Fakty nádhernej perspektívy

ODBORNÝ ASISTENT BOHUMIL JURČO, KATEDRA POLITICKEJ EKONÓMIE FFUK

Za pomerne krátke časové obdobie sme s a oboznamovali s rôznymi dokumentárni s t rany a vlády, ktoré sa zaoberali závažnými problé­mami nášho národného hos­podárstva. Diskutovali a v y ­slovovali sme sa k nim a vyvodzovali pre našu prácu patričné závery. Tak tomu bolo tesne рэ XI. sjazde KSČ, pri uzneseniach o reorgani­zácii riadenia, plánovania a financovania národného hos­podárstva, pri dokumente n životnej úrovni atd., a už znova s a máme vy jadrova l k novému, ргэ náš budúci ži­vot vefmi významnému do­kumentu, ktorý schválil ÚV KSČ na svojom zasadnutí 23. a 24. septembra t . r. vo f o r ­me hlavných zásad smerníc III. päťročného plánu rozvo­j a národného hospodárstva na roky 1961 — 1965.

Je potrebné všimnúť si, akým starostl ivým spôsobom s a prikročuje k zostavovaniu tohto plánu. Úlohy n a š e j d r u h e j päťročnice boli s t a ­novené až v priebehu j e j plnenia, kým Smernice ÜV KSČ a vlády ČSR pre vypra­covanie 3. päťročného plánu boli prejednávané 23. a 24. septembra t . r. (a zostavo­vané e š t e p r v ) — čo s a tu uskutočňuje s temer v y š e ročným predstihom. Tento f a k t povedie k skvalitneniu nášho plánovania.

Tretí päťročný plán zač­neme plniť v období dovršo-vania socializmu v n a š e j vlasti. Jeho hlavným ciefom bude — ako to výstižne s f o r ­muloval s . Šimůnek — do­

siahnuť na podklade víťazstva socialistických výrobných vzťahov, širokým zavádza­ním na jnovše j techniky, n a j ­mä rýchlo postupujúcej me­chanizácie, automatizácie a chemizácie a podstatným zvýšením spoločenskej pro­duktivity práce, ďalší rozvoj výrobných síl vo všetkých odvetviach národného hos­podárstva a dosiahnuť tak vysoký stupeň uspokojova­nia hmotných a kultúrnych potrieb pracujúcich a tak vytvárať predpoklady pre postupný prechod ku komu­nizmu.

Splnenie j e d n e j z hlavných úloh XI. s j azdu KSČ — do­siahnuť rozhodujúce víťaz­stvo socialistických výrob­ných vzťahov — sa blíži už ku koncu. Dokončuje s a li­kvidácia zbytkov kulactva a súkromno-kapitalistických živlov v mestách. Vs tupuje­me do obdobia ďalšieho upevnenia a rozvíjania zá­kladného zväzku n a š e j spo­ločnosti — zväzku robotní­kov a družstevných roľníkov. V roku 1963 budú na pôde hospodáriť len družstevníci v skupinovom vlastníctve a na malých hospodárstvách do 0,5 ha, ktoré m a j ú pre­važne charakter osobného vlastníctva

V Smerniciach sa predví­d a j ú ďalšie vysoké tempá rozvoja národného hospodár­stva, čo j e tým významnej­šie, že vychádzajú z v y š š e j základne, ktorá vznikne pre­kročením úloh d r u h e j päť­ročnice v priemysle, s taveb­níctve a doprave, okrem toho bude skrátená pracovná do­ba a predĺžená školská do­chádzka, ktorá zabsorbuje 300.000 pracovníkov. I na­priek tomu niektoré úlohy stanovené v direktívach XI. s j a z d u bude možné zvýšiť. Napríklad priemyselnú v ý ­robu možno zvýšiť nie o 90 až 95 percent oproti roku 1957, ale o 101,3 percenta a pod.

Splniť takéto náročné úlo­hy bude možné len zvýšením produktivity práce ( v pr ie­mys le o t r i š tvrt iny, v s t a ­vebníctve o 70 — 80 percent atď.) a vytvorením s p r á v n e j š t r u k t ú r y celého priemyslu, ktorý zabezpečí neustále zvyšovanie technickej úrov­ne ako priemyslu tak i celé­ho národného hospodárstva.

Bude s a ďa le j využívať so­cialistická zákonitosť pred­nostného ras tu vroby výrob­ných prostriedkov so s ú s t r e ­dením s a na s t ro járs tvo, ktorého podiel na celkovej priemyselnej výrobe dosia­hne viac ako 30 °/o a tým s t r o j á r s k e výrobky zabezpe­čia viac ako 50 % vývoz­ných fondov a zohrajú v ý ­znamnú úlohu v rozvoji a prehĺbení hospodárskej spo­lupráce soc. kra j ín. P ô j ­de n a j m ä o ťažké s t ro­járenstvo. Na Slovensku sa bude uskutočňovať rých le j ­ším tempom industrializácia. V roku 1965 vyrobí sloven­s k ý priemysel toľko, ako priemysel ce le j ČSR v roku 1948. Zmení s a š t ruktúra v odvetví priemyslu. Ak ro­ku 1948 na Slovensku bolo poradie: potravinársky, s t ro­j á r s k y , spotrebnýý, chemic­k ý priemysel atď., v roku 1965 to bude s t ro já r sky , po­travinársky, chemický, spo­trebný atď. Budú prebudo­vané podniky, rozšírené ex i s tu júce kapacity, zavede­né nové technicky náročné výrobné odbory, ako v čier­n e j metalurgii s tavba V ý ­chodoslovenských železiarní — podnik akým s a nemôže pochváliť ani jeden z európ­skych kapitalistických š t á ­tov.

Chemická výroba vzrast ie o 86 percent oproti roku 1960. Koncom päťročnice v y ­robí sa 12,9 k g umelých hmôt na hlavu obyvateľa, čím bude prekročená súčas­ná výroba v priemysle n a j ­vyspelejš ích kapitalistických štátoch. Investície do che­mického priemyslu na Slo­vensku budú predstavovať 10 percent z celoštátnych.

Poľnohospodárska výro­ba vzrast ie o 40 percent, f Pokračovanie ли 3 str (

Na našich závodoch a družstvách súťažia už desiatky, ba s tovky kolektívov o titul Brigády socia l i s t icke j práce. O veľkom význame tohto hnutia netreba hovoriť. Vznik 'о г podnetu Briflád komunistickej práce v Sovietskom sväze a r o z š í r Ho M do mnohých socialistických kraj ín. Ani študenti nestoja bokom Poslucháči vysokých škôl na Kórei boli iniciátormi hnutia „letiaceho koňa", vysokoškoláci demokratické­ho Nemecka súťažia o titul „skupina socialistických študentov" a pod. A j na n a š e j Univerzite sa zrodila podobná iniciatíva.

Práve pred rokom, v decembri 1958, vyšli poslucháči vtedajš ieho II. ročníka novinárstva na Filozo­fické.] fakul te UK s návrhom na súťaž o titul ..kolektív socialistic­k e j práce". Táto pracovná skupina vždy patrila medzi naj lepšie na f a ­kulte. Museli však zápasiť s mno­hými ťažkosťami, ba často i s n e ­pochopením. No, napriek tomu ne­rezignovali. Pracu.jú i naďalej tak dobre ako predtým.

Keď t e r a j š í nový fakultný výbor ČSM uvažoval ako zaktivizovať všetkých študentov na pres tavbe školy, ako zintenzívniť výchovu no­v e j , socialist ickej inteligencie, roz­hodol sa využit iniciatívu pracovnej skupiny III. ročníka novinárstva a prihliadnúc k podmienkam vysoko­školského štúdia na Filozofickej fakulte, navrhol súťaž o titul „š tu­dentská skupina social ist ickej prá­ce" .

Co s l e d u j e táto só">-? Vedúcou zásadou nášho odborného štúdia sa s táva úzke spojenie štúdia s o živo­tom. Preto treba zvláštnu pozor­nosť venovať produktívnej práci, najmä práci manuálnej. Jedným z dôležitých cieľov súťaže j e v y ­tvorenie s i uvedomelého komunis­tického pomeru k práci. Preto zá­väzky, ktoré sa budu prijímať, ne­budú s a týkať len štúdia, výrobnej praxe, ale i vere jnoprospešnej prá­ce v na jš i r šom zmysle slova. Treba vážnejš ie pristupovať a j k rozví ja­niu komunistickej morálky. Čle­novia súťažiacich kolektívov musia byť vzorom v komunistickej morál­ke. A to s ú len tie najdôležite jš ie ciele. Všestrannosť t e j t o súťaže e š t e z v y š u j e j e j význam. A k é s ú podmienky pre vs tup do súťaže? Do súťaže s a pr ih lasu je pracovná skupina, ktorá uzavrie komplexný socialistický záväzok, dotýkajúci s a celého života študen­tov v škole i mimo ne j . Záväzky s a budú zameriavať na:

1. Osvojovanie si marxizmu-leni-nizmu v ú z k e j spätosti s odborným štúdiom (napr. preštudovanie niek­torých diel, besedy o nich, štúdium uznesení s trany a pod.).

2. Sústavné a hlboké štúdium od­borné (vzájomná pomoc, aktivita na seminároch, prospech),

3. Účasť na vedecke j a výchovnej práci (ŠVK, ĽKR, lektorské skupiny pri MV ČSM a pod ).

4. Účasť a úroveň práce v odbor­n e j praxi (zabezpečenie kontaktu s o strednými školami, práca v ČSM a PO na školách a pod., podľa od­borov a kombinácií).

5_Prácu v ČSM a iných masovo-politických a kultúrno-osvetových organizáciách na faku l te i mimo ne j .

6. Trvalé spojenie so skupinou mladých robotníkov alebo roľníkov alebo s Brigádou socialist ickej p rá­c e (spoločné zábavy, výlety, náv­š t e v y divadiel a pod.).

7. Kultúrny život a odpočinok (spoločná návšteva divadiel, kín, výs tav, besedy o filmoch, knihách, hrách, spoločné výlety, pestovanie športu a te lesne j výchovy).

8. Letné prázdninové brigády a krátkodobé brigády počas roku.

9. Dodržiavanie zásad komunis­t i c k e j morálky.

10. Osobitné záväzky kolektívu a jednotlivcov.

Každá pracovná skupina, ktorá s a prihlási do súťaže o titul „štu­dentská skupina social ist ickej prá­c e " súťaží obdobne, ako j e to v zá­sadách ÚRO o Brigádach socialis­t i c k e j práce, teda nie s ostatnými kolektívmi, ale us i lu je sa o sús tav­né a čo naj lepšie plnenie záväzkov, pričom odovzdáva a rozš i ru je svo­j e skúsenosti v rámci c e l e j školy.

Taký j e návrh FV ČSM Filozofic­k e j fakulty na túto súťaž. A že ne­

zostal len na papieri, o tom svedčí to, že prvá pracovná skupina (PS novinárov III. ročníka) bola už do súťaže pr i ja tá . Ďalšie š tyr i pracov­né skupiny pri jmú do súťaže v de­cembri.

Treba však povedať, že tento ná­vrh nie j e definitívny. Vysokoškol­s k ý výbor ČSM orqanizoval práve začiatkom decembra, v čase, keď sa Naša univerzita tlačila, celouni-verzitný aktív vedúcich pracovných skupín, ktorý sa zaoberal touto s ú -tažou t fakulty

j e j rozšírením na ostatné Univerzity. O výsledkoch

tohoto aktívu budeme informovať v budúcich číslach Naše j univerzity.

Sme budúca inteligencia. Vyras­t a j ú z nás ľudia budúcnosti, pre ktorých j e výs tavba komunistickej spoločnosti celoživotnou úlohou. Smer, ktorým sa máme uberať, ukazuje nám robotnícka trieda v Brigádach socialist ickej práce. Chceme sa od našich robotníkov učiť A súťaž, ktorú navrhujú na FFUK, s a nepochybne stane orga­nickou súčasťou práce ČSM na v y ­sokých školách, organickou súčas­ťou procesu výchovy inteligencie socializmu, ktorá bude budovať ko­munizmus. To j e obsiahnuté a j v ústrednom hesle súťaže „študo­vať pre komunizmus, žiť a pracovať po socialisticky".

Veľa úspechov súťažiacim skupi­nám želá

NAŠA UNIVERZITA

G03ZPRAVODAOSTVO ф O pražskom Týždni pria­

teľstva V dňoch 14 .-21 . no­vembra s a v Prahe uskutočnil Týždeň priateľstva medzi praž­skou Karlovou univerzitou a Humboldtovou univerzitou v Berlíne. Berlínsku delegáciu, v k t o r e j boli mnohí poprední predstavitelia nemecke j vedy, viedol rektor Humboldtovej uni­verzity prof. dr . Kurt Schröder, t ra/ьку IyzJt.ii prial* is iva ьа stal významným medzníkom v rozvoji a v prehlbovaní druž­by medzi oboma univerzitami.

ф 60 rokov brnenskej tech­niky. Koncom novembra oslá­vili brnenskí vysokoškoláci šesťdesiate výročie založenia Vysokého učenia technického v Brne. Na slávnostnom zasadaní

rozšírenej vedecke j rady sa zú­častnili zástupcovia ústredných úradov, politických a hospodár­skych organizácií, rektori vyso­kých škôl, absolventi a poslu­cháči. V Národnom technickom múzeu potom za účasti ministra školstva a kultúry dr. Fr. Kahu-du otvorili výstavu, ktorá do­kumentuje bohatú činnosť b r ­n e n s k e j techniky.

® Výstava sov ie t ske j lekár­s k e j knihy, V rámci Mesiaca ČSP usporiadali na L e k á r s k e j fakul te UK výs tavu s o v i e t s k e j odbornej l e k á r s k e j l i teratúry. Výs tava bola inštalovaná v miestnostiach Ústrednej lekár­s k e j knižnice a s t ret la s a s ne­všedným záujmom.

Päťročnica a m y „Závažné ú lohy b u d e t reba riešiť

v r o z v o j i školstva. Otázky v ý c h o v y k v a ­l i f ikovaných k á d r o v a ďalš ieho z v y š o v a ­nia ú r o v n e p r í p r a v y m l á d e ž e v školách n a d o b ú d a j ú neustá le n o v é k v a l i t y z hľa­d iska r a s t ú c e j ú l o h y k v a l i f i k o v a n ý c h pracovn íkov pr i u s k u t o č ň o v a n e j i n d u s ­trializácii a p o s t u p n e z v y š u j ú c e j sa a u ­tomatizácii . V s ú č a s n o m období sa školská polit ika s ú s t r e ď u j e p r e d o v š e t ­k ý m na organické s p o j e n i e vyučovan ia s prácou v o v ý r o b e a pred ĺžen ie zák lad­n é h o pov inného vzdelania na 9 rokov. K sp lnen iu t ý c h t o úloh, k t o r é p r e d s t a ­v u j ú v ý z n a m n ú súčasť k u l t ú r n e j r e v o ­lúcie, sa v t r e t e j päťročnici v y t v á r a j ú predpok lady p r e n o v é v ý u č b o v é pr ies to­r y a v ý c h o v u k v a l i f i k o v a n ý c h učiteľov. O a k ú v e ľ k ú ú l o h u t u ide, j e z j a v n é t, toho, že m u s í m e získať v iac ako 10 000 učiteľov. V predško l ských v ý c h o v n ý c h zariadeniach, k t o r é c h c e m e v t r e t e j päť­ročnici vybudovať, p r e d s t a v u j e p r e d p o ­kladaný r o z v o j dos iahnut ie t a k e j ú r o v ­ne, ž e sa d o s t a n e m e na j e d n o z n a j p o ­p r e d n e j š í c h m i e s t v o s v e t e . Pri v ý c h o v e k v a l i f i k o v a n ý c h k á d r o v na odborných

školách r á t a m e s p o d s t a t n ý m z v ý š e n í m počtu š t u d u j ú c i c h pri zamestnaní ."

(Z h l a v n ý c h zásad s m e r n í c t ret ieho päťročného p lánu r o z v o j a n á r o d n é ­h o hospodárstva na r. 1961 — 1965)

Za socialistickú školu

Ročník V. — Číslo 4. Bratislava, december 1959 Cena 50 hal.

Súťaž o titul „KOLEKTÍV SOCIALISTICKEJ PRÁCE"

Nová iniciatíva

щ NA PRAHU NOVÉHO ROKU PRAJEME VŠETKÝM Í UČITEĽOM, POSLUCHÁČOM A ZAMESTNANCOM UNIVERZITY KOMENSKÉHO PRI­

JEMNÝ VIANOČNÝ ODPOČINOK A VEĽA PRACOVNÝCH I OSOBNÝCH ÚSPECHOV V ROKU I960! Redakcia Naša univerzita

Kedysi pýcha ruských cárov, dnes ... čítajte na str. 2. Spo­

mienky na Leningrad.

Univerzita P. i. Šafárika

v Košiciach V sobotu dňa 28. novembra za­

zneli v Štátnom divadle v Koši­ciach slávnostné fanfáry , oznamu­júce významnú udalosť: s lávnostné založenie d r u h e j univerzity na Slo­vensku.

Nová univerzita ponesie meno Pavla Jozefa Šafárika, východoslo­venského rodáka a významného bojovníka za jednotu českého a slovenského národa. Univerzita vznikla zlúčením b ý v a l e j L e k á r s k e j fakul ty v Košiciach a Filozofickej fakul ty v Prešove.

Na slávnostnom a k t e sa zúčast­nila stranícka a vládna delegácia na čele s kandidátkou politického byra ÚV KSČ, podpredsedníčkou vlády inž. Ludmilou Jankovcovou, rektori bratských univerzít a mnohí hostia. Po prejavoch súdružky Jankovcovej a ministra školstva a kultúry dr. Fr. Kahudu, povereník školstva a kul túry Vasiľ _ Biľak odovzdal prvému rektorovi Šafári­k o v e j univerzity prof. dr. Jozefovi Pajtášovi dekrét prezidenta repub­liky a rektorské insignie. Nový r e k ­tor potom prehovoril o budúcich úlohách univerzity.

Založenie nove j univerzity zna­mená posilnenie v e d e c k e j a v ý s ­k u m n e j základne n a š e j vlasti a s tane sa novým strediskom vzde­lávania v metropole východného Slovenska, k toré prechádza prud­kým rozvojom social ist ickej eko­nomiky.

Pra jeme n a š e j b r a t s k e j 4ftiver-zite veľa úspechov na poli peda­gog icke j i vedecke j práce. (NU)

SOVIETSKA VEDA A TECHNIKA DÄVA LEKCIU POCHYBOVAČOM

в Vysokoškoláci proti militarizmu. V Gre i f swalde v NDR s a uskutočnila I. medzinárodná š t u d e n t ­s k á konferencia o proti­faš i s t ickom hnutí odpo­r u európskych študentov. Dvojdenná konferencia, na k t o r e j s a zúčastnil i p r e d ­s tav i te l ia š tudentov z 18 európskych š tá tov ako a j delegát i z á z i j s k ý c h a a f ­r ických kra j ín , vyzva la akademickú mládež Euró­py do b o j a proti obnove mi­litarizmu v západnom Ne­m e c k u a k z jednoteniu v š e t k ý c h š t u d e n t s k ý c h a k ­cií namierených proti pr í­pravám a t ó m o v e j vo jny .

ф 400 tis íc japonských š tudentov pripoji lo s v o j hlas k požiadavke pokroko­v e j čas t i japonského náro­da - zrušiť v š e t k y v o j e n ­s k é zmluvy medzi Japon­skom a USA. Na jednom z mnohých zhromaždení — v Tókiu — s a zúčastni lo v y š e 20.000 š tudentov.

ф Proti Batistovej tyra­nii. Predseda k u b á n s k e j v lády F. Castro navšt ív i l š tudentov h a v a n s k e j uni­verz i ty, aby s a presvedči l o tom. a k o p o k r a č u j e v ý ­cv ik š t u d e n t s k ý c h milícií, utvorených na obranu r e ­volúcie. Š tudentské a r o ­botnícke oddiely v y š l ú do pohoria Sierra Maestra, odkiaľ s a začalo povstanie proti Bat i s tove j tyranii, a b y s a t a m vycvičil i p r e b o j v horách. Fidél Castro vyzval š tudentov, aby boli bdeli voči reakčným silám, ktoré s a budú za i s te snažiť z í skať ich na s v o j u s t r a n u a využiť ich proti revolúcii.

ф Na č ínskych vysokých školách š t u d u j e v tomto školskom roku as i 440 t i s íc š tudentov, č o j e s k o r o š t y ­r i k r á t v iac a k o v roku 1940. S ras tom počtu vysokoško­lákov s a neus tá le z v y š u j e a j podiel počtu š tudentov z Robotníckych a roľníc­k y c h rodín. V porovnaní s rokom 1952 s a ich po­diel zvýš i l o 20 percent.

& V Montevideu s a u s ­kutočnil nedávno národný s j a z d Sväzu komunis t icke j mládeže U r u g u a j a . Zaobe­r a l s a príčinami, k t o r é za­b r a ň u j ú u r u g a u j s k e j mlá­deži p r í s t u p k tvor ivému národnému životu a došiel k záveru, ž e hlavnou p r e ­kážkou p lodne j t v o r i v e j práce mládeže j e imperia­l i s t ický t l a k n a u r u g u a j -s k é hospodárs tvo a s y s t é m lat i fundi í na vidieku.

Ф „Dnes nie s ú peniaze p r e v e d e c k é účely a z a j t r a s a potom z r ú t i celé n a š e národné hospodárstvo", „Nič p r e a r m á d u ! " „Viac p r e k u l t ú r u ! " , „ Š t r a j k u j e ­m e za v y š š i e položky v roz­počte na rok 1960", „Naše laboratóriá patr ia do m ú ­zea", „Učebne s ú preplne­n é ! " , „Máme málo a s i s t e n ­tov" . „Žiadame nemocenskú s taros t l ivosť" — v znamení týchto a podobných hesiel prebiehal v Rakúsku t r o j ­denný š t r a j k 30.000 poslu­cháčov vysokých škôl .

ф Študenti vypískal i Speidla. V y š e 700 poslu­cháčov V y s o k e j školy t e c h ­n i c k e j v S t u t t g a r t e zne­možnilo j e d e n z p r e j a v o v bývalého nacistického g e ­nerála, t e r a j š i e h o vel i teľa pozemných síl NATO v s t r e d n e j Európe Hansa Speidla, k t o r ý obhajoval atómové vyzbrojovanie bundeswehru a vyzýva l zá-padonemeckú mládež, a b y vstupovala do b o n n s k e j u r -mády. Podľa a g e n t ú r y ADN. keď Speídel prešiel do d r u ­h e j sá ly, aby pokračoval vo svo jom p r e j a v e , vhodili š tudent i do t t j f j m i e s t ­nosti s lzotvorný granát .

ф UnHoí-rlta Karola Marxa v L ipsku oslávi la 550. výročie založenia. Tá­t o untverzitf j e jednou /о si« s t í ' h univerzít v NDR a po univerzi te v Heidel­b e r g u druhou n a j s t a r š o u univerzitou oboch čas t i N«?mecka. Dnes má u n i v e r ­zita desať f a k ú l t

- t k -

© в # S в в <*

©

o

Ešte a j dnes ozývajú sa v a m e r i j k e j a západoneurópskej tlači po­zorovatelia a komentátori, ktori Sa zo všetkých síl snažia dokázať, že veda a technika kapitalistických kra j ín j e oveľa vyspelejšia, ako veda a technika Sovietskeho sväzu. Pravda, nemôžu odškriepiť so­v ie t ske j vede nesporné úspechy — napríklad prvenstvo vo vystrelení umelej družice Zeme, vo vystrelení p r v e j rakety na Mesiac a v do­siaľ najsmelšom kroku pozemšťan JV do kozmického priestoru, keď ľudské oko po prvý raz uzrelo pomocou sovietske j rakety odvrátenú tvár Mesiaca. Usilujú sa teda aspo i vykresliť veci tak, že t u ide o v ý ­nimočne z javy v sovietske j vede a technike a že na ostatných úse­koch udajne sovietska veda a technika zaostávajú.

na Kolumbijskej univerzite SEY-M O U H A M ľ J l M A N A . ktorý v uply­nulých týzdňocn studoval podmien­ky v sovietskom priemysle kovoob-ruo:;Clch s u ü . i ü v . ť i u u s o ľ M í - l M A N

zistil, zu a j v tomto priemyselnom odvetví má sovi.iaKd technika značný náskok u i - J i^vad j rn . Vďa­ka noniidiiza,. a i.y (jw.ac.1, vdaka iiajmoderneji,. .i orpa.iizaou vyrooy, produkuje so. ietsky priemysel ko­voobrábacie s t r o j j oveia hospodár­nejšie ako hociktorý iný š tá t na svete, a teda b-»,.etsky sväz môže

Už roky takto s.ypú títo reme- roku 19J2. Spomenutá zpráva agen-selní pochybovač, svojim čitateľom .túry f ASS však konštatovala, že piesok do оси, v snahe udržať masy sovietskym vedcom bolo známe ta- tieto siro.it - k . j r e su mac kľu-ludu na Západe v slepote. Do ur- jomstvo atómovej bomby už roku čom k industrializácii málo vyvi-čitého času sa iin toto záškodnícke 1947 — teda púhe dva roky po tom. nutych kra jm — dodávať oveľa dic.o vcelku darilo. Presvedčili do- čo americkí vedci zvrhli podobné lacnejšie ako Západ. konca mnohých popredných politi- bomby na Hirošimu a Nagasaki. Pritom všetkom však neslobodno

Lež sovietski vedci a technici zabúdať na závažnú okolnosť: Všet-urobili vládnucim politickým kru- ky tieto úspechy dosiahla soviet-hom na Západe ďalšie čiary cez ská veda a technika v období s tu-rozpočet. V neuveriteľne krátkom denej vojny, keď svetový obchod čase zaznamenala sovietska veda pridušali nenormálne obmedzenia, skvelé úspechy na poli mierového priehrady a prekážky. O čo rých-

í , w ' t

kov o úda jne j zaostalosti soviet s k e j vedy. Napríklad nedávno zo­snulý americký generál a niekdaj­ší minister zahraničných vecí Spo­jených štátov G E O R G Ľ M A R S H A L L

vyhlásil v máj i roku 1951 na otáz­ku, či Sovietsky sväz má atómovú využívania atómovej energie. A ešte lejším tempom bude sa môcť so-bombu, doslova toto: „Vybudovanie väčšmi znepokojilo Washington vietska vedu a technika vyviiať v tovární na výrobu t e j t o bomby vy- i Wall Street to, že celý rad ďal- terajších podmienkách, v období zaduje na desať tisíc subdodávate- ších krajín dostáva tieto objavy so- zmierňovania medzinárodného napä-l o v . . . Pechybujem, či v celom vietskych vedcov a technikov ako tia, o tom mo/no si urobiť usudok sovietskom Rusku majú štyritisíc, nezištnú pomoc. Ak vládnuce im- už podlá toho, že celý rad dôleži-alebo^ aspoň dvetisíc subdodávate- perialistické kruhy vôbec uvažovali tých priemyselných odvetví splní lov, kiorí sú na^ potrebnej t ech- o mierovom využívaní jadrove j úlohy, vytýčené sedemročným p I á -nickej ú r o v n i . . . " Generál MAR- energie, zamýšľali a j tento nový m.in už v naibiizších dvoch, či SHALL sa vôbec nedal mýliť tým, že zdroj energie uplatňovať ako ná- Íroch rokoch. už roku 1949, teda takmer pred s t r o j vo s v o j e j expanzívnej politi-dvoma rokmi zpráva agentúry TASS oznámila, že Sovietsky sväz ovláda tajomstvo atómovej bomby — ne­hovoriac už o tom. že túto skutoč­nosť potvrdil celý rad vedeckých pozorovateľní, a j v samotných Spo­jených štátoch . . .

Takéto a podobné názory sa nám

Pri príležitosti Týždňa studentstva boli početné besedy so za­hraničnými študentami.

A B Y MOHLI A J O N I

študoval... Platení pochybovači na Západe,

k • Jasne o tom svedčí Baruchov a pnivd.i, nechcú vidieť tieto fakty, i.ilientha ov plán a dalšie plány л tým menej j e im príjemné, keď Washingtonu. Ich zmyslom bolo (->ru/ Kri i« k n i h y svetovej ve r e j -

zmocniť sa nadvládv nad všetkými nosu spoznáva |ú pravdu a menia drojim uránu na celom svete. A svo j názor na krajinu, o k tore j

dnes zdajú naivné. No,

namiesto toho sa dnes od Prahy až po Peking budujú za pomoci so­vietskych vedcov a technikov ató

dos ne

zabúdať, že to bola len jedna strán­ka propagandistického ťaženia, kto­rým sa mala verejná mienka na Západe postupne pripraviť na roz­pútanie útočnej vojny proti Soviet­skemu sväzu a ostatným krajinám mierového tábora. Takéto reči ma­li vyvolať na Západe mylný dojem, že vojna bude pre údajne technicky vyspelé vojská imperialistických mocností priam zábavkou. Predse

nesmieme mové reaktory a najnovšie výda-bytky sovietske j vedy sa už uplat­ňujú v priemysle, poľnohospodár­stve. zdravotníctve a na ďalších úsekoch. Ba dnes už j e nemysliteľ­ná medzinárodná konferencia o mierovom využívaní jadrove j energio bez aktívnej účasti soviet­skych odborníkov.

Ale závratné a neodškriepiteľné úspechy zaznamenáva sovietska ve­da a technika a j na tých úsekoch.

da povoľovacieho výboru snemovne ktoré dosiaľ pokladali odborné a reprezentantov Spojených štátov priem\selné kruhy na Západe za C LARENCE CANNON v septembri svoju výlučnú doménu. Nedávno roku 1949 doslova povedal: ..Bom- napríklad uverejnil deník NEW ba rdo vac i e ̂ lie tad 1 á̂ Spojených štá- YORK TIMES pozoruhodné prizna­

nia profesora podnikovej ekonomiky tov by mohli udrieť na Moskvu hoc a j za j t ra, a mohli bv udrieť t v r ­do...*4

fcľšte dlho sa ozývali podobné ľu­dožrútske reči z úst popredných politických predstaviteľov západ­ných mocností. Plodilo ich zbožné želanie vládnucich vrst iev na Zá-pade, zasfaviť a zvrátiť vývin, kto­rým sa sve t zákonite uberá od V" j ľ k e j októbrovej socialistickej re­volúcie. A len postupne si ľudstvo objasňuje, a k e j katastrofe sa vyh­lo, vdaka tomu, že zásluhou so­vietskych vedcov mohla sa i mie­rová veľmoc — Sovietsky sväz — oprieť o najmodernejšie zbrane. Len teraz plne chápeme, čo to zna­menalo pre stratégov Pentagonu

pocíti len nepravdy. No h sú ich pocity hocaké, pred

kutocnostou budu musieť kapitu-avať. Za touto skutočnosťou j e otiž železná logika: sovietska ve-a a technika nedosahuje s v o j e ús-• hy náhodou. Dosahuje ich pre-o. lebo socialistická spoločnosť j e j r.súdila čestné miesto. Veda a echnika nie j e nástrojom v rukách ?ádcov mamutích monopolov na mykanie maximálnych ziskov. J e j tdlným cieľom | e raziť cestu po­roku celého ľudstva. A tým dáva matateľny a konkrétny podklad Uefo*v j politike Sovietskeho sväzu

ik prispieva k tomu. že táto po-

ln/ KAROl DLOUHÝ

REO ROCKET ON МОП' Ш;Я|

i«#. Щя, щ в д к MISS0.E m m v * - V ' - --)• - \ í ; - ' - « ; , y ,&;< .

:; ij í ; s s f..í s .4 s s : t • s • < ЭДЩ-ťtt I É 4 зШЩъ-ЩШШГ 1

•w, 1Н11Л i \ H w

MoíéB < REDS' ROÍ HITS MOOi

mm . . . v . í u í w r*, y, J U U W H V / » *. cuiuywuu, keď sa pred svetom z čistá jasná H l l » t - fe í * M « » * ! » vynoril Sovietsky svaz ako moc- , , v ^ nosť. schopná odplatiť každý úder Шшшт Í.&W М$Ш — a to niekoľkonásobnou silou. • * _ ' ~ * Stratégovia Pentagonu totiž naisto J e fo tomontáž n e w y o r s k ý c h novín zo 14. s e p t e m b r a t . r . rátali s tým, že Sovietsky sväz ne- V š e t k y h l a v n é a m e r i c k é noviny pr inies l i na t i tu lných s t r á n -bude mať atómovú bombu prv ako k a c h unisono z p r á v u : Sov ie t ska r a k e t a na Mesiaci !

NAŠA REPORTÁŽ

Nie všade na svete majú študen­ti také podmienky k štúdiu, aké máme my. Nie všade na svete ma­jú štipendiá, dobre vybavené inter­náty a lacnú stravu. Nie všade na svete môže študovať každý, kto má k tomu chuť a vlohy.

My si tieto vymoženosti ani ne­uvedomujeme. Vošli do nášho ži­vota tak, že i#h považujeme za úpl­nú samozrejmosť. Často si málo vá­žime všetky tie ,,samozrejmosti", ktoré nám štát poskytuje. Preto nikdy nemôže byť na škodu, keď si občas pripomenieme, že miliónom študentov v kapitalistických a zá­vislých krajinách toto všetko chý­ba, že za to musia tvrdo bojovať.

Jednou z takýchto príležitostí bola i beseda so zahraničnými š t u ­dentmi. ktorú v rámci Medzmárod-n ho týždňa studentstva usporia­da! Fakultný výbor ČSM Filozofic­k e j fakulty UK. Zúčastnili sa j e j 2 mexickí študenti. 1 Bulhar a 1 Kórejčan.

Poch • piteľne, najväčší záujem sa sústredil na mexických študentov, veď Mexičana v Bratislave každý deň neuvidíte. Otázkam nebolo kon­ca-kraja A Sergio Arturo Montero odpovedal. Zaujímavo, hoci s t ruč­ne rozpovedal históriu Mexika. Ho­voril i o dnešnej situácii vo s v o j e j krajine, o j e j vzťahoch k USA, hos­podárskych ťažkostiach i obchode s ČSR. No, predsa len najviac a najzauj ímavejš ie hovoril o tom, ako ž i jú mexickí študenti.

V Mexiku j e e š t e veľká negra­motnosť: 50 percent obyvateľstva nevie čítať a písať. Len veľmi malá časť detí školopovinného veku nav­š t e v u j e a j najnižší stupeň škôl — šesťročné školy, pretože rodičia nemajú dostatok finančných pro­striedkov. O nič lepšia situácia nie j e ani na vysokých školách. Veľká väčšina študentov musí popri š t ú ­diu pracovať, pretože zápisné na fakultách j e veľmi vysoké a knihy sú veľmi drahé. Internátov j e má­lo a ani zďaleka nemôžu kryť po­treby. Podobne i študentské jedál­ne. Preto nie sú nijakou zvláštnos­

ťou veľké demonštrácie študentov. Jedna z takýchto demoštrácií mala za následok zatvorenie internátu a jedálne polytechnického inštitútu v hlavnom meste Mexiku. Obsadilo ich vo j sko a vedúci študentských organizácií boli pozatváraní. Bude sa opakovať 17. november 1939? Nie! To nesmieme dopustiť!

Aká rozdielna situácia j e v škol­s t v e Kóre j ske j ľudovodemokratic­k e j republiky! Krajina, ktorá už vlani dovŕšila socializáciu poľno­hospodárstva. má dnes 38 vysokých škôl a 8.600 rôznych druhov niž­ších škôl. na ktorých š tudu je 2,509 000 študentov. V kra j ine j e zavedené povinné stredoškolské vzdelanie, štúdium j e bezplatné a učebnice dostávajú poslucháči v y ­sokých škôl zadarmo.

Známe j e kóre j ské hnutie ,,le­tiaceho koňa", ktoré sa náplňou po­dobá našim Brigádam socialistickej práce. No. málokomu j e známe, že iniciátormi tohoto hnutia boli prá­ve študenti. A tí tu dosahujú v y ­nikajúce úspechy. Poslucháči fi lo­zofickej fakulty si dali záväzok, že zmontujú helikoptéru a dokázali t o ! A brigády? Nieto študenta, ktorý by cez prázdniny sedel doma.

Na Kórei teraz silnie hnutie za zjednotenie kra j iny. Je m á m e po­solstvo vlády KĽDR všetkým par­lamentom sveta. A my snahu kó-re j ských priateľov podporujeme a budeme podporovať.

A do tretice, a to už bola bese­da v závere, rozprával Zinov Geor-ginov, poslucháč medicíny, o sna­ženiach a cieľoch bulharskej mlá­deže a študentstva. Hovoril o prá­ci Komunistického sväzu mládeže Bulharska, nezabudol spomenúť aké úspechy dosiahla ateistická výchova bulharskej mládeže a hovoril i o cie­ľoch do budúcna.

Beseda sa skončila. Každý z j e j účastníkov si odnášal hre j ivý pocit hrdosti príslušíka kraj iny, v k t o r e j j e o študentov náležíte postara­né.

Dušan Z á h o r s k ý

Kedysi pýcha ruských cárov, teraz druhé najväčšie mesto Sovietskeho sväzu, večne krás­ne mesto nad Nevou — Lenin­grad. Nad Nevou poletujú čaj­ky, zlaté lúče slnka sa odráža­jú od obrovskej pozlátenej ku­poly Izákovho chrámu. Na ná­mestí Dekabristov nehybne sto­jí na svojom kamennom pod­stavci hrdý Medený jazdec — majestátny pamätník zaklada­teľovi tohto mesta. Vľavo od neho Čnie do výšky dlhá ihlico-vitá veža Admirality. O kúsok d ale j vidíme Zimný palác a za ním Palácové námestie — svedkov najväčšej revolúcie všetkých čias. Revolúcia, ktorá znamenala novú éru v dejinách celého ľudstva ...

Každý z nás pozná bohatú históriu tohto mesta. Každému

И/а &&iwuj/\cuL z nás je blízka kolíska Veľkej Októbrovej revolúcie. Chcel by som vám povedať iba niekoľko slov o živote na Leninigradskej univerzite, kde som dva roky študoval.

Ked si spomínam na svoj ži­vot v Leninigrade, vynorí sa mi v pamäti hrst nezabudnuteľ­ných zážitkov. Listujem v albu­me, prezerám fotografie, roz­ložené na mojom písacom stole. Spomienka za spomienkou sa vracia ... Myslím na všetkých tých, ktorí sa postarali o to, aby sa nám mesto nad Nevou stalo skutočným druhým domo­vom, myslím na nctšu profesor-

Internacionálna" na vychódzke v Cárskom sele.

ku ruštiny Taisiu Alexandrov-nu, ktorá nás naučila poznávat nielen krásy ruského jazyka a literatúry, ale aj ochotne nám radila a pomáhala vo všetkých problémoch, s ktorými sme za ňou prišli. Mal som nemálo možností poznávať charaktero­vý profil sovietskych ľudí. Ho­voril som so študentami, robot­níkmi zo závodov, kolchoznými roľníkmi i predstaviteľmi inte­ligencie. U všetkých som si ce­nil ich húževnatosť, pracovné nadšenie, skromnosť, úprim­nosť a dobré srdce.

V najbližšom styku som bol, samozrejme so študentami. Na­ši sovietski kolegovia nám sku­točne obetavo pomáhali preko­návať počiatočné ťažkosti v štú­diu. Po rusky sme sice viac-tnenej vedeli, predsa však tie prvé mesiace neboli pre nás najľahšie, tobôž nie pre našich čínskych a kórejských priate­ľov. Sovietski študenti boli k nám skutočne veľmi pozorní, pomáhali nám vo všetkom, z druhej strany však nikdy ne­dávali najavo, že by smě pre nich boli „inostranci". Prijali nás medzi seba ako „svojich", a práve preto sme sa necítili tak, ako keby sme boli niekde v cudzine — boli sme doma, medzi priateľmi. S akou rados­ťou nám ukazovali pamätihod­nosti svojho rodného mesta ako ochotne nám hovorili o svo­jom tivote!

Najkrajšie spomienky mám

hádam na našu pracovnú sku­pinu v U. ročníku Filologickej fakulty. Bola to 5. pracovná skupina v ročníku, ale každý ju poznal pod názvom „5. Inter­nacionálna". To preto, že okrem sovietskych študentov nás bo-• a celá spústa zo zahraničia, ivaja z Číny, dve dievčatá z Bulharska, jeden z NDR, dve Poľky a ja. Stali sme sa sku­točnými, blízkymi priateľmi.

Boli sme spolu nielen na prednáškach, seminároch -spolu sme trávili aj mnohé krásne chvíle vo voľnom čase. Chodili sme do Ermitáže, do Ruského múzea, spoločne sme navštevovali divadlá a kiná, po­riadali sme tanečné večierky a pod. Boli sme spoločne nielen na brigádach, ale aj na výle­toch. exkurziách, na ktoré si každý z nás ešte aj po rokoch spomína. Tento družný kolek­tívnii život nám ukázal, čo ko­lektiv vlastne znamená. Koľko krásnych a radostných chvíľ sa ilá spoločne tráviť, namiesto toho, že by človek žil iba sebe samému.

O koľko je to krajšie, ked si ľudia dobre rozumejú, ked si dokážu navzájom pomáhať vo svojej práci, keď dokážu uži­točne a pritom príjemne trá­viť aj niíktoré voľné chvíľky v kruhu priateľov, v dobrom kolektíve. Veď aj u nás na fa­kulte sa toho veľa robí. V nie-kt or ý ch pracovných skupinách sa vytvorili ozaj dobré kolektí­

vy. Z druhej strany však — budme si úprimní — ako často narážame na nepochopenie u niektorých ľudí, koľko preja­vov egoizmu a individualizmu sa ešte vyskytne medzi nami! Sú ľudia, ktorí síce študujú dobre, ale nič viac ich nezaují­ma. Myslia vo všetkom len a len na seba. A sú aj takí, čo sa oháňajú veľkými frázami, my­slia si o sebe, že sú bohvie čo, na druhých hľadia zhora — a pritom vo svojom vnútri sú zase len egoistami alebo niečím ešte horším . .. Nezaškodilo by hádam zamyslieť sa trochu nad týmto. Treba len trochu dobrej vôle každého z nás k tomu, aby sme si lepšie rozumeli, aby sme žili trochu družnejšie ...

Napokon ešte uvediem jeden citát, ktorý som si vypísal z denníka našej „5. Internacio­nálnej" pracovnej skupiny na Leningradskej univerzite. Do tohto denníka sa zapisovali rôz­ne veci, týkajúce sa skupiny. Denník často koloval medzi na­mi. na jeho stránkach prebie­hali celé diskusie — v ňom sa odrážal život skupiny. Neviem už ani presne, kto zo skupiny to napísal - to ani nie je dô­ležité - ale myslím, že čosi v tých slovách je:

„ .. .Na vysokej škole musí­me dokázať nájsť seba samého, nájsť si takú hlavnú líniu, kto­rej sa budeme držať po celý život. Ten, kto našiel seba sa-mého, kto nie je vnútorne roz­dvojený, nebude nikdy hovoriť jedno z tribúny, a druhé — pre seba. A len medzi takýmito ľudmi môže vzniknúť skutočné priateľstvo. . K. TAUBER

Í-x- u

Túto fotograf iu u v e r e j ň u j e m e ako taktnú pr i­pomienku, že sa blíži obdobie skúšok, v nádej i ,

iste naši čitatel ia-študenti pochopia analógiu a v y d e d u k u j ú z n e j včasné ponaučenie: aby náš

s k ú š k o v ý f i n i š nevyzeral takto

Pod touto hlavičkou vydávali poslucháči I. ročníka svojho

„brigádneho zpravodaja".

0 PRVOM ROČNÍKU N A P R A H U nových premien

Život nás neprekvapí „Aha, pozrite, t u j e p r v ý . .

Bol to prvý pľuzgier n a š e j 11. čaty, hneď na druhý deň po za­čatí naše j výrobnej praxe. Sme filozofi, 1. ročník a učíme sa poznávať život. Taký, aký j e . Aký bude. Prišli sme na Pozem­né s tavby šesť týždňov pozná­vať prácu. Skutočnú manuálnu prácu. Priznávame, bola ťažká. Únava sadala na mladé tváre. Ale nie nadlho. Iba na začiatku.

A práca bežala, nechávala za sebou s v o j e plody. Kástli haldy zeminy z práve vykopaných zá­kladov, okolo nich rady práve navozených tvárnic, vydúvali sa pľuzgiere, tvrdli ruky. Na Fe-bruárke, na Páričkovej, na Hos­tinského ulici, v Krasňanoch, r u k y 180 mladých stavbárov -filozofov.

Každý deň o 7. hodine ráno začali s tavby dýchať mladosťou. Starší n a j p r v pozerajú, potom poradia, neskôr pomôžu a na­koniec pokyvujú uznanlivo hla­vou.

To nie s ú krehučké dievčatá, čo práve prišli na s tavbu. To sú naše brigádničky. A tie montér­ky im veru pristanú. A ako mužne sa len oháňajú čakanmi! Keby s t e pozerali na takú Vadi-novú, Bartákovú, či Adamcovú, iste by s t e prestali hovoriť ô ženske j s labos t i . . .

Do 20. decembra sme žili na stavbách. Potom sa opäť v rá­time do posluchární, na pred­nášky, semináre . . .

Sme filozofi, 1. ročník. Ako prvi začíname študovať i pra­covať zároveň. Umom i rukami. Ruky nám tvrdnú. Neskôr už nepocítia rúčku lopaty alebo krompáča. Potom spoznajú, čo znamenalo tých šesť týždňov. Kukám a pľuzgierom sa už ne­bude venovať pozornosť. To bu­de znamenať, že j e všetko v po­riadku. že sa všetkému rozumie.

Keď sa nám teraz otcovia a matky vrát ia z práce, už ich i s te lepšie pochopíme. Život plodí prácu. A j manuálnu. A každá šľachtí č loveka. . .

Fero Kráľovič, poslucháč I. ročníka

V tomto školskom roku j e nesporne v s t rede záu jmu c e l e j Univerzity. A v týchto týždňoch zvláštnu pozornosť si zas luhujú dievčatá a chlaoci z prvého ročníka Filozofickej fakulty. Sú roztrúsení na výs tavbe bytov a škôl po ce le j Bratislave. V y ­striedali poslucháčov Prírodo­vedecke j fakul ty a práve v s t ú ­pili do š tvr tého týždňa výrobne j praxe. Budú pracovať na s t a v ­bách e š t e 3 týždne v tomto a 6 týždňov v letnom semestr i . S hodnotením ich práce t reba preto počkať.

A úlohou tohto krátkeho člán­k u j e tiež niečo iného: pokúsiť s a odpovedať na otázku, ako s a dívať na našich filozofov — stavbárov z prvého ročníka. Predovšetkým, domnievam sa, netreba ich vidieť mimo univer­zity. Nielen preto, že dochádza­j ú na konzultácie, ale predo­vše tkým preto, že prestavba n a š e j v y s o k e j školy sa neusku­točňuje len na fakultách. Naj­revolučnejšie p r v k y pres tavby možno objaviť práve na ulici Februárového víťazstva, na Hos­tinského ulici, v Krasňanoch a inde. Tam sa začína rodiť t r v a ­lé spojenie vzdelávania, výcho­vy našich študentov s prácou robotníka. A to — organické spojenie školy s o životom, s v ý ­robou, s praxou výs tavby — j e vedúca zásada i odborného š t ú ­dia i základ výchovy v duchu komunistickej morálky. Takto, a nie inakšie, s a začína formo­vať uvedomelý bojovník za v e c socializmu a komunizmu.

Niekto by mohol namietať, /• miestom n a š e j praxe, n a š e j „vý­r o b y musí byť predovšetkým stredná škola, redakcia novín alebo iná vedecká inštitúcia Isteže, ak š tudent nebude dob­r e poznať problémy a potri by budúceho pracoviska a nebude s a pri svojom odbornom štúdiu na ich riešenie pripravovať, bu­de na novom pracovisku dlho iba na oštaru. Do tých čias, k y m s a nedouci, neosvojí s i v še tko to, čo s i mal priniesť už z v y ­s o k e j školy. V nových učebných plánoch, napríklad Filozofickej fakulty, bude preto odborná prax zaujímať podstatne viac miesta ako doteraz. Ale v tom e š t e nie j e záruka, že s a zo š t u ­denta s tane povedzme uvedo­melý socialistický učiteľ. Tým s a môže s tať len tak, a k celé s v o j e štúdium (teóriu i p r a x ) spoj í s konkrétnym úsilím pra­cujúceho ľudu. Veď akýmže bu-dovateľom komunizmu by s a mohol s tať náš absolvent, ak by práve konkrétna účasť v bu­dovaní v jeho príprave chýba­l a ? ! Výrobu treba preto pova­žovať za kľúč revolučného p r e ­tvárania vyučovania, organizácie a výchovy mládeže od základu, bez čoho, tohto pretvorenia od

PROF. ERNEST SYKORA základu, ako hovoril Lenin komsomolcom, ani nemožno do­siahnuť, aby s a „z úsilia mla­dého pokolenia utvorila spoloč­nosť, ktorá by s a v ničom nepo­dobala s t a r e j , t. j., komunistic­ká spoločnosť."

A e š t e z jedného aspektu domnievam sa, treba upozorniť na význam výrobnej praxe a j na Filozofickej fakulte. Smerni­ce pre tretiu päťročnicu za n a j ­dôležitejšiu zásadu, určujúcu smer výchovy, vzdelávania a kultúrneho života nášho ľudu pokladajú „vytvorenie podmie­nok pre harmonický rozvoj člo­veka, vyrasta júceho na budo-vateľa socialist ickej a komunis­t icke j spoločnosti". Pre vysoké školy z toho vyplýva nutnosť zamyslieť sa nad profilom na­šich absolventov. Uznesenie ÚV KSČ z 22. a 23. apríla t. r. na­črtáva hlavné r y s y človeka vše­stranne vzdelaného a rozvitého, akého potrebuje komunistická spoločnosť; ukazu je súčasne, aká j e to zložitá úloha. A j tu spojenie výchovy a vzdelávania s výrobou, s o životom má prin­cipiálnu dôležitosť. Niet ine j metódy výchovy všes t ranne roz­vitého človeka.

Avšak tým. že sa tento vý­chovný cieľ dostáva ako kon­krétna úloha do päťročného plá­nu a j e a j jasné, ako ho reali­zovat, mimoriadnu dôležitosť nadobúdajú spoločenské vedy, Filozofická fakulta. Ešte viac

ako predtým do popredia v y ­s t u p u j ú otázky úrovne všeobec­ného vzdelania, vedeckého s v e -tonáhľadu, otázky komunistic­k e j morálky, estetická i telesná výchova.

Tým skôr nemožno o dievča­tách a chlapcoch prvého roční­ka hovoriť, že s ú mimo fakulty, mimo univerzity. Naopak pracu­j ú na stavbách nielen v záujme plnenia hospodárskeho plánu zvyšovania životnej a kul túrne j úrovne ľudu, ale a j v záujme ďalšieho rozvoja s v o j e j univer­zity.

Pravda, konečné slovo povedia dosiahnuté výsledky. Už dnes sa v š a k ukazuje, že t u na stavbách, v živote týchto mladých ľudí dochádza k významnému kroku pri odstraňovaní protikladu me­dzi prácou telesnou a duševnou, že ich fyzická práca učí vážnej­šie, zodpovednejšie s a dívať na štúdium a že s a t u začína utvárať pevný, stmelený kolek­tív. Zdá sa. že poslucháči prvé­ho ročníka vnesú do školy veľa nového. Bude preto správne, ak ČSM bude sústavne pozorne a skúmavo sledovať činnosť p r ­vého ročníka a smelo prenášať dobré skúsenosti i do života a činnosti s tarších poslucháčov. Keď prídu totiž na začiatku päť­ročnice na pracoviská, s t re tnú sa tam s rovnakým procesom premien a prestavby, aký sa u nás na univerzite začal tohto roku.

Itywi, čo- chý&aii

I I I

Pekne bolo v klube večer, 27. novembra. Príjemné dve hodiny prežili všetci ti, ktorí sa prišli pozriet na sláv­nostný veter z príležitosti dvojstého výročia narodenia Friedricha Schillera. Vydarené podujatie, a predsa malo jednu chybu. Chybu, za ktorú nemôžu poslucháči piate­ho ročníka - Stahlová, Vínerová, Dratva a Nezval z ktorých iniciatívy sa slávnosť konala, a ktorí si ju sa­mi aj zorganizovali, ale práve ti, ktorým bola určená. A to tli v prvom rade poslucháči ostatných ročníkov ger­manistiky. Prišli totiž vo veľmi skromnom počte, veil učiteľov a hostí bolo len o veľmi málo rrienej ako štu­dentov.

Stratili snáď germanisti, týka sa to najmä súdruhov z nižších ročníkov, záujem o svoj predmet? A môžu sku­točne ľutovat, že neprišli. Boli by počuli veľmi peknú prednášku lektora katedry H. Jergera, isto by ich bol zaujímal aj film o Schillerovom živote a diele, a aj os­tatný program bol pekný. Večer bol spestrený závereč­nou častou IX. symfónie Ludwiga van Beethovena, zlože­nej na slová Schillerovej Ódy na radost, ktorú si prítom­ní vypočuli z gramofónovej platne. Netrvalo to všetko dlho, predsa však si účastníci veľa odnášali, a hlavne bol to pekný príspevok k tak významnému Schil-lerovmu výročiu.

Skoda, že súdruhovia z konzulátu NDR mohli prist iba ospravedlnit svoju neúčast. Slávnosť by vyznela ešte väčšmi ako prejav družby československého a nemecké­ho ľudu.

Treba pochválit a súčasne sa podakovat poslucháčom piateho ročníka, že hoci majú veľa práce, — štátnice is­te nie sú maličkosť, — predsa si našli čas aj k organizá­cii tohoto podujatia. p d

ZA JAROMÍROM HLAVSOM

Smrť vyrvala z našich radov mladého nádejného vedca a pedagóga. 19. no­vembra 1959 po k r á t k e j chorobe náhle zosnul vo veku 31 rokov náš blízky spolupracovník zástupca docenta a člen katedry t e ­órie a dej ín š tá tu a práva Právnickej fakul ty UK v Bratislave dr. Jaromír Hlavsa.

Na jeho pracovnom stole ležia e š t e listy rukopisu posiateho drobným úhľad­ným písmom, na ktorom do poslednej chvíle svojho mladého života pracoval. Húževnato a svedomité zbieral, triedil a hodnotil materiál pre svo ju habili­tačnú prácu „Veľkomorav­s k ý š tá t " , ktorú mu len smrť prekazila dokončiť.

Už ako as is tent a neskôr ako odborný as is tent pr i­stupoval s plnou vážnos­ťou k svoj im pedagogickým povinnostiam. Jeho pred­nášky hlboko fundované vedomosťami a neustále doplňované najnovšími po­znatkami historicko-práv-n e j vedy tešili s a v e ľ k e j obľube poslucháčov, k u ktorým mal Jaromír Hlavsa ľudsky vre lý vzťah. Donie­sol s i ho do svojho učiteľ­ského pôsobenia už z v y ­sokoškolských štúdií, kde v masových organizáciách, na jmä v š a k v ČSM zastával najrozmanite jš ie funkcie a kde sa a j ukul jeho poli­tický profil natoľko, že v roku 1948 bol p r i j a t ý do radov Komunistickej s t r a ­ny Československa.

Zosnulý s a intenzívne zúčastňoval na vere jnom živote, aktívne politicky pracoval.

Kým medzi nami žil a skromne pracoval často sme s i ani neuvedomili hodnotu jeho práce. Až j eho tragická smrť, ktorá nás prinútila hlbšie s a za­myslieť nad jeho krátkym, no obsažným životom, nám ukázala, akého dobrého pedagóga, usilovného a vo­či sebe náročného pracov­níka, verného priateľa, člo­veka — komunistu strati l i sme v Jaromírovi Hlav-sovi.

Česť jeho s v e t l e j pa­miatke '

Z o H y in

m «Ü Z

Cesta k cluši človeka Dalo by sa začať

rozprávkou o hľadaní šťastia. Antickými príbehmi o ľúdoch, ktorým šľachetnosť a hrdinstvo bolo cieľom.

Alebo snád zájsť až do dávno­veku a u tvrdých lovcov prale­sa hľadať živelnú krásu života ? Netreba však myseľ posielať daleko. Odmotávajúce sa klbko našich dní je nesmierne zaují­mavé. Plné záhad i nových ra­dostných poznaní.

Veľmi nespokojnou a zveda­vou vednou disciplínou je na­príklad medicína. Nelenže sa ..bezbožne" hrabe v ľudských vnútornostiach, ale materiál­nym experimentom pripravuje postupne i odpovede na pálčivé otázky duševna. Nechcem však tu načínat filozofické problémy medicíny, i keď sú nesmierne zaujímavé. Skôr taká praktická stránka medicínskej filozofie ma int ere suje. Slovnú zásobu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave už dávnejšie obohatil výraz — so­cialistický lekár. Výraz naoko všedný, jednoduchý; no svojou živou obsahovou náplňou ne­smierne zložitý. Tak zložitý, že tvorí hlavnú náplň celého mno-hotuárneho výchovného pôsobe­nia tejto školy. Treba hned po­vedať, že spomenutým výrazom označený druh zdravotníckeho

pracovníka je zatiaľ jav veľmi ojedinelý. Ak vec hlboko ľud­sky domýšľame, možno povedať, že až výnimočný. Pravda táto skutočnosť nesmierne zvyšuje morálnu zodpovednosť lekár­skej fakulty za kvalitu výchov­ného procesu.

Zodpovědnost pred reálne existujúcou socialistickou spo­ločnosťou za to, či produkt tej­to výchovy nebude zaostávať za skutočnosťou. Náročnosť tohto problému sa ešte komplikuje tým, že reálna náplň práce so­cialistického lekára, tak ako si ju náš súčasný život vytvára a formuje, už dnes daleko presa­huje rámec typickej lekárskej profesie. Možno povedať, že v jednej osobe tu často vystupu­je lekár, sudca i vychovávateľ • Dnes sa snád možno ešte vy­hnúť týmto funkciám a utiah­nuť sa pohodlne do ulity ránho-jiča. Ovšem zajtrajšok, ten bude náročnejší na ľudské kvality lc kára. V žiadnom inom povoláni nemožno tak hlboko preniknúť k ľudskému vnútru, ako v me­dicíne. Človek, cítiaci nad se­bou tieň smrti, odloží všetky škrupule a vracia sa do svojej opravdové j podstaty. Slovo le­kára je silou, ktorá, ak je pro­gresívne zameraná, môže spo­ločensky urobiť deľmi veľa. Zdrojom takejto sily môže byť však jedine hlboko ľudsky ci

tiaci socialistický lekár, pre­chovávajúci v sebe lásku a úctu k človeku. Výchova mladého človeka k týmto vysokým etic­kým cieľom je proces zložitý a veľmi náročný. Vždy je tu dile­ma askézy a materiálneho bla­ha. Preniknúť k hlbokému po­znaniu záhad života a smrti a vypestovať si v sebe nezištnú lásku k človeku — dokáže len ten, komu peniaz nebude nik­dy cieľom, ale len púhym pro­striedkom k životu. No a tu prichádzame už k problémom komunistického vnímania zmys­lu života. Ak prvé obdobie ko­munizmu prinesie ľuďom úplné hmotné zabezpečenie, ďalšie ob­dobia otvoria cestu k nesmier­nemu rozletu a slobode ľudské­ho ducha. Človek, uvoľnený z pút vlastníckeho mamonár-stva postupne stane sa ľud­skejším, duševne dokonalejším i šťastnejším. My si dnes tie­to grandiózne zmeny nevieme ešte ani dosť dobre predstaviť. My ich ešte len akosi tušíme. Vcrínve, že prídu, tak, ako ve­ríme, že v každom človekovi i zdanlivo zlom — je predsa kus šľachetnosti, dobra a krá­sy. Práve z týchto skutočne hu­mánnych pohnútok každý ч na­ším ľuďom úprimne cítiaci le­kár musí stáť na prvom poste budovania nášho nového života.

Dr. Ján Vrtíš, LFUK

Dokončenie úvodníka vytvoria s a predpoklady dosiahnutia osobnej dl­hodobej zainteresovanosti družstevníkov na trvalom zvyšovaní poľnohospodárskej výroby. Na Slovensku sú hlavné rezervy p r e celoštát­ne zvyšovanie poľnohospo­d á r s k e j výroby. Odstrániť zaostávanie v poľnohospo­dárs tve Slovenska bude zna­menať zvýšiť intenzitu výro-roby na úroveň dosahovanú v českých zemiach.

Odstránenie celkového ekonomického zaostávania Slovenska, ktoré s a predvída v Smerniciach v y ž a d u j e zvý­šiť kvalifikáciu pracujúcich. V roku 1958 z celkového počtu 12.024 inžiniersko-technických pracovníkov v s t ro já rens tve na Slovensku bolo 5343 bez potrebného od­borného vzdelania, v Brati­slavskom k r a j i j e a ž 45 per­cent inžiniersko-technických kádrov bez odborného vzde­lania i v rozhodujúcich pod­nikoch. Napríklad v Kovo-smalte j e len 55 percent s potrebnou kvalifikáciou. Podobne j e tomu v s taveb­níctve a v poľnohospodár­stve. V českých kra joch j e 2,3-krát viac odborníkov s vysokoškolským vzdela­ním ako na Slovensku. P ô j ­de o to, aby školstvo pomá­halo zvyšovať kvalif ikáciu pracujúcich priamo v závo­

doch. Naše vysoké školy mu­sia zameriavať perspektívnu výchovu a prípravu budúcich absolventov tak, aby náročné úlohy boli schopní v každom smere zvládnúť, čo s i vyža­d u j e od poslucháčov poznať náročné úlohy.

Realizovanie Smerníc pre­j a v u j e s a v r a s t e životnej úrovne pracujúcich — osob­ná spotreba pracujúcich vzras t ie v roku 1965 o 30 percent k roku 1960. Pôjde ď a l e j o r a s t nominálných peňažných pr í jmov obyva­teľs tva a znižovanie cien. Každá druhá rodina bude mať v roku 1965 televízor, každá tretia chladničku, r á ­dio takmer každá rodina. Podstatne vzrastú služby obyvateľstvu, rozšíri s a s t a ­rostlivosť o zdravotníctvo, školstvo, počet zamestnan­cov vzrast ie o 420.000 z toho 200 — 220 tisíc bude žien, Skrátená bude pracovná do­ba. Do 480.000 nových bytov s a nasťahujú nové rodiny. A to sú iba niektoré z f a k ­tov. Seriózne študovanie Smer­níc, poznanie ich úloh a zmyslu is te nadchne každého pre vytvorenie predpokladov na úspešné uskutočnenie t e j t o nádhernej perspektívy. To platí a j pre učiteľov, š t u ­dentov a pracovníkov Uni­

verzity Komenského.

Silvestrovský StlpČek alebo

moderná doba

Mama, my s a hráme na mno-hostupňovú raketu !

H

oci od II. celoštátnej spartakiády nás delí ne­celý rok, predsa len prí­prava na ňu nás v n i j a ­kom prípade nemôže u s ­

pokojiť. Nácviku s a zúčas tňuje '220 dievčat a 160 chlapcov. Jed­no; livé fakulty sú zastúpené takto (prvé číslo znamená po­čet dievčat a druhé počet chlap­cov) : bývalá VŠP 100 — 35, pr í­rodovedecká 60 — 60, filozofic­ká 40 — 40, právnická 20 — 25.

Nácvik prebieha na hodinách základnej te lesne j výchovy a zúčastňujú s a ho poslucháči a poslucháčky druhých ročníkov. A tu s a nám vynára otázka, či j e to s p r á v n e ? Veď na II. celo­štátnu spartakiádu do Prahy by chceli ísť a j poslucháči z v y š ­ších ročníkov, no pri tomto sys téme nácviku to asi nebude možné. Či asistenti z Katedry te lesne j výchovy a športoví r e ­ferenti s i myslia, že tí cvičenci a cvičenky, ktorí venovali veľa svojho voľného času v minulých

KTO DO PRAHY? semestroch, strati l i záujem o nácvik?

Cvičenci úspešne vyriešili otázku sporenia. Budú s a zú­častňovať rôznych brigád a z usporených peňazí si zakúpia úbory potrebné na vystúpenia

A j pri tom všetkom j e po­trebné nácvik zintenzívniť, le­bo tých pár mesiacov veľmi rýchle utečie. Času j e naoza j

málo. Pri pohľade na kaien-'ár vidíme, že nas táva júce skúšob­né obdobie a z 'mné prázdniny nám čas zbývajúai na náevik poriadne s k r a t u .

Na a d r e s j cvičencov a cviče-niek treba poznamenať, aby sa skutočne snažili, lebo počet „cestujúcich" do Prahy j e ob­medzený a pôjdu iba ti naj lepší z najlepších. ( r m )

Tesne ale predsa • Rozhodol t res tný bod Ná-d a s k e j • Basketbalisti a futbalisti dávali lekcie

Vlani na j e s e ň zavítali do Bratislavy filozofi z b r n e n s k e j Univerzity, aby v rámci družby s našou Filozofickou fakultou vybojovali športové stretnutia na trávniku i na parketách. Cel­kove s a s tretnutie skončilo nerozhodne 2:2. Bratislavčania v y ­hrali futbal 8:4, šachy 3,5:2,5. Hostia z Brna zvíťazili vo vole j­bale žien 2:0 a v basketbale mužov 32:41. V novembri tohto roku naši filozofi na oplátku hosťovali na športoviskách v Brne

Prvý deň zápolení priniesol víťazovi stretnutia. Naši neskla­mali a po veľmi dobrom výkone

To j e s t rýčko z rakety? .

Moje s rdce patrí vám! .

tuhé boje. Veľkým sklamaním pre nás hneď v úvode bola pre­hra volejbalistiek, ktoré v sep­tembri vyhrali Pohár SNP. Na stupili bez opôr Šebestovej. Holecovej a Cabanovej a doká­zali uhrat na svoj ich súperkách v dvoch setoch iba 14 bodov. Vzápätí však naši basketbalisti rozdrvili svo jho súpera o 19 bodov 57:58. Najviac bodov u ví­ťazov zaznamenali Hucko 26. Iľaško 20, Kučera 8, za poraze­ných Bílý 21, Albrecht 10. Na j­dramatickejš í b o j priniesol bas­ketbalový zápas žien. Bratislav­čanky viedli v II. polčase už o 7 bodov. Domáce hráčky nasadili mohutný f iniš a podarilo s a j m v posledných sekundách s t r e t ­nutia vyrovnať na 21:21, keď vyrovnávajúci kôš dosiahla Zla tušková z pol ihr iska! V nad­stavenom čase rozhodol o ví­ťazstve našich far ieb t re s tný hod Nádaskej . „Filozofická" disciplína — šachy — s a stala hladkou záležitosťou domácich, ktorí zvíťazili 4:2. Body: Palas, dr. Beck, dr. Vašek, resp. Čip­ka. Part ie Gerik — Machala a dr. Zlatuška — Sloboda s a skon­čili nerozhodne.

Na druhý deň nechali uspo­riadatelia zlatý klinec programu — futbal. Vo futbalovom zápase sa rozhodovalo a j o celkovom

vysoko zvíťazili 8 :0 (3:0). O prevahe našich svedčí s k u ­točnosť, že náš brankár Fábry „musel" zabávať počas hry dve brnenské dievčatá, aby nezamr­zol v bráne. Góly zaznamenali: Hucko 3, Šajnoha 3, Zsilka (11 m ) a Kögl. Celkove t eda s t r e t ­nutie vyhrali Bratislavčania 3:2. Ďalšie vzájomné športové zápo­lenie sa uskutočni na j a r budú­ceho roku v Bratislave. ( i š )

Zasnežená z imná kraj ina, lyže, p r í j e m n é chv í le o d ­d y c h u v čarokrásnom prostredí našich hôr ak . . . a k n á m s k ú š k y dopadnú tak, ako si t o všetc i že láme.

Slovko—dve o našom klube

Najmladšia „aktivistka" - Vierka Fabiánová

Univerzitného klubu

Jarný kvietok

• j budove f i lozofickej a právnicke j fakulty, 1 j na Šafárikovom námestí, pod číslom 118 1 / na prvom poschodí s ú dvere s tabuľkou • „Klub UK". A na vrátnici t e j i s t e j bu-" dovy môžete s t retnúť človeka, ktorý ne­

vidí len d v e r e s nápisom na tabuľke, ale za dverami — univerzitný klub. Je to s . Jozef Deb­nár.

— Mali s t e j u vidieť ako tancovala a má iba deväť rokov.

— Kto v á s tak očari l? — Nielen mňa. Na es t ráde pri príležitosti

znovuotvorenia klubu videli Vierku Fabianovú viacerí.'

— Prečo s a klub znovu otváral, veď už e x i s ­t u j e 3 — 4 r o k y ?

— Existovať s íce existoval, ale jeho činnosť bola slabšia. Činnosť klubu bola viac formálna ako aktívna. Chceme dosiahnuť, aby s a viac okolo neho sústredil i študenti a učitelia, aby si ho č a s t e j š i e všímali.

— Ako to chcete dosiahnuť? — Predovšetkým musíme získať záujem š t u ­

dentov a učiteľov. Prostriedkom k tomu bude a j kava podávaná v klube. Zavedieme tiež pra­videlne v sobotu „ča je o p ia te j " . Samozrejme, s hudbou, ktorú bude obstarávať náš orchester.

— Akú ďalšiu činnosť bude v y v í j a ť k l u b ? — V miestnosti klubu i mimo n e j zorgani­

zu jeme v ý s t a v k y podobne ako v minulosti. Kon­krétne na j a r chystáme s a inštalovať rozsiah­le j š iu v ý s t a v u z dej ín robotníckeho hnutia. V rámci družby s univerzitou v Halle budeme spolupracovať s tamojš ím klubom. Pomýšľame na niektoré spoločné programy. K rôznym s láv­nostiam budeme obstarávať program z vonku a a j z „vlastných zdrojov".

— Čo mysl í te pod „vlastnými zdrojmi" ? Pri klube máme už predsa te raz 2 súbory:

VUS a súbor Pedagóg. Pr ipravujeme t iež v l a s t ­ný recitačný krúžok.

— Okrem recitačného, budú a j iné k r ú ž k y ? — Turistický krúžok už f u n g u j e . Zanedlho

začnú pracovať: krúžok fotoamatérsky, f i lmový a hudobný. Vo filmovom krúžku v besedách spojených s premietaním filmov môžeme s a veľa dozvedieť z histórie a zo súčasného s tavu kinematografie.

— Kedy j e prístupná miestnosť k lubu? — Klub j e otvorený denne od 15. hod. do 21.

hod. ( j l )

Eliáš na univerzitu

О О О « * « « * «

Ako je to s naším hmotným zabezpečením ? Náš ľudovodemokratický š tát

poskytu je vysokoškolským š tu­dentom v prípade nemoci a in­validity výhody nemocenského a dôchodkového zabezpečenia v rovnakom rozsahu ako pracu­júcim v pracovnom pomere.

Študenti našich vysokých škôl ako a j československí š tá t­ni občania vyslaní Minister­stvom školstva a kultúry na štúdium do zahraničia s ú ne­mocensky a dôchodkové poiste­ní.

Študenti vysokých škôl a ich rodinní príslušníci ma jú nárok na bezplatnú preventívnu a lie -

vydáva Roktor.1t IJK я Z V K J H R r a t M a v a . Šafárikovo n/im S 12 Riadi redakčná rada. V e -dfir l r e d a k t o r : l u r a l V e r e í , K r a f l r k á rtprava: Mart in Hrlc, r e a k t o r T i b o r Korbelt Redak­ciu a administrácia: Rektorát 'JK V v c h á d z a r a z mesačne. T l a č Západoslovenská t lačiar­ne 01 n в ulica N á r o d n á h o povstania č 41. Povolilo Po­vereníctvo I k o l « t v a a ki i l tf lrv. výnosom čfslo HS V I I I 10-2Л7/

А—МШв

čebnú starostlivosť, ambulant­né a ústavné ošetrovanie v lie­čebných ústavoch, starostl ivosť o chrup, poskytovanie liekov u ortopedických pomôcok, ako a j úhradu nevyhnutných cestov­ných výdavkov pri poskytovaní t e j t o starostlivosti.

Nemocenské sa poskytu je pri práceneschop­nosti pre nemoc, úraz alebo pri karanténe. Patrí však len tým študentom, ktorí m a j ú priznané štipendium z dôvodu sociálnej potrebnosti (nie za výborný prospech). Nemocenské sa po­s k y t u j e len odo dňa zastavenia vyplácania štipendia z dôvodu práceneschopnosti alebo karan­tény. Študent j e povinný ohlá­siť práceneschopnosť na pred­písanom tlačive do troch dní od ochorenia na dekanstve s v o j e j fakulty. Nemocenské sa posky­t u j e za kalendárne dni (nie pracovné). Výška nemocenské­ho sa rovná pomernej časti, ktorá pripadá na jeden kalen­dárny deň. Jednoročný podpor­ný čas, po ktorý najdlhš ie patrí nemocenské, s a vsak počíta už od prvého dňa pracovnej ne­schopnosti a nie odo dňa, od ktorého sa nemocenské skutoč­ne vypláca.

Peňažitá pomoc v maters tve patrí v tehotenstve alebo v ma­ter s tve vysokoškoláčke, ktorá bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom poistená aspoň 270 dní, pravda, ak má priznané štipendium z dôvodu sociálnej potrebnosti. Pomoc s a vypláca miesto nemocenského. Preto o spôsobe a poskytovaní, vzniku nároku a v ý š k e platí ako pri poskytovaní nemocenského. 18 týždňov m a t e r s k e j dovolenky s a počíta odo dňa, kedy prerušila štúdium pre tehotenstvo alebo materstvo, na jneskorš ie však od počiatku š tvr tého týždňa pred dňom pôrodu, ak ho určil lekár.

Podpora pri narodení dieťaťa

patrí poslucháčke v y s o k e j školy alebo rodinnej príslušníčke v y ­sokoškolského študenta na kaž­dé narodené dieťa vo výške Kčs 8 5 0 , - .

Rodinné prídavky

patria vysokoškolským študen­tom na nezaopatrené deti. Uplatňuje ich matka, ak j e š tu­dentkou.

Pohrebné Ak zomrel š tudent v y s o k e j

školy, patrí jeho pozostalým,

ktorí pohreb vystroj i l i , pohreb­né v sume Kčs 1000, — . Ak zo­mrie rodinný príslušník š tuden­ta v y s o k e j školy vo veku do 2 rokov, patrí pohrebné tomu, kto pohreb vys t ro j i l Kčs 200, — , do veku 10 rokov Kčs 500, — .

Dávky dôchodkového zabezpečenia

Pre vznik nároku na invalid­ný alebo čiastočný invalidný dôchodok j e potrebné, aby v y ­sokoškolský študent spĺňal d v e podmienky: a) aby bol poistený (počíta s a a j doba prípadného predchádzajúceho poistenia). Do 20. roku veku stačí a j doba kratš ia ako jeden rok, do 22. roku veku vyžadu je sa jeden rok, do 24. roku veku dva roky, do 26. roku veku tri roky, do 28. roku veku š tyr i roky a nad 28 rokov veku päť rokov poiste­nia; b) aby bol príslušnou po­sudkovou komisiou sociálneho zabezpečenia pre t rvalé zhorše­nie zdravotného s tavu uznaný invalidným alebo čiastočne in­validným.

Vymeriavacím základom pre dôchodok u vysoškolského š tu­denta j e do 23 rokov veku Kčs 800,— a po dosiahnutí tohto veku Kčs 1 000,— mesačne (f ikt ívny hrubý zárobok). V ý š ­

ka invalidného dôchodku sa rovná 50 percentám a čiastoč­ného invalidného dôchodku 30 percentám uvedeného f ikt ívne­ho zárobku.

Ak invalidita alebo čiastočná invalidita vznikla následkom pracovného úrazu, patrí dôcho­dok bez ohľadu na dĺžku doby poistenia, a to invalidný dôcho­dok pri pracovnom úraze, ktorý s a rovná 65 percentám a čias­točný invalidný dôchodok 40 percentám fiktívneho zárobku. Pracovným úrazom u vysoko­školských študentov s ú úrazy, ktoré vznikli pri práci v škol­ských dielňach, laboratóriách alebo pri predpísaných praktic­kých cvičeniach, pri výkone p r a x e v závodoch a podnikoch a j v čase hlav. prázdnin, pri exkurziách, pri povinnej te les­n e j výchove a pod. Za pracovný úraz treba tiež považovať úraz, ktorý utrpel š tudent pri účasti proti živelným pohromám a pri odstraňovaní následkov živel­ných pohrôm, konečne úraz pri výkone v e r e j n e j funkcie.

Nemocenské a dôchodkové poistenie vysokoškolských š t u ­dentov vykonáva jú príslušné fakulty, na ktorých š tudu jú . Preto v týchto veciach j e po­trebné s a obracať na Komisiu národného poistenia ROH f a ­kulty. ( j s )

Zrušenie V y s o k e j školy peda­gogicke j a j e j dočasné zadele­nie ako fakul ty k u Komenského univerzite má prednosti nielen v samotnej pres tavbe vysoko­školského štúdia, ale i v športe. Bývalá Vysoká škola pedagogic­ká (dnes Pedagogická fakul ta UK) značne posilnila rady v ý ­konných športovcov. Touto c e s ­tou sa dostal medzi univerzit­ných študentov a j mladý Jožo Eliáš. Jeho meno s a začalo ob­javovať na posledných s t r á n ­kach našich novín už pred pia­timi rokmi, keď zvíťazil v stol­nom tenise ako dorastenec o Po­hár Bratislavy. O dva roky s a s ta l opäť víťazom v t e j i s t e j s ú ­ťaži. Na m a j s t r o v s t v á c h Sloven­s k a v roku 1958, ktoré boli v Košiciach, umiestil s a za To­károm a Mikešom.

Medzi tohoročné úspechy sa d a j ú hádam zaradiť juniorské m a j s t r o v s t v á Slovenska, ktoré kvôli v e k o v e j ohraničenosti ne­pokladá za „historické", hoci s a na nich umiestil ako druhý.

Eliáš j e dvojnásobným víťa­zom v Súťaži vysokých škôl na Slovensku. V stolnom tenise do­stal Tokárovu školu a s ňou i j e ­ho techniku. Snáď preto ho v kruhu športovcov n a z ý v a j ú Tokárom II. Býva zvykom, že žiak tromfne učiteľa, ale v jeho prípade tomu e š t e t a k nie je . Eliáš zvíťazil nad každým lep­ším s lovenským stolným tenis­tom, pravda, až na Tokára.

Sandríno, ako ho nazýva jú kolegovia, j e poslucháčom IV. ročníka. Teda o pár mesiacov končí š tudentský život. Treba poznamenať, že celý čas š t u ­doval na vyznamenanie.

Po ukončení š túdia s a chce venovať výchove mládeže po odbornej s t r á n k e ako učiteľ matematiky a tiež i po športo­v e j s t r á n k e — postaviť nové kádre za zelené stoly.

My mu k tomu p r a j e m e veľa úspechov.

Foto a t e x t : -Sza-