23
Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO) o jednotlivých krajinách za rok 2016: Slovensko Séria Správ Observatória pre Výskum a Inovácie o jednotlivých krajinách Vladimír Baláž, Karol Frank, Jana Zifčiaková 2017 EUR 28484 SK

Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO) o ...publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC105850/kjna... · Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO)

  • Upload
    lenhi

  • View
    220

  • Download
    0

Embed Size (px)

Citation preview

Page 1: Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO) o ...publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC105850/kjna... · Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO)

Spraacuteva Observatoacuteria

pre Vyacuteskum a Inovaacutecie (RIO) o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok

2016 Slovensko

Seacuteria Spraacutev

Observatoacuteria

pre Vyacuteskum a Inovaacutecie

o jednotlivyacutech krajinaacutech

Vladimiacuter Balaacutež Karol Frank Jana

Zifčiakovaacute

2017

EUR 28484 SK

Taacuteto publikaacutecia je vedeckou spraacutevou na podporu politiky a vypracovalo ju Spoločneacute vyacuteskumneacute centrum internyacute

vedeckyacute uacutetvar Euroacutepskej komisie Jej cieľom je poskytnuacuteť vedeckuacute podporu procesu tvorby euroacutepskych politiacutek

založenuacute na docirckazoch Taacuteto publikaacutecia ani akeacutekoľvek vyjadrenia ktoreacute suacute v nej uvedeneacute nepredstavujuacute ani

vopred neurčujuacute politickeacute poziacutecie Euroacutepskej komisie Euroacutepska komisia ani žiadna osoba konajuacuteca v mene

Komisie nie je zodpovednaacute za možneacute použitie tejto publikaacutecie

Kontaktneacute uacutedaje

Email JRC-B7-NETWORKeceuropaeu

JRC Science Hub

httpseceuropaeujrc

JRC105850

EUR 28484 SK

PDF ISBN 978-92-79-65995-9 ISSN 1831-9424 doi102760449410

Luksemburg Uacuterad pre vydaacutevanie publikaacuteciiacute Euroacutepskej uacutenie 2017

copy Euroacutepska uacutenia 2017

Rozmnožovanie je povoleneacute len s uvedeniacutem zdroja

Komisja Europejska nie ponosi odpowiedzialności za ewentualne wykorzystanie niniejszej publikacji

Ako citovať Vladimiacuter Balaacutež Karol Frank Jana Zifčiakovaacute Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie

o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2016 Slovensko EUR 28484 SK doi102760449410

Na všetky obraacutezky sa vzťahuje copy Euroacutepska uacutenia 2017 okrem obraacutezka panela EVP na prvej strane od Nielsa

Meyera na ktoryacute sa vzťahuje licencia CC BY 20

Spraacuteva Observatoacuteria pre Vyacuteskum a Inovaacutecie (RIO) o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2016 Slovensko

V seacuterii spraacutev observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2016 sa analyzuje a hodnotiacute

vyacutevoj a fungovanie vnuacutetroštaacutetnych systeacutemov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute členskyacutech štaacutetov EUacute 28 a suacutevisiacich politiacutek

s cieľom monitorovať a vyhodnotiť vykonaacutevanie politiacutek EUacute ako aj umožniť ziacuteskavanie poznatkov v oblasti politiacutek

v členskyacutech štaacutetoch

Print ISBN 978-92-79-69861-3 ISSN 1018-5593 doi102760169026

Obsah

Predslov 2

Poďakovanie 3

1 Hlavnyacute vyacutevoj politiky v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v roku 2016 5

11 Zameranie sa na vnuacutetroštaacutetne a regionaacutelne strateacutegie pre inteligentnuacute

špecializaacuteciu 5

2 Ekonomickeacute suacutevislosti 6

21 Štruktuacutera hospodaacuterstva 6

22 Otoczenie biznesu 7

23 Zasoby ludzkie 7

3 Hlavniacute akteacuteri v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute 7

4 Trendy v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute 8

41 Finančneacute prostriedky na vyacuteskum a vyacutevoj prideleneacute z verejnyacutech zdrojov a vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj 9

42 Suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj 9

43 Inovaacutecie vo verejnom sektore a zapojenie občianskej spoločnosti 10

5 Wyzwania w zakresie B+I Vyacutezvy v oblasti inovaacuteciiacute 11

51 Vyacutezva 1 Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute 11

Charakteristika 11

Politickaacute reakcia 11

Posuacutedenie politiacutek 11

52 Vyacutezva 2 Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne 12

Charakteristika 12

Politickaacute reakcia 12

Posuacutedenie politiacutek 13

53 Vyacutezva 3 Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech inovaacuteciiacute a investiacutecie do vyacuteskumu

a vyacutevoja 13

Charakteristika 13

Politickaacute reakcia 13

Posuacutedenie politiacutek 14

54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu 14

Charakteristika 14

Politickaacute reakcia 14

Posuacutedenie politiacutek 15

6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov 15

Odkazy 17

Skratky 18

Prehľad 19

Zoznam grafov 19

2

Predslov

Taacuteto spraacuteva obsahuje analyacutezu systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v Slovenskej republike za rok

2016 vraacutetane priacuteslušnyacutech politiacutek a financovania s osobitnyacutem docircrazom na teacutemy ktoreacute

majuacute zaacutesadnyacute vyacuteznam pre politiky EUacute V spraacuteve sa uvaacutedzajuacute hlavneacute vyacutezvy ktoryacutem čeliacute

slovenskyacute systeacutem vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a hodnotia sa realizovaneacute politickeacute reakcie

Spraacuteva bola pripravenaacute podľa suacuteboru usmerneniacute pre zber a analyacutezu celeacuteho radu

materiaacutelov vraacutetane politickyacutech dokumentov štatistiacutek hodnotiacich spraacutev webovyacutech siacutedel

atď Kvantitatiacutevne uacutedaje suacute podľa možnosti porovnateľneacute so všetkyacutemi spraacutevami

členskyacutech štaacutetov EUacute Ak nie je vyslovene uvedeneacute inak všetky uacutedaje použiteacute v tejto

spraacuteve vychaacutedzajuacute zo štatistiacutek Eurostatu dostupnyacutech v januaacuteri 2016 Obsah spraacutevy

čiastočne vychaacutedza zo Spraacutevy observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech

krajinaacutech za rok 2015 (Balaacutež a Zifčiakovaacute 2016)

3

Poďakovanie

Na priacuteprave tejto spraacutevy sa podieľali svojimi pripomienkami a naacutevrhmi Diana Demkovaacute z

Ministerstva školstva vedy vyacuteskumu a športu SR a Lorenzo Isella a Katarzyna Szkuta

z uacutetvaru B7-JRC EK Katarzyna Szkuta zaistila všeobecnyacute dozor celeacuteho procesu

Poďakovanie za poskytnutie pripomienok patriacute aj Generaacutelnemu riaditeľstvu pre

regionaacutelnu a mestskuacute politiku (GR REGIO) a Generaacutelnemu riaditeľstvu pre vyacuteskum

a inovaacuteciu (GR RTD)

Priacuteslušnosť autorov

Vladimiacuter Balaacutež Prognostickyacute uacutestav Slovenskej akadeacutemie vied (Bratislava Slovenskaacute

republika)

Karol Frank Ekonomickyacute uacutestav Slovenskej akadeacutemie vied (Bratislava Slovenskaacute

republika)

Jana Zifčiakovaacute Euroacutepska komisia Generaacutelne riaditeľstvo pre Spoločneacute vyacuteskumneacute

centrum Oddelenie B7 Poznatky pre financie rast a inovaacutecie (Brusel Belgicko)

HLAVNEacute BODY

Slovenskeacute hospodaacuterstvo zaznamenalo

v poslednom desaťročiacute dynamickyacute rast

Priemernyacute ročnyacute rast HDP v obdobiacute rokov

2005 ndash 2015 predstavoval 4 Slovenskaacute

republika maacute maleacute veľmi otvoreneacute

hospodaacuterstvo V roku 2015 predstavoval

celkovyacute vyacutevoz tovaru a služieb 962

slovenskeacuteho hrubeacuteho domaacuteceho produktu V roku 2016 vlaacuteda Slovenskej republiky

predstavila svoje plaacuteny na zvyacutešenie

verejnej podpory pre vyacuteskum a vyacutevoj na

obdobie rokov 2016 ndash 2019 Prevažnaacute časť

naacuterastu by mala smerovať do financovania

projektov a medzinaacuterodnej spolupraacutece

v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute V raacutemci naacuterodneacuteho programu reforiem NPR

2016 sa vykonaacutevaniu dokumentu RIS3

prikladaacute veľkyacute vyacuteznam z hľadiska

štrukturaacutelnych zmien v oblasti vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute Prioritou je takisto vyššia uacutečasť

slovenskyacutech organizaacuteciiacute v euroacutepskych

a medzinaacuterodnyacutech programoch vyacuteskumu

a vyacutevoja NPR taktiež poukazuje na

potrebu stabilizaacutecie verejnej podpory

vyacuteskumu a vyacutevoja a intenziacutevnejšieho

zapojenia suacutekromneacuteho sektora do činnostiacute

vyacuteskumu a vyacutevoja Ministerstvo financiiacute zverejnilo odhady

nepriamej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja vo

vyacuteške 3726 milioacutena EUR v rokoch 2016 ndash

2019 v naacutevrhu rozpočtu verejnej spraacutevy na

roky 2016 ndash 2017

HLAVNEacute POLITICKEacute VYacuteZVY V OBLASTI VYacuteSKUMU A INOVAacuteCIIacute

Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute Reformy v oblasti vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute sa do druhej polovice roka 2016

realizovali len čiastočne Rada vlaacutedy SR

pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) sa

v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala

často Agentuacutera pre štrukturaacutelne fondy EUacute

bola premenovanaacute na Vyacuteskumnuacute agentuacuteru

a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute

agentuacutera na Technologickuacute agentuacuteru

Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne

Pokiaľ ide o vyacutestupy vyacuteskumu kvalita

vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za priemerom

EUacute Počas poslednyacutech troch rokov klesalo

aj postavenie slovenskyacutech inštituacuteciiacute

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a SAV

v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch V NPR 2015

a 2016 vlaacuteda SR predstavila svoje plaacuteny

na reformu SAV a slovenskyacutech inštituacuteciiacute

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech

inovaacuteciiacute a investiacutecie do vyacuteskumu

a vyacutevoja Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu

vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva

že podiel inovačnyacutech podnikov

v Slovenskej republike je niacutezky Vlaacuteda

vypracovala naacuterodneacute programy na

podporu začiacutenajuacutecich podnikov

a inovačnyacutech poukazov Štaacutetna podpora je

napriek tomu niacutezka a realizaacutecia programov

EUacute zaostaacuteva za plaacutenovanyacutem

harmonogramom

Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu

Uacutedaje Eurostatu tyacutekajuacutece sa financovania

vyacuteskumu a vyacutevoja svedčia o slabyacutech

vaumlzbaacutech medzi vedou a priemyslom ktoreacute

potvrdzujuacute aj niacutezke uacuterovne komerčnyacutech

vyacutestupov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Slovenskaacute

republika vyčlenila prostriedky na

posilnenie suacutečinnosti medzi vedou

a priemyslom v rozpočte operačneacuteho

programu Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) Vo

februaacuteri 2016 slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila

uznesenie o programoch APVV na roky

2016-2019 v ktoryacutech sa navrhuje

naacuterodnyacute program spolupraacutece medzi

akademickou obcou a priemyslom

v obdobiacute rokov 2016-2020 Ani jedna

z tyacutechto iniciatiacutev však nebola doteraz

realizovanaacute

HLAVNYacute VYacuteVOJ POLITIKY V OBLASTI VYacuteSKUMU A INOVAacuteCIIacute V ROKU 2016 Schvaacutelenie uznesenia o programoch Agentuacutery na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na

obdobie rokov 2016 ndash 2019 (februaacuter 2016)

Vypracovanie strategickeacuteho dokumentu o plneniacute ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho plaacutenu pre

dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 (september 2016)

5

1 Hlavnyacute vyacutevoj politiky v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v roku

2016

Uznesenie o programoch

Agentuacutery na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na obdobie rokov 2016 ndash 2019

(022016)

Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila uznesenie o programoch APVV na

obdobie rokov 2016 ndash 2019 dňa 24 februaacutera 2016 V uacutevode dokumentu sa uvaacutedza že tieto tri programy suacute prepojeneacute s dokumentom RIS a podporujuacute suacutečinnosť s programom Horizont 2020 Medzi tri programy APVV patriacute

a) Program bdquoPodpora budovania personaacutelnej infraštruktuacutery vo všetkyacutech sektoroch vyacuteskumu a vyacutevojaldquo

(177 milioacutena EUR) Tento program podporuje postdoktorandskeacute miesta reintegračneacute granty pre slovenskyacutech vedcov granty pre zahraničnyacutech vedcov a projekty bdquomladyacutech excelentnyacutech vyacuteskumnyacutech kolektiacutevovldquo Program by mal uryacutechliť karieacuterny postup absolventov postdoktorandskeacuteho štuacutedia podporiť tvorbu

mladyacutech vyacuteskumnyacutech kolektiacutevov a reintegraacuteciu

jednotlivcov i ich etablovanie na čele vyacuteskumnyacutech tiacutemov

b) Program bdquoPodpora vyacuteskumu a vyacutevoja v podnikoch a podpora spolupraacutece podnikov s vyacuteskumnyacutemi organizaacuteciamildquo (583 milioacutena EUR) Tento program je zacielenyacute na inovačneacute podniky zameraneacute na vyacuteskum a vyacutevoj začiacutenajuacutece a spin-off podniky Program podporuje projekty v oblastiach špecializaacutecie RIS3

c) Program bdquoPodpora projektov H2020ldquo (160 milioacutena EUR) Niektoreacute slovenskeacute projekty boli uacutespešneacute v prvom kole hodnotenia programu Horizont 2020 ale nebolo im schvaacuteleneacute financovanie v druhom kole hodnotenia Tyacutemto programom sa euroacutepska podpora nahraacutedza vnuacutetroštaacutetnou podporou V raacutemci programu sa takisto

financuje priacuteprava naacutevrhov na granty ERC Ide

o pomerne vyacuteznamnyacute krok keďže Slovensko ziacuteskalo do roku 2016 len jeden grant ERC

Strategickyacute dokument o plneniacute

ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho

plaacutenu pre dokument RIS3

v rokoch 2014 ndash 2020

(092016)

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR vypracovalo strategickyacute dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 Strategickyacute

dokument nadvaumlzuje na člaacutenok 9 nariadenia (EUacute) č 13032013 o Euroacutepskom fonde regionaacutelneho rozvoja Euroacutepskom sociaacutelnom fonde Koheacuteznom fonde a Euroacutepskom naacutemornom a rybaacuterskom fonde V strategickom dokumente sa vymedzuje

a) finančnyacute raacutemec na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v raacutemci politickyacutech opatreniacute RIS3

b) systeacutem monitorovania a hodnotenia politickyacutech opatreniacute RIS3

c) činnosti zameraneacute na zniacuteženie vysokeacuteho počtu prioriacutet

špecializaacutecie ako aj stanovenie prepojeniacute medzi nimi

11 Zameranie sa na vnuacutetroštaacutetne a regionaacutelne strateacutegie pre inteligentnuacute špecializaacuteciu

Charakteristika a načasovanie Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila konečnuacute verziu dokumentu

RIS3 uzneseniacutem vlaacutedy č 6652013 dňa 13 novembra 2013 V dokumente RIS3 sa

uvaacutedzajuacute kľuacutečoveacute oblasti hospodaacuterskej špecializaacutecie automobilovyacute priemysel

a strojaacuterstvo spotrebnaacute elektronika a elektrickeacute priacutestroje informačneacute a komunikačneacute

technoloacutegie a služby a vyacuteroba a spracovanie železa a ocele Takisto sa v ňom vymedzuje

suacutebor politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zameranyacutech na dosiahnutie štyroch hlavnyacutech

cieľov inteligentnej špecializaacutecie v Slovenskej republike Cieľ 1 sa zameriava na vaumlčšie

6

ukotvenie kľuacutečovyacutech priemyselnyacutech odvetviacute na Slovensku Cieľ 2 sa tyacuteka podpory

hospodaacuterskeho rastu prostredniacutectvom vyacutesledkov excelentnej vedy Cieľ 3 sa zameriava

na vytvorenie dynamickej otvorenej a inkluziacutevnej inovačnej spoločnosti Cieľ 4 sa

zameriava na zlepšenie kvality ľudskyacutech zdrojov V dokumente RIS3 sa takisto uvaacutedza

paumlť prioriacutet vyacuteskumu z hľadiska verejnyacutech vyacutedavkov na zaacutekladnyacute a aplikovanyacute vyacuteskum

materiaacutelovyacute vyacuteskum a nanotechnoloacutegie informačno-komunikačneacute technoloacutegie

biotechnoloacutegie a biomediciacutena poľnohospodaacuterstvo a životneacute prostredie a odvetvie energie

z udržateľnyacutech zdrojov

Najnovšiacute vyacutevoj Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo

strategickyacute dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet RIS3 a spraacutevu o plneniacute akčneacuteho

plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 (Euroacutepska komisia 2016) Tento

dokument obsahuje finančnyacute raacutemec s orientačnyacutem rozpočtom na vnuacutetroštaacutetnu podporu

všetkyacutech činnostiacute vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v rokoch 2016 ndash 2019 a orientačnyacutemi rozpočtami

na politickeacute opatrenia na obdobie rokov 2016 ndash 2020 V dokumente sa uvaacutedzajuacute niektoreacute

potenciaacutelne vyacuteznamneacute zlepšenia v oblasti vnuacutetroštaacutetneho financovania vraacutetane

opaumltovneacuteho zavedenia štaacutetnych programov vyacuteskumu a vyacutevoja vaumlčšiacutech zdrojov na

členstvo v medzinaacuterodnyacutech vyacuteskumnyacutech organizaacuteciaacutech zvyacutešenyacutech vyacutedavkov na stimuly

pre vyacuteskum a vyacutevoj a daňovyacutech uacuteľav na vyacuteskum a vyacutevoj V dokumente sa poukazuje na

potrebu reformy systeacutemu financovania vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Potvrdzuje sa v ňom zaacutemer

vlaacutedy zaviesť povinnyacute ukazovateľ podielu verejnej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podpora

by sa mala každyacute rok zvyacutešiť o 004 HDP teda z 035 HDP v roku 2015 na 050

HDP v roku 2020 Čo sa tyacuteka podpornej štruktuacutery na projektoveacute financovanie by sa mali

vyčleniť dodatočneacute prostriedky Vlaacuteda preskuacutemala stav ex ante kondicionaliacutet na konci

septembra 2016 Suacutečasťou preskuacutemania boli ex ante kondicionality v oblasti vyacuteskumu

a vyacutevoja a strategickyacute dokument Vlaacuteda dospela k zaacuteveru že v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja

existuje vysokeacute riziko nedosiahnutia ex ante kondicionaliacutet

Nevyriešeneacute otaacutezky Akčnyacute plaacuten pre RIS3 sa staacutele nerealizoval Slovenskaacute vlaacuteda neprijala

prveacute dve verzie akčneacuteho plaacutenu Hlavneacute probleacutemy sa tyacutekajuacute reformy riadenia systeacutemu

vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR pre

vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a bol odoslanyacute Euroacutepskej komisii

(Generaacutelne riaditeľstvo pre regionaacutelnu a mestskuacute politiku) na ďalšie pripomienkovanie

Tento naacutevrh sa tyacutekal legislatiacutevnych opatreniacute zameranyacutech na reformu finančnyacutech agentuacuter

transformaacuteciu Slovenskej akadeacutemie vied reformu vysokoškolskeacuteho a stredoškolskeacuteho

vzdelaacutevania zavedenie noveacuteho systeacutemu opatreniacute na podporu politiky v oblasti vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute zavedenie hodnotiaceho raacutemca pre RIS3 a priacutepravu naacuterodneacuteho plaacutenu ESFRI

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) vypracovalo strategickyacute

dokument o plneniacute kondicionaliacutet ex ante a akčneacuteho plaacutenu pre dokument RIS3 na roky

2014 ndash 2020 Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov plnenia ex ante

kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale očakaacutevajuacute sa iba menšie potrebneacute zmeny

2 Ekonomickeacute suacutevislosti

21 Štruktuacutera hospodaacuterstva

Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru 1 Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute

v automobilovom priemysle a sektore spotrebnej elektroniky suacute zaacutekladom slovenskeacuteho

hospodaacuterstva a tvoria vaumlčšinu slovenskeacuteho vyacutevozu Maleacute a stredneacute podniky (MSP) majuacute

pre slovenskyacute vyacutevoz menšiacute vyacuteznam ale zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu v naacuterodnom

hospodaacuterstve

1 Duaacutelne hospodaacuterstvo (Boeke 1953) sa tyacuteka hospodaacuterstva v ktorom produktiacutevne kapitaacutelovo naacuteročneacute

moderneacute odvetvia existujuacute paralelne s menej produktiacutevnymi tradičnyacutemi na praacutecu naacuteročnyacutemi odvetviami Pozri J H Boeke (1953) Economics and Economic Policy of Dual Societies New York Institute of Pacific Relations

7

MSP v roku 2014 vytvorili 533 celkovej pridanej hodnoty na Slovensku Podiel MSP

na celkovej pridanej hodnote v rokoch 2009 ndash 2014 zostal stabilnyacute Podniky ktoreacute majuacute

do devaumlť zamestnancov suacute v Slovenskej republike najbežnejšiacutem typom podniku a tvorili

793 celkoveacuteho počtu podnikov v roku 2000 a 966 v roku 2014 (Eurostat 2014)

Sektor služieb tvoriacute vaumlčšinu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike napriek

tomu sa však slovenskeacute hospodaacuterstvo vyznačuje vysokyacutem podielom spracovateľskeacuteho

priemyslu a sektorom vysoko a stredne-vysoko vyspelyacutech technoloacutegiiacute na celkovej

zamestnanosti (2155 a 747 v roku 2014) Okrem toho bol v roku 2014 podiel

sektora služieb naacuteročnyacutech na poznatky na celkovej zamestnanosti na Slovensku o niečo

nižšiacute (330 ) ako v EUacute 28 (369 ) (Eurostat 2014)

Z uacutedajov Eurostatu o produktivite praacutece vyplyacuteva že v obdobiacute rokov 2010 ndash 2014

produktivita v Slovenskej republike vzraacutestla o 108 v porovnaniacute s 45 v EUacute 28

22 Otoczenie biznesu

Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru 2 Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute

v automobilovom priemysle a sektore spotrebnej elektroniky suacute zaacutekladom slovenskeacuteho

hospodaacuterstva a tvoria vaumlčšinu slovenskeacuteho vyacutevozu Maleacute a stredneacute podniky (MSP) majuacute

pre slovenskyacute vyacutevoz menšiacute vyacuteznam ale zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu v naacuterodnom

hospodaacuterstve

MSP v roku 2014 vytvorili 533 celkovej pridanej hodnoty na Slovensku Podiel MSP

na celkovej pridanej hodnote v rokoch 2009 ndash 2014 zostal stabilnyacute Podniky ktoreacute majuacute

do devaumlť zamestnancov suacute v Slovenskej republike najbežnejšiacutem typom podniku a tvorili

793 celkoveacuteho počtu podnikov v roku 2000 a 966 v roku 2014 (Eurostat 2014)

Sektor služieb tvoriacute vaumlčšinu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike napriek

tomu sa však slovenskeacute hospodaacuterstvo vyznačuje vysokyacutem podielom spracovateľskeacuteho

priemyslu a sektorom vysoko a stredne-vysoko vyspelyacutech technoloacutegiiacute na celkovej

zamestnanosti (2155 a 747 v roku 2014) Okrem toho bol v roku 2014 podiel

sektora služieb naacuteročnyacutech na poznatky na celkovej zamestnanosti na Slovensku o niečo

nižšiacute (330 ) ako v EUacute 28 (369 ) (Eurostat 2014)

Z uacutedajov Eurostatu o produktivite praacutece vyplyacuteva že v obdobiacute rokov 2010 ndash 2014

produktivita v Slovenskej republike vzraacutestla o 108 v porovnaniacute s 45 v EUacute 28

23 Zasoby ludzkie

Slovenskaacute republika maacute dostatočneacute množstvo ľudskyacutech zdrojov (počet vyacuteskumnyacutech

pracovniacutekov a doktorandov) ktoreacute však vnuacutetroštaacutetny inovačnyacute systeacutem nepremietol do

vysokej kvality vyacutestupov V roku 2014 bol počet vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov na tisiacutec

obyvateľov v Slovenskej republike o niečo nižšiacute (463) ako v EUacute 28 (534) V roku 2014

mala Slovenskaacute republika pomerne niacutezky podiel vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov zamestnanyacutech

v podnikateľskom sektore (179 v porovnaniacute so 484 v EUacute 28 v roku 2014)

Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že v roku 2014 bolo v Slovenskej republike

v podnikateľskom sektore zamestnanyacutech 2 645 vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov Vyacuteskumniacute

pracovniacuteci v podnikateľskom sektore predstavovali 0113 celkovej zamestnanosti

v roku 2014 Podiel žien vo vyacuteskume bol v Slovenskej republike vyššiacute (4226 ) ako

v EUacute 28 (3317 )

3 Hlavniacute akteacuteri v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

2 Duaacutelne hospodaacuterstvo (Boeke 1953) sa tyacuteka hospodaacuterstva v ktorom produktiacutevne kapitaacutelovo naacuteročneacute

moderneacute odvetvia existujuacute paralelne s menej produktiacutevnymi tradičnyacutemi na praacutecu naacuteročnyacutemi odvetviami Pozri J H Boeke (1953) Economics and Economic Policy of Dual Societies New York Institute of Pacific Relations

8

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) zodpovedaacute za tvorbu

a vykonaacutevanie politiacutek v oblasti zaacutekladneacuteho a aplikovaneacuteho vyacuteskumu MŠVVŠ riadi

finančneacute agentuacutery pre zaacutekladnyacute vyacuteskum (grantovaacute agentuacutera VEGA a grantovaacute agentuacutera

KEGA) aplikovanyacute vyacuteskum (Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja APVV) a Vyacuteskumnuacute

agentuacuteru a spravuje prostriedky pre inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania MŠVVŠ riadi

podporu vyacuteskumu a vyacutevoja v podnikateľskom prostrediacute MSP prostredniacutectvom stimulov

pre vyacuteskum a vyacutevoj a takisto riadi strategickeacute programy vyacuteskumu a vyacutevoja podporovaneacute

zo štaacutetneho rozpočtu prostredniacutectvom štaacutetnych programov vyacuteskumu a vyacutevoja

(67 milioacutena EUR v roku 2016) Ministerstvo hospodaacuterstva SR riadi agentuacuteru Slovak

Business Agency (SBA) Slovenskuacute agentuacuteru pre rozvoj investiacuteciiacute a obchodu (SARIO)

a Technologickuacute agentuacuteru V roku 2016 v Slovenskej republike pocircsobilo 35 inštituacuteciiacute

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania z ktoryacutech 20 bolo verejnyacutech

Podiel suacutekromneacuteho neziskoveacuteho sektora na činnostiach vyacuteskumu a vyacutevoja bol niacutezky

Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že prostriedky vyčleneneacute na tento sektor v roku 2014

predstavovali 35 milioacutena EUR

Klastroveacute politiky suacute v Slovenskej republike pomerne noveacute Vyvinulo a realizovalo ich

ministerstvo hospodaacuterstva ale z naacuterodnyacutech zdrojov dostali veľmi maleacute finančneacute

prostriedky V roku 2016 mala Slovenskaacute republika devaumlť klastrov v oblasti technoloacutegiiacute

a paumlť klastrov v oblasti cestovneacuteho ruchu

4 Trendy v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Hrubeacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj v roku 2015 predstavovali 118 HDP (v porovnaniacute

s 088 v roku 2014) Zvyacutešenie hodnoty tohto ukazovateľa suacutevisiacute s vyššiacutemi vyacutedavkami

z EŠIF a niacutezkou hodnotou deflaacutetora HDP Najvyacuteznamnejšiacutem zdrojom financovania je

vlaacuteda ďalej podnikovyacute a neziskovyacute sektor pričom programy financovania EUacute majuacute staacutele

veľmi vyacuteznamnyacute podiel V rokoch 2014 ndash 2020 je hlavnyacutem zdrojom financovania

slovenskeacuteho sektora vyacuteskumu a inovaacuteciiacute operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI)

Spolu OP VaI poskytuje 3988 milioacutena EUR z čoho 2226 milioacutena EUR pochaacutedza

z Euroacutepskeho fondu regionaacutelneho rozvoja (EFRR)

Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov

na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016

9

41 Finančneacute prostriedky na vyacuteskum a vyacutevoj prideleneacute z verejnyacutech

zdrojov a vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

Vlaacutedna podpora vyacuteskumu a vyacutevoja (meranaacute na zaacuteklade rozpočtovyacutech prostriedkov alebo

vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj) je staacutele vyacuterazne pod priemerom EUacute 28 ktoryacute predstavuje

064 V roku 2015 boli rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj (GBAORD)

na Slovensku na uacuterovni 036 HDP Rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum

a vyacutevoj sa v obdobiacute rokov 2007 ndash 2011 vyacuteznamne zvyacutešili ale po roku 2011 klesli

v docircsledku rozpočtovyacutech škrtov v suacutevislosti s finančnou kriacutezou

Z uacutedajov Eurostatu o rozpočtovyacutech prostriedkochvyacutedavkoch na vyacuteskum a vyacutevoj podľa

spocircsobu financovania vyplyacuteva že inštitucionaacutelne financovanie v roku 2015 predstavovalo

763 celkovej vlaacutednej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podiel projektoveacuteho financovania na

celkovom financovaniacute zo strany vlaacutedy bol druhyacute najnižšiacute v EUacute 28

Podstatnaacute časť celkoveacuteho projektoveacuteho financovania smerovala na členskeacute priacutespevky

v medzinaacuterodnyacutech vedeckyacutech a technologickyacutech organizaacuteciaacutech V roku 2016 sa inštituacutecie

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania podieľali na financovaniacute 1 279 projektov (94 milioacutena EUR)

a Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) na financovaniacute 947 projektov (452 milioacutena EUR)

V roku 2016 KEGA financovala 444 projektov (25 milioacutena EUR) v oblasti kultuacutery

a vzdelaacutevania V zaacutekone o štaacutetnom rozpočte na rok 2016 sa projektoveacute financovanie pre

APVV stanovilo na 293 milioacutena EUR

42 Suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj sa v rokoch 2007 ndash 2015 zvyacutešili z 018 na

033 HDP staacutele suacute však vyacuterazne nižšie ako priemer EUacute 28 (130 HDP) Objem

vyacuteskumu financovaneacuteho vlaacutedou ktoryacute vykonaacuteva podnikateľskyacute sektor bol v Slovenskej

republike takisto vyacuterazne nižšiacute (001 HDP) ako v EUacute 28 (009 HDP)

Niacutezka uacuteroveň vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj a obmedzenaacute spolupraacuteca medzi

sektorom verejneacuteho vyacuteskumu a podnikateľskyacutem sektorom sa premietli do spocircsobu

inovovania slovenskyacutech MSP pri ktorom inovaacutecie ktoreacute neboli založeneacute na vyacuteskume

a vyacutevoji alebo technoloacutegiaacutech zohraacutevali oveľa docircležitejšiu uacutelohu ako inovaacutecie založeneacute na

vyacuteskume a vyacutevoji

Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov

na vyacuteskum a vyacutevoj

Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016

10

Z uacutedajov OECD o ryacutechlo rastuacutecich podnikoch (bdquogazelaacutechldquo) vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika dosahuje pomerne dobreacute vyacutesledky Ryacutechlo rastuacutece spoločnosti mali v roku

2014 vysokyacute podiel v najdocircležitejšiacutech odvetviach hospodaacuterstva vraacutetane spracovateľskeacuteho

priemyslu (101 ) a služieb informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (147 )

Slovenskaacute republika mala takisto vysokyacute podiel bdquogazielldquo v spracovateľskom priemysle

(22 ) a službaacutech informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (41 ) (OECD

Entrepreneurship at a Glance 2014)

Štatistickyacute uacuterad Slovenskej republiky poskytuje uacutedaje o technologickej intenzite

slovenskyacutech MSP V roku 2014 približne 31 MSP pocircsobilo v technologicky vyspelyacutech

priemyselnyacutech odvetviach a 139 v spracovateľskom priemysle so strednou

až vysokou uacuterovňou technoloacutegie Pokiaľ ide o sektor služieb v tom istom roku pocircsobilo

v službaacutech naacuteročnyacutech na poznatky približne 351 slovenskyacutech MSP (Štatistickyacute uacuterad

Slovenskej republiky december 2016)

Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacuteciiacute za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika dosahovala neuspokojiveacute vyacutesledky vo všetkyacutech ukazovateľoch tyacutekajuacutecich sa

vaumlzieb podnikania a duševnyacutech aktiacutev Podiel MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie

predstavoval 52 podiel inovačnyacutech MSP spolupracujuacutecich s ostatnyacutemi MSP 65

a podiel verejno-suacutekromnyacutech spoločnyacutech publikaacuteciiacute (na milioacuten obyvateľov) 24

priemeru EUacute 28 (Euroacutepska komisia 2016)

Počet patentovyacutech prihlaacutešok PCT na miliardu HDP (v EUR PPS) predstavoval 18 počet

patentovyacutech prihlaacutešok PCT v spoločenskyacutech vyacutezvach 9 počet ochrannyacutech znaacutemok

Spoločenstva 49 a počet priemyselnyacutech vzorov Spoločenstva 34 priemeru EUacute 28

(Eurostat november 2016)

43 Inovaacutecie vo verejnom sektore a zapojenie občianskej

spoločnosti

Z uacutedajov o inovaacuteciaacutech vo verejnom sektore (ESTAT 2016 OECD Svetovaacute banka EVCA)

vyplyacuteva že Slovenskaacute republika zaostaacuteva v online dostupnosti verejnyacutech služieb

verejnom obstaraacutevaniacute modernyacutech technoloacutegiiacute a kvalite elektronickej verejnej spraacutevy

Slovenskaacute vlaacuteda zatiaľ nevypracovala nijakeacute plaacuteny verejneacuteho obstaraacutevania inovačnyacutech

technoloacutegiiacute a služieb

Kvalita a transparentnosť verejnyacutech služieb suacute problematickeacute a program modernizaacutecie

verejneacuteho sektora sa prekryacuteva s uacutesiliacutem zameranyacutem na boj proti korupcii a zvyšovanie

kvality verejnyacutech služieb

Slovenskaacute vlaacuteda zaviedla niekoľko iniciatiacutev zameranyacutech na zvyšovanie efektiacutevnosti

a transparentnosti služieb verejnej spraacutevy Verejneacute inštituacutecie musia od roku 2011

zverejňovať všetky svoje zmluvy na internete Verejneacute inštituacutecie musia od februaacutera 2015

použiacutevať elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania (ECS) na obstaraacutevanie tovaru

a služieb v hodnote vyššej ako 1000 EUR

Slovenskaacute vlaacuteda využila operačnyacute program Informačnaacute spoločnosť (OP IS) aby podporila

rozvoj elektronickej verejnej spraacutevy v obdobiacute rokov 2007 ndash 20132015 Slovenskaacute

republika do konca roka 2015 minula 937 rozpočtu OP IS (1 5928 milioacutena EUR)

Mnoho projektov elektronickej verejnej spraacutevy však zlyhalo

Inovaacutecie pre občiansku spoločnosť (sociaacutelne inovaacutecie) sa v Slovenskej republike ešte len

začiacutenajuacute rozviacutejať Zameriavajuacute sa na neziskoveacute iniciatiacutevy podporujuacutece inovaacutecie medzi

mladyacutemi ľuďmi a podporu pre novovznikajuacutece komunity začiacutenajuacutecich podnikov ktoraacute sa

začala formovať v poslednyacutech rokoch Taacuteto komunita je zameranaacute na centraacute začiacutenajuacutecich

podnikov (start-up hubs) coworkingoveacute centraacute a štruktuacutery ktoreacute poskytujuacute priestor

podpore novyacutech a inovatiacutevnych naacutepadov vyacuterobkov a služieb

11

5 Wyzwania w zakresie B+I Vyacutezvy v oblasti inovaacuteciiacute

51 Vyacutezva 1 Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Charakteristika

Kompetencie pre navrhovanie a vykonaacutevanie politiacutek vyacuteskumu a vyacutevoja suacute rozdeleneacute

medzi dve ministerstvaacute ktoreacute majuacute nedostatočnuacute uacuteroveň koordinaacutecie Ministerstvo

školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (podpora vyacuteskumu a vyacutevoja) a Ministerstvo

hospodaacuterstva SR (podpora inovaacuteciiacute) V roku 2013 slovenskaacute vlaacuteda zriadila Radu vlaacutedy SR

pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) Taacuteto inštituacutecia na vysokej uacuterovni by mala

zastrešovať všetky hlavneacute ministerstvaacute zodpovedneacute za politiku vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

RVVTI pomohla vypracovať strategickeacute dokumenty tyacutekajuacutece sa politiky vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute (vraacutetane RIS3) ide však len o poradnyacute orgaacuten slovenskej vlaacutedy a nemaacute nijakeacute

vyacutekonneacute praacutevomoci

V Slovenskej republike neexistujuacute nijakeacute vymedzeneacute regionaacutelne politiky vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute keďže vyacuteskum a inovaacutecie sa tradične považujuacute za zaacuteležitosť vlaacutedy a stupeň

regionaacutelnej inštitucionaacutelnej autonoacutemie je veľmi niacutezky V slovenskyacutech zaacutekonoch

o samospraacutevnych krajoch sa stanovujuacute praacutevomoci regionaacutelnych vlaacuted v ktoryacutech sa vocircbec

nespomiacutena vyacuteskum a inovaacutecie

Politickaacute reakcia

V dokumente RIS3 sa naznačuje niekoľko rozsiahlych plaacutenov na reformu riadenia

vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v programovom obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 aj keď akčnyacute plaacuten ešte

staacutele čakaacute na schvaacutelenie Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR

pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a odoslanyacute Euroacutepskej komisii

(GR REGIO) na ďalšie pripomienkovanie Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov

plnenia ex ante kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale v tejto faacuteze suacute potrebneacute iba

menšie zmeny

V Naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2015 sa predpokladali vyacuteznamneacute zmeny vraacutetane

zluacutečenia početnyacutech finančnyacutech agentuacuter do Vyacuteskumnej agentuacutery a Technologickej

agentuacutery ako aj transformaacutecie uacutestavov rozpočtovyacutech a podriadenyacutech organizaacuteciiacute

Slovenskej akadeacutemie vied (SAV) do verejnyacutech vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute (VVI) Osem

vlaacutednych agentuacuter ktoreacute realizujuacute scheacutemy na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute by sa malo

zluacutečiť do dvoch agentuacuter a slovenskaacute vlaacuteda by mala pripraviť novyacute zaacutekon o VVI

V naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2016 sa stanovuje že po prijatiacute akčneacuteho plaacutenu

RIS3 sa začne s vykonaacutevaniacutem jednotlivyacutech opatreniacute s cieľom zaviesť štrukturaacutelne zmeny

v oblasti vedy a vyacuteskumu Opatrenia buduacute zameraneacute najmauml na cieleneacute použiacutevanie

a stabilizaacuteciu verejnyacutech financiiacute a podporu zapojenia suacutekromneacuteho sektora do

vyacuteskumnyacutech a vyacutevojovyacutech činnostiacute a financovanie bude zameraneacute na zvyacutešenie kvality

vyacuteskumu podporu infraštruktuacutery vybudovanej z fondov EUacute a prepojenie univerziacutet

akadeacutemiiacute vied vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute a partnerov z priemyslu

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo strategickyacute

dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie akčneacuteho plaacutenu

implementaacutecie RIS3 V dokumente sa zavaacutedza systeacutem monitorovania a vyhodnocovania

dokumentu RIS3 na roky 2014 ndash 2016 a uvaacutedzajuacute sa v ňom tematickeacute hodnotenia

a hodnotenia vplyvov Tematickeacute hodnotenie sa zameriava na špecifickeacute teacutemy ako

infraštruktuacutera transfer technoloacutegiiacute medzinaacuterodnaacute spolupraacuteca inovačnaacute vyacutekonnosť

ochrana praacutev duševneacuteho vlastniacutectva a rozvoj MSP

Slovenskaacute vlaacuteda v roku 2015 premenovala Agentuacuteru pre štrukturaacutelne fondy EUacute na

Vyacuteskumnuacute agentuacuteru a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera dostala kompetencie

Technologickej agentuacutery

Posuacutedenie politiacutek

Riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute je staacutele rozdeleneacute medzi niekoľko ministerstiev

a implementačnyacutech agentuacuter Nedostatočnaacute koordinaacutecia a rozptyacutelenie obmedzenyacutech

12

finančnyacutech zdrojov braacuteni suacutečinnosti slovenskyacutech politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Reformy systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa do konca roka 2016 realizovali len čiastočne

RVVTI sa v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala veľmi často Premenovanie agentuacuter

zaoberajuacutecich sa vyacuteskumom a inovaacuteciami mocircže predstavovať krok vpred keďže noveacute

naacutezvy naznačujuacute vaumlčšiacute docircraz na vyacuteskum a inovaacutecie aj keď ich počet aj štruktuacutera zostali

rovnakeacute

Zluacutečenie finančnyacutech agentuacuter bolo oznaacutemeneacute minulyacute rok nebolo však zatiaľ realizovaneacute

a reforma SAV bola odloženaacute až na rok 2017 Osem regionaacutelnych vlaacuted vypracovalo svoje

vlastneacute regionaacutelne inovačneacute strateacutegie do roku 2015 majuacute však len obmedzeneacute zdroje na

podporu regionaacutelnych politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Vplyv tyacutechto strateacutegiiacute je

obmedzenyacute lebo vlaacuteda mocircže zvaacutežiť politickeacute ciele a naacutestroje navrhovaneacute v regionaacutelnych

inovačnyacutech dokumentoch ale nie je viazanaacute ich prijať Zatiaľ sa v žiadnom politickom

dokumente neuvažovalo o priacutepadnyacutech zmenaacutech rozdelenia praacutevomociacute medzi uacutestrednyacutemi

a regionaacutelnymi štaacutetnymi spraacutevami

52 Vyacutezva 2 Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne

Charakteristika

Slovenskyacute systeacutem vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zaznamenal v 90 rokoch minuleacuteho storočia a v

prvom desaťročiacute po roku 2000 vyacuteraznyacute pokles Pokles sa prejavil v zniacuteženom financovaniacute

vyacuteskumu a vyacutevoja klesajuacutecom počte vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov a chyacutebajuacutecich

štrukturaacutelnych reformaacutech sektora verejneacuteho vyacuteskumu Zniacuteženeacute zdroje a nezaacuteujem

slovenskyacutech politickyacutech činiteľov sa mohli premietnuť do niacutezkych vyacutestupov systeacutemu

vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pokiaľ ide o vysokokvalitneacute publikaacutecie počet inovačnyacutech podnikov

vyacuterobu a duševneacute aktiacuteva a vyacutevoz služieb naacuteročnyacutech na poznatky

Slovenskaacute republika sa radiacute medzi štaacutety so slabšiacutemi vyacutesledkami v oblasti vyacuteskumu v EUacute

čo potvrdzujuacute ukazovatele ako napriacuteklad percentuaacutelny podiel medzi 10 najviac

citovanyacutech publikaacuteciiacute za obdobie rokov 2000 ndash 2013 (573 v porovnaniacute so 734

v Českej republike) a celkovyacute počet žiadostiacute o patent na zaacuteklade Zmluvy o patentovej

spolupraacuteci (48 v porovnaniacute so 168 v Českej republike) Podľa zloženeacuteho ukazovateľa

excelentnosti vyacuteskumu Slovenskaacute republika vyacuterazne zaostaacuteva za najlepšiacutemi členskyacutemi

štaacutetmi EUacute pokiaľ ide o excelentnosť vyacuteskumu ale vyacutekonnosť krajiny sa od roku 2007

podstatne zlepšila

Politickaacute reakcia

Od roku 2007 je Slovenskaacute republika schopnaacute využiacutevať štrukturaacutelne fondy na vyacuteskum

a inovaacutecie a ťažiacute z pomoci EUacute na politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Tieto investiacutecie sa

koncentrovali do infraštruktuacuternych projektov ale naacuterodneacute investiacutecie do inštitucionaacutelneho

a projektoveacuteho financovania nedosiahli ich uacuteroveň Euroacutepska podpora smerovala

v rokoch 2007 ndash 2013 na modernizaacuteciu existujuacutecej a budovanie novej vyacuteskumnej

infraštruktuacutery (približne 13 univerzitnyacutech vyacuteskumnyacutech parkov a vyacuteskumno-vyacutevojovyacutech

parkov 67 centier excelentnosti a 8 kompetenčnyacutech centier) Naacuterodneacute a euroacutepske

podporneacute opatrenia na vyacuteskum a inovaacutecie sa značne liacutešia svojou veľkosťou a zameraniacutem

Vo finančnom plaacutene OP VaI sa napriacuteklad v obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 počiacuteta s podporou

opatreniacute v oblasti politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute vo vyacuteške 3 5996 milioacutena EUR z EŠIF

a 6789 milioacutena EUR z naacuterodnyacutech verejnyacutech zdrojov

Prostriedky štaacutetneho rozpočtu sa v prvom rade vynakladajuacute na inštitucionaacutelnu podporu

verejnyacutech inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO Z naacuterodneacuteho projektoveacuteho

financovania spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja medzi priemyslom a akademickou

obcou sa ročne prostredniacutectvom scheacutem APVV poskytne približne 12 milioacutenov EUR

Z naacuterodnyacutech finančnyacutech prostriedkov sa takisto niekoľko tisiacutec eur vyčleniacute na inovačneacute

poukazy a klastroveacute politiky

V strategickom dokumente o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie

akčneacuteho plaacutenu implementaacutecie RIS3 sa počiacuteta s vyacuteraznyacutem zvyacutešeniacutem verejnej podpory

13

vyacuteskumu a vyacutevoja V dokumente sa spomiacutena prednosť projektoveacuteho financovania

a zvyacutešenaacute podpora medzinaacuterodnej spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Posuacutedenie politiacutek

Slovenskaacute vlaacuteda navrhla niekoľko programov reforiem ktoryacutech cieľom je presunuacuteť docircraz

zo zaacutekladneacuteho vyacuteskumu na aplikovanyacute vyacuteskum Realizovanie tyacutechto reforiem je pomaleacute

a vaacutehaveacute Čo sa tyacuteka vyacutesledkov vyacuteskumu kvalita vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za

euroacutepskym priemerom V poslednyacutech troch rokoch slovenskeacute inštituacutecie vysokoškolskeacuteho

vzdelaacutevania a SAV v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch klesajuacute a umiestňujuacute sa na oveľa nižšiacutech

poziacuteciaacutech ako českeacute a maďarskeacute inštituacutecie

Slovenskaacute vlaacuteda v rokoch 2015 ndash 2016 vypracovala a zamietla tri verzie akčneacuteho plaacutenu

pre strateacutegiu RIS3 Do druhej polovice roka 2016 neboli vykonaneacute niektoreacute kľuacutečoveacute

organizačneacute reformy Slovenskaacute vlaacuteda a Akreditačnaacute komisia však odňali akreditaacuteciu

niektoryacutem inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania niacutezkej kvality a zrušili značnyacute počet

študijnyacutech programov niacutezkej kvality

53 Vyacutezva 3 Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech inovaacuteciiacute

a investiacutecie do vyacuteskumu a vyacutevoja

Charakteristika

Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika maacute niacutezky podiel inovujuacutecich podnikov a tento podiel sa za posledneacute tri roky

zniacutežil Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru (zahraničneacute nadnaacuterodneacute spoločnosti

verzus domaacutece MSP) ktoraacute vyacuteznamne ovplyvňuje suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum

a vyacutevoj Duaacutelna štruktuacutera sa prejavuje v niacutezkej intenzite vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum

a vyacutevoj niacutezkom podiele MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie a niacutezkom počte patentov

priemyselnyacutech vzorov a inyacutech komerčnyacutech vyacutesledkov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Na Slovensku pocircsobilo v roku 2016 približne 180 000 MSP v tuzemskom vlastniacutectve

Slovenskeacute MSP zakladali svoj obchodnyacute model na naacutekladovej konkurencieschopnosti

a marketingovyacutech a organizačnyacutech inovaacuteciaacutech Inovaacutecie naacuteročneacute na vyacuteskum a vyacutevoj suacute

zriedkaveacute najmauml preto že MSP sa zdraacutehajuacute riskovať Podiel inovaacutetorov procesov

a produktov v rokoch 2004 ndash 2015 raacutestol ale zostal hlboko pod priemerom EUacute

Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute so siacutedlom v Slovenskej republike majuacute vysokuacute

produktivitu majuacute však obmedzeneacute interneacute vyacuteskumneacute činnosti Sektor nadnaacuterodnyacutech

spoločnostiacute zameranyacute na vyspeleacute technoloacutegie a vysokuacute hodnotu zostaacuteva naďalej pomerne

izolovanyacute od tuzemskyacutech MSP Tieto nadnaacuterodneacute spoločnosti zvyčajne prinaacutešajuacute svoje

dodaacutevateľskeacute reťaze zo zahraničia Pokiaľ ide o činnosti naacuteročneacute na poznatky

nadnaacuterodneacute spoločnosti prevaacutedzkujuacute svoje vyacuteskumneacute a vyacutevojoveacute centraacute dizajnoveacute

marketingoveacute a ďalšie obchodneacute služby vo svojom siacutedle Doteraz žiadna nadnaacuterodnaacute

spoločnosť nevybudovala v Slovenskej republike vyacuteskumneacute centrum Nadnaacuterodneacute

spoločnosti majuacute takisto obmedzenyacute zaacuteujem o spolupraacutecu so slovenskyacutemi inštituacuteciami

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO

Politickaacute reakcia

V rokoch 2015 a 2016 boli prijateacute opatrenia na podporu podnikov orientovanyacutech na

inovaacutecie a vznik začiacutenajuacutecich podnikov V januaacuteri 2015 nadobudol uacutečinnosť zaacutekon

ktoryacutem sa zavaacutedzajuacute dodatočneacute daňoveacute uacuteľavy pre suacutekromneacute spoločnosti investujuacutece do

vyacuteskumu a vyacutevoja Novyacutemi daňovyacutemi uacuteľavami sa umožňuje spoločnostiam investujuacutecim

do vyacuteskumu a vyacutevoja zniacutežiť si daňoveacute zaacuteklady o ďalšiacutech 25 svojich vyacutedavkov do

vyacuteskumu a vyacutevoja 25 svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja

a 25 ročneacuteho naacuterastu vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj

Ministerstvo hospodaacuterstva SR 30 augusta 2016 zverejnilo naacutevrh Koncepcie

inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko V koncepcii sa uvaacutedza že samotnyacute štaacutet bude

zohraacutevať docircležituacute uacutelohu pri plneniacute očakaacutevaniacute inteligentneacuteho priemyslu prijatiacutem praacutevnych

14

predpisov uacutestretovyacutech k inovaacuteciaacutem a navrhuje sa v ňom analyacuteza možnosti ďalšieho

zvyšovania odpočiacutetateľnej vyacutešky naacutekladov na vyacuteskum a vyacutevoj

Posuacutedenie politiacutek

Slovenskaacute vlaacuteda vypracovala naacuterodneacute programy na podporu začiacutenajuacutecich podnikov

a inovačnyacutech poukazov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť MSP Podpora z naacuterodnyacutech

zdrojov je však veľmi niacutezka a realizaacutecia scheacutem operačneacuteho programu Vyacuteskum a inovaacutecie

(OP VaI) meškaacute

Slovenskeacute spoločnosti nevyužiacutevajuacute vo veľkej miere novyacute daňovyacute odpočet zavedenyacute

v januaacuteri 2015 Docircvodom je pravdepodobne nezrozumiteľneacute legislatiacutevne vymedzenie

ktoreacute mocircže predstavovať prekaacutežku pre niektoreacute spoločnosti ktoreacute by mali zaacuteujem tento

odpočet uplatniť V zaacutekone sa stanovuje že na uacutečely ziacuteskania daňoveacuteho odpočtu a 25

zniacuteženia svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja by spoločnosti mali

zamestnaacutevať ľudiacute mladšiacutech ako 26 rokov a nie viac ako dva roky po skončeniacute štuacutedia

a len maacutelo mladyacutech zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja spĺňa tieto kriteacuteriaacute

(s vyacutenimkou IT špecialistov)

Naacutevrh Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko svedčiacute o odhodlaniacute slovenskej

vlaacutedy zaviesť vyacuteznamnuacute vnuacutetroštaacutetnu iniciatiacutevu zameranuacute na transformaacuteciu a posilnenie

svojho priemyslu prostredniacutectvom investiacuteciiacute do vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a podpory spolupraacutece

medzi priemyslom a akademickou obcou Tento naacutevrh je zatiaľ len strategickyacutem

dokumentom na ktoryacute by mali nadviazať ďalšie opatrenia a akčneacute plaacuteny

54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu

Charakteristika

Euroacutepske a naacuterodneacute investiacutecie do spoločnyacutech vyacuteskumnyacutech projektov akademickej obce

a priemyslu boli podstatne nižšie ako investiacutecie do infraštruktuacutery Podnikateľskyacute

a verejnyacute sektor suacute do značnej miery izolovaneacute Podniky financujuacute skocircr podnikateľskeacute

projekty zatiaľ čo štaacutetna pomoc smeruje inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

a verejnyacutem vyacuteskumnyacutem organizaacuteciaacutem (VVO) Toky podnikovyacutech prostriedkov do

inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO predstavovali v roku 2014 len 32

celkovyacutech tokov Naacuterodneacute finančneacute prostriedky iduacute najmauml na inštitucionaacutelne financovanie

a vaumlčšinou smerujuacute do fondov ktoreacute nie suacute orientovaneacute na vyacuteskum a všeobecnyacutech

univerzitnyacutech fondov

APVV prevaacutedzkuje niekoľko scheacutem spolupraacutece pre slovenskeacute podniky a inštituacutecie

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO Celkovyacute rozpočet APVV je však niacutezky a prevažnuacute časť

vnuacutetroštaacutetneho projektoveacuteho financovania tvoriacute podpora EUacute pre vyacuteskumneacute

infraštruktuacutery

Spolupraacutecu medzi akademickou obcou a priemyslom brzdiacute aj malyacute zaacuteujem slovenskyacutech

MSP o inovaacutecie orientovaneacute na vyacuteskum a vyacutevoj Zo zisťovania o inovaacuteciaacutech

v Spoločenstve za rok 2012 (CIS 2012) vyplyacuteva že 501 inovačnyacutech podnikov sa

zapaacuteja do nejakeacuteho druhu spolupraacutece (nad priemerom EUacute ktoryacute predstavuje 313 )

Napriek tomu len polovica z nich (254 ) spolupracuje s univerzitami a inštituacuteciami

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a iba 194 spolupracuje s vlaacutedou alebo verejnyacutemi či

suacutekromnyacutemi vyacuteskumnyacutemi uacutestavmi (zisťovanie o inovaacuteciaacutech v Spoločenstve (CIS) 2012)

Z uacutedajov CIS 2012 vyplyacuteva že Slovenskaacute republika maacute niacutezky podiel inovačnyacutech MSP

a slovenskeacute inovačneacute MSP sa suacutestreďujuacute skocircr na znižovanie vyacuterobnyacutech naacutekladov

a organizačneacute a marketingoveacute inovaacutecie ako na produkty ktoreacute suacute naacuteročneacute na vyacuteskum

a vyacutevoj

Politickaacute reakcia

V raacutemci OP VaI sa v rokoch 2014 ndash 2016 uverejnilo desať vyacuteziev z ktoryacutech dve podporili

druhuacute faacutezu univerzitnyacutech vedeckyacutech parkov (177 milioacutena EUR + 59 milioacutena EUR) jedna

bola zameranaacute na budovanie centier vyacuteskumu a vyacutevoja (200 milioacutenov EUR) a jedna

15

investovala 218 milioacutenov EUR do strategickeacuteho vyacuteskumu v oblastiach špecializaacutecie RIS3

Koncepcia inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko schvaacutelenaacute v auguste 2016 kladie

veľkyacute docircraz na potrebu vyacuteskumnyacutech zariadeniacute a vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute ktoreacute by

vykonaacutevali vyacuteskum zameranyacute na komercializaacuteciu a tyacutem by lepšie uspokojovali potreby

priemyslu najmauml prostredniacutectvom PPP projektov ako to už realizovali ineacute členskeacute štaacutety

EUacute

Posuacutedenie politiacutek

Nedaacutevne hodnotenia poukazujuacute na niekoľko docircvodov niacutezkej uacuterovne suacutečinnosti medzi

vedou a priemyslom Niacutezka absorpčnaacute kapacita na strane dopytu mocircže vyplyacutevať

z veľkeacuteho počtu MSP s obmedzenyacutemi inovačnyacutemi kapacitami a preferenciou dovaacutežať

technoloacutegie a to v priacutepade nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute ako aj domaacutecich podnikov Niacutezky

zaacuteujem na strane ponuky mocircže byť spocircsobenyacute nedostatočnyacutemi stimulmi pre

vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov podieľajuacutecich sa na činnostiach prenosu poznatkov niacutezkou

podporou zakladania a rozvoja spin-off podnikov nedostatočnou informovanosťou

inštituacuteciiacute pre vyacuteskum a vyacutevoj o možnostiach spolupraacutece s podnikateľskyacutem sektorom

a niacutezkou uacuterovňou patentovania a licencovania

Slovenskaacute vlaacuteda vyčlenila v rozpočte OP VaI značneacute zdroje na posilnenie suacutečinnosti

medzi vedou a priemyslom Vlaacuteda takisto navrhla naacuterodnyacute program APVV pre spolupraacutecu

medzi akademickou obcou a priemyslom v obdobiacute rokov 2016 ndash 2020 Ani jedna z tyacutechto

iniciatiacutev však doteraz nebola realizovanaacute

Akčnyacute plaacuten implementaacutecie RIS3 staacutele nebol schvaacutelenyacute Jeho potvrdenie maacute zaacutesadnyacute

vyacuteznam z hľadiska realizaacutecie a financovania opatreniacute zameranyacutech na komercializaacuteciu

vyacutesledkov vyacuteskumu a posilnenie spolupraacutece medzi vedou a priemyslom Cieľom

Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko je posuacutediť suacutečasneacute vyacutesledky

akademickeacuteho vyacuteskumu z hľadiska potrieb priemyslu Mocircže iacutesť o sľubnyacute krok k posilneniu

suacutečinnosti medzi vedou a priemyslom a zlepšeniu komercializaacutecie vyacutesledkov vyacuteskumu

6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov

Tento oddiel sa zameriava na charakteristiku a posuacutedenie vnuacutetroštaacutetneho uacutesilia zaviesť

na strane dopytu inovačneacute strateacutegie s cieľom stimulovať zavaacutedzanie alebo šiacuterenie inovaacuteciiacute

vraacutetane verejneacuteho obstaraacutevania a predpisov podporujuacutecich inovaacuteciu Takisto sa v ňom

analyzujuacute politickeacute opatrenia zameraneacute na internacionalizaacuteciu podnikov s cieľom zvyacutešiť

inovatiacutevnosť hospodaacuterstva

Jednyacutem z hlavnyacutech naacutestrojov zameranyacutech na stimulaacuteciu a vytvaacuteranie trhov je verejneacute

obstaraacutevanie inovatiacutevnych tovarov a služieb Zahŕňa inovačneacute opatrenia riadeneacute

dopytom napriacuteklad obstaraacutevanie vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem technologicky

orientovaneacute obstaraacutevanie ako aj opatrenia zameraneacute na hlavnyacutech použiacutevateľov

a zosuacuteladenie ponuky a dopytu Nedostatok jasnyacutech vnuacutetroštaacutetnych politiacutek a cieľov

verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych tovarov a služieb a priacutelišneacute spoliehanie sa na zdroje

EUacute maacute vplyv na efektiacutevnosť inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania v Slovenskej republike

Pripravuje sa však projekt na podporu verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych riešeniacute (PPI)

a obstaraacutevania vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem (PCP) ktoryacute by mal začať fungovať

koncom roka 2016

Medzi priacuteklady inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania patria

Infraštruktuacutera pre vyacuteskum a vyacutevoj Zaacutekladnaacute myšlienka tohto opatrenia spočiacuteva

v tom že verejnyacute sektor v rokoch 2009 ndash 2013 vybudoval efektiacutevnu

infraštruktuacuteru IKT pre vyacuteskum a vyacutevoj Infraštruktuacutera je schopnaacute uchovaacutevať

a poskytovať uacutedaje pre pracovniacutekov vo vyacuteskume a vyacutevoji s vysokou mierou

dostupnosti a bezpečnosti Suacutečasťou infraštruktuacutery IKT suacute aj ryacutechle a spoľahliveacute

širokopaacutesmoveacute siete riešenia pre efektiacutevne využitie a spracovanie informaacuteciiacute

a intranetoveacute a internetoveacute riešenia

16

Projekt elektronickeacuteho občianskeho preukazu (eID karta) Projekt umožňuje

vydaacutevanie občianskych preukazov so zabudovanyacutemi čipmi od decembra 2013 Do

decembra 2016 bolo vydanyacutech približne 2 milioacuteny eID kariet no len 490 tisiacutec

držiteľov ich aktivovalo Vlaacuteda zaručila niacutezku cenu eID kariet (450 EUR)

a zabezpečila bezplatnuacute distribuacuteciu čiacutetačiek kariet a priacuteslušnyacutech softveacuterovyacutech

riešeniacute Asi polovica držiteľov eID kariet sa rozhodla pre aktivaacuteciu digitaacutelneho

podpisu Digitaacutelny podpis zjednodušuje komunikaacuteciu s mnohyacutemi službami

verejnej spraacutevy

Projekt eHealth Projekt bol schvaacutelenyacute uzneseniacutem vlaacutedy SR č 4972008 zo

16 juacutela 2008 a plaacutenovaneacute vyacutestupy boli rozdeleneacute do troch faacutez

V euroacutepskom prehľade vyacutesledkov inovaacutecie vo verejnom sektore za rok 2013 dostala

Slovenskaacute republika niacutezke hodnotenie vo vaumlčšine zložiek tohto prehľadu V spraacuteve

o globaacutelnej konkurencieschopnosti v rokoch 2014 ndash 2015 ktoruacute vydalo Svetoveacute

ekonomickeacute foacuterum bola Slovenskaacute republika v oblasti verejneacuteho obstaraacutevania vyspelyacutech

technologickyacutech produktov zaradenaacute na 117 miesto spomedzi 143 krajiacuten

Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila zaacutekon č 5462010 v ktorom sa stanovuje že všetky zmluvy

a naacutekupy uskutočneneacute uacutetvarmi a agentuacuterami uacutestrednyacutech regionaacutelnych a miestnych

štaacutetnych spraacutev musia byť zverejneneacute na internete najneskocircr do desiatich dniacute po naacutekupe

So zmluvami je to inak ndash informaacutecie o finančnyacutech transakciaacutech musia byť zaacuteroveň

zverejneneacute štruktuacuterovanyacutem spocircsobom a musia umožňovať jednoduchuacute identifikaacuteciu

relevantnyacutech akteacuterov a priacuteslušnyacutech vyacutedavkov Centraacutelny register zmluacutev funguje dobre

a pomaacuteha zvyšovať transparentnosť verejneacuteho obstaraacutevania na Slovensku

V operačnom programe Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) ktoryacute je v rokoch 2014 ndash 2020

hlavnyacutem zdrojom financovania slovenskeacuteho systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa neuvaacutedza

nijakaacute zmienka o verejnom obstaraacutevaniacute inovačnyacutech technoloacutegiiacute V OP VaI sa iba stručne

spomiacutena že scheacutemy štaacutetnej pomoci by uprednostnili obstaranie špičkovyacutech technoloacutegiiacute

v suacutelade s cieľmi RIS3

Podľa uacutedajov Euroacutepskej komisie Slovensko vyacuterazne zaostaacuteva za priemerom EUacute pokiaľ

ide o zaacutesady iniciatiacutevy bdquoSmall Business Actldquo (SBA) ndash v oblasti internacionalizaacutecie

(využiacutevanie rastu trhov mimo EUacute) sa z krajiacuten EUacute umiestnilo na poslednom mieste Pokiaľ

ide o zaacutesadu jednotneacuteho trhu (vaumlčšie využitie priacuteležitostiacute ktoreacute ponuacuteka jednotnyacute trh)

Slovensko dosiahlo lepšie vyacutesledky ale staacutele zostaacuteva pod priemerom EUacute (Prehľad SBA

Slovensko 2014)

V uplynulyacutech rokoch sa veľa diskutovalo zriadilo sa niekoľko vyacuteborov a bolo prijatyacutech

niekoľko opatreniacute na podporu internacionalizaacutecie slovenskyacutech MSP Vyacutevoz MSP v roku

2014 však predstavoval iba 29 celkoveacuteho vyacutevozu slovenskyacutech podnikov Navyše iba

5 MSP na Slovensku vyvaacuteža do zahraničia (v porovnaniacute so 64 veľkyacutech podnikov)

Vyše 89 vyacutevozu slovenskyacutech MSP smerovalo do EUacute (v porovnaniacute s 81 v priacutepade

veľkyacutech podnikov) Vyše 10 vyacutevozu MSP smerovalo mimo EUacute (v porovnaniacute s 19

v priacutepade veľkyacutech podnikov) (Going global remains a challenge for Slovak SMEs

AmCham 2014)

17

Odkazy

Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute

inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute

reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za

rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia

Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie

o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska

komisia

Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov

EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia

Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel

EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom

v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016

EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016

Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza

OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)

SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania

v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015

Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012

Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013

Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument

o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho

plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave

medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho

rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013

WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016

18

Skratky

BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj

EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie

ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

EUacute Euroacutepska uacutenia

PZI Priame zahraničneacute investiacutecie

GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA

MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu

NPR Naacuterodnyacute program reforiem

MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť

PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci

VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie

OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj

OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie

RampI Vyacuteskum a inovaacutecie

RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu

SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied

SBA Slovak Business Agency

RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie

APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja

VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA

WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva

19

Prehľad

Zoznam grafov

Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov

na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8

Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov

na vyacuteskum a vyacutevoj 9

2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016

GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500

Value added of services as share of

the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152

Value added of manufacturing as share

of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245

Employment in manufacturing as share

of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164

Employment in services as share of

total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584

Share of Foreign controlled enterprises

in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08

Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113

New doctorate graduates (ISCED 6)

per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165

Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27

Innovative enterprises as a share of

total number of enterprises (CIS data)

() 34 318

Innovation output indicator (Rank

Intra-EU Comparison) 15 17 16 14

Turnover from innovation as of total

turnover (Eurostat) 233 196

Country position in Doing Business

(Ease of doing business index

WB)(1=most business-friendly

regulations) 29 29 33

Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39

EC Digital Economy amp Society Index

(DESI) (Rank) 20 20 21

E-Government Development Index

Rank 43 51 67

Online availability of public services ndash

Percentage of individuals having

interactions with public authorities via

Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48

GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118

GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036

RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038

BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033

Research excellence composite

indicator (Rank) 20

Percentage of scientific publications

among the top 10 most cited

publications worldwide as of total

scientific publications of the country 533 521 561 535

Public-private co-publications per

million population 1115 1428 1298 1055 739 812

Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na

otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii

Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()

00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za

takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa

(httpeuropaeu)

Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute

Bezplatne publikaacutecie

bull jedna koacutepia

je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy

prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Plateneacute publikaacutecie

bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

doi102760449410

ISBN 978-92-79-65995-9

KJ-N

A-2

8484-S

K-N

Page 2: Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO) o ...publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC105850/kjna... · Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO)

Taacuteto publikaacutecia je vedeckou spraacutevou na podporu politiky a vypracovalo ju Spoločneacute vyacuteskumneacute centrum internyacute

vedeckyacute uacutetvar Euroacutepskej komisie Jej cieľom je poskytnuacuteť vedeckuacute podporu procesu tvorby euroacutepskych politiacutek

založenuacute na docirckazoch Taacuteto publikaacutecia ani akeacutekoľvek vyjadrenia ktoreacute suacute v nej uvedeneacute nepredstavujuacute ani

vopred neurčujuacute politickeacute poziacutecie Euroacutepskej komisie Euroacutepska komisia ani žiadna osoba konajuacuteca v mene

Komisie nie je zodpovednaacute za možneacute použitie tejto publikaacutecie

Kontaktneacute uacutedaje

Email JRC-B7-NETWORKeceuropaeu

JRC Science Hub

httpseceuropaeujrc

JRC105850

EUR 28484 SK

PDF ISBN 978-92-79-65995-9 ISSN 1831-9424 doi102760449410

Luksemburg Uacuterad pre vydaacutevanie publikaacuteciiacute Euroacutepskej uacutenie 2017

copy Euroacutepska uacutenia 2017

Rozmnožovanie je povoleneacute len s uvedeniacutem zdroja

Komisja Europejska nie ponosi odpowiedzialności za ewentualne wykorzystanie niniejszej publikacji

Ako citovať Vladimiacuter Balaacutež Karol Frank Jana Zifčiakovaacute Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie

o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2016 Slovensko EUR 28484 SK doi102760449410

Na všetky obraacutezky sa vzťahuje copy Euroacutepska uacutenia 2017 okrem obraacutezka panela EVP na prvej strane od Nielsa

Meyera na ktoryacute sa vzťahuje licencia CC BY 20

Spraacuteva Observatoacuteria pre Vyacuteskum a Inovaacutecie (RIO) o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2016 Slovensko

V seacuterii spraacutev observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2016 sa analyzuje a hodnotiacute

vyacutevoj a fungovanie vnuacutetroštaacutetnych systeacutemov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute členskyacutech štaacutetov EUacute 28 a suacutevisiacich politiacutek

s cieľom monitorovať a vyhodnotiť vykonaacutevanie politiacutek EUacute ako aj umožniť ziacuteskavanie poznatkov v oblasti politiacutek

v členskyacutech štaacutetoch

Print ISBN 978-92-79-69861-3 ISSN 1018-5593 doi102760169026

Obsah

Predslov 2

Poďakovanie 3

1 Hlavnyacute vyacutevoj politiky v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v roku 2016 5

11 Zameranie sa na vnuacutetroštaacutetne a regionaacutelne strateacutegie pre inteligentnuacute

špecializaacuteciu 5

2 Ekonomickeacute suacutevislosti 6

21 Štruktuacutera hospodaacuterstva 6

22 Otoczenie biznesu 7

23 Zasoby ludzkie 7

3 Hlavniacute akteacuteri v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute 7

4 Trendy v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute 8

41 Finančneacute prostriedky na vyacuteskum a vyacutevoj prideleneacute z verejnyacutech zdrojov a vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj 9

42 Suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj 9

43 Inovaacutecie vo verejnom sektore a zapojenie občianskej spoločnosti 10

5 Wyzwania w zakresie B+I Vyacutezvy v oblasti inovaacuteciiacute 11

51 Vyacutezva 1 Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute 11

Charakteristika 11

Politickaacute reakcia 11

Posuacutedenie politiacutek 11

52 Vyacutezva 2 Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne 12

Charakteristika 12

Politickaacute reakcia 12

Posuacutedenie politiacutek 13

53 Vyacutezva 3 Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech inovaacuteciiacute a investiacutecie do vyacuteskumu

a vyacutevoja 13

Charakteristika 13

Politickaacute reakcia 13

Posuacutedenie politiacutek 14

54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu 14

Charakteristika 14

Politickaacute reakcia 14

Posuacutedenie politiacutek 15

6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov 15

Odkazy 17

Skratky 18

Prehľad 19

Zoznam grafov 19

2

Predslov

Taacuteto spraacuteva obsahuje analyacutezu systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v Slovenskej republike za rok

2016 vraacutetane priacuteslušnyacutech politiacutek a financovania s osobitnyacutem docircrazom na teacutemy ktoreacute

majuacute zaacutesadnyacute vyacuteznam pre politiky EUacute V spraacuteve sa uvaacutedzajuacute hlavneacute vyacutezvy ktoryacutem čeliacute

slovenskyacute systeacutem vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a hodnotia sa realizovaneacute politickeacute reakcie

Spraacuteva bola pripravenaacute podľa suacuteboru usmerneniacute pre zber a analyacutezu celeacuteho radu

materiaacutelov vraacutetane politickyacutech dokumentov štatistiacutek hodnotiacich spraacutev webovyacutech siacutedel

atď Kvantitatiacutevne uacutedaje suacute podľa možnosti porovnateľneacute so všetkyacutemi spraacutevami

členskyacutech štaacutetov EUacute Ak nie je vyslovene uvedeneacute inak všetky uacutedaje použiteacute v tejto

spraacuteve vychaacutedzajuacute zo štatistiacutek Eurostatu dostupnyacutech v januaacuteri 2016 Obsah spraacutevy

čiastočne vychaacutedza zo Spraacutevy observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech

krajinaacutech za rok 2015 (Balaacutež a Zifčiakovaacute 2016)

3

Poďakovanie

Na priacuteprave tejto spraacutevy sa podieľali svojimi pripomienkami a naacutevrhmi Diana Demkovaacute z

Ministerstva školstva vedy vyacuteskumu a športu SR a Lorenzo Isella a Katarzyna Szkuta

z uacutetvaru B7-JRC EK Katarzyna Szkuta zaistila všeobecnyacute dozor celeacuteho procesu

Poďakovanie za poskytnutie pripomienok patriacute aj Generaacutelnemu riaditeľstvu pre

regionaacutelnu a mestskuacute politiku (GR REGIO) a Generaacutelnemu riaditeľstvu pre vyacuteskum

a inovaacuteciu (GR RTD)

Priacuteslušnosť autorov

Vladimiacuter Balaacutež Prognostickyacute uacutestav Slovenskej akadeacutemie vied (Bratislava Slovenskaacute

republika)

Karol Frank Ekonomickyacute uacutestav Slovenskej akadeacutemie vied (Bratislava Slovenskaacute

republika)

Jana Zifčiakovaacute Euroacutepska komisia Generaacutelne riaditeľstvo pre Spoločneacute vyacuteskumneacute

centrum Oddelenie B7 Poznatky pre financie rast a inovaacutecie (Brusel Belgicko)

HLAVNEacute BODY

Slovenskeacute hospodaacuterstvo zaznamenalo

v poslednom desaťročiacute dynamickyacute rast

Priemernyacute ročnyacute rast HDP v obdobiacute rokov

2005 ndash 2015 predstavoval 4 Slovenskaacute

republika maacute maleacute veľmi otvoreneacute

hospodaacuterstvo V roku 2015 predstavoval

celkovyacute vyacutevoz tovaru a služieb 962

slovenskeacuteho hrubeacuteho domaacuteceho produktu V roku 2016 vlaacuteda Slovenskej republiky

predstavila svoje plaacuteny na zvyacutešenie

verejnej podpory pre vyacuteskum a vyacutevoj na

obdobie rokov 2016 ndash 2019 Prevažnaacute časť

naacuterastu by mala smerovať do financovania

projektov a medzinaacuterodnej spolupraacutece

v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute V raacutemci naacuterodneacuteho programu reforiem NPR

2016 sa vykonaacutevaniu dokumentu RIS3

prikladaacute veľkyacute vyacuteznam z hľadiska

štrukturaacutelnych zmien v oblasti vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute Prioritou je takisto vyššia uacutečasť

slovenskyacutech organizaacuteciiacute v euroacutepskych

a medzinaacuterodnyacutech programoch vyacuteskumu

a vyacutevoja NPR taktiež poukazuje na

potrebu stabilizaacutecie verejnej podpory

vyacuteskumu a vyacutevoja a intenziacutevnejšieho

zapojenia suacutekromneacuteho sektora do činnostiacute

vyacuteskumu a vyacutevoja Ministerstvo financiiacute zverejnilo odhady

nepriamej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja vo

vyacuteške 3726 milioacutena EUR v rokoch 2016 ndash

2019 v naacutevrhu rozpočtu verejnej spraacutevy na

roky 2016 ndash 2017

HLAVNEacute POLITICKEacute VYacuteZVY V OBLASTI VYacuteSKUMU A INOVAacuteCIIacute

Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute Reformy v oblasti vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute sa do druhej polovice roka 2016

realizovali len čiastočne Rada vlaacutedy SR

pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) sa

v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala

často Agentuacutera pre štrukturaacutelne fondy EUacute

bola premenovanaacute na Vyacuteskumnuacute agentuacuteru

a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute

agentuacutera na Technologickuacute agentuacuteru

Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne

Pokiaľ ide o vyacutestupy vyacuteskumu kvalita

vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za priemerom

EUacute Počas poslednyacutech troch rokov klesalo

aj postavenie slovenskyacutech inštituacuteciiacute

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a SAV

v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch V NPR 2015

a 2016 vlaacuteda SR predstavila svoje plaacuteny

na reformu SAV a slovenskyacutech inštituacuteciiacute

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech

inovaacuteciiacute a investiacutecie do vyacuteskumu

a vyacutevoja Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu

vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva

že podiel inovačnyacutech podnikov

v Slovenskej republike je niacutezky Vlaacuteda

vypracovala naacuterodneacute programy na

podporu začiacutenajuacutecich podnikov

a inovačnyacutech poukazov Štaacutetna podpora je

napriek tomu niacutezka a realizaacutecia programov

EUacute zaostaacuteva za plaacutenovanyacutem

harmonogramom

Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu

Uacutedaje Eurostatu tyacutekajuacutece sa financovania

vyacuteskumu a vyacutevoja svedčia o slabyacutech

vaumlzbaacutech medzi vedou a priemyslom ktoreacute

potvrdzujuacute aj niacutezke uacuterovne komerčnyacutech

vyacutestupov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Slovenskaacute

republika vyčlenila prostriedky na

posilnenie suacutečinnosti medzi vedou

a priemyslom v rozpočte operačneacuteho

programu Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) Vo

februaacuteri 2016 slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila

uznesenie o programoch APVV na roky

2016-2019 v ktoryacutech sa navrhuje

naacuterodnyacute program spolupraacutece medzi

akademickou obcou a priemyslom

v obdobiacute rokov 2016-2020 Ani jedna

z tyacutechto iniciatiacutev však nebola doteraz

realizovanaacute

HLAVNYacute VYacuteVOJ POLITIKY V OBLASTI VYacuteSKUMU A INOVAacuteCIIacute V ROKU 2016 Schvaacutelenie uznesenia o programoch Agentuacutery na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na

obdobie rokov 2016 ndash 2019 (februaacuter 2016)

Vypracovanie strategickeacuteho dokumentu o plneniacute ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho plaacutenu pre

dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 (september 2016)

5

1 Hlavnyacute vyacutevoj politiky v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v roku

2016

Uznesenie o programoch

Agentuacutery na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na obdobie rokov 2016 ndash 2019

(022016)

Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila uznesenie o programoch APVV na

obdobie rokov 2016 ndash 2019 dňa 24 februaacutera 2016 V uacutevode dokumentu sa uvaacutedza že tieto tri programy suacute prepojeneacute s dokumentom RIS a podporujuacute suacutečinnosť s programom Horizont 2020 Medzi tri programy APVV patriacute

a) Program bdquoPodpora budovania personaacutelnej infraštruktuacutery vo všetkyacutech sektoroch vyacuteskumu a vyacutevojaldquo

(177 milioacutena EUR) Tento program podporuje postdoktorandskeacute miesta reintegračneacute granty pre slovenskyacutech vedcov granty pre zahraničnyacutech vedcov a projekty bdquomladyacutech excelentnyacutech vyacuteskumnyacutech kolektiacutevovldquo Program by mal uryacutechliť karieacuterny postup absolventov postdoktorandskeacuteho štuacutedia podporiť tvorbu

mladyacutech vyacuteskumnyacutech kolektiacutevov a reintegraacuteciu

jednotlivcov i ich etablovanie na čele vyacuteskumnyacutech tiacutemov

b) Program bdquoPodpora vyacuteskumu a vyacutevoja v podnikoch a podpora spolupraacutece podnikov s vyacuteskumnyacutemi organizaacuteciamildquo (583 milioacutena EUR) Tento program je zacielenyacute na inovačneacute podniky zameraneacute na vyacuteskum a vyacutevoj začiacutenajuacutece a spin-off podniky Program podporuje projekty v oblastiach špecializaacutecie RIS3

c) Program bdquoPodpora projektov H2020ldquo (160 milioacutena EUR) Niektoreacute slovenskeacute projekty boli uacutespešneacute v prvom kole hodnotenia programu Horizont 2020 ale nebolo im schvaacuteleneacute financovanie v druhom kole hodnotenia Tyacutemto programom sa euroacutepska podpora nahraacutedza vnuacutetroštaacutetnou podporou V raacutemci programu sa takisto

financuje priacuteprava naacutevrhov na granty ERC Ide

o pomerne vyacuteznamnyacute krok keďže Slovensko ziacuteskalo do roku 2016 len jeden grant ERC

Strategickyacute dokument o plneniacute

ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho

plaacutenu pre dokument RIS3

v rokoch 2014 ndash 2020

(092016)

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR vypracovalo strategickyacute dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 Strategickyacute

dokument nadvaumlzuje na člaacutenok 9 nariadenia (EUacute) č 13032013 o Euroacutepskom fonde regionaacutelneho rozvoja Euroacutepskom sociaacutelnom fonde Koheacuteznom fonde a Euroacutepskom naacutemornom a rybaacuterskom fonde V strategickom dokumente sa vymedzuje

a) finančnyacute raacutemec na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v raacutemci politickyacutech opatreniacute RIS3

b) systeacutem monitorovania a hodnotenia politickyacutech opatreniacute RIS3

c) činnosti zameraneacute na zniacuteženie vysokeacuteho počtu prioriacutet

špecializaacutecie ako aj stanovenie prepojeniacute medzi nimi

11 Zameranie sa na vnuacutetroštaacutetne a regionaacutelne strateacutegie pre inteligentnuacute špecializaacuteciu

Charakteristika a načasovanie Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila konečnuacute verziu dokumentu

RIS3 uzneseniacutem vlaacutedy č 6652013 dňa 13 novembra 2013 V dokumente RIS3 sa

uvaacutedzajuacute kľuacutečoveacute oblasti hospodaacuterskej špecializaacutecie automobilovyacute priemysel

a strojaacuterstvo spotrebnaacute elektronika a elektrickeacute priacutestroje informačneacute a komunikačneacute

technoloacutegie a služby a vyacuteroba a spracovanie železa a ocele Takisto sa v ňom vymedzuje

suacutebor politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zameranyacutech na dosiahnutie štyroch hlavnyacutech

cieľov inteligentnej špecializaacutecie v Slovenskej republike Cieľ 1 sa zameriava na vaumlčšie

6

ukotvenie kľuacutečovyacutech priemyselnyacutech odvetviacute na Slovensku Cieľ 2 sa tyacuteka podpory

hospodaacuterskeho rastu prostredniacutectvom vyacutesledkov excelentnej vedy Cieľ 3 sa zameriava

na vytvorenie dynamickej otvorenej a inkluziacutevnej inovačnej spoločnosti Cieľ 4 sa

zameriava na zlepšenie kvality ľudskyacutech zdrojov V dokumente RIS3 sa takisto uvaacutedza

paumlť prioriacutet vyacuteskumu z hľadiska verejnyacutech vyacutedavkov na zaacutekladnyacute a aplikovanyacute vyacuteskum

materiaacutelovyacute vyacuteskum a nanotechnoloacutegie informačno-komunikačneacute technoloacutegie

biotechnoloacutegie a biomediciacutena poľnohospodaacuterstvo a životneacute prostredie a odvetvie energie

z udržateľnyacutech zdrojov

Najnovšiacute vyacutevoj Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo

strategickyacute dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet RIS3 a spraacutevu o plneniacute akčneacuteho

plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 (Euroacutepska komisia 2016) Tento

dokument obsahuje finančnyacute raacutemec s orientačnyacutem rozpočtom na vnuacutetroštaacutetnu podporu

všetkyacutech činnostiacute vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v rokoch 2016 ndash 2019 a orientačnyacutemi rozpočtami

na politickeacute opatrenia na obdobie rokov 2016 ndash 2020 V dokumente sa uvaacutedzajuacute niektoreacute

potenciaacutelne vyacuteznamneacute zlepšenia v oblasti vnuacutetroštaacutetneho financovania vraacutetane

opaumltovneacuteho zavedenia štaacutetnych programov vyacuteskumu a vyacutevoja vaumlčšiacutech zdrojov na

členstvo v medzinaacuterodnyacutech vyacuteskumnyacutech organizaacuteciaacutech zvyacutešenyacutech vyacutedavkov na stimuly

pre vyacuteskum a vyacutevoj a daňovyacutech uacuteľav na vyacuteskum a vyacutevoj V dokumente sa poukazuje na

potrebu reformy systeacutemu financovania vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Potvrdzuje sa v ňom zaacutemer

vlaacutedy zaviesť povinnyacute ukazovateľ podielu verejnej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podpora

by sa mala každyacute rok zvyacutešiť o 004 HDP teda z 035 HDP v roku 2015 na 050

HDP v roku 2020 Čo sa tyacuteka podpornej štruktuacutery na projektoveacute financovanie by sa mali

vyčleniť dodatočneacute prostriedky Vlaacuteda preskuacutemala stav ex ante kondicionaliacutet na konci

septembra 2016 Suacutečasťou preskuacutemania boli ex ante kondicionality v oblasti vyacuteskumu

a vyacutevoja a strategickyacute dokument Vlaacuteda dospela k zaacuteveru že v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja

existuje vysokeacute riziko nedosiahnutia ex ante kondicionaliacutet

Nevyriešeneacute otaacutezky Akčnyacute plaacuten pre RIS3 sa staacutele nerealizoval Slovenskaacute vlaacuteda neprijala

prveacute dve verzie akčneacuteho plaacutenu Hlavneacute probleacutemy sa tyacutekajuacute reformy riadenia systeacutemu

vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR pre

vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a bol odoslanyacute Euroacutepskej komisii

(Generaacutelne riaditeľstvo pre regionaacutelnu a mestskuacute politiku) na ďalšie pripomienkovanie

Tento naacutevrh sa tyacutekal legislatiacutevnych opatreniacute zameranyacutech na reformu finančnyacutech agentuacuter

transformaacuteciu Slovenskej akadeacutemie vied reformu vysokoškolskeacuteho a stredoškolskeacuteho

vzdelaacutevania zavedenie noveacuteho systeacutemu opatreniacute na podporu politiky v oblasti vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute zavedenie hodnotiaceho raacutemca pre RIS3 a priacutepravu naacuterodneacuteho plaacutenu ESFRI

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) vypracovalo strategickyacute

dokument o plneniacute kondicionaliacutet ex ante a akčneacuteho plaacutenu pre dokument RIS3 na roky

2014 ndash 2020 Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov plnenia ex ante

kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale očakaacutevajuacute sa iba menšie potrebneacute zmeny

2 Ekonomickeacute suacutevislosti

21 Štruktuacutera hospodaacuterstva

Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru 1 Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute

v automobilovom priemysle a sektore spotrebnej elektroniky suacute zaacutekladom slovenskeacuteho

hospodaacuterstva a tvoria vaumlčšinu slovenskeacuteho vyacutevozu Maleacute a stredneacute podniky (MSP) majuacute

pre slovenskyacute vyacutevoz menšiacute vyacuteznam ale zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu v naacuterodnom

hospodaacuterstve

1 Duaacutelne hospodaacuterstvo (Boeke 1953) sa tyacuteka hospodaacuterstva v ktorom produktiacutevne kapitaacutelovo naacuteročneacute

moderneacute odvetvia existujuacute paralelne s menej produktiacutevnymi tradičnyacutemi na praacutecu naacuteročnyacutemi odvetviami Pozri J H Boeke (1953) Economics and Economic Policy of Dual Societies New York Institute of Pacific Relations

7

MSP v roku 2014 vytvorili 533 celkovej pridanej hodnoty na Slovensku Podiel MSP

na celkovej pridanej hodnote v rokoch 2009 ndash 2014 zostal stabilnyacute Podniky ktoreacute majuacute

do devaumlť zamestnancov suacute v Slovenskej republike najbežnejšiacutem typom podniku a tvorili

793 celkoveacuteho počtu podnikov v roku 2000 a 966 v roku 2014 (Eurostat 2014)

Sektor služieb tvoriacute vaumlčšinu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike napriek

tomu sa však slovenskeacute hospodaacuterstvo vyznačuje vysokyacutem podielom spracovateľskeacuteho

priemyslu a sektorom vysoko a stredne-vysoko vyspelyacutech technoloacutegiiacute na celkovej

zamestnanosti (2155 a 747 v roku 2014) Okrem toho bol v roku 2014 podiel

sektora služieb naacuteročnyacutech na poznatky na celkovej zamestnanosti na Slovensku o niečo

nižšiacute (330 ) ako v EUacute 28 (369 ) (Eurostat 2014)

Z uacutedajov Eurostatu o produktivite praacutece vyplyacuteva že v obdobiacute rokov 2010 ndash 2014

produktivita v Slovenskej republike vzraacutestla o 108 v porovnaniacute s 45 v EUacute 28

22 Otoczenie biznesu

Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru 2 Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute

v automobilovom priemysle a sektore spotrebnej elektroniky suacute zaacutekladom slovenskeacuteho

hospodaacuterstva a tvoria vaumlčšinu slovenskeacuteho vyacutevozu Maleacute a stredneacute podniky (MSP) majuacute

pre slovenskyacute vyacutevoz menšiacute vyacuteznam ale zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu v naacuterodnom

hospodaacuterstve

MSP v roku 2014 vytvorili 533 celkovej pridanej hodnoty na Slovensku Podiel MSP

na celkovej pridanej hodnote v rokoch 2009 ndash 2014 zostal stabilnyacute Podniky ktoreacute majuacute

do devaumlť zamestnancov suacute v Slovenskej republike najbežnejšiacutem typom podniku a tvorili

793 celkoveacuteho počtu podnikov v roku 2000 a 966 v roku 2014 (Eurostat 2014)

Sektor služieb tvoriacute vaumlčšinu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike napriek

tomu sa však slovenskeacute hospodaacuterstvo vyznačuje vysokyacutem podielom spracovateľskeacuteho

priemyslu a sektorom vysoko a stredne-vysoko vyspelyacutech technoloacutegiiacute na celkovej

zamestnanosti (2155 a 747 v roku 2014) Okrem toho bol v roku 2014 podiel

sektora služieb naacuteročnyacutech na poznatky na celkovej zamestnanosti na Slovensku o niečo

nižšiacute (330 ) ako v EUacute 28 (369 ) (Eurostat 2014)

Z uacutedajov Eurostatu o produktivite praacutece vyplyacuteva že v obdobiacute rokov 2010 ndash 2014

produktivita v Slovenskej republike vzraacutestla o 108 v porovnaniacute s 45 v EUacute 28

23 Zasoby ludzkie

Slovenskaacute republika maacute dostatočneacute množstvo ľudskyacutech zdrojov (počet vyacuteskumnyacutech

pracovniacutekov a doktorandov) ktoreacute však vnuacutetroštaacutetny inovačnyacute systeacutem nepremietol do

vysokej kvality vyacutestupov V roku 2014 bol počet vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov na tisiacutec

obyvateľov v Slovenskej republike o niečo nižšiacute (463) ako v EUacute 28 (534) V roku 2014

mala Slovenskaacute republika pomerne niacutezky podiel vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov zamestnanyacutech

v podnikateľskom sektore (179 v porovnaniacute so 484 v EUacute 28 v roku 2014)

Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že v roku 2014 bolo v Slovenskej republike

v podnikateľskom sektore zamestnanyacutech 2 645 vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov Vyacuteskumniacute

pracovniacuteci v podnikateľskom sektore predstavovali 0113 celkovej zamestnanosti

v roku 2014 Podiel žien vo vyacuteskume bol v Slovenskej republike vyššiacute (4226 ) ako

v EUacute 28 (3317 )

3 Hlavniacute akteacuteri v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

2 Duaacutelne hospodaacuterstvo (Boeke 1953) sa tyacuteka hospodaacuterstva v ktorom produktiacutevne kapitaacutelovo naacuteročneacute

moderneacute odvetvia existujuacute paralelne s menej produktiacutevnymi tradičnyacutemi na praacutecu naacuteročnyacutemi odvetviami Pozri J H Boeke (1953) Economics and Economic Policy of Dual Societies New York Institute of Pacific Relations

8

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) zodpovedaacute za tvorbu

a vykonaacutevanie politiacutek v oblasti zaacutekladneacuteho a aplikovaneacuteho vyacuteskumu MŠVVŠ riadi

finančneacute agentuacutery pre zaacutekladnyacute vyacuteskum (grantovaacute agentuacutera VEGA a grantovaacute agentuacutera

KEGA) aplikovanyacute vyacuteskum (Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja APVV) a Vyacuteskumnuacute

agentuacuteru a spravuje prostriedky pre inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania MŠVVŠ riadi

podporu vyacuteskumu a vyacutevoja v podnikateľskom prostrediacute MSP prostredniacutectvom stimulov

pre vyacuteskum a vyacutevoj a takisto riadi strategickeacute programy vyacuteskumu a vyacutevoja podporovaneacute

zo štaacutetneho rozpočtu prostredniacutectvom štaacutetnych programov vyacuteskumu a vyacutevoja

(67 milioacutena EUR v roku 2016) Ministerstvo hospodaacuterstva SR riadi agentuacuteru Slovak

Business Agency (SBA) Slovenskuacute agentuacuteru pre rozvoj investiacuteciiacute a obchodu (SARIO)

a Technologickuacute agentuacuteru V roku 2016 v Slovenskej republike pocircsobilo 35 inštituacuteciiacute

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania z ktoryacutech 20 bolo verejnyacutech

Podiel suacutekromneacuteho neziskoveacuteho sektora na činnostiach vyacuteskumu a vyacutevoja bol niacutezky

Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že prostriedky vyčleneneacute na tento sektor v roku 2014

predstavovali 35 milioacutena EUR

Klastroveacute politiky suacute v Slovenskej republike pomerne noveacute Vyvinulo a realizovalo ich

ministerstvo hospodaacuterstva ale z naacuterodnyacutech zdrojov dostali veľmi maleacute finančneacute

prostriedky V roku 2016 mala Slovenskaacute republika devaumlť klastrov v oblasti technoloacutegiiacute

a paumlť klastrov v oblasti cestovneacuteho ruchu

4 Trendy v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Hrubeacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj v roku 2015 predstavovali 118 HDP (v porovnaniacute

s 088 v roku 2014) Zvyacutešenie hodnoty tohto ukazovateľa suacutevisiacute s vyššiacutemi vyacutedavkami

z EŠIF a niacutezkou hodnotou deflaacutetora HDP Najvyacuteznamnejšiacutem zdrojom financovania je

vlaacuteda ďalej podnikovyacute a neziskovyacute sektor pričom programy financovania EUacute majuacute staacutele

veľmi vyacuteznamnyacute podiel V rokoch 2014 ndash 2020 je hlavnyacutem zdrojom financovania

slovenskeacuteho sektora vyacuteskumu a inovaacuteciiacute operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI)

Spolu OP VaI poskytuje 3988 milioacutena EUR z čoho 2226 milioacutena EUR pochaacutedza

z Euroacutepskeho fondu regionaacutelneho rozvoja (EFRR)

Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov

na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016

9

41 Finančneacute prostriedky na vyacuteskum a vyacutevoj prideleneacute z verejnyacutech

zdrojov a vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

Vlaacutedna podpora vyacuteskumu a vyacutevoja (meranaacute na zaacuteklade rozpočtovyacutech prostriedkov alebo

vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj) je staacutele vyacuterazne pod priemerom EUacute 28 ktoryacute predstavuje

064 V roku 2015 boli rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj (GBAORD)

na Slovensku na uacuterovni 036 HDP Rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum

a vyacutevoj sa v obdobiacute rokov 2007 ndash 2011 vyacuteznamne zvyacutešili ale po roku 2011 klesli

v docircsledku rozpočtovyacutech škrtov v suacutevislosti s finančnou kriacutezou

Z uacutedajov Eurostatu o rozpočtovyacutech prostriedkochvyacutedavkoch na vyacuteskum a vyacutevoj podľa

spocircsobu financovania vyplyacuteva že inštitucionaacutelne financovanie v roku 2015 predstavovalo

763 celkovej vlaacutednej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podiel projektoveacuteho financovania na

celkovom financovaniacute zo strany vlaacutedy bol druhyacute najnižšiacute v EUacute 28

Podstatnaacute časť celkoveacuteho projektoveacuteho financovania smerovala na členskeacute priacutespevky

v medzinaacuterodnyacutech vedeckyacutech a technologickyacutech organizaacuteciaacutech V roku 2016 sa inštituacutecie

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania podieľali na financovaniacute 1 279 projektov (94 milioacutena EUR)

a Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) na financovaniacute 947 projektov (452 milioacutena EUR)

V roku 2016 KEGA financovala 444 projektov (25 milioacutena EUR) v oblasti kultuacutery

a vzdelaacutevania V zaacutekone o štaacutetnom rozpočte na rok 2016 sa projektoveacute financovanie pre

APVV stanovilo na 293 milioacutena EUR

42 Suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj sa v rokoch 2007 ndash 2015 zvyacutešili z 018 na

033 HDP staacutele suacute však vyacuterazne nižšie ako priemer EUacute 28 (130 HDP) Objem

vyacuteskumu financovaneacuteho vlaacutedou ktoryacute vykonaacuteva podnikateľskyacute sektor bol v Slovenskej

republike takisto vyacuterazne nižšiacute (001 HDP) ako v EUacute 28 (009 HDP)

Niacutezka uacuteroveň vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj a obmedzenaacute spolupraacuteca medzi

sektorom verejneacuteho vyacuteskumu a podnikateľskyacutem sektorom sa premietli do spocircsobu

inovovania slovenskyacutech MSP pri ktorom inovaacutecie ktoreacute neboli založeneacute na vyacuteskume

a vyacutevoji alebo technoloacutegiaacutech zohraacutevali oveľa docircležitejšiu uacutelohu ako inovaacutecie založeneacute na

vyacuteskume a vyacutevoji

Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov

na vyacuteskum a vyacutevoj

Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016

10

Z uacutedajov OECD o ryacutechlo rastuacutecich podnikoch (bdquogazelaacutechldquo) vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika dosahuje pomerne dobreacute vyacutesledky Ryacutechlo rastuacutece spoločnosti mali v roku

2014 vysokyacute podiel v najdocircležitejšiacutech odvetviach hospodaacuterstva vraacutetane spracovateľskeacuteho

priemyslu (101 ) a služieb informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (147 )

Slovenskaacute republika mala takisto vysokyacute podiel bdquogazielldquo v spracovateľskom priemysle

(22 ) a službaacutech informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (41 ) (OECD

Entrepreneurship at a Glance 2014)

Štatistickyacute uacuterad Slovenskej republiky poskytuje uacutedaje o technologickej intenzite

slovenskyacutech MSP V roku 2014 približne 31 MSP pocircsobilo v technologicky vyspelyacutech

priemyselnyacutech odvetviach a 139 v spracovateľskom priemysle so strednou

až vysokou uacuterovňou technoloacutegie Pokiaľ ide o sektor služieb v tom istom roku pocircsobilo

v službaacutech naacuteročnyacutech na poznatky približne 351 slovenskyacutech MSP (Štatistickyacute uacuterad

Slovenskej republiky december 2016)

Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacuteciiacute za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika dosahovala neuspokojiveacute vyacutesledky vo všetkyacutech ukazovateľoch tyacutekajuacutecich sa

vaumlzieb podnikania a duševnyacutech aktiacutev Podiel MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie

predstavoval 52 podiel inovačnyacutech MSP spolupracujuacutecich s ostatnyacutemi MSP 65

a podiel verejno-suacutekromnyacutech spoločnyacutech publikaacuteciiacute (na milioacuten obyvateľov) 24

priemeru EUacute 28 (Euroacutepska komisia 2016)

Počet patentovyacutech prihlaacutešok PCT na miliardu HDP (v EUR PPS) predstavoval 18 počet

patentovyacutech prihlaacutešok PCT v spoločenskyacutech vyacutezvach 9 počet ochrannyacutech znaacutemok

Spoločenstva 49 a počet priemyselnyacutech vzorov Spoločenstva 34 priemeru EUacute 28

(Eurostat november 2016)

43 Inovaacutecie vo verejnom sektore a zapojenie občianskej

spoločnosti

Z uacutedajov o inovaacuteciaacutech vo verejnom sektore (ESTAT 2016 OECD Svetovaacute banka EVCA)

vyplyacuteva že Slovenskaacute republika zaostaacuteva v online dostupnosti verejnyacutech služieb

verejnom obstaraacutevaniacute modernyacutech technoloacutegiiacute a kvalite elektronickej verejnej spraacutevy

Slovenskaacute vlaacuteda zatiaľ nevypracovala nijakeacute plaacuteny verejneacuteho obstaraacutevania inovačnyacutech

technoloacutegiiacute a služieb

Kvalita a transparentnosť verejnyacutech služieb suacute problematickeacute a program modernizaacutecie

verejneacuteho sektora sa prekryacuteva s uacutesiliacutem zameranyacutem na boj proti korupcii a zvyšovanie

kvality verejnyacutech služieb

Slovenskaacute vlaacuteda zaviedla niekoľko iniciatiacutev zameranyacutech na zvyšovanie efektiacutevnosti

a transparentnosti služieb verejnej spraacutevy Verejneacute inštituacutecie musia od roku 2011

zverejňovať všetky svoje zmluvy na internete Verejneacute inštituacutecie musia od februaacutera 2015

použiacutevať elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania (ECS) na obstaraacutevanie tovaru

a služieb v hodnote vyššej ako 1000 EUR

Slovenskaacute vlaacuteda využila operačnyacute program Informačnaacute spoločnosť (OP IS) aby podporila

rozvoj elektronickej verejnej spraacutevy v obdobiacute rokov 2007 ndash 20132015 Slovenskaacute

republika do konca roka 2015 minula 937 rozpočtu OP IS (1 5928 milioacutena EUR)

Mnoho projektov elektronickej verejnej spraacutevy však zlyhalo

Inovaacutecie pre občiansku spoločnosť (sociaacutelne inovaacutecie) sa v Slovenskej republike ešte len

začiacutenajuacute rozviacutejať Zameriavajuacute sa na neziskoveacute iniciatiacutevy podporujuacutece inovaacutecie medzi

mladyacutemi ľuďmi a podporu pre novovznikajuacutece komunity začiacutenajuacutecich podnikov ktoraacute sa

začala formovať v poslednyacutech rokoch Taacuteto komunita je zameranaacute na centraacute začiacutenajuacutecich

podnikov (start-up hubs) coworkingoveacute centraacute a štruktuacutery ktoreacute poskytujuacute priestor

podpore novyacutech a inovatiacutevnych naacutepadov vyacuterobkov a služieb

11

5 Wyzwania w zakresie B+I Vyacutezvy v oblasti inovaacuteciiacute

51 Vyacutezva 1 Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Charakteristika

Kompetencie pre navrhovanie a vykonaacutevanie politiacutek vyacuteskumu a vyacutevoja suacute rozdeleneacute

medzi dve ministerstvaacute ktoreacute majuacute nedostatočnuacute uacuteroveň koordinaacutecie Ministerstvo

školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (podpora vyacuteskumu a vyacutevoja) a Ministerstvo

hospodaacuterstva SR (podpora inovaacuteciiacute) V roku 2013 slovenskaacute vlaacuteda zriadila Radu vlaacutedy SR

pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) Taacuteto inštituacutecia na vysokej uacuterovni by mala

zastrešovať všetky hlavneacute ministerstvaacute zodpovedneacute za politiku vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

RVVTI pomohla vypracovať strategickeacute dokumenty tyacutekajuacutece sa politiky vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute (vraacutetane RIS3) ide však len o poradnyacute orgaacuten slovenskej vlaacutedy a nemaacute nijakeacute

vyacutekonneacute praacutevomoci

V Slovenskej republike neexistujuacute nijakeacute vymedzeneacute regionaacutelne politiky vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute keďže vyacuteskum a inovaacutecie sa tradične považujuacute za zaacuteležitosť vlaacutedy a stupeň

regionaacutelnej inštitucionaacutelnej autonoacutemie je veľmi niacutezky V slovenskyacutech zaacutekonoch

o samospraacutevnych krajoch sa stanovujuacute praacutevomoci regionaacutelnych vlaacuted v ktoryacutech sa vocircbec

nespomiacutena vyacuteskum a inovaacutecie

Politickaacute reakcia

V dokumente RIS3 sa naznačuje niekoľko rozsiahlych plaacutenov na reformu riadenia

vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v programovom obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 aj keď akčnyacute plaacuten ešte

staacutele čakaacute na schvaacutelenie Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR

pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a odoslanyacute Euroacutepskej komisii

(GR REGIO) na ďalšie pripomienkovanie Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov

plnenia ex ante kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale v tejto faacuteze suacute potrebneacute iba

menšie zmeny

V Naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2015 sa predpokladali vyacuteznamneacute zmeny vraacutetane

zluacutečenia početnyacutech finančnyacutech agentuacuter do Vyacuteskumnej agentuacutery a Technologickej

agentuacutery ako aj transformaacutecie uacutestavov rozpočtovyacutech a podriadenyacutech organizaacuteciiacute

Slovenskej akadeacutemie vied (SAV) do verejnyacutech vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute (VVI) Osem

vlaacutednych agentuacuter ktoreacute realizujuacute scheacutemy na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute by sa malo

zluacutečiť do dvoch agentuacuter a slovenskaacute vlaacuteda by mala pripraviť novyacute zaacutekon o VVI

V naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2016 sa stanovuje že po prijatiacute akčneacuteho plaacutenu

RIS3 sa začne s vykonaacutevaniacutem jednotlivyacutech opatreniacute s cieľom zaviesť štrukturaacutelne zmeny

v oblasti vedy a vyacuteskumu Opatrenia buduacute zameraneacute najmauml na cieleneacute použiacutevanie

a stabilizaacuteciu verejnyacutech financiiacute a podporu zapojenia suacutekromneacuteho sektora do

vyacuteskumnyacutech a vyacutevojovyacutech činnostiacute a financovanie bude zameraneacute na zvyacutešenie kvality

vyacuteskumu podporu infraštruktuacutery vybudovanej z fondov EUacute a prepojenie univerziacutet

akadeacutemiiacute vied vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute a partnerov z priemyslu

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo strategickyacute

dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie akčneacuteho plaacutenu

implementaacutecie RIS3 V dokumente sa zavaacutedza systeacutem monitorovania a vyhodnocovania

dokumentu RIS3 na roky 2014 ndash 2016 a uvaacutedzajuacute sa v ňom tematickeacute hodnotenia

a hodnotenia vplyvov Tematickeacute hodnotenie sa zameriava na špecifickeacute teacutemy ako

infraštruktuacutera transfer technoloacutegiiacute medzinaacuterodnaacute spolupraacuteca inovačnaacute vyacutekonnosť

ochrana praacutev duševneacuteho vlastniacutectva a rozvoj MSP

Slovenskaacute vlaacuteda v roku 2015 premenovala Agentuacuteru pre štrukturaacutelne fondy EUacute na

Vyacuteskumnuacute agentuacuteru a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera dostala kompetencie

Technologickej agentuacutery

Posuacutedenie politiacutek

Riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute je staacutele rozdeleneacute medzi niekoľko ministerstiev

a implementačnyacutech agentuacuter Nedostatočnaacute koordinaacutecia a rozptyacutelenie obmedzenyacutech

12

finančnyacutech zdrojov braacuteni suacutečinnosti slovenskyacutech politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Reformy systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa do konca roka 2016 realizovali len čiastočne

RVVTI sa v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala veľmi často Premenovanie agentuacuter

zaoberajuacutecich sa vyacuteskumom a inovaacuteciami mocircže predstavovať krok vpred keďže noveacute

naacutezvy naznačujuacute vaumlčšiacute docircraz na vyacuteskum a inovaacutecie aj keď ich počet aj štruktuacutera zostali

rovnakeacute

Zluacutečenie finančnyacutech agentuacuter bolo oznaacutemeneacute minulyacute rok nebolo však zatiaľ realizovaneacute

a reforma SAV bola odloženaacute až na rok 2017 Osem regionaacutelnych vlaacuted vypracovalo svoje

vlastneacute regionaacutelne inovačneacute strateacutegie do roku 2015 majuacute však len obmedzeneacute zdroje na

podporu regionaacutelnych politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Vplyv tyacutechto strateacutegiiacute je

obmedzenyacute lebo vlaacuteda mocircže zvaacutežiť politickeacute ciele a naacutestroje navrhovaneacute v regionaacutelnych

inovačnyacutech dokumentoch ale nie je viazanaacute ich prijať Zatiaľ sa v žiadnom politickom

dokumente neuvažovalo o priacutepadnyacutech zmenaacutech rozdelenia praacutevomociacute medzi uacutestrednyacutemi

a regionaacutelnymi štaacutetnymi spraacutevami

52 Vyacutezva 2 Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne

Charakteristika

Slovenskyacute systeacutem vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zaznamenal v 90 rokoch minuleacuteho storočia a v

prvom desaťročiacute po roku 2000 vyacuteraznyacute pokles Pokles sa prejavil v zniacuteženom financovaniacute

vyacuteskumu a vyacutevoja klesajuacutecom počte vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov a chyacutebajuacutecich

štrukturaacutelnych reformaacutech sektora verejneacuteho vyacuteskumu Zniacuteženeacute zdroje a nezaacuteujem

slovenskyacutech politickyacutech činiteľov sa mohli premietnuť do niacutezkych vyacutestupov systeacutemu

vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pokiaľ ide o vysokokvalitneacute publikaacutecie počet inovačnyacutech podnikov

vyacuterobu a duševneacute aktiacuteva a vyacutevoz služieb naacuteročnyacutech na poznatky

Slovenskaacute republika sa radiacute medzi štaacutety so slabšiacutemi vyacutesledkami v oblasti vyacuteskumu v EUacute

čo potvrdzujuacute ukazovatele ako napriacuteklad percentuaacutelny podiel medzi 10 najviac

citovanyacutech publikaacuteciiacute za obdobie rokov 2000 ndash 2013 (573 v porovnaniacute so 734

v Českej republike) a celkovyacute počet žiadostiacute o patent na zaacuteklade Zmluvy o patentovej

spolupraacuteci (48 v porovnaniacute so 168 v Českej republike) Podľa zloženeacuteho ukazovateľa

excelentnosti vyacuteskumu Slovenskaacute republika vyacuterazne zaostaacuteva za najlepšiacutemi členskyacutemi

štaacutetmi EUacute pokiaľ ide o excelentnosť vyacuteskumu ale vyacutekonnosť krajiny sa od roku 2007

podstatne zlepšila

Politickaacute reakcia

Od roku 2007 je Slovenskaacute republika schopnaacute využiacutevať štrukturaacutelne fondy na vyacuteskum

a inovaacutecie a ťažiacute z pomoci EUacute na politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Tieto investiacutecie sa

koncentrovali do infraštruktuacuternych projektov ale naacuterodneacute investiacutecie do inštitucionaacutelneho

a projektoveacuteho financovania nedosiahli ich uacuteroveň Euroacutepska podpora smerovala

v rokoch 2007 ndash 2013 na modernizaacuteciu existujuacutecej a budovanie novej vyacuteskumnej

infraštruktuacutery (približne 13 univerzitnyacutech vyacuteskumnyacutech parkov a vyacuteskumno-vyacutevojovyacutech

parkov 67 centier excelentnosti a 8 kompetenčnyacutech centier) Naacuterodneacute a euroacutepske

podporneacute opatrenia na vyacuteskum a inovaacutecie sa značne liacutešia svojou veľkosťou a zameraniacutem

Vo finančnom plaacutene OP VaI sa napriacuteklad v obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 počiacuteta s podporou

opatreniacute v oblasti politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute vo vyacuteške 3 5996 milioacutena EUR z EŠIF

a 6789 milioacutena EUR z naacuterodnyacutech verejnyacutech zdrojov

Prostriedky štaacutetneho rozpočtu sa v prvom rade vynakladajuacute na inštitucionaacutelnu podporu

verejnyacutech inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO Z naacuterodneacuteho projektoveacuteho

financovania spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja medzi priemyslom a akademickou

obcou sa ročne prostredniacutectvom scheacutem APVV poskytne približne 12 milioacutenov EUR

Z naacuterodnyacutech finančnyacutech prostriedkov sa takisto niekoľko tisiacutec eur vyčleniacute na inovačneacute

poukazy a klastroveacute politiky

V strategickom dokumente o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie

akčneacuteho plaacutenu implementaacutecie RIS3 sa počiacuteta s vyacuteraznyacutem zvyacutešeniacutem verejnej podpory

13

vyacuteskumu a vyacutevoja V dokumente sa spomiacutena prednosť projektoveacuteho financovania

a zvyacutešenaacute podpora medzinaacuterodnej spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Posuacutedenie politiacutek

Slovenskaacute vlaacuteda navrhla niekoľko programov reforiem ktoryacutech cieľom je presunuacuteť docircraz

zo zaacutekladneacuteho vyacuteskumu na aplikovanyacute vyacuteskum Realizovanie tyacutechto reforiem je pomaleacute

a vaacutehaveacute Čo sa tyacuteka vyacutesledkov vyacuteskumu kvalita vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za

euroacutepskym priemerom V poslednyacutech troch rokoch slovenskeacute inštituacutecie vysokoškolskeacuteho

vzdelaacutevania a SAV v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch klesajuacute a umiestňujuacute sa na oveľa nižšiacutech

poziacuteciaacutech ako českeacute a maďarskeacute inštituacutecie

Slovenskaacute vlaacuteda v rokoch 2015 ndash 2016 vypracovala a zamietla tri verzie akčneacuteho plaacutenu

pre strateacutegiu RIS3 Do druhej polovice roka 2016 neboli vykonaneacute niektoreacute kľuacutečoveacute

organizačneacute reformy Slovenskaacute vlaacuteda a Akreditačnaacute komisia však odňali akreditaacuteciu

niektoryacutem inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania niacutezkej kvality a zrušili značnyacute počet

študijnyacutech programov niacutezkej kvality

53 Vyacutezva 3 Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech inovaacuteciiacute

a investiacutecie do vyacuteskumu a vyacutevoja

Charakteristika

Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika maacute niacutezky podiel inovujuacutecich podnikov a tento podiel sa za posledneacute tri roky

zniacutežil Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru (zahraničneacute nadnaacuterodneacute spoločnosti

verzus domaacutece MSP) ktoraacute vyacuteznamne ovplyvňuje suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum

a vyacutevoj Duaacutelna štruktuacutera sa prejavuje v niacutezkej intenzite vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum

a vyacutevoj niacutezkom podiele MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie a niacutezkom počte patentov

priemyselnyacutech vzorov a inyacutech komerčnyacutech vyacutesledkov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Na Slovensku pocircsobilo v roku 2016 približne 180 000 MSP v tuzemskom vlastniacutectve

Slovenskeacute MSP zakladali svoj obchodnyacute model na naacutekladovej konkurencieschopnosti

a marketingovyacutech a organizačnyacutech inovaacuteciaacutech Inovaacutecie naacuteročneacute na vyacuteskum a vyacutevoj suacute

zriedkaveacute najmauml preto že MSP sa zdraacutehajuacute riskovať Podiel inovaacutetorov procesov

a produktov v rokoch 2004 ndash 2015 raacutestol ale zostal hlboko pod priemerom EUacute

Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute so siacutedlom v Slovenskej republike majuacute vysokuacute

produktivitu majuacute však obmedzeneacute interneacute vyacuteskumneacute činnosti Sektor nadnaacuterodnyacutech

spoločnostiacute zameranyacute na vyspeleacute technoloacutegie a vysokuacute hodnotu zostaacuteva naďalej pomerne

izolovanyacute od tuzemskyacutech MSP Tieto nadnaacuterodneacute spoločnosti zvyčajne prinaacutešajuacute svoje

dodaacutevateľskeacute reťaze zo zahraničia Pokiaľ ide o činnosti naacuteročneacute na poznatky

nadnaacuterodneacute spoločnosti prevaacutedzkujuacute svoje vyacuteskumneacute a vyacutevojoveacute centraacute dizajnoveacute

marketingoveacute a ďalšie obchodneacute služby vo svojom siacutedle Doteraz žiadna nadnaacuterodnaacute

spoločnosť nevybudovala v Slovenskej republike vyacuteskumneacute centrum Nadnaacuterodneacute

spoločnosti majuacute takisto obmedzenyacute zaacuteujem o spolupraacutecu so slovenskyacutemi inštituacuteciami

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO

Politickaacute reakcia

V rokoch 2015 a 2016 boli prijateacute opatrenia na podporu podnikov orientovanyacutech na

inovaacutecie a vznik začiacutenajuacutecich podnikov V januaacuteri 2015 nadobudol uacutečinnosť zaacutekon

ktoryacutem sa zavaacutedzajuacute dodatočneacute daňoveacute uacuteľavy pre suacutekromneacute spoločnosti investujuacutece do

vyacuteskumu a vyacutevoja Novyacutemi daňovyacutemi uacuteľavami sa umožňuje spoločnostiam investujuacutecim

do vyacuteskumu a vyacutevoja zniacutežiť si daňoveacute zaacuteklady o ďalšiacutech 25 svojich vyacutedavkov do

vyacuteskumu a vyacutevoja 25 svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja

a 25 ročneacuteho naacuterastu vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj

Ministerstvo hospodaacuterstva SR 30 augusta 2016 zverejnilo naacutevrh Koncepcie

inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko V koncepcii sa uvaacutedza že samotnyacute štaacutet bude

zohraacutevať docircležituacute uacutelohu pri plneniacute očakaacutevaniacute inteligentneacuteho priemyslu prijatiacutem praacutevnych

14

predpisov uacutestretovyacutech k inovaacuteciaacutem a navrhuje sa v ňom analyacuteza možnosti ďalšieho

zvyšovania odpočiacutetateľnej vyacutešky naacutekladov na vyacuteskum a vyacutevoj

Posuacutedenie politiacutek

Slovenskaacute vlaacuteda vypracovala naacuterodneacute programy na podporu začiacutenajuacutecich podnikov

a inovačnyacutech poukazov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť MSP Podpora z naacuterodnyacutech

zdrojov je však veľmi niacutezka a realizaacutecia scheacutem operačneacuteho programu Vyacuteskum a inovaacutecie

(OP VaI) meškaacute

Slovenskeacute spoločnosti nevyužiacutevajuacute vo veľkej miere novyacute daňovyacute odpočet zavedenyacute

v januaacuteri 2015 Docircvodom je pravdepodobne nezrozumiteľneacute legislatiacutevne vymedzenie

ktoreacute mocircže predstavovať prekaacutežku pre niektoreacute spoločnosti ktoreacute by mali zaacuteujem tento

odpočet uplatniť V zaacutekone sa stanovuje že na uacutečely ziacuteskania daňoveacuteho odpočtu a 25

zniacuteženia svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja by spoločnosti mali

zamestnaacutevať ľudiacute mladšiacutech ako 26 rokov a nie viac ako dva roky po skončeniacute štuacutedia

a len maacutelo mladyacutech zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja spĺňa tieto kriteacuteriaacute

(s vyacutenimkou IT špecialistov)

Naacutevrh Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko svedčiacute o odhodlaniacute slovenskej

vlaacutedy zaviesť vyacuteznamnuacute vnuacutetroštaacutetnu iniciatiacutevu zameranuacute na transformaacuteciu a posilnenie

svojho priemyslu prostredniacutectvom investiacuteciiacute do vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a podpory spolupraacutece

medzi priemyslom a akademickou obcou Tento naacutevrh je zatiaľ len strategickyacutem

dokumentom na ktoryacute by mali nadviazať ďalšie opatrenia a akčneacute plaacuteny

54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu

Charakteristika

Euroacutepske a naacuterodneacute investiacutecie do spoločnyacutech vyacuteskumnyacutech projektov akademickej obce

a priemyslu boli podstatne nižšie ako investiacutecie do infraštruktuacutery Podnikateľskyacute

a verejnyacute sektor suacute do značnej miery izolovaneacute Podniky financujuacute skocircr podnikateľskeacute

projekty zatiaľ čo štaacutetna pomoc smeruje inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

a verejnyacutem vyacuteskumnyacutem organizaacuteciaacutem (VVO) Toky podnikovyacutech prostriedkov do

inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO predstavovali v roku 2014 len 32

celkovyacutech tokov Naacuterodneacute finančneacute prostriedky iduacute najmauml na inštitucionaacutelne financovanie

a vaumlčšinou smerujuacute do fondov ktoreacute nie suacute orientovaneacute na vyacuteskum a všeobecnyacutech

univerzitnyacutech fondov

APVV prevaacutedzkuje niekoľko scheacutem spolupraacutece pre slovenskeacute podniky a inštituacutecie

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO Celkovyacute rozpočet APVV je však niacutezky a prevažnuacute časť

vnuacutetroštaacutetneho projektoveacuteho financovania tvoriacute podpora EUacute pre vyacuteskumneacute

infraštruktuacutery

Spolupraacutecu medzi akademickou obcou a priemyslom brzdiacute aj malyacute zaacuteujem slovenskyacutech

MSP o inovaacutecie orientovaneacute na vyacuteskum a vyacutevoj Zo zisťovania o inovaacuteciaacutech

v Spoločenstve za rok 2012 (CIS 2012) vyplyacuteva že 501 inovačnyacutech podnikov sa

zapaacuteja do nejakeacuteho druhu spolupraacutece (nad priemerom EUacute ktoryacute predstavuje 313 )

Napriek tomu len polovica z nich (254 ) spolupracuje s univerzitami a inštituacuteciami

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a iba 194 spolupracuje s vlaacutedou alebo verejnyacutemi či

suacutekromnyacutemi vyacuteskumnyacutemi uacutestavmi (zisťovanie o inovaacuteciaacutech v Spoločenstve (CIS) 2012)

Z uacutedajov CIS 2012 vyplyacuteva že Slovenskaacute republika maacute niacutezky podiel inovačnyacutech MSP

a slovenskeacute inovačneacute MSP sa suacutestreďujuacute skocircr na znižovanie vyacuterobnyacutech naacutekladov

a organizačneacute a marketingoveacute inovaacutecie ako na produkty ktoreacute suacute naacuteročneacute na vyacuteskum

a vyacutevoj

Politickaacute reakcia

V raacutemci OP VaI sa v rokoch 2014 ndash 2016 uverejnilo desať vyacuteziev z ktoryacutech dve podporili

druhuacute faacutezu univerzitnyacutech vedeckyacutech parkov (177 milioacutena EUR + 59 milioacutena EUR) jedna

bola zameranaacute na budovanie centier vyacuteskumu a vyacutevoja (200 milioacutenov EUR) a jedna

15

investovala 218 milioacutenov EUR do strategickeacuteho vyacuteskumu v oblastiach špecializaacutecie RIS3

Koncepcia inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko schvaacutelenaacute v auguste 2016 kladie

veľkyacute docircraz na potrebu vyacuteskumnyacutech zariadeniacute a vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute ktoreacute by

vykonaacutevali vyacuteskum zameranyacute na komercializaacuteciu a tyacutem by lepšie uspokojovali potreby

priemyslu najmauml prostredniacutectvom PPP projektov ako to už realizovali ineacute členskeacute štaacutety

EUacute

Posuacutedenie politiacutek

Nedaacutevne hodnotenia poukazujuacute na niekoľko docircvodov niacutezkej uacuterovne suacutečinnosti medzi

vedou a priemyslom Niacutezka absorpčnaacute kapacita na strane dopytu mocircže vyplyacutevať

z veľkeacuteho počtu MSP s obmedzenyacutemi inovačnyacutemi kapacitami a preferenciou dovaacutežať

technoloacutegie a to v priacutepade nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute ako aj domaacutecich podnikov Niacutezky

zaacuteujem na strane ponuky mocircže byť spocircsobenyacute nedostatočnyacutemi stimulmi pre

vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov podieľajuacutecich sa na činnostiach prenosu poznatkov niacutezkou

podporou zakladania a rozvoja spin-off podnikov nedostatočnou informovanosťou

inštituacuteciiacute pre vyacuteskum a vyacutevoj o možnostiach spolupraacutece s podnikateľskyacutem sektorom

a niacutezkou uacuterovňou patentovania a licencovania

Slovenskaacute vlaacuteda vyčlenila v rozpočte OP VaI značneacute zdroje na posilnenie suacutečinnosti

medzi vedou a priemyslom Vlaacuteda takisto navrhla naacuterodnyacute program APVV pre spolupraacutecu

medzi akademickou obcou a priemyslom v obdobiacute rokov 2016 ndash 2020 Ani jedna z tyacutechto

iniciatiacutev však doteraz nebola realizovanaacute

Akčnyacute plaacuten implementaacutecie RIS3 staacutele nebol schvaacutelenyacute Jeho potvrdenie maacute zaacutesadnyacute

vyacuteznam z hľadiska realizaacutecie a financovania opatreniacute zameranyacutech na komercializaacuteciu

vyacutesledkov vyacuteskumu a posilnenie spolupraacutece medzi vedou a priemyslom Cieľom

Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko je posuacutediť suacutečasneacute vyacutesledky

akademickeacuteho vyacuteskumu z hľadiska potrieb priemyslu Mocircže iacutesť o sľubnyacute krok k posilneniu

suacutečinnosti medzi vedou a priemyslom a zlepšeniu komercializaacutecie vyacutesledkov vyacuteskumu

6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov

Tento oddiel sa zameriava na charakteristiku a posuacutedenie vnuacutetroštaacutetneho uacutesilia zaviesť

na strane dopytu inovačneacute strateacutegie s cieľom stimulovať zavaacutedzanie alebo šiacuterenie inovaacuteciiacute

vraacutetane verejneacuteho obstaraacutevania a predpisov podporujuacutecich inovaacuteciu Takisto sa v ňom

analyzujuacute politickeacute opatrenia zameraneacute na internacionalizaacuteciu podnikov s cieľom zvyacutešiť

inovatiacutevnosť hospodaacuterstva

Jednyacutem z hlavnyacutech naacutestrojov zameranyacutech na stimulaacuteciu a vytvaacuteranie trhov je verejneacute

obstaraacutevanie inovatiacutevnych tovarov a služieb Zahŕňa inovačneacute opatrenia riadeneacute

dopytom napriacuteklad obstaraacutevanie vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem technologicky

orientovaneacute obstaraacutevanie ako aj opatrenia zameraneacute na hlavnyacutech použiacutevateľov

a zosuacuteladenie ponuky a dopytu Nedostatok jasnyacutech vnuacutetroštaacutetnych politiacutek a cieľov

verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych tovarov a služieb a priacutelišneacute spoliehanie sa na zdroje

EUacute maacute vplyv na efektiacutevnosť inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania v Slovenskej republike

Pripravuje sa však projekt na podporu verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych riešeniacute (PPI)

a obstaraacutevania vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem (PCP) ktoryacute by mal začať fungovať

koncom roka 2016

Medzi priacuteklady inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania patria

Infraštruktuacutera pre vyacuteskum a vyacutevoj Zaacutekladnaacute myšlienka tohto opatrenia spočiacuteva

v tom že verejnyacute sektor v rokoch 2009 ndash 2013 vybudoval efektiacutevnu

infraštruktuacuteru IKT pre vyacuteskum a vyacutevoj Infraštruktuacutera je schopnaacute uchovaacutevať

a poskytovať uacutedaje pre pracovniacutekov vo vyacuteskume a vyacutevoji s vysokou mierou

dostupnosti a bezpečnosti Suacutečasťou infraštruktuacutery IKT suacute aj ryacutechle a spoľahliveacute

širokopaacutesmoveacute siete riešenia pre efektiacutevne využitie a spracovanie informaacuteciiacute

a intranetoveacute a internetoveacute riešenia

16

Projekt elektronickeacuteho občianskeho preukazu (eID karta) Projekt umožňuje

vydaacutevanie občianskych preukazov so zabudovanyacutemi čipmi od decembra 2013 Do

decembra 2016 bolo vydanyacutech približne 2 milioacuteny eID kariet no len 490 tisiacutec

držiteľov ich aktivovalo Vlaacuteda zaručila niacutezku cenu eID kariet (450 EUR)

a zabezpečila bezplatnuacute distribuacuteciu čiacutetačiek kariet a priacuteslušnyacutech softveacuterovyacutech

riešeniacute Asi polovica držiteľov eID kariet sa rozhodla pre aktivaacuteciu digitaacutelneho

podpisu Digitaacutelny podpis zjednodušuje komunikaacuteciu s mnohyacutemi službami

verejnej spraacutevy

Projekt eHealth Projekt bol schvaacutelenyacute uzneseniacutem vlaacutedy SR č 4972008 zo

16 juacutela 2008 a plaacutenovaneacute vyacutestupy boli rozdeleneacute do troch faacutez

V euroacutepskom prehľade vyacutesledkov inovaacutecie vo verejnom sektore za rok 2013 dostala

Slovenskaacute republika niacutezke hodnotenie vo vaumlčšine zložiek tohto prehľadu V spraacuteve

o globaacutelnej konkurencieschopnosti v rokoch 2014 ndash 2015 ktoruacute vydalo Svetoveacute

ekonomickeacute foacuterum bola Slovenskaacute republika v oblasti verejneacuteho obstaraacutevania vyspelyacutech

technologickyacutech produktov zaradenaacute na 117 miesto spomedzi 143 krajiacuten

Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila zaacutekon č 5462010 v ktorom sa stanovuje že všetky zmluvy

a naacutekupy uskutočneneacute uacutetvarmi a agentuacuterami uacutestrednyacutech regionaacutelnych a miestnych

štaacutetnych spraacutev musia byť zverejneneacute na internete najneskocircr do desiatich dniacute po naacutekupe

So zmluvami je to inak ndash informaacutecie o finančnyacutech transakciaacutech musia byť zaacuteroveň

zverejneneacute štruktuacuterovanyacutem spocircsobom a musia umožňovať jednoduchuacute identifikaacuteciu

relevantnyacutech akteacuterov a priacuteslušnyacutech vyacutedavkov Centraacutelny register zmluacutev funguje dobre

a pomaacuteha zvyšovať transparentnosť verejneacuteho obstaraacutevania na Slovensku

V operačnom programe Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) ktoryacute je v rokoch 2014 ndash 2020

hlavnyacutem zdrojom financovania slovenskeacuteho systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa neuvaacutedza

nijakaacute zmienka o verejnom obstaraacutevaniacute inovačnyacutech technoloacutegiiacute V OP VaI sa iba stručne

spomiacutena že scheacutemy štaacutetnej pomoci by uprednostnili obstaranie špičkovyacutech technoloacutegiiacute

v suacutelade s cieľmi RIS3

Podľa uacutedajov Euroacutepskej komisie Slovensko vyacuterazne zaostaacuteva za priemerom EUacute pokiaľ

ide o zaacutesady iniciatiacutevy bdquoSmall Business Actldquo (SBA) ndash v oblasti internacionalizaacutecie

(využiacutevanie rastu trhov mimo EUacute) sa z krajiacuten EUacute umiestnilo na poslednom mieste Pokiaľ

ide o zaacutesadu jednotneacuteho trhu (vaumlčšie využitie priacuteležitostiacute ktoreacute ponuacuteka jednotnyacute trh)

Slovensko dosiahlo lepšie vyacutesledky ale staacutele zostaacuteva pod priemerom EUacute (Prehľad SBA

Slovensko 2014)

V uplynulyacutech rokoch sa veľa diskutovalo zriadilo sa niekoľko vyacuteborov a bolo prijatyacutech

niekoľko opatreniacute na podporu internacionalizaacutecie slovenskyacutech MSP Vyacutevoz MSP v roku

2014 však predstavoval iba 29 celkoveacuteho vyacutevozu slovenskyacutech podnikov Navyše iba

5 MSP na Slovensku vyvaacuteža do zahraničia (v porovnaniacute so 64 veľkyacutech podnikov)

Vyše 89 vyacutevozu slovenskyacutech MSP smerovalo do EUacute (v porovnaniacute s 81 v priacutepade

veľkyacutech podnikov) Vyše 10 vyacutevozu MSP smerovalo mimo EUacute (v porovnaniacute s 19

v priacutepade veľkyacutech podnikov) (Going global remains a challenge for Slovak SMEs

AmCham 2014)

17

Odkazy

Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute

inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute

reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za

rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia

Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie

o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska

komisia

Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov

EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia

Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel

EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom

v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016

EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016

Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza

OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)

SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania

v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015

Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012

Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013

Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument

o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho

plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave

medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho

rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013

WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016

18

Skratky

BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj

EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie

ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

EUacute Euroacutepska uacutenia

PZI Priame zahraničneacute investiacutecie

GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA

MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu

NPR Naacuterodnyacute program reforiem

MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť

PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci

VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie

OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj

OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie

RampI Vyacuteskum a inovaacutecie

RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu

SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied

SBA Slovak Business Agency

RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie

APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja

VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA

WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva

19

Prehľad

Zoznam grafov

Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov

na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8

Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov

na vyacuteskum a vyacutevoj 9

2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016

GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500

Value added of services as share of

the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152

Value added of manufacturing as share

of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245

Employment in manufacturing as share

of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164

Employment in services as share of

total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584

Share of Foreign controlled enterprises

in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08

Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113

New doctorate graduates (ISCED 6)

per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165

Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27

Innovative enterprises as a share of

total number of enterprises (CIS data)

() 34 318

Innovation output indicator (Rank

Intra-EU Comparison) 15 17 16 14

Turnover from innovation as of total

turnover (Eurostat) 233 196

Country position in Doing Business

(Ease of doing business index

WB)(1=most business-friendly

regulations) 29 29 33

Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39

EC Digital Economy amp Society Index

(DESI) (Rank) 20 20 21

E-Government Development Index

Rank 43 51 67

Online availability of public services ndash

Percentage of individuals having

interactions with public authorities via

Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48

GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118

GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036

RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038

BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033

Research excellence composite

indicator (Rank) 20

Percentage of scientific publications

among the top 10 most cited

publications worldwide as of total

scientific publications of the country 533 521 561 535

Public-private co-publications per

million population 1115 1428 1298 1055 739 812

Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na

otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii

Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()

00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za

takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa

(httpeuropaeu)

Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute

Bezplatne publikaacutecie

bull jedna koacutepia

je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy

prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Plateneacute publikaacutecie

bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

doi102760449410

ISBN 978-92-79-65995-9

KJ-N

A-2

8484-S

K-N

Page 3: Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO) o ...publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC105850/kjna... · Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO)

Obsah

Predslov 2

Poďakovanie 3

1 Hlavnyacute vyacutevoj politiky v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v roku 2016 5

11 Zameranie sa na vnuacutetroštaacutetne a regionaacutelne strateacutegie pre inteligentnuacute

špecializaacuteciu 5

2 Ekonomickeacute suacutevislosti 6

21 Štruktuacutera hospodaacuterstva 6

22 Otoczenie biznesu 7

23 Zasoby ludzkie 7

3 Hlavniacute akteacuteri v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute 7

4 Trendy v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute 8

41 Finančneacute prostriedky na vyacuteskum a vyacutevoj prideleneacute z verejnyacutech zdrojov a vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj 9

42 Suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj 9

43 Inovaacutecie vo verejnom sektore a zapojenie občianskej spoločnosti 10

5 Wyzwania w zakresie B+I Vyacutezvy v oblasti inovaacuteciiacute 11

51 Vyacutezva 1 Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute 11

Charakteristika 11

Politickaacute reakcia 11

Posuacutedenie politiacutek 11

52 Vyacutezva 2 Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne 12

Charakteristika 12

Politickaacute reakcia 12

Posuacutedenie politiacutek 13

53 Vyacutezva 3 Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech inovaacuteciiacute a investiacutecie do vyacuteskumu

a vyacutevoja 13

Charakteristika 13

Politickaacute reakcia 13

Posuacutedenie politiacutek 14

54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu 14

Charakteristika 14

Politickaacute reakcia 14

Posuacutedenie politiacutek 15

6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov 15

Odkazy 17

Skratky 18

Prehľad 19

Zoznam grafov 19

2

Predslov

Taacuteto spraacuteva obsahuje analyacutezu systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v Slovenskej republike za rok

2016 vraacutetane priacuteslušnyacutech politiacutek a financovania s osobitnyacutem docircrazom na teacutemy ktoreacute

majuacute zaacutesadnyacute vyacuteznam pre politiky EUacute V spraacuteve sa uvaacutedzajuacute hlavneacute vyacutezvy ktoryacutem čeliacute

slovenskyacute systeacutem vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a hodnotia sa realizovaneacute politickeacute reakcie

Spraacuteva bola pripravenaacute podľa suacuteboru usmerneniacute pre zber a analyacutezu celeacuteho radu

materiaacutelov vraacutetane politickyacutech dokumentov štatistiacutek hodnotiacich spraacutev webovyacutech siacutedel

atď Kvantitatiacutevne uacutedaje suacute podľa možnosti porovnateľneacute so všetkyacutemi spraacutevami

členskyacutech štaacutetov EUacute Ak nie je vyslovene uvedeneacute inak všetky uacutedaje použiteacute v tejto

spraacuteve vychaacutedzajuacute zo štatistiacutek Eurostatu dostupnyacutech v januaacuteri 2016 Obsah spraacutevy

čiastočne vychaacutedza zo Spraacutevy observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech

krajinaacutech za rok 2015 (Balaacutež a Zifčiakovaacute 2016)

3

Poďakovanie

Na priacuteprave tejto spraacutevy sa podieľali svojimi pripomienkami a naacutevrhmi Diana Demkovaacute z

Ministerstva školstva vedy vyacuteskumu a športu SR a Lorenzo Isella a Katarzyna Szkuta

z uacutetvaru B7-JRC EK Katarzyna Szkuta zaistila všeobecnyacute dozor celeacuteho procesu

Poďakovanie za poskytnutie pripomienok patriacute aj Generaacutelnemu riaditeľstvu pre

regionaacutelnu a mestskuacute politiku (GR REGIO) a Generaacutelnemu riaditeľstvu pre vyacuteskum

a inovaacuteciu (GR RTD)

Priacuteslušnosť autorov

Vladimiacuter Balaacutež Prognostickyacute uacutestav Slovenskej akadeacutemie vied (Bratislava Slovenskaacute

republika)

Karol Frank Ekonomickyacute uacutestav Slovenskej akadeacutemie vied (Bratislava Slovenskaacute

republika)

Jana Zifčiakovaacute Euroacutepska komisia Generaacutelne riaditeľstvo pre Spoločneacute vyacuteskumneacute

centrum Oddelenie B7 Poznatky pre financie rast a inovaacutecie (Brusel Belgicko)

HLAVNEacute BODY

Slovenskeacute hospodaacuterstvo zaznamenalo

v poslednom desaťročiacute dynamickyacute rast

Priemernyacute ročnyacute rast HDP v obdobiacute rokov

2005 ndash 2015 predstavoval 4 Slovenskaacute

republika maacute maleacute veľmi otvoreneacute

hospodaacuterstvo V roku 2015 predstavoval

celkovyacute vyacutevoz tovaru a služieb 962

slovenskeacuteho hrubeacuteho domaacuteceho produktu V roku 2016 vlaacuteda Slovenskej republiky

predstavila svoje plaacuteny na zvyacutešenie

verejnej podpory pre vyacuteskum a vyacutevoj na

obdobie rokov 2016 ndash 2019 Prevažnaacute časť

naacuterastu by mala smerovať do financovania

projektov a medzinaacuterodnej spolupraacutece

v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute V raacutemci naacuterodneacuteho programu reforiem NPR

2016 sa vykonaacutevaniu dokumentu RIS3

prikladaacute veľkyacute vyacuteznam z hľadiska

štrukturaacutelnych zmien v oblasti vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute Prioritou je takisto vyššia uacutečasť

slovenskyacutech organizaacuteciiacute v euroacutepskych

a medzinaacuterodnyacutech programoch vyacuteskumu

a vyacutevoja NPR taktiež poukazuje na

potrebu stabilizaacutecie verejnej podpory

vyacuteskumu a vyacutevoja a intenziacutevnejšieho

zapojenia suacutekromneacuteho sektora do činnostiacute

vyacuteskumu a vyacutevoja Ministerstvo financiiacute zverejnilo odhady

nepriamej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja vo

vyacuteške 3726 milioacutena EUR v rokoch 2016 ndash

2019 v naacutevrhu rozpočtu verejnej spraacutevy na

roky 2016 ndash 2017

HLAVNEacute POLITICKEacute VYacuteZVY V OBLASTI VYacuteSKUMU A INOVAacuteCIIacute

Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute Reformy v oblasti vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute sa do druhej polovice roka 2016

realizovali len čiastočne Rada vlaacutedy SR

pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) sa

v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala

často Agentuacutera pre štrukturaacutelne fondy EUacute

bola premenovanaacute na Vyacuteskumnuacute agentuacuteru

a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute

agentuacutera na Technologickuacute agentuacuteru

Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne

Pokiaľ ide o vyacutestupy vyacuteskumu kvalita

vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za priemerom

EUacute Počas poslednyacutech troch rokov klesalo

aj postavenie slovenskyacutech inštituacuteciiacute

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a SAV

v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch V NPR 2015

a 2016 vlaacuteda SR predstavila svoje plaacuteny

na reformu SAV a slovenskyacutech inštituacuteciiacute

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech

inovaacuteciiacute a investiacutecie do vyacuteskumu

a vyacutevoja Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu

vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva

že podiel inovačnyacutech podnikov

v Slovenskej republike je niacutezky Vlaacuteda

vypracovala naacuterodneacute programy na

podporu začiacutenajuacutecich podnikov

a inovačnyacutech poukazov Štaacutetna podpora je

napriek tomu niacutezka a realizaacutecia programov

EUacute zaostaacuteva za plaacutenovanyacutem

harmonogramom

Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu

Uacutedaje Eurostatu tyacutekajuacutece sa financovania

vyacuteskumu a vyacutevoja svedčia o slabyacutech

vaumlzbaacutech medzi vedou a priemyslom ktoreacute

potvrdzujuacute aj niacutezke uacuterovne komerčnyacutech

vyacutestupov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Slovenskaacute

republika vyčlenila prostriedky na

posilnenie suacutečinnosti medzi vedou

a priemyslom v rozpočte operačneacuteho

programu Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) Vo

februaacuteri 2016 slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila

uznesenie o programoch APVV na roky

2016-2019 v ktoryacutech sa navrhuje

naacuterodnyacute program spolupraacutece medzi

akademickou obcou a priemyslom

v obdobiacute rokov 2016-2020 Ani jedna

z tyacutechto iniciatiacutev však nebola doteraz

realizovanaacute

HLAVNYacute VYacuteVOJ POLITIKY V OBLASTI VYacuteSKUMU A INOVAacuteCIIacute V ROKU 2016 Schvaacutelenie uznesenia o programoch Agentuacutery na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na

obdobie rokov 2016 ndash 2019 (februaacuter 2016)

Vypracovanie strategickeacuteho dokumentu o plneniacute ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho plaacutenu pre

dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 (september 2016)

5

1 Hlavnyacute vyacutevoj politiky v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v roku

2016

Uznesenie o programoch

Agentuacutery na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na obdobie rokov 2016 ndash 2019

(022016)

Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila uznesenie o programoch APVV na

obdobie rokov 2016 ndash 2019 dňa 24 februaacutera 2016 V uacutevode dokumentu sa uvaacutedza že tieto tri programy suacute prepojeneacute s dokumentom RIS a podporujuacute suacutečinnosť s programom Horizont 2020 Medzi tri programy APVV patriacute

a) Program bdquoPodpora budovania personaacutelnej infraštruktuacutery vo všetkyacutech sektoroch vyacuteskumu a vyacutevojaldquo

(177 milioacutena EUR) Tento program podporuje postdoktorandskeacute miesta reintegračneacute granty pre slovenskyacutech vedcov granty pre zahraničnyacutech vedcov a projekty bdquomladyacutech excelentnyacutech vyacuteskumnyacutech kolektiacutevovldquo Program by mal uryacutechliť karieacuterny postup absolventov postdoktorandskeacuteho štuacutedia podporiť tvorbu

mladyacutech vyacuteskumnyacutech kolektiacutevov a reintegraacuteciu

jednotlivcov i ich etablovanie na čele vyacuteskumnyacutech tiacutemov

b) Program bdquoPodpora vyacuteskumu a vyacutevoja v podnikoch a podpora spolupraacutece podnikov s vyacuteskumnyacutemi organizaacuteciamildquo (583 milioacutena EUR) Tento program je zacielenyacute na inovačneacute podniky zameraneacute na vyacuteskum a vyacutevoj začiacutenajuacutece a spin-off podniky Program podporuje projekty v oblastiach špecializaacutecie RIS3

c) Program bdquoPodpora projektov H2020ldquo (160 milioacutena EUR) Niektoreacute slovenskeacute projekty boli uacutespešneacute v prvom kole hodnotenia programu Horizont 2020 ale nebolo im schvaacuteleneacute financovanie v druhom kole hodnotenia Tyacutemto programom sa euroacutepska podpora nahraacutedza vnuacutetroštaacutetnou podporou V raacutemci programu sa takisto

financuje priacuteprava naacutevrhov na granty ERC Ide

o pomerne vyacuteznamnyacute krok keďže Slovensko ziacuteskalo do roku 2016 len jeden grant ERC

Strategickyacute dokument o plneniacute

ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho

plaacutenu pre dokument RIS3

v rokoch 2014 ndash 2020

(092016)

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR vypracovalo strategickyacute dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 Strategickyacute

dokument nadvaumlzuje na člaacutenok 9 nariadenia (EUacute) č 13032013 o Euroacutepskom fonde regionaacutelneho rozvoja Euroacutepskom sociaacutelnom fonde Koheacuteznom fonde a Euroacutepskom naacutemornom a rybaacuterskom fonde V strategickom dokumente sa vymedzuje

a) finančnyacute raacutemec na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v raacutemci politickyacutech opatreniacute RIS3

b) systeacutem monitorovania a hodnotenia politickyacutech opatreniacute RIS3

c) činnosti zameraneacute na zniacuteženie vysokeacuteho počtu prioriacutet

špecializaacutecie ako aj stanovenie prepojeniacute medzi nimi

11 Zameranie sa na vnuacutetroštaacutetne a regionaacutelne strateacutegie pre inteligentnuacute špecializaacuteciu

Charakteristika a načasovanie Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila konečnuacute verziu dokumentu

RIS3 uzneseniacutem vlaacutedy č 6652013 dňa 13 novembra 2013 V dokumente RIS3 sa

uvaacutedzajuacute kľuacutečoveacute oblasti hospodaacuterskej špecializaacutecie automobilovyacute priemysel

a strojaacuterstvo spotrebnaacute elektronika a elektrickeacute priacutestroje informačneacute a komunikačneacute

technoloacutegie a služby a vyacuteroba a spracovanie železa a ocele Takisto sa v ňom vymedzuje

suacutebor politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zameranyacutech na dosiahnutie štyroch hlavnyacutech

cieľov inteligentnej špecializaacutecie v Slovenskej republike Cieľ 1 sa zameriava na vaumlčšie

6

ukotvenie kľuacutečovyacutech priemyselnyacutech odvetviacute na Slovensku Cieľ 2 sa tyacuteka podpory

hospodaacuterskeho rastu prostredniacutectvom vyacutesledkov excelentnej vedy Cieľ 3 sa zameriava

na vytvorenie dynamickej otvorenej a inkluziacutevnej inovačnej spoločnosti Cieľ 4 sa

zameriava na zlepšenie kvality ľudskyacutech zdrojov V dokumente RIS3 sa takisto uvaacutedza

paumlť prioriacutet vyacuteskumu z hľadiska verejnyacutech vyacutedavkov na zaacutekladnyacute a aplikovanyacute vyacuteskum

materiaacutelovyacute vyacuteskum a nanotechnoloacutegie informačno-komunikačneacute technoloacutegie

biotechnoloacutegie a biomediciacutena poľnohospodaacuterstvo a životneacute prostredie a odvetvie energie

z udržateľnyacutech zdrojov

Najnovšiacute vyacutevoj Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo

strategickyacute dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet RIS3 a spraacutevu o plneniacute akčneacuteho

plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 (Euroacutepska komisia 2016) Tento

dokument obsahuje finančnyacute raacutemec s orientačnyacutem rozpočtom na vnuacutetroštaacutetnu podporu

všetkyacutech činnostiacute vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v rokoch 2016 ndash 2019 a orientačnyacutemi rozpočtami

na politickeacute opatrenia na obdobie rokov 2016 ndash 2020 V dokumente sa uvaacutedzajuacute niektoreacute

potenciaacutelne vyacuteznamneacute zlepšenia v oblasti vnuacutetroštaacutetneho financovania vraacutetane

opaumltovneacuteho zavedenia štaacutetnych programov vyacuteskumu a vyacutevoja vaumlčšiacutech zdrojov na

členstvo v medzinaacuterodnyacutech vyacuteskumnyacutech organizaacuteciaacutech zvyacutešenyacutech vyacutedavkov na stimuly

pre vyacuteskum a vyacutevoj a daňovyacutech uacuteľav na vyacuteskum a vyacutevoj V dokumente sa poukazuje na

potrebu reformy systeacutemu financovania vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Potvrdzuje sa v ňom zaacutemer

vlaacutedy zaviesť povinnyacute ukazovateľ podielu verejnej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podpora

by sa mala každyacute rok zvyacutešiť o 004 HDP teda z 035 HDP v roku 2015 na 050

HDP v roku 2020 Čo sa tyacuteka podpornej štruktuacutery na projektoveacute financovanie by sa mali

vyčleniť dodatočneacute prostriedky Vlaacuteda preskuacutemala stav ex ante kondicionaliacutet na konci

septembra 2016 Suacutečasťou preskuacutemania boli ex ante kondicionality v oblasti vyacuteskumu

a vyacutevoja a strategickyacute dokument Vlaacuteda dospela k zaacuteveru že v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja

existuje vysokeacute riziko nedosiahnutia ex ante kondicionaliacutet

Nevyriešeneacute otaacutezky Akčnyacute plaacuten pre RIS3 sa staacutele nerealizoval Slovenskaacute vlaacuteda neprijala

prveacute dve verzie akčneacuteho plaacutenu Hlavneacute probleacutemy sa tyacutekajuacute reformy riadenia systeacutemu

vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR pre

vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a bol odoslanyacute Euroacutepskej komisii

(Generaacutelne riaditeľstvo pre regionaacutelnu a mestskuacute politiku) na ďalšie pripomienkovanie

Tento naacutevrh sa tyacutekal legislatiacutevnych opatreniacute zameranyacutech na reformu finančnyacutech agentuacuter

transformaacuteciu Slovenskej akadeacutemie vied reformu vysokoškolskeacuteho a stredoškolskeacuteho

vzdelaacutevania zavedenie noveacuteho systeacutemu opatreniacute na podporu politiky v oblasti vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute zavedenie hodnotiaceho raacutemca pre RIS3 a priacutepravu naacuterodneacuteho plaacutenu ESFRI

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) vypracovalo strategickyacute

dokument o plneniacute kondicionaliacutet ex ante a akčneacuteho plaacutenu pre dokument RIS3 na roky

2014 ndash 2020 Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov plnenia ex ante

kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale očakaacutevajuacute sa iba menšie potrebneacute zmeny

2 Ekonomickeacute suacutevislosti

21 Štruktuacutera hospodaacuterstva

Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru 1 Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute

v automobilovom priemysle a sektore spotrebnej elektroniky suacute zaacutekladom slovenskeacuteho

hospodaacuterstva a tvoria vaumlčšinu slovenskeacuteho vyacutevozu Maleacute a stredneacute podniky (MSP) majuacute

pre slovenskyacute vyacutevoz menšiacute vyacuteznam ale zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu v naacuterodnom

hospodaacuterstve

1 Duaacutelne hospodaacuterstvo (Boeke 1953) sa tyacuteka hospodaacuterstva v ktorom produktiacutevne kapitaacutelovo naacuteročneacute

moderneacute odvetvia existujuacute paralelne s menej produktiacutevnymi tradičnyacutemi na praacutecu naacuteročnyacutemi odvetviami Pozri J H Boeke (1953) Economics and Economic Policy of Dual Societies New York Institute of Pacific Relations

7

MSP v roku 2014 vytvorili 533 celkovej pridanej hodnoty na Slovensku Podiel MSP

na celkovej pridanej hodnote v rokoch 2009 ndash 2014 zostal stabilnyacute Podniky ktoreacute majuacute

do devaumlť zamestnancov suacute v Slovenskej republike najbežnejšiacutem typom podniku a tvorili

793 celkoveacuteho počtu podnikov v roku 2000 a 966 v roku 2014 (Eurostat 2014)

Sektor služieb tvoriacute vaumlčšinu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike napriek

tomu sa však slovenskeacute hospodaacuterstvo vyznačuje vysokyacutem podielom spracovateľskeacuteho

priemyslu a sektorom vysoko a stredne-vysoko vyspelyacutech technoloacutegiiacute na celkovej

zamestnanosti (2155 a 747 v roku 2014) Okrem toho bol v roku 2014 podiel

sektora služieb naacuteročnyacutech na poznatky na celkovej zamestnanosti na Slovensku o niečo

nižšiacute (330 ) ako v EUacute 28 (369 ) (Eurostat 2014)

Z uacutedajov Eurostatu o produktivite praacutece vyplyacuteva že v obdobiacute rokov 2010 ndash 2014

produktivita v Slovenskej republike vzraacutestla o 108 v porovnaniacute s 45 v EUacute 28

22 Otoczenie biznesu

Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru 2 Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute

v automobilovom priemysle a sektore spotrebnej elektroniky suacute zaacutekladom slovenskeacuteho

hospodaacuterstva a tvoria vaumlčšinu slovenskeacuteho vyacutevozu Maleacute a stredneacute podniky (MSP) majuacute

pre slovenskyacute vyacutevoz menšiacute vyacuteznam ale zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu v naacuterodnom

hospodaacuterstve

MSP v roku 2014 vytvorili 533 celkovej pridanej hodnoty na Slovensku Podiel MSP

na celkovej pridanej hodnote v rokoch 2009 ndash 2014 zostal stabilnyacute Podniky ktoreacute majuacute

do devaumlť zamestnancov suacute v Slovenskej republike najbežnejšiacutem typom podniku a tvorili

793 celkoveacuteho počtu podnikov v roku 2000 a 966 v roku 2014 (Eurostat 2014)

Sektor služieb tvoriacute vaumlčšinu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike napriek

tomu sa však slovenskeacute hospodaacuterstvo vyznačuje vysokyacutem podielom spracovateľskeacuteho

priemyslu a sektorom vysoko a stredne-vysoko vyspelyacutech technoloacutegiiacute na celkovej

zamestnanosti (2155 a 747 v roku 2014) Okrem toho bol v roku 2014 podiel

sektora služieb naacuteročnyacutech na poznatky na celkovej zamestnanosti na Slovensku o niečo

nižšiacute (330 ) ako v EUacute 28 (369 ) (Eurostat 2014)

Z uacutedajov Eurostatu o produktivite praacutece vyplyacuteva že v obdobiacute rokov 2010 ndash 2014

produktivita v Slovenskej republike vzraacutestla o 108 v porovnaniacute s 45 v EUacute 28

23 Zasoby ludzkie

Slovenskaacute republika maacute dostatočneacute množstvo ľudskyacutech zdrojov (počet vyacuteskumnyacutech

pracovniacutekov a doktorandov) ktoreacute však vnuacutetroštaacutetny inovačnyacute systeacutem nepremietol do

vysokej kvality vyacutestupov V roku 2014 bol počet vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov na tisiacutec

obyvateľov v Slovenskej republike o niečo nižšiacute (463) ako v EUacute 28 (534) V roku 2014

mala Slovenskaacute republika pomerne niacutezky podiel vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov zamestnanyacutech

v podnikateľskom sektore (179 v porovnaniacute so 484 v EUacute 28 v roku 2014)

Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že v roku 2014 bolo v Slovenskej republike

v podnikateľskom sektore zamestnanyacutech 2 645 vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov Vyacuteskumniacute

pracovniacuteci v podnikateľskom sektore predstavovali 0113 celkovej zamestnanosti

v roku 2014 Podiel žien vo vyacuteskume bol v Slovenskej republike vyššiacute (4226 ) ako

v EUacute 28 (3317 )

3 Hlavniacute akteacuteri v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

2 Duaacutelne hospodaacuterstvo (Boeke 1953) sa tyacuteka hospodaacuterstva v ktorom produktiacutevne kapitaacutelovo naacuteročneacute

moderneacute odvetvia existujuacute paralelne s menej produktiacutevnymi tradičnyacutemi na praacutecu naacuteročnyacutemi odvetviami Pozri J H Boeke (1953) Economics and Economic Policy of Dual Societies New York Institute of Pacific Relations

8

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) zodpovedaacute za tvorbu

a vykonaacutevanie politiacutek v oblasti zaacutekladneacuteho a aplikovaneacuteho vyacuteskumu MŠVVŠ riadi

finančneacute agentuacutery pre zaacutekladnyacute vyacuteskum (grantovaacute agentuacutera VEGA a grantovaacute agentuacutera

KEGA) aplikovanyacute vyacuteskum (Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja APVV) a Vyacuteskumnuacute

agentuacuteru a spravuje prostriedky pre inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania MŠVVŠ riadi

podporu vyacuteskumu a vyacutevoja v podnikateľskom prostrediacute MSP prostredniacutectvom stimulov

pre vyacuteskum a vyacutevoj a takisto riadi strategickeacute programy vyacuteskumu a vyacutevoja podporovaneacute

zo štaacutetneho rozpočtu prostredniacutectvom štaacutetnych programov vyacuteskumu a vyacutevoja

(67 milioacutena EUR v roku 2016) Ministerstvo hospodaacuterstva SR riadi agentuacuteru Slovak

Business Agency (SBA) Slovenskuacute agentuacuteru pre rozvoj investiacuteciiacute a obchodu (SARIO)

a Technologickuacute agentuacuteru V roku 2016 v Slovenskej republike pocircsobilo 35 inštituacuteciiacute

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania z ktoryacutech 20 bolo verejnyacutech

Podiel suacutekromneacuteho neziskoveacuteho sektora na činnostiach vyacuteskumu a vyacutevoja bol niacutezky

Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že prostriedky vyčleneneacute na tento sektor v roku 2014

predstavovali 35 milioacutena EUR

Klastroveacute politiky suacute v Slovenskej republike pomerne noveacute Vyvinulo a realizovalo ich

ministerstvo hospodaacuterstva ale z naacuterodnyacutech zdrojov dostali veľmi maleacute finančneacute

prostriedky V roku 2016 mala Slovenskaacute republika devaumlť klastrov v oblasti technoloacutegiiacute

a paumlť klastrov v oblasti cestovneacuteho ruchu

4 Trendy v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Hrubeacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj v roku 2015 predstavovali 118 HDP (v porovnaniacute

s 088 v roku 2014) Zvyacutešenie hodnoty tohto ukazovateľa suacutevisiacute s vyššiacutemi vyacutedavkami

z EŠIF a niacutezkou hodnotou deflaacutetora HDP Najvyacuteznamnejšiacutem zdrojom financovania je

vlaacuteda ďalej podnikovyacute a neziskovyacute sektor pričom programy financovania EUacute majuacute staacutele

veľmi vyacuteznamnyacute podiel V rokoch 2014 ndash 2020 je hlavnyacutem zdrojom financovania

slovenskeacuteho sektora vyacuteskumu a inovaacuteciiacute operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI)

Spolu OP VaI poskytuje 3988 milioacutena EUR z čoho 2226 milioacutena EUR pochaacutedza

z Euroacutepskeho fondu regionaacutelneho rozvoja (EFRR)

Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov

na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016

9

41 Finančneacute prostriedky na vyacuteskum a vyacutevoj prideleneacute z verejnyacutech

zdrojov a vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

Vlaacutedna podpora vyacuteskumu a vyacutevoja (meranaacute na zaacuteklade rozpočtovyacutech prostriedkov alebo

vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj) je staacutele vyacuterazne pod priemerom EUacute 28 ktoryacute predstavuje

064 V roku 2015 boli rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj (GBAORD)

na Slovensku na uacuterovni 036 HDP Rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum

a vyacutevoj sa v obdobiacute rokov 2007 ndash 2011 vyacuteznamne zvyacutešili ale po roku 2011 klesli

v docircsledku rozpočtovyacutech škrtov v suacutevislosti s finančnou kriacutezou

Z uacutedajov Eurostatu o rozpočtovyacutech prostriedkochvyacutedavkoch na vyacuteskum a vyacutevoj podľa

spocircsobu financovania vyplyacuteva že inštitucionaacutelne financovanie v roku 2015 predstavovalo

763 celkovej vlaacutednej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podiel projektoveacuteho financovania na

celkovom financovaniacute zo strany vlaacutedy bol druhyacute najnižšiacute v EUacute 28

Podstatnaacute časť celkoveacuteho projektoveacuteho financovania smerovala na členskeacute priacutespevky

v medzinaacuterodnyacutech vedeckyacutech a technologickyacutech organizaacuteciaacutech V roku 2016 sa inštituacutecie

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania podieľali na financovaniacute 1 279 projektov (94 milioacutena EUR)

a Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) na financovaniacute 947 projektov (452 milioacutena EUR)

V roku 2016 KEGA financovala 444 projektov (25 milioacutena EUR) v oblasti kultuacutery

a vzdelaacutevania V zaacutekone o štaacutetnom rozpočte na rok 2016 sa projektoveacute financovanie pre

APVV stanovilo na 293 milioacutena EUR

42 Suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj sa v rokoch 2007 ndash 2015 zvyacutešili z 018 na

033 HDP staacutele suacute však vyacuterazne nižšie ako priemer EUacute 28 (130 HDP) Objem

vyacuteskumu financovaneacuteho vlaacutedou ktoryacute vykonaacuteva podnikateľskyacute sektor bol v Slovenskej

republike takisto vyacuterazne nižšiacute (001 HDP) ako v EUacute 28 (009 HDP)

Niacutezka uacuteroveň vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj a obmedzenaacute spolupraacuteca medzi

sektorom verejneacuteho vyacuteskumu a podnikateľskyacutem sektorom sa premietli do spocircsobu

inovovania slovenskyacutech MSP pri ktorom inovaacutecie ktoreacute neboli založeneacute na vyacuteskume

a vyacutevoji alebo technoloacutegiaacutech zohraacutevali oveľa docircležitejšiu uacutelohu ako inovaacutecie založeneacute na

vyacuteskume a vyacutevoji

Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov

na vyacuteskum a vyacutevoj

Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016

10

Z uacutedajov OECD o ryacutechlo rastuacutecich podnikoch (bdquogazelaacutechldquo) vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika dosahuje pomerne dobreacute vyacutesledky Ryacutechlo rastuacutece spoločnosti mali v roku

2014 vysokyacute podiel v najdocircležitejšiacutech odvetviach hospodaacuterstva vraacutetane spracovateľskeacuteho

priemyslu (101 ) a služieb informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (147 )

Slovenskaacute republika mala takisto vysokyacute podiel bdquogazielldquo v spracovateľskom priemysle

(22 ) a službaacutech informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (41 ) (OECD

Entrepreneurship at a Glance 2014)

Štatistickyacute uacuterad Slovenskej republiky poskytuje uacutedaje o technologickej intenzite

slovenskyacutech MSP V roku 2014 približne 31 MSP pocircsobilo v technologicky vyspelyacutech

priemyselnyacutech odvetviach a 139 v spracovateľskom priemysle so strednou

až vysokou uacuterovňou technoloacutegie Pokiaľ ide o sektor služieb v tom istom roku pocircsobilo

v službaacutech naacuteročnyacutech na poznatky približne 351 slovenskyacutech MSP (Štatistickyacute uacuterad

Slovenskej republiky december 2016)

Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacuteciiacute za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika dosahovala neuspokojiveacute vyacutesledky vo všetkyacutech ukazovateľoch tyacutekajuacutecich sa

vaumlzieb podnikania a duševnyacutech aktiacutev Podiel MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie

predstavoval 52 podiel inovačnyacutech MSP spolupracujuacutecich s ostatnyacutemi MSP 65

a podiel verejno-suacutekromnyacutech spoločnyacutech publikaacuteciiacute (na milioacuten obyvateľov) 24

priemeru EUacute 28 (Euroacutepska komisia 2016)

Počet patentovyacutech prihlaacutešok PCT na miliardu HDP (v EUR PPS) predstavoval 18 počet

patentovyacutech prihlaacutešok PCT v spoločenskyacutech vyacutezvach 9 počet ochrannyacutech znaacutemok

Spoločenstva 49 a počet priemyselnyacutech vzorov Spoločenstva 34 priemeru EUacute 28

(Eurostat november 2016)

43 Inovaacutecie vo verejnom sektore a zapojenie občianskej

spoločnosti

Z uacutedajov o inovaacuteciaacutech vo verejnom sektore (ESTAT 2016 OECD Svetovaacute banka EVCA)

vyplyacuteva že Slovenskaacute republika zaostaacuteva v online dostupnosti verejnyacutech služieb

verejnom obstaraacutevaniacute modernyacutech technoloacutegiiacute a kvalite elektronickej verejnej spraacutevy

Slovenskaacute vlaacuteda zatiaľ nevypracovala nijakeacute plaacuteny verejneacuteho obstaraacutevania inovačnyacutech

technoloacutegiiacute a služieb

Kvalita a transparentnosť verejnyacutech služieb suacute problematickeacute a program modernizaacutecie

verejneacuteho sektora sa prekryacuteva s uacutesiliacutem zameranyacutem na boj proti korupcii a zvyšovanie

kvality verejnyacutech služieb

Slovenskaacute vlaacuteda zaviedla niekoľko iniciatiacutev zameranyacutech na zvyšovanie efektiacutevnosti

a transparentnosti služieb verejnej spraacutevy Verejneacute inštituacutecie musia od roku 2011

zverejňovať všetky svoje zmluvy na internete Verejneacute inštituacutecie musia od februaacutera 2015

použiacutevať elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania (ECS) na obstaraacutevanie tovaru

a služieb v hodnote vyššej ako 1000 EUR

Slovenskaacute vlaacuteda využila operačnyacute program Informačnaacute spoločnosť (OP IS) aby podporila

rozvoj elektronickej verejnej spraacutevy v obdobiacute rokov 2007 ndash 20132015 Slovenskaacute

republika do konca roka 2015 minula 937 rozpočtu OP IS (1 5928 milioacutena EUR)

Mnoho projektov elektronickej verejnej spraacutevy však zlyhalo

Inovaacutecie pre občiansku spoločnosť (sociaacutelne inovaacutecie) sa v Slovenskej republike ešte len

začiacutenajuacute rozviacutejať Zameriavajuacute sa na neziskoveacute iniciatiacutevy podporujuacutece inovaacutecie medzi

mladyacutemi ľuďmi a podporu pre novovznikajuacutece komunity začiacutenajuacutecich podnikov ktoraacute sa

začala formovať v poslednyacutech rokoch Taacuteto komunita je zameranaacute na centraacute začiacutenajuacutecich

podnikov (start-up hubs) coworkingoveacute centraacute a štruktuacutery ktoreacute poskytujuacute priestor

podpore novyacutech a inovatiacutevnych naacutepadov vyacuterobkov a služieb

11

5 Wyzwania w zakresie B+I Vyacutezvy v oblasti inovaacuteciiacute

51 Vyacutezva 1 Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Charakteristika

Kompetencie pre navrhovanie a vykonaacutevanie politiacutek vyacuteskumu a vyacutevoja suacute rozdeleneacute

medzi dve ministerstvaacute ktoreacute majuacute nedostatočnuacute uacuteroveň koordinaacutecie Ministerstvo

školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (podpora vyacuteskumu a vyacutevoja) a Ministerstvo

hospodaacuterstva SR (podpora inovaacuteciiacute) V roku 2013 slovenskaacute vlaacuteda zriadila Radu vlaacutedy SR

pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) Taacuteto inštituacutecia na vysokej uacuterovni by mala

zastrešovať všetky hlavneacute ministerstvaacute zodpovedneacute za politiku vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

RVVTI pomohla vypracovať strategickeacute dokumenty tyacutekajuacutece sa politiky vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute (vraacutetane RIS3) ide však len o poradnyacute orgaacuten slovenskej vlaacutedy a nemaacute nijakeacute

vyacutekonneacute praacutevomoci

V Slovenskej republike neexistujuacute nijakeacute vymedzeneacute regionaacutelne politiky vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute keďže vyacuteskum a inovaacutecie sa tradične považujuacute za zaacuteležitosť vlaacutedy a stupeň

regionaacutelnej inštitucionaacutelnej autonoacutemie je veľmi niacutezky V slovenskyacutech zaacutekonoch

o samospraacutevnych krajoch sa stanovujuacute praacutevomoci regionaacutelnych vlaacuted v ktoryacutech sa vocircbec

nespomiacutena vyacuteskum a inovaacutecie

Politickaacute reakcia

V dokumente RIS3 sa naznačuje niekoľko rozsiahlych plaacutenov na reformu riadenia

vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v programovom obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 aj keď akčnyacute plaacuten ešte

staacutele čakaacute na schvaacutelenie Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR

pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a odoslanyacute Euroacutepskej komisii

(GR REGIO) na ďalšie pripomienkovanie Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov

plnenia ex ante kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale v tejto faacuteze suacute potrebneacute iba

menšie zmeny

V Naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2015 sa predpokladali vyacuteznamneacute zmeny vraacutetane

zluacutečenia početnyacutech finančnyacutech agentuacuter do Vyacuteskumnej agentuacutery a Technologickej

agentuacutery ako aj transformaacutecie uacutestavov rozpočtovyacutech a podriadenyacutech organizaacuteciiacute

Slovenskej akadeacutemie vied (SAV) do verejnyacutech vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute (VVI) Osem

vlaacutednych agentuacuter ktoreacute realizujuacute scheacutemy na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute by sa malo

zluacutečiť do dvoch agentuacuter a slovenskaacute vlaacuteda by mala pripraviť novyacute zaacutekon o VVI

V naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2016 sa stanovuje že po prijatiacute akčneacuteho plaacutenu

RIS3 sa začne s vykonaacutevaniacutem jednotlivyacutech opatreniacute s cieľom zaviesť štrukturaacutelne zmeny

v oblasti vedy a vyacuteskumu Opatrenia buduacute zameraneacute najmauml na cieleneacute použiacutevanie

a stabilizaacuteciu verejnyacutech financiiacute a podporu zapojenia suacutekromneacuteho sektora do

vyacuteskumnyacutech a vyacutevojovyacutech činnostiacute a financovanie bude zameraneacute na zvyacutešenie kvality

vyacuteskumu podporu infraštruktuacutery vybudovanej z fondov EUacute a prepojenie univerziacutet

akadeacutemiiacute vied vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute a partnerov z priemyslu

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo strategickyacute

dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie akčneacuteho plaacutenu

implementaacutecie RIS3 V dokumente sa zavaacutedza systeacutem monitorovania a vyhodnocovania

dokumentu RIS3 na roky 2014 ndash 2016 a uvaacutedzajuacute sa v ňom tematickeacute hodnotenia

a hodnotenia vplyvov Tematickeacute hodnotenie sa zameriava na špecifickeacute teacutemy ako

infraštruktuacutera transfer technoloacutegiiacute medzinaacuterodnaacute spolupraacuteca inovačnaacute vyacutekonnosť

ochrana praacutev duševneacuteho vlastniacutectva a rozvoj MSP

Slovenskaacute vlaacuteda v roku 2015 premenovala Agentuacuteru pre štrukturaacutelne fondy EUacute na

Vyacuteskumnuacute agentuacuteru a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera dostala kompetencie

Technologickej agentuacutery

Posuacutedenie politiacutek

Riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute je staacutele rozdeleneacute medzi niekoľko ministerstiev

a implementačnyacutech agentuacuter Nedostatočnaacute koordinaacutecia a rozptyacutelenie obmedzenyacutech

12

finančnyacutech zdrojov braacuteni suacutečinnosti slovenskyacutech politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Reformy systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa do konca roka 2016 realizovali len čiastočne

RVVTI sa v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala veľmi často Premenovanie agentuacuter

zaoberajuacutecich sa vyacuteskumom a inovaacuteciami mocircže predstavovať krok vpred keďže noveacute

naacutezvy naznačujuacute vaumlčšiacute docircraz na vyacuteskum a inovaacutecie aj keď ich počet aj štruktuacutera zostali

rovnakeacute

Zluacutečenie finančnyacutech agentuacuter bolo oznaacutemeneacute minulyacute rok nebolo však zatiaľ realizovaneacute

a reforma SAV bola odloženaacute až na rok 2017 Osem regionaacutelnych vlaacuted vypracovalo svoje

vlastneacute regionaacutelne inovačneacute strateacutegie do roku 2015 majuacute však len obmedzeneacute zdroje na

podporu regionaacutelnych politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Vplyv tyacutechto strateacutegiiacute je

obmedzenyacute lebo vlaacuteda mocircže zvaacutežiť politickeacute ciele a naacutestroje navrhovaneacute v regionaacutelnych

inovačnyacutech dokumentoch ale nie je viazanaacute ich prijať Zatiaľ sa v žiadnom politickom

dokumente neuvažovalo o priacutepadnyacutech zmenaacutech rozdelenia praacutevomociacute medzi uacutestrednyacutemi

a regionaacutelnymi štaacutetnymi spraacutevami

52 Vyacutezva 2 Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne

Charakteristika

Slovenskyacute systeacutem vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zaznamenal v 90 rokoch minuleacuteho storočia a v

prvom desaťročiacute po roku 2000 vyacuteraznyacute pokles Pokles sa prejavil v zniacuteženom financovaniacute

vyacuteskumu a vyacutevoja klesajuacutecom počte vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov a chyacutebajuacutecich

štrukturaacutelnych reformaacutech sektora verejneacuteho vyacuteskumu Zniacuteženeacute zdroje a nezaacuteujem

slovenskyacutech politickyacutech činiteľov sa mohli premietnuť do niacutezkych vyacutestupov systeacutemu

vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pokiaľ ide o vysokokvalitneacute publikaacutecie počet inovačnyacutech podnikov

vyacuterobu a duševneacute aktiacuteva a vyacutevoz služieb naacuteročnyacutech na poznatky

Slovenskaacute republika sa radiacute medzi štaacutety so slabšiacutemi vyacutesledkami v oblasti vyacuteskumu v EUacute

čo potvrdzujuacute ukazovatele ako napriacuteklad percentuaacutelny podiel medzi 10 najviac

citovanyacutech publikaacuteciiacute za obdobie rokov 2000 ndash 2013 (573 v porovnaniacute so 734

v Českej republike) a celkovyacute počet žiadostiacute o patent na zaacuteklade Zmluvy o patentovej

spolupraacuteci (48 v porovnaniacute so 168 v Českej republike) Podľa zloženeacuteho ukazovateľa

excelentnosti vyacuteskumu Slovenskaacute republika vyacuterazne zaostaacuteva za najlepšiacutemi členskyacutemi

štaacutetmi EUacute pokiaľ ide o excelentnosť vyacuteskumu ale vyacutekonnosť krajiny sa od roku 2007

podstatne zlepšila

Politickaacute reakcia

Od roku 2007 je Slovenskaacute republika schopnaacute využiacutevať štrukturaacutelne fondy na vyacuteskum

a inovaacutecie a ťažiacute z pomoci EUacute na politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Tieto investiacutecie sa

koncentrovali do infraštruktuacuternych projektov ale naacuterodneacute investiacutecie do inštitucionaacutelneho

a projektoveacuteho financovania nedosiahli ich uacuteroveň Euroacutepska podpora smerovala

v rokoch 2007 ndash 2013 na modernizaacuteciu existujuacutecej a budovanie novej vyacuteskumnej

infraštruktuacutery (približne 13 univerzitnyacutech vyacuteskumnyacutech parkov a vyacuteskumno-vyacutevojovyacutech

parkov 67 centier excelentnosti a 8 kompetenčnyacutech centier) Naacuterodneacute a euroacutepske

podporneacute opatrenia na vyacuteskum a inovaacutecie sa značne liacutešia svojou veľkosťou a zameraniacutem

Vo finančnom plaacutene OP VaI sa napriacuteklad v obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 počiacuteta s podporou

opatreniacute v oblasti politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute vo vyacuteške 3 5996 milioacutena EUR z EŠIF

a 6789 milioacutena EUR z naacuterodnyacutech verejnyacutech zdrojov

Prostriedky štaacutetneho rozpočtu sa v prvom rade vynakladajuacute na inštitucionaacutelnu podporu

verejnyacutech inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO Z naacuterodneacuteho projektoveacuteho

financovania spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja medzi priemyslom a akademickou

obcou sa ročne prostredniacutectvom scheacutem APVV poskytne približne 12 milioacutenov EUR

Z naacuterodnyacutech finančnyacutech prostriedkov sa takisto niekoľko tisiacutec eur vyčleniacute na inovačneacute

poukazy a klastroveacute politiky

V strategickom dokumente o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie

akčneacuteho plaacutenu implementaacutecie RIS3 sa počiacuteta s vyacuteraznyacutem zvyacutešeniacutem verejnej podpory

13

vyacuteskumu a vyacutevoja V dokumente sa spomiacutena prednosť projektoveacuteho financovania

a zvyacutešenaacute podpora medzinaacuterodnej spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Posuacutedenie politiacutek

Slovenskaacute vlaacuteda navrhla niekoľko programov reforiem ktoryacutech cieľom je presunuacuteť docircraz

zo zaacutekladneacuteho vyacuteskumu na aplikovanyacute vyacuteskum Realizovanie tyacutechto reforiem je pomaleacute

a vaacutehaveacute Čo sa tyacuteka vyacutesledkov vyacuteskumu kvalita vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za

euroacutepskym priemerom V poslednyacutech troch rokoch slovenskeacute inštituacutecie vysokoškolskeacuteho

vzdelaacutevania a SAV v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch klesajuacute a umiestňujuacute sa na oveľa nižšiacutech

poziacuteciaacutech ako českeacute a maďarskeacute inštituacutecie

Slovenskaacute vlaacuteda v rokoch 2015 ndash 2016 vypracovala a zamietla tri verzie akčneacuteho plaacutenu

pre strateacutegiu RIS3 Do druhej polovice roka 2016 neboli vykonaneacute niektoreacute kľuacutečoveacute

organizačneacute reformy Slovenskaacute vlaacuteda a Akreditačnaacute komisia však odňali akreditaacuteciu

niektoryacutem inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania niacutezkej kvality a zrušili značnyacute počet

študijnyacutech programov niacutezkej kvality

53 Vyacutezva 3 Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech inovaacuteciiacute

a investiacutecie do vyacuteskumu a vyacutevoja

Charakteristika

Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika maacute niacutezky podiel inovujuacutecich podnikov a tento podiel sa za posledneacute tri roky

zniacutežil Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru (zahraničneacute nadnaacuterodneacute spoločnosti

verzus domaacutece MSP) ktoraacute vyacuteznamne ovplyvňuje suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum

a vyacutevoj Duaacutelna štruktuacutera sa prejavuje v niacutezkej intenzite vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum

a vyacutevoj niacutezkom podiele MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie a niacutezkom počte patentov

priemyselnyacutech vzorov a inyacutech komerčnyacutech vyacutesledkov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Na Slovensku pocircsobilo v roku 2016 približne 180 000 MSP v tuzemskom vlastniacutectve

Slovenskeacute MSP zakladali svoj obchodnyacute model na naacutekladovej konkurencieschopnosti

a marketingovyacutech a organizačnyacutech inovaacuteciaacutech Inovaacutecie naacuteročneacute na vyacuteskum a vyacutevoj suacute

zriedkaveacute najmauml preto že MSP sa zdraacutehajuacute riskovať Podiel inovaacutetorov procesov

a produktov v rokoch 2004 ndash 2015 raacutestol ale zostal hlboko pod priemerom EUacute

Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute so siacutedlom v Slovenskej republike majuacute vysokuacute

produktivitu majuacute však obmedzeneacute interneacute vyacuteskumneacute činnosti Sektor nadnaacuterodnyacutech

spoločnostiacute zameranyacute na vyspeleacute technoloacutegie a vysokuacute hodnotu zostaacuteva naďalej pomerne

izolovanyacute od tuzemskyacutech MSP Tieto nadnaacuterodneacute spoločnosti zvyčajne prinaacutešajuacute svoje

dodaacutevateľskeacute reťaze zo zahraničia Pokiaľ ide o činnosti naacuteročneacute na poznatky

nadnaacuterodneacute spoločnosti prevaacutedzkujuacute svoje vyacuteskumneacute a vyacutevojoveacute centraacute dizajnoveacute

marketingoveacute a ďalšie obchodneacute služby vo svojom siacutedle Doteraz žiadna nadnaacuterodnaacute

spoločnosť nevybudovala v Slovenskej republike vyacuteskumneacute centrum Nadnaacuterodneacute

spoločnosti majuacute takisto obmedzenyacute zaacuteujem o spolupraacutecu so slovenskyacutemi inštituacuteciami

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO

Politickaacute reakcia

V rokoch 2015 a 2016 boli prijateacute opatrenia na podporu podnikov orientovanyacutech na

inovaacutecie a vznik začiacutenajuacutecich podnikov V januaacuteri 2015 nadobudol uacutečinnosť zaacutekon

ktoryacutem sa zavaacutedzajuacute dodatočneacute daňoveacute uacuteľavy pre suacutekromneacute spoločnosti investujuacutece do

vyacuteskumu a vyacutevoja Novyacutemi daňovyacutemi uacuteľavami sa umožňuje spoločnostiam investujuacutecim

do vyacuteskumu a vyacutevoja zniacutežiť si daňoveacute zaacuteklady o ďalšiacutech 25 svojich vyacutedavkov do

vyacuteskumu a vyacutevoja 25 svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja

a 25 ročneacuteho naacuterastu vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj

Ministerstvo hospodaacuterstva SR 30 augusta 2016 zverejnilo naacutevrh Koncepcie

inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko V koncepcii sa uvaacutedza že samotnyacute štaacutet bude

zohraacutevať docircležituacute uacutelohu pri plneniacute očakaacutevaniacute inteligentneacuteho priemyslu prijatiacutem praacutevnych

14

predpisov uacutestretovyacutech k inovaacuteciaacutem a navrhuje sa v ňom analyacuteza možnosti ďalšieho

zvyšovania odpočiacutetateľnej vyacutešky naacutekladov na vyacuteskum a vyacutevoj

Posuacutedenie politiacutek

Slovenskaacute vlaacuteda vypracovala naacuterodneacute programy na podporu začiacutenajuacutecich podnikov

a inovačnyacutech poukazov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť MSP Podpora z naacuterodnyacutech

zdrojov je však veľmi niacutezka a realizaacutecia scheacutem operačneacuteho programu Vyacuteskum a inovaacutecie

(OP VaI) meškaacute

Slovenskeacute spoločnosti nevyužiacutevajuacute vo veľkej miere novyacute daňovyacute odpočet zavedenyacute

v januaacuteri 2015 Docircvodom je pravdepodobne nezrozumiteľneacute legislatiacutevne vymedzenie

ktoreacute mocircže predstavovať prekaacutežku pre niektoreacute spoločnosti ktoreacute by mali zaacuteujem tento

odpočet uplatniť V zaacutekone sa stanovuje že na uacutečely ziacuteskania daňoveacuteho odpočtu a 25

zniacuteženia svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja by spoločnosti mali

zamestnaacutevať ľudiacute mladšiacutech ako 26 rokov a nie viac ako dva roky po skončeniacute štuacutedia

a len maacutelo mladyacutech zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja spĺňa tieto kriteacuteriaacute

(s vyacutenimkou IT špecialistov)

Naacutevrh Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko svedčiacute o odhodlaniacute slovenskej

vlaacutedy zaviesť vyacuteznamnuacute vnuacutetroštaacutetnu iniciatiacutevu zameranuacute na transformaacuteciu a posilnenie

svojho priemyslu prostredniacutectvom investiacuteciiacute do vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a podpory spolupraacutece

medzi priemyslom a akademickou obcou Tento naacutevrh je zatiaľ len strategickyacutem

dokumentom na ktoryacute by mali nadviazať ďalšie opatrenia a akčneacute plaacuteny

54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu

Charakteristika

Euroacutepske a naacuterodneacute investiacutecie do spoločnyacutech vyacuteskumnyacutech projektov akademickej obce

a priemyslu boli podstatne nižšie ako investiacutecie do infraštruktuacutery Podnikateľskyacute

a verejnyacute sektor suacute do značnej miery izolovaneacute Podniky financujuacute skocircr podnikateľskeacute

projekty zatiaľ čo štaacutetna pomoc smeruje inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

a verejnyacutem vyacuteskumnyacutem organizaacuteciaacutem (VVO) Toky podnikovyacutech prostriedkov do

inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO predstavovali v roku 2014 len 32

celkovyacutech tokov Naacuterodneacute finančneacute prostriedky iduacute najmauml na inštitucionaacutelne financovanie

a vaumlčšinou smerujuacute do fondov ktoreacute nie suacute orientovaneacute na vyacuteskum a všeobecnyacutech

univerzitnyacutech fondov

APVV prevaacutedzkuje niekoľko scheacutem spolupraacutece pre slovenskeacute podniky a inštituacutecie

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO Celkovyacute rozpočet APVV je však niacutezky a prevažnuacute časť

vnuacutetroštaacutetneho projektoveacuteho financovania tvoriacute podpora EUacute pre vyacuteskumneacute

infraštruktuacutery

Spolupraacutecu medzi akademickou obcou a priemyslom brzdiacute aj malyacute zaacuteujem slovenskyacutech

MSP o inovaacutecie orientovaneacute na vyacuteskum a vyacutevoj Zo zisťovania o inovaacuteciaacutech

v Spoločenstve za rok 2012 (CIS 2012) vyplyacuteva že 501 inovačnyacutech podnikov sa

zapaacuteja do nejakeacuteho druhu spolupraacutece (nad priemerom EUacute ktoryacute predstavuje 313 )

Napriek tomu len polovica z nich (254 ) spolupracuje s univerzitami a inštituacuteciami

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a iba 194 spolupracuje s vlaacutedou alebo verejnyacutemi či

suacutekromnyacutemi vyacuteskumnyacutemi uacutestavmi (zisťovanie o inovaacuteciaacutech v Spoločenstve (CIS) 2012)

Z uacutedajov CIS 2012 vyplyacuteva že Slovenskaacute republika maacute niacutezky podiel inovačnyacutech MSP

a slovenskeacute inovačneacute MSP sa suacutestreďujuacute skocircr na znižovanie vyacuterobnyacutech naacutekladov

a organizačneacute a marketingoveacute inovaacutecie ako na produkty ktoreacute suacute naacuteročneacute na vyacuteskum

a vyacutevoj

Politickaacute reakcia

V raacutemci OP VaI sa v rokoch 2014 ndash 2016 uverejnilo desať vyacuteziev z ktoryacutech dve podporili

druhuacute faacutezu univerzitnyacutech vedeckyacutech parkov (177 milioacutena EUR + 59 milioacutena EUR) jedna

bola zameranaacute na budovanie centier vyacuteskumu a vyacutevoja (200 milioacutenov EUR) a jedna

15

investovala 218 milioacutenov EUR do strategickeacuteho vyacuteskumu v oblastiach špecializaacutecie RIS3

Koncepcia inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko schvaacutelenaacute v auguste 2016 kladie

veľkyacute docircraz na potrebu vyacuteskumnyacutech zariadeniacute a vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute ktoreacute by

vykonaacutevali vyacuteskum zameranyacute na komercializaacuteciu a tyacutem by lepšie uspokojovali potreby

priemyslu najmauml prostredniacutectvom PPP projektov ako to už realizovali ineacute členskeacute štaacutety

EUacute

Posuacutedenie politiacutek

Nedaacutevne hodnotenia poukazujuacute na niekoľko docircvodov niacutezkej uacuterovne suacutečinnosti medzi

vedou a priemyslom Niacutezka absorpčnaacute kapacita na strane dopytu mocircže vyplyacutevať

z veľkeacuteho počtu MSP s obmedzenyacutemi inovačnyacutemi kapacitami a preferenciou dovaacutežať

technoloacutegie a to v priacutepade nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute ako aj domaacutecich podnikov Niacutezky

zaacuteujem na strane ponuky mocircže byť spocircsobenyacute nedostatočnyacutemi stimulmi pre

vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov podieľajuacutecich sa na činnostiach prenosu poznatkov niacutezkou

podporou zakladania a rozvoja spin-off podnikov nedostatočnou informovanosťou

inštituacuteciiacute pre vyacuteskum a vyacutevoj o možnostiach spolupraacutece s podnikateľskyacutem sektorom

a niacutezkou uacuterovňou patentovania a licencovania

Slovenskaacute vlaacuteda vyčlenila v rozpočte OP VaI značneacute zdroje na posilnenie suacutečinnosti

medzi vedou a priemyslom Vlaacuteda takisto navrhla naacuterodnyacute program APVV pre spolupraacutecu

medzi akademickou obcou a priemyslom v obdobiacute rokov 2016 ndash 2020 Ani jedna z tyacutechto

iniciatiacutev však doteraz nebola realizovanaacute

Akčnyacute plaacuten implementaacutecie RIS3 staacutele nebol schvaacutelenyacute Jeho potvrdenie maacute zaacutesadnyacute

vyacuteznam z hľadiska realizaacutecie a financovania opatreniacute zameranyacutech na komercializaacuteciu

vyacutesledkov vyacuteskumu a posilnenie spolupraacutece medzi vedou a priemyslom Cieľom

Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko je posuacutediť suacutečasneacute vyacutesledky

akademickeacuteho vyacuteskumu z hľadiska potrieb priemyslu Mocircže iacutesť o sľubnyacute krok k posilneniu

suacutečinnosti medzi vedou a priemyslom a zlepšeniu komercializaacutecie vyacutesledkov vyacuteskumu

6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov

Tento oddiel sa zameriava na charakteristiku a posuacutedenie vnuacutetroštaacutetneho uacutesilia zaviesť

na strane dopytu inovačneacute strateacutegie s cieľom stimulovať zavaacutedzanie alebo šiacuterenie inovaacuteciiacute

vraacutetane verejneacuteho obstaraacutevania a predpisov podporujuacutecich inovaacuteciu Takisto sa v ňom

analyzujuacute politickeacute opatrenia zameraneacute na internacionalizaacuteciu podnikov s cieľom zvyacutešiť

inovatiacutevnosť hospodaacuterstva

Jednyacutem z hlavnyacutech naacutestrojov zameranyacutech na stimulaacuteciu a vytvaacuteranie trhov je verejneacute

obstaraacutevanie inovatiacutevnych tovarov a služieb Zahŕňa inovačneacute opatrenia riadeneacute

dopytom napriacuteklad obstaraacutevanie vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem technologicky

orientovaneacute obstaraacutevanie ako aj opatrenia zameraneacute na hlavnyacutech použiacutevateľov

a zosuacuteladenie ponuky a dopytu Nedostatok jasnyacutech vnuacutetroštaacutetnych politiacutek a cieľov

verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych tovarov a služieb a priacutelišneacute spoliehanie sa na zdroje

EUacute maacute vplyv na efektiacutevnosť inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania v Slovenskej republike

Pripravuje sa však projekt na podporu verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych riešeniacute (PPI)

a obstaraacutevania vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem (PCP) ktoryacute by mal začať fungovať

koncom roka 2016

Medzi priacuteklady inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania patria

Infraštruktuacutera pre vyacuteskum a vyacutevoj Zaacutekladnaacute myšlienka tohto opatrenia spočiacuteva

v tom že verejnyacute sektor v rokoch 2009 ndash 2013 vybudoval efektiacutevnu

infraštruktuacuteru IKT pre vyacuteskum a vyacutevoj Infraštruktuacutera je schopnaacute uchovaacutevať

a poskytovať uacutedaje pre pracovniacutekov vo vyacuteskume a vyacutevoji s vysokou mierou

dostupnosti a bezpečnosti Suacutečasťou infraštruktuacutery IKT suacute aj ryacutechle a spoľahliveacute

širokopaacutesmoveacute siete riešenia pre efektiacutevne využitie a spracovanie informaacuteciiacute

a intranetoveacute a internetoveacute riešenia

16

Projekt elektronickeacuteho občianskeho preukazu (eID karta) Projekt umožňuje

vydaacutevanie občianskych preukazov so zabudovanyacutemi čipmi od decembra 2013 Do

decembra 2016 bolo vydanyacutech približne 2 milioacuteny eID kariet no len 490 tisiacutec

držiteľov ich aktivovalo Vlaacuteda zaručila niacutezku cenu eID kariet (450 EUR)

a zabezpečila bezplatnuacute distribuacuteciu čiacutetačiek kariet a priacuteslušnyacutech softveacuterovyacutech

riešeniacute Asi polovica držiteľov eID kariet sa rozhodla pre aktivaacuteciu digitaacutelneho

podpisu Digitaacutelny podpis zjednodušuje komunikaacuteciu s mnohyacutemi službami

verejnej spraacutevy

Projekt eHealth Projekt bol schvaacutelenyacute uzneseniacutem vlaacutedy SR č 4972008 zo

16 juacutela 2008 a plaacutenovaneacute vyacutestupy boli rozdeleneacute do troch faacutez

V euroacutepskom prehľade vyacutesledkov inovaacutecie vo verejnom sektore za rok 2013 dostala

Slovenskaacute republika niacutezke hodnotenie vo vaumlčšine zložiek tohto prehľadu V spraacuteve

o globaacutelnej konkurencieschopnosti v rokoch 2014 ndash 2015 ktoruacute vydalo Svetoveacute

ekonomickeacute foacuterum bola Slovenskaacute republika v oblasti verejneacuteho obstaraacutevania vyspelyacutech

technologickyacutech produktov zaradenaacute na 117 miesto spomedzi 143 krajiacuten

Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila zaacutekon č 5462010 v ktorom sa stanovuje že všetky zmluvy

a naacutekupy uskutočneneacute uacutetvarmi a agentuacuterami uacutestrednyacutech regionaacutelnych a miestnych

štaacutetnych spraacutev musia byť zverejneneacute na internete najneskocircr do desiatich dniacute po naacutekupe

So zmluvami je to inak ndash informaacutecie o finančnyacutech transakciaacutech musia byť zaacuteroveň

zverejneneacute štruktuacuterovanyacutem spocircsobom a musia umožňovať jednoduchuacute identifikaacuteciu

relevantnyacutech akteacuterov a priacuteslušnyacutech vyacutedavkov Centraacutelny register zmluacutev funguje dobre

a pomaacuteha zvyšovať transparentnosť verejneacuteho obstaraacutevania na Slovensku

V operačnom programe Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) ktoryacute je v rokoch 2014 ndash 2020

hlavnyacutem zdrojom financovania slovenskeacuteho systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa neuvaacutedza

nijakaacute zmienka o verejnom obstaraacutevaniacute inovačnyacutech technoloacutegiiacute V OP VaI sa iba stručne

spomiacutena že scheacutemy štaacutetnej pomoci by uprednostnili obstaranie špičkovyacutech technoloacutegiiacute

v suacutelade s cieľmi RIS3

Podľa uacutedajov Euroacutepskej komisie Slovensko vyacuterazne zaostaacuteva za priemerom EUacute pokiaľ

ide o zaacutesady iniciatiacutevy bdquoSmall Business Actldquo (SBA) ndash v oblasti internacionalizaacutecie

(využiacutevanie rastu trhov mimo EUacute) sa z krajiacuten EUacute umiestnilo na poslednom mieste Pokiaľ

ide o zaacutesadu jednotneacuteho trhu (vaumlčšie využitie priacuteležitostiacute ktoreacute ponuacuteka jednotnyacute trh)

Slovensko dosiahlo lepšie vyacutesledky ale staacutele zostaacuteva pod priemerom EUacute (Prehľad SBA

Slovensko 2014)

V uplynulyacutech rokoch sa veľa diskutovalo zriadilo sa niekoľko vyacuteborov a bolo prijatyacutech

niekoľko opatreniacute na podporu internacionalizaacutecie slovenskyacutech MSP Vyacutevoz MSP v roku

2014 však predstavoval iba 29 celkoveacuteho vyacutevozu slovenskyacutech podnikov Navyše iba

5 MSP na Slovensku vyvaacuteža do zahraničia (v porovnaniacute so 64 veľkyacutech podnikov)

Vyše 89 vyacutevozu slovenskyacutech MSP smerovalo do EUacute (v porovnaniacute s 81 v priacutepade

veľkyacutech podnikov) Vyše 10 vyacutevozu MSP smerovalo mimo EUacute (v porovnaniacute s 19

v priacutepade veľkyacutech podnikov) (Going global remains a challenge for Slovak SMEs

AmCham 2014)

17

Odkazy

Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute

inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute

reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za

rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia

Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie

o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska

komisia

Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov

EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia

Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel

EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom

v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016

EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016

Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza

OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)

SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania

v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015

Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012

Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013

Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument

o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho

plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave

medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho

rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013

WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016

18

Skratky

BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj

EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie

ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

EUacute Euroacutepska uacutenia

PZI Priame zahraničneacute investiacutecie

GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA

MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu

NPR Naacuterodnyacute program reforiem

MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť

PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci

VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie

OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj

OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie

RampI Vyacuteskum a inovaacutecie

RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu

SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied

SBA Slovak Business Agency

RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie

APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja

VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA

WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva

19

Prehľad

Zoznam grafov

Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov

na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8

Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov

na vyacuteskum a vyacutevoj 9

2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016

GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500

Value added of services as share of

the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152

Value added of manufacturing as share

of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245

Employment in manufacturing as share

of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164

Employment in services as share of

total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584

Share of Foreign controlled enterprises

in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08

Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113

New doctorate graduates (ISCED 6)

per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165

Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27

Innovative enterprises as a share of

total number of enterprises (CIS data)

() 34 318

Innovation output indicator (Rank

Intra-EU Comparison) 15 17 16 14

Turnover from innovation as of total

turnover (Eurostat) 233 196

Country position in Doing Business

(Ease of doing business index

WB)(1=most business-friendly

regulations) 29 29 33

Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39

EC Digital Economy amp Society Index

(DESI) (Rank) 20 20 21

E-Government Development Index

Rank 43 51 67

Online availability of public services ndash

Percentage of individuals having

interactions with public authorities via

Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48

GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118

GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036

RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038

BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033

Research excellence composite

indicator (Rank) 20

Percentage of scientific publications

among the top 10 most cited

publications worldwide as of total

scientific publications of the country 533 521 561 535

Public-private co-publications per

million population 1115 1428 1298 1055 739 812

Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na

otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii

Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()

00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za

takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa

(httpeuropaeu)

Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute

Bezplatne publikaacutecie

bull jedna koacutepia

je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy

prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Plateneacute publikaacutecie

bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

doi102760449410

ISBN 978-92-79-65995-9

KJ-N

A-2

8484-S

K-N

Page 4: Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO) o ...publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC105850/kjna... · Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO)

2

Predslov

Taacuteto spraacuteva obsahuje analyacutezu systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v Slovenskej republike za rok

2016 vraacutetane priacuteslušnyacutech politiacutek a financovania s osobitnyacutem docircrazom na teacutemy ktoreacute

majuacute zaacutesadnyacute vyacuteznam pre politiky EUacute V spraacuteve sa uvaacutedzajuacute hlavneacute vyacutezvy ktoryacutem čeliacute

slovenskyacute systeacutem vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a hodnotia sa realizovaneacute politickeacute reakcie

Spraacuteva bola pripravenaacute podľa suacuteboru usmerneniacute pre zber a analyacutezu celeacuteho radu

materiaacutelov vraacutetane politickyacutech dokumentov štatistiacutek hodnotiacich spraacutev webovyacutech siacutedel

atď Kvantitatiacutevne uacutedaje suacute podľa možnosti porovnateľneacute so všetkyacutemi spraacutevami

členskyacutech štaacutetov EUacute Ak nie je vyslovene uvedeneacute inak všetky uacutedaje použiteacute v tejto

spraacuteve vychaacutedzajuacute zo štatistiacutek Eurostatu dostupnyacutech v januaacuteri 2016 Obsah spraacutevy

čiastočne vychaacutedza zo Spraacutevy observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech

krajinaacutech za rok 2015 (Balaacutež a Zifčiakovaacute 2016)

3

Poďakovanie

Na priacuteprave tejto spraacutevy sa podieľali svojimi pripomienkami a naacutevrhmi Diana Demkovaacute z

Ministerstva školstva vedy vyacuteskumu a športu SR a Lorenzo Isella a Katarzyna Szkuta

z uacutetvaru B7-JRC EK Katarzyna Szkuta zaistila všeobecnyacute dozor celeacuteho procesu

Poďakovanie za poskytnutie pripomienok patriacute aj Generaacutelnemu riaditeľstvu pre

regionaacutelnu a mestskuacute politiku (GR REGIO) a Generaacutelnemu riaditeľstvu pre vyacuteskum

a inovaacuteciu (GR RTD)

Priacuteslušnosť autorov

Vladimiacuter Balaacutež Prognostickyacute uacutestav Slovenskej akadeacutemie vied (Bratislava Slovenskaacute

republika)

Karol Frank Ekonomickyacute uacutestav Slovenskej akadeacutemie vied (Bratislava Slovenskaacute

republika)

Jana Zifčiakovaacute Euroacutepska komisia Generaacutelne riaditeľstvo pre Spoločneacute vyacuteskumneacute

centrum Oddelenie B7 Poznatky pre financie rast a inovaacutecie (Brusel Belgicko)

HLAVNEacute BODY

Slovenskeacute hospodaacuterstvo zaznamenalo

v poslednom desaťročiacute dynamickyacute rast

Priemernyacute ročnyacute rast HDP v obdobiacute rokov

2005 ndash 2015 predstavoval 4 Slovenskaacute

republika maacute maleacute veľmi otvoreneacute

hospodaacuterstvo V roku 2015 predstavoval

celkovyacute vyacutevoz tovaru a služieb 962

slovenskeacuteho hrubeacuteho domaacuteceho produktu V roku 2016 vlaacuteda Slovenskej republiky

predstavila svoje plaacuteny na zvyacutešenie

verejnej podpory pre vyacuteskum a vyacutevoj na

obdobie rokov 2016 ndash 2019 Prevažnaacute časť

naacuterastu by mala smerovať do financovania

projektov a medzinaacuterodnej spolupraacutece

v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute V raacutemci naacuterodneacuteho programu reforiem NPR

2016 sa vykonaacutevaniu dokumentu RIS3

prikladaacute veľkyacute vyacuteznam z hľadiska

štrukturaacutelnych zmien v oblasti vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute Prioritou je takisto vyššia uacutečasť

slovenskyacutech organizaacuteciiacute v euroacutepskych

a medzinaacuterodnyacutech programoch vyacuteskumu

a vyacutevoja NPR taktiež poukazuje na

potrebu stabilizaacutecie verejnej podpory

vyacuteskumu a vyacutevoja a intenziacutevnejšieho

zapojenia suacutekromneacuteho sektora do činnostiacute

vyacuteskumu a vyacutevoja Ministerstvo financiiacute zverejnilo odhady

nepriamej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja vo

vyacuteške 3726 milioacutena EUR v rokoch 2016 ndash

2019 v naacutevrhu rozpočtu verejnej spraacutevy na

roky 2016 ndash 2017

HLAVNEacute POLITICKEacute VYacuteZVY V OBLASTI VYacuteSKUMU A INOVAacuteCIIacute

Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute Reformy v oblasti vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute sa do druhej polovice roka 2016

realizovali len čiastočne Rada vlaacutedy SR

pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) sa

v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala

často Agentuacutera pre štrukturaacutelne fondy EUacute

bola premenovanaacute na Vyacuteskumnuacute agentuacuteru

a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute

agentuacutera na Technologickuacute agentuacuteru

Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne

Pokiaľ ide o vyacutestupy vyacuteskumu kvalita

vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za priemerom

EUacute Počas poslednyacutech troch rokov klesalo

aj postavenie slovenskyacutech inštituacuteciiacute

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a SAV

v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch V NPR 2015

a 2016 vlaacuteda SR predstavila svoje plaacuteny

na reformu SAV a slovenskyacutech inštituacuteciiacute

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech

inovaacuteciiacute a investiacutecie do vyacuteskumu

a vyacutevoja Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu

vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva

že podiel inovačnyacutech podnikov

v Slovenskej republike je niacutezky Vlaacuteda

vypracovala naacuterodneacute programy na

podporu začiacutenajuacutecich podnikov

a inovačnyacutech poukazov Štaacutetna podpora je

napriek tomu niacutezka a realizaacutecia programov

EUacute zaostaacuteva za plaacutenovanyacutem

harmonogramom

Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu

Uacutedaje Eurostatu tyacutekajuacutece sa financovania

vyacuteskumu a vyacutevoja svedčia o slabyacutech

vaumlzbaacutech medzi vedou a priemyslom ktoreacute

potvrdzujuacute aj niacutezke uacuterovne komerčnyacutech

vyacutestupov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Slovenskaacute

republika vyčlenila prostriedky na

posilnenie suacutečinnosti medzi vedou

a priemyslom v rozpočte operačneacuteho

programu Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) Vo

februaacuteri 2016 slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila

uznesenie o programoch APVV na roky

2016-2019 v ktoryacutech sa navrhuje

naacuterodnyacute program spolupraacutece medzi

akademickou obcou a priemyslom

v obdobiacute rokov 2016-2020 Ani jedna

z tyacutechto iniciatiacutev však nebola doteraz

realizovanaacute

HLAVNYacute VYacuteVOJ POLITIKY V OBLASTI VYacuteSKUMU A INOVAacuteCIIacute V ROKU 2016 Schvaacutelenie uznesenia o programoch Agentuacutery na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na

obdobie rokov 2016 ndash 2019 (februaacuter 2016)

Vypracovanie strategickeacuteho dokumentu o plneniacute ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho plaacutenu pre

dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 (september 2016)

5

1 Hlavnyacute vyacutevoj politiky v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v roku

2016

Uznesenie o programoch

Agentuacutery na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na obdobie rokov 2016 ndash 2019

(022016)

Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila uznesenie o programoch APVV na

obdobie rokov 2016 ndash 2019 dňa 24 februaacutera 2016 V uacutevode dokumentu sa uvaacutedza že tieto tri programy suacute prepojeneacute s dokumentom RIS a podporujuacute suacutečinnosť s programom Horizont 2020 Medzi tri programy APVV patriacute

a) Program bdquoPodpora budovania personaacutelnej infraštruktuacutery vo všetkyacutech sektoroch vyacuteskumu a vyacutevojaldquo

(177 milioacutena EUR) Tento program podporuje postdoktorandskeacute miesta reintegračneacute granty pre slovenskyacutech vedcov granty pre zahraničnyacutech vedcov a projekty bdquomladyacutech excelentnyacutech vyacuteskumnyacutech kolektiacutevovldquo Program by mal uryacutechliť karieacuterny postup absolventov postdoktorandskeacuteho štuacutedia podporiť tvorbu

mladyacutech vyacuteskumnyacutech kolektiacutevov a reintegraacuteciu

jednotlivcov i ich etablovanie na čele vyacuteskumnyacutech tiacutemov

b) Program bdquoPodpora vyacuteskumu a vyacutevoja v podnikoch a podpora spolupraacutece podnikov s vyacuteskumnyacutemi organizaacuteciamildquo (583 milioacutena EUR) Tento program je zacielenyacute na inovačneacute podniky zameraneacute na vyacuteskum a vyacutevoj začiacutenajuacutece a spin-off podniky Program podporuje projekty v oblastiach špecializaacutecie RIS3

c) Program bdquoPodpora projektov H2020ldquo (160 milioacutena EUR) Niektoreacute slovenskeacute projekty boli uacutespešneacute v prvom kole hodnotenia programu Horizont 2020 ale nebolo im schvaacuteleneacute financovanie v druhom kole hodnotenia Tyacutemto programom sa euroacutepska podpora nahraacutedza vnuacutetroštaacutetnou podporou V raacutemci programu sa takisto

financuje priacuteprava naacutevrhov na granty ERC Ide

o pomerne vyacuteznamnyacute krok keďže Slovensko ziacuteskalo do roku 2016 len jeden grant ERC

Strategickyacute dokument o plneniacute

ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho

plaacutenu pre dokument RIS3

v rokoch 2014 ndash 2020

(092016)

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR vypracovalo strategickyacute dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 Strategickyacute

dokument nadvaumlzuje na člaacutenok 9 nariadenia (EUacute) č 13032013 o Euroacutepskom fonde regionaacutelneho rozvoja Euroacutepskom sociaacutelnom fonde Koheacuteznom fonde a Euroacutepskom naacutemornom a rybaacuterskom fonde V strategickom dokumente sa vymedzuje

a) finančnyacute raacutemec na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v raacutemci politickyacutech opatreniacute RIS3

b) systeacutem monitorovania a hodnotenia politickyacutech opatreniacute RIS3

c) činnosti zameraneacute na zniacuteženie vysokeacuteho počtu prioriacutet

špecializaacutecie ako aj stanovenie prepojeniacute medzi nimi

11 Zameranie sa na vnuacutetroštaacutetne a regionaacutelne strateacutegie pre inteligentnuacute špecializaacuteciu

Charakteristika a načasovanie Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila konečnuacute verziu dokumentu

RIS3 uzneseniacutem vlaacutedy č 6652013 dňa 13 novembra 2013 V dokumente RIS3 sa

uvaacutedzajuacute kľuacutečoveacute oblasti hospodaacuterskej špecializaacutecie automobilovyacute priemysel

a strojaacuterstvo spotrebnaacute elektronika a elektrickeacute priacutestroje informačneacute a komunikačneacute

technoloacutegie a služby a vyacuteroba a spracovanie železa a ocele Takisto sa v ňom vymedzuje

suacutebor politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zameranyacutech na dosiahnutie štyroch hlavnyacutech

cieľov inteligentnej špecializaacutecie v Slovenskej republike Cieľ 1 sa zameriava na vaumlčšie

6

ukotvenie kľuacutečovyacutech priemyselnyacutech odvetviacute na Slovensku Cieľ 2 sa tyacuteka podpory

hospodaacuterskeho rastu prostredniacutectvom vyacutesledkov excelentnej vedy Cieľ 3 sa zameriava

na vytvorenie dynamickej otvorenej a inkluziacutevnej inovačnej spoločnosti Cieľ 4 sa

zameriava na zlepšenie kvality ľudskyacutech zdrojov V dokumente RIS3 sa takisto uvaacutedza

paumlť prioriacutet vyacuteskumu z hľadiska verejnyacutech vyacutedavkov na zaacutekladnyacute a aplikovanyacute vyacuteskum

materiaacutelovyacute vyacuteskum a nanotechnoloacutegie informačno-komunikačneacute technoloacutegie

biotechnoloacutegie a biomediciacutena poľnohospodaacuterstvo a životneacute prostredie a odvetvie energie

z udržateľnyacutech zdrojov

Najnovšiacute vyacutevoj Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo

strategickyacute dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet RIS3 a spraacutevu o plneniacute akčneacuteho

plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 (Euroacutepska komisia 2016) Tento

dokument obsahuje finančnyacute raacutemec s orientačnyacutem rozpočtom na vnuacutetroštaacutetnu podporu

všetkyacutech činnostiacute vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v rokoch 2016 ndash 2019 a orientačnyacutemi rozpočtami

na politickeacute opatrenia na obdobie rokov 2016 ndash 2020 V dokumente sa uvaacutedzajuacute niektoreacute

potenciaacutelne vyacuteznamneacute zlepšenia v oblasti vnuacutetroštaacutetneho financovania vraacutetane

opaumltovneacuteho zavedenia štaacutetnych programov vyacuteskumu a vyacutevoja vaumlčšiacutech zdrojov na

členstvo v medzinaacuterodnyacutech vyacuteskumnyacutech organizaacuteciaacutech zvyacutešenyacutech vyacutedavkov na stimuly

pre vyacuteskum a vyacutevoj a daňovyacutech uacuteľav na vyacuteskum a vyacutevoj V dokumente sa poukazuje na

potrebu reformy systeacutemu financovania vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Potvrdzuje sa v ňom zaacutemer

vlaacutedy zaviesť povinnyacute ukazovateľ podielu verejnej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podpora

by sa mala každyacute rok zvyacutešiť o 004 HDP teda z 035 HDP v roku 2015 na 050

HDP v roku 2020 Čo sa tyacuteka podpornej štruktuacutery na projektoveacute financovanie by sa mali

vyčleniť dodatočneacute prostriedky Vlaacuteda preskuacutemala stav ex ante kondicionaliacutet na konci

septembra 2016 Suacutečasťou preskuacutemania boli ex ante kondicionality v oblasti vyacuteskumu

a vyacutevoja a strategickyacute dokument Vlaacuteda dospela k zaacuteveru že v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja

existuje vysokeacute riziko nedosiahnutia ex ante kondicionaliacutet

Nevyriešeneacute otaacutezky Akčnyacute plaacuten pre RIS3 sa staacutele nerealizoval Slovenskaacute vlaacuteda neprijala

prveacute dve verzie akčneacuteho plaacutenu Hlavneacute probleacutemy sa tyacutekajuacute reformy riadenia systeacutemu

vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR pre

vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a bol odoslanyacute Euroacutepskej komisii

(Generaacutelne riaditeľstvo pre regionaacutelnu a mestskuacute politiku) na ďalšie pripomienkovanie

Tento naacutevrh sa tyacutekal legislatiacutevnych opatreniacute zameranyacutech na reformu finančnyacutech agentuacuter

transformaacuteciu Slovenskej akadeacutemie vied reformu vysokoškolskeacuteho a stredoškolskeacuteho

vzdelaacutevania zavedenie noveacuteho systeacutemu opatreniacute na podporu politiky v oblasti vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute zavedenie hodnotiaceho raacutemca pre RIS3 a priacutepravu naacuterodneacuteho plaacutenu ESFRI

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) vypracovalo strategickyacute

dokument o plneniacute kondicionaliacutet ex ante a akčneacuteho plaacutenu pre dokument RIS3 na roky

2014 ndash 2020 Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov plnenia ex ante

kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale očakaacutevajuacute sa iba menšie potrebneacute zmeny

2 Ekonomickeacute suacutevislosti

21 Štruktuacutera hospodaacuterstva

Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru 1 Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute

v automobilovom priemysle a sektore spotrebnej elektroniky suacute zaacutekladom slovenskeacuteho

hospodaacuterstva a tvoria vaumlčšinu slovenskeacuteho vyacutevozu Maleacute a stredneacute podniky (MSP) majuacute

pre slovenskyacute vyacutevoz menšiacute vyacuteznam ale zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu v naacuterodnom

hospodaacuterstve

1 Duaacutelne hospodaacuterstvo (Boeke 1953) sa tyacuteka hospodaacuterstva v ktorom produktiacutevne kapitaacutelovo naacuteročneacute

moderneacute odvetvia existujuacute paralelne s menej produktiacutevnymi tradičnyacutemi na praacutecu naacuteročnyacutemi odvetviami Pozri J H Boeke (1953) Economics and Economic Policy of Dual Societies New York Institute of Pacific Relations

7

MSP v roku 2014 vytvorili 533 celkovej pridanej hodnoty na Slovensku Podiel MSP

na celkovej pridanej hodnote v rokoch 2009 ndash 2014 zostal stabilnyacute Podniky ktoreacute majuacute

do devaumlť zamestnancov suacute v Slovenskej republike najbežnejšiacutem typom podniku a tvorili

793 celkoveacuteho počtu podnikov v roku 2000 a 966 v roku 2014 (Eurostat 2014)

Sektor služieb tvoriacute vaumlčšinu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike napriek

tomu sa však slovenskeacute hospodaacuterstvo vyznačuje vysokyacutem podielom spracovateľskeacuteho

priemyslu a sektorom vysoko a stredne-vysoko vyspelyacutech technoloacutegiiacute na celkovej

zamestnanosti (2155 a 747 v roku 2014) Okrem toho bol v roku 2014 podiel

sektora služieb naacuteročnyacutech na poznatky na celkovej zamestnanosti na Slovensku o niečo

nižšiacute (330 ) ako v EUacute 28 (369 ) (Eurostat 2014)

Z uacutedajov Eurostatu o produktivite praacutece vyplyacuteva že v obdobiacute rokov 2010 ndash 2014

produktivita v Slovenskej republike vzraacutestla o 108 v porovnaniacute s 45 v EUacute 28

22 Otoczenie biznesu

Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru 2 Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute

v automobilovom priemysle a sektore spotrebnej elektroniky suacute zaacutekladom slovenskeacuteho

hospodaacuterstva a tvoria vaumlčšinu slovenskeacuteho vyacutevozu Maleacute a stredneacute podniky (MSP) majuacute

pre slovenskyacute vyacutevoz menšiacute vyacuteznam ale zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu v naacuterodnom

hospodaacuterstve

MSP v roku 2014 vytvorili 533 celkovej pridanej hodnoty na Slovensku Podiel MSP

na celkovej pridanej hodnote v rokoch 2009 ndash 2014 zostal stabilnyacute Podniky ktoreacute majuacute

do devaumlť zamestnancov suacute v Slovenskej republike najbežnejšiacutem typom podniku a tvorili

793 celkoveacuteho počtu podnikov v roku 2000 a 966 v roku 2014 (Eurostat 2014)

Sektor služieb tvoriacute vaumlčšinu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike napriek

tomu sa však slovenskeacute hospodaacuterstvo vyznačuje vysokyacutem podielom spracovateľskeacuteho

priemyslu a sektorom vysoko a stredne-vysoko vyspelyacutech technoloacutegiiacute na celkovej

zamestnanosti (2155 a 747 v roku 2014) Okrem toho bol v roku 2014 podiel

sektora služieb naacuteročnyacutech na poznatky na celkovej zamestnanosti na Slovensku o niečo

nižšiacute (330 ) ako v EUacute 28 (369 ) (Eurostat 2014)

Z uacutedajov Eurostatu o produktivite praacutece vyplyacuteva že v obdobiacute rokov 2010 ndash 2014

produktivita v Slovenskej republike vzraacutestla o 108 v porovnaniacute s 45 v EUacute 28

23 Zasoby ludzkie

Slovenskaacute republika maacute dostatočneacute množstvo ľudskyacutech zdrojov (počet vyacuteskumnyacutech

pracovniacutekov a doktorandov) ktoreacute však vnuacutetroštaacutetny inovačnyacute systeacutem nepremietol do

vysokej kvality vyacutestupov V roku 2014 bol počet vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov na tisiacutec

obyvateľov v Slovenskej republike o niečo nižšiacute (463) ako v EUacute 28 (534) V roku 2014

mala Slovenskaacute republika pomerne niacutezky podiel vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov zamestnanyacutech

v podnikateľskom sektore (179 v porovnaniacute so 484 v EUacute 28 v roku 2014)

Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že v roku 2014 bolo v Slovenskej republike

v podnikateľskom sektore zamestnanyacutech 2 645 vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov Vyacuteskumniacute

pracovniacuteci v podnikateľskom sektore predstavovali 0113 celkovej zamestnanosti

v roku 2014 Podiel žien vo vyacuteskume bol v Slovenskej republike vyššiacute (4226 ) ako

v EUacute 28 (3317 )

3 Hlavniacute akteacuteri v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

2 Duaacutelne hospodaacuterstvo (Boeke 1953) sa tyacuteka hospodaacuterstva v ktorom produktiacutevne kapitaacutelovo naacuteročneacute

moderneacute odvetvia existujuacute paralelne s menej produktiacutevnymi tradičnyacutemi na praacutecu naacuteročnyacutemi odvetviami Pozri J H Boeke (1953) Economics and Economic Policy of Dual Societies New York Institute of Pacific Relations

8

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) zodpovedaacute za tvorbu

a vykonaacutevanie politiacutek v oblasti zaacutekladneacuteho a aplikovaneacuteho vyacuteskumu MŠVVŠ riadi

finančneacute agentuacutery pre zaacutekladnyacute vyacuteskum (grantovaacute agentuacutera VEGA a grantovaacute agentuacutera

KEGA) aplikovanyacute vyacuteskum (Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja APVV) a Vyacuteskumnuacute

agentuacuteru a spravuje prostriedky pre inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania MŠVVŠ riadi

podporu vyacuteskumu a vyacutevoja v podnikateľskom prostrediacute MSP prostredniacutectvom stimulov

pre vyacuteskum a vyacutevoj a takisto riadi strategickeacute programy vyacuteskumu a vyacutevoja podporovaneacute

zo štaacutetneho rozpočtu prostredniacutectvom štaacutetnych programov vyacuteskumu a vyacutevoja

(67 milioacutena EUR v roku 2016) Ministerstvo hospodaacuterstva SR riadi agentuacuteru Slovak

Business Agency (SBA) Slovenskuacute agentuacuteru pre rozvoj investiacuteciiacute a obchodu (SARIO)

a Technologickuacute agentuacuteru V roku 2016 v Slovenskej republike pocircsobilo 35 inštituacuteciiacute

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania z ktoryacutech 20 bolo verejnyacutech

Podiel suacutekromneacuteho neziskoveacuteho sektora na činnostiach vyacuteskumu a vyacutevoja bol niacutezky

Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že prostriedky vyčleneneacute na tento sektor v roku 2014

predstavovali 35 milioacutena EUR

Klastroveacute politiky suacute v Slovenskej republike pomerne noveacute Vyvinulo a realizovalo ich

ministerstvo hospodaacuterstva ale z naacuterodnyacutech zdrojov dostali veľmi maleacute finančneacute

prostriedky V roku 2016 mala Slovenskaacute republika devaumlť klastrov v oblasti technoloacutegiiacute

a paumlť klastrov v oblasti cestovneacuteho ruchu

4 Trendy v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Hrubeacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj v roku 2015 predstavovali 118 HDP (v porovnaniacute

s 088 v roku 2014) Zvyacutešenie hodnoty tohto ukazovateľa suacutevisiacute s vyššiacutemi vyacutedavkami

z EŠIF a niacutezkou hodnotou deflaacutetora HDP Najvyacuteznamnejšiacutem zdrojom financovania je

vlaacuteda ďalej podnikovyacute a neziskovyacute sektor pričom programy financovania EUacute majuacute staacutele

veľmi vyacuteznamnyacute podiel V rokoch 2014 ndash 2020 je hlavnyacutem zdrojom financovania

slovenskeacuteho sektora vyacuteskumu a inovaacuteciiacute operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI)

Spolu OP VaI poskytuje 3988 milioacutena EUR z čoho 2226 milioacutena EUR pochaacutedza

z Euroacutepskeho fondu regionaacutelneho rozvoja (EFRR)

Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov

na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016

9

41 Finančneacute prostriedky na vyacuteskum a vyacutevoj prideleneacute z verejnyacutech

zdrojov a vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

Vlaacutedna podpora vyacuteskumu a vyacutevoja (meranaacute na zaacuteklade rozpočtovyacutech prostriedkov alebo

vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj) je staacutele vyacuterazne pod priemerom EUacute 28 ktoryacute predstavuje

064 V roku 2015 boli rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj (GBAORD)

na Slovensku na uacuterovni 036 HDP Rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum

a vyacutevoj sa v obdobiacute rokov 2007 ndash 2011 vyacuteznamne zvyacutešili ale po roku 2011 klesli

v docircsledku rozpočtovyacutech škrtov v suacutevislosti s finančnou kriacutezou

Z uacutedajov Eurostatu o rozpočtovyacutech prostriedkochvyacutedavkoch na vyacuteskum a vyacutevoj podľa

spocircsobu financovania vyplyacuteva že inštitucionaacutelne financovanie v roku 2015 predstavovalo

763 celkovej vlaacutednej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podiel projektoveacuteho financovania na

celkovom financovaniacute zo strany vlaacutedy bol druhyacute najnižšiacute v EUacute 28

Podstatnaacute časť celkoveacuteho projektoveacuteho financovania smerovala na členskeacute priacutespevky

v medzinaacuterodnyacutech vedeckyacutech a technologickyacutech organizaacuteciaacutech V roku 2016 sa inštituacutecie

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania podieľali na financovaniacute 1 279 projektov (94 milioacutena EUR)

a Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) na financovaniacute 947 projektov (452 milioacutena EUR)

V roku 2016 KEGA financovala 444 projektov (25 milioacutena EUR) v oblasti kultuacutery

a vzdelaacutevania V zaacutekone o štaacutetnom rozpočte na rok 2016 sa projektoveacute financovanie pre

APVV stanovilo na 293 milioacutena EUR

42 Suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj sa v rokoch 2007 ndash 2015 zvyacutešili z 018 na

033 HDP staacutele suacute však vyacuterazne nižšie ako priemer EUacute 28 (130 HDP) Objem

vyacuteskumu financovaneacuteho vlaacutedou ktoryacute vykonaacuteva podnikateľskyacute sektor bol v Slovenskej

republike takisto vyacuterazne nižšiacute (001 HDP) ako v EUacute 28 (009 HDP)

Niacutezka uacuteroveň vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj a obmedzenaacute spolupraacuteca medzi

sektorom verejneacuteho vyacuteskumu a podnikateľskyacutem sektorom sa premietli do spocircsobu

inovovania slovenskyacutech MSP pri ktorom inovaacutecie ktoreacute neboli založeneacute na vyacuteskume

a vyacutevoji alebo technoloacutegiaacutech zohraacutevali oveľa docircležitejšiu uacutelohu ako inovaacutecie založeneacute na

vyacuteskume a vyacutevoji

Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov

na vyacuteskum a vyacutevoj

Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016

10

Z uacutedajov OECD o ryacutechlo rastuacutecich podnikoch (bdquogazelaacutechldquo) vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika dosahuje pomerne dobreacute vyacutesledky Ryacutechlo rastuacutece spoločnosti mali v roku

2014 vysokyacute podiel v najdocircležitejšiacutech odvetviach hospodaacuterstva vraacutetane spracovateľskeacuteho

priemyslu (101 ) a služieb informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (147 )

Slovenskaacute republika mala takisto vysokyacute podiel bdquogazielldquo v spracovateľskom priemysle

(22 ) a službaacutech informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (41 ) (OECD

Entrepreneurship at a Glance 2014)

Štatistickyacute uacuterad Slovenskej republiky poskytuje uacutedaje o technologickej intenzite

slovenskyacutech MSP V roku 2014 približne 31 MSP pocircsobilo v technologicky vyspelyacutech

priemyselnyacutech odvetviach a 139 v spracovateľskom priemysle so strednou

až vysokou uacuterovňou technoloacutegie Pokiaľ ide o sektor služieb v tom istom roku pocircsobilo

v službaacutech naacuteročnyacutech na poznatky približne 351 slovenskyacutech MSP (Štatistickyacute uacuterad

Slovenskej republiky december 2016)

Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacuteciiacute za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika dosahovala neuspokojiveacute vyacutesledky vo všetkyacutech ukazovateľoch tyacutekajuacutecich sa

vaumlzieb podnikania a duševnyacutech aktiacutev Podiel MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie

predstavoval 52 podiel inovačnyacutech MSP spolupracujuacutecich s ostatnyacutemi MSP 65

a podiel verejno-suacutekromnyacutech spoločnyacutech publikaacuteciiacute (na milioacuten obyvateľov) 24

priemeru EUacute 28 (Euroacutepska komisia 2016)

Počet patentovyacutech prihlaacutešok PCT na miliardu HDP (v EUR PPS) predstavoval 18 počet

patentovyacutech prihlaacutešok PCT v spoločenskyacutech vyacutezvach 9 počet ochrannyacutech znaacutemok

Spoločenstva 49 a počet priemyselnyacutech vzorov Spoločenstva 34 priemeru EUacute 28

(Eurostat november 2016)

43 Inovaacutecie vo verejnom sektore a zapojenie občianskej

spoločnosti

Z uacutedajov o inovaacuteciaacutech vo verejnom sektore (ESTAT 2016 OECD Svetovaacute banka EVCA)

vyplyacuteva že Slovenskaacute republika zaostaacuteva v online dostupnosti verejnyacutech služieb

verejnom obstaraacutevaniacute modernyacutech technoloacutegiiacute a kvalite elektronickej verejnej spraacutevy

Slovenskaacute vlaacuteda zatiaľ nevypracovala nijakeacute plaacuteny verejneacuteho obstaraacutevania inovačnyacutech

technoloacutegiiacute a služieb

Kvalita a transparentnosť verejnyacutech služieb suacute problematickeacute a program modernizaacutecie

verejneacuteho sektora sa prekryacuteva s uacutesiliacutem zameranyacutem na boj proti korupcii a zvyšovanie

kvality verejnyacutech služieb

Slovenskaacute vlaacuteda zaviedla niekoľko iniciatiacutev zameranyacutech na zvyšovanie efektiacutevnosti

a transparentnosti služieb verejnej spraacutevy Verejneacute inštituacutecie musia od roku 2011

zverejňovať všetky svoje zmluvy na internete Verejneacute inštituacutecie musia od februaacutera 2015

použiacutevať elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania (ECS) na obstaraacutevanie tovaru

a služieb v hodnote vyššej ako 1000 EUR

Slovenskaacute vlaacuteda využila operačnyacute program Informačnaacute spoločnosť (OP IS) aby podporila

rozvoj elektronickej verejnej spraacutevy v obdobiacute rokov 2007 ndash 20132015 Slovenskaacute

republika do konca roka 2015 minula 937 rozpočtu OP IS (1 5928 milioacutena EUR)

Mnoho projektov elektronickej verejnej spraacutevy však zlyhalo

Inovaacutecie pre občiansku spoločnosť (sociaacutelne inovaacutecie) sa v Slovenskej republike ešte len

začiacutenajuacute rozviacutejať Zameriavajuacute sa na neziskoveacute iniciatiacutevy podporujuacutece inovaacutecie medzi

mladyacutemi ľuďmi a podporu pre novovznikajuacutece komunity začiacutenajuacutecich podnikov ktoraacute sa

začala formovať v poslednyacutech rokoch Taacuteto komunita je zameranaacute na centraacute začiacutenajuacutecich

podnikov (start-up hubs) coworkingoveacute centraacute a štruktuacutery ktoreacute poskytujuacute priestor

podpore novyacutech a inovatiacutevnych naacutepadov vyacuterobkov a služieb

11

5 Wyzwania w zakresie B+I Vyacutezvy v oblasti inovaacuteciiacute

51 Vyacutezva 1 Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Charakteristika

Kompetencie pre navrhovanie a vykonaacutevanie politiacutek vyacuteskumu a vyacutevoja suacute rozdeleneacute

medzi dve ministerstvaacute ktoreacute majuacute nedostatočnuacute uacuteroveň koordinaacutecie Ministerstvo

školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (podpora vyacuteskumu a vyacutevoja) a Ministerstvo

hospodaacuterstva SR (podpora inovaacuteciiacute) V roku 2013 slovenskaacute vlaacuteda zriadila Radu vlaacutedy SR

pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) Taacuteto inštituacutecia na vysokej uacuterovni by mala

zastrešovať všetky hlavneacute ministerstvaacute zodpovedneacute za politiku vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

RVVTI pomohla vypracovať strategickeacute dokumenty tyacutekajuacutece sa politiky vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute (vraacutetane RIS3) ide však len o poradnyacute orgaacuten slovenskej vlaacutedy a nemaacute nijakeacute

vyacutekonneacute praacutevomoci

V Slovenskej republike neexistujuacute nijakeacute vymedzeneacute regionaacutelne politiky vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute keďže vyacuteskum a inovaacutecie sa tradične považujuacute za zaacuteležitosť vlaacutedy a stupeň

regionaacutelnej inštitucionaacutelnej autonoacutemie je veľmi niacutezky V slovenskyacutech zaacutekonoch

o samospraacutevnych krajoch sa stanovujuacute praacutevomoci regionaacutelnych vlaacuted v ktoryacutech sa vocircbec

nespomiacutena vyacuteskum a inovaacutecie

Politickaacute reakcia

V dokumente RIS3 sa naznačuje niekoľko rozsiahlych plaacutenov na reformu riadenia

vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v programovom obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 aj keď akčnyacute plaacuten ešte

staacutele čakaacute na schvaacutelenie Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR

pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a odoslanyacute Euroacutepskej komisii

(GR REGIO) na ďalšie pripomienkovanie Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov

plnenia ex ante kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale v tejto faacuteze suacute potrebneacute iba

menšie zmeny

V Naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2015 sa predpokladali vyacuteznamneacute zmeny vraacutetane

zluacutečenia početnyacutech finančnyacutech agentuacuter do Vyacuteskumnej agentuacutery a Technologickej

agentuacutery ako aj transformaacutecie uacutestavov rozpočtovyacutech a podriadenyacutech organizaacuteciiacute

Slovenskej akadeacutemie vied (SAV) do verejnyacutech vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute (VVI) Osem

vlaacutednych agentuacuter ktoreacute realizujuacute scheacutemy na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute by sa malo

zluacutečiť do dvoch agentuacuter a slovenskaacute vlaacuteda by mala pripraviť novyacute zaacutekon o VVI

V naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2016 sa stanovuje že po prijatiacute akčneacuteho plaacutenu

RIS3 sa začne s vykonaacutevaniacutem jednotlivyacutech opatreniacute s cieľom zaviesť štrukturaacutelne zmeny

v oblasti vedy a vyacuteskumu Opatrenia buduacute zameraneacute najmauml na cieleneacute použiacutevanie

a stabilizaacuteciu verejnyacutech financiiacute a podporu zapojenia suacutekromneacuteho sektora do

vyacuteskumnyacutech a vyacutevojovyacutech činnostiacute a financovanie bude zameraneacute na zvyacutešenie kvality

vyacuteskumu podporu infraštruktuacutery vybudovanej z fondov EUacute a prepojenie univerziacutet

akadeacutemiiacute vied vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute a partnerov z priemyslu

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo strategickyacute

dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie akčneacuteho plaacutenu

implementaacutecie RIS3 V dokumente sa zavaacutedza systeacutem monitorovania a vyhodnocovania

dokumentu RIS3 na roky 2014 ndash 2016 a uvaacutedzajuacute sa v ňom tematickeacute hodnotenia

a hodnotenia vplyvov Tematickeacute hodnotenie sa zameriava na špecifickeacute teacutemy ako

infraštruktuacutera transfer technoloacutegiiacute medzinaacuterodnaacute spolupraacuteca inovačnaacute vyacutekonnosť

ochrana praacutev duševneacuteho vlastniacutectva a rozvoj MSP

Slovenskaacute vlaacuteda v roku 2015 premenovala Agentuacuteru pre štrukturaacutelne fondy EUacute na

Vyacuteskumnuacute agentuacuteru a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera dostala kompetencie

Technologickej agentuacutery

Posuacutedenie politiacutek

Riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute je staacutele rozdeleneacute medzi niekoľko ministerstiev

a implementačnyacutech agentuacuter Nedostatočnaacute koordinaacutecia a rozptyacutelenie obmedzenyacutech

12

finančnyacutech zdrojov braacuteni suacutečinnosti slovenskyacutech politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Reformy systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa do konca roka 2016 realizovali len čiastočne

RVVTI sa v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala veľmi často Premenovanie agentuacuter

zaoberajuacutecich sa vyacuteskumom a inovaacuteciami mocircže predstavovať krok vpred keďže noveacute

naacutezvy naznačujuacute vaumlčšiacute docircraz na vyacuteskum a inovaacutecie aj keď ich počet aj štruktuacutera zostali

rovnakeacute

Zluacutečenie finančnyacutech agentuacuter bolo oznaacutemeneacute minulyacute rok nebolo však zatiaľ realizovaneacute

a reforma SAV bola odloženaacute až na rok 2017 Osem regionaacutelnych vlaacuted vypracovalo svoje

vlastneacute regionaacutelne inovačneacute strateacutegie do roku 2015 majuacute však len obmedzeneacute zdroje na

podporu regionaacutelnych politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Vplyv tyacutechto strateacutegiiacute je

obmedzenyacute lebo vlaacuteda mocircže zvaacutežiť politickeacute ciele a naacutestroje navrhovaneacute v regionaacutelnych

inovačnyacutech dokumentoch ale nie je viazanaacute ich prijať Zatiaľ sa v žiadnom politickom

dokumente neuvažovalo o priacutepadnyacutech zmenaacutech rozdelenia praacutevomociacute medzi uacutestrednyacutemi

a regionaacutelnymi štaacutetnymi spraacutevami

52 Vyacutezva 2 Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne

Charakteristika

Slovenskyacute systeacutem vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zaznamenal v 90 rokoch minuleacuteho storočia a v

prvom desaťročiacute po roku 2000 vyacuteraznyacute pokles Pokles sa prejavil v zniacuteženom financovaniacute

vyacuteskumu a vyacutevoja klesajuacutecom počte vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov a chyacutebajuacutecich

štrukturaacutelnych reformaacutech sektora verejneacuteho vyacuteskumu Zniacuteženeacute zdroje a nezaacuteujem

slovenskyacutech politickyacutech činiteľov sa mohli premietnuť do niacutezkych vyacutestupov systeacutemu

vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pokiaľ ide o vysokokvalitneacute publikaacutecie počet inovačnyacutech podnikov

vyacuterobu a duševneacute aktiacuteva a vyacutevoz služieb naacuteročnyacutech na poznatky

Slovenskaacute republika sa radiacute medzi štaacutety so slabšiacutemi vyacutesledkami v oblasti vyacuteskumu v EUacute

čo potvrdzujuacute ukazovatele ako napriacuteklad percentuaacutelny podiel medzi 10 najviac

citovanyacutech publikaacuteciiacute za obdobie rokov 2000 ndash 2013 (573 v porovnaniacute so 734

v Českej republike) a celkovyacute počet žiadostiacute o patent na zaacuteklade Zmluvy o patentovej

spolupraacuteci (48 v porovnaniacute so 168 v Českej republike) Podľa zloženeacuteho ukazovateľa

excelentnosti vyacuteskumu Slovenskaacute republika vyacuterazne zaostaacuteva za najlepšiacutemi členskyacutemi

štaacutetmi EUacute pokiaľ ide o excelentnosť vyacuteskumu ale vyacutekonnosť krajiny sa od roku 2007

podstatne zlepšila

Politickaacute reakcia

Od roku 2007 je Slovenskaacute republika schopnaacute využiacutevať štrukturaacutelne fondy na vyacuteskum

a inovaacutecie a ťažiacute z pomoci EUacute na politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Tieto investiacutecie sa

koncentrovali do infraštruktuacuternych projektov ale naacuterodneacute investiacutecie do inštitucionaacutelneho

a projektoveacuteho financovania nedosiahli ich uacuteroveň Euroacutepska podpora smerovala

v rokoch 2007 ndash 2013 na modernizaacuteciu existujuacutecej a budovanie novej vyacuteskumnej

infraštruktuacutery (približne 13 univerzitnyacutech vyacuteskumnyacutech parkov a vyacuteskumno-vyacutevojovyacutech

parkov 67 centier excelentnosti a 8 kompetenčnyacutech centier) Naacuterodneacute a euroacutepske

podporneacute opatrenia na vyacuteskum a inovaacutecie sa značne liacutešia svojou veľkosťou a zameraniacutem

Vo finančnom plaacutene OP VaI sa napriacuteklad v obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 počiacuteta s podporou

opatreniacute v oblasti politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute vo vyacuteške 3 5996 milioacutena EUR z EŠIF

a 6789 milioacutena EUR z naacuterodnyacutech verejnyacutech zdrojov

Prostriedky štaacutetneho rozpočtu sa v prvom rade vynakladajuacute na inštitucionaacutelnu podporu

verejnyacutech inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO Z naacuterodneacuteho projektoveacuteho

financovania spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja medzi priemyslom a akademickou

obcou sa ročne prostredniacutectvom scheacutem APVV poskytne približne 12 milioacutenov EUR

Z naacuterodnyacutech finančnyacutech prostriedkov sa takisto niekoľko tisiacutec eur vyčleniacute na inovačneacute

poukazy a klastroveacute politiky

V strategickom dokumente o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie

akčneacuteho plaacutenu implementaacutecie RIS3 sa počiacuteta s vyacuteraznyacutem zvyacutešeniacutem verejnej podpory

13

vyacuteskumu a vyacutevoja V dokumente sa spomiacutena prednosť projektoveacuteho financovania

a zvyacutešenaacute podpora medzinaacuterodnej spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Posuacutedenie politiacutek

Slovenskaacute vlaacuteda navrhla niekoľko programov reforiem ktoryacutech cieľom je presunuacuteť docircraz

zo zaacutekladneacuteho vyacuteskumu na aplikovanyacute vyacuteskum Realizovanie tyacutechto reforiem je pomaleacute

a vaacutehaveacute Čo sa tyacuteka vyacutesledkov vyacuteskumu kvalita vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za

euroacutepskym priemerom V poslednyacutech troch rokoch slovenskeacute inštituacutecie vysokoškolskeacuteho

vzdelaacutevania a SAV v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch klesajuacute a umiestňujuacute sa na oveľa nižšiacutech

poziacuteciaacutech ako českeacute a maďarskeacute inštituacutecie

Slovenskaacute vlaacuteda v rokoch 2015 ndash 2016 vypracovala a zamietla tri verzie akčneacuteho plaacutenu

pre strateacutegiu RIS3 Do druhej polovice roka 2016 neboli vykonaneacute niektoreacute kľuacutečoveacute

organizačneacute reformy Slovenskaacute vlaacuteda a Akreditačnaacute komisia však odňali akreditaacuteciu

niektoryacutem inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania niacutezkej kvality a zrušili značnyacute počet

študijnyacutech programov niacutezkej kvality

53 Vyacutezva 3 Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech inovaacuteciiacute

a investiacutecie do vyacuteskumu a vyacutevoja

Charakteristika

Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika maacute niacutezky podiel inovujuacutecich podnikov a tento podiel sa za posledneacute tri roky

zniacutežil Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru (zahraničneacute nadnaacuterodneacute spoločnosti

verzus domaacutece MSP) ktoraacute vyacuteznamne ovplyvňuje suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum

a vyacutevoj Duaacutelna štruktuacutera sa prejavuje v niacutezkej intenzite vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum

a vyacutevoj niacutezkom podiele MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie a niacutezkom počte patentov

priemyselnyacutech vzorov a inyacutech komerčnyacutech vyacutesledkov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Na Slovensku pocircsobilo v roku 2016 približne 180 000 MSP v tuzemskom vlastniacutectve

Slovenskeacute MSP zakladali svoj obchodnyacute model na naacutekladovej konkurencieschopnosti

a marketingovyacutech a organizačnyacutech inovaacuteciaacutech Inovaacutecie naacuteročneacute na vyacuteskum a vyacutevoj suacute

zriedkaveacute najmauml preto že MSP sa zdraacutehajuacute riskovať Podiel inovaacutetorov procesov

a produktov v rokoch 2004 ndash 2015 raacutestol ale zostal hlboko pod priemerom EUacute

Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute so siacutedlom v Slovenskej republike majuacute vysokuacute

produktivitu majuacute však obmedzeneacute interneacute vyacuteskumneacute činnosti Sektor nadnaacuterodnyacutech

spoločnostiacute zameranyacute na vyspeleacute technoloacutegie a vysokuacute hodnotu zostaacuteva naďalej pomerne

izolovanyacute od tuzemskyacutech MSP Tieto nadnaacuterodneacute spoločnosti zvyčajne prinaacutešajuacute svoje

dodaacutevateľskeacute reťaze zo zahraničia Pokiaľ ide o činnosti naacuteročneacute na poznatky

nadnaacuterodneacute spoločnosti prevaacutedzkujuacute svoje vyacuteskumneacute a vyacutevojoveacute centraacute dizajnoveacute

marketingoveacute a ďalšie obchodneacute služby vo svojom siacutedle Doteraz žiadna nadnaacuterodnaacute

spoločnosť nevybudovala v Slovenskej republike vyacuteskumneacute centrum Nadnaacuterodneacute

spoločnosti majuacute takisto obmedzenyacute zaacuteujem o spolupraacutecu so slovenskyacutemi inštituacuteciami

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO

Politickaacute reakcia

V rokoch 2015 a 2016 boli prijateacute opatrenia na podporu podnikov orientovanyacutech na

inovaacutecie a vznik začiacutenajuacutecich podnikov V januaacuteri 2015 nadobudol uacutečinnosť zaacutekon

ktoryacutem sa zavaacutedzajuacute dodatočneacute daňoveacute uacuteľavy pre suacutekromneacute spoločnosti investujuacutece do

vyacuteskumu a vyacutevoja Novyacutemi daňovyacutemi uacuteľavami sa umožňuje spoločnostiam investujuacutecim

do vyacuteskumu a vyacutevoja zniacutežiť si daňoveacute zaacuteklady o ďalšiacutech 25 svojich vyacutedavkov do

vyacuteskumu a vyacutevoja 25 svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja

a 25 ročneacuteho naacuterastu vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj

Ministerstvo hospodaacuterstva SR 30 augusta 2016 zverejnilo naacutevrh Koncepcie

inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko V koncepcii sa uvaacutedza že samotnyacute štaacutet bude

zohraacutevať docircležituacute uacutelohu pri plneniacute očakaacutevaniacute inteligentneacuteho priemyslu prijatiacutem praacutevnych

14

predpisov uacutestretovyacutech k inovaacuteciaacutem a navrhuje sa v ňom analyacuteza možnosti ďalšieho

zvyšovania odpočiacutetateľnej vyacutešky naacutekladov na vyacuteskum a vyacutevoj

Posuacutedenie politiacutek

Slovenskaacute vlaacuteda vypracovala naacuterodneacute programy na podporu začiacutenajuacutecich podnikov

a inovačnyacutech poukazov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť MSP Podpora z naacuterodnyacutech

zdrojov je však veľmi niacutezka a realizaacutecia scheacutem operačneacuteho programu Vyacuteskum a inovaacutecie

(OP VaI) meškaacute

Slovenskeacute spoločnosti nevyužiacutevajuacute vo veľkej miere novyacute daňovyacute odpočet zavedenyacute

v januaacuteri 2015 Docircvodom je pravdepodobne nezrozumiteľneacute legislatiacutevne vymedzenie

ktoreacute mocircže predstavovať prekaacutežku pre niektoreacute spoločnosti ktoreacute by mali zaacuteujem tento

odpočet uplatniť V zaacutekone sa stanovuje že na uacutečely ziacuteskania daňoveacuteho odpočtu a 25

zniacuteženia svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja by spoločnosti mali

zamestnaacutevať ľudiacute mladšiacutech ako 26 rokov a nie viac ako dva roky po skončeniacute štuacutedia

a len maacutelo mladyacutech zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja spĺňa tieto kriteacuteriaacute

(s vyacutenimkou IT špecialistov)

Naacutevrh Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko svedčiacute o odhodlaniacute slovenskej

vlaacutedy zaviesť vyacuteznamnuacute vnuacutetroštaacutetnu iniciatiacutevu zameranuacute na transformaacuteciu a posilnenie

svojho priemyslu prostredniacutectvom investiacuteciiacute do vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a podpory spolupraacutece

medzi priemyslom a akademickou obcou Tento naacutevrh je zatiaľ len strategickyacutem

dokumentom na ktoryacute by mali nadviazať ďalšie opatrenia a akčneacute plaacuteny

54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu

Charakteristika

Euroacutepske a naacuterodneacute investiacutecie do spoločnyacutech vyacuteskumnyacutech projektov akademickej obce

a priemyslu boli podstatne nižšie ako investiacutecie do infraštruktuacutery Podnikateľskyacute

a verejnyacute sektor suacute do značnej miery izolovaneacute Podniky financujuacute skocircr podnikateľskeacute

projekty zatiaľ čo štaacutetna pomoc smeruje inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

a verejnyacutem vyacuteskumnyacutem organizaacuteciaacutem (VVO) Toky podnikovyacutech prostriedkov do

inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO predstavovali v roku 2014 len 32

celkovyacutech tokov Naacuterodneacute finančneacute prostriedky iduacute najmauml na inštitucionaacutelne financovanie

a vaumlčšinou smerujuacute do fondov ktoreacute nie suacute orientovaneacute na vyacuteskum a všeobecnyacutech

univerzitnyacutech fondov

APVV prevaacutedzkuje niekoľko scheacutem spolupraacutece pre slovenskeacute podniky a inštituacutecie

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO Celkovyacute rozpočet APVV je však niacutezky a prevažnuacute časť

vnuacutetroštaacutetneho projektoveacuteho financovania tvoriacute podpora EUacute pre vyacuteskumneacute

infraštruktuacutery

Spolupraacutecu medzi akademickou obcou a priemyslom brzdiacute aj malyacute zaacuteujem slovenskyacutech

MSP o inovaacutecie orientovaneacute na vyacuteskum a vyacutevoj Zo zisťovania o inovaacuteciaacutech

v Spoločenstve za rok 2012 (CIS 2012) vyplyacuteva že 501 inovačnyacutech podnikov sa

zapaacuteja do nejakeacuteho druhu spolupraacutece (nad priemerom EUacute ktoryacute predstavuje 313 )

Napriek tomu len polovica z nich (254 ) spolupracuje s univerzitami a inštituacuteciami

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a iba 194 spolupracuje s vlaacutedou alebo verejnyacutemi či

suacutekromnyacutemi vyacuteskumnyacutemi uacutestavmi (zisťovanie o inovaacuteciaacutech v Spoločenstve (CIS) 2012)

Z uacutedajov CIS 2012 vyplyacuteva že Slovenskaacute republika maacute niacutezky podiel inovačnyacutech MSP

a slovenskeacute inovačneacute MSP sa suacutestreďujuacute skocircr na znižovanie vyacuterobnyacutech naacutekladov

a organizačneacute a marketingoveacute inovaacutecie ako na produkty ktoreacute suacute naacuteročneacute na vyacuteskum

a vyacutevoj

Politickaacute reakcia

V raacutemci OP VaI sa v rokoch 2014 ndash 2016 uverejnilo desať vyacuteziev z ktoryacutech dve podporili

druhuacute faacutezu univerzitnyacutech vedeckyacutech parkov (177 milioacutena EUR + 59 milioacutena EUR) jedna

bola zameranaacute na budovanie centier vyacuteskumu a vyacutevoja (200 milioacutenov EUR) a jedna

15

investovala 218 milioacutenov EUR do strategickeacuteho vyacuteskumu v oblastiach špecializaacutecie RIS3

Koncepcia inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko schvaacutelenaacute v auguste 2016 kladie

veľkyacute docircraz na potrebu vyacuteskumnyacutech zariadeniacute a vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute ktoreacute by

vykonaacutevali vyacuteskum zameranyacute na komercializaacuteciu a tyacutem by lepšie uspokojovali potreby

priemyslu najmauml prostredniacutectvom PPP projektov ako to už realizovali ineacute členskeacute štaacutety

EUacute

Posuacutedenie politiacutek

Nedaacutevne hodnotenia poukazujuacute na niekoľko docircvodov niacutezkej uacuterovne suacutečinnosti medzi

vedou a priemyslom Niacutezka absorpčnaacute kapacita na strane dopytu mocircže vyplyacutevať

z veľkeacuteho počtu MSP s obmedzenyacutemi inovačnyacutemi kapacitami a preferenciou dovaacutežať

technoloacutegie a to v priacutepade nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute ako aj domaacutecich podnikov Niacutezky

zaacuteujem na strane ponuky mocircže byť spocircsobenyacute nedostatočnyacutemi stimulmi pre

vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov podieľajuacutecich sa na činnostiach prenosu poznatkov niacutezkou

podporou zakladania a rozvoja spin-off podnikov nedostatočnou informovanosťou

inštituacuteciiacute pre vyacuteskum a vyacutevoj o možnostiach spolupraacutece s podnikateľskyacutem sektorom

a niacutezkou uacuterovňou patentovania a licencovania

Slovenskaacute vlaacuteda vyčlenila v rozpočte OP VaI značneacute zdroje na posilnenie suacutečinnosti

medzi vedou a priemyslom Vlaacuteda takisto navrhla naacuterodnyacute program APVV pre spolupraacutecu

medzi akademickou obcou a priemyslom v obdobiacute rokov 2016 ndash 2020 Ani jedna z tyacutechto

iniciatiacutev však doteraz nebola realizovanaacute

Akčnyacute plaacuten implementaacutecie RIS3 staacutele nebol schvaacutelenyacute Jeho potvrdenie maacute zaacutesadnyacute

vyacuteznam z hľadiska realizaacutecie a financovania opatreniacute zameranyacutech na komercializaacuteciu

vyacutesledkov vyacuteskumu a posilnenie spolupraacutece medzi vedou a priemyslom Cieľom

Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko je posuacutediť suacutečasneacute vyacutesledky

akademickeacuteho vyacuteskumu z hľadiska potrieb priemyslu Mocircže iacutesť o sľubnyacute krok k posilneniu

suacutečinnosti medzi vedou a priemyslom a zlepšeniu komercializaacutecie vyacutesledkov vyacuteskumu

6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov

Tento oddiel sa zameriava na charakteristiku a posuacutedenie vnuacutetroštaacutetneho uacutesilia zaviesť

na strane dopytu inovačneacute strateacutegie s cieľom stimulovať zavaacutedzanie alebo šiacuterenie inovaacuteciiacute

vraacutetane verejneacuteho obstaraacutevania a predpisov podporujuacutecich inovaacuteciu Takisto sa v ňom

analyzujuacute politickeacute opatrenia zameraneacute na internacionalizaacuteciu podnikov s cieľom zvyacutešiť

inovatiacutevnosť hospodaacuterstva

Jednyacutem z hlavnyacutech naacutestrojov zameranyacutech na stimulaacuteciu a vytvaacuteranie trhov je verejneacute

obstaraacutevanie inovatiacutevnych tovarov a služieb Zahŕňa inovačneacute opatrenia riadeneacute

dopytom napriacuteklad obstaraacutevanie vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem technologicky

orientovaneacute obstaraacutevanie ako aj opatrenia zameraneacute na hlavnyacutech použiacutevateľov

a zosuacuteladenie ponuky a dopytu Nedostatok jasnyacutech vnuacutetroštaacutetnych politiacutek a cieľov

verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych tovarov a služieb a priacutelišneacute spoliehanie sa na zdroje

EUacute maacute vplyv na efektiacutevnosť inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania v Slovenskej republike

Pripravuje sa však projekt na podporu verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych riešeniacute (PPI)

a obstaraacutevania vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem (PCP) ktoryacute by mal začať fungovať

koncom roka 2016

Medzi priacuteklady inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania patria

Infraštruktuacutera pre vyacuteskum a vyacutevoj Zaacutekladnaacute myšlienka tohto opatrenia spočiacuteva

v tom že verejnyacute sektor v rokoch 2009 ndash 2013 vybudoval efektiacutevnu

infraštruktuacuteru IKT pre vyacuteskum a vyacutevoj Infraštruktuacutera je schopnaacute uchovaacutevať

a poskytovať uacutedaje pre pracovniacutekov vo vyacuteskume a vyacutevoji s vysokou mierou

dostupnosti a bezpečnosti Suacutečasťou infraštruktuacutery IKT suacute aj ryacutechle a spoľahliveacute

širokopaacutesmoveacute siete riešenia pre efektiacutevne využitie a spracovanie informaacuteciiacute

a intranetoveacute a internetoveacute riešenia

16

Projekt elektronickeacuteho občianskeho preukazu (eID karta) Projekt umožňuje

vydaacutevanie občianskych preukazov so zabudovanyacutemi čipmi od decembra 2013 Do

decembra 2016 bolo vydanyacutech približne 2 milioacuteny eID kariet no len 490 tisiacutec

držiteľov ich aktivovalo Vlaacuteda zaručila niacutezku cenu eID kariet (450 EUR)

a zabezpečila bezplatnuacute distribuacuteciu čiacutetačiek kariet a priacuteslušnyacutech softveacuterovyacutech

riešeniacute Asi polovica držiteľov eID kariet sa rozhodla pre aktivaacuteciu digitaacutelneho

podpisu Digitaacutelny podpis zjednodušuje komunikaacuteciu s mnohyacutemi službami

verejnej spraacutevy

Projekt eHealth Projekt bol schvaacutelenyacute uzneseniacutem vlaacutedy SR č 4972008 zo

16 juacutela 2008 a plaacutenovaneacute vyacutestupy boli rozdeleneacute do troch faacutez

V euroacutepskom prehľade vyacutesledkov inovaacutecie vo verejnom sektore za rok 2013 dostala

Slovenskaacute republika niacutezke hodnotenie vo vaumlčšine zložiek tohto prehľadu V spraacuteve

o globaacutelnej konkurencieschopnosti v rokoch 2014 ndash 2015 ktoruacute vydalo Svetoveacute

ekonomickeacute foacuterum bola Slovenskaacute republika v oblasti verejneacuteho obstaraacutevania vyspelyacutech

technologickyacutech produktov zaradenaacute na 117 miesto spomedzi 143 krajiacuten

Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila zaacutekon č 5462010 v ktorom sa stanovuje že všetky zmluvy

a naacutekupy uskutočneneacute uacutetvarmi a agentuacuterami uacutestrednyacutech regionaacutelnych a miestnych

štaacutetnych spraacutev musia byť zverejneneacute na internete najneskocircr do desiatich dniacute po naacutekupe

So zmluvami je to inak ndash informaacutecie o finančnyacutech transakciaacutech musia byť zaacuteroveň

zverejneneacute štruktuacuterovanyacutem spocircsobom a musia umožňovať jednoduchuacute identifikaacuteciu

relevantnyacutech akteacuterov a priacuteslušnyacutech vyacutedavkov Centraacutelny register zmluacutev funguje dobre

a pomaacuteha zvyšovať transparentnosť verejneacuteho obstaraacutevania na Slovensku

V operačnom programe Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) ktoryacute je v rokoch 2014 ndash 2020

hlavnyacutem zdrojom financovania slovenskeacuteho systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa neuvaacutedza

nijakaacute zmienka o verejnom obstaraacutevaniacute inovačnyacutech technoloacutegiiacute V OP VaI sa iba stručne

spomiacutena že scheacutemy štaacutetnej pomoci by uprednostnili obstaranie špičkovyacutech technoloacutegiiacute

v suacutelade s cieľmi RIS3

Podľa uacutedajov Euroacutepskej komisie Slovensko vyacuterazne zaostaacuteva za priemerom EUacute pokiaľ

ide o zaacutesady iniciatiacutevy bdquoSmall Business Actldquo (SBA) ndash v oblasti internacionalizaacutecie

(využiacutevanie rastu trhov mimo EUacute) sa z krajiacuten EUacute umiestnilo na poslednom mieste Pokiaľ

ide o zaacutesadu jednotneacuteho trhu (vaumlčšie využitie priacuteležitostiacute ktoreacute ponuacuteka jednotnyacute trh)

Slovensko dosiahlo lepšie vyacutesledky ale staacutele zostaacuteva pod priemerom EUacute (Prehľad SBA

Slovensko 2014)

V uplynulyacutech rokoch sa veľa diskutovalo zriadilo sa niekoľko vyacuteborov a bolo prijatyacutech

niekoľko opatreniacute na podporu internacionalizaacutecie slovenskyacutech MSP Vyacutevoz MSP v roku

2014 však predstavoval iba 29 celkoveacuteho vyacutevozu slovenskyacutech podnikov Navyše iba

5 MSP na Slovensku vyvaacuteža do zahraničia (v porovnaniacute so 64 veľkyacutech podnikov)

Vyše 89 vyacutevozu slovenskyacutech MSP smerovalo do EUacute (v porovnaniacute s 81 v priacutepade

veľkyacutech podnikov) Vyše 10 vyacutevozu MSP smerovalo mimo EUacute (v porovnaniacute s 19

v priacutepade veľkyacutech podnikov) (Going global remains a challenge for Slovak SMEs

AmCham 2014)

17

Odkazy

Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute

inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute

reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za

rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia

Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie

o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska

komisia

Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov

EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia

Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel

EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom

v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016

EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016

Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza

OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)

SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania

v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015

Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012

Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013

Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument

o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho

plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave

medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho

rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013

WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016

18

Skratky

BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj

EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie

ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

EUacute Euroacutepska uacutenia

PZI Priame zahraničneacute investiacutecie

GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA

MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu

NPR Naacuterodnyacute program reforiem

MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť

PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci

VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie

OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj

OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie

RampI Vyacuteskum a inovaacutecie

RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu

SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied

SBA Slovak Business Agency

RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie

APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja

VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA

WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva

19

Prehľad

Zoznam grafov

Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov

na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8

Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov

na vyacuteskum a vyacutevoj 9

2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016

GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500

Value added of services as share of

the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152

Value added of manufacturing as share

of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245

Employment in manufacturing as share

of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164

Employment in services as share of

total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584

Share of Foreign controlled enterprises

in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08

Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113

New doctorate graduates (ISCED 6)

per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165

Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27

Innovative enterprises as a share of

total number of enterprises (CIS data)

() 34 318

Innovation output indicator (Rank

Intra-EU Comparison) 15 17 16 14

Turnover from innovation as of total

turnover (Eurostat) 233 196

Country position in Doing Business

(Ease of doing business index

WB)(1=most business-friendly

regulations) 29 29 33

Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39

EC Digital Economy amp Society Index

(DESI) (Rank) 20 20 21

E-Government Development Index

Rank 43 51 67

Online availability of public services ndash

Percentage of individuals having

interactions with public authorities via

Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48

GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118

GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036

RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038

BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033

Research excellence composite

indicator (Rank) 20

Percentage of scientific publications

among the top 10 most cited

publications worldwide as of total

scientific publications of the country 533 521 561 535

Public-private co-publications per

million population 1115 1428 1298 1055 739 812

Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na

otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii

Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()

00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za

takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa

(httpeuropaeu)

Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute

Bezplatne publikaacutecie

bull jedna koacutepia

je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy

prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Plateneacute publikaacutecie

bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

doi102760449410

ISBN 978-92-79-65995-9

KJ-N

A-2

8484-S

K-N

Page 5: Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO) o ...publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC105850/kjna... · Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO)

3

Poďakovanie

Na priacuteprave tejto spraacutevy sa podieľali svojimi pripomienkami a naacutevrhmi Diana Demkovaacute z

Ministerstva školstva vedy vyacuteskumu a športu SR a Lorenzo Isella a Katarzyna Szkuta

z uacutetvaru B7-JRC EK Katarzyna Szkuta zaistila všeobecnyacute dozor celeacuteho procesu

Poďakovanie za poskytnutie pripomienok patriacute aj Generaacutelnemu riaditeľstvu pre

regionaacutelnu a mestskuacute politiku (GR REGIO) a Generaacutelnemu riaditeľstvu pre vyacuteskum

a inovaacuteciu (GR RTD)

Priacuteslušnosť autorov

Vladimiacuter Balaacutež Prognostickyacute uacutestav Slovenskej akadeacutemie vied (Bratislava Slovenskaacute

republika)

Karol Frank Ekonomickyacute uacutestav Slovenskej akadeacutemie vied (Bratislava Slovenskaacute

republika)

Jana Zifčiakovaacute Euroacutepska komisia Generaacutelne riaditeľstvo pre Spoločneacute vyacuteskumneacute

centrum Oddelenie B7 Poznatky pre financie rast a inovaacutecie (Brusel Belgicko)

HLAVNEacute BODY

Slovenskeacute hospodaacuterstvo zaznamenalo

v poslednom desaťročiacute dynamickyacute rast

Priemernyacute ročnyacute rast HDP v obdobiacute rokov

2005 ndash 2015 predstavoval 4 Slovenskaacute

republika maacute maleacute veľmi otvoreneacute

hospodaacuterstvo V roku 2015 predstavoval

celkovyacute vyacutevoz tovaru a služieb 962

slovenskeacuteho hrubeacuteho domaacuteceho produktu V roku 2016 vlaacuteda Slovenskej republiky

predstavila svoje plaacuteny na zvyacutešenie

verejnej podpory pre vyacuteskum a vyacutevoj na

obdobie rokov 2016 ndash 2019 Prevažnaacute časť

naacuterastu by mala smerovať do financovania

projektov a medzinaacuterodnej spolupraacutece

v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute V raacutemci naacuterodneacuteho programu reforiem NPR

2016 sa vykonaacutevaniu dokumentu RIS3

prikladaacute veľkyacute vyacuteznam z hľadiska

štrukturaacutelnych zmien v oblasti vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute Prioritou je takisto vyššia uacutečasť

slovenskyacutech organizaacuteciiacute v euroacutepskych

a medzinaacuterodnyacutech programoch vyacuteskumu

a vyacutevoja NPR taktiež poukazuje na

potrebu stabilizaacutecie verejnej podpory

vyacuteskumu a vyacutevoja a intenziacutevnejšieho

zapojenia suacutekromneacuteho sektora do činnostiacute

vyacuteskumu a vyacutevoja Ministerstvo financiiacute zverejnilo odhady

nepriamej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja vo

vyacuteške 3726 milioacutena EUR v rokoch 2016 ndash

2019 v naacutevrhu rozpočtu verejnej spraacutevy na

roky 2016 ndash 2017

HLAVNEacute POLITICKEacute VYacuteZVY V OBLASTI VYacuteSKUMU A INOVAacuteCIIacute

Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute Reformy v oblasti vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute sa do druhej polovice roka 2016

realizovali len čiastočne Rada vlaacutedy SR

pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) sa

v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala

často Agentuacutera pre štrukturaacutelne fondy EUacute

bola premenovanaacute na Vyacuteskumnuacute agentuacuteru

a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute

agentuacutera na Technologickuacute agentuacuteru

Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne

Pokiaľ ide o vyacutestupy vyacuteskumu kvalita

vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za priemerom

EUacute Počas poslednyacutech troch rokov klesalo

aj postavenie slovenskyacutech inštituacuteciiacute

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a SAV

v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch V NPR 2015

a 2016 vlaacuteda SR predstavila svoje plaacuteny

na reformu SAV a slovenskyacutech inštituacuteciiacute

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech

inovaacuteciiacute a investiacutecie do vyacuteskumu

a vyacutevoja Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu

vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva

že podiel inovačnyacutech podnikov

v Slovenskej republike je niacutezky Vlaacuteda

vypracovala naacuterodneacute programy na

podporu začiacutenajuacutecich podnikov

a inovačnyacutech poukazov Štaacutetna podpora je

napriek tomu niacutezka a realizaacutecia programov

EUacute zaostaacuteva za plaacutenovanyacutem

harmonogramom

Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu

Uacutedaje Eurostatu tyacutekajuacutece sa financovania

vyacuteskumu a vyacutevoja svedčia o slabyacutech

vaumlzbaacutech medzi vedou a priemyslom ktoreacute

potvrdzujuacute aj niacutezke uacuterovne komerčnyacutech

vyacutestupov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Slovenskaacute

republika vyčlenila prostriedky na

posilnenie suacutečinnosti medzi vedou

a priemyslom v rozpočte operačneacuteho

programu Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) Vo

februaacuteri 2016 slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila

uznesenie o programoch APVV na roky

2016-2019 v ktoryacutech sa navrhuje

naacuterodnyacute program spolupraacutece medzi

akademickou obcou a priemyslom

v obdobiacute rokov 2016-2020 Ani jedna

z tyacutechto iniciatiacutev však nebola doteraz

realizovanaacute

HLAVNYacute VYacuteVOJ POLITIKY V OBLASTI VYacuteSKUMU A INOVAacuteCIIacute V ROKU 2016 Schvaacutelenie uznesenia o programoch Agentuacutery na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na

obdobie rokov 2016 ndash 2019 (februaacuter 2016)

Vypracovanie strategickeacuteho dokumentu o plneniacute ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho plaacutenu pre

dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 (september 2016)

5

1 Hlavnyacute vyacutevoj politiky v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v roku

2016

Uznesenie o programoch

Agentuacutery na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na obdobie rokov 2016 ndash 2019

(022016)

Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila uznesenie o programoch APVV na

obdobie rokov 2016 ndash 2019 dňa 24 februaacutera 2016 V uacutevode dokumentu sa uvaacutedza že tieto tri programy suacute prepojeneacute s dokumentom RIS a podporujuacute suacutečinnosť s programom Horizont 2020 Medzi tri programy APVV patriacute

a) Program bdquoPodpora budovania personaacutelnej infraštruktuacutery vo všetkyacutech sektoroch vyacuteskumu a vyacutevojaldquo

(177 milioacutena EUR) Tento program podporuje postdoktorandskeacute miesta reintegračneacute granty pre slovenskyacutech vedcov granty pre zahraničnyacutech vedcov a projekty bdquomladyacutech excelentnyacutech vyacuteskumnyacutech kolektiacutevovldquo Program by mal uryacutechliť karieacuterny postup absolventov postdoktorandskeacuteho štuacutedia podporiť tvorbu

mladyacutech vyacuteskumnyacutech kolektiacutevov a reintegraacuteciu

jednotlivcov i ich etablovanie na čele vyacuteskumnyacutech tiacutemov

b) Program bdquoPodpora vyacuteskumu a vyacutevoja v podnikoch a podpora spolupraacutece podnikov s vyacuteskumnyacutemi organizaacuteciamildquo (583 milioacutena EUR) Tento program je zacielenyacute na inovačneacute podniky zameraneacute na vyacuteskum a vyacutevoj začiacutenajuacutece a spin-off podniky Program podporuje projekty v oblastiach špecializaacutecie RIS3

c) Program bdquoPodpora projektov H2020ldquo (160 milioacutena EUR) Niektoreacute slovenskeacute projekty boli uacutespešneacute v prvom kole hodnotenia programu Horizont 2020 ale nebolo im schvaacuteleneacute financovanie v druhom kole hodnotenia Tyacutemto programom sa euroacutepska podpora nahraacutedza vnuacutetroštaacutetnou podporou V raacutemci programu sa takisto

financuje priacuteprava naacutevrhov na granty ERC Ide

o pomerne vyacuteznamnyacute krok keďže Slovensko ziacuteskalo do roku 2016 len jeden grant ERC

Strategickyacute dokument o plneniacute

ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho

plaacutenu pre dokument RIS3

v rokoch 2014 ndash 2020

(092016)

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR vypracovalo strategickyacute dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 Strategickyacute

dokument nadvaumlzuje na člaacutenok 9 nariadenia (EUacute) č 13032013 o Euroacutepskom fonde regionaacutelneho rozvoja Euroacutepskom sociaacutelnom fonde Koheacuteznom fonde a Euroacutepskom naacutemornom a rybaacuterskom fonde V strategickom dokumente sa vymedzuje

a) finančnyacute raacutemec na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v raacutemci politickyacutech opatreniacute RIS3

b) systeacutem monitorovania a hodnotenia politickyacutech opatreniacute RIS3

c) činnosti zameraneacute na zniacuteženie vysokeacuteho počtu prioriacutet

špecializaacutecie ako aj stanovenie prepojeniacute medzi nimi

11 Zameranie sa na vnuacutetroštaacutetne a regionaacutelne strateacutegie pre inteligentnuacute špecializaacuteciu

Charakteristika a načasovanie Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila konečnuacute verziu dokumentu

RIS3 uzneseniacutem vlaacutedy č 6652013 dňa 13 novembra 2013 V dokumente RIS3 sa

uvaacutedzajuacute kľuacutečoveacute oblasti hospodaacuterskej špecializaacutecie automobilovyacute priemysel

a strojaacuterstvo spotrebnaacute elektronika a elektrickeacute priacutestroje informačneacute a komunikačneacute

technoloacutegie a služby a vyacuteroba a spracovanie železa a ocele Takisto sa v ňom vymedzuje

suacutebor politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zameranyacutech na dosiahnutie štyroch hlavnyacutech

cieľov inteligentnej špecializaacutecie v Slovenskej republike Cieľ 1 sa zameriava na vaumlčšie

6

ukotvenie kľuacutečovyacutech priemyselnyacutech odvetviacute na Slovensku Cieľ 2 sa tyacuteka podpory

hospodaacuterskeho rastu prostredniacutectvom vyacutesledkov excelentnej vedy Cieľ 3 sa zameriava

na vytvorenie dynamickej otvorenej a inkluziacutevnej inovačnej spoločnosti Cieľ 4 sa

zameriava na zlepšenie kvality ľudskyacutech zdrojov V dokumente RIS3 sa takisto uvaacutedza

paumlť prioriacutet vyacuteskumu z hľadiska verejnyacutech vyacutedavkov na zaacutekladnyacute a aplikovanyacute vyacuteskum

materiaacutelovyacute vyacuteskum a nanotechnoloacutegie informačno-komunikačneacute technoloacutegie

biotechnoloacutegie a biomediciacutena poľnohospodaacuterstvo a životneacute prostredie a odvetvie energie

z udržateľnyacutech zdrojov

Najnovšiacute vyacutevoj Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo

strategickyacute dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet RIS3 a spraacutevu o plneniacute akčneacuteho

plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 (Euroacutepska komisia 2016) Tento

dokument obsahuje finančnyacute raacutemec s orientačnyacutem rozpočtom na vnuacutetroštaacutetnu podporu

všetkyacutech činnostiacute vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v rokoch 2016 ndash 2019 a orientačnyacutemi rozpočtami

na politickeacute opatrenia na obdobie rokov 2016 ndash 2020 V dokumente sa uvaacutedzajuacute niektoreacute

potenciaacutelne vyacuteznamneacute zlepšenia v oblasti vnuacutetroštaacutetneho financovania vraacutetane

opaumltovneacuteho zavedenia štaacutetnych programov vyacuteskumu a vyacutevoja vaumlčšiacutech zdrojov na

členstvo v medzinaacuterodnyacutech vyacuteskumnyacutech organizaacuteciaacutech zvyacutešenyacutech vyacutedavkov na stimuly

pre vyacuteskum a vyacutevoj a daňovyacutech uacuteľav na vyacuteskum a vyacutevoj V dokumente sa poukazuje na

potrebu reformy systeacutemu financovania vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Potvrdzuje sa v ňom zaacutemer

vlaacutedy zaviesť povinnyacute ukazovateľ podielu verejnej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podpora

by sa mala každyacute rok zvyacutešiť o 004 HDP teda z 035 HDP v roku 2015 na 050

HDP v roku 2020 Čo sa tyacuteka podpornej štruktuacutery na projektoveacute financovanie by sa mali

vyčleniť dodatočneacute prostriedky Vlaacuteda preskuacutemala stav ex ante kondicionaliacutet na konci

septembra 2016 Suacutečasťou preskuacutemania boli ex ante kondicionality v oblasti vyacuteskumu

a vyacutevoja a strategickyacute dokument Vlaacuteda dospela k zaacuteveru že v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja

existuje vysokeacute riziko nedosiahnutia ex ante kondicionaliacutet

Nevyriešeneacute otaacutezky Akčnyacute plaacuten pre RIS3 sa staacutele nerealizoval Slovenskaacute vlaacuteda neprijala

prveacute dve verzie akčneacuteho plaacutenu Hlavneacute probleacutemy sa tyacutekajuacute reformy riadenia systeacutemu

vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR pre

vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a bol odoslanyacute Euroacutepskej komisii

(Generaacutelne riaditeľstvo pre regionaacutelnu a mestskuacute politiku) na ďalšie pripomienkovanie

Tento naacutevrh sa tyacutekal legislatiacutevnych opatreniacute zameranyacutech na reformu finančnyacutech agentuacuter

transformaacuteciu Slovenskej akadeacutemie vied reformu vysokoškolskeacuteho a stredoškolskeacuteho

vzdelaacutevania zavedenie noveacuteho systeacutemu opatreniacute na podporu politiky v oblasti vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute zavedenie hodnotiaceho raacutemca pre RIS3 a priacutepravu naacuterodneacuteho plaacutenu ESFRI

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) vypracovalo strategickyacute

dokument o plneniacute kondicionaliacutet ex ante a akčneacuteho plaacutenu pre dokument RIS3 na roky

2014 ndash 2020 Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov plnenia ex ante

kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale očakaacutevajuacute sa iba menšie potrebneacute zmeny

2 Ekonomickeacute suacutevislosti

21 Štruktuacutera hospodaacuterstva

Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru 1 Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute

v automobilovom priemysle a sektore spotrebnej elektroniky suacute zaacutekladom slovenskeacuteho

hospodaacuterstva a tvoria vaumlčšinu slovenskeacuteho vyacutevozu Maleacute a stredneacute podniky (MSP) majuacute

pre slovenskyacute vyacutevoz menšiacute vyacuteznam ale zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu v naacuterodnom

hospodaacuterstve

1 Duaacutelne hospodaacuterstvo (Boeke 1953) sa tyacuteka hospodaacuterstva v ktorom produktiacutevne kapitaacutelovo naacuteročneacute

moderneacute odvetvia existujuacute paralelne s menej produktiacutevnymi tradičnyacutemi na praacutecu naacuteročnyacutemi odvetviami Pozri J H Boeke (1953) Economics and Economic Policy of Dual Societies New York Institute of Pacific Relations

7

MSP v roku 2014 vytvorili 533 celkovej pridanej hodnoty na Slovensku Podiel MSP

na celkovej pridanej hodnote v rokoch 2009 ndash 2014 zostal stabilnyacute Podniky ktoreacute majuacute

do devaumlť zamestnancov suacute v Slovenskej republike najbežnejšiacutem typom podniku a tvorili

793 celkoveacuteho počtu podnikov v roku 2000 a 966 v roku 2014 (Eurostat 2014)

Sektor služieb tvoriacute vaumlčšinu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike napriek

tomu sa však slovenskeacute hospodaacuterstvo vyznačuje vysokyacutem podielom spracovateľskeacuteho

priemyslu a sektorom vysoko a stredne-vysoko vyspelyacutech technoloacutegiiacute na celkovej

zamestnanosti (2155 a 747 v roku 2014) Okrem toho bol v roku 2014 podiel

sektora služieb naacuteročnyacutech na poznatky na celkovej zamestnanosti na Slovensku o niečo

nižšiacute (330 ) ako v EUacute 28 (369 ) (Eurostat 2014)

Z uacutedajov Eurostatu o produktivite praacutece vyplyacuteva že v obdobiacute rokov 2010 ndash 2014

produktivita v Slovenskej republike vzraacutestla o 108 v porovnaniacute s 45 v EUacute 28

22 Otoczenie biznesu

Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru 2 Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute

v automobilovom priemysle a sektore spotrebnej elektroniky suacute zaacutekladom slovenskeacuteho

hospodaacuterstva a tvoria vaumlčšinu slovenskeacuteho vyacutevozu Maleacute a stredneacute podniky (MSP) majuacute

pre slovenskyacute vyacutevoz menšiacute vyacuteznam ale zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu v naacuterodnom

hospodaacuterstve

MSP v roku 2014 vytvorili 533 celkovej pridanej hodnoty na Slovensku Podiel MSP

na celkovej pridanej hodnote v rokoch 2009 ndash 2014 zostal stabilnyacute Podniky ktoreacute majuacute

do devaumlť zamestnancov suacute v Slovenskej republike najbežnejšiacutem typom podniku a tvorili

793 celkoveacuteho počtu podnikov v roku 2000 a 966 v roku 2014 (Eurostat 2014)

Sektor služieb tvoriacute vaumlčšinu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike napriek

tomu sa však slovenskeacute hospodaacuterstvo vyznačuje vysokyacutem podielom spracovateľskeacuteho

priemyslu a sektorom vysoko a stredne-vysoko vyspelyacutech technoloacutegiiacute na celkovej

zamestnanosti (2155 a 747 v roku 2014) Okrem toho bol v roku 2014 podiel

sektora služieb naacuteročnyacutech na poznatky na celkovej zamestnanosti na Slovensku o niečo

nižšiacute (330 ) ako v EUacute 28 (369 ) (Eurostat 2014)

Z uacutedajov Eurostatu o produktivite praacutece vyplyacuteva že v obdobiacute rokov 2010 ndash 2014

produktivita v Slovenskej republike vzraacutestla o 108 v porovnaniacute s 45 v EUacute 28

23 Zasoby ludzkie

Slovenskaacute republika maacute dostatočneacute množstvo ľudskyacutech zdrojov (počet vyacuteskumnyacutech

pracovniacutekov a doktorandov) ktoreacute však vnuacutetroštaacutetny inovačnyacute systeacutem nepremietol do

vysokej kvality vyacutestupov V roku 2014 bol počet vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov na tisiacutec

obyvateľov v Slovenskej republike o niečo nižšiacute (463) ako v EUacute 28 (534) V roku 2014

mala Slovenskaacute republika pomerne niacutezky podiel vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov zamestnanyacutech

v podnikateľskom sektore (179 v porovnaniacute so 484 v EUacute 28 v roku 2014)

Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že v roku 2014 bolo v Slovenskej republike

v podnikateľskom sektore zamestnanyacutech 2 645 vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov Vyacuteskumniacute

pracovniacuteci v podnikateľskom sektore predstavovali 0113 celkovej zamestnanosti

v roku 2014 Podiel žien vo vyacuteskume bol v Slovenskej republike vyššiacute (4226 ) ako

v EUacute 28 (3317 )

3 Hlavniacute akteacuteri v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

2 Duaacutelne hospodaacuterstvo (Boeke 1953) sa tyacuteka hospodaacuterstva v ktorom produktiacutevne kapitaacutelovo naacuteročneacute

moderneacute odvetvia existujuacute paralelne s menej produktiacutevnymi tradičnyacutemi na praacutecu naacuteročnyacutemi odvetviami Pozri J H Boeke (1953) Economics and Economic Policy of Dual Societies New York Institute of Pacific Relations

8

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) zodpovedaacute za tvorbu

a vykonaacutevanie politiacutek v oblasti zaacutekladneacuteho a aplikovaneacuteho vyacuteskumu MŠVVŠ riadi

finančneacute agentuacutery pre zaacutekladnyacute vyacuteskum (grantovaacute agentuacutera VEGA a grantovaacute agentuacutera

KEGA) aplikovanyacute vyacuteskum (Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja APVV) a Vyacuteskumnuacute

agentuacuteru a spravuje prostriedky pre inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania MŠVVŠ riadi

podporu vyacuteskumu a vyacutevoja v podnikateľskom prostrediacute MSP prostredniacutectvom stimulov

pre vyacuteskum a vyacutevoj a takisto riadi strategickeacute programy vyacuteskumu a vyacutevoja podporovaneacute

zo štaacutetneho rozpočtu prostredniacutectvom štaacutetnych programov vyacuteskumu a vyacutevoja

(67 milioacutena EUR v roku 2016) Ministerstvo hospodaacuterstva SR riadi agentuacuteru Slovak

Business Agency (SBA) Slovenskuacute agentuacuteru pre rozvoj investiacuteciiacute a obchodu (SARIO)

a Technologickuacute agentuacuteru V roku 2016 v Slovenskej republike pocircsobilo 35 inštituacuteciiacute

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania z ktoryacutech 20 bolo verejnyacutech

Podiel suacutekromneacuteho neziskoveacuteho sektora na činnostiach vyacuteskumu a vyacutevoja bol niacutezky

Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že prostriedky vyčleneneacute na tento sektor v roku 2014

predstavovali 35 milioacutena EUR

Klastroveacute politiky suacute v Slovenskej republike pomerne noveacute Vyvinulo a realizovalo ich

ministerstvo hospodaacuterstva ale z naacuterodnyacutech zdrojov dostali veľmi maleacute finančneacute

prostriedky V roku 2016 mala Slovenskaacute republika devaumlť klastrov v oblasti technoloacutegiiacute

a paumlť klastrov v oblasti cestovneacuteho ruchu

4 Trendy v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Hrubeacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj v roku 2015 predstavovali 118 HDP (v porovnaniacute

s 088 v roku 2014) Zvyacutešenie hodnoty tohto ukazovateľa suacutevisiacute s vyššiacutemi vyacutedavkami

z EŠIF a niacutezkou hodnotou deflaacutetora HDP Najvyacuteznamnejšiacutem zdrojom financovania je

vlaacuteda ďalej podnikovyacute a neziskovyacute sektor pričom programy financovania EUacute majuacute staacutele

veľmi vyacuteznamnyacute podiel V rokoch 2014 ndash 2020 je hlavnyacutem zdrojom financovania

slovenskeacuteho sektora vyacuteskumu a inovaacuteciiacute operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI)

Spolu OP VaI poskytuje 3988 milioacutena EUR z čoho 2226 milioacutena EUR pochaacutedza

z Euroacutepskeho fondu regionaacutelneho rozvoja (EFRR)

Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov

na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016

9

41 Finančneacute prostriedky na vyacuteskum a vyacutevoj prideleneacute z verejnyacutech

zdrojov a vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

Vlaacutedna podpora vyacuteskumu a vyacutevoja (meranaacute na zaacuteklade rozpočtovyacutech prostriedkov alebo

vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj) je staacutele vyacuterazne pod priemerom EUacute 28 ktoryacute predstavuje

064 V roku 2015 boli rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj (GBAORD)

na Slovensku na uacuterovni 036 HDP Rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum

a vyacutevoj sa v obdobiacute rokov 2007 ndash 2011 vyacuteznamne zvyacutešili ale po roku 2011 klesli

v docircsledku rozpočtovyacutech škrtov v suacutevislosti s finančnou kriacutezou

Z uacutedajov Eurostatu o rozpočtovyacutech prostriedkochvyacutedavkoch na vyacuteskum a vyacutevoj podľa

spocircsobu financovania vyplyacuteva že inštitucionaacutelne financovanie v roku 2015 predstavovalo

763 celkovej vlaacutednej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podiel projektoveacuteho financovania na

celkovom financovaniacute zo strany vlaacutedy bol druhyacute najnižšiacute v EUacute 28

Podstatnaacute časť celkoveacuteho projektoveacuteho financovania smerovala na členskeacute priacutespevky

v medzinaacuterodnyacutech vedeckyacutech a technologickyacutech organizaacuteciaacutech V roku 2016 sa inštituacutecie

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania podieľali na financovaniacute 1 279 projektov (94 milioacutena EUR)

a Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) na financovaniacute 947 projektov (452 milioacutena EUR)

V roku 2016 KEGA financovala 444 projektov (25 milioacutena EUR) v oblasti kultuacutery

a vzdelaacutevania V zaacutekone o štaacutetnom rozpočte na rok 2016 sa projektoveacute financovanie pre

APVV stanovilo na 293 milioacutena EUR

42 Suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj sa v rokoch 2007 ndash 2015 zvyacutešili z 018 na

033 HDP staacutele suacute však vyacuterazne nižšie ako priemer EUacute 28 (130 HDP) Objem

vyacuteskumu financovaneacuteho vlaacutedou ktoryacute vykonaacuteva podnikateľskyacute sektor bol v Slovenskej

republike takisto vyacuterazne nižšiacute (001 HDP) ako v EUacute 28 (009 HDP)

Niacutezka uacuteroveň vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj a obmedzenaacute spolupraacuteca medzi

sektorom verejneacuteho vyacuteskumu a podnikateľskyacutem sektorom sa premietli do spocircsobu

inovovania slovenskyacutech MSP pri ktorom inovaacutecie ktoreacute neboli založeneacute na vyacuteskume

a vyacutevoji alebo technoloacutegiaacutech zohraacutevali oveľa docircležitejšiu uacutelohu ako inovaacutecie založeneacute na

vyacuteskume a vyacutevoji

Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov

na vyacuteskum a vyacutevoj

Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016

10

Z uacutedajov OECD o ryacutechlo rastuacutecich podnikoch (bdquogazelaacutechldquo) vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika dosahuje pomerne dobreacute vyacutesledky Ryacutechlo rastuacutece spoločnosti mali v roku

2014 vysokyacute podiel v najdocircležitejšiacutech odvetviach hospodaacuterstva vraacutetane spracovateľskeacuteho

priemyslu (101 ) a služieb informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (147 )

Slovenskaacute republika mala takisto vysokyacute podiel bdquogazielldquo v spracovateľskom priemysle

(22 ) a službaacutech informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (41 ) (OECD

Entrepreneurship at a Glance 2014)

Štatistickyacute uacuterad Slovenskej republiky poskytuje uacutedaje o technologickej intenzite

slovenskyacutech MSP V roku 2014 približne 31 MSP pocircsobilo v technologicky vyspelyacutech

priemyselnyacutech odvetviach a 139 v spracovateľskom priemysle so strednou

až vysokou uacuterovňou technoloacutegie Pokiaľ ide o sektor služieb v tom istom roku pocircsobilo

v službaacutech naacuteročnyacutech na poznatky približne 351 slovenskyacutech MSP (Štatistickyacute uacuterad

Slovenskej republiky december 2016)

Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacuteciiacute za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika dosahovala neuspokojiveacute vyacutesledky vo všetkyacutech ukazovateľoch tyacutekajuacutecich sa

vaumlzieb podnikania a duševnyacutech aktiacutev Podiel MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie

predstavoval 52 podiel inovačnyacutech MSP spolupracujuacutecich s ostatnyacutemi MSP 65

a podiel verejno-suacutekromnyacutech spoločnyacutech publikaacuteciiacute (na milioacuten obyvateľov) 24

priemeru EUacute 28 (Euroacutepska komisia 2016)

Počet patentovyacutech prihlaacutešok PCT na miliardu HDP (v EUR PPS) predstavoval 18 počet

patentovyacutech prihlaacutešok PCT v spoločenskyacutech vyacutezvach 9 počet ochrannyacutech znaacutemok

Spoločenstva 49 a počet priemyselnyacutech vzorov Spoločenstva 34 priemeru EUacute 28

(Eurostat november 2016)

43 Inovaacutecie vo verejnom sektore a zapojenie občianskej

spoločnosti

Z uacutedajov o inovaacuteciaacutech vo verejnom sektore (ESTAT 2016 OECD Svetovaacute banka EVCA)

vyplyacuteva že Slovenskaacute republika zaostaacuteva v online dostupnosti verejnyacutech služieb

verejnom obstaraacutevaniacute modernyacutech technoloacutegiiacute a kvalite elektronickej verejnej spraacutevy

Slovenskaacute vlaacuteda zatiaľ nevypracovala nijakeacute plaacuteny verejneacuteho obstaraacutevania inovačnyacutech

technoloacutegiiacute a služieb

Kvalita a transparentnosť verejnyacutech služieb suacute problematickeacute a program modernizaacutecie

verejneacuteho sektora sa prekryacuteva s uacutesiliacutem zameranyacutem na boj proti korupcii a zvyšovanie

kvality verejnyacutech služieb

Slovenskaacute vlaacuteda zaviedla niekoľko iniciatiacutev zameranyacutech na zvyšovanie efektiacutevnosti

a transparentnosti služieb verejnej spraacutevy Verejneacute inštituacutecie musia od roku 2011

zverejňovať všetky svoje zmluvy na internete Verejneacute inštituacutecie musia od februaacutera 2015

použiacutevať elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania (ECS) na obstaraacutevanie tovaru

a služieb v hodnote vyššej ako 1000 EUR

Slovenskaacute vlaacuteda využila operačnyacute program Informačnaacute spoločnosť (OP IS) aby podporila

rozvoj elektronickej verejnej spraacutevy v obdobiacute rokov 2007 ndash 20132015 Slovenskaacute

republika do konca roka 2015 minula 937 rozpočtu OP IS (1 5928 milioacutena EUR)

Mnoho projektov elektronickej verejnej spraacutevy však zlyhalo

Inovaacutecie pre občiansku spoločnosť (sociaacutelne inovaacutecie) sa v Slovenskej republike ešte len

začiacutenajuacute rozviacutejať Zameriavajuacute sa na neziskoveacute iniciatiacutevy podporujuacutece inovaacutecie medzi

mladyacutemi ľuďmi a podporu pre novovznikajuacutece komunity začiacutenajuacutecich podnikov ktoraacute sa

začala formovať v poslednyacutech rokoch Taacuteto komunita je zameranaacute na centraacute začiacutenajuacutecich

podnikov (start-up hubs) coworkingoveacute centraacute a štruktuacutery ktoreacute poskytujuacute priestor

podpore novyacutech a inovatiacutevnych naacutepadov vyacuterobkov a služieb

11

5 Wyzwania w zakresie B+I Vyacutezvy v oblasti inovaacuteciiacute

51 Vyacutezva 1 Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Charakteristika

Kompetencie pre navrhovanie a vykonaacutevanie politiacutek vyacuteskumu a vyacutevoja suacute rozdeleneacute

medzi dve ministerstvaacute ktoreacute majuacute nedostatočnuacute uacuteroveň koordinaacutecie Ministerstvo

školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (podpora vyacuteskumu a vyacutevoja) a Ministerstvo

hospodaacuterstva SR (podpora inovaacuteciiacute) V roku 2013 slovenskaacute vlaacuteda zriadila Radu vlaacutedy SR

pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) Taacuteto inštituacutecia na vysokej uacuterovni by mala

zastrešovať všetky hlavneacute ministerstvaacute zodpovedneacute za politiku vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

RVVTI pomohla vypracovať strategickeacute dokumenty tyacutekajuacutece sa politiky vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute (vraacutetane RIS3) ide však len o poradnyacute orgaacuten slovenskej vlaacutedy a nemaacute nijakeacute

vyacutekonneacute praacutevomoci

V Slovenskej republike neexistujuacute nijakeacute vymedzeneacute regionaacutelne politiky vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute keďže vyacuteskum a inovaacutecie sa tradične považujuacute za zaacuteležitosť vlaacutedy a stupeň

regionaacutelnej inštitucionaacutelnej autonoacutemie je veľmi niacutezky V slovenskyacutech zaacutekonoch

o samospraacutevnych krajoch sa stanovujuacute praacutevomoci regionaacutelnych vlaacuted v ktoryacutech sa vocircbec

nespomiacutena vyacuteskum a inovaacutecie

Politickaacute reakcia

V dokumente RIS3 sa naznačuje niekoľko rozsiahlych plaacutenov na reformu riadenia

vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v programovom obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 aj keď akčnyacute plaacuten ešte

staacutele čakaacute na schvaacutelenie Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR

pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a odoslanyacute Euroacutepskej komisii

(GR REGIO) na ďalšie pripomienkovanie Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov

plnenia ex ante kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale v tejto faacuteze suacute potrebneacute iba

menšie zmeny

V Naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2015 sa predpokladali vyacuteznamneacute zmeny vraacutetane

zluacutečenia početnyacutech finančnyacutech agentuacuter do Vyacuteskumnej agentuacutery a Technologickej

agentuacutery ako aj transformaacutecie uacutestavov rozpočtovyacutech a podriadenyacutech organizaacuteciiacute

Slovenskej akadeacutemie vied (SAV) do verejnyacutech vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute (VVI) Osem

vlaacutednych agentuacuter ktoreacute realizujuacute scheacutemy na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute by sa malo

zluacutečiť do dvoch agentuacuter a slovenskaacute vlaacuteda by mala pripraviť novyacute zaacutekon o VVI

V naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2016 sa stanovuje že po prijatiacute akčneacuteho plaacutenu

RIS3 sa začne s vykonaacutevaniacutem jednotlivyacutech opatreniacute s cieľom zaviesť štrukturaacutelne zmeny

v oblasti vedy a vyacuteskumu Opatrenia buduacute zameraneacute najmauml na cieleneacute použiacutevanie

a stabilizaacuteciu verejnyacutech financiiacute a podporu zapojenia suacutekromneacuteho sektora do

vyacuteskumnyacutech a vyacutevojovyacutech činnostiacute a financovanie bude zameraneacute na zvyacutešenie kvality

vyacuteskumu podporu infraštruktuacutery vybudovanej z fondov EUacute a prepojenie univerziacutet

akadeacutemiiacute vied vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute a partnerov z priemyslu

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo strategickyacute

dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie akčneacuteho plaacutenu

implementaacutecie RIS3 V dokumente sa zavaacutedza systeacutem monitorovania a vyhodnocovania

dokumentu RIS3 na roky 2014 ndash 2016 a uvaacutedzajuacute sa v ňom tematickeacute hodnotenia

a hodnotenia vplyvov Tematickeacute hodnotenie sa zameriava na špecifickeacute teacutemy ako

infraštruktuacutera transfer technoloacutegiiacute medzinaacuterodnaacute spolupraacuteca inovačnaacute vyacutekonnosť

ochrana praacutev duševneacuteho vlastniacutectva a rozvoj MSP

Slovenskaacute vlaacuteda v roku 2015 premenovala Agentuacuteru pre štrukturaacutelne fondy EUacute na

Vyacuteskumnuacute agentuacuteru a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera dostala kompetencie

Technologickej agentuacutery

Posuacutedenie politiacutek

Riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute je staacutele rozdeleneacute medzi niekoľko ministerstiev

a implementačnyacutech agentuacuter Nedostatočnaacute koordinaacutecia a rozptyacutelenie obmedzenyacutech

12

finančnyacutech zdrojov braacuteni suacutečinnosti slovenskyacutech politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Reformy systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa do konca roka 2016 realizovali len čiastočne

RVVTI sa v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala veľmi často Premenovanie agentuacuter

zaoberajuacutecich sa vyacuteskumom a inovaacuteciami mocircže predstavovať krok vpred keďže noveacute

naacutezvy naznačujuacute vaumlčšiacute docircraz na vyacuteskum a inovaacutecie aj keď ich počet aj štruktuacutera zostali

rovnakeacute

Zluacutečenie finančnyacutech agentuacuter bolo oznaacutemeneacute minulyacute rok nebolo však zatiaľ realizovaneacute

a reforma SAV bola odloženaacute až na rok 2017 Osem regionaacutelnych vlaacuted vypracovalo svoje

vlastneacute regionaacutelne inovačneacute strateacutegie do roku 2015 majuacute však len obmedzeneacute zdroje na

podporu regionaacutelnych politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Vplyv tyacutechto strateacutegiiacute je

obmedzenyacute lebo vlaacuteda mocircže zvaacutežiť politickeacute ciele a naacutestroje navrhovaneacute v regionaacutelnych

inovačnyacutech dokumentoch ale nie je viazanaacute ich prijať Zatiaľ sa v žiadnom politickom

dokumente neuvažovalo o priacutepadnyacutech zmenaacutech rozdelenia praacutevomociacute medzi uacutestrednyacutemi

a regionaacutelnymi štaacutetnymi spraacutevami

52 Vyacutezva 2 Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne

Charakteristika

Slovenskyacute systeacutem vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zaznamenal v 90 rokoch minuleacuteho storočia a v

prvom desaťročiacute po roku 2000 vyacuteraznyacute pokles Pokles sa prejavil v zniacuteženom financovaniacute

vyacuteskumu a vyacutevoja klesajuacutecom počte vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov a chyacutebajuacutecich

štrukturaacutelnych reformaacutech sektora verejneacuteho vyacuteskumu Zniacuteženeacute zdroje a nezaacuteujem

slovenskyacutech politickyacutech činiteľov sa mohli premietnuť do niacutezkych vyacutestupov systeacutemu

vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pokiaľ ide o vysokokvalitneacute publikaacutecie počet inovačnyacutech podnikov

vyacuterobu a duševneacute aktiacuteva a vyacutevoz služieb naacuteročnyacutech na poznatky

Slovenskaacute republika sa radiacute medzi štaacutety so slabšiacutemi vyacutesledkami v oblasti vyacuteskumu v EUacute

čo potvrdzujuacute ukazovatele ako napriacuteklad percentuaacutelny podiel medzi 10 najviac

citovanyacutech publikaacuteciiacute za obdobie rokov 2000 ndash 2013 (573 v porovnaniacute so 734

v Českej republike) a celkovyacute počet žiadostiacute o patent na zaacuteklade Zmluvy o patentovej

spolupraacuteci (48 v porovnaniacute so 168 v Českej republike) Podľa zloženeacuteho ukazovateľa

excelentnosti vyacuteskumu Slovenskaacute republika vyacuterazne zaostaacuteva za najlepšiacutemi členskyacutemi

štaacutetmi EUacute pokiaľ ide o excelentnosť vyacuteskumu ale vyacutekonnosť krajiny sa od roku 2007

podstatne zlepšila

Politickaacute reakcia

Od roku 2007 je Slovenskaacute republika schopnaacute využiacutevať štrukturaacutelne fondy na vyacuteskum

a inovaacutecie a ťažiacute z pomoci EUacute na politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Tieto investiacutecie sa

koncentrovali do infraštruktuacuternych projektov ale naacuterodneacute investiacutecie do inštitucionaacutelneho

a projektoveacuteho financovania nedosiahli ich uacuteroveň Euroacutepska podpora smerovala

v rokoch 2007 ndash 2013 na modernizaacuteciu existujuacutecej a budovanie novej vyacuteskumnej

infraštruktuacutery (približne 13 univerzitnyacutech vyacuteskumnyacutech parkov a vyacuteskumno-vyacutevojovyacutech

parkov 67 centier excelentnosti a 8 kompetenčnyacutech centier) Naacuterodneacute a euroacutepske

podporneacute opatrenia na vyacuteskum a inovaacutecie sa značne liacutešia svojou veľkosťou a zameraniacutem

Vo finančnom plaacutene OP VaI sa napriacuteklad v obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 počiacuteta s podporou

opatreniacute v oblasti politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute vo vyacuteške 3 5996 milioacutena EUR z EŠIF

a 6789 milioacutena EUR z naacuterodnyacutech verejnyacutech zdrojov

Prostriedky štaacutetneho rozpočtu sa v prvom rade vynakladajuacute na inštitucionaacutelnu podporu

verejnyacutech inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO Z naacuterodneacuteho projektoveacuteho

financovania spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja medzi priemyslom a akademickou

obcou sa ročne prostredniacutectvom scheacutem APVV poskytne približne 12 milioacutenov EUR

Z naacuterodnyacutech finančnyacutech prostriedkov sa takisto niekoľko tisiacutec eur vyčleniacute na inovačneacute

poukazy a klastroveacute politiky

V strategickom dokumente o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie

akčneacuteho plaacutenu implementaacutecie RIS3 sa počiacuteta s vyacuteraznyacutem zvyacutešeniacutem verejnej podpory

13

vyacuteskumu a vyacutevoja V dokumente sa spomiacutena prednosť projektoveacuteho financovania

a zvyacutešenaacute podpora medzinaacuterodnej spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Posuacutedenie politiacutek

Slovenskaacute vlaacuteda navrhla niekoľko programov reforiem ktoryacutech cieľom je presunuacuteť docircraz

zo zaacutekladneacuteho vyacuteskumu na aplikovanyacute vyacuteskum Realizovanie tyacutechto reforiem je pomaleacute

a vaacutehaveacute Čo sa tyacuteka vyacutesledkov vyacuteskumu kvalita vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za

euroacutepskym priemerom V poslednyacutech troch rokoch slovenskeacute inštituacutecie vysokoškolskeacuteho

vzdelaacutevania a SAV v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch klesajuacute a umiestňujuacute sa na oveľa nižšiacutech

poziacuteciaacutech ako českeacute a maďarskeacute inštituacutecie

Slovenskaacute vlaacuteda v rokoch 2015 ndash 2016 vypracovala a zamietla tri verzie akčneacuteho plaacutenu

pre strateacutegiu RIS3 Do druhej polovice roka 2016 neboli vykonaneacute niektoreacute kľuacutečoveacute

organizačneacute reformy Slovenskaacute vlaacuteda a Akreditačnaacute komisia však odňali akreditaacuteciu

niektoryacutem inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania niacutezkej kvality a zrušili značnyacute počet

študijnyacutech programov niacutezkej kvality

53 Vyacutezva 3 Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech inovaacuteciiacute

a investiacutecie do vyacuteskumu a vyacutevoja

Charakteristika

Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika maacute niacutezky podiel inovujuacutecich podnikov a tento podiel sa za posledneacute tri roky

zniacutežil Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru (zahraničneacute nadnaacuterodneacute spoločnosti

verzus domaacutece MSP) ktoraacute vyacuteznamne ovplyvňuje suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum

a vyacutevoj Duaacutelna štruktuacutera sa prejavuje v niacutezkej intenzite vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum

a vyacutevoj niacutezkom podiele MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie a niacutezkom počte patentov

priemyselnyacutech vzorov a inyacutech komerčnyacutech vyacutesledkov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Na Slovensku pocircsobilo v roku 2016 približne 180 000 MSP v tuzemskom vlastniacutectve

Slovenskeacute MSP zakladali svoj obchodnyacute model na naacutekladovej konkurencieschopnosti

a marketingovyacutech a organizačnyacutech inovaacuteciaacutech Inovaacutecie naacuteročneacute na vyacuteskum a vyacutevoj suacute

zriedkaveacute najmauml preto že MSP sa zdraacutehajuacute riskovať Podiel inovaacutetorov procesov

a produktov v rokoch 2004 ndash 2015 raacutestol ale zostal hlboko pod priemerom EUacute

Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute so siacutedlom v Slovenskej republike majuacute vysokuacute

produktivitu majuacute však obmedzeneacute interneacute vyacuteskumneacute činnosti Sektor nadnaacuterodnyacutech

spoločnostiacute zameranyacute na vyspeleacute technoloacutegie a vysokuacute hodnotu zostaacuteva naďalej pomerne

izolovanyacute od tuzemskyacutech MSP Tieto nadnaacuterodneacute spoločnosti zvyčajne prinaacutešajuacute svoje

dodaacutevateľskeacute reťaze zo zahraničia Pokiaľ ide o činnosti naacuteročneacute na poznatky

nadnaacuterodneacute spoločnosti prevaacutedzkujuacute svoje vyacuteskumneacute a vyacutevojoveacute centraacute dizajnoveacute

marketingoveacute a ďalšie obchodneacute služby vo svojom siacutedle Doteraz žiadna nadnaacuterodnaacute

spoločnosť nevybudovala v Slovenskej republike vyacuteskumneacute centrum Nadnaacuterodneacute

spoločnosti majuacute takisto obmedzenyacute zaacuteujem o spolupraacutecu so slovenskyacutemi inštituacuteciami

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO

Politickaacute reakcia

V rokoch 2015 a 2016 boli prijateacute opatrenia na podporu podnikov orientovanyacutech na

inovaacutecie a vznik začiacutenajuacutecich podnikov V januaacuteri 2015 nadobudol uacutečinnosť zaacutekon

ktoryacutem sa zavaacutedzajuacute dodatočneacute daňoveacute uacuteľavy pre suacutekromneacute spoločnosti investujuacutece do

vyacuteskumu a vyacutevoja Novyacutemi daňovyacutemi uacuteľavami sa umožňuje spoločnostiam investujuacutecim

do vyacuteskumu a vyacutevoja zniacutežiť si daňoveacute zaacuteklady o ďalšiacutech 25 svojich vyacutedavkov do

vyacuteskumu a vyacutevoja 25 svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja

a 25 ročneacuteho naacuterastu vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj

Ministerstvo hospodaacuterstva SR 30 augusta 2016 zverejnilo naacutevrh Koncepcie

inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko V koncepcii sa uvaacutedza že samotnyacute štaacutet bude

zohraacutevať docircležituacute uacutelohu pri plneniacute očakaacutevaniacute inteligentneacuteho priemyslu prijatiacutem praacutevnych

14

predpisov uacutestretovyacutech k inovaacuteciaacutem a navrhuje sa v ňom analyacuteza možnosti ďalšieho

zvyšovania odpočiacutetateľnej vyacutešky naacutekladov na vyacuteskum a vyacutevoj

Posuacutedenie politiacutek

Slovenskaacute vlaacuteda vypracovala naacuterodneacute programy na podporu začiacutenajuacutecich podnikov

a inovačnyacutech poukazov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť MSP Podpora z naacuterodnyacutech

zdrojov je však veľmi niacutezka a realizaacutecia scheacutem operačneacuteho programu Vyacuteskum a inovaacutecie

(OP VaI) meškaacute

Slovenskeacute spoločnosti nevyužiacutevajuacute vo veľkej miere novyacute daňovyacute odpočet zavedenyacute

v januaacuteri 2015 Docircvodom je pravdepodobne nezrozumiteľneacute legislatiacutevne vymedzenie

ktoreacute mocircže predstavovať prekaacutežku pre niektoreacute spoločnosti ktoreacute by mali zaacuteujem tento

odpočet uplatniť V zaacutekone sa stanovuje že na uacutečely ziacuteskania daňoveacuteho odpočtu a 25

zniacuteženia svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja by spoločnosti mali

zamestnaacutevať ľudiacute mladšiacutech ako 26 rokov a nie viac ako dva roky po skončeniacute štuacutedia

a len maacutelo mladyacutech zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja spĺňa tieto kriteacuteriaacute

(s vyacutenimkou IT špecialistov)

Naacutevrh Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko svedčiacute o odhodlaniacute slovenskej

vlaacutedy zaviesť vyacuteznamnuacute vnuacutetroštaacutetnu iniciatiacutevu zameranuacute na transformaacuteciu a posilnenie

svojho priemyslu prostredniacutectvom investiacuteciiacute do vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a podpory spolupraacutece

medzi priemyslom a akademickou obcou Tento naacutevrh je zatiaľ len strategickyacutem

dokumentom na ktoryacute by mali nadviazať ďalšie opatrenia a akčneacute plaacuteny

54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu

Charakteristika

Euroacutepske a naacuterodneacute investiacutecie do spoločnyacutech vyacuteskumnyacutech projektov akademickej obce

a priemyslu boli podstatne nižšie ako investiacutecie do infraštruktuacutery Podnikateľskyacute

a verejnyacute sektor suacute do značnej miery izolovaneacute Podniky financujuacute skocircr podnikateľskeacute

projekty zatiaľ čo štaacutetna pomoc smeruje inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

a verejnyacutem vyacuteskumnyacutem organizaacuteciaacutem (VVO) Toky podnikovyacutech prostriedkov do

inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO predstavovali v roku 2014 len 32

celkovyacutech tokov Naacuterodneacute finančneacute prostriedky iduacute najmauml na inštitucionaacutelne financovanie

a vaumlčšinou smerujuacute do fondov ktoreacute nie suacute orientovaneacute na vyacuteskum a všeobecnyacutech

univerzitnyacutech fondov

APVV prevaacutedzkuje niekoľko scheacutem spolupraacutece pre slovenskeacute podniky a inštituacutecie

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO Celkovyacute rozpočet APVV je však niacutezky a prevažnuacute časť

vnuacutetroštaacutetneho projektoveacuteho financovania tvoriacute podpora EUacute pre vyacuteskumneacute

infraštruktuacutery

Spolupraacutecu medzi akademickou obcou a priemyslom brzdiacute aj malyacute zaacuteujem slovenskyacutech

MSP o inovaacutecie orientovaneacute na vyacuteskum a vyacutevoj Zo zisťovania o inovaacuteciaacutech

v Spoločenstve za rok 2012 (CIS 2012) vyplyacuteva že 501 inovačnyacutech podnikov sa

zapaacuteja do nejakeacuteho druhu spolupraacutece (nad priemerom EUacute ktoryacute predstavuje 313 )

Napriek tomu len polovica z nich (254 ) spolupracuje s univerzitami a inštituacuteciami

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a iba 194 spolupracuje s vlaacutedou alebo verejnyacutemi či

suacutekromnyacutemi vyacuteskumnyacutemi uacutestavmi (zisťovanie o inovaacuteciaacutech v Spoločenstve (CIS) 2012)

Z uacutedajov CIS 2012 vyplyacuteva že Slovenskaacute republika maacute niacutezky podiel inovačnyacutech MSP

a slovenskeacute inovačneacute MSP sa suacutestreďujuacute skocircr na znižovanie vyacuterobnyacutech naacutekladov

a organizačneacute a marketingoveacute inovaacutecie ako na produkty ktoreacute suacute naacuteročneacute na vyacuteskum

a vyacutevoj

Politickaacute reakcia

V raacutemci OP VaI sa v rokoch 2014 ndash 2016 uverejnilo desať vyacuteziev z ktoryacutech dve podporili

druhuacute faacutezu univerzitnyacutech vedeckyacutech parkov (177 milioacutena EUR + 59 milioacutena EUR) jedna

bola zameranaacute na budovanie centier vyacuteskumu a vyacutevoja (200 milioacutenov EUR) a jedna

15

investovala 218 milioacutenov EUR do strategickeacuteho vyacuteskumu v oblastiach špecializaacutecie RIS3

Koncepcia inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko schvaacutelenaacute v auguste 2016 kladie

veľkyacute docircraz na potrebu vyacuteskumnyacutech zariadeniacute a vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute ktoreacute by

vykonaacutevali vyacuteskum zameranyacute na komercializaacuteciu a tyacutem by lepšie uspokojovali potreby

priemyslu najmauml prostredniacutectvom PPP projektov ako to už realizovali ineacute členskeacute štaacutety

EUacute

Posuacutedenie politiacutek

Nedaacutevne hodnotenia poukazujuacute na niekoľko docircvodov niacutezkej uacuterovne suacutečinnosti medzi

vedou a priemyslom Niacutezka absorpčnaacute kapacita na strane dopytu mocircže vyplyacutevať

z veľkeacuteho počtu MSP s obmedzenyacutemi inovačnyacutemi kapacitami a preferenciou dovaacutežať

technoloacutegie a to v priacutepade nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute ako aj domaacutecich podnikov Niacutezky

zaacuteujem na strane ponuky mocircže byť spocircsobenyacute nedostatočnyacutemi stimulmi pre

vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov podieľajuacutecich sa na činnostiach prenosu poznatkov niacutezkou

podporou zakladania a rozvoja spin-off podnikov nedostatočnou informovanosťou

inštituacuteciiacute pre vyacuteskum a vyacutevoj o možnostiach spolupraacutece s podnikateľskyacutem sektorom

a niacutezkou uacuterovňou patentovania a licencovania

Slovenskaacute vlaacuteda vyčlenila v rozpočte OP VaI značneacute zdroje na posilnenie suacutečinnosti

medzi vedou a priemyslom Vlaacuteda takisto navrhla naacuterodnyacute program APVV pre spolupraacutecu

medzi akademickou obcou a priemyslom v obdobiacute rokov 2016 ndash 2020 Ani jedna z tyacutechto

iniciatiacutev však doteraz nebola realizovanaacute

Akčnyacute plaacuten implementaacutecie RIS3 staacutele nebol schvaacutelenyacute Jeho potvrdenie maacute zaacutesadnyacute

vyacuteznam z hľadiska realizaacutecie a financovania opatreniacute zameranyacutech na komercializaacuteciu

vyacutesledkov vyacuteskumu a posilnenie spolupraacutece medzi vedou a priemyslom Cieľom

Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko je posuacutediť suacutečasneacute vyacutesledky

akademickeacuteho vyacuteskumu z hľadiska potrieb priemyslu Mocircže iacutesť o sľubnyacute krok k posilneniu

suacutečinnosti medzi vedou a priemyslom a zlepšeniu komercializaacutecie vyacutesledkov vyacuteskumu

6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov

Tento oddiel sa zameriava na charakteristiku a posuacutedenie vnuacutetroštaacutetneho uacutesilia zaviesť

na strane dopytu inovačneacute strateacutegie s cieľom stimulovať zavaacutedzanie alebo šiacuterenie inovaacuteciiacute

vraacutetane verejneacuteho obstaraacutevania a predpisov podporujuacutecich inovaacuteciu Takisto sa v ňom

analyzujuacute politickeacute opatrenia zameraneacute na internacionalizaacuteciu podnikov s cieľom zvyacutešiť

inovatiacutevnosť hospodaacuterstva

Jednyacutem z hlavnyacutech naacutestrojov zameranyacutech na stimulaacuteciu a vytvaacuteranie trhov je verejneacute

obstaraacutevanie inovatiacutevnych tovarov a služieb Zahŕňa inovačneacute opatrenia riadeneacute

dopytom napriacuteklad obstaraacutevanie vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem technologicky

orientovaneacute obstaraacutevanie ako aj opatrenia zameraneacute na hlavnyacutech použiacutevateľov

a zosuacuteladenie ponuky a dopytu Nedostatok jasnyacutech vnuacutetroštaacutetnych politiacutek a cieľov

verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych tovarov a služieb a priacutelišneacute spoliehanie sa na zdroje

EUacute maacute vplyv na efektiacutevnosť inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania v Slovenskej republike

Pripravuje sa však projekt na podporu verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych riešeniacute (PPI)

a obstaraacutevania vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem (PCP) ktoryacute by mal začať fungovať

koncom roka 2016

Medzi priacuteklady inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania patria

Infraštruktuacutera pre vyacuteskum a vyacutevoj Zaacutekladnaacute myšlienka tohto opatrenia spočiacuteva

v tom že verejnyacute sektor v rokoch 2009 ndash 2013 vybudoval efektiacutevnu

infraštruktuacuteru IKT pre vyacuteskum a vyacutevoj Infraštruktuacutera je schopnaacute uchovaacutevať

a poskytovať uacutedaje pre pracovniacutekov vo vyacuteskume a vyacutevoji s vysokou mierou

dostupnosti a bezpečnosti Suacutečasťou infraštruktuacutery IKT suacute aj ryacutechle a spoľahliveacute

širokopaacutesmoveacute siete riešenia pre efektiacutevne využitie a spracovanie informaacuteciiacute

a intranetoveacute a internetoveacute riešenia

16

Projekt elektronickeacuteho občianskeho preukazu (eID karta) Projekt umožňuje

vydaacutevanie občianskych preukazov so zabudovanyacutemi čipmi od decembra 2013 Do

decembra 2016 bolo vydanyacutech približne 2 milioacuteny eID kariet no len 490 tisiacutec

držiteľov ich aktivovalo Vlaacuteda zaručila niacutezku cenu eID kariet (450 EUR)

a zabezpečila bezplatnuacute distribuacuteciu čiacutetačiek kariet a priacuteslušnyacutech softveacuterovyacutech

riešeniacute Asi polovica držiteľov eID kariet sa rozhodla pre aktivaacuteciu digitaacutelneho

podpisu Digitaacutelny podpis zjednodušuje komunikaacuteciu s mnohyacutemi službami

verejnej spraacutevy

Projekt eHealth Projekt bol schvaacutelenyacute uzneseniacutem vlaacutedy SR č 4972008 zo

16 juacutela 2008 a plaacutenovaneacute vyacutestupy boli rozdeleneacute do troch faacutez

V euroacutepskom prehľade vyacutesledkov inovaacutecie vo verejnom sektore za rok 2013 dostala

Slovenskaacute republika niacutezke hodnotenie vo vaumlčšine zložiek tohto prehľadu V spraacuteve

o globaacutelnej konkurencieschopnosti v rokoch 2014 ndash 2015 ktoruacute vydalo Svetoveacute

ekonomickeacute foacuterum bola Slovenskaacute republika v oblasti verejneacuteho obstaraacutevania vyspelyacutech

technologickyacutech produktov zaradenaacute na 117 miesto spomedzi 143 krajiacuten

Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila zaacutekon č 5462010 v ktorom sa stanovuje že všetky zmluvy

a naacutekupy uskutočneneacute uacutetvarmi a agentuacuterami uacutestrednyacutech regionaacutelnych a miestnych

štaacutetnych spraacutev musia byť zverejneneacute na internete najneskocircr do desiatich dniacute po naacutekupe

So zmluvami je to inak ndash informaacutecie o finančnyacutech transakciaacutech musia byť zaacuteroveň

zverejneneacute štruktuacuterovanyacutem spocircsobom a musia umožňovať jednoduchuacute identifikaacuteciu

relevantnyacutech akteacuterov a priacuteslušnyacutech vyacutedavkov Centraacutelny register zmluacutev funguje dobre

a pomaacuteha zvyšovať transparentnosť verejneacuteho obstaraacutevania na Slovensku

V operačnom programe Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) ktoryacute je v rokoch 2014 ndash 2020

hlavnyacutem zdrojom financovania slovenskeacuteho systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa neuvaacutedza

nijakaacute zmienka o verejnom obstaraacutevaniacute inovačnyacutech technoloacutegiiacute V OP VaI sa iba stručne

spomiacutena že scheacutemy štaacutetnej pomoci by uprednostnili obstaranie špičkovyacutech technoloacutegiiacute

v suacutelade s cieľmi RIS3

Podľa uacutedajov Euroacutepskej komisie Slovensko vyacuterazne zaostaacuteva za priemerom EUacute pokiaľ

ide o zaacutesady iniciatiacutevy bdquoSmall Business Actldquo (SBA) ndash v oblasti internacionalizaacutecie

(využiacutevanie rastu trhov mimo EUacute) sa z krajiacuten EUacute umiestnilo na poslednom mieste Pokiaľ

ide o zaacutesadu jednotneacuteho trhu (vaumlčšie využitie priacuteležitostiacute ktoreacute ponuacuteka jednotnyacute trh)

Slovensko dosiahlo lepšie vyacutesledky ale staacutele zostaacuteva pod priemerom EUacute (Prehľad SBA

Slovensko 2014)

V uplynulyacutech rokoch sa veľa diskutovalo zriadilo sa niekoľko vyacuteborov a bolo prijatyacutech

niekoľko opatreniacute na podporu internacionalizaacutecie slovenskyacutech MSP Vyacutevoz MSP v roku

2014 však predstavoval iba 29 celkoveacuteho vyacutevozu slovenskyacutech podnikov Navyše iba

5 MSP na Slovensku vyvaacuteža do zahraničia (v porovnaniacute so 64 veľkyacutech podnikov)

Vyše 89 vyacutevozu slovenskyacutech MSP smerovalo do EUacute (v porovnaniacute s 81 v priacutepade

veľkyacutech podnikov) Vyše 10 vyacutevozu MSP smerovalo mimo EUacute (v porovnaniacute s 19

v priacutepade veľkyacutech podnikov) (Going global remains a challenge for Slovak SMEs

AmCham 2014)

17

Odkazy

Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute

inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute

reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za

rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia

Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie

o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska

komisia

Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov

EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia

Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel

EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom

v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016

EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016

Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza

OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)

SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania

v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015

Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012

Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013

Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument

o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho

plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave

medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho

rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013

WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016

18

Skratky

BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj

EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie

ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

EUacute Euroacutepska uacutenia

PZI Priame zahraničneacute investiacutecie

GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA

MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu

NPR Naacuterodnyacute program reforiem

MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť

PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci

VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie

OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj

OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie

RampI Vyacuteskum a inovaacutecie

RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu

SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied

SBA Slovak Business Agency

RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie

APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja

VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA

WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva

19

Prehľad

Zoznam grafov

Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov

na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8

Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov

na vyacuteskum a vyacutevoj 9

2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016

GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500

Value added of services as share of

the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152

Value added of manufacturing as share

of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245

Employment in manufacturing as share

of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164

Employment in services as share of

total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584

Share of Foreign controlled enterprises

in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08

Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113

New doctorate graduates (ISCED 6)

per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165

Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27

Innovative enterprises as a share of

total number of enterprises (CIS data)

() 34 318

Innovation output indicator (Rank

Intra-EU Comparison) 15 17 16 14

Turnover from innovation as of total

turnover (Eurostat) 233 196

Country position in Doing Business

(Ease of doing business index

WB)(1=most business-friendly

regulations) 29 29 33

Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39

EC Digital Economy amp Society Index

(DESI) (Rank) 20 20 21

E-Government Development Index

Rank 43 51 67

Online availability of public services ndash

Percentage of individuals having

interactions with public authorities via

Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48

GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118

GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036

RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038

BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033

Research excellence composite

indicator (Rank) 20

Percentage of scientific publications

among the top 10 most cited

publications worldwide as of total

scientific publications of the country 533 521 561 535

Public-private co-publications per

million population 1115 1428 1298 1055 739 812

Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na

otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii

Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()

00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za

takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa

(httpeuropaeu)

Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute

Bezplatne publikaacutecie

bull jedna koacutepia

je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy

prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Plateneacute publikaacutecie

bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

doi102760449410

ISBN 978-92-79-65995-9

KJ-N

A-2

8484-S

K-N

Page 6: Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO) o ...publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC105850/kjna... · Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO)

HLAVNEacute BODY

Slovenskeacute hospodaacuterstvo zaznamenalo

v poslednom desaťročiacute dynamickyacute rast

Priemernyacute ročnyacute rast HDP v obdobiacute rokov

2005 ndash 2015 predstavoval 4 Slovenskaacute

republika maacute maleacute veľmi otvoreneacute

hospodaacuterstvo V roku 2015 predstavoval

celkovyacute vyacutevoz tovaru a služieb 962

slovenskeacuteho hrubeacuteho domaacuteceho produktu V roku 2016 vlaacuteda Slovenskej republiky

predstavila svoje plaacuteny na zvyacutešenie

verejnej podpory pre vyacuteskum a vyacutevoj na

obdobie rokov 2016 ndash 2019 Prevažnaacute časť

naacuterastu by mala smerovať do financovania

projektov a medzinaacuterodnej spolupraacutece

v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute V raacutemci naacuterodneacuteho programu reforiem NPR

2016 sa vykonaacutevaniu dokumentu RIS3

prikladaacute veľkyacute vyacuteznam z hľadiska

štrukturaacutelnych zmien v oblasti vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute Prioritou je takisto vyššia uacutečasť

slovenskyacutech organizaacuteciiacute v euroacutepskych

a medzinaacuterodnyacutech programoch vyacuteskumu

a vyacutevoja NPR taktiež poukazuje na

potrebu stabilizaacutecie verejnej podpory

vyacuteskumu a vyacutevoja a intenziacutevnejšieho

zapojenia suacutekromneacuteho sektora do činnostiacute

vyacuteskumu a vyacutevoja Ministerstvo financiiacute zverejnilo odhady

nepriamej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja vo

vyacuteške 3726 milioacutena EUR v rokoch 2016 ndash

2019 v naacutevrhu rozpočtu verejnej spraacutevy na

roky 2016 ndash 2017

HLAVNEacute POLITICKEacute VYacuteZVY V OBLASTI VYacuteSKUMU A INOVAacuteCIIacute

Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute Reformy v oblasti vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute sa do druhej polovice roka 2016

realizovali len čiastočne Rada vlaacutedy SR

pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) sa

v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala

často Agentuacutera pre štrukturaacutelne fondy EUacute

bola premenovanaacute na Vyacuteskumnuacute agentuacuteru

a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute

agentuacutera na Technologickuacute agentuacuteru

Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne

Pokiaľ ide o vyacutestupy vyacuteskumu kvalita

vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za priemerom

EUacute Počas poslednyacutech troch rokov klesalo

aj postavenie slovenskyacutech inštituacuteciiacute

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a SAV

v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch V NPR 2015

a 2016 vlaacuteda SR predstavila svoje plaacuteny

na reformu SAV a slovenskyacutech inštituacuteciiacute

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech

inovaacuteciiacute a investiacutecie do vyacuteskumu

a vyacutevoja Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu

vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva

že podiel inovačnyacutech podnikov

v Slovenskej republike je niacutezky Vlaacuteda

vypracovala naacuterodneacute programy na

podporu začiacutenajuacutecich podnikov

a inovačnyacutech poukazov Štaacutetna podpora je

napriek tomu niacutezka a realizaacutecia programov

EUacute zaostaacuteva za plaacutenovanyacutem

harmonogramom

Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu

Uacutedaje Eurostatu tyacutekajuacutece sa financovania

vyacuteskumu a vyacutevoja svedčia o slabyacutech

vaumlzbaacutech medzi vedou a priemyslom ktoreacute

potvrdzujuacute aj niacutezke uacuterovne komerčnyacutech

vyacutestupov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Slovenskaacute

republika vyčlenila prostriedky na

posilnenie suacutečinnosti medzi vedou

a priemyslom v rozpočte operačneacuteho

programu Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) Vo

februaacuteri 2016 slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila

uznesenie o programoch APVV na roky

2016-2019 v ktoryacutech sa navrhuje

naacuterodnyacute program spolupraacutece medzi

akademickou obcou a priemyslom

v obdobiacute rokov 2016-2020 Ani jedna

z tyacutechto iniciatiacutev však nebola doteraz

realizovanaacute

HLAVNYacute VYacuteVOJ POLITIKY V OBLASTI VYacuteSKUMU A INOVAacuteCIIacute V ROKU 2016 Schvaacutelenie uznesenia o programoch Agentuacutery na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na

obdobie rokov 2016 ndash 2019 (februaacuter 2016)

Vypracovanie strategickeacuteho dokumentu o plneniacute ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho plaacutenu pre

dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 (september 2016)

5

1 Hlavnyacute vyacutevoj politiky v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v roku

2016

Uznesenie o programoch

Agentuacutery na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na obdobie rokov 2016 ndash 2019

(022016)

Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila uznesenie o programoch APVV na

obdobie rokov 2016 ndash 2019 dňa 24 februaacutera 2016 V uacutevode dokumentu sa uvaacutedza že tieto tri programy suacute prepojeneacute s dokumentom RIS a podporujuacute suacutečinnosť s programom Horizont 2020 Medzi tri programy APVV patriacute

a) Program bdquoPodpora budovania personaacutelnej infraštruktuacutery vo všetkyacutech sektoroch vyacuteskumu a vyacutevojaldquo

(177 milioacutena EUR) Tento program podporuje postdoktorandskeacute miesta reintegračneacute granty pre slovenskyacutech vedcov granty pre zahraničnyacutech vedcov a projekty bdquomladyacutech excelentnyacutech vyacuteskumnyacutech kolektiacutevovldquo Program by mal uryacutechliť karieacuterny postup absolventov postdoktorandskeacuteho štuacutedia podporiť tvorbu

mladyacutech vyacuteskumnyacutech kolektiacutevov a reintegraacuteciu

jednotlivcov i ich etablovanie na čele vyacuteskumnyacutech tiacutemov

b) Program bdquoPodpora vyacuteskumu a vyacutevoja v podnikoch a podpora spolupraacutece podnikov s vyacuteskumnyacutemi organizaacuteciamildquo (583 milioacutena EUR) Tento program je zacielenyacute na inovačneacute podniky zameraneacute na vyacuteskum a vyacutevoj začiacutenajuacutece a spin-off podniky Program podporuje projekty v oblastiach špecializaacutecie RIS3

c) Program bdquoPodpora projektov H2020ldquo (160 milioacutena EUR) Niektoreacute slovenskeacute projekty boli uacutespešneacute v prvom kole hodnotenia programu Horizont 2020 ale nebolo im schvaacuteleneacute financovanie v druhom kole hodnotenia Tyacutemto programom sa euroacutepska podpora nahraacutedza vnuacutetroštaacutetnou podporou V raacutemci programu sa takisto

financuje priacuteprava naacutevrhov na granty ERC Ide

o pomerne vyacuteznamnyacute krok keďže Slovensko ziacuteskalo do roku 2016 len jeden grant ERC

Strategickyacute dokument o plneniacute

ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho

plaacutenu pre dokument RIS3

v rokoch 2014 ndash 2020

(092016)

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR vypracovalo strategickyacute dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 Strategickyacute

dokument nadvaumlzuje na člaacutenok 9 nariadenia (EUacute) č 13032013 o Euroacutepskom fonde regionaacutelneho rozvoja Euroacutepskom sociaacutelnom fonde Koheacuteznom fonde a Euroacutepskom naacutemornom a rybaacuterskom fonde V strategickom dokumente sa vymedzuje

a) finančnyacute raacutemec na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v raacutemci politickyacutech opatreniacute RIS3

b) systeacutem monitorovania a hodnotenia politickyacutech opatreniacute RIS3

c) činnosti zameraneacute na zniacuteženie vysokeacuteho počtu prioriacutet

špecializaacutecie ako aj stanovenie prepojeniacute medzi nimi

11 Zameranie sa na vnuacutetroštaacutetne a regionaacutelne strateacutegie pre inteligentnuacute špecializaacuteciu

Charakteristika a načasovanie Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila konečnuacute verziu dokumentu

RIS3 uzneseniacutem vlaacutedy č 6652013 dňa 13 novembra 2013 V dokumente RIS3 sa

uvaacutedzajuacute kľuacutečoveacute oblasti hospodaacuterskej špecializaacutecie automobilovyacute priemysel

a strojaacuterstvo spotrebnaacute elektronika a elektrickeacute priacutestroje informačneacute a komunikačneacute

technoloacutegie a služby a vyacuteroba a spracovanie železa a ocele Takisto sa v ňom vymedzuje

suacutebor politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zameranyacutech na dosiahnutie štyroch hlavnyacutech

cieľov inteligentnej špecializaacutecie v Slovenskej republike Cieľ 1 sa zameriava na vaumlčšie

6

ukotvenie kľuacutečovyacutech priemyselnyacutech odvetviacute na Slovensku Cieľ 2 sa tyacuteka podpory

hospodaacuterskeho rastu prostredniacutectvom vyacutesledkov excelentnej vedy Cieľ 3 sa zameriava

na vytvorenie dynamickej otvorenej a inkluziacutevnej inovačnej spoločnosti Cieľ 4 sa

zameriava na zlepšenie kvality ľudskyacutech zdrojov V dokumente RIS3 sa takisto uvaacutedza

paumlť prioriacutet vyacuteskumu z hľadiska verejnyacutech vyacutedavkov na zaacutekladnyacute a aplikovanyacute vyacuteskum

materiaacutelovyacute vyacuteskum a nanotechnoloacutegie informačno-komunikačneacute technoloacutegie

biotechnoloacutegie a biomediciacutena poľnohospodaacuterstvo a životneacute prostredie a odvetvie energie

z udržateľnyacutech zdrojov

Najnovšiacute vyacutevoj Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo

strategickyacute dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet RIS3 a spraacutevu o plneniacute akčneacuteho

plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 (Euroacutepska komisia 2016) Tento

dokument obsahuje finančnyacute raacutemec s orientačnyacutem rozpočtom na vnuacutetroštaacutetnu podporu

všetkyacutech činnostiacute vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v rokoch 2016 ndash 2019 a orientačnyacutemi rozpočtami

na politickeacute opatrenia na obdobie rokov 2016 ndash 2020 V dokumente sa uvaacutedzajuacute niektoreacute

potenciaacutelne vyacuteznamneacute zlepšenia v oblasti vnuacutetroštaacutetneho financovania vraacutetane

opaumltovneacuteho zavedenia štaacutetnych programov vyacuteskumu a vyacutevoja vaumlčšiacutech zdrojov na

členstvo v medzinaacuterodnyacutech vyacuteskumnyacutech organizaacuteciaacutech zvyacutešenyacutech vyacutedavkov na stimuly

pre vyacuteskum a vyacutevoj a daňovyacutech uacuteľav na vyacuteskum a vyacutevoj V dokumente sa poukazuje na

potrebu reformy systeacutemu financovania vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Potvrdzuje sa v ňom zaacutemer

vlaacutedy zaviesť povinnyacute ukazovateľ podielu verejnej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podpora

by sa mala každyacute rok zvyacutešiť o 004 HDP teda z 035 HDP v roku 2015 na 050

HDP v roku 2020 Čo sa tyacuteka podpornej štruktuacutery na projektoveacute financovanie by sa mali

vyčleniť dodatočneacute prostriedky Vlaacuteda preskuacutemala stav ex ante kondicionaliacutet na konci

septembra 2016 Suacutečasťou preskuacutemania boli ex ante kondicionality v oblasti vyacuteskumu

a vyacutevoja a strategickyacute dokument Vlaacuteda dospela k zaacuteveru že v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja

existuje vysokeacute riziko nedosiahnutia ex ante kondicionaliacutet

Nevyriešeneacute otaacutezky Akčnyacute plaacuten pre RIS3 sa staacutele nerealizoval Slovenskaacute vlaacuteda neprijala

prveacute dve verzie akčneacuteho plaacutenu Hlavneacute probleacutemy sa tyacutekajuacute reformy riadenia systeacutemu

vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR pre

vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a bol odoslanyacute Euroacutepskej komisii

(Generaacutelne riaditeľstvo pre regionaacutelnu a mestskuacute politiku) na ďalšie pripomienkovanie

Tento naacutevrh sa tyacutekal legislatiacutevnych opatreniacute zameranyacutech na reformu finančnyacutech agentuacuter

transformaacuteciu Slovenskej akadeacutemie vied reformu vysokoškolskeacuteho a stredoškolskeacuteho

vzdelaacutevania zavedenie noveacuteho systeacutemu opatreniacute na podporu politiky v oblasti vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute zavedenie hodnotiaceho raacutemca pre RIS3 a priacutepravu naacuterodneacuteho plaacutenu ESFRI

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) vypracovalo strategickyacute

dokument o plneniacute kondicionaliacutet ex ante a akčneacuteho plaacutenu pre dokument RIS3 na roky

2014 ndash 2020 Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov plnenia ex ante

kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale očakaacutevajuacute sa iba menšie potrebneacute zmeny

2 Ekonomickeacute suacutevislosti

21 Štruktuacutera hospodaacuterstva

Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru 1 Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute

v automobilovom priemysle a sektore spotrebnej elektroniky suacute zaacutekladom slovenskeacuteho

hospodaacuterstva a tvoria vaumlčšinu slovenskeacuteho vyacutevozu Maleacute a stredneacute podniky (MSP) majuacute

pre slovenskyacute vyacutevoz menšiacute vyacuteznam ale zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu v naacuterodnom

hospodaacuterstve

1 Duaacutelne hospodaacuterstvo (Boeke 1953) sa tyacuteka hospodaacuterstva v ktorom produktiacutevne kapitaacutelovo naacuteročneacute

moderneacute odvetvia existujuacute paralelne s menej produktiacutevnymi tradičnyacutemi na praacutecu naacuteročnyacutemi odvetviami Pozri J H Boeke (1953) Economics and Economic Policy of Dual Societies New York Institute of Pacific Relations

7

MSP v roku 2014 vytvorili 533 celkovej pridanej hodnoty na Slovensku Podiel MSP

na celkovej pridanej hodnote v rokoch 2009 ndash 2014 zostal stabilnyacute Podniky ktoreacute majuacute

do devaumlť zamestnancov suacute v Slovenskej republike najbežnejšiacutem typom podniku a tvorili

793 celkoveacuteho počtu podnikov v roku 2000 a 966 v roku 2014 (Eurostat 2014)

Sektor služieb tvoriacute vaumlčšinu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike napriek

tomu sa však slovenskeacute hospodaacuterstvo vyznačuje vysokyacutem podielom spracovateľskeacuteho

priemyslu a sektorom vysoko a stredne-vysoko vyspelyacutech technoloacutegiiacute na celkovej

zamestnanosti (2155 a 747 v roku 2014) Okrem toho bol v roku 2014 podiel

sektora služieb naacuteročnyacutech na poznatky na celkovej zamestnanosti na Slovensku o niečo

nižšiacute (330 ) ako v EUacute 28 (369 ) (Eurostat 2014)

Z uacutedajov Eurostatu o produktivite praacutece vyplyacuteva že v obdobiacute rokov 2010 ndash 2014

produktivita v Slovenskej republike vzraacutestla o 108 v porovnaniacute s 45 v EUacute 28

22 Otoczenie biznesu

Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru 2 Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute

v automobilovom priemysle a sektore spotrebnej elektroniky suacute zaacutekladom slovenskeacuteho

hospodaacuterstva a tvoria vaumlčšinu slovenskeacuteho vyacutevozu Maleacute a stredneacute podniky (MSP) majuacute

pre slovenskyacute vyacutevoz menšiacute vyacuteznam ale zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu v naacuterodnom

hospodaacuterstve

MSP v roku 2014 vytvorili 533 celkovej pridanej hodnoty na Slovensku Podiel MSP

na celkovej pridanej hodnote v rokoch 2009 ndash 2014 zostal stabilnyacute Podniky ktoreacute majuacute

do devaumlť zamestnancov suacute v Slovenskej republike najbežnejšiacutem typom podniku a tvorili

793 celkoveacuteho počtu podnikov v roku 2000 a 966 v roku 2014 (Eurostat 2014)

Sektor služieb tvoriacute vaumlčšinu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike napriek

tomu sa však slovenskeacute hospodaacuterstvo vyznačuje vysokyacutem podielom spracovateľskeacuteho

priemyslu a sektorom vysoko a stredne-vysoko vyspelyacutech technoloacutegiiacute na celkovej

zamestnanosti (2155 a 747 v roku 2014) Okrem toho bol v roku 2014 podiel

sektora služieb naacuteročnyacutech na poznatky na celkovej zamestnanosti na Slovensku o niečo

nižšiacute (330 ) ako v EUacute 28 (369 ) (Eurostat 2014)

Z uacutedajov Eurostatu o produktivite praacutece vyplyacuteva že v obdobiacute rokov 2010 ndash 2014

produktivita v Slovenskej republike vzraacutestla o 108 v porovnaniacute s 45 v EUacute 28

23 Zasoby ludzkie

Slovenskaacute republika maacute dostatočneacute množstvo ľudskyacutech zdrojov (počet vyacuteskumnyacutech

pracovniacutekov a doktorandov) ktoreacute však vnuacutetroštaacutetny inovačnyacute systeacutem nepremietol do

vysokej kvality vyacutestupov V roku 2014 bol počet vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov na tisiacutec

obyvateľov v Slovenskej republike o niečo nižšiacute (463) ako v EUacute 28 (534) V roku 2014

mala Slovenskaacute republika pomerne niacutezky podiel vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov zamestnanyacutech

v podnikateľskom sektore (179 v porovnaniacute so 484 v EUacute 28 v roku 2014)

Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že v roku 2014 bolo v Slovenskej republike

v podnikateľskom sektore zamestnanyacutech 2 645 vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov Vyacuteskumniacute

pracovniacuteci v podnikateľskom sektore predstavovali 0113 celkovej zamestnanosti

v roku 2014 Podiel žien vo vyacuteskume bol v Slovenskej republike vyššiacute (4226 ) ako

v EUacute 28 (3317 )

3 Hlavniacute akteacuteri v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

2 Duaacutelne hospodaacuterstvo (Boeke 1953) sa tyacuteka hospodaacuterstva v ktorom produktiacutevne kapitaacutelovo naacuteročneacute

moderneacute odvetvia existujuacute paralelne s menej produktiacutevnymi tradičnyacutemi na praacutecu naacuteročnyacutemi odvetviami Pozri J H Boeke (1953) Economics and Economic Policy of Dual Societies New York Institute of Pacific Relations

8

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) zodpovedaacute za tvorbu

a vykonaacutevanie politiacutek v oblasti zaacutekladneacuteho a aplikovaneacuteho vyacuteskumu MŠVVŠ riadi

finančneacute agentuacutery pre zaacutekladnyacute vyacuteskum (grantovaacute agentuacutera VEGA a grantovaacute agentuacutera

KEGA) aplikovanyacute vyacuteskum (Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja APVV) a Vyacuteskumnuacute

agentuacuteru a spravuje prostriedky pre inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania MŠVVŠ riadi

podporu vyacuteskumu a vyacutevoja v podnikateľskom prostrediacute MSP prostredniacutectvom stimulov

pre vyacuteskum a vyacutevoj a takisto riadi strategickeacute programy vyacuteskumu a vyacutevoja podporovaneacute

zo štaacutetneho rozpočtu prostredniacutectvom štaacutetnych programov vyacuteskumu a vyacutevoja

(67 milioacutena EUR v roku 2016) Ministerstvo hospodaacuterstva SR riadi agentuacuteru Slovak

Business Agency (SBA) Slovenskuacute agentuacuteru pre rozvoj investiacuteciiacute a obchodu (SARIO)

a Technologickuacute agentuacuteru V roku 2016 v Slovenskej republike pocircsobilo 35 inštituacuteciiacute

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania z ktoryacutech 20 bolo verejnyacutech

Podiel suacutekromneacuteho neziskoveacuteho sektora na činnostiach vyacuteskumu a vyacutevoja bol niacutezky

Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že prostriedky vyčleneneacute na tento sektor v roku 2014

predstavovali 35 milioacutena EUR

Klastroveacute politiky suacute v Slovenskej republike pomerne noveacute Vyvinulo a realizovalo ich

ministerstvo hospodaacuterstva ale z naacuterodnyacutech zdrojov dostali veľmi maleacute finančneacute

prostriedky V roku 2016 mala Slovenskaacute republika devaumlť klastrov v oblasti technoloacutegiiacute

a paumlť klastrov v oblasti cestovneacuteho ruchu

4 Trendy v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Hrubeacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj v roku 2015 predstavovali 118 HDP (v porovnaniacute

s 088 v roku 2014) Zvyacutešenie hodnoty tohto ukazovateľa suacutevisiacute s vyššiacutemi vyacutedavkami

z EŠIF a niacutezkou hodnotou deflaacutetora HDP Najvyacuteznamnejšiacutem zdrojom financovania je

vlaacuteda ďalej podnikovyacute a neziskovyacute sektor pričom programy financovania EUacute majuacute staacutele

veľmi vyacuteznamnyacute podiel V rokoch 2014 ndash 2020 je hlavnyacutem zdrojom financovania

slovenskeacuteho sektora vyacuteskumu a inovaacuteciiacute operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI)

Spolu OP VaI poskytuje 3988 milioacutena EUR z čoho 2226 milioacutena EUR pochaacutedza

z Euroacutepskeho fondu regionaacutelneho rozvoja (EFRR)

Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov

na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016

9

41 Finančneacute prostriedky na vyacuteskum a vyacutevoj prideleneacute z verejnyacutech

zdrojov a vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

Vlaacutedna podpora vyacuteskumu a vyacutevoja (meranaacute na zaacuteklade rozpočtovyacutech prostriedkov alebo

vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj) je staacutele vyacuterazne pod priemerom EUacute 28 ktoryacute predstavuje

064 V roku 2015 boli rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj (GBAORD)

na Slovensku na uacuterovni 036 HDP Rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum

a vyacutevoj sa v obdobiacute rokov 2007 ndash 2011 vyacuteznamne zvyacutešili ale po roku 2011 klesli

v docircsledku rozpočtovyacutech škrtov v suacutevislosti s finančnou kriacutezou

Z uacutedajov Eurostatu o rozpočtovyacutech prostriedkochvyacutedavkoch na vyacuteskum a vyacutevoj podľa

spocircsobu financovania vyplyacuteva že inštitucionaacutelne financovanie v roku 2015 predstavovalo

763 celkovej vlaacutednej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podiel projektoveacuteho financovania na

celkovom financovaniacute zo strany vlaacutedy bol druhyacute najnižšiacute v EUacute 28

Podstatnaacute časť celkoveacuteho projektoveacuteho financovania smerovala na členskeacute priacutespevky

v medzinaacuterodnyacutech vedeckyacutech a technologickyacutech organizaacuteciaacutech V roku 2016 sa inštituacutecie

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania podieľali na financovaniacute 1 279 projektov (94 milioacutena EUR)

a Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) na financovaniacute 947 projektov (452 milioacutena EUR)

V roku 2016 KEGA financovala 444 projektov (25 milioacutena EUR) v oblasti kultuacutery

a vzdelaacutevania V zaacutekone o štaacutetnom rozpočte na rok 2016 sa projektoveacute financovanie pre

APVV stanovilo na 293 milioacutena EUR

42 Suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj sa v rokoch 2007 ndash 2015 zvyacutešili z 018 na

033 HDP staacutele suacute však vyacuterazne nižšie ako priemer EUacute 28 (130 HDP) Objem

vyacuteskumu financovaneacuteho vlaacutedou ktoryacute vykonaacuteva podnikateľskyacute sektor bol v Slovenskej

republike takisto vyacuterazne nižšiacute (001 HDP) ako v EUacute 28 (009 HDP)

Niacutezka uacuteroveň vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj a obmedzenaacute spolupraacuteca medzi

sektorom verejneacuteho vyacuteskumu a podnikateľskyacutem sektorom sa premietli do spocircsobu

inovovania slovenskyacutech MSP pri ktorom inovaacutecie ktoreacute neboli založeneacute na vyacuteskume

a vyacutevoji alebo technoloacutegiaacutech zohraacutevali oveľa docircležitejšiu uacutelohu ako inovaacutecie založeneacute na

vyacuteskume a vyacutevoji

Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov

na vyacuteskum a vyacutevoj

Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016

10

Z uacutedajov OECD o ryacutechlo rastuacutecich podnikoch (bdquogazelaacutechldquo) vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika dosahuje pomerne dobreacute vyacutesledky Ryacutechlo rastuacutece spoločnosti mali v roku

2014 vysokyacute podiel v najdocircležitejšiacutech odvetviach hospodaacuterstva vraacutetane spracovateľskeacuteho

priemyslu (101 ) a služieb informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (147 )

Slovenskaacute republika mala takisto vysokyacute podiel bdquogazielldquo v spracovateľskom priemysle

(22 ) a službaacutech informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (41 ) (OECD

Entrepreneurship at a Glance 2014)

Štatistickyacute uacuterad Slovenskej republiky poskytuje uacutedaje o technologickej intenzite

slovenskyacutech MSP V roku 2014 približne 31 MSP pocircsobilo v technologicky vyspelyacutech

priemyselnyacutech odvetviach a 139 v spracovateľskom priemysle so strednou

až vysokou uacuterovňou technoloacutegie Pokiaľ ide o sektor služieb v tom istom roku pocircsobilo

v službaacutech naacuteročnyacutech na poznatky približne 351 slovenskyacutech MSP (Štatistickyacute uacuterad

Slovenskej republiky december 2016)

Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacuteciiacute za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika dosahovala neuspokojiveacute vyacutesledky vo všetkyacutech ukazovateľoch tyacutekajuacutecich sa

vaumlzieb podnikania a duševnyacutech aktiacutev Podiel MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie

predstavoval 52 podiel inovačnyacutech MSP spolupracujuacutecich s ostatnyacutemi MSP 65

a podiel verejno-suacutekromnyacutech spoločnyacutech publikaacuteciiacute (na milioacuten obyvateľov) 24

priemeru EUacute 28 (Euroacutepska komisia 2016)

Počet patentovyacutech prihlaacutešok PCT na miliardu HDP (v EUR PPS) predstavoval 18 počet

patentovyacutech prihlaacutešok PCT v spoločenskyacutech vyacutezvach 9 počet ochrannyacutech znaacutemok

Spoločenstva 49 a počet priemyselnyacutech vzorov Spoločenstva 34 priemeru EUacute 28

(Eurostat november 2016)

43 Inovaacutecie vo verejnom sektore a zapojenie občianskej

spoločnosti

Z uacutedajov o inovaacuteciaacutech vo verejnom sektore (ESTAT 2016 OECD Svetovaacute banka EVCA)

vyplyacuteva že Slovenskaacute republika zaostaacuteva v online dostupnosti verejnyacutech služieb

verejnom obstaraacutevaniacute modernyacutech technoloacutegiiacute a kvalite elektronickej verejnej spraacutevy

Slovenskaacute vlaacuteda zatiaľ nevypracovala nijakeacute plaacuteny verejneacuteho obstaraacutevania inovačnyacutech

technoloacutegiiacute a služieb

Kvalita a transparentnosť verejnyacutech služieb suacute problematickeacute a program modernizaacutecie

verejneacuteho sektora sa prekryacuteva s uacutesiliacutem zameranyacutem na boj proti korupcii a zvyšovanie

kvality verejnyacutech služieb

Slovenskaacute vlaacuteda zaviedla niekoľko iniciatiacutev zameranyacutech na zvyšovanie efektiacutevnosti

a transparentnosti služieb verejnej spraacutevy Verejneacute inštituacutecie musia od roku 2011

zverejňovať všetky svoje zmluvy na internete Verejneacute inštituacutecie musia od februaacutera 2015

použiacutevať elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania (ECS) na obstaraacutevanie tovaru

a služieb v hodnote vyššej ako 1000 EUR

Slovenskaacute vlaacuteda využila operačnyacute program Informačnaacute spoločnosť (OP IS) aby podporila

rozvoj elektronickej verejnej spraacutevy v obdobiacute rokov 2007 ndash 20132015 Slovenskaacute

republika do konca roka 2015 minula 937 rozpočtu OP IS (1 5928 milioacutena EUR)

Mnoho projektov elektronickej verejnej spraacutevy však zlyhalo

Inovaacutecie pre občiansku spoločnosť (sociaacutelne inovaacutecie) sa v Slovenskej republike ešte len

začiacutenajuacute rozviacutejať Zameriavajuacute sa na neziskoveacute iniciatiacutevy podporujuacutece inovaacutecie medzi

mladyacutemi ľuďmi a podporu pre novovznikajuacutece komunity začiacutenajuacutecich podnikov ktoraacute sa

začala formovať v poslednyacutech rokoch Taacuteto komunita je zameranaacute na centraacute začiacutenajuacutecich

podnikov (start-up hubs) coworkingoveacute centraacute a štruktuacutery ktoreacute poskytujuacute priestor

podpore novyacutech a inovatiacutevnych naacutepadov vyacuterobkov a služieb

11

5 Wyzwania w zakresie B+I Vyacutezvy v oblasti inovaacuteciiacute

51 Vyacutezva 1 Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Charakteristika

Kompetencie pre navrhovanie a vykonaacutevanie politiacutek vyacuteskumu a vyacutevoja suacute rozdeleneacute

medzi dve ministerstvaacute ktoreacute majuacute nedostatočnuacute uacuteroveň koordinaacutecie Ministerstvo

školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (podpora vyacuteskumu a vyacutevoja) a Ministerstvo

hospodaacuterstva SR (podpora inovaacuteciiacute) V roku 2013 slovenskaacute vlaacuteda zriadila Radu vlaacutedy SR

pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) Taacuteto inštituacutecia na vysokej uacuterovni by mala

zastrešovať všetky hlavneacute ministerstvaacute zodpovedneacute za politiku vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

RVVTI pomohla vypracovať strategickeacute dokumenty tyacutekajuacutece sa politiky vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute (vraacutetane RIS3) ide však len o poradnyacute orgaacuten slovenskej vlaacutedy a nemaacute nijakeacute

vyacutekonneacute praacutevomoci

V Slovenskej republike neexistujuacute nijakeacute vymedzeneacute regionaacutelne politiky vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute keďže vyacuteskum a inovaacutecie sa tradične považujuacute za zaacuteležitosť vlaacutedy a stupeň

regionaacutelnej inštitucionaacutelnej autonoacutemie je veľmi niacutezky V slovenskyacutech zaacutekonoch

o samospraacutevnych krajoch sa stanovujuacute praacutevomoci regionaacutelnych vlaacuted v ktoryacutech sa vocircbec

nespomiacutena vyacuteskum a inovaacutecie

Politickaacute reakcia

V dokumente RIS3 sa naznačuje niekoľko rozsiahlych plaacutenov na reformu riadenia

vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v programovom obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 aj keď akčnyacute plaacuten ešte

staacutele čakaacute na schvaacutelenie Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR

pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a odoslanyacute Euroacutepskej komisii

(GR REGIO) na ďalšie pripomienkovanie Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov

plnenia ex ante kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale v tejto faacuteze suacute potrebneacute iba

menšie zmeny

V Naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2015 sa predpokladali vyacuteznamneacute zmeny vraacutetane

zluacutečenia početnyacutech finančnyacutech agentuacuter do Vyacuteskumnej agentuacutery a Technologickej

agentuacutery ako aj transformaacutecie uacutestavov rozpočtovyacutech a podriadenyacutech organizaacuteciiacute

Slovenskej akadeacutemie vied (SAV) do verejnyacutech vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute (VVI) Osem

vlaacutednych agentuacuter ktoreacute realizujuacute scheacutemy na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute by sa malo

zluacutečiť do dvoch agentuacuter a slovenskaacute vlaacuteda by mala pripraviť novyacute zaacutekon o VVI

V naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2016 sa stanovuje že po prijatiacute akčneacuteho plaacutenu

RIS3 sa začne s vykonaacutevaniacutem jednotlivyacutech opatreniacute s cieľom zaviesť štrukturaacutelne zmeny

v oblasti vedy a vyacuteskumu Opatrenia buduacute zameraneacute najmauml na cieleneacute použiacutevanie

a stabilizaacuteciu verejnyacutech financiiacute a podporu zapojenia suacutekromneacuteho sektora do

vyacuteskumnyacutech a vyacutevojovyacutech činnostiacute a financovanie bude zameraneacute na zvyacutešenie kvality

vyacuteskumu podporu infraštruktuacutery vybudovanej z fondov EUacute a prepojenie univerziacutet

akadeacutemiiacute vied vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute a partnerov z priemyslu

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo strategickyacute

dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie akčneacuteho plaacutenu

implementaacutecie RIS3 V dokumente sa zavaacutedza systeacutem monitorovania a vyhodnocovania

dokumentu RIS3 na roky 2014 ndash 2016 a uvaacutedzajuacute sa v ňom tematickeacute hodnotenia

a hodnotenia vplyvov Tematickeacute hodnotenie sa zameriava na špecifickeacute teacutemy ako

infraštruktuacutera transfer technoloacutegiiacute medzinaacuterodnaacute spolupraacuteca inovačnaacute vyacutekonnosť

ochrana praacutev duševneacuteho vlastniacutectva a rozvoj MSP

Slovenskaacute vlaacuteda v roku 2015 premenovala Agentuacuteru pre štrukturaacutelne fondy EUacute na

Vyacuteskumnuacute agentuacuteru a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera dostala kompetencie

Technologickej agentuacutery

Posuacutedenie politiacutek

Riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute je staacutele rozdeleneacute medzi niekoľko ministerstiev

a implementačnyacutech agentuacuter Nedostatočnaacute koordinaacutecia a rozptyacutelenie obmedzenyacutech

12

finančnyacutech zdrojov braacuteni suacutečinnosti slovenskyacutech politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Reformy systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa do konca roka 2016 realizovali len čiastočne

RVVTI sa v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala veľmi často Premenovanie agentuacuter

zaoberajuacutecich sa vyacuteskumom a inovaacuteciami mocircže predstavovať krok vpred keďže noveacute

naacutezvy naznačujuacute vaumlčšiacute docircraz na vyacuteskum a inovaacutecie aj keď ich počet aj štruktuacutera zostali

rovnakeacute

Zluacutečenie finančnyacutech agentuacuter bolo oznaacutemeneacute minulyacute rok nebolo však zatiaľ realizovaneacute

a reforma SAV bola odloženaacute až na rok 2017 Osem regionaacutelnych vlaacuted vypracovalo svoje

vlastneacute regionaacutelne inovačneacute strateacutegie do roku 2015 majuacute však len obmedzeneacute zdroje na

podporu regionaacutelnych politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Vplyv tyacutechto strateacutegiiacute je

obmedzenyacute lebo vlaacuteda mocircže zvaacutežiť politickeacute ciele a naacutestroje navrhovaneacute v regionaacutelnych

inovačnyacutech dokumentoch ale nie je viazanaacute ich prijať Zatiaľ sa v žiadnom politickom

dokumente neuvažovalo o priacutepadnyacutech zmenaacutech rozdelenia praacutevomociacute medzi uacutestrednyacutemi

a regionaacutelnymi štaacutetnymi spraacutevami

52 Vyacutezva 2 Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne

Charakteristika

Slovenskyacute systeacutem vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zaznamenal v 90 rokoch minuleacuteho storočia a v

prvom desaťročiacute po roku 2000 vyacuteraznyacute pokles Pokles sa prejavil v zniacuteženom financovaniacute

vyacuteskumu a vyacutevoja klesajuacutecom počte vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov a chyacutebajuacutecich

štrukturaacutelnych reformaacutech sektora verejneacuteho vyacuteskumu Zniacuteženeacute zdroje a nezaacuteujem

slovenskyacutech politickyacutech činiteľov sa mohli premietnuť do niacutezkych vyacutestupov systeacutemu

vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pokiaľ ide o vysokokvalitneacute publikaacutecie počet inovačnyacutech podnikov

vyacuterobu a duševneacute aktiacuteva a vyacutevoz služieb naacuteročnyacutech na poznatky

Slovenskaacute republika sa radiacute medzi štaacutety so slabšiacutemi vyacutesledkami v oblasti vyacuteskumu v EUacute

čo potvrdzujuacute ukazovatele ako napriacuteklad percentuaacutelny podiel medzi 10 najviac

citovanyacutech publikaacuteciiacute za obdobie rokov 2000 ndash 2013 (573 v porovnaniacute so 734

v Českej republike) a celkovyacute počet žiadostiacute o patent na zaacuteklade Zmluvy o patentovej

spolupraacuteci (48 v porovnaniacute so 168 v Českej republike) Podľa zloženeacuteho ukazovateľa

excelentnosti vyacuteskumu Slovenskaacute republika vyacuterazne zaostaacuteva za najlepšiacutemi členskyacutemi

štaacutetmi EUacute pokiaľ ide o excelentnosť vyacuteskumu ale vyacutekonnosť krajiny sa od roku 2007

podstatne zlepšila

Politickaacute reakcia

Od roku 2007 je Slovenskaacute republika schopnaacute využiacutevať štrukturaacutelne fondy na vyacuteskum

a inovaacutecie a ťažiacute z pomoci EUacute na politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Tieto investiacutecie sa

koncentrovali do infraštruktuacuternych projektov ale naacuterodneacute investiacutecie do inštitucionaacutelneho

a projektoveacuteho financovania nedosiahli ich uacuteroveň Euroacutepska podpora smerovala

v rokoch 2007 ndash 2013 na modernizaacuteciu existujuacutecej a budovanie novej vyacuteskumnej

infraštruktuacutery (približne 13 univerzitnyacutech vyacuteskumnyacutech parkov a vyacuteskumno-vyacutevojovyacutech

parkov 67 centier excelentnosti a 8 kompetenčnyacutech centier) Naacuterodneacute a euroacutepske

podporneacute opatrenia na vyacuteskum a inovaacutecie sa značne liacutešia svojou veľkosťou a zameraniacutem

Vo finančnom plaacutene OP VaI sa napriacuteklad v obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 počiacuteta s podporou

opatreniacute v oblasti politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute vo vyacuteške 3 5996 milioacutena EUR z EŠIF

a 6789 milioacutena EUR z naacuterodnyacutech verejnyacutech zdrojov

Prostriedky štaacutetneho rozpočtu sa v prvom rade vynakladajuacute na inštitucionaacutelnu podporu

verejnyacutech inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO Z naacuterodneacuteho projektoveacuteho

financovania spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja medzi priemyslom a akademickou

obcou sa ročne prostredniacutectvom scheacutem APVV poskytne približne 12 milioacutenov EUR

Z naacuterodnyacutech finančnyacutech prostriedkov sa takisto niekoľko tisiacutec eur vyčleniacute na inovačneacute

poukazy a klastroveacute politiky

V strategickom dokumente o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie

akčneacuteho plaacutenu implementaacutecie RIS3 sa počiacuteta s vyacuteraznyacutem zvyacutešeniacutem verejnej podpory

13

vyacuteskumu a vyacutevoja V dokumente sa spomiacutena prednosť projektoveacuteho financovania

a zvyacutešenaacute podpora medzinaacuterodnej spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Posuacutedenie politiacutek

Slovenskaacute vlaacuteda navrhla niekoľko programov reforiem ktoryacutech cieľom je presunuacuteť docircraz

zo zaacutekladneacuteho vyacuteskumu na aplikovanyacute vyacuteskum Realizovanie tyacutechto reforiem je pomaleacute

a vaacutehaveacute Čo sa tyacuteka vyacutesledkov vyacuteskumu kvalita vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za

euroacutepskym priemerom V poslednyacutech troch rokoch slovenskeacute inštituacutecie vysokoškolskeacuteho

vzdelaacutevania a SAV v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch klesajuacute a umiestňujuacute sa na oveľa nižšiacutech

poziacuteciaacutech ako českeacute a maďarskeacute inštituacutecie

Slovenskaacute vlaacuteda v rokoch 2015 ndash 2016 vypracovala a zamietla tri verzie akčneacuteho plaacutenu

pre strateacutegiu RIS3 Do druhej polovice roka 2016 neboli vykonaneacute niektoreacute kľuacutečoveacute

organizačneacute reformy Slovenskaacute vlaacuteda a Akreditačnaacute komisia však odňali akreditaacuteciu

niektoryacutem inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania niacutezkej kvality a zrušili značnyacute počet

študijnyacutech programov niacutezkej kvality

53 Vyacutezva 3 Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech inovaacuteciiacute

a investiacutecie do vyacuteskumu a vyacutevoja

Charakteristika

Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika maacute niacutezky podiel inovujuacutecich podnikov a tento podiel sa za posledneacute tri roky

zniacutežil Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru (zahraničneacute nadnaacuterodneacute spoločnosti

verzus domaacutece MSP) ktoraacute vyacuteznamne ovplyvňuje suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum

a vyacutevoj Duaacutelna štruktuacutera sa prejavuje v niacutezkej intenzite vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum

a vyacutevoj niacutezkom podiele MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie a niacutezkom počte patentov

priemyselnyacutech vzorov a inyacutech komerčnyacutech vyacutesledkov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Na Slovensku pocircsobilo v roku 2016 približne 180 000 MSP v tuzemskom vlastniacutectve

Slovenskeacute MSP zakladali svoj obchodnyacute model na naacutekladovej konkurencieschopnosti

a marketingovyacutech a organizačnyacutech inovaacuteciaacutech Inovaacutecie naacuteročneacute na vyacuteskum a vyacutevoj suacute

zriedkaveacute najmauml preto že MSP sa zdraacutehajuacute riskovať Podiel inovaacutetorov procesov

a produktov v rokoch 2004 ndash 2015 raacutestol ale zostal hlboko pod priemerom EUacute

Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute so siacutedlom v Slovenskej republike majuacute vysokuacute

produktivitu majuacute však obmedzeneacute interneacute vyacuteskumneacute činnosti Sektor nadnaacuterodnyacutech

spoločnostiacute zameranyacute na vyspeleacute technoloacutegie a vysokuacute hodnotu zostaacuteva naďalej pomerne

izolovanyacute od tuzemskyacutech MSP Tieto nadnaacuterodneacute spoločnosti zvyčajne prinaacutešajuacute svoje

dodaacutevateľskeacute reťaze zo zahraničia Pokiaľ ide o činnosti naacuteročneacute na poznatky

nadnaacuterodneacute spoločnosti prevaacutedzkujuacute svoje vyacuteskumneacute a vyacutevojoveacute centraacute dizajnoveacute

marketingoveacute a ďalšie obchodneacute služby vo svojom siacutedle Doteraz žiadna nadnaacuterodnaacute

spoločnosť nevybudovala v Slovenskej republike vyacuteskumneacute centrum Nadnaacuterodneacute

spoločnosti majuacute takisto obmedzenyacute zaacuteujem o spolupraacutecu so slovenskyacutemi inštituacuteciami

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO

Politickaacute reakcia

V rokoch 2015 a 2016 boli prijateacute opatrenia na podporu podnikov orientovanyacutech na

inovaacutecie a vznik začiacutenajuacutecich podnikov V januaacuteri 2015 nadobudol uacutečinnosť zaacutekon

ktoryacutem sa zavaacutedzajuacute dodatočneacute daňoveacute uacuteľavy pre suacutekromneacute spoločnosti investujuacutece do

vyacuteskumu a vyacutevoja Novyacutemi daňovyacutemi uacuteľavami sa umožňuje spoločnostiam investujuacutecim

do vyacuteskumu a vyacutevoja zniacutežiť si daňoveacute zaacuteklady o ďalšiacutech 25 svojich vyacutedavkov do

vyacuteskumu a vyacutevoja 25 svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja

a 25 ročneacuteho naacuterastu vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj

Ministerstvo hospodaacuterstva SR 30 augusta 2016 zverejnilo naacutevrh Koncepcie

inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko V koncepcii sa uvaacutedza že samotnyacute štaacutet bude

zohraacutevať docircležituacute uacutelohu pri plneniacute očakaacutevaniacute inteligentneacuteho priemyslu prijatiacutem praacutevnych

14

predpisov uacutestretovyacutech k inovaacuteciaacutem a navrhuje sa v ňom analyacuteza možnosti ďalšieho

zvyšovania odpočiacutetateľnej vyacutešky naacutekladov na vyacuteskum a vyacutevoj

Posuacutedenie politiacutek

Slovenskaacute vlaacuteda vypracovala naacuterodneacute programy na podporu začiacutenajuacutecich podnikov

a inovačnyacutech poukazov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť MSP Podpora z naacuterodnyacutech

zdrojov je však veľmi niacutezka a realizaacutecia scheacutem operačneacuteho programu Vyacuteskum a inovaacutecie

(OP VaI) meškaacute

Slovenskeacute spoločnosti nevyužiacutevajuacute vo veľkej miere novyacute daňovyacute odpočet zavedenyacute

v januaacuteri 2015 Docircvodom je pravdepodobne nezrozumiteľneacute legislatiacutevne vymedzenie

ktoreacute mocircže predstavovať prekaacutežku pre niektoreacute spoločnosti ktoreacute by mali zaacuteujem tento

odpočet uplatniť V zaacutekone sa stanovuje že na uacutečely ziacuteskania daňoveacuteho odpočtu a 25

zniacuteženia svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja by spoločnosti mali

zamestnaacutevať ľudiacute mladšiacutech ako 26 rokov a nie viac ako dva roky po skončeniacute štuacutedia

a len maacutelo mladyacutech zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja spĺňa tieto kriteacuteriaacute

(s vyacutenimkou IT špecialistov)

Naacutevrh Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko svedčiacute o odhodlaniacute slovenskej

vlaacutedy zaviesť vyacuteznamnuacute vnuacutetroštaacutetnu iniciatiacutevu zameranuacute na transformaacuteciu a posilnenie

svojho priemyslu prostredniacutectvom investiacuteciiacute do vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a podpory spolupraacutece

medzi priemyslom a akademickou obcou Tento naacutevrh je zatiaľ len strategickyacutem

dokumentom na ktoryacute by mali nadviazať ďalšie opatrenia a akčneacute plaacuteny

54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu

Charakteristika

Euroacutepske a naacuterodneacute investiacutecie do spoločnyacutech vyacuteskumnyacutech projektov akademickej obce

a priemyslu boli podstatne nižšie ako investiacutecie do infraštruktuacutery Podnikateľskyacute

a verejnyacute sektor suacute do značnej miery izolovaneacute Podniky financujuacute skocircr podnikateľskeacute

projekty zatiaľ čo štaacutetna pomoc smeruje inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

a verejnyacutem vyacuteskumnyacutem organizaacuteciaacutem (VVO) Toky podnikovyacutech prostriedkov do

inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO predstavovali v roku 2014 len 32

celkovyacutech tokov Naacuterodneacute finančneacute prostriedky iduacute najmauml na inštitucionaacutelne financovanie

a vaumlčšinou smerujuacute do fondov ktoreacute nie suacute orientovaneacute na vyacuteskum a všeobecnyacutech

univerzitnyacutech fondov

APVV prevaacutedzkuje niekoľko scheacutem spolupraacutece pre slovenskeacute podniky a inštituacutecie

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO Celkovyacute rozpočet APVV je však niacutezky a prevažnuacute časť

vnuacutetroštaacutetneho projektoveacuteho financovania tvoriacute podpora EUacute pre vyacuteskumneacute

infraštruktuacutery

Spolupraacutecu medzi akademickou obcou a priemyslom brzdiacute aj malyacute zaacuteujem slovenskyacutech

MSP o inovaacutecie orientovaneacute na vyacuteskum a vyacutevoj Zo zisťovania o inovaacuteciaacutech

v Spoločenstve za rok 2012 (CIS 2012) vyplyacuteva že 501 inovačnyacutech podnikov sa

zapaacuteja do nejakeacuteho druhu spolupraacutece (nad priemerom EUacute ktoryacute predstavuje 313 )

Napriek tomu len polovica z nich (254 ) spolupracuje s univerzitami a inštituacuteciami

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a iba 194 spolupracuje s vlaacutedou alebo verejnyacutemi či

suacutekromnyacutemi vyacuteskumnyacutemi uacutestavmi (zisťovanie o inovaacuteciaacutech v Spoločenstve (CIS) 2012)

Z uacutedajov CIS 2012 vyplyacuteva že Slovenskaacute republika maacute niacutezky podiel inovačnyacutech MSP

a slovenskeacute inovačneacute MSP sa suacutestreďujuacute skocircr na znižovanie vyacuterobnyacutech naacutekladov

a organizačneacute a marketingoveacute inovaacutecie ako na produkty ktoreacute suacute naacuteročneacute na vyacuteskum

a vyacutevoj

Politickaacute reakcia

V raacutemci OP VaI sa v rokoch 2014 ndash 2016 uverejnilo desať vyacuteziev z ktoryacutech dve podporili

druhuacute faacutezu univerzitnyacutech vedeckyacutech parkov (177 milioacutena EUR + 59 milioacutena EUR) jedna

bola zameranaacute na budovanie centier vyacuteskumu a vyacutevoja (200 milioacutenov EUR) a jedna

15

investovala 218 milioacutenov EUR do strategickeacuteho vyacuteskumu v oblastiach špecializaacutecie RIS3

Koncepcia inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko schvaacutelenaacute v auguste 2016 kladie

veľkyacute docircraz na potrebu vyacuteskumnyacutech zariadeniacute a vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute ktoreacute by

vykonaacutevali vyacuteskum zameranyacute na komercializaacuteciu a tyacutem by lepšie uspokojovali potreby

priemyslu najmauml prostredniacutectvom PPP projektov ako to už realizovali ineacute členskeacute štaacutety

EUacute

Posuacutedenie politiacutek

Nedaacutevne hodnotenia poukazujuacute na niekoľko docircvodov niacutezkej uacuterovne suacutečinnosti medzi

vedou a priemyslom Niacutezka absorpčnaacute kapacita na strane dopytu mocircže vyplyacutevať

z veľkeacuteho počtu MSP s obmedzenyacutemi inovačnyacutemi kapacitami a preferenciou dovaacutežať

technoloacutegie a to v priacutepade nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute ako aj domaacutecich podnikov Niacutezky

zaacuteujem na strane ponuky mocircže byť spocircsobenyacute nedostatočnyacutemi stimulmi pre

vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov podieľajuacutecich sa na činnostiach prenosu poznatkov niacutezkou

podporou zakladania a rozvoja spin-off podnikov nedostatočnou informovanosťou

inštituacuteciiacute pre vyacuteskum a vyacutevoj o možnostiach spolupraacutece s podnikateľskyacutem sektorom

a niacutezkou uacuterovňou patentovania a licencovania

Slovenskaacute vlaacuteda vyčlenila v rozpočte OP VaI značneacute zdroje na posilnenie suacutečinnosti

medzi vedou a priemyslom Vlaacuteda takisto navrhla naacuterodnyacute program APVV pre spolupraacutecu

medzi akademickou obcou a priemyslom v obdobiacute rokov 2016 ndash 2020 Ani jedna z tyacutechto

iniciatiacutev však doteraz nebola realizovanaacute

Akčnyacute plaacuten implementaacutecie RIS3 staacutele nebol schvaacutelenyacute Jeho potvrdenie maacute zaacutesadnyacute

vyacuteznam z hľadiska realizaacutecie a financovania opatreniacute zameranyacutech na komercializaacuteciu

vyacutesledkov vyacuteskumu a posilnenie spolupraacutece medzi vedou a priemyslom Cieľom

Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko je posuacutediť suacutečasneacute vyacutesledky

akademickeacuteho vyacuteskumu z hľadiska potrieb priemyslu Mocircže iacutesť o sľubnyacute krok k posilneniu

suacutečinnosti medzi vedou a priemyslom a zlepšeniu komercializaacutecie vyacutesledkov vyacuteskumu

6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov

Tento oddiel sa zameriava na charakteristiku a posuacutedenie vnuacutetroštaacutetneho uacutesilia zaviesť

na strane dopytu inovačneacute strateacutegie s cieľom stimulovať zavaacutedzanie alebo šiacuterenie inovaacuteciiacute

vraacutetane verejneacuteho obstaraacutevania a predpisov podporujuacutecich inovaacuteciu Takisto sa v ňom

analyzujuacute politickeacute opatrenia zameraneacute na internacionalizaacuteciu podnikov s cieľom zvyacutešiť

inovatiacutevnosť hospodaacuterstva

Jednyacutem z hlavnyacutech naacutestrojov zameranyacutech na stimulaacuteciu a vytvaacuteranie trhov je verejneacute

obstaraacutevanie inovatiacutevnych tovarov a služieb Zahŕňa inovačneacute opatrenia riadeneacute

dopytom napriacuteklad obstaraacutevanie vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem technologicky

orientovaneacute obstaraacutevanie ako aj opatrenia zameraneacute na hlavnyacutech použiacutevateľov

a zosuacuteladenie ponuky a dopytu Nedostatok jasnyacutech vnuacutetroštaacutetnych politiacutek a cieľov

verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych tovarov a služieb a priacutelišneacute spoliehanie sa na zdroje

EUacute maacute vplyv na efektiacutevnosť inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania v Slovenskej republike

Pripravuje sa však projekt na podporu verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych riešeniacute (PPI)

a obstaraacutevania vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem (PCP) ktoryacute by mal začať fungovať

koncom roka 2016

Medzi priacuteklady inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania patria

Infraštruktuacutera pre vyacuteskum a vyacutevoj Zaacutekladnaacute myšlienka tohto opatrenia spočiacuteva

v tom že verejnyacute sektor v rokoch 2009 ndash 2013 vybudoval efektiacutevnu

infraštruktuacuteru IKT pre vyacuteskum a vyacutevoj Infraštruktuacutera je schopnaacute uchovaacutevať

a poskytovať uacutedaje pre pracovniacutekov vo vyacuteskume a vyacutevoji s vysokou mierou

dostupnosti a bezpečnosti Suacutečasťou infraštruktuacutery IKT suacute aj ryacutechle a spoľahliveacute

širokopaacutesmoveacute siete riešenia pre efektiacutevne využitie a spracovanie informaacuteciiacute

a intranetoveacute a internetoveacute riešenia

16

Projekt elektronickeacuteho občianskeho preukazu (eID karta) Projekt umožňuje

vydaacutevanie občianskych preukazov so zabudovanyacutemi čipmi od decembra 2013 Do

decembra 2016 bolo vydanyacutech približne 2 milioacuteny eID kariet no len 490 tisiacutec

držiteľov ich aktivovalo Vlaacuteda zaručila niacutezku cenu eID kariet (450 EUR)

a zabezpečila bezplatnuacute distribuacuteciu čiacutetačiek kariet a priacuteslušnyacutech softveacuterovyacutech

riešeniacute Asi polovica držiteľov eID kariet sa rozhodla pre aktivaacuteciu digitaacutelneho

podpisu Digitaacutelny podpis zjednodušuje komunikaacuteciu s mnohyacutemi službami

verejnej spraacutevy

Projekt eHealth Projekt bol schvaacutelenyacute uzneseniacutem vlaacutedy SR č 4972008 zo

16 juacutela 2008 a plaacutenovaneacute vyacutestupy boli rozdeleneacute do troch faacutez

V euroacutepskom prehľade vyacutesledkov inovaacutecie vo verejnom sektore za rok 2013 dostala

Slovenskaacute republika niacutezke hodnotenie vo vaumlčšine zložiek tohto prehľadu V spraacuteve

o globaacutelnej konkurencieschopnosti v rokoch 2014 ndash 2015 ktoruacute vydalo Svetoveacute

ekonomickeacute foacuterum bola Slovenskaacute republika v oblasti verejneacuteho obstaraacutevania vyspelyacutech

technologickyacutech produktov zaradenaacute na 117 miesto spomedzi 143 krajiacuten

Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila zaacutekon č 5462010 v ktorom sa stanovuje že všetky zmluvy

a naacutekupy uskutočneneacute uacutetvarmi a agentuacuterami uacutestrednyacutech regionaacutelnych a miestnych

štaacutetnych spraacutev musia byť zverejneneacute na internete najneskocircr do desiatich dniacute po naacutekupe

So zmluvami je to inak ndash informaacutecie o finančnyacutech transakciaacutech musia byť zaacuteroveň

zverejneneacute štruktuacuterovanyacutem spocircsobom a musia umožňovať jednoduchuacute identifikaacuteciu

relevantnyacutech akteacuterov a priacuteslušnyacutech vyacutedavkov Centraacutelny register zmluacutev funguje dobre

a pomaacuteha zvyšovať transparentnosť verejneacuteho obstaraacutevania na Slovensku

V operačnom programe Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) ktoryacute je v rokoch 2014 ndash 2020

hlavnyacutem zdrojom financovania slovenskeacuteho systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa neuvaacutedza

nijakaacute zmienka o verejnom obstaraacutevaniacute inovačnyacutech technoloacutegiiacute V OP VaI sa iba stručne

spomiacutena že scheacutemy štaacutetnej pomoci by uprednostnili obstaranie špičkovyacutech technoloacutegiiacute

v suacutelade s cieľmi RIS3

Podľa uacutedajov Euroacutepskej komisie Slovensko vyacuterazne zaostaacuteva za priemerom EUacute pokiaľ

ide o zaacutesady iniciatiacutevy bdquoSmall Business Actldquo (SBA) ndash v oblasti internacionalizaacutecie

(využiacutevanie rastu trhov mimo EUacute) sa z krajiacuten EUacute umiestnilo na poslednom mieste Pokiaľ

ide o zaacutesadu jednotneacuteho trhu (vaumlčšie využitie priacuteležitostiacute ktoreacute ponuacuteka jednotnyacute trh)

Slovensko dosiahlo lepšie vyacutesledky ale staacutele zostaacuteva pod priemerom EUacute (Prehľad SBA

Slovensko 2014)

V uplynulyacutech rokoch sa veľa diskutovalo zriadilo sa niekoľko vyacuteborov a bolo prijatyacutech

niekoľko opatreniacute na podporu internacionalizaacutecie slovenskyacutech MSP Vyacutevoz MSP v roku

2014 však predstavoval iba 29 celkoveacuteho vyacutevozu slovenskyacutech podnikov Navyše iba

5 MSP na Slovensku vyvaacuteža do zahraničia (v porovnaniacute so 64 veľkyacutech podnikov)

Vyše 89 vyacutevozu slovenskyacutech MSP smerovalo do EUacute (v porovnaniacute s 81 v priacutepade

veľkyacutech podnikov) Vyše 10 vyacutevozu MSP smerovalo mimo EUacute (v porovnaniacute s 19

v priacutepade veľkyacutech podnikov) (Going global remains a challenge for Slovak SMEs

AmCham 2014)

17

Odkazy

Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute

inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute

reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za

rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia

Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie

o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska

komisia

Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov

EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia

Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel

EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom

v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016

EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016

Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza

OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)

SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania

v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015

Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012

Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013

Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument

o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho

plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave

medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho

rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013

WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016

18

Skratky

BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj

EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie

ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

EUacute Euroacutepska uacutenia

PZI Priame zahraničneacute investiacutecie

GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA

MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu

NPR Naacuterodnyacute program reforiem

MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť

PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci

VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie

OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj

OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie

RampI Vyacuteskum a inovaacutecie

RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu

SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied

SBA Slovak Business Agency

RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie

APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja

VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA

WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva

19

Prehľad

Zoznam grafov

Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov

na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8

Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov

na vyacuteskum a vyacutevoj 9

2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016

GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500

Value added of services as share of

the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152

Value added of manufacturing as share

of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245

Employment in manufacturing as share

of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164

Employment in services as share of

total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584

Share of Foreign controlled enterprises

in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08

Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113

New doctorate graduates (ISCED 6)

per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165

Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27

Innovative enterprises as a share of

total number of enterprises (CIS data)

() 34 318

Innovation output indicator (Rank

Intra-EU Comparison) 15 17 16 14

Turnover from innovation as of total

turnover (Eurostat) 233 196

Country position in Doing Business

(Ease of doing business index

WB)(1=most business-friendly

regulations) 29 29 33

Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39

EC Digital Economy amp Society Index

(DESI) (Rank) 20 20 21

E-Government Development Index

Rank 43 51 67

Online availability of public services ndash

Percentage of individuals having

interactions with public authorities via

Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48

GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118

GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036

RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038

BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033

Research excellence composite

indicator (Rank) 20

Percentage of scientific publications

among the top 10 most cited

publications worldwide as of total

scientific publications of the country 533 521 561 535

Public-private co-publications per

million population 1115 1428 1298 1055 739 812

Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na

otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii

Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()

00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za

takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa

(httpeuropaeu)

Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute

Bezplatne publikaacutecie

bull jedna koacutepia

je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy

prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Plateneacute publikaacutecie

bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

doi102760449410

ISBN 978-92-79-65995-9

KJ-N

A-2

8484-S

K-N

Page 7: Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO) o ...publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC105850/kjna... · Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO)

5

1 Hlavnyacute vyacutevoj politiky v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v roku

2016

Uznesenie o programoch

Agentuacutery na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (APVV) na obdobie rokov 2016 ndash 2019

(022016)

Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila uznesenie o programoch APVV na

obdobie rokov 2016 ndash 2019 dňa 24 februaacutera 2016 V uacutevode dokumentu sa uvaacutedza že tieto tri programy suacute prepojeneacute s dokumentom RIS a podporujuacute suacutečinnosť s programom Horizont 2020 Medzi tri programy APVV patriacute

a) Program bdquoPodpora budovania personaacutelnej infraštruktuacutery vo všetkyacutech sektoroch vyacuteskumu a vyacutevojaldquo

(177 milioacutena EUR) Tento program podporuje postdoktorandskeacute miesta reintegračneacute granty pre slovenskyacutech vedcov granty pre zahraničnyacutech vedcov a projekty bdquomladyacutech excelentnyacutech vyacuteskumnyacutech kolektiacutevovldquo Program by mal uryacutechliť karieacuterny postup absolventov postdoktorandskeacuteho štuacutedia podporiť tvorbu

mladyacutech vyacuteskumnyacutech kolektiacutevov a reintegraacuteciu

jednotlivcov i ich etablovanie na čele vyacuteskumnyacutech tiacutemov

b) Program bdquoPodpora vyacuteskumu a vyacutevoja v podnikoch a podpora spolupraacutece podnikov s vyacuteskumnyacutemi organizaacuteciamildquo (583 milioacutena EUR) Tento program je zacielenyacute na inovačneacute podniky zameraneacute na vyacuteskum a vyacutevoj začiacutenajuacutece a spin-off podniky Program podporuje projekty v oblastiach špecializaacutecie RIS3

c) Program bdquoPodpora projektov H2020ldquo (160 milioacutena EUR) Niektoreacute slovenskeacute projekty boli uacutespešneacute v prvom kole hodnotenia programu Horizont 2020 ale nebolo im schvaacuteleneacute financovanie v druhom kole hodnotenia Tyacutemto programom sa euroacutepska podpora nahraacutedza vnuacutetroštaacutetnou podporou V raacutemci programu sa takisto

financuje priacuteprava naacutevrhov na granty ERC Ide

o pomerne vyacuteznamnyacute krok keďže Slovensko ziacuteskalo do roku 2016 len jeden grant ERC

Strategickyacute dokument o plneniacute

ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho

plaacutenu pre dokument RIS3

v rokoch 2014 ndash 2020

(092016)

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR vypracovalo strategickyacute dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet a akčneacuteho plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 Strategickyacute

dokument nadvaumlzuje na člaacutenok 9 nariadenia (EUacute) č 13032013 o Euroacutepskom fonde regionaacutelneho rozvoja Euroacutepskom sociaacutelnom fonde Koheacuteznom fonde a Euroacutepskom naacutemornom a rybaacuterskom fonde V strategickom dokumente sa vymedzuje

a) finančnyacute raacutemec na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v raacutemci politickyacutech opatreniacute RIS3

b) systeacutem monitorovania a hodnotenia politickyacutech opatreniacute RIS3

c) činnosti zameraneacute na zniacuteženie vysokeacuteho počtu prioriacutet

špecializaacutecie ako aj stanovenie prepojeniacute medzi nimi

11 Zameranie sa na vnuacutetroštaacutetne a regionaacutelne strateacutegie pre inteligentnuacute špecializaacuteciu

Charakteristika a načasovanie Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila konečnuacute verziu dokumentu

RIS3 uzneseniacutem vlaacutedy č 6652013 dňa 13 novembra 2013 V dokumente RIS3 sa

uvaacutedzajuacute kľuacutečoveacute oblasti hospodaacuterskej špecializaacutecie automobilovyacute priemysel

a strojaacuterstvo spotrebnaacute elektronika a elektrickeacute priacutestroje informačneacute a komunikačneacute

technoloacutegie a služby a vyacuteroba a spracovanie železa a ocele Takisto sa v ňom vymedzuje

suacutebor politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zameranyacutech na dosiahnutie štyroch hlavnyacutech

cieľov inteligentnej špecializaacutecie v Slovenskej republike Cieľ 1 sa zameriava na vaumlčšie

6

ukotvenie kľuacutečovyacutech priemyselnyacutech odvetviacute na Slovensku Cieľ 2 sa tyacuteka podpory

hospodaacuterskeho rastu prostredniacutectvom vyacutesledkov excelentnej vedy Cieľ 3 sa zameriava

na vytvorenie dynamickej otvorenej a inkluziacutevnej inovačnej spoločnosti Cieľ 4 sa

zameriava na zlepšenie kvality ľudskyacutech zdrojov V dokumente RIS3 sa takisto uvaacutedza

paumlť prioriacutet vyacuteskumu z hľadiska verejnyacutech vyacutedavkov na zaacutekladnyacute a aplikovanyacute vyacuteskum

materiaacutelovyacute vyacuteskum a nanotechnoloacutegie informačno-komunikačneacute technoloacutegie

biotechnoloacutegie a biomediciacutena poľnohospodaacuterstvo a životneacute prostredie a odvetvie energie

z udržateľnyacutech zdrojov

Najnovšiacute vyacutevoj Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo

strategickyacute dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet RIS3 a spraacutevu o plneniacute akčneacuteho

plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 (Euroacutepska komisia 2016) Tento

dokument obsahuje finančnyacute raacutemec s orientačnyacutem rozpočtom na vnuacutetroštaacutetnu podporu

všetkyacutech činnostiacute vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v rokoch 2016 ndash 2019 a orientačnyacutemi rozpočtami

na politickeacute opatrenia na obdobie rokov 2016 ndash 2020 V dokumente sa uvaacutedzajuacute niektoreacute

potenciaacutelne vyacuteznamneacute zlepšenia v oblasti vnuacutetroštaacutetneho financovania vraacutetane

opaumltovneacuteho zavedenia štaacutetnych programov vyacuteskumu a vyacutevoja vaumlčšiacutech zdrojov na

členstvo v medzinaacuterodnyacutech vyacuteskumnyacutech organizaacuteciaacutech zvyacutešenyacutech vyacutedavkov na stimuly

pre vyacuteskum a vyacutevoj a daňovyacutech uacuteľav na vyacuteskum a vyacutevoj V dokumente sa poukazuje na

potrebu reformy systeacutemu financovania vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Potvrdzuje sa v ňom zaacutemer

vlaacutedy zaviesť povinnyacute ukazovateľ podielu verejnej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podpora

by sa mala každyacute rok zvyacutešiť o 004 HDP teda z 035 HDP v roku 2015 na 050

HDP v roku 2020 Čo sa tyacuteka podpornej štruktuacutery na projektoveacute financovanie by sa mali

vyčleniť dodatočneacute prostriedky Vlaacuteda preskuacutemala stav ex ante kondicionaliacutet na konci

septembra 2016 Suacutečasťou preskuacutemania boli ex ante kondicionality v oblasti vyacuteskumu

a vyacutevoja a strategickyacute dokument Vlaacuteda dospela k zaacuteveru že v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja

existuje vysokeacute riziko nedosiahnutia ex ante kondicionaliacutet

Nevyriešeneacute otaacutezky Akčnyacute plaacuten pre RIS3 sa staacutele nerealizoval Slovenskaacute vlaacuteda neprijala

prveacute dve verzie akčneacuteho plaacutenu Hlavneacute probleacutemy sa tyacutekajuacute reformy riadenia systeacutemu

vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR pre

vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a bol odoslanyacute Euroacutepskej komisii

(Generaacutelne riaditeľstvo pre regionaacutelnu a mestskuacute politiku) na ďalšie pripomienkovanie

Tento naacutevrh sa tyacutekal legislatiacutevnych opatreniacute zameranyacutech na reformu finančnyacutech agentuacuter

transformaacuteciu Slovenskej akadeacutemie vied reformu vysokoškolskeacuteho a stredoškolskeacuteho

vzdelaacutevania zavedenie noveacuteho systeacutemu opatreniacute na podporu politiky v oblasti vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute zavedenie hodnotiaceho raacutemca pre RIS3 a priacutepravu naacuterodneacuteho plaacutenu ESFRI

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) vypracovalo strategickyacute

dokument o plneniacute kondicionaliacutet ex ante a akčneacuteho plaacutenu pre dokument RIS3 na roky

2014 ndash 2020 Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov plnenia ex ante

kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale očakaacutevajuacute sa iba menšie potrebneacute zmeny

2 Ekonomickeacute suacutevislosti

21 Štruktuacutera hospodaacuterstva

Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru 1 Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute

v automobilovom priemysle a sektore spotrebnej elektroniky suacute zaacutekladom slovenskeacuteho

hospodaacuterstva a tvoria vaumlčšinu slovenskeacuteho vyacutevozu Maleacute a stredneacute podniky (MSP) majuacute

pre slovenskyacute vyacutevoz menšiacute vyacuteznam ale zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu v naacuterodnom

hospodaacuterstve

1 Duaacutelne hospodaacuterstvo (Boeke 1953) sa tyacuteka hospodaacuterstva v ktorom produktiacutevne kapitaacutelovo naacuteročneacute

moderneacute odvetvia existujuacute paralelne s menej produktiacutevnymi tradičnyacutemi na praacutecu naacuteročnyacutemi odvetviami Pozri J H Boeke (1953) Economics and Economic Policy of Dual Societies New York Institute of Pacific Relations

7

MSP v roku 2014 vytvorili 533 celkovej pridanej hodnoty na Slovensku Podiel MSP

na celkovej pridanej hodnote v rokoch 2009 ndash 2014 zostal stabilnyacute Podniky ktoreacute majuacute

do devaumlť zamestnancov suacute v Slovenskej republike najbežnejšiacutem typom podniku a tvorili

793 celkoveacuteho počtu podnikov v roku 2000 a 966 v roku 2014 (Eurostat 2014)

Sektor služieb tvoriacute vaumlčšinu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike napriek

tomu sa však slovenskeacute hospodaacuterstvo vyznačuje vysokyacutem podielom spracovateľskeacuteho

priemyslu a sektorom vysoko a stredne-vysoko vyspelyacutech technoloacutegiiacute na celkovej

zamestnanosti (2155 a 747 v roku 2014) Okrem toho bol v roku 2014 podiel

sektora služieb naacuteročnyacutech na poznatky na celkovej zamestnanosti na Slovensku o niečo

nižšiacute (330 ) ako v EUacute 28 (369 ) (Eurostat 2014)

Z uacutedajov Eurostatu o produktivite praacutece vyplyacuteva že v obdobiacute rokov 2010 ndash 2014

produktivita v Slovenskej republike vzraacutestla o 108 v porovnaniacute s 45 v EUacute 28

22 Otoczenie biznesu

Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru 2 Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute

v automobilovom priemysle a sektore spotrebnej elektroniky suacute zaacutekladom slovenskeacuteho

hospodaacuterstva a tvoria vaumlčšinu slovenskeacuteho vyacutevozu Maleacute a stredneacute podniky (MSP) majuacute

pre slovenskyacute vyacutevoz menšiacute vyacuteznam ale zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu v naacuterodnom

hospodaacuterstve

MSP v roku 2014 vytvorili 533 celkovej pridanej hodnoty na Slovensku Podiel MSP

na celkovej pridanej hodnote v rokoch 2009 ndash 2014 zostal stabilnyacute Podniky ktoreacute majuacute

do devaumlť zamestnancov suacute v Slovenskej republike najbežnejšiacutem typom podniku a tvorili

793 celkoveacuteho počtu podnikov v roku 2000 a 966 v roku 2014 (Eurostat 2014)

Sektor služieb tvoriacute vaumlčšinu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike napriek

tomu sa však slovenskeacute hospodaacuterstvo vyznačuje vysokyacutem podielom spracovateľskeacuteho

priemyslu a sektorom vysoko a stredne-vysoko vyspelyacutech technoloacutegiiacute na celkovej

zamestnanosti (2155 a 747 v roku 2014) Okrem toho bol v roku 2014 podiel

sektora služieb naacuteročnyacutech na poznatky na celkovej zamestnanosti na Slovensku o niečo

nižšiacute (330 ) ako v EUacute 28 (369 ) (Eurostat 2014)

Z uacutedajov Eurostatu o produktivite praacutece vyplyacuteva že v obdobiacute rokov 2010 ndash 2014

produktivita v Slovenskej republike vzraacutestla o 108 v porovnaniacute s 45 v EUacute 28

23 Zasoby ludzkie

Slovenskaacute republika maacute dostatočneacute množstvo ľudskyacutech zdrojov (počet vyacuteskumnyacutech

pracovniacutekov a doktorandov) ktoreacute však vnuacutetroštaacutetny inovačnyacute systeacutem nepremietol do

vysokej kvality vyacutestupov V roku 2014 bol počet vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov na tisiacutec

obyvateľov v Slovenskej republike o niečo nižšiacute (463) ako v EUacute 28 (534) V roku 2014

mala Slovenskaacute republika pomerne niacutezky podiel vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov zamestnanyacutech

v podnikateľskom sektore (179 v porovnaniacute so 484 v EUacute 28 v roku 2014)

Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že v roku 2014 bolo v Slovenskej republike

v podnikateľskom sektore zamestnanyacutech 2 645 vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov Vyacuteskumniacute

pracovniacuteci v podnikateľskom sektore predstavovali 0113 celkovej zamestnanosti

v roku 2014 Podiel žien vo vyacuteskume bol v Slovenskej republike vyššiacute (4226 ) ako

v EUacute 28 (3317 )

3 Hlavniacute akteacuteri v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

2 Duaacutelne hospodaacuterstvo (Boeke 1953) sa tyacuteka hospodaacuterstva v ktorom produktiacutevne kapitaacutelovo naacuteročneacute

moderneacute odvetvia existujuacute paralelne s menej produktiacutevnymi tradičnyacutemi na praacutecu naacuteročnyacutemi odvetviami Pozri J H Boeke (1953) Economics and Economic Policy of Dual Societies New York Institute of Pacific Relations

8

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) zodpovedaacute za tvorbu

a vykonaacutevanie politiacutek v oblasti zaacutekladneacuteho a aplikovaneacuteho vyacuteskumu MŠVVŠ riadi

finančneacute agentuacutery pre zaacutekladnyacute vyacuteskum (grantovaacute agentuacutera VEGA a grantovaacute agentuacutera

KEGA) aplikovanyacute vyacuteskum (Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja APVV) a Vyacuteskumnuacute

agentuacuteru a spravuje prostriedky pre inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania MŠVVŠ riadi

podporu vyacuteskumu a vyacutevoja v podnikateľskom prostrediacute MSP prostredniacutectvom stimulov

pre vyacuteskum a vyacutevoj a takisto riadi strategickeacute programy vyacuteskumu a vyacutevoja podporovaneacute

zo štaacutetneho rozpočtu prostredniacutectvom štaacutetnych programov vyacuteskumu a vyacutevoja

(67 milioacutena EUR v roku 2016) Ministerstvo hospodaacuterstva SR riadi agentuacuteru Slovak

Business Agency (SBA) Slovenskuacute agentuacuteru pre rozvoj investiacuteciiacute a obchodu (SARIO)

a Technologickuacute agentuacuteru V roku 2016 v Slovenskej republike pocircsobilo 35 inštituacuteciiacute

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania z ktoryacutech 20 bolo verejnyacutech

Podiel suacutekromneacuteho neziskoveacuteho sektora na činnostiach vyacuteskumu a vyacutevoja bol niacutezky

Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že prostriedky vyčleneneacute na tento sektor v roku 2014

predstavovali 35 milioacutena EUR

Klastroveacute politiky suacute v Slovenskej republike pomerne noveacute Vyvinulo a realizovalo ich

ministerstvo hospodaacuterstva ale z naacuterodnyacutech zdrojov dostali veľmi maleacute finančneacute

prostriedky V roku 2016 mala Slovenskaacute republika devaumlť klastrov v oblasti technoloacutegiiacute

a paumlť klastrov v oblasti cestovneacuteho ruchu

4 Trendy v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Hrubeacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj v roku 2015 predstavovali 118 HDP (v porovnaniacute

s 088 v roku 2014) Zvyacutešenie hodnoty tohto ukazovateľa suacutevisiacute s vyššiacutemi vyacutedavkami

z EŠIF a niacutezkou hodnotou deflaacutetora HDP Najvyacuteznamnejšiacutem zdrojom financovania je

vlaacuteda ďalej podnikovyacute a neziskovyacute sektor pričom programy financovania EUacute majuacute staacutele

veľmi vyacuteznamnyacute podiel V rokoch 2014 ndash 2020 je hlavnyacutem zdrojom financovania

slovenskeacuteho sektora vyacuteskumu a inovaacuteciiacute operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI)

Spolu OP VaI poskytuje 3988 milioacutena EUR z čoho 2226 milioacutena EUR pochaacutedza

z Euroacutepskeho fondu regionaacutelneho rozvoja (EFRR)

Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov

na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016

9

41 Finančneacute prostriedky na vyacuteskum a vyacutevoj prideleneacute z verejnyacutech

zdrojov a vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

Vlaacutedna podpora vyacuteskumu a vyacutevoja (meranaacute na zaacuteklade rozpočtovyacutech prostriedkov alebo

vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj) je staacutele vyacuterazne pod priemerom EUacute 28 ktoryacute predstavuje

064 V roku 2015 boli rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj (GBAORD)

na Slovensku na uacuterovni 036 HDP Rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum

a vyacutevoj sa v obdobiacute rokov 2007 ndash 2011 vyacuteznamne zvyacutešili ale po roku 2011 klesli

v docircsledku rozpočtovyacutech škrtov v suacutevislosti s finančnou kriacutezou

Z uacutedajov Eurostatu o rozpočtovyacutech prostriedkochvyacutedavkoch na vyacuteskum a vyacutevoj podľa

spocircsobu financovania vyplyacuteva že inštitucionaacutelne financovanie v roku 2015 predstavovalo

763 celkovej vlaacutednej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podiel projektoveacuteho financovania na

celkovom financovaniacute zo strany vlaacutedy bol druhyacute najnižšiacute v EUacute 28

Podstatnaacute časť celkoveacuteho projektoveacuteho financovania smerovala na členskeacute priacutespevky

v medzinaacuterodnyacutech vedeckyacutech a technologickyacutech organizaacuteciaacutech V roku 2016 sa inštituacutecie

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania podieľali na financovaniacute 1 279 projektov (94 milioacutena EUR)

a Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) na financovaniacute 947 projektov (452 milioacutena EUR)

V roku 2016 KEGA financovala 444 projektov (25 milioacutena EUR) v oblasti kultuacutery

a vzdelaacutevania V zaacutekone o štaacutetnom rozpočte na rok 2016 sa projektoveacute financovanie pre

APVV stanovilo na 293 milioacutena EUR

42 Suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj sa v rokoch 2007 ndash 2015 zvyacutešili z 018 na

033 HDP staacutele suacute však vyacuterazne nižšie ako priemer EUacute 28 (130 HDP) Objem

vyacuteskumu financovaneacuteho vlaacutedou ktoryacute vykonaacuteva podnikateľskyacute sektor bol v Slovenskej

republike takisto vyacuterazne nižšiacute (001 HDP) ako v EUacute 28 (009 HDP)

Niacutezka uacuteroveň vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj a obmedzenaacute spolupraacuteca medzi

sektorom verejneacuteho vyacuteskumu a podnikateľskyacutem sektorom sa premietli do spocircsobu

inovovania slovenskyacutech MSP pri ktorom inovaacutecie ktoreacute neboli založeneacute na vyacuteskume

a vyacutevoji alebo technoloacutegiaacutech zohraacutevali oveľa docircležitejšiu uacutelohu ako inovaacutecie založeneacute na

vyacuteskume a vyacutevoji

Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov

na vyacuteskum a vyacutevoj

Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016

10

Z uacutedajov OECD o ryacutechlo rastuacutecich podnikoch (bdquogazelaacutechldquo) vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika dosahuje pomerne dobreacute vyacutesledky Ryacutechlo rastuacutece spoločnosti mali v roku

2014 vysokyacute podiel v najdocircležitejšiacutech odvetviach hospodaacuterstva vraacutetane spracovateľskeacuteho

priemyslu (101 ) a služieb informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (147 )

Slovenskaacute republika mala takisto vysokyacute podiel bdquogazielldquo v spracovateľskom priemysle

(22 ) a službaacutech informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (41 ) (OECD

Entrepreneurship at a Glance 2014)

Štatistickyacute uacuterad Slovenskej republiky poskytuje uacutedaje o technologickej intenzite

slovenskyacutech MSP V roku 2014 približne 31 MSP pocircsobilo v technologicky vyspelyacutech

priemyselnyacutech odvetviach a 139 v spracovateľskom priemysle so strednou

až vysokou uacuterovňou technoloacutegie Pokiaľ ide o sektor služieb v tom istom roku pocircsobilo

v službaacutech naacuteročnyacutech na poznatky približne 351 slovenskyacutech MSP (Štatistickyacute uacuterad

Slovenskej republiky december 2016)

Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacuteciiacute za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika dosahovala neuspokojiveacute vyacutesledky vo všetkyacutech ukazovateľoch tyacutekajuacutecich sa

vaumlzieb podnikania a duševnyacutech aktiacutev Podiel MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie

predstavoval 52 podiel inovačnyacutech MSP spolupracujuacutecich s ostatnyacutemi MSP 65

a podiel verejno-suacutekromnyacutech spoločnyacutech publikaacuteciiacute (na milioacuten obyvateľov) 24

priemeru EUacute 28 (Euroacutepska komisia 2016)

Počet patentovyacutech prihlaacutešok PCT na miliardu HDP (v EUR PPS) predstavoval 18 počet

patentovyacutech prihlaacutešok PCT v spoločenskyacutech vyacutezvach 9 počet ochrannyacutech znaacutemok

Spoločenstva 49 a počet priemyselnyacutech vzorov Spoločenstva 34 priemeru EUacute 28

(Eurostat november 2016)

43 Inovaacutecie vo verejnom sektore a zapojenie občianskej

spoločnosti

Z uacutedajov o inovaacuteciaacutech vo verejnom sektore (ESTAT 2016 OECD Svetovaacute banka EVCA)

vyplyacuteva že Slovenskaacute republika zaostaacuteva v online dostupnosti verejnyacutech služieb

verejnom obstaraacutevaniacute modernyacutech technoloacutegiiacute a kvalite elektronickej verejnej spraacutevy

Slovenskaacute vlaacuteda zatiaľ nevypracovala nijakeacute plaacuteny verejneacuteho obstaraacutevania inovačnyacutech

technoloacutegiiacute a služieb

Kvalita a transparentnosť verejnyacutech služieb suacute problematickeacute a program modernizaacutecie

verejneacuteho sektora sa prekryacuteva s uacutesiliacutem zameranyacutem na boj proti korupcii a zvyšovanie

kvality verejnyacutech služieb

Slovenskaacute vlaacuteda zaviedla niekoľko iniciatiacutev zameranyacutech na zvyšovanie efektiacutevnosti

a transparentnosti služieb verejnej spraacutevy Verejneacute inštituacutecie musia od roku 2011

zverejňovať všetky svoje zmluvy na internete Verejneacute inštituacutecie musia od februaacutera 2015

použiacutevať elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania (ECS) na obstaraacutevanie tovaru

a služieb v hodnote vyššej ako 1000 EUR

Slovenskaacute vlaacuteda využila operačnyacute program Informačnaacute spoločnosť (OP IS) aby podporila

rozvoj elektronickej verejnej spraacutevy v obdobiacute rokov 2007 ndash 20132015 Slovenskaacute

republika do konca roka 2015 minula 937 rozpočtu OP IS (1 5928 milioacutena EUR)

Mnoho projektov elektronickej verejnej spraacutevy však zlyhalo

Inovaacutecie pre občiansku spoločnosť (sociaacutelne inovaacutecie) sa v Slovenskej republike ešte len

začiacutenajuacute rozviacutejať Zameriavajuacute sa na neziskoveacute iniciatiacutevy podporujuacutece inovaacutecie medzi

mladyacutemi ľuďmi a podporu pre novovznikajuacutece komunity začiacutenajuacutecich podnikov ktoraacute sa

začala formovať v poslednyacutech rokoch Taacuteto komunita je zameranaacute na centraacute začiacutenajuacutecich

podnikov (start-up hubs) coworkingoveacute centraacute a štruktuacutery ktoreacute poskytujuacute priestor

podpore novyacutech a inovatiacutevnych naacutepadov vyacuterobkov a služieb

11

5 Wyzwania w zakresie B+I Vyacutezvy v oblasti inovaacuteciiacute

51 Vyacutezva 1 Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Charakteristika

Kompetencie pre navrhovanie a vykonaacutevanie politiacutek vyacuteskumu a vyacutevoja suacute rozdeleneacute

medzi dve ministerstvaacute ktoreacute majuacute nedostatočnuacute uacuteroveň koordinaacutecie Ministerstvo

školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (podpora vyacuteskumu a vyacutevoja) a Ministerstvo

hospodaacuterstva SR (podpora inovaacuteciiacute) V roku 2013 slovenskaacute vlaacuteda zriadila Radu vlaacutedy SR

pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) Taacuteto inštituacutecia na vysokej uacuterovni by mala

zastrešovať všetky hlavneacute ministerstvaacute zodpovedneacute za politiku vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

RVVTI pomohla vypracovať strategickeacute dokumenty tyacutekajuacutece sa politiky vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute (vraacutetane RIS3) ide však len o poradnyacute orgaacuten slovenskej vlaacutedy a nemaacute nijakeacute

vyacutekonneacute praacutevomoci

V Slovenskej republike neexistujuacute nijakeacute vymedzeneacute regionaacutelne politiky vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute keďže vyacuteskum a inovaacutecie sa tradične považujuacute za zaacuteležitosť vlaacutedy a stupeň

regionaacutelnej inštitucionaacutelnej autonoacutemie je veľmi niacutezky V slovenskyacutech zaacutekonoch

o samospraacutevnych krajoch sa stanovujuacute praacutevomoci regionaacutelnych vlaacuted v ktoryacutech sa vocircbec

nespomiacutena vyacuteskum a inovaacutecie

Politickaacute reakcia

V dokumente RIS3 sa naznačuje niekoľko rozsiahlych plaacutenov na reformu riadenia

vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v programovom obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 aj keď akčnyacute plaacuten ešte

staacutele čakaacute na schvaacutelenie Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR

pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a odoslanyacute Euroacutepskej komisii

(GR REGIO) na ďalšie pripomienkovanie Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov

plnenia ex ante kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale v tejto faacuteze suacute potrebneacute iba

menšie zmeny

V Naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2015 sa predpokladali vyacuteznamneacute zmeny vraacutetane

zluacutečenia početnyacutech finančnyacutech agentuacuter do Vyacuteskumnej agentuacutery a Technologickej

agentuacutery ako aj transformaacutecie uacutestavov rozpočtovyacutech a podriadenyacutech organizaacuteciiacute

Slovenskej akadeacutemie vied (SAV) do verejnyacutech vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute (VVI) Osem

vlaacutednych agentuacuter ktoreacute realizujuacute scheacutemy na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute by sa malo

zluacutečiť do dvoch agentuacuter a slovenskaacute vlaacuteda by mala pripraviť novyacute zaacutekon o VVI

V naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2016 sa stanovuje že po prijatiacute akčneacuteho plaacutenu

RIS3 sa začne s vykonaacutevaniacutem jednotlivyacutech opatreniacute s cieľom zaviesť štrukturaacutelne zmeny

v oblasti vedy a vyacuteskumu Opatrenia buduacute zameraneacute najmauml na cieleneacute použiacutevanie

a stabilizaacuteciu verejnyacutech financiiacute a podporu zapojenia suacutekromneacuteho sektora do

vyacuteskumnyacutech a vyacutevojovyacutech činnostiacute a financovanie bude zameraneacute na zvyacutešenie kvality

vyacuteskumu podporu infraštruktuacutery vybudovanej z fondov EUacute a prepojenie univerziacutet

akadeacutemiiacute vied vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute a partnerov z priemyslu

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo strategickyacute

dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie akčneacuteho plaacutenu

implementaacutecie RIS3 V dokumente sa zavaacutedza systeacutem monitorovania a vyhodnocovania

dokumentu RIS3 na roky 2014 ndash 2016 a uvaacutedzajuacute sa v ňom tematickeacute hodnotenia

a hodnotenia vplyvov Tematickeacute hodnotenie sa zameriava na špecifickeacute teacutemy ako

infraštruktuacutera transfer technoloacutegiiacute medzinaacuterodnaacute spolupraacuteca inovačnaacute vyacutekonnosť

ochrana praacutev duševneacuteho vlastniacutectva a rozvoj MSP

Slovenskaacute vlaacuteda v roku 2015 premenovala Agentuacuteru pre štrukturaacutelne fondy EUacute na

Vyacuteskumnuacute agentuacuteru a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera dostala kompetencie

Technologickej agentuacutery

Posuacutedenie politiacutek

Riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute je staacutele rozdeleneacute medzi niekoľko ministerstiev

a implementačnyacutech agentuacuter Nedostatočnaacute koordinaacutecia a rozptyacutelenie obmedzenyacutech

12

finančnyacutech zdrojov braacuteni suacutečinnosti slovenskyacutech politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Reformy systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa do konca roka 2016 realizovali len čiastočne

RVVTI sa v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala veľmi často Premenovanie agentuacuter

zaoberajuacutecich sa vyacuteskumom a inovaacuteciami mocircže predstavovať krok vpred keďže noveacute

naacutezvy naznačujuacute vaumlčšiacute docircraz na vyacuteskum a inovaacutecie aj keď ich počet aj štruktuacutera zostali

rovnakeacute

Zluacutečenie finančnyacutech agentuacuter bolo oznaacutemeneacute minulyacute rok nebolo však zatiaľ realizovaneacute

a reforma SAV bola odloženaacute až na rok 2017 Osem regionaacutelnych vlaacuted vypracovalo svoje

vlastneacute regionaacutelne inovačneacute strateacutegie do roku 2015 majuacute však len obmedzeneacute zdroje na

podporu regionaacutelnych politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Vplyv tyacutechto strateacutegiiacute je

obmedzenyacute lebo vlaacuteda mocircže zvaacutežiť politickeacute ciele a naacutestroje navrhovaneacute v regionaacutelnych

inovačnyacutech dokumentoch ale nie je viazanaacute ich prijať Zatiaľ sa v žiadnom politickom

dokumente neuvažovalo o priacutepadnyacutech zmenaacutech rozdelenia praacutevomociacute medzi uacutestrednyacutemi

a regionaacutelnymi štaacutetnymi spraacutevami

52 Vyacutezva 2 Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne

Charakteristika

Slovenskyacute systeacutem vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zaznamenal v 90 rokoch minuleacuteho storočia a v

prvom desaťročiacute po roku 2000 vyacuteraznyacute pokles Pokles sa prejavil v zniacuteženom financovaniacute

vyacuteskumu a vyacutevoja klesajuacutecom počte vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov a chyacutebajuacutecich

štrukturaacutelnych reformaacutech sektora verejneacuteho vyacuteskumu Zniacuteženeacute zdroje a nezaacuteujem

slovenskyacutech politickyacutech činiteľov sa mohli premietnuť do niacutezkych vyacutestupov systeacutemu

vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pokiaľ ide o vysokokvalitneacute publikaacutecie počet inovačnyacutech podnikov

vyacuterobu a duševneacute aktiacuteva a vyacutevoz služieb naacuteročnyacutech na poznatky

Slovenskaacute republika sa radiacute medzi štaacutety so slabšiacutemi vyacutesledkami v oblasti vyacuteskumu v EUacute

čo potvrdzujuacute ukazovatele ako napriacuteklad percentuaacutelny podiel medzi 10 najviac

citovanyacutech publikaacuteciiacute za obdobie rokov 2000 ndash 2013 (573 v porovnaniacute so 734

v Českej republike) a celkovyacute počet žiadostiacute o patent na zaacuteklade Zmluvy o patentovej

spolupraacuteci (48 v porovnaniacute so 168 v Českej republike) Podľa zloženeacuteho ukazovateľa

excelentnosti vyacuteskumu Slovenskaacute republika vyacuterazne zaostaacuteva za najlepšiacutemi členskyacutemi

štaacutetmi EUacute pokiaľ ide o excelentnosť vyacuteskumu ale vyacutekonnosť krajiny sa od roku 2007

podstatne zlepšila

Politickaacute reakcia

Od roku 2007 je Slovenskaacute republika schopnaacute využiacutevať štrukturaacutelne fondy na vyacuteskum

a inovaacutecie a ťažiacute z pomoci EUacute na politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Tieto investiacutecie sa

koncentrovali do infraštruktuacuternych projektov ale naacuterodneacute investiacutecie do inštitucionaacutelneho

a projektoveacuteho financovania nedosiahli ich uacuteroveň Euroacutepska podpora smerovala

v rokoch 2007 ndash 2013 na modernizaacuteciu existujuacutecej a budovanie novej vyacuteskumnej

infraštruktuacutery (približne 13 univerzitnyacutech vyacuteskumnyacutech parkov a vyacuteskumno-vyacutevojovyacutech

parkov 67 centier excelentnosti a 8 kompetenčnyacutech centier) Naacuterodneacute a euroacutepske

podporneacute opatrenia na vyacuteskum a inovaacutecie sa značne liacutešia svojou veľkosťou a zameraniacutem

Vo finančnom plaacutene OP VaI sa napriacuteklad v obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 počiacuteta s podporou

opatreniacute v oblasti politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute vo vyacuteške 3 5996 milioacutena EUR z EŠIF

a 6789 milioacutena EUR z naacuterodnyacutech verejnyacutech zdrojov

Prostriedky štaacutetneho rozpočtu sa v prvom rade vynakladajuacute na inštitucionaacutelnu podporu

verejnyacutech inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO Z naacuterodneacuteho projektoveacuteho

financovania spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja medzi priemyslom a akademickou

obcou sa ročne prostredniacutectvom scheacutem APVV poskytne približne 12 milioacutenov EUR

Z naacuterodnyacutech finančnyacutech prostriedkov sa takisto niekoľko tisiacutec eur vyčleniacute na inovačneacute

poukazy a klastroveacute politiky

V strategickom dokumente o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie

akčneacuteho plaacutenu implementaacutecie RIS3 sa počiacuteta s vyacuteraznyacutem zvyacutešeniacutem verejnej podpory

13

vyacuteskumu a vyacutevoja V dokumente sa spomiacutena prednosť projektoveacuteho financovania

a zvyacutešenaacute podpora medzinaacuterodnej spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Posuacutedenie politiacutek

Slovenskaacute vlaacuteda navrhla niekoľko programov reforiem ktoryacutech cieľom je presunuacuteť docircraz

zo zaacutekladneacuteho vyacuteskumu na aplikovanyacute vyacuteskum Realizovanie tyacutechto reforiem je pomaleacute

a vaacutehaveacute Čo sa tyacuteka vyacutesledkov vyacuteskumu kvalita vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za

euroacutepskym priemerom V poslednyacutech troch rokoch slovenskeacute inštituacutecie vysokoškolskeacuteho

vzdelaacutevania a SAV v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch klesajuacute a umiestňujuacute sa na oveľa nižšiacutech

poziacuteciaacutech ako českeacute a maďarskeacute inštituacutecie

Slovenskaacute vlaacuteda v rokoch 2015 ndash 2016 vypracovala a zamietla tri verzie akčneacuteho plaacutenu

pre strateacutegiu RIS3 Do druhej polovice roka 2016 neboli vykonaneacute niektoreacute kľuacutečoveacute

organizačneacute reformy Slovenskaacute vlaacuteda a Akreditačnaacute komisia však odňali akreditaacuteciu

niektoryacutem inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania niacutezkej kvality a zrušili značnyacute počet

študijnyacutech programov niacutezkej kvality

53 Vyacutezva 3 Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech inovaacuteciiacute

a investiacutecie do vyacuteskumu a vyacutevoja

Charakteristika

Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika maacute niacutezky podiel inovujuacutecich podnikov a tento podiel sa za posledneacute tri roky

zniacutežil Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru (zahraničneacute nadnaacuterodneacute spoločnosti

verzus domaacutece MSP) ktoraacute vyacuteznamne ovplyvňuje suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum

a vyacutevoj Duaacutelna štruktuacutera sa prejavuje v niacutezkej intenzite vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum

a vyacutevoj niacutezkom podiele MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie a niacutezkom počte patentov

priemyselnyacutech vzorov a inyacutech komerčnyacutech vyacutesledkov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Na Slovensku pocircsobilo v roku 2016 približne 180 000 MSP v tuzemskom vlastniacutectve

Slovenskeacute MSP zakladali svoj obchodnyacute model na naacutekladovej konkurencieschopnosti

a marketingovyacutech a organizačnyacutech inovaacuteciaacutech Inovaacutecie naacuteročneacute na vyacuteskum a vyacutevoj suacute

zriedkaveacute najmauml preto že MSP sa zdraacutehajuacute riskovať Podiel inovaacutetorov procesov

a produktov v rokoch 2004 ndash 2015 raacutestol ale zostal hlboko pod priemerom EUacute

Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute so siacutedlom v Slovenskej republike majuacute vysokuacute

produktivitu majuacute však obmedzeneacute interneacute vyacuteskumneacute činnosti Sektor nadnaacuterodnyacutech

spoločnostiacute zameranyacute na vyspeleacute technoloacutegie a vysokuacute hodnotu zostaacuteva naďalej pomerne

izolovanyacute od tuzemskyacutech MSP Tieto nadnaacuterodneacute spoločnosti zvyčajne prinaacutešajuacute svoje

dodaacutevateľskeacute reťaze zo zahraničia Pokiaľ ide o činnosti naacuteročneacute na poznatky

nadnaacuterodneacute spoločnosti prevaacutedzkujuacute svoje vyacuteskumneacute a vyacutevojoveacute centraacute dizajnoveacute

marketingoveacute a ďalšie obchodneacute služby vo svojom siacutedle Doteraz žiadna nadnaacuterodnaacute

spoločnosť nevybudovala v Slovenskej republike vyacuteskumneacute centrum Nadnaacuterodneacute

spoločnosti majuacute takisto obmedzenyacute zaacuteujem o spolupraacutecu so slovenskyacutemi inštituacuteciami

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO

Politickaacute reakcia

V rokoch 2015 a 2016 boli prijateacute opatrenia na podporu podnikov orientovanyacutech na

inovaacutecie a vznik začiacutenajuacutecich podnikov V januaacuteri 2015 nadobudol uacutečinnosť zaacutekon

ktoryacutem sa zavaacutedzajuacute dodatočneacute daňoveacute uacuteľavy pre suacutekromneacute spoločnosti investujuacutece do

vyacuteskumu a vyacutevoja Novyacutemi daňovyacutemi uacuteľavami sa umožňuje spoločnostiam investujuacutecim

do vyacuteskumu a vyacutevoja zniacutežiť si daňoveacute zaacuteklady o ďalšiacutech 25 svojich vyacutedavkov do

vyacuteskumu a vyacutevoja 25 svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja

a 25 ročneacuteho naacuterastu vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj

Ministerstvo hospodaacuterstva SR 30 augusta 2016 zverejnilo naacutevrh Koncepcie

inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko V koncepcii sa uvaacutedza že samotnyacute štaacutet bude

zohraacutevať docircležituacute uacutelohu pri plneniacute očakaacutevaniacute inteligentneacuteho priemyslu prijatiacutem praacutevnych

14

predpisov uacutestretovyacutech k inovaacuteciaacutem a navrhuje sa v ňom analyacuteza možnosti ďalšieho

zvyšovania odpočiacutetateľnej vyacutešky naacutekladov na vyacuteskum a vyacutevoj

Posuacutedenie politiacutek

Slovenskaacute vlaacuteda vypracovala naacuterodneacute programy na podporu začiacutenajuacutecich podnikov

a inovačnyacutech poukazov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť MSP Podpora z naacuterodnyacutech

zdrojov je však veľmi niacutezka a realizaacutecia scheacutem operačneacuteho programu Vyacuteskum a inovaacutecie

(OP VaI) meškaacute

Slovenskeacute spoločnosti nevyužiacutevajuacute vo veľkej miere novyacute daňovyacute odpočet zavedenyacute

v januaacuteri 2015 Docircvodom je pravdepodobne nezrozumiteľneacute legislatiacutevne vymedzenie

ktoreacute mocircže predstavovať prekaacutežku pre niektoreacute spoločnosti ktoreacute by mali zaacuteujem tento

odpočet uplatniť V zaacutekone sa stanovuje že na uacutečely ziacuteskania daňoveacuteho odpočtu a 25

zniacuteženia svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja by spoločnosti mali

zamestnaacutevať ľudiacute mladšiacutech ako 26 rokov a nie viac ako dva roky po skončeniacute štuacutedia

a len maacutelo mladyacutech zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja spĺňa tieto kriteacuteriaacute

(s vyacutenimkou IT špecialistov)

Naacutevrh Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko svedčiacute o odhodlaniacute slovenskej

vlaacutedy zaviesť vyacuteznamnuacute vnuacutetroštaacutetnu iniciatiacutevu zameranuacute na transformaacuteciu a posilnenie

svojho priemyslu prostredniacutectvom investiacuteciiacute do vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a podpory spolupraacutece

medzi priemyslom a akademickou obcou Tento naacutevrh je zatiaľ len strategickyacutem

dokumentom na ktoryacute by mali nadviazať ďalšie opatrenia a akčneacute plaacuteny

54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu

Charakteristika

Euroacutepske a naacuterodneacute investiacutecie do spoločnyacutech vyacuteskumnyacutech projektov akademickej obce

a priemyslu boli podstatne nižšie ako investiacutecie do infraštruktuacutery Podnikateľskyacute

a verejnyacute sektor suacute do značnej miery izolovaneacute Podniky financujuacute skocircr podnikateľskeacute

projekty zatiaľ čo štaacutetna pomoc smeruje inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

a verejnyacutem vyacuteskumnyacutem organizaacuteciaacutem (VVO) Toky podnikovyacutech prostriedkov do

inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO predstavovali v roku 2014 len 32

celkovyacutech tokov Naacuterodneacute finančneacute prostriedky iduacute najmauml na inštitucionaacutelne financovanie

a vaumlčšinou smerujuacute do fondov ktoreacute nie suacute orientovaneacute na vyacuteskum a všeobecnyacutech

univerzitnyacutech fondov

APVV prevaacutedzkuje niekoľko scheacutem spolupraacutece pre slovenskeacute podniky a inštituacutecie

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO Celkovyacute rozpočet APVV je však niacutezky a prevažnuacute časť

vnuacutetroštaacutetneho projektoveacuteho financovania tvoriacute podpora EUacute pre vyacuteskumneacute

infraštruktuacutery

Spolupraacutecu medzi akademickou obcou a priemyslom brzdiacute aj malyacute zaacuteujem slovenskyacutech

MSP o inovaacutecie orientovaneacute na vyacuteskum a vyacutevoj Zo zisťovania o inovaacuteciaacutech

v Spoločenstve za rok 2012 (CIS 2012) vyplyacuteva že 501 inovačnyacutech podnikov sa

zapaacuteja do nejakeacuteho druhu spolupraacutece (nad priemerom EUacute ktoryacute predstavuje 313 )

Napriek tomu len polovica z nich (254 ) spolupracuje s univerzitami a inštituacuteciami

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a iba 194 spolupracuje s vlaacutedou alebo verejnyacutemi či

suacutekromnyacutemi vyacuteskumnyacutemi uacutestavmi (zisťovanie o inovaacuteciaacutech v Spoločenstve (CIS) 2012)

Z uacutedajov CIS 2012 vyplyacuteva že Slovenskaacute republika maacute niacutezky podiel inovačnyacutech MSP

a slovenskeacute inovačneacute MSP sa suacutestreďujuacute skocircr na znižovanie vyacuterobnyacutech naacutekladov

a organizačneacute a marketingoveacute inovaacutecie ako na produkty ktoreacute suacute naacuteročneacute na vyacuteskum

a vyacutevoj

Politickaacute reakcia

V raacutemci OP VaI sa v rokoch 2014 ndash 2016 uverejnilo desať vyacuteziev z ktoryacutech dve podporili

druhuacute faacutezu univerzitnyacutech vedeckyacutech parkov (177 milioacutena EUR + 59 milioacutena EUR) jedna

bola zameranaacute na budovanie centier vyacuteskumu a vyacutevoja (200 milioacutenov EUR) a jedna

15

investovala 218 milioacutenov EUR do strategickeacuteho vyacuteskumu v oblastiach špecializaacutecie RIS3

Koncepcia inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko schvaacutelenaacute v auguste 2016 kladie

veľkyacute docircraz na potrebu vyacuteskumnyacutech zariadeniacute a vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute ktoreacute by

vykonaacutevali vyacuteskum zameranyacute na komercializaacuteciu a tyacutem by lepšie uspokojovali potreby

priemyslu najmauml prostredniacutectvom PPP projektov ako to už realizovali ineacute členskeacute štaacutety

EUacute

Posuacutedenie politiacutek

Nedaacutevne hodnotenia poukazujuacute na niekoľko docircvodov niacutezkej uacuterovne suacutečinnosti medzi

vedou a priemyslom Niacutezka absorpčnaacute kapacita na strane dopytu mocircže vyplyacutevať

z veľkeacuteho počtu MSP s obmedzenyacutemi inovačnyacutemi kapacitami a preferenciou dovaacutežať

technoloacutegie a to v priacutepade nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute ako aj domaacutecich podnikov Niacutezky

zaacuteujem na strane ponuky mocircže byť spocircsobenyacute nedostatočnyacutemi stimulmi pre

vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov podieľajuacutecich sa na činnostiach prenosu poznatkov niacutezkou

podporou zakladania a rozvoja spin-off podnikov nedostatočnou informovanosťou

inštituacuteciiacute pre vyacuteskum a vyacutevoj o možnostiach spolupraacutece s podnikateľskyacutem sektorom

a niacutezkou uacuterovňou patentovania a licencovania

Slovenskaacute vlaacuteda vyčlenila v rozpočte OP VaI značneacute zdroje na posilnenie suacutečinnosti

medzi vedou a priemyslom Vlaacuteda takisto navrhla naacuterodnyacute program APVV pre spolupraacutecu

medzi akademickou obcou a priemyslom v obdobiacute rokov 2016 ndash 2020 Ani jedna z tyacutechto

iniciatiacutev však doteraz nebola realizovanaacute

Akčnyacute plaacuten implementaacutecie RIS3 staacutele nebol schvaacutelenyacute Jeho potvrdenie maacute zaacutesadnyacute

vyacuteznam z hľadiska realizaacutecie a financovania opatreniacute zameranyacutech na komercializaacuteciu

vyacutesledkov vyacuteskumu a posilnenie spolupraacutece medzi vedou a priemyslom Cieľom

Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko je posuacutediť suacutečasneacute vyacutesledky

akademickeacuteho vyacuteskumu z hľadiska potrieb priemyslu Mocircže iacutesť o sľubnyacute krok k posilneniu

suacutečinnosti medzi vedou a priemyslom a zlepšeniu komercializaacutecie vyacutesledkov vyacuteskumu

6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov

Tento oddiel sa zameriava na charakteristiku a posuacutedenie vnuacutetroštaacutetneho uacutesilia zaviesť

na strane dopytu inovačneacute strateacutegie s cieľom stimulovať zavaacutedzanie alebo šiacuterenie inovaacuteciiacute

vraacutetane verejneacuteho obstaraacutevania a predpisov podporujuacutecich inovaacuteciu Takisto sa v ňom

analyzujuacute politickeacute opatrenia zameraneacute na internacionalizaacuteciu podnikov s cieľom zvyacutešiť

inovatiacutevnosť hospodaacuterstva

Jednyacutem z hlavnyacutech naacutestrojov zameranyacutech na stimulaacuteciu a vytvaacuteranie trhov je verejneacute

obstaraacutevanie inovatiacutevnych tovarov a služieb Zahŕňa inovačneacute opatrenia riadeneacute

dopytom napriacuteklad obstaraacutevanie vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem technologicky

orientovaneacute obstaraacutevanie ako aj opatrenia zameraneacute na hlavnyacutech použiacutevateľov

a zosuacuteladenie ponuky a dopytu Nedostatok jasnyacutech vnuacutetroštaacutetnych politiacutek a cieľov

verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych tovarov a služieb a priacutelišneacute spoliehanie sa na zdroje

EUacute maacute vplyv na efektiacutevnosť inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania v Slovenskej republike

Pripravuje sa však projekt na podporu verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych riešeniacute (PPI)

a obstaraacutevania vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem (PCP) ktoryacute by mal začať fungovať

koncom roka 2016

Medzi priacuteklady inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania patria

Infraštruktuacutera pre vyacuteskum a vyacutevoj Zaacutekladnaacute myšlienka tohto opatrenia spočiacuteva

v tom že verejnyacute sektor v rokoch 2009 ndash 2013 vybudoval efektiacutevnu

infraštruktuacuteru IKT pre vyacuteskum a vyacutevoj Infraštruktuacutera je schopnaacute uchovaacutevať

a poskytovať uacutedaje pre pracovniacutekov vo vyacuteskume a vyacutevoji s vysokou mierou

dostupnosti a bezpečnosti Suacutečasťou infraštruktuacutery IKT suacute aj ryacutechle a spoľahliveacute

širokopaacutesmoveacute siete riešenia pre efektiacutevne využitie a spracovanie informaacuteciiacute

a intranetoveacute a internetoveacute riešenia

16

Projekt elektronickeacuteho občianskeho preukazu (eID karta) Projekt umožňuje

vydaacutevanie občianskych preukazov so zabudovanyacutemi čipmi od decembra 2013 Do

decembra 2016 bolo vydanyacutech približne 2 milioacuteny eID kariet no len 490 tisiacutec

držiteľov ich aktivovalo Vlaacuteda zaručila niacutezku cenu eID kariet (450 EUR)

a zabezpečila bezplatnuacute distribuacuteciu čiacutetačiek kariet a priacuteslušnyacutech softveacuterovyacutech

riešeniacute Asi polovica držiteľov eID kariet sa rozhodla pre aktivaacuteciu digitaacutelneho

podpisu Digitaacutelny podpis zjednodušuje komunikaacuteciu s mnohyacutemi službami

verejnej spraacutevy

Projekt eHealth Projekt bol schvaacutelenyacute uzneseniacutem vlaacutedy SR č 4972008 zo

16 juacutela 2008 a plaacutenovaneacute vyacutestupy boli rozdeleneacute do troch faacutez

V euroacutepskom prehľade vyacutesledkov inovaacutecie vo verejnom sektore za rok 2013 dostala

Slovenskaacute republika niacutezke hodnotenie vo vaumlčšine zložiek tohto prehľadu V spraacuteve

o globaacutelnej konkurencieschopnosti v rokoch 2014 ndash 2015 ktoruacute vydalo Svetoveacute

ekonomickeacute foacuterum bola Slovenskaacute republika v oblasti verejneacuteho obstaraacutevania vyspelyacutech

technologickyacutech produktov zaradenaacute na 117 miesto spomedzi 143 krajiacuten

Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila zaacutekon č 5462010 v ktorom sa stanovuje že všetky zmluvy

a naacutekupy uskutočneneacute uacutetvarmi a agentuacuterami uacutestrednyacutech regionaacutelnych a miestnych

štaacutetnych spraacutev musia byť zverejneneacute na internete najneskocircr do desiatich dniacute po naacutekupe

So zmluvami je to inak ndash informaacutecie o finančnyacutech transakciaacutech musia byť zaacuteroveň

zverejneneacute štruktuacuterovanyacutem spocircsobom a musia umožňovať jednoduchuacute identifikaacuteciu

relevantnyacutech akteacuterov a priacuteslušnyacutech vyacutedavkov Centraacutelny register zmluacutev funguje dobre

a pomaacuteha zvyšovať transparentnosť verejneacuteho obstaraacutevania na Slovensku

V operačnom programe Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) ktoryacute je v rokoch 2014 ndash 2020

hlavnyacutem zdrojom financovania slovenskeacuteho systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa neuvaacutedza

nijakaacute zmienka o verejnom obstaraacutevaniacute inovačnyacutech technoloacutegiiacute V OP VaI sa iba stručne

spomiacutena že scheacutemy štaacutetnej pomoci by uprednostnili obstaranie špičkovyacutech technoloacutegiiacute

v suacutelade s cieľmi RIS3

Podľa uacutedajov Euroacutepskej komisie Slovensko vyacuterazne zaostaacuteva za priemerom EUacute pokiaľ

ide o zaacutesady iniciatiacutevy bdquoSmall Business Actldquo (SBA) ndash v oblasti internacionalizaacutecie

(využiacutevanie rastu trhov mimo EUacute) sa z krajiacuten EUacute umiestnilo na poslednom mieste Pokiaľ

ide o zaacutesadu jednotneacuteho trhu (vaumlčšie využitie priacuteležitostiacute ktoreacute ponuacuteka jednotnyacute trh)

Slovensko dosiahlo lepšie vyacutesledky ale staacutele zostaacuteva pod priemerom EUacute (Prehľad SBA

Slovensko 2014)

V uplynulyacutech rokoch sa veľa diskutovalo zriadilo sa niekoľko vyacuteborov a bolo prijatyacutech

niekoľko opatreniacute na podporu internacionalizaacutecie slovenskyacutech MSP Vyacutevoz MSP v roku

2014 však predstavoval iba 29 celkoveacuteho vyacutevozu slovenskyacutech podnikov Navyše iba

5 MSP na Slovensku vyvaacuteža do zahraničia (v porovnaniacute so 64 veľkyacutech podnikov)

Vyše 89 vyacutevozu slovenskyacutech MSP smerovalo do EUacute (v porovnaniacute s 81 v priacutepade

veľkyacutech podnikov) Vyše 10 vyacutevozu MSP smerovalo mimo EUacute (v porovnaniacute s 19

v priacutepade veľkyacutech podnikov) (Going global remains a challenge for Slovak SMEs

AmCham 2014)

17

Odkazy

Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute

inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute

reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za

rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia

Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie

o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska

komisia

Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov

EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia

Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel

EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom

v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016

EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016

Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza

OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)

SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania

v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015

Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012

Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013

Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument

o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho

plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave

medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho

rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013

WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016

18

Skratky

BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj

EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie

ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

EUacute Euroacutepska uacutenia

PZI Priame zahraničneacute investiacutecie

GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA

MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu

NPR Naacuterodnyacute program reforiem

MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť

PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci

VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie

OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj

OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie

RampI Vyacuteskum a inovaacutecie

RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu

SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied

SBA Slovak Business Agency

RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie

APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja

VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA

WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva

19

Prehľad

Zoznam grafov

Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov

na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8

Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov

na vyacuteskum a vyacutevoj 9

2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016

GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500

Value added of services as share of

the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152

Value added of manufacturing as share

of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245

Employment in manufacturing as share

of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164

Employment in services as share of

total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584

Share of Foreign controlled enterprises

in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08

Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113

New doctorate graduates (ISCED 6)

per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165

Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27

Innovative enterprises as a share of

total number of enterprises (CIS data)

() 34 318

Innovation output indicator (Rank

Intra-EU Comparison) 15 17 16 14

Turnover from innovation as of total

turnover (Eurostat) 233 196

Country position in Doing Business

(Ease of doing business index

WB)(1=most business-friendly

regulations) 29 29 33

Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39

EC Digital Economy amp Society Index

(DESI) (Rank) 20 20 21

E-Government Development Index

Rank 43 51 67

Online availability of public services ndash

Percentage of individuals having

interactions with public authorities via

Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48

GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118

GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036

RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038

BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033

Research excellence composite

indicator (Rank) 20

Percentage of scientific publications

among the top 10 most cited

publications worldwide as of total

scientific publications of the country 533 521 561 535

Public-private co-publications per

million population 1115 1428 1298 1055 739 812

Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na

otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii

Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()

00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za

takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa

(httpeuropaeu)

Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute

Bezplatne publikaacutecie

bull jedna koacutepia

je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy

prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Plateneacute publikaacutecie

bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

doi102760449410

ISBN 978-92-79-65995-9

KJ-N

A-2

8484-S

K-N

Page 8: Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO) o ...publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC105850/kjna... · Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO)

6

ukotvenie kľuacutečovyacutech priemyselnyacutech odvetviacute na Slovensku Cieľ 2 sa tyacuteka podpory

hospodaacuterskeho rastu prostredniacutectvom vyacutesledkov excelentnej vedy Cieľ 3 sa zameriava

na vytvorenie dynamickej otvorenej a inkluziacutevnej inovačnej spoločnosti Cieľ 4 sa

zameriava na zlepšenie kvality ľudskyacutech zdrojov V dokumente RIS3 sa takisto uvaacutedza

paumlť prioriacutet vyacuteskumu z hľadiska verejnyacutech vyacutedavkov na zaacutekladnyacute a aplikovanyacute vyacuteskum

materiaacutelovyacute vyacuteskum a nanotechnoloacutegie informačno-komunikačneacute technoloacutegie

biotechnoloacutegie a biomediciacutena poľnohospodaacuterstvo a životneacute prostredie a odvetvie energie

z udržateľnyacutech zdrojov

Najnovšiacute vyacutevoj Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo

strategickyacute dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet RIS3 a spraacutevu o plneniacute akčneacuteho

plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020 (Euroacutepska komisia 2016) Tento

dokument obsahuje finančnyacute raacutemec s orientačnyacutem rozpočtom na vnuacutetroštaacutetnu podporu

všetkyacutech činnostiacute vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v rokoch 2016 ndash 2019 a orientačnyacutemi rozpočtami

na politickeacute opatrenia na obdobie rokov 2016 ndash 2020 V dokumente sa uvaacutedzajuacute niektoreacute

potenciaacutelne vyacuteznamneacute zlepšenia v oblasti vnuacutetroštaacutetneho financovania vraacutetane

opaumltovneacuteho zavedenia štaacutetnych programov vyacuteskumu a vyacutevoja vaumlčšiacutech zdrojov na

členstvo v medzinaacuterodnyacutech vyacuteskumnyacutech organizaacuteciaacutech zvyacutešenyacutech vyacutedavkov na stimuly

pre vyacuteskum a vyacutevoj a daňovyacutech uacuteľav na vyacuteskum a vyacutevoj V dokumente sa poukazuje na

potrebu reformy systeacutemu financovania vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Potvrdzuje sa v ňom zaacutemer

vlaacutedy zaviesť povinnyacute ukazovateľ podielu verejnej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podpora

by sa mala každyacute rok zvyacutešiť o 004 HDP teda z 035 HDP v roku 2015 na 050

HDP v roku 2020 Čo sa tyacuteka podpornej štruktuacutery na projektoveacute financovanie by sa mali

vyčleniť dodatočneacute prostriedky Vlaacuteda preskuacutemala stav ex ante kondicionaliacutet na konci

septembra 2016 Suacutečasťou preskuacutemania boli ex ante kondicionality v oblasti vyacuteskumu

a vyacutevoja a strategickyacute dokument Vlaacuteda dospela k zaacuteveru že v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja

existuje vysokeacute riziko nedosiahnutia ex ante kondicionaliacutet

Nevyriešeneacute otaacutezky Akčnyacute plaacuten pre RIS3 sa staacutele nerealizoval Slovenskaacute vlaacuteda neprijala

prveacute dve verzie akčneacuteho plaacutenu Hlavneacute probleacutemy sa tyacutekajuacute reformy riadenia systeacutemu

vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR pre

vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a bol odoslanyacute Euroacutepskej komisii

(Generaacutelne riaditeľstvo pre regionaacutelnu a mestskuacute politiku) na ďalšie pripomienkovanie

Tento naacutevrh sa tyacutekal legislatiacutevnych opatreniacute zameranyacutech na reformu finančnyacutech agentuacuter

transformaacuteciu Slovenskej akadeacutemie vied reformu vysokoškolskeacuteho a stredoškolskeacuteho

vzdelaacutevania zavedenie noveacuteho systeacutemu opatreniacute na podporu politiky v oblasti vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute zavedenie hodnotiaceho raacutemca pre RIS3 a priacutepravu naacuterodneacuteho plaacutenu ESFRI

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) vypracovalo strategickyacute

dokument o plneniacute kondicionaliacutet ex ante a akčneacuteho plaacutenu pre dokument RIS3 na roky

2014 ndash 2020 Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov plnenia ex ante

kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale očakaacutevajuacute sa iba menšie potrebneacute zmeny

2 Ekonomickeacute suacutevislosti

21 Štruktuacutera hospodaacuterstva

Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru 1 Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute

v automobilovom priemysle a sektore spotrebnej elektroniky suacute zaacutekladom slovenskeacuteho

hospodaacuterstva a tvoria vaumlčšinu slovenskeacuteho vyacutevozu Maleacute a stredneacute podniky (MSP) majuacute

pre slovenskyacute vyacutevoz menšiacute vyacuteznam ale zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu v naacuterodnom

hospodaacuterstve

1 Duaacutelne hospodaacuterstvo (Boeke 1953) sa tyacuteka hospodaacuterstva v ktorom produktiacutevne kapitaacutelovo naacuteročneacute

moderneacute odvetvia existujuacute paralelne s menej produktiacutevnymi tradičnyacutemi na praacutecu naacuteročnyacutemi odvetviami Pozri J H Boeke (1953) Economics and Economic Policy of Dual Societies New York Institute of Pacific Relations

7

MSP v roku 2014 vytvorili 533 celkovej pridanej hodnoty na Slovensku Podiel MSP

na celkovej pridanej hodnote v rokoch 2009 ndash 2014 zostal stabilnyacute Podniky ktoreacute majuacute

do devaumlť zamestnancov suacute v Slovenskej republike najbežnejšiacutem typom podniku a tvorili

793 celkoveacuteho počtu podnikov v roku 2000 a 966 v roku 2014 (Eurostat 2014)

Sektor služieb tvoriacute vaumlčšinu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike napriek

tomu sa však slovenskeacute hospodaacuterstvo vyznačuje vysokyacutem podielom spracovateľskeacuteho

priemyslu a sektorom vysoko a stredne-vysoko vyspelyacutech technoloacutegiiacute na celkovej

zamestnanosti (2155 a 747 v roku 2014) Okrem toho bol v roku 2014 podiel

sektora služieb naacuteročnyacutech na poznatky na celkovej zamestnanosti na Slovensku o niečo

nižšiacute (330 ) ako v EUacute 28 (369 ) (Eurostat 2014)

Z uacutedajov Eurostatu o produktivite praacutece vyplyacuteva že v obdobiacute rokov 2010 ndash 2014

produktivita v Slovenskej republike vzraacutestla o 108 v porovnaniacute s 45 v EUacute 28

22 Otoczenie biznesu

Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru 2 Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute

v automobilovom priemysle a sektore spotrebnej elektroniky suacute zaacutekladom slovenskeacuteho

hospodaacuterstva a tvoria vaumlčšinu slovenskeacuteho vyacutevozu Maleacute a stredneacute podniky (MSP) majuacute

pre slovenskyacute vyacutevoz menšiacute vyacuteznam ale zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu v naacuterodnom

hospodaacuterstve

MSP v roku 2014 vytvorili 533 celkovej pridanej hodnoty na Slovensku Podiel MSP

na celkovej pridanej hodnote v rokoch 2009 ndash 2014 zostal stabilnyacute Podniky ktoreacute majuacute

do devaumlť zamestnancov suacute v Slovenskej republike najbežnejšiacutem typom podniku a tvorili

793 celkoveacuteho počtu podnikov v roku 2000 a 966 v roku 2014 (Eurostat 2014)

Sektor služieb tvoriacute vaumlčšinu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike napriek

tomu sa však slovenskeacute hospodaacuterstvo vyznačuje vysokyacutem podielom spracovateľskeacuteho

priemyslu a sektorom vysoko a stredne-vysoko vyspelyacutech technoloacutegiiacute na celkovej

zamestnanosti (2155 a 747 v roku 2014) Okrem toho bol v roku 2014 podiel

sektora služieb naacuteročnyacutech na poznatky na celkovej zamestnanosti na Slovensku o niečo

nižšiacute (330 ) ako v EUacute 28 (369 ) (Eurostat 2014)

Z uacutedajov Eurostatu o produktivite praacutece vyplyacuteva že v obdobiacute rokov 2010 ndash 2014

produktivita v Slovenskej republike vzraacutestla o 108 v porovnaniacute s 45 v EUacute 28

23 Zasoby ludzkie

Slovenskaacute republika maacute dostatočneacute množstvo ľudskyacutech zdrojov (počet vyacuteskumnyacutech

pracovniacutekov a doktorandov) ktoreacute však vnuacutetroštaacutetny inovačnyacute systeacutem nepremietol do

vysokej kvality vyacutestupov V roku 2014 bol počet vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov na tisiacutec

obyvateľov v Slovenskej republike o niečo nižšiacute (463) ako v EUacute 28 (534) V roku 2014

mala Slovenskaacute republika pomerne niacutezky podiel vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov zamestnanyacutech

v podnikateľskom sektore (179 v porovnaniacute so 484 v EUacute 28 v roku 2014)

Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že v roku 2014 bolo v Slovenskej republike

v podnikateľskom sektore zamestnanyacutech 2 645 vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov Vyacuteskumniacute

pracovniacuteci v podnikateľskom sektore predstavovali 0113 celkovej zamestnanosti

v roku 2014 Podiel žien vo vyacuteskume bol v Slovenskej republike vyššiacute (4226 ) ako

v EUacute 28 (3317 )

3 Hlavniacute akteacuteri v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

2 Duaacutelne hospodaacuterstvo (Boeke 1953) sa tyacuteka hospodaacuterstva v ktorom produktiacutevne kapitaacutelovo naacuteročneacute

moderneacute odvetvia existujuacute paralelne s menej produktiacutevnymi tradičnyacutemi na praacutecu naacuteročnyacutemi odvetviami Pozri J H Boeke (1953) Economics and Economic Policy of Dual Societies New York Institute of Pacific Relations

8

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) zodpovedaacute za tvorbu

a vykonaacutevanie politiacutek v oblasti zaacutekladneacuteho a aplikovaneacuteho vyacuteskumu MŠVVŠ riadi

finančneacute agentuacutery pre zaacutekladnyacute vyacuteskum (grantovaacute agentuacutera VEGA a grantovaacute agentuacutera

KEGA) aplikovanyacute vyacuteskum (Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja APVV) a Vyacuteskumnuacute

agentuacuteru a spravuje prostriedky pre inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania MŠVVŠ riadi

podporu vyacuteskumu a vyacutevoja v podnikateľskom prostrediacute MSP prostredniacutectvom stimulov

pre vyacuteskum a vyacutevoj a takisto riadi strategickeacute programy vyacuteskumu a vyacutevoja podporovaneacute

zo štaacutetneho rozpočtu prostredniacutectvom štaacutetnych programov vyacuteskumu a vyacutevoja

(67 milioacutena EUR v roku 2016) Ministerstvo hospodaacuterstva SR riadi agentuacuteru Slovak

Business Agency (SBA) Slovenskuacute agentuacuteru pre rozvoj investiacuteciiacute a obchodu (SARIO)

a Technologickuacute agentuacuteru V roku 2016 v Slovenskej republike pocircsobilo 35 inštituacuteciiacute

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania z ktoryacutech 20 bolo verejnyacutech

Podiel suacutekromneacuteho neziskoveacuteho sektora na činnostiach vyacuteskumu a vyacutevoja bol niacutezky

Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že prostriedky vyčleneneacute na tento sektor v roku 2014

predstavovali 35 milioacutena EUR

Klastroveacute politiky suacute v Slovenskej republike pomerne noveacute Vyvinulo a realizovalo ich

ministerstvo hospodaacuterstva ale z naacuterodnyacutech zdrojov dostali veľmi maleacute finančneacute

prostriedky V roku 2016 mala Slovenskaacute republika devaumlť klastrov v oblasti technoloacutegiiacute

a paumlť klastrov v oblasti cestovneacuteho ruchu

4 Trendy v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Hrubeacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj v roku 2015 predstavovali 118 HDP (v porovnaniacute

s 088 v roku 2014) Zvyacutešenie hodnoty tohto ukazovateľa suacutevisiacute s vyššiacutemi vyacutedavkami

z EŠIF a niacutezkou hodnotou deflaacutetora HDP Najvyacuteznamnejšiacutem zdrojom financovania je

vlaacuteda ďalej podnikovyacute a neziskovyacute sektor pričom programy financovania EUacute majuacute staacutele

veľmi vyacuteznamnyacute podiel V rokoch 2014 ndash 2020 je hlavnyacutem zdrojom financovania

slovenskeacuteho sektora vyacuteskumu a inovaacuteciiacute operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI)

Spolu OP VaI poskytuje 3988 milioacutena EUR z čoho 2226 milioacutena EUR pochaacutedza

z Euroacutepskeho fondu regionaacutelneho rozvoja (EFRR)

Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov

na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016

9

41 Finančneacute prostriedky na vyacuteskum a vyacutevoj prideleneacute z verejnyacutech

zdrojov a vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

Vlaacutedna podpora vyacuteskumu a vyacutevoja (meranaacute na zaacuteklade rozpočtovyacutech prostriedkov alebo

vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj) je staacutele vyacuterazne pod priemerom EUacute 28 ktoryacute predstavuje

064 V roku 2015 boli rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj (GBAORD)

na Slovensku na uacuterovni 036 HDP Rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum

a vyacutevoj sa v obdobiacute rokov 2007 ndash 2011 vyacuteznamne zvyacutešili ale po roku 2011 klesli

v docircsledku rozpočtovyacutech škrtov v suacutevislosti s finančnou kriacutezou

Z uacutedajov Eurostatu o rozpočtovyacutech prostriedkochvyacutedavkoch na vyacuteskum a vyacutevoj podľa

spocircsobu financovania vyplyacuteva že inštitucionaacutelne financovanie v roku 2015 predstavovalo

763 celkovej vlaacutednej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podiel projektoveacuteho financovania na

celkovom financovaniacute zo strany vlaacutedy bol druhyacute najnižšiacute v EUacute 28

Podstatnaacute časť celkoveacuteho projektoveacuteho financovania smerovala na členskeacute priacutespevky

v medzinaacuterodnyacutech vedeckyacutech a technologickyacutech organizaacuteciaacutech V roku 2016 sa inštituacutecie

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania podieľali na financovaniacute 1 279 projektov (94 milioacutena EUR)

a Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) na financovaniacute 947 projektov (452 milioacutena EUR)

V roku 2016 KEGA financovala 444 projektov (25 milioacutena EUR) v oblasti kultuacutery

a vzdelaacutevania V zaacutekone o štaacutetnom rozpočte na rok 2016 sa projektoveacute financovanie pre

APVV stanovilo na 293 milioacutena EUR

42 Suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj sa v rokoch 2007 ndash 2015 zvyacutešili z 018 na

033 HDP staacutele suacute však vyacuterazne nižšie ako priemer EUacute 28 (130 HDP) Objem

vyacuteskumu financovaneacuteho vlaacutedou ktoryacute vykonaacuteva podnikateľskyacute sektor bol v Slovenskej

republike takisto vyacuterazne nižšiacute (001 HDP) ako v EUacute 28 (009 HDP)

Niacutezka uacuteroveň vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj a obmedzenaacute spolupraacuteca medzi

sektorom verejneacuteho vyacuteskumu a podnikateľskyacutem sektorom sa premietli do spocircsobu

inovovania slovenskyacutech MSP pri ktorom inovaacutecie ktoreacute neboli založeneacute na vyacuteskume

a vyacutevoji alebo technoloacutegiaacutech zohraacutevali oveľa docircležitejšiu uacutelohu ako inovaacutecie založeneacute na

vyacuteskume a vyacutevoji

Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov

na vyacuteskum a vyacutevoj

Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016

10

Z uacutedajov OECD o ryacutechlo rastuacutecich podnikoch (bdquogazelaacutechldquo) vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika dosahuje pomerne dobreacute vyacutesledky Ryacutechlo rastuacutece spoločnosti mali v roku

2014 vysokyacute podiel v najdocircležitejšiacutech odvetviach hospodaacuterstva vraacutetane spracovateľskeacuteho

priemyslu (101 ) a služieb informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (147 )

Slovenskaacute republika mala takisto vysokyacute podiel bdquogazielldquo v spracovateľskom priemysle

(22 ) a službaacutech informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (41 ) (OECD

Entrepreneurship at a Glance 2014)

Štatistickyacute uacuterad Slovenskej republiky poskytuje uacutedaje o technologickej intenzite

slovenskyacutech MSP V roku 2014 približne 31 MSP pocircsobilo v technologicky vyspelyacutech

priemyselnyacutech odvetviach a 139 v spracovateľskom priemysle so strednou

až vysokou uacuterovňou technoloacutegie Pokiaľ ide o sektor služieb v tom istom roku pocircsobilo

v službaacutech naacuteročnyacutech na poznatky približne 351 slovenskyacutech MSP (Štatistickyacute uacuterad

Slovenskej republiky december 2016)

Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacuteciiacute za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika dosahovala neuspokojiveacute vyacutesledky vo všetkyacutech ukazovateľoch tyacutekajuacutecich sa

vaumlzieb podnikania a duševnyacutech aktiacutev Podiel MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie

predstavoval 52 podiel inovačnyacutech MSP spolupracujuacutecich s ostatnyacutemi MSP 65

a podiel verejno-suacutekromnyacutech spoločnyacutech publikaacuteciiacute (na milioacuten obyvateľov) 24

priemeru EUacute 28 (Euroacutepska komisia 2016)

Počet patentovyacutech prihlaacutešok PCT na miliardu HDP (v EUR PPS) predstavoval 18 počet

patentovyacutech prihlaacutešok PCT v spoločenskyacutech vyacutezvach 9 počet ochrannyacutech znaacutemok

Spoločenstva 49 a počet priemyselnyacutech vzorov Spoločenstva 34 priemeru EUacute 28

(Eurostat november 2016)

43 Inovaacutecie vo verejnom sektore a zapojenie občianskej

spoločnosti

Z uacutedajov o inovaacuteciaacutech vo verejnom sektore (ESTAT 2016 OECD Svetovaacute banka EVCA)

vyplyacuteva že Slovenskaacute republika zaostaacuteva v online dostupnosti verejnyacutech služieb

verejnom obstaraacutevaniacute modernyacutech technoloacutegiiacute a kvalite elektronickej verejnej spraacutevy

Slovenskaacute vlaacuteda zatiaľ nevypracovala nijakeacute plaacuteny verejneacuteho obstaraacutevania inovačnyacutech

technoloacutegiiacute a služieb

Kvalita a transparentnosť verejnyacutech služieb suacute problematickeacute a program modernizaacutecie

verejneacuteho sektora sa prekryacuteva s uacutesiliacutem zameranyacutem na boj proti korupcii a zvyšovanie

kvality verejnyacutech služieb

Slovenskaacute vlaacuteda zaviedla niekoľko iniciatiacutev zameranyacutech na zvyšovanie efektiacutevnosti

a transparentnosti služieb verejnej spraacutevy Verejneacute inštituacutecie musia od roku 2011

zverejňovať všetky svoje zmluvy na internete Verejneacute inštituacutecie musia od februaacutera 2015

použiacutevať elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania (ECS) na obstaraacutevanie tovaru

a služieb v hodnote vyššej ako 1000 EUR

Slovenskaacute vlaacuteda využila operačnyacute program Informačnaacute spoločnosť (OP IS) aby podporila

rozvoj elektronickej verejnej spraacutevy v obdobiacute rokov 2007 ndash 20132015 Slovenskaacute

republika do konca roka 2015 minula 937 rozpočtu OP IS (1 5928 milioacutena EUR)

Mnoho projektov elektronickej verejnej spraacutevy však zlyhalo

Inovaacutecie pre občiansku spoločnosť (sociaacutelne inovaacutecie) sa v Slovenskej republike ešte len

začiacutenajuacute rozviacutejať Zameriavajuacute sa na neziskoveacute iniciatiacutevy podporujuacutece inovaacutecie medzi

mladyacutemi ľuďmi a podporu pre novovznikajuacutece komunity začiacutenajuacutecich podnikov ktoraacute sa

začala formovať v poslednyacutech rokoch Taacuteto komunita je zameranaacute na centraacute začiacutenajuacutecich

podnikov (start-up hubs) coworkingoveacute centraacute a štruktuacutery ktoreacute poskytujuacute priestor

podpore novyacutech a inovatiacutevnych naacutepadov vyacuterobkov a služieb

11

5 Wyzwania w zakresie B+I Vyacutezvy v oblasti inovaacuteciiacute

51 Vyacutezva 1 Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Charakteristika

Kompetencie pre navrhovanie a vykonaacutevanie politiacutek vyacuteskumu a vyacutevoja suacute rozdeleneacute

medzi dve ministerstvaacute ktoreacute majuacute nedostatočnuacute uacuteroveň koordinaacutecie Ministerstvo

školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (podpora vyacuteskumu a vyacutevoja) a Ministerstvo

hospodaacuterstva SR (podpora inovaacuteciiacute) V roku 2013 slovenskaacute vlaacuteda zriadila Radu vlaacutedy SR

pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) Taacuteto inštituacutecia na vysokej uacuterovni by mala

zastrešovať všetky hlavneacute ministerstvaacute zodpovedneacute za politiku vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

RVVTI pomohla vypracovať strategickeacute dokumenty tyacutekajuacutece sa politiky vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute (vraacutetane RIS3) ide však len o poradnyacute orgaacuten slovenskej vlaacutedy a nemaacute nijakeacute

vyacutekonneacute praacutevomoci

V Slovenskej republike neexistujuacute nijakeacute vymedzeneacute regionaacutelne politiky vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute keďže vyacuteskum a inovaacutecie sa tradične považujuacute za zaacuteležitosť vlaacutedy a stupeň

regionaacutelnej inštitucionaacutelnej autonoacutemie je veľmi niacutezky V slovenskyacutech zaacutekonoch

o samospraacutevnych krajoch sa stanovujuacute praacutevomoci regionaacutelnych vlaacuted v ktoryacutech sa vocircbec

nespomiacutena vyacuteskum a inovaacutecie

Politickaacute reakcia

V dokumente RIS3 sa naznačuje niekoľko rozsiahlych plaacutenov na reformu riadenia

vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v programovom obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 aj keď akčnyacute plaacuten ešte

staacutele čakaacute na schvaacutelenie Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR

pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a odoslanyacute Euroacutepskej komisii

(GR REGIO) na ďalšie pripomienkovanie Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov

plnenia ex ante kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale v tejto faacuteze suacute potrebneacute iba

menšie zmeny

V Naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2015 sa predpokladali vyacuteznamneacute zmeny vraacutetane

zluacutečenia početnyacutech finančnyacutech agentuacuter do Vyacuteskumnej agentuacutery a Technologickej

agentuacutery ako aj transformaacutecie uacutestavov rozpočtovyacutech a podriadenyacutech organizaacuteciiacute

Slovenskej akadeacutemie vied (SAV) do verejnyacutech vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute (VVI) Osem

vlaacutednych agentuacuter ktoreacute realizujuacute scheacutemy na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute by sa malo

zluacutečiť do dvoch agentuacuter a slovenskaacute vlaacuteda by mala pripraviť novyacute zaacutekon o VVI

V naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2016 sa stanovuje že po prijatiacute akčneacuteho plaacutenu

RIS3 sa začne s vykonaacutevaniacutem jednotlivyacutech opatreniacute s cieľom zaviesť štrukturaacutelne zmeny

v oblasti vedy a vyacuteskumu Opatrenia buduacute zameraneacute najmauml na cieleneacute použiacutevanie

a stabilizaacuteciu verejnyacutech financiiacute a podporu zapojenia suacutekromneacuteho sektora do

vyacuteskumnyacutech a vyacutevojovyacutech činnostiacute a financovanie bude zameraneacute na zvyacutešenie kvality

vyacuteskumu podporu infraštruktuacutery vybudovanej z fondov EUacute a prepojenie univerziacutet

akadeacutemiiacute vied vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute a partnerov z priemyslu

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo strategickyacute

dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie akčneacuteho plaacutenu

implementaacutecie RIS3 V dokumente sa zavaacutedza systeacutem monitorovania a vyhodnocovania

dokumentu RIS3 na roky 2014 ndash 2016 a uvaacutedzajuacute sa v ňom tematickeacute hodnotenia

a hodnotenia vplyvov Tematickeacute hodnotenie sa zameriava na špecifickeacute teacutemy ako

infraštruktuacutera transfer technoloacutegiiacute medzinaacuterodnaacute spolupraacuteca inovačnaacute vyacutekonnosť

ochrana praacutev duševneacuteho vlastniacutectva a rozvoj MSP

Slovenskaacute vlaacuteda v roku 2015 premenovala Agentuacuteru pre štrukturaacutelne fondy EUacute na

Vyacuteskumnuacute agentuacuteru a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera dostala kompetencie

Technologickej agentuacutery

Posuacutedenie politiacutek

Riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute je staacutele rozdeleneacute medzi niekoľko ministerstiev

a implementačnyacutech agentuacuter Nedostatočnaacute koordinaacutecia a rozptyacutelenie obmedzenyacutech

12

finančnyacutech zdrojov braacuteni suacutečinnosti slovenskyacutech politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Reformy systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa do konca roka 2016 realizovali len čiastočne

RVVTI sa v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala veľmi často Premenovanie agentuacuter

zaoberajuacutecich sa vyacuteskumom a inovaacuteciami mocircže predstavovať krok vpred keďže noveacute

naacutezvy naznačujuacute vaumlčšiacute docircraz na vyacuteskum a inovaacutecie aj keď ich počet aj štruktuacutera zostali

rovnakeacute

Zluacutečenie finančnyacutech agentuacuter bolo oznaacutemeneacute minulyacute rok nebolo však zatiaľ realizovaneacute

a reforma SAV bola odloženaacute až na rok 2017 Osem regionaacutelnych vlaacuted vypracovalo svoje

vlastneacute regionaacutelne inovačneacute strateacutegie do roku 2015 majuacute však len obmedzeneacute zdroje na

podporu regionaacutelnych politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Vplyv tyacutechto strateacutegiiacute je

obmedzenyacute lebo vlaacuteda mocircže zvaacutežiť politickeacute ciele a naacutestroje navrhovaneacute v regionaacutelnych

inovačnyacutech dokumentoch ale nie je viazanaacute ich prijať Zatiaľ sa v žiadnom politickom

dokumente neuvažovalo o priacutepadnyacutech zmenaacutech rozdelenia praacutevomociacute medzi uacutestrednyacutemi

a regionaacutelnymi štaacutetnymi spraacutevami

52 Vyacutezva 2 Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne

Charakteristika

Slovenskyacute systeacutem vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zaznamenal v 90 rokoch minuleacuteho storočia a v

prvom desaťročiacute po roku 2000 vyacuteraznyacute pokles Pokles sa prejavil v zniacuteženom financovaniacute

vyacuteskumu a vyacutevoja klesajuacutecom počte vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov a chyacutebajuacutecich

štrukturaacutelnych reformaacutech sektora verejneacuteho vyacuteskumu Zniacuteženeacute zdroje a nezaacuteujem

slovenskyacutech politickyacutech činiteľov sa mohli premietnuť do niacutezkych vyacutestupov systeacutemu

vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pokiaľ ide o vysokokvalitneacute publikaacutecie počet inovačnyacutech podnikov

vyacuterobu a duševneacute aktiacuteva a vyacutevoz služieb naacuteročnyacutech na poznatky

Slovenskaacute republika sa radiacute medzi štaacutety so slabšiacutemi vyacutesledkami v oblasti vyacuteskumu v EUacute

čo potvrdzujuacute ukazovatele ako napriacuteklad percentuaacutelny podiel medzi 10 najviac

citovanyacutech publikaacuteciiacute za obdobie rokov 2000 ndash 2013 (573 v porovnaniacute so 734

v Českej republike) a celkovyacute počet žiadostiacute o patent na zaacuteklade Zmluvy o patentovej

spolupraacuteci (48 v porovnaniacute so 168 v Českej republike) Podľa zloženeacuteho ukazovateľa

excelentnosti vyacuteskumu Slovenskaacute republika vyacuterazne zaostaacuteva za najlepšiacutemi členskyacutemi

štaacutetmi EUacute pokiaľ ide o excelentnosť vyacuteskumu ale vyacutekonnosť krajiny sa od roku 2007

podstatne zlepšila

Politickaacute reakcia

Od roku 2007 je Slovenskaacute republika schopnaacute využiacutevať štrukturaacutelne fondy na vyacuteskum

a inovaacutecie a ťažiacute z pomoci EUacute na politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Tieto investiacutecie sa

koncentrovali do infraštruktuacuternych projektov ale naacuterodneacute investiacutecie do inštitucionaacutelneho

a projektoveacuteho financovania nedosiahli ich uacuteroveň Euroacutepska podpora smerovala

v rokoch 2007 ndash 2013 na modernizaacuteciu existujuacutecej a budovanie novej vyacuteskumnej

infraštruktuacutery (približne 13 univerzitnyacutech vyacuteskumnyacutech parkov a vyacuteskumno-vyacutevojovyacutech

parkov 67 centier excelentnosti a 8 kompetenčnyacutech centier) Naacuterodneacute a euroacutepske

podporneacute opatrenia na vyacuteskum a inovaacutecie sa značne liacutešia svojou veľkosťou a zameraniacutem

Vo finančnom plaacutene OP VaI sa napriacuteklad v obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 počiacuteta s podporou

opatreniacute v oblasti politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute vo vyacuteške 3 5996 milioacutena EUR z EŠIF

a 6789 milioacutena EUR z naacuterodnyacutech verejnyacutech zdrojov

Prostriedky štaacutetneho rozpočtu sa v prvom rade vynakladajuacute na inštitucionaacutelnu podporu

verejnyacutech inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO Z naacuterodneacuteho projektoveacuteho

financovania spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja medzi priemyslom a akademickou

obcou sa ročne prostredniacutectvom scheacutem APVV poskytne približne 12 milioacutenov EUR

Z naacuterodnyacutech finančnyacutech prostriedkov sa takisto niekoľko tisiacutec eur vyčleniacute na inovačneacute

poukazy a klastroveacute politiky

V strategickom dokumente o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie

akčneacuteho plaacutenu implementaacutecie RIS3 sa počiacuteta s vyacuteraznyacutem zvyacutešeniacutem verejnej podpory

13

vyacuteskumu a vyacutevoja V dokumente sa spomiacutena prednosť projektoveacuteho financovania

a zvyacutešenaacute podpora medzinaacuterodnej spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Posuacutedenie politiacutek

Slovenskaacute vlaacuteda navrhla niekoľko programov reforiem ktoryacutech cieľom je presunuacuteť docircraz

zo zaacutekladneacuteho vyacuteskumu na aplikovanyacute vyacuteskum Realizovanie tyacutechto reforiem je pomaleacute

a vaacutehaveacute Čo sa tyacuteka vyacutesledkov vyacuteskumu kvalita vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za

euroacutepskym priemerom V poslednyacutech troch rokoch slovenskeacute inštituacutecie vysokoškolskeacuteho

vzdelaacutevania a SAV v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch klesajuacute a umiestňujuacute sa na oveľa nižšiacutech

poziacuteciaacutech ako českeacute a maďarskeacute inštituacutecie

Slovenskaacute vlaacuteda v rokoch 2015 ndash 2016 vypracovala a zamietla tri verzie akčneacuteho plaacutenu

pre strateacutegiu RIS3 Do druhej polovice roka 2016 neboli vykonaneacute niektoreacute kľuacutečoveacute

organizačneacute reformy Slovenskaacute vlaacuteda a Akreditačnaacute komisia však odňali akreditaacuteciu

niektoryacutem inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania niacutezkej kvality a zrušili značnyacute počet

študijnyacutech programov niacutezkej kvality

53 Vyacutezva 3 Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech inovaacuteciiacute

a investiacutecie do vyacuteskumu a vyacutevoja

Charakteristika

Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika maacute niacutezky podiel inovujuacutecich podnikov a tento podiel sa za posledneacute tri roky

zniacutežil Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru (zahraničneacute nadnaacuterodneacute spoločnosti

verzus domaacutece MSP) ktoraacute vyacuteznamne ovplyvňuje suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum

a vyacutevoj Duaacutelna štruktuacutera sa prejavuje v niacutezkej intenzite vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum

a vyacutevoj niacutezkom podiele MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie a niacutezkom počte patentov

priemyselnyacutech vzorov a inyacutech komerčnyacutech vyacutesledkov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Na Slovensku pocircsobilo v roku 2016 približne 180 000 MSP v tuzemskom vlastniacutectve

Slovenskeacute MSP zakladali svoj obchodnyacute model na naacutekladovej konkurencieschopnosti

a marketingovyacutech a organizačnyacutech inovaacuteciaacutech Inovaacutecie naacuteročneacute na vyacuteskum a vyacutevoj suacute

zriedkaveacute najmauml preto že MSP sa zdraacutehajuacute riskovať Podiel inovaacutetorov procesov

a produktov v rokoch 2004 ndash 2015 raacutestol ale zostal hlboko pod priemerom EUacute

Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute so siacutedlom v Slovenskej republike majuacute vysokuacute

produktivitu majuacute však obmedzeneacute interneacute vyacuteskumneacute činnosti Sektor nadnaacuterodnyacutech

spoločnostiacute zameranyacute na vyspeleacute technoloacutegie a vysokuacute hodnotu zostaacuteva naďalej pomerne

izolovanyacute od tuzemskyacutech MSP Tieto nadnaacuterodneacute spoločnosti zvyčajne prinaacutešajuacute svoje

dodaacutevateľskeacute reťaze zo zahraničia Pokiaľ ide o činnosti naacuteročneacute na poznatky

nadnaacuterodneacute spoločnosti prevaacutedzkujuacute svoje vyacuteskumneacute a vyacutevojoveacute centraacute dizajnoveacute

marketingoveacute a ďalšie obchodneacute služby vo svojom siacutedle Doteraz žiadna nadnaacuterodnaacute

spoločnosť nevybudovala v Slovenskej republike vyacuteskumneacute centrum Nadnaacuterodneacute

spoločnosti majuacute takisto obmedzenyacute zaacuteujem o spolupraacutecu so slovenskyacutemi inštituacuteciami

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO

Politickaacute reakcia

V rokoch 2015 a 2016 boli prijateacute opatrenia na podporu podnikov orientovanyacutech na

inovaacutecie a vznik začiacutenajuacutecich podnikov V januaacuteri 2015 nadobudol uacutečinnosť zaacutekon

ktoryacutem sa zavaacutedzajuacute dodatočneacute daňoveacute uacuteľavy pre suacutekromneacute spoločnosti investujuacutece do

vyacuteskumu a vyacutevoja Novyacutemi daňovyacutemi uacuteľavami sa umožňuje spoločnostiam investujuacutecim

do vyacuteskumu a vyacutevoja zniacutežiť si daňoveacute zaacuteklady o ďalšiacutech 25 svojich vyacutedavkov do

vyacuteskumu a vyacutevoja 25 svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja

a 25 ročneacuteho naacuterastu vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj

Ministerstvo hospodaacuterstva SR 30 augusta 2016 zverejnilo naacutevrh Koncepcie

inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko V koncepcii sa uvaacutedza že samotnyacute štaacutet bude

zohraacutevať docircležituacute uacutelohu pri plneniacute očakaacutevaniacute inteligentneacuteho priemyslu prijatiacutem praacutevnych

14

predpisov uacutestretovyacutech k inovaacuteciaacutem a navrhuje sa v ňom analyacuteza možnosti ďalšieho

zvyšovania odpočiacutetateľnej vyacutešky naacutekladov na vyacuteskum a vyacutevoj

Posuacutedenie politiacutek

Slovenskaacute vlaacuteda vypracovala naacuterodneacute programy na podporu začiacutenajuacutecich podnikov

a inovačnyacutech poukazov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť MSP Podpora z naacuterodnyacutech

zdrojov je však veľmi niacutezka a realizaacutecia scheacutem operačneacuteho programu Vyacuteskum a inovaacutecie

(OP VaI) meškaacute

Slovenskeacute spoločnosti nevyužiacutevajuacute vo veľkej miere novyacute daňovyacute odpočet zavedenyacute

v januaacuteri 2015 Docircvodom je pravdepodobne nezrozumiteľneacute legislatiacutevne vymedzenie

ktoreacute mocircže predstavovať prekaacutežku pre niektoreacute spoločnosti ktoreacute by mali zaacuteujem tento

odpočet uplatniť V zaacutekone sa stanovuje že na uacutečely ziacuteskania daňoveacuteho odpočtu a 25

zniacuteženia svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja by spoločnosti mali

zamestnaacutevať ľudiacute mladšiacutech ako 26 rokov a nie viac ako dva roky po skončeniacute štuacutedia

a len maacutelo mladyacutech zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja spĺňa tieto kriteacuteriaacute

(s vyacutenimkou IT špecialistov)

Naacutevrh Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko svedčiacute o odhodlaniacute slovenskej

vlaacutedy zaviesť vyacuteznamnuacute vnuacutetroštaacutetnu iniciatiacutevu zameranuacute na transformaacuteciu a posilnenie

svojho priemyslu prostredniacutectvom investiacuteciiacute do vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a podpory spolupraacutece

medzi priemyslom a akademickou obcou Tento naacutevrh je zatiaľ len strategickyacutem

dokumentom na ktoryacute by mali nadviazať ďalšie opatrenia a akčneacute plaacuteny

54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu

Charakteristika

Euroacutepske a naacuterodneacute investiacutecie do spoločnyacutech vyacuteskumnyacutech projektov akademickej obce

a priemyslu boli podstatne nižšie ako investiacutecie do infraštruktuacutery Podnikateľskyacute

a verejnyacute sektor suacute do značnej miery izolovaneacute Podniky financujuacute skocircr podnikateľskeacute

projekty zatiaľ čo štaacutetna pomoc smeruje inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

a verejnyacutem vyacuteskumnyacutem organizaacuteciaacutem (VVO) Toky podnikovyacutech prostriedkov do

inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO predstavovali v roku 2014 len 32

celkovyacutech tokov Naacuterodneacute finančneacute prostriedky iduacute najmauml na inštitucionaacutelne financovanie

a vaumlčšinou smerujuacute do fondov ktoreacute nie suacute orientovaneacute na vyacuteskum a všeobecnyacutech

univerzitnyacutech fondov

APVV prevaacutedzkuje niekoľko scheacutem spolupraacutece pre slovenskeacute podniky a inštituacutecie

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO Celkovyacute rozpočet APVV je však niacutezky a prevažnuacute časť

vnuacutetroštaacutetneho projektoveacuteho financovania tvoriacute podpora EUacute pre vyacuteskumneacute

infraštruktuacutery

Spolupraacutecu medzi akademickou obcou a priemyslom brzdiacute aj malyacute zaacuteujem slovenskyacutech

MSP o inovaacutecie orientovaneacute na vyacuteskum a vyacutevoj Zo zisťovania o inovaacuteciaacutech

v Spoločenstve za rok 2012 (CIS 2012) vyplyacuteva že 501 inovačnyacutech podnikov sa

zapaacuteja do nejakeacuteho druhu spolupraacutece (nad priemerom EUacute ktoryacute predstavuje 313 )

Napriek tomu len polovica z nich (254 ) spolupracuje s univerzitami a inštituacuteciami

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a iba 194 spolupracuje s vlaacutedou alebo verejnyacutemi či

suacutekromnyacutemi vyacuteskumnyacutemi uacutestavmi (zisťovanie o inovaacuteciaacutech v Spoločenstve (CIS) 2012)

Z uacutedajov CIS 2012 vyplyacuteva že Slovenskaacute republika maacute niacutezky podiel inovačnyacutech MSP

a slovenskeacute inovačneacute MSP sa suacutestreďujuacute skocircr na znižovanie vyacuterobnyacutech naacutekladov

a organizačneacute a marketingoveacute inovaacutecie ako na produkty ktoreacute suacute naacuteročneacute na vyacuteskum

a vyacutevoj

Politickaacute reakcia

V raacutemci OP VaI sa v rokoch 2014 ndash 2016 uverejnilo desať vyacuteziev z ktoryacutech dve podporili

druhuacute faacutezu univerzitnyacutech vedeckyacutech parkov (177 milioacutena EUR + 59 milioacutena EUR) jedna

bola zameranaacute na budovanie centier vyacuteskumu a vyacutevoja (200 milioacutenov EUR) a jedna

15

investovala 218 milioacutenov EUR do strategickeacuteho vyacuteskumu v oblastiach špecializaacutecie RIS3

Koncepcia inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko schvaacutelenaacute v auguste 2016 kladie

veľkyacute docircraz na potrebu vyacuteskumnyacutech zariadeniacute a vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute ktoreacute by

vykonaacutevali vyacuteskum zameranyacute na komercializaacuteciu a tyacutem by lepšie uspokojovali potreby

priemyslu najmauml prostredniacutectvom PPP projektov ako to už realizovali ineacute členskeacute štaacutety

EUacute

Posuacutedenie politiacutek

Nedaacutevne hodnotenia poukazujuacute na niekoľko docircvodov niacutezkej uacuterovne suacutečinnosti medzi

vedou a priemyslom Niacutezka absorpčnaacute kapacita na strane dopytu mocircže vyplyacutevať

z veľkeacuteho počtu MSP s obmedzenyacutemi inovačnyacutemi kapacitami a preferenciou dovaacutežať

technoloacutegie a to v priacutepade nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute ako aj domaacutecich podnikov Niacutezky

zaacuteujem na strane ponuky mocircže byť spocircsobenyacute nedostatočnyacutemi stimulmi pre

vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov podieľajuacutecich sa na činnostiach prenosu poznatkov niacutezkou

podporou zakladania a rozvoja spin-off podnikov nedostatočnou informovanosťou

inštituacuteciiacute pre vyacuteskum a vyacutevoj o možnostiach spolupraacutece s podnikateľskyacutem sektorom

a niacutezkou uacuterovňou patentovania a licencovania

Slovenskaacute vlaacuteda vyčlenila v rozpočte OP VaI značneacute zdroje na posilnenie suacutečinnosti

medzi vedou a priemyslom Vlaacuteda takisto navrhla naacuterodnyacute program APVV pre spolupraacutecu

medzi akademickou obcou a priemyslom v obdobiacute rokov 2016 ndash 2020 Ani jedna z tyacutechto

iniciatiacutev však doteraz nebola realizovanaacute

Akčnyacute plaacuten implementaacutecie RIS3 staacutele nebol schvaacutelenyacute Jeho potvrdenie maacute zaacutesadnyacute

vyacuteznam z hľadiska realizaacutecie a financovania opatreniacute zameranyacutech na komercializaacuteciu

vyacutesledkov vyacuteskumu a posilnenie spolupraacutece medzi vedou a priemyslom Cieľom

Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko je posuacutediť suacutečasneacute vyacutesledky

akademickeacuteho vyacuteskumu z hľadiska potrieb priemyslu Mocircže iacutesť o sľubnyacute krok k posilneniu

suacutečinnosti medzi vedou a priemyslom a zlepšeniu komercializaacutecie vyacutesledkov vyacuteskumu

6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov

Tento oddiel sa zameriava na charakteristiku a posuacutedenie vnuacutetroštaacutetneho uacutesilia zaviesť

na strane dopytu inovačneacute strateacutegie s cieľom stimulovať zavaacutedzanie alebo šiacuterenie inovaacuteciiacute

vraacutetane verejneacuteho obstaraacutevania a predpisov podporujuacutecich inovaacuteciu Takisto sa v ňom

analyzujuacute politickeacute opatrenia zameraneacute na internacionalizaacuteciu podnikov s cieľom zvyacutešiť

inovatiacutevnosť hospodaacuterstva

Jednyacutem z hlavnyacutech naacutestrojov zameranyacutech na stimulaacuteciu a vytvaacuteranie trhov je verejneacute

obstaraacutevanie inovatiacutevnych tovarov a služieb Zahŕňa inovačneacute opatrenia riadeneacute

dopytom napriacuteklad obstaraacutevanie vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem technologicky

orientovaneacute obstaraacutevanie ako aj opatrenia zameraneacute na hlavnyacutech použiacutevateľov

a zosuacuteladenie ponuky a dopytu Nedostatok jasnyacutech vnuacutetroštaacutetnych politiacutek a cieľov

verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych tovarov a služieb a priacutelišneacute spoliehanie sa na zdroje

EUacute maacute vplyv na efektiacutevnosť inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania v Slovenskej republike

Pripravuje sa však projekt na podporu verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych riešeniacute (PPI)

a obstaraacutevania vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem (PCP) ktoryacute by mal začať fungovať

koncom roka 2016

Medzi priacuteklady inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania patria

Infraštruktuacutera pre vyacuteskum a vyacutevoj Zaacutekladnaacute myšlienka tohto opatrenia spočiacuteva

v tom že verejnyacute sektor v rokoch 2009 ndash 2013 vybudoval efektiacutevnu

infraštruktuacuteru IKT pre vyacuteskum a vyacutevoj Infraštruktuacutera je schopnaacute uchovaacutevať

a poskytovať uacutedaje pre pracovniacutekov vo vyacuteskume a vyacutevoji s vysokou mierou

dostupnosti a bezpečnosti Suacutečasťou infraštruktuacutery IKT suacute aj ryacutechle a spoľahliveacute

širokopaacutesmoveacute siete riešenia pre efektiacutevne využitie a spracovanie informaacuteciiacute

a intranetoveacute a internetoveacute riešenia

16

Projekt elektronickeacuteho občianskeho preukazu (eID karta) Projekt umožňuje

vydaacutevanie občianskych preukazov so zabudovanyacutemi čipmi od decembra 2013 Do

decembra 2016 bolo vydanyacutech približne 2 milioacuteny eID kariet no len 490 tisiacutec

držiteľov ich aktivovalo Vlaacuteda zaručila niacutezku cenu eID kariet (450 EUR)

a zabezpečila bezplatnuacute distribuacuteciu čiacutetačiek kariet a priacuteslušnyacutech softveacuterovyacutech

riešeniacute Asi polovica držiteľov eID kariet sa rozhodla pre aktivaacuteciu digitaacutelneho

podpisu Digitaacutelny podpis zjednodušuje komunikaacuteciu s mnohyacutemi službami

verejnej spraacutevy

Projekt eHealth Projekt bol schvaacutelenyacute uzneseniacutem vlaacutedy SR č 4972008 zo

16 juacutela 2008 a plaacutenovaneacute vyacutestupy boli rozdeleneacute do troch faacutez

V euroacutepskom prehľade vyacutesledkov inovaacutecie vo verejnom sektore za rok 2013 dostala

Slovenskaacute republika niacutezke hodnotenie vo vaumlčšine zložiek tohto prehľadu V spraacuteve

o globaacutelnej konkurencieschopnosti v rokoch 2014 ndash 2015 ktoruacute vydalo Svetoveacute

ekonomickeacute foacuterum bola Slovenskaacute republika v oblasti verejneacuteho obstaraacutevania vyspelyacutech

technologickyacutech produktov zaradenaacute na 117 miesto spomedzi 143 krajiacuten

Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila zaacutekon č 5462010 v ktorom sa stanovuje že všetky zmluvy

a naacutekupy uskutočneneacute uacutetvarmi a agentuacuterami uacutestrednyacutech regionaacutelnych a miestnych

štaacutetnych spraacutev musia byť zverejneneacute na internete najneskocircr do desiatich dniacute po naacutekupe

So zmluvami je to inak ndash informaacutecie o finančnyacutech transakciaacutech musia byť zaacuteroveň

zverejneneacute štruktuacuterovanyacutem spocircsobom a musia umožňovať jednoduchuacute identifikaacuteciu

relevantnyacutech akteacuterov a priacuteslušnyacutech vyacutedavkov Centraacutelny register zmluacutev funguje dobre

a pomaacuteha zvyšovať transparentnosť verejneacuteho obstaraacutevania na Slovensku

V operačnom programe Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) ktoryacute je v rokoch 2014 ndash 2020

hlavnyacutem zdrojom financovania slovenskeacuteho systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa neuvaacutedza

nijakaacute zmienka o verejnom obstaraacutevaniacute inovačnyacutech technoloacutegiiacute V OP VaI sa iba stručne

spomiacutena že scheacutemy štaacutetnej pomoci by uprednostnili obstaranie špičkovyacutech technoloacutegiiacute

v suacutelade s cieľmi RIS3

Podľa uacutedajov Euroacutepskej komisie Slovensko vyacuterazne zaostaacuteva za priemerom EUacute pokiaľ

ide o zaacutesady iniciatiacutevy bdquoSmall Business Actldquo (SBA) ndash v oblasti internacionalizaacutecie

(využiacutevanie rastu trhov mimo EUacute) sa z krajiacuten EUacute umiestnilo na poslednom mieste Pokiaľ

ide o zaacutesadu jednotneacuteho trhu (vaumlčšie využitie priacuteležitostiacute ktoreacute ponuacuteka jednotnyacute trh)

Slovensko dosiahlo lepšie vyacutesledky ale staacutele zostaacuteva pod priemerom EUacute (Prehľad SBA

Slovensko 2014)

V uplynulyacutech rokoch sa veľa diskutovalo zriadilo sa niekoľko vyacuteborov a bolo prijatyacutech

niekoľko opatreniacute na podporu internacionalizaacutecie slovenskyacutech MSP Vyacutevoz MSP v roku

2014 však predstavoval iba 29 celkoveacuteho vyacutevozu slovenskyacutech podnikov Navyše iba

5 MSP na Slovensku vyvaacuteža do zahraničia (v porovnaniacute so 64 veľkyacutech podnikov)

Vyše 89 vyacutevozu slovenskyacutech MSP smerovalo do EUacute (v porovnaniacute s 81 v priacutepade

veľkyacutech podnikov) Vyše 10 vyacutevozu MSP smerovalo mimo EUacute (v porovnaniacute s 19

v priacutepade veľkyacutech podnikov) (Going global remains a challenge for Slovak SMEs

AmCham 2014)

17

Odkazy

Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute

inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute

reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za

rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia

Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie

o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska

komisia

Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov

EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia

Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel

EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom

v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016

EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016

Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza

OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)

SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania

v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015

Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012

Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013

Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument

o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho

plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave

medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho

rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013

WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016

18

Skratky

BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj

EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie

ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

EUacute Euroacutepska uacutenia

PZI Priame zahraničneacute investiacutecie

GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA

MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu

NPR Naacuterodnyacute program reforiem

MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť

PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci

VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie

OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj

OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie

RampI Vyacuteskum a inovaacutecie

RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu

SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied

SBA Slovak Business Agency

RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie

APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja

VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA

WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva

19

Prehľad

Zoznam grafov

Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov

na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8

Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov

na vyacuteskum a vyacutevoj 9

2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016

GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500

Value added of services as share of

the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152

Value added of manufacturing as share

of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245

Employment in manufacturing as share

of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164

Employment in services as share of

total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584

Share of Foreign controlled enterprises

in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08

Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113

New doctorate graduates (ISCED 6)

per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165

Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27

Innovative enterprises as a share of

total number of enterprises (CIS data)

() 34 318

Innovation output indicator (Rank

Intra-EU Comparison) 15 17 16 14

Turnover from innovation as of total

turnover (Eurostat) 233 196

Country position in Doing Business

(Ease of doing business index

WB)(1=most business-friendly

regulations) 29 29 33

Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39

EC Digital Economy amp Society Index

(DESI) (Rank) 20 20 21

E-Government Development Index

Rank 43 51 67

Online availability of public services ndash

Percentage of individuals having

interactions with public authorities via

Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48

GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118

GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036

RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038

BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033

Research excellence composite

indicator (Rank) 20

Percentage of scientific publications

among the top 10 most cited

publications worldwide as of total

scientific publications of the country 533 521 561 535

Public-private co-publications per

million population 1115 1428 1298 1055 739 812

Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na

otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii

Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()

00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za

takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa

(httpeuropaeu)

Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute

Bezplatne publikaacutecie

bull jedna koacutepia

je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy

prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Plateneacute publikaacutecie

bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

doi102760449410

ISBN 978-92-79-65995-9

KJ-N

A-2

8484-S

K-N

Page 9: Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO) o ...publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC105850/kjna... · Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO)

7

MSP v roku 2014 vytvorili 533 celkovej pridanej hodnoty na Slovensku Podiel MSP

na celkovej pridanej hodnote v rokoch 2009 ndash 2014 zostal stabilnyacute Podniky ktoreacute majuacute

do devaumlť zamestnancov suacute v Slovenskej republike najbežnejšiacutem typom podniku a tvorili

793 celkoveacuteho počtu podnikov v roku 2000 a 966 v roku 2014 (Eurostat 2014)

Sektor služieb tvoriacute vaumlčšinu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike napriek

tomu sa však slovenskeacute hospodaacuterstvo vyznačuje vysokyacutem podielom spracovateľskeacuteho

priemyslu a sektorom vysoko a stredne-vysoko vyspelyacutech technoloacutegiiacute na celkovej

zamestnanosti (2155 a 747 v roku 2014) Okrem toho bol v roku 2014 podiel

sektora služieb naacuteročnyacutech na poznatky na celkovej zamestnanosti na Slovensku o niečo

nižšiacute (330 ) ako v EUacute 28 (369 ) (Eurostat 2014)

Z uacutedajov Eurostatu o produktivite praacutece vyplyacuteva že v obdobiacute rokov 2010 ndash 2014

produktivita v Slovenskej republike vzraacutestla o 108 v porovnaniacute s 45 v EUacute 28

22 Otoczenie biznesu

Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru 2 Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute

v automobilovom priemysle a sektore spotrebnej elektroniky suacute zaacutekladom slovenskeacuteho

hospodaacuterstva a tvoria vaumlčšinu slovenskeacuteho vyacutevozu Maleacute a stredneacute podniky (MSP) majuacute

pre slovenskyacute vyacutevoz menšiacute vyacuteznam ale zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu v naacuterodnom

hospodaacuterstve

MSP v roku 2014 vytvorili 533 celkovej pridanej hodnoty na Slovensku Podiel MSP

na celkovej pridanej hodnote v rokoch 2009 ndash 2014 zostal stabilnyacute Podniky ktoreacute majuacute

do devaumlť zamestnancov suacute v Slovenskej republike najbežnejšiacutem typom podniku a tvorili

793 celkoveacuteho počtu podnikov v roku 2000 a 966 v roku 2014 (Eurostat 2014)

Sektor služieb tvoriacute vaumlčšinu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike napriek

tomu sa však slovenskeacute hospodaacuterstvo vyznačuje vysokyacutem podielom spracovateľskeacuteho

priemyslu a sektorom vysoko a stredne-vysoko vyspelyacutech technoloacutegiiacute na celkovej

zamestnanosti (2155 a 747 v roku 2014) Okrem toho bol v roku 2014 podiel

sektora služieb naacuteročnyacutech na poznatky na celkovej zamestnanosti na Slovensku o niečo

nižšiacute (330 ) ako v EUacute 28 (369 ) (Eurostat 2014)

Z uacutedajov Eurostatu o produktivite praacutece vyplyacuteva že v obdobiacute rokov 2010 ndash 2014

produktivita v Slovenskej republike vzraacutestla o 108 v porovnaniacute s 45 v EUacute 28

23 Zasoby ludzkie

Slovenskaacute republika maacute dostatočneacute množstvo ľudskyacutech zdrojov (počet vyacuteskumnyacutech

pracovniacutekov a doktorandov) ktoreacute však vnuacutetroštaacutetny inovačnyacute systeacutem nepremietol do

vysokej kvality vyacutestupov V roku 2014 bol počet vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov na tisiacutec

obyvateľov v Slovenskej republike o niečo nižšiacute (463) ako v EUacute 28 (534) V roku 2014

mala Slovenskaacute republika pomerne niacutezky podiel vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov zamestnanyacutech

v podnikateľskom sektore (179 v porovnaniacute so 484 v EUacute 28 v roku 2014)

Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že v roku 2014 bolo v Slovenskej republike

v podnikateľskom sektore zamestnanyacutech 2 645 vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov Vyacuteskumniacute

pracovniacuteci v podnikateľskom sektore predstavovali 0113 celkovej zamestnanosti

v roku 2014 Podiel žien vo vyacuteskume bol v Slovenskej republike vyššiacute (4226 ) ako

v EUacute 28 (3317 )

3 Hlavniacute akteacuteri v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

2 Duaacutelne hospodaacuterstvo (Boeke 1953) sa tyacuteka hospodaacuterstva v ktorom produktiacutevne kapitaacutelovo naacuteročneacute

moderneacute odvetvia existujuacute paralelne s menej produktiacutevnymi tradičnyacutemi na praacutecu naacuteročnyacutemi odvetviami Pozri J H Boeke (1953) Economics and Economic Policy of Dual Societies New York Institute of Pacific Relations

8

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) zodpovedaacute za tvorbu

a vykonaacutevanie politiacutek v oblasti zaacutekladneacuteho a aplikovaneacuteho vyacuteskumu MŠVVŠ riadi

finančneacute agentuacutery pre zaacutekladnyacute vyacuteskum (grantovaacute agentuacutera VEGA a grantovaacute agentuacutera

KEGA) aplikovanyacute vyacuteskum (Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja APVV) a Vyacuteskumnuacute

agentuacuteru a spravuje prostriedky pre inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania MŠVVŠ riadi

podporu vyacuteskumu a vyacutevoja v podnikateľskom prostrediacute MSP prostredniacutectvom stimulov

pre vyacuteskum a vyacutevoj a takisto riadi strategickeacute programy vyacuteskumu a vyacutevoja podporovaneacute

zo štaacutetneho rozpočtu prostredniacutectvom štaacutetnych programov vyacuteskumu a vyacutevoja

(67 milioacutena EUR v roku 2016) Ministerstvo hospodaacuterstva SR riadi agentuacuteru Slovak

Business Agency (SBA) Slovenskuacute agentuacuteru pre rozvoj investiacuteciiacute a obchodu (SARIO)

a Technologickuacute agentuacuteru V roku 2016 v Slovenskej republike pocircsobilo 35 inštituacuteciiacute

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania z ktoryacutech 20 bolo verejnyacutech

Podiel suacutekromneacuteho neziskoveacuteho sektora na činnostiach vyacuteskumu a vyacutevoja bol niacutezky

Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že prostriedky vyčleneneacute na tento sektor v roku 2014

predstavovali 35 milioacutena EUR

Klastroveacute politiky suacute v Slovenskej republike pomerne noveacute Vyvinulo a realizovalo ich

ministerstvo hospodaacuterstva ale z naacuterodnyacutech zdrojov dostali veľmi maleacute finančneacute

prostriedky V roku 2016 mala Slovenskaacute republika devaumlť klastrov v oblasti technoloacutegiiacute

a paumlť klastrov v oblasti cestovneacuteho ruchu

4 Trendy v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Hrubeacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj v roku 2015 predstavovali 118 HDP (v porovnaniacute

s 088 v roku 2014) Zvyacutešenie hodnoty tohto ukazovateľa suacutevisiacute s vyššiacutemi vyacutedavkami

z EŠIF a niacutezkou hodnotou deflaacutetora HDP Najvyacuteznamnejšiacutem zdrojom financovania je

vlaacuteda ďalej podnikovyacute a neziskovyacute sektor pričom programy financovania EUacute majuacute staacutele

veľmi vyacuteznamnyacute podiel V rokoch 2014 ndash 2020 je hlavnyacutem zdrojom financovania

slovenskeacuteho sektora vyacuteskumu a inovaacuteciiacute operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI)

Spolu OP VaI poskytuje 3988 milioacutena EUR z čoho 2226 milioacutena EUR pochaacutedza

z Euroacutepskeho fondu regionaacutelneho rozvoja (EFRR)

Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov

na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016

9

41 Finančneacute prostriedky na vyacuteskum a vyacutevoj prideleneacute z verejnyacutech

zdrojov a vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

Vlaacutedna podpora vyacuteskumu a vyacutevoja (meranaacute na zaacuteklade rozpočtovyacutech prostriedkov alebo

vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj) je staacutele vyacuterazne pod priemerom EUacute 28 ktoryacute predstavuje

064 V roku 2015 boli rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj (GBAORD)

na Slovensku na uacuterovni 036 HDP Rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum

a vyacutevoj sa v obdobiacute rokov 2007 ndash 2011 vyacuteznamne zvyacutešili ale po roku 2011 klesli

v docircsledku rozpočtovyacutech škrtov v suacutevislosti s finančnou kriacutezou

Z uacutedajov Eurostatu o rozpočtovyacutech prostriedkochvyacutedavkoch na vyacuteskum a vyacutevoj podľa

spocircsobu financovania vyplyacuteva že inštitucionaacutelne financovanie v roku 2015 predstavovalo

763 celkovej vlaacutednej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podiel projektoveacuteho financovania na

celkovom financovaniacute zo strany vlaacutedy bol druhyacute najnižšiacute v EUacute 28

Podstatnaacute časť celkoveacuteho projektoveacuteho financovania smerovala na členskeacute priacutespevky

v medzinaacuterodnyacutech vedeckyacutech a technologickyacutech organizaacuteciaacutech V roku 2016 sa inštituacutecie

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania podieľali na financovaniacute 1 279 projektov (94 milioacutena EUR)

a Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) na financovaniacute 947 projektov (452 milioacutena EUR)

V roku 2016 KEGA financovala 444 projektov (25 milioacutena EUR) v oblasti kultuacutery

a vzdelaacutevania V zaacutekone o štaacutetnom rozpočte na rok 2016 sa projektoveacute financovanie pre

APVV stanovilo na 293 milioacutena EUR

42 Suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj sa v rokoch 2007 ndash 2015 zvyacutešili z 018 na

033 HDP staacutele suacute však vyacuterazne nižšie ako priemer EUacute 28 (130 HDP) Objem

vyacuteskumu financovaneacuteho vlaacutedou ktoryacute vykonaacuteva podnikateľskyacute sektor bol v Slovenskej

republike takisto vyacuterazne nižšiacute (001 HDP) ako v EUacute 28 (009 HDP)

Niacutezka uacuteroveň vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj a obmedzenaacute spolupraacuteca medzi

sektorom verejneacuteho vyacuteskumu a podnikateľskyacutem sektorom sa premietli do spocircsobu

inovovania slovenskyacutech MSP pri ktorom inovaacutecie ktoreacute neboli založeneacute na vyacuteskume

a vyacutevoji alebo technoloacutegiaacutech zohraacutevali oveľa docircležitejšiu uacutelohu ako inovaacutecie založeneacute na

vyacuteskume a vyacutevoji

Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov

na vyacuteskum a vyacutevoj

Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016

10

Z uacutedajov OECD o ryacutechlo rastuacutecich podnikoch (bdquogazelaacutechldquo) vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika dosahuje pomerne dobreacute vyacutesledky Ryacutechlo rastuacutece spoločnosti mali v roku

2014 vysokyacute podiel v najdocircležitejšiacutech odvetviach hospodaacuterstva vraacutetane spracovateľskeacuteho

priemyslu (101 ) a služieb informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (147 )

Slovenskaacute republika mala takisto vysokyacute podiel bdquogazielldquo v spracovateľskom priemysle

(22 ) a službaacutech informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (41 ) (OECD

Entrepreneurship at a Glance 2014)

Štatistickyacute uacuterad Slovenskej republiky poskytuje uacutedaje o technologickej intenzite

slovenskyacutech MSP V roku 2014 približne 31 MSP pocircsobilo v technologicky vyspelyacutech

priemyselnyacutech odvetviach a 139 v spracovateľskom priemysle so strednou

až vysokou uacuterovňou technoloacutegie Pokiaľ ide o sektor služieb v tom istom roku pocircsobilo

v službaacutech naacuteročnyacutech na poznatky približne 351 slovenskyacutech MSP (Štatistickyacute uacuterad

Slovenskej republiky december 2016)

Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacuteciiacute za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika dosahovala neuspokojiveacute vyacutesledky vo všetkyacutech ukazovateľoch tyacutekajuacutecich sa

vaumlzieb podnikania a duševnyacutech aktiacutev Podiel MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie

predstavoval 52 podiel inovačnyacutech MSP spolupracujuacutecich s ostatnyacutemi MSP 65

a podiel verejno-suacutekromnyacutech spoločnyacutech publikaacuteciiacute (na milioacuten obyvateľov) 24

priemeru EUacute 28 (Euroacutepska komisia 2016)

Počet patentovyacutech prihlaacutešok PCT na miliardu HDP (v EUR PPS) predstavoval 18 počet

patentovyacutech prihlaacutešok PCT v spoločenskyacutech vyacutezvach 9 počet ochrannyacutech znaacutemok

Spoločenstva 49 a počet priemyselnyacutech vzorov Spoločenstva 34 priemeru EUacute 28

(Eurostat november 2016)

43 Inovaacutecie vo verejnom sektore a zapojenie občianskej

spoločnosti

Z uacutedajov o inovaacuteciaacutech vo verejnom sektore (ESTAT 2016 OECD Svetovaacute banka EVCA)

vyplyacuteva že Slovenskaacute republika zaostaacuteva v online dostupnosti verejnyacutech služieb

verejnom obstaraacutevaniacute modernyacutech technoloacutegiiacute a kvalite elektronickej verejnej spraacutevy

Slovenskaacute vlaacuteda zatiaľ nevypracovala nijakeacute plaacuteny verejneacuteho obstaraacutevania inovačnyacutech

technoloacutegiiacute a služieb

Kvalita a transparentnosť verejnyacutech služieb suacute problematickeacute a program modernizaacutecie

verejneacuteho sektora sa prekryacuteva s uacutesiliacutem zameranyacutem na boj proti korupcii a zvyšovanie

kvality verejnyacutech služieb

Slovenskaacute vlaacuteda zaviedla niekoľko iniciatiacutev zameranyacutech na zvyšovanie efektiacutevnosti

a transparentnosti služieb verejnej spraacutevy Verejneacute inštituacutecie musia od roku 2011

zverejňovať všetky svoje zmluvy na internete Verejneacute inštituacutecie musia od februaacutera 2015

použiacutevať elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania (ECS) na obstaraacutevanie tovaru

a služieb v hodnote vyššej ako 1000 EUR

Slovenskaacute vlaacuteda využila operačnyacute program Informačnaacute spoločnosť (OP IS) aby podporila

rozvoj elektronickej verejnej spraacutevy v obdobiacute rokov 2007 ndash 20132015 Slovenskaacute

republika do konca roka 2015 minula 937 rozpočtu OP IS (1 5928 milioacutena EUR)

Mnoho projektov elektronickej verejnej spraacutevy však zlyhalo

Inovaacutecie pre občiansku spoločnosť (sociaacutelne inovaacutecie) sa v Slovenskej republike ešte len

začiacutenajuacute rozviacutejať Zameriavajuacute sa na neziskoveacute iniciatiacutevy podporujuacutece inovaacutecie medzi

mladyacutemi ľuďmi a podporu pre novovznikajuacutece komunity začiacutenajuacutecich podnikov ktoraacute sa

začala formovať v poslednyacutech rokoch Taacuteto komunita je zameranaacute na centraacute začiacutenajuacutecich

podnikov (start-up hubs) coworkingoveacute centraacute a štruktuacutery ktoreacute poskytujuacute priestor

podpore novyacutech a inovatiacutevnych naacutepadov vyacuterobkov a služieb

11

5 Wyzwania w zakresie B+I Vyacutezvy v oblasti inovaacuteciiacute

51 Vyacutezva 1 Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Charakteristika

Kompetencie pre navrhovanie a vykonaacutevanie politiacutek vyacuteskumu a vyacutevoja suacute rozdeleneacute

medzi dve ministerstvaacute ktoreacute majuacute nedostatočnuacute uacuteroveň koordinaacutecie Ministerstvo

školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (podpora vyacuteskumu a vyacutevoja) a Ministerstvo

hospodaacuterstva SR (podpora inovaacuteciiacute) V roku 2013 slovenskaacute vlaacuteda zriadila Radu vlaacutedy SR

pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) Taacuteto inštituacutecia na vysokej uacuterovni by mala

zastrešovať všetky hlavneacute ministerstvaacute zodpovedneacute za politiku vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

RVVTI pomohla vypracovať strategickeacute dokumenty tyacutekajuacutece sa politiky vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute (vraacutetane RIS3) ide však len o poradnyacute orgaacuten slovenskej vlaacutedy a nemaacute nijakeacute

vyacutekonneacute praacutevomoci

V Slovenskej republike neexistujuacute nijakeacute vymedzeneacute regionaacutelne politiky vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute keďže vyacuteskum a inovaacutecie sa tradične považujuacute za zaacuteležitosť vlaacutedy a stupeň

regionaacutelnej inštitucionaacutelnej autonoacutemie je veľmi niacutezky V slovenskyacutech zaacutekonoch

o samospraacutevnych krajoch sa stanovujuacute praacutevomoci regionaacutelnych vlaacuted v ktoryacutech sa vocircbec

nespomiacutena vyacuteskum a inovaacutecie

Politickaacute reakcia

V dokumente RIS3 sa naznačuje niekoľko rozsiahlych plaacutenov na reformu riadenia

vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v programovom obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 aj keď akčnyacute plaacuten ešte

staacutele čakaacute na schvaacutelenie Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR

pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a odoslanyacute Euroacutepskej komisii

(GR REGIO) na ďalšie pripomienkovanie Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov

plnenia ex ante kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale v tejto faacuteze suacute potrebneacute iba

menšie zmeny

V Naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2015 sa predpokladali vyacuteznamneacute zmeny vraacutetane

zluacutečenia početnyacutech finančnyacutech agentuacuter do Vyacuteskumnej agentuacutery a Technologickej

agentuacutery ako aj transformaacutecie uacutestavov rozpočtovyacutech a podriadenyacutech organizaacuteciiacute

Slovenskej akadeacutemie vied (SAV) do verejnyacutech vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute (VVI) Osem

vlaacutednych agentuacuter ktoreacute realizujuacute scheacutemy na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute by sa malo

zluacutečiť do dvoch agentuacuter a slovenskaacute vlaacuteda by mala pripraviť novyacute zaacutekon o VVI

V naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2016 sa stanovuje že po prijatiacute akčneacuteho plaacutenu

RIS3 sa začne s vykonaacutevaniacutem jednotlivyacutech opatreniacute s cieľom zaviesť štrukturaacutelne zmeny

v oblasti vedy a vyacuteskumu Opatrenia buduacute zameraneacute najmauml na cieleneacute použiacutevanie

a stabilizaacuteciu verejnyacutech financiiacute a podporu zapojenia suacutekromneacuteho sektora do

vyacuteskumnyacutech a vyacutevojovyacutech činnostiacute a financovanie bude zameraneacute na zvyacutešenie kvality

vyacuteskumu podporu infraštruktuacutery vybudovanej z fondov EUacute a prepojenie univerziacutet

akadeacutemiiacute vied vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute a partnerov z priemyslu

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo strategickyacute

dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie akčneacuteho plaacutenu

implementaacutecie RIS3 V dokumente sa zavaacutedza systeacutem monitorovania a vyhodnocovania

dokumentu RIS3 na roky 2014 ndash 2016 a uvaacutedzajuacute sa v ňom tematickeacute hodnotenia

a hodnotenia vplyvov Tematickeacute hodnotenie sa zameriava na špecifickeacute teacutemy ako

infraštruktuacutera transfer technoloacutegiiacute medzinaacuterodnaacute spolupraacuteca inovačnaacute vyacutekonnosť

ochrana praacutev duševneacuteho vlastniacutectva a rozvoj MSP

Slovenskaacute vlaacuteda v roku 2015 premenovala Agentuacuteru pre štrukturaacutelne fondy EUacute na

Vyacuteskumnuacute agentuacuteru a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera dostala kompetencie

Technologickej agentuacutery

Posuacutedenie politiacutek

Riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute je staacutele rozdeleneacute medzi niekoľko ministerstiev

a implementačnyacutech agentuacuter Nedostatočnaacute koordinaacutecia a rozptyacutelenie obmedzenyacutech

12

finančnyacutech zdrojov braacuteni suacutečinnosti slovenskyacutech politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Reformy systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa do konca roka 2016 realizovali len čiastočne

RVVTI sa v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala veľmi často Premenovanie agentuacuter

zaoberajuacutecich sa vyacuteskumom a inovaacuteciami mocircže predstavovať krok vpred keďže noveacute

naacutezvy naznačujuacute vaumlčšiacute docircraz na vyacuteskum a inovaacutecie aj keď ich počet aj štruktuacutera zostali

rovnakeacute

Zluacutečenie finančnyacutech agentuacuter bolo oznaacutemeneacute minulyacute rok nebolo však zatiaľ realizovaneacute

a reforma SAV bola odloženaacute až na rok 2017 Osem regionaacutelnych vlaacuted vypracovalo svoje

vlastneacute regionaacutelne inovačneacute strateacutegie do roku 2015 majuacute však len obmedzeneacute zdroje na

podporu regionaacutelnych politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Vplyv tyacutechto strateacutegiiacute je

obmedzenyacute lebo vlaacuteda mocircže zvaacutežiť politickeacute ciele a naacutestroje navrhovaneacute v regionaacutelnych

inovačnyacutech dokumentoch ale nie je viazanaacute ich prijať Zatiaľ sa v žiadnom politickom

dokumente neuvažovalo o priacutepadnyacutech zmenaacutech rozdelenia praacutevomociacute medzi uacutestrednyacutemi

a regionaacutelnymi štaacutetnymi spraacutevami

52 Vyacutezva 2 Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne

Charakteristika

Slovenskyacute systeacutem vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zaznamenal v 90 rokoch minuleacuteho storočia a v

prvom desaťročiacute po roku 2000 vyacuteraznyacute pokles Pokles sa prejavil v zniacuteženom financovaniacute

vyacuteskumu a vyacutevoja klesajuacutecom počte vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov a chyacutebajuacutecich

štrukturaacutelnych reformaacutech sektora verejneacuteho vyacuteskumu Zniacuteženeacute zdroje a nezaacuteujem

slovenskyacutech politickyacutech činiteľov sa mohli premietnuť do niacutezkych vyacutestupov systeacutemu

vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pokiaľ ide o vysokokvalitneacute publikaacutecie počet inovačnyacutech podnikov

vyacuterobu a duševneacute aktiacuteva a vyacutevoz služieb naacuteročnyacutech na poznatky

Slovenskaacute republika sa radiacute medzi štaacutety so slabšiacutemi vyacutesledkami v oblasti vyacuteskumu v EUacute

čo potvrdzujuacute ukazovatele ako napriacuteklad percentuaacutelny podiel medzi 10 najviac

citovanyacutech publikaacuteciiacute za obdobie rokov 2000 ndash 2013 (573 v porovnaniacute so 734

v Českej republike) a celkovyacute počet žiadostiacute o patent na zaacuteklade Zmluvy o patentovej

spolupraacuteci (48 v porovnaniacute so 168 v Českej republike) Podľa zloženeacuteho ukazovateľa

excelentnosti vyacuteskumu Slovenskaacute republika vyacuterazne zaostaacuteva za najlepšiacutemi členskyacutemi

štaacutetmi EUacute pokiaľ ide o excelentnosť vyacuteskumu ale vyacutekonnosť krajiny sa od roku 2007

podstatne zlepšila

Politickaacute reakcia

Od roku 2007 je Slovenskaacute republika schopnaacute využiacutevať štrukturaacutelne fondy na vyacuteskum

a inovaacutecie a ťažiacute z pomoci EUacute na politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Tieto investiacutecie sa

koncentrovali do infraštruktuacuternych projektov ale naacuterodneacute investiacutecie do inštitucionaacutelneho

a projektoveacuteho financovania nedosiahli ich uacuteroveň Euroacutepska podpora smerovala

v rokoch 2007 ndash 2013 na modernizaacuteciu existujuacutecej a budovanie novej vyacuteskumnej

infraštruktuacutery (približne 13 univerzitnyacutech vyacuteskumnyacutech parkov a vyacuteskumno-vyacutevojovyacutech

parkov 67 centier excelentnosti a 8 kompetenčnyacutech centier) Naacuterodneacute a euroacutepske

podporneacute opatrenia na vyacuteskum a inovaacutecie sa značne liacutešia svojou veľkosťou a zameraniacutem

Vo finančnom plaacutene OP VaI sa napriacuteklad v obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 počiacuteta s podporou

opatreniacute v oblasti politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute vo vyacuteške 3 5996 milioacutena EUR z EŠIF

a 6789 milioacutena EUR z naacuterodnyacutech verejnyacutech zdrojov

Prostriedky štaacutetneho rozpočtu sa v prvom rade vynakladajuacute na inštitucionaacutelnu podporu

verejnyacutech inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO Z naacuterodneacuteho projektoveacuteho

financovania spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja medzi priemyslom a akademickou

obcou sa ročne prostredniacutectvom scheacutem APVV poskytne približne 12 milioacutenov EUR

Z naacuterodnyacutech finančnyacutech prostriedkov sa takisto niekoľko tisiacutec eur vyčleniacute na inovačneacute

poukazy a klastroveacute politiky

V strategickom dokumente o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie

akčneacuteho plaacutenu implementaacutecie RIS3 sa počiacuteta s vyacuteraznyacutem zvyacutešeniacutem verejnej podpory

13

vyacuteskumu a vyacutevoja V dokumente sa spomiacutena prednosť projektoveacuteho financovania

a zvyacutešenaacute podpora medzinaacuterodnej spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Posuacutedenie politiacutek

Slovenskaacute vlaacuteda navrhla niekoľko programov reforiem ktoryacutech cieľom je presunuacuteť docircraz

zo zaacutekladneacuteho vyacuteskumu na aplikovanyacute vyacuteskum Realizovanie tyacutechto reforiem je pomaleacute

a vaacutehaveacute Čo sa tyacuteka vyacutesledkov vyacuteskumu kvalita vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za

euroacutepskym priemerom V poslednyacutech troch rokoch slovenskeacute inštituacutecie vysokoškolskeacuteho

vzdelaacutevania a SAV v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch klesajuacute a umiestňujuacute sa na oveľa nižšiacutech

poziacuteciaacutech ako českeacute a maďarskeacute inštituacutecie

Slovenskaacute vlaacuteda v rokoch 2015 ndash 2016 vypracovala a zamietla tri verzie akčneacuteho plaacutenu

pre strateacutegiu RIS3 Do druhej polovice roka 2016 neboli vykonaneacute niektoreacute kľuacutečoveacute

organizačneacute reformy Slovenskaacute vlaacuteda a Akreditačnaacute komisia však odňali akreditaacuteciu

niektoryacutem inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania niacutezkej kvality a zrušili značnyacute počet

študijnyacutech programov niacutezkej kvality

53 Vyacutezva 3 Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech inovaacuteciiacute

a investiacutecie do vyacuteskumu a vyacutevoja

Charakteristika

Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika maacute niacutezky podiel inovujuacutecich podnikov a tento podiel sa za posledneacute tri roky

zniacutežil Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru (zahraničneacute nadnaacuterodneacute spoločnosti

verzus domaacutece MSP) ktoraacute vyacuteznamne ovplyvňuje suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum

a vyacutevoj Duaacutelna štruktuacutera sa prejavuje v niacutezkej intenzite vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum

a vyacutevoj niacutezkom podiele MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie a niacutezkom počte patentov

priemyselnyacutech vzorov a inyacutech komerčnyacutech vyacutesledkov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Na Slovensku pocircsobilo v roku 2016 približne 180 000 MSP v tuzemskom vlastniacutectve

Slovenskeacute MSP zakladali svoj obchodnyacute model na naacutekladovej konkurencieschopnosti

a marketingovyacutech a organizačnyacutech inovaacuteciaacutech Inovaacutecie naacuteročneacute na vyacuteskum a vyacutevoj suacute

zriedkaveacute najmauml preto že MSP sa zdraacutehajuacute riskovať Podiel inovaacutetorov procesov

a produktov v rokoch 2004 ndash 2015 raacutestol ale zostal hlboko pod priemerom EUacute

Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute so siacutedlom v Slovenskej republike majuacute vysokuacute

produktivitu majuacute však obmedzeneacute interneacute vyacuteskumneacute činnosti Sektor nadnaacuterodnyacutech

spoločnostiacute zameranyacute na vyspeleacute technoloacutegie a vysokuacute hodnotu zostaacuteva naďalej pomerne

izolovanyacute od tuzemskyacutech MSP Tieto nadnaacuterodneacute spoločnosti zvyčajne prinaacutešajuacute svoje

dodaacutevateľskeacute reťaze zo zahraničia Pokiaľ ide o činnosti naacuteročneacute na poznatky

nadnaacuterodneacute spoločnosti prevaacutedzkujuacute svoje vyacuteskumneacute a vyacutevojoveacute centraacute dizajnoveacute

marketingoveacute a ďalšie obchodneacute služby vo svojom siacutedle Doteraz žiadna nadnaacuterodnaacute

spoločnosť nevybudovala v Slovenskej republike vyacuteskumneacute centrum Nadnaacuterodneacute

spoločnosti majuacute takisto obmedzenyacute zaacuteujem o spolupraacutecu so slovenskyacutemi inštituacuteciami

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO

Politickaacute reakcia

V rokoch 2015 a 2016 boli prijateacute opatrenia na podporu podnikov orientovanyacutech na

inovaacutecie a vznik začiacutenajuacutecich podnikov V januaacuteri 2015 nadobudol uacutečinnosť zaacutekon

ktoryacutem sa zavaacutedzajuacute dodatočneacute daňoveacute uacuteľavy pre suacutekromneacute spoločnosti investujuacutece do

vyacuteskumu a vyacutevoja Novyacutemi daňovyacutemi uacuteľavami sa umožňuje spoločnostiam investujuacutecim

do vyacuteskumu a vyacutevoja zniacutežiť si daňoveacute zaacuteklady o ďalšiacutech 25 svojich vyacutedavkov do

vyacuteskumu a vyacutevoja 25 svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja

a 25 ročneacuteho naacuterastu vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj

Ministerstvo hospodaacuterstva SR 30 augusta 2016 zverejnilo naacutevrh Koncepcie

inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko V koncepcii sa uvaacutedza že samotnyacute štaacutet bude

zohraacutevať docircležituacute uacutelohu pri plneniacute očakaacutevaniacute inteligentneacuteho priemyslu prijatiacutem praacutevnych

14

predpisov uacutestretovyacutech k inovaacuteciaacutem a navrhuje sa v ňom analyacuteza možnosti ďalšieho

zvyšovania odpočiacutetateľnej vyacutešky naacutekladov na vyacuteskum a vyacutevoj

Posuacutedenie politiacutek

Slovenskaacute vlaacuteda vypracovala naacuterodneacute programy na podporu začiacutenajuacutecich podnikov

a inovačnyacutech poukazov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť MSP Podpora z naacuterodnyacutech

zdrojov je však veľmi niacutezka a realizaacutecia scheacutem operačneacuteho programu Vyacuteskum a inovaacutecie

(OP VaI) meškaacute

Slovenskeacute spoločnosti nevyužiacutevajuacute vo veľkej miere novyacute daňovyacute odpočet zavedenyacute

v januaacuteri 2015 Docircvodom je pravdepodobne nezrozumiteľneacute legislatiacutevne vymedzenie

ktoreacute mocircže predstavovať prekaacutežku pre niektoreacute spoločnosti ktoreacute by mali zaacuteujem tento

odpočet uplatniť V zaacutekone sa stanovuje že na uacutečely ziacuteskania daňoveacuteho odpočtu a 25

zniacuteženia svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja by spoločnosti mali

zamestnaacutevať ľudiacute mladšiacutech ako 26 rokov a nie viac ako dva roky po skončeniacute štuacutedia

a len maacutelo mladyacutech zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja spĺňa tieto kriteacuteriaacute

(s vyacutenimkou IT špecialistov)

Naacutevrh Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko svedčiacute o odhodlaniacute slovenskej

vlaacutedy zaviesť vyacuteznamnuacute vnuacutetroštaacutetnu iniciatiacutevu zameranuacute na transformaacuteciu a posilnenie

svojho priemyslu prostredniacutectvom investiacuteciiacute do vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a podpory spolupraacutece

medzi priemyslom a akademickou obcou Tento naacutevrh je zatiaľ len strategickyacutem

dokumentom na ktoryacute by mali nadviazať ďalšie opatrenia a akčneacute plaacuteny

54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu

Charakteristika

Euroacutepske a naacuterodneacute investiacutecie do spoločnyacutech vyacuteskumnyacutech projektov akademickej obce

a priemyslu boli podstatne nižšie ako investiacutecie do infraštruktuacutery Podnikateľskyacute

a verejnyacute sektor suacute do značnej miery izolovaneacute Podniky financujuacute skocircr podnikateľskeacute

projekty zatiaľ čo štaacutetna pomoc smeruje inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

a verejnyacutem vyacuteskumnyacutem organizaacuteciaacutem (VVO) Toky podnikovyacutech prostriedkov do

inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO predstavovali v roku 2014 len 32

celkovyacutech tokov Naacuterodneacute finančneacute prostriedky iduacute najmauml na inštitucionaacutelne financovanie

a vaumlčšinou smerujuacute do fondov ktoreacute nie suacute orientovaneacute na vyacuteskum a všeobecnyacutech

univerzitnyacutech fondov

APVV prevaacutedzkuje niekoľko scheacutem spolupraacutece pre slovenskeacute podniky a inštituacutecie

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO Celkovyacute rozpočet APVV je však niacutezky a prevažnuacute časť

vnuacutetroštaacutetneho projektoveacuteho financovania tvoriacute podpora EUacute pre vyacuteskumneacute

infraštruktuacutery

Spolupraacutecu medzi akademickou obcou a priemyslom brzdiacute aj malyacute zaacuteujem slovenskyacutech

MSP o inovaacutecie orientovaneacute na vyacuteskum a vyacutevoj Zo zisťovania o inovaacuteciaacutech

v Spoločenstve za rok 2012 (CIS 2012) vyplyacuteva že 501 inovačnyacutech podnikov sa

zapaacuteja do nejakeacuteho druhu spolupraacutece (nad priemerom EUacute ktoryacute predstavuje 313 )

Napriek tomu len polovica z nich (254 ) spolupracuje s univerzitami a inštituacuteciami

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a iba 194 spolupracuje s vlaacutedou alebo verejnyacutemi či

suacutekromnyacutemi vyacuteskumnyacutemi uacutestavmi (zisťovanie o inovaacuteciaacutech v Spoločenstve (CIS) 2012)

Z uacutedajov CIS 2012 vyplyacuteva že Slovenskaacute republika maacute niacutezky podiel inovačnyacutech MSP

a slovenskeacute inovačneacute MSP sa suacutestreďujuacute skocircr na znižovanie vyacuterobnyacutech naacutekladov

a organizačneacute a marketingoveacute inovaacutecie ako na produkty ktoreacute suacute naacuteročneacute na vyacuteskum

a vyacutevoj

Politickaacute reakcia

V raacutemci OP VaI sa v rokoch 2014 ndash 2016 uverejnilo desať vyacuteziev z ktoryacutech dve podporili

druhuacute faacutezu univerzitnyacutech vedeckyacutech parkov (177 milioacutena EUR + 59 milioacutena EUR) jedna

bola zameranaacute na budovanie centier vyacuteskumu a vyacutevoja (200 milioacutenov EUR) a jedna

15

investovala 218 milioacutenov EUR do strategickeacuteho vyacuteskumu v oblastiach špecializaacutecie RIS3

Koncepcia inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko schvaacutelenaacute v auguste 2016 kladie

veľkyacute docircraz na potrebu vyacuteskumnyacutech zariadeniacute a vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute ktoreacute by

vykonaacutevali vyacuteskum zameranyacute na komercializaacuteciu a tyacutem by lepšie uspokojovali potreby

priemyslu najmauml prostredniacutectvom PPP projektov ako to už realizovali ineacute členskeacute štaacutety

EUacute

Posuacutedenie politiacutek

Nedaacutevne hodnotenia poukazujuacute na niekoľko docircvodov niacutezkej uacuterovne suacutečinnosti medzi

vedou a priemyslom Niacutezka absorpčnaacute kapacita na strane dopytu mocircže vyplyacutevať

z veľkeacuteho počtu MSP s obmedzenyacutemi inovačnyacutemi kapacitami a preferenciou dovaacutežať

technoloacutegie a to v priacutepade nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute ako aj domaacutecich podnikov Niacutezky

zaacuteujem na strane ponuky mocircže byť spocircsobenyacute nedostatočnyacutemi stimulmi pre

vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov podieľajuacutecich sa na činnostiach prenosu poznatkov niacutezkou

podporou zakladania a rozvoja spin-off podnikov nedostatočnou informovanosťou

inštituacuteciiacute pre vyacuteskum a vyacutevoj o možnostiach spolupraacutece s podnikateľskyacutem sektorom

a niacutezkou uacuterovňou patentovania a licencovania

Slovenskaacute vlaacuteda vyčlenila v rozpočte OP VaI značneacute zdroje na posilnenie suacutečinnosti

medzi vedou a priemyslom Vlaacuteda takisto navrhla naacuterodnyacute program APVV pre spolupraacutecu

medzi akademickou obcou a priemyslom v obdobiacute rokov 2016 ndash 2020 Ani jedna z tyacutechto

iniciatiacutev však doteraz nebola realizovanaacute

Akčnyacute plaacuten implementaacutecie RIS3 staacutele nebol schvaacutelenyacute Jeho potvrdenie maacute zaacutesadnyacute

vyacuteznam z hľadiska realizaacutecie a financovania opatreniacute zameranyacutech na komercializaacuteciu

vyacutesledkov vyacuteskumu a posilnenie spolupraacutece medzi vedou a priemyslom Cieľom

Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko je posuacutediť suacutečasneacute vyacutesledky

akademickeacuteho vyacuteskumu z hľadiska potrieb priemyslu Mocircže iacutesť o sľubnyacute krok k posilneniu

suacutečinnosti medzi vedou a priemyslom a zlepšeniu komercializaacutecie vyacutesledkov vyacuteskumu

6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov

Tento oddiel sa zameriava na charakteristiku a posuacutedenie vnuacutetroštaacutetneho uacutesilia zaviesť

na strane dopytu inovačneacute strateacutegie s cieľom stimulovať zavaacutedzanie alebo šiacuterenie inovaacuteciiacute

vraacutetane verejneacuteho obstaraacutevania a predpisov podporujuacutecich inovaacuteciu Takisto sa v ňom

analyzujuacute politickeacute opatrenia zameraneacute na internacionalizaacuteciu podnikov s cieľom zvyacutešiť

inovatiacutevnosť hospodaacuterstva

Jednyacutem z hlavnyacutech naacutestrojov zameranyacutech na stimulaacuteciu a vytvaacuteranie trhov je verejneacute

obstaraacutevanie inovatiacutevnych tovarov a služieb Zahŕňa inovačneacute opatrenia riadeneacute

dopytom napriacuteklad obstaraacutevanie vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem technologicky

orientovaneacute obstaraacutevanie ako aj opatrenia zameraneacute na hlavnyacutech použiacutevateľov

a zosuacuteladenie ponuky a dopytu Nedostatok jasnyacutech vnuacutetroštaacutetnych politiacutek a cieľov

verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych tovarov a služieb a priacutelišneacute spoliehanie sa na zdroje

EUacute maacute vplyv na efektiacutevnosť inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania v Slovenskej republike

Pripravuje sa však projekt na podporu verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych riešeniacute (PPI)

a obstaraacutevania vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem (PCP) ktoryacute by mal začať fungovať

koncom roka 2016

Medzi priacuteklady inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania patria

Infraštruktuacutera pre vyacuteskum a vyacutevoj Zaacutekladnaacute myšlienka tohto opatrenia spočiacuteva

v tom že verejnyacute sektor v rokoch 2009 ndash 2013 vybudoval efektiacutevnu

infraštruktuacuteru IKT pre vyacuteskum a vyacutevoj Infraštruktuacutera je schopnaacute uchovaacutevať

a poskytovať uacutedaje pre pracovniacutekov vo vyacuteskume a vyacutevoji s vysokou mierou

dostupnosti a bezpečnosti Suacutečasťou infraštruktuacutery IKT suacute aj ryacutechle a spoľahliveacute

širokopaacutesmoveacute siete riešenia pre efektiacutevne využitie a spracovanie informaacuteciiacute

a intranetoveacute a internetoveacute riešenia

16

Projekt elektronickeacuteho občianskeho preukazu (eID karta) Projekt umožňuje

vydaacutevanie občianskych preukazov so zabudovanyacutemi čipmi od decembra 2013 Do

decembra 2016 bolo vydanyacutech približne 2 milioacuteny eID kariet no len 490 tisiacutec

držiteľov ich aktivovalo Vlaacuteda zaručila niacutezku cenu eID kariet (450 EUR)

a zabezpečila bezplatnuacute distribuacuteciu čiacutetačiek kariet a priacuteslušnyacutech softveacuterovyacutech

riešeniacute Asi polovica držiteľov eID kariet sa rozhodla pre aktivaacuteciu digitaacutelneho

podpisu Digitaacutelny podpis zjednodušuje komunikaacuteciu s mnohyacutemi službami

verejnej spraacutevy

Projekt eHealth Projekt bol schvaacutelenyacute uzneseniacutem vlaacutedy SR č 4972008 zo

16 juacutela 2008 a plaacutenovaneacute vyacutestupy boli rozdeleneacute do troch faacutez

V euroacutepskom prehľade vyacutesledkov inovaacutecie vo verejnom sektore za rok 2013 dostala

Slovenskaacute republika niacutezke hodnotenie vo vaumlčšine zložiek tohto prehľadu V spraacuteve

o globaacutelnej konkurencieschopnosti v rokoch 2014 ndash 2015 ktoruacute vydalo Svetoveacute

ekonomickeacute foacuterum bola Slovenskaacute republika v oblasti verejneacuteho obstaraacutevania vyspelyacutech

technologickyacutech produktov zaradenaacute na 117 miesto spomedzi 143 krajiacuten

Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila zaacutekon č 5462010 v ktorom sa stanovuje že všetky zmluvy

a naacutekupy uskutočneneacute uacutetvarmi a agentuacuterami uacutestrednyacutech regionaacutelnych a miestnych

štaacutetnych spraacutev musia byť zverejneneacute na internete najneskocircr do desiatich dniacute po naacutekupe

So zmluvami je to inak ndash informaacutecie o finančnyacutech transakciaacutech musia byť zaacuteroveň

zverejneneacute štruktuacuterovanyacutem spocircsobom a musia umožňovať jednoduchuacute identifikaacuteciu

relevantnyacutech akteacuterov a priacuteslušnyacutech vyacutedavkov Centraacutelny register zmluacutev funguje dobre

a pomaacuteha zvyšovať transparentnosť verejneacuteho obstaraacutevania na Slovensku

V operačnom programe Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) ktoryacute je v rokoch 2014 ndash 2020

hlavnyacutem zdrojom financovania slovenskeacuteho systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa neuvaacutedza

nijakaacute zmienka o verejnom obstaraacutevaniacute inovačnyacutech technoloacutegiiacute V OP VaI sa iba stručne

spomiacutena že scheacutemy štaacutetnej pomoci by uprednostnili obstaranie špičkovyacutech technoloacutegiiacute

v suacutelade s cieľmi RIS3

Podľa uacutedajov Euroacutepskej komisie Slovensko vyacuterazne zaostaacuteva za priemerom EUacute pokiaľ

ide o zaacutesady iniciatiacutevy bdquoSmall Business Actldquo (SBA) ndash v oblasti internacionalizaacutecie

(využiacutevanie rastu trhov mimo EUacute) sa z krajiacuten EUacute umiestnilo na poslednom mieste Pokiaľ

ide o zaacutesadu jednotneacuteho trhu (vaumlčšie využitie priacuteležitostiacute ktoreacute ponuacuteka jednotnyacute trh)

Slovensko dosiahlo lepšie vyacutesledky ale staacutele zostaacuteva pod priemerom EUacute (Prehľad SBA

Slovensko 2014)

V uplynulyacutech rokoch sa veľa diskutovalo zriadilo sa niekoľko vyacuteborov a bolo prijatyacutech

niekoľko opatreniacute na podporu internacionalizaacutecie slovenskyacutech MSP Vyacutevoz MSP v roku

2014 však predstavoval iba 29 celkoveacuteho vyacutevozu slovenskyacutech podnikov Navyše iba

5 MSP na Slovensku vyvaacuteža do zahraničia (v porovnaniacute so 64 veľkyacutech podnikov)

Vyše 89 vyacutevozu slovenskyacutech MSP smerovalo do EUacute (v porovnaniacute s 81 v priacutepade

veľkyacutech podnikov) Vyše 10 vyacutevozu MSP smerovalo mimo EUacute (v porovnaniacute s 19

v priacutepade veľkyacutech podnikov) (Going global remains a challenge for Slovak SMEs

AmCham 2014)

17

Odkazy

Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute

inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute

reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za

rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia

Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie

o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska

komisia

Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov

EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia

Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel

EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom

v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016

EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016

Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza

OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)

SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania

v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015

Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012

Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013

Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument

o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho

plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave

medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho

rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013

WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016

18

Skratky

BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj

EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie

ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

EUacute Euroacutepska uacutenia

PZI Priame zahraničneacute investiacutecie

GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA

MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu

NPR Naacuterodnyacute program reforiem

MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť

PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci

VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie

OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj

OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie

RampI Vyacuteskum a inovaacutecie

RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu

SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied

SBA Slovak Business Agency

RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie

APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja

VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA

WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva

19

Prehľad

Zoznam grafov

Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov

na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8

Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov

na vyacuteskum a vyacutevoj 9

2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016

GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500

Value added of services as share of

the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152

Value added of manufacturing as share

of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245

Employment in manufacturing as share

of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164

Employment in services as share of

total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584

Share of Foreign controlled enterprises

in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08

Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113

New doctorate graduates (ISCED 6)

per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165

Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27

Innovative enterprises as a share of

total number of enterprises (CIS data)

() 34 318

Innovation output indicator (Rank

Intra-EU Comparison) 15 17 16 14

Turnover from innovation as of total

turnover (Eurostat) 233 196

Country position in Doing Business

(Ease of doing business index

WB)(1=most business-friendly

regulations) 29 29 33

Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39

EC Digital Economy amp Society Index

(DESI) (Rank) 20 20 21

E-Government Development Index

Rank 43 51 67

Online availability of public services ndash

Percentage of individuals having

interactions with public authorities via

Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48

GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118

GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036

RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038

BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033

Research excellence composite

indicator (Rank) 20

Percentage of scientific publications

among the top 10 most cited

publications worldwide as of total

scientific publications of the country 533 521 561 535

Public-private co-publications per

million population 1115 1428 1298 1055 739 812

Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na

otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii

Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()

00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za

takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa

(httpeuropaeu)

Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute

Bezplatne publikaacutecie

bull jedna koacutepia

je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy

prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Plateneacute publikaacutecie

bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

doi102760449410

ISBN 978-92-79-65995-9

KJ-N

A-2

8484-S

K-N

Page 10: Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO) o ...publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC105850/kjna... · Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO)

8

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) zodpovedaacute za tvorbu

a vykonaacutevanie politiacutek v oblasti zaacutekladneacuteho a aplikovaneacuteho vyacuteskumu MŠVVŠ riadi

finančneacute agentuacutery pre zaacutekladnyacute vyacuteskum (grantovaacute agentuacutera VEGA a grantovaacute agentuacutera

KEGA) aplikovanyacute vyacuteskum (Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja APVV) a Vyacuteskumnuacute

agentuacuteru a spravuje prostriedky pre inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania MŠVVŠ riadi

podporu vyacuteskumu a vyacutevoja v podnikateľskom prostrediacute MSP prostredniacutectvom stimulov

pre vyacuteskum a vyacutevoj a takisto riadi strategickeacute programy vyacuteskumu a vyacutevoja podporovaneacute

zo štaacutetneho rozpočtu prostredniacutectvom štaacutetnych programov vyacuteskumu a vyacutevoja

(67 milioacutena EUR v roku 2016) Ministerstvo hospodaacuterstva SR riadi agentuacuteru Slovak

Business Agency (SBA) Slovenskuacute agentuacuteru pre rozvoj investiacuteciiacute a obchodu (SARIO)

a Technologickuacute agentuacuteru V roku 2016 v Slovenskej republike pocircsobilo 35 inštituacuteciiacute

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania z ktoryacutech 20 bolo verejnyacutech

Podiel suacutekromneacuteho neziskoveacuteho sektora na činnostiach vyacuteskumu a vyacutevoja bol niacutezky

Z uacutedajov Eurostatu vyplyacuteva že prostriedky vyčleneneacute na tento sektor v roku 2014

predstavovali 35 milioacutena EUR

Klastroveacute politiky suacute v Slovenskej republike pomerne noveacute Vyvinulo a realizovalo ich

ministerstvo hospodaacuterstva ale z naacuterodnyacutech zdrojov dostali veľmi maleacute finančneacute

prostriedky V roku 2016 mala Slovenskaacute republika devaumlť klastrov v oblasti technoloacutegiiacute

a paumlť klastrov v oblasti cestovneacuteho ruchu

4 Trendy v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Hrubeacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj v roku 2015 predstavovali 118 HDP (v porovnaniacute

s 088 v roku 2014) Zvyacutešenie hodnoty tohto ukazovateľa suacutevisiacute s vyššiacutemi vyacutedavkami

z EŠIF a niacutezkou hodnotou deflaacutetora HDP Najvyacuteznamnejšiacutem zdrojom financovania je

vlaacuteda ďalej podnikovyacute a neziskovyacute sektor pričom programy financovania EUacute majuacute staacutele

veľmi vyacuteznamnyacute podiel V rokoch 2014 ndash 2020 je hlavnyacutem zdrojom financovania

slovenskeacuteho sektora vyacuteskumu a inovaacuteciiacute operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI)

Spolu OP VaI poskytuje 3988 milioacutena EUR z čoho 2226 milioacutena EUR pochaacutedza

z Euroacutepskeho fondu regionaacutelneho rozvoja (EFRR)

Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov

na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016

9

41 Finančneacute prostriedky na vyacuteskum a vyacutevoj prideleneacute z verejnyacutech

zdrojov a vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

Vlaacutedna podpora vyacuteskumu a vyacutevoja (meranaacute na zaacuteklade rozpočtovyacutech prostriedkov alebo

vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj) je staacutele vyacuterazne pod priemerom EUacute 28 ktoryacute predstavuje

064 V roku 2015 boli rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj (GBAORD)

na Slovensku na uacuterovni 036 HDP Rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum

a vyacutevoj sa v obdobiacute rokov 2007 ndash 2011 vyacuteznamne zvyacutešili ale po roku 2011 klesli

v docircsledku rozpočtovyacutech škrtov v suacutevislosti s finančnou kriacutezou

Z uacutedajov Eurostatu o rozpočtovyacutech prostriedkochvyacutedavkoch na vyacuteskum a vyacutevoj podľa

spocircsobu financovania vyplyacuteva že inštitucionaacutelne financovanie v roku 2015 predstavovalo

763 celkovej vlaacutednej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podiel projektoveacuteho financovania na

celkovom financovaniacute zo strany vlaacutedy bol druhyacute najnižšiacute v EUacute 28

Podstatnaacute časť celkoveacuteho projektoveacuteho financovania smerovala na členskeacute priacutespevky

v medzinaacuterodnyacutech vedeckyacutech a technologickyacutech organizaacuteciaacutech V roku 2016 sa inštituacutecie

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania podieľali na financovaniacute 1 279 projektov (94 milioacutena EUR)

a Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) na financovaniacute 947 projektov (452 milioacutena EUR)

V roku 2016 KEGA financovala 444 projektov (25 milioacutena EUR) v oblasti kultuacutery

a vzdelaacutevania V zaacutekone o štaacutetnom rozpočte na rok 2016 sa projektoveacute financovanie pre

APVV stanovilo na 293 milioacutena EUR

42 Suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj sa v rokoch 2007 ndash 2015 zvyacutešili z 018 na

033 HDP staacutele suacute však vyacuterazne nižšie ako priemer EUacute 28 (130 HDP) Objem

vyacuteskumu financovaneacuteho vlaacutedou ktoryacute vykonaacuteva podnikateľskyacute sektor bol v Slovenskej

republike takisto vyacuterazne nižšiacute (001 HDP) ako v EUacute 28 (009 HDP)

Niacutezka uacuteroveň vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj a obmedzenaacute spolupraacuteca medzi

sektorom verejneacuteho vyacuteskumu a podnikateľskyacutem sektorom sa premietli do spocircsobu

inovovania slovenskyacutech MSP pri ktorom inovaacutecie ktoreacute neboli založeneacute na vyacuteskume

a vyacutevoji alebo technoloacutegiaacutech zohraacutevali oveľa docircležitejšiu uacutelohu ako inovaacutecie založeneacute na

vyacuteskume a vyacutevoji

Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov

na vyacuteskum a vyacutevoj

Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016

10

Z uacutedajov OECD o ryacutechlo rastuacutecich podnikoch (bdquogazelaacutechldquo) vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika dosahuje pomerne dobreacute vyacutesledky Ryacutechlo rastuacutece spoločnosti mali v roku

2014 vysokyacute podiel v najdocircležitejšiacutech odvetviach hospodaacuterstva vraacutetane spracovateľskeacuteho

priemyslu (101 ) a služieb informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (147 )

Slovenskaacute republika mala takisto vysokyacute podiel bdquogazielldquo v spracovateľskom priemysle

(22 ) a službaacutech informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (41 ) (OECD

Entrepreneurship at a Glance 2014)

Štatistickyacute uacuterad Slovenskej republiky poskytuje uacutedaje o technologickej intenzite

slovenskyacutech MSP V roku 2014 približne 31 MSP pocircsobilo v technologicky vyspelyacutech

priemyselnyacutech odvetviach a 139 v spracovateľskom priemysle so strednou

až vysokou uacuterovňou technoloacutegie Pokiaľ ide o sektor služieb v tom istom roku pocircsobilo

v službaacutech naacuteročnyacutech na poznatky približne 351 slovenskyacutech MSP (Štatistickyacute uacuterad

Slovenskej republiky december 2016)

Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacuteciiacute za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika dosahovala neuspokojiveacute vyacutesledky vo všetkyacutech ukazovateľoch tyacutekajuacutecich sa

vaumlzieb podnikania a duševnyacutech aktiacutev Podiel MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie

predstavoval 52 podiel inovačnyacutech MSP spolupracujuacutecich s ostatnyacutemi MSP 65

a podiel verejno-suacutekromnyacutech spoločnyacutech publikaacuteciiacute (na milioacuten obyvateľov) 24

priemeru EUacute 28 (Euroacutepska komisia 2016)

Počet patentovyacutech prihlaacutešok PCT na miliardu HDP (v EUR PPS) predstavoval 18 počet

patentovyacutech prihlaacutešok PCT v spoločenskyacutech vyacutezvach 9 počet ochrannyacutech znaacutemok

Spoločenstva 49 a počet priemyselnyacutech vzorov Spoločenstva 34 priemeru EUacute 28

(Eurostat november 2016)

43 Inovaacutecie vo verejnom sektore a zapojenie občianskej

spoločnosti

Z uacutedajov o inovaacuteciaacutech vo verejnom sektore (ESTAT 2016 OECD Svetovaacute banka EVCA)

vyplyacuteva že Slovenskaacute republika zaostaacuteva v online dostupnosti verejnyacutech služieb

verejnom obstaraacutevaniacute modernyacutech technoloacutegiiacute a kvalite elektronickej verejnej spraacutevy

Slovenskaacute vlaacuteda zatiaľ nevypracovala nijakeacute plaacuteny verejneacuteho obstaraacutevania inovačnyacutech

technoloacutegiiacute a služieb

Kvalita a transparentnosť verejnyacutech služieb suacute problematickeacute a program modernizaacutecie

verejneacuteho sektora sa prekryacuteva s uacutesiliacutem zameranyacutem na boj proti korupcii a zvyšovanie

kvality verejnyacutech služieb

Slovenskaacute vlaacuteda zaviedla niekoľko iniciatiacutev zameranyacutech na zvyšovanie efektiacutevnosti

a transparentnosti služieb verejnej spraacutevy Verejneacute inštituacutecie musia od roku 2011

zverejňovať všetky svoje zmluvy na internete Verejneacute inštituacutecie musia od februaacutera 2015

použiacutevať elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania (ECS) na obstaraacutevanie tovaru

a služieb v hodnote vyššej ako 1000 EUR

Slovenskaacute vlaacuteda využila operačnyacute program Informačnaacute spoločnosť (OP IS) aby podporila

rozvoj elektronickej verejnej spraacutevy v obdobiacute rokov 2007 ndash 20132015 Slovenskaacute

republika do konca roka 2015 minula 937 rozpočtu OP IS (1 5928 milioacutena EUR)

Mnoho projektov elektronickej verejnej spraacutevy však zlyhalo

Inovaacutecie pre občiansku spoločnosť (sociaacutelne inovaacutecie) sa v Slovenskej republike ešte len

začiacutenajuacute rozviacutejať Zameriavajuacute sa na neziskoveacute iniciatiacutevy podporujuacutece inovaacutecie medzi

mladyacutemi ľuďmi a podporu pre novovznikajuacutece komunity začiacutenajuacutecich podnikov ktoraacute sa

začala formovať v poslednyacutech rokoch Taacuteto komunita je zameranaacute na centraacute začiacutenajuacutecich

podnikov (start-up hubs) coworkingoveacute centraacute a štruktuacutery ktoreacute poskytujuacute priestor

podpore novyacutech a inovatiacutevnych naacutepadov vyacuterobkov a služieb

11

5 Wyzwania w zakresie B+I Vyacutezvy v oblasti inovaacuteciiacute

51 Vyacutezva 1 Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Charakteristika

Kompetencie pre navrhovanie a vykonaacutevanie politiacutek vyacuteskumu a vyacutevoja suacute rozdeleneacute

medzi dve ministerstvaacute ktoreacute majuacute nedostatočnuacute uacuteroveň koordinaacutecie Ministerstvo

školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (podpora vyacuteskumu a vyacutevoja) a Ministerstvo

hospodaacuterstva SR (podpora inovaacuteciiacute) V roku 2013 slovenskaacute vlaacuteda zriadila Radu vlaacutedy SR

pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) Taacuteto inštituacutecia na vysokej uacuterovni by mala

zastrešovať všetky hlavneacute ministerstvaacute zodpovedneacute za politiku vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

RVVTI pomohla vypracovať strategickeacute dokumenty tyacutekajuacutece sa politiky vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute (vraacutetane RIS3) ide však len o poradnyacute orgaacuten slovenskej vlaacutedy a nemaacute nijakeacute

vyacutekonneacute praacutevomoci

V Slovenskej republike neexistujuacute nijakeacute vymedzeneacute regionaacutelne politiky vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute keďže vyacuteskum a inovaacutecie sa tradične považujuacute za zaacuteležitosť vlaacutedy a stupeň

regionaacutelnej inštitucionaacutelnej autonoacutemie je veľmi niacutezky V slovenskyacutech zaacutekonoch

o samospraacutevnych krajoch sa stanovujuacute praacutevomoci regionaacutelnych vlaacuted v ktoryacutech sa vocircbec

nespomiacutena vyacuteskum a inovaacutecie

Politickaacute reakcia

V dokumente RIS3 sa naznačuje niekoľko rozsiahlych plaacutenov na reformu riadenia

vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v programovom obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 aj keď akčnyacute plaacuten ešte

staacutele čakaacute na schvaacutelenie Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR

pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a odoslanyacute Euroacutepskej komisii

(GR REGIO) na ďalšie pripomienkovanie Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov

plnenia ex ante kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale v tejto faacuteze suacute potrebneacute iba

menšie zmeny

V Naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2015 sa predpokladali vyacuteznamneacute zmeny vraacutetane

zluacutečenia početnyacutech finančnyacutech agentuacuter do Vyacuteskumnej agentuacutery a Technologickej

agentuacutery ako aj transformaacutecie uacutestavov rozpočtovyacutech a podriadenyacutech organizaacuteciiacute

Slovenskej akadeacutemie vied (SAV) do verejnyacutech vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute (VVI) Osem

vlaacutednych agentuacuter ktoreacute realizujuacute scheacutemy na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute by sa malo

zluacutečiť do dvoch agentuacuter a slovenskaacute vlaacuteda by mala pripraviť novyacute zaacutekon o VVI

V naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2016 sa stanovuje že po prijatiacute akčneacuteho plaacutenu

RIS3 sa začne s vykonaacutevaniacutem jednotlivyacutech opatreniacute s cieľom zaviesť štrukturaacutelne zmeny

v oblasti vedy a vyacuteskumu Opatrenia buduacute zameraneacute najmauml na cieleneacute použiacutevanie

a stabilizaacuteciu verejnyacutech financiiacute a podporu zapojenia suacutekromneacuteho sektora do

vyacuteskumnyacutech a vyacutevojovyacutech činnostiacute a financovanie bude zameraneacute na zvyacutešenie kvality

vyacuteskumu podporu infraštruktuacutery vybudovanej z fondov EUacute a prepojenie univerziacutet

akadeacutemiiacute vied vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute a partnerov z priemyslu

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo strategickyacute

dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie akčneacuteho plaacutenu

implementaacutecie RIS3 V dokumente sa zavaacutedza systeacutem monitorovania a vyhodnocovania

dokumentu RIS3 na roky 2014 ndash 2016 a uvaacutedzajuacute sa v ňom tematickeacute hodnotenia

a hodnotenia vplyvov Tematickeacute hodnotenie sa zameriava na špecifickeacute teacutemy ako

infraštruktuacutera transfer technoloacutegiiacute medzinaacuterodnaacute spolupraacuteca inovačnaacute vyacutekonnosť

ochrana praacutev duševneacuteho vlastniacutectva a rozvoj MSP

Slovenskaacute vlaacuteda v roku 2015 premenovala Agentuacuteru pre štrukturaacutelne fondy EUacute na

Vyacuteskumnuacute agentuacuteru a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera dostala kompetencie

Technologickej agentuacutery

Posuacutedenie politiacutek

Riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute je staacutele rozdeleneacute medzi niekoľko ministerstiev

a implementačnyacutech agentuacuter Nedostatočnaacute koordinaacutecia a rozptyacutelenie obmedzenyacutech

12

finančnyacutech zdrojov braacuteni suacutečinnosti slovenskyacutech politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Reformy systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa do konca roka 2016 realizovali len čiastočne

RVVTI sa v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala veľmi často Premenovanie agentuacuter

zaoberajuacutecich sa vyacuteskumom a inovaacuteciami mocircže predstavovať krok vpred keďže noveacute

naacutezvy naznačujuacute vaumlčšiacute docircraz na vyacuteskum a inovaacutecie aj keď ich počet aj štruktuacutera zostali

rovnakeacute

Zluacutečenie finančnyacutech agentuacuter bolo oznaacutemeneacute minulyacute rok nebolo však zatiaľ realizovaneacute

a reforma SAV bola odloženaacute až na rok 2017 Osem regionaacutelnych vlaacuted vypracovalo svoje

vlastneacute regionaacutelne inovačneacute strateacutegie do roku 2015 majuacute však len obmedzeneacute zdroje na

podporu regionaacutelnych politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Vplyv tyacutechto strateacutegiiacute je

obmedzenyacute lebo vlaacuteda mocircže zvaacutežiť politickeacute ciele a naacutestroje navrhovaneacute v regionaacutelnych

inovačnyacutech dokumentoch ale nie je viazanaacute ich prijať Zatiaľ sa v žiadnom politickom

dokumente neuvažovalo o priacutepadnyacutech zmenaacutech rozdelenia praacutevomociacute medzi uacutestrednyacutemi

a regionaacutelnymi štaacutetnymi spraacutevami

52 Vyacutezva 2 Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne

Charakteristika

Slovenskyacute systeacutem vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zaznamenal v 90 rokoch minuleacuteho storočia a v

prvom desaťročiacute po roku 2000 vyacuteraznyacute pokles Pokles sa prejavil v zniacuteženom financovaniacute

vyacuteskumu a vyacutevoja klesajuacutecom počte vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov a chyacutebajuacutecich

štrukturaacutelnych reformaacutech sektora verejneacuteho vyacuteskumu Zniacuteženeacute zdroje a nezaacuteujem

slovenskyacutech politickyacutech činiteľov sa mohli premietnuť do niacutezkych vyacutestupov systeacutemu

vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pokiaľ ide o vysokokvalitneacute publikaacutecie počet inovačnyacutech podnikov

vyacuterobu a duševneacute aktiacuteva a vyacutevoz služieb naacuteročnyacutech na poznatky

Slovenskaacute republika sa radiacute medzi štaacutety so slabšiacutemi vyacutesledkami v oblasti vyacuteskumu v EUacute

čo potvrdzujuacute ukazovatele ako napriacuteklad percentuaacutelny podiel medzi 10 najviac

citovanyacutech publikaacuteciiacute za obdobie rokov 2000 ndash 2013 (573 v porovnaniacute so 734

v Českej republike) a celkovyacute počet žiadostiacute o patent na zaacuteklade Zmluvy o patentovej

spolupraacuteci (48 v porovnaniacute so 168 v Českej republike) Podľa zloženeacuteho ukazovateľa

excelentnosti vyacuteskumu Slovenskaacute republika vyacuterazne zaostaacuteva za najlepšiacutemi členskyacutemi

štaacutetmi EUacute pokiaľ ide o excelentnosť vyacuteskumu ale vyacutekonnosť krajiny sa od roku 2007

podstatne zlepšila

Politickaacute reakcia

Od roku 2007 je Slovenskaacute republika schopnaacute využiacutevať štrukturaacutelne fondy na vyacuteskum

a inovaacutecie a ťažiacute z pomoci EUacute na politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Tieto investiacutecie sa

koncentrovali do infraštruktuacuternych projektov ale naacuterodneacute investiacutecie do inštitucionaacutelneho

a projektoveacuteho financovania nedosiahli ich uacuteroveň Euroacutepska podpora smerovala

v rokoch 2007 ndash 2013 na modernizaacuteciu existujuacutecej a budovanie novej vyacuteskumnej

infraštruktuacutery (približne 13 univerzitnyacutech vyacuteskumnyacutech parkov a vyacuteskumno-vyacutevojovyacutech

parkov 67 centier excelentnosti a 8 kompetenčnyacutech centier) Naacuterodneacute a euroacutepske

podporneacute opatrenia na vyacuteskum a inovaacutecie sa značne liacutešia svojou veľkosťou a zameraniacutem

Vo finančnom plaacutene OP VaI sa napriacuteklad v obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 počiacuteta s podporou

opatreniacute v oblasti politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute vo vyacuteške 3 5996 milioacutena EUR z EŠIF

a 6789 milioacutena EUR z naacuterodnyacutech verejnyacutech zdrojov

Prostriedky štaacutetneho rozpočtu sa v prvom rade vynakladajuacute na inštitucionaacutelnu podporu

verejnyacutech inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO Z naacuterodneacuteho projektoveacuteho

financovania spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja medzi priemyslom a akademickou

obcou sa ročne prostredniacutectvom scheacutem APVV poskytne približne 12 milioacutenov EUR

Z naacuterodnyacutech finančnyacutech prostriedkov sa takisto niekoľko tisiacutec eur vyčleniacute na inovačneacute

poukazy a klastroveacute politiky

V strategickom dokumente o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie

akčneacuteho plaacutenu implementaacutecie RIS3 sa počiacuteta s vyacuteraznyacutem zvyacutešeniacutem verejnej podpory

13

vyacuteskumu a vyacutevoja V dokumente sa spomiacutena prednosť projektoveacuteho financovania

a zvyacutešenaacute podpora medzinaacuterodnej spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Posuacutedenie politiacutek

Slovenskaacute vlaacuteda navrhla niekoľko programov reforiem ktoryacutech cieľom je presunuacuteť docircraz

zo zaacutekladneacuteho vyacuteskumu na aplikovanyacute vyacuteskum Realizovanie tyacutechto reforiem je pomaleacute

a vaacutehaveacute Čo sa tyacuteka vyacutesledkov vyacuteskumu kvalita vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za

euroacutepskym priemerom V poslednyacutech troch rokoch slovenskeacute inštituacutecie vysokoškolskeacuteho

vzdelaacutevania a SAV v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch klesajuacute a umiestňujuacute sa na oveľa nižšiacutech

poziacuteciaacutech ako českeacute a maďarskeacute inštituacutecie

Slovenskaacute vlaacuteda v rokoch 2015 ndash 2016 vypracovala a zamietla tri verzie akčneacuteho plaacutenu

pre strateacutegiu RIS3 Do druhej polovice roka 2016 neboli vykonaneacute niektoreacute kľuacutečoveacute

organizačneacute reformy Slovenskaacute vlaacuteda a Akreditačnaacute komisia však odňali akreditaacuteciu

niektoryacutem inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania niacutezkej kvality a zrušili značnyacute počet

študijnyacutech programov niacutezkej kvality

53 Vyacutezva 3 Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech inovaacuteciiacute

a investiacutecie do vyacuteskumu a vyacutevoja

Charakteristika

Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika maacute niacutezky podiel inovujuacutecich podnikov a tento podiel sa za posledneacute tri roky

zniacutežil Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru (zahraničneacute nadnaacuterodneacute spoločnosti

verzus domaacutece MSP) ktoraacute vyacuteznamne ovplyvňuje suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum

a vyacutevoj Duaacutelna štruktuacutera sa prejavuje v niacutezkej intenzite vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum

a vyacutevoj niacutezkom podiele MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie a niacutezkom počte patentov

priemyselnyacutech vzorov a inyacutech komerčnyacutech vyacutesledkov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Na Slovensku pocircsobilo v roku 2016 približne 180 000 MSP v tuzemskom vlastniacutectve

Slovenskeacute MSP zakladali svoj obchodnyacute model na naacutekladovej konkurencieschopnosti

a marketingovyacutech a organizačnyacutech inovaacuteciaacutech Inovaacutecie naacuteročneacute na vyacuteskum a vyacutevoj suacute

zriedkaveacute najmauml preto že MSP sa zdraacutehajuacute riskovať Podiel inovaacutetorov procesov

a produktov v rokoch 2004 ndash 2015 raacutestol ale zostal hlboko pod priemerom EUacute

Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute so siacutedlom v Slovenskej republike majuacute vysokuacute

produktivitu majuacute však obmedzeneacute interneacute vyacuteskumneacute činnosti Sektor nadnaacuterodnyacutech

spoločnostiacute zameranyacute na vyspeleacute technoloacutegie a vysokuacute hodnotu zostaacuteva naďalej pomerne

izolovanyacute od tuzemskyacutech MSP Tieto nadnaacuterodneacute spoločnosti zvyčajne prinaacutešajuacute svoje

dodaacutevateľskeacute reťaze zo zahraničia Pokiaľ ide o činnosti naacuteročneacute na poznatky

nadnaacuterodneacute spoločnosti prevaacutedzkujuacute svoje vyacuteskumneacute a vyacutevojoveacute centraacute dizajnoveacute

marketingoveacute a ďalšie obchodneacute služby vo svojom siacutedle Doteraz žiadna nadnaacuterodnaacute

spoločnosť nevybudovala v Slovenskej republike vyacuteskumneacute centrum Nadnaacuterodneacute

spoločnosti majuacute takisto obmedzenyacute zaacuteujem o spolupraacutecu so slovenskyacutemi inštituacuteciami

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO

Politickaacute reakcia

V rokoch 2015 a 2016 boli prijateacute opatrenia na podporu podnikov orientovanyacutech na

inovaacutecie a vznik začiacutenajuacutecich podnikov V januaacuteri 2015 nadobudol uacutečinnosť zaacutekon

ktoryacutem sa zavaacutedzajuacute dodatočneacute daňoveacute uacuteľavy pre suacutekromneacute spoločnosti investujuacutece do

vyacuteskumu a vyacutevoja Novyacutemi daňovyacutemi uacuteľavami sa umožňuje spoločnostiam investujuacutecim

do vyacuteskumu a vyacutevoja zniacutežiť si daňoveacute zaacuteklady o ďalšiacutech 25 svojich vyacutedavkov do

vyacuteskumu a vyacutevoja 25 svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja

a 25 ročneacuteho naacuterastu vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj

Ministerstvo hospodaacuterstva SR 30 augusta 2016 zverejnilo naacutevrh Koncepcie

inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko V koncepcii sa uvaacutedza že samotnyacute štaacutet bude

zohraacutevať docircležituacute uacutelohu pri plneniacute očakaacutevaniacute inteligentneacuteho priemyslu prijatiacutem praacutevnych

14

predpisov uacutestretovyacutech k inovaacuteciaacutem a navrhuje sa v ňom analyacuteza možnosti ďalšieho

zvyšovania odpočiacutetateľnej vyacutešky naacutekladov na vyacuteskum a vyacutevoj

Posuacutedenie politiacutek

Slovenskaacute vlaacuteda vypracovala naacuterodneacute programy na podporu začiacutenajuacutecich podnikov

a inovačnyacutech poukazov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť MSP Podpora z naacuterodnyacutech

zdrojov je však veľmi niacutezka a realizaacutecia scheacutem operačneacuteho programu Vyacuteskum a inovaacutecie

(OP VaI) meškaacute

Slovenskeacute spoločnosti nevyužiacutevajuacute vo veľkej miere novyacute daňovyacute odpočet zavedenyacute

v januaacuteri 2015 Docircvodom je pravdepodobne nezrozumiteľneacute legislatiacutevne vymedzenie

ktoreacute mocircže predstavovať prekaacutežku pre niektoreacute spoločnosti ktoreacute by mali zaacuteujem tento

odpočet uplatniť V zaacutekone sa stanovuje že na uacutečely ziacuteskania daňoveacuteho odpočtu a 25

zniacuteženia svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja by spoločnosti mali

zamestnaacutevať ľudiacute mladšiacutech ako 26 rokov a nie viac ako dva roky po skončeniacute štuacutedia

a len maacutelo mladyacutech zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja spĺňa tieto kriteacuteriaacute

(s vyacutenimkou IT špecialistov)

Naacutevrh Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko svedčiacute o odhodlaniacute slovenskej

vlaacutedy zaviesť vyacuteznamnuacute vnuacutetroštaacutetnu iniciatiacutevu zameranuacute na transformaacuteciu a posilnenie

svojho priemyslu prostredniacutectvom investiacuteciiacute do vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a podpory spolupraacutece

medzi priemyslom a akademickou obcou Tento naacutevrh je zatiaľ len strategickyacutem

dokumentom na ktoryacute by mali nadviazať ďalšie opatrenia a akčneacute plaacuteny

54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu

Charakteristika

Euroacutepske a naacuterodneacute investiacutecie do spoločnyacutech vyacuteskumnyacutech projektov akademickej obce

a priemyslu boli podstatne nižšie ako investiacutecie do infraštruktuacutery Podnikateľskyacute

a verejnyacute sektor suacute do značnej miery izolovaneacute Podniky financujuacute skocircr podnikateľskeacute

projekty zatiaľ čo štaacutetna pomoc smeruje inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

a verejnyacutem vyacuteskumnyacutem organizaacuteciaacutem (VVO) Toky podnikovyacutech prostriedkov do

inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO predstavovali v roku 2014 len 32

celkovyacutech tokov Naacuterodneacute finančneacute prostriedky iduacute najmauml na inštitucionaacutelne financovanie

a vaumlčšinou smerujuacute do fondov ktoreacute nie suacute orientovaneacute na vyacuteskum a všeobecnyacutech

univerzitnyacutech fondov

APVV prevaacutedzkuje niekoľko scheacutem spolupraacutece pre slovenskeacute podniky a inštituacutecie

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO Celkovyacute rozpočet APVV je však niacutezky a prevažnuacute časť

vnuacutetroštaacutetneho projektoveacuteho financovania tvoriacute podpora EUacute pre vyacuteskumneacute

infraštruktuacutery

Spolupraacutecu medzi akademickou obcou a priemyslom brzdiacute aj malyacute zaacuteujem slovenskyacutech

MSP o inovaacutecie orientovaneacute na vyacuteskum a vyacutevoj Zo zisťovania o inovaacuteciaacutech

v Spoločenstve za rok 2012 (CIS 2012) vyplyacuteva že 501 inovačnyacutech podnikov sa

zapaacuteja do nejakeacuteho druhu spolupraacutece (nad priemerom EUacute ktoryacute predstavuje 313 )

Napriek tomu len polovica z nich (254 ) spolupracuje s univerzitami a inštituacuteciami

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a iba 194 spolupracuje s vlaacutedou alebo verejnyacutemi či

suacutekromnyacutemi vyacuteskumnyacutemi uacutestavmi (zisťovanie o inovaacuteciaacutech v Spoločenstve (CIS) 2012)

Z uacutedajov CIS 2012 vyplyacuteva že Slovenskaacute republika maacute niacutezky podiel inovačnyacutech MSP

a slovenskeacute inovačneacute MSP sa suacutestreďujuacute skocircr na znižovanie vyacuterobnyacutech naacutekladov

a organizačneacute a marketingoveacute inovaacutecie ako na produkty ktoreacute suacute naacuteročneacute na vyacuteskum

a vyacutevoj

Politickaacute reakcia

V raacutemci OP VaI sa v rokoch 2014 ndash 2016 uverejnilo desať vyacuteziev z ktoryacutech dve podporili

druhuacute faacutezu univerzitnyacutech vedeckyacutech parkov (177 milioacutena EUR + 59 milioacutena EUR) jedna

bola zameranaacute na budovanie centier vyacuteskumu a vyacutevoja (200 milioacutenov EUR) a jedna

15

investovala 218 milioacutenov EUR do strategickeacuteho vyacuteskumu v oblastiach špecializaacutecie RIS3

Koncepcia inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko schvaacutelenaacute v auguste 2016 kladie

veľkyacute docircraz na potrebu vyacuteskumnyacutech zariadeniacute a vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute ktoreacute by

vykonaacutevali vyacuteskum zameranyacute na komercializaacuteciu a tyacutem by lepšie uspokojovali potreby

priemyslu najmauml prostredniacutectvom PPP projektov ako to už realizovali ineacute členskeacute štaacutety

EUacute

Posuacutedenie politiacutek

Nedaacutevne hodnotenia poukazujuacute na niekoľko docircvodov niacutezkej uacuterovne suacutečinnosti medzi

vedou a priemyslom Niacutezka absorpčnaacute kapacita na strane dopytu mocircže vyplyacutevať

z veľkeacuteho počtu MSP s obmedzenyacutemi inovačnyacutemi kapacitami a preferenciou dovaacutežať

technoloacutegie a to v priacutepade nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute ako aj domaacutecich podnikov Niacutezky

zaacuteujem na strane ponuky mocircže byť spocircsobenyacute nedostatočnyacutemi stimulmi pre

vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov podieľajuacutecich sa na činnostiach prenosu poznatkov niacutezkou

podporou zakladania a rozvoja spin-off podnikov nedostatočnou informovanosťou

inštituacuteciiacute pre vyacuteskum a vyacutevoj o možnostiach spolupraacutece s podnikateľskyacutem sektorom

a niacutezkou uacuterovňou patentovania a licencovania

Slovenskaacute vlaacuteda vyčlenila v rozpočte OP VaI značneacute zdroje na posilnenie suacutečinnosti

medzi vedou a priemyslom Vlaacuteda takisto navrhla naacuterodnyacute program APVV pre spolupraacutecu

medzi akademickou obcou a priemyslom v obdobiacute rokov 2016 ndash 2020 Ani jedna z tyacutechto

iniciatiacutev však doteraz nebola realizovanaacute

Akčnyacute plaacuten implementaacutecie RIS3 staacutele nebol schvaacutelenyacute Jeho potvrdenie maacute zaacutesadnyacute

vyacuteznam z hľadiska realizaacutecie a financovania opatreniacute zameranyacutech na komercializaacuteciu

vyacutesledkov vyacuteskumu a posilnenie spolupraacutece medzi vedou a priemyslom Cieľom

Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko je posuacutediť suacutečasneacute vyacutesledky

akademickeacuteho vyacuteskumu z hľadiska potrieb priemyslu Mocircže iacutesť o sľubnyacute krok k posilneniu

suacutečinnosti medzi vedou a priemyslom a zlepšeniu komercializaacutecie vyacutesledkov vyacuteskumu

6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov

Tento oddiel sa zameriava na charakteristiku a posuacutedenie vnuacutetroštaacutetneho uacutesilia zaviesť

na strane dopytu inovačneacute strateacutegie s cieľom stimulovať zavaacutedzanie alebo šiacuterenie inovaacuteciiacute

vraacutetane verejneacuteho obstaraacutevania a predpisov podporujuacutecich inovaacuteciu Takisto sa v ňom

analyzujuacute politickeacute opatrenia zameraneacute na internacionalizaacuteciu podnikov s cieľom zvyacutešiť

inovatiacutevnosť hospodaacuterstva

Jednyacutem z hlavnyacutech naacutestrojov zameranyacutech na stimulaacuteciu a vytvaacuteranie trhov je verejneacute

obstaraacutevanie inovatiacutevnych tovarov a služieb Zahŕňa inovačneacute opatrenia riadeneacute

dopytom napriacuteklad obstaraacutevanie vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem technologicky

orientovaneacute obstaraacutevanie ako aj opatrenia zameraneacute na hlavnyacutech použiacutevateľov

a zosuacuteladenie ponuky a dopytu Nedostatok jasnyacutech vnuacutetroštaacutetnych politiacutek a cieľov

verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych tovarov a služieb a priacutelišneacute spoliehanie sa na zdroje

EUacute maacute vplyv na efektiacutevnosť inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania v Slovenskej republike

Pripravuje sa však projekt na podporu verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych riešeniacute (PPI)

a obstaraacutevania vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem (PCP) ktoryacute by mal začať fungovať

koncom roka 2016

Medzi priacuteklady inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania patria

Infraštruktuacutera pre vyacuteskum a vyacutevoj Zaacutekladnaacute myšlienka tohto opatrenia spočiacuteva

v tom že verejnyacute sektor v rokoch 2009 ndash 2013 vybudoval efektiacutevnu

infraštruktuacuteru IKT pre vyacuteskum a vyacutevoj Infraštruktuacutera je schopnaacute uchovaacutevať

a poskytovať uacutedaje pre pracovniacutekov vo vyacuteskume a vyacutevoji s vysokou mierou

dostupnosti a bezpečnosti Suacutečasťou infraštruktuacutery IKT suacute aj ryacutechle a spoľahliveacute

širokopaacutesmoveacute siete riešenia pre efektiacutevne využitie a spracovanie informaacuteciiacute

a intranetoveacute a internetoveacute riešenia

16

Projekt elektronickeacuteho občianskeho preukazu (eID karta) Projekt umožňuje

vydaacutevanie občianskych preukazov so zabudovanyacutemi čipmi od decembra 2013 Do

decembra 2016 bolo vydanyacutech približne 2 milioacuteny eID kariet no len 490 tisiacutec

držiteľov ich aktivovalo Vlaacuteda zaručila niacutezku cenu eID kariet (450 EUR)

a zabezpečila bezplatnuacute distribuacuteciu čiacutetačiek kariet a priacuteslušnyacutech softveacuterovyacutech

riešeniacute Asi polovica držiteľov eID kariet sa rozhodla pre aktivaacuteciu digitaacutelneho

podpisu Digitaacutelny podpis zjednodušuje komunikaacuteciu s mnohyacutemi službami

verejnej spraacutevy

Projekt eHealth Projekt bol schvaacutelenyacute uzneseniacutem vlaacutedy SR č 4972008 zo

16 juacutela 2008 a plaacutenovaneacute vyacutestupy boli rozdeleneacute do troch faacutez

V euroacutepskom prehľade vyacutesledkov inovaacutecie vo verejnom sektore za rok 2013 dostala

Slovenskaacute republika niacutezke hodnotenie vo vaumlčšine zložiek tohto prehľadu V spraacuteve

o globaacutelnej konkurencieschopnosti v rokoch 2014 ndash 2015 ktoruacute vydalo Svetoveacute

ekonomickeacute foacuterum bola Slovenskaacute republika v oblasti verejneacuteho obstaraacutevania vyspelyacutech

technologickyacutech produktov zaradenaacute na 117 miesto spomedzi 143 krajiacuten

Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila zaacutekon č 5462010 v ktorom sa stanovuje že všetky zmluvy

a naacutekupy uskutočneneacute uacutetvarmi a agentuacuterami uacutestrednyacutech regionaacutelnych a miestnych

štaacutetnych spraacutev musia byť zverejneneacute na internete najneskocircr do desiatich dniacute po naacutekupe

So zmluvami je to inak ndash informaacutecie o finančnyacutech transakciaacutech musia byť zaacuteroveň

zverejneneacute štruktuacuterovanyacutem spocircsobom a musia umožňovať jednoduchuacute identifikaacuteciu

relevantnyacutech akteacuterov a priacuteslušnyacutech vyacutedavkov Centraacutelny register zmluacutev funguje dobre

a pomaacuteha zvyšovať transparentnosť verejneacuteho obstaraacutevania na Slovensku

V operačnom programe Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) ktoryacute je v rokoch 2014 ndash 2020

hlavnyacutem zdrojom financovania slovenskeacuteho systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa neuvaacutedza

nijakaacute zmienka o verejnom obstaraacutevaniacute inovačnyacutech technoloacutegiiacute V OP VaI sa iba stručne

spomiacutena že scheacutemy štaacutetnej pomoci by uprednostnili obstaranie špičkovyacutech technoloacutegiiacute

v suacutelade s cieľmi RIS3

Podľa uacutedajov Euroacutepskej komisie Slovensko vyacuterazne zaostaacuteva za priemerom EUacute pokiaľ

ide o zaacutesady iniciatiacutevy bdquoSmall Business Actldquo (SBA) ndash v oblasti internacionalizaacutecie

(využiacutevanie rastu trhov mimo EUacute) sa z krajiacuten EUacute umiestnilo na poslednom mieste Pokiaľ

ide o zaacutesadu jednotneacuteho trhu (vaumlčšie využitie priacuteležitostiacute ktoreacute ponuacuteka jednotnyacute trh)

Slovensko dosiahlo lepšie vyacutesledky ale staacutele zostaacuteva pod priemerom EUacute (Prehľad SBA

Slovensko 2014)

V uplynulyacutech rokoch sa veľa diskutovalo zriadilo sa niekoľko vyacuteborov a bolo prijatyacutech

niekoľko opatreniacute na podporu internacionalizaacutecie slovenskyacutech MSP Vyacutevoz MSP v roku

2014 však predstavoval iba 29 celkoveacuteho vyacutevozu slovenskyacutech podnikov Navyše iba

5 MSP na Slovensku vyvaacuteža do zahraničia (v porovnaniacute so 64 veľkyacutech podnikov)

Vyše 89 vyacutevozu slovenskyacutech MSP smerovalo do EUacute (v porovnaniacute s 81 v priacutepade

veľkyacutech podnikov) Vyše 10 vyacutevozu MSP smerovalo mimo EUacute (v porovnaniacute s 19

v priacutepade veľkyacutech podnikov) (Going global remains a challenge for Slovak SMEs

AmCham 2014)

17

Odkazy

Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute

inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute

reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za

rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia

Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie

o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska

komisia

Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov

EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia

Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel

EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom

v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016

EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016

Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza

OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)

SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania

v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015

Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012

Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013

Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument

o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho

plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave

medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho

rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013

WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016

18

Skratky

BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj

EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie

ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

EUacute Euroacutepska uacutenia

PZI Priame zahraničneacute investiacutecie

GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA

MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu

NPR Naacuterodnyacute program reforiem

MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť

PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci

VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie

OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj

OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie

RampI Vyacuteskum a inovaacutecie

RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu

SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied

SBA Slovak Business Agency

RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie

APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja

VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA

WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva

19

Prehľad

Zoznam grafov

Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov

na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8

Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov

na vyacuteskum a vyacutevoj 9

2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016

GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500

Value added of services as share of

the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152

Value added of manufacturing as share

of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245

Employment in manufacturing as share

of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164

Employment in services as share of

total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584

Share of Foreign controlled enterprises

in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08

Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113

New doctorate graduates (ISCED 6)

per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165

Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27

Innovative enterprises as a share of

total number of enterprises (CIS data)

() 34 318

Innovation output indicator (Rank

Intra-EU Comparison) 15 17 16 14

Turnover from innovation as of total

turnover (Eurostat) 233 196

Country position in Doing Business

(Ease of doing business index

WB)(1=most business-friendly

regulations) 29 29 33

Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39

EC Digital Economy amp Society Index

(DESI) (Rank) 20 20 21

E-Government Development Index

Rank 43 51 67

Online availability of public services ndash

Percentage of individuals having

interactions with public authorities via

Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48

GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118

GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036

RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038

BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033

Research excellence composite

indicator (Rank) 20

Percentage of scientific publications

among the top 10 most cited

publications worldwide as of total

scientific publications of the country 533 521 561 535

Public-private co-publications per

million population 1115 1428 1298 1055 739 812

Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na

otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii

Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()

00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za

takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa

(httpeuropaeu)

Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute

Bezplatne publikaacutecie

bull jedna koacutepia

je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy

prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Plateneacute publikaacutecie

bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

doi102760449410

ISBN 978-92-79-65995-9

KJ-N

A-2

8484-S

K-N

Page 11: Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO) o ...publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC105850/kjna... · Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO)

9

41 Finančneacute prostriedky na vyacuteskum a vyacutevoj prideleneacute z verejnyacutech

zdrojov a vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

Vlaacutedna podpora vyacuteskumu a vyacutevoja (meranaacute na zaacuteklade rozpočtovyacutech prostriedkov alebo

vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj) je staacutele vyacuterazne pod priemerom EUacute 28 ktoryacute predstavuje

064 V roku 2015 boli rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj (GBAORD)

na Slovensku na uacuterovni 036 HDP Rozpočtoveacute prostriedkyvyacutedavky na vyacuteskum

a vyacutevoj sa v obdobiacute rokov 2007 ndash 2011 vyacuteznamne zvyacutešili ale po roku 2011 klesli

v docircsledku rozpočtovyacutech škrtov v suacutevislosti s finančnou kriacutezou

Z uacutedajov Eurostatu o rozpočtovyacutech prostriedkochvyacutedavkoch na vyacuteskum a vyacutevoj podľa

spocircsobu financovania vyplyacuteva že inštitucionaacutelne financovanie v roku 2015 predstavovalo

763 celkovej vlaacutednej podpory vyacuteskumu a vyacutevoja Podiel projektoveacuteho financovania na

celkovom financovaniacute zo strany vlaacutedy bol druhyacute najnižšiacute v EUacute 28

Podstatnaacute časť celkoveacuteho projektoveacuteho financovania smerovala na členskeacute priacutespevky

v medzinaacuterodnyacutech vedeckyacutech a technologickyacutech organizaacuteciaacutech V roku 2016 sa inštituacutecie

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania podieľali na financovaniacute 1 279 projektov (94 milioacutena EUR)

a Slovenskaacute akadeacutemia vied (SAV) na financovaniacute 947 projektov (452 milioacutena EUR)

V roku 2016 KEGA financovala 444 projektov (25 milioacutena EUR) v oblasti kultuacutery

a vzdelaacutevania V zaacutekone o štaacutetnom rozpočte na rok 2016 sa projektoveacute financovanie pre

APVV stanovilo na 293 milioacutena EUR

42 Suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj sa v rokoch 2007 ndash 2015 zvyacutešili z 018 na

033 HDP staacutele suacute však vyacuterazne nižšie ako priemer EUacute 28 (130 HDP) Objem

vyacuteskumu financovaneacuteho vlaacutedou ktoryacute vykonaacuteva podnikateľskyacute sektor bol v Slovenskej

republike takisto vyacuterazne nižšiacute (001 HDP) ako v EUacute 28 (009 HDP)

Niacutezka uacuteroveň vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj a obmedzenaacute spolupraacuteca medzi

sektorom verejneacuteho vyacuteskumu a podnikateľskyacutem sektorom sa premietli do spocircsobu

inovovania slovenskyacutech MSP pri ktorom inovaacutecie ktoreacute neboli založeneacute na vyacuteskume

a vyacutevoji alebo technoloacutegiaacutech zohraacutevali oveľa docircležitejšiu uacutelohu ako inovaacutecie založeneacute na

vyacuteskume a vyacutevoji

Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov

na vyacuteskum a vyacutevoj

Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016

10

Z uacutedajov OECD o ryacutechlo rastuacutecich podnikoch (bdquogazelaacutechldquo) vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika dosahuje pomerne dobreacute vyacutesledky Ryacutechlo rastuacutece spoločnosti mali v roku

2014 vysokyacute podiel v najdocircležitejšiacutech odvetviach hospodaacuterstva vraacutetane spracovateľskeacuteho

priemyslu (101 ) a služieb informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (147 )

Slovenskaacute republika mala takisto vysokyacute podiel bdquogazielldquo v spracovateľskom priemysle

(22 ) a službaacutech informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (41 ) (OECD

Entrepreneurship at a Glance 2014)

Štatistickyacute uacuterad Slovenskej republiky poskytuje uacutedaje o technologickej intenzite

slovenskyacutech MSP V roku 2014 približne 31 MSP pocircsobilo v technologicky vyspelyacutech

priemyselnyacutech odvetviach a 139 v spracovateľskom priemysle so strednou

až vysokou uacuterovňou technoloacutegie Pokiaľ ide o sektor služieb v tom istom roku pocircsobilo

v službaacutech naacuteročnyacutech na poznatky približne 351 slovenskyacutech MSP (Štatistickyacute uacuterad

Slovenskej republiky december 2016)

Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacuteciiacute za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika dosahovala neuspokojiveacute vyacutesledky vo všetkyacutech ukazovateľoch tyacutekajuacutecich sa

vaumlzieb podnikania a duševnyacutech aktiacutev Podiel MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie

predstavoval 52 podiel inovačnyacutech MSP spolupracujuacutecich s ostatnyacutemi MSP 65

a podiel verejno-suacutekromnyacutech spoločnyacutech publikaacuteciiacute (na milioacuten obyvateľov) 24

priemeru EUacute 28 (Euroacutepska komisia 2016)

Počet patentovyacutech prihlaacutešok PCT na miliardu HDP (v EUR PPS) predstavoval 18 počet

patentovyacutech prihlaacutešok PCT v spoločenskyacutech vyacutezvach 9 počet ochrannyacutech znaacutemok

Spoločenstva 49 a počet priemyselnyacutech vzorov Spoločenstva 34 priemeru EUacute 28

(Eurostat november 2016)

43 Inovaacutecie vo verejnom sektore a zapojenie občianskej

spoločnosti

Z uacutedajov o inovaacuteciaacutech vo verejnom sektore (ESTAT 2016 OECD Svetovaacute banka EVCA)

vyplyacuteva že Slovenskaacute republika zaostaacuteva v online dostupnosti verejnyacutech služieb

verejnom obstaraacutevaniacute modernyacutech technoloacutegiiacute a kvalite elektronickej verejnej spraacutevy

Slovenskaacute vlaacuteda zatiaľ nevypracovala nijakeacute plaacuteny verejneacuteho obstaraacutevania inovačnyacutech

technoloacutegiiacute a služieb

Kvalita a transparentnosť verejnyacutech služieb suacute problematickeacute a program modernizaacutecie

verejneacuteho sektora sa prekryacuteva s uacutesiliacutem zameranyacutem na boj proti korupcii a zvyšovanie

kvality verejnyacutech služieb

Slovenskaacute vlaacuteda zaviedla niekoľko iniciatiacutev zameranyacutech na zvyšovanie efektiacutevnosti

a transparentnosti služieb verejnej spraacutevy Verejneacute inštituacutecie musia od roku 2011

zverejňovať všetky svoje zmluvy na internete Verejneacute inštituacutecie musia od februaacutera 2015

použiacutevať elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania (ECS) na obstaraacutevanie tovaru

a služieb v hodnote vyššej ako 1000 EUR

Slovenskaacute vlaacuteda využila operačnyacute program Informačnaacute spoločnosť (OP IS) aby podporila

rozvoj elektronickej verejnej spraacutevy v obdobiacute rokov 2007 ndash 20132015 Slovenskaacute

republika do konca roka 2015 minula 937 rozpočtu OP IS (1 5928 milioacutena EUR)

Mnoho projektov elektronickej verejnej spraacutevy však zlyhalo

Inovaacutecie pre občiansku spoločnosť (sociaacutelne inovaacutecie) sa v Slovenskej republike ešte len

začiacutenajuacute rozviacutejať Zameriavajuacute sa na neziskoveacute iniciatiacutevy podporujuacutece inovaacutecie medzi

mladyacutemi ľuďmi a podporu pre novovznikajuacutece komunity začiacutenajuacutecich podnikov ktoraacute sa

začala formovať v poslednyacutech rokoch Taacuteto komunita je zameranaacute na centraacute začiacutenajuacutecich

podnikov (start-up hubs) coworkingoveacute centraacute a štruktuacutery ktoreacute poskytujuacute priestor

podpore novyacutech a inovatiacutevnych naacutepadov vyacuterobkov a služieb

11

5 Wyzwania w zakresie B+I Vyacutezvy v oblasti inovaacuteciiacute

51 Vyacutezva 1 Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Charakteristika

Kompetencie pre navrhovanie a vykonaacutevanie politiacutek vyacuteskumu a vyacutevoja suacute rozdeleneacute

medzi dve ministerstvaacute ktoreacute majuacute nedostatočnuacute uacuteroveň koordinaacutecie Ministerstvo

školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (podpora vyacuteskumu a vyacutevoja) a Ministerstvo

hospodaacuterstva SR (podpora inovaacuteciiacute) V roku 2013 slovenskaacute vlaacuteda zriadila Radu vlaacutedy SR

pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) Taacuteto inštituacutecia na vysokej uacuterovni by mala

zastrešovať všetky hlavneacute ministerstvaacute zodpovedneacute za politiku vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

RVVTI pomohla vypracovať strategickeacute dokumenty tyacutekajuacutece sa politiky vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute (vraacutetane RIS3) ide však len o poradnyacute orgaacuten slovenskej vlaacutedy a nemaacute nijakeacute

vyacutekonneacute praacutevomoci

V Slovenskej republike neexistujuacute nijakeacute vymedzeneacute regionaacutelne politiky vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute keďže vyacuteskum a inovaacutecie sa tradične považujuacute za zaacuteležitosť vlaacutedy a stupeň

regionaacutelnej inštitucionaacutelnej autonoacutemie je veľmi niacutezky V slovenskyacutech zaacutekonoch

o samospraacutevnych krajoch sa stanovujuacute praacutevomoci regionaacutelnych vlaacuted v ktoryacutech sa vocircbec

nespomiacutena vyacuteskum a inovaacutecie

Politickaacute reakcia

V dokumente RIS3 sa naznačuje niekoľko rozsiahlych plaacutenov na reformu riadenia

vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v programovom obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 aj keď akčnyacute plaacuten ešte

staacutele čakaacute na schvaacutelenie Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR

pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a odoslanyacute Euroacutepskej komisii

(GR REGIO) na ďalšie pripomienkovanie Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov

plnenia ex ante kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale v tejto faacuteze suacute potrebneacute iba

menšie zmeny

V Naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2015 sa predpokladali vyacuteznamneacute zmeny vraacutetane

zluacutečenia početnyacutech finančnyacutech agentuacuter do Vyacuteskumnej agentuacutery a Technologickej

agentuacutery ako aj transformaacutecie uacutestavov rozpočtovyacutech a podriadenyacutech organizaacuteciiacute

Slovenskej akadeacutemie vied (SAV) do verejnyacutech vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute (VVI) Osem

vlaacutednych agentuacuter ktoreacute realizujuacute scheacutemy na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute by sa malo

zluacutečiť do dvoch agentuacuter a slovenskaacute vlaacuteda by mala pripraviť novyacute zaacutekon o VVI

V naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2016 sa stanovuje že po prijatiacute akčneacuteho plaacutenu

RIS3 sa začne s vykonaacutevaniacutem jednotlivyacutech opatreniacute s cieľom zaviesť štrukturaacutelne zmeny

v oblasti vedy a vyacuteskumu Opatrenia buduacute zameraneacute najmauml na cieleneacute použiacutevanie

a stabilizaacuteciu verejnyacutech financiiacute a podporu zapojenia suacutekromneacuteho sektora do

vyacuteskumnyacutech a vyacutevojovyacutech činnostiacute a financovanie bude zameraneacute na zvyacutešenie kvality

vyacuteskumu podporu infraštruktuacutery vybudovanej z fondov EUacute a prepojenie univerziacutet

akadeacutemiiacute vied vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute a partnerov z priemyslu

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo strategickyacute

dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie akčneacuteho plaacutenu

implementaacutecie RIS3 V dokumente sa zavaacutedza systeacutem monitorovania a vyhodnocovania

dokumentu RIS3 na roky 2014 ndash 2016 a uvaacutedzajuacute sa v ňom tematickeacute hodnotenia

a hodnotenia vplyvov Tematickeacute hodnotenie sa zameriava na špecifickeacute teacutemy ako

infraštruktuacutera transfer technoloacutegiiacute medzinaacuterodnaacute spolupraacuteca inovačnaacute vyacutekonnosť

ochrana praacutev duševneacuteho vlastniacutectva a rozvoj MSP

Slovenskaacute vlaacuteda v roku 2015 premenovala Agentuacuteru pre štrukturaacutelne fondy EUacute na

Vyacuteskumnuacute agentuacuteru a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera dostala kompetencie

Technologickej agentuacutery

Posuacutedenie politiacutek

Riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute je staacutele rozdeleneacute medzi niekoľko ministerstiev

a implementačnyacutech agentuacuter Nedostatočnaacute koordinaacutecia a rozptyacutelenie obmedzenyacutech

12

finančnyacutech zdrojov braacuteni suacutečinnosti slovenskyacutech politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Reformy systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa do konca roka 2016 realizovali len čiastočne

RVVTI sa v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala veľmi často Premenovanie agentuacuter

zaoberajuacutecich sa vyacuteskumom a inovaacuteciami mocircže predstavovať krok vpred keďže noveacute

naacutezvy naznačujuacute vaumlčšiacute docircraz na vyacuteskum a inovaacutecie aj keď ich počet aj štruktuacutera zostali

rovnakeacute

Zluacutečenie finančnyacutech agentuacuter bolo oznaacutemeneacute minulyacute rok nebolo však zatiaľ realizovaneacute

a reforma SAV bola odloženaacute až na rok 2017 Osem regionaacutelnych vlaacuted vypracovalo svoje

vlastneacute regionaacutelne inovačneacute strateacutegie do roku 2015 majuacute však len obmedzeneacute zdroje na

podporu regionaacutelnych politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Vplyv tyacutechto strateacutegiiacute je

obmedzenyacute lebo vlaacuteda mocircže zvaacutežiť politickeacute ciele a naacutestroje navrhovaneacute v regionaacutelnych

inovačnyacutech dokumentoch ale nie je viazanaacute ich prijať Zatiaľ sa v žiadnom politickom

dokumente neuvažovalo o priacutepadnyacutech zmenaacutech rozdelenia praacutevomociacute medzi uacutestrednyacutemi

a regionaacutelnymi štaacutetnymi spraacutevami

52 Vyacutezva 2 Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne

Charakteristika

Slovenskyacute systeacutem vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zaznamenal v 90 rokoch minuleacuteho storočia a v

prvom desaťročiacute po roku 2000 vyacuteraznyacute pokles Pokles sa prejavil v zniacuteženom financovaniacute

vyacuteskumu a vyacutevoja klesajuacutecom počte vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov a chyacutebajuacutecich

štrukturaacutelnych reformaacutech sektora verejneacuteho vyacuteskumu Zniacuteženeacute zdroje a nezaacuteujem

slovenskyacutech politickyacutech činiteľov sa mohli premietnuť do niacutezkych vyacutestupov systeacutemu

vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pokiaľ ide o vysokokvalitneacute publikaacutecie počet inovačnyacutech podnikov

vyacuterobu a duševneacute aktiacuteva a vyacutevoz služieb naacuteročnyacutech na poznatky

Slovenskaacute republika sa radiacute medzi štaacutety so slabšiacutemi vyacutesledkami v oblasti vyacuteskumu v EUacute

čo potvrdzujuacute ukazovatele ako napriacuteklad percentuaacutelny podiel medzi 10 najviac

citovanyacutech publikaacuteciiacute za obdobie rokov 2000 ndash 2013 (573 v porovnaniacute so 734

v Českej republike) a celkovyacute počet žiadostiacute o patent na zaacuteklade Zmluvy o patentovej

spolupraacuteci (48 v porovnaniacute so 168 v Českej republike) Podľa zloženeacuteho ukazovateľa

excelentnosti vyacuteskumu Slovenskaacute republika vyacuterazne zaostaacuteva za najlepšiacutemi členskyacutemi

štaacutetmi EUacute pokiaľ ide o excelentnosť vyacuteskumu ale vyacutekonnosť krajiny sa od roku 2007

podstatne zlepšila

Politickaacute reakcia

Od roku 2007 je Slovenskaacute republika schopnaacute využiacutevať štrukturaacutelne fondy na vyacuteskum

a inovaacutecie a ťažiacute z pomoci EUacute na politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Tieto investiacutecie sa

koncentrovali do infraštruktuacuternych projektov ale naacuterodneacute investiacutecie do inštitucionaacutelneho

a projektoveacuteho financovania nedosiahli ich uacuteroveň Euroacutepska podpora smerovala

v rokoch 2007 ndash 2013 na modernizaacuteciu existujuacutecej a budovanie novej vyacuteskumnej

infraštruktuacutery (približne 13 univerzitnyacutech vyacuteskumnyacutech parkov a vyacuteskumno-vyacutevojovyacutech

parkov 67 centier excelentnosti a 8 kompetenčnyacutech centier) Naacuterodneacute a euroacutepske

podporneacute opatrenia na vyacuteskum a inovaacutecie sa značne liacutešia svojou veľkosťou a zameraniacutem

Vo finančnom plaacutene OP VaI sa napriacuteklad v obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 počiacuteta s podporou

opatreniacute v oblasti politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute vo vyacuteške 3 5996 milioacutena EUR z EŠIF

a 6789 milioacutena EUR z naacuterodnyacutech verejnyacutech zdrojov

Prostriedky štaacutetneho rozpočtu sa v prvom rade vynakladajuacute na inštitucionaacutelnu podporu

verejnyacutech inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO Z naacuterodneacuteho projektoveacuteho

financovania spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja medzi priemyslom a akademickou

obcou sa ročne prostredniacutectvom scheacutem APVV poskytne približne 12 milioacutenov EUR

Z naacuterodnyacutech finančnyacutech prostriedkov sa takisto niekoľko tisiacutec eur vyčleniacute na inovačneacute

poukazy a klastroveacute politiky

V strategickom dokumente o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie

akčneacuteho plaacutenu implementaacutecie RIS3 sa počiacuteta s vyacuteraznyacutem zvyacutešeniacutem verejnej podpory

13

vyacuteskumu a vyacutevoja V dokumente sa spomiacutena prednosť projektoveacuteho financovania

a zvyacutešenaacute podpora medzinaacuterodnej spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Posuacutedenie politiacutek

Slovenskaacute vlaacuteda navrhla niekoľko programov reforiem ktoryacutech cieľom je presunuacuteť docircraz

zo zaacutekladneacuteho vyacuteskumu na aplikovanyacute vyacuteskum Realizovanie tyacutechto reforiem je pomaleacute

a vaacutehaveacute Čo sa tyacuteka vyacutesledkov vyacuteskumu kvalita vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za

euroacutepskym priemerom V poslednyacutech troch rokoch slovenskeacute inštituacutecie vysokoškolskeacuteho

vzdelaacutevania a SAV v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch klesajuacute a umiestňujuacute sa na oveľa nižšiacutech

poziacuteciaacutech ako českeacute a maďarskeacute inštituacutecie

Slovenskaacute vlaacuteda v rokoch 2015 ndash 2016 vypracovala a zamietla tri verzie akčneacuteho plaacutenu

pre strateacutegiu RIS3 Do druhej polovice roka 2016 neboli vykonaneacute niektoreacute kľuacutečoveacute

organizačneacute reformy Slovenskaacute vlaacuteda a Akreditačnaacute komisia však odňali akreditaacuteciu

niektoryacutem inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania niacutezkej kvality a zrušili značnyacute počet

študijnyacutech programov niacutezkej kvality

53 Vyacutezva 3 Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech inovaacuteciiacute

a investiacutecie do vyacuteskumu a vyacutevoja

Charakteristika

Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika maacute niacutezky podiel inovujuacutecich podnikov a tento podiel sa za posledneacute tri roky

zniacutežil Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru (zahraničneacute nadnaacuterodneacute spoločnosti

verzus domaacutece MSP) ktoraacute vyacuteznamne ovplyvňuje suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum

a vyacutevoj Duaacutelna štruktuacutera sa prejavuje v niacutezkej intenzite vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum

a vyacutevoj niacutezkom podiele MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie a niacutezkom počte patentov

priemyselnyacutech vzorov a inyacutech komerčnyacutech vyacutesledkov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Na Slovensku pocircsobilo v roku 2016 približne 180 000 MSP v tuzemskom vlastniacutectve

Slovenskeacute MSP zakladali svoj obchodnyacute model na naacutekladovej konkurencieschopnosti

a marketingovyacutech a organizačnyacutech inovaacuteciaacutech Inovaacutecie naacuteročneacute na vyacuteskum a vyacutevoj suacute

zriedkaveacute najmauml preto že MSP sa zdraacutehajuacute riskovať Podiel inovaacutetorov procesov

a produktov v rokoch 2004 ndash 2015 raacutestol ale zostal hlboko pod priemerom EUacute

Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute so siacutedlom v Slovenskej republike majuacute vysokuacute

produktivitu majuacute však obmedzeneacute interneacute vyacuteskumneacute činnosti Sektor nadnaacuterodnyacutech

spoločnostiacute zameranyacute na vyspeleacute technoloacutegie a vysokuacute hodnotu zostaacuteva naďalej pomerne

izolovanyacute od tuzemskyacutech MSP Tieto nadnaacuterodneacute spoločnosti zvyčajne prinaacutešajuacute svoje

dodaacutevateľskeacute reťaze zo zahraničia Pokiaľ ide o činnosti naacuteročneacute na poznatky

nadnaacuterodneacute spoločnosti prevaacutedzkujuacute svoje vyacuteskumneacute a vyacutevojoveacute centraacute dizajnoveacute

marketingoveacute a ďalšie obchodneacute služby vo svojom siacutedle Doteraz žiadna nadnaacuterodnaacute

spoločnosť nevybudovala v Slovenskej republike vyacuteskumneacute centrum Nadnaacuterodneacute

spoločnosti majuacute takisto obmedzenyacute zaacuteujem o spolupraacutecu so slovenskyacutemi inštituacuteciami

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO

Politickaacute reakcia

V rokoch 2015 a 2016 boli prijateacute opatrenia na podporu podnikov orientovanyacutech na

inovaacutecie a vznik začiacutenajuacutecich podnikov V januaacuteri 2015 nadobudol uacutečinnosť zaacutekon

ktoryacutem sa zavaacutedzajuacute dodatočneacute daňoveacute uacuteľavy pre suacutekromneacute spoločnosti investujuacutece do

vyacuteskumu a vyacutevoja Novyacutemi daňovyacutemi uacuteľavami sa umožňuje spoločnostiam investujuacutecim

do vyacuteskumu a vyacutevoja zniacutežiť si daňoveacute zaacuteklady o ďalšiacutech 25 svojich vyacutedavkov do

vyacuteskumu a vyacutevoja 25 svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja

a 25 ročneacuteho naacuterastu vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj

Ministerstvo hospodaacuterstva SR 30 augusta 2016 zverejnilo naacutevrh Koncepcie

inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko V koncepcii sa uvaacutedza že samotnyacute štaacutet bude

zohraacutevať docircležituacute uacutelohu pri plneniacute očakaacutevaniacute inteligentneacuteho priemyslu prijatiacutem praacutevnych

14

predpisov uacutestretovyacutech k inovaacuteciaacutem a navrhuje sa v ňom analyacuteza možnosti ďalšieho

zvyšovania odpočiacutetateľnej vyacutešky naacutekladov na vyacuteskum a vyacutevoj

Posuacutedenie politiacutek

Slovenskaacute vlaacuteda vypracovala naacuterodneacute programy na podporu začiacutenajuacutecich podnikov

a inovačnyacutech poukazov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť MSP Podpora z naacuterodnyacutech

zdrojov je však veľmi niacutezka a realizaacutecia scheacutem operačneacuteho programu Vyacuteskum a inovaacutecie

(OP VaI) meškaacute

Slovenskeacute spoločnosti nevyužiacutevajuacute vo veľkej miere novyacute daňovyacute odpočet zavedenyacute

v januaacuteri 2015 Docircvodom je pravdepodobne nezrozumiteľneacute legislatiacutevne vymedzenie

ktoreacute mocircže predstavovať prekaacutežku pre niektoreacute spoločnosti ktoreacute by mali zaacuteujem tento

odpočet uplatniť V zaacutekone sa stanovuje že na uacutečely ziacuteskania daňoveacuteho odpočtu a 25

zniacuteženia svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja by spoločnosti mali

zamestnaacutevať ľudiacute mladšiacutech ako 26 rokov a nie viac ako dva roky po skončeniacute štuacutedia

a len maacutelo mladyacutech zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja spĺňa tieto kriteacuteriaacute

(s vyacutenimkou IT špecialistov)

Naacutevrh Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko svedčiacute o odhodlaniacute slovenskej

vlaacutedy zaviesť vyacuteznamnuacute vnuacutetroštaacutetnu iniciatiacutevu zameranuacute na transformaacuteciu a posilnenie

svojho priemyslu prostredniacutectvom investiacuteciiacute do vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a podpory spolupraacutece

medzi priemyslom a akademickou obcou Tento naacutevrh je zatiaľ len strategickyacutem

dokumentom na ktoryacute by mali nadviazať ďalšie opatrenia a akčneacute plaacuteny

54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu

Charakteristika

Euroacutepske a naacuterodneacute investiacutecie do spoločnyacutech vyacuteskumnyacutech projektov akademickej obce

a priemyslu boli podstatne nižšie ako investiacutecie do infraštruktuacutery Podnikateľskyacute

a verejnyacute sektor suacute do značnej miery izolovaneacute Podniky financujuacute skocircr podnikateľskeacute

projekty zatiaľ čo štaacutetna pomoc smeruje inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

a verejnyacutem vyacuteskumnyacutem organizaacuteciaacutem (VVO) Toky podnikovyacutech prostriedkov do

inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO predstavovali v roku 2014 len 32

celkovyacutech tokov Naacuterodneacute finančneacute prostriedky iduacute najmauml na inštitucionaacutelne financovanie

a vaumlčšinou smerujuacute do fondov ktoreacute nie suacute orientovaneacute na vyacuteskum a všeobecnyacutech

univerzitnyacutech fondov

APVV prevaacutedzkuje niekoľko scheacutem spolupraacutece pre slovenskeacute podniky a inštituacutecie

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO Celkovyacute rozpočet APVV je však niacutezky a prevažnuacute časť

vnuacutetroštaacutetneho projektoveacuteho financovania tvoriacute podpora EUacute pre vyacuteskumneacute

infraštruktuacutery

Spolupraacutecu medzi akademickou obcou a priemyslom brzdiacute aj malyacute zaacuteujem slovenskyacutech

MSP o inovaacutecie orientovaneacute na vyacuteskum a vyacutevoj Zo zisťovania o inovaacuteciaacutech

v Spoločenstve za rok 2012 (CIS 2012) vyplyacuteva že 501 inovačnyacutech podnikov sa

zapaacuteja do nejakeacuteho druhu spolupraacutece (nad priemerom EUacute ktoryacute predstavuje 313 )

Napriek tomu len polovica z nich (254 ) spolupracuje s univerzitami a inštituacuteciami

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a iba 194 spolupracuje s vlaacutedou alebo verejnyacutemi či

suacutekromnyacutemi vyacuteskumnyacutemi uacutestavmi (zisťovanie o inovaacuteciaacutech v Spoločenstve (CIS) 2012)

Z uacutedajov CIS 2012 vyplyacuteva že Slovenskaacute republika maacute niacutezky podiel inovačnyacutech MSP

a slovenskeacute inovačneacute MSP sa suacutestreďujuacute skocircr na znižovanie vyacuterobnyacutech naacutekladov

a organizačneacute a marketingoveacute inovaacutecie ako na produkty ktoreacute suacute naacuteročneacute na vyacuteskum

a vyacutevoj

Politickaacute reakcia

V raacutemci OP VaI sa v rokoch 2014 ndash 2016 uverejnilo desať vyacuteziev z ktoryacutech dve podporili

druhuacute faacutezu univerzitnyacutech vedeckyacutech parkov (177 milioacutena EUR + 59 milioacutena EUR) jedna

bola zameranaacute na budovanie centier vyacuteskumu a vyacutevoja (200 milioacutenov EUR) a jedna

15

investovala 218 milioacutenov EUR do strategickeacuteho vyacuteskumu v oblastiach špecializaacutecie RIS3

Koncepcia inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko schvaacutelenaacute v auguste 2016 kladie

veľkyacute docircraz na potrebu vyacuteskumnyacutech zariadeniacute a vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute ktoreacute by

vykonaacutevali vyacuteskum zameranyacute na komercializaacuteciu a tyacutem by lepšie uspokojovali potreby

priemyslu najmauml prostredniacutectvom PPP projektov ako to už realizovali ineacute členskeacute štaacutety

EUacute

Posuacutedenie politiacutek

Nedaacutevne hodnotenia poukazujuacute na niekoľko docircvodov niacutezkej uacuterovne suacutečinnosti medzi

vedou a priemyslom Niacutezka absorpčnaacute kapacita na strane dopytu mocircže vyplyacutevať

z veľkeacuteho počtu MSP s obmedzenyacutemi inovačnyacutemi kapacitami a preferenciou dovaacutežať

technoloacutegie a to v priacutepade nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute ako aj domaacutecich podnikov Niacutezky

zaacuteujem na strane ponuky mocircže byť spocircsobenyacute nedostatočnyacutemi stimulmi pre

vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov podieľajuacutecich sa na činnostiach prenosu poznatkov niacutezkou

podporou zakladania a rozvoja spin-off podnikov nedostatočnou informovanosťou

inštituacuteciiacute pre vyacuteskum a vyacutevoj o možnostiach spolupraacutece s podnikateľskyacutem sektorom

a niacutezkou uacuterovňou patentovania a licencovania

Slovenskaacute vlaacuteda vyčlenila v rozpočte OP VaI značneacute zdroje na posilnenie suacutečinnosti

medzi vedou a priemyslom Vlaacuteda takisto navrhla naacuterodnyacute program APVV pre spolupraacutecu

medzi akademickou obcou a priemyslom v obdobiacute rokov 2016 ndash 2020 Ani jedna z tyacutechto

iniciatiacutev však doteraz nebola realizovanaacute

Akčnyacute plaacuten implementaacutecie RIS3 staacutele nebol schvaacutelenyacute Jeho potvrdenie maacute zaacutesadnyacute

vyacuteznam z hľadiska realizaacutecie a financovania opatreniacute zameranyacutech na komercializaacuteciu

vyacutesledkov vyacuteskumu a posilnenie spolupraacutece medzi vedou a priemyslom Cieľom

Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko je posuacutediť suacutečasneacute vyacutesledky

akademickeacuteho vyacuteskumu z hľadiska potrieb priemyslu Mocircže iacutesť o sľubnyacute krok k posilneniu

suacutečinnosti medzi vedou a priemyslom a zlepšeniu komercializaacutecie vyacutesledkov vyacuteskumu

6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov

Tento oddiel sa zameriava na charakteristiku a posuacutedenie vnuacutetroštaacutetneho uacutesilia zaviesť

na strane dopytu inovačneacute strateacutegie s cieľom stimulovať zavaacutedzanie alebo šiacuterenie inovaacuteciiacute

vraacutetane verejneacuteho obstaraacutevania a predpisov podporujuacutecich inovaacuteciu Takisto sa v ňom

analyzujuacute politickeacute opatrenia zameraneacute na internacionalizaacuteciu podnikov s cieľom zvyacutešiť

inovatiacutevnosť hospodaacuterstva

Jednyacutem z hlavnyacutech naacutestrojov zameranyacutech na stimulaacuteciu a vytvaacuteranie trhov je verejneacute

obstaraacutevanie inovatiacutevnych tovarov a služieb Zahŕňa inovačneacute opatrenia riadeneacute

dopytom napriacuteklad obstaraacutevanie vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem technologicky

orientovaneacute obstaraacutevanie ako aj opatrenia zameraneacute na hlavnyacutech použiacutevateľov

a zosuacuteladenie ponuky a dopytu Nedostatok jasnyacutech vnuacutetroštaacutetnych politiacutek a cieľov

verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych tovarov a služieb a priacutelišneacute spoliehanie sa na zdroje

EUacute maacute vplyv na efektiacutevnosť inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania v Slovenskej republike

Pripravuje sa však projekt na podporu verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych riešeniacute (PPI)

a obstaraacutevania vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem (PCP) ktoryacute by mal začať fungovať

koncom roka 2016

Medzi priacuteklady inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania patria

Infraštruktuacutera pre vyacuteskum a vyacutevoj Zaacutekladnaacute myšlienka tohto opatrenia spočiacuteva

v tom že verejnyacute sektor v rokoch 2009 ndash 2013 vybudoval efektiacutevnu

infraštruktuacuteru IKT pre vyacuteskum a vyacutevoj Infraštruktuacutera je schopnaacute uchovaacutevať

a poskytovať uacutedaje pre pracovniacutekov vo vyacuteskume a vyacutevoji s vysokou mierou

dostupnosti a bezpečnosti Suacutečasťou infraštruktuacutery IKT suacute aj ryacutechle a spoľahliveacute

širokopaacutesmoveacute siete riešenia pre efektiacutevne využitie a spracovanie informaacuteciiacute

a intranetoveacute a internetoveacute riešenia

16

Projekt elektronickeacuteho občianskeho preukazu (eID karta) Projekt umožňuje

vydaacutevanie občianskych preukazov so zabudovanyacutemi čipmi od decembra 2013 Do

decembra 2016 bolo vydanyacutech približne 2 milioacuteny eID kariet no len 490 tisiacutec

držiteľov ich aktivovalo Vlaacuteda zaručila niacutezku cenu eID kariet (450 EUR)

a zabezpečila bezplatnuacute distribuacuteciu čiacutetačiek kariet a priacuteslušnyacutech softveacuterovyacutech

riešeniacute Asi polovica držiteľov eID kariet sa rozhodla pre aktivaacuteciu digitaacutelneho

podpisu Digitaacutelny podpis zjednodušuje komunikaacuteciu s mnohyacutemi službami

verejnej spraacutevy

Projekt eHealth Projekt bol schvaacutelenyacute uzneseniacutem vlaacutedy SR č 4972008 zo

16 juacutela 2008 a plaacutenovaneacute vyacutestupy boli rozdeleneacute do troch faacutez

V euroacutepskom prehľade vyacutesledkov inovaacutecie vo verejnom sektore za rok 2013 dostala

Slovenskaacute republika niacutezke hodnotenie vo vaumlčšine zložiek tohto prehľadu V spraacuteve

o globaacutelnej konkurencieschopnosti v rokoch 2014 ndash 2015 ktoruacute vydalo Svetoveacute

ekonomickeacute foacuterum bola Slovenskaacute republika v oblasti verejneacuteho obstaraacutevania vyspelyacutech

technologickyacutech produktov zaradenaacute na 117 miesto spomedzi 143 krajiacuten

Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila zaacutekon č 5462010 v ktorom sa stanovuje že všetky zmluvy

a naacutekupy uskutočneneacute uacutetvarmi a agentuacuterami uacutestrednyacutech regionaacutelnych a miestnych

štaacutetnych spraacutev musia byť zverejneneacute na internete najneskocircr do desiatich dniacute po naacutekupe

So zmluvami je to inak ndash informaacutecie o finančnyacutech transakciaacutech musia byť zaacuteroveň

zverejneneacute štruktuacuterovanyacutem spocircsobom a musia umožňovať jednoduchuacute identifikaacuteciu

relevantnyacutech akteacuterov a priacuteslušnyacutech vyacutedavkov Centraacutelny register zmluacutev funguje dobre

a pomaacuteha zvyšovať transparentnosť verejneacuteho obstaraacutevania na Slovensku

V operačnom programe Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) ktoryacute je v rokoch 2014 ndash 2020

hlavnyacutem zdrojom financovania slovenskeacuteho systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa neuvaacutedza

nijakaacute zmienka o verejnom obstaraacutevaniacute inovačnyacutech technoloacutegiiacute V OP VaI sa iba stručne

spomiacutena že scheacutemy štaacutetnej pomoci by uprednostnili obstaranie špičkovyacutech technoloacutegiiacute

v suacutelade s cieľmi RIS3

Podľa uacutedajov Euroacutepskej komisie Slovensko vyacuterazne zaostaacuteva za priemerom EUacute pokiaľ

ide o zaacutesady iniciatiacutevy bdquoSmall Business Actldquo (SBA) ndash v oblasti internacionalizaacutecie

(využiacutevanie rastu trhov mimo EUacute) sa z krajiacuten EUacute umiestnilo na poslednom mieste Pokiaľ

ide o zaacutesadu jednotneacuteho trhu (vaumlčšie využitie priacuteležitostiacute ktoreacute ponuacuteka jednotnyacute trh)

Slovensko dosiahlo lepšie vyacutesledky ale staacutele zostaacuteva pod priemerom EUacute (Prehľad SBA

Slovensko 2014)

V uplynulyacutech rokoch sa veľa diskutovalo zriadilo sa niekoľko vyacuteborov a bolo prijatyacutech

niekoľko opatreniacute na podporu internacionalizaacutecie slovenskyacutech MSP Vyacutevoz MSP v roku

2014 však predstavoval iba 29 celkoveacuteho vyacutevozu slovenskyacutech podnikov Navyše iba

5 MSP na Slovensku vyvaacuteža do zahraničia (v porovnaniacute so 64 veľkyacutech podnikov)

Vyše 89 vyacutevozu slovenskyacutech MSP smerovalo do EUacute (v porovnaniacute s 81 v priacutepade

veľkyacutech podnikov) Vyše 10 vyacutevozu MSP smerovalo mimo EUacute (v porovnaniacute s 19

v priacutepade veľkyacutech podnikov) (Going global remains a challenge for Slovak SMEs

AmCham 2014)

17

Odkazy

Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute

inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute

reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za

rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia

Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie

o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska

komisia

Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov

EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia

Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel

EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom

v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016

EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016

Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza

OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)

SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania

v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015

Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012

Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013

Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument

o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho

plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave

medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho

rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013

WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016

18

Skratky

BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj

EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie

ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

EUacute Euroacutepska uacutenia

PZI Priame zahraničneacute investiacutecie

GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA

MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu

NPR Naacuterodnyacute program reforiem

MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť

PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci

VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie

OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj

OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie

RampI Vyacuteskum a inovaacutecie

RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu

SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied

SBA Slovak Business Agency

RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie

APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja

VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA

WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva

19

Prehľad

Zoznam grafov

Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov

na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8

Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov

na vyacuteskum a vyacutevoj 9

2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016

GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500

Value added of services as share of

the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152

Value added of manufacturing as share

of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245

Employment in manufacturing as share

of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164

Employment in services as share of

total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584

Share of Foreign controlled enterprises

in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08

Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113

New doctorate graduates (ISCED 6)

per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165

Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27

Innovative enterprises as a share of

total number of enterprises (CIS data)

() 34 318

Innovation output indicator (Rank

Intra-EU Comparison) 15 17 16 14

Turnover from innovation as of total

turnover (Eurostat) 233 196

Country position in Doing Business

(Ease of doing business index

WB)(1=most business-friendly

regulations) 29 29 33

Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39

EC Digital Economy amp Society Index

(DESI) (Rank) 20 20 21

E-Government Development Index

Rank 43 51 67

Online availability of public services ndash

Percentage of individuals having

interactions with public authorities via

Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48

GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118

GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036

RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038

BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033

Research excellence composite

indicator (Rank) 20

Percentage of scientific publications

among the top 10 most cited

publications worldwide as of total

scientific publications of the country 533 521 561 535

Public-private co-publications per

million population 1115 1428 1298 1055 739 812

Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na

otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii

Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()

00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za

takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa

(httpeuropaeu)

Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute

Bezplatne publikaacutecie

bull jedna koacutepia

je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy

prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Plateneacute publikaacutecie

bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

doi102760449410

ISBN 978-92-79-65995-9

KJ-N

A-2

8484-S

K-N

Page 12: Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO) o ...publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC105850/kjna... · Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO)

10

Z uacutedajov OECD o ryacutechlo rastuacutecich podnikoch (bdquogazelaacutechldquo) vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika dosahuje pomerne dobreacute vyacutesledky Ryacutechlo rastuacutece spoločnosti mali v roku

2014 vysokyacute podiel v najdocircležitejšiacutech odvetviach hospodaacuterstva vraacutetane spracovateľskeacuteho

priemyslu (101 ) a služieb informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (147 )

Slovenskaacute republika mala takisto vysokyacute podiel bdquogazielldquo v spracovateľskom priemysle

(22 ) a službaacutech informačnyacutech a komunikačnyacutech technoloacutegiiacute (41 ) (OECD

Entrepreneurship at a Glance 2014)

Štatistickyacute uacuterad Slovenskej republiky poskytuje uacutedaje o technologickej intenzite

slovenskyacutech MSP V roku 2014 približne 31 MSP pocircsobilo v technologicky vyspelyacutech

priemyselnyacutech odvetviach a 139 v spracovateľskom priemysle so strednou

až vysokou uacuterovňou technoloacutegie Pokiaľ ide o sektor služieb v tom istom roku pocircsobilo

v službaacutech naacuteročnyacutech na poznatky približne 351 slovenskyacutech MSP (Štatistickyacute uacuterad

Slovenskej republiky december 2016)

Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacuteciiacute za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika dosahovala neuspokojiveacute vyacutesledky vo všetkyacutech ukazovateľoch tyacutekajuacutecich sa

vaumlzieb podnikania a duševnyacutech aktiacutev Podiel MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie

predstavoval 52 podiel inovačnyacutech MSP spolupracujuacutecich s ostatnyacutemi MSP 65

a podiel verejno-suacutekromnyacutech spoločnyacutech publikaacuteciiacute (na milioacuten obyvateľov) 24

priemeru EUacute 28 (Euroacutepska komisia 2016)

Počet patentovyacutech prihlaacutešok PCT na miliardu HDP (v EUR PPS) predstavoval 18 počet

patentovyacutech prihlaacutešok PCT v spoločenskyacutech vyacutezvach 9 počet ochrannyacutech znaacutemok

Spoločenstva 49 a počet priemyselnyacutech vzorov Spoločenstva 34 priemeru EUacute 28

(Eurostat november 2016)

43 Inovaacutecie vo verejnom sektore a zapojenie občianskej

spoločnosti

Z uacutedajov o inovaacuteciaacutech vo verejnom sektore (ESTAT 2016 OECD Svetovaacute banka EVCA)

vyplyacuteva že Slovenskaacute republika zaostaacuteva v online dostupnosti verejnyacutech služieb

verejnom obstaraacutevaniacute modernyacutech technoloacutegiiacute a kvalite elektronickej verejnej spraacutevy

Slovenskaacute vlaacuteda zatiaľ nevypracovala nijakeacute plaacuteny verejneacuteho obstaraacutevania inovačnyacutech

technoloacutegiiacute a služieb

Kvalita a transparentnosť verejnyacutech služieb suacute problematickeacute a program modernizaacutecie

verejneacuteho sektora sa prekryacuteva s uacutesiliacutem zameranyacutem na boj proti korupcii a zvyšovanie

kvality verejnyacutech služieb

Slovenskaacute vlaacuteda zaviedla niekoľko iniciatiacutev zameranyacutech na zvyšovanie efektiacutevnosti

a transparentnosti služieb verejnej spraacutevy Verejneacute inštituacutecie musia od roku 2011

zverejňovať všetky svoje zmluvy na internete Verejneacute inštituacutecie musia od februaacutera 2015

použiacutevať elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania (ECS) na obstaraacutevanie tovaru

a služieb v hodnote vyššej ako 1000 EUR

Slovenskaacute vlaacuteda využila operačnyacute program Informačnaacute spoločnosť (OP IS) aby podporila

rozvoj elektronickej verejnej spraacutevy v obdobiacute rokov 2007 ndash 20132015 Slovenskaacute

republika do konca roka 2015 minula 937 rozpočtu OP IS (1 5928 milioacutena EUR)

Mnoho projektov elektronickej verejnej spraacutevy však zlyhalo

Inovaacutecie pre občiansku spoločnosť (sociaacutelne inovaacutecie) sa v Slovenskej republike ešte len

začiacutenajuacute rozviacutejať Zameriavajuacute sa na neziskoveacute iniciatiacutevy podporujuacutece inovaacutecie medzi

mladyacutemi ľuďmi a podporu pre novovznikajuacutece komunity začiacutenajuacutecich podnikov ktoraacute sa

začala formovať v poslednyacutech rokoch Taacuteto komunita je zameranaacute na centraacute začiacutenajuacutecich

podnikov (start-up hubs) coworkingoveacute centraacute a štruktuacutery ktoreacute poskytujuacute priestor

podpore novyacutech a inovatiacutevnych naacutepadov vyacuterobkov a služieb

11

5 Wyzwania w zakresie B+I Vyacutezvy v oblasti inovaacuteciiacute

51 Vyacutezva 1 Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Charakteristika

Kompetencie pre navrhovanie a vykonaacutevanie politiacutek vyacuteskumu a vyacutevoja suacute rozdeleneacute

medzi dve ministerstvaacute ktoreacute majuacute nedostatočnuacute uacuteroveň koordinaacutecie Ministerstvo

školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (podpora vyacuteskumu a vyacutevoja) a Ministerstvo

hospodaacuterstva SR (podpora inovaacuteciiacute) V roku 2013 slovenskaacute vlaacuteda zriadila Radu vlaacutedy SR

pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) Taacuteto inštituacutecia na vysokej uacuterovni by mala

zastrešovať všetky hlavneacute ministerstvaacute zodpovedneacute za politiku vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

RVVTI pomohla vypracovať strategickeacute dokumenty tyacutekajuacutece sa politiky vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute (vraacutetane RIS3) ide však len o poradnyacute orgaacuten slovenskej vlaacutedy a nemaacute nijakeacute

vyacutekonneacute praacutevomoci

V Slovenskej republike neexistujuacute nijakeacute vymedzeneacute regionaacutelne politiky vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute keďže vyacuteskum a inovaacutecie sa tradične považujuacute za zaacuteležitosť vlaacutedy a stupeň

regionaacutelnej inštitucionaacutelnej autonoacutemie je veľmi niacutezky V slovenskyacutech zaacutekonoch

o samospraacutevnych krajoch sa stanovujuacute praacutevomoci regionaacutelnych vlaacuted v ktoryacutech sa vocircbec

nespomiacutena vyacuteskum a inovaacutecie

Politickaacute reakcia

V dokumente RIS3 sa naznačuje niekoľko rozsiahlych plaacutenov na reformu riadenia

vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v programovom obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 aj keď akčnyacute plaacuten ešte

staacutele čakaacute na schvaacutelenie Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR

pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a odoslanyacute Euroacutepskej komisii

(GR REGIO) na ďalšie pripomienkovanie Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov

plnenia ex ante kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale v tejto faacuteze suacute potrebneacute iba

menšie zmeny

V Naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2015 sa predpokladali vyacuteznamneacute zmeny vraacutetane

zluacutečenia početnyacutech finančnyacutech agentuacuter do Vyacuteskumnej agentuacutery a Technologickej

agentuacutery ako aj transformaacutecie uacutestavov rozpočtovyacutech a podriadenyacutech organizaacuteciiacute

Slovenskej akadeacutemie vied (SAV) do verejnyacutech vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute (VVI) Osem

vlaacutednych agentuacuter ktoreacute realizujuacute scheacutemy na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute by sa malo

zluacutečiť do dvoch agentuacuter a slovenskaacute vlaacuteda by mala pripraviť novyacute zaacutekon o VVI

V naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2016 sa stanovuje že po prijatiacute akčneacuteho plaacutenu

RIS3 sa začne s vykonaacutevaniacutem jednotlivyacutech opatreniacute s cieľom zaviesť štrukturaacutelne zmeny

v oblasti vedy a vyacuteskumu Opatrenia buduacute zameraneacute najmauml na cieleneacute použiacutevanie

a stabilizaacuteciu verejnyacutech financiiacute a podporu zapojenia suacutekromneacuteho sektora do

vyacuteskumnyacutech a vyacutevojovyacutech činnostiacute a financovanie bude zameraneacute na zvyacutešenie kvality

vyacuteskumu podporu infraštruktuacutery vybudovanej z fondov EUacute a prepojenie univerziacutet

akadeacutemiiacute vied vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute a partnerov z priemyslu

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo strategickyacute

dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie akčneacuteho plaacutenu

implementaacutecie RIS3 V dokumente sa zavaacutedza systeacutem monitorovania a vyhodnocovania

dokumentu RIS3 na roky 2014 ndash 2016 a uvaacutedzajuacute sa v ňom tematickeacute hodnotenia

a hodnotenia vplyvov Tematickeacute hodnotenie sa zameriava na špecifickeacute teacutemy ako

infraštruktuacutera transfer technoloacutegiiacute medzinaacuterodnaacute spolupraacuteca inovačnaacute vyacutekonnosť

ochrana praacutev duševneacuteho vlastniacutectva a rozvoj MSP

Slovenskaacute vlaacuteda v roku 2015 premenovala Agentuacuteru pre štrukturaacutelne fondy EUacute na

Vyacuteskumnuacute agentuacuteru a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera dostala kompetencie

Technologickej agentuacutery

Posuacutedenie politiacutek

Riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute je staacutele rozdeleneacute medzi niekoľko ministerstiev

a implementačnyacutech agentuacuter Nedostatočnaacute koordinaacutecia a rozptyacutelenie obmedzenyacutech

12

finančnyacutech zdrojov braacuteni suacutečinnosti slovenskyacutech politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Reformy systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa do konca roka 2016 realizovali len čiastočne

RVVTI sa v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala veľmi často Premenovanie agentuacuter

zaoberajuacutecich sa vyacuteskumom a inovaacuteciami mocircže predstavovať krok vpred keďže noveacute

naacutezvy naznačujuacute vaumlčšiacute docircraz na vyacuteskum a inovaacutecie aj keď ich počet aj štruktuacutera zostali

rovnakeacute

Zluacutečenie finančnyacutech agentuacuter bolo oznaacutemeneacute minulyacute rok nebolo však zatiaľ realizovaneacute

a reforma SAV bola odloženaacute až na rok 2017 Osem regionaacutelnych vlaacuted vypracovalo svoje

vlastneacute regionaacutelne inovačneacute strateacutegie do roku 2015 majuacute však len obmedzeneacute zdroje na

podporu regionaacutelnych politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Vplyv tyacutechto strateacutegiiacute je

obmedzenyacute lebo vlaacuteda mocircže zvaacutežiť politickeacute ciele a naacutestroje navrhovaneacute v regionaacutelnych

inovačnyacutech dokumentoch ale nie je viazanaacute ich prijať Zatiaľ sa v žiadnom politickom

dokumente neuvažovalo o priacutepadnyacutech zmenaacutech rozdelenia praacutevomociacute medzi uacutestrednyacutemi

a regionaacutelnymi štaacutetnymi spraacutevami

52 Vyacutezva 2 Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne

Charakteristika

Slovenskyacute systeacutem vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zaznamenal v 90 rokoch minuleacuteho storočia a v

prvom desaťročiacute po roku 2000 vyacuteraznyacute pokles Pokles sa prejavil v zniacuteženom financovaniacute

vyacuteskumu a vyacutevoja klesajuacutecom počte vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov a chyacutebajuacutecich

štrukturaacutelnych reformaacutech sektora verejneacuteho vyacuteskumu Zniacuteženeacute zdroje a nezaacuteujem

slovenskyacutech politickyacutech činiteľov sa mohli premietnuť do niacutezkych vyacutestupov systeacutemu

vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pokiaľ ide o vysokokvalitneacute publikaacutecie počet inovačnyacutech podnikov

vyacuterobu a duševneacute aktiacuteva a vyacutevoz služieb naacuteročnyacutech na poznatky

Slovenskaacute republika sa radiacute medzi štaacutety so slabšiacutemi vyacutesledkami v oblasti vyacuteskumu v EUacute

čo potvrdzujuacute ukazovatele ako napriacuteklad percentuaacutelny podiel medzi 10 najviac

citovanyacutech publikaacuteciiacute za obdobie rokov 2000 ndash 2013 (573 v porovnaniacute so 734

v Českej republike) a celkovyacute počet žiadostiacute o patent na zaacuteklade Zmluvy o patentovej

spolupraacuteci (48 v porovnaniacute so 168 v Českej republike) Podľa zloženeacuteho ukazovateľa

excelentnosti vyacuteskumu Slovenskaacute republika vyacuterazne zaostaacuteva za najlepšiacutemi členskyacutemi

štaacutetmi EUacute pokiaľ ide o excelentnosť vyacuteskumu ale vyacutekonnosť krajiny sa od roku 2007

podstatne zlepšila

Politickaacute reakcia

Od roku 2007 je Slovenskaacute republika schopnaacute využiacutevať štrukturaacutelne fondy na vyacuteskum

a inovaacutecie a ťažiacute z pomoci EUacute na politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Tieto investiacutecie sa

koncentrovali do infraštruktuacuternych projektov ale naacuterodneacute investiacutecie do inštitucionaacutelneho

a projektoveacuteho financovania nedosiahli ich uacuteroveň Euroacutepska podpora smerovala

v rokoch 2007 ndash 2013 na modernizaacuteciu existujuacutecej a budovanie novej vyacuteskumnej

infraštruktuacutery (približne 13 univerzitnyacutech vyacuteskumnyacutech parkov a vyacuteskumno-vyacutevojovyacutech

parkov 67 centier excelentnosti a 8 kompetenčnyacutech centier) Naacuterodneacute a euroacutepske

podporneacute opatrenia na vyacuteskum a inovaacutecie sa značne liacutešia svojou veľkosťou a zameraniacutem

Vo finančnom plaacutene OP VaI sa napriacuteklad v obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 počiacuteta s podporou

opatreniacute v oblasti politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute vo vyacuteške 3 5996 milioacutena EUR z EŠIF

a 6789 milioacutena EUR z naacuterodnyacutech verejnyacutech zdrojov

Prostriedky štaacutetneho rozpočtu sa v prvom rade vynakladajuacute na inštitucionaacutelnu podporu

verejnyacutech inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO Z naacuterodneacuteho projektoveacuteho

financovania spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja medzi priemyslom a akademickou

obcou sa ročne prostredniacutectvom scheacutem APVV poskytne približne 12 milioacutenov EUR

Z naacuterodnyacutech finančnyacutech prostriedkov sa takisto niekoľko tisiacutec eur vyčleniacute na inovačneacute

poukazy a klastroveacute politiky

V strategickom dokumente o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie

akčneacuteho plaacutenu implementaacutecie RIS3 sa počiacuteta s vyacuteraznyacutem zvyacutešeniacutem verejnej podpory

13

vyacuteskumu a vyacutevoja V dokumente sa spomiacutena prednosť projektoveacuteho financovania

a zvyacutešenaacute podpora medzinaacuterodnej spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Posuacutedenie politiacutek

Slovenskaacute vlaacuteda navrhla niekoľko programov reforiem ktoryacutech cieľom je presunuacuteť docircraz

zo zaacutekladneacuteho vyacuteskumu na aplikovanyacute vyacuteskum Realizovanie tyacutechto reforiem je pomaleacute

a vaacutehaveacute Čo sa tyacuteka vyacutesledkov vyacuteskumu kvalita vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za

euroacutepskym priemerom V poslednyacutech troch rokoch slovenskeacute inštituacutecie vysokoškolskeacuteho

vzdelaacutevania a SAV v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch klesajuacute a umiestňujuacute sa na oveľa nižšiacutech

poziacuteciaacutech ako českeacute a maďarskeacute inštituacutecie

Slovenskaacute vlaacuteda v rokoch 2015 ndash 2016 vypracovala a zamietla tri verzie akčneacuteho plaacutenu

pre strateacutegiu RIS3 Do druhej polovice roka 2016 neboli vykonaneacute niektoreacute kľuacutečoveacute

organizačneacute reformy Slovenskaacute vlaacuteda a Akreditačnaacute komisia však odňali akreditaacuteciu

niektoryacutem inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania niacutezkej kvality a zrušili značnyacute počet

študijnyacutech programov niacutezkej kvality

53 Vyacutezva 3 Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech inovaacuteciiacute

a investiacutecie do vyacuteskumu a vyacutevoja

Charakteristika

Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika maacute niacutezky podiel inovujuacutecich podnikov a tento podiel sa za posledneacute tri roky

zniacutežil Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru (zahraničneacute nadnaacuterodneacute spoločnosti

verzus domaacutece MSP) ktoraacute vyacuteznamne ovplyvňuje suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum

a vyacutevoj Duaacutelna štruktuacutera sa prejavuje v niacutezkej intenzite vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum

a vyacutevoj niacutezkom podiele MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie a niacutezkom počte patentov

priemyselnyacutech vzorov a inyacutech komerčnyacutech vyacutesledkov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Na Slovensku pocircsobilo v roku 2016 približne 180 000 MSP v tuzemskom vlastniacutectve

Slovenskeacute MSP zakladali svoj obchodnyacute model na naacutekladovej konkurencieschopnosti

a marketingovyacutech a organizačnyacutech inovaacuteciaacutech Inovaacutecie naacuteročneacute na vyacuteskum a vyacutevoj suacute

zriedkaveacute najmauml preto že MSP sa zdraacutehajuacute riskovať Podiel inovaacutetorov procesov

a produktov v rokoch 2004 ndash 2015 raacutestol ale zostal hlboko pod priemerom EUacute

Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute so siacutedlom v Slovenskej republike majuacute vysokuacute

produktivitu majuacute však obmedzeneacute interneacute vyacuteskumneacute činnosti Sektor nadnaacuterodnyacutech

spoločnostiacute zameranyacute na vyspeleacute technoloacutegie a vysokuacute hodnotu zostaacuteva naďalej pomerne

izolovanyacute od tuzemskyacutech MSP Tieto nadnaacuterodneacute spoločnosti zvyčajne prinaacutešajuacute svoje

dodaacutevateľskeacute reťaze zo zahraničia Pokiaľ ide o činnosti naacuteročneacute na poznatky

nadnaacuterodneacute spoločnosti prevaacutedzkujuacute svoje vyacuteskumneacute a vyacutevojoveacute centraacute dizajnoveacute

marketingoveacute a ďalšie obchodneacute služby vo svojom siacutedle Doteraz žiadna nadnaacuterodnaacute

spoločnosť nevybudovala v Slovenskej republike vyacuteskumneacute centrum Nadnaacuterodneacute

spoločnosti majuacute takisto obmedzenyacute zaacuteujem o spolupraacutecu so slovenskyacutemi inštituacuteciami

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO

Politickaacute reakcia

V rokoch 2015 a 2016 boli prijateacute opatrenia na podporu podnikov orientovanyacutech na

inovaacutecie a vznik začiacutenajuacutecich podnikov V januaacuteri 2015 nadobudol uacutečinnosť zaacutekon

ktoryacutem sa zavaacutedzajuacute dodatočneacute daňoveacute uacuteľavy pre suacutekromneacute spoločnosti investujuacutece do

vyacuteskumu a vyacutevoja Novyacutemi daňovyacutemi uacuteľavami sa umožňuje spoločnostiam investujuacutecim

do vyacuteskumu a vyacutevoja zniacutežiť si daňoveacute zaacuteklady o ďalšiacutech 25 svojich vyacutedavkov do

vyacuteskumu a vyacutevoja 25 svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja

a 25 ročneacuteho naacuterastu vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj

Ministerstvo hospodaacuterstva SR 30 augusta 2016 zverejnilo naacutevrh Koncepcie

inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko V koncepcii sa uvaacutedza že samotnyacute štaacutet bude

zohraacutevať docircležituacute uacutelohu pri plneniacute očakaacutevaniacute inteligentneacuteho priemyslu prijatiacutem praacutevnych

14

predpisov uacutestretovyacutech k inovaacuteciaacutem a navrhuje sa v ňom analyacuteza možnosti ďalšieho

zvyšovania odpočiacutetateľnej vyacutešky naacutekladov na vyacuteskum a vyacutevoj

Posuacutedenie politiacutek

Slovenskaacute vlaacuteda vypracovala naacuterodneacute programy na podporu začiacutenajuacutecich podnikov

a inovačnyacutech poukazov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť MSP Podpora z naacuterodnyacutech

zdrojov je však veľmi niacutezka a realizaacutecia scheacutem operačneacuteho programu Vyacuteskum a inovaacutecie

(OP VaI) meškaacute

Slovenskeacute spoločnosti nevyužiacutevajuacute vo veľkej miere novyacute daňovyacute odpočet zavedenyacute

v januaacuteri 2015 Docircvodom je pravdepodobne nezrozumiteľneacute legislatiacutevne vymedzenie

ktoreacute mocircže predstavovať prekaacutežku pre niektoreacute spoločnosti ktoreacute by mali zaacuteujem tento

odpočet uplatniť V zaacutekone sa stanovuje že na uacutečely ziacuteskania daňoveacuteho odpočtu a 25

zniacuteženia svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja by spoločnosti mali

zamestnaacutevať ľudiacute mladšiacutech ako 26 rokov a nie viac ako dva roky po skončeniacute štuacutedia

a len maacutelo mladyacutech zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja spĺňa tieto kriteacuteriaacute

(s vyacutenimkou IT špecialistov)

Naacutevrh Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko svedčiacute o odhodlaniacute slovenskej

vlaacutedy zaviesť vyacuteznamnuacute vnuacutetroštaacutetnu iniciatiacutevu zameranuacute na transformaacuteciu a posilnenie

svojho priemyslu prostredniacutectvom investiacuteciiacute do vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a podpory spolupraacutece

medzi priemyslom a akademickou obcou Tento naacutevrh je zatiaľ len strategickyacutem

dokumentom na ktoryacute by mali nadviazať ďalšie opatrenia a akčneacute plaacuteny

54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu

Charakteristika

Euroacutepske a naacuterodneacute investiacutecie do spoločnyacutech vyacuteskumnyacutech projektov akademickej obce

a priemyslu boli podstatne nižšie ako investiacutecie do infraštruktuacutery Podnikateľskyacute

a verejnyacute sektor suacute do značnej miery izolovaneacute Podniky financujuacute skocircr podnikateľskeacute

projekty zatiaľ čo štaacutetna pomoc smeruje inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

a verejnyacutem vyacuteskumnyacutem organizaacuteciaacutem (VVO) Toky podnikovyacutech prostriedkov do

inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO predstavovali v roku 2014 len 32

celkovyacutech tokov Naacuterodneacute finančneacute prostriedky iduacute najmauml na inštitucionaacutelne financovanie

a vaumlčšinou smerujuacute do fondov ktoreacute nie suacute orientovaneacute na vyacuteskum a všeobecnyacutech

univerzitnyacutech fondov

APVV prevaacutedzkuje niekoľko scheacutem spolupraacutece pre slovenskeacute podniky a inštituacutecie

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO Celkovyacute rozpočet APVV je však niacutezky a prevažnuacute časť

vnuacutetroštaacutetneho projektoveacuteho financovania tvoriacute podpora EUacute pre vyacuteskumneacute

infraštruktuacutery

Spolupraacutecu medzi akademickou obcou a priemyslom brzdiacute aj malyacute zaacuteujem slovenskyacutech

MSP o inovaacutecie orientovaneacute na vyacuteskum a vyacutevoj Zo zisťovania o inovaacuteciaacutech

v Spoločenstve za rok 2012 (CIS 2012) vyplyacuteva že 501 inovačnyacutech podnikov sa

zapaacuteja do nejakeacuteho druhu spolupraacutece (nad priemerom EUacute ktoryacute predstavuje 313 )

Napriek tomu len polovica z nich (254 ) spolupracuje s univerzitami a inštituacuteciami

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a iba 194 spolupracuje s vlaacutedou alebo verejnyacutemi či

suacutekromnyacutemi vyacuteskumnyacutemi uacutestavmi (zisťovanie o inovaacuteciaacutech v Spoločenstve (CIS) 2012)

Z uacutedajov CIS 2012 vyplyacuteva že Slovenskaacute republika maacute niacutezky podiel inovačnyacutech MSP

a slovenskeacute inovačneacute MSP sa suacutestreďujuacute skocircr na znižovanie vyacuterobnyacutech naacutekladov

a organizačneacute a marketingoveacute inovaacutecie ako na produkty ktoreacute suacute naacuteročneacute na vyacuteskum

a vyacutevoj

Politickaacute reakcia

V raacutemci OP VaI sa v rokoch 2014 ndash 2016 uverejnilo desať vyacuteziev z ktoryacutech dve podporili

druhuacute faacutezu univerzitnyacutech vedeckyacutech parkov (177 milioacutena EUR + 59 milioacutena EUR) jedna

bola zameranaacute na budovanie centier vyacuteskumu a vyacutevoja (200 milioacutenov EUR) a jedna

15

investovala 218 milioacutenov EUR do strategickeacuteho vyacuteskumu v oblastiach špecializaacutecie RIS3

Koncepcia inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko schvaacutelenaacute v auguste 2016 kladie

veľkyacute docircraz na potrebu vyacuteskumnyacutech zariadeniacute a vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute ktoreacute by

vykonaacutevali vyacuteskum zameranyacute na komercializaacuteciu a tyacutem by lepšie uspokojovali potreby

priemyslu najmauml prostredniacutectvom PPP projektov ako to už realizovali ineacute členskeacute štaacutety

EUacute

Posuacutedenie politiacutek

Nedaacutevne hodnotenia poukazujuacute na niekoľko docircvodov niacutezkej uacuterovne suacutečinnosti medzi

vedou a priemyslom Niacutezka absorpčnaacute kapacita na strane dopytu mocircže vyplyacutevať

z veľkeacuteho počtu MSP s obmedzenyacutemi inovačnyacutemi kapacitami a preferenciou dovaacutežať

technoloacutegie a to v priacutepade nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute ako aj domaacutecich podnikov Niacutezky

zaacuteujem na strane ponuky mocircže byť spocircsobenyacute nedostatočnyacutemi stimulmi pre

vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov podieľajuacutecich sa na činnostiach prenosu poznatkov niacutezkou

podporou zakladania a rozvoja spin-off podnikov nedostatočnou informovanosťou

inštituacuteciiacute pre vyacuteskum a vyacutevoj o možnostiach spolupraacutece s podnikateľskyacutem sektorom

a niacutezkou uacuterovňou patentovania a licencovania

Slovenskaacute vlaacuteda vyčlenila v rozpočte OP VaI značneacute zdroje na posilnenie suacutečinnosti

medzi vedou a priemyslom Vlaacuteda takisto navrhla naacuterodnyacute program APVV pre spolupraacutecu

medzi akademickou obcou a priemyslom v obdobiacute rokov 2016 ndash 2020 Ani jedna z tyacutechto

iniciatiacutev však doteraz nebola realizovanaacute

Akčnyacute plaacuten implementaacutecie RIS3 staacutele nebol schvaacutelenyacute Jeho potvrdenie maacute zaacutesadnyacute

vyacuteznam z hľadiska realizaacutecie a financovania opatreniacute zameranyacutech na komercializaacuteciu

vyacutesledkov vyacuteskumu a posilnenie spolupraacutece medzi vedou a priemyslom Cieľom

Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko je posuacutediť suacutečasneacute vyacutesledky

akademickeacuteho vyacuteskumu z hľadiska potrieb priemyslu Mocircže iacutesť o sľubnyacute krok k posilneniu

suacutečinnosti medzi vedou a priemyslom a zlepšeniu komercializaacutecie vyacutesledkov vyacuteskumu

6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov

Tento oddiel sa zameriava na charakteristiku a posuacutedenie vnuacutetroštaacutetneho uacutesilia zaviesť

na strane dopytu inovačneacute strateacutegie s cieľom stimulovať zavaacutedzanie alebo šiacuterenie inovaacuteciiacute

vraacutetane verejneacuteho obstaraacutevania a predpisov podporujuacutecich inovaacuteciu Takisto sa v ňom

analyzujuacute politickeacute opatrenia zameraneacute na internacionalizaacuteciu podnikov s cieľom zvyacutešiť

inovatiacutevnosť hospodaacuterstva

Jednyacutem z hlavnyacutech naacutestrojov zameranyacutech na stimulaacuteciu a vytvaacuteranie trhov je verejneacute

obstaraacutevanie inovatiacutevnych tovarov a služieb Zahŕňa inovačneacute opatrenia riadeneacute

dopytom napriacuteklad obstaraacutevanie vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem technologicky

orientovaneacute obstaraacutevanie ako aj opatrenia zameraneacute na hlavnyacutech použiacutevateľov

a zosuacuteladenie ponuky a dopytu Nedostatok jasnyacutech vnuacutetroštaacutetnych politiacutek a cieľov

verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych tovarov a služieb a priacutelišneacute spoliehanie sa na zdroje

EUacute maacute vplyv na efektiacutevnosť inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania v Slovenskej republike

Pripravuje sa však projekt na podporu verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych riešeniacute (PPI)

a obstaraacutevania vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem (PCP) ktoryacute by mal začať fungovať

koncom roka 2016

Medzi priacuteklady inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania patria

Infraštruktuacutera pre vyacuteskum a vyacutevoj Zaacutekladnaacute myšlienka tohto opatrenia spočiacuteva

v tom že verejnyacute sektor v rokoch 2009 ndash 2013 vybudoval efektiacutevnu

infraštruktuacuteru IKT pre vyacuteskum a vyacutevoj Infraštruktuacutera je schopnaacute uchovaacutevať

a poskytovať uacutedaje pre pracovniacutekov vo vyacuteskume a vyacutevoji s vysokou mierou

dostupnosti a bezpečnosti Suacutečasťou infraštruktuacutery IKT suacute aj ryacutechle a spoľahliveacute

širokopaacutesmoveacute siete riešenia pre efektiacutevne využitie a spracovanie informaacuteciiacute

a intranetoveacute a internetoveacute riešenia

16

Projekt elektronickeacuteho občianskeho preukazu (eID karta) Projekt umožňuje

vydaacutevanie občianskych preukazov so zabudovanyacutemi čipmi od decembra 2013 Do

decembra 2016 bolo vydanyacutech približne 2 milioacuteny eID kariet no len 490 tisiacutec

držiteľov ich aktivovalo Vlaacuteda zaručila niacutezku cenu eID kariet (450 EUR)

a zabezpečila bezplatnuacute distribuacuteciu čiacutetačiek kariet a priacuteslušnyacutech softveacuterovyacutech

riešeniacute Asi polovica držiteľov eID kariet sa rozhodla pre aktivaacuteciu digitaacutelneho

podpisu Digitaacutelny podpis zjednodušuje komunikaacuteciu s mnohyacutemi službami

verejnej spraacutevy

Projekt eHealth Projekt bol schvaacutelenyacute uzneseniacutem vlaacutedy SR č 4972008 zo

16 juacutela 2008 a plaacutenovaneacute vyacutestupy boli rozdeleneacute do troch faacutez

V euroacutepskom prehľade vyacutesledkov inovaacutecie vo verejnom sektore za rok 2013 dostala

Slovenskaacute republika niacutezke hodnotenie vo vaumlčšine zložiek tohto prehľadu V spraacuteve

o globaacutelnej konkurencieschopnosti v rokoch 2014 ndash 2015 ktoruacute vydalo Svetoveacute

ekonomickeacute foacuterum bola Slovenskaacute republika v oblasti verejneacuteho obstaraacutevania vyspelyacutech

technologickyacutech produktov zaradenaacute na 117 miesto spomedzi 143 krajiacuten

Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila zaacutekon č 5462010 v ktorom sa stanovuje že všetky zmluvy

a naacutekupy uskutočneneacute uacutetvarmi a agentuacuterami uacutestrednyacutech regionaacutelnych a miestnych

štaacutetnych spraacutev musia byť zverejneneacute na internete najneskocircr do desiatich dniacute po naacutekupe

So zmluvami je to inak ndash informaacutecie o finančnyacutech transakciaacutech musia byť zaacuteroveň

zverejneneacute štruktuacuterovanyacutem spocircsobom a musia umožňovať jednoduchuacute identifikaacuteciu

relevantnyacutech akteacuterov a priacuteslušnyacutech vyacutedavkov Centraacutelny register zmluacutev funguje dobre

a pomaacuteha zvyšovať transparentnosť verejneacuteho obstaraacutevania na Slovensku

V operačnom programe Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) ktoryacute je v rokoch 2014 ndash 2020

hlavnyacutem zdrojom financovania slovenskeacuteho systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa neuvaacutedza

nijakaacute zmienka o verejnom obstaraacutevaniacute inovačnyacutech technoloacutegiiacute V OP VaI sa iba stručne

spomiacutena že scheacutemy štaacutetnej pomoci by uprednostnili obstaranie špičkovyacutech technoloacutegiiacute

v suacutelade s cieľmi RIS3

Podľa uacutedajov Euroacutepskej komisie Slovensko vyacuterazne zaostaacuteva za priemerom EUacute pokiaľ

ide o zaacutesady iniciatiacutevy bdquoSmall Business Actldquo (SBA) ndash v oblasti internacionalizaacutecie

(využiacutevanie rastu trhov mimo EUacute) sa z krajiacuten EUacute umiestnilo na poslednom mieste Pokiaľ

ide o zaacutesadu jednotneacuteho trhu (vaumlčšie využitie priacuteležitostiacute ktoreacute ponuacuteka jednotnyacute trh)

Slovensko dosiahlo lepšie vyacutesledky ale staacutele zostaacuteva pod priemerom EUacute (Prehľad SBA

Slovensko 2014)

V uplynulyacutech rokoch sa veľa diskutovalo zriadilo sa niekoľko vyacuteborov a bolo prijatyacutech

niekoľko opatreniacute na podporu internacionalizaacutecie slovenskyacutech MSP Vyacutevoz MSP v roku

2014 však predstavoval iba 29 celkoveacuteho vyacutevozu slovenskyacutech podnikov Navyše iba

5 MSP na Slovensku vyvaacuteža do zahraničia (v porovnaniacute so 64 veľkyacutech podnikov)

Vyše 89 vyacutevozu slovenskyacutech MSP smerovalo do EUacute (v porovnaniacute s 81 v priacutepade

veľkyacutech podnikov) Vyše 10 vyacutevozu MSP smerovalo mimo EUacute (v porovnaniacute s 19

v priacutepade veľkyacutech podnikov) (Going global remains a challenge for Slovak SMEs

AmCham 2014)

17

Odkazy

Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute

inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute

reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za

rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia

Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie

o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska

komisia

Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov

EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia

Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel

EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom

v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016

EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016

Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza

OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)

SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania

v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015

Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012

Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013

Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument

o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho

plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave

medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho

rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013

WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016

18

Skratky

BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj

EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie

ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

EUacute Euroacutepska uacutenia

PZI Priame zahraničneacute investiacutecie

GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA

MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu

NPR Naacuterodnyacute program reforiem

MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť

PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci

VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie

OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj

OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie

RampI Vyacuteskum a inovaacutecie

RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu

SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied

SBA Slovak Business Agency

RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie

APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja

VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA

WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva

19

Prehľad

Zoznam grafov

Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov

na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8

Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov

na vyacuteskum a vyacutevoj 9

2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016

GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500

Value added of services as share of

the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152

Value added of manufacturing as share

of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245

Employment in manufacturing as share

of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164

Employment in services as share of

total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584

Share of Foreign controlled enterprises

in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08

Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113

New doctorate graduates (ISCED 6)

per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165

Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27

Innovative enterprises as a share of

total number of enterprises (CIS data)

() 34 318

Innovation output indicator (Rank

Intra-EU Comparison) 15 17 16 14

Turnover from innovation as of total

turnover (Eurostat) 233 196

Country position in Doing Business

(Ease of doing business index

WB)(1=most business-friendly

regulations) 29 29 33

Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39

EC Digital Economy amp Society Index

(DESI) (Rank) 20 20 21

E-Government Development Index

Rank 43 51 67

Online availability of public services ndash

Percentage of individuals having

interactions with public authorities via

Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48

GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118

GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036

RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038

BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033

Research excellence composite

indicator (Rank) 20

Percentage of scientific publications

among the top 10 most cited

publications worldwide as of total

scientific publications of the country 533 521 561 535

Public-private co-publications per

million population 1115 1428 1298 1055 739 812

Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na

otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii

Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()

00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za

takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa

(httpeuropaeu)

Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute

Bezplatne publikaacutecie

bull jedna koacutepia

je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy

prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Plateneacute publikaacutecie

bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

doi102760449410

ISBN 978-92-79-65995-9

KJ-N

A-2

8484-S

K-N

Page 13: Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO) o ...publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC105850/kjna... · Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO)

11

5 Wyzwania w zakresie B+I Vyacutezvy v oblasti inovaacuteciiacute

51 Vyacutezva 1 Zlepšiť riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Charakteristika

Kompetencie pre navrhovanie a vykonaacutevanie politiacutek vyacuteskumu a vyacutevoja suacute rozdeleneacute

medzi dve ministerstvaacute ktoreacute majuacute nedostatočnuacute uacuteroveň koordinaacutecie Ministerstvo

školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (podpora vyacuteskumu a vyacutevoja) a Ministerstvo

hospodaacuterstva SR (podpora inovaacuteciiacute) V roku 2013 slovenskaacute vlaacuteda zriadila Radu vlaacutedy SR

pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) Taacuteto inštituacutecia na vysokej uacuterovni by mala

zastrešovať všetky hlavneacute ministerstvaacute zodpovedneacute za politiku vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

RVVTI pomohla vypracovať strategickeacute dokumenty tyacutekajuacutece sa politiky vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute (vraacutetane RIS3) ide však len o poradnyacute orgaacuten slovenskej vlaacutedy a nemaacute nijakeacute

vyacutekonneacute praacutevomoci

V Slovenskej republike neexistujuacute nijakeacute vymedzeneacute regionaacutelne politiky vyacuteskumu

a inovaacuteciiacute keďže vyacuteskum a inovaacutecie sa tradične považujuacute za zaacuteležitosť vlaacutedy a stupeň

regionaacutelnej inštitucionaacutelnej autonoacutemie je veľmi niacutezky V slovenskyacutech zaacutekonoch

o samospraacutevnych krajoch sa stanovujuacute praacutevomoci regionaacutelnych vlaacuted v ktoryacutech sa vocircbec

nespomiacutena vyacuteskum a inovaacutecie

Politickaacute reakcia

V dokumente RIS3 sa naznačuje niekoľko rozsiahlych plaacutenov na reformu riadenia

vyacuteskumu a inovaacuteciiacute v programovom obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 aj keď akčnyacute plaacuten ešte

staacutele čakaacute na schvaacutelenie Konečnyacute naacutevrh akčneacuteho plaacutenu bol schvaacutelenyacute Radou vlaacutedy SR

pre vedu techniku a inovaacutecie (RVVTI) 4 septembra 2015 a odoslanyacute Euroacutepskej komisii

(GR REGIO) na ďalšie pripomienkovanie Akčnyacute plaacuten RIS3 vraacutetane relevantnyacutech aspektov

plnenia ex ante kondicionaliacutet staacutele nie je uspokojivyacute ale v tejto faacuteze suacute potrebneacute iba

menšie zmeny

V Naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2015 sa predpokladali vyacuteznamneacute zmeny vraacutetane

zluacutečenia početnyacutech finančnyacutech agentuacuter do Vyacuteskumnej agentuacutery a Technologickej

agentuacutery ako aj transformaacutecie uacutestavov rozpočtovyacutech a podriadenyacutech organizaacuteciiacute

Slovenskej akadeacutemie vied (SAV) do verejnyacutech vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute (VVI) Osem

vlaacutednych agentuacuter ktoreacute realizujuacute scheacutemy na podporu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute by sa malo

zluacutečiť do dvoch agentuacuter a slovenskaacute vlaacuteda by mala pripraviť novyacute zaacutekon o VVI

V naacuterodnom programe reforiem (NPR) 2016 sa stanovuje že po prijatiacute akčneacuteho plaacutenu

RIS3 sa začne s vykonaacutevaniacutem jednotlivyacutech opatreniacute s cieľom zaviesť štrukturaacutelne zmeny

v oblasti vedy a vyacuteskumu Opatrenia buduacute zameraneacute najmauml na cieleneacute použiacutevanie

a stabilizaacuteciu verejnyacutech financiiacute a podporu zapojenia suacutekromneacuteho sektora do

vyacuteskumnyacutech a vyacutevojovyacutech činnostiacute a financovanie bude zameraneacute na zvyacutešenie kvality

vyacuteskumu podporu infraštruktuacutery vybudovanej z fondov EUacute a prepojenie univerziacutet

akadeacutemiiacute vied vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute a partnerov z priemyslu

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu (MŠVVŠ) SR vypracovalo strategickyacute

dokument o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie akčneacuteho plaacutenu

implementaacutecie RIS3 V dokumente sa zavaacutedza systeacutem monitorovania a vyhodnocovania

dokumentu RIS3 na roky 2014 ndash 2016 a uvaacutedzajuacute sa v ňom tematickeacute hodnotenia

a hodnotenia vplyvov Tematickeacute hodnotenie sa zameriava na špecifickeacute teacutemy ako

infraštruktuacutera transfer technoloacutegiiacute medzinaacuterodnaacute spolupraacuteca inovačnaacute vyacutekonnosť

ochrana praacutev duševneacuteho vlastniacutectva a rozvoj MSP

Slovenskaacute vlaacuteda v roku 2015 premenovala Agentuacuteru pre štrukturaacutelne fondy EUacute na

Vyacuteskumnuacute agentuacuteru a Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera dostala kompetencie

Technologickej agentuacutery

Posuacutedenie politiacutek

Riadenie v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute je staacutele rozdeleneacute medzi niekoľko ministerstiev

a implementačnyacutech agentuacuter Nedostatočnaacute koordinaacutecia a rozptyacutelenie obmedzenyacutech

12

finančnyacutech zdrojov braacuteni suacutečinnosti slovenskyacutech politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Reformy systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa do konca roka 2016 realizovali len čiastočne

RVVTI sa v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala veľmi často Premenovanie agentuacuter

zaoberajuacutecich sa vyacuteskumom a inovaacuteciami mocircže predstavovať krok vpred keďže noveacute

naacutezvy naznačujuacute vaumlčšiacute docircraz na vyacuteskum a inovaacutecie aj keď ich počet aj štruktuacutera zostali

rovnakeacute

Zluacutečenie finančnyacutech agentuacuter bolo oznaacutemeneacute minulyacute rok nebolo však zatiaľ realizovaneacute

a reforma SAV bola odloženaacute až na rok 2017 Osem regionaacutelnych vlaacuted vypracovalo svoje

vlastneacute regionaacutelne inovačneacute strateacutegie do roku 2015 majuacute však len obmedzeneacute zdroje na

podporu regionaacutelnych politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Vplyv tyacutechto strateacutegiiacute je

obmedzenyacute lebo vlaacuteda mocircže zvaacutežiť politickeacute ciele a naacutestroje navrhovaneacute v regionaacutelnych

inovačnyacutech dokumentoch ale nie je viazanaacute ich prijať Zatiaľ sa v žiadnom politickom

dokumente neuvažovalo o priacutepadnyacutech zmenaacutech rozdelenia praacutevomociacute medzi uacutestrednyacutemi

a regionaacutelnymi štaacutetnymi spraacutevami

52 Vyacutezva 2 Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne

Charakteristika

Slovenskyacute systeacutem vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zaznamenal v 90 rokoch minuleacuteho storočia a v

prvom desaťročiacute po roku 2000 vyacuteraznyacute pokles Pokles sa prejavil v zniacuteženom financovaniacute

vyacuteskumu a vyacutevoja klesajuacutecom počte vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov a chyacutebajuacutecich

štrukturaacutelnych reformaacutech sektora verejneacuteho vyacuteskumu Zniacuteženeacute zdroje a nezaacuteujem

slovenskyacutech politickyacutech činiteľov sa mohli premietnuť do niacutezkych vyacutestupov systeacutemu

vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pokiaľ ide o vysokokvalitneacute publikaacutecie počet inovačnyacutech podnikov

vyacuterobu a duševneacute aktiacuteva a vyacutevoz služieb naacuteročnyacutech na poznatky

Slovenskaacute republika sa radiacute medzi štaacutety so slabšiacutemi vyacutesledkami v oblasti vyacuteskumu v EUacute

čo potvrdzujuacute ukazovatele ako napriacuteklad percentuaacutelny podiel medzi 10 najviac

citovanyacutech publikaacuteciiacute za obdobie rokov 2000 ndash 2013 (573 v porovnaniacute so 734

v Českej republike) a celkovyacute počet žiadostiacute o patent na zaacuteklade Zmluvy o patentovej

spolupraacuteci (48 v porovnaniacute so 168 v Českej republike) Podľa zloženeacuteho ukazovateľa

excelentnosti vyacuteskumu Slovenskaacute republika vyacuterazne zaostaacuteva za najlepšiacutemi členskyacutemi

štaacutetmi EUacute pokiaľ ide o excelentnosť vyacuteskumu ale vyacutekonnosť krajiny sa od roku 2007

podstatne zlepšila

Politickaacute reakcia

Od roku 2007 je Slovenskaacute republika schopnaacute využiacutevať štrukturaacutelne fondy na vyacuteskum

a inovaacutecie a ťažiacute z pomoci EUacute na politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Tieto investiacutecie sa

koncentrovali do infraštruktuacuternych projektov ale naacuterodneacute investiacutecie do inštitucionaacutelneho

a projektoveacuteho financovania nedosiahli ich uacuteroveň Euroacutepska podpora smerovala

v rokoch 2007 ndash 2013 na modernizaacuteciu existujuacutecej a budovanie novej vyacuteskumnej

infraštruktuacutery (približne 13 univerzitnyacutech vyacuteskumnyacutech parkov a vyacuteskumno-vyacutevojovyacutech

parkov 67 centier excelentnosti a 8 kompetenčnyacutech centier) Naacuterodneacute a euroacutepske

podporneacute opatrenia na vyacuteskum a inovaacutecie sa značne liacutešia svojou veľkosťou a zameraniacutem

Vo finančnom plaacutene OP VaI sa napriacuteklad v obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 počiacuteta s podporou

opatreniacute v oblasti politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute vo vyacuteške 3 5996 milioacutena EUR z EŠIF

a 6789 milioacutena EUR z naacuterodnyacutech verejnyacutech zdrojov

Prostriedky štaacutetneho rozpočtu sa v prvom rade vynakladajuacute na inštitucionaacutelnu podporu

verejnyacutech inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO Z naacuterodneacuteho projektoveacuteho

financovania spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja medzi priemyslom a akademickou

obcou sa ročne prostredniacutectvom scheacutem APVV poskytne približne 12 milioacutenov EUR

Z naacuterodnyacutech finančnyacutech prostriedkov sa takisto niekoľko tisiacutec eur vyčleniacute na inovačneacute

poukazy a klastroveacute politiky

V strategickom dokumente o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie

akčneacuteho plaacutenu implementaacutecie RIS3 sa počiacuteta s vyacuteraznyacutem zvyacutešeniacutem verejnej podpory

13

vyacuteskumu a vyacutevoja V dokumente sa spomiacutena prednosť projektoveacuteho financovania

a zvyacutešenaacute podpora medzinaacuterodnej spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Posuacutedenie politiacutek

Slovenskaacute vlaacuteda navrhla niekoľko programov reforiem ktoryacutech cieľom je presunuacuteť docircraz

zo zaacutekladneacuteho vyacuteskumu na aplikovanyacute vyacuteskum Realizovanie tyacutechto reforiem je pomaleacute

a vaacutehaveacute Čo sa tyacuteka vyacutesledkov vyacuteskumu kvalita vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za

euroacutepskym priemerom V poslednyacutech troch rokoch slovenskeacute inštituacutecie vysokoškolskeacuteho

vzdelaacutevania a SAV v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch klesajuacute a umiestňujuacute sa na oveľa nižšiacutech

poziacuteciaacutech ako českeacute a maďarskeacute inštituacutecie

Slovenskaacute vlaacuteda v rokoch 2015 ndash 2016 vypracovala a zamietla tri verzie akčneacuteho plaacutenu

pre strateacutegiu RIS3 Do druhej polovice roka 2016 neboli vykonaneacute niektoreacute kľuacutečoveacute

organizačneacute reformy Slovenskaacute vlaacuteda a Akreditačnaacute komisia však odňali akreditaacuteciu

niektoryacutem inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania niacutezkej kvality a zrušili značnyacute počet

študijnyacutech programov niacutezkej kvality

53 Vyacutezva 3 Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech inovaacuteciiacute

a investiacutecie do vyacuteskumu a vyacutevoja

Charakteristika

Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika maacute niacutezky podiel inovujuacutecich podnikov a tento podiel sa za posledneacute tri roky

zniacutežil Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru (zahraničneacute nadnaacuterodneacute spoločnosti

verzus domaacutece MSP) ktoraacute vyacuteznamne ovplyvňuje suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum

a vyacutevoj Duaacutelna štruktuacutera sa prejavuje v niacutezkej intenzite vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum

a vyacutevoj niacutezkom podiele MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie a niacutezkom počte patentov

priemyselnyacutech vzorov a inyacutech komerčnyacutech vyacutesledkov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Na Slovensku pocircsobilo v roku 2016 približne 180 000 MSP v tuzemskom vlastniacutectve

Slovenskeacute MSP zakladali svoj obchodnyacute model na naacutekladovej konkurencieschopnosti

a marketingovyacutech a organizačnyacutech inovaacuteciaacutech Inovaacutecie naacuteročneacute na vyacuteskum a vyacutevoj suacute

zriedkaveacute najmauml preto že MSP sa zdraacutehajuacute riskovať Podiel inovaacutetorov procesov

a produktov v rokoch 2004 ndash 2015 raacutestol ale zostal hlboko pod priemerom EUacute

Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute so siacutedlom v Slovenskej republike majuacute vysokuacute

produktivitu majuacute však obmedzeneacute interneacute vyacuteskumneacute činnosti Sektor nadnaacuterodnyacutech

spoločnostiacute zameranyacute na vyspeleacute technoloacutegie a vysokuacute hodnotu zostaacuteva naďalej pomerne

izolovanyacute od tuzemskyacutech MSP Tieto nadnaacuterodneacute spoločnosti zvyčajne prinaacutešajuacute svoje

dodaacutevateľskeacute reťaze zo zahraničia Pokiaľ ide o činnosti naacuteročneacute na poznatky

nadnaacuterodneacute spoločnosti prevaacutedzkujuacute svoje vyacuteskumneacute a vyacutevojoveacute centraacute dizajnoveacute

marketingoveacute a ďalšie obchodneacute služby vo svojom siacutedle Doteraz žiadna nadnaacuterodnaacute

spoločnosť nevybudovala v Slovenskej republike vyacuteskumneacute centrum Nadnaacuterodneacute

spoločnosti majuacute takisto obmedzenyacute zaacuteujem o spolupraacutecu so slovenskyacutemi inštituacuteciami

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO

Politickaacute reakcia

V rokoch 2015 a 2016 boli prijateacute opatrenia na podporu podnikov orientovanyacutech na

inovaacutecie a vznik začiacutenajuacutecich podnikov V januaacuteri 2015 nadobudol uacutečinnosť zaacutekon

ktoryacutem sa zavaacutedzajuacute dodatočneacute daňoveacute uacuteľavy pre suacutekromneacute spoločnosti investujuacutece do

vyacuteskumu a vyacutevoja Novyacutemi daňovyacutemi uacuteľavami sa umožňuje spoločnostiam investujuacutecim

do vyacuteskumu a vyacutevoja zniacutežiť si daňoveacute zaacuteklady o ďalšiacutech 25 svojich vyacutedavkov do

vyacuteskumu a vyacutevoja 25 svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja

a 25 ročneacuteho naacuterastu vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj

Ministerstvo hospodaacuterstva SR 30 augusta 2016 zverejnilo naacutevrh Koncepcie

inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko V koncepcii sa uvaacutedza že samotnyacute štaacutet bude

zohraacutevať docircležituacute uacutelohu pri plneniacute očakaacutevaniacute inteligentneacuteho priemyslu prijatiacutem praacutevnych

14

predpisov uacutestretovyacutech k inovaacuteciaacutem a navrhuje sa v ňom analyacuteza možnosti ďalšieho

zvyšovania odpočiacutetateľnej vyacutešky naacutekladov na vyacuteskum a vyacutevoj

Posuacutedenie politiacutek

Slovenskaacute vlaacuteda vypracovala naacuterodneacute programy na podporu začiacutenajuacutecich podnikov

a inovačnyacutech poukazov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť MSP Podpora z naacuterodnyacutech

zdrojov je však veľmi niacutezka a realizaacutecia scheacutem operačneacuteho programu Vyacuteskum a inovaacutecie

(OP VaI) meškaacute

Slovenskeacute spoločnosti nevyužiacutevajuacute vo veľkej miere novyacute daňovyacute odpočet zavedenyacute

v januaacuteri 2015 Docircvodom je pravdepodobne nezrozumiteľneacute legislatiacutevne vymedzenie

ktoreacute mocircže predstavovať prekaacutežku pre niektoreacute spoločnosti ktoreacute by mali zaacuteujem tento

odpočet uplatniť V zaacutekone sa stanovuje že na uacutečely ziacuteskania daňoveacuteho odpočtu a 25

zniacuteženia svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja by spoločnosti mali

zamestnaacutevať ľudiacute mladšiacutech ako 26 rokov a nie viac ako dva roky po skončeniacute štuacutedia

a len maacutelo mladyacutech zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja spĺňa tieto kriteacuteriaacute

(s vyacutenimkou IT špecialistov)

Naacutevrh Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko svedčiacute o odhodlaniacute slovenskej

vlaacutedy zaviesť vyacuteznamnuacute vnuacutetroštaacutetnu iniciatiacutevu zameranuacute na transformaacuteciu a posilnenie

svojho priemyslu prostredniacutectvom investiacuteciiacute do vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a podpory spolupraacutece

medzi priemyslom a akademickou obcou Tento naacutevrh je zatiaľ len strategickyacutem

dokumentom na ktoryacute by mali nadviazať ďalšie opatrenia a akčneacute plaacuteny

54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu

Charakteristika

Euroacutepske a naacuterodneacute investiacutecie do spoločnyacutech vyacuteskumnyacutech projektov akademickej obce

a priemyslu boli podstatne nižšie ako investiacutecie do infraštruktuacutery Podnikateľskyacute

a verejnyacute sektor suacute do značnej miery izolovaneacute Podniky financujuacute skocircr podnikateľskeacute

projekty zatiaľ čo štaacutetna pomoc smeruje inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

a verejnyacutem vyacuteskumnyacutem organizaacuteciaacutem (VVO) Toky podnikovyacutech prostriedkov do

inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO predstavovali v roku 2014 len 32

celkovyacutech tokov Naacuterodneacute finančneacute prostriedky iduacute najmauml na inštitucionaacutelne financovanie

a vaumlčšinou smerujuacute do fondov ktoreacute nie suacute orientovaneacute na vyacuteskum a všeobecnyacutech

univerzitnyacutech fondov

APVV prevaacutedzkuje niekoľko scheacutem spolupraacutece pre slovenskeacute podniky a inštituacutecie

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO Celkovyacute rozpočet APVV je však niacutezky a prevažnuacute časť

vnuacutetroštaacutetneho projektoveacuteho financovania tvoriacute podpora EUacute pre vyacuteskumneacute

infraštruktuacutery

Spolupraacutecu medzi akademickou obcou a priemyslom brzdiacute aj malyacute zaacuteujem slovenskyacutech

MSP o inovaacutecie orientovaneacute na vyacuteskum a vyacutevoj Zo zisťovania o inovaacuteciaacutech

v Spoločenstve za rok 2012 (CIS 2012) vyplyacuteva že 501 inovačnyacutech podnikov sa

zapaacuteja do nejakeacuteho druhu spolupraacutece (nad priemerom EUacute ktoryacute predstavuje 313 )

Napriek tomu len polovica z nich (254 ) spolupracuje s univerzitami a inštituacuteciami

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a iba 194 spolupracuje s vlaacutedou alebo verejnyacutemi či

suacutekromnyacutemi vyacuteskumnyacutemi uacutestavmi (zisťovanie o inovaacuteciaacutech v Spoločenstve (CIS) 2012)

Z uacutedajov CIS 2012 vyplyacuteva že Slovenskaacute republika maacute niacutezky podiel inovačnyacutech MSP

a slovenskeacute inovačneacute MSP sa suacutestreďujuacute skocircr na znižovanie vyacuterobnyacutech naacutekladov

a organizačneacute a marketingoveacute inovaacutecie ako na produkty ktoreacute suacute naacuteročneacute na vyacuteskum

a vyacutevoj

Politickaacute reakcia

V raacutemci OP VaI sa v rokoch 2014 ndash 2016 uverejnilo desať vyacuteziev z ktoryacutech dve podporili

druhuacute faacutezu univerzitnyacutech vedeckyacutech parkov (177 milioacutena EUR + 59 milioacutena EUR) jedna

bola zameranaacute na budovanie centier vyacuteskumu a vyacutevoja (200 milioacutenov EUR) a jedna

15

investovala 218 milioacutenov EUR do strategickeacuteho vyacuteskumu v oblastiach špecializaacutecie RIS3

Koncepcia inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko schvaacutelenaacute v auguste 2016 kladie

veľkyacute docircraz na potrebu vyacuteskumnyacutech zariadeniacute a vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute ktoreacute by

vykonaacutevali vyacuteskum zameranyacute na komercializaacuteciu a tyacutem by lepšie uspokojovali potreby

priemyslu najmauml prostredniacutectvom PPP projektov ako to už realizovali ineacute členskeacute štaacutety

EUacute

Posuacutedenie politiacutek

Nedaacutevne hodnotenia poukazujuacute na niekoľko docircvodov niacutezkej uacuterovne suacutečinnosti medzi

vedou a priemyslom Niacutezka absorpčnaacute kapacita na strane dopytu mocircže vyplyacutevať

z veľkeacuteho počtu MSP s obmedzenyacutemi inovačnyacutemi kapacitami a preferenciou dovaacutežať

technoloacutegie a to v priacutepade nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute ako aj domaacutecich podnikov Niacutezky

zaacuteujem na strane ponuky mocircže byť spocircsobenyacute nedostatočnyacutemi stimulmi pre

vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov podieľajuacutecich sa na činnostiach prenosu poznatkov niacutezkou

podporou zakladania a rozvoja spin-off podnikov nedostatočnou informovanosťou

inštituacuteciiacute pre vyacuteskum a vyacutevoj o možnostiach spolupraacutece s podnikateľskyacutem sektorom

a niacutezkou uacuterovňou patentovania a licencovania

Slovenskaacute vlaacuteda vyčlenila v rozpočte OP VaI značneacute zdroje na posilnenie suacutečinnosti

medzi vedou a priemyslom Vlaacuteda takisto navrhla naacuterodnyacute program APVV pre spolupraacutecu

medzi akademickou obcou a priemyslom v obdobiacute rokov 2016 ndash 2020 Ani jedna z tyacutechto

iniciatiacutev však doteraz nebola realizovanaacute

Akčnyacute plaacuten implementaacutecie RIS3 staacutele nebol schvaacutelenyacute Jeho potvrdenie maacute zaacutesadnyacute

vyacuteznam z hľadiska realizaacutecie a financovania opatreniacute zameranyacutech na komercializaacuteciu

vyacutesledkov vyacuteskumu a posilnenie spolupraacutece medzi vedou a priemyslom Cieľom

Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko je posuacutediť suacutečasneacute vyacutesledky

akademickeacuteho vyacuteskumu z hľadiska potrieb priemyslu Mocircže iacutesť o sľubnyacute krok k posilneniu

suacutečinnosti medzi vedou a priemyslom a zlepšeniu komercializaacutecie vyacutesledkov vyacuteskumu

6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov

Tento oddiel sa zameriava na charakteristiku a posuacutedenie vnuacutetroštaacutetneho uacutesilia zaviesť

na strane dopytu inovačneacute strateacutegie s cieľom stimulovať zavaacutedzanie alebo šiacuterenie inovaacuteciiacute

vraacutetane verejneacuteho obstaraacutevania a predpisov podporujuacutecich inovaacuteciu Takisto sa v ňom

analyzujuacute politickeacute opatrenia zameraneacute na internacionalizaacuteciu podnikov s cieľom zvyacutešiť

inovatiacutevnosť hospodaacuterstva

Jednyacutem z hlavnyacutech naacutestrojov zameranyacutech na stimulaacuteciu a vytvaacuteranie trhov je verejneacute

obstaraacutevanie inovatiacutevnych tovarov a služieb Zahŕňa inovačneacute opatrenia riadeneacute

dopytom napriacuteklad obstaraacutevanie vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem technologicky

orientovaneacute obstaraacutevanie ako aj opatrenia zameraneacute na hlavnyacutech použiacutevateľov

a zosuacuteladenie ponuky a dopytu Nedostatok jasnyacutech vnuacutetroštaacutetnych politiacutek a cieľov

verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych tovarov a služieb a priacutelišneacute spoliehanie sa na zdroje

EUacute maacute vplyv na efektiacutevnosť inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania v Slovenskej republike

Pripravuje sa však projekt na podporu verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych riešeniacute (PPI)

a obstaraacutevania vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem (PCP) ktoryacute by mal začať fungovať

koncom roka 2016

Medzi priacuteklady inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania patria

Infraštruktuacutera pre vyacuteskum a vyacutevoj Zaacutekladnaacute myšlienka tohto opatrenia spočiacuteva

v tom že verejnyacute sektor v rokoch 2009 ndash 2013 vybudoval efektiacutevnu

infraštruktuacuteru IKT pre vyacuteskum a vyacutevoj Infraštruktuacutera je schopnaacute uchovaacutevať

a poskytovať uacutedaje pre pracovniacutekov vo vyacuteskume a vyacutevoji s vysokou mierou

dostupnosti a bezpečnosti Suacutečasťou infraštruktuacutery IKT suacute aj ryacutechle a spoľahliveacute

širokopaacutesmoveacute siete riešenia pre efektiacutevne využitie a spracovanie informaacuteciiacute

a intranetoveacute a internetoveacute riešenia

16

Projekt elektronickeacuteho občianskeho preukazu (eID karta) Projekt umožňuje

vydaacutevanie občianskych preukazov so zabudovanyacutemi čipmi od decembra 2013 Do

decembra 2016 bolo vydanyacutech približne 2 milioacuteny eID kariet no len 490 tisiacutec

držiteľov ich aktivovalo Vlaacuteda zaručila niacutezku cenu eID kariet (450 EUR)

a zabezpečila bezplatnuacute distribuacuteciu čiacutetačiek kariet a priacuteslušnyacutech softveacuterovyacutech

riešeniacute Asi polovica držiteľov eID kariet sa rozhodla pre aktivaacuteciu digitaacutelneho

podpisu Digitaacutelny podpis zjednodušuje komunikaacuteciu s mnohyacutemi službami

verejnej spraacutevy

Projekt eHealth Projekt bol schvaacutelenyacute uzneseniacutem vlaacutedy SR č 4972008 zo

16 juacutela 2008 a plaacutenovaneacute vyacutestupy boli rozdeleneacute do troch faacutez

V euroacutepskom prehľade vyacutesledkov inovaacutecie vo verejnom sektore za rok 2013 dostala

Slovenskaacute republika niacutezke hodnotenie vo vaumlčšine zložiek tohto prehľadu V spraacuteve

o globaacutelnej konkurencieschopnosti v rokoch 2014 ndash 2015 ktoruacute vydalo Svetoveacute

ekonomickeacute foacuterum bola Slovenskaacute republika v oblasti verejneacuteho obstaraacutevania vyspelyacutech

technologickyacutech produktov zaradenaacute na 117 miesto spomedzi 143 krajiacuten

Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila zaacutekon č 5462010 v ktorom sa stanovuje že všetky zmluvy

a naacutekupy uskutočneneacute uacutetvarmi a agentuacuterami uacutestrednyacutech regionaacutelnych a miestnych

štaacutetnych spraacutev musia byť zverejneneacute na internete najneskocircr do desiatich dniacute po naacutekupe

So zmluvami je to inak ndash informaacutecie o finančnyacutech transakciaacutech musia byť zaacuteroveň

zverejneneacute štruktuacuterovanyacutem spocircsobom a musia umožňovať jednoduchuacute identifikaacuteciu

relevantnyacutech akteacuterov a priacuteslušnyacutech vyacutedavkov Centraacutelny register zmluacutev funguje dobre

a pomaacuteha zvyšovať transparentnosť verejneacuteho obstaraacutevania na Slovensku

V operačnom programe Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) ktoryacute je v rokoch 2014 ndash 2020

hlavnyacutem zdrojom financovania slovenskeacuteho systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa neuvaacutedza

nijakaacute zmienka o verejnom obstaraacutevaniacute inovačnyacutech technoloacutegiiacute V OP VaI sa iba stručne

spomiacutena že scheacutemy štaacutetnej pomoci by uprednostnili obstaranie špičkovyacutech technoloacutegiiacute

v suacutelade s cieľmi RIS3

Podľa uacutedajov Euroacutepskej komisie Slovensko vyacuterazne zaostaacuteva za priemerom EUacute pokiaľ

ide o zaacutesady iniciatiacutevy bdquoSmall Business Actldquo (SBA) ndash v oblasti internacionalizaacutecie

(využiacutevanie rastu trhov mimo EUacute) sa z krajiacuten EUacute umiestnilo na poslednom mieste Pokiaľ

ide o zaacutesadu jednotneacuteho trhu (vaumlčšie využitie priacuteležitostiacute ktoreacute ponuacuteka jednotnyacute trh)

Slovensko dosiahlo lepšie vyacutesledky ale staacutele zostaacuteva pod priemerom EUacute (Prehľad SBA

Slovensko 2014)

V uplynulyacutech rokoch sa veľa diskutovalo zriadilo sa niekoľko vyacuteborov a bolo prijatyacutech

niekoľko opatreniacute na podporu internacionalizaacutecie slovenskyacutech MSP Vyacutevoz MSP v roku

2014 však predstavoval iba 29 celkoveacuteho vyacutevozu slovenskyacutech podnikov Navyše iba

5 MSP na Slovensku vyvaacuteža do zahraničia (v porovnaniacute so 64 veľkyacutech podnikov)

Vyše 89 vyacutevozu slovenskyacutech MSP smerovalo do EUacute (v porovnaniacute s 81 v priacutepade

veľkyacutech podnikov) Vyše 10 vyacutevozu MSP smerovalo mimo EUacute (v porovnaniacute s 19

v priacutepade veľkyacutech podnikov) (Going global remains a challenge for Slovak SMEs

AmCham 2014)

17

Odkazy

Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute

inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute

reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za

rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia

Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie

o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska

komisia

Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov

EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia

Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel

EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom

v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016

EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016

Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza

OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)

SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania

v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015

Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012

Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013

Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument

o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho

plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave

medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho

rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013

WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016

18

Skratky

BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj

EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie

ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

EUacute Euroacutepska uacutenia

PZI Priame zahraničneacute investiacutecie

GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA

MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu

NPR Naacuterodnyacute program reforiem

MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť

PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci

VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie

OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj

OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie

RampI Vyacuteskum a inovaacutecie

RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu

SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied

SBA Slovak Business Agency

RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie

APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja

VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA

WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva

19

Prehľad

Zoznam grafov

Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov

na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8

Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov

na vyacuteskum a vyacutevoj 9

2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016

GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500

Value added of services as share of

the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152

Value added of manufacturing as share

of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245

Employment in manufacturing as share

of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164

Employment in services as share of

total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584

Share of Foreign controlled enterprises

in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08

Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113

New doctorate graduates (ISCED 6)

per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165

Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27

Innovative enterprises as a share of

total number of enterprises (CIS data)

() 34 318

Innovation output indicator (Rank

Intra-EU Comparison) 15 17 16 14

Turnover from innovation as of total

turnover (Eurostat) 233 196

Country position in Doing Business

(Ease of doing business index

WB)(1=most business-friendly

regulations) 29 29 33

Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39

EC Digital Economy amp Society Index

(DESI) (Rank) 20 20 21

E-Government Development Index

Rank 43 51 67

Online availability of public services ndash

Percentage of individuals having

interactions with public authorities via

Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48

GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118

GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036

RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038

BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033

Research excellence composite

indicator (Rank) 20

Percentage of scientific publications

among the top 10 most cited

publications worldwide as of total

scientific publications of the country 533 521 561 535

Public-private co-publications per

million population 1115 1428 1298 1055 739 812

Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na

otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii

Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()

00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za

takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa

(httpeuropaeu)

Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute

Bezplatne publikaacutecie

bull jedna koacutepia

je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy

prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Plateneacute publikaacutecie

bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

doi102760449410

ISBN 978-92-79-65995-9

KJ-N

A-2

8484-S

K-N

Page 14: Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO) o ...publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC105850/kjna... · Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO)

12

finančnyacutech zdrojov braacuteni suacutečinnosti slovenskyacutech politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Reformy systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa do konca roka 2016 realizovali len čiastočne

RVVTI sa v rokoch 2014 2015 a 2016 neschaacutedzala veľmi často Premenovanie agentuacuter

zaoberajuacutecich sa vyacuteskumom a inovaacuteciami mocircže predstavovať krok vpred keďže noveacute

naacutezvy naznačujuacute vaumlčšiacute docircraz na vyacuteskum a inovaacutecie aj keď ich počet aj štruktuacutera zostali

rovnakeacute

Zluacutečenie finančnyacutech agentuacuter bolo oznaacutemeneacute minulyacute rok nebolo však zatiaľ realizovaneacute

a reforma SAV bola odloženaacute až na rok 2017 Osem regionaacutelnych vlaacuted vypracovalo svoje

vlastneacute regionaacutelne inovačneacute strateacutegie do roku 2015 majuacute však len obmedzeneacute zdroje na

podporu regionaacutelnych politiacutek v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Vplyv tyacutechto strateacutegiiacute je

obmedzenyacute lebo vlaacuteda mocircže zvaacutežiť politickeacute ciele a naacutestroje navrhovaneacute v regionaacutelnych

inovačnyacutech dokumentoch ale nie je viazanaacute ich prijať Zatiaľ sa v žiadnom politickom

dokumente neuvažovalo o priacutepadnyacutech zmenaacutech rozdelenia praacutevomociacute medzi uacutestrednyacutemi

a regionaacutelnymi štaacutetnymi spraacutevami

52 Vyacutezva 2 Zlepšiť kvalitu vedeckej zaacutekladne

Charakteristika

Slovenskyacute systeacutem vyacuteskumu a inovaacuteciiacute zaznamenal v 90 rokoch minuleacuteho storočia a v

prvom desaťročiacute po roku 2000 vyacuteraznyacute pokles Pokles sa prejavil v zniacuteženom financovaniacute

vyacuteskumu a vyacutevoja klesajuacutecom počte vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov a chyacutebajuacutecich

štrukturaacutelnych reformaacutech sektora verejneacuteho vyacuteskumu Zniacuteženeacute zdroje a nezaacuteujem

slovenskyacutech politickyacutech činiteľov sa mohli premietnuť do niacutezkych vyacutestupov systeacutemu

vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pokiaľ ide o vysokokvalitneacute publikaacutecie počet inovačnyacutech podnikov

vyacuterobu a duševneacute aktiacuteva a vyacutevoz služieb naacuteročnyacutech na poznatky

Slovenskaacute republika sa radiacute medzi štaacutety so slabšiacutemi vyacutesledkami v oblasti vyacuteskumu v EUacute

čo potvrdzujuacute ukazovatele ako napriacuteklad percentuaacutelny podiel medzi 10 najviac

citovanyacutech publikaacuteciiacute za obdobie rokov 2000 ndash 2013 (573 v porovnaniacute so 734

v Českej republike) a celkovyacute počet žiadostiacute o patent na zaacuteklade Zmluvy o patentovej

spolupraacuteci (48 v porovnaniacute so 168 v Českej republike) Podľa zloženeacuteho ukazovateľa

excelentnosti vyacuteskumu Slovenskaacute republika vyacuterazne zaostaacuteva za najlepšiacutemi členskyacutemi

štaacutetmi EUacute pokiaľ ide o excelentnosť vyacuteskumu ale vyacutekonnosť krajiny sa od roku 2007

podstatne zlepšila

Politickaacute reakcia

Od roku 2007 je Slovenskaacute republika schopnaacute využiacutevať štrukturaacutelne fondy na vyacuteskum

a inovaacutecie a ťažiacute z pomoci EUacute na politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute Tieto investiacutecie sa

koncentrovali do infraštruktuacuternych projektov ale naacuterodneacute investiacutecie do inštitucionaacutelneho

a projektoveacuteho financovania nedosiahli ich uacuteroveň Euroacutepska podpora smerovala

v rokoch 2007 ndash 2013 na modernizaacuteciu existujuacutecej a budovanie novej vyacuteskumnej

infraštruktuacutery (približne 13 univerzitnyacutech vyacuteskumnyacutech parkov a vyacuteskumno-vyacutevojovyacutech

parkov 67 centier excelentnosti a 8 kompetenčnyacutech centier) Naacuterodneacute a euroacutepske

podporneacute opatrenia na vyacuteskum a inovaacutecie sa značne liacutešia svojou veľkosťou a zameraniacutem

Vo finančnom plaacutene OP VaI sa napriacuteklad v obdobiacute rokov 2014 ndash 2020 počiacuteta s podporou

opatreniacute v oblasti politiky vyacuteskumu a inovaacuteciiacute vo vyacuteške 3 5996 milioacutena EUR z EŠIF

a 6789 milioacutena EUR z naacuterodnyacutech verejnyacutech zdrojov

Prostriedky štaacutetneho rozpočtu sa v prvom rade vynakladajuacute na inštitucionaacutelnu podporu

verejnyacutech inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO Z naacuterodneacuteho projektoveacuteho

financovania spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja medzi priemyslom a akademickou

obcou sa ročne prostredniacutectvom scheacutem APVV poskytne približne 12 milioacutenov EUR

Z naacuterodnyacutech finančnyacutech prostriedkov sa takisto niekoľko tisiacutec eur vyčleniacute na inovačneacute

poukazy a klastroveacute politiky

V strategickom dokumente o plneniacute ex ante kondicionaliacutet pre odpočet a vykonaacutevanie

akčneacuteho plaacutenu implementaacutecie RIS3 sa počiacuteta s vyacuteraznyacutem zvyacutešeniacutem verejnej podpory

13

vyacuteskumu a vyacutevoja V dokumente sa spomiacutena prednosť projektoveacuteho financovania

a zvyacutešenaacute podpora medzinaacuterodnej spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Posuacutedenie politiacutek

Slovenskaacute vlaacuteda navrhla niekoľko programov reforiem ktoryacutech cieľom je presunuacuteť docircraz

zo zaacutekladneacuteho vyacuteskumu na aplikovanyacute vyacuteskum Realizovanie tyacutechto reforiem je pomaleacute

a vaacutehaveacute Čo sa tyacuteka vyacutesledkov vyacuteskumu kvalita vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za

euroacutepskym priemerom V poslednyacutech troch rokoch slovenskeacute inštituacutecie vysokoškolskeacuteho

vzdelaacutevania a SAV v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch klesajuacute a umiestňujuacute sa na oveľa nižšiacutech

poziacuteciaacutech ako českeacute a maďarskeacute inštituacutecie

Slovenskaacute vlaacuteda v rokoch 2015 ndash 2016 vypracovala a zamietla tri verzie akčneacuteho plaacutenu

pre strateacutegiu RIS3 Do druhej polovice roka 2016 neboli vykonaneacute niektoreacute kľuacutečoveacute

organizačneacute reformy Slovenskaacute vlaacuteda a Akreditačnaacute komisia však odňali akreditaacuteciu

niektoryacutem inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania niacutezkej kvality a zrušili značnyacute počet

študijnyacutech programov niacutezkej kvality

53 Vyacutezva 3 Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech inovaacuteciiacute

a investiacutecie do vyacuteskumu a vyacutevoja

Charakteristika

Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika maacute niacutezky podiel inovujuacutecich podnikov a tento podiel sa za posledneacute tri roky

zniacutežil Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru (zahraničneacute nadnaacuterodneacute spoločnosti

verzus domaacutece MSP) ktoraacute vyacuteznamne ovplyvňuje suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum

a vyacutevoj Duaacutelna štruktuacutera sa prejavuje v niacutezkej intenzite vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum

a vyacutevoj niacutezkom podiele MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie a niacutezkom počte patentov

priemyselnyacutech vzorov a inyacutech komerčnyacutech vyacutesledkov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Na Slovensku pocircsobilo v roku 2016 približne 180 000 MSP v tuzemskom vlastniacutectve

Slovenskeacute MSP zakladali svoj obchodnyacute model na naacutekladovej konkurencieschopnosti

a marketingovyacutech a organizačnyacutech inovaacuteciaacutech Inovaacutecie naacuteročneacute na vyacuteskum a vyacutevoj suacute

zriedkaveacute najmauml preto že MSP sa zdraacutehajuacute riskovať Podiel inovaacutetorov procesov

a produktov v rokoch 2004 ndash 2015 raacutestol ale zostal hlboko pod priemerom EUacute

Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute so siacutedlom v Slovenskej republike majuacute vysokuacute

produktivitu majuacute však obmedzeneacute interneacute vyacuteskumneacute činnosti Sektor nadnaacuterodnyacutech

spoločnostiacute zameranyacute na vyspeleacute technoloacutegie a vysokuacute hodnotu zostaacuteva naďalej pomerne

izolovanyacute od tuzemskyacutech MSP Tieto nadnaacuterodneacute spoločnosti zvyčajne prinaacutešajuacute svoje

dodaacutevateľskeacute reťaze zo zahraničia Pokiaľ ide o činnosti naacuteročneacute na poznatky

nadnaacuterodneacute spoločnosti prevaacutedzkujuacute svoje vyacuteskumneacute a vyacutevojoveacute centraacute dizajnoveacute

marketingoveacute a ďalšie obchodneacute služby vo svojom siacutedle Doteraz žiadna nadnaacuterodnaacute

spoločnosť nevybudovala v Slovenskej republike vyacuteskumneacute centrum Nadnaacuterodneacute

spoločnosti majuacute takisto obmedzenyacute zaacuteujem o spolupraacutecu so slovenskyacutemi inštituacuteciami

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO

Politickaacute reakcia

V rokoch 2015 a 2016 boli prijateacute opatrenia na podporu podnikov orientovanyacutech na

inovaacutecie a vznik začiacutenajuacutecich podnikov V januaacuteri 2015 nadobudol uacutečinnosť zaacutekon

ktoryacutem sa zavaacutedzajuacute dodatočneacute daňoveacute uacuteľavy pre suacutekromneacute spoločnosti investujuacutece do

vyacuteskumu a vyacutevoja Novyacutemi daňovyacutemi uacuteľavami sa umožňuje spoločnostiam investujuacutecim

do vyacuteskumu a vyacutevoja zniacutežiť si daňoveacute zaacuteklady o ďalšiacutech 25 svojich vyacutedavkov do

vyacuteskumu a vyacutevoja 25 svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja

a 25 ročneacuteho naacuterastu vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj

Ministerstvo hospodaacuterstva SR 30 augusta 2016 zverejnilo naacutevrh Koncepcie

inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko V koncepcii sa uvaacutedza že samotnyacute štaacutet bude

zohraacutevať docircležituacute uacutelohu pri plneniacute očakaacutevaniacute inteligentneacuteho priemyslu prijatiacutem praacutevnych

14

predpisov uacutestretovyacutech k inovaacuteciaacutem a navrhuje sa v ňom analyacuteza možnosti ďalšieho

zvyšovania odpočiacutetateľnej vyacutešky naacutekladov na vyacuteskum a vyacutevoj

Posuacutedenie politiacutek

Slovenskaacute vlaacuteda vypracovala naacuterodneacute programy na podporu začiacutenajuacutecich podnikov

a inovačnyacutech poukazov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť MSP Podpora z naacuterodnyacutech

zdrojov je však veľmi niacutezka a realizaacutecia scheacutem operačneacuteho programu Vyacuteskum a inovaacutecie

(OP VaI) meškaacute

Slovenskeacute spoločnosti nevyužiacutevajuacute vo veľkej miere novyacute daňovyacute odpočet zavedenyacute

v januaacuteri 2015 Docircvodom je pravdepodobne nezrozumiteľneacute legislatiacutevne vymedzenie

ktoreacute mocircže predstavovať prekaacutežku pre niektoreacute spoločnosti ktoreacute by mali zaacuteujem tento

odpočet uplatniť V zaacutekone sa stanovuje že na uacutečely ziacuteskania daňoveacuteho odpočtu a 25

zniacuteženia svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja by spoločnosti mali

zamestnaacutevať ľudiacute mladšiacutech ako 26 rokov a nie viac ako dva roky po skončeniacute štuacutedia

a len maacutelo mladyacutech zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja spĺňa tieto kriteacuteriaacute

(s vyacutenimkou IT špecialistov)

Naacutevrh Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko svedčiacute o odhodlaniacute slovenskej

vlaacutedy zaviesť vyacuteznamnuacute vnuacutetroštaacutetnu iniciatiacutevu zameranuacute na transformaacuteciu a posilnenie

svojho priemyslu prostredniacutectvom investiacuteciiacute do vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a podpory spolupraacutece

medzi priemyslom a akademickou obcou Tento naacutevrh je zatiaľ len strategickyacutem

dokumentom na ktoryacute by mali nadviazať ďalšie opatrenia a akčneacute plaacuteny

54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu

Charakteristika

Euroacutepske a naacuterodneacute investiacutecie do spoločnyacutech vyacuteskumnyacutech projektov akademickej obce

a priemyslu boli podstatne nižšie ako investiacutecie do infraštruktuacutery Podnikateľskyacute

a verejnyacute sektor suacute do značnej miery izolovaneacute Podniky financujuacute skocircr podnikateľskeacute

projekty zatiaľ čo štaacutetna pomoc smeruje inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

a verejnyacutem vyacuteskumnyacutem organizaacuteciaacutem (VVO) Toky podnikovyacutech prostriedkov do

inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO predstavovali v roku 2014 len 32

celkovyacutech tokov Naacuterodneacute finančneacute prostriedky iduacute najmauml na inštitucionaacutelne financovanie

a vaumlčšinou smerujuacute do fondov ktoreacute nie suacute orientovaneacute na vyacuteskum a všeobecnyacutech

univerzitnyacutech fondov

APVV prevaacutedzkuje niekoľko scheacutem spolupraacutece pre slovenskeacute podniky a inštituacutecie

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO Celkovyacute rozpočet APVV je však niacutezky a prevažnuacute časť

vnuacutetroštaacutetneho projektoveacuteho financovania tvoriacute podpora EUacute pre vyacuteskumneacute

infraštruktuacutery

Spolupraacutecu medzi akademickou obcou a priemyslom brzdiacute aj malyacute zaacuteujem slovenskyacutech

MSP o inovaacutecie orientovaneacute na vyacuteskum a vyacutevoj Zo zisťovania o inovaacuteciaacutech

v Spoločenstve za rok 2012 (CIS 2012) vyplyacuteva že 501 inovačnyacutech podnikov sa

zapaacuteja do nejakeacuteho druhu spolupraacutece (nad priemerom EUacute ktoryacute predstavuje 313 )

Napriek tomu len polovica z nich (254 ) spolupracuje s univerzitami a inštituacuteciami

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a iba 194 spolupracuje s vlaacutedou alebo verejnyacutemi či

suacutekromnyacutemi vyacuteskumnyacutemi uacutestavmi (zisťovanie o inovaacuteciaacutech v Spoločenstve (CIS) 2012)

Z uacutedajov CIS 2012 vyplyacuteva že Slovenskaacute republika maacute niacutezky podiel inovačnyacutech MSP

a slovenskeacute inovačneacute MSP sa suacutestreďujuacute skocircr na znižovanie vyacuterobnyacutech naacutekladov

a organizačneacute a marketingoveacute inovaacutecie ako na produkty ktoreacute suacute naacuteročneacute na vyacuteskum

a vyacutevoj

Politickaacute reakcia

V raacutemci OP VaI sa v rokoch 2014 ndash 2016 uverejnilo desať vyacuteziev z ktoryacutech dve podporili

druhuacute faacutezu univerzitnyacutech vedeckyacutech parkov (177 milioacutena EUR + 59 milioacutena EUR) jedna

bola zameranaacute na budovanie centier vyacuteskumu a vyacutevoja (200 milioacutenov EUR) a jedna

15

investovala 218 milioacutenov EUR do strategickeacuteho vyacuteskumu v oblastiach špecializaacutecie RIS3

Koncepcia inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko schvaacutelenaacute v auguste 2016 kladie

veľkyacute docircraz na potrebu vyacuteskumnyacutech zariadeniacute a vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute ktoreacute by

vykonaacutevali vyacuteskum zameranyacute na komercializaacuteciu a tyacutem by lepšie uspokojovali potreby

priemyslu najmauml prostredniacutectvom PPP projektov ako to už realizovali ineacute členskeacute štaacutety

EUacute

Posuacutedenie politiacutek

Nedaacutevne hodnotenia poukazujuacute na niekoľko docircvodov niacutezkej uacuterovne suacutečinnosti medzi

vedou a priemyslom Niacutezka absorpčnaacute kapacita na strane dopytu mocircže vyplyacutevať

z veľkeacuteho počtu MSP s obmedzenyacutemi inovačnyacutemi kapacitami a preferenciou dovaacutežať

technoloacutegie a to v priacutepade nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute ako aj domaacutecich podnikov Niacutezky

zaacuteujem na strane ponuky mocircže byť spocircsobenyacute nedostatočnyacutemi stimulmi pre

vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov podieľajuacutecich sa na činnostiach prenosu poznatkov niacutezkou

podporou zakladania a rozvoja spin-off podnikov nedostatočnou informovanosťou

inštituacuteciiacute pre vyacuteskum a vyacutevoj o možnostiach spolupraacutece s podnikateľskyacutem sektorom

a niacutezkou uacuterovňou patentovania a licencovania

Slovenskaacute vlaacuteda vyčlenila v rozpočte OP VaI značneacute zdroje na posilnenie suacutečinnosti

medzi vedou a priemyslom Vlaacuteda takisto navrhla naacuterodnyacute program APVV pre spolupraacutecu

medzi akademickou obcou a priemyslom v obdobiacute rokov 2016 ndash 2020 Ani jedna z tyacutechto

iniciatiacutev však doteraz nebola realizovanaacute

Akčnyacute plaacuten implementaacutecie RIS3 staacutele nebol schvaacutelenyacute Jeho potvrdenie maacute zaacutesadnyacute

vyacuteznam z hľadiska realizaacutecie a financovania opatreniacute zameranyacutech na komercializaacuteciu

vyacutesledkov vyacuteskumu a posilnenie spolupraacutece medzi vedou a priemyslom Cieľom

Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko je posuacutediť suacutečasneacute vyacutesledky

akademickeacuteho vyacuteskumu z hľadiska potrieb priemyslu Mocircže iacutesť o sľubnyacute krok k posilneniu

suacutečinnosti medzi vedou a priemyslom a zlepšeniu komercializaacutecie vyacutesledkov vyacuteskumu

6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov

Tento oddiel sa zameriava na charakteristiku a posuacutedenie vnuacutetroštaacutetneho uacutesilia zaviesť

na strane dopytu inovačneacute strateacutegie s cieľom stimulovať zavaacutedzanie alebo šiacuterenie inovaacuteciiacute

vraacutetane verejneacuteho obstaraacutevania a predpisov podporujuacutecich inovaacuteciu Takisto sa v ňom

analyzujuacute politickeacute opatrenia zameraneacute na internacionalizaacuteciu podnikov s cieľom zvyacutešiť

inovatiacutevnosť hospodaacuterstva

Jednyacutem z hlavnyacutech naacutestrojov zameranyacutech na stimulaacuteciu a vytvaacuteranie trhov je verejneacute

obstaraacutevanie inovatiacutevnych tovarov a služieb Zahŕňa inovačneacute opatrenia riadeneacute

dopytom napriacuteklad obstaraacutevanie vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem technologicky

orientovaneacute obstaraacutevanie ako aj opatrenia zameraneacute na hlavnyacutech použiacutevateľov

a zosuacuteladenie ponuky a dopytu Nedostatok jasnyacutech vnuacutetroštaacutetnych politiacutek a cieľov

verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych tovarov a služieb a priacutelišneacute spoliehanie sa na zdroje

EUacute maacute vplyv na efektiacutevnosť inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania v Slovenskej republike

Pripravuje sa však projekt na podporu verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych riešeniacute (PPI)

a obstaraacutevania vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem (PCP) ktoryacute by mal začať fungovať

koncom roka 2016

Medzi priacuteklady inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania patria

Infraštruktuacutera pre vyacuteskum a vyacutevoj Zaacutekladnaacute myšlienka tohto opatrenia spočiacuteva

v tom že verejnyacute sektor v rokoch 2009 ndash 2013 vybudoval efektiacutevnu

infraštruktuacuteru IKT pre vyacuteskum a vyacutevoj Infraštruktuacutera je schopnaacute uchovaacutevať

a poskytovať uacutedaje pre pracovniacutekov vo vyacuteskume a vyacutevoji s vysokou mierou

dostupnosti a bezpečnosti Suacutečasťou infraštruktuacutery IKT suacute aj ryacutechle a spoľahliveacute

širokopaacutesmoveacute siete riešenia pre efektiacutevne využitie a spracovanie informaacuteciiacute

a intranetoveacute a internetoveacute riešenia

16

Projekt elektronickeacuteho občianskeho preukazu (eID karta) Projekt umožňuje

vydaacutevanie občianskych preukazov so zabudovanyacutemi čipmi od decembra 2013 Do

decembra 2016 bolo vydanyacutech približne 2 milioacuteny eID kariet no len 490 tisiacutec

držiteľov ich aktivovalo Vlaacuteda zaručila niacutezku cenu eID kariet (450 EUR)

a zabezpečila bezplatnuacute distribuacuteciu čiacutetačiek kariet a priacuteslušnyacutech softveacuterovyacutech

riešeniacute Asi polovica držiteľov eID kariet sa rozhodla pre aktivaacuteciu digitaacutelneho

podpisu Digitaacutelny podpis zjednodušuje komunikaacuteciu s mnohyacutemi službami

verejnej spraacutevy

Projekt eHealth Projekt bol schvaacutelenyacute uzneseniacutem vlaacutedy SR č 4972008 zo

16 juacutela 2008 a plaacutenovaneacute vyacutestupy boli rozdeleneacute do troch faacutez

V euroacutepskom prehľade vyacutesledkov inovaacutecie vo verejnom sektore za rok 2013 dostala

Slovenskaacute republika niacutezke hodnotenie vo vaumlčšine zložiek tohto prehľadu V spraacuteve

o globaacutelnej konkurencieschopnosti v rokoch 2014 ndash 2015 ktoruacute vydalo Svetoveacute

ekonomickeacute foacuterum bola Slovenskaacute republika v oblasti verejneacuteho obstaraacutevania vyspelyacutech

technologickyacutech produktov zaradenaacute na 117 miesto spomedzi 143 krajiacuten

Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila zaacutekon č 5462010 v ktorom sa stanovuje že všetky zmluvy

a naacutekupy uskutočneneacute uacutetvarmi a agentuacuterami uacutestrednyacutech regionaacutelnych a miestnych

štaacutetnych spraacutev musia byť zverejneneacute na internete najneskocircr do desiatich dniacute po naacutekupe

So zmluvami je to inak ndash informaacutecie o finančnyacutech transakciaacutech musia byť zaacuteroveň

zverejneneacute štruktuacuterovanyacutem spocircsobom a musia umožňovať jednoduchuacute identifikaacuteciu

relevantnyacutech akteacuterov a priacuteslušnyacutech vyacutedavkov Centraacutelny register zmluacutev funguje dobre

a pomaacuteha zvyšovať transparentnosť verejneacuteho obstaraacutevania na Slovensku

V operačnom programe Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) ktoryacute je v rokoch 2014 ndash 2020

hlavnyacutem zdrojom financovania slovenskeacuteho systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa neuvaacutedza

nijakaacute zmienka o verejnom obstaraacutevaniacute inovačnyacutech technoloacutegiiacute V OP VaI sa iba stručne

spomiacutena že scheacutemy štaacutetnej pomoci by uprednostnili obstaranie špičkovyacutech technoloacutegiiacute

v suacutelade s cieľmi RIS3

Podľa uacutedajov Euroacutepskej komisie Slovensko vyacuterazne zaostaacuteva za priemerom EUacute pokiaľ

ide o zaacutesady iniciatiacutevy bdquoSmall Business Actldquo (SBA) ndash v oblasti internacionalizaacutecie

(využiacutevanie rastu trhov mimo EUacute) sa z krajiacuten EUacute umiestnilo na poslednom mieste Pokiaľ

ide o zaacutesadu jednotneacuteho trhu (vaumlčšie využitie priacuteležitostiacute ktoreacute ponuacuteka jednotnyacute trh)

Slovensko dosiahlo lepšie vyacutesledky ale staacutele zostaacuteva pod priemerom EUacute (Prehľad SBA

Slovensko 2014)

V uplynulyacutech rokoch sa veľa diskutovalo zriadilo sa niekoľko vyacuteborov a bolo prijatyacutech

niekoľko opatreniacute na podporu internacionalizaacutecie slovenskyacutech MSP Vyacutevoz MSP v roku

2014 však predstavoval iba 29 celkoveacuteho vyacutevozu slovenskyacutech podnikov Navyše iba

5 MSP na Slovensku vyvaacuteža do zahraničia (v porovnaniacute so 64 veľkyacutech podnikov)

Vyše 89 vyacutevozu slovenskyacutech MSP smerovalo do EUacute (v porovnaniacute s 81 v priacutepade

veľkyacutech podnikov) Vyše 10 vyacutevozu MSP smerovalo mimo EUacute (v porovnaniacute s 19

v priacutepade veľkyacutech podnikov) (Going global remains a challenge for Slovak SMEs

AmCham 2014)

17

Odkazy

Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute

inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute

reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za

rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia

Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie

o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska

komisia

Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov

EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia

Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel

EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom

v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016

EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016

Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza

OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)

SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania

v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015

Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012

Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013

Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument

o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho

plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave

medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho

rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013

WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016

18

Skratky

BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj

EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie

ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

EUacute Euroacutepska uacutenia

PZI Priame zahraničneacute investiacutecie

GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA

MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu

NPR Naacuterodnyacute program reforiem

MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť

PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci

VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie

OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj

OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie

RampI Vyacuteskum a inovaacutecie

RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu

SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied

SBA Slovak Business Agency

RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie

APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja

VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA

WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva

19

Prehľad

Zoznam grafov

Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov

na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8

Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov

na vyacuteskum a vyacutevoj 9

2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016

GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500

Value added of services as share of

the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152

Value added of manufacturing as share

of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245

Employment in manufacturing as share

of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164

Employment in services as share of

total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584

Share of Foreign controlled enterprises

in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08

Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113

New doctorate graduates (ISCED 6)

per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165

Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27

Innovative enterprises as a share of

total number of enterprises (CIS data)

() 34 318

Innovation output indicator (Rank

Intra-EU Comparison) 15 17 16 14

Turnover from innovation as of total

turnover (Eurostat) 233 196

Country position in Doing Business

(Ease of doing business index

WB)(1=most business-friendly

regulations) 29 29 33

Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39

EC Digital Economy amp Society Index

(DESI) (Rank) 20 20 21

E-Government Development Index

Rank 43 51 67

Online availability of public services ndash

Percentage of individuals having

interactions with public authorities via

Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48

GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118

GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036

RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038

BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033

Research excellence composite

indicator (Rank) 20

Percentage of scientific publications

among the top 10 most cited

publications worldwide as of total

scientific publications of the country 533 521 561 535

Public-private co-publications per

million population 1115 1428 1298 1055 739 812

Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na

otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii

Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()

00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za

takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa

(httpeuropaeu)

Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute

Bezplatne publikaacutecie

bull jedna koacutepia

je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy

prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Plateneacute publikaacutecie

bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

doi102760449410

ISBN 978-92-79-65995-9

KJ-N

A-2

8484-S

K-N

Page 15: Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO) o ...publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC105850/kjna... · Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO)

13

vyacuteskumu a vyacutevoja V dokumente sa spomiacutena prednosť projektoveacuteho financovania

a zvyacutešenaacute podpora medzinaacuterodnej spolupraacutece v oblasti vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Posuacutedenie politiacutek

Slovenskaacute vlaacuteda navrhla niekoľko programov reforiem ktoryacutech cieľom je presunuacuteť docircraz

zo zaacutekladneacuteho vyacuteskumu na aplikovanyacute vyacuteskum Realizovanie tyacutechto reforiem je pomaleacute

a vaacutehaveacute Čo sa tyacuteka vyacutesledkov vyacuteskumu kvalita vedeckej zaacutekladne zaostaacuteva za

euroacutepskym priemerom V poslednyacutech troch rokoch slovenskeacute inštituacutecie vysokoškolskeacuteho

vzdelaacutevania a SAV v medzinaacuterodnyacutech rebriacutečkoch klesajuacute a umiestňujuacute sa na oveľa nižšiacutech

poziacuteciaacutech ako českeacute a maďarskeacute inštituacutecie

Slovenskaacute vlaacuteda v rokoch 2015 ndash 2016 vypracovala a zamietla tri verzie akčneacuteho plaacutenu

pre strateacutegiu RIS3 Do druhej polovice roka 2016 neboli vykonaneacute niektoreacute kľuacutečoveacute

organizačneacute reformy Slovenskaacute vlaacuteda a Akreditačnaacute komisia však odňali akreditaacuteciu

niektoryacutem inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania niacutezkej kvality a zrušili značnyacute počet

študijnyacutech programov niacutezkej kvality

53 Vyacutezva 3 Zvyacutešiť vyacutestupy v oblasti suacutekromnyacutech inovaacuteciiacute

a investiacutecie do vyacuteskumu a vyacutevoja

Charakteristika

Z uacutedajov euroacutepskeho prehľadu vyacutesledkov inovaacutecie za rok 2016 vyplyacuteva že Slovenskaacute

republika maacute niacutezky podiel inovujuacutecich podnikov a tento podiel sa za posledneacute tri roky

zniacutežil Slovenskeacute hospodaacuterstvo maacute duaacutelnu štruktuacuteru (zahraničneacute nadnaacuterodneacute spoločnosti

verzus domaacutece MSP) ktoraacute vyacuteznamne ovplyvňuje suacutekromneacute vyacutedavky na vyacuteskum

a vyacutevoj Duaacutelna štruktuacutera sa prejavuje v niacutezkej intenzite vyacutedavkov podnikov na vyacuteskum

a vyacutevoj niacutezkom podiele MSP ktoreacute zavaacutedzajuacute interneacute inovaacutecie a niacutezkom počte patentov

priemyselnyacutech vzorov a inyacutech komerčnyacutech vyacutesledkov vyacuteskumu a inovaacuteciiacute

Na Slovensku pocircsobilo v roku 2016 približne 180 000 MSP v tuzemskom vlastniacutectve

Slovenskeacute MSP zakladali svoj obchodnyacute model na naacutekladovej konkurencieschopnosti

a marketingovyacutech a organizačnyacutech inovaacuteciaacutech Inovaacutecie naacuteročneacute na vyacuteskum a vyacutevoj suacute

zriedkaveacute najmauml preto že MSP sa zdraacutehajuacute riskovať Podiel inovaacutetorov procesov

a produktov v rokoch 2004 ndash 2015 raacutestol ale zostal hlboko pod priemerom EUacute

Pobočky nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute so siacutedlom v Slovenskej republike majuacute vysokuacute

produktivitu majuacute však obmedzeneacute interneacute vyacuteskumneacute činnosti Sektor nadnaacuterodnyacutech

spoločnostiacute zameranyacute na vyspeleacute technoloacutegie a vysokuacute hodnotu zostaacuteva naďalej pomerne

izolovanyacute od tuzemskyacutech MSP Tieto nadnaacuterodneacute spoločnosti zvyčajne prinaacutešajuacute svoje

dodaacutevateľskeacute reťaze zo zahraničia Pokiaľ ide o činnosti naacuteročneacute na poznatky

nadnaacuterodneacute spoločnosti prevaacutedzkujuacute svoje vyacuteskumneacute a vyacutevojoveacute centraacute dizajnoveacute

marketingoveacute a ďalšie obchodneacute služby vo svojom siacutedle Doteraz žiadna nadnaacuterodnaacute

spoločnosť nevybudovala v Slovenskej republike vyacuteskumneacute centrum Nadnaacuterodneacute

spoločnosti majuacute takisto obmedzenyacute zaacuteujem o spolupraacutecu so slovenskyacutemi inštituacuteciami

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a VVO

Politickaacute reakcia

V rokoch 2015 a 2016 boli prijateacute opatrenia na podporu podnikov orientovanyacutech na

inovaacutecie a vznik začiacutenajuacutecich podnikov V januaacuteri 2015 nadobudol uacutečinnosť zaacutekon

ktoryacutem sa zavaacutedzajuacute dodatočneacute daňoveacute uacuteľavy pre suacutekromneacute spoločnosti investujuacutece do

vyacuteskumu a vyacutevoja Novyacutemi daňovyacutemi uacuteľavami sa umožňuje spoločnostiam investujuacutecim

do vyacuteskumu a vyacutevoja zniacutežiť si daňoveacute zaacuteklady o ďalšiacutech 25 svojich vyacutedavkov do

vyacuteskumu a vyacutevoja 25 svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja

a 25 ročneacuteho naacuterastu vyacutedavkov na vyacuteskum a vyacutevoj

Ministerstvo hospodaacuterstva SR 30 augusta 2016 zverejnilo naacutevrh Koncepcie

inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko V koncepcii sa uvaacutedza že samotnyacute štaacutet bude

zohraacutevať docircležituacute uacutelohu pri plneniacute očakaacutevaniacute inteligentneacuteho priemyslu prijatiacutem praacutevnych

14

predpisov uacutestretovyacutech k inovaacuteciaacutem a navrhuje sa v ňom analyacuteza možnosti ďalšieho

zvyšovania odpočiacutetateľnej vyacutešky naacutekladov na vyacuteskum a vyacutevoj

Posuacutedenie politiacutek

Slovenskaacute vlaacuteda vypracovala naacuterodneacute programy na podporu začiacutenajuacutecich podnikov

a inovačnyacutech poukazov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť MSP Podpora z naacuterodnyacutech

zdrojov je však veľmi niacutezka a realizaacutecia scheacutem operačneacuteho programu Vyacuteskum a inovaacutecie

(OP VaI) meškaacute

Slovenskeacute spoločnosti nevyužiacutevajuacute vo veľkej miere novyacute daňovyacute odpočet zavedenyacute

v januaacuteri 2015 Docircvodom je pravdepodobne nezrozumiteľneacute legislatiacutevne vymedzenie

ktoreacute mocircže predstavovať prekaacutežku pre niektoreacute spoločnosti ktoreacute by mali zaacuteujem tento

odpočet uplatniť V zaacutekone sa stanovuje že na uacutečely ziacuteskania daňoveacuteho odpočtu a 25

zniacuteženia svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja by spoločnosti mali

zamestnaacutevať ľudiacute mladšiacutech ako 26 rokov a nie viac ako dva roky po skončeniacute štuacutedia

a len maacutelo mladyacutech zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja spĺňa tieto kriteacuteriaacute

(s vyacutenimkou IT špecialistov)

Naacutevrh Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko svedčiacute o odhodlaniacute slovenskej

vlaacutedy zaviesť vyacuteznamnuacute vnuacutetroštaacutetnu iniciatiacutevu zameranuacute na transformaacuteciu a posilnenie

svojho priemyslu prostredniacutectvom investiacuteciiacute do vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a podpory spolupraacutece

medzi priemyslom a akademickou obcou Tento naacutevrh je zatiaľ len strategickyacutem

dokumentom na ktoryacute by mali nadviazať ďalšie opatrenia a akčneacute plaacuteny

54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu

Charakteristika

Euroacutepske a naacuterodneacute investiacutecie do spoločnyacutech vyacuteskumnyacutech projektov akademickej obce

a priemyslu boli podstatne nižšie ako investiacutecie do infraštruktuacutery Podnikateľskyacute

a verejnyacute sektor suacute do značnej miery izolovaneacute Podniky financujuacute skocircr podnikateľskeacute

projekty zatiaľ čo štaacutetna pomoc smeruje inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

a verejnyacutem vyacuteskumnyacutem organizaacuteciaacutem (VVO) Toky podnikovyacutech prostriedkov do

inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO predstavovali v roku 2014 len 32

celkovyacutech tokov Naacuterodneacute finančneacute prostriedky iduacute najmauml na inštitucionaacutelne financovanie

a vaumlčšinou smerujuacute do fondov ktoreacute nie suacute orientovaneacute na vyacuteskum a všeobecnyacutech

univerzitnyacutech fondov

APVV prevaacutedzkuje niekoľko scheacutem spolupraacutece pre slovenskeacute podniky a inštituacutecie

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO Celkovyacute rozpočet APVV je však niacutezky a prevažnuacute časť

vnuacutetroštaacutetneho projektoveacuteho financovania tvoriacute podpora EUacute pre vyacuteskumneacute

infraštruktuacutery

Spolupraacutecu medzi akademickou obcou a priemyslom brzdiacute aj malyacute zaacuteujem slovenskyacutech

MSP o inovaacutecie orientovaneacute na vyacuteskum a vyacutevoj Zo zisťovania o inovaacuteciaacutech

v Spoločenstve za rok 2012 (CIS 2012) vyplyacuteva že 501 inovačnyacutech podnikov sa

zapaacuteja do nejakeacuteho druhu spolupraacutece (nad priemerom EUacute ktoryacute predstavuje 313 )

Napriek tomu len polovica z nich (254 ) spolupracuje s univerzitami a inštituacuteciami

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a iba 194 spolupracuje s vlaacutedou alebo verejnyacutemi či

suacutekromnyacutemi vyacuteskumnyacutemi uacutestavmi (zisťovanie o inovaacuteciaacutech v Spoločenstve (CIS) 2012)

Z uacutedajov CIS 2012 vyplyacuteva že Slovenskaacute republika maacute niacutezky podiel inovačnyacutech MSP

a slovenskeacute inovačneacute MSP sa suacutestreďujuacute skocircr na znižovanie vyacuterobnyacutech naacutekladov

a organizačneacute a marketingoveacute inovaacutecie ako na produkty ktoreacute suacute naacuteročneacute na vyacuteskum

a vyacutevoj

Politickaacute reakcia

V raacutemci OP VaI sa v rokoch 2014 ndash 2016 uverejnilo desať vyacuteziev z ktoryacutech dve podporili

druhuacute faacutezu univerzitnyacutech vedeckyacutech parkov (177 milioacutena EUR + 59 milioacutena EUR) jedna

bola zameranaacute na budovanie centier vyacuteskumu a vyacutevoja (200 milioacutenov EUR) a jedna

15

investovala 218 milioacutenov EUR do strategickeacuteho vyacuteskumu v oblastiach špecializaacutecie RIS3

Koncepcia inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko schvaacutelenaacute v auguste 2016 kladie

veľkyacute docircraz na potrebu vyacuteskumnyacutech zariadeniacute a vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute ktoreacute by

vykonaacutevali vyacuteskum zameranyacute na komercializaacuteciu a tyacutem by lepšie uspokojovali potreby

priemyslu najmauml prostredniacutectvom PPP projektov ako to už realizovali ineacute členskeacute štaacutety

EUacute

Posuacutedenie politiacutek

Nedaacutevne hodnotenia poukazujuacute na niekoľko docircvodov niacutezkej uacuterovne suacutečinnosti medzi

vedou a priemyslom Niacutezka absorpčnaacute kapacita na strane dopytu mocircže vyplyacutevať

z veľkeacuteho počtu MSP s obmedzenyacutemi inovačnyacutemi kapacitami a preferenciou dovaacutežať

technoloacutegie a to v priacutepade nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute ako aj domaacutecich podnikov Niacutezky

zaacuteujem na strane ponuky mocircže byť spocircsobenyacute nedostatočnyacutemi stimulmi pre

vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov podieľajuacutecich sa na činnostiach prenosu poznatkov niacutezkou

podporou zakladania a rozvoja spin-off podnikov nedostatočnou informovanosťou

inštituacuteciiacute pre vyacuteskum a vyacutevoj o možnostiach spolupraacutece s podnikateľskyacutem sektorom

a niacutezkou uacuterovňou patentovania a licencovania

Slovenskaacute vlaacuteda vyčlenila v rozpočte OP VaI značneacute zdroje na posilnenie suacutečinnosti

medzi vedou a priemyslom Vlaacuteda takisto navrhla naacuterodnyacute program APVV pre spolupraacutecu

medzi akademickou obcou a priemyslom v obdobiacute rokov 2016 ndash 2020 Ani jedna z tyacutechto

iniciatiacutev však doteraz nebola realizovanaacute

Akčnyacute plaacuten implementaacutecie RIS3 staacutele nebol schvaacutelenyacute Jeho potvrdenie maacute zaacutesadnyacute

vyacuteznam z hľadiska realizaacutecie a financovania opatreniacute zameranyacutech na komercializaacuteciu

vyacutesledkov vyacuteskumu a posilnenie spolupraacutece medzi vedou a priemyslom Cieľom

Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko je posuacutediť suacutečasneacute vyacutesledky

akademickeacuteho vyacuteskumu z hľadiska potrieb priemyslu Mocircže iacutesť o sľubnyacute krok k posilneniu

suacutečinnosti medzi vedou a priemyslom a zlepšeniu komercializaacutecie vyacutesledkov vyacuteskumu

6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov

Tento oddiel sa zameriava na charakteristiku a posuacutedenie vnuacutetroštaacutetneho uacutesilia zaviesť

na strane dopytu inovačneacute strateacutegie s cieľom stimulovať zavaacutedzanie alebo šiacuterenie inovaacuteciiacute

vraacutetane verejneacuteho obstaraacutevania a predpisov podporujuacutecich inovaacuteciu Takisto sa v ňom

analyzujuacute politickeacute opatrenia zameraneacute na internacionalizaacuteciu podnikov s cieľom zvyacutešiť

inovatiacutevnosť hospodaacuterstva

Jednyacutem z hlavnyacutech naacutestrojov zameranyacutech na stimulaacuteciu a vytvaacuteranie trhov je verejneacute

obstaraacutevanie inovatiacutevnych tovarov a služieb Zahŕňa inovačneacute opatrenia riadeneacute

dopytom napriacuteklad obstaraacutevanie vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem technologicky

orientovaneacute obstaraacutevanie ako aj opatrenia zameraneacute na hlavnyacutech použiacutevateľov

a zosuacuteladenie ponuky a dopytu Nedostatok jasnyacutech vnuacutetroštaacutetnych politiacutek a cieľov

verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych tovarov a služieb a priacutelišneacute spoliehanie sa na zdroje

EUacute maacute vplyv na efektiacutevnosť inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania v Slovenskej republike

Pripravuje sa však projekt na podporu verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych riešeniacute (PPI)

a obstaraacutevania vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem (PCP) ktoryacute by mal začať fungovať

koncom roka 2016

Medzi priacuteklady inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania patria

Infraštruktuacutera pre vyacuteskum a vyacutevoj Zaacutekladnaacute myšlienka tohto opatrenia spočiacuteva

v tom že verejnyacute sektor v rokoch 2009 ndash 2013 vybudoval efektiacutevnu

infraštruktuacuteru IKT pre vyacuteskum a vyacutevoj Infraštruktuacutera je schopnaacute uchovaacutevať

a poskytovať uacutedaje pre pracovniacutekov vo vyacuteskume a vyacutevoji s vysokou mierou

dostupnosti a bezpečnosti Suacutečasťou infraštruktuacutery IKT suacute aj ryacutechle a spoľahliveacute

širokopaacutesmoveacute siete riešenia pre efektiacutevne využitie a spracovanie informaacuteciiacute

a intranetoveacute a internetoveacute riešenia

16

Projekt elektronickeacuteho občianskeho preukazu (eID karta) Projekt umožňuje

vydaacutevanie občianskych preukazov so zabudovanyacutemi čipmi od decembra 2013 Do

decembra 2016 bolo vydanyacutech približne 2 milioacuteny eID kariet no len 490 tisiacutec

držiteľov ich aktivovalo Vlaacuteda zaručila niacutezku cenu eID kariet (450 EUR)

a zabezpečila bezplatnuacute distribuacuteciu čiacutetačiek kariet a priacuteslušnyacutech softveacuterovyacutech

riešeniacute Asi polovica držiteľov eID kariet sa rozhodla pre aktivaacuteciu digitaacutelneho

podpisu Digitaacutelny podpis zjednodušuje komunikaacuteciu s mnohyacutemi službami

verejnej spraacutevy

Projekt eHealth Projekt bol schvaacutelenyacute uzneseniacutem vlaacutedy SR č 4972008 zo

16 juacutela 2008 a plaacutenovaneacute vyacutestupy boli rozdeleneacute do troch faacutez

V euroacutepskom prehľade vyacutesledkov inovaacutecie vo verejnom sektore za rok 2013 dostala

Slovenskaacute republika niacutezke hodnotenie vo vaumlčšine zložiek tohto prehľadu V spraacuteve

o globaacutelnej konkurencieschopnosti v rokoch 2014 ndash 2015 ktoruacute vydalo Svetoveacute

ekonomickeacute foacuterum bola Slovenskaacute republika v oblasti verejneacuteho obstaraacutevania vyspelyacutech

technologickyacutech produktov zaradenaacute na 117 miesto spomedzi 143 krajiacuten

Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila zaacutekon č 5462010 v ktorom sa stanovuje že všetky zmluvy

a naacutekupy uskutočneneacute uacutetvarmi a agentuacuterami uacutestrednyacutech regionaacutelnych a miestnych

štaacutetnych spraacutev musia byť zverejneneacute na internete najneskocircr do desiatich dniacute po naacutekupe

So zmluvami je to inak ndash informaacutecie o finančnyacutech transakciaacutech musia byť zaacuteroveň

zverejneneacute štruktuacuterovanyacutem spocircsobom a musia umožňovať jednoduchuacute identifikaacuteciu

relevantnyacutech akteacuterov a priacuteslušnyacutech vyacutedavkov Centraacutelny register zmluacutev funguje dobre

a pomaacuteha zvyšovať transparentnosť verejneacuteho obstaraacutevania na Slovensku

V operačnom programe Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) ktoryacute je v rokoch 2014 ndash 2020

hlavnyacutem zdrojom financovania slovenskeacuteho systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa neuvaacutedza

nijakaacute zmienka o verejnom obstaraacutevaniacute inovačnyacutech technoloacutegiiacute V OP VaI sa iba stručne

spomiacutena že scheacutemy štaacutetnej pomoci by uprednostnili obstaranie špičkovyacutech technoloacutegiiacute

v suacutelade s cieľmi RIS3

Podľa uacutedajov Euroacutepskej komisie Slovensko vyacuterazne zaostaacuteva za priemerom EUacute pokiaľ

ide o zaacutesady iniciatiacutevy bdquoSmall Business Actldquo (SBA) ndash v oblasti internacionalizaacutecie

(využiacutevanie rastu trhov mimo EUacute) sa z krajiacuten EUacute umiestnilo na poslednom mieste Pokiaľ

ide o zaacutesadu jednotneacuteho trhu (vaumlčšie využitie priacuteležitostiacute ktoreacute ponuacuteka jednotnyacute trh)

Slovensko dosiahlo lepšie vyacutesledky ale staacutele zostaacuteva pod priemerom EUacute (Prehľad SBA

Slovensko 2014)

V uplynulyacutech rokoch sa veľa diskutovalo zriadilo sa niekoľko vyacuteborov a bolo prijatyacutech

niekoľko opatreniacute na podporu internacionalizaacutecie slovenskyacutech MSP Vyacutevoz MSP v roku

2014 však predstavoval iba 29 celkoveacuteho vyacutevozu slovenskyacutech podnikov Navyše iba

5 MSP na Slovensku vyvaacuteža do zahraničia (v porovnaniacute so 64 veľkyacutech podnikov)

Vyše 89 vyacutevozu slovenskyacutech MSP smerovalo do EUacute (v porovnaniacute s 81 v priacutepade

veľkyacutech podnikov) Vyše 10 vyacutevozu MSP smerovalo mimo EUacute (v porovnaniacute s 19

v priacutepade veľkyacutech podnikov) (Going global remains a challenge for Slovak SMEs

AmCham 2014)

17

Odkazy

Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute

inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute

reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za

rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia

Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie

o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska

komisia

Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov

EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia

Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel

EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom

v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016

EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016

Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza

OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)

SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania

v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015

Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012

Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013

Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument

o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho

plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave

medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho

rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013

WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016

18

Skratky

BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj

EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie

ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

EUacute Euroacutepska uacutenia

PZI Priame zahraničneacute investiacutecie

GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA

MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu

NPR Naacuterodnyacute program reforiem

MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť

PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci

VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie

OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj

OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie

RampI Vyacuteskum a inovaacutecie

RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu

SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied

SBA Slovak Business Agency

RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie

APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja

VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA

WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva

19

Prehľad

Zoznam grafov

Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov

na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8

Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov

na vyacuteskum a vyacutevoj 9

2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016

GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500

Value added of services as share of

the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152

Value added of manufacturing as share

of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245

Employment in manufacturing as share

of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164

Employment in services as share of

total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584

Share of Foreign controlled enterprises

in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08

Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113

New doctorate graduates (ISCED 6)

per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165

Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27

Innovative enterprises as a share of

total number of enterprises (CIS data)

() 34 318

Innovation output indicator (Rank

Intra-EU Comparison) 15 17 16 14

Turnover from innovation as of total

turnover (Eurostat) 233 196

Country position in Doing Business

(Ease of doing business index

WB)(1=most business-friendly

regulations) 29 29 33

Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39

EC Digital Economy amp Society Index

(DESI) (Rank) 20 20 21

E-Government Development Index

Rank 43 51 67

Online availability of public services ndash

Percentage of individuals having

interactions with public authorities via

Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48

GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118

GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036

RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038

BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033

Research excellence composite

indicator (Rank) 20

Percentage of scientific publications

among the top 10 most cited

publications worldwide as of total

scientific publications of the country 533 521 561 535

Public-private co-publications per

million population 1115 1428 1298 1055 739 812

Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na

otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii

Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()

00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za

takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa

(httpeuropaeu)

Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute

Bezplatne publikaacutecie

bull jedna koacutepia

je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy

prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Plateneacute publikaacutecie

bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

doi102760449410

ISBN 978-92-79-65995-9

KJ-N

A-2

8484-S

K-N

Page 16: Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO) o ...publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC105850/kjna... · Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO)

14

predpisov uacutestretovyacutech k inovaacuteciaacutem a navrhuje sa v ňom analyacuteza možnosti ďalšieho

zvyšovania odpočiacutetateľnej vyacutešky naacutekladov na vyacuteskum a vyacutevoj

Posuacutedenie politiacutek

Slovenskaacute vlaacuteda vypracovala naacuterodneacute programy na podporu začiacutenajuacutecich podnikov

a inovačnyacutech poukazov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť MSP Podpora z naacuterodnyacutech

zdrojov je však veľmi niacutezka a realizaacutecia scheacutem operačneacuteho programu Vyacuteskum a inovaacutecie

(OP VaI) meškaacute

Slovenskeacute spoločnosti nevyužiacutevajuacute vo veľkej miere novyacute daňovyacute odpočet zavedenyacute

v januaacuteri 2015 Docircvodom je pravdepodobne nezrozumiteľneacute legislatiacutevne vymedzenie

ktoreacute mocircže predstavovať prekaacutežku pre niektoreacute spoločnosti ktoreacute by mali zaacuteujem tento

odpočet uplatniť V zaacutekone sa stanovuje že na uacutečely ziacuteskania daňoveacuteho odpočtu a 25

zniacuteženia svojich miezd pre zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja by spoločnosti mali

zamestnaacutevať ľudiacute mladšiacutech ako 26 rokov a nie viac ako dva roky po skončeniacute štuacutedia

a len maacutelo mladyacutech zamestnancov v oblasti vyacuteskumu a vyacutevoja spĺňa tieto kriteacuteriaacute

(s vyacutenimkou IT špecialistov)

Naacutevrh Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko svedčiacute o odhodlaniacute slovenskej

vlaacutedy zaviesť vyacuteznamnuacute vnuacutetroštaacutetnu iniciatiacutevu zameranuacute na transformaacuteciu a posilnenie

svojho priemyslu prostredniacutectvom investiacuteciiacute do vyacuteskumu a inovaacuteciiacute a podpory spolupraacutece

medzi priemyslom a akademickou obcou Tento naacutevrh je zatiaľ len strategickyacutem

dokumentom na ktoryacute by mali nadviazať ďalšie opatrenia a akčneacute plaacuteny

54 Vyacutezva 4 Posilniť suacutečinnosť vedy a priemyslu

Charakteristika

Euroacutepske a naacuterodneacute investiacutecie do spoločnyacutech vyacuteskumnyacutech projektov akademickej obce

a priemyslu boli podstatne nižšie ako investiacutecie do infraštruktuacutery Podnikateľskyacute

a verejnyacute sektor suacute do značnej miery izolovaneacute Podniky financujuacute skocircr podnikateľskeacute

projekty zatiaľ čo štaacutetna pomoc smeruje inštituacuteciaacutem vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

a verejnyacutem vyacuteskumnyacutem organizaacuteciaacutem (VVO) Toky podnikovyacutech prostriedkov do

inštituacuteciiacute vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO predstavovali v roku 2014 len 32

celkovyacutech tokov Naacuterodneacute finančneacute prostriedky iduacute najmauml na inštitucionaacutelne financovanie

a vaumlčšinou smerujuacute do fondov ktoreacute nie suacute orientovaneacute na vyacuteskum a všeobecnyacutech

univerzitnyacutech fondov

APVV prevaacutedzkuje niekoľko scheacutem spolupraacutece pre slovenskeacute podniky a inštituacutecie

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevaniaVVO Celkovyacute rozpočet APVV je však niacutezky a prevažnuacute časť

vnuacutetroštaacutetneho projektoveacuteho financovania tvoriacute podpora EUacute pre vyacuteskumneacute

infraštruktuacutery

Spolupraacutecu medzi akademickou obcou a priemyslom brzdiacute aj malyacute zaacuteujem slovenskyacutech

MSP o inovaacutecie orientovaneacute na vyacuteskum a vyacutevoj Zo zisťovania o inovaacuteciaacutech

v Spoločenstve za rok 2012 (CIS 2012) vyplyacuteva že 501 inovačnyacutech podnikov sa

zapaacuteja do nejakeacuteho druhu spolupraacutece (nad priemerom EUacute ktoryacute predstavuje 313 )

Napriek tomu len polovica z nich (254 ) spolupracuje s univerzitami a inštituacuteciami

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania a iba 194 spolupracuje s vlaacutedou alebo verejnyacutemi či

suacutekromnyacutemi vyacuteskumnyacutemi uacutestavmi (zisťovanie o inovaacuteciaacutech v Spoločenstve (CIS) 2012)

Z uacutedajov CIS 2012 vyplyacuteva že Slovenskaacute republika maacute niacutezky podiel inovačnyacutech MSP

a slovenskeacute inovačneacute MSP sa suacutestreďujuacute skocircr na znižovanie vyacuterobnyacutech naacutekladov

a organizačneacute a marketingoveacute inovaacutecie ako na produkty ktoreacute suacute naacuteročneacute na vyacuteskum

a vyacutevoj

Politickaacute reakcia

V raacutemci OP VaI sa v rokoch 2014 ndash 2016 uverejnilo desať vyacuteziev z ktoryacutech dve podporili

druhuacute faacutezu univerzitnyacutech vedeckyacutech parkov (177 milioacutena EUR + 59 milioacutena EUR) jedna

bola zameranaacute na budovanie centier vyacuteskumu a vyacutevoja (200 milioacutenov EUR) a jedna

15

investovala 218 milioacutenov EUR do strategickeacuteho vyacuteskumu v oblastiach špecializaacutecie RIS3

Koncepcia inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko schvaacutelenaacute v auguste 2016 kladie

veľkyacute docircraz na potrebu vyacuteskumnyacutech zariadeniacute a vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute ktoreacute by

vykonaacutevali vyacuteskum zameranyacute na komercializaacuteciu a tyacutem by lepšie uspokojovali potreby

priemyslu najmauml prostredniacutectvom PPP projektov ako to už realizovali ineacute členskeacute štaacutety

EUacute

Posuacutedenie politiacutek

Nedaacutevne hodnotenia poukazujuacute na niekoľko docircvodov niacutezkej uacuterovne suacutečinnosti medzi

vedou a priemyslom Niacutezka absorpčnaacute kapacita na strane dopytu mocircže vyplyacutevať

z veľkeacuteho počtu MSP s obmedzenyacutemi inovačnyacutemi kapacitami a preferenciou dovaacutežať

technoloacutegie a to v priacutepade nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute ako aj domaacutecich podnikov Niacutezky

zaacuteujem na strane ponuky mocircže byť spocircsobenyacute nedostatočnyacutemi stimulmi pre

vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov podieľajuacutecich sa na činnostiach prenosu poznatkov niacutezkou

podporou zakladania a rozvoja spin-off podnikov nedostatočnou informovanosťou

inštituacuteciiacute pre vyacuteskum a vyacutevoj o možnostiach spolupraacutece s podnikateľskyacutem sektorom

a niacutezkou uacuterovňou patentovania a licencovania

Slovenskaacute vlaacuteda vyčlenila v rozpočte OP VaI značneacute zdroje na posilnenie suacutečinnosti

medzi vedou a priemyslom Vlaacuteda takisto navrhla naacuterodnyacute program APVV pre spolupraacutecu

medzi akademickou obcou a priemyslom v obdobiacute rokov 2016 ndash 2020 Ani jedna z tyacutechto

iniciatiacutev však doteraz nebola realizovanaacute

Akčnyacute plaacuten implementaacutecie RIS3 staacutele nebol schvaacutelenyacute Jeho potvrdenie maacute zaacutesadnyacute

vyacuteznam z hľadiska realizaacutecie a financovania opatreniacute zameranyacutech na komercializaacuteciu

vyacutesledkov vyacuteskumu a posilnenie spolupraacutece medzi vedou a priemyslom Cieľom

Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko je posuacutediť suacutečasneacute vyacutesledky

akademickeacuteho vyacuteskumu z hľadiska potrieb priemyslu Mocircže iacutesť o sľubnyacute krok k posilneniu

suacutečinnosti medzi vedou a priemyslom a zlepšeniu komercializaacutecie vyacutesledkov vyacuteskumu

6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov

Tento oddiel sa zameriava na charakteristiku a posuacutedenie vnuacutetroštaacutetneho uacutesilia zaviesť

na strane dopytu inovačneacute strateacutegie s cieľom stimulovať zavaacutedzanie alebo šiacuterenie inovaacuteciiacute

vraacutetane verejneacuteho obstaraacutevania a predpisov podporujuacutecich inovaacuteciu Takisto sa v ňom

analyzujuacute politickeacute opatrenia zameraneacute na internacionalizaacuteciu podnikov s cieľom zvyacutešiť

inovatiacutevnosť hospodaacuterstva

Jednyacutem z hlavnyacutech naacutestrojov zameranyacutech na stimulaacuteciu a vytvaacuteranie trhov je verejneacute

obstaraacutevanie inovatiacutevnych tovarov a služieb Zahŕňa inovačneacute opatrenia riadeneacute

dopytom napriacuteklad obstaraacutevanie vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem technologicky

orientovaneacute obstaraacutevanie ako aj opatrenia zameraneacute na hlavnyacutech použiacutevateľov

a zosuacuteladenie ponuky a dopytu Nedostatok jasnyacutech vnuacutetroštaacutetnych politiacutek a cieľov

verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych tovarov a služieb a priacutelišneacute spoliehanie sa na zdroje

EUacute maacute vplyv na efektiacutevnosť inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania v Slovenskej republike

Pripravuje sa však projekt na podporu verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych riešeniacute (PPI)

a obstaraacutevania vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem (PCP) ktoryacute by mal začať fungovať

koncom roka 2016

Medzi priacuteklady inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania patria

Infraštruktuacutera pre vyacuteskum a vyacutevoj Zaacutekladnaacute myšlienka tohto opatrenia spočiacuteva

v tom že verejnyacute sektor v rokoch 2009 ndash 2013 vybudoval efektiacutevnu

infraštruktuacuteru IKT pre vyacuteskum a vyacutevoj Infraštruktuacutera je schopnaacute uchovaacutevať

a poskytovať uacutedaje pre pracovniacutekov vo vyacuteskume a vyacutevoji s vysokou mierou

dostupnosti a bezpečnosti Suacutečasťou infraštruktuacutery IKT suacute aj ryacutechle a spoľahliveacute

širokopaacutesmoveacute siete riešenia pre efektiacutevne využitie a spracovanie informaacuteciiacute

a intranetoveacute a internetoveacute riešenia

16

Projekt elektronickeacuteho občianskeho preukazu (eID karta) Projekt umožňuje

vydaacutevanie občianskych preukazov so zabudovanyacutemi čipmi od decembra 2013 Do

decembra 2016 bolo vydanyacutech približne 2 milioacuteny eID kariet no len 490 tisiacutec

držiteľov ich aktivovalo Vlaacuteda zaručila niacutezku cenu eID kariet (450 EUR)

a zabezpečila bezplatnuacute distribuacuteciu čiacutetačiek kariet a priacuteslušnyacutech softveacuterovyacutech

riešeniacute Asi polovica držiteľov eID kariet sa rozhodla pre aktivaacuteciu digitaacutelneho

podpisu Digitaacutelny podpis zjednodušuje komunikaacuteciu s mnohyacutemi službami

verejnej spraacutevy

Projekt eHealth Projekt bol schvaacutelenyacute uzneseniacutem vlaacutedy SR č 4972008 zo

16 juacutela 2008 a plaacutenovaneacute vyacutestupy boli rozdeleneacute do troch faacutez

V euroacutepskom prehľade vyacutesledkov inovaacutecie vo verejnom sektore za rok 2013 dostala

Slovenskaacute republika niacutezke hodnotenie vo vaumlčšine zložiek tohto prehľadu V spraacuteve

o globaacutelnej konkurencieschopnosti v rokoch 2014 ndash 2015 ktoruacute vydalo Svetoveacute

ekonomickeacute foacuterum bola Slovenskaacute republika v oblasti verejneacuteho obstaraacutevania vyspelyacutech

technologickyacutech produktov zaradenaacute na 117 miesto spomedzi 143 krajiacuten

Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila zaacutekon č 5462010 v ktorom sa stanovuje že všetky zmluvy

a naacutekupy uskutočneneacute uacutetvarmi a agentuacuterami uacutestrednyacutech regionaacutelnych a miestnych

štaacutetnych spraacutev musia byť zverejneneacute na internete najneskocircr do desiatich dniacute po naacutekupe

So zmluvami je to inak ndash informaacutecie o finančnyacutech transakciaacutech musia byť zaacuteroveň

zverejneneacute štruktuacuterovanyacutem spocircsobom a musia umožňovať jednoduchuacute identifikaacuteciu

relevantnyacutech akteacuterov a priacuteslušnyacutech vyacutedavkov Centraacutelny register zmluacutev funguje dobre

a pomaacuteha zvyšovať transparentnosť verejneacuteho obstaraacutevania na Slovensku

V operačnom programe Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) ktoryacute je v rokoch 2014 ndash 2020

hlavnyacutem zdrojom financovania slovenskeacuteho systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa neuvaacutedza

nijakaacute zmienka o verejnom obstaraacutevaniacute inovačnyacutech technoloacutegiiacute V OP VaI sa iba stručne

spomiacutena že scheacutemy štaacutetnej pomoci by uprednostnili obstaranie špičkovyacutech technoloacutegiiacute

v suacutelade s cieľmi RIS3

Podľa uacutedajov Euroacutepskej komisie Slovensko vyacuterazne zaostaacuteva za priemerom EUacute pokiaľ

ide o zaacutesady iniciatiacutevy bdquoSmall Business Actldquo (SBA) ndash v oblasti internacionalizaacutecie

(využiacutevanie rastu trhov mimo EUacute) sa z krajiacuten EUacute umiestnilo na poslednom mieste Pokiaľ

ide o zaacutesadu jednotneacuteho trhu (vaumlčšie využitie priacuteležitostiacute ktoreacute ponuacuteka jednotnyacute trh)

Slovensko dosiahlo lepšie vyacutesledky ale staacutele zostaacuteva pod priemerom EUacute (Prehľad SBA

Slovensko 2014)

V uplynulyacutech rokoch sa veľa diskutovalo zriadilo sa niekoľko vyacuteborov a bolo prijatyacutech

niekoľko opatreniacute na podporu internacionalizaacutecie slovenskyacutech MSP Vyacutevoz MSP v roku

2014 však predstavoval iba 29 celkoveacuteho vyacutevozu slovenskyacutech podnikov Navyše iba

5 MSP na Slovensku vyvaacuteža do zahraničia (v porovnaniacute so 64 veľkyacutech podnikov)

Vyše 89 vyacutevozu slovenskyacutech MSP smerovalo do EUacute (v porovnaniacute s 81 v priacutepade

veľkyacutech podnikov) Vyše 10 vyacutevozu MSP smerovalo mimo EUacute (v porovnaniacute s 19

v priacutepade veľkyacutech podnikov) (Going global remains a challenge for Slovak SMEs

AmCham 2014)

17

Odkazy

Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute

inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute

reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za

rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia

Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie

o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska

komisia

Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov

EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia

Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel

EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom

v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016

EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016

Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza

OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)

SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania

v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015

Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012

Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013

Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument

o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho

plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave

medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho

rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013

WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016

18

Skratky

BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj

EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie

ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

EUacute Euroacutepska uacutenia

PZI Priame zahraničneacute investiacutecie

GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA

MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu

NPR Naacuterodnyacute program reforiem

MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť

PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci

VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie

OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj

OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie

RampI Vyacuteskum a inovaacutecie

RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu

SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied

SBA Slovak Business Agency

RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie

APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja

VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA

WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva

19

Prehľad

Zoznam grafov

Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov

na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8

Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov

na vyacuteskum a vyacutevoj 9

2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016

GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500

Value added of services as share of

the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152

Value added of manufacturing as share

of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245

Employment in manufacturing as share

of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164

Employment in services as share of

total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584

Share of Foreign controlled enterprises

in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08

Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113

New doctorate graduates (ISCED 6)

per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165

Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27

Innovative enterprises as a share of

total number of enterprises (CIS data)

() 34 318

Innovation output indicator (Rank

Intra-EU Comparison) 15 17 16 14

Turnover from innovation as of total

turnover (Eurostat) 233 196

Country position in Doing Business

(Ease of doing business index

WB)(1=most business-friendly

regulations) 29 29 33

Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39

EC Digital Economy amp Society Index

(DESI) (Rank) 20 20 21

E-Government Development Index

Rank 43 51 67

Online availability of public services ndash

Percentage of individuals having

interactions with public authorities via

Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48

GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118

GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036

RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038

BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033

Research excellence composite

indicator (Rank) 20

Percentage of scientific publications

among the top 10 most cited

publications worldwide as of total

scientific publications of the country 533 521 561 535

Public-private co-publications per

million population 1115 1428 1298 1055 739 812

Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na

otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii

Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()

00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za

takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa

(httpeuropaeu)

Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute

Bezplatne publikaacutecie

bull jedna koacutepia

je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy

prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Plateneacute publikaacutecie

bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

doi102760449410

ISBN 978-92-79-65995-9

KJ-N

A-2

8484-S

K-N

Page 17: Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO) o ...publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC105850/kjna... · Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO)

15

investovala 218 milioacutenov EUR do strategickeacuteho vyacuteskumu v oblastiach špecializaacutecie RIS3

Koncepcia inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko schvaacutelenaacute v auguste 2016 kladie

veľkyacute docircraz na potrebu vyacuteskumnyacutech zariadeniacute a vyacuteskumnyacutech inštituacuteciiacute ktoreacute by

vykonaacutevali vyacuteskum zameranyacute na komercializaacuteciu a tyacutem by lepšie uspokojovali potreby

priemyslu najmauml prostredniacutectvom PPP projektov ako to už realizovali ineacute členskeacute štaacutety

EUacute

Posuacutedenie politiacutek

Nedaacutevne hodnotenia poukazujuacute na niekoľko docircvodov niacutezkej uacuterovne suacutečinnosti medzi

vedou a priemyslom Niacutezka absorpčnaacute kapacita na strane dopytu mocircže vyplyacutevať

z veľkeacuteho počtu MSP s obmedzenyacutemi inovačnyacutemi kapacitami a preferenciou dovaacutežať

technoloacutegie a to v priacutepade nadnaacuterodnyacutech spoločnostiacute ako aj domaacutecich podnikov Niacutezky

zaacuteujem na strane ponuky mocircže byť spocircsobenyacute nedostatočnyacutemi stimulmi pre

vyacuteskumnyacutech pracovniacutekov podieľajuacutecich sa na činnostiach prenosu poznatkov niacutezkou

podporou zakladania a rozvoja spin-off podnikov nedostatočnou informovanosťou

inštituacuteciiacute pre vyacuteskum a vyacutevoj o možnostiach spolupraacutece s podnikateľskyacutem sektorom

a niacutezkou uacuterovňou patentovania a licencovania

Slovenskaacute vlaacuteda vyčlenila v rozpočte OP VaI značneacute zdroje na posilnenie suacutečinnosti

medzi vedou a priemyslom Vlaacuteda takisto navrhla naacuterodnyacute program APVV pre spolupraacutecu

medzi akademickou obcou a priemyslom v obdobiacute rokov 2016 ndash 2020 Ani jedna z tyacutechto

iniciatiacutev však doteraz nebola realizovanaacute

Akčnyacute plaacuten implementaacutecie RIS3 staacutele nebol schvaacutelenyacute Jeho potvrdenie maacute zaacutesadnyacute

vyacuteznam z hľadiska realizaacutecie a financovania opatreniacute zameranyacutech na komercializaacuteciu

vyacutesledkov vyacuteskumu a posilnenie spolupraacutece medzi vedou a priemyslom Cieľom

Koncepcie inteligentneacuteho priemyslu pre Slovensko je posuacutediť suacutečasneacute vyacutesledky

akademickeacuteho vyacuteskumu z hľadiska potrieb priemyslu Mocircže iacutesť o sľubnyacute krok k posilneniu

suacutečinnosti medzi vedou a priemyslom a zlepšeniu komercializaacutecie vyacutesledkov vyacuteskumu

6 Docircraz na tvorbu a stimulaacuteciu trhov

Tento oddiel sa zameriava na charakteristiku a posuacutedenie vnuacutetroštaacutetneho uacutesilia zaviesť

na strane dopytu inovačneacute strateacutegie s cieľom stimulovať zavaacutedzanie alebo šiacuterenie inovaacuteciiacute

vraacutetane verejneacuteho obstaraacutevania a predpisov podporujuacutecich inovaacuteciu Takisto sa v ňom

analyzujuacute politickeacute opatrenia zameraneacute na internacionalizaacuteciu podnikov s cieľom zvyacutešiť

inovatiacutevnosť hospodaacuterstva

Jednyacutem z hlavnyacutech naacutestrojov zameranyacutech na stimulaacuteciu a vytvaacuteranie trhov je verejneacute

obstaraacutevanie inovatiacutevnych tovarov a služieb Zahŕňa inovačneacute opatrenia riadeneacute

dopytom napriacuteklad obstaraacutevanie vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem technologicky

orientovaneacute obstaraacutevanie ako aj opatrenia zameraneacute na hlavnyacutech použiacutevateľov

a zosuacuteladenie ponuky a dopytu Nedostatok jasnyacutech vnuacutetroštaacutetnych politiacutek a cieľov

verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych tovarov a služieb a priacutelišneacute spoliehanie sa na zdroje

EUacute maacute vplyv na efektiacutevnosť inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania v Slovenskej republike

Pripravuje sa však projekt na podporu verejneacuteho obstaraacutevania inovatiacutevnych riešeniacute (PPI)

a obstaraacutevania vo faacuteze pred komerčnyacutem využitiacutem (PCP) ktoryacute by mal začať fungovať

koncom roka 2016

Medzi priacuteklady inovačneacuteho verejneacuteho obstaraacutevania patria

Infraštruktuacutera pre vyacuteskum a vyacutevoj Zaacutekladnaacute myšlienka tohto opatrenia spočiacuteva

v tom že verejnyacute sektor v rokoch 2009 ndash 2013 vybudoval efektiacutevnu

infraštruktuacuteru IKT pre vyacuteskum a vyacutevoj Infraštruktuacutera je schopnaacute uchovaacutevať

a poskytovať uacutedaje pre pracovniacutekov vo vyacuteskume a vyacutevoji s vysokou mierou

dostupnosti a bezpečnosti Suacutečasťou infraštruktuacutery IKT suacute aj ryacutechle a spoľahliveacute

širokopaacutesmoveacute siete riešenia pre efektiacutevne využitie a spracovanie informaacuteciiacute

a intranetoveacute a internetoveacute riešenia

16

Projekt elektronickeacuteho občianskeho preukazu (eID karta) Projekt umožňuje

vydaacutevanie občianskych preukazov so zabudovanyacutemi čipmi od decembra 2013 Do

decembra 2016 bolo vydanyacutech približne 2 milioacuteny eID kariet no len 490 tisiacutec

držiteľov ich aktivovalo Vlaacuteda zaručila niacutezku cenu eID kariet (450 EUR)

a zabezpečila bezplatnuacute distribuacuteciu čiacutetačiek kariet a priacuteslušnyacutech softveacuterovyacutech

riešeniacute Asi polovica držiteľov eID kariet sa rozhodla pre aktivaacuteciu digitaacutelneho

podpisu Digitaacutelny podpis zjednodušuje komunikaacuteciu s mnohyacutemi službami

verejnej spraacutevy

Projekt eHealth Projekt bol schvaacutelenyacute uzneseniacutem vlaacutedy SR č 4972008 zo

16 juacutela 2008 a plaacutenovaneacute vyacutestupy boli rozdeleneacute do troch faacutez

V euroacutepskom prehľade vyacutesledkov inovaacutecie vo verejnom sektore za rok 2013 dostala

Slovenskaacute republika niacutezke hodnotenie vo vaumlčšine zložiek tohto prehľadu V spraacuteve

o globaacutelnej konkurencieschopnosti v rokoch 2014 ndash 2015 ktoruacute vydalo Svetoveacute

ekonomickeacute foacuterum bola Slovenskaacute republika v oblasti verejneacuteho obstaraacutevania vyspelyacutech

technologickyacutech produktov zaradenaacute na 117 miesto spomedzi 143 krajiacuten

Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila zaacutekon č 5462010 v ktorom sa stanovuje že všetky zmluvy

a naacutekupy uskutočneneacute uacutetvarmi a agentuacuterami uacutestrednyacutech regionaacutelnych a miestnych

štaacutetnych spraacutev musia byť zverejneneacute na internete najneskocircr do desiatich dniacute po naacutekupe

So zmluvami je to inak ndash informaacutecie o finančnyacutech transakciaacutech musia byť zaacuteroveň

zverejneneacute štruktuacuterovanyacutem spocircsobom a musia umožňovať jednoduchuacute identifikaacuteciu

relevantnyacutech akteacuterov a priacuteslušnyacutech vyacutedavkov Centraacutelny register zmluacutev funguje dobre

a pomaacuteha zvyšovať transparentnosť verejneacuteho obstaraacutevania na Slovensku

V operačnom programe Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) ktoryacute je v rokoch 2014 ndash 2020

hlavnyacutem zdrojom financovania slovenskeacuteho systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa neuvaacutedza

nijakaacute zmienka o verejnom obstaraacutevaniacute inovačnyacutech technoloacutegiiacute V OP VaI sa iba stručne

spomiacutena že scheacutemy štaacutetnej pomoci by uprednostnili obstaranie špičkovyacutech technoloacutegiiacute

v suacutelade s cieľmi RIS3

Podľa uacutedajov Euroacutepskej komisie Slovensko vyacuterazne zaostaacuteva za priemerom EUacute pokiaľ

ide o zaacutesady iniciatiacutevy bdquoSmall Business Actldquo (SBA) ndash v oblasti internacionalizaacutecie

(využiacutevanie rastu trhov mimo EUacute) sa z krajiacuten EUacute umiestnilo na poslednom mieste Pokiaľ

ide o zaacutesadu jednotneacuteho trhu (vaumlčšie využitie priacuteležitostiacute ktoreacute ponuacuteka jednotnyacute trh)

Slovensko dosiahlo lepšie vyacutesledky ale staacutele zostaacuteva pod priemerom EUacute (Prehľad SBA

Slovensko 2014)

V uplynulyacutech rokoch sa veľa diskutovalo zriadilo sa niekoľko vyacuteborov a bolo prijatyacutech

niekoľko opatreniacute na podporu internacionalizaacutecie slovenskyacutech MSP Vyacutevoz MSP v roku

2014 však predstavoval iba 29 celkoveacuteho vyacutevozu slovenskyacutech podnikov Navyše iba

5 MSP na Slovensku vyvaacuteža do zahraničia (v porovnaniacute so 64 veľkyacutech podnikov)

Vyše 89 vyacutevozu slovenskyacutech MSP smerovalo do EUacute (v porovnaniacute s 81 v priacutepade

veľkyacutech podnikov) Vyše 10 vyacutevozu MSP smerovalo mimo EUacute (v porovnaniacute s 19

v priacutepade veľkyacutech podnikov) (Going global remains a challenge for Slovak SMEs

AmCham 2014)

17

Odkazy

Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute

inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute

reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za

rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia

Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie

o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska

komisia

Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov

EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia

Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel

EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom

v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016

EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016

Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza

OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)

SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania

v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015

Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012

Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013

Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument

o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho

plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave

medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho

rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013

WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016

18

Skratky

BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj

EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie

ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

EUacute Euroacutepska uacutenia

PZI Priame zahraničneacute investiacutecie

GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA

MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu

NPR Naacuterodnyacute program reforiem

MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť

PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci

VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie

OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj

OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie

RampI Vyacuteskum a inovaacutecie

RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu

SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied

SBA Slovak Business Agency

RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie

APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja

VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA

WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva

19

Prehľad

Zoznam grafov

Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov

na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8

Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov

na vyacuteskum a vyacutevoj 9

2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016

GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500

Value added of services as share of

the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152

Value added of manufacturing as share

of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245

Employment in manufacturing as share

of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164

Employment in services as share of

total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584

Share of Foreign controlled enterprises

in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08

Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113

New doctorate graduates (ISCED 6)

per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165

Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27

Innovative enterprises as a share of

total number of enterprises (CIS data)

() 34 318

Innovation output indicator (Rank

Intra-EU Comparison) 15 17 16 14

Turnover from innovation as of total

turnover (Eurostat) 233 196

Country position in Doing Business

(Ease of doing business index

WB)(1=most business-friendly

regulations) 29 29 33

Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39

EC Digital Economy amp Society Index

(DESI) (Rank) 20 20 21

E-Government Development Index

Rank 43 51 67

Online availability of public services ndash

Percentage of individuals having

interactions with public authorities via

Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48

GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118

GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036

RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038

BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033

Research excellence composite

indicator (Rank) 20

Percentage of scientific publications

among the top 10 most cited

publications worldwide as of total

scientific publications of the country 533 521 561 535

Public-private co-publications per

million population 1115 1428 1298 1055 739 812

Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na

otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii

Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()

00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za

takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa

(httpeuropaeu)

Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute

Bezplatne publikaacutecie

bull jedna koacutepia

je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy

prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Plateneacute publikaacutecie

bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

doi102760449410

ISBN 978-92-79-65995-9

KJ-N

A-2

8484-S

K-N

Page 18: Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO) o ...publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC105850/kjna... · Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO)

16

Projekt elektronickeacuteho občianskeho preukazu (eID karta) Projekt umožňuje

vydaacutevanie občianskych preukazov so zabudovanyacutemi čipmi od decembra 2013 Do

decembra 2016 bolo vydanyacutech približne 2 milioacuteny eID kariet no len 490 tisiacutec

držiteľov ich aktivovalo Vlaacuteda zaručila niacutezku cenu eID kariet (450 EUR)

a zabezpečila bezplatnuacute distribuacuteciu čiacutetačiek kariet a priacuteslušnyacutech softveacuterovyacutech

riešeniacute Asi polovica držiteľov eID kariet sa rozhodla pre aktivaacuteciu digitaacutelneho

podpisu Digitaacutelny podpis zjednodušuje komunikaacuteciu s mnohyacutemi službami

verejnej spraacutevy

Projekt eHealth Projekt bol schvaacutelenyacute uzneseniacutem vlaacutedy SR č 4972008 zo

16 juacutela 2008 a plaacutenovaneacute vyacutestupy boli rozdeleneacute do troch faacutez

V euroacutepskom prehľade vyacutesledkov inovaacutecie vo verejnom sektore za rok 2013 dostala

Slovenskaacute republika niacutezke hodnotenie vo vaumlčšine zložiek tohto prehľadu V spraacuteve

o globaacutelnej konkurencieschopnosti v rokoch 2014 ndash 2015 ktoruacute vydalo Svetoveacute

ekonomickeacute foacuterum bola Slovenskaacute republika v oblasti verejneacuteho obstaraacutevania vyspelyacutech

technologickyacutech produktov zaradenaacute na 117 miesto spomedzi 143 krajiacuten

Slovenskaacute vlaacuteda schvaacutelila zaacutekon č 5462010 v ktorom sa stanovuje že všetky zmluvy

a naacutekupy uskutočneneacute uacutetvarmi a agentuacuterami uacutestrednyacutech regionaacutelnych a miestnych

štaacutetnych spraacutev musia byť zverejneneacute na internete najneskocircr do desiatich dniacute po naacutekupe

So zmluvami je to inak ndash informaacutecie o finančnyacutech transakciaacutech musia byť zaacuteroveň

zverejneneacute štruktuacuterovanyacutem spocircsobom a musia umožňovať jednoduchuacute identifikaacuteciu

relevantnyacutech akteacuterov a priacuteslušnyacutech vyacutedavkov Centraacutelny register zmluacutev funguje dobre

a pomaacuteha zvyšovať transparentnosť verejneacuteho obstaraacutevania na Slovensku

V operačnom programe Vyacuteskum a inovaacutecie (OP VaI) ktoryacute je v rokoch 2014 ndash 2020

hlavnyacutem zdrojom financovania slovenskeacuteho systeacutemu vyacuteskumu a inovaacuteciiacute sa neuvaacutedza

nijakaacute zmienka o verejnom obstaraacutevaniacute inovačnyacutech technoloacutegiiacute V OP VaI sa iba stručne

spomiacutena že scheacutemy štaacutetnej pomoci by uprednostnili obstaranie špičkovyacutech technoloacutegiiacute

v suacutelade s cieľmi RIS3

Podľa uacutedajov Euroacutepskej komisie Slovensko vyacuterazne zaostaacuteva za priemerom EUacute pokiaľ

ide o zaacutesady iniciatiacutevy bdquoSmall Business Actldquo (SBA) ndash v oblasti internacionalizaacutecie

(využiacutevanie rastu trhov mimo EUacute) sa z krajiacuten EUacute umiestnilo na poslednom mieste Pokiaľ

ide o zaacutesadu jednotneacuteho trhu (vaumlčšie využitie priacuteležitostiacute ktoreacute ponuacuteka jednotnyacute trh)

Slovensko dosiahlo lepšie vyacutesledky ale staacutele zostaacuteva pod priemerom EUacute (Prehľad SBA

Slovensko 2014)

V uplynulyacutech rokoch sa veľa diskutovalo zriadilo sa niekoľko vyacuteborov a bolo prijatyacutech

niekoľko opatreniacute na podporu internacionalizaacutecie slovenskyacutech MSP Vyacutevoz MSP v roku

2014 však predstavoval iba 29 celkoveacuteho vyacutevozu slovenskyacutech podnikov Navyše iba

5 MSP na Slovensku vyvaacuteža do zahraničia (v porovnaniacute so 64 veľkyacutech podnikov)

Vyše 89 vyacutevozu slovenskyacutech MSP smerovalo do EUacute (v porovnaniacute s 81 v priacutepade

veľkyacutech podnikov) Vyše 10 vyacutevozu MSP smerovalo mimo EUacute (v porovnaniacute s 19

v priacutepade veľkyacutech podnikov) (Going global remains a challenge for Slovak SMEs

AmCham 2014)

17

Odkazy

Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute

inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute

reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za

rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia

Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie

o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska

komisia

Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov

EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia

Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel

EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom

v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016

EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016

Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza

OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)

SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania

v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015

Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012

Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013

Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument

o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho

plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave

medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho

rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013

WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016

18

Skratky

BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj

EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie

ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

EUacute Euroacutepska uacutenia

PZI Priame zahraničneacute investiacutecie

GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA

MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu

NPR Naacuterodnyacute program reforiem

MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť

PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci

VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie

OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj

OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie

RampI Vyacuteskum a inovaacutecie

RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu

SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied

SBA Slovak Business Agency

RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie

APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja

VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA

WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva

19

Prehľad

Zoznam grafov

Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov

na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8

Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov

na vyacuteskum a vyacutevoj 9

2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016

GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500

Value added of services as share of

the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152

Value added of manufacturing as share

of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245

Employment in manufacturing as share

of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164

Employment in services as share of

total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584

Share of Foreign controlled enterprises

in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08

Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113

New doctorate graduates (ISCED 6)

per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165

Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27

Innovative enterprises as a share of

total number of enterprises (CIS data)

() 34 318

Innovation output indicator (Rank

Intra-EU Comparison) 15 17 16 14

Turnover from innovation as of total

turnover (Eurostat) 233 196

Country position in Doing Business

(Ease of doing business index

WB)(1=most business-friendly

regulations) 29 29 33

Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39

EC Digital Economy amp Society Index

(DESI) (Rank) 20 20 21

E-Government Development Index

Rank 43 51 67

Online availability of public services ndash

Percentage of individuals having

interactions with public authorities via

Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48

GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118

GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036

RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038

BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033

Research excellence composite

indicator (Rank) 20

Percentage of scientific publications

among the top 10 most cited

publications worldwide as of total

scientific publications of the country 533 521 561 535

Public-private co-publications per

million population 1115 1428 1298 1055 739 812

Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na

otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii

Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()

00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za

takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa

(httpeuropaeu)

Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute

Bezplatne publikaacutecie

bull jedna koacutepia

je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy

prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Plateneacute publikaacutecie

bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

doi102760449410

ISBN 978-92-79-65995-9

KJ-N

A-2

8484-S

K-N

Page 19: Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO) o ...publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC105850/kjna... · Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO)

17

Odkazy

Balog M (2015) Klastrovaacute politika v podmienkach Slovenska Bratislava Slovenskaacute

inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balog et al (2015) Automobilovyacute priemysel na Slovensku a globaacutelne hodnotoveacute

reťazce Bratislava Slovenskaacute inovačnaacute a energetickaacute agentuacutera

Balaacutež V (2015) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie o jednotlivyacutech krajinaacutech za

rok 2014 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska komisia

Balaacutež V Zifčiakovaacute J (2016) Spraacuteva observatoacuteria pre vyacuteskum a inovaacutecie

o jednotlivyacutech krajinaacutech za rok 2015 Slovenskaacute republika Brusel Euroacutepska

komisia

Vlaacuteda SR (2015) Koncepcia pre podporu startupov

EK Euroacutepska komisia (2016) Innovation Union Scoreboard 2016 Euroacutepska komisia

Generaacutelne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel

EK Euroacutepska komisia (2016) Prieskum o priacutestupe podnikov k finančnyacutem prostriedkom

v eurozoacutene oktoacuteber 2015 ndash marec 2016

EK Euroacutepska komisia (2016) Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie 2016

Eurostat (2016) štatistickaacute databaacuteza

OECD (2015) Trade in Value Added (TIVA)

SBA Slovak Business Agency (2015) Podpora maleacuteho a stredneacuteho podnikania

v Slovenskej republike Sprievodca iniciatiacutevami Bratislava august 2015

Vlaacuteda SR (2013) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2012

Vlaacuteda SR (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2013

Vlaacuteda SR (2015) Vyacuteročnaacute spraacuteva o stave vyacuteskumu a vyacutevoja za rok 2014

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Strategickyacute dokument

o plneniacute ex ante kondicionaliacutet v tematickom cieli 1 a spraacuteva o vykonaacutevaniacute akčneacuteho

plaacutenu pre dokument RIS3 v rokoch 2014 ndash 2020

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Informaacutecia o stave

medzinaacuterodnej vedecko-technickej spolupraacutece za rok 2015

Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu SR (2016) Rozpis dotaacuteciiacute zo štaacutetneho

rozpočtu verejnyacutem vysokyacutem školaacutem na rok 2016

Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja (2014) Vyacuteročnaacute spraacuteva za rok 2013

WEF Svetoveacute ekonomickeacute foacuterum (2016) The Global Competitiveness Report 2015ndash2016

18

Skratky

BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj

EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie

ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

EUacute Euroacutepska uacutenia

PZI Priame zahraničneacute investiacutecie

GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA

MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu

NPR Naacuterodnyacute program reforiem

MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť

PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci

VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie

OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj

OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie

RampI Vyacuteskum a inovaacutecie

RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu

SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied

SBA Slovak Business Agency

RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie

APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja

VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA

WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva

19

Prehľad

Zoznam grafov

Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov

na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8

Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov

na vyacuteskum a vyacutevoj 9

2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016

GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500

Value added of services as share of

the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152

Value added of manufacturing as share

of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245

Employment in manufacturing as share

of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164

Employment in services as share of

total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584

Share of Foreign controlled enterprises

in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08

Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113

New doctorate graduates (ISCED 6)

per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165

Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27

Innovative enterprises as a share of

total number of enterprises (CIS data)

() 34 318

Innovation output indicator (Rank

Intra-EU Comparison) 15 17 16 14

Turnover from innovation as of total

turnover (Eurostat) 233 196

Country position in Doing Business

(Ease of doing business index

WB)(1=most business-friendly

regulations) 29 29 33

Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39

EC Digital Economy amp Society Index

(DESI) (Rank) 20 20 21

E-Government Development Index

Rank 43 51 67

Online availability of public services ndash

Percentage of individuals having

interactions with public authorities via

Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48

GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118

GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036

RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038

BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033

Research excellence composite

indicator (Rank) 20

Percentage of scientific publications

among the top 10 most cited

publications worldwide as of total

scientific publications of the country 533 521 561 535

Public-private co-publications per

million population 1115 1428 1298 1055 739 812

Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na

otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii

Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()

00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za

takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa

(httpeuropaeu)

Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute

Bezplatne publikaacutecie

bull jedna koacutepia

je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy

prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Plateneacute publikaacutecie

bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

doi102760449410

ISBN 978-92-79-65995-9

KJ-N

A-2

8484-S

K-N

Page 20: Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO) o ...publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC105850/kjna... · Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO)

18

Skratky

BERD Vyacutedavky podnikov na vyacuteskum a vyacutevoj

EIS Euroacutepsky prehľad vyacutesledkov inovaacutecie

ECS Elektronickyacute systeacutem verejneacuteho obstaraacutevania

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

ESFRI Euroacutepske strategickeacute foacuterum o vyacuteskumnyacutech infraštruktuacuterach

EŠIF Euroacutepske štrukturaacutelne a investičneacute fondy

EUacute Euroacutepska uacutenia

PZI Priame zahraničneacute investiacutecie

GBAORD Rozpočtoveacute prostriedky alebo vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

GERD Hrubeacute domaacutece vyacutedavky na vyacuteskum a vyacutevoj

HEI Inštituacutecia vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

HEIs Inštituacutecie vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania

KEGA Grantovaacute agentuacutera KEGA

MŠVVŠ Ministerstvo školstva vedy vyacuteskumu a športu

NPR Naacuterodnyacute program reforiem

MNC Nadnaacuterodnaacute spoločnosť

PCT Zmluva o patentovej spolupraacuteci

VVO Verejneacute vyacuteskumneacute organizaacutecie

OECD Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj

OP VaI Operačnyacute program Vyacuteskum a inovaacutecie

RampI Vyacuteskum a inovaacutecie

RIS3 Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu

SAV Slovenskaacute akadeacutemia vied

SBA Slovak Business Agency

RVVTI Rada vlaacutedy SR pre vedu techniku a inovaacutecie

APVV Agentuacutera na podporu vyacuteskumu a vyacutevoja

VEGA Grantovaacute agentuacutera VEGA

WIPO Svetovaacute organizaacutecia duševneacuteho vlastniacutectva

19

Prehľad

Zoznam grafov

Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov

na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8

Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov

na vyacuteskum a vyacutevoj 9

2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016

GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500

Value added of services as share of

the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152

Value added of manufacturing as share

of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245

Employment in manufacturing as share

of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164

Employment in services as share of

total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584

Share of Foreign controlled enterprises

in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08

Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113

New doctorate graduates (ISCED 6)

per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165

Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27

Innovative enterprises as a share of

total number of enterprises (CIS data)

() 34 318

Innovation output indicator (Rank

Intra-EU Comparison) 15 17 16 14

Turnover from innovation as of total

turnover (Eurostat) 233 196

Country position in Doing Business

(Ease of doing business index

WB)(1=most business-friendly

regulations) 29 29 33

Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39

EC Digital Economy amp Society Index

(DESI) (Rank) 20 20 21

E-Government Development Index

Rank 43 51 67

Online availability of public services ndash

Percentage of individuals having

interactions with public authorities via

Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48

GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118

GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036

RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038

BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033

Research excellence composite

indicator (Rank) 20

Percentage of scientific publications

among the top 10 most cited

publications worldwide as of total

scientific publications of the country 533 521 561 535

Public-private co-publications per

million population 1115 1428 1298 1055 739 812

Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na

otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii

Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()

00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za

takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa

(httpeuropaeu)

Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute

Bezplatne publikaacutecie

bull jedna koacutepia

je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy

prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Plateneacute publikaacutecie

bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

doi102760449410

ISBN 978-92-79-65995-9

KJ-N

A-2

8484-S

K-N

Page 21: Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO) o ...publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC105850/kjna... · Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO)

19

Prehľad

Zoznam grafov

Graf 1 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech hrubyacutech vyacutedavkov

na vyacuteskum a vyacutevoj Zdroj uacutedajov Eurostat november 2016 8

Graf 2 Prehľad sektorovyacutech priacutespevkov na financovanie celkovyacutech vyacutedavkov podnikov

na vyacuteskum a vyacutevoj 9

2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016

GDP per capita (euro per capita) 11800 12400 13100 13400 13700 14000 14500

Value added of services as share of

the total value added ( of total) 6272 6196 6111 6109 6296 6113 6152

Value added of manufacturing as share

of the total value added () 1773 2081 2106 2085 2022 2188 2245

Employment in manufacturing as share

of total employment () 2177 2127 2173 2157 2142 2155 2164

Employment in services as share of

total employment () 6387 6458 6468 6528 654 6565 6584

Share of Foreign controlled enterprises

in the total nb of enterprises () 557 09 099 083 08

Labour productivity (Index 2010=100) 951 100 1017 1036 107 1089 1113

New doctorate graduates (ISCED 6)

per 1000 population aged 25-34 148 209 135 189 18 184 165

Summary Innovation Index (rank) 27 27 27 27 27 27 27

Innovative enterprises as a share of

total number of enterprises (CIS data)

() 34 318

Innovation output indicator (Rank

Intra-EU Comparison) 15 17 16 14

Turnover from innovation as of total

turnover (Eurostat) 233 196

Country position in Doing Business

(Ease of doing business index

WB)(1=most business-friendly

regulations) 29 29 33

Ease of getting credit (WB GII) (Rank) 34 39

EC Digital Economy amp Society Index

(DESI) (Rank) 20 20 21

E-Government Development Index

Rank 43 51 67

Online availability of public services ndash

Percentage of individuals having

interactions with public authorities via

Internet (last 12 months) 38 50 48 42 33 57 51 48

GERD (as of GDP) 047 062 066 08 082 088 118

GBAORD (as of GDP) 036 038 046 041 039 038 036

RampD funded by GOV ( of GDP) 024 031 033 033 032 036 038

BERD ( of GDP) 019 026 025 033 038 032 033

Research excellence composite

indicator (Rank) 20

Percentage of scientific publications

among the top 10 most cited

publications worldwide as of total

scientific publications of the country 533 521 561 535

Public-private co-publications per

million population 1115 1428 1298 1055 739 812

Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na

otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii

Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()

00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za

takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa

(httpeuropaeu)

Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute

Bezplatne publikaacutecie

bull jedna koacutepia

je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy

prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Plateneacute publikaacutecie

bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

doi102760449410

ISBN 978-92-79-65995-9

KJ-N

A-2

8484-S

K-N

Page 22: Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO) o ...publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC105850/kjna... · Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO)

Europe Direct je služba ktoraacute vaacutem pomocircže naacutejsť odpovede na

otaacutezky o Euroacutepskej uacutenii

Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo ()

00 800 6 7 8 9 10 11 () Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za

takeacuteto hovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Veľa ďalšiacutech informaacutecii o Euroacutepskej uacutenii možno naacutejsť na internete Nachaacutedzajuacute sa na serveri Europa

(httpeuropaeu)

Ako ziacuteskať publikaacutecie EUacute

Bezplatne publikaacutecie

bull jedna koacutepia

je k dispoziacutecii na straacutenkach EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

bull viac ako jedna koacutepia a plagaacutetymapy

prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie (httpeceuropaeurepresent_enhtm)prostredniacutectvom delegaacutecie Euroacutepskej komisie v tretiacutech krajinaacutech(httpeeaseuropaeudelegationsindex_enhtm)pri kontakte s Europe Direct service (httpeuropaeueuropedirectindex_enhtm) ortelefoacuten 00 800 6 7 8 9 10 11 (Bezplatneacute telefoacutenne čiacuteslo v Euroacutepskej uacutenii) ()() Niektoriacute operaacutetori mobilnyacutech sietiacute neumožňujuacute priacutestup k čiacuteslam začiacutenajuacutecim sa na 00 800 alebo za takeacutetohovory mocircžu uacutečtovať poplatok

Plateneacute publikaacutecie

bull EU Bookshop (httpbookshopeuropaeu)

doi102760449410

ISBN 978-92-79-65995-9

KJ-N

A-2

8484-S

K-N

Page 23: Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO) o ...publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC105850/kjna... · Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO)

doi102760449410

ISBN 978-92-79-65995-9

KJ-N

A-2

8484-S

K-N