Slovenský hudobný folklór a možnosti jeho pedagogického využitia

Ľudová kultúra

Dnešná veda o ľudovej kultúre rozdeľuje všetky javy a prejavy

do dvoch základných oblastí:

• oblasť ľudovej materiálnej kultúry – sem patria dedinským

ľudom vytvorené materiálne predmety, napr. obydlie, náradie

a náčinie k práci, odev, nádoby a iné predmety dennej potreby;

• oblasť ľudovej duchovnej kultúry – do nej zahrňujeme

duchovné výtvory mysle dedinského ľudu, napr. vieru, mágiu,

povery, zvyky, rozprávky, poviedky, obrady, piesne, hudbu,

tance, hry detí a dospelých a pod.

Pre označenie duchovných prejavov umeleckého druhu sa

zaužíval termín „folklór“

Definície pojmov

• Folklór

• Hudobná folkloristika

• Etnomuzikológia

• Folklorizmus

Folklór

• Termín prvý krát v odbornej literatúre definoval W. J. Thoms v roku 1846

• „folk-lore“ = vedomosti (poznanie ľudu)

• dva korene slova:

• „folk“ – znamená ľud obývajúci dedinu a „lore“- znamená znalosť, vedomosť

• „folklór“ doslovne = to, čo vie ľud o sebe, resp. sám zo (od) seba

Dnes pod folklórom rozumieme tieto zložky ľudovej duchovnej

kultúry:

• folklór slovesný (ľudová poézia, piesne, rozprávky, mýty,

legendy, príslovia, hádanky, detské rečňovanky a iné);

• folklór hudobný (ľudovú pieseň, ľudové hudobné nástroje

a ľudovú inštrumentálnu hudbu);

• folklór tanečný (zahrňujúci i tie ľudové hry, ktoré pracujú

s rytmicky viazaným pohybom);

• zložené folklórne prejavy – ktoré spájajú viaceré hore uvedené

folklórne typy – ako ľudové hry, drámy, zvyky a slávnosti

Hudobná folkloristika

• vo vede je jedným z najmladších odvetví bádania

• skúma hudobný folklór v etnických kultúrach,

v hudobno-nárečových oblastiach a v lokalitách

• zatiaľ nedisponuje vlastnou analytickou metódou

• využíva analytické kritériá a hľadiská, ktoré vyhranila

hudobná teória, a ktoré boli zaužívané pri rozbore diel

umelej hudby

Etnomuzikológia

• jedna zo základných disciplín hudobnej vedy

• skúma pôvodnú ľudovú hudbu rôznych etnických kultúr vrátane ľudovej hudby mimoeurópskych civilizovaných etnických spoločenstiev

• zisťuje svojbytné i rozdielne znaky, štruktúry i hudobno-štýlové prejavy

Etnomuzikológia

• skúma etnické, interetnické hudobno- folklórne vzťahy a súvislosti

• skúma historický pôvod, teritoriálne rozšírenie, vývoj, vzájomné vzťahy ľudových hudobných kultúr

Etnomuzikológia

Analogické disciplíny k etnomuzikológii sú etnoorganológia a etnochoreológia

• Etnoorganológia skúma ľudové hudobné nástroje

• Etnochoreológia sa zaoberá komplexným skúmaním ľudových tancov a hier

• Náuka o hudobnom folklóre - pedagogická disciplína hudobnej folkloristiky, ktorá komplexne vysvetľuje podstatné znaky, druhy, podmienky a formy existencie hudobného folklóru, ako aj metódy jeho skúmania v tej - ktorej etnickej kultúre

Folklorizmus • Týmto termínom označujeme formy folklóru

predvádzané „z druhej ruky“

• Ide o imitovanú, upravovanú a štylizovanú folklórnu produkciu, koncertne a scénicky predvádzanú jednotlivcami a skupinami, ktorí sa ju cieľavedome pre tento účel uplatnenia naučia (napr. naše folklórne súbory)

Hudobný folklór

• Ľudová pieseň

• Slovenské ľudové hudobné nástroje

• Slovenská ľudová inštrumentálna hudba

Ľudová pieseň • vývinovo a druhovo diferencovaný hudobno-slovesný prejav

jednoduchej štruktúry, väčšinou anonymného pôvodu závislý na tradícii, ktorá sa dlhší čas rozširuje kolektívne a prevažne ústne

• Rozlišujeme : staré (predharmonické) piesne, patria sem magicko-rituálne piesne, piesne roľníckej kultúry, pastierske hudobné štýly, zbojnícke piesne

• modálna medzivrstva piesní, tvorí spojnú vrstvu starších a novších spôsobov hudobného myslenia

• nové (harmonické) piesne, patria sem staršie harmonické piesne, novouhorská vrstva piesní a nové harmonické piesne západoeurópskeho typu

Slovenské ľudové hudobné nástroje

Poznáme tieto skupiny a typy nástrojov: • Ľudové zvukové nástroje (útvary plodov, listy,

škrupinky, bunkoš, kulaga, klepáče, rapkáče a rozličné druhy zvoncov)

• Ľudové hudobné nástroje • Za ľudové hudobné nástroje považujeme

jednoduchým človekom cieľavedome vytvorené nástroje a pomôcky, ktoré sú schopné reprodukovať štylizované tónové a rytmické prejavy

Slovenské ľudové hudobné nástroje

• Nástroje samoznejúce (idiofonické) - klepáč, chrastidlá, palice a obušky, rapkáč, hrkálka, kulaga, bunkoš...

• Blanové nástroje (membranofonické) - tamburína, bubon

• Strunové nástroje (chordofonické) – citara, malý a veľký cimbal, husle, viola, violončelo, kontrabas, zlobcoky, oktávky, korýtková basa a ninera.

• Vzduchové nástroje (aerofonické) – bzučadlá, píšťaly, pastiersky roh, fujara trombita, hlásne trúby, gajdy, ľudové klarinety...

Slovenská ľudová inštrumentálna hudba

• zahŕňa bohaté formy prejavov od

jednoduchej sólovej hry až po kolektívnu súhru viacerých nástrojov

• sólová inštrumentálna hudba interpretmi sú pastieri a sedliaci na aerofonických nástrojoch (pastiersky roh, pastierska trúba, važecký roh, handrárska píšťala, koncovka, podolka, fujara, šesťdierková hranová píšťala, dvojačka a gajdy)

• kolektívna inštrumentálna hudba

Kolektívna inštrumentálna hudba

• Gajdošská muzika – je spojením gájd a huslí

• podľa obsadenia poznáme 2 typy:

Goralská dvojka (gajdy, husle)

Gajdošská trojka (gajdy, husle, husľová kontra)

• Sláčiková hudba – používa husle, violu, violončelo a kontrabas v takomto

obsadení:

Sláčiková dvojka (dvoje huslí, husľová kontra)

Klasická sláčiková trojka (husle, husľová kontra, violončelo, alebo husle,

violová kontra a basa)

Sláčiková štvorka: 1. husle, 2. husle, husľová kontra, violončelo

1. husle, 2. husle, violová kontra, kontrabas

1. husle, 1. husľová kontra, 2. husľová kontra,

violončelo

1. husle, husľová kontra, violová kontra, kontrabas

Päťčlenná sláčiková hudba: 1. husle, 2. husle, 1. kontra, 2. kontra,

kontrabas

1. husle, 2. husle, husľová kontra, violová

kontra, kontrabas

• Cimbalová hudba – je spojením 4-5 členného sláčikového združenia s cimbalom

Folklórne oblasti a regióny

• slovenská ľudová hudba prešla tromi veľkými hudobno-štýlovými epochami

• stará roľnícka kultúra (od najstaršej slovanskej hudobnej kultúry na našom území až do prelomu 14. a 15. storočia)

• pastiersko-valaská kultúra (začína sa 13. storočím a trvá do prelomu 19. a 20. storočia)

• nová hudobná kultúra (začína sa na prelome 17., 18. storočia, trvá dodnes)

Rozloženie folklórnych oblastí a hudobnofolklórnych regiónov

• oblasť západného a južného Slovenska – (stará

roľnícka kultúra- gajdy, citara; sláčikové, cimbalové, dychové hudby) Záhorie, Trnava, Myjava, Trenčín, Pridunajsko, Ponitrie, Požitavie, Tekov, Hont, Novohrad

• oblasť stredného, severozápadného a severného Slovenska – (pastierska hud. kultúra- píšťaly, fujary, sláčikové vrchárske muziky) Podpoľanie, Horehronie, Gemer, Liptov, Kysuce, Orava

• oblasť východného Slovenska – (hypotóninové útvary piesní, tanečné piesne, sláčikové muziky, harmonika) Spiš, Šariš, Zemplín, Abov

Mapa folklórnych regiónov Slovenska

Folklórne oblasti a podoblasti

1. Podunajská 11. Spišská

2. Záhorácka 12. Šarišská

3. Nitrianska 13. Zemplínska

4. Myjavská (kopanice) 14. Gemerská

5. Trenčianska 15. Horehronská

6. Kysucká 16. Zvolenská

7. Turčianska 17. Podpolianska

8. Oravská 18. Novohradská

9. Goralská 19. Hontianska

10. Liptovská 20. Tekovská

Mapa folklórnych regiónov Slovenska

Gemerský folklórny región

Gemerský folklórny región

Poloha: juhovýchodná časť stredného Slovenska, približne medzi povodiami riek Rimavy a Slanej /vrátane aj týchto povodí/ Gemerské hudobné nárečie: - prechod medzi stredoslovenským a východoslovenským hudobným nárečím - medzi nárečiami pastierskej kultúry, východoslovenských hypotonalít a dolnozemských novších harmonických štýlov - nemecká banícka kolonizácia v 13.-14. storočí a východokarpatská /rusínska/ valaská kolonizácia v 15.-16. storočí - jadro: valaská kultúra, silne preniknutá hypotonálnymi kvartovými princípmi

Gemerský folklórny región

c) hornogemerská (Rejdová): príležitostný viachlas; pomalé, tiahle sprievodové a chorovodné piesne

• Hudobné nárečie Gemera: tri podoblasti a) malohontská (Kokava nad Rimavicou)- piesne: valaské, zbojnícke, ľúbostné; jednohlasný spev

b) strednogemerská (Sirk): spev jednohlasný

Gemerský folklórny región

• Piesňová kultúra Gemera: veľmi pestrá, značný podiel na jej rozvíjaní mali tance, približne polovica piesní má tanečnú funkciu

• Tance: šuchon, drgon, palicový, káčor, pod hajduke, odzemok, koleso, dupaný čardáš, čardáš a i.

• Ľudové hudobné nástroje: gajdy, malý cimbal, zvonce a spieže, fujary, píšťalky, flautičky a dvojačky, dlhá trombita , malé i veľké sláčikové hudby

Zemplínsky folklórny región

Zemplínsky folklórny región

Poloha – ohraničenie: na severe Poľskom, na východe Ukrajinou, na juhu Maďarskom, na juhozápade Abovom a na západe Šarišom - rovinné povodia Ondavy, Laborca, Uhu a Latorice; zaberá celú Potiskú nížinu; západnú hranicu Zemplína vytvára Slanské pohorie, severnú Vihorlat

Zemplínsky folklórny región • Zemplín tvorí: tzv. dolný Zemplín (patrí do

Košického kraja) s okresmi Michalovce, Sobrance, Trebišov

tzv. horný Zemplín (patrí do Prešovského kraja) s okresmi Vranov nad Topľou, Humenné, Snina, Medzilaborce

Zemplínsky folklórny región • Zemplínsky hudobný folklór: druhové a typologické

príbuznosti s folklórom Šariša

• Vo svojich okrajových lokalitách prijal niektoré prvky rusínskej a maďarskej proveniencie

• Najvýraznejší znak - hypotonality (najčastejšie hypojónické a hypodorické útvary), tvoria približne 40% z celkového piesňového materiálu

- kvinttonálne, durové a molové piesne

- príležitostný dvojhlas, častejší

v mužskom ako v ženskom vokálnom prejave

Zemplínsky folklórny región • Piesne: najvýraznejšia piesňová skupina – chorovody,

parobské a regrútske piesne, piesne druhu krucena

• Tance: chorovody, karičky, verbunk, marhaňska, sarkuraz –

parobská karička, solomaďar, baśistovska, čapaš,

krucena, Šarišská polka, kuri krik s valcerom a i.

• Ľudové hudobné nástroje: v minulosti - gajdy, signalizačné

píšťalky handrárov a trúby pastierov, dnes - ústne

a ťahacie gombičkové harmoniky, 1. husle, pomocné 1.

husle, 1. violová kontra, 2. violová kontra (nebýva vždy),

kontrabas a cimbal (nebýva vždy)+ harmonika

Folklór v učebniciach HV

• Učebnice prvého stupňa ZŠ- rečňovanky, vyčítanky, hry

• Najviac slovenského folklóru- 5. roč. ZŠ

• Menej 6. roč. ZŠ

• Okrajovo 7., 8., 9. roč. ZŠ

• 5. roč. naučiť ľudové piesne, nahradiť niektoré celoslovenské piesne piesňami z daného regiónu (Gemer)

• Prepojenie HV s inými vyučovacími predmetmi (vyrobiť Morenu, ušiť jej šaty, naučiť sa tanečné kroky...)

Vlastná interpretácia • Zemplínske chorovody

• Chorovody= pôvodne obradové tance, dnes väčšinou iba detské hry

• tanec vážnejšieho obradového rázu, pri ktorom skupina tancujúcich, tvoriaca nejaký reťazový útvar, chodí voľným krokom, spievajúc pri tom ťahavé chorovodné piesne, ktoré majú zvyčajne nepravidelný rytmus (piesne parlandové, netanečné)

• základný a takmer jediný pohybový prvok -krok

Ďakujem za pozornosť