Právo Európskej únie Súhrn

Právo Európskej úniePrávo Európskej únieSúhrnSúhrn

JUDr. Jana Gašparová, LLMJUDr. Jana Gašparová, LLM

Vznik troch Európskych spoločenstiev

Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO)Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO) Prvotná iniciatíva – Deklarácia z 9.5.1950, ktorej autorom

bol Robert Schuman Zmluva o Európskom spoločenstve uhlia a ocele

podpísaná v roku 1951 medzi Francúzskom, Nemeckom, Talianskom a štátmi Beneluxu (Belgicko, Holandsko, Luxembursko)

Cieľ: vytvoriť spoločný trh v oblasti výroby a predaja uhlia a ocele

Ako jediná zo zakladateľských zmlúv založená na dobu určitú – 50 rokov, jej platnosť uplynula 23.7.2002

Vznik troch Európskych spoločenstiev

Európske spoločenstvo pre atómovú energiu Európske spoločenstvo pre atómovú energiu

(EURATOM)(EURATOM)

Európske hospodárske spoločenstvo (EHS)Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) Podpísané v Ríme 25. marca 1957 na dobu neurčitú

Hlavné ciele: vytvorenie spoločného trhu, približovanie

hospodárskych politík členských štátov, podpora

stability, zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov a

nadviazanie úzkych vzťahov medzi členskými štátmi.

Členstvo v Európskych spoločenstvách

1951 Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko

1973 Veľká Británia, Írsko, Dánsko (členstvo Nórska zamietnuté v referende)

1981 Grécko

1986 Španielsko a Portugalsko

1995 Rakúsko, Švédsko, Fínsko

2004 Slovensko, Česká republika, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Maďarsko, Cyprus, Malta,

Slovinsko

2007 Bulharsko, Rumunsko

Maastrichtská zmluva -vznik Európskej únie

Zmluva o Európskej únii podpísaná v Maastrichte 7.2.1992 zástupcami 12 členských štátov

Zmluva nadobudla účinnosť 1.novembra 1993 Maastrichtská zmluva zaviedla pojem „Európska únia“ Určila jej hlavné ciele a predstavuje významnú novelu troch

zakladajúcich zmlúv Zmluva vytvorila tzv. trojpilierovú štruktúru Európskej únie

v oblasti spolupráce členských štátov

Tri piliere Európskej únie

I. pilier

ES EURATOM (Európske

spoločenstvá)

II. Pilier

Spoločná zahraničná a

bezpečnostná politika

III. Pilier

Spolupráca v oblasti justície a

vnútra

Európska únia

Ciele Európskych spoločenstiev Ciele Európskych spoločenstiev a Európskej úniea Európskej únie

1. Podporiť hospodársky a sociálny vývoj

2. Posilniť identitu EÚ na medzinárodnej scéne

3. Posilniť ochranu práv a záujmov štátnych príslušníkov členských štátov prostredníctvom zavedenia občianstva EÚ

4. Udržať a rozvinúť EÚ ako oblasť slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

5. Udržať v plnej miere komunitárne právo a ďalej na ňom stavať

Prostriedky na dosiahnutie Prostriedky na dosiahnutie cieľov EÚcieľov EÚ

Spoločný trh – harmonizácia právnych poriadkov, ochrana spotrebiteľa

Spoločné politiky – spoločná obchodná politika, poľnohospodárska politika, dopravná politika

Všeobecné hospodárske a sociálne ciele:

podpora a koordinácia zamestnaneckých politík členských štátov

enviromentálna politika

posilnenie konkurencieschopnosti priemyslu ES

podpora vzdelávania

Prostriedky na Prostriedky na dosiahnutie cieľov EÚdosiahnutie cieľov EÚ

Voľný pohyb tovaru Voľný pohyb služieb a sloboda

podnikania Voľný pohyb kapitálu Voľný pohyb osôb

Deľba moci v Európskych Deľba moci v Európskych spoločenstváchspoločenstvách

Horizontálna

súvisí s rozdelením kompetencií jednotlivých inštitúcií ES v legislatívnej, exekutívnej a súdnej oblasti

Vertikálna

deľba právomocí medzi členskými štátmi a ES

Vertikálna deľba mociVertikálna deľba moci

Právomoci môžeme rozdeliť na:

1. Výlučné právomoci Európskeho spoločenstva

2. Zmiešané (konkurujúce právomoci)

3. Výlučné právomoci členských štátov

Základné princípy pri Základné princípy pri vertikálnej deľbe mocivertikálnej deľbe moci

1. Princíp legality

Spoločenstvo môže konať len na základe právomocí, ktoré mu členské štáty zverili podľa ZES

2. Princíp subsidiarity

ES môže konať len vtedy, ak ciele navrhovaného opatrenia nemôžu dosiahnuť dostatočne členské štáty, a lepšie ich bude možné dosiahnuť na úrovni ES

3. Princíp proporcionality

ES nemôže konať nad rámec toho, čo treba na splnenie cieľov ustanovených v ZES.

Hlavné inštitúcieHlavné inštitúcie

1. Európska rada

2. Rada

3. Komisia

4. Európsky parlament

5. Súdny dvor ES

6. Účtovný dvor

Osobitné inštitúcieOsobitné inštitúcie

1. Hospodársky a sociálny výbor

2. Výbor regiónov

3. Európska centrálna banka

4. Európska investičná banka

Európska radaEurópska rada

Najvyšší politický orgán EÚ Skladá sa z hláv štátov alebo vlád

členských štátov a predsedu Komisie Za SR sa zasadnutí zúčastňuje predseda

vlády Zasadá dva razy do roka

RADARADA

Orgán, v ktorom sa priamo vyjadrujú a realizujú záujmy členských štátov

Skladá sa z jedného zástupcu každého členského štátu na ministerskej úrovni

Zasadá v niekoľkých zloženiach v závislosti od prejednávanej veci asi stokrát za rok.

Sídlo v Bruseli

Zloženie RadyZloženie Rady

Rada funguje na princípe rotujúceho predsedníctva Na čele Rady stojí predseda vlády predsedajúceho štátu Každý členský štát na začiatku svojho predsedníctva

predkladá program svojho predsedníctva Komisii a Európskemu parlamentu

Rotujúce predsedníctvo

Slovinsko január – jún 2008

Francúzsko júl – december 2008

Česká republika január – jún 2009

Slovenská republika júl – december 2016

Právomoci RadyPrávomoci Rady

Najvyšší zákonodarný orgán, prijíma akty na návrh Komisie Môže preniesť časť svojich legislatívnych právomocí na Komisiu Úlohy v oblasti II. a III. piliera – prijíma spoločné postupy,

spoločné postoje a rozhodnutia v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, realizuje úlohy v oblasti spravodlivosti a vnútra

V mene Spoločenstiev uzatvára medzinárodné zmluvy s tretími štátmi alebo medzinárodnými organizáciami

Prijíma opatrenia v oblasti policajnej a súdnej spolupráce V spolupráci s Európskym parlamentom schvaľuje rozpočet EÚ

Výbor stálych zástupcov Výbor stálych zástupcov (COREPER)(COREPER)

Poradný orgán Rady Pripravuje zasadnutia a plní úlohy, ktoré mu Rada zverí Skladá sa zo stálych diplomatických zástupcov členských

štátov na úrovni veľvyslancov Rozhoduje, aký bude program zasadnutia Rady a o čom

bude rozhodovať Vytvára 150 až 200 pracovných skupín zložených z

odborníkov z členských krajín

KOMISIAKOMISIA

„motor európskej integrácie a strážkyňa zmlúv“

Má monopol legislatívnej iniciatívy a zodpovedá za riadne plnenie zakladajúcich zmlúv členskými štátmi

Možno ju prirovnať k vládnemu kabinetu, ktorý pripravuje návrhy zákonov, po ich schválení ich implementuje a dozerá na ich dodržiavanie

Zloženie KomisieZloženie Komisie

Sídli v Bruseli

Skladá sa z 27 komisárov, ktorí sa vyberajú na obdobie 5 rokov podľa celkových schopností a záruk plnej nezávislosti

Za člena Komisie môže byť vymenovaný len štátny príslušník členského štátu a každý členský štát má mať jedného komisára

Komisár musí byť nezávislý od štátu, ktorého je príslušníkom

EURÓPSKY PARLAMENTEURÓPSKY PARLAMENT

Jediná inštitúcia kreovaná v priamych voľbách občanmi EÚ

785 členov

V období 2009-2014 bude počet 736

Voľby:

každých 5 rokov, spôsob volieb upravujú vnútroštátne predpisy členských štátov

Právomoci EPPrávomoci EP

Legislatívne právomoci

Kontrolné právomoci

SÚDNY DVOR ESSÚDNY DVOR ES

Zriadený Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ v roku 1952

V roku 1988 pre preťaženosť ESD zriadený Súd prvého stupňa

Úloha: zabezpečiť dodržiavanie práva pri výklade a uplatňovaní zmluvy

Európsky súdny dvorEurópsky súdny dvor

Zložený z 27 sudcov, každý členský štát má 1 sudcu

Zasadá v troj- a päťčlenných senátoch alebo vo Veľkej komore

8 generálnych advokátov, ktorí pripravujú pre ESD nestranné a nezávislé odôvodnené stanoviská

Sudcovia a generálni advokáti sú menovaní na obdobie 6 rokov – čiastočné obmieňanie každé tri roky

Súd prvého stupňaSúd prvého stupňa

Zložený z 27 sudcov, každý členský štát má 1 sudcu

Zasadá v troj- a päťčlenných senátoch alebo vo Veľkej komore

Generálni advokáti môžu byť ustanovení štatútom

Sudcovia a generálni advokáti sú menovaní na obdobie 6 rokov – čiastočné obmieňanie každé tri roky

Proti jeho rozhodnutiu je prípustný opravný prostriedok v lehote 3 mesiacov od jeho rozhodnutia na ESD

Funkcie právneho Funkcie právneho poriadku poriadku

SpoločenstvaSpoločenstva

1. Úprava vzťahov medzi Spoločenstvom a členskými štátmi

2. Úprava vzťahov medzi členskými štátmi navzájom

3. Úprava vnútornej štruktúry Spoločenstva

4. Právna regulácia vzťahov, ktorých subjektom sú fyzické a právnické osoby

Základné zásadyZákladné zásady

Základné zásady, ktoré zabezpečujú efektívne uplatňovanie komunitárneho práva v členských štátoch:

Zásada priameho účinku Zásada prednosti komunitárneho práva Zásada nepriameho účinku Princíp zodpovednosti členského štátu za

škodu spôsobenú porušením právneho poriadku Spoločenstva

Riešenie rozporuRiešenie rozporu

V prípade rozporu vnútroštátneho práva a komunitárneho práva rozlišuje EDS dve situácie:

1. Vnútroštátna právna norma je v rozpore s neskoršou normou komunitárneho práva.

V takomto prípade hovoríme o neaplikovateľnosti konfliktnej a podradenej vnútroštátnej právnej normy.

2. Vnútroštátna právna norma je v rozpore so skoršou normou komunitárneho práva.

Právnym následkom je neplatnosť vnútroštátnej právnej normy od jej počiatku.

Priamy účinok Priamy účinok komunitárneho právakomunitárneho práva

Zásada priameho účinku komunitárneho práva vyjadruje skutočnosť, že normy komunitárneho práva sú spôsobilé zakladať práva v prospech jednotlivcov, ktorí sa môžu týchto práva dovolávať voči súdnym a iným orgánom členského štátu

Cieľom tejto zásady je ochrana jednotlivca

Podmienky priameho Podmienky priameho účinku normyúčinku normy

Dve základné podmienky, ktoré musí právna norma spĺňať, aby mala priamy účinok:

1. Musí byť dostatočne jasná a presná

2. Musí obsahovať bezpodmienečný záväzok

Zodpovednosť Zodpovednosť členského štátučlenského štátu

Zodpovednosť členského štátu za škodu spôsobenú porušením právneho poriadku Spoločenstva –

princíp, podľa ktorého členský štát zodpovedá jednotlivcovi za škodu, ktorá vznikla v dôsledku porušenia komunitárneho práva členským štátom.

Podmienky pre vznik Podmienky pre vznik zodpovednostizodpovednosti

Zodpovednosť členského štátu vznikne, ak sa naplnia tri podmienky:

1. Existencia porušenia komunitárneho práva členským štátom, ktoré sa dotýka práv jednotlivca garantovaných komunitárnym právom.

2. Možno určiť obsah práv jednotlivca

3. Existuje príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti členského štátu a spôsobenou škodou

Porušenie povinnosti Porušenie povinnosti členského štátučlenského štátu

Závažné porušenie povinnosti členského štátu môže spočívať v:

1. Neimplementovaní smernice počas transpozičnej lehoty.

2. Prekročení rámca voľnej úvahy členského štátu pri aplikácii a implementácii komunitárneho práva

3. Priamej diskriminácii na základe štátnej príslušnosti.

4. Porušení ustanovenia komunitárneho práva

Pramene európskeho Pramene európskeho právapráva

1. Primárne pramene

2. Všeobecné právne zásady

3. Medzinárodné zmluvy uzavreté Spoločenstvom a tretími štátmi

4. Sekundárne pramene

5. Rozhodnutia ESD a SPS

Primárne komunitárne Primárne komunitárne právoprávo

Zmluva o založení ES a EURATOM

Zmluvy o pristúpení k EÚ

Medzinárodné dohody uzatvorené medzi

členskými štátmi v rámci užšej spolupráce

Všeobecné Všeobecné právne zásadyprávne zásady

a) Rešpektovanie základných ľudských práv

b) Zásada subsidiarity a proporcionality

c) Zásada právnej istoty

d) Zásada zákazu diskriminácie

e) Zásada transparentnosti

Rešpektovanie základných Rešpektovanie základných ľudských právľudských práv

ESD bol od počiatku konfrontovaný s národnými ústavnými súdmi a s ochranou ľudských práv

ESD vychádzal z Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950, aj keď ES neboli zmluvnou stranou dohovoru a neboli ním viazané.

Na summite v Nice v roku 2000 bola prijatá Charta základných práv EÚ ako nezáväzný dokument

Na základe Lisabonskej zmluvy bude Charta základných práv začlenená do primárneho európskeho práva

Zásada subsidiarity Zásada subsidiarity

Podstatou zásady subsidiarity je:a) Aby Spoločenstvo konalo vtedy, ak ciele, ktoré sa

majú dosiahnuť týmto konaním, nemôžu byť spoľahlivo zabezpečené členskými štátmi a zároveň,

b) Aby bolo Spoločenstvo schopné čo do rozsahu a účinkov zvládnuť lepšie dosiahnutie cieľa, ako štáty samé

Zásada proporcionality Zásada proporcionality

Tento princíp sa aplikuje na všetky oblasti konania Spoločenstva

Obsahom zásady je to, aby prijímané legislatívne opatrenia a konanie Spoločenstva neprekročili rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa

Zásada právnej istoty Zásada právnej istoty

Právny poriadok má byť dostatočne jasný, prehľadný a zrozumiteľný, aby jednotlivci mohli predvídať a poznať dôsledky svojho konania, prípadne plánovať svoje rozhodnutia na solídnom právnom základe.

ESD poprel možnosť rektoaktivity aktov Spoločenstva, ale nie bez výnimky

Zásada zákazu Zásada zákazu diskrimináciediskriminácie

Charta základných práv:„Akákoľvek diskriminácia z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, národnosti alebo sociálneho pôvodu, dedičných vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného predvedčenia, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie je zakázaná.“

Zásada Zásada transparentnostitransparentnosti

Čl. 1 Zmluvy o Európskej únii – všetky rozhodnutia EÚ sa musia prijímať s takou otvorenosťou, s akou to je len možné

Táto zásada obsahuje princíp verejnosti zasadnutí inštitúcií, poskytovania informácií a v poslednom čase najviac rozvinutú zásadu prístupu k dokumentom

Sekundárne prameneSekundárne pramene

Sekundárne pramene sú právne normy vytvorené orgánmi EÚ, prijaté na základe predpísaného legislatívneho postupu a na základe a v medziach primárneho práva.

Sekundárne prameneSekundárne pramene

1. Nariadenia

2. Smernice

3. Rozhodnutia

4. Stanoviská

5. Odporúčania

NARIADENIANARIADENIA

Sú záväzné pre všetky členské štáty a sú priamo použiteľné

Nariadenie nadobúda platnosť a účinnosť dňom, ktorý je v ňom uvedený, ak takýto deň nie je uvedený, tak v dvadsiaty deň od zverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie (Official Journal of the European Union)

V zásade sú prijímané Radou na návrh Komisie a v spolupráci s Európskym parlamentom

NARIADENIANARIADENIA

Je vylúčené viazanie platnosti nariadenia na jeho implementáciu do vnútroštátneho práva

ESD vyslovil, že akákoľvek implementácia nariadenia do vnútroštátneho právneho poriadku národnou legislatívou, ktorá ho obmedzuje, pozmeňuje alebo oslabuje, je porušením zmluvy

To však nevylučuje, aby členský štát upravil ďalšie otázky, ktoré súvisia s nariadením a nariadenie ich priamo nerieši (dôležité je, aby sa nepozmenili alebo neoslabili účinky nariadenia)

SMERNICESMERNICE

Sú záväzné pre členský štát, ktorému sú určené, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a metód sa ponecháva na orgány členského štátu

Nezaväzujú a nezakladajú priamo práva a povinnosti fyzickým a právnickým osobám a vyžadujú si transpozíciu do vnútroštátneho práva formou právneho aktu členského štátu.

K transpozícii smernice musí dôjsť v lehote určenej priamo v smernici alebo do 20 dní od zverejnenia

Priamy účinok Priamy účinok smernícsmerníc

Ako sa Spoločenstvo vysporiada so štátom, ktorý poruší povinnosť zo zmluvy a

a) Neimplementuje smernicu včas alebo

b) Implementuje smernicu nesprávne

Doktrína priameho účinku –

Smernice budú mať podobný účinok, aký majú nariadenia v prípade, že štát neimplementoval smernicu v určenom čase alebo ustanoveným spôsobom a pritom sú splnené podmienky na priznanie priameho účinku.


ESD ďalšou judikatúrou spresnil, voči ktorým inštitúciám bude možné uplatniť priamy účinok smerníc

Orgán, bez ohľadu na jeho právnu formu, ktorý je na základe rozhodnutia štátu zodpovedný za poskytovanie verejných služieb pod kontrolou štátu a má na tento účel osobitné právomoci, ktoré sa vynímajú z rámca bežných pravidiel medzi jednotlivcami.

Napr. daňové úrady, miestna štátna správa a samospráva, nezávislé orgány zabezpečujúce poriadok a bezpečnosť, inštitúcie poskytujúce zdravotnícke služby či podnik pod finančnou kontrolou štátu


Podmienky, za splnenia ktorých je možné priznať smernici priamy účinok:

a) Jasný, presný a dostatočne určitý záväzok obsiahnutý v smernici,

b) Nepodmienený záväzok

c) Uplynutie času na transpozíciu smernice do vnútroštátneho poriadku

d) Nejde o záväzok, ktorý priamo ukladá povinnosť jednotlivcovi

ROZHODNUTIAROZHODNUTIA

Individuálne právne akty záväzné vo všetkých častiach pre toho, komu sú určené

Nezverejňujú sa v Úradnom vestníku (s určitými výnimkami), ale doručujú sa tomu, komu sú určené

Rozhodnutia, ktoré sa doručujú, nadobúdajú účinnosť dňom doručenia

Najčastejšie sa prijímajú v oblasti úpravy hospodárskej súťaže, kde ich vydáva Komisia

Priamo aplikovateľné v členskom štáte a zaväzujú svojimi dôsledkami adresátov rozhodnutia, ktorými sú najčastejšie fyzické a právnické osoby

Základné ciele Základné ciele hospodárskej politikyhospodárskej politiky

1. Dosiahnutie stabilných cien (nízka miera

inflácie)

2. Zdravé verejné financie a menové

podmienky

3. Udržateľná hladina platobnej bilancie

Štrukturálna politikaŠtrukturálna politika

CIEĽ:

zníženie rozdielov v hospodárskom rozvoji a sociálnej vyspelosti medzi najrozvinutejšími a menej rozvinutými členskými štátmi


Zásady poskytovania finančnej pomoci zo štrukturálnych fondov:

a) Doplnkovosť – predpokladá spolufinancovanie zabezpečené prijímateľom podpory

b) Konzistentnosť – podpora musí byť konzistentná s prioritami a politikami ES


Zásady poskytovania finančnej pomoci zo štrukturálnych fondov:

c) Koordinácia – Komisia a členské štáty zabezpečujú koordináciu medzi pomocou zo štrukturálnych fondov a inými druhmi finančnej podpory.

d) Legalita – operácie financované zo štrukturálnych fondov musia byť v súlade s ustanoveniami ZES a právnych aktov prijatých na jej základe


Európsky sociálny fond:Európsky sociálny fond:4 kľúčové oblasti:

1. Zvýšenie prispôsobivosti pracovníkov a podnikov

2. Zlepšenie prístupu k zamestnanosti a účasti na trhu práce

3. Posilnenie sociálneho začlenenia znevýhodnených osôb

4. Potláčanie diskriminácie

Ďalej: podpora znižovania nezamestnanosti, podpora pracovnej mobility, vzdelávacie programy


Kohézny fond:Kohézny fond:Cieľ: dosiahnutie ekonomickej a sociálnej

súdržnosti Spoločenstva Poskytuje finančnú podporu na projekty

podporujúce ochranu životného prostredia a na projekty transeurópskych dopravných sietí a infraštruktúry

Prostriedky sú určené najmä členským štátom, v ktorých úroveň HDP na obyvateľa nedosahuje 90% komunitárneho priemeru

Slovensko a Slovensko a regionálna politikaregionálna politika

Horizontálne priority NSRR 2007-2013:A.A. Marginalizované rómske komunityMarginalizované rómske komunity

– zvýšenie zamestnanosti, vzdelanostnej úrovne a životných podmienok

B.B. Rovnosť príležitostíRovnosť príležitostí

– predchádzanie rôznym formám diskriminácie

C.C. Trvalo udržateľný rozvojTrvalo udržateľný rozvoj

– zabezpečenie enviromentálnej, ekonomickej a sociálnej udržateľnosti ekonomického rastu

D.D. Informačná spoločnosťInformačná spoločnosť

Jednotný európsky trh

Európsky trh – 489 miliónov spotrebiteľov Princíp jednotného trhu – Princíp jednotného trhu – tovar, s ktorým sa

obchoduje na trhu jedného členského štátu Európskej únie môže voľne prechádzať do ostatných členských štátov

Cieľ – Cieľ – zabezpečiť konkurenciu medzi výrobkami z rôznych členských štátov Európskej únie a zabrániť akýmkoľvek opatreniam členských štátov, ktoré obmedzujú objem obchodnej výmeny alebo zvyšujú cenu tovaru

Colná úniaColná únia

Články 23-25 ZES zakazujúce clá a poplatky s rovnocenným účinkom majú priamy účinok

V prípade zaplatenia protiprávnych ciel a im rovnocenných poplatkov sa možno domáhať ich vrátenia

Ak podnikateľ clo alebo rovnocenný poplatok zakomponuje do ceny tovaru, a tým prenesie bremeno na kupujúceho alebo spotrebiteľa, nemôže sa úspešne domáhať zaplatených súm

Prípustné Prípustné obmedzeniaobmedzenia

Obmedzenia sú prípustné, ak sú odôvodnené Obmedzenia sú prípustné, ak sú odôvodnené jedným z dôvodov uvedených v článku 30 ZES:jedným z dôvodov uvedených v článku 30 ZES:

a) verejná morálka

b) verejný poriadok a bezpečnosť

c) ochrana zdravia a života ľudí, zvierat a rastlín

d) ochrana národného bohatstva s umeleckou, historickou alebo archeologickou hodnotou

e) ochrana priemyselného alebo obchodného vlastníctva

Harmonizácia Harmonizácia legislatívylegislatívy

Základné nástroje na zabezpečenie voľného pohybu tovarov v rámci územia členských štátov EÚ:

Technická harmonizácia legislatívy Zásada vzájomného uznávania legálne

predávaných tovarov Mechanizmy na zamedzenie vzniku nových

obchodných prekážok

Voľný pohyb služiebVoľný pohyb služieb

Článok 49 ZES:

Výslovne zakazuje obmedzenia voľného pohybu služieb v rámci Spoločenstva vo vzťahu k osobám, ktoré majú prevádzku v inom členskom štáte ako príjemca služby


Tri situácie s cezhraničným (komunitárnym) efektom:

a) Aktívna sloboda služieb – poskytovateľ služby alebo ním poverená osoba sa zdržuje na území štátu príjemcu služby s cieľom poskytnúť službu. Pri službe ide o prechodný charakter poskytovania služby – popri časovom faktore je potrebné skúmať aj ekonomickú povahu danej činnosti a úmysel podnikateľa zotrvať na trhu hosťujúceho členského štátu.


Tri situácie s cezhraničným (komunitárnym) efektom:

b) Pasívna sloboda služieb – príjemca služby sa zdržuje v štáte poskytovateľa služby- zásada voľného pohybu služieb chráni aj práva prijímateľa služby (turisti, pacienti, obchodní cestujúci a pod.)

c) Virtuálny pohyb služieb – ak hranice členských štátov prekročí len služba (poistenie nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v inom členskom štáte ako poisťovňa a poistiteľ)


Sekundárne oprávnenie slobody služieb:právo poskytovateľa služieb cestovať do iného členského štátu s úmyslom poskytovať služby, ako aj oprávnenie na pohyb a pobyt v tomto členskom štáte

Smernica č. 2004/38/ES o práve občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať v rámci územia členských štátov

– Vzťahuje sa na osoby v pracovnom pomere a samostatne zárobkovo činné osoby z jedného členského štátu, ktorí cestujú do druhého členského štátu s cieľom pracovať, poskytovať alebo prijímať služby

Vysielanie pracovníkov v Vysielanie pracovníkov v rámci poskytovania služiebrámci poskytovania služieb

Smernica č. 96/71 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb

Uplatňuje sa právny poriadok štátu, v ktorom sa služba vykonáva

Členské štáty sú povinné zabezpečiť, aby vysielajúci podnik v súlade s právnym poriadkom hosťujúceho štátu zaručil vyslaným pracovníkom pracovné podmienky týkajúce sa pracovného času, minimálnej dĺžky dovolenky, minimálnych mzdových taríf, podmienok ochrany zdravia a pod.

Poskytovanie právnych Poskytovanie právnych služiebslužieb

Každý členský štát je povinný na svojom území umožniť poskytovanie právnych služieb právnikom z iných členských štátov, pokiaľ povaha takýchto služieb nemá trvalý charakter

V prípade trvalého charakteru služieb sa musí zaregistrovať na príslušnom orgáne tohto členského štátu (spravidla advokátska komora)

Pri činnosti musia používať titul svojho domovského členského štátu

Sloboda podnikaniaSloboda podnikania

Komunitárne právo garantuje slobodu podnikania:Komunitárne právo garantuje slobodu podnikania:

a) Právnickým osobám, ktoré boli založené za účelom podnikania podľa práva niektorého z členských štátov a majú sídlo v rámci ES

b) Občanom EÚ, ktorí majú záujem začať alebo vykonávajú podnikateľskú činnosť v rámci EÚ

Adresátmi zákazu vytvárať prekážky slobode podnikania sú členské štáty, vrátane obcí, vyšších územných celkov, verejnoprávnych inštitúcií

Sloboda podnikaniaSloboda podnikania

Hlavné legislatívne úlohy Spoločenstva:Hlavné legislatívne úlohy Spoločenstva:

a) Vydávať smernice o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení o skúškach a iných dokladov o kvalifikácii;

b) Koordinovať právne predpisy členských štátov, ktoré sa týkajú začatia a výkonu samostatnej profesijnej činnosti;

c) Harmonizovať právo obchodných spoločností

Voľný pohyb Voľný pohyb pracovníkov pracovníkov

Jedno z práv, ktoré vyplýva z občianstva Európskej únie

Jeden zo základných nástrojov vnútorného trhu Predpokladom na jeho uplatnenie je zásada

rovnakého zaobchádzania a zákaz diskriminácie na základe štátnej príslušnosti

Voľný pohyb pracovníkov nie je ešte v EÚ v plnom rozsahu zabezpečený, najmä vzhľadom na:

– Existujúce právne, administratívne a faktické prekážky– Uplatnenie prechodných období vo vzťahu k novým

členským štátom

Právny základ Právny základ

Právny základ – články 39 až 42 ZES Čl. 39 ods. 1 ZES zaručuje právo na voľný pohyb

pracovníkov = zákaz adresovaný členským štátom obmedzovať vstup a pobyt štátnych príslušníkov iných štátov na svojom území

Vzťahuje sa len na situácie s cezhraničným elementom (napr. ak sa miesto výkonu práce nachádza v inom členskom štáte, ako je sídlo zamestnávateľa alebo bydlisko zamestnanca)

Obsah Obsah

Základným obsahom slobody voľného pohybu pracovníkov je zákaz akejkoľvek diskriminácie pracovníkov založenej na štátnej príslušnosti

Komunitárne právo zakazuje otvorenú aj skrytú formu diskriminácie

Diskriminovať na základe štátnej príslušnosti nemožno v zamestnávaní, odmeňovaní, ani vo vzťahu k iným pracovným podmienkam

Platí národný režim – migrujúci pracovníci z iných členských štátov majú rovnaké postavenie ako tuzemskí pracovníci

Pojem pracovník Pojem pracovník

a) osoba, ktorá vykonáva závislú činnosť v pomere, za ktorý poberá mzdu, plat alebo inú odmenu,

b) Osoby, ktoré sa po ukončení zamestnania naďalej zdržujú v členskom štáte

Patria sem aj pracovné pomery na čiastočný pracovný úväzok

Odvodení beneficientiOdvodení beneficienti= rodinní príslušníci = rodinní príslušníci

a) Manželský partner pracovníkab) Partner, s ktorým pracovník uzavrel

registrované partnerstvoc) Priami potomkovia pracovníka, ktorí sú

mladší ako 21 rokov alebo sú nezaopatrenými osobami a takéto osoby manželského alebo registrovaného partnera

d) Závislí priami príbuzní v vzostupnej línii a takéto osoby manželského alebo registrovaného partnera (rodičia)

Odvodení beneficientiOdvodení beneficienti= rodinní príslušníci = rodinní príslušníci

Oprávnenia:Oprávnenia: Právo na prístup k zamestnaniu a právo

vykonávať prácu v členskom štáte, v ktorom vykonáva prácu originárny beneficient

Deti migrujúceho pracovníka majú právo na vzdelanie a prípravu na budúce povolanie na základe rovnakých podmienok ako tuzemské deti

Právo na pobyt Právo na pobyt

Členský štát musí udeliť migrujúcemu pracovníkovi povolenie na pobyt na základe predloženia preukazu totožnosti a preukázania potvrdenia o zamestnaní

Prístup k zamestnaniu v inom členskom štáte však nemožno podmieňovať získaním povolenia na pobyt

Právo na pobyt Právo na pobyt nepresahujúci 3 mesiacenepresahujúci 3 mesiace

Právo na vstup do členského štátu na základe preukázania platného dokladu totožnosti alebo cestovného dokladu

Členské štáty nemôžu od občanov EÚ požadovať vstupné víza, výstupné víza ani iné rovnocenné formality – hosťujúci členský štát však môže požadovať registráciu ich prítomnosti v rámci primeranej a nediskriminačnej lehoty

Právo na pobyt Právo na pobyt presahujúci 3 mesiacepresahujúci 3 mesiace

Viazané na splnenie jednej z nasledujúcich podmienok: Vykonávanie ekonomickej aktivity v rámci

pracovného pomeru alebo samostatne zárobkovo činná osoba

Dostatočné finančné krytie a zdravotné poistenie, Štúdium v členskom štáte pobytu, Príbuzenský vzťah k občanovi EÚ, ktorý spĺňa jedno

z už uvedených kritérií

Právo na trvalý pobytPrávo na trvalý pobyt

Občan EÚ nadobudne právo na trvalý pobyt v hosťujúcom členskom štáte po piatich rokoch neprerušeného legálneho pobytu za predpokladu, že nie je voči nemu uplatňované rozhodnutie o vyhostení

Uznávanie vzdelania a Uznávanie vzdelania a kvalifikáciekvalifikácie

Smernica č. 2005/36/ES zakotvuje dva systémy uznávania kvalifikácie, a to:

a) Všeobecný systém uznávania (členské štáty majú právo ustanoviť minimálnu úroveň kvalifikácie, aby tak zabezpečili kvalitu služieb poskytovaných na svojom území)

b) Systém automatického uznávania kvalifikácie pre vymedzené povolania (šesť zdravotníckych povolaní a povolanie architekta),

Voľný pohyb kapitáluVoľný pohyb kapitálu

Cieľom je dosiahnuť plnú liberalizáciu kapitálových pohybov medzi členskými štátmi

Vývoj tejto slobody bol pomalší ako u ostatných troch

Prvé právne akty až na začiatku 60. rokov 20. storočia

Obmedzenia – vnútroštátne devízové predpisy, predpisy týkajúce sa postavenia bánk a iných finančných inštitúcií, cenných papierov, daní aj práva obchodných spoločností

Voľný pohyb kapitáluVoľný pohyb kapitálu

Zahŕňa: Priame investície Investície do nehnuteľností Rozvoj hospodárskych činností Poskytovanie finančných služieb Pripustenie cenných papierov na kapitálové

trhy Zákaz obmedzenia voľného pohybu platieb

Štátna pomocŠtátna pomoc

Podpory v akejkoľvek podobe poskytované štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktoré narušujú alebo ohrozujú súťaž tým, že zvýhodňujú niektoré podniky alebo odvetvia výroby, sú, pokiaľ ovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi, nezlúčiteľné so spoločným trhom


Úver Daňová úľava Subvencia Oslobodenie od poplatkových povinností Poskytnutie štátnej záruky Ručenie alebo iná forma zabezpečenia Navýšenie základného imania štátom Zníženie sociálnych dávok a iných odvodov


Znaky štátnej pomoci:

a) Musí byť poskytovaná zo strany členského štátu

b) Musí znamenať zvýhodnenie pre príjemcu (poskytnutie prostriedkov alebo zmiernenie povinnosti)

c) Musí pochádzať z verejných zdrojov

d) Zvýhodneným subjektom je podnik alebo odvetvie

Povolená štátna Povolená štátna pomocpomoc

Podpory sociálnej povahy pre individuálnych spotrebiteľov

Podpory určené na náhradu škôd spôsobených prírodnými pohromami alebo mimoriadnymi udalosťami

Podpory hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo vysokou nezamestnanosťou

Podpora rozvoja určitých hospodárskych aktivít, podpory napomáhajúce kultúre a zachovaniu kultúrneho dedičstva

Občianstvo Európskej Občianstvo Európskej únieúnie

Každý občan členského štátu je zároveň občanom Európskej únie, euroobčianstvo nenahrádza, len dopĺňa občianstvo členského štátu

Práva občana EÚPráva občana EÚ

1. Právo na voľný pohyb a pobyt v rámci EÚ

2. Aktívne a pasívne volebné právo do EP

3. Právo prijať v treťom štáte konzulárnu a diplomatickú ochranu ktoréhokoľvek členského štátu

4. Právo obracať sa na EP s petíciami

5. Právo podávať sťažnosti a podnety Európskemu obmudsmanovi

Práva občana EÚPráva občana EÚ

6. Právo podávať žiadosti o informácie od ktorejkoľvek inštitúcie EÚ v ktoromkoľvek jazyku

7. Zákaz diskriminácie

8. Garancia základných práv a slobôd

9. Rovnosť prístupu k zamestnaniu v európskych inštitúciách

Spoločná zahraničná a Spoločná zahraničná a bezpečnostná politikabezpečnostná politika

CIELE:CIELE:a) Ochrana spoločných hodnôt, základných záujmov,

integrity a nezávislosti EÚ v súlade s princípmi vyjadrenými v Charte OSN

b) Posilnenie bezpečnosti EÚc) Ochrana mieru a posilnenie medzinárodnej bezpečnostid) Podpora medzinárodnej spoluprácee) Rozvoj a upevnenie demokracie a právneho štátu,

vrátane rešpektovania ľudských práv a základných hodnôt

Oblasti spolupráce:Oblasti spolupráce:

1. Voľný pohyb osôb

2. Vízová politika

3. Ochrana vonkajších hraníc EÚ a Schengenský systém

4. Imigračná politika

5. Azylová politika

6. Justičná spolupráca v civilných a trestných veciach

Oblasti spolupráce:Oblasti spolupráce:

7. Boj proti drogám

8. Občianstvo EÚ

9. Policajná a colná spolupráca

10. Prevencia kriminality

11. Boj proti organizovanému zločinu

12. Vonkajšie vzťahy

Policajná a justičná spolupráca v Policajná a justičná spolupráca v trestných veciachtrestných veciach

Cieľ: zabezpečiť vyššiu ochranu verejnosti pred trestnou činnosťou

Je zameraná na prevenciu a potláčanie takých javov, akými sú rasizmus, xenofóbia a medzinárodná trestná činnosť (terorizmus, obchodovanie s ľuďmi, obchodovanie s narkotikami, korupcia, podvod)

Documents

Právo Európskej únie Súhrn