pre 7. roèník základných škôl a 2. roèník gymnázií s ...comperio.sk/docs/Chemia7-ukazka.indd[1].pdf · kladivo, papier) Poznámka: Pokus robí učiteľ v digestore. Ako

pre 7. roèník základných škôl a 2. roèník gymnázií s osemroèným štúdiom

26 1 Spoznávame chemické reakcie v našom okolí

1.3 Chemické zlučovanie a chemický rozklad

1.3.1 Chemické zlučovanie

Čo budeme skúmať?Vlastnosti síry a železa a ich vzájomnú reakciu.

Čo budeme potrebovať?Pomôcky a chemikálie: 1. roztieračka s roztieradlom 2. skúmavka 3. držiak na skúmavku 4. laboratórna lyžička 5. kahan 6. magnet 7. Petriho miska 8. prášková síra 9. práškové železo (ďalšie pomôcky: laboratórne

váhy, navažovačka, zápalky, kladivo, papier)

Poznámka: Pokus robí učiteľ v digestore. Ako budeme postupovať?

1. Do tabuľky na s. 27 doplníme údaje z pozorovania vlastností síry a železa.2. 3,2 g síry a 5,6 g železa premiešame a rozotrieme v roztieračke. Získanú

zmes rozdelíme na dve časti.3. Jednu časť zmesi vysypeme do skúmavky a zahrievame. Keď sa zmes na

jednom mieste rozžeraví, kahan odložíme a pozorujeme priebeh reakcie.4. Látku v skúmavke necháme po skončení reakcie vychladnúť. Skúmavku

obalíme papierom a produkt z nej získame rozbitím skúmavky kladivom.5. Druhú časť zmesi vysypeme na Petriho misku a odložíme na porovnanie.6. Porovnáme vlastnosti zmesi, ktorá vznikla premiešaním síry a železa,

a vlastnosti látky, ktorá vznikla po zahriatí. 7. Do tabuľky na s. 27 doplníme ďalšie zistené údaje.

Látku vzniknutú zahrievaním síry a železa magnet nepriťahuje.

1

2 436

7

5

9 8

prebiehajúca reakcia (bez zahrievania)zahrievanie síry a železa

271 Spoznávame chemické reakcie v našom okolí

Čo sme pozorovali?Síra a železo spolu reagovali po zahriatí. Keď sa zmes rozžeravila, reakcia

prebiehala ďalej aj bez zahrievania. Vzniknutú látku sme získali rozbitím skúmavky.

Tabuľka:

sfarbenie vzhľad magnetické vlastnosti (áno/nie)

síra železozmes po premiešanízmes po zahriatí

Vysvetlenie:Zahriatím síry a železa vznikla chemická látka, ktorá má iné vlastnosti,

ako mali pôvodné chemické látky. Prebehol teda chemický dej – vznikla nová chemická látka.

Pri uvedenej chemickej reakcii vznikol z dvoch reaktantov jeden produkt. Takúto chemickú reakciu nazývame chemické zlučovanie.

Zlučovaním dvoch odlišných chemických látok vznikla nová chemická látka – chemická zlúčenina.

O chemické zlučovanie ide aj v prípade reakcie železa s kyslíkom zo vzduchu a s vodou, ktorú nazývame hrdzavenie. Táto reakcia spôsobuje veľké škody na železných predmetoch.

Síra je žltá tuhá látka. Podľa gréc-keho básnika Homéra ju kňazi spa-ľovali pri náboženských obradoch. Bola aj súčasťou „gréckeho ohňa“, ktorý vrhali Turci na ruských voja-kov pri obliehaní Carihradu.

Prášková síra

Síra je základnou surovinou napr. pri výrobe kyseliny sírovej. Použí-va sa aj pri výrobe gumy, je súčas-ťou liekov proti kožným ochore-niam a pod.

Horením síry vzniká jedovatá zlú-čenina – oxid siričitý, ktorý má dezinfekčné účinky. Túto vlastnosť využívajú vinári na sírenie sudov a pivníc proti plesniam. Síru obsa-hujú aj prípravky na ničenie rast-linných škodcov.

Železo je lesklý kov, ktorý má mag-netické vlastnosti. Jeho lesk sa však na vzduchu postupne stráca (hrdzavenie). Ľudia ho poznali už v praveku. Je najpoužívanejším ko-vom v súčasnosti.

Práškové železo

Chemické zlučovanie železa so sírou zapíšeme chemickou rovni-cou: Fe + S FeS železo+síra sulfid železnatý reaktanty produkt

Chemické zlučovanie je chemická reakcia, pri ktorej z dvoch alebo viacerých jednoduchších reaktantov vzniká jeden zložitejší produkt.

R1 + R2 + ... P reaktanty produkt

reaktant reaktant produkt

Z druhej časti zmesi (bod 5) magnet priťahuje práškové železo.

druhá časť zmesi


1.3.2 Chemický rozklad

Čo budeme skúmať?Vlastnosti hypermangánu a jeho správanie pri zahrievaní.

Čo budeme potrebovať?

Ako budeme postupovať?1. Do skúmavky nasypeme polovicu lyžičky hypermangánu a skúmavku zahrie-

vame.2. Súčasne zapálime špajdľu, necháme ju rozžeraviť a sfúkneme plameň. Tle-

júcu špajdľu vložíme do skúmavky. 3. Skúmavku zahrievame a opakujeme vkladanie špajdle, až kým sa hyper-

mangán úplne nerozloží. Zistíme to tak, že špajdľa sa už nerozhorí. Skú-mavku ešte zahrievame asi 1 minútu a pozorujeme.

4. Po ochladnutí skúmavky vysypeme vzniknutú látku na Petriho misku a porov-náme jej sfarbenie a vzhľad so sfarbením a vzhľadom hypermangánu.

5. Doplníme tabuľku na s. 29.

Pomôcky a chemikálie: 1. laboratórna lyžička 2. kahan 3. skúmavka 4. držiak na skúmavku 5. drevená špajdľa 6. hypermangán (ďalšie pomôcky: Petriho

miska, zápalky) 6

5 3 1 4

2

tlejúca špajdľazahrievanie hypermangánu rozhorenie tlejúcej špajdle


Čo sme pozorovali?Počas zahrievania kryštáliky hypermangánu praskali a v skúmavke vzni-

kala biela hmla. Tlejúca špajdľa sa po vložení do skúmavky rozhorela. Špajdľu sme sfúkli, opakovane sme ju vkladali do skúmavky a pozorovali

jej rozhorenie. Keď sa už nerozhorela, zahrievali sme skúmavku ešte asi 1 minútu. Potom sme pokus skončili.

Tabuľka:

sfarbenie vzhľad správanie pri zahrievaníhypermangántuhá látka vzniknutá zahrievaním

Vysvetlenie:V skúmavke prebiehala chemická reakcia – rozklad hypermangánu. Kyslík, ktorý vznikol rozkladom hypermangánu, spôsobil rozhorenie tle-

júcej špajdle. Špajdľa sa opakovane rozhorela dovtedy, kým sa uvoľňoval kyslík. Keď

rozklad hypermangánu skončil, nevznikal kyslík a špajdľa sa už nerozhorela. Kyslík bol jedným z produktov rozkladu hypermangánu. Tuhá látka v skú-mavke sa ďalším zahrievaním už nemenila.

Tuhá látka, ktorú sme získali v skúmavke ako ďalší produkt, sa sfarbením aj vzhľadom odlišuje od reaktantu hypermangánu. Je to teda iná chemická látka.

Chemickou reakciou vzniklo z jedného reaktantu viac produktov. Takúto chemickú reakciu nazývame chemický rozklad.

V laboratóriu sa kyslík často pripravuje rozkladom peroxidu vodíka. Jeho rozkladom vzniká kyslík a voda.

Významnou reakciou je chemický rozklad vápenca. Vápenec sa zahrieva-ním rozkladá na pálené vápno a oxid uhličitý. Pálené vápno sa používa napr. v stavebníctve.

Chemický rozklad je chemická reakcia, pri ktorej z jedného zloži-tejšieho reaktantu vznikajú dva alebo viac jednoduchších produktov.

R P1 + P2 + ... reaktant produkty

reaktant produkt produkt

Hypermangán je tuhá látka, ktorá tvorí tmavofialové kryštály. Jej chemický názov je manganistan draselný. Používa sa v lekárstve na dezinfekciu pri ochoreniach kože.

Kryštály hypermangánu

Produkt získaný zahrievaním hy-permangánu

Kyslík možno v laboratóriu pripraviť nielen rozkladom hypermangánu, ale aj rozkladom iných zlúčenín.

Prípravu kyslíka rozkladom pero-xidu vodíka si prakticky vyskúšate na laboratórnej práci.

Chemický rozklad peroxidu vodíka zapíšeme chemickou rovnicou: 2H2O2 2H2O + O2

peroxid vodíka voda+kyslík reaktant produkty


Premýšľame a objavujemePo skončení pokusu s rozkladom hypermangánu (s. 28) urobte ešte tento

jednoduchý, no zaujímavý pokus:Do vysokého odmerného valca s vodou pomaly nasypte tuhý zvyšok (pro-

dukt), ktorý vznikol v skúmavke rozkladom hypermangánu. Pozorujte oproti dennému svetlu.

Opíšte farebné zmeny v odmernom valci. Pokúste sa vysvetliť, čím môžu byť pozorované zmeny spôsobené.

1.3.3 Otázky a úlohy

1. Doplňte text a napíšte si ho do zošita.a) ........................................ je chemická reakcia, pri ktorej z jedného zlo-

žitejšieho reaktantu vznikajú dva alebo viac jednoduchších produktov. Napr.: .................................................................................................... .

b) ......................................... je chemická reakcia, pri ktorej z dvoch alebo viacerých jednoduchších reaktantov vzniká jeden zložitejší produkt. Napr.: .................................................................................................... .

2. Zahrievaním uhličitanu meďnatého vznikol oxid uhličitý a oxid meďnatý.A B + C

Podľa opisu reakcie namiesto písmen A, B, C doplňte do schémy správne názvy látok. Uveďte, či je táto chemická reakcia chemické zlučovanie alebo chemický rozklad.

3. Reakcia horčíka so vzdušným kyslíkom, ktorú ste už pozorovali, je che-mické zlučovanie alebo chemický rozklad? Zdôvodnite.

Na obrázkoch je priebeh tohto pokusu.

na začiatku asi po 3 sekundách asi po 6 sekundách asi po 5 minútach


horenie zmesi zinku a síry

zmes práškového zinku a práškovej síry

4. Pozorne si prezrite obrázky a pomocou nich opíšte danú chemickú reakciu. Do tabuľky zaznačte reaktanty, produkty a ich vlastnosti, ktoré môžete z obrázkov zistiť. Spomeňte si, či ste sa na vyučovacej hodine chémie s niektorou z látok už stretli, a využite aj tieto informácie. Uveď-te, či reakcia je chemické zlučovanie alebo chemický rozklad, a svoje tvrdenie zdôvodnite.

5. Sóda bikarbóna je biela tuhá látka. Používa sa napr. pri žalúdočných ťaž-kostiach, v kypriacom prášku do pečiva, na čistenie kovových predmetov, čistenie škvŕn, do pracích prostriedkov na zmäkčovanie vody. a) Zistite, aký je jej chemický názov. b) Pri pečení pridávame do cesta kypriaci prášok. Jeho pôsobením cesto

zväčší svoj objem, stáva sa ľahkým, vláčnym a čo je najdôležitejšie – chutným. Pri pečení dochádza k tepelnému rozkladu sódy bikarbóny. „Zdvihnutie cesta“ spôsobuje plyn, ktorý je jedným z produktov roz-kladu. Zistite názov tohto plynu.

c) Prezrite si etikety kypriacich práškov a zistite, ktoré zložky obsahujú.

práškový zinok prášková síra

produkt vzniknutý horením zinku a síry


1.4 Horenie

1.4.1 Čo je horenie?

Oheň ľudí odpradávna priťahoval. Jeho pôvod a príčinu si však dlho neve-deli vysvetliť. Podľa starej gréckej báje ukradol oheň bohom z Olympu Pro-meteus a dal ho ľuďom. Už v praveku ľudia vedeli pomocou ohňa pripravovať jedlo. Oheň získavali z horiacich stromov, ktoré zapálil blesk.

Niektoré látky začnú horieť hneď po vlo-žení do plameňa. Napríklad papier sa v pla-meni ihneď zapáli a zostane po ňom sivo-biely popol. Ďalším produktom je bezfareb-ný plyn – oxid uhličitý.

Ak priblížime horiacu zápalku k porce-lánovej miske, v ktorej je malé množstvo etanolu, etanol začne horieť už v okamihu, keď sa ešte horiaca zápalka nedotkla hladi-ny etanolu. Nezostane po ňom tuhý zvyšok, lebo vzniknuté produkty – vodná para a oxid uhličitý sú plynné látky.

Na obrázku vidieť, ako horí zemný plyn, ktorý používame v domácnostiach na vare-nie. Spaľuje sa bez vzniku sadzí, vzniknuté produkty sú oxid uhličitý a vodná para.

Pokusom sme zistili, že horčík sa krátko po vložení do plameňa zapálil a zhorel. Pro-duktom tejto reakcie je oxid horečnatý – biela tuhá látka (s. 20).

Požiar ropných vrtov môže spôsobiť ekologic-kú katastrofu. Okrem oxidu uhličitého a vody vzniká pri tomto horení ešte množstvo škodli-vých produktov.

Pri horení papiera, etanolu, zemného plynu, horčíka a ropy bol druhým reaktantom kyslík zo vzduchu. Látky sa zmenili na iné látky – horenie je chemická reakcia.

Jánsky oheň

V slovanskej kultúre je známy zvyk spojený s posvätnosťou ohňa – ján-ske ohne. Na oslavu letného slnovra-tu sa rozkladali 4 vatry na všetky sve-tové strany. Ten, koho oheň nepopálil pri preskakovaní, bol duchovne čistý. Slovania využívali oheň na liečenie, veštenie a čarovanie.

Téma ohňa nechýba ani v ľudo-vých rozprávkach, povestiach a piesňach. Napríklad v rozprávke O dvanástich mesiačikoch sedia dvanásti mesiačikovia okolo vatry a pozerajú do ohňa.

Väčšina pracovných postupov che-mikov v minulosti závisela od účinku ohňa. Pred vyše 300 rokmi nemecký lekár a chemik G. E. Stahl vyslovil predstavu, že látka, ktorá je schopná horieť, obsahuje „flogiston“. Ten pri horení vyprchá a zostane iba popol. Tento názor pretrvával v chémii tak-mer celé jedno storočie.

G. E. Stahl

Túto predstavu vyvrátil v druhej polovici 18. storočia významný francúzsky vedec A. L. Lavoisier. Vysvetlil podstatu horenia ako prudké zlučovanie látok s kyslí-kom a potvrdil, že kyslík je zložkou vzduchu. Je nevyhnutný na dýcha-nie organizmov.Lavoisier pokusmi zistil, že po spá-lení kovu vznikla látka, ktorá mala väčšiu hmotnosť o zlúčený kyslík.


Horľavá látka začne horieť – teda reagovať so vzduš-ným kyslíkom, ak sa zahreje na určitú teplotu. Táto teplo-ta sa nazýva zápalná teplota.

Značka horľaviny

Na horenie musia byť splnené tri podmienky:

1. Prítomnosť horľavej látky Horľavá látka je látka, ktorá reaguje s kyslíkom, pri-

čom vzniká plameň. Plameň je stĺpec horiacich, väčšinou plynných látok.

2. Prítomnosť kyslíkaKyslík reaguje s horľavými látkami, pričom vzniká svetlo a teplo. Látka

horí vtedy, ak má k nej prístup kyslík. Zvyčajne je to kyslík zo vzduchu.

3. Zahriatie látky na zápalnú teplotuZápalná teplota je teplota, pri ktorej sa látka zapáli.

Pri dosiahnutí zápalnej teploty sa látka môže rozkladať na plynné produkty alebo vyparovať. Možno ju dosiahnuť napr. plameňom, iskrou, teplom vzniknutým pri chemic-kej reakcii alebo pri trení. Čím je zápalná teplota nižšia, tým je látka nebezpečnejšia z hľadiska vzniku požiaru.

Pre skladovanie a prácu s horľavinami platia zvláštne bezpečnostné pred-pisy. Horľaviny musia byť výrazne označené. Aj pary horľavín sú ľahko zápalné a horľavé, so vzduchom tvoria výbušnú zmes. Benzín, etanol a iné horľavé kvapaliny možno v uzavretých miestnostiach skladovať iba v malých množstvách a v dobre uzavretých nádobách. Miestnosti musia byť dobre vet-rané. V blízkosti horľavín sa nesmie pracovať s otvoreným ohňom (stačí iskra z cigarety, zapaľovača alebo zlého elektrického vypínača). Napríklad na ben-zínových čerpacích staniciach je prísny zákaz fajčiť. Na mieste uskladnenia horľavín musí byť vždy umiestnený hasiaci prístroj.

Veľmi nebezpečné sú horľavé ply-ny, ktoré vytvárajú so vzduchom výbušné plynné zmesi, napr. vo-dík, metán, acetylén. Medzi horľavé látky patria aj plasty.

Látky môžu horieť aj vtedy, ak namiesto kyslíka je prítomná iná látka podporujúca horenie.Napríklad rozžeravený sodík prud-ko zhorí po vložení do plynného chlóru. Produktom reakcie je chlo-rid sodný.

Sú aj horľaviny, ktoré sa samovoľ-ne vznietia so vzdušným kyslíkom už pri nízkych teplotách (napr. bie-ly fosfor).

Zápalná teplota niektorých hor ľavín:

Horľavá látka Zápalná teplota (°C)

hlavička zápalky 60benzín 220suché drevo 250 – 300 etanol 425papier 440uhlie 600 – 900zemný plyn 650koks 650 – 750

Horenie je chemická reakcia, pri ktorej sa uvoľňuje svetlo a teplo. Látky sa pri horení zlučujú so vzdušným kyslíkom.

Horenie niektorých látok pozoruje-me ako výbuch


1.4.2 Skúmanie horenia

Čo budeme skúmať?Horenie etanolu I.

Čo budeme potrebovať?Pomôcky a chemikálie: 1. porcelánová miska 2. nehorľavá podložka

(môžeme použiť aj kovovú sieťku s keramickou vložkou)

3. etanol (ďalšie pomôcky: zápalky)

Ako budeme postupovať?1. Porcelánovú misku položíme na nehorľavú podložku a nalejeme do nej

trochu etanolu. 2. Opatrne priložíme horiacu zápalku, sfúkneme zápalku a pozorujeme.

Čo sme pozorovali? Etanol sa po priložení horiacej zápalky zapálil. Začal horieť už v okamihu,

keď sme sa ešte horiacou zápalkou nedotkli jeho hladiny.

Vysvetlenie:Pary etanolu v zmesi so vzdušným kyslíkom začali horieť, lebo sme eta-

nol zahriali horiacou zápalkou na zápalnú teplotu.

1

2

3


Čo budeme skúmať?Horenie etanolu II.

Čo budeme potrebovať? Pomôcky a chemikálie: 1. porcelánová miska 2. laboratórna lyžička 3. 2 pipety 4. nehorľavá podložka

(môžeme použiť aj kovovú sieťku s keramickou vložkou)

5. hypermangán 6. kyselina sírová (koncentrovaná) 7. etanol

Poznámka: Pokus robí učiteľ v digestore.

Ako budeme postupovať?1. Lyžičku hypermangánu premiešame v porcelánovej miske s niekoľkými

kvapkami kyseliny sírovej. 2. Opatrne pipetou pridáme 3 – 5 kvapiek etanolu a pozorujeme.

Čo sme pozorovali? Zmes hypermangánu a kyseliny sírovej sa pridaním etanolu zapálila a prud-

ko zhorela.

Vysvetlenie:Pri pokuse boli reaktantmi etanol, hypermangán a kyselina sírová. Po

zapálení etanolu sa stal reaktantom aj vzdušný kyslík. Etanol sa zahrial na zápalnú teplotu teplom, ktoré sa uvoľnilo pri chemickej reakcii.

5

3

2

1

4

6 7


1.4.3 Požiar a jeho hasenie

Požiar je každé nežiaduce horenie, pri ktorom môže dôjsť k zraneniu osôb alebo zvierat, prípadne až k usmrteniu alebo materiálnym škodám. Za požiar sa považuje aj nežiaduce horenie, pri ktorom sú osoby, zvieratá, majetok alebo životné prostredie priamo ohrozené.

Hasenie požiaru:1. Odstránenie horľavej látkyTento spôsob sa využí-

va najmä pri rozsiahlych lesných požiaroch. Pri ich hasení sa robia široké prie-seky, na ktorých oheň zhas-ne, čím sa zabráni ďalšiemu šíreniu ohňa.

2. Zabránenie prístupu vzdušného kyslíkaPrístupu vzdušného kyslí-

ka účinne zabraňuje oxid uhličitý, ktorým sú naplnené snehové hasiace prístroje. Keďže má väčšiu hustotu ako vzduch, vytvorí nad ohnis-kom vrstvu, ktorá bráni prí-stupu vzdušného kyslíka. Sneh je tvorený tuhým oxi-dom uhličitým, ktorý má veľmi nízku teplotu (približne – 70 °C). Horiaca látka sa teda hasí nielen zabránením prístupu vzdušného kyslíka, ale aj jej ochladením.

Na zabránenie prístupu kyslíka sa používajú aj penové alebo práškové hasiace prístroje, ale ak ich nemáme, povrch horiacej látky zasypeme pieskom, hlinou, prikryjeme dekou a pod.

3. Ochladenie látky pod zápalnú teplotuNajbežnejším hasiacim

prostriedkom je voda. Ochla-dí horiaci predmet pod jeho zápalnú teplotu. Okrem toho voda a vodná para zabraňujú aj prístupu vzduchu.

Voda sa nesmie použiť na hasenie zariadení pod elektrickým napätím, lebo voda vedie elektrický prúd a tým by bol ohrozený život hasičov.

Vodou sa nesmie hasiť ani horiaci benzín, nafta, oleje a náterové látky. Všetky tieto látky majú menšiu hustotu ako voda. Keďže pri horení sú horúce, pri poliatí vodou by došlo k ich prudkému prskaniu.

Priebeh požiaru môžeme rozdeliť na štyri fázy:

• Prvá fáza: je od vzniku požiaru do začiatku intenzívneho hore-nia. Trvá 3 až 10 minút. V tejto fáze je najväčšia šanca uhasiť požiar. Z časového intervalu prvej fázy vyplýva, aké dôležité je rýchle nahlásenie požiaru.

• Druhá fáza: je od začiatku intenzívneho horenia až do okamihu, keď požiar zachváti všetky horľavé materiály. Požiar je v maximálnej intenzite, jeho hasenie je veľmi náročné.

• Tretia fáza: nastáva, keď intenzi-ta požiaru sa začína znižovať.

• Štvrtá fáza: dochádza k preruše-niu procesu horenia.

Ako zavčasu spozorovať požiar, keď ľudia spia?Od včasného spozorovania požia-ru závisí záchrana ľudí a možnosť zahasiť požiar. Požiar zvyčajne spozorujú ľudia, kto-rí sú v budove pri jeho vzniku. Požiar však môže vzniknúť aj v čase, keď v budove nikto nie je, alebo v noci, keď ľudia spia.

Niektoré budovy sú preto vybave-né elektrickou požiarnou signali-záciou so samočinnými hlásičmi požiaru, ktoré reagujú na dym, tep-lo a žiarenie ohňa. Z hlásiča sa signál dostane do ústredne, ktorá odošle impulz na vyhlásenie poplachu, môže ho odo-slať priamo hasičskému útvaru a pod. Sú aj také hasiace zariadenia, kto-ré reagujú na teplo a samočinne začnú hasiť vzniknutý požiar. Na-zývajú sa stabilné hasiace zaria-denia.

Automatický detektor ohňa


1.4.4 Čo treba robiť v prípade požiaru?

Nepodľahnúť panike, zachovať pokoj! V prípade, že je požiar veľký a jeho hase-nie nezvládneme vlastnými silami, ihneď zavoláme hasičov.

Dospelý človek rýchlo, ale rozvážne vyhodnotí vzniknutú situáciu:• kde je ohnisko požiaru – kde a čo horí,• ktorým smerom a na čo sa môže oheň rozšíriť,• aký veľký je požiar a či ho dokáže uhasiť prostriedkami, ktoré má k dispo-

zícii – hasiace prístroje, voda, lopata, piesok a pod.,• kto je v ohrozenom priestore okrem neho.

Deti sa majú usilovať čím skôr opustiť horiaci priestor a hneď hlásiť požiar dospelej osobe alebo zavolať hasičom. Nikdy sa nesmú schovávať do inej miestnosti, odkiaľ nie je východ von! Jedovatý dym sa po krátkom čase roz-šíri všade.

Čo je hlavnou príčinou vzniku po-žiarov?

• Zakladanie ohnísk v blízkosti lesa alebo priamo v lese.

• Vypaľovanie suchej trávy na jar.

• Hry detí so zápalkami doma, v pivniciach, v lese, v stohoch slamy alebo sena.

• Fajčenie v priestoroch, kde sa vyskytujú horľaviny.

• Poruchy na elektrických zaria-deniach.

• Porušovanie zásad bezpeč-nosti pri práci a nedbalosť vo výrobných prevádzkach s veľkou prašnosťou, prípadne v takých prevádzkach, kde je veľa odpadov z dreva, papiera, textilu a iných horľavých látok.

• Úder blesku alebo elektrický výboj, napr. pri plastoch.

• Ukladanie horľavých látok v blízkosti komínov, vykuro-vacích telies alebo sušenie na nich.

• Žiaľ, niekedy aj úmyselné zapálenie.

Požiar však tak či onak spôsobí väčšinou človek.

� 112

Požiar je nežiaduce horenie. Pri jeho hasení treba odstrániť aspoň jednu z podmienok horenia: odstrániť horľavú látku, zabrániť prístu-pu vzdušného kyslíka alebo ochladiť horľavú látku pod zápalnú teplo-tu.

Telefónne číslo, ktoré združuje hasičov, záchrannú zdravotnícku službu a políciu, je 112.

evakuácia osôb

Ak sa nachádzame v horiacej budove, z ktorej nemôžeme uniknúť, nikdy neotvárame dvere, ak sú kľučky horúce (na druhej strane dverí je otvorený oheň), a v žiadnom prípade nepoužívame výťah. Otvoríme okno a upozorňu-jeme na svoju prítomnosť volaním: Horí! alebo Pomoc! a mávaním dostatoč-ne veľkým kusom bielej látky (aby nás ľahšie našli).


1.4.5 Hasiace látky

Okrem najbežnejšej hasiacej látky – vody, sa na hasenie používa aj piesok a rôzne typy hasiacich prístrojov.

Druh hasiacej látky Čo hasiť? Čo nehasiť?voda najmä tuhé látky, ktoré s vodou nere-

agujúelektrické zariadenia pod napätím, benzín, oleje

piesok menšie požiare, kde nemožno použiť vodu

jemnú mechaniku, elektroniku

vodný hasiaci prístroj– voda

najmä tuhé látky, ktoré s vodou nere-agujú

elektrické zariadenia pod napätím, benzín, oleje

snehový hasiaci prístroj – oxid uhličitý

tuhé, kvapalné a plynné látky, elek-trické zariadenia pod napätím

práškové látky

penový hasiaci prístroj – oxid uhličitý, voda

tuhé a kvapalné látky elektrické zariadenia pod napätím

práškový hasiaci prístroj– napr. oxid hlinitý

tuhé, kvapalné a plynné látky, elek-trické zariadenia pod napätím

jemnú mechaniku, elektroniku, práškové látky

Premýšľame a objavujemeAký oheň hltajú hltači ohňa? Prečo sa nepopália?

Prečo sa nepo-páli kúzelník na obrázku?

Voda sa používala na hasenie po-žiaru už veľmi dávno. Vodu ľudia nosili vo vedrách a vylievali na oheň. S rozvojom spoločnosti sa ľudia organizovali do hasičských spolkov. V súčasnosti používajú hasiči cister-nové hasičské striekačky s čerpadla-mi, hadicami a rôznymi prúdnicami. V roku 2009 uskutočnili hasiči na Slovensku vyše 30 000 výjazdov.

Čo robia hasiči, keď nehorí? Hasiči musia byť psychicky silní, telesne zdatní, odborne pripravení a v stálej pohotovosti vo dne aj v noci. Keď nehorí, zdokonaľujú svoje ve-domosti, robia preventívne akcie, telesnú prípravu a cvičenia, kon-trolnú činnosť, údržbu hasičskej techniky a pod. Hasiči zasahujú aj v iných nepred-vídaných udalostiach, najmä pri do-pravných nehodách, povodniach, pri úniku nebezpečných látok do pôdy, do vody alebo na iných miestach, kde by takéto látky spôsobili nebez-pečenstvo požiaru, výbuchu, ohro-zenie človeka a prírody. Pomôžu aj vtedy, keď treba zachrá-niť človeka vo veľkých výškach alebo aj pod vodou.


Čo budeme skúmať?Model penového hasiaceho prístroja.

Čo budeme potrebovať? Pomôcky a chemikálie: 1. odsávacia banka s dobre

tesniacou zátkou 2. skúmavka 3. odmerný valec 4. saponát 5. sóda bikarbóna

(nasýtený roztok) 6. kyselina sírová

(zriedená 1 : 3)

Poznámka: Pokus robí učiteľ nad umývadlom.

Ako budeme postupovať?1. Do odsávacej banky nalejeme asi do tretiny objemu nasýtený roztok sódy

bikarbóny. 2. Pridáme asi 2 ml saponátu.3. Do banky vložíme skúmavku, do ktorej sme naliali asi 15 ml roztoku

kyseliny sírovej.4. Banku uzavrieme zátkou a nakloníme tak, aby sa oba roztoky premiešali.

Čo sme pozorovali? Po zmiešaní roztokov v banke a v skúmavke sme pozorovali vznik peny,

ktorá vystrekovala bočným otvorom banky.

Vysvetlenie: Spenený obsah banky vytlačil bočným otvorom plyn, ktorý vznikol che-

mickou reakciou sódy bikarbóny a kyseliny sírovej. Týmto plynom bol oxid uhličitý.

1 2

5

43

kyselina sírová

saponát premiešanie roztokov

sóda bikarbóna

6

H2SO41 : 3


1.4.6 Otázky a úlohy

1. Charakterizujte, čo je horenie.

2. Vysvetlite, ktoré látky nazývame horľaviny. Uveďte aspoň dva príklady.

3. Z týchto látok vyberte horľaviny: a) papier, b) etanol, c) slama, d) sklo, e) nafta, f) voda, g) oxid uhličitý.

4. Ktorá z výstražných značiek označuje horľavinu? a) b) c) d) e)

5. Na horenie látky musia byť splnené tri podmienky. Uveďte, ktoré.

6. Uveďte, čo je požiar.

7. Pri hasení požiaru treba odstrániť horľavú látku, zabrániť prístupu vzduš-ného kyslíka k nej alebo ju ochladiť pod zápalnú teplotu. Rozhodnite, ktoré z týchto podmienok pri hasení požiaru spĺňa:

a) voda, b) piesok, c) oxid uhličitý.

8. Opíšte, čo budete robiť, keď niekomu začnú horieť šaty.

9. V kuchyni pri vyprážaní vám začne horieť olej na panvici. Vysvetlite, ako by ste ho zahasili.

10. Voda vedie elektrický prúd. Uveďte, čo by sa stalo, keby sme hasili vodou elektrické zariadenia pod napätím.

11. Ktoré hasiace látky sa nemajú používať na hasenie jemnej mechaniky a elektroniky?

12. Vysvetlite, prečo ohrozuje svoj život človek, ktorý v uzavretej garáži nechá naštartovaný motor automobilu na benzínové palivo.

13. Zdôvodnite, prečo sa nesmú používať propán-butánové (a iné plynové)spotrebiče v uzavretom priestore.

14. Z poškodenej propán-butánovej fľaše unikal do miestnosti plyn, ktorý sa zmiešal so vzduchom. Vysvetlite, prečo nastal výbuch tejto zmesi až po zapálení zápalky v miestnosti.

15. Zistite, či je vo vašom okolí miesto, kde je zvýšené nebezpečenstvo vzni-ku požiaru. Je toto miesto označené? Ako?


16. Prečítajte si správu z tlače. Vedeli by ste, ako sa správať, keby sa vo vašej škole stalo niečo podobné, ako opisuje správa z tlače? Vyriešte s ňou súvi-siace otázky.

V pondelok predpoludním vypukol v Nových Zámkoch požiar v budove bývalej elektrotechnickej školy. Mesto na niekoľko hodín zahalil hustý čierny dym. Plamene boli miestami vysoké až 5 metrov a z miesta požiaru sa valil hustý čierny dym. Pri zásahu boli ľahko zranení dvaja hasiči.

(správa z tlače)

a) Vymenujte látky v školskej triede, ktoré sú horľavé.b) Pri všeobecnom ohrození sa spúšťa varovný signál „všeobecné ohroze-

nie“, ktorý varuje pri ohrození alebo vzniku mimoriadnej udalosti, ako aj pri možnosti rozšírenia následkov mimoriadnej udalosti. Z možností vyberte správny tón sirén: b1) 2-minútový kolísavý tón sirén, b2) 6-minútový stály tón sirén, b3) 2-minútový stály tón sirén.

c) Vysvetlite, čo je evakuácia.d) Opíšte spôsob evakuácie vo vašej škole. e) Spoločne prejdite po trase, ktorou pôjdete celá trieda zo školského

chemického laboratória po vyhlásení signálu pre všeobecné ohroze-nie v prípade požiaru.

f) Zistite, kde máte v škole umiestnené hasiace prístroje a hasiace zaria-denia, ktoré hasiace prístroje sú to a ako sú označené.

g) V školskom chemickom laboratóriu začal horieť práškový horčík. Na stránke www.firecontrol.sk/vhodnost-pouzitia-hasiacich-latok, prípadne na inej stránke, vyhľadajte typ hasiaceho prístroja, ktorým horiaci práškový horčík môžeme hasiť. Ktorý hasiaci prístroj sa nesmie použiť na hasenie práškového horčíka?

17. Z látok uvedených v tabuľke vyberte látku, ktorá predstavuje najväčšie nebezpečenstvo z hľadiska vzniku požiaru. Svoj výber zdôvodnite.

Horľavá látka Zápalná teplota (°C )

nafta 40parafín 160petrolej 38asfalt 205

Tvoríme projektVypracujte projekt na tému Oheň – dobrý sluha, ale

zlý pán. Využite aj poznatky z úlohy 16.

Documents

pre 7. roèník základných škôl a 2. roèník gymnázií s ...comperio.sk/docs/Chemia7-ukazka.indd[1].pdf · kladivo, papier) Poznámka: Pokus robí učiteľ v digestore. Ako