8
SIGNORI DEI TITHI E DELLE NAKSHATRA estratto dal Bhavishya Puarana Informazioni: Titolo: Signori dei Tithi e delle Nakshatra Nome file: signori_dei_tithi_e_delle_nakshatra Categoria: Astrologia Locazione: http://www.culturavedica.org Autore: Fernando Rossi Linguaggio: Italiano Soggetto: Realizzazione dei desideri Translitterazione: http://www.culturavedica.org Correzione: http://www.culturavedica.org Ultima revisione: 3 giugno 2018 Accesso: http://www.culturavedica.org/pdf/signori_dei_tithi_e_delle_nakshatra Mail: [email protected] Font: Sanskrit 2003 Testo editabile disponibile: [email protected] © Quest’opera è stata digitalizzata e messa a disposizione da “CulturaVedica”, può essere usata per la ricerca e lo studio personale. Non può essere usata (senza permesso) per scopo promozionale o commerciale. Aiutate a mantenere il rispetto e lo spirito del sito. L'astrologia è una scienza. Mentre si apprende memorizziamo un soggetto come riferimento testuale, così quando desideriamo parlarne o trasmetterlo lo facciamo con un riferimento all’opera. Al fine di evitare che teorie personali si insinuino nella scienza è necessario attenersi agli schemi classici (agli insegnamenti degli antichi astronomi). La maggior parte degli astrologi non sono consapevoli della ricca conoscenza che i Purana posseggono in termini di sapere astrologico. Per tutti questi, segue un esempio attraverso il Bhavishya Purana. Diffidiamo di chi passa l’astrologia come Parampara 1 , o conoscenza segreta per iniziati, basta la voglia di leggere tutto è disponibile nei testi. I Sura che governano i Tithi: Sumantu continuò: “Sebbene tutti i Tithi appartengano al Sole, Saptami è il più caro”. Satanika chiese: “Perché?”. Sumantu rispose: “Ascoltate il dialogo che un tempo avvenne tra Vishnu e Brahma a riguardo”. 1 Linea di maestri. http://www.culturavedica.org

SIGNORI DEI TITHI E DELLE NAKSHATRA estratto dal Bhavishya

  • Upload
    others

  • View
    11

  • Download
    0

Embed Size (px)

Citation preview

Page 1: SIGNORI DEI TITHI E DELLE NAKSHATRA estratto dal Bhavishya

SIGNORI DEI TITHI E DELLE NAKSHATRA estratto dal

Bhavishya Puarana

Informazioni: Titolo: Signori dei Tithi e delle Nakshatra

Nome file: signori_dei_tithi_e_delle_nakshatra Categoria: Astrologia Locazione: http://www.culturavedica.org Autore: Fernando Rossi Linguaggio: Italiano Soggetto: Realizzazione dei desideri Translitterazione: http://www.culturavedica.org Correzione: http://www.culturavedica.org Ultima revisione: 3 giugno 2018 Accesso: http://www.culturavedica.org/pdf/signori_dei_tithi_e_delle_nakshatra Mail: [email protected] Font: Sanskrit 2003 Testo editabile disponibile: [email protected]

© Quest’opera è stata digitalizzata e messa a disposizione da “CulturaVedica”, può essere usata per la ricerca e lo studio personale. Non può essere usata (senza permesso) per scopo promozionale o commerciale.

Aiutate a mantenere il rispetto e lo spirito del sito.

L'astrologia è una scienza. Mentre si apprende memorizziamo un soggetto come riferimento testuale, così quando desideriamo parlarne o trasmetterlo lo facciamo con un riferimento all’opera. Al fine di evitare che teorie personali si insinuino nella scienza è necessario attenersi agli schemi classici (agli insegnamenti degli antichi astronomi). La maggior parte degli astrologi non sono consapevoli della ricca conoscenza che i Purana posseggono in termini di sapere astrologico. Per tutti questi, segue un esempio attraverso il Bhavishya Purana. Diffidiamo di chi passa l’astrologia come Parampara1, o conoscenza segreta per iniziati, basta la voglia di leggere tutto è disponibile nei testi.

I Sura che governano i Tithi:

Sumantu continuò: “Sebbene tutti i Tithi appartengano al Sole, Saptami è il più caro”. Satanika chiese: “Perché?”. Sumantu rispose: “Ascoltate il dialogo che un tempo avvenne tra Vishnu e Brahma a riguardo”.

1 Linea di maestri.

http://www.culturavedica.org

Page 2: SIGNORI DEI TITHI E DELLE NAKSHATRA estratto dal Bhavishya

Brahma disse: “Quando i giorni lunari furono assegnati ai Sura, Saptami fu aggiudicato al Sole. Il Sura assegnato al giorno lunare è detto essere il signore del giorno, per questo motivo il Sura viene adorato nel giorno, solo il Sura del giorno è in grado di portare i frutti desiderati”. Surya ha assegnato Pratipada a Agni, Dwitiya a Brahma, Tritiya a Kuvera, Chaturthi a Ganesha, Panchami a Naga, Shashthi a Kartikeya, Saptami a se stesso, Ashtami a Rudra, Navami a Durga, Dashami a Yama, Ekadadashi a Vishwadeva, Dwadashi a Vishnu, Trayodashi a Kama, Chaturdashi a Shankara, Purnima alla Luna e Amavasya ai Pitra2. Questi quindici Tithi appartengono alla Luna. Durante Krishna Paksha3, tutti i Sura4, lentamente bevono il tempo della Luna, poi questa apparirà di nuovo a partire dal sedicesimo giorno in Shukla Paksha5. Questi giorni si ripetono in continuazione. Il Sole vive in loro. Il Sole illumina e oscura la Luna, per questo è detto essere il signore dei giorni lunari. Semplicemente ricordandosi di lui è di buon auspicio per la gente (Bhavishya Purana – Brahma Parva – Sezione 102).

2 Antenati 3 Luna calante. 4 I luminosi. 5 Luna crescente.

http://www.culturavedica.org

Page 3: SIGNORI DEI TITHI E DELLE NAKSHATRA estratto dal Bhavishya

I Tithi sono così distribuiti:

Pratipada: il primo giorno del mese lunare è governato da Agni6.

Dwithiya: il secondo giorno del mese lunare è governato da Brahma7.

Tritiya: il terzo giorno del mese lunare è governato da Kuvera8.

Chaturthi: il quarto giorno del mese lunare è governato da Ganesha9.

Panchami: il quinto giorno del mese lunare è governato da NagaRaja10.

Shashti: il sesto giorno del mese lunare è governato da Kartikeya11.

Saptami: il settimo giorno del mese lunare è governato dal Sole.

Ashtami: l’ottavo giorno del mese lunare è governato da Rudra12.

Navami: il nono giorno del mese lunare è governato da Durga13.

Dashami: il decimo giorno del mese lunare è governato da Yama14.

Ekadashi: l’undicesimo giorno del mese lunare è governato da Vishwadeva15.

Dwadashi: il dodicesimo giorno del mese lunare è governato da Vishnu16.

Trayodashi: il tredicesimo giorno del mese lunare è governato da Kama17.

Chaturdashi: i quattordicesimo giorno del mese lunare è governato da Shiva.

Purnima: il quindicesimo giorno del mese lunare (Luna piena) è governato dalla Luna e dai Pitri.

Amavasya: il quindicesimo giorno del mese lunare (Luna nuova) è governato dai Pitri18. Il quindicesimo Tithi appartiene alla Luna. In Krishna Paksha, i Sura s’immergono in questi Tithi e risorgono nella fase crescente dal sedicesimo giorno in poi. Tuttavia, esiste una fase chiamata “shodasha”19 che non viene mai distrutta. Il Sole rimane in questa fase. In questo modo l'ingrandimento e la diminuzione del decimo sono gestiti dal Sole, quindi il Sole è il signore di tutti i Tithi. Realizzazione dei desideri attraverso i signori dei Tithi:

Ora spiegherò di come i Sura concedono frutti durante il giorno lunare. Colui che adora Agni e compie l’Havana con burro durante Pratipada ottiene cibo e ricchezza. Colui che adora Brahma e nutre studenti e Brahmana durante Dwitiya ottiene cultura. Colui che adora Kuvera durante Tritiya ottiene ricchezza. Colui che adora Ganesha durante Chaturthi supera gli ostacoli. Colui che adora i Naga durante Panchami non ha paura dei veleni, ottiene moglie, figli e ricchezza. Colui che adora Kartikeya durante Shashthi ottiene intelligenza, bellezza, longevità e fama. Colui che adora il Sole durante Saptami protegge tutti. Colui che adora Shiva durante Ashtami ottiene grazia, conoscenza, longevità, libertà dai problemi e la qualità per insegnare. Colui che adora Durga durante Navami, giorno dopo giorno migliora il comportamento e vince in battaglia. Colui che adora Yama durante Dashami, guarisce dalle malattie ed è libero dalla morte. Colui che adora Vishwadeva durante Ekadashi ottiene figli, ricchezza e terre. Colui che adora Vishnu durante Dwadashi ottiene fama e rispettabilità. Colui che adora Kama durante Trayodashi ottiene bell’aspetto e una bellissima moglie. Colui che adora Shiva durante Chaturdashi ottiene

6 Personificazione del fuoco. 7 Il creatore. 8 Personificazione della ricchezza. 9 Signore degli ostacoli. 10 Re dei Naga. 11 Il deva guerriero, il fratello di Ganesha. 12 Shiva, il signore del sonno, il distruttore. 13 La madre universale. 14 Personificazione della morte. 15 Governatore dell’universo. 16 L’immanente. 17 Personificazione dell’amore (Cupido). 18 Antenati. 19 Sesta.

http://www.culturavedica.org

Page 4: SIGNORI DEI TITHI E DELLE NAKSHATRA estratto dal Bhavishya

prosperità, molti figli e grande ricchezza. Colui che adora la Luna durante Purnmasi, controlla il mondo intero. Quando gli antenati sono adorati concedono ricchezza, figli, protezione, longevità e forza. Danno queste cose senza bisogno di digiunare (Bhavishya Purana – Brahma Parva – Sezione 102).

Realizzazione dei desideri attraverso i signori delle Nakshatra:

Nello stesso modo, i Sura che vivono nelle Nakshatra, quando adorati concedono i frutti desiderati. Le Nakshatra sono ventisette. Colui che adora gli Ashwini durante Ashwini ottiene buona salute e longevità. Colui che adora Yama con fiori neri e Karpura durante Bharani ottiene libertà dalla morte. Bisogna adorare Agni con fiori rossi e Havana durante Krittika. Colui che adora Brahma durante Rohini ottiene la realizzazione dei desideri. Colui che adora la Luna durante Mrigashira, ottiene conoscenza e buona salute. Colui che adora Shiva durante Ardra ottiene vittoria e benessere. Colui che adora Aditi durante Purnavasu, ottiene protezione, come una madre protegge il figlio. Colui che adora Brihashpati durante Pusha, ottiene grande saggezza. Colui che adora i Naga durante Ashlesha ottiene libertà dal pericolo dei morsi di un serpente. Colui che durante Magha adora gli antenati ottiene molta ricchezza, figli, servi e bestiame. Colui che adora Pusha durante Purva ottiene vittoria. Colui che adora Bhaga durante Uttara Phalguni ottiene bellezza, ricchezza, vittoria, un buon marito per le figlie o una buona moglie per i figli. Colui che adora il Sole durante Hasta, ottiene molte ricchezze. Colui che durante Chitra adora Twashta ottiene un regno. Colui che durante Swati adora Vayu ottiene il potere ultimo. Colui che durante Vishakha adora Indragni ottiene ricchezza in questo mondo. Colui che durante Anuradha adora Mitra ottiene fortuna e longevità. Colui che durante Jyeshtha adora Indra ottiene salute, buone qualità e ricchezza. Colui che durante Mula adora i Sura e gli antenati, ottiene per lungo tempo un Loka. Colui che durante Purva Ashadha adora e compie l’Havana con acqua per i Sura ottiene libertà da malattie fisiche e mentali. Colui che durante Uttara Ashadha adora Vishwadeva e Vishweswara con fiori ottiene ogni cosa desiderata. Colui che durante Shravana adora Vishnu con fiori bianchi, gialli e blu, ottiene fortuna e vittoria. Colui che durante Dhanishtha adora i Vasu ottiene libertà dalle grandi paure. Colui che durante Shatbhisha adora Indra ottiene prosperità e libertà dalle malattie. Colui che durante Purva Bhadrapada adora Brahma, ottiene devozione e vittoria. Colui che durante Uttara Bhadrapada adora Ahirbudhnya ottiene tranquillità. Colui che durante Revati adora Pusha con fiori ottiene buone azioni e vittoria per la sua gente. Queste adorazioni, se condotte con devozione e in accordo alle proprie capacità, realizzano i desideri. Se qualcuno vuole viaggiare, o iniziare un nuovo lavoro deve adorare i Sura delle Nakshatra. Questo è voluto dal Sole”. Brahma disse: “Adorate il Sole, adoratelo tutti i giorni, servitelo, digiunate, portate a termine l’Havana, ecc., e otterrete la sua sfera” (Bhavishya Purana – Brahma Parva – Sezione 102).

Una Nakshatra copre un arco di 13° 20’. Il Sole rimane in ciascuna Nakshatra per 960 anni (1 grado ogni 72 anni). Aswini come prima Nakshatra (13° 20’ - 00° Ariete - moto retrogrado) permette una datazione sommaria per questa sezione del Bhavishya Purana. Questa è stata scritta tra il 678 a.C. e il 282 a.C. Purtroppo non riporta la divisione in Pada (quarti) di 03° 20’, dove lo scarto è di “soli” 240 anni. Ancora più preciso se vi fossero riferimenti ai solstizi e agli equinozi.

http://www.culturavedica.org

Page 5: SIGNORI DEI TITHI E DELLE NAKSHATRA estratto dal Bhavishya

भविषयपराणम - बराहमपि व - अधयायः १०२ bhaviṣyapurāṇam – brāhmaparva - adhyāyaḥ 102 अतर गमयताम : सञचरणम अनवषणम नकषतरपजाविवििण वनम atra gamyatām: sañcaraṇam anveṣaṇam nakṣatrapūjāvidhivarṇanam समनतरिाच sumanturuvāca एि या दिदिसय सपतमी भासकरसय त । evaṃ yā devadevasya saptamī bhāskarasya tu | यथा बहना भाया वणा भत वः कावचविया भित ।।१।। yathā bahūnāṃ bhāryāṇāṃ bhartuḥ kācitpriyā bhavet ||1|| सिा वशच वतथयो हयसय वियाः सय वसय भारत । sarvāśca tithayo hyasya priyāḥ sūryasya bhārata | तसमादसया नरणह पजनीयो वदिाकरः ।।२।। tasmādasyāṃ nareṇeha pūjanīyo divākaraḥ ||2|| शतानीक उिाच śatānīka uvāca वतथीनामविपः सय वः सिा वसा कवथतो यवद । tithīnāmadhipaḥ sūryaḥ sarvāsāṃ kathito yadi | सपतमयामि यागोऽसय वकमथ वियत बि ः ।।३।। saptamyāmeva yāgo:'sya kimarthaṃ kriyate budhaiḥ ||3|| समनतरिाच sumanturuvāca इदमथ परा पषटः सरजयषठो वदवि वितः । idamarthaṃ purā pṛṣṭaḥ surajyeṣṭho divi sthitaḥ | विषणना करशारद वल तनोकत हरय यथा ।। viṣṇunā kuruśārdūla tenoktaṃ haraye yathā || तथा त सिवमाखयासय शणषव कमना विभो ।।४।। tathā te sarvamākhyāsye śṛṇuṣvaikamanā vibho ||4||

http://www.culturavedica.org

Page 6: SIGNORI DEI TITHI E DELLE NAKSHATRA estratto dal Bhavishya

सखासीन सरजयषठ परा दि वपतामहम । sukhāsīnaṃ surajyeṣṭhaṃ purā devaṃ pitāmaham | िणमय वशरसा दि कषणो िचनमबरिीत ।।५।। praṇamya śirasā deva kṛṣṇo vacanamabravīt ||5|| यदयष भानमानदिविथीनामविपः समतः । yadyeṣa bhānumāndevastithīnāmadhipaḥ smṛtaḥ | वकमथ पजयत बरहमनसपतमया बरवह म विभो ।।६।। kimarthaṃ pūjyate brahmansaptamyāṃ brūhi me vibho ||6|| एिमकतः सरजयषठो विषणना िभविषणना । evamuktaḥ surajyeṣṭho viṣṇunā prabhaviṣṇunā | िहसय भगिानदि इद िचनमबरिीत ।।७।। prahasya bhagavāndeva idaṃ vacanamabravīt ||7|| बरहमोिाच brahmovāca दिभयविथयो दतता भासकरण महातमना । devebhyastithayo dattā bhāskareṇa mahātmanā | मकतव का सपतमी सिा समयगारािनन ि ।।८।। muktvaikāṃ saptamīṃ sarvāṃ samyagārādhanena vai ||8|| यसय ि यविन दतत स तसय िाविपः समतः । yasyaiva yaddinaṃ dattaṃ sa tasyaivādhipaḥ smṛtaḥ | सववदन पवजतिसमातसवमनतर ि वरदो भित .. ।।९।। svadine pūjitastasmātsvamantrairvarado bhavet.. ||9|| विषणरिाच viṣṇuruvāca अकण कतरतकसम वदन दतत महातमना । arkeṇa kataratkasmai dinaṃ dattaṃ mahātmanā | सववदन पवजतऽवसमनव सवमनतर जा वयत धरिम ।।१०।। svadine pūjite:'sminvai svamantrairjāyate dhruvam |10|| बरहमोिाच brahmovāca अगनय िवतपितता वितीया बरहमण तथा । agnaye pratipaddattā dvitīyā brahmaṇe tathā | ततीया यकषराजाय गणशाय चतरथ ववप ।।११।। tṛtīyā yakṣarājāya gaṇeśāya caturthyapi ||11|| पञचमी नागराजाय कारततकयाय षषठयवप । pañcamī nāgarājāya kārtikeyāya ṣaṣṭhyapi | सपतमी िावपतातमाथ दतता रदराय चाषटमी ।।१२।। saptamī sthāpitātmārthaṃ dattā rudrāya cāṣṭamī ||12|| दगा वय निमी दतता यमाय दशमी सवयम । durgāyai navamī dattā yamāya daśamī svayam | विशवभयशचाथ दिभयो दतता च कादशी सदा ।।१३।। viśvebhyaścātha devebhyo dattā caikādaśī sadā ||13|| िादशी विषणि दतता मदनाय तरयोदशी । dvādaśī viṣṇave dattā madanāya trayodaśī | चतद वशी शङकराय दतता सोमाय परतणमा ।।१४।। caturdaśī śaṅkarāya dattā somāya pūrṇimā ||14|| वपतणा भानना दतता पणया पञचदशी सदा । pitr ṇāṃ bhānunā dattā puṇyā pañcadaśī sadā | वतरथः पञचदश ताि सोमसय पवरकीरततताः ।।१५।। tithyaḥ pañcadaśaitāstu somasya parikīrtitāḥ ||15|| पीयत कषणपकष त सर रवभय वथोवदत ः । pīyate kṛṣṇapakṣe tu surairebhiryathoditaiḥ | शकलपकष िपय वनत षोडशया कलया सह ।।१६।। śuklapakṣe prapūryante ṣoḍaśyā kalayā saha ||16|| अकषया सा सद क का ततर साकषावितो रविः । akṣayā sā sadaikaikā tatra sākṣātsthito raviḥ | कषयिविकरो हयि तनासौ ततपवतः समतः ।।१७।। kṣayavṛddhikaro hyevaṃ tenāsau tatpatiḥ smṛtaḥ ||17|| ददावत गवतमकषीणा धयानमातरवितो रविः । dadāti gatimakṣīṇā dhyānamātrasthito raviḥ | अनयपीषटानयथाकामानपरयचछवनत सखन ि ।।१८।। anyepīṣṭānyathākāmānprayacchanti sukhena vai ||18|| तथा सि ििकषयावम कषण सकषपतः शण । tathā sarvaṃ pravakṣyāmi kṛṣṇa saṃkṣepataḥ śṛṇu | अवगनवमषटवा च हतवा च िवतपदयमत घतम । agnimiṣṭvā ca hutvā ca pratipadyamṛtaṃ ghṛtam | हविषा सिविानयावन िापनयादवमत िनम ।।१९।। haviṣā sarvadhānyāni prāpnuyādamitaṃ dhanam ||19|| बरहमाण च वितीयाया समपजय बरहमचावरणम । brahmāṇaṃ ca dvitīyāyāṃ sampūjya brahmacāriṇam | भोजवयतवा च विदयाना सिा वसा पारगो भित ।।२०।। bhojayitvā ca vidyānāṃ sarvāsāṃ pārago bhavet ||20|| ततीयाया च विततश वितताढयो जायत धरिम । tṛtīyāyāṃ ca vitteśaṃ vittāḍhyo jāyate dhruvam | ियावदवयिहोरष लाभो बहगणो भित ।।२१।। krayādivyavahoraṣu lābho bahuguṇo bhavet ||21|| गणशपजन कया वचचतरथा सिवकम वस । gaṇeśapūjanaṃ kuryāccaturthyāṃ sarvakarmasu | अविघन विविषा विघन कया वचचासय न सशयः ।।२२।। avighnaṃ vidviṣāṃ vighnaṃ kuryāccāsya na saṃśayaḥ ||22|| नागावनषटवा च पञचमया न विष रवभभयत । nāgāniṣṭvā ca pañcamyāṃ na viṣairabhibhūyate | विय च लभत पतरानपरा च वियमापनयात ।।२३।। striyaṃ ca labhate putrānparāṃ ca śriyamāpnuyāt ||23|| समपजय कारततकय त षषठया िषठः िजायत । sampūjya kārtikeyaṃ tu ṣaṣṭhyāṃ śreṣṭhaḥ prajāyate | मिािी रपसमपननो दीघा वयः कीरततिि वनः ।।२४।। medhāvī rūpasampanno dīrghāyuḥ kīrtivardhanaḥ ||24|| सपतमया पजय रकषश वचतरभान वदिाकरम । saptamyāṃ pūjya rakṣeśaṃ citrabhānuṃ divākaram | अषटमया पवजतो दिो गोिषाभरणो हरः ।।२५।। aṣṭamyāṃ pūjito devo govṛṣābharaṇo haraḥ ||25|| जञान ददावत विपल कानतनत च विपला तथा । jñānaṃ dadāti vipulaṃ kāntiṃ ca vipulāṃ tathā | मतयहा जञानदशच ि पाशहा च िपवजतः ।।२६।। mṛtyuhā jñānadaścaiva pāśahā ca prapūjitaḥ ||26|| दगा समपजय दगा ववण निमया तरतीचछया । durgāṃ sampūjya durgāṇi navamyāṃ taratīcchayā | सङगराम वयिहार च सदा विजयमशनत ।।२७।। saṅgrāme vyavahāre ca sadā vijayamaśnute ||27|| दशमया यममावतषठतसि ववयाविहरो धरिम । daśamyāṃ yamamātiṣṭhetsarvavyādhiharo dhruvam | नरकादथ मतयोशच समिरवत मानिम ।।२८।। narakādatha mṛtyośca samuddharati mānavam ||28|| एकादशया यथोविषटा विशवदिाः िपवजताः । ekādaśyāṃ yathoddiṣṭā viśvedevāḥ prapūjitāḥ | िजा पश िन िानय ियचछवनत मही तथा ।।२९।। prajāṃ paśuṃ dhanaṃ dhānyaṃ prayacchanti mahīṃ tathā ||29|| िादशया विषणवमषटवह सिवदा विजयी भित । dvādaśyāṃ viṣṇumiṣṭveha sarvadā vijayī bhavet | पजयशच सिवलोकाना यथा गोपवतगोकरः ।।३०।। pūjyaśca sarvalokānāṃ yathā gopatigokaraḥ ||30||

http://www.culturavedica.org

Page 7: SIGNORI DEI TITHI E DELLE NAKSHATRA estratto dal Bhavishya

कामदि तरयोदशया सरपो जायत धरिम । kāmadevaṃ trayodaśyāṃ surūpo jāyate dhruvam | इषटा रपिती भाया लभतकामाशच पषकलान ।।३१।। iṣṭāṃ rūpavatīṃ bhāryāṃ labhetkāmāṃśca puṣkalān ||31|| दषटवशवर चतद वशया सिशवय वसमवनवतः । dṛṣṭveśvaraṃ caturdaśyāṃ sarvaiśvaryasamanvitaḥ | बहपतरो बहिनिथा सयाननातर सशयः ।।३२।। bahuputro bahudhanastathā syānnātra saṃśayaḥ ||32|| पौण वमासया त यः सोम पजयदभवकतमाननरः । paurṇamāsyāṃ tu yaḥ somaṃ pūjayedbhaktimānnaraḥ | सवाविपतय भिततसय समपण न च हीयत ।।३३।। svādhipatyaṃ bhavettasya sampūrṇaṃ na ca hīyate ||33|| वपतरः सववदन वदणड दषटाः कि ववनत सिवदा । pitaraḥ svadine diṇḍe dṛṣṭāḥ kurvanti sarvadā | िजािनति िन रकषा चायषय बलमि च ।।३४।। prajāvṛddhiṃ dhanaṃ rakṣāṃ cāyuṣyaṃ balameva ca ||34|| उपिास विनापयत भिनतयकतफलिदाः । upavāsaṃ vināpyete bhavantyuktaphalapradāḥ | पजया जपहोम शच तोवषता भवकततः सदा ।।३५।। pūjayā japahomaiśca toṣitā bhaktitaḥ sadā ||35|| मलमनतर शच सजञावभरशमनतर शच कीरततताः । mūlamantraiśca saṃjñābhiraṃśamantraiśca kīrtitāḥ | पि वितपदममधयिाः कततववयाशच वतथीशवराः ।।३६।। pūrvavatpadmamadhyasthāḥ karttavyāśca tithīśvarāḥ ||36|| गनधपषपोपहार शच यथा शकतया वििीयत । gandhapuṣpopahāraiśca yathā śaktyā vidhīyate | पजा बाहयन विविना कतावप च फलिदा ।।३७।। pūjā bāhyena vidhinā kṛtāpi ca phalapradā ||37|| आजयिारासवमवदभशच दविकषीराननमावकषक ः । ājyadhārāsamidbhiśca dadhikṣīrānnamākṣikaiḥ | यथोकतफलदो होमो जपः शानतन चतसा ।।३८।। yathoktaphalado homo japaḥ śāntena cetasā ||38|| मलमनतराशच सजञावभरङगमनतराशच कीरततताः । mūlamantrāśca saṃjñābhiraṅgamantrāśca kīrtitāḥ | कतवा यजञानदश िौ च फलानयतावन भवकततः ।।३९।। kṛtvā yajñāndaśa dvau ca phalānyetāni bhaktitaḥ ||39|| यथोकतावन तथोकतावन लभतहाविकानयवप । yathoktāni tathoktāni labhetehādhikānyapi | इह यसमादयथानयवसमनयो िसदयः सखी सदा ।।४०।। iha yasmādyathānyasminyo vasedyaḥ sukhī sadā ||40|| तषा लोकष मनतरजञो यािततषा वतवथः विता । teṣāṃ lokeṣu mantrajño yāvatteṣāṃ tithiḥ sthitā | दहततसमाततथावरषट तदरपो जायत नरः ।।४१।। dahettasmāttathāriṣṭaṃ tadrūpo jāyate naraḥ ||41|| सरपो िमवसमपननो कषवपतावरम वहीपवतः । surūpo dharmasampanno kṣapitārirmahīpatiḥ | िी िा नप सको िावप जायत परषोततमः ।।४२।। strī vā napuṃsako vāpi jāyate puruṣottamaḥ ||42|| इतयताः कवथताः कषण वतथयो या मया ति । ityetāḥ kathitāḥ kṛṣṇa tithayo yā mayā tava | नकषतरदिताः सिा व नकषतरष वयिविताः ।।४३।। nakṣatradevatāḥ sarvā nakṣatreṣu vyavasthitāḥ ||43|| इषटानकामानपरयचछवनत यािा िकषय महीिर । iṣṭānkāmānprayacchanti yāstā vakṣye mahīdhara | चनदरमा यतर नकषतर महािदधया वितः सदा ।।४४।। candramā yatra nakṣatre mahāvṛddhyā sthitaḥ sadā ||44|| उकति दितायजञिदा सा फलदा भित । uktastu devatāyajñastadā sā phaladā bhavet | दिताशच ििकषयावम नकषतराणा यथािमम ।।४५।। devatāśca pravakṣyāmi nakṣatrāṇāṃ yathākramam ||45|| नकषतरावण च सिा ववण यजञाशच ि पथकपथक । nakṣatrāṇi ca sarvāṇi yajñāścaiva pṛthakpṛthak | अवशवनयामवशवनाविषटवा दीघा वयजा वयत नरः ।।४६।। aśvinyāmaśvināviṣṭvā dīrghāyurjāyate naraḥ ||46|| वयाविवभम वचयत वकषिमतयथ वयाविपीवडतः । vyādhibhirmucyate kṣipramatyarthaṃ vyādhipīḍitaḥ | भरणया यम उविषटः कसम रवसत ः शभ ः ।।४७।। bharaṇyāṃ yama uddiṣṭaḥ kusumairasitaiḥ śubhaiḥ ||47|| तथा गनधावदवभः शभर रपमतयोरतिमोचयत ।।४८।। tathā gandhādibhiḥ śubhrairapamṛtyorvimocayet ||48|| अनलः कवततकाया त इह समपवजतः परः । analaḥ kṛttikāyāṃ tu iha sampūjitaḥ paraḥ | रकतमालयावदवभदवदयातफल होमन च धरिम ।।४९।। raktamālyādibhirdadyātphalaṃ homena ca dhruvam ||49|| पजयः िजापवतः िीत इषटो ददयातपशिथा । pūjyaḥ prajāpatiḥ prīta iṣṭo dadyātpaśūṃstathā | रोवहणया दिशारद वल पजनावदह गोपत ।। rohiṇyāṃ devaśārdūla pūjanādiha gopate || मगशीष सदा सोमो जञानमारोगयमि च ।।५०।। mṛgaśīrṣe sadā somo jñānamārogyameva ca ||50|| आदरावया त वशि पजय पशचाविज यमापनयात । ārdrāyāṃ tu śivaṃ pūjya paścāddvija yamāpnuyāt | पदमावदवभः स वदवय शच पवजतः श ियचछवत ।।५१।। padmādibhiḥ sa divyaiśca pūjitaḥ śaṃ prayacchati ||51|| तथा पनि वसववदवतः सदा समपजयत वदवि । tathā punarvasvaditiḥ sadā sampūjyate divi | गरणा तरतपता च ि माति पवररकषवत ।।५२।। gurūṇāṃ tarpitā caiva māteva parirakṣati ||52|| पषय बहसपवतब वनति ददावत विपला शभाम । puṣye bṛhaspatirbuddhiṃ dadāti vipulāṃ śubhām | गीत ग वनधावदवभना वगा आशलषाया िपवजताः ।।५३।। gītairgandhādibhirnāgā āśleṣāyāṃ prapūjitāḥ ||53|| तरतपताशच यथानयाय भकषयादय म विर ः वसत ः । tarpitāśca yathānyāyaṃ bhakṣyādyairmadhuraiḥ sitaiḥ | रकषावमषावदवभि ि ः िीनतत कि ववनत मानद ।।५४।। rakṣāmiṣādibhistaistaiḥ prītiṃ kurvanti mānada ||54|| मघास वपतरः सि हवय ः कवय शच पवजताः । maghāsu pitaraḥ sarve havyaiḥ kavyaiśca pūjitāḥ | ियचछवनत िन िानय भतयानपतरानपशिथा ।।५५।। prayacchanti dhanaṃ dhānyaṃ bhṛtyānputrānpaśūṃstathā ||55|| फालगनयामथ ि पषा इषटः पषपावदवभः शभ ः । phālgunyāmatha vai pūṣā iṣṭaḥ puṣpādibhiḥ śubhaiḥ | पिा वया विजय ददयादततराया भग तथा ।।५६।। pūrvāyāṃ vijayaṃ dadyāduttarāyāṃ bhagaṃ tathā ||56|| भता वरमीवित ददयातकनयाय परषाय ताम । bhartāramīpsitaṃ dadyātkanyāyai puruṣāya tām | इह जनमवन यजयत रपदरविणसमपदा ।।५७।। iha janmani yujyeta rūpadraviṇasampadā ||57|| पवजतः सविता हि विशवतजोवनविः सदा । pūjitaḥ savitā haste viśvatejonidhiḥ sadā | गनधपषपावदवभः सि ददावत विपल िनम ।।५८।। gandhapuṣpādibhiḥ sarvaṃ dadāti vipulaṃ dhanam ||58||

http://www.culturavedica.org

Page 8: SIGNORI DEI TITHI E DELLE NAKSHATRA estratto dal Bhavishya

राजय त तवषटा वचतराया वनःसपतन ियचछवत । rājyaṃ tu tvaṣṭā citrāyāṃ niḥsapatnaṃ prayacchati | इषटः सनतरतपतः िीतः सवातया िायब वल परम ।।५९।। iṣṭaḥ santarpitaḥ prītaḥ svātyāṃ vāyurbalaṃ param ||59|| इदरागनी च विशाखाया जातरकत िपजय च । iṃdrāgnī ca viśākhāyāṃ jātaraktai prapūjya ca | िनिानयावन लबधवह तजसवी वनिसतसदा ।।६०।। dhanadhānyāni labdhveha tejasvī nivasetsadā ||60|| रकत रतमतरमनरािासवि समपजय भवकततः । raktairmitramanūrādhāsvevaṃ sampūjya bhaktitaḥ | वियो भजवनत सिषा वचर जीिवनत सिवदा ।।६१।। śriyo bhajanti sarveṣāṃ ciraṃ jīvanti sarvadā ||61|| जयषठाया पि विचछिवमषटवा पवषटमिापनयात । jyeṣṭhāyāṃ pūrvavacchakramiṣṭvā puṣṭimavāpnuyāt | गण जयषठशच सिषा कमवणा च िनन च ।।६२।। guṇairjyeṣṭhaśca sarveṣāṃ karmaṇā ca dhanena ca ||62|| मल दिवपतनतसिा वनभकतया समपजय पि वित । mūle devapitr ntsarvānbhaktyā sampūjya pūrvavat | पि वितफलमापनोवत सवगविान धरिो भित ।।६३।। pūrvavatphalamāpnoti svargasthāne dhruvo bhavet ||63|| पिा वषाढ हयपः पजय हतवा ततर ि पि वित । pūrvāṣāḍhe hyapaḥ pūjya hutvā tatraiva pūrvavat | सनतापानमचयत वकषि शारीरानमानसाततथा ।।६४।। santāpānmucyate kṣipraṃ śārīrānmānasāttathā ||64|| आषाढास तथा विशवानततराषाढयोगतः । āṣāḍhāsu tathā viśvānuttarāṣāḍhayogataḥ | विशवश पजय पषपादय ः३ सिवमापनोवत मानिः ।।६५।। viśveśaṃ pūjya puṣpādyaiḥ3 sarvamāpnoti mānavaḥ ||65|| ििण त वसत रतिषण पीत नील शच भवकततः । śravaṇe tu sitairviṣṇuṃ pītairnīlaiśca bhaktitaḥ | समपजय वियमापनोवत पर विजयमि च ।।६६।। sampūjya śriyamāpnoti paraṃ vijayameva ca ||66|| िवनषठास िसवनषटवा न भय भजत कववचत । dhaniṣṭhāsu vasūniṣṭvā na bhayaṃ bhajate kvacit | महतोऽवप भयाततवत ग वनधपषपावदवभः शभ ः ।।६७।। mahato:'pi bhayāttvetairgandhapuṣpādibhiḥ śubhaiḥ ||67|| इनदर शतवभषाया च वयाविवभम वचयत धरिम । indraṃ śatabhiṣāyāṃ ca vyādhibhirmucyate dhruvam | आतरः पवषटमापनोवत सवासथयम शवय वमि च ।।६८।। āturaḥ puṣṭimāpnoti svāsthyamaiśvaryameva ca ||68|| अज भादरपदाया त शिसफविकसवननभम । ajaṃ bhādrapadāyāṃ tu śuddhasphaṭikasannibham | समपजय भवकतमापनोवत पर विजयमि च ।।६९।। sampūjya bhaktimāpnoti paraṃ vijayameva ca ||69|| उततरायामवहब वधनय परा शावनतमिापनयात । uttarāyāmahirbudhnyaṃ parāṃ śāntimavāpnuyāt | रितया पवजतः पषा ददावत सतत शभम । revatyāṃ pūjitaḥ pūṣā dadāti satataṃ śubham | वसत ः पषप ः विनतत च ि िनतत विजयमि च ।।७०।। sitaiḥ puṣpaiḥ sthitiṃ caiva dhṛtiṃ vijayameva ca ||70|| ति ि त समाखयाता यजञाः सकषपतो मया । tavaivaite samākhyātā yajñāḥ saṃkṣepato mayā | नकषतरदिताना च सािकाना वहताय ि ।। nakṣatradevatānāṃ ca sādhakānāṃ hitāya vai || भकतया विततानसारण भिवनत फलदाः सदा ।।७१।। bhaktyā vittānusāreṇa bhavanti phaladāḥ sadā ||71|| गनतवमचछदननतय िा विया िारबधमि च । gantumicchedanantyaṃ vā kriyāṃ prārabdhameva ca | नकषतरदितायजञ कतवा ततसिवमाचरत ।।७२।। nakṣatradevatāyajñaṃ kṛtvā tatsarvamācaret ||72|| एि कत वह ततसि यातराफलमिापनयात । evaṃ kṛte hi tatsarvaṃ yātrāphalamavāpnuyāt | वियाफल च समपण ववमतयकत भानना सवयम ।।७३।। kriyāphalaṃ ca sampūrṇamityuktaṃ bhānunā svayam ||73|| यजञातस विजय कया वविया कया वदयथविताम । yajñātsa vijayaṃ kuryātkriyāṃ kuryādyathepsitām | कालचिऽथ िा सय रावशचि कलातमना ।।७४।। kālacakre:'tha vā sūryaṃ rāśicakre kalātmanā ||74|| विशवतजोवननति धयातवा सि कया वदयथवितम । viśvatejonidhiṃ dhyātvā sarvaṃ kuryādyathepsitam | विभवतरषा चोविषटा वियावभः साधयत धरिम ।।७५।। vibhūtireṣā coddiṣṭā kriyābhiḥ sādhyate dhruvam ||75|| उविषटावभः ियतनन मवकतयोगन साधयत । uddiṣṭābhiḥ prayatnena muktiyogena sādhyate | भानोरारािनािावप िापयत मवकतरि वह । bhānorārādhanādvāpi prāpyate muktireva hi | तसमादारािय रनति भकतया तव मिसदन ।।७६।। tasmādārādhaya raviṃ bhaktyā tvaṃ madhusūdana ||76|| इजयापजानमसकारशिषावभरहरतनशम । ijyāpūjānamaskāraśuśrūṣābhiraharniśam | वरतोपिास रतिविि बरा वहमणाना च तप वण ः ।।७७।। vratopavāsairvividhairbrāhmaṇānāṃ ca tarpaṇaiḥ ||77|| यः कारयवत दिाचा हदयालमबन रिः । yaḥ kārayati devārcāṃ hadayālambanaṃ raveḥ | स नरो भानसालोकयमप वत गतकलमषः।।७८।। sa naro bhānusālokyamupaiti gatakalmaṣaḥ ||78|| इवत िीभविषय महापराण बराहम पि ववण सपतमीकलप iti śrībhaviṣye mahāpurāṇe brāhme parvaṇi saptamīkalpe नकषतरपजाविवििण वन नाम दवयविकशततमोऽधयायः।।१०२।। nakṣatrapūjāvidhivarṇanaṃ nāma dvyadhikaśatatamo:'dhyāyaḥ ||102||

http://www.culturavedica.org