SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH

ZDROJOVEvidenčné číslo: 127079

Faktory limitujúce kvalitu krmív pre kone

2010 Viera Michalicová

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH

ZDROJOV

Faktory limitujúce kvalitu krmív pre kone(Bakalárska práca)

Študijný program: Všeobecné poľnohospodárstvo

Študijný odbor: 6.1.1. Všeobecné poľnohospodárstvo

Školiace pracovisko: Katedra výživy zvierat

Školiteľ: Branislav Gálik, Ing. PhD.

Nitra, 2010 Viera Michalicová

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Viera Michalicová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

„Faktory limitujúce kvalitu krmív pre kone“ vypracovala samostatne s použitím uvedenej

literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 1. mája 2010

.......................................

Viera Michalicová

Poďakovanie

Touto cestou by som sa chcela poďakovať svojmu školiteľovi bakalárskej práce

Ing. Branislavovi Gálikovi, PhD. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky,

ktoré mi poskytol pri písaní mojej bakalárskej práce.

Abstrakt

Cieľom bakalárskej záverečnej práce bolo vypracovať literárnu štúdiu o

problematike výžive koní a faktoroch limitujúcich kvalitu krmív pre kone. Krmivá

rozdeľujeme pre kone na objemové a jadrové, kŕmne zmesi, minerálne a vitamínové

doplnky. Objemové krmivá zaručujú koňom normálne trávenie, sú významným zdrojom

vlákniny, jadrové krmivá sú bohatým zdrojom energie, ktorú je potrebné dodať koňom v

ťažkej práci, kobylám v posledných dvoch mesiacoch žrebnosti a v prvých troch

mesiacoch laktácie, plemenným žrebcom v období pripúšťania, pri odchove žriebät. Vo

výžive koní sa uplatňuje kombinovaných spôsob kŕmenia, objemovými a jadrovými

krmivami. Podiel objemových a jadrových krmív v kŕmnej dávke ovplyvňuje rozdielna

potreba energie, z hľadiska využiteľnosti koní. Tradičným objemovým krmivom je seno,

tradičným jadrovým krmivom je ovos. Správne kŕmenie koní nemá vplyv len na ich

kondíciu ale aj na ich správanie a zdravotný stav. Preto sa skrmuje len čisté, hygienicky

nezávadné krmivo.

Kľúčové slová: krmivo, výživa, energia

Abstract

The bachelor thesis was to develop a literary study on equine nutrition issues and

factors limiting the quality of feed for horses. Feed divide the horses are divided ito

volume and nuclear, feed mixtures, mineral and vitamin supplements. Volumetric feed

horses ensure nermal digestion, are an important source of fiber, feed grain are rich sources

of energy to be supplied in hard work horses, mares in the last two months of pregnancy, in

tthe first three months of lactaction, breeding stallions during mating, in rearing foals. The

nutrition of horses applis half-volume type of feeding. The share of nucler volume ani fedd

ration affect the different energy requiremensts, in terms of usability horses. Traditional

fodder is hay, the traditional nuclear fodder oats. The proper feeding of horses to the

impact on their fitness but aleso their behavior and health. Therefore, it is fed only clean,

wholesome food hygienically.

Key words: feeding, nutrition, energy

Obsah

Obsah ..................................................................................................................... 5

Úvod ....................................................................................................................... 6

1 Cieľ práce ........................................................................................................ 7

2 Metodika práce ............................................................................................... 8

3 Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí ............................ 9

3.1 História kŕmenia koní ............................................................................ 9

3.2 Fyziologické aspekty výživy a kŕmenia koní ........................................ 9

3.3 Význam a potreba živín vo výžive koní ................................................. 12

3.3.1 Význam a potreba organických živín ............................................ 13

3.3.2 Význam a potreba anorganických živín ......................................... 15

3.3.3 Význam a potreba biologicky účinných živín ................................ 19

3.4 Kŕmenie ako zdroj živín pre kone ......................................................... 23

3.4.1 Význam objemových krmív pre kone ............................................ 24

3.4.2 Význam jadrových krmív pre kone ................................................ 31

3.4.3 Doplnkové krmivá vo výžive koní ................................................. 34

4 Záver .................................................................................................................. 37

5 Zoznam použitej literatúry .............................................................................. 38

Úvod

Kone patria medzi bylinožravé druhy hospodárskych zvierat, čo znamená, že všetky

živiny získavajú z rôznych rastlinných krmív. Tráviaca sústava koňa je prispôsobená ku

spásaniu tvrdej, vláknitej, nízkoenergetickej rastlinnej potravy a ostatných rastlín, po dobu

asi 16 hodín denne. Zmena podmienok v chove, plemien chovaných koní ako aj ponuka

krmív spôsobili, že v súčasnosti už nepostačujú staré zásady vo výžive koní. Vývoj

poznávania v oblasti výživy za posledné roky dosť pokročil. Každým rokom pribúdajú

nové poznatky a prístupy v chove a kŕmení koní ako aj množstvo rôznych kŕmnych zmesí

a aktív.

Pre kone, ktoré nie sú pracovne zaťažené, spravidla pastva poskytuje všetky živiny.

Avšak športové kone či už dostihové alebo parkúrové, kone pracujúce v lese, kone na

rekreačné jazdenie, poníci, klusáci, chovné kobyly, plemenné žrebce či žriebätá alebo

akékoľvek iné kone chované v maštali, ktoré nechodia do výbehu a tým pádom majú aj

málo pohybu a chceme aby podávali požadované výkony a pri tom ostali v požadovanej

kondícii a zdravotnom stave, vyžadujú zvýšené požiadavky na príjem organických a

anorganických živín.

K dosiahnutiu adekvátnej výživy pomáha pomôže poznanie fyziológie tráviacej

sústavy koňa, jej náchylnosti na ochorenia, zloženie jednotlivých krmív a ich vlastností,

zachovania, uskladnenia, potreby energie a živín pre jednotlivé kategórie ako aj dodržanie

správnych zásad techniky kŕmenia. V niektorých prípadoch stačí pre zvýšenie príjmu

krmiva a využiteľnosti živín, môžeme dosiahnuť úpravou techniky kŕmenia, zmenou

kvality či kvantity krmiva.

V súčasnosti sú všeobecným väčším problémom príliš tučné a bujné kone ako kone

chudé a letargické. Správnou výživou vieme koni umožniť podať optimálny výkon v rámci

jeho vrodených schopností, ktoré sa výživou ovplyvniť nedajú.

1 Cieľ práceCieľom bakalárskej práce bolo vypracovanie literárnej štúdie z oblasti kvality

krmív používaných vo výžive koní, ako aj faktorov, ktoré tieto krmivá nutrične limitujú.

2 Metodika prácePre splnenie vytýčeného cieľa sme sa v práci zamerali na štúdium riešenej

problematiky prostredníctvom dostupnej domácej a zahraničnej literatúry. V práci

uvádzame citácie viacerých printových pôvodných vedeckých a odborných publikácii,

rovnako aj elektronických zdrojov.

3 Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí

3.1 História kŕmenia koní

Dnešný kôň domáci sa vyvíjal takmer 60 miliónov rokov. Jeho pôvod sa odvodzuje

od prakoňa Eohippus, ktorý žil v Severnej Amerike. Živil sa hlavne listami, plodmi

a semenami rastlín. Na začiatku domestikácie sa kŕmenie koní veľmi nelíšilo, až

intenzívny chov, ktorý sa začal 2 tisíc rokov pred n.l. viedol k dôkladnejšiemu vnímaniu

výživy a technike kŕmenia. Aj keď na Blízkom východe sa za energeticky výdatné krmivo

považovala lucerna a ďatelina, začalo sa s postupným skrmovaním obilnín. V oblastiach

okolo Stredozemného mora sa kŕmenie koní rozvíjalo a spestrovalo. Popri tradičných

krmivách (tráva, seno, slama, ďatelina) sa ako obilná zložka skrmoval hlavne jačmeň.

Okrem jačmeňa sa bežne skrmovala aj pšenica, vika či hrach. V strednej a severnej Európe

sa nové postupy v kŕmení koní začali používať až koncom 1. tisícročia nášho letopočtu. Do

tej doby sa kone väčšinou pásli na lúkach a v lesoch. V strednej Európe sa ako hlavné

jadrové krmivo presadil ovos, hlavne pre jeho bezproblémové pestovanie v miestnom

prostredí a priaznivým vlastnostiam z hľadiska fyziológie trávenia koní. Okrem ovsa sa

skrmoval jačmeň, raž (spravidla vlhčené), konský bôb, hrach v malom množstve špalda,

pšenica, mrkva a iná koreňová zelenina. Ako objemové krmivo sa využívalo seno, slama,

ďatelina či vika. V praktickej výžive a kŕmenia koní sa uplatňuje zásada, že na jednej

strane môžeme využiť prispôsobivosť tráviaceho ústrojenstva koňa krmivám rôznych

vlastností, ale súčasne musíme rešpektovať jeho anatómiu a fyziológiu danú určitým

spôsobom výživy pretrvávajúcim milióny rokov. Za tých zhruba 6 000 rokov, počas

ktorých trvá domestikácia koňa, sa jeho stavba a funkcie tráviaceho traktu, ako aj spôsob

prijímania potravy, nijako nezmenili (Meyer a Coenen, 2003).

3.2 Fyziologické aspekty výživy a kŕmenia koní

Proces prijímania a trávenia živín začína hľadaním chutných tráv a iných rastlín.

Kôň prijíma potravu najmä pyskom a jazykom príležitostne, najmä pri pasení alebo

prijímaní pevnej potravy ako je napr. repa, sa uplatňujú tiež rezáky. Veľká pohyblivosť

pyskov umožňuje koni potravu roztriediť a menej chutné zložky z nej vynechať, čo znižuje

riziko zožrania cudzieho telesa. Tieto silné a pohyblivé pysky sú zároveň vstupom do

tráviaceho traktu. Tráviaca sústava koňa je zvlášť prispôsobená k tráveniu tvrdých,

vláknitých a nízko energetických rastlín a tráv, ktoré rastú na lúkach. Stavba a funkcie

tráviacej sústavy koňa sú prispôsobená potravinovým nárokom jeho dávnych predkov.

Prispôsobivosť prebiehala inak pri koňoch a inak pri prežúvavcoch. Napr. u kráv, oviec

a kôz sa na začiatku tráviacej trubice vytvorili predžalúdky, v ktorých sa pôsobením

mikroorganizmov rozkladá rastlinná hmota za vzniku nových produktov–bakteriálnych

bielkovín. Tieto a ďalšie nerozložené látky sa ďalej rozkladajú v tenkom čreve pôsobením

enzýmov vytváraných organizmov. U koní naopak dochádza k rozkladu potravy črevnými

mikroorganizmami až takmer na konci tráviacej trubice, v mieste výrazného rozšírenia

hrubého čreva. Tráviaci proces sa začína v ústnej dutine, kde sa krmivo mechanicky

spracuje medzi stoličkami. Kôň žuje potravu vždy len na jednej strane čeľusti a pravidelne

ich streda. Príjem potravy trvá rôzne dlho, závisí to od jej štruktúry a konzistencie. Napr.

skonzumovanie 1 kg ovsa trvá koni v priemere 10 minút ale na 1 kg sena alebo slamy už

potrebuje 40 – 50 minút. Samozrejme medzi jednotlivými zvieratami existujú individuálne

rozdiely.

Tab.1 Doba príjmu krmiva (min/kg krmiva)

Krmivo Veľké kone Malé koneSeno (dlhé steblá) 40 80Slama 40-060 100Ovos (celý alebo miaganý) 10 400Kŕmna zmes nepeletovaná 20 30(Meyer et. al. 1975)

Kŕmením v stanovenom dennom čase, dochádza k pravidelnej sekrečnej činnosti

tráviacich žliaz už pred kŕmením a je intenzívnejšie ako pri nepravidelnom kŕmení.

Nepravidelnosť nepriaznivo ovplyvňuje využitie krmív. Vzhľadom k pomerne malému

žalúdku sa majú kone kŕmiť tri krát denne a za mimoriadnych okolností (kojenie,

intenzívny tréning a pod.) aj päťkrát denne. Pri žuvaní sa tvoria sliny, ktorá sa zmiešavajú

s potravou. Vylučovanie slín vplýva na dobu príjmu potravy. Denná produkcia slín sa

pohybuje medzi 20 – 40 litrami. Sliny obsahujú enzým ptyalín, ktorý štiepi škrob na

maltózu. Aby sme koňa dostatočne zamestnali žuvaním, musia denne dostávať najmenej

0,5 kg krmiva, ktoré vyžaduje žuvanie (seno, slama) na 100 kg živej hmotnosti, pri chove

bez podstielky 1 kg, inak môže dôjsť k malým zmenám v správaní sa koňa ako napr.

olizovanie, ohryzovanie okolitých predmetov. Zuby slúžia k príjmu a k mechanickému

spracovaniu potravy. Vrchná a spodná čeľusť vytvárajú v podstate zrkadlový obraz, t.j.

chrup je súmerný, s rovnakým počtom zubov. Chrup koňa pozostáva zo 6 hryzákov a 12

stoličiek v hornej a dolnej čeľusti. Medzi hryzákmi a stoličkami je medzera približne na

šírku dlane, kde u žrebcov

a valachov (u kobýl len veľmi

zriedka) vyrastá po jednom

špiciaku. Vďaka tomuto rozdielu

majú žrebce 40 zubov, kým

kobyly len 36 zubov. Jazyk

pomáha rozžutú potravu posunúť

z ústnej dutiny cez hltan

a pažerák do žalúdka. Dolný

úsek pažeráka vstupuje do

žalúdka pod ostrým uhlom, čo

koni znemožňuje zvracanie.

Zvláštnosťou u koní je nízky

obsah kyseliny chlórovodíkovej

v žalúdočnej šťave (0,14 %).

Kapacita žalúdka oproti ostatným bylinožravcom je dosť malá. Tvorí len 8 % z celkového

objemu tráviacej sústavy a jeho objem u dospelých koní je asi 15 l. Objemovo je schopný

žalúdok koní prijať cca 6,5 kg krmiva. Premiešaná trávenina sa z neho pomerne rýchlo

posúva do tenkého čreva, ktoré je dlhé 18 – 24 m. Potrava ním prechádza zhruba 3 – 8 hod.

V hrubom čreve sa uskutočňuje bakteriálny rozklad a spätné vstrebávanie elektrolytov

a vody. Baktérie vegetujúce v slepom čreve štiepia časti potravy a menia ich na využiteľné

zdroje energie, proteíny, vitamíny B a plyny. Hrubé črevo zahŕňa 65 % celej tráviacej

sústavy. V slepom čreve sa rozkladá rastlinná buničina. Preto môžu kone po malých

dávkach prijímať potravu takmer nepretržite a kedykoľvek sa pri tom rozbehnúť bez toho

aby so sebou ťahali ťažký žalúdok plný krmiva. Slepé črevo býva dlhé a má objem asi 35 l.

Stráviteľné živiny, rozložené na jednoduché zlúčeniny sa vstrebávajú do krvi, kým

nevyužitá hmota sa vylučuje z tela ako trus a to análnym otvorom pod chvostom. Pohyby

čriev sú nutné k premiešaniu potravy ako aj priechodu tráviacou trubicou. Sú vyvolané

sťahmi pozdĺžnych aj priečnych svalov v črevnej stene. Doba priechodu potravy tráviacou

sústavou závisí hlavne na druhu prijatého krmiva. Všeobecne platí, že seno prechádza

tráviacou sústavou rýchlejšie ako jadrové krmivo. Kone kalia a močia niekoľko krát denne,

podľa toho, ako sa potrava posúva tráviacou sústavou. Vedia sa však zbaviť črevného

Obr. 1 rezáky a za nimi špiciaky, s ktorými

disponujú žrebci (www.konicialbrechtice.blog.cz)

obsahu aj zámerne. Naplnenie tráviacej sústavy závisí na druhu a množstva prijatej

potravy. Obsah tráviaceho traktu môže tvoriť 10 – 20%, v priemere 15 % celkovej

hmotnosti zvieraťa. Tráviaca sústava koní má dva nápadné 180 stupňové ohyby, v ktorých

môže dôjsť k nahromadeniu trávenej potravy, čo spôsobuje rôzne kolikové ochorenia

(Meyer a Coenen, 2003, Vogel, 1996, Zeman et al., 1995).

3.3 Význam a potreba živín vo výžive koní

Každé krmivo sa skladá z vody a zo sušiny. Sušinu tvoria živiny a balastné látky.

Živiny predstavujú biologicky významné chemicky definované zlúčeniny prijímané

potravou. Organizmus ich používa na výstavbu a obnovu všetkých tkanív a enzýmov,

získava z nich energiu, ktorá je dôležitá pre zachovanie všetkých životných funkcií. Členia

sa na základné živiny, minerálne látky a vitamíny. Základné živiny sú živiny dôležité pre

výstavbu telesnej hmoty a energetický metabolizmus organizmu. Patria sem bielkoviny,

tuky a cukry. Tá časť krmiva, ktorá sa neskôr vylúči von výkalmi, sa nazýva balastné látky.

Organizmus koňa je tvorený zo 60 – 80 % vodou. Je nevyhnutná pre život, bez

vody sa zastavujú všetky životné pochody, pretože zaisťuje tráviace a vstrebávacie procesy

a transport živín. Je súčasťou všetkých sekrétov, enzýmov, hormónov a tráviacich štiav.

Má veľký význam pre tepelnú reguláciu, pretože vyparovaním vody cez kožu, dochádza

k ochladzovaniu povrchu tela (Bíro et.al.,2008).

Potreba vody je individuálna a riadi sa predovšetkým zložením kŕmnej dávky (pri

vyššej dávke jadrových krmív a sena, potreba vody stúpa), stupňom záťaži koňa (výrazne

vyššiu potrebu majú kone v intenzívnom tréningu), klimatickými podmienkami (pri teplom

počasí je jej spotreba vyššia) a telesným stavom koňa (výrazne stúpa počas laktácie, vyššie

nároky majú tiež choré zvieratá). Denná potreba vody je 4-5 % živej hmotnosti a závisí od

pracovného zaťaženia. Priemerná denná spotreba vody je približne 2 – 3 litre vody na 1 kg

spotrebovanej sušiny. Ľahko pracujúci kôň stredného telesného rámce spotrebuje za deň

20-25 litrov vody, ťažko pracujúci kôň chladnokrvného plemena spotrebuje za deň 40 -55

litrov vody (Horniaková et al.,2010).

Dojčiace kobyly potrebujú na vyše ďalších 10 – 20 litrov vody na produkciu mlieka

(Zeman et al., 1995).

Priemerná teplota vody by sa mala pohybovať okolo 10 ˚C. Nedostatok vody má veľmi

závažné následky: klesá jej množstvo v tkanivách, spomaľuje sa trávenie a vstrebávanie

živín, zvyšuje sa hustota krvi, telesná teplota, zvieratá sú vyčerpané, letargické s

vpadnutými očami (Birdová, 2004).

3.3.1 Význam a potreba organických živín

Bielkoviny sú stavebné látky, ktoré sú potrebné pre výstavbu telesnej hmoty

(svalstvo, väzivá, orgány, krv, mlieko, sekréty tráviaceho systému a pod.), ktoré okrem

uhlíka, vodíka a kyslíka obsahujú aj dusík, síru a fosfor. Bielkoviny sú tvorené zo 100 až

1000 aminokyselín (AMK), ktoré sú reťazovo pospájané a tvoria tak mostové väzby medzi

jednotlivými AMK pričom tvoria špecifické tvary väzby ako napr. špirály a pod. Pre

uvedené štruktúry je určujúci druh zúčastnenej AMK (celkovo ich je cca 20 rôznych

druhov) ale aj ich postupnosť vo väzbách (Meyer a Coenen, 2003).

Živočíšny organizmus je schopný časť AMK sám vytvoriť z produktov rozkladu

sacharidov a tukov, ostatné AMK (esenciálne AMK ako: lyzín, metionín, tryptofán, leucín,

izoleucín, treonín, valín, histidín a fenylalanín) musia byť organizmu doplnené cez krmivo.

V prípade, že jedna z uvedených AMK je v nedostatku, dochádza k narušeniu procesu

výstavby vlastných bielkovín. V rastlinných bielkovinách (predovšetkým v zrnách obilnín)

sú AMK lyzín, metionín a triptofán zastúpené len v relatívne malom množstve, zatiaľ čo

bielkoviny živočíšneho pôvodu majú vyváženejší pomer AMK, čo je vhodné najmä pre

potreby rastúcich a laktujúcich zvierat. Vysoko hodnotné mikrobiálne bielkoviny, ktoré

vznikajú v hrubom čreve dospelých koní síce obsahujú všetky esenciálne AMK, na zviera

ich nevyužíva (Meyer a Coenen, 2003).

Za zníženého prívodu energie plnia čiastočne aj energetickú funkciu. Premena

bielkovín na energiu je náročná a trvá 3 – 6 krát dlhšie ako utilizácia sacharidov a tukov.

Veľmi dôležitá je kvalita bielkovín. Tá je daná predovšetkým biologickou hodnotou

bielkovín, ktorú určuje pomer a množstvo jednotlivých AMK. Aminokyseliny, ktoré kone

nedokážu syntetizovať a musia ich prijímať krmivami, nazývame esenciálne

aminokyseliny. Druhým typom sú aminokyseliny, ktoré si kôň dokáže sám v dostatočnom

množstve syntetizovať z iných stavebných zložiek a tie nazývame neesenciálne.

Bielkoviny sú súčasťou dusíkatých látok, ktoré sú tvorené aj dasíkatými látkami

nebielkovinovej povahy. Patria sem peptidy, amidy, amónne soli, alkaloidy, glykozidy

obsahujúce dusík a pod. (Meyer a Coenen, 2003).

Nedostatok alebo prebytok dusíkatých látok vedie k narušeniu metabolizmu

a vzniku rôznych metabolických a zdravotných porúch. Nedostatok vedie k strate

hmotnosti u dospelých koní a k spomaleniu až zastaveniu rastu žriebät a mladých koní.

Sušina kŕmnej dávky koní by mala obsahovať približne 10 % dusíkatých látok. Pri

žrebných kobylách ich potreba stúpa v poslednej tretine žrebnosti a predovšetkým v období

laktácie. V prvej polovici laktácie by podiel dusíkatých látok v kŕmnej dávke mal

dosahovať 14 % (Horniaková et al.,2010).

Sacharidy sú hlavnou zložkou krmív koní a zároveň spoločne s tukmi

najdôležitejším zdrojom energie. Delíme ich na jednoduché a zložené (Bíro et.al.,2008). Sú

trávené pomocou enzýmov rastlinných krmív, enzýmov slín a bakteriálnou činnosťou

(Mlynek a Halo, 1999). Aj vo výžive koní predstavujú sacharidy primárny energetický

zdroj (Raymond, 2007).

Medzi najdôležitejšie jednoduché cukry patrí glukóza, fruktóza a galakktóza.

Glukóza alebo hroznový cukor je najrýchlejším a najlepšie prístupným energetickým

zdrojom. Ovocný cukor fruktóza sa nachádza v rôznych plodoch. Galaktóza – mliečny

cukor je súčasťou mliečnej laktózy. Väčšie množstvo cukrov spôsobuje prílišnú

fermentáciu v hrubom čreve, čo môže mať za následok vodnatý trus či schvátenie kopýt

(Meyer a Coenen, 2003).

Najdôležitejšími polysacharidmi sú škrob, glykogén a celulóza. Škrob je zásobnou

látkou väčšiny rastlín, ktoré sú potravou pre bylinožravce. Slúži ako vynikajúci zdroj

energie a degraduje sa štiepením až na jednoduchý cukor glukózu, ktorá je ľahko prístupná

a rýchlo sa vstrebáva. Glykogén predstavuje základnú sacharidovú rezervu zvierat.

Skladuje sa v pečeni a vo svaloch. Celulóza je štrukturálnou zložkou rastlín. Komplex

celulózy, hemicelulózy, lignínu a pektínových látok tvorí vlákninu. Tá bezprostredne

ovplyvňuje stráviteľnosť živín. Vyvoláva pocit nasýtenia, podporuje peristaltiku tráviaceho

traktu, má priaznivý vplyv na rozvoj črevnej mikroflóry (Bíro et al.,2008).

Lipidy zahrňujú celú radu tukov a látok tukového charakteru. Tuky sú

najkoncentrovanejším zdrojom energie. Jeho energetická hodnota ja viac ako dvojnásobná

oproti energetickej hodnote cukrov a bielkovín (Horniaková et al.,2010).

Pri primeranom kŕmení sacharidmi sa najprv ukladajú zásoby tuku okolo

vnútorných ústrojov a neskoršie v podkožnom tkanive. Zásobný tuk slúži ako rezervná

živina. V prípade potrebe ho telo spáli, aby získalo teplo a silu. Tuky sú nevyhnutné pre

využitie vitamínov A, D, E, K a ako zdroj nenasýtených mastných kyselín, najmä kyseliny

linoleovej. Zaradením tukov do kŕmnej dávky sa znižuje množstvo krmiva, ktoré kone

musia prijať aby získali potrebné množstvo energie, čím sa znižuje črevná záťaž a redukuje

sa tepelné zaťaženie koní. Veľkú pozornosť je potrebné venovať skladovaniu. Pri dlhšom

skladovaní za prítomnosti vzduchu prebieha v tukoch štiepenie – žlknutie. Taký tuk má

kyslú reakciu a nepríjemne zapácha i chutí a môže spôsobiť vážne zdravotné komplikácie.

Najviac tukov obsahuje ľanové semeno (37,3 % ) a slnečnica (48,1 %) Obsah tuku

v kukurici sa počas rastu zvyšuje. Kým v čase kvitnutia je jeho obsah 2,1 %,

v mliečnovoskovej zrelosti sa zvyšuje na 2,8 % (Labuda et al., 1982).

3.3.2 Význam a potreba anorganických živín

Minerálne látky delíme na makroprvky (vápnik, fosfor, sodík, draslík, chlór

a horčík) a mikroprvky (železo, meď, kobalt, zinok, mangán, jód a selén). Potreba

makroprvkov a ich obsah v krmivách sa uvádzajú v gramoch, mikroprvky v miligramoch,

resp. mikrogramoch (Bíro et al.,2008).

Vápnik a fosfor patria medzi najdôležitejšie makroprvky v organizme zvierat.

Tieto dva prvky sa najvýraznejšou mierou podieľajú na stavbe kostného tkaniva organizmu

a ich hlavnou úlohou je udržovať stabilitu a funkciu kostného tkaniva. Vápnik je

najrozšírenejším prvkom, viac ako 99 % vápniku sa nachádza v kostiach. Vápnik

s fosforom sa uplatňujú najmä pri tvorbe, udržiavania stability a funkcie konstného. Asi

85 % fosforu sa nachádza v kostiach, zvyšných 15 % v mäkkom tkanive, je súčasťou

nukleových kyselín, fosfoproteinov a fosfolipidov. Je potrebný pre fosforiláciu a oxidáciu

mnohých dôležitých enzýmov (Bíro et al., 2008).

Potrebné množstvo vápnika závisí od veku koňa, zloženia kŕmnej dávky

a pracovného zaťaženia. Viac vápnika potrebujú žrebné kobyly, žriebätá a rastúce kone,

kone v športovej záťaži – najmä skokové. Potreba fosforu narastá s intenzitou práce koňa.

Denná potreba (pre 500 kg koňa) je 20 – 40 g vápnika a 15 – 30 g fosforu (Meyer a

Coenen, 2003).

Sodík spolu s draslíkom a chlórom zaraďujeme medzi elektrolyty. Sodík udržuje

krvný tlak a osmotický tlak, podieľa sa na udržovaní správneho pH a vodnej rovnováhy

organizmu. Pomer sodíku a draslíku by mal byť 0,5:1. Prekročenie tohto pomeru vyvoláva

zníženú činnosť čriev, srdca, svalového a nervového tkaniva. Sodík spolu s chlórom je z

tela koní vylučovaný potením a močom. Kone získavajú sodík predovšetkým vo forme

NaCl z krmív rastlinného pôvodu. Nedostatok sodíku sa v organizme koní prejavuje

zhoršenou živnosťou, zníženou výkonnosťou, svalovou slabosťou a zvýšeným potením.

Srsť koní v dôsledku nedostatku sodíka je zježená a bez lesku, kone majú tendenciu

olizovať žľaby alebo ostatné zvieratá. Nadbytok je naopak vysoko toxický a môže viesť až

k úhynu zvieraťa. Potrebné množstvo závisí od pracovného zaťaženia a od strát sodíka

potom. Denná odporučená potreba (pre 500 kg koňa) je 25 – 50 g (Zeman et al., 1995).

Draslík je v organizme obsiahnutý v pomerne vysokom množstve. Najviac ho

obsahujú svaly, červené krvinky a pečeň. Má význam pre normálu funkciu nervovej

a svalovej sústavy, udržuje stály ostmotický tlak v bunkách, pre metabolizmus sacharidov,

acidobazickú rovnováhu. Draslík je v dostatočnom množstve zastúpený v krmivách

rastlinného pôvodu (Bíro et al.,2008).

Nedostatok draslíku nie je príliš obvyklý, môže sa vyskytnúť pri intenzívnom

potení pri dlhšie trvajúcej fyzickej záťaži. Prípadný nedostatok sa prejavuje svalovou

slabosťou, akumuláciou tekutín, poruchou nervového systému a obličiek. Množstvo závisí

na stratách potom, tj. na intenzite práce, teplote a vlhkosti prostredia. Denná odporúčaná

potreba (pre 500 kg koňa) je cca 30 g denne (Zeman et al., 1995).

Chlór je potrebný najmä pre dostatočnú produkciu kyseliny chlorovodíkovej

v žalúdku koní. Pri jeho nedostatku sa znižuje sekrécia a schopnosť trávenia bielkovín.

Chlór je nadôležitejším aniónom podieľajúcim sa na udržovaní ostmotického tlaku a

acidobázickej rovnováhy. Nedostakok chlóru je za normálnych podmienok málo

pravdepodobný, naopak jeho prebytok môže spôsobiť poruchy acidobázickej rovnováhy a

tak spôsobovať acidobizáciu organizmu koní. Chór dodávame predovšetkým

prostredníctvom soľných lizov. Denná potreba sa nestanovuje (Bíro et al., 2008).

Horčík je v živočíšnom organizme po vápniku, sodíku a draslíku, štvrtým

najrozšírenejším prvkom. Z celkovej hmotnosti tela na neho pripadá asi 0,05 %. Z tohto

množstva je približne 62 % horčíku uloženého v kostiach a 38 % v bunkách

a medzibunkovej tekutine. Horčík má nenahraditeľnú úlohu v základných bunkových

reakciách. Je nevyhnutný pre normálnu funkciu svalového a nervového tkaniva, je dôležitý

pre činnosť srdca a celkový obehový systém, zohráva významnú úlohu pri výmene

nukleových kyselín a nukleotidov v bunkách, je aktivátorom viacerých enzymatických

systémov (Bíro et al., 2008).

Je dôležitý pre funkciu viacerých enzýmov, predovšetkým v nervovom a svalovom

tkanive. V záchovnej dávke stačí cca 18 mg.kg-1 živej hmotnosti. Pri intenzívnom tréningu

dochádza k veľkým stratám horčíka, keďže je z tela vylučovaný potom (Meyer a Coenen,

2003).

Nedostatok sa potom prejavuje nervovými poruchami, svalovou slabosťou,

zníženou výkonnosťou, psychickou nevyrovnanosťou koní, zvýšenou dráždivosťou

a svalovými kŕčmi. Pri deficite horčíka sa tiež znižuje koncentrácia protilátok

(imunoglobulínov) (Bíro et al., 2008).

Zdrojom horčíka je hlavne zelené krmivo, pretože horčík je súčasťou zeleného

farbiva – chlorofylu. Denná odporúčaná potreba (pre 500 kg koňa) je cca 9 g. Potreba

narastá so zvyšujúcou sa fyzickou záťažou (Zeman et al., 1995).

Síra sa nachádza vo všetkých tkanivách organizmu a je dôležitou súčasťou

niektorých aminokyselín alebo zlúčenín, ktoré majú dôležitú úlohu v premene a využitia

živín. Dôležitá je pre kvalitnú kopytnú rohovinu a pre kvalitu srsti. Nedostatok síry nebýva

príliš častý, na je potrebu zvyčajne stačí pastva a zelené krmivo (Zeman et al., 1995).

Železo je nevyhnutné predovšetkým pre tvorbu červených krviniek, zúčastňuje sa

na prenose kyslíku a tým pádom je nevyhnutné pre správne okysličovanie organizmu koňa

(Bíro et al., 2008).

Železo sa ukladá v slezine, kostnej dreni a v pečeni. Prítomnosť vitamínu C

napomáha jeho vstrebávaniu v tenkom čreve. Väčšiu potrebu železa majú intenzívne

športovo založené kone, mladé kone, žrebné a dojčiace kobyly. Na železo sú bohaté

motýľokvetné rastliny a jadrové krmivo. Denná odporučená potreba (pre 500 kg koňa) je

podľa fyzickej záťaže do 800 mg. Meď je obsiahnutá v krvi, obličkách, pečeni, mozgu i vo

svalovom tkanive. Zúčastňuje sa pri krvotvorbe, zlepšuje využitie sacharidov. Mladé kone

majú zvýšenú potrebu medi. V krvi žrebných kobýl sa nachádza vo zvýšenom množstve.

Pri trvalom nadbytku môže dochádzať k jej hromadeniu, čo má na organizmus nepriaznivý

vplyv. Denná odporučená potreba (pre 500 kg koňa) je cca 80 mg (Zeman et al., 1995).

Mangán má pozitívny vplyv na rast, vývoj a reprodukčné funkcie zvierat. Je

súčasťou viacerých enzýmov a je dôležitý pre krvotvorbu. Určitý vplyv má aj na stavbu

kostí. Nadbytok mangánu je škodlivý, môže znižovať využitie železa z kŕmnej dávky

a spôsobovať tak anémiu (Zeman et al., 1995). Na mangán sú bohaté pšeničné otruby,

obsiahnutý je tiež v zelenej krmive (Labuda et al., 1982). Zeman et al. (1995) uvádzajú

dennú odporučenú potrebu (pre 500 kg koňa) cca 300 mg.

Zinok sa vo veľkom množstve nachádza v pečeni, svalstve a kostiach, koži

a v rohovine kopyta. Napomáha rastu a je obsiahnutý v enzýmoch podporujúcich dýchanie.

Ovplyvňuje životaschopnosť spermií. Zúčastňuje sa na metabolizme sacharidov, tukov

a bielkovín (Zeman et al., 1995). Nedostatok zinku v kŕmnej dávke spôsobuje najmä

poruchy kože, srsti a kopytnej rohoviny. Znižuje výkonnosť, zviera je náchylné

k infekciám, dochádza ku spomaleniu hojenia rán, môžu sa objavovať poruchy plodnosti.

Vstrebávanie zinku znižuje nadbytok vápnika. Zeman et al., (1995) uvádzajú ako dennú

odporučenú potrebu (pre 500 kg koňa) je 300 – 400 mg.

Najväčšie množstvo jódu vyžaduje štítna žľaza. Jeho množstvo silne kolíše

v závislosti od veku, pohlavia a fyziologického stavu. Jeho nedostatok vedie k poruche

funkcii a zníženiu tvorby tyroxínu. Spomaľuje sa látková premena. Nadbytok vápnika

a fosforu znižuje obsah jódu v krvi. Jód má vplyv na vývoj srsti zvierat, zvyšuje utilizáciu

dusíka, má vplyv aj na centrálnu nervovú sústavu. Pri nedostatku sa rodia málo

životaschopné žriebätá, neskôr sa objavujú poruchy rastu, kone majú nekvalitnú srsť, môže

sa objavovať vodnaté opuchy. Nedostatok vyvoláva tvorbu strumy. Denná odporučená

potreba (pre 500 kg koňa) je 1 – 2 mg. Kobalt má vplyv na látkovú premenu, rast,

krvotvorbu a činnosť mnohých enzýmov, potláča rast črevných baktérií. Je súčasťou

vitamínu B12. Hlavné zásoby kobaltu sú v pečeni, svaloch, slezine a v pľúcach. Zvyšuje

syntézu bielkovín vo svaloch, asimiláciu dusíka a zintenzívňuje látkovú premenu. Denná

odporučená potreba (pre 500 kg koňa) je 1 mg (Zeman et al., 1995).

Selén pôsobí ako silný antioxidant a cháni tkanivo pre pôsobením škodlivých

voľných radikálov. Metabolizmus selénu je úzko spojený s metabolizmom vitamínu E.

Zamedzuje vzniku krvných zrazenín, zvyšuje ododlnosť imunitného systému voči

bakterálnym výrusom a infekciám, neutralizuje škodlivé účinky ťažkých kovov a iných

toxických látok v tele zvierat. Prebytok selénu sa prejavuje malátnosťou, krívaním,

anémiou, vypadávaním srsti, poruchami funkcií pečene a srdca, deformáciou kopýt (Bíro et

al., 2008).

Významnú úlohu hrá už vo vnútromaternicovom vývoji žriebät. Obohatením

kŕmnej dávky žrebných kobýl, môžeme predchádzať nedostatku u žriebät, ktoré sa u

novonaredených jedincov prejavuje svalovou slabosťou, ataxiou, zdanlivými obrnami,

uľahnutím a nechutenstvom alebo nemožnosťou sať z vemena matky. Denná odporučená

potreba (pre 500 kg koňa) cca 1 – 3 mg. Vyššie nároky majú žrebné a kojacie kobyly

a intenzívne športovo zaťažované kone. (Meyer a Coenen, 2003).

Najviac fluóru sa hromadí v kostiach, zuboch a chlpoch. Menšie množstvo tohto

stopového prvku je nevyhnutné pre normálny rast a mineralizáciu kostí. Má priaznivý

vplyv na tvorbu kostí (Bíro et al., 2008).

Jeho nadbytok je škodlivý a môže nastať pri skrmovaní nekvalitných fosfátov

(napr. kŕmneho superfosfátu) (Zeman et al., 1995).

Podľa Jo Birdovej (2004) je pre zdravé svaly a spojovacie tkanivá nevyhnutný

MSM (metyl sulfonyl metán). Je to prírodná forma síry na doplnenie vlastných zdrojov

tela. Zvyšuje okysličovanie buniek a obnovovanie tkanív po veľkej námahe alebo strese.

Prirodzeným zdrojom minerálnych látok vo výžive zvierat, teda aj koní, sú najmä krmivá

rastlinného a živočíšneho pôvodu. Krmivá však obsahujú iba malé spektrum minerálnych

látok, ktoré je spravidla nedostatočné pre živočíšny organizmus. Z tohto dôvodu sa na

úhradu minerálnych živín využívajú aj minerálne kŕmne prísady (Gálik et al., 2009,

Yashiki et al., 1995).

3.3.3 Význam a potreba biologicky účinných živín

Biologicky účinné látky pozitívne pôsobia na zvyšovanie úžitkovosti zvierat.

Nachádzajú sa v tele organizmu alebo sú do neho dodávané prostredníctvom krmív. Z

biologicky účinných látok, ktoré musíme dodať do organizmu prostredníctvom krmív, sú

predovšetkým vitamíny. Vitamíny predstavujú nezastupiteľnú skupinu prírodných látok,

ktorých funkcia je mimoriadne variabilná (Bíro et al., 2008).

Suplementácia vitamínov je dôležitá najmä u vysoko športovo zaťažovaných koní.

U koní s miernou záťažou býva potreba vitamínov pokrytá poskytnutím kvalitnej kŕmnej

dávky, t.j. predovšetkým v kvalitnom zelenom krmive. Nedostatok môže nastať za

predpokladu, že sa kone nepasú a sú skrmované predovšetkým parené obilniny, v prípade

liečby antibiotikami alebo pri skrmovaní nevhodných krmív (Horniaková et al.,2010).

Podľa rozpustnosti rozdeľujeme vitamíny na vitamíny rozpustné v tukoch

a vitamíny rozpustné vo vode. Vitamíny rozpustné vo vode sa v organizmu nekumulujú,

ich prebytok sa vylučuje močom a nemôže preto dôjsť k predávkovaniu. Vitamíny

rozpustné v tukoch sa v organizmu ukladajú do zásoby a pri ich neprimeranom podávaní

môže dôjsť k predávkovaniu. Medzi vitamíny rozpustné vo vode patrí vit. C a skupina vit.

B. Medzi vitamíny rozpustné v tukoch patria vitamín A, D, E a K (Birdová, 2004).

Vitamín A (retinol)  je dôležitý pre zdravie epitelového tkaniva – epitelov

dýchacej, tráviacej a reprodukčnej sústavy. Je absolútne nevyhnutnou pre zachovanie

zdravia očnej rohovky. Má aj ďalšie dôležité úlohy ako napr. pri tvorbe vajíčok a spermií.

Je dôležitý pre normálny rast kostí, pre zdravie kože a srsti. Najdôležitejším zdrojom sú

kvalitné zelené a čerstvé krmivá a kvalitné seno. V tele sa syntetizuje z beta-karoténu

(Meyer a Coenan, 2002).

Deficit sa prejavuje šerosleposťou, zlou kvalitou kože a srsti, slabým rastom

rohoviny kopyta alebo reprodukčnými problémami. U mladých koní môže viesť k zlému

vývinu kostrovej sústavy (Birdová, 2004).

Naopak trvalý prebytok tohto vitamínu môže spôsobovať otupenosť, poškodenie

kostí a pečene, poškodenie plodu či dokonca riziko potratu (Bíro et al., 2008).

Dlhodobá priemerná denná potreba vitamínu A by u dospelého koňa nemala

prekročiť 1 000 IU.kg-1 (Meyer a Coenen, 2003).

Vitamín D (kalciferol) reguluje výmenu vápnika a fosforu, predovšetkým

podporuje ich resorbciu z čreva, reguluje vylučovanie vápnika a fosforu cez obličky, riadi

ich ukladanie do kostry a zlepšuje ich výmenu z kostry (Labuda et al., 1982).

Vitamín D nie je bežne obsiahnutý v kŕmnej dávke. Prekurzory tohto vitamínu sú

obsiahnuté v rastlinných krmivách a sú tiež syntetizované v tele koní. Tieto prekurzory sa

nachádzajú v koži koní a sú premieňané na vitamín D vplyvom slnečného žiarenia. Pre

kone chované v maštali je optimálnym zdrojom vitamínu D seno sušené na slnku, ktoré ho

obsahuje viacej ako zelené krmivo alebo siláž. Vitamín D je vhodné podávať pri liečbe

zlomenín kostí a koňom, ktorí boli dlhú dobu držaní v stajni bez kontaktu so slnečným

žiarením. Odporučená denná potreba je 0 -5000 IU. Vitamín E (tokoferol) pôsobí ako

antioxidant, ktorý neutralizuje škodlivé voľné radikály, ktoré poškodzujú telové tkanivo. Je

nevyhnutný pre stavbu funkciu rôznych orgánov, najmä srdcového a kostrového svalstva.

Ich nedostatok vedie k narušeniu priepustnosti bunkových stien, zvýšenej spotrebe kyslíka,

neskôr k degeneratívnym zmenám svalstva. Jeho nedostatok v kombinácii so selénom,

klesá tvorba protilátok. Jeho denná potreba je cca 100 mg, u vyskožrebných a dojčiacich

kobýl 100-200 mg na 100 kg ž. hm. zvieraťa. Pre udržanie kondície a výkonnosti

dotihových koní sa odporúča až 400 mg na 100 kg ž. hm. ako aj pri koňoch s poruchami

činosti srdcového svalstva. Vitamín E obsahuje aj zelené krmivo a seno, jeho obsah však

rýchlo klesá s dobou skladovania a pri vyššej skladovacej vlhkosti. V jadrových krmivách

je vitamín E ničený šrotovaním, miaganím a rôznymi inými technologickými úpravami

(Meyer a Coenen, 2003).

Dôležitými zdrojmi vitamínu E sú obilné klíčky, lucerna a zelené krmivo (Birdová, 2004).

Vitamín K (menadion) je zodpovedný za normálnu zrážanlivosť krvi. Labuda et

al. (1982) ako zdroj vitamínu K uvádzajú zelené krmivo, kde sa nachádza vo forme

vitamínu K1 (fylochinón). Za normálnych okolností je vitamín K syntetizovaný v čreve

činnosťou mikroorganizmov v dostatočnom množstve. Deficit sa bežne nevyskytuje.

Teoreticky je možný u koní, u ktorých došlo k poškodeniu črevnej mikroflóry.

Odporučená denná dávka sa nestanovuje (Meyer a Coenen, 2003).

Vitamíny skupiny B sú nevyhnutné pre dobrú funkciu nervovej sústavy. Priaznivo

vplývajú na nervovú sústavu a zloženie krvi na podporu zdravia a vytrvalosti, potláčajú

stres. Sú dôležité pre správnu funkciu nadobličiek a štítnej žľazy. Ich nedostatok spôsobuje

nervové poruchy a duševnú únavu (Birdová, 2004).

Vitamín B1 (thiamin) je nevyhnutný pre metabolizmus sacharidov, tukov

a bielkovín. Bez adekvátneho prísunu thiaminu nie je organizmus schopný odbúrať laktát

a pyruvát, ktoré sa potom hromadia v krvi koňa. Vitamíny B sú tiež syntetizované

v tráviacej sústave pomocou mikroorganizmov žijúcich v slepom vaku koní. Pri koňoch

kŕmených bežnou kŕmnou dávkou sa deficit vitamínu B nevyskytuje. Nedostatok thiaminu

sa môže objaviť u koní s nedostatočnou alebo nekvalitnou kŕmnou dávkou alebo u koní

s dlhodobým ochorením tráviacej sústavy. Deficit thiaminu sa potom prejavuje nervovými

poruchami, vyššou hladinou laktátu a pyruvátu v krvi, svalovými kŕčmi a nechutenstvom.

Odporučená denná potreba sa udáva v rozpätí 3-5 mg.kg-1 sušiny krmiva. S vyšším

obsahom sacharidov v krmive jeho potreba stúpa. Pri koňoch v miernej záťaži nie je

potreba vitamínu B1 dodávať, koňom vo veľkej fyzickej záťaži sa odporúča zvýšiť dennú

potrebu na 4-5 mg.kg-1 sušiny krmiva (Meyer a Coenen, 2003).

Vitamín B2 (riboflavín) je dôležitý pre celkový metabolizmus, pre svalovú

a nervovú funkciu. Zúčastňuje sa predovšetkým aeróbnych procesov metabolizmu. Je

obsiahnutý v jadrových krmivách a kvasniciach. Je tiež syntetizovaný črevnými

mikroorganizmami ale jeho syntéza klesá pod vplyvom stresu. Odporučená denná potreba

je do 50 g. Prídavok vitamínu B2 je dobré podávať vysoko výkonným koňom a koňom

s vysoko koncentrovanou kŕmnou dávkou a kŕmnou dávkou s prídavkom rastlinných

olejov. Nedostatok vitamínu bol zatiaľ o koní vyvolaný len za pokusných podmienok, kedy

bol pozorovaný katarálny zápal spojiviek, zvýšené slzenie, citlivosť na svetlo v neskorších

štádiách tiež poškodenie šošovky. Pri bežnom kŕmení je prísun vitamínu B2 dostatočný

(Meyer a Coenen, 2003).

Vitamín B6 (pyridoxin) pomáha uvoľňovať energiu z bielkovín, je dôležitý pre

imunitné funkcie organizmu, pre nervový systém a tvorbu červených krviniek. Vplýva na

metabolizmus tukov a sacharidov. Ako všetky vitamíny skupiny B je obsiahnutý

v jadrových krmivách a kŕmnych kvasniciach (Bíro et al.,2008). Nedostatok tohto vitamínu

sa vyskytuje veľmi zriedka resp. Doteraz nebol u koní zaznamenaný a ani nemohol byť

experimentálne vyvolaný (Meyer a Coenen, 2003).

Vitamín B12 (kobalamin) nevyhnutný predovšetkým pre tvorbu červených

krviniek a pre metabolické pochody. U dospelých koní je systetizovaný črevnou

mikroflórou. Je potrebný pre žriebätá (Zeman et al., 1995).

Nedostatok je veľmi vzácny. Ani pri jeho extrémne nízkom obsahu sa nepodarilo u

koní vyvolať klinické príznaky jeho nedostatku. Pri vychudnutých chudokrvných koní,

môžu podľa Meyera a Conenana injekcie vitamínu B12 podporiť krvotvorbu.

Kyselina listová (folacín) má podobné funkcie ako ostatné vitamíny skupiny B. Je

dôležitá pre bunkové delenie, tvorbu DNA a RNA a telesných bielkovín. Podobne ako

ostatné B vitamíny, aj kyselina listová je najviac obsiahnutá v jadrových krmivách

a kŕmnych kvasniciach. Ďalším zdrojom sú strukoviny, mlynské krmivá, extrahované šroty

(Bíro et al., 2008).

Nedostatok bol zistený u veľmi výkonných koní bez zeleného kŕmenia chovaných

výlučne v stajni. Spôsobuje anémiu, slabosť koní. Na pastve je príjem kyseliny listovej

takmer 10 krát vyšší (> 50 mg.deň-1) ako v stajni (asi 6 mg.deň-1) (Meyer a Coenen, 2003).

Vitamín C (kyselina askorbová) podobne ako u väčšiny úžitkových zvierat, nemá

charakter vitamínu, pretože je v tele koňa syntetizovaná v dostatočnom množstve. Sajúce

žriebä ju získava z mlieka kobyly. Má dôležitú úlohu v stresových reakciách (Meyer a

Coenen, 2003).

Pôsobí ako antioxidant, je potrebný pre tvorbu kolagénu a pre funkciu

neurotransmiterov ako napr. serotonín.. Pomáha pri absorbcii železa z potravy, pôsobí pri

zrážaní krvi, zvyšuje odolnosť voči infekciám. Keďže ide o vitamín rozpustný vo vode,

nadbytok vitamínu C sa z tela koní bezpečne vylúči močom. Zdrojom vitamínu C je

predovšetkým  čerstvé krmivo a kŕmne okopaniny (Bíro et al., 2008).

Meyer a Conen (2003) odporúčajú podávať vitamín C ako prídavok starým koňom, kde je

predpoklad, že vlastná syntéza nepostačuje.

Vitamín H (biotin) má metabolickú úlohu v karboxylačných reakciách organizmu.

Enzýmy závislé na biotine majú funkciu životne dôležitých metabolických procesoch

glukózy a syntézy tuku a majú tiež preukázateľný efekt na iné dôležité metabolické

procesy. Biotin je teda nevyhnutný pre utilizáciu živín, podporu a rast telesného tkaniva

a pre reprodukciu zvierat. Nenahraditeľný je pre zdravú kopytnú rohovinu, ktorú zosilňuje

v spodných častiach kopytnej steny. Deficit sa v prvom rade prejavuje nekvalitnou,

suchou, rohovinou kopyta a slabou kopytnou stenou. (Zeman et al., 1995).

Meyer a Coenen (2003) odporúčajú podávanie biotinu najmä koňom

s náchylnosťou k tvorbe mäkkej rohoviny a ráštepu kopýt, v dennej potrebe 3 mg na 100

kg živej hmotnosti a deň.

Cholín je nenahraditeľným komponentom leticínu pri metabolizme tukov. Pri jeho

nedostatku dochádza k deformáciam kĺbov a kostí, u žriebät spôsobuje spomaľovanie

rastu. L – carnitine je významný pre zvýšenie svalovej hmoty. Je nevyhnutný vysoko

výkonné kone v dennej potrebe 10 g (Zeman et al., 1995).

3.4 Krmivá ako zdroj živín pre kone

Krmivo sa skladá z vody a sušiny. Sušinu tvoria minerálne látky (mikroelementy a

makroelementy) a organické látky, ktoré pozostávajú zo špecificky účinných látok,

dusíkatých látok (bielkoviny a nebielkovinové dusíkaté látky) a bezdusíkatých látok (lipidy

a sacharidy). Lipidy sú tvorené tukmi a látkami tukom príbuzným, sacharidy tvorí vláknina

a bezdusíkaté látky výťažkové (Bíro et al., 2008).

Štandardné krmivá pre kone tradične rozdeľujeme do 2 skupín a to: bohaté na

vlákninu (štruktúrne) a koncentrované krmivá. Krmivá bohaté na vlákninu ďalej

rozdeľujeme na šťavnaté (čerstvé objemové krmivá, siláže) a suché (seno, slama)

Koncentrované krmivá (napr. zrná obilnín, semená strukovín, kŕmne zmesi) sa všeobecne

nazývajú jadrové krmivá. Repu, jej vedľajšie produkty a rovnako aj mrkvu považujeme za

krmivá vlhké (vodnaté) a s prihliadnutím na koncentráciu energie v sušine energeticky

porovnateľné s jadrovými krmivami (Meyer a Coenen, 2003)

Bíro et al., (2008) uvádzajú, že niektoré krmivá v závislosti na koncentráciu živín,

obsah vody a vlákniny, napríklad úsušky, melasa, drť kukuričných šúľkov, granuly, brikety

môžeme zaradiť medzi jadrové krmivá, inokedy zas medzi objemové krmivá.

Kompletné kŕmne zmesi sú tie, ktoré sú schopné pokryť celkovú potrebu živín

v kŕmnej dávke (KD) všetkých skupín hospodárskych zviera bez akýchkoľvek iných

doplnkov. Za účelom doplnenia základnej kŕmnej dávky sú vyrábané doplnkové kŕmne

zmesi. Kone ako bylinožravce môžu prijímať krmivá rastlinného pôvodu vo veľmi širokom

sortimente. Objemové krmivá v KD zaručujú normálne trávenie koní. Pre dobrý výkon

koní treba zaraďovať objemové krmivá do KD minimálne v množstve 0,5 – 1,0 % zo živej

hmotnosti. Dôležitou požiadavkou je, aby kone dostávali hygienicky bezchybné a chutné

krmivá. Podiel objemových a jadrových krmív v KD pre kone ovplyvňuje rozdielna

potreba energie. Vyšší podiel jadrových krmív je potrebný pri ťažkej práci záprahových

a športových koní, v posledných dvoch mesiacoch žrebnosti a v prvých troch mesiacoch

laktácie kobýl ako aj v období pripúšťania plemenných žrebcov a pri odchove žriebät

(Horniaková et al., 2010).

3.4.1 Význam objemových krmív pre kone

Objemové krmivá sú krmivá s vysokým obsahom vody alebo vlákniny. Obsahujú

viac než 50 % vody alebo viac než 170 g vlákniny na 1 kg. sušiny. obsahujú pomerne

málo živín a veľa balastných látok (Pajtáš et al., 2001). Kone sú ako bylinožravé

neprežúvavce schopné veľmi dobre využívať objemové krmivá, najmä však štrukturálne

sacharidy cez mikrobiálnu fermentáciu a produkciu unikavých mastných kyselín v hrubom

čreve (Raymond, 2007b).

Pre dobrý výkon koní treba zaraďovať objemové krmivá do kŕmnej dávky

minimálne v množstve 0,5 – 1,0 % zo živej hmotnosti. Dôležitou požiadavkou je, aby kone

dostávali hygienicky bezchybné a chutné krmivá (Horniaková et al.,2010).

Do objemových krmív patrí predovšetkým zelené krmivo a seno. Výživná hodnota

obidvoch závisí aj od botanického zloženia porastu. Stráviteľnosť zelenej hmoty je 65 %.

U ťažko pracujúcich koní nie je vhodné skrmovať väčšie množstvo zeleného krmiva,

pretože svojím objemom veľmi zaťažuje tráviacu sústavu koní. Zároveň sa sťažuje činnosť

dýchacích orgánov (Mlynek a Halo, 1999).

Zelená, čerstvá pastva je najlacnejším a pre kone najprirodzenejším zdrojom

živín a poskytuje potrebný objem a množstvo vlákniny. Kvalita a obsah živín veľmi závisí

od druhového zloženia porastu (najčastejšie sa pasienky skladajú z rôznych druhov

ďatelinovín, tráv a bylín). Najviac živín obsahujú vegetačne mladé krmoviny do kvitnutia,

neskôr sa ich výživná hodnota znižuje. Čerstvé zelené krmivo je bohaté aj na minerálne

látky, vitamín E a beta-karotén. Pasenie koní je spravidla nedostatočné z hľadiska pestrosti

kŕmnej dávky. Navyše tráva môže byť znečistená zemou alebo je taká nízka, že ju kone

nemôžu odhryznúť. Hrozí tak nebezpečenstvo, že kone spolu s trávou môžu prehltnúť aj

zrnká piesku, ktoré spôsobujú koliky (Vogel, 1996).

Zelené krmivá nesmú byť orosené ani zaparené. Pri nadmernom kŕmení zelenými

krmivami sa u koní môžu objaviť kolikové príznaky a môže sa vyskytnúť nadmerná

plynatosť. Zo zelených krmív sa vo výžive koní najviac uplatňujú lucerna, ďatelina, trávne

a lúčne porasty. Lucerna sa vyznačuje pomerne vysokou koncentráciou stráviteľných

dusíkatých látok (19,8 - 29,6 g.kg-1). V porovnaní s trávami má malé množstvo pohotovej

energie (ľahko rozpustné cukry, škrob) a vyššie množstvo pektínových látok. V období

plného kvetu sa znižuje stráviteľnosť živín o 10 – 20 % v dôsledku vysokého obsahu

vlákniny. Optimálna dávka zelenej lucerny je 3 – 5 kg na 100 kg živej hmotnosti. Ďatelina

lúčna je vo výžive koní najčastejšie používaným krmivom. Kone ju radi konzumujú pre jej

sladkú chuť. Zelený porast sa zberá na začiatku kvitnutia, neskôr drevnatie a tvrdne, čím

klesá jej nutričná hodnota. Pretože môže vyvolať u koní plynatosť, doporučuje sa

skrmovať spolu s rezanou slamy. Optimálna dávka je rovnako ako u lucerny 3 – 5 kg na

100 kg živej hmotnosti. Trávne a lúčne porasty majú vo výžive koní široké uplatnenie.

Využívajú sa najčastejšie v pôvodnom stave formou pastvy (Horniaková et al., 2010).

Siláž je spôsob konzervovania krmiva, s obsahom sušiny max. 45 – 50 %.

Silážovanie uchováva krmivo v šťavnatom stave. Celý proces musí prebiehať bez prístupu

vzduchu. Základným konzervačný činiteľom je kyselina mliečna. Pri nedodržaní

základných zásad silážovania dochádza k vzniku kyseliny maslovej, octovej alebo mravčej.

V takom prípade výsledná siláž nepríjemne páchne a je nepoužiteľná. Nedostatočne

utlačené krajné vrstvy bývajú často kontaminované listériami, čo je veľmi nebezpečné

hlavne pre žriebätá, dospelým koňom môžu spôsobiť nervové problémy a chovným

kobylám potraty. Vysoké dávky mikrobiologicky znehodnotenej siláže, resp. vyšší podiel

zeminy v kŕmnej dávke zvyšujú riziko výskytu botulizmu (Sitárová et al., 2009).

Čím viacej sušiny majú silážované plodiny, tým kratšia by mala byť rezanka.

Tab. 2 Závislosť dĺžky rezanky pre silážovanie na obsahu sušiny v závislosti

silážovaných plodín

Plodina Sušina v % Rezanka v mmKukurica 30-35 10-15

25-30 15-20Trávy 30-35 20-30

35-45 10-20Lucerna 30-40 20-30Ďatelina 40-50 10-20

www.zemedelske-potreby.cz

Zo sacharidových siláží sa najčastejšie pre kone používa kukuričná siláž. Je bohatá

na škrob, ale je deficitná na dusíkaté látky a bielkoviny, má nevyrovnaný obsah vitamínov.

Ak je však dobrej kvality, je bohatá na energiu (tuk a škrob) a je dobre využiteľná.

Chovatelia ju využívajú hlavne pre chladnokrvné kone pre doplnenie energie. Kukuričná

siláž sa neodporúča skrmovať chovným koňom a chladnokrvníkom v dávke viac ako 12 kg

na kus a deň, športovým koňom len 2 – 4 kg. Siláž je potrebné skrmovať až po ukončení

fermentačného procesu. Do takejto kŕmnej dávky sa musia doplniť minerálne látky a kone

sa musia na takéto krmivo postupne privykať. Silážou z cukrovarských rezkov môže

kone kŕmiť iba za predpokladu jej vysokej biologickej a mikrobiologickej kvality. Takáto

siláž je deficitná na bielkoviny a rýchlo podlieha nežiaducim mikrobiologickým

rozkladným procesom, čo je pri koňoch veľké riziko. Z bielkovinových siláží sa najviac

používa siláž trávna, ďatelinová a lucernová, alebo ich miešanky. Ďatelinová a lucernová

siláž sa neodporúča skrmovať všetkým kategóriám koní z dôvodu vysokého obsahu

dusíkatých látok. Je ich možné použiť hlavne u dojčiacich kobýl, alebo mladých koní

z dôvodu vyšších nárokov na dusíkaté látky, ale naopak sa neodporúča skrmovať žrebným

kobylám pre vysoký obsah vápnika. Trávna siláž je pre kone najvhodnejšia, ale

samozrejme v požadovanej kvalite. Má vysokú výživnú hodnotu, vyššiu ako seno. Trávy

sa na siláž kosia vo fáze na začiatku klasenia. Siláž možno skrmovať až po 40 dňoch.

U konzervovaného krmiva je potrebné dbať na dodržanie hygienickej kvality

a zabezpečenie požadovanej nutričnej kvality pre kone. Pri silážovaní je možné použiť

konzervačné aditíva pre stimuláciu fermentačného procesu. Z hľadiska možného

negatívneho vplyvu na zdravotný stav koní však možno odporučiť najmä biologické

a kombinované (biochemické) silážne aditíva. V dobre zakonzervovanej siláž zostáva

obsah minerálnych látok zachovaný, ale na obsah vitamínov má nepriaznivý vplyv

zvýšenie obsahu sušiny. Aj napriek tomu je to vhodné krmivo pre všetky kategórie koní

v odporučenom dávkovaní 6 kg na kus a deň. Silážou je možné nahradiť až jednu tretinu

sena. Dôležité je obdobie privykania aspoň jeden týždeň a to do malých dávok až po

množstvo, ktoré sa chystáme kŕmiť. Kŕmenie silážou má väčší význam v zime, nakoľko sa

jedná o šťavnatejšie krmivo ako je seno a kone ju pred senom uprednostňujú. V sene je

spravidla dostatočný obsah potrebnej vlákniny, ktorú kone požadujú (Sitárová et al., 2009).

Tab. 3 Obsah živín a výživná hodnota siláží v 1 kg sušiny

Krmivo

Siláž

S

g

NEL

MJ

PDIN

g

NL

G

Tuk

g

Vl

g

BNLV

g

ZP

Ďatelina lúčna

Lucerna siata

Trávna

Kukurica

Ovos

325

349

352

294

305

5,44

5,01

5,61

6,35

5,07

106

116

79

50

59

175

191

132

82

99

39

34

35

32

38

273

326

343

259

320

403

338

395

574

450

19,5

23,2

14,1

7,9

11,6

Petrikovič et al. (2000)

Kvalitná siláž by mala voňať po pôdnej hmote, aromaticky, nakyslo, po ovocí.

Farba by mala byť po pôvodnej hmote, ak ide o siláž zo zavädnutej hmoty, prípadne

nahnedlá. Ak je siláž čierna alebo inak neprirodzene sfarbená ako napr. do ružova či

mierne načervenalá, má silnú vôňu po kyseline maslovej, amoniaku, hnilobe či plesni, ide

o zlú siláž nevhodnú na kŕmenie (Holúbek, 2007).

Medzi možné náhrady sena patrí siláž s vyšším obsahom sušiny. Jedná sa

o konzervované krmivá vyrobené z uvädnutých krmovín, ktoré sa konzervujú za

anaeróbnych podmienok a za pomerne vysokej vlhkosti. Často sa uskladňuje formou

suchej siláže – seno sa balíkuje ako obyčajne, väčšinou do veľkých guľatých balíkov, ktoré

sa potom neprevzdušne zabalia do ťažkého plastového obalu, aby sa podporila fermentácia.

Pokiaľ sa práca prevedie správne, takto uchované seno si zachová omnoho viacej živín ako

seno sušené na slnku. Bude obsahovať viacej bielkovín, sacharidov, karoténu a vitamínov

ako pri akomkoľvek inom skladovaní. Avšak vzhľadom k tomu, že takéto krmivo nie je

vystavená slnku, bude vždy obsahovať menej vitamínu D. Kvalitná siláž z uvädnutej

hmoty má voňať kyslo ale príjemne, nikdy nie zatuchnuto, musí mať jednotnú farbu –

zelenú až zelenkavo hnedú, na dotyk má byť vlhká ale nikdy nie mazľavá. Ak je

tmavohnedá ako keby karamelizovaná alebo ju cítiť ako by bola ohorená, znamená to, že

sa behom fermentácie až príliš zahriala. Červené škvrny zase hovoria, že je plesnivá.

Takáto hmota sa nesmieme skrmovať a to hlavne z dvoch dôvodov:

1) výtrusy plesní spôsobujú koňom dýchacie problémy

2) plesne produkujú jedovaté toxíny

Existuje niekoľko spôsobov ako ju ochrániť od prítomnosti týchto baktérii:

Trávu kosíme minimálne 8 cm (najlepšie však 10 cm) nad ornicou, aby sa

nepribrala žiadna hlina. To platí aj pri obracaní, keď sa pripravuje na

balíkovanie

Dbáme o vyrovnané množstvo sušiny

Môžeme použiť vakcináciu proti botulizmu alebo prísady do senáže, ktoré

potláčajú mikróby spôsobujúce botulizmus

Vďaka svojej vyššej nutričnej hodnoty, môže siláž zo zavädnutej hmoty spôsobiť tučnenie

koní a to aj prípade, že dávka bola zredukovaná. Tento problém sa vyskytuje

predovšetkým u koní a poníkov, ktorí nemajú žiadny telesný pohyb. V takýchto prípadoch

sa doporučuje nahradiť časť siláže jedným alebo viacerými kilogramami slamy. Jej

zaradenie do kŕmnej dávky má jedno veľké riziko a to botulizmus. Ide o bolestivé

a potenciálne smrteľné ochorenie. Kone sú obzvlášť citlivé na botulin typu B, ktoré majú

u postihnutých koní až 90 % úmrtnosť. Botulizmus je spôsobovaný toxínom, ktorý

produkuje baktéria Clostridium botulinum, ktorá môže rásť mimo iného aj v zle balených

balíkoch, kde je pH vyššie ako 4,5. Táto baktéria je anaeróbna a miluje vlhko – takže

prostredie siláže s vyšším obsahom sušiny jej maximálne vyhovuje. Optimálne pH má byť

3,5 – 4,5. Nikdy nesmie byť vyššie ako 4,5. Všeobecne sa doporučuje nedávať menej než 1

kg vláknitej sušiny na 10 kg telesnej váhy denne. To znamená, že kôň vážiaci 500 kg musí

dostať denne najmenej 5 kg vláknitej sušiny. Ide však o minimálnu dávku, takže kôň môže

dostávať viacej krmiva, najlepšie 1,5 – 2,0 kg sušiny na 10 kg telesnej váhy

(www.zemedelske-potreby.cz).

Keďže čerstvým zeleným krmivom nemôžeme kŕmiť kone po celý rok, musíme ho

konzervovať. Najbežnejšie sa konzervuje sušením. Seno patrí medzi suché objemové

krmivá rastlinného pôvodu. Charakteristickými znakmi suchých objemových krmív sú:

vysoký obsah sušiny (nad 82%), nízky obsah vody (10-18%, vysoký obsah vlákniny (19-

45%) (Labuda et al., 1982).

Výživnú hodnotu seno ovplyvňuje flóristické zloženie porastu, rastová fáza v čase

zberu, agrotechnické opatrenia, zvolená technológia výroby sena ak aj podmienky

skladovania. Najčastejšie sa vyrába seno lucernové, ďatelinové, lúčne, trávne a seno

z miešaniek (Bíro et al., 2008).

Seno má podobné vlastnosti ako čerstvá tráva – ak sa zozbiera ešte pred kvitnutím, je

bohaté na bielkoviny a uhľohydráty, ak sa zozbiera neskôr, obsahuje veľa vlákniny. Tvorí

základ kŕmnej dávky (Stachová, 2010).

Má vysoký obsah sušiny (nad 830 g.kg -1) a vlákniny v rozpätí od 200 do 350 g.kg-1,

jeho stráviteľná energia je 6–10 MJ.kg -1. Je bohaté na vápnik (3-10 g.kg-1), no na druhej

strane je deficitné na fosfor (2-5 g.kg-1 ). Seno tiež obsahuje veľa draslíka (10-35 g.kg-1),

horčík a sodík je zastúpený v malom množstve (0,1-2 g. kg -1 sodíka, 1-2,5 g. kg-1 horčíka).

Z vitamínov obsahuje vitrmín A, E – a ak bolo sušené na slnku, tak tiež aj vitamín D.

Obsah vitamínov však časom klesne, takže staršie seno alebo seno ku koncu zimy nemá už

takmer žiadne vitamíny (Meyer a Coenen, 2003).

Nesmie obsahovať viac ako 17 % vody a skrmovať by sa nemalo začať skôr ako 4 - 6

týždňov po zbere, pretože v ňom prebiehajú enzymatické procesy. Denná dávka je 5 – 8

kg, v lete sa podáva menej 1 - 3 kg ale len v prípade, že ním len prikrmujeme. Obilné

seno sa získava skosením zeleného obilia, napríklad pšenice alebo jačmeňa a to v období

pred vytvorením klasov. Toto seno má podobné nutričné hodnoty ako seno trávne. Čím

viacej klasov je v sene, tým je jeho nutričná hodnota vyššia. Toto seno sa však nepoužíva

ku kŕmeniu koní príliš často, pretože sa to ekonomicky nevypláca. Omnoho bežnejšie sú

trávne a strukovinové sená. Strukovinové seno väčšinou chutí koňom viacej ako seno

trávne, obsahuje tri krát viac bielkovín a vápniku než trávne seno a tiež majú viacej

rozpustných sacharidov, beta-karoténu, z ktorého si telo vytvára vitamín A a vitamínu E.

Preto sa leguminózne seno dáva predovšetkým mladým, rastúcim koňom a kojacim

kobylám. Môžu sa v nich však vyskytovať jedované chrobáky. Lúčne seno je

najvhodnejšie pre kone, obsahuje 4 – 7 % stráviteľných bielkovín, Ca, P, vitamín A

(karotény), B, D a vitamín E. Výhodou trávnatého sena je, že sa v nich nevyskytujú

jedovaté chrobáky, sú menej prašné, takže sa podávajú najmä koňom, ktoré majú dýchacie

problémy. Mládza je oproti senu jemnejšia, menej aromatická s menšími dietetickými

účinkami ako seno z prvej kosby. Je bohatšie na živiny a chudobnejšie na vlákninu.

Pastevné seno sa získava z nevypasených plôch pastvín, je podobnej hodnoty ako otava.

Lesné seno je ťažko stráviteľné, menej chutné. Kyslé seno pochádza zo zamokrených

a teda niekedy kyslých lúk, poprípade pastvísk. Obsahuje ostré a kyslé, hrubé, drsné, horšie

stráviteľné trávy. Niekedy môže spôsobiť zranenie sliznice v tlame koňa a tráviace

poruchy. Nevhodné pre žriebätá aj mladé kone, menej vhodné pre dospelé kone stredne

ťažko a ťažko pracujúce. Ďatelinové seno väčšia kŕmna hodnota ako pri lúčnom sene.

Obsahuje 6,5 – 7,5 % stráviteľných bielkovín. Je bohaté na minerálne látky obzvlášť na

vápnik, v 1 kg sena je 23 g vápnika a 10 g fosforu. Lucernové seno obsahuje najviac

stráviteľných bielkovín: 8 – 9,5% a minerálnych látok (v 1 kg lucernového sena sa

nachádza 25 g vápnika a 6,5 g fosforu) (www.jezdectvi.ic.cz).

Pre porovnanie energetická hodnota SEk lúčneho sena je 7,86 MJ a lucernového

sena je v priemere 8,21 MJ. O niečo vyššiu energetickú hodnotu, v priemere 8,44 MJ, má

lucernovo trávne seno (Zeman et al., 1995).

Seno, ako základné objemové krmivo pre kone by malo zodpovedať tak nutričným

požiadavkám ako aj štruktúrou, farbou, vôňou a inými z výživarského hľadiska dôležitými

vlastnosťami. Kvalitné seno by malo byť zelené, poprípade trochu do žlta alebo do hneda.

Má obsahovať veľa lístkov (ak sú v ňom prevažne stonky, je seno prezreté) a málo plevy

a malo by pekne voňať. Nesmú v ňom byť žiadne viditeľné plesne (biele alebo čierne

bodky) alebo cudzie predmety. Ďalším spôsobom ako zistiť kvalitu je chytenie

a pomrvenie sena v hrsti, pri ktorom by sa nemala poraniť dlaň – tvrdé a ostré seno bolo

spratávané príliš neskoro a neobsahuje veľa živín.

Tab. 4 Posúdenie sena

Vlastnosti/nález = upozornenie na

Farba čerstvé, zelené dobré podmienky pri kosení, nízke

straty živín

Blednuté neskoro pokosené, pokazené dažďom,

dlho skladované, nízky obsah karoténu

hnedé až čierne prehriate počas skladovania, strata

živín, nízka stráviteľnosť bielkovín

šedé až šedo biele napadnuté plesňami

Vôňa čerstvé, príjemne voňavé dobrá kosba a skladovacie podmienky

Aromatické pravdepodobne vysoký obsah bylín

a ďatelinovín

Dymové počas skladovania prehriate, znížený

obsah živín a horšia stráviteľnosť

zatuchnuté, dusné, hnilobné napadnuté plesňami (strata živín,

ohrozenie zdravia) NEKŔMIŤ!

Hmat mäkké, jemné bohaté na listy s malým množstvom

stoniek, vysoký obsah bielkovín, nízky

obsah vlákniny, ev. chudobné na vápnik

Drsné menej listov, veľa stoniek, klesajúci

podiel bielkovín, narastajúci podiel

vlákniny

Objemné veľa stoniek, málo listov, nízka

stráviteľnosť

Zvlhnuté viac ako 20% vlhkosti, dosušovanie

nebolo ukončené, riziko skazenia

NEKŔMIŤ!

Nečistoty zemina, slama, zostatky

maštaľného hnoja, kamene,

prach (plesne)

podľa druhu a rozsahu znečistenia

znižujú jeho kvalitu. (môže poškodiť

zdravie)

Meyer a Coenen (2003)

Objektívny obsah živín a výživnú hodnotu sena možno získa iba na základe

chemického rozboru. Kone by mali denne prijať seno v množstve 1 – 2% svojej telesnej

hmotnosti. Má tvoriť až polovicu jeho dennej kŕmnej dávky. Dostatok sena je pre koňa

veľmi dôležitý a to nie len pre dostatok živín ale aj preto, že tým môžeme predísť

zlozvykom ako je ohrýzanie dreva, susedovej hrivy či chvosta a pod. Preto je neustály

prísun malých dávok sena pre koňa oveľa vhodnejší ako kŕmenie jednou alebo dvoma

veľkými dávkami. Lucernu môžeme skrmovať čerstvú alebo usušenú. Je zdrojom

výživných látok a minerálov. V dôsledku vyššieho obsahu živín, sa skrmuje v menšom

objeme ako seno (Meyer a Coenen, 2003).

Slama sa skrmuje sa najmä z dôvodu mechanického nasýtenia. V období kľudu

resp. nedostatku sena slúži slama ako jeho čiastočné nahradenie. Na kŕmenie koní je

vhodná slama jarných obilnín, ktorá je stráviteľnejšia ako slama ozimných foriem obilnín.

Vhodná pre skrmovani je slma z ovsa a jačmeňa (Štrupl, 1983).

Má nízku výživnú hodnotu. K podstielke sa najčastejšie používa pšeničná a ražná

slama. Denná dávka by mala byť taká, aby mal kôň sucho v boxe, pri dennom podstieľaní

asi 6 – 7 kg (Modlińska, 1994).

Podobne ako seno sa skrmuje až po 5 – 6 týždňoch. Denná potreba je cca 2 kg.

Slama jarných obilnín má jemné steblá, menej vlákniny čím je ľahšie stráviteľná. Má

väčšiu kŕmnu hodnotu, obsah stráviteľných bielkovín je 0,5 – 1 %. Ozimná slama

obsahuje len 0,2 % stráviteľných bielkovín. Slama strukovín (napr. bôbová, hrachová,

fazuľová) sa vyznačuje značným obsahom bielkovín až 3,3 – 3,8 %. Je horšie stráviteľná,

spôsobuje zápchu a ľahko podliehajú plesniveniu. Ak sa ju rozhodneme využiť na kŕmenie,

podávame v primeraných dávkach a opatrne. Zo slamy strukovín sa vyznačuje najvyšším

obsahom NL ale aj energie slama fazule (Bíro et.al., 2008).

3.4.2 Význam jadrových krmív pre kone

Jadrové krmivá sa v porovnaní s objemovými vyznačujú vyššou výživnou

hodnotou a stráviteľnosťou. Sú charakteristické nízkym obsahom vlákniny a vysokým

obsahom sušiny, vďaka ktorému je ich možné skladovať aj niekoľko rokov. Kone, ktoré

vôbec nepracujú a nie sú inak využívané ako napr. staré kone na pastve, rekreačné kone, či

poníky, si nevyžadujú veľký prísun koncentrovaného krmiva. Naopak pracujúce kone

potrebujú oveľa viac bielkovín a energie, pričom sa ich tráviaci aparát nesmie preťažovať

nadmerným objemom. Na kŕmenie sa najčastejšie využíva ovos. Zabezpečí koňom

pomerne veľa vlákniny aj energie, zároveň obsahuje slizové látky, ktoré priaznivo pôsobia

na tráviaci aparát, nenasýtené mastné kyseliny a mnoho esenciálnych aminokyselín. Kôň

s veľkým pracovným zaťažením by mal dostávať maximálne 1 kg ovsa na 100 kg telesnej

hmotnosti. Mladým koňom, ktorým rastú zuby a starým koňom, ktorí už majú problémy so

žuvaním, sa môže podávať miaganý ovos, zdravý kôň však dokonale spracuje aj ovos celý.

Ak chceme koni dodať viacej energie, môžeme časť ovsa nahradiť jačmeňom (0,9 kg

jačmeňa zodpovedá 1 kg ovsa) alebo kukuričným zrnom (0,8 kg kukurice miesto 1 kg

ovsa) Jačmeň aj kukurica sa najčastejšie podávajú vo forme šrotu. Ďalším zdrojom sú

otruby. Najčastejšie sa používajú pšeničné otruby – sú to vlastne obaly (plevy) pšeničných

zŕn, ktoré síce neobsahujú veľa živín, ale sú pomerne bohaté na vlákninu (10 – 15 %).

Slúžia ako diétne krmivo po kolikách. Podobné dietetické účinky má aj semeno ľanu.

Obsahuje veľa slizových látok, ktoré chránia sliznicu čriev a žalúdka. Semeno ľanu sa

skrmuje len v malých dávkach (100 g na dospelého koňa, 50 g na žriebä). Pred

skrmovaním je ho potrebné chvíľu povariť. Ak potrebujeme koňom dodať veľa bielkovín

(žriebätá, laktujúce kobyly), môžeme použiť sójový šrot. Veľa bielkovín obsahuje tiež

sladový kvet a pivovarské kvasnice. Tie sa vyznačujú najviac vysokým obsahom vitamínu

B a minerálnych látok. Pracujúcim koňom sa energia dodáva priliatím 1 – 2 dl jedlého

rastlinného oleja, ktorý tiež priaznivo pôsobí na kvalitu srsti. V prípade, že nám kôň

odmieta žrať jadro, môžeme mu ho ochutiť s melasou, ktorá obsahuje až 50 % cukru, veľa

vápnika, sodíka a draslíka. Ovos je najvyužívanejším krmivom pre kone, je ľahko

stráviteľný, nespôsobuje tráviace poruchy. Obsahuje alkaloid avenín a glykozid kaniferín,

obsah vlákniny predstavuje 6-8% (Bíro et al., 2008).

U kobýl, ktoré koja podporuje tvorbu mlieka, u žrebcov pohlavnú aktivitu. Väčšie

dávky pôsobia na celkový temperament koní. Skrmuje sa celý, pre žriebätá a staré kone je

vhodné ovos miagať, čím sa dosiahne narušenie povrchu a tráviace enzýmy sa dostanú

lepšie do vnútra zrna a napomôžu tráveniu. Menej sa už odporúča šrotovať, pretože je

prašný a uvoľňovaná múka sa „lepí“ na steny tráviaceho aparátu a preto nie je takéto

krmivo dostatočne vstrebávané epitelom tráviacej sústavy. Čerstvý ovos skrmujeme až po

8 – 10 týždňoch po zbere. Dávka ovsa pre športové a dostihové kone sa pohybuje od 1,5 do

6 kg v závislosti od živej hmotnosti a športovej výkonnosti koňa. U dojčiacich kobýl

v druhom mesiaci je možné tiež počítať so zaradením ovsa až do výšky 6 kg (Horniaková

et al., 2010).

Jačmeň predstavuje doplnkové krmivo, môže sa podávať aj vo forme šrotu.

Šrotovaním sa využiteľnosť živín zvyšuje o 10 -16 %. Veľké dávky spôsobujú nežiadúce

stučnenie koňa či tráviace poruchy (koliky). Z 1/3 sa ním môže nahradiť ovos. Väčšinou

tvorí súčasť kŕmnej dávky pracovných koní. Je vhodným komponentom do jadrových

zmesí (Horniaková et al.,2010). U mladých koní sa môže skrmovať naparený (Mlynek a

Halo, 1999).

Kukurica je energetický výdatná, s nízkym obsahom dusíkatých látok. Najvyššiu

využiteľnosť živín dosahuje šrotovaná kukurica. Práve pre svoju energetickú hodnotu je

vhodná pre kŕmenie ťažko pracujúcich koní. Po vysokých dávkach kone priberajú, sú

menej vytrvalé a veľakrát zlenivejú. Pri práci sa viacej potia a ich temperament sa tlmí

(Mlynek a Halo, 1999). Možnosť jej využitia ako náhrady za ovos je do 50 % celkovej

dávky ovsa. Do kŕmnych zmesí pre kone sa zaraďuje v množstve 20 – 30 % (Horniaková

et al.,2010).

Prosom sa u nás kŕmi len zriedka, má však približne rovnakú kŕmnu hodnotu ako

ovos. Pre jeho malú veľkosť sa musí najprv jemne zošrotovať alebo tepelne ošetriť. Ryža

obsahuje asi 80 g proteinov a 95 g vlákniny na kg. Obsah škrobu je 620 kg, čo je viac ako

u ovsa. Koňom môže byť podávaná tak ako ostatné druhy obilnín. Špalda s cca 10 %

vlákniny a 8 % proteínu zodpovedá výživnou hodnotou a dobrou stráviteľnosťou, ovsu

(Meyer a Coenen, 2003).

Ľanové semeno ovplyvňuje trávenie, priaznivo ovplyvňuje zdravotný stav srsti

a kože, podáva sa zošrotované - pevná šupka zabraňuje dostatočnému natráveniu alebo

uvarené, po dobu 5 – 10 minút, aby sa inaktivoval enzým lináza, ktorý vo vlhkom prostredí

odštiepi z linamarínu kyselinu kyanovodíkovu – tepelne neupravené je pre kone jedovaté.

Pre oxidačné citlivosti nenasýtených mastných kyselín sú šrotované ľanové semená

skladované len krátkodobo, pretože žltnú a odbúrava sa vitamín E. Semeno ľanu obsahuje:

35-40 % tuku, 22-27 % bielkovín a 3-6 % slizových látok. Z krmív rastlinného pôvodu má

najvyšší obsah polynenasýtených mastných kyselín. Významne dôležitá je prítomnosť

esenciálnej mastnej kyseliny linolovej. Zlepšuje kondíciu, priaznivo pôsobí na sekréciu

mlieka u laktujúcich zvierat, má silné protizápalové pôsobenie a dáva srsti vysoký lesk.

Vhodné je ho podáva športovým, ťažko pracujúcim koňom a kojacím kobylám (Annonym,

2009).

Melasa je sirupová, hnedkastá tekutina s 50 % obsahom cukru. Pozoruhodný je

vysoký obsah draslíka (35 g.kg-1) a sodíka (cca 6 g.kg-1). Kone ju radi prijímajú. V

obmedzenom množstve priaznivo pôsobí na tráviace pochody. Pre jej lepkavú, sirupovú

konzistenciu je ju najlepšie primiešavať do ostatných krmív. Odporučená denná potreba

pre ťažné kone je až 0,5 kg, pre jazdecké kone do 0,25 kg na 100 kg živej hmotnosti

(Meyer a Coenen, 2003).

Bôb kŕmny je vhodné bielkovinové krmivo, obsahuje 19,5 % stráviteľných

bielkovín. Jeho stráviteľnosť sa zvyšuje úpravou, namáčaním v studenej vode 12 hodín

pred kŕmením. Denná potreba je do 1 kg.kus-1. Sója má vynikajúcu biologickú a

energetickú hodnotu. Skrmuje sa vo forme odtučnených výliskov. Je vhodná pre ťažko

pracujúce kone, laktujúce kobyly a žriebätá. Denná potreba je do 0,5 kg. (Mlynek a Halo,

1999).

3.4.3 Doplnkové krmivá vo výžive koní

Mrkva má výbornú chuť a dietetické účinky. Má vysoký obsah karoténu, preto je

vhodná na kŕmne účely pre žriebät, žrebných a dojčiacich kobýl, športových a dostihových

koní. Cukrová repa, ktorá obsahuje vysoké množstvo stráviteľných sacharidov, tvorí

súčasť kŕmnej dávky hlavne ťažných koní (Čermák et al., 2002).

Kŕmna repa sa skrmuje strúhaná, odporúčaná denná dávka je 5 -8 kg na kus a deň.

Zemiaky majú vysoký energetický obsah. Skrmujú sa v množstve do 1,5 kg na deň a kus –

najlepšie parené 0,5 kg na 100 kg živej hmotnosti. Pri skrmovaní nezrelých, naklíčených,

nahnitých, namrznutých či zeminou znečistených zemiakov sa môžu vyskytnúť zdravotné

problémy ako napr. hnačka. Môže dôjsť až k uhynutiu zvieraťa (Horniaková et al.,2010).

Účinky medu sú známe už po tisícročia, ako pochúťka aj liek. Obsahuje cca 85 %

jednoduchých prírodných cukrov, enzýmy, antioxidanty, minerálne látky, stopové prvky,

aminokyseliny, bielkoviny a pod. Sacharidy sú vo forme jednoduchých a to 30 – 35 %

glukózy, 35 – 40 % fruktózy, 2 – 10 % iné sacharidy, 2 – 12 % dextrínov, 0,1 – 0,5 %

bielkovín, 0,1 – 0,3 % minerálnych látok a 18 – 22 % vody. Nachádza sa v ňom až 13

AMK a pôvod bielkovín má rastlinný charakter (z nektáru rastlín) a živočíšny (z

hltanových žliaz včiel). Veľký význam ma zastúpenie minerálnych látok a stopových

prvkov. Sú to draselné, vápenaté, horečnaté, sodné soli. Významné stopové prvky ako

železo, meď, mangán, kobalt, zinok, jód, fluór, kyselina kremičitá a iné. Z ostatných

významných látok sú to organické kyseliny: jablčná, vínna, citrónová. Med je čistý

prírodný produkt, ktorý má výrazne antibakteriálne účinky. Jablkový ocot je potravina

i liek, je cenný pre vysoký obsah minerálov, vitamínov a stopových prvkov. Jeho aktívna

zložka je kombináciu minerálov, organickej hmoty a kysliny octovej, ktorá mu dodáva

charakteristickú chuť a vôňu. Kone, ktoré denne prijímajú jablkový ocot, sú odolnejšie

voči infekciám a posilňuje im trávení prítomnosťou kyseliny maleínovej (Sitárová, 2009).

Púpava sa často považuje za bezcennú, patrí však k rastlinám s najvyšším obsahom

živín na svete. Obsahuje viac vitamínu A ako mrkva, ďalej malé množstvo vitamínov B, C,

a D, je zdrojom draslíka, sodíka, fosforu, zinku, horčíka a železa. Okrem toho, že je

zdrojom hodnotných živín, kŕmenie púpavou posilňuje pečeň, obličky, čistí krv a navyše je

močopudná. Je to jediné prírodné diuretikum, ktoré neodčerpáva draslík z tela, pretože

rastlina ho má veľa (Birdová, 2004).

Kvôli problémom s tráviacou sústavou u koní bolo v minulých rokoch urobených

mnoho skúšok na používanie kvasiniek v kŕmení koní. Dnes je už známych okolo 2000

kmeňov a je dokázané, že rôzne kmene nemajú rovnaký účinok na činnosť mikroflóry.

U koní je hlavným miestom výskytu kvasiniek hrubé črevo. V hrubom čreve žijú miliardy

baktérií, kvasiniek a prvokov, ktoré štiepia čiastočky potravy a premieňajú ju na

využiteľnú energiu mikrobiálny proteín, vitamíny skupiny B a plyny. Dochádza tu hlavne

k fermentácii vlákniny, celulózy, nestrávených proteínov a sacharidov. Syntéza

bakteriálnych bielkovín a vitamínov je obmedzená hlavne vtedy, ak je koňom predkladané

veľké množstvo vysoko koncentrovaného krmiva alebo aj vplyvom stresu, ale aj vplyvom

vysokej záťaže. Tráviaci systém koňa je prispôsobený pre nepretržitý príjem krmiva a nie

je vhodný pre jednorazový príjem väčšieho množstva krmiva. Veľké dávky jadrových

krmív skŕmené v krátkom čase sa nestačia stráviť v tenkom čreve a prejdú ako sacharidy

do slepého a hrubého čreva. V tejto zadnej časti tráviacej sústavy môže rýchla fermentácia

sacharidov mikroorganizmami vyústiť do širokej škály zdravotných problémov ako koliky

a laminitídy, čo môže mať hlavne u športových koní za následok dlhodobé vyradenie

z tréningu. Aj podaním živých kvasiniek do kŕmnej dávky môžeme predísť výskytu kolík

a ďalších problémov, ktoré súvisia s vysokým prísunom energie hlavne u športových koní.

Prvou živou kvasinkou povolenou Európskou komisiou pre použitie v krmivách je Yea-

Sacc 1026. Doplnok živých kvasiniek ovplyvňuje mikrobiálnu populáciu slepého čreva,

zvyšuje ich celulotickú aktivitu, tlmí negatívne účinky a obmedzuje výskyt kolík.

Kvasinky majú stabilizačný vplyv na fermentáciu v hrubom čreve, čo umožňuje dodávať

potrebnú energiu skrmovaním vyšších dávok jadrových krmív obsahujúcich škrob, pričom

sa obmedzuje výskyt kolík a laminitíd. Športové kone tak majú väčšiu šancu si udržať

dobré zdravie a kondíciu (Sitárová, 2009b).

Stráviteľnosť krmiva je potom daná pomerom medzi živinami a balastnými

látkami: čím menej balastných látok, tým je krmivo stráviteľnejšie. Každý kôň má inú

potrebu živín. Záleží na tom, koľko váži, ako je starý, či rastie, je športovo využívaný, či

ide o gravidnú alebo dojčiacu kobylu a samozrejme záleží aj na jeho zdravotnom stave.

Všetky tieto potrebné údaje možno v dnešnej dobe vyčítať z krmivárskych tabuliek. Ak

odstránime z krmiva všetku vodu, zostane nám sušina, ktorá vlastne spôsobuje zaplnenie

žalúdka a vyvoláva pocit nasýtenia. Množstvo sušiny, ktoré kôň denne spotrebuje: dospelé

kone, ktoré nepracujú – 1,4% jeho telesnej hmotnosti, ťažko pracujúce a rastúce kone až

3,9 % jeho telesnej hmotnosti (Stachová, 2010).

4 Záver

Základ kŕmnej dávky koní by mali tvoriť objemové a jadrové krmivá. Napriek

tomu, že kone svojou anatomickou stavbou tráviacej sústavy patria medzi neprežúvavce,

základnú zložku v ich kŕmnej dávke tvoria práve objemové krmivá. Majú vysoký obsah

sušiny a sú hlavným zdrojom vlákniny. Pre kone najprirodzenejší zdroj živín predstavujú

trávne a ďatelinotrávne porasty. Ich variabilná hodnota je daná botanickým zložením,

vegetačnou fázou. Čím je vegetačné štádium vyššie, tým viacej dochádza k zvyšovaniu

obsahu vlákniny a znižovaniu obsahu dusíkatých látok. Vzhľadom k tomu, že tráviaca

sústava je menšia ako pri prežúvavcoch, je dobré kŕmiť kone tri krát denne. Horšie

stráviteľné krmivá podávajú večer, kedy má kôň najviac času na trávenie. Z jadrového

krmiva je pre kone typickým krmivom ovos, ktorý z kŕmnej dávky pre kone vytlačil

jačmeň. Ovos má priaznivé dietetické účinky. Vo forme šrotu je horšie využívaný, preto sa

skrmuje celý alebo miaganý.

Pri doplňovaní minerálnych látok sa vychádza v celkového obsahu minerálnych

látok v základnej kŕmnej dávke, pracovného alebo chovateľského zamerania koní. V

súčasnosti ponúka trh široký sortiment minerálnych a vitamínových doplnkov. Pre svoju

špecifickú vôňu je ich dobré pridávať do miešanky s ovsom či so zošrotovanými

jadrovými krmivami.

5 Zoznam použitej literatúry

BÍRO, D. et al. 2008. Výživa zvierat, 1. vydanie Nitra: SPU, 2008, 174 s. ISBN 978-80-

552-0070-5

BIRDOVÁ, J. 2004. Prirodzený chov koní, 1. vydanie Bratislava: Slovart, 2004, 206 s.

ISBN 80-7145-959-3

ČERMÁK, B. et al. 2002. Zásady krmení koní, 2. vydanie Praha: Ústav zemědělských a

potravinářských informácí, 2002, 34 s. ISBN 80-7271-124-5

EDWARDS, E.H.. 1992. Veľká Kniha o koňoch, Bratislava: Gemini, 1992, 240 s. ISBN

80-85265-34-4

Fyziologie koně. 2009 aktualizované 2009 [on line] [cit. 2010-04-03]. Dostupné na

<http:// www.konicialbrechtice.blog.cz/>.

GÁLIK, B. – BÍRO, D. – JURÁČEK, M. – ŠIMKO, M. – GYÖNGYOVÁ, E. 2009. The

Concentrations of Mineral Elements in Different Conserved Feeds. In Krmiva, vol. 51,

2009, p. 223-227.

Čím správne kŕmiť kone? MVDr. Stachová [on line] [cit. 2010-02-20]. Dostupné na

<http:// www.ifauna.cz />.

Čo je senáž? [on line] [cit. 2010-01-29]. Dostupné na <http:// www.zemedelske-

potreby.cz/>.

Čo je siláž? [on line] [cit. 2010-01-29]. Dostupné na <http:// www.zemedelske-

potreby.cz/>.

HORNIAKOVÁ, E. – GARLÍK, J. – GÁLIK, B. – TOČKA, I. 2010. Kŕmenie

neprežúvavcov, 3. vydanie Nitra: SPU, 2010, 177 s. ISBN 978-80-552-0351-5

HOLÚBEK, R. et al. 2007. Krmovinárstvo-manažment pestovania a využívania krmovín,

Nitra: SPU, 2007420 s. ISBN 978-80-8069-911-6

IRGANG, K. – LÜBKER, K. 2008. Pferdefütterung nach Maβ, Cadmos Verlag GmbH,

Schwarzenbek, 2008, 144 s., ISBN 10: 3861274507

LABUDA, J. et al. 1982. Výživa a kŕmenie hospodárskych zvierat, 1. vydanie Bratislava:

Príroda, 1982, 488 s.

ĽUDMOVÁ, M.. 2009. Ošetrovanie a výcvik koňa, Ružomberok: Vydavateľstvo Epos,

2009, 162 s. ISBN 978-80-89191-87-1

MLYNEK, J. – HALO, M.. 1999. Chov koní, 1. vydanie Nitra: Slovenský chov, 1999, 100

s. ISBN 80-968175-4-X

McBANEOVÁ, S. – DOUGLAS-COOPEROVÁ, H. 1997. Fakty o koňoch, Bratislava:

INA, 1997, 160 s. ISBN 80-8053-049-1

MEYER, H. - COENEN, M. 2003. Kŕmenie koní: Součastné trendy ve výživě, 1. vydanie :

Euromedia Group, k.s. – Ikar v Praze, 2003, 256 s. ISBN 80-249-0264-8

MODLIŃSKA D. 1994, Kone a žriebätá, 2. slov. vydanie: Bratislava: Slovart, 1994, 93 s.

ISBN 80-7145-374-9

PAJTÁŠ, M. - BÍRO, D. – ŠIMKO, M. 2001. Výživa prežúvavcov, 1. vydanie Nitra: SPU,

2001, 127 s. ISBN 80-7137-826-7

RAYMOND, J.G. 2007. Equine carbohydrate nutrition: implication for feeding

management and disease avoidance. In 5th Mid-Atlantic Nutrition Conference, University

of Maryland: Maryland, 2007, p. 154-161.

RAYMOND, J.G. 2007b. Perspectives on feeding athletic horses in the 21st Century. In

5th Mid-Atlantic Nutrition Conference, University of Maryland: Maryland, 2007, p. 17-24.

SITÁROVÁ, Z. 2009. Med, jablkový ocot a ľan ako prírodné prostriedky pre kone, In

Životný štýl a kôň, roč. III, 4/2009, s. 34-35

SITÁROVÁ, Z. - GÁLIK, B. - JURÁČEK, M. - ŠIMKO, M. 2009. Možnosti skrmovania

siláží pre kone In Jezdectví 9/2009, s. 68-69

SITÁROVÁ Z. 2009. Používanie živých kvasiniek vo výžive koní. In Životný štýl a kôň,

roč. III, 11/2009, s. 44

Správna senáž pro kone [on line] [cit. 2010-01-29]. Dostupné na <http://

www.zemedelske-potreby.cz/>.

VESELÝ, J. 1948. Čo má vedieť každý chovateľ koní, Bratislava 1948, 78 s.

Výživa a kŕmení koní [on line] [cit. 2010-03-15]. Dostupné na

<http://www.jezdectvi.ic.cz/>.

VOGEL, C. 1996. Ja kôň, 1 vyd. Bratislava: Cesty 1996, 192 s. ISBN 80-7181-137-8

YASHIKI, K. – KUSUNOSE, R. – TAGAKI, S. 1995. Diurnal variations of blood

constituents in young Thoroughbred horses. In Journal of Equine Science , vol. 6, 1995,

p. 91-97.

ZEMAN, L. et al. 1995. Potřeba živin a výživná hodnota krmiv pro kone. 1. vyd. 1995,

Pohořelice: VUŽV, 85 s.