Podstata a obsah procesu manažmentu

☺ Manažment je v podstate riadenie – t.j. usmerňovanie javov a procesov, ktoré prebiehajú v týchto systémoch:

- prírodných (riadenie živých organizmov, napr. kysnutie cesta)

- technických (napr. riadenie strojov)

- spoločenských (napr. riadenie podniku)

Z hľadiska manažmentu nás zaujíma riadenie spoločenských systémov

a) Vzťahová podstata riadenia

☺ Vyjadruje vzťah medzi riadiacim a riadeným prvkom – ide o obojstranný vzťah – riadiaci prvok vplýva na riadený (vzťah A) a súčasťou riadenia je aj spätný vplyv riadeného prvku na riadiaci (vzťah B), ktorý ovplyvňuje správanie sa riadiaceho prvku

RIADIACI PRVOK

RIADENÝ PRVOK

Vzťah A Vzťah B

(spätná

Väzba)

SYSTÉM

b) Informačná podstata riadenia

☺ Vychádza zo vzťahovej, dôraz sa kladie na informácie, ktoré prebiehajú v rámci jednotlivých systémov (prevádzkami, dielňami a pod) alebo medzi nimi, resp. medzi podnikom a okolím

c) sociálno-ekonomická podstata riadenia

☺ Riadenie sa chápe ako vzťah človek – človek

☺ Spravidla ide o konkrétne vzťahy nadriadeného a podriadeného v skutočnom ekonomickom prostredí. Vyznačuje sa množstvom vzájomných vzťahov – napr. finančných, informačných, vlastníckych...

Manažérske funkcie ☺ Základné sú: - plánovanie - organizovanie - vedenie ľudí - regulovanie - kontrola ☺ MAN funkcie sú základné úlohy, ktoré sú

predmetom činností manažérov 1. Plánovanie ☺ Má hlavné postavenie v procese manažmentu ☺ Je to proces stanovenia cieľov podniku a

spôsobov ich dosahovania. Zahŕňa: a) stanovenie cieľov b) stanovenie prostriedkov na dosahovanie cieľov c) stanovenie ciest a spôsobov na dosah. cieľov

a) Stanovenie cieľov – cieľ je budúci stav, ktorý sa má dosiahnuť k určitému časovému okamihu.

Musí sa dať: - vecne vymedziť – do akej oblasti podnikovej

činnosti je orientovaný. V podniku sú ciele v určitej hierarchii – na najnižšej úrovni sú ekonomické, nad nimi zamestnanecky orientované a na najvyššej úrovni spoločenské

- merať – ináč by sme nemohli zhodnotiť ich plnenie

- časovo ohraničiť – musí byť stanovený okamih, ku ktorému sa má cieľ splniť

b) Prostriedky na dosahovanie cieľov – ide vlastne o výrobné vstupy a to:

- pracovné (robotníci, manažéri...) - kapacitné (stroje, zariadenia, budovy...) - materiálové (materiál, suroviny...) - finančné (úvery, zisk, akciový kapitál...)

c) Stanovenie ciest a spôsobov na dosiahnutie cieľov - predstavujú rôzne varianty, ako dosiahnuť ciele

podniku ☺ Výsledkom plánovacieho procesu v podniku je

sústava plánov. Môžeme ich členiť podľa: - hierarchických úrovní – plán podniku, prevádzky,

dielne... - časového horizontu – krátkodobé, strednodobé,

dlhodobé - funkčného zamerania – plán výroby, odbytu,

finančný...

2. Organizovanie ☺ Zavádzame ním do riadeného objektu (podniku...)

také vzťahy, ktoré zabránia nekoordinovanému správaniu sa jeho jednotlivých prvkov

☺ Vytvára podmienky na harmonizované správanie sa

Poslanie organizovania: - vytvoriť organizáciu – nahradiť neusporiadanosť

poriadkom, neurčitosť určitosťou... Znamená to, že organizovaní ľudia vedia, čo, kde, kedy, ako majú urobiť, čo za to dostanú, kto ich riadi, práva a povinnosti a pod.

- vytvoriť podmienky pre vznik synergických efektov – vhodnou deľbou práce, jej dobrou organizáciou, správnou motiváciou a stimuláciou

- vytvoriť hierarchické vzťahy – najvyššia úroveň – vedenie podniku, zameriava sa na strategické ciele podniku. Smerom k nižším úrovniam narastá podiel každodenných rozhodovacích činností

- vytvárať stabilizačný účinok – aby bola organizácia v rovnováhe, neohrozovala ju konkurencia. Stabilizácia ale podporuje zotrvačnosť a brzdí tým vývoj

3. Vedenie ľudí ☺ Jedna z najdôležitejších MAN funkcií ☺ V užšom zmysle ide o bezprostredné pôsobenie

manažéra na podriadených, aby dosiahol ich potrebné správanie sa

☺ V širšom zmysle ide aj o vytváranie prostredia, v ktorom sú pracovníci ochotní podriaďovať svoje záujmy cieľom pracovného kolektívu

☺ Zahŕňa aj motiváciu a stimuláciu pracovníkov

4. Regulovanie

☺ MAN funkcia, ktorou zisťujeme prípadné odchýlky od plánu a prijímame opatrenia na ich odstránenie

☺ Regulátor kontroluje výstupy, porovnáva ich s plánom a prijíma opatrenia pri vzniku odchýlok

☺ Táto funkcia je úzko spojená s kontrolou

RIADENÝ OBJEKT

(podnik, prevádzka)

REGULÁTOR

vstup výstup

5. Kontrola

☺ Spočíva v hodnotení kontrolovaných javov, ktoré v riadenom objekte (podniku...) prebiehajú, prebehli, alebo očakávame, že nastanú

Podmienky fungovania kontroly:

- kontrolór má dostatok informácií

- sú známe kritériá na hodnotenie javov (plán)

- kontrolór musí vedieť zistiť príčinu vzniku odchý-lok (ak vzniknú) a dávať opatrenia na ich odstrá-nenie

Úloha kontroly:

- zistiť skutočný stav

- porovnať ho s plánom a zistiť prípadné odchýlky a príčiny ich vzniku

- vyvodiť závery pre ďalšie rozhodovanie

Druhy kontrol:

- Predbežná – kontrolujeme východiskový stav – pripravenosť na plnenie plánu

- Priebežná – v priebehu plnenia plánu (pri zistení odchýlok možno hneď urobiť zásahy na ich odstránenie). Je úzko spojená s regulovaním

- Výsledná – po zrealizovaní plánovaných úloh

Základné fázy kontroly:

- Získavanie informácií

- Výber informácií

- Overovanie pravdivosti inf.

- Zhodnotenie kontrolovaného javu na základe získaných inf.

- Návrhy opatrení

- Kontrola zrealizovania navrhovaných opatrení

Kontrolu môžu vykonávať:

- Nadpodnikové kontrolné orgány (polícia, daňový úrad, štátny zdravotný ústav, hasiči...)

- Vnútropodnikové:

a) profesionálni kontrolóri – napr. útvar podnikovej kontroly, útvar technickej kontroly...

b) vedúci pracovníci – v rámci výkonu svojich riadiacich funkcií (kontrolujú činnosť podriadených, plnenie úloh a príkazov...)

c) výkonní pracovníci – formou samokontroly

Manažment ako rozhodovací proces ☺ Rozhodovanie – činnosť, ktorou odhaľujeme a

rozoberáme problém, ktorý potrebujeme riešiť. Stanovujeme si rôzne riešenia a podľa zvolených kritérií vyberáme najvýhodnejšie riešenie

☺ Znaky rozhodovacieho procesu: - existuje možnosť výberu - výber riešenia je vedomý (založený na

myšlienkovom procese) - výber je cieľavedomý - výber sa deje podľa určitých kritérií - po rozhodnutí nasleduje realizácia (jedno rozhod-

nutie môže vyvolať rad ďalších rozhodov. činností) ☺ Rozhodovanie závisí od: - vlastností rozhodovateľa (odbornosť, právomoc...) - stavu riadeného systému a okolia - vybavenosti informáciami (ich kvality, množstva...) - používaných metód rozhodovania

Druhy rozhodovacích procesov:

1. Podľa stupňa informovanosti:

a) rozhodovanie v podmienkach istoty – v manaž-mente málo pravdepodobné, museli by sme poznať:

- všetky možnosti

- všetky stavy okolia (ako sa bude správať)

- účinnosť jednotlivých možností pri rôznom správaní sa okolia

b) Rozhodovanie v podmienkach rizika (neistoty) – ak nepoznáme, ako bude reagovať okolie na naše rozhodnutie (nevieme presne určiť všetky stavy okolia). Vtedy využívame pravdepodobnosť správania sa okolia (napr. zo štatistiky)

c) Rozhodovanie v podmienkach neurčitosti – máme k dispozícii informácie a možnosti, ale nepoznáme ani pravdepodobnosť správania sa okolia. Vtedy ju určíme odhadom alebo dáme spracovať odborníkom a potom postupujeme ako pri rozhodovaní v podmienkach rizika

2. Podľa formalizácie:

a) Empiricko-intuitívne – ide o rozhodovanie na základe skúsenosti (empírie) a pocitov, vnuknutí (intuície). Dá sa použiť pri jednoduchých rozhodovacích procesoch

b) Exaktné – využívame tu matematické metódy a algoritmy, využíva sa tu aj výpočtová technika

c) Heuristické – kombinácia predchádzajúcich – ak sa nedá využiť exaktné, použijeme skúsenosti a intuíciu

3. Podľa závažnosti:

a) Strategické rozhodovanie – stanovujú sa pri ňom dlhodobé ciele a ako ich splniť. Je tu veľký stupeň neistoty – môžu nastať veľké výkyvy v správaní sa okolia. Takéto rozhodnutia prijíma vrcholové vedenie

b) Taktické rozhodovanie – na kratšie obdobie ako strategické, máme viac informácií, menšia neis-tota a riziko (väčšinou ide o opakujúce sa rozhod-nutia). Vykonávajú ho nižšie úrovne riadenia

c) Operatívne rozhodovanie – bežné každodenné rozhodovacie procesy, napr. či prijať alebo odmietnuť zákazku

4. Podľa subjektu rozhodovania:

a) individuálne rozhodovanie – kde je potrebné rýchlo rozhodnúť, rozhodovanie je nenáročné a kde je potrebná individuálna zodpovednosť

b) kolektívne rozhodovanie – pri riešení zložitých problémov a kde rozhodnutie presahuje rozhodovaciu právomoc jednotlivca

Fázy rozhodovacích procesov:

☺ Rozhodovací proces možno rozdeliť do niekoľkých po sebe nasledujúcich fáz:

DF – zistíme východiskový stav a rozhod., čo ďalej AF – hľadáme možnosti riešenia (vytvárame varianty) 0F – z variantov vyberáme optimálne riešenie RF – prijaté riešenie zavedieme do praxe SV – ak sa nedarí zrealizovať prijaté rozhodnutie, zisťujeme, v ktorej fáze sme urobili chybu

Diagnostická (DF)

Optimalizačná (OF)

Realizačná (RF)

Analytická (AF) Spätná

väzba

(SV)

Informácie a manažment

☺ Informácia – správa alebo oznámenie o určitom jave, činnosti...

☺ Nie každá správa je v manažmente považovaná za informáciu

☺ Za inf. považujeme iba také správy, ktoré sú:

a) v určitom vzťahu k objektu riadenia

b) určitým spôsobom znižujú riziko pri rozhodovaní

☺ Inf. systém zahŕňa:

- súbor informácií

- materiálno-technické prostriedky na spracovanie a prenos informácií

- pracovníkov, potrebných pre prácu s inf.

☺ Úloha informačného systému – zabezpečovať informácie pre účinné riadenie

☺ Medzi hlavné úlohy patrí:

- zber a prenos informácií

- uchovávanie informácií

- spracovanie informácií

- distribúcia (odovzdávanie) informácií

☺ Základné požiadavky kladené na inf. systém:

a) má sprostredkovať potrebné informačné vstupy do podniku a výstupy do okolia

b) pripraviť všetky vnútorné informácie potrebné na riadenie

c) poskytnúť všetkým pracovníkom a organizačným zložkám podniku potrebné informácie vo vhodnej forme a potrebnom čase, ktoré sú potrebné pre riadenie a rozhodovanie