Starovek civilizcie

Starovek civilizcieMagdalna Levick

1MayoviaPrv Mayovia sa objavuj u od 2500 rokov pred Kristom Ich zemie sa rozprestieralo na : celej Guatemale, celom Belize, severozpadnom Hondurase, v mexickch ttoch Yucatn, Quintana Roo, Campeche, Chiapas a na vchode mexickho ttu Tabasco Mayska spolonos nikdy netvorila jednotn ru aj ked mala k tomu vemi blzko, pretoe existovali 2 vek krovstv : Tikalsk a Calakmulsk Budovali mest, chrmy, palce, ihrisk na loptov hry a chrmov pyramdy vyuvane na nb. eli .Ludsk obete neboli zrietkavkav2MayoviaIch psmo bolo jedin ozajstn psmo v celej prekolumbovskej Amerike. Z mayskch knh panielsku conquistu preili len tyri tzv. kdexy.Ich kalendr bol najzloitej kalendr. Maysk kalendr bol vzhadom na skuton dku roka presnej ako n dnen kalendr. Ich matematika pouvala nulu, ktor v tom ase v Eurpe ani Rimania ani Grci nepoznali.Maysk kazi vemi pravdepodobne vedeli, e Zem je guat u tisc rokov pred Kopernikom. Analyzovali drhy mesiacov Jupitera tisc rokov pred tm, ako ich v Eurpe vbec objavil Galileo. Poznali cykly obehu Mesiaca, Venue, vyrtali tropick a hviezdny rok.3

Pyramda "El Castillo", Chichen Itza, Yucatn, Mexico4MayoviaStavali diakov cesty cez dungu, vysuovali moiare, stavali podzemn ndre na vodu.Boli dobr ponohospodri .Pestovali hlavne kukuricu a kakaov bby.okolo roku 1520 prv panielski dobyvatelia, ktor okolo roku 1550 dobyli vinu mayskho zemia. Dobjanie im trvalo pomerne dlho, pretoe najm severn Mayovia boli ete stle vemi vyspel.5InkoviaInkovia je modern oznaenie pre tvorcov inkskej re, jedinej vekej re indinskych kmeov.Poda inkskej tradcie vznikla inksk ra zhruba okolo roku 1200 rokov pred Kr. a zaloil ju legendrny Manco Capac.Inkovia skultrnili 40 druhov rastln a domestikovali najviac zvierat v Amerike (kaica, lama, pes, mora, alpaka).Sprvu re uahovali dokonal cesty vedce priamo cez hory, moiare i pralesy. Stavali sa aj kvalitn visut mosty. Vozy sa nepouvali, preto cesty boli pravdepodobne uren najm pre karavny lm a pech.6InkoviaPouvali aj zavlaovacie kanly. Na stavbu palcov sa pouvali vek kamenn bloky, ktor boli na milimetre presne opracovan, aby do seba zapadali. V chrmoch pre boha slnka viseli zlat a strieborn platne.Psmo Inkovia nevyvinuli, na zapisovanie dajov, najm tatistickch, sa pouval systm nrok s uzlami (kipu). Poda novch nzorov vak kipu slilo ako plnohodnotn psmo.Na vysokej rovni bolo zlatnctvo. Preslven boli poetn inksk zlat poklady, ktorch vinu zskali (a roztavili na ingoty) panieli.panieli pod vedenm F. Pizarra tu pristli v roku 1531 a ru vemi rchlo dobyl.7Ra Inkov

8Machu Picchu, straten mesto Inkov, dnes archeologick nlezisko.

9Kipu

10SumeriSumeri alebo Sumerovia boli etnikum neznmeho pvodu, ktor ilo v junej Mezopotmii, presnejie v junej Babylni, najneskr od konca 4. tiscroia pred Kr. do zaiatku 2. storoia pred Kr.Ich zemie sa nachdzalo medzi riekami Eufrat a Tigris. Je to dnen zemie Iraku Hovorili sumerinou ( ide o izolovan jazyk )Do znmej histrie vstpili okolo roku 3000 pred Kr., kedy u je doloen existencia viacerch mestskch ttov. Rovnako ako starovek Grcko sa aj Sumer skladal z mestskch ttov (takmer nikdy to nebol len jeden tt), naprklad Eridu (najjunejie sumersk mesto), Nippur (dnen Nuffar), uruppak (dnen Fra), Ki (najsevernejie sumersk mesto, dnen Tell al-Uhajmir a Ingharra), Laga (dnen al-Hib) a Ur (dnen al-Mukajjar).Poda Sumerskho krovskho zoznamu bolo v Sumeri vdy iba jedno krovstvo (poda sdelnho mesta dynastie).

11SumeriSumersk krovsk zoznam je starovek text v sumerine, ktor podva zoznam vznamnch vldcov miest (junej) Mezopotmie.Sumeri verili, e krovsk zoznam pochdza od bohov.Sumeri mali rozvinut remesl, obchod, psomnctvo, architektru (stavali vodn diela, chrmy, palce, opevnenia a podobne), ivili sa ponohospodrstvom, chovom dobytka a rybolovom.S zrejme autormi najstarieho znmeho psma. Ilo o klinov psmo. Ich texty dokladaj zaiatky niektorch vied, naprklad matematiky, astronmie a lekrstva.12SumeriHlinen tabuky objaven v Ninive a v hlavnom meste Asrie Nippur, umonili zrekontruova ich dejiny.Nachdzaj sa tu presn informcie o hviezdach a plantach, obrovsk matematick vedomosti, informcie o metalurgii a ponohospodrstve, o umen stava vodovody in.Sumeri dajne vedeli, e Zem sa krti okolo Slnka a poznali u zrejme vetky planty slnenej sstavy.Okrem inho opsali na tabukch aj vznik Zeme a vznik loveka.13Klinov psmo

14Tabuka s menami niektorch sumerskch bohov pribline z roku 2400 pred Kr.

15FenianiaBoli starovek semitsk nrod, ktor il primrne zhruba v dnenom Libanone.Hoci nikdy netvorilo jednotn politick celok a boli tu len drobn mestsk tty.Hovorili fenitinou.Ich prstavy Tyros (dnes Sr), Sidn (dnes Sajd), Byblos a Brytos (Bejrt) boli v polovici 2. tiscroia pred Kr. strediskami vyspelej remeselnej vroby.Ich najznmej mestsk tt bol Ugarit.Boli vynikajci moreplavci, vytvorili starovek civilizciu, ktor sa zameriavala na nmorn obchod.16FenianiaIch vplyv siahal po celom junom pobre Stredozemnho mora a za Gibraltr a aj do junej Hispnie, junej Itlie, na Cyprus a na Krtu.Od 8. stor. pred Kr. sa Fencia stala korisou Asranov, Babylonanov, Peranov, roku 332 pred Kr. Alexander Vek dobyl Tyros a Fenciu vlenil do svojej re. Od roku 64 pred Kr. patrila do Rmskej re.V 7. storo po Kr. Fenciu obsadili Arabi.Feniania vynali hlskov psmo s 22 znakmi s avosmernm spsobom psania, ktor od nich v 9. a 8. storo pred Kr. asi prostrednctvom Aramejcov prevzali Grci, z ktorho vznikla latinka a iastone aj cyrilika.17Fenick obchodn trasy

18Grci S jeden z nrodov indoeurpskeho pvodu.Grci sa ako starovek nrod sformovali v 8. storo pred Kr..Ich zemie sa nachdzalo na Balknskom a Peloponzskom polostrove, Krte , ostrovoch v Egejskom a Ionskom mori a na pobre Malej Azie .Etnick skupiny starovekch Grkov: Achjci, Ini, Dri, Aiolovia, Epirti a Macedonci.19Rann Grci Prv Grci boli starovek Achjci (Myknania), ktor hovorili najstarou formou grckeho jazyka.Myknania kolonizovali zemie pribline zodpovedajce sasnmu junmu Grcku a neskr kolonizovali aj zpadn malozijske pobreie.Myknske mest boli naprklad Mykny, Tyrins a Sparta v materskom Grcku a Trja.Myknania vytvorili palcov kultru. Na ele spolonosti bol kr, najznmej je mtick Agamemnn.Myknania pouvali linerne psmo B.20Temn obdobie Do Grcka prichdzali okolo r. 1800 pred Kr. grcke kmene Inov, Drov, Eolov a aj Epirti.Achjci obsadili Tesliu, jun Grcko a severn Peloponz. Odtia alej osdovali severozpadn Anatliu, Cyprus a Lesbos. Grcke kmene prili do Grcka pravdepodobne zo strednho Podunajska, sce boli vysloven urit terie o anatlskom pvode Grkov.Tieto kmene vak nemali vyspel civilizciu ako Myknania, a tak a do roku 800 pred Kr. nastalo v Grcku temn obdobie, bez psma.21Archaick obdobie Okolo roku 800 zanaj grcke kmene vytvra tradin kultru.Grci prevzali a upravili fnick psmo a zaloili tradin mestsk tt (polis).Poet Grkov rapdne narastal a bola potrebn zaloi nov kolnie a mest. Grcke mestsk tty rozhodli na sneme v Delfch o zapoat kolonizcie.Grci osdlili Sicliu, jun Itliu, Bospor, severn Epiros, severn a jun Anatliu, Krym, Trciu, Kolchidu, iernomorsk oblas, jun Gliu a severn Afriku.22Klasick obdobie V tomto obdob u Grci vystupuj ako jednotn nrod.Jazykom kultry sa stva atick (atnska) grtina.

23Helenistick obdobie V tomto obdob nastupuje obdobie macednskych Grkov. Macednci ili skromnm ivotom a tak ich jun Grci povaovali za polobarbarskch prbuznch. Ich kultra sa vak civilizovala a u kr Filip II. Monomatios (Jednook) porazil Grkov. Jeho syn Alexander Vek potom porazil Perziu a dobyl rozsiahle zemiaVznikli vek metropoly ako Alexandria v Egypte, i Antiochia v Srii. Alexander tie zaviedol jednotn grcky jazyk , ktor vychdzal z klasickej atitiny.24Zaujmavosti Palc v KnososeAkropolaChrm NikeSsoie Laokoon

25

26

27

28

29RimaniaObyvatelia starovekho Rma.Ich zemie sa rozklad na Apeninskom polostrove.Znmi praobyvatelia tohto polostrova boli Ligri, Elymovia, Sikulovia, Korzovia a Sardovia.Okolo roku 1400 pred Kr. zaali polostrov obsadzova indoeurpske kmene Italikov, ktor u okolo 2000 pred Kr. prili do Pdskej niny. Boli to pastieri a ronci.Okolo roku 1000 pred Kr. neznmo odkia prili vyspel Etruskovia. Postavili kamenn stavby, odvodovacie systmy pre pobren moiare, kanly a vek hrobky. Svoje psmo prevzali od Grkov. Boli obchodnci, ili v mestskch ttoch a stavali znme vek hrobky.30RimaniaPoas rokov Caesarovho vldnutia Rimania stavali hlavne budovy ako napr. chrmy, divadl, kpele , fora trvoriace centra miest, cisrske palce a vily.Kpen dom musel by v kadom rmskom meste.Boli miestom osvieeniam, uvonenia, ale aj miestom kde sa preberali doleit obchodn jednania.Nachdzala sa tam plavren, telocvina, mzeum, taren, klubovna.Vykurovali sa pecami na drevo, ktor sa nachdzali pod budovou 31RimaniaV Rme bol nedostatok pozemkov, take si len vemi bohat mohli dovoli vlastn dom, ktor sa nazval "domus". Vina Rimanov ila v njomnch inovnch domoch.Okolo domu boli umiestnen vzneen sochy bohov a boh.Podlahy boli pokryt mozaikou - obrzky a ornamenty zloen z kskov farebnch kamienkov.Bohat domy boli vybaven elegantnm nbytkom z deva, bronzu a mramoru a niekedy tu boli vystaven i starobyl grcke vzy.32ZaujmavostiColosseumPantheonCapitolsk vlicaEtrusk sarkofg

33

34

35

36

37EgypaniaBoli jednou zo starovekch civilizci, ktor vznikli v oblasti vchodnho Stredomoria.Jadro tejto kultry sa nachdzalo v severovchodnej Afrike, na strednom a dolnom toku rieky Nl.Egyptsk civilizcia sa rozvjala nepretrite takmer tri a pol tiscro.Za poiatok staroegyptskej civilizcie sa povauje zjednotenie mench ttnych tvarov v povod Nlu okolo roku 3150 / 3050 / 3000 pred Kr,. Za koniec, dobytie ptolemajovskho Egypta Rmskou rou r. 31 pred Kr. 38EgypaniaPodobne ako in starovek civilizcie bol starovek Egypt v prvom rade zvisl od ponohospodrstva. Egyptsk ponohospodrstvo bolo zaloen na pravidelnch zplavch na Nle, ktor robili pdu na brehoch rieky nesmierne rodnou.Okrem rodnej pdy Egypt oplval aj nerastnmi surovinami.Bohatstvo Egypta, ktor sa spomna u v starovekch zznamoch, umoovalo rozvoj vied, umen, vlastnho systmu psma a literatry, rovnako ako vekolep stavebn projekty a vojensk vboje do susednch krajn. Vetky tieto oblasti dnes povaujeme za typick prvky staroegyptskej kultry.39EgypaniaJazykom bola EgyptinaPsmo mali egyptsk hieroglyfick psmo ,ktor bolo najstarie, sasti slabin, teda jeden znak reprezentoval jednu slabiku, sasti ideografick, teda jeden znak vyjadroval jednu mylienku. Daliebolo hieratick psmo, ktor bolo jednoduchie a asovo menej nronejie na zpis.Km hieroglyfy boli skr reprezentatvnym psmom, urenm na tesanie do kamea a zaznamenvanie oslavnch npisov, hieratickm psmom sa psalo tetcom na papyrus a zaznamenvali sa nm radn dokumenty, prvne a nboensk texty.40Egypaniaalm typickm znakom egyptskej spolonosti je pozornos a cta, ak je venovan mtvym. Zujem o posmrtn existenciu mono vysledova a do najstarch, predhistorickch db Egypta. Svoj vrchol dosiahol v podobe monumentlnych hrobiek, pyramd, a zdunch chrmov budovanch za Starej re.Dom venosti, pretoe Egypania verili, e pre spokojnos due na druhom svete je potrebn zachova udsk telo neporuen.Egyptsk hrobky boli vybaven vetkm, o ich majite pouval poas ivota. Zachovalo sa nm v nich tie rada tzv. Knh mtvych, nvodov, ako prejs nstrahami podsvetia a dokonca oklama sudcov, ktor vili due mtvych.41EgypaniaPostavenie ien v egyptskej spolonosti bolo prekvapivo rovnostrske. Na rozdiel od ien na Blzkom vchode alebo v Grcku mohli eny vlastni majetok a naklada s nm ako s vlastnm, rozhodovali o tom, koho si vezm za manela, smeli sa pohybova vone na verejnosti a svedi na sdoch. Zachovali sa zznamy o radnkach, kakch a pisrkach, nehovoriac o ench-faranoch. U v starovekch dobch bola vonos egyptskch ien prsloven. Egyptsk mu mohol ma viacero maneliek, ale iba v tom prpade, e mu to dovolila jeho hlavn manelka. Sob sa uzavieral na zklade dohody medzi partnermi a podobne prebiehal aj rozvod, ktor nebol v Egypte nim neobvyklm.42EgypaniaUmelci v starovekej ri dokzali vemi ivo zobrazova tmy kadodennho ivota, ich diela s tylizovan. Obzvl v prpade faronov a bohov podliehali tmy prsnej strnulosti, ak vyadovala formalita udalost. udia boli zobrazovan vdy z profilu, s oboma ramenami viditenmi a trupom stajcim sa z en face do profilu. Osoby boli vdy zobrazovan v strednom alebo mladom veku a s istou dvkou idealizcie, tak ako mali by zachovan pre venos. Rozmery ud nezodpovedali skutonosti, ale ich relatvnej dleitosti dleitej bohovia boli kreslen v ako menej dleit, farani v ako ich poddan a vznamn lenovia rodiny v ako deti, sluhovia a otroci.m vyie bol objekt umiestnen, tm alej sa z hadiska perspektvy nachdzal.43ZaujmavostiPyramdy v GzeVek sfinga v GzeKarnakCheopsova pyramdaTutanchamonRosettsk doska 44

45

46

47

48

49

50

akujem za pozornos

51