1. SÚKROMNÉ GYMNÁZIUM, BAJKALSKÁ 20 BRATISLAVA

Slnečná sústava

s Konzultanti:Palo KubinecViliam KerekešEva Smreková

Autori:Ingemar DvorskýMartin MihálŠimon Gontkovič

PiLOTS , KViNTA 20.10.2010

Čestne prehlasujeme, že sme celý projekt vypracovali samostatne v súlade

s etickými normami.

________________

Ingemar Dvorský

V Bratislave 20.10.2009

_______________

Martin Mihál

___________________

Šimon Gontkovič

Strana 2

Poďakovanie

Ďakujeme Palovi Kubincovi, Viliamovi Kerekešovi a Eve Smrekovej - našim konzultantom s ktorými

sa nám výborne spolupracovalo. Ďakujeme im za ich námahu a ich čas , ktorý nám

venovali .Zároveň chceme poďakovať našej triednej pani učiťelke Tereze Hochelovej , ktorá nás

koordinovala . Ingemar Dvorský , Šimon Gontkovič a Martin Mihál

Strana 3

ObsahÚVOD............................................................................................................................................................ 5

VZNIK SLNEČNEJ SÚSTAVY................................................................................................................... 6

KEPLEROVÉ ZÁKONY............................................................................................................................. 7

SLNEČNÁ SÚSTAVA........................................................................................................................................ 8

KEPLEROVÉ ZÁKONY..................................................................................................................................9PRVÝ KEPLEROV ZÁKON............................................................................................................................9DRUHÝ KEPLEROV ZÁKON.......................................................................................................................10TRETÍ KEPLEROV ZÁKON.........................................................................................................................10MARS...............................................................................................................................................................10VENUSA............................................................................................................................................................12

NEPTÚN.................................................................................................................................................... 14

HVIEZDY.................................................................................................................................................. 20

VZNIK HVIEZDY..................................................................................................................................... 20

VNÚTORNÁ STAVBA.............................................................................................................................. 21

ZÁNIK HVIEZDY..................................................................................................................................... 22

HVIEZDY S HMOTNOSŤOU MENŠOU AKO 1,4 Mʘ..............................................................................................22HVIEZDY S HMOTNOSŤOU 1,4ʘ AŽ 5ʘ..............................................................................................................22HVIEZDY S HMOTNOSŤOU VÄČŠOU AKO 5ʘ......................................................................................................22

SLNKO....................................................................................................................................................... 23

BUDÚCI VÝVOJ....................................................................................................................................... 24

POJMY...................................................................................................................................................... 26

ZEMSKÁ OS.......................................................................................................................................................26OBRATNÍKY......................................................................................................................................................26GALAXIA..........................................................................................................................................................26DRUŽICA :........................................................................................................................................................26KOMÉTY...........................................................................................................................................................26

ZÁVER......................................................................................................................................................... 28

RESUME...................................................................................................................................................... 29

RESUME-AJ.................................................................................................................................................. 31

RESÜME...................................................................................................................................................... 32

BIBLIOGRAFIA.............................................................................................................................................. 34

Strana 4

Úvod

Cieľom našho projektu bolo bližšie ukázať ostatným aká je zaujimavá naša slnečná sústava .

Astronómovia už poznajú množstvo planetárnych sústav sformovaných okolo iných hviezd,

ako je Slnko. Mnohé zo zatiaľ objavených sústav, mnohé za hranicami slnečnej sústavy ešte

nepreskúmane .Jedným z prvých výsledkov výskumu mimoslnečných planét (tzv. exoplanét)

je poznanie, že okolo hviezd slnečného typu sa nemusia nachádzať planetárne sústavy

podobné slnečnej sústave. Centrálne teleso slnečnej sústavy je Slnko, v blízkosti ktorého sa

nachádza aj jej ťažisko. Po eliptických dráhach, blízkych kružniciam, obieha okolo Slnka

osem planét (Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán a Neptún).O každej z planét

sme mali za úlohu niečo zistiť . Z geografickej časti sme mali planéty a pohyby Zeme .

Z fyzikálnej Keplerové zákony , ktoré dopomohli Newtonovi ku gravitačným zákonom.

Z chemického hľadiska sme zisťovali aké reakcie vznikajú v Slnku , čo ich zabezpečuje

a dokedy asi slnko nám nad hlavami bude svietiť . Informácie sme získali z dostupnej

literatúry .

Strana 5

Vznik Slnečnej sústavy

Slnečná sústava vznikla asi pred 4,6 miliardami rokov z rozsiahleho plynoprachového mraku.

Vzájomné gravitačné zhlukovanie jednotlivých častíc mraku postupne sformovalo Slnko,

planéty a ich mesiace, planétky, kométy a meteoridy. Všetky tieto telesá tvoria slnečnú

sústavu. Priestor medzi jednotlivými telesami sústavy je vysokým vákuom, aké súčasnosti

nedokážeme utvoriť. Nie je však prázdny, vypĺňa ho medziplanetárna hmota –

medziplanetárny prach a plynná plazma. Je to zvyškový materiál plynoprachového mraku,

ktorý sa nespotreboval pri stavbe telies slnečnej sústavy.

Hranice slnečnej sústavy nie sú presne vymedzené. Patria do nej oblasti, kde ešte

prevláda gravitačné pôsobenie Slnka nad gravitačnými silami okolitých hviezd. Rozmery

slnečnej sústavy sú v porovnaní so strednými vzdialenosťami hviezd malé. Slnečná sústava je

iba veľmi nepatrná časť vesmíru. Pre nás je však dôležitá preto, lebo v nej žijeme.

Okolo Slnka obieha 8 planét s 39 mesiacmi, viac ako 150 000 planétiek, niekoľko

desiatok až stoviek miliárd komét, z ktorých poznáme necelých 700, a nespočetné množstvo

meteoroidov. Takmer celá hmotnosť slnečnej sústavy pripadá na slnko. Obsahuje z nej 99,866

percenta. Ostatné členy slnečnej sústavy sa podelili o zvyšok hmotnosti.

Planéty a ich mesiace a ani planétky nemajú vlastný zdroj svetla. Žiaria iba odrazeným

slnečným svetlom. Pomer medzi odrazeným a dopadajúcim množstvom svetla, tzv. albedo,

závisí od štruktúry a sfarbenia povrchu týchto telies. Čím je albedo väčšie, tým väčšie je

odrazová schopnosť telesa, a naopak. Kométy v blízkom okolí Slnka žiaria nielen odrazeným

slnečným svetlom, ale majú aj vlastný zdroj žiarenia. Žiaria v nich atómy a molekuly plynov,

ktoré do vzbudeného stavu priviedlo slnečné žiarenie. Meteoroidy vidíme iba v prípade ich

vletu do zemskej atmosféry ako žiariace meteory.

Päť blúdiacich hviezd - planét poznali ľudia z planéty Zem už v dávnej minulosti.

Tieto hviezdy pútali na seba pozornosť, pretože sa po oblohe pohybovali inak ako všetky

ostatné hviezdy. Akoby blúdili. Každá kultúra mala pre ne svoje názvy. Pre naše generácie sa

udržali tieto mená: Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter a Saturn. Planéta Urán patrí už k novoveku.

Strana 6

Siedmu planétu pomenoval Urán nemecký astronóm J. E. Bode. Jej meno však

nezapadá do radu mien predchádzajúcich planét pomenovaných podľa rímskych bohov. Mená

posledných dvoch planét, Neptún a Pluto nenarušili starorímske pomenovania planét.

Všetky planéty sa pohybujú okolo Slnka v jednom smere, v tom istom smere všetky

planéty rotujú, okrem Venuše a Urána. Väčšina mesiacov planét sa pohybuje okolo planét po

dráhach blízkych kruhových a v rovinách blízkych k rovinám rovníkov planét. Výnimkou je

iba náš Mesiac, malé mesiace Jupitera, dva Saturnove mesiace a Neptúnov mesiac.

Podľa fyzikálnych a dráhových parametrov delíme planéty na dve skupiny:

terrestriálne (z lat. Terra- Zem) a joviálne (z lat. Jovis- Jupiter). Do prvej skupiny paria

Merkúr, Venuša, Zem a Mars, do druhej skupiny patria Jupiter, Saturn, Urán a Neptún. Pluto

so zložením podobá na joviálne planéty, no rozmerom je bližšie k ich väčším mesiacom.

Terresiálne planéty majú rádové rovnaké veľkosti a sú k Slnku bližšie. Planéty medzi

Slnkom a Zemou označujeme ako vnútorné, a za dráhou Zeme vonkajšie. Najväčšia planéta

slnečnej sústavy je Jupiter. Jeho priemer je 11 krát a hmotnosť 318 krát väčšia ako priemer

a hmotnosť Zeme.

Z biologického hľadiska pre život v slnečnej sústave sú vhodné iba dve planéty, Zem

a Mars. Už dávno nik z nás nečaká, že na Marse existuje život vo vyššej forme. No nie je

vylúčená jeho existencia v podobe najprimitívnejších mikroorganizmov. Posledné kozmické

experimenty z Vikingov v roku 1976 nerozriešili túto otázku a tak na definitívnu odpoveď

existencie života na Marse si budeme musieť počkať až do podrobného biologického

prieskumu planéty.

Keplerové zákony

Strana 7

SLNEČNÁ SÚSTAVA

Všetky telesá slnečnej sústavy sa pohybujú po dráhach, ktoré sa nazývajú kužeľosečky. Sú to

kružnica, elipsa, parabola a hyperbola. Pri svojom obehu okolo Slnka sa telesá riadia

Keplerovými zákonmi, aj keď nimi nie je možné opísať pohyb všetkých telies slnečnej

sústavy úplne presne, pretože okrem gravitačného poľa na ne pôsobia ešte aj iné sily, ako

napr. odpor prostredia. Gravitačné pôsobenie Slnka udržiava veľké telesá slnečnej sústavy na

obežných dráhach (pohybujú sa v uzavretých krivkách - elipsy a kružnice), menšie telesá sa

môžu okrem uzavretých kriviek

pohybovať aj po otvorených

krivkách (po parabolách a

hyperbolách).

Na meranie vzdialeností v slnečnej

sústave sa často používa jednotka

vzdialenosti známa ako astronomická

jednotka (skratka AU). Jej veľkosť

zodpovedá strednej vzdialenosti

Zeme od Slnka, čo je

149 597 870,691 km.[2] Najbližší bod

k Slnku na dráhe nejakého telesa sa

nazýva perihélium, najvzdialenejší

afélium. Základná rovina, voči ktorej

určujeme sklon obežných dráh telies

sa nazýva rovina ekliptiky. Je to rovina, v ktorej obieha Zem okolo Slnka.

Astronómovia už poznajú množstvo planetárnych sústav sformovaných okolo iných hviezd,

ako je Slnko. Mnohé zo zatiaľ objavených sústav sa však v množstve parametrov výrazne

odlišujú od slnečnej sústavy, napríklad niektoré ich obrie planéty obiehajú oveľa bližšie k

materskej hviezde. Jedným z prvých výsledkov výskumu mimoslnečných planét (tzv.

exoplanét) je poznanie, že okolo hviezd slnečného typu sa nemusia nachádzať planetárne

sústavy podobné slnečnej sústave. Centrálne teleso slnečnej sústavy je Slnko, v blízkosti

Strana 8

ktorého sa nachádza aj jej ťažisko. Po eliptických dráhach, blízkych kružniciam, obieha okolo

Slnka osem planét (Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán a Neptún).

KEPLEROVÉ ZÁKONY

Keplerove zákony sú tri pravidlá týkajúce sa pohybov telies v slnečnej sústave. Formuloval

ich Johannes Kepler. Rovnako ako platia pre planéty v slnečnej sústave ich môžeme použiť aj

pre ľubovoľne iné sústavy obiehajúcich telies (napr. pre mesiace Jupitera). Tieto zákony su

kinematicke a boli dôležitým východiskom pre Isaaca Newtona pri jeho formulovaní

zákonov gravitácie a z Newtonovho gravitačného zákona

PRVÝ KEPLEROV ZÁKON

Planéty obiehajú okolo Slnka po eliptických(Elipsa je rovinná krivka, ktorá patrí do

triedy kužeľosečiek.) trajektóriách s malou výstrednosťou a spoločným ohniskom, ktorým je

Slnko.

F, G sú ohniská

A, B sú hlavné vrcholy

C, D sú vedľajšie vrcholy

Strana 9

DRUHÝ KEPLEROV ZÁKON

Sprievodič (spojnica Slnka a planéty) opíše za rovnaký čas vždy rovnakú plochu.

Použitím tohto zákona môžeme zistiť, že rýchlosť planét blízko Slnka (kedy je sprievodič

kratší) je väčšia ako keď je planéta ďaleko od Slnka. Druhý Keplerov zákon je priamym

dôsledkom zákona zachovania momentu hybnosti planéty.

TRETÍ KEPLEROV ZÁKON

Pomer druhej mocniny obežnej doby planéty a tretej mocniny jej strednej vzdialenosti od

Slnka má pre všetky planéty rovnakú hodnotu.

Keď si označíme a1 a a2 dĺžky hlavných polosí eliptickej trajektórií a T1 a T2 obežné doby

planét okolo Slnka, potom platí T1/T2 = a1/a2

Posledná rovnica umožnuje vypočítať dĺžku hlavnej polosi trajektórie jednej planéty , ak

poznáme dĺžku hlavnej polosi a trajektórie druhej planéty a obežné doby obidvoch planét .

Keď je napr Zem T1 = 1rok a a1=1AU , potom pre Jupiter , ktorý má T2 =12 rokov , je dĺžka

hlavnej polosi jeho trajektórie a1= 3√ a1T 2T 1

=a1 3√T 2T 1

= 3√12na2 AU=5,2 AU

Mars

Mars je štvrtá planéta slnečnej sústavy v poradí od Slnka. Je to druhá najmenšia planéta (po

Merkúre). Pomenovaná je po Marsovi, starorímskom bohovi vojny. Jeho dráha sa nachádza až

za dráhou Zeme. Ide o planétu terestrického typu, to znamená, že má pevný horninový povrch

pokrytý impaktnými krátermi, vysokými sopkami, hlbokými kaňonmi a ďalšími útvarmi.

Obiehajú ho dva mesiace nepravidelného tvaru pomenované Fobos a Deimos.

V období, keď je Mars v opozícii (nachádza sa na opačnej strane oblohy ako Slnko), je

viditeľný na oblohe po celú noc. Prvé písomné záznamy o planéte a jej pozorovaní

pochádzajú z obdobia prvých civilizácií. Všetky veľké staroveké civilizácie, Egypťania,

Babylončania a Gréci, vedeli o tejto „putujúcej hviezde“ a dávali jej svoje pomenovania.

Považovali ju za symbol ohňa a krvi, pretože horniny, pôda a obloha na planéte majú červený,

alebo ružový odtieň. Nazývali ju „Červený objekt“, „Nebeský oheň“, „Hviezda smrti“ alebo

„Boh vojny“. Takmer 20 úspešných kozmických sond od 60. rokov 20. storočia umožnilo

Strana 10

detailné skúmanie planéty. V súčasnosti sú na obežnej dráhe Marsu tri funkčné sondy (Mars

Odyssey, Mars Express a Mars Reconnaissance Orbiter) a na povrchu planéty sa pohybujú

dve vozidlá misie Mars Exploration Rover (Spirit a Opportunity), ktoré poskytli údaje,

umožňujúce zmapovať väčšiu časť povrchu, definovať základné historické obdobia, či

porozumieť základným javom odohrávajúcim sa na planéte.

Vzhľadom na to, že sa na Marse

neuskutočnili podrobné

prieskumy, sú súčasné poznatky o

planéte a jej vnútornej stavbe

veľmi slabé a prevažne založené

na modeloch a porovnávaní so

Zemou a teoretických modeloch

založených na nepriamych

meraniach vykonaných

automatickými sondami.

Odhaduje sa, že planéta má

horúce polotekuté jadro, ktoré má

približne 1 480 kilometrov v

priemere, a ktoré je zložené prevažne zo železa a 15-17 % jeho objemu tvorí síra. Obsah síry

je v jadre až dvakrát väčší ako obsah síry v jadre Zeme.

Jadro je obklopené kremičitanovým (silikátovým) plášťom, ktorý spôsoboval väčšinu tektonickej a

vulkanickej činnosti na planéte. V súčasnosti je táto aktivita minimálna, avšak v hlbších častiach plášťa

môže plášťová konvekcia stále prebiehať. Najvrchnejšiu oblasť tvorí kôra, ktorá dosahuje priemernú

hrúbku okolo 50 km a maximálnu 125 km . Atmosférický tlak 0,7-0,9 kPa Oxid uhličitý 95,32 % Dusík

2,7 % Argón 1,6 % Kyslík 0,13 % Oxid uhoľnatý 0,07 % Vodná para 0,03 % Oxid dusnatý 0,01 % Neón

0,000 25 % Kryptón 0,000 03 % Xenón 0,000 008 % Ozón 0,000 003 % Metán 0,000 001 05 %

ZAUJIMAVOSŤ: V roku 2011 by sa mala z Cape Canaveral na cestu vydať sonda Mars

Science Laboratory, ktorá by mala dosahovať rýchlosť až 90 m/h (Phoenix dosahoval

rýchlosť 18 m/h). Ide o väčšiu a vylepšenú verziu súčasných vozidiel misie Mars Exploration

Strana 11

Rovers. Okrem iného by malo laboratórium hľadať na Marse organické zlúčeniny, či stopy

života. Začiatok výskumu je naplánovaný na leto 2010

Strana 12

Venusa

Venuša je druhá planéta slnečnej sústavy (v poradí od Slnka).Je pomenovaný podľa

starorímskej bohyni lásky. Je sesterskou planétov Zeme. Venuša bola známa už

starým Babylončanom okolo 1600 pred Kr. a pravdepodobne bola známa dlho predtým v

prehistorických dobách kvôli svojej jasnej viditeľnosti.   Jej dráha je najmenej eliptická zo

všetkých planét Slnečnej sústavy a približuje sa ku kružnici. Zvláštnosťou Venuše je jej

nezvyčajný (opačný) smer otáčania sa okolo vlastnej osi vzhľadom na ostatné planéty. Príčina

spätného smeru otáčania dodnes nie je uspokojivo vysvetlená. Venuša je najpomalšie

rotujúcou planétou v slnečnej sústave. Malá rýchlosť rotácie je pravdepodobne následok

slapového pôsobenia jej veľmi hmotnej atmosféry. Dĺžka jej hviezdneho (siderického) dňa je

243 pozemských dní. Venušiansky deň je teda dlhší ako jej rok. Od východu po východ slnka

však uplynie kratšia doba, okolo 117 dní čo je spôsobené jej obehom okolo Slnka v

protismere rotácie. Slnko vychádza z pozemského hľadiska na západe a zapadá na východe.

Pri pohľade zo zeme Venuša prechádza postupne všetkými fázami od novu až po spln a späť

do novu. Jej fázy bežný človek vidí iba ďalekohľadom. Okrem neobvyklého spätného pohybu

je naviac rotácia Venuše na jej obežnej dráhe synchronizovaná tak, že v dobe najbližšieho

priblíženia k Zemi (medzi dvoma dolnými konjunkciami ubehne 5,001 Venušinho dňa) sa k

nej natáča vždy rovnakom stranou. Táto vlastnosť môže byť zapríčinená slapovými silami,

ktoré ovplyvňujú Venušinu rotáciu, kedykoľvek sa planéty dostanú dosť blízko k sebe, alebo

môže ísť iba o zhodu okolností.

Vnútro Venuše je pravdepodobne

podobné Zemi: železné jadro s

priemerom 6 000 km s roztaveným

kamenným plášťom tvoriacim najväčšiu

časť planéty. Spodná hranica plášťa leží

podľa odhadov v hĺbke asi 2 840 km.

Zloženie ani teplota jadra nie sú známe.

Predpokladá sa veľké zastúpenie železa,

či už čistého, alebo viazaného so sírou

vo forme FeS. Na rozhraní jadra a plášťa sa teploty odhadujú na 3 500° C, v jadre by mali

dosahovať až 4 000° C. Venuša podobne ako Zem prekonala gravitačnú diferenciáciu,

Strana 13

obdobie krátko po svojom sformovaní, kedy ťažšie prvky klesali do jej stredu a vytvorili

jadro, zatiaľ čo ľahšie stúpali smerom k povrchu. Dôkazom diferenciácie je vznik sekundárnej

planetárnej atmosféry, ktorá pri nej vznikla.

Posledné výsledky z gravitačného merania sondy Magellan nasvedčujú, že Venušina kôra je

hrubá asi 35 km. Kôra je pravdepodobne jednoliata, nie je rozdelená na tektonické dosky ako

kôra na Zemi. Keďže planéta nemá tektonické dosky, nemôže uvoľňovať vnútornú energiu

ich pohybmi ako Zem. Existuje teória, podľa ktorej namiesto toho v pravidelných intervaloch

prekonáva masívnu vulkanickú činnosť, ktorá zalieva jej povrch čerstvou lávou; najstaršie

geomorfologické útvary sú staré iba 800 miliónov rokov, zatiaľ čo zvyšok povrchu je mladší

(aj keď väčšinou nie menej ako niekoľko stoviek miliónov rokov). Teraz sa predpokladá, že

Venuša je stále vulkanický činná v izolovaných geologicky aktívnych bodoch.

Atmosférický tlak 9321,9 kPa Oxid uhličitý ~96,5 % Dusík ~3,5 % Oxid siričitý 0,015 % Argón 0,007 %

Vodná para 0,002 % Oxid uhoľnatý 0,0017 % Hélium 0,0012 % Neón 0,0007 % Oxidosulfid uhličitý

Chlorovodík

Fluorovodík

stopové množstvo

Neptún

So svojim rovníkovým priemerom 49 528 km je štvrtou najväčšou planétou,

jeho hmotnosť však z neho robí tretiu najhmotnejšiu planétu slnečnej sústavy.

Neptún je 17-krát ťažší ako Zem a iba o niečo prekonáva svoju susednú

planétu Urán (14-krát ťažší ako Zem). Planéta je pomenovaná podľa

starorímskeho boha mora Neptúna. Svojou stavbou, hmotnosťou a chemickým

zložením sa zaraďuje k plynným obrom (joviálnym planétam).

Jeho astronomický symbol je trojzubec.

(♆, Unicode U+2646).Atmosféra Neptúna sa skladá najmä z vodíka a hélia, so

stopami metánu, ktorý spôsobuje modrú farbu planéty. Atmosféra Neptúna sa

Strana 14

skladá najmä z vodíka a hélia, so stopami metánu, ktorý spôsobuje modrú farbu

planéty. Toto zafarbenie je omnoho výraznejšie ako pri Uráne, ktorý má tiež

podobné množstvo metánu, ale v atmosfére Neptúna sa nachádza

pravdepodobne ešte neznáma zložka ktorá toto zafarbenie zosilňuje. V

atmosfére Neptúna tiež dujú najsilnejšie vetry z planét slnečnej sústavy,

rýchlosťami približne 2 500 km/h.

Keďže planéta obieha tak ďaleko od Slnka, dostáva sa jej len veľmi málo tepla a najvrchnejšie

vrstvy atmosféry dosahujú teplotu −218 °C (55 K). Hlbšie dovnútra planéty teplota stúpa. Je

to pravdepodobne zvyškové teplo z obdobia formovania planéty, ktoré sa teraz postupne

vyžaruje do vesmíru. Pri prelete okolo planéty v roku 1989 objavila sonda Voyager 2 na

južnej pologuli Veľkú tmavú škvrnu, ktorá je porovnateľná s Veľkou červenou škvrnou na

Jupiteri. Pôvodne sa predpokladalo, že ide o obrovský mrak a neskôr, že ide o medzeru v

oblačnosti Neptúna, ktorá umožňovala uvidieť nižšie vrstvy atmosféry planéty.

Atmosférický tlak: 100-300 kPa Vodík >84% Hélium >12% Metán :2% Amoniak: 0.01% Etán: 0.00025%

Acetylén: 0.00001%

Planéta nemá pevný povrch, medzi atmosférou a plášťom nie sú zreteľné hranice. Teplota sa

postupne zvyšuje

smerom k jadru. V

strede planéty

dosahuje teplota

7000 °C, čo je

viac ako na

povrchu Slnka.

Vnútorná štruktúra

pripomína Urán. V

jadre sa

nachádzajú

pravdepodobne

roztavené horniny

a kovy, ktoré sú obklopené zmesou skál, vody, čpavku a metánu. Atmosféra zaberá 10 až

Strana 15

20 % cesty k stredu planéty. Skladá sa najmä z vodíka (80%) a hélia (19%) vo vyšších

vrstvách aj z metánu, čpavku a vody v nižších vrstvách atmosféry. Smerom nižšie sa táto

zmes mení na horúcu tekutinu, ktorá tvorí vnútro planéty. Tlak v strede planéty je miliónkrát

väčší ako na povrchu Zeme. Z porovnania rotácie a stupňa sploštenia vyplýva, že hmota

planéty je tu menej koncentrovaná ako pri Uráne.

Strana 16

Zem

Zem je naša materská planéta, v poradí tretia planéta slnečnej sústavy. Je to zároveň jediná

planéta, na ktorej je podľa súčasných vedeckých poznatkov voda v kvapalnom skupenstve a

život. Zem je predmetom skúmania napríklad kozmogónie, geológie, paleontológie či

geografie.

V strede Zeme sa nachádza horúce husté jadro, ktoré obklopuje chladnejší plášť z roztavených

hornín. Na povrchu je kôra, ktorá dosahuje rôznu hrúbku v závislosti od miesta (pod oceánmi

je všeobecne tenšia ako pod kontinentmi). Vďaka pevnému povrchu a vnútornému zloženiu

Zem zaraďujeme medzi terestriálne planéty. Zem je najväčšia spomedzi terestriálnych planét

slnečnej sústavy a tiež jediná známa planéta, na ktorej sa nachádza voda vo všetkých troch

skupenstvách. Väčšina jej

povrchu je pokrytá kvapalným

oceánom, čo jej pri pohľade zo

vzdialeného vesmíru dáva

charakteristickú modrú farbu.

V blízkosti rotačných pólov je

oceán, resp. pevný povrch

trvale zamrznutý a vytvára

biele polárne čiapočky. Zem je

obklopená atmosférou, ktorá vo

veľkých vzdialenostiach od

povrchu pozvoľna prechádza

do medziplanetárneho

prostredia. Po prvýkrát Zem

ako celok na vlastné oči videla

posádka kozmickej lode Apollo 8, ktorá ako prvá opustila obežnú dráhu Zeme a vzdialila sa

od nej natoľko, že sa zmestila do zorného poľa ľudského oka.

Astronomický symbol Zeme je kríž vo vnútri kruhu . Jej grécke meno Gaia znamená

matka. Gaia bola v staroveku veľmi uctievanou bohyňou Zeme, ktorej zasväcovali množstvo

Strana 17

chrámov a oltárov. Gaia dávala život všetkým tvorom, ale neľútostne ho potom brala späť do

svojho lona. Bola teda zároveň bohyňou života a smrti.

Zem vznikla približne pred 4,57 miliardami rokov pravdepodobne sformovaním sa z

protoplanetárneho disku. Povrch Zeme neustále pretvárajú geologické procesy, napríklad platňová

tektonika, ktorá pomaly mení polohy a tvar kontinentov. Veľkú zásluhu na dnešnej podobe Zeme

majú aj živé organizmy, ktoré utvárajú biosféru. Počas dlhých miliárd rokov na Zemi vytvorili

dýchateľnú atmosféru a pôdu.Zem je prvá planéta od Slnka, ktorú sprevádza prirodzená družica

(Mesiac) a zároveň jediná planéta slnečnej sústavy, ktorá má mesiac len jeden. Jeho priemer

dosahuje približne štvrtinu priemeru Zeme, ale považuje sa za neprimerane veľký vzhľadom k

materskému telesu. Mesiac sa len v máločom podobá na planétu, ktorú obieha. Jeho povrch je pustý,

bez atmosféry, kvapalnej vody a sopečnej aktivity. Pohyby Zeme

Tvar dráhy, Orbita, po ktorej sa Zem pohybuje okolo Slnka sa podobá kružnici. Zmeny

vzdialenosti Zeme od Slnka a zmeny jej dráhovej rýchlosti spôsobuje malá odchýlka

(excentricita) skutočnej dráhy Zeme okolo Slnka (0,0167). Planéta je najbližšie k slnku

začiatkom januára - 147 097 149 km a najďalej začiatkom júla – 152 098 704 km. Zem sa

pohybuje okolo Slnka rýchlosťou 29,785 km/s. Pohyb Zeme je najrýchlejší v perihéliu, príslní

a najpomalší v aféliu, odslní. Rozdiel rýchlostí Zeme v týchto bodoch dráhy je 1km/s.

Rovina dráhy Zeme má voči polohám dráh všetkých telies v slnečnej sústave výsadné

postavenie, pretože ako základná rovina sa používa na určenie polôh dráh ostatných telies.

Okolo Slnka sa nepohybuje sama. Sprevádza ju Mesiac. Rovinu dráhy okolo Slnka nazývame

ekliptika.

Zem sa otočí okolo svojej osi raz za jeden deň. Pritom máme dve dĺžky dňa: skutočnú

dobu potrebnú na otočenie Zeme – pravý siderický – hviezdny deň, ktorého dĺžka je 23 h 56

min 04 s a slnečný deň, ktorý súvisí so zdanlivým pohybom Slnka po oblohe, ktorého dĺžka je

24 h. Rotácia Zeme sa neprestajne spomaľuje asi o tisícinu sekundy za sto rokov. Príčinou sú

príliv, odliv a presun vzdušných más, ktoré zemskú rotáciu trvale spomaľujú. Príliv, odliv

a presun vzdušných más zapríčiňujú príťažlivé sily Mesiaca a Slnka. Výška prílivu

v oceánoch nepresahuje 2metre, v zálivoch je však omnoho vyšší.

Úplný obeh Zeme okolo Slnka trvá 365,2564 dňa. Pretože polohu Zeme určujeme voči

hviezdam, nazývame takýto obeh siderický rok. Trochu kratší je tropický rok, 365,2422 dňa,

za ktorý sa vystriedajú ročné obdobia. Kým siderický rok je skutočný čas, ktorý Zem

potrebuje na obehnutie Slnka, tropický rok je spätý so zdanlivým ročným pohybom Slnka po

Strana 18

oblohe a je základom kalendárneho roka. Pretože Zem obehne okolo Slnka za približne 365 a

1/4 dňa, bol na vyrovnanie nepresností ľudského merania času zavedený priestupný rok. Pre

jednoduchosť sa stanovilo, že rok bude mať 365 dní s tým, že každý štvrtý rok bude mať 366

dní, čím sa nepresnosť dorovná. Tento rok sa teda nazval priestupným rokom a má v

kalendári jeden deň navyše: 29. Február.

Rotácia Zeme spôsobuje na povrchu planéty striedanie svetla a tmy, dňa a noci.

Hranica medzi dňom a nocou, súmrak, je však neostrá, lebo svetlo sa v atmosfére rozptyľuje.

Dva razy v roku, v čase jarnej (okolo 21. marca) a  jesennej (okolo 23. septembra)

rovnodennosti sklon zemskej osi zaujíma polohu v smere pohybu Zeme okolo Slnka. Slnečné

lúče dopadajú kolmo na rovník a rozhranie osvetlenej a neosvetlenej časti Zeme Slnkom, delí

Zem na dve rovnaké časti. Severnú a južnú pologuľu. Jar a jeseň sa na oboch pologuliach

začína rovnako dlhým dňom ako noc. Sklon zemskej osi spôsobuje, že po jarnej

rovnodennosti sa na severnej pologuli dni predlžujú, lebo táto je stále viac vystavená

slnečnému žiareniu a na južnej pologuli skracujú.

Sklon zemskej osi sa pomaly mení a preto os nesmeruje stále do rovnakého bodu oblohy. V

súčasnosti smeruje do blízkosti hviezdy Polárky, ale napríklad zhruba pred 13 000 rokmi

smerovala zemská os k hviezde Vega. Tento krúživý pohyb zemskej osi sa nazýva precesia.

Jeden precesný obeh zemskej osi okolo pólu ekliptiky sa nazýva Platónsky rok a má dĺžku

25 700 rokov. Ani samotná os nemá pevnú polohu vzhľadom na zemské teleso a v dôsledku

toho sa priesečníky osi so zemským povrchom (póly) tiež pomaly pohybujú. Perióda zmien

polohy pólov nie je úplne pravidelná a nazýva sa Chandlerova perióda.

V čase letného slnovratu, okolo 21. júna, je severný pól odklonený o 23,4 stupňov od

kolmice na rovinu dráhy Zeme v smere k Slnku. Slnečné lúče v tom čase dopadajú kolmo na

obratník Raka. Na severnej pologuli je najdlhší deň v roku, na južnej pologuli najkratší.

V oblastiach na sever od severného polárneho kruhu (rovnobežka 66,5 stupňov severnej

zemepisnej šírky) v deň letného slnovratu Slnko nezapadne. Na oblohe svieti polnočné slnko

a deň je dlhý 24 hodín.

V oblastiach na juh od južného polárneho kruhu (rovnobežka66,5 stupňov južnej zemepisnej

šírky) Slnko naopak nevyjde a noc trvá 24 hodín. Po letnom slnovrate dni na severnej

pologuli sa začnú skracovať a noci predlžovať, na južnej pologuli opačne.

Strana 19

O šesť mesiacov sa situácia zmení. Severný pól je v čase zimného slnovratu, okolo 21.

decembra odklonený 23,4 stupňov od kolmice na rovinu dráhy Zeme v smere od Slnka.

Slnečné lúče v tom čase dopadajú kolmo na obratník Kozorožca. Dni na severnej pologuli sú

kratšie, noci dlhšie, na južnej pologuli naopak. Dni sa predlžujú. Na severnej pologuli sa

začína astronomická zima a na južnej pologuli astronomické leto. V deň zimného slnovratu

v oblastiach na sever od severného polárneho kruhu Slnko nevyjde. Noc trvá 24 hodín.

V oblastiach na juh od južného polárneho kruhu Slnko, naopak nezapadne. Na oblohe svieti

24 hodín polnočné slnko. Po zimnom slnovrate sa dni na severnej pologuli začnú predlžovať

a na južnej skracovať.

Letá na južnej pologuli sú teplejšie a zimy tuhšie, zatiaľ čo letá na severnej pologuli sú

chladnejšie a zimy sú miernejšie. Je to preto, že v čase leta na severnej pologuli sa Zem

nachádza ďalej od Slnka a v čase zimy sa Zem nachádza bližšie k Slnku. V čase leta na južnej

pologuli sa Zem nachádza bližšie k Slnku a v čase zimy sa Zem nachádza ďalej od Slnka.

HVIEZDY

Hviezdy tvoria väčšinu hmoty vo vesmíre. Hviezdy vyžarujú svoju vlastnú energiu a preto sú

to objekty s vlastným zdrojom žiarivej energie. Hviezdy rotujú a niektoré majú svoje vlastné

magnetické pole. Každá hviezda mení veľkosť svojho žiarenia. V okolí hviezdy bývajú

rozptýlené plyny alebo prach. Vo vnútri hviezd prebiehajú jadrové reakcie v ktorých sa

uvoľňuje jadrová energia a tá sa mení na energiu žiarenia a vnútornú energiu. Energia žiarenia

sa dostáva na povrch hviezdy žiarením alebo prúdmi teplej látky. Vlastnosti hviezdy sa delia

do dvoch skupín ,,Populácia a Populácia 2“. V populácií 1 sú zahrnuté mladšie hviezdy

vytvorené z medzihviezdnej látky, ktorá sa skladá z vodíka a hélia. V populácií 2 sú zahrnuté

staršie hviezdy, ktoré sa vyskytujú v celej galaxií. Priestor medzi hviezdami nie je prázdny, je

vyplnený mrakmi, málo riedkeho plynu, molekúl, častíc prachu, fotónovým a neutrónový

plynom.

Vznik hviezdy

Vznikajú zo studených plynných a prachových hmlovín. Kde každá molekula tejto hmloviny

pôsobí na seba gravitačnou silou. To spôsobí ich pomalé priťahovanie a hýbanie. Hmotnosť

častíc je veľmi malý a ich obrovské vzdialenosti spôsobujú dlhý dej, ktorý môže byť

Strana 20

urýchlený vonkajšími vplyvmi. V hmlovine, kde sa spojili najväčšie množstvá častíc sa

utvoria gravitačné centrá(glóbuly), ktoré priťahujú ďalší materiál. Glóbuly su chladné oproti

teplote hmloviny a husté prachové hmloviny s tmavou farbou a gulatým tvarom. Hmota

každého glóbulu v hmlovine narastá a vo vnútri glóbulu sa zrážajú a premiešávajú jednotlivé

molekuly, pričom vzniká teplo. To všetko rastie spolu zo zväčšovaním glóbulu a za veľmi

krátku dobu sa vytvorý glóbul s veľkosťou slnečnej sústavy, ktorý nazývame protohviezda.

Po vytvorení protohviezdy sa začne jadro oteplovať, ktoré premieša a ohreje aj okolité látky.

Ohriata látka stúpa zo stredu na okraje, kde sa ochladí a klesá nadol ku stredu, pričom tejto

dej sa opakuje. Takýto glúbul ešte nežiari dosť viditeľne. Je chladný, aby mohol poriadne

žiariť. Je to zárodok budúcej hviezdy. Teplota sa postupne zvyšuje a glóbul stále priťahuje na

seba materiál z hmloviny, ktorý buď postupne mizne z hmloviny, alebo ho odfukuje hviezdny

vietor z budúcich hviezd. Keď v hmlovine už nie je čo vziať tak hviezda prestane zväčšovať

svoju hmotnosť. Keď teplota jadra hviezdy dosiahne určitú veľkosť tak sa zmení zdroj energie

z gravitačnej kontrakcie na termojadrové reakcie. Vtedy je teplota dostatočná na to, aby

začala premena prvkov a hviezda existovala.

Vnútorná stavba

V každej stabilnej hviezde v jej vnútri musí platiť rovnováha medzi gravitačnou a vztlakovou

silou. Vtedy je hviezda v hydrostatickej rovnováhe. Na vztlakovej sile sa podieľa tlak plynu

pri teplotách vo vnútri horúcich hviezd, kde sa uplatňuje aj tlak žiarenia.( DOPLNIŤ

GRAVITAČÚ SILU). Žiarivá energia hviezd sa produkuje jadrovými reakciami v centre

hviezdy. Existujú tri spôsoby prenosu tepla na povrch z jadra hviezdy – vedenie, žiarenie,

prúdenie. Vedenie je spôsob prenosu v neutrónových hviezdach a v bielych trpaslíkoch,

sprostredkuje ho degenerovaný elektrónový alebo neutrónový plyn. Pri všetkých iných

druhoch hviezd platia zvyšné dva spôsoby prenosu tepla na povrch pre ich nízku hustotu.

Žiarenie je účinné iba v prázdnom priestore. Vo vnútri hviezdy bráni preletu fotón. Odpor

prenikaniu charakterizuje opacita – nepriezračnosť. Jej hlavné zdroje sú rozptyl fotónov na

elektrónoch a fotoionizácia atómov. Opacita závisí od vlnovej dĺžky žiarenia. Keď má opacita

Strana 21

vo hviezde veľkú hodnotu udržuje sa tam prudké klesanie teploty. Môže sa stať, že

nepriezračná vrstva nie je schopná preniesť žiarenie a energia sa začne prenášať konvekciou

teda prúdením. Pri prúdení prúd teplého plynu stúpa hore a ochladí sa chladnými prúdmi

klesajúcimi nadol.

Zánik hviezdy

Hviezda začína svoj život postupným premieňaním vodíka na hélium vo svojej centrálnej

oblasti. V záverečnom štúdiu sa hviezda stane červeným obrom. Hviezda je vtedy

v nestabilnom stave – zmenšené zásoby jadrového paliva a hviezda sa začína zmršťovať.

Ďalší osud hviezdy závisí od jej hmotnosti. Hmotnosťou je určený mechanizmus, ktorý môže

zastaviť zmršťovanie spôsobené vplyvom gravitačných síl.

Hviezdy s hmotnosťou menšou ako 1,4 Mʘ

Zmršťovanie hviezdy sa zastaví v tlakom elektrónového plynu. Tento tlak zastaví

zmršťovanie až pri malom objeme hviezdy. Hviezdy s touto hmotnosťou sa stávajú bielymi

trpaslíkmi. Ich hustoty sú obrovské. Energia, ktorú túto hviezdy získali pri zmršťovaní stačí

na to, aby hviezda ešte dlho udržala pri svojom malom povrchu vysokú teplotu.

Hviezdy s hmotnosťou 1,4ʘ až 5ʘ

Pri týchto hviezdach nestačí tlak elektrónového plynu zastaviť ich zmršťovanie. Vo vnútri

hviezdy prebieha pod obrovským tlakom reakcia, pri ktorej z elektrónov a protónov vznikajú

neutróny. Z neutrónov v centrálnej oblasti vznikne neutrónová hviezda. Hustota neutrónovej

hviezdy je taká veľká ako hustota atómového jadra. Objem centrálnej časti hviezdy sa prudko

zmenší. Pri dopade vonkajších vrstiev do centra vznikne rázová vlna, ktorú pri ceste späť do

vonkajších vrstiev vymrští značnú časť materiálu hviezdy do medzihviezdneho priestoru. Pri

výbuchoch sa uvoľní veľká energia a hviezda žiari na krátku dobu veľmi intenzívne. Ide

o výbuch supernovy.

Hviezdy s hmotnosťou väčšou ako 5ʘ

Pri zmršťovaní takýchto hviezd neexistuje mechanizmus, ktorý by mohol zmršťovanie

zastaviť. Polomer hviezdy sa stále zmenšuje a zároveň sa zväčšuje intenzita gravitačného pola

na povrchu. Po zmenšení polomeru pod istú hranicu je gravitačné pole také silné, že žiadne

teleso ani žiarenie nemôže hviezdu opustiť. Hviezda, v ktorej prebehol tento proces sa nazýva

Strana 22

čierna diera. Čiernu dieru nemožno vidieť a nevysiela žiadne žiarenie. Jej existenciu možno

napriek tomu experimentálne dokázať. Prejavuje sa svojím gravitačným pôsobením.

Slnko

Slnko je hviezda našej planetárnej sústavy. Udržiava svojou gravitačnou silou všetky objekty

v slnečnej sústave. Hmotnosť slnka 2×1030 kg je 99,87 % hmotnosti slnečnej našej sústavy.

Na všetky telesá slnečnej sústavy dopadá Elektromagnetické žiarenie, ktoré vysiela slnko.

Toto žiarenie má žiarivý výkon 3,826.1026 W. Všetky planéty slnečnej sústavy sú viditeľné

kvôli tomu, že na ne dopadá slnečné svetlo.

Stavba slnka

Jadro – Má teplotu 14 000 000 K. Jadro obsahuje až 50 % z hmotnosti slnka. Vniká tu

termonukleárna reakcia premieňajúca vodík na hélium.

Koróna - Najvrchnejšia a najteplejšia časť slnečnej atmosféry. Prenos energie z jadra vzniká

prúdením – konvekciou. Teplota v tejto časti je 1 000 000 K. Rozpínaním koróny vzniká

slnečný vietor.

Fotosféra – Povrch slnka, na ktorom sa objavujú slnečné škvrny. Teplota fotosféry je 5700 K.

Je to najchladnejšia časť slnka. Fotosféru pokrývajú slnečné granule stúpajúce a klesajúce

útvary s veľkosťou 1000 km.

Strana 23

Budúci vývoj

Ďalší vývoj slnečnej sústavy závisí od vývoja jej centrálnej hviezdy Slnka. Slnko je v tejto

fázy svojej existencie stabilná hviezda typu G2(Morganova-Keenanova klasifikácia je

Strana 24

najpoužívanejšia klasifikácia hviezd. Triedy sú obvykle zoraďované podľa teploty od

najteplejších po najchladnejšie. Hmotnosť, svietivosť a polomer sa vzťahuje k Slnku.)

, ktorej žiarivý výkon sa mení len nepatrne. Stabilné však bude len dovtedy, kým budú v jeho

jadre môcť prebiehať termojadrové reakcie, čiže kým sa neminú jeho zásoby vodíka, ktoré

zostávajú ešte na niekoľko miliárd rokov. Keď sa všetok vodík v jadre premení na hélium,

termojadrové reakcie na chvíľu prestanú a tlak žiarenia prestane pôsobiť proti tlaku jeho

vlastnej gravitácie. Jadro sa zmrští, jeho teplota a tlak sa zvýši a dôjde k syntéze hélia na

ďalšie chemické prvky, napríklad uhlík a kyslík. To Slnku zabezpečí stabilitu na ďalších pár

miliónov až miliárd rokov. Vonkajšie vrstvy sa však začnú rozpínať, rednúť a chladnúť. Slnko

prejde do štádiačerveného obra. Jeho rozpínajúci sa povrch pohltí Merkúr, Venušu a možno

aj Zem.

Zásoby hélia v jadre však tiež nie sú večné. Po ich minutí opäť dôjde k zastaveniu jadrových

reakcií a tentoraz už nebude mať čo zabrániť jadru Slnka v gravitačnom kolapse. Jadro

skolabuje, scvrkne sa a zmení sa na bieleho trpaslíka - malú hustú horúcu hviezdu svietiacu

však iba z nažiarených zásob. Vonkajšie vrstvy Slnka sa oddelia a vytvoria pomaly sa

zväčšujúcu planetárnu hmlovinu. Planetárna hmlovina sa bude rozpínať a postupne pohltí tie

planéty slnečnej sústavy, ktoré nezničilo Slnko. Biely trpaslík napokon vychladne. Hmlovina

sa rozptýli a môže slúžiť ako časť materiálu pre vznik novej hviezdy a planetárnej sústavy.

Podľa autorov K. Schrödera a R. Smitha Slnko nebude schopné vytvoriť v záverečných

štádiách sovjho života planétárnu hmlovinu, pretože na to nebude mať dosť hmoty.

Zostávajúce plynové obaly budú mať len 1 % súčasnej hmotnosti Slnka a nijaký prach.

Hmotnosť vzniknutého bieleho trpaslíka bude podľa ich výpočtov 54 % hmotnosti Slnka.

Strana 25

POJMY

Zemská os je os rotácie zeme. Jej priesečníky so zemským povrchom sú geografické póly.

V dôsledku gravitačného pôsobenia Mesiaca a Slnka vykonáva zemská os precesiu a nutáciu.

Pri týchto dejoch sa zemská os pohybuje s celým zemským telesom.

Obratníky sú pomyselné rovnobežky na okraji sféry povrchu zeme v miestach, kde

prechádzajú slnovratnými bodmi. V čase slnovratu je na nich Slnko v zenite. Obratník Raka

prechádza letným slnovratným bodom, obratník Kozorožca zimným slnovratným bodom.

Galaxia (- s malým g; iné názvy: (veľká) hviezdna sústava, okrem našej galaxie aj

mimogalaktická hmlovina, anagalaktická hmlovina, umelecky aj mliečna cesta) je hviezdna

sústava zložená z hviezd, hmlovín, hviezdokôp, medzihviezdnej hmoty a tmavej hmoty.

Slovo galaxia bolo odvodené z gréckeho názvu našej vlastnej galaxie - Mliečna cesta Κύκλος

γαλακτικός (Κyklos galaktikos).

Hviezdy sa takmer vždy nachádzajú v skupinách, nazývaných galaxie, spolu s plynmi,

medzihviezdnym prachom a "tmavou hmotou"; asi 10-20% hmotnosti galaxie tvoria hviezdy,

plyny a prach. Galaxie držia pokope pôsobením gravitačnej príťažlivosti a jednotlivé

galaktické zložky obiehajú spoločný stred. Existuje niekoľko dôkazov, že vo väčšine galaxií

sa nachádzajú superhmotné čierne diery. Galaxie vznikajú z protogalaxií.

Družica :

Družica alebo satelit je teleso obiehajúce okolo centrálneho telesa.

Mesiac:Slovo mesiac s malým počiatočným písmenom alebo zastarane trabant

je prirodzená družica (prirodzený satelit) planéty (príp. aj planétky).

Kométy

Kométa je malý astronomický objekt podobný asteroidu, ale zložený predovšetkým z ľadu.

Kométy sa typicky pohybujú po veľmi eliptických obežných dráhach, ktorých odslnie

(afélium) môže byť oveľa vzdialenejšie ako obežná dráha Pluta. Veľmi často sú opisované

ako „špinavé snehové gule“, hoci podľa najnovších výskumom sa toto vzťahuje len na povrch

jadra kométy a z veľkej časti ich tvorí zmrznutý oxid uhličitý, metán a voda s primiešaným

Strana 26

prachom a rôznymi nerastnými agregátmi. Tieto agregáty držia spolu len vďaka vlastnej

gravitácii.

Strana 27

Záver

Práca na projekte bola pre nás zaujímavou skúsenosťou . Bola prínosom v obohatení našich vedomostí v oblasti geografie , fyziky a chémie.

Náš projekt sa tematicky venuje Slnečnej sústave . Získanými informáciami o našej Galaxii sme dostali aj odpovede na niektoré , nám ešte nezodpovedané otázky.

Pri spracovaní nášho projektu sme využili aj naše poznatky z oblasti informatiky – práca v programe word.

Strana 28

RESUME

Náš projekt pracuje s témou Slnečná sústava.V jednotlivých kapitolách sa zaoberáme

planétami Slnečnej sústavy. V prvej kapitole si porozprávame niečo o základnej

charakteristike slnečnej sústavy, povieme si aké planéty sa tam nachádzajú, v  druhej kapitole

si povieme niečo o vzniku našej Slnečnej sústavy, kedy vznikla, ako vznikla a aké teórie nám

ponúkajú vedci . Slnečná sústava vznikla asi pred 4,6 miliardami rokov z rozsiahleho

plynoprachového mraku. Vzájomné gravitačné zhlukovanie jednotlivých častíc mraku

postupne sformovalo Slnko, planéty a ich mesiace, planétky, kométy a meteoridy. Všetky

tieto telesá tvoria Slnečnú sústavu. Priestor medzi jednotlivými telesami sústavy je vysokým

vákuom, aké v súčasnosti nedokážeme utvoriť. Nie je však prázdny, vypĺňa ho

medziplanetárna hmota – medziplanetárny prach a plynná plazma. Je to zvyškový materiál

plynoprachového mraku, ktorý sa nespotreboval pri stavbe telies slnečnej sústavy. Hranice

slnečnej sústavy nie sú presne vymedzené. Patria do nej oblasti, kde ešte prevláda gravitačné

pôsobenie Slnka nad gravitačnými silami okolitých hviezd. Rozmery slnečnej sústavy sú

v porovnaní so strednými vzdialenosťami hviezd malé. Slnečná sústava je iba veľmi nepatrná

časť vesmíru. Pre nás je však dôležitá preto, lebo v nej žijeme.

Témou ďalšej podkapitoly je, čo sa relatívne môže stať s našou Slnečnou sústavou.

Ďalší vývoj slnečnej sústavy závisí od vývoja jej centrálnej hviezdy Slnka. Keď sa všetok

vodík v jadre premení na hélium, termojadrové reakcie na chvíľu sa zastavia, a tlak žiarenia

prestane pôsobiť proti tlaku jeho vlastnej gravitácie. Jadro sa zmrští, jeho teplota a tlak sa

zvýši a dôjde k syntéze hélia na ďalšie chemické prvky, napríklad uhlík a kyslík.

V tretej kapitole sa zaoberáme Slnkom, v ktorej vysvetlíme ako je možné, že vôbec

Slnko svieti, čo zabezpečuje že svieti . V podkapitole si povieme čo sa stane v budúcnosti

s našou hviezdou, a dokedy Slnko približne bude svietiť .

V štvrtej kapitole rozoberieme Keplerové zákony, s nimi súvisiace výrazy (napr.

Elipsa, sprievodič,...). Pri Keplerových zákonoch sme dospeli k tomu ,že Johanes Kepler

dopomohol Newtonovi ku gravitačným zákonom.

Strana 29

Piata kapitola sa venuje planétam ktoré sme si vybrali – Venuša,Neptún a Mars.

Venuša je druhá planéta slnečnej sústavy (v poradí od Slnka).Je pomenovaná podľa

starorímskej bohyni lásky. Je sesterskou planétov Zeme . Venuša je druhá od Zeme. Neptún je

so svojim rovníkovým priemerom 49 528 km štvrtou najväčšou planétou, jeho hmotnosť

však z neho robí tretiu najhmotnejšiu planétu slnečnej sústavy. Mars je štvrtá planéta slnečnej

sústavy v poradí od Slnka. Je to druhá najmenšia planéta po Merkúre. Pomenovaná je po

Marsovi, starorímskom bohovi vojny.

V ďalšej kapitole si povieme niečo o Zemi, aké pohyby vykonáva jej tvar ,

charakteristika a pojmy ktoré s touto témou súvisia .V poslednom bode sa pozrieme na

žiarenie hviezd, ako vzniká a čo ho spôsobuje .

Strana 30

RESUME-AJ

Our Project is about Solar system . In various chapters, we discuss on our planet Earth to

other planets. In first chapter we talk about the basic characteristics of the solar system, we

tell you what planets are there,in the second chapter we will say something about the

formation of our solar system, when established, what was the theory and what scientists say

solar system was like about 4.6 billion years ago - from a large gaseous clouds. Mutual

gravitational clustering of cloud particles gradually formed the sun, planets and their months,

asteroids, comets and meteoroids. All these elements form the solar system. The space

between the bodies is high vacuum system, currently unable to create. But it is not empty, it

fills interplanetary matter - interplanetary dust and gas plasma. It is a residual material

gaseous cloud, which is consumed in the construction of solar system bodies. The boundaries

of the solar system are not precisely defined. They fall into area, where still prevails gravity

pull of the Sun by gravitational forces of surrounding stars. The dimensions of the solar

system are compared with the small middle-distance stars. Solar System is only a very tiny

part of the universe. For us it is very important because we live in it. The theme of the next

section contains what may relatively happen to our solar system. Further development of the

solar system depends on the development of its central star, the Sun.When all the hydrogen in

the core is converted into helium thermonuclear reactions are stopped for a moment, pressure

and radiation pressure ceases to act against its own gravity. The core shrinks and its

temperature and pressure will increase and there is a fusion of helium to other chemical

elements such as carbon and oxygen. The third chapter deals with the Sun, explaining how it

is possible that no sun is shining, what ensures that it shines in the subsection, we say what

will happen in future with our star and for how long the sun is going to shine around. In the

fourth chapter, we discuss Kepler's laws, related terms (for example ellipsis,and about A line

joining a planet and the Sun sweeps out equal areas during equal intervals of time....). When

learning about Kepler's laws, we have come to that Johannes Kepler helped Newton to the law

of gravity. In the fifth chapter we will discuss the Planets, we chose (Venus, Neptune and

Mars). Venus is the planet (in order from the Sun). It is named after the Roman goddess of

love. It is our sister of planet Earth. Venus is the second from Earth, Neptune is equatorial

with its average is 49 528 km fourth largest planet, but its weight makes it the third most

massive planet in our solar system. Mars is the fourth planet of the solar system in order from

the Sun. This is the second smallest planet Mercury. Named is across Mars, old-roman god of

Strana 31

war. In the next chapter we will say something about the Earth, which moves performed its

shape, characteristics and concepts that relate to this theme. In the last section we look at the

radiation of stars, as there is and what causes it.

Strana 32

RESÜMEUnser Projekt arbeitet mit Sonnesystem . In dieser Thema diskutieren wir die verschiedenen

Kapitel des Planeten Erde und anderen Planeten. Im ersten Kapitel, werden wir ein wenig

über die grundlegenden Eigenschaften des Sonnensystems sprechen. In der zweiten werden

wir etwas über die Entstehung und teorie unseres Sonnensystems sagen . Das Sonnensystem

entstand vor etwa 4, 6miliarden Jahre aus Gas und Dust . Gegenseitigen gravitativen

Clustering von Wolkteilchen for mierte die Sonne, Planeten und ihre Monaten Asteroiden,

Kometen und Meteoriten . Alle diese Elemente bilden das Sonnensystem. Der Raum

zwischen den Körpern ist Hochvakuum-System, die derzeit nicht in der Lage zu schaffen ist.

Aber es ist nicht leer es ist mit interplanetaren Materie - interplanetaren Staub und Gas-

Plasma gefüllt. Es ist ein Reststoff filterstaub Wolke, die bei der Konstruktion von Körpern

des Sonnensystems verbraucht wird. Die Grenzen des Sonnensystems sind nicht genau

definiert. Dort gehӧren Teilen wo herrscht Schwerkraft der Sonne durch Gravitationskräfte

der umgebenden Sterne. Die Dimensionen des Sonnensystems sind mit der kleinen Mitte-

Abstand Sternen verglichen. Solar System ist nur ein winziger Teil des Universums. Für uns

ist es sehr wichtig, weil wir in ihr leben. Das Thema des nächsten Abschnitts enthält, was die

relativ zu unserem Sonnensystem werden. Die weitere Entwicklung des Solar-Systems hängt

von der Entwicklung seiner zentralen Stern, die Sonne. Wenn alle Wasserstoff im Kern dreht

nach Helium, thermonuklearen Reaktion anhalten für einen Augenblick und Druck der

Strahlung entgegenwirkt der Tenor seiner eigenen Schwerkraft. Der Kern schrumpft und

seine Temperatur und Druck wird zunehmen, und es ist eine Fusion von Helium zu anderen

chemischen Elementen wie Kohlenstoff und Sauerstoff. In der dritten Kapitel beschäftigt

man sich mit der Sonne, die erklärt, wie es möglich ist, dass die Sonne scheint, was sellt

sicher, dass es erstrahlt. In Unterkapitel ist gesagt, was passiert in der Zukunft mit unserem

Star und bis wann wird die Sonne scheinen . Im vierten Kapitel werden wir die Keplerschen

Gesetze und verwandte Begriffe diskutieren (zB Ellipse, ...). Wenn die Keplerschen Gesetze,

kommen wir zu, dass Johannes Kepler half Newton das Gesetz der Schwerkraft. Im fünften

Kapitel werden wir den Planeten diskutieren, die wir gewählt haben (Venus, Neptun und

Mars). Venus ist der Planet in der Reihenfolge von der Sonne. Es ist nach der römischen

Göttin der Liebe benannt. Es ist Schwesterplanete der Erde. Venus ist der zweite von der

Erde entfernt. Neptun ist mit seinem äquatorialen Durchschnitt von 49 528 km viertgrößte

Planete, aber nach ihrem Gewicht ist er dritthäufigste massereichen Planete in unserem

Sonnensystem. Mars ist der vierte Planet des Sonnensystems in der Reihenfolge von der

Strana 33

Sonne. Mars ist der zweitkleinste Planet . Benannt ist über den Mars, alten römischen Gott

des Krieges. Im nächsten Kapitel werden wir etwas über die Erde, die seine Form,

Eigenschaften und Konzepte, die zu diesem Thema beziehen durchgeführt bewegt. Im letzten

Abschnitt betrachten wir die Strahlung der Sterne, wie es ist und was sie verursacht.

Strana 34

BIBIOGRAFIA

http://sk.wikipedia.org/wiki/Mars

http://sk.wikipedia.org/wiki/Nept%C3%BAn

http://sk.wikipedia.org/wiki/Venu%C5%A1a

http://sk.wikipedia.org/wiki/Slne%C4%8Dn%C3%A1_s%C3%BAstava

http://sk.wikipedia.org/wiki/Keplerove_z%C3%A1kony

Murdin,P. : Tajemství vesmíru ( 2009), Praha:Argo,ISBN:978-80-257-0159-1(argo),ISBN: 978-7363-

263-2 (Dokořan)

Strana 35