič LERSEN 45, výkonu45 kW, spotreba plynu 5,13 m3/rok, odvod spalín bude vyvedený vo výške +13,2 m,

priemer komína 125 mm, výstupná rýchlosť spalín 3,2 m/sek. Ohrev TÚV pre dielnebude riešený ako prednostný v zásobníkovom ohrievači TÚV.

SO 103 TERMINÁL A

Požadovaný výkon kotolne = Quk + Qvzt = 872 + 2 281 = 3 153 kW

V kotolni bude osadený 1 ks plynový kondenzačný kotol BUDERUS SB 745, výkonupo 1 200 kW, potreba plynu jedného kotla 125,9 m3/hod a 2 ks nízkoteplotný liatinovýkotol BUDERUS GE 615-1020, výkonu po 1 020 kW, spotreba plynupo 116,4 m3/hod.

Každý kotol bude mať samostatný komín s výškou +16,4 m (zaústenie komína 3,5 m

nad strechu objektu).Kotol SB 745, 1 200 kW, výška komína +16,4 m, priemer komína 450 mm, spotrebaplynu 125,9 m3/hod, rýchlosť prúdenia spalín 3,4 m/sek.

Kotol GE 615-1020 kW, výška komína +16,4 m, priemer komína 360 mm, spotrebaplynu 116,4 m3/hod, rýchlosť prúdenia spalín 5,9 m/sek.

Ohrev TÚV pre gastro prevádzky bude riešený samostatne, pomocou plynovýchzásobníkových ohrievačov TÚV QUADROFLEX QFT 314 výkonu po 30,6 kW,spotreba plynu po 3,25 m3/hod, prevedenie turbo.

Odvod spalín pre zásobníkové ohrievače bude zaústený vo výške +13,9 m (1,0 mnad strechu objektu). Každý ohrievač bude mať samostatný odvod spalín

a spaovacieho vzduchu 100/60 mm.

SO 104 TERMINÁL B

Požadovaný výkon kotolne = Quk + Qvzt + Qtuv= 675 + 560 +250 +1431 = 2916 kW

V kotolni bude osadený 1 ks plynový kondenzačný kotol BUDERUS SB 745, výkonupo 1 200 kW, potreba plynu jedného kotla 125,9 m3/hod a 2 ks nízkoteplotný liatinovýkotol BUDERUS GE 615-920, výkonu po 1020 kW, spotreba plynu po 98,53 m3/hod.

Každý kotol bude mať samostatný komín s výškou +34,1 m (zaústenie komína 3,5 mnad strechu objektu).

Kotol SB 745, 1 200 kW, výška komína +34,1 m, priemer komína 450 mm, spotreba

plynu 125,9 m3/hod, rýchlosť prúdenia spalín 3,4 m/sek.






1.4 NÁROKY NA PRACOVNÉ SILYNároky na pracovné sily budú spojené tiež s obdobím výstavby a realizácie jednotlivých stavebných objektov. Pracovná sila bude zabezpečená štandardnýmispôsobmi dodávateom stavebných prác.

Počet zamestnancov poda prevádzok

Investičný zámer počas prevádzky orientačne predpokladá nasledujúci početzamestnancov:

SO102 TERMINÁL SAD

- počet zamestnancov – dielne, ČS PHM 50 osôb

- počet zamestnancov – administratíva 300 osôb SO103 TERMINÁL A

- počet zamestnancov – administratíva 250 osôb - počet zamestnancov – reštaurácie a jedálne 25 osôb - počet zamestnancov – kaviarne 6 osôb

SO104 TERMINÁL B

- počet zamestnancov – administratíva 580 osôb - počet zamestnancov – reštaurácie a jedálne 20 osôb - počet zamestnancov – kaviarne 8 osôb

1.5 INÉ NÁROKY

Pred započatím výstavby bude postupne poda jednotlivých časových etáp výstavbypri úprave riešeného územia stavby nutné uvažovať s nasledovným rozsahomhlavných stavebných prác:

- asanácia starých stavebných objektov,- odstránenie environmentálnej záťaže znečistených zemín NEL-IR v zemine

v pásme prevzdušnenia v zmysle schváleného Plánu práce na odstránenieenvironmentálnej záťaže,

- realizácia zemných prác na odkopávkach terénu do projektovaných stanovených

niveliet jednotlivých stavebných objektov.Konečné úpravy v území – terénne a sadové úpravy plôch budú pod a jednotlivýchetáp projektu realizované k termínu odovzdania jednotlivých celkov do užívania.

2 ÚDAJE O VÝSTUPOCH

2.1 ZDROJE ZNEČISTENIA OVZDUŠIA

Pri špecifikácii zdrojov znečistenia ovzdušia viazaných na hodnotený investičnýzámer vychádzame z rozpracovanej PD pre vydanie územného rozhodnutia





pre stavbu TERMINÁL (Pavelek, M., Trizuliak, R. a kol., 2013), zo spracovanejRozptylovej štúdie pre stavbu TERMINÁL (Hesek, F., 2014) a doplňujúcichkonzultácií s investorom a projektantom.

V období počas výstavby dôjde k časovo obmedzenému obdobiu lokálne zvýšenéhoobsahu polietavého prachu vplyvom sekundárnej prašnosti zo staveniska. Pri odvozea dovoze materiálu dôjde k nárastu objemu výfukových splodín v území v priestorevýstavby a trasy prístupovej cesty.

Potenciálnym zdrojom znečisťujúcich látok do ovzdušia pochádzajúcichz hodnoteného investičného zámeru bude:

- vykurovanie,- dieselagregáty,- statická doprava,- čerpacia stanica pohonných hmôt,- zvýšená intenzita dopravy na príjazdových komunikáciách k objektu.

V rozpracovanej dokumentácie pre územné rozhodnutie nie je kategorizácia zdrojaznečistenia uvedená. Poda zákona č. 410/2012 Z. z. je daný zdroj zaradený akostredný zdroj znečistenia ovzdušia, do kategórie 1.1.2:1. Palivovo-energetický priemysel1.1.2: Technologický celok, obsahujúci stacionárne zariadenie na spaovanie palív

s nainštalovaným súhrnným menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a viac aždo 50 MW.

Vykurovanie

Zdrojom tepla pre jednotlivé objekty budú centrálne teplovodné plynové kotolne.Kotolne budú umiestnené v samostatných miestnostiach v objektoch SO 102,

SO 103, SO 104.SO 102 TERMINÁL SAD

V objekte budú osadené v miestnosti kotolne 3 ks plynové kondenzačné kotleBUDERUS GB 312-240, výkonu po 240 kW, potreba plynu jedného kotla 24,4m3/hod. Kotle budú zaústené do spoločného komína s výškou +28,6 m, (zaústeniekomína 1,5 m nad strechu objektu), celkový výkon zapojených kotlov je 720 kW.Celkové množstvo spáleného plynu je 73,2 m3/hod. Priemer spoločného komína bude325 mm, výstupná rýchlosť spalín 3,9 m/sek.

Pre vykurovanie dielní bude osadený tmavý plynový infražiarič LERSEN 45, výkonu45 kW, spotreba plynu 5,13 m3/hod., odvod spalín bude vyvedený vo výške +13,2 m,

priemer komína 125 mm, výstupná rýchlosť spalín 3,2 m/sek. Ohrev TÚV pre dielnebude riešený ako prednostný v zásobníkovom ohrievači TÚV.

SO 103 TERMINÁL A

V kotolni bude osadený 1 ks plynový kondenzačný kotol BUDERUS SB 745, výkonupo 1 200 kW, potreba plynu jedného kotla 125,9 m3/hod a 2 ks nízkoteplotný liatinovýkotol BUDERUS GE 615-1020, výkonu po 1 020 kW, spotreba plynupo 116,4 m3/hod.


Kotol SB 745, 1 200 kW, výška komína +16,4 m, priemer komína 450 mm, spotrebaplynu 125,9 m3/hod, rýchlosť prúdenia spalín 3,4 m/sek.






Ohrev TÚV pre gastro prevádzky bude riešený samostatne, pomocou plynovýchzásobníkových ohrievačov TÚV QUADROFLEX QFT 314 výkonu po 30,6 kW,spotreba plynu po 3,25 m3/hod, prevedenie turbo. Odvod spalín pre zásobníkovéohrievače bude zaústený vo výške +13,9 m (1,0 m nad strechu objektu). Každýohrievač bude mať samostatný odvod spalín a spaovacieho vzduchu 100/60 mm.

SO 104 TERMINÁL B

V kotolni bude osadený 1 ks plynový kondenzačný kotol BUDERUS SB 745, výkonupo 1 200 kW, potreba plynu jedného kotla 125,9 m3/hod a 2 ks nízkoteplotný liatinovýkotol BUDERUS GE 615-920, výkonu po 1 020 kW, spotreba plynu po 98,53 m3/hod.


Kotol SB 745, 1 200 kW, výška komína +34,1 m, priemer komína 450 mm, spotreba

plynu 125,9 m3/hod, rýchlosť prúdenia spalín 3,4 m/sek.Kotol GE 615-920 kW, výška komína +34,1 m, priemer komína 360 mm, spotrebaplynu 98,53 m3/hod, rýchlosť prúdenia spalín 5,4 m/sek.

V rozpracovanej dokumentácie pre územné rozhodnutie nie je kategorizácia zdrojaznečistenia uvedená. Poda zákona č. 410/2012 Z. z. je daný zdroj zaradený akostredný zdroj znečistenia ovzdušia, do kategórie 1.1.2:1. Palivovo-energetický priemysel1.1.2: Technologický celok, obsahujúci stacionárne zariadenie na spaovanie palív

s nainštalovaným súhrnným menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a viac aždo 50 MW.

Dieselagregáty

Náhradný zdroj elektrickej energie – dieselagregát typu PETRA 210 CSE (IVECO,MeccAlte) bude umiestnený v SO 103 Terminál A a v SO 104 Terminál B. Menovitývýkon náhradného zdroja je cca 204,0 kVA/163,0 kW, menovitá spotreba 44,9 l naftyza hodinu. Výška komínov dieselagregátov v objekte SO 103 je +16,4 m, v objekteSO 104 je +34,1 m, priemer koruny komína 0,1 m.

Statická doprava

Bilancie parkovacích miest v hodnotenom investičnom zámere sú uvedenév tabukovom prehade.

Tab. č . 29 SO 102, SO 103, SO 104 - bilancie parkovacích miest

Názov 2.PP 1.PP 1.NP 1+NP 2.NP 2+NP plocha spoluparkovacie miesta nadzemné SO 102 (ks) 0 0 0 0 301 301 602parkovacie miesta podzemné SO 103 (ks) 97 105 0 0 0 0 202parkovacie miesta podzemné SO 104 (ks) 176 163 0 0 0 0 339parkovacie miesta SPOLU 273 268 0 0 301 301 1143





Tab. č . 30 SO 102 BUS - bilancie parkovacích miest

Názov 2.PP 1.PP 1.NP 1+NP 2.NP 2+NP plocha spolustanica: BUS 12 (ks) 0 0 24 0 0 0 24parkovisko: BUS 12 (ks) 0 0 30 0 0 0 30parkovisko: BUS 15 (ks) 0 0 9 0 0 0 9

parkovisko: KL BUS 18 (ks) 0 0 2 0 0 0 2spolu 0 0 65 0 0 0 65

Garáže v stavebnom objekte SO 102 TERMINÁL SAD fungujú ako kryté garážebez obvodových stien, prípadne státie v exteriéri. Vetranie prebieha prirodzene.Priestor krytých garáží na úrovni 1.NP a 2.NP je vybavený podstropnými posuvnýmiventilátormi, ktoré sa spúšťajú v prípade prekročenia koncentrácie CO. Predpokladása chod zariadení pri plnom obsadení garáži a bezveterných klimatickýchpodmienkach.

Garáže v stavebnom objekte SO 103 TERMINÁL A fungujú ako podzemné garáže,budú vetrané VZT v zmysle normy s odvodom znečisteného vzduchu nad strechuna 3. NP objektu dvoma výduchmi VZT:

- C1.01 27 000 m3/hod, výška výduchu nad strechou +1,5 mcelková výška výduchu VZT +17,4 m


Garáže v stavebnom objekte SO 104 TERMINÁL B fungujú tiež ako podzemnégaráže, budú vetrané VZT v zmysle normy s odvodom znečisteného vzduchu nadstrechu na 7. NP objektu dvoma výduchmi VZT:


- C4.01 29 000 m3/hod, výška výduchu nad strechou +2,9 m

celková výška výduchu VZT +33,5 m

Vetranie garáží

Garáže umiestnené v priestore 2.PP a 1.PP sú zaradené do kategórie, u ktorýchnevzniká špičková prevádzka. Výpočtové množstvo odvádzaného vzduchu je300m3/h na jedno státie. Pre prívod sú navrhnuté zostavné vzduchotechnické jednotky v každom podzemnom podlaží, ktoré privádzajú tepelne upravený vzducha pre odvod axiálne ventilátory. Vetranie garáží je navrhnuté v podtlakovom režime.Distribúcia odvádzaného vzduchu je zaistená potrubím z pozinkovaného plechua zaisťuje odvod v úrovni pod stropom a nad podlahou. Pohyb objemu vzduchugaráže je riešený pomocou posunovacích prúdových ventilátorov. Pomocou týchto

posunovacích ventilátorov dochádza k rovnomernému prevetraniu garážovýchpriestorov. Ventilátory prívodných jednotiek ako aj odvodné ventilátory sú vybavenéfrekvenčným meničom.

Do garáží je čiastočne privedený výfuk odpadového vzduchu zo zariadenípre vetranie obchodných jednotiek a pasáží. Tento vzduch slúži k dohriatiu priestoru.Maximálny podiel je 50 % z celkového množstva aktuálne privádzaného vzduchu.Výfuky budú vybavené regulačnou klapkou so servopohonom riadenou MaR.

Prevádzka v garážach SO 103 a SO 104 bude mať 4 prevádzkové stavy:

Priestory sú v skupine garáží nad 100 stojísk a preto sú v garážach inštalovanésnímače pre kontrolu koncentrácie CO (dodávka profesií MaR a EPS). V prípadeprekročenia dovolenej koncentrácie CO dôjde k prevetraniu štvrtým prevádzkovým





stavom a zároveň systém automatického riadenia dopravy zaistí aby do priestorugaráží nevchádzali alšie vozy, alej sa v priestore garáží rozsvieti oznámenie, abyvodiči zastavili chod motoru. Tento stav bude trvať pokia koncentrácia neklesnepod dovolenú hranicu. Jednotky v každom poschodí sú napojené na dva nezávislézdroje elektrickej energie.

Vetranie garáží SAD

Garáže v stavebnom objekte SO 102 fungujú ako kryté garáže bez obvodových stien,prípadne státie v exteriéri. Vetranie prebieha prirodzene. Priestor krytých garážína úrovni 1.NP a 2.NP je vybavený podstropnými posuvnými ventilátormi, ktoré saspúšťajú v prípade prekročenia koncentrácie CO. Predpokladá sa chod zariadenípri plnom obsadení garáží a bezveterných klimatických podmienkach.

Č erpacia stanica pohonných hmôt

ČS PHM je rozdelená na verejnú a neverejnú časť, ktorá slúži výlučne pre potreby

SAD (autobusov). Verejnáčasť je ur

čená pre tankovanie osobných vozidiel.Pre potreby SAD slúžia 4 výdajné stojiská - predpokladaný maximálny predaj nafty

na deň je 5,5 m3, ročný 2 000 m3, pre verejnosť 4 výdajné stojiská - maximálny predajbenzínov za deň 6,0 m3, nafty 9,0 m3, ročný predaj benzínov je 2 562 m3, nafty1 728 m3.

Potenciálnym zdrojom znečisťujúcich látok pochádzajúcich z prevádzky ČS PH sú:

- plnenie zásobníkov, dýchanie nádrží a čerpanie pohonných hmôt- rozlievanie pohonných hmôt na ČS PH

Plynné emisie na ČS PHM vznikajú zo skladovaných a vydávaných pohonných látoka dýchania nádrží ako výpary. Tento druh odpadu je odsávaný pri stáčaní pohonnýchlátok autocisternou - tzv. rekuperácia pár, kedy sa odsávajú pary a plyny z pohonných

látok v ukladacích nádržiach, čo sú vytláčané zo zásobovacích nádrží stláčanýmipohonnými látkami. Taktiež bude prevedená i rekuperácia pri výdajni pohonnýchlátok, kde budú odsávané pary z pohonných látok pri ich výdaji, t.j. priamoodvýdajných pištolí (je to súčasť technológie). Zaústenie rekuperačeného potrubiabude do nádrže na benzín. Dýchanie nádrží predstavujé minimálne uvoňovanieemisií. Znečistenie ovzdušia je minimálne.

Čo sa týky ozlievania pohonných hmôt pri čerpaní, jedná sa o vemi malé množstvánepredstavujúce žiadny významný zdroj emisií pre okolie.

Poda zákona č. 410/2012 Z. z. je ČS PHM zaradená ako stredný zdroj znečisteniaovzdušia, do kategórie 1.1.2:4. Chemický priemysel

4.40: Čerpacie stanice benzínu poda projektovaného ročného obratu aleboskutočného ročného obratu ≥ 100 m3/rok.

Zvýšená intenzita dopravy na príjazdových komunikáciách k objektu

Intenzita dopravy na okolitých komunikáciách vo vzťahu k investičnému zámeru jeuvedená v tabukovom prehade.





Tab. č . 31 Intenzita dopravy na okolitých komunikáciách

Intenzita dopravy [auto/24 h]

Nulový stav PríspevokTerminálu

Stav po vybudovaníTerminálu

Cesta

Osobné Nákladné Osobné Nákladné Osobné Nákladné

Gen. M. R. Štefánika 21 641 1 298 4 172 122 25 813 1 292Kragujevackých hrdinov 6 379 1 705 8 344 645 12 535 945Kukučínova, juh 100 11 0 152 100 163

Kukučínova sever 100 11 8 344 1282 12 435 1 582

Železničná, smer centrum 5 000 1 708 170 813 170 813Železničná, smer Ilava 5 000 672 8 514 661 12 605 961

Nová po vjazd do SO 102 - - 8 344 645 12 535 945Nová medzi vjazdom a výjazdom - - 3 950 645 8 141 945

Nová od výjazdu z SO 102 - - 8 344 1 434 12 535 1 734

Vjazd a výjazd z SO 103+104 - - 3 950 0 3 950 0Vjazd a výjazd z SO 102 - - 4 394 789 4 394 789

Prejazd cez Terminál SAD - - 170 789 170 789

2.2 ODPADOVÉ VODY

Produkcia splaškovej vody

Množstvo splaškových odpadových vôd vychádza z dennej potreby vody, je zhodnés množstvom spotrebovanej pitnej vody:

Priemerná denná produkcia splaškovej vody – Qspl


Výpočtový prietok splaškov: Qspl = Qmaxd x k = 2,30 l.s-1

x 1,5 = 3,45 l.s-1

SO 103 TERMINÁL A

Výpočtový prietok splaškov: Qspl = Qmaxd x k = 1,438 l.s-1 x 1,5 = 2,157 l.s-1

SO 104 TERMINÁL B

Výpočtový prietok splaškov: Qspl = Qmaxd x k = 2,25 l.s-1 x 1,5 = 3,373 l.s-1

Priemerná denná produkcia splaškovej vody – Qspl - celkomQspl = 3,45 l.s-1 + 2,157 l.s-1 + 3,373 l.s-1 = 8,98 l.s-1

Ročná produkcia splaškovej vody je 67 662 m

3

.r

-1

, z toho predstavuje podie SO 102TERMINÁL SAD - 18 360 m3.r -1, SO 103 TERMINÁL A - 19 278 m3.r -1 a SO 104TERMINÁL B - 30 024 m3.r -1.

Odtokové množstvo dažovej vody

Maximálne odtokové množstvo daž ď ovej vody do jednotnej kanalizácie


Odtokové množstvo dažovej vody je počítané zvlášť pre strechu objektu a zvlášť pre odstavné parkoviská, kde je možnosť znečistenia dažovej vody ropnýmiproduktami.





Pri výpočte bolo uvažované s následovnými hodnotami:

- Ψ - odtokový súčinite 1,00 – strecha0,80 – parkoviská0,45 – komunikácie a zeleň

- i - intenzita 15-min. daža pri periodicite 1,0 - 134 l.s-1.ha-1

- S - celková odvodnená plocha 1,19 ha – strecha0,35 ha – parkoviská

Odtokové množstvo daž ď ovej vody zo strechy

Q = Ψ x i x S = 1,0 x 134 x 1,19 = 159,46 l.s-1

Maximálne odtokové množstvo dažovej vody zo striech objektov predstavujehodnotu Q = 159,46 l.s-1.

Odtokové množstvo daž ď ovej vody z parkoviska

Q = Ψ x i x S = 0,80 x 134 x 0,35 = 37,52 l.s-1

Maximálne odtokové množstvo dažovej vody z plochy vonkajšieho parkoviskaobjektov predstavuje hodnotu Q = 37,52 l.s-1.

Odtokové množstvo daž ď ovej vody spolu

Q = 159,46 l.s-1 + 37,52 l.s-1 = 196,98 l.s-1

Celkové maximálne odtokové množstvo dažovej vody zo všetkých vonkajších plôchSO 102 Terminál predstavuje hodnotu Q = 196,98 l.s-1.

SO 103 TERMINÁL A

Odtokové množstvo dažovej vody je počítané pre strechu objektu.


- Ψ - odtokový súčinite 1,00 – strecha- i - intenzita 15-min. daža pri periodicite 1,0 - 134 l.s-1.ha-1 - S - celková odvodnená plocha 1,13 ha – strecha

Odtokové množstvo daž ď ovej vody zo strechy = celkové množstvo daž ď ovej vody

Q = Ψ x i x S = 1,0 x 134 x 1,13 = 151,42 l.s-1

Maximálne odtokové množstvo dažovej vody zo striech objektov predstavujehodnotu Q = 151,42 l.s-1.

SO 104 TERMINÁL BOdtokové množstvo dažovej vody je počítané pre strechu objektu.


- Ψ - odtokový súčinite 1,00 – strecha- i - intenzita 15-min. daža pri periodicite 1,0 - 134 l.s-1.ha-1 - S - celková odvodnená plocha 0,77 ha – strecha

Odtokové množstvo daž ď ovej vody zo strechy = celkové množstvo daž ď ovej vody

Q = Ψ x i x S = 1,0 x 134 x 0,77 = 103,18 l.s-1

Maximálne odtokové množstvo dažovej vody zo striech objektov predstavuje

hodnotu Q = 103,18 l.s-1.





Maximálne odtokové množstvo daž ď ovej vody do jednotnej kanalizácie - celkom

Odtokové množstvo dažovej vody zo striech všetkých SO = celkové množstvodažovej vody:

Q = 159,46 l.s-1 + 151,42 l.s-1 + 103,18 l.s-1 = 414,06 l.s-1

Odtokové množstvo dažovej vody z parkoviska SO 102 TERMINÁL:

Q = Ψ x i x S = 0,80 x 134 x 0,35 = 37,52 l.s-1

Produkcia odpadovej vody z umývacej linky autobusov

SO 102.5 Umyvárka autobusov

Množstvo vyčistenej vody vypúšťanej denne do kanalizácie 2 340 l

2.3 ODPADY

Pri realizácii plánovaného investičného zámeru a jeho následnej prevádzke sapredpokladá vznik odpadov kategórií (v zmysle Vyhlášky MŽP SR č. 284/2001 Z. z.,ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov): ostatných – O, nebezpečných – N.

Vznik odpadov

Predpokladá sa, že v hodnotenej investícii môžu vzniknúť tieto odpady:

- z výstavby, pozostávajúce z procesu výstavby z asanácie objektov SAD aostatných stavebných objektov dotknutého územia, zo zbytkov stavebnéhomateriálu, drevených častí, zbytkov debnenia, betónu, murovacích materiálov,zbytkov kovových častí, papierových obalov, odpadové fólie zo stavebných

materiálov, odpady typu domového odpadu a pod.- z prevádzky objektov (priestory jednotlivých stavebných objektov, autobusová

stanica, podzemné garáže, parkoviská, priestory administratívy, priestoryreštauračné a občerstvenia, bytové priestory, a pod.) – tieto odpady predstavujútyp tuhých komunálnych odpadov – druh odpadu je zmesový komunálny odpada pod., odpady z odlučovačov tukov (odpadová voda zo stravovacích zariadení) aORL a odpady z prevádzky ČS PHM, dielní SAD, umyvárky autobusov, údržbyzariadení a využívaných vonkajších priestorov.

Prehad odpadov je spracovaný v súlade s kategorizáciou odpadov, ktorá jestanovená vyhláškou MŽP SR č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalógodpadov v znení vyhlášky MŽP SR č. 409/2002 Z. z. a vyhlášky MŽP SRč. 129/2004 Z. z.

Odpady vznikajúce počas výstavby

Tab. č .32 Odpady vznikajúce poč as výstavby

Číslo skupiny,podskupiny adruhu odpadu

Názov odpaduKategó-ria od-padu

15Odpadové obaly, absorbenty, handry na čistenie, filtračný materiál a ochranné odevyinak nešpecifikované

15 01 Obaly (vrátane odpadových obalov zo separovaného zberu komunálnych odpadov)

15 01 01 Obaly z papiera a lepenky O

15 01 02 Obaly z plastov O





Tab. č .32 Odpady vznikajúce poč as výstavby





15 01 03 Obaly z dreva O15 01 04 Obaly z kovu O

15 01 06 Zmiešané obaly O15 01 07 Obaly zo skla O

15 01 10Obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok alebo kontaminované nebezpečnýmilátkami

N

17Stavebné odpady a odpady z demolácií (vrátane výkopovej zeminy z kontaminovanýchmiest)

17 01 Betón, tehly, dlaždice, obkladačky a keramika

17 01 01 Betón O

17 01 02 Tehly O

17 01 03 Obkladačky, dlaždice a keramika O17 01 07 Zmesi betónu, tehál a obkladač., dlažieb a keramiky iné ako

uvedené v 17 01 06O

17 02 Drevo, sklo, plasty

17 02 01 Drevo O

17 02 02 Sklo O

17 02 03 Plasty O

17 04 Kovy (vrátane ich zliatín)

17 04 02 Hliník O

17 04 05 Železo a oce O17 04 07 Zmiešané kovy O

17 04 11 Káble iné ako uvedené v 17 04 11 O

17 05 Zemina (vrátane výkopovej zeminy z kontaminovaných plôch), kamenivo a materiálz bágrovísk

17 05 04 Zemina a kamenivo iné ako uvedené v 17 05 03 O

17 05 05 Výkopová zemina obsahujúca nebezpečné látky N

17 05 06 Výkopová zemina iná ako uvedená v 17 05 05 O17 06 Izolačné materiály a stavebné materiály obsahujúce azbest

17 06 04 Izolačné materiály iné ako uvedené v 17 06 01 a 17 06 03 O17 09 Iné odpady zo stavieb a demolácií

17 09 04 Zmiešané odpady zo stavieb a demolácií iné ako uvedené v 17 09 01, 17 09 02a 17 09 03

O

20Komunálne odpady (odpady z domácností a podobné odpady z obchodu, priemyslu ainštitúcií) vrátane ich zložiek zo separovaného zberu

20 02 Odpady zo záhrad a z parkov (vrátane odpadov z cintorínov)

20 02 01 Biologicky rozložitený odpad O20 03 Iné komunálne odpady

20 03 01 Zmesový komunálny odpad O

Počas realizácie výstavby jednotlivých objektov a terénnych úprav vzniká výkopovázemina. Zemina získaná z výkopových prác a terénnych úprav povrchu terénu počasstavebnách prác bude z časti použitá na terénne úpravy a rekultivácie územia okoliavlastnej stavby, prevažná časť bude vyvezená na stanovenú depóniu. Množstvávýkopovej zeminy a jej bilancie budú bližšie špecifikované v rámci spracovávanejprojektovej dokumentácie.

V rámci orientačného geologického prieskumu životného prostredia bolo zmapovanéznečistenie zemín na záujmovom pozemku v oblasti bývalých dielní SAD Trenčín





jednak proti smeru prúdenia podzemných vôd na hranici s objektom kasární (vrty HG-4, HG-5, HG-6 a HG-10), ako aj v smere prúdenia podzemných vôd na hranicis pozemkami, kde sa nachádzajú rodinné domy a bytovka (vrty HG-7, HG-8 a HG-9).Odstránenie uvedenej environmentálnej záťaže znečistených zemín NEL-IR v zeminev pásme prevzdušnenia bude prebiehať v zmysle schváleného Plánu práce

na odstránenie environmentálnej záťaže. Cieom sanácie environmentálnej záťaže jeznížiť a obmedziť kontamináciu na úroveň akceptovateného rizika s ohadomna súčasné a budúce využitie územia (dosiahnuť koncentrácie prioritnýchznečisťujúcich látok v zemine nižšie ako ID hodnota (NEL-IČ < 400 mg/kg) v zmysleMetodického pokynu na vypracovanie analýzy rizika znečisteného územia č. 1/2012-7. Vzhadom k tomu, že v záujmovom území je v rámci projektovej dokumentáciestavby navrhnuté odťaženie povrchovej vrstvy zemín do hĺbky 1,5 m, navrhuje sasanácia zemín metódou ex situ, t.j. odťaženie znečistených zemín za prítomnostiodborného geologického dohadu, odvoz znečistených zemín na dekontaminačnéstredisko a ich následná dekontamináciu na tomto stredisku. Neznečistené zeminybudú použité ako zásypový materiál.

Stavebný odpad, ktorý vznikne počas výstavby jednotlivých stavebných objektovbude poda kategorizácie odpadov triedený a následne odvážaný na skládkustavebného odpadu – zabezpečí dodávate stavby na základe Zmluvy o odvozea zneškodnení odpadu s vybranou firmou spôsobilou na zneškodňovanie odpadov.

V prípadoch, ak sa vyskytne nebezpečný odpad, tento bude od prevádzkovateaareálu odoberať subjekt oprávnený nakladať s takýmto odpadom. Nakladanies nebezpečnými odpadmi sa týka zhromažovania nebezpečných odpadovv ur čených nádobách – v manipulačných pracovných priestoroch, a ich následnéhozhromaždenia vo vyčlenenom sklade nebezpečných odpadov, odkia zabezpečíodber za účelom zhodnotenia alebo zneškodnenia oprávnený subjekt, s ktorýmuzatvorí firma zmluvu prípadne potvrdí objednávku.

Recyklované odpady – ako oceové profily a sklo, ktoré sú v menšom množstve, budúdodávateom stavby odvezené do zberní druhotných surovín.

Množstvá alších odpadov kategórie ostatných nie sú významné, zneškodnené budúna skládke príslušnej stavebnej triedy.

Odpady vznikajúce počas prevádzky

Tab. č . 33 Odpady vznikajúce poč as prevádzky



08 Odpady z výroby, spracovania, distribúcie a používania (VSDP) náterových hmôt (farieb,

lakov, smaltov), lepidiel, tesniacich materiálov a tlačiarenských farieb 08 01 Odpady z VSDP a odstraňovania farieb a lakov

08 01 11Odpadové farby a laky obsahujúce organické rozpúšťadlá alebo iné nebezpečnélátky

N

08 01 12 Odpadové farby a laky iné ako uvedené v 08 01 11 O

08 01 17Odpady z odstraňovania farby alebo laku obsahujúce organické rozpúšťadlá aleboiné nebezpečné látky

N

08 01 18 Odpady z odstraňovania farby alebo laku iné ako uvedené v 08 01 17 N

08 01 99 Odpady inak nešpecifikované

13 Odpady z olejov a kvapalných palív (okrem jedlých olejov 05, 12 a 19)

13 02 Odpadové motorové, prevodové a mazacie oleje

13 02 06 syntetické motorové, prevodové a mazacie oleje N

13 02 08 Iné motorové, prevodové a mazacie oleje N





Tab. č . 33 Odpady vznikajúce poč as prevádzky - pokrač ovanie



13 Odpady z olejov a kvapalných palív (okrem jedlých olejov 05, 12 a 19)

13 05 Odpady z odlučova

čov oleja z vody13 05 02 Kaly z odlučovačov oleja z vody N

13 05 06 Olej z odlučovačov oleja z vody N

13 05 08 Zmesi odpadov z lapačov piesku a odlučovačov oleja z vody N



15 01 01 Obaly z papiera a lepenky O

15 01 02 Obaly z plastov O

15 01 04 Obaly z kovu O15 02 Absorbenty, filtračné materiály, handry na čistenie a ochranné odevy

15 02 02absorbenty, filtračné materiály vrátane olejových filtrov inak nešpecifikovaných,handry na čistenie, ochranné odevy, kontaminované nebezpečnými látkami

N

16 Odpady inak nešpecifikované v tomto katalógu

16 01Staré vozidlá z rozličných dopravných prostriedkov (vrátane strojov neur čených nacestnú premávku) a odpady z demontáže starých vozidiel (okrem 13, 14, 16 06 a 16 08)

16 01 03 opotrebované pneumatiky O

16 01 04 vyradené vozidlá N

16 01 06 staré vozidlá neobsahujúce kvapaliny a iné nebezpečné dielce O

16 01 07 olejové filtre N

16 01 12 brzdové platničky a obloženie iné ako uvedené v 16 01 11 O

16 01 13 brzdové kvapaliny N

16 01 14 nemrznúce kvapaliny obsahujúce nebezpečné látky N

16 01 15 nemrznúce kvapaliny iné ako uvedené v 16 01 14

16 01 17 železné kovy O

16 01 19 plasty O

16 01 20 sklo O16 01 99 odpady inak nešpecifikované

16 06 Batérie a akumulátory

16 06 01 olovené batérie N

16-06-02 niklovo-kadmiové batérie N

16 08 Použité katalyzátory

16 08 07 použité katalyzátory kontaminované nebezpečnými látkami N19 Odpady zo zariadení na úpravu odpadu, z čistiarní odpadových vôd mimo miesta ich

vzniku a úpravní pitnej vody a priemyselnej vody19 08 Odpady z čistiarní odpadových vôd inak nešpecifikované

19 08 09 Zmesi tukov a olejov z odlučovačov oleja z vody obsahujúce jedlé oleje a tuky N

20 Komunálne odpady (odpady z domácností, a podobné odpady z obchodu, priemyslua inštitúcií) vrátane ich zložiek zo separovaného zberu

20 01 Separovane zbierané zložky komunálnych odpadov (okrem odpadov 15 01)

20 01 01 Papier a lepenka O

20 01 02 Sklo O20 01 08 Biologický rozložitený kuchynský odpad O

20 01 21 Žiarivky a iný odpad obsahujúci ortuť N

20 01 25 Jedlé oleje a tuky O20 01 39 Plasty O

20 02 Odpady zo záhrad a z parkov (vrátane odpadov z cintorínov)

20 02 01 Biologicky rozložitený odpad O

20 03 Iné komunálne odpady

20 03 01 Zmesový komunálny odpad O





Skladovanie odpadu počas prevádzky je uvažované do príslušných kontajnerov, ktorébudú umiestnené v rámci vyčleneného priestoru areálu, odkia bude zabezpečenýpravidelný odvoz oprávnenou organizáciou spôsobilou na odvoz a zneškodňovanieodpadu.

Nakladanie s nebezpečnými odpadmi v prevádzke sa týka zhromažovanianebezpečných odpadov v ur čených nádobách – v manipulačných pracovnýchpriestoroch a ich následného zhromaždenia vo vyčlenenom sklade nebezpečnýchodpadov, odkia prevádzkovate zabezpečí odber za účelom zhodnotenia alebozneškodnenia oprávneným subjektom, s ktorým uzatvorí firma zmluvu prípadnepotvrdí objednávku.

Spôsob nakladania s odpadmi počas prevádzky bude zosúladený s právnymipožiadavkami v oblasti odpadového hospodárstva v oblasti odpadovéhohospodárstva v zmysle platnej legislatívy a všeobecne záväzného nariadenia mestaTrenčín.

2.4 HLUK, VIBRÁCIE, ŽIARENIE, TEPLO, ZÁPACH

Hluk

Naplnenie zákona č. 355/2007 Z. z. z 21. júna 2007 o ochrane, podpore a rozvojiverejného zdravia v zmysle Vyhlášky MZ SR č. 237/2009 Z.z., ktorou sa dopĺňaVyhláška MZ SR č. 549/2007 Z. z., ustanovujúca podrobnosti o prípustnýchhodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku,infrazvuku a vibrácií, sa kontroluje porovnaním posudzovanej hodnoty s prípustnouhodnotou. Poda uvedenej vyhlášky sú ur čujúcimi veličinami hluku vo vonkajšompriestore ekvivalentná hladina akustického tlaku A zvuku pre deň, večer a noc.

Posudzovaná hodnota v prípade predikcie hluku je predpokladaná hodnota ur čujúcejveličiny vrátane príslušnej neistoty. Prípustné hodnoty ur čujúcich veličín hlukuvo vonkajšom priestore sú uvedené v nasledujúcej tabuke.

Tab. č . 34 Prípustné hodnoty ur č ujúcich veli č ín hluku vo vonkajšom prostredí

Prípustné hodnoty (dB) a) Hluk z dopravy

Letecká dopravaKategóriaúzemia

Opis chráneného územia alebovonkajšieho priestoru

Ref.čas.inter.

Pozemná

a vodnádoprava b)c)

L Aeq, p

Železničné dráhy c)

L Aeq, p L Aeq, p L ASmax, p

Hluk z inýchzdrojovL Aeq, p

I.Územie s osobitnou ochranou predhlukom, napr. kúpené miesta, kúpenéa liečebné areály.

deň večer noc

454540

454540

505040

--

60

454540

II.

Priestor pred oknami obytných miestnostíbytových a rodinných domov, priestor predoknami chránených miestností školskýchbudov, zdravotníckych zariadení a inýchchránených objektov, d) vonkajší priestorv obytnom a rekreačnom území

deň večer noc

505045

505045

555545

--

65

505045

III.

Územie ako v kategórii II v okolí dianic,ciest I. a II. triedy, miestnych komunikáciís hromadnou dopravou, železničných dráha letísk, mestské centrá.

deň večer noc

606050

606055

606050

--

75

505045

IV.

Územie bez obytnej funkcie a bezchránených vonkajších priestorov,výrobné zóny, priemyselné parky, areályzávodov.

deň večer noc

707070

707070

707070

--

95

707070

a) Prípustné hodnoty platia pre suchý povrch vozovky a nezasnežený terén, ak ide o sezónne

zariadenia, hluk sa hodnotí pri podmienkach, ktoré je možné pri ich prevádzke predpoklada ť.





b) Pozemná doprava je doprava na pozemných komunikáciách vrátane električkovej dopravy.c) Zástavky miestnej hromadnej dopravy, autobusovej, železničnej, vodnej dopravy a stanovištia

taxislužieb ur čené na nastupovanie a vystupovanie osôb sa hodnotia ako súčasť pozemneja vodnej dopravy.

d) Prípustné hodnoty pred fasádou nebytových objektov sa uplatňujú v čase ich používania, napr.školy počas vyučovania a pod.

Poč as výstavby

Hluk šírený do okolia staveniska počas výstavby možno v súčasnosti len ťažkokvalifikovať vzhadom k jeho rôznorodosti po celú dobu výstavby a neznámymparametrom prevádzkovaných stavebných strojov.

Hlavne na počiatku výstavby (asanácia existujúcich objektov v priestore stavby)možno očakávať prevádzku ťažkých stavebných mechanizmov. Hluk sa bude šíriť ajz priestoru zariadenia staveniska (skládky a medziskládky materiálu). Najvýznamnejšíhluk sa dá očakávať z dopravy materiálu ťažkými nákladnými vozidlami apri vykonávaní zemných prác.

Hluk ťažkých stavebných mechanizmov sa pohybuje v rozmedzí 80 až 95 dB(A)vo vzdialenosti 5 m, hluk ťažkých nákladných áut v rozmedzí 70 až 82 dB(A) v takejistej vzdialenosti. Obdobne tak aj hluk alších možných stavebných strojov amechanizmov.

Hluk šírený do okolia staveniska výstavby možno v súčasnosti len ťažko kvalifikovať vzhadom k jeho rôznorodosti po celú dobu výstavby a neznámym parametromprevádzkovaných stavebných strojov.

Hlavne na počiatku výstavby možno očakávať prevádzku ťažkých zemných strojov(bager, nákladné automobily). Hluk sa bude šíriť aj z priestoru zariadenia staveniska(skládky a medziskládky materiálu). Pôsobenie hluku bude časovo obmedzené počasvlastnej výstavby. Najvýznamnejší hluk sa dá očakávať od dopravy materiálu

nákladnými vozidlami a pri vykonávaní zemných prác, počas vlastnej výstavby SObude hluk pôsobiť iba lokálne v priestore realizácie výstavby jednotlivých stavebnýchobjektov.

Poč as prevádzky

Vo vlastnom riešenom území v súčasnosti ako zdroj hluku vystupuje mobilná dopravaviazaná na okolité komunikácie – ulica Kragujevackých hrdinov, Železničná ulica aKukučínová ulica a na ne naväzujúce miestne komunikácie a plochy statickejdopravy.

Vplyvom realizácie investičného zámeru v území pribudnú nové zdroje hluku:

- statická doprava – pozemné parkoviská

- stacionárne zdroje – vzduchotechnika objektu, dieselagregáty- mobilná doprava – automobily viazané svojou prítomnosťou na vznik nového

komplexu, jedná sa o hluk z mobilných zdrojov podzemnej dopravy

Statická doprava – garáže, vonkajšie parkoviská

Statická doprava je umiestnená v podzemných garážach SO 103 a SO 104hodnoteného investičného zámeru. Podzemné garáže sú uzavreté, stacionárnadoprava je izolovaná voči vonkajšiemu prostrediu, neprodukuje žiadne hlukové emisiedo vonkajšieho prostredia.

Vonkajšie parkoviská sú súčasťou SO 102, ich parametre, technické riešenie apoloha je uvedená v kap. II.8 Stručný opis technického riešenia vrámci SO 102TERMINÁL SAD.





Stacionárne zdroje – vzduchotechnika objektu

Negatívny vplyv na životné prostredie môže potenciálne predstavovať imitovaný hlukod vzduchotechnického zariadenia a výduchov dieselagregátov, ich výstupy budúumiestnené na budú umiestnené na streche hodnotených stavebných objektov.Zariadenia budú navrhnuté v zmysle požiadaviek hygienických predpisov a noriemtak, aby hladina hluku v miestnostiach trvalého pobytu osôb bola v rámci týchtopredpisov. Pre minimalizáciu účinku hluku imitovaného vzduchotechnikou súnavrhnuté eliminačné opatrenia:

- Navrhnuté sú stroje s opláštením s vysokou absorbciou hluku.- Na výstupoch zo vzduchotechnických jednotiek budú osadené tlmiče hluku. Tam,

kde to nie je možné, budú osadené tlmiče hluku do potrubia.

Vyhodnotenie akustických pomerov

Akustická situácia vo vonkajšom priestore záujmového územia projektu „TERMINÁL“ je posúdená pre stupeň posudzovania EIA prostredníctvom spracovanej hlukovejštúdie pre projekt „TERMINÁL“ (Šimo, J., Kolibíková, M., 2014) pri zohadnenívýsledkov štúdie „TRS_12 SO101 PRÍPRAVA ÚZEMIA“ posudzovanej stupňom EIAč. protokolu A_065a_2013 vypracovanej Klubom ZPS vo vibroakustike s.r.o. (Šimo,J., Kolibíková, M., 2013). V zmysle zákona č. 355/2007 Z. z., vyhlášky MZ SRč. 237/2009 Z. z., ktorou sa dopĺňa vyhláška MZ SR č. 549/2007 Z. z., ustanovujúcapodrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkáchna objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí.

Miesto výstavby projektu „TERMINÁL“ sa nachádza v intraviláne mesta Trenčín.Projekt pozostáva z výstavby: objektov SO103 Terminál A , SO104 Terminál B,SO102 Terminál SAD a prestavby cestných komunikácií s následnýmzjednosmernením dopravy. Príjazdy do objektu SO 104 Terminál B budú riešenénapojením na ul. Kragujevackých hrdinov, ktorá sa nachádza v blízkosti projektu.

Vo vzdialenosti cca 20 m sa nachádzajú štyri obytné domy, kde boli vykonané 24hodinové meranie hluku v bode M1 – rodinný dom, č. p. 8, ul. Kragujevackýchhrdinov. Príjazdy do objektov SO 103 Terminál A a SO 102 Terminálu SAD budúriešené vybudovaním novej cesty, ktorá sa bude napájať na ul. Kukučínova, kde sanachádzajú obytné domy. Na ul. Kukučínova boli vykonané dve 24 hodinové meraniahluku v bode M2 – Penzión Tiberia, č. p. 13, ul. Kukučínova, Trenčín a v bode M3 –rodinný dom č.p. 7, ul. Kukučínova, Trenčín, jedno meranie bolo vykonané v bode M4- bytovka č.p. 4, ul. Železničná.

Zadanie – hluk z mobilných a stacionárnych zdrojov – situácia od č innosti projektu „TERMINÁL“ pre č asový interval 24 hodín

Pre zadanie hluk z mobilných zdrojov hluková štúdia počíta s intenzitou dopravyosobných automobilov pri predpokladanom náraste osobnej dopravy za 24 hpri plnom využití parkoviska z dôvodu výstavby obchodných priestorov = 8 035osobných vozidiel na parkovisku – 1 500 vozidiel dnešného tranzitu – 500 vozidielv súčasnosti parkujúcich inde. Výsledná hustota osobnej dopravy za 24 h = 8035 +5000 - 500 = 12 535 v/d. čo je nárast o 92 % oproti dnešným 6 500 vozidlám.Uvedená hodnota 12 535 v/d predstavuje predpokladanú najvyššiu možnú intenzitudopravy, t.j. „najnepriaznivejší stav s hladiska hlukových pomerov“ viazanýchna mobilnú dopravu. Takýto nárast je na základe skúseností z iných podobných zónv mestách možné predpokladať len v predvianočnom čase.

Zvyšok roka bývajú parkoviská využité na 30 % (prac. deň), 50 % (víkend), čo by

znamenalo nárast o 2 400 – 4 000 vozidiel za 24 h. Výsledná hustota osobnejdopravy za 24 h = 2 400 + 5 000 = 7 400 v/d (prac. týždeň – nárast o 48 %) resp.





nárast o 4 000 vozidiel cez víkend, kedy sa však môže zanedbať dopravado priemyselnej zóny: 4 000 + 2 500 = 6 500 v/d (nárast 30 %). V tomto prípadehluková situácia v hodnotenom území vyznieva jednoznačne priaznivejšie.

Tab. č . 35 Súč asná hluková situácia a predikovaná hluková situácia iba od posudzovanej

č innosti mobilných zdrojov hluku, ktoré súvisia iba s posudzovaným zámerom v kontrolnýchbodoch M1/V1 rodinný dom č .p. 8, Kragujevackých hrdinov, M2/V2 Penzión Tiberia č .p. 13,Kukuč ínova, M3/V3 rodinný dom č .p. 7, Kukuč ínova

Kontrolný bod(Merací bod

Mx/ výpočtovýbod Vx)

Referenčnýčasovýinterval

Celkový zvuk*(existujúci stav

– nulovývariant) [dB]

Špecifický zvuk**(iba od

posudzovanejčinnosti) [dB]

∆L [dB](teoretický prírastokod posudz činnosti

k existujúcemu stavu)

M1/V1vo výške 4 m

deň večernoc

69,465,761,8

69,366,159,0

3,03,21,8

M2/V2Vo výške 4 m

deň večernoc

57,453,349,0

57,453,449,0

3,03,13,0

M3/V3Vo výške 4 m

deň večernoc

53,557,842,9

56,253,448,9

4,61,37,0

* úplne obklopujúci zvuk v danej situácii v danom čase, zvyčajne zvuk zložený z viacerých blízkycha vzdialených zdrojov (získaný meraním „in - situ“ v bode M1, M2 a M3 tzn. existujúci stav – nulovývariant.) v zmysle STN ISO 1996-1

** zložka celkového zvuku, ktorú možno konkrétne identifikovať a ktorá je spojená s konkrétnym zdrojomzvuku (získaný predikciou v bode V1, V2 a V3 tzn. iba od posudzovanej činnosti mobilných zdrojov,ktoré súvisia s posudzovaným zámerom) v zmysle STN ISO 1996-1.

Tab. č . 36 Súč asná hluková situácia a predikovaná hluková situácia iba od posudzovanejč innosti stacionárnych zdrojov hluku, ktoré súvisia iba s posudzovaným zámeromv kontrolných bodoch M1/V1 rodinný dom č .p. 8, Kragujevackých hrdinov, M2/V2 Penzión

Tiberia č .p. 13, Kukuč ínova, M3/V3 rodinný dom č .p. 7, Kukuč ínovaKontrolný bod

(Merací bodMx/ výpočtový

bod Vx)

Referenčnýčasovýinterval

Celkový zvuk*(existujúci stav

– nulovývariant) [dB]

Špecifický zvuk**(iba od

posudzovanejčinnosti) [dB]

∆L [dB](teoretický prírastokod posudz činnosti

k existujúcemu stavu)

M1/V1vo výške 4 m

deň večernoc

69,465,761,8

43,043,043,0

<0,1<0,1<0,1

M2/V2Vo výške 4 m

deň večernoc

57,453,349,0

35,735,735,7

<0,1<0,10,2

M3/V3Vo výške 4 m

deň večernoc

53,557,842,9

32,532,532,5

<0,1<0,10,4

* úplne obklopujúci zvuk v danej situácii v danom čase, zvyčajne zvuk zložený z viacerých blízkycha vzdialených zdrojov (získaný meraním „in - situ“ v bode M1, M2 a M3 tzn. existujúci stav – nulovývariant.) v zmysle STN ISO 1996-1

** zložka celkového zvuku, ktorú možno konkrétne identifikovať a ktorá je spojená s konkrétnym zdrojomzvuku (získaný predikciou v bode V1, V2 a V3 tzn. iba od posudzovanej činnosti stacionárnych zdrojov,ktoré súvisia s posudzovaným zámerom) v zmysle STN ISO 1996-1.

Na základe vykonanej predikcie akustických pomerov v záujmovom území od emisiehluku z mobilných zdrojov pozemnej dopravy, ktoré súvisia iba s činnosťou projektu„TERMINÁL“ hluková štúdia konštatuje, že pre denný čas prípustná hodnota hlukunie je prekročená 1), 2), pre večerný čas prípustná hodnota hluku nie je prekročená 1),

2), pre nočný čas prípustná hodnota hluku nie je prekročená 1), 2).





1) Pre hluk z pozemnej dopravy, ktorý súvisí iba s činnosťou navrhovaného projektu „TERMINÁL“porovnávame predikované hodnoty s prípustnými hodnotami (PH) hluku platnými – pre hluk z pozemnejdopravy pre územie kategórie III. časový interval denný a večerný čas 60 dB a nočný čas 50dB.2) Konštatovanie platí za predpokladu dodržania prípustných hodnôt ur čujúcich veličín hlukuvo vnútornom prostredí štyroch budov na ulici Kragujeváckych hrdinov pri súčasnom zabezpečeníostatných vlastností chránených miestností, napr. vetranie, vykurovanie, osvetlenie.

Na základe vykonanej predikcie akustických pomerov v záujmovom území od emisiehluku z iných zdrojov, ktoré súvisia iba s činnosťou projektu „TERMINÁL“ hlukováštúdia konštatuje, že pre denný čas prípustná hodnota hluku nie je prekročená 3),pre večerný čas prípustná hodnota hluku nie je prekročená 3), pre nočný časprípustná hodnota hluku nie je prekročená 3).3)Konštatovanie platí za predpokladu dodržania hladín akustického výkonu jednotlivých zdrojov hlukupoda konštatovania záverov hlukovej štúdie, t.j. LwA < 85 dB

Poda záverov hlukovej štúdie hluk z mobilných zdrojov projektu nepriaznivoovplyvňuje akustickú situáciu v záujmovom území meracích bodov M1 až M3. Z tohodôvodu je nevyhnutné prijať navrhované opatrenia na zníženie negatívneho vplyvu:

- oprava povrchov vozoviek (odstránenie výtlkov, nový koberec at.),- použitie povrchov vozoviek s lepšími akustickými vlastnosťami,- aplikovanie stromovej výsadby,- upravenie skladby dopravného prúdu toto odporúčanie platí najmä v okolí

meracích bodov M2 a M3, aby nedošlo k zhoršeniu momentálneho stavu.

Hluková štúdia je súčasťou prílohovej časti (vi Príloha č. 17: Hluková štúdiapre projekt: TERMINÁL).

Vibrácie

Vibrácie v priebehu výstavby je možné charakterizovať ako lokálne obmedzené. Ichpredpokladaná intenzita i vzhadom na postup a organizáciu výstavby nedosiahne

hodnoty, ktoré by mohli mať akýkovek vplyv na životné prostredie a zdravieobyvateov.

Na základe predikcie prevedeného merania vibrácií v záujmovom územípred realizáciou posudzovaného projektu „Tranzitno-komer čný HUB Trenčín“ nie jepredpoklad na prekročenie hodnôt ekvivalentnej a maximálnej rýchlosti vibrácií počasprevádzky investičného zámeru v porovnaní s prípustnou hodnotou rýchlosti vibráciívo vonkajšom prostredí budov poda platnej legislatívy.

Žiarenie, teplo, zápach

Hodnotený areál nie je producentom žiadneho žiarenia, tepla ani zápachu.

3 ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH PRIAMYCH A NEPRIAMYCHVPLYVOCH NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

3.1 POSÚDENIE VPLYVOV NA OBYVATESTVO

Posudzovaný investičný zámer je súčasťou mesta Trenčín a to jeho mestskej časti02 Pod Sokolice - urbanistický obvod 03 Priemyselný obvod Merina, čiastočnezasahuje i do mestskej časti 01 Centrum urbanistický obvod 07 Historické jadro.Miestom realizácie investičného zámeru je lokalita areálu súčasného SAD a jej

priahlé okolie. Hodnotené územie sa nachádza v priestore ohraničenom budovou





železničnej stanice Trenčín zo severu, kasár ňami OS SR Trenčín z juhu, areálomMerina z východu a mestským parkom zo západu. Hlavné dopravné napojeniehodnoteného územia je priamo z cesty I/61 – ulica M. R. Štefánika. Dopravnúobsluhu územia zabezpečujú tri miestne komunikácie: ulica Kragujevackých hrdinov,Železničná ulica a Kukučínova ulica.

Investičným zámerom sú dotknuté z hadiska trvalo bývajúceho obyvatestva 4rodinné domy na ulici Kragujevackých hrdinov a bytovka (bývalá ubytovňa ŽSR)na Železničnej ulici, menšia intenzita vplyvu sa prejaví i na Kukučínovej ulici (bytovka,4 rodinné domy).

Poč as výstavby

K najväčším vplyvom na okolie počas realizácie výstavby investičného zámeru patríproces vlastnej výstavby spojený s tvorbou potenciálnej hlukovej a imisnej záťaže.

Počas výstavby bude dochádzať k vzniku hlukovej a imisnej záťaže okoliapredovšetkým v dôsledku činností pri realizácii vlastného investičného zámeru.

Zvýšená hluková a imisná záťaž bude spojená s vlastnou výstavbou, zdrojom imisiíbudú predovšetkým stavebné zemné mechanizmy a nákladná dopravazabezpečujúca prepravu materiálu. Ich pôsobenie bude časovo obmedzené ibana proces vlastnej výstavby.

K najvýznamnejším vplyvom na obyvatestvo budú patriť terénne práce – asanáciaexistujúcich objektov, príprava územia na výstavbu, príprava stavebných jámpre podzemný parking, založenie základov objektov a vlastná výstavba objektov.V tomto prípade pôsobí na obyvatestvo vplyv hlukovej záťaže a vplyv prachu.

Potenciálnym možným obťažujúcim vplyvom na lokálne dotknuté obyvatestvo počasvýstavby (RD na ul. Kragujevackých hrdinov, bytovka na Železničnej ulici) budečiastočne doprava (vplyv hluku z dopravy a prašnosti) a pohyb stavebnej techniky.

Tento vplyv bude dočasný, viazaný na obdobie výstavby, je možné ho zmierniť vhodnými časovými organizačnými opatreniami.

alšie stavebné práce – práce vnútri stavebných objektov už nepredstavujú žiadnuvýznamnú záťaž na bývajúce obyvatestvo.

Všetky tieto vplyvy je možné do ur čitej miery zmierniť vhodnými organizačnými atechnickými opatreniami.

Poč as prevádzky

Tak ako každá iná udská aktivita zameraná na skomfortnenie života obyvatestva,prináša aj posudzovaná výstavba investičného zámeru Terminál so sebou niektorénegatívne stránky. Z nich je najvýraznejšou zvýšený dopravný ruch vozidielviazaných na hodnotený komplex Terminál, ktorý je spojený s tvorbou hluku a emisií.Na tvorbe emisií sa budú podieať i jednotlivé stavebné objekty (odvetrávaniepodzemných garáží, kotolne, záložné dieselagregáty, ČS PHM), potenciálnymzdrojom hluku môžu byť stacionárne zdroje osadenej vzduchotechniky.

Pri posudzovaní dopadov vybudovania hodnoteného komplexu na zdravotný stavobyvatestva je potrebné brať do úvahy i súčasné zaťaženie územia a to najmäemisiami, hlukom z mobilných a stacionárnych zdrojov, prašnosťou a pod.

Na posúdenie významnosti uvedených vplyvov na obyvatestvo bola spracovanározptylová štúdia (Príloha č. 16: Rozptylová štúdia pre stavbu: TERMINÁL) a tiežhluková štúdia (Príloha č. 17: Hluková štúdia pre projekt: TERMINÁL).





Čo sa týka emisií a imisnej záťaže viazanej priamo na hodnotený investičný zámermôžeme na základe spracovanej rozptylovej štúdie konštatovať, že najvyššie hodnotykoncentrácie znečisťujúcich látok na fasáde najexponovanejšej obytnej budovypo uvedení objektu do prevádzky budú značne nižšie ako sú príslušné limitnéhodnoty. Najvyššie koncentrácie znečisťujúcich látok sa budú po uvedení

TERMINÁL-u do prevádzky pohybovať pri najnepriaznivejších podmienkachpod úrovňou 15 % krátkodobej limitnej hodnoty. Problém imisného zaťaženiaobyvatestva nie je v danej lokalite taký vypuklý. Nové emisné zdroje, ktoré vznikajúrealizáciou investičného zámeru nezmenia podstatným spôsobom imisnú situáciuv okolí v dlhodobom, ani krátkodobom režime.

Poda záverov hlukovej štúdie hluk z mobilných zdrojov projektu nepriaznivoovplyvňuje akustickú situáciu v záujmovom území meracích bodov M1 až M3. Z tohodôvodu je nevyhnutné prijať navrhované opatrenia na zníženie jeho negatívnehovplyvu:

- oprava povrchov vozoviek (odstránenie výtlkov, nový koberec at.),- použitie povrchov vozoviek s lepšími akustickými vlastnosťami,

- aplikovanie stromovej výsadby,- upravenie skladby dopravného prúdu toto odporúčanie platí najmä v okolímeracích bodov M2 a M3, aby nedošlo k zhoršeniu momentálneho stavu.

Pri posudzovaní dopadov vybudovania hodnoteného komplexu na zdravotný stavobyvatestva je potrebné brať do úvahy súčasné zaťaženie územia a to najmäemisiami, hlukom z mobilných a stacionárnych zdrojov, prašnosťou a pod.

Hodnotený investičný zámer, jeho charakter, ani jeho činnosti nie sú producentomnových významných kontaminantov a faktorov, ktoré by mohli mať oproti súčasnémustavu významný nepriaznivý dopad na zdravotný stav obyvatestva. Naopak funkciouhodnotenej investície je skvalitnenie služieb obyvateov mesta Trenčín (vybudovanie

nového terminálu integrovanej dopravy v Trenčíne, jeho súčasťou bude nováautobusová stanica, prepojenie so železničnou stanicou, administratívna časť,zázemie SAD, parkoviská a priestory s doplnkovými službami pre cestujúcicha obyvateov mesta), čo môžeme hodnotiť i z hadiska naväzujúcich sociálnycha ekonomických dôsledkov a súvislostí (pracovné príležitosti) pozitívne.

3.2 VPLYVY NA HORNINOVÉ PROSTREDIE, NERASTNÉ SUROVI-NY, GEODYNAMICKÉ JAVY A GEOMORFOLOGICKÉ POMERY

Horninové prostredie

Pre investičný zámer realizovaný orientačný inžinierko-geologický prieskum odporúčapre zakladanie objektov v závislosti od charakteru objektu uvažovať vrstvuštrkopiesčitých sedimentov triedy G3 resp. G3/G2, ktorá sa v záujmovom územív miestach prieskumných diel nachádzala v hĺbke 2,20 až 5,30 m pod povrchomterénu, resp. horniny predkvartérneho podložia.

Vzhadom k tomu, že projektom navrhovaný rozsah inžinierskogeologickéhoprieskumu nebol zrealizovaný (v dôsledku čoho sú realizované prieskumné dielanavzájom značne vzdialené), v alšej etape prieskumných prác – t.j. v etapepodrobný prieskum, sa odporúča doplniť prieskumné vrty a dynamické penetračnésondy osobitne v pôdorysoch jednotlivých navrhovaných objektov. Je to potrebnéhlavne vzhadom na nepravidelný priebeh hornej hrany štrkopiesčitej vrstvy ako i jej

premenlivú mocnosť v území.





Pri dodržaní odporúčaní z dolplňujúceho inžinierskogeologického prieskumuz charakteru činnosti a z geologickej stavby územia nevyplývajú alšie dopady, ktoréby závažným spôsobom ovplyvnili stav a kvalitu horninového prostredia.

Nerastné suroviny

Bez vplyvu, hodnotené územie nie je súčasťou žiadneho ložiska nerastných surovín,nie je tu evidované žiadne výhradné ložisko nerastov ani ložisko nevyhradenýchnerastov.

Geodynamické javy

Vo vlastnom riešenom území nie je dokumentovaný výskyt geodynamických javov.Realizácia investičného zámeru vzhadom k charakteru dotknutého územia nevyvoláaktiváciu žiadnych geodynamických javov.

Geomorfologické pomery

Investičný zámer pre situovanie a rozmiestnenie objektov využíva rovinatúkonfiguráciu terénu. Vzhadom na predpokladaný rozsah terénnych prác a najmäosadenie stavby v zastavanom území vplyv realizácie výstavby na geomorfologicképomery územia nepokladáme za významný.

3.3 VPLYVY NA OVZDUŠIE

Poč as výstavby

V období počas výstavby dôjde k časovo obmedzenému obdobiu lokálne zvýšenéhoobsahu polietavého prachu vplyvom sekundárnej prašnosti pochádzajúcej z asanácie

existujúcich objektov a následne z realizovanej výstavby v kontaktnom okolírealizácie stavebných prác, v priestore odvozu materiálu z úpravy a prípravy terénupod jednotlivé stavebné objekty a dovozu stavebného materiálu do priestorustaveniska. Zvýšením pohybu stavebnej techniky dôjde k nárastu objemu výfukovýchsplodín v území v priestore výstavby a trasy prístupovej cesty. Jedná sa o vplyvdočasný, viazaný na obdobie výstavby, je možné ho zmierniť vhodnými časovýmiorganizačnými opatreniami.

Poč as prevádzky

Problematiku imisnej záťaže územia viazanej na realizáciu hodnoteného investičnéhozámeru „TERMINÁL“ rieši Rozptylová štúdia pre stavbu TERMINÁL (Hesek, F.,

január 2014).

Zdroje zneč isť ovania ovzdušia

Rozptylová štúdia rozdeuje zdroje znečisťovania ovzdušia na bodové a líniové.Potenciálnym zdrojom znečisťujúcich látok do ovzdušia pochádzajúcichz hodnoteného investičného zámeru bude:

- vykurovanie,- dieselagregáty,- statická doprava,- čerpacia stanica pohonných hmôt,- zvýšená intenzita dopravy na príjazdových komunikáciách k objektu.





Základné charakteristiky zdrojov znečisťovania ovzdušia a emisie znečisťujúcich látokviazaných na investičný zámer sú uvedené v kapitole IV.2.1 Zdroje znečisteniaovzdušia.

Hlavným cieom rozptylovej štúdie bolo posúdenie vplyvu objektu na kvalitu ovzdušia jeho blízkeho okolia. Posudzovala sa koncentrácia všetkých znečisťujúcich látok (CO,NO2, VOC, SO2 a PM10) na najexponovanejšom rodinnom dome a celková situáciav okolí hodnotenej stavby.

V rozptylovej štúdii sa posudzovali:

- nulový variant, stav ktorý by nastal, ak by investícia nebola realizovaná,- príspevok objektu,- stav po uvedení objektu do prevádzky.

Emisné pomery

Emisia znečisťujúcich látok zo stacionárnych zdrojov znečistenia ovzdušia viazanýchna investičný zámer je uvedená v nasledujúcej tabuke.

Tab. č . 37 Emisia zneč isť ujúcich látok viazaných na investi č ný zámer

Emisia [kg.h-1]Zdroj Znečisujúcalátka krátkodobá dlhodobá

Vykurovanie CONOx

0,51031,2636

0,17010,4212

Dieselagregáty CONOx SO2 TZL

0,05900,36900,07400,1050

0,00590,03690,00740,0105

Parkovisko preosobné autá

CONOx VOC

10,27470,39231,4385

3,42490,13080,4795

Parkovisko preautobusy

CONOx VOC

1,31540,73600,3132

0,43850,24530,1044

ČS PHM, SAD VOC 0,0151 0,0151ČS PHM, verejná VOC 0,1438 0,1438

Imisná záť až územia

Hodnotenie imisnej záťaže územia viazanej na hodnotený investičný zámer vychádzazo spracovanej Rozptylovej štúdie (Hesek, F., január 2014). Pri spracovaní štúdiebola využitá celoštátna metodika pre výpočet znečistenia ovzdušia zo stacionárnychzdrojov a metodika pre výpočet znečistenia ovzdušia z automobilovej dopravy.

Hlavným cieom štúdie je vyhodnotenie znečistenia ovzdušia blízkeho okolia objektu,

zvlášť v mieste fasády vlastnej budovy. K tomu je potrebná výpočtová oblasť 1 000 mx 1 000 m s krokom 20 m v oboch smeroch. Hodnotí sa vplyv znečisťujúcich látokvznikajúcich pri spaovaní zemného plynu a nachádzajúcich sa vo výfukovýchplynoch áut a dieselagregátov:

- CO - oxid uhonatý,- NOx - suma oxidov dusíka ako NO2, oxid dusičitý,- SO2 - oxid siričitý,- VOC - sumárne organické zlúčeniny,- TZL - tuhé znečisťujúce látky ako PM10.

Pre každú znečisťujúcu látku sa počíta a vykresuje sa distribúcia:

- najvyššej možnej krátkodobej (60 min.) koncentrácie,- priemernej ročnej koncentrácie.





Maximálne možná krátkodobá koncentrácia znečisťujúcich látok sa počíta pre najne-priaznivejšie meteorologické rozptylové podmienky, pri ktorých je dopad danéhozdroja na znečistenia ovzdušia najvyšší. V danom prípade je to mestský rozptylovýrežim, 3. mierne labilná kategória stability a kritická rýchlosť vetra 1,0 m.s-1,pre dopravu je to 5. najstabilnejšia kategória stability, najnižšia rýchlosť vetra 1,0 m.s-1

a špičková hodina. Intenzita dopravy v špičkovej hodine sa rovná 10 % celodennejintenzity.

Výsledok hodnotenia rozptylovej štúdie

Nulový variant

Distribúcia najvyšších krátkodobých hodnôt koncentrácie CO, NO2 a VOC pri najne-priaznivejších meteorologických a prevádzkových podmienkach a priemernýchročných hodnôt koncentrácie CO, NO2 a VOC v okolí objektu h v súčasnej dobe jeuvedená v tab. 37 a na obr. 1, 2, 3 a 4, 5 a 6 „Rozptylovej štúdie“.

Terminál(TE)

Príspevok objektu k najvyšším krátkodobým hodnotám koncentrácie CO, NO2, PM10,SO2 a VOC v okolí objektu pri najnepriaznivejších meteorologických a prevádzkovýchpodmienkach je uvedená v tab. 37 a na obr. 7, 8, 9, 10 a 11 „Rozptylovej štúdie“.Na obr. 12, 13 a 14 „Rozptylovej štúdie“ je uvedený príspevok objektu k priemernýmročným hodnotám koncentrácie CO, NO2 a VOC.

Terminál(TE)

Distribúcia najvyšších krátkodobých hodnôt koncentrácie CO, NO2 a VOC v okolíobjektu pri najnepriaznivejších meteorologických a prevádzkových podmienkach jeuvedená v tab. 37 a na obr. 15, 16 a 17 „Rozptylovej štúdie“. Na obr. 18, 19 a 20„Rozptylovej štúdie“ je uvedená distribúcia priemerných ročných hodnôt koncentrácieCO, NO2 a VOC. Distribúcia koncentrácie PM10 a SO2 je rovnaká ako pre Terminál.

Na obrázkoch, ktoré sú súčasťou „Rozptylovej štúdie“ je schematicky vykreslenácesta M. R. Štefánika, ulica Kragujevackých hrdinov, Kukučínova, Železničná a Novácesta, bytové domy na Kukučínovej a Železničnej. Krížikom sú vyznačené polohykomínov kotolní a dieselagregátov, polohy výdajných stojanov ČS PHM a výduchovVZT z podzemných garáží.

Pre porovnanie sú v tabuke uvedené tiež krátkodobé a dlhodobé limitné hodnotyLH1h, LHk poda zákona č. 360/2010 Z. z. Počítajú sa hodinové priemery krátkodobejkoncentrácie CO, NO2, PM10, SO2 a VOC. Ke chceme hodinové priemerykoncentrácie CO a TZL prepočítať na 8- a 24-hodinové priemery, musíme ich

vynásobiť koeficientom 0,66 a 0,53. Na prepočítanie koncentrácie TZL na PM10 jumusíme ešte vynásobiť koeficientom 0,8. V tab. 37 a na obr. 1, 7, 9, 17 a 20„Rozptylovej štúdie“ sú uvedené hodnoty krátkodobej koncentrácie CO a PM10 prepočítané na 8- a 24-hodinové priemery.





Tab. č . 38 Najvyššia súč asná priemerná roč ná a maximálna krátkodobá koncentrácia CO,NO2 a VOC(NV), najvyšší príspevok objektu k priemernej roč nej a maximálnej krátkodobejkoncentrácii CO, NO2 , PM 10 , SO2 a VOC(TE) na fasáde najexponovanejšej obytnej zástavbya stav po realizácii investície

Najvyššia koncentrácia [ g.m-3]

priemerná ročná krátkodobáZnečisujúcalátka

NV TE RI NV TE RILHr

[ g.m-3]LH1h

[ g.m-3]

CO 30,0 31,0 55,0 400,0 520,0 650,0 * 10 000**

NO2 1,5 1,2 2,2 15,0 22,0 30,0 40 200

VOC 9,0 10,1 17,0 160,0 210,0 300,0 * *

PM10 - 0,02 0,02 - 4,0 4,0 40 50***

SO2 - 0,02 0,02 - 5,0 5,0 * 350

* nie je stanovený, **8 hodinový priemer, *** denný priemer

Ako je z tab. 38 i z obrázkov 7 až 20 „Rozptylovej štúdie“ vidieť, najvyššie znečistenieovzdušia po uvedení TERMINÁL-u do prevádzky bude na bytovke na Železničnej

ulici. Najvyššie hodnoty koncentrácie znečisťujúcich látok na fasáde obytnej zástavbybudú značne nižšie, ako sú príslušné krátkodobé limitné hodnoty. Najviac sa k limitnejhodnote priblíži koncentrácia NO2, ale jej najvyššia hodnota na fasádenajexponovanejšej obytnej zástavby bude nižšia ako je 15 % krátkodobej limitnejhodnoty aj pri najnepriaznivejších rozptylových a prevádzkových podmienkachna prízemí budovy.

Na záver môžeme na základe spracovanej Rozptylovej štúdie konštatovať, ženajvyššie hodnoty koncentrácie znečisťujúcich látok na fasáde najexponovanejšejobytnej budovy po uvedení objektu do prevádzky budú značne nižšie ako súpríslušné limitné hodnoty. Najvyššie koncentrácie znečisťujúcich látok sa budúpo uvedení TERMINÁL-u do prevádzky pohybovať pri najnepriaznivejších

podmienkach pod úrovňou 15 % krátkodobej limitnej hodnoty.

Komplexne je problematika emisnej a imisnej záťaže riešeného územiapochádzajúcej z hodnoteného investičného zámeru spracovaná v rozptylovej štúdii(vi Príloha č. 16: Rozptylová štúdia pre stavbu: TERMINÁL).

3.4 VPLYVY NA VODNÉ POMERY

Poč as výstavby

Počas výstavby nemožno vylú

čiť kontamináciu podzemných vôd v prípade haváriítechniky resp. zlého technického stavu vozidiel.

Vlastná výstavba pri dodržaní technologických postupov výstavby a kontroletechnického stavu stavebných mechanizmov i vzhadom na technicky nenáročnústavbu i spôsob jej zakladania a realizácie jednotlivých stavebných objektovnepredstavuje žiadne významné nebezpečenstvo ohrozujúce kvalitu podzemnýchvôd riešeného územia.

Poč as prevádzky

Počas prevádzky hodnoteného investičného zámeru TERMINÁL budú produkovanénasledovné odpadové vody:

- splaškové a dažové (čisté) odpadové vody





- dažové odpadové vody zo spevnených plôch a parkovísk SO 102

Splaškové a dažové (čisté) odpadové vody

Investičný zámer rieši odvádzanie splaškových a dažových (čistých) odpadovýchvôd z SO 102 TERMINÁL SAD, SO 103 TERMINÁL A a SO 104 TERMINÁL Bprostredníctvom splaškovej kanalizácie a dažovej kanalizácie – čisté vody.

Odvádzanie odpadových vôd z objektu SO 102 je riešené jednotnou kanalizáciou.Celý objekt bude na verejnú kanalizáciu DN 800 vedenú v komunikácii vedapozemku investora napojený jednou kanalizačnou prípojkou DN 400.

Odvádzanie odpadových vôd z objektu SO 103 je riešené jednotnou kanalizáciou.Celý objekt bude napojený na verejnú kanalizáciu DN 1 000 vedenú v komunikáciiveda pozemku investora napojený jednou kanalizačnou prípojkou DN 400.

Odvádzanie odpadových vôd z objektu SO 104 je riešené jednotnou kanalizáciou.Celý objekt bude napojený na verejnú kanalizáciu DN 500 vedenú v komunikácii (ul.Kragujevackých hrdinov) veda pozemku investora napojený jednou kanalizačnou

prípojkou DN 400.

Dažové odpadové vody zo spevnených plôch a parkovísk SO 102 TERMINÁL SAD

Dažová voda zo spevnených plôch a parkovísk SO 102 bude odvádzaná areálovoudažovou kanalizáciou do odlučovača ropných látok s maximálnym prietokom40,0 l.s-1. Výstupné hodnoty budú pri kontaminácii vody 1 000 ml/l NEL nižšie ako0,5 mg/l. Vyčistená voda s parkovísk a spevnených plôch bude alej zaústenádo revíznej šachty RŠ, kde sa spojí so splaškovou kanalizáciou a alej budeodvádzaná do verejnej kanalizácie navrhovanou kanalizačnou prípojkou.

Realizácia investičného zámeru nebude mať významný negatívny vplyv na kvalitu

povrchových ani podzemných vôd územia. Bližšie je problematika likvidácieodpadových vôd spracovaná v kapitole IV.1.3.4.3 Kanalizácia.

Vzhadom na všetky známe skutočnosti technického riešenia likvidácie odpadovýchvôd nie je predpoklad znečistenia povrchových ani podzemných vôd hodnotenéhoúzemia.

3.5 VPLYVY NA PÔDU

Celé umiestnenie stavby je navrhnuté na parcelách KN C č. 1260/5, 1264/4, 1274/2,1276/3, 1276/7, 1309/1, 1353/1, 1353/11, 1397/1, 1480/5, 1503/6, 1506/1,1506/12,3229/3, 3287/3, 3287/6, 3290/3, 3316/7, 3316/9, 3316/10, 3316/15, 3316/19,3316/23, 3316/25, 3316/27, 3316/28, 3316/29, 3316/31, 3316/32, 3316/38, 3316/39,3316/40, 3316/41, 3316/62, 3316/66, 3316/67, 3316/68, 3316/69, 3316/70, 3316/71,3316/72, 3316/73, 3316/74, 3316/75, 3316/76, 3316/77, 3316/78, 3316/110,3316/137, 3316/141, 3316/142, 3316/144, 3316/145, 3316/146, 3316/147, 3316/148,3316/149, 3316/150, 3316/166, 3316/192, 3316/202, 3316/208, 3316/209, 3316/210,3316/216, 3316/218, 3316/211, 3318/2, 3318/6, 3318/7, 3318/8, ktoré sú v katastrinehnutenosti vedené ako zastavané plochy a nádvoria a parcelách KN C č. 1260/1,1278/1, 3316/1, 3316/138, 3316/167, 3316/183, ktoré sú v katastri nehnutenostivedené ako ostatné plochy. Pre investičný zámer nebude potrebné realizovať dočasné ani trvalé vyňatie z pônohospodárskej pôdy.





Uvedená lokalita sa nachádza mimo lesných pozemkov, k záberu ani zásahudo lesných pozemkov fondu nedochádza.

3.6 VPLYVY NA FAUNU, FLÓRU A ICH BIOTOPYSúčasný vegetačný kryt hodnoteného územia je silne antropicky pozmenený. Jehoexistencia je dlhodobo podmienená sídelnými štruktúrami mesta Trenčín a ichdlhodobým využívaním (sídelná štruktúra, dopravné, priemyselné a polyfunkčnéplochy, parková zeleň).

Hodnotený investičný zámer sa dotýka nasledujúcich priestorov:


Uvedený hodnotený priestor je z hadiska rastlinných spoločenstiev bezvýznamný,na hodnotenom pozemku sa nenachádzajú žiadne ochranársky ale anifytocenologicky významné druhy rastlín ani živočíchov.

Investičný zámer počíta s výrubom drevín pre realizáciou stavby dotknuté plochyzelene v rozsahu zrealizovanej inventarizácie drevinnej zelene (Kodajová, I., 2012):

Plocha zelene pri parkovisku s vjazdom z ulice Kragujevackých hrdinov

- čerešňa pílkatá (Cerasus serrulata ´ Kanzan´) - 3 kusy- pagaštan konský ( Aesculus hippocastaneum) - 4 kusy- pajazmín vencový (Philadelphus coronarius) - 3 m2 + 3 m2 - orgován obyčajný (Syringa vulgaris) - 19 m2

Dve plochy zelene pred železničnou stanicou

- tuja západná (Thuja occidentalis) - 4 kusy

- tuja (Thuja sp.) - 6 kusy- tuja riasnatá (Thuja plicata) - 1 kus- smrek pichavý (Picea pungens ´Glauca´ ) - 1 kus- krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens) - 7 m2 + 10 m2 + 10 m2 + 7 m2+ 10 m2

+7 m2 + 10 m2 + 10 m2 +10 m2 +10 m2 - tis obyčajný (Taxus baccata) - 28 m2 + 28 m2 +28 m2 + 28 m2 + 28 m2 +28 m2

Priestor zelene medzi ul. Kragujevackých hrdinov a parkom M. R. Štefánika

Uvedená plocha je zatrávnená, nenachádza sa tu žiadna drevinná vegetácia. Vlastnýhodnotený priestor je z hadiska rastlinných ale i živočíšnych spoločenstievbezvýznamný, na hodnotenom pozemku sa nenachádzajú žiadne ochranársky ale anifytocenologicky významné druhy rastlín ani živočíchov.


Park M. R. Štefánika – plošné parametre:

- celková plocha parku 45 880 m2 100,0 %- zásah do parku pavilónmi 2 050 m2 4,4 %

- z toho sa pod stavbu zaberá 980 m2 z plôch parku, ktoré sú vo vlastníctvemesta a 1 070 m2 z plôch, ktoré sú vo vlastníctve ŽSR

- iné stavby v parku – objekt pôvodnej 1 100 m2 2,4 %železničnej stanice, reštaurácia Markus,reštaurácia Rotunda

- celková zastavaná plocha v parku bude 3 150 m2, 6,8 %





Celková zastavaná plocha záberu parku bude 3 150 m2, čo je 6,8 % z povolených10 % stanovených v ÚPN Mesta Trenčín.

Na investičným zámerom dotknutom pozemku sa nenachádzajú žiadne ochranárskyale ani fytocenologicky významné spoločenstvá rastlín ani živočíchov.

Investičný zámer počíta s výrubom drevín pre realizáciou stavby dotknutú plochuparku v rozsahu zrealizovanej inventarizácie drevinnej zelene (Kodajová, I., 2012):

Pozemok Mesto Trenčín

- lipa malolistá (Tilia cordata) - 9 kusov, z toho predpokladaný výrub – 6 kusov- breza previsnutá (Betula pendula) - 5 kusov, z toho predpokladaný výrub – 0

kusov- borovica čierna (Pinus nigra) - 2 kusy, z toho predpokladaný výrub – 0 kusov- pagaštan konský ( Aesculus hippocastaneum) - 8 kusov, z toho predpokladaný

výrub – 0 kusov- javor mliečny ( Acer platanoides) - 9 kusov, z toho predpokladaný výrub – 3 kusy- javor horský ( Acer pseudoplatanus) - 3 kus, z toho predpokladaný výrub – 1 kus

- jaseň štíhly (Fraxinus excelsior ) - 5 kusov, z toho predpokladaný výrub – 3 kusy- beztŕňovec dvojdomý (Gymnocladus dioica) - 3 kusy, z toho predpokladaný výrub – 0 kusov

- hrab obyčajný (Carpinus betulus) - 1 kus, z toho predpokladaný výrub – 0 kusov- imelovník biely (Symphoricarpos albus) - 30 m2 + 50 m2 +35 m2 + 23 m2

, z tohopredpokladaný výrub – 35 m2 + 23 m2 +

- pajazmín vencový (Philadelphus coronarius) - 28 m2, z toho predpokladaný výrub – 28 m2

- zlatovka prostredná (Forsythia x intermedia) - 3 m2, z toho predpokladaný výrub –3 m2

- tavoník van Houtteho (Spiraea x vanhouttei ) - 6 m2 + 6 m2 +16 m2 + 17 m2+ 8 m2 + 3 m2, z toho predpokladaný výrub - 6 m2 +16 m2 + 17 m2+ 8 m2 3 m2

Pozemok ŽSR

- javor mliečny ( Acer platanoides) - 7 kusov, z toho predpokladaný výrub – 3 kusy- hloh jednosemenný (Crataegus monogyna) – 1 kus, z toho predpokladaný výrub –

1 kus- slivka čerešňoplodá (Prunus cerasifera ´Nigra´ ) – 1 kus, z toho predpokladaný

výrub – 1 kus- topo čierny (Populus nigra) – 1 kus, z toho predpokladaný výrub – 0 kusov- lipa malolistá (Tilia cordata) - 1 kus, z toho predpokladaný výrub – 0 kusov- pagaštan konský ( Aesculus hippocastaneum) - 2 kusy, z toho predpokladaný

výrub – 0 kusov

- agát biely (Robinia pseudoacacia) - 1 kus, z toho predpokladaný výrub – 0 kusov- jaseň štíhly (Fraxinus excelsior ) - 1 kus, z toho predpokladaný výrub – 0 kusov- hrab obyčajný (Carpinus betulus) - 1 kus, z toho predpokladaný výrub – 0 kusov- čerešňa vtáčia (Cerasus avium) - 1 kus, z toho predpokladaný výrub – 1 kus- javor poný ( Acer campestre) - 13 kusov, z toho predpokladaný výrub – 13 kusov- zlatovka prostredná (Forsythia x intermedia) – 1,5 m2 - tavoník van Houtteho (Spiraea x vanhouttei ) - 5 m2 + 16 m2 +40 m2 + 18 m2,

z toho predpokladaný výrub - 5 m2 + 16 m2 +40 m2 - topo biely (Populus alba) - 12 kusov, z toho predpokladaný výrub – 7 kusov- breza previsnutá (Betula pendula) - 7 kusov, z toho predpokladaný výrub – 0

kusov- tuja západná (Thuja occidentalis) - 1 kus, z toho predpokladaný výrub – 0 kusov

- jeda biela ( Abies alba) - 1 kus, z toho predpokladaný výrub – 1 kus





- tis obyčajný (Taxus baccata) - 7 m2 + 14 m2, z toho predpokladaný výrub - 14 m2 - pajazmín vencový (Philadelphus coronarius) - 3 m2 + 3 m2, z toho predpokladaný

výrub - 0 m2 - dráč Júliin (Berberis julianae) - 3 m2, z toho predpokladaný výrub - 3 m2

Priestor bývalého zázemia SAD (dielne a vonkajšie priestory SAD)Jedná sa o spevnené plochy s pozostatkami bývalých objektov SAD (dielne a pod.),priestor je v súčasnosti zdevastovaný. Miestami tu vystupujú menšie plochyruderálnej vegetácie, drevinná vegetácia sa v hodnotenom priestore nenachádza.Hodnotený priestor je z hadiska rastlinných spoločenstiev bezvýznamný,na hodnotenom pozemku sa nenachádzajú žiadne ochranársky ale anifytocenologicky významné druhy ani spoločenstvá rastlín, nie sú tu pobytovo viazanéani významnejšie druhy živočíchov.

Aktualizovaný zoznam druhov a počtov drevín ur čených na výrub bude upresnenýpo zameraní jednotlivých stavebných objektov hodnoteného investičného zámeru,

bude súčasťou žiadosti na výrub drevín.

3.7 VPLYVY NA ÚZEMNÝ SYSTÉM EKOLOGICKEJ STABILITY

Investičný zámer je umiestnený v zastavanom území mesta Trenčín, svojou polohousa nachádza mimo prvky vymedené územným systémom ekologickej stability.

Investičný zámer svojimi aktivitami nezasahuje do žiadneho prvku územnéhosystému ekologickej stability nadregionálnej, regionálnej ani lokálnej úrovne, nemávplyv ani na žiadne významné prvky vymedzené jednotlivými územne platnýmiÚSES.

Vplyvy na územný systém ekologickej stability nepredpokladáme. Stupeň ekologickejstability krajiny v riešenom území pri dodržaní stanovených podmienok nebudenarušený.

3.8 VPLYVY NA KRAJINU

Štruktúra krajiny

Posudzovaná investícia sa nachádza v zastavanom území mesta Trenčín. Výstavboucelej plánovanej investície nedochádza okrem čiastočného zásahu do okrajovej časti

parku M. R. Štefánika k žiadnemu významnému narušeniu štruktúry krajiny.

Krajinný obraz, scenéria, stabilita a ochrana

Posudzovaný investičný zámer organicky naväzuje na existujúcu mestskú zástavbu,krajinná scenéria je reprezentovaná urbánnou krajinou typu vnútromestských štruktúr.Stabilita krajiny je už v súčasnosti silno antropicky pozmenená, stupeň ekologickejstability krajiny vlastnej hodnotenej lokality je vemi nízky. K významnému narušeniukrajinného obrazu ani scenérie nedochádza.





3.9 VPLYVY NA URBÁNNY KOMPLEX A VYUŽÍVANIE ZEME

3.9.1 Vplyvy na intravilán mesta Trenčín

Posudzovaný investičný zámer je súčasťou mesta Trenčín a to jeho mestskej časti02 Pod Sokolice - urbanistický obvod 03 Priemyselný obvod Merina, čiastočnezasahuje i do mestskej časti 01 Centrum urbanistický obvod 07 Historické jadro.Miestom realizácie investičného zámeru je lokalita areálu súčasného SAD a jejpriahlé okolie. Hodnotené územie sa nachádza v priestore ohraničenom budovouželezničnej stanice Trenčín zo severu, kasár ňami OS SR Trenčín z juhu, areálomMerina z východu a mestským parkom zo západu. Hlavné dopravné napojeniehodnoteného územia je priamo z cesty I/61 – ulica M. R. Štefánika. Dopravnúobsluhu územia zabezpečujú tri miestne komunikácie: ulica Kragujevackých hrdinov,Železničná ulica a Kukučínova ulica.

Realizáciou investičného zámeru vznikne nový Terminál integrovanej dopravyv Trenčíne, situovaný v lokalite bývalého areálu SAD a v priestore pred železničnoustanicou. Jeho súčasťou bude nová autobusová stanica, administratívna časť,zázemie SAD, parkoviská a priestory s doplnkovými službami pre cestujúcicha obyvateov mesta. Vzhadom na predpokladanú zmenu a rozsah využitia územia jepred vlastnou výstavbou potrebné zrekonštruovať a čiastočne prebudovať technickúinfraštruktúru dotknutého územia. Novonavrhnutá dopravná schéma v budúcnostizabezpečí a optimalizuje plynulú obsluhu tejto časti mesta, zrekonštruované a novésiete zasa fungovanie všetkých aktivít v území pre dlhší časový horizont, reflektujúcejnavrhovanú zástavbu s multifunkčným využitím.

Investičným zámerom sú dotknuté z hadiska trvalo bývajúceho obyvatestva4 rodinné domy na ulici Kragujevackých hrdinov a bytovka (bývalá ubytovňa ŽSR)na Železničnej ulici, menšia intenzita vplyvu sa prejaví i na Kukučínovej ulici (bytovka,

4 rodinné domy).Realizácia stavby sa dotkne okrajovej časti parku M. R. Štefánika, pričom zásahdo parku bude prdstavovať 2 050 m2, čo predstavuje 4,4 % rozlohy parku.Po realizácii investičného zámeru celková zastavaná plocha záberu parku iso súčasnou zástavbou bude 3 150 m2, čo je 6,8 % z povolených 10 % stanovenýchv ÚPN Mesta Trenčín.

3.9.2 Vplyvy na priemyselnú výrobu

Hodnotená činnosť sa nachádza mimo plochy priemyslu, nie je s nimi v priamom aninepriamom kontakte. Posudzovaný investičný zámer nebude mať žiadne negatívnevplyvy na priemyselnú výrobu dotknutého ani širšieho územia.

3.9.3 Vplyvy na ponohospodársku výrobu a lesné hospodárstvo

Poľ nohospodárska výroba

Investičný zámer sa nachádza mimo ponohospodársky využívané pozemky,realizácia investičného zámeru nemá žiaden vplyv na ponohospodársku výrobu.





Lesohospodárska výroba

Investičný zámer sa nachádza mimo lesné pozemky, vplyvy na lesohospodárskuvýrobu sa nepredpokladajú.

3.9.4 Vplyvy na dopravu

Hlavné dopravné napojenie hodnoteného územia je priamo z cesty I/61 – ulica M. R.Štefánika. Dopravnú obsluhu územia zabezpečujú tri miestne komunikácie: ulicaKragujevackých hrdinov, Železničná ulica a Kukučínova ulica.

Realizácia investičného zámeru vyvolala požiadavku na komplexnú zmenudopravného systému v území, zjednodušenie dopravných tokov, zlepšeniedostupnosti územia. Táto bude riešená v rámci SO 101 Príprava územia: SO 101.8Prekládka cesty - Železničná ulica, SO 101.9 Rekonštrukcie komunikácií, SO 101.10Prekládka zastávky MHD pri OC MAX, SO 101.11 Cestná svetelná signalizácia.

Samostatný stavebný objekt SO 101 komplexne rieši celé dotknuté územie z tituludopravy a technickej infraštruktúry, pričom už dňa 28. 08. 2013 bola na príslušnýstavebný úrad podaná žiadosť o územné rozhodnutie.

Novonavrhnutá dopravná schéma v budúcnosti zabezpečí a optimalizuje plynulúobsluhu tejto časti mesta.

3.9.5 Vplyvy nadväzujúcich stavieb, činností a infraštruktúry

Realizácia investičného zámeru z hadiska vplyvu na riešené územie vyvolá:

- Hodnotené územie sa stane modernou organickou súčasťou štruktúr mestaTrenčín.

- Komplexnú revitalizáciu zdevastovaného územia (areál bývalej SAD, nástupíšť SAD a okolia medzi kasár ňami a železnicou.

- Vybudovanie terminálu integrovanej dopravy s novou autobusovou stanicou,priamo napojený na zrekonštruovanú železničnú stanicu a centrum mesta.

- Komplexnú ponuku obchodu, služieb a vybavenosti s vybudovaným zázemím.

- Komplexnú zmenu dopravného systému v území, zjednodušenie dopravnýchtokov, zlepšenie dostupnosti územia. Novonavrhnutá dopravná schémav budúcnosti zabezpečí a optimalizuje plynulú obsluhu tejto časti mesta.

- Výmenu inžinierskych sietí. Zrekonštruované a nové siete zabezpečia a

zoptimalizujú fungovanie všetkých aktivít v území pre dlhší časový horizont,reflektujú navrhovanú zástavbu s multifunkčným využitím.

- Vytvorenie cca 600 nových pracovných miest.

3.9.6 Vplyvy na služby, rekreáciu a cestovný ruch

Investičný zámer naväzuje na územie mesta, v ktorom sa nachádza kumuláciapriestorov a objektov ponúkajúcich služby obyvatestvu (autobusová a železničnástanica, obchodné jednotky, reštauračné zariadenia, parkovacie plochy a pod.).Vo vlastnom dotknutom území sa nenachádzajú okrem mestského parku žiadneplochy rekreácie a záujmové objekty a priestory cestovného a turistického ruchu.





Účelom i navrhovanej činnosti je výstavba nového terminálu integrovanej dopravyv Trenčíne, situovaného v lokalite bývalého areálu SAD a v priestorepred železničnou stanicou. Jeho súčasťou bude nová autobusová stanica,administratívna časť, zázemie SAD, parkoviská a priestory s doplnkovými službamipre cestujúcich a obyvateov mesta.

Realizácia investičného zámeru z pohadu komplexného vybudovania termináluintegrovanej dopravy s novou autobusovou stanicou, priamo napojenéhona zrekonštruovanú železničnú stanicu a centrum mesta bude mať pozitívny vplyvna cestovný ruch z pohadu moderného a kultúrneho vstupného priestorunávštevníkov do mesta a regiónu a zároveň zvýši i ponuku v oblasti ponúkanýchslužieb.

3.9.7 Vplyvy na infraštruktúru

Vyvolané investície predstavujú prípravu územia pre stavbu a potrebu pripojeniana jestvujúce inžinierske siete vrátane vyvolaných nutných prekládok existujúcich.Realizácia investičného zámeru vyvolala požiadavku na výmenu inžinierskych sietí.Táto požiadavka bude riešená v rámci SO 101 Príprava územia: SO 101.1 Prekládkaexistujúceho a návrh nového vodovodu, SO 101.2 Prekládka existujúcej a návrhnovej kanalizácie, SO 101.3 Prekládka VN rozvodov, SO 101.4 Prekládka NNrozvodov, SO 101.5 Prekládka a návrh nových rozvodov VO, SO 101.6 Prekládka anávrh nových slaboprúdových rozvodov, SO 101.7 Predĺženie a prekládka STLplynovodu. Samostatný stavebný objekt SO 101 komplexne rieši celé dotknutéúzemie z titulu dopravy a technickej infraštruktúry, pričom už dňa 28. 08. 2013 bolana príslušný stavebný úrad podaná žiadosť o územné rozhodnutie.

Zrekonštruované a nové siete zabezpečia a zoptimalizujú fungovanie všetkých aktivít

v území pre dlhší časový horizont, reflektujú navrhovanú zástavbu s multifunkčnýmvyužitím.

3.9.8 Vplyvy na kultúrne a historické pamiatky

Vo vlastnom investičným zámerom dotknutom území sa nenachádzajú žiadnekultúrne ani historické pamiatky.

Hodnotená investičná činnosť nebude mať žiadne vplyvy na kultúrne hodnoty územiaani na historické pamiatky mesta Trenčín.

3.9.9 Vplyvy na archeologické náleziská

V hodnotenom území neboli zistené žiadne archeologické náleziská.





3.9.10 Vplyvy na paleontologické náleziská a významné geologickélokality

V riešenom území sa nevyskytujú žiadne paleontologické náleziská ani geologickélokality.

3.9.11 Vplyvy na kultúrne hodnoty nehmotnej povahy (miestne tradície)

Hodnotená činnosť nebude mať žiadne vplyvy na kultúrne hodnoty nehmotnej povahyani na miestne tradície územia.

3.9.12 Iné vplyvy

Žiadne iné vplyvy na neboli identifikované.

4 HODNOTENIE ZDRAVOTNÝCH RIZÍK

Hodnotený investičný zámer, jeho charakter, ani jeho sprievodné činnosti nie súproducentom žiadnych významných kontaminantov a faktorov, ktoré by mohli mať nepriaznivý dopad na zdravotný stav obyvatestva.

Ako potenciálny zdroj zdrovotných rizík pochádzajúci z hodnoteného investičnéhozámeru v území vystupuje hluk resp. imisná záťaž, ktoré sú viazané na vlastnýinvestičný zámer a na súčasný stav riešeného kontaktného prostredia. Zhodnotenietejto problematiky je riešené samostatne v predchádzajúcich kapitolách.

Iné významné zdravotné riziká pochádzajúce z hodnoteného investičného zámeru niesú známe.

5 ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJČINNOSTI NA CHRÁNENÉ ÚZEMIA

5.1 VPLYVY NA CHRÁNENÉ ÚZEMIA A ICH OCHRANNÉ PÁSMA

Celé riešené územie sa nachádza vo vonej krajine, nie je v kontakte so žiadnymvekoplošným ani maloplošným chráneným územím ani s ich ochranným pásmom,s chráneným vtáčím územím, s územím európskeho významu ani so sieťou biotopovNatura 2000, v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajinyv hodnotenom území platí I. stupeň ochrany.

Realizáciou investičného zámeru nie sú dotknuté žiadne chránené stromy vyhlásenépoda §-u 49 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.

Vplyvy na prírodné prostredie i živú zložku sú popísané v predchádzajúcich

kapitolách, nepredpokladáme žiaden významný vplyv na cenné priestory,





ekosystémy, biotopy a genofondové lokality hodnoteného územia ani jeho širšiehookolia.

5.2 VPLYVY NA CHRÁNENÉ VODOHOSPODÁRSKE OBLASTIInvestičný zámer sa nenachádza ani nie je v kontakte so žiadnou chránenouvodohospodárskou oblasťou.

Vodný zdroj Trenč ín - Sihoť

Vzhadom k polohe investičného zámeru vo vonkajšom PHO II. stupňa Vodnéhozdroja Trenčín – Sihoť je pri projektovaní stavby i jej následnej prevádzke potrebnérešpektovať zásady ochrany vôd v zmysle platnej legislatívy a podmienokstanovených pre toto ochranné pásmo.

6 POSÚDENIE OČAKÁVANÝCH VPLYVOV Z HADISKA ICHVÝZNAMNOSTI A ČASOVÉHO PRIEBEHU PÔSOBENIA

Posudzovaný investičný zámer je súčasťou mesta Trenčín a to jeho mestskej časti02 Pod Sokolice - urbanistický obvod 03 Priemyselný obvod Merina, čiastočnezasahuje i do mestskej časti 01 Centrum urbanistický obvod 07 Historické jadro.Miestom realizácie investičného zámeru je lokalita areálu súčasného SAD a jejpriahlé okolie. Hodnotené územie sa nachádza v priestore ohraničenom budovouželezničnej stanice Trenčín zo severu, kasár ňami OS SR Trenčín z juhu, areálomMerina z východu a mestským parkom zo západu. Hlavné dopravné napojenie

hodnoteného územia je priamo z cesty I/61 – ulica M. R. Štefánika. Dopravnúobsluhu územia zabezpečujú tri miestne komunikácie: ulica Kragujevackých hrdinov,Železničná ulica a Kukučínova ulica.

Investičným zámerom sú dotknuté z hadiska trvalo bývajúceho obyvatestva4 rodinné domy na ulici Kragujevackých hrdinov a bytovka (bývalá ubytovňa ŽSR)na Železničnej ulici, menšia intenzita vplyvu sa prejaví i na Kukučínovej ulici (bytovka,4 rodinné domy).

Územie je už v súčasnosti pomerne silno antropogénne pozmenené a ovplyvnené.Stupeň ekologickej stability lokality ale i okolitého kontaktného územia je nízky.

Sumárne zhodnotenie očakávaných vplyvov z hadiska ich významnosti a časového

rozloženia ich pôsobenia v rozdelení na obdobie výstavby a obdobie prevádzky jeposúdené tabukovým prehadom prostredníctvom numerickej metódy (tzv. ratingsystem).

Jednotlivým indikátorom sú pridelené bodové významnostné hodnoty, pričom bolapoužitá škála v rozmedzí od +5 (pozitívny vplyv) do -5 (negatívny vplyv). Krajnéhodnoty sú považované za hodnoty extrémne a to najväčšieho mimoriadnehovýznamu. Kritériám sa priraovali relatívne hodnoty, vyjadrujúce mieru vplyvuv porovnaní s týmito extrémnymi hodnotami, zároveň sa hodnotil i rozdiel oprotisúčasnému stavu.

Hodnotiace kritériá významnosti vplyvov:

0. minimálny až zanedbatený vplyv





1. vplyv mierny, lokálny, krátkodobý, eliminovatený dostupnými prostriedkami,minimálny rozdiel oproti súčasnému stavu resp. výhadovému stavu pri nulovomvariante

2. vplyv stredného významu s dlhou dobou pôsobenia, zmiernitený dostupnýmiprostriedkami, badatený rozdiel voči súčasnému stavu resp. výhadovému stavu

pri nulovom variante3. významný vplyv s dlhodobím pôsobením na malom území alebo krátkodobým

pôsobením na väčšom území, zmiernitený ochrannými opatreniami, podstatnýrozdiel voči súčasnému stavu resp. výhadovému stavu pri nulovom variante

4. vemi významný vplyv, zásah vekého územia, zmiernitený náročnýmiprostriedkami alebo kompenzáciami, rozdiel voči súčasnému stavu resp.výhadovému stavu pri nulovom variante

5. vplyv extrémneho významu, s dlhodobým a územne rozsiahlym pôsobením,významne zhoršujúci (resp. zlepšujúci) súčasný stav územia, zmier ňujúceopatrenia sú technicky nerealizovatené alebo mimoriadne náročné

Tab. č . 39 Vyhodnotenie vplyvov navrhovanej č innostiHodnotenie

Ukazovate Vplyv Výstavba PrevádzkaVplyvy na obyvateľ stvo

Kvalita obytného prostredia 0 +4Bariérový efekt - -Ovplyvnenie scenérie krajiny 0 0

Pohoda a kvalitaživota

Ponuka pracovných príležitostí v dotknutej obci +3 +4Hluk -3 -3Emisie -1 -2

Zdravotné riziká

Vibrácie -2 0Vplyvy na rírodné prostredie

Narušenie stability horninového prostredia -1 -

Znečistenie horninového prostredia +3 -Nerastné suroviny - -

Horninové

prostredie

Geodynamické javy - -Geomorfológia Geomorfologické pomery - -Ovzdušie Ovplyvnenie kvality ovzdušia -1 -2

Ovplyvnenie režimu podzemných vôd 0 -1Podzemné vodyOvplyvnenie kvality podzemných vôd 0* -Ovplyvnenie režimu povrchových vôd - -Povrchové vodyOvplyvnenie kvality povrchových vôd - -Záber pôdy 0 -Mechanická degradácia a kontaminácia - -

Pôda

Erózia pôd - -Vplyv na biotu a biotopy, ÚSES a chránené územia

Živočíšne spoločenstvá, významné druhy, biotopy - -

Rastlinné spoločenstvá, významné druhy, biotopy - -

Biota a biotopy

Migračné koridory - -ÚSES Biocentrá, biokoridory, genofondové lokality - -Ochrana prírody Vekoplošné a maloplošné chránené územia - -

Chránené stromy - -Chránené druhy - -Natura 2000 – územia eurrópskeho významu achránené vtáčie územia

- -

Biotopy európskeho a národného významu resp.prioritné biotopy

- -

Vplyvy na urbánny komplex a využívanie zemeSúlad s ÚPD Súlad realizácie investičného zámeru s ÚPD +3 +3

Rozvoj priemyselnej výroby - -Rozvoj služieb +2 +3

Priemysel aslužby

Zásah do priemyselných areálov - -





Tab. č . 39 Vyhodnotenie vplyvov navrhovanej č innosti - pokrač ovanie

HodnotenieUkazovate Vplyv Výstavba Prevádzka

Obmedzovanie alebo rozvoj rekreácie a CR - +3Rekreácia acestovný ruch Zásah do rekreačných priestorov a šport. areálov - -

Záber ponohospodárskej pôdy - trvalý - -Záber ponohospodárskej pôdy - dočasný - -Vplyv na ponohospodársku produkciu - -Zásah do ponohospodárskych areálov - -

Poľ

nohospodárstvo

Kontaminácia ponohospodárskych pôd - -Záber lesnej pôdy pôdy - trvalý - -Lesné

hospodárstvo Záber lesnej pôdy pôdy - dočasný - -Vplyv na vodné stavby - -Vodné

hospodárstvo Vplyv na ochranné pásma vodných zdrojov 0 0Zaťaženosť miestnych komunikácií -2 -2Obmedzenie dopravy v dôsledku výstavby -2 -

Doprava a ináinfraštruktúra

Vplyv na inžinierske siete +3 +3Tvorba odpadov -2 -2Odpadové

hospodárstvo Vplyv na zariadenia odpadového hospodárstva - -

Vplyv na kultúrne a historické pamiatky - -Kultúrne pamiatky Vplyv na archeologické a paleontologické náleziská - -* vplyv potenciálny, napr. V prípade nepredvídaných havárií, - vplyv irelevantný

7 PREDPOKLADANÝ VPLYV PRESAHUJÚCI ŠTÁTNE HRANICE

Stavba nevyvolá vplyvy presahujúce štátne hranice.

8 VYVOLANÉ SÚVISLOSTI

Vzhadom k polohe investičného zámeru v hodnotenom priestore stavba pri dodržaníodporúčaných navrhnutých opatrení nevyvolá žiadne alšie známe súvislosti, ako tiektoré boli hodnotené v predchádzajúcich kapitolách.

9 ALŠIE MOŽNÉ RIZIKÁ SPOJENÉ S REALIZÁCIOU ČINNOSTI

Charakter navrhovanej výstavby investičného zámeru „TERMINÁL“ nedávapredpoklad k vytvoreniu nových neznámych rizík spojených s realizáciou činnosti.

Špeciálne preventívne alebo bezpečnostné opatrenia nie sú potrebné.Z pohadu realizácie navrhovanej investície nevyplývajú iné alšie možné riziká akotie, ktoré už boli hodnotené v zámere v predchádzajúcich kapitolách.





10 OPATRENIA NA ZMIERNENIE NEPRIAZNIVÝCH VPLYVOVJEDNOTLIVÝCH VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTINA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

10.1 ÚZEMNOPLÁNOVACIE OPATRENIA

Investičný zámer TERMINÁL je v súlade s platným Územným plánom Mesta Trenčín.Investor pri príprave projektovej dokumentácie priebežne konzultoval zámers Útvarom hlavného architekta Trenčín.

Základné územno-technické riešenia vyplývajúce z pripravovanej dokumentáciepre územné rozhodnutie predmetného investičného zámeru vychádzajú z platnejúzemnoplánovacej dokumentácie mesta Trenčín, žiadne územnoplánovacieopatrenia nie sú potrebné.

10.2 TECHNICKÉ, TECHNOLOGICKÉ, ORGANIZAČNÉ APREVÁDZKOVÉ OPATRENIA

Opatrenia poč as výstavby

Geológia

- na základe inžiniersko-geologického prieskumu je potrebné v stupninaväzujúcej PD navrhnúť technické založenie objektov

- pri realizácii výstavby pri zakladaní stavby akceptovať požiadavky a záveryvyplývajúce z inžiniersko-geologického prieskumu lokality

Ovzdušie

- stavebné práce vykonávať s použitím všetkých dostupných prostriedkova technológií na zamedzenie zvýšenia sekundárnej prašnosti počas realizácieprác (zakrytie sypkých materiálov, zákaz spaovania materiálov)

- v prípade zvýšenej prašnosti zabezpečiť kropenie staveniska počasterénnych úprav a čistenie a kropenie príjazdových komunikácií

- po ukončení terénnych prác vzhadom k zamedzeniu prašnostiz nezatrávnených plôch realizovať technickú a biologickú rekultiváciunezastavaného územia stavby

Podzemné a povrchové vody- zabezpečiť a v priebehu výstavby dodržiavať bezpečnostné predpisy

pri manipulácii s ropnými látkami, kontrolovať stav stavebných mechanizmov

- zariadenia na čistenie odpadových vôd a objekty dažových kanalizácií súv zmysle zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách vodnými stavbami a podliehajúrežimu povoovania v zmysle zákona č. 364/2004 Z. z.

Pôda

- zabezpečiť rekultiváciu územia po stavebných prácach, po ukončeníterénnych a stavebných prác realizovať terénne úpravy





Fauna a flóra, drevinná vegetácia

- obmedzenie pohybu stavebných mechanizmov a nákladných áutna vymedzený priestor staveniska a prístupové cesty, minimalizovať rozsahplôch poškodených činnosťou stavebných mechanizmov, minimalizovať poškodzovanie plôch parku M. R. Štefánika

- spracovať žiadosť na výrub nelesnej drevinnej vegetácie- výruby nelesnej drevinnej vegetácie realizovať v mimohniezdnom období

Odpady

- zneškodňovanie odpadov zo stavby počas výstavby poda druhov odpadovzabezpečí dodávate stavby, zodpovedá za súlad s legislatívnymi predpismi

Hluk

- vylúčiť stavebné práce počas nočného kudu

- zníženie negatívneho vplyvu hluku z mobilných zdrojov

- oprava povrchov vozoviek (odstránenie výtlkov, nový koberec at.)- použitie povrchov vozoviek s lepšími akustickými vlastnosťami- aplikovanie stromovej výsadby- upravenie skladby dopravného prúdu toto odporúčanie platí najmä

na časti Kukučínovej ulice (vetva k ul. M. R. Štefánika), aby nedošlok zhoršeniu momentálneho stavu

Environmentálne záť aže

- odstránenie zistenej environmentálnej záťaže znečistených zemín NEL-IRv zemine v pásme prevzdušnenia v zmysle schváleného Plánu prácena odstránenie environmentálnej záťaže

Iné

- zabezpečiť a priebežne kontrolovať dobrý technický stav stavebnýchmechanizmov a nákladných vozidiel, zabezpečiť dodržiavanietechnologických postupov, technologickej disciplíny a vhodnej organizáciepočas výstavby

- zabezpečiť a v priebehu výstavby dodržiavať bezpečnostné predpisypri manipulácii s ropnými látkami, kontrolovať stav stavebných mechanizmov,zabrániť úniku ropných látok zo stavebných a dopravných mechanizmovdo vonkajšieho prostredia

Opatrenia poč as prevádzky

Hluk

- pravidelná kontrola a údržba vzduchotechniky a náhradného zdroja energie

- dodržania hladín akustického výkonu jednotlivých stacionárnych zdrojovhluku (VZT, dieselagregáty) poda konštatovania záverov hlukovej štúdie, t.j.na hodnote LwA < 85 dB

Podzemné a povrchové vody

- zariadenia na čistenie odpadových vôd sú v zmysle zákona č. 364/2004 Z. z.o vodách vodnými stavbami, ktoré je potrebné prevádzkovať poda schváleného prevádzkového poriadku: pravidelná kontrola funkčnosti aúčinnosti lapača ropných látok a tukov a dodržiavania stanovených limitov





pre vypúšťanie odpadových vôd a dodržiavania stanovených limitovpre vypúšťanie odpadových vôd, účinnosť čistenia je potrebné pravidelnevyhodnocovať na základe povoujúcim orgánom stanoveného predpísanéhomonitoringu

- pre obdobie prevádzky vypracovať manipulačný poriadok ORL v zmysle

zákona č. 364/2004 Z. z.

Odpady

- spôsob nakladania s odpadmi počas prevádzky bude zosúladenýs legislatívnymi predpismi v oblasti odpadového hospodárstva a v zmysleVšeobecne záväzného nariadenia mesta Trenčín

- v rámci prevádzky areálu zabezpečiť v súlade s hodnotenými objektamipriestory pre odpadové hospodárstvo

- zneškodňovanie resp. zhodnotenie odpadov bude zabezpečené zmluvnedodávateským spôsobom – oprávnenými právnickými či fyzickými osobami –na základe uzatvorených zmlúv

Iné

- pre zaistenie bezpečného prevádzkovania areálu ČS PHM je potrebnédodržiavať všetky bezpečnostno-prevádzkové a hygienické predpisy anariadenia (prevádzkový poriadok, OBP a pod.), prevádzať pravidelnékontroly a údržby technologických častí ČS PHM

11 POSÚDENIE OČAKÁVANÉHO VÝVOJA ÚZEMIA, AK BY SANAVRHOVANÁ ČINNOS NEREALIZOVALA

Nulový variant predstavuje stav, kedy by sa hodnotený investičný zámer v územínerealizoval. Pri tomto stave by územie ostalo v súčasnom stave a bez zásahustavebného zásahu. Jedná sa o čisto teoretickú úvahu, ktorá predstavujevýchodiskový stav pre porovnanie vhodnosti realizácie investície v území z hadiskahodnotenia vplyvov a najmä prijatenosti pre situovanie a realizovanie investičnéhozámeru.

V prípade realizácie nulového variantu by územie ostalo v súčasnom zanedbanomstave t.j. s nevyhovujúcim a zanedbaným autobusovým nástupišťom SAD,so zdevastovaným bývalým areálom dielní SAD, s miestnymi komunikáciamiv nevyhovujúcom stave a zanedbaným okolím.

V prípade, že by sa hodnotený investičný zámer na danej ploche v súčasnostinerealizoval, bolo by územie v najbližšom časovom horizonte naalej rezervovanépre tie isté funkcie využitia v zmysle platnej územnoplánovacej dokumentácie mestaTrenčín.

12 POSÚDENIE SÚLADU NAVRHOVANEJ ČINNOSTI S PLATNOUÚZEMNOPLÁNOVACOU DOKUMENTÁCIOU A ALŠÍMIRELEVANTNÝMI STRATEGICKÝMI DOKUMENTMI

Investičný zámer TERMINÁL je v súlade s platným Územným plánom Mesta Trenčín.Investor pri príprave projektovej dokumentácie priebežne konzultoval investičný





zámer z hadiska zosúladenia s platným Územným plánom Mesta Trenčín s Útvaromhlavného architekta Trenčín. Súlad s platnými právnymi predpismi SR budev územnom konaní po vyjadrení dotknutých orgánov posudzovať stavebný úrad.

13 ALŠÍ POSTUP HODNOTENIA VPLYVOV S UVEDENÍMNAJZÁVAŽNEJŠÍCH OKRUHOV PROBLÉMOV

Predkladaný investičný zámer

„TERMINÁL“

pripravovaný investorom

SIRS - Development, a.s., Framborská 12, 010 01 Žilina

bol vyhodnotený v zmysle a rozsahu prílohy č. 9 zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých

zákonov z dôvodu splnenia nárokov na povinné hodnotenie.

Predkladaný investičný zámer „TERMINÁL“ z pohadu jeho sprievodných činnostív zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie ao zmene a doplnení niektorých zákonov z dôvodu splnenia nárokov na hodnotenie –Príloha č. 8 spadá pod:


Pol. Prahové hodnotyč.

Činnos, objekty a zariadeniaČas A (pov. hodn.) Čas B (zis. kon.)

16. Projekty rozvoja obcía) pozemných stavieb alebo ich súborov(komplexov), ak nie sú uvedené v inýchpoložkách tejto prílohy





Hodnotený investičný zámer v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvovna životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov z dôvodu splnenianárokov na hodnotenie spadá v zmysle prílohy č. 8 pod povinné hodnotenie.

Navrhovate spoločnosť SIRS - Development, a.s., Farská 12, 010 01 Žilina podalna Ministerstvo životného prostredia SR, sekcia environmentálneho hodnotenia

a riadenia, odbor environmentálneho posudzovania žiadosť o upustenie požiadavkyvariantného riešenia zámeru, MŽP SR svojím prípisom č.j. 8630/2013-3.4/dp zo dňa09. 12. 2013 uvedenej žiadosti vyhovelo.

Predmetom predloženého zámeru je posúdenie vplyvov výstavby a prevádzkyinvestičného zámeru „TERMINÁL“, ktorého cieom je vybudovať nový Terminálintegrovanej dopravy v Trenčíne, situovaný v lokalite bývalého areálu SAD av priestore pred železničnou stanicou. Jeho súčasťou bude nová autobusová stanica,administratívna časť, zázemie SAD, parkoviská a priestory s doplnkovými službamipre cestujúcich a obyvateov mesta.

Posudzovaný investičný zámer je súčasťou mesta Trenčín a to jeho mestskej časti

02 Pod Sokolice - urbanistický obvod 03 Priemyselný obvod Merina, čiastočne





zasahuje i do mestskej časti 01 Centrum urbanistický obvod 07 Historické jadro.Miestom realizácie investičného zámeru je lokalita areálu súčasného SAD a jejpriahlé okolie. Hodnotené územie sa nachádza v priestore ohraničenom budovouželezničnej stanice Trenčín zo severu, kasár ňami OS SR Trenčín z juhu, areálomMerina z východu a mestským parkom zo západu. Hlavné dopravné napojenie

hodnoteného územia je priamo z cesty I/61 – ulica M. R. Štefánika. Dopravnúobsluhu územia zabezpečujú tri miestne komunikácie: ulica Kragujevackých hrdinov,Železničná ulica a Kukučínova ulica.

Investičným zámerom sú dotknuté z hadiska trvalo bývajúceho obyvatestva4 rodinné domy na ulici Kragujevackých hrdinov a bytovka (bývalá ubytovňa ŽSR)na Železničnej ulici, menšia intenzita vplyvu sa prejaví i na Kukučínovej ulici (bytovka,4 rodinné domy).

Realizáciou hodnoteného zámeru nedochádza k žiadnemu významnému poškodeniuzložiek prírodného ani životného prostredia. Možnosti významného ovplyvneniakvality zložiek prostredia i kvality životného prostredia človeka sú vyhodnotenév príslušných kapitolách.

Vzhadom na vyššie uvedené analýzy javov a následné závery hodnotenia vplyvovv predchádzajúcich kapitolách považujeme predkladaný hodnotený investičný zámerna realizáciu stavby

„TERMINÁL“

pripravovanú navrhovateom

SIRS - Development, a.s., Framborská 12, 010 01 Žilina

za prijatenú a z hadiska vplyvov na životné prostredie za realizovatenú.

Na základe výsledkov hodnotenia vplyvov na životné prostredie hodnotenéhoinvestičného zámeru a záverov z hodnotenia vplyvov odporúčame MŽP SR uplatniť v procese hodnotenia vplyvov § 32 zákona č. 24/2006 Z. z. a na alší postuphodnotenia primerane použiť ustanovenia § 33 až 39.

Súčasne odporúčame zapracovať do územného rozhodnutia návrh zmier ňujúcichopatrení, uvedených v kapitole IV.10.



Porovnanie variantov navrhovanej činnosti a návrh optimálneho variantu KAPITOLA V


V. POROVNANIE VARIANTOV ČINNOSTI A NÁVRHOPTIMÁLNEHO VARIANTU (VRÁTANE POROVNANIAS NULOVÝM VARIANTOM)

Navrhovateľ spoločnosť SIRS - Development, a.s., Farská 12, 010 01 Žilinapredkladá na posúdenie zámer hodnotenia vplyvov na životné prostredie.

Posudzovaná stavba predstavuje výstavbu nového Terminálu integrovanej dopravyv Trenčíne, situovaného v lokalite bývalého areálu SAD a v priestorepred železničnou stanicou. Jeho súčasťou bude nová autobusová stanica,administratívna časť, zázemie SAD, parkoviská a priestory s doplnkovými službamipre cestujúcich a obyvateľov mesta. Vzhľadom na predpokladanú zmenu a rozsahvyužitia územia je potrebné zrekonštruovať a čiastočne prebudovať technickúinfraštruktúru. Novonavrhnutá dopravná schéma v budúcnosti zabezpečía optimalizuje plynulú obsluhu tejto časti mesta, zrekonštruované a nové siete zasafungovanie všetkých aktivít v území pre dlhší časový horizont, reflektujúcejnavrhovanú zástavbu s multifunkčným využitím.

Predložený investičný zámer bol vyhodnotený v zmysle zákona NR SR č. 24/206 Z. z.o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorýchzákonov – Príloha č. 8 z dôvodu splnenia nárokov na povinné hodnotenie.


Pol. Prahové hodnotyč.

Činnosť, objekty a zariadeniaČasť A (pov. hodn.) Časť B (zisť. kon.)

16. Projekty rozvoja obcía) pozemných stavieb alebo ich súborov(komplexov), ak nie sú uvedené v inýchpoložkách tejto prílohy





Predkladaný zámer bol spracovaný v rozsahu a na úrovni obsahu a štruktúry Zámeru(Príloha č. 9 zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životnéprostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

V predmetnej dokumentácii je vyhodnotený 1 realizačný variant.

Navrhovateľ spoločnosť SIRS - Development, a.s., Farská 12, 010 01 Žilina podalna Ministerstvo životného prostredia SR, sekcia environmentálneho hodnotenia

a riadenia, odbor environmentálneho posudzovania žiadosť o upustenie požiadavkyvariantného riešenia zámeru, MŽP SR svojím prípisom č.j. 8630/2013-3.4/dp zo dňa09. 12. 2013 uvedenej žiadosti vyhovelo.

1 TVORBA SÚBORU KRITÉRIÍ A URČENIE ICH DÔLEŽITOSTINA VÝBER OPTIMÁLNEHO VARIANTU

Ako bolo uvedené vyššie v texte pre hodnotenie vplyvu navrhovanej činnosti sahodnotí okrem nulového variantu (stav, ktorý by nastal, ak by sa navrhovaná činnosť nerealizovala) i variant uvedený v predloženom zámere.





Pre zostavenie kritérií hodnotenia sme vychádzali z problematiky hodnotenia, kdedôležitým faktorom bolo porovnanie jedného realizačného variantu s nulovýmvariantom. Vzhľadom k jednoduchosti problematiky porovnania sme zvolili princípzákladného hodnotenia dopadu činnosti posudzovaného investičného zámeruna jednotlivé zložky životného prostredia.

Pri výbere kritérií použitých pre hodnotenie vplyvov navrhnutého realizačnéhovariantu a nulového variantu sme vychádzali z váhového porovnania významnosti jednotlivých vplyvov z hľadiska ich dopadu na jednotlivé zložky životného prostredia.Pre hodnotenie vhodnosti realizácie navrhovaného realizačného variantu a následnéporovnanie s tzv. nulovým variantom boli z hľadiska dôležitosti zvolené nasledovnésúbory kritérií:

- priame vplyvy na prírodné prostredie – technická náročnosť a celkový objemstavebných prác,

- vplyvy na zložky životného prostredia,- vplyvy na krajinu,- vplyvy na biotu – zásahy do významných biotopov,- vplyvy na chránené územia,- vplyvy na obyvateľstvo, sociálne a ekonomické dôsledky,- vplyvy na využívanie územia,- dodržiavanie platných limitov – prevádzkové riziká a ich vplyvy.

2 VÝBER OPTIMÁLNEHO VARIANTU ALEBO STANOVENIEPORADIA VHODNOSTI PRE POSUDZOVANÉ VARIANTY

Nulový variant predstavuje stav, kedy by sa hodnotený investičný zámer v území

nerealizoval. Pri tomto stave by územie ostalo v súčasnom stave a bez zásahustavebného zásahu. Jedná sa o čisto teoretickú úvahu, ktorá predstavujevýchodiskový stav pre porovnanie vhodnosti realizácie investície v území z hľadiskahodnotenia vplyvov a najmä prijateľnosti pre situovanie a realizovanie investičnéhozámeru.

V predmetnej dokumentácii je vyhodnotený 1 realizačný variant.

Navrhovateľ spoločnosť SIRS - Development, a.s., Farská 12, 010 01 Žilina podalna Ministerstvo životného prostredia SR, sekcia environmentálneho hodnoteniaa riadenia, odbor environmentálneho posudzovania žiadosť o upustenie požiadavkyvariantného riešenia zámeru, ktorej MŽP SR svojím prípisom č.j. 8630/2013-3.4/dp

zo dňa 09. 12. 2013 uvedenej žiadosti vyhovelo.

Porovnanie navrhovanej č innosti s nulovým variantom

Nulový variant predstavuje stav, kedy by sa hodnotený investičný zámer v územínerealizoval.

V prípade realizácie nulového variantu by územie ostalo v súčasnom stave:

- dotknuté územie je v súčasnosti v zanedbanom stave,- pôvodné miestne komunikácie sú v nevyhovujúcom stave s minimálnymi dielčimi

opravami- nevyhovujúce spevnené plochy autobusového nástupišťa i jeho vybavenosť,- opustený zdevastovaný bývalý areál SAD,





- v blízkej dobe by bol zo strany vlastníka pozemkov stále záujem o využitie lokalityna realizáciu obdobného investičného zámeru v súlade.

Vplyvy na obyvateľ stvo

Nulový variantVplyvy (hluk, imisie) pochádzajúce z automobilovej dopravy na miestnychkomunikáciách ulica Kragujevackých hrdinov (4 rodinné domy), Železničná ulica(bytovka) a Kukučínová ulica (bytovka, 4 rodinné domy).

Realizačný variant

Vplyvy (hluk, imisie) pochádzajúce z automobilovej dopravy na miestnychkomunikáciách ulica Kragujevackých hrdinov (4 rodinné domy), Železničná ulica(bytovka) a Kukučínová ulica (bytovka, 4 rodinné domy) a z objektu TERMINÁL.

Čo sa týka emisií a imisnej záťaže viazanej priamo na hodnotený investičný zámermôžeme na základe spracovanej rozptylovej štúdie konštatovať, že najvyššiekoncentrácie znečisťujúcich látok sa budú po uvedení Terminálu do prevádzky

pohybovať pri najnepriaznivejších podmienkach pod úrovňou 15 % krátkodobejlimitnej hodnoty. Nové emisné zdroje, ktoré vznikajú realizáciou investičného zámerunezmenia podstatným spôsobom imisnú situáciu v okolí v dlhodobom anikrátkodobom režime.

Podľa záverov hlukovej štúdie hluk z mobilných zdrojov projektu nepriaznivoovplyvňuje akustickú situáciu v záujmovom území meracích bodov M1 až M3. Z tohodôvodu je nevyhnutné prijať navrhované opatrenia na zníženie jeho negatívnehovplyvu: oprava povrchov vozoviek (odstránenie výtlkov, nový koberec atď.), použitiepovrchov vozoviek s lepšími akustickými vlastnosťami, aplikovanie stromovejvýsadby, upravenie skladby dopravného prúdu toto odporúčanie platí najmä v okolímeracích bodov M2 a M3, aby nedošlo k zhoršeniu momentálneho stavu.

V území zniká nový subjekt v území, tvorba HDP v území.

Vplyvy na horninové prostredie, nerastné suroviny, geodynamické javya geomorfologické pomery

Nulový variant

Bez vplyvu.


Minimálny zásah počas výstavby, územie realizácie stavby je stabilné, bez výskytugeodynamických javov, nepredpokladá sa žiadny nový vplyv na horninové prostrediea geomorfologické pomery územia.

Hodnotené územie nie je súčas

ťou žiadneho ložiska nerastných surovín, nie je tuevidované žiadne výhradné ložisko nerastov ani ložisko nevyhradených nerastov.

Vplyvy na ovzdušie

Nulový variant

Vplyvy emisií a imisnej záťaže pochádzajúci zo súčasnej automobilovej dopravyna miestnych komunikáciách ulica Kragujevackých hrdinov (4 rodinné domy),Železničná ulica (bytovka) a Kukučínová ulica (bytovka, 4 rodinné domy).


Čo sa týka emisií a imisnej záťaže viazanej priamo na hodnotený investičný zámermôžeme na základe spracovanej rozptylovej štúdie konštatovať, že najvyššie hodnoty

koncentrácie znečisťujúcich látok na fasáde najexponovanejšej obytnej budovy





po uvedení objektu do prevádzky budú značne nižšie ako sú príslušné limitnéhodnoty. Najvyššie koncentrácie znečisťujúcich látok sa budú po uvedení Termináludo prevádzky pohybovať pri najnepriaznivejších podmienkach pod úrovňou 15 %krátkodobej limitnej hodnoty. Problém imisného zaťaženia obyvateľstva nie je v danejlokalite taký vypuklý. Nové emisné zdroje, ktoré vznikajú realizáciou investičnéhozámeru nezmenia podstatným spôsobom imisnú situáciu v okolí v dlhodobom, anikrátkodobom režime.

Realizácia hodnoteného investičného zámeru nepredstavuje významný negatívnyvplyv na ovzdušie riešeného územia.

Vplyvy na podzemnú a povrchovú vodu

Nulový variant

Bez vplyvu na podzemné i povrchové vody.


Minimálna až žiadna záťaž, celý hodnotený komplex je odkanalizovaný.

Odpadová voda z parkoviska a vonkajších spevnených potenciálne znečistenýchplôch bude pred zaústením do kanalizácie upravovaná a čistená vo vhodnomzariadení (ORL).

Vplyv na pôdu

Nulový variant

Bez vplyvu.


Uvedená lokalita sa nachádza mimo poľnohospodársku pôdu, k záberu ani zásahudo poľnohospodárskych pozemkov nedochádza.

Vplyv na faunu, flóru a ich biotopy, NDV

Nulový variant

Bez zásahu.


Na investičným zámerom dotknutom pozemku sa nenachádzajú žiadne ochranárskyale ani fytocenologicky významné spoločenstvá rastlín ani živočíchov.

Investičný zámer počíta z hľadiska realizácie stavby s nutným výrubom nelesnejdrevinnej vegetácie typu parkovej vegetácie v priestoroch:


- Plocha zelene pri parkovisku s vjazdom z ulice Kragujevackých hrdinov- Dve plochy zelene pred železničnou stanicou


Pre uvedené plochy je pre potreby investičného zámeru spracovaná inventarizáciadrevín (Kodajová, I., 2012).

Vplyv na ÚSES a chránené územia

Nulový variant

Bez vplyvu, hodnotené územie sa nachádza mimo kostry prvkov územného systémuekologickej stability, nezasahuje do žiadneho chráneného územia.






Investičný zámer svojimi aktivitami nezasahuje do žiadneho prvku územnéhosystému ekologickej stability nadregionálnej, regionálnej ani lokálnej úrovne,nezasahuje do žiadneho chráneného územia.

Vplyv na priemyselnú výrobu

Nulový variant

Bez vplyvu.


Bez vplyvu na priemyselnú výrobu, investičným zámerom nie sú dotknuté žiadneobjekty ani plochy priemyslu.

Vplyv na poľ nohospodársku výrobu

Nulový variant

Bez vplyvu.Realizačný variant

Bez vplyvu, investičným zámerom nie sú dotknuté žiadne poľnohospodárskepozemky ani objekty a areály so zameraním na poľnohospodársku výrobu.

Vplyv na lesohospodársku výrobu

Nulový variant

Bez vplyvu.


Bez vplyvu, investičným zámerom nie sú dotknuté žiadne lesné pozemky.

Vplyv na dopravuNulový variant

Súčasný stav dopravnej situácie. Súčasné miestne komunikácie sú v súčasnostiv nevyhovujúcom zanedbanom stave


Komplexná zmena dopravného systému v území, zjednodušenie dopravných tokov,zlepšenie dostupnosti územia. Novonavrhnutá dopravná schéma v budúcnostizabezpečí a optimalizuje plynulú obsluhu tejto časti mesta.

Vplyv na služby, rekreáciu a cestovný ruch

Nulový variantBez vplyvu.


Pozitívny vplyv, účelom investora je vybudovať nový Terminál integrovanej dopravyv Trenčíne, ktorého súčasťou bude i nová autobusová stanica s moderným zázemímSAD, parkoviská a priestory s doplnkovými službami pre cestujúcich a obyvateľovmesta.

Vplyv na infraštruktúru

Nulový variant

Bez vplyvu.






Vzhľadom na predpokladanú zmenu a rozsah využitia územia je potrebnézrekonštruovať a čiastočne prebudovať technickú infraštruktúru. Novonavrhnutádopravná schéma v budúcnosti zabezpečí a optimalizuje plynulú obsluhu tejto časti

mesta, zrekonštruované a nové siete zasa fungovanie všetkých aktivít v územípre dlhší časový horizont, reflektujúcej navrhovanú zástavbu s multifunkčnýmvyužitím.

Vplyvy na odpadové hospodárstvo

Nulový variant

Bez významných vplyvov.


Investičný zámer nie je významným producentom odpadov. Likvidácia odpadov budeprebiehať v súlade s platnou legislatívou.

Nová záťaž územia vyplývajúca z výstavby a prevádzky stavby TERMINÁL a z jejsprievodných činností je v riešenom území minimálna, po dodržaní navrhovanýchopatrení nehrozí v porovnaní so súčasným stavom a súčasnou existujúcou záťažouúzemia žiadne významné ohrozenie zložiek životného prostredia, ani obyvateľstva a jeho aktivít.

3 ZDÔVODNENIE NÁVRHU OPTIMÁLNEHO VARIANTU

Hodnotená investičná činnosť vyvolá:

- Hodnotené územie sa stane modernou organickou súčasťou štruktúr mesta

Trenčín.- Komplexnú revitalizáciu zdevastovaného územia (areál bývalej SAD, nástupíšť

SAD a okolia medzi kasár ňami a železnicou.

- Vybudovanie terminálu integrovanej dopravy s novou autobusovou stanicou,priamo napojený na zrekonštruovanú železničnú stanicu a centrum mesta.

- Komplexnú ponuku obchodu, služieb a vybavenosti s vybudovaným zázemím.

- Komplexnú zmenu dopravného systému v území, zjednodušenie dopravnýchtokov, zlepšenie dostupnosti územia. Novonavrhnutá dopravná schémav budúcnosti zabezpečí a optimalizuje plynulú obsluhu tejto časti mesta.

- Výmenu inžinierskych sietí. Zrekonštruované a nové siete zabezpečia a

zoptimalizujú fungovanie všetkých aktivít v území pre dlhšíčasový horizont,reflektujú navrhovanú zástavbu s multifunkčným využitím.

- Vytvorenie cca 600 nových pracovných miest.

- Nároky na pracovné sily budú spojené tiež s obdobím výstavby a realizácie jednotlivých stavebných objektov, pracovná sila bude zabezpečená štandardnýmispôsobmi dodávateľom stavebných prác.

V prípade realizácie nulového variantu

- Nerealizáciou hodnoteného investičného zámeru (tzv. nulový variant) by územiebolo využívané ako v súčasnosti.

- Dotknuté územie by bolo naďalej vzhľadom na nedostatok investičných

prostriedkov zo strany mesta a ostatných vlastníkov nemovitostí dotknutých





predkladaným investičným zámerom ponechané v súčasnom v zanedbanomstave.

- Súčasné miestne komunikácie sú v súčasnosti v nevyhovujúcom zanedbanomstave s minimálnymi dielčimi opravami, vzhľadom na absenciu finančných

prostriedkov u správcu týchto komunikácií bez perspektívy opráv a komplexnejrekonštrukcie.

- Autobusové nástupište i jeho vybavenosť by naďalej ostali v súčasnomzanedbanom a nevyhovujúcom stave bez perspektívy opráv a komplexnejrekonštrukcie.

- V území by negatívne vystupoval opustený zdevastovaný bývalý areál SAD.

- Nevyhovujúce spevnené plochy autobusového nástupišťa i jeho vybavenosť

Na základe komplexného posúdenia očákavaných vplyvov realizácieinvestičného zámeru „Terminál“ na životné prostredie a splnenia opatrení

na prevenciu, elimináciu, minimalizáciu a kompenzáciu vplyvov na životnéprostredie považujeme realizáciu stavby za prijateľnú a z hľadiska vplyvovna životné prostredie a celospoločenského úžitku investície za realizovateľnú.



Prílohy KAPITOLA VI


VI. PRÍLOHY

MAPOVÉ PRÍLOHY

Mapa č. 1: Terminál, širšie vzťahy, M 1 : 50 000

GRAFICKÉ A TEXTOVÉ PRÍLOHY

Príloha č. 1: Terminál, koordinačná situácia, M 1 : 2 500

Príloha č. 2: Terminál, 2.PP - pôdorys

Príloha č. 3: Terminál, 1.PP - pôdorys

Príloha č. 4: Terminál, 1.NP - pôdorys

Príloha č. 5: Terminál, 1.NP+ - pôdorys

Príloha č. 6: Terminál, 2.NP - pôdorysPríloha č. 7: Terminál, 2.NP+ - pôdorys

Príloha č. 8 Terminál, 3.NP - pôdorys





Príloha č. 13: Terminál, Strecha - pôdorys

Príloha č. 14: Terminál, Schématický rez

Príloha č. 15: Terminál, Pohľady

Príloha č. 16: Rozptylová štúdia pre stavbu: TERMINÁL

Príloha č. 17: Hluková štúdia pre projekt: TERMINÁL

FOTODOKUMENTÁCIA

Obr. č. 1: Bývalý areál dielní SAD

Obr. č. 2: Bývalý areál dielní SAD

Obr. č. 3: Priestor autobusového nástupišťa SADObr. č. 4: Železničná ulica a priestor pred železničnou stanicou

Obr. č. 5: Ulica Kragujevackých hrdinov

Obr. č. 6: Vjazd na ul. Kragujevackých hrdinov

Obr. č. 7: Parkovisko pri ul. Kraguj. hrdinov, okraj časť parku

Obr. č. 8: Bytovka na Kukučínovej ulici



Doplňujúce informácie k zámeru KAPITOLA VII


VII. DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE K ZÁMERU

1 ZOZNAM TEXTOVEJ A GRAFICKEJ DOKUMENTÁCIE, KTORÁSA VYPRACOVALA PRE ZÁMER

• Cigánik J., 2013: Trenčín – Tranzitno-komer čný hub – inžinierskogeologickýprieskum – orientačný prieskum, HGM-Žilina, s.r.o.

• Hesek, F., 2013: Rozptylová štúdia pre stavbu TRS_12 SO 101 Príprava územia,Dopravné riešenie, Doc. RNDr. Ferdinand Hesek, CSc., Bratislava

• Hesek, F., 2014: Rozptylová štúdia pre stavbu TERMINÁL, Trenčín, Doc. RNDr.Ferdinand Hesek, CSc., Bratislava

• Kodajová, I., 2012: Inventarizácia zelene – Park M. R. Štefánika, Kvitnúcezáhrady, s. r. o., Trenčín

• Kodajová, I., 2012: Inventarizácia zelene – Stanica Trenčín, Kvitnúce záhrady, s.

r. o., Trenčín

• Matiová, Z. a kol.: 2013: Geologický prieskum životného prostredia pre tranzitno-komer čný hub v meste Trenčín – záverečná správa, HGM-Žilina, s.r.o.

• Matiová, Z., Cigánik, J. a kol.: 2013: Trenčín – Tranzitno – komer čný hub –inžinierskogeologický prieskum – záverečná správa, HGM-Žilina, s.r.o.

• Matiová, Z. a kol.: 2013: Plán prác na odstránenie environmentálnej záťaže TN(1984)/Trenčín-tranzitno-komer čný hub, HGM-Žilina, s.r.o.

• Pavelek, M., Trizuliak, R. a kol., 2013: Terminál, dokumentácia pre územnérozhodnutie, 96_architecture s.r.o., Žilina

• Šimo, J., Kolibíková, M., 2013: Vibroakustická štúdia pre projekt „TRS_12 SO101Príprava územia“, Klub ZPS vo vibroakustike, s.r.o., Žilina

• Šimo, J., Kolibíková, M., 2014: Hluková štúdia pre projekt „TERMINÁL“, KlubZPS vo vibroakustike, s.r.o., Žilina

2 ZOZNAM POUŽITÝCH MATERIÁLOV

Mederly, P., a kol., 1998: Miestny územný systém ekologickej stabilitykatastrálneho územia Trenčín, Regioplán, Nitra

Kostovský, D. a kol.: 2012: Územný plán mesta Trenčín, AUREX, spol. s r.o.,Bratislava

Králik, J. a kol., 1993: Regionálny územný systém ekologickej stability okresuTrenčín, SAŽP, Bratislava

Krumpolcová, M. a kol., 1998: ÚPN - VÚC Trenčianskeho kraja, A-Ž projekt,Bratislava

3 ZOZNAM LITERATÚRY

Badík, M. – Prokša, P. a kol., 2000: Správa o stave životného prostrediaTrenčianskeho kraja, SAŽP, Žilina





Biely, A. a kol.:1996: Geologická mapa Slovenska, MŽP SR a Geologickáslužba SR, Bratislava

Biely, A. a kol.:1996: Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenska, MŽP SRa Geologická služba SR, Bratislava

Futták, J. et. al., 1966: Fytografické členenie Slovenska I. Veda, VydavatestvoSAV, Bratislava

Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskejrepubliky, Slovenská komisia pre životné prostredie, Bratislava, 1992

Hydrologická ročenka, Povrchové vody 2004, SHMÚ, Bratislava 2005

Kautman, J., Bartík, I. & Urban, P., 2001: Červený (ekosozologický) zoznam obojživelníkov (Amphibia) Slovenska. In: Baláž, D., Marhold, K., Urban, P.(eds.), Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska, Ochrana prírody 20

Kautman, J., Bartík, I. & Urban, P., 2001: Červený (ekosozologický) zoznamplazov (Reptilia) Slovenska. In: Baláž, D., Marhold, K., Urban, P. (eds.),Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska, Ochrana prírody 20

Konček, M., Šebek, O. a kol., 1972: Klimatické a fenologické pomeryStredoslovenského kraja. HMÚ Bratislava

Krištín, A., Kocian, . & Rác, P., 2001: Červený (ekosozologický) zoznamvtákov (Aves) Slovenska. In: Baláž, D., Marhold, K., Urban, P. (eds.), Červenýzoznam rastlín a živočíchov Slovenska, Ochrana prírody 20

Kvalita podzemných vôd na Slovensku, 2007 - 2008, SHMÚ, 2009

Kvalita povrchových vôd na Slovensku 2007 - 2008, SHMÚ Bratislava 2009

Lukniš, M. a kol., 1972: Slovensko – Príroda, Obzor, Bratislava

Matula, M., a kol., 1989: Atlas inžinierskoogeologických máp SSR. Slovenskákartografia, Bratislava

Mazúr, E. a kol., 1980: Atlas SSR, vyd. SAV Bratislava a SÚG a K Bratislava Miklós, L. a kol., 2002: Atlas krajiny SR, MŽP SR Bratislava a SAŽP Banská

Bystrica

Michalko, J. a kol., 1986: Geobotanická mapa ČSSR, SSR, Veda, Bratislava

Správa o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovanív Slovenskej republike 2008, MŽP SR a SHMÚ Bratislava, 2009

Stanová, V. & Valachovič, M., (eds.), 2002: Katalóg biotopov Slovenska.DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava

Stav a pohyb obyvatestva v Trenčianskom kraji k 31. 12. 2012, ŠÚ SR Krajskáspráva v Trenčíne, 2013

Šamaj, Š, 1990: Klimatické pomery Slovenska, vybrané charakteristiky, Zborník

prác SHMÚ, zv. 33/I, Alfa, Bratislava Šamaj, Š, 1990: Klimatické pomery Slovenska, vybrané charakteristiky, mapová

časť, Zborník prác SHMÚ, zv. 33/II, Alfa, Bratislava

Štatistický lexikón obcí Slovenskej republiky 2002, ŠÚ SR, Bratislava 2002

Štatistika miest a obcí v Trenčianskom kraji poda stavu k 31. 12. 2012, ŠÚ SRKrajská správa v Trenčíne

Šuba, J. a kol., 1984: Hydrogeologická rajonizácia Slovenska. Hydrofond,SHMÚ Bratislava

Valachovič, M., Stanová, V., Dražil, T., Maglocký, Š., 2002: Biotopy Slovenskazaradené do Smernice o biotopoch č. 92/43/EHS, Interpretačný manuál

NATURA 2000, Daphné, Botanický ústav SAV, Bratislava





Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č 24/2003 Z. z. z 9. januára2003, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny,Zbierka zákonov Slovenskej republiky, roč. 2003, čiastka 13, p. 180-181.

Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č 492/2006 Z. z. z 26. augusta2006, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č

24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírodya krajiny, Zbierka zákonov Slovenskej republiky, roč. 2006, čiastka 187, p.4082-4184.

Výnos MŽP SR č. 3/2004-5.1 zo 14. júla 2004, ktorým sa vydáva národnýzoznam území európskeho významu

Zákon NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, Zbierka zákonovSlovenskej republiky, roč. 2002, čiastka 212, p. 5410-5472.

Žiak, D. & Urban, P. 2001: Červený (ekosozologický) zoznam cicavcov(Mammalia Slovenska. In: Baláž, D., Marhold, K., Urban, P. (eds.), Červenýzoznam rastlín a živočíchov Slovenska, Ochrana prírody 20

- www.statistics.sk- www.sazp.sk- www.uzis.sk- www.enviroportal.sk- www.air.sk- www.uzis.sk- www.trencin.sk



Miesto a dátum vypracovania zámeruPotvrdenie správnosti údajov KAPITOLA VIII, IX


VIII. MIESTO A DÁTUM VYPRACOVANIA ZÁMERU

Žilina, 20. januára 2014

IX. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV

1. SPRACOVATELIA ZÁMERU

HLAVNÝ RIEŠITE

RNDr. Miloslav BadíkENVI-EKO, s. r. o., Platanová 3225/2, 010 07 Žilina

Tel.: 0908 904243e-mail: badí[email protected]

ZOZNAM RIEŠITEOV

RNDr. Badík Miloslav koordinácia úlohyENVI-EKO, s. r. o. spracovanie zámeru

grafické spracovanie

Ing. arch. Martin Pavelek základné údaje o stavbeIng. arch. Roman Trizuliak technické riešenie96_architecture s.r.o. kapacity stavby, podklady pre vstupy a

výstupygrafické podklady



Miesto a dátum vypracovania zámeruPotvrdenie správnosti údajov KAPITOLA VIII, IX


2. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV PODPISOM (PEČIAT-KOU) SPRACOVATEA ZÁMERU A PODPISOM (PEČIATKOU)OPRÁVNENÉHO ZÁSTUPCU NAVRHOVATEA

Spracovate zámeru:

V Žiline, 20. januára 2014

......................................................RNDr. Miloslav Badíkspracovateľ zámeru

Zástupca navrhovatea zámeru:

V Žiline, 20. januára 2014

......................................................John Trabelssie

podpredseda

......................................................Ing. Vincent Ondríšekčlen predstavenstva



Prílohy

PRÍLOHY

Documents

Terminál - EIA - Zámer