Správa o kritických faktoroch úspechu a neúspechu biznis inkubácie v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania

Časť 1 – Prehľad literatúry

SUPER – Podpora podnikateľskej úspešnosti start-upovErasmus+ | Kľúčová akcia 2 | Strategické partnerstvá Číslo zmluvy o grante: 2015-1-SK01-KA203-008915Trvanie projektu: 36 mesiacov, 1/9/2015 – 31/8/2018

Výstup 2Výsledok 2.2.1

www.super-project.eu

Obsah

Súhrnný prehľad....................................................................................................................................2

Úvod do projektu SUPER.......................................................................................................................2

Podnikateľské vzdelávanie.....................................................................................................................5

Obsah podnikateľského vzdelávania.................................................................................................6

Hodnotenie podnikateľských vzdelávacích aktivít.............................................................................8

Efektivita podnikateľského vzdelávania.............................................................................................8

Inkubácia.............................................................................................................................................10

Definovanie inkubácie.....................................................................................................................10

Úloha inkubátorov...........................................................................................................................11

Vyrovnávacie činnosti pri inkubácii..............................................................................................14

Premosťovacie činnosti pri biznis inkubácii.................................................................................16

Inkubačné modely...........................................................................................................................18

Typológie inkubačných programov..................................................................................................18

Hodnotenie inkubačných činností...................................................................................................24

Faktory úspešnosti / zlyhania - inkubátory..........................................................................................33

Úspešné postupy vybraných univerzitných biznis inkubátorov (príklady)...........................................34

Spojené štáty...................................................................................................................................34

Kanada.............................................................................................................................................38

Európa.............................................................................................................................................38

Ázia..................................................................................................................................................41

Súhrnný prehľad

Predložený dokument sa zakladá na rozsiahlom množstve odbornej literatúry zahŕňajúcej

témy, ktoré súvisia s projektom Podpora podnikateľskej úspešnosti start-upov (SUPER).

Dokument je štruktúrovaný tak, aby bol čitateľ schopný pochopiť logiku v kľúčových

oblastiach diskusie, ktorá sa týka projektu SUPER a ktorá mu pomôže pochopiť kľúčové

faktory úspechu a neúspechu podnikateľského vzdelávania a inkubácie v rámci inštitúcií

vysokoškolského vzdelávania (Výstup O2).

Tento dokument sa začína úvodom do projektu SUPER, ktorého kontext je postavený na

základe európskych politík a koncepte všeobecnej vysokej školy. Ďalej sa potom diskutuje o

podnikateľskom vzdelávaní, pričom sa zdôrazňuje obsah, hodnotenie a efektívnosť

programov zameraných na túto oblasť. V ďalšej časti sa potom definujú a diskutujú

inkubačné aktivity, zdôrazňuje sa úloha inkubátorov, predstavené sú rôzne existujúce typy

modelov inkubátorov a skúmajú sa iniciatívy, ktoré triedia tieto aktivity do rôznych typológií

zohľadňujúcich celý rad faktorov. V neposlednom rade sú tiež skúmané spôsoby, akými sa

aktivita inkubátorov hodnotí z hľadiska jej účinnosti a úloha regionálneho kontextu pri

inkubácii.

Tento dokument sa končí prezentáciou niekoľkých vybraných prípadových štúdií, ktoré sa

dotýkajú Spojených štátov, Kanady, Európy a Ázie.

Úvod do projektu SUPER

Európske politiky sa rozsiahlo venujú riešeniam otázok spojených s podnikaním. EÚ sa

medzi iným zameriava aj na podnikanie, ktoré považuje za hnací motor ekonomického rastu.

Európska komisia (2016) je presvedčená, že "hospodársky rast a pracovné miesta v Európe

závisia od jej schopnosti podporovať rast podnikov. Podnikanie prostredníctvom svojich

aktivít vytvára nové podniky, otvára nové trhy a podporuje rozvoj nových zručností ..."

Cieľom Európskej komisie je teda "povzbudiť ľudí, aby sa stali podnikateľmi, a tiež im

uľahčiť možnosť založenia a rozširovania ich podnikateľských aktivít." V rámci tohto cieľa

sa Európska komisia zameriava hlavne na vzdelávanie mladých ľudí v podnikaní. Inštitúcie

vysokoškolského vzdelávania Európska komisia preto identifikovala ako subjekty,

prostredníctvom ktorých sa tento cieľ dá dosiahnuť.

Podnikanie ako súčasť vysokoškolského vzdelávania je kľúčovým prvkom cieľov stratégie

Európa 2020 v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Inštitúcie

vysokoškolského vzdelávania zohrávajú kľúčovú úlohu v tréningu študentov v zručnostiach a

vedomostiach potrebných pre spoločenský pokrok a sú preto rozhodujúcimi prostriedkami na

zmenu postojov, rozvoj zručností a vedomostí, ktoré umožňujú začatie podnikania.

V decembri 2014 sa Rada EÚ v “Záveroch o podnikaní vo vzdelávaní a tréningu” zhodla na

tom, že je potrebné propagovať a podporovať iniciatívy študentských podnikov, napríklad

poskytovaním riadnych usmernení na všetkých úrovniach vzdelávania a sprístupnením

mentoringu a inkubátorov začínajúcim podnikateľom.

Podnikateľské vzdelávanie má tendenciu byť zamerané na zvyšovanie povedomia a rozvoj

podnikateľských zručností. Inkubácia, na druhej strane, poskytuje skutočnú podnikateľskú

podporu. Obidve súčasti sú dôležité pre podporu podnikania - pred tým, ako sú podniknuté

kroky na začatie a rozvoj podnikania, jednotlivci musia mať predstavu o podnikaní ako

kariérnej možnosti, rovnako ako mať túžbu a zámer stať sa podnikateľom (Fayolle, 2003).

Mnohé inštitúcie vysokoškolského vzdelávania ponúkajú vzdelávanie v oblasti podnikania,

ale existuje rozdiel medzi informovanosťou/vzdelávaním a skutočnou podnikateľskou

podporou. V súčasnosti len niektoré inštitúcie vysokoškolského vzdelávania poskytujú

praktickú a konkrétnu podporu študentom pri zakladaní start-upov a spoločností v EÚ. Rada

EÚ v „Záveroch o podnikaní vo vzdelávaní a tréningu“ (2014) považuje za hlavný nedostatok

v podpore podnikania neprepojenosť biznis inkubácie s inštitúciami vysokoškolského

vzdelávania a vyzýva, aby Európska komisia a členské štáty EÚ podporovali iniciatívy

študentských podnikov, napríklad poskytovaním riadnych usmernení na všetkých úrovniach

vzdelávania a sprístupnením odbornej prípravy a inkubátorov začínajúcim podnikateľom.

Zatiaľ čo biznis inkubácia je v celej EÚ pomerne bežným mechanizmom na podporu

podnikania, existuje stále mnoho výziev, ktoré ovplyvňujú jej účinnosť. Najdôležitejšou je

prepojenie medzi inkubáciou a vysokoškolským vzdelávaním: osobitná správa Európskeho

dvora audítorov č. 7 (2014) uvádza, že "inkubačné programy boli základnej povahy (...)

poskytovanie podnikateľských inkubačných služieb bolo dosť obmedzené". Správa ďalej

vyjadruje znepokojenie nad "neuspokojivými výsledkami auditovaných inkubátorov" a

zdôrazňuje dôležitosť vytvorenia a zdieľania najlepších praktík. V správe sa tvrdí, že je

dôležité, aby biznis inkubátory boli vytvorené v úzkej spolupráci a v súlade so vzdelávacím

systémom, čo je navyše podložené aj vedeckou literatúrou.

Napriek vyššie uvedenému, že len málo inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v Európe

ponúka okrem podnikateľského vzdelávania aj praktickú podporu podnikania, mnohé

spomínané inštitúcie začínajú zavádzať mechanizmy inkubácie na podporu podnikateľského

potenciálu svojich študentov. Avšak, rozvoj efektívneho inkubačného mechanizmu si

vyžaduje dôkladné zváženie špecifických technických a prevádzkových aspektov,

predovšetkým príležitostných nákladov, rizika nevhodného výberu účastníkov, efektívnosti a

dopadov. Existuje preto veľmi aktuálna potreba podporiť inštitúcie vysokoškolského

vzdelávania, aby tie prijímali informované operačné rozhodnutia a rozvíjali účinné inkubačné

mechanizmy.

V tomto kontexte sa projekt SUPER zaoberá bezprostrednými potrebami inštitúcií

vysokoškolského vzdelávania medzi ktoré patria osvedčené úspešné praktiky podpory start-

upov, identifikácia najvhodnejších mechanizmov podpory začínajúceho podnikania a

pretavenie podnikateľského vzdelania do skutočnej podnikateľskú aktivitu.

Projekt SUPER má za cieľ prekonať bariéry medzi vzdelávaním a podnikaním

prostredníctvom rozvoja:

1) Sady nástrojov pre inštitúcie vysokoškolského vzdelávania určených pre rozvoj

efektívnych mentorských a inkubačných podporných systémov začínajúcich

podnikateľov a

2) Súboru tréningových materiálov a nástrojov pre študentov inštitúcií

vysokoškolského vzdelávania zameraných na to, ako uviesť podnikanie do praxe

a ako ho následne rozvíjať.

Podnikateľské vzdelávanie

Vzdelávanie v oblasti podnikania sa považuje za súčasť opatrení na predídenie stagnácie a

poklesu ekonomickej aktivity (pozri napr. EC (2016), OECD (2014)). Predpokladá sa, že vo

vyspelých ekonomikách rozšírenejšie a lepšie podnikateľské vzdelávanie má za následok

zvyšovanie kvantity a kvality podnikateľskej aktivity. Existuje konsenzus, že podnikanie je

dôležité pre budovanie ekonomického rastu (najmä prostredníctvom znalostnej ekonomiky) a

že podnikatelia vo všeobecnosti prispievajú do spoločnosti (Williamson a kol., 2013). Okrem

toho sa argumentuje, že podnikateľské vzdelávanie možno považovať za efektívny spôsob

ako podporiť absolventov v samostatnej zárobkovej činnosti alebo, aby sa stali

zamestnávateľmi (Matley a Carey, 2007, Bae a kol., 2014, Jones a Iredale, 2014).

Podnikateľské vzdelávanie predstavuje prvý dôležitý krok k zvyšovaniu povedomia o

podnikaní a zámeru študentov stať sa podnikateľmi. Vzdelávanie v oblasti podnikania má

široký dosah na študentov a nemalo by sa podceňovať pri podpore podnikania študentov.

Ako Bae a kol. (2014, s. 219) konštatujú, podnikateľské vzdelávanie pozostáva z

"akéhokoľvek pedagogického [programu] alebo procesu vzdelávania zameraného na

podnikateľské postoje a zručnosti". Podnikanie má pomerne dlhú históriu a rozvinulo sa do

rozšíreného fenoménu (Katz, 2003, Kuratko, 2005). Väčšina programov na vysokoškolskej

úrovni je zameraná na zvýšenie podnikateľského povedomia a prípravu budúcich

podnikateľov (Weber, 2011), pričom umožňujú študentom rozvíjať podnikateľské zručnosti a

pomáhajú im pri výbere kariéry (Liñán, 2004).

Avšak existujú rôzne typy podnikateľského vzdelávania zamerané na konkrétne štádiá vývoja

podniku (Bridge a kol., 1998, Gorman et al., 1997, McMullan a Long, 1987). Pittaway a

Edwards (2012) rozlišujú medzi štyrmi rôznymi typmi podnikateľského vzdelávania:

vzdelávanie o podnikaní, pre podnikanie, v procese podnikania a podnikanie ako súčasť

neziskových programov. Vzdelávanie o podnikaní je prístup zameraný na obsah, v ktorom

študenti získajú vedomosti o podnikaní. Vychádza z tradičných pedagogických prístupov

prednášok a seminárov s vyučovaním hodnoteným prostredníctvom skúšok a esejí. Cieľom

vzdelávania pre podnikanie je vybaviť študentov kľúčovými zručnosťami a schopnosťami na

to, aby sa stali podnikateľmi, inklinuje k zapojeniu študentov do skúsenostných a

projektových aktivít. Často sa hodnotí prostredníctvom vytvárania vlastného biznis modelu

alebo podnikateľského plánu, ktoré sú následne predstavené pozvaným investorom.

Vzdelávanie v procese podnikania sa do určitej miery prekrýva s predchádzajúcou

kategóriou, ale vyznačuje sa väčším dôrazom na učenie takým spôsobom, že študenti

začínajú a riadia vlastný podnik.

Zaujímavé je, že napriek tomu, že podnikanie je témou, ktorá sa zameriava na inovácie a

aktivitu, väčšina podnikateľských modulov vysokoškolských inštitúcií v Spojených štátoch a

Spojenom kráľovstve využíva prístup o podnikaní a aplikuje tradičné vzdelávacie metódy

(Pittaway a Edwards, 2012). Súčasný výskum o podnikateľoch však naznačuje, že tí sa učia

predovšetkým zo svojich skúseností a rozmýšľaním nad nimi (Cope, 2005, Cope, 2011,

Pittaway, 2004). Experimentujú, robia chyby a riešia problémy a preto sa v súčasnosti kladie

dôraz na to, aby sa vzdelávanie v oblasti podnikania presunulo k prístupu v procese a

umožnilo študentom si vyskúšať podnikanie prostredníctvom skúsenostného vzdelávania

(Honig, 2004; Noyes and Brush, 2012).

Obsah podnikateľského vzdelávania

Morris a kol. (2013) tvrdia, že podnikateľ je jedným z mnohých kľúčových faktorov, ktoré

určujú konečnú výkonnosť nového podniku. Z toho vyplýva, že zameranie sa na jeho

kompetencie je spôsob, ako zachytiť a rozvinúť tie kompetencie, ktoré najviac ovplyvnia

výkonnosť podniku. Morris a kol. identifikovali tie podnikateľské schopnosti, ktoré by mali

byť podporované v rámci podnikateľského vzdelávania (ako aj inkubátoroch). Patria medzi

ne nasledujúce:

1) rozpoznávanie príležitostí, 2) posúdenie príležitostí, 3) riadenie a zmierňovanie rizika, 4)

vyjadrovanie presvedčivej vízie, 5) húževnatosť a vytrvalosť, 6) tvorivé riešenie problémov a

nápaditosť, 7) získavanie zdrojov, 8) bojovnosť, 9) tvorba hodnoty, 10) udržiavanie

pozornosti a prispôsobenie sa, 11) odolnosť, 12) efektívnosť a 13) budovanie a využívanie

kontaktov. Komplexnejší ale menej praktický prístup je adoptovaný Markmanom (2007),

ktorý zakladá podnikateľské kompetencie na KSA modeli v rámci ktorého diskutuje o

vedomostiach (napr. prístup k jedinečným informáciám a skúsenostiam), zručnostiach (napr.

organizačné zručnosti a zručnosti v rozvoji produktov/služieb) a schopnostiach (napr.

prekonávanie neúspechu). Čím silnejšie sú spomínané kompetencie, tým vyššia je

pravdepodobnosť, že v prípade, že osoba chce nasledovať podnikateľskú kariéru, bude takéto

úsilie úspešné (Markman, G.D., 2007).

Európska komisia (2016) zastáva širšiu predstavu, pričom tvrdí, že samotné podnikanie je

"prierezovou kompetenciou" a argumentuje tým, že sa vzťahuje na všetky sféry života. Vo

svojom "Rámci podnikateľských kompetencií" Európska komisia tvrdí, že hlavnou prekážkou

rozvoja podnikateľského vzdelávania v Európe je nedostatok komplexných vzdelávacích

výstupov. Rámec preto identifikuje 3 oblasti kompetencií a 15 samostatných kompetencií,

rozdelených do rôznych odborných úrovní:

Kompetencie: "Akcia"

Iniciatívnosť

Plánovanie a riadenie

Zvládanie nejasností, neistoty a rizika

Práca s ľuďmi

Učenie sa prostredníctvom skúseností

Kompetencie: ‘Zdroje’

Sebavedomie a efektivita

Motivácia a vytrvalosť

Mobilizácia zdrojov

Finančná a ekonomická gramotnosť

Mobilizácia iných

Kompetencie: ‘Nápady a príležitosti’

Rozpoznávanie príležitostí

Kreativita

Vízia

Hodnotenie nápadov

Etické a trvalo udržateľné myslenie

Autori rámca v nadväznosti na jeho vytvorenie poskytujú zoznam 442 výsledkov vzdelávania

v tabuľkovom formáte (pozri strany 23 - 35 dokumentu na syntézu vzdelávacích výstupov,

úrovne odbornosti a kompetencií).

Hodnotenie podnikateľských vzdelávacích aktivít

Zatiaľ čo avizované výsledky vzdelávania v oblasti podnikania možno považovať za

kontextuálne, pokiaľ budú existovať rozdiely medzi krajinami a politikami (pozri napríklad

Agentúru pre zabezpečenie kvality vysokoškolského vzdelávania (UK), 2012), hlavným

cieľom množstva programov bude ovplyvniť postoje k podnikaniu (Fayolle a Gailley, 2015,

OECD, 2009). To však vyvoláva otázky v súvislosti s metodikou hodnotenia

podnikateľských vzdelávacích aktivít. Namiesto priamych dôkazov o výsledkoch je

pravdepodobné, že potrebujeme pochopiť hlavne nepriame výsledky, ako napríklad zmenu

postojov. Preto OECD (2009) tvrdí, že hodnotenie programov zameraných na podnikanie má

význam aj keď sa uskutoční pred realizáciou samotných programov ako aj po ich uskutočnení

a môže byť buď vo formatívnej alebo súhrnnej forme. S cieľom získať užitočné údaje na tieto

účely navrhuje OECD využitie celého radu metodologických prístupov, ktoré môžu viesť k

benefitom, ako je poskytovanie dôležitej spätnej väzby v otázkach obsahu, plánovania,

dizajnu, ako aj informáciám o výsledkoch a výstupoch programu. Tieto aspekty sú dôležité

pre každého, kto sa podieľa na príprave a/alebo poskytovaní takýchto programov, pretože v

konečnom dôsledku vedú k lepšiemu pochopeniu ich efektivity.

Efektivita podnikateľského vzdelávania

Na základe odbornej literatúry sú identifikované dve teoretické perspektívy, ktoré pozitívne

korelujú podnikateľské vzdelávanie s podnikateľskými zámermi: (1) teória ľudského kapitálu

(Becker, 1975) a (2) podnikateľská samostatnosť (Chen et al 1998, De Noble a kol., 1999;

McGee, Peterson a kol., 2009). Podnikateľské vzdelávanie môže zvýšiť podnikateľskú

samostatnosť, pretože študenti sú vystavení proaktívnej interakcii s úspešnými odborníkmi

(napríklad Honig, 2004). Takéto pedagogické prvky napomáhajú stratégiám zvládania, ktoré

pomáhajú udržiavať motiváciu a záujem, čo vedie k väčším očakávaniam úspechu (Stumpf a

kol., 1987) a zvýšenej podnikateľskej samostatnosti. Chen (2010) nedávno zistil, že

podnikateľská samostatnosť je pozitívnym mediátorom vzťahu medzi podnikateľským

vzdelávaním a podnikateľskými zámermi.

Martin a kol. (2013) uskutočnili metaanalýzu, na základe ktorej dospeli k záveru, že existuje

slabý, ale pozitívny vzťah (r = .14) medzi podnikateľským vzdelávaním a podnikateľskými

zámermi. Bae a kol. (2014) sa zamerali na poskytnutie detailnejšieho pohľadu na podmienky,

za ktorých je podnikateľské vzdelávanie viac alebo menej pravdepodobne spojené s

podnikateľskými zámermi. Analyzovali 73 štúdií na základe vzťahov medzi podnikateľským

vzdelávaním (definovaným ako vzdelávanie v oblasti podnikateľských postojov a zručností)

a podnikateľskými zámermi (definovanými ako túžba vlastniť podnik alebo začať podnikať).

Objavili významný, ale slabý vzťah medzi podnikateľským vzdelávaním a podnikateľskými

zámermi (r = .14), v podstate rovnaký výsledok ako Martin et al (2013). Táto korelácia bola

vyššia ako korelácia medzi podnikateľským vzdelávaním a podnikateľskými zámermi.

Avšak, po kontrole podnikateľských zámerov v predškolskom vzdelávaní, vzťah medzi

podnikateľským vzdelávaním a podnikateľskými zámermi po ukončení vzdelávania nebol

významný - existuje sklon k samo výberu, ktorý naznačuje, že podnikaví študenti sa s väčšou

pravdepodobnosťou zapájajú do podnikateľských kurzov. V rovnakých úvahách pokračovali

von Graevenitz a kol. (2010), ktorí ukázali, že existuje silný a pozitívny vzťah medzi ex-ante

presvedčeniami študentov a ex-post zámermi. Zámery počas podnikateľského vzdelávania sa

preto menia s menšou pravdepodobnosťou, ak je študentove vnímanie predbežnej

realizovateľnosti začatia podnikania silné a konzistentné (napr. pozitívne alebo negatívne).

Ďalšie možné atribúty podnikateľského vzdelávania (t.j. trvanie podnikateľského vzdelávania

a špecifické zameranie podnikateľského vzdelávania) nemali významný vplyv na vzťah

medzi podnikateľským vzdelávaním a podnikateľskými zámermi. Napokon, môžu existovať

rozdiely medzi kultúrami: vzťah medzi podnikateľským vzdelávaním a podnikateľskými

zámermi je pozitívnejší v (1) krajinách, ktoré sa prejavujú vyššou mierou kolektivity v rámci

skupín, (2) krajinách s nižšou mierou rodového egalitarizmu, (3) krajinách s nízkou mierou

vyhýbaniu sa neistote. Celkovo, Bae a kol. (2014) dospeli k záveru, že ak je cieľom

podnikateľského vzdelávania zmeniť podnikateľské zámery študentov, musí sa zlepšiť

a presnejšie zacieliť.

Okrem toho, pri rozvíjaní podnikateľského vzdelávania, najmä pri skúsenostnom učení, sa

úloha pedagóga v tomto procese mení a je dôležitým aspektom. Skúsenostný prístup si

vyžaduje odklon od tradičnej úlohy šírenia poznatkov k úlohe moderátora, kde pedagóg skôr

riadi a organizuje aktivity, ktoré sa snažia rozvíjať študentské podnikateľské zámery

a adresuje vyššie diskutované ciele (Mason and Arshed, 2013; Haase a Lautenschlager,

2011). Tým študentom, ktorí majú zámer začať podnikať, ponúkajú univerzitné inkubátory

možnosť ako sa realizovať prostredníctvom organizovania aktivít, ako sú workshopy,

mentoring a budovanie kontaktov, ktoré pomáhajú študentom pri začatí podnikania. V ďalšej

časti sa venujeme literatúre zameranej na biznis inkubáciu s cieľom prezentovať prehľad o

tom, čo biznis inkubácia je, aký typ podpory poskytuje a aké modely inkubácie v súčasnosti

existujú.

Inkubácia

Definovanie inkubácie

Počiatočný problém vytvorenia prehľadu literatúry o biznis inkubácii je zadefinovanie

hranice tohto predmetu. Samozrejme, že z množstva literatúry, ktorá existuje, je možné vidieť

rovnako početné definície inkubácie. Viaceré zdroje poskytujú úzke a trochu zjednodušujúce

definície inkubácie, pričom zdôrazňujú, že inkubácia zahŕňa fyzický priestor poskytujúci

služby podnikateľom / firmám (Davies, 2009, UKBI 2009, Lewis a kol., 2011). Môže ísť o

jednu z troch etáp rozvoja podnikania: start-up, začínajúci podnik alebo etablovaný malý

podnik s novými produktmi alebo smermi (UKBI, 2009). Existujú však aj ďalšie definície

orientované viac na proces. Napríklad Khalil a Olafsen (2010) tvrdia, že biznis inkubácia je

proces zameraný na podporu rozvoja a rozširovania podnikov orientovaných na rast v ich

ranom štádiu. Takéto argumenty však možno považovať za široké a tým aj menej presné.

Nesta si osvojuje rovnako široký pohľad, keď inkubáciu považuje za zastrešujúci termín pre

programy zamerané na start-upy, zdôrazňujúc procesné a servisné prvky činnosti, pričom

definuje inkubáciu ako “súbor techník, ktoré možno použiť na preukázanie myšlienky,

rozvíjanie tímu a znižovanie rizika podnikov pre neskorších investorov. Prebiehať môže v

akceleračných programoch,v coworkingových priestoroch, v akadémiách sociálnych

podnikov a vzdelávacích programoch, súťažiach či ako súčasť práce investorov v rannom

štádiu“ (Dee et al, 2015, s. 10).

Toto poskytuje širokú definíciu inkubácie, ktorá je užitočná pre naše účely, pretože všetky

tieto programy majú rovnaké zastrešujúce ciele: poskytnúť praktickú podporu na vytvorenie

životaschopných začínajúcich podnikov. Dôraz kladený na praktickú podporu

životaschopného podnikania je tým, čo odlišuje biznis inkubáciu od podnikateľského

vzdelávania v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania., Podnikateľské vzdelávanie má totiž

tendenciu byť zamerané na zvyšovanie povedomia a vzdelávanie. Hoci niektoré moduly

zamerané na podnikanie vyžadujú, aby študenti začali podnikať, ich cieľom je skôr rozvíjanie

vedomostí, zručností a postojov študentov než rozvíjanie životaschopného podnikania, ktoré

by pokračovalo aj po vzdelávacom programe.

Treba poznamenať, že v súvislosti s fázou, v ktorej sa inkubácia stáva "akcelerátorom"

existuje nejednoznačnosť, a rozdiel medzi týmito dvoma pojmami tiež nezvykne byť jasný.

Vo všeobecnosti však inkubátory možno vnímať, že s podnikaním pracujú už skorších

štádiách procesu jeho rozvoja, zvyčajne v štádiu zakladania (start-up) a počiatočného rozvoja

(early venture) podnikania, a ponúkajú podporu pre hlavné podnikateľské aktivity a potreby:

kancelárske priestory, prístup k internetu atď. Na druhej strane, akcelerátory často pracujú s

firmami v neskoršej, aj keď stále včasnej fáze vývoja, a ich programy bývajú krátke a veľmi

intenzívne. Je tiež zrejmé, že inkubátory s rozvojom svojich klientov často vyvíjajú aj

“akceleračné“ aktivity, a vo väčšine prípadov neexistujú žiadne "kritériá postupu" od

inkubátora až po akcelerátor. Kvôli tejto nejednoznačnosti v tomto dokumente budeme

pracovať s pojmom inkubácia v rôznych fázach. Akceptujeme, že medzi autormi týchto

predmetov (inkubácia, akcelerácia) existuje nejednoznačnosť a rozdiel v interpretácii. V tejto

časti práce odkazujeme na "inkubáciu" v súvislosti s úlohou inkubátorov uvedených nižšie v

nasledujúcich častiach. Ak však niektorí z jednotlivých autorov robia rozdiel medzi pojmami,

čitateľa na to upozorníme.

Úloha inkubátorov

Základnou otázkou týkajúcou sa inkubátorov je, prečo sú vôbec potrebné. Prečo je podpora,

ktorú inkubátory poskytujú pre startupy nevyhnutnosťou? Veľké množstvo literatúry z

odvetvia inkubácie uvádza pozitívny vplyv inkubátorov na komunity, hospodárstvo,

podnikanie, jednotlivcov a tvorbu politiky. Zistilo sa, že biznis inkubácia je neoceniteľným

nástrojom pre stimuláciu podnikov, ako aj pre rozvíjanie podnikov s rastovým potenciálom, a

to ako z praktického hľadiska, tak aj z hľadiska tvorby politiky (Drapier & Chaffer, ND).

Pompa (2013) tvrdí, že inkubátory tiež šetria peniaze a čas zrýchľovaním rastu podnikov a

dosahujú to tým, že poskytujú priaznivé prostredie pre podnikanie v počiatočnej fáze.

Pomáhajú znížiť náklady spojené so začatím podnikania, zvyšujú sebadôveru podnikateľov a

ich prepojenie s prostriedkami a sieťami potrebnými na rozširovanie podnikania.

Okrem toho sa argumentuje tým, že inkubátory prispievajú k rozvoju miestnych a

regionálnych ekonomík. V skutočnosti sa dá predpokladať, že vládne dotácie na inkubačné

programy možno považovať za silnú investíciu do miestnych a regionálnych ekonomík.

Uvádza sa, že inkubátory prispievajú ekonomike rôznymi spôsobmi, keďže absolventi

inkubátorov sa stávajú tvorcami pracovných miest na miestnej, národnej a regionálnej

úrovni, a inkubátory pomáhajú pri komercializácii nových technológií a posilňujú miestnu,

národnú a regionálnu ekonomiku. Davies (2009, s. 5) dobre sumarizuje argumenty v

prospech inkubátorov s tým, že inkubácia "... je uznaná ako spôsob, ako splniť rôzne

ekonomické a sociálno-ekonomické politické potreby, ktoré môžu zahŕňať:

• Zamestnanosť a tvorbu bohatstva

• Podporu pre malé firmy s vysokým rastovým potenciálom

• Transfer technológie

• Podporu inovácií

• Zlepšenie väzieb medzi univerzitami, výskumnými inštitúciami a podnikateľskou

komunitou

• Rozvoj klastrov v priemysle

• Hodnotenie rizikového profilu spoločnosti "

Avšak do určitej miery možno odborná literatúru z tohto odvetia považovať za slúžiacu samú

sebe, pretože je dôležité, aby obhajovala existenciu a verejné financovanie, ktoré dostávajú

mnohé inkubátory. Akademická literatúra je v hodnotení toho ako efektívne inkubátory plnia

tieto ciele viac obozretná. Verejné investície do podnikateľských politík stáli miliardy eur a

zahŕňali kompromisy medzi alternatívnymi stimulmi rastu. Preto je dôležité poskytnúť

empirickú základňu pre vývoj účinných politík založených na dôkazoch (Sanderson, 2002,

Autio a Rannikko, 2016), pretože niektoré politiky môžu byť značne zavádzajúce (Lerner,

2010). Peña (2004) dokonca varuje, že empirické dôkazy v jeho štúdii naznačujú, že časť

novo inkubovaných firiem môže spôsobiť odchod efektívnejších firiem, ktoré nedostávajú

podporu podnikateľských politík. Toto je problém, ku ktorému sa v našom prehľade vrátime

neskôr.

Vynakladanie verejných peňazí je efektívne v prípade, že existuje zlyhanie trhu a prínosy

takejto podpory presahujú náklady. Ak je potenciálna sociálna návratnosť inovácie vyššia ako

súkromná návratnosť, inkubačný proces môže byť efektívnym spôsobom na využitie novej

inovácie (Phan, Siegel a Wright, 2005). Akademická literatúra avšak úplne nerozumie tomu,

pre aké druhy zlyhania trhu by boli biznis inkubátory najlepším riešením. Nesta (2011) ale

tvrdí, že zlyhania trhu pravdepodobne vyplývajú z relatívne vysokých nákladov a rizík

spojených s podporou start-up spoločností - v prípade, že potenciálny výnos start-upu je

neistý, súkromné inštitúcie pravdepodobne nebudú ochotné absorbovať náklady a riziká

spojené s jeho podporou.

V priebehu času sa zmenilo chápanie zlyhania trhu, ktoré sa inkubátory snažia riešiť, čo

viedlo k zmene spôsobu organizácie inkubátorov. V literatúre boli zaznamenané rôzne

generácie inkubačných modelov (Bruneel a kol., 2012). V 80-tych rokoch boli inkubátory

prvej generácie predovšetkým poskytovateľmi spoločných kancelárskych priestorov a

infraštruktúry s cieľom poskytnúť malým začínajúcim podnikom úspory z rozsahu. V

deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa v druhej generácii dôraz posunul na

poskytovanie podpory podnikania s cieľom urýchliť začiatočnú krivku učenia. Tretia

generácia inkubátorov sa objavila koncom deväťdesiatych rokov s dôrazom na uľahčenie

prístupu k externým zdrojom, znalostiam a legitímnosti. Okrem toho sa novšia generácia

inkubátorov zameriava viac na špecifické sektory, najmä na špičkové technológie, IKT, ako

aj na najsľubnejšie inovačné začínajúce podniky (Aerts et al, 2007). Zmeny v inkubačných

modeloch v priebehu času majú dopady na poznatky výskumu, keďže štúdie uskutočnené na

predchádzajúcich generáciách inkubátorov sa neuplatňujú nevyhnutne na súčasné inkubátory,

a preto je dôležité preskúmať najnovšie údaje. V súčasnosti však aj inkubátory staršej

generácie ponúkajú podobné portfólio služieb pre inkubované spoločnosti ako nová generácia

inkubátorov, takže podmienky väčšiny inkubátorov sú dosť podobné (Bruneel a kol., 2012).

Obrázok 1. Tri generácie inkubačných modelov (upravené podľa Bruneela a kol., 2012)1. Generácia80-te roky

2. Generácia90-te roky

3. Generácia 2000 +

Ponuka Kancelárske priestory a zdieľané zdroje

Podpora podnikania prostredníctvom koučingu a školenia

Prístup do sietí

Teoretická odôvodnenie

Úspory z rozsahu Urýchlenie učiacej krivky

Prístup k externým zdrojom, znalostiam a legitímnosti

Ďalej sa podrobnejšie venujeme pojednávaniu o rôznych inkubačných službách.

Na obrázku 1 (Bruneel a kol., 2012) je možné vidieť, že funkcie inkubačných služieb sa

postupom času zmenili - od zamerania sa na činnosti s cieľom dosiahnuť úspory z rozsahu,

cez urýchlenie učiacej krivky  po súčasné uľahčenie prístupu k externým zdrojom, znalostiam

a legitímnosti. Hutnejší rámec, ktorý navrhli Amezcua a kol. (2013 - viď Obr. 2), rozdeľuje

inkubačné aktivity na funkcie "vyrovnanie" a "premostenie", ktoré obe znižujú

pravdepodobnosť zlyhania start-upu. "Vyrovnanie" chráni nové firmy pred ich vonkajším

prostredím tým, že poskytuje zdroje na ochranu nových firiem pred nedostatkom vlastných

zdrojov (Amezcau et al, 2013), čím podporuje prežitie nových firiem. "Premostenie" na

druhej strane umožňuje novým firmám aktívne sa zapojiť do svojho vonkajšieho prostredia

tým, že uľahčuje budovanie vzťahov s externými organizáciami a rozvíjanie sociálneho

kapitálu a legitímnosti (Amezcau a kol., 2013). Cieľom je podporiť rast podnikov.

Obrázok 2 Porovnanie „vyrovnávacích“ a „premosťovacích“ aktivít (Amezcau a kol., 2013)

Vyrovnanie Premostenie

Úloha Pomáhať novým firmám rozvíjať

svoje vnútorné zdroje

Pomáhať novým firmám prepojiť sa

s externými zdrojmi

Činnosti

inkubácie

Dotované kancelárske priestory

Dotované služby na podporu

kancelárie

Subvencované tréningové a

vývojové služby

Subvencované obchodné poradenské

služby

Poskytovanie finančných zdrojov

Budovanie siete

Aglomerácia

Rozvoj oblastí/komunít

Vyrovnávacie činnosti pri inkubácii Inkubátory poskytujú akýsi „nárazník“ proti vonkajšiemu prostrediu prostredníctvom

poskytovania služieb akými sú: zdieľané kancelárske priestory a kancelárske podporné

služby za výhodných podmienok, vzdelávacie a rozvojové služby, poradenské služby,

mentoring a poskytovanie finančných zdrojov.

Zdieľané kancelárske priestory a kancelárske podporné službyVhodné kancelárske priestory umožnia začínajúcim podnikom vyhnúť sa problémom, ktorým

môžu čeliť v ranom štádiu - neflexibilné nájomné podmienky, drahé nájomné, individuálne

zdrojové bariéry (napr. personál recepcie, bezpečnosť kancelárskych zariadení atď.) a

neatraktívne lokácie (Davies, 2009; UKBI 2009 ). Z toho dôvodu je prístup k vhodným

kancelárskym priestorom kľúčový. Aj keď by to mohlo byť za zvýhodnenú cenu, Zablocki

(2007) tvrdí, že inkubátory budú mať tendenciu účtovať trhové ceny za prenájom

kancelárskych priestorov, a ponúkať ďalšie služby ako recepcia a ústredňa, účtovníctvo, IT,

PR a nábor ako dodatočný benefit poskytujúci pridanú hodnotu svojim klientom (Grimaldi a

Grandi, 2005, Phan a kol., 2005, Colombo a Delmastro, 2002). Každá z týchto aktivít

pomáha start-upu znížiť režijné náklady. Ako už bolo spomenuté, toto môže byť v

počiatočnom štádiu užitočné pre start-upy, pretože to predstavuje významnú zdrojovú bariéru

v počiatočných fázach rozvoja podnikania.

Tréningové a rozvojové činnosti Uvádza sa, že v rannom štádiu sú vzdelávacie a rozvojové aktivity pre podnikanie kritické.

Po počiatočnej fáze spustenia je pravdepodobné, že kľúčovými cieľmi pre podnikanie budú

expanzia a rast. Z toho dôvodu možno za nevyhnutné považovať zjednodušenie operácií a

zvyšovanie robustnosti rozhodovania v oblasti podnikania.. Okrem toho sú dôležitými

kľúčovými oblasťami dodržiavanie pravidiel stanovených vládou a inými inštitúciami.

Vzdelávanie a rozvoj tak môžu byť považované za kľúčovú súčasť inkubačného procesu

(Clow, 2014).

Podnikateľské poradenské službyPodnikateľské poradenské služby, ktoré sú tiež jednou z hlavných aktivít ponúkaných

inkubátormi, obsahujú prvky ako poradenstvo v oblasti legislatívy či v ochrane duševného

vlastníctva. Zistilo sa, že pozitívne súvisia s rastom predaja podnikov a inými výslednými

premennými (Cumming a Fischer, 2012). Podobne, McAdam a Marlow (2012) prezentujú

empirické dôkazy, ktoré naznačujú, že poradcovia spojení s biznis inkubátorom pôsobia ako

mediátori medzi manažérmi rizikových fondov a technologickými podnikateľmi. Niektoré

inkubátory sú založené v spolupráci s univerzitami alebo inými výskumnými inštitúciami, a

preto by mali poskytnúť nájomcom firmy lepšiu vedeckú odbornosť a prístup k výsledkom

výskumu (Colombo a Delmastro, 2002).

Mentoring Počas počiatočnej fázy / inkubačného obdobia je pre podnikateľa mentoring dôležitý.

Umožňuje predvídavosť a môže urýchliť proces rastu, keďže mentori dokážu vopred

identifikovať problémy a riziká, čo redukuje čas strávený nad učením sa z chýb.  Okrem toho

sa tvrdí, že “mentoring prispieva k zvyšovaniu sebadôvery a schopnosti podnikateľov

preberať na seba riziko”. Mentori nie sú v inkubátore preto, aby pomáhali riadiť podnikanie

ako také, p, ale aby pomáhali riadiť proces učenia sa, ktorým si musí každý malý podnikateľ

prejsť (Bury a Lonsdale, 2010). Davies (2009, s. 8) tvrdí, že “mentorský vzťah, ktorý existuje

medzi úspešným odborníkom a brilantným, ambicióznym mladším človekom, zahŕňa

zdieľanie nápadov, techník, vízií alebo kritiky. Tieto vzťahy sa môžu často rozvíjať do

možností financovania, obchodných vzťahov alebo dokonca zamestnania.”

Poskytovanie finančných zdrojov Dôkazy z literatúry upozorňujú na fakt, že prekážky v prístupe k financovaniu ovplyvňujú

malé a stredné podniky dvakrát toľko ako tie veľké. Obmedzenie financovania znižuje rast

podnikov o 6 percent v priemere u veľkých firiem, ale až o 10 percent v prípade malých

firiem (Demirgüç-Kunt a Maksimovic, (2005) v Pompa (2013)). Navyše, nedostatok prístupu

k špecifickým formám financovania, ako je financovanie exportu, lízing a dlhodobé

financovanie, je pre malé podniky výrazne viac obmedzujúce. "Prístup k financovaniu je

kľúčovým prvkom na vytvorenie ekonomického prostredia, v ktorom podniky môžu rásť a

prekvitať. Nedostatky na úverových a finančných trhoch, úverové obmedzenia a nedostatok

kapitálu boli vo všeobecnosti identifikované ako obmedzenia pre rast podnikov. Najmä v

rozvojových krajinách čelia malé a stredné podniky významným obmedzeniam prístupu k

financovaniu, ako sú vysoké náklady na kapitál, vysoké požiadavky na zabezpečenie a

nedostatok skúseností s finančnými sprostredkovateľmi "(Pompa, 2013, s. 5).

Premosťovacie činnosti pri biznis inkubáciiPremosťovacie aktivity poskytované inkubátormi pomáhajú sa novým firmám prepojiť sa s

externými zdrojmi. Prepojenie sa uskutočňuje prostredníctvom vytvárania sietí kontaktov s

externými pripojeniami, aglomeráciou a vytváraním sietí s internými pripojeniami, a

rozvojom oblastí/komunít.

Vytváranie sietí kontaktov s externými pripojeniamiVytváranie spojení s ostatnými je nevyhnutné nielen pre start-upy, ale aj počas celého života

podniku. Tvrdí sa, že menšie organizácie sú v porovnaní s väčšími firmami znevýhodnené pri

vytváraní sietí kontaktov s externými zdrojmi poznatkov (Rothwell, 1991). Vytváranie sietí

umožňuje prepojenie na subjekty, ktoré môžu pomôcť s rozvojom podnikania, hľadanie

potenciálnych zákazníkov a dodávateľov, a zviditeľnenie medzi potenciálnymi investormi

(Small Business, 2014).

Aglomerácia a vytváranie sietí s internými spojeniami V rámci viac cielených inkubátorov majú inkubované firmy väčšiu šancu využívať tzv.

ekonomiku aglomerácií, keďže početné inovatívne firmy sú takto zoskupené v relatívne malej

oblasti (Colombo a Delmastro, 2002, Phan a kol., 2005). Aglomerácia podporuje vytváranie a

rozvoj medzipodnikových vzťahov v dôsledku príležitostných stretnutí a rozhovorov,

identifikácie spoločných záujmov, zníženia neistoty a transakčných nákladov(Vásquez-

Urriago a kol., 2016). Predchádzajúce štúdie ukázali zmiešané výsledky týkajúce sa účinku

takéhoto interného networkingu. Ebbers (2014) zistil, že networkingové správanie

inkubovaných firiem je pozitívne spojené s počtom obchodných partnerov, ktorým

podnikatelia dávajú zákazky, avšak už nie s počtom partnerov, od ktorých obchodné zákazky

dostávajú. V nedávnej štúdii na veľkej vzorke španielskych firiem Vásquez-Urriago a kol.

(2016) dospeli k záveru, že vedecké parky pomáhajú pri podporovaní spolupráce v oblasti

inovácií, pretože geografická blízkosť podporuje rozvoj rozmanitej spolupráce. Vyšší počet

nájomných firiem v konkrétnom inkubátore môže poskytnúť výhodu, pretože poskytuje širšie

príležitosti na vytváranie sietí kontaktov, prenos znalostí a zdieľanie skúseností (Bergek a

Norrman, 2008, Bollingtoft a Ulhoi, 2005, Rothshild a Darr, 2005). Preto čím je väčšia

veľkosť inkubátora, tým cennejšie môže byť umiestnenie v ňom (Phan et al, 2005).

Budovanie oblastí/komunít a iné inkubačné činnosti Firmy v špecifickej oblasti môžu mať prospech aktivít budovania oblastí/komunít, ktoré je

inkubátor uľahčuje. Budovanie oblastí/komunít sa usiluje o vytvorenie organizačných polí

definovaných ako "sociálne konštruované domény samoreferenčných a vzájomne závislých

organizácií" (Di Maggio, 1997, Amezcua et al 2013, s. 8). Môže to byť prospešné, pretože aj

keď podnikatelia často konajú nezávisle, ich činy sa často začínajú pretínať s ostatnými, ktorí

hľadajú podobné zdroje a príležitosti, čo teda predstavuje príležitosť na spoluprácu. To má za

následok ďalšiu kryštalizáciu a rozvoj koncentrovanejších komunít. Podporuje to pozitívne

výsledky všetkých členov - šírenie vedomostí, spoločné záujmové skupiny atď. Ďalším

dôležitým výsledkom je legitímnosť - legitimizácia jednotlivých priemyselných odvetví a

rozvojových oblastí v nových sférach expertízy (Amezcua et al, 2013).

Ďalšie dôležité premosťovacie aktivity pre inkubátory zahŕňajú:

o Podujatia a programy

o Podpora predaja a marketingu

o Stratégia a rozvoj biznis plánu

o Expertíza a služby v oblasti ochrany práv duševného vlastníctva

Salido a kol. (2014) tvrdia, že na podporu biznisu existuje celý rad ďalších iniciatív, ktoré sa

však zameriavajú na širšie oblasti výskytu alebo na konkrétny aspekt podnikania, a preto sú

pre potreby našej štúdie menej dôležité. Je však dôležité poznamenať, že roly, činnosti dobrej

praxe a hodnotenie týchto činností budú silne ovplyvnené kontextovými faktormi. O týchto

kontextuálnych faktoroch diskutujeme v nasledujúcich častiach: Inkubačné modely, typológie

inkubátorov, hodnotenie inkubátorov a faktory špecifické pre región.

Inkubačné modely

Typológie inkubačných programov

Je ťažké vytvoriť typológiu, ktorá by vyhovovala všetkým inkubačným programom, pretože

sú značne heterogénne. Avšak mnohé správy obsahujú nejakú kategorizáciu inkubácie, ktorá

umožňuje pochopenie rôznych modelov. Kľúčové odlišujúce charakteristiky inkubačných

programov (podľa rôznych autorov) sú:

Široký typ inkubátora (Grandi a Grimaldi, 2005)

Celkové ciele (Bergek a Norman, 2008)

Model financovania (Dee et al, 2015, Miller a Stacey, 2014).

Zakladateľ (Clarysse a kol., 2015).

Ciele programu (Clarysse a kol., 2015).

Štádium alebo typ start-upov v programe (Dee et al, 2015, Lewis a kol., 2011).

Poskytované služby (Miller a Stacey, 2014).

Odvetvie (Lewis a kol., 2011).

Sklon k otestovaniu žiadateľov vyváženým súborom kritérií (Pompa, 2013).

Dee et al. (2015) vyvinuli jednoduchú, ale účinnú typológiu, ktorá dokáže pokryť väčšinu

typov inkubačných programov a súčasne zdôraznila niektoré kompromisy a charakteristiky

ekosystémov požadované rôznymi inkubačnými modelmi. Na základe širokej definície

inkubačných programov ako "zbierky techník, ktoré možno použiť na overenie

podnikateľského nápadu, rozvíjanie podnikateľského tímu a zníženie rizika podnikania pre

neskorších investorov" rozlišuje začínajúce programy v dvoch vzájomne prepojených

charakteristikách:

1. kedy programy zasahujú do pôsobenia start-upu: pred jeho založením, v štádiu jeho

založenia, v skorom štádiu fungovania, v neskoršom štádiu

2. akým spôsobom zarábajú peniaze: založené na raste, založené na poplatkoch alebo

s príjmami nezávislými od start-upov

Sú rôzne štádiá začínajúceho podnikania. Dee et al (2015) rozlišujú fázy: pred založením

podnikania (pre-start-up), štádium založenia (start-up), skoré štádium fungovania (early

stage), a neskoršie štádium fungovania (later stage). Programy inkubácie sa často

zameriavajú na podporu podnikateľov v určitom štádiu, keďže potrebná podpora sa v

jednotlivých etapách líši.

Miller a Stacey (2014) dokumentujú súbor archetypov, ktoré pomáhajú podnikateľom

identifikovať, akú podporu potrebujú, ktorú vyvinula spoločnosť Bethnal Green Ventures.

Podnikatelia sú kategorizovaní ako jeden z nasledujúcich piatich archetypov:

1. Tvorcovia tímov: podnikatelia hľadajú spoluzakladateľov na vyplnenie určitých

nedostatkov vo vedomostiach vo svojom tíme. Programy inkubácie pomáhajú

tvorcom tímov tým, že poskytujú príležitosti na stretnutie spoluzakladateľov a

rozvíjajú pochopenie základov riadenia podniku.

2.  Hľadači ponuky: potrebujú pomoc pri zmene svojich počiatočných nápadov na plne

rozvinutú podnikateľskú ponuku. Inkubátory umožňujú poskytovať školenia v oblasti

návrhu produktov akými sú: pochopenie potrieb zákazníkov, návrhy na testovanie a

rýchle vytváranie prototypov, dobrú štruktúru, pri ktorej mohli uplatňovať tieto

zásady a získavať konštruktívnu spätnú väzbu od mentorov a potenciálnych

zákazníkov.

3. Lovci zákazníkov: podnikatelia hľadajú svojich prvých zákazníkov. Programy

inkubácie umožňujú vytváranie prvých kontaktov so zákazníkmi pre startup

podnikateľov.

4. Dolaďovači modelu: podniky v počiatočnom štádiu pravdepodobne dosiahli určitý

úspech pri rozvíjaní svojho podnikania, ale potrebujú pomoc pri vypracovávaní a

testovaní svojho modelu rastu. Programy inkubácie môžu v tomto štádiu pomôcť

začínajúcim podnikateľským subjektom tým, že poskytnú strategické podnikateľské

poradenstvo a vzdelávanie v oblasti stratégií rozširovania, duševného vlastníctva,

financií a prístupu k pracovnému kapitálu.

5. Škálovatelia: Škálovatelia sú podniky s vhodne vytvoreným biznis modelom a sú

schopné sa rozširovať. Budú zvyšovať svoje tržby a pravdepodobne aj počet

zamestnancov, čo môže viesť k výzvam, akými sú meniace sa vzťahy v tíme a

kultúra. Programy inkubácie pomáhajú získavať finančné prostriedky v spolupráci s

investormi, právnu podporu pri nových problémoch, s ktorými sa stretávajú,

získavanie nových zamestnancov potrebných na uspokojenie rastúceho dopytu a

flexibilné kancelárske priestory.

Tieto archetypy zodpovedajú so štádiami rozvoja podnikania a poukazujú na to, ako sa líšia

potreby startupov v priebehu procesu vzniku a rozvoja podnikania. V štádiu pred založením

podnikania sú podnikatelia tvorcami tímu a hľadačmi ponuky. Prechodom do start-up fázy sú

lovcami zákazníkov, po čom nasledujú dolaďovači modelu v počiatočných fázach

podnikania. V neskorej fáze podnikania sa nachádzajú Škálovatelia. Okrem uvedených fáz sa

programy inkubácie môžu tiež zamerať na jednotlivcov s ašpiráciou stať sa podnikateľmi

(fázy ašpirácie a zámeru), hoci to nie je bežné medzi súkromnými inkubátormi.

Pravdepodobne to však bude dôležité najmä pre univerzitné inkubátory, ktoré sú prepojené s

podnikateľskými programami v rámci VŠ. Príklad spoločnosti Bethnal Green preukazuje, že

niektoré inkubačné programy sú vybavené na podporu podnikateľov a podnikania vo väčšine

etáp podnikateľskej cesty start-upov. Mnohé inkubačné programy sa však zameriavajú na

konkrétnu fázu. V dôsledku toho štádium start-upu, ktoré je podporované inkubačným

programom, predstavuje charakteristiku, na základe ktorej je možné vyvinúť typológiu

inkubačných programov.

Druhá charakteristika, ktorú navrhli Dee a kol. (2015) ako diferenciačný faktor medzi

inkubačnými programami je spôsob, akým zarábajú peniaze. Je to veľká výzva pre

akýkoľvek inkubátorový program, pretože poskytovanie podporných služieb začínajúcim

podnikom je nákladné a väčšina začínajúcich podnikov má obmedzené finančné prostriedky,

takže nie je schopná zaplatiť plnú hodnotu za samotné služby. Dee a kol. (2015) zistili tri

základné stratégie, ktoré používajú inkubačné programy na financovanie svojich aktivít:

založené na raste, založené na poplatkoch a nezávislé.

V modely založenom na raste je program koncipovaný tak, aby bol prípadne financovaný

podporenými start-upmi z príjmov založených na vlastníckom podiely v spoločnosti, podiely

z výnosov start-upu alebo prostredníctvom zapôsobenia na biznis anjelov a rizikových

kapitalistov. Tento model financovania sa spolieha na prístup inkubátora k prísunu podnikov

s vysokým rastom, ale aj podporovateľov, ktorí sú ochotní podporovať inkubátor niekoľko

rokov, až kým sa nerealizuje návratnosť investícií. To znamená, že programy financované  na

základe rastu majú tendenciu sústrediť sa na podniky v ranom alebo neskoršom štádiu.

V modely založenom na poplatkoch sú inkubačné programy financované priamo start-upmi,

ktorým sa účtujú pravidelné poplatky, ako napríklad nájomné, členské poplatky alebo

poplatky za služby. Keďže start-upy musia platiť za účasť na takýchto programoch, modely

založené na poplatkoch majú tendenciu podporovať start-upy, ktoré už vytvorili príjmový tok

alebo majú investície, z ktorých sú schopný platiť poplatky. To znamená, že pravdepodobne

nebudú podporovať podnikateľov, ktorí sú v štádiu pred založením podnikania alebo vo

veľmi skorej začiatočnej fáze.

Treťou určenou kategóriou sú inkubačné programy nezávislé od start-upov. Znamená to, že

programy sa nespoliehajú na start- upy ako zdroj príjmov - ako v modeloch založených na

raste a poplatkoch. Namiesto toho príjmy pochádzajú z iných zdrojov, ako sú verejné

inštitúcie a korporátni sponzori, ktorí vidia výhodu pri zakladaní a prevádzke inkubátora,

alebo prostredníctvom organizovania podujatí, prenájmu priestorov a poskytovania cateringu

pomocou inkubátorového priestora. Keďže tieto typy programov sa nespoliehajú na začatie

vytvárania príjmov, môžu obsluhovať širšiu škálu start-up fáz. Autori sa však domnievajú, že

nezávisle financované programy majú tendenciu sústrediť sa na fázu pred založením

podnikania a štádiu jeho založenia.

V ich práci o akcelerátoroch (definovaných ako model pre intenzívnu časovo obmedzenú

inkubáciu, na rozdiel od entity odstránenej z inkubátorov) sa Clarysse a kol. (2015) tiež

zameriavajú na model financovania ako odlišujúcu charakteristiku rôznych typov

akcelerátorov. Zistili, že existujú tri hlavné archetypy akcelerátora, ktoré sú odvodené

z modelov financovania a zdrojov financií:

1) Vedené investormi - kľúčovými zainteresovanými stranami sú investori, ktorých

cieľom je rozvíjať podnikanie pripravené na následné financovanie. To znamená, že

tieto inkubátory / akcelerátory sú vo všeobecnosti zamerané na start-upy v neskoršom

štádiu, ktoré majú nejaké preukázateľné výsledky a vysoký rastový potenciál.

2) Matchmaker - kľúčové zainteresované strany sú firemní zákazníci. Cieľom je

prepojiť start-upy v neskorším štádiu s overenými skúsenosťami, ktoré majú nápady

alebo technológiu, ktorá je zaujímavá pre potenciálnych firemných zákazníkov a

inkubátor / akcelerátor bude mať tendenciu používať firemných mentorov, ktorí

usmerňujú začínajúce podniky naprieč komplexnou štruktúrou firemného

rozhodovania.

3) Tvorcovia ekosystémov - pre tieto organizácie je kľúčovou zainteresovanou stranou

vládna agentúra a cieľom je rozvíjať ekosystém start-upov v rámci regiónu alebo

technológie. V tomto prípade sa často zameriava na veľmi skoré fázy podnikania.

Okrem toho možno rozlíšiť štyri kategórie biznis inkubátorov (Grimaldi a Grandi, 2005):

Podnikateľské inovačné centrá (BICs)

Činnosti pozostávajú z poskytovania súboru základných služieb, ako je poskytnutie priestoru,

infraštruktúry, komunikačných kanálov a informácií o možnostiach externého financovania.

Vysokoškolské biznis inkubátory (UBIs)

Univerzitná činnosť sa čoraz viac považuje za hlavný prispievateľ a hnaciu silu miestnych a

národných ekonomík. Z tohto dôvodu sa od univerzít stále viac vyžaduje, aby venovali

tomuto úsiliu čas, zdroje a talent. Predpokladá sa, že prostredníctvom UBI je možné výrazne

prispieť k miestnym ekonomikám cez výskum vedúci k patentovateľným vynálezom a

objavom, spin-off spoločnosti a technologický transfer.

Nezávislé súkromné inkubátory (IPIs)

Investovaním vlastných peňazí do podnikania sú IPI vytvorené súkromnými osobami /

skupinami, ktoré pomáhajú podnikateľom vytvárať a rozvíjať biznis. Grimaldi a Grandi

tvrdia, že IPI sú často definované ako "akcelerátory", pretože sa nemusia podieľať na fáze

definovania konceptu v rámci rozvoja podnikania.

Firemné súkromné inkubátory (CPIs)

Inkubátory vlastnené a zriadené veľkými spoločnosťami s cieľom podporiť vznik nových

nezávislých obchodných jednotiek (corporate spin-off). Môžu tiež hostiť generické

začínajúce podniky.

Biznis inkubátory sa často pokúšajú využiť lokálnu akademickú vedeckú a výskumnú

základňu (Lerner, 2010), najmä v prípade verejných neziskových inkubátorov (Grimaldi a

Grandi, 2005), zatiaľ čo súkromné inkubátory zamerané na zisky sa častejšie zameriavajú na

podnikanie na internete.

Grimaldi a Grandi (2005) poskytujú komplexný zoznam "charakteristických" premenných

pre biznis inkubátory:

1) Inštitucionálna misia / stratégia: je možné rozlíšiť medzi neziskovými a ziskovo

orientovanými inkubátormi. BIC a UBI sú neziskové inštitúcie: sú zriadené vládnymi

orgánmi s cieľom podporovať regionálny rozvoj.

2) Priemyselný sektor: Inkubátory sa zamerajú na konkrétny priemysel a rozvinú kapacitu na

pritiahnutie začínajúcich podnikov v tom istom priemyselnom sektore alebo v rôznych, ale

spolu súvisiacich odvetviach. Čím jasnejšie inkubátor definuje prichádzajúci nový rizikový

profil, tým lepšie bude tento inkubátor schopný využiť svoje schopnosti a vytvoriť

potenciálne synergické efekty medzi začínajúcimi start-upmi.

3) Umiestnenie: Fyzické umiestnenie inkubátora má významný vplyv na typy a povahu

podnikov, ktoré inkubátor dokáže prilákať.

4) Trh: Je potrebné si určiť, na ktoré podniky sa má inkubátor zamerať, keďže spoločnosti

pôsobiace na miestnej úrovni majú iné potreby ako podniky pôsobiace na národnej alebo

medzinárodnej úrovni.

5) Pôvod nápadov: Je možné rozlišovať medzi myšlienkami pochádzajúcimi z už existujúcej

organizácie, ku ktorej je inkubátor pripojený (vnútorný), a tými, ktoré pochádzajú od

všetkých ostatných jednotlivcov / organizácií (vonkajšie). UBI budú orientované hlavne na

valorizáciu a využívanie kompetencií a poznatkov organizácií, s ktorými sú pridružené. To

znamená, že sú viac zamerané na vnútorné prostredie a uprednostňujú podnikateľské nápady

pochádzajúce od svojich "materských organizácií", čím sa podporujú akademické spin-off

spoločnosti.

6) Fáza intervencie: V závislosti od požiadaviek hostiteľských spoločností by inkubátor

mohol poskytnúť pomoc z prvej fázy vymedzenia podnikateľského konceptu až po

nezávislosť svojich podnikov.

7) Doba inkubácie: Tento faktor závisí od viacerých ďalších premenných, ktoré závisia od

biznis modelov rôznych spoločností (obdobie, počas ktorého spoločnosť potrebuje zotrvať v

inkubátore, závisí od jej stratégie, životného cyklu, cieľových trhov , atď.).

8) Zdroje príjmov: Verejné inkubátory sú neziskové, preto pokrývajú svoje výdavky

prostredníctvom regionálneho / národného / medzinárodného financovania a čiastočne

prostredníctvom poplatkov, ktoré platia spoločnosti za služby, ktoré získajú. Niektoré služby

sú založené na modely platby za používanie (napríklad nájomné a telefónne linky). Súkromné

inkubátory nevyužívajú verejné financie, poplatky + vlastné zdroje sú najčastejšie využívané

súkromnými inkubátormi (nižšie nájdete viac o modeloch financovania).

9) Ponúkané služby: BIC sú vo všeobecnosti viac orientované na poskytovanie hmatateľných

služieb (ako priestory, kancelárie atď.), IPI a CPI na poskytovanie nehmotných aktív (prenos

kompetencií a služieb založených na vedomostiach). UBI vo všeobecnosti kombinujú hmotné

aj nehmotné služby.

10) Manažérske tímy: V súkromných inkubátoroch manažérske tímy investujú vlastné

peniaze do nových podnikov a sú hlboko zapojení do riadenia každodenných prevádzkových

aspektov. Vo verejných inkubátoroch manažérske tímy pôsobia ako "sprostredkovatelia"

medzi novými podnikmi a rôznymi vonkajšími subjektmi.

Ďalším prvkom, ktorý je potrebný zdôrazniť v rámci akejkoľvek typológie, je dôležitosť

investora pri definovaní modelu financovania a programu inkubátora. Investor inkubátora

definuje širší účel programu, ktorý bude riadiť výber inkubovaných subjektov a typy

poskytovaných služieb a školení.

Hodnotenie inkubačných činností

Biznis inkubátory sa vnímajú na celom svete ako nástroj na podporu rozvoja firiem

založených na technológiách a orientovaných na rast. Vzhľadom na veľké sumy peňazí

investovaných do inkubátorov zo strany národných a regionálnych vlád, obcí, univerzít a

výskumných inštitúcií je otázne, či sa táto investícia do biznis inkubátorov vypláca (Bergek a

Norrman, 2008, Phan, Siegel a Wright, 2005, Lukeš, Zouhar a Longo, 2016).

Význam hodnotenia výkonnosti biznis inkubátorov je potvrdený aj v správe Európskej

komisie (2002). V správe sa uvádza, že biznis inkubátory generujú ročne 30 000 hrubých

nových pracovných miest za priemernú cenu okolo 4 000 EUR na jedno pracovné miesto.

Biznis inkubátory sú tak mimoriadne efektívnym nástrojom. Bez porovnania

s neinkubovanými firmami však takéto výpočty nie sú užitočné. Správa navyše pripúšťa, že

pokiaľ podpora smeruje k novým firmám, ktoré pôsobia len na miestnej úrovni a konkurujú si

len lokálne s inými firmami, čistá pridaná hodnota je veľmi sporná. V literatúre určite

existuje všeobecná výzva na ďalšie meranie a hodnotenie biznis inkubácie, aby sa zistilo, či

sú tieto verejné peniaze dobre vynakladané. Dokým sa to nepodarí, Miller a Stacey (2014)

nás varujú, aby sme to nepreháňali so sľubmi o tom, čo môžu inkubátory dokázať.

V dôsledku toho sa hodnotenie výkonu inkubátora stalo predmetom niekoľkých

predchádzajúcich štúdií. Väčšina z nich pripúšťa, že hodnotenie výsledkov inkubátorov je

náročné (napr. Hackett a Dilts, 2004, Rubin, Aas a Stead, 2015). Počet takýchto

akademických štúdií nie je vysoký otázka, čo "výkonnosť" inkubátora vlastne znamená nie je

jednoznačne zodpovedaná. Voisey a kol. (2006) poskytli prehľad o rôznych ukazovateľoch

výkonnosti biznis inkubátorov rozdelených na „tvrdé“ metriky špecifické pre firmy a pre

inkubátor, poskytovanie služieb biznis inkubátorom a „mäkké“ metriky špecifické pre firmy

a pre inkubátory . Tvrdé metriky špecifické pre firmy zahŕňajú tržby, ziskovosť, rast

zamestnanosti a absolvovanie inkubátora.

Obrázok 3: Koncepčný rámec určujúci metriky výkonnosti podnikateľskej praxe v inkubátoroch (upravené podľa Voisey et al., 2006)

Európska komisia (2002) pripomína, že prínos inkubátorov pre rozvoj rýchlo rastúcich

a inovatívnych firiem a ich schopnosť vytvárať nové pracovné miesta je dôležitejšia ako

miera prežitia. Keďže inkubátory sú špeciálne navrhnuté na udržanie a zvyšovanie životnosti

inkubovaných začínajúcich podnikov, použitie miery prežitia ako výkonnostných kritérií má

len malú platnosť (Phan a kol., 2005). Navyše je možné, že firmy, ktoré strávili mnoho rokov

v inkubátore, nemuseli prežiť bez dotovaných zdrojov. Schwartz (2009) zistil, že

absolvovanie inkubátora môže spôsobiť okamžitý negatívny vplyv na prežitie po inkubačnom

období. Avšak výkonnosť podniku, počas inkubácie, môže predvídať zlyhania po

absolvovaní. V následnej štúdii (Schwartz, 2011) sa dospelo k záveru, že nie je možné prijať

predpoklad udržateľného a silného rastu firmy po inkubácii.

Ďalším nedostatkom väčšiny predchádzajúcich štúdií, s niekoľkými výnimkami (napríklad

Stokan a kol., 2015) je, že porovnávané vzorky inkubovaných a neinkubovaných firiem sú

pomerne malé (napríklad Grimaldi a Grandi, 2005, Phan et al., 2005; Colombo a Delmastro,

2002). Existuje všeobecný nedostatok rozsiahlych empirických dôkazov o výkonnosti

inkubovaných a neinkubovaných firiem (Colombo a Delmastro, 2002, Hackett a Dilts, 2004).

Niektoré štúdie zistili pozitívne výsledky inkubácie na hodnoty výsledných premenných.

Stokan, Thompson a Mahu (2015) vo svojej analýze z prostredia USA ukázali, že inkubátory

mali pozitívny vplyv na vytváranie pracovných miest nájomníkov, a to aj  pri využití

porovnávacej skupiny, pravdepodobne vďaka získaniu podstatne väčšieho množstva služieb

pre biznis. Colombo a Delmastro (2002) porovnali vzorku 45 talianskych technologických

firiem nachádzajúcich sa v technologických inkubátoroch so zodpovedajúcou kontrolnou

vzorkou umiestnenou mimo inkubátorov. Vstupné aj výstupné inovačné opatrenia sa v

prípade firiem mimo inkubátorov a v inkubátoroch podstatne nelíšili. Ukázali však, že firmy

v inkubátoroch rástli rýchlejšie, podobne ako v štúdií Westhege a Storey (1994). Ďalej zistili,

že inkubované firmy viac využívajú verejné dotácie, medzinárodné programy výskumu a

vývoja a spoluprácu s univerzitami.

Väčšina štúdií zistila len čiastočné alebo nepriame pozitívne účinky inkubácie. Napríklad rast

firmy bol hlavne výsledkom zručností podnikateľa a určitých start-upových charakteristík

(Peña, 2004). Ako dôležití boli preukázané len manažérske školenia a asistenčné služby

poskytované inkubátorom. Löfsten (2010) vo svojej štúdii o výkonnosti inkubovaných firiem

vo Švédsku zistil veľmi obmedzené spojenie medzi výkonnosťou firmy (meranou cez tržby a

zamestnanosť) a rôznymi premennými, ako sú interné a externé siete kontaktov, financovanie

a lokalizácia. Jediné významné prepojenie bolo medzi výkonnosťou a bankovými úvermi.

Podobne, Ferguson a Olofson (2004) uviedli, že firmy sídliace vo vedeckom parku majú

vyššie miery prežitia, avšak neprekonávajú výkony firiem mimo parku v oblasti rastu tržieb a

zamestnanosti. Löfsten a Lindelöf (2002) poukázali na niektoré rozdiely medzi skúsenosťami

švédskych firiem nachádzajúcich sa v parku a mimo nich. Inkubované firmy boli

pravdepodobnejšie prepojené s miestnou univerzitou. Zároveň dospeli k záveru, že iniciatívy

na podporu firiem založených na nových technológiách vo vedeckých parkoch poskytnú

vyššiu mieru tvorby pracovných miest než všeobecné politiky zamerané na pomoc týmto

firmám.

V deväťdesiatych rokoch Westhead a jeho kolegovia (napríklad Westhead a Storey, 1997)

analyzovali vzorku firiem umiestnených vo vedeckých parkoch v Spojenom kráľovstve.

Zistili nepriame pozitívne účinky pôsobenia v inkubátoroch, ako napríklad vnímaná prestíž a

potenciálne výhody prepojenia s univerzitami (Westhead and Batstone, 1998). Podobne

štúdie Felsenstein (1994) o izraelských vedeckých parkoch ukázali, že umiestnenie vo

vedeckom parku má len slabý a nepriamy vzťah s úrovňou inovácie a opäť viac súvisí s

vnímaným statusom a prestížou. Podobné zistenia vyplynuli zo štúdie Studdard (2006) -

jediným poznatkom získaným inkubovanými firmami bola zvýšená reputácia.

Na rozdiel od niektorých pozitívnych výsledkov Vásquez-Urriago a kol. (2016) nezistili

žiadny vplyv umiestnenia v parku na ekonomickú výkonnosť a Ensley a Hmieleski (2005)

dokonca uviedli, že start-upy založené na univerzitách mali horšiu výkonnosť než nezávislé

nové podniky z hľadiska čistého peňažného toku a rastu príjmov.

Štúdie, ktoré porovnávali výkonnosť firiem v rámci a mimo inkubátorov, poskytli zmiešané

výsledky. Väčšina štúdií uvádza čiastočný a nepriamy pozitívny vplyv biznis inkubácie.

Dôkazy nie sú jasné, či inkubované firmy majú lepšie výsledky ako porovnateľné firmy

umiestnené mimo inkubátorov.

Okrem toho v literatúre existuje zhoda, že hodnotenie musí zohľadňovať rôzne kontexty a

ciele inkubačných programov, napríklad:

Vek inkubačného programu: UKBI zdôrazňuje, že môže trvať 7 až 12 rokov než sa

stane biznis inkubátor úplne rozvinutým

Ciele inkubačného programu: napr. ziskovosť inkubátora je nepravdepodobná pre

ekosystémové inkubátory (Clarysse a kol., 2015))

A napriek tomu, že v literatúre existuje len málo preskriptívnych predpisov, ktoré sa týkajú

hodnotenia inkubačnej aktivity, existujú niektoré benchmarkingové schémy, ktoré možno

považovať za najlepšie postupy, ako napr.

Globálna schéma benchmarkingu UBI pre univerzitné inkubátory

UKBI - Inspire

EÚ-BCI

Národná asociácia pre biznis inkubáciu - online nástroj na meranie ekonomického

vplyvu inkubátora

Nástroj na hodnotenie inkubátorov INBIA

Tieto boli pôvodne vyvinuté, aby pomohli inkubátorom porovnávať sa s osvedčenými

postupmi a získať nejakú formu certifikácie. Avšak nie je jasné či dokážu poskytnúť širšie

poznatky o tom, či je inkubácia efektívna.

Regionálny kontext, rozvoj ekosystémov a vysokoškolské inštitúcie

Dodd a Hynes (2012) poznamenali, že vzdelávacie inštitúcie a ich zainteresované strany sú

zakotvené v širších kontextoch, medzi ktoré patria sociálne, právne a ekonomické faktory.

Preto, aby sme porozumeli úlohe a analyzovali efektívnosť podnikateľského vzdelávania a

inkubácie vo vysokoškolských inštitúciách, musíme venovať pozornosť kontextu, v ktorom

sa tieto aktivity uskutočňujú. Dobre fungujúce regionálne ekosystémy zohrávajú dôležitú

úlohu pri rozvíjaní podnikateľskej kultúry v regióne. Napríklad Neck a kol. (2004) opisujú,

ako môže rozvinutý podnikateľský ekosystém v konkrétnom regióne podporovať regionálnu

podnikateľskú aktivitu s použitím príkladu Boulder Country v Colorade.

Z pohľadu evolučnej ekonomickej geografie (Boschma a Frenken, 2011) možno očakávať, že

ekonomicky rozvinuté regióny a väčšie mestá vytvoria intenzívne prostredie pre vytváranie

sietí kontaktov a získavanie poznatkov a zdrojov. Podnikateľský kapitál regiónu, jeho

prostredie agentov, rutín, tradícií a inštitúcií prispieva k podnikateľskému správaniu a k

rizikovej kultúre (Audretsch a kol., 2008, s. 690).

Obrázok 4: Deväť atribútov úspešnej start-up komunity (prispôsobené z Feld, 2012)Atribút PopisVedenie Silná skupina podnikateľov, ktorí sú viditeľní, prístupní a angažovaní v

regióne. Sú skvelým miestom na začatie a rast spoločnosti.Sprostredkovatelia Mnoho dobre rešpektovaných mentorov a poradcov, ktorí sa venujú všetkým

etapám, sektorom, demografii a zemepisným oblastiam. Výrazná prítomnosť efektívnych, viditeľných, dobre integrovaných akcelerátorov a inkubátorov

Hustota siete Dobre prepojená komunita start- upov a podnikateľov spolu so zainteresovanými a viditeľnými investormi, poradcami, mentormi a podporovateľmi. Tieto osoby a organizácie sa nachádzajú naprieč sektormi, demografiou a kultúrnou angažovanosťou. Každý musí byť ochotný prispieť naspäť tejto komunite.

Vláda Silná vládna podpora a pochopenie významu start - upov v oblasti hospodárskeho rastu. Okrem toho by mali byť zavedené politiky podporujúce hospodársky rozvoj, daňové a investičné nástroje.

Talent Široká a hlboká zásoba talentu pre všetky úrovne zamestnancov vo všetkých odvetviach a oblastiach odborných znalostí. Univerzity sú vynikajúcimi zdrojmi start-up talentu a mali by byť dobre prepojené s komunitou.

Podporné služby Profesionálne služby sú integrované, efektívne a primerane cenovo dostupnéStretnutia Veľký počet podujatí na spájanie podnikateľov a komunity, s veľmi

viditeľnými a autentickými účastníkmi.Spoločnosti Veľké spoločnosti, ktoré sú kotvou mesta, by mali vytvoriť konkrétne

oddelenia a programy na podporu spolupráce s vysoko rastovými start-upmi.Kapitál Silno intenzívne a podporujúce komunity kapitálových investorov, biznis

anjelov a iné formy financovania by mali byť k dispozícii, viditeľné a prístupné vo všetkých odvetviach, demografických a geografických oblastiach.

Stam (2015) ponúkol novší a komplexný pohľad na súčasné prístupy k podnikateľským

ekosystémom. Sústreďujú sa na úlohu (sociálneho) kontextu pri povoľovaní alebo

obmedzovaní podnikania a ako stredobod pozornosti majú podnikateľa. Okrem toho sa

podnikatelia považujú za hlavných hráčov (vodcov) pri vytváraní a udržiavaní zdravého

systému. Táto "privatizácia" podnikateľskej politiky znižuje úlohu vlády v porovnaní s

predchádzajúcimi politickými prístupmi - čo nemení fakt, že vláda si nezachováva svoj

význam, ale pôsobí skôr ako "feeder" (napr. upravovanie zákonov a nariadení) ekosystému

než "vodca"/“leader“ (Feld, 2012, pozri obrázok 12).

Isenberg (2010) navrhuje, aby lídri (verejného sektora) dodržiavali deväť princípov pri

budovaní podnikateľského ekosystému:

a) Zdôraznite úlohy miestnych podmienok a procesov zdola nahor:

1. Zastavte napodobňovanie Silicon Valley. Bežná chyba je snaha

napodobniť tento úspech študovaním Silicon Valley tak, ako je to dnes,

namiesto rokov, kedy sa formovalo);

2. Tvorba ekosystému na základe miestnych podmienok;

3. Zapojte súkromný sektor od začiatku;

4. Zdôraznite korene nových podnikov;

5. Nepreháňajte tvorbu klastrov - pomôžte im rásť organicky.

b) Zdôraznite ambiciózne podnikanie:

6. Podporujte vysoký potenciál;

7. Získajte veľkého víťaza do vášho riadiaceho tímu.

c) Zdôraznite inštitúcie:

8. Stavajte sa kultúrnym zmenám čelom;

9. Reformujte legislatívne, byrokratické a regulačné rámce.

Tieto zásady vedú k "vytvoreniu ekosystému" a "živému podnikateľskému sektoru".

Práca Svetového ekonomického fóra (2013) definuje osem pilierov (pozri Obr.5), ktoré tvoria

ekosystém, a jednotlivé zložky každého piliera. Tieto piliere, ako sa uvádza, predstavujú

zloženie dobrých podnikateľských ekosystémov.

Obrázok 5: Piliere podnikateľského ekosystému a ich zložky (Svetové ekonomické fórum, 2013)Pilier KomponentyPrístupné trhy Domáce a zahraničné trhy: veľké/ stredné/

malé spoločnosti ako zákazníci, vláda ako zákazník.

Ľudský kapitál / pracovná sila Manažment a technický talent, skúsenosti podnikateľských spoločností, dostupnosť outsourcingu, prístup k pracovnej sile prisťahovalcov

Financovanie Priatelia a rodina, anjelskí investor, private equity, rizikový kapitál, prístupy k dlhu

Podporné systémy / mentori Mentori/ poradcovia, profesionálne servisy, inkubátory/akcelerátory, siete podnikateľských rovesníkov

Vládny a regulačný rámec Jednoduchosť začať biznis, daňové stimuly, právne predpisy a politiky priaznivé pre podnikanie, prístup k základnej infraštruktúre,

telekomunikácie a dopravaVzdelávanie a odborná príprava Dostupná pracovná sila s preduniverzitným

vzdelaním, vysokoškolským vzdelaním a špecifickým podnikovým školením.

Veľké univerzity ako katalyzátory Podpora kultúry rešpektovania podnikania, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri vytváraní myšlienok pre nové spoločnosti a pri poskytovaní absolventov novým firmám

Kultúrna podpora Tolerancia voči riziku a zlyhaniu, uprednostňovanie samostatnej zárobkovej činnosti, úspešné príklady / podnikateľské vzory, kultúra výskumu, pozitívny obraz podnikania, oslava inovácií.

Stam (2015) opisuje niekoľko problémov s postuláciou podnikateľského ekosystému v

odbornej literatúre, ako je tautologická povaha (nejasná kauzalita), žiadne dôsledné

vysvetlenie príčin a následkov a nejasný rozsah (mesto, región, ale aj sektor). Stam (2015)

navrhuje model, v ktorom sú systémové podmienky srdcom ekosystému: siete podnikateľov,

vedenie, financie, talent, vedomosti a podporné služby.

Obrázok 6: Prvky, výstupy a výsledky podnikateľského ekosystému (upravené zo strany Stam, 2015)

Univerzity zohrávajú dôležitú úlohu pri formovaní podnikateľského ekosystému. Fritsch a

Aamoucke (2013) zistili, že samotná prítomnosť a veľkosť miestnych vysokých škôl, bez

ohľadu na ich kvalitu, má pozitívny vplyv na vytváranie nových inovatívnych podnikov.

Takto demonštrovali význam lokalizovaných poznatkov a verejného výskumu pre vznik

nových inovatívnych podnikov. Morris a kol. (2011) ilustrujú transformačný vplyv

univerzitných podnikateľských programov na miestny hospodársky rozvoj a poskytujú

odporúčania pre replikácie.

Existujú však určité dôkazy, že mechanizmy podpory univerzít na vytváranie podnikov

pôsobia skôr ako náhrada než ako doplnok k miestnemu prostrediu. Fini a kol. (2011)

skúmajú dostupnú podporu akademickým spin-off a dospeli k záveru, že mechanizmy

podpory univerzity dopĺňajú legislatívnu podporu pre high-tech podnikanie, avšak majú

substitučný účinok vzhľadom na množstvo regionálneho sociálneho kapitálu, regionálny

finančný rozvoj, prítomnosť regionálneho biznis inkubátora, regionálne verejné výdavky na

výskum a vývoj, ako aj úroveň inovatívnych výkonov v regióne. Okrem toho Huggins (2008)

poznamenáva, že prítomnosť univerzity v rozvinutom podnikateľskom ekosystéme

neznamená, že všetky univerzity sú viazané na ekosystém a využívajú ho. Huggins (2008)

skúmal účasť VŠ na regionálnych procesoch komercializácie vedomostí, pričom ako

prípadovú štúdiu použil Londýn. Zistil, že mnohé zdroje spojené s úspešnou

komercializáciou vedomostí sú skreslené smerom k väčším, prestížnym univerzitám v

Londýne. V dôsledku toho je zapojenie väčšiny vysokoškolských inštitúcií v Londýe do

podnikateľských procesov založených na vedomostiach podstatne nižšie, ako sa očakávalo.

Tieto zistenia podporujú myšlienku, že by sa mali zvážiť situácie regionálnych nastavení pre

univerzity, aby sa vytvorila efektívna politika podnikania.

 

Výskum v oblasti podnikateľského vzdelávania začal rozpoznávať potrebu väčšej

kontextualizácie, potrebu lepšieho rozpoznania špecifickejšieho inštitucionálneho kontextu

a uznanie, ako ovplyvňuje chápanie pojmu "podnikanie" alebo dokonca "podnikoateľské

vzdelávanie" (Pittaway a Cope 2007). Miestne ekonomické, sociálne a právne faktory

ovplyvňujú rôzne aspekty podnikateľského vzdelávania, ako je obsah kurzu, úmysel študenta

a ciele vzdelávacej politiky. Pittaway a Cope (2007) poskytujú príklad: grécki študenti sú

ochotní a túžia začať s vlastným podnikaním ako ostatní európski študenti aj keď ich

skúsenosti sú obmedzené nedostatkom podnikateľského vzdelania.

Vysoká úroveň podnikateľského zámeru je podporovaná nepriamymi podnikateľskými

skúsenosťami gréckych študentov, najmä prostredníctvom rodinných podnikov, v porovnaní

so žiakmi z iných krajín (Drakopoulou et al., 2010). Za regionálny kontext tak možno

považovať rozvíjanie miestnych príbehov o podnikateľskej identite a kariére.

Je zaujímavé, že počiatočný výskum vzťahu medzi regionálnym kontextom a spôsobom

podnikateľského vzdelávania (prednášky pasívnej teórie vs. aktívne simulácie) ukazuje, že

aktívne spôsoby sú bez ohľadu na regionálny kontext pozitívne spojené so zámermi a

postojmi k podnikaniu, kde vplyv reflektívnych režimov závisí od regionálneho kontextu

(Walter a Dohse, 2012).

Faktory úspešnosti / zlyhania - inkubátory

Literatúra, ktorá sa zaoberá faktormi úspechu a zlyhania inkubátorov je nepostačujúca. Avšak

jedno vplyvné dielo (Dietrich et al., 2010) píše o nasledujúcich kľúčových faktorov zlyhania

inkubačnej aktivity.

1. Neúplné pochopenie systému biznis inkubácie.

Tam, kde dochádza k nedorozumeniam a neprimeraným očakávaniam sa vytvárajú zlé a

neefektívne projekty. Preto je nevyhnutné, aby všetky zainteresované strany vedeli ako

funguje inkubačný systém a disponovali výsledkami reálneho očakávania.

2. Biznis inkubátor nie je zahrnutý do celkovej rozvojovej politiky regiónu.

Všetky úspešné inkubačné činnosti musia byť integrované do regionáleho kontextu.

3. Biznis inkubátor nemá dostatočnú finančnú podporu.

Aby sa dosiahol úspech inkubácie musí byť financovanie poskytnuté na udržateľnej a

realistickej úrovni.

4. Neexistuje žiadny dostatočný dopyt po portfóliu služieb biznis inkubátora.

Pochopenie trhu a konkrétnejší model inkubátora je nevyhnutný pre jeho úspech.

5. Neexistuje žiadna vhodná, lacná budova pre správu inkubátorov a klientov.

6. Manažérsky tím nového biznis inkubátora nemá riadiace schopnosti a skúsenosti

s podnikaním.

Na zabezpečenie úspešnosti inkubátora je potrebný kvalifikovaný manažérsky tím,

poskytovatelia a mentori.

Zatiaľ čo literatúra a práca na prípadovej štúdii (pozri nižšie), prezentovaná v tomto článku,

podporuje väčšinu týchto vnímaných faktorov úspechu/zlyhania, nasledujúce faktory môžu

byť tiež považované za úspech:

7. Silné pochopenie úlohy inkubátora pri dosahovaní požadovaných výsledkov.

8. Poskytovanie kvalitných služieb cez vyrovnávacie a premosťovacie aktivity, o

ktorých sa hovorí v tomto dokumente.

9. Vytvorenie podporného a efektívneho start-up ekosystému.

10. Silné vstupné kritérium na zabezpečenie kompatibility s inkubátom.

11. Pre úspech univerzitného inkubátora je kľúčovým kritériom mať oddelenie,

centrum alebo viaceré inštitúcie, ktoré poskytujú podporu start-upom

prostredníctvom rôznych foriem.

Úspešné postupy vybraných univerzitných biznis inkubátorov (príklady)

Spojené štáty

Los Angeles Cleantech Incubator (LACI) - Kalifornská univerzita, Univerzita v Južnej

Kalifornii, Kalifornská štátna univerzita v Northridge, Kalifornský technologický

inštitút a Otis College of Art & Design

V spolupráci s výnimočnými vzdelávacími a výskumnými organizáciami mesta - UCLA,

USC, Caltech a Jet Propulsion Laboratory - LACI pomáha urýchľovať komercializáciu

svojich čistých technológií a nových produktov vyvinutých nezávislými podnikateľmi. LACI

je výsledkom aliancie Clean Tech Los Angeles (CTLA) kanceláriou primátora a mestskými

univerzitami, Los Angeles County Economic Development Corporation, Los Angeles

Business Council, Los Angeles Commercial Chamber, LADWP a CRA / LA. Spoločnosť

Los Angeles spustila svoj biznis inkubátor s cieľom urýchliť vývoj start-upov tým, že ponúka

flexibilné kancelárske priestory,  coaching a mentoring pre CEO a prístup k rastúcej sieti

odborníkov a kapitálu. LACI je biznis ekvivalent farmárskeho baseball systému: identifikuje

miestny talent, vychováva ho a pomáha mu dostať sa na trh, čo vedie k väčšiemu počtu

pracovných miest a väčšej ekologickej ekonomike v Los Angeles.

http://laincubator.org/

1871 - Severozápadná univerzita, Univerzita v Chicagu, Univerzita v Illinois, Univerzita

Loyola, Technologický inštitút v Illinois a Univerzita DeVry

1871 je podnikateľským centrom pre digitálne začínajúce podniky v Chicagu. Nachádza sa v

slávnom Merchandise Mart. S rozlohou 75 000 metrov štvorcových poskytuje začínajúcim

organizáciám v Chicagu programovanie, prístup k mentorom, vzdelávacím zdrojom,

potenciálnym investorom a komunite rovnako zmýšľajúcich podnikateľov, ktoré im

pomáhajú na ceste k budovaniu úspešných podnikov. 1871 je vlajkovým projektom CEC.

http://www.1871.com/

Stanfordská univerzita – StartX akcelerátor program, Spojené štáty

Stanfordská univerzita je jednou z popredných svetových univerzít v oblasti podnikania,

ktorá tiež aktívne podporuje vytváranie a rast nových podnikov. StartX je nezisková

organizácia, ktorej úlohou je urýchliť rozvoj špičkových podnikateľov spoločnosti Stanfords

prostredníctvom vzdelávania zo skúseností. Program bol vytvorený v roku 2011. Základnými

komponentmi akcelerátora sú komunita, mentorstvo, vzdelávanie a partneri. Komunita

špičkových podnikateľov spoločnosti Stanford v širokej škále odvetví vrátane

spotrebiteľských a podnikových informačných technológií, zdravotníckych a hardvérových

technológií, ktoré získali viac ako 700 miliónov dolárov s priemernou mierou financovania 3

milióny dolárov za finančné prostriedky od popredných investorov, ako sú Greylock Partners,

Andreessen Horowitz a Fond zakladateľov. V Silicon Valley získali mentoring od viac ako

200 sériových podnikateľov, odborníkov, anjelov a rizikový kapitál, vrátane osôb z LinkedIn,

Google, Twitter, Genentech, Johnson & Johnson, Kaiser a mnoho ďalších. Vzdelávanie

prostredníctvom prispôsobených programovacích programov a odborníkov je nastavené tak,

aby zodpovedalo potrebám zakladateľov. Prostriedky v hodnote viac ako 100 000 dolárov od

ich partnerov sú cloud computing a úložné kredity, vývojárske platformy a mzdové softvéry.

Tieto prostriedky však nezahŕňajú kancelárske priestory a právne poradenstvo.

http://startx.com/

Harvardská univerzita - Harvard Innovation Lab (i-lab), Spojené štáty

I-lab je zdrojom pre každého študenta na Harvardskej univerzite, ktorý sa zaujíma o

podnikanie a inovácie. Program je navrhnutý tak, aby pomohol študentom rozvíjať svoje

podnikanie v každej fáze vývoja a pokrýva širokú škálu disciplín. I-lab bol spustený v

novembri 2011. Každý semester sa univerzitné študentské tímy zúčastňujú programu

Venture Incubation Program. Ide o 12-týždňový integrovaný program, ktorý spája mentoring,

workshopy a komunitu, aby tímom pomohol presunúť svoje nápady na začatie biznisu.

Postgraduálne výberové tímy a ďalší kvalifikovaní žiadatelia sa presťahujú do Launch Lab,

prototypu spolupracujúceho priestoru a programu financovaného z podnikov absolventov.

https://i-lab.harvard.edu/

Univerzita v Michigane - U-M Tech Transfer, Spojené štáty

U-M Tech Transfer je univerzitná organizácia zodpovedná za prenos univerzitných

technológií na trh. Vylepšuje tieto výskumné objavy s cieľom podporiť udeľovanie licencií a

rozsiahle nasadenie s existujúcimi podnikmi a novovytvorenými start-upmi U-M. U-M Tech

Transfer svojou výkonnosťou patrí do prvej desiatky všetkých univerzít. Jedným z hlavných

cieľov technológie U-M Tech Transfer je poskytnúť proaktívnu pomoc pri analýze

potenciálnych príležitostí na vytvorenie start-upu založenom na technológii U-M. Skúsený

personál poskytuje praktickú pomoc, plánovanie projektov a prepojenie na financovanie a

ľudské zdroje.

http://www.techtransfer.umich.edu/index.php

Arizona univerzita - Tech Launch Arizona (TLA), Spojené štáty

Myšlienka TLA spočíva vo vytvorení ekosystému pre start -upy aby sa stretli s ľuďmi,

ktorých hľadajú. Rozvoj ekosystémov spája dosah a obhajobu na vytvorenie regionálneho

biznis prostredia, v ktorom vynálezcovia, podnikatelia a etablované podniky majú potrebné

zdroje, ktoré sú podporované zdravou politikou a kultúrou inovácie. Hospodársky rozvoj je

prirodzeným výsledkom, ako aj organizačným zameraním prostredníctvom programov ako

Tech House, ktoré pomáhajú malým podnikom spojiť sa s financovaním a pripraviť silné a

konkurenčné návrhy grantov. Interaktívna pôda Tech Parks Arizona zohráva dôležitú úlohu aj

v rozvoji ekosystémov podporou inovácií, výskumu a vývoja. Štátne, krajské a mestské vlády

do toho investujú viac ako 105,6 miliónov dolárov.

http://techlaunch.arizona.edu/

Univerzita v Chicagu - UChicagoTech, Centrum technologického rozvoja a podnikov,

Spojené štáty

UChicagoTech, Univerzita pre rozvoj technológií a podnikov v Chicagu, riadi transformáciu

výskumu spoločnosti UChicago na hmatateľné produkty a služby tým, že spolupracuje s

partnermi na univerzite, v priemysle a v celej širšej inovačnej komunite. Komercializácia

výskumu spoločnosti UChicago viedla k vzniku niekoľkých stoviek licenčných zmlúv s

poprednými spoločnosťami a viac ako 70 start-upov od založenia kancelárie v roku 1987.

Spoločnosti, ktoré majú záujem o skúmanie partnerstva, spojenie s vedúcimi výskumníkmi

alebo učenie sa o dostupných technológiách, by mali navštíviť priemyselných partnerov.

Cesta od výskumu k praktickej aplikácii môže byť dlhá, zložitá a často profituje z

rozmanitých odborných znalostí a poznatkov. UChicagoTech ponúka množstvo zdrojov a

programov na zvýšenie dostupnosti podpory pre rozvoj projektov.

http://tech.uchicago.edu/

Univerzita Severnej Karolíny v Chapel Hill - Office of Technology Development,

Spojené štáty

Úrad rozvoja technológií (OTD), ktorý podporuje univerzitnú misiu šírenia vedomostí

a inovácie, slúži univerzite a verejnosti tým, že poskytuje licencie na inovácie vyvinuté

fakultami, študentmi a zamestnancami. Jeho služby zahŕňajú hodnotenie, patentovanie,

udeľovanie licencií a pomoc fakultám pri získavaní podpory výskumu od firemných

sponzorov.

http://research.unc.edu/offices/otd/

Kalifornská univerzita, San Diego - Úrad inovácie a komercializácie, Spojené štáty

americké

Kalifornská univerzita v San Diegu (UCSD) uznáva dôležitosť podpory rozvoja a využitia

inovácií, ktoré sú výsledkom výskumných aktivít v areáli verejného záujmu. Správne riadenie

a ochrana inovácií ako duševného vlastníctva podľa rôznych zákonov o duševnom vlastníctve

a medzinárodných obchodných pojednaní je základným úsilím univerzity. Ďalším záujmom

je tiež úspešné umiestnenie inovácií pre rozvoj a napredovanie univerzitných misií. Cieľom

univerzity je podporovať vysoko proaktívnu kultúru, ktorá sa venuje vývoju a prenosu

inovácií z areálu do súkromného sektora v prospech spoločnosti.

http://invent.ucsd.edu/invent/

Kanada DMZ na Ryerson Univerzite

DMZ na Ryersonskej univerzite je jedným z najväčších biznis inkubátorov v Kanade pre

rozvíjajúce sa tech startupy. Je najvyššie hodnotený univerzitný inkubátor v Severnej

Amerike a tretí na svete. Pomáha start-upom uspieť tým, že ich spája so zákazníkmi,

poradcami a ďalšími podnikateľmi.

DMZ je otvorená pre všetky start-upy, ktoré spĺňajú jej kritériá - nie je potrebná žiadna

príslušnosť k spoločnosti Ryerson. Start-up musí: riešiť dôležitý hospodársky alebo sociálny

problém, inovatívne využívať technológiu a mať prototyp (minimálne), ktorý je už na trhu

alebo je pripravený na uvedenie na trh. V tomto štádiu môže DMZ pomôcť start-upom k

rýchlejšiemu rastu prostredníctvom prepojenia a programovania.

https://dmz.ryerson.ca/about/dmz-model/

Innovate Calgary - Univerzita v Calgary

Innovate Calgary je centrum transfera technológií a biznis inkubácie pre univerzitu v

Calgary. V úzkej spolupráci s výskumnými službami a kanceláriou viceprezidenta Innovate

Calgary pracuje na tom aby pomohla preklenúť priepasť medzi objavom a inováciou. Príbeh

začínal s uznaním, že bol potrebný nový prístup ku komercializácií, ktorý sa zameral na

potreby podnikateľov / MSP, výskumníkov / vynálezcov a investorov v počiatočnej fáze.

Tento vyvážený prístup uznal, že všetky zainteresované strany musia splniť svoje potreby aby

dosiahli úspech. Bol vyvinutý nový model, ktorý zabezpečuje plnohodnotnú technológiu,

ktorá uľahčuje prepojenie medzi zainteresovanými stranami a ponúka širokú škálu

programov a služieb.

http://www.innovatecalgary.com/

Európa

SETsquared Partnership - Univerzita v Bath, Univerzita v Bristole, Univerzita v

Exeteri, Univerzita v Southamptone, Univerzita v Surrey, Spojené kráľovstvo

Partnerstvom SETsquared Partnership je podniková spolupráca medzi piatimi

najvýznamnejšími výskumnými univerzitami: Bath, Bristol, Exeter, Southampton a Surrey.

Spoločnosť, založená v roku 2003 a financovaná z Nadácie pre vysokoškolské vzdelávanie

(HEIF), je zameraná na podnikateľskú činnosť a vytváranie nových biznisov pre piatich

univerzitných partnerov. Cieľom SETsquared je pomôcť premeniť inovatívnu myšlienku na

prosperujúci a komerčný obchod. Cieľom partnerského partnerstva SET je urýchliť rast

začínajúcich podnikov v oblasti špičkových technológií prostredníctvom piatich biznis

inkubátorských centier, rozvíjať podnikateľské talenty študentov na piatich partnerských

univerzitách a pomôcť akademickým výskumníkom realizovať obchodný vplyv svojej práce.

Inkubačné centrá poskytujú priestor a podporu pre začínajúce a vysoko rastové potenciálne

technológie, ktoré im pomáhajú rozvíjať sa v životaschopných obchodných podnikoch. 80%

inkubovaných spoločností pochádza z externého podnikateľského prostredia, 20% pochádza

z univerzít. Program SETsquared podporuje podnikanie študentov a poskytuje študentským

podnikateľským skupinám príležitosti na zdieľanie ich myšlienok v piatich univerzitách.

Prostredníctvom prispôsobeného programu aktivít a podujatí môžu študenti získať cenné

hands-on obchodné skúsenosti a prístup k odborným znalostiam. Skupina SETsquared má

tiež úlohu pri zakomponovaní podnikateľského myslenia a správania v rámci univerzít, ktoré

podporuje. Robí to prostredníctvom programu študentskej podnikateľskej činnosti a tiež

podporou výskumníkov a akademických pracovníkov pri realizácii komerčného a sociálneho

vplyvu svojho výskumu.

http://www.setsquared.co.uk/

PoliHub Startup District & Incubator

PoliHub je biznis inkubátor Politecnico di Milano, ktorý spravuje Fondazione Politecnico di

Milano a ktorý podporuje obec Miláno. Spoločnosť PoliHub ponúka: program na posilnenie

podnikania, jedinečnú obchodnú sieť pre start-upy, špecializované priestory, súbor

inovatívnych služieb s pridanou hodnotou pre začínajúce podniky. Spoločnosť PoliHub

podporuje rast vysoko potenciálnych start-upov a rozvoj silnej start–up siete.

http://www.polihub.it/en/

INiTS - Technická univerzita vo Viedni, Viedenská univerzita, Rakúsko

INiTS je bežný biznis inkubátor Technickej univerzity a Viedenskej univerzity vo Viedni.

Inkubátor je navrhnutý tak, aby zlepšil rýchlosť úspešného start-upu tým, že pomôže mladým

podnikateľom zakladať, spustiť a rozširovať spoločnosť. Počas intenzívneho inkubačného

programu dostávajú začínajúce podniky podporu, zdroje, sieť a kancelárske priestory, ktoré

ich prinesú na ďalšiu úroveň. INiTS ponúka 18-mesačný inkubačný program pre vybrané

start-upy. Od roku 2002 podporuje približne 150 start-upov. Ponúka financie pre start-upy vo

výške 30 000 € bez toho, aby prijímal akcie z počiatočného start-upu. Ďalej ponúka

kancelárie, infraštruktúru, konzultácie a školenia prostredníctvom konzultačného tímu,

prístup do siete odborníkov, mentorov, konkurenčnej a inovatívnej start-up komunity.

Podpora start-upov pozostáva z piatich krokov: (1) prihlášky, (2) predbežnej inkubácie, (3)

start-up tábora, (4) demo dňa, (5) rozvojovej podpory. Fáza vývoja trvá 15 mesiacov. Cieľom

je podporiť start-up pre výzvy spojené s fázami ako je prototypovanie, prístup na trh, rast,

strategické partnerstvá a internacionalizácia. Výkonnosť inkubátora: 158 start-upov, 383

patentov, 980 pracovných miest, 154 miliónov eur súkromného kapitálu a 93 miliónov eur.

http://www.inits.at/en/

ATP Innovations - Univerzita Sydney, Austrálska národná univerzita, Univerzita

Nového Južného Walesu, Technická univerzita v Sydney, Austrália

ATP Innovations je vedúcim biznis inkubátorom v Austrálii. Je spoločným podnikom štyroch

austrálskych univerzít. Inkubátor spolupracuje s podnikmi založenými na technológiách, aby

im čo najrýchlejšie poskytol najlepšie šance na dosiahnutie komerčného úspechu. Spoločnosť

ATP Innovations spolupracuje s výskumníkmi a podnikateľmi s cieľom pomôcť im získať

kapitál, vybudovať tím, zabezpečiť štátne dotácie, vytvárať nové produkty, zvyšovať výnosy

a nakoniec profitovať z podnikania. ATP Innovations poskytujú dlhodobé obchodné

poradenstvo a podporu počas celého životného cyklu spoločnosti. Podniky prijaté do

inkubátorov sú často už začiatkom vývoja koncepcie. Validácia zákazníka a prispôsobenie

trhu s výrobkami sú kľúčovými znakmi vhodnosti. Vstup do inkubátora je selektívny a vzťah

medzi podnikateľom, spoločnosťou a inkubátorom je dlhý a trvá až do predaja podniku.

Služby, ktoré ponúka inkubátor, pozostávajú z: vývoja produktu, budovania tímu,

poskytovania grantov, zvyšovania kapitálu, rastu príjmov, obchodného predaja,

kancelárskych a laboratórnych zariadení a programu zdravotníckych pomôcok. Inkubátor

pracuje s viac ako 80 podnikmi od roku 2006, pomáha im získať viac ako 150 miliónov

dolárov, podáva 250 patentov a ochranných známok, predáva produkty po celom svete. ATP

Innovations hostí najväčšiu komunitu podnikateľov v Sydney v rámci Národného inovačného

centra, kde vyše 60 spoločností zamestnáva viac ako 350 zamestnancov. Inkubátor sa usiluje

o vytvorenie podporujúceho podnikateľského ekosystému, v ktorom sa môže rozvíjať

inovácia.

http://atp-innovations.com.au/

Imperial Innovations - Imperial College Londýn, Veľká Británia

Imperial Innovations je spoločnosť zameraná na technologickú komercializáciu, ktorá

kombinuje činnosti transferu technológií, licencovanie, ochranu duševného vlastníctva,

inkubáciu spoločnosti a investície. Zameriava sa na komercializáciu najsľubnejších

príležitostí zo širokého spektra technologických odvetví s osobitnými odbornými znalosťami

v oblasti terapeutiky, medtech, inžinierstva, materiálov a IKT. Imperial Innovations sa

zameriava na komercializáciu vedúceho britského akademického výskumu získaného zo

zlatého trojuholníka vytvoreného medzi Cambridge, Oxford a Londýna. Skupina bola

založená v roku 1986 ako kancelária pre transfer technológií pre Imperial College v Londýne

na ochranu a využívanie obchodných príležitostí vyplývajúcich z výskumu vykonaného na

škole. V roku 1997 sa skupina stala 100% -nou dcérskou spoločnosťou Imperial College v

Londýne a v roku 2006 bola zaregistrovaná na Alternatívnom investičnom trhu londýnskej

burzy cenných papierov, čím sa stala prvou britskou biznis univerzitou, ktorá tak učinila.

Imperial inkubátor v Imperiálnych inováciách je strediskom inovácií a podnikania, ktorý

poskytuje kancelársky a laboratórny priestor pre začínajúce podniky. Dvojpodlažný inkubátor

s kapacitou 24 000 stôp obsahuje 12 laboratórií, 22 kancelárií, zasadacie miestnosti a

priestory na oddych. Táto moderná budova má výhodnú polohu v južnom Kensingtonu, takže

je ideálnym miestom pre dochádzajúcich. Inkubátor obsahuje skutočnú podnikateľskú

komunitu, ktorá zdieľa skúsenosti s rozvojom technologického biznisu. Imperial Innovations

prevádzkuje program seminárov a podujatí na inkubátore, určený špeciálne pre podnikateľov

a vynálezcov.

http://www.imperialinnovations.co.uk/

http://www.imperialinnovations.co.uk/technology-transfer/incubator/

Ázia

Inovačné centrum inkubácie Chaoyang University of Technology

Technologická univerzita Chaoyang zriadila v roku 1999 "Centrum inovácií a inkubácie".

Centrum inovácií a inkubácie sa nachádza v centrálnom vedeckom parku v Taiwane.

Hlavnými úlohami Centra inovácie a inkubácie je integrácia akademického výskumu,

výskumu a vývoja prístrojov a ľudských zdrojov Technologickej univerzity v Chaoyangu,

pomoc pri príprave priemyselného podnikateľa v pokročilom manažmente, inovácii a

obnove. Centrum podporuje priemyselno-akademickú spoluprácu a prispieva k modernizácii

odvetví.

http://www.cyut.edu.tw/~incubatr/ushtml/1_1.php