1

Správa o bezpečnosti Slovenskej republiky za rok 2011

Správa o bezpečnosti Slovenskej republiky za rok 2011 (ďalej len ,,správa“) bola

spracovaná na základe ustanovenia § 2 písmeno a) odsek 3 zákona č. 110/2004 Z. z.

o fungovaní Bezpečnostnej rady SR v čase mieru, podľa ktorého Bezpečnostná rada SR

posudzuje a raz ročne predkladá vláde SR na prerokovanie správu s návrhmi opatrení. Správa

bola spracovaná medzirezortnou pracovnou skupinou v gescii predsedu Bezpečnostnej rady

SR podľa Metodiky na vypracúvanie správy o bezpečnosti Slovenskej republiky, schválenej

uznesením Bezpečnostnej rady SR č. 238 z 26.11. 2008.

Správa bola vypracovaná z podkladov, ktoré vypracovali a predložili vecne príslušné

ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, štátne orgány, ako aj bezpečnostné rady

obvodných úradov v sídle kraja v zmysle schválenej obsahovej štruktúry materiálu. Jej

obsahom sú vonkajšie a vnútorné aspekty bezpečnostnej situácie. Stručne hodnotí úroveň

bezpečnosti SR a realizáciu jej bezpečnostných záujmov. Poukazuje na hlavné nedostatky,

ktoré môžu mať negatívny vplyv na bezpečnosť občana a štátu.

Vláda SR trvalo venovala pozornosť zaručeniu bezpečnosti SR. Bezpečnostná rada SR

ako poradný orgán vlády SR koordinovala v súčinnosti s ministerstvami, ostatnými

ústrednými orgánmi štátnej správy a ďalšími štátnymi orgánmi prípravu dokumentov

riešiacich bezpečnosť štátu. Z predloženej správy vyplýva, že bezpečnosť SR bola

zabezpečená. Spôsoby vyrovnania sa s problémami a rizikami sú vyjadrené priebežne v celom

materiáli a v návrhoch opatrení. Takéto pravidelné objektívne hodnotenie zabezpečuje mať

nielen nepretržitý prehľad o stave bezpečnosti, ale v prípade potreby hodnotenie umožňuje aj

včasnú korekciu cieľov a úloh bezpečnostnej politiky z úrovne vlády SR s dosahmi na

zdokonalenie bezpečnostného systému SR. V záverečnej časti sú navrhované opatrenia na

skvalitnenie stavu bezpečnosti SR v ďalšom období.

Na 44. zasadnutí Bezpečnostnej rady SR konanom 13. júna 2012 bol na návrh Výboru

BR SR pre zahraničnú politiku a na návrh riaditeľa NBÚ do návrhov opatrení na rok 2012

doplnený bod 7), ktorý znel „Navrhnúť koncepčné riešenie kybernetickej bezpečnosti v SR“.

Doplnenie bodu 7) do návrhov opatrení na rok 2012 členovia Bezpečnostnej rady SR

konsenzuálne schválili a správu schválili aj s týmto bodom.

2

Úvod

Správa o bezpečnosti Slovenskej republiky za rok 2011 (správa) hodnotí vnútorné

a vonkajšie aspekty bezpečnosti, realizáciu bezpečnostných záujmov SR v zahraničnej

a obrannej politike v uplynulom roku, stav ochrany ústavného zriadenia, verejného poriadku,

sociálnoekonomickú stabilitu a ochranu životného prostredia. V záverečnej časti sa zaoberá

predpokladanými trendmi vývoja bezpečnostnej situácie s návrhmi opatrení na zvýšenie

efektívnosti bezpečnostnej politiky štátu.

1. Plnenie opatrení zo správy o bezpečnosti Slovenskej republiky za predchádzajúci rok

Opatrenia na zachovanie bezpečnosti SR, uvedené v Správe o bezpečnosti SR za rok 2010,

boli priebežne plnené s výnimkou prípravy novej Koncepcie bezpečnostného systému SR.

V roku 2011 bola pokračujúca globálna hospodárska a finančná kríza so svojimi

dopadmi na EÚ neoddeliteľným faktorom zmeny vonkajšieho bezpečnostného prostredia SR.

V priebehu roka boli prijímané opatrenia na zabránenie zvyšovania nestability v eurozóne s

koordinovanou pôsobnosťou celej exekutívy.

Na prípravu novej Koncepcie bezpečnostného systému SR bola zriadená

medzirezortná pracovná skupina. Z dôvodu obmedzeného mandátu vlády SR súvisiaceho so

skrátením volebného obdobia Národnej rady SR a vyhlásením predčasných parlamentných

volieb nebola koncepcia pripravená.

Zásobovanie palivami a energiou bolo na území SR plynulé a nedošlo k žiadnemu

ohrozeniu spoľahlivosti a bezpečnosti dodávok ropy, zemného plynu, jadrového paliva, alebo

elektriny. Bolo prijatých niekoľko legislatívnych opatrení a do prevádzky bolo uvedených

viacero energetických zdrojov, čo prispelo k dosiahnutiu vyššej úrovne spoľahlivosti

a bezpečnosti dodávok strategických energií pre hospodárstvo a domácnosti.

V rámci Strategického hodnotenia obrany SR bol na rokovanie vlády SR predložený

materiál Východiská strategického hodnotenia obrany SR, obsahujúci popri výsledkoch

analýz aj rámcové parametre projekcie budúceho rozvoja ozbrojených síl a ostatných súčastí

rezortu obrany, ktorý vláda SR vzala na vedomie v auguste 2011. Z dôvodu obmedzeného

mandátu vlády SR súvisiaceho so skrátením volebného obdobia Národnej rady SR

a vyhlásením predčasných parlamentných volieb nebolo Strategické hodnotenie obrany SR

dokončené.

V rámci realizácie úloh vyplývajúcich z koncepcie organizácie, fungovania a rozvoja

Integrovaného záchranného systému SR (IZS) na roky 2011 – 2015 bol vypracovaný návrh

nového zákona o IZS a návrh opatrení na zabezpečenie fungovania IZS v oblasti informačno-

komunikačných technológií.

Oblasti revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR bola venovaná

náležitá pozornosť. Na rokovanie vlády bola predložená súhrnná správa s informáciou

o východiskách Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR s

vyhodnotením prvého realizačného projektu a informácie o realizovanom druhom projekte

a pripravovanom treťom realizačnom projekte.

2. Charakteristika bezpečnostného prostredia SR, hrozby a faktory ovplyvňujúce

bezpečnostnú situáciu SR

Bezpečnostné prostredie SR bolo v roku 2011 formované postupnými zmenami

medzinárodného politického, bezpečnostného a ekonomického systému, ktoré vyplynuli

z postavenia tradičných mocenských centier a z ambícií regionálnych aktérov, ako sú napr.

Čína, Rusko, Turecko, Irán, India alebo Brazília vytvoriť novú multipolárnu mocenskú

rovnováhu.

3

Nestabilita a vnútroštátne konflikty v mnohých krajinách sa prostredníctvom

globálnych informačných sietí šíria do okolitých štátov, aj na globálnej úrovni. Následné

zlyhávanie štátov má potenciál vyvolávať sociálne a ekonomické nepokoje,

nekontrolovateľnú migráciu obyvateľstva a terorizmus. Globálne bezpečnostné prostredie sa

stáva menej stabilným a menej predvídateľným. Nespokojnosť s viacerými prvkami

súčasného ekonomicko-politického systému najmä v súvislosti s vysokou nezamestnanosťou

a hospodárskym oslabením v mnohých štátoch vyústila do vzniku občianskych protestných

hnutí. Tieto hnutia šíria svoje myšlienky blízke anarchizmu prostredníctvom globálnych

komunikačných sietí a ich prívrženci podnikli tiež kybernetické útoky na strategické

informačné siete jednotlivých štátov.

Dlhová kríza, hroziaci štátny bankrot niektorých členských štátov EÚ a jej

nejednotnosť v snahe zastaviť alebo zvrátiť negatívne trendy narušili politickú jednotu v

rámci EÚ. Potenciálnym dôsledkom je stagnácia alebo znižovanie životnej úrovne

obyvateľstva a s tým súvisiace sociálne nepokoje, ako aj možný nárast extrémistických nálad

vo viacerých štátoch.

SR nebola priamo ohrozená konvenčným vojenským útokom. Existuje

pravdepodobnosť vonkajších nevojenských, asymetrických hrozieb vrátane medzinárodného

terorizmu voči SR.

Séria revolúcií, šírenie nestability a turbulentný politicko-bezpečnostný vývoj

v regióne severnej Afriky a na Blízkom východe výrazne ovplyvňovali vnímanie bezpečnosti

v rámci EÚ. Vo viacerých arabských krajinách narastajúca frustrácia častí obyvateľstva

spôsobila sociálne nepokoje a konfrontáciu medzi protestujúcimi a vládnucim režimom.

V mnohých prípadoch konflikty vyústili do pádu režimov, ktoré sa dovtedy javili ako stabilné.

V prípade Sýrie prerástla dlhotrvajúca kríza do konfliktu s potenciálom vzniku občianskej

vojny, ktorý má vážny destabilizujúci efekt na celý región. Na pozadí geopolitických zmien

v arabskom svete sa vyostrovali vzťahy a mocenské pozície viacerých regionálnych aj

globálnych aktérov.

Netransparentný jadrový program Iránu naďalej destabilizoval oblasť Blízkeho

východu a mal negatívny vplyv na ďalší vývoj medzinárodných režimov nešírenia a kontroly

zbraní hromadného ničenia s potenciálom zvýšiť riziko ich prípadného použitia

v regionálnom konflikte.

Vzrástla hrozba nekontrolovaného šírenia konvenčných zbraní a potenciál islamských

extrémistických hnutí. Štáty, ktoré nie sú schopné alebo ochotné zaručiť základné funkcie

štátu, dodržiavanie ľudských práv a slobôd svojich občanov a plnenie medzinárodných

záväzkov, ohrozujú svoje okolie a prispievajú k regionálnej nestabilite. Stabilizácia a pomoc

týmto krajinám pri presadzovaní demokracie a právneho štátu predstavujú dôležité aspekty

bezpečnosti EÚ a SR.

Aj v súvislosti s udalosťami tzv. Arabskej jari pokračoval trend decentralizácie

a diverzifikácie medzinárodnej teroristickej siete Al-Qáida, ktorý sa prejavil výraznejším

autonómnym konaním jej odnoží pôsobiacich v krajinách Blízkeho východu a severnej

Afriky.

Napriek komplikovanému globálnemu vývoju bezpečnostnú situáciu SR pozitívne

ovplyvňovala stabilita v euroatlantickom regióne a prehĺbenie hospodárskej spolupráce

členských krajín EÚ s RF. Nedošlo však k výraznejšiemu pokroku v budovaní dôvery medzi

NATO a Ruskom v otázke protiraketovej obrany NATO, ktoré viedli k vyhláseniam Ruska

o možnom namierení raketových systémov na európske ciele tohto projektu.

Otvorenosť ekonomiky SR, pokračujúca závislosť jej rozvoja na externých faktoroch,

energetická závislosť od vonkajších zdrojov a možné ohrozenie dodávok energetických

surovín aj naďalej výrazne ovplyvňovali bezpečnosť SR.

4

Z hľadiska vnútornej bezpečnosti bola situácia na území SR stabilizovaná. Nebolo

zaznamenané žiadne bezprostredné teroristické ohrozenie ani zapojenie osôb do prípravy

teroristického útoku v zahraničí. V hodnotenom období bolo dosiahnuté slovenské historické

minimum v nápade násilných trestných činov.

Vzhľadom na zahranično-politické postoje a účasť Ozbrojených síl SR v operáciách

medzinárodného krízového manažmentu pretrvávalo riziko útokov proti občanom SR

pôsobiacim v krízových regiónoch. Riziká spojené s činnosťou organizovaného zločinu a

prejavmi radikalizmu a extrémizmu zostali na porovnateľnej úrovni s predchádzajúcimi

rokmi.

Bezpečnostnú situáciu v SR negatívne ovplyvňovali živelné pohromy, najmä rozsiahle

povodne. Pozitívom bol pokles priamych materiálnych škôd spôsobených požiarmi.

Pokračovala tendencia poklesu celkovej trestnej činnosti v SR i jej jednotlivých druhov.

K narušeniu bezpečnostnej situácie v SR v roku 2011 došlo na základe hromadného

podania výpovedí pracovného pomeru lekármi s cieľom presadiť svoje platové požiadavky.

Vláda SR schváleným uznesením č. 752/2011 vyhlásila 29.11.2011 núdzový stav a uložila

pracovnú povinnosť na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti zamestnancom

poskytovateľov ústavnej starostlivosti a zakázala uplatňovanie práva na štrajk osobám,

ktorým bola uložená pracovná povinnosť. Núdzový stav bol ukončený 7.12.2011 uznesením

vlády SR č. 777.

3. Implementácia Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky

3.1 Realizácia bezpečnostných záujmov SR v zahraničnej a obrannej politike

Oblasť bezpečnosti predstavovala jednu z priorít zahraničnej a obrannej politiky SR.

Svoje bezpečnostné záujmy SR presadzovala ako člen medzinárodného spoločenstva krajín

uznávajúcich hodnoty slobody, demokracie, ľudských práv, otvorenosti a vzájomnej

spolupráce. Plnila záväzky vyplývajúce z členstva v medzinárodných organizáciách

a medzinárodných kontrolných mechanizmov a rozvíjala bezpečnostnú spoluprácu

s kľúčovými krajinami.

SR podporovala zachovanie stability a prosperity v EÚ a v eurozóne. V tomto

kontexte preukázala svoju zodpovednosť, odhodlanosť a ochotu ku konštruktívnym a

dlhodobým riešeniam vzniknutých problémov, napriek tomu, že prijímanie súvisiacich

rozhodnutí spôsobilo značné otrasy na vnútropolitickej scéne.

Hlavným garantom bezpečnosti SR je aj naďalej Severoatlantická aliancia, ktorá

pokračovala vo svojej transformácii, aby dokázala efektívnejšie čeliť bezpečnostným

hrozbám 21. storočia. SR spolu s ostatnými členskými štátmi pokračovala v realizácii záverov

prijatých na summite NATO v Lisabone v novembri 2010 a v napĺňaní požiadaviek novej

Strategickej koncepcie. SR uvítala iniciatívu Inteligentná obrana, ktorá mala za cieľ zvýšiť

spoluprácu medzi spojencami v oblasti budovania obranných spôsobilostí (a čeliť tak

klesajúcim obranným rozpočtom) Aliancie a do konca roka prijala rozhodnutie o zapojení sa

do 4 mnohonárodných projektov.

SR naďalej podporovala politiku otvorených dverí NATO s osobitným dôrazom na

prehlbovanie spolupráce s Čiernou Horou, Macedónskom, Srbskom a Bosnou

a Hercegovinou. SR podporovala spoluprácu v rámci Rady NATO–Rusko pri znižovaní

bezpečnostných hrozieb v záujme zachovania stability v euroatlantickom priestore.

SR politicky podporila vojenskú operáciu NATO „Zjednotený ochranca“ v Líbyi,

ktorej cieľom bolo vynútiť dodržiavanie rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN č. 1970 a 1973

ako aj ďalšie prebiehajúce operácie NATO (KFOR, Active Endeavour, Ocean Shield, NTM-

I).

5

Udržiavaním personálneho a materiálneho príspevku OS SR do Síl reakcie NATO

v pohotovostnej fáze SR podporovala akcieschopnosť NATO. Zároveň bol pripravený a

certifikovaný príspevok na pohotovostnú fázu v ďalšom roku.

Svoje bezpečnostné záujmy SR realizovala aj prostredníctvom presadzovania aktívnej

Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ (SZBP). Zameriavala sa najmä na podporu

stability a prosperity v bezprostrednom susedstve EÚ (Východné partnerstvo, západný

Balkán), ale aj vo vzdialenejších regiónoch, ktoré majú vplyv na bezpečnosť EÚ, a teda aj SR.

Osobitnú pozornosť SR v rámci SZBP venovala demokratizácii a stabilizácii v krajinách

Blízkeho východu a severnej Afriky, kde došlo k pádu viacerých autoritatívnych režimov. SR

podporovala kroky a opatrenia Európskej susedskej politiky. V rámci Spoločenstva

demokracií prevzala SR spolu s Holandskom predsedníctvo v osobitnej medzinárodnej

pracovnej skupine na podporu transformácie v Tunisku.

SR podporovala úsilie EÚ o diplomatické riešenie otázky iránskeho jadrového

programu a zároveň podporila aj rozširovanie a sprísňovanie sankcií EÚ voči Iránu. Okrem

toho sa zasadzovala o zvyšovanie medzinárodného tlaku na sýrsky režim, vrátane prijímania

reštriktívnych opatrení EÚ.

V rámci OSN pokračovala SR v aktívnom presadzovaní reformy bezpečnostného

sektora (RBS), ktorá je jednou z dôležitých súčastí konsolidácie situácie v krajinách po

ukončení konfliktu v rámci pôsobenia mierových operácií OSN.

Zahraničná politika SR kládla naďalej veľký dôraz na bezpečnosť a rozvoj

stredoeurópskeho regiónu udržiavaním trvalo dobrých susedských vzťahov so všetkými

okolitými štátmi. Posilnila sa bezpečnostná spolupráca krajín V4. Úspešný priebeh

predsedníctva SR vo V4 posilnil väzby jej krajín, predovšetkým v otázke energetickej

bezpečnosti, rozširovania EÚ o krajiny západného Balkánu a spolupráce s krajinami

Východného partnerstva EÚ. Osobitným úspechom bolo prijatie dohody o vytvorení

spoločnej Bojovej skupiny EÚ s pohotovosťou v roku 2016.

Jedným z hlavných nástrojov ochrany, obhajoby a presadzovania bezpečnostných

záujmov SR bola účasť príslušníkov Ozbrojených síl SR (OS SR) v operáciách

medzinárodného krízového manažmentu. Aktívne tým prispela k stabilizácii viacerých

krízových oblastí. V súlade s mandátmi Národnej rady SR pôsobilo k 31.12.2011 552

príslušníkov OS SR v 6 operáciách a misiách NATO, EÚ a OSN, pričom došlo ku

kvantitatívnemu i kvalitatívnemu zvýšeniu celkového príspevku OS SR.

V operácii ISAF, v ktorej je koncentrovaná väčšina z príspevku OS SR do operácií

(343 profesionálnych vojakov), prevzali príslušníci OS SR väčší podiel v rámci prípravy a

výcviku afganských bezpečnostných zložiek vrátane vedenia jedného z operačných

a výcvikových tímov. Jeden príslušník OS SR pôsobil aj na Veliteľstve NATO v Bosne

a Hercegovine.

V operácii EÚ ALTHEA po reštrukturalizácii príspevku SR začali príslušníci OS SR

pôsobiť v styčných a pozorovacích tímoch a SR prevzala vedúcu úlohu v rámci Regionálneho

koordinačného centra - Juh tejto operácie. V Bosne a Hercegovine pôsobili aj 4 príslušníci PZ

SR v rámci policajnej misie EUPM a ďalší 6 pôsobili v Kosove v rámci misie EULEX

Kosovo, pričom SR presadzovala koordináciu s operáciou KFOR. Príslušníci PZ SR a jeden

príslušník OS SR pôsobili aj v monitorovacej misii EUMM v Gruzínsku. Ďalší príslušníci PZ

SR pôsobili v misii EUPOL v Afganistane a v misii EUBAM na moldavsko-ukrajinskej

hranici, na ktorej sa podieľali aj príslušníci Colnej správy SR. V rámci aktivít krízového

manažmentu sa SR naďalej zasadzovala za zlepšenie spolupráce medzi EÚ a NATO na

strategickej aj operačnej úrovni.

V rámci mierovej misie UNFICYP sa príspevok OS SR redukoval uvoľnením

niektorých pozícií v prospech príslušníkov Ozbrojených síl Srbskej republiky. Príslušníci OS

SR pôsobili aj v pozorovateľskej misii OSN na Blízkom východe (UNTSO). Úlohy vo

6

všetkých operáciách a misiách boli splnené. Osobitným predstaviteľom generálneho

tajomníka OSN pre Afganistan sa stal bývalý minister zahraničných vecí SR Ján Kubiš.

V oblasti krízového riadenia SR Ministerstvo zahraničných vecí SR pokračovalo v

koordinovaní činnosti Dočasného situačného centra SR.

Aktívnym zapojením sa do cvičení medzinárodného krízového manažmentu NATO

(CMX 11) a EÚ (CME 11) SR prehlbovala vzájomnú spoluprácu štátnych orgánov SR a ich

koordináciu so zahraničnými partnermi.

S cieľom vytvoriť jednotný systém uľahčujúci vysielanie slovenských civilných

expertov do aktivít krízového manažmentu bol prijatý zákon č. 503/ 2011 Z. z. o vysielaní

civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia SR.

Zákon o. i. vytvára priestor pre širšie možnosti aktívneho presadzovania slovenských

zahraničnopolitických záujmov.

SR pristupovala konštruktívne k vyriešeniu patovej situácie ohľadom Zmluvy

o konvenčných ozbrojených silách v Európe (ZoKOS) spôsobenej jej jednostranným

suspendovaním zo strany RF v roku 2007. V koordinácii s ostatnými aliančnými štátmi

napokon zaviedla recipročné opatrenia voči RF v rozsahu pozastavenia poskytovania

vojenských informácií tomuto štátu a neakceptovania jeho inšpekcií na svojom území podľa

tejto zmluvy.

Konkrétnymi návrhmi sa SR podieľala na aktualizácii Viedenského dokumentu

prijatej na summite OBSE vo Vilniuse. Prijaté opatrenia pomôžu zvýšiť transparentnosť

a posilnia nástroje na budovane dôvery v súvislosti s konvenčnými zbraňami v Európe. SR

okrem toho podporovala aktivity OBSE na riešenie zmrazených konfliktov a vysielala svojich

pozorovateľov do misií monitorujúcich priebeh volieb v účastníckych krajinách OBSE.

V rámci podpory Organizácie Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok

(CTBTO) pokračovala spolupráca so sekretariátom CTBTO pri príprave textu dohody

o využívaní výcvikových priestorov SR pre potreby tejto organizácie.

Podporou iniciatív na revitalizáciu práce Konferencie o odzbrojení, ako

najvýznamnejšieho globálneho fóra v oblasti odzbrojovacích mechanizmov a tiež Dohovoru

o určitých druhoch konvenčných zbraní (CCW) napĺňala SR svoje záväzky.

V oblasti tvorby a implementácie politiky kontroly exportu vojenského materiálu

a materiálov a technológií dvojakého použitia bola presadzovaná dôsledná implementácia

medzinárodných dohovorov a vznik nových noriem a mechanizmov s podporou prípravy

a prijatia Zmluvy o obchodovaní so zbraňami (ATT).

SR aktívne podporovala v NATO, EÚ, OBSE a Rade Európy boj proti

terorizmu, presadzovanie Globálnej stratégie OSN pre boj proti terorizmu a aktivity Globálnej

iniciatívy pre boj s jadrovým terorizmom (GICNT). Ministri zahraničných vecí SR a USA

v decembri 2011 podpísali Spoločný akčný plán medzi vládou SR a vládou USA na boj proti

nelegálnemu nakladaniu s jadrovými a rádioaktívnymi materiálmi a súvisiacimi

technológiami.

V súlade s Koncepciou boja proti extrémizmu na roky 2011–2014 a Národným

akčným plánom boja proti terorizmu na roky 2011–2014 SR pokračovala vo vytváraní

vhodných podmienok na dôsledné napĺňanie a implementáciu medzinárodných záväzkov, ako

aj na vytváranie účinného systému opatrení a aktivít zameraných na ochranu občanov

a spoločnosti pred protispoločenským konaním extrémisticky zameraných jednotlivcov,

skupín a hnutí.

V súlade so zámerom zlepšiť situáciu v krízových oblastiach pokračovala SR

v poskytovaní štandardnej rozvojovej a humanitárnej pomoci. SR poskytovala technickú

pomoc regiónu západného Balkánu a krajinám Východného partnerstva EU prostredníctvom

programu Centrum na odovzdávanie skúseností z integrácie a reforiem.

7

Obranná politika SR prispievala k vytváraniu politicko-vojenských podmienok pre

realizáciu bezpečnostných záujmov SR v rozsahu a kvalite, ktoré boli výrazne obmedzené

zdrojmi. Plnenie úloh obrany štátu bolo nevyhnutné zabezpečovať prostredníctvom krízového

riadenia zdrojov. Dôraz bol pritom kladený na udržanie základných funkcií štátu v oblasti

obrany, predovšetkým spôsobilostí ozbrojených síl.

Hlavné úsilie obrannej politiky SR bolo prioritne orientované na účasť OS SR v

operáciách medzinárodného krízového manažmentu v súlade so záväzkami vyplývajúcimi

z členstva v NATO, EÚ a OSN, ochranu a obranu vzdušného priestoru SR v rámci

Integrovaného systému protivzdušnej obrany NATO (NATINADS) vrátane leteckej

záchrannej a pátracej služby a plnenie úloh národného krízového manažmentu.

Bilaterálna politicko-vojenská spolupráca sa orientovala predovšetkým na hlavných

spojencov a tradičných partnerov. V súvislosti s prípravou a nasadením príspevkov OS SR do

operácie ISAF sa prehĺbila spolupráca s USA v oblasti výcviku, vzdelávania a rozvoja

spôsobilostí. S Českou republikou bola v roku 2011 uzavretá medzivládna dohoda týkajúca sa

oblasti vojenského leteckého výcviku, zabezpečenia leteckých cvičení, vojenskej leteckej

prepravy, systému NATINADS a strategického vzdušného zdravotníckeho odsunu.

Úlohy v oblasti modernizácie výzbroje a techniky, prípravy personálu a výcviku OS

SR boli v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov plnené v obmedzenom rozsahu.

Transformácia OS SR sa prakticky zastavila, v dôsledku čoho sa ďalej prehĺbilo zaostávanie v

dosahovaní požadovaných spôsobilostí OS SR. Úroveň operačnej pripravenosti OS SR mala

klesajúcu tendenciu. Napriek tomu OS SR poskytovali aj pomoc orgánom verejnej moci na

území SR predovšetkým pri riešení následkov povodní a hasení lesných požiarov.

V rámci strategického hodnotenia obrany, s cieľom definovať politicko-strategický

rozvoj obranného potenciálu SR vrátane OS SR a zabezpečiť stabilitu zdrojov, bola ukončená

analytická fáza a začala projekcia rozvoja OS SR a ostatných súčastí rezortu obrany.

3.2 Ochrana ústavného zriadenia, verejného poriadku, bezpečnosť občana a štátu

Z hľadiska ochrany ústavného zriadenia, verejného poriadku, bezpečnosti občana

a štátu bola bezpečnostná situácia SR stabilizovaná.

Bezpečnostná rada SR (BR SR) na svojich 5 rokovaniach v minulom roku prerokovala

24 materiálov a prijala konkrétne opatrenia pre zaisťovanie bezpečnosti SR. V oblasti

bezpečnosti štátu boli kontroly vykonané BR SR zamerané na úsek hospodárskej mobilizácie

a plnenie úloh krízového riadenia orgánov miestnej štátnej správy a samosprávy. Nedostatky

boli zistené v efektívnosti použitia účelových prostriedkov štátneho rozpočtu na plnenie úloh

hospodárskej mobilizácie, celkového procesu vytvárania a dopĺňania mobilizačných rezerv,

ich opodstatnenosti a stavu technickej spôsobilosti už vytvorených mobilizačných rezerv, ako

aj transparentnosti a efektívnosti procesu odpredaja mobilizačných rezerv. Na základe

kontrolných zistení boli zo strany príslušných vedúcich ústredných orgánov štátnej správy

prijaté opatrenia na navodenie požadovaného stavu.

V oblasti prejavov pravicového extrémizmu naďalej pretrváva trend organizovaní

zhromaždení, White Power koncertov, pochodov, spomienkových a pietnych akcií,

organizovaných zoskupeniami, vystupujúcimi pod záštitou občianskych združení a páchaním

výtržností na verejných športových a spoločenských podujatiach. V druhej polovici roka boli

zaznamenané aktivity tzv. občianskych iniciatív, ktoré vznikli ako odozva na ideu

medzinárodného hnutia OCCUPY, cieľom ktorého je bojovať proti sociálnej nerovnosti a

finančným korporáciám. Zintenzívnilo sa využívanie sociálnych sietí na internete pre

zverejňovanie radikálnych názorov extrémistov a na aktivizáciu svojich sympatizantov.

Situácia na úseku organizovanej kriminality sa oproti minulému obdobiu výraznejšie

nezmenila. Naďalej ju charakterizovala regionálna pôsobnosť organizovaných

skupín, exaktné vymedzenie sfér vplyvu zločineckých skupín, pričom vplyv určitých

8

zločineckých skupín prekračoval hranice jedného regiónu, ďalej široká škála páchaných

druhov trestnej činnosti s cieľom maximalizácie zisku a medzinárodný prvok ako uľahčujúci

faktor páchania trestnej činnosti. Stúpajúca tendencia medzinárodného pôsobenia, najmä

v súvislosti s ekonomickou a majetkovou trestnou činnosťou spojenou s daňovým systémom,

kládla veľké nároky na medzinárodnú policajnú spoluprácu, čo komplikovalo, resp.

predlžovalo trestné konanie. PZ monitoringom existujúcich aj novovznikajúcich zločineckých

a organizovaných skupín výrazne eliminoval činnosť troch vetiev zločineckých skupín

pôsobiacich v regióne Bratislava a rozložil 24 organizovaných skupín.

V oblasti násilnej kriminality došlo v porovnaní s rokom 2010 k zníženiu nápadu

násilnej trestnej činnosti o 530 trestných činov, čím bolo dosiahnuté slovenské historické

minimum. Pokračoval postupný nárast počtu trestných činov spáchaných maloletými

a mladistvými páchateľmi – tretina z celkového počtu, najmä zo sociálne slabších, alebo

neúplných rodín, z výchovných ústavov a podobne.

V hodnotenom období PZ evidoval 181 246 trestných vecí, z toho bolo 92 873

trestných činov, čo je v porovnaní s rokom 2010 o 2 379 menej. Zaznamenaný nápad trestnej

činnosti je tretí najnižší v histórii SR. Z uvedeného počtu bolo objasnených spolu 52 639

trestných činov.

Trestná činnosť obchodovania s ľuďmi sa tradične vyznačovala vysokou latentnosťou,

nakoľko obete z obavy pred pomstou zo strany páchateľov tohto trestného činu len zriedka

vyhľadajú pomoc polície, prípadne niektorej z mimovládnych organizácií a z rovnakého

dôvodu obete odmietajú spolupracovať s políciou. Odhalených bolo 19 trestných činov

obchodovania s ľuďmi čo je o 10 viac ako v minulom roku, z toho bol objasnený jeden.

Najčastejším motívom páchania tejto trestnej činnosti bolo vykonávanie prostitúcie, najmä

v zahraničí. Charakteristika SR ako zdrojovo-tranzitnej krajiny v súvislosti s obchodovaním

s ľuďmi sa nezmenila.

Najčastejšie zneužívanou omamnou a psychotropnou látkou bola tak ako

v predchádzajúcich rokoch marihuana, ktorej užívanie bolo šírené najmä medzi mládežou.

Väčšia časť dopestovanej marihuany bola určená pre zahraničný trh, predovšetkým

maďarský. Dovoz a distribúciu heroínu, ktorého časť ostala na slovenskom trhu, mali pod

kontrolou osoby albánskeho etnika, prípadne krajín bývalej Juhoslávie. Kokaín pochádzal

z krajín Južnej Ameriky a do Európy bol transportovaný cez západoafrický región. Na jeho

dovoze a distribúcii sa na vyšších úrovniach podieľali osoby albánskeho etnika, distribúciu

na nižších úrovniach zabezpečovali skupiny slovenských páchateľov, ktoré sa zaoberajú

aj distribúciou metamfetamínu. V súvislosti s drogovou kriminalitou bolo oproti roku 2010

objasnených o 38 % trestných činov viac.

V oblasti ekonomickej trestnej činnosti došlo v porovnaní s predchádzajúcim rokom

k nárastu objanenosti trestných činov o 1 364. Medziročný nárast ktorý predstavuje 68 %, bol

zaznamenaný najmä v oblasti krátenia dane a poistného. Škody spôsobené ekonomickou

kriminalitou dosiahli výšku 438,933 mil. €. Narastal počet podvodov v nákladnej preprave

tovarov, formou odcudzenia kamiónu aj s tovarom.

Napriek tomu, že majetková kriminalita dlhodobo predstavuje najväčší podiel

na celkovej kriminalite - v roku 2011 takmer 47 %, v hodnotenom období bol zaznamenaný

najnižší počet zistených majetkových trestných činov v histórii SR. Najvyšší nápad

majetkovej trestnej činnosti v rámci SR bol v Bratislavskom kraji.

V oblasti ochrany verejného poriadku bol počas roku 2011 kladený dôraz

na zabezpečenie nerušeného priebehu protestných zhromaždení pred objektmi zastupiteľských

úradov, hlavne Čínskej republiky - proti porušovaniu ľudských práv, Maďarskej republiky -

proti prijatiu tlačového zákona a Ruskej federácie - proti výsledkom parlamentných volieb,

ktoré sa vďaka tomu zaobišli bez narušenia verejného poriadku. K narušeniu verejného

poriadku došlo pri pokuse skupiny ľudí obsadiť budovu NR SR počas dňa otvorených dverí.

9

PZ tiež dohliadal na bezpečný priebeh Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji, pričom denne

bolo v uliciach Bratislavy a Košíc nasadených priemerne 800 policajtov.

Nelegálna migrácia má dlhodobo klesajúcu tendenciu. V hodnotenom období bolo na

vonkajšej hranici zadržaných o 117 nelegálnych migrantov menej ako v roku 2010.

Z hľadiska národnostnej skladby mali najpočetnejšie zastúpenie štátni príslušníci Ukrajiny,

Somálska, Moldavska, Afganistanu, Ruska a Gruzínska. Napriek tomu, že nelegálni migranti

začali v poslednom období na vstup do Schengenského priestoru využívať úkryty dopravných

prostriedkov, hlavne kamiónov, vo všeobecnosti upúšťajú od rizikového prechodu štátnej

hranice a prechádzajú na „legálny“ spôsob vstupu, pričom využívajú na legalizáciu svojho

pobytu falošné podporné doklady. V hodnotenom období dochádzalo k zneužívaniu

povolenia na malý pohraničný styk s Ukrajinou, keď cudzinci prenikali ďalej do vnútrozemia

SR, pričom bolo evidovaných celkom 34 zneužití týchto povolení. Na plnenie úloh

a medzinárodných záväzkov SR v oblasti migračnej politiky bola vypracovaná a vládou

schválená „Migračná politika SR s výhľadom do roku 2020“. V oblasti legislatívy

je dosiahnutá úplná aproximácia azylového práva SR s azylovým právom EÚ.

Spravodajská pozornosť v oblasti boja proti terorizmu bola upriamená na fenomén

tzv. „osamelých vlkov“, nakoľko na území európskych krajín vrátane SR narastá hrozba

útokov uskutočnených osamotenými útočníkmi, ktorých príkladom je prípad tzv.

ekoterorizmu – výbuchu bomby s klincami pred prevádzkou rýchleho občerstvenia

McDonald´s v Košiciach. Nosnou agendou medzirezortnej Expertnej skupiny na koordináciu

výmeny a analýzy informácií a spolupráce v oblasti boja proti terorizmu na národnej úrovni v

SR (ES), bola príprava a finalizácia návrhu národnej stupnice teroristickej hrozby.

V hodnotenom období došlo k nárastu počtu požiarov o 3 824, pričom priame

materiálne škody boli oproti minulému roku nižšie o 35 612 795 €. V dôsledku požiarov bolo

usmrtených 56 osôb, čo predstavuje nárast o 15 obetí, z toho 5 detí. Aj v roku 2011

sa pokračovalo v zhodnocovaní existujúcej technickej základne. Okrem ôsmich hasičských

staníc odovzdaných do používania bol zrekonštruovaný objekt "Zariadenie protipovodňového

výcviku Horné Orešany", jeho realizáciou sa kvalitatívne zlepší príprava hasičov na zásahy

proti vodnému živlu.

Pre zlepšenie dopravno-bezpečnostnej situácie na cestách v SR bol výkon policajnej

služby sústredený na najrizikovejšie úseky ciest. V hodnotenom období bolo zaevidovaných

15 001 dopravných nehôd, čo je o 6 610 nehôd menej ako v roku 2010. Zaznamenaný počet

dopravných nehôd je slovenské historické minimum, čo predstavuje o 31 % dopravných

nehôd menej ako v roku 2010. Pri týchto nehodách došlo o život 324 osôb, ťažko zranených

bolo 1 168 osôb a 5 889 osôb bolo ľahko zranených.

Na úseku bezpečnosti cestnej premávky v SR bola schválená „Stratégia zvýšenia

bezpečnosti cestnej premávky v SR v rokoch 2011 až 2020, ktorá súvisí nielen

s vnútroštátnou bezpečnosťou dopravy, ale aj s bezpečnou dopravou na európskych cestách.

Jej jednotlivé úlohy a opatrenia smerujú k zabezpečeniu efektívneho riadenia bezpečnosti

cestnej premávky na národnej, regionálnej aj miestnej úrovni.

V rámci riešenia problematiky bezpečnosti železničnej dopravy bola vypracovaná

dohoda so železničnou políciou, označované priestory v obvode dráhy, ktoré nie sú prístupné

verejnosti, zavedený a udržiavaný informačný systém pre orientáciu cestujúcich a inštalované

kamerové systémy na rekonštruovaných železničných staniciach. Pod záštitou medzinárodnej

organizácie združujúcej policajné zložky operujúce v obvode železníc - RAILPOL-u bola

v obvode železničných dráh na celom území SR realizovaná 24-hodinová medzinárodná

policajná akcia „Modrá-24“ s cieľom preventívneho pôsobenia a kontroly dodržiavania

predpisov o bezpečnosti a plynulosti v železničnej doprave, ako aj odhaľovanie protizákonnej

činnosti v obvode železničných dráh, počas ktorej bolo zistených a zaevidovaných 372

priestupkov.

10

V oblasti vodnej dopravy súviseli opatrenia v rámci bezpečnosti najmä s výkonom

štátneho odborného dozoru pri poskytovaní dopravných a súvisiacich činností vrátane

starostlivosti o posádky plavidiel, cestujúcich a prepravovaný tovar. Riečna informačná

služba plnila úlohy pri zhromažďovaní strategických informácií

o plavebnej situácii, ktoré by v krajinách EÚ mali znížiť nebezpečenstvo hrozby krízovej

situácie.

V civilnom letectve boli v hodnotenom období poskytnuté účelovo viazané dotácie

na zabezpečenie rekonštrukčných prác priestorov pôsobenia bezpečnostnej ochrany

prevádzkovateľa letiska pri vykonávaní detekčnej kontroly cestujúcich a prepravovanej

batožiny a ochrany letiska, najmä vyhradených bezpečnostných priestorov. V roku 2011 bola

prijatá novela leteckého zákona, ktorá zabraňuje diskriminovaniu jednotlivých užívateľov

letiska a znižuje riziko korupčného jednania. V hodnotenom období nebol zaznamenaný v SR

žiadny závažný kriminálny čin v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva. V súlade

so zameraním Stratégie poštovej bezpečnosti na obdobie 2009 – 2012 boli plnené prijaté

opatrenia Slovenskej pošty, a. s., ktoré priniesli výrazné zníženie počtu priamo ohrozených

zamestnancov SP, a. s. v prípadoch mimoriadnych udalostí, v ktorých bol zamestnanec SP, a.

s. priamym účastníkom lúpežného prepadu a rovnako v udržaní trendu klesajúcich škôd vo

finančnom vyjadrení.

V oblasti IZS boli zavedené oznamy pred hovormi na linku tiesňového volania 112,

tzv. „hlásky", čím došlo k zníženiu neidentifikovaných volaní bez udalosti o cca 63 %.

Do prevádzky bol spustený tiež signalizačný systému na zabezpečenie funkčnosti systému

112 v prípade celkového výpadku koordinačného strediska a jeho zastupovanie iným

koordinačným strediskom a zriadený kontaktný bod pre informačný systém na monitorovanie

životného prostredia a bezpečnosti.

Na úseku civilnej ochrany bol v hodnotenom období položený dôraz na aktualizáciu

„Analýzy územia z hľadiska možných mimoriadnych udalostí“, vypracované „Odporúčania

pre obyvateľstvo v prípade vzniku mimoriadnej udalosti“ a schválená novela zákona

o civilnej ochrane obyvateľstva. Plnenie úloh v rámci bezpečnostného systému SR, hlavne

ústredného krízového štábu, krízového štábu ministerstva, krízových štábov na nižších

úrovniach riadenia a skupín riadenia bolo zabezpečované hlavne formou odborných príprav,

previerok pohotovosti, tematickými kontrolami a následným metodickým riadením.

V roku 2011 pretrvávala snaha cudzích spravodajských služieb o infiltráciu

do ústredných orgánov štátnej správy, bezpečnostných zložiek SR a o ovplyvňovanie verejnej

mienky. V rámci kontrarozviedkovej ochrany sa úspešne rozvíjala spolupráca s partnerskými

službami z členských krajín NATO a EÚ.

V rámci problematiky proliferácie materiálov dvojakého použitia SIS v hodnotenom

období identifikovala viacero aktivít smerujúcich k príprave exportu tzv. citlivých tovarov zo

SR do rizikových krajín, ktorých realizácia by mohla viesť k poškodeniu

zahraničnopolitických alebo bezpečnostných záujmov SR. Štátnym orgánom služba poskytla

súčinnosť pri príprave Spoločného akčného plánu vlády SR a USA pre boj proti nelegálnemu

nakladaniu s jadrovými a rádioaktívnymi materiálmi a súvisiacimi technológiami, ako aj svoje

vyjadrenia k žiadostiam o obchodovanie s vojenským materiálom, s materiálmi dvojakého

použitia a k rizikám nakladania s finančnými prostriedkami.

Bezpečnostnú hrozbu v oblasti súdnictva predstavovalo počas roka 2011 celkovo

sedem zaznamenaných falošných telefonických anonymných nahlásení o umiestnení bomby

v objektoch súdov a prokuratúr. V porovnaní s rokom 2010 došlo k skráteniu priemernej

dĺžky súdneho konania na okresných a krajských súdoch o 1,63 mesiaca a k nárastu počtu

odsúdených. V roku 2011 nebolo zaznamenané žiadne napadnutie ani ohrozenie objektov MS.

V oblasti ochrany utajovaných skutočností bola zásadnou udalosťou inšpekcia

Bezpečnostného úradu NATO, ktorá preverovala schopnosť SR chrániť utajované skutočnosti

11

NATO podľa pravidiel NATO. Inšpekciou neboli zistené žiadne pochybenia, ani nedostatky

a SR bola vyhodnotená ako krajina s bezproblémovou ochranou utajovaných skutočností

NATO. Realizovalo sa ďalšie cvičenie ochrany kybernetického priestoru v pôsobnosti NATO

a jeho členských krajín za účasti SR ako plnohodnotného člena, ktoré bolo zamerané na

overenie spôsobilostí riešenia kybernetických útokov. Z dôvodu chýbajúcej legislatívy

a nevyjasnených kompetencií SR nemohla plnohodnotne a v plnom rozsahu cvičenie

absolvovať, z čoho vyplýva potreba prijatia zákona o ochrane kybernetického priestoru

vrátane definovania štruktúry podriadenosti orgánov ochrany kybernetického priestoru, ich

kompetencií a právomoci, vzájomných väzieb a informačných tokov. V roku 2011 vstúpil do

platnosti nový zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorý v zmysle

smerníc EÚ zvyšuje dôraz na spoľahlivejšie a bezpečnejšie elektronické komunikácie, hlavne

z hľadiska ich odolnosti proti vírusom a kybernetickým útokom.

3.3. Sociálna stabilita štátu

Systém sociálnej politiky štátu bol nastavený tak, aby bol sociálne spravodlivý,

transparentný, trvalo finančne udržateľný, zabezpečil rovnosť príležitostí a aby naplňoval

programové vyhlásenie vlády SR. Zabezpečenie sociálnej stability štátu SR nebolo narušené.

K 31. 12. 2011 žilo na území SR 5,4 miliónov obyvateľov. V priebehu roka sa

narodilo v Slovenskej republike 66,8 tisíc živých detí a zomrelo 51,9 tisíc osôb. Prirodzený

prírastok obyvateľov dosiahol hodnotu 8,9 tisíc, čo znamená medziročný nárast o takmer

2 tisíc osôb.

V roku 2011 sa do SR prisťahovalo 4,8 tisíc osôb a vysťahovalo sa 1863 osôb.

Napriek znižovaniu prisťahovaných zostala SR aj v roku 2011 migračne ziskovou krajinou

s migračným saldom takmer 3 tisíc osôb. Celkový prírastok obyvateľov bol 11 876 osôb.

V SR bolo v priemere 2 719,3 tis. ekonomicky aktívnych osôb. Ich počet sa

medziročne zvýšil o 0,5 %, resp. o 12,8 tis. osôb. Z uvedeného počtu ekonomicky aktívnych

osôb bolo 86,5 % pracujúcich a 13,5 % nezamestnaných. Celkový počet pracujúcich osôb sa

medziročne zvýšil o 1,5 %, resp. o 33,9 tis. osôb na 2 351,4 tis. osôb. Počet nezamestnaných

sa znížil o 21,1 tis. osôb, resp. o 5,4 % na 367,9 tis. Miera nezamestnanosti dosiahla úroveň

13,5 % a medziročne poklesla o 0,9 percentuálneho bodu. V SR bolo v priemere evidovaných

389 tis. uchádzačov o zamestnanie (UoZ). Ich počet medziročne vzrástol o 8 tis. osôb, t.j.

o 2,2 %. Miera evidovanej nezamestnanosti mala rastúcu tendenciu a dosiahla úroveň

13,16 %, čo je medziročný nárast o 0,68 percentuálneho bodu. Od 1. januára 2011 bola suma

mesačnej minimálnej mzdy zvýšená na 317 €, čo predstavuje medziročný nárast o 9,3 €, t.j.

o 3,02 %. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR dosiahla

786 €, a medziročné zvýšenie o 2,2 %.

Trh práce začal od začiatku roka výrazne pociťovať vplyv oživenia ekonomiky a

zamestnávatelia pristúpili k výraznému zvyšovaniu zamestnanosti, ktorá vzrástla o 1,8 %.

Miera nezamestnanosti sa v druhom kvartáli znížila na úroveň 13,1 %. Nové pracovné miesta

vytváralo najmä odvetvie priemyslu a informácií a komunikácií; mzdový vývoj však bol

v jednotlivých odvetviach rozdielny a odzrkadľoval produktivitu práce. Aktívnymi

opatreniami na trhu práce v rámci zvyšovania zamestnateľnosti bolo podporených 46 tis.

UoZ, čo je o 42 tis. menej v porovnaní s rokom 2010, v celkovej dohodnutej sume finančných

prostriedkov vo výške 28,1 mil. €, čo znamená medziročný pokles o 4,5 mil. €. V rámci

podpory udržania zamestnanosti a vytvorenia nových pracovných miest/zamestnania bolo

podporených 59 tis. pracovných miest, čo je o 41 tis. menej v porovnaní s rokom 2010.

Prostredníctvom protikrízových opatrení sa podporilo 20 tis. UoZ vo výške 43 mil. €.

Prostredníctvom všetkých aktívnych opatrení na trhu práce sa podporilo udržanie, resp.

vytvorenie 127 tis. pracovných miest, uchádzačov o zamestnanie, resp. záujemcov o

zamestnanie v celkovej sume 178,9 mil. € (pokles o 9,4 mil. €).

12

V systéme pomoci v hmotnej núdzi bol v roku 2011 celkový počet sociálne

odkázaných osôb, ktoré poberajú dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej

núdzi, priemerne mesačne 187 189. V porovnaní s rokom 2010 priemerný mesačný počet

poberateľov poklesol o 1,3 % , čo predstavuje o 2 456 menej poberateľov.

V roku 2011 bola poskytnutá priemerne mesačne na 74 343 detí dotácia na podporu

výchovy k stravovacím návykom dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením v celkovej sume

13 744 700 € za rok. V roku 2010 bola táto dotácia poskytnutá priemerne mesačne na 77 662

detí v celkovej sume 12 283 661 € za rok. V roku 2011 priemerne 84 080 deťom bola

poskytnutá dotácia na podporu výchovy k plneniu školských povinností dieťaťa ohrozeného

sociálnym vylúčením, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje celkom 2 762 565 €. V roku

2010 bola na rovnaký účel poskytnutá dotácia priemerne 82 222 deťom, čo znamenalo

náklady v celkovej výške 2 708 544 €.

Rodičovský príspevok bol poskytnutý priemerne mesačne 141 846 poberateľom, čo

je nárast oproti roku 2010 o 3 019 poberateľov. Prídavok na dieťa bol vyplatený priemerne

mesačne 697 651 poberateľom na 1 176 427 nezaopatrených detí, čo bol pokles oproti roku

2010 o 8 677 poberateľov (18 796 detí). Príspevok pri narodení dieťaťa bol vyplatený 56 898

poberateľom, čo bolo o 162 poberateľov viac ako v roku 2010. Príplatok k príspevku pri

narodení dieťaťa bol priemerne mesačne vyplatený 4 301 poberateľom, čo je nárast oproti

roku 2010 o 60 poberateľov.

Dňa 1. januára 2011 nadobudlo účinnosť opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí

a rodiny SR č. 404/2010 Z. z., ktorým sa ustanovilo percento zvýšenia dôchodkovej dávky

v roku 2011 o 1,8 %. Od uvedeného termínu sa zvýšila aj aktuálna dôchodková hodnota, ktorá

slúži na výpočet dôchodkovej dávky, na hodnotu 9,5756 eura. Sektor starobného

dôchodkového sporenia zaznamenal v roku 2011 stabilný vývoj. Celková výška majetku v II.

pilieri k 31. 12. 2011 bola 4 591,4 mil. € a oproti 31. 12. 2010 došlo k nárastu o 23,51

%. Mierny nárast zaznamenala aj celková výška majetku v III. pilieri, ktorá medziročne

vzrástla o 2,6 % na hodnotu 1 174,5 mil. €.

Pripravenosť zdravotníctva na krízové situácie v hodnotenom období bola

zabezpečovaná prostredníctvom 64 organizácií určených ako subjekty hospodárskej

mobilizácie. V zmysle nového zákona o ochrane kritickej infraštruktúry boli Ministerstvom

zdravotníctva SR stanovené prvky kritickej infraštruktúry v sektore zdravotníctvo a vydané

organizačné pokyny k začatiu vykonávania analýz a spracovávania bezpečnostných plánov na

ochranu prvkov kritickej infraštruktúry.

Na ochranu verejného zdravia bol vykonávaný nepretržitý monitoring hygienicko-

epidemiologickej situácie v jednotlivých regiónoch SR a prijímané opatrenia na likvidáciu

možných ohnísk nákaz. Úspešne bola zvládnutá epidemická mimoriadna udalosť

v Prešovskom kraji. Pandemická komisia vlády SR na svojom 14. zasadnutí prijala opatrenia

a schválila ďalší postup na zabezpečenie obmeny a doplnenia osobných ochranných

prostriedkov a pomôcok v roku 2012 a schválila harmonogram aktualizácie Podrobného plánu

opatrení pre prípad pandémie chrípky v Slovenskej republike.

Výchova v oblasti bezpečnosti a ochrany života a zdravia v školách bola realizovaná

podľa štátnych vzdelávacích programov prostredníctvom jednotlivých učebných predmetov

ako aj samostatných organizačných foriem vyučovania. Školy sa aktívne zapájali aj do

Súťaže mladých záchranárov civilnej ochrany a Súťaže mladých zdravotníkov prvej pomoci,

čo výraznou mierou prispieva k vytvoreniu podmienok na získavanie a rozšírenie teoretických

vedomostí a osvojenie si najmä praktických zručností v uvedených oblastiach. Vysoké školy

plnili predmetné úlohy najmä prostredníctvom akreditovaných študijných programov

vysokoškolského vzdelávania, ktoré sa dotýkajú bezpečnosti, obrany a ochrany.

Výskum a vývoj v oblasti ochrany, bezpečnosti, krízového manažmentu bol

realizovaný najmä v rámci medzinárodnej spolupráce na úrovni Vedeckého výboru NATO -

13

Science for peace and Security (SPS). Prioritami týchto aktivít bolo zabezpečenie projektov

spolupráce súvisiacich s rozvojom prístupov na zníženie teroristických aktivít. V roku 2011 sa pokračovalo v realizácii Koncepcie ochrany pamiatkového fondu a kultúrneho dedičstva v krízových situáciách. Z dôvodu potreby lepšej identifikácie trestnej činnosti páchanej na úseku ochrany pamiatkového fondu bol pripravený a Národnou radou SR schválený zákon č. 262/2011 Z. z., ktorým bol novelizovaný Trestný zákon v osobitnej časti, kde pribudli nové definície skutkových podstát trestných činov.

3.4 Ekonomická stabilita štátu

Slovenská ekonomika pokračovala v roku 2011 v oživovaní a jej výkon dosiahol už

v prvom polroku úroveň spred krízy. Tento vývoj odzrkadľoval pozitívne

tendencie globálneho rastu najmä v prvom polroku, pričom v dôsledku dlhovej krízy a

zvýšeného napätia na finančných trhoch začali byť tieto tendencie tlmené od druhého polroku.

Reálne v druhom štvrťroku vzrástla ekonomika SR medzikvartálne o 0,8 %, čo v porovnaní s

druhým štvrťrokom minulého roka predstavuje nárast o 3,5 %. Výroba na Slovensku za 9

mesiacov roka 2011 vzrástla o 4,7%, tradičné exportne orientované odvetvia zaznamenali

skôr stagnáciu alebo pokles.

Nefinančné spoločnosti v dôsledku pokračovania oživenia v prvom polroku

výraznejšie zvýšili záujem o úverové zdroje, k čomu prispeli aj pomerne nízke úrokové

sadzby a ochota bánk poskytovať úvery. V druhom polroku sa však už napätie na finančných

trhoch začalo prejavovať v postupnom obmedzovaní dopytu a ponuky úverových aktivít

nefinančným spoločnostiam, čo vyvrcholilo sprísnením úverových štandardov vo štvrtom

štvrťroku.

Sektor poisťovní nezaznamenal významné zmeny. Pokračovala stagnácia v životnom

poistení. Klasické životné poistenie zaznamenalo dokonca pokles. Naďalej dochádzalo k rastu

čiastočných výberov, resp. k rušeniu zmlúv. V neživotnom poistení nastalo mierne oživenie.

Rástlo poistenie majetku, keď výrazne stúplo poistné a znížila sa škodovosť po

minuloročných vysokých škodách. Vplyvom silnej konkurencie pokračovalo zlacňovanie

poistného v poistení motorových vozidiel.

Finančná pozícia bankového sektora sa v priebehu roka zlepšovala. Zisk dosiahnutý

v tomto období vykázal medziročný nárast o 34 %, pričom podstatnú časť príjmov tvorili

najmä úrokové príjmy. Ziskovosť bola negatívne ovplyvnená najmä v novembri 2011, keď

banky zaznamenali straty z obchodovania so štátnymi dlhopismi, najmä z dôvodu poklesu

cien slovenských štátnych dlhopisov. Celkovo však domáci finančný sektor, najmä vďaka

orientácii na slovenskú ekonomiku, nevykazoval výraznú citlivosť na turbulencie na

finančných trhoch. V oblasti cenového vývoja dochádzalo prevažne počas celého roka

k zrýchľovaniu cenového rastu, ktorý bol výsledkom kombinácie rastu cien potravín a energií,

zmeny nepriamych daní, spotrebných daní na cigarety a zavedenia rôznych poplatkov.

Fiškálna politika nabrala v kríze ešte väčšiu dôležitosť. V roku 2011 sa znížil deficit

verejných financií medziročne o 3,2 % HDP. Významnou zmenou je reforma fiškálneho

rámca, ktorá upravuje zriadenie a pôsobnosť Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pravidlá

rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti. Prijala sa reforma 2. piliera dôchodkového

systému; daňovo-odvodová reforma a reforma 1. piliera dôchodkového systému boli

zastavené.

Nízky domáci dopyt a zvýšenie exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky vyústili

do historicky najvyššieho prebytku obchodnej bilancie (2,5 mld. €). Saldo zahraničného

obchodu za január až november 2011 bolo aktívne v objeme 2 436,7 mil. €. Rast ekonomiky

SR bol ťahaný exportom, domáci dopyt stagnoval. Zo SR sa vyviezol tovar v hodnote

52 145,6 mil. €. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2010 sa zvýšil celkový vývoz

14

o 17,9 %. Do SR sa doviezol tovar v hodnote 49 708,9 mil. €, pri medziročnom náraste

o 14,9 %.

Hlavnými cieľmi novej energetickej politiky SR do roku 2030 sú energetická

bezpečnosť, konkurencieschopnosť, trvalo udržateľný rozvoj s ohľadom na znižovanie

energetickej náročnosti hospodárstva. V roku 2011 boli realizované viaceré legislatívne

opatrenia na podporu znižovania energetickej náročnosti a zvyšovania energetickej

efektívnosti. V septembri 2011 vláda vzala na vedomie Správu o zabezpečení dodávok energií

a riešenie prípadných núdzových stavov s určením príslušnej zodpovednosti za ich riešenie.

Energetická bezpečnosť je významnou súčasťou bezpečnosti SR a patrí medzi

kľúčové nástroje politickej nezávislosti a ekonomickej stability štátu. Hlavnými opatreniami

na zvýšenie energetickej bezpečnosti sú vybudovanie optimálnych zásob plynu a ropy,

diverzifikácia energetických zdrojov a prepravných trás zemného plynu a ropy, znižovanie

energetickej náročnosti, zvyšovanie energetickej efektívnosti, dostavba blokov 3 a 4 JE

Mochovce, preferovanie vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla a zvýšenie

využívania obnoviteľných zdrojov energie. SR v rámci V4 vyvíjala aj v roku 2011 maximálne

úsilie na využitie prostriedkov EÚ alokovaných na energetické projekty s cieľom zvýšiť

energetickú bezpečnosť SR, ako aj plnenie programového vyhlásenia vlády SR, ktoré

zaväzuje podporovať vybudovanie severojužného plynárenského prepojenia spájajúceho LNG

terminály v Chorvátsku a Poľsku a prechádzajúceho cez všetky krajiny V4.

Z pohľadu bezpečnosti SR v oblasti ropného trhu sa rozhodujúcimi úlohami javia

zabezpečenosť zásobovania SR ropou aj v dlhodobejšom výhľade a budovanie núdzových

zásob ropy a vybraných ropných výrobkov v spolupráci so SŠHR SR s cieľom udržiavať

núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov na požadovanej 90-dňovej úrovni spotreby SR. SR

mala núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov na úrovni 93 dní priemernej dennej spotreby.

Domáca ťažba ropy je minimálna, preto spotreba surovej ropy SR je pokrývaná vo výške 99

% dovozom z Ruskej federácie v súlade s medzivládnou „Dohodou o dodávkach ruskej ropy

do SR na obdobie rokov 2000-2014“, v objeme do 6 mil. ton ročne. V roku 2011 oproti roku

2010 došlo k nárastu množstva spracovanej ropy. Ako problematická sa javila oblasť

doplnenia núdzových zásob ropy a ropných výrobkov z dôvodu ich financovania, pričom

hrozí, že počnúc rokom 2013 SR nebude plniť svoje medzinárodné záväzky v tejto oblasti.

Správa štátnych hmotných rezerv SR v roku 2011 pokračovala v plnení zámerov a

cieľov platnej koncepcie rozvoja štátnych hmotných rezerv v oblasti energetickej a

potravinovej bezpečnosti štátu, v oblasti obrany a plnenia záväzkov vyplývajúcich z členstva

SR v Európskej únie a Medzinárodnej energetickej agentúre pri OECD.V súčinnosti s

príslušnými rezortmi a subjektmi hospodárskej mobilizácie SŠHR SR optimalizovala zloženie

a objem mobilizačných rezerv, ako aj pohotovostných zásob, pričom prioritne boli

zabezpečované zásoby slúžiace na bezprostredné nasadenie v krízových oblastiach počas

mimoriadnych situácií. Do pohotovostných zásob boli doplnené najmä protipovodňové

zábrany, kalové čerpadlá, ľahké norné steny, deratizačné a dezinfekčné prostriedky.

Domáca ťažba zemného plynu predstavuje málo významný objem, preto závislosť SR

od dovozu z Ruskej federácie je na úrovni okolo 98 %. Pre SR je v súčasnosti jedným z

najvýznamnejších krokov v oblasti energetickej bezpečnosti severojužné plynárenské

prepojenie, ktoré by malo byť uvedené do prevádzky v roku 2015. Okrem zvýšenia úrovne

bezpečnosti prináša aj efektívnejšiu diverzifikáciu trás a zdrojov. Toto prepojenie bude pre SR

ďalším krokom k eliminácii rizík pri prípadných prerušeniach dodávok zemného plynu z

Ruskej federácie. Realizáciou projektu sa pre Slovensko vytvorí jednak okamžitá možnosť

prístupu k veľkým podzemným zásobníkom plynu na území Maďarska, jednak perspektíva

napojenia našej plynárenskej sústavy na plánované plynárenské magistrály, ako sú Nabucco

alebo South Stream. Súčasná celková kapacita podzemných zásobníkov na území SR je 2,85

mld. m3, maximálny pevný denný ťažobný výkon 34,35 mil. m

3. Tento objem stačí na

15

vykrytie spotreby plynu 83 dní. Pre zvýšenie bezpečnosti zásobovania plynom v krízových

obdobiach ako aj rozvoju trhu s plynom v roku 2011 spoločnosť NAFTA a.s. pokračovala v

realizácii projektu zvyšovania kapacity zásobníka Gajary – báden s celkovou kapacitou 500

mil. m3 a s termínom dokončenia stavby v roku 2015.

Nižšiu energetickú závislosť SR zabezpečuje vláda SR podporou ťažby domáceho

uhlia, resp. zabezpečením optimálnej úrovne ťažby, a tým aj vyššej bezpečnosti dodávok

elektriny. Celková ročná spotreba hnedého uhlia a lignitu sa pohybuje v priemere okolo 3,3

mil. t., ich domáca ťažba v roku 2011 bola na úrovni 2,3 mil. t a v súčasnosti vykrýva 75 - 80

% domácej spotreby tejto suroviny. Rozdiel medzi ťažbou a spotrebou bol zabezpečený

dovozom najmä z Českej republiky.

Z hľadiska energetickej bezpečnosti z obnoviteľných zdrojov zohrávajú kľúčovú rolu

len vodné elektrárne (ich podiel na celkovej výrobe elektriny predstavuje 17-19 %). V roku

2011 pokračoval proces prechodu od vykurovania fosílnymi palivami na biomasu. Pokračoval

aj mimoriadny rozmach fotovoltaických elektrární. Celková spotreba elektriny dosiahla

hodnotu 28 862 GWh. Došlo iba k minimálnemu nárastu spotreby o 0,3 % oproti roku 2010.

Vďaka výrobným kapacitám, spusteným do prevádzky ku koncu roka 2010, najmä uvedením

Paroplynového cyklu Malženice (PPC) do prevádzky, bola v prvom polroku 2011, po štyroch

rokoch závislosti od dovozu, vyrovnaná bilancia výroby a spotreby elektriny. Po odstavení

PPC Malženice v auguste 2011, v dôsledku požiaru na elektrickom zariadení, bola naša

sústava v druhom polroku znova odkázaná na dovoz elektriny. Znovu uvedenie elektrárne do

prevádzky sa predpokladá v prvej polovici roka 2012. Spoľahlivá sebestačnosť SR v oblasti

elektriny bude dosiahnutá až od roku 2013 - po uvedení 3. bloku v JE Mochovce 3, 4 do

prevádzky. Po spustení 4. bloku EMO 3, 4 bude obnovená exportná schopnosť SR. V roku

2011 sa pokračovalo aj v príprave nového jadrového zdroja Jaslovské Bohunice.

Úlohy podpory obrany štátu, zamerané na udržanie funkčného systému obrannej

infraštruktúry, sa realizovali predovšetkým prostredníctvom medzirezortného program

Podpora obrany, pričom zníženie finančných zdrojov viedlo k predĺženiu časových lehôt

plnenia jednotlivých úloh. Uznesením vlády SR č. 401/2011 bol schválený návrh Aktualizácie

zaradenia stavieb a budov zaradených do kategórie objektov osobitnej dôležitosti alebo do

kategórie ďalších dôležitých objektov na obranu štátu a spôsob ich ochrany a obrany.

Spracované boli aj plány obrany pre objekty, u ktorých OS SR zabezpečujú ich obranu.

Pozornosť bola venovaná aj príprave opatrení na uplatnenie nástrojov štátnych orgánov

na minimalizovanie negatívnych dôsledkov narušenia bezpečnosti štátu a obnovu pôvodného

stavu prostredníctvom subjektov hospodárskej mobilizácie a nimi realizovaných opatrení.

1. augusta 2011 nadobudol účinnosť nový zákon o hospodárskej mobilizácii č.179/2011 Z. z. .

Zároveň MH SR spracovalo aj metodické usmernenie k organizácii dodávok pohonných

hmôt, ako aj nové vykonávacie predpisy súvisiace so zákonom č. 179/2011 Z. z..

Na úseku výbušnín a pyrotechnických výrobkov bolo celkom vykonaných 119

inšpekcií, čo predstavuje pokles o 9 % oproti počtu inšpekcií v predchádzajúcom roku. Pri

prehliadkach sa vyskytli nedostatky v oblasti označovania pyrotechnických výrobkov

(nevyhovujúce pyrotechnické výrobky boli stiahnuté z predaja) v oblasti predaja a

uskladňovania pyrotechnických výrobkov, či prípad nepreukázania zdravotnej spôsobilosti

a bezúhonnosti zamestnancov, ktorí zaobchádzajú s výbušninami. Na odstránenie nedostatkov

boli vydané záväzné príkazy, príp. sankcie. V oblasti bezpečnosti uloženia trhavín a munície

v roku 2011 je možné konštatovať, že trhaviny a munícia v muničných skladoch OS SR boli

skladované v zmysle odborných predpisov. Do legislatívneho procesu bol uvedený návrh

zákona o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, vypracovaný v gescii Ministerstva hospodárstva SR (legislatívny návrh zatiaľ nebol

schválený).

16

Úrad jadrového dozoru SR vykonáva štátny dozor nad jadrovou bezpečnosťou

jadrových zariadení, nad bezpečným nakladaním s jadrovými materiálmi, vyhoretým palivom

a rádioaktívnymi odpadmi, pri fyzickej ochrane jadových materialov a pri havarijnom

plánovaní tak, aby nedošlo k ohrozeniu zdravia obyvateľstva a poškodeniu majetku

a životného prostredia. V roku 2011 vykonal úrad spolu 168 inšpekcií u držiteľov povolení

v zmysle atómového zákona. Na základe kontrolnej a hodnotiacej činnosti úradu je možné

konštatovať, že jadrové zariadenia na Slovensku boli v roku 2011 prevádzkované bezpečne

a spoľahlivo, bez závažných udalostí, ktoré by si vyžiadali zásah úradu vo forme príkazu na

zníženie výkonu alebo rozhodnutia o odstavení reaktora resp. elektrárne; počas inšpekcií

neboli zistené žiadne závažné nedostatky. Záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv

a dohovorov sú priebežne plnené.

3.5 Ochrana životného prostredia

V hodnotenom období nedošlo k žiadnej závažnej priemyselnej havárii a nebola

zaznamenaná žiadna environmentálna škoda.

Používatelia genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov

vykonávali v uzavretých priestoroch len činnosti predstavujúce žiadne alebo malé riziko pre

ľudské zdravie a životné prostredie. Pokusné pestovanie geneticky modifikovaných rastlín

nespôsobilo ohrozenie ľudí ani zhoršenie stavu životného prostredia.

V oblasti odpadového hospodárstva sa pokračovalo vo vykonávaní opatrení na

zabezpečenie stability a efektívne fungovanie odpadového hospodárstva. Prioritou bolo

pokračovanie európskeho trendu na prechod od zneškodňovania odpadov k ich

zhodnocovaniu. Pozitívom je nárast podielu zhodnocovaných odpadov. Dlhodobo však

pretrváva negatívny vysoký podiel skládkovania odpadov na celkovom zneškodňovaní

odpadov.

Emisie základných znečisťujúcich látok v Slovenskej republike v posledných rokoch

majú trvale klesajúcu úroveň. Kvalita ovzdušia je na celom území dobrá z hľadiska

hodnotenia znečistenia ovzdušia pre všetky druhy sledovaných znečisťujúcich látok.

Pri zabezpečení protipovodňovej ochrany sa realizovali opatrenia na zvýšenie ochrany

na niektorých vodohospodárskych dielach a vodných stavbách, na týchto zariadeniach neboli

zaznamenané žiadne mimoriadne udalosti.

V potravinovom reťazci boli pravidelne vykonávané kontroly na všetkých stupňoch

výroby a predaja. Bolo vykonaných 59 805 kontrol u 22 603 prevádzkovateľov

potravinárskych podnikov, čo predstavuje 84,71 % z celkového počtu zaregistrovaných

prevádzkovateľov. Z celkového počtu kontrolovaných prevádzkovateľov potravinárskych

podnikov boli nedostatky zistené u 7 059 prevádzkovateľov (t. j. 31,23 %). Medzi najčastejšie

nezhody zistené pri úradných kontrolách patrili nedostatky v celkovej hygiene (9 985), výskyt

tovaru po dobe spotreby a minimálnej trvanlivosti (3 787), nasledovali nedostatky

v označovaní výrobkov (2 175) a nedostatky v správnej výrobnej praxi (1 859). Štátne

veterinárne a potravinové ústavy analyzovali a vyhodnotili 7 494 vzoriek v rámci komodít

rastlinného pôvodu, z ktorých 279 vzoriek (t. j. 3,72 %), nevyhovelo požiadavkám

Potravinového kódexu SR alebo iným záväzným právnym predpisom a 8 927 vzoriek

potravín živočíšneho pôvodu, z ktorých 333 (t. j. 3,73%) bolo nevyhovujúcich.

V rámci produkcie krmív nenastali žiadne mimoriadne udalosti, ktoré by

ovplyvnili bezpečnosť SR. Bolo vykonaných 1195 kontrol u prevádzkovateľov

krmovinárskych podnikov, v ktorých sa zistilo 137 nedostatkov. Bolo analyzovaných a

vyhodnotených 2288 vzoriek krmív.

V produkcii rastlinných komodít a fytosanitárnych otázok nenastali žiadne

mimoriadne udalosti, ktoré by ovplyvnili potravinovú bezpečnosť. Nebol zaznamenaný

prienik nových karanténnych škodlivých organizmov.

17

V oblasti výživy zvierat, produkcie rastlinných komodít a lesného hospodárstva sa

nevyskytli závažné negatívne skutočnosti, ktoré by mali vplyv na bezpečnosť SR.

4. Predpokladané trendy vývoja bezpečnostnej situácie

Charakter hrozieb a výziev ovplyvňujúcich bezpečnosť SR sa pravdepodobne zásadne

nezmení, ich vplyv na bezpečnostné záujmy SR sa bude odvíjať od širšej medzinárodnej

situácie. Medzinárodné prostredie bude charakteristické nestabilitou, komplexnosťou faktorov

s dosahom na bezpečnosť a neurčitosťou celkového vývoja.

Pravdepodobnosť ozbrojeného konfliktu v euroatlantickom priestore je najmä vďaka

systému kolektívnej obrany nízka. Je možné predpokladať, že bezpečnostnou výzvou

s rastúcim rizikovým potenciálom budú jadrové programy niektorých štátov v protiklade

k úsiliu medzinárodného spoločenstva zastaviť šírenie zbraní hromadného ničenia. Riziko

teroristickej hrozby na území SR zostane pravdepodobne nízke. V kontexte celosvetového

trendu nárastu rozsahu kybernetických útokov s politickými, vojenskými a ekonomickými

motívmi je možné predpokladať aj útoky v rámci alebo s dôsledkami pre SR. Rizikom zostane

vysoká závislosť niektorých štátov EÚ vrátane SR na importe energetických surovín. V

nemalej miere môže na bezpečnostné záujmy SR vplývať neistý ekonomický vývoj v Európe,

ktorý v spojení s vysokou úrovňou verejných dlhov nesie so sebou riziko krachu ekonomík

niektorých štátov EÚ, vrátane negatívnych vplyvov na dosiahnutú úroveň európskej integrácie

a stabilitu spoločnej meny. Následkom týchto hrozieb a faktorov môže okrem iného dôjsť aj k

rozsiahlejším sociálnym nepokojom v európskom priestore, ktoré môžu mať bezprostredný

vplyv na bezpečnosť SR.

Záver

Vnútorná bezpečnosť SR bola zabezpečená činnosťou príslušných orgánov a inštitúcií

v prospech zachovania ústavného zriadenia, verejného poriadku, sociálnej a ekonomickej

stability ako aj ochrany životného prostredia.

Cielenou alokáciou dostupných zdrojov boli zabezpečené prioritné úlohy OS SR.

Vzhľadom na plnenie priorít na úkor ostatných úloh a potrieb OS SR, pretrvávanie stagnácie

ich rozvoja a postupne končiacu technickú životnosť viacerých typov výzbroje a techniky sa

zvýšilo riziko straty niektorých spôsobilostí ozbrojených síl už v najbližších niekoľkých

rokoch.

Bezpečnosť SR a jej občanov bola v roku 2011 zabezpečená na úrovni porovnateľnej

s rokom 2010.

Návrh opatrení na zachovanie bezpečnosti Slovenskej republiky

1) Revidovať koncepciu bezpečnostného systému SR.

2) Vytvoriť rámec dlhodobého rozvoja ozbrojených síl s garanciou viacročnej zdrojovej

stability.

3) Udržiavať rozsah a štruktúru skladovaných zásob štátnych hmotných rezerv

v nadväznosti na aktuálne požiadavky vyplývajúce z bezpečnosti SR

a medzinárodných záväzkov, ktorými je SR viazaná.

4) Venovať maximálne úsilie udržaniu stability eurozóny.

5) Zabezpečiť implementáciu záverov summitu NATO v Chicagu s cieľom posilniť

transatlantickú bezpečnostnú väzbu.

6) Rozvíjať schopnosť SR komplexne posudzovať možnosti a spôsob reakcie na aktivity

medzinárodného spoločenstva pri riešení kríz.

7) Navrhnúť koncepčné riešenie kybernetickej bezpečnosti v SR