Seminár o výuce logiky

na vysokých školách

Olomouc, 23.-25.9.2010

Doc. PhDr. František Gahér, CSc., Katedra logiky a metodológie vied

Filozofická fakulta Univerzity KomenskéhoBratislava

frantisek.gaher@rec.uniba.sk

Logika pre právnikov

Is the life of the law logic?

Oliver Wendell Holmes Jr.:

• “"The life of the law has not been logic, but experience.”

• Životom práva nemá byť logika, ale skúsenosť.

• Všeobecné propozície nerozhodujú konkrétne prípady. Rozhodnutie závisí od úsudku alebo intuície,ktoré sú oveľa jemnejšie, než ako ich môže vyjadriť nejaká vyššia premisa.

• Akú logiku poznali vtedy na právnických školách?

• Modifikovaný kategorický sylogizmus?• Kedy sa začala šíriť v právnych kruhoch

výroková logika a kedy predikátová? • Nie skôr, ako po prvej svetovej vojne.

Takže kritika voči fragmentu logiky. • Historická a kultúrna podmienenosť

noriem a regulatívov (poddanstvo, otroctvo, homosexualita, a pod.) – nie je problémom logiky

Aldisert, Ruggero, J. – Clowney, Stephen – Peterson, Jeremy:

Logic for Law Students: How to Think Like a Lawyer

• Na právnických fakultách sa už dlhšie neučí logika.

• To je tragické, keďže základné princípy logiky pokračujú vo vystužovaní práva a vedú myslenie sudcov.

• vysvetľuje jadro princípov logiky a toho, ako ich aplikovať v učebniach na

právnických fakultách, • začína prehľadom základov

deduktívneho sylogizmu a potom sa venuje induktívnej generalizácii a použitiu a odmietnutiu analógie.

Autori sú presvedčení, že študenti, ktorí ovládnu základy logiky uvedené v tejto štúdii, budú lepšími právnikmi a budú sa cítiť oveľa komfortnejšie, keď sami budú predkladať prezentované argumenty sudcom a porotám.

Pedagogický pohľad:

• Cieľ: 1.: Presvedčivo demonštrovať užitočnosť logiky pre právnu teóriu a právnu prax.

• Cieľ: 2.: Vytvoriť takú „príručku“ pre študentov práva, že si ju otvoria a prečítajú aj po rokoch v prípade, že narazia na problém, o ktorom sú v nejakej, aj veľmi malej miere presvedčení, že jeho riešenie je v kompetencii logiky či logickej sémantiky (metodológie). Aby sa nespoliehali len na intuíciu a rutinnú prax a cítili potrebu prehlbovania či aspoň obnovovania svojho logického a logicko-sémantického poznania.

Komentár:

• Cieľ 1. je veľmi ťažko dosiahnuteľný;

• Cieľ 2. je skoro romanticko-idealistický, ale stojí za to.

• Otázka1.: Ako učiť, aby boli dosiahnuté ciele?

• Otázka2.: Čo učiť, aby boli dosiahnuté ciele?

• Otázka3.: Kto má učiť, aby boli dosiahnuté ciele?

Upútavka:

• poskytujeme kompaktný súbor nástrojov („tool box“) na komplexné riešenie základných typologických problémov,

• poslucháč by mal vedieť samostatne identifikovať v konkrétnom prípade typ problému (problémov) a vedieť aplikovať súbor nástrojov na riešenie konkrétneho problému, ktorý je typovo známy (ideálne – ak aj na typovo nový problém).

Obmedzenia:

• čas (1 semester 1/1) a pripravenosť a schopnosť členov auditória (učiteľ ako manažér obmedzených zdrojov – času a kvality študentov).

• Kvalitná príprava si vyžaduje viac času – aspoň dva až tri semestre.

• Ako získať takýto priestor v konkurečnom boji o študentohodiny?

Úskalie:

• Právnik s dostatočným právnym vzdelaním a so zdravou intuíciou a dostatočnou skúsenosťou (právna prax, rutina) nemusí nájsť žiadne prípady, ktorých riešenie by vyžadovalo aplikáciu „čistej“ logiky, a tým ani nemusí cítiť potrebu systematického vzdelávania sa v logike (všeobecný stav),

• len nepatrný počet právnikov sa zaujíma o logiku.

Výhodná situácia (logika pre teóriu práva):

• Na prvý pohľad vhodné predpolie: pojmy Vyplýva (propozičné spojky, deduktívne usudzovanie), Obsah zmluvy (teória významu výrazu), Definície pojmov v právnych normách.

• Komentár: • V textoch právnych noriem i v právnej teórii je

dostatok ostrovov, nazvaných priamo výrazmi z logickej nomenklatúry, takže dostatok miesta na úspešné „vylodenie“;

• intuícia a prax túto potrebu však zatláča.

Dilema: (ako učiť, resp. kto a čo má učiť):

• Logik verzus právnik

• Úskalie 1.: Fundovaní logici nemusia dostatočne rozumieť právnej problematike.

• Úskalie 2.:Fundovaní právnici môžu byť viac či menej len insitnými logikmi.

Taktika 1.:

• Keďže predmetom skúmania a vzdelávania nemá byť právo, ale logika, tak nádejnejšia cesta:

• logik, ktorý sa snaží orientovať v právnej problematike.

Taktika 2.:

• Právnik, ktorý je orientovaný v logike.

• Príklad 1.:

• Aldisert, Ruggero, J.: Logic For Lawyers, A Guide to Clear Legal Thinking. 3.ed., National Institute for Trial Advocacy, 1997

Prednosti:

• Vynikajúci prehľad v kazuistike (common law), neobyčajne bohatá odborná skúsenosť, presná identifikácia veľkého množstva logických chýb v právnej praxi.

Nedostatky: • výklad logiky Ponúka iba fragmentárny (zlomok

komplexného súboru nástrojov). • Aplikácia iba fragmentu logiky a jej princípov

(propozičná logika a elementy teórie pojmov na nanajvýš poloformálnej úrovni, čomu zodpovedá aj identifikácia chýb).

Drobnosti: Dojem znalosti histórie logiky (výskyt chýb).

Zhrnutie:

• rozhodne oslovuje a osloví právnikov,

• logická problematika nie je skreslená, skôr vykreslená iba v jej „detskej“ či „dorasteneckej“ podobe,

• nevyužíva dostatočne potenciál logiky.

Príklad 2.: Knap, Viktor – Holländer, Pavel a kol.:

Právne myslenie a logika. 1988.

Prednosti: • záber na takmer všetky relevantné oblasti logiky

- VL, PL, logika tried, logika vzťahov, sémantika, aletické l., deontické l., logická teória otázok, pravdepodobnostná logika, logika hmlistých množín;

• metodologické prvky: teória právnej argumentácie – výklad právnych textov, normatívno-regulačný proces.

Nedostatky:

• konfúzia logiky a epistemológie: • dialektická logika ako prepracovanie heglovskej

teórie do praxeologickej (marxistickej) epistemológie a metodológie verzus formálna logika (principiálna „nadradenosť“ dialektickej logiky nad formálnou logikou);

• v oblasti logiky – nie systémový výklad logiky,

Nedostatky:

• daň za istú insitnosť: zvláštne chyby: spojka „vždy, ak -, tak“ (s. 85), „vždy, vtedy a len vtedy, ak“ (s. 115), „vždy, ak“ (s. 117);

• „Ak je teda p negované párnym počtom negácií, rovná sa p, to znamená, je pravdivé“ (s. 118);

• „hypoteticko-kategorický úsudok“ (modus ponens) (s. 122);

• prepojenie logickej teórie a práva či právneho myslenia len prostredníctvom príkladov, ktoré sú často príliš školské;

- len náznak kazuistiky, - plytká sémantická analýza.

Zhrnutie: • mohla osloviť iba tých právnikov, ktorí sa

o logiku zaujímali (pre väčšinu právnikov nebola príťažlivá);

• široký záber logickej problematiky s malým či minimálnym dopadom na riešenie právnych problémov – rozsiahla teoretická príprava (často školometská) bez väčšieho efektu pre právnu prax.

Taktika1.: Logik, ktorý sa snaží orientovať v právnej problematike.

Úskalie: • Názor: Právne usudzovanie, vyplývanie

a pod. nie sú pojmy (deduktívnej, monotonickej) logiky, ale nejakej špeciálnej „právnej“ logiky, presvedčivého, ale vyvrátiteľného usudzovania (defeasible reasoning), právneho zdôvôdňovania (reason based logic) a pod.

Dilema 2. (Kto má učiť?):

• Deduktívny logik (Dedlog) verzus „právny“ (nie deduktívny) logik (Nonmonlog)

• Dilema 3. (Čo má učiť?):

• Deduktívna logika verzus „právna“ logika, epistemológia, ...

Taktika 1.A:Príklad 1. Gabbay, D. M. – Woods, J. : The Logical

Structure of English Criminal law (fortcoming):

• Matematický (formálny) charakter hlavného prúdu rozvoja logiky viedlo odborníkov v oblasti práva (k tendencii) k záverom, že logika nie je vhodná pre prakticky orientované právo. Napriek tomu sa autori snažia ukázať väčšiu upotrebiteľnosť logiky, ako sa doteraz očakávalo.

Autori sú formálni logici a sú presvedčení, že:

• štruktúra zákonov ako dosvedčuje každodenná prax je prístupná ich logicky precíznej artikulácii (formulácii).

• Logika je podľa nich disciplína, ktorá opisuje, ako sa logický agent skutočne správa a keďže skutočný agent sa často správa veľmi praktickými spôsobmi, je to niečo, čo logika musí vedieť zachytiť.

Systém „novej“ logiky – dve časti:

• Prvá časť je pojmový model logiky cieľových pojmov.• Druhá časť je formálnym modelom, ktorého výsledky

z pojmového sveta sú posunuté k ďalšej systematizácii a kde je možné zjednodušenie.

• Aby formálny model nebol za hranicami dosahu a záujmu čitateľov, nie je v knihe rozvíjaný.

• V knihe budú len podstatné prepojenia k logickej štruktúre trestného práva ( jeho zákonov).

• Presné formálne rozpracovanie je vyhradené pre inú publikáciu.

Proposed Table of Contents1.A logic of the law2. A logic of practical reasoning3. The logical structural of legal interrogation4. A logic of proof5. A logic of evidence6. A logic of probability7. A logic of relevance8. A logic of precedent and presumption9. A logic of plausibility10. A logic of abduction11. The logical structure of legal argument

Zhrnutie:

• Návrh sa nedá konkrétnejšie hodnotiť (dostupný len zámer), ale zhoda s mojím návrhom v tom, že :

• Logika (v nejakej podobe) je aplikovateľná na problematiku práva;

• Aby nebol ohrozený celkový úspech podujatia, je vhodná zdržanlivosť v používaní formálnych systémov.

Taktika1. B: nie deduktívny logik (Nonmonlog)

• Príklad 1. B:• Hage, Jaap: Studies in Legal Logic, Dordrecht,

Springer, 2005.

Prednosti: • zdanlivá alebo skutočná blízkosť

k myšlienkovým postupom v právnej praxi (zdôvodňovaniu, argumentovaniu, zisťovaniu, vypočúvaniu a pod.) – javová zhoda štruktúr logických a právnych myšlienkových postupov.

CONTENTS

• 1: LAW AND DEFEASIBILITY • 2: LAW AND COHERENCE • 3: REASON-BASED LOGIC • 4: COMPARING ALTERNATIVES • 5: RULE CONSISTENCY • 6: WHAT IS A NORM? • 7: LEGAL STATICS AND LEGAL DYNAMICS • 8: DIALECTICS IN ARTIFICIAL INTELLIGENCE AND LAW • 9: LEGAL REASONING AND LEGAL INTEGRATION

Nedostatky alebo diskutabilné časti:

• snaha riešiť veľa problémov naraz (logické, epistemologické i metodologické aspekty; filozofia práva);

• slabá rozpracovanosť symbolického systému (reason-based logic as monotonic (even deductive)(to však len ako heslo, žiadne rozpracovanie) or nonmonotonic logic (RBL);

• dialektická a dialogická logika);

Nedostatky alebo diskutabilné časti:

• často školské či naivné príklady;

• príklady z právnej praxe s dôrazom na kazuistiku demonštrujú len veľmi elementárne neformalizované princípy (porovnávanie alternatív – tzv. Qualitative comparative reasoning);

• mnohé logicko-sémantické problémy nie sú riešené či vôbec nie sú spozorované.

Pedagogický pohľad:

• žiadny kompaktný „tool box“ – súbor nástrojov;

• niekoľko rozlične budovaných logík;

• Nanajvýš súbor inšpirácií, podnetov, filozofických ideí, hesiel, pritom návrhy riešení veľmi ohraničených problémov.

Taktika 1. A. (pre právnu prax):

• Rozhodujúca upútavka: demonštrovať zlyhávanie intuície a rutiny.

Úskalie:

• Presvedčivé príklady s vysvetlením riešenia až vo vybudovanom systéme.

• Takže na začiatku len príklady problémov (napr. sylepsa).

Príklad 2. A: deduktívny logik

• Logika pre právnikov • 1. Logická štruktúra jednoduchých viet a základná

teória pojmov• pojem verzus predstava,• funkcionálna povaha pojmov (operácia aplikácie),

extenzionálna teória významu výrazu, princíp nahraditeľnosti,

• skladanie významov výrazov - modifikátory, • viacznačnosť, neostrosť, nepresnosť právnych

výrazov,• teória definícií I.,• chybné definície.

Logika pre právnikov

• 2. Logická štruktúra súvetí

• propozičné funkcie (výrokové spojky) a princíp skladobnosti,

• problém koncíznosti textu a jav sylepsy,

• spôsob vyjadrenia všeobecnosti – kvantifikátory, anafora a vzťažné dvojice.

Logika pre právnikov• 3. Vyplývanie• výskyty výrazov v právnych, ktoré explicitne hovoria o vyplývaní,• logické usudzovanie a vyplývanie (I) – na úrovni propozičnej logiky

– nie celé systémy (tie iba v prílohách), ale len tie pravidlá, ktoré sa vyskytujú alebo očakávane sa môžu vyskytnúť v právnej teórii či praxi),

• príklady chybného usudzovania z právnej praxe – typologicky usporiadané,

• logické usudzovanie a vyplývanie (II) – na úrovni predikátovej logiky – nie celý systém (tie iba v prílohách), ale len tie pravidlá, ktoré sa vyskytujú alebo očakávane sa môžu vyskytnúť v právnej teórii či praxi),

• príklady chybného usudzovania z právnej praxi – typologicky usporiadané.

Logika pre právnikov

• 4. Teória otázok a odpovedí

• druhy otázok,

• presupozícia otázky,

• druhy odpovedí,

• chybné otázky a chybné odpovede.

Logika pre právnikov

• 5. Zdôvodňovanie a vysvetľovanie v práve I.

• deduktívne logické zdôvodňovanie,• analógia – vhodné a nevhodné použitie,• presvedčivé, ale vyvrátiteľné (nie

deduktívne) zdôvodňovanie a usudzovanie (I.) (nemonotónne),

• abdukcia (I.) – hľadanie najlepšieho vysvetlenia.

Logická sémantika pre právnikov(Logika pre právnikov II)

• 1. Príkazy, zákazy, povinnosti a možné stavy vecí

• inštrument možných svetov a intenzionálna teória významu,

• supozícia de dicto a de re výrazov v práve (rozlíšenie medzi úradom a jeho obsadzovateľom),

• deontická logika ako aplikácia logiky preferovaných možných stavov a preferovaných trajektórií zmien možných stavov (základné pravidlá usudzovania (III) a nesprávne úsudky).

Logická sémantika pre právnikov(Logika pre právnikov II)

• 2. Hyperintenzionálne kontexty

• Pojmové a propozičné postoje,

• doxastické a epistemické postoje,

• kontrafaktuálie,

• štruktúrovanosť významov výrazov a princíp ekvivalencie,

• pravidlá vyplývania a usudzovania (IV) a nesprávne úsudky.

Metodológia pre právnikov.

1. Tvorba právnych noriem z pohľadu logiky a metodológie vied

• inštrument racionálneho zákonodarcu - princípy konzistentnosti, konkluzívnosti, jednoznačnosti, úplnosti, koncíznosti,

• systém zákonov z hľadiska logických podmienok konzistentnosti (slovník, definície, syntaktické pravidlá, sémantické pravidlá, vyplývanie),

Metodológia pre právnikov.2. Interpretácia právnych textov• pojem výkladu – „interpretácie” textu,• typy pravidiel (smerníc) výkladu: sémantické, historické,

praxeologické;• sémantické pravidlá výkladu - racionálny zákonodarca

(argumentum a rubrica);• funkcionálne pravidlá výkladu - vôľa zákonodarcu, cieľ zákona

(výklad na základe analógie, resp. nepodobnosti zákona (a simili,… a contrario), princíp obmedzenia výnimiek (exceptiones non sunt extendae))

• usudzovanie v práve na základe analógie zákona a vôle zákonodarcu (argumentum a fortiori - argumentum a maiori ad minus;… a minori ad maius).

Metodológia pre právnikov.

3. Vysvetlenie (explanácia) a zdôvodnenie v práve II.

• - príčiny udalostí, podmienky, motívy konania a činov.

Metodológia pre právnikov.

4. Argumentácia a diskusia v právnej praxi• mimologické typy argumentácií, • typy diskusií: teoretická, praktická, dogmatická;• námietky voči argumentácii: vecné, procesné,

formálne; • typy eristickej argumentácie a príklady z praxe:

argumentum ad hominem, argumentum ad personam, argumentum ad populum, argumentum ad vanitatem, argumentum ad misericordiam, argumentum ad ignorantiam, argumentum ad verecundiam.

Literatúra- výber: • Aldisert, Ruggero, J.: Logic For Lawyers, A Guide to Clear Legal Thinking. 3.ed.,

National Institute for Trial Advocacy, 1997.• Aldisert, Ruggero, J. – Clowney, Stephen – Peterson, Jeremy: Logic for Law

Students: How to Think Like a Lawyer.• Gabbay, D. M. – Woods, J. : The Logical Structure of English Criminal law

(fortcoming)• Gahér, František: Logika pre každého. - 3. dopl. vyd. - Bratislava : Iris, 2003. - 431 s.• Hage, Jaap: Studies in Legal Logic, Dordrecht, Springer, 2005. • Knap, Viktor – Holländer, Pavel a kol.: Právne myslenie a logika, Obzor, Bratislava,

1989.• Steward, Shapiro, Vagueness in Context, Oxford 2006• Toulmin. Stephen E. : The Uses of Argument, Updated edition, Cambridge,

Cambridge University Press (first published 1958)• Walton Douglas: Agumentation Methods for Artificial Intelligence in Law. -

Heidelberg, Germany, Springer (2005)• Ziembinski, Zygmunt: Metodologiczne zagadnienia prawoznawstwa, Warszawa,

PWN, 1974.

Doc. PhDr. František Gahér, CSc., Katedra logiky a metodológie vied

Filozofická fakulta Univerzity KomenskéhoBratislava

frantisek.gaher@rec.uniba.sk

Ďakujem za pozornosť