926
543 SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA (fakultačné hodiny) 11.-12. ročník Hlavným cieľom vyučovania slovenského jazyka a literatúry na fakultačných hodinách je príprava žiakov na maturitnú skúšku vyššieho stupňa. Očákávanou úlohou je ďalšie rozvíjanie jazykových a gramatických poznatkov potrebných ku kultivovanému používaniu súčasného slovenského jazyka. Cieľom vyučovania slovenského jazyka na fakultačných hodinách je ďalšie rozvíjanie zručnosti analýzy textu v súlade s osvojenými poznatkami z oblasti kompozície textu, zo štylistiky a rétoriky; ďalšie rozvíjanie kritického myslenia pri interpretácii textu rôzneho žánru a rôznej tematiky, pri hodnotení kompozície a štýlu. časťou jazykového vedomia je rozširovanie pravopisných poznatkov a ďalšie rozvíjanie schopnosti učenia sa, doplnenie metód samostaného zbierania materiálu s používaním knižničných katalógov a bibliografií, s počítačovými databázami a možnosťami internetu. Cieľom všeobecnej jazykovej kúltúry je zvyšovanie rečníckych poznatkov, v rámci toho pozorovanie charakteristických znakov niekoľkých rečníckych útvarov; spoznávanie a používanie techniky argumentácie; vymenovanie argumentov, protiargumentov, poprení. Rozvojovým cieľom je osvojenie si poznatkov o skladbe, tvorenie a transformácia viet. Očakáva sa dostatočná orientácia o pôvode slovenského jazyka, o indoeurópskej jazykovej rodine, o slovanských jazykoch; o jednotlivých vývinových obdobiach spisovného jazyka. Hlavným cieľom vyučovania literatúry je čítanie a interpretácia literárnych diel, ako aj diskusia o nich. Súčasťou zvyšovania vzdelanostnej úrovne je pozorovanie, pomenovanie a interpretácia premeny a zániku literárnych druhov a žánrov. Rozvojovým cieľom predmetu je vnímanie splývania slovenských tradícií s modernosťou, pomenovanie týchto tendencií v celoživotnom diele autorov, ako aj v jednotlivých dielach; pomenovanie charakteristických znakov literárnych štýlov v súvislosti s niekoľkými literárnymi dielami, spoznávanie rôznorodosti literárnych štýlov v danom období. Ďalším cieľom je predstavenie lyrických, epických a dramatických diel ústne a písomne, samostatná analýza diel z viacerých hľadísk; porozumenie, interpretácia a prediskutovanie charakteristických typov literárnych hrdinov, typických životných situácií a konfliktných situácií (napr. láska, odpustenie, previnenie, odplata za previnenie, zbohatnutie, predsudok, bezbrannosť). Cieľom vyučovania literatúry je predstavenie a spoznávanie predstaviteľov slovenskej literatúry v Maďarsku. Základnou úlohou je pochopenie a dokazovanie toho, že literatúra je plynúca, ale aj meniaca sa tradícia, pozorovanie zmien významu žánrových a poetických pojmov, dokazovanie tohto javu, pozorovanie javov meniaceho sa jazyka literárnych diel. Na konci jednotlivých tematických okruhov sa píšu písomné práce. Žiak môže byť hodnotený na konci polroka a školského roka, ak za jeden polrok dostane najmenej tri známky. Navrhnuté učebnice: Mária Jakabová: Slovenský jazyk pre 9. ročník

SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA (fakulta né hodiny)szlovak-bp.sulinet.hu/wp-content/uploads/2017/04/Pedprogram_3resz.pdf · Lexikológia, tvorenie slov Po čet hodín 4 Predbežné

  • Upload
    others

  • View
    3

  • Download
    0

Embed Size (px)

Citation preview

  • 543

    SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA (fakultačné hodiny)

    11.-12. ročník

    Hlavným cieľom vyučovania slovenského jazyka a literatúry na fakultačných hodinách je príprava žiakov na maturitnú skúšku vyššieho stupňa.

    Očákávanou úlohou je ďalšie rozvíjanie jazykových a gramatických poznatkov potrebných ku kultivovanému používaniu súčasného slovenského jazyka.

    Cieľom vyučovania slovenského jazyka na fakultačných hodinách je ďalšie rozvíjanie zručnosti analýzy textu v súlade s osvojenými poznatkami z oblasti kompozície textu, zo štylistiky a rétoriky; ďalšie rozvíjanie kritického myslenia pri interpretácii textu rôzneho žánru a rôznej tematiky, pri hodnotení kompozície a štýlu.

    Súčasťou jazykového vedomia je rozširovanie pravopisných poznatkov a ďalšie rozvíjanie schopnosti učenia sa, doplnenie metód samostaného zbierania materiálu s používaním knižničných katalógov a bibliografií, s počítačovými databázami a možnosťami internetu.

    Cieľom všeobecnej jazykovej kúltúry je zvyšovanie rečníckych poznatkov, v rámci toho pozorovanie charakteristických znakov niekoľkých rečníckych útvarov; spoznávanie a používanie techniky argumentácie; vymenovanie argumentov, protiargumentov, poprení. Rozvojovým cieľom je osvojenie si poznatkov o skladbe, tvorenie a transformácia viet.

    Očakáva sa dostatočná orientácia o pôvode slovenského jazyka, o indoeurópskej jazykovej rodine, o slovanských jazykoch; o jednotlivých vývinových obdobiach spisovného jazyka.

    Hlavným cieľom vyučovania literatúry je čítanie a interpretácia literárnych diel, ako aj diskusia o nich. Súčasťou zvyšovania vzdelanostnej úrovne je pozorovanie, pomenovanie a interpretácia premeny a zániku literárnych druhov a žánrov.

    Rozvojovým cieľom predmetu je vnímanie splývania slovenských tradícií s modernosťou, pomenovanie týchto tendencií v celoživotnom diele autorov, ako aj v jednotlivých dielach; pomenovanie charakteristických znakov literárnych štýlov v súvislosti s niekoľkými literárnymi dielami, spoznávanie rôznorodosti literárnych štýlov v danom období.

    Ďalším cieľom je predstavenie lyrických, epických a dramatických diel ústne a písomne, samostatná analýza diel z viacerých hľadísk; porozumenie, interpretácia a prediskutovanie charakteristických typov literárnych hrdinov, typických životných situácií a konfliktných situácií (napr. láska, odpustenie, previnenie, odplata za previnenie, zbohatnutie, predsudok, bezbrannosť).

    Cieľom vyučovania literatúry je predstavenie a spoznávanie predstaviteľov slovenskej literatúry v Maďarsku.

    Základnou úlohou je pochopenie a dokazovanie toho, že literatúra je plynúca, ale aj meniaca sa tradícia, pozorovanie zmien významu žánrových a poetických pojmov, dokazovanie tohto javu, pozorovanie javov meniaceho sa jazyka literárnych diel.

    Na konci jednotlivých tematických okruhov sa píšu písomné práce. Žiak môže byť hodnotený na konci polroka a školského roka, ak za jeden polrok dostane najmenej tri známky. Navrhnuté učebnice:

    Mária Jakabová: Slovenský jazyk pre 9. ročník

  • 544

    Mária Jakabová: Slovenský jazyk pre 10. ročník Mária Jakabová: Slovenská gramatika pre 10.-12. ročník Róbert Kiss Szemán: Slovenská literatúra pre 9. ročník Róbert Kiss Szemán: Slovenská literatúra pre 10. ročník Róbert Kiss Szemán: Slovenská literatúra pre 11. ročník Róbert Kiss Szemán: Slovenská literatúra pre 12. ročník

    Počet hodín v 11. ročníku: 72 (24 hodín jazyk, 48 hodín literatúra) Počet hodín týždenne: 2

    11. ročník

    Jazyk

    Tematické okruhy Počet hodín Komunikácia 1 Hláskoslovie 6 Lexikológia, tvorenie slov 4 Morfológia 8 Pravopis 3 Porozumenie a tvorenie textu 2 Spolu: 24

    Tematický okruh/ Výchovno-vzdelávací

    cieľ Komunikácia Počet

    hodín 1

    Predbežné vedomosti

    Základné pravidlá sformulovania vlastného stanoviska a vedenia polemiky kultivovaným spôsobom. Používanie vhodného štýlu a vhodných lexikálnych prostriedkov, ktoré sú v zhode s komunikačnou situáciou a komunikačným cieľom.

    Výchovno-vzdelávacie ciele

    tematického okruhu

    Rozvíjanie zručnosti porozumenia a tvorenia ústnych prejavov, aby žiak bol schopný samostatnej a skupinovej alebo verbálnej a nonverbálnej komunikácie.

    Poznatky/rozvojové požiadavky Medzipredmetové vzťahy

    Počúvanie s porozumením. Snažiť sa o presnosť, pestrosť, jazykové vedomie a vyzdvihnutie podstaty v ústných prejavoch. Vhodné a spontánne prispôsobenie sa prvkom komunikačného procesu v rôznych rečových situáciách. Vedomé používanie intonačných štylistických prostriedkov (dôraz, intenzita hlasu, intonácia, výška hlasu, pauza, tempo) a mimojazykových kinetických prostriedkov (pohľady očí, mimika, gestika, plastika, vzdialenosť). Podieľať sa na skupinových rozhovoroch, polemikách. Pozorné a

    Spev a hudba: zvuky reči, hlas, tempo reči, rytmus.

  • 545

    trpezlivé vypočutie odlišného názoru, jeho rešpektovanie, prípadne krátke zhrnutie. Zastávať vlastný názor alebo jeho korekcia. Doslovný, výrazný a vedomý prednes ukážok z literárnych diel s dodržiavaním intonačných štylistických prostriedkov.

    Kľúčové pojmy/ pojmy

    Odosielateľ, adresát, správa, intonačný štylistický prostriedok, dôraz, intonácia, výška hlasu, pauza, tempo, mimojazykový kinetický prostriedok, pohľad očí, mimika, gestika, plastika, vzdialenosť.

    Tematický okruh/ Výchovno-vzdelávací

    cieľ Hláskoslovie

    Počet hodín 6

    Predbežné vedomosti Poznatky o zvukovej stránke jazyka, ich aplikácia pri tvorení písomných a ústnych prejavov.

    Výchovno-vzdelávacie ciele

    tematického okruhu

    Rozvíjanie jazykového vedomia. Rozvíjanie poznávacích a analyzačných schopností súvisiace s aktivizáciou hlások.

    Poznatky/rozvojové požiadavky Medzipredmetové

    vzťahy

    Poznávanie hláskoslovného systému slovenského jazyka: samohlásky, dvojhlásky, spoluhlásky, charakteristické črty tvorenia a výslovnosti hlások. Zákonitosti spájania hlások, súvislosti medzi pravopisom a výslovnosťou: mäkké a tvrdé slabiky, krátke a dlhé slabiky, slabikotvorné spoluhlásky l-ĺ a r-ŕ, spodovanie pri stretnutí dvoch spoluhlások.

    Maďarský jazyk a literatúra: porovnávanie hláskoslovného systému slovenského a maďarského jazyka.

    Kľúčové pojmy/ pojmy

    Rytmický zákon, slabikotvorná spoluhláska, spodobovanie.

    Tematický okruh/ výchovno-vzdelávací

    cieľ Lexikológia, tvorenie slov

    Počet hodín 4

    Predbežné vedomosti Uplatňovanie poznatkov o lexikálnej rovine a oblasti tvorenia slov pri tvorbe jazykových prejavov v písomnej a ústnej podobe.

    Výchovno-vzdelávacie ciele

    tematického okruhu

    Rozvíjanie jazykového vedomia. Rozvíjanie poznávacích a analyzačných schopností súvisiace s aktivizáciou jazykových jednotiek.

    Poznatky/rozvojové požiadavky Medzipredmetové vzťahy

    Spisovný jazyk a jeho funkcia. Maďarský jazyk a literatúra: slovná zásoba

  • 546

    Slovenské nárečia, slovenské nárečia v Maďarsku. Spôsoby tvorenia slov: odvodzovanie (pomocou predpony a prípony), skladanie, skracovanie. Vymedzenie pojmov slovná zásoba a jadro slovnej zásoby. Členenie slovnej zásoby: − spisovné a nespisovné slová

    (slangové, nárečové a žargónové slová);

    − podľa významu (plnovýznamové a neplnovýznamové slová, jednovýznamové a viacvýznamové slová, synonymá, homonymá, antonymá, viacslovné pomenovania);

    − podľa citového zafarbenia: neutrálne slová, citovo zafarbené slová (eufemizmy, disfemizmy, zjemňujúce slová, zhoršujúce, hanlivé slová);

    − podľa pôvodu (slovenské-domáce a cudzie slová);

    − podľa príslušnosti k štýlovej vrstve: neutrálne a štylisticky príznakové slová (hovorové, básnické a odborné slová);

    − podľa historického hľadiska (neologizmy, archaizmy; historizmy).

    maďarského jazyka. Slovenská vzdelanosť: slovenské nárečia, slovenské nárečia v Maďarsku.

    Kľúčové pojmy/ pojmy

    Koreň, predpona, prípona. Skracovanie. Slovná zásoba, jadro slovnej zásoby, spisovné slová, slangové slová, nárečové slová, žargónové slová, plnovýznamové slová, neplnovýznamové slová, jednovýznamové slová, viacvýznamové slová, synonymá, homonymá, antonymá, viacslovné pomenovania, citovo zafarbené slová, neutrálne slová, eufemizmy, disfemizmy, zjemňujúce slová, zhoršujúce slová, hanlivé slová, cudzie slová, štylisticky bezpríznakové slová, štylisticky príznakové slová, hovorové slová, básnické slová, odborné slová, neologizmy, archaizmy, historizmy.

    Tematický okruh/ Výchovno-vzdelávací

    cieľ Morfológia

    Počet hodín 8

  • 547

    Predbežné vedomosti Morfologické poznatky, ich využívanie pri tvorení písomných a ústnych prejavov.

    Výchovno-vzdelávacie ciele tematického

    okruhu

    Rozvíjanie jazykového vedomia. Rozvíjanie poznávacích a analyzačných schopností súvisiace s jazykovými jednotkami.

    Poznatky/rozvojové požiadavky Medzipredmetové vzťahy

    Kritériá delenia slovných druhov, plnovýznamové slová, neplnovýznamové slová, ohybné slová, neohybné slová. Ohybné slovné druhy (podstatné mená, prídavné mená, číslovky, zámená a slovesá), ich gramatické kategórie, delenie. Stupňovanie prídavných mien. Neohybné slovné druhy (príslovky, predložky, spojky, častice a citoslovcia), delenie. Stupňovanie prísloviek.

    Maďarský jazyk a literatúra: porovnávanie morfologickej roviny slovenského a maďarského jazyka.

    Kľúčové pojmy/ pojmy Plnovýznamové slová, neplnovýznamové slová, ohybné slová, neohybné slová, gramatická kategória.

    Tematický okruh/ Výchovno-vzdelávací

    cieľ Pravopis Počet

    hodín 3

    Predbežné vedomosti Spoznanávanie a aplikovanie pravopisných noriem, poznávanie a používanie pravopisných slovníkov v praxi.

    Výchovno-vzdelávacie ciele

    tematického okruhu

    Rozvíjanie schopnosti písania podľa noriem pravopisu. Rozvíjanie schopnosti opravovania a korigovania vlastných chýb.

    Poznatky/rozvojové požiadavky Medzipredmetové vzťahy

  • 548

    Pravopis mäkkých a tvrdých slabík. Rozdiel v písaní spoluhlások l-ľ. Uplatňovanie rytmického zákona a výnimiek z rytmického krátenia v pravopise. Pravopis slabikotvorných spoluhlások l-ĺ, r-ŕ. Písanie i-y, í-ý v slovenských a cudzích slovách. Písanie veľkých písmen. Pravopis vlastných mien. Rozdeľovanie slov. Pravopis základných a radových čísloviek. Pravopis prísloviek. Pravopisné slovníky, kontrola pravopisu v programoch.

    Informatika: poznanie a používanie kontrol pravopisu v programoch. Predmety vyučované v slovenskom jazyku: pravopis.

    Kľúčové pojmy/ pojmy

    Pravopisná norma, písaný jazyk, jazyková norma.

    Tematický okruh/ Výchovno-vzdelávací

    cieľ Porozumenie a tvorenie textu

    Počet hodín 2

    Predbežné vedomosti Čitateľné a úhľadné písmo zodpovedajúce veku žiakov. Základné poznatky o písaní poznámok. Interpretácia informácií a myšlienok textu. Textotvorné postupy, techniky zhromažďovania údajov.

    Výchovno-vzdelávacie ciele tematického

    okruhu

    Vytvorenie si techniky písania poznámok v súlade s obsahom a funkciou prejavu. Zhustenie a rozšírenie textu podľa určitých hľadísk. Schopnosť tvorenia súkromných a administratívnych textov (súkromný list, úradný list, životopis, žiadosť, motivačný list). Vhodné a výstižné vyjadrovanie sa pri tvorení rozličných textov v písomnej forme (rozprávanie, opis, charakteristika, výklad, referát, recenzia). Sebavyjadrovanie pri kreatívnom tvorení textov.

    Poznatky/rozvojové požiadavky Medzipredmetové

    vzťahy

    Čitateľný, estetický a efektívny spôsob písania. Vhodné a primerané tempo a dodržiavanie pravopisných noriem pri písaní diktátu. Vytvorenie si techniky prehľadného a samostatného písania poznámok, vyzdvihnutie podstaty. Transformácia textov podľa uhla pohľadu a komunikatívneho cieľa: zhustenie a roršírenie textu podľa určitých hľadísk. Spoznávanie vlastností, kompozičných možností rôznych útvarov súkromného a administratívneho štýlu, schopnosť tvorenia súkromných a administratívnych textov (súkromný list, úradný list, životopis, žiadosť, motivačný list). Vhodné a výstižné vyjadrovanie sa pri tvorení rozličných textov v písomnej forme (rozprávanie, opis, charakteristika, výklad, referát, recenzia).

    Informatika: využívanie informácií, uvedenie prameňov, textové databázy, právne a etické aspekty využívania internetu.

  • 549

    Sebavyjadrovanie pri kreatívnom tvorení textov (porozprávanie vlastných zážitkov, tvorba rýmovaných básní, transformácia textov. z jedného štýlu do druhého, z jedného uhla pohľadu do druhého). Samostatné zbieranie údajov v knižniciach z rôznych zdrojov, dodržiavanie etických aspektov pri využívaní informácií. Zostavenie zoznamu bibliografických odkazov, presné uvedenie prameňov.

    Kľúčové pojmy/ pojmy

    Súkromné a administratívne texty (súkromný list, úradný list, životopis, žiadosť, motivačný list), výklad, referát, recenzia, zoznam bibliografických odkazov, uvedenie prameňov.

    Literatúra

    Tematické okruhy: Počet hodín: Literárnoteoretické poznatky 4 Literárne druhy, literárne žánre 5 Staroslovienska literatúra 3 Baroková literatúra 2 Osvietenstvo a národné obrodenie v slovenskej literatúre

    8

    Romantická literatúra 26 Spolu 48

    Tematický okruh/ Výchovno-vzdelávací

    cieľ Literárnoteoretické poznatky Počet

    hodín 4

    Predbežné vedomosti Definovanovanie rozdielu medzi hovorovým jazykom a umeleckým jazykom. Poznanie základných výrazových prostriedkov umeleckého jazyka. Definovanie faktov a fikcií v literárnych dielach.

    Výchovno-vzdelávacie ciele tematického

    okruhu

    Spoznávanie a vnímanie rozdielu medzi faktickosťou a fiktívnosťou literatúry. Spoznávanie umeleckých prostriedkov literatúry (trópy, figúry, prostriedky opakovania) v konkrétnych literárnych textoch. Spoznávanie historických podôb spisovného jazyka.

    Poznatky/rozvojové požiadavky Medzipredmetové vzťahy

    Spoznávanie pojmu literatúra v rozličných etapách kultúry. Spoznávanie rozdielu medzi faktickosťou a fiktívnosťou literatúry. Uplatnenie historického a estetického hľadiska pri skúmaní literatúry. Spoznávanie špecifických znakov literárnej komunikácie (literárna tradícia, estetický zážitok, časová a priestorová otvorenosť). Jazyk ako prostriedok literárnej komunikácie. Spoznávanie rozdielu medzi hovorovým jazykom a umeleckým jazykom.

    Maďarský jazyk a literatúra: umelecké prostriedky literatúry.

  • 550

    Podstata literárnej kanonizácie, príčiny premeny. Spoznávanie umeleckých prostriedkov literatúry (trópy, figúry, prostriedky opakovania) v konkrétnych literárnych textoch. Spoznávanie a pozorovanie prozodických systémov v literárnych textoch. Spoznávanie historických podôb spisovného jazyka: staroslovienčina, latinčina, bibličtina, bernoláčtina, štúrovčina).

    Kľúčové pojmy/ pojmy

    Literatúra faktu, fiktívna literatúra. Literárna komunikácia, literárna tradícia, umelecký zážitok, časová a priestorová otvorenosť. Komunikačný systém. Literárny kánon, literárny vkus, hodnotový systém. Trópy, figúry, prozódia, sylabický, časomerný, sylabotonický prozodický systém. Staroslovienčina, latinčina, bibličtina, bernoláčtina, štúrovčina.

    Tematický okruh/ Výchovno-vzdelávací

    cieľ Literárne druhy, literárne žánre

    Počet hodín 5

    Predbežné vedomosti Jednoduché určenie lyrických, epických a dramatických žánrov, určenie žánrov prečítaných diel, ktoré sa dajú ľahko zoradiť.

    Výchovno-vzdelávacie ciele tematického

    okruhu

    Žánrové zoradenie lyrických, epických a dramatických diel na základe obsahu a témy. Ilustrovanie charakterických žánrových čŕt ukážkami.

    Činnosti/Poznatky Požiadavky Medzipredmetové

    vzťahy

    Literárne druhy: lyrika, epika, dráma. Lyrické žánre: − z hľadiska formy: viazaný

    verš, voľný verš; − z hľadiska tematiky: pieseň,

    óda, elégia, epigram. Epické žánre: − z hľadiska rozsahu:

    − maloepické diela poviedka, rozprávka, legenda, povesť, novela;

    − veľkoepické diela: epos, lyrickoepická skladba, román, maloromán;

    Žiak je schopný charakterizovať lyrické, epické a dramatické žánre, ilustrovať charakterické žánrové črty ukážkami, určiť žáner prečítaných diel, ktoré sa dajú ľahšie zoradiť.

    Maďarský jazyk a literatúra: literárne druhy a literárne žánre.

  • 551

    − z hľadiska formy: − veršované žánre: epos,

    balada, lyricko-epická skladba;

    − prozaické žánre: poviedka, rozprávka, legenda, povesť, novela, román, maloromán.

    Dráma − z hľadiska formy: veršovaná

    dráma, prozaická dráma; − z hľadiska tematiky: tragédia,

    komédia, veselohra.

    Kľúčové pojmy/ pojmy

    Viazaný verš, voľný verš, óda, elégia, epigram, maloepický žáner, veľkoepický žáner, legenda, epos, lyrickoepická skladba, tragickosť, komickosť, situačná komika, charakterová komika.

    Tematický okruh/ Výchovno-vzdelávací

    cieľ Staroslovienska literatúra

    Počet hodín 3

    Predbežné vedomosti Poznatky o Veľkomoravskej ríši, o činnosti Konštantína a Metoda.

    Výchovno-vzdelávacie ciele tematického

    okruhu

    Spoznávanie činnosti vierozvestcov Konštantína (Cyrila) a Metoda ako aj ich žiakov. Spoznávanie okolností vytvorenia staroslovienskej literatúry. Spoznávanie súvislostí medzi svetonáhľadom a žánrami. Pochopenie prečítaných diel s pomocou učiteľa.

    Činnosti/Poznatky Požiadavky Medzipredmetové

    vzťahy

    Staroslovienska literatúra–jej historické a náboženské pozadie. Život a dielo vierozvestcov Konštantína (Cyrila) a Metoda. Činnosť ich žiakov. Gorazd: Panónske legendy-Život Konštantína a Metoda (úryvky), obsah, forma a kompozícia legiend. Konštantín (Cyril): Proglas. Motívy, forma a kompozícia hymny.

    Žiak − pozná historické a

    náboženské pozadie vytvorenia starolovienskej literatúry;

    − pozná dôležitosť životného diela Konštantína a Metoda v súvislosti s vytvorením staroslovienskej literatúry;

    − pozná charakteristické žánrové črty legendy a hymny;

    − pozná minimálne: Gorazd: Panónske legendy-Život Konštantína a Metoda

    Slovenská vzdelanosť: život a dielo Konštantína a Metoda. Dejepis, poznatky spoločenského a štátneho príslušenstva: Veľkomoravská ríša. Informatika: hľadanie informácií na internete.

  • 552

    (úryvky), Konštantín: Proglas;

    − je schopný interpretovať dve legendy a Proglas, vykladať ústne po jednej téme.

    Kľúčové pojmy/ pojmy

    Staroslovienska literatúra, slovanské písmo, misia, hlaholské písmo, cyrilské písmo, Evanjelium, liturgia, liturgický jazyk, legenda, apologický ráz, dramatický dialóg, biblický citát, číselný symbol, ozdobný prívlastok, hymna.

    Tematický okruh/ Výchovno-vzdelávací

    cieľ Baroková literatúra Počet

    hodín 2

    Predbežné vedomosti Slovákmi obývané stolice v 18. storočí.

    Výchovno-vzdelávacie ciele

    tematického okruhu

    Spoznávanie geografickej literatúry barokového obdobia, životného diela Mateja Bela. Rozvíjanie schopností spracovania a interpretácie textu na základe Notitie Hungariae novae.

    Činnosti/Poznatky Požiadavky Medzipredmetové vzťahy

    Obdobie baroka–politické, spoločenské a náboženské príčiny vzniku baroka, rozvoj prírodných vied. Baroková literatúra–geografická literatúra. Portrét, životné dielo Mateja Bela, úryvky z diela Notitia Hungariae novae.

    Žiak − spozná príčiny vzniku baroka; − uvedomuje si, že v období

    baroka prichádza k rozvoju prírodných vied;

    − spozná geografickú literatúru a jej predstaviteľa Mateja Bela;

    − pozná charakter životného diela Mateja Bela, miesto a úlohu autora v slovenskej literatúre;

    − pozná minimálne: Matej Bel: Notitia Hungariae novae (úryvky);

    − v súvislosti s Matejom Belom je schopný analyzovať úryvky z Notitie; vykladať ústne jednu tému.

    Dejepis, poznatky spoločenského a štátneho príslušenstva: uhorské stolice v 18. storočí. Slovenská vzdelanosť: Slovákmi obývané župy.

    Kľúčové pojmy/ pojmy

    Barok, geografická literatúra, historický prameň.

  • 553

    Tematický okruh/ Výchovno-vzdelávací

    cieľ

    Osvietenstvo a národné obrodenie v slovenskej literatúre

    Počet hodín 8

    Predbežné vedomosti Bernolákov spisovný jazyk, časomerný prozodický systém.

    Výchovno-vzdelávacie ciele

    tematického okruhu

    Spoznávanie centier a skupín, pracujúcich v prospech slovenského jazyka. Uvedomenie si kodifikátorskej činnosti Antona Bernoláka. Spoznávanie charakteristických umeleckých štýlov, literárnych žánrov, básnických foriem v súvislosti so životným dielom Jozefa Ignáca Bajzu, Jána Kollára a Jána Hollého.

    Činnosti/Poznatky Požiadavky Medzipredmetové vzťahy

    Obdobie osvietenstva a národného obrodenia, jeho spoločenské a kultúrne zmeny. Charakteristické žánre a umelecké štýly osvietenstva: klasicizmus, sentimentalizmus. Kodifikátorská činnosť Antona Bernoláka. Portrét Jozefa Ignáca Bajzu, žánrová, formálna a štylistická rôznorodosť jeho životného diela. Portrét Jána Kollára. Žánrová, formálna a štylistická rôznorodosť jeho životného diela na základe lyrického diela Slávy dcéra-Předzpěv (úryvky) - a rozpravy O literární vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slávskymi (úryvky). Portrét Jána Hollého; charakteristické žánre, témy, životné pocity v jeho poézii. Analýza eposu Svätopluk (úryvky).

    Žiak − rozlišuje dejinné obdobie-

    filozofický smer od umeleckého štýlu;

    − pozná činnosť prešpurského generálneho seminára;

    − pozná činnosť Antona Bernoláka, Bernolákovej školy a Slovenského učeného tovarišstva: kodifikovanie a rozširovanie nového slovenského spisovného jazyka;

    − pozná literárne žánre a umelecké štýly obdobia;

    − pozná charakter životného diela Jozefa Ignáca Bajzu, Jána Kollára a Jána Hollého, miesto a úlohu autorov v dejinách slovenskej literatúry;

    − pozná minimálne: Jozef Ignác Bajza: tri epigramy, Ján Kollár: Slávy dcéra-Předzpěv (úryvky), O literární vzájemnosti… (úryvky), Ján Hollý: Svätopluk (úryvky);

    − je schopný analyzovať tri diela Jozefa Ignáca Bajzu, dve diela Jána Kollára a jedno dielo Jána Hollého, vykladať ústne po jednej téme, doslovne memorovať.

    Zemepis: topografia autorov. Dejepis, poznatky spoločenského a štátneho príslušenstva: reformy Jozefa II. Slovenská vzdelanosť: Veľkomoravská ríša. Maďarský jazyk a literatúra: poznatky o literárnych žánroch.

  • 554

    Kľúčové pojmy/ pojmy

    Osvietenstvo, národné obrodenie, jozefinizmus, generálny seminár, kodifikovanie jazyka, Slovenské učené tovarišstvo. Umelecký štýl, klasicizmus, sentimentalizmus. Epigram, elégia, sonet, hrdinský a národný epos, kompozícia eposu, rozprava, časomerný prozodický systém. Národné cítenie, kult materinského jazyka, slovanská vzájomnosť, túžba po slobode.

    Tematický okruh/ Výchovno-vzdelávací

    cieľ Romantická literatúra

    Počet hodín 26

    Predbežné vedomosti

    Kodifikačná činnosť Ľudovíta Štúra. Janko Kráľ: Krajinská pieseň, Slovo, Šahy, Andrej Sládkovič: Detvan (úryvky), Ján Botto: Smrť Jánošíkova, Žltá ľalia, Samo Chalupka Mor ho! (úryvok), Turčín Poničan.

    Výchovno-vzdelávacie ciele

    tematického okruhu

    Spoznávanie významu ľudovosti a národnej angažovanosti literatúry. Osvetlenie dôležitosti národnobuditeľskej, kultúrnej a kultúrno-organizačnej činnosti Štúrovej školy. Spoznávanie kodifikačnej činnosti Ľudovíta Štúra. Porozumenie a analýza diel Janka Kráľa, Andreja Sládkoviča, Jána Bottu a Sama Chalupku s pomocou učiteľa.

    Činnosti/Poznatky Požiadavky Medzipredmetové

    vzťahy

    Spoločenský a literárny život v prvej polovici 19. storočia. Program ľudovosti a národnej angažovanosti, kodifácia slovenského jazyka, literárne žánre a prozódia romantickej literatúry. Portrét Ľudovíta Štúra, jeho angažovanosť vo verojnom živote, jeho kodifikačná činnosť; analýza diela Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (úryvky). Portrét Janka Kráľa. charakteristické žánre, témy, životné pocity v poézii básnika. Analýza diel Moja pieseň, Orol, Orol vták, Krajinská pieseň, Jarná pieseň, Návrat, Kvet, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko.

    Žiak − pozná národnobuditeľskú,

    kultúrnu a kultúrno-organizačnú činnosť Katedry reči a literatúry česko-slovenskej pri evanjelickom lýceu v Prešporku, spolku Tatrín a Štúrovej školy;

    − pozná program ľudovosti a národnej angažovanosti literatúry;

    − pozná typické žánre obdobia: baladu, lyrickoepickú skladbu, epickú báseň;

    − pozná angažovanosť Ľudovíta Štúra vo verojnom živote, jeho kultúrnu, kultúrno-organizačnú činnosť a kodifikačnú činnosť v súvislosti s dielom Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (úryvky);

    Dejepis, poznatky spoločenského a štátneho príslušenstva: angažovanosť Ľudovíta Štúra vo verojnom živote. Vizuálna kultúra: umenie romantiky.

  • 555

    Portrét Andreja Sládkoviča. charakteristické žánre, témy, životné pocity v poézii básnika. Analýza diel Marína (úryvky) a Detvan (úryvky). Portrét Jána Bottu. Charakteristické žánre, témy, životné pocity v poézii básnika. Analýza diel Žltá ľalija, Margita a Besná, Smrť Jánošíkova (úryvky). Portrét Sama Chalupku. Charakteristické žánre, témy, životné pocity v poézii básnika. Analýza diela Mor ho!

    − pozná životné dielo Janka Kráľa, Andreja Sládkoviča, Jána Bottu a Sama Chalupku;

    − pozná minimálne: Ľudovít Štúr: Nárečja slovenskuo… (úryvky), Janko Kráľ: Moja pieseň, Orol, Orol vták, Krajinská pieseň, Jarná pieseň, Návrat, Kvet és a Zakliata panna… (úryvky), Andrej Sládkovič: Marína (úryvky), Detvan (úryvky), Ján Botto: Žltá ľalija, Margita a Besná, Smrť Jánošíkova (úryvky), Samo Chalupka: Mor ho!;

    − je schopný analyzovať jedno dielo Ľudovíta Štúra, osem diel Janko Kráľa, dve diela Andreja Sládkoviča, tri diela Jána Bottu a jedno dielo Sama Chalupku, vykladať ústnepo jednej téme, doslovne memorovať.

    Kľúčové pojmy/ pojmy

    Romantizmus, ľudovosť, národná angažovanosť. Katedra reči a literatúry česko-slovenskej, Spoločnosť česko-slovenská, spolok Tatrín, Štúrova škola, kodifikovanie jazyka, kultúrna a kultúrno-organizačná činnosť. Balada, lyrickoepická skladba, epická báseň. Sylabický prozodický systém. Romantická vyvolenosť, netypické správanie sa, romantická vzbura, romantický protiklad, idylická ľudovosť, hrdinstvo.

    Očakávané výsledky na konci

    11. ročníka

    Žiak je schopný verbálnej a nonverbálnej komunikácie. Má jazykové vedomie. V používaní jazyka uplatňuje poznávacie a analyzačné aspekty. Ovláda jazykové normy. Je schopný písať podľa noriem pravopisu, opravovať a korigovať vlastné chyby. Používa techniky písania poznámok v súlade s obsahom a funkciou textu. Charakterizujú ho jasné štylizačné a vyjadrovacie schopnosti pri tvorení komunikatívne a žánrovo frekventovaných textov. Je schopný sebavyjadrovania a kreatívneho tvorenia textov. Rozlišuje literárne formy faktického a fiktívneho charakteru. V literárnych textoch spoznáva umelecké prostriedky. Pozná historické podoby spisovného jazyka. Je schopný rozpoznať a systematizuje lyrické, epické a dramatické diela

  • 556

    na základe obsahu a témy. Je schopný interpretovať, porovnávať literárne diela z rôznych období z tematického a poetického hľadiska. Je schopný spoznať, vnímať rôzne stanoviská v literárnych dielach, zúčastniť sa na rozhovoroch o nich, porovnávať ich, rešpektovať odlišné názory, interpretovať názory iných. Je schopný sformulovať svoje poznatky o významných predstaviteľoch slovenskej literatúry. Je schopný interpretovať charakteristické črty literárnych období a umeleckých štýlov. Je schopný vykladať význam a morálny obsah dramatických diel. Zúčastní sa na spoločných interpretáciách diel. Má vhodnú slovnú zásobu a komunikačné zručnosti v témach: spoločenské trendy, módne trendy, závislosti, extrémne športy, obyčaje posilňujúce identitu, škola, výchova a vzdelávanie, Slovensko, ochrana životného prostredia, podoby jazyka.

    12. ročník

    Jazyk

    Tematické okruhy: Počet hodín: Komunikácia 1 Rétorika 2 Základné štylistické poznatky 2 Kompozícia jazykového prejavu 4 Porozumenie a tvorenie písomných prejavov 2 Skladba 5 Pravopis 2 Dejiny jazyka 1 Dejiny spisovného jazyka 1 Spolu: 20

    Tematický okruh/ Výchovno-vzdelávací

    cieľ Komunikácia

    Počet hodín 1

    Predbežné vedomosti Uvedomelá ústna komunikácia.

    Výchovno-vzdelávacie ciele tematického

    okruhu

    Používanie verbálnych a nonverbálnych prostriedkov podľa situácie a miesta komunikácie. Spoznávanie porúch komunikácie a osvojovanie si taktík ich odstránenia. Rozvíjanie kritického myslenia a zručnosti kritického myslenia; spoznávanie manipulačných snáh.

    Poznatky/rozvojové požiadavky Medzipredmetové vzťahy

    Informovanosť o rôznych interpersonálnych a mediálnych komunikačných situáciách.

    Vizuálna kultúra: vizuálny prejav

  • 557

    Zistenie a odstránenie porúch komunikácie. Spoznávanie manipulačných snáh a ich chybných interpretácií v každodennej komunikácii a vo verejnom komunikačnom styku. Spoznávanie snáh verbálnej a nonverbálnej komunikácie prostredníctvom reklamy a internetových stránok.

    reklama, presviedčanie, manipulácia.

    Kľúčové pojmy/ pojmy

    Poruchy komunikácie, manipulácia.

    Tematický okruh/ výchovno-vzdelávací

    cieľ Rétorika Počet

    hodín 2

    Predbežné vedomosti Verbálna a nonverbálna komunikácia samostatne alebo v kooperácii.

    Výchovno-vzdelávacie ciele

    tematického okruhu

    Spoznávanie a používanie základných pojmov klasickej rétoriky v rečníckych útvaroch súvisiacich s každodenným životom žiakov. Spoznávanie presvedčivej argumentácie, spoznávanie základných chýb poprenia. Rozvíjanie jazykových a myšlienkových zručností potrebných na zostavovanie vlastného rečníckeho prejavu a na jeho efektívny prednes.

    Poznatky/rozvojové požiadavky Medzipredmetové

    vzťahy

    Žánre rečníckeho štýlu (politická reč, súdna reč, prednáška, referát, slávnostný prejav, privítací prejav, diskusný príspevok). Vlastnosti a úlohy rečníka. Prostriedky efektívneho prednesu. Požiadavky zoštylizovania reči. Kompozícia referátu a odpovede na skúške. Formy znázornenia prednášky: predstavenie, prezentácia atď. Nácvik kultivovanej diskusie a diskusného príspevku v rôznych situáciách. Zostavenie argumentu. Logika a technika argumentácie; usporiadanie argumentov. Argumentačné chyby. Metódy poprenia. Nácvik diskusného príspevku v rôznych situáciách. Výstižný prednes monologických textov (prednáška, ústny prejav) a doslovne naučených literárnych textov.

    Vizuálna kultúra: prostriedky presviedčania a účinku.

    Kľúčové pojmy/ pojmy

    Rétorika, rečník, rečnícky prejav, rečnícky žáner, diskusia/polemika, argument, poprenie, rečnícka otázka, rečnícka odpoveď, rečnícky dialóg, oslovenie vzdialenej osoby, zvolanie, frazeologická jednotka, citát, príslovie, porekadlo, opakovanie.

    Tematický okruh/ Základné štylistické poznatky Počet

  • 558

    výchovno-vzdelávací cieľ

    hodín 2

    Predbežné vedomosti Štýl literárnych textov.

    Výchovno-vzdelávacie ciele

    tematického okruhu

    Spoznávanie toho, že štylistická hodnota jazykových prostriedkov dostáva svoju úlohu v konkrétnych jazykových prejavoch; štýl je ovplyvnený hovoriacim, komunikačnou situáciou a cieľom komunikácie. Spoznávanie lexikálnych, štylistických javov a javov kompozície textu, ich využívanie v interpretácii, pri hodnotení každodenných prejavov a pri zostavovaní textov. Používanie vhodného funkčného jazykového štýlu a štylistických prostriedkov. Rozvíjanie schopnosti pojmového a kreatívneho myslenia, ako aj interpretácie textu.

    Poznatky/rozvojové požiadavky Medzipredmetové vzťahy

    Spoznávanie pojmov štýl a jazykový štýl. Získavanie zručností v aplikácii štýlotvorných činiteľov; zoštylizovanie a transformácia textov. Funkčné jazykové štýly:

    − dorozumievacie štýly: hovorový štýl; − štýly verejného styku: administratívny štýl, rečnícky štýl;

    publicistický štýl, náučný štýl; − umelecký štýl.

    Spoznávanie a analýza vlastností najfrekventovanejších štýlov, transformácia textov. Spoznávanie a používanie zvukových, lexikálnych, morfologických a syntaktických výrazových prostriedkov v súlade s komunikačnou situáciou a komunikačným cieľom. Funkcia a používanie metafor v každodenných, publicistických a náučných prejavoch.

    Biológia-zdravoveda; fyzika; chémia; zemepis: slovná zásoba populárno-náučných textov.

    Kľúčové pojmy/pojmy

    Štýl, jazykový štýl, zvukový, lexikálny, morfologický a syntaktický výrazový prostriedok, subjektívny činiteľ, objektívny činiteľ, akustická vlastnosť hlások, expresivita, eufemizmy, pejoratíva, vulgarizmy, archaizmy, poetizmy, biblizmy, frazeologizmy, trópy, figúry, nezvyčajný slovosled, modalita, nedokončená veta, eliptická veta, jednočlenná a dvojčlenná veta, funkčný jazykový štýl, dorozumievací štýl, hovorový štýl, štýl verejného styku: administratívny štýl, rečnícky štýl, publicistický štýl, náučný štýl, umelecký štýl.

    Tematický okruh/ Výchovno-vzdelávací

    cieľ Kompozícia jazykového prejavu

    Počet hodín 4

    Predbežné vedomosti Schopnosť tvorenia súkromných textov a textov administratívneho

  • 559

    štýlu (list, úradný list, životopis, žiadosť, motivačný list).

    Výchovno-vzdelávacie ciele tematického

    okruhu

    Spoznávanie slohových postupov a funkčných jazykových štýlov. Rozvíjanie schopnosti tvorenia a interpretácie najfrekventovanejších textov.

    Poznatky/rozvojové požiadavky Medzipredmetové vzťahy

    Vymedzenie pojmu text. Kompozícia textu: vzťah medzi textom a vetou, časti textu. Zjednocovanie textových jednotiek, textúra. Zostavovanie textu na základe jeho ústneho alebo písomného charakteru. Spoznávanie typických vlastností slohových postupov (informačný, rozprávací, opisný, výkladový), pozorovanie a pomenovanie rozdielnych a rovnakých vlastností. Najfrekventovanejšie žánre funkčných jazykových štýlov-hovorového, administratívneho, rečníckeho, publicistického, náučného a umeleckého. Porovnávanie, prediskutovanie informácií z rôznych prameňov podľa uvedených kritérií, vyvodenie kritických záverov. Pragmatická, významová a gramatická úroveň porozumenia textu.

    Dejepis, poznatky spoločenského a štátneho príslušenstva; slovenská vzdelanosť: štýl textov z rôznych prameňov.

    Vonkajšia kompozícia textu, veta, úvod, kapitola, vnútorná kompozícia textu, kohézia textu (textúra, kľúčové slovo, nadpis), informačný, rozprávací, opisný, výkladový slohový postup, žánre funkčných jazykových štýlov (hovorový štýl, administratívny štýl, rečnícky štýl, publicistický štýl, náučný štýl, umelecký štýl).

    Tematický okruh/ Výchovno-vzdelávací

    Porozumenie a tvorenie písomných prejavov Počet hodín 2

  • 560

    cieľ

    Predbežné vedomosti

    Vytvorenie si techniky písania poznámok v súlade s obsahom a funkciou prejavu. Zhustenie a rozšírenie textu podľa určitých hľadísk. Schopnosť tvorenia písomných prejavov najdôležitejších žánrov v oblasti súkromného a verejného styku. Sebavyjadrovanie pri kreatívnom tvorení textov.

    Výchovno-vzdelávacie ciele tematického

    okruhu

    Rozvíjanie myšlienkovej asociácie a sebavyjadrovania: pozorovanie odlišných a podobných charakteristických vlastností tlačených a elektronických textov.

    Poznatky/rozvojové požiadavky Medzipredmetové vzťahy

    Oboznamovanie sa s kompozíciou rozpravy a eseje. Tvorenie textov rôzneho žánru podľa komunikačného cieľa a komunikačnej situácie. Kreatívne cvičenia na štylistické využitie vetných konštrukcií, usporiadania textových jednotiek, emocionality slov a slov podľa príslušnosti k štýlovej vrstve. Samostatné zbieranie údajov v knižniciach z rôznych zdrojov (použitie katalógu a databázy, voľba zdroja, poznámky o hľadaní), dodržiavanie etických aspektov pri využívaní informácií. Zostavenie zoznamu bibliografických odkazov, presné uvedenie prameňov.

    Informatika: poznatky o zoštylizovaní textu, o hľadaní informácií a používaní prameňov.

    Kľúčové pojmy/ pojmy

    Tvorenie textu, zoštylizovanie textu, rozprava, esej, zoznam bibliografických odkazov, presné uvedenie prameňov.

    Tematický okruh/ Výchovno-vzdelávací

    cieľ Skladba Počet

    hodín 5

    Predbežné vedomosti Hlavné vetné členy, rozvíjacie vetné členy, sklady.

    Výchovno-vzdelávacie ciele tematického

    okruhu

    Poznávanie vetných členov a skladov. Spoznávanie jednotlivých druhov jednoduchých viet, súvetí a zložených súvetí.

    Poznatky/rozvojové požiadavky Medzipredmetové vzťahy

    Úloha a funkcia hlavných vetných členov, ich druhy, syntaktické vzťahy, väzby. Úloha a funkcia vedľajších vetných členov, ich druhy, syntaktické vzťahy, väzby. Druhy skladov: prisudzovací, priraďovací, určovací. Pozorovanie, spoznávanie a tvorenie vetných skladov. Jazyková funkcia viet, gramatická stavba viet, druhy viet. Druhy zložených viet. Druhy priraďovacích súvetí (zlučovacie, stupňovacie,

    Maďarský jazyk a literatúra: skladba.

  • 561

    odporovacie, vylučovacie, dôsledkové a príčinné súvetie) a podraďovacích súvetí (podmetová, prísudková, vetnozákladová, predmetová, príslovková a prívlastková); spojky. Druhy zložených súvetí. Tvorenie a transformácia viet v súlade s komunikatívnou situáciou a komunikatívnym zámerom v ústnej a písomnej forme.

    Kľúčové pojmy/ pojmy

    Sklady, súvetie, priraďovacie súvetie, podraďovacie súvetie, zložené súvetie.

    Tematický okruh/ Výchovno-vzdelávací

    cieľ Pravopis

    Počet hodín 2

    Predbežné vedomosti Rozvíjanie schopnosti písania podľa noriem pravopisu. Rozvíjanie schopnosti opravovania a korigovania vlastných chýb.

    Výchovno-vzdelávacie ciele tematického

    okruhu

    Rozvíjanie schopnosti písania podľa noriem pravopisu. Rozvíjanie schopnosti opravovania a korigovania vlastných chýb.

    Poznatky/rozvojové požiadavky Medzipredmetové vzťahy

    Písanie interpunkčných znamienok v jednoduchých a zložených vetách.

    Predmety vyučované v slovenskom jazyku: pravopis, interpunkčných znamienok.

    Kľúčové pojmy/ pojmy

    Citát, doslovný citát, uvádzacia veta, prerušená uvádzacia veta, citovanie obsahu.

    Tematický okruh/ Výchovno-vzdelávací

    cieľ Dejiny jazyka

    Počet hodín 1

    Predbežné vedomosti Pôvod slovenského jazyka. Pôsobenie Cyrila a Metoda.

    Výchovno-vzdelávacie ciele

    tematického okruhu

    Spoznávanie pôvodu slovenského jazyka. Určenie miesta jazyka medzi ostatnými jazykmi. Porovnávanie slovenského jazyka s českým jazykom z viacerých hľadísk. Získavanie poznatokov o praslovančine.

    Poznatky/rozvojové požiadavky Medzipredmetové

    vzťahy

    Pôvod slovenského jazyka (indoeurópska jazyková rodina, slovanské Dejepis, poznatky

  • 562

    jazyky), jeho miesto medzi jazykmi: delenie indoeurópskych jazykov, delenie slovanských jazykov. Staroslovienčina. Porovnávanie slovenského jazyka s českým jazykom z hláskoslovného a morfologického hľadiska.

    spoločenského a štátneho príslušenstva: indoeurópska jazyková rodina a slovanské jazyky. Slovenská vzdelanosť: usadenie sa Slovákov na území dnešného Maďarska.

    Kľúčové pojmy/ pojmy

    Jazyková rodina, indoeurópska jazyková rodina, slovanské jazyky, príbuzné jazyky, staroslovienčina.

    Tematický okruh/ Výchovno-

    vzdelávací cieľ Dejiny spisovného jazyka

    Počet hodín 1

    Predbežné vedomosti

    Bernoláčtina, štúrovčina.

    Výchovno-vzdelávacie ciele

    tematického okruhu

    Obdobia vo vývoji spisovnej slovenčiny. Charakteristické znaky jednotlivých období. Fóra spisovného jazyka: poznávanie slovníkov, odborných časopisov a odborných kníh.

    Poznatky/rozvojové požiadavky Medzipredmetové

    vzťahy

    Vymedzenie pojmu spisovný jazyk. Obdobia vo vývoji slovenčiny: staroslovienske obdobie, feudálne obdobie od 10. do 14. storočia, obdobie 15-18. storočia, obdobie Antona Bernoláka, obdobie Ľudovíta Štúra. Spoznávanie inštitúcií (Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV) a používanie slovníkov (Slovník slovenského jazyka, Pravidlá slovenského pravopisu, Synonymický slovník), jazykovedných časopisov (Slovenská reč, Kultúra slova) a jazykovedných kníh (Štylistika slovenského jazyka).

    Maďarský jazyk a literatúra: používanie slovníkov a odborných kníh.

    Kľúčové pojmy/ pojmy

    Slovanské písmo, hlaholika, cyrilika, starosloviensky jazyk/ staroslovienčina, cirkevnoslovanský jazyk, latinský jazyk, bernoláčtina, štúrovčina.

    Literatúra

    Tematické okruhy: Počet hodín:

    Začiatky realizmu (1870-1918). Pavol Ország-Hviezdoslav

    4

    Obdobie slovenskej relaistickej literatúry – 9

  • 563

    prozaické diela Martina Kukučína, Jozefa Gregora-Tajovského, Janka Jesenského a Boženy Slančíkovej Timravy

    Realistická dráma – Jozef Gregor Tajovský: Statky-zmätky

    1

    Slovenská moderna – lyrická tvorba Ivana Krasku

    2

    Slovenská literatúra medzi 1918 a1945 – lyrická tvorba Jána Smreka a Emila Boleslava Lukáča

    4

    Slovenská literatúra medzi 1918 a 1945 – prozaická tvorba Jozefa Cígera–Hronského a Mila Urbana

    6

    Lyrizovaná próza – Margita Figuli, František Švantner

    5

    Slovenská lyrika po roku 1945 – Milan Rúfus, Miroslav Válek

    2

    Slovenský román po roku 1945 – Dominik Tatarka, Peter Jaroš, Ladislav Ballek

    7

    Slovenská dráma 20. storočia – Ivan Stodola 1 Slovenská literatúra v Maďarsku – Pavel Samuel, Juraj Dolnozemský, Gregor Papuček, Alexander Kormoš, Imrich Fuhl

    3

    Spolu: 44

    Tematický okruh/ Výchovno-

    vzdelávací cieľ

    Začiatky realizmu (1870-1918). Pavol Ország-Hviezdoslav

    Počet hodín 4

    Predbežné vedomosti

    Poznanie diel Pavla Országha–Hviezdoslava: Čí som ja? K ľudu, k ľudu, Žatva.

    Výchovno-vzdelávacie ciele

    tematického okruhu

    Rozvíjanie poznatkov: ciele a problémy národného hnutia, inštitúcie a fóra doby. Schopnosť spoznávania charakteristických znakov realizmu. Podporovanie porozumenia a analýzy diel Pavla Országha–Hviezdoslava.

    Činnosti/Poznatky Požiadavky Medzipredmetové vzťahy

    Ciele a problémy národného hnutia, inštitúcie a fóra. Charakteristické znaky realizmu: zobrazenie konkrétneho spoločenského prostredia, spisovateľ ako kronikár doby,

    Žiak − pozná ciele a problémy

    národného hnutia, inštitúcie a fóra doby;

    − pozná charakteristické znaky realizmu;

    − pozná charakter životného

    Dejepis, poznatky spoločenského a štátneho príslušenstva: prvá svetová vojna.

  • 564

    kritické zobrazenie spoločnosti. Portrét Pavla Országha–Hviezdoslava, život autora, žánrová, formálna a štylistická rôznorodosť jeho životného diela na základe: Mňa kedys’ zvádzal svet, Priadka, K ľudu, k ľudu, Ó práci všetka česť, Krvavé sonety (úryvky), Hájnikova žena (úryvky), List Albertovi Pražákovi.

    diela Pavla Országha–Hviezdoslava, miesto a úlohu autora v slovenskej literatúre;

    − pozná minimálne: Pavol Országh–Hviezdoslav: Mňa kedys’ zvádzal svet, Priadka, K ľudu, k ľudu, Ó práci všetka česť, Krvavé sonety (úryvky), Hájnikova žena (úryvky), List Albertovi Pražákovi;

    − v súvislosti s Pavlom Országhom–Hviezdoslavom je schopný interpretovať sedem diel; vykladať ústne po jednej téme, doslovne memorovať.

    Kľúčové pojmy/ pojmy

    Memorandum slovenského národa, národnostný zákon, stará škola, nová škola, austroslavizmus, čechoslovakizmus, Živena, spisovateľ ako kronikár doby, kritické zobrazenie, národné cítenie, dynamický dialóg, sonet, lyricko-epická skladba, kontrast, konflikt, jambický verš.

    Tematický okruh/ Výchovno-vzdelávací

    cieľ

    Obdobie slovenskej relaistickej literatúry – prozaické diela Martina Kukučína, Jozefa Gregora-Tajovského,

    Janka Jesenského a Boženy Slančíkovej Timravy

    Počet hodín 9

    Predbežné vedomosti Martin Kukučín: Rysavá jalovica, Jozef Gregor–Tajovský: Do konca, Mamka Pôstková, Janko Jesenský: Slnečný kúpeľ, Doktor, Demokrati; román, poviedka, novela.

    Výchovno-vzdelávacie ciele

    tematického okruhu

    Spoznávanie filozofického základu a štýlu, typických prozaických žánrov relaizmu. Interpretácia najdôležitejších malo-a veľkoepických diel Martina Kukučína, Jozefa Gregora–Tajovského, Janka Jesenského a Boženy Slančíkovej Timravy.

    Činnosti/Poznatky Požiadavky Medzipredmetové vzťahy

    Filozofický základ a štýl relaizmu. Žánre realistickej prózy: román, poviedka, novela. Príznačné znaky tvorby Martina Kukučína; témy, motívy a žánre v životnom diele; všestranná interpretácia diel: Rysavá jalovica, Keď báčik z Chochoľova

    Žiak − pozná filozofický základ a

    štýl realizmu; − pozná typické žánre doby

    (román, poviedka, novela) a ich charakteristické znaky;

    − pozná životné dielo Martina Kukučína, Jozefa Gregora–Tajovského, Janka Jesenského, Boženy Slančíkovej Timravy a úlohu

    Dejepis, poznatky spoločenského a štátneho príslušenstva: prvá svetová vojna, Československo. Filmová kultúra a mediálne štúdiá: filmové spracovanie literárnych diel.

  • 565

    umrie, Dom v stráni (úryvky). Portrét Jozefa Gregora-Tajovského; rôznorodosť jeho tvorby; témy, motívy a žánre v životnom diele na základe: Do konca, Mamka Pôstková, Na chlieb, Horký chlieb, Maco Mlieč. Príznačné znaky tvorby Janka Jesenského; témy, motívy a žánre v životnom diele na základe: Slnečný kúpeľ, Doktor, Pani Rafiková, Demokrati (úryvky). Interpretácia diel Boženy Slančíkovej Timravy: Ťapákovci, Hrdinovia (úryvky), Skon Paľa Ročku (úryvky).

    autorov v slovenskej literatúre;

    − pozná minimálne: Martin Kukučín: Rysavá jalovica, Keď báčik z Chochoľova umrie, Dom v stráni (úryvky), Jozef Gregor–Tajovský: Do konca, Mamka Pôstková, Na chlieb, Horký chlieb, Maco Mlieč, Janko Jesenský: Slnečný kúpeľ, Doktor, Pani Rafiková, Demokrati (úryvky), Božena Slančíková Timrava: Hrdinovia (úryvky), Skon Paľa Ročku (úryvky), Ťapákovci, Do konca;

    − je schopný interpretovať tri diela Martina Kukučína, päť diel Jozefa Gregora–Tajovského, štyri diela Janka Jesenského, tri diela Boženy Slančíkovej Timravy, vykladať ústne po jednej téme, doslovne memorovať.

    Zemepis: topografia autorov.

    Kľúčové pojmy/ pojmy

    Pozitivizmus, objektivizmus, objektívne pozorovanie, typizácia, determinizmus, komická situácia, ľudový humor, zveličovanie, konfrontácia, kontrast, patriarchálny spôsob života, spoločenský model, morálne správanie, tolstojizmus, sentimentalizmus, anekdotický príbeh, irónia, ironický a satirický spôsob zobrazovania, emancipácia žien, protekcionalizmus, cynická životná filozofia, memoárová próza, národnostná otázka, konflikt, realisticko-naturalictické videnie, hurávlastenectvo, sebaobetavosť.

    Tematický okruh/ Výchovno-vzdelávací

    cieľ

    Realistická dráma – Jozef Gregor Tajovský: Statky-zmätky

    Počet hodín 1

    Predbežné vedomosti Peter Karvaš: Polnočná omša. Dráma, dejstvo, scéna, postavy.

    Výchovno-vzdelávacie ciele tematického

    okruhu

    Príprava na čítanie, porozumenie a interpretáciu diela Statky-zmätky.

    Činnosti/Poznatky Požiadavky Medzipredmetové vzťahy

    Analýza realistickej drámy na základe diela Jozefa Gregora

    Žiak − je schopný analyzovať

    Zemepis: topografia autora.

  • 566

    Tajovského Statky-zmätky (részletek). Tematiké znaky (sociálna tematika, hospodársko-majetkové záujmy), dramaturgické znaky (klasická kompozícia, rámec, dramaticky zhustené dialógy) a štýl diela (dialektizmy, nedokončené vety, frazeologizmy).

    realistickú drámu na základe diela Jozefa Gregora Tajovského: Statky-zmätky (részletek);

    − je schopný interpretovať dielo z hľadiska tematického, dramaturgického a štylistického;

    − pozná minimálne: Jozef Gregor Tajovský: Statky-zmätky (részletek);

    − je schopný interpretovať dielo Statky-zmätky na základe úryvkov, vykladať ústne jednu tému.

    Kľúčové pojmy/ pojmy

    Sociálny problém, hospodársko-majetkový záujem, maskovaná starostlivosť, klasická kompozícia, rámec, dramaticky zhustený dialóg.

    Tematický okruh/ Výchovno-vzdelávací

    cieľ Slovenská moderna – lyrická tvorba Ivana Krasku

    Počet hodín 2

    Predbežné vedomosti Ivan Krasko: Zmráka sa, Kritikovi.

    Výchovno-vzdelávacie ciele tematického

    okruhu

    Príprava na porozumenie básnickej tvorby Ivana Krasku: úloha a príznačné znaky jeho tvorby. Interpretácia diel z kompozičného, tematického a štylistického hľadiska. Rozvíjanie kreativity, predstavivosti a schopnosti vybavovať si asociácie.

    Činnosti/Poznatky Požiadavky Medzipredmetové vzťahy

    Historické a estetické predpoklady vzniku slovenskej moderny. Portrét Ivana Krasku, štylistická rôznorodosť (napr. impresionizmus, symbolizmus) a motívy (samota, smútok, láska k matke, príroda, národ, ars poetica) v dielach Vesper Dominicae, Topole, Zmráka sa, Otcova rola, Baníci, Otrok, Kritikovi.

    Žiak − pozná historické a estetické

    predpoklady vzniku slovenskej moderny, štýly doby;

    − pozná charakter životného diela Ivana Krasku, miesto a úlohu autora v slovenskej literatúre;

    − pozná minimálne: Ivan Krasko: Vesper Dominicae, Topole, Zmráka sa, Otcova rola, Kritikovi, Baníci, Otrok;

    − je schopný interpretovať sedem diel Ivana Krasku, vykladať ústne po jednej

    Maďarský jazyk a literatúra: impresionizmus a symbolizmus v maďarskej literatúre.

  • 567

    téme, doslovne memorovať.

    Kľúčové pojmy/ pojmy

    Moderna, impresionizmus, symbolizmus, samota, motív, ars poetica.

    Tematický okruh/ Výchovno-vzdelávací

    cieľ

    Slovenská literatúra medzi 1918 a1945 – lyrická tvorba Jána Smreka a Emila Boleslava Lukáča

    Počet hodín 4

    Predbežné vedomosti Ján Smrek: Oči, Syn môj.

    Výchovno-vzdelávacie ciele

    tematického okruhu

    Poznávanie, napomáhanie interpretácie, porozumenie dôležitosti a uznávanie diel Jána Smreka a Emila Boleslava Lukáča.

    Činnosti/Poznatky Požiadavky Medzipredmetové

    vzťahy

    Politická a spoločenská situácia v 20. rokoch. Básnický portrét Jána Smreka. Literárne smery v jeho básnickej tvorbe: symbolizmus, dekadencia, vitalizmus, poetizmus. Básnický program, životné pocity (radosť zo života, optimizmus, dynamizmus), motívy (báseň je viac ako chlieb, sila slova, osudovosť, očarenie, veriť vo svet, svet ako rovnocenný partner), spoznávanie a interpretácia básnických obrazov na základe diel Neslýchané a Triumf. Básnický portrét Emila Boleslava Lukáča. Literárne smery v jeho básnickej tvorbe: neosymbolizmus, parnasizmus. Životné pocity (neistota, nepokoj, istota), motívy (spoločenské problémy, krutosť fašizmu, protiklad dedina-mesto, morálka

    Žiak − pozná politickú a spoločenskú

    situáciu v 20. rokoch; − pozná charakter životného

    diela Jána Smreka a Emila Boleslava Lukáča, miesto a úlohu autorov v slovenskej literatúre;

    − pozná charakteristické znaky literárnych smerov, životné pocity, motívy, básnické obrazy prítomné v ich básnickej tvorbe;

    − pozná minimálne: Ján Smrek: Neslýchané, Triumf, Emil Boleslav Lukáč: Taedium urbis, Goethehof;

    − je schopný interpretovať dve diela Jána Smreka a dve diela Emila Boleslava Lukáča, vykladať ústne po jednej téme, doslovne memorovať.

    Vizuálna kultúra; spev a hudba: symbolizmus.

  • 568

    mesta), spoznávanie a interpretácia básnických obrazov na základe diel Goethehof a Taedium urbis.

    Kľúčové pojmy/ pojmy

    Symbolizmus, dekadencia, vitalizmus, poetizmus, radosť zo života, optimizmus, dynamizmus, neosymbolizmus, parnasizmus.

    Tematický okruh/ Výchovno-vzdelávací

    cieľ

    Slovenská literatúra medzi 1918 a 1945 – prozaická tvorba Jozefa Cígera–Hronského a Mila Urbana

    Počet hodín 6

    Predbežné vedomosti Prvá svetová vojna.

    Výchovno-vzdelávacie ciele tematického

    okruhu

    Interpretácia diel Jozefa Cígera–Hronského Jozef Mak a Mila Urbana Živý bič. Posilnenie nároku na porozumenie pozadia spoločenských a individuálnych konfliktov, na morálne zmýšľanie a morálny úsudok. Vplyv expresionizmu, lyrizovanej prózy, biologizmu a avantgardy na dielo. Rozvíjanie kreativity, predstavivosti a schopnosti vybavovať si asociácie. Spoznávanie toho, že literatúra je prameňom citových, myšlienkových, morálnych a estetických zážitkov a prameňom získavania skúseností.

    Činnosti/Poznatky Požiadavky Medzipredmetové

    vzťahy

    Príznačné znaky tvorby Jozefa Cígera–Hronského; témy, motívy a žánrové varianty v jeho životnom diele; špecifické znaky Hronského prozaických textov. Všestranná interpretácia diela Jozef Mak, napr. žánrový variant, kompozícia, charakteristika postáv, rozprávačská technika, autorská koncepcia textu, slohové postupy, expresívnosť; problematika drobného človeka, štýl; vplyv expresionizmu, lyrizovanej prózy, existencionalizmu na dielo. Príznačné znaky tvorby Mila Urbana, témy, motívy a žánrové varianty v jeho životnom diele; špecifické znaky Urbanových prozaických textov.

    Žiak − pozná príznačné znaky tvorby

    Jozefa Cígera–Hronského a Mila Urbana, témy, motívy a žánrové varianty v životnom diele, špecifické znaky ich prozaických diel;

    − pozná minimálne: Jozef Cíger–Hronský: Jozef Mak, Milo Urban: Živý bič (úryvky);

    − je schopný interpretovať diela, hodnotiť ich kriticky, zostaviť po jednej ústnej maturitnej téme, vykladať ich v súlade s uvedenými úlohami, doslovne memorovať.

    Dejepis, poznatky spoločenského a štátneho príslušenstva: prvá svetová vojna.

  • 569

    Všestranná interpretácia románu Živý bič (úryvky), napr. vplyv biologizmu a avantgardy; žánrový variant; kompozícia, charakteristika postáv, rozprávačská technika, autorská koncepcia textu, slohové postupy, expresívnosť, motívy; problematika (sociálny problém, pomsta, odplata za previnenie), štýl.

    Kľúčové pojmy/ pojmy

    Rétorickosť, obraznosť, topos, mýtický svet, náboženský symbol, mozaiková kompozícia, baladický ráz, psychologické zobrazovanie, biologizmus, avantgarda, vzbura, patriarchálne vzťahy, sociálny problém, pomsta, odplata za previnenie.

    Tematický okruh/ Výchovno-vzdelávací

    cieľ

    Lyrizovaná próza – Margita Figuli, František Švantner

    Počet hodín 5

    Predbežné vedomosti Zobrazovanie prírody v literárnych dielach.

    Výchovno-vzdelávacie ciele tematického

    okruhu

    Spoznávanie miesta a príznačných znakov tvorby Margity Figuli a Františka Švantnera, všestranná interpretácia diel Tri gaštanové kone a Malka. Posilnenie nároku na porozumenie pozadia spoločenských a individuálnych konfliktov, na morálne zmýšľanie a morálny úsudok.

    Činnosti/Poznatky Požiadavky Medzipredmetové

    vzťahy

    Lyrizovaná próza–estetické princípy, archetypy. Príznačné znaky tvorby Margity Figuli; témy, motívy a žánrové varianty v jej životnom diele; špecifické znaky prozaických textov Figuli. Všestranná interpretácia novely Tri gaštanové kone, napr. žánrový variant, kompozícia, charakteristika postáv, autorská koncepcia textu, slohové postupy, expresívnosť; problematika (láska-majetok,

    Žiak − pozná estetické princípy,

    archetypy lyrizovanej prózy; − pozná príznačné znaky

    tvorby Margity Figuli a Františka Švantnera; témy, motívy a žánrové varianty v ich životnom diele; špecifické znaky prozaických textov Figuli a Švantnera;

    − pozná minimálne: Margita Figuli: Tri gaštanové kone, František Švantner: Malka;

    − je schopný interpretovať diela, hodnotiť ich kriticky, zostaviť po jednej ústnej

    Maďarský jazyk a literatúra; vizuálna kultúra: naturalizmus.

  • 570

    nekontrolovateľné historické sily-kresťanská etika, prírodné právo), štýl. Príznačné znaky tvorby Františka Švantnera; témy, motívy a žánrové varianty v jeho životnom diele; špecifické znaky Švantnerových prozaických textov. Všestranná interpretácia novely Malka, napr. žánrový variant, kompozícia, charakteristika postáv, rozprávačská technika, autorská koncepcia textu, slohové postupy, expresívnosť; problematika (láska-vášeň, osudovosť), štýl.

    maturitnej téme, vykladať ich v súlade s uvedenými úlohami, doslovne memorovať.

    Kľúčové pojmy/ pojmy

    Lyrizovaná próza, archetyp, lyrický pátos, etická čistota, kresťanská etika, prírodné právo, skúška, prírodný symbol, biblizmus, baladický ráz, zbojnícka tematika, láska-vášeň, osudovosť, tajuplnosť, zamlčaná motivácia.

    Tematický okruh/ Výchovno-vzdelávací

    cieľ

    Slovenská lyrika po roku 1945 – Milan Rúfus, Miroslav Válek

    Počet hodín 2

    Predbežné vedomosti Milan Rúfus: Tri groše, Sená, Chlieb náš každodenný, Miroslav Válek: Nite.

    Výchovno-vzdelávacie ciele

    tematického okruhu

    Charakter básnickej tvorby Milana Rúfusa a Miroslava Válka. Interpretácia uvedených diel z hľadiska témy a poetického riešenia. Rozvíjanie kreativity, predstavivosti a schopnosti vybavovať si asociácie.

    Činnosti/Poznatky Požiadavky Medzipredmetové

    vzťahy

    Portrét Milana Rúfusa; charakteristické témy, motívy a životné pocity v životnom diele; Interpretácia diel: Murári, Zvony detstva, Iba mlčať. Portrét Miroslava Válka; charakteristické témy, motívy a životné pocity v životnom diele;

    Žiak − pozná charakter životného

    diela Milana Rúfusa a Miroslava Válka, miesto a úlohu autorov v dejinách slovenskej literatúry;

    − pozná témy, motívy, životné pocity, básnické obrazy v ich tvorbe;

    Zemepis: topografia autorov.

  • 571

    Interpretácia diel: Zabíjanie králikov, Zima, Nite, Dejiny trávy.

    − pozná minimálne: Milan Rúfus: Murári, Zvony detstva, Iba mlčať, Miroslav Válek: Zabíjanie králikov, Zima, Nite, Dejiny trávy;

    − je schopný interpretovať diela, hodnotiť ich kriticky, zostaviť po jednej ústnej maturitnej téme, vykladať ich v súlade s uvedenými úlohami, doslovne memorovať.

    Kľúčové pojmy/ pojmy

    Motív, symbol, rodná zem ako pamiatka, motív otca, svet detstva, Obetovanie Pána, sakrálny, kresťanská symbolika, lyrické ja, filozofická myšlienka, motív mlčania, reflexia, kríza, dráma, komplikované medziľudské vzťahy, spontánny jazyk.

    Tematický okruh/ Výchovno-vzdelávací

    cieľ

    Slovenský román po roku 1945 – Dominik Tatarka, Peter Jaroš, Ladislav Ballek

    Počet hodín 7

    Predbežné vedomosti Ladislav Ballek: Čudný spáč.

    Výchovno-vzdelávacie ciele tematického

    okruhu

    Všestranné predstavenie autorov, charakter ich životného diela, ich úloha v slovenskej literarúre. Interpretácia po jednom diele autorov. Posilnenie nároku na porozumenie pozadia spoločenských a individuálnych konfliktov, na morálne zmýšľanie a morálny úsudok. Rozvíjanie kreativity, predstavivosti a schopnosti vybavovať si asociácie.

    Činnosti/Poznatky Požiadavky Medzipredmetové vzťahy

    Historické a spoločenské pozadie. Groteskné videnie, kritika spoločnosti v románe Dominika Tatarku Démon súhlasu (úryvky). Všestranná interpretácia románu Petra Jaroša Tisícročná včela (úryvky). Všestranná interpretácia románu Ladislava Balleka Pomocník (úryvky). Poznávanie pojmov súvisiace s jednotlivými dielami.

    Žiak − pozná historické a

    spoločenské udalosti doby; − pozná charakter životného

    diela sposovateľov 20. storočia Dominika Tatarku, Petra Jaroša, Ladislava Balleka, miesto a úlohu autorov v dejinách slovenskej literatúry;

    − pozná minimálne: Dominik Tatarka Démon súhlasu (úryvky), Peter Jaroš: Tisícročná včela (úryvky), Ladislav Ballek: Pomocník (úryvky);

    Filmová kultúra a mediálne štúdiá: filmová adaptácia diel.

  • 572

    − je schopný interpretovať diela, hodnotiť ich kriticky, zostaviť po jednej ústnej maturitnej téme, vykladať ich v súlade s uvedenými úlohami, doslovne memorovať.

    Kľúčové pojmy/ pojmy

    Kritika spoločnosti, grotesk, humor, irónia, čierny humor, rodinný román, stereotypnosť, patriarchálny slovenský vidiek, poslanie, surrealistická technika rozprávania, odvolávanie sa na techniku rozprávania lyrizovanej prózy.

    Tematický okruh/ Výchovno-vzdelávací

    cieľ Slovenská dráma 20. storočia – Ivan Stodola Počet

    hodín 1

    Predbežné vedomosti

    Realistická dráma-Jozef Gregor Tajovský: Statky-zmätky. Sociálna tematika, hospodársko-majetkové záujmy, klasická kompozícia, rámec, menej vyostrený konflikt, dramaticky zhustené dialógy a štýl diela (dialektizmy, nedokončené vety, frazeologizmy).

    Výchovno-vzdelávacie ciele

    tematického okruhu

    Spoznávanie charakteru slovenskej drámy medzi dvoma svetovými vojnami. Interpretácia diela: Ivan Stodola Jožko Púčik a jeho kariéra. Rozvíjanie kreativity, predstavivosti a schopnosti vybavovať si asociácie.

    Činnosti/Poznatky Požiadavky Medzipredmetové vzťahy

    Slovenská dráma a divadlo medzi dvoma svetovými vojnami. Interpretácia diela Ivana Stodolu Jožko Púčik a jeho kariéra (úryvky). Tematické (drobný úradníček, falošný-dobrý čin), podvodníctvo, namyslenosť) a dramaturgické znaky, štýl, expresívnosť textu.

    Žiak − je schopný interpretovať drámu Ivana

    Stodolu Jožko Púčik a jeho kariéra z tematického a dramaturgického hľadiska, pozná štýl a expresívnosť textu;

    − pozná minimálne: Ivan Stodola: Jožko Púčik a jeho kariéra;

    − je schopný interpretovať dielo a vykladať jednu tému.

    Filmová kultúra a mediálne štúdiá: filmová adaptácia diel.

    Kľúčové pojmy/ pojmy

    Satira.

  • 573

    Tematický okruh/ Výchovno-vzdelávací

    cieľ

    Slovenská literatúra v Maďarsku – Pavel Samuel, Juraj Dolnozemský, Gregor Papuček, Alexander

    Kormoš, Imrich Fuhl

    Počet hodín 3

    Predbežné vedomosti

    Rôzne lyrické a prozaické diela slovenskej literatúry v Maďarsku: Gregor Papuček: Nepoznám krajšiu reč, Pod Pilíšom, Juraj Dolnozemský: Naša dedina, Smerom k slovám, Alexander Kormoš: Jazyk, Imrich Fuhl: Spomienky, Veronika Halušková: Zemplínska dedinka. Michal Hrivnák: Milka, Pavol Kondač: Hrboľatá cesta, Zoltán Bárkányi–Valkán: Maska.

    Výchovno-vzdelávacie ciele tematického

    okruhu

    Získavanie ďalších poznatkov: zborníky vydané po roku 1945, významní predstavitelia a diela slovenskej literatúry v Maďarsku. Schopnosť spoznávania, porozumenia dôležitosti a interpretácie diel súvisiace s témami národnostný osud, ars poetica, jazyk ako prostriedok identity.

    Činnosti/Poznatky Požiadavky Medzipredmetové

    vzťahy

    Inštitúcie, médiá, zborníky národnostnej literatúry Slovákov v Maďarsku vydané po roku 1945. Príznačné znaky, témy (národnostný osud, ars poetica, jazyk ako prostriedok identity), motívy (prastará pieseň, málo odvahy, pozerať do budúcna, boľavé slová, jeseň, poézia je všetko, bilingvizmus, polyfónia) žánrové varianty v životnom diele Pavla Samuela, Juraja Dolnozemského, Gregora Papučka, Alexandra Kormoša a Imricha Fuhla. Špecifické znaky ich poetického umenia. Kultúrne, literárne tradície regiónu a osady.

    Žiak − pozná inštitúcie, médiá,

    zborníky národnostnej literatúry Slovákov v Maďarsku vydané po roku 1945;

    − pozná minimálne: Pavel Samuel: Prastará pieseň, Juraj Dolnozemský: V rákosí, Gregor Papuček: Siroty, Jeseň, Alexander Kormoš: Polyfónia, Nové leto, Imrich Fuhl: Poézia, Čiernobiela mozaika;

    − je schopný interpretovať jedno dielo Pavla Samuela, jedno dielo Juraja Dolnozemského, dve diela Gregora Papučka, dve Alexandra Kormoša, dve Imricha Fuhla, v súvislosti s nimi vykladať po jednej téme a doslovne memorovať;

    − získava ínformácie o kultúrnych a literárnych tradíciách regiónu a osady.

    Zemepis: topografia autorov. Slovenská vzdelanosť: publikácie, zborníky, kalendáre s celokrajinskou pôsobnosťou.

  • 574

    Kľúčové pojmy/ pojmy

    Zborník, národnostný osud, ars poetica, bilingvizmus, polyfónia.

    Očakávané výsledky na konci

    12. ročníka

    Žiak − používa verbálne a nonverbálne prostriedky podľa situácie a miesta

    komunikácie, − spoznáva poruchy komunikácie, − spoznáva a používa základné pojmy klasickej rétoriky v

    príležitostných prejavoch, − spoznáva presvedčivú argumentáciu a základné chyby argumentácie, − je schopný zostaviť vlastný rečnícky prejav a ovláda jazykové a

    myšlienkové zručnosti potrebné na jeho efektívny prednes, − spoznáva, že štylistická hodnota jazykových prostriedkov dostáva

    svoju úlohu v konkrétnych jazykových prejavoch, − spoznáva lexikálne, štylistické javy a javy kompozície textu a využíva

    ich v interpretácii, pri hodnotení každodenných prejavov a pri zostavovaní textov,

    − je schopný pojmového a kreatívneho myslenia, ako aj interpretácie textu,

    − spoznáva slohové postupy a funkčné jazykové štýly, − spozná jednotlivé druhy súvetí a zložených súvetí, − pozná pôvod slovenského jazyka, starosloviensky jazyk, − je schopný určiť miesto jazyka medzi jazykmi sveta, − je schopný stotožňovať a porovnávať rôzne formy správania sa postáv

    v literárnych dielach, diskutovať o nich, pochopiť a sformulovať odlišné názory,

    − je schopný sformulovať svoje poznatky o významných predstaviteľoch slovenskej literatúry z rôznych hľadísk v písomnej forme,

    − je schopný sformulovať charakteristické znaky osvojených literárnych období a literárnych štýlov,

    − je schopný vykladať význam a morálny obsah spracovaných epických, lyrických a dramatických diel,

    − je schopný predstaviť diela a autorov zo slovenskej literatúry 19. a 20. storočia,

    − pozná a vykladá dôležité fakty životného diela autorov, literárne žánre z tematického a formálneho hľadiska v ústnej a písomnej forme,

    − spozná vplyv autorov na literárnu tradíciu, je schopný spoznať témy a hodnotiť vzťah medzi dielami,

    − má vhodnú slovnú zásobu a komunikačné zručnosti v témach zodpovednosť, zjednotenie európskeho priestoru, celoživotné vzdelávanie, vysoké školstvo, štúdium v zahraničí, vplyv médií na spoločnosť a zastúpenie menšín.

  • 575

    MAGYAR NYELV ÉS IRODALOM 9–12. Az alábbi kerettanterv a négy évfolyamos gimnáziumok és szakközépiskolák, valamint a nyolc- és hat évfolyamos gimnáziumok 9–12. évfolyamai számára készült.

    A magyar nyelv és irodalom tantárgy tanítása és tanulása különösen alkalmas a társadalom közösen vallott értékeinek közvetítésére. Tartalommal tölti meg és erősíti a nyelvi és kulturális identitást, a nemzeti önazonosságot, felkelti a megnyilatkozás iránti igényt, erősíti az etikai és erkölcsi ítélőképességet, elősegíti más kultúrák megismerését.

    Célok és feladatok

    Az anyanyelvi nevelés alapvető feladata a nyelv mint változó rendszer megismerése, illetve a nyelvi kompetencia fejlesztése annak érdekében, hogy a tanulók életkoruknak megfelelő szinten birtokolják a szóbeli és írásbeli kommunikáció eszköztárát, képessé váljanak azok funkcionális elemzésére, gyakorlati alkalmazására. Így segítve és megalapozva a tanulók önálló ismeretszerzését, tanulását, valamint a velük szoros összefüggésben levő differenciált gondolkodást, az élethosszig tartó tanulás képességét és igényét.

    Az egyén folyamatosan fejlődő szövegértési és -alkotási tudása teszi lehetővé, hogy önállóan, illetve másokkal együttműködve képes legyen a verbális és nem verbális kommunikáció kódjainak, kapcsolatainak, tényezőinek azonosítására, tudatos alkalmazására, a különböző szövegek megértésére, elemzésére, kritikai feldolgozására. Mindezek birtokában alkalmassá válik a másodlagos, átvitt kifejezésmódból adódó jelentések felismerésére, reflexiójára és arra, hogy saját szövegek alkotása során maga is éljen velük. A szövegek önálló megalkotásában képes megfelelni a beszédhelyzetet, a hallgatóságot figyelembe vevő, az alkotói szándékból, az olvasók igényeiből, továbbá a különféle szövegműfajok normáiból fakadó erkölcsi, esztétikai és kulturális elvárásoknak. Az anyanyelvi nevelés feladata, hogy tudatosítsa a diákokban: a nyelv változó, fejlődő rendszer, eszközszerű használata elengedhetetlen a világról való tudás megszerzéséhez és a hatékony kifejezőképesség fejlesztéséhez. A nyelvi rendszer nem értelmezhető a beszélőtől független létező jelenségként, a nyelvi jelentés a nyelv szóbeli és írásos működése során jön létre. Az anyanyelvi nevelés feladata, hogy fejlessze a különféle formában megjelenő (szóbeli, nyomtatott, elektronikus stb.) szövegek megértését, alkotását, a helyzetnek megfelelő kifejezés képességét, a különféle szóbeli és írásos információk célirányos és kritikus használatát, kiválasztását, újrarendezését. Feladata továbbá, hogy tudatosítsa és rendszerezze a korábban megszerzett tudást a nyelv társas, társadalmi szerepéről, a nyelv és gondolkodás viszonyáról, az anyanyelv jelenbeli és múltbeli változásairól, más nyelvekkel való azonosságairól és különbözőségeiről. A középiskolát végzettektől elvárt nyelvi kultúra magában foglalja a beszédértés, a beszéd, a szövegértés és a szövegalkotás képességét és mindezek minőségi alkalmazását a szóbeli és írásbeli megnyilatkozások különféle élethelyzeteiben. (Ideértve a hangzó és írott szövegek mellett az audiovizuális közlés és az információs társadalom különféle jelenségeinek ismeretét, megértését, készségszintű gyakorlati alkalmazását.)

    A magyar nyelv és irodalom tantárgy a tartósan elfogadott értékekkel szerves egységben, párhuzamosan közvetíti a jelenben alakuló, változó nyelvi és irodalmi kultúrát. Értékközvetítő feladatát a magyar nyelv és irodalomtanítás akkor tölti be, ha hiteles kérdések és válaszok megfogalmazásával, motiváló befogadási, kifejezési helyzetek teremtésével reagál a diákok mindennapi életvilágára, önkifejezési, értelmezési problémáira és érzelmi-gondolati felismeréseire egyaránt.

    Az irodalmi művekkel folytatott aktív párbeszéd révén jön létre a kapcsolat a múlt, a jelen és a jövő között. A jelentős művek szembesítik a befogadót az élet alapvető kérdéseivel, biztosítva a kultúra folytonosságát, folyamatos megújulását. Segítenek az emberi és társadalmi problémák megértésében, átélésében, a saját és más kultúrák megismerésében, az én és a másik közötti azonosság és különbség megfogalmazásában, tiszteletében. Az irodalmi alkotások fejlesztik az emlékezetet, az élmények feldolgozásának és megőrzésének képességét, hozzájárulnak ahhoz, hogy a diákokban megteremtődjék a hagyomány elfogadásának és alakításának párhuzamos igénye.

    Az irodalmi nevelés kitüntetett feladata az olvasási kedv felkeltése és megerősítése, az irodalomnak mint művészetnek, mint az emberi kommunikáció sajátos formájának megszerettetése, közlésformáinak, kifejezési módjainak élményteremtő megismertetése. Az így megszerzett tudás lehetőséget teremt az ön- és emberismeret, a képzelet, a kreativitás és a kritikai gondolkodás fejlesztésére, miközben a tanulók megismerik a sokoldalú és többjelentésű hagyomány fogalmát, a nyelvi és művészi konvenciókat.

  • 576

    Az irodalomtanítás feladata, hogy a művészet hatása révén kreatív érzelmeket, gondolatokat, intenzív élményeket közvetítsen, a megbeszélés, a szóbeli és írásbeli szövegalkotás révén pedig az önkifejezés és a másik meghallgatásának társas élményéhez juttassa a diákokat.

    Az irodalmi műveltség elsajátítása által a diákok mindenfajta szövegnek pontosabb értőivé válhatnak. Átélhetnek, megismerhetnek, sőt saját élményeiken, reflexióikon átszűrve meg is érthetnek olyan élethelyzeteket, érzelmeket, döntési szituációkat, erkölcsi dilemmákat, megoldási mintákat, magatartásformákat, értékeket, eszméket és gondolatokat, amelyek a saját életükben is érvényesíthetők. Együtt érzővé válhatnak más magatartások, életformák, szociális helyzetek, gondolatmenetek, világlátások, meggyőződések iránt.

    Megtapasztalhatják és alkotó módon megismerhetik a nyelv kifejező lehetőségeit, ezáltal az anyanyelv szépsége mellett az önkifejezés, a szóbeli és írásbeli problémamegoldás átélt élményével gazdagodhatnak. Megszerezhetik azt a műveltségi anyagot, amely a magyar és az európai kultúra hivatkozási alapja. Megismerhetnek más alternatívát a tömegkultúra (populáris regiszter) mellett, vagy éppen a tömegkultúra jelenségeinek differenciáltabb befogadására, alkalmazására lesznek képesek. Igényesebbé válhatnak abban, hogyan tegyenek föl kérdéseket, mennyire mélyen és pontosan fogalmazzanak meg problémákat.

    A magyar nyelv és irodalom tantárgy révén közvetített fogalmi műveltség felépítésében folyamatos tevékenység a fogalmi gondolkodás fejlesztése. A fogalmakkal kapcsolatos tudás folyamatos bővítése és elmélyítése az értelmes tanulás egyik összetevője.

    A magyar nyelv és irodalom műveltségterület tartalmai hozzájárulnak a tanulók lelki-érzelmi nevelődéshez. Az irodalmi olvasmányok, élmények belső tartalékok is, fejlesztik az önismeretet, a valóságismeretet, összességükben az élet értékét sugallják. A tantárgy tehát nem a konkrét egészségfejlesztési ismeretekkel, inkább az egészségmegőrzéshez szükséges attitűdök kialakításával járulhat hozzá a mindenkori ifjú nemzedékek jóllétéhez.

    Az emberi kapcsolatok mikrotörténéseinek, a kapcsolatok szociális tartalmainak érzékelése, felfogása, értékelése fejleszti a szociális érzékenységet, az irodalmi művek révén megismert különféle alkatok, magatartásformák pedig támogatják az erkölcsi ítélőképességet. Az értékkeresés, az értékválság folyamatának megfigyelése, értelmezése módot ad az együttérzés, az önismeret és az erkölcsi tudatosság elmélyítéséhez.

    A nyelvi, irodalmi tanulmányaik révén a tanulók képessé válnak annak bemutatására, másokkal való megosztására, hogyan hordozzák és fejezik ki a magyar és a világirodalom alkotói különböző korok és emberek tapasztalatit, élményeit, gondolatait, erkölcsi megfontolásait. Mindez hatékonyan támogatja nyelvi és kulturális kötődések alakulását, megerősödését.

    Az irodalmi alkotásokban fölmutatott változatos emberi életsorsok növelik a valóságismeretet, több szempontból elemezhető modelleket mutatnak, hozzásegítve a diákokat sokféle emberi életút, életpálya megismeréséhez, ezáltal is támogatva a saját életükkel, további tanulmányaikkal, pályaválasztásukkal kapcsolatos felelős döntéseiket.

    A magyar nyelv és irodalomtanítás sajátos célja, hogy a tanulók éljenek meg, szerezzenek tapasztalatot különböző tevékenységekben, az egyéni feladatvállalásban, anyaggyűjtésben és előadásban, a kooperatív tanulás helyzeteiben (pármunkában, csoportmunkában), dramatikus játékban, különböző szövegértelmezési eljárások alkalmazásában. Mindez jelentősen fejleszti tanulási képességeiket, ezáltal támogatja középiskolai tanulmányaik sikerességét is. Szövegértési és szövegalkotási tudásuk alkalmazása minden tantárgyban érvényes és alkalmazható.

    A fenntarthatóságra és környezettudatosságra nevelés természetes terepe a szövegértő olvasás fejlesztéséhez felkínált, ebben alkalmazott szöveganyag, elsősorban az ismeretterjesztő és a dokumentum típusú szövegek feldolgozása révén. Az érvelés, a vita tanításában-tanulásában is van motiváló ereje, ha ilyen össztársadalmi érdekeltségű, ugyanakkor az egyén mindennapjaiban is releváns témákat érintünk. Az irodalmi olvasmányok ember és természet sokféle viszonyát mutatják fel, ezek megbeszélése, tanul-mányozása hozzásegíthet a természeti és a teremtett környezethez való tudatos viszony kialakításához.

  • 577

    A kritikus fogyasztói magatartásra való nevelés természetes területe a szövegértés. Több nyelvi témakör kínál módot például a reklámnyelv, a reklámhatás kritikus nyelvi elemzésére, az információk helyes értékelésére, a manipuláció felismerésére.

    A tantárgy azzal is számol, hogy az elektronikus információhordozók, a világháló térhódításának és napi használatának közegében működik. E kihívás ugyanis jelentősen alakítja az anyanyelvi kultúrát és hat az irodalomolvasás szellemi jelentőségére. A digitális kultúrát és a hatékony önálló tanulást egyaránt fejlesztik az önálló adatgyűjtés módszerei, a könyvtári szolgáltatások, katalógusok, bibliográfiák használata mellett az internet kínálta lehetőségek alkalmazása. A tantárgy kínálta lehetőség és feladat is egyúttal a megfelelő információk kiválasztása, rendszerezése, egyszerűbb bibliográfia, forrásjegyzék összeállítása, az információfeldolgozás, az idézés technikai szabályainak, etikai normáinak ismerete és alkalmazása. Így a magyar nyelv és irodalom kiemelt befogadó tantárgya a könyvtárhasználat tanításának.

    A tanterv az érettségi kategóriáinak megfelelően tartalmazza a tananyagot (Életművek, Portrék, Látásmódok, Világirodalom, Kortárs irodalom, Színház és dráma, Irodalom és kultúra) – a tanárnak szabad kezet biztosítva az egyes anyagrészek sorrendjének megállapításához.

    A fogalmi rendszer A magyar nyelv és irodalom tantárgy révén közvetített tudás konstruálásában, a fogalmi műveltség felépítésében folyamatos tevékenység a fogalmi gondolkodás fejlesztése. Ahogyan e kerettanterv részletes tartalmi kidolgozása is jelzi, a magyar nyelv és irodalom műveltségterület, tantárgy is – a témakörökhöz, témákhoz rendelt fogalmak közlésével – felépítette a maga sajátos fogalomrendszerét. E fogalomrendszerben azonosíthatjuk a kulcsfogalmakat, amelyek lehetővé teszik, illetve alapul szolgálnak a nyelvi, irodalmi jelenségek, tények, mintázatba rendezéséhez. A kerettanterv nyelv- és irodalom-felfogásával összhangban a tantárgya kulcsfogalmai a következők: nyelv, nyelvi rendszer, nyelvhasználat, magyar nyelv, kommunikáció, szóbeliség és írásbeliség, beszélő, szöveg, nyelvi norma, jelentés, stílus, irodalom, irodalmiság, fikció, nyelvi konstrukció, befogadó, hatás és értelmezés, szerző, elbeszélő, lírai én, hagyomány, motívum, műnem, műfaj, esztétikai minőségek.

    E kulcsfogalmakkal kapcsolatos tudás folyamatos bővítése és elmélyítése az értelmes tanulás egyik összetevője. Az egyedi fogalmi ismeretek, az egy-egy konkrét nyelvi, irodalmi témához kötődő fogalomhasználat jelentőségét is elsősorban az határozza meg, hogy elősegítik-e a kulcsfogalmak megértését, illetve megfelelő élmény- és ismeretanyagot biztosítanak-e az adaptív tudást hordozó kulcsfogalmak alkalmazni tudásához. A kulcsfogalmak tehát az adott ismeretrendszer fogalmi hálójának csomópontjait jelentik, amelyek sok más fogalommal kapcsolatba hozhatóak. A kulcsfogalmak más és más kontextusban szükségszerűen újra és újra megjelennek irodalmi alkotások, szövegek, nyelvi jelenségek, poétikai, nyelvtani és más ismeretek értelmezésekor. Képesek a tanulásban, a jelenségek leírásában először rendezetlen halmazként megjelenő konkrét fogalmakat, tényeket struktúrákká, fogalmi hálókká rendezni, így alkalmazásuk révén könnyebb értelmezni és befogadni az új információkat és tapasztalatokat is. Tipikusan ilyen például az irodalmiság kulcsfogalma, amely egyúttal magában foglalja az irodalmiság több szempontból változó jellegét is (pl. történetiségében, kultúrákhoz, befogadói rétegekhez kötődve). Mind az irodalmi, mint a nyelvi fogalmakat kulcsfogalomként összegzi a nyelvi konstrukció, amely – többek között – kapcsolódik a befogadóhoz, a hatáshoz és értelmezéshez, de beleértődik a retorika fogalomrendszere is. Kulcsfogalomként jelöli meg a tanterv a szöveget is. A nyelvi-irodalmi képzésben a szöveg jelentésmezőjének gazdagságát jelzi a vele összefüggésben álló tantervi fogalmak sűrű hálózata (vö. pl. kontextuális jelentés, szövegmondat, témahálózat, szövegtípus, előre- és visszautalás, kohézió).

    A tantárgy kulcsfogalmai tehát átfogó, a tanítási-tanulási folyamatban szükségszerűen ismétlődő fogalmak. E gazdag jelentésmezővel rendelkező fogalmak jellegüknél fogva, tartalmi összetevőik révén érintkeznek is egymással. A kulcsfogalmak természetesen fokozatosan telítődnek konkrét tartalmakkal, azaz fokozatosan épül fel az a fogalmi háló, ami végül is a fogalmi műveltségben ölt/het testet. A fogalmi gondolkodás fejlesztésének természetesen nem a fogalmak definiálása a cél, hanem a megértés.

  • 578

    Tantárgyközi nevelés A magyar nyelv és irodalom kerettanterv érvényesíti az iskolai oktatás-nevelés közös, átfogó elveit, így részt vállal az egészségfejlesztés, a környezetvédelem és a fogyasztóvédelem társadalmi feladataiból.

    A magyar nyelv és irodalom műveltségterület tartalmai révén magától értetődően járul hozzá a lelki-érzelmi nevelődéshez. Ez pedig különösen a pszichoszomatikus problémákra érzékeny serdülőkorban támogatja a testi-lelki egészség megőrzését, fenntartását. Az irodalmi olvasmányok, élmények belső tartalékok is, fejlesztik az önismeret, a valóságismeretet, összességükben az élet értékét sugallják. A tantárgyunk tehát nem a kevésbé a konkrét egészségfejlesztési ismeretekkel, inkább az egészségmegőrzéshez szükséges attitűdök kialakításával járulhat hozzá a mindenkori ifjú nemzedékek jóllétéhez.

    A környezettudatosságra nevelés természetes terepe a szövegértő olvasás fejlesztéséhez felkínált, ebben alkalmazott szöveganyag, elsősorban az ismeretterjesztő és a dokumentum típusú szövegek feldolgozása révén. Érdemes tehát e szövegtípusok közül a környezeti hatásokkal, az ökológiával, a környezet és a társadalom viszonyával foglalkozókat előnyben részesíteni. Az érvelés, a vita tanításában-tanulásában is van motiváló ereje, ha ilyen össztársadalmi érdekeltségű, ugyanakkor az egyén mindennapjaiban is releváns témákat érintünk. Az irodalmi olvasmányok ember és természet sokféle viszonyát muta