Put'muklovPrislizo vsetkych konÖn Ceskej i Slovenskej republiky, niektori ako byvaliexulanti dokonca z Rakuska,Nemecka a SvajCiarska.V ruk,kh mnohychmale nakupne tasky z plastu alebo tkaniny, ake sa kedysi za komunizmuv Ceskoslovenskubezne predavali.Niekto mal vsakaj decentnu, nadnesnudobu vsak uz starom6dnu, kozenu aktovku. Nahodne prechadzajuci muzokolo mna ju otvara a ja zazriemjej obsah. Nieje tam ziadny laptop alebofasciklesnesmierned61ezitymidokumentmi; len desiatazabalenav papieri,krabicka liekov,vreckovka,staryosuchanyzosit svel'kostouA3 aeste nejakemalickosti.. .

Nervozne pohrady na hodinky,nahlenie, vsetci ehcu stihnutomsu 0 desiatej. Preplneny

chram, mohutnym, zboroyYm spevomduniace mury, zvoncek, dobra desiat-ka koncelebrantov - vsetci, az na jed-neho "mladika" uz starsieho vzhl'adu- a döstojny prejav premonstratskehoopata zo Strahova, Vita Pojezdneho:

"Do väzenia samöze dostat hocikto,ale byt zatvoreny kvöli politickym na-zorom a kvöli cestnemu charakteru jezlocin ..."rezonuje v mojich usiach.Ked' omsa skonci, uberaju sa rudiapomaly von. Prechadzaju ticho oko-10mna, v mnohych ociach sa lesknuslzy, na tvari smutok ...Namalejces-ticke vedra baziliky sa radia do cere-monialneho zastupu vojaci v paradnenazdobenych uniformach, blyskajucetopanky, sable na boku, v rukach kyti-ce a vence. Prisli specialnym autobu-som azz Prahy,priamo z hradu, odkial'ich pre tuto akciu zapozical prezident

republiky.V cele sprievodu ladi tonyvaznej hudby kapela hradnej straze.Bezchybnenacvicenympochodomsakonvojdavado pohybu.

Asipodvestometrochdoraziavsetcik malemu pomniku. Cezzastup I'udiho nevidim,uzvsakviem,zeje to pa-mätnik obetiamkomunistickejperze-kucie- Muklom.Pretych len nedavnonarodenychvysvetrujem:Muzom Ur-cenym K Likvidacii.Bolo ich na tisfce,pracovaliv Jachymove,Pardubiciach,Valdiciach,Pankraci,Leopoldove,Po-dolfnci... a mnohych inych"Iagroch"komunisticko-estebackeho terorupätdesiatych a sestdesiatych rokov.Veraichtarn zostaloa tYch,co prezili,sudnesiba stovky... NaSvätyHostynichprislauzlenmalacast,pretozeväc-sina z tych, ktori esteziju, je na tomzdravotnevel'mizle.PriSlispecialnymiautobusmi,niektori islicelunoc.Sutupritomni ajmladsiI'udiaapribuzni ne-spravodlivoodsudenych- manzelky,

Sldvnostnekladenie vencov na puti muklov vo Sv. Hosryne

12 zrno 41/2009

deti avnucata,ktori sitiezdostvytrpe-Ii.Niektoriz nichtlaciavozikananomköpka bytosti z tela a duse,skörvsakduse,pretozetela je uzstare,choreabezvladne...

Tohtorocnejpute5.septembra2009smesazucastnilipopryYkratnapopudnasichpriatel'ov,manzelovz Viedne.Obaja by mohli napisat 0 komunis-tickej perzekucii obsiahlu knihu. DoViedneemigrovaliv roku 1968,potomco skoncilaeraDubcekaa oni boli pl-ni obav,abysaneopakovalodesatro-cie"lagru"v uranovychbaniach,ktoryprezilONa obdobie strachuz cakaniav neistote a plnej ustrkov,ktore pre-zila ONA.Preto si zvolili radsejzivotv neistej cudzine.Neboli uz najmlad-si,boli vo veku,kedymaclovekraduzurcite istoty azazemieazacinasapri-pravovatna obdobie, ked'uz nebudemat tolko sn a financnych moznosti,aby mohol zit v slusnomdöchodku.V takom veku a sdetmi saveruvel'mitazko zacinaod nuly, v cudzom sve-te, v cudzomjazyku,bez pribuznych,bezpriatel'ov...Kto to neskusil, nechradsejpomlci!

Tito nasipriatelianezanevreli,neza-horkliadnes,ked'suuzotvorenehrani-ce,saradivracajudosvojejstarejvlasti.Nievzdy suto vsakprijemne navraty.V casekomunizmu,kedy boli hranicehermetickyuzavreteaoniodsudeniza"zlocin opusteniasocialistickejviasti",svojich pribuznych a milych navste-vovat nemohli.Terazuzvel'az ich naj-blizsfch nezije.To,co im kedysi bolodrahe, na co radi sporninali, kam bysaopät radivratili - to zavialcasa bo-lestv srdci... Napriektomu saradujuztej velkejzmeny,ktorapreddvadsia-timi rokmi v Ceskoslovenskunastala.SUvsakobozretni,zivotne okolnosti askusenostiichsformovaliv osobnosti,ktorevedia ...

Ked'ide cloveku0 holy zivot, stracazmyselvsetko,conieje dölezite.A ked'ide cloveku0 to, abymohol slobodnedychat, mysliet a zit, odpada vsetkonepodstatne. Sloboda sama0 sebe,vo svojej podstate,je tak nesmierneobsiahlaabohata,zebezfanfaravse-lijakychozdöb vystaCfna to, aby clo-veka plne uspokojilaa naplnila. Nasipriateliasurealisti,vidia,cosav repub-like deje, kolko krivd dodnes nebolonapravenych,kolkoskorumpovanychposluhovacov komunistickychzloci-nov sa beztrestnea vorne pohybuje,dokonca saz nich stali uspesnipod-nikatelia, vazeni obcania, v niekto-rychpripadochajpolitici nanajvyssfchmiestach.

tema

Sldvnostnu reeprednieso/ otee An ton Srho/ee.

Prezliekanie kabatov je typickoum6dnou cinnos(ou I'udfpochybnehocharakteru. Na uzemf Ciech, Moravya Slovenska sa vsak tato cinnos( stalasamozrejmos(ou, je to jav taky typic-kya casty, ze sa uz nikto nad tym ne-pozastavuje.

Znamy rumunsky europoslanec, by-valy disident a protestantsky biskup,kedysi navrhnuty na Nobelovu cenumieru Laszl6 Tökes v rozhovore preMF Dnes, uverejnenom 15. augusta

tohto roka, varuje, ze to dvadsa(roc-ne zamatove koketovanie so zlocinmikomunizmu sa möze z dlhodobehohl'adiska (azko nevyplati(: Ak sa neu-robf moralna ciara a nepomenuju sakonkretne zlociny komunizmu, ktorebudu patricne kvalifikovane, posude-ne, odsudene a potrestane, bude saspolocnos( stale len zmieta( v akom-si zacarovanom kruhu, a nielen ze sanedostane di3lej,ale hrozf realne ne-bezpecenstvo, ze jedneho dna döjde

laber z kaidoroeneho k/adenia veneov v Jaehymove, ktore organizuje Konfedera-cia po/itiekyeh väznov S/ovenska. Foto EvaJavorska.

tema zrno 41/2009

k vypuknutiu novej diktatury ...Som nesmierne rad a vd'acny za to,

ze sa pu( na Svätom Hostyne konapravidelne zaciatkom septembra kaz-dy rok od padu komunizmu. I:udia bynemali zabudnu( Nasa demokrada

ma zatial' stale len kratke trvanie a jejstabilita je vratka. Prial by som si, abyzlociny komunizmu nikdy nezapadliprachom zabudnutia. Prial by som sitiez, aby sme boli my - deti novej ge-nerade, ktora uz politicke sikanovanienezazila, vd'acnf vsetkym tym, ktorfnam svojou obe(ou prispeli kzfskaniuslobody, v ktorej zijeme. Kiezsa0 t}ich-to I'ud'och bude vzdy hovori( s uctoua vd'akou a kiez su nasimi vzormi!

PS1. Cestou na Hostyn sme isli taxf-kom s manzelmi odniekial' z Valasska.

Obaja su uz döchodcovia, politickfväzni neboli. Na moju otazku, precoteda na tu pu( idu, mi povedali:,,viete,v nasom narode je taka zamotana situ-ada, ze vel'a I'udfnevie, komu ma veri(Nam su obete tychto I'udf, ktorf nikdynedostali sancu urobi( karieru alebo

ma( dölezite postavenie v spolocnos-ti, nesmierne sympaticke, chceme siich ucti( a aspon svojou ucas(ou natejto puti im vzda( hold ..." Potom saku mne obratili a povedali:"Na t}ichtoputiach sme uz stretli a tiez teraz tamuvidfte vel'a politikov, dokonca aj cle-nov vlady. Schyl'uje sa k volbam, ur-Cite ich tam par bude - mne by vsakbolo milsie, keby tam radsej nechodilia nezneuzfvali tieto pute na svoje po-liticke dele..."

PS2Slavnostnu rec pri pomnfku ma-la jedna vysoko postavena politickaz Prahy.Jej prejav sami vel'mi pacil, aznatolko, ze som isiel za nou a pozia-dal ju 0 k6piu. Ochotne mi ju poskyt-Ja.Pövodne som chcel cas( z jej preja-vu pouzi( na zaver tohto möjho textu.Potom mi ale bolo povedane ustamiskutocneho Mukla: "Tapani vie peknehovori( Je vsak clenkou strany, ktoruby rada ocistila od skvrn, ktore na sebeta strana ma, preto chodf na taketo ak-de. Navyse,onedlho budu volby acle-novia vsetkych stran lakaju a hl'adajuvolica, kde to je len mozne ... " A taknapriek tomu, ze prejav pani politickybol pekny, nebudem ho teraz zverej-nova( Jednak nechcem robi( propaga-du urcitej (akejkolvek) politickej straneajednakju nechcem dava(na rovnakuuroven stymi, ktorf boli za komunizmuprenasledovanf ...

text a foto PETERZALOUDEK.

13

20 rokovpopadekomunizmu.. .Somsiisty,zektejto teme zaujme mnoho znamych osobnostf, politikov, novinarov svojestanoviskoaclanky,uvahy,spomienkove slavnosti atd'.nebudu chybat v ziadnej krajine Eur6py,ale ani v mnohych inych statoch sveta.A taksaobmedzfm len na kratky komentar a vyslovfm par myslienok, ktore mi pri tejto prflezitosti prebehli hlavou.

Priprllezitosti tohto vyrociavysie-lala rakuska televfzia ORF2 dria23. a 25.juna 2009 v prfrodoved-

nom televfznom programe UNIVER-SUM dokumentarny film 0 byvalompohranicnom pasme medzi b}lvalymikomunistickymi statmi a zapadnouEur6pou. Ako je zname, tUto hranicutvoril vtedy ostnaty dröt, zamfnova-ne polia a niekolko stoviek kilometrovsiroke pasmo "krajiny nikoho",do kto-reho mali moznost vstupit len vojacisocialistickych statov a par obcanovvtedajsfch dedfn, ktorf sa pri kazdomvstupe a odchode z tohto pasma mu-seli legitimovat. CfmdlhSievsak komu-nizmus trval, tym viac rudf sa postup-ne ztychto dedfn vystahovalo, pretozeneustale sikanovanie a preukazovanietotoznosti ich natolko znerv6zriovalo,ze radsej opustili rodny dom a svojudedinu a usadili sa niekde v meste. Vtom programe poukazuje rakuskatele-vfziana to, aky vplyv malo toto pasmo"krajiny nikoho" na zvierata, ich vornypohyb a v}lvoj.

Ako vseobecne konstatovanie bolov tom filme s velkym obdivom a tiezvd'akou, napriek smutnemu faktu, zetakato hranica rozdel'ovala tragickymspösobom I'udf,povedane, ze absen-cia pohybu I'udfa turistickeho ruchuv tejto oblasti zvieratam vseobecneprospela. Na mnohych miestach ziju

r :-, ,

t .t.

dokonca take druhy, ktore uz v inychoblastiach vplyvom civilizacneho po-kroku a migracii rudf vyhynuli. Vtejtorelacii ma vsak zaujala jedna skutoc-nost, ktoru ako vedecku analyzu dolo-zilibavorskf zool6govia.

Ako je zname, hranicu medzi Ces-kom a Bavorskomtvoria rozsiahle lesypohoria Sumava, na uzemf Bavorskanaz}lvanehoBayerischerWald.OstnatYdröt a siroke pasy"krajiny nikoho" roz-deliIitento obrovsky les na dve casti.Pretoze v tejto oblasti sa zo zaciatkukomunizmu pokusalo vel'aI'udf0 utekna Zapad, umiestnili tu ceskoslovenskfvojaci na prfkaz"zhora" mfny.Bavorskfporovnfci si vsimli,ze pocet jeleriov avysokejzverina bavorskej strane sa cezotvorenu hranicu a moznost vol'nehopohybu zvierat nemenf. Informovali0tejto skutocnosti nemeckych zool6-gov.Tfpotom urobili tento zaujfmavypokus: ako na strane bavorskej, tak ajna strane ceskej oznacili niekolko de-siatokjeleriov cipmi, aby potom mohlicez satelit sledovat ich pohyb.

Cuduj sa svete. . .Doslik fascinujucemuzaveru:Jelenez Bavorskaajelene z Ciechsa vol'nepo-hybuju len po miesto, kde kedysi staldröteny plot. Napriek tomu, ze tarn uzskoro dvadsat rokov ani ostnaty dröt,ani mfny,ani strazne veze vojakov nie

Napfs nepotrebuje komentdr - pod nfm su mena obeti... Svary Hosryn

10 zrno 41/2009

su, jelene niekdajsiu pomyselnu hra-nicu nikdy neprekrocia. Pritom ide uzo uplne novu generaciu jeleriov, ktoreskutocnu hranicu nemali moznost za-zit! Ponecham teraz vedecke vysvet-lenie tohto fenomenu podlozenymosobam. To, co vsak chcem povedat,je zamyslenie sa nad tym, ako sa spra-vame my I'udia,teda bytosti omnohodokonalejsie ako jelene, tak ako myfungujeme podl'a urcitych hranfc -mantinelov vytycenych priamo alebonepriamo vychovou, prostredfm, sku-senostami, atd'...

Desat rokov od padu komunizmusom sa venoval prednaskovej cinnosti.Pretoze som vel'acestoval na Havajskyostrov Molokai,ktory je pre nas obca-nov vnutrozemskej Eur6py vzdialenya exoticky (pracoval som vtedy na kni-he Aina Hemolele - sväta zem - Molo-kai) vel'asom tarn fotil a svoje zabery,ale aj historicke snfmkyz röznycharchf-vov som potom prezentoval vo velkej90-minutovej audiovizualnej show. Natuto cinnost som si zakupil specialnetechnicke prfstroje, ktore boli nielenvermi drahe, ale umozriovali zaroverikvalitnu,profesionalnu prezentaciu prevelke mnozstvo I'udfvovelkych kinosa-Iach. Üspech tychto prednasok aj sku-tocnost, ze vlastnfm tie specialne prf-stroje, ma primäla k vytvoreniu novejprednasky. Ako najaktualnejsia temasa mi zdala prezentacia Slovenska nauzemf Rakuska a Nemecka. Atak somzacal jazdit na Slovensko, fotil, zbieralmaterialy, travil stovky hodfn pri vy-bere diapozitfvov, tvorbe obrazovychsekvencif s hudbou (ta bola cisto slo-venskeho pövodu), pfsal si komentar,atd' az z toho vsetkeho vznikla 90-mi-nutova audiovizualna show so sloven-skym podtitulom: SlOWAKEI-ein landder Berge,der Burgen und der tausendHöhlen, ein land reichan Schönheitender Natur, an schätzen der Geschich-te, das land im Herzen Europas - einNachbar Österreichs... - SLOVENSKO- krajina hör, hradov a tisfckyjaskyri,krajina bohata na krasyprfrody,bohat-stvo dejfn, krajina v srdci Eur6py- su-sed Rakuska. Dnes bilancujem: Mojuaudiovizualnu prezentaciu 0 Molokaividelo asi 15 000 rudf pri 120 predsta-

tema

veniach v Rakusku,Nemecku,Belgic-ku,Cechckh a na Slovensku.Prednaskuo Slovensku som mal asi desat'krat a vi-delo ju necelych 1 000 rudfv Rakuskua v Cechach. 0 tuto predmHku nebolna zapade zaujem. Priponukach tejtoprednasky, skör, nez niekto mal moz-nosf uvidief plagaty, ci preCftaf si vo-pred nejake informacie, som dostavalako odpoved': Prosfm vas, koho tu uzzaujfma Slovensko? Chod'si tam niecolacno v pohraniCfnakupif, ci umoznifzalozenie firiem kvölilacnej pracovnejsile, to mozno ano, ale ako typ na do-volenku, to urcite nie! Rakusania iduradsej k moru, alebo do krajfn juho-zapadnej Eur6py, alebo na vzdialeneexoticke miesta. 0 par rokov neskörvstupilo Slovensko i Cesko do EÜ,nonapriek tomu este stale nepatria tietokrajiny(5vYnimkoumesta Prahy)na pr-ve miesta v rebrfCkukrajfn,kam obyva-telia Rakuska, ale aj zapadnej Eur6py,radi jazdia. Vtedy som si uvedomil, akohlboko suzakorenene hranice - barierymyslienkovYchprocesova predsudkov- v hlavach Rakusanov,pre ktore ostalikrajinySlovenska,Ciech,ale aj ine, stalelen tYmi nesympatickymi, neatraktfv-nymi,v ktorYcheste stale vladne bieda,zaostalosf, korupcie, kradeze aut a pod... Zburaf dröteny plot sa da rYchlo,alezburaf myslienkove pochody, myslien-kove hranice, predsudky - to sa nedaz jedneho dna na druhy!

Prelo taka skepsa?Koncom maja a zaciatkom juna sauskutocnili vo vsetkych krajinach Eu-r6py vorby do eur6pskeho parIamen-tu. Ako je zname, ucasf volicov bolavseobecne nfzka. Ale nikde nebolatak mizerne nfzka, ako tomu bolo naSlovensku, v Cechach a v niektorychinych postkomunistickych krajinach.Kym v krajinach pövodnej, "klasickejEÜ" bola ucasf v priemere okolo 50percent, na Slovenskuto bolo len oko-1020 percent a v Cechach 25 percentvolicov. Stretol som sa vo Viedni soskupinou desiatich mladych Cechov,turistov, mali asi 30 rokov, vsetci boliabsolventi vysokych sköl a spYtalsomsa ich na ich nazor, preco si myslia,zebola v Cechach taka mala ucasf a ciboli tiez volif.

Ichodpovede ma sokovali:Anijedenz nich volif nebol, 0 volby, akekorvek,aj miestne, nemaju zaujem, pretoze savorbami rovnako nie nezmenf a "tYmhore" ide len 0 ich peniaze... Z reakciftYchto mladych rudfsom bol tak v 50-ku, ze som potom 5 nimi ani nedoka-zal poriadne diskutovaf. Ked'sa pred

tema

dvadsiatimi rokmi predbiehali politicikrajfn, v ktorych padol komunizmus,(bol medzi nimi aj vtedajsf premier CRVaclavKlaus)v tom, kto z nich poziadaEÜ0 vstup (tf,co vtedy sledovali media,si na tie, niekedy az groteskne trapnesituacie spomenu, iSlonaprfklad 0 to,ze niektora krajina poziadala 0 vstupdo EÜ0jeden den skör ako ina, pritomEÜprijfmalanOvYchclenovv ramcisku-pinoveho celku) hovorilsom sisam preseba: ano, to je dobre, cfm prv a lep-sie sa prispösobf legislatfva, myslenie,spravanie, prfstup k hodnotam, praci,podnikaniu, atd'. rudf z tzv. Ostblockuspösobu zivota v EÜ,tYmlepsie.

Ked'sa ale blfziltermfn konkretnehoprijatia tychto krajfn,prepadla ma na-raz skepsa: nie je to prflisskoro? Nema-10by sa radsej este par rokov pockat?Je pravda, ze mnohe sa ziepsilo.Verasavybudovalo a financovalo vsak lenvda-ka tomu, ze sa mohli cerpaf zdroje z EÜ.L:udiasi tak mozno ani neuvedomili, zaaku cenu sa nova spolocnosf rodila. Po11.svetovej vojne, ked' sa materialne amoralne zdeptana Eur6pa len pomalyvd'aka vlastnej sile znova zacala sta-vaf na vlastne nohy, vazil si I'udmoznoprave preto plody svojej prace, preto-ze si uvedomoval, za aku cenu sa novaspolocnosf vytvarala. Ked'je clovek naniecom osobne zainteresovany, aj ked'je to spojene 5utrpenfm, tak tYmrastiepriamo umerne ajjeho sebavedomie apocityvdacnosti a zodpovednosti. Ces-ka republika bola jednou z PrvYchkra-jfn, ktore 0 vstup do EÜpoziadali.

ZabudlinapozitivaVd'akaprflivupenazf z EÜsa mohlo vy-budovaÜol'ko objektov - ciest, zelez-nicnych drah, mestskych vodovodova kanalizacif, hospodarskych budov,kulturnych akcif, ktore by bez spon-zorskych financif nikdy nemohli byfrealizovane, Know-how pri tvorbe in-frastruktury konanf uradov statnejspravy atd'... Napriek tomu patrf pra-ve Ceska republika reprezentovanaosobou prezidenta Klausaknajväcsfmkritikomunie.To,co vykonal cesky par-lament v aprili tohto roku, ked' nechalumyselne padnufvladu vcase ceskehopredsednktva EÜ- povedane slovamiVaclava Havla - bol to nöz do chrbtavlady na ukor dobreho mena republi-ky- a povedane mojimi,tvrdsfmislova-mi,z pohradu clovekazijuceho vonku ateda vnfmajuceho overajasnejsie, co sio tom eine myslia I'udiatu - neodpus-titerne gesto arogantnej samol'ubostia egoizmu politikovParoubka a Klausa,ktorYmocividne vöbec nejde 0 dobro

zrno 41/2009

celku, ale len 0 vlastne mocenske pla-ny na ukor celeho naroda.

A ak si slovensky narod necha vosvojom vedenf podobnych politikov,bude pre neho lepsie, ked'z EÜvystu-pi a bude si hradaf svojich priaznivcovmedzi politikmi typu ruskeho Putinaalebo severok6rejskeho paranoidne-ho komunistickeho vodcu... Ak Cesimienia EÜneustale len kritizovafa boj-kotovaf a pritom nie su schopnf vidiefvsetko dobre, co sa im vdaka clenstvudostalo a nedokazu byf za to vd'acnf,tak si ani nezasluzia byf elenmi tohtozoskupenia.. .

Trebalas?v krajinach, ktore boli po pade komu-nizmu prijate do EÜ,ten proces dozrie-vania, ta moznosf spolupodierania sana tvorbe nOvYchhodnöt prebehol ver-mi rychlo a dovolfm si tvrdif aj povrch-neoA aj ked' urcite hodnoty vybudo-vane boli, nebolo vybudovane zdravesebavedomie, spoCfvajucena pilierochmoralnych hodnöt. To, co sa stalo, mipripada ako vYvojmentalne hendike-povaneho diefafa: fyzicky a vekovorastie, jeho spösoby myslenia a spra-vania vsak nejdu ruka v ruke - krok5krokom fyzickeho vYvoja.Kdezostalahranica, ktora este nebola prekrocena?Generacia I'udfzijucichv komunizme sastavala laxne,ak nie apaticky kvolbam,pretoze nech volil,kto volila koho volil,"tam hore" sa rovnako nie nezmenilo,stale tu viadia jedna a ta rovnaka ko-munisticka strana, vsetko zostalo pristarom. Generaciadnesnych dospelychI'udf,to su deti, vnuci a pravnuci tej ge-neracie, ktora im svojfm spösobom zi-vota vtrkala do hlavy,ze nie je potreb-ne fsfkvolbam, pretoze to na nienie je.Po pade komunizmu sa rudia ske viac--menej rYchlodokazali adaptovaf napoziadavky trhovej ekonomiky, ale naakej urovni zostala moralka, kultivaciasvedomia? Je mozne zmenif moralnepostoje, navyky,zlozvykytiez tak rYch-10,ako rYchloje mozne vymenif kosel'u,ci ako rYchlozacali rudia menif pracu,bydlisko, alebo vzfah k sukromnemuvlastnfctvu?

Tie bavorsko-ceske jelene mi dlhonedali spaf. SUsucasfou nas vsetkych,odrazaju nase zivoty, nami vybudova-ne hranice, nase strachy a zbabele vy-hybanie sa rieseniu problemova zaro-ven nedostatok odvahy tieto hranicezburaf a zacaf zifinak. Nech patrfvdakatYmjelenom za ichposolstvo! Nastavi-Iinam zrkadlo a je na nas, co budemechcief v tom zrkadle vidie(

text a foto PETERLALOUDEK.

11