Pokodzuj imigranti zo Slovenska Britniu

Pokodzuj imigranti zo Slovenska Britniu? Populisti tvrdia no, dta osi in

20.10.2014 |Jozef Tvardzk| 2014 TREND HoldingAk sa Brita sptate na poet migrantov, zvyajne vm poty migrantov nadhodnot a reaguje spsobom, e im imigranti ber prcu a zhoruj zloinnos v regine, kde ij, vrav pre TREND.sk Heather Rolfe, ktor pracuje v Nrodnom intitte pre ekonomick a socilny vskum (NIES).

Zdroj: SITA / APLen tri dni po tom, ako 29-ronRumun Andrei Opincarupriletel do Britnie, zadrala ho polcia. Fajil na ulici. Policajti ho prehadali a bezdvodne mu kldli otzky, kde schovva marihuanu. Ke sa policajtov ptal, preo sa ku nemu sprvaj ako ku zloincovi, reagovali smiechom.

Mlad Rumun priiel na ostrovy po tom, ako v januri tohto roku padli obmedzenia pracovnho trhu pre Rumunsko a Bulharsko. Namiesto toho narazil na realitu, o v Britnii znamen eurpske obianstvo a nadobudol pocit druhoradho Eurpana. Problmy mal aj s otvorenm benho tu v banke - zdokladoval zamestnanie a odovzdal aj takzvan National Insurance Number, o je identifikan slo pre osoby v socilnom systme. Napriek tomu mu banka et neotvorila.

Prieskumy v Britnii ukazuj, e prisahovalectvo patr k hlavnm obavm Britov pred parlamentnmi vobami na jar 2015.

Zl povedomie o migrantoch prichdza predovetkm od politikov. Antiimigran politika je u dlhie aktulnou tmou, otriasala sa v diskusich aj pred eurpskymi vobami. Ak sa Brita sptate na poet imigrantov, zvyajne vm ho nadhodnot a reaguje spsobom, e ber prcu a zhoruj zloinnos v regine, kde ij, vrav pre TREND.sk Heather Rolfe, ktor pracuje v Nrodnom intitte pre ekonomick a socilny vskum (NIES).

Odkia pochdza nenvis voi imigrantom?

Najnov vskum verejnej mienky vykonan German Marshall Fondom (GMF) dokzal, e protiimigran zmanie ud nepramen zo zakorenenej zvisti, ale prevane z mylnch informci.

V rozvinutch krajinch sa verejnos domnieva, e prisahovalcov ije v ich krajine trojnsobne viac ne v skutonosti. Priemern Brit ver, e 34 percent obyvateov Britnie tvoria cudzinci, ale v skutonosti je to len 11 percent.

Skreslenie mizne v krajinch, kde sa k problmom prisahovalectva pristupuje otvorene, rozumne sa argumentuje a vetky otzky sa rieia s presvedenm. V dsledku toho nie je populizmus v tchto krajinch na vzostupe a politici hlavnho prdu nehanobia meniny a prisahovalcov, napsalv lnku pre Project Syndicatezstupca OSN pre otzky medzinrodnej migrcie Peter Sutherland. Prkladom s poda neho vdi, ktor sa v prieskumoch takmer trafili do sla o pote cudzincov - 13 percent z celkovej populcie.

O rozumnch diskusich v Britnii je mon pochybova. Premir David Cameron spolustrankom z Konzervatvnej stranynedvno op prisbil, e s Eurpskou niou bude rokova o novej podobe migrcie Eurpanov na britsk ostrovy. Nie pre ma nebude odpove. A djde na tmu vonho pohybu osb, dostanem to, o Britnia potrebuje. Tm, ktor si myslia, e to nemem dosiahnu, odkazujem, nech ma sdia poda mojich inov, povedal odhodlane. Snail sa do strany navia erstv vietor po tom, ako mu odili dvaja poslanci do extrmistickej partaje Strana za nezvislos Spojenho krovstva (UKIP).

Jej fom je europoslanec Nigel Farage. Na antiimigranom napt si urobil politick kariru a popularita jeho strany neustle rastie. Po Britnii robia jeho fanikovia a lenovia nbory a presviedaj nerozhodnch (asto sklamanch) voliov. Kad normlny a spravodliv lovek me ma oprvnen obavy, ke sa do susednho domu nasahuje skupina Rumunov, povedal N. Farage nedvno v jednom interview. Myslm, e ten rozdiel poznte, odvetil modertorovi na otzku, m sa lia rumunsk imigranti od nemeckch. Nemeckch imigrantov zrejme od tvrdej kritiky uchrnila jeho manelka, ktor je pvodom Nemka.

Cena prce nie je pre firmy prioritn

Vskumnka H. Rolfe tvrd, e v Britnii sa nedostatone prezentuj skuton argumenty, ktor podporuj vplyv imigrantov na ekonomiku. Odkazuje na najnov vskum vedcov zThe Chartered Institute for Personnel and Development (CIPD).

Vskum dokzal na vzorke tiscky britskch firiem, e podnikatelia si imigrantov z E nenajmaj pre nzky plat, ale naopak pre lepie sksenosti, pracovitos, pracovn nvyky a odhodlanie. Len 12 percent podnikateov si ich najma prioritne ako lacn pracovn silu.

Podnikatelia sa riadia racionlnymi rozhodnutiami, na zklade ktorch zamestnaj loveka kvalifikovanejieho a s vmi sksenosami ne menej kvalifikovanho Brita. Najm imigranta aj vtedy, ke na pracovn pozciu nedoku njs vhodnho kandidta, opsal preThe Financial Timesriadite CIPD Peter Cheese.

Ako vyzer trh prce s prlevom migrantov

Populrne tvrdenia politikov, poda ktorch Briti prichdzaj o pracovn miesta, maj svoje opodstatnenie len do istej miery. Na jednej strane je mon tvrdi, e sa v priebehu rokov 1997 a 2014 podiel imigrantov na pracovnom trhu zvil dvojnsobne zo 7,3 na 15,4 percenta z celkovho potu zamestnanch na britskom trhu.

Na druhej strane je nutn doda, e poas tohto obdobia si nali prcu na trhu alie tyri miliny ud. Toto slo zaha nov joby pre Britov aj imigrantov - ekonomika dokzala vsiaknu 2,8 milina cudzincov a zrove vzniklo 1,5 milina novch pracovnch miest pre Britov. Re je o celkovch slach, najzranitenejie ostvaj pracovn miesta, ktor obsadzovali mlad Briti.

o uke bli pohad: od marca 2004 si na takchto pozcich nalo prcu takmer 800-tisc cudzincov, ale za rovnak obdobie sa zamestnanos mladch Britov od 18 do 24 rokov znila o takmer 400-tisc. Nezamestnanos mladch dosahuje 17 percent (ide o medziron pokles z rovne 21 percent), ale v prpade Britnie ide o armdu 750-tisc mladch ud, ktor ctia voi cudzincom krivdu.

OECD u v minulosti upozornila, e tto udia nemaj dostaton kvalifikciu a zkladn pracovn nvyky a v konkurencii prvalu novch pracovnkov neuspej. Je evidentn, e trh mladch ud je dnes ovea konkurencieschopnej ako pred 10 rokmi. Je nutn, aby britsk firmy vytvrali kvalifikovanejie pozcie, investovali do udskch zdrojov a to nehovorm len o rodench Britoch, ale aj o cudzincoch, ktor maj slun vzdelanie, ale uvznia sa na najnich pracovnch pozcich, vrav pre TREND.sk H. Rolfe.

Pocit krivdy a uplatnenie Slovkov

Subjektvny pocit z masvneho nvalu novch imigrantov je z pohadu predovetkm mladch Britov oprvnen. Vinu novch prisahovalcov tvoria obyvatelia smich krajn, ktor pristpili do E po roku 2004 (esko, Slovensko, Maarsko, Slovinsko, Estnsko, Lotysko a Litva) a v roku 2007 (Rumunsko a Bulharsko).

Km pred desiatimi rokmi na ostrovoch pracovalo len 64-tisc cudzincov z tchto krajn (E8), v jni tohto roku ich u bolo 861-tisc (medzi nimi je asi 100-tisc Slovkov). lo o tak prudk nrast, e cudzincov zo strednej a vchodnej Eurpy je v Britnii od leta minulho roka po prvkrt v histrii viac ako imigrantov zo zvynch 14 krajn Eurpskej nie (vi graf).

Poet zamestnanch imigrantov (EU8 - s krajiny po vstupe do E po roku 2004, EU14 - star lensk krajiny)

Rozdiel medzi prisahovalcami je v kvalite, kritizuje N. Farage. V skutonosti sa europoslanec mli. Sce sprvne tvrd, e Slovci, esi alebo Poliaci obsadzuj lowcostov pozcie (v 69 percentch) ako umvai riadu alebo skladnci, ale a v 60 percentch ide o ud s vysokokolskm diplomom. Na takch nzkych pracovnch pozcich pracuje len 20 percent Britov s vysokokolskm diplomom, tvrd spomenut tdia.

To znamen, e do Britnie prichdzaj v znanej miere aj kvalifikovan pracovnci, ktor by mali by schopn njs si lepie miesto ako len umvai riadu v retaurcich.

S diskriminovan?

Preo Slovci alebo Poliaci obsadzuj pinav pracovn miesta, sa snaila z asti objasni britsk akademikaAnna Rosso v analze ete v roku 2008. Vsledky jej tdie naznaili, e cudzinci z vchodnej a strednej Eurpy nemaj dostaton jazykov zrunosti, nbor pracovnkov asto prebieha cez pracovn agentry a stretvaj sa aj s diskriminciou bu ich vzdelanie nie je podnikatemi uznan, ale podobne ako na rakskom trhu si niektor britsk firmy jednoducho zvolia, e radej prjmu Brita ako Slovka.

Naopak Nemci, Holanania alebo Franczi prichdzaj do Britnie s cieom njs si lep job ako doma nielen lepie platen, ale aj na vyej pozcii.

Tm, e obsadzuj kvalifikovanejie pracovn miesta, rozdiel je badaten aj v platoch. Km medinov mzda sa v prpade Slovkov a ich kolegov z vchodnej Eurpy pohybuje okolo 7,5 libry za hodinu, v prpade Nemca alebo Francza ide o plat, ktor je takmer dvojnsobn 12,68 libry, o je dokonca o dve libry viac ako hodinov mzda Brita.

Vedcami bol vyvrten aj asto spomnan mtus, e prisahovalci spsobuj na trhu prce dumping, teda s ochotn pracova aj za menej peaz. Toto je jedna z oblast, ktorm udia nechc veri. Ak sa pozriete na nrodn trendy v oblasti miezd, neexistuje iadny vzah medzi vvojom miezd a potom migrantov, ktor do krajiny prili, povedalv rozhovore ekonm z Oxfordu Brian Bell.

V rmci odvetv a reginov takto korelcia neexistuje, ale njs ju je mon na platoch inch migrantov, ktor ij v Britnii dlhie. K tomuto zveru pred pr tdami priiel nezvisl ekonm David Roodman. Najviac ohrozenou skupinou zo strany novch migrantov s nzkokvalifikovan imigranti. Ak prde Mexian, ktor nem ani stredn kolu, tak bude najviac konkurova Mexianovi s rovnakm vzdelanm, ktor do krajiny pricestoval skr,pe D. Goodman.

Ako dkaz predklad analzu dvoch vskumnkov Gianmarca I. P. Ottaviana a Giovanniho Periho, ktor efekt vplyvu novch migrantov popsali pred tromi rokmi na prklade USA. Km roden Amerian si platovo vplyvom prisahovalcov polepil o 0,6 percenta, v prpade skorch imigrantov, ktor nemali ani stredn kolu, sa ich plat zhoril o 8,1 percenta.

Daov miliardy od imigrantov

Efekt imigrcie je pre Britniu jednoznane prospen z makroekonomickej strnky, ktor, samozrejme, nemus a tak zaujma bench ud. Etev januri TREND.skupozornil na analzu nemeckho profesora ekonmie na University College LondonChristiana Dustmanna, ktor poprela populrne terie, poda ktorch prval imigrantov ubliuje domcej ekonomike. tdia potvrdila, e prisahovalci zo strednej a vchodnej Eurpy zaplatili na daniach trojnsobne viac, ako dostali v podobe rznych socilnych dvok a bezplatnej zdravotnej starostlivosti.

Britsk rozpoet poda spomnanej analzy zskal v istom od prisahovalcov v rozmedz roku 1995 a 2011 na daniach 8,8 miliardy libier. V prepote ttu odviedli na daniach o tyri percent viac ako zskali sp vo forme dvok v nezamestnanosti a inch socilnych benefitov.

Pred rokom sme sa pozreli aj na produktivitu prce, ktor sa vaka migrantom zvila. Ide o synergick efekt. Zistili sme, e firmy, ktor si najmaj cudzincov, maj vie ance rs ako firmy, ktor imigrantov odmietaj. Je potrebn sa na to pozrie inak: Cudzinci ber miesta pre domcich, ale s ich pomocou pomhaj ekonomike rs a nsledne aj podporuj rast novch pracovnch miest, vrav H. Rolfe.

Vskum, ktor sa pozrel na dta z rokov 1997 a 2007,dokzal, e ak firmy do pracovnej sily zakomponovali len jedno percento prisahovalcov, produktivita prca vzrstla o 0,06 a 0,07 percenta.

Obmedzenie dvok od novembra

Premir David Cameron imigrantov dlhodobo kritizuje zo zneuvania socilneho systmu. Od novembra preto chce, aby prisahovalci z E mali nrok na podporu v nezamestnanosti a dvky na deti len tri mesiace, zatia o v sasnosti je to es mesiacov.

Obmedzenm doby pre vyplcanie dvok je poda D. Camerona jasn odkaz imigrantom, e nemu oakva, e v Britnii dostan nieo zadarmo. Jeho tvrdenia s vak skr politickm gestom ako podloen faktami, o v oktbri minulho roka v analzepotvrdila aj Eurpska komisia. Socilnu turistiku oznaila v E za mtus.

Naprklad D. Cameron vlani pre dennk Daily Telegraph povedal, e v krajine pobehuje 600-tisc nezamestnanch imigrantov, o nie je celkom sprvne slo. V skutonosti do sla zahrnul aj tudentov, manelky pracujcich migrantov alebo dchodcov.

Ak je skutonos? Poda oficilneho stanoviska ide leno 38-tisc cudzincov z E(2,6 percenta vetkch iadateov), ktor poiadali o dvku v nezamestnanosti, teda estnstinu toho, o tvrdil premir. Najviac cudzincov iadalo v roku 2011 dvky pvodom zo Somlska (7 500) a Pakistanu (6 500) a na treom mieste boli Poliaci (6 400). Slovensko nebolo tatisticky zaznamenan ani v prvej dvadsiatke najvch iadateov o dvky.

Vplyv imigrantov na HDP

Aj analza EK potvrdila, e cudzinci zo strednej a vchodnej Eurpy s istmi prispievatemi do britskej kasy. Konkrtne v rokoch 2008 a 2009 dali vo forme priamych a nepriamych dani do rozpotu o 34 percent viac, ako od ttu zskali nklady na vetky verejn sluby a socilne dvky. OECD v jni minulho roka vyslila, e ist prspevok krajn vchodnej a strednej Eurpy tvor 1,02 percenta HDP Vekej Britnie, o je asi 16,3 miliardy libier.

D. Cameron chce obmedzi prlev novch migrantov. Plusov body u voliov by tak mohli sprevdza v skutonosti vazne negatvne ekonomick efekty. V aprli tohto roku vydali vedci skvel prpadov analzu. Chceli porovna dve modelov situcie: v prvej by ist migrcia bola okolo 200-tisc novch cudzincov v Britnii aj nasledujcich 50 rokov. V druhej by migrcia poklesla o polovicu, ako si to praje britsk vlda.

Vsledok? Do roku 2060 by v dsledku niej migrcie HDP Britnie kleslo o 11 percent, HDP na jednho obyvatea by sa znilo o 2,7 percenta. Vedci poda dennkaThe Financial Timesrovnako priznali, e ni prlev imigrantov by viedol k starnutiu populcie a vym nkladom na socilnu a zdravotn starostlivos.

Polemika v Britnii je teda skr o volebnch preferencich ako o relnej ekonomike. Ak Briti vraznejie siahnu na migran politiku, bude ich to bolie na raste ekonomiky u o niekoko rokov.

Vyhosti

Vlani vydal o otzke migrcie zaujmav knihuExodus: Immigration and Multiculturalism in the 21st Centurybval ekonm Svetovej banky Paul Collier. V knihe tvrd, e otzka, i je imigrcia dobr alebo zl, je zle poloen. Migrcia existuje a je potrebn sa na u dva pragmaticky - ako ju modelova tak, aby bola prospen a imigranti sa do spolonosti pozvone absorbovali.

P. Collier tvrd, e rieenie je jasn: Prioritou by mali by odbornci s pridanou hodnotou. Rovnako by krajiny mali necha imigrantov, ktor pochdzaj z vojensky skanch oblast, zska vza v hosovskej krajine, ale na konci konfliktu ich posla do domovskej krajiny. Pomu toti sksenosami a lepou jazykovou vbavou domcej krajine a hosovskej pomohli lepou produktivitou prce a vyplnenm vklenkov na trhu prce, ktor boli aie obsaditen domcimi (ni to, e medziasom mu ma vybudovan kariru a socilne vzby, ktor by tak museli prerui...). Rovnako by tty mali leglne registrova aj ileglnych prisahovalcov pod podmienkou, e bud odvdza dane, ale nebud pobera iadne socilne prspevky.

P. Collier varuje, e nezvldnut imigrcia me ohrozi kultrnu sdrnos (vznik nrodnostnch get) a v konenom dsledku odpudi daovnkom plati odvody, ak na nich participuj ierni pasairi z inch krajn.

Vypn print verziu