Základy gerontológie

Prof. MUDr Štefan Koval, PhD.

Klinika gerontológie a geriatrie LF UPJŠ a LVN a.s. Košice

Arabské príslovie

Ak ty nepociťuješ krásu kvetov,

ak si neceníš priateľstvo,

nevážiš si starobu,

ba ak ťa netešia ani piesne –

si chorý.

Treba ťa liečiť.

Vek ako rozmer času

Všeobecne čas: – trvanie všetkého bytia a diania merané jednotkami

– vymedzený/stanovený časový úsek

– obdobie roka alebo dňa

• vo filozofii: dimenzia vystihujúca trvanie, plynutie bytia

• fyzikálna veličina vyjadruje interval medzi dvoma udalosťami alebo dobu trvania deja

Časopriestor

Vek, jeho sociálno-biologická kategorizácia a realita

• Biologický vek - dôsledok geneticky riadeného programu, pôsobenia vonkajšieho prostredia a spôsobu života a chorobných situácií

• Funkčný vek – zodpovedá funkčnému potenciálu človeka. Je daný súhrnom charakteristík biologických, psychologických a sociálnych

• Psychologický vek – dôsledok funkčných zmien v priebehu starnutia, individuálnych osobnostných rysov a subjektívneho veku

• Sociálny vek – zahrňuje prítomnosť alebo neprítomnosť životného programu a do istej miery závisí od dôchodkového veku

Starnutie ako zložitý systém

Všetky zložité systémy obsahujúce zapojené paralelne články sú vystavené procesu starnutia

Na začiatku taký systém ovláda zásobami spoľahlivosti, ktoré s časom sa zmenšujú v dôsledku náhodného poškodenia

V dôsledku pôsobenia času narastá pravdepodobnosť zlyhania systému

Sériovo-paralelné štruktúry ľudského organizmu

Životu dôležité orgány sú zapojené sériovo

Bunky životu dôležitých orgánov sú zapojené paralelne

http

://l

on

gevi

ty-s

cien

ce.o

rg/R

elia

bili

ty-T

heo

ry-2

006.

ppt

Príklad programovaného starnutia (tichomorský

losos a jednoročná rastlina)

Grónska veľryba 211 rokov

Nahý kopáč(Naked mole rat)

122 rokov života človeka

Starnutie

Technické vymedzenie

• starnutie systému je časový nárast pravdepodobnosti jeho zlyhania

Biologické vymedzenie •starnutie organizmu je vekové oslabenie jeho životu dôležitých funkcií aj napriek optimálnym podmienkam života vedúce k pravdepodobnosti smrti v časovom horizonte

“If you haven't measured it you don't know what you are

talking about.”

Ak to neviete zmerať, nerozprávajte o tom -William Thompson,

Lord Kelvin.

Demografia

• (gr. dḗmos - národ a grapho - písať) — veda o obyvateľstve, zmenách jeho počtu, pôrodnosti a úmrtnosti, migrácii, gendere, veku, národnostnej zložke a geografickom rozložení a ich závislosti na sociálno-ekonomických, historických a iných faktoroch

Demografické ukazovatele

• úmrtnosť (koeficient úmrtnosti – mortality rate): počet úmrtí v roku na 1000 obyvateľov

• Vekový koeficient úmrtnosti (age-specificmortality): počet úmrtí na 1000 obyvateľov daného vekového intervalu

• Očakávaná dĺžka života (life expectancy) –priemerný počet rokov, ktoré by prežil človek za podmienky, že vekové koeficienty úmrtnosti sa nebudú meniť. Ide o prognózu.

Spomalenie starnutia

• Maximálna a stredná dĺžka života sa môže zvyšovať v dôsledku poklesu určitej patológie

• Očakávaná dĺžka života trvalo rastie v dôsledku priaznivých podmienok, avšak rýchlosť starnutia sa nezmenila

Mortality Rate Doubling Time (MRDT)

Pri známej hodnote koeficientu b, možno

vypočítať čas násobenia pravdepodobnosti smrti

MRDT = ln2 / b

‘It is possible that death may be the

consequence of two generally co-existing

causes; the one, chance, without previous

disposition to death or deterioration; the other,

a deterioration, or an increased inability to

withstand destruction.’

"Je možné, že smrť môže byť dôsledkom dvoch všeobecne koexistujúcich príčin; šanca, bez predchádzajúcej dispozície k úmrtiu alebo zhoršeniu; druhá, zhoršenie, alebo zvýšená neschopnosť odolávať zničujúcim faktorom. "

Philosophical Transactions of the Royal Society of London, Vol. 115, 1825

Pdeath(t) = aebt

Logika Gompertza

životná sila klesá úmerne v každom momente, čo znamená exponencionálny nárast úmrtnosti s vekom

•Očakávaná dĺžka života ľudí trvalo narastá v posledných desaťročiach, avšak rýchlosť starnutia sa nemení

•Ukazovatele očakávanej, strednej a maximálnej dĺžky

života z pohľadu rýchlosti starnutia neznamenajú nič

•Rýchlosť starnutia možno hodnotiť podľa času násobenej

úmrtnosti (MRDT)

•U človeka index MRDT stanoví 8-15 rokov, a podstatne sa

nemení už počas dlhšej historickej periódy

MRDT = 1.54 years

Pdeath(t) = c + aebt

MRDT, roky

~0.25

~1.5

~3∞ ?

Prognózy a politická realita

Biologický rozmer času. Vnútorné a vonkajšie

vekové poruchy organizmu

• polymorbidita - súčasný výskyt viacerých chorôb ako výsledok involúcie , degenerácie a patologických procesov na všetkých úrovniach

•Vnútorné faktory starnutia

•Vonkajšie faktory starnutia

• Geriatrický maladaptačný syndróm

• Sociálny rozmer porúch (Charles de Secondat, Baron de Montesquieu 1689-1755)

Proces starnutia

je multifaktorálny dej a sumarizovaný výsledok epigenetických (genetických) anadobudnutých faktorov, vrátane životného štýlu, spôsobu stravovania,fyzickej aktivity a prekonaných ochorení vplývajúcich na daný proces.Typickými problémami starnutia sú:

• pokles vitality• strata partnera• nezáujem potomkov• úbytok financií• pribúdanie zdravotných problémov (osteoporóza, degeneratívne choroby:

diabetes, artrózy, Alzheimerova choroba)

• pokles telesnej teploty• problém vlastnenia, resp. udržiavania majetku• problém času• uvedomenie si vlastnej pominuteľnosti

Proces starnutia je ovplyvňovaný

• genetickými faktormi (stupňom poškodenia genetického materiálu)• vekovou zmenou imunitného systému• zmenami celulárnej štruktúry a funkcie• celulárnym zánikom - apoptózou• hormonálnymi poruchami• limitáciou metabolického potenciálu• opotrebovaním v dôsledku vplyvu voľných radikálov• peroxidáciou,• chorobnými procesmi,• ekologickými vplyvmi,• sociálno-ekonomickými podmienkami,• životným štýlom,• psychologickou odozvou,• extrémnymi faktormi,• vlastným vedomím.

Starnutie rozlišujeme

• Vnútorné (vyvolávajúce faktory sa dajú dourčitej miery ovplyvňovať) a

• Vonkajšie (vplyvy vonkajšieho prostrediaa správania sa vyžadujú potrebu zmenyvlastného okolia - cvičenie, odpočinok a pod.).

• Normálne – fyziologický proces starnutia

• Patologické – normálne starnutie,ovplyvňované vnútornými a vonkajšímifaktormi starnutia

Vnútorne tzv. intrinsic starnutie

• je určené genetickým programom a inkompletnou korekciou náhodných chýb.

• reguláciou činnosti genetického aparátu, špecifickými regulačnými mechanizmami pod vplyvom rozličných intra- a extracelulárnych faktorov

• Inhibítory biosyntézy proteínov nie sú identické, pôsobia na génom individuálne, avšak vyvolávajú pestré zmeny genetického aparátu s rozmanitými výsledkami od akcelerujúceho starnutia po vznik ochorení (diabetes, ateroskleróza, parkinsonzmus a pod), až po rakovinové bujnenie.

Gerontológia – veda o procese starnutia a starobe

1.Teoretická gerontológia

2.Sociálna gerontológia

3.Klinická gerontológia -geriatria

Vekové zmeny normálneho starnutia

• Prakticky od narodenia človeka jeho bazálny metabolizmus a spotreba kyslíkaprogresívne znižuje až do minima v starobe. U väčšiny ľudí po tridsiatke postupne klesáV O2 max (množstvo získavaného kyslíka) rýchlosťou cca 1% za rok. Súvisí to s postupnoufyzickou inaktivitou človeka. Hypotéza o tempe života tvrdí, že maximálna doba životajednotlivých druhov je nepriamo úmerná ich spotrebe kyslíka na 1gr živej hmoty. Zdá sa, žeskutočne tu ide len o hypotézu.

• Na pozadí zníženia intenzity tkanivového dýchania v starobe narastá aktivita glykolýzy,rezervnej anaeróbnej cesty generácie energie v bunke. Intenzita spotreby kyslíka tkanivomsa zmenšuje najmä v dôsledku zníženia počtu mitochondrií, substrátov oxidácie,poklesom aktivity dýchacích enzýmov. Rast intenzity glykolýzy nedostatočne kompenzujeenergetickú tvorbu cestou oxidačnej fosforylácie. V dôsledku toho sa znižuje množstvo itvorba ATP, kreatinfosfátu a glykogénu. Vyvíja sa tkanivová, cirkulačná a hypoxická hypoxia,poškodzujú sa nielen subcelulárne, celulárne, ale aj tkanivové štruktúry, ktoré súpatogeneticky významné. Vekové zmeny majú vplyv najmä na oxidačné procesykardiovaskulárneho a respiračného systému. Degeneratívne a trofické zmeny savyskytujú aj v endokrinných orgánoch, tráviacom systéme. V kostiach pozorujmeosteoporózu, mení sa kostná štruktúra, vzniká hyalinóza platničiek, dochádza k opuchuchrupaviek a iným degeneratívnym zmenám.

•

Biologické opotrebovanie

• (hromadenie nežiaducich účinkov vedľajších produktovmetabolizmu – skrížené bielkoviny, pigmenty a pod.) saprezentuje pokračujúcimi ireverzibilnými zmenami v:

• lipidovom a glukózovom metabolizme,• potenciáli a polarite bunky,• rigidite synapsov, vegetatívnych ganglií a centrálnych

štruktúr,• metabolizme bunky s poklesom celulárneho kália,• trofike cieľových orgánov,• syntéze a hydrolýze acetylcholínu (pokles s výraznejšou

citlivosťou cholínreceptorov),

Aktivita telomerázy

• v diferencovanom tkanive predlžuje ich vek v kultúre buniek. Teloméra – časť eukaryotického chromozómu, umiestnenej na jeho terminale a zohrávajúca úlohu stability chromozómu v mytotickom cykle.

• Dĺžka chromozómu môže slúžiť ako „molekulárne hodiny“, odbíjajúce dobu života bunky. O tom nepriamo svedčí fakt limitovaného potenciálu proliferácie buniek v kultúre.

Teória vplyvu extrémnych faktorov

• Každý človek znesie určité množstvo stresu v závislosti na vlastnej reaktivite a adaptívnejenergii. Na stresovej reakcii sa podieľa nie jeden, ale niekoľko systémov a v konečnomdôsledku je porušený celý organizmus. Na udržovaní fyzického a psychického zdraviakaždého jedinca sa podieľa integrovaná súhra prospešnej regulácie metabolickýcha fyziologických procesov prostredníctvom nervového, endokrinného a imunitného systému.Dynamickú rovnováhu v určitých hraniciach zabezpečuje optimálne podmienky pre zdravúexistenciu organizmu, vrátane obrany pred vonkajšími a vnútornými škodlivými faktormi,ktoré by mohli túto homeostázu porušiť. Vyvolávajú ho stresory, čiže skutočné aleboočakávané faktory (fyzikálne, chemické, biologické a psychické) potenciálne ohrozujúcehomeostázu.

• Stres ako nešpecifická odpoveď organizmu na nároky, ktoré sú naň kladené, spúšťa"syndróm celkovej adaptácie" - SCA, zmyslom ktorého je zachovanie štruktúry a funkciíorganizmu v stabilnom stave homeostázy. Stresory sa dajú rozdeliť na dve veľké skupiny:

• kognitívne (vnímateľné zmyslami) – ako je poranenie, popálenie, krvácanie, chirurgickézákroky, choroba starých, úzkosť, úmrtie blízkej osoby a

• nekognitívne (nevnímateľné zmyslami) – ako je aktivácia imunitného systému, napr. pri infekcii, poškodení tkaniva ionizujúcim žiarením, autoimunitnými alebo inými imunopatologickými procesmi

Polygenetický charakter starnutia

• Genetické (vývojové) alebo pacemakerové teórie,presadzujú názor, že dĺžka života je geneticky programovanátzv. génmi smrti. Ide o vývoj jedinca v dozrievaní a involúciipod dohľadom biologických hodiniek.

• Stochastické teórie vysvetľujú starnutie ako dôsledokhromadenia náhodných postsyntetických zmien(opotrebovanie organizmu).

• Oba názory, dá sa predpokladať, sú správne. Nie sú všakurčujúce a univerzálne lebo ignorujú život v celistvosti. Veďna rozdiel od pacifických lososov nie sú ľudia lenfigúrkam biologického predurčenia.

Genetické teórie starnutia

sú zastúpené niekoľkými teóriami. Mutačná teória predpokladá, že celý processtarnutia je geneticky zakódovaný. V dôsledku účinku chemických, fyzikálnych abiologických mutagénov dochádza ku génovej a chromozómovej mutácii v organizmečloveka. Mutácie spôsobujú tri typy hydrolýz reťazcov DNA:• Spontánna hydrolýza reťazca DNA je ľahko opraviteľná.• Hydrolýza, vyvolaná ionizujúcim žiarením je ťažšie reponibilná. Gény sú denne

poškodzované rádioaktivitou, ultrafialovým žiarením, chemickými toxínmi a rôznyminečistotami, náhodnými mutáciami, rôznymi druhmi žiarenia a dokonca i samýmmetabolizmom. DNA však je schopná presne rozoznať, o akú poruchu ide aprostredníctvom osobitných enzýmov nahradiť chýbajúce spojenie. Táto úžasnáukážka inteligencie má priamu spojitosť so starnutím (teloméry-telomeráza)

• Hydrolýza, vyvolaná procesom starnutia. je prakticky neopraviteľná a tým aj rozhodujúca z hľadiska všeobecného poklesu. Hromadiace sa chyby (napr. poškodené štruktúry DNA) reparačné enzýmy už nestačia opracovať, v dôsledku čoho bunka akceleračne starne a odumiera.

Gény starnutia

• Pri štúdiu Wernerovej choroby (pozi Wernerova choroba) sa zistilo, že príčinou choroby je mutácia génu, umiestneného na deviatom chromozóme

• 47-mý chromozóm nazývaný technochromozóm - je priradený k súboru 46 chromozómov. Toto umožňuje vykonať také zmeny, ktoré si prajeme, bez nebezpečenstva porušenia rovnováhy genetickej funkcie pri zmene súboru chromozómov. Štúdie robené na molekulových systémoch myších chromozómov boli úspešné v inžinierstve umelého chromozómu

Teória mutácie mitochondriálnej DNA

poukazuje na zníženie bioenergetickej kapacity buniek v dôsledkumutácií typu delécie a tým akcelerácii degeneratívnych zmiena bunkového starnutia.• Orgelova „katastrofická“ teória chýb v transkripcii a translácii,

ktoré predpokladal L.E. Orgel zo Salkovho inštitútu v San Diegu.• Počas syntézy tvorby proteínov a hlavne enzýmov na základe

informácií z DNA vzniká chybný proteín a to väčšinoupatologickou modifikáciou fosforylácie, glykolyzácie, deaminácie,hydroxylácie. Defektný proteín sa hromadí a znižuje funkcieurčitých orgánov, napríklad vývoj katarakty s následnou poruchouvidenia je sprevádzaný hromadením patologických proteínov vočnej šošovke. Chybné proteíny produkujú špecifické antigény,ktoré zodpovedajú za vznik určitých prejavov starnutia. Napr.,zmena kolagénu pod dohľadom DNA.

Teória prekríženia (cross-linkage)

• vychádza z javu skríženia dvoch biologicky významných makromolekulárnychreťazcov (nukleovej kyseliny a bielkovín) pomocou chemicky aktívnychnízkomolekulových látok, čo je základným javom starnutia - tak vo vnútri, kde môžespôsobovať napr. artériosklerózu a degeneráciu mozgu, tak i na povrchu, kde sajaví ako hlavná príčina tvorby vrások a ochabnutia kože. Jej autorom je J.Bjorksten. Bielkovinové molekuly majú špirálovitý vzhľad. Pozdĺž reťazcov súprítomné body, ktoré sa môžu ľahko viazať s ďalšími molekulami a atómmi. Voľnéradikály sa práve tu inkorporujú a dochádza k vzájomnej väzbe bielkovinovýchmolekúl. Skrížením reťazca DNA dochádza k chybnému vylúčeniu časti vláknaDNA. Takto vzniká silná kovalentná väzba. Reťazce DNA sa nerozdelia anesyntetizujú bielkovinu, takto spútané molekuly neplnia svoju funkciu.Degeneráciou tohto typu dochádza k strate pružnosti telesných tkanív a úbytkuviazanej vody. Tkanivo sa stáva krehkým, najmä kolagén sa mení, stáva sasuchším a tuhším. Neskôr vysychá a nie je schopný sa už vrátiť po roztiahnutí čistiahnutí do pôvodného stavu. Vytvára sa prehĺbenina a ak je trvalá, vytvára savráska ako príznak starnutia.

Sieťovanie (crosslinking) sa podieľa na starnutí organizmu

• Najčastejšie ho spôsobuje malondialdehyd - konečný produktlipoperoxidácie Molekuly bielkovín sa spájajú do obrovskýchrozmerov, skôr zhlukov. Ide o hyalín, amyloid, lipofuscín apod. Aj tu voľné radikály ovplyvňujú syntézu kolagénu apolymeráciu kyseliny hyaluronovej s následným poškodenímbazálnej membrány a uvoľňovaním endotelových buniek.Spletené vlákna sú prakticky nerozpustné enzýmami apodieľajú sa na degeneratívnych zmenách organizmu.Krížové spojenie je len jedným z príkladov škôd tak voľnýchradikálov, ako aj vplyvov fajčenia, slnečného žiarenia,nedostatku vitamínov, zlej výživy, dehydratácie a iné.

Teória voľných radikálov

• Nežiaduci účinok voľných radikálov na mitochondriálne a jadrové DNA, lipidovú peroxidáciu a ptroteínovu oxidáciu. Oxidačné poruchy sú jedným z faktorov zapríčiňujúcich patogenézu vekom podmienených porúch, akými sú nádory a ateroskleróza. Reaktívne formy kyslíka sa vytvárajú pri metabolický procesoch. Dva z troch percent kyslíka je vytlačených, stráca elektrón a sa stáva voľným radikálom.

• Zahŕňajú superoxidové anióny, peroxid vodíka a hydroxylové radikály. Tieto voľné radikály sú atómy alebo molekuly, ktoré majú prinajmenšom jeden neparný elektrón, takéto látky sú chemicky nestabilné a veľmi reaktívne s inými molekulami v organizme. Následkom toho, voľný radikál a reaktívne oxidant je príčinou rozsiahlych škôd pre obe DNA a tkanivo.

Vonkajšie faktory starnutia

• sú odvrátiteľné. Prejavujú sa priamym vplyvomvonkajšieho prostredia - ekologickými (zvýšenouspotrebou kyslíka, zvýšenou produkciou CO a CO2, úbytkom sladkej vody, hazardom s pôdnymfondom, znečisteným životným prostredím -ionizačné žiarenie, zamorené ovzdušie, pesticídy,chemikálie, toxíny a pod.) pôsobiacimi mutagénne,sociálno-ekonomickými vplyvmi, spôsobom života,ako aj chorobnými procesmi

Mutagénna teória starnutia

• vychádza z nežiaducich ekologických vplyvov na človekaZnečistenie vonkajšieho prostredia vyvolané hospodárskoučinnosťou človeka, vracia sa mu ako bumerang. Veľafaktorov prostredia má škodlivý (mutagénny) účinok nagenetický aparát človeka.

• Prirodzený proces zmien v genetickom aparáte sa zosilňuje,znásobuje v dôsledku účinku mutagénov z prostredia. Je todo istej miery údel za vedecko-technický pokrok, zaekologickú negramotnosť.

• Mutácia vzniká nielen ako dôsledok vonkajších vplyvov, ale ajvnútornými osobitosťami organizmu. Ide o multifaktoriálnuzmenu zložitej štruktúry schopnej reparácie.

Veková porucha imunitných funkcií

• Imunitný systém je zásadným iniciátorom starnutia aprejavuje sa nielen fyziologickým starnutím systému(vekovým poklesom jeho funkčnej kapacity), ale aj v dôsledkupoškodenia voľnými radikálmi systém stráca schopnosťrozlišovať vlastné bunky od cudzích a tak napadá vlastnébunky, ako keby išlo infekciu (cudzorodé tkanivo). Hlavnýhistokompatibilný génový komplex - major histocompatibilitycomplex - je dôležitým regulátorom rýchlosti procesovstarnutia a nachádza sa v rovnakom chromozóme akosuperoxidová dismutáza a kataláza, ktoré odbúravajú voľnéradikály. Jeho aktivita teda závisí aj od zhubnej činnostivoľných radikálov a tým aj stavu imunitného systému pre ichvzájomné prepojenie.

Hypotalamus, subkortikálny oddiel mozgu

• je zodpovedný aj za homeostázu vnútorného a vonkajšieho prostredia cestou ich vzájomného pôsobenia. Činnosť 32 párov jadier hypotalamu s vekom sa mení nerovnako. Jedny sa aktivizujú, aktivita druhých sa potláča, iné sú bez zmeny. Tým sa narušuje ich vzájomný vzťah a dochádza k poruche regulačnej funkcie hypotalamu, poklesu jeho spoľahlivosti. Samozrejme, vinníkom tu nie je len hypotalamus, ale aj vekové alebo patologické zmeny nervového systému ako celku, najmä limbického, vzájomných vzťahov s endokrinným a srdcovo-cievnym systémom a ich vplyvmi najmä na emócie.

• Hypotalamus sa považuje za centrum imunitného systému preto, lebo riadi týmus, ktorý je veľmi citlivý na emócie a stres. S pribúdajúcim vekom u človeka častejšie pozorujeme skôr negatívne emócie a nežiaduci stres, čím môže dochádzať k potlačeniu imunitnej funkcie daného orgánu.

• Ďalšou príčinou zmeny imunitného systému je aj narušená rovnováha funkcií neurotransmiterov a nedostatok špecifických látok na ich tvorbu. Absencia hodnotnej výživy u starých ľudí tiež má za následok slabnutie energetickej činnosť mozgu a jeho funkcie ako celku.

Pomaly pôsobiace vírusy

• zohrávajú významnú úlohu v procese starnutiaa vývoji degeneratívnych ochorení. Ich dlhodobáinkubačná doba spôsobuje ničivé zmeny. Tentodruh vírusov je schopný meniť gény bez porušeniaRNA - prenášača genetickej informácie.Najčastejšie poškodzujú vonkajšiu bunkovúmembránu organely. Potláčajú schopnosťimunitného systému vytvárať protilátky.

Metabolické omyly

• Zmeny metabolizmu pri metabolických omyloch je námetom pre teóriu, ktorávychádza z predstavy, že staroba je náhodným nahromadením metabolickýchchýb, ktoré sú základom degenerácie a trofických porúch. Starnutím dochádza kporuchám celkového metabolizmu už v dôsledku porúch v genetickom aparáte av metabolizme nukleových kyselín. Dochádza k zmene metabolizmu najmäbielkovín, aktivity a stability enzýmov. Výrazné zmeny sa prejavujú aj venergetickej aktivite. Ireverzibilný dej starnutia metabolizmu bunky takto vedie kvzrastajúcim zmenám od ideálneho stavu organizmu až po nedokonalý a to vrovinách:

• chemickej, kedy dochádza k agregácii makromolekúl,• extracelulárnej, so zmenami kolagénu a elastínu a ukladaním amyloidu,• intracelulárnej, charakteristickej zmenami vnútorného prostredia s kumuláciou

substancií ako je lipofuscín.

Molekulárna biológia starnutia

• je charakteristická biochemickou interakcioulátok, alebo interakciou na úrovninadmolekulárnych štruktúr.

• Vekom v jadierkovom aparáte je teplotadenaturácie chromatínu vyššia. Dochádza kpoklesu fosforylácie, acetylácie, ADP - ribozyláciaznižuje pozitívne náboje histónov a vedie kdisociácii týchto bielkovín a DNA.

Pacemakerová", alebo endokrinná teória

• je založená na postuláte, že starnutie je kontrolované "pacemakerom", akým môžu byť týmus, hypotalamus, hypofýza či štítna žľaza. Svojimi výlučkami (hormónmi) ovplyvňujú starnutie.

Starnúci a starý človek

• Starnúci a starý človek je charakteristický vekovými kvantitatívnymia kvalitatívnymi zmenami organizmu v zmysle úbytkumorfologických štruktúr a funkcií na všetkých úrovniach organizmu.Ide o proces starnutia s premenou elasticity a plasticity systémovľudského tela v rigiditu a degeneráciu.

• Štrukturálne subcelulárne, celulárnych a orgánové zmeny prinášajúkrehkosť a zraniteľnosť starého organizmu.

• Spolu s dynamikou psychologických zmien organizmus staréhočloveka sa stáva osobitným, jeho adaptačné schopnostinedostatočné a jeho reakcia na stresor je často neadekvátna.

• Pribúdajú vnútorné a vonkajšie faktory ovplyvňujúce processtarnutia s vývojom predčasného alebo patologického starnutia.

• Dochádza k strate sebestačnosti, predčasnej závislosti na inej osobe,nedostatočnom uspokojovaní potrieb a potrebe pomoci.

Staroba je charakteristická

• posttranslačnou modifikáciou bielkovín,• zmenami energetického metabolizmu v dôsledku vplyvu voľných radikálov,• produkciou odlišných typov izomorfných bielkovín,• modifikáciou nukleových kyselín,• elimináciou bielkovín s krátkym polčasom,• akumuláciou patologických dejov,• blokádou syntézy pôvodného typu bielkovín,• patologickými procesmi v tkanivách,• adhéziou trombocytov,• výskytom pigmentu,• interakciou s lipidmi,• vznikom aterosklerózy a pod.• Abnormálne štruktúry bunka nie je schopná rozoznať, a tak ďalej ich metabolizuje a

vsúva do nových štruktúr. Takto vznikajú najmä lipofuscíny (starecké pigmenty).Nervové bunky a vlákna často sa zanášajú stareckými drúzami a tzv. Alzheimerovýmitelieskami. Dochádza aj k ich zmenšeniu, degenerácii.

Staroba: ekonomické aspekty

Trhový aspekt: špecifická spotrebiteľská požiadavka formuje osobitný trh.

Netrhový aspekt: národná ekonomika musí zabezpečiť dôchodky a zdravotnícku starostlivosť

Staroba – kategória času i etapa ľudskej ontogenézy

• Anatomické zmeny

• Morfologické zmeny

• Funkčné poruchy

• Personálna zmena

• Behaviorálne poruchy

• Psychické poruchy

• Sociálny stav• Zmena na všetkých

úrovniach živej hmoty

Vekový nárast mortality

• Tak ako pravdepodobnosť smrti, aj pravdepodobnosť vzniku choroby sa zvyšuje vekom.

• Preto veková štruktúra obyvateľstva je hlavným parametrom smerovania zdravotníctva. Starí ľudia sú najhlavnejšími spotrebiteľmi zdravotníckej starostlivosti

• Geriatria je časťou gerontológie, zaoberajúcou sa štúdiom, prevenciou a liečbou chorôb vyššieho veku