PRIMÁTOR PRIVÍTAL KUBÁNSKU DELEGÁCIUV sobotu 7. februára 2015 privítal primátor Ján Šufliarský v Detve konzula Gilberta Jose Espine-ira Aquino. Primátor krátkym príhovorom oboznámil konzula s Detvou a jej charakteristikami.Motívom návštevy diplomatickej delegácie bola príprava Kubánsko-slovenského festivalu, ktorýsa má v Detve odohra� v máji tohto roku. Festival bude pripravova� Ve¾vyslanectvo Kubánskejrepubliky s mestom Detva.

PO¼ANA SLÁVI 25. VÝROÈIE Biosférická rezervácia je témou otvorenou pre každého, kto rodné Podpo¾anie nosí v srdci. Èaká ju prezentácia napodujatiach poèas celého roka aj systematický rozvoj tra-dièného obhospodarovania územia.

Tento rok oslávi Biosférickárezervácia Poľana už svoje 25.výroč ie. Koordinačná rada

preto plánuje v roku 2015predstaviť Biosférickú rezer-

50. ROÈNÍK SLÁVNOSTÍ S RTVSRozhlas a televízia Slovenska v Banskej Bystrici (RTVS)bude hlavný mediálny partner jubilejného 50. roèníka Folk-lórnych slávností pod Po¾anou. Jubilejnému roèníku budúvenova� viac priestoru aj v programovej štruktúre.

Vyplynulo to zo stretnutia zá-stupcov organizačného výboruslávností a zástupcami RTVS v

Banskej Bystrici. Program jubi-lejného ročníka bude vrcholiť

(Pokraèovanie na 2. strane) (Pokraèovanie na 2. strane)

(Pokraèovanie na 2. strane)

m Foto: z¾ava Jozef Kulišiak, Margita Gajdošová, Ján Šufliarský, Gilberto Jose Espineira Aquino, tlmoèníèka, ¼ubomír Rejko, EdgarSalazar.

Február 2015 Èíslo 2 Roèník V.

Detvianske noviny STRANA 2

Po zápise členov delegácie,ktorú tvorili okrem tlmočníčky ajEdgar Salazar, predseda Klubukubánskych občanov žijúcich naSlovensku a Ľubomír Rejko,predseda zvolenského KlubuSpoločnosti priateľov Kuby naSlovensku, do pamätnej knihy

mesta, sa šli oboznámiť s Det-vou. Primátor Šufliarský ichsprevádzal pri návšteve Farské-ho kostola sv. Františka Assi-s k é h o , n a A m f i t eá t r i a jv budove Kultúrneho centraA. Sládkoviča.

fotografovala: Anna Kucejová

Zuzana Juhaniaková

PRIMÁTOR PRIVÍTALKUBÁNSKUDELEGÁCIU

(Dokonèenie z 1. strany)

váciu na rôznych podujatiachv Podpoľaní.

Rozhodli o tom členovia Ko-ordinačnej rady Biosférickejrezervácie Poľana (KR BRPoľana) na zasadaní 22. janu-ára v Hriňovej.

Vladimíra Fabriciusová,riaditeľka Chránenej krajinnejoblasti, biosférickej rezerváciePoľana (CHKO BR Poľana) in-formovala o rozširovaní BRPo ľana o Hriňovské lazy.Návrh rozšírenia predložilomesto Hriňová a tunajšie

mestské zastupiteľstvo ho od-hlasovalo.

Členovia Koordinačnej radydiskutovali o rozvoji cestovné-ho ruchu BR Poľana a navrhlipracovnú skupinu, ktorá sa bu-de venovať vyslovene tejtooblasti.

Okrem domácich členov KRBR Poľana zasadanie navštívilaj generálny riaditeľ Štátnejochrany prírody SR Milan Bo-roš a zástupcovia Národnýchparkov Pieniny, Poloninya Muránska planina. Generál-ny riaditeľ pozitívne zhodnotildoterajšie aktivity vyvinuték zlepšeniu fungovania BRPoľana. Milan Boroš priblížilprojekt zvaný Veľké šelmy. Je-ho cieľom je zistiť počet jedin-cov medveďa na územíPoľany. Projekt ale vyžadujespoluprácu s ďalšími organi-záciami.

Predseda KR Jozef Krnáčinformoval o prípravách legis-latívy pre zachovanie tradičné-ho obhospodarovania.

Na podpore tradičnéhoobhospodarovania v ob-ciach budú spolupracovaťprimátori Detvy a HriňovejJán Šufliarský a StanislavHorník so starostom OčovejJánom Senkom.

Hriňovský primátor Horníkspomenul aj niektoré problé-my v regióne. Je to nedosta-točná sieť ciest na lazoch,udržanie typického rázu krajiny,udržanie života na lazoch a hľa-danie finančných možnostípre rekonštrukciu Hotela Poľana.

Koordinačnú radu biosféric-kej rezervácie tvoria primátori

a starostovia, angažovanívlastníci pôdy, živnostníci,podnikatelia a predstaviteliakultúrnych, vedeckých a mi-movládnych organizácií na jejúzemí, či zástupcovia CHKOBR Poľana. Rada načrtla ďal-šie plány rozvoja života v re-zervácii Poľana. Ešte v októbri2014 zavítal do Detvy tajomníkUNESCO pre Biosférické re-zervácie Han Qunli. OdporučilBR Poľana, aby sa prezento-vala v roku 2016 na konferen-cii v peruánskej Lime.

Poľana patrí medzi 613 bio-sférických rezervácií, ktoré súna svete v 110 krajinách. Bio-sférickú rezerváciu Poľana za-radili do sústavy UNESCOešte v roku 1990. Práce je tumnoho, preto vždy štvrťročnečlenovia Koordinačnej rady za-sadnú za spoločný stôl, aby saporadili o ďalšom rozvoji životapod Poľanou. Biosférická re-zervácia však zostáva témouotvorenou pre každého, ktorodné Podpoľanie nosí v srdci.

foto: Eva ChlebováZuzana Juhaniaková

cez víkend od 10. do 12. júla2015.

Rozhlas a televízia chce 50.jubileum festivalu sláviť po bokuDetvy. „Je našou ambíciou pod-chytiť 50. výročie Folklórnychslávností tak v rozhlase ako aj vtelevízii,“ uviedol výkonný riadi-teľ Miroslav Debnár. Podľa slovriaditeľa Debnára, okrúhle jubi-leum je dôvodom na oslavu ajpre RTVS, pretože predstavuje50 ročné fungujúce partnerstvoa dobrú spoluprácu s mestomDetva ako organizátorom festi-valu.

Zástupcovia verejnoprávnehomédia v rozhovore s predsed-níčkou programovej rady AnnouOstrihoňovou načrtli možnosti,ako zohľadniť v takmer pol-ročnom vysielacom období pred50. ročníkom to najlepšie, čo do-teraz na slávnostiach odznelo.Využiť by mali bohatý rozhlaso-vý i televízny archív z predchá-dzajúcich ročníkov festivalu.

Súčasťou 50. ročníka sláv-ností bude aj verejná nahrávka

realizovaná banskobystrickýmštúdiom RTVS v Detve, ktorá bu-de mať komponovaný program khistórii slávností. Plánujú ju nasobotné popoludnie.

Primátor mesta Ján Šufliarský5. februára 2015 v Bratislave ro-koval s vedením Lúčnice, ktorápotvrdila svoju účasť na 50. roč-níku Folklórnych slávností podPoľanou.

Vyplynulo to z pracovnéhostretnutia s umeleckým šéfomprofesorom Štefanom Nosáľoma riaditeľom Mariánom Turne-rom. V tento deň navštívil JánŠufliarský v úrade aj predseduÚradu pre Slovákov žijúcich vzahraničí Igora Furdíka, s kto-rým hovorili o príprave takzvané-ho Krajanského dvora. Ten mábyť súčasťou jubilejného ročníkaslávností. Na Krajanskom dvoresa predstavia svojou ľudovo-umeleckou výrobou a tradičnýmijedlami krajania žijúci v zahrani-čí.

Zuzana Juhaniaková foto: Tomáš Belko,

Zuzana Juhaniaková

50. ROÈNÍKSLÁVNOSTÍ S RTVS

PO¼ANASLÁVI

25. VÝROÈIE

(Dokonèenie z 1. strany)

(Dokonèenie z 1. strany)

STRANA 3 Detvianske noviny

ZASADALA REGIONÁLNA RADA

Vo štvrtok 29. januára 2015 zasadala v Det-ve rada Regionálneho združenia miest a ob-cí okresov Zvolen, Detva a Krupina.

Pracovné stretnutie bolopod strechou Mestského úra-du v Detve. Rada prerokovalainformácie zo zasadnutí celo-slovenskej rady a sekcií Zdru-ženia miest a obcí Slovenska(ZMOS). Členov o týchto celo-slovenských zasadnutiach in-formoval predsedaregionálneho združenia JánŠufliarský.

Taktiež sa rada v Detve za-oberala pripomienkovanímpripravovaných zákonov, kto-ré sa týkajú samosprávy. Ve-noval i sa na jmä zákonuo odpadoch a stavebnému zá-konu.

Potom prerokovali prí-pravu snemu Regionálne-ho združenia miest a obcíokresov Zvolen, Detvaa Krupina. Do tohto regio-nálneho združenia patrí76 obcí všetkých troch ok-resov.

Rada rokovala aj o in-formáciách k prípravea zabezpečeniu 26. sne-mu ZMOS, ktorý bude 28.až 29. apríla 2015 v Brati-slave.

Zuzana Juhaniaková

AMFITEÁTER BUDÚREKONŠTRUOVA�

Mesto Detva sa v rámci príprav jubilejného 50. roèníkaFolklórnych slávností pod Po¾anou v júli 2015 chce veno-va� aj Amfiteátru v Detve, ktorý je umeleckým artefaktom.Drevená scéna prírodného Amfiteátra má už 40 rokov. Plá-novaná rekonštrukcia má zachova� pôvodný štýl, ako hoarchitektonicky navrhol v roku 1975 Viliam Gruska.

Plánovaná je rekonštrukciajeho javiskovej scény. Ako pri-blížil Jaroslav Stašák z Mest-ského úradu v Detve, patrí semvýmena šindľových striech, vý-mena nosných trámov drevenejscény amfiteátra a izolácie, od-vodnenia, osvetlenie. Úpravy sabudú týkať tiež priestorov záku-lisia a za scénou, kde sa pohy-bujú technici a účinkujúci.Vytvoria vyhovujúce priestorypre javiskovú techniku a sta-vebné úpravy dielne, skladua umiestnenie inventáru.

Mesto by chcelo Amfiteáterrekonštruovať od polovice mar-ca do konca mája tohto roku.

Stašák dodal, že ďalším záme-rom mesta Detva je dobudovaniezázemia drevenej scény Amfiteát-ra. Všetko je v štádiu príprav prezadanie podmienok projektu akoby mal objekt správy a sociálnejvybavenosti areálu vyzerať.

Zuzana Juhaniaková

NAVŠTÍVILI PRIEMYSELNÝ PARK

V stredu 28. januára 2015 sa uskutoènilo stret-nutie primátora mesta Jána Šufliarského aposlancov mestského zastupite¾stva s vede-ním PPS Group a.s.

Primátora a poslancov v prie-storoch strojárenského podnikusprevádzal jeho generálny riadi-teľ Giorgio Salomoni, finančnáriaditeľka Pavla Salomoni a SvenI. Olofsson, jeden z akcionárov.

Ako uviedol primátor Šuf-liarský, s vedením strojáren-ského podniku hovori l io vzájomnej spolupráci mestas týmto najväčším zamestná-vateľom v regióne.

Po prehliadke priemyselnéhoparku mesta Detva zástupcoviaPPS Group informovali prítom-ných o výrobných zámerochpodniku do ďalšieho obdobiaa ďalšom využití priestorov prie-myselného parku. Dôležitou té-mou bol p lánovaný vývojzamestnanosti.

Zuzana Juhaniaková

NA NÁMESTÍ PRIBUDNESYMBOL TRADÍCIÍ

„Na tej Detve studňa murovaná,“ je nielen jedna z najznámejšíchľudových piesní ale aj malý projekt, ktorý chce mesto Detva dokončiťdo konca februára 2015. Murovaná studňa s typickou drevenou vy-rezávanou strieškou má dotvoriť už uskutočnenú rekonštrukciu Ná-mestia SNP v Detve.

Ako uviedol Jaroslav Stašák z Mestského úradu v Detve, nadzem-nú časť studne, teda kamenný základ, postavili ešte v novembri2014. Murovaný základ dnes pozorujú okoloidúci na námestí. Stud-ňa v tejto časti námestia v minulosti nebola, využijú ju prioritne napolievanie zelene a trávnikov zrekonštruovaného námestia. Stašákozrejmil, že projekt studne bol súčasťou už realizovanej rekonštruk-cie Námestia SNP v Detve.

Zuzana Juhaniaková

LÚÈILI SA S MARTINOM �APÁKOM

Rozlúčky so známym

Martinom Ťapákom

Smútočnej rozlúčky s MartinomŤapákom, ktorá sa konala v piatok6. februára 2015, v historickej bu-dove Slovenského národného di-vadla v Bratislave, sa medzipribližne 130 hosťami zúčastnili ajDetvania. Posledné zbohom muvzdali za širokú folklórnu rodinu ajza Folklórne slávnosti pod Poľa-nou.

Martin Ťapák zomrel vo veku 88rokov. Nezabudnuteľnou spo-mienkou na neho ostane najmä je-ho bohatá f i lmová tvorba.K pozoruhodným klenotom, patrí

aj film Harmonia pastoralis, ktorývznikol v roku 1970. Ide o vianoč-nú hudobnú kompozíciu na dieloslovenského skladateľa 18.stor.Edmunda Paschu. V kremSĽUK-u, spevákov

obyvatelia podpolian-skych obcí-Detvy, Hrochote,Očovej, Slatinských Lazov a Zvo-lenskej Slatiny. Natáčania v dre-venom kostolíku v Hronseku savtedy zúčastnili viacerí, dnes pre-važne už nežijúci obyvatelia Det-vy, ktorí ukázali krásu ľudí tohtokraja aj tradičných zimných krojov.

Anna Ostrihoòová

Detvianske noviny STRANA 4

DETVANOM ZOSTAL PO CELÝ ŽIVOTProfesor Jozef Kuric, doktor vied, bol Detvan telom i dušou. Narodil sa nad Detvou. Nad tým milovaným rodiskom, doktorého sa nechal zavies� ešte naposledy v tušení, že jeho pozemská pú� sa konèí. Tu túžil by� aj pochovaný. Významnýrodák zomrel 25. januára 2015 vo veku nedožitých 89 rokov v Brne.

Písal sa rok 1926 a hore naChrapkovej príroda v máji ozdobi-la kvetmi podhorské lúky. VtedyAnna Kuricová porodila svojmumanželovi Petrovi synčeka. „Prvýraz oči šuhaj roztvorí, čo vidí? -

výsosť Poľany hory a opachynezvratných skál. A spustí zra-ky prvé v doliny, čo vidí? - pre-krásnu slovenskú diaľ, “ asipodobne toto dieťa vnímalo prvédni. Profesor Kuric mal aj po mno-hých rokoch rád SládkovičovhoDetvana. Boli mu blízke verše, kto-ré mu v zahraničí pripomínali ob-razy detstva.

Rodičia nemohli tušiť, čo vyras-tie z nadaného dieťaťa. Milovanámatka zomrela kým bol ešte malý.Otec vychovával svoje deti statoč-ne sám. Najmladšiemu Jozefovi táprekrásna slovenská diaľ z veršovučarovala, stala sa mu životnýmosudom. Pôsobil v Nitre, Trnave,Bratislave, ešte ďalej, usadil sav Brne.

Vzdelanie si sám veľmi vážil a pre-to k nemu všemožne pomáhaldruhým. Najradšej vyučoval. Veľ-mi si pre svoju rodinu prial dve ve-ci: aby mal ženu, ktorá budedobrou matkou, a aby jeho deti

mali vzdelanie. Oboje sa mu splni-lo. Našiel si manželku, ktorá po-chádza z obce známej akomariánske pútnické miesto: z Ma-rianky pri Bratislave. Svojim piatimdeťom dožič i l vysokoškolskévzdelanie.

Vedeckú hodnosť doktor viedobhájil na Univerzite Karlovejv Prahe. Ako vedúci katedry pra-coval v Bratislave i Trnave, v tomobdobí patril medzi zakladateľovprofesijnej psychológie na Sloven-sku. Jeho práca sa vyznačovalaúctou k mladému človeku, em-patiou a najmä vzťahom dôve-ry, vyjadril sa o ňom kolega JánGrác. Medzi jeho najznámejšiemonografické diela patrí aj Psy-chológia vnímania maliarskych

a výtvarných diel. Jozef Kuric malk umeniu blízko, vysokoškolskéštúdium začal pôvodne štúdiomvýtvarného umenia. Vzťah k ume-niu zdedil po otcovi, ľudovomumelcovi.

Tradícií rodiska sa nikdy nepus-til. Bol nadšený detvianskymi vyre-závanými kr ížmi. Vyrezávalpíšťalky i fujary. Doma mal celúzbierku vlastnoručne vyrobenýchfujár. A hrával na nich. Keď univer-zitná fakulta usporiadala slávnosť,neváhal tam prísť v detvianskomkroji a hral im na fujare. Veď to malv krvi! Univerzitný profesor, keďmohol, rád rozprával stredoslo-venským podpolianskym nárečím.

Keď už roky oslabili jeho kroky,vychádzal ľuďom v ústrety aspoňprostredníctvom listov. Veľa si do-pisoval, so svojimi doktorandmi,kolegami, priateľmi. Vždy našielniečo, čím by mohol byť nápomoc-ný, poradiť. Keď nemohol ísťosobne, aspoň písal.

„Ešte tieto Vianoce hral nadrumbľu, pre slabý dych už to-tiž nevládal zahrať na fujare,“spomína najstaršia dcéra Beata.Zaslúžilý život veľkej osobnostiprofesora Jozefa Kurica bol potvr-dením Sládkovičových veršovz Detvana: Ako by Detva obrovnemala?!

Zuzana JuhaniakováFoto z archívu

rodiny Kuricovcov

Prof. PhDr. Jozef Kuric, DrSc.narodený 30. 5. 1926,zomrel 25. 1. 2015 vo veku nedožitých 89 rokovNarodil sa na lazoch neďaleko Detvy, túto tvrdú zem, jej ľudí

a folklór mal nadovšetko rád, cítil sa ako pravý „Detvan.“ Krajinapod Poľanou ho sprevádzala celý život ako zdroj vnútornej sily,pevnosti a ukotvenia v živote.

Prispel pracovne k rozvoju psychologickej vedy, zaoberal sa on-togenetickou psychológiou, adulto a geronto psychológiou, zaují-mal ho vplyv umenia na formovanie osobnosti, mrzelo ho, že užkvôli zdraviu nemohol dokončiť posledný veľký výskum.

Nemal rád len psychológiu, vedu o ľudských dušiach, ale aj ľudísamotných. Miloval svoju rodinu. Bol starostlivým otcom piatich detía všetkým im dožičil vysokoškolské štúdium.

Mal rád svojich kolegov, rád pomáhal tým čo potrebovali, a na-dovšetko ho činilo šťastným napomáhať vzdelaniu. Študenti a dok-torandi pre neho boli skutočnými žiakmi, ktorým ako učiteľ chcel daťto najlepšie. Mal k tomu mnoho príležitostí: od roku 1953 pracovalako vedúci Katedry psychológie na Pedagogickej fakulte UKv Bratislave a Trnave, kde sa habilitoval na docenta vývinovej psy-chológie. Vedeckú hodnosť CSc získal na Ústave experimentál-nej psychológie SAV v Bratislave, profesúru a hodnosť DrScna Univerzite Karlovej v Prahe.

V roku 1976 sa stal vedúcim Katedry psychológie na Filozo-fickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne, vtedajšej Univerzi-te Jana Evangelisty Purkyně (UJEP). Počas siedmich rokov tamzastával tiež funkciu prodekana pre odborné štúdium.

Po odchode do dôchodku začal v roku 1991 pracovať na Kated-re psychológie Pedagogickej fakulty Univerzity KonštantínaFilozofa v Nitre, kde zabezpečoval výuku ontogenetickej psycho-lógie a viedol mnohých doktorandov. Bol i členom vedeckých rádUniverzity Konštantína Filozofa a Fakulty sociálnych vieda zdravotníctva UKF v Nitre.

Napísal viacero odborných kníh: Náčrt vývinovej psychológie,Psychológia dieťaťa a mládeže, Vývinová psychológia, Rodičomo deťoch, O sebavýchove mladého človeka, Psychologie umění,Ontogenetická psychologie a Kompendium ontogenetické psycho-logie.

Bol hlboko veriacim mužom, viera mu pomáhala prekonať ťažkéživotné obdobia, ktorých zažil v osobnom i profesionálnom životetiež nemálo. V posledných rokoch sa angažoval v prospech výstav-by chrámu Panny Márie v Turzovke.

Odišiel k Pánovi 25. januára 2015 v hlbokej viere vo vzkrieseniea život večný medzi tými, ktorých miloval a ktorý ho milovali.

Beata Nour Mohammadiklinická psychologièka, najstaršia dcéram Prof. Jozef Kuric s najstaršou dcérou Beatou Nour

Mohammadi.

m Manželia Jozef a Eleonóra Kuricovci.

STRANA 5 Detvianske noviny

FAŠIANGY, TURÍCE,VE¼KÁ NOC PRÍDE...

Počas zimného obdobia ľudianielen odpočívali, ale aj otváralináruč a srdcia spevákom, muzi-kantom a rôznym maskámpo-chôdzkárom. Nasledovalofašiangové obdobie, kedy bolipovolené všelijaké „huncúctva“a nikto sa nemohol uraziť.

Najskôr chodili po dedinedeti na Blažeja po tzv. blažejá-ciach, neskôr na Gregora sazasa chodilo po domoch, pri-čom žiaci vyberali rozličné na-turálie pre učiteľa. Potomprišli posledné tri dni, počasktorých fašiangovali dospelí.

V jednej z piesní sa spievalo:„Čo za vŕšok zájdeš, iný zvyk,pieseň a obyčaj nájdeš.” A tak tobolo aj s fašiangovými zvykmi.

V Liptove sa pripravovala„bursa,” kde nesmela chýbaťzvieracia maska „chriapa” a veľainých masiek. V okolí ModréhoKameňa a Krupiny patrila k fa-šiangom hra O umrlcovi. Na im-provizovaných márach ležalaslamená maska umrlca, s ktoroubehali ženy po dedine. Svojucestu zakončili v hostinci. V ge-merskej obci Rejdová chodilimládenci so „pšochom”mláden-com oblečeným v obrátenom ko-žuchu so zvoncami na nohách.Na kožuchu mal pripevnený hru-bý a dlhý chvost (falus), symbolmagickej plodnosti, ktorým bildievky a ženy, aby na ne prenie-sol plodnosť. V okolí Novej Baneboli známe fašiangové pochôdz-ky s gajdošom, ktorý s mláden-cami obchádzal všetky štále.Mládenci vo Vyšných Raslavi-ciach chodievali z domu do do-mu „podkúvať” dievčatá, aby saim večer dobre tancovalo. V de-dinách pod Tatrami chodil iStraško, Brucháč a Slameník,ku ktorým sa pridávali mládenci- kováči.

Život, to však nebola len ra-dosť a veselie, ale aj plač a ná-rek, strach pred neúrodou. Pretočlovek oddávna hľadal démonic-ké sily, aby mu pomohli. V ter-chovskej dol ine to bol„turoň”maska býka nasadená naramenách statného mládenca.Spolu s ním a s muzikantmi cho-dili Škopiak, Strelec, cigánkas dieťaťom a jej partner Starý.V rajeckej doline chodili „šablia-ri”, avšak známejší boli „klátení-ci”. Mládenci v krojoch mali ako

tri páry koní pospájané „brcá” re-ťazou, na konci ktorej bol klát.K sprievodu patrili aj postavyStará a Starý.

V Detve cez tri fašiangovédni chodili bursovníci, ktorí sispomedzi seba vybrali richtá-ra, pisára a krčmára.

Pri bursovaní, peniaze a po-traviny čo vybrali pri pochôdz-kach, použi l i na vyplateniegazdinej na vybielenie izby, kdevyvrcholila zábava a na trúnoka pohostenie. Hlavné masky bolipán, cigán a horár. Typické prevšetky slovenské oblasti boli pa-licové (reťazové) tance. Fašian-gy v Detve zanikli koncom 50.rokov minulého storoč ia.Zvyk sa obnovil v roku 2008,keď sa ho zúčastnili všetkydomáce folklórne kolektívy.Od roku 2011 fašiangové zvy-ky organizuje OZ DFS Rato-lesť spojené aj s tradičnoudetvianskou zabíjačkou.

Ale všetko sa raz skončí, aj fa-šiangové obdobie. Všade houzatvára večerná zábava,pri ktorej sa o polnoci pochová-vala basa. Končilo sa obdobieveselosti, končil sa tanec a basasa pochovala na 40 dní pred Veľ-kou nocou.

Zomrela mi basa už som do-vec,dav som hu pochova� do Báto-viec.

Kopali jej jamu tria mládenci,nemohli vykopa� do pov noci.

A ja som sa chytiv vykopavsom,moju obrú basu pochovav som.

Dolóres, dolóres, nauèia �av pekle móre.Ach ty naša milá basa, tancovala pri tebe šecká chasaDolóres, dolóres...

Pieseň predspevoval chlapprezlečený za kňaza, ktorý sazároveň vtipne lúčil s popredný-mi osobnosťami obce, ale tiež sbeťármi čo v dedine niečo vypa-ratili. Priebežne sa všetci prítom-ní s ve ľkým nárekom lúč i l is basou, ale najviac s tancovač-kami.

FAŠIANGY, TURÍCE, VEĽKÁNOC PRÍDE, KTO NEMÁ KO-ŽUŠKA ZIMA MU BUDE...

Emília Sekerešová

OBÈIANSKE ZDRUŽENIEDFS RATOLES�

Vás pozýva na

S RATOLES�OU

spojené s detvianskou zabíjaèkou

sobota, 14. február 2015zaèiatok od 7,00 hod.

Kultúrny dom pri kostole (Chudobinec)Jana Boráková

Detvianske noviny STRANA 6

NAŠA ÈAJOVÒA CHYSTÁ TÉMYKoncert gitaristu a pesnièkára Svätoslava v Našej èajovni vo štvrtok 15. januára 2015 bol otvá-racím koncertom pre rok 2015.

Svätoslav Hamaliar piesne skladá sám, návštevníkom zaspievalviaceré. Zarezonovali napríklad piesne Na tretej planéte od slnka,pieseň Miesta a pieseň Koho Boh miluje.

V najbližšom období plánuje Naša Čajovňa pozvať pesničkára Já-na Majerčíka a niekoľkých cestovateľov. V príjemnej atmosfére ča-jovne prerozprávajú, ako putovali Svätojakubskú púť z Portugalskado Španielska. Nasledujúcou bude cesta po Kazachstane či JužnejAmerike.

V priestoroch čajovne sa jej návštevníci tento rok môžu tešiťna rôzne zaujímavé prednášky, besedy a koncerty. Medzi nové témyna rok 2015 zaradili oblasť zdravia a zdravého životného štýlu.Informácie o akciách v Našej čajovni nájdu návštevníci na nástenkepri vstupe do čajovne alebo na facebookovej stránke Našej čajovne.

Našu Čajovňu otvorili v roku 2014 na ulici Obrancov mieru 3 v Det-ve, v blízkosti Kultúrneho centra Andreja Sládkoviča. Okrem ponukyčajov, nealkoholických nápojov a čajových a nečajových exotickýchšpecialít ponúka aj štrúdle, tvarohové poháre a pravú horúcu belgic-kú čokoládu. Pre labužníkov aj vodné fajky s tabakmi rôznych prí-chutí. Pre mladistvých a nefajčiarov majú náhradu za tabak:minerálne kamienky v melase.

Naša Čajovňa slúži aj ako miesto oddychu a relaxácie a okremposedenia pri príjemnej hudbe alebo miesto na stretnutie s priateľmi,kde si môžu zahrať spoločenskú hru.

Archív: Naša ÈajovòaZuzana Juhaniaková

m Svätoslav Hamaliar zaspieval z vlastnej tvorby v Našej Èajovni.

DETI V ON-LINESVETE

Vo štvrtok 22. januára 2015 v Základnej školeJ. J. Thurzu v Detve privítali známu odborníèku,detskú psychologièku Máriu Tóthovú-Šimèáko-vú, ktorá v rámci projektu ORANGE E-DETI zre-alizovala nieko¾ko workshopov pre žiakov natému: Nástrahy komunikaèných technológií.

Žiaci piateho až deviateho ročníka diskutovali o výsostne ak-tuálnych problémoch, ktoré sa dotýkajú nielen ich samotných,ale i ostatných. Učiteľov, rodičov či priateľov, ktorí sa snažia po-rozumieť tejto „inakšej generácii,“ deťom žijúcim v on-line svete.Počas workshopov sa dozvedeli viacero informácií, ktoré súalarmujúce. Prednášajúca uviedla niekoľko príkladov ako tieto:Nemať mobil dnes znamená byť sociálne vylúčený. Prvý mobilmajú deti už od 4 rokov. 26% detí na Slovensku ohrozuje závis-losť na počítači alebo mobile. Tieto fakty nevyhnutne privádzajúk otázkam, ku ktorým povzbudila aj prednášajúca: „Nájdime siteda v tomto uponáhľanom, digitálnom svete chvíľu čas a spý-tajme sa samých seba: viem ako moje dieťa využíva mobil alebointernet? Viem s kým chatuje a o čom diskutuje na sociálnych

sieťach? Viem, či moje dieťa nieje obeťou kyberšikanovania?Aké fotky a informácie zverejňuje?“

Mária Tóthová-Šimčáková tiež upozornila: „Ak chceme, abyboli naše deti zodpovedné, musíme byť zodpovední aj my.Ak nám záleží na tom, aby nám dôverovali, musíme vysvetľovaťa nie len zakazovať.“ Práve aj spomínaný workshop je dobroucestou ako sa s deťmi rozprávať a zviditeľňovať situácie, ktoréim môžu ublížiť.

Foto: archív ZŠ J. J. ThurzuEva Kuráková

STRANA 7 Detvianske noviny

SPOJENÁ ŠKOLA NAJLEPŠOU V KRAJI Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) aktualizoval rebríèek kvality stredných škôl na Sloven-sku, ktorý prezentoval koncom júla. Spojená školaObchodná akadémia v Detve dosiahla historický úspech,keï sa umiestnila na prvom mieste spomedzi všetkých stredných škôl v Banskobystrickom samosprávnomkraji.

Toto poradie zahŕňalo takstredné odborné školy ako ajgymnáziá. Detvianska školadosiahla koeficient 7,1, čo je odve desatiny lepšie ako v letea z tretieho miesta sa posunu-la priamo na to najvyššie. V ce-los lovenskom rebr íčkustredných odborných škôl saumiestnila na 15. mieste.

m VZDELÁVALI SANIELEN V DURÍNSKU

Spojená škola pokračovalaaj v tomto školskom roku2014/2015 v tradícii organizo-vania zahraničnej odbornej

stáže v rámci programu Eu-rópskej komisie Erasmus+.Škola do troch európskych

krajín vyslala 24 žiakov a 4 pe-dagogických zamestnancov.

Už desiaty rok pokračujespolupráca Spojenej školyv Detve s nemeckou Jenoupri organizovaní odbornej stá-že. Tohto roku zažilo atmosfé-ru pekného mesta ďalšíchdeväť žiakov druhého až štvr-tého ročníka Obchodnej aka-démie. V univerzitnom centreDurínska našli spoľahlivéhopartnera vo vzdelávacej orga-nizácii Internationaler BundBildungszentrum Jena.

Obsahom stáže bola odbor-ná prax, ktorú žiaci vykonávaliv rôznych, opäť prevažnevzdelávacích organizáciách

v Jene. Počas praxe mali mož-nosť precvičiť a zdokonaliťsvoju nemčinu, zlepšiť odbor-né vedomosti a zručnosti, spo-znať nemecký vzdelávacísystém ako aj pekné zákutiamesta a okolia. Pod vedenímmentorov sa venovali predo-všetkým kancelárskej práci,práci s výpočtovou technikou,účtovníctvu, archivácii, spra-covaniu dokumentov.

Vedenie Spojenej školy vDetve-Strednej odbornej školyuž piatykrát zorganizovalo od-bornú stáž pre žiakov odborumechanik nastavovač. Kona-la sa tradične v partnerskejškole v českej Třemošnici.Žiaci sa zúčastnili teoretic-kého vyučovania i odborné-ho výcviku, kde pracovalina klasických ako aj NCstrojoch a za pomoci učiteľaodborného výcviku vyrobiliaj vlastné výrobky. Následnepracovali v strojníckej dielni,kde z dodaných polotovarova technickej dokumentácie vy-rábali konečné výrobky. Počasteoretického vyučovania simohli žiaci porovnať svoje te-oretické vedomosti s českými

spolužiakmi. Súčasťou praxeboli tiež exkurzie v miestnychfirmách.

Piaty rok pokračuje tiežorganizovanie odbornýchstáží pre žiakov Obchodnejakadémie vo Veľkej Británii.Za toto obdobie si vybudo-vali pekné partnerstvo s or-ganizáciou Siawns Tegpôsobiacou v Newtowne voWalese. Počas štyroch týž-dňov mali žiaci možnosť pre-cv ič iť s i svoje odbornévedomosti a zručnosti ako ajzdokonaliť jazykové komuni-kačné kompetencie. Žiaci vy-konával i šesťhodinovúodbornú prax vo firmách a or-ganizáciách vo Welshpoolea Newtowne, o. i. na zámkuPowys Castle, v škôlke či cha-ritatívnych organizáciách.

Všetci žiaci obdržali na zá-verečnom hodnotení certifiká-ty a Europassymobilita, ktoréim spolu so všetkými nado-budnutými skúsenosťami urči-te pomôžu pri ďalšom štúdiua najmä hlavným cieľom tohtoročníka, maturitnej skúške.

Foto: archívSpojená škola v Detve

Valéria Èiamporová

sa realizuje v zmysle § 28 zákona č.245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonova vyhlášky č. 306/2008 o materskej škole v dňoch od 15. februára do 15. marca 2015.

Detvianske noviny STRANA 8

Detvianske noviny - bezplatne distribuovaný mesačník o živote v Meste Detva. Vydavateľ v spolupráci s Mestom Detva a redakcia: TIK Detva,Ul. M. R. Štefánika 3214/ 2E, 962 12 Detva. IČO: 45 734 097 e-mail: tikdetva@tikdetva.sk, detvianskenoviny@tikdetva.sk fax 045/ 545 9091. ( 045/545 9087,. Zodpovedná redaktorka: Mária Fekiačová, fax 045/ 545 9091 ( 045/ 545 9087. Číslo neprešlo jazykovou úpravou.

Tlač: Tlačiareň a vydavateľstvo VOX® PRESS, s.r.o, Ladomerská Vieska 145, P.O.Box 20, 965 20 Žiar nad Hronom ( 0905 168576, mail: vox@vox.sk. Registrácia: MK SR, evidenčné číslo: EV 4386/ 11. ISSN 1338-9823

TURISTICKO INFORMAÈNÁKANCELÁRIA

DETVA

na Ul. M. R. Štefánika 3214/2E - pri Lídli

Pozýva obyvate¾ov a podnikate¾ovPodpo¾ania pôsobiacich v cestovnomruchu na návštevu stánku na ve¾trhu

cestovného ruchu

HOLIDAY WORLDPRAHA

v Èeskej republike, v dòoch 19.2. až 22.2.2015,

kde bude prezentova� a propagova� mesto Detva a Podpo¾anie

NETRADIÈNÉODOVZDÁVANIE

VYSVEDÈENÍ 30. január 2015 nebol pre deti 1. stupòa Zá-kladnej školy s Materskou školou Alexan-dra Vagaèa len dòom odovzdávaniavysvedèenia, ale aj dòom, keï žiaci vymeni-li klasické obleèenie za karnevalové mas-ky. A tak do školy prichádzali kovboji,ježibaby, indiáni, šašovia, rozprávkové pos-tavièky èi rôzne zvieratká.

Vskutku, aj pani učiteľkámsa veľmi páčilo odovzdávaťvysvedčenie žabkám či stri-gám. Po rozdaní vysvedčeniaa vyhodnotení výchovno-vzdelávacích výsledkov prvé-ho polroku sa deti presunuli dokarnevalovo vyzdobenej telo-cvične. Tu ich čakali deviataci,ktorí úlohe DJov pripraviliskvelú zábavu. Deti tancovalia oddychovali len vtedy, keďsa losovala tombola.

Ceny v nej aj vďaka sponzo-rom/poslanci obvodu č. 4, Má-ria Lešáneková, mestský úrad,rodičovská rada školy/boliúžasné a každý, koho vyloso-

vali, sa úprimne radovalz výhry.

Najväčšiu radosť všakmali škôlkari, ktorí tiež pri-šli na karneval. Po dvochhodinách tancovaniaa šantenia vyhodnotili zakaždú triedu najkrajšiumasku a karneval saskončil. A že bol tak skve-lý, patrí veľké poďakova-nie vychovávate ľkeMarcele Kořínkovej, asis-

tentke Nine Dekonincka všetkým pani učiteľkám1. stupňa.

Foto: archív ZŠ s MŠA. Vagaèa

Zdena Jamnická

PRE DOBRÝ POCITSTAÈÍ MÁLO

O tom, že pre dobrý pocti stačímálo, sa presvedčili aj žiačky Zá-kladnej školy J. J. Thurzu JankaBartková, Nicolette Fabová

a Janka Kružliaková zo Základ-nej školy s Materskou školouAlexandra Vagača.

Janka Bartková sa zapojilado Malého projektu KomPrax-Kompetencie pre prax, v rámciktorého zorganizovala aj so svo-jimi kamarátkami „Tvorivé diel-

ne“ pre prijímateľov sociálnychslužieb v Domove sociálnychslužieb stredisko DSS Detva.

I napriek kalamitnému poča-siu prišli medzinich v dobrej ná-lade v dohodnu-tom termíne,v piatok 30. janu-ára 2015. Pripra-vili si pre tunaj-ších prijímateľovmnožstvo púta-vých tvor ivýchúloh, ktorýmivšetkých v totozasnežené pred-poludnie obvese-lili. Touto cestou

chce vedenie DSS StrediskoDetva dievčatám poďakovaťa zaželať im úspechy v ďalšíchmalých i veľkých projektoch.Foto: archív Domov sociál-

nych služieb - stredisko DSS Detva

Alena Kubovská, Jana Malatincová