Sám sebe lekárom

OBSAH

PREDSLOV . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5

KOKO DUCHA SA UKRVA VTELE? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9Nieo tu mus by . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9Vzah medzi telom aduchom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16Bez nlezu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18Placeb, kondicionovanie anoceb . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 34Lekri . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 59Je legitmne to, o pomha? Problm ezoteriky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 72Salutogenza o ns udriava zdravch? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 79Reziliencia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 84Samolieiace sily tela . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 89Ako to funguje? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 95Epigenetika epi... o? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 105Koko rokov sa doijem? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 114

O MEME UROBI? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 121Meditujte . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 122Bute pre seba dleit . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 132Vyhadvajte ivot na vidieku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 133Rozpoznajte ud, ktor vm nerobia dobre . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 134Zvte tonus svojho bldivho nervu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 135Njdite svojho lieitea . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 136Bute spokojn sdosiahnutm . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 136Postavte sa sprvne ku konfliktom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 137

Priroda_Sam_sebe_lekarom_KB.indd 3Priroda_Sam_sebe_lekarom_KB.indd 3 13.5.2015 8:2813.5.2015 8:28

Aktivujte svoj imunitn systm . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 138Najedzte sa do zdravia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 140revo preo je tak dleit? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 153Hbte sa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 157Vyskajte bio-sptn vzbu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 158Progresvne uvonenie svalstva aautognny trning . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 159Botoxom proti depresii . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 161Usmievajte sa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 162Zbavte sa zaaenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 162Uvedomte si svoj hnev . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 163Zistite, o vm prospieva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 163Zlepite svoj socilny stav . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 164Nerobte vemi asto nadasy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 167Povajte hudbu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 167Skste to svizualizciou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 168Spiritualita verte . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 168Pomhajte svojim deom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 176Ovplyvujte svoje myslenie pozitvnymi afirmciami . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 177Symptm achoroba ako nstroje due . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 179Rola obete zbavte sa jej . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 180Vytvorte si dobr pocity pokojne urobte niekedy nieo blzniv . . . . . . . . . . . . . . . . 180Uk svoju ranu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 182Navajte svojmu telu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 182Njdite svoje urenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 183Neobvajte sa zmien teraz alebo neskr . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 183Vneste do svojho ivota salutogenzu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 184Zbavte sa nauenej bezmocnosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 184Odpustite . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 185Obmedzte svoj profesijn stres . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 185

DOSLOV . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 191


PREDSLOV

Kad z ns u bol niekedy chor. Niekto je mono prve teraz akt-ne i chronicky chor, m sstavn bolesti, trp rakovinovm ocho-renm, prpadne opatruje ako chorho loveka. Kad pozn ten pocit, ke potrebuje pomoc pre seba alebo niekoho inho, lebo telo, duch i dua u nefunguj ako zvyajne. Zmocuje sa ns bezrad-nos, pretoe sa ctime bezmocn voi podlomenmu zdraviu, nah-a nm to strach, niekedy priam a smrten. Mono nm u nejak as naozaj nie je dobre a ctime, e neijeme zdravm spsobom: telo sa bri, zle spme, sme napt a nervzni, mme vysok krv-n tlak, tmav kruhy pod oami a oraz menej radosti. o potom? Vyhadme dobrho lekra, ktor ns prezrie, predpe liek a asto nm je potom naozaj ihne ovea lepie. Londnsky psychoanalytik Michael Balint u pred vye 50 rokmi hovoril o zisten, e rozho-dujca (vraj) nie je ampulka lieku i tabletky, ale spsob, akm ich lekr predpe...1)

Na vylieenie pacienta teda nesta poda mu cez stl recept. Vdy zle aj na osobnosti lieiaceho, aby jeho pomoc bola inn. Mnoh z ns v rozhodujcich ivotnch situcich istotne hadali charizmatickho lekra, nejakho medikusa, s akm sa stretva-me v ndhernom romne Noaha Gordona: lekra s poslanm, ktor vynik intuitvnou schopnosou vcti sa do stavu svojho pacienta a vou skutone mu pomc, prebudi v om zdrav sily a s ve-km osobnm nasadenm porazi to chor v om. Lene ivot nie je

1) Michael Balint: Der Arzt, sein Patient und die Krankheit. Klett, Stuttgart 1957.


J A E L B AC K E / A L E X A N D R A R E I N WA RT H OV6

Schwarzwaldsk klinika (pozn. televzny seril populrny v nemec-ky hovoriacich krajinch), ani gov romn z lekrskeho prostre-dia, a preto vea ud svojho medikusa ete nenalo.

Nenali ho najm udia s takm ochorenm, ktor nezapad do prsneho a trocha zkoprsho katukovho systmu kolskej medi-cny. Lekri si toti vtedy nevedia spomen na nzov ochorenia a postihnut v skutonej lekrskej odysee zfalo behaj od jednho lekra k druhmu a ani jeden nevie nieo njs. Tak dopadn naj-m udia, ktorm nezistia nijak organick prinu, naprklad pri zkosti v hrdle, bolestiach brucha, pri dchavinosti, ben srdca, pri trviacich problmoch, pocite zkosti v hrudi i pri chronickch bolestiach v pohlavnom trakte.

Tto knihu sme napsali preto, lebo vs chceme podpori v hadan vhodnho lekra. Pritom vak nejde o zoznam zameran na dajne najlepch lekrov! Tak lekr sa nachdza v kadom z ns: je to n osobn vntorn lekr medikus v ns. Je sriovo zabudovan v kadom loveku. Tento lekr spja vetky nae vntorn ochrann sily a m neuveritene vek potencil.

Ak ste teraz skeptick a pochybujete o existencii vntornho liei-tea, prve vtedy sa vm skutone oplat preta si tto knihu. Nejde tu o nejak ezoterick rei, tento osobn doktor naozaj existuje a sasn veda sa mu oraz vmi dostva na stopu.

Tto kniha m dve asti: v prvej sa pozrieme do diagnostickho repertora vntornho lekra a poksime sa vm ukza, e je to skuton koryfej. Budeme sledova, ak m zrunosti, ak metdy pouva a s m je ete vntorne spt. V druhej asti vm chceme da nvod, ako sa spoji s tmto vntornm lekrom, ako ho necha prehovori a cielene dosiahnu, aby konal vo v prospech. Objav sa pritom krok, prpadne viac krokov, smerom k samoliebe. Nie je to nijak vd, arovanie i mgia. Samolieba znamen rozmanit schopnosti tela-ducha-due vyliei si samo svoje vntorn i von-kajie zranenia a choroby, opravi ich s cieom obnovenia, prpadne udrania fungujceho organizmu.


SM SEBE LEKROM 7

Vimnime si, naprklad, imunitn systm udskho reva, ktor sa s mikroorganizmami ijcimi v om postupne spojil do jed-nho tmu nazvanho mikrobim. Tento mikrobim sa sklad zo vetkch baktri, vrusov a mikroorganizmov, ktor nali i-votn priestor v rozlinch orgnoch tela. Tvor aksi ochrann superorgn v naom tele. Je to nstroj nho vntornho lekra rovnako ako schopnos loveka privodi si relne uzdravenie vlune silou svojej predstavivosti. Vemi psobivm dkazom s pokusy so zdanlivmi liekmi s vskumom placeba a noceba. Aj spiritulna rove udskho ducha umouje uzdravenie. Spova v tom, e me uvoni obrovsk sily pre vntorn uzdravenie, alebo v tom, e povauje liebu za nov orientciu, ktor dod zmysel na sklonku ivota, o prichdza ruka v ruke s prehodnote-nm dovtedajch hodnt pred blzkou, ale aj ovea vzdialenejou smrou.

V poslednom ase sa vea vedeckch tdi zaober pozitvnymi inkami niektorch meditanch foriem na udsk hormonlny a imunitn systm, ako aj na nervov sstavu. Rovnako, ako mono ochorie z pretrvvajceho stresu, aj prostrednctvom meditcie sa otvra kolen vntorn postoj navodenia psychickho stavu pod-porujceho zdravie. Tmito a inmi schopnosami disponuje v vntorn lekr. Ba dokonca me modifikovane zapsobi na ge-notyp (k tomuto pozri kapitolu o epigenetike novom vednom odbore o tom, akm spsobom sa prostrednctvom ivotnho tlu ovplyvn vlastn genotyp).

Rozhodnutie zostva na ns: ako ijeme a i so svojm vntor-nm lekrom spolupracujeme, alebo nie, i si vmame vlastn vn-torn hlas a dvame na seba pozor, alebo si ho jednoducho nev-mame a slepo a bezhlavo sa niekam hrnieme bez ohadu na svoje vntorn hranice.

Ke dlhodobo nezdravo ijeme, telo reaguje takzvanmi streso-vmi odpoveami, ktor spoiatku vnmame len ako tich epot: benie srdca, bolesti hlavy, poruchy spnku, podrdenos, osa-melos, pocit plnosti i strach a zave letm mylienka: Mono by som mal/a nieo zmeni...?



Ke povame svoj vntorn hlas, prijmeme poiadavky vlast-nho tela, zmiernime jeho stresov reakcie a dme mu impulzy na uvonenie. inne tm zabrnime vzniku skutonej choroby a uzdravme sa. Ke sme spokojn, vyrovnan, uvonen, ba aj astn, dme svojmu organizmu prleitos uskutoni neuveri-ten vkon sebaobrany. Potom sa telu podar opravi aj pokode-nia genotypu, ktor by mohli vies k rakovinovm ochoreniam, doke stimulova imunitn systm, aktivova ochrann enzmy, zachyti von radikly, da k dispozcii opravn bunky a ete ove-a viac.

Vae telo m ohromn potencil na samoliebu, ktor ak len na to, aby zaal pre vs pracova. My si elme, aby ste mu to umonili!


KOKO DUCHA SA UKRVA VTELE?

Nieo tu mus by

Vdy sme si to mysleli: je tu nieo, o kolsk medicna ani vskum nevedia vysvetli. Hoci lovek pravidelne netuduje lekrsku odbor-n tla a kadorone sa s prchodom obdobia nachladnut iba obva o svoje zdravie, tu i tam sa v dennej tlai objav nejak populrno-ve-deck lnok o medicnskom fenomne, ktor v itateovi zanech pocit: nieo tu mus by.

Naprklad pri sprve o vskume, ktor uskutonil psycho-lg dr. Michael Witthft z Mainzu s kolegom na Kings College v Londne. V rmci neho rozdelili 147 pokusnch osb do dvoch skupn. Jednej polovici premietli dokumentrny film stanice BBC One, v ktorom sa drazne hovorilo o zdravotnch rizikch sig-nlov mobilnch telefnov a signlov WLAN. Druh polovica po-kusnch osb videla sprvu o bezpenosti internetovch dt a dt mobilnch telefnov. Vetkch 147 pokusnch osb bolo napokon vystavench signlom WLAN astnci si to aspo mysleli, ale v skutonosti sa tam nijak iarenie nevyskytovalo. Hoci teda ne-boli oiaren, niektor astnci sa saovali na chorobn prznaky pecifick pre oiarenie: 54 percent testovanch osb nahlsilo znepokojenie a skenos, ohrozenie koncentrcie i mravenie v prstoch, ramench, nohch i chodidlch. Dvaja astnci pred-asne ukonili test, lebo mali tak siln prznaky, e u sa alej nechceli vystavova dajnmu rdiovmu iareniu. astnci, kto-



r pred dajnm oiarenm videli dokumentrny film o monch rizikch rdiovch signlov, pritom najviac trpeli prznakmi.2) Viac ne polovica astnkov po prslunom ovplyvnen sprvou z m-di vnmala urit telesn prznaky, aj ke na to nebol ani najmen dvod! Ako je to mon?

Alebo ako je mon, e udia s disociatvnou poruchou osobnos-ti3) vykazovali nielen rozdielnu povahu, nadanie i spsob rei, ale menil sa u nich aj obsah krvnho cukru, ba aj dioptrie? Poda toho, ak osobnos sa v nich prve prejavuje, vykazuj rozdielny rukopis, mozgov prdy i prznaky choroby a skutone mu prechodne tr-pie cukrovkou! Znamen to, e v ase, ke naprklad prevezme kon-trolu nad telom iastkov osobnos A, poda hodnoty cukru v krvi ide naozaj o cukrovku. Toto obdobie trv niekoko dn alebo aj cel mesiace. Len o prevezme kontrolu iastkov osobnos B, krvn hod-noty sa v priebehu niekokch hodn zmenia na hodnoty zdravho loveka, hoci ide o pankreas toho istho loveka, ktor vak v zvis-losti od aktvnych vzorov v tomto mozgu bu prve funguje, alebo prve nefunguje.

Pozoruhodn je aj zistenie, e deti migrantov z Guatemaly naro-den v USA boli vo svojej novej domovine v priemere takmer o dva-ns centimetrov vyie ne ich krajania na juhu. Lekr MichaelHermanussen a matematik Christian Assmann ptrali po tomto jave, ako aj po otzke, preo dobre iven mui z dobrch pomerov v 19. storo nevyrstli do nadpriemernej vky neboli tak vysok ako rovnak vrstva obyvatestva dnes. Po vyhodnoten rozsiahlych dtovch materilov dospeli k zveru, e v tomto prpade nestaia veobecn vysvetlenia ako genetika, viva a podnebie. Poda ich zis-ten sa udia telesnou vkou porovnvaj prve so skupinou svojich

2) http:/www.uni-mainz.de/presse/56071.php vydanie: Michael Witthft, G. James Rubin (2013): Are media warnings about the adverse health effects of modern life self-fulfilling? An experimental study on idiopathic environmental intolerance attributed to electromagnetic fields (IEI-EMF), Journal of Psychoso-matic Research, 74. ronk, 3. vyd., 2013, s. 2063 2212.3) Znma ako disociatvna porucha identity. Vpacientovi existuj najmenej dve rozlin iastkov osob-nosti, ktor striedavo preberaj kontrolu nad jeho sprvanm. Jedna iastkov osobnos si pritom vbec nepamt alebo iba slabo pamt konanie druhej osobnosti.


SM SEBE LEKROM 11

rovesnkov.4) Vedci to odvodzuj zo skutonosti, e rastov hormny s prepojen s emciami. o sa tka vky: eurpski mui v priebehu 110 rokov narstli priemerne o hrdch jedens centimetrov. V om to spova? To sa nevie. A nielene sme oraz vy, ale sme vy oraz rchlejie. Vstup do puberty sa v kadom desaro udeje prie-merne o tri a tyri mesiace skr.

A ako si mono vysvetli, e u Amerianiek nskeho pvodu je pravdepodobnos mrtia v tdni pred Festivalom mesanho spl-nu (Harvest Moon Festival) o 35 percent niia ako po zvyok roka? David Phillips a Daniel Smith z Kalifornskej univerzity v San Diegu zistili tto skutonos analzou mrtnch listov. V tdni po dle-itom rodinnom sviatku sa mrtnos nskych Amerianiek zvi o rovnak hodnotu. Podobn vsledok potvrdzuje staria tdia, ktor prila k zveru, e idovsk mui akaj s mrtm a do skon-enia sviatku Pesach. Zo sksenosti vieme, e udia blzko smrti sa niekedy cel tdne dria pri ivote, aby ete raz uvideli rodinnho prslunka; potom po vemi krtkom ase zomr. div vyvolva vsledok experimentu s budhistickmi mnchmi: ako je mon, e meditujci tibetsk mnsi nezmrzli, ke im v miestnosti s teplotou 4,5 C poloili na ramen vlhk studen uterky (9,4 C)? Preo sa po uplynut jednej hodiny nekontrolovane netriasli ako kad normlny lovek a neboli podchladen natoko, aby ich to ohrozo-valo na ivote, ale plne opane, preo boli uterky nakoniec such? Mnsi za sedem hodn vysuili tri uterky iba svojou telesnou tep-lotou, ktor z nich vyarovala pomocou meditanej techniky naz-vanej tum-mo.5)

Vetky tieto javy sa skmali vedeckmi metdami a nepochybne sa dali dokza. Krvn tlak, tlkot srdca, ba aj telesn teplotu udia zrejme vedia toto vetko ovplyvni.

4) Pod skupinami rovesnkov treba chpa kontroln skupiny ud podobnho veku, ktor s navzjom priatesky previazan. Tieto skupiny mono nazva aj kliky, o je vemi dleit najm vobdob mladosti, alebo aj okruhy priateov, ak sa asto vyskytuj vspoloenskom spolunavan.5) http:/news.harward.edu/gazette/2002/04.18/09-tummo.html. Vrazom tum-mo sa oznauje pokro-il meditan technika budhizmu vadrajna. Vedome sa zvi telesn teplota asasne prebieha imuni-zcia proti nzkym vonkajm teplotm. Takto sa energia odvedie zvntra von scieom vymaza negatvne pocity, mylienky asprvanie ich splenm.



O vplyve ducha a o svislostiach tela a due udia nerozmaj iba dnes. Ve existuje filozofia ducha a nad telesno-duevnou prob-lematikou si dlh stroia lmali hlavu cel genercie slvnych filo-zofov. U asi desa rokov sa aj naa sasn pokroil prrodoveda zaober tmami ako meditcia. Ke naprklad do hadika znme-ho vyhadvaa pre vedeck literatru Pubmed6) zadme vraz medi-tcia, dostaneme vye 2 900 zznamov. Njdeme tam vne vedeck publikcie k tmam, ako naprklad vplyv meditcie na rakovinov ochorenia, bolesti, stres, strach, depresiu, imunitn systm i vysok krvn tlak a ete ovea viac.

Jedna z najobsiahlejch tdi k tejto tme je pravdepodobne Shamatha Project, ktor vykonali bdatelia Center for Mind and Brain7) (Centrum mysle a mozgu) v spoluprci s tmom 30 vedcov na univerzitch v celej Amerike a Eurpe. Na zklade randomizova-nej8) kontrolovanej tdie Projekt Shamatha skmal, ako sa inten-zvna meditcia prejav na myslen a cten. Na preskmanie zru-nost a sprvania testovanch osb pred intenzvnym meditovanm, poas neho a po om predstavili kognitvne lohy a lohy tkajce sa vnmania, vyprovokovali testovan osoby na emocionlnej rov-ni, dali im vyplni dotaznk a sledovali ich psychologick a bioche-mick hodnoty. Skmali celkovo 60 zdravch osb so sksenosami s meditciou. Tridsiatich spomedzi nich poslali na trojmesan in-tenzvny meditan kurz (pohrenia sa do seba), druh polovicu nie.9) Pod vedenm B. Alana Wallacea v tom ase cviili pribline es hodn denne, priom osobitn draz kldli na podporu uvonenia, pozornos, ako aj na lsku a scit k ostatnm.

6) Pubmed je bezplatn dtov banka slnkami zo vetkch oblast medicny.7) Center for Mind and Brain je vskumn iniciatva zaloen Kalifornskou univerzitou vDavise, USA. Sk-man tmy s naprklad: vplyv meditcie na ducha amozog, svislos hudby aspomienky, ako autistick deti spracvaj informcie, vvoj morlky udet.8) Randomizovanie znamen, e zaradenie testovanch osb do vyetrovanej skupiny (tu: meditujci a nemeditujci) sa uskuton na princpe nhody. Randomizovane kontrolovan tdia je v lekrskom vskume najlepia forma tdie, ako pri jednoznanom kladen otzok zska jednoznan vpove ado-kza kauzalitu.9) Treba doda, e po skonen experimentu aj druh polovica skmanej skupiny dostala prleitos absol-vova trojmesan meditan kurz, aby bola dodran spravodlivos.


SM SEBE LEKROM 13

Vyhodnotenie vynieslo na povrch nieo asn: Okrem cel-kovho zlepenia pocitu pohody a pozornosti bdatelia zistili urit zmeny biologickch znakov testovanch osb, naprklad zmeny telomerzy. Telomerza je enzm, ktor poas delenia bu-niek obnovuje koncov asti naich chromozmov, takzvanch telomrov. Tto funkcia alebo jej znik zaprinen naprklad stresom okrem inho ovplyvuje proces starnutia.10) Krvn vyet-renie testovanch osb, ktor sa zastnili meditanho kurzu, vykazovali o 30 percent vyiu aktivitu telomerzy ako porovn-van skupina.11)

Prekvapujce je, e vplyvy pohrenia sa do seba, zmes cvien koncentrcie, vnmania a dchania sa v meditanej praxi prejavia aj na najmenej bunke, ba a na molekulrnej rovni.

Budhistick mnsi s vemi iadan pokusn krliky neurol-gie. O alch psobivch prpadovch tdich, ktor uskuto-nil Richard Davidson, ste u urite pouli alebo tali.12) Richard Davidson je profesor psycholgie, predna na Univerzite v Ma-disone v tte Wisconsin v USA a v sasnosti patr medzi naj-znmejch neurovedcov. V roku 2008 zaloil vskumn intitt CIHM, ktor sa naplno upsal vskumu neurologickch inkov meditcie.13) Dalajlma, oddvna mentor Davidsona, ho osobne vyzval, aby sa venoval aplikovanmu vskumu. Dalo by sa tak pomc uom, rozri vedeck poznatky a sprostredkova hod-notu meditcie z vedeckej perspektvy. Bola to hodina zrodu in-tittu. Davidson chce na zklade vskumov v tomto intitte zisti, ako a preo meditcia men mozog a ako tieto vsledky zuitkova, naprklad lepie pomc vojnovm veternom, aby sa vyrovnali s bremenom zitkov, alebo inm pacientom, ktor potrebuj pomoc. Intitt sa usiluje njs odpove na to, i a ako

10) Naprklad telomry klonovanej ovce Dolly boli skrten u pri jej naroden. Ztoho vychdzala krtka dka ivota Dolly apredasn proces jej starnutia.11) http://mindbrain.ucdavis.edu/labs/Saron/shamatha-project12) http://www.investigatinghealthyminds.org/13) CIHM Center for Investigating Healthy Minds (Centrum vskumu zdravej mysle)



mono trnova scit a i lovek vie vedome ovplyvni nastave-nie svojich gnov.

Davidson, ktor sa sm vemi dlho venuje meditcii, na zklade v-skumov pomocou magnetickej rezonancie (MR)14) dokzal to, o om bol u dvno presveden: ...objav, e prostrednctvom zitkov sa n mozog v ivote men, o poukazuje na to, e mentlnym trnin-gom na mono pozitvne psobi.15)

Priestory CIHM sa nachdzaj vo Waismanovom univerzitnom centre, ktor vedie Davidson. M tam k dispozcii jedno z naj-lepch laboratri na svete na vskum procesov prebiehajcich v mozgu pomocou zobrazovacch metd a meditan miestnos s ekologickou korkovou podlahou. Na jeden test si Davidson pozval do laboratria indickho mncha a poas meditcie ho umiestnil do MR tomografu. Obrazy MR ukzali nadpriemern aktivitu v jeho avej predfrontlnej oblasti avej mozgovej hemis-fry. Podrdenie tejto oblasti mono da do svislosti s pozitv-nou zkladnou nladou, ktor dr na uzde zl nladu a zrejme zodpoved za vyvenos a duevn pokoj i za ten srden smev zdobiaci tvre budhistickch mnchov. astie je zrunos a mo-no si ju osvoji ako portov disciplnu alebo hru na nejakom hudobnom nstroji. Kto cvi, bude sa stle zlepova, hovor Da-vidson.16) Za elom dkladnejieho vysvetlenia tohto javu dalaj-lma osobne vybral zo svojho zkeho okruhu smich budhistov, ktor vycestovali za Davidsonom, a s nimi sa tento experiment zopakoval. Ilo pritom o profesionlov v meditcii s minimlne desatisc hodinami praktickej meditanej sksenosti. Navye, skmali 150 porovnvanch osb. U budhistov znovu zistili vyso-k aktivitu v avom elovom laloku, ak ani zaleka nedosahovala niektor z porovnvanch osb.

Vsledky zretene preukzali, e meditcia a mentlna disciplna

14) Poskytuje obrazy prierezov znme aj ako obrazy jadrovej tomografie.15) http://www.investigatinghealthyminds.org/16) Ulrich Kraft: Mnchen in der Magnetrohr (Mnsi v magnetickej rre). Sddeutsche Zeitung z19.5.2010; prav mozgov lalok je na rozdiel od avho zodpovedn aj za vetko negatvne. Vysloven optimisti preto maj aktvnej av frontlny kortex ne naprklad pesimisti amrzti.


SM SEBE LEKROM 15

skutone mu spsobi dokzaten zmeny v mozgu. m bola po-kusn osoba rutinovanejia, tm ahie sa jej darilo zaktivizova tto oblas mozgu.

alej sa skmala meditan prax, nazvan aj meditcia bezv-hradnho scitu; je to forma meditcie, pri ktorej sa praktizujci naplnia lskou a bezvhradnm scitom. Pomocou 250 senzorov rozloench na hlave budhistickho mncha a metdou elektroen-cefalografie (EEG) sa Davidsonovi podarilo zisti zvenie vsky-tu vn gama.17) V skupine porovnvanch osb, vetko novikov v meditovan, sa ni podobn nepozorovalo. asto dokzaten vlny gama, ak sa objavuj v mozgu budhistickch mnchov alebo u ns ostatnch, ke podvame vrcholn kognitvne vkony, stoja za pozornosou a koncentrciou a bene sa iba nakrtko vyskytuj v ojedinelch oblastiach mozgu. U mnchov vak tieto vlny plynule prdili celm mozgom.

Nemeck psycholg a meditan expert Ulrich Ott oznail hodnoty dosiahnut u jednho mncha ako hodnoty mimo dob-ra a zla. To znamen, e zatia o zvonka to vyzer, akoby bud-histi v sede trochu driemali, v skutonosti sa nachdzaj v stave, ktor je sce uvonen, ale zrove poznaen najvyou pozor-nosou.

Vedcov neprekvapila len zven dokzatenos vn gama. Vlny gama sa v mozgu mnchov rili koordinovane, takmer uspo-riadane. Tak forma sa bene nikdy nevyskytuje. Novinr Ulrich Kraft vysvetuje fenomn vn gama v lnku novn Sddeutsche Zeitung takto: Ke sedme pri lke kvy, vidme celkov obraz, teda lku kvy. V mozgu s vak za jednotliv asti tohto obrazu zodpovedn rozlin oblasti: jedna oblas rozpoznva vu kvy, druh oblas lku a celkom in vnma hned farbu. Kde a ako sa poskladaj vetky dieliky tejto skladaky a vznikne obraz lky kvy, sa nevie. Mono s vlny gama nieo ako vemocn kd: Ke nervov bunky vyl v rozsahu vn gama impulzy lka, hned,

17) Za vlny gama sa v EEG (elektroencefalografia) oznauj signly s oblasou frekvenci minimlne 30Hz. Objavuj sa pri silnej koncentrcii apri uen.



va kvy v rovnakom takte, pred nam vntornm zrakom sa objav lka kvy. Vlny gama by potom boli tou intanciou, ktor synchronizovala a spjala rozlin oblasti mozgu o by vysvetova-lo vznik vnmania.

Ke sa vetky nervov bunky synchrnne kolu, takto uzatvra Ulrich Ott, vetko sa spoj do jednho celku a lovek nediferencu-je subjekt ani objekt. Presne to je stredn vpove spiritulneho zitku.18)

Zver: Pri meditcii sa mnchom nielene podarilo prehna mozgom vekolep vlny gama, ale ukzalo sa, e sa celkovo zv-ila aj aktivita vn gama. Davidson to povaoval za svedectvo, e mentlnou prcou mono dosiahnu dokzaten zmenyv mozgu.

Vzah medzi telom aduchom

V udovej mdrosti je odjakiva pevne zakotven poznanie o z-kom vzahu tela a ducha. Nenadarmo existuje irok kla slov-nch zvratov svisiacich s telom ako: nieo nm tr v krku, lme nm srdce i le v aldku. To, e psychick konflikty a stres sa mu prejavi telesnmi problmami, uznva (zno-va) u aj medicna. Do akej miery je nae telo ovplyvniten du-evnm ivotom, duchom a sprvanm, sa vak dozvedme ibapostupne.

Donedvna sa tto oblas prenechvala najrozlinejm spi-ritulnym, ezoterickm i lieiteskm smerom, ktor zrune vo svoj prospech vyuvali priepas medzi intuitvnou udovou mdrosou a meravosou medicny. Boli jedin, ktor vychdza-li v strety udovej mdrosti. V roku 1983 sa napokon objavila

18) Ulrich Kraft: Mnche in der Magnetrhre (Mnsi v magnetickej rre), Sddetsche Zeitung z19.5.2010.


SM SEBE LEKROM 17

kniha Krankheit als Weg (Choroba ako cesta), spolon dielo me-dziasom zosnulho diplomovanho psycholga a psychoterape-uta Thorwalda Dethlefsena a lekra MUDr. Ruedigera Dahlkeho. Autori v om zastvaj tzu, e kadou chorobou telo upozor-uje na nerieen problmy. Je to interpretcia obrazu sveta, v ktorom choroby maj urit zmysel, toti vies ud smerom k vyej realizcii. Poznanie, opsanie a vysvetlenie javu, e za prznakom choroby sa ukrva osobne vysvetliten zmysel, patr k najsilnejm strnkam tohto diela. Bol to vek krok a udia vte-dy spoznali princp celostnho nasadenia, ktor samotnmu jed-notlivcovi vklad do rk zodpovednos, a tm aj monos uzdra-vi sa. Na druhej strane sa lovek za uritch okolnost mohol a me povaova za postihnutho pri konfrontcii s povrchnmi diagnzami v uvedenej knihe, o niekoho me rozli. Nastole-n tvrdenia bez akhokovek vedeckho dkazu v tejto knihe snaprklad:

Kto chce ma lsku, ale nijak lsku nevie da, stane sa astmatikom. Prinou zlch zubov je nedostaton vitalita. Bbtko m mlienu chrastu, lebo matka sa ho mlo dotka, prpadne ho

emocionlne zanedbva. Alergici maj nepriatesk postoj kivotu. lov kamene sa povauj za skamenen agresie. Prinou chorej peene s nestriedmos aprivysok idely. Prinou krtkozrakosti je chbajce sebauznanie. Rakovina je znak nezaitej lsky!19)

Potom neprekvapuje, e u toho-ktorho postihnutho sa toto vetko u vtedy postaralo o zmtok, ak nie o hnev. Svislosti po-stulovan v knihe sa aj napriek jej vedecky neutrlnemu charak-teru zakladaj na istej pekulcii a na jemnocite autorov pre symboliku. O tridsa rokov neskr sa urobilo vea. Vaka anga-ovanm lekrom a vedcom, ktor sa neboja spochybni prsne oddelenie tela a due (alebo ducha i psychiky, nazvite to, ako

19) Thorwald Dethlefsen, Rdiger Dahlke: Krankheit als Weg (Choroba ako cesta), Goldmann, Mnchov 2000.


Documents

Sám sebe lekárom