Upload
others
View
1
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V
NITRE
FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH
ZDROJOV
UID: 1131321
ZHODNOTENIE CHOVU ČINČILY VEĽKEJ NA
SLOVENSKU
2011 Andrej Adamka
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V
NITRE
FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH
ZDROJOV
ZHODNOTENIE CHOVU ČINČILY VEĽKEJ NA
SLOVENSKU
Bakalárska práca
Študijný program: Manažmet živočišnej výroby
Študijný odbor: 4179700 Manažment živočíšnej výroby
Školiace pracovisko: Katedra hydinárstva a malých
hospodárskych zvierat
Školiteľ: Ing. Martin Fik ,PhD.
Nitra 2011 Andrej Adamka
Čestné vyhlásenie
Dolupodpísaný Andrej Adamka vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému
„Zhodnotenie chovu činčily veľkej na slovensku˝ vypracoval samostatne s použitím
uvedenej literatúry.
V Nitre. mája 2011
ABSTRAKT
Účeľom bakalárskej práce je priblížiť problematiku chovu činčily veľkej na Slovensku.
Chov činčily veľkej je čo raz populárnejši z hľdiska exterieru, nenáročnosti na
chovateľské prostredie, dobrej reprodukcie a využiteľnosti kožušiny v kožušníckych
priemysloch. V rámci plemenných chovov plemena činčila veľká na Slovensku pôsoby
momentálne 49 chovných samcov, ktorí patria do 12 línií. V jednotlivých líniách pôsobí
minimálne 1 samec. Každoročne sa chovatelia v šlachtiteľských chovoch snažia
vytvárať nové línie s lepšími exterierovými vlastnosťami. Z hľadiska zhodnotenia
úrovne chovu činčily veľkej na Slovensku môžeme konštatovať, že činčila veľká má
dostatočné zastúpenie jedincov v chove a dosahuje porovnateľné výsledky so
zahraničnými chovateľmi činčily veľkej.
Kľúčové slová: problematika chovu, exteriér, línia
Abstract
The purpose of the work is to bring the issue of breeding chinchillas large in Slovakia.
Breeding chinchillas is great as once popular in terms of exterior, simplicity of farming
environment, good reproduction and utilization of fur in the fur industry. In the
chinchilla breeding large breeds in Slovakia currently operates 49 breeding males
belonging to 12 lines. The individual lines operate at least 1 male. Every year, farmers
in breeding herds trying to create new lines with better exterior characteristics. In view
of assessing the level of breeding chinchillas large Slovakia, we can conclude that the
chinchilla large to underrepresented individuals in stock and achieves comparable
results with foreign breeders chinchilla large.
Keywords: farming issues, exterior ,line
OBSAH
OBSAH ........................................................................................................................4
ZOZNAM SKRATIEK A ZNAČIEK ........................................................................6
ÚVOD..............................................................................................................................7
1 PREHĽAD O SÚČASTNOM PROBLÉME RIEŠENEJ PROBLEMATIKY.......8
1.1 Zóologické zatriedenie králika v systéme............................................................8
1.2 Spoločné znaky králika divého a králika domáceho ............................................8
1.3 Hlavné rozdiely medzi králikom a zajacom poľným ...........................................9
1.4 História chovu králikov ....................................................................................10
1.5 Plemená králikov..............................................................................................12
1.6 Výživa a kŕmenie králikov................................................................................13
1.7 Ustajnenie králikov...........................................................................................15
1.8 Ochorenia králikov ...........................................................................................17
1.8.1 Kokcidióza................................................................................................18
1.8.2 Myxomatóza .............................................................................................18
1.8.3 Hemoragická pneumónia králikov .............................................................18
1.9 Plemenitba .......................................................................................................19
1.9.1 Pohlavná sústava králikov .........................................................................19
1.9.2 Spôsoby plemenitby ..................................................................................20
1.9.3 Príznaky ruje .............................................................................................20
1.9.4 Gravidita ...................................................................................................20
1.10 Chovateľské zásady v chove králikov ...............................................................21
1.10.1 Odchov .....................................................................................................21
1.10.2 Odstav.......................................................................................................22
1.10.3 Výber zvierat pre chov ..............................................................................22
1.11 Štandard plemena činčila veľká ........................................................................23
1.12 Názvoslovie využívané v chove králikov ..........................................................24
1.13 Smernica pre posudzovanie králikov plemena činčila veľka...............................26
1.14 Súčasný stav činčily veľkej na Slovensku ..........................................................37
1.15 Prehľad línií činčily veľkej chovanej na Slovensku...........................................38
1.15.1 Prehľad línií plemenných samcov..............................................................39
2 CIEĽ PRÁCE.......................................................................................................44
3 MATERIÁL A METODIKA...............................................................................45
ZÁVER ......................................................................................................................46
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ....................................................................47
PRÍLOHY..................................................................................................................49
6
ZOZNAM SKRATIEK A ZNAČIEK
n.l nášho letopočtu
tzn. to znamená
°C stupeň Celzia
kg kilogram
cm centimeter
g gram
mm milimeter
MXT myxematóza
V výborné
Vd veľmi dobré
D dobré
Ds dostatočné
Nd nedostatočné
0 chovu schopný
por. poradie
č. číslo
Znač. značka
P.u. pravé ucho
Obr. Obrázok
Tab. tabuľka
atď. a tak ďalej
Čv Činčila veľká
7
ÚVOD
Chov králikov má u nás dlhodobú tradíciu. Králik (Orictogalus cuniculus forma
domestica) je pre pomerne malú náročnosť na chovný priestor, dobrú reprodukčnú
schopnosť, rýchly rast a schopnosťou produkovať dietetické mäso s nízkym obsahom
cholesterolu z rastlinných krmív veľmi vďačným zvieraťom .
Králik najmä v povojnovom období predstavoval významné obohatenie jedálneho lístka
obyvateľov. V našich podmienkach však od konca osemdesiatých rokov
zaznamenaávame pokles záujmu o chov králikov najmä z dôvodu vírusových ochorení
myxomatózy a hemoragickej pneumónie. Na druhej strane sa od konca osemdesiatých
rokov aj v naších podmiankach po vzore zahraničných krajín začína formovať farmový
chov králikov s vysokou koncentráciou zviet. Drobnochovy králikov dnes predstavujú
určitú záujmovú činnosť a môžeme ich rozdeliť na drobnochovy, kde hlavným cieľom
je produkcia králičieho mäsa pre samozásobenie vlastných rodín a drobnochovy, kde sa
chovatelia orientujú na priblíženie sa k určitému štandardu plemena. Takýto chovatelia
sa svojimi odchovmi pýšia na výstavách drobných zvierat. V drobnochovoch jedným
z najvďačnejších a najčastejšie využívaných plemien je činčila veľká. Je to plemeno,
ktoré si našlo obľubu u chovateľov najmä vďaka svojmu typickému činčilovitému
sfarbeniu srsti ale aj vďaka svojim vynikajúcim úžitkovým vlastnostiam. Chov činčily
veľkej je v súčasnosti riadený klubom činčily veľkej.
Cieľom práce bolo popísať chov činčily veľkej na Slovensku.
8
1 PREHĽAD O SÚČASTNOM PROBLÉME RIEŠENEJ
PROBLEMATIKY
1.1 Zóologické zatriedenie králika v systéme
Kmeň: Chordáty (Chordata)
Podkmeň: Stavovce (Vertebrata)
Nadtrieda: Čeľustnaté (Gnathostomata)
Trieda: Cicavce (Mammalia)
Podtrieda: Živorodé (Theria)
Nadrad: Placentovce (Placentalia)
Rad: Dvojitozupce (Lagomorpha)
Čeľaď: Zajacovité (Leporidae)
Rod: Králik (Oryctolagus)
Druh: Králik domáci (Oryctolagus cuniculus forma domestica)
Plemeno: Činčila veľká (Zadina 2003)
Do čeľade zajacovité patria vlastne zajace a králiky. Dorastajú do veľkosti
väčšej než pišťuchy majú pretiahnutejšie telá, dlhšie pohyblivé ušnice dobré zadné
končatiny dlhšie než predné. Chvost je síce tiež krátky, na rozdiel od pišťucha však
viditeľný (Ander et al. 2000).
1.2 Spoločné znaky králika divého a králika domáceho
Králiky síce tvoria druhovo menej početnú skupinu (20-25) než zajace (25-30)
avšak vzhladom i spôsobom života sú rozmanitejšie (Anděra, et al. 2000).
V ústnej dutine majú na hore i dole po jednom páre silných dlátovitých rezákov, ktoré
sú celé pokryté sklovinou, nemajú koreň a trvalo rastú. Na zadnej strane je vrstva
9
skloviny tenká, tak že oblukovité hlodáky sa dlátovito obrusujú. Na ich prednej strane je
pozdĺžna ryha. V hornej čeľusti je za oboma prednými rezákmi ešte jeden pár drobných
rezákov. Špicáky chýbajú, stoličky sú hypsodontné, na spodnej čeľusti majú viacej
záhybov ako na hornej. Kĺbová jamka spodnej čeľuste je guľovitá, čo pri prežúvaní
umožňuje bočný pohyb čeľuste( Laštuvka et al., 1996).
Naprostá väčšina má zubný vzorec 2 0 3 3 //1 0 2 3 tzn. do hromady 28 zubov. Iba
u králika japonského (Pentalagus furnessi) (pozn. autora je to druh divokého králika
nejde o plemeno králika domáceho) sa udáva v hornej čeľusti o jeden pár stoličiek
menej. Predné i zadné lapky kryje na spodnej časti hustá srsť (Anděra, et al., 2000).
Kľučná kosť chýba, slepé črevo je dlhé a má špirálovú riasu. Vytvárajú sa v nej
zvláštne kašovité výkaly, ktoré opäť požierajú, znovu trávia a neskôr vo forme tvrdých
bobkov kalia tzv. cekotrofie (koprofagie). Samci majú miešok pred penisom (rozdiel od
ostatných placentárov). Samica má 3-5 párov mliečnych bradaviek, maternica je dvojitá
a placenta terčovitá .
Má na lebke vytvorenú medzitemennú kosť a kostné poschodie je omnoho širšie ako
šírka vnútorných nozdier. Uši a zadné nohy sú kratšie ako u zajaca ( Laštůvka at.al,
1996). Telesná teplota u králikov je 38,5- 39,5 °C. Tep je 130-320 pulzov za minútu.
Počet dychov je 32-60 za minútu (Duranti, et al. 1993).
Králik má v každej telovej bunke 44 chromozómov (Fingerland, 1998). Kostra králika
má 220 kostí (Dousek, 1994). Schippers (1999) píše , že na hlavu pripadá 31 kostí .
Králik sa dožíva maximálne 10 rokov (Ahrland, 1989).
1.3 Hlavné rozdiely medzi králikom a zajacom poľným
V prírode nedochádza k vzájomnému kríženiu. Hmotnosť zajaca je o 2 kg väčšia
Dĺžka gravidity je 12 dní dlhšia. Králik rodí v nore, vystlanej srsťou , ale zajac na
voľnom priestranstve. Králičatá sú slepé, hluché, holé neschopné samostatného života,
ale mláďata zajaca úplne naopak . Králik má krátku hlavu, krátke uši, slabé pánvové
končatiny, a však zajac ma dlhú hlavu a uši, silné pánvové končatiny (Konrád, 1996).
10
1.4 História chovu králikov
V Európe sa prvý krát vyskytujú koncom treťohôr. Neskôr, v dobe ľadovej sa
králiky vyskytovali len na juhu Európy (pyrenejský poloostrov) a v severozápadnej
Afrike. V druhom tisícročí p.n.l. pri svojich námorných cestách vozili Feninčania
zvieratá- králikov, ktorý boli zdrojom čerstvého mäsa. Tak sa stávalo, že v prístavoch sa
dostali na pevninu. Iberejci- obyvatelia dnešného Španieľska, Portugalska ich začali
chovať v podzemných norách, neskôr v ohradách, je možné hovoriť o prvom
zdomácňovaní králikov. Ľudia im hovorili i-stephanie –Hispania, latinsky Španielsko
(Štětka, 2011).
Postupne sa králik dostáva k chovu v chlievoch, ohradách. Mláďatá pobehovali
väčšinou voľne, často boli potom domorodcami chytané a kuchynsky spracované. To
bola priama domestikácia králikov, ktorý sa postupne začali šíriť i do ostatných krajín
v Európe (Štětka, 2011).
V 16. storočí mala kráľovná Alžbeta I. veľkú králičiu záhradu a Henrich IV. Navarrský
veľkú králičiu oboru, ktorá slúžila na zábavu žien u dvora (Zadina at. al. 2004).
V stredoveku boli králiky chované takmer vo všetkých kláštoroch , kde boli zdrojom
kvalitného mäsa a všestranne upotrebiteľné kožky. Francúzski mnísi chovali králiky
rôznych typov, farebných rázov. Už koncom 18. storočia sú známe 4 plemená králikov:
dlhosrstý, Holanďan, malý stříbrňák a stajňový králik. Dokonca o plemenách králikov
sú už správy zo 16. storočia. Po Prusko-francúzskej vojne (1870 -1871) získali nemeckí
vojaci z Francúzska poznatky o chove králikov a tak sa ich chov rozširuje aj do
Nemecka, ďalej aj do Anglicka. Králiky sa chovajú vo chlievoch, drevených
králíkárňách. V rokoch 1850 už bola známa chovateľská zoskupenia s chovom králikov
určitého typu, plemena a sfarbenie. Priekopníci organizovaného chovu vypracúvajú
štandardy plemien, začína sa s výstavnou činnosťou. Sprvu sa hodnotila úžitkovosť,
neskôr sa presadzoval záujem o krásu a farebnosť. V našich krajinách pokračoval aj
chovateľský záujem o zveľaďovanie doma chovaných králikov. V 19. storočia priniesli
vojaci správy o nových "odrodách" králikov vo Francúzsku, Lotrinsku (dnešná časť
Holandsko), skrátka zo západnej Európy, kde bol chov králikov už pestrejšie.
Chovatelia nezostávali k európskym novinkám ľahostajní. Predovšetkým politické
zmeny 19. a 20. storočia, migrácia vojakov pri vojnách Rakúska-Uhorska s európskymi
susedmi umožnila, aby sa do Čiech dostali králiky z Francúzska a Nemecka. Na sklonku
11
19. storočia už obchodníci, ktorí do Čiech dovážali rôzne plemená králikov. Inak bol
doteraz králik chovaný ako "zvyškové zviera" v maštaliach, kde mu bolo potravou to,
čo vypadlo zo žľabu na zem. V našich krajinách mal chov králikov spočiatku športové
zameranie. Prvé vystavenie králikov na verejnosti bolo v meste Březnici dňa 7.9. 1863.
Tu Jednota hospodárskeho kraja píseckého usporiadala Výstavu hospodárskych i
lesných výrobkov, všetkého druhu dobytka, náradia a strojov. Na prekvapenie
návštevníkov sa našiel prvý králikár, ktorý sa nebál posmechu a štipľavých poznámok.
Vyniesol svoje králiky z prítmia stajne a dal ich do radu vedľa ostatné vystavovaná
zvieratá. O chovu králikov sa začalo písať i v odbornej literatúre. Veľmi pozitívne
pôsobili články Dr. Kodyma v "Hospodárske čítanke", v roku 1873 bola vydaná
knižočka p. Mališa "O chovu králikov", ďalej bola osveta v ďalších časopisoch,
kalendároch z pera nadšencov pre chov králikov. V roku 1877 bol v Prahe založený
"Spolok pre zveľadenie chovu drobného hospodárskeho zvieratstva". Na pražských
výstavách bol už králik vystavovaný, ale len ako doplnok, ktorý bol často trpený z
milosti. V tomto roku bola vydaná publikácia p. síra "Králíkářství". V rovnakom období
pôsobil neúnavný chovateľ a propagátor vedeného chovu králikov Ján V. kalal z
Bernatic u Tábora, ktorý osobnými stretnutiami, vydupával cestu k uznaniu užitočnosti
chovu králikov. V roku 1902 bola v Prahe založená "Ústredná jednota králíkárov
českoslovanských". JV Kalal vydáva časopis "Králíkář českoslovanský", ďalšie pekné
články a pojednanie sú od AE Meliš, JV Kalal, MVDr. FS Kodyma a ďalších. Na
slovensku bol prvý spolok králikárov založený až v roku 1922 v Holici (Štetka, 2001).
V českých krajinách už v roku 1903 usporiadali aktívny jihočeští chovatelia v mestečku
Blatná 11. - 12. októbra v sále hotela "U bieleho leva" - Prvá českú králíkársku výstavu.
Usporiadateľom bol spolok chovatelov králikov za vedením H. Šimánka, Augustína a
Václava Lehečky, J. Modra a J. Jungmana. Bolo vystavené od 56 chovateľov 299
králikov ôsmich plemien (striebornošedá, striebristý ,brokrcí, belgickí obri, ruskí,
anglickí baranovití, angorští, triesla a modrí) (Kalal, 1943).
Blatenská výstava v roku 1903 predstavila 8 rôznych plemien. Ale v tej dobe boli už na
našom území králiky francúzski beranovití, holandskí, zajačie, modrí triesla, českí
strakáčmi, belgickí obri albíni a ďalej králik Thüringenskej (kamzíči - Durínsko),
havanský, hermelín, aljaška, francúzsky striebristý (šampanský), bieli modrookí a novo
dovážajú japonskí. Na Morave bol v Brne založený "Králikárský spolok" v roku 1904 a
ten usmerňoval chovateľskú činnosť v širokom okolí. Prvá svetová vojna trochu
12
obmedzila rozvoj nových plemien, králik bol chovaný hlavne pre úžitok v produkcii
mäsa. Po nastolení mieru sa však objavujú ďalšie neznáme plemená: králik Meißenský,
baranovitý, Marburské Veveří, trojfarebný strakoš, činčila, rys - lux, oposum, líščie,
zibelin (Kunie), novozélandský červený, pražský čiernošedý, poddoubník, havanský
hnedý, Poděbradský dance, plzeňský strakoš, králik srnčí, český albín a ďalšie. Veľkú
chovateľskú horúčku odštartoval dovoz castorexov z Francúzska a s tým aj šľachtenie
ďalších krátkosrstých plemien (Štetka, 2001).
1.5 Plemená králikov
Keď chovatelia a šľachtitelia zistili, aká rozsiahla je variabilita znakov a vlastností
králika, usilovali ich tvorivým prístupom podchytiť a stabilizovať. Bohatý genotyp
králikov umožnil v krátkom časovom období vytvoriť veľké množstvo jednotlivých
plemien. Prvé z nich sú definované štandardom z 18. storočia, ale najviac nových
plemien vzniklo po získala úplné a ucelenejšiu genetických poznatkov v 20. storočia.
Touto tvorivou činnosťou vznikol bohatý svetový genofond plemien rozdielne
hmotnosti, rôzneho sfarbenia a kresby srsti, jej rozdielne dĺžky a štruktúry, rozdielneho
postavenia a dĺžky uší a osobitého držanie tela. Vytvorené plemená zaujala skupiny
chovateľov, ktorých prvoradým cieľom je zachovať vyšľachtené plemennej znaky; v ich
chovoch je ekonomika a úžitkovosť druhoradá. Okrem tohto chovateľského zamerania
je po celú dobu od zdomácnenia králika až dodnes významné aj zameranie na využitie
úžitkových vlastností králika pre produkciu mäsa. Vedľa vzniku prevládajúcieho počtu
plemien s osobitnými plemennými znakmi sa postupne vyčleňovali skupina mäsových
plemien králikov a v druhej polovici dvadsiateho storočia sa začalo so šľachtením
mäsových typov králikov sa špecializovaným zameraním na rýchlu tvorbu králičieho
mäsa. Plemená svetového genofondu, zastúpená v chovoch našich chovateľov, uvádza
Vzorkovník plemien králikov (Malík, et al. 1999).
Plemená králikov rozdeľujeme podľa dĺžky srsti na krátkosrstá (dĺžka krycieho chlpu
predstavuje 1,4 - 2 cm), pričom chlpy sú ku koži postavené kolmo. Králiky s normálnou
srsťou, u ktorých je dĺžka krycieho chlpu v rozmedzí 2 - 4 cm, srsť "splýva" s kožou. U
dlhosrstých plemien dĺžka krycieho chlpu sa pohybuje v rozmedzí 5 - 6 cm u líščieho
králika a u angora je srsť ešte dlhšia. Saténového králika zaraďujeme do samostatnej
13
skupiny plemien s osobitnou štruktúrou srsti. Jeho všetky chlpy tzn. podsada i pesíky
majú podstatne menši priemer (et al.1994).
Podľa najnovšieho vzorníka plemien králikov, je do výstavného posudzovania
zaradených celkom 67 plemien a ešte niektoré jednotlivé plemená majú veľa farebných
rázov. U plemena holandský je iba 14 farebných rázov (Zadina, 2003).
Celkový počet známých plemien sa odhaduje na 150 (Konrád, 1996).
Podľa Zadiny (2003) plemena králikov rozdeľujeme na veľké (belgický obor, moravský
modrý, nemecký obrovitý strakáč), stredné(činčila veľká, český strakáč), malé (rys,
český červený, činčila malá), zakrslé (hermelín, zakrslý baran, zakrslý), krátkosrsté
(kastorex, slovenský sivomodrý rex ), dlhosrsté (angora,líšči,zakrslí líšči) a so zvláštnou
štrukturou srsti (saténový).
1.6 Výživa a kŕmenie králikov
Králiky patria k bylinožravcom, majú dlhú tráviacu sústavu a pomerne pomalé
zažívanie. Potrava môže v zažívacích orgánoch zostávať aj niekoľko dní (Schippers,
1999).
Zadina, (2004) sa spomína, že potrava prechádza tráviacim ústrojenstvom približne 72
hodín.
Žalúdok králika je jednokomorový, má objem asi 250 ml a králik patrí medzi
monogastrické zvieratá. Žalúdočné šťavy sú silne kyslé, pH je okolo 1,0 po zmiešaní s
obsahom žalúdka sa však zvýši na 2,0. Tenké črevo meria asi okolo 3 m. Dĺžka hrubého
čreva sa pohybuje okolo 120 - 150 cm (Zadina et al. 2004).
Zvlášť objemné je slepé črevo, dlhé 30 - 55 cm s 8 - 15 cm dlhým červovitým
príveskom, tu dochádza k hlavnému tráveniu celulózy (Konrád, 1996).
V chove králikov závisí výživa a kŕmenie na technológií chovu a ustajnenie zvierat.
Používajú sa rôzne typy kŕmenia: kombinovaný (zmiešaný) a kŕmenie granulovanými
kompletnými kŕmnymi zmesami (suchý) (Zadina et al. 2004).
Pri kombinovanom type kŕmenia sa používajú rôzne druhy jadrových krmív spolu so
šťavnatými krmivami (okopaniny), zelené krmivo a senom. V zimnom období je o 15%
vyššia potreba živín ako v letnom období. Vyššia potreba živín je potrebná na
14
kompenzáciu tepla strácajúceho sa z organizmu králika vplyvom vonkajšieho
prostredia. Pri obmedzenom kŕmení je nutné brať do úvahy maximum dennej dávky
krmiva. Pri kŕmení králikov vo farmovom chov s regulovaným mikroklímou sa
využívajú plnohodnotné granule s vyváženým obsahom živín, ktorý je v zhode s
fyziologickými zvláštnosťami, charakterom úrovňou produkcie králikov (Zadina et al.
2004).
Veľkosť granúl sú pre mladé králiky dĺžka 3 - 4 mm, priemer 2,5 - 3 mm a pre
dospelých králiky dĺžka 6 mm a priemer 5 mm (Michálek,et al. 1995).
V tabuľke 1. od Kopaňskieho (1977) je denné množstvo suchej kompletné kŕmne zmesi
pre králiky.
Tab.1
Kategórie
Živá hmotnost
(kg)
Kompletná kŕmna zmes (g)
3 110-170
4 140-195
dospelé králiky v období pokoja
5 170-220
3 135-210
4 175-240
dospelé králiky v období produkcie
5 210-275
3 190-245
4 245-320
samice po pôrode a dojčiace
5 300-390
0,4 16-20
mláďatá pri samici 0,6 24-30
0,6-1,2 39-118
1,8-0,27 118-167
2,7-3,4 167-197
mláďatá intenzívneho výkrmu
3,4-4,0 220
(Denné dávky kompletnej kŕmnej zmesi pre králikov Kopanský,1977)
15
Podľa Piersovej (1992) v poľnohospodárskych dvoroch by mali mať králiky
stále k dispozícii seno, je to cenný zdroj vlákniny, ktorá je nevyhnutná pre správnu
funkciu čriev.
Príjem pitnej vody ovplyvňuje fyziologický stav králikov (dojčenie), obsah vody v
predkladaných krmivách (zelené krmivo, okopaniny) a teplota prostredia. Najväčšiu
spotrebu budú mať králiky kŕmené suchým krmivom v letnom období a dojčiace
samice. Pitnú vodu musia mať králiky stále k dispozícii (Malík, 2002).
Podľa Kuźniewicze a Filistowicze (1999) králiky kŕmené suchými krmivami vypijú
denne okolo 100 cm3 pitnej vody na 1 kg živej hmotnosti.
Michálek,at.al, (1995) uvádzajú, že ročná spotreba pitnej vody na 1 klietku pre chovné
králiky, pri zahrnutí podielu všetkých ďalších kategórií a produkcia vykŕmených
králikov činí cca 1270 litrov.
1.7 Ustajnenie králikov
Králiky nepatria medzi zvieratá náročná na prostredie. Nemali by sme však
zabúdať na to, že zo všetkých druhov drobných hospodárskych zvierat (hydina, holuby)
je králik najviac viazaný na pomerne malú plochu chovného zariadenia. To by preto
malo čo najviac zodpovedať jeho požiadavkám na prostredie, pretože prostredie patrí
medzi dôležité faktory ovplyvňujúce úspešnosť chovu, vrátane jeho ekonomiky.
Najväčšie požiadavky na ustajnenie a hygienu chovu majú králiky s vysokou
úžitkovosťou a králiky s mimoriadnou exteriérovou hodnotou. Prostredie, v ktorom
králik žije, musí byť predovšetkým suché, má zmierňovať vplyv vonkajších
klimatických podmienok, má byť dobre vetrateľné, ale bez prievanu a zvýšenej
koncentrácie čpavku. Má mať tiež dostatok najlepšie prirodzeného svetla. Králiky sú
zvyknuté žiť v kolóniách, preto na seba môžu vidieť (Zadina et al. 2004).
Najvhodnejšie je smerovanie králikárne čelom k juhovýchodu (zachytáva sa ranné
slnko, obmedzuje sa pôsobeniu slnečných lúčov v poludňajších a popoludňajších
hodinách. Nevhodné je smerovanie priečelia na západ a sever, podobne ako k juhu a
juhovýchodu. Ak sa králikárne nedajú otočiť priečelím ku vhodnej svetovej strane, je
nutné ju vybaviť tienidlami alebo sklápacími prístreškami (Konrád, 1996).
16
Najväčšiu starostlivosť a pozornosť vyžadujú samice v čase gravidity, pôrodu a v
prvých dňoch dojčenia mláďat. V tej dobe je nutné samiciam a mláďatám vytvoriť
intímne prostredie, tj. vložiť koterec, ktoré pripomína prostredie nory. Pri odstave
premiestňujeme králiky, mláďatá necháme v pôvodnom koterci. Králiky sú plaché
zvieratá, preto je treba v ich okolí udržiavať pokoj a zamedziť rýchlejším pohybom
osôb. Treba počítať s tým, že králik má tendenciu všetko okusovať, má mať voľný
prístup k vode a krmive. Chovateľské zariadenia musia byť dobre dezinfikovateľné.
Novo nakúpené jedinca je nutné ustajniť oddelene v karanténe. Králiky neznášajú
vlhko, nedokonalú výmenu vzduchu, hluk, prievan a prašné prostredie. Zimu však
znášajú dobre, suché chladno je pre nich vhodnejšie ako vlhké teplo. Je však potrebné
chrániť ich pred dažďom, vetrom, snehom i pred priamymi slnečnými lúčmi. Pre
vonkajšie králikárne je potrebné vybrať miesto tak, aby boli králiky chránené pred
extrémami počasia. Osvedčilo sa situovať ich na východ, prípadne na juhovýchod,
pretože takáto orientácia vytvára optimálne svetelné i tepelné podmienky, nedochádza
pri nej k extrémnym výkyvom teplôt. V žiadnom prípade čelnú stranu neorientujete v
smere najčastejších vetrov a dažďov, pri orientácii na juh alebo juhozápad králiky v lete
trpia silným oslnením horúčavou. Výhodou vonkajšej králikárne je menšia potreba
miesta a celoročné vplyv počasie na králiky prispieva k ich otužilosti a lepšiemu
zdravotnému stavu. Králičinec je zariadenie budované k ochrane kotercov. Do značnej
miery eliminuje alebo úplne odstraňuje nevýhody vonkajších králíkární, vhodným
zateplením možno vytvoriť podmienky aj pre zimnú plemenitbu. Nevýhodou býva
zhoršenie mikroklímy v týchto priestoroch (vyššia vlhkosť a koncentrácia čpavku)
(Zadina , et al. 2004).
V králikárni by mali byť kŕmidla na zrniny, miešanky a okopaniny, jasle na zelené
krmivo či seno a napájačky alebo misky na vodu. Zariadenia na chov králikov môže byť
doplnené aj výbehmi. Využívajú sa napríklad pri výkrme králikov na mäso v
poľnohospodárskych dvoroch. V chove výstavných králikov je možné výbehy
odporučiť, pretože ich pohyb priaznivo ovplyvňuje rast kostry a svalstva (Zadina, et al.
2004).
Podľa Dvořáka (1973) sa stretávame s rôznymi technológiami ustajnenie a spôsobmi
chovu králikov. Je to voľný a polovoľnný chov (tzv. oborový), skriňové chovy v tzv.
voliérach v prírode, chov v ohradách v chlievoch, chov v králíkárňach (kotcový
17
systém), chov v klietkach vo voľnej prírode, chov v králičinciach, chov v klietkach pod
prístreškami a chov v klietkach v halách (Dvořák, 1973).
1.8 Ochorenia králikov
Aj napriek vzornej starostlivosťi môžu králiky ochorieť. Pri zlej starostlivosti sa
však vystavujeme viac rizikám. Králikom by sme mali venovať čo najväčšiu
starostlivosť a udržiavať ich ustajnenie v čistote (Schippers, 1999).
V chovoch rozlišujeme choroby nenakazlivé a nákazlivé. Nenakazlivé choroby sú
vyvolané vonkajšími podmienkami, predovšetkým vplyvom chovateľa. Ide o niektoré
ochorenia očí, nervovej sústavy, srsti, lebky, kostí, zubov, pohlavných orgánov a krvi.
Patria sem aj avitaminózy, nadúvanie alebo i otravy (Fingerland, 1991).
Podľa Kuźniewicze a Filistowicze (1999) sú tieto ochorenia spôsobené predovšetkým
nedostatkom vo výžive a techniky kŕmenia. Na výstavách zjavné príznaky chorôb musí
posudzovateľ konštatovať a zaznamenať do príslušnej rubriky oceňovacieho lístka.
Zvýšenú pozornosť musí venovať chorobám prenosným (nákazlivým) a chorobám
dedičným. Presnú diagnózu nemožno však po posudzovateľovi požadovať, to prináleží
len veterinárnemu lekárovi (Zadina, 2003).
Správny chovateľ by mal vedieť posúdiť zdravotný stav zvierat, ktoré chová a
pravidelne ho pri vykonávaní úkonov v chove kontrolovať. Všeobecnými príznakmi
ochorenia je malátnosť, znížená pohyblivosť, nezáujem o príjem krmiva a nápojov,
zápchy alebo hnačky, výskyt výpotkov v okolí očí, nozdier, pohlavných orgánov a
konečníka. Príznakom ochorenia môže byť aj strata lesklosti a vypadávanie srsti. Pri
dlhodobých chorobných stavoch vplyvom chudnutia sa znižuje osvalenie, vystupujúce
stavce (pílovitý chrbát) a rebrá. Pri bolesti v dutine brušnej býva brucho na pohmat
tvrdé, alebo vtiahnuté. Zvieratá môžu mať zmenený postoj vplyvom bolesti niektorého z
orgánov, vplyvom otlakov končatín, alebo poranenia atď. (et al. 1994).
18
1.8.1 Kokcidióza
Spôsobuje ju malý jednobunkový črevný parazit, ktorý zasiahne okrem iného
črevnú stenu. Králik má potom vážnu hnačku, stolica je vodová a páchne. Srsť zmatnie
a králik rýchlo ubúda na váhe, zatiaľ čo brucho je hrubé a ochabnuté. V ranom štádiu sa
táto choroba dá vyliečiť. Ak sa včas nezasiahne, končí choroba väčšinou úhynom.
Kokcidiózu možné liečiť podávaním kokcidiostatík, najlepšie sulfadimidínu alebo
sulfakombinem po dohode s veterinárnym lekárom. Predovšetkým dbáme na čistotu,
poriadok a pravidelnú dezinfekciu králíkárne, kŕmidiel a náradia (Schippers, 1999)
1.8.2 Myxomatóza
Myxomatóza králikov je vírusové ochorenie. Chorobnosť dosahuje až 90%.
Zdrojom nákazy sú choré zvieratá, prenášačom bodavý hmyz (Michálek, et al. 1995).
Príznaky sa objavujú za 4 až 14 dní (Verhoef, 2005).
Prejavuje sa uzlovitými zmenami (opuchom) hlavy, uší, oblasti očí a pohlavia. Liečba je
neúčinná. Vykonávame preventívne očkovanie od 1 mesiaca veku. Imunita nastupuje za
4 až 9 dní a trvá 1 rok. Používaná vakcína MXT neovplyvňuje jatočnú kvalitu mäsa
očkovaných králikov (Michálek,et al. 1995).
1.8.3 Hemoragická pneumónia králikov
Mor králikov čiže hemoragická pneumónia je choroba, ktorá sa v posledných
rokoch často vyskytuje. Spôsobuje ju vírus a nakazené zvieratá hynú v priebehu
niekoľkých minút po ťažkých kŕčových stavoch s príznakmi dusenia. V oblastiach, kde
sa táto choroba vyskytuje, môže sa proti nej zaočkovať (Schippers, 1999).
Ďalšie vážne ochorenia je infekčná nádcha, pasteurelóza, kiahne, pseudotuberkulóza,
salmonelóza, tularémia, infekcie E. coli, nekrotické zápal slepého čreva, Spirochetóza
(králičie syfilis), toxoplazmóza, encefalitozoonóza, cysticercosis (uhrovitosť), svrab,
plesňové ochorenia, otlaky končatín, zápaly mliečnej žľazy, otravy, kanibalizmus (et.al.
1994).
19
Jedlička (2006) opisuje črevné ochorenie mladých králikov známe v západnej Európe
ako dlhodobé a ničivej tzv. enterokolitída.
Dvořák (1973) ešte uvádza strongylózu, červivosť žalúdka, črevnú červivosť,
pásomnicu a stafylokokovú nákazu králikov. Neinfekčné ochorenia je zápcha,
nadúvanie, prechladnutím močového mechúra, neplodnosť, poruchy pri kotení, nervové
poruchy, nosoví katar, úpal a abnormálne prerastaním zubov
1.9 Plemenitba
So zdravotným stavom a dokonalou výživou tvorí plemenitba tri základné
stavebné kamene v chove králikov (Konrád, 1970).
1.9.1 Pohlavná sústava králikov
Králiky sú schopné sa rozmnožovať počas celého roka. V poľnohospodárskych
dvoroch je ale najvhodnejším obdobím jar (Tuláček, et al. 1995).
Samčie pohlavné ústrojenstvo sa skladá zo semenníkov vretenovitého tvaru s rozmermi
3 a 1,2 cm a váži asi 1,45 g (Konrád, 1996).
Penis je v kľude dlhý asi 2,5 cm. Králik ejakuluje pri každom skoku 0,4 až 6 ml
spermie. To obsahuje v 1 ml 700 000 až 2 miliardy spermií. Samičie pohlavné
ústrojenstvo sa skladá z párových vaječníkov, vajcovodu, maternice a pošvy. Fazuľovité
vaječníky rozmeru 1,5 a 0,3 cm váži okolo 0,25 g. Pravý vaječník je u dospelých samíc
uložený u štvrtého bedrového stavca a ľavý umiestnený pod okrajom ľavej obličky.
Vajíčkovod je dlhý 8 až 10 cm a hrubý 2 mm. Maternica je dvojitá a každé z ramien má
dĺžku 8 až 10 cm. Obe ramená zavesené peritónom na dorzálnej stene brušnej dutiny
ústia samostatným krčkom do pošvy. Tá je dlhá 7 až 8 cm a široká 0,5 až 1 cm. Každý
vaječník uvoľňuje 3 až 9 vajíčok a to asi 10 hodín po zapustenia. V 11 dňoch je dĺžka
plodu 0,5 cm, v 14 dňoch asi 1,2 cm a 21 dňoch asi 3 cm. Prvé vrhy bývajú menej
početné, nasleduje rovnaký počet mláďat do deviateho vrhu a potom dochádza k
postupnému znižovaniu (Tuláček, et al.1995).
20
1.9.2 Spôsoby plemenitby
Prirodzená plemenitba individuálna ,chovateľ podľa pripúšťacieho plánu
zapúšťa jednotlivé samice príslušným samcom. Na jedného samca počítame 8 až 15
samíc. Platí zásada, králičicu vpúštame za samcom . Za deň môže samec pripustiť dva
králiky. Počet skokov jeden až dva pri jednom párení (Michálek,et al. 1995). Prirodzená
plemenitba skupinová k jednému samcovi priraďujeme 5 až 15 samíc na jeden týždeň.
Výhodou tohto spôsobu je menší počet jalových, zvyšuje sa počet mláďat , vedie ale k
vyčerpaniu samcov, nepoznáme presný termín pôrodu (Konrád, 1970).
Inseminácia patrí k moderným spôsobom reprodukcie. Na jedného samca možno
počítať 50 samíc. Výhodou je zavedenie turnusového zapustenie, menšia potreba
samcov, s ktorou súvisí nižšia spotreba krmiva a potrebných ustajňovacích priestorov.
Zo zoohygienického hľadiska sa javí ako dôvodný uzavretý obrat stáda a zníženie rizika
prenosu chorôb (Michálek, et al. 1995).
1.9.3 Príznaky ruje
Časový interval ruje je veľmi variabilný a pohybuje sa v rôznych intervaloch až
do 20 dní. Vonkajšie príznaky ruje sa prejavujú trením spodnej čeľuste, spodného pysku
až krku o hranu kŕmidla, prípadne inú hranu v koterci, častým prehrabávaním
podstielky, nepokojným správaním, vytrhávaním srsti z prsnej a brušnej dutiny a snahou
o stavbu hniezda, vonkajšie pohlavné orgány sú zdurenie, pošva je silne až do modra
prekrvená, zväčšená, niektorých prípadoch sa môže zmenšiť príjem krmiva a ak je
králičica s mláďatami, môže po nich skákať (Michálek, et al. 1995).
V období, keď samica určená na chov odmieta samca (anestrus), dozrievajú ďalšie
folikuly. Toto obdobie je dlhšie v zime ako na jar a v lete. Preto tiež zapustenia a počty
mláďat v zime sú nižšie (Konrád, 1996).
1.9.4 Gravidita
Po kontrolnom pripustení 3 až 5 deň samica odmieta samca, králičica je
kľudnejšia, výnimočne býva agresívna, zvyšuje sa žravosť, môže dochádzať k
21
výraznému likvidovanie podstielky rozhryznutím, najspoľahlivejšie metóda je palpácia,
ktorú vykonávame od 12. dňa po zapustenia. Opatrným pohmatom v zadnej časti brucha
nahmatáme plody o veľkosti čerešne až menšieho orecha v prípade gravidity. V
poslednom týždni gravidity samica má zväčšené brucho, zväčšujú sa mliečne bradavky,
králik zháňa stavebný materiál na stavbu hniezda (Michálek, et al.1995).
Dĺžka gravidity býva 30 až 31 dní. Doba gravidity kratšie, tj. 29 dní, býva celkom
výnimočne pri väčšom počte narodených mláďat. Naopak dlhšia doba (cez 31 dní) býva
u malého počtu narodených mláďat. Krajné hodnoty doby gravidity, za čo považujeme
34 a 35 dní, sa vyskytujú v tom prípade, že sa mláďatá rodia väčšinou mŕtve a môžu
nastať aj ďalšie popôrodné komplikácie (Lebas at.al. 1984).
1.10 Chovateľské zásady v chove králikov
Úspešnosť chovu králikov si vyžaduje dodržiavanie určitých zásad zootechnickej
praxe, ktoré je treba dodržiavať.
1.10.1 Odchov
Je to obdobie od narodenia mláďat (obr. 9). V prvom období do odstavenia
záleží vývin mláďat od mliečnosti matky (obr.10). Mliečnosť je ovplyvňovaná najmä
plemennou príslušnosťou (et al. 1994).
Od 18. dňa začínajú opúšťať hniezdo prijímať potravu (obr. 13) (Konrád, 1996).
Mladé králiky intenzívne rastú, čo je dané vysokým obsahom bielkovín, tuku v mlieku
(et al. 1994).
Denný prírastok hmotnosti stredných plemien sa pohybuje okolo 35 g (Michálek, et al.
1995).
Králičie mlieko obsahuje v závislosti na dobe laktácie 10 - 20% tuku, 10 - 15%
bielkovín, vápnika a veľa ďalších minerálnych látok a tiež veľa vitamínov, najmä
skupiny B. V porovnaní s kravským mliekom je v králičom mlieku menej cukru. Tvorba
mlieka sa zvyšuje do 3 týždňov po pôrode po mesiaci laktácie rýchlo klesá. Kraličica
produkuje aj cez 200 g mlieka za 24 hodín; Na prvom vrhu menej než na druhom. Na 1
22
g prírastku hmotnosti mláďaťa sú treba 2 g mlieka. Mliečnosť samica je možné posúdiť
zvážením celého vrhu v 21 dňoch veku mláďat. Dobre živená mláďatá po týždni života
zdvojnásobia svoju telesnú hmotnosť, ktorá po 30 dňoch býva 9 - 10x vyššia než pri
narodení (Konrád, 1996).
Ak nie je samica schopná sa dostatočne postarať o mláďatá (nadpočetné vrhy, samica
ochorie atď.) môžeme králiky podložiť pod inú samicu s mláďatami ktoré sú podobné
starým (Kadeřábková, 2007).
Vo veku 6 až 8 týždňov pri nevhodnej starostlivosti o mláďatá dochádza k zvýšeným
úhynom. V tejto dobe prebieha prvé pĺznutie, výmena zubov. Mláďatá začínajú prijímať
predkladané krmivo, preto môže dochádzať k neočakávaným poruchám tráviaceho
ústrojenstva (Michálek et al. 1995).
1.10.2 Odstav
U intenzívne kŕmených brojlerových králikov ho vykonávame vo veku mláďat
28 až 32 dní, v tradičnom spôsobe chovu 42 az 56 dňoch. Neskorší odstav sa
neodporúča vzhľadom k tomu, že dochádza k vyčerpaniu samíc zároveň ich
využiteľnosti v reprodukcii (Michálek, et al.1995).
V 1. polovici 20. stor. niektorí chovatelia veľkých plemien odporúčali ponechávať
mláďatá vybrané do chovu u samice aj 80 dní (Kadeřábková, 2007).
Odstavené mláďatá sa ponechávajú pohromade do veku 3 mesiacov, potom sa
rozdeľujú podľa pohlavia (Konrád, 1996).
Michálek, at.al (1995) pri drobnochovoch sa doporučuje rozdelenie podla pohlavia
hneď pri odstave, pretože odchov prebieha dlhšiu dobu je ukončený až po období
pohlavnej dospelosti. Predchádzame tým zbytočným presunom, ktoré predovšetkým u
veľmi výkonných jedincov môžu spôsobiť stres (Michálek,et al.1995).
1.10.3 Výber zvierat pre chov
V chove králikov musí plemenný výber smerovať k utuženiu dosiahnutých
kritérií ich ďalšiemu zlepšovaniu v tom zmysle ako fenotypového založenia, tak aj z
23
vlastností úžitkovej strany. Vyberať možno jednotlivca alebo celé skupiny. Len zvieratá
roztriedené v rámci plemenného – pozitívneho podľa výberu by mali byt zaraďovaná
do chovu (Konrád, 1996).
Výber plemenných zvierat vykonávame podľa chovateľských záznamov, zdravotného
stavu, telesného vývinu, pohlavného výrazu, požiadavky štandardu, pôvodu rodičov ich
úžitkovosť. Výber môžeme vykonávať pred pripustením (vhodné zostavovanie
rodičovských párov), po narodení (kontrola hniezda po narodení, redukcia počtu
mláďat, vyrovnanosť vrhu). Počas odchovu sledujeme predovšetkým zdravotná stav a
rast (Michálek,et al. 1995).
Ako chovný samec má byt zaradený do chovu len jedinec najlepší. Bežná chovateľská
prax vychádza predovšetkým z hodnotenia exteriéru (Konrád, 1970). Ak sa týka
fenotypových vlastností, vyberajú sa zvieratá, ktoré zodpovedajú štandardu príslušného
plemena. Toto posúdenie sa väčšinou zhoduje s výsledkami bodového hodnotenie
výstavného. Naproti tomu hodnotenie úžitkovosti (genotypovej vlastnosti), sú dôležitou
zložkou pre tie plemená, ktoré majú určité špeciálne úžitkové zameranie. Sem patrí
kvalita kožušiny zodpovedajúca požiadavkám spracovaniu kožušníckeho spracovania,
mäsovej úžitkovosti u plemien mäsového typu brojlerového, angorskej vlny a pod.
Úžitkovosť sa hodnotí predovšetkým u mladých zvierat podľa úžitkovosti ich rodičov, u
produkčných zvierat podľa ich úžitkovosti, ich rodičov súrodencov. K tomu je potrebné,
aby bola riadne vedená evidencia zvierat a vierohodnosť dokladov o pôvode
(Rodokmeň). Súčasťou hodnotenia je vždy na prvom mieste zdravotný stav. Zo
zdravotného hľadiska sa do chovu nezaraďujú zvieratá, ktoré vykazujú: Zmeny oči
(rybie, zákal, vpadnuté, vypuklé), deformácia kostry, prerastaním zubov, nervové
poruchy (triaška, ochrnutie, epilepsia) Samovoľné ochorenia podľa veterinárneho
nálezu (Konrád, 1996) .
1.11 Štandard plemena činčila veľká
Náš prvý štandard pre činčily schválil zbor posudzovateľov pri celoštátnej jednote
chovateľov králikov v Prahe dňa 14.3. 1926. Nerozlišoval činčile na veľké a malé
(Schönfelder, 2006a).
24
Od 1.1. 2004 v SR sa posudzuje podľa nového platného vzorkovníka plemien králikov
(Zadina, 2003).
1.12 Názvoslovie využívané v chove králikov
Pri chove a posudzovaní králikov je nevyhnutné, aby sa používalo správne
názvoslovie, ktoré je zrejme z textov vzorníka, tak aj z uvedeného obrázku :
Obr.A
(www.klubcv.infomi.sk/hlavna.htm)
Popis jednotlivých častí tela:
1 ušnice, 2 temeno, 3 čelo, 4 očná časť, 5 nozdry, 6 brada, 7 líca, 8 prsia, 9 lakeť, 10
boky, 11 koleno, 12 zátylok, 13 lopatková oblasť, 14 chrbát, 15 bedrá, 16 krížová
oblasť, 17 chvost, 18 päta, 19 priehlavok (www.klubcv.infomi.sk/hlavna.htm).
25
Kostra králika: Obr.B
Obr.č
Popis jednotlivých časi kostri králika:
1 horná čeľusť, 2 dolná čeľusť/sánka/, 3 kľúčna kosť, 4 prvý krčný stavec, 6
hrudné stavce, 7 bedrové stavce, 8 krížová kosť, 9 koreň chvosta, 10-11 rebra, 13
lopatka, 14 ramenná kosť, 15 vretenná kosť, 16 lakťová kosť, 17 zápästná kosť, 18
záprstné kosti a prsty, 19 pazúriky, 20 výbežok panvovej kosti, 21 stehenná kosť, 22-23
chrupavka, 24 lýtková kosť, 25 holenná kosť, 26 kosť päty, 27 priehlavkové kosti, 28
články prstov, 14,15,16,17,18,19 hrudná končatina, 21,24,25,26,27,28 panvová
končatina (www.klubcv.infomi.sk/hlavna.htm).
Registrácia značkami v ušničiach: Obr.C
(www.klubcv.infomi.sk/hlavna.htm)
26
1.13 Smernica pre posudzovanie králikov plemena činčila veľka
Pre všetký plemená uvedené vo vzorníku platí na Slovensku nasledovná bodovacia
stupnica:
Tab.č.2
Pozícia 1 Hmotnosť 10 bodov
Pozícia 2 Tvar 20 bodov
Pozícia 3 Typ 20 bodov
Pozícia 4 Srsť 20 bodov
Pozícia 5 Plemenné kritéria 20 bodov
Pozícia 6 Plemenné kritéria 10 bodov
Spolu: 100 bodov
Súčet získaných bodov v jednotlivých pozíciách dáva celkové ohodnotenie
zvieraťa vyjadrené bodmi. V pozíciách 2 až 6 sa posudzuje polbodovým systémom. V
každej pozícii je potrebné uviesť písomný zápis o kladoch alebo nedostatkoch. Celkový
počet získaných bodov vyjadruje hodnotu zvieraťa, ktorú nazývame klasifikáciou a táto
je v nasledujúcom rozsahu: 100 až 95 bodov = výborne /V/ 94 až 93 bodov = veľmi
dobre /vd/ 92 až 89 bodov = dobre /d/ 88 až 85 bodov = dostatočne /ds/ 84 a menej =
nedostatočne /nd/ neklasifikovaný bez poznámky /nd/ neklasifikovaný s poznámkou „
chovu schopný“ /0/ Klasifikácia výborný a nedostatočný musia byť posudzovateľom
riadne zdôvodnené a pri posudzovaní najmenej dvoch posudzovateľov oceňovací lístok
vždy podpísaný aj druhým posudzovateľom. Posudzovateľ je povinný slovne zdôvodniť
zrážku dvoch a viac bodov v jednotlivých pozíciách s výnimkou prvej pozície. V
pozíciách 2 až 5 je možná zrážka až 5 bodov, v pozícii 6 až štyri body. Pri väčšej zrážke
sa neposudzuje ďalej a zviera dostáva klasifikáciu nedostatočné.
(www.klubcv.infomi.sk/hlavna.htm)
27
V pozícií 1. hmotnosť posudzovateľ má právo vážením zistenú hmotnosť
upraviť v prípadoch zvlášť hodných zreteľa smerom nahor o 5 % a na výstavách
celoštátnych až o 10% a vyrovnať tak čiastočne straty vzniknuté v priebehu prepravy
zvierat na výstavu. Každú úpravu hmotnosti je posudzovateľ povinný poznamenať do
rubriky hmotnosť bez toho, aby menil niečo na hmotnosti zistenej a uvedenej v záhlaví
oceňovacieho lístka. Prípustné chyby sú dané odchýlkami od hmotnosti dotované
desiatimi bodmi, podľa stupňa hmotnosti. Neprípustné chyby sú dané nedosiahnutím
minimálnej hmotnosti alebo prekročením maximálnej hmotnosti, pokiaľ je horná
hranica hmotnosti stanovená štandardom.( http://www.klubcv.infomi.sk/hlavna.htm)
V pozíci 2 posudzujeme nasledujúce kritériá:
a/ priebeh chrbtovej línie (obr. 3a)
b/ poloha končatín
c/ poloha chvosta (obr. 7)
d/ koža králika
e/ vonkajšie pohlavné orgány
Prípustné chyby:
- mierne vyčnievajúce lopatky (obr. 3d)
- mierne prehnutý chrbát ( obr. 3b)
- nábeh na kaprovitý chrbát (obr. 3e)
- nábeh na zrazený alebo kolmý zadok (obr. 3c,f)
- mierne vystúpené výčnelky panvových kostí (obr. 6)
Neprípustné chyby:
-veľmi vyčnievajúce lopatky /výluka/
- veľmi prehnutý chrbát /výluka/
- vyslovene kaprovitý chrbát /výluka/
28
- vyslovene zrazený alebo kolmý zadok /výluka/
Obr.č.3
(www.klubcv.infomi.sk/hlavna.htm)
29
Poloha končatín:
Obr.č.4 a-b
(www.klubcv.infomi.sk/hlavna.htm)
Prípustné chyby:
- mierny prešľap hrudných končatín
- mierne krivé hrudné končatina
- nábeh na kravský postoj panvových končatín
Neprístupné chyby:
- silný prešľap hrudných končatín /výluka/
- vyslovene krivé hrudné končatiny /výluka/
- vyslovene kravský postoj panvových končatín /výluka/ (obr. 4a)
- veľmi vystúpené bedrá /výluka/
- sudovitý postoj hrudných končatín /výluka / (obr. 4b)
- vybočený postoj hrudných končatín /výluka/
- zlomený prst na ktorejkoľvek končatine /neklasifikovaný/
30
- chýbajúci pazúrik s výnimkou 5. vnútorného pazúrika / neklasifikovaný/
- zlomená končatina /neklasifikovaný/
Poloha chvosta:
Obr.č.7
(www.klubcv.infomi.sk/hlavna.htm)
Prípustné chyby:
- ťahavý chvost
- hravý chvost
- mierne kratší chvost
- sčasti nehybný(drôtený), ale rovný chvost
Neprípustné chyby:
-trvale jednostranne nesený šikmý chvost (výluka)
- veľmi krátky chvost(výluka)
- zhmoždený chvost s výnimkou drôteného(výluka)
31
- zlomený chvost/neklasifikovaný/
- krivý chvost(výluka)
- chýbajúci chvost /výluka/
Koža králika:
Obr.č.5
(www.klubcv.infomi.sk/hlavna.htm)
32
Prípustné chyby:
- voľnejšia koža na ktoromkoľvek mieste zvieraťa
- pri samiciach veľkých a stredných plemien trocha šikmý ako i výraznejší lalok (obr.5d)
- pri samiciach malých plemien lalôčik
- väčší oriešok pri samcoch veľkých a stredných plemien
Neprípustné chyby:
- veľmi voľná koža kdekoľvek na tele(výluka)
- dvojitý lalok (výluka) (obr. 5e)
- vyslovene šikmý lalok( výluka)
- pri samiciach malých a maličkých plemien lalôčik (výluka)
- samce všetkých plemien lalôčik (výluka)
Vonkajšie pohlavné orgány:
Prípustné chyby:
- mierne ovisnuté semenníky(mierne ochabli miešok)
Neprípustné chyby:
- chýbajúci semenník alebo semenníky(výluka)
- vyslovene vpadnuté semenníky, vyslovene ochabnutý miešok(výluka)
- dvojpohlavnosť (výluka)
33
- akékoľvek ostatné deformácie a celková nevýraznosť vonkajších pohlavných
orgánov(výluka)
V pozícii 3.-typ posudzujeme telesné proporcie králika, teda pomer šírky tela k
jeho dĺžke, hrúbku a dĺžku končatín, výraznosť krku, a pri niektorých plemenách aj
temperament vo forme požadovaného tzv. výstavného postoja na vzpriamených
hrudných končatinách. Okrem bielych plemien v tejto pozícii posudzujeme aj hlavu a
ušnice králika. Všeobecne rozlišujeme typ pretiahnutý, mierne pretiahnutý, mierne
zavalitý, vyslovene zavalitý. Extrémom pretiahnutého typu je králik zajačí; tento typ je
pri ostatných plemenách neprípustnou chybou. Opačným extrémom je lymfatický typ
niektorých novozélandských bielych králikov, ktorý sa prejavuje až plazivým postojom.
Hlava králika- jej mohutnosť, dĺžka, šírka je daná hlavne stavbou lebky, kože a
podkožia, čo je v súlade s celkovou telesnou konštitúciou. Na jemnosť, veľkosť či
hranatosť hlavy majú vplyv pohlavné hormóny. Aj keď zásady na utváranie hlavy sú
uvedené v jednotlivých štandardoch, treba požadovať zreteľný pohlavný výraz pri
samcoch a samiciach.(www.klubcv.infomi.sk/hlavna.htm)
Prípustné chyby:
- užší hrudník
- slabšie končatiny
- dlhší krk
- užšia a dlhšia hlava
- málo zreteľný pohlavný výraz
Pri plemenách s ušnicami priamo nesenými:
- mierne rozložené ušnice
- nábeh na klopenie jednej ušnice(obr. 4c)
- široko nasadené ušnice
- háčkujúce pri stredných a veľkých plemenách v teplých obdobiach(obr. 5b)
- mäkké konce ušníc s miernymi záhybmi
34
- mierne špicaté ušnice
Neprípustné chyby:
- dlhá a úzka hlava(výluka)
- šťučia hlava(výluka)
- chýbajúci pohlavný výraz samcov(výluka)
- vyslovene iný ako požadovaný typ(výluka)
pri plemenách s ušnicami priamo nesenými:
- klopené ušnice
- jednostranne nesené ušnice
- ušnice posunuté na stred hlavy
- vyslovene rozložené ušnice s uhlom viac ako 45 stupňov(výluka) ( obr. 4d)
Obr.č.4 c-d
(www.klubcv.infomi.sk/hlavna.htm)
V pozícíi 4.-srsť posudzujeme štruktúru srsti ktorá je pri každom plemene
individuálna. Základné typy chlpov sú podsadové, prechodné a pesíky. Pri všetkých
35
plemenách sa však vyžaduje srsť čo najhustejšia. Dĺžka srsti i štruktúra sú popísané pre
každé plemeno v štandardoch (www.klubcv.infomi.sk/hlavna.htm).
Prípustné chyby:
- sú uvedené v štandardoch
Neprípustné chyby:
- pĺznutie je možno považovať za neprípustnú chybu len vtedy, ak nemožno kvalitu srsti posúdiť na žiadnej časti králika /neklasifikovaný/
- holé miesta, ktoré nie sú zakryté okolitou srsťou/neklasifikovaný/
- skupina bielych chlpov zasahujúca až ku koži o priemere najmenej 2,5 mm (výluka)
(www.klubcv.infomi.sk/hlavna.htm)
V pozícii 5.-farba krycieho chlpu a tienovanie sa posuzuje krycia farba ktorá má
byť sivá s modrastým nádychom s prestúpenými čiernymi končekmi pesíkov. Čierne
pesíky sú hlavne na chrbte vločkovite zoskupené, čo nazývame tieňovanie alebo tiež
húsenkovanie. Pod krycím chlpom je asi 3mm široký čierny prúžok, ktorý presvitá ku
krycej farbe. Krycia farba má byť po celom tele rovnomerne rozložená. Ušnice sú
čierno lemované, zátylkový klin je malý, sivobielo zafarbený. Všetky divé znaky sú
špinavo biele až sivasté. Chvost je na povrchu čierny, premiešaný sivobielymi chlpami.
Oči sú tmavohnedé, pazúriky tmavo rohovité až čiernohnedé.
Obr.č.1
(www.klubcv.infomi.sk/hlavna.htm)
36
V pozícíi 6.- sa posuzuje farba podsady a medzifarby ktorá je na celom tele
tmavomodrá a zaujíma asi dve tretiny dĺžky chlpu. Nad podsadou je asi 7mm široký
sivobiely až biely prúžok – medzifarba. Je ostro ohraničený od podsady i od čierneho
prúžku pod krycím chlpom. (www.klubcv.infomi.sk/hlavna.htm)
Obr.č.2
(www.klubcv.infomi.sk/hlavna.htm)
Prípustné chyby:
Užšia, širšia, nepresne ohraničená, sivastá medzifarba. Svetlejšia podsada s
ojedinelým bielymi chlpami.(www.klubcv.infomi.sk/hlavna.htm)
37
1.14 Súčasný stav činčily veľkej na Slovensku
V pozícii hmotnosť plemeno nemá závažnejšie problémy. Aj keď ojedinele sa
našli králiky s nižšou hmotnosťou. Tieto králiky na prvý pohľad síce pôsobilia mohutne,
ale napriek tomu majú nízku hmotnosť.
Čo sa týka hlavy činčíl veľkých, hlavne u samcov sú väčšie problémi s upnutím kože.
U samíc je to o niečo lepšie ale určite nie ideálne. Priebeh chrbtovej línie hlavne
v zadnej partií sa chovateľom darí zlepšovať. Táto zásluha sa pripisuje prístnej selekcii
v chove či prísnejším prístupom pri posudzovaní. S polohou chvosta či končatín
plemeno Čv závažnejšie problémy nemá možno objedinele menší prešlap hrudných
končatín (Majerský 2010)
V pozícií typ sa plemeno za posledné roky výrazne zlepšilo a stále sa zlepšuje.
Hlavne hrúbka hrudných končatín, ktorú treba len naďalej udržať. Pekné hlavy u samíc
aj u samcov. U samcov by to ale ešte chcelo výraznejši klabonos v tom sú české králiky
lepšie. Stále je to horšie s ušnicami chyba nám pekne lyžicovito otvorené a patrične
mäsité ucho, pokial je mäsité často je rozložené. Mnoho králikov malo mäkké-
papierové ušnice. Dĺžka ušníc je často kratšia , čo priamo súvisí s telesným rámcom
(kratšie telo-kratšie ušnice). Niektoré králiky majú užší hrudník, ale nie je to častý jav
naopak niektoré králiky majú dobre osvalenie tela (Majerský,2010).
V pozícií srsť splstnatená či až vatovitá srsť, ktorá nám robila v minulých
rokoch problémi je chvalabohu minulosťou . Srsť je však ešte stále málo pružná
a pokial pružná je stále redšia. Toto však nie je cieľ nášho šlachtenia, pretože u plemena
Čv vyžadujeme vyslovene hustú srsť. Znovu sa nám objavilo veľa králikov
s prerasteným piskom takéto králiky obrazne vyzerajú ako ježko. Najviac sa to znovu
prejavilo v 31. línii. Takéto králiky netreba zaradovať do chovu(Majerský,2010).
V pozícií krycia farba –húsenkovanie je najdôležitejšia pozícia plemena a práve
preto je medzi chovateľmi tak často preberaná. Na túto pozíciu sa treba pozerať z dvoch
pohľadov a to na farbu ako takú, či je jej rovnomernosť a na húsenkovanie, ktorým je
plemeno Čv takým typickým . Rovnomernosť farby nie je zlé občas svetlé prsia, alebo
38
hrudné končatiny už nie sú také časté, ako v minulosti. Pozitívum je v tom, že sa nám
podarilo odstrániť králiky s nahnedlou krycou farbou takéto králiky treba z chovu
vyradiť. Väčšina králikov ale mala dobrý namodralý nádych krycej farby.
Húsenkovanie tu máme stále čo zlepšovať je stále málo králikov s pekným
húsenkovaním po celom tele. Určitým spôsobom to ovplyvňuje aj dĺžka srsti . Králiky
s dlhšou srsťou majú kratšie- výraznejšie húsenkovanie. Aj králiky s ideálnou dĺžkou
srsti, ktorá je ešte k tomu hustá a patrične pružná majú dobré húsenkovanie. Je ich síce
zatial málo, ale to je cieľ nášho šlachtenia týmto smerom sa uberať(Majerský,2010) .
Pozícia medzifarba je to druhy typický plemenný znak Čv, ktorý robí toto
plemeno takým atraktívnym. Je dôležité, aby bola ostro ohraničená , sivobiela až biela ,
pretože potom je nevýrazný aj čierny prúžok pod krycím chlpom a pri rozfúknutí sa
vytráca typické a lievikové krúžkovanie . Chýba nám vyslovene ostro ohraničená MF
hlavne s čiernym prúžkom. Tu musíme popracovať na zlepšení súčastného stavu
(Majerský,2010).
Pozícia podsada má byť tmavomodrá pripomýnajúca farbu Vm a zaujímať asi
dve tretiny dĺžky chlpu občas sú s dĺžkou problémi. Objedinele je svetlejšia, hlavne na
bruchu. Výrazne tmavú (nežiadúcu ) podsadu nemáme . V tejto pozícií nemá plemeno
u nás výraznejšie problémy(Majerský,2010).
1.15 Prehľad línií činčily veľkej chovanej na Slovensku
Línia je skupina zvierat založená vynikajúcim plemeníkom, zakladateľom línie,
ktorého individualita ,exterierové i úžitkové vlastnosti sa výrazne uplatnujú na
potomstve.(Martinec,1986)
39
1.15.1 Prehľad línií plemenných samcov
Línia 30 Tab.č.3
por. č. reg. znač. Ľ.u. P.u. oceň. typizácia
1 1. C 2-8 S-30 71
2 2. C 2-9 S-30 177 95,0
3 3. C 4-9 S-30 292 94,0
4 4. C 1-9 S-30 04
5 5. C 2-9 S-30 110 94,5
6 6. C 1-9 S-30 07
7 7. C 4-9 S-30 294 94,5 HUzvP
(Majerský,2010)
Línia 31 Tab.č.4
por. č. reg. znač. Ľ.u. P.u. oceň. typizácia
8 1. S 1-9 S-31 03 96,0
(Majerský,2010)
Línia 32 Tab.č.5
por. č. reg. znač. Ľ.u. P.u. oceň. typizácia
9 1. S 5-8 S-32 11 95,0
10 2. S 1-9 S-32 18 95,0
(Majerský,2010)
Línia 33 Tab.č.6
por. č. reg. znač. Ľ.u. P.u. oceň. typizácia
11 1. C 3-8 84-28 94,0
12 2. S 6-9 S-104
(Majerský,2010)
40
Línia 34 Tab.č.7
por. č. reg. znač. Ľ.u. P.u. oceň. typizácia
13 1. S 2-9 S-34 12 95,0 a13 – s4 – m4 P
14 2. C 1-9 S-34 41 96,0
15 3. C 2-8 S-34 11 95,0
16 4. S 1-9 S-34 22 95,0
(Majerský,2010)
Línia 35 Tab.č.8
por. č. reg. znač. Ľ.u. P.u. Oceň. typizácia
17 1. C 1-6 S-35 24 95,5 - T s5 k8 m4 P
18 2: C 2-8 S-35 35 95,5
19 3. C 1-8 S-35 01 95,0
20 4. S 3-8 P-43 52 96,0
21 5. S 8-8 P-43 55 95,0
22 6. S 3-8 P-43 43 95,5
23 7. S 2-9 P-43 05 95,0
24 8. S 2-9 P-97
(Majerský,2010)
Línia 37 Tab.č.9
por. č. reg. znač. Ľ.u. P.u. Oceň. typizácia
25 1. S 1-8 S-04 95,5 a4 T s5 K M P
26 2. S 1-7 S-37 76 95,5 A T s5 K M P
(Majerský,2010)
41
Línia 38 Tab.č.10
por. č. reg. znač. Ľ.u. P.u. Oceň. typizácia
27 1. S 2-8 S-38 19 96,0 A T s4 - M P
(Majerský,2010)
Línia 39 Tab.č.11
por. č. reg. znač. Ľ.u. P.u. Oceň. typizácia
29 1. S 9-7 S-39 51
30 2. S 4-9 S-39 35 95,0 N M K
31 3. S 1-9 S-39 01 95,0
32 4. S 2-9 55-29 95,0
33 5. S 1-9 S-39 18 96,5
6. S 1-7 S-39 33 95,0 -T S – M P
(Majerský,2010)
Línia 43 Tab.č.12
por. č. reg. znač. Ľ.u. P.u. Oceň. typizácia
34 1. S 2-8 P-43 29 96,5
35 2. S 1-8 P-43 08 95,5
(Majerský,2010)
42
Línia 50 Tab.č.13
por. č. reg. znač. Ľ.u. P.u. Oceň. typizácia
37 1. S 1-9 P-50 05
38 2. S 1-8 P-50 98
39 3. S 1-9 S-50 55 95,0 A T s5 k3 - P
40 4. S 1-9 S-50 40 95,0
41 5. S 1-9 S-50 41 96,0 A T s5 K M p5
42 6. S 1-9 P-50 78 96,0 A - S k8 M P
43 7. S 1-9 S-50 72 96,0 a1 T S - - -
44 8. S 1-9 P-50 13 95,0 AT s3 K M p5
45 9. S 2-9 22-47 96,0
46 10. S 1-8 P-50 102 94,5
47 11. S 2-8 P-12 95,0
(Majerský,2010)
Línia 51 Tab.č.14
por. č. reg. znač. Ľ.u. P.u. Oceň. typizácia
48 1. S 4-9 P-51 13
49 2. S 3-9 S-51 18 95,0
3. S 1-9 S-51 01 95,5
4. S 4-9 S-51 64 95,0
(Majerský,2010)
43
Bez línie Tab.č.15
por. č. reg. znač. Ľ.u. P.u. Oceň. typizácia
50 1. S 3-8 P-18 95,0 AT S k8 m3 P
51 2 S 3-7 S-321 96,5 AT s5 k8 M P
52 3. S 8-9 S-105
53 4. C 1-9 S-86 95,5 HUKZ m2 P
54 5. 189 RN-507 97,0
55 6. C 4-9 S-97
56 7. S 3-9 S-64 95,5
57 8. C 3-9 S-75
59 9. C 3-9 S-74 95,0
60 10. C 3-9 S-135 95,0 H N T
(Majerský,2010)
44
2 CIEĽ PRÁCE
Cieľom práce bolo zosumarizovať poznatky o chove činčily veľkej na
Slovensku ako plemena, ktoré je jedným z najčastejšie chovaným plemenom
v drobnochove a v jeho genotype sa nachádzajú aj gény vhodné pre produkčné
populácie určené pre veľkochovné podmienky chovu králikov.
45
3 MATERIÁL A METODIKA
Metodika práce pozostávala zo štúdia odbornej a vedeckej literatúry
zaoberajúcej sa chovom králikov a plemena králikov činčily veľkej.
Literatúru som vyhľadával v knižnici Slovenskej poľnohospodárskej univerzity,
v odborných časopisoch Slovenských i Českých a na internete.
Takisto som čerpal i z klubu chovatelov Čv
Pri vypracovaní bakalárskej práce som využil vedomosti, ktoré som získal počas štúdia
na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite.
46
ZÁVER
U čistokrvných chovoch činčily veľkej sa zameriavame na produkciu kvalitných
chovných jedincov aj pre daĺšie populácie. Klub činčily veľkej ma ako jeden z mála
chovateĺských klubov internetové stránky, ktoré sú na veľmi dobrej odbornej úrovni.
Výstavy prehlbujú chovateľské sebavedomie zdravou sútaživosťou a propagáciou
chovateľských skúseností širokej verejnosti. V oblasti výživi a kŕmenia by mali
chovatelia zlepšiť správne dávky živín v kŕmení. Pred výstavou by mali podávať
olejniny na zlepšenie kvality srsti.V rámci plemenných chovov plemena činčila veľká
pôsobí v súčasnosti na Slovensku 49 samcov, ktorí patria do 12 línií. V jednotlivých
líniách pôsobí minimálne 1 samec a maximálne 11 samcov.
Každoročne sa na Slovenku aj v zahraničí konajú rôzne výstavi králikov kde aj naše
králiky dosahujú dobré výsledky. Z hľadiska celkového zhodnotenia úrovne chovu
činčily veľkej na Slovensku môžeme konštatovať, že činčila veľká má dostatočné
zastúpenie jedincov v chove a dosahuje porovnateľné výsledky so zahraničnými
chovateľmi činčily veľkej
47
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
ANDĚRA, M.- ČERVENÝ J. 2000.Svět zvířat III. Praha:Albatros, 2000.153 s. ISBN 80-00- 00829-7. DURANTI,G. a kol.1993.Le Malattie del Coniglio Patologia, profilassi e terapia. Bologna. Edagricole .Edizioni Agricole. 173 s. ISBN 88-206-3622-0. Dvořák L. 1973. Chov králíků.1.vid. Praha. Státní zemědělské nakladatelství,1973. 232 s. ISBN 07- 081-80. FINGERLAND,J. 1991. Domácí chov králíků. 1.vid.Praha: Zemědělské nakladatelstvíBrázda,1991. 55 s. ISBN 80-209-0184-1. FINGERLAND J. 1994.Vzorník plemen králíků. Praha. Chovatel s.r.o.1994. 192 s. ISBN 80- 901837-0-0. FINGERLAND J. 1998.Králíkářská genetika.1.vid. Praha. Nakladatelství Chovatel s.r.o.,1998. 110 s. ISBN 80-901837-1-9. JEDLIČKA M. 2006.Enterokolitida první zkúsenosti z Německa [on-line]. Zpravodaj klubu brojlerových králíků č.2/00. citováno 24.5.2006. Dostupné z <http://www.ifauna.cz/ clanky/> JIRKU J. 2006. Připravenost králíka na výstavu je vizitkou chovatele. Chovatel. č.9/2006. ročník 45. str. 4. ISSN 0323-1534 KADEŘÁBKOVÁ L. 2007a. Odchov králíků. Chovatel-rádce. č.1/2007. ročník 8. str. 14-15. ISSN 1212-6101 KADEŘÁBKOVÁ L. 2007b. Odchov králíků . odstav. Chovatel-rádce. č.2/2007. ročník 8. str. 14. ISSN 1212-6101 KATALÓG EVENT. 2004: XXVII. Evropská výstava králíků, holubů, drůbe.e a drobných hlodavců Praha 2004. Brno. Print-Typia. 286 s. KATALÓG EV 2006.XXV. EE-Jubiläums-Europaschau. 1. EE-Jugend Europaschau für Geflügel, Tauben, Kaninchen, Cavia-Zucht, Vögel und Kanarien. Leipzig. Neue Messe. 543 s. DOUSEK J.- JEDLIČKA Z.-JELÍNEK A.-LACINA L.-MACHK.-ZADINA J. 1994.Chov králíků pro masnou produkci. Praha. 1.vyd. APROS,1994. 174 s. ISBN 80-90110-3-7. KONRÁD J. 1996. Chov kožešinových zvířat. Brno.1996 MZLU. 195 s. ISBN 80-7157-204-7. KONRÁD J. 1970.Nemoci králíků. Vyd.1.Brno. Státní zemědělské nakladatelství.1970. 290 s. KOPAŃSKY R. 1977.Podstawy przemysłowej produkcji królików. Warszawa. PWRil. KUZŃIEWICZE J-FILISTOWICZE A. 1999.Chów i hodowla zwierząt futerkowych. Wrocław.
48
Wydawnictwo akademii rolniczej. 591 s. ISBN 83-87866-76-8. LEBAS F. a kol. 1984. The rabbit: husbandry. Health and production. Rome. Food and agriculture organization of the United nations.1984. 235 s. ISBN 92-5-101253-9. MALÍK V. 2002.Hydina a králiky. Bratislava. Vydavateľstvo Príroda.2002. 104 s. ISBN 80-07- 00963-9. MALÍK V. a kol. 1999 .Králík od A do Z. Bratislava. Kontakt Plus, s.r.o. 96 s. ISBN 80- 88855-27-6. MICHÁLEK J.-TULÁČEK F.- ZADINA J. 1995.Chov zvířat 3. Učebnice pro střední zemědělské školy.1995. Praha. s. 201 s. ISBN 80-901645-6-0. PETERKOVÁ R. 1998. Ekonomika výroby králičího masa v drobném chovu. (Diplomová práce). Praha. AF ČZU. 51 str. ŘÍHA J. 2003,Klub chovatelů králíků činčil velkých [on-line]. citováno 21.10. 2006. Dostupné z < http://www.klubcv.wz.cz/> SCHIPPERS L. H. 1999. Králíci. Čestlice. Rebo Production1999. 111 s. ISBN 80-7234-064-6. SCHONFELDER J. 2006a.Králík činčila. Chovatel-rádce. č.2/2006, ročník 7, str. 6-8. ISSN 1212-6101 SCHONFELDER J. 2006b.Tetování králíků. Chovatel-rádce. č.6/2006. ročník 7. str. 6. ISSN 1212-6101 SPRAVODAJ CLUBU ČINČILY VEĽKEJ 2010.Dostupný na .< http://www.klubcv.infomi.sk/hlavna.htm STÁŇA L. 2006.Drápky králíků. Chovatel-rádce. č.12/2006. ročník 7. str. 14. ISSN 1212- 6101 ŠTĚTKA A. 2001.Český albín. Praha.2001 Serifa. 72 s. VERHOEF E. 1998. Encyklopedie králíků a hlodavců. Praha1998. Rebo Productions. 320 s. ISBN 80-7234-039-5 VERHOEF A. 2005 Králíci. Praha. Rebo Productions,2005. 63 s. ISBN 807234-405-6. ZADINA J. a kol. 2004.Chov králíků. Praha.2004. Brázda. 208 s. ISBN 80-209-0325-9
ZADINA J. 2006: Význačné osobnosti nášeho králíkářství. Chovatel. č.9/2006. ročník 45. str. 5. ISSN 0323-1534 [URL1] Club chovatelov činčily veľkej na Slovensku.[online] [cit.2010-04-14] Dostupné na internet: http://www.klubcv.infomi.sk/hlavna.htm)
49
PRÍLOHY
Obr.č,9
novonarodený králik Čv (Zadina,2003)
Obr.č.10
11 týždňoví králik Čv (Zadina,2003)
50
Obr.č.11
15 týždňové králiky v hniezde (Zadina,2003)
Obr.č.12
Králičatá v hniezde 10 mláďat vo vrhu (Zadina, 2003)
51
Obr.č.13
králičica s osemnásť týždnovimi králičatami (Zadina 2003)
Obr.č.14
hniezdo králičice v letných mesiacoch (Zadina,2003)
52
Obr.č.15
hniezdo králičice v zimných mesiacoch (Zadina, 2003)
Obr.16
Najlepší samec v typizácií v roku 2010 (www.klubcv.infomi.sk/hlavna.htm)