řjfíiodia tri r:izy ;io íýí.ilíiii: v utorok, štvrtok a sobími. Predplatná reíia pr? Rabóskó-Chorsko na celý rok lf> k.; na pol roka 8 k.,

na štvrť roka a k., ua mesiac 1 k. 50 h.

Po iiitií!iíeDisk«: do Nemecícs 18 mariek, Ruaka 9 rublo.v, Ameriky 4 doll. 76 c, ostatne: cudzozemsBo '24 franky.

Predplatná teua ita s o b o t ň a j š i e č í s l a je

pre Rakúsko-Uliorako ročne 4 kor., pre Nemecko 4 marky.

Rusko 2 rub., Ameriku 1 d. 26 c oatatné cuiizozemsko 6 fr.

Jednotlivé čísla predávajú ä: po 10 h., poštou 12 h.

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Ročník XLVII. Sobota, 17. júna 1916. 1III!!!I1IIIU1!I!1H!I!IÍJIIIII!1 II Illllllllllllll IIIII!illll!l!l!lll!lilllll!l!lll!l!l!!llll!IIIII]lllllll!l!l!l!l 1!III1!IIIIIIIIIIIIIII1!1!W1IIIII1II11I1III!II!II1IIIÍIII1IIII!1!I11!III Illlilllilllllll!

Naša budúcnosť. Keď prešla niektorým chotárom velká

búrka, každý čo ako malý hospodár ide po-pozerat, čo je s jeho nádejnou úrodou, čo s obilím, čo s lúkami, čo so zemiakmi a iným? Malý hospodár môže mať vo svojej malej úrode v'áČSin škodu, ako velký, lebo v tej nrode bola jeho celá výživa. Ak mu celú sbilo, odnieslo, prišiel o celoročný chlieb. Majetnejší si skorej pomôže.

Ešte je nie koniec búrky-vojny, kto vie, kedy bude, ale už čiastočne vidíme škody na životoch, majetku; pravda, že sa to týka jednotlivých rodia, ale práve z jednotlivých rodín sú dnes národy, krajiny. Ked tisíce rodín príde na vnivoč následkom vojny, po­cítia to celé obce, stolice, krajiny. Zem, pôda ostane, ale i tam, kde sa nedotkla vojna svojo a pustošiacou silou, bude poznať, že niet spôsobných rák na obrábanie. -

Ale tí 13-, 14-, 15 roční dnešní rolníci, kosci podrastu, zniocnejó, podučia sa od star­cov alebo vlastných okyptených otcov, ako sa majú obrábať role; len to ja otáska: či bude čo obrábať, či i tí málo, ktorí ostanú, nebudú musieť utekaí za more ? Či vojna pre­mení zmýšľanie tých, ktorí mali a majú v rakách role, ale či do árendy, či do odpre­daju radšej daj á úžerníkom, ktorí platia niečo viac, ale vynabrádzajá si to na robotníkoch, ktorí robotníci by vďačne pokúpili, alebo vzali do prenájmu a tak pracovali pre seba?

Číslo 72. (24.)

Pravda, za?alo sa hovoriť, že po vojne rozparcelujú sa niektoré panské, avlášte kňaz­ské majetky a dajú sa do árendy raneným, okypteným bojovníkom. Takto narádza nielen dla hodnosti, ale i dľa rozumu a srdca „osvie­tený" biskup stolno-belehradský Prochádska, rodák z Nitry, a prisvedčuje mu tiež nitrian­sky rodák zo Skalice, arcibiskup ostrihomský Ján Černoch, ktorý ide ďalej a hovorí o več­nom prenájme na tan spôsob, ako bolo alebo i je v írsku, kde najväčšia časť roľníkov sú prenájomníci anglických pánov. Ale práve toto je odstrašujúci príklad, lebo ustavičné nepokoje v írsku sá následok toho, ža tí pre­nájomníci sú len predsa nie vlastníkmi zeme, ktorá obrábajú a necítia sa plnoprávnymi ob­čanmi krajiny, v ktorej bývajú.

Hoci táto vojna mnohé veci predstavila v inom svetle, ako boly predtým, tak že na pr. za bezbožníkov vyhlásení socialisti ohľa­dom vojny kresťanskejšie smýšľajú, ako mnohí.

ktorí sa považujú za najlepších kresťanov. Nemôžem povedať, že by som sa bol stal so­cialistom, lebo oni staraj á sa len o telo a ne­myslia na dušu, ale v tom jednom som socia­listom, že tak smýšlam: tomu patrí mať role, ktorý si ich sám obrába. Ked pred stá rokmi kráíovia rozdávali majetky kňazom, biskupom, svojim bojovníkom, robili to preto, že vtedy zem bola jediným spôsobom výživy a tak zabezpečili svojim verným výživu. Dnes je ináč, môže žiť, a to po pansky, niekto bez toho, že by mal čo i len tolký kus zeme, čo dlaňou možno prikryť. Preto dnes vysokí úradníci, ministri, župani, generáli nedostá­vajú darom alebo do úžitku majetky, ale pe­ňažný plat. Prečo by i tí páni, ktorí majú v úžitku veíké majetky Či zdedené, Či dľa úradu a hodnosti, ne i!ohli dostávať odmienku svojich majetkov v hotovosti? Pritom ešte je i to, že máloktorý z tých vysokých cirkev­ných hodnostárov alebo pánov rozumie sa spravovaniu majetku. Niekto môže byt zna­menitým, príkladným kňasom, ktorý svoj árad koná verne, svedomité, ale sotvaže vie rozoznať rozličné druhy obilia, tým menej aké obilie potrebuje aká pôdu. Z toho nasle-daje, že alebo vezme »í za správca niekoho, ktorý vie dobre hospodáriť — sebe, alebo dá majetok do prenájmu dobrým alebo zlým, hodným alebo nehodným ľudom.

Od dávna hovorí sa o takrečenej sekula­rizaci!*, t. j . aby sa majetky pobraly z kňaz­ských rúk, lebo že sú i tak kráľovské dary. To by bola najväčšia neprávosť a alý príklad pre budúce Časy, lebo keby sa dnes sobraly majetky kňazské s výmenou, alebo bez vý­meny, preôo by sa zajtra nemohly pobrať panské, zdedené, pozajtra maloroľnícke atd.: kdeže by bola istota majetku?

Tu by bola len jedna odpomoc, keby sa povolilo odpredávanie majetkov akýchkoľvek, či kňazských, či panských, menovite tých panských, ktoré sa považujú za majetok ro­diny a dávajú sa najstaršiemu členovi rodiny do doživotného úžitku. Nech sa vyhlási od predávanie takýchto majetkov jednotlivým roľníkom za vlastenecký, záslužný skutok, nech vláda prostredkuje takéto kúpy a pre­daje, ale nie prostredníctvom úžerníko 7. Takto by zacelely rany zadané \ojnou. Tí dosavádni nájomníci alebo prenájomníci usilovali by sa vyplatiť, čím sa zadĺžili pri kúpe majetku, odpredavači zbavili by sa zbytočného bre­mena a mohli by si z úrokov pohodlne, po pansky žiť, krajina mala by z toho istého majetku tým väčší úžitok, čiže viac dane, a že viacerí by mali tenže majetok.

Len jedno by nesmelo byť pri tom, aby sa robil rozdiel medzi človekom a človekom, občanom a občanom. Teraz sa nerobí rozdiel pri braní do vojska, Či je niekto tej alebo inej viery, či hovorí tou alebo inou rečou, ani ked bude reč o odmene, — jestli bude — nesmie sa rozdiel robiť, lebo to by bol zlý záňatok nového života, to by bolo tak,

ako keby hospodár po dennej práci jedných robotníkov posadil za stôl a hostil a druhých, ktorí tiež tak pracovali, vyhnal od seba, títo by si to rozmysleli, či majú ísť i na druhý raz pracovať.

Michal Bodický.

Svetová vojna. Bazileja, 14. júna. »Secolo« píše, že nové mi­

nisterstvo bude také: Predseda: Boselli; zovnútorné alebo vnútorné: Bissolati; vnútorné alebo financie: Nitti; poklad: Luzzati; verejné práce: Sacchi alebo Nava; výchova: Torre; munícia: Rainer; vojna: generál Morrone; marfna: Thaon de Revel alebo Cutinelli. Tedy v kabinete budú: konätituční demokrati,

liberáli, neodvislí katolíci a centrum pravice. Ako počuť, Boselli sa ešte protiví.

Lugano, 14. júna. V Milane boly intervencio-nalistické demonštrácie. 32 socialistov areštovali. Vo Venecii demonštrovali za Salandru.

Lugano, 14. júna. Generálmajor Marcello Pre-stinari padol.

Berlín, 14. júna. Major Morath v »Berliner Tageblatte« píše, že len veľkí optimisti môžu veriť, že Rusko dáva do ofíenzívy svoje posledné sily. Obozretní ľudia sa rozpamätajú, že Rusko môže vystanovif ročne 2,000.000 rekrútov a že Amerika a Japan mu dodáva muníciu a delá. Morath cení Rusov na 600.000 mužov. Za Rovnom má zname­nitú sief železničnú. Impuls k offenzíve dostalo Rusko na žiadosť spojencov o obľahčení.

Berlín, 14. júna. Po smrti Kitchenera bola v Petrohrade ministeriálna rada, na ktorej bol i posol Buchanan. Na »Hampshire« zahynuly i zlaté prúty pre Rusko. Na »Hampshire« zahynuli: generálny direktor firmy Vicker a Parker, ktorý sa mal radiť o financiách.

Paríž, 14. júna. Ministeriálna rada v Grécku pod predsedníctvom kráľovým uzavrela všeobecnú demobilizáciu.

Kopenhagen, 14. júna. Venizelos píše, že grécky generálny štáb chcel mať smluvu medzi Gréckom a Nemeckom.

Úradná zpráva nášho generálneho štábu. Dňa 14. júna.

Južne od Bojany a severne od Černoviec sme ruské nápady odbili.

Ináč južne Pripieta sa nič nepřeměnilo. Severne Baranovíc boly rakúsko-uhorské a

nemecké vojská pod ťažkým ruským ohňom. Večer nepriateľ napadol pozície, ale bol všade

bez restu odhodený. Na konci pálila ruská artilleria do máss nazad

sa valiacich. V Itálii je položenie bez zmeny Naše morské aeroplány znovu napadaly sta­

nicu San Georgio di Nogaro a Grado. Námestník šéfa generálneho štábu v. Hôfer, feldmaršall-leutnant.

Stockholm, 13. júna. Nemecký parník »Hol-landia« na ceste do Lulea na švédskom mori bol napadnutý ruským a anglickým podmorským člnom. Strieraly po ňom ale ho netratily.

Kopenhagen, 14. júna. Korunný princ srbský, nachádzajúci sa v Korfu, pojde do Solúna a po­staví sa do služby generálovi Sarrailovi k srb­skému vojsku. 1 kráľ Peter príde do Solúna. Ko­runný princ oznamuje, že sa idú diat veľké veci.

Paríž, 14. júna. Ruský a japonský vyslanec k hospodárskej konferencii ententy došiel do Pa­ríža. Barón Sakatani sa vyslovil: »Chceme dať spojencom dôkazy solidarity. Nás bude tešiť, keď Anglia opustí svoje zastaralé princípy s/obcdného obchodu. Dôveru Japonska k Rusku dokazuje fa-brikácia munície, ktorú sme utvorili pre Rusko. My odobierame ruské pokladne lístky. Cieľ Japon­ska je zničiť pruský militarizmus, aby sme zničili sny o svetovom panstve nemeckom. My pone­cháme spojencom osud Nemecka a afrikánskych kolonií. Až potom pozdvihneme slovo, keď pôjde o aziatické kolonie a o Tichý oceán, tam budeme hľadieť nemecký vliv paralyzovať.

Zprávy nemeckého najvyššieho kommanda. Dňa 14. júna.

Na výšinách juhovýchodne Zillebeke časť po­zícií behom včerajšej bitky sme ztraťli.

Na pravo Maase sme vydobyli južne Thia-mont Ferme nepriateľské pozície. Zajali sme 793. Francúzov a 15 strojových pušiek.

Nemecké podniky patroll pri Marykourte v Ar-gonnách malý úspech.

Južne od Naročského jazera rozrumili naše oddelenie nepriateľské opevnenia a priviedly 60 zajatých Rusov.

Na fronte pri Baranoviciach nepriateľ prešiel do offenzívy.

Po silnej artilieristickej príprave husté massy 7 ráz šturmovaly naše línie a boly odklonené.

Malý ťažké ztráty. Nemeckí letúnä hádzali bomby na železnicu a

zastavili- vlaky. Najvyššie kommando.

Bazileja, 14. júna. Do hlavného stanu gene­rála Brusilova prišiel cár na dvornom vlaku. Ztráty pri armáde Brusilova sú enormné, tak že ruská offenzíva tratí na verve.

Lugano, 14. júna. Kráľ prenechal riešenie kríze Bosellimu. Boselli počal včera svoje diela. Šiel k Salandrovi, ktorý nechce prijať ministerstvo, ale ho bude podporovať. Boselli konferoval sMarcorom a Alessiom, Narom a Pantanom. Potom konferoval s Bissolatim. Kombinácia Boselli—Bissolati—Son-nino má výhľad.

Lugano, 14. júna. Sonnino sa rozhodol vstúpiť do nového kabinetu. Marconi prevezme minister­stvo pre muníciu. Majú utvoriť ministerstvo pre výživu a premávku.

Berlín, 14. júna. V noci s 13. na 14. júni na­padly štyri ruské torpédoborce nemeckú pomocnú loď »Hermann« a po zmužilej obrane ho zapálily. Loď vyhodili do povetria, kommandant a časť po­sádky sa ratovala.

msterdam, 14. júna. V Atlantickom oceáne nachádzajúce sa lode dostaly rozkaz vrátiť sa do Anglie. Idú doplniť ztráty pri Skagerraku.

Londýn, 14. júna. Generál Haig oznamuje: Kanadci vydobyli pozície pri Zillbeke, 1500 yardov, 126 zajatých.

Berlín, 14. júna. Položenie v Grécku stáva sa kritickým. Ententa chce Grécko násilnými pro­striedkami prinútiť k svojim cieľom.

Kôln, 14. júna. Národ v Grécku oslavuje kráľa Konštantína a búri sa proti Venizelosovi.

Rotterdam, 14. júna. Technické ťažkosti hatia grécku demobilizáciu. Chybia vagóny. Blokáda ide napred. V Kavalle je bieda o potravu Keď bude demobilizácie v prúde, ententa dá obyvateľstvu obľahčenie, zbožie a potravu.

Hamburg, 14. júna. Blokádou je zahaíený každý přívoz zbožia. Vláda robí prostriedky proti hladu. Dopustili parníky s potravou pod dozorom blokády.

Rotterdam, 14. júna. Boly pouličné vzbury pre drahotu, staly sa i srážky medzi políciou a náro­dom. Ľud hádzal kamením do oblokov.

Berlín, 14. júna. Kitchener sa vyslovil, že pre­menil mienku o trvaní vojny. Najprv myslel, že bude trvať tri roky, ale teraz myslí, že to bolo prepiate, vojna sa skončí o mnoho prvej.

Londýn, 13. júna. V Hydeparku bola veľká demonštrácia proti Nemcom. Žiadali, aby boli Nemci internovaní, i naturalazovaní. I kňaz v Mi-slandsi žiadal to samé, lebo Kitchener stal sa obeťou podmorského člna.

Amsterdam, 14. júna. Spojenci opevňujú Solún blíž k nepriateľským Hniam.

Bern, 14. júna. Zástupca Kanady urguje, aby Kanada hľadala trhy v krajinách ententy pre svoje tovary.

Bern, 14. júna. »Journal de Genéve« upozor­ňuje na význam hospodárskej konferencie pre neutrálov, ktorí majú obavy pred anglickým pro-tektionalismom a militarizmom.

New York, 13. júna. Wilson povedal, že spra­vodlivosť je princípom Ameriky. Kto to neuznáva, nemá na amerikánskej pôde miesta.

Paríž, 14. júna. Dnes bola zahájená hospo­dárska konferencia ententy. Francúzsky minister-predseda Briand, uvítal účastníkov, ktorý prišli dokázať trvalé spojenstvo. Nestačí len zvíťaziť, ale treba i po vojne starať sa o pramene, obchod a vzájomnosť.

Bern, 14. jírna. Ruskí delegáti konferencie došli do Paríža.

Curich, 13. júna. Z Anglie prišiel do Paríža Bonar Law, markíz Crewe, z Austrálie predseda Hugues, z Belgie Broquelle a Beyns, z Itálie Da-neo, zo Srbska Marinkovič, z Japonska Sahatani, za Rusko Pokrovský a Prilajev. Minister Clémensel vítal ich na nádraží.

Londýn, 14. júna. Včera podnikly sa úspešné útoky na letúnsky tábor v El Arisi a Dirmazaru v Egypte. Nepriateľský aeroplán pokúsil sa hádzať bomby na Kanál, ale bol obranným kanónom za­plašený.

Zprávy nemeckého najvyššieho kommanda. Dňa 15. júna.

Okrem kanónových bojov a podnikov patroll nič zvláštneho.

Armáda generála grófa Bothmera odklonila viacero ruských nápadov pri Prevloke. Najvyššie kommando.

Berlín, 15. júna. Angua posiela Rusku muni-cionné transporty na Archangelsk. Posiaľ prišlo 29 transportov a boly poslané na Vologdu, ztadiaľ na pole bitky.

Karlsruhe, 15. júna. lfj nemeckých letúnov hodilo na Toul 16 bomb. Zabili 6 ľudí a 15" ranili.

Ženeva, 14. júna. Kráľ grécky nariadil demo­bilizáciu flotty.

Ďarmoty, 15. júna. Novohradská dedina Čeh-berek bola cyklonom zničená. 12 domov cyklon rozboril, ostatným poškodil. Z 178 domov obce ostaly len 18 nesborených. Cyklon trval 5 minút. 56 rodín sú bez prístrešia.

Arad, 15. júna. Nad mestom a okolím strhol sa víchor s ľadovcom. Za 10 minút narobil im-mensnej škody i na zahradách.

Basel, 15. júna. V Podolí a Bessarabii bol veľký orkán, povalil raže a škodil záhradám. Búrka ešte trvá.

Ženeva, 15. júna. V tajnom zasedaní francúz­skej komory zakázali shromažďovat sa v okolí pevnosti. Telefon v Paríži je postavený pod vo­jenskú kontrollu.

Haag, 15. júna. Z Athén zvestujú, že študenti chceli demonštrovať za Venizelosa, čo im policia zakázala.

Paríž, 14. júna. Raul Peret podal zprávu o finančnej situácii vlády. Za prvých 9 mesiacov 1916 boly výdavky vyššie, než za celý rok 1915. Na rok 1916 bude Francia potrebovať asi 31 mil­liard. Koncom roku budú vydané 63 milliardy, na účely vojenské 48 milliard.

Frankfurt, 15. júna. Dovoz ruský vystúpil v poslednom roku so 64 millionov rubľov na 113 millionov rubľov. Hlavné výdaje išly na vojenské opatrenia.

Viedeň, 13. júna. V Adriatickom mori bol po­škodený rakúsko-uhorským podmorským člnom istý taliansky parník, pri čom zahynulo 350 ži­votov.

Kôln, 15. júna. V Slougho navštívil anglický kráľ fabriku na muníciu. Neďaleko neho roztrhol sa ručný granát a ranil lorda Stsnfordhama. Mnohí myslia, že to bol nezdarený attentat.

Viedeň, 13. júna. Ministerpredseda gróf Štefan Tisza bol vo Viedni na audiencii a vrátil sa do Pešti.

Sofia, 14. júna. Francúzske noviny píšu o tom, že Bulhari potlačujú grécke obyvateľstvo bandami bulharskými a vôbec chcú grécke obyvateľstvo Seresu vykynožiť. Na tých chýroch niet ani zbla pravdy, Bulhari sa chovajú lojálne proti gréckemu obyvateľstvu. Ako dokument prinášajú list gene­rála Volkova, ktorý sa nachádza ako chorý na ume vo viedenskom sanatoriume.

Petrohrad, 14. júna. Vjazdenie ruskej konnice na rumunské územie bolo mýlkou. Rumunskému generálovi vyjavila vláda, že sa to viac ráz ne­stane.

Rotterdam, 15. júna. Anglická vláda zakázala Írom cestovať bez vojenského dovolenia.

Krajinský snem. — 14. júna.

Predseda Pavel Beothy otvoril zasadnutie pred 11. hodinou.

Pred denným poriadkom vstal ministerpredseda Štefan Tisza: Ctená snemovňal Pokladám si

za povinnosť prehovoriť o udalostiach na bojišti. Keď sme na jar zasedali, vtedy vojna naša

na Balkáne aspoň na čas bola skončená; tiež vtedy bolo, že ruská offenzíva proti našim buko­vinským pozíciám sa odrazila. Pre nás potom na­sledovalo isté zatíchnutie vojenských udalostí. Nemeckí naši spojenci po odbití ruskej offenzívy viedli obrovské boje okolo Verduna, ktoré, jestli zdanlivé ani nemalý značnejšieho výsledku, iste veľmi prispejú k dozretiu položenia.

Potom začala sa naša offenzíva proti Taliansku takými vojenskými činmi, o ktorých teraz nechcem hovoriť, nechcejúc predchytávať udalostiam. Z činov tých je už teraz nevädnúci veniec pre našu ar­mádu.

Ctená snemovňa! Boje novej ruskej offenzívy sú ešte neskončené, i dnes vlní sa to ešte na celom našom ruskom fronte. Verejné zprávy udá­vajú, že táto ruská offenzíva na dvoch punktoch

losiatila značného úspechu. Boli sme prinúten stiahnuť ďalej ľavé krýdlo naäej bukovinskej ar­mády, a armáda naša, bojujúca vo Volyni, bola odtlačená nazad po celej šírke svojho frontu.

Nemám v úmysle, ct. snemovňa, ani tajiť, ani zľahčovať tieto udalosti Ale s úplnou úprimnosťou a v povedomí svojej zodpovednosti môžem vám oznámiť, že boj s nezmeneným hrdinstvom, s hú­ževnatosťou a s nezlomnou vôľou, naměřenou k víťazstvu, vedie sa ďalej. Najväčšia časť nášho pôvodného frontu je i dnes v našich rukách a urobené sú potrebné poriadky, tak že mám prí­činu vysloviť nádeju, že to bude pominuteľná epizoda a trváceho vlivu na udalosti nebude mať-

Jestli porovnáme naše terajšie položenie s tým, aké bolo, keď snemovňa prvej zasedala; jestli po­vážime, že keď sa snemovňa po vypuknutí vojny prvý raz sišla, ruská offenzíva, zdajúca sa byť víťaznou, v svojej moci mala väčšiu časť Haliče, ohrožovala územie nemeckej ríše a na viac punk­toch ruské vojská vtiahly medzi Karpaty; jestli povážime, že keď sme po druhý raz zasedali, ne­priateľ stál ešte vše v Karpatoch, nebezpečenstvo so strany Talianska už bolo viditeľné: nuž Či by si vtedy kto z nás bo! myslel, že následky záker-níckeho vystúpenia Talianov budú také, aké už môžeme zistiť dnes, po roku? S dôverou v bu­dúcnosť môžeme hľadieť na premenlivé udalosti tejto obrovskej vojny.

Za týmto ministerpredseda prečítal osvedčenie baróna Buriana, ministra zahraničných diel, o uda­lostiach a o tom, čo im predchádzalo.

Cieľom nášho boja je — vykladá minister zahra­ničných diel — čím skorej vydobyť víťazný mier. Do svetovej vojny monarchia naša bola vtrhnutá tým, že ohrožovali základ jej existencie. Ako dobre známe, sarajevský strašný zločin nebol nenadálou iskrou. A srbská politika, robená pred­chádzajúceho času, nebola vlastným dielom malého kráľovstva. Kdeže by ono bolo k tomu vzalo sily a odvahy?. . . Netreba nikomu vykladať,že Srbsko bolo len slepým nástrojom v rukách Ruska.

Teraz skúmať, koho obťažuje zodpovednosť za vypuknutie vojny, bola by jalová vec. Ale minister anglických zahraničných diel už opakoval oproti nemeckému kancellárovi, že po našom ultimatume prijatím návrhu o konferencii bolo by sa vyhlo vojne. Treba sa len rozhľadieť po anglickej politike, vedenej po revelskom dohovore.

Už v novembri \ 908, keď pre vojenských úskokov napnutý pomer bol medzi Francúzskom a Nemeckom, Anglia štvala Francúzov. Náš pa­rížsky posol vtedy oznámil do Viedne: »Anglia tu veľmi zlé rady dávala. Francúzov chcela vohnaf do vojny...« Po annexii Bosny Anglia rozpalo­vala protivu medzi Ruskom a nami, nasledovne i medzi Ruskom a Nemeckom.

Roku 1914-ho stalo sa niečo takého, čo si so Srbskom mohlo vybaviť len samo Rakúsko-Uhor-sko. Keď yec Srbska osvojilo si Rusko, Európa tým samým rozdelila sa na dva tábory...

Teraz položenie je také, že vážka vo vojne na všetkých bojištiach ukazuje náš úspech. Rakú­sko Uhorsko spolu so svojimi vernými spojenci neprestane hrdinsky napínať svoje sily, kýmkoľvek nedôjde ku konečnému víťazstvu.

Ministri Teleszky a Jankovlch predložili ná­vrhy zákonov.

Gróf Michal Károlyi hovoril o nastávajúcom vyrovnaní s Rakúskom.

Vyjednávať o tej veci je predčasné, keď nikto nemá ani pochopu o našej monarchii po vojne. Niet nijakého výkazu o stave Rakúsko-uhorskej Banky; nevidíme, že by sa robilo niečo za bez­pečnosť našej valuty.

Verejnej mienke ide len o Strednú Európu (»Mitteleuropa«), ale to je myšlienka nesympatická.

Na základe akých zásad vyjednáva pán mini­sterpredseda s Rakúskom? Drží v tajnosti svoje zásady, a toho treba sa obávať.

Kým celý náš národ stojí v zbroji, treba stvoriť nové Uhorsko.

A bude treba predovšetkým nahradiť škody vojnou urobené. Dosiahnuť bude toho možno najmä zmenšením dovozu a rozmnožením vývozu. Po-yiazané majetky bude treba osvobodit, lebo nechže obetuje každá trieda.

a nesmie sa štítif demokratických refo riem. Obnoviť Uhorsko pri zastaralom volebnom práve je nemožnosť.

Svetová vojna bude mať veľké následky nielen na politickom poli, ale i na hospodárskom. Keď sa pretvorí všetok hospodársky život, volebný zákon terajšej vládnej strany vtedy nebude možný.

A treba sa týkať už teraz háklivej otázky po­koja. Krajina potrebuje jasne vidieť v nasledujú­cich otázkach:

1. Čo je konečným cieľom tejto vojny? 2. Čo je podmienkou mieru? 3. Čo je minimum, ktoré my hotoví sme prijať

ako výmienku pokoja? 4. Na aké územia mánie nároky? 6. A čo bude so zaujatými územiami? V akom

pomere budú ony stáť k našej monarchii? 5. Aký plán máme najmä s Poľskom? 7. Čo sa stane s vydobytým Srbskom a Čier­

nou Horou? Čo ministerpredseda povedal o vojenských

udalostiach, to ho uspokojuje, ale práve preto po­kladá za potrebné hovoriť i o pokoji.

Je tej mienky, že cieľom Uhorska a našej monarchie nemôže byť zničiť, pokoriť nepriateľov. Pokoj nie je ďaleko, preto ministerpredseda nech objasní krajine tieto veci.

Indemnity neprijíma, lebo k vláde nemá dôvery.

Gróf Julius Andrássy hovorí menom ústavnej strany. Ich strane, ako dosiaľ, i ďalej pôjde o to, až do poslednej minúty tejto vojny, aby udržovala v národe pevnú vôľu chcieť zvíťaziť, aby udržo­vala v ňom vytrvalosť a dôveru k sebe, bez ktorej armády, čo by aké hrdinské boly, nedosiahnu vý­sledku.

Nepriatelia naši veľmi počítali na to, že nás vyhladujú. Dnes už môže sa povedať, že toto ne bezpečenstvo prešlo; nastáva žatva.

Nemecký kancellár už viac ráz povedal, že jestli zvíťazíme, on nie je náchylný dať nazpäť Poliakov pod ruské panstvo. Naša vláda o tejto veci celkom mlčí. My potrebovali by sme vyhlásiť i to, že v nijakých okolnostiach nepristaneme na riešenie, ktorým by Poľsko nanovo malo byť roz­kúskované.

Štefan Szabó hovoril o majetkovej politike. Julius Sághy kritizoval cenzúru. Cenzúra nedovolila vytlačiť telegrafickú od­

poveď Jeho Veličenstva kráľa, poslanú Poliakom, ktorí ho pozdravili. Teda cenzurujú i samého kráľa!

Cenzúra potlačuje také veci, ktoré nijako ne­súvisia s vojnou.

Čo sa týka vyučovania, treba mať na pamäti, že by maďarskej kultúre škodilo, keby v stred­ných školách nemecká reč bola centrom vyučo­vania.

Gróf Albert Apponyl vykladal, že treba je, aby sa výsledkov vojny stal účastným každý tak v národnom, ako v sociálnom ohľade.

Súhlasí so všetkým, čo oppozícia prednáša o tom, čo bude po vojne. Súhlasí i s tým, Že Uhorsko nemá nárokov na zväčšenie svojho územia.

Ludvik Návay hovoril o hospodárskych otáz­kach.

Treba rozšíriť práva, kultúru urobiť prístup­nejšou.

Po Jozefovi Sster/nyim, grófovi Moricovi Ester-hásym a Milaäášovi JPossgayovi ozval sa

barón Samuel Hazai, minister krajinskej o-brany:

Ak sa žatva nevydarí, to je toľko, ako by sme boli prehrali desať bitiek. I urobil všetko možné, aby od vojska čím viac ľudí bolo doma pri žatve, mlatbe, i pri pozdějších robotách.

Ministerstvo krajinskej obrany pustilo na do­volenie v marci 149.601 ľudí, v apríli 168.130, v máji 140.000. Dúfa, i v júni bude možno pu­stiť toľkých, koľkí sú potrební, aby sa žatva mohla vykonať.

Chýrnik. f Jozef Opatovský, r. k. farár v Dohnanoch

pri Púchove, umrel v 65. roku svojho života. Ako farár v Dohnanoch účinkoval 18 rokov. Bol vždy roduverným Slovákom a Čitateľom našich novín. Pochovaný bol 6. t. m. Večná mu pamäť!

Sirotíncova slávnosť. Dňa 21. a 22 ho júna mala byť v Modre slávnosť 10-ročného trvania si­rotinca, ale pre ťažkú chorobu manželky správcu sirotinca, preložená je na pozdejšie. Pán Boh nech uzdraví našu nemocnú.

Nálezné za mrtvé telo Kitchenera. Londýnska banka Erlangera vypísala million šillingov (šilling = asi koruna a 20 halierov) na odmenu tomu, kto najde mrtvé telo Kitchenera. Mrtvé telo podplu­kovníka Fitz-Geralda, adjutanta Kitchenerovho, morské vlny vyhodily na breh.

Španielsky kráľ a Noblova odmena. V Špa­nielsku vraj vynikajúci ľudia zaujímajú sa za to, aby kráľ Alfonz prišiel medzi kandidátov na No-blovskú odmenu.

Požiare mlynov. Zas horel veľký mlyn v Štýr-skom Hradci. Keď chleba tak málo, ako nikda, vtedy neprestávajú chýry o požiaroch veľkých mlynov. Zo Štýrského Hradca oznamujú: »HasiČom z mesta i z okolia podarilo sa zahasiť oheň a za­chrániť väčšinu zásob, zbožia i múky. Škoda je veľká, ale poistením bude nahradená.« To jest, že mlynu nahradí škodu assekurácia. Ale koľko múky a zbožia zhorelo, o toľko bude viac hladu!

Štrajk v Norvegil. Štrajk v Norvegii prestal. Už je všetko v robote.

Priemysel, obchod, hospodárstvo. Úroda v Sliezsku. Úrodu v Sliezsku pova­

žujú vcelku za dosť dobrú. Eaše sú výšky dobrého chlapa, ale klasy pomerne malé. Miesty im bol zmrzol kvet, totiž kde ho s 29. na 30. mája za­stihol mráz.

Jari))// sú lepšie od ozimín. Sená kosiť začínajú, a sú pekné. Na skosené

pršalo dva dni, ale potom prišiel pekný čas. Zemiaky, nakoľko nevyhynuly po aprílovom

snehu, sú pekné; usilovne ich okopávajú.

Strašná búrka v budejovickom okolí v Če­chách. V sobotu, 10. júna, veľká búrka strhla sa v Čechách nad Budejovicarni. O 2. hodine popo­ludní pri strašnom hrmení a hromobití začala hučať na zem akoby pustená voda, s krupobitím. Ale škody nenarobilo veľa ani krupobitie. Zato strašné sú škody od povetrnej krútňavy (smršti), ktorá vznikla iste v blízkosti mesta Budějovic. Hnala sa zprvu smerom severozápadným, potom severným, pozdejšie severovýchodným, ničiac všetko, čo jej v cestu prišlo.

Pri podobných povětrných krútňavách stáva sa, že strhne niekde strechu, vyvráti strom. Ale čo tu bolo, prevyšuje každú predstavu. Stá striech strhalo, s menších stavieb odnieslo ich so všetkým, celé stavby, stodoly, tehelne a podobné sa porú-caly, drevené stavby sosypaly.

Obec Nemanice je taká, ako po veľkom ohni. Ani jediná budova v obci neostala nedotknutá. Sady sú zničené, stromy polámané, ploty, včelíny rozmetané. Obrovské, storočné stromy od koreňa vyvrátené.

A taký je stav i v niekoľkých susedných obciach.

Pozdĺž cisárskej cesty od Budějovic do Vese­lého všetky stromy boly povyvaľované — asi na 16 kilometrov.

Neslýchaná škoda je v lesoch kniežaťa Schwar-zenberga.

mraxu a nepohode vzdorujúce, garanto­vané v rozličnom vyvedení majú vidy

na sklade

MUlUntt parotefeliarae *3SSS? v Sučanoch (Szuosány) Turč. stol.

im

• n i i n i i n n n n n n i f n n m M f N m m m m i u a a m a Í B a n u a H M U n m n M i l i a M a n u B a B S M m

Kníhtlačiarsky účast, spolok v Turčianskom Sv. Martine

JEM odporúča pozornosti velectěného obecenstva svoju moderne a na

elektrický pohon zariadenú

RNlHTLAČIÄREŇ. Akékoľvek kuihtlačiarske práce, menovite: navštívenky, snúbenky, pozvánky, obálky, iíčty, plakáty, smútočné oznamy, listové papiere, obežníky, tabelly, cenníky, diela, účastiny atď. atd. vyhotoví vkusne

a za mierne ceny.

fS B i i H » n i i i H » » » B | i u n M i * a ••••••••• BBBaaaaBBsaj as-ISSL HBBBBBBBBBSBBBBBBBBBIBBBBBBB""" «•»•!»»•— " " • • « « « • » •»

Insertijte

w 'odoých Novinách,"

L a c n ú a d o l > r n

Kocka atsči r.s 8 šálok čiernej, alebo na 10 šálok bielej káTy. Káva tá je caos&j výborná Dosisf n všetkých kupecv.

V ý r o b o k T í o l i i í s i t e j o l t t o r J t y .

d ubové drevo, primerané na debnárske práce.

Hlásiť sa treba u

Turčianskeho pivovaru účas t , spolku

v T u r č i a n s k o m S v. M a r t i n e .

Stibeli

Malý oznamovatel.

hladá službu, postavenie, alebo chce tieže niekým ob­sadiť,

k t o potrebuje robotníkov, k t o hľadá prácu, k t o chce prenajat alebo dat

niečo do prenájmu, k t o hladá alebo ponúka

stravu, byt,

k t o zamýšľa niečo predať, alebo kúpiť,

k t o mieni sa niekde usadiť ako remeselník, hostinský, obchodník a nevie prime­rané miesto,

k t o by sa rád oženiť alebo vydať,

k t o hladá akúkoľvek po-šrebnú vec alebo článok,

n e c h použi je k t o m u cielu

»MALÉHO OZNAMOVATELA« N Á R O D N Ý C H N O V Í N

a výsledok oznamovania má istý. Cena petitového riadku 8 halierov, hrubou tlačou 12 hal.

Inzerát v malom oznamovateli j e najmenej 1 korunový.

M l a d š i e h o

pomocníka do obchodu s miešaným

tovarom prijme hneď

Andrej Boboš, Kovačica (Antalfalva)

(Torontál m.).

Prijmem

KU flČMft chlapca z dobrého domu.

obchod s miešaným to­varom a sklom

v Turčianskom S?. Martine.

Pre každého p o t r e b n o u k n i h o u j a

> n M zdravověda Napísal dr. VaTFO SľObáP.

F o r m á t 8°, s t r á n 3 6 9 , s 8 6 r o z l i č n ý m i v y o b r a z e n i a m i . Dielo v y d a l o d o l u p o d -p i s a n é n a k l a d a t e ľ s t v o . C e n a b r o š . v ý ­t i sku K 3 6 0 , viaž. K 4 " 5 0 , p o š t o u o 2 0 hal . , r e k o m m a n d o v a n e o 4 5 h a l . v iac. Dr. Vavro Šrobár eobral v tejto knihe so zreteľom na sašs slovenské pomery všetkof do treba vedšeí každému z nás zo Edravotníctva. Knih", táto poučuje, ako treba žií, aby si človek svoje zdravie vo všet­kých neprajných okolnostiach neporazené zachoval. O B S A H : Předmluva. I. O ísdaehs. II. Odev a ialatTo. III. O vode. IV. O pôde. V. O výřive a pokrmoch. VI, Príbytok. VIL O osvetľovaof. VIII. Pochovávenie mŕtvych. IX. Deti a škola. X. O práci. XI. O nákazlivých cborouách. XII. O pohlavnej do­spelosti a o pohlavných nemociach. XIII. Prvá poiaoc pri úrazoch. XIV. Stavy be svedomia. XV. O otravách.

Následkom zdraženia materiálov počítame teraz každú väzbu o 40 halierov viac,

ako je h o r e u d a n á normálna cena.

é— Objedcávk? vybaví:j?;—•

KnlMlačiarsky účast, spolok v T u r č i a n s k o m Sv. Mart ine.

na

kántorsko-néitefskú stanicu. Učiteľský plat v sosýpke a kolede 280 kor.

Odmena práce a prenájom 600 kor. Jestli chybí na učiteľský plat, vynahradí ätátna podpora. Kán-torský plat 200 korún.

Vedomosť slovenskej reči sa požaduje. Samuel Bodický, ev. farár

Nógrádszenna.

Pozvanie do

riadneho valného shromaždenia Turčiansko-sv.-martinskej filiálky

Invalidného a penzijného spolku Uhorsko-krajinských robotníkov,

ktoré bude sa vydržiavať 2. júla 1916 o 2V2. hodine popoludní v miestnostiach Teszákovských v Turč. Sv. Martine.

PREDMETY: 1. Otvorenie shromaždenia predsedom a voľba

5 uhodnoverniteľov zápisnice. 2. Ročná zpráva správy, pokladničná zpráva

o obrate členských príspevkov a osobitnej zákla­dine z predošlého roku. Zpráva kontrolora a uza­vretie o udelení absolutoria správe.

3. Predostretie a vyrozumenie výročitej zprávy ústredného výboru.

4. Voľba správy filiálky a dozorného povere­níctva.

5. Voľba jedného povereníka do valného shro­maždenia vyslancov.

6. Návrhy. Turčiansky Sv. Martin, 17. júna 1916.

S p r á v a .

Súbehu

RUKOYAT SPISOVNEJ REČÍ SLOVENSKEJ.

Napísal Dr. S. C Z A M B E L . Drahé vydanie usporiadal J O Z E F Š K U L T Ě T Y .

Formát 8", strán 376. — Z obsahu knihy: Z nauky o hláskách. — Z nauky o tvorení kmeňov. — Z nauky o ohýbaní kmeňov. I. Skloňovanie. H. Časovanie. — Z na­uky o význame slov a ich viazaní. A) O jednotlivých čiastkach reči. B) O jednotlivých pádoch skloňovacich. —• Z nauky o vetách a ich skladaní, Á ) O jednotlivých čiastkach vety. B) O skladaní viet a súveti. O) Oade-lovanie výronov a slov vo vete a v súveti. — O pravo­pise. — O ľubozvuku. — Abecedný ukazovateľ. —

Na pokon.

Abecedný ukazovateľ (str. 803—372) je doplňovaný vy-počitovaním germanizmov a vôbec barbarizmov i při­

bráním slovenskej pôvodnej frazeológie.

CENA: broSírováného výtisku K 4.—, v silnom plátne vkusne viazaného výtisku'K 5*20, do poly v koži viazaný výtisk, zvlášť silná a jemná úprava . . . K 8-—.

Kto posle peniaze vopred, nech priloží 30 hal. na pošt. porto (rekommandovane o dalších 25 hal. viac). Kto si rozkáže knihu poslať na dobierku, toho poštové porto

vyjde na 76 halierov.

Následkom zdraženia materiálov počítame teraz kúdá väzbu o 4 0 J i a l i e r o v v l a o .

ako je horeudaná normálna cena.

Medzi nami mnoho sa hreší proti slovenčine slovom i písmom. Mravnou povinnosťou každého dobrého

Slováka malo by byť n a u č i ť sa správne hovoriť i písať svojou materinskou rečou. Inde Škola učí rod­nému jazyku, my musíme sa vzdelať sami. Ku všetkému, čo treba vedieť každému z nás z pravopisu a z gram-matiky spisovnej reči slovenskej, dopomôže nám Ozam-belova „BUKOVÄT". Nemeškajme, ale zadovážme si

knihu a otvárajme ju čim najčastejšie.

Knihu dostať u dolupodpisaného na­kladatelstva i v k a ž d o m riadnom

kníhkupectve.

Kníhtlačiarsky účastinársky spolok v Turčianskom 8 ? . Mart ine . (TurfeRz«nt»*MOB.)

Cirkev ev. aug. vyzn. petrovská vypisuje súbeh na svoju

II. kantorskO'UGitefskú stanicu. Povinnosti: vyučovanie dvoch tried a každý

štvrtý týždeň odbavovanie kantorských povinností. Dôchodky: mimo slušného bytu zákonom ur­

čený plat, záležajúci z hotového a z přírodnin. Příhlasy treba poslat do 30. júna 1916 na

farský úrad v Petrove! (Petrocz, Bács-Bodrog m.).

Súbehu Cirkev ev. aug. vyzn. petrovská vypisuje

súbeh na svoju

VIL učiteľskú stanicu. Povinnosti: vyučovanie dvoch tried. Dôchodky: prenajatá hospoda do toho času,

kým cirkev byt vystaví a plat dľa XVI. zák. či. z roku 1913, záležajúci z hotového a z přírodnin.

Příhlasy treba poslať do 30. júna 1916 na farský úrad v Petrove! (Petrocz, Bács-Bodrog m.).

Odporúčame nášmu obecenstvu

iSobrané Spisy= Martina Kukučina.

Vychádzajú vo sväzkoch 15—30-Mrkovych.

S v ä Z O k 1« S podobizňou snisovateľovou. 250 strán 8» K 3-— viazaný vo vkusnej plátenej vázbe „ 3-20

O b s a h : Z teplého hniezda. — Neprebudený.— Tichá voda. — Ked báčik z Chocholova umre. — Slepá kura a zrno.

S v ä Z O k I I . 254 strany 8°, broširovaný . . „ 2-— viazaný „ 3-20

Obsah: Dedinský román. — Mišo. — Zakáša — darmo je. — Rekruti. — Na podkonickom bále. — Tiene i svetlo. — Sviatočné dumy.

S v ä Z O k I I I . 240 Btrán 8*, broširovaný . . „ 2-— viazaný „ 8-20

Obsah: So stupňa na stupeň. — Dies irae. — Na svitaní. — Rysavá jalovica.

S v ä z O k I V . DOM V •STRANÍ. Diel L, bro­širovaný „ viazaný

S v ä z o k širovaný

V . DOM V STRÁNI. Diel II., bro-

3-20

za­viazaný n 3-20

Ked sa peniaze pošlú tor,rtä, treba přiložit na po-itové porto jedného t.v&sku SO halierov. Jeánotlúé svatky na dobierka neodporúčame, lebo je pitšt. pofto drahšie. Pri 3—4 alebo viacerých sväskoch odporúčame objednat knihy na äoHc

ZvléätnoBtou Kukučínovho umenia je, ře z duše každého človeka vyneaie niečo milého, pre čitateľa aaujimaveho. O veľkom jeho diele, Lomí r stráni, i cajcováio kri­tika hovorila: „Zaujímavoef diela je nie v príbehoch, ale v ladoch samých: v bohatstve vnufirného obsahu. Čo by s ktorej stránky vzal svojho č'ovefc , Kukučín \ v vedie z neho niečo pozoruhodného zsi,j.in» ÍÍÍLO, pú­tavého. Ľudská du^a je hlboká, a ked f a j --j on do­tkne, ona vyjaví vš-otky svoje tajnosti Filo/ /ílu života, humánne názory, teplotu citn. v i« i ,;r..sto' ttvo, ideály — v knihe tejto máte všetko. Pniem -,o v; etkom miera — vlastnost umeleckej nátury Á ďren: vecí spätých a bôľu všetko ožiarené hnmťtfťiú."

Kto eaujima sa sa slovenský tv'á. ta ; ho obyčaje, ducha a celý život, nemôže byt M* Š'jor' svých Spisov Martina Kukučina.

Následkom zdraženia materiálov počítame teraz každú väzbu o 40 halierov viac,

ako je h o r e u d a n á n o r m á l n a cena.

Odporúčané spisy dostat v k t z d i m 2 a í h k u"p e c t v e i u nakladatela:

Kníhtlačiarskehe uč. spolku v T u r č i a n s k o m S v . M a r t i n e

(Turóczszentmartoii).

SZJaL o b s a h i n z e r á t o v r e t í L a k o i a n i e j e> z o d p o v e d n á .

Zodpovedný redaktor: Svetozár Hurban. Majiteľ" a vydavateľ: Consorcium Pavel Mudroň a Spol. Tlačou a nákladom Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Turčianskom Sv. Martine.