REGIONÁLNA GEOGRAFIA

REGIONALIZÁCIA

A

TAXONÓMIA

ÚVOD DO

REGIONÁLNEJ

GEGRAFIE

1. PARADIGMA

• Charakteristika pojmu

• Kategórie paradigiem

• Teória vedeckých revolúcií

• Superparadigma

• Alternatívne superparadigmy

Pojem paradigma

• z gréckeho „paradeigma“

• všeobecne: vzor, model, ukážka

• veda: vývoj obsahu pojmu

– Starovek:

• pozadie zmyslami vnímateľných vecí (Platón)

• slovná metóda vytvárania záverov (Aristoteles)

– 20. stor:

• vzor, štandard, podľa ktorého sa posudzuje skúsenosť

(Wittgenstein)

– Súčasné vnímanie:

• S. T. Kuhn: koncepciu dynamiky vedeckého poznania

• Nie plynulé procesy, ale revolučné zmeny

• 2 základné etapy vývoja:

– Etapa normálnej vedy (dominuje jedna paradigma)

– Kritická etapa (viacero súperiacich paradigiem)

• Paradigma podľa Kuhna:

„celok všetkých základných ponímaní týkajúcich sa

predmetu a metód, ktoré ovládajú vednú disciplínu

v určitom čase“

3 kategórie paradigiem

• Margaret Mastermann(ová) (1970)

• M. E. Harvey a B. P. Holly (1981)

• Kategórie podľa Mastermannovej:

– 1. Metaparadigma: najširšia oblasť zhody,

svetonázoru, v danej vednej disciplíne. Má tri

hlavné funkcie:

a) definuje, čo je a čo nie je objektom štúdia vednej disciplíny

b) vedca smeruje kde hľadať a kde nehľadať možné objekty

štúdia

c) vedcovi ukazuje aký objav, resp. aký výsledok bádania

môže očakávať

– 2. sociologická paradigma: možno ju považovať

za univerzálne akceptované konkrétne vedecké

poznanie

– 3. konštrukčná paradigma: je najužšie chápanie

paradigmy; rôzne všeobecne uznávané vedecké

nástroje, klasické vedecké práce, učebnice, a pod.

– Vzťah jednotlivých kategórií k filozofii, teórii a

empírii (aplikácii) v smere 1 – 2 – 3

Teória vedeckých revolúcií

• Thomas Samuel Kuhn:

Štruktúra vedeckých revolúcii (1962)

• vyvracia predpoklad, podľa ktorého sa veda vyvíja

plynulým hromadením poznatkov

• poukazuje na to, že celkový smer výskumu vo vede je

úzko spojený s jej znalostnou úrovňou a dokonca

sociálnym kontextom. Toto vedie ku skokovému vývoju

poznatkov, výsledkom čoho môže byť až zásadný obrat

v danej vedeckej disciplíne – vedecká revolúcia

• pôvodom fyzik, vychádza z prírodovedného poznania

• Normálna veda:

- obdobie, kedy výskum v určitej vednej disciplíne

výrazne determinuje uznávaná paradigma

- s prehlbujúcim sa poznaním vo vede sa však

hromadia otázky, na ktoré veda pod vplyvom

dominujúcej paradigmy nedokáže odpovedať

- normálna veda tak často potláča inovatívne

fundamentálne fakty, pretože tie vyvracajú

základné predpoklady paradigmy (resp. vedy

pod vplyvom paradigmy)

• Anomália:

- hromadenie potláčaných faktov

a nezodpovedaných otázok spôsobuje, že

paradigma postupne prestáva uspokojujúco

riešiť problémy a tradíciu vedeckej praxe

narúša anomália

- s prehlbovaním poznatkov vednej disciplíny

nastáva akumulácia anomálií, čo vedie

k vzniku nových teórií, a často aj k zmene

filozofického pohľadu na svet

• Kríza:

- neúspech pôvodnej paradigmy pod vplyvom

hromadiacich sa anomálií je vedeckou komunitou

vnímaný ako kríza

• Vedecká revolúcia:

- odpoveďou na krízu je vedecká revolúcia, ktorá

vedie k vedeckému pokroku a nahradeniu starej

paradigmy novou

- ak sa nástroje poskytované novou paradigmou

osvedčujú, veda napreduje neobjavujú sa (spočiatku)

anomálie, možno opäť hovoriť o štádiu normálnej

vedy

• V súlade s vnímaním Kuhna (1962, 1970)

môžu byť jednotlivé vedné disciplíny pod

vplyvom odlišných paradigiem. Tie sú však

spravidla súčasťou superparadigmy

Superparadigma

• je svetonázorom spoločnosti, civilizačnou

paradigmou;

• celkovým pohľadom na svet a jeho základné

prvky ako čas, priestor, hmota, existencia,

inteligencia, človek, poznanie, morálka a iné

hodnoty;

• mení sa s rastom poznania a hodnotovými

posunmi v spoločnosti;

• v súčasnosti prebiehajúca zmena

superparadigmy

• karteziánsko – newtonovský mechanistický

svetonázor

• mechanistické videnie sveta (vesmír, človek - ako stroje)

• hmota zložená z pevných tvrdých nedeliteľných čiastočiek – atómov

• lineárne prebiehajúci čas

• predpoklad, že poznanie (racionálne analytické poznanie) je neohraničené

• sekularizácia

• individualizácia

• komercionalizácia

• konzumizmus

• Krízy posledných desaťročí, zasahujúce

– životné prostredie (ekologické krízy), ale aj

– kultúru (kríza hodnôt, kríza morálky),

– sociálne a politické prostredie (kríza vzťahov,

politické krízy

• v zmysle postavenia menšín, demokracia ako teror väčšiny

– ekonomiku (hospodárske krízy), naznačujú potrebu

zmeny náhľadu na svet

– obyvateľstvo (demografická kríza, migračná kríza)

=>

• objavujú sa úvahy o nástupe ekologickej

či holistickej (berúcej na zreteľ všetky

vlastnosti, súčasti a okolnosti systému)

superparadigme.

• v rámci jej nástupu možno už dnes

pozorovať rast významu a potreby:

– spolupráce, začlenenia v spoločnosti

– celostnosti, komplexnosti

– spirituality, súladu medzi telesnom

a duchovnom

– zodpovednosti a tolerancie

• voči spoločnosti, budúcim generáciám, prírode

Alternatívne superparadigmy

• poskytujú alternatívu k všeobecne uznávanej

superparadigme

• Ide napr. o:

• kresťanský pohľad na svet

– úcta k životu a celému stvoreniu, dôstojnosť

človeka, tradičné hodnoty, sociálna spravodlivosť;

• islamský pohľad na svet

– odmietanie konzumizmu, spôsobu života západnej

spoločnosti

zmeny paradigiem v geografii• Koutsopoulos 2008

• Koutsopoulos 2011

zdroj

Ďakujem za pozornosť