RRíšíša: a: ŽŽivoivoččííchychy ((AnimaliaAnimalia))

RNDr. Maroš Sirotiak, PhD.

Slovenská Technická Univerzita v BratislaveMateriálovotechnologická fakulta v Trnave

Ústav bezpečnostného a environmentálneho inžinierstvaKatedra environmentálneho inžinierstva

Druhoústovce

Prvoústovce

KlasifikKlasifikááciacia žživoivoččííchovchov

–– KMEKMEŇŇ: Hubky (: Hubky ( PoriferaPorifera ))–– KMEKMEŇŇ: : PPŕŕhlivcehlivce ((CnidariaCnidaria ))–– KMEKMEŇŇ: : RebrovkyRebrovky ((AcnidariaAcnidaria ))–– KMEKMEŇŇ: : MorulovceMorulovce ((MesozoaMesozoa ))–– KMEKMEŇŇ: : BezBezččrevovcerevovce ((AcoelomorphaAcoelomorpha ))–– KMEKMEŇŇ: : PloskavcePloskavce ((PlathelmintesPlathelmintes ))–– KMEKMEŇŇ: : HlHlíístovcestovce ((NematodaNematoda ))–– KMEKMEŇŇ: M: Määkkýkký šše (e (MoluscaMolusca ))–– KMEKMEŇŇ: : ObrObr úúččkavcekavce ((AnnelidaAnnelida ))–– KMEKMEŇŇ: : ČČlláánkononkono žžce (ce (ArthropodaArthropoda ))–– KMEKMEŇŇ: : PogonofPogonof óóryry ((PogonophoraPogonophora ))–– KMEKMEŇŇ: : OstnatokoOstnatoko žžcece ((EchinodermataEchinodermata ))–– KMEKMEŇŇ: : ChordChord áátyty ((ChordataChordata ))

Skupina:Necélomové

Skupina: Célomové

DRUHODRUHOÚÚSTOVCESTOVCE

�� Otvor gastruly sa stOtvor gastruly sa st ááva anva an áálnym lnym otvorom, otvorom, prpr ííjmacjmac íí otvor sa otvor sa vytvorvytvor íí druhotne na druhom druhotne na druhom konci telakonci tela

�� NervovNervov áá ssúústava je rstava je r úúrkovitrkovit áá a a umoumo žňžňuje vznik CNS uje vznik CNS –– miechy a miechy a mozgu a cievna na brumozgu a cievna na bru ššnej nej stranestrane

ChordChordáátyty

�� chordachorda dorsalisdorsalis -- chrbtovchrbtov áá struna, struna, je povrazec je povrazec chrupavkovitejchrupavkovitej hmoty hmoty prechprech áádzajdzaj úúci chrbtovou ci chrbtovou ččasasťťou ou tela a je ztela a je z áákladom vnkladom vn úútornej kostry. tornej kostry. ChrbtovChrbtov úú strunu majstrunu maj úú vvššetky etky chordchord áátyty . .

�� U niU ni žžšíších skupch skup íín sa zachovn sa zachov ááva po va po celý celý žživot a u vyivot a u vy ššíšší ch skupch skup íín je n je zzáárodorodo ččným ným úústrojom, ktorý je strojom, ktorý je neskôr zatlaneskôr zatla ččený stavcami ený stavcami vznikajvznikaj úúcimi zo spojiva, ktorcimi zo spojiva, ktor ééobklopuje obklopuje chorduchordu . . ChordaChorda vznikvznik áávyliavylia ččeneníímm vrchnej vrchnej ččasti asti endodermu.endodermu.

ChordChordáátyty

�� miecha a mozog smiecha a mozog s úú uloulo žženenáá na na chrbtovej strane, CNS mchrbtovej strane, CNS m áá tvar tvar trubice s vntrubice s vn úútornou dutinou tornou dutinou ((neurocelneurocel ).). Z centrálnej nervovej sústavy vychádzajú nervy.

� Srdce je ústredným orgánom cievneho systému a je uložené na brušnej strane. Cievny systém je uzavretý

� Telo chordátov je vždy dvojstranne súmerné

KlasifikKlasifikááciacia chordchordáátovtov

�� KMEKMEŇŇ: : ChordChord áátyty ((ChordataChordata ))–– PodkmePodkme ňň: Pl: Pl ášášťťovceovce–– PodkmePodkme ňň: : KopijovceKopijovce–– PodkmePodkme ňň:Stavovce:Stavovce

•• NadtriedaNadtrieda : : KruhoKruho úústnicestnice–– Trieda: Trieda: MihuleMihule–– Trieda: Trieda: SliznatkySliznatky

•• NadtriedaNadtrieda : : ČČelustnatceelustnatce–– Trieda: Trieda: DrsnokoDrsnoko žžcece–– Trieda: RybyTrieda: Ryby–– Trieda: ObojTrieda: Oboj žživelniveln íícici–– Trieda: PlazyTrieda: Plazy–– Trieda:VtTrieda:Vt áácici–– Trieda:CicavceTrieda:Cicavce

PlPlášášťťovceovce

� Telo je obalené pláš ťom. Pláš ť je produktom pokožky a je tvorený z tunicínu, látky chemicky podobnej celulóze.

� Otvorená cievna sústava� Sú to výlu čne morské živo číchy. � Napr. ascídie, vršovky...

KopijovceKopijovce

�� morskmorsk éé žživoivo ččííchy chy žžijij úúce v ce v pobrepobre žžných vodných vod áách teplých morch teplých mor íí..

�� malmal áá skupina skupina žživoivo ččííchov, ktorchov, ktor éé si si chorduchordu uchovuchov áávajvaj úú po celý po celý žživot.ivot.

� Napr. kopiovec rybkovitý

StavovceStavovce

�� postupnpostupn éé zatlzatl ááččanie anie chordychordy a jej a jej postupnpostupn éé nahradzovanie nahradzovanie spospo ččiatku iatku chrupavkovitýmichrupavkovitými a vo a vo vyvy ššíšší ch triedach kostenými ch triedach kostenými stavcami. Vznikom stavcov sa stavcami. Vznikom stavcov sa vytvvytv áára nový orgra nový org áán tela n tela –– chrbticachrbtica..

�� Chrbtica tvorChrbtica tvor íí os tela a k nej sa os tela a k nej sa pripprip áája lebka a dva pja lebka a dva p ááry konry kon ččatat íín. n. RozRozšíšírenren íím miechy v prednej m miechy v prednej ččasti tela sa vytvasti tela sa vytv áára ra mozogmozog..

� Všetky majú dvoj, neskôr štvordielne srdce

StavovceStavovce

�� PodPod ľľa spôsobu akým sa vyva spôsobu akým sa vyv ííja ja nový jedinec poznnový jedinec pozn ááme 2 skupiny me 2 skupiny stavovcov:stavovcov:

�� BezblanovceBezblanovce ((AnamniaAnamnia) ) -- kladklad úúvajvaj ííččka priamo do vody alebo ka priamo do vody alebo vlhkvlhk éého prostredia. Sem patria ho prostredia. Sem patria drsnokodrsnoko žžcece, ryby a oboj, ryby a oboj žživelniveln ííky.ky.

�� BlanovceBlanovce ((AmniotaAmniota)) - plodováblana uzatvára plodovú tekutinu, v ktorej je zárodok. K blanovcompatria plazy, vtáky a cicavce.

StavovceStavovce

�� NADTRIEDA: NADTRIEDA: KruhoKruho úústnicestnice ––nemajnemaj úú ččelusteeluste , chrupkovit, chrupkovit ááchordachorda , okolo cel, okolo cel éého tela ho tela plutvovplutvov áá obrubaobruba

�� TRIEDA: TRIEDA: MihuleMihule –– žžijij úú v mori, v mori, niektorniektor éé sa neresia v sladkých sa neresia v sladkých vodvod áách ch –– larva pllarva pl ááva spva sp ääťťnapr. napr. mihumihu ľľaa rierieččna, m. potona, m. poto ččnnáá

�� TRIEDA: TRIEDA: SliznatkySliznatky ––napr. napr. sliznatkasliznatka cudzopasncudzopasn áá

StavovceStavovce

�� NADTRIEDA: NADTRIEDA: ČČelustnatceelustnatce -- z z prvprv éého ho žžiabroviabrov éého oblho obl úúku sa ku sa vytvvytv áárajraj úú ččeeľľuste, priuste, pri ččom hornom horn áá čč. . zrastzrast áá s lebkou. Vs lebkou. V žždy sdy s úú prpr íítomntomn ééppáárovrov éé konkon ččatinyatiny

�� TRIEDA: TRIEDA: DrsnokoDrsnoko žžcece ––prevapreva žžne morskne morsk éé žživoivo ččííchy s chy s chrupavkovitouchrupavkovitou kostrou.kostrou. Ich koža je pokrytá ostrými šupinami, –– Rad: Rad: žžralokotvarralokotvar éé –– napr. napr. žžralok modrý, ralok modrý,

žžralok ralok šškvrnitý, kvrnitý, žžralok ralok mlatkohlavýmlatkohlavý-- Rad: Rad: rajotvarrajotvar éé –– napr. raja elektricknapr. raja elektrick áá, ,

mantamanta dvojrohdvojroh áá-- Rad: Rad: chimchim éérotvarrotvar éé –– chimchim ééra hlavatra hlavat áá

StavovceStavovce

�� TRIEDA: Ryby TRIEDA: Ryby –– zo stavovcov zo stavovcov najadaptovanejnajadaptovanej ššie na vodnie na vodn ééprostredieprostredie

�� PODTRIEDA: PODTRIEDA: NNáásadcoplutvovsadcoplutvov éé ––pravdepodobne predchodcami pravdepodobne predchodcami suchozemských stavovcov. suchozemských stavovcov. Plutvy majPlutvy maj úú na mna m ääsitých sitých nnáásadcoch, kosti lopatkovsadcoch, kosti lopatkov éého a ho a panvovpanvov éého pho p áásma ssma s úú schopnschopn éépodopierapodopiera ťť telotelo–– Rad: Rad: stopkatoplutvovcestopkatoplutvovce –– latimlatim éériaria divndivn áá-- Rad: Rad: dvojdydvojdy ššnnííkyky –– napr. napr. bahnbahn ííkk africký, africký,

b. austrb. austr áálskylsky

StavovceStavovce

�� PODTRIEDA: PODTRIEDA: LLúúččoplutvovoplutvov éé ––majmaj úú plutvy vystuplutvy vystu žženenéé kostenými kostenými llúúččmimi

�� NADRAD: NADRAD: ChrupkokostnatChrupkokostnat éé–– Rad: jesetery Rad: jesetery –– napr. jeseter ruský, napr. jeseter ruský,

vizaviza dunajskdunajsk áá�� NADRAD: NADRAD: KostnantKostnant éé

–– Rad: slede Rad: slede –– lososy, pstruhy, lososy, pstruhy, hlavhlav áátky, tky, ššťťuky, slede, uky, slede, sihysihy , sivone, , sivone, blatniakyblatniaky

–– Rad: Rad: kaprekapre –– kaprekapre , karasy, liene, , karasy, liene, plotice, jalce, pleskplotice, jalce, plesk ááčče, e, bolenebolene , , ččereble, mreny, hrereble, mreny, hr úúzy, zy, ččííky, slky, sl íížže, e, pp ĺžĺže, sumce.e, sumce.

StavovceStavovce

–– Rad: Rad: úúhory hory –– úúhor obyhor oby ččajnýajný–– Rad: Rad: treskovittreskovit éé –– treska obytreska oby ččajnajn áá, ,

miemieňň obyoby ččajnýajný–– Rad: ihly Rad: ihly –– konkon íík morskýk morský–– Rad: Rad: kaprozkaproz úúbkybky –– gupkagupka–– Rad: OstrieRad: Ostrie žže e –– ostrieostrie žže, zube, zub ááčče, e,

hrebenahrebena ččky, kolky, tuniaky, makrely, ky, kolky, tuniaky, makrely, hlavhlav ááččee..

–– Rad: Rad: platesyplatesy –– platesaplatesa obyoby ččajnajn áá

StavovceStavovce

�� TRIEDA: obojTRIEDA: oboj žživelniveln ííky ky -- tvoria tvoria prechod medzi vodnými a prechod medzi vodnými a suchozemskými stavovcami. suchozemskými stavovcami. LarvLarváálne lne ššttáádiumdium prekonprekon áávajvaj úú vo vo vodnom prostredvodnom prostred íí, kedy larvy , kedy larvy dýchajdýchaj úú žžiabramiiabrami. . DospelDospeléé jedincejedincemajmaj úú vytvorenvytvoren éé ppľľúúcaca a dýchaja dýchaj úúatmosfatmosf éérický kyslrický kysl íík. Majk. Maj úú hladkhladk úúkoko žžu bez u bez ššupup íín, v kon, v ko žži je mnoi je mno žžstvo stvo slizovýchslizových žžliaz.liaz. Sú poikiotermnéživočíchy–– Rad: mloky Rad: mloky –– mlok vemlok ve ľľký, mlok ký, mlok

dunajský, salamandra dunajský, salamandra šškvrnitkvrnit áá–– Rad: Rad: žžaby aby –– ropucha, skokan, rosniropucha, skokan, rosni ččka, ka,

kunkakunka a a hrabavkahrabavka–– Rad: Rad: ččervoneervone –– tropicktropick éé žživoivo ččííchy chy

prispôsobenprispôsoben éé žživotu v zemiivotu v zemi

StavovceStavovce

�� TRIEDA: Plazy TRIEDA: Plazy -- ssúú prispôsobenprispôsoben ééžživotu na suchej zemi, druhotne ivotu na suchej zemi, druhotne mômô žžu prejsu prejs ťť do vodndo vodn éého ho prostredia. Takmer vprostredia. Takmer v ššetky majetky maj úúkonkon ččatiny, pomocou ktorých sa atiny, pomocou ktorých sa pohybujpohybuj úú (okrem hadov). (okrem hadov).

�� Telo je pokrytTelo je pokryt éé koko žžou, na ktorej sa ou, na ktorej sa nachnach áádzajdzaj úú rôzne rôzne ššttííty a výrastkyty a výrastky, , ktorktor éé chrchr áánia pokonia poko žžku pred ku pred popo šškodenkoden íím (korytnam (korytna ččky, ky, krokodkrokod ííly). ly).

�� VyluVylu ččovacie ovacie žľžľazy sa v pokoazy sa v poko žžke na ke na rozdiel od obojrozdiel od oboj žživelniveln ííkov kov nenachnenach áádzajdzaj úú, iba ak pachov, iba ak pachov ééžľžľazy na vymedzovanie teritazy na vymedzovanie terit óóriaria

StavovceStavovce

–– Rad: Rad: hathat éérierie –– hathat éériaria bodkovanbodkovan áá–– Rad: korytnaRad: korytna ččky ky –– korytnakorytna ččka ka

momoččiarna, iarna, karetakareta obrovskobrovsk áá–– Rad: Rad: ššupinupin ááččee –– telo je telo je ššupinatupinat éé

•• PodradPodrad : ja: ja šštery tery –– jajaššterica terica žživorodivorod áá, j. , j. zelenzelen áá, j. m, j. m úúrovrov áá, slep, slep úúch krehkých krehký

•• PodadPodad : hady : hady –– uužžovka obojkovovka obojkov áá, u. , u. stromovstromov áá, vretenica severn, vretenica severn áá

–– Rad: Rad: krokodkrokod íílotvarlotvar éé –– krokodkrokod ííl nl n íízky, zky, aligalig áátor severoamerický, tor severoamerický, gavigavi ááll indickýindický

StavovceStavovce

�� TRIEDA: VtTRIEDA: Vt ááky ky -- ssúú prispôsobenprispôsoben éépohybu vo vzduchu, majpohybu vo vzduchu, maj úú dutdut éékosti.kosti.

�� Charakteristickým znakom vtCharakteristickým znakom vt áákov kov je je perieperie, ktor, ktor éé chrchr ááni telo pred ni telo pred stratou tepla. Pravidelne sa stratou tepla. Pravidelne sa vymievymie ňňa v procese a v procese ppŕŕchnutiachnutia. . Stavba peria urStavba peria ur ččuje, kde vtuje, kde vt áák k žžije.ije.

�� ssúú homoiotermnhomoiotermn éé�� MlMlááďďatatáá ssúú nidifnidif úúgnegne (kr(kr áátko po tko po

vyliahnutivyliahnuti ssúú samostatnsamostatn éé) alebo ) alebo nidikolnnidikoln éé (treba k(treba k ŕŕmimi ťť))

StavovceStavovce

�� PODTRIEDA: PODTRIEDA: PravtPravt áákyky ––�� PODTRIEDA: PravPODTRIEDA: Prav éé vtvt áákyky�� NADRAD: BeNADRAD: Be žžcece

–– Rad: pRad: p šštrosy trosy –– ppšštros dvojprstý, tros dvojprstý, nandunandupampový, pampový, emuemu hnedýhnedý

–– Rad: Rad: kiwikiwi –– kiwikiwi veveľľkýký

�� NADRAD: NADRAD: PlavcePlavce–– Rad: tuRad: tu ččniaky niaky –– tutuččniak patagniak patag óónskynsky

�� NADRAD: NADRAD: LetceLetce–– Rad: Rad: veslonoveslono žžcece –– pelikpelik áán run ru žžový, ový,

kormorkormor áán ven ve ľľkýký–– Rad: Rad: brodivcebrodivce –– volavka popolavvolavka popolav áá, ,

bubuččiakiak , bocian biely, , bocian biely, b.b.ččiernyierny

StavovceStavovce

–– Rad: Rad: zzúúbkozobcebkozobce –– labulabu ťť veveľľkkáá, hus , hus divdiv áá, ka, kaččica divica div áá, pot, pot áápapačč malýmalý

–– Rad: dravce Rad: dravce –– orol skalný, orol skalný, orliakorliakmorský, sokol morský, sokol mymyššiariar , sup bielohlavý, sup bielohlavý

–– Rad: Rad: hrabavcehrabavce –– hluchhluch ááňň obyoby ččajný, ajný, tetrov obytetrov oby ččajný, baajný, ba žžant obyant oby ččajnýajný

–– Rad: chriaRad: chria šštele tele –– žžeriav popolavý, lyska eriav popolavý, lyska ččierna, sliepoierna, sliepo ččka vodnka vodn áá, drop f, drop f úúzatýzatý

–– Rad: Rad: bahniakybahniaky –– sluka lesnsluka lesn áá, , kulkul ííkk–– Rad: Rad: ččajky ajky –– ččajka ajka smejivsmejiv áá, , čč. siv. siv áá, ,

rybryb áár obyr oby ččajnýajný–– Rad: holuby Rad: holuby –– holub hrivnholub hrivn áák, hrdlik, hrdli ččka ka

popo ľľnnáá–– Rad: papagRad: papag ááje je –– ara ara modromodro žžltlt áá

StavovceStavovce

–– Rad: sovy Rad: sovy –– plamienka driemavplamienka driemav áá, kuvik , kuvik obyoby ččajný, výr skalnýajný, výr skalný

–– Rad: kukuRad: kuku ččky ky –– kukukuku ččka obyka oby ččajnajn áá–– Rad: krakle Rad: krakle –– krakkrak ľľa belasa belas áá, ryb, ryb áárik rik

obyoby ččajný, dudok obyajný, dudok oby ččajnýajný–– Rad: Rad: ďďatlovceatlovce –– žžlna obylna oby ččajnajn áá, tes, tes áár r ččierny, ierny, ďďateateľľ veveľľkýký

–– Rad: spevavce Rad: spevavce –– drozd drozd ččierny, slierny, sl áávik vik obyoby ččajný, sýkorka veajný, sýkorka ve ľľkkáá, lastovi, lastovi ččka ka obyoby ččajnajn áá, pinka oby, pinka oby ččajnajn áá, stehl, stehl íík k obyoby ččajný, vrabec domový, ajný, vrabec domový, šškovrkovr áánok nok popo ľľný, strakoný, strako šš obyoby ččajný, havran ajný, havran ččierny, ierny, straka obystraka oby ččajnajn áá, sojka oby, sojka oby ččajnajn áá......

StavovceStavovce

�� TRIEDA: Cicavce TRIEDA: Cicavce -- vyvy šššš ie ie teplokrvnteplokrvn éé stavovce (okolo 36,5stavovce (okolo 36,5 °°C) C) prispôsobenprispôsoben éé žživotu na sivotu na s úšúš i. i. Druhotne mohli prejsDruhotne mohli prejs ťť do vody. do vody. Telo je spravidla pokrytTelo je spravidla pokryt éé srssrs ťťou ou pod ktorou sa nachpod ktorou sa nach áádza pokodza poko žžka a ka a vyvy úússťťuje sem mnouje sem mno žžstvo stvo žžliaz liaz

�� nervovnervov áá ssúústava je dokonalejstava je dokonalej ššia, ia, nastal rozvoj prednnastal rozvoj predn éého mozgu, ho mozgu, ktorý sa lktorý sa l íšíši vei ve ľľkoskos ťťou a kapacitou, ou a kapacitou, nastal rozvoj reflexnej nastal rozvoj reflexnej ččinnosti a innosti a zdokonalenie zmyslovzdokonalenie zmyslov

�� vývoj prebieha v maternici, typickvývoj prebieha v maternici, typick ááje je žživorodosivorodos ťť a starostlivosa starostlivos ťť o o potomstvopotomstvo

StavovceStavovce

�� PODTRIEDA: PODTRIEDA: VajcorodceVajcorodce –– kladklad úúvajcia, ale mladvajcia, ale mlad éé žživia mliekom ivia mliekom napr. vtnapr. vt áákopysk divný, jekopysk divný, je žžuraura

�� PODTRIEDA: PODTRIEDA: VaVaččkovcekovce –– rodia rodia nedokonalnedokonal éé mlml ááďďatatáá, , ďďalalšíší vývoj vo vývoj vo vaku, napr. kengura vevaku, napr. kengura ve ľľkkáá

�� PODTRIEDA: PODTRIEDA: PlacentovcePlacentovce ––ZZáárodok sa vyvrodok sa vyv ííja pomocou ja pomocou dokonale utvorenej placenty. Mldokonale utvorenej placenty. Ml ááďďa a mômô žže samostatne cicae samostatne cica ťť mlieko. mlieko. Najprv sa vyvNajprv sa vyv ííja mlieja mlie ččny chrup, ny chrup, neskôr ho nahradneskôr ho nahrad íí chrup trvalýchrup trvalý–– Rad: hmyzoRad: hmyzo žžravce ravce –– jeježž bledý, piskor bledý, piskor

vrchovskývrchovský , , dulovnicadulovnica vvääččššia, ia, dulovnicadulovnicamenmen ššiaia

StavovceStavovce

–– Rad: netopiere Rad: netopiere –– lietaveclietavec ssťťahovavý, ahovavý, podkovpodkov áárr veveľľký, p. malý, veký, p. malý, ve ččernica ernica malmal áá, , kalonekalone

–– Rad: Rad: slabozubceslabozubce –– leleňňoch dvojprstý, och dvojprstý, mravmrav ččiariar veveľľký, ký, ppáásavecsavec devdevääťťprstýprstý

–– Rad: hlodavce Rad: hlodavce –– sysesyse ľľ obyoby ččajný, sviajný, svi ššťťvrchovskývrchovský , bobor vodný, veverica, bobor vodný, veverica

–– Rad: Rad: dvojitozubovcedvojitozubovce –– zajac pozajac po ľľný, ný, krkr áálik divýlik divý

–– Rad: mRad: m ääsoso žžravce ravce –– norok eurnorok eur óópsky, psky, vydra rievydra rie ččna, vlk obyna, vlk oby ččajný, maajný, ma ččka divka div áá, , ššakal obyakal oby ččajný, medveajný, medve ďď hnedýhnedý

–– Rad: Rad: plutvonoplutvono žžcece –– mromro žž ľľadový, tuleadový, tule ňňobyoby ččajnýajný

–– Rad: veRad: ve ľľryby ryby –– delfdelf íín obyn oby ččajný, narval ajný, narval jednorohý, jednorohý, vrvr ááskavecskavec obyoby ččajný, ajný, veveľľryba grryba gr óónskanska

StavovceStavovce

–– Rad: sirRad: sir éény ny –– lamatlamat íínn šširokonosýirokonosý–– Rad: Rad: chobtnatcechobtnatce –– slon africký, s. slon africký, s.

indickýindický–– Rad: nepRad: nep áárnokopytnrnokopytn ííky ky –– nosoronosoro žžec ec

ostrorohýostrorohý , kô, kôňň domdom áácici–– Rad: pRad: p áárnokopytnrnokopytn ííky ky ––

•• neprenepre žžúúvavcevavce –– svisvi ňňa diva div áá, hroch , hroch obojoboj žživelnýivelný

•• prepre žžúúvavce vavce –– los los mokramokra ďďovýový , zubor , zubor hôrny, kamzhôrny, kamz íík k vrchovskývrchovský tatranskýtatranský

–– Rad: primRad: prim ááty ty ––•• poloopicepoloopice –– lemurlemur mamaččkovitýkovitý•• opice opice –– vrevre ššťťanan hrdzavýhrdzavý•• ľľudoopy udoopy -- gorila obygorila oby ččajnajn áá, , ššimpanz impanz

uuččenlivýenlivý

SpoloSpoloččenstvenstváá žživoivoččííchovchov

�� ARKTOGEAARKTOGEA –––– ArktickArktick áá oblasoblas ťť –– zaberzaber áá pobrepobre žžieie a ostrovy a ostrovy

SevernSevern ééhoho ľľadovadov ééhoho mora, mora, ajaj tamojtamoj ššieie ľľadovadov ééplochy plochy mormor íí. .

–– zvieratzvierat áá, , ččasto asto bieloubielou farboufarbou svojhosvojho telatelaprispôsobenprispôsoben éé svojmusvojmu okoliuokoliu , proti , proti zimezimechrchr áánennen éé hustou hustou srssrs ťťouou a hrubou vrstvou a hrubou vrstvou podkopodko žžnnééhoho tuku. tuku.

–– Typickým Typickým zzáástupcomstupcom je lumje lum íík, k, ktorýktorý putuje putuje vovoveveľľkýchkých kkŕŕddľľochoch , , zajaczajac alpský a alpský a zajaczajac belbel áákk. .

–– ZZ veveľľkýchkých zvieratzvierat tam tam žžije sob, los, piije sob, los, pi žžmomoňň, , ll íšíškakapolpol áárnarna a a medvemedveďď bielybiely . .

–– niektorniektor éé veveľľrybyryby , , naprnapr . . veveľľrybaryba grgr óónskanska a narval, a narval, tulenetulene a a najmnajm ää mromro žže. e.

–– RybnatRybnat éé moriamoria ddáávajvaj úú dosdos ťť potravy mnohým potravy mnohým vodným a vodným a pobrepobre žžnýmným vtvt áákomkom ,, akoako ssúú alky, alky, ččajky ajky polpol áárnerne , sova , sova snesne žžnnáá, , snehusnehu ľľaa a a inin éé..

SpoloSpoloččenstvenstváá žživoivoččííchovchov

�� ARKTOGEAARKTOGEA –––– EurEur áázijskzijsk áá oblasoblas ťť –– zaberzaber áá celcel úú miernumiernu EurEur óópupu , ,

ÁÁziuziu na sever od Himalna sever od Himal áájj íí, Afriku , Afriku severneseverne od od Sahary, Sahary, severnsevern úú ArAr áábiubiu a Ira Iráán. Je to n. Je to najvnajv ääččššiaiapevninovpevninov áá oblasoblas ťť ss prechodmiprechodmi od od oceoce áánskehonskehopodnebiapodnebia vv zzáápadnejpadnej EurEur óópepe po po výstrednevýstrednekontinentkontinent áálnelne podnebiepodnebie vovo východnejvýchodnej SibSib ííriri . .

–– PrePre celcel úú oblasoblas ťť ssúú typicktypick éé hmyzohmyzo žžravce (jeravce (je žž, krt, , krt, piskor), zpiskor), z hlodavcovhlodavcov vevericaveverica , , chrchr ččekek, hrabo, hrabo šš, , zajaczajac , , ďďalejalej kôkôňň, , prasaprasa , kunovit, kunovit éé ššelmy (kuna, elmy (kuna, tchortchor , vydra a , vydra a inin éé), ), ajaj medvemedveďďovitovit éé a a zz vyhynutých mamut. vyhynutých mamut.

–– ZZ vtvt áákovkov ssúú najroznajroz šíšírenejrenej ššieie spevavcespevavce (pinky, (pinky, sýkorky, strnsýkorky, strn áádka, drozd a dka, drozd a inin éé), kurovit), kurovit éé vtvt áákyky , , husihusi , ka, kaččice. Zice. Z dravcovdravcov je je najvnajv ääččšíší orolorol . .

–– ZoZo ššeliemeliem je je najvnajv ääččšíší medvemedveďď hnedýhnedý , , žžijij úúcicivv KarpatochKarpatoch a a juhovýchodnejjuhovýchodnej EurEur óópepe. . ZZ orientorient áálnejlnej oblasti sem zasahuje oblasti sem zasahuje tigertiger . .

SpoloSpoloččenstvenstváá žživoivoččííchovchov

�� ARKTOGEAARKTOGEA –––– SeveroamerickSeveroamerick áá oblasoblas ťť –– zaberzaber áá celcel úú SevernSevern úú

Ameriku aAmeriku a žž po po mexickmexick úú nnááhornhorn úú ploplo ššinu. Fauna inu. Fauna sasa tu tu ponpon ášášaa na na euroeuro áázijskzijsk úú. .

–– ZuborZubor americký (americký ( bizbiz óónn), chovaný v), chovaný v rezervrezerv ááciachciach , , je obdobou zubra je obdobou zubra eureur óópskehopskeho . . RovnakoRovnako medvemedveďďsivý (sivý ( grizzligrizzli ) ) zodpovedzodpoved áá medvemedveďďoviovi hnedhned éémumu . . ŽŽijij úú tu tu rovnakrovnak éé aleboalebo podobnpodobn éé druhy druhy vlkovvlkov , , ll íšíšokok , , bobrovbobrov , , jelejeleňňovov a a inýchiných zvieratzvierat akoakovv EurEur ááziizii ..

SpoloSpoloččenstvenstváá žživoivoččííchovchov

�� PALEOGEAPALEOGEA –––– EtiEti óópska oblaspska oblas ťť je na je na žživoivo ččííchy najbohatchy najbohat ššia, ia,

najmnajm ää vo východnej a ostrovnej vo východnej a ostrovnej ččasti, kde sasti, kde s úúveveľľkkéé ddžžungle a pralesy. Fauna sa tu podobungle a pralesy. Fauna sa tu podob ááetieti óópskej. pskej.

–– TypickTypick éé zvieratzvierat áá ssúú tiger, slon indický, tiger, slon indický, nosoronosoro žžec jednorohý, ec jednorohý, gavigavi ááll , orangutan, , orangutan, gibbongibbon , , byvobyvo ľľ, zebu a in, zebu a in éé. Kura . Kura bankivskbankivsk áá je pravekým je pravekým predkom napredkom na ššich sliepok. Sich sliepok. S úú tu vetu ve ľľmi pomi po ččetne etne zastzast úúpenpen éé hady (hady ( pytonpyton , okuliarnik) a rozli, okuliarnik) a rozli ččný ný hmyz.hmyz.

SpoloSpoloččenstvenstváá žživoivoččííchovchov

�� PALEOGEAPALEOGEA –––– IndickIndick áá oblasoblas ťť –– ss horhor úúcim podnebcim podneb íím a bujným m a bujným

rastlinstvom mrastlinstvom m áá priaznivpriazniv éé podmienky pre rozvoj podmienky pre rozvoj veveľľkých cicavcov. Zo kých cicavcov. Zo ššeliem tu eliem tu žžije lev, ije lev, žžirafa, irafa, okapiokapi , antilopy, zebry, hroch, nosoro, antilopy, zebry, hroch, nosoro žžec ec dvojrohý, gorila, dvojrohý, gorila, ššimpanz, slon africký a na impanz, slon africký a na Madagaskare Madagaskare poloopicepoloopice ((lemurylemury ). ).

–– Fauna na Madagaskare dokazuje, Fauna na Madagaskare dokazuje, žže tento ostrov e tento ostrov býval kedysi sbýval kedysi s úúččasasťťou veou ve ľľkej pevniny, ktorkej pevniny, ktor ááspsp áájala východnjala východn úú Afriku sAfriku s CejlCejl óónom a siahala nom a siahala ďďaleko na juhozaleko na juhoz áápad (pad ( GondwanaGondwana , , LemuriaLemuria ). ).

–– ZZ vtvt áákov skov s úú významnvýznamn éé marabu, pmarabu, p šštros, tros, snovasnova ččeea dravec a dravec hadiarhadiar . Na . Na MaskarMaskar éénachnach žžil kedysi veil kedysi ve ľľký ký vtvt áák k didusdidus ((DidusDidus ineptusineptus ).).

SpoloSpoloččenstvenstváá žživoivoččííchovchov

�� NEOGEANEOGEA –––– ZaberZaber áá celcel úú StrednStredn úú a a JuJu žžnnúú Ameriku Ameriku ajaj

ss pripri ľľahlýmiahlými ostrovmiostrovmi americkamerick éého ho stredomoriastredomoriana na juhjuh od Mexika. Fauna od Mexika. Fauna sasa tu vyznatu vyzna ččuje uje svojrsvojr ááznymiznymi typmitypmi , , ktorktor éé indeinde nenežžijij úú. .

–– Je charakterizovanJe charakterizovan áá jednou jednou ččeeľľaaďďouou vavaččkovcovkovcov((OpossumOpossum ) a typickými ) a typickými prostozubcamiprostozubcami , , akoako ssúúppáásovce, sovce, leleňňochyochy a a mravmrav ččiareiare . Z. Z opop íícc tu tu žžijij úúšširokonosirokonos éé opice s 36 opice s 36 zubamizubami ((vrevre ššťťanan hrdzavýhrdzavý ) ) a a veveľľkkéé hlodavce, taphlodavce, tap ííry, ry, veveľľkkéé hady (anakonda hady (anakonda ––dosahuje adosahuje a žž 11 m).11 m).

–– ZZ vtvt áákovkov je to nandu, tukany, mnohje to nandu, tukany, mnoh éé druhy druhy krkr áásnesne sfarbenýchsfarbených papagpapag áájovjov a drobných a drobných kolibrkolibr ííkovkov . Na . Na juhujuhu žžijij úú tutuččniakyniaky . V. V AndAnd áách ch žžije ije lama a kondor.lama a kondor.

SpoloSpoloččenstvenstváá žživoivoččííchovchov

�� NOTOGEANOTOGEA –––– ZaberZaber áá AustrAustr ááliu, Tasmliu, Tasm áániu, Novniu, Nov úú Guineu, Nový Guineu, Nový

ZZééland a Oceland a Oce áániu. niu. –– NajcharakteristickejNajcharakteristickej ššia je austria je austr áálska oblaslska oblas ťť, kde , kde

žžijij úú vavaččkovcekovce (kengura, (kengura, koalakoala ) a ) a vajcorodcevajcorodce(vt(vt áákopysk, jekopysk, je žžura, ura, prajepraje žžuraura ). Tieto starobyl). Tieto starobyl ééformy dokazujformy dokazuj úú osamostatnenososamostatnenos ťť austraustr áálskej lskej pevniny od konca druhohôr. Vpevniny od konca druhohôr. V AustrAustr áálii nie slii nie s úúpôvodnpôvodn éé vyvyšššš ie cicavce okrem myie cicavce okrem my šíší a a netopierov. Zo netopierov. Zo ššeliem je najveliem je najv ääččšíší divý pes dingo. divý pes dingo.

–– ZZ vtvt áákov je typický kazukov je typický kazu áár, r, emuemu a a ččierna labuierna labu ťť. . Na Novom ZNa Novom Z éélande sa udrlande sa udr žžal vtal vt áák k kiwikiwinovoznovoz éélandský a na Novej Guinei landský a na Novej Guinei rajkyrajky ..

Vývoj fauny na SlovenskuVývoj fauny na Slovensku

�� NOTOGEANOTOGEA –––– ZaberZaber áá AustrAustr ááliu, Tasmliu, Tasm áániu, Novniu, Nov úú Guineu, Nový Guineu, Nový

ZZééland a Oceland a Oce áániu. niu. –– NajcharakteristickejNajcharakteristickej ššia je austria je austr áálska oblaslska oblas ťť, kde , kde

žžijij úú vavaččkovcekovce (kengura, (kengura, koalakoala ) a ) a vajcorodcevajcorodce(vt(vt áákopysk, jekopysk, je žžura, ura, prajepraje žžuraura ). Tieto starobyl). Tieto starobyl ééformy dokazujformy dokazuj úú osamostatnenososamostatnenos ťť austraustr áálskej lskej pevniny od konca druhohôr. Vpevniny od konca druhohôr. V AustrAustr áálii nie slii nie s úúpôvodnpôvodn éé vyvyšššš ie cicavce okrem myie cicavce okrem my šíší a a netopierov. Zo netopierov. Zo ššeliem je najveliem je najv ääččšíší divý pes dingo. divý pes dingo.

–– ZZ vtvt áákov je typický kazukov je typický kazu áár, r, emuemu a a ččierna labuierna labu ťť. . Na Novom ZNa Novom Z éélande sa udrlande sa udr žžal vtal vt áák k kiwikiwinovoznovoz éélandský a na Novej Guinei landský a na Novej Guinei rajkyrajky ..

� Tento materiál bol podporenýAgentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. LPP-0171-07.

� Ilustrácie použité v tomto dokumente súvoľne dostupné na internete.

� Viac na www.prirodnejavy.eu