3. 3. 2008

Bratislava

NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA

Plnenie a udržateľnosť Plnenie a udržateľnosť maastrichtských kritériímaastrichtských kritérií

Ivan Šramkoguvernér

2

Teória „Optimálnej menovej oblasti - Teória „Optimálnej menovej oblasti - Optimum Optimum Currency AreaCurrency Area - OCA“ - OCA“

Ktoré sú základne črty tejto teórie? Stabilizovanie inflácie Silnejšia obchodná a ekonomická integrácia Väčšia mobilita kapitálu a pracovných síl Vyššia korelácia v prípade hospodárskych

kríz

3

Aké sú ciele OCA?Aké sú ciele OCA? Stabilný rast HDP Rovnováha PB Zdravá konkurencieschopnosť Cenová stabilita – nízka inflácia Politický cieľ – požiadavka ďalšej

integrácie, napr. finančného sektora Eliminovať prudké výkyvy výmenných

kurzov

4

Vyššia zladenosť cyklovVyššia zladenosť cyklov

-5

-4

-3

-2

-1

0

1

2

3

4

5

2000q01 2001q01 2002q01 2003q01 2004q01 2005q01 2006q01 2007q10

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

eurozóna Slovensko (pr. os)

Zdroj: Eurostat

korelácia 0,9

Rast HDP (v %)

5

Kde sú rizikáKde sú riziká?? Maastrichtské kritériá

perspektíva splnenia je v súčasnosti veľmi dobrá Kontinuita v štrukturálnych reformách

nízka flexibilita trhu práce a nízka flexibilita celej ekonomiky môžu byť prekážkou v naplnení potenciálnych výhod zavedenia eura

Technické prípravy vo všeobecnosti sú prípravy zatiaľ realizované

v rámci plánu

6

Plnenie maastrichtských kritériíPlnenie maastrichtských kritérií

KritériumJanuár 2008

Ref. hodnota

Jar 2008

Ref. hodn.v r. 2008

Inflácia (priemer, %) 2,0 2,9 2,1 2,9

Úrokové miery (%) 4,5 6,5 4,5 6,4

Verejný dlh (% HDP) 30,4 60,0 30,6 60,0

Verejný deficit (% HDP) 3,7* 3,0 2,5 3,0

Stabilita kurzu ERM II od Nov. 05 očakáva saZdroj: Eurostat, Európska Komisia, MF SR, NBS* Rok 2006, deficit bez vplyvu dôchodkovej reformy bol 2,5% HDP.

7

zhodnocovanie nominálneho kurzu je dôsledkom vysokého diferenciálu produktivity práce a nízkeho diferenciálu inflácie

zhodnocovanie neohrozuje podnikovú sféru – rastie vývoz aj ziskovosť

Kritérium stability kurzu – udržateľnosťKritérium stability kurzu – udržateľnosť

8

Výmenný kurz a infláciaVýmenný kurz a inflácia Zhodnocovanie výmenného kurzu má slabý vplyv

Zdroj: NBS, ŠÚ SR

-13,0-11,0

-9,0-7,0-5,0-3,0-1,01,03,05,0

I.02

V.0

2

IX.0

2

I.03

V.0

3

IX.0

3

I.04

V.0

4

IX.0

4

I.05

V.0

5

IX.0

5

I.06

V.0

6

IX.0

6

I.07

V.0

7

IX.0

7

I.08

med

ziro

čná

zmen

a v

%

Výmenný kurz SKK/EURCeny priem. výroby bez energiíCeny obchodovateľných tovarov bez palív

9

0,01,02,03,04,05,06,07,08,09,0

I.04

III.0

4

V.0

4

VII

.04

IX.0

4

XI.0

4

I.05

III.0

5

V.0

5

VII

.05

IX.0

5

XI.0

5

I.06

III.0

6

V.0

6

VII

.06

IX.0

6

XI.0

6

I.07

III.0

7

V.0

7

VII

.07

IX.0

7

XI.0

7

I.08

%

Referenčná hodnota HICP inflácia v SR (12-mesačný priemer)

Vývoj referenčnej hodnoty Vývoj referenčnej hodnoty a inflácie na Slovenskua inflácie na Slovensku

zdroj: Eurostat

Vstup do EÚ

10

0,0%0,5%1,0%1,5%2,0%2,5%3,0%3,5%4,0%4,5%

2006 2007 2008f 2009f

Pod vplyvom negatívneho vývoja externých faktorov, predovšetkým ceny ropy a rýchlejšej dynamiky cien potravín sa inflácia v nasledujúcich rokoch zvýši.

Podobný vývoj sa však očakáva aj v ostatných krajinách EÚ. Inflácia sa preto naďalej udrží pod referenčnou hodnotou.

Výhľad vývoja inflácieVýhľad vývoja inflácie

zdroj: NBS

11

jadrová inflácia je dlhodobo relatívne nízka nepristupuje sa k znižovaniu nepriamych daní nedochádza k umelému poklesu regulovaných

cien ceny energií sú na úrovni priemeru EÚ,

prípadne vyššie neexistujú administratívne tlaky na posilnenie

výmenného kurzu – kurz sa vyvíja v súlade s fundamentmi

Kritérium inflácie – udržateľnosťKritérium inflácie – udržateľnosť

12

Je to už isté?Je to už isté? Splnenie maastrichtských kritérií je veľmi

pravdepodobné, ale nie je ešte úplne isté 100 % istotu budeme mať až v júli 2008

(možno 99% istotu budeme mať v apríli 2008) Šanca na úspešné splnenie kritérií nikdy nebola

lepšia než teraz finančné trhy aj medzinárodné inštitúcie (OECD,

MMF, ratingové agentúry) sú presvedčené, že Slovensko zavedie euro v roku 2009

13

Výhody prevyšujú nevýhodyVýhody prevyšujú nevýhody

* pre porovnateľnosť s trvalými vplyvmi sú jednorazové náklady na výmenu meny rozdelené na 5 rokov

dlhodobé zvýšenie HDP o 7-20 %

0 0,1 0,2 0,3 0,4

nevýhody

výhody

(% HDP)

finančnétransakčnénáklady

administratívnetransakčnénáklady

kurzové riziko

náklady navýmenu meny*

strata nezávislejmenovej politiky

14

Výhody a prínosy zavedenia €Výhody a prínosy zavedenia €Priame (okamžité) výhody odstránenie kurzového

rizika voči euru nižšie náklady kapitálu odstránenie niektorých

transakčných nákladov lepšia odolnosť voči

(kurzovým) krízam nižšie kurzové riziko voči

doláru vyššia transparentnosť cien

Nepriame (dlhodobé) výhody rast medzinárodného

obchodu zvýšenie priamych

zahraničných investícií rýchlejší hospodársky rast /

zvýšenie životnej úrovne / pokrok v reálnej konvergencii

15

Náklady a nevýhody €Náklady a nevýhody € technické náklady na výmenu meny:

jednorazový náklad 0,3% HDP strata časti zisku a jednorazovo vyššie

náklady bankového sektora strata nezávislej menovej politiky – strata

nástroja na stabilizáciu ekonomiky pravdepodobne mierne vyššia inflácia

16

Výsledky prieskumov medzi podnikmi: náklady na prechod na euro 0,1-0,3% obratu v priemere sú úspory z titulu eura na podobnej výške ako náklady menšie podniky budú mať relatívne vyššie náklady celkové náklady nefinančných korporácií približne 0,26% HDP okrem nákladov na prechod na euro nevidia podniky iné veľké

nevýhody (ako je zvýšenie konkurencie alebo strata trhov) priestor na rast je hlavne pri podnikoch so stredne vysokou

technologickou náročnosťou väčšina podnikov očakáva, že euro mierne zvýši ich obrat a zisk

Poznámka: prieskumy ŠÚ SR a NBS uskutočnené v období marec-apríl 2006

Očakávaný vplyv na podnikovú sféruOčakávaný vplyv na podnikovú sféru

17

Euro a obyvateliaEuro a obyvatelia euro by v priemere malo zvýšiť reálne príjmy

domácností o 4,6% za 10 rokov a o 9,8% za 20 rokov

najviac získajú zamestnaní jednotlivci a rodiny (vrátane živnostníkov)

čistý „zisk“ dôchodcov je asi polovičný oproti pracujúcim (pri súčasnom valorizačnom mechanizme)

nezamestnaní v sociálnej sieti nemusia pocítiť pozitíva eura – vláda má však možnosť to zmeniť

18

Povedie prepočet cien na euro k ich Povedie prepočet cien na euro k ich zvýšeniu?zvýšeniu?

Možno, ale iba málov súčasných krajinách eurozóny bol vplyv približne 0,2%, ale ľudia mali pocit oveľa vyššieho zvýšenia cien

•nástroje proti zvýšeniu cien: konkurencia v maloobchode povinné duálne oceňovanie pravidlá zaokrúhľovania dobrovoľné záväzky obchodov a tlak

verejnosti

Vnímaná inflácia pred a po zavedení hotovostného eura v eurozóne

-10

0

10

2030

40

50

60

I.98 I.99 I.00 I.01 I.02 I.03 I.04 I.050%

1%

2%

3%

4%

vnímaná infláciaHICP (pravá os)

zdroj: Eurostat

19

Prečo je vnímaná inflácia vyššia než Prečo je vnímaná inflácia vyššia než skutočná?skutočná?

silnejšie vnímanie zmien tovarov každodennej spotreby(cenu pečiva si všímame častejšie ako cenu televízora)

intenzívnejšie uvedomenie si rastu cien (rastu prisudzujeme zväčša 2 krát vyššiu hodnotu ako poklesu)

porovnávanie s cenami z dávnej minulosti (porovnávanie s cenami pred 10 rokmi, nie pred rokom)

prenos inflačných očakávaní do budúcnosti (súvislosť s bývalou extrémnou infláciou)

+ použitie nesprávneho alebo nesprávne zaokrúhleného konverzného kurzu pri prechode na euro

20

Spotrebný kôšSpotrebný kôš

5,4 5 6 4 10 4 9 2 9 717,9 22,0

0% 20% 40% 60% 80% 100%

POTRAVINY A NEALKOHOLICKÉ NÁPOJEALKOHOLICKÉ NÁPOJE, TABAKODEVY A OBUVBÝVANIE, VODA, ELEKTRINA, PLYN A INÉ PALIVÁNÁBYTOK, BYTOVÉ ZARIADENIE A BEŽNÁ ÚDRŽBA DOMUZDRAVOTNÍCTVODOPRAVAPOŠTY A SPOJEREKREÁCIA A KULTÚRAVZDELÁVANIEHOTELY A REŠTAURÁCIEROZLIČNÉ TOVARY A SLUŽBY

pečivo ≈ 1%

Podiel skupín (v %)

spotrebiče ≈ 1%

zdroj: ŠÚ SR

21

18

18

4

4

3

5

5

7

6

6

6

5

15

15

17

8

22

7

7

8

9

6

4

4

3

3

4

16

18

15

15

10

3

4

5

3

4

10

10

12

9

9

9

7

6

18

9

8

10

10

5

7

16

13

16

0% 20% 40% 60% 80% 100%

Francúzsko

Holandsko

Malta

POTRAVINY A NEALKOHOLICKÉ NÁPOJE ALKOHOLICKÉ NÁPOJE, TABAKODEVY A OBUV BÝVANIE, VODA, ELEKTRINA, PLYN A INÉ PALIVÁNÁBYTOK, BYTOVÉ ZARIADENIE A BEŽNÁ ÚDRŽBA DOMU ZDRAVOTNÍCTVODOPRAVA POŠTY A SPOJEREKREÁCIA A KULTÚRA VZDELÁVANIEHOTELY A REŠTAURÁCIE ROZLIČNÉ TOVARY A SLUŽBY

Porovnanie spotrebných košovPorovnanie spotrebných košov

zdroj: Eurostat

Podiel skupín (v %)

kraj

iny

s naj

nižš

ou

inflá

ciou

v ja

nuár

i

Slovensko

€-zóna

22

BE DK

FINFIN

FRFRNL

LT

LX

MTDEPL

AT

AT

AT

SE

SESE

UK

0

0,5

1

1,5

2

2,5

3

3,5

I.00

V.0

0IX

.00

I.01

V.0

1IX

.01

I.02

V.0

2IX

.02

I.03

V.0

3IX

.03

I.04

V.0

4IX

.04

I.05

V.0

5IX

.05

I.06

V.0

6IX

.06

I.07

V.0

7IX

.07

I.08

%

Vývoj referenčnej hodnoty Vývoj referenčnej hodnoty inflačného kritériainflačného kritéria

zdroj: Eurostat

Referenčná hodnotaReferenčná hodnotaVstup Slovenska do EÚ

Litva – krajina s najnižšou infláciou

NL

23

Zvýši euro infláciu?Zvýši euro infláciu?Pravdepodobne ánoSlovensko dobieha EÚ aj v cenovej hladine, po prijatí eura bude jediným kanálom inflácia

Príjmy však porastú ešte rýchlejšie ako ceny

Inflácia v eurozóne

0%

1%

2%

3%

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

pred zavedením eurav prechodnom obdobís hotovostným eurom

zdroj: Eurostat

24

Bolo by výhodné počkať, kým Bolo by výhodné počkať, kým koruna viac posilní?koruna viac posilní?

silnejšia koruna znamená viac € po výmene má to vplyv iba na nákupy v zahraničí

domáce ceny sa na euro prepočítajú rovnakým kurzom ako majetok / príjmy / úspory

má to vplyv iba na kúpnu silu úspor, nie bežných príjmov platy a dôchodky po zavedení eura nominálne porastú rýchlejšie –

rovnaký vplyv na kúpyschopnosť ako posilnenie kurzu posilňovanie kurzu nie je isté

dlhodobo nie je možné, aby sa kurz trvalo posilňoval a zároveň boli úspory „rozumne“ úročené

odloženie zavedenia eura znižuje dôveryhodnosť SR v zahraničí a môže skôr oslabiť kurz

25

Ďakujem za pozornosťĎakujem za pozornosť

2€ 1€

50, 20, 10 c 5, 2, 1 c