Szabova a Kol Prirucka Boz

7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz

1/183

PRIRUKA BEZPENOSTI AOCHRANA

ZDRAVIA PRI ZVRAN

Zuzana SZABOV

Karol BALOG

Pavol EKAN

Richard KURACINA

2015


2/183

Materilovotechnologick fakulta STU so sdlom v Trnave

Ing. Zuzana Szabov, PhD., prof. Ing. Karol Balog, PhD.,

Ing. Pavol ekan, PhD., doc. Ing. Richard Kuracina, PhD.

Recenzenti: prof. Ing. Maro Soldn, PhD.doc. Ing. Jn Vi, PhD., IWE.

Jazykov korektra: Mgr. Valria Krahulcov

Schvlila Vedeck rada Materilovotechnologickej fakulty STU da25. novembra2014 ako prruku pre tudijn program Bezpenos aochrana zdravia pri prci,Vrobn technolgie, Materilov ininierstvo, Aplikovan informatika aautomatizcia v priemysle, Kvalita produkcie, Personlna prca v priemyselnompodniku, Potaov podpora vrobnch technolgi, Priemyseln manarstvo,Vrobn zariadenia a systmyMaterilovotechnologickej fakulty STU vTrnave

ISBN 978-80-8096-220-3

EAN 9788080962203


3/183

3

VOD ........................................................................................................................................ 6

1 ZKLADN POJMY A DEFINCIE VOBLASTI BEZPENOSTI A OCHRANY

ZDRAVIA PRI ZVRAN............................................................................................... 7

2 LEGISLATVNE POIADAVKY NA ZAISTENIE BOZP PRI ZVRAN........... 11

3 RIZIKOV FAKTORY ANEBEZPEENSTV NA ZVRACCH

PRACOVSKCH...........................................................................................................20

3.1 ZVRACIE DYMY.................................................................................................................................. 21

3.1.1 PRODUKCIA ZVRASKCH DYMOV V ZVISLOSTIOD ZVRANHO MATERILU....................... 22

3.1.2 OCHRANA PRED ZVRASKM DYMOM....................................................................................... 28

3.1.3 CHARAKTERISTIKA ZLOIEK ZVRACCH DYMOV VZNAMNCH ZHADISKA POKODENIA

ZDRAVIA......................................................................................................................................... 30

3.1.4 OCHORENIA DCHACCH CIEST A PC ZO ZVRANIA.................................................................. 37

3.2 HLUK..................................................................................................................................................... 38

3.2.1 LEGISLATVNE ASPEKTYPOSDENIA HLUKU................................................................................. 38

3.2.2 EXPOZCIA HLUKU NA ZVRASKOM PRACOVISKU...................................................................... 40

3.2.3 MONOSTI ZNENIA EXPOZCIE HLUKU........................................................................................ 41

3.3 VIBRCIE.............................................................................................................................................. 43

3.3.1 LEGISLATVNE ASPEKTY POSDENIA VIBRCI.............................................................................. 43

3.3.2 MONOSTI ZNENIA EXPOZCIE VIBRCIAMI............................................................................... 44

3.4

ELEKTROMAGNETICK IARENIE PRI ZVRAN................................................................................... 45

3.5 ZA TEPLOM ACHLADOM PRI PRCI.............................................................................................. 52

3.6 PRACOVN POLOHA, FYZICK A PSYCHICK ZA PRI ZVRAN.................................................... 56

3.6.1 FYZICK ZA................................................................................................................................ 56

3.6.2 PSYCHICK ZA........................................................................................................................... 60

3.7 NEBEZPEENSTVO RAZUELEKTRICKM PRDOM........................................................................... 62

3.7.1 VEOBECN PODMIENKY VZNIKU RAZOV AKO DSLEDKOKZSAHU ELEKTRICKM PRDOM62

3.7.2 INKY ELEKTRICKHO PRDU NA UDSK ORGANIZMUS.......................................................... 65


4/183

4

3.7.3 ELEKTRICK PRD AIMPEDANCIA UDSKHO TELA...................................................................... 68

3.7.4 OCHRANA PRED RAZOM ELEKTRICKM PRDOM...................................................................... 70

3.7.5 PRV POMOC PRI RAZEELEKTRICKM PRDOM....................................................................... 75

3.8 POUITIE TECHNICKCH PLYNOV PRI ZVRAN A TEPELNOM DELEN.............................. 78

3.8.1 CHARAKTERISTIKA NAJASTEJIE POUVANCHPLYNOV PRI ZVRAN ATEPELNOM DELEN.. 79

3.8.2 FAE NA STLAEN PLYNY............................................................................................................ 81

3.8.3 MANIPULCIA SFAAMI NA STLAEN PLYNY............................................................................ 83

3.8.4 VEOBECN POIADAVKYNA SKLADOVANIE FLIA...................................................................... 88

4 VEOBECN POIADAVKYNA PRIESTOR A USPORIADANIE ZVRACCH

PRACOVSK................................................................................................................... 93

4.1 PRIESTOR A PLOCHY STLEHO ZVRACIEHO PRACOVISKA............................................................... 93

4.2 USPORIADANIE ZVRACIEHO PRACOVISKA....................................................................................... 94

4.3 UMIESTNENIE OZNAMOVAOV A OVLDAOV MECHANIZOVANHO AAUTOMATIZOVANHO

ZARIADENIA......................................................................................................................................... 95

5 ZSADY VYKONVANIA ZVRASKCH PRC SO ZVENM

NEBEZPEENSTVOM PODA BOZP ...................................................................... 97

5.1 ZSADY BOZP PRI PRCI V UZAVRETCH ATESNCH PRIESTOROCH................................................ 98

5.2 ZSADY BOZP PRI PRCI V PRIESTOROCH S NEBEZPEENSTVOM POIARU ALEBO VBUCHU...... 99

5.3 ZSADY BOZP PRI PRCI V PRIESTOROCH SO ZVENM NEBEZPEENSTVOM IARENIA............ 100

5.4 OPRVNENIA ZVRAA.................................................................................................................... 100

6 OZNAOVANIE ZVRACIEHO PRACOVISKA .................................................. 102

7 OCHRANN PRACOVN PROSTRIEDKY ........................................................... 108

PRE ZVRAOV ......................................................................................................... 108

7.1 OCHRANA PRIESTORU ZVRACIEHO PRACOVISKA.......................................................................... 108

7.2 OCHRANA ZVRAA.......................................................................................................................... 108

7.3 OCHRANA DCHACCH ORGNOV.................................................................................................... 109


5/183

5

7.4 OSOBN OCHRANN PROSTRIEDKY NA OCHRANU O ATVRE PRI ZVRAN.............................. 110

7.5 AUTOMATICK FILTRE NA ZVRANIE............................................................................................... 110

7.6 OCHRANN ODEV POUVAN PRI ZVRAN................................................................................... 114

8 BEZPENOS PRI ZVRAN PLAMEOM ATEPELNOM DELEN

KYSLKOM.................................................................................................................. 117

8.1 POIADAVKY NA ZVRACIE PRACOVISKOZVRANIE PLAMEOM.............................................. 122

8.2 BEZPENOSTN POIADAVKY NA ROZVOD PLYNOV A FAE NA PLYNY - ZVRANIE PLAMEOM

A REZANIE KYSLKOM........................................................................................................................ 124

8.3 NEBEZPEENSTV PRI ZVRAN PLAMEOM AREZAN KYSLKOM................................................ 129

9 BEZPENOS PRI OBLKOVOM ZVRAN...................................................... 134

9.1 RUN OBLKOV ZVRANIE OBALENOU ELEKTRDOU................................................................ 136

9.2 OBLKOV ZVRANIE NETAVIACOU SA ELEKTRDOU V OCHRANNEJ ATMOSFRE INERTNHO

PLYNU (ZVRANIE TIG ALEBO TIE GTAW)....................................................................................... 141

9.3 OBLKOV ZVRANIE VPLYNOVEJ OCHRANE TAVIACOU SA ELEKTRDOU (MIG/MAG).............. 146

9.4 NEBEZPEENSTV PRI OBLKOVOM ZVRAN................................................................................ 150

9.4.1 OCHRANA PRED RAZOM ELEKTRICKM PRDOM.................................................................... 150

9.4.2 OCHRANA PRED IARENM........................................................................................................... 152

9.4.3 OCHRANA PRED ZVRASKM AEROSLOM.............................................................................. 154

9.4.4 OCHRANA ZDRAVIA A BEZPENOSTN OPATRENIA PRI PRCI VPRIESTOROCH

S NEBEZPEENSTVOM POIARU, ALEBO VBUCHU.................................................................... 155


6/183

6

VOD

Dnen spolonos sa vyvja vneustlom kolobehu globlnych zmien prebiehajcich okrem

inho aj vrznych odvetviach vrobnej anevrobnej sfry. Neustle sa zvyujce nrokyv oblasti vrobnej sfry s podmienen neustle sa zvyujcimi poiadavkami dopytu.

Pracovn innosti loveka si vsasnosti vyaduj maximlne nasadenie, o je zko spt aj

s otzkami bezpenosti pri prci. Kvalitn pracovn prostredie apracovn podmienky

pripadajce na kadho zamestnanca s preto zko spojen snespoetnm mnostvom otzok

bezpenosti prceadresovanch prve na zamestnvateov.

Predkladan publikcia je zameran na charakteristiku legislatvnych poiadaviek tkajcich

sa pracovnej innosti veobecne, ako aj pracovnej innosti zvraa. Poukazuje na legislatvu

aprslun technick normy vyuvan vtejto oblasti. Charakterizuje najvznamnejie

nebezpeenstv a rizik, ktor mu negatvne ovplyvova prcu zvraa a jeho okolia.

Podrobne popisuje najastejie sa vyskytujce fyziklne achemick faktory v pracovnom

prostred. Zrove poukazuje aj na mon opatrenia na eliminciu tchto faktorov.

Z hadiska bezpenosti aochrany zdravia pri prci definuje veobecn zsady BOZP v rmci

prevdzky zvracch pracovsk. Publikcia uvdza bezpenostn ustanovenia azsady BOZP

pre konvenn spsoby zvrania: zvranie plameom atepeln delenie kyslkom, oblkov

zvranie obalenou elektrdou, oblkov zvranie taviacou sa elektrdou v ochrannej atmosfre

plynu a oblkov zvranie netaviacou sa elektrdou v ochrannej atmosfre plynu.

Tto publikcia je uren predovetkm tudentom technickch univerzt, pracovnkom

vrobnch zvodov, pracovnkom zaoberajcim sa oblasou pracovnho lekrstva, ako aj

radom verejnho zdravotnctva, bezpenostnm technikom, poiarnym technikom, ako aj

irokej verejnosti nazskanie dleitchpoznatkov v oblasti bezpenosti aochrany zdravia pri

zvran.

Publikcia vznikla v rmci rieenia a s podporou grantu MVaV SR KEGA 028STU-4/2013

E- learning vo forme prruky bezpenosti a ochrany zdravia pri zvran.


7/183

7

1 ZKLADN POJMY A DEFINCIE V OBLASTIBEZPENOSTI AOCHRANY ZDRAVIA PRI ZVRAN

Pre ely publikcie boli vybran defincie apojmy, ktor s zko spt so zvranm

a tepelnm delenm plameom, zvranm elektrickm oblkom azvranm elektrickm

oblkom vochrannch atmosfrach.

Zvranie je proces vyhotovovania nerozoberatench spojov dosiahnutm medzi atomovch

vzieb medzi spjanmi asami pri ich ohreve alebo plastickej deformcii, alebo pri

spolonom psoben jednho idruhho(2).

Tavn zvranieje zvranie vykonvan loklnym stavenm spjanch ast bez pouitia tlaku

(2).Oblkov zvranieje tavn zvranie, pri ktorom sa ohrev uskutouje elektrickm oblkom

(2).

Plameov zvranieje tavn zvranie, pri ktorom sa na ohrev pouva teplo spaovanch

zmes plynov (2).

Run zvranieje zvranie vykonvan rune pomocou nstroja, ktor zskava energiu zo

zvracieho zdroja (2).

Mechanizovan zvranieje zvranie, vykonvan pouitm strojov amechanizmov riadench

lovekom (2).

Automatizovan zvranieje zvranie, vykonvan mechanizmami stroja poda zadanho

programu bez bezprostrednej asti loveka, priom vkladanie, upnanie ast a

odoberanie zvarkov je vykonvan mechanizmami riadenmi lovekom(2).

Zvracie pracoviskoje pracovn priestor vymedzen na zvranie a na umiestnenie zvracieho,

pripadne alieho technologickho zariadenia, technologickch stanov

a manipulanch plch na opercie svisiace so zvranm, vykonvanom stle alebo len

prechodne, bez ohadu na zabezpeenie pracovnej klmy (napr. vterne, hale apod.) (1).

Nebezpen priestor je priestor, v ktorom za uritch okolnost, (napr. vplyvom prostredia

alebo geometrie priestoru) mu vznikn innosti zapriujce raz osoby, ktor sa

vpriestore nachdza (1).

Priestor nebezpen zhadiska razu elektrickm prdomje priestor, v ktorom vplyvom

prostredia je bu stle, alebo prechodn nebezpeenstvo razu elektrickm prdom; s to

hlavne priestory sprostredm: horcim, vlhkm (aj prechodne vlhkm), svodivm

okolm, pranm svodovm prachom (nehoravm ihoravm), ieravm (so kodlivm


8/183

8

chemickm psobenm), sotrasmi, vonkajm, snebezpeenstvom mechanickho

pokodenia (1).

Priestor zvl nebezpen zhadiska razu elektrickm prdom je priestor, v ktorom

zvltne okolnosti alebo vplyvy prostredia zvyuj nebezpeenstvo razu; s to hlavne

priestory s mokrm prostredm (1).

Priestor s nebezpeenstvom poiaruje priestor, v ktorom sa vyskytuj tuh horav hmoty,

horav prach, horav kvapaliny, horav plyny avbuniny alebo ltky obsahujce

vbuniny (1).

Priestor s nebezpeenstvom vbuchuje priestor, v ktorom sa me vyskytn za normlnych

prevdzkovch stavov nebezpen koncentrcia pre vbuch (1).

Najvyie prpustn expozin limit (NPEL)je definovan ako najvyia koncentrcia

chemickho faktora (plynu, pary alebo hmotnostnch astc) vpracovnom ovzdu, ktor

vo veobecnosti nem kodliv inky na zdravie zamestnancov a nespsob

neodvodnen obaovanie napr. neprjemnm zpachom, ato aj pri opakovanej

a dlhodobej expozcii denne poas 8-hodinovej pracovnej zmeny a 40-hodinovho

pracovnho tda. NPEL pre chemick faktory s stanoven priemernou akrtkodobou

hodnotou. (NV SR . 300/2007Z.z.) (5).

Najvyie prpustn priemern expozin limitpredstavuje asovo ven priemer hodnt

koncentrci nameranch vdchacej zne zamestnanca za 8-hodinov pracovn zmenu

a 40-hodinov pracovn tde (5).

Najvyie prpustn krtkodob expozin limit stanovuje povolen krtkodob prekroenie

hodnt NPEL vdke 15 mint vpriebehu zmeny. Povolen krtkodob prekroenie nad

NPEL (pkov koncentrcia) je limitovan sohadom na loklne drdiv alebo

systmov inky chemickch faktorov aje uren koncentrciou apri niektorch

chemickch faktoroch aj kategriou Ia II. Pre vetky tieto chemick faktory mus by

dodran aj priemern 8-hodinov NPEL. Pre chemick faktory svraznmi loklnymidrdivmi inkami je stanoven len krtkodob NPEL (5).

Priestor s nebezpeenstvom otravy je priestor, v ktorom sa nachdza prostredie so znane

prekroenm NPEL, resp. v ktorom s prekroen hranin hodnoty inkriminovanch

kodlivn (1).

Priestor s nebezpeenstvom zaduseniaje priestor, v ktorom nie je dostatok vzduchu (napr.

vzduch je vytesnen inm plynom, aj inertnm) alebo obsah kyslka vo vdychovanom

vzduchu poklesne pod 16%; alej je to kad priestor, v ktorom je znemonen vzba


9/183

9

kyslka na erven farbivo alebo jeho odovzdvanie tkanivm (napr. pri vdychovan oxidu

uhonatho alebo kyanovodka)(1).

Dchacia znaje priestor vo vke dchacch ciest poda pracovnej polohy vzhadom na

vykonvan prcu (1).

Zvrac vodije izolovan ohybn vodi, ktor elektricky prepojuje zvrac zdroj so zvracm

nstrojom alebo zvarkom (1).

Ochrann vodije myselne veden vodi, ktor spja neiv asti alebo cudzie vodivasti,

alebo zemnie (z hadiska elektrickho prdu) chrniace pred nebezpenm dotykom bez

ohadu na to, i je sasne pracovn alebo nie(1).

Spojka zvracieho vodiaje sas na vzjomn spojenie zvracch vodiov (1).

Blokovanieje opatrenie alebo inok na ochranu zariadenia, pri ktorom sa funkcia prstroja

alebo prstrojov urob mechanicky alebo elektricky zvislou od polohyalebo stavu inho

prstroja, alebo niekokch inch prstrojov, m sa predde vzniku nedovolench stavov

zariadenia, resp. prstupu kastiam, ktor mu spsobi raz (1).

Ndzov alebo bezpenostn zastavenie je zastavenie vprpade havrie alebo

nepredvdatenej situcie ohrozujcej obsluhu alebo samotn zariadenie, prpadne jeho

okolie, vykonan ovldacmi prvkami ndzovho zastavenia alebo bezpenostnho

zastavenia (1).

Prevencia je systm opatren plnovanch a vykonvanch vo vetkch oblastiach innosti

zamestnvatea, ktor s zameran na vylenie alebo obmedzenie rizika a faktorov

podmieujcich vznik pracovnch razov, chorb z povolania a inch pokoden zdravia

z prce, a urenie postupu v prpade bezprostrednho a vneho ohrozenia ivota alebo

zdravia zamestnanca (3).

Nebezpeenstvoje stav alebo vlastnos faktora pracovnho procesu a pracovnho prostredia,

ktor mu pokodi zdravie zamestnanca (3).

Ohrozenieje situcia, v ktorej nemono vyli, e zdravie zamestnanca bude pokoden (3).

Rizikoje pravdepodobnos vzniku pokodenia zdravia zamestnanca pri prci a stupe monch

nsledkov na zdrav (3).

Neodstrniten nebezpeenstvoje tak nebezpeenstvo, ktor poda sasnch vedeckch a

technickch poznatkov nemono vyli ani obmedzi(3).

Neodstrniten ohrozenieje tak ohrozenie, ktor poda sasnch vedeckch a technickch

poznatkov nemono vyli ani obmedzi(3).

Nebezpen udalos je udalos, pri ktorej bola ohrozen bezpenos alebo zdraviezamestnanca, ale nedolo k pokodeniu jeho zdravia (3).


10/183

10

Bezpenos technickho zariadeniaje stav technickho zariadenia a spsob jeho pouvania,

pri ktorom nieje ohrozen bezpenos a zdravie zamestnanca; bezpenos technickho

zariadenia je neoddelitenou sasou bezpenosti a ochrany zdravia pri prci (3).

Prca je shrn innost, ktor pracovnk (zamestnanec) alebo skupina pracovnkov mus

vykonva pri plnen pracovnch loh na konkrtnom pracovisku aktor s vymedzen

pracovnmi postupmi atechnolgiou(4).

Pracovn prostredie je sbor materilnych podmienok (fyziklnych, chemickch,

priestorovch a pod.), na zklade ktorch sa vykonva prca. Stav pracovnho prostredia

je uren najm stavebnm, objemovm a dispozinm rieenm objektov a pracovsk,

bezpenostnou rovou technolgi, strojov a zariaden a akustickmi, svetelnmi,

mikroklimatickmi podmienkami at. (4).

Pracovn podmienky -fyziklne, chemick, biologick, fyziologick, psychologick

a sociologick faktory, ktor psobia vpracovnom procese na zdravie loveka, na jeho

pracovn vkonnos. Mono ich ovplyvni reimom prce aodpoinku atechnickm

stavom pracovnho prostredia(4).


11/183

11

2 LEGISLATVNE POIADAVKY NA ZAISTENIE BOZP PRI

ZVRAN

Pri kadej pracovnej innosti musia by dodriavan prslun legislatvne ustanovenia a jetaktie potrebn dba na zsady bezpenosti aochrany zdravia zamestnancov. Pre vykonvanie

pracovnej innosti zvraa s prslunmizkonmi anormatvmi stanoven zsady bezpenosti

vzahujce sa na zvracie pracovisko, priom vber bezpenostnch opatren mus zodpoveda

druhu nebezpeenstva, pravdepodobnosti vzniku razualebo pokodenia zdravia astupu ich

zvanosti.

Do skupiny prvnych predpisov zoblasti bezpenosti pri zvran, ktor patria medzi

najvznamnejie,je potrebn zaradi:

Zkon . 124/2006 Z. z. o bezpenosti a ochrane zdravia pri prci a o zmene a doplnen

niektorch zkonov v znen neskorch predpisov (3).

Zkon . 311/2001 Z. z. Zkonnk prce v znen neskorch predpisov (6).

Zkon . 455/1991 Zb. o ivnostenskom podnikanv znen neskorch predpisov(7).

Zkon . 314/2001 Z. z. o ochrane pred poiarmi v znen neskorch predpisov(8).

Zkon . 264/1999 Z. z. o technickch poiadavkch na vrobkyo posudzovan zhody

o zmene a doplnenniektorch zkonov v znen neskorch predpisov(9).

Zkon . 125/2006 Z. z. o inpekcii prce a o zmene a doplnen zkona . 82/2005 Z. z.

o neleglnej prci a neleglnom zamestnvan a o zmene a doplnen niektorch zkonov

v znen neskorch predpisov(10).

Zkon . 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejnho zdravia a o zmene a

doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov(11).

Nariadenie vldySlovenskej republiky . 115/2006 Z. z. o minimlnych zdravotnch a

bezpenostnch poiadavkch na ochranu zamestnancov pred rizikami svisiacimi sexpozciou hluku v znen neskorch predpisov(12).

Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 281/2006 Z. z. o minimlnych

bezpenostnch a zdravotnch poiadavkch pri runej manipulcii sbremenami (13).

Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred

rizikami svisiacimi s expozciou chemickm faktorom pri prci v znen neskorch

predpisov (14).

Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 387/2006 Z. z. o poiadavkch na zaisteniebezpenostnho a zdravotnho oznaenia pri prci(15).


12/183

12

Nariadenie vldy Slovenskej republiky .391/2006 Z. z. o minimlnych bezpenostnch

a zdravotnch poiadavkch na pracovisko(16).

Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 392/2006 Z. z. o minimlnych

bezpenostnch a zdravotnch poiadavkch pri pouvan pracovnch prostriedkov

(17).

Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 393/2006 Z. z. o minimlnych poiadavkch

na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci vo vbunom prostred(18).

Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 395/2006 Z. z. o minimlnych poiadavkch

na poskytovanie a pouvanie osobnch ochrannch pracovnch prostriedkov(19).

Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 416/2005 Z. z. o minimlnych zdravotnch a

bezpenostnch poiadavkch na ochranu zamestnancov pred rizikami svisiacimi s

expozciou vibrci v znen neskorch predpisov(20).

Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 436/2008 Z. z., ktorm sa ustanovuj

podrobnosti o technickch poiadavkcha postupoch posudzovania zhody na strojov

zariadenia v znen neskorch predpisov(21).

Zkon . 124/2006 Z. z o bezpenosti a ochrane zdravia pri prci a o zmene a doplnen

niektorch zkonov poukazuje na povinnosti zamestnvatea pri uplatovan veobecnch

zsad prevenciea opatren na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci. Medzi tietopovinnosti zamestnvatea sa zarauje:

vylenie nebezpeenstva a z neho vyplvajceho rizika,

posudzovanie rizika, ktor nemono vyli, najm pri vbere a poas pouvania

pracovnch prostriedkov, materilov, ltok a pracovnch postupov,

vykonvanie opatren na odstrnenie nebezpeenstiev v mieste ich vzniku,

uprednostovanie kolektvnych ochrannch opatren pred individulnymi ochrannmi

opatreniami, nahrdzanie prc, pri ktorch je riziko pokodenia zdravia, bezpenmi prcami alebo

prcami, pri ktorch je menie riziko pokodenia zdravia,

prispsobovanie prce schopnostiam zamestnanca a technickmu pokroku,

zohadovanie udskch schopnost, vlastnost a monost najm pri vbere pracovnho

prostriedku, pracovnch a vrobnch postupov s cieom vyli alebo zmierni inky

kodlivch faktorov prce, namhavej alebojednotvrnej prce na zdravie zamestnanca,


13/183

13

plnovanie a vykonvanie politiky prevencie zavdzanm bezpench pracovnch

prostriedkov, technolgi a metd organizcie prce a skvalitovanm pracovnch

podmienok,

vydvanie pokynov na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci (3).

Zamestnvateje v zujme zaistenia bezpenosti a ochrany zdravia pri prci povinn:

zlepova pracovn podmienky a prispsobova ich zamestnancom; zohadova

pritom meniace sa skuton a predvdaten okolnosti a dosiahnut vedeck a technick

poznatky,

zisova nebezpeenstv a ohrozenia, posudzova riziko a vypracova psomn

dokument o posden rizika pri vetkch innostiach vykonvanch zamestnancami,

zabezpeova, aby pracovisk, komunikcie, pracovn prostriedky, materily, pracovnpostupy, vrobn postupy, usporiadanie pracovnch miest a organizcia prce

neohrozovali bezpenos a zdravie zamestnancov a na ten el zabezpeova potrebn

drbu a opravy,

zabezpeova, aby chemick faktory, fyziklne faktory, biologick faktory, faktory

ovplyvujce psychick pracovn za a socilne faktory neohrozovali bezpenos a

zdravie zamestnancov,

odstraova nebezpeenstv a ohrozenia, a ak to poda dosiahnutch vedeckch atechnickch poznatkov nie je mon, plnova a vykonva opatrenia na ich odstrnenie

alebo obmedzenie,

nahrdza namhav a jednotvrne prce a prce v saench a zdraviu nebezpench

alebo kodlivch pracovnch podmienkach vhodnmi pracovnmi prostriedkami,

pracovnmi postupmi, vrobnmi postupmi a zdokonaovanm organizcie prce,

zabezpei, aby sa zamestnanci nezdriavali v priestoroch, kde sa pouvaj alebo

skladuj nebezpen ltky, alebo sa pouvaj technolgie a zariadenia, pri ktorchzlyhan menastaohrozenie ivota a zdravia vieho potu zamestnancov, inch

fyzickch osb, ohrozenie okolia v priestoroch, kde sa nachdzaj osobitn

nebezpeenstv a nebezpeenstv, ktor mu bezprostredne prpadnevneohrozi

ivot a zdravie zamestnancov,

zaraova zamestnancov na vkon prce so zreteom na ich zdravotn stav a schopnosti

a na ich vek, kvalifikan predpoklady a odborn spsobilos poda prvnych predpisov

a ostatnch predpisov na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci a nedovoli,

aby vykonvali prce, ktor nezodpovedajich zdravotnmu stavu a schopnostiam a na


14/183

14

ktor nemaj vek, kvalifikan predpoklady a doklad o odbornej spsobilosti poda

prvnych predpisov a ostatnch predpisov na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia

pri prci,

zabezpei vykonvanie zdravotnho dohadu vrtane preventvnych prehliadok v

pravidelnch intervaloch s ohadom na charakter prce a na pracovn podmienky na

pracovisku, a to aj vtedy, ak o to zamestnanec poiada,

dba na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci:

1.

zamestnancov na odlench pracoviskch,

2. zamestnancov, ktor pracuj na pracovisku sami,

3. osobitnch skupn zamestnancov, predovetkm vo vzahu k pecifickm

nebezpeenstvm, ktor osobitne ovplyvuj ich bezpenos a zdravie,

poskytova zamestnancom prestvky v prci z dvodu bezpenosti a ochrany zdravia

pri prci(3).

Na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci prostrednctvom osobnch ochrannch

pracovnch prostriedkovje zamestnvate povinn:

vypracova zoznamposkytovanch osobnch ochrannch pracovnch prostriedkov na

zklade posdenia rizika a hodnotenia nebezpeenstiev vyplvajcich z pracovnho

procesu a z pracovnho prostredia,

bezplatne poskytovazamestnancom, u ktorch to vyaduje ochrana ich ivota alebo

zdravia, potrebn inn osobn ochrann pracovn prostriedky a vies evidenciu o ich

poskytnut,

udriavaosobn ochrann pracovn prostriedky vpouvatenom a funknom stave

a dba o ich riadne pouvanie(19).

Zamestnvate je povinn bezplatne:

poskytova zamestnancom pracovn odev a pracovn obuv, ak pracuj v prostred,v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu

zneisteniu,

zabezpeova zamestnancom poda vntornho predpisu pitn reim, ak to vyaduje

ochrana ich ivota alebo zdravia, a poskytova umvacie, istiace a dezinfekn

prostriedkypotrebn na zabezpeenie telesnej hygieny(19).


15/183

15

Zamestnanec m prvo:

prerokva so zamestnvateom vetky otzky bezpenosti a ochrany zdravia pri prci

svisiace so svojouprcou; v prpade potreby mono po vzjomnej dohode prizva na

rokovanie aj odbornkov v danom odbore,

odmietnu vykona prcu alebo opusti pracovisko a odobra sa do bezpeia, ak sa

dvodne domnieva, e je bezprostredne a vne ohrozen jeho ivot alebo zdraviealebo

ivot alebo zdravie inch osb(3).

Zamestnanecje povinn:

dodriava prvne predpisy a ostatn predpisy na zaistenie bezpenosti a ochrany

zdravia pri prci, pokyny na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci, zsady

bezpenej prce, zsady ochrany zdravia pri prci a zsady bezpenho sprvania napracovisku a uren pracovn postupy, s ktormi bol riadne a preukzatene

oboznmen,

spolupracova so zamestnvateom a zstupcom zamestnancov pre bezpenos v

potrebnom rozsahu tak, aby im umonil plni povinnosti na zaistenie bezpenosti a

ochrany zdravia pri prci a lohy uloen prslunm inpektortom prce alebo

orgnom dozoru,

vykonva prce, obsluhova a pouva pracovn prostriedky, materily, nebezpen

ltky a ostatn prostriedky v slade s:

1. nvodom na pouvanie,s ktorm bol riadnea preukzatene oboznmen,

2. poznatkami, ktor s sasou vedomost a zrunost v rmci zskanej odbornej

spsobilosti,

obsluhova pracovn prostriedky a vykonva innosti s vym rizikom, ktor

ustanovuj osobitn predpisy, len ak m na ich obsluhu a vykonvanie osvedenie alebo

preukaz a ak je zamestnvateom poveren na tto obsluhu alebo vykonvanie innosti,

nleite pouva bezpenostn a ochrann zariadenia, nevyraova ich z prevdzky

a svojvone ich nemeni,

pouvaurenmspsobom pridelen osobn ochrann pracovn prostriedky,

dodriava zkaz vstupova do priestoru, zdriava sa v priestore a vykonva innosti

ustanoven osobitnmi predpismi, ktor by mohli bezprostredne ohrozi jeho ivot

alebo zdravie,


16/183

16

zastova sa na oboznamovan a inom vzdelvan zabezpeovanom

zamestnvateom v zujme bezpenosti a ochrany zdravia pri prci a podrobi sa

overovaniu jeho znalosti,

podrobi sa lekrskym preventvnym prehliadkam vo vzahu k prci,

oznamovabez zbytonho odkladu vedcemu zamestnancovi alebo poda potreby

bezpenostnmu technikovi alebo autorizovanmu bezpenostnmu technikovi,

zstupcovi zamestnancov pre bezpenos, prslunmu inpektortu prce alebo

prslunmu orgnu dozoru tie nedostatky, ktor by pri prci mohli ohrozi bezpenos

alebo zdravie, najm bezprostredn a vne ohrozenie ivota alebo zdravia, a poda

svojich monost zastova sa na ich odstraovan,

nepova alkoholick npoje, omamn ltky a psychotropn ltkyna pracoviskch

a v priestoroch zamestnvatea a v pracovnom ase aj mimo tchto pracovsk a

priestorov, nenastupova pod ich vplyvom do prce,

podrobi sa vyetreniu, ktor vykonva zamestnvate alebo prslun orgn ttnej

sprvy, aby zistil, i zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamnch ltok alebo

psychotropnch ltok; okruh zamestnancov zamestnvatea a inch osb oprvnench

da zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyetreniu, uvedie zamestnvate v

pracovnom poriadku alebo vo vntornom predpise,

dodriava uren zkaz fajeniana pracoviskch,

zastova sa na rekondinch pobytoch(3).

Zamestnanec je povinn bezodkladne oznmi zamestnvateovi vznik:

1. pracovnho razu alebo sluobnho razu, ktor utrpel, ak mu to dovouje jeho

zdravotn stav,

2. inho razu ako pracovnho razu alebo smrti, ku ktorej nedolo nsledkom pracovnho

razu, ak vznikli na pracovisku alebo v priestoroch zamestnvatea,

3.

nebezpenej udalosti,

4. bezprostrednej hrozby zvanej priemyselnej havrie. Povinnos oznmi

zamestnvateovi vznik udalosti m aj zamestnanec alebo fyzick osoba, ktor bola

svedkom vzniku uvedenej udalosti. Zamestnvate je povinn vntornm predpisom

uri, komu a akm spsobom sa oznamuje vznik udalosti(3).

V Zkone . 311/2001 Z. z. Zkonnk prce v znen neskorch predpisov sa uvdza:

Znalos prvnych predpisov a ostatnch predpisov na zaistenie bezpenosti a ochrany

zdravia pri prci je neoddelitenou a trvalou sasou kvalifikanch predpokladov. Pri


17/183

17

hodnoten pracovnch vsledkov treba prihliada na dodriavanie prvnych predpisov

a ostatnch predpisov na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci.

Zamestnvate je v rozsahu svojej psobnosti povinn sstavne zaisova bezpenos

a ochranu zdravia zamestnancov pri prci a na ten el vykonva potrebn opatrenia

vrtane zabezpeovania prevencie, potrebnch prostriedkov a vhodnho systmu na

riadenie ochrany prce. Zamestnvate je povinn zlepova rove ochrany prce vo

vetkch innostiach a prispsobova rove ochrany prce meniacim sa

skutonostiam.

Zamestnanci maj prvo na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci, na

informcie o nebezpeenstvch vyplvajcich z pracovnho procesu a pracovnho

prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich inkami.

Zamestnanci s povinn pri prci dba o svoju bezpenos a zdravie a o bezpenos a

zdravie osb, ktorch sa ich innos tka(6).

V zkone . 455/1991 Z. z. o ivnostenskom podnikan v znen neskorch predpisov je

uveden:

21

Odborn spsobilos sa preukazuje vunm listom alebo inm dokladom o riadnomukonen

prslunho uebnho odboru alebo prslunho tudijnho odboru(7).

22

1. Doklady o odbornej spsobilosti uveden v 21 sa pre potreby tohto zkona nahrdzaj:

a) vunm listom alebo inm dokladom o riadnom ukonen prbuznho odboru a

dokladom o vykonan nslednej najmenej jednoronej praxe v odbore alebo dvojronej

praxe v prbuznom odbore, alebo

b) vysvedenm o maturitnej skke na strednej odbornej kole alebo na strednom

odbornom uiliti, alebo na gymnziu s predmetmi odbornej vchovy alebo nanadstavbovom, alebo pomaturitnom tdiu v rovnakom odbore a dokladom o vykonan

nslednej najmenej jednoronej praxe v odbore alebo dvojronej praxe v prbuznom

odbore, alebo

c) dokladom o ukonen strednej koly, ak nejde o prpady uveden v psmench a) a b)

a osvedenm o zskanom vzdelan pre prslun ivnos v akreditovanej vzdelvacej

ustanovizni a dokladom o vykonan nslednej najmenej dvojronej praxe v odbore alebo

trojronej praxe v prbuznom odbore, alebo


18/183

18

d) diplomom o absolvovan vysokej koly v prslunom odbore a dokladom o vykonan

nslednej najmenej jednoronej praxe v odbore alebo dvojronej praxe v prbuznom

odbore, alebo

e) dokladom o vzdelan uvedenm vpsmencha) ad) alebo osvedenm o zskanom

vzdelan v akreditovanej vzdelvacej ustanovizni a osvedenm o vykonan

kvalifikanej skky pred skobnou komisiou, alebo

f) dokladom o vykonan najmenej desaronej praxe v odbore, od ktorej ukonenia

neuplynuli viac ako tri roky (7).

2. Praxou v odbore alebo v prbuznom odbore poda odseku 1 sa rozumie skuton vykonvanie

prslunej innosti, ktor je v slade s tmto zkonom a osobitnmi predpismi(7).

Povinnosti prvnickch osb a fyzickch osb - podnikateov s upraven v zkone .

314/2001 Z. z. o ochrane pred poiarmi nasledovne:

Fyzick osoba je povinn dodriava zsady protipoiarnej bezpenosti pri innostiach

spojench so zvenm nebezpeenstvom vzniku poiaru alebo v ase zvenho

nebezpeenstva vzniku poiaru( 14 odsek 1 psm. e).

Fyzick osoba nesmie vykonva innosti, na vkon ktorch nem osobitn oprvnenie

alebo odborn spsobilos, ktor sa z hhadiska protipoiarnej bezpenosti vyaduj na

ich vykonvanie poda osobitnch predpisov ( 14 odsek 2 psm. d )(8).

Vyhlka Ministerstva vntra Slovenskej republiky . 121/2002 o poiarnej prevencii oznauje

v 1 zvranie, tepeln delenie a alie spsoby spracvania kovov, pri ktorch sa pouva

zvracie, brsiace alebo iskriace zariadenie nezvisle od stupa automatizcie na miestach s

monosou vzniku poiaru alebo vbuchu, za innosti so zvenm nebezpeenstvom vzniku

poiaru(22).

V zmysle tejto vyhlky prvnick osoba alebo fyzick osoba-podnikate:

zabezpeuje, aby zvranie vykonvali len osoby, ktor maj platn oprvnenie,

vydva psomn povolenie na zvranie pred zaatm prc s presne urenmi

podmienkami z hadiska protipoiarnej bezpenosti,

kontroluje miesto zvrania a priahl priestory v priebehu zvrania, pri jeho preruen a

po skonen zvrania po nevyhnutn as, poas ktorho hroz nebezpeenstvo vzniku

poiaru,


19/183

19

zabezpeuje, aby rozvody elektrickej energie kblami alebo plynu hadicami boli

uloen tak, aby nedolo k ich mechanickmu, tepelnmu alebo k inmu pokodeniu a

aby nevytvrali prekku v prstupovch priestoroch okolo zariadenia a pri niku osb,

zabezpeuje istotu, pevnos, tesnos a neporuenos pripojen vonkajch prvodov k

zvracm zariadeniam a ich ochranu pred mastnotou a agresvnymi ltkami, ktor by ich

mohli pokodi; pokoden prvody odstavuje bez zbytonho odkladu z pouvania a

zabezpe ich vmenu,

zabezpeuje potrebn mnostvo vhodnch druhov hasiacich prostriedkov, prpadne

spojovacie prostriedky a in vecn prostriedky ochrany pred poiarmi,

zabezpeuje ochranu osb a okolia pred vznikom poiaru od nebezpench inkov

zvrania prenosnmi zstenami alebo zvesmi z nehoravho alebo neahko horavho

materilu(22).

Technick normy zoblasti bezpenosti aochrany zdravia pri zvran s uveden vprlohe

A.


20/183

20

3 RIZIKOV FAKTORY ANEBEZPEENSTV NAZVRACCH PRACOVSKCH

Z hadiska bezpenosti pri prci svyuitm rznych technolgii zvrania s bezprostredne

spt viacer zvan rizik. Ide naprklad oprcu so zariadeniami, ktorch hlavnm mdiom

je elektrick prd. Prca zvraa je astokrt spt aj smanipulciou sakmi bremenami

vpodobe hotovch zvarencov, s istenm zvarov aprpravou jednotlivch dielcov na zvranie.

V neposednom rade je nutn zdrazni aj fakt, e zvra me vykonva prcu v saench

podmienkach, ktor sa odvjaj od nebezpenosti prostredia apriestoru, kde pracuje. Do vahy

je vhodn bra aj prcu vo vkach i vhlunom prostred alebo prostred so saenmi

mikroklimatickmi podmienkami.

Vo veobecnosti mono pre jednotliv procesy zvrania pecifikova nasledujce

nebezpeenstv:

a) nebezpeenstvo poiaru,

b) nebezpeenstvo vbuchu,

c) nebezpeenstvo otravy azadusenia,

d) nebezpeenstvo razu, ktor me by spsoben:

elektrickm prdom,

rozstrekom iastoiek roztavenho kovu,

poplenm,

e) pokodenie zdravia dsledkom psobenia fyziklnych achemickch faktorov:

aerosly (tuh a kvapaln),

hluk a vibrcie,

iarenie,

nenosn mikroklimatick podmienky afyzick za(106).

Uveden faktory pracovnho prostredia, konkrtne zvracieho pracoviska s alej popsan

v samostatnch kapitolch. Nasledujce kapitoly s zameran hlavne na popis, identifikciu

a charakteristiku fyziklnych achemickch faktorov pracovnho prostredia. Samostatn

kapitola je venovan aj fyzickej zai pri zvran vzvislosti od zmenypolohy zvraapri

prci.


21/183

21

3.1 ZVRACIE DYMY

Pri zvran vznik mnostvo zdraviu kodlivch plynov, pr a aeroslov, z ktorch je vina

jedovatchalebo fibrognnych. Mnostvo tchto kodlivch ltok je zvisl nielen od metdy,

spsobu a parametrov zvrania, ale taktie i od druhu zkladnho a prdavnho materilu (26,

36, 37). Z hadiska kodlivosti maj najv dosah na udsk organizmus tavn spsoby

zvrania, a to najm run oblkov zvranie obalenmi elektrdami MMAW (Manual Metal

ArcWelding) a oblkov metdy zvrania vochrannch atmosfrach plynov GMAW (Gas

Metal ArcWelding) a GTAW (GasTungstenArcWelding). Vek mnostvo kodlivch vparov

sa uvouje taktie pri zvran, resp. spjkovan (pri oblkovch procesoch spjkovania, napr.

MIG spjkovan) materilov s povrchovou pravou zinkovanm (23, 24).

Zvracie dymy s zloen zkondenztov pr, aeroslov, plynov, ale taktie prachov, ktor sa

zachytvaj na prirodzench filtroch udskho tela, a to (obr. 1):

v nose a hrdle: vek astice >10 m,

v priedunici: prachov astice 5 m < < 10 m,

v priedukch: fibrognny prach 1 m < < 5 m,

v pcnych vakochalveolch: fibrognny prach 0,2 m < < 1 m,

astice menie ako 0,2 m prechdzaj a do krvnho obehu. (25).

Obr. 1Prirodzen filtre udskho tela(35)


22/183

22

Inhalciaje najastej spsob, akm sa do tela loveka dostvaj kodliviny pri vystaven

rizikovmu prostrediu. Riziko predstavuje vdychovanie prachu, vparov, olejovch hmiel i

rznych plynov. Pcne ochorenia s na poprednch priekach chorb z povolania v zmysle

frekvencie vskytu, ako aj vnosti ochorenia. Vina profesionlnych ochoren dchacieho

systmu je spsoben opakovanm, dlhotrvajcim, ale aj prudkm krtkodobm vystavenm

pracovnkov nebezpenm ltkam (35).

Zloky zvracieho dymu vznamn z hadiska monho pokodenia udskho organizmu

mono rozdeli na plynn toxick zloky ana zloky tuh:

plynn toxick zloky mu pochdza

pochdzajce z technologickho procesu - CO, O3, NOx, COCl2,

pochdzajce z ochrannch povlakov zkladnho materilu - HCN, CH2O,

tuh zloky:

ltky ohrozujce pca FexOy(Fe2O3, Fe3O4), Al2O3, K2O, Na2O, TiO2,

ltky toxick - MnxOy (MnO, Mn2O, MnO2, Mn3O4), CaF2, KF, NaF, BaF2, BaCO3,

PbO, CuO, ZnO, V2O5,

karcinogny, resp. potencionlne karcinognne ltky - Cr+6, NixOy(NiO, NiO2, Ni2O3),

CdO, BeO, CoO (26).

Chemick zloenie zvracch dymov, intenzita ich produkcie, ale aj vekos a truktrazvracch aeroslov je zvisl od zloenia zvranch materilov (t.j. zkladnch a prdavnch

materilov), reimu a parametrov zvrania, pouvanch ochrannch plynov, povrchovej

pravy materilov a od maximlnej vky pracovnch teplt pri zvran (29, 36, 37). Zrunos

zvraa a udriavanie sprvneho naptia pri zvran minimalizuje tvorbu dymu. Prdavn

materil sa zastuje na tvorbe dymu pri zvran a 90 percentami a zkladn materil

zvykom. Pri zvran a rezan materilov s ochrannm povrchom je to opane (27).

3.1.1 PRODUKCIA ZVRASKCH DYMOV V ZVISLOSTI OD ZVRANHO

MATERILU

Zvranie uhlkovch ocel veobecne nie je sprevdzan vysokmi emisiami dymov s

chemickmi zlokami vo vysokch koncentrcich. Vysok produkcie dymu mu vznika pri

oblkovom zvran obalenmi elektrdami, prpadne rrkovmi elektrdami a pri vysokej

prdovej zai. Vkonn technolgie zvrania MIG/MAG mu taktie produkova vysok


23/183

23

koncentrcie dymu. Niektor rrkov elektrdy mu obsahovarozpustn brnat zleniny

(47).

Zvranie nzkolegovanej ocele (oce s obsahom jednotlivch legr napr. Cr, Mn, Cu a Ni s

obsahom < 5 % hmotnosti) obsah toxickch zloiek vzhadom na jeho percentulnezastpenie v zkladnom materilisa nepredpoklad vysok. Vysok produkcie dymu mu tie

vznika pri oblkovom zvran obalenmi elektrdami, prpadne rrkovmi elektrdami s

vysokou prdovou zaou. Vkonn technolgie zvrania MIG/MAG mu takisto

produkova vysok koncentrcie dymu. Tie sa mu pouva rrkov elektrdy s obsahom

brnatch zlenn (34, 47).

Zvranie nerezovch a inch vysokolegovanch ocel s produkovan dymy s obsahom

toxickch zloiek, najm Cr, resp. Cr

+6

. Pri zvran MIG/MAG je veobecne produkcia dymuniiaako pri zvran obalenmi a rrkovmi elektrdami, ale tento dym je bohat o Cr a Ni,

hoci koncentrcia Cr+6je niia. Zvranie nerezovch ocel metdou MIG/MAG me

produkova zven obsah oznu(34, 47). Pri zvran metdou TIG sce dochdza krelatvne

nzkej tvorbe dymovch splodn, vytvra sa vak vek mnostvo oznu. Plazmov rezanie

a zvranie je spojen so vznikom vysokch teplt, pri ktorch me dochdza k emisim

kodlivho oxidu duska (48).

Zvranie hlinkazvranie hlinka v inertnej atmosfre MIG pri obsahu kremkav drte me

produkova vysok koncentrcie oznu. Pri drte s obsahom horka sa produkuj vek

objemy prachovch astc dymu, aj kebez vzniku toxickch elementov. Ozn vznik aj v

tomto prpade, aj ke v menom mnostve ako pri drte s obsahom kremka. Zvranie hlinka

metdou WIG, resp. TIG produkuje relatvne nzke koncentrcie dymu a oznu. V tomto

prpade nem prdavn drt a jeho zloenie vplyv na mnostvo oznualebo dymu.

Zvranie niklu a niklovch zliatinprodukuje dymy s obsahom Cr, Cu aNi. Dymy zo zvrania

obalenmialebo rrkovmi elektrdami mu obsahova vek mnostvo Cr+6. Zvranie Ni-

Cr prdavnm materilom s plynovou ochranou MIG/MAG produkuje relatvne mal mnostvo

dymu s hodnotami Ni a Cr. Pri MMA, MIG/MAG zvran zliatin s obsahom Cu 30 45 % je

prtomn expozcia dymu s obsahom Cu. Zvranie WIG/TIG niektorch zliatin produkuje nzke

koncentrcie dymu.

Zvranie liatinysa veobecne vykonva elektrdami, ktor obsahuj 50 90 % Ni. Elektrdy

pre MMA zvranie liatiny produkuj nvar bohat na Ni, priom v dymoch je nzka

koncentrcia Ni. Elektrdy s obsahom Ba zlenn v obale mu produkova dymy s obsahom

vysokch koncentrci toxickch ltok. Liatinu mono niekedy lepie opravi spjkovanm,


24/183

24

najastejie pouitm Cu-Zn spjky. Vznamn me by produkcia dymu, ktor je bohat na

obsah Zn.

Zvranie medi a medench zliatin(mosadze, rozlinch bronzov ...) metdami MMA a MIG

prdavnmi materilmi Cu zliatin emituje dymy obsahujce vysok koncentrcie Cu. Zdanlivoniia produkcia dymu pri zvran MMA, ale aj pri inch zvracch procesoch neznamen

niiu koncentrciu toxickch zloiek v dyme. T me by naopak podstatne vyia.

Zvranie materilov spovrchovou pravou me uvoova viacero nebezpench

chemickch ltok, priom miera ich nebezpenosti zvis od druhu povrchovej pravy.

Pri zvran pozinkovanej ocele sa uvouj astice oxidu zinonatho, ktor mu spsobi

tzv. zinkov chrpku (horku zkovovho dymu). Zvrai by mali by obzvl opatrn pri

zvran materilov s nterom, pretoe z mnohch nterov sa mu uvoova veminebezpen ltky. Pri zvran pozinkovanej ocele alebo materilov natretch zkladnou farbou

s obsahom olova sa odpora pouva respirtor s ntenm obehom vzduchu a s asticovm

filtrom. Ak je materil natret dvojzlokovou farbou alebo izolovan polyuretnom, vdy je

potrebn obrti sa na bezpenostnho technika, nakoko tu existuje vek riziko, e by mohlo

djs k expozcii izokyantmi, ktorch vdchnutie je vemi nebezpen aje akho zisti (46,

48). V tab. 1 nie s uveden hlavn zloky emisi, ktor vnikaj pri zvran rznych druhov

zkladnch materilov klasickmi metdami zvrania.

Pre prach s v prlohe . 1 k nariadeniu vldy SR . 355/2006 Z.z. stanovenNPEL pre pevn

aerosly bez toxickho inku, ktor s rozdelen na:

pevn aerosly s prevane fibrognnym inkom,

pevn aerosly s monm fibrognnym inkom,

pevn aerosly s prevane nepecifickm inkom,

pevn aerosly s prevane drdivm inkom,

minerlne vlknit pevn aerosly (14).

Prach vznikajci pri zvran sa v zmysle NV SR . 355/2006Z. z. hodnot ako zvrask

pevn aerosl, ktor je zaraden medzi pevn aerosly s monm fibrognnym

inkom. NPEL je stanoven ako celozmenov priemern hodnota expozcie celkovej

(vdychovatenej) koncentrcie pevnho aeroslu (NPELc). Poda NV SR . 355/2006

je hodnota NPELc pre zvrask pevn aerosl stanoven na 5,0 mg.m-3. Uveden

hodnota plat pre pevn astice. Vekos astc zvracieho dymu vzikajcich pri

vybranch druhoch zvrania apri tepelnom delen materilov s uveden vtab. 2 (14,27).


25/183

25

ZLOKY EMISI VZNIKAJCE PRI ZVRAN PLAMEOM AELEKTRICKM OBLKOM(32) Tab. 1

Metdazvrania

Zkladn materily Hlavn zloky

Zvranieplameom Kontrukn uhlkov ocele

Zvrask dym, zplynov oxidy duskaNOx

Runzvranieobalenou

elektrdou(MMAW)

Kontrukn uhlkov ocele Zvrask dym

Nzkolegovan ocele CrNiZvrask dym, zleniny chrmu

Cr+6

Nikel, zliatiny nikluZvrask dym, zaeroslov napr.

oxidy niklu alebo medi

MAGCO2Kontrukn uhlkov ocele,

plnen drtZvrask dym, zplynov oxid

uhonat CO

MAGzmesi

plynov

Kontrukn uhlkov ocele,pln drt

Zvrask dym, z plynov oxiduhonat CO aoxidy duska NOx

Nzkolegovan ocele CrNi,pln drt

Zvrask dym, z aeroslov napr.oxidy niklu , zplynov oxid uhonat

CO a oxidy duska NOx

Nzkolegovan ocele CrNi,plnen rrkov elektrda

Zvrask dym, zaeroslov zlokychrmu Cr+6, zplynov oxid uhonat

CO a oxidy duska NOx

MIG

Nikel, zliatiny niklu, plndrt

Zvrask dym, zaeroslov napr.oxidy niklu alebo medi, zplynov ozn

ist hlink, zliatiny Al, plndrt

Zvrask dym, zplynov ozn

TIG

Kontrukn uhlkov ocele Zvrask dym, zplynov oznNzkolegovan ocele CrNi Zvrask dym, zplynov ozn

Nikel, zliatiny niklu Zvrask dym, zplynov oznist hlink, zliatiny Al Zvrask dym, zplynov ozn

Aerosly a prachy mu ma na organizmus drdiv toxick inokalebo mu spsobi

kodliv zmeny na pcach (pneumokoniza). Miera biologickej innosti prachu zvis od:

kvality prachu (druh, forma a vekos astc, rozpustnos apod., kvantity prachu a dky expozcie,

pracovnch metd a technickch zariaden,

individulnej citlivosti exponovanho pracovnka(29).


26/183

26

VEKOS VZNIKAJCICHASTC ZVRASKHO DYMU PRI RZNYCH DRUHOCHTECHNOLGIE ZVRANIAA PRI TEPELNOM DELEN MATERILOV(32) Tab. 2

Metdazvrania

Vekos vznikajcich astc zvraskho dymu

ZvranieMMAW Vekos astc je prevane v rozsahu 0,01 0,4 m.

ZvranieMAG

Max. podiel astc je vo vekosti 0,01 0,05 m, mal mnostvo je vieako 0,2 m. Pri zvran vysokolegovanch ocel prevan vekos astc

je cca 0,1 m.

ZvranieMIG

Max. podiel astc je vo vekosti 0,010,05 m. Vetky astice s menieako 0,4 m.Maximlny podiel astc je vo vekosti 0,01 0,05 m.

Tepelndelenie

kovov

Vekos astc je od 0,03 m. Aglomerovan sekundrne astice dosahujvekos a 10 m.

truktra pevnch astc zvracch aeroslov je charakterizovan krytalickou sstavou ltok

nachdzajcich sa vo zvracch aerosloch. M vemi dleit lohu pri uren ochorenia

dchacch ciest. Pevn zloky zvracieho aeroslu z hadiska truktry nepredstavuj

homognnu krytalick aleboamorfn ltku, ale zmes kovovch astc a chemickch zlenn

s nestlym podielom jednotlivch zloiek. Krytalickmi zlokami s oxidy kovov Fe3O4

,Al2O3, Cu2O (26).

Emisie zvracch dymov z hadiska chemickho zloenia s komplexom toxickch akodlivch ltok v ich plynnej a pevnej asti. Chemick zloenie a fyziklne vlastnosti

zvracch dymov uruj rozsah ich absorpcie, reakcie tkaniva, miesto pokodenia,

mechanizmus detoxikcie, vyluovania, at. Toxick ltky mu ohrozova exponovanch

pracovnkov rznym spsobom, napr. inkom na kou, oi, dchacie cesty, absorbovanm do

krvi a inmi intoxikciami. Najvznamnejou cestou vstupu ltok do organizmu s dchacie

cesty, koa a trviace strojenstvo. Z preventvneho hadiska je potrebn pozna nielen

mechanizmus prenikania toxickch ltok do organizmu, ale i mechanizmus ich psobenia avyluovania (26, 29).

Plynn zloky vo zvracom dyme pochdzaj najm:

z obalovch hmt, nplne rrkovch drtov, zvracch a spjkovacch tavv a

ochrannho povlaku materilov,

z pracovnch a ochrannch plynov,

z pracovnch a ochrannch plynov - (CO, CO2) pri nedostatonej oxidcii (CO) alebo

pri nedokonalom horen napr. acetylnu a uhovodkov ako reakn produkty, - zteplotnch reakci medzi O2, N2a vzduchom sa formuj oxidy duska (27).


27/183

27

Problematika ochrany zdravia abezpenosti zamestnancov pri prci schemickmi faktormi

je v SR legislatvne upraven NV SR 355/2006 Z. z.o ochrane zamestnancov pred rizikami

svisiacimi s expozciou chemickm faktorom pri prcia NV SR . 356/2006 Z.z. o ochrane

zdravia zamestnancov pred rizikami svisiacimi s expozciou karcinognnym a mutagnnym

faktorom pri prci (50). Najvyie prpustn expozin limit (NPEL)je najvyie prpustn

hodnota asovo venho priemeru koncentrcie chemickho faktora vo vzduchu dchacej

zny zamestnanca vo vzahu k urenmu referennmu asu (39).

NPEL kodlivn vpracovnom ovzdu s definovane ako koncentrcia danej ltky, o ktorej

mono na zklade sasnch poznatkov predpoklada, e nepokodzuje zdravie loveka

a nespsobuje uvedomovane zaaenie. Tto koncentrcia sa stanovuje na 8-hodinov

pracovn as a 40-hodinovpracovn tde, priom sa predpoklad stredn fyzick zaaenie

s ventilciou 20 l.min-1. Hranin expozine limity pre niektor chemick ltky sa uruj

koncentrciou chemickej ltky v pracovnom ovzdu a uvedenm kategrie 1a 2.

Pri hodnoten zdravotnch rizk spojench s psobenm chemickch ltok sa zohaduj jednak

skutonosti reprezentovan:

chemickou kodlivinou jej truktrou, chemickmi a fyziklnymi vlastnosami,

skupenstvom

okolnosami svisiaceimi s expozciou dvka, trvanie expozcie, rozloenie expozcie

v ase, cesty vstupu do organizmu, teplota, vlhkos a spolupsobenie alch

chemickch i inch faktorov(38).

V pracovnom prostred je hlavnou cestou vstupu chemickch ltok do organizmu dchac

systm. Druhou vznamnou cestou vstupu chemickch ltok do organizmu pri pracovnej

expozci je vstrebvanie cez kou, potom on spojivky a aj vstrebvanie cez trviaci systm

(38).

Technick smern hodnoty (TSH) sa stanovuj pre chemick faktory, ktor s klasifikovanako karcinogny alebo mutagnny kategrie1 a kategrie2. Technick smern hodnoty

plynov, pr aaeroslov skarcinognnymi alebo mutagnnymi inkami vpracovnom prostred

s uveden vNV SR . 356/2006 Z.z. (50).

Pre jednotliv chemick faktory s vnariaden vldy stanoven najvyie prpustn expozin

limity (NPEL). Vprpade, ak chemick faktor nie je uveden v nariaden vldy, prpadne pre

NPEL nie je stanoven, ochrana zdravia pracovnkov sa zabezpeuje veobecnmi a

pecifickmi ochrannmi opatreniami, priom sa vyuvaj poznatky otoxicite a inkochdanej ltky, prpadne sa limity preberaj zeurpskych alebo svetovch zdrojov (OSHA,


28/183

28

NIOSH, IARC apod.). inky jednotlivch chemickch ltok vzvracch dymoch sa nedaj

hodnoti samostatne. Vdy sa vyskytuj vzmesi a pomer jednotlivch zloiek sa men

v zvislosti od technolgie, pouitho materilu apodmienok, za akch sa zvranie vykonva.

Hodnotenie chemickch faktorov pri zvran sa mus vykonva pre konkrtnu zmes a na

zklade posdenia koncentrcie, formy vskytu, amonch inkov na zdravie zamestnanca

(50).

Zdraviu kodliv ltky vpracovnom prostred mono obmedzi vobou technologickho

postupu zvrania, o zhadiska vykonania kvalitnch zvarovch spojov nie je vdy prakticky

mon realizova. alou monosou je obmedzenie prstupu kodlivn kdchacej zne

zvraa aochrana dchacch ciest zvraa pouvanm osobnch ochrannch pracovnch

pomcok. Technologick postup zvrania je nevyhnutn voli sohadom na zkladn

materily, prdavn materily aspsob zvrania. Meranm sa preukzalo, e pri oblkovom

zvran kyslmi elektrdami vznikajce zvrask dymy obsahuj menejkodlivch ltok ako

pri zvran elektrdami bzickmi (vznik fluorovodka) alebo pri zvran vochrannch

plynoch. Obzvl nebezpen je zvranie vysokolegovanch ocel, zvranie atepeln delenie

plazmou, zvranie neeleznch kovov az plameovch metd je to predovetkm spjkovanie

vzhadom na pouvan zkladn materily ahlavne taviv (26, 27, 36).

3.1.2 OCHRANA PRED ZVRASKM DYMOM

Opatrenia na obmedzenie prstupu kodlivn kdchacej zne zvraa sa realizuj pomocou

rznych systmov odsvania kodlivch splodn, kombinovanch sprvodom erstvho

vzduchu, resp. upravenho (ohriateho alebo ochladenho) vzduchu. Vhodn je vyuitie

miestnych odsvacch jednotiek, ktor je mon poui aj na prechodnch zvracch

pracoviskch (46).

Na odsvanie zvracch dymov musia by pouit odsvacie zariadenia. Obvykle sa pouvaj

odsvacie digestory, odsvacie kryty a klobky a v pecilnych prpadoch sa pouvaj i

odsvacie ramen (obr. 2). Pre centrlne odsvanie (obr. 3) s jednotliv pracovisk spojen

odsvacm potrubm, ktor zabezpeuje odsvanie a vedenie dymu do centrlneho odsvacieho

a filtranho zariadenia, kde dochdza k odleniu kodlivn z odsvanej vzduniny. ist

prefiltrovan vzduch je veden v lete do vonkajieho prostredia a v zime sp do priestoru haly,

m sadosiahnu spory vo vykurovan (34).


29/183

29

Najm pri runch spsoboch zvrania je nutn chrni zvraa pred kodlivinami, pretoe

zvra je vbezprostrednej blzkosti ich vzniku. Aby odsvan kodliviny neprechdzali

dchacou znou zvraa, je potrebn umiestova sacie nstavce do vhodnch polh ado

vhodnej vzdialenosti od horiaceho oblka alebo plamea. Efektvnym a ekonomicky

nenronm rieenm je napr. priame odsvanie na horku pri zvran MIG/MAG (obr. 2).

Okrem uvedench spsobov ochrany pred nepriaznivm vplyvom vznikajcich kodlivn s

alie monosti vo vyuit rznych zsten, cln akrytov (27).

Obr. 2Priame odsvanie na horku pri zvran MIG/MAG (42)

Vmena vzduchu na zvracom pracovisku sa zabezpeuje:

prirodzenm vetranm (celkovm, prpadne miestnym odahovm),

kombinovanm vetranm (s prvodom vzduchu iastone alebo plne ntenm,

odvodom prirodzenm alebo iastone prirodzenm aiastone ntenm),

celkovm alebo miestnym ntenm vetranm (nten prvod a ntenodvod vzduchu)

(37).

Obr. 3 Centrlne odsvanie(45)

Prirodzen vetranie je dovolen len vprevdzkach so zriedkavm miestne premenlivmzvranm akrtkodobm zvranm, kde vekos priestoru prevdzky je via ako 100 m 3 na


30/183

30

jednho zvraa. Stle pracovisk, prpadne pracovisk sdlhodobm zvranm musia vyuva

predovetkm kombinovan vetranie znenie koncentrcie dymov miestnym odsvanm

(obr. 4) a vpriestore celej zvarovne prirodzenm vetranm (svetlkom, oknami a pod.) alebo

ntenou vmenouvzduchu na oddelench pracoviskch rozmiestnench po zvarovni.

Na stlych pracoviskchalebo na pracoviskch, kde sa zvraj ak aahk kovy, prpadne

ich povlaky (obsahujce napr. olovo, kadmium, berlium, ortu, mangn, zinok, chrm

a zleniny), je nevyhnutn zabezpei nten vetranie (30).

Obr. 4Mobiln odsvacie a filtran zariadenie s jednm odsvacm ramenom (34)

Prenikaniu kodlivn medzi dvomapriestormi sa me zabrni vzduchovou clonou. Ntenmvetranm vytvrajcim podtlak v neistom alebo pretlak v istom prostred sa zabrni reniu

kodlivn zo zneistenho do istejieho prostredia. Ak je zvracie pracovisko priechodne

spojen s priestormi s menej zneistenm ovzdum, mus ma podtlakov vetranie.

3.1.3 CHARAKTERISTIKA ZLOIEK ZVRACCH DYMOV VZNAMNCH

Z HADISKA POKODENIA ZDRAVIA

Oxid uhonat (CO)je nedrdiv, jedovat plyn bez zpachu afarby. Vemi dobre prenik

cez pdu amurivo, apreto vemi ahko me prenika aj do vzdialenejch priestorov. Oxid

uhonat najastejie vnik pri nedokonalom spaovan organickch ltok. Najastejou

prinou smrti po inhalci plynu je oxid uhonat. Jeho toxicita je spsoben vysokou afinitou

k hemoglobnu, atm znemouje prenos kyslka vpodobe oxyhemoglobnu zpc do tkanv.

Sila vzby oxidu uhonatho na hemoglobn je pribline 200-krt silnejia ako kyslk, apreto

je proces odstrnenia zkrvi zdhav, trv niekoko hodn a dn. Aktna otrava sa prejavuje

najastejie bolesou hlavy, navou, huanm vuiach azvratmi. Pri koncentrci vrozmedz


31/183

31

26 39% sa prejavuje otrava zvracanm a nevonosou. Koncentrcia nad 40% sa prejav

poruchami vedomia a bezvedomm (40). Zvracie procesy vyuvajceCO2ako ochrann

plyn mu produkova nebezpenkoncentrcie CO,a to najm ak je zvranie vykonvan v

nedostatone vetranch alebo v uzatvorench priestoroch(17, 46). NPEL (priemern) oxidu

uhonatho v pracovnom ovzdu je 30 ml.m-3, resp. 35 mg.m-3 a NPEL (hranin)

je 35 mg.m- 3(14).

Ozn (O3) je modr plynn ltka charakteristickho zpachu (pri vysokch koncentrcich

pripomna zpach chlru). Je to vemi siln oxidan inidlo, pri vdchnut psob ako drdiv

ltka. Ide ovemi toxick plyn. Najastejm zdrojom troposferickho oznu je chemick

reakcia reaktvnych uhovodkov sNOx inkom slnenho iarenia, priom vznikaj

aldehydy, peroxyacylnitrtya hlavn zloka smog sobsahom oznu. alm zdrojom oznu je

zvranie pomocou elektrickho oblka. inky na udsk organizmus sa prejavuj u pri

koncentrci 0,0002 0,001 mg.l-1ako podrdenie nosnej sliznice, onch spojiviek asliznice

krku. Pri vych koncentrcich sa psobenie oznu prejavuje silnm kaom. Poas

kadodennej, hoci len krtkodobej expozci zvraov skoncentrciou oznu 10 mg.m-3, me

nasta vne pokodenie pc(40).NPEL (priemern) oznu v pracovnom ovzdu je 0,1 ml.m-

3, resp. 0,2 mg.m-3(14).

Oxidy duska (NOx) - nitrzne plyny sa vyznauj ltkastou a ervenohnedou farbous totzv.

hrdzav plyny, ktor maj vnich koncentrcich tipav zpach pripomnajci ozn. Do

tejto kategrie plynov patria oxid dusnat (NO), oxid dusit (N2O3) a oxid dusiit (NO2).

Aktna otrava NOx sa pri nich koncentrcich prejavuje drdenm onch spojiviek

a sliznc hornch dchacch ciest, kaanm abolesou naprsiach. Pri vych koncentrcich

sa inok nitrznych plynov prejavuje podrdenm apoleptanm sliznice, saenm dchanm

a edmom pc. Pri vysokch koncentrcich me vznikn okov stav skmi a nhla

smr (40). NPEL (priemern) oxidu dusiitho v pracovnom ovzdu je 5 ml.m-3, resp. 9,5

mg.m-3. NPEL (priemern) oxidu dusnatho v pracovnom ovzdu je 25 ml.m-3, resp. 30 mg.m-

3(14).

Fosgn (COCl2) je bezfarebn plyn, ktor sa vyznauje zpachom po zhnitom ovoc alebo

erstvo pokosenej trve. Fosgn je vemi reaktvny plyn, ktor je 4x a ako vzduch, je siln

pcny iritant, ktor me vyvola apoptzuepiletilnych aendoletialnych pcnych buniek.

Dsledkom zvenej priepustnosti pcnych kapilr vznik pcny edm smonmi

nsledkami smrti. Aktna otrava fosgnom nich koncentrci sa prejavuje podrdenm

nosohltanu, pocitom zovretia na hrudnka, zvracanm, bolesou hlavy acelkovej slabosti.


32/183

32

Vpoiatonej fze expozcie sa inky po jednej hodine strcaj anastva tdium latencie,

ktor trv 6 a 12 hodn, potom dochdza kplnmu prepuknutiu klinickch prznakov, ktor

trvaj 2 a 3 dni (41).NPEL (priemern) fosgnu v pracovnom ovzdu je 0,02 ml.m -3, resp.

0,08 mg.m-3. NPEL (hranin) je 0,4 mg.m-3.Fosgnvznikpri zvran rozkladom zvykov

nedostatone odstrnench nterov(14).

Kyanovodk (HCN) je prchav bezfarebn a modrast kvapalina scharakteristickm

zpachom horkch mandl. Nad bodom varu sa HCN vyskytuje ako bezfarebn plyn.

Najastejou formou vstupu do organizmu je vdchnutm, poitm alebo cez neporuen

pokoku. Po vniknut do organizmu sa HCN dostva krvnm obehom do vetkch orgnov

a tkann. Najastejie zasahuje centrum nervovho systmu (CNS). Toxick inok

kyanovodku spova vblokde inov eleza vmitochondrilnej - cytochrmoxidze, ktor m

rozhodujcu lohu pri transporte kyslka vdchacom reazci. Aktna otrava sa pri inhalcii

latentnej dvky prejavuje nevonosou, zmtenm, kmi astratou vedomia. Pri dostatone

vysokej koncentrci umouje rchla priepustnos okamit rozvoj intoxikcie, ktor m za

nsledok smr vpriebehu niekokch seknd a mint (40).NPEL (priemern) kyanovodka v

pracovnom ovzdu je 1,9 ml.m-3, resp. 2,1 mg.m-3. NPEL (hranin) je 4,2 mg.m-3 (14).

Kyanovodk sa me vzvracchdymoch vyskytova najm pri zvran povrchovo upravench

materilov znterov (25).

Formaldehyd (CH2O) je bezfarebn horav plyn so silnm drdivm zpachom. Do

organizmu sa najastejie dostva vdchnutm, angesciou alebo cez pokoku. Aktna otrava

formaldehydom sa prejavuje podrdenm pokoky adchacch ciest, drdenm o ahornch

dchacch ciest. Pri vych koncentrcich sa expozcia prejav skrtenm dchanm, kaom

apo vzniku pcneho edmu me nasta smr. Pri chronickej expozci zvyajne nastva

vskyt respiranch symptmov(42).NPEL (priemern) formaldehydu v pracovnom ovzdu

je 0,3 ml.m-3, resp. 0,37 mg.m-3. NPEL (hranin) je 0,74 mg.m-3. (14). Medzinrodn agentra

pre vskum rakoviny (IARC) klasifikuje formaldehyd ako dokzan karcinogn, vnaej

legislatve je zaraden ako chemick, toxick ltka. Formaldehyd me vzvracch dymoch

vnikapri zvranpovrchovo upravench materilov znterov (36, 42).

Tolundiizokyant (TDI) je biela a ltkast vemi prchav kvapalina. Vo vode nie je

rozpustn. Aktnuotrava TDI vyvol uexponovanej osoby u nzka koncentrcia, najastejie

sa prejavuje ako drdenie sliznice, plenie o, kriabanie vhrdle, tlak na hrudnku, such

a drdiv kae azhoren dchanie. Taktie sa po vystaven mu objavi slzenie o asekrt

z nosu (44). NPEL (priemern) izokyantov v pracovnom ovzdu je 0,02 mg.m-3. NPEL


33/183

33

(hranin) je 0,07 mg.m-3(14). Poda IARC je toluendiizokyant zaraden do skupiny 2B -

ltky pravdepodobne karcinognne s nepotvrdenm dkazom karcinogenity pre ud.

Oxidy eleza (FexOy) vpary vznikajce pri zvran benej ocele obsahuj astice oxidov

eleza, ktor mu spsobi siderzu (chronick zpal pc). elezo je hlavn legovac prvokvo vrobe oceli. Poas zvracieho procesu, vznikaj toxick vpary oxidu elezitho spojenm

eleza s elektrdou. Primrnymi aktnymi inkami tejto expozcie s: podrdenie

nosohltanu, hrtanu a pc.

Medzi oxidy eleza ktor prichdzaj do kontaktu sexponovanou osobou patria : oxid

eleznat FeO, oxid elezit Fe2O3a oxid eleznato-elezit Fe3O4. Toxicita eleza je vemi

sporn. Literatra uvdza, e niektor oxidy eleza mu by pre exponovan osobu

potencilne karcinognne. Krtkodob vystavenie oxidov eleza spsobuje pokodenie peenea obliiek. Aktna otrava oxidmi eleza vdchnutm me spsobi podrdenie hornch

dchacch ciest, zven srdcov aktivitu, zrchlen dchanie. Chronick expozcia oxidmi

eleza me spsobova hepatotoxick, metabolick acidzu (26). NPEL (priemern) pre

oxidy eleza (meran ako respirabiln frakcia aeroslu) v pracovnom ovzdu je 1,5 mg.m -3

(14). Poda IARC s oxidy eleza zaraden do skupiny 3 - ltky, ktor nie s klasifikovan ako

karcinognne pre ud.

Oxid hlinitje striebrosiv kov svysokou vodivosou anzkou hmotnosou. Negatvne inky

sa prejavuj hlavne pri vdychovan ato drdenm sliznice hornch dchacch ciest. Vyvolva

taktie podrdenie pokoky aastmu. Chronick expozcia vdychovania prachu m na

exponovan osoby fibrognny inok. Pri vysokej dvke me nasta pokodenie CNS. Oxid

hlinka tie pri dlhodobom psoben me vyvola aluminzu, prpadne pneumotorax (40).

NPEL (priemern) pre oxid hlinit (meran ako respirabiln frakcia aeroslu) v pracovnom

ovzdu je 1,5 mg.m-3 (14).

Oxid draseln (K2O) sa najastejie do organizmu dostva vdchnutm. Aktna otrava sa

prejavuje hlavne leptavmi inkami na oi asliznicu dchacch ciest. Vdychovanm prachu

oxidu draselnho me spsobi pcny edm. Expozcia prachov oxidu draselnho sa tie

prejavuje bolestivm plenm vhrdle, zhorenm dchanm a plenm o (40).

Oxid titaniit (TiO2) povaujeme za obaujci prach, ktor m drdiv inky na pca

exponovanch osb. Vpcach osb, ktor prichdzaj do styku sprachom TiO2, boli

zaznamenan stopy tohto prachu, zoho vyplva, e prach je slab iritant. Dlhodobm

vystavenm osb zvenou dvkou oxidu titaniitho me ma za nsledok vznik tumorov.

TiO2je povaovan za mon karcinogn (26). Poda IARC je oxid titaniit zaraden do


34/183

34

skupiny 2B - medzi ltky pravdepodobne karcinognne s nepotvrdenm dkazom

karcinogenity pre ud.

Oxidy mangnu (MnxOy)mangn je krehk siv kov, ktor sa najastejie vyskytuje vo forme

oxidov. Patr medzi stopov biognne prvky pre loveka, ivochy a rastliny. Najastejouformou vstupu do organizmu exponovanej osoby je prostrednctvom dchacch ciest.

Mangnov dymy sa dostvaj a do alveol, kde sa nsledne vstrebvaj. Aktna expozcia

mangnovch plynov me spsobi horku zkovov, ktor sprevdza zven teplota, triaka

a saen dchanie. Pri zvenej expozci oxidov mangnu (okolo 10 mg.m-3) ktor trv viac

ne dva roky, vznik chronick pokodenie CNS, manganizmus. Psychick zmeny vyvolan

oxidom mangnu, nazvan tie mangnov psychza, sa prejavuj podrdenosou,

nervozitou, emonou labilitou (40). NPEL (priemern) pre mangn a jeho anorganick

zleniny v pracovnom ovzdu je 0,5 mg.m-3(14).

Fluoridy (fluorid vpenat CaF2, fluorid draseln KF, fluorid sodn NaF, fluorid brnatBaF2).

Fur je bledolt plyn ostrho tipavho zpachu, ktor je vysoko reaktvny. inky na

organizmus exponovanej osoby sa rozdeuj na dve skupiny a) s drdivm inkom

(elementrny flur afluorovodk) b)s celkovmi inkami. Loklny inok pri intoxikci

flurom ajeho anorganickmi zleninami sa prejavuje detrukciou tkaniva, ide ochemick

a termick pokodenie tkaniva reaknm teplom fluru. Do systmovch inkov fluru

zaraujeme zniovanie koncentrcie vpnika ahorka spolu so zvyovanm koncentrcie

draslka vkrvi. Aktna toxicita sa prejavuje podrdenm spojiviek, podrdenm nosovej

sliznice, kaom adusenm. Chronick otrava fluoridmi sa me prejavi chronickmi zpalmi

dchacch ciest,prpadne stratou uchu ahlasu (40). NPEL (priemern) pre fluoridy

anorganick zleniny fluru v pracovnom ovzdu je 2,5 mg.m-3. NPEL (hranin) je 5,0

mg.m-3(14). Poda IARC s anorganick zleniny fluru zaraden do skupiny 3 - ltky, ktor

nie s klasifikovan ako karcinognne pre ud.Zleninyfluru sa pri zvran mu uvoova

z nterov (36).

Uhliitan brnat (BaCO3) tvoria biele krytly, technick BaCO3je vpodobe vekch ltch

kusov. Celkov inky bria ajeho zlenn na organizmus spsobuj zpalov onemocnenia

mozgu. Aktna otrava sa prejavuje zvracanm, plenm vstach hnakou, zvenm krvnm

tlakom, svalovou slabosou hlavne konatn azvratmi. Chronick otrava spsoben prachom

bria m za nsledok vznikchronickch pcnych ochoren. alie mon prejavy chronickej

expozcie zlenn bria s: siln slabos, zpal stnej sliznice, zpal spojiviek, porucha


35/183

35

moenia, vypadvanie vlasov (43). NPEL (priemern) pre zleniny bria v pracovnom

ovzdu je 0,5 mg.m-3 (14).

Oxid olovnat (PbO). Olovo je mkk ed kov nerozpustn vo vode. Rozpustnje v zriedenej

kyseline dusinej, vkoncentrovanej kyseline srovej. (26) Olovo sa najastejie dostva doorganizmu vdchnutm avnimone cez pokoden pokoku. Aktna otrava vznik po silnej

inhalci prachov sobsahom olova. Po poit sa najastejie prejavuje brlivmi

gastrointestinlnymi prznakmi vpodobe vracania a hnaky. Chronick otrava, inak nazvan

aj saturnizmus, vznik pomaly po dlhodobom vystaven exponovanch osb. Prejavom

chronickch otrv s neuropsychick prznaky depresie, poruchy pamti akoncentrcie,

nava aslabos nsledkom anmie, ako aj prznaky pokodenia GIT pocit kovovej, sladkastej

chuti v stach, nechu do jedenia, hypersalivcia astriedanie hnaiek sobstipciou (40). NPEL

(priemern) pre olovo a jeho anorganick zleniny v pracovnom ovzdu je 0,15 mg.m-3. Pre

olovo sa taktie stanovuje biologick medzn hodnota, ktor je 700 g Pb .1-1krvi alebo 3,4

mol.1-1krvi (31). Poda IARC s anorganick zleniny olova zaraden do skupiny 2A - ltky

pravdepodobne karcinognne s potvrdenm dkazom karcinogenity pre zvierat. Vpary oxidu

olovnathovznikaj najm pri zvran a rezanzliatin alebo kovov, ktorch povrchy boli natret

olovnatou farbou.

Oxid menat (CuO). Me je bledo ruov a erven pomerne mkk kov. Na vzduchu

oxiduje. (26) Medzi najbenejie zleniny medi patria:oxid men Cu2O, oxid menat CuO

a srnik menat CuS. Me patr spolu so elezom azinkom medzi najastejie stopov prvky

v organizme loveka. Me je vemi dleit pre udsk organizmu, avak pri zvenej

expozcii mu nasta aktne aj chronick ochorenia. Aktna otrava zleninami medi sa

prejavuje podrdenm sliznice dchacieho systmu airitciou spojiviek. Chronick

intoxikcia sa prejavuje zriedkavo,najastejie pokodenm peene (40). NPEL (priemern)

pre me (dymy) v pracovnom ovzdu je 0,1 mg.m-3 (14).

Oxid zinonat (ZnO). Oxid zinonat je biely kypr prok nerozpustn vo vode av alkohole.

Tvor najastejiu formu vskytu zinku. Aktna otrava oxidom zinonatm me vyvola

horku zkovov u pri dvke 1mg na 1kg vhy exponovanej osoby.(43) Prznaky sa prejavuj

zva zvenou teplotou, triakou, bolesami hlavy, a nevonosou a vracanm. Chronick

prznaky exponovanch osb oxidom zinonatm sa momentlne jednoznane nepreukzali

(40). NPEL (priemern) pre oxid zinonat (meran ako respirabiln frakcia aeroslu) v

pracovnom ovzdu je 1 mg.m-3 (14).


36/183

36

Oxid vanadiit (V2O5). Vand je striebrist kov, vemi kujn, ohybn aan. Dobre

pohlcuje vodk. Pri horen na vzduchu vznik oxid vanadiit (V2O5) (43). Z hadiska

toxickch inkov na exponovan osoby je najvznamnejm prve oxid vanadiit. Vand sa

dostva do organizmu najastejie inhalciou. Aktna otrava sa prejavuje drdenm sliznc

dchacieho systmu, poas dlhodobej expozcie sa me prejavi drdiv kae. Expozcia

oxidu vanadiitho sa tie me prejavi vo forme ekzmov na koi. Chronick intoxikcia

vandom sa prejavuje zvanmi ekzmami koe abronchilnou astmou (40). NPEL

(priemern) pre oxid vanadiit v pracovnom ovzdu je 0,05 mg.m-3. NPEL (hranin) je 0,05

mg.m-3 (31). Poda IARC je oxid vanadiit zaraden do skupiny 2B - medzi ltky

pravdepodobne karcinognne s nepotvrdenm dkazom karcinogenity pre ud.

Oxid kademnat (CdO). Kadmium je striebrist biely kovodoln proti korzi. Vo vode je

nerozpustn. Poas zahrievania na vzduchu hor, priom vznikaj pary oxidu kademnatho.

(43) Kadmium sa dostva do organizmu najastejie inhalciou. Aktna otrava sa vyskytuje pri

vysokej inhalci aeroslu sobsahom oxidu kademnatho, najastejie vznik horka zkovov.

Taktie me nasta aj edm pc sakou toxickou pneumonitdou arespirabilnm zlyhanm.

Chronick otrava me ma za nsledok Fanconiho syndrm (40). Oxid kademnat je

klasifikovan ako karcinogn kategrie 2 -pravdepodobn karcinogn a jeho technick smern

hodnota je stanoven na 0,03 mg.m-3 (31). Poda IARC je kadmium a zleniny kadmia

zaraden medzi dokzan karcinogny (IARC , 2007).

Oxid berylnat (BeO). Berlium je ak svetloed kov ktor je pri nzkej teplote krehk, pri

zahriat je kujn. Oxid berylnat je vemi mlo rozpustn vo vode (43). Nebezpenou

vlastnosou berlia je hlavne schopnos vytesova niektor biognne prvky (hork) v tele

exponovanej osoby. Pri intoxikci berlia vznikaj viacer pokodenia organizmu, naprklad

pokodenie peene, nervovho systmu aobliiek. Aktna otrava prachom berlia me ma

za nsledok bronchoalveolitdu svraznmi nekrzami vtkanivch, smr zva nastane

v priebehu niekokch hodn (40). Berlium a jeho zleniny sa klasifikujako karcinogn

kategrie 2 pravdepodobn karcinogn a jeho technick smern hodnota je stanoven na

0,005 mg.m-3 (31). Poda IARC sa berlium ajeho zleniny zarauj medzi dokzan

karcinogny.

Oxid kobaltu (CoO). Kobalt je tvrd, ako taviten kov, edivobielej farby. Za normlnych

podmienok je voi vode avzduchu stly. Vjemne rozptlenom stave je dobrm katalyztorom

vybranch reakci. Vysok dvky kobaltu zvyuj uexponovanch osb zven tvorbu

ervench krviniek, zvracanie, hnaku, zaervenanie tvre akonatn. ast vdychovanie


37/183

37

oxidu kobaltu me ma za nsledok vznik astmy alebo zpalu pc. Rozomlet zleniny

kobaltu pokodzuj kou exponovanch osb (43). NPEL (priemern) pre oxidy kobaltu v

pracovnom ovzdu je 0,5 mg.m-3(14). Poda IARC sa kobalt a jeho zleniny zaraujdo

skupiny 2B medzi ltky pravdepodobne karcinognne s nepotvrdenm dkazom karcinogenity

pre ud.

Chrm (Cr). Chrm je biely leskl tvrd kov, ktor sa vprrode nenachdza von. Chrm je

biognny prvok, ktor sa vorganizme nachdza vstopovch mnostvch. Najastejie sa

vyskytuje trojmocn chrm Cr+3 a esmocn Cr+6. Do organizmu exponovanch osb sa

najastejie dostva inhalciou. Aktna otrava Cr+6 sa prejavuje podrdenm sliznc dchania,

alergickmi akonmi prejavmi. Chronick otrava sa me prejavi zpalmi dchacch ciest.

Neskor prejavy expozcie mu vies a ku karcinognnym inkom (Cr+6dokzan humnny

karcinogn skupiny I). Chronick expozcia sa prejavuje zpalovmi zmenami na sliznici

dchacch ciest. Zaznamenva sa atrofick rinitda, opakovane nevrazn krvcanie znosa a pri

rozsiahlej expozci a perforcia nosovho septa (40). NPEL (priemern) pre anorganick

zleniny dvoj a trojmocnho chrmu v pracovnom ovzdu je 2,0 mg.m-3. Poda IARC s

zleniny Cr+3zaraden do skupiny 3 - ltky, ktor nie s klasifikovan ako karcinognne pre

ud. Cr+6 a jeho zleniny s klasifikovan ako karcinogn kategrie 2 - pravdepodobn

karcinogn. Technick smern hodnota je pri zvran stanoven na 0,1 mg.m -3 (31). Poda

IARC je Cr+6zaraden medzi dokzan karcinogny.

3.1.4 OCHORENIA DCHACCH CIEST A PC ZO ZVRANIA

Ochorenie pc zo zvrania (zvrask pca) je pneumokoniza v dsledku chronickej

inhalcie zvraskch dymov obsahujcich oxidy eleza, zinku, mangnu(pouitie bzickch

elektrd sobsahom mangnu), chrmu, hlinka, medi, cnu a i. Toxicky spolupsob pri zvran

prtomn ozn(zvranie vochrannch atmosfrach argnu, plazmov zvranie), nitrzne plyny

(zvranie obalenmi elektrdami, plazmov zvranie ), fluoridy (obaly kyslch elektrd), oxid

uhonat (zvranie vochrannej atmosfre CO2) a pri pouit chlrovanch uhovodkov na

odmastenie aj fosgn. Niekedy obaly elektrd obsahuj aj fibroplastick SiO2. Po viacronej

expozcii zvraskm dymom vznik rtg. obraz ako pri silikze, ktor v prpade absencie oxidu

kremiitho po preruen expozcie ustupuje (33, 49).

Inhalcia aeroslovpri zvran a tavbe kovov me iritciou hornch dchacch ciest vyvola

zlievask (zvrask) horku, ktor po latencii 812 hodn charakterizuje horka (3840


38/183

38

C) so zimnicou a celkovmi prznakmi ako pri virze(49). K charakteristickm prznakom

patr maltnos, kovov chu vstach, zimnica, horka, bolesti svalov a hlavy, kae abolesti

na hrudi (49). Symptmy ustupuj do 2448 hodn. Pri opakovanej dennej expozcii s prznaky

miernejie, po preruen expozcie (napr. po vkende)je priebeh op brliv (49).

3.2 HLUK

asto nameran hladiny akustickho tlakunajm v pracovnom prostred vrazne prekrauj

limitn hodnotu, ktor je zanedbaten v dlhodobom horizonte negatvnehovplyvu na udsk

zdravie. Pre nadmern hlukz hadiska bezpenosti asto dochdza pri prci k mnohm vnym

nehodm, a preto je potrebn starostliv sledovanie tohto fyziklneho faktora(51).

3.2.1 LEGISLATVNE ASPEKTYPOSDENIA HLUKU

Hluk ako negatvny fyziklny faktor pracovnho prostredia je dostatone podchyten

eurpskou legislatvou implementovanou v slovenskch zkonoch, ako aj prslunmi

normatvmi. Pre meranie, objektivizciu ahodnotenie expozcie hluku vpracovnom

a ivotnom prostred boli Slovenskou republikou prijat na nrodnej rovni nasledujce

legislatvne prvky a normatvy: Nariadenie vldy SR . 115/2006 o minimlnych zdravotnch abezpenostnch

poiadavkch na ochranu zamestnancov pred rizikami svisiacimi sexpozciou hluku

(12).

Zkon . 355/2007 oochrane, podpore a rozvoji verejnho zdravia ao zmene a doplnen

niektorch zkonov(11).

VyhlkaMinisterstva zdravotnctva SR . 549/2007, ktorou sa ustanovuj podrobnosti

oprpustnch hodnotch hluku, infrazvuku avibrci aopoiadavkch naobjektivizciu hluku, infrazvuku avibrci vivotnom prostred(52).

STN EN ISO 80000-8, Veliiny ajednotky. as 8: Akustika(53).

STN EN ISO 9612, Akustika. Stanovenie expozcie hluku vpracovnom prostred.

Technick metda(54).

STN ISO 1996-1, Akustika. Opis, meranie aposudzovanie hluku vo vonkajom

prostred. as 1: Zkladn veliiny apostupy posudzovania (55).

STN ISO 1996-2, Akustika. Opis, meranie aposudzovanie hluku vo vonkajom

prostred. as 2: Urovanie hladn hluku(56).


39/183

39

Uveden zkony anormatvy definuj urujce veliiny hluku, prslun metdy merania,

stanovuj akn alimitn hodnoty hladn zvuku vivotnom, ako aj pracovnom prostred, ktor

s dleit pri posudzovan negatvnych inkov hluku. Akn alimitn hodnoty s stanoven

pre vetky pracovisk, ako aj pre pracovisko zvrania, kde sa mu pouva stroje azriadenia

emitujce nadmern hluk. Zhadiska pracovnho prostredia s pre legislatvne poiadavky

uren jednotliv skupiny prc so stanovenmi aknmi hodnotami pre vykonvanie danej

innosti, ktor sa nesm prekroi. Vtab. 3 s uveden akn hodnoty pre prslun skupinu

prc.

AKN HODNOTY NORMALIZOVANEJ HLADINY A ZVUKU LAEX,8h PRE DANSKUPINY PRC(12) Tab. 3

Skupina

prc innos

Hluk na pracovisku

LAEX,8h (dB)

Iinnos vyadujca nepretrit sstredeniealebo

neruen dorozumievanie: tvoriv innos.40

II

innos, pri ktorej dorozumievanie predstavujedleit sas vykonvanej prce: innos pri

ktorej s vek nroky na presnos, rchlosalebopozornos.

50

III

innos rutinnej povahy, pri ktorej je

dorozumievanie sasou vykonvanej prce:innos vykonvan na zklade iastkovchsluchovch informci.

65

IV

innos, pri ktorej sa pouvaj hlun strojea nstroje alebo ktor je vykonvan vhlunom

prostred aktor nespa podmienky zaradenia doskupn prc I, II alebo III.

80

Pre hodnotenie hluku vpracovnom prostred je dleit nameran hodnoty na danom

pracovisku zaradi do vhodnej skupiny prc poda vykonvanej innosti. Na zklade toho

potom porovna zskan nameran hodnoty saknou hodnotou poda tab. 1.

Na zklade uvedenho je mone pracovisko zvrania zaradi do skupiny prac IV. Pre tto

skupinu je charakteristick prevane fyzick prca, patr sem aj prca svyuitm zariaden

a vrobnch procesov vo vrobnch priestoroch azvodoch, ponohospodrstvo alesnctvo,

stavebnctvo aak priemysel, obsluha nkladnch adopravnch zariaden, kde s hodnoty


40/183

40

aknej normalizovanej hladiny Azvuku LAEX,8hpre 8 h pracovn zmenu stanoven na 80 dB

(12).

3.2.2

EXPOZCIA HLUKU NA ZVRASKOM PRACOVISKU

Hluk pri zvranme dosahova hodnoty niekedy a 130dB, priom zdrojom hluku na

zvraskch pracoviskch nie je len samotn proces zvrania, ale vysok expozcie hlukom s

charakteristick pre tzv. sprievodnalebo pomocn prce, ako je prprava zvarovch plch a

finlna prava zvarov, ale aj hluk odsvacieho zariadenia a ventilcie. Vysokou hladinou hluku

sa vyznauje najm plazmov aultrazvukov zvranie, ako aj zvranie vbuchom. Sasn

nrast objemu zvraskch operci vo vekch vrobnch prevdzkach spsobuje stle

zvyujci sa poet pracovnkov zaaovanch hlukom, preto je potrebn zabezpei vhodnakustick podmienky pre jednotlivch pracovnkov (51, 57). Akustick podmienky na

zvraskch pracoviskch s zvisl od miestnych podmienok, ato od:

pouvanho spsobu zvrania ahlunosti zvracch strojov azariaden vdanch

priestoroch,

vekosti, hmotnosti atvaru akustickch vlastnosti zvarkov,

nrokov na presnos akvalitu prce, na urit stupe akustickej pohody hluku pre dan

druh prce,

charakteru a asu psobenia emisnho hluku, asu prce vhlunom prostred(51).

Regulcia akustickch podmienok aobmedzenie nepriaznivho psobenia hluku spova teda

v ovplyvnen alebo zmene tchto podmienok. Prednostne treba venova pozornos zdrojom

hluku, lebo ich akustick vlastnosti uruj hlukov za pracovnkov(51).

Na pracoviskch zvraov mono namera hladinu A hluku od 75 dB do 125 dB iviac.

Zkladnou zlokou, ak neberieme do vahy impulzn hluk, je nepravideln premenliv hluk,

ktor trv prakticky vpriebehu celej zmeny. Poda vsledku mnohch meran vo vekch

strojrskych halch sa jeho hodnoty sstreuj okolo 90 dB. Vtabuke 4. S uveden hodnoty

hladn akustickho tlaku LA hluku pre vybran pracovisk zvrania(51).


41/183

41

ROZSAHY HODNT HLADN HLUKU LASTANOVEN PRE UVEDEN PRACOVISK (58)Tab. 4

Proces Typick hladina LA hlukuTIG do 75 dB

MIG 92102 dBMMA 8595 dB

Plazmov rezanie(run do 100A, rezanie do hrbky 25

mm)

98105 dB

Drkovanie plameom 95 dB

Rezanie plameomdo 100 dB

(viac ako 90 dB, pri rezan nad 40 mmhrbky)

Plenie (drkovanie) elektrickmoblkom

100115 dB

Mechanick prava zvarov 105 dBBrsenie 95105 dB

Pri posudzovan monej expozcie hluku pracovnkov je dleitm aspektom aj dka trvania

danej opercie, od oho zvis hodnota expozcie poas 8 h pracovnej zmeny. Vprocese

posudzovania je nevyhnutn zohadni aj individulnu expozciu pracovnka, ktor je

ovplyvnen prcou jeho kolegov na inch susediacich pracoviskch (57).

3.2.3 MONOSTI ZNENIA EXPOZCIE HLUKU

Pri obmedzen hlunosti prostredia treba vychdza z vsledkov merania azo zhodnotenia

miestnych akustickch podmienok, hladn akustickho tlaku na pracoviskch zvraov,

z objektvneho rozboru azo pecifikcie zdrojov aprin hluku.

Najlepou vobou bude eliminova hlun procesy tm, e sa kpi materil od dodvatea,

ktor u bude narezan na poadovan rozmery. Zvranie a rezanie za tepla je vak asto jedin

praktick spsob, take treba sa zamera predovetkm na praktick metdy na znenie

hladiny hluku pre dan proces a riadenie rezidulneho rizika prostrednctvom rznych

chrniov sluchu(51).

Ako jednu z monost znenia hluku je monspomen vyuitie automatizovanho rezania

plazmou pomocou ponornej plazmovej rezaky. To me ma za nsledok znenie hladiny

hluku pod 80 dB (A). Ponornalebo tzv. vodou zahalen systmy delenia materilu zniuj

nielen emisie hluku, ale aj emisie zvraskch dymov(51, 58).


42/183

42

V rmci jednotlivch technolgi zvrania je mon prispie kminimalizci hluku

nasledujcimi spsobmi:

1. Vo veobecnosti plat, e zvuk zoblkovho zvrania narast spriemerom drtualebo

tye aprevdzkovm elektrickm prdom. Pouitie vhodnej vekosti tye (drtu)

a elektrickho prdu, by malo prispie kzneniu hladiny hluku(51, 58).

2. Rezanie a drkovanie plazmou alebo plameom me spsobi zvenie hluku

v dsledku nrastu rchlosti prietoku plynu. Prostrednctvom znenia rchlosti plynu je

mon napr. znenm tlaku plynu na vstupe regultora dosiahnu znenie hladiny

hluku. Avak to neznamen, e so znenm tlaku plynu poklesne miera produktivity (51,

58).

3. Zvranie vuzavretch priestorochalebo v inch priestoroch, kde zvuk me by odrazen

(napr. rohy dielne), me spsobi zvenie hladiny hlukuako vprpade, ke je zvranie

vykonvan votvorenom priestore. Ak to nie je mon dosiahnu vhodnou organizciou

prce, tak je treba pristpi kaplikovaniu zvukoizoanch materilov (51, 58).

Aplikovanie monosti znenia expozcie hluku pracovnkov na jednotlivch pracoviskch je

dleit vemi dobre zvi nielen zhadiska bezpenosti aochrany zdravia, ale aj z hadiska

ekonomickej efektivity. Navrhovan opatrenia musia by vslade so zohadnenm maximlnej

efektivity prce apracovnho vkonu jednotlivch zamestnancov.

Na zklade uvedench poznatkov je hluk vznikajci na zvraskch pracoviskch stle

zvanm fyziklnym prejavom tohto typu pracovnho prostredia. Expozcia hluku u

jednotlivch pracovnkov je ovplyvnen rozmiestnenm, orientciou, vrobou na jednotlivch

pracoviskch acelkovou organizciou prce. Negatvny vplyv hluku sa uzamestnancov

neprejavuje iba pecifickm inkom na sluchov orgn ako sluchov navaalebo pln strata

sluchu, ale je nevyhnutn zohadni aj nepecifick, teda mimosluchov inky hluku ako

infrazvuku a ultrazvuku, ktor mu spsobi poruchyneurovegetatvnehosystmu ain ovea

zvanejie pokodenia zdravia(51, 59).

Zavdzanie opatren na znenie expozcie je vtomto prpade nevyhnutn. Avak vprocese

merania a hodnotenia expozcie hluku je potrebn zohadni vetky hlukov prspevky

a zskan hodnoty ekvivalentnej hladiny akustickho tlaku LAeq,T, a na zklade nameranch

hodnt zavies prslun opatrenia. Navrhovan opatrenia nesm spsobova iadne

obmedzovanie pracovnkov pri vkone prce au vbe

Documents

Szabova a Kol Prirucka Boz