GSVVo

OBSAH

LIJY(tO . . . , . , . . . . , . . . . , . . . . . .1.1. Ciel prdce1.2. Pozndmky k staw bddania .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .1.3. Predmel a metdda prrce ... , . . .-.--.--. .--.

2. Anrljius rilezov msteriilnej kuhiry2.1. Keramicke predmery

-.. . . . . . . . . . . . .-. . .-. .-.-.

2.1.1. Riad ... . . . . . . . . . . . . . .2.1.1.1. Techool6gia vyroby ...-. . .-. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .2.1.1.2. Hrncovit a misovitd nridoby

2.1.1.2.1. T}?ologick, klasiJikdcia .. . . . . . . . . . . . . . . . . . .2.1.1.2.1.1. ADalYza tvarov2.1.1.2.1.2. v!zdoba

2.1.1.2.2. Relatlvna chrono16gia .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . .2. 1.1.3. Miniatdrne oddoby

---.--.-----.--. . .

2.1.1.4. Pekdae2.1.1.5. Praznice

2.1,2. Technickd keramika ................................. .

' .2. , . rcSx^t2.1.3. Osrabi keramicke predmety)111prastpnw2.1.3.2. Kahanec

2.2. Kovovi predmety2.2.1. Predtuely zo Zeleza ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

2.2.1.1. hedmery kazdodetrnejporreby2.2.1.2. Sdfasti odevu2.2. 1.3. Zbrane a sdCasli vyslroja .. . . . . . . . . . . . . . . . . .2.2.1.4. Neurditelne predmety .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

2.2.2. Predmety z farebnich kovov2.2.2.1. Sperky a sdaasti ode\ru .. . . . . . . . . . . .---. . .2.2.2.2. hedmety kazdodennej poueby2.2.2.3. NeurdiiefDd predmety .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

788

101414\.1415.18181958657771787979

.le808080E18183838484858686

4.4.2. Vefkosf pohrcbisk a ich vzfah k sidliskim .................................4.4.3. Pohrebni ntus

4.5. Hospodiirsno4.5. L Polnohospoddrrtvo ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

4.5.t.1. Rohuttvo4.5.1.2. Chov zvieral

4.5.2. Remesld4.5.2.I. Hmdarstvo4.5.2.2. }ltllnictvo ieleza, kovidstvo4.5.2.3. Metalurgia a spracovanie farebnich kovov ...........................4.5.2.4. Sklarstvo4.5.2.5. Spracovadekameha ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .4.5.2.6. Kosliarslvo4.5.2.7. Spracova.rie dreva, kosikd$tvo4.5.2.8.Pradenie, tki ids1vo ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

4.5.3. Sihm5.zdver .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .6. Sipis loka|| i l a nd|ezov ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .7. Tabh nmedck6ho katal6gu keramick6ho riadu .................................

138139143143143't44145145146L46147\47141148148148150153268285303314

E. Bibliogratra9. Resiimee10. Obrazov6 prilohy

l .IJVOD

Predlozend publikdcia je diastoCne upravend dizertadnd prdca ,,Vaasnoslo_vamkd osfdlenie Slovenska", ktorii bola lypracovand na p6de Archeologickehofstavu SAV v Nitre podvedenimPrcf. phDr. B. Chropovskdho, D6c.;phDtD. Bidl"kovei, CS.:. Prdcu oponor ali PrDr D. Jelt:nkivti. CS.. (Arcbeologickid{av AVCR Bmo). Prol. Dr habil. M. pareewski (lnstyrut Archeologii-Uni-vers).lelu Jagiellofiskiego Krakovt) a tuof. PhDr. T. Sefanovitovd, CSc. (Filo-zofickd fakulta Univerzity Komenskeho Bratislava). Za vjetky inspirujfcepripomienky som menovanltn zaviMani vdakou.

Pri spracovdvani publikdcie som sa stretol s radom Foblemoy !,]plivajricichz nedostaaujdcej prlstupnosti archeologickich prameiov v literatfre. Z tohtodovodu som v r6znych institticidch na Slovensku nlilezv Studoval Driamo. Nebviochoty a porolumeoia zo strany kolego!. ktorf mi a;sro qpristupnil i i dosiafneuverejneni ndlezy. prdca b) nemohla !zni lnLi iv takom rozsahu, v akom icpredloteDd.

Moja vdaka za vsestrannd pomoc, poskytnutie ndlezov a terdnnei dokumen-lacie, ako i lrpezlivosi pri mnohich konrulldcidch patri phDr J. Btiiorovi, CSc.,PhDr. D. Bialekovej, CSc., + Prcf. PhDr. U Budinsk4mu-Kritkovi, DrSc.. phDrK. Elschekovi, PhDx J. Hrcmadov' Prof. PhDt B. Chropovsk4mu, DrSc., EJarorskAm4 PhDr T. Kolnikovi, DrSc., PhDr. M. Lamiovei-Schmiedlovei.CSc.. PhDr P Vaaolov| CSc.. PhDr. L. Oletovi, phDr K. pieruvi. CSi..PhDx M. Rejholcovej, PhDt M. Ruttkayovi, phDt D. Sta.jtikovei-Stukovskei,t Doc. PhDr A. Totikovi. DtSc. PhDr J. Zdbojnikovi. CSc. I AU SAV pr;_covnlkom mdzeiPrDr J. Barkkovi, PhDt D. Galaiovi. phDLJ. tZdlovi, piDrL. Kraskovskej, CSc., PhDr. J. Labudori, CSc, phDr. M. Mticelovei. phDr. J.Moraviikovi. PhDr J. Ru kayov?j, J. Slanindkovi. phDr K. iomtikoveia PhDr f. Wiedermannovi, ako i PhDr. O. Sedovi z Uslaw archeolosickdpamiilkove piae v Brne a PhDt. K. Mirzdrosovej a phDt. p Novtikovi.bt\;limmuzeiilnym pracovnikom v Tmave.

Za pomoc pri spracovanl numerickich ddt vdaku rryjadrujem i ,Dr pStddle/ori (Natwhistorisches Museum Wien) . Taktier. dak:ujem Ing. E. Eajna_lovej, DrSc. (AU SAV Nitra) za udenie paleobotanicklich z1.rySko;

Timito riadkami prejavujem vd'aku i cel6mu radu kolegov z Ukrajiny, polska,

Moraw. Rakriska, Madarcka a Bulharcka, kde som vdaka nevjedne kolegidlnemuon.tupu rulpoturstudijnycb pobyov mo; nosi l fskai d6lezi lC

'asto inak nespro-

lredkor arelni. verlomosti o skutodnom vlzore obzt 16sl keramickeho rjadu

L.1. Ciel Pr6ceVdasnoslovanske obdobie je tim fsekom slovenskich ndrodnich dejin'

u tioro- Stou*l^ p..nikali na na5e dzemie, usadili sa tu a ziirovei si udrZalisvoi o6vodnv kuttimy Prejav-

ii!torrr pri".1. pt*irejnicrvom analizy archeologickych prame6ov poktj'i(sa datovallobu pnchodu Slovanov nadnesndslovenskd uzemle zlsl l( mlgracnert"t". o"uift",ii vndlorni dynam;ku vt/voja viasnoslovanskdho obdobiaa cbarakterizorai jeho vyristenie Nie nepodslalnou f lohou je stano!enle lul_i*net o moa.tl, itorgno hlavnd zlozky tvori tlp osidlenia' sp6sob hospodii-renia a prejavy duchovnych predstdv_ -

vcu.iotiouu n.r. "

oUdobie n a Sl ove nsku ne mozno posudzov a i iTolot a ne leTooznaUa pie dcnadzai riceho vyvoja osidlenia ako i hlavnych tendencii etnokul-iGvch potrytou t siiSom juho-. stredo- a vychodoeutipskom priestore'

l.2.PozndmkY k stavu b6dantaNedostatok niilezov materirlnej kultriry neumoZnil medzivojnovej generdctt

ut"tr"oiOnou kon-kretnejsie skum;i poaiatky slovanskeho osfdlenia Sloveoskav istom imysle to powrdzuje aj monografia J Eirfieta "Slovensko v praveku.-, ,frolsl31" k,o.!i xak i auior mohol na z6klade ndlezov ziarorych hrobot;;;h;;j uovel Vsi tormutovaf tdzu o prichode slovanov do Karpatskejkotlinv este Dled Avarmi.

Pofiok v iozvoji terdnneho bddania viasnoslovanskych pamiatok a ich leo-*ti"tiio

"vl.a"ltt";a v tridsiatych a ltlridsiatych rokoch sa spdja s menami

L. Kraskoiskei, V Budinrkiho-Kri u aJ'' Lisn?ru' K rozfi^chu TachraDneboWJu." iorfd t p*qnorych rokoch a v obdobi socialistickej jndu(lriaiu;ciesiovensfa.,A.fo vsat bolo v p:iidesiatych rokoch konslatovand \y'kum t'a(-noslovanstich lotallt nebol systematickli a najme ich datovanie bolo inlulti\.rleaTouk 195i, s. 410-413). IJvaha o absencii systematick6ho ter6nneho \.fskumuie aktudlna aZ do dnesnich dni.'- ion"oot s,vtio.iu,y"h aZ zadiatkom Sesidesiatych rokov sa zichrann\'m,i ak_

"iurnizlt fut, n, i t . ty t rakych dnes u, klasickych tokaLl s pnnosom pre neieme

oroblematikv vCasno{lovanskeho obdobia ako sd naprfklad sidlrsId t r,ralr-itlu"-o"ui"Jt"l Nou"i vsi (Devinske Jazero), v Suranoch-Nitnanskom Hriid

ku-Vysokom brehu a v Siladiciach, pohrebiskii v BeSeiove, Stupave di v Ga_latrte-Mal Uikove.

Vlimamnym poiinom slovenskej archeologickej vedy bola rozsiahla jtfdiaD. Bialekovcj.! l962at o no\ych raasno\lovansk)tch nSleloch zjuhozripadnihoSlovenska. Dncs.-6dslupom aasu. sa l : i to prdca jav, ako pnd dielo v dejini ichb{dania o v6lsnoslovanskich pamiatkachv6bec, v ktorom sa ndlezy a ndlezovokolnosli posudil i komplexne. priaom zdklad Srridie predsla\ov;ta d6slednaprdca s n{lezmi. Jej autorka formulovala zrvery o chronol6sii sledovandhoobdobia. povode vaasnoslova0skych pamialok. osrdlenom "prie

1.3. Predmet a met6da Pr6cePredmelom przice sd archeologicke n6lely 7 vcasno'lovanskeho obdobia na

rtzemr ilovensia. Obsah pojmu !tasnoslovanske obdobie nle le u Jeonol u\ycn

^-*.'*,".i"'":u"i"r' sa ianou problematikoiirtilL'#,i?ll$i;"[l jl

d:j#. "ff1[]lT"i.Hi":;il;i;il sa kradie doraz na e!sr+ssor!]Yr62R?Roitpu (ofnl|le t najsirsom slova rmysle l j na ryskyt v ru\e mooe-i#i1?;fii6,). zu typicki je povazovany ajligrgvi sgosoDpo(Iovlv .dDrdii"T i[il',1''".''i*,iii',', {ffi l,'.T:li[l*{4

-;;;; l,t l :ii:il::XT::ii*:?i:ii'"1ii'o'^Tli,li'.i;';'"6mu erniku. u sta..{ch prdc::t":':"lwll;;l :*Y;iJ:l ffi il:fl i:':iiJ"ilx'iil::'"P.1$:;:":;clarovani do vaasnoslovanskeho obdobia proslrednicl\om naleTor pra/sKeno

"Tji.l"liJl, j"11,)"iT)i.ilii*l 3i-F.f l:iJ#T ;il:iJi: J:liil#:a^i.""rlt,."pt6riwaliv kontexte sov'ainoslovanskim osidlenim Slovenska*,i::y; : jnef::ru:";$:*;1"* :5tri.x1il*:::li.'::':ii$#il*"**;r;*n";*",:';:.:$:Jlff lHfi :':l;*t'#l;3d:i!l:it*:.1*;:Wi:"i11""U-*"xi3i""'i:"f""."?i:J':"'iHimateridl' ' '

l , f*oio,r.nuftou Uoto usetky do' lupne nale/y a dokumenlaciu studova[priamone\Dr;\rredko\ ane z autopsie pornam nareTv: lil:.l,iili'":t",tl#: :,::iiLi::i[l'R :r::ii:) lii.t"*r t*l;."r.r cerLo\ bori ro,iz rni.ene po'asuirinorrch udalosti Vdaka- nedomyslenemu neslslemalrckenu expeoova_

I i"i,'"Jl;J"ilii"L5',,jl:',i:l',j $f 'Jl"' :"'l"'":Ti"'::;:;il[:,o,nv.rr

-,:z"i mnore n6lezy. Medzi nimi zreJme 3li,],1,1fft'":iilil"i:;l;

*ii?:,'"':""?::'.i?""ix;i?:iiitlll'ql,$**'fiii**rul,wl;:tieto neevidovand ndlezy identifikov'i'4"t"-""J"i", *. Studoval v nasledujticich inltitticirich: AIJ SAV. Nitra

L*l'*t{}Xn*.1fi i.H:'itr$?*x-if '.T"""J1\i$,.1f,iiJ[J -.ir""*

cut"nta' Povazskd muzeum Zilina' Slovensk bansk6 miizeum

10

1,w"\ .tj

ii:'

Mapd 1. zenepisnd poloha lokalit uvedentch v katal6gu n6lezisk-

Bansk{ Stiavnica. Stredoslovenskd mLlzcum Biln: i: r ' ': _ 'zeum Treniin (depozitdr Litcriinovcdndho muz." \hom), Vlastivedni mizeum Topol-an},, VPS AL : \\ i - -' :'i

-

r1Spisskii Novd Ves, vichodoslovensk mlizcun Koii.: Z.: ':zeum Tmava. Niektor' nilezy pochidzaii z lcfann\ j. r!:som sa priamo podjelal (Chlaba, viskumnd s7('rnr ::i \ : ! ! : _1984; Povazany, 1 987; Nitra-hrad, 1988).

Hnutefn predmcty, ktord ncboli zafazen6 autorsk\r.i ::: '_: '' ' ::pub1ikovan6nd1czy'ktorichautoribol i taki1r. iskavi.2emr:::] .covanie. somkresli l v skutodnei velkosti. To z d6vodu ai ' \ . : : : i r_ " ' : :niutvarovpri kresbovom zmensovani, a zdrovei ab! sa dali n-'1r:

-Srdt iskoveobjekty. , . k lorych nale/ysu taklospraco!dn! ' ' - : i _1:20, s jednotnou legendou.

Poaas zbierania prameiov som si bol vedomj, ze urdil, aa si n 3 i: i ::' '

':

dovodov uvirdzanich ako vdasnoslovansk6, s timto obdobin 1:_'r : -: ' _ :'Priniektorichrjdajochzasvystl ipi ladopoprcdiaotzizkarozporir:: ' ' :_ : -^'likovanimi faktami a skutoanou, z dochovanich dokumenlo\ ii'r_:: ::r:

''

Struovatelnou niilezovou situliciou. Tieto rozpory boli zapfiainene - ';':

\ : ::'ze v niektor'.ich popisoch sa interpretiicia niilezov alebo ndlezo\\.i !- : '-lorezentovala ako pozitivne zisten6 skutodnosf, jednak vseobccn\n ::: :'tddania v konkrdtnom dase. Aby sa tieto javy eliminovali. vsade. kd' :'

'"

moin6, som sa pri spracov:lvani niilezov snalil pracovals pOvodnimr 'l::"r'ia fdaimi. Taktoje spracovanii prevaznd vadsina ndlezov z predmclnihn ''rii'bia a riemia. V analytickej dasti sa v podstatnej mierc opieram o pre\

'r:'.'fakty, v syntetickej iasti som vsak akceptoval aj sprostredkovan6 iniormj'rcD6slcdkom takdhoto pdstupu k ndlezov6mu fondu je diastoiine znizeni iurr'rLidajor \slupuit icrch do ana11z1. NalJdvam sa !kk. /e /uvseobccninri ol _rajrle sa o analizu kvalitativne porovnatelnych vstupnich fdajov maji ardavAdSiu argumentainrl vzihu nez syntdza vychddzajrica z analizy sice rozsiahlcl_aieho. ale to do vierohodnosti fdajov rdznorodho sfboru.

Aby som si vytvoril ucelencjsiu predstavu o tcchnol6gii viroby v ruke modelovanej keramiky, vykonal som md experimcntov vyskdsal som vSetky fiiz)viroby - od priprarry suroviny, ccz modelovanie nddob az po ich vipal naotvorenom ohni.

Pre rozsirenie pramennej zdkladne sa ako vclmi prinosnd ukizala spolupr'icas Daleobotanikom. V mnohich pripadoch sa pi Ittldiu niilezovdho materidluv keramickcj hmote zistil viskyt charakteristickich dutiniek a odtla'kov Povyhoretich organickich pdmesiach. Ak to okolnosti dovolili, ndlezy boli postipcnd na palcobotanick urdenie.

Pri tvorbe typol6gie keramickho dadu som sa opieral o kresby v jednotnejmierke 1:1. Z;ich sa derpali numedck fdaje, ktor6 tvoria zdklad datab:izy'

12

T{to sa vJatzila qa vypodty charatterizujfc jodnodiv pa.ametre Mdob s navr?racovanie ich typologickej klasifik6cie. Datab{za t}?ov sa pouZila na poil-taaovd vytvorenie seriatdtch diagramov, o Ltor6 sa opierajf rclatfutrG.chrono-logickd pozorovania.

13

2. ANALYZA NALEZOV MATERIALNEJKULI'IJRY

2.1. Keramick6 PredmetYPod pojmom keramick predmety rozumieme tie hnutelne pamiatky' ktor6

bofi ryrobend z hliny a ndsledne v]pdlen6. Vo vlasnoslovanskom obdobi medzinrilezmi materiflnej kulhiry predstaruji keramickd predmety absohitnu vadsi-nu. Preto sa im i v prislusnel fiteratfue venuje zvtsend pozomosf Lenze, po-dobne ako pri popise a analyze keramickich ndlezov z inich chronologickichobdobt, aj ; [;r;tfre zaoberajricej sa problematikou vdasnoslovanskdho ob-dobia maj ri jednotlivi autori pod pojmom keramika obrTkle na mysli keramickeniidoby a nie mateddl, z ktordho boli vyrottene'

Subor keramickVch ndlezo\ klore som podrobne spraco\al ' Pozo\l 'va z \ 'acall-.lidd'iiiFoiiilf'ntTetFich lragmenrov nddob. I l0 celvch a rekonstruo-vatefn.fch ndiob a 8 praslenov Keramickd ndlezy sa zatriedili do skuPin, ktordsa medzi sebou odlisujti v tom, na aki fdel boli konkretne predmety vyrobend(riad. rechnicka keramii(a. o*lalne keramickd predmery)

2'1.1. Riad

Keramrcke nadoby. ktore povodne botj urcene na pnpravl ? &!7!lll?c!ustravv, ako ai na u\kladiovanic polla\ in I domdcnosh laradll leme oo Kare-ffi keramickeho riadu. lielo su dalej triedene podla tvaru Tavisldho odiunlcie, na ktorii boli uraend. Medzi keramicki riad patria i.lpl" pretoze majfzhodnd tvary s ndlezmi zodpovedajiicich druhov nddob zo sldlisk, niekedy nesfstopy po iaitejSom pouz(vani na ohni' nie zriedkavo sa do zeme ukladali po-sto'd""e oO piedcnaoza;ucetro pouzivania Tieto skutodnosti doktadajd ichbeZnd pouZitL pred tfm, neZ sa ich tunkcia zmenila na schrdnky pre ulozenickremainfch zry5kov.'Nemotno vyldait ani fdelovo ryhotoven6 umy, ale ichtvar. vefkos{, mateddl, z ktorho boli v}'roben6, omament ani dprava powchunie sd odlisnd od sidliskov'ich nrilezov hmco\ resp. hmcovittch mis'

14

2.1.1.1. Technol6gia vyrobyVo vdasnoslovanskom obdobi sa pouZival keramicki riad tyhotoveni dvoma

sp6sobmi. Budboli nddoby modelorane \olne r rukc. alebo sa Dri ich virobepouZil rucny. pomali ;olq-Iii-firntiarsly lruh. iecnni'l.a modeiivania sa dalasledovai na crepoch pochadzalr i i ich z miesi. l . tore boli domodelorarane pozaviidnutl uZ vybudovanej iasti nddoby. Ak v mieste dotyku nebola vymodelo-vanii dasf nrilezite navlhaend aporretd alikrom, nedoslo k d6klad[6mu pripoje-niu p pdjanej aasti. V tichto miestach dochddzalo k lomom s charaktedstickympnerezom.

Dnd nddob sa modelovali tromi sposobmi. Obrvkle sa na vnutornv obloclKoIuca ona nareprl pastk slrenk'. aje aa

paralelni zviizky jemnich vodorovntch rih, ktore sa nekriiujti. ! inejroline neiie hodzontdlna nevytvdrajf obhky r6znych priemerov. Nachddzai[ sa na Giia hrdle, zriedkaveiSie na celej homejdasti, ojedinele na celom po\rchu nidot'.Na dndch sa niekedy dochoval odtladok osky kruhu.

Kcramicla hmola. z klorei .a nadobv modelovali , md ro/nu itrul lurx ' lJ 'doiifi;-IEH;;fi;Gpicky. Vettosti zin sa mcrali potuvnym merrdlrm t"ostrivo sa do hliny priddvali anorganickd a organickd ldtky. Anorsanrckr Pn_mesi svojou zrnitosfou urdujf charakter drepu na lome a na po\rchu. Akoanorganickd ostdvo sa pouzival piesok, drvend kamene a dnend ke:.iiri3Pri makroskopickom pozorovani nebolo mozn primesi objekti\ne k\ aDllrlko_vaf, preto sU druhy keramickej masy vytriedene lenodhadom podla pre\ lararL.tlpickej zlozky. Pre vsetky druhy, lydelen6 podfa zmitosti primesi. ie rP.1.t-nJto, ze sri v nich rozptylcnd kamienky r6znych priemerov, ktorych \.nitr:: nr-_-kcdy dosahuje hflibku steny &epu (najvaiSi zisteni mal maximiilnr rozr.3: i t'mm). Taktiez organicke ostriv:i sa do keramickiho cesta priddvali neza\rii: .rdjeho zmitosti.Ide o rdzne dlh6 rilomky stebiel, osiny, plerT, semen, kuhu::r!.bi plano rastricich plodin. Vpripade,Ze boli napovrchu, tietovvhoreLi a or:aii 3rnich vyhfbeniny, odtladky a dutinky charakteristickdho tvaru Ak ors.fl:icostdvo bolo vo vnftri drepu a nedostalo sa do styku s ovzduiim n.mil'.lrjednotlivd diastodky ryhorief. Zaznamenali sa aj zuholnatend scmeni oL'--nr:1Niektore ndlezy z oblasti Bntislavskej brdny a zo Zdho a (Devinska\c\ a \esDalSie Topolite, Devinska Novd Ves-Pieskovisko I, Laks6lska \o!d \3!-\aL6soch) majf povrch viftzne porezny (Ekner 1952, obr. 56:51601.6. T''n;!'kord 1991, obr.9:6) z toho ddvodu, ie sa pri ich virobe pouzili neose:rn.sedimenty, ktord obsahuji flomky lastir ulitnikov (Tomilkor d

-191 . vl.pozn. 16). Z flomkov vripencovich schrdnok sa po lypdleni \'fi\onlo \ipno.ktore sa vplyvom prostredia vyplavilo. Keramicki ad zo SloveDika t$' \'\ botoveni z hmoty, ktorf na zdklade zrnitosti mozno rozdelid na St,vri hla|ne ,1ruh I :I - mate 6ljemnY;i materidl piesditi;I - materidl Diesdito-zmitvi| - materi6l irniti' ZrDiti n tei6l je bud "tdedeni". t. j. zmkd sd priblizne ro\nal(n \.llie.

obvykle 1,5-3 mm, alebo "tretiedeni", kde si zrnk{ rbzne veltdNddoby lyroben z jemnej hliny, v ktorej srl zriedkavo a nepra\idelne roz-

ptilen6 kamienky r6znej velkosti, sri zriedkavd. Podobne aj extramn. zmit6.kamenistd cesto s minimrln)'rn podielom plasticklich l6tok, vpilaon aobo stiarepy drobiv6, sa vyskytlo letr ojedinele (Nitra-Mikov dvor, PoYazar! r.

eo sa tjka vzfahu sp6sobu modelovania a pouzitdho druhu keramrckej su-roviny, nie je medzi v ruke modelovantmi a obtddantmi niidot'5nn rozdiel.Zdrovei viak konstatujem, ie v keramickej hmote obtddanich na,j.b sa spra-

16

vidla nenachddzajf nepravidelne rozpttlend kamienky s rozmermi prevysujf-cimi 4-5 mm. Zdvislosf pouziteho materialu od velkosti nidob rebola zistend.Na vichodnom Slovensku sf podla 14 Brdir8 keho-Kritku (1990, s. I00) v rukemodelovan6 nddoby \.]'robend zo zmiteho materirlu a obtddan6 z piesditeialebo piesCito-studnatej hl iny.

Pri rozbore n6lezo\ z izemia Crech J. Zcman v\tlenil dva zdkladne druhvkeramickej hmoty. priCom zislil uriirt chronologiciri lylu-tnosf pn lch pouzil-vani. Ndlezyzo starsej frzy vdasnoslovanskdho osidlenia sd vyhotoven6 zhmotys prisadou jemnejsieho piesku, dasti je \niskyt kamietrkov do velkosti 5 mm.Mlad3ie ndlezy sf rovn omerne ztnite (Zeman 1974 s. 186, 188). Podla popisovv literatfte sri moravskd ndlezy v porovnani s ieskimi rdznorodejsie a pripo-midajd ndlezy zo Slovenska. Pri niektorich je ako ostrivo pouzity heterog6nnymateridl, in pdsobia dojmom, Ze zmkd boli tiedend (Dostdl 1985, s.5\,57.,Galutka 1 990, s. 576, Jelinkovd 1980a,s. 428l' 1985, s. 465).

Priddvanie drvenej keramiky ako ostdva sa zaznamenalo led v jednom prl-pade

- v objekte 1 v Laksdlskej Novej Vsi-Na Iisoch (tab. XXIII:?). Zrnkri malivelkosi2-3 mm. Drvedd keramika v keiamickom ceste sa v hojnej miere vysky-tuje vo vychodnej Eurdpe, kde dasto tvori prevlddajfcu zlozku medzi ostrivami( Barun 1988a, s. 7O; Baran

- Prichodiiuk 1990, s.231- Gavrituchin 1991. s.96i

Rafalovii 1972, s. 136; Rusanova 1976, s. 79l' Sedor 1982, s. 1 9). V stredoeur6p-skom pdestore sa dastejaie vyskltuje v Pofsku (Ablamoh'icz 1991, s. 108., Ha-chulska" Ledraos 1985, s. 125; Podg6rska-C zopek 1991 , s. 22), v PodkaryatskejRnsi (Peiak 1988, s. 77 5, 179) a v Sedmohradsktr (Zaharia 1977, s. 41). Z .,iechsi zn6me irepy ostren d$enou keramikouz piatich nridob na dvochlokalitdch( Zeman 1976, s. 186). Ndlez arepu s primesou "Samotu" z Laksdlskej Novej Vsile na Slovensku zatial ojedineli.

PouZivanie dflenich kamienkov a keramiky md pd modelovani v'iznamytom, Ze zmk{ s ostrimi plochami a hranami fyzicky speviovali nddoby lepsienez okrfhle rielne kamienky, zabraiovali ich deformecii vlastnou vdhou. Vi-robco.ria ich dasto ziskavali tak, Ze v ohni rozp6lend kamene polievali studenoulodou. abypopraskali, ndsledne ich roztfkali (Wirska-parachoniak 1980. s.8g).Zi\ddni d6vod prid6\ania organickych a anorganickych osrn\ ie vsak len, Zecrep pri suseni a pdleni nepraskd a nedefomuje sa, nddoby si odolnd vodiprudklfon lokdlnym tepelnim zmeniim pri vipale i beznom pouzivani.

S problematikou qftobnej suroviny sfvisi teplota a sp6sob vjpalu. Kera,mick6 cesto so znitenim podielom plastickich zloriek po pridani ostrlv dobremdsa tepeln Soky pri nerovnomemom prestupe tepl6t, ktori vznikii po6as\ipalu na neregulovanom ohni. Nddoby prcto mohli byd, tak ako uvddza|.apr. J. Zeman (1976, s. 189), vypalovand v otvorenych ohniskdch, prfpadnev jamdch, kdeje pdebeh vtpalu nekonholovatefni. Dosialpublikovand lisled-!v prirodovednfch analylz ukazujti na v'.foal na ftovni kalcinovff!;:{700 .C;

,,t ',.t7 l : : .

8,c0"C - Hachukko-Iadwos 1985,s.127,129:520"C.,6r'.n'C - Kriiger 1 7,s.90

ffi 'CJ00 "C - Rafalavit 1972, s,137), ne\"yaadujfci lpecidlne \.irobn zaiia-dede - hrnaiarsku Dec. Pravouhld ohnisk s D6don6om s rozmermi 0.9-1

- 1J m

a hlbkou 40 cm. vylozend vdasimi kamefimi. itrkom a pieskoro. ndjdeDdv Dessau-Mosigkau, povaruje autor vtskumu za zariadenia, v Llorich sa vypa-lovala terar ka. Objekty boti z be4relnostnych dovodov situova.Di mimoobivanej Casti osady ( Kriager 1967, s.91,m). Domnievam sa, Ze tieto \"t'robDobjekty sltizili na in6 fCely nez je vypal keramiky. V6tva z ka.meiov a piesku oadne v prfpade itpalu keramiky pd otvoreoom ohni nemd opodsraEnie- pre,toze nem6Ue dostatodne akumulovaf teplo vyuzitelnd pri vtpafovacoo proc6.Naviac expedmentilne Wpaly dolozili, Ze ak sa pdli v jame oa celet ptcbe(v Dessau-Mosigkau boli siho vypdleld cel6 dn, predmetnich ottetror i- oieje dostatodni pdvod vzduchu a potrebnri teplota sa nedosiahtre. \- FripddocbWpalu v jame sa dosahujd dostatocnd teploty, ak tdto nie je vefmi blHa . $palsa uskutoaiuje tra malej aasti jej objemu, v integovanej pracoEt ].E \aotvorenom, polrchovom ohnisku sa pd pouZiti rc!.nakeho drutru dleq ia6a-hujd pre vipal priaznivejsie teplotne poftery (Ferdits

- Mese6k\

- Rd.c;'aer

1991, s.59,60).2-l-1.2. Ilmcoyite a misovitd nddoby

2.L1a1. Typologicld ldlsifi lddr

Nedostatok pisomnich prameiov, kto!6 by sa tikali zlozitCho bes.r-i.t,hopiocesu rozsldfovania Slovanov na poliatku vlasodho s&edoveLE Frtr dzrjearcheol6gii primrmu rilohu v bddanf o naistarsich dejindch slovaDsl&c .n-tl.Jednou zo zdkladnich dloh, o ktord sa opierajf vSetky dalsie f1?h ]. rtFr-a-covanie ielatfvnej chronoldgie sledovandho oMobia. Pri rot i'.tl Fiheiabsencii inych vhod[ych nrlezov vGtky relatimo-chronologicka pcrcrnievychddzajt z typoldgie keramictdho dadu. Tir je situdcia sfazeDa ikalar-idr-Ze cel6 alebo rekonstruovatefnd nridoby predstavuif len zlomot I'* &.. utrozsiahleho rflezovdho fotrdu. NapriHad v Polsku bolo v polorir .-r."i--tych rokov tra spmcovaoie k dispodcii cez 7200 Crepov a okolo 50 slb I r

-i m

zndmych) zo 6. - 7. stor. (Parczewskj lwu s.n,2a,34), Ako ur be r*6i.

p.e fdel tejto prCce sa podrobne spracovalo viac ako 3,m Irepo. E Sb{daa 110 rekooltruovatefntch nddob. Dalsie ndlezy sri publikova.c- r.ba E-zvestn6. Vysli podiel celtch nddob v porovnanl s Pohkom je +ad.ti pod'statoe vaaifm podtom umoeich hrcbov. UvedeDd naau&rF. lt rltr.rai.typol6gie a ndsledne chronol6gie len na z{tlade n{lezov ce$cb rib p &cr-minovan6 malym mnorrtvom dosialzlskanych exempldrov Nie b

je skutoanosf, Ze formdlna klasifik cia lych6dza z riadu urInho v prevaznejmiere na praktickd vyrZitie pri pripmve a uskladiovanJ strary. Ist pozolovaa6zmeny v tvarovej n{plni sti preto zrejme odrazom pozvoldho vivoja, nazna-aujf jeho tendencie, ale nie sf tak virazne orpl).vnen6 r6znymi mddnymihendmi ako je tomu naprftlad u Sperkov. vyznamnym zdsahom vsak bolazmena technoldgie tvarovania obtddanim.

2.1.1.2.1.1. A\alf za t\t arcy

Vttvorenim tlpoldgie kemmickdho riadu prazskdho kultfmeho okruhu sazaobenlo a zaoberd viacerc brdatelou T!?ologickd schmy sd tvoretrd dvomasp6sobmi. Pre jeden je charakteristickd vzdjomnd porovndvanie ndlezov nedefi-novanim, intuitir.nlm spdsobom. Vysledky pozorovani sri odovzddvani opisomilustrovaflim qpologickou tabufkou. KvalitativDe ]yssim Stddiom tohto pristupuje hiedenie tlT,ov celich trddob aj za pomoci porovtrdvania zdkladnych metdc-ktch t\dajov (Batun 1972, s.34-41, 1988a, s. 10-13, Bialekovd 1962a, s. 130"135|'B or kovski 1 940. s. l7 ; Eisner 1952,s. U9, 250| Hach lska- Ledwos 197 1, s. 793-200i 1985, s. 114-122: Hilczer6

'na 1967, s. 53-78, Kriiger 1967, s. 64-12t Kuma-

towska 1984, s.37 4-317 | Pleinerovd 1968,s.652-654i Pleherovd - Zeman 1970,s.724-W: Poulik 1948, s. 15, 16, Reiholcovd 1990, s. 37 4i Uakulenko - Prichodfiuk1984, s. 63-67; Szymatiski 1967, s. 308-324, Zeman 1976, s. 189). Tdto, obzvlrsd vovzdialenejsej minulosti vyslovene subjektivna, met6da mala svojho dasu priazni-vi vpl'.r' na rozvoj drovne poztrania; umoZnila charakterizovai tvarovf ndplikeramickdho riadu vdasnoslovanskdho obdobia a rozpoznaf obecnd vfvojovdtendencie. Jej obmedzenia sf v ohraniaenej schopoosti odovzddvania vlastnychskrisenosti vlastndho videnia, preto i pdjimania in)tmi bddatefmi.

Ako pdnosnejsi pre stanovenie relatlvnej chronol6gie sa ukdzal druhy pri-stup k spncovaniu ndlezov, akceptovani st:ile SiraIm okruhom bddatetov Vy-ch dza z lddajo,t ziskantch \"ipoitom a porovndvanim vopred definovanfchparametrov nridob, pdtom d6raz sa kladie i na rozbor ich aastl s akcentom naokajovd partie. Parametre sd exaktne definovand, a preto i univevdlne pou-Ziteln6. V prip.&, Ze sa pouaje rcvnakd metodika, takto vytvoren6 schdmyumoziujd porovndvaf ndlezy z neobmedzene rozsiahlych fzemi. Nedostatkomje subjektlvne stanovenie signifikantnych parametrov a urditd beaadnosi nie-len pri interpretdcii prechodnich, hranianych typov, ale aj uZ pri zdkladnomspracovani vstupntch ddt vdaka dasto sa lTskytujfcej deformdcii tvarov Na-priek timto nedostatkom, ktor sa vsak iiastoCne dajf etminovai, moznopovatovai tfto met6du za peNpektlvnu. V nasledujfcom texte sa podiobnejsiezaoberdm pristupom a prtuosom jednotlivych b{datelov, ktori ma pri mojejprdci ifipirovali. Predtim si vsak dovolim upozomif eSte na jeden momentsrivisiaci s touto tdmou.

19

Za metodicky nevhodni povazujem nekritichi Wber komparativneho mareri-dlu na formulovanie zdverov o gendze a vyvoji viasnoslovanskdho keramic-kdho dadu. NaprftIad ,/. Hasegawa v prdct o vdasnostredovekej zrpadoslo,vanskej keramike vyhodnotil i ndlezy z rtemia Slovenska. Spracoval ich podlaliteratfry pddom akceptoval i v tom aase uZ prckonan'. ndzory (H asegar a I973 .s. 47-56). I. P Rusanova Q976) sr vtliiila vysoki ciel spracovai pamiatkyprazskdho typu na celom dzemi ich visk)'tu. Vychddzajuc z nillezo!. kior6pozn6 z autopsie, lytvo la syst6m, v ktorom porovnliva proporcie jednorli\ichtypov nddob. Tento sa poklisila aplikovaf okrem inho i na slo\'enskd niilezrlRusanova 1976.s.12q. | 30). Numericke ddaje vsak zjavne zi\kala z pubL xo.,-ntch fotogafii, na ktorich, ako som mal moznosd sa presvediii. dochiidzak v'iznamnemu skresleniu ptoporcii. Tdto skutoenosi zaiste sprdvnosi merodiky I. P Rusanovej nepotwdzuje, a zdtovei spochybiuje jej datovanie. Podobndvihady sa tikajd aj ndlezov z dzemia Polska (P(trczewski 1988b. s. 33t. .\b\som sa podobnim chybdrn vyhol, analyzoval som len nlilezy, ktor6 podroboepozn6m.

Prvd pokusy o exaktnejsiu klasifikdciu jednotlivych typov nrdob \\skllujd-cich sa v praiskom kultrirnom okruhu sa zamerali na triedenie celich nidob.Prelomom v prfstupe k spracovaniu ndlezov keftmrky s:dpr{ce I, P Riltoratej.do sa prejavilo i v priamom aplikovani jej metodiky na sribory ndlezo\ r6znejpovahy (napr. Gavrituchin 1991,s.99, Jellnkovd 1990, s.252 Klanica 19 . s.198, Rejholtovd 190, s.374,378; Szymalrski 1987, s.363). Pnim ninaliomdalsieho smerovania v biidani bola Itlidia o slovanskich pamiarkach z medzi-deaia Dnepra a Zipadndho Bugu (Rrranoya 1973). Autorka ru okem rn6hodefinovala zdkladnd indexy parametrov a ich vztahy na nddobiich t\pu Koraak.Nadrtla aj mechanizmus delenia na podt).py v rdmci tejto skupinr pamiarok.podala i charakteristiku okrajovich dasti (Rrr anova 1973, s. 10. 7l t.

I. P Rusanova svojwetodiku ucelele prezentovala v monogralir " S lo\ anskdpamiatky 6. - 7. stor" (Rusanova 1976),v ktorej spmcovala nillez\ Fra^liihokultfrneho okruhu v celej oblastijeho rozslrenia (tlp Kordak je s\'non \nro m preukrajinskd ndlezy keramiky prazskdho tpu). Pri stanoveni j ednor li!1 ch r\povvychddzala zo vzfahov definovanich mier na nddobdch (pdemer dsua - D1ipdemer hrdla

- D2; priemer najvAdsej lydutiny tela

- D3; pnemer dna - D1:

I/'iska nddoby - H; viska medzi dnom a najveisou vydutinou - H I ) Po.ifa /. pRuranovej pre nddoby L typu, t. j. typu Kordak, sri vlasln6 rozrah\ nde\ovH1:H =

F--E"-r, , ,1

,;l;l

-",,1.,1

Ob'. L Diagrm proporciivcsrDosto\aDltych nddob podta L p. RurrDovei. | _ rlD Koraak. |l -

rbTu[enta-Kotoain: IIr _ r]p penko\ k6.

Obr 2. Sctrna iFologiclel ktdifik6cie n6dob ty?u Kordak podta L p Rusanovei.

Vy-sledkom porovnania slup6a profildcie hornej iasri n6dob a \,zfahu D3:H ievermr vagne ohraDiieni diagram (Rusanova t976. s. 29. obr. lSl_ .Pri monografickom rlhodnoleni stdliska Kodyn L p Rusanova spolu s B. A.Timoitukom (1984) tdto met6du opaf aplikovali. So vzorcami jr" v'ypoe"tmclexov pracovali bez zmien. porovtriivanfm ndlezov rozdlrili ikdiu variintovokrajovich aasti na desad, tieto roztriedili eate na dalsie podvarianty (Rrranova- Timottuk 1984, s. 11-15)"

Nateraz posledtrim autorkinym zhmutfm \nisledkov yiacrodn6ho Studia vias_noslovanskej keramiky je prfspevok o klasifikdcii keramiky tlpu Kordak (Rl,_sanora 1984-84. I. P Rusanova tn v zhustenel forme prezeniovata r"fstjdkvpublikovand v monografii z roku 197b. doplDeng o datsie naezv. V ltuiLrurn"idasd je vsak na prvi pohlad zreimy odklon oa r."ru. tlu aiueiur. oro;o..iitypov nddob nakre\lene hranice rypov nekorespondujri . AetlovanlmilAa_ranova.l984,-87. obr. 3,. Tymto sp6sobom sa jednorliri nezaraditetni n:idolva nddoby_z.hranic lyporr' -zme\liJi- do vydelenych rypov. pnpadne jednorlivitt?y majf ind nei definovanf hranicu. Napriklad posun'hranice ilpu II nahodnotu l . t5 namierro I.5 v prakl ickej rtr ine znamend pdCl.n"; l ; ;o;;kon{-retDych nadob. Tdlo rendencia upra\,ovania diagramov sa preiari la u,pfl po\octnom monografickom spracovafl' (Rusunova t976. obr.30y.

Vjzr.ramny prinos merodickdho postupu /. p Rusanovej lidim v lom, 2esvojrmt pr6cami_dala inspirujdci impulz pre rolvoj bddania v oblasri spraco_vanra keramtckly'ch Diitezov vfasnoslovanskeho obdobia. priame mechinickdryuZitie predmetnej metddy v{ak v konednom d6sledku vedie k d;;;;;,ktor6, nazddvam sa, nie sd takd jednoznadtr6, ako sa prezentujd.

Zdldadnd typologickd ilenenie lychddza z {poCtu H1:H, lynesendho naveni}6in_u. or diagramu a vjrpoCru D3:D2. zobrazendbo nu osi't ori.onrjm.i{oDr 1,. v otagrame sa na verti}dlnej osi zobrazujri indexy v rozsahu 0_1. ni

21.

horizont6.lnej osi v rozsahu 1-co . Z fomdheho hladiska je takto konstruovanydiagram v poriadku, jeho interpretdcia je vsak pomeme zlozitd. Domnievam sa,Ze z praktickych dovodov je vhodnejsie na obe osi diaglamu zobrazovaf inderytak, aby ich hodnoty boli v intervale 0-1. V tomto pripade je lozsah v'-i3kovychindexov jednotfi\rich tlpov totozni s rczsahmi p odla I. P Rusanovej. rJpravei'indery (t. j. D2:D3) majf rozsahy (zaoknihlene): typ Koraak

mel6du urdenia zdkladlych typov (obr 4). Na zvislej osi som ponechal pdvodniindex H1:H, na horizontdlnej sf dinitele vtmenen (D2:D3), hom{ hraoicaindexu D2:D3 je statroveod na 1,00. V numedckom kataldgu keramickichddlezov ide o vypoiet A.

Podla I. P Rr/sanovej hodnota 0,60 indexu H1:H oddehrje charakteristickdtvary pamiatok tlT,u Piaha-Koraak od pamiatok tlTru Ti$emhJaoloCi0a-p9i1-kovta. Ifnze samotny diagram proporcii nehovori o tom, ai napriklad merandnddoby majf hratru na najvaCsej lydutine, tt?ickrl pre peikovsky kultfmyokruh. Prcto nemozno slovedsk6 nlilezy s proporciami zhodnfmi s proporcia-mi ftidob t'?u Koloain-Tdemla Ci Peikovka posudzovad ako doklad rplp'lltychto kultfrnych okruhov. Slovenskd ddlezy s nizko postavenou zaoblenoulydutidou (obr 4) sf beZnym sprievodntm tvarom, akf sa priebeZne ryskytujevo vletkych vichodoeur6pskych kultfmych skupinrich vaasnoslovanskdho ob-dobia (napr. Baran 1988a, obt.12t 1990, obr.12t1,7t Baran - prichodrtuk lgg0:Gorjunnv P8l.obr.4, Loparin Ig89; Prichodhuk ,o75, s. 2a; Rafalovi( t972,s,.135-150t Rusanova 1973, tab.20l.7,12: Tbtnov 1987, s. 661 Timojduk lgZS- obr.l:l3i Vakulenko

- Prichodfiuk /984, s. 60-65, obr. 36:lII:a). pri slovenskvch

nSlezoch umieslneoie najvaCsej rldutiny okolo stredu WSky nepovazujem zaznak lplwu toho-ktoreho kulturneho okruhu. Z bladiska moznosti urdeniakultfmej proveniencie ide o atypicky prvok, ktori md lla dasti Ukrajidyv prostredi n{lezov pmzskdho t}pu nizsiu frekvenciu vi,skytu, v ostatnych sku-pindch je liskyt dastejSi.

Motoosti vyuzitia a\alizy tvaroy za pomoci porovndvania definovanvchindexov. ako ich nazna trla L P Rusanova, dalej rozpracovala H. Zoll-Adami-kowa.-Svoj prfspevok k typoldgii vtastroslovaoskej keramiky predniesla nasymp6ziu "Slovanskd keramika 5. - 8. stor..., ktori sa kooalo v roku 197?v Moskve. Orgadidtori vsak vopred ohliseny zbornft zo symp6zia nevydali,preto ostala predndska len v rukopise. Vdaka l kavosti H. Zo -Adamikoweimi bolo umozoe nd sa s nim obozn6n|lil (Zolt-Adamikot|a lgTn.Vjsledky svoj;jmetodiky rDenovanli bddateka vyuzila pi spracovanf vlasnoslovansktch ftile-zov zo Zlotnik (Zoll-Adamikowa 1985 , s, 1('6, 167\.

Na malopofskd ndlezy sa H. Zoll-Adamikowav prvom rade pokUsila apliko-vaf nezmeoeny syst6n klasifikdcie I P Rzrd, ovej. lJk{zalo sa, le Easf. rlAezo,tmd paramete in6, nez ak majd definovand typy na Ukrajine. Z tychto d6vodovautorka predmehy systdm modifrkovala, pritom lychCdzala z nasledujfcichtAl

1, Porovn{vaf koreldcie len jednej kateg6rie nedob. Kv6li prevahe v ndlezo-vom foode najvhoddejsie sf hmcovit nddoby; pri dch plati vzfah H > D3.

2. Z;stil, ktoft zo vzfahov parametrcv sf uraujdce nielen pre hmce typuKortak, ale i pre inC typy rlovanskej keramiky 6.

- 7. stor.

Inte.pret6cie diag.amoy na ktortch sa .ozpracovali r6zne proporcie nrdob

',1I

Obr 5. Schdna typologickej klasifik6cie hrD@vittch nedob podta H. ZolfAdaDrtor ej.Obr 6. Vsetky n6doby zo Sloverska. Llor splnajf parametre riidob typu Koraa! r ebao I p

Rusanovej. a-hrnce;b,hrn ovird misyic misy_

ir@D

Obr ?. v .uke modelovand nrdoby zo Slovenska, ttor splnaju pardetre n6dob :rT'! xrrd*v shne L P Rusanovej. a

- hmcei b

- hrncovitd misy; c nis!:

Obr 8. Obtdaand nrdoby zo Sloveska. ttor rplnaju pardetre nrdob rvpu Korc"r r sb.oe L pRusmovej. a-lmcej b lmcovjid nisy.

z Malopolska, hom6ho Podnestda a severozdpadnej Ukrajiny ul6zal- ie natypologick6 ilenenie je vhodnd porovndvai parametre nddob uvedenich vovzorci (D4:D2): (D3:H\. H. Zoll-Adamikowa takto Wdelila Sesf druior bmco-vitlich nrdob. Poror.nanim okrajov podla klasifikdcii roznych autoror dixpelak z6'ter[, Ze profildcia a uhol \yhnutia tstia $i v hlavnej miere irisld nazmendch chronologickllch, a nie teritori:ilnych.

Tlpologickd schdmy -a P Rusanoyej a H. Zoll-Adamikoa)ej si zc,.rar.n6 na

obrdzkoch 2 a 5. Klasifikdcia L P Rusanovej (obr.2) vychndza zo r:tkichdruhov nddob s parametrami vlastnimi typu Kordak, triedeDre H- Zoll-Adamikowej (obr 5) zahrda len hrncovit6 nddoby. Na ob(i Gb 6 - l1 sdzobrazene nLlezy zo Slovenska v typologickej schdme I P R:.irroycl. Naobrazkoch o. 8 s[ vyhodnolene len tie ndlezy. ktord spfnalrj parametr. typu

"'ll-- ,

!da

Obi 9. VSetky nedoby zo Slovensta v sh6me L P. Ruanovej. a hmcei b - bmovit misyi c

- misy.

Obr 10. Vrukenodelovand n6dobyzoSlovestavscheme L P Rusanovj. a -tmce;b bmcovit

misy. c- may.

@

Obr 11. Obuaand nrdoby z! Slovcnska v schdme I P Rusanovej. a - hmce; b

- hmcovir misy.

Kordak. Rozbor prvdho diagramu (obr 6) upozoriuje, Ze do typologickejschdmy sa valenili najmii h:rnce, v men{ej miere i hmcovite misy; vlastn6 misysri v pozicii mimo vydelenich typov Avsak i hrnce sa nachddzajf v oblastitypologicky netriedenej. Tleto poznatky sd platnd najma pd sledovani v rukemodelovanho riadu (obr 7), t. j. nddob technologicky zodpovedajricich vdas-noslovanskym pamiatkam z oblasti skdmanych I. P R^ranovou. Ztohtopol]l^-du je pozoruhodni treti diagram (obr 8), v ktorom sa lryhodnotili obtddaneexempldre. Hrnce plne zodpovedajd typom p6vodne definovani'rn pte dadmodelovany v ruke, misovitd hmce $i v pozicii vyrazne mimo ohraniiendhorimca. Podklady pre vypracovanie diagmmov sri uvedend v nume ckom kata-l6gu keramickdho riadu ako vtpoeet B ohraniieni rdmdekom.

Pd tvorbe nasledujfcich troch diagmmov (obr. 9 - 1 I ) sa vzali do dvahy vsetkymelatefnd n:idoby zo Slovenska, t. j. i tie, ktod nezodpovedajf svojim tvaromkril6ridm tlpu Kordak (cely vypoaet rovnic skupiny B v numerickom katal6gundlezov). Visledok je podobni predchddzajicej situdcii s tim rozdielom, Ze

Ltt -\ t- : 2s

.:.

D

v ruke modelovane hmc, hrncovitd misy i misy sa rTskt'tli i v oblasti btiziieneohraniCn6ho typu E (obr 10). Pri obtdCanych nddobdch (obr. 11) moznokonstatovaf, Ze nie vsetky hmce sf charaktedzovatelnd pouzitou q?ologickousch6mou.

Z lvedeneho je ztejfie, Ze pomocou rovn{c 81, 82 sa vekd dasi slovenskychn4lezae ned' zalad:.l do klasifrkdcie

-a P Rr.raflover; a pleto som ju v dallomtepoutil.

-lrClijtaqqri odlezmi z dzemia Mora\ry sa zaoberale_.!2..& lnkgva Pt rchspracovani ry-iriila pn'stupy obocb $,SSie menovanych bddalelik. Dosial vsakbol publikovani letr stluini prehlad \risledkov, takze nepozniime sp6sob. ahlTrsa dosiahll 0 elinkovd 1990\.

Zatialnajpodrobnejliu typol6giuvdasnoslovanskdho keramickdho riadu !ry-V^coval!LEgI!,ZZV;bi!L1988r, s. 33-66), pridom sa opieral o rozbor ndlezovz Polska. ZvlrSd sl1 klasifilovan6 ftidoby, zvldsd ich okrajovd iasti a dnii.

Pri triedeni celych nrdob autor vyuZil indexy Hl:H, D3:H, D3:H1- D3:D2.Ako zdkladrd kritdrium pre triedenie typov M. Parczewski vzal do i'ah,\ 4skutoCnd ltsku nddob. Vydlenil dvanrsf tlpov nridob, z nich osem preGta\xjfhmce, tri misovit6 nddoby, jedetr tlp taniere. Hmcovite niidoby charaherizujevzfah H > D3, misovit6 H

Borkovskdho (1940). Postupny rozvoj bddania r{ak ukdzal, Ze bohatstvo tvarovkeramick6ho riadu pouzivan6ho vo vCasnoslovanskom obdobi je podstatne va-riabilnejsie. Pritom viasnoslovanski hodzont s len v ruke modelovanimi nddo-bami mal kratsie trvarie ako obdobie, v ktorom sa v ruke modelovan, kenmikapraZskdhotlpurTskltovala(Biakkovd1968,s.624-635iParcze

'ski 1988b,s.47).Pmx ukdzala, Ze diskusia o tom, di je opodstatnend pouzivai Sirsie chdpanddefiniciu prazskdho typu, alebo tento telrtrinus technicus pouzlval len pte presnedefinovani tvar hmca, ustala na mftvom bode (k problmu srihmne napr. Brocft-mahn 1983 , s. 23-N; Bubenik 1979, s. 151, 152l' Jelinkovli 1985, s. 466). Napiekteminologickej nejasnosti vseobecni pojem keramika praZskdho ttpu vnimahako urditi prvok, popisujfci kultfme prostredie, v ktorom sa, v porovnanl s in"mivaasnoslovanskymi kultfmymi okruhm| nddoby tohto typu Chmce s maximdlnou\ydutilou umiestnenou v homej tretiDe \"isky) vyskytujd vo zvfieiidj-miere.Pojem vdasnoslovanski keramikdzhstre$tiie vritky keramickd nrilezy zo vdasno-slolanskdho obdobia bez toho, Ze by ich blitsie Specifikoval. Zemepisnd polohaspracovandho tlzemia patd do kultdmeho okruhu, prc ktory sd tt?ickd ndlezyhmcov praZsk6ho typu. Preto i analiza tvarov keramickdho riadu zo Slovenska,o ktoni som sa pohisil, je anabizou vdasnoslovanskeho keramickdho riadu akocelku a nie len nrlezov keramiky prazsk6ho Opu. Prcsnej5ie analyzou keramic-kho riadu nachddzajfceho sa v ndlezovych sfboroch, ktord boli rdznymi autor-mi identifrkovand ako.viasnoslovanskd.

Predmetom analizy tvarov keramick6ho riadu, ako uZ je vygSie spomenut,boli vsetky ndlezy z lizemia Slovenska, ktore si publikovan vo vzfahu t vaas-noslovanskmu obdobiu, a kto! som mal zdrovei moznosf spracovai z auto-psie. V skutodnej velkosti som nakreslil vsetky nrdoby a ich fragmenty, ak tietosplfi ali nasledujfce kritdrid:- okrajovd &epy boli natolko vefk, Ze sa dali podfa hodzontdly odentovat;- na arepoch z tiel nddob bol omament;

dnd mali dochovanf stenu spodnej dasti nddob;pd spodnych tastiach n6dob sa dochoval taky ftagment kotfaa dna, Ze sa daliorientovai podla hodzontdly.V5ade, kde to len bolo moZn6, som sa pokrisil urobia kresbovf rekonStrukciu.Po takomto vytdedenf sa spracovalo 502 okrajov'ich arepov a 405 dien zo

vSetkych druhov dadu. Databdza celych a rekonstruovatelnych nddob s mera-iElni,rni parametrami sa rrytvorila len z hmcov a misoviqich nddob, ktor6 slirysSie ako 8 cm. Spolu ich je 88. Ostatn6 druhy nddob tvoriajemnejsie nedle-nen6 typy. Dochovanosf okrajovich dasti je natofko rozdielna, Ze som sa rozho-dol spracovaf len tie, ktor6 sa zachovali aspoi po maximdlnu tydutinu.Okrajov6 dasti nddob s vtiahnutym dstim sa nachddzali ojedinele, preto nie jevhodnd ich jemnejsie systematicky triedif. Po ich odiitani sa pd spracovanlpodkladov pre klasifikdciu homich aasti nddob pracovalo s 211 jedincami.

Skutodnosi, ie v s{bore sa vyskytujd aj nzidoby, ktor6 nepatria do vaasnoslo-vanskeho obdobia. dc je sposobend neddslednoslou. ani nev] t\ ar. i inlo, m.rcn\sum. Vihodou ich laradenia je mo,/noslslano\ i i . ktore r),?y \ aa\no.lo! d n.l \ cirnddob boli genetickim zdkladom pre dalSi rozvot vaasnostredovekei hmaiar-skej Wroby.

Aby som v do najvadsej miere zabrdnil subjektivnemu vsluru do r\ortrv\]stdmu. vychdd,/al \om I relatrvnych vziaho\ skuroanych m.(r pr \\ t-Lr.inde\o\. charakteriTuil . icich vzlahy parametrot. som aia.tocn( !!ui j trdccinich autorov, aiastodne ide o pdvodni pristup. V pripade zdkladn;ho lneJ:niacelych nddob som vychddzal z postupu It Zo -Adamikotrej. ! komt,iniciis upravenou metodikou delenia z{kladnich typov Z P RLrd,oL.i \ ror.e HZoll-Adamikowej som rozsiril tak, aby sa dali systematick! klasriri.rr.ri ajmisovite nadob).

Vyuzitie detailnej tlpologickej analfzy okrajov)rch dastinddob ia n. rizi\.hdzemiach opakovane ukazalo akoprogre

*.1

"__l-l

Obr 12. Zobr@nie merantch proporc( n6dob a schdmr verb6lrcho popisu nrdoby.

G. 13- Schenatickd ademenie spoobu zisfovuia misrnenia najvaadej vyduriny plie.

Trary nridob a ich dastl som posudzoval ako krivky r6zneho pdebehu s roz-aadtrli lzdialenosdami od stredovej osi S. Tento postup sa osveddil najma pdFti! homych iasti nddob. Aby sa jednotlivd krivky narzdjom dali porornad,tuvil sa na nich bod

- miesto najvadsieho prehnutia hrdla (R3), nezdvisly od

i& t-zdialenosti od stredovej osi S nddoby. Crz bod R3 je lollobezne sotttdoi'ou osou S veden{ pomoctrd os 51. Od nej sa vyjadrujd vzdialenosti

definovanich bodov mierami Ro. Vzdialenosi pomocnej osi 51 od stredovej osiS predstavuje polomer hrdla n6doby R, dvojn6sobok srlatu R+Rn priemernddoby v prishichajdcom definovanom bode. Miera R1 rryjadruje vzdialenostnajvldsieho bodu okraja od osi 51, miera R2 lzdialetrosi najvaBieho rrybnutiaokraja. Mieru R3 predstavuje bod s nulovou hodnotou parametra, pretoze cezR3 je vedend os 51. Vzdialenosi inllexndho bodu rymedzujriceho rozhraniehrdla a pliec vyjadruje miera R4. Polomer najvaa3ej vydutiny nrdoby charak-terizuje vfaz R6+R. Bod, od ktor6hoje vedend miera R5 je konstruovani rak,Ze so spojnicou rozhrania hrdla a pliec a najvaisej vydutiny nddoby j vedendiovnobezka - dotyedca tra plecia (obr 13), Stanoveny bod urauje Mjveasiulydutinu pliec. V mieste, kde krivka spodnej Casti nddoby meni svoj pdebeh,sa nachddza dalsi inflexni bod. Jeho vzdialenosf od osi 51 vyjadruje miera R8.Najviidsia vydutina spodnej aasti nddoby je zisdovand obdobne ako pri najvziasejvydutine pliec

- dotyanicaje vedend rovnobezne so spojnicou najveaaej v_vdutinynedoby a spodndho inflexndho bodu. Mieru jej hodzontdlneho ryhnutia \ryjad-ruje hodnota virazu R?. Parameter R9 vyjadruje mieru najvaesieho zrjzenianddoby pd dne nad odsadenim. Najvaisi priemer dna sa dd I'ypoairai za pomocimiery R10. Ak je podstava dna zrizend, ryjadruje sa parametrom R1t. eiasr-kovd \

-isky V" sa memjri na osi 51. Vyjadrujd vzdialenosl definovanich bodovpremietnutd na vertikilu (obr. 12).Numedcki katal6g keramickdho riadu som zostavil na ziiklade merani kre-

sieb. Kazdej nddobe pfpadtre homej aasti nddoby prishicha jeden hodzontdlnyrdmdek tabely obsahujrlci tri dadky. Prvi Udaj v plvom stlpci je idenrifikaanyk6d ndlezu. Prvd dislo predstavuje poradov6 dlslo lokality podla katal6gu niile-zfsk. Za bodkou nasleduje identifikadni znak archeologickho objektu. prf-padne Useku archeologickej sondy. Ak tieto nejestvujd, ddaj nie je uredeniZa dalsou bodkou nasleduje poradov6 iislo nddoby, resp. jej homej aasti. Totodlslo je pd katdom takto spmcovanom niileze na kresbe uvedend v kniZku.V druhom riadku sa nachiidza odkaz na ilustradnd tabulku, kde je kontrdtnyL6lez zobtuzeni. "lreti riadok je prdzdny.

Pryi dadok druhdho stlpca tabely je treryplnent, druhi dadok informujeo typologickom zaradeni homej dasti nddoby. Udaj v tavej l.asti tretieho dadkupredstavuje typologick6 zaradenie celej nddoby, tpravo sa nachiidza ddajo sp6sobe modelovania (r- v ruke modelovand nrdoba, o - obtddanli nlidoba).

Dalsieddajevtabele numerickdhokatal6gu,t.j. v trefom stlpci, svojou poziciouzodpovedajd zdpisu v hlavidke tabely. V prvom dadku (skupina R) si uledendredlDe miery parametrov vyjadrend v milimetroch, obdobne je tomu i \ riadkudruhom (skupina V). Parametre R" so zdpomim z.amienkom sa nachiidzajimedzi stredovou osou (S) triidoby a pomocnou osou 51. IJdaje bez znamieDkamajf kladnf hodnotu a lezia mimo priestoru \rymedzenho osami. Ziipis \' druhomriadku je obdobny s tym rozdielom, Ze popisuje parcidlne vySky V".

30

U-daj ltSka na konci plvdho dadku predstalrje vfsku celej nridoby ryjadrenriv milimeJroch, rovnako to je i pri jej Sirke. Vyska je sridtom ridajov V., tedavypoditala sa podla vzorca

Viska = V1+V2+V3+V4+V5+V6+V7+V8+V9+V1OSirka je priemerom najvadsej q/dutiny vypoditanej vzorcom

Snka = 2 (R+R6)Vzorce, podla ktorych sa zostavovali diagramy, sd oznalene vekymi pisme_

nami. abecedy v tredom dadku blavidky. Vypoiitand indexy sa nachddzajtv kefom riadku zdpisu. V texte sa na vzorce, itorymi troli inaexy vlpoUtane,odvoldvam skrdtenou formou. Vtedy je lavd strana vzorca oznaieni ivmbolomvzorca a alsl icou | . pravd st ratra symbolom rzorca a disl icou 2 ( n a orikl ad vzorceskupiny A. lavd stranu vzorca predstavuje zdpis A l. pratd AZ). dtraDy worcovsf v)'rnedzend hranatymi zdtvorkami. IDdexy layich strrin vzorcov si wnrisalina venikdlne osi diagramov. indexy pravych strrin vzorcor oa osi horizontiilne.Na diagramoch sf tieto uvddzand a umiestnend k ramenu Drislusnei osi.

Typologicke zaradenie n6dob vychddza zo rzfahLr podielu oriemeru dnaa priemeru hrdla ku podielu priemeru najvecsej ryduriny a celkovej rjSkynedoby. Ak je v'-iska vAdsia alebo rovnakd ako priemer, ide o hmcovitri nido-bu, ak je mensia, tak o misovitrl nddobu. InJormZciu o druhu nddoby posk',tujetidaj vlavo od WpoCtu indexov (H - hmcovitri nadoUa, M - misoviia nadoUa).Vypoaet rovnic charakterizujricich hrncovild nddoby je uvedeDi ako vzorec HGesp.,H1, H2), misovitd nddoby sd r,]poditand poifu

-o."" U gr.ff, lfZ;.

Pretoze v tabele numerickJich fdajov bolo kv6li prehladnosti potreb;6 vislej_ky zaoknlhlif na dve desatinn6 miesta, v niektorfch pripadoch doslo ku tias-toindmu skresleniu skutodneho stavu. Toto sa tyka vsetk)tch skupfn indexov.Zaradenie v klasifikdcii vSak vychddza zo skutoaneho, nezaoknihl;n6ho sta!.u.obdobtre i v diagramoch je pozicia bodov reillna. Ako pnklad skreslenia uvadzam trddobu 22.7, ktor6 podl?- zaoknihlenej hodnoty indexu H2lM2=l,Nv_tabele ty zdanlivo mala patrid medzi hmce. Avsak tdto nddoba md r"fiku211 a Sirku 212 Tm, die uZ na pni pohtad patri do skupiny misovitych nd_99! leb] WSky a Sirky pri zaoknihleni na 15 desatfunich miesr je0,995283018867925. zaokniblene Da stotiny 1,00. Nridoba vsade figuruje aiomisovili.

Podfa vzorca A sa Wpoaftali ddaje k modifikovandmu z6kladn6mu tvDolo-gickdmu Lriedeniu l . P. Rusanovcj (Hl:H): (D2:D3t (obr 3: 4). Dal; i somziskand fdaje rryuzil pri definovani tvarov celich nddob (pozri nisie).

A = [(V6+V7+V8+V9+V10):(V1+V2+V3+V4+V5+V6+V7+V8+V9+V10)l:: [2R:2( R I R6)]

Podla vzorca B sa vypoditali podklady pre zostavenie diagnmou v ktorich sfpammetre slovenskych niilezov aplikovan6 na pdvodnLi typologickf tabufkunddob tlpu Kordak podla vzorca (D4:D2):(D3:H1) 1. P Rlljaro|e/ (obr 6-11).

B = [2(R+R10):2R]:[2(R+R6):(V6+V7+v8+v9+v10)]\4astnd tt?ol6giu nddob som v''tvodl za pomoci vipottov podla lzorca l/.

Zoll-Adamikowej arpraveneho vzorca Z P Rrsanovei. Nezmenenlm lzorcomH. Zoll-Adamikowej sa poaftali indexy parametrov hmcovitfch nddob(D4:D2):(D3:H) (obr 5), t. j. podla vzorcov skupiny H (H1. H:). Pre \_-r'poietvzdahov, chaEkteristickich pre misovitd niidoby, sa pouzili ezorce skupiny M,kde platl z{sada D3:H > 1. Pravd dast vzorca (M2) je na rozdiel od \$oaru prehmcovit6 nddoby upravend tak, Ze sa podital podiel visky a Sirk\ nlidobf: Taktosa moZu porovnat indexy hmcovitich s misovitimi nddobami a pre obe skupinyvytvorit porovnatelnf klasifikaenri schmu.

H = [2(R+R10):2R]:[2(R+R6):(V1+V2+V3+V4+V5+V6+V7-\'s-\ 9-\'10)];ak H2 > 1, poiitat podla vzorca M.

M = [2(R+R10):2R]:[(V1+V2+V3+V4+V5+V6+V7+V8+V9-\ ii,::( R-R6)];ak M2 >1, poditaf podla vzorca H.

Nddoby s meniou hodnotou H1 maji vo vztahu k hrdlu uzsie dnr.. i hodn otouvadsou je dno sifiie. Nddoby s mensou hodnotou ildexu H2 s[ itftieiire. s rad-sou baiat. Indexy H1 sri rozptilen medzi hodnotami ,0.{1rr.!:.. rnde\y H2medzi hodnotami .0,70-1,00,. Po analize diagramu (obr 1.1) !.r. h:.ni.e jed-notlivych typov pre indexy H1 stanovil v rozpatiach .0.34,-n'. 'r-

a..;:'..'.:

Obr 16. Diagrm rdptylu irde:ov v rd(e nodelovmych lmcov podta rcvnice H a ich q?ologictdkldifitdcia.

Obr 17. Diagram rozp9u iodexov obrddantch bncov podta lohie H a ich Rpologick6kldift6cia.

r.r-- r I

Obi 18. Diagim rozptytu indexov vaetkych ftidob podla rovnice A. a - lmcej b

- hmcovir miiy;

c oistObr 19. Triedde ddob na q"y podla rcvni@ A.

E@

. ':F.r:

Obr 20. Diagram rozptylu inderov v r*e nodelovmych tmcov poda rohic A a ich rypologick6Ucifit acia.

Obr 21. Diagram rozptylu indexov obtdaanych hrD@v tDdtr rd ce A a ich tFolosick6kiarfikicia.

T

i :Obr 2. DiagraD rozptylD indexov v rke modelovanich misoviitc! nrdob podta rornie A a ich

twologickdklasifikrcia. a-hrncovitmisyi b- nx\:Obr 23. Diagrd rozplylu indexov obt4&nich lncovittch nir podta rovnice A a t.h ntologictd

llasifikada.

Nddoby s &kym hrdlom majf hodnotu vzorca A2 v inle^ale ,0.60-0,79,;s hrdlom Sirok'm v intervale

KLASIFIKACIA HRNCOVTf CH NADOBIlrncovite nlidoby modelovand v ruke

Ilp t Srfife hmce (tD =

l2aB

Obr 25. T}?olo8lck6 tabulta s{blych hmcox

Iyp 11 aA - s veB:ni lirokym dnom (H1 = .0,81-0,95, (obr 24)Tt? IlaB - so Sirokim dnom (H1 =

l2 eC

Obr 26. T)"ologict6 taburka Stihlych hmcovTyp I2bA - s vefmi Sirokim dnom (H1 =

t2bcObi 27. Typolosickd rabufta stthlych hrncov

Typ tr B{naa6 hmce (II2 = 4S5-r,00) (obr 28-30)Tlp II1 - s lysoko umiestnenou najv5dsou lydutinou (A1 = .0.67{.82,)

Tlp IIla - s rizkym hrdlom (A2 =

I lbc

ob.28. T\?oloSick{ tabuna banati.h hmcor

Obt&ane brtrcovitd trddobyTlp I Sfi e hnrcc QI2 = ) (o&.2+n)

Th I2,- s nizkotrmiestnenou najvaClou vydutinou (A1 =

l l2 eB

l l2aC

Obi 29. Typologick4 tabufta banarych bmcoq

'Iyp I2aB - so Sirckym dnom (H1 =

2bC

l l3 aA

Obr. 3,0. Trpologicb tabult! b'n'tyc! hEcov.

41

a.- .bt

Obr 31. Diagm rozptylu iodexov misovitch D6dob podla ronice M. a - obt{aard dridobyi

b - v ruke modlovan6 nddoby.

Ottr 32- Triednie misoviitch nddob na tryy podta rovoie M.

I I

D

@l

a

Obr 33. Diagru rozptylu iodexoy v ruke Dodelovdych nisoviticl n6dob podla rohice M a ichSologicktklasifrtEcia. a- Dddobys brdlon:b-n6doby6!,riahDutim lstid.

Obr. 34. Diagram rozplylu inderov obteadycb nisoviticl n6dob poda rovni@ M a ich tr?otogick6klasi6k6@.

Typ II2aC - s fzkym dnom (H1 = . Rovnakd sd i intervaly pddeleni na ttpy -

t tbBV

l l l2 e BVlll2 a B

l l l2acObt 35. lypologid{trbult! bnditycbDIs.

43

t2bB [)

)

r2bc l l l2 b DObi 36. Typologick, labulka lmcovrlych mri

hmcovitimi misami (obr 31, 32). Medzi misovitimi niidobami sa \-lskytujdi typy s vtiahnutym dstim. Tieto majd k typov6mu oznaaeniu priradend pisme-noV V)'tazni nepomer vo viskyte obtddanich a v ruke modelo\ anich misovi-tich nridob je evidentni. Preto zaradenie obtddanych je dinco\ do iedndho typum6ze byt i visledkom ndhody (obr 33, 34). Na druhej suane \iak dosiaf uve-den6 diagnmyjednoznadne dolozili uzsiu tlpologickrj ikilu obtdaanychnddob,t.j. zhlukovanie bodov na mensom priestore nezje tomu pn \ ruke modelova-nich exempl&och (obt. 16,77 ,20-23,33,34).

\

/

ttlultfl

44

tv2bcObi 37. Twologlckt tabulta mis.

KI-ASIFIKACIA MISOVITYCH NADOBMisovit6 nddoby modelovand v ruke

Iyp III Hrncovil6 miry (M2 = .0,85.0p9') (obr 35, 36)Tlp III1 - s vysoko umiestnenou najvadsou rTdutinou (A1 = )

'Iyp IIIIb - so Sirokim hrdlom (A2 = ) (obr 35)T}? III2 - s nizko umiestnenou najvadsou vydutinou (A1 = )

Typ III2a - s dzkFn hrdlom (A2 =

Typ ry1bD - s velmi izkyr dnom (M1 = .0,41-0,50') (obr 37)Typ IV2 - s ntzko umiestnenou najvaasou vydutinou (A1 = .0,50-0,66,)

'Iyp Ma - s fzk)'m hrdlom (A2 =

Obr 41. v rute modelovand r{doby a ich hoB6 aasri uvedeft v nlunerickom katat6su keruickdhonadu.Diagrm poarlnGrirysk)ru podla srupd. ryhDuria dsri. rypcflmeho pobocou rovnjce D;

t),pologick6 ktasif ik{cia.ObL 42. Obt6nu6 nrdoby a ich hom aasti uvedeDd v numerickorn karal6qu tramickdho riadu.

Didgrm po.einolb vf*yru podta srupria gb.uria d6ria Lfpo.naDdbo p;mo@u ro\ nice Di1t?ologick, Hasifi k6cia.

Vipodet vzorcov aplikovanich na hom6 aasti nddob sa. rovnako ako Dricelych nddobdch. nacbddza v numerickorn katal6gu keramickdbo riadu v !re_iom riadku zapisu. rysddzan), tutnym prsmom. Vthodnocovalo sa 2ll exem_pldrov, z toho 171 pochddza z nddob modelovanich v ruke, ,10 z nddobobtedatrich. Spracovali sa i tri cel6 nridoby s ltiahnutim dsdm (vsetky v rukemodelovand). Parametre ich homich Castf sa neryI,oiitavali, preioZe ideo Statisticky mdlo viznamnli skupinu._

Zdkladny twologicki rad som qTtvoril za pomoci rcr.nice D a rcvnic skupinyE (E1, E2).

D = [R2:V2]Vysledok yipoatu indexu D je vyjadreni v stupioch (t. j. uhol je vyf,oCitanypomocou talgensu).

E = [(V3+V4+V5)(V2+V3+V4+V5)]:[R6:(V3+V4+V5)]

- -Index D ryjadruje stupei lybnutia dstia. Na pdslulntch diagramoch (obr

3840) si zobrazen hodnoty vsetkich meratelnych ndlezov (t. j. z nddoby sadochovala aasi minimdlne od homdho bodu okraja po najvadsie prehn;riehrdla). Ich potet je 467 , z to}lo 391 pochidza z nridob modilovanlich v ruke,70 z ftidob_ obtddanich. Diagramy na obrdzkoch 41

^ 42 vi^dflrjir rozpql

a poaetnosi vybnuti rlsti na nrdobdch, z ktorich sa dochovali aspoi horn6dasli,l.j. nacbddzajd sa v katal6gu numerickych idajov. po analyze uvedenjchdiagramov som hranice jednotliyich t',pov stanovil v intervaloch

Iz

@

Obr- 43. Dia8ram rozptylu indexov homich a6ti nddob podra ronie E. a - v ruke modeloyaD6

ftidobr b, obtraane n6doby.Obi 44. Triedede homych asti D6dob podla rohi@ E.

:-.rXI ; .

' t' -'c?:-

Obr 45. Diagrm rozptylu indexov homtch aasti v ruke Dodelovdtcb Mdob podta rovDi@ E.Obi 46. Diagrm rozplyh indxov homych aastl obtraantch Dfdob podta rovni@ E.

,8"-151; .16'-301;

Obr 47. DiaSrM rozptylu indexov hoEych 6s{ n6dob podla roEi@ F. a - v ruke mo

' ! l-.*l

Obr 51. Dirgr tm rorptylu ndexo\ homtcb cdu bddob podlr ,ovnrR c. a -

\ ruke modelovabenddobl b

- obt6Can n6doby.

Obr 52. Triedenie homich aasti n6dob podla rovnice G

Obr 53. Diagram rozplylu indexov homich a6ti v ruke modelovdtch rddob po.Ua roqice c.Obr 54. Diagram rczptylu indexov homych aastl obtradych nddob podla rovdce c.

nej iasti hrdla k vySke medzi najvadsim prehnutim hrdla a najveasou vydutinounddoby. Je lymedzeny hranicami i0,45-1,00,. V nich sf varianty utend inter-valmi

doleziti znak je pri s'stematickom triedeni sledovani aj sp6sob modelovanianddob. Vyjadruje ho typologickd zamdenie podla rovnice D. Thry 1-6 sd mo-delovane v ruke, ttpy 7-9 sf obt6dan.

KLASIFIKACIA HORNYCH EASTIHRNCOVITfCH A MISOVIIYCH NADOB

Nddoby modelovand v ruke

T? 100. istie diahnut6 (obr. 55)T'? 2{10

- tislie yalcovit6 (D2 = ) (obr 57, 58)Tlp 410 - fstie velmi nizke (E1 =

I \ \ - ) D

\)\

\

\ )

) "1\)

\\ - \

\ ) ) ) \

l ) \ \ - \ - ) - l 222\ \ ) \\ )

- \

il

)

223

\

)

)

)

\

nn) \ \

l l233

Obi 55. I)"olbgicld tabulta homtch lstl trddob. r0O - n{doby s vtiahNttD ttutfE;211-234

- n{doby s valditim

'tutim.

\- )

, l l ) \\

\

\

\

\

\ \

\ \

)

)

)

!\ \

D\\\ \$

\

\-( r\

322

\ \ \ \ \

\ ) \ \q $\

l \1x13!l.l

\

) - )

obi 56. T?ologict6 tabulta hohtch ajs{ n6dob s vclrri nieE. vyhDltrtn 6sttn.

53

\

i i - \\ ) \) \ \

-(

l l

412 t 712

)

$(\)\

$\ I II\

lI

V 1,,,J' 111,)( , l \ ( \ 5$\ \5432 | 732Obi 57. Typologick6 tabulka homich aasti ntdob s mieme lyhnuttn nslim.

1h 420 - fstie nlzke (E1 = .0,764,85')Tlp 421 - profilicia velmi slabd (E2 = )'lW 422 - profilicra slab6 (82 =

\ ) ) \ ) \ \ ) \ \

\ \ \ \ \ r . )5\)) \ ) \\ \ \\5\

\ \ \

\

\\lI

)i

-(, vl )

441

5*"1

\

Obr 58. tipologick5 tabufta hornictr adri D6dob. 42s',s2z,8t2.tn _auoby s ffi,Jr?,,1#1r.ff'"-. '"-",t *''-,

( ( ] \ . ( ( '1\ i , , \ \ \

' t l l522 I 422

$((\\sis

\

-(

5321 832

a121912 ) 921

Obr59. neolosick rabulka bomvcb asu nddob s2l534 812 Mdobv '3vFdne

shourim 'j

Obtdiand nrdoby

T)? 700 -

islie mieme yyhnut6 (D2 = \

T}? 830 - ristie rysokd (E1 =

iujrl vipodty podla lzorcov F a G. Zjemnenie tlpol6gie azda bude prinosom pdpodstatne rozsiahlejsom sdbore ddt z uzatvorenich ndlezovich celkov. Sribor,s ktor:f;m som pracoval,je velmi r6znorcdt z hfadiska tvarovej niiplne. techno-l6gie \"iroby i spracovanych dasoyich horizontov Z uzatvorenich celkov. tedacelkov q,uzitefnych pd stanovenichronol6gie,je k dispozicii len sedem variantov parametrov F a osem variantov parametrov G, Preto sa nazd;ivam. Ze bybolo samoddelnd rozpisovaf jednotlivd varianty a p radovat ich k prislichajf-cim typom. Urdit6 pozorovania, zistend tendencie v zmene tvarov za vyuzitiajemnejiej analyzy tvarov, popisujem pri definovani tvarovej ndplne kemmic-kdho riadu vo lydlenenich fdzach vdasnoslovanskdho obdobia.

'Ilpologicki Sk6la tvarov dien je sice rozmanitd, ale lryuzitie podrobnej kla-sifikdcie nemd pre riesenie chronologickich otdzok viznamnejsie uplatnenie(Parczewski 1988b, obi 1 7). Preto som k tvorbe vlastnej klasifikdcie nepdstripil.Pre prlpadni popis slovenskfch ndlezov je rryuzitelnd pomeme podrobnii ttpoIogickri schma & Dostdla (1985, obt.6:C),ktorf autor zostavil podla ndlezovz katastra Bieclavi.

Fragment neoblykldho typu dna na prstencovej n6zke sa na3iel v sidliskovomobjekte v Malej nad Hronom (tab. XXVIIIs). V strede dna je otvor, v''vftanye3te pred vyp{lenim niidoby, do nasvedduje tomu, Ze nddoba s otvorom na dnebola vyhotovend zdmeme, pre dnes neidentifikovatelni fdel. Na podstave dnajednej z urien z Galanty-Matfskova sa nachiidza k6nickd jamka s plochimukondenim (tab. XIV:4). Tdto viak bola vitan{ do r'}pdletrej nddoby.

Zvnritra kotlftovite formovan6 dnd sa lyskytujf len na niidobdch modelova-ntch v ruke. Na Slovensku predstavujli typickj prejav sp6sobu modelovanianddob vo vCasnoslovanskom obdobl.

2.'.L2.L2.Vjzdob^Ornament na nddabdch modelovanich | ruke

Vyzdoba na nddobdch modelovatrych v ruke je zdedkavd, obzvldsf v sidlis-kowch objektoch bez zastfpenia obtdeanho riadu. Vyzdobnd prvky sa nanrd-Sali na ohaje nddob a na ich teli. Na teldch nrdob boli rtldiand, rytd alebo sa nane aplikoval plasticky onnament.

Vi zdoba okr ajovAll3lg""-p3*f,IgEgb (a rdobili presekdvanim roznymi osrry'rni alebo plo-

chymi predmetmil Wichy. po.atne zdseky hrebenom, sa zisrili len na ume g zoStupavy (tab. LX5). Tento spdsob vtzdoby je typick', pre obtiidan nddoby,ktor6 sfi na tele zdobend hrebeiom (F rek - ,t/anuliak - Ztrboinik 1987,s.136).

Presekdvand okraje na nddobdch modelovanich v ruke sa nasli v siborochz celdho analyzovanho dasovdho fseku - Devinska Novd Ves-DalSie Topolite,

58

obj. 33 (tab. VI:17); Devirska Novd Ves-Piesk oviskol. Ziarovi hrob 2j7 ( Elrner/052. s. 72 t: D! orianly-ve lk) Kdves (B dirr ki- Kriaka 1990. tab. X: l . 2), c'a-Ianta-Matfskovo (tab. XIIIT); Chtaba, objekt 101 a zber (tab. XVII:11, 14);Komjatice-Blatdca t lab. XtX:22: XX:5. o): SIiaa-Rybare. objckt 2/79 (lab.LVI:11); Somotor, ohnisko v sonde B/55 (tab. LIX:19); Stupava, uma 4 (tab.LX:6). V r6znej hustote tento dekor obvykle pok4.r'a celi obvod dstia. V Sila-diaciach I, objekt 4, bol okraj zdobeni zrejme trojicami zdsekov (tab. LI:3).

Zdobenie okrajov v najstaBom obdobi je pomerne zdcdkave. Dolozend ievsak i v L ftie vaasnoslovanskdho osidlenia v polsku na ume z podesr6dzialMadyda-Leputko - t unia lool. s. ti5. obr. 2). V srarsej tai7e prazsko-koicakov-skho typu na zipadne.i Ukrajine tieZ ide o ojedinele sa vysk),tujdci sp6sobv"zdoby nddob (TlmoiCuk 1976, obr.4:7).

Vizdoba t ie lZo Slovenska sa dosial nepodarilo ziskaf v ruke modelovanf nddobu. na

ktotej by bol ryli arytw\dochovani celli Jednoduchim rydlom zdobenarepy z Devinskej Novej Vsi-Dalsieho Topolitdho, objekr 14 (rab. VIt:j4),Komjaric-Blarnice (tab. XX:14) a Siladtc I, objekt 9 (tab. LIt:16), nesf oma_ment z hrotitich prehnutich linii ktor6, ako vidno na siladickom Drikladc.rrejme napodobovali vlnovky. Hrubo r ' te viacniisobne podko\,ovird obldkyz Komjatic-Blatnice (tab. XX16) a hrotitd obhiky z Nitry-Mikovho dvora(tab. XXXV:1l) sf situovand do strednej aasti nddob - asi obopinali celV ichobvod. Pororuhododje \.ryzdoba na malom hmceku zo zberu na;ohrebirku voV'rcapoch-Opalo\ ciach. Medzi jednoducho ryte nerovne obeznd linie ie nane-seni I iahla vlnovka. ktord prechijdza do cikcakovdho omameDlu. \a vrcholochJe doplnena Jednlim aZ trorru zvi\ lymi vrypmi. i im sa mieslami rylvonl dekorporosLdvaiuci z nepravidelnichgi{q!:ol l.ov { rab. LXV I I:5 ).

vljzdobDe prvky na niekrorych niidobach priamo napodobuju takd vzor)z obLziianeho riadu. ako je k-a?eloll:glnengtr ( Dvorian ky-Vet!.y Kdves. ob-iel^t 5 - Budin\ki-KritLd /900. tab. Xl: I I ). Husro vedla seba kladenlmi vr)?mihrebeiom je lyzdobeni &ep z hrobu 1 vo Vidapoch-Opatovciach (tab.LXIV:4). K nemu st zniime analdgie na n6dobdch z kostrovich hrobov v De-vinskej Novej Vsi (Eihr er 1952, obr. 18:8t 41.1). Pomeme neobvyktd vyzdoba jena umiich 6 a 9 zo Stupavy (tab. LX:3, 5). V prvom pripade pod hrdlom sU vedfaseba kladend krdtke zvisld vrypy hrebeiom, v nizsie umiestnenych radoch sapostupne predliujf. Omament na ume 9 pozostfva z dthich zvislych vrypovrrobenich hrebeiom s jednym Sirokim a mnohymi tenkimi zubmi.

Nddoba z hrobu 6 vo Vfdapoch-Opatovciach (tab. LXV:7) md presekdvanyokraj. Dekordciu na tele tvoda horizortdlne i zvisl krritke hrebeiovd vrypy,oblfdiky a kriziky. Podobnri qlzdobu nesie nddoba z kostrov6ho hrobu 45 zoSommerein (Dai?r

- L ippert 1984, s. 225 , t^b.31-45:1). Tento hrob sa nachddza59

v tej iasti pohrcbiska, ktorf je datovand do druhej polovice 7. sror. (Daim ,Lippert 1984, pl6ny 29,36).

Z objektn2l7S zyranova nad Toplou - Na Lomnici, s prevl6dajdcim obrdaa-nimriadom, pochddza drep z nddoby modelovanej v ruke, zdobeny piismi vedlaseba mdenich Sikmlfch viacnfsobnich \rypov (Budifiski-Kriika 1990, tab.XVI:3). Zodpovedajrici sp6sob zdobenia sa nachiidza i na obtdaanllch niido-biich zo sidlisk, napriklad z Devinskcj Novej Vsi-Dalsieho Topolitdho.

Pozoruhodn &epy z jednej nfdoby sa ziskali zo Siladic I (tab. L:4). Jej r14dIizdoba pozostdva z mrezoyitdho omamentu na hrdle, nerovnobcznich, aias-todne sa kriZujricich"liirii a'-tiiiiiiicty' usporiaaanych vlnoviek. Na najstarSeislovanskej keramike sa velmi zriedkavo vyskytujd r6zne obrazce, ale obdobnisp6sob vllzdoby nepoznrdm. Neusporiadane rozlozeni omament, pok4tvajfcicele telo, je na nddobe z rumunskej lokality B otosanl-Suceava (Teodor 19Ua,obr 16).

Analdgie nepoznrim ani k sp6sobu vizdoby nddoby z Kdtov-Sigece IL Tiitopozostiiva z husto kladenich, krizujicich sa viacniisobnich vrlpov. PrctozezvAzky vrypov nic sri rovnobezne, nemohli byf rytd hrebeiovitim niistrojom,ale skor hrotom zviizku jemn)tch prdtikov (tab. XXII:17).

Na nddob{ch z Hosti (tab. XVI:3) a Malich Leviir (tab. XXIX:1) sa na telenachddzajd jednoduch, kriitke, ukondcn6 vlnovky. V pripade drepu zo SiladicI (tab. LIV:7) si nie som istli 6i skutodne ide o zvysok takdhoto ornamentu aleboo odtlaiok byle rastliny. R6zne lomend a tvarovan vlnovky alebo obftiky patriamedzi sporadicky sa objavujrici dekor na Sirokom terit6riu s prejavom najsta*ejslovanskej kultiry: Praha-Bachovice (yercl 7973, obr 15:6,9); Krak6w,NowaHrt^-Molila (Hachulska- Ledwos I 97 l.tab.XXI:1); Kromolin; BreS6 Kujawski(Parczeylski 1988b, tab. LX:2,7; LXXX:1); Dulce nca (Dolinescu-Ferche 1974,obr.52:7): Goreda (rtnoituk 1976, obr. 5:3).

V Zilinskom sidliskovom objekre sa na drepe zo spodnej dasti nddoby zistilizvisld dvojice {ih (tab. LXIX:3). Tento sp6sob vizdoby niidob ie vclmi zried-kavi (Gavrituchin 1991 , t^b. 1.1; Tomaievskij - Gawituchin 1992. obr. 10 Vencl1973, obi5:7).

Symetrickii rytd vyzdoba na nddob:ich modelovanich v ruke v horizontes v'iludnc v ruke modelovanou keramikou absentuje. V mlaGich dsekoch vias-noslovansk6ho obdobia viac-menej dspesne napodobuje omamentiku qUtad_a-

.-

nich nddob.Plasl ickd. apliko\anu vvrdobu na nddobdch modelovanich r ruke na Slo-

rensku predsla\ujr i horiTonlj lne obeZne USly. umicsrnene pod hrdlo ni idob.Crepy 7 jednej takto zdobencj n: idoby sa na(l i v ohjekte 2 \, Nirre na Mikovomdvore (tab. XXXV:lo). Dalsi podobni drep pochidza z Dvorianok-Veft6hoKdvesa, objckt 16 (A&di^rki-Ktiika 1990.t^b. XII:16). Voboch objektoch savyskytli i obtiiiane niidoby. Plastickt lista z Dvorianok je hladkri, nezdobenii,

60

z Mikovho dvoraje presekdvan{. Plastickd lista pod hrdlomjejednim z typic-kych vizdobnlrch p kov na nddobdch v okruhu tlpu peikovka. Vo velmi m;leimiere sa \sak nachddzaju aj ! Daistarsom borizonte prat\Lo-kojtatrorskibokdtftneho okuhu (napr. Bunn - P choJnuk I aa1, \. i35. obi 45ibt Goriunov/O8./. s. 7l-73: Ru\anova la76- \. 38i Timoiiuk N76, obr. 5i2., lomar"vskii -Gavrituchin 1a92. obr.2t Vakulcnko

-

prichodnuk te84. obr.30)..

Na julngi!! .orivQ sa oiedinele \yskyl l i i rep) zdobeni presekdvanou l i i rouv Pridukdch a v Mikulticiach (Ktanica 1986,s. 54,55);hladkd liita sa nasla natroch drepoch z Bleclavi-pohanska (rosr.t 19 75. tab. 74t11 102'5. 6\. Z ercchpochadza nddoba zdobena rytym dekorom v kombinacii s Dlastickou l i l touz Rozldk (Gojda-Kuna 1985, obr.6:4). V kultfmom okruhu prajskdho rypuv strednej Eur6pe je zndmych i niekolko exempliirov z polska _ Szeligi (Szy_ma ski 1967, s. 326, obr. 16:5) a najmii Grodzisko Dolne (podg6rska-Czopekl991,s.23,tab.III:1:VI:1; XVIII:6). N6Iez z Bachdrzaje obtddani ajeho p6vodje nejasn! (Parczewski 1988b, s.'71,72). Niekotko exempldrov B,r6dza i J.Hasegawa (1973, s.23,24, obr. 6:1-3; ?:3).

J4b&lLLauury pozosrava budz odllacko\, specialne pre tenlo ddel vyho-lovenych kolko\ alebo z vpichov predmclmi \ rozne ttarovanym hrotom. pn_padne i hrebienkom.

V Calante-Matfskove na tele jednej urny s presekiivanlFn okrajom sa na-chiidza pef vpichov hrotitim oknihlym predmetom, komponovanich do krita(tab. XIII:1). Usporiadanie oknihlych vpichov na drepe z objektu 132 z Nit_rianskeho llddku-Vysokdho brehu (tab. LXI:4) evokuic tvar Stvoruholnikavraden6ho do komplikovanej3ieho ornamentu. Osamotend skupinky Wichov,niekedy v]4v{rajdce nerovnomem6 obrazce, sa nasli na moravskVch niilezochnapr v Luziciach rJerrl .drd ./o85. obr. 6:2), v Biectar i-pohansku iDrrld/,t975.rab. 7l:5r 10.1:b. I7l. v Ncmecku v Dcssau-Mosigkau I Kri jgcr t9b7, obt. 3tr.v Polsku v Szarbii (Prrczey,ski 1988b, tab. X)i.XI:4, v Zlukovticiach (parczew-ski 1989, tab. XXV:28) a crodzisku Dolnom (podg'rska-Czopek 1991, tab.XII:s). Do pravidelndho tvaru mriezky sd usporiadand vpichy najednej niidobezo sidliska Goreda II v juznej Bukovine (Ttn.,ji&f 7976, obr. 5). V TeterevkeI vpichovany omament tvoril horizont6lny pris trojuholnfkov (Toma:ievskii

-

Gavtitu in l9a2- obr.27t. Z prieskumu na nedalekom naleTi\ku pochatavefki fragmenl nridob]. klory je zdoben) dvorna obeznymr vpichovantmi hnia-mi, pod nimi sa nachddzajd obdobne nanesend symboly, z ktor-ich iednoznainemozno identifikovaf svastikn (.Tomatevskij

- Gavrituchin lgn. obr.36'8\.Zriedkavejt ie sd vpichy kombinovanc s ryl jm omamenlom lhichodnuklA75-obr.l2r Kni|cr l oh7, obr. 36:k ).

Paralelu vizdobnmu pflku vytvorenmu dvoma radmi vpichov dldtovitimpredmerom. pra\depodobne do lraru l ichobezflka. ak! nesie crep z objekl; Iv Nitrianskom Hrddku-Vysokom brehu (rab. LXI :9), azda predstavuje drep

61

z Grodziska Dolneho ( Podg'nka-Czopek 1991, tab. XXUI:1). velmi neobryk-lym sp6sobom je dckorovand uma z Nitry-Dolnych K6kdn. pri ktorej vsakneviem, di je v ruke modelovand alebo obtiidand. Husty vtlddani omamentpokqFa, at na fstie, plochu homej dasti niidoby (Bdfia 1953,obr.90).

NajjednoduchSiu kolkovanf vtzdobu predstavujf odtladky dutdho predmetu- krl i 'kv. Zo sDracovanich lokali t sa na vycbodnom Sloven\ku nail i nimi /Llo-USllEpy u glurni"tt Remelach v objekte 4l a v objekte 5 v D!oriankach'VelkomKc,vesi (Bdirrki-Kfiika 1990,t^b.V:3;XI:5-10) Voboch sidlisko\"ichobjektoch boli aj fragmenty obtddaneho dadu Na juhozdpadnom Slovensku sa&ep zdobenf krriikami nachiddza na ume modelovanej v ruke z hrobu 809/2v aakajovciach (Relolcovti 1990, tab. ){ly"g) Podas vojny aridend ndlczy zosidliska Gajary-Pustatina vrablicova niektori biidatelia spdjajf so vdasnoslo-vanskim obdobim. Autor ndlezu "/. E t e/ lokalitu datoval do 8 aZ zadiatku 9stor. Nasiel sa tu i drep zdobeny predmetn)tn tlpom kolk'u (Ekner 1939-16, s'105, obr.6:1). Z hrobu 14 z kostrovho pohrebiska z obdobia okolo polovice 7.stor. vo Velkich Kosihdch pochddza v ruke robeni hmiec s vkolkovan)tmikrutkami (ailitlskd 1976, s. 443, 445 , tab. Iv-20).

Pojedndvanj typ omamentu sa Da Morave lTskytol v prostredi staroby-licln nilezov z brtic (Jelinkovd 1975, obr.6:3), v Bieclavi-Pohansku (Doslil1975. tab. 98.14\ a v Plitlukdch (Poulik 1960. s. 194, tab. IL4) v mladsichndlezovich celkoch sa pomeme dasto Yyskytuje v Polsku _ ich obzvldsf hojn6zasfiipe;ie bolo zaregiitrovan6 v Zukowiciach (Patczewski 1989, s. 35,lab.VI:1; LIV:10; LV:11; LXV:28; CVII:1; Cff8). Ide o tlP kolku' ktori si ziskalvefkri oblubu u sevemich slovanskych kmeilov (Vencl 1973. s. 378,379)' alevyskytuje sa i v archaickom prostredi na zdpadtej Utuajine (Prichodrtuk 1975,tab. II:3).

Problemalikou kolkovanei \"vzdaby -u Slovanov sa r suvislosti s ndlezmi

z Bechourc Dod.offi-;to-64;l-s. Vc;;l I IaB. s. 312-381). v okruhu pamialokpraZsk6ho typu sa kolkovan6 nddoby nachddzajt sice vz{cne' ale na celomrizemi rozifrenia. Okrem lokdlnych vpllrov domdceho predslovanskho podlo_Zia S. yercl akcentoval najm?i podiel Wllau germdnskeho etnika, pod ktorim sau Slovanov zadal tento sposob dekorovania nddob rozvijai Druhotne mohlap6sobid aj kultrima vimena medzi jednotlivimi skupinami Slovanov Cbrono-iogickri r,lpovedaciu schopnosi \"isklt kolkov n em| (vmcl 1973, s. 381).

Zlozitejsie druhy kolkov sa na Slovetrsku zistili na viacrich lokalitdch.Na drepe z teta niidoby, ndjdenom pri pdeskume v Balogu nad Ipfom, sa

nach6dza stvoruholnftovd krizovd kolkovand v'izdoba (tab. II:4).P?iic{py hviezdimv'.f kolok na nddobe modelovanej v ruke sa zistil v sribore

ndlezov z Krltov-Sigece U (tab. XXU:g).Oknihly lddoviti kolok s prdzdnym stredom sa pouzil pd Wzdobe nddoby zo

sidliskovho objektu 18 v Bratislave-D{bravke (tab. VIII:18-21, 23).

Okrfhlymi mriezkovanymi kolkami dvoch velkosti bola zdobend nddobaz Laksftskej Novej Vsi-Lipovca (tab. XXIII:2).

V Sliaai-Rybdroch sa v sidliskovom objekte 2al80 nasiel dreD zdobenv oknlh_llm kolkom s obvodovi,rni lpichmi. Obdobni trep. zrejme v sekund:imej polohe, sa naSiel v tesnej blizkosti predmetndho objektu (tab. LVIII:4, 6).

Dosiaf najdastejlie sa na Slovensku nachddzajf nddoby zdoben oknihlymSLvnenim kolkom. JeLlen nim zdobeny erep \a dochoval v are:i l i pohrebi.kav Ddbravke (tab. lX:o). Nddoba / Kdtov-sigece I l bola ,dobcn:i , /visl imi \ kot_koranymi pasmi. Zacho\alo \a I nej nrekollo arepov. naivaisi fragment jezobnzeni na tab. XXII:15. Vruke modelovand nridobu z Nitrv_pdroviec zdo_bila kombindcia ryh. vtDoviek a kolkor \Chropovski t a7 | , rab. I X,Z. I ). V"t-ipodobni omament lesie i v ruke modelovand nddoba z kostrovdho hrobu Zbv Devinskej Novej Vsi. Nasla sa spolu s obtdaanou nddobou. ale nflezovdokolnosti, a tim i spolodni Wskyr spomenutich nddob nie sri iste (Eisner/952. s. 9. 10. obr 5:8). Alo prrl ' lad mladsieho vyuzir ia sl\ r lencho okrrihlehokolku slfzi &ep z obtddanej nddoby z Gajdr-stolidky. Kolkovand yizdoba bolaumieqlnen:i meJzizvzizok horiTonrdlnych l inif . \ lno\ku a z\ isle vrlp) (Eirn?/1939-46, obi 5:l).

Ornament na obtdtanich nddobdch

Niektord obt6dan ndd oby zdoben' kolkami som popisal uZ pd predchiidza_jricom rozbore ornamentiky v ruke modelovanich nddob. Nimi som sa pokfsildolozid,Ze nejde o typ vizdoby, ktori by dokazoval len starobylosf tohio sp6-sobu dekordcie.

Zatial ojedinelll druh kolku v tvare vejdrovite rozostavenich zubov sa pouzil navizdobu obtriancj uny z hrobu 403 v Devinskej Novej Vsi (tirnr 19j2, obr 37:9).

Vizdoba okrajovNa obtriaanich nidobiich sa zistili dva sposoby rryzdoby okrajov Jedn)tm je,

podobne ako pri v ruke modelovanom dade, glglqliiy3eiR - Blazice, objekt 4(tab. V:8), Brezolupy, mohyla 4 (tab. XII:10), Dvo anly-Vefky Kdves, objekt 1(Budinski-Kritka 1990, tab. VL7). Nddoby so zrezanfm otrajom zriedkavo

nesf rlti alebo hrebeiom Wichovanf v,izdobu. Na ume z hrobu 339 v Zelov_ciach ie zrezany okraj dekorovany \ iacndsobnou \, lnovkou {tab. LXVllt : l t ..f*1. :q9:.b vlzdoby sa prdve v ZeTGfth*itsriinjEii-eobrykte .asro (Ci-linskd 1973 , obrazoyi tas|.

Vnf tornd vizdoba dst iP6sobivym vlzdobnim prvkom !a obuaaqliqh oddobdch ie omamenl nane-

seljira vadLollisrr3nu risrb. \,S$inoaid&o-h*lslsb;Goe66aiid.{tt .r.

.&&Baji-Vlkanovo (Nevizdnsky 1984, obr.2t1,2): Blazice, objekt 4 (tab. VI:4);Cakajovce, Ziarovd hroby 792, 808, 812, 815, 831. 836 (Rejholcovd 1990, tab.XII:4; XIV:?; XV:1i XVIII:2; XD

do trojuholnikov tvorili obein! rad (Rejholcor, 199r. tab. XVI:3). ObhibenVbol i ta/elo$iomamept.Atov klasickej_ podobe detenia zvislym i vrypmi dopr2uoneho pasu

- Nrlra-Mrkov dvor. objekry 251. 270 0ab. XL:9; XLIII:7).Vranov nad Toplou-Na Lomnici, obtekt 2na (Budirlaki-Kritka 1990, tab.XVI:10), ale vyskytlo sa i 5ikm6 delenie prehnutimi liniami v objekte 10z Nitrianskeho Hrddku-Vysokdho brehu (tab. LX :12). Extrdmnu DodobuIazetovebo ornamenru. kde sa na celej ploche lela homeJ ia\ l i n: idoby hustokdzujf mnohondsobnd horizontiilne a vertikdlnc linie, predstavuje uma z Vy-sokej pri Morave (tab. LXIII:7). Fragmenrdrne dochovani je omament na6repe z objektu 233 naMikovom dvore v Nitre. Do plidneho pola, vymedze_ndho obeznimi viacndsobnimi liniami, si situovan6 leZiace oblfky (tab.XLl l : l l ) .

Vizdoba obtiidan)tch nddob, akri sme zaznamenali v spracovidvanom srlbore.ma rad dobre datoranich analogii na ko\trorf ich pohfebiskdch / obdobia avar-skdho kaganiitu a aiastoine aj z veFkomoravskho obdobia (Bllery 1985. s. 32.33). V uzsom zmysle nie je ani jeden zo sp6sobov dekordcie datovacim Dro-str iedkom. Obdobne kombinacie qi ldobnych pn kov na n{iclobdch modcl;va-Irich v ruke v stboroch s v'fuine v ruke roben]im adom, a ani v celkoch s velminizkym percentudlnym zastUpcnim obtiiianich n6dob sa, aZ na kazetovi orna-ment, nevyskytujf. Tentozisteni fakt upozoriuje na to, Ze rozvoj omamentikynastal aZ v &uhej polovici 7. stor, kedy uZ viroba obtridanej keramiky naSlovemku zadala prevlAdat (Zdbojnik 1988, s. 419-424). rym mozno i niektordcelky nepdamo datovad.

2.1.L2J. Relativna chronol6gir

Vysledky typologickdho tdedeniahomich iasrin{dob som sa pokrisil \ryurifna {anovenre relativn}ch chronologickich vziahov. Podfa pripravenych iod.kladov seriadn6 analizy vyhotovil ,&,$rd&-& priaom ryuzil vlastni programoviprodukt SERION (Jrd dler 1992). Do atalizy som vybral tie sidliskovd objekty,v ktorich sa naili horne iasti nridob, a vrdtane nich minimdlne tri okraiovdcrepy. ZdroveR 5a v analyte spracovali ndle/y z rych objeklor. klore qrce l;kto,stdno\end kri lerid nesplnali .Ciie naslo \a r nich menej okrajo\ich arepov ale:,a)ha lokali le sa nenasiel ani jeden rcasDoslovansky objekt s obtacanou kera_a mikou;'b) Da lokali te s celkami. v klorich sa nachrdzali arepy z nadob modlovanych

\ ruke a nddob obldcanych. sa nenasiel ani jeden objekl s ni i iezmi len v ruke-.

modelovanych flidob;i c)z lokality pochfdzajrl Ien objekty s prevahou obtddanich nddob.

- Zanden! je aj objekt 276 z Nitry-Dolntch Kr,ik:in-Mikovho dvora. leboz neho pochddzajf drepy, ktord sa dali vlepif do nddoby z objektu 232.

65

Ato vidno, d6letitym kriteriom, o ktorom sa vseobccne usudzuie, ;e mdSirSiu chronologichi platnosf, a ktor6 som v plnej miere akceptoval, je pred-poklad o posluDnom ubddani ndlezov len v ruke modelovanei keramikv

Priradeiffi hEi'tdi"o-cJpofi eTrTia;ii61;dneneinl,rniiuvistosiami.Prekontrolu ma zaujimalo, do akej pozicie sa dostane ndlez zo Ziarov6ho hrobuv Bemoliikove, pri ktorom je, vzhladom na datovanie celdho pohrebiska,od6vodnent predpoklad absolftneho datovania do 8. stor. Nflezy zo Zeloviecsom rybral preto,lebo sa tam na3li len t Ziarovd hroby v tesnei blizkosti vedlaseba na okEji pohrebiska. Autorka vyskumu zaraduje Ziarov hroby medzinajsta*ie na lokalite (Cilinskd 1970, s.30). V prtpade, Ze ide o hroby z biritudl-neho pohrebiska,

"/. Zibojnik (190, s. 98) tfto skupinu hrobov povazuje zapomeme mladi. Nachddzajf sa totiz v p estore, kto{i bol po kombinovanihodzonttfnostratigrafickej an lizy so serirciou srlprav opaskovich kovanidatovany do zaaiatku U. stor Zavjala. ma moznost zistenia, do akej polohyv rdmci spracovdvanlich sidliskovllch ntlezov sa nidlezy urien zo Zeloviec zaale-nia.

Z v'iberu celkov vstupujfcich do analyzy by sa mohlo zdai, Ze analyzovaniesriborov, v ktor:ich sa nasla len jedna hornd dasf nddoby bez pdameho kombi-nadnho vzfahu k indmu ndlezu, nem6ze maf dostatoini vypovcdaciu schop-nosf- UZ privibere k t6 inazaradenie som si bol vedomi, Ze mali poiet celkov(36 sidliskovich objektov a niilezy z 2 pohrebisk) nedovotuje analyzovaf pdhyspoiodni visk''t pomerne podrobne vytriedenich typov. Timto postupom by sa"star6" a "mlad6" typy homych aastinestanovili, potazneby saprezentovali lenextrdmne polohovane typy. Preto som mal v rjmysle vstup do seriainej analyzyzostayit tak, aby sa porovntvala i ftekvetrcie Wsk!'tu jednotlitich parametrov,t. j. sledovali sa spoluv'.isklty troch, piatich alebo aZ siedmich vlastnosti. Zrime-rom bolo postihnrit tendencie zmien konkr6tnych parametrov v ziivislosti nadase, pdpadne aj zistil, ktord zo stanoven:ich parametrov sf Ien popisujfce tvata ktore sf uriujdce pri dcseni otdzok spojenych s relativnou cbronol6giou.Viber kdtrii na zaradenie celku do analizy je takli Ze sa tam nedostali obi ektys neistou pdsluinostou k tomu-ktordmu horizontu podla pomemdho zastfpeniav ruke modelovan6ho dadu- Ak sa naprfl

Analjn 1 (tabela 1). Sledovali sa spoluviskyty vlastnosti definovanich podlavzorcov D, E1, 82. V objektoch vstupujdcich do atraliz sa ryskytli nasledujfcet,?y parametrov homtch iasti nddob:-

yzorec D -

tlypy 2,3, 4, 5,7 , 8.,vzore.El

- typy 1,2,3,- vzote. E2 - typy 1 ,2,3, 4.

Visledkom ana\lzy je zoradenie typov:podl^ yzorcaD

- 2,3,8,4,7,5;- podla vzorcaE1 -2,1,3:

podla \zorc E2 - 2, 1, 3, 4.Analiza 2 (tabela 2). Sledovali sa spolu\.iskyty vlastnosti definovanych podla

vzorcov D, E1, E2, F1, F2. K predchddzajiicim typom pribudli nasledujricevarianty paramelrov homtch aasu nddob:

vzorec F1 - varianty 2, 3,4;-

yzorec F2 - yaianty 2,3, 4.Vfsledkom analfzy je zondenie tl4)ov a variantov:podfa vzorca D - 3,2, 8, 4, 5, 7i

- podfa vzorca E1 - 1,2,3;- podla yzorca EZ

- 2,3, 7 , 4;

podla vzorca F1 - 2, 3, 4;- podta vzorca F2 - 2" 3, 4.

Amliza 3 (tabela 3). Sledovali sa spoluvi,skyty vlastnosti definovanych podlavzorcov D, E'1, E2, F1, F2, G1, c2. Pribudli variantyj

vzotec G\ - yaianty \,2,3:- vzorec G2 - yaiaoty 1,2, 3.

Visledkom analizy je zomdenie qpov a variantov:podfa vzorca D - 3,2,4, 8, 5,7:

- podfa vzorca E1 - 1,2,3:podla yzorca E2 - 2, 1, 3, 4;

- podla vzorca F1 - 2, 4, 3;- podla \zorca FZ - 2, 3, 4;

podfa vzorca G1 - 1,2, 3;- podla vzorca G2 - 1,2,3.

Predpoklad o chronologickom posune yiroby obtdianich n6dob sa potwdil.Zdroveii sa vsak ukdzalo, ze by bolo vhodnejsie obtdaanie evidovat len akojeden zo znakov a obtddan6 niidoby nepodrobif analltse tvarcv. DoloZilo sa,te IeD an liza tyaro\t pri obtddanlich nddobdch je nedostadujrica. Zrejme bysa musela kombinovat minimdlne s takym doleZitfm znakom, ako je omameni.Pnvda, to je probl6m, presahuj(ci ciele Fedlozenej prrce. Vydelenie naprftladtypov 700 a 800 viedlo k tomu, Ze mdlo frekventovani typ 800, ktory ndhodne(iryber vhodnych celkov do analizy) vzdy vystupuje v sdboroch s vaisim podtom

67

homich 6asti z nddob modelovanich v ruke, sa dostal do pozicie pnebeine savyskytujdcich alebo dokonca relativne starich parametrov-

Analizy 1'3 umoinili ziskaf viacer6 dolezitd poznatky pre zrkladnd rvpolo-gickd triedenie homich aastiv ruke modelovanich niidob. Ukiizalo sa.ie medziprvkystarlieho charakteru patriavalcovitd a velmi mierne vyhnuta ristia. (IstiaviryaznejSie vyhnut sa vyskytujI priebezne. Z pohfadu zmien relarivnej vilkyristia ss prcjavila tendencia postupndho predliovania tcjto dasli nddob- V star,Som obdobi sf niidoby medzi prehnutim hrdla a najvadsou vydurinou obvykleslabsie profilovand, silnejSic profilzicie sii sk6r nladSim prvkom. Co sa rllkahiemrchie d6lciitosti. resp. vypovcdacej schopnosti sledovanich parametrov,zdd sa. Ze najd6lezitcjSia je relativna viska istia nddob.

Scriain6 diagramy 2 a 3 vypovedajli o tom, Ze nildoby s plccami vyxiiesituovanimi sa vyskytujd v starsom obdobi, kim viraznosi ich profildcie saPostuPom aasu zvadsuje.

Pozicia variantov podla vzorca G sa slcdovala v tretej seriiicii. Nddoby bezspodnejiasti hrdla alebo so spodnou aasdoulen miernc naznadenousav skupincnajmladsich pamiatok nenachiidza ji.

Vefmi podnetni \"isledky piniesla analjza 4 (tabela 4). Pri scriz,icii sa sledo-vali spoluvisk)'ty tlpov a variantov definovanich paramelrov. kombinovali sadvojicc tichto vlastnosti, pddom sa ich vytriedilo 172. Tendencie zisteni priimalizach 1 3 sa diastoane potvrdili, iiastodne upresnili. V lavom dolnom rohupola diagmmu sa kombindcie vlastnosti nezistili. Od Stvrteidesiatky kombino-

()br 60. Diaeram poaelnosli vtskyru typov a vaiialtov hornich aasti nitdob podra seri{cie 4 (tabcla1). ldaje z 30 kombinrcii na ravcj aasli tabely 4. vysunut rrpy a variantv sa nenachidzajfv plavcj

aasli seriain alo .liagramu 4.obr 61. Diaermlodetrosli viskyru lypov a variantovhomv.haadirddobpodla seii:lcie 4 (abcla4). Udaje z 30 kodbinrcii na pravcj iasti tabeiv 4. vysulut6 typy a varidty sa nenachr.lzajU v tavcj

tasti seriadnho diagfamu 4.

68

bOht,62. Drdgram puarrnsr i !y\ t r l - typu\ d rar iJntur hornych id\ l rn. ,J! f i podld \ r lc . rc 4(tdhrta4). Udd r / . r0 Lom\mcir n" rdvei !arr . rh\ ty1. d

-

! !p) o \dr hnt) nrnrchd;zJir i r c \d vp a\ r j idsr i\eaa.neoodrngramu 4 b - l \pvr vd r id n, v .poto.n. pre obF.rkra;o!e ramJ \pruanehodidgrdu 4.

ohr,6.1. Dragrd potrrrc. t r r r+ \ lu ryTot d \ar iantor hornlch arsl in.d, .h podlJ je d c e ! tdbr.r4\ Uddrr z r0 komh,m-L n. nmrer. or , rabet) 4. a -

r l " ) d \ar iJnr) n.ndh;dzdru, c \d ! ta!c j casr iseriadniho diagranu 4t b

- rl.py a varianty spoloini pre obe okrajov p6sma se.i;inlo diae.m 4.

vanich dvojic vriitane sapostupne zapfia ai spodnd aasf diagramu_ preto inter-pretujcm kombin.tcie definovanych parametrov v prvich troch desiatkachdvojic_ ako archaick. V opadnom, pravom hornom rohu pola diagramu jenevyplne! miesto, ktord ohraniduje poslednlfch tridsal dvoiic vlastnosti. Iieo tie kombindcie tlpov a variantov homich dasti niidob. kiord sa v stariichobjektoch ne\,yskytli. Preto sa nazd6vam, Ze charakierizuili tvarv hofiVch aastinddoh naimladsieho hori/ontu analyzoraniho sLjboru. Rozlo;enie bodov nadiagrame doklad6, Zc 6asi iydelenich typov a vadantov parametrov nenesiedostatok infbrmdcii tyuzitelnich pre vndtornf chronoloaickf anahizu vdasno_slovan\keho obdobia

- ide o priebezne sa ryskyrujr icc paiamerrr.Pre ulahdcnie interpretiicic itvrtej seriiicie sa graficky zniiomil viskyt typov

a ich kvantifikdcia z protilahlich koncov diagramu. pracoval som s'prvimia noslednymr tr idsial imi kombin:iciami znal,(\ (obr. ho-ol, Z poro\nania'\y_skytu kombinzicii t!?ov a variantov pammetrov v tfchto pdsmaihje zrejm6, ie

69

pre chronologick6 pozorcvania sd d6letitd len urlitd typy a varianty paramet-rov a ich kombindcie.

PorTtiahnut viseky kruhovich diagramov na obr 60 a 61 predstavuju tietypy a varianty paramerov, ktord sa v sta*om, resp. mladsom, riseku nevysky-tujf. Pomemd zashipenie tichto makov je prezentovan6 na obrdzkoch 62:aa 63:a. Tie typy a varianty parametrov, ktord sa nachddzajd v oboch okrajowchdastiach sedadn6ho diagramu 4, sr1 zobrMen ako kruhov6 diagramy b naobftizkoch 62 a 63. Posledle menovallri skupina diagmmov hstruktivne uka-zuje, ze postup zmien pri tvarovani homich aast{ nddob bol plynuli a ziiroveiumoziuje lepsie ilustrovat tendencie tichto premien. Ako chronologicky naj-citlivejsi parameter sa prezetrtujf relatir.ne visky risti nddob, vyrdtand podlavzorca E1 . Pre skupiru sta4ich ndlezov s1i t'?icke nddoby s velmi nizklm rjstim(E11). Prc mlad6 ntlezy sf charakteristickd nddoby s fstlm vysokym (E l 3). Akm6 nddoba v najstadom horizonte vclmi nizke dstic, stupei jeho Whnutia nie jerozhodujfci; raskltujd sa i fstia virazne ryhnut. Aj v mladom obdobije stupeiryhnutia dstia d6leziti znak, pridom pd v rukc modelovanich nddobiich sriIirazne vyhnutd dstia rysokd. V porovnani so starsimi ndlezmi tu vo viznam-nej miere v'Btupuje i novi pryok, ktorim je obtddanie niidob. V starsom obdobije Fofiliicia homych dasti velmi slabd aZ slabd, v mladaom silnd ai velmi siln6.D6lezitou charakteristikou je tvar spodnej dasti hrdla. V starsom obdobi jeneviraznd, do dokladajf prevlddajdce varianty G11 a G21 a ich kombindcia.To znameni, Ze dstie je nasadend pdamo na plecia. V mladiom obdobl savyhnutd dstie obldkom spodnej dasti hrdla plynule napdja na plecia. Spodnddasf hrdla je vyraznd aZ vefmi v'-Faznd - varianty G12, G13, G22. Viska spodnejdasti hrdla obvykle ovplyviuje umiestnenie vydutiny pliec. Preto neudivuje, Zenddoby s neexistujicou alebo slabo naznadenou spodnou dasfou hrdla majfrelativne lysoko umiestne