preskúšajte sa 1 2staroveká literatúra - orbispictus.sk · 30 31 2 ARO TÚRA V gréckej literatúre vznikli najznámejšie a najstaršie zachované európske literárne pamiatky,

24 2525

Literárne druhy a Literárne žánre

Epikarozsiahla epická skladba/eposmýtus/bájbájkaanekdotapodobenstvo

Lyrikaódaľúbostná báseňžalospev/elégiaepigramepitaf

Drámatragédiakomédia

Autori A DiELAGilgamešBiblia (Pieseň Šalamúnova)Homér: Iliada, OdyseaEzop: BájkyHorácius: ÓdyOvídius: Umenie milovať, PremenyVergílius: AeneisSofokles: Antigona

Štandardizované dielo (povinné)Sofokles: Antigona

Štandardizované pojmy staroveká literatúra, vnútorná kompozícia literárneho diela epika, rozsiahla epická skladba, báj, bájka, epos, podobenstvo (pojmy merateľné v 3. a 4. ročníku) lyrika (ľúbostná, spoločenská, reflexívna), pieseň, anekdota komédia, tragédia, herec, režisér, dramaturg, replika, monológ, dialóg

preskúšajte sa 1

2.staroveká literatúra

©

26 27

2. STAROVEKá LITERATúRA

26 27

Staroveká literatúra (3500 pred Kr. – 5. stor. po Kr.)

sumerská (4. tisícročie pred Kr.) hebrejská (od 12. stor. pred Kr.) antická: grécka (8. stor. pred Kr. – 5. stor. po Kr.) rímska (3. stor. pred Kr. – 5. stor. po Kr.)

Staroveké literatúry

polyteizmus (viera v mnohobožstvo) podriadenosť ľudí bohom, ktorí majú kladné i záporné ľudské vlastnosti „polobohovia“ (ľudia/titani, potomkovia bohov a pozemšťaniek alebo naopak) túžba hrdinov po sláve a nesmrteľnosti, ich výnimočnosť symbolika postáv a predmetov (napr. sekera, košeľa, rastlina nesmrteľnosti, býk) spracovanie najstarších príbehov a piesní do rozsiahleho epického diela

Znaky sumerskej literatúry

Lamassu – okrídlený býk s ľudskou hlavou, Irak(8. stor. pred Kr.)

V staroveku dostala písaná literatúra svoj názov (z lat. litera – písmeno). Na počiatku tohto ob-dobia boli len dve formy umenia: expresívne umenie – zahŕňalo zárodky poézie, hudby, tanca a konštruktívne umenie – súhrn architektúry, sochárstva a maliarstva. Poézia (umelecké slovo) bola sprevádzaná hrou na jednoduché hudobné nástroje (napr. lýra, z čoho pochádza termín lyrika, a citara – zdokonalená lýra). Slovo sprevádzané hudbou a tancom zaznievalo na počiatku ľudskej civilizácie počas náboženských pohanských obradov, zaklínaní či čarovaní (mystérií), neskôr chodili interpreti – autori v jednej osobe – po krajine a recitovali dávne príbehy ľudstva, kmeňov, neskôr národov. Z najstarších písaných literárnych pamiatok je zrejmé, že autori rozoznávali tri základné literárne druhy: epiku, lyriku a drámu.

Lukostrelci z „nesmrteľnej stráže”, reliéf paláca Dareia I. v Súzach (5. stor. pred Kr.)

©

26 2726 27

3500 pred kr. – 5. STOr. pO kr.

© Jednou z najstarších starovekých literatúr je sumerská literatúra. Sumeri sú prvým historicky známym kmeňom. Ich civilizácia a kultúra vznikli v Mezopotámii – kra-jine medzi riekami Eufrat a Tigris (jadro dnešného Iraku). Veda považuje Mezo-potámiu za kolísku civilizácie a Biblia za „pozemský raj“. Vznikli tu slávne mestá Akkad, Babylon, Ur, Lagaš, Uruk... a postupne sa vystriedali ríše: akkadská, baby-lonská, asýrska.

monoteizmus (viera v jedného Boha) odklon od kultu tela ku kultu duše život na zemi ako príprava na posmrtný život, nadzmyslovosť (transcendentálnosť) spracovanie najstarších príbehov a piesní do rozsiahleho epického diela

Znaky hebrejskej literatúryhebrejská literatúra je najmladšou z literatúr Blízkeho východu. Jej kľúčovým dielom je Biblia. Slovo biblia je množné číslo gréckeho slova biblión (kniha). Biblia (Písmo/Písmo sväté/Sväté písmo) je predovšetkým súhrn spisov židovského a kresťanského náboženstva, je kódexom židovskej a kresťanskej filozofie, morálky, ale je tiež jedinečným literárnym dielom. Jej poznanie patrí k všeobecnej vzdelanos-ti takisto ako poznanie sumerského epo-

Viete, že...?Bohato a nádherne vyzdobené Biblie kedysi patrili k najcennejšiemu majetku šľachtických dvorov. Najlepší maliari svojím majstrovským umením doplnili knihy krásnymi iniciálami (zdobené začiatočné písmená kapitol) a ilumináciami (ozdoby dopĺňajúce text).

Prečítajte siBiblica, biblický atlas (2009) Malá Biblia (katolícke vydanie Biblie) Skladaná, J.: Slová z hlbín dávnych vekov (1999)

Sargon II. a hodnostár, reliéf, Irak (8. stor. pred Kr.)

su Gilgameš, Homérových diel Iliada, Odysea alebo viacerých diel W. Shakespeara. Bez znalosti Biblie by sme ťažko pochopili niektoré výtvarné diela.

Biblia sa skladá z mnohých textov z obdobia asi od roku 1300 pred Kr. až po 2. stor. po Kr. Spisy sú svo-jou povahou veľmi rozdielne a väčšina z nich prešla v priebehu storočí mnohými úpravami a novými interpretáciami. Odhaduje sa, že bola vydaná vo vyše 2 000 jazykoch, ktorými hovorí 80 % obyvateľov sveta. Biblia bola na našom území po prvýkrát preložená pre potreby veriacich a cirkvi na Veľkej Morave (po r. 860 byzantskí misionári Konštantín a Metod) do staroslovienčiny.

Vďaka rozšíreniu kresťanstva do Európy ovplyvnila Biblia európsku literatúru a umenie najsilnejšie zo všetkých literárnych pamiatok ľudstva. Najväčší vplyv mala na stredovekú literatúru a barokovú literatúru. Myšlienkový svet Biblie, jej poetika, metaforické, alegorické a tematické postupy dodnes ovplyvňujú duchovný a umelecký (aj literárny) vývoj.

V roku 1847 britský archeológ Austen H. Layard našiel pri vykopávkach v troskách starobylého asýrskeho mesta Ninive aj zvyšky knižnice kráľa Aššurbanipala, ktoré obsahovali vyše 20 000 hlinených tabuliek popísaných vtedy neznámym klino-vým písmom. Aj vďaka nemu poznáme epos Gilgameš, ktorý obsahuje starobabylonské mýty o stvorení človeka, o potope, ale aj prvé informácie o zakladateľovi štátu a mesta Uruk v Mezopotámii. Uruk (Varka) dodnes existuje. Existuje aj mohutná urucká hradba, ktorá sa spomína na začiatku a na konci eposu Gilgameš. Mnohé z motívov sumerskej mytoló-gie sa nachádzajú aj v gréckych eposoch a biblických príbe-hoch: stavba Babylonskej veže, potopa sveta, zabitie morského netvora/leviatana. Gilgameš

28 29


©

28 29

Biblia sa skladá zo Starého zákona a nového zákona.

Starý zákon (heb. tóra; gr. Pentateuch), svätá kniha židovského náboženstva, je popri Novom zákone aj kresťanskou náboženskou literatúrou. Texty vznikali v priebehu 1. tisícročia pred Kr. Obsahuje 46 kníh:a) historické (najznámejšia je jedna z Mojžišových kníh Genezis – stvorenie a usporiadanie sveta),b) poučné a básnické (napr. Pieseň piesní – Šalamúnova pieseň),c) prorocké (kresťania v nich neskôr hľadali prorocké predpovede o príchode Mesiáša),d) knihy zákonov, prísloví.

nový zákon je príbehom Ježiša Krista a dovŕšením Starého zákona. Obsahuje texty, ktoré vznikali v 2. pol. 1. stor. po Kr. Tvorí ho 27 kníh: a) historické (4 evanjeliá nazvané podľa ich autorov: Jánovo, Lukášovo, Markovo, Matúšovo a Skutky apoštolov; prinášajú svedectvo o živote a umučení Ježiša Krista);b) poučné (napr. listy/epištoly sv. Pavla);c) prorocké (spis o videní konca sveta a o dni Posledného súdu: Zjavenie sv. Jána, čiže Apokalypsa).

Ústrednou postavou Nového zákona je Ježiš Nazaretský, ktorého kresťania nazývajú Kristus (z gr. – pomazaný), vyjadrujúc tým, že v ňom vidia Mesiáša – očakávaného vykupiteľa. Podľa životopisov v evanjeliách jeho narodenie zvestoval anjel Gabriel Márii, Jozefovej (tesárovej) snúbenici, žijúcej v Nazarete. Kráľ Herodes sa dozvedel o jeho narodení a v obave o svoj trón ho chcel dať zavraždiť (vraždenie neviniatok v Betleheme). Po varovaní anjelom rodina ušla do Egypta, odkiaľ sa vrátila do Nazaretu až po Herodesovej smrti. Tu Ježiš vyrastal až do svojej tridsiatky. Potom prijal krst od Jána Krstiteľa, vyvolil si 12 učeníkov – apoštolov, s ktorými prechádzal Palestínou a zvestoval príchod Božieho kráľovstva. Základom jeho učenia je láska a pokora. Kázal často v podobenstvách (viac v kapi-tole Epika) a svoje učenie podložil zázrakmi. Časť z nich má prírodný charakter (premena vody na víno), časť súvisí s ľuďmi (uzdravenie chorých, vzkriesenie mŕtveho). Pri príležitosti Veľkej noci odišiel do Jeruzalema a tam ho pre Judášovu zradu zajali a ukrižovali. Po smrti vstal z mŕtvych a po 40-dennom pobyte na zemi vstúpil do neba.

ÚlohyÚlohy

1.

2.

3.

Vyberte si najkrajší alebo svoj najobľúbenejší biblický príbeh. Vysvetlite, čím vás príbeh upútal. Ak nepoznáte biblické príbehy, vyhľadajte a prerozprávajte príbehy o Judášovi, Lazárovi, Jóbovi alebo Kainovi.

Nájdite v slovníkoch vysvetlenie a pôvod ustálených slovných spojení, ktoré majú základ v biblických textoch: dostať judášsky bozk; ležať ako Lazár; byť chudobný ako Lazár; trpieť ako Jób; (hotová) sodoma a gomora; mať na čele Kainovo znamenie.

Vysvetlite pojmy kalvária a Golgota. Nájdite v odbornej literatúre, kde sa nachádza najstaršia kalvária na území Slovenska a kde sa nachádzajú historicky najcennejšie kalvárie na území Slovenska.

Pozrite siJežiš Nazaretský, serál, Tal., F. Zeffirelli (1977)Jesus Chris Superstar, muzikál, USA, T. Rice – A. L. Webber (1971) Umučenie Krista, film, USA, M. Gibson (2004)

Z diela

28 2928 29


antická literatúra je novodobé označenie pre starovekú grécku a starovekú rímsku lite-ratúru (z lat. antiquitas – starobylosť, starý vek). V tomto období boli vytvorené kultúrne hodnoty, ktoré sa stali základom európskej vzdelanosti. Po Biblii práve literárne diela tohto obdobia najviac ovplyvňovali a dodnes ovplyvňujú európsku literatúru. Takmer každé literárne obdobie nadväzova-lo na antickú literatúru alebo ju popieralo. Znalosti z antickej literatúry patria dnes k všeobecnému vzdelaniu, k základnej vedomostnej výbave každého kultúrneho človeka.

polyteizmus (mnohobožstvo) podriadenosť ľudí bohom s kladnými i zápornými ľudskými vlastnosťami „polobohovia“ (ľudia/titani, potomkovia bohov a žien alebo naopak) premena človeka na boha (apoteóza) osudová neodvratnosť (ananké) harmónia telesnej a duševnej krásy (kalokagatia) spracovanie najstarších príbehov, piesní do rozsiahleho epického diela

Znaky antickej literatúry

Viete, že...?Od 9. storočia pred n. l. Gréci spracúvali pálenú hlinu (terakotu), bronz, slono-vinu, neskôr kameň a mramor. Prvé sochy sa kresali z dreva, s údmi [rukami] pritisnutými na telo, so zavretými očami. Postupne strácali zo svojej meravosti. Najstaršie zachované diela pochádzajú zo 7. storočia pred. Kr. Potom sa rozvíjalo viacero škôl. Sochy boli maľované.

Na začiatku si ľudia mysleli, že zobra-zenia sú hodní iba bohovia. Mali ľudskú podobu, ale boli jednoducho väčší a krajší ako smrteľníci. Gréci stotožňovali krásu telesnú s mravnou krásou. Ideálny človek v 5. storočí pred Kr. bol kalos kagatos: pekný a dobrý.

Viete, že...?Hudba čiže muzika, ktorá má ná-zov odvodený od mena bohýň Múz, pochádzala z Malej Ázie a v Grécku sa objavila v 7. storočí pred Kr. Gréci mali radi koncerty a vo 4. storočí už mali veľkých virtuózov. Deti dostávali hudob-nú výchovu od svojho najmladšieho veku. Hudba sprevádzala každodennú prácu a podporovala početné formy poézie.

Aj tanec sa pokladal za umenie božského pôvodu. Bola to skutočná reč, kde neveľmi záležalo na dokonalosti pohy-bov. Dôležitý bol prejav hlbokých emócií a pocitov.

C. Estinová – H. Laporteová

Pozrite siKleopatra, film, USA, J. L. Mankiewicz (1963)

Prečítajte siGraves, J.: Ja, Klaudius (1934)Sienkiewicz, H.: Quo vadis (1895)

Rímska žena.

Sym

posion (m

otív na gr. váze

©

30 31


30 31

V gréckej literatúre vznikli najznámejšie a najstaršie zachované európske literárne pamiatky, sformo-vala sa väčšina literárnych žánrov a umeleckých výrazových prostriedkov, prvýkrát boli aj opísané a definované (aristoteles: Poetika, rétorika). Rímska literatúra nadviazala na grécku vzdelanosť a obohatila európsku literatúru napr. o hrdinský epos (Vergílius) a komédie (Plautus).

ÚlohyÚlohy

1.

2.

3.

ČO Už ViETE

Starovekí Gréci usporadúvali telesné cvičenia, ktoré podporovali harmonický rozvoj osobnosti. Tieto hry neboli iba príležitosťou na ukázanie telesnej zdat-nosti, ale aj na výmenu názorov, disku-sie, koncerty, slávnostné prejavy...

Najznámejšie, olympijské hry sa konali každé štyri roky. ich zakladateľom bol hrdina Pelops a boli spojené s kultom boha Dia. ich začiatok oznamovali poslovia, ktorí zároveň vyhlasovali posvätný mier. Počas hier nesmeli štáty medzi sebou bojovať a nesmeli popravovať zajatcov.

Aktívnymi účastníkmi na olympijských hrách mohli byť iba slobodní občania gréckeho pôvodu, do Olympie sa museli dostaviť mesiac pred ich začiatkom, kde absolvovali intenzívnu prípravu spojenú s diétou. Pôvodne trvali jeden deň a pozostávali len z jednoduchého behu na diaľku. Na konci každej súťaže sudca ovinul čelo víťazovi červenou vlnenou páskou. Až v posledný deň hier víťazi, zhromaždení pod Diovým chrámom, dostali veniec z olivy, pos-vätného stromu, ktorý sadil Herakles. Byť víťazom na olympijských hrách bola najväčšia pocta, akú mohol niekto dosiahnuť. Víťazi mali právo dať si postaviť v posvätnom háji v Olympii svoju sochu a rodné obce im preuka-zovali čestné pocty.

Lancelotský diskobolos, rím. kópia Myrónovej sochy z 5. stor. pred Kr. (140 po Kr.)

Rhytón – kultová nádoba

©

Zistite, z ktorých gréckych slov vznikli slová gymnastika a atletika. Vysvetlite ich význam.

Zistite, kedy olympijské hry zanikli a kedy boli obnovené.

V ktorých disciplínach si merajú sily dnešní olympionici?

30 3130 31


ČO Už ViETE

Epická poézia a próza

báj/mýtus rozsiahla epická skladba/epos bájka anekdota podobenstvo/parabola

Epika

Báj/mýtus

Viete, že...?Carl Gustav Jung, švajčiarsky psychiater, psychológ a filozof, hovorí o psychologických pravidlách mýtova tvrdí, že sú univerzálne a pre zdravú ľudskú psychiku nevyhnutné. Podľa neho mýtické príbehy potrebujeme aj preto, aby vniesli zmysel do chaosu našej spoločnosti i vlastnej psychiky. Mýty v jeho podaní vyjavujú pravdy o našom podvedomí. Nazdáva sa, že bohovia, bohyne a hrdinovia stelesňujú aspekty ľudskej tvorivosti, šikovnosti, žiaľu, radosti, agresie a extázy. G. Bailey

Bibliu možno zasadiť do širšieho kontextu starovekých náboženských predstáv Blízkeho východu. Mýtický charakter knihy Genezis potvrdzujú paralely medzi hebrejským opisom stvorenia sveta a človeka a baby-lonským príbehom o stvorení; medzi opisom potopy v Genezis a v sumerskom epose Gilgameš. Vo všetkých literárnych pamiatkach sú posvätné príbehy zasadené do neurčitých čias, nachádzame v nich podobný spôsob vysvetľovania pôvodu sveta a ľudstva (pozri spracovanie motívu potopy v Biblii, epose Gilgameš a Ovídiových Metamorfózach v Zbierke textov a úloh, s. 7.

Genezis je kniha o pôvode (z gr. – zrod, stvorenie, príčina, počiatok, zdroj, pôvod). Úvodom je rozprava o tom, ako Boh svojím všemohúcim slovom stvoril svet a ako ho za šesť dní usporiadal. Nasleduje opis stvore-nia prvých ľudí, Evin hriech, vyhnanie z raja, bratovražda ich syna Kaina a vytvorenie prvého ľudského spoločenstva na zemi. Dozvieme sa o Noemovi, ktorý sa po po-tope sveta stal otcom nového a lepšieho ľudstva, o jeho vnukovi Abrahámovi, ktorý uzavrel s Jahvem (Bohom) zmluvu a zasvätil mu izraelský ľud.

Báj/mýtus

– epický, pôvodne neveršovaný žáner; odráža sa v ňom primitívny názor človeka na svet; – prvý prejav kolektívneho vedomia ľudskej spoločnosti;– človek pripisuje nevysvetliteľné javy bohom a polobohom;– bohovia spravujú svet a život ľudí v ňom.

Z diela

©

32 33


©

32 33

ÚlohyÚloha k ukážke 1 – 3

1. Pozorne si prečítajte ukážky. Hľadajte v nich odpovede na otázky.a) O akej zázračnej rastline hovorí ukážka 3?b) Prečo je had v ukážke 1 za svoj čin potrestaný a had v ukážke 3 nie?c) Prečo si had v ukážke 3 po zjedení rastliny zvliekol kožu?

Keď začuli kroky Pána Boha, chodiaceho za podvečerného vánku po záhrade, skryl sa človek a jeho žena pred Pánom Bohom medzi stromy záhrady. Pán Boh však zavolal na človeka a riekol: Kde si? A on odpovedal: Počul som ťa v záhrade, bál som sa, lebo som nahý; i skryl som sa. Nato Pán Boh riekol: Kto ti oznámil, že si nahý? Nejedol si zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť? Človek odpovedal: žena, ktorú si mi dal, aby bola pri mne, dala mi zo stromu; i jedol som. Nato riekol Pán Boh žene: Čo si to urobila? A žena odpoveda-la: Had ma naviedol a jedla som. Vtedy riekol Pán Boh hadovi: Pretože si to urobil, prekliaty budeš nad všetok dobytok i nad všetky poľné zvieratá. Po bruchu sa budeš plaziť a prach budeš hltať po všetky dni svojho života. Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu, medzi tvoje potomstvo a jej potom-stvo; ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu zraníš pätu.

Biblia (Prvá kniha Mojžišova)

Had v Genezis 3 je dvojznačný tvor. Z jednej stránky je to iba had, jedno zo zvierat stvorených Bohom; jeho fyzickú charakteristiku vysvetľuje Genezis 3, 14 – 15. V zhode s ľudovými rozprávkami je tu had predstavovaný ako prefíkaný tvor, ktorý vyvoláva ťažkosti a stihne ho trest. Vie aj hovoriť. Had v Edene1 však pravdepodobne predstavuje aj demytologizovanú verziu akejsi pôvodne oveľa významnejšej bytosti. Archeológovia odhalili, že hada vo veľkej miere uctievali v Egypte i na Blízkom východe, v neposlednom rade v Kanaáne. [...] Na hada pozerali ako na tvora, ktorý prináša život, pretože bol schopný každoročne vyzliecť a obnoviť kožu: podľa mezopotámskeho eposu o Gilgamešovi nadobudol túto schopnosť tým, že zjedol čarovnú rastlinu nesmrteľnosti. Tohto tvora spájali najmä s plodnosťou a bohyne plodnosti často zobrazujú v prítomnosti hadov. Podľa niektorých domnienok Eva, meno prvej ženy v biblickej správe, súvisí so slovom pre hada a s tým, že to bola pôvodne hadia bohyňa, bohyňa života a plodnosti.

J. R. Porter: Ilustrovaný sprievodca Bibliou1 eden (hebr. – raj) podľa Edenu pri rieke Eufrat

Ukážka 1

Ukážka 2

Viete, že...?Najvyšším bohom starých Slovanov bol Perún (Param, Pjorun, Parom, Peraun, Perkuns) – „ten, ktorý silne pere“ (z praslovan. koreňa slova per- – prať, biť, tĺcť). Ako boh búrky, hromu a blesku stál na čele slovanského panteónu/chrámu zasväteného bohom a uctievali ho aj ako nositeľa životodarnej vlahy. Znakom Perúna bola sekera – obľúbená zbraň slovanských bojovníkov. Perúnovi bol zas-vätený dub – najsilnejší strom s najtvrdším drevom v rastlinnej ríši na území, kde žili Slovania. Západní Slovania si za svoj národný symbol zvolili lipu napriek tomu, že pre celú strednú Európu bol symbolickým stromom dub.

Bazilika San Vitale, Ravenna (6. stor.)

32 3332 33


©

Pre Európana pojem báj/mýtus napĺňajú predovšet-kým grécke a rímske báje, ktoré rozprávajú príbehy o vzni-ku sveta, o bohoch a hrdinoch, o kliatbach, ktoré zasiahli mnohé rodiny. Grécki a rímski bohovia neboli morálne bytosti, neriadili sa pravidlami svetskej morálky: „Veď tak to bohovia osudom určili úbohým ľuďom: stále žiť v staros-tiach, no sami nemajú starosti žiadne.“ (Homér, Iliada). Svoju priazeň alebo nepriazeň prejavovali na základe osob-ných subjektívnych rozhodnutí. Napr. najvyšší grécky boh Zeus sídliaci na Olympe mal mnoho nemanželských detí (Herakles alebo Dionýzos ap.), ktoré prenasledovala jeho manželka Héra alebo iní bohovia, ktorých tým poverila. Priazeň bohyne Afrodity priniesla síce Paridovi krásnu Helenu, ale zničila Tróju. Kliatbou bol prenasledovaný celý rod Labdakovcov, ku ktorému patrili kráľ Oidipus a jeho deti Antigona, Isména, Polyneikos a Eteokles.

Skoro všetci grécki bohovia majú svojich dvojníkov v Ríme, pretože od 4. stor. pred Kr. Rimania na-dväzovali s Grékmi úzke kultúrne styky, ktoré sa prejavili v umení, vo vede a v náboženstve. Napr. grécke bohyne Afroditu, Artemis, Aténu, Héru nahradili bohyne Venuša, Diana, Minerva a Juno; gréckych

bohov Dionýza, Poseidóna, Zeusa/Dia, Erosa nahradili bohovia Bakchus, Neptún, Jupiter a Amor. Rímsky básnik Publius Ovidius naso (Ovídius) spracoval najznámejšie báje s té-

mou premeny v básnickej zbierke Metamorfózy (Premeny). V zbierke sa nachádza asi 250 rozličných bájí a povestí, zväčša gréckych, ale aj rím-

skych. Každá obsahuje nejakú premenu (milenci sa menia na strom, pyšný narcis sa mení na kvet, víla echo sa mení na ozvenu...).

Nesmierne hlboké bolo more, kde rástla rastlina, ktorá bola tajomstvom bohov a vracala v starobe mladosť. Kamene stiahli Gilgameša dolu, na samé dno mora, kde vládla tma ako v podsvetí. Šmátral rukou po dne ako nevidomý slepec, no až v poslednej chvíli, keď mu už dochádzal dych, zacítil pichnutie ako od tŕňa ruže. Hneď zavrel dlaň a, nehľadiac na bolesť, rastlinu vytrhol. Nato si odrezal kamene od nôh a vynoril sa na hladinu mora. „Uršanabi, toto je rastlina, čo dáva človeku život! Vezmeme ju do Uruku, tam ju dám ochutnať starcom, tak si ju vyskúšam. Keď sám budem starý, zjem ju a vráti mi mladosť!“ Tak zvolal Gilgameš v nadšení, že jeho strasti a útrapy neboli márne, že dosiahol vytúžený cieľ a naveky si zabezpečil život. S radosťou v srdci sa potom vypravil s Uršanabim do mesta Uruku. Cestu, čo trvá me-siac a pätnásť dní, prešli Gilgameš s Uršanabim za tri dni. Chleba si odlomili, až keď prešli vzdialenosť dvadsiatich dvojhodín, spať sa uložili, až keď prešli vzdialenosť tridsiatich dvojhodín; tak sa ponáhľali do mesta Uruku. Keď sa už blížili k uruckému mestu, zazrel Gilgameš studňu s chladnou vodou. Vyzliekol si šaty, položil na ne rastlinu a zostúpil dolu, aby sa umyl. Vtom však zacítil vôňu zázračnej rastliny had, ticho sa priplazil, vzal si ju a zjedol. Nato sa obrátil a zvliekol zo seba kožu. Vtedy si Gilgameš s plačom sadol na zem a slzy mu tiekli po tvári.

Gilgameš

Ukážka 3

Úlohy k ukážke 1 – 3

1.

2.

3.

Pomenujte ukážky z hľadiska získa-nia a spracovania informácií. O aké zdroje ide?

Pripravte si pre spolužiakov krátke prezentácie alebo pantomimické scénky, v ktorých zobrazíte ustálené slovné spojenia spojené s Bibliou: napr. Kainovo znamenie, judášsky groš, trpieť ako Jób...

Nájdite v dostupných zdrojoch zob-razenie ustálených slovných spojení z úlohy 2 v rôznych druhoch umenia. Prezentujte výsledok pred triedou.

34 35


©

34 35

Epos(rozsiahla epická skladba)

Mytológia, mýty sú dôležitým prameňom, s ktorým pracuje jeden z najstarších literárnych žánrov – epos (z gr. epos – slovo, rozprávanie). Je to rozsiahly literárny útvar epickej poézie zostavený vo veršovom systéme založenom na striedaní dlhých a krátkych slabík (časomerný veršový systém – podrobnejšie pozri v kapitole Klasicistická literatúra).

rozsiahla epická skladba epos spracúva veľké historické udalosti, ktoré sú späté s kolektívom kmeňa, etnika alebo národa a jeho vodcami, rozpráva o udalostiach, ktoré sa odohrali dávno, ale ešte stále majú vplyv na život kolektívu a jednotlivca. Má hlavnú dejovú líniu a epizódne/vedľajšie de-jové línie s mnohými postavami. Dej so všetkými odbočeniami vytvára epickú šírku diela. Tvoria ju dôkladné opisy postáv, prostredia, predmetov; rozvinuté prirovnania a rôzne formy opakovania.

Kompozícia eposu má svoje ustálené časti. Napr. v úvode/propozícii (z lat. – zámer, návrh) básnik vždy stručne zhrnie ob-sah diela. Nasleduje invokácia (z lat. – vzývanie), v ktorej volá na pomoc múzu/inšpiráciu (podľa Múz, deviatich gréckych bohýň, ochrankýň umenia a vied). Po invokácii prichádzajú dve dlhé opisné časti, v ktorých predstaví postavy a opíše ich hrdinský boj. Do zápasu zasahujú bohovia, ktorí podporujú bojujúce strany alebo im škodia... Veršovaná epika bola veľmi rytmická, pretože bola určená na ústny, spevný prednes. Epos najprv existoval v ústnej podobe, až neskôr vznikli písané eposy. Prvým druhom eposu je hrdinský epos. Najstarším hrdinským eposom je sumerský epos Gilgameš.

V čase bájí a prvých starovekých eposov ešte nebol veľký rozdiel medzi epikou a drámou. Literárne druhy po stáročia dotvárali svoje znaky, až sa ustálili v istej podobe. Na autorovi – umelcovi nezáležalo. Najdôležitejším článkom literárnej komunikácie bol ten, kto príbeh rozprával – teda interpret. Ten pridával príbehy alebo z nich uberal. Príbehy boli dlho kolektívnym dielom – na ich obsahu a forme spolupracovali nespočetní rozprávači príbehov. Ich hlavným cieľom bolo zachovať v pamäti spoločenstva to, čo sa stalo v dávnej dobe.

Vypočujte siParnas (Kľúčové diela svetovej literatúry):http://www.rozhlas.sk

34 3534 35


© Gilgameš

Gilgameš bol synom človeka a matky bohyne. Dve tretiny jeho bytosti tvoril boh a jednu tretinu človek. Bohovia mu dali krásu, múdrosť i silu, ktorá očarila bohyňu Ištar. Gilgameš ju odmietol a pokoril. Bohovia za tento čin potrestali jeho priateľa Enkidua. Enkidu umiera v horúčkach a jeho sen o podsvetí a úzkosti zo smrti je jednou z najdojímavejších pasáží v starovekej literatúre. Aj Gilgameš bol smrteľný, a preto sa rozhodol získať nesmrteľnosť. Vydáva sa na cestu za Utanapištimom, ktorý bol bohmi obdarený večným životom. Utanapištim prežil potopu sveta a jeho príbeh sa podobá na biblický príbeh o Noemovi. Iba bohovia môžu spraviť Gilgameša nesmrteľným, ale Utanapištim vy-zradí Gilgamešovi tajomstvo bohov: „Je taká rastlina, čo vracia v starobe život.“ Gilgamešovi sa podarí rastlinu vyloviť zo samého dna mora, ale kým sa umýva vodou zo studne, rastlinu mu zje had. V závere eposu sa zronený Gilgameš žaluje prievozníkovi: „Márne som vykonal viac ako iní ľudia, márne som aj viac vytrpel. Nemôže nájsť večný život, kto je z ľudského plemena.“ Dostáva odpoveď, ktorá je hlavnou myšlienkou eposu: „Nemôže nájsť večný život človek, môže si však zachovať večné meno. Svojím dielom si sa stal nesmrteľným, hrdina Gilgameš.“

Pozri sa, priateľ, na veľkú hradbu okolo Uruku na brehoch Eufratu! Je z pálených tehál, vysoké a mocné, múry má ako z kovu! Prejdi sa medzi jej cimburím, zostúp k jej základom a dotkni sa ich rukou! Pochádza z nedávnych čias a nič podobného nevytvoril nikde nijaký kráľ ani človek. Bol to hrdina Gilgameš, čo svojou vôľou a rukou svojho ľudu postavil túto nesmiernu hradbu, aby žil Uruk bezpečne pred vojakom z iného mesta a pred zbojníkom z púšte. Nikto na celej tej veľkej plochej doske, čo pláva na vesmírnom mori a čo sa volá Zem, sa nemohol Gilgamešovi rovnať. Sami bohovia našli v ňom zaľúbenie, keď ho zo smrteľného muža Lugalbandu porodila jeho božská matka Ninsun. Boh slnka Šamaš ho obdaroval krá-sou; postavu mal vysokú jedenásť lakťov, deväť piadí1 meral okolo hrude, zdobili ho dlhé kučeravé vlasy spletené do vrkočov, z jeho mužnej tváre vyžaroval pôvab. Boh búrky Adad mu dal odvahu a silu; krok mal sťa divý býk, nikdy neklesal na mysli a neslabol na tele vo dne ani v noci, úderu jeho zbrane nepriateľ neodolal. Boh múdrosti Ea mu daroval rozum; poznal všetky prítomné i minulé veci na svete, nič mu neostalo skryté, dôvtip a úsudok mal ako sed-moro mudrcov, čo pred dávnymi vekmi naučili ľudí vedám a umeniam.

Gilgameš

1 piaď (-e, -í, ž.) – vzdialenosť medzi palcom a malíčkom roztiahnutej dlane

Ukážka 4

ÚlohyÚlohy k ukážke 4

1.

2.

3.

4.

6.

7.

5.

Pred čítaním ukážky si v skupinách (alebo pomocou metódy brainstormingu na tabuľu) vytvorte zoznam ideálnych fyzických (sústreďte sa na detaily tváre a postavu) a charakterových daností súčasného mladého muža. Používajte prirovnania, ustálené slovné spojenia a epitetá. Výsledok nahlas prečítajte.

Vypíšte si fyzické a charakterové vlastnosti Gilgameša. Aké umelecké prostriedky sa podieľajú na vykreslení tohto hrdinu?

Porovnajte opis a charakteristiku Gilgameša s obrazom vášho fiktívneho idolu z úlohy 1. Diskutujte o tom, ako sa zmenili kritériá posudzo-vania krásy a charakteru od čias staroveku.

Nájdite časti o poznaní človeka a o jeho predstavách o svete.

V texte nájdite časť, ktorá by pre niektorých „vedcov“ bola dôkazom, že civilizácia Mezopotámie je staršia než staroveká (podľa nich pochádza dokonca z inej planéty). Diskutujte o podobných názoroch.

Pomenujte architektonické dielo, ktoré sa zaslúžilo o Gilgamešovu nesmrteľnosť.

Čím sa môže dnes stať človek nesmrteľným?

Z diela

36 37


©

36 37

Iliada a OdyseaNajznámejšími hrdinskými eposmi sú eposy gréckeho básnika Homéra iliada a Odysea. hrdinským eposom sa v nasledujúcich obdobiach (renesancia, barok a klasicizmus) inšpiroval historický epos.

Filológovia majú rôzne názory aj na dobu vzniku hrdinských eposov Iliada a Odysea (Vznikli oba naraz?), aj na ich autorstvo (Napísal oba eposy Homér?). Prevláda názor, že Homér zhrnul do jedného útvaru viacero epických piesní, ktoré už pred ním šírili iní speváci. Podkladom oboch eposov sú mýty o bojoch Achájcov/Danajcov (najmocnejší grécky kmeň) so susednými kmeňmi a o návratoch achájskych hrdinov do vlasti. Kľúčovú pozíciu majú boje o Tróju (nazývanú aj Ilion) a návrat hrdinu Odysea do rodnej Itaky. Homérov epos je typický pre starovekú li-teratúru. Ľudia vystupujú po boku bohov alebo ich potomkov, ktorí mali jedného rodiča boha alebo bohyňu (napr. Achilles, Hera-kles). Opisy prostredia, zbroje, prírodných podmienok, opevnení miest sú autentické a veľmi podrobné. Podľa nich objavil Dr. H. Schliemann Tróju, o ktorej si vedci dlho mysleli, že existovala len vo fantázii slepého básnika.

Epos iliada opisuje iba určitý úsek udalostí z desiateho roku bojov o Tróju, čiže Ilion (posledných 51 dní trójskej vojny; rozhodujúca bitka o Tróju trvala 4 dni), od chvíle, keď sa Achilles vzdal boja, po zabitie Paridovho brata Hektora. Príčinou vojny bol únos krásnej Heleny, manželky spartského kráľa Menelaa, ktorú uniesol syn trójskeho kráľa Priama Paris. Menelaos so svojím bratom Agamemnonom zorganizoval odvetnú výpravu gréckych kmeňov proti Tróji.

Achilles sa odmietol zúčastniť ďalších bojov, lebo mu Agamemnon odňal ukoristenú zajatkyňu. Urazil sa a požičal svoju zbroj priateľovi Patroklovi. Toho však zabil trójsky hrdina Hektor. Vyvrcholením eposu je súboj Achilla s vodcom Trójanov Hektorom. Achilles zabil Hektora a potupil jeho mŕtvolu tým, že ju priviazanú ku koňovi vláčil okolo tábora. Musel prísť sám kráľ Tróje s darmi a prosiť, aby svojho syna mohol pochovať. Achilles nakoniec zomrel rukou Parida. Boh Apolón viedol šíp Parida tak, aby zasiahol jediné zraniteľné miesto na tele Achilla – jeho pätu. Nakoniec Gréci/Danajci dobyli Tróju ľsťou. Na návrh itackého kráľa Odysea postavili obrovského dreveného koňa. O tom sa však dozvedáme až v Odysei.

Spoločenský a historický kontext

A U T O R S K ý K O N T E x THomér(asi 9. až 8. stor. pred Kr.)

Homér bol slepý starogrécky básnik (spevák/rapsód), o ktorom nevieme, kde sa na-rodil, kedy zomrel, ako vyzeral. Možno je to i preto, že Homéra Gréci prestali chápať ako človeka s individuálnymi črtami – jeho meno sa stalo synonymom slova básnik. Uctievali ho ako poloboha a jeho poéziu považovali za proroctvo. Mnohé mestá v Grécku a v Malej Ázii sa vyhlasujú za jeho rodisko. Nebol súčasníkom udalostí, o ktorých písal, narodil sa asi o štyristo rokov neskôr.

Z diela

Chrám Erechteion (Sieň panien), Atény (5. stor. pred Kr.)

36 3736 37


© Epos odysea opisuje posledných 41 dní desaťročného blúde-nia itackého kráľa Odysea pri návrate na rodnú Itaku. Odyseov syn Telemachos sa vydal na odporúčanie bohyne Atény hľadať svojho otca, ktorý sa ani po 10 rokoch od skončenia trójskej vojny nevrátil domov. Jeho žena Penelopa ho verne čaká, ale na jej dvore sa už schádzajú nápadníci, ktorí ju nútia vydať sa.

Odyseus sa celých 10 rokov plavil po mori. Pohneval si boha Poseidóna, lebo oklamal a oslepil jeho jednookého syna Poly-féma, obra z rodu Kyklopov, aby sa spolu s druhmi dostal z jeho zajatia. Vetry ho zahnali až k ostrovu čarodejnice Kirké, ktorá premenila jeho druhov na istý čas na prasce. Žil s ňou dva roky. Zaľúbila sa do neho i krásna nymfa Kalypso, s ktorou zotrval sedem rokov. Sirénam (napoly dievčatá a napoly vtáky; ich hlas nebolo možné nenasledovať) a ich čarovnému spevu sa vyhol tak, že druhom zapchal uši a seba dal priviazať o loď. Premohol všetky čary a zostúpil do podsvetia. Duše mŕtvych mu napovedali, ako sa vyhnúť nepriazni bohov a vrátiť sa na rodný ostrov. Vládca bájnych moreplavcov Fajákov mu pomo-hol vrátiť sa na Itaku, kam prišiel aj jeho syn. Spoločne odohnali nápadníkov vernej Penelopy, ktorá opäť mohla žiť so svojím manželom.

Hovor mi, Múza, o chytrom mužovi, ktorý sa veľa nablúdil po šírom svete, keď vyvrátil posvätnú Tróju, uvidel mestá a spoznal zmýšľanie premnohých ľudí, vo svojom srdci vytrpel na mori preveľa strastí, snažiac si zachrániť život a druhom umožniť návrat. Túžil nesmierne po tom, no nemohol zachrániť druhov. Tí totiž zhynuli pre svoju spupnosť a slepotu ducha, hlupáci biedni, bo zjedali dobytok Hélia, syna Hyperióna, a tento im zmaril deň návratu domov. Z tohto niečo povedz aj nám, ó, božská Diova dcéra!

Homér: Odysea

Ale keď Odyseus chytrý sa zdvihol, by predniesol slová, povstal a dolu sa díval a do zeme upieral oči.Nehýbal vôbec ni vpred, ni dozadu rečníckym žezlom,držiac ho nehybne v ruke sťa nejaký človek bez zmyslov; bol by si riekol, že je to buď hlúpy, buď nevrlý človek.Ale keď konečne zo svojich pŕs hlas vypustil silný, z úst mu plynuli slová – tie boli sťa snehové vločky – naozaj nebolo chlapa, čo by bol s ním zápasiť mohol.

Homér: Iliada

Ukážka 5

Ukážka 6

Z diela

Amfora (6. stor. pred Kr.)

Zeus, rím. kópia gr. originálu (2. stor. po Kr.)

38 39


38 39

ÚlohyÚlohy k ukážke 5 – 6

1.

2.

3.

4.

5.Na základe ukážok vytvorte osobnostný profil Odysea. Ktorá vlastnosť sa stala jeho identifikačným znakom? Ktorá z jeho charak-terových vlastností sa vám páči najviac?

Ktorá charakteristika vypovedá o Odyseovi z ukážky 6?A. hanblivý rečník B. človek so silným hlasom C. vynikajúci rečník D. nevrlý a hlúpy rečník

Ktoré dva druhy komunikácie sa dostali do rozporu v ukážke 6?

Rozdeľte sa na skupiny a prehľadne spracujte komentáre odborníkov k eposu Odysea, ktoré nájdete v hovorenej podobe na internetovej stránke http://www.rozhlas.sk, v relácii PAR-NAS. Výsledok prezentujte na hodine sloven-ského jazyka.

6.

Pracujte s príručkou teórie literatúry a zistite, v čom je rozdiel medzi mýtom a eposom. Navštívte miestnu knižnicu, prečítajte si a prerozprávajte niektorý z gréckych mýtov.

Samostatne analyzujte text ukážky 5.a) Nájdite v ukážke 5 meno dcéry najvyššie postaveného gréckeho boha.b) Vysvetlite význam slovných spojení slepota ducha a prežiť si odyseu. c) Nájdite v Pravidlách slovenského pravopisu pravidlo o skloňovaní vlast-ných mien Zeus, Odyseus, Herakles, Achilles, Telemachos.

Pozrite siOdysea, film, USA, F. F. Coppola (1997)

Trója, film, USA, W. Petersen (2004)

AeneisEpos poznala aj rímska literatúra. Autorom eposu aeneis je Publius Vergilius Maro (Vergílius). Považuje sa za prvý významný autorský a písaný umelecký epos. Od doby jeho vzniku sa datuje tradícia umeleckého eposu v európskych literatúrach.

Aeneas bol synom bohyne Venuše. Keď mu Achilles vzal dobytok, pridal sa v trójskej vojne na stranu Trójanov. Gréci obsadili Tróju, ale bohovia sa postarali, aby sa mu podarilo ujsť. Podobne ako Odyseus, aj Aeneas putoval mnoho rokov, kým sa mu podarilo usadiť sa a postaviť mesto. Vergíliov hrdina sa vedome podriaďuje osudu, jeho hlavnou vlastnosťou je zodpovednosť k bohom, vlasti a rodine. Približne o tristo rokov neskôr Aeneado-vi potomkovia Romulus a Remus založili mesto Rím. Od Romula, ktorý vyšiel víťazne z ich vzájomného boja, si odvodzovali pôvod významné rímske rodiny a králi.

Prečítajte siZamarovský, V.: Bohovia a hrdinovia antických bájí (1969)

Viete, že...?Slovenský autor literatúry faktu Vojtech Zamarovský sa venoval popularizácii najvýznamnejších starovekých civilizácií, študoval diela Homéra, pamiatky v múzeách celého sveta. Jeho diela sprístupňujú čitateľovi dávne civilizácie Grécka, Ríma, Egypta, Mezopo-támie či Malej Ázie. K jeho najznámejším dielam patria: Objavenie Tróje, Dejiny písané Rímom, Grécky zázrak, Ich veličenstvo pyramídy, Vzkriesenie Olympie a ďalšie.

Z diela

Najstarší zachovaný prepis Vergíliovho eposu Aeneis (5. stor. po Kr.)

©

38 3938 39


Ukážka 7

Podobenstvo/parabola (z gr. parabolé – prirovnanie, zhoda) je krátky epický útvar, ktorý náj-deme v názve asi tridsiatich príbehov. Ich autorstvo pripisujú evanjeliá Ježišovi (napr. Podobenstvo o rozsievačovi, Podobenstvo o robotníkoch na vinici.) Najčastejšie pod podobenstvom rozumieme príbeh z reálneho života podaný formou metafory, ktorý má hlbší zmysel, než sa na prvý pohľad zdá.

Podobenstvo(krátka epická próza)

Viete, že...?Podobenstvo nájdeme aj v gréckej literatúre. Jedno z najkrajších podobenstiev gréckej literatúry je dielo filo-zofa Platóna známe ako Podobenstvo o jaskyni. Nachádza sa v jeho diele Ústava a je podané vo forme dialógu medzi Platónovým učiteľom Sokratom a istým Glaukonom. Platón sa v ňom zaoberá otázkou vzdelania a nevzdelania človeka.

Podobenstvo o horčičnom zrnku

K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho zná-zorníme? Je ako horčičné zrnko. Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi, ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky.

Evanjelium podľa Marka, 4

Interpretácia Podobenstva o horčičnom zrnku

Ježiš v podobenstve o horčičnom zrnku učí o Cirkvi, ktorá je začiatkom a zárodkom Božieho kráľovstva. Z podobenstva vyplýva, že Cirkev je živý, ustavične sa rozrastajúci organizmus ľudského spoločenstva. Naj-prv bola Cirkev malá, nepatrná, takmer neviditeľná v množstve národov a ľudstva, ale ako malé horčičné zrnko vyrastie vo veľký strom, podobne aj Cirkev sa rozrástla vo veľkú duchovnú rodinu a jej členmi sa stali ľudia zo všetkých národov, kmeňov a jazykov.

P. Janáč

Úlohy k ukážke 7

1.

2.

Pracujte s textom ukážky. Vysvetlite po svojom Podobenstvo o horčičnom zrnku. Porovnajte svoj názor s názorom P. Janáča.

Podčiarknuté slová z nasledujúceho citátu z Evanjelia sv. Matúša nahraďte konkrétnymi pomenovaniami (napr. podstatnými a prídavnými menami).

Keď bol potom sám, tí, čo boli okolo neho s Dvanástimi, pýtali sa ho na podobenstvá. On im odpovedal: „Vám je dané tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku, podáva sa všetko v podobenstvách...

Ištarina brána (detail, 6. stor. pred Kr.)

©

40 41


40 41

Bájka(krátka epická próza)

Bájka je starobylý krátky neveršovaný alebo veršovaný žáner. Najčastejšie v nej vystupujú zvieratá, ktoré sú nositeľmi ustálených vlastností (napr. líška býva prešibaná a falošná). Bájka vyslovuje mravné poučenie, vysmieva sa zlu. Poučenie vyplýva buď z príbehu, alebo je formulované/jasne vyslovené na konci bájky. Bájka využíva mnohé umelecké jazykové prostriedky, najvýraznejšie/najfrekventovanejšie je napr. nepriame pomeno-vanie a personifikácia, čiže zosobňovanie.

Starovekú bájku na majstrovskú úroveň vypracoval grécky bájkar ezop (6. stor. pred Kr.). Podľa ústnej tradície bol škaredým hrbatým otrokom, ktorý vďaka nevšednej duchaplnosti a ostrovtipu získal slobodu. Väčšina bájok, ktoré sa mu pripisujú, sa odohráva vo svete zvierat, ktoré sú charak-teristické svojím spôsobom správania (napr. pracovitý mravec, hlúpy havran). Po stáročia dochádzalo k zmenám v texte Ezopových bájok a menili sa aj mravné poučenia v závere bájok.

Človek a satyr

žil raz jeden človek v jednom dome so saty-rom. Nažívali spolu šťastne dlhý čas. Potom raz prišla veľmi studená zima. Človek si začal dúchať na skrehnuté ruky. „Prečo to robíš?“ opýtal sa satyr. „Predsa aby som sa zohrial,“ odpovedal človek. „Vždy si dúcham na ruky, aby som si ich zahrial, keď ich mám studené.“ V ten istý deň mali na večeru ovsenú kašu. Kaša bola veľmi horúca a človek sa bál, že mu popáli jazyk. Preto chytil misku do ruky a začal do kaše dúchať. Satyr ho v úžase pozoroval. „Čo to robíš?“ spýtal sa. „Dúcham si do kaše,“ odvetil človek. „Ale prečo?“ divil sa satyr. „Aby som si ju ochladil, ty hlúpy,“ zvolal muž. Satyr pokrútil hlavou a vstal. „Ja radšej pôjdem ďalej,“ povedal. „Ako to myslíš?“ spýtal sa človek. „Kam chceš ísť?“ „Čo najďalej od teba,“ odvetil satyr. „Nebudem bývať s niekým, kto jedným dychom chladí aj zohrieva.“

Ezop

Ukážka 8 ÚlohyÚlohy k ukážke 8

1.

2.

3.

4.

Nájdite v slovníku význam slova satyr.

Ktorý z výrokov najviac vypovedá o odkaze bájky Človek a satyr? A. Človek nemôže žiť šťastne v jednom dome so satyrom.B. Ak chcú dvaja žiť šťastne, musia si prácu v domácnosti podeliť.C. Ľudia majú radi veci, ktorým ro-zumejú, na ktoré si zvykli.D. Ak chceme, aby s nami ľudia žili, nesmieme im nadávať do hlupákov.

Čo je dôvodom bohatého členenia textu na odseky?

Dokážte, že bájka z ukážky patrí k epike.

ČO Už ViETE

Zaľúbený kentaurus, rím. kópia gr. originálu (1. – 2. stor. po Kr.)

©

40 4140 41


Bájka dodnes prekvapuje čitateľa súdržnosťou kompozície a bohatým obsahom zvyčajne kratšieho textu. Na ukážke 8 pozorujte elementárne časti textu, ktoré majú svoj vlastný význam – motív y (z lat. motivus – uvádzajúci do pohybu):

a) spoločný život človeka a satyra,b) príchod zimy,c) dúchanie na skrehnuté ruky,d) fúkanie do horúcej kaše,e) satyrovo rozhodnutie odísť,f ) dôvod satyrovho rozhodnutia.

O nespokojnom počítači

žil raz jeden počítač, ktorý bol veľmi výkonný. Všetci návštevníci internetovej kaviar-ne, v ktorej žil, chceli pracovať len na ňom. Okrem toho, že bol výkonný, bol aj najdrahší a najmodernejší. Preto mu počítačový lekár nainštaloval ten najlepší antivírusový program, aký bol na trhu. Tento program ho veľmi dobre chránil pred akoukoľvek nákazou, avšak zabraňoval aj neškodným, len trochu podozrivým súborom otvoriť sa. A tak sa mnohí po-brali k inému počítaču, aby si tam mohli svoj súbor pozrieť. Počítaču sa zazdalo, že už nie je najobľúbenejší, a rozhodol sa niečo s tým urobiť. Začal náročky bojkotovať antivírusový program. Na jeho harddisk sa dostali rôzne videá, fotky a mp3-ky, o ktorých predtým mohol len snívať. Pri jednom sťahovaní bol antivírusový program neobyčajne nervózny a odporujúci. Počítač ani jeho používateľ na upozornenia nereagovali a súbor aj tak stiahli. Bol to Trójsky kôň. Okamžite začal ničiť softvér spolu so všetkými videami a mp3-kami. A tak náš počítač o všetko prišiel... Potreboval aj liečenie, a preto bol dlho mimo prevádzky. Keď sa vrátil, zistil, že v ka-viarni pribudli ešte novšie a výkonnejšie počítače.

Poučenie: Buďte vždy spokojní s tým, čo máte, lebo vždy môže byť ešte horšie.

A. Dvoráková (žiacka práca)

Ukážka 9

Úlohy

2.

Pozri Zbierku

textov. str. 50

3.

1. Prerozprávajte niektorú z klasických (zvieracích) Ezopových bájok, ktoré poznáte.

Pracujte so zhrnutím učiva. a) Ktorý z vymenovaných motívov nazývame prírodný motív?b) Nachádza sa v ukážke 8 úvahový motív?

Buďte tvoriví. inšpirujte sa ukážkou 9.a) Vymyslite a napíšte modernú bájku.b) Pretransformujte známu Ezopovu bájku do iného literárneho žánru alebo druhu.

Žiaci a učitelia v Aténskej škole (5. stor. pred Kr.)

©

42 43


42 43

ČO Už ViETE

Anekdota(krátka epická próza)

Anekdota je krátky príbeh o nejakej skutočnej alebo vymyslenej udalosti zo života známej osobnosti, ktorý má neočakávaný a nepredpokladaný záver s humorným vyznením. Jej znakmi sú krátky rozsah, duchaplnosť a pointa.

K Aristotelovi prišiel klebetný človek: „Koľko berieš za vyučovanie rečníckeho umenia?“ „Od teba dvakrát toľko ako od ostat-ných.“ „A to už prečo?“ spýtal sa klebetník. „S tebou budem mať dvojakú prácu. Skôr ako ťa začnem učiť rečniť, budem ťa musieť najprv naučiť mlčať.“

Gaius iulius Caesar dal po svojom víťazstve znovu postaviť všetky sochy a busty svojho protivníka Pompeia, ktoré ľud zničil. Rimanovi, čo chválil Caesarovu veľkorysosť, Cicero odvetil: „To je samozrejmé. Caesar musí myslieť aj na to, čo spraví jeho nasledovník s jeho pomníkmi.”

Mladoženáč Themistoklés raz povedal: „Môj drahý synček vládne teraz nad celým Gréckom! Lebo Aténčania vládnu nad Gréckom. Ja vládnem nad Aténčanmi. Moja žena vládne nado mnou. A môj syn vládne nad mojou ženou.”

Pyrhos bol vyzvaný, aby vyhnal z kra-jiny notorického ohovárača. „Len ho tu nechajte,” rozhodol Pyrrhos, „Vždy je lepšie, keď bude na nás nadávať...”

neznámy autor, ústna tradícia

istý táraj dlho nudil Aristotela jalovým rozprávaním a nakoniec sa spýtal: „Čo na to poviete, majstre?“ „Podľa môjho názoru,“ odpovedal filozof, „je prinajmenšom zaujímavé, že človek, ktorý má obe nohy zdravé – ako napríklad ja – neodíde, ale stráca čas tým, že vás počúva.“

J. Brezina

Ukážka 10 Ukážka 11

ÚlohyÚlohy k ukážke 10 – 11

1.

2.

3.

4.

5.

6.

Naštudujte si v príručke teórie literatúry rozdiel medzi anekdotou a vtipom. Na hodine ho vysvetlite spolužiakom.

Dokážte, že ukážky sú anekdotami.

Nájdite podobné anekdoty a preroz-právajte dve, ktoré vás najviac zaujali, svojim spolužiakom.

Zistite v dostupných zdrojoch a vysvetli-te, ktoré ustálené slovné spojenie sa spája Pyrrhom?

Doplňte anekdotu s Pyrrhom a notoric-kým ohováračom.

Porozprávajte spoločensky vhodný vtip a zdôvodnite, prečo ho nemožno nazvať anekdotou.

©

42 4342 43


ČO Už ViETE

Lyrická poézia

óda ľúbostná báseň žalospev/elégia epigram, epitaf

Lyrika

Óda(reflexívna poézia)

Óda (gr. ódé – pieseň) je lyrická báseň, ktorá vyniká nadnesenosťou/pátosom obsahu a jazykových prostriedkov. Oslavuje človeka, národ, slobodu, prírodu, mladosť ap.

Zo štylistického hľadiska óda predstavuje úvahu, patrí teda do reflexívnej lyriky – autor sa zamýšľa nad nejakým faktom alebo javom, oslavuje ho, rozoberá jeho vlastnosti, hľadá príčiny jeho vzniku ap. Druhom ódy je hymna (chválospev). V antickej literatúre bola óda zborovou oslavnou piesňou. Charakterizovalo ju vzrušenie, nadšené city, umelá a vzletná forma a sviatočnosť prejavu, niekedy aj priame oslovenie adresáta ódy.

V gréckej literatúre písala ódy poetka Sapfo, ódu na člove-ka môžeme nájsť aj v Sofoklovej dráme Antigona v pies-ňach zboru.

V rímskej literatúre v písaní ód vynikal Quintus Horatius Flaccus (horácius) (65 – 8 pred Kr.), ktorý svoje básne vydal pod názvom Ódy. Oslavuje v nich lásku, pokoj, mier v čase, keď po Cézarovej smrti (44 pred Kr.) zúrili vojny. Učí človeka, že na šťastný život stačí málo – treba si vážiť príbytok po starých rodičoch, mať čisté svedomie a dobrý spánok. Netre-ba sa hnať za majetkom a utekať do cudziny, aby sme ušli sami pred sebou. Netreba sa báť zajtrajška ani bolestne spomínať na minulosť – srdce sa má tešiť z prítomnej chvíle.

Viete, že...?Žáner óda sa dostal aj medzi ustálené slovné spojenia. Ak na niekoho alebo na niečo spievate ódy, prehnane ho alebo to chválite.

Python a Duris: Herakles a Aténa (5. stor. pred Kr.)

©


Amfora svätá[...]Ty nežnou silou otváraš zámky týchnajtvrdších sŕdc, ty starosti odvážnychi tajné plány odhaľuješBakchovým mokom, čo iskrí vtipom.

Ty vlievaš nádej do mysle skľúčenej,ty odvahou i bedára napĺňaš:pár tvojich čiaš, a nezľakne sakoruny tyrana ani zbrane.

Horácius (60 pred Kr.)

Ak si chceš spievať,tak sa uč píjať!A za tón každýz dobrého pi vždy!Len sa o mierunestaraj veru!Zvečera zrána,plný buď vína!Nepiješ, piješ, zo sveta zídeš!V každučkej chvíli na víno mysli![...]Pravdu chceš poznať,úprimnosť asnáď?Vo víne pravdy dosť,Je v ňom i úprimnosť!Skryté čo býva,víno odkrýva!

anonym (1795)

GRóF ALFRéD: [...] ó, kráľ môj veľký, dámy, páni vzácni! i umenie je dobrá vec, však pohár vína lepšia. Tak často zrazené je k zemi umenie a ako otrok bozká moci prah i falošnej hre prepožičia hlas. Však tento malý, zlatý pohár vína vie bojovať tou silou, ktorú nesputnáš, a odkrývať vie skrytú pravdy tvár. ó, keby údelom to bolo umenia! Oj, víno, víno, boh ti nebo daj!

P. Zvon, Tanec nad plačom (1943)

Ukážka 13

Ukážka 14

Ukážka 12

Úlohy k ukážke 12 – 14

Určte, čo je témou jednotlivých ukážok a vyjadrite sa k autorskému zámeru.

Ak sú básne z ukážky 12 a 13 oslavou, čím je báseň z ukážky 14?

Vypíšte z ukážky 12 nepriame pomenovanie oslavovaného predmetu.

Uvažujte, prečo autor použil v ukážke 12 epiteton zlatý (pohár vína). Prezentujte svoj názor.

Ktorá z nasledujúcich charakteristík vína platí pre ukážky 12 a 13? Svoj výber podporte citáciou veršov z ukážok.A. víno rozväzuje ľuďom jazykB. víno prebúdza v človeku agresivituC. víno je spojencom mociD. víno skryje pravú podstatu človeka

Nájdite v ukážkach paralely alebo rozdiely v prístupe autorov k vínu.

Vysvetlite, prečo je výraz iskrí vtipom metaforou. Vysvetlenia nahlas prečítajte.

Vysvetlite, prečo je výraz koruna (tyrana) metony-miou. Vysvetlenia prečítajte nahlas.

Pripravte si krátky príspevok na tému: Alkoho-lické nápoje a zdravý životný štýl. Využite formu komiksu, plagátu, verbálnej ústnej/písomnej prezentácie vlastných názorov alebo názorov odborníkov.

44 45Trajánov stĺp, Rím (113 po Kr.)

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.©


Ľúbostná báseň (osobná/intímna poézia)

antickí autori ako prví oslávili lásku vo všetkých jej podobách. Publius Ovidius Naso (Ovídius) (43 pred Kr. – 18 po Kr.) v diele umenie milovať svoje vlastné skúsenosti túži ponúknuť tým, ktorí nevedia, ako si vybrať partnera, ako sa obliecť, aby najlepšie zapôsobili (o jeho bohatých skúse-nostiach svedčí aj to, že bol trikrát ženatý). V diele Lieky proti láske poučuje, čo robiť, aby sme sa zbavili osoby, ktorú už nemilujeme. Naturalisticky opisuje špinu, neupravený zovňajšok, ktorý odpudí aj najzaľúbenejšieho. Predovšetkým sa treba zamestnať akoukoľvek činnosťou, aby človek nerozmýšľal priveľmi o láske. Rady sú však myslené ironicky. Aj napriek poučovaniu nám autor zanechal dôležité posolstvo: proti skutočnej láske nijaké lieky neexistujú. Dokazuje, že i tému lásky možno spracovať hravo, veselo, na pobavenie tých, ktorí ju budú čítať.

Prečítajte siVeľpieseň Šalamúnova(http://www.biblia.sk/sk/1/biblia/sev/sol/001.htm)

Teraz mi pomôžte, Amor a Venuša, viacej než dosiaľ, teraz mi, Erató, Múza po láske nazvaná, žič!Môj cieľ je nesmierny: mužom dať návod, ako sa skrotí umením Amor – to chlapča, ktoré si lieta, kam chce.Keďže má dvoje krídel, je nestály, túla sa svetom – a na mieste ho zdržať človek má primálo síl.[...]Mám ti poradiť, aby si posielal ľúbostné verše? A načo? Nikto už nevie skutočnú báseň si ctiť. ženy pochvália verš, no túžia po veľkých daroch: boháč má istú ich lásku – môže byť chruňo i drúk.Naozaj v zlatom veku dnes žijeme: zlato má slávu, zlatom dnes možno platiť ženino srdce i česť.A keby si, sám Homér, k nám s Múzami prikvitol zra-zu, no smrdel by si grošom, z brány ťa vykopnú von.

Ovídius

Ukážka 15Úlohy k ukážke 15

1.

2.

3.

4.

5.

Pozorne si prečítajte text. Nájdite kľúčové slová, ktoré autora spá-jajú s rímskou literatúrou.

Na základe ukážky sformulujte názor autora na lásku a na úlohu, ktorú zohráva v ľúbostnom „boji“ umenie.

Napíšte meno gréckeho boha, od ktorého je odvodené meno ochrankyne ľúbostného bás-nictva.

Diskutujte o Ovídiovom autor-skom zámere. Ako vníma dobu, v ktorej žije?

Akú rolu zohrávajú peniaze v medziľudských vzťahoch, v láske dnes?

Ľúbostnú/intímnu lyriku nájdeme aj v Biblii v Šalamúnovej piesni (Veľpieseň Šalamúnova, Pieseň piesní). Je to pravdepodobne súbor starých ľúbostných svadobných piesní, ktoré sa spievali v predvečer svadby alebo priamo na nej. Verše sa pripisujú kráľovi Šalamúnovi, aj keď označenie „kráľ a kráľovná“ platilo na svadbe pre každú nevestu a ženícha. Medzi kanonické (potvrdené cir-kvou) knihy sa dostala preto, lebo ju vykladali alegoricky a videli v nej ospevovanie vzťahu Boha/Jahveho a vyvoleného ľudu, resp. kresťania v nej videli spojenie Ježiša Krista a cirkvi.

44 45

©


© žime, Lesbia moja, milujme sa,všetky klebety starých svätuškároviba ako groš deravý si vážme.Slnko zapadnúť môže a vyjsť znova:nám keď zhasne raz krátke svetlo žitia,navždy k spánku nás uloží noc večná.Daj mi tisícku bozkov, potom stovku,potom tisícku znova a zas stovku,a zas tisícku novú, potom stovku.Keď si tisíc a tisíc bozkov dáme,potom celý ten počet pomiešame,aby ktosi zlý nezávidel azda,keby o takom množstve bozkov vedel.

Catullus

Ukážka 16 Úlohy k ukážke 16

1.

2.

Ukážka reaguje na osobný zážitok autora. Pokúste sa uhádnuť, čo mohlo vyvolať klebety starých svätuškárov v antickom Ríme.

Catullova ľúbostná báseň sa vyhýba pomeno-vaniu nepríjemných alebo bolestných vecí či dejov. Nájdite verš/verše, kde použil namiesto drsného pomenovania zjemňujúci výraz.

Žalospev/elégia(spoločenská/občianska/politická lyrika)

elégia (z gr. elegos – pohrebný spev) ako lyrický žáner vznikla v starovekej literatúre. Jedným z najstarších žalos-pevov je nárek Gilgameša nad mŕtvym priateľom Enkiduom (Zbierka textov, s. 14). Spievaná podoba žalospevu sa zachovala v hudbe ako lamento.

V antickej gréckej literatúre sa v elégii spočiatku spracúvali námety politické a vojenské, v rímskej literatúre ľúbostné s témou trýznivej a nešťastnej lásky. Konečnú podobu nadobudla u Ovídia, ktorý vo vyhnanstve smútil za vlasťou a svoj smútok vyjadril v zbierke básní.

Na posmech býval som iba za stolom pri čaši vína

Na posmech býval som iba za stolom pri čaši vína,bársktorý klebetný jazyk o mne si táravo mlel.Päť rokov verne sťa otrok ja slúžiť tebe som vedel:za mojou vernosťou neraz od žiaľu zakúsneš v necht.Už ma nedojmú slzy – v ich siete som upadol často –vždy mi len úklady nové, Cynthia, strojil tvoj plač.Odídem s plačom i ja, no bezprávie osuší slzy:nechceš, by ľúbosti jarmo svorne nám tlačilo krk.

Zbohom buď, prah, čo slzami mojich si navlhol prosieb, zbohom buď, brána, čo nikdy nezlámal hnev mojich rúk...

Propertius

Ukážka 17

Nymfa s mušľou (1. stor. po Kr.)

46 47


5.

Epigram a epitaf (spoločenská/občianska/politická lyrika)

epigram v starovekom Grécku bol nápis na chráme, stavbe alebo pomníku. Spočiatku bol písaný neviazanou rečou (próza), neskôr viazanou rečou (poézia). V rímskej literatúre nadobudol epi-gram podobu vtipnej básne, satiry, ktorá mala dve časti. Prvá časť nastolila problém, druhá časť ho prekvapivým spôsobom vyriešila.

Z epigramu vznikol epitaf, lyrický žáner, nápis na náhrobnom kameni. Mal by vypovedať o autoro-vom vzťahu k životu. Môže byť vo forme kratšej básne alebo úryvku z dlhšej básne.

Keď sa ocitneme v úzkych, je ľahko si siahnuť na život; ale statočne si počína ten, kto aj biedu dokáže znášať. Martialis (1. stor.)

Mole viacej ako tvoja hlava poznajú,Lebo v knižkách sa ti smelo rýpu, vŕtajú.

J. I. Bajza (18. stor.)

V pravde žil som, krivdu bil som,verne národ môj ľúbil som.

S. Chalupka (19. stor.)

Dnešný otec iba vzdychá: Bože, prebože!žena nezmestí sa do šiat! Dcéra do kože!“

T. Janovic (20. stor.)



Úlohy ukážke 18 – 21

1.

2.

3.

4.

Rozhodnite, ktoré ukážky sú epigramy a ktoré epitafy. Svoje rozhodnutie zdôvodnite.

Nájdite v ukážkach ustálené slovné spojenia (frazeologizmy). Vypíšte ich.

Zistite, ktorí slovenskí spisovatelia písali alebo píšu epigramy. inšpirujte sa ich textami pri písaní vlastných epigramov na zvolenú tému.

Nájdite vo výkladovej časti Pravidiel slovenského pravopisu (Hlavné zásady prispôsobovania starogréckych a latinských mien) správnu výslovnosť mena rímskeho dramatika Martialisa.

Pracujte samostatne. Napíšte najmenej štvorveršový epitaf osobnosti, ktorú ste za jej života obdivovali alebo si ju pre niečo vážili (pokúste sa vytvoriť štvorveršie s rovnakým počtom slabík vo veršoch).

Hefaistov chrám, Atény (5. stor. pred Kr.)46 47

©


Dráma

tragédia komédia

Dráma

Základom dramatického diela je dialóg. Slovo dialóg pochádza z gréckeho dialogos – rozhovor. Kolískou európskeho divadla je Grécko. Tu sa sfor-movali základné dramatické žánre: tragédia (6. stor. pred Kr.) a komédia (5. stor. pred Kr.). Vznikla tu aj prvá európska teória drámy (Aristotelova Poetika zo 4. stor. pred Kr.)

Vonkajšia kompozícia drámy

dejstvá výstupy (v starovekej tragédii najčastejšie 5 dejstiev s prológom a epilógom)

Vnútorná kompozícia drámy

úvod/expozícia zápletka/kolízia vyvrcholenie/kríza obrat/peripetia rozuzlenie/katastrofa (v antickej dráme)

Úlohy

1.

2.

3.

Aký je rozdiel medzi divadelnou hrou a inscenáciou?

Aký je rozdiel medzi dramatickou postavou a hercom?

Vymenujte profesie, ktoré sa podieľajú na realizácii divadelnej hry.

ČO Už ViETE

Dráma je jeden zo základných literárnych druhov. Základným znakom klasickej drámy je neprítomnosť rozprávača. (V antickej tragédii funkciu rozprávača plnil chór, v modernej dráme 20. storočia je niekedy prítomný aj rozprávač.) Dramatické žánre sú určené na scénickú realizáciu, bývajú veršované i neveršované. Autor svoju predstavu o mieste deja i o konaní a pohybe postáv naznačuje v autorskom komentári alebo v tzv. autorských a scénickýchpoznámkach. Dráma ako literárny druh má spoločné znaky s epikou (dej) aj s lyrikou (prostredníctvom postáv vyjadruje autor svoje pocity, nálady a myšlienky).

Antické divadlo, Atény (161 po Kr.)48 49

©


© STRážCA: Môžem ešte niečo dodať, či mám už ísť?KREON: Ty si nezbadal, že tvoje reči sa mi hnusia?STRážCA: Týrajú tvoj sluch či tvoju dušu?KREON: Nemáš jedno, odkiaľ prichádza môj hnev?STRážCA: Ja týram len tvoj sluch, kým tvoju dušu týra páchateľ!KREON: Si prefíkané táradlo!STRážCA: To možno som, nič zlého som však nespravil.

Sofokles: Antigona

ŠERiF: Ako ďaleko dnes dovidieť...!DOKTOR: Naše staré mesto... a naša stará rieka...BLANKA: Všetko je také blízke... a také vzdialené..FiLiP: Deväť kilometrov. Alebo dvadsaťpäť rokov!SiRiUS: Po rieke sa plavili pltníci... Voda bola čistá, a keď sme sa vykúpali, zaľahli sme pod jelše.LUPiNO: Tam vraj pred dvetisíc rokmi vysedával aj ten... (Doktorovi) ... no ten – ako sa volal...?DOKTOR: Cisár Marcus Aurelius.BLANKA: Bože môj, aj sem hore čo sme sa len nachodili...! Vtedy tu ešte nebolo vôbec nič... iba hustá smrečina, červená od rýdzikov...ŠERiF: A tam, na teplých skalách, plno vreteníc...

I. Bukovčan: Pštrosí večierok (20. stor.)

Ukážka 22

Ukážka 23

„No, konečne,“ povedal šéfredaktor, keď som vstúpil do jeho miestnosti. „Čo je? Horí?“ spýtal som sa a zapálil som si cigaretu. „ideš do Prahy. Okamžite. Auto tu bude o chvíľu.“ „Do Prahy?“ Chcel som sa spýtať načo, ale nestihol som. V mysli sa mi vynorila cesta na Prahu a zrazu akoby mi všetka krv stiekla niekam do lýtok; musel som si sadnúť. žalúdok mi zovrela bolesť, ktorá stúpala hore, k srdcu. Pocítil som nevoľnosť a zahasil som cigaretu. Zatlačil som ju medzi ohorky v popolníku, až sa rozdrobila a na koncoch prstov mi zostalo trocha tabaku a popola; štítivo som si utrel prsty o nohavice. „Čo ti je? Stalo sa niečo?“ spýtal sa šéf.

D. Mitana: Zem je guľatá (20. stor.)

Ukážka 24

Úlohy k ukážkam 22 – 24

1.

2.

3.

Pravý dialóg musí obsahovať prvky, ktorými sa naznačuje priamy kontakt osôb vytvárajúcich dialóg. Bez nich by sa text mohol chápať ako monológ. Vyberte ukážku, v ktorej sa takéto prvky nachá-dzajú. Prečítajte ich.

Pozorne skúmajte formu dialóguv ukážkach 22 a 23. Čo je z komuni-kačného hľadiska osobité, zvláštne na dialógu v ukážke 23?

Nájdite ukážku, ktorá je úryvkom z pro-zaického diela. Porovnajte dialóg v pro-zaickom diele a dramatický dialóg.a) Vysvetlite, v čom sa uvedené dialógy líšia.b)Vysvetlite, v čom spočíva úloha dialógu v dramatickom a prozaickom texte.

4948 49Koloseum, Rím (2. stor. po Kr.)

50 51


©

50 51

tragédia(tragická dráma)

Začiatkom jari, keď po búrlivých zimných mesiacoch lode opäť mohli vyplávať na more, zhromaždili sa v Aténach v divadle občania, aby oslávili mestské dioný-zie, najväčšiu a najvýznamnejšiu dionýzovskú slávnosť svojho mestského štátu (polis). Najdôležitejšiu súčasť a zároveň vrchol slávnosti tvorili predstavenia tragédií, trvajúce tri dni. Chorégovia [bohatí aténski občania, ktorí hradili náklady na slávnosť zo svojho súkromného majetku], básnici [dramatici] a herci tu súťažili o víťazstvo..., ktoré im prinieslo veľkú prestíž a mimoriadne ocenenie verejnosti mestského štátu... E. Fischer-Lichte: Dejiny drámy

Pôvod slova tragédia je nejasný. Prekladalo sa buď ako capí spev (podľa spevákov prezlečených za capov), alebo ako spev o cenu capa (spev pri obetovaní capa).

Grécke tragédie sa vyvinuli zo starogréckej zborovej lyriky, ktorú predvádzal zbor. Spočiatku náčelník zboru v prestávkach medzi zborovými piesňami prednášal nejaký epický príbeh. Po čase Gréci za-viedli do drámy herca, ktorý odpovedal na otázky zboru, neskôr sa pridal druhý a nakoniec tretí herec. Hry sa uvádzali na počesť boha Dionýza (počas mestských dionýzií), ale ich mytologické obsahy väčšinou nemajú nič spoločné s týmto bohom. Autori čerpali námety z eposov Iliada a Odysea, neskôr z rôznych príbehov a bájí.

Podľa gréckeho filozofa aristotela je tragédia imitáciou vážneho činu, deja v dramatickej forme. Udalosti vzbudzujú strach a súcit, čím spôsobujú katarziu (z gr. katarzia – duševná očista/prenesene uvoľnenie spôsobené dojmom z umeleckého diela, očistenie vášní v závere). Za základ tragédie považoval Aristoteles dej. Dej v tragédii sa odohráva na užšie vymedzenom jednom priestore v prie-behu jedného dňa (24 alebo max. 30 hodín) a sústreďuje sa na jednu príhodu v živote protagonistu/hlavnej postavy (požiadavka jednoty miesta, času a deja).

Dej tragédie sa posúva vďaka konfliktom (lat. conflictus – zrážka). V úvode/expozícii sa objavia náznaky konfliktu, v zápletke/kolízii konfliktná postava/čin dej stupňuje, vo vyvrcholení/kríze konflikt graduje na najvyšší stupeň, v obrate/peripetii sa komplikuje riešenie konfliktu a v rozuzlení/katastrofe tragédie sa konflikt vyrieši smrťou postavy/postáv. Jadro konfliktu tvorí protichodnosť záujmov postáv. Postava sa môže dostať do konfliktu s inou postavou (interpersonálny konflikt), so spoločnosťou (spoločenský konflikt), dokonca aj sama so sebou (osobný, individuálny konflikt).

Na druhé miesto kladie Aristoteles charaktery (postavy). Tie by mali byť dobré (uskutočňujú dobré úmysly), primerané (ženská postava nemá mať mužské charakterové znaky), reálne a dôsledné.

Protagonista je človek vznešeného postavenia, čo naznačuje, že mu bol pôvodne určený šťastný osud. Napriek výnimočným vlastnostiam nie je dokonalý, nevyniká cnosťou a spravodlivosťou, ani neu-padol do nešťastia pre špatnosť a nešľachetnosť, ale pre nejaký omyl, akých sa obyčajne dopúšťajú ľudia pri veľkej sláve a šťastí... (Aristoteles, Poetika). Omylom, ktorého sa postava dopustila, môže byť napr. priveľká hrdosť, prehnané ambície, porušenie božích zákonov.

KrÍZa

KOLÍZia

exPOZÍcia

PeriPetia

KataStrOfa

Vnútorná kompozícia antickej tragédie

Aristoteles

50 5150 51


© Sofokles(496 – 406 pred Kr.)Bol rodákom z dedinky Kolónos blízko Atén. Pochádzal zo zámožnej rodi-ny a bol všestranne vzdelaný. Jeho život bol prostý. Hoci sa nevyhýbal verejnému životu, ba zastával aj vysoké štátne funkcie, venoval sa skoro výlučne tragickému básnictvu, v ktorom vynikal nad všetkými vrstovníkmi. Sofokles zdokonalil staroveké divadlo. Hneď pri svojom prvom vystúpení ako 27-ročný zvíťazil nad starším krajanom, vtedy už 57-ročným Aischylom. Z mnohých diel, ktoré napísal, sa zachovalo iba sedem drám a jedna neú-plná satyrská hra. Jeho najznámejšou tragédiou je Kráľ oidipus. Zo-brazuje v nej osud tébskeho vládcu Oidipa, ktorý nevedomky (riadením osudu) zabil svojho otca, oženil sa s vlastnou matkou a mal s ňou dve dcéry Antigonu (hlavná postava tragédie Antigona) a isménu a dvoch synov Polyneika a Eteokla. Keď sa dozvie, kto je a aké nešťastie privolal na seba, svojich blízkych a Téby, prijíma za svoju vinu plnú zodpovednosť.

Antigona (tragédia v 5 dejstvách)

Antigona je dcérou kráľa Oidipa. Po odstúpení otca z trónu žije na kráľovskom dvore matkinho brata Kreona. Jej brat Polyneikos padne v boji proti Tébam, ktorým vládne Kreon, druhý brat Eteokles padne pri obrane Téb. Antigona poruší kráľov zákaz pochovať Polyneika, pretože boží zákon Grékom prikazuje dôstojne pochovať svojich mŕtvych. Kráľ svojím zákazom chce viac ako boh. Antigonu dá zaživa pochovať, a tým spustí sled tragických udalostí, typických pre vyvrcholenie antických tragédií.

Úloha

1. V akom príbuzenskom vzťahu bolia) Antigona a Haimón?b) Antigona a kráľ Kadmos?

rodokmeň tébskej kráľovskej rodiny

LABDAKoS

LAioS

AGéNor

EurÓPA KADMoS

SéMELéZEuS

DioNySoS PENtHEuS

AGAuéPoLyDÓroS

MoNoiKEuS

ioKAStAKrEoNEuryDiKA

MAGArEuS HAiMÓN

PoLyNEiKoS EtEoKLES iSMéNA ANtiGoNA

oiDiPuS

A U T O R S K ý K O N T E x T

Z diela

52 53


©

52 53

1. Aténske hodnoty – demokracia a blaho štátu predstavovali pre Sofokla vysoký a záväzný ideál. Proti nim stavia Téby s ich ziskuchtivosťou a egoizmom jednotlivcov (Kreon, Eteokles, Polyneikos). Ešte aj vo svojej poslednej tragédii Oidipus na Kolóne... spieva už deväťdesiatročný Sofokles oslavnú pieseň na polis... V čase napísania tejto tragédie boli Atény po dvadsaťpäťročnej vojne na pokraji zrútenia. Roku 411 odstránili demokraciu v Kolóne, časti mesta, kde sa Sofokles narodil. Protidemokratická strana sa ujala moci a donútila ľud k „morbídnej procedúre“, aby prijal zákon o splnomocnení: Ľudové zhromaždenie bolo preložené na predmestie, na pahorok Kolónos. Ako stádo oviec tam odviedli ľud obklopený oz-brojencami, aby tam bez odporu odhlasovali odstránenie demokracie.

E. Fischer-Lichte: Dejiny drámy

2. Sofokles bol prívržencom tradičného spôsobu života. Základnými črtami jeho svetonázoru boli úcta k náboženstvu, k morálke štátu, viera v človeka a jeho rozumové a mravné sily. Ideálom pre neho bolo spojenie demokratického mestského štátu (polis), založeného na princípoch práva, a jed-notlivca, ktorý sa s týmito princípmi stotožňuje a bráni ich.

3. Podľa Aristotela je vzťah medzi mužom a ženou vzťahom „politickým“, teda vzťahom medzi vlád-nucim a ovládaným. Ten, kto vládne, je muž, to znamená, že len on môže mať etické cnosti v ich úpl-nosti a dokonalosti, zatiaľ čo ovládaným ženám stačí mať cnosti na priemernej úrovni. Tak napríklad rozvážnosť a odvážnosť muža sú vo svojej úplnosti a dokonalosti cnosťami „vládnucimi“. Rozvážnosť a odvážnosť ženy sú cnosti „poslúchajúce“.

I. Buraj: Antický obraz muža a ženy

Spoločenský a historický kontext

KREON: Mám hádam v tomto veku chodiť k nezrelému mladíkovi po rozum?HAiMóN: Vždy lepšie ako po neprávosť! Ak som mladý, nedívaj sa na môj vek, hľaď na vec!KREON: Na akú vec? Mám sa hádam dívať s úctou na neposlušnosť?HAiMóN: O úctu k mrzkej veci by som nikdy nežiadal!KREON: No práve tento neduh mala ona.HAiMóN: Mienka tébskych občanov je iná.KREON: Občania by chceli rozhodovať o tom, čo mám robiť?HAiMóN: Podľa slov si ty ten nezrelý.KREON: Mám vládnuť v mene iných, a nie vo vlastnom?HAiMóN: Ak štát si niekto prisvojí, je po štáte.KREON: Čo nepatrí štát tomu, kto v ňom vládne? Sofokles: Antigona

Ukážka 25

Tália, múza herectva, Rím (2. stor. po Kr.)

52 5352 53


© ZBOR:Síl na svete je mnoho, ale nijakásilnejšia ako človek, ktorýaj do zúriacej víchrice a lejakasa púšťa, aby na pochmúrnom moriprerážal valmi vĺn, čo kolíšua oblievajú sťažne jeho lodí.On aj Zem, v rade bohýň najvyššiu,večnú a neúnavnú, každý rokrozjatrí pluhom, keď sa jeho krokza krokom koní borí do jej pôdy.

No hoci múdrosť, vtip a silu obramá v miere, ktorá báje prekoná,on zlo je schopný konať v pätách dobra.Ak žije správne, podľa zákona,posväteného prísahou, je vlastina osoh, ale na jej záhubu,ak do zla padne ako do priepasti.Kto zotrváva pri zle, nech nikdy nie je hosťom mojej mysle a ani hosťom môjho kozubu.

Sofokles: Antigona, Prvá pieseň zboru

Ukážka 26 Úlohy k ukážke 25 – 26

1.

3.

2.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

Pripravte si pre spolužiakov informácie o rodovej kliatbe, ktorá stíha Labda-kovský rod. (Korene tohto rodu siahajú k založeniu Téb.)

Zistite, ako v starovekom Grécku pocho-vávali mŕtvych.

Dokážte, že dialóg medzi Kreonom a Haimónom v ukážke 25 má znaky dramatického dialógu.

Ako súvisí ukážka 25 so Sofoklovým vzťahom k štátu?

Čím sa previnil Kreon voči demokratic-kým princípom?

Kreon a Haimón sa navzájom označili prívlastkom nezrelý. Čo tým mysleli?

Pomenujte lyrický zámer, ktorý pred-stavuje ukážka 26. Dokážte znaky tohto útvaru.

Ako vníma v ukážke 26 zbor človeka? Charakterizujte ho tak, že zachováte ob-sah, ale použijete iné slová.

Ako súvisia myšlienky v druhej časti ukážky 26 so Sofoklovým svetonázorom?

Úlohy k dráme Antigona

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

Sofoklova tragédia Antigona má všetky základné prvky antickejtragédie podľa Aristotelových pravidiel. Napíšte, ktoré sú to.

Dokážte, že Antigona umiera aj ako obeť tyrana, aj ako obeť, ktorá sa prináša pravým mravným hodnotám.

Ktorá chyba v charaktere spôsobila, podľa vás, Kreonov pád?

Ktorý z filozofických termínov kalokagatia, ananké sa uplatnil v dráme Antigona? Svoje tvrdenie dokážte.

Akú úlohu zohráva v dráme chórus/zbor? Koho predstavuje?

Prečo podľa vás nechal Sofokles Antigonu umrieť a Kreona nechal nažive?

Antigonina sestra isména je v hre vedľajšou postavou. Aká je jej úloha?

Upravená verzia Sofoklovej Antigony zohrala v 20. storočí veľkú úlohu v boji proti nacizmu. Pokúste sa vysvetliť dôvody.

rimania nadviazali na gréc-ku tragédiu, ale prispôsobiliju svojim podmienkam. Na rozdiel od gréckej tragédie rozšírila rímska tragédia tema-tický okruh o témy z rímskychdejín. Zmeny sa urobili v úlo-he zboru, ktorý neostával tr-valo na scéne, ale prichádzal a odchádzal podľa potreby. Záujem o tragédie v Ríme upa-dal, diváci dávali prednosť komédii a pantomíme.

54 5554


Komédia je podľa Aristotela zobrazovanie ľudí horších, no nie v každom druhu špatnosti, ale len v tej jej stránke, ktorá spôsobuje smiech. Smiešne je totiž akási chyba, zvrátenosť, ktorá však ne-spôsobuje ani bolesť, ani škodu, ako napríklad smiešna maska je čosi mrzké a neforemné, ale nepôsobí bolesť (Aristoteles, Poetika). Samotné slovo komédia pochádza zo starogréckeho slova komoedia, ktorým sa označoval jarný obrad s hudbou, tancom a spevom na oslavu boha Dionýza a cyklického znovuzrodenia.

Najznámejším tvorcom komédií v Grécku bolaristofanes, v Ríme Plautus (jeho komédieposkytli mnoho podnetov dramatikom sve-tovej literatúry, napr. Shakespearovi v Ko-médii plnej omylov alebo Moliérovi v komédii Lakomec).

V Ríme vznikla aj fraška (žánrová forma ko-médie; jednodejstvová humorná hra založená aj na situačnom humore) a nemohra.

Prečítajte siPijoan, J.: Dejiny umenia 2 (1982)

Marcus Aurelius: Hovory so sebou/Myšlienky k sebe (1995/2007)

Viete, že...?Na Slovensku sú najvýznamnejšie archeologické náleziská, zaradené medzi rímske pamiatky, v lokalitách Rusovce (vojenská stanica Gerulata), Iža (Dievčí hrad/Kelementia, zvyšky antických kúpeľov), Komárno (rímsky vojenský tábor Brigetio), Stupava (vojenská stanica s rímskymi kúpeľmi) a Dúbravka (Bratislava; villa rustica – typ rímskej obytnej stavby vybavenej dômyselným vodovodným systémom s bazénom používaným ako klasický rímsky kúpeľ). Svoju stopu zanechali rímske légie aj unikátnym nápi-som na hradnom brale v Trenčíne (osada Laugaritio, 179/180 po Kr.). Na území Slovenska pri rieke Hron vznikli aj nadčasové úvahy cisára Marca Aurelia.

Projekt

A.

B.

C.

Rôznorodosť tém v antickej literatúre. (Vypracujte ich prehľad a doplňte ho menami autorov a náz-vami ich diel.)

Výrazové prostriedky starovekých autorov pri spracovaní ľúbostnej témy.

Vzťah antického človeka k sebe, k rodine a k svetu.

Komédia (komická dráma)

Úlohy

1.

2.

3.

4.

5.

Vyhľadajte v odbornej literatúre alebo na internete text nápisu na trenčianskej skale z obdobia pobytu rímskych vojsk na Slovensku.

Písomne alebo formou počítačovej prezentácie zosumarizujte podoby a odlišnosti v spracovaní rovnakej témy alebo motívu v troch starovekých literatúrach.(Pracujte s literárnymi dielami a sekundárny-mi zdrojmi. Porovnajte Odysea s Achillom a Gilgamešom. V čom sú títo starovekí hrdi-novia odlišní? Všímajte si ich pôvod, smrteľnosť/nesmrteľnosť, postavenie v spoločnosti, fy-zické a duševné vlastnosti, vzťah k ženám.)

Utvorte si skupiny s rovnakými záujmami a podľa literárnych pamiatok staroveku spracujte tému, v ktorej sa zameriate na porovnanie hrdinov a ich činov: Všetko, čo chceme v živote získať, si musíme vybojovať.

Vyberte si jednu starovekú mytologickú postavu/dvojicu a pátrajte po jej spracovaní v rôznych druhoch umenia.

Pracujte v skupinách a prehľadne formou osnovy a konspektu spracujte:a) vznik drámy a základné znaky gréckej tragédie;b) podoby a rozdiely (témy, spracovanie/kom-pozícia, protagonisti, priestor) gréckej a rímskej tragédie;c) vznik a vývin antickej komédie.Použite výkladové texty v učebnici, vlastnú čitateľskú skúsenosť a odporúčané zdroje (ARiSTOTELES: Poetika. Bratislava: Thetis, 2009. iSBN 978-80-970-1-536; HRyCH, E.: Dějiny světového humoru. Brno: Marsyas, 1994. iSBN 80-901275-7-6).

©

54 5554

© A.O čo je šťastnejší ten, čo uprostred potomstva svojhodočká sa v chalúpke malej nevládnej staroby čias.Na pašu vyháňa ovečiek stádo, syn jahniatka zasa,po práci horúcej vody manželka nachystá preň.Bár by som taký mal osud, bár vlasy by zbeleli striebrom,aby som mohol jak starec spomínať na zašlý čas.Medzitým Pokoj nech obrába polia. i volčeky prvýzapriahol do jarma pluhu pohodou žiariaci Mier.Pokoj dal viniču vyrásť a šťavu do hrozna ukryl,aby synovi víno nalieval otcovský džbán.Za leskne sa lemeš a rýle, zatiaľ čo hrdzapožiera v temnotách kdesi krutého vojaka zbraň.

Tibullus

Je alebo nie je text A z rozsiahlej epickej skladby/eposu? Zdôvodnite svoje rozhodnutie.

Prečo je podľa prvého verša textu A jeden človek šťastnejší ako iný človek?

Napíšte, prečo sú podstatné mená Pokoj a Mier napísané veľkým začiatočným písmenom.

Napíšte slovo, ktoré patrí na vynechané miesto v predposlednom verši textu A.

Vypíšte z textu slová, ktoré sa nachádzajú na opačnom póle expresivity ako zdrobneniny ovečky, volčeky...

Slovné spojenie nevládna staroba v texte A vyvoláva pocit

A. zmareného života. B. jesene života.C. vytúženého pokoja. D. pokojnej smrti.

Pomenujte základný pocit vyjadrený v texte A.

A. strach B. odhodlanie C. túžba D. radosť

Vypíšte z nasledujúcej vety dva umelecké prostriedky a pomenujte ich.

Zlatom dnes možno platiť ženino srdce i česť.

Vypíšte z ukážky 15 (s. 45) jedno frazeologické spojenie. Vysvetlite ho.

a) Nakreslite si schému vnútornej kompozície tragédie podľa vzoru na s. 50. b) Doplňte do schémy časti deja Antigony.

preskúšajte sa 2

55

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10. ©

5756 57

B.Komár a býk

Komár bol síce malý, no veľa si o sebe namýšľal. Jedného dňa, keď ustal z lietania, sadol na roh obrovskému býkovi, ktorý sa pásol na lúke. Býk sa pásol, drobučkého komára si ani nevšimol. Komár si oddýchol na slniečku a nabral sily na ďalšiu cestu. Skôr ako odletel, zdvorilo sa priho-voril býkovi: „žiaľ, už musím ísť. Ďakujem, že si mi dovolil oddýchnuť si na tvojom rohu. Rád by som ešte ostal a porozprával sa s tebou, ale už naozaj musím ísť.“ „Mne je jedno, čo urobíš,“ zaručal býk. „Nevšimol som si ťa, keď si prišiel, a nezbadám ani, že ťa nebude.”

Zaraďte text B do literárneho druhu a žánru.

Vyberte ponaučenie, ktoré vyplýva z textu B.

A. So zdvorilosťou ďaleko nezájdeš. B. Rovný si má hľadať rovného. C. Často sa sami sebe vidíme dôležitejší ako iným. D. Nemáme hovoriť hop, kým nepreskočíme.

Do akej literatúry zaraďujeme starovekého bájkara Ezopa?

A. gréckej B. rímskej C. hebrejskej D. sumerskej

Text B nie je správne rozčlenený. Napíšte slová, ktorými sa začínajú odseky.

Na ktorom umeleckom prostriedku je vystavaný text B?

Priraďte k slovám príslušnú charakteristiku: spisovné, nespisovné, jednovýznamové, viacvýznamové, archaizmy, historizmy, neologizmy, expresívne, neutrálne, hanlivé, zdrobneniny. (Úlohu riešte po zvládnutí systému slovnej zásoby na hodinách jazyka.)

a) chruňo: b) drúk: c) groš:

preskúšajte sa 2

56

11.

12.

13.

14.

15.

16.

©

Documents

preskúšajte sa 1 2staroveká literatúra - orbispictus.sk · 30 31 2 ARO TÚRA V gréckej literatúre vznikli najznámejšie a najstaršie zachované európske literárne pamiatky,