teleprojekt “JA a PôDA“

....na úvod

„Študenti sú schopní si lepšie zapamätať prežitky

obsahujúce zvuk, obrázky a interaktívne prvky...

Človek si pamätá asi 10 % toho, čo číta; 50 % toho,

čo vidí a celých 90 % informácií, ktoré sú získané

interaktívnou skúsenosťou.“

(Brenda Pfaus, 1996)

V odporúčaní Rady Európy R(92)8 „o ochrane pôdy“ je

pôda definovaná ako integrálna súčasť

ekosystémov Zeme, situovaná medzi povrchom

Zeme a podložím. Profil pôdy je rozdelený do

vrstiev (horizontov) so špecifickými fyzikálnymi,

chemickými a biologickými vlastnosťami.

teleprojekt “JA a PôDA“ ....o projekte

Veková kategória žiakov, pre ktorých je projekt

určený:

Projekt je určený žiakom vo veku 12 – 16 rokov

základných škôl a osemročných gymnázií, ktorí

sa majú chuť dozvedieť niečo viac o pôdach, ktoré

sa nachádzajú v blízkosti ich škôl a domovov.

Predmety, ktoré projekt pokrýva:

ekológia, environmentálna výchova, biológia, chémia,

geografia

Hlavný cieľ:

Urobiť súbor pokusov na zistenie kvality a stavu

pôdy svojom okolí.

5. - 6. ročník Téma: Priblížim sa k prírode a zažijem

ju.

7. - 8. ročník Téma: Pretvárame a interpretujeme

svet.

9. - 10. ročník Téma: Svet sa rozvíja a my sa

podieľame na jeho stvárňovaní.

teleprojekt “JA a PôDA“ ....o projekte

Vzdelávacie ciele:

• získať poznatky o praktickom určovaní kvality pôdy,

• prehĺbiť vedomosti v prírodovedných predmetoch –

ekológia, environmentalistika, biológia, chémia,

geografie,

• rozvoj kreativity a tvorivosti,

• rozvoj zručností práce s počítačom a Internetom.

Výchovné ciele:

• žiaci sa oboznámia s negatívnymi účinkami

jednotlivých ľudských činností na pôdu a životné

prostredie,

• žiaci nadobudnú informácie o spôsoboch určovania

kvality pôdy, čím môžu zhodnotiť stav pôdy svojho

najbližšieho okolia,

• rozvoj spolupráce a komunikácie medzi žiakmi.

Úlohy zúčastnených na projekte:

• oboznámiť sa podrobnejšie s problematikou pôd,

• zhromaždiť informácie o pôdach vo svojom okolí,

• vykonať praktické úlohy na zisťovanie kvality a

stavu pôdy podľa uvedených pracovných listov,

• spracovanie získaných informácií,

• prezentácia výsledkov na Internete.

teleprojekt “JA a PôDA“ ....o projekte

Priebeh teleprojektu:

Teleprojekt “Ja a pôda“ bude prebiehať od

septembra 2005 do júna 2006. Do tohto

teleprojektu sa môžu zapojiť jednotlivci,

skupiny alebo celé triedy II. stupňa

ZŠ a osemročných gymnázií. Zúčastnení zašlú

výsledky svojej práce na adresu:

doc. Ing. Danica Fazekašová, PhD.

Katedra Ekológie

Ul. 17. novembra č.1

081 16 Prešov

Čo má byť výsledkom teleprojektu?

Výsledkom teleprojektu môže byť akokoľvek

spracovaná téma “Ja a pôda“ na základe informácií

získaných z vlastných pokusov pomocou pracovných

listov tohto teleprojektu a informácií získaných

z kníh, časopisov, Internetu apod.

Výstupmi projektu môže byť:

1. poster

2. web stránky

3. CD disk

4. ...všetko závisí od účastníkov projektu akou formou

sa rozhodnú spracovať danú tému.

teleprojekt “JA a PôDA“ ...niečo o pôde

OBSAH

1 DEFINÍCIA PÔDY................................13

1.1 VZNIK A VÝVOJ PÔDY ....................................14

1.3 VLASTNOSTI PÔDY .......................................16

2. ZLOŽENIE PÔDY ................................23

2.1 PEVNÁ ZLOŽKA PÔDY.....................................23

2.2 VODA V PÔDE ..............................................25

2.3 VZDUCH V PÔDE...........................................26

2.4 POPULÁCIE ORGANIZMOV V PÔDE .....................26

3. KOLOBEHY PRVKOV V PÔDE..............30

3.1 KOLOBEH UHLÍKA V PÔDE...............................30

3.2 KOLOBEH DUSÍKA V PÔDE...............................33

4 OCHRANA PÔDY A ZVYŠOVANIE JEJ

ÚRODNOSTI.………………………….……36

5 PÔDNA MAPA .....................................39

6 POUŽITÁ LITERATÚRA .......................40

teleprojekt “JA a PôDA“ ...pedologický slovník

http://naturescience.fhpv.unipo/ekologia/slovniky.htm

Stránka obsahuje pedologický slovník, ktorého 260

slov, je zoradených v abecednom poradí, čo umožňuje

presné a rýchle vyhľadanie hľadaných pojmov. Okrem

slovenskej terminológie je uvedený aj medzinárodný

výraz, prípadne bežne používaná skratka.

teleprojekt “JA a PôDA“ ...pracovné listy

OBSAH

PÔDA PRE MŇA .....................................41

PÔDA, PO KTOREJ CHODÍM (A) .......................41 PÔDA, PO KTOREJ CHODÍM (B)........................42 MOJE DOJMY Z PÔDY ......................................43 ZOZBIERANIE PÔDY........................................44

PRÍRODA PÔDY.....................................45

DRUHY PÔDY .................................................45 ZLOŽENIE PÔDY .............................................47 RÝĽOVÁ DIAGNÓZA (A) ..................................49 RÝĽOVÁ DIAGNÓZA (B) ..................................50 RÝĽOVÁ DIAGNÓZA (C) ..................................51 VODA V PÔDE (A) ..........................................52 VODA V PÔDE (B) ..........................................53 VODA V PÔDE (1) ..........................................55 VODA V PÔDE (2) ..........................................56 VODA V PÔDE (3) ..........................................57 KOĽKO VODY DOKÁŽE PÔDA PRIJAŤ (A) ...........58 KOĽKO VODY DOKÁŽE PÔDA PRIJAŤ (B) ...........59 VZDUCH V PÔDE .............................................60 DODÁVAME VZDUCH DO PÔDY..........................61

ZMENA PÔDY.........................................63

Z KOĽKÝCH VRSTIEV SA ZLOŽENÁ PÔDA? .........63 ČO JE PÔDA? (A) ...........................................64 ČO JE PÔDA? (B) ...........................................65 LÚKA.............................................................66 LÚKA ALEBO TRÁVNIK?...................................67 UKAZOVATELE (A) .........................................68 UKAZOVATELE (B) .........................................69 CHUDOBNÁ ALEBO RÔZNORODÁ? .....................70

teleprojekt “JA a PôDA“ ...prihláška

Presná adresa školy:

Meno a priezvisko učiteľa:

Email učiteľa:

Meno a priezvisko vedúceho skupiny:

Email vedúceho skupiny:

Prihlášku odoslať na: fazek@unipo.sk

teleprojekt “JA a PôDA“ ...zoznam skupín

Škola Meno učiteľa Meno vedúceho

skupiny

teleprojekt “JA a PôDA“ ...výsledky

Stránka je vo výstavbe.

teleprojekt “JA a PôDA“ ...o autoroch

Teleprojekt vypracovala za pomoci školiteľky Daniela

Kentošová ako súčasť diplomovej práce.

Školiteľka:

doc. Ing. Fazekašová Danica, PhD.

email: fazek@unipo.sk

teleprojekt “JA a PôDA“ ...citáty o pôde

Pilní hospodár má pamatovať na této veci: 1. Abi rozeznal dobru zem od zléj. 2. Zlu zem musí hlbšej orať, abi ju slnko aj zima premóhla. 3. Do písečnatej roli navážaj aj hlinu. 4. Lepšej je každí rok málo pohnojiť jako naráz mnoho....

J Fándly

Každé znehodnotenie pôdy vedie k úbytkom života a životných vyhliadok.

Etika a pôda

Národ, ktorý ničí pôdu, ničí seba. F. D. Roosvelt

Zaobchádzaj dobre s pôdou! Nemáš ju od otcov,

požičali ti ju deti.

Staré indiánske príslovie

...pluhom krájať ako chlieb zem, Bohom darovanú.

M. Rúfus

...zmenšuje sa pôda pod mojimi nohami, so smútkom

sa na to musím pozerať po celý môj život.

Genesis 3, 17

Zem poskytuje dosť na uspokojenie potrieb každého,

ale nie dosť na uspokojenie chamtivosti každého.

M. K. Gándhí

1 Definícia pôdy

Pôda tvorí relatívne tenký obal zemskej kôry (od niekoľko desiatok mm

do niekoľko m), ktorý sa vyznačuje najväčšou hustotou organizmov, ale

najmä intenzitou geochemických procesov.

Pôdu chápeme ako živý a neustále sa vyvíjajúci trojrozmerný prírodno-

historický útvar, ktorý vznikol vplyvom pôsobenia a na styku atmosféry,

biosféry, hydrosféry a litosféry. V odporúčaní Rady Európy R(92)8 „o

ochrane pôdy“ je pôda definovaná ako integrálna súčasť

ekosystémov Zeme, situovaná medzi povrchom Zeme a podložím.

Profil pôdy je rozdelený do vrstiev (horizontov) so špecifickými

fyzikálnymi, chemickými a biologickými vlastnosťami. Z hľadiska

využívania pôdy a z ekologického hľadiska môže pôda zahrňovať aj

permeabilný materiál podložia, ktorý môže byť rezervoárom pozemných

vôd. Takto definovaná pôda môže dosahovať značné hĺbky a v tomto

kontexte sa pod pojmom pôda rozumie územie (krajina).

Pôda sa chápe ako samostatný prírodno-historický útvar, ktorý vznikol v

dôsledku zložitého komplexného pôsobenia vonkajších (exogénnych)

činiteľov (klíma, biologický činiteľ, reliéf, podzemné vody) na materskú

horninu (endogénny činiteľ) v určitom čase. Tomuto procesu hovoríme

pôdotvorný proces. Je to proces v ktorom vzniká a vyvíja sa pôda.

Štúdiom a poznaním pôd sa zaoberá vedný odbor pedológia, ktorý je

rozdelený na niekoľko odvodených pedologických disciplín:

• pedofyzika – študuje zákonitosti vodného a tepelného režimu pôd,

ako aj zákonitosti priestorového usporiadania pôdnej hmoty a

fyzikálne procesy prebiehajúce v pôde,

• pedochémia – študuje minerálnu časť pôdy, najmä pôdne novotvary,

sekundárne minerály, procesy ich tvorby a podiel najmä na procesoch

sorpcie a desorpcie,

• pedogeografia – študuje najmä zákonitosti priestorového

usporiadania pôdneho krytu, vychádza z výsledkov mapovania pôd,

• pedobiológia – študuje organizmy žijúce v pôde, zákonitosti výskytu

a aktivity organizmov,

• pedogenéza – študuje stavbu pôd, prognózu vývoja pôd.

1.1 Vznik a vývoj pôdy

Tvorba a vývoj pôd je dlhodobý proces, ktorý prebieha za

spolupôsobenia piatich základných faktorov: podnebia, vegetácie a pôdnych

organizmov, topografie, materskej horniny a času. Pôdy môžeme rozdeliť

na dve hlavné skupiny: (a) minerálne pôdy, ktoré vznikli zvetrávaním

hornín a (b) organické pôdy, ktoré vznikli postupným ukladaním a

transformáciou organickej hmoty v rašeliniskách a vresoviskách. Organické

pôdy sú rozšírené hlavne v arktických a boreálnych oblastiach, kde je

rozklad organickej hmoty limitovaný nízkymi teplotami, zamokrením, silnou

kyslosťou, nedostatkom živín alebo kombináciou týchto faktorov. Vyznačujú

sa výrazným nahromadením len čiastočne rozložených organických látok.

Pri vzniku minerálnych pôd je pôdotvorný proces iniciovaný fyzikálnym

alebo chemickým zvetrávaním hornín, ktoré sa rozpadávajú na rôzne jemné

častice za súčasného uvoľňovania živín, vzniká pôdotvorný substrát.

Fyzikálne zvetrávanie je vyvolané pôsobením zmien teploty, vody, vetra,

ľadu a v neskorších štádiách aj pôsobením vegetácie. Pri chemickom

zvetrávaní sa v začiatočných štádiách uplatňuje hlavne voda, atmosférický

kyslík, oxid uhličitý a rozpustné minerálne látky, ktoré sú produktom

procesu premien materskej horniny. V iniciálnych fázach tvorby pôdy sú

deficitné dva hlavné prvky: uhlík a dusík. Z toho vyplýva, že ako prvé

kolonizujú pôdotvorný substrát autotrofné organizmy, ktoré sú schopné

fixovať CO2 a N2 zo vzduchu, hlavne sinice, riasy, lišajníky a baktérie. Prví

kolonizátori obohacujú pôdotvorný substrát o dusík a organický uhlík, ale

tiež urýchľujú zvetrávanie hornín vylučovaním kyseliny uhličitej a

organických kyselín. Obohatenie substrátu o organické zvyšky umožňuje

rozvoj heterotrofných baktérií, húb a prvých živočíchov (prvoky, hlístovce,

roztoče) a začína sa vytvárať prvotná surová pôda. V surovej pôde sa

tvoria koloidné organické látky a sekundárne minerály, ktoré spolu

s organickými zvyškami vytvárajú agregáty. Agregáty prispievajú

k zvyšovaniu pórovitosti pôdy a vytvárajú pôdne štruktúry. Zo

sekundárnych minerálov sú najvýznamnejšie ílovité minerály, ktoré majú

väčšinou negatívny náboj. Negatívny náboj im umožňuje viazať na povrch

kladne nabité katióny a pri zmene podmienok prostredia ich postupne

uvoľňovať ako zdroj živín pre rastliny a pôdne organizmy. Odumreté

organizmy a zbytky rastlín sa v pôde nehromadia, ale podliehajú zložitým

premenám a sú základom novo vznikajúcej pôdnej organickej hmoty. Jej

základnými zložkami sú produkty biosyntézy, ktoré sú polymerizované za

vzniku stabilnej organickej hmoty, ktorá sa všeobecne volá humus. Novo

vytvorená pôdna organická hmota, sa v pôde viaže na anorganické látky,

íly, za vzniku organo - minerálnych komplexov, ktoré sú veľmi stabilné.

V novodobej histórii sa stal človek najdôležitejšou biotickou silou vo

vývoji pôd. Jeho aktivitou došlo k premenám niektorých pôd na bohaté

agroekosystémy, iné sa ale zmenili z produktívnych plôch na pustatiny.

Potom aj pád veľkých civilizácií bol spôsobený z veľkej časti nesprávnym

hospodárením s pôdami, zasolením, porušením závlahových sústav (údolie

riek Eufrat, Tigris, Indus) alebo erózií (oblasti Mediteránu, Pakistanu a.i.).

V súčasnej dobe prebieha diskusia o degradácii pôd intenzívnymi

technológiami so značnými energetickými a materiálovými vstupmi. Pomaly

si začíname uvedomovať nevhodnosť týchto postupov pre množstvo oblastí.

Preto by malo byť prvoradým záujmom ľudstva určovať kvalitný a

produktívny pôdny fond. Z pôdneho pokryvu Zeme nás zaujíma hlavne

poľnohospodársky obhospodarovaná pôda. Podľa COXA A ATKINSONA (1979)

tvorí orná pôda asi 10 % zemského povrchu s nerovnomerným

rozmiestnením (hlavný podiel je v Európe, na východe USA, v Indii a

juhovýchodnej Ázii). Najväčšie plochy na obyvateľa sú uvádzané v Oceánii,

potom nasleduje Severná Amerika a Rusko. V Európe a Južnej Amerike sú

rozlohy poľnohospodárskej pôdy veľmi obmedzené s cca 0,3 ha na

obyvateľa. Najmenšie výmery na obyvateľa sú uvádzané v Ázii (asi 0,2 ha).

Pre Afriku sú údaje dosť ťažko odhadnuteľné, pretože sa tam nachádzajú

veľké plochy úhorov a shifting (poľnohospodársky posuvných) systémov.

Taktiež časový vývoj využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu bol

nerovnomerný. Rozsah ornej pôdy v Európe je s súčasnosti zhruba zhodný

so stavom v roku 1870, naopak v Severnej Amerike sa plochy od roku 1870

do r. 1920 zdvojnásobili. Jej využitie pre produkciu potravín je tu však asi

60 % (World Resources 1987). Len o niečo väčšie percento sa udáva pre

SNS. Podobný nárast poľnohospodársky využívaných plôch môžeme nájsť

v koloniálnych krajinách. Prognózy do budúcnosti nie sú celkom jasné.

Hrubé odhady tvrdia, že plochy ornej pôdy by sa mohli celosvetovo zvýšiť

2x. Tento proces má však aj mnoho problémov (napr. potenciálna orná

pôda je v okrajových oblastiach a nedosiahne produktivitu v súčasnej dobe

obrábanej pôdy, veľa plôch by vyžadovalo značné investície, časť

potenciálnej ornej pôdy zahŕňa lesy, pastviny alebo inak cenné plochy).

Súčasne hlavne vo vyspelých krajinách dochádza k opačnému trendu, a to

k útlmovým programom z dôvodu nadprodukcie potravín. K tomu smerujú

aj dotačné opatrenia mnohých krajín. Vedľa ornej pôdy majú v rámci

poľnohospodárskej pôdy veľmi významné postavenie trávne porasty so

svojou produkčnou a mimoprodukčnou funkciou v krajine. Podľa údajov

publikovaných Coxom a Atkinsonom pokrývajú asi 20 % zemského

povrchu.

1.3 Vlastnosti pôdy

Vlastnosti pôdy sa delia na fyzikálne, chemické a biologické.

1.3.1 F y z i k á l n e v l a s t n o s t i p ô d

Fyzikálne vlastnosti pôd predstavujú celý súbor vlastností pôd

podmienených disperznosťou elementárnych častíc a vzájomným vzťahom

medzi pevnými čiastočkami, pôdnym roztokom a vzduchom v pôde.

Delíme ich na :

- základné fyzikálne vlastnosti (zrnitosť, štruktúrnosť pôdy, merná a

objemová hmotnosť a pórovitosť),

- hydrofyzikálne a aeračné vlastnosti (vlhkosť, maximálna hygroskopickosť,

vodná kapacita, priepustnosť, vzlínavosť, vzdušná kapacita a

prevzdušnenosť pôdy),

-tepelné vlastnosti (tepelná kapacita, tepelná vodivosť a teplota pôdy),

-fyzikálno-mechanické (súdržnosť, lipnavosť, konzistencia, vláčnosť,

plastickosť, napučiavanie, usadanie a orbový odpor).

Z r n i t o s ť p ô d y má mimoriadny význam pre praktické usmerňovanie

pestovania plodín, obrábanie, hnojenie a meliorácie. Preto aj triedenie

zemín a pôd podľa zrnitosti patrí medzi najstaršie klasifikačné systémy

pôdy. Zrnitosť pôdy vyjadrujeme pomerným zastúpením jednotlivých

zrnitostných kategórií, najčastejšie v percentách.

Pri zrnitostnom triedení pôd vyčleňujeme p ô d n e d r u h y, a to podľa

percentuálneho zastúpenia jednej alebo viacerých kategórií mechanických

elementov. Okrem zrnitosti má vplyv na vyčleňovanie pôdnych druhov

obsah CaCO3, humusu a skeletu. Vo svete, ale aj u nás sa používa celý rad

klasifikačných systémov. U nás najrozšírenejším je Novákov systém, ktorý

podľa zisteného obsahu častíc pôdy menších než 0,01 mm vyčleňuje sedem

skupín:

% frakcie < 0,01 mm označenie zeminy

do 10 piesočnatá,

10 - 20 hlinitopiesočnatá,

20 - 30 piesočnatohlinitá,

30 - 45 hlinitá,

45 - 60 ílovitohlinitá,

60 - 75 ílovitá,

nad 75 íl.

Rámcovo rozlišujeme pôdy ľahké (piesočnaté a hlinitopiesočnaté ),

stredne ťažké (piesočnatohlinité a hlinité), ťažké ( ílovitohlinité a ílovité ) a

veľmi ťažké (íl).

Významný je aj podiel skeletu, za ktorý považujeme úlomky hornín

väčšie než 2 mm, ak zemina a pôda obsahuje viac než 50 % skeletu,

označujeme ju ako silne štrkovitú alebo kamenistú.

Zastúpenie skeletovitých a veľmi skeletovitých pôd je relatívne vysoké

a robí problémy pri poľnohospodárskom využívaní na relatívne veľkých

plochách (najmenej 480 000 ha) najmä v podhorských a horských

oblastiach, ale ja na rovinách najúrodnejších nížin.

Zeminy a pôdy, s obsahom CaCO3 viac než 60 %, označujeme ako

v á p e n a t é . Za h u m u s o v é zeminy a pôdy považujeme s obsahom

viac ako 20 % spáliteľných látok.

Š t r u k t ú r n o s ť p ô d y . Pod štruktúrnosťou pôdy rozumieme

schopnosť vytvárania väčších agregátov stmelením zŕn rôzneho priemeru

(od ílovitých po piesočnaté). Veľký význam má štruktúra pôdy z

agronomického a melioračného hľadiska, pričom za najcennejšie agregáty

sa považujú drobnohrudkovité (rozmer 5 - 10 mm) vodostále agregáty.

Vodostála drobnohrudkovitá štruktúra vytvára kyprosť pôdy, čo spôsobuje

dobré presakovanie zrážkovej vody do pôdy, zmenšuje sa odpor pri

obrábaní, nevytvára sa prísušok, zlepšuje sa výmena plynov medzi pôdou a

ovzduším. Na štruktúrnej pôde rastliny lepšie zakoreňujú, znižuje sa

neproduktívny výpar a povrch pôdy je odolnejší voči vodnej a veternej

erózii.

M e r n á h m o t n o s ť p ô d y . Predstavuje pomer hmotnosti pevnej

fázy pôdy bez pórov k hmotnosti toho istého objemu vody pri 4o C. Jej

hodnota závisí od mineralogického zloženia a od obsahu humusu v pôde.

Merná hmotnosť slabo-humóznych pôd sa pohybuje v rozmedzí 2,65 - 2,70

t.m-3. Hodnotu mernej hmotnosti zvyšuje vysoký obsah organickej hmoty.

O b j e m o v á h m o t n o s ť p ô d y . Je hmotnosťou určitého objemu

pôdy (1 m3) v prirodzenom uložení. Prirodzené zmeny v objemovej

hmotnosti vznikajú v závislosti od obsahu vody, najmä v pôdach s vysokým

podielom ílových častíc, ktoré vo vlhkom stave napučiavajú, pri vysýchaní

naopak, sa zmršťujú a menia svoj objem. Zmeny v objemovej hmotnosti

nastávajú aj pri rozmŕzaní a zamŕzaní vlhkej pôdy, vplyvom pôdnych

organizmov, najmä koreňovej sústavy a živočíchov žijúcich v pôde. Výrazné

zmeny objemovej hmotnosti sú podmienené obrábaním pôdy, najmä orbou

a prejazdmi mechanizmov po poli. Objemová hmotnosť minerálnych pôd

kolíše v rozpätí 0,8 - 1,8, kým pri organických zeminách sa pohybuje v

rozpätí O,2 -0,3 (t.m-3). Objemová hmotnosť má veľký vplyv na rast a

úrody plodín. Jej vysoké hodnoty nepriaznivo vplývajú na rast koreňov,

priamo zhoršujú vodno-vzdušný režim pôdy a nepriamo aj živinový.

Experimentálne sa dokázalo, že pri objemovej hmotnosti vyššej než 1,94 už

nerastú žiadne rastliny.

P ó r o v i t o s ť . Vyjadruje celkové percentuálne množstvo voľného

priestoru, ktorý nie je vyplnený pevnými časticami pôdy. Popri celkovej

pórovitosti má význam pre vodno-vzdušný režim pôdy najmä tvar a veľkosť

pórov. Rozlišujeme n e k a p i l á r n e p ó r y , ktoré rýchlo prepúšťajú

gravitačnú vodu a umožňujú výmenu vzduchu a k a p i l á r n e p ó r y ,

ktoré zabezpečujú vzlínanie vody.

V l h k o s ť p ô d y . Udáva momentálny obsah vody v pôde v

hmotnostných alebo objemových percentách k pôde vysušenej pri 105o C.

M a x i m á l n a h y g r o s k o p i c k o s ť . Je najväčšie množstvo vody,

ktoré môže pôda pútať v póroch z ovzdušia pri relatívnej vlhkosti blízkej ku

100 %. Jeho hodnota závisí od zrnitostného zloženia (najmenej pre piesky,

najviac pre ílové pôdy), od charakteru ílových minerálov (vyššia pre

montmorillonitické íly) a od množstva a kvality organickej hmoty v pôde

(čím vyšší obsah humusu, tým vyššia maximálna hygroskopickosť). Je to

voda nedostupná pre rastliny. Jej hodnota sa využíva pre stanovenie

hranice fyziologicky neprístupnej vody (bodu vädnutia), ktorá zodpovedá

takému obsahu vody v pôde, ktorý už rastliny nie sú schopné využiť a

začínajú vädnúť.

P r i e p u s t n o s ť pôdy pre vodu je schopnosť pôdy infiltrovať vodu z

povrchu do hlbších vrstiev. Závisí od zrnitosti, štruktúrnosti,

mineralogického zloženia.

T e p e l n á k a p a c i t a p ô d y . Vyjadruje schopnosť pôdy prijímať a

zadržiavať teplo. Závisí od tepelnej kapacity pevného, kvapalného a

plynného podielu pôdy. Na teplotu pôdy najviac vplýva obsah vody. Ťažké a

vlhké pôdy sú studené, pomaly sa zahrievajú, ale aj pomaly ochladzujú.

1.3.2 C h e m i c k é v l a s t n o s t i p ô d

Chemické vlastnosti môžeme pre názornosť rozdeliť na :

- chemické vlastnosti minerálneho podielu pôdy,

- organický podiel pôdy (obsah a kvalita humusu, množstvo organickej

hmoty),

- sorpčná schopnosť pôdy a charakter sorpčného komplexu,

- chemické zloženie pôdneho roztoku.

Pre praktickú potrebu je zaužívané charakterizovať chemické vlastnosti

pôdy týmito ukazovateľmi :

- totálny chemický rozbor pôdy, rozložením jej minerálnej časti v kyseline

fluorovodíkovej,

- stanovenie obsahu humusu a jeho frakcionácia,

- pôdna reakcia (reakcia pôdneho roztoku) a formy pôdnej kyslosti,

- obsah uhličitanov,

- sorpčné vlastnosti pôdy,

- oxido-redukčný potenciál pôdy,

- obsah pre rastliny prístupných živín (P, K, Mg) vrátane mikroelementov,

- stanovenie celkového dusíka.

K najzákladnejším ukazovateľom chemického stavu pôdy patrí

p ô d n a r e a k c i a , vyjadrená v hodnotách pH. V praxi sa využíva

nasledujúca stupnica :

pH pôdna reakcia

menšie než 4 - veľmi silne kyslá

4,1 - 4,5 - silne kyslá

4,6 - 5,2 - kyslá

5,3 - 6,4 - slabo kyslá

6,5 - 7,4 - neutrálna

7,5 - 8,3 - slabo zásaditá

väčšie než 8,4 - - zásaditá

Pôdna reakcia sa často stotožňuje s pôdnou kyslosťou, čo však nie je

správne. Vyjadruje totiž len tú časť kyslosti, ktorá je vlastná pôdnemu

roztoku a ktorú voláme aktívna kyslosť ( pH H 2O ).

Existuje ešte jedna forma pôdnej kyslosti, ktorej pôvod nachádzame v

existencii koloidného komplexu pôdy a ktorá je teda spojená s pevnou

koloidnou fázou pôdy, tzv. potenciálna acidita. Pôdnu kyslosť odstraňujeme

vápnením kyslých pôd. Rozličné druhy rastlín majú rozdielne požiadavky na

pôdnu reakciu.

Zastúpenie kyslých pôd sa vzhľadom na takmer úplnú absenciu vápnenia

mierne zvyšuje, nakoľko acidifikačný tlak kyslých zrážok sa v uplynulej

dekáde citeľne zmenil, aj napriek tomu na Slovensku prevládajú pôdy s

neutrálnou pôdnou reakciou.

S o r p č n ú s c h o p n o s ť p ô d y nazývame schopnosť pôdy zadržať

(pútať, sorbovať) rozličné zlúčeniny alebo ich časti. Všeobecné členenie na

fyzikálnu, chemickú a biologickú sorpciu neobstojí, prevláda názor, že

sorpčná schopnosť pôd je spojená výlučne s vlastnosťami pôdnych koloidov,

t.j. s p ô d n y m s o r p č n ý m k o m p l e x o m . Najväčšiu sorpčnú

kapacitu majú humusové látky a z minerálnych koloidov, minerály typu

montmorillonitu.

1.3.3 B i o l o g i c k é v l a s t n o s t i p ô d

V pôde žije trvalo a dočasne veľký počet mikro a makroorganizmov,

ktoré sa súhrnne nazývajú p ô d n y e d a f ó n . Edafón v pôde pôsobí

na :

1. chemické a mechanické zmeny,

2. zúčastňuje sa na procesoch rozkladu a premene organických i

minerálnych látok,

3. pomáha pri tvorbe štruktúrnych agregátov

4. rozhoduje o bilancii živín, najmä uhlíka a dusíka.

5. je významným činiteľom biologického čistenia pôdy,

6. obmedzuje hnilobné procesy a ničí patogénne zárodky.

Množstvo a zloženie edafónu je indikátorom úrodnosti pôdy.

Ú r o d n o s ť p ô d y

Pôda má špecifickú vlastnosť, ktorá odlišuje pôdu od horniny, a tou je

ú r o d n o s ť . Úrodnosť pôdy je definovaná ako schopnosť poskytovať

rastlinám také životné podmienky, ktoré vedia uspokojiť ich požiadavky na

vodu, živiny a pôdny vzduch počas celého vegetačného obdobia a tak zaistiť

ich úrodu. Úrodnosť je súhrn vlastnosť a je daná celým súborom

fyzikálnych, chemických a biologických charakteristík celého pôdneho

profilu a je vzhľadom na pestrosť celého pôdneho krytu veľmi rôznorodá.

Úrodnosť pôdy je jej prirodzená vlastnosť, chápeme to ako

p r i r o d z e n ú ú r o d n o s ť p ô d . V súčasnej dobe nemôžeme hovoriť

už ani o prirodzenej úrodnosti pôd, pretože prakticky na Zemi nie sú časti

pôdy, ktoré by nepoznala činnosť človeka, je účelnejšie chápať prirodzenú

úrodnosť ako p o t e n c i á l n u ú r o d n o s ť s ú č a s n ý ch p ô d .

O k u l t ú r n e j ú r o d n o s t i p ô d y hovoríme vtedy, ak je

výsledkom doterajšej ľudskej činnosti.

Úrodnosť pôdy často zamieňame alebo stotožňujeme s pojmom

produkčná schopnosť pôdy. O produkčnej schopnosti pôd hovoríme vtedy,

ak úrodnosť vystupuje vo vzťahu k pestovaným plodinám.

2. Zloženie pôdy

Pôda je heterogénny trojfázový systém, ktorý je zložený z pevnej fázy

(minerálne častice a organická hmota), pôdneho roztoku a vzduchu.

Jednotlivé zložky pôdy reagujú navzájom, ale aj so živými organizmami,

pre ktoré je pôda životným prostredím.

2.1 Pevná zložka pôdy

Anorganický podiel pôdy tvoria minerálne častice rôznej veľkosti,

tvaru a chemického zloženia. Primárne minerály tvoria v pôde hrubšie

častice (štrk, piesok, hlina), zatiaľ čo sekundárne vytvorené ílmi tvoria

najmenšiu frakciu pôdy. Veľkosť minerálnych častíc určuje pôdnu textúru

(zrnitostné zloženie pôdy). Na základe textúry sa rozlišujú pôdne druhy.

Pôdy s najhrubšou textúrou sú piesočnaté, prevládajú v nich minerálne

častice väčšie ako 2 mm. Naopak pôdy s najjemnejšou textúrou sa volajú

ílovité a vyznačujú sa prevahou minerálnych častíc menších ako 0,002 mm.

Pôdy, v ktorých prevažujú častice s veľkosťou 0,02 mm, sa volajú hlinité.

Piesočnaté pôdy ľahko a rýchlo schnú a sú chudobné na živiny, ktoré sa

ľahko vymývajú. Ílovité pôdy sa ľahko zamočia a majú schopnosť viazať

veľké množstvo živín. Ich nevýhodou však je, že sú citlivé na stuhnutie, a

rastliny v nich často trpia nedostatkom vzduchu. Chemické zloženie

minerálnych častíc je dané typom materskej horniny. Typ materskej

horniny tiež ovplyvňuje uvoľňovanie živín, ktoré vstupujú do kolobehu

zvetrávaním hornín (napr. fosforu, vápnika, sodíka).

Organický podiel tvorí v priemere 6% hmotnosti pôdy, ale obsah

organickej hmoty sa v pôde pohybuje v širokom rozmedzí od 1%

v chudobných piesočnatých alebo intenzívne poľnohospodársky

obhospodarovaných pôdach až po 80% v rašelinných pôdach. Organický

podiel v sebe zahŕňa neživú organickú hmotu v rôznom stupni rozkladu a

živé organizmy. Mŕtva organická hmota tvorí približne 85% celej pôdnej

organickej hmoty, živé organizmy a korene 15% (9% korene, 4%

mikroorganizmy a 2% živočíchy). Napriek svojmu malému podielu sú

organizmy tou časťou pôdneho ekosystému, ktorá zaisťuje akýkoľvek

rozklad organickej hmoty vstupujúcej do pôdy. Viac než 90% pôdnych

organizmov sú heterotrofné, ktoré získavajú energiu postupným rozkladom

rastlinného opadu, mŕtvych tiel organizmov, ale aj požieraním živých

organizmov.

Novo vytvorená organická hmota sa v pôde viaže na anorganické látky a

tým vznikajú veľmi stabilné organo - minerálne komplexy, ktoré sú dôležité

pre tvorbu pôdnej štruktúry. Základom pôdnej štruktúry sú agregáty,

ktoré vznikajú zlepovaním baktérií a ílových čiastočiek s hubovými

vláknami, hrubšími minerálnymi časticami a nerozloženými zvyškami

rastlín. Dôležitou úlohou v tvorbe agregátov majú organizmy s bohatou

tvorbou slizovitých látok. V agregátoch sú jemné póry, do ktorých môže

prenikať voda a vzduch. Na zlepenie jednotlivých čiastočiek do jedného

agregátu sa podieľajú organické látky a oxidy železa alebo kremíku a podľa

ich zoskupenia a kvality sa mení aj stabilita agregátov. Nestabilné agregáty

sa vo vode rýchlo rozplavia na jednotlivé čiastočky a pôda má zlú štruktúru,

ľahko sa zlieva, spevňuje a vytvárajú sa škrupiny nepriepustné pre vodu a

vzduch. Takéto prostredie nie je vhodné pre rozvoj rastlín a organizmov.

Naopak pôdy so stabilnou štruktúrou sú pórovité, dobre priepustné pre

vodu a vzduch a odolné proti stuhnutiu. Umožňujú prenikaniu koreňov

rastlín a edafónu do pôdneho profilu a ich ďalší rozvoj.

2.2 Voda v pôde

Voda je hlavnou zložkou všetkých organizmov a je prostredím, v ktorom

prebiehajú všetky životné pochody. Množstvo vody v pôde, ktorá zapĺňa

voľné priestory medzi pevnými časticami je jeden z najdôležitejších

faktorov, ktorý určuje rast rastlín a biologickú aktivitu pôdy. Pre

mikroorganizmy a mikrofaunu je voda životným prostredím, aj keď

mycélium húb a aktinomycét je možné prerastať aj póry vyplnené

vzduchom. Voda v pôde nie je pre organizmy a korene rastlín tak ľahko

dostupná ako je tomu s vodou vo vodnej nádrži. Rastliny a organizmy nie

sú limitované nedostatkom vody. Po daždi najprv odtečie do spodných

vrstiev z veľkých pórov (gravitačná voda) a v pôde zostáva voda viazaná

kapilárnymi silami v menších póroch. Pokiaľ je zaplnených približne 50-80%

kapilárnych pórov vodou, potom hovoríme o optimálnej vlhkosti, keď je

voda stále ešte pomerne ľahko dostupná a súčasne je vo voľných

priestoroch dostatočné množstvo vzduchu. Pri vysúšaní voda ustupuje

z voľných priestorov a pórov a tvorí tenký vodný film na povrchu častíc a

pevnosť väzby vody sa zvyšuje.

Pôdne živočíchy sa chránia pred vysušením migráciou do spodných

vrstiev pôdneho profilu a veľa z nich je pred vysušením chránených

schránkou. Z mikroorganizmov sú k vodnému deficitu tolerantnejšie

aktinomycéty a mikromycéty než baktérie.

Množstvo pôdnej vody ovplyvňuje množstvo a transport rozpustených

látok, osmotický tlak, pH prostredia a v neposlednom rade aj množstvo a

kvalitu pôdneho vzduchu v pôdnych póroch. S množstvom vody v pôde

priamo súvisí aj koncentrácia pôdneho roztoku, dostupnosť a transport živín

v pôde. Látky rozpustené vo vode sa v pôdnom profile pohybujú difúziou

(krátke vzdialenosti), ale hlavne s pohybujúcou sa vodou. Korene rastlín

významne ovplyvňujú tok živín tým, že selektívne odčerpávajú z pôdneho

roztoku katióny alebo anióny.

2.3 Vzduch v pôde

Hlavnými plynmi pôdneho vzduchu sú N2, O2 a CO2, podobne ako

v okolitej atmosfére. Areácia pôdy je riadená obsahom vody, tvarom,

rozdelením a obsahom pórov, difúziou a rozpustnosťou plynov vo vode,

difúziou plynov vo vzduchu, teplotou a biologickou aktivitou.

Zloženie pôdneho vzduchu nie je tak konštantné ako vo voľnom priestore

vďaka tomu, že sa v pôde môžu vplyvom obmedzeného pohybu a difúzie,

hromadiť plyny, ktoré sú koncovým produktom biologických procesov.

V dobre aerovaných pôdnych póroch koncentrácia O2 málokedy poklesne

pod 18 obj.% a koncentrácia CO2 vzrastie nad 1-2 obj.%. Avšak

v stuhnutých alebo zaplavených pôdach, v okolí koreňov alebo vo vnútri

agregátov väčších ako 3 mm môže koncentrácia O2 klesnúť k nulovým

hodnotám, koncentrácia CO2 narásť cez 10 obj. % a môžu sa akumulovať

tekuté organické látky, metán alebo sírovodík. Oxidy dusíka, ktoré sa tvoria

v procesoch denitrifikácie, v pôdnom prostredí rýchle reagujú.

2.4 Populácie organizmov v pôde

Organizmy v pôde (edafón) môžu byť triedené podľa rozmerov na :

- mikroedafón (menší než 0,2 mm), kam patria baktérie, aktinomycéty,

sinice, riasy, huby, prvoky,

- mezoedafón (0,2 - 2 mm) - hlístovce, kliešťovce, roztoče,

- makroedafón (2 - 20 mm) - pavúkovce, rovnakonôžky, mnohonôžky,

stonožky, hmyz, mäkkýše

- megaedafón (nad 20 mm) - dážďovky, stavovce

Podľa funkcie v ekosystéme sa môžu v pôde vyskytovať:

- primárny producenti, ktorí v procese fotosyntézy produkujú organické

látky - napr. rastliny (zanechávajú opad nadzemných orgánov a časti

koreňového systému), riasy,

- konzumenti, ktorí získavajú živiny a energiu konzumáciou hmoty

primárnych producentov alebo konzumentov nižšieho radu,

- rozkladači - deštruenti, ktorí získavajú živiny a energiu rozkladom

organických látok z odumretých organizmov ako primárnych

producentov, tak konzumentov. Táto skupina edafónu uvádza do

kolobehu chemické prvky, ktoré sú uvoľňované pri rozklade organickej

hmoty.

Počty organizmov v pôde sú ovplyvňované mnohými faktormi, vrátane

klímy, vegetačného krytu, fyzikálnych a chemických vlastností pôdy. Je

možné všeobecne konštatovať, že v lesných pôdach nachádzame

rozmanitejšie faunu ako na lúkach. Celková hmotnosť biomasy organizmov

a ich aktivita bude však vyššia pod trvalými trávnymi porastami. Obrábané

polia bývajú na biomasu organizmov chudobnejšie ako nenarušené prírodné

oblasti. Aktivita jednotlivých skupín pôdnych organizmov sa stanovuje na

základe ich počtu, hmotnosti na objem alebo plochu pôdy alebo na základe

ich metabolickej aktivity. Pre posúdenie jednotlivých lokalít je možné využiť

aj bioindikačné vlastnosti niektorých pôdnych živočíchov, kedy na základe

zisteného počtu jedincov na m2 a podľa prítomnosti alebo neprítomnosti

niektorých druhov alebo skupín je možné zistiť hodnotu pôdnych

biologických parametrov. Na základe znalostí jednotlivých druhov je možné

ďalej posudzovať na širšie biotické a abiotické vzťahy v pôde (RUSEK, 1992).

Baktérie

Baktérie ako jednobunkové organizmy patria k najjednoduchším a

najmenším formám života. Ich druhové zastúpenie v pôde je ovplyvňované

charakterom vzdušného a vodného režimu, prístupnosťou a typom

organických látok, typom vegetácie, pH pôdy, spôsobom využívania pôdy,

atď. Počty baktérií sa líšia podľa konkrétnych podmienok, všeobecne ich

množstvo býva vysoké a pohybuje sa rádovo v hodnotách 106 - 109 na

gram pôdy. Ich biomasa môže byť niekoľko sto kg po 5 ton na hektár.

Podľa využívanie zdrojov energie a uhlíka môžu byť pôdne baktérie buď

autotrofné alebo heterotrofné. Väčšina pôdnych baktérií je heterotrofných a

získava uhlík a energiu z organickej hmoty. Tým sa radia baktérie spolu

s hubami a aktinomycétami medzi hlavné rozkladače organickej hmoty a

bývajú najpočetnejšou skupinou mikróbneho spoločenstva v pôde aj so

substrátovou špecifitou podľa jednotlivých druhov.

Významnú skupinu v pôde tvoria aj chemolitotrofné baktérie, kde patria

nitrifikačné baktérie, ktoré získavajú energiu aeróbnou oxidáciou amónnych

solí a baktérie oxidujúce síru a sírne zlúčeniny.

Zo známych rodov baktérií, žijúcich v pôde, môžeme uviesť napr. r.

Arthrobacter, Achromobacter, Bacillus, Pseudomonas, Mikrococcus,

Nitrosomonas, Nitrobacter, Thiobacillus, Azobacter, Rhizobium.

Dážďovky

Dážďovky hrajú v pôde nezastupiteľnú úlohu pri počiatočnom štádiu

rozkladu organickej hmoty, ktorú v zažívacom trakte premiešavajú

s anorganickými látkami. Prechodom zažívacím traktom sú rovnako

akcelerované humifikačné procesy. Dážďovky pri spracovaní organických

látok majú veľký význam pri zužovaní pomeru C:N rozkladajúcich sa

materiálov, čo umožní lepšie využitie dusíka rastlinami. V ich exkrementoch

sú zaznamenávané vyššie počty mikroorganizmov ako v okolitej pôde, čím

tieto odpady môžu podporiť ďalšie dekompozičné procesy v pôde.

Medzi hlavné faktory prostredia, ktoré ovplyvňujú populácie dážďoviek,

patrí pH, vlhkosť, teplota, organická hmota a zásoba potravy a

neposlednom rade aj antropogénne vplyvy, súvisiace v poľnohospodárskej

pôde s agrotechnickými a intenzifikačnými zásahmi.

V našich pôdach žije viac než 30 druhov dážďoviek, ktorých biomasa sa

pohybuje od niekoľko sto kilogramov po cca 4 tony na hektár. Medzi

najvýznamnejšie rody patrí Lumbricus, Allolobophora a Eisena.

Medzi organizmy, ktoré majú značný vplyv na fyzikálne, chemické a

biologické vlastnosti pôd, musíme zaradiť samozrejme i vyššie rastliny,

vrátane pestovaných plodín. Objem povrchových častí pôdy, ktorý je

zabraný koreňovým systémom, sa líši podľa typu vegetácie pôdneho

prostredia a môže byť 5 % a viac, bežnejšie sú však hodnoty okolo 1 %.

Význam koreňových systémov spočíva vo zvyšovaní obsahu organických

látok v pôde, vývoji pôdnej štruktúry s trhlinami a pórmi, ktoré môžu byť

vyplnené vodou alebo vzduchom. Chemicky ovplyvňujú vyššie rastliny

kolobehy živín v pôde, vrátane ich odberu z hlbších častí pôdneho profilu,

ktoré následne vo forme opadu alebo zbytkov po odumretých rastlín

zostávajú v povrchových vrstvách. Organická hmota, napr. ako zelené

hnojenie, pomáha udržať alebo zvýšiť pôdnu úrodnosť. Ako krycie plodiny

chránia rastliny povrch pôdy proti erózii a ďalšiemu poškodzovaniu pôdneho

prostredia. V blízkosti koreňov je koncentrované väčšie množstvo

organizmov, ktoré tu nachádzajú svoju niku, lebo sú tu produkované

chemické látky - koreňové exsudáty, ktoré sú pre ne zdrojom výživy a

energie. Táto zóna v blízkosti povrchu koreňov sa nazýva rhizosféra a

prebieha v nej množstvo chemických a biochemických reakcií, potrebných

pre rast a vývin rastlín. Interakcia koreňov rastlín s pôdnymi mikróbmi a

živočíchmi sa deje prostredníctvom uhlikatých látok exsudovaných

rastlinami. Veľa mikroorganizmov, využívajúcich tento uhlík, znamená

rovnako priamy prospech i pre rastliny. Ako príklad tu môže poslúžiť

rhizobia, ktoré zásobujú rastlinu fixovaným dusíkom. Nie vždy je ale táto

interakcia pre rastlinu prospešná. Fytopatogénne organizmy sú toho

príkladom. Rhisosféra je prostredím zvýšenej populačnej hustoty širokého

spektra mikroorganizmov. Tak napríklad rada baktérií, zapojených

v kolobehu dusíka, je ovplyvňovaná tokom C v rhizosfére. Obdobne je tomu

aj u ďalších zástupcov pôdnej bioty. Z dôvodov stimulácie množstva

mikroorganizmov v rhizosfére je ťažké stanoviť všetky vplyvy na rast

rastlín. Mikroorganizmy sa tu zúčastňujú ako mobilizácie, tak aj imobilizácie

živín, môžu produkovať látky podporujúce rast - napr. gibereliny, rovnako

ako fytotoxíny. Procesy prebiehajúce v rhizosfére sú z veľkej časti

ovplyvňované fyzikálnymi a chemickými charakteristikami pôdy (napr. pH,

zásobenosť vodou, prijateľné živiny, a pod.).

3. Kolobehy prvkov v pôde

3.1 Kolobeh uhlíka v pôde

Dekompozícia rastlinných a živočíšnych zbytkov v pôdach spôsobuje, že

uhlík je vracaný do atmosféry vo forme CO2 , organický dusík sa stáva

mineralizáciou prístupný pre rastliny vo forme NH4+ a NO3

-, a k obdobnému

sprístupňovaniu dochádza aj u ďalších prvkov. Prvotný pre vznik

organického materiálu je proces fotosyntézy, pri ktorom dochádza k tvorbe

organickej hmoty. Odumretý organický materiál rastlinných tiel prechádza

potom do pôdy a predstavuje základ pre tvorbu humusových látok.

Odhaduje sa, že množstvo C v organickej hmote pôd je 3 - 4 x vyšší ako je

jeho obsah v atmosfére a 5 – 6x . väčší ako obsah v biomase rastlín. Na

druhej strane, množstvo uhlíka v sedimentoch je vyššie než v pôdnych

zásobách. Asi 15 % uhlíka z atmosferického CO2 prechádza ročne do pôdy a

zhruba rovnaké množstvo sa dostáva späť z rozkladových procesov. Táto

rovnováha býva však v niektorých častiach sveta narušovaná napr.

ničením prirodzených ekosystémov s následnou kultiváciou získaných pôd,

kde sa primárna produkcia znižuje a dekompozícia pôdnych organických

rezerv prebieha zrýchlene. Jedná sa hlavne o tropické dažďové lesy, kde asi

11 t.ha-1.r-1 atmosférického uhlíka je fixovaného a tvorí potom ročný

prírastok rastlinnej biomasy. Pre porovnanie u lesov mierneho pásma je

táto produkcia asi polovičná a u ornej pôdy a trávnych porastov v priemere

štvrtinová. Uhlík z primárnych producentov sa dostáva do pôdy hlavne vo

forme rastlinných zvyškov, mŕtvych buniek rias a baktérií, ako exsudáty

koreňov. Aj iné organizmy, ktoré tvoria zložité potravinové reťazce

v ekosystémoch, produkujú biomasu, ktorá prechádza do dekompozičného

reťazca.

Organické látky v pôde podliehajú rozkladu a ďalším zmenám.

Konečným produktom aeróbneho rozkladu je CO2. Pomer zásob uhlíka

v pôde k produkcii biomasy sa v jednotlivých ekosystémoch líši.

V dažďovom lese sú to zásoby v porovnaní s ročnou produkciou len 5 x

väčšie. Na druhej strane v lesoch mierneho pásma sú tieto zásoby viac než

10 x a u lúčnych porastov aj viac než 30 x väčšie.

Organické zvyšky dostávajúce sa do pôdy:

1. Jednoduché cukry a organické kyseliny, ktoré sú ľahko rozkladateľné ako

mikrobiálne, tak aj chemickými a fyzikálno-chemickými procesmi.

2. Pryskyrice, tuky, vosky a triesloviny, látky rozpustné v organických

rozpúšťadlách. Ide o látky, ktoré sú ťažko rozložiteľné chemicky a viac

vzdorujú aj mikrobiálnemu rozkladu než látky z prvej skupiny.

3. Celulóza a hemicelulóza. Celulóza je dominantnou zložkou rastlín a je

dôležitým zdrojom energie pre edafón. Je chemicky rozkladaná

koncentrovanými kyselinami a lúhmi. Mikrobiálne sa pomerne ľahko

rozkladá. Hemicelulóza je chemickému rozkladu menej rezistentná než

celulóza. Rovnako pri mikrobiálnom rozklade dochádza k inému pomerne

ľahkému odbúravaniu.

4. Lignín, ktorý tvorí jednu z hlavných súčastí drevnej hmoty, je pokladaný

za látku značne rezistentnú k rozkladnej činnosti mikroorganizmov.

Produkty jeho rozkladu

reagujú s dusíkatými látkami mikrobiálneho pôvodu za vzniku zložitých

látok

humusovej povahy.

5. Organické dusíkaté látky. Pri rozklade bielkovinových látok

heterotrofnými mikroorganizmami dochádza k uvoľneniu dusíka,

prijateľného pre rastliny.

6. Popoloviny, t.j. látky anorganickej povahy, ktoré zostávajú v popole po

spálení organickej hmoty.

Rozklad organických látok v pôde je ovplyvňovaný kvalitou a kvantitou

organických substrátov, dekompozitorov a ďalej fyzikálnymi a chemickými

podmienkami v pôde. Rýchlostné konštanty dekompozície (k) pre jednotlivé

zdroje C sú podľa Killhama (1994) nasledujúce (dni-1):

glukóza - 1/k(dni) 1

hemicelulóza - 0,07 14

lignín - 0,002 500

Rozklad organických látok je výrazne ovplyvňovaný aj prostredím.

Významný je vplyv teploty, kde pri vyšších teplotách je rozklad

intenzívnejší než pri teplotách nižších. Z ďalších faktorov môžeme

pripomenúť pH pôdy, vodný potenciál, štruktúru pôdy atď. Rozklad a zmeny

organických látok sú ovplyvňované aj typom vegetácie, lebo táto udáva

kvalitu vstupného materiálu. Veľmi často je sledovaný pomer C:N, kde užší

pomer je spájaný s vyššou zdrojovou kvalitou a rýchlejšou dekompozíciou,

u širšieho pomeru je to naopak.

Tvorba stabilných organických látok v pôdach

Pri rozklade organických hmoty v pôde sa časť organického uhlíka

uvoľňuje činnosťou mikroorganizmov vo forme CO2, časť je zabudovaná do

buniek organizmov alebo sa tvoria zdroje uhlíka, ktoré sú relatívne stabilné

voči rozkladným procesom. Organické látky, ktoré sa v pôde nachádzajú, je

možné rozdeliť do troch základných skupín:

1. materiál humusotvorný, ktorý je tvorený nerozloženými zbytkami

2. medziprodukty humufikačných procesov, ktoré sú tvorené

jednoduchšími organickými zlúčeninami,

3. vlastný humus, ktorý je výsledkom humifikačných procesov.

Takto vytvorené formy organických látok sú značne odolné a v pôde sú

rozkladané veľmi pomaly (rádovo stovky až tisíce rokov). Humusové látky

môžu tvoriť 60 - 80 % pôdnej organickej hmoty.

Na základe odolnosti voči mikrobiálnemu rozkladu, ktorá je rôzna u

jednotlivých zložiek humusu, a podľa rozpustnosti v kyselinách a zásadách

môžeme ich deliť na:

1. Fulvokyseliny, ktoré majú najnižšiu molekulovú hmotnosť a sú

najsvetlejších farieb. Zároveň sú najmenej odolné voči mikrobiálnemu

rozkladu.

2. Huminové kyseliny, ktoré sú v porovnaní s fulvokyselinami tmavšie.

Odolnosť voči mikrobiálnemu rozkladu je stredná. V pôdach sa

vyskytujú s rôznymi katiónmi a vo forme solí ako humáty.

3. Humín, ktorý má najväčšiu molekulovú hmotnosť a je tmavej farby.

Je nerozpustný v kyselinách a zásadách a je najodolnejší

k mikrobiálnemu rozkladu. Všetky zmiešané kategórie látok majú

koloidné vlastnosti. Ďalšia skupina látok - humusové uhlie, ako

vývojová najstaršia zložka organickej hmoty, sa už pôdotvorného

procesu nezúčastňuje, a preto stráca funkciu pravého humusu.

Humusové látky v pôde majú značný význam pre tvorbu optimálnej

štruktúry, pre väzbu iónov na organominerálny koloidný sorpčný komplex,

vododržnosť, a pod.

3.2 Kolobeh dusíka v pôde

Imobilizácia pôdneho dusíka mikroorganizmami a mineralizácia

Minerálizácia je proces, pri ktorom dochádza k premenám organického

dusíka na minerálne formy a pri imobilizácii sa jedná o opačný dej. Oba

procesy prebiehajú v pôde súbežne a sú navzájom závislé. Množstvo

minerálneho dusíka (N-NO3- a N-NH4

+), ktorý je využiteľný pre rastliny,

bude závisieť na stupni imobilizácie a mineralizácie v pôde. Keďže N-NH4+

býva väčšinou preferovaným zdrojom minerálneho dusíka, väčšina rastlín

smeruje k odberu dusíka v nitrátovej podobe, lebo NH4+ býva sorbovaný na

negatívne náboje koloidného komplexu. Forma prijímaného dusíka bude ale

silno závisieť na pH prostredia.

Poľnohospodárske plodiny čerpajú pre tvorbu výnosu rádovo 100 kg

N.ha-1.r-1. tento odber je ale len malou časťou pôdnych rezerv, v ktorých sa

dusík vyskytuje hlavne v rade rezistentných organických foriem. Rádovo je

ich obsah v orničnej forme 5000 - 10000 kg na ha.

Vedľa rastlín sú spotrebiteľmi dusíka aj mikróbne spoločenstvá a pôdna

fauna. Požiadavky na dusík sa líšia a budú závisieť na potrebách

organizmov na pomer C:N a na veľkosti toho pomeru v substráte, ktorý

budú spracovávať. Ak bude tento pomer široký, napríklad u slamy 100 : 1,

potom budú požiadavky na dodatkový dusík vysoké a v pôde bude

prebiehať imobilizácia tohoto prvku. V orných pôdach sa bežne vyskytuje

pomer vstupov okolo 20 : 1, pri ktorom sú procesy mineralizácie a

imobilizácie v rovnováhe. U väčšiny našich poľnohospodársky využívaných

pôd s pomerne nízkym obsahom humusu je zaznamenaný pomer blízky 10

: 1.

Pochopenie procesov imobilizácie a mineralizácie je dôležité nielen pre

agronomickú prax, ale tiež pre životné prostredie. Dokumentovať to

môžeme na príklade odlesnenia, pri ktorom nastáva veľká nerovnováha

medzi imobilizáciou a mineralizáciou. Ak sa budú napr. stromy brehových

porastov odčerpávať medzi 50 - 100 kg N.ha-1.r-1, potom po ich vyrúbaní a

narušení ekosystému časť dusíka bude využitá inou vegetáciou a u ďalšej

časti môže dôjsť k vymývaniu alebo splachu tohoto dusíka do vodného

toku.

Nitrifikácia

Ide o jeden z najvýznamnejších procesov kolobehu dusíka

v agroekosystémoch, ktorý v sebe zahŕňa oxidáciu amoniaku cez nitrity a

nitráty. Je možné tiež povedať, že ide o biologickú oxidáciu redukovaných

foriem dusíka na formy viac oxidované. Dominantná forma nitrifikácie vo

väčšine pôd je chemoautotrofná, spôsobovaná gramnegatívnymi

baktériami. Nitrosomonas a Nitrobacter. Prvý rod je zodpovedný za oxidáciu

na nitrity. Energetický zisk chemoautotrofov je pri r Nitrosomonas 65kcal

na mol a 18 pri r. Nitrobacter, čo sú hodnoty v porovnaní s hodnotami

dosahovanými väčšinou heterotrofných organizmov nízke.

Nitrifikácia je spojená s uvoľňovaním H+ iónov, ktoré môžu byť zdrojom

acidifikácie. Preto použitie hnojív s amoniakálnym dusíkom môže spôsobiť

zníženie pH. V kritickom prípade môže dôjsť až k negatívnemu

ovplyvňovaniu organizmov citlivých na nízke pH. Pri procese nitrifikácie

neide len o problematikou zásobovania rastlín dusíkom v prijateľnej forme,

ale rovnako vznikajú zdroje dusíka vo formách, u ktorých sú možné straty

z pôdneho systému. Tieto straty jak vyplavovaním, tak denitrifikáciou, sú

vážnym problémom znečistenia prostredia. Straty dusíka vyplavovaním sa

vyskytujú hlavne pri vysokej hladine NO3- spolu s dostatočným vsakovaním

vody, ktorý premiestni tieto ióny mimo koreňový systém rastlín. K tomu

dochádza hlavne humídnej a semihumídnej klíme, veľkú pozornosť je nutné

venovať tejto problematike aj pri zavlažovaní pozemkov. Ďalšie

nebezpečenstvo spočíva v reakcii nitrátov so sekundárnymi amínmi v pôde

za vzniku karcinogénnych nitrosamínov.

Denitrifikácia

Ide o proces, pri ktorom dochádza k redukcii NO3- na N2O, NO a N2 a len

čiastočnej asimilácii nitrátov do protoplazmatických štruktúr. Denitrifikácia

je spôsobovaná fakultatívnymi anaeróbmi, prevažne heterotrofnými

baktériami (r. Pseudomonas, Alcaligenes). K denitrifikácii dochádza hlavne

pri zníženej schopnosti zabezpečovať potrebu kyslíka pre mikrobiálnu

respiráciu difúziou. V týchto podmienkach nitráty poskytujú kyslík a zásoba

nitrátov sa v pôde redukuje. Na rozdiel od nitrifikácie, ktorá spôsobuje

acidifikáciu, denitrifikácia vedie k zvyšovaniu pH.

Podobne ako nitrifikácia, tak aj denitrifikácia môže spôsobovať

znečisťovanie prostredia. V pôdach s vysokou koncentráciou nitrátov, pri

vyššej teplote a obmedzenom prevzdušnení môže byť stupeň denitrifikácie

značný. Je tu preto nutné pri aplikácii hnojív pamätať nielen na možnosť

vyplavovania dusíka, ale aj na problém denitrifikácie. Ďalším problémom je

vznik N2O, ktorý je produkovaný v kyslom prostredí a oxidovaný

v atmosfére na ozón poškodzujúci NO. Iným nepriaznivým javom môže byť

akumulácia fytotoxického nitrátu v pôde.

4.Ochrana pôdy a zvyšovanie jej úrodnosti

Ochranou pôdy rozumieme súbor technických, ekonomických i

legislatívnych opatrení s cieľom zachovať pôdny kryt a sústavne zlepšovať

tie znaky a vlastnosti pôd, ktoré komplexne vplývajú na jej úrodnosť.

Potreba ochrany vyplýva z jej jedinečného postavenia a z funkcií, ktoré

pôdny kryt má. Ide najmä o látkovú výmenu medzi pôdou a rastlinstvom.

Pri ochrane pôdy hovoríme o p a s í v n e j o c h r a n e , zníženie a

zamedzenie znehodnocovania pôdy, ako aj a k t í v n e j o c h r a n e ,

máme na mysli sústavné zvyšovanie pôdnej úrodnosti.

Hoci Slovensko patrí k štátom s najmenšou výmerou poľnohospodárskej

i ornej pôdy na jedného obyvateľa (0,45 ha p.p. a 0,27 ha o.p. v roku 1996

) a jeho zdroje sú prakticky vyčerpané, nemôžeme úbytok absolútne

zastaviť, znamenalo by to zastavenie technického rozvoja. Jedinou cestou

však je orientovať záber poľnohospodárskej pôdy na menej kvalitné pôdy.

Úrodnosť pôdy môžu z n i ž o v a ť aj opatrenia, ktorým hovoríme

i n t e n z i f i k a č n é f a k t o r y. Sú to vodohospodárske meliorácie, t.j.

odvodnenie a závlahy. U nás máme veľa negatívnych prípadov, keď sa v

dôsledku jednostranného odvodnenia vysušili pozemky (napr. Záhorie).

Možnosti znečistenia pôdy sú aj pri závlahách, a to priamo nekvalitnou

závlahovou vodou, ale aj nepriamo, zmenou dynamiky pôdnych procesov.

Východisko vidíme v p r e d p r o j e k to v e j p r í p r a v e , kde experti-

pôdoznalci posúdia dlhodobé vplyvy aplikácie odvodnenia a závlah na pôdu.

Ďalším negatívnym javom pôsobenia na pôdu sú e x h a l á t y , i keď

sa hovorí len o priamom znečisťovaní ovzdušia, vôd, čiastočne vegetácie, a

len sporadicky o priamom znečisťovaní pôdy exhalátmi, hlavne ťažkých

kovov. Východiskom je z a m e d z e n i e ú n i k u e x h a l á t o v .

Priame znečisťovanie pôdy vzniká aj a p l i k á c i o u vysokých dávok

priemyselných hnojív a pesticídov. Cesta k odstráneniu tohoto negatívneho

javu je v obmedzení a správnej aplikácii priemyselných hnojív a ich

nahradení organickým hnojením. Pri aplikácii pesticídov je potrebné využiť

poznatky i n t e g r o v a n e j ochrany rastlín a hlavne znižovať

koncentráciu plôch rovnakého využitia a obmedziť pestovanie

monokultúr.

Znečisťovanie pôdy vzniká aj v okolí k o n c e n t r o v a n ý c h

v e ľ k o c h o v o v , kde sa oddelila živočíšna výroba od pôdy a kde nie je

vyriešená likvidácia odpadov. Spracovanie odpadov je energeticky veľmi

náročné (napr. sušením, odparovaním). Cestou je rozpracovanie špecifickej

sústavy hospodárenia na pôde.

Negatívnym javom, ktorý má za následok znižovanie úrodnosti pôd, je

aj e r ó z i a p ô d y , a to v o d n á a v e t e r n á . Hospodársky

závažnejšou je erózia vodná, pri ktorej dochádza k poškodzovaniu ornice

(prenos a odnos zeminy) vplyvom rýchlosti stekajúcej vody.

Erózia vzniká ako dôsledok pôsobenia faktorov :

1. reliéf územia, veľkosť svahu, jeho dĺžka a expozícia,

2. intenzita zrážok, obdobie zrážok a klíma,

3. mechanické a chemické zloženie pôdy, štruktúrnosť pôdy,

4. rastlinný kryt,

5. hospodárenie na pôde (agrotechnické opatrenia).

Za najzávažnejšie považujeme antropogénne zásahy. Človek v snahe

zintenzívňovať veľkovýrobu, odstraňoval medze, ale aj kríky a stromy,

sceľoval pozemky, začal uplatňovať orbu a smer riadkov plodín v smere

sklonu, vykonával nekvalitnú plytkú orbu, ťažkými mechanizmami

zhutňoval podorničie, pestovanie viacročných krmovín nahrádzal

okopaninami, nedodával organickú hmotu do pôdy atď.

Jednou z ciest na zastavenie tohoto nepriaznivého javu na pôde je

uplatňovanie protieróznych opatrení:

1. biologických (pestovanie viacročných krmovín, tráv),

2. technických (budovanie terás, záchytných hrádzí),

3. agrotechnických (orba po vrstevnici, výsadba vetrolamov a iné).

5 Pôdna mapa

6 Použitá literatúra

FAZEKAŠOVÁ, D.: Trvalo udržateľné využívanie pôdy. Prešov: Grafotlač, 2003.

76 s.ISBN 80-8068-228-3

RAJCHARD, J. - BALOUNOVÁ, Z. - KVET, J. - ŠANTRUČKOVÁ, H. - VYSLOUŽIL, D.:

Ekologie III.České Budejovice: Kopp, 2002. 197 s. ISBN 80-7232-191-9

Ja a pôda

Pôda pre mňa

Pôda, po ktorej chodím (a)

Materiál a pomôcky: poháre od detskej výživy alebo džemu

Pracovný postup: Každý deň choď na rôzne miesta, nielen v blízkosti

domu alebo školy, ale v celom tvojom blízkom okolí. Vzorky zeminy nasyp

do pohárov a označ miesto nálezu. O pôdach je potrebné získať údaje

uvedené v tabuľke.

1. Úloha: Popíš pôdy, po ktorých chodíš do školy

Miesto

Pôda

1. môj dom

2.chodník pred

domom

3. ulica pred domom

4. škola

5.

2. Úloha: Pôdy môžu rozlične vyzerať a aj na dotyk sú iné. Zozbieraj pôdu

z najmenej 4 rôznych lokalít (použi poháre), preskúmaj ju: ovoňaj, sleduj

farbu, vyskúšaj trenie medzi prstami. Pozorovania zapíš do nasledujúcej

tabuľky.

Pôda, po ktorej chodím (b)

Pozorovanie:

Číslo Miesto Opis pôdy

(vôňa, farba, trenie)

1.

2.

3.

4.

5.

3. Úloha: Ktoré zo zozbieraných pôd sú najlepšie? Odôvodni.

Ja a pôda

Pôda pre mňa

Moje dojmy z pôdy

Úloha: Zozbieraj rôzne druhy pôdy a preskúmaj ich. Popíš svoje

pozorovania a dojmy z pozorovania. Vpíš svoje výsledky do

tabuľky na veľký hárok.

Pozorovania Lesné pôdy Piesoč-

naté pôdy

Poľnohospo-

dárske pôdy

Záhradné

pôdy

Asfalt,

betón

Pocit pri

skákaní

Pocit pri

behaní

Pocit pri

dotyku rukou

Farba

Vôňa

Rastliny

Zvieratá a

zvieracie

stopy

Ďalšie

pozorovania

Ja a pôda

Pôda pre mňa

Zozbieranie pôdy

Potrebuješ: viaceré zberné poháre, lepidlo, samolepiaca fólia

Úloha: Zozbieraj rôzne pôdy na rôznych miestach. Prilep vzorky do tabuľky

samolepiacou fóliou.

Stručne popíš náleziská.

VZORKY PôDY POPIS NÁLEZISKA

(1)

(2)

(3)

(4)

Ja a pôda

Príroda pôdy

Druhy pôdy Ako môžeš rozlíšiť druhy pôdy?

S prstami a so zubami!!

Potrebuješ: rôzne druhy pôdy

Postup:

Polej zeminy dostatočne s vodou. Pokus sa ich v ruke šúchať a modelovať

do hrúbky ceruzky. Ak sa to nepodarí, jedná sa o piesočnaté pôdy.

Rolku dokážeš urobiť len z ílovitej a hlinitej pôdy. Pri veľmi silnom zmáčaní

sa to nepodarí - ide o hlinito - piesočnatú pôdu.

Ako dokážeš rozlíšiť hlinitú a ílovitú pôdu? Zober vzorku zeminy medzi

prsty, ak cítime zrnká piesku je to hlinitá pôda. Ak je mazľavá, potom je

ílovitá pôda.

A

Postup pri skúmaní

Vzorky: A, B, C, ....

Môžeš z pôdy vytvoriť valček? piesočnatá pôda

áno nie

Skúšaj ďalej

Môžeš ten valček rozvaľkať ? hlinito – piesočnatá

nie pôda

áno

Skúšaj ďalej

Vyskúšaj medzi prstami: je hlinitá pôda

mazľavá ? nie

áno ílovitá pôda

Úloha:

Zaraď pojmy do medzier:

hrubá, veľmi jemná, hrubá a jemná, jemná

Piesočnatá pôda pozostáva hlavne z .................................... častíc.

Hlinitá pôda obsahuje ....................................................... časti.

Hlinitá pôda obsahuje prevažne .......................................... častí.

Ílovitá pôda pozostáva z ..................................................... častíc.

B

Ja a pôda

Príroda pôdy

Zloženie pôdy

Potrebuješ: rôzne vzorky zeminy, viac pohárov, vodu

Pomocou „mláčky“ môžeš rozlíšiť zloženie pôdy:

Zober pohár a vsyp jednu hrsť zeminy. Zalej ju trojnásobným množstvom

vody a miešaj ju tak dlho, kým sa nerozpustia všetky hrudky. Nechaj

odstáť.

- plávajúca humusová vrstva

- voda

- jemná pôda

- jemné časti piesku

- usadeniny a hrubé časti piesku

Teraz môžeš jednotlivé zložky pôdy podľa vrstiev zistiť a zakresliť. Skúmaj rôzne pôdy z tvojho okolia: napr. okraj chodníka, kvetinový záhon, lúka, školská záhrada.... a zakresli výsledky rôznych „mláčok“. Pozri pritom vzor na B - strane.

Zak

resl

i rô

zne

zložk

y je

dnotliv

ých m

láčo

k do

znáz

orn

enýc

h p

ohár

ov.

Odlíš

far

ebne

jednotliv

é zl

ožk

y.

ruhy

pôdy

Zlo

žky

pôdy

Ja a pôda

Príroda pôdy

Rýľová diagnóza (a)

Pomôcky : 2 rýle

Princíp: Aby mohli rastliny dobre rásť, potrebujú k tomu dobrú pôdu.

Jednoduchá rýľová diagnóza nám podá početné vysvetlenia o stave

pôdneho bohatstva. Všetko, čo k tomu potrebujeme, sú 2 rýle. Najlepšie

ročné obdobie je jún alebo júl, keď všetka zeleň bujnie.

Pracovný postup: Vyhľadáme si jedno miesto v záhrade, kde vedľa seba

rastú viaceré druhy rastlín. Je veľmi dobré, keď pôdu odoberáme z miest s

druhovo rovnakým i odlišným porastom a pôdu sledujeme niekoľko rokov

po sebe. Len tak získame skutočne dobré poznatky o tej ktorej pôde

(mieste odberu). Najlepšie je zobrať pôdu po daždi (nie však tesne po daždi

ani nie počas dlhého sucha).

Pozorovanie: Už pri zasunutí rýľa do pôdy získame prvé poznatky.

Ako ťažko sa vtláča rýľ?

Narážaš na kamene, na rozlične silný odpor do hĺbky?

Ak ide ťažko, je potrebné pohybovať rýľom na strany, nikdy nie dopredu,

dozadu, inak narušíme blok pôdy. Teraz mal by sa udržať vo svojej pozícii,

kým niekto druhý na chrbtovej strane rýľa vyhĺbi otvor. Pred rýľom ležiaca

ryha sa obopichá a podoberie sa na list rýľa a opatrne sa vyberie monolit,

ktorý držíme vo vodorovnej polohe (pozri obrázok).

Rýľová diagnóza (b)

Záver: Žiaci si do zošitov zapíšu odpovede na nasledujúce otázky, čím si

zároveň upevnia osvojené vedomosti.

Hrubá štruktúra pôdy

- Z akého materiálu sú jednotlivé vrstvy pôdy zložené?

- Akú majú farbu?

- Akú majú štruktúru, či sú stlačené alebo drobivé?

- Sú viditeľné prechody medzi jednotlivými vrstvami?

Jemná štruktúra pôdy

- Akú približnú veľkosť majú jemné pôdne častice?

- Existujú medzi nimi väčšie duté priestory?

- Dajú sa omrvinky zmiesiť ?

Rýľová diagnóza (c)

Živé organizmy v pôde

• Je pôda prekorenená?

• Sú na koreňoch čiastočky pôdy?

• Do akej hĺbky siahajú korene?

• Dajú sa rozlíšiť zvyšky rastlín v pôde?

• Sú viditeľné pôdne organizmy a ich chodníčky?

Ja a pôda

Príroda pôdy

Voda v pôde (a)

Janko sa pýta: „Čo sa stane s dažďovou vodou, ktorá dopadne na zem?“

Peter si myslí: „Dažďová voda prechádza pôdou až k podzemnej vode, alebo steká

po povrchu do potoka.“

Gabika oponuje: „Tak potom by bola pôda iba niekoľko hodín vlhká a potom by

bola všetka voda preč. Ja si myslím, že pôda nasáva vodu ako špongia.“

Kto má pravdu?

Čo si myslíš, ako to v skutočnosti je?

Skús navrhnúť, ako môžeš preskúmať a dokázať, ktorá odpoveď, hypotéza

je správna.

Môj predpoklad:

Môj návrh na overenie:

Zakreslenie : Popis:

Ja a pôda

Príroda pôdy

Voda v pôde (b)

Materiál:

Porovnanie:

Keď Ťa ani po dlhšej dobe nič nenapadne môžeš sa pozrieť na list, ktorý sa

volá voda v pôde. Tam sa dozvieš ako sa jednoduchým spôsobom o tom

môžeš presvedčiť.

Prší celý deň

Čo sa deje s dažďovou vodou ? Toto je prierez cez oblasť s rôznymi druhmi pôdy a rôznymi pôdnymi povrchmi. Úloha: Popíš krátko čo sa stane s dažďom v bodoch pri 1, 2, 3, 4.

3 Hlinitá pôda 2 Piesočnatá pôda 1 4 Ílovitá pôda

Ja a pôda

Príroda pôdy

Voda v pôde (1)

Potrebuješ: veľký pohár, priehľadná fólia, gumička, zemina

Postup: Naplň pohár do polovice zeminou a uzatvor ju priehľadnou fóliou a

upevni gumičkou. Postav pohár na teplé miesto alebo na kúrenie. Pozoruj

po niekoľkých hodinách alebo na nasledujúci deň.

Zakresli:

Popíš svoje pozorovania:

Vysvetli svoje pozorovania:

Ja a pôda

Príroda pôdy

Voda v pôde (2)

Potrebuješ: plochú misku, kuchynské váhy, zeminu zo záhrady

Postup: Prines trochu zeminy zo záhrady, odváž 1000 g a rozsyp ju po

miske. Otvorenú misku postav na kúrenie alebo na slnečné vzdušné miesto.

Popíš farbu a stav:

Popíš farbu a stav po 3. dňoch a po týždni:

Zváž zeminu ešte raz:

Hmotnosť na začiatku: 1000 g

Hmotnosť po týždni: ........g

Strata na váhe: ........g

Zakresli hnedou ten podiel, ktorý po týždni ostal a modrou zvyšok.

100 g 1000 g

Koľko vody obsahuje pôda?

Ja a pôda

Príroda pôdy

Voda v pôde (3) Chceme zistiť koľko vody obsahuje jedna vzorka zeminy?

Potrebuješ: 1 porcelánovú misku, váhy, kahan, stojan, keramická sieť, kliešte, ochranné

okuliare, podložka, vzorka zeminy

Postup: Odváž 30 g zeminy zo záhrady a daj ju do porcelánovej misky, popíš ako vyzerá:

Potom postav misku so zeminou na keramickú sieť, ktorá je položená na stojane. Pod

stojan polož kahan a zapáľ ho. Misku zahrievaj dlhší čas (asi 10 min.).

Pozorovanie:

Zober keramickú misku po ochladení preč kliešťami z keramickej siete. Prelož zeminu po

vychladnutí na váhu a zváž.

Hmotnosť na začiatku pred zohrievaním: 30 g

Hmotnosť po zohrievaní: .... g

Strata na váhe: .... g

Výsledok:

Aký vysoký bol podiel vody v pôde?

Zakresli podiel vody modrou a zvyšok hnedou:

0g 5g 10g 15g 20g 25g 30g

Ja a pôda

Príroda pôdy

Koľko vody dokáže pôda prijať? (a)

Pomôcky: plechová dóza s otvorom v spodnej časti, odmerka, nádoba na

zachytenie vody, zemina, voda

Pokus je zaujímavejší, keď sa namiesto dózy použije priehľadná hadica,

alebo sklenená trubica a použiješ prederavenú šatku.

Postup: Nechaj zeminu tri dni voľne na vzduchu vyschnúť. Naplň ju do

dózy, ktorú postavíš na záchytnú nádobu. Nalej opatrne z odmerky vodu na

zeminu.

Pozorovanie:

Vyhodnotenie:

Množstvo vody v odmerke na začiatku: ................... ml

Množstvo vody na konci v odchytávacej nádobe: ................... ml

Množstvo vody, ktoré zachytila pôda: ................... ml

Ja a pôda

Príroda pôdy

Koľko vody dokáže pôda prijať? (b)

Tento pokus môžeš robiť so všetkými pôdnymi druhmi. Porovnaj.

Výsledok:

Druh pôdy množstvo vody v ml

Ja a pôda

Príroda pôdy

Vzduch v pôde

Pomôcky: 2 poháre od marmelády, zemina, voda

Už si o tom rozmýšľal ako môžu organizmy

v pôde dýchať? Nepotrebuje krtko, dážďovka,

slimáky vzduch? Alebo nachádza sa vzduch aj

v pôde? Možno iba vo vybudovaných

chodbičkách v pôde?

Vysvetli otázky pokusom!

Postup: Naplň pohár do polovice so zeminou a

trocha ju pritlač. Potom zalej zeminu s vodou až

kým sa pohár nenaplní. Pozoruj vodu a zeminu.

Zakresli

Tvoje pozorovania:

Vysvetli tvoje pozorovania:

Ja a pôda

Príroda pôdy

Dodávame vzduch do pôdy

Potrebujeme: Prázdne dózy od konzervy (850 ml) v spodnej časti

otvorené, 1 pohár - 2000 ml, odmerka, rýľ, špachtľa, pôda s porastom

(porovnaj navzájom rôzne pôdy).

Informácie: Vzduch v pôde využívajú rastliny a živočíchy. Utužená pôda

s malým obsahom vzduchu je pre rastliny zlým stanovišťom. „Protihráčom“

pôdneho vzduchu je pôdna voda. Pôda plne nasýtená vodou je chudobná na

vzduch. Kolísania obsahu vzduchu a vody sú pre jednotlivé pôdy

charakteristické, ovplyvňujú sfarbenie pôdy a vývoj pôdy. Málo organizmov

dokáže žiť bez vzduchu. K tomu patrí niekoľko druhov baktérií, ktoré sa

podieľajú na rozklade odumretých rastlín (napr. mliečne baktérie).

Priebeh pokusu:

a) Odstráň najvrchnejšiu vrstvu pôdy rýľom až dosiahneš zarovnanú

plochu.

b) Zatlač dózu do pôdy, zatlač podľa možnosti utláčaním pôdy a iným

nanášaním pôdy.

c) Vyber dózu po naplnení pôdou, z dózy sa nesmie nič vysypať (podober

lopatkou) (obr.1)

Obrázok 1

d) Odrež prečnievajúcu pôdu.

e) Postav takú istú dózu bez otvoru do pohára a naplň ju 2000 ml vody.

f) Vyber dózu von z vody.

g) Daj dózu s pôdou do 2-litrového pohára.

h) Uvoľni pôdu opatrne so špachtľou, aby sa mohol uvoľniť vzduch. Počkaj

kým úroveň vody prestane klesať.

i) Naplň z odmerky vodu až po značku v pohári a zaznač si stav vody

v odmerke (pred a po). Doplnené množstvo vody zodpovedá obsahu

vzduchu, ktorý sa uvoľnil z pôdy.

j) Prepočítaj podiel obsahu vzduchu v našej vzorke zeminy.

Ja a pôda

Zmena pôdy

Z koľkých vrstiev sa zložená pôda?

1. Prineste prosím knihy k téme.

2. Pozrite sa obrázky a čítajte v textoch.

3. Zakreslite priemer Zeme na papier (najprv ceruzkou a potom farebne).

4. Objasni nasledujúce otázky:

- Aké hrubé sú vrstvy?

- Z čoho pozostávajú vrstvy?

- Ako sa volajú?

5. Napíšte jednotlivé údaje k jednotlivým vrstvám do štvorčekov podľa

zoradenia alebo podľa zoraďovacích písmen A, B, C, D.

Príklad:

tak... alebo tak.....

A=.................

B= .................

C= .................

D= ..................

Ja a pôda

Zmena pôdy

Čo je pôda? (a)

1. Prečítaj si niekoľkokrát text.

2. Podčiarkni čo sa Ti zdá v texte dôležité.

3. Označ si čo Ti je nejasné a čo by si sa rád opýtal.

Najprv sa spýtaj vo svojej skupine, ak Ti to oni nevyjasnia, spýtaj sa

učiteľa.

4. Odpovedz na otázky.

„Pôda je tenká vrstva najvrchnejšej časti zemskej kôry, ktorá vznikla

rozkladom materských hornín za neustáleho pôsobenia teploty, svetla a

vzduchu. Pôsobením vonkajších činiteľov v procese sa horniny natoľko

zmenili, že vo vzniknutej pôde môžu rásť rastliny a žiť v nich organizmy.

Najdôležitejšie pôdne organizmy sú baktérie, huby a riasy. Živia sa

odumretými časťami rastlín a organizmov. Mineralizáciou týchto zvyškov

vzniká humus. Dážďovky a červy pomáhajú vzniku humusu.

Podľa toho z akých materských hornín pôda vznikla a aké poveternostné

podmienky na ňu pôsobili, vznikajú rôzne typy pôd. V prírode sa to dialo

veľmi dlho. Aj dnes zvetrávajú skaly a horniny a vzniká nová pôda spolu

s organickými zvyškami.“

Ja a pôda

Zmena pôdy

Čo je pôda? (b)

1. Čo rozloží horninu natoľko, aby z nej vznikla pôda?

2. Ako sa volá tento rozklad?

Volá sa :

3. Ktoré organizmy žijú vo zvetranej pôde?

4. Čím sa živia?

5. Čo je výsledkom pôsobenie pôdnych organizmov na organické zvyšky?

Ja a pôda

Zmena pôdy

Lúka

Zozbierajte z trávnika a lúky rozličné druhy rastlín. Urobte si ich

zoznam.

Lúka Trávnik

1. 1.

2. 2.

3. 3.

4. 4.

Spočítajte koľko rozličných chrobákov a hmyzu nájdete. Ako vyzerá

pôda?

Prečítajte si info hárok: „Chudobná alebo rôznorodá? Čo nám hovoria lúčne

kvety?“

Ja a pôda

Zmena pôdy

Lúka alebo trávnik?

Kde je viac druhov hmyzu?

Kde rastie viac rozličných rastlín? HODINA

OTÁZOK pre záhradkárov

Kde sa nachádza-jú zriedkavé druhy rastlín a hmyzu?

Od čoho závisí bohatstvo druhov lúky?

Prečo musíme trávnik a úrodnú lúku hnojiť?

Prečítaj si aj Info –hárok: 1. „Chudobná alebo bohatá? Čo nám

hovoria lúčne kvety?“

2. „Ukazovatele“

Ja a pôda

Zmena pôdy

Ukazovatele (a)

Kto disponuje vedomosťami o rastlinách, nemusí za každú cenu robiť

chemické pokusy, ak chce zistiť pôdny stav. Mnohé rastliny nám ukážu, aký

je stav pôdy. Preto sa tieto rastliny volajú ukazovatele.

Ukazovatele existujú pre vlhké alebo suché pôdy, bohaté alebo chudobné

na dusík, kyslé alebo vápenaté (zásadité) pôdy.

Väčšina rastlín nám môže ukázať rôzne pôdne podmienky. Tak napr. žihľava

dvojdomá - je ukazovateľom vysokého dusíka v pôde. Rastie na vlhkých aj

suchých miestach. Preto je neisté sa spoliehať iba na jednu rastlinu.

O tej ktorej pôdnej podmienke sa presvedčíme až vtedy, ak na danom

mieste nájdeme viacero ukazovateľov.

Ja a pôda

Zmena pôdy

Ukazovatele (b) Nasledujúca tabuľka nám dáva prehľad o niekoľkých typických

ukazovateľoch v záhrade, na poli a na lúke.

Stupeň kyslosti pôdy

kyslý zásaditý

malý štiav kyslý pakost lúčny

šťaveľ šalvia lúčna

fialka psia horčica roľná

vrchárka malá štrbák obecný

praslička roľná peniažtek roľný

Obsah dusíka v pôde

bohaté na dusík chudobné na dusík

žihľava dvojdomá mrkva divá

hluchavka biela ďatelina obyčajná

lipkavec obyčajný praslička roľná

hviezdica prostredná margaréta

trebuľka lesná chrastavec roľný

Ja a pôda

Zmena pôdy

Chudobná alebo rôznorodá?

Čo nám hovoria lúčne kvety? Je to zážitok, keď si v letný deň sadnete na okraj lúky a pozorujete mnohotvárnosť napríklad farieb alebo foriem. Nepokosené lúky odrážajú stav pôdnych pomerov. Bohatstvo druhov závisí predovšetkým od obsahu výživných látok v pôde a od toho ako často sa lúka kosí. A) Chudobná lúka (suchý trávnik) Chudobný trávnik je „zelená“ plocha na málo výživnej a nezavlažovanej ploche, nie je takmer vôbec hnojená. Napriek riedkemu porastu je nápadná táto lúka svojou farebnou rozmanitosťou kvetov. Popri veľkom množstve tráv tu rastie obzvlášť veľa kvetov ako šalvia lúčna, margaréta, timián, bôľhoj, ... B) Bohatá lúka

Bohaté lúky rastú na rôznych pôdach. Dodatočné hnojenie ovplyvňuje výrobnú produkciu fytomasy rastlín. Rast týchto rastlín sa navzájom podporuje a potláča sa rast lúčnych byliniek. Rastliny obmedzujúce výživu pôdy, ako púpava, sa masovo rozširujú. Popri niektorých šťavnato sa zelenajúcich trávach existuje iba málo kvetov: žerušnica lúčna, trebuľka lesná a skorocel kopijovitý. Často roľník pokosí lúku skôr ako začnú rastliny kvitnúť.