60

ROÈNÍK 46 1/1998

Sn T Ú D I E

K INTERPRETÁCII IVOTA STREDNÝCH VRSTIEVNA ZOBRAZENIACH MESTA(Trenèín 19181938)

MONIKA VRZGULOVÁ

PhDr. Monika Vrzgulová, CSc., Ústav etnológie SAV, Jakubovo nám. 12, 81364 Brati-slava, Slovakia

Photographic pictures belong to the sources which the Slovak ethnologists are workingwith. It is necessary to mention that the work with the picture in wider sense ofword has its large reserves.We reflect that the picture is the immutable source of data of certain society ingiven historical period but nevertheless we do not consider it as equal informaticbasis. It serves merely as the supplement or resurrection of implications which wereconcluded on the base of the study of other sources. Cacellation value of pictures (inthis study of photographic pictures) retains unchanged in time. For to decode themwe have to know the surrounding in which they were created; the stimulus whichformed them and not less important is information of their next life. The author,on concrete corpus of photographic pictures, tried to show the possibilities whichoffers their decodation.

K¾úèové slová: fotografia, stredné vrstvy, mestoKey words: photographs, middle class, urban research

Fotografia za svojej viac ako poldruhastoroènej existencie prela ve¾kým vývojom nielen èo sa týka techník jej zhotovenia, ale (a to ma zaujíma predovetkým) aj èo sa týkajej miesta v kadodennej kultúre. Stala sa prirodzenou súèasou vedných i mimoriadnychudalostí v ivote èloveka. Z výsadného média, ktoré ovládali len pecialisti, sa v priebehu20. storoèia stala samozrejmosou, ktorú zvládne aj diea.

Aj v etnológii sú fotografické zábery jedným z prameòov, ktoré sú niekedy doplnko-vým, ale èasto jediným a jedineèným prameòom údajov o skúmanom jave. Pre bádate¾ov,ktorí sa zaoberajú zobrazením ako takým a deifrovaním jeho významov èi odkazov, jezobrazenie na fotografii zdroj informácií o urèitom spoloèenstve, historickom období. Cez

61

konkrétne vyobrazenia sa snaia dekódova základné charakteristiky o dobe a ¾uïoch, ichnázoroch, hodnotách a predstavách o sebe.1 Vychádzajú z presvedèenia, e ...fotografiav sebe nesie definitívny, dobový, vecný a osobitne autentický obraz. Fotografický záber na rozdiel od spretrhaného rozprávania, opisu a spomínania leí pred nami ako jasnéa komplexné zobrazenie. Imaginácia dostihuje identitu fotografie, identitu s urèitým histo-rickým okamihom. Fotografie vytvárajú èasové fosílie... (WEINLICH 1989:314). Foto-grafické zobrazenie predstavuje pecifický prameò poznania, ktorého výpovedná hodnotazostáva nezmenená. Dôleitou podmienkou pri práci s takýmto pramenným materiálom jedôkladná znalos prostredia, v ktorom vznikal, ako aj historicko-sociálne pozadie, ktoréspôsob zobrazenia prirodzene determinovalo.

Poèas svojho dlhodobého výskumu v meste Trenèín som zozbierala mnostvo informá-cií o kadodennej kultúre jej obyvate¾ov, predovetkým o predstavite¾och stredných vrstiev,resp. metianstva. Jedným z prameòov, ktoré som tudovala, boli zobrazenia mesta a jehoobyvate¾ov na privátnych fotografiách z rodinných albumov i na veobecne známych, z kto-rých väèina bola rozirovaná v podobe poh¾adníc miestnymi fotoateliérmi a tlaèiaròami.Inpirovaná spomenutými prácami európskych odborníkov rozhodla som sa na vybranejvzorke fotografií,2 zachytávajúcej ivot mesta a ivot v meste v medzivojnovom obdobíukáza, ako sa na/v nich odráa dobová filozofia, hodnotové orientácie jej tvorcov. Boli tov prvom rade ivnostníci: majitelia fotoateliérov, ale aj zástupcovia z radov miestnych ob-chodníkov a podnikate¾ov, stredokolských profesorov, úradníkov alebo ich rodinných prí-sluníkov.

Korpus fotografických zobrazení, s ktorými som pracovala, tvoria dva základné súbory:A. Fotografie z rodinných albumov. V òom sa nachádzajú dva druhy vyobrazení: 1. zá-

bery z fotoateliérov (ich tvorcami boli profesionálni fotografi) a 2. fotografie amatérske,ich autormi sú rodinní prísluníci a priatelia.

B. Fotografie poh¾adnice z produkcie miestnych fotoateliérov, veobecne známe, ur-èené irokému publiku aj mimo priestor vlastného mesta.

Vychádzala som z predpokladu, e fotografie nie sú èistým dokumentom odráajúcimneskreslenú realitu, ale nesú v sebe aj istý stupeò tylizácie, idealizácie, ktorý je výrazomsnahy o sebaprojekciu tvorcu fotografie, jeho vnímanie priestoru, v ktorom sa pohybuje,a seba v òom. Zároveò som si uvedomovala, e zobrazenie v dobe svojho vzniku museloby vytvorené tak, aby bolo zrozumite¾né nielen samotnému tvorcovi, ale celému spoloèen-stvu, ktorého bol súèasou. To znamená, e fotografia síce v sebe obsahuje individuálneèrty, tie vak vznikajú aplikáciou v danom spoloèenstve, resp. skupine, známych a uznáva-ných významových prostriedkov. Preto je znalos prostredia, v ktorom zobrazenia vznikalia existovali, pri ich deifrovaní základnou podmienkou.

Fotografický materiál som sa pokúsila interpretova na základe svojich poznatkov o hod-notových orientáciách ivnostníkov (ako predstavite¾ov èasti stredných vrstiev obyvate¾ov)v Trenèíne v rokoch 19181938 a ich odraze v spôsobe ivota v meste. Základné hodnotytejto skupiny, ktoré nachádzali svoje vyjadrenie v ich kadodennom konaní, správaní a cel-kom logicky nali svoje uplatnenie aj na fotografických vyobrazeniach, boli predovetkým:rodina, majetok rodinná firma èi obchod, sociálne postavenie pôvod, charakter, odbornái sociálna spôsobilos, sebarealizácia a lokálpatriotizmus. Aby som podloila svoje tvrde-nie, e ak chceme porozumie fotografickým zobrazeniam, nevyhnutne musíme pozna pros-tredie, v ktorom vznikali, zvolila som nasledovný postup: k jednotlivým zobrazeniam somokrem vlastného komentára priradila aj výpovede respondentov. Predpokladala som, eparalelne ved¾a seba postavené pramene obraz a text by mali poda plastickejí obrazo ivote sledovanej sociálnej skupiny.

62

1. Fotografie z rodinných albumovAko som spomenula, v rodinných albumoch predstavite¾ov stredných vrstiev mesta mono

k sledovanému obdobiu 20. a 30. rokov 20. storoèia nájs v podstate dve odliné kategóriefotografií. Prvou sú ateliérové zábery zhotovené profesionálnymi fotografmi, druhou sú fo-tografie, ktoré robili neprofesionáli èlenovia rodiny vlastným fotografickým aparátom.Rozdiel medzi spomínanými vyobrazeniami môe (ale nemusí) by v technickej i umelec-kej kvalite záberu, ale rozhodne sa líia spôsobom zobrazenej skutoènosti a stupòom inti-mity.

Ak si uvedomíme, e fotografia sa od svojho vzniku formovala na základe poiadaviekmetianstva, keïe najviac objednávok dostávala od meanov a stala sa tak v prvom radev tejto spoloèenskej vrstve symbolom sociálneho statusu (KUNT 1990:121), potom foto-album v metianskej rodine predstavuje súbor informácií o tejto rodine: aká je (èi bola),a zároveò aká chcela by (ako ju malo vníma okolie).

Fotoateliérové snímky zachytávajú ¾udí v umelo vytvorenom priestore, ktorý (pozadie,nábytok, doplnky a rekvizity) odráa vkusové normy a hodnoty metianskej vrstvy. Posta-vy majú èasto tylizovaný postoj, ich celková kompozícia, gestá a výraz v sebe majú istúdávku dobového sentimentu. Sú vytrhnuté z kontextu vedného dòa a nielen obleèenie, alecelková atmosféra zachytená na ateliérových záberoch potvrdzuje výnimoènos nekado-dennos daného okamihu. V skutoènosti to aj tak bolo ¾udia fotoateliér navtevovali naj-mä pri slávnostných príleitostiach: svadba, birmovka, odchod na kolu mimo domova,vojenská sluba, jubileum v rodine a pod. Práve tieto udalosti chceli ma ¾udia zveènenéa ich snahou bolo vyzera na fotografiách v zhode s predstavou, ktorú si v rodinnom, ale ajlokálnom prostredí pestovali. Fotografie sa tak stávali akýmsi novodobým dokladom ichsociálneho statusu.

Mne do ateliéru chodili z mesta, aj z dediny. Oni se vdycky pekne oblékli. Oni se aj prevlékali,sem mìla salonek vedle, tak tam. Chceli svadebné fotografie, s deckami... podle typu èlovìka, jakémìl vlasy, oèi, jaká to byla fotografie, sem mìnila pozadí aj osvetlení (, 1898).

Rodinné fotografie neateliérové, ktorých autormi sú neprofesionáli rodinní príslu-níci èi priatelia rodiny, majú irí záber. Okrem spomínaných mimoriadnych udalostí za-chytávajú ¾udí vo vo¾nom èase: na miestnom korze, na výlete v prírode, pri portovaní, prinávteve historických pamiatok. Nechýbajú ani spoloèenské a kultúrne podujatia v lokál-nom spoloèenstve.

Predovetkým v ivnostníckych rodinách boli rozírené fotografie dokumentujúce pro-fesné zameranie a pracovné prostredie. Takéto zábery boli èasto súèasou irie koncipova-nej reklamy adresovanej verejnosti.

Rodinné fotografie s tematikou vo¾ného èasu boli vyjadrením rôznorodosti aktivít ichaktérov. Pri ich dekódovaní mi pomáhala znalos reality, v ktorej predstavitelia danej vrstvyili. V konkrétnom prípade mesta Trenèín tvorili zásadnú èas metianskej vrstvy ivnos-tníci. Boli to vo veobecnosti relatívne solventní, rozh¾adení a informovaní jednotlivci, pri-rodzené autority v spoloèenstve. Boli zároveò ostro sledovanou skupinou, ich konaniea názory boli v centre pozornosti tak ich obdivovate¾ov, ako aj neprajníkov. Preto ich vystu-povanie v súkromnej i verejnej sfére sa èasto chápalo ako vzor v pozitívnom i negatív-nom zmysle. Tento fakt je tie potrebné bra do úvahy pri deifrovaní významov fotografic-kých zobrazení predstavite¾ov sledovanej spoloèenskej vrstvy, aby sme sa neuspokojili lens prvoplánovým vysvetlením.

63

Fotografie zachytávajúce rôznorodos aktivít prísluníkov stredných vrstiev, predovet-kým ivnostníkov, vo vo¾nom èase by mohli navodi zdanie, e trávenie vo¾ných chví¾ v kruhurodiny a priate¾ov bolo, vo vzahu k ich pracovnému nasadeniu, rovnocennou èasou ichivota. Skutoènos vak bola iná. Rytmus ivota ivnostníckej rodiny bol podriadený práciv rodinnej firme èi obchode, spoloène strávené chvíle, výlety èi dokonca spoloèné dovo-lenky boli preto ve¾kou vzácnosou. Napriek tomu (èi práve preto) sa zábery z výletovv prírode v rodinných albumoch nachádzajú èasto.

Medzi ivnostníkmi nebolo zvykom chodi na do-volenku. Tu jedine èo bolo zvykom, keï bola atva lebokopanie zemiakov, tak títo mestskí ¾udia, èo mali na de-dine rodièov... ili im pomôc. Ináè nebolo niè... Títo do-volenky a tak ïálej, to a keï sem prili Èesi sa zaèalo.Potom priiel zákon e má by dovolenka platená...Potom zaèali ¾udia chodi. Buï boli doma, keï mal pe-niaze, tak iiel na dovolenku (m, 1912).

V medzivojnovom období boli ve¾mi populárnevýlety do prírody, predovetkým pestovanie portova turizmu. Súviselo to s dobovým názorom na prí-rodu ako protipól modernizujúcej sa spoloènosti,urèite svoju úlohu zohrali aj telovýchovné hnutiapo roku 1918, predovetkým vplyv sokolských my-lienok.4 Patrilo jednoducho k dobrému bontónu,resp. k vyjadreniu svojho statusu ma pozitívnyvzah k prírode a verejne ho demontrova.

O moc lepie sa ¾udia správali k prírode ako neskaj.Taká Brezina (miestny lesopark) a po Kiosk. Tak si dá-

64

vali pozor na to. Chodili na tie prechádzky, vyzametali to, na decká krièali, keï to voláko nièili,antili lebo èo. Strane si váili prírodu (m, 1912).

Do prírody sme chodili vela. Aj turisti tu byli. Já sem byla v tom svazu, no pravda. Jako turistisme li na Brezinu, na Lopeník, aj sme robit museli. My sme si tu prírodu aj upravovali, to bylihodiny, co sme li brigádovat èistit chodníky, znaèkovat turistické trasy. Tam byli velmi pìknépartie (, 1898).

Chodilo sa do prírody, samozrejme. Do Lehoty, na ten Soblahov, ku tej vode. Tam sa varievalgulá. Potom sa chodievalo k tej kubranskej kyselke, niekedy na Inovec. No vtedy nemal ete kadýauto, take sa chodilo dos pei alebo u jako kto mohol vlakom (, 1907).

Významný vplyv na vzah k prírode a telesnej kultúre mala aj existencia portovýchklubov a telovýchovných zdruení v meste. ivnostníci na jednej strane ako solventní ob-èania pomáhali rozvoju portovania finanène, mnohí z nich sa striedali na postoch funkcio-nárov v jednotlivých kluboch, no zväèa boli sami náruiví portovci. Pre svoju zá¾ubu sinali vdy èas.

...Kadý nemôe by tým ivnos-tníkom. Niekto sa na to nehodí. Niek-to je zas taký: je pekné poèasie ven-ku a on tam v tom obchode verutvrdnú nebude... My sme sa tak nato nedívali. Ja, viete kedy som cho-dieval na port? V pä hodín ráno. Jasom bol taký fanatický vodák... nesom iiel do obchodu, v pä hodínsom vstával a iiel som na vodu. Vakto mám tu blízko. Zebral som si taktokajak hore... iiel som pekne na Skal-ku (Skalka pri Trenèíne, pozn. M.V.)dvakrát, trikrát, potom bicykel, ho-nem do obchodu (m, 1917).

Je potrebné zdôrazni sociabilitu ako èrtu charakteristickú pre stredné vrstvy v meste.Napriek intenzívnemu pracovnému vypätiu ivnostníkov èi zaneprázdnenosti úradníkov,dôstojníkov, lekárov, pedagógov a ïalích predstavite¾ov metianstva v Trenèíne, v ich ivotebol èas na spoloèenské stretnutia oficiálne i súkromné. Chápali ich ako nevyhnutnúsúèas svojej sociálnej roly. Úèas na oficiálnych spoloèenských podujatiach v meste: kon-certoch, plesoch, stretnutiach charitatívnych i portových bola prirodzeným vyjadrením ichvzahu k prostrediu, v ktorom pracovali a ili.

Medzi ob¾úbené kultúrne podujatia patrili v Trenèíne Literárne tvrtky stretnutia Tren-èanov s básnikmi a spisovate¾mi v kaviarni najvýznamnejieho miestneho hotela Tatra.

Literárny tvrtek sme mneli... To sme pozvali jedného toho spisovatele a na nejaké téma sediskutovalo. Podívajte se, kolik lidí na tom bylo. Lebo kadý el, kadý chtel troku kulturne ít,troku neco vìdet... To bylo jako kavárna, tam se servírovalo, stál tam èaník (fotografka M.H.,autorka snímky, 1898)

65

Dôvody úèasti na tomto èi podobnompodujatí vak mohli by aj èisto pragma-tické.

ivnostníci vdycky li (na spoloèensképodujatie, pozn. M.V.), to bola akcia reklamyza prvé, a potom samozrejme, ivnostník ijez tých obyvate¾ov, take musel to podporo-va (m, 1917).

Ja som musel reprezentuvat... Musel somsa ukáza... Pri pokladne tam som dal pästokorún lebo kolko, vypil som jedno víno a iieldomov (m, 1912).

Medzi fotografiami v súkromnýchfotoalbumoch majú osobitné miesto tie,ktoré zachytávajú rodinný podnik, ob-chod spolu s majite¾om a zamestnanca-mi. Dokumentujú, e jednou z uznáva-ných hodnôt bola pre ivnostníkov firma majetok. Zároveò sú obrazovým dokla-dom, z ktorého je moné odèíta zaují-mavé informácie. V prvom rade potvr-dzujú fakt, e ivnostnícka èi obchodníc-ka rodina ila predovetkým podnikaním,ktorému bolo vetko ostatné podriadné.eny v ivnostníckych rodinách spravidla

66

pracovali, o deti sa starali vychovávate¾ky, resp. starí rodièia, starie deti tie vypomáhalimenej nároènými úkonmi. ivnostníci rodinu oznaèovali za primárnu hodnotu na svojejstupnici hodnôt, ale fakt, e rodinný ivot sa il verejne a súkromie bolo vzácnosou, lenpotvrdzuje rozpor medzi ideálom a skutoènou realitou vedného dòa.

...ivnostník kedysi, to bol èlovek pre verejnos. Celá verejnos sa na neho dívala. My sme boliod rána do veèera v tom obchode, ale bavilo to èloveka... Moj otec il v tom... on v nede¾u sa teil,e pôjde v pondelok do obchodu. ak moj tatík za tyridsa rokov mal raz dovolenku... o iestej sazavieralo, zatáhli sa rolety a robili sme do deviatej, do desiatej sme tam boli... maminka robila dojednej hodiny, do druhej hodiny v noci úètovníctvo (m, 1917).

Fotografie majite¾a firmy, ostatných ro-dinných prísluníkov spolu s uèòami, tova-rimi èi ïalím pomocným personálom po-tvrdzujú, e zamestnanci f irmy patrilik rodine, a zároveò vyjadrovali sociálnepostavenie majite¾a podniku, jeho prosperi-tu. Vzh¾ad firmy, jej zariadenie, poèet zamest-nancov, uèòov, tovariov to vetko boli dô-leité indície hovoriace o schopnostiachivnostníka a kvalite jeho podniku. Väèinaivnostníkov sa ivila aj vlastnými rukami,a preto vedeli oceni aj úspech konkurenta,hoci konkurenèný boj bol tvrdý. Pre úspenépodnikanie bol dôleitý aj dobrý dojem a pre-zentácia firmy prostredníctvom zamestnan-cov a ich vystupovanie.

Já sem si musela zamestnancov vychova pre jednotlivé práce... jedinou podmínkou bolo, abypoctivo pracovali a uèili sa, aby sa vyuèili... zaèátky mojho Fotoatelieru boli dos nároèné, kým sapomocníci zapracovali a obchody rozbehli. Toto trvalo tri-tyri roky, vtedy som ja nemìla èas naspoloèenské akce. ivnostníci museli v prvom rade robi. Ako ktorý zaobchádzal so zákazníkmi,tolko si zarobil ( , 1898).

...Mòa ili voli za starostu mesta... dvadsa-dva ¾udí som zamestnával. To boli úspechyv Trenèíne, sluné platy mali u mòa tí ¾udia. akkolkých som vyuèil (m, 1912).

Verejný priestor mesta poskytoval mno-hé monosti formálnych i neformálnych spo-loèenských kontaktov. Ve¾mi ob¾úbenou in-titúciou bolo korzo. Na òom sa mohli ¾udiastretnú, pohovori si so známymi, predviessa. Pre mláde bolo korzo vynikajúcim mies-tom na nadväzovanie priate¾stiev èi známos-tí. Hoci by sa mohlo zda, e na korze sa stretlivdy vetci bez rozdielu, z výpovedí respon-

67

V nedeli sem la do kostela a potom promenada byla. Preli sme se pøes námìstí a honem ute-kat domu. Ta promenada byla ete pred obedom. Ale duho sem nemohla byt musela sem aj domác-nos, aj manel aby byl v poøádku... Naveèer byla te, ale to ja sem u na korzo nechodila, my smemìli u spoleènos. To u tak víc ti dìvèatka, ti chodili... (, 1898).

...tu bolo tudentské korzo kedysi... podveèer, druhí mládenci, moji kolegovia chodili po tomkorze... no ja som zarezával v tom obchode a nevadilo mi to (m, 1917).

dentov jasne vyplýva, e aj tu platili isténepísané pravidlá, odráajúce sociálnua vekovú truktúru obyvate¾ov mesta.

Korzo bolo tie spoloèenským vyitím.Fungovalo to ohromne. O jedenástej (v nede-¾u pred obedom, pozn. M.V.) bola hore na faresvätá oma. To sa chodilo na jedenástu. No,kto musel vari, kto si to nemohol dovoli, tennemohol ís pravda, tak ten chodil prv. Tej je-denástej svätej omi sa hovorilo, e to je távoòavá... po nej sme prili dolu... na námestíu bolo ivo, lebo aj mláde vyla von... Kor-zovalo sa, kým nebol obed (, 1907).

Tuto kadý veèer na tomto námestí (hlav-né námestie, pozn. M.V.) o takej iestej, polsiedmej boli mladí ¾udia, a to bolo venku ajdo pol deviatej. Niekedy aj dlhie, jako ili¾udia domov z fabriky veèer sa tam stretli.V nede¾u vetcia do kostola a od jedenásti zasekorzovali na námestí. Ale to boli väèinoustredná vrstva remeselníci, obchodníci. Sapozdravili, ako sa má, ako sa máte... (m,1912).

Vonku sa pacírovalo na námestí. V ne-de¾u od jedenástej do dvanástej celé rodiny ajs demi, cez týdeò o sedemnástej tudentitam boli. Teraz by im to bolo smiene (,1912).

V lete sa ilo aj do parku. Tam bol Kiosk...tam mal hotel Tatra v lete kaviareò otvorenú.A tam sme veèer chodievali, obyèajne, tam Ci-gán hral a tam sa sedelo miesto kaviarne von-ku... tam chodili dôstojníci, úradníci, ivnos-tníci, idia, Èesi, Slováci, Nemci, Maïari, èotu ete zostali, jakosi sa to vecko znáalo. Nie-kedy bývala v parku hudba, vojenská, mali kon-cert. Tak my sme sa pri tej hudbe prechádzali.Bolo to ve¾mi príjemné (, 1907).

Potom tá stredná vrstva po tej stránke kul-túrnej zase sa chceli aj ináè vyi. Tak v parkubol taký Kiosk sa to volalo a tam hrala hudba.

68

To patrilo Tatre... tam bola veliká terasa, hádam pre takých stopädesiat ¾udí, stoly tam boli. A predtým sa prechádzali ¾udia, pri tej muzike, títo Trenèania. Taká promenáda, ale idia málo chodili, ibatakí chalaniská... oni mali svoje spolky (m, 1912).

2. Fotografie/poh¾adnice mestaTrenèín bol v medzivojnovom období (od roku 1923) iba okresným mestom, no mal

vetky predpoklady: ekonomické i spoloèensko-kultúrne, aby si status centra strednéhoPovaia podral aj naïalej. V priaznivom ovzduí mesta sa u od druhej polovice 19. storo-èia darilo novému fenoménu fotografii. V meste pôsobilo hneï nieko¾ko fotoateliérov:firma Filomeny Trefnej, Frantika Fialu, Illy JaszayovejDrlièkovej a Foto pani Holoubko-vej.

Významné miesto s výrobou fotografií-poh¾adníc mesta medzi spomenutými ivnos-tníkmi mala mladá Po¾ka Mária Holoubková (rod. Urbasiowna), ktorá prila na Slovenskov roku 1918. Najskôr vlastnila licenciu na výrobu poh¾adníc (prvé fotografie rozmnoova-né fotografickou cestou, nie tlaèou), neskôr rozírila svoju ivnos o výrobu krátkometrá-nych dokumentárnych filmov. Hlavnú dielòu mala v Trenèíne na Farskej ulici, ktorá ústilana hlavné námestie (KARLÍKOVÁ 1993:360361). Svojou prácou predstavovala vrcholfotografickej tvorby v meste, vychovala nieko¾ko pecialistov, ktorí jej pomohli rozírifirmu o filiálky po celom Slovensku. Zaèiatky jej profesnej dráhy boli poznaèené tvrdouprácou, ktorá vak priniesla ovocie: v 30. a 40. rokoch 20. storoèia patrila medzi významnétrenèianske osobnosti. Osobne sa poznala s rodièmi bratov Èapkovcov, s prezidentom Ma-sarykom i Beneom, aktívne úèinkovala v ivene i Spolku slovanských ien v Trenèíne.Sama o svojej práci hovorí:

Keï sem dostala licenciu, na inzerát sem nala dìvèe retuérku z Viedne, potom som mala etedvì kopistky a uèòu te. Zaèátky byli tìke, dokud se pomocníci nezauèili a obchody nerozbìhli.Potom sem mala filiálku v Púchovì, tam chodil muj asistent. ja sem ze zaèátku sama fotografovala v ateliéru i venku. Aj sem la k nìkterým lidem domu, ale potom sem posílala mojeho asistenta. Jásem la potom len opravdu velmi dobrým známym, kterí si to vyloene pøáli. K statkárovi Pollákoviv Záblatí, k richtárovi do Biskupic na svadbu... tam, kde adali moju prácu, tak ja sem la...

Na fotografiách z produkcie trenèianskych fotografov sa predovetkým objavovalo mestoTrenèín. Medzi nimi je moné nájs nieko¾ko motívov, ktoré sa opakujú najèastejie. Keïepoh¾adnice boli urèené nielen domácemu publiku, ale predovetkým potencionálnym náv-tevníkom, je celkom logické, e na nich nájdeme také námety, ktoré mali o meste poskyto-va èo najzaujímavejí obraz.

Èasto zobrazované bolo historické jadro mesta s pri¾ahlými ulicami. Hlavné námestieako verejný priestor mesta plnilo pecifické funkcie a jeho zobrazenie nieslo v sebe rôznevýznamy. Z h¾adiska sociálnej topografie bolo centrálne námestie významným sociálnympriestorom mesta, na ktorom sa odohrávala kadodenná komunikácia jeho obyvate¾ov: prinákupoch, na ceste za pracovnými povinnosami, na prechádzke po korze. Stretávali sa naòom aj ¾udia z okolia na pravidelných týdenných i výroèných trhoch, pri oficiálnychi neoficiálnych návtevách mesta významnými osobnosami, ¾udia sa tu schádzali, aby osla-vovali aj protestovali. Na jeho ploche sídlili úrady mesta, banky, exkluzívne obchody a fir-my. Hlavné námestie patrilo vetkým, na druhej strane bolo obývané honoráciou mesta.Vlastníci a nájomníci domov na hlavnom námestí obsadzovali najvyie prieèky v sociál-nej hierarchii obyvate¾ov mesta a námestie bolo vyjadrením ich sociálnych pozícií.

Tu na námestí bývali takoví hlavní osobnosti richtár, obchodníci, ivnostníci, lekári, úradníci,sudcovia... (, 1898).

69

pamiatky mali by lákadlom pre návtevní-kov mesta, zároveò boli piliermi historické-ho vedomia obyvate¾ov.

Medzi známe fotografie mesta patria ajtie, ktoré dokumentujú jeho premenu na mo-derne vybavené centrum. Modernizaèné pro-cesy v 20. a 30. rokoch 20. storoèia sav meste prejavovali èulým stavebným ru-chom, prestavbami a budovaním novýchobjektov, zavádzaním kanalizácie, elektrifi-káciou predovetkým jeho centrálnej èasti.V tomto období (20. roky 20. stor.) bolohlavné námestie po prvýkrát vydládené.

Koncom 30. rokov 20. storoèia sa zaèalastava nová, moderná tvr na dovtedajej si-hoti (dodnes sa nazýva Horná a DolnáSiho). Pozitívnu rolu zohrala aj skutoènos,e mesto bolo sídlom velite¾stva V. armád-neho zboru. Vilová èas aj ulice s èinovýmidomami boli upravené, asfaltované, vybave-né kanalizaèným systémom i elektrickýmosvetlením. Predstavovali na vtedajiu dobuvysoký tandard.

Na Sihoti sa prvé postavilo to vojenské veli-telství, jen úrady. Potom se postavila Obchodná aka-demia a potom u se zaèalo stavìt. Tam byla vilo-va tvr, vysokí úradníci tam bydleli (, 1898).

Na väèine vyobrazení pulzuje ivot, zároveò je mesto prekvapivo èisté a upravené.

Èistejie bolo, nebola technika taká, ale zametaèi boli, èo udrovali poriadok. Ale ani ¾udianeboli takí bezoh¾adní. Trenèania boli straní lokálpatrioti... nikdy by nebol niekto tak zapinil mes-to. Lebo si hovoril, èo si o tom Trenèíne pomyslia. Taká hrdos (, 1912).

Mesto Trenèín má bohatú a zaujímavú históriu. Preto sa na poh¾adniciach èasto obja-voval Trenèiansky hrad, ale aj iné historické stavby napr. Dolná brána (¾udovo nazývanáMestská vea), ktorá spájala trenèiansku obchodnú zónu s hlavným námestím. Historické

70

71

...ja som porozdeluval tolko penez... nelutujem. Èo som dal, dal som. Bez vetkého. Peniaze niesú vetko... Mojim rodièom, aj sestrám som dal postavi dom na Sihoti... tam boli krásne vilky... (m,1912).

Zobrazenia miestnych kaviarní, hostincov a hotelov sa èasto objavovali aj v turistickýchsprievodcoch. Boli dokladom toho, e o návtevníkov mesta bude dobre postarané.

Tvrdil to v jednom svojom èlánku aj rektor miestneho piaristického gymnázia, autorhistorických románov a propagátor mesta Jozef Branecký: ...keï spomenieme pä hotelova retaurácií, kde cestovate¾ dostane èistý a pohodlný byt, lacnú a chutnú stravu... novýtrand, èistý horský vzduch, pekné okolie s bohatstvom prírodných krás, monos náuènýchvychádzok a výletov, vypoèítali sme zväèa prednosti Trenèína ako vyh¾adávaného stredis-ka turistov a rozlièných výprav...5

Hostince a kaviarne boli vak aj miestom neformálnych, priate¾ských stretnutí obyvate-¾ov mesta. Ich názvy sa znalcovi prostredia hneï spájali s urèitou skupinou ¾udí.

72

...tam byla Mestská kavárna... tam navrchu mìli svuj klub Slovenský kruh. Tam byl Branecký,chodili tam aj dalí farári, úradníci z Mestského úradu... separatisti chodili len tam. Oni nebyli radi,keï tam priel nìkdo cizí... Oni byli uzavretá spoloènos. Ale to se øíkalo: Kdo se chce nauèit maïar-sky, tak tam môe is... (, 1898).

...ale remeselníci a obchodníci sa stretávali len tak neoficiálne, nede¾u poobede alebo doobedav niektorej vinárni alebo krème... krajèíri chodili do vinárne Kugelka, stolári k Janíkovi... Obchodnévrstvy kresania tí chodili do kavárnièiek, aj ja som chodil do Tatry, ale chodili aj do Slávie... (m,1912).

Na záver mono kontatova, e ak deifrujeme fotografické zobrazenia mesta a ivotav òom (èi u ide o fotografie z rodinných albumov alebo o masovo írené fotografie-po-h¾adnice), základnou podmienkou pre pochopenie informácie, ktorú nesú, je znalos sociál-no-historických parametrov prostredia, v ktorom vznikali. Potom sú fotografie pre etnoló-ga prameòom nesúcim relatívne komplexný odkaz o urèitom historickom období, priestorea ivote v òom.

Na fotografiách z Trenèína 20. a 30. rokov z fotoalbumov predstavite¾ov stredných vrs-tiev najèastejie nachádzame zábery z výletov v prírode, portových podujatí, spoloèen-ských stretnutí. U ivnostníkov sú pecifikom dokumentárno-reklamné vyobrazenia rodin-ných firiem, ktoré sú vyjadrením hodnotových orientácií a noriem tejto sociálnej vrstvy.Ateliérové snímky sa zväèa venujú mimoriadnym udalostiam v ivote jednotlivca èi rodi-ny (svadby, birmovka, vojenèina a pod.) a je pre ne príznaèná vysoká miera tylizácie,zodpovedajúca dobovým vkusovým normám a poiadavkám.

Zobrazenia mesta na poh¾adniciach slúili na vytváranie jeho imidu, mali o òom vypo-veda predovetkým navonok. Preto jednou zo spoloèných èàt týchto vyobrazení je urèitáidealizácia èi tylizácia, èasto sviatoèný poh¾ad na mesto a ivot v òom. Z tohto dôvodu súvýpovede informátorov o meste a svojom ivote v òom niekedy akoby mimo záberu,dopåòajú ho a stavajú do iného svetla.

Hoci súkromné fotografie, produkty fotoateliérov i súkromné zábery, tie v sebe nesúprvky kozmetických úprav vednej reality, zdá sa, e sa ju snaia predsa len zachytia dokumentova s väèou dávkou pravdivosti. Bez dôkladného poznania sociálnej realityzobrazovaného priestoru vak nie je moné sledova informácie a ich odtienky, ktoré v se-be majú.

Profesionálni fotografi vo výkladných skriniach svojich ateliérov ukazovali, èím mestomomentálne ije, boli akýmisi vizuálnymi kronikármi mesta. Ich zábery boli urèené iroké-mu publiku, fotografie súkromné mali menej príjemcov, boli históriou menieho spoloèen-stva. Tak ako fotografia má internacionálny charakter, aj jej význam v lokálnom spoloèen-stve i odkazy, ktoré nesie, sú relevantné a porovnate¾né s európskym materiálom v danomhistorickom momente. Hoci existujú tendencie vníma a interpretova fotografické zobra-zenia minulých generácií ako zábery zonurované konvenciami, neprirodzeným správaním,je potrebné uvedomi si, e tieto zobrazenia sú len výsledkom snahy jeho tvorcu o sebapro-jekciu a zaradenie sa do sociálneho kontextu, ktorý ho obklopuje. Tým sa ve¾mi podobajúdneným. Fotografické zobrazenia sú ve¾mi pecifickým, v naej vednej disciplíne nie cel-kom doceneným prameòom, ktorý prináa relatívne ucelenú informáciu o svojich tvorcoch,uívate¾och a dobe, v ktorej ili.

73

POZNÁMKY

1 Bliie KILDEGAARD Bjarne: Unlimited Memory. Photography and the Differentiation of FamiliarIntimacy. In.: Man and Picture. Papers from The First International Symposium for EthnologicalPicture Research in Lund 1984. Edited by Nils-Arvid Bringéus. Lund 1986, s. 7189; LÖFGRENOrvar: Wish You Were Here! Holiday Images and Picture Postcards. In.: Man and Picture, c. d., s. 90107; KUNT Ernõ: Ethno-Graphie Foto-Graphie. In.: Bild-Kunde Volks-Kunde. Beiträge der III.Volkskundlichen Bildforschung Komittee bei SIEF/UNESCO. Herausgegeben von Ernõ Kunt, Mis-kolc 1990, s. 121144; WEINLICH A. Edith: Zur Geschichte privater Fotografie und zur gegenwär-tigen Rezeption älterer privater Fotografie. In.: Bild-Kunde Volks-Kunde, c. d., s.313328.

2 Ide o fotografie z rodinných albumov jednotlivých respondentov, s ktorými som spolupracovala v ro-koch 19881997 a fotografie/poh¾adnice zo zbierok súkromných zberate¾ov, zbierok OKA Trenèína Trenèianskeho múzea.

3 Podrobnejie: VRZGULOVÁ, M.: Vplyv makrosociálnych zmien na Slovensku v prvej polovici 20.storoèia na hodnotový systém ivnostníkov (na príklade mesta Trenèín). Etnologické rozpravy, 1996,è. 2, s. 1741.

4 U koncom 18. storoèia a poèas celého 19. storoèia sa v Európe írili mylienky romantického naze-rania na prírodu ako na èisté, panenské prostredie nezasiahnuté ¾udskou èinnosou. Nová individu-alistická ideológia, nostalgické h¾adanie intimity, utopickej minulosti a sentiment to boli signályavizujúce zrod novej buroáznej kultúry. Bolo to obdobie romantických potuliek po drsnej exotickejprírode. Svet práce a verejného ivota so svojimi presnými pravidlami a racionalitou bol protipólomemotívne odlinému svetu prírode s jej pokojom a harmóniou. Tieto mylienky mono sledovaete v 30. rokoch 20. storoèia. Svoj výraz nali aj v ivotnom týle mestských stredných vrstiev.Bliie LÖFGREN Orvar: c.d., s. 90107.

5 Bliie Pozostalos J. Braneckého kart.III. b2, inv.è. 4.142, s.3, OKA Trenèín.

LITERATÚRA

KARLÍKOVÁ Jana 1993: Osobnosti trenèianskej fotografie. (K dejinám fotografie od 2. po-lovice 19. storoèia.) In.: TRENÈÍN. Vlastivedná monografia 1., Alfa, Bratislava, s.355364.

KILDEGAARD Bjarne 1986: Unlimited Memory. Photography and the Differentiation of Fa-miliar Intimacy. In.: Man and Picture. Papers from The First International Symposium forEthnological Picture Research in Lund 1984. Edited by Nils-Arvid Bringéus. Lund, pp.7189.

KUNT Ernõ 1990: Ethno-Graphie Foto-Graphie. In.: Bild-Kunde Volks-Kunde. Beiträgeder III. Volkskundlichen Bildforschung Komittee bei SIEF/UNESCO. Herausgegeben vonErnõ Kunt, Miskolc, S.121144.

LÖFGREN Orvar 1986: Wish You Were Here! Holiday Images and Picture Postcards. In.: Manand Picture. Papers from The First International symposium for Ethnological Picture Rese-arch in Lund 1984. Edited by Nils-Arvid Bringéus. Lund, s. 90107.

VRZGULOVÁ, M. 1996: Vplyv makrosociálnych zmien na Slovensku v prvej polovici 20.storoèia na hodnotový systém ivnostníkov (na príklade mesta Trenèín). Etnologické roz-pravy, è.2, s. 1741.

WEINLICH, Edith 1990: Zur Geschichte privater Fotografie und zur gegenwärtigen Rezep-tion älterer privater Fotografie. In.: Bild-Kunde Volks-Kunde. Beiträge der III. Volkskun-dlichen Bildforschung Komittee bei SIEF/UNESCO. Herausgegeben von Ernõ Kunt, Mis-kolc, s. 313328.

74

TO THE INTERPRETATION OF THE LIFE OF MIDDLE CLASSES ON THEIMAGES OF TOWN

Summary

During her long-term research in the town of Trenèín the author has gained a relativelycomplete sum of information about the everyday culture of its inhabitants, mainly about themiddle class. One of the studied resources have been photographs of the town and its inhabi-tants. These photographs can be classified into two basic groups:

A) pictures from family albums. To this group belong two types of depiction: 1. studiophotographs made by professional photographers. 2. amateur pictures taken by family membersand friends.

B) Photographs-postcards from the production of local studios, generally known and inten-ded for public at large from out of town.

The author departs from the hypothesis that photographs are not only a were document ofreality but also contain a certain degree of staying, idealization as a result of the self-projectionof the authors of the pictures, and their perception of the environment and their own place in it.Simultaneously they were consciouss that the depiction was to be created in the way that wascomprehensible both by the author and his/hers community. It means that although the photog-raphs contain some individual features, they are based upon certain semantic rules known inand approved by a broader community.

Therefore the knowledge of the setting in which these depictions originated is a necessaryprecondition of their analysis.

A. Photographs from family albums contain two basic types of pictures. The first one isrepresented by the studio pictures made by professional photographers. The second one is re-presented by pictures taken by non-professionals-family members with their own camera. Themain difference between them is maybe (but maybe not) in technical or artistic quality or thesnapshot, but certainly they differ in the manner of depiction as well as in the degree of intima-cy. The studio pictures depict people in artificial space (setting) which reflects the taste andvalues of the middle class. The people are extracted from the context of their everday life, andnot only their clothing but also the overall atmosphere of the takes confirms exceptionality ofthe moment.

The non-studio family pictures the authors of which are either family members or friendsdepict predominantly people in their freetime, strolling downtown taking a trip, performingvarious sports, visiting historic sites, etc. Neither cultural and social events and functions aremissing. Mainly in the circles of trades-people picture documenting their professional focusand working setting were widespread. These pictures were often a part of a broader conceivedpublic advertisement.

B) Photographs-postcards.Since the postcards were made not only for the domestic/local audience, but mainly for the

potential visitors, it stands to reason that their contain the most atractive motives and pictures ofthe town. Therefore, one of their common features is certain idealization or staging, often a fes-tive picture of the town and its life. Accounts of the town inhabitants about the life in the townare then somewhat a voice off complementary the picture of a shadding a new light upon it.

This work was supported, in part, by VEGA, the Grant Agency for Sciences (Grant No. 95/5305/675).