11. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

ParlamentnýČASOPIS

Z NÁRODNEJ RADY

SLOVENSKEJ REPUBLIKYKuriér

CCXI. – CCXII. ČÍSLO 2012

CCXI. – CCXII. ãíslo 2012

PARLAMENTN¯ KURIÉRãasopis z Národnej rady Slovenskej republiky

Mesaãník, roãník XX

Vydavateº: Slovenská národná reklamná a propagaãná agentúra, s.r.o.v spolupráci s Národnou radou SR, Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SRAdresa redakcie: BôrikBuková 5/A, 811 02 Bratislava 1.Tel./fax: 02/54 414 544e-mail: parkur@gtsmail.sk

eurorep@gtsmail.sk (‰éfredaktor)fotoparkur@gtsmail.sk (pre foto)

http://www.parlamentnykurier.sk

Registrované MK SR ã. EV4085/10ISSN 1335–0307

·éfredaktor: Franti‰ek Nagy

Zástupca ‰éfredaktora: Ernest Weidler

Redakcia: Anna KomováZuzana Staníková

Marta Toma‰oviãováPeter Zemaník

Redakãn˘ kruh: Tibor BastrnákHelena Mezenská

Bibiána ObrimãákováPeter Osusk˘Ivan ·tefanec

Jana ÎitÀanskáJazyková redaktorka: Jitka Madarásová

jmadarasova@chello.skGenerálny riaditeº: Franti‰ek NagyAsistentka riaditeºa:

Magdaléna Horáková0903 766 995

Inzercia: 0903 715 585

Riaditeº pre obchod a marketing:Marián Reisel

02/54 414 544, 0905 224 492

Typo & lito: AppleStudioTlaã: WELTPRINT, BratislavaGrafická úprava: J. B. DesignFotografie: Rudolf Bihary,

archív redakcie

Predplatné a objednávky na uverejneniereklamy prijíma:Slovenská národná reklamná a propagaãnáagentúra, s.r.o.po‰tov˘ prieãinok814 01 Bratislava 1

Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 6,60 EUR

âíslo úãtu 2629002985/1100DIâ SK2020399458

Foto na titulnej strane: Martin Schulz – predsedaEurópskeho parlamentu

OBSAH

EditoriálParlament musí byÈ ãinorod˘ (F. Nagy) 2Európsky parlamentPredseda Európskeho parlamentu Martin Schulz v NR SR (pk) 2Slovensko-maìarská spoluprácaAj ochrana Ïivotného prostredia spája krajiny (Rozhovor s Cs. Baloghom) 5Spoloãne dokáÏeme viac (Rozhovor so Z. Sziksziom a Zs. Harsányim) 7Vláda SRPracovaÈ a produkovaÈ... (Rozhovor s ª. Jahnátkom) 8Envirorezortu chcem vrátiÈ autoritu a re‰pekt, ktor˘ mu právom patrí 45(Rozhovor s P. Îigom)Potravinársky priemyselNielen hydinársky priemysel na Slovensku (Rozhovor s K. Poneszom) 10PENAM – spoºahlivá a r˘chla dodávka ãerstvého peãiva (G. Pyteºová) 11Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SRSpoloãná poºnohospodárska politika (Rozhovor s M. Lackovou-Barto‰ovou) 12Je rastlinná v˘roba rentabilná? (Rozhovor so ·. Adamom) 14Zvy‰ovanie podielu domácich potravín a vyváÏenosÈ vzÈahov 16(Rozhovor so Z. Nouzovskou)Aby sa obnovovala funkcia lesa (Rozhovor s J. Mizerákom) 29Problémy v poºnohospodárstve síce pretrvávajú, no vieme ão chceme dosiahnuÈ 31(Rozhovor s J. Vajsom)Vidiek a jeho moÏnosti... (Rozhovor s M. Barbariãom) 34Netreba strácaÈ racionálny pohºad (Rozhovor so S. Jáno‰íkovou) 36Legislatíva je vlastne základom (Rozhovor s J. Pu‰káãom) 41Chov r˘b na SlovenskuChov r˘b na Slovensku – súãasnosÈ a perspektíva (M. Hrãa) 18Slovenské ‰kolstvo60 rokov v˘chovy odborníkov pre agrosektor (Rozhovor s P. Bielikom) 20Národná rada SRStrácame sebestaãnosÈ – dokedy? (Rozhovor s M. Feckom a Zs. Simonom) 22Nov˘ zákon o odpadoch (Rozhovor s M. Hubom) 50Rozdiely medzi Smerom a európskymi SD (Rozhovor s O. Nachtmannovou) 73Svet financiíDlhoroãná podpora agrosektora (SZRB) 19Ministerstvo Ïivotného prostredia SRIntegrovaná ochrana prírody (Rozhovor s J. Ilavsk˘m) 24Koncentrácia zneãisÈovania ovzdu‰ia (Rozhovor s K. Jankoviãovou) 43Ochrana prírody a krajiny je priamo úmerná s odpadov˘m hospodárstvom 47(Rozhovor s V. Ferenczom)Spolupráca v oblasti odpadového hospodárstva priná‰a efekt v celej EÚ 52(Rozhovor s V. BlaÏíãkom)Stredobodom pozornosti je aj biologicky rozloÏiteºn˘ odpad (Rozhovor s J. ·ãerbákom) 58Politika súdrÏnosti Európskej únie a Ïivotné prostredie (Rozhovor s M. Húskom) 61Environmentálne problémy rie‰ime komplexne (Rozhovor s K. Vilinoviãom) 63SúãasnosÈ a budúcnosÈ vodn˘ch zdrojov na Slovensku (Rozhovor s D. âere‰Àákom) 65Environmentálne záÈaÏe – ão s nimi? (Rozhovor s V. Jánovou) 67Riadenie a koordinácia sú nevyhnutné (Rozhovor s R. Rybaniãom) 68Drevospracujúci priemyselPRP, s. r. o. 25Kvalitné drevo treba kvalitne zhodnocovaÈ (E. Kadlec) 28Lesy SRNesmieme dopustiÈ likvidáciu odborného obhospodarovania lesov 26(Rozhovor so C. Határom)Agentúra na podporu regionálneho rozvojaÚspe‰nosÈ projektov – kvalitnej‰í Ïivot na Slovensku (Rozhovor s I. Pabi‰ovou) 38Pôdohospodárska platobná agentúraPôdohospodárstvo má podporu v PPA (Rozhovor so S. Grobárom) 39Îivotné prostredieKonferencia Priemyselné emisie 2012 (P. Jech) 44Smernica 2010/75/EÚ o priemyseln˘ch emisiách (I. Fabu‰ová) 44K v‰eobecn˘m trendom patrí integrovan˘ systém nakladania s odpadom 53(Rozhovor s A. Gerottom)V robcovia a dovozcovia k zákonu o odpadoch (M. Jurkoviã) 54·tát musí v oblasti zhodnocovania odpadov nastaviÈ nové pravidlá 56(Rozhovor s J. Va‰inom)15-roãná plavba povodÀami, suchom i finanãn˘mi suchotami (Rozhovor s M. Supekom) 70Predsedovia v˘borov NR SRJán Hudack˘ (KDH) predseda – V bor NR SR pre hospodárske záleÏitosti 59Glosy – Poznámky – EsejeByÈ umelcom alebo priekupníkom? (E. Weidler) 75Dialógy MM & EWâasto to, ão urobím, nie je najlep‰ie (Rozhovor s M. Markoviãom) 76SupermonitorSupermonitor a (medzit˘m) minikomentáre (A. WEidlerová, E. Weidler) 80

www.parlamentnykurier.sk

E D I T O R I Á L

2

Asi by sa musel staÈ zázrak – ale on sa,Ïiaº, nedeje ani inde vo svete –, aby sú-bor poslancov, teda parlament, neupred-nostnil pri svojich rozhodnutiach záujmypolitick˘ch strán, ktoré „zástupcov ºudu“nominovali, ale záujmy v‰etk˘ch obãa-nov, hoci sú to práve tí, ktorí tvoria milió-novú bázu ‰tátu. PretoÏe len v‰eobecn˘blahobyt a poriadok dá krajine punc spo-loãenstva, existujúceho na vysokej ekono-mickej, sociálnej a v‰eºudskej báze. Spo-loãenstva, re‰pektovaného a vyzdviho-vaného prinajmen‰om celou Európou, aknie aj cel˘m svetom.

Ani predseda Smeru-SD, ani predsedaKDH, ani ãelní predstavitelia Obyãaj-n˘ch ºudí nie sú natoºko v˘nimoãn˘miosobnosÈami, aby sme ich zaraìovali donejakej osobitnej kategórie individualít– prosto, patria medzi ºudí, ktorí sa doká-zali vy‰vihnúÈ nad beÏn˘ priemer a v rám-ci neho konajú pov‰imnutiahodné veci,teda také, ktoré sa dajú porovnávaÈ so zá-leÏitosÈami, realizovan˘mi mnoh˘mi ne-zaplatiteºn˘mi ºuìmi v ich okolí. A to ne-musíme povaÏovaÈ za negatívny jav spo-loãenského Ïivota. âím viac obãanovstrhne na seba pozornosÈ ‰irokého obyva-teºstva a vyvolá chuÈ, aby sa aj mnohí iníaspoÀ priblíÏili k aktivitám morálnych, ‰i-kovn˘ch a talentovan˘ch ºudsk˘ch du‰í,ktor˘ch zah⁄Àame medzi Slovákov, t˘mviac utvrdíme sami seba, Ïe patríme me-dzi vyspelé a moderné európske národy.

Slováci po stároãiach zakrpatenosti svo-

jej komunity potrebujú vyb⁄dnuÈ z pro-vinãnej ospanlivosti, aby sa mohli staÈdynamickou a súãasne v‰estranne vyspe-lou spoloãnosÈou, s ktorou sa príjemne ko-munikuje a spolupracuje. TotiÏ aj Európapotrebuje striasÈ zo seba nánosy nevyna-chádzavosti a neinvenãnosti charakteris-tické pre krãmovú komunitu, ale nie preintelektuálnu a kreatívnu spoloãnosÈ, kto-rá má u‰ºachtilé ciele. Slovensko je na tomtak, Ïe môÏe prekroãiÈ nepríjemnú spolo-ãenskú malátnosÈ a chvíºami aÏ lenivosÈalebo pohodlnosÈ a môÏe oÏiviÈ svojuexistenciu v˘raznou a príÈaÏlivou ãinoro-dosÈou. V spoloãnom ‰táte, v ãesko-slo-venskej federácii, od nepamäti boli v lí-derskej pozícii âesi a Slováci sa na nichlen doÈahovali – a maximom ich aktívnos-ti alebo horlivosti bol hnev na âechov zato, Ïe sa neustále presadzovali na úkorSlovákov.

V samostatnom ‰táte v demokratickejEurópe sú Slováci slobodní a môÏu konaÈtak, ako sa im páãi – a ako to dokáÏu.Pravda, nesmú byÈ pritom ºahkomyseºní anerozváÏni. Musia vná‰aÈ do svojho spo-loãenstva pocit spoºahlivosti a cieºave-domosti, ktor˘ prinesie na v‰etk˘ch roz-hodujúcich pracoviskách solídne v˘sled-ky. A tak sa práve na tomto mieste vráÈ-me opäÈ k zodpovednosti vysoko postave-n˘ch politikov, ktorí majú moÏnosÈ formo-vaÈ dôleÏité pozície a vytváraÈ pevnú zá-kladÀu na kaÏdom poste. Len stabilita‰tátnych úradov a rôznych funkcií doká-Ïe zabezpeãiÈ predpoklady kvalitnej bázya dobr˘ch v˘chodísk pre rôznorodé akti-vity jednotliv˘ch obãanov.

Parlament musí nabádaÈ slovenskú ve-rejnosÈ k v˘konom, ktoré budú podneco-vaÈ tisíce aktívnych a talentovan˘ch ob-ãanov k závideniahodn˘m rezultátom.

Franti‰ek Nagy, ‰éfredaktor

Parlament musí byÈ ãinorod˘

Veºmi sa te‰ím, Ïe som dnes u vás.Tu, v domovine Petra Sagana, ktorého

‰printy som poãas pretekov Okolo Francúz-ska s nad‰ením sledoval.

Predov‰etk˘m ale u vás, v Národnej radeSlovenskej republiky, ktorej predchodkyÀabola zaloÏená pred 164 rokmi, v septembri1848.

V Európe máme za sebou dlhú, dôstojnútradíciu parlamentnej demokracie. Táto sne-movÀa je súãasÈou tejto tradície.

V období, ako je toto, v období krízy, kto-ré si vyÏaduje r˘chle konanie, a preto sa vÏdystáva obdobím v˘konnej moci, je o to dôle-Ïitej‰ie, aby sme si spomenuli na na‰u veºko-lepú parlamentnú minulosÈ. Lebo pod tlakomudalostí súvisiacich s riadením krízy sú par-lamenty – národné parlamenty rovnako akoEurópsky parlament – stále viac vytláãané naokraj. Na parlamenty sa nahliada ako na ne-radostné mrhanie ãasom, dokonca ako na ru-‰iv˘ faktor a zástupcovia ºudu sú vytláãaní zrozhodovacieho procesu – toto sa rovná eró-zii demokracie. Tento v˘voj ma znepokoju-je.

Európa zaÏíva turbulentné ãasy. Z finanã-nej krízy, ktorá vypukla na americkom trhu snehnuteºnosÈami, následne spôsobila obrov-sk˘ nárast zadlÏenia ‰tátov a niektoré ekono-miky uvrhla do recesie, sa Európa dostala dosociálnej krízy. Miera chudoby a nezamestna-nosti rastie. Dôvera voãi politick˘m in‰titú-ciám klesá.

Îenieme sa od jedného krízového samitu knasledujúcemu, od jedného záchranného me-chanizmu k ìal‰iemu, av‰ak príli‰ zriedka sav‰ak zastavíme, aby sme sa zamysleli nadt˘m, preão to robíme.

Európska integrácia nám darovala najdlh‰ieobdobie mieru a blahobytu v dejinách ná‰hokontinentu.

Európska únia pochovala s koneãnou plat-nosÈou umelé rozdelenie ná‰ho kontinentuÏeleznou oponou.

Toto spoloãenstvo ‰tátov a národov námumoÏÀuje, aby sme kaÏd˘ deÀ e‰te lep‰iespolunaÏívali. EÚ je odpoveìou na na‰u mi-nulosÈ bohatú na konflikty a je najlep‰ím ná-strojom na to, aby sme na‰u budúcnosÈ vytvá-rali v globalizovanom svete.

EÚ sa totiÏ zakladá na porozumení potre-by, Ïe my v Európe, ak chceme – v skutoãnomzmysle slova – preÏiÈ, musíme sa nauãiÈ spo-lunaÏívaÈ a spoloãne konaÈ.

Základom EÚ je uvedomenie si, Ïe svojezáujmy uÏ viac nemôÏeme oddeliÈ od záujmovna‰ich susedov.

Vám, ktor˘ch domovina vytvára 85 % hru-bého domáceho produktu pomocou v˘vozu,nemusím vysvetºovaÈ, koºko hospodárskychv˘hod priná‰a spoloãná mena.

Nemusím vám objasÀovaÈ, aké fatálne ná-sledky by mohla maÈ recesia v ostatn˘ch kra-jinách na va‰e hospodárstvo, ktoré je závisléod v˘vozu. Nemusím vám vysvetºovaÈ, akénevypoãítateºné reÈazové reakcie by mohlovyvolaÈ vystúpenie ãlenského ‰tátu z eurozó-ny.

PretoÏe vy si uvedomujete, Ïe my Európa-nia tvoríme spoloãenstvo s jedn˘m osudom.O to viac to platí v prípade krajín, ktoré vy-tvorili spoloãnú menu: tvoríme spoloãenstvos jedn˘m osudom, v ktorom navzájom za

3

seba ruãíme. Sme solidárnou spoloãnosÈou.ªudia v tejto krajine sa ukázali ako veºkí

Európania. Slovensk˘ ºud vynaloÏil nesmier-ne úsilie, aby solidárne pomohol ºudom vin˘ch krajinách, ktorí sa ocitli v núdzi.

Viem o obetiach, ktoré ste museli priniesÈ,o útrapách, ktoré ste podstúpili, aby ste vroku 2009 mohli vstúpiÈ do eurozóny. Chcemvám vysloviÈ úctu za to, Ïe dnes pomáhatein˘m v núdzi a správate sa solidárne, hoci ajva‰a krajina trpí v dôsledku hospodárskej krí-zy. Za to si zaslúÏite na‰e vrcholné uznanie.

Slovensko sa v minulosti stretlo s európ-skou solidaritou a bude tak aj v budúcnosti.Teraz ste túto solidaritu preukázali aj in˘m –je to prejav skutoãného európskeho ducha!

VáÏené kolegyne, váÏení kolegovia,rád by som vyjadril úctu aj vám, pretoÏe si

uvedomujem, aké ÈaÏké je prijímaÈ takétorozhodnutia a obhajovaÈ ich. Aj v mojom vo-lebnom obvode v Aachene za mnou prichá-dzajú ºudia a hovoria mi, Ïe v ãase krízy pri-

‰li o zamestnanie, Ïe nedokáÏu uhrádzaÈ splát-ky za svoj dom. Títo ºudia, moji voliãi sa mapotom p˘tajú: preão míÀate v‰etky tie penia-ze na ochranné valy?

Odpovedám im: pretoÏe my Európania tvoríme solidárne

spoloãenstvo, navzájom za seba ruãíme aproblémy rie‰ime spoloãne.

PretoÏe my v Európe sme na jednej lodi abúrku dokáÏeme prestáÈ len spoloãne.

PretoÏe v dne‰nom svete, ktor˘ je navzá-jom prepojen˘, sa uÏ viac nemôÏeme stiahnuÈdo zdanlivo bezpeãného útoãiska na‰ich ná-rodn˘ch ‰tátov. Naopak, kaÏd˘, kto je odká-zan˘ sám na seba, by v búrke zmietajúcej glo-bálnymi finanãn˘mi trhmi klesol na dno.Úvery a záruky nie sú dobroãinn˘mi darmipre trpiacich susedov, ale prispievajú k celko-vej stabilite, ão je v záujme kaÏdého. V Eu-rópe platí pravidlo: buì v‰etci prehráme, ale-bo v‰etci vyhráme.

Prenesené do praxe európskej politiky tomuhovoríme metóda Spoloãenstva. To znamená:rie‰iÈ konflikty cestou dialógu a zhody; na-miesto práva silnej‰ieho uplatÀovaÈ solidari-tu a demokraciu; spájaÈ záujmy men‰ích aväã‰ích ãlensk˘ch ‰tátov, severnej a juÏnej Eu-rópy, ako aj v˘chodnej a západnej Európy aklásÈ spoloãné dobro nad individuálne záuj-my.

Metóda Spoloãenstva, to tieÏ znamená, Ïesilnej‰í pomáhajú slab‰ím, aby sa stali silnej-‰ími.

Na to, aby sme to dokázali, potrebuje EÚrozumn˘ rozpoãet. V niektor˘ch ãlensk˘ch‰tátoch to vyvoláva rastúci odpor.

Nahlas poÏadovaÈ krátenie rozpoãtu EÚmôÏe byÈ síce populárne, no je to nezodpoved-né. Rozpoãet EÚ totiÏ nie sú peniaze urãenéBruselu. Rozpoãet EÚ predstavuje financiepre ºudí v Európe. Ide o najväã‰ie opatreniestimulujúce rast, a to potrebujeme práve te-raz v ãase krízy, aby sme vytvárali rast a pra-covné miesta.

Tu na Slovensku by malo vzniknúÈ 14 500nov˘ch pracovn˘ch príleÏitostí v rámci trochprojektov, ktoré spolufinancuje EÚ. V bu-dúcnosti nebude moÏné, aby takéto projektyexistovali, ak dôjde ku kráteniu rozpoãtu EÚ.Pri rokovaniach s predsedami vlád Európskyparlament bojuje za rozumn˘ rozpoãet! Vprospech ºudí v Európe!

Najmä vzhºadom na rastúcu nezamestna-nosÈ potrebujeme investície do rastu a za-mestnanosti.

Situácia na pracovnom trhu je totiÏ v prí-pade mnoh˘ch mlad˘ch ºudí v Európe a aj vtejto krajine dramatická: nezamestnanosÈ mla-d˘ch ºudí na Slovensku dosahuje 35 %!

Hrozí, Ïe taká vysoká nezamestnanosÈ mla-d˘ch ºudí naru‰í sociálnu sieÈ spoloãnosti. Tovedie k frustrácii a zlosti, rezignácii a odcu-dzeniu. Nahlodáva sa t˘m legitimita na‰ichdemokratick˘ch in‰titúcií. ªudia ãoraz viacpochybujú o systéme, v ktorom zisky pripa-dajú na niekoºko málo jednotlivcov a stratyzná‰a celá verejnosÈ. O systéme, v ktoromvzniká dojem, Ïe anonymné ratingové agen-túry v New Yorku sú mocnej‰ie ako demokra-ticky zvolené in‰titúcie.

My, zástupcovia ºudu, sme povinní tútostratenú dôveru opätovne získaÈ. Tak, Ïe sa ne-budeme spoliehaÈ iba na diktát úsporn˘chopatrení a politiku obmedzovania v˘davkov.

PredsedaEurópskeho parlamentu

Martin Schulz v Národnejrade Slovenskej republiky

E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T

Európa potrebuje zmenu kurzu

4

nu úlohu ako kontroln˘ orgán Komisie a akozákonodarca!

Aby sme odstránili demokratické vákuumpri hospodársko-politickom koordinovaní,potrebujeme predov‰etk˘m úzku spoluprácus národn˘mi parlamentmi.

Z tohto dôvodu chceme zintenzívniÈ hospo-dársky dialóg a zaviesÈ parlamentn˘ t˘ÏdeÀ,poãas ktorého by národní a európski poslan-ci spoloãne hodnotili roãn˘ prieskum rastu ausmernenia t˘kajúce sa rozpoãtov. T˘m chce-me dosiahnuÈ, aby národné parlamenty prispe-li k úlohe Európskeho parlamentu, ktorá spo-ãíva v kontrole Komisie, a pôsobili na európ-sku politiku. Úzka spolupráca medzi národn˘-mi parlamentmi a Európskym parlamentom jepre mÀa prioritou môjho funkãného obdobia.

PretoÏe len spoloãne dokáÏeme zachovaÈeurópsku demokraciu.

PretoÏe len spoloãne môÏeme obhajovaÈzáujmy obãanov.

PretoÏe len spoloãne môÏeme prinútiÈ v˘-konnú moc, aby sa zodpovedala za svoje ãiny.

Vy va‰u vládu tu, v tejto snemovni, a my vBruseli t˘m, Ïe sa ìalej budeme zasadzovaÈo metódu Spoloãenstva a o hospodársku vlá-du kontrolovanú Európskym parlamentom.

Alternatívou metódy Spoloãenstva je me-tóda Únie. A tá stanovuje len to, Ïe predsedo-via vlád zasadajúci v rámci Rady rozhodujúbez parlamentnej kontroly, silní hovoria ma-l˘m, ão majú robiÈ.

V kaÏdodennom zápase o udrÏanie fungu-júcej a Ïivotaschopnej parlamentnej demokra-cie nie sme súpermi, ale partnermi.

Na úzkej spolupráci s národn˘mi parla-mentmi mi veºmi záleÏí aj preto, lebo viem,Ïe my, zástupcovia ºudu, ãi uÏ sedíme v eu-rópskom alebo v národn˘ch parlamentoch,staviame záujmy obãanov do stredobodu svo-jej práce. ªudia na Slovensku a v ostatn˘cheurópskych krajinách nás teraz potrebujú.

Aby sme bojovali za rast a zamestnanosÈ.Aby sme na‰im deÈom vytvárali nové moÏ-

nosti do budúcnosti.Chcem, aby moje deti mohli ÏiÈ v pokojnej,

jednotnej, demokratickej a solidárnej Európe.Zato chceme spoloãne bojovaÈ.

Poviem to priamo: áno, musíme zniÏovaÈ za-dlÏenie. Va‰a krajina postupuje v tomto sme-re príkladne. Je to zároveÀ otázka generaãnejspravodlivosti – na‰im deÈom nemôÏemepredsa zanechaÈ obrovské dlhy. Konsolidáciurozpoãtu v‰ak musíme doplniÈ o balíky opat-rení na podporu rastu, aby sme na‰im deÈomopätovne ponúkli prísºub práce a vytvoriliim vyhliadky do budúcnosti. Európa potrebu-je zmenu kurzu. Inak nás v Európe ãakajú po-chmúrne ãasy: na na‰om kontinente sa naro-dí stratená generácia, na‰e deti zaplatia za krí-zu svojimi Ïivotn˘mi príleÏitosÈami.

V prvom rade v‰ak musíme ukonãiÈ reãi odemokracii konformnej s trhom! Potrebuje-me trh, ktor˘ bude konformn˘ s demokraci-ou!

Áno, tlak udalostí, ktoré sú vyvolané krí-zou, si vyÏaduje r˘chlu reakciu. V ojedinel˘chprípadoch to môÏe byÈ prijateºné. Kríza sav‰ak nemôÏe zneuÏívaÈ na vytváranie zón vEurópe s oslaben˘m vplyvom parlamentov.Tomu sa musíme my, poslanci na vnútro‰tát-nej aj na európskej úrovni, spoloãne rozhod-ne postaviÈ:

Zoberme si ako príklad európsky semestera pozrime sa, ão to konkrétne znamená.

Jedn˘m z pozitívnych vedºaj‰ích úãinkovkrízy je to, Ïe sa posilÀuje na‰e povedomie otom, Ïe my Európania sme na jednej lodi.

Ak si niektorá krajina pri svojej rozpoãto-vej politike nesplní svoje domáce úlohy, máto potom negatívny dosah na ostatné krajiny.Z toho si Európa zobrala ponauãenie.

Samotn˘ európsky semester je teda tieÏdobrou my‰lienkou: mal by dohliadaÈ na do-drÏiavanie rozpoãtovej disciplíny na základePaktu stability a rastu, ako aj na makroeko-nomické nerovnováhy a vykonávanie straté-gie Európa 2020. Ide o rozumné opatrenie,krok, ktor˘ nás priblíÏi k európskej hospodár-skej vláde, ktorú pri na‰ej spoloãnej mene na-liehavo potrebujeme.

âo v‰ak európsky semester znamená kon-krétne v praxi?

Najprv po‰le minister financií nejakého

‰tátu návrh rozpoãtu nie svojmu parlamentu,ale Európskej komisii v Bruseli.

Následne Európska komisia preskúma ná-vrh rozpoãtu najskôr na úrovni úradníkov, anie na úrovni kolégia. A to na základe krité-rií, ktoré úradníci Komisie stanovili v usmer-neniach obsiahnut˘ch v roãnom prieskumerastu EÚ, resp. vo v‰eobecn˘ch usmerne-niach hospodárskej politiky – ktoré v‰ak nik-dy neboli predloÏené na schválenie Ïiadnemuparlamentu!

Aby som bol celkom úprimn˘, nerozu-miem, ako mohli predsedovia vlád odsúhla-siÈ nieão také, Ïe najprv sa návrh rozpoãtupredloÏí Komisii a aÏ potom ho dostane dorúk príslu‰n˘ parlament.

T˘mto sa obmedzilo zásadné právo parla-mentov, t. j. v˘sady parlamentu v oblasti roz-poãtu! S t˘m sa ako zástupcovia ºudu nemô-Ïeme zmieriÈ!

My, európski poslanci, chceme preto vplnom rozsahu vyuÏívaÈ svoju in‰titucionál-

E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T

5

S L O V E N S K O – M A ë A R S K A S P O L U P R Á C A

Aké miesto vo va‰ich plánoch a celej agen-de zastáva práve otázka ochrany klímy?

Som pevne presvedãen˘ o tom, Ïe dlhodo-bo udrÏateºn˘ v˘voj Maìarska a to, aby sa kra-jina stala súÈaÏeschopnej‰ou môÏeme dosiah-nuÈ iba vtedy, ak ochranu Ïivotného prostre-dia a jeho aspekty budeme pokladaÈ za jednuz najdôleÏitej‰ích zloÏiek na‰ej verejnej po-litiky, keì sa aspekty ochrany Ïivotného pro-stredia a prírody stanú súãasÈou kaÏdého pro-cesu tvorby verejnej politiky. V Maìarskuvznikla Národná stratégia inovácie Ïivotnéhoprostredia v strednom dosahu, vychádzajúcaz predsavzatia cielene napomáhaÈ tomu, abyzámery vládnych opatrení súvisiace s techno-lógiami na ochranu Ïivotného prostredia bolivykonávateºné zosúladene a úãinne. Stáleãastej‰ie sa spomína aj zelené hospodárstvoako jeden z moÏn˘ch nástrojov oÏivenia hos-podárstva a vytvárania nov˘ch pracovn˘chpríleÏitostí pri hºadaní v˘chodísk z krízy.

Ambície celej EÚ v rámci ochrany Ïivot-ného prostredia sú v prospech rie‰ení pro-blémov ochrany Ïivotného prostredia. âo sadá viac urobiÈ pre to v Maìarsku, aby ak-tivity boli zo strany ‰tátu e‰te v˘raznej‰ie?

V tejto súvislosti by som chcel upriamiÈ po-zornosÈ na Operatívny program ochrany Ïivot-ného prostredia, energie, rozvojového plánunové Maìarsko, ktor˘ vychádza zo strategic-kého úmyslu, Ïe posilnenie Ïivotného prostre-dia, rie‰enie problémov ochrany prírody avôd napomáha krátkodobo ale aj perspektív-ne dlhodobo k zlep‰eniu kvality Ïivota. Vzmysle na‰ej predstavy budúcnosti roz‰irova-nie inovaãn˘ch technológií môÏe v oblasti Ïi-votného prostredia priniesÈ tak˘ rozvoj prie-myslu súvisiaceho s ochranou Ïivotného pro-stredia, ktor˘ môÏe znaãne prispieÈ k nárastuzamestnanosti a zvy‰ovaniu súÈaÏeschopnos-ti ‰tátu, a prispieÈ t˘m aj k zv˘‰eniu Ïivotnejúrovne spoloãnosti, k ochrane prírody, Ïivot-

ného prostredia. Globálne zmeny Ïivotnéhoprostredia, ubúdanie prírodn˘ch surovín azdrojov energií, zmeny poãasia, snaha vyho-vieÈ podmienkam udrÏateºného v˘voja zname-najú také nároãné v˘zvy, ktoré si vyÏiadajúvytvorenie udrÏateºnej‰ích v˘robn˘ch a ob-chodn˘ch modelov.

Podºa môjho úsudku, do základu zlep‰eniaÏivotn˘ch podmienok patrí ochrana a zacho-vanie prírodn˘ch zdrojov a Ïivotného prostre-dia v na‰om okolí, ich obozretn˘ rozvoj, kto-r˘ je aj v˘znamn˘m faktorom udrÏateºnéhohospodárskeho a sociálneho rozvoja. Cieºomrozvojov˘ch plánov, sformulovan˘ch v Ope-ratívnom programe Ïivotného prostredia aenergie je zmierniÈ problémy na‰ej vlasti v ob-lasti Ïivotného prostredia a zlep‰iÈ súãasnekvalitu Ïivota spoloãnosti i prispôsobivosÈhospodárstva k prírodn˘m procesom.

Preão je dôleÏité aj v rámci slovensko-ma-ìarskej spolupráce podporovaÈ práveochranu Ïivotného prostredia?

Spoloãná hraniãná ãiara medzi na‰imi kra-jinami, dlhá 676 km, je iba na mape ãiarou,zdanliv˘m ãerven˘m rozdeºovníkom. Vskut-ku, panoráma krajín a tento región tvoria jed-notnú prírodnú oblasÈ, kde sú problémy veº-mi podobné na obidvoch stranách hraníc. Voblasti ochrany prírody a Ïivotného prostre-dia je ‰iroká ‰kála maìarsko-slovensk˘chvzÈahov v zásade usporiadaná. V zmysle zá-kladnej zmluvy pôsobí od mája roku 1999 vstálom a pravidelnom fóre dvojstrann˘chvzÈahov maìarsko-slovenská medzivládnakomisia v oblasti otázok ochrany Ïivotnéhoprostredia a prírody. Pracovné skupiny zmie-‰anej komisie pracujú so zv˘‰en˘m elánom narie‰ení spoloãn˘ch problémov.

Je v‰eobecne známe, Ïe aj v Maìarsku ajna Slovensku nachádzajú domov mnohé, ibatu Ïijúce druhy zvierat a rastlín. Preto je na-‰ou dôleÏitou úlohou ochrana a obnovenie ná-‰ho prírodného bohatstva i uchovanie miestv˘skytu ekosystémov t˘chto vzácnych dru-hov, aj vysádzaním lesov a zmiernením nega-tívnych vonkaj‰ích vplyvov po‰kodzujúcichprírodné oblasti.

Na ak˘ch environmentálnych projektochspolupracuje Maìarsko a Slovensko?

Uviedol by som iba niekoºko príkladovkonkrétnej spolupráce z Operatívneho progra-mu cezhraniãnej spolupráce Maìarsko – Slo-

Aj ochrana Ïivotnéhoprostredia spája krajiny

Dr. Balogh Csaba, mimoriadny a splnomocnen˘ veºvyslanec Maìarska na Slovensku

Vo v‰eobecnosti moÏno povedaÈ, Ïe zneãisÈovanie Ïivotného prostredia nemá hranice. Aj preto satreba nad otázkou v˘znamu ochrany Ïivota a krajiny zam˘‰ºaÈ ãastej‰ie a nielen zam˘‰ºaÈ, ale

postupy na ochranu Ïivotného prostredia aj realizovaÈ. Treba tak robiÈ v‰ade kde Ïijú ºudia,a ochranu prostredia posúvaÈ na vy‰‰iu úroveÀ. Jednoducho povedané, treba skvalitniÈ Ïivot

a zdravie obyvateºov. Vníma to tak aj veºvyslanec Maìarskej republiky na Slovensku Csaba BALOGH, ktor˘ poskytol rozhovor pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.

6

úspe‰ná v oblasti nelegálneho exportu odpa-dov. Práve v t˘chto dÀoch zadrÏali pracovní-ci Národnej daÀovej a colnej správy na hra-niãnom priechode Komárno 6,5 t nebezpeã-ného odpadu, pouÏit˘ch autobatérií.

Globálne prepracovanie hospodárenia sodpadmi je potrebné preto, aby sme mohliusmerÀovaÈ tieto verejné sluÏby v takom práv-nom rámci, ktor˘ zodpovedá normám Únie,bude vhodne slúÏiÈ obyvateºstvu a súãasnebude zodpovedaÈ aj kritériám hospodárenia sodpadmi a ochrany Ïivotného prostredia.Zvlá‰tnym aspektom je aj to, aby ceny t˘chtosluÏieb boli zaplatiteºné. Práve preto bolo po-trebné zv˘‰iÈ úlohu ‰tátu vo sfére verejn˘chsluÏieb.

Má Maìarsko dostatok odborníkov, ktorísú pripravení a vedia rie‰iÈ otázky ochra-ny Ïivotného prostredia?

Vo vzdelávaní odborníkov v oblasti ochra-ny Ïivotného prostredia zastávajú v˘znamnémiesto rôzne graduálne a postgraduálne vzde-lávania vysok˘ch ‰kôl, ale samozrejme aj naúrovni stredn˘ch ‰kôl prebieha vzdelávaniet˘mto smerom. Prví inÏinieri v odbore ochra-ny prírody skonãili ‰túdium graduálne uÏskoro pred jeden a pol desaÈroãím, ale postgra-duálne inÏinierske ‰túdium bolo v tomto od-bore aj na niektor˘ch univerzitách uÏ v rokoch1970. V súãasnosti avizujú veºk˘ poãet ‰tu-dijn˘ch odborov, smerov, kurzov a ìal‰íchvzdelávaní mnohé vzdelávacie in‰titúcie.Znaãn˘ poãet t˘chto moÏností je zameran˘chaj na vzdelávanie dospel˘ch, teda slúÏi ìal‰ie-mu vzdelávaniu uÏ skonãen˘ch odborníkov.Na základe toho môÏem tvrdiÈ, Ïe Maìarskodisponuje v oblasti ochrany Ïivotného prostre-dia dostatoãn˘m poãtom vysokovzdelan˘chodborníkov.

Ako je to s mladou generáciou v Maìars-ku, je vychovávaná v duchu dôleÏitostiochrany Ïivotného prostredia?

Chcel by som zdôrazniÈ, Ïe aj v Maìarskuje integrujúcou súãasÈou politiky Ïivotnéhoprostredia v˘chova prebiehajúca v in‰titú-toch verejného vzdelávania.

Okrem toho by som uviedol konkrétny prí-klad. Maìarsk˘ program medzinárodného In-‰titútu Jane Goodallovej sa pridá k sieti ochra-ny prírody a Ïivotného prostredia jednoroã-nou kampaÀou, s názvom Púãiky a korene. Domaìarského programu zacieleného na udrÏa-teºnú v˘chovu v oblasti Ïivotného prostrediamienia zaangaÏovaÈ pedagógov a Ïiakov zá-kladn˘ch a stredn˘ch ‰kôl s dlhodob˘m cie-ºom, aby sa pohºad, respektíve vedomie mlá-deÏe na ochranu prírody a Ïivotného prostre-dia vytváral cestou praktick˘ch skúseností aaby po skonãení kampane pôsobili tieto sku-piny aj naìalej s nenároãnou koordináciou, vzmysle svojich vlastn˘ch cieºov.

Národné parky Maìarska prikladajú veºk˘v˘znam v˘chove mládeÏe zameranej na ob-lasÈ ochrany Ïivotného prostredia, vzdeláva-niu a ‰írenia súvisiacich vedomostí. V záuj-me toho boli v parkoch vybudované vzdelá-vacie centrá, ktoré usporadúvajú predná‰ky,uãebnicové a prírodné cviãenia, túry a ‰kolyv prírode. To v‰etko v˘znamne prispieva k v˘-chove mladej maìarskej generácie v oblastiochrany prírody a Ïivotného prostredia.

vensko. Jedna z jeho priorít nesie názov „Do-stupnosÈ ochrany prírody a Ïivotného pro-stredia”. V rámci programu sa podporuje spo-lupráca v oblasti spoloãnej ochrany prírody aÏivotného prostredia, pri kladení znaãnéhodôrazu na dopravnú infra‰truktúru – v˘stav-bu ciest, na rozvíjanie moÏností priechod-ností pohraniãn˘ch riek a na dostupnosÈ hro-madnej prepravy. V súvislosti s ãinnosÈoumedzivládnej zmie‰anej komisie na ochranuprírody a Ïivotného prostredia je potrebnéspomenúÈ stálu vzájomnú v˘mennú údajovmeracích systémov monitorujúcich Ïiarenie.Dvojroãne sa vyhotovuje spoloãná anal˘za ostave Ïivotného prostredia v pohraniãnej ob-lasti. Bol odovzdan˘ slovensko-maìarsk˘ in-formaãn˘ systém o kvalite ovzdu‰ia. Nepre-trÏitá je odborná spolupráca v oblasti zacho-vania a ochrany jask˘À tvoriacich súãasÈ sve-tového dediãstva. Uskutoãnilo sa vyznaãenieúzemia Natury 2000, ako aj spoloãn˘ programna ochranu veºk˘ch dravcov (vlk, rys). Bolivytvorené niektoré prírodné prezentácie a ná-uãné chodníky, ako napr. Novohrad/NógrádGeopark.

Uskutoãnili sme komplexné zmeranie vod-n˘ch biotopov rieky Ipºa a vypracovanie zoz-namov spoloãenstiev. Veºmi úzka spoluprácapretrváva medzi ·tátnou ochranou prírodySlovenskej republiky a národn˘mi parkamiAggtelek, Bükk, Duna-Ipoly a FertŒ-Han-ság.

V auguste 2010, spoloãne so Ïupnou samo-správou Bratislavského kraja, In‰titútom vod-ného hospodárstva a odbormi Západomaìars-kou univerzity sme zrealizovali úspe‰n˘ v˘-skumn˘ projekt. Poãas 14 mesiacov projek-tu sme spolupracovali na spoloãnom monito-ringu dropa veºkého (otis tarda) na Mo‰on-skej rovine a západnej ãasti Îitného ostrova,taktieÏ sme splnili úspe‰nú ekologickú ãin-nosÈ, monitoring Dunaja, jeho ramien v Sú-ostroví.

Rád by som upozornil na nov˘ element, naprojekt NAT-NET-DUNA/DUNAJ, ktor˘znamená ìal‰í spoloãn˘ v˘skum, monitoringDunaja a jeho ramien a ktor˘ vytvára mnohéìal‰ie spoloãné programy v oblasti ochranyprírody a Ïivotného prostredia na Súostroví aÎitnom ostrove.

Aká je spolupráca Maìarska a Slovenskapri ochrane trvalo udrÏateºnom vyuÏívaníDunaja?

V˘znamnou spoloãnou úlohou je v˘konrámcovej smernice EÚ o vode, ão znamenápredov‰etk˘m záväzok na úrovni dunajskejkotliny, aj na úrovni národnej. K tomu je ne-vyhnutná zodpovedajúca spolupráca s Medzi-národnou komisiou na ochranu Dunaja a v ob-lasti na‰ich pohraniãn˘ch vodn˘ch tokov ajdvojstranná koordinaãná ãinnosÈ s na‰imi su-sedmi.

Akãn˘ plán naãrtnut˘ v Stratégii regiónuDunaja je postaven˘ na ‰tyroch pilieroch:spojenie dunajského regiónu s ostatn˘mi re-giónmi, napr. rozvíjanie mobility, podporaudrÏateºného ãerpania energií, ìalej napomá-hanie kultúry a cestovného ruchu. Ochrana Ïi-votného prostredia v oblasti dunajského regió-nu, obnovenie kvality vôd, o‰etrenie vonkaj-‰ích rizík a zachovanie biodiverzity. Vytvore-nie slu‰n˘ch Ïivotn˘ch podmienok v regióneDunaja, rozvoj v˘skumn˘ch kapacít, vzdelá-vania a informaãn˘ch technológií, podpora sú-ÈaÏeschopnosti podnikaní, ako aj investície doºudsk˘ch zdrojov a schopností. Posilneniedunajského regiónu, roz‰írenie in‰titucionál-neho systému a posilnenie spolupráce v ob-lasti boja proti organizovanej kriminalite.

Maìarsko zodpovedá za tri z 11 kapitolAkãného plánu a ‰tvrtú – oblasÈ obnovenia azachovania kvality vôd – koordinujeme spo-loãne so Slovenskou republikou.

V ãom a preão sú v˘znamné dohody z ob-lasti ochrany ovzdu‰ia, prepravy odpadov,ako aj ochrany prírody?

ªahko sa dá pochopiÈ, Ïe problémy Ïivot-ného prostredia sa na hraniciach nezastavia,väã‰inu z nich moÏno odstrániÈ iba spoluprá-cou niekoºk˘ch ‰tátov. Konkrétne udalostivyskytujúce sa medzi na‰imi ‰tátmi sa rie‰iav zmysle pokynov aplikovateºn˘ch smerníc.Aj v súãasnosti prebieha niekoºko konaní za-meran˘ch na preskúmanie úãinkov ovplyvÀu-júcich Ïivotné prostredie. Aj naìalej má prenás veºk˘ v˘znam kontrola prepravy odpaducez ‰tátne hranice so zvlá‰tnym zreteºom nadovoz Ïelezného ‰rotu do slovensk˘ch Ïele-ziarskych hút. âinnosÈ na‰ich orgánov je

S L O V E N S K O – M A ë A R S K A S P O L U P R Á C A

7

VzÈah oboch va‰ich spoloãností predstavujeexcelentn˘ príklad slovensko-maìarskej pod-nikateºskej spolupráce. Na ak˘ch princípochmáte postaven˘ podnikateºsk˘ vzÈah a aké v˘-hody vám priná‰a?Z. Szikszai: Na‰e podnikanie je zamerané natakmer rovnakú ãinnosÈ, t. j. na zásobovaniepoºnohospodárskych subjektov mechanizáciou,patriãn˘mi náhradn˘mi dielmi a na poskytova-nie servisu opráv. V tejto ãinnosti máme stáleviac spoloãn˘ch aktivít – väã‰inu strojov aj ná-hradn˘ch dielov zabezpeãujeme z t˘ch ist˘chzdrojov, ão je samozrejme z pohºadu vyjedná-vania podmienok dodávok oveºa v˘hodnej‰ie.Zs. Harsányi: Spolupráca na‰ich dvoch spoloã-ností je od zaãiatkov zaloÏená na princípe vzá-jomn˘ch v˘hod. Uskutoãnili sme v oboch kra-jinách prieskum potreby poºnohospodárskejtechniky resp. náhradn˘ch dielov, a tak získanéhodnoty potrebného mnoÏstva boli podkladomna dosiahnutia najlep‰ích moÏn˘ch podmienokod dodávateºov, ão jednoznaãne prispelo stále kdôkladnej‰iemu, cieºavedomému plánovaniu apomohlo k maximálnej pripravenosti na jed-notlivé sezónne práce poºnohospodárov.

Ako vidíte problematiku zniÏovania nákladovpri technike v poºnohospodárstve?Z. Szikszai: Jednoznaãne cez zniÏovanie spo-treby pohonn˘ch hmôt. Je to téma zaujímavá pre‰etrenie finanãn˘ch prostriedkov, a ak chcete, ajpre ekológiu. KaÏdé jedno percento u‰etrené nanafte znaãí v podmienkach na‰ich veºk˘ch pod-nikov úsporu asi 3 300 eur.

LenÏe ako sa k tak˘mto v˘sledkom dopraco-vaÈ? Pomáha nová technika?Z. Szikszai: Áno, technika u‰etrí mnoÏstvo na-

fty. Ak porovnáme staré a viacroãné stroje s no-v˘mi, dostaneme sa k markantn˘m v˘sledn˘mrozdielom. Zs. Harsányi: Podºa nás je najschodnej‰ou ces-tou okrem úspory pohonn˘ch hmôt zniÏovaniecelkov˘ch nákladov, keìÏe cenu komodít neov-plyvníme. Sú to známe fakty. Z na‰ich skúsenos-tí vypl˘va, Ïe v mechanizácii sa skr˘vajú znaã-né rezervy v optimálnom nasadení strojov, napr.v˘hodnej‰ie agregovanie alebo efektívny pohybstrojov ãi optimálne vyuÏitie pracovného ãasu.Zlep‰ovaÈ tieto ãinnosti vyÏaduje dôkladnú ana-l˘zu modern˘mi monitorovacími prostriedkamizaloÏen˘mi na báze GPS a prenosov signálov.âarovné slovíãko telematika, ako hovorí wiki-pedia, kombinuje spracúvanie údajov so zobra-zovacími a in˘mi oznamovacími systémami aprostriedkami.

Je nám známe, Ïe va‰e firmy dlhodobo spolu-pracujú s v˘znamnou svetovou spoloãnosÈouAGCO-Fendt, v˘robcom vynikajúcej poºno-hospodárskej techniky. Aké novinky chystámenovaná spoloãnosÈ a aké vízie pripravuje?Zs. Harsányi: V robca FENDT ponúka novéinovované modely v kaÏdom rade od 200 do 900konsk˘ch síl. Z t˘chto nov˘ch traktorov by smechceli upriamiÈ pozornosÈ predov‰etk˘m na naj-silnej‰í model radu 900, FENDT 939 Vario, sktor˘mi sa dá dosiahnuÈ maximálny v˘kon aÏ390 koní. Prevodovka je plynulá (Vario). Pre-toÏe emisné normy sú veºmi prísne, disponujetraktor systémom SCR. Jeho hlavnou v˘hodouje zníÏenie emisií NOx, ako aj zníÏenie spotre-by pohonn˘ch hmôt.Z. Szikszai: AGCO Fendt predstavil aktuálnunovinku na tlaãovej konferencii „FENDT me-diálna kampaÀ 2012,“ spojenej s praktick˘m

predvádzaním strojov v nemeckom Kinderbruc-kere. Predstavil koncept ovládania dvoch trak-torov jedn˘m vodiãom, za ão získal na najväã-‰ej svetovej v˘stave poºnotechniky Hannover –Agrotechnika zlatú medailu. Koncept dvochtraktorov a jedného vodiãa je zaujímav˘ z po-hºadu ‰etrenia nákladov na pracovnú silu. Záro-veÀ v‰ak kladie zv˘‰ené poÏiadavky na danéhopracovníka, ktor˘ musí byÈ technicky zdatnej‰ía poãítaãovo gramotn˘.

Ste predajcovia poºnohospodárskej techniky.Aká je situácia na trhu v rámci EÚ? Z. Szikszai: BohuÏiaº aj u nás aj v Maìarskupredaj stagnuje, naproti tomu napríklad v Ne-mecku je nárast predaja traktorov o 25 %. Pre-to som privítal reakciu nového vedenia Minis-terstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SRna ãele s ministrom ªubomírom Jahnátkom,ktor˘ prisºúbil poºnohospodárom znev˘hodne-n˘m v tomto roku v˘razn˘m suchom, Ïe dosta-nú od ‰tátu návratnú pomoc.

Maìarsko je ãlenom v˘znamnej európskejorganizácie obchodníkov poºnohospodárskejtechniky CLIMAR, ktorého, ako je nám zná-me, ste viceprezidentom. Máte vedomosÈ otom, preão SR nie je ãlenom tejto organizá-cie?Zs. Harsányi: Pokiaº viem, dôvodom je údaj-ne vysok˘ ãlensk˘ poplatok. Preto som sa uÏskontaktoval s viceprezidentom vá‰ho AgrionuIng. Matejoviãom, a je len otázkou ãasu, kedySR vstúpi do Climaru. Bolo by to pre slovenskéfirmy mimoriadne uÏitoãné, keìÏe v‰etky víziea trendy predaja a v˘voja poºnohospodárskejtechniky sa prerokúvajú na tomto fóre, kdepredná‰ajú najväã‰í svetoví predajcovia.

Spoloãne dokáÏeme viac

Dialóg medzi Slovenskom a Maìarskom, obojstranná v˘hodná spolupráca na v‰etk˘ch moÏn˘ch úrovniachmôÏe maÈ mnoÏstvo podôb a foriem. Okrem politickej kultúry (ãi kultúrnej politiky) je veºmi v˘znamná aj

kooperácia v podnikateºskej oblasti. Parlamentn˘ kuriér oslovil Dipl. Ing. Zoltána SZIKSZAIA, generálneho riaditeºa a konateºa spoloãnosti HRIADEª, s r.o. a Dipl. Ing. Zsolta HARSÁNYIHO,

majiteºa a konateºa spoloãnosti AXIÁL, Kft. (Maìarská republika).

S L O V E N S K O – M A ë A R S K A S P O L U P R Á C A

Dipl. Ing. Zoltán SZIKSZAI (vºavo) a Dipl. Ing. Zsolt HARSÁNYI (vpravo).

Koncept ovládania dvoch traktorov jedn˘m vodiãom .

8

Aké sú priority ministerstva pôdohospo-dárstva a rozvoja vidieka, na ãom môÏetestavaÈ a ão môÏete vyuÏiÈ pri rozvoji pôdo-hospodárstva z predchádzajúceho obdo-bia?

KeìÏe sa v predchádzajúcom období me-nili ministri pôdohospodárstva veºmi ãasto as nimi sa zakaÏd˘m zmenili aj priority rezor-tu, je iba veºmi málo vecí, ktoré by nepotre-bovali nov˘ prístup.

Jednoznaãnou prioritou rezortu do budúc-nosti je obnova rastlinnej a Ïivoãí‰nej v˘ro-by a prepojenie prvov˘roby so spracovateº-sk˘m sektorom, priãom je nevyhnutné posil-niÈ systém odbytu, ãi uÏ od prvov˘robcovsmerom k spracovateºom, resp. z potravinár-skeho priemyslu smerom k obchodu. MámetieÏ v úmysle obnoviÈ poºnohospodársku v˘-robu na dedinách, s ãím súvisí podpora pre-daja z dvora. Jednou z priorít je vytvorenie,resp. zv˘‰enie pracovn˘ch miest v agrosek-tore, zv˘‰enie podielu slovensk˘ch v˘rob-

kov v obchodn˘ch sieÈach a pre obãanov za-bezpeãenie kvalitn˘ch a bezpeãn˘ch potravín.V neposlednom rade je na‰ou úlohou usilo-vaÈ o zrovnoprávnenie dotácií pre sloven-sk˘ch v˘robcov, aby boli schopní konkurovaÈvo v˘robe a na trhu.

Je pravda, Ïe slovenskí producenti sa lenÈaÏko dostávajú na domáci trh, aj napriektomu, Ïe ich v˘robky sú ãasto kvalitnej‰ieako tie dováÏané? Ako je moÏné docieliÈprav˘ opak?

Do urãitej miery je pravdou, Ïe na‰i produ-centi potravín sa ÈaÏko dostávajú so svojimiv˘robkami do obchodnej siete. âasto je todané aj ekonomicky v˘hodnej‰ím postavenímobchodn˘ch reÈazcov voãi domácim dodá-vateºom potravín a podmienkami, ktoré ob-chodné reÈazce predkladajú svojim sloven-sk˘m dodávateºom pri uzatváraní zmlúv. Tre-ba si tieÏ uvedomiÈ, Ïe v prípade reÈazcovpôsobiacich na slovenskom trhu, s v˘nim-kou jedného slovenského, ide v˘luãne o nad-národné spoloãnosti so silnej‰ím ekonomic-k˘m zázemím. Na druhej strane si treba uve-domiÈ aj kúpyschopnosÈ slovenského obyva-teºstva, ktoré i napriek tomu, Ïe má záujem oslovenské v˘robky, pri samotnom nákupe pa-triotizmus úplne vylúãi a spotrebiteº sa v ko-neãnom dôsledku rozhodne podºa ceny, bezohºadu na pôvod v˘robku, ãi jeho kvalitatív-ne aspekty. Je veºmi potrebné zvy‰ovaÈ osve-tovú kampaÀ medzi na‰imi spotrebiteºmi, kto-rej cieºom je ovplyvniÈ nákupné správanie saspotrebiteºov a stabilizovaÈ spotrebiteºské ná-vyky v prospech domácich v˘robkov, a takzv˘‰iÈ podiel slovensk˘ch v˘robkov na pul-toch obchodov.

S k˘m spolupracujete v oblasti v˘skumu?V oblasti potravinárstva ministerstvo spo-

lupracuje s V skumn˘m ústavom potravinár-skym a V skumn˘ ústavom ekonomiky poº-nohospodárstva a potravinárstva.

Do akej miery je Slovensko závislé od do-vozu mäsa a mäsov˘ch v˘robkov, nie jev˘hodné posilÀovaÈ aj Ïivoãí‰nu v˘robuna Slovensku?

Miera závislosti Slovenska od dovozu mäsavypl˘va zo súãasného stavu v chove hovä-dzieho dobytka, kde ani v roku 2011 nedo‰-lo k v˘razn˘m zmenám a bol zaznamenan˘pokles celkového poãtu, aj napriek medziroã-nému nárastu poãtu dojãiacich kráv na úkordojn˘ch kráv. Ukazovatele reprodukcie zá-kladného stáda a reprodukãné vlastnosti do-bytka zostávajú na nízkej úrovni. Podobná jeaj situácia v chove o‰ípan˘ch, kde je medzi-roãn˘ pokles aÏ o 15,6 %. Nepriaznivá situá-

PracovaÈ a produkovaÈ...

MoÏno nie je potrebné dováÏaÈ tak˘ objem poºnohospodárskeho tovaru ako dováÏame, moÏno bysme väã‰iu ãasÈ dokázali vyprodukovaÈ aj na Slovensku. Minister pôdohospodárstva a rozvoja

vidieka Slovenskej republiky ªubomír JAHNÁTEK sa s elánom pustil do rie‰enia problémovv rezorte pôdohospodárstva a zmapoval dôleÏité oblasti a moÏnosti slovensk˘ch poºnohospodárov.

·ir‰ie stanovisko poskytuje pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.

V L Á D A S R

9

Myslíte si, Ïe staãí zv˘‰iÈ kúpu slovensk˘chpotravín a poºnohospodárskych v˘robkovaby sa zv˘‰ila ich kvalita a zdravie obyva-teºov?

Pre potravinársky priemysel musí byÈ trva-l˘m cieºom garantovanie a postupné zvy‰ova-nie kvality vyroben˘ch potravín. Kvalitnépotraviny sú základom pre zdravie obyvateº-stva, samozrejme v súãinnosti s vyváÏenoustravou a zdrav˘m Ïivotn˘m ‰t˘lom. Je pre-to potrebné so spotrebiteºom komunikovaÈotázky kvality a bezpeãnosti potravín.

V ãom je v˘znamná novela zákona o potra-vinách?

Poslednou novelou zákona o potravinách(zákon ã. 349/2011 Z. z. zo 14. septembra2011) bol zru‰en˘ Potravinov˘ kódex Sloven-skej republiky a do konca tohto roku má byÈnahraden˘ v‰eobecne záväzn˘mi právnymipredpismi (vyhlá‰kami).

Do zákona boli doplnené podmienkyumiestÀovania potravín na trh prostredníc-tvom internetového predaja (tzv. predaj nadiaºku). Bola zru‰ená spolupráca Ministerstva

pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Sloven-skej republiky a Ministerstva zdravotníctvaSlovenskej republiky pri spracúvaní vyko-návacích predpisov k zákonu, ako aj ich spo-loãné vydávanie. Boli upravené v˘‰ky pokútza neplnenie ustanovení zákona o potravi-nách a ostatn˘ch predpisov t˘kajúcich sa po-travín, a to predov‰etk˘m podºa zaradeniaprevádzkovateºa potravinárskeho priemyslupodºa veºkosti prevádzkarne (malí, stredníalebo veºkí prevádzkovatelia). TaktieÏ bolovykonané nové prerozdelenie v˘‰ky pokútza nedodrÏanie jednotliv˘ch poÏiadaviek. Zozákona boli vypustené ustanovenia t˘kajúcesa tabakov˘ch v˘robkov.

Prax v‰ak ukazuje, Ïe je nevyhnutné uro-biÈ nové úpravy v zákone o potravinách, pre-dov‰etk˘m v ãasti postupov ·VPS SR priodhalení nebezpeãn˘ch potravín, pri udeºova-ní pokút a súvisiacich správnych konaní. Po-trebujeme do zákona o potravinách dostaÈväã‰iu razanciu v oblasti kontroly kvality abezpeãnosti potravín na v‰etk˘ch stupÀoch ichuvádzania na trh.

V L Á D A S R

cia bola zaznamenaná aj v chove hydiny, kdemedziroãne dochádza k v˘raznému poklesu.Urãitá stabilizácia nastala len v chove oviec.

Z toho vypl˘va, Ïe ponuka Ïivoãí‰nychv˘robkov sa v roku 2011 v porovnaní s rokom2010 zníÏila. Celková domáca produkciamäsa sa na celkovej ponuke podieºala len45,4 %, priãom z jednotliv˘ch druhov mäsanajv˘raznej‰ie pokr˘vala domáca produkciaponuku kozieho (na 100,0 %) a ovãieho mäsa(na 94,7 %). Pri rozhodujúcich druhoch mäsaje podiel nepriaznivej‰í. Pri hovädzom mäsetvorila domáca produkcia 64,7 % z ponuky,pri hydinovom mäse 44,3 %, pri bravãovommäse len 42,7 % a vodná hydina absentujeúplne.

MôÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe Slovenská republi-ka je závislá od dovozu mäsa, s v˘nimkou HDa oviec. Preto, ako som uÏ spomenul v rám-ci prvej otázky, prioritou rezortu je obnoviÈ Ïi-voãí‰nu prvov˘robu a prepojiÈ ju so spraco-vateºsk˘m priemyslom.

Sú podmienky pre farmára na Slovenskunastavené tak, aby sa svojou prácou uÏivila bol aj ziskov˘?

V súãasnosti sú v platnosti nariadenia vlá-dy ã. 360/2011, ktor˘m sa ustanovujú hygie-nické poÏiadavky na priamy predaj a dodáva-nie malého mnoÏstva prvotn˘ch produktov ra-stlinného a Ïivoãí‰neho pôvodu a dodávaniemlieka a mlieãnych v˘robkov koneãnémuspotrebiteºovi a in˘m maloobchodn˘m prevá-dzkarniam a nariadenie vlády ã. 359/2011,ktor˘m sa ustanovujú poÏiadavky na niekto-ré potravinárske prevádzkarne a na malémnoÏstvá. Tieto nariadenia vlády umoÏÀujúfarmárom predávaÈ ich produkty a v˘robkypriamo koneãnému spotrebiteºovi, bez spro-stredkovateºa predaja, ãím sa nezvy‰uje cenao marÏe a stáva sa tak konkurencieschopnej-‰ou. Nariadenie dovoºuje zriaìovaÈ malé bi-túnky a rozrábkarne a t˘m ponúkaÈ spotrebi-teºom vysokohodnotné, kvalitné a ãerstvé slo-venské produkty a potraviny ão prispieva ajk rozvoju regiónov. Tak˘mto spôsobom sifarmári môÏu pomôcÈ pri zvy‰ovaní obratu azisku.

P O T R A V I N Á R S K Y P R I E M Y S E L

10

Myslíte si, Ïe hydinársky priemysel e‰te má‰ancu vrátiÈ sa k pôvodn˘m objemom produk-cie, alebo na to je uÏ neskoro? Podarí sa kon-solidovaÈ toto odvetvie?

Hydinársky priemysel má na Slovensku svo-je stále miesto, priãom som presvedãen˘, Ïespoloãn˘mi silami sa nám podarí pripraviÈ pod-mienky pre návrat pôvodnej produkcie, ktorá tubola viac ako 10 rokov dozadu. Uvedomujemesi, Ïe nestaãí o problémoch len hovoriÈ, dôleÏi-té je priná‰aÈ stále nové a nové rie‰enia, ktorémajú potenciál zmeniÈ aktuálny stav, pretoÏe ni-koho tento problém netrápi viac neÏ samotn˘chhydinárov, ktorí poznajú v˘voj trhu a prostredianajlep‰ie.

Spustili sme viaceré aktivity na zlep‰enie si-tuácie, zapojili sme sa do existujúcich projektov,ktoré uÏ beÏia, a podporujeme ich; zároveÀ sasnaÏíme pravidelne informovaÈ médiá o aktuál-nom stave a v˘voji.

Príchodom na ãelo spoloãnosti HYZA, a. s., sterozpútali ostrú komunikáciu v informovaní oproblémoch slovenského hydinárskeho prie-myslu. Sú uÏ spotrebitelia dostatoãne informo-vaní? OdráÏa sa to na predajn˘ch ãíslach?

Spotrebiteº je na zaãiatku aj na konci, preto-Ïe on rozhoduje, ktor˘ v˘robok sa z pultu dosta-ne do jeho nákupného ko‰íka. Na rozhodnutie sa-mozrejme vpl˘va mnoÏstvo faktorov, ãi uÏ vply-vov z médií, okolia a na záver z pultu, ãi uÏ for-mou proma, obalu alebo ceny.

Na zaãiatku sme spotrebiteºa upozornili na kri-tickú situáciu v upadajúcom objeme slovenskejhydiny na trhu, aby sa spotrebiteº zaãal zaujímaÈo pôvod v˘robku, ktor˘ kupuje. ZároveÀ spolu-pracujeme s projektmi spoloãenskej zodpoved-

nosti, ktoré sú zaloÏené na vzdelávaní spotrebi-teºa: Znaãka kvality SK a Kvalita z na‰ich regió-nov, ktoré pomáhajú spotrebiteºom orientovaÈ sana pulte. Ide o vzdelávacie projekty, ktoré vedúspotrebiteºov k preferencii na Slovensku vyro-ben˘ch, vychovan˘ch resp. vypestovan˘ch po-travín, ãím podporujú domácu ekonomiku, za-mestnanosÈ v regióne, aj kúpyschopnosÈ obyva-teºstva. Vplyv na predaj je pomal˘ a postupn˘.

Denne spracujeme viac ako 100 000 ks hydi-ny do kvalitn˘ch v˘robkov, ktoré by sme radiumiestnili v‰etky na slovensk˘ trh namiesto veº-kej ãasti importovanej hydiny a v˘robkov, ão anizìaleka nezodpovedajú kvalite na Slovenskuvyrobenej. Evidentn˘m dôkazom sú alarmujú-ce v˘sledky ãoraz ãastej‰ích kontrol dováÏa-n˘ch v˘robkov zo zahraniãia, priãom takmer50 % dovozcov poru‰uje legislatívu.

Pre nás úplne nepochopiteºn˘ je laxn˘ prístupúradov v zahraniãí v reakcii na pouÏívanie tech-nickej posypovej soli v potravinách, o ãom ve-dela podºa v˘stupov z médií aj prokuratúra, kto-rá nekonala.

Aké ìal‰ie kroky majú potenciál pomôcÈ ras-tu slovenského poºnohospodárstva a potravi-nárstva?

Potravinárstvo na Slovensku sa nachádza vÈaÏkej kríze. Potravinová sebestaãnosÈ Slovenskaje dávnou minulosÈou, viaceré odvetvia bojujú osvoj hol˘ Ïivot. Je na správnych rozhodnutiachv‰etk˘ch zainteresovan˘ch subjektov, od obãa-nov cez v˘robné a spracovateºské spoloãnosti,obchodníkov aÏ po vládu, ako r˘chlo sa tentostav zaãne meniÈ k pozitívnemu v˘voju a návra-tu k potravinovej sebestaãnosti a k zv˘‰eniu za-mestnanosti v potravinárskom a poºnohospo-dárskom priemysle na Slovensku.

UÏ nastavené kontroly dovezeného tovaru súsprávnym krokom. ZároveÀ treba aktualizovaÈ le-gislatívu a zv˘‰iÈ kompetenciu kontroln˘ch or-gánov, ‰tátnej aj regionálnej veterinárnej a po-travinovej správy, ako aj polície, aby sa nestalo,Ïe otoãen˘ prepravca sa následne pokúsi o ná-vrat do krajiny dvoma in˘mi hraniãn˘mi pre-chodmi. Jedine relevantná penalizácia a vymo-ÏiteºnosÈ penalizácie nastaví kvalitu dovozcov ajkvalitu dováÏan˘ch potravín na úroveÀ legisla-tívy, ktorá je nastavená pre slovensk˘ch potra-vinárov. V spoloãnosti HYZA, a. s., máme stá-ly nezávisl˘ veterinárny dozor poãas celého v˘-

robného procesu, ãím je zabezpeãená neustálakontrola. V ãerstvom chladenom stave predáva-me 80 % objemu, priãom dokáÏeme zabezpeãiÈkvalitnú hydinu nielen na pulty predajní, ale ajdo gastronomick˘ch a ‰kolsk˘ch jedální. Aktu-álne je väã‰ina gastronomick˘ch prevádzok na-stavená na prípravu jedál z mrazen˘ch surovín,na ão viackrát negatívne poukazovali aj v relá-cii „Áno ‰éfe!“, priãom zmeniÈ gastronómiu navyuÏívanie ãerstv˘ch surovín bude nároãné.Mnohé z re‰taurácií v‰ak uÏ na tento trend pre-chádzajú a preferujú ãerstvé suroviny.

Pri ‰tátnom a ‰kolskom stravovaní sú potreb-né zmeny v nastavení v˘berov˘ch konaní, kdeje doteraz prioritnou poÏiadavkou pri v˘beredodávateºa cena, bez poÏiadavky na vzorky suro-vín a zabezpeãenie stálej identity dodávanej suro-viny, ão má za následok dodávanie mrazenejhydiny od rôznych spracovateºov z rôznych kú-tov sveta vrátane Poºska, Francúzska ãi Brazílie.PripravovaÈ jedlá z mrazenej suroviny, ktoráprecestovala polovicu sveta, z krajín ktoré podpo-rujú rozvoj geneticky modifikovan˘ch poºnohos-podárskych plodín vrátane kukurice a ostatn˘chobilnín pre na‰e deti, povaÏujeme za alarmujúce.

Odkiaº pochádza hydina, ktorá sa spracúvav HYZE?

Hydinu nakupujeme z kontrolovan˘ch slo-vensk˘ch fariem sãasti v rámci skupiny Agrofert,sãasti zo súkromn˘ch fariem. Dlhodobo spolu-pracujeme s dodávateºmi, ãím dokáÏeme zabez-peãiÈ stálu kvalitu dodávanej hydiny. Hydinuchladíme vzduchom, spracovanie prebieha vov˘robnej hale chladenej pod 10 °C pri dodrÏanív‰etk˘ch legislatívnych poÏiadaviek a do predaj-ní ju distribuujeme do 12 aÏ 24 hodín.

Nielen hydinársky priemysel na Slovensku

Nielen hydinársky priemysel má na Slovensku svoju tradíciu a svoje stále miesto. Nárast lacného importu zo zahraniãia, ãi uÏ v mrazenej forme z Brazílie, chladenej z Poºska, i „‰Èavnatej“, vodou dopichovanej aÏ

do 40 % hmotnosti, mal za následok úpadok odvetvia, zatvorenie fariem chovateºmi, ako aj spracovateºsk˘chzávodov. Aktuálna kapacita spracovateºskej v˘roby, ktorá by dokázala pokryÈ viac ako 80 % spotreby

domáceho obyvateºstva, je vyuÏitá na polovicu, priãom hydinárske farmy vynechávajú nasadenie hydiny v urãit˘ch ãastiach roku kvôli balansovaniu na hranici rentability.

K posledn˘m spracovateºom na Slovensku, ktorí reálne spracúvajú hydinu zo slovensk˘ch chovov a pracujú sãerstvou surovinou aj v rámci mäsov˘ch v˘robkov, je spoloãnosÈ HYZA, a. s., so sídlom v Topoºãanoch. Hovoríme

s Karolom PONESZOM, generálnym riaditeºom spoloãnosti HYZA, a. s.

11

SpoloãnosÈ PENAM sa zúãastnila v roku2012 uÏ druh˘ raz na projekte spoloãenskejzodpovednosti s názvom Kvalita z na‰ich re-giónov, ktor˘ podporuje lokálne slovenskév˘robky. Do tohto projektu sa na‰a spoloãnosÈzapojila hlavne preto, aby sme podporili pre-daj slovensk˘ch v˘robkov. Slovensko je kra-jina, kde podiel slovensk˘ch produktov napultoch predajní tvorí jeden z najmen‰ích po-dielov v Európe, iba necel˘ch 50 %, a tentopodiel neustále klesá. E‰te v roku 2011 bolov obchodoch 50 % slovensk˘ch v˘robkov,dnes ich je podºa prieskumu uÏ len 46 %. Pod-ºa Eurostatu v susednom âesku predávajú 77 % domácich v˘robkov, Maìarsku 78 % aPoºsku 87 %, v západn˘ch krajinách EÚ jetento podiel e‰te vy‰‰í. Dôvodom, preão je totak, je nízka kúpyschopnosÈ obyvateºstva,ktoré síce deklaruje záujem kupovaÈ sloven-ské potraviny, ale reálne siaha na pulte po v˘-robkoch s najniωou cenou. Aj keì sa táto pro-blematika momentálne pekárenského sorti-mentu priamo net˘ka, pretoÏe túto komoditu

dovozy ovplyvÀujú najmenej, neustále klesa-júca zamestnanosÈ v potravinárskom prie-mysle, nekonkurencieschopnosÈ agrárnehosektora aj vìaka diskriminácii pristupujúcichãlensk˘ch krajín v agrosektore, nízke platy,rast nezamestnanosti spôsobujú, Ïe celkovoklesá spotreba hlavne domácich potravín. Dô-sledkom tejto politiky je, Ïe na Slovensku vy-mizol úplne chov o‰ípan˘ch, klesajú stádahovädzieho dobytka, ãi sú problémy s chovomhydiny. Ak upadá potravinárstvo, z farmárov

sa stávajú v˘vozcovia lacn˘ch surovín a pri-daná hodnota sa vytvára mimo Slovenska.Vytvára to potom priestor priná‰aÈ na pulty na-‰ich obchodov prebytky z ostatn˘ch krajínEÚ, ktoré si tak vyrie‰ia problémy so zames-tnanosÈou, k˘m na Slovensku klesá zamestna-nosÈ, kúpyschopnosÈ, konkurencieschopnosÈaj t˘ch potravinárskych firiem, ão produku-jú.

Spoloãná poºnohospodárska politika (SPP)EÚ ovplyvÀuje ekonomiku konkrétnej kraji-ny a spravodlivé podporné mechanizmy súdôleÏité pre v‰etky nové ãlenské ‰táty vráta-ne SR. Pre Slovensko je dôleÏité zabezpeãe-nie potravinovej bezpeãnosti, zv˘‰enie se-bestaãnosti vo v˘robe potravín aspoÀ na úro-veÀ okolit˘ch ‰tátov, zvy‰ovanie zamestna-nosti v agropotravinárskom komplexe. Totov‰etko by mali byÈ priority, ktoré by mali byÈ

nastavené v súlade so SPP EÚ tak, aby sa za-bezpeãil vyváÏen˘ a trvalo udrÏateºn˘ rozvojagrárneho sektora a vidieka v celej EÚ na bázeobjektívnosti, spravodlivosti a rovnakého za-obchádzania s poºnohospodármi v‰etk˘chãlensk˘ch krajín EÚ, nie iba rie‰iÈ jeho pro-blémy na úkor nov˘ch ãlensk˘ch krajín. Vtomto by mali byÈ jednotné v‰etky zloÏkyagrosektora a bojovaÈ za to, aby SPP EÚ ne-bola diskriminujúca a zabezpeãila vyváÏen˘a trvalo udrÏateºn˘ rozvoj agrárneho sektoraa vidieka v celej EÚ, ão súãasné návrhy EKnezabezpeãujú.

Gabriela Pyteºováv˘konná riaditeºka PENAM SLOVAKIA

SpoloãnosÈ PENAM SLOVAKIA, a. s.,je dcérskou spoloãnosÈou spoloãnosti PE-NAM, a. s. (âeská republika). PENAMSLOVAKIA, a. s., na slovenskom trhu pre-vádzkuje 6 pekární, 4 mlyny a má vlast-nú sieÈ maloobchodn˘ch predajní s peãi-vom pod znaãkou Penam. SpoloãnosÈ vy-robila v roku 2011 40-tisíc ton peãiva a142-tisíc ton múky.

SpoloãnosÈ PENAM SLOVAKIA, a. s.,ponúka v portfóliu ‰irok˘ sortiment kva-litn˘ch a chutn˘ch pekárskych v˘robkovod ãerstvého peãiva po peãivo trvanlivé,cukrárske v˘robky a taktieÏ mlynské v˘-robky. V roku 2011 sme uviedli na trhsvoje produkty v novom dizajne – kvalit-n˘ch a originálnych obaloch s novou gra-fikou vychádzajúcou z papierov˘ch vre-ciek. Kompletn˘ redizajn má dvojité po-slanie: pripomína, Ïe akékoºvek peãivo sizachováva prvotriednu ãerstvosÈ a vy-uÏitím tvárí zamestnancov spoloãnostizdôrazÀuje, Ïe za v˘robou peãiva sa skr˘-vajú desiatky tvárí a rúk, ktoré ich pre zá-kazníkov vyrábajú. Na obaloch sú skutoã-ní zamestnanci zachytení pri práci poãasdÀa, i noci. Zamestnanci PENAMu dáva-jú denne do v˘robkov to najlep‰ie, ão ve-dia, a to chce znaãka Penam odovzdaÈ ti-sícom zákazníkov, ktorí si ich v˘robky ku-pujú, aby si kaÏd˘ mohol pochutnaÈ nasvojom obºúbenom koláãi ãi chlebe s ve-domím, Ïe ho pre neho v PENAMe ºudiaupiekli s náleÏitou starostlivosÈou.

PENAM – spoºahlivá a r˘chladodávka ãerstvého peãiva

SpoloãnosÈ PENAM SLOVAKIA, a. s., so sídlom v Nitre pôsobí na slovenskom trhu od roku 2006 a radí sa medzi popredn˘ch slovensk˘chv˘robcov pekárensk˘ch a mlynsk˘ch v˘robkov. PENAM SLOVAKIA, a. s.,

pre svojich obchodn˘ch partnerov zabezpeãuje spoºahlivú a r˘chlu dodávkuãerstvého peãiva skoro na celom území Slovenska.

P O T R A V I N Á R S K Y P R I E M Y S E L

M I N I S T E R S T V O P Ô D O H O S P O D Á R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R

12

Z ãoho sa vychádza pri návrhu pripravova-nej spoloãnej poºnohospodárskej politiky?

Priebeh verejnej diskusie o spoloãnej poºno-hospodárskej politike po roku 2013 sa zaãala uÏv marci 2010, keì Komisia uviedla stratégiu na-zvanú „Európa 2020“. Následne v apríli 2010otvoril komisár pre poºnohospodárstvo a rozvojvidieka Dacian Ciolos verejnú diskusiu s otáz-kou „Ak˘ je vበnázor?“. Táto verejná diskusiabola ukonãená v júni 2010, kde Komisia zaevi-dovala vy‰e 5 000 príspevkov. Koneãn˘ doku-ment, ktor˘ zah⁄Àal oficiálne príspevky ãlen-sk˘ch krajín EÚ, ale aj príspevky ‰irokej verej-nosti bol predloÏen˘ na konferencii venovanejk budúcnosti SPP po roku 2013. V sledkom di-skusie bol dokument Oznámenie Komisie Eu-rópskemu parlamentu, Rade, Európskemu hos-podárskemu a sociálnemu v˘boru a V˘boruregiónov „Spoloãná poºnohospodárska politikado roku 2020: zvládnutie budúcich v˘ziev voblasti potravín, prírodn˘ch zdrojov a území“.V uvedenom oznámení boli naãrtnuté aj moÏ-nosti, ako reagovaÈ na v˘zvy, ktoré sa t˘kajú poº-nohospodárstva a vidieckych oblastí, a t˘msplniÈ ciele stanovené pre spoloãnú poºnohospo-dársku politiku.

Ak˘ je cieº reformy, preão je dôleÏité aj zr˘ch-liÈ proces integrácie environmentálnych po-Ïiadaviek?

Z pohºadu Komisie na to, aby reforma SPPrie-‰ila hospodárske, environmentálne, územné pro-blémy a problémy súvisiace so zmenou klímy, samusia ciele reformy sústrediÈ na tieto oblasti:• zameranie opatrení SPP na zv˘‰enie produk-

tivity a konkurencieschopnosti odvetvia poº-nohospodárstva prostredníctvom:– zlep‰enia funkãnosti poradenského systé-

mu a vytvorenia sietí (poºnohospodárov,

poradcov, v˘skumníkov, potravinárskychpodnikov, spotrebiteºov atì.) s cieºom tvo-riÈ a prená‰aÈ znalosti a podporovaÈ inova-tívne prístupy pri poskytovaní financova-nia pre projekty t˘kajúce sa opatrení na roz-voja vidieka;

– povzbudzovania súÈaÏivého spoloãnéhokonania medzi poºnohospodármi s cieºompodporiÈ úãinné vyuÏívanie prostriedkov,rozvoj v˘robkov a ich marketing;

– poskytovania stimulov na vyuÏívanie ná-strojov riadenia rizika a stratégií aktívnejprevencie;

– zlep‰ovanie v˘sledkov SPP v oblasti Ïivot-ného prostredia a zmeny klímy prostredníc-tvom zvy‰ovania poãtu poºnohospodár-skych oblastí vyuÏívajúcich poºnohospo-dárske postupy, ktoré poskytujú prínosy voblasti ochrany Ïivotného prostredia a klí-my a podporujú ãlenské ‰táty a poºnohos-podárov, aby zaãali vyuÏívaÈ modernej‰ieagroenvironmentálne opatrenia;

• zv˘‰enie úãinnosti a efektívnosti politiky pro-stredníctvom:– opätovného vyváÏenia priamych platieb

podpory s cieºom lep‰ie zohºadniÈ cieº pod-pory príjmov a v˘sledky v oblasti Ïivotné-ho prostredia;

– zniÏovania rozdielov úrovne priamych pla-tieb podpory medzi ãlensk˘mi ‰tátmi apoºnohospodármi.

Zr˘chlenie procesu integrácie environmentál-nych poÏiadaviek do politiky SPP bolo odô-vodnené udrÏateºnosÈou Ïivotného prostre-dia. V oblasti Ïivotného prostredia súvisiahlavné hnacie sily pôsobiace na udrÏateºnosÈÏivotného prostredia s intenzifikáciou v˘ro-by v niektor˘ch oblastiach a súãasn˘m pre-ru‰ením a nedostatoãn˘m hospodárením spôdou v in˘ch oblastiach, ako aj so zmenoumodelov vyuÏívania pôdy a poºnohospodár-skych a lesníckych postupov.

Environmentálna udrÏateºnosÈ poºnohospo-dárskej ãinnosti súvisí s rozhodnutiami poºno-hospodára o tom, ãi vyrábaÈ a ão a ako vyrábaÈ,zatiaº ão trhové ceny nezohºadÀujú vonkaj‰iefaktory spojené s poºnohospodárskou v˘roboua ponuka environmentálnych verejn˘ch statkovje v mnoh˘ch prípadoch nedostatoãná. Mimo-riadne dôleÏité to je preto, Ïe poºnohospodárskaãinnosÈ vyvíja na Ïivotné prostredie veºk˘ tlak.Naproti tomu urãité systémy poºnohospodár-skej ãinnosti a urãité postupy, ako napríkladextenzívny chov hospodárskych zvierat a zmie-‰ané systémy, systémy tradiãn˘ch trval˘ch plo-dín alebo organické poºnohospodárstvo, majúosobitne priazniv˘ vplyv na Ïivotné prostrediea ciele v oblasti klímy.

Navrhuje sa preto, Ïe SPP by mala na tietoproblémy reagovaÈ lep‰ím zosúladením svojichcieºov s ostatn˘mi politikami EÚ a náleÏit˘mprispôsobením svojich opatrení. Stratégia bio-

diverzity EÚ do roku 2020 vyÏaduje na splne-nie ambiciózneho hlavného cieºa EÚ ìal‰iu in-tegráciu biodiverzity do kºúãov˘ch odvetví,ak˘mi sú napríklad poºnohospodárstvo a lesnéhospodárstvo. Stratégia Európa 2020 ustanovu-je zníÏenie emisií skleníkov˘ch plynov ako je-den z piatich prvorad˘ch cieºov EÚ.

Akú úlohu hrá v reforme ochrana Ïivotné-ho prostredia a klímy?

Ochrana Ïivotného prostredia a klímy máveºmi podstatné miesto v reforme spoloãnejpoºnohospodárskej politiky, ktoré svojou v˘-znamnosÈou nadväzuje na súãasne programovéobdobie. V znamné miesto a posilnenie pozícieochrany Ïivotného prostredia a klímy nám pre-zentuje uÏ spomínan˘ prvok ozelenenia, ktoré-ho zavedenie podstatn˘m spôsobom ovplyvnísúãasn˘ systém SPP a nastaví nároãnej‰ie pod-mienky pre poskytnutie podpory v oboch pilie-roch. V rámci politiky rozvoja vidieka bude pr-voradú úlohu pri podpore udrÏateºného rozvo-ja vidieckych oblastí a zabezpeãení environ-mentálnych potrieb naìalej zohrávaÈ opatrenieAgroenvironmentálne platby súvisiace s klí-mou. K ochrane Ïivotného prostredia a zmier-Àovaniu klímy budú podstatnou mierou taktieÏprispievaÈ opatrenia, ktoré sa realizujú aj v sú-ãasnom období ako Platby pre oblasti s prírod-n˘mi alebo in˘mi osobitn˘mi obmedzeniamiktoré budú podliehaÈ novému vymedzeniu, Eko-logické poºnohospodárstvo ktoré sa bude reali-zovaÈ ako samostatné opatrenie, ìalej Natura2000 a Dobré Ïivotné podmienky zvierat. PrizmierÀovaní klímy budú zohrávaÈ dôleÏitú úlo-hu aj lesnícke opatrenia, ktoré tvoria neoddeli-teºnú súãasÈ rozvoja vidieka.

Na ão budú slúÏiÈ priame platby, ako to budemedzi ãlensk˘mi krajinami Európskej únie?

Priame platby aj v novom programovacomobdobí vychádzajú s rámca orientovaného napodporu konkurencieschopnosti, udrÏateºnéhorozvoja a inovácií v odvetví a zameran˘ na roz-voj podmienok, za ktor˘ch by jednotliví poºno-hospodári alebo poºnohospodári spoloãne moh-li lep‰ie ãeliÈ blíÏiacim sa hospodárskym a en-vironmentálnym úlohám.

Priame platby majú aj naìalej zabezpeãovaÈstály príjem, ão má viesÈ nielen k vyváÏenej‰ie-mu, úãinnej‰iemu a spravodlivej‰iemu preroz-deleniu, ale aktívne sa budú zameriavaÈ na ur-ãit˘ch príjemcov (mal˘ch majiteºov, poºnohos-podárov v regiónoch s prírodn˘mi obmedzenia-mi, ohrozené odvetvia, nováãikov atì.).

DôleÏit˘m zameraním novej SPP v oblastipriamych platieb predstavuje prvok ekologizácie.Prvok ekologizácie má v EÚ tieÏ podporiÈ urãi-té základné environmentálne postupy, zameria-vaÈ sa najmä na tie, ãasto najkonkurencieschop-nej‰ie poºnohospodárske statky, ktoré zru‰ili ta-kéto postupy, ako aj na tie, ktoré zvaÏujú, Ïe ichs ohºadom na súãasné hospodárske tlaky zru‰ia.

Spoloãná poºnohospodárska politika

Návrh súãasnej reformy spoloãnej poºnohospodárskej politiky na obdobie 2014 – 2020 je v súãasnostidiskutovaná téma, ku ktorej sa vyjadrila aj Rada ministrov pre poºnohospodárstvo v júli 2012 v Bruseli. Bliωieinformácie priná‰ame v rozhovore so ‰tátnou tajomníãkou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Magdalénou LACKOVOU-BARTO·OVOU. Pripravila redaktorka Anna Komová.

13

Zámerom novej politiky SPP je zniÏovanierozdielov úrovne priamych platieb medzi ãlen-sk˘mi ‰tátmi a poºnohospodármi.

V ãom sa plánuje zabezpeãiÈ lep‰í súlad sostratégiou Európa 2020?

Budúca politika rozvoja vidieka bude konzis-tentná s politikou súdrÏnosti a k napæÀaniu hlav-n˘ch cieºov stratégie Európa 2020 bude pri-spievaÈ prioritami zameran˘mi na:• podporu prenosu znalostí a inovácií v poºno-

hospodárstve, lesnom hospodárstve a vo vi-dieckych oblastiach,

• posilnenie konkurencieschopnosti poºnohos-podárstva a posilnenie Ïivotaschopnosti poº-nohospodárskych podnikov,

• podporu organizácie potravinového reÈazca amanaÏmentu rizika v poºnohospodárstve,

• obnovu, zachovanie a posilnenie ekosystémovzávisl˘ch od poºnohospodárstva a lesnéhohospodárstva,

• propagáciu úãinného vyuÏívania zdrojov apodporu prechodu na nízkouhlíkové hospo-dárstvo odolné voãi klimatick˘m zmenám vpoºnohospodárstve, potravinárstve a lesnomhospodárstve,

• podporu sociálnej inklúzie, zmiernenie chu-doby a podporu hospodárskeho rastu vo vi-dieckych oblastiach.

Stratégia Európa 2020 ustanovuje zníÏenieemisií skleníkov˘ch plynov ako jeden z pia-tich prvorad˘ch cieºov EÚ. V‰etky prioritybudú zamerané aj na prierezové ciele politi-ky, a to: inovácie, Ïivotné prostredie a zmier-Àovanie zmeny klímy a prispôsobenie sa kli-matick˘m zmenám. Uvedené ciele a zamera-nie budúcej politiky rozvoja vidieka na novév˘zvy priná‰a nasledujúce zmeny:

I. pilier SPP v oblasti priamych platieb sa mástaÈ v˘razne ekologickej‰ím.

II. pilier SPP sa navrhuje zahrnúÈ do spoloã-ného Strategického rámca na úrovni EÚ, spoloã-ne s Európskym fondom regionálneho rozvoja,Európskym sociálnym fondom, Kohéznym fon-dom a Európskym fondom pre námorníctvo arybné hospodárstvo. Na národnej úrovni to budemaÈ podobu partnerskej zmluvy vrátane spoloã-n˘ch cieºov a pravidiel implementácie.

Zoznam individuálnych opatrení v rámci roz-voja vidieka sa koncentruje, priãom jednotlivéopatrenia budú slúÏiÈ k dosiahnutiu viacer˘chcieºov a priorít.

Vytvára sa samostatné opatrenie pre ekologic-ké poºnohospodárstvo, ktoré je v súãasnom ob-dobí implementované prostredníctvom opatre-nia agroenvironmentálne platby.

Navrhuje sa nové vymedzenie ostatn˘ch zne-v˘hodnen˘ch území (LFA).

Do podpory v rámci druhého piliera sa za-h⁄Àajú aj nové oblasti, ako manaÏment rizík a eu-rópske inovatívne partnerstvo pre produktivitua udrÏateºnosÈ v poºnohospodárstve, ktoré budezamerané na podporu efektívneho vyuÏívaniazdrojov a bude prepájaÈ v˘skum s poºnohospo-dárskou praxou. V‰eobecne sa bude zameriavaÈna podporu inovácií. Partnerstvo bude fungovaÈna základe sietí operaãn˘ch skupín, ktoré budúzodpovedné za inovaãné projekty.

K jedn˘m z hlavn˘ch tematick˘ch cieºov apriorít po roku 2013 v nadväznosti na stratégiuEurópa 2020 bude patriÈ aj iniciatíva Leader,ktorá predstavuje uÏitoãn˘ nástroj v rámci pod-pory rozvoja vidieka nakoºko zohºadÀuje mul-

tisektorové potreby endogénneho rozvoja a toprístupom zdola – nahor. Leader v programo-vom období 2014 – 2020 bude naìalej zohrávaÈkºúãovú úlohu, pokiaº ide o rozvoj vidieckychoblastí a ‰írenie inovácií. Podporou prostredníc-tvom prístupu Leader, ktorá bude konzistentnáa koordinovaná s podporou pre miestny rozvojdôjde k naplneniu priorít pre rozvoj vidieka, kto-ré sú v súlade so stratégiou Európa 2020.

Ak˘ v˘znam bude maÈ v spoloãnej poºno-hospodárskej politike v˘skum, spolupráca ainovácia?

Komisia vo svojej stratégii Európa 2020 zdô-razÀuje kºúãovú úlohu v˘skumu a inovácií pripríprave Európskej únie na budúce v˘zvy. Vusmerneniach pre „SPP do roku 2020“ sa ino-vácie vyzdvihujú ako nevyhnutn˘ aspekt prípra-vy poºnohospodárstva Únie na budúcnosÈ. „Roz-poãet stratégie Európa 2020“ zah⁄Àa 4,5 miliar-dy eur na v˘skum a v˘voj v oblasti potravino-vej bezpeãnosti, biohospodárstva a udrÏateºné-ho poºnohospodárstva.

Táto ústredná rola v˘skumu a inovácií sa ìa-lej rozpracovala v hlavnej iniciatíve stratégie Eu-rópa 2020 „Únia inovácií“, v ktorej sa zavádzakoncept európskych partnerstiev v oblasti ino-vácií (European Innovation Partnerships – EIP)ako novej cesty na posilnenie inovácií. Vytvo-ril sa pilotn˘ projekt európskeho partnerstva voblasti inovácií pre „aktívne a zdravé starnutie“.Okrem toho sa uskutoãnili prípravné práce navytvorenie EIP pre „suroviny“, „úãinné vyuÏí-vanie vody v Európe“, „poºnohospodárstvo“.Európske partnerstvá v oblasti inovácií si kla-dú za cieº prepojiÈ vedu a uplatÀovanie inova-tívnych prístupov v praxi. Rada zdôraznila po-trebu, aby EIP mali jasné zameranie, a dôleÏi-tosÈ zapojenia sa ãlensk˘ch ‰tátov a úãinnej ra-cionalizácie existujúcich nástrojov.

V záujme lep‰ieho súladu so stratégiou Eu-rópa 2020, najmä s ohºadom na efektívnosÈzdrojov, bude nevyhnutné zlep‰iÈ poºnohospo-dársku produktivitu prostredníctvom v˘skumu,odovzdávania vedomostí, podpory spolupráce ainovácií. Inovácia, rozvoj konkurencieschop-n˘ch podnikov a poskytovanie verejn˘ch stat-kov obãanom EÚ sa povaÏujú za spôsoby, akozosúladiÈ SPP so stratégiou Európa 2020.

Ak˘ je rozdiel a preão má do roku 2014 nahra-diÈ reÏim jednotnej platby reÏimom základnejplatby jednotnej pre celú Európsku úniu?

S cieºom zabezpeãiÈ lep‰ie rozdelenie podpo-ry medzi poºnohospodársku pôdu v Únii vráta-ne v t˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch, ktoré uplatÀovalireÏim jednotnej platby na plochu, by mal nov˘reÏim základn˘ch platieb nahradiÈ reÏim jednot-nej platby, ktor˘ sa zaviedol v nariadení (ES) ã.1782/2003 a ktor˘ zluãuje predchádzajúce me-chanizmy podpory do jediného reÏimu oddele-n˘ch priamych platieb.

ReÏim jednotnej platby, ktor˘ je v súãasnos-ti uplatÀovan˘ v star˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch a ibav dvoch nov˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch má byÈ odroku 2014 nahraden˘ nov˘m reÏimom základ-nej platby a ktor˘ budú povinné uplatÀovaÈ ajãlenské ‰táty v súãasnosti uplatÀujúce reÏimjednotnej platby na plochu.

Skúsenosti získané uplatÀovaním reÏimu jed-notnej platby ukazujú, Ïe niektoré jeho hlavnéprvky by sa mali zachovaÈ vrátane urãovaniavnútro‰tátnych stropov a ãlenské ‰táty by tieÏmali naìalej prevádzkovaÈ národnú rezervu.

Aké budú kritériá rozdeºovania priamej pod-pory medzi ãlenské ‰táty?

V dôsledku postupného zaãlenenia rôznychsektorov do reÏimu jednotnej platby a násled-ného obdobia na prispôsobenie poskytnutéhopoºnohospodárom je ãoraz zloÏitej‰ie odôvod-niÈ existenciu v˘razn˘ch individuálnych roz-dielov vo v˘‰ke podpory na hektár, ktorá vypl˘-va z uplatnenia historick˘ch údajov.

Priame platby by sa preto mali medzi ãlenské‰táty prerozdeliÈ rovnomernej‰ie, a to obme-dzením viazanosti na historické údaje a zohºad-nením celkov˘ch súvislostí v rámci rozpoãtuÚnie. S cieºom zaistiÈ spravodlivej‰ie rozdele-nie priamej podpory a zároveÀ zohºadniÈ rozdie-ly, ktoré stále existujú, pokiaº ide o úrovne mzdya náklady vstupov, by sa úrovne priamej podpo-ry na hektár mali postupne upravovaÈ. V‰etkyãlenské ‰táty s priamymi platbami pod úrovÀou90 % priemeru by mali zníÏiÈ rozdiel medzi ichsúãasnou úrovÀou a touto úrovÀou o tretinu.Toto zblíÏenie by mali pomern˘m dielom finan-covaÈ v‰etky ãlenské ‰táty s priamymi platbaminad priemer Únie.

Aké zmeny obsahuje Návrh nariadenia Eu-rópskeho parlamentu a Rady, ktor˘m sa sta-novujú pravidlá pre poºnohospodárov pravid-lá priamych platieb?

Podstatn˘m spôsobom sa mení systém pria-mych platieb. Zavádza sa reÏim viacer˘ch dru-hov priamych platieb:• základná platba, ktorá nahrádza jednotnú

platbu na plochu, môÏe byÈ jednotná na ná-rodnej/regionálnej úrovni v závislosti od roz-hodnutia ãlenského ‰tátu,

• platba na poºnohospodárske postupy prospe‰-né pre klímu a Ïivotné prostredie (greening –zazelenenie), ktorá bude financovaná 30%objemu priamych platieb na diverzifikáciuplodín, údrÏbu TTP a oblasti ekologického za-merania,

• dobrovoºná platba pre oblasti so ‰pecifick˘mprírodn˘m znev˘hodnením, ktorá bude fi-nancovaná 5% objemu priamych platieb amá predstavovaÈ doplnok platieb z rozvoja vi-dieka, priãom nemá nahradiÈ platby z rozvo-ja vidieka,

• platba pre mlad˘ch zaãínajúcich poºnohospo-dárov,

• reÏim dobrovoºnej viazanej platby pre citlivésektory stanovené ãlensk˘m ‰tátom v zmys-le návrhu nariadenia,

• zjednodu‰en˘ reÏim pre mal˘ch farmárov,ktorá bude financovaná 10% objemu pria-mych platieb. ReÏim bude zjednodu‰en˘ v ob-lasti greeningu, kríÏového plnenia a kontrol.Zavádza sa progresívne krátenie priamych

platieb a strop (capping) na príjem poºnohospo-dárskeho podniku, priãom do objemu prostried-kov na krátenie sa nezapoãítava greening plat-ba a návrh umoÏÀuje odrátaÈ skutoãne vyplate-né náklady na pracovnú silu vrátane daní a so-ciálnych odvodov v predchádzajúcom roku.Prostriedky z cappingu zostávajú v â·, v kto-rom vznikli, a pouÏijú sa v rozvoji vidieka nainovácie.

KríÏové plnenie je presunuté do horizontál-neho nariadenia (Návrh nariadenia Európskehoparlamentu a Rady o financovaní, riadení a mo-nitorovaní spoloãnej poºnohospodárskej politi-ky) a obsahuje príslu‰né pravidlá pre v‰etkynástroje I. a II. piliera.

M I N I S T E R S T V O P Ô D O H O S P O D Á R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R

M I N I S T E R S T V O P Ô D O H O S P O D Á R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R

14

Aké sú dne‰né v˘sledky Ïatvy v porovnaní spredchádzajúcim rokom, ão to znamená preSlovensko?

Priebeh Ïatvy v roku 2012 môÏeme podºadoteraz zisten˘ch údajov povaÏovaÈ za veºmi ne-vyrovnan˘. Existujú veºké rozdiely v dosiahnu-t˘ch úrodách nielen medzi okresmi, ale aj vrámci jedného podniku medzi jednotliv˘mi par-celami. Podºa posledn˘ch v˘sledkov patrila toh-toroãná Ïatva k najhor‰ím za ostatné roky. Hor-‰í bol len rok 2010, ovplyvnen˘ rozsiahlymi zá-plavami a podmáãaním pôdy.

Tento rok bola osiata plocha hustosiatych obil-nín v rozlohe 580,7 tis. ha (v roku 2011 – 540,5tis. ha). Priãom odhadovaná úroda je na úrovni3,2 t/ha, v roku 2011 bola na úrovni 4,2 t/ha.

Do 20. augusta 2012 bola pozberaná úrodap‰enice na Slovensku z viac ako 369 023 ha, ãotvorí 95 % celkovej osiatej plochy p‰enice. Jaã-meÀ bol zoÏat˘ takmer na 96 % z osiatych plôchjaãmeÀa (148 461 ha), repka olejná z viac ako 93

% zo 107 823 ha osiatych plôch repky olejnej. V sledky priemern˘ch úrod sú v mnoh˘ch

poºnohospodárskych podnikov nízke, nakoºkopri vhodn˘ch pôdnych a klimatick˘ch podmien-kach sa úroda pohybovala v predchádzajúcichrokoch na úrovni 5 aÏ 6 t/ha, v súãasnosti je prie-merná úroda u niektor˘ch subjektov len 50 %z úrovne predchádzajúcich rokov pri v˘raznezv˘‰en˘ch nákladoch na vstupy.

Pre Slovensko táto skutoãnosÈ spôsobí poºno-hospodárom v˘padky v trÏbách, a t˘m aj v tvor-be vlastn˘ch zdrojov potrebn˘ch na ìal‰ie finan-covanie hospodárskej ãinnosti. Pre poºnohospo-dárske subjekty bude dôleÏitá najmä r˘chlosÈprijat˘ch opatrení a ich realizácia. Je predpok-lad, Ïe mnohé podniky budú z dôvodu v˘pad-ku príjmov z obilnín a nedostatoãnej úrodykrmovín zvaÏovaÈ zachovanie ekonomicky ak-ceptovateºného rozsahu Ïivoãí‰nej v˘roby.

Na základe nepriazniv˘ch klimatick˘ch pod-mienok, bol vypracovan˘ materiál „Správa opriebehu Ïatvy v roku 2012 a podporné opatre-nia na zmiernenie nepriaznivej situácie v poºno-hospodárstve“, ktor˘ hodnotí súãasnú situáciua podáva návrhy na pomoc pre oblasti, ktoré bolinajviac postihnuté.

MôÏe sa v nadväznosti na hor‰ie v˘sledkyskomplikovaÈ aj situácia v Ïivoãí‰nej v˘robe?

Urãite áno. Treba upozorniÈ na skutoãnosÈ,Ïe tieto straty sa prejavia aj v Ïivoãí‰nej v˘robe.Prvá kosba zelen˘ch krmovín skonãila 50 %poklesom v˘roby oproti minulému roku. Suchépoãasie teda poznaãilo aj úrodu trávnych poras-tov a pasienkov. Prípadné daÏdivé poãasie by e‰temohlo zachrániÈ ìatelinové porasty. Naopak vniektor˘ch oblastiach súãasné poãetné zráÏky ne-umoÏÀujú zozbieraÈ úrodu v optimálnom ãase,ãím dochádza k opätovn˘m stratám z hºadiskaobjemu a kvality. TaktieÏ riedke a nízke poras-ty obilia spôsobujú nedostatok slamy pre potre-by Ïivoãí‰nej v˘roby. V niektor˘ch prípadochbola hlásená produkcia slamy a sena na úrovni

50 % priemernej úrody. Nedostatok zdrojov a ‰et-renie v oblasti v˘Ïivy zvierat môÏe maÈ dopadna ich úÏitkovosÈ a v koneãnom dôsledku na eko-nomiku Ïivoãí‰nej v˘roby. Subjekty, ktoré sazaoberajú chovom hospodárskych zvierat a ra-stlinnou v˘robou, tak môÏu byÈ v tomto roku dva-krát postihnuté, prv˘krát nízkou úrodou obilnín,druh˘krát nedostatkom krmovín pre zvieratá,ktoré budú musieÈ nakupovaÈ za vy‰‰ie ceny neÏv predchádzajúcich obdobiach. Tu je potrebnézváÏiÈ aj otázku zamestnanosti, keìÏe ãasÈ pod-nikov, ktoré boli postihnuté nepriazniv˘mi vplyv-mi poãasia, zabezpeãujú celoroãne zamestnanosÈzachovaním Ïivoãí‰nej v˘roby.

Podºa Slovenskej poºnohospodárskej a po-travinovej komory (SPPK) problémy trebaoãakávaÈ aj v zahraniãnom obchode, ão sapredpokladá?

Ak si porovnáme posledné obdobie, tak sazv˘‰il nákup potravinárskej p‰enice v‰etk˘chtried spolu o 8,9 % a potravinárskej raÏe aÏ 4-násobne. Priemerná nákupná cena (NC) potra-vinárskej p‰enice v‰etk˘ch tried dosiahla prie-mernú nákupnú cenu 228,92 €/t. V porovnanís rovnak˘m obdobím minulého roka bola jej ná-kupná cena vy‰‰ia o 21,4 % (40,41 €/t). V 32.t˘Ïdni bola priemerná nákupná cena sladovníc-keho jaãmeÀa na úrovni 219,69 €/t, ão je nárastoproti predchádzajúcemu t˘ÏdÀu o 5,5 %.

V priebehu augusta najviac posilnila prie-merná NC potravinárskej raÏe v‰etk˘ch triedspolu, a to aÏ o 12,4 % a vy‰plhala sa na úro-veÀ 233,56 €/t. V porovnaní s rovnak˘m obdo-bím minulého roka bola jej NC o 14,6 % (29,75€/t) vy‰‰ia.

Vplyv extrémnych poveternostn˘ch podmie-nok spôsobil, Ïe do‰lo ku stratám na v‰etk˘chdruhoch poºnohospodárskych plodín a tie sa sa-mozrejme premietnu do hospodárenia podnikov.Predpokladáme, Ïe v auguste tohto roka budúnákupné ceny najmä kvalitn˘ch potravinárskychobilnín rásÈ. Rovnako sa dá predpokladaÈ aj

Je rastlinná v˘roba rentabilná?

Ing. ·tefan ADAM, ‰tátny tajomník na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR sa uÏ nerazzam˘‰ºal nad rie‰ením situácie v rastlinnej v˘robe, ktorá je na Slovensku dosÈ slabá. Dá sa bojovaÈ

s klimatick˘mi podmienkami? ·tátny tajomník odpovedá pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.

Prehºad osiatych plôch, pozberan˘ch plôch, produkcie a úrod jednotliv˘ch plodín k 20. 8. 2012

Plocha Produkcia

Plodina *osiata plocha pozberaná pozberaná / *** celkom Priemerná k 20.05.2012 od zaãiatku Ïatvy osiata od zaãiatku Ïatvy úroda

ha ha % t t.ha-1

P‰enica spolu 388 747 369 023 94,93 1 210 395 3,28

JaãmeÀ jarn˘ 129 591 127 129 98,10 404 271 3,18

JaãmeÀ ozimn˘ 18 870 15 414 81,69 47 320 3,07

JaãmeÀ spolu 148 461 142 543 96,01 451 861 3,17

RaÏ spolu 15 756 15 044 95,48 45 584 3,03

Ovos 16 677 13 919 83,46 31 178 2,24

Triticale 11 025 9 333 84,65 27 812 2,98

**ostatné hustos. obilniny 3 031 3 031 100,00 7 093 2,34

Hustosiate obilniny spolu 580 007 552 893 95,21 1 769 258 3,20

Repka spolu 107 823 100 724 93,42 205 476 2,04

Vysvetlivky: * prameÀ ·Ú SR zaokrúhlené ãíslo, ** ostatné hustosiate obilniny: proso, pohánka, cirok, obilniny inde neuvedené, *** zaokrúhlené údaje

15

poºnohospodárskymi subjektmi sa pohybujú od0 t/ha (v prípade vyorávok, resp. krupobití a lo-kálnych extrémov poãasia) do 8 t/ha.

Ako by ste zhodnotili podpriemernosÈ dote-raj‰ej úrody, ide aj o v˘razn˘ v˘padok trÏiebv poºnohospodárskej prvov˘robe?

Áno, aj preto vláda SR hºadala na svojom ro-kovaní 22. augusta 2012 v Nov˘ch Sadoch pod-porné opatrenia na zmiernenie nepriaznivej si-tuácie v poºnohospodárstve. Celkovo ich boloprijat˘ch sedem, priãom v˘‰ka podpory dosiah-ne viac ako 70 mil. eur.

âo je príãinou súãasného stavu v rastlinnejv˘robe, je to len vplyv klimatick˘ch podmie-nok? Aké sú rie‰enia a v˘chodiská pre Slo-vensko, ako na nepriaznivé vplyvy reagujeEurópska únia?

Súãasné podmienky SR v EÚ nie sú práve naj-lep‰ie a práve preto je teraz vhodné obdobie napripravované zmeny a presadenie na‰ich poÏia-daviek. Hlavn˘ problém je roztrie‰tenosÈ prvo-v˘robcov a spracovateºov pri predaji na domá-com a zahraniãnom trhu, ìalej tu je nerovnomer-nosÈ finanãn˘ch prostriedkov z EÚ, ako aj otáz-ka priamych platieb, eurodotácií, ale aj absenciarizikového fondu. Preto by bolo potrebné prireforme SPP dbaÈ na uvedené problémy. Samo-zrejme netreba zabúdaÈ na klimatické podmien-ky, ktoré kaÏd˘ rok ovplyvÀujú úrodu, a právetu je potrebné rie‰iÈ hydromelioraãn˘ systém. Hy-dromeliorácie majú za úlohu cielene ovplyvÀo-vaÈ vodn˘ reÏim v poºnohospodársky vyuÏíva-nej pôde. Tieto zariadenia závlah a odvodneniamôÏu teda ovplyvniÈ v˘sledky rastlinnej v˘robyna Slovensku v dvoch základn˘ch smeroch.

V prípade vlhk˘ch rokov s nadmern˘m adlhotrvajúcim v˘skytom zráÏok a vznikajúcimrizikom podmáãania a záplav poºnohospodár-skych kultúr odvodÀovacie zariadenia odvádza-jú nadbytoãnú vodu z pôdneho profilu do melio-raãn˘ch kanálov a následne do recipientov –vodn˘ch tokov. V takomto prípade je dôleÏit˘nielen technick˘ stav odvodÀovacích kanálov vovlastníctve ‰tátu, ale aj stav odvodÀovacích dre-náÏí na poºnohospodárskych pozemkoch, o kto-ré sa musia staraÈ uÏívatelia, alebo vlastníci t˘-chto pozemkov. Tieto drenáÏe odvádzajú voduz pozemkov do melioraãn˘ch kanálov.

Ak obidve tieto ãasti odvodÀovacej sústavyneboli dlhodobo udrÏiavané a ãistené, môÏe ísÈjednorázovo o znaãné náklady jednak pre uÏíva-teºa odvodnenej pôdy – farmára na drenáÏach,ako aj správcu ‰tátnych odvodÀovacích kanálov.

V prípade such˘ch rokov s nízkou úrovÀouprirodzen˘ch zráÏok je moÏné vyuÏiÈ ‰tátne zá-vlahové stavby na pozemkoch, na ktor˘ch sú vy-budované. Tu je takisto rozhodujúci nielenfunkãn˘ stav ‰tátnej ãasti závlahovej stavby –ãerpacej stanice a rúrov˘ch rozvodov, ale ajskutoãnosÈ, ãi má farmár potrebn˘ rozsah funkã-n˘ch a kompatibiln˘ch závlahov˘ch strojov,ktoré môÏe na ‰tátnu ãasÈ závlahy na svojich po-zemkoch zapojiÈ.

VyuÏívanie závlah je finanãne nároãné predo-v‰etk˘m na opravy a údrÏbu závlahov˘ch zaria-dení, ako aj na samotné prevádzkové náklady nadodávky závlahovej vody na pozemky.

Pri rozhodovaní, ãi farmár zv˘‰i svoje nákla-dy na pestovanú plodinu e‰te o náklady na zá-vlahy rozhodujú zjavne ekonomické kritériá,ako riziko zníÏenia, po‰kodenia kvality alebo ajcelkovej straty úrody konkrétnej plodiny.

mierne posilnenie nákupn˘ch cien k⁄mnychobilnín a kukurice.

âo znamená niωie mnoÏstvo obilia a repkyna v˘voz pre saldo zahraniãného obchodu?

Podºa aktuálnych ‰tatistick˘ch údajov (odhad·Ú SR k 15. 2. 2012) sa oãakáva v hospodár-skom roku 2012/2013 v˘padok v objeme 352,1tis. ton hustosiatych obilnín. Berúc do úvahy sú-ãasne vy‰‰ie úrovne cien obilnín v porovnaní sminul˘m rokom sa v danom hospodárskomroku 2012/2013 môÏe zníÏiÈ hodnota v˘vozuhustosiatych obilnín zo SR o cca 70 mil. eur.

V dôsledku oãakávaného poklesu produkcierepky o 113 tis. ton sa v rovnakom období môÏezníÏiÈ hodnota exportu zo SR o cca 50 mil. eur.

Z vy‰‰ie uveden˘ch podkladov, z dôvodu v˘-padu v˘vozu hustosiatych obilnín a repky saoãakáva celkov˘ pokles agrárneho v˘vozu zoSR v hospodárskom roku 2012/2013 o cca 120mil. eur.

Aká je zberná plocha u repky, poklesla v po-rovnaní s minul˘m rokom, ão to znamená vrámci zaostávania?

K 20. augustu 2012 bola repka zoÏatá z viacako 93 % z celkovej osiatej plochy 107,8 tis. ha,priãom minul˘ rok bola osiata na ploche 145,3tis. ha. Tohto roãná úroda sa v priemere odha-duje na úrovni 2,04 t/ha. Minul˘ rok bola naúrovni 2,31 t/ha. Dosahované priemerné hektá-rové v˘nosy sú vo väã‰ine podnikov na úrovni65 – 70 % z beÏne dosahovan˘ch úrod. âo sat˘ka olejnín, môÏeme povedaÈ, Ïe tento rokbude po prv˘ krát bohat‰í v úrode slneãniceako u repky. Kde z osiatej plochy 90, 5 tis. hasa oãakáva úroda 2,31 t/ha. Uvedené straty sasamozrejme premietnu do hospodárenia podni-kov. Preto by bolo potrebné prijaÈ vhodné opat-renia, ktoré by zabezpeãili vyrovnanie medzistriedajúcimi sa viac a menej úrodn˘mi rokmi.

Ako to vyzerá s rastlinn˘mi komoditami, ichexport pravdepodobne nestúpne?

Z aktuálneho odhadu úrody vybran˘ch plo-

dín k 15. 8. 2012, podºa zverejnenia ·Ú SR vy-pl˘va, Ïe medziroãne sa oãakáva niωia úrodatakmer v‰etk˘ch rozhodujúcich rastlinn˘ch ko-modít (hustosiatych obilnín, kukurice, repky,zemiakov a iné), v˘nimkou slneãnice, kde saoãakáva medziroãn˘ nárast o 4,5 %. Z uvede-ného nepriaznivého odhadu úrody vybran˘chplodín sa predpokladá niωia ponuka rastlin-n˘ch komodít na vnútorn˘ trh, ako aj na export,ão môÏe maÈ negatívny dopad na saldo obchod-nej bilancie v roku 2012.

Existujú rozdiely v úrode medzi jednotliv˘miokresmi na Slovensku, ale v rámci priemero-vania sa nepredpokladá upravenie v˘sledku?

Ako som v úvode spomínal, existujú veºkérozdiely v dosiahnut˘ch úrodách nielen medziokresmi, ale aj v rámci jedného podniku medzijednotliv˘mi parcelami. Podºa údajov nahláse-n˘ch z regiónov sa Ïatevné práce praktickyukonãujú.

Najvy‰‰iu priemernú hektárovú úrodu (5,1t/ha) vykazuje okres Liptovsk˘ Mikulá‰, ktor˘dominuje aj v prípade jarného jaãmeÀa (4,44t/ha), raÏe (5,46 t/ha) a dokonca aj repky (3,25t/ha). T˘mto sa zároveÀ potvrdzuje, Ïe menia-ca sa klíma sa posúva ãoraz viac na sever.

Pri porovnaní dosiahnut˘ch priemern˘ch úrodsa úroda p‰enice v priemere pohybuje od 1,80t/ha (región âadca) do 5,10 t/ha (región Liptov-sk˘ Mikulá‰), jaãmeÀa jarného od 2,25 t/ha (re-gión Luãenec) do 4,44 t/ha (región Liptovsk˘Mikulá‰), jaãmeÀ ozimn˘ od 1,72 t/ha (regiónBratislava), raÏ od 1,44 t/ha (región Veºk˘ Krtí‰)do 4,97 t/ha (región Nové Zámky), ovos 1,44t/ha (Nové Zámky) do 3,71 t/ha (región Spi‰s-ká Nová Ves), triticale od 1,56 t/ha (regiónNové Zámky) do 4,27 t/ha (región Poprad) a rep-ka od 0,96 t/ha (región Luãenec) do 3,25 t/ha (re-gión Liptovsk˘ Mikulá‰).

Vy‰‰ie uvedené údaje sú priemern˘mi údaj-mi dosiahnut˘mi v regiónoch, priãom je moÏ-né povaÏovaÈ tieto v˘sledky takmer za koneã-né vzhºadom na stav Ïatevn˘ch prác. Individu-álne údaje dosahované priamo jednotliv˘mi

M I N I S T E R S T V O P Ô D O H O S P O D Á R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R

Medziroãné porovnanie jednotliv˘ch ukazovateºov: Priemerná úroda (v t/ha) pri jednotliv˘ch plodinách, predbeÏné porovnanie k 20. 08. 2012 s rokom 2011 v %

Rok/plodina 2012* 2011 2012/2011 rozdiel v% **odhad

P‰enica spolu 3,28 4,5 72,89 –27,11 3,38

JaãmeÀ jarn˘ 3,18 3,87 82,17 –17,83 3,25

JaãmeÀ ozimn˘ 3,07 3,87 79,33 –20,67 3,18

JaãmeÀ spolu 3,17 3,87 81,91 –18,09 3,24

RaÏ spolu 3,03 3,18 95,28 –4,72 3,14

Ovos 2,24 2,37 94,51 –5,49 2,08

Triticale 2,98 3,18 93,71 –6,29 3,15

**ostatné hustos. obilniny 2,34 2,22 105,41 5,41

Hustosiate obilniny spolu 3,20 4,24 75,47 –24,53 3,30

Repka spolu 2,04 2,31 88,31 –11,69 2,03

PrameÀ: ·Ú SR, SPPK

Ceny najobchodovanej‰ích futures kontraktov agrokomodít na svetov˘ch trhoch z 23. 8. 2012

Komodita Burza Kontrakt Mena/MnoÏstvo Aktuálna cena

p‰enica NYSEE/MATIF NOV 12 EUR/t 264,00

repka NYSEE/MATIF NOV 12 EUR/t 519,75

kukurica NYSEE/MATIF NOV 12 EUR/t 257,25

p‰enica CME/CBoT DEC 12 UScent/bu‰el 894,75

kukurica CME/CBoT DEC 12 UScent/bu‰el 814,75

repka ICE NOV 12 CAD/tona 626,8

M I N I S T E R S T V O P Ô D O H O S P O D Á R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R

16

Preão je dôleÏité, aby produkcia potravínmala dôstojné miesto v agropotravinár-skom komplexe?

Pre kaÏdú krajinu je dôleÏité zabezpeãiÈ do-statok kvalitn˘ch a bezpeãn˘ch potravín presvojich obãanov. Slovensko má dlhoroãnú tra-díciu agrárnej krajiny, ktorú je potrebné udrÏaÈa rozvíjaÈ aj zabezpeãením následného spraco-vania surovín v potravinárskom priemysle naprodukty s pridanou hodnotou. Preto má potra-vinársky priemysel dôleÏité postavenie akonadväzujúci sektor na Ïivoãí‰nu a rastlinnú v˘-robu. T m, Ïe budeme vyrábaÈ na Slovensku po-traviny, zabezpeãíme potravinovú bezpeãnosÈkrajiny a prácu pre na‰ich obãanov. Odhliadnucod toho, doma produkované potraviny sú vkaÏdom kroku v˘roby a spracovania kontrolo-vané, ãi spæÀajú poÏiadavky európskej, ale hlav-ne národnej legislatívy. Spotrebitelia si pri v˘-bere potravín musia uvedomovaÈ, Ïe väã‰ina na-‰ich potravín sa vyrába z poºnohospodárskychsurovín domáceho pôvodu a tak kúpou domá-cich potravín prispievajú nielen k rozvoju po-travinárstva, ale i k tvorbe pracovn˘ch miestv nadväzn˘ch odvetviach. Pôsobenie komplex-nej politiky obchodn˘ch reÈazcov orientovanejna cenu potravín spolu s nízkymi príjmamispôsobilo, Ïe v roku 2011 sme z celkovéhorozpoãtu domácností na potraviny, nápoje atabak vynaloÏili 52,8 % na dovezen˘ tovar.Ministerstvo v spolupráci s profesijn˘mi zdru-Ïeniami pripravuje koncepciu, ktorá bude kom-plexne projektovaÈ rozvoj vo forme produkto-v˘ch vertikál, ãím sa zv˘razní úloha potravinár-stva v spojení s poºnohospodárstvom.

Dá sa povedaÈ, Ïe na Slovensku klesá ekono-mick˘ v˘znam potravinárstva v ‰truktúrepriemyselnej v˘roby?

V znam potravinárstva v priemyselnej pro-dukcii Slovenska bohuÏiaº klesá. K˘m v roku2002 tvorilo potravinárstvo 13,2 % trÏieb prie-myselnej produkcie, ãím mu patrilo tretie mies-to, v roku 2011 kleslo podielom na ‰ieste mies-to (6,84 %). V roku 2011 bolo v potravinár-skom priemysle zamestnan˘ch 31 511 osôb spriemernou mesaãnou mzdou 759,5 €. TrÏbyspolu predstavovali sumu 3,72 mld. €, ão je o7,9 % viac ako v roku 2010, ale zv˘‰ili sa aj ná-klady o 6,8 %. Hospodársky v˘sledok potravi-nárskeho priemyslu bol v roku 2011 118,3 mil.eur, na úrovni minulého roka.

V porovnaní s ostatn˘mi ‰tátmi Európskejúnie je slovensk˘ potravinársky priemysel me-nej rozvinut˘ a generuje niωiu pridanú hod-notu, ão má v‰eobecne negatívny vplyv napoºnohospodársku prvov˘robu. Slovensko vy-váÏa hlavne základné suroviny a dováÏa spra-cované potraviny, ãím sa importujú aj sluÏbypotravinárskeho priemyslu, ktoré by mohli byÈprodukované na Slovensku. Príãinou je predo-v‰etk˘m mal˘ podiel inovácií, nevyuÏitie ka-pacít a neschopnosÈ príbuzn˘ch odvetví koor-dinovaÈ obchodnú politiku voãi maloobcho-du. V súãasnosti sa pripravujú legislatívneopatrenia, ktor˘mi chce ministerstvo pomôcÈpotravinárskemu priemyslu, ãi uÏ v obchod-n˘ch vzÈahoch a neprimeran˘ch podmienkach,kvalite vyrában˘ch potravín a zosúladení ná-rodnej legislatívy s legislatívou európskou.

Aké sú silné a menej váÏne stránky potra-vinárstva na Slovensku?

Podnikanie v potravinárskom priemysle,najmä s v˘robkami s vy‰‰ou pridanou hodno-tou, je v EÚ vo v‰eobecnosti v˘razne ovplyv-nené dostatkom finanãného kapitálu, resp. prí-stupom k finanãn˘m zdrojom, vyuÏívaním no-v˘ch technológií a inovaãn˘ch postupov, sofis-tikovanou marketingovou politikou a kvali-tou ºudsk˘ch zdrojov.

Potravinársky priemysel na Slovensku vy-chádza z dlhodob˘ch tradícií poºnohospodár-stva a spracovania agrárnych produktov a jehoprodukciu riadi dôsledná národná legislatíva,preto majú potraviny z domácej v˘roby garan-tovanú kvalitu. Na Slovensku máme kvalitnúsurovinovú základÀu a dostatoãné v˘robné ka-pacity, ktoré v‰ak nie sú plnohodnotne vyuÏí-vané. Medzi silné stránky patrí tieÏ vyváÏenosÈmedzi domácim a zahraniãn˘m kapitálom vovlastníckych vzÈahoch a tieÏ vykonané vysoké

investície do modernizácie technológií. Medzipozitívne stránky radím aj moÏnosti ãerpaniadotaãn˘ch prostriedkov z fondov EÚ a ex-portn˘ potenciál, ktor˘ zatiaº nie je plnohodnot-ne vyuÏit˘.

Medzi slabé stránky potravinárskeho prie-myslu patrí relatívne niωia konkurencieschop-nosÈ a zloÏitej‰ie uplatÀovanie sa potravinár-skych v˘robcov na otvorenom trhu EÚ. Potra-vinárstvo tieÏ vykazuje závislosÈ od cudzíchzdrojov a nízku dynamiku rastu finanãnéhoobjemu obstaran˘ch investícií. Jeho veºk˘mnedostatkom je aj nízka prepojenosÈ na poºno-hospodársky sektor, nedostatoãné v˘daje nav˘skum a v˘voj, nízka inovaãná aktivita a ne-schopnosÈ spojiÈ svoje sily voãi obchodu. Vy-soká závislosÈ potravinárskeho sektora od veº-k˘ch odberateºov, aÏ 85 % potravín sa predá-va cez obchodné reÈazce, stavia potravinárov doslab‰ej pozície voãi silnému obchodu. VáÏ-nym problémom je pokles podielu slovensk˘chv˘robkov na trhu SR, slabá propagácia sloven-sk˘ch v˘robkov na podnikovej úrovni a mini-málna komunikácia so spotrebiteºom.

V ãom je v˘znamná novela zákona o potra-vinách pre na‰u republiku v súvislosti sEÚ?

Poslednou novelou zákona o potravinách(zákon ã. 349/2011 Z. z. zo 14. septembra2011) bol zru‰en˘ Potravinov˘ kódex Sloven-skej republiky a do konca tohto roka má byÈnahraden˘ v‰eobecne záväzn˘mi právnymipredpismi (vyhlá‰kami). Do zákona boli do-plnené podmienky umiestÀovania potravín natrh prostredníctvom internetového predaja (tzv.predaj na diaºku). Boli upravené v˘‰ky pokútza neplnenie ustanovení zákona o potravinácha ostatn˘ch predpisov t˘kajúcich sa potravín,a to predov‰etk˘m podºa zaradenia prevádzko-vateºa potravinárskeho priemyslu, podºa veºkos-ti prevádzkarne (malí, strední alebo veºkí pre-vádzkovatelia). TaktieÏ bolo vykonané novéprerozdelenie v˘‰ky pokút za nedodrÏanie jed-notliv˘ch poÏiadaviek.

Prax ukazuje, Ïe zákon nedostatoãne upra-vuje postupy kontroln˘ch orgánov pri hrubomporu‰ovaní predpisov pri distribúcii a predajipotravín, ch˘bajú nám moÏnosti znehodnote-nia nebezpeãn˘ch potravín na mieste. Preto sav súãasnosti pripravuje novela zákona o potra-vinách, ktorá bude reflektovaÈ tieto nedostat-ky. Z dlhodobého hºadiska máme v‰ak v úmys-le pripraviÈ aj nov˘ zákon o potravinách, keìÏepôvodn˘ zákon bol veºakrát novelizovan˘ a jeneprehºadn˘. TieÏ nám prichádzajú nové naria-

Zvy‰ovanie podielu domácichpotravín a vyváÏenosÈ vzÈahov

Cieºavedom˘ prístup v‰etk˘ch, ktorí sú zainteresovaní v oblasti potravinárstva a obchodu, by mal priniesÈ zvy‰ovanie podielu domácich potravín na domácom trhu, ale aj vyváÏenosÈ

vzÈahov v˘roby a obchodu. Téme sa venuje a ìalej vysvetºuje súvislosti pre Parlamentn˘ kuriérgenerálna riaditeºka Sekcie potravinárstva a obchodu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja

vidieka Slovenskej republiky Zuzana NOUZOVSKÁ v rozhovore redaktorky Anny Komovej.

17

denia EÚ, ktoré nahradia ãasÈ národnej potra-vinovej legislatívy.

Preão je lep‰í a ão sa rie‰i návrhom zákonao neprimeran˘ch podmienkach v obchod-n˘ch reÈazcoch, ako sa konkrétne dot˘kapotravín a spotrebiteºov?

Cieºom predmetného návrhu zákona je pre-dov‰etk˘m dosiahnuÈ vyváÏenie vzÈahov me-dzi odberateºmi a dodávateºmi potravín a vy-tvoriÈ podmienky na zlep‰enie trhového dohºa-du v tejto oblasti. Pri spracovaní zákona smevychádzali zo zákona, ktor˘ uÏ bol raz schvá-len˘ v NR SR, av‰ak prakticky sa nezaãal nik-dy aplikovaÈ. Nov˘ zákon reaguje na podmien-ky, ktoré v súãasnosti ovládajú vzÈahy predo-v‰etk˘m medzi potravinármi a obchodn˘mireÈazcami, av‰ak dot˘ka sa v‰etk˘ch úãastníkovobchodn˘ch vzÈahov. Je v Àom ‰pecifikovan˘ch36 neprimeran˘ch podmienok a 6 neprimera-n˘ch podmienok v rámci dodrÏania finanãné-ho limitu 3 % z trÏieb z predaja potravín. Zá-kon bol v procese tvorby prekonzultovan˘ sov‰etk˘m obchodn˘mi reÈazcami, pretoÏe na‰ousnahou bolo vytvoriÈ predov‰etk˘m funkãn˘ zá-kon. Medzi najdôleÏitej‰ie ustanovenia patrísplatnosÈ faktúr za tovar dodávateºovi do 30 dní.

Aké sú vôbec v˘hody nákupu slovensk˘chpotravín a produktov pre beÏn˘ch spotrebi-teºov a ão to priná‰a slovensk˘m v˘robcom?

V prvom rade by malo byÈ v záujme kaÏ-dého slovenského spotrebiteºa nakupovaÈ do-máce potraviny z domácich surovín, pretoÏeide o produkty, na ktoré sme zvyknutí, po-chádzajú z domáceho prostredia, beÏne sa tupestujú alebo chovajú. Ich kvalita je mnohokrátrokmi overená, oveºa vy‰‰ia v porovnaní sdováÏan˘mi potravinami, v prípade ktor˘chãasto nevieme zistiÈ pôvod a ani zloÏenie. Jevhodné si uvedomiÈ, Ïe cudzokrajné, najmä’exotické‘, produkty so sebou môÏu niesÈ zv˘-‰ené riziko alergií, pre slovenského spotrebite-ºa nov˘ch.

Vy‰‰í predaj domácich potravín zabezpeãídopyt po poºnohospodárskej produkcii z domá-cej v˘roby, ão nepochybne môÏe maÈ pozitív-ny vplyv na vytváranie pracovn˘ch miest. Pod-pora domácej produkcie môÏe pomôcÈ sloven-skému poºnohospodárstvu, a v neposlednomrade aj ekonomike ‰tátu.

V˘znamn˘m poºnohospodárskym produk-tom a potravinám bude aj tento rok pride-ºovaná Znaãka kvality SK, zvy‰ujú sa krité-riá pre udeºovanie ocenenia a ão to zname-ná pre ocenené v˘robky?

Národn˘ program podpory poºnohospodár-skych produktov a potravín Znaãka kvality SKsa zaãal uplatÀovaÈ v roku 2004. Podºa Zásadposudzovania a udeºovania Znaãky kvality SKide o v˘robky, ktoré musia najmenej v jednomznaku vykazovaÈ nad‰tandardné kvalitatívnecharakteristiky zvy‰ujúce ich kvalitu a prida-nú hodnotu a zaruãujú, Ïe v˘robok je na kva-litatívne vy‰‰ej úrovni v porovnaní s podobn˘-mi v˘robkami na trhu. Pri t˘chto v˘robkoch jezároveÀ potrebná aj deklarácia surovín, t. j., Ïez celkovej spotreby surovín najmenej 75 %musí byÈ spotreba domácej suroviny a v‰etkyfázy v˘robného procesu sa musia uskutoãÀovaÈna území Slovenskej republiky.

Prioritou programu je zviditeºniÈ národnév˘robky systémom spojenia ich kvality a pô-vodu, a posilniÈ tak ich konkurencieschop-nosÈ. Cieºom národného programu Znaãky kva-lity SK je upriamiÈ pozornosÈ spotrebiteºov nakvalitné domáce potraviny a uºahãiÈ im takrozhodovanie pri nákupoch v pestrej ponukedomácich, ale aj zahraniãn˘ch potravinárskychv˘robkov, keìÏe sa odli‰ujú práve oznaãenímlogom Znaãky kvality SK.

Pripravujete aj novú koncepciu v˘stavy poº-nohospodárov Agrokomplex, v ãom budenová, aké zmeny plánujete urobiÈ a preão?

Poºnohospodárska a potravinárska v˘stavaAgrokomplex má na Slovensku skutoãne dlho-

dobú tradíciu. Musíme v‰ak priznaÈ, Ïe za ostat-né roky stratila na svojom lesku, aj v dôsled-ku ÈaÏk˘ch ekonomick˘ch podmienok v agro-potravinárskom sektore, aj v dôsledku presu-nu obchodn˘ch kontraktov na inú úroveÀ. Spot-rebiteº je síce dôleÏit˘, ale útoãí sa naÀho pria-mo z regálov obchodu. Je pre nás dôleÏité,aby sa v˘stava Agrokomplex revitalizovala,nadviazala na najlep‰ie tradície slovenskéhopoºnohospodárstva a potravinárstva. Chcemejej vrátiÈ postavenie najdôleÏitej‰ej v˘stavy vsektore pôdohospodárstva na Slovensku a je na-‰ím cieºom, aby sa v˘stava Agrokomplex za-radila aj medzi najv˘znamnej‰ie v˘stavy vrámci strednej Európy. Novú koncepciu bude-me pripravovaÈ pre jubilejn˘ 40. roãník v˘sta-vy na budúci rok.

Na takej veºkej v˘stave ako je Agrokom-plex sa stretne vÏdy veºa v˘znamn˘ch od-borníkov, ale aj beÏn˘ch náv‰tevníkov, mys-lí sa aj na nich?

Koncepcia v˘stavy na rok 2012 bola pripra-vovaná tak, aby obsiahla cel˘ agropotravinár-sky sektor – od prvov˘roby, cez spracovanie,poºnohospodárske a potravinárske technoló-gie, rozvoj vidieka, a to nielen pre odbornú alei laickú verejnosÈ. Sú pripravené veºmi príÈaÏ-livé aktivity pre spotrebiteºskú verejnosÈ – pre-zentácia a predaj potravín ocenen˘ch Znaãkoukvality SK, predaj farmárskych v˘robkov voFarmárskom dvore, moÏnosÈ ochutnania ‰pecia-lít v Kulinárskom kútiku, ktoré uvaria známi slo-venskí kuchári ªubomír Herko a Jaroslav Îidekzo slovensk˘ch potravín. Pre vzdelávanie detíi dospel˘ch je vytvoren˘ model Slovenska 3Dako náuãn˘ chodník, kde je prakticky znázor-nená rastlinná a Ïivoãí‰na v˘roba na Slovensku,fauna a flóra Slovenska. SúãasÈou v˘stavy je aj7. národná v˘stava hospodárskych zvierat, kdenáv‰tevníci budú maÈ moÏnosÈ vidieÈ tie najlep-‰ie hospodárske zvieratá na Slovensku. Pre ná-v‰tevníkov je pripraven˘ aj bohat˘ kultúrnyprogram s mnoÏstvom sprievodn˘ch akcií.

M I N I S T E R S T V O P Ô D O H O S P O D Á R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R

18

Ako bolo spomenuté, limitujúcim faktorom prechov r˘b v na‰ich podmienkach je dostatok vody.Preto celkov˘ rozvoj odvetvia a rast jeho produk-cie spoãíva oveºa viac v intenzifikácii aplikovanejekonomicky udrÏateºn˘m a k Ïivotnému prostre-diu ‰etrn˘m spôsobom, neÏ vo zvy‰ovaní poãtu fa-riem. Prevádzky spracúvajúce sladkovodné rybyz domácich chovov uÏ potrebnú kapacitu dosiah-li.

Záverom moÏno zhrnúÈ, Ïe chov sladkovod-n˘ch r˘b je v pomeroch Slovenska tradiãné, pers-pektívne, ale v súãasnosti ÈaÏko skú‰ané produkã-né odvetvie, závislé do veºkej miery od v˘voja kli-maticko-hydrologick˘ch pomerov. Okrem inicia-tívy samotn˘ch chovateºov je na jeho zachovaniea rozvoj potrebná podpora aj zo strany príslu‰n˘ch‰tátnych orgánov, a to zìaleka nielen finanãná.

Ing. Mirko HRâA, prezidentIng. Ján PIKA, v˘konn˘ riaditeº

ZdruÏenie chovateºov r˘b na Slovensku

Po roku 1989 pre‰iel chov r˘b na Slovensku veº-k˘mi premenami. Po zásadnej zmene vo vlastníc-kej ‰truktúre, cez privatizáciu a re‰titúcie, bolo po-trebné väã‰inou znaãne zanedbané a zastarané ry-bochovné zariadenia obnoviÈ a modernizovaÈ zostavebnej i technologickej, ako aj z personálnejstránky. Ak si uvedomíme, Ïe v tomto odvetvípodnikajú v rozhodujúcej miere Ïivnostníci a malépodniky, dá sa kon‰tatovaÈ, Ïe pri podkapitalizá-cii, ktorá z toho vypl˘va, sa vìaka vlastn˘m inves-tíciám, úverom a v nemalej miere aj financiám zeurofondov podarilo pokroãiÈ vpred. Rybníky boliväã‰inou v zásade odbahnené, rybochovné zaria-denia zmodernizované, zmechanizované, vymeni-la sa manipulaãno-dopravná technika a v niekoº-k˘ch prípadoch boli vybudované úplne nové pre-vádzky, opatrené modernou technológiou chovu aspracovania r˘b. V oblasti metodiky chovu a pre-vencie chorôb mnohí chovatelia aplikovali moder-né poznatky z krajín s rozvinutou akvakultúrou.

V rámci tejto súãasti akvakultúry, stojacej tak tro-cha bokom od hlavnej poºnohospodárskej produk-cie, dnes chovatelia podnikajúci na základe perio-dicky obnovovaného osvedãenia Ministerstva pô-dohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ponúkajúobyvateºom Slovenska produkciu domácich sladko-vodn˘ch r˘b chovan˘ch v certifikovan˘ch rybo-chovn˘ch zariadeniach a spracovávan˘ch v certifi-kovan˘ch spracovniach, pod prísnym dohºadompríslu‰n˘ch regionálnych pracovísk ·tátnej veteri-nárnej a potravinovej správy. âi uÏ sú to najznámej-‰ie druhy kapor a pstruh, dodávané v Ïivej, chlade-nej, mrazenej a údenej forme alebo aj doplnkovédruhy, chovateºov te‰í postupn˘ príklon spotrebite-ºov k ãerstv˘m produktom, ktoré si môÏu neraz kú-piÈ priamo na rybej farme. Bolo by nepochybne Ïia-duce pokúsiÈ sa rozsiahlou propagaãnou kampaÀouzvrátiÈ kaÏdoroãné nepriaznivé hodnotiace kon‰ta-tovanie odborníkov z oblasti v˘Ïivy, o malej spo-trebe zdraviu prospe‰ného rybieho mäsa a zmeniÈtak na Slovensku zauÏívané stravovacie návyky.

Málokto si uvedomuje, Ïe okrem t˘chto, tak po-vediac priamo viditeºn˘ch komerãn˘ch v˘stupov,

kam moÏno do urãitej miery zaradiÈ aj produkciunásad pre rybárske revíry Slovenska, plnia rybo-chovné zariadenia aj tzv. mimoprodukãné funkcievo verejnom záujme. Sú to funkcie na poli hydro-logickej regulácie, krajinotvorby, vidieckej za-mestnanosti ãi vytvárania predpokladov pre zatrak-tívnenie neraz odºahl˘ch oblastí. Najmä v spojitos-ti s prv˘mi dvoma vynakladajú chovatelia nema-lé prostriedky, bez ich refundácie zo strany ‰tátu.Navy‰e, v porovnaní s in˘mi „silnej‰ími“ komo-ditami, na podporu tohto odvetvia vynaloÏil ‰tát vostatn˘ch rokoch formou ‰tátnej pomoci iba mini-mum prostriedkov. Spolu s nedostatkom majetkuna ruãenie za úvery pre malé farmy, pri absencii‰peciálnych úverov˘ch programov na rozvoj „ma-l˘ch“ Ïivoãí‰nych komodít, to zaãína vytváraÈ zá-sadnú prekáÏku pre ìal‰ie investície do rozvoja, as t˘m súvisiace vyuÏívanie európskych fondov.

Pritom miera, akou je na dosiahnutie hranice ob-noviteºnosti zdrojov utlmovan˘ morsk˘ rybolov, jezároveÀ miera, akou je moÏné rozvíjaÈ vnútro-zemskú akvakultúru. Je na vnútrozemsk˘ch kraji-nách, akou je aj Slovensko, ãi vyuÏijú tento poten-ciál podporou akvakultúry, alebo opäÈ raz prene-chajú iniciatívu, a t˘m aj zdroje vyãlenené EÚ, prí-morsk˘m ‰tátom na budovanie rozsiahlych tzv.offshore klietkov˘ch chovov r˘b na moriach.

Chov r˘b na Slovensku sa zaãína boriÈ aj s váÏ-nymi nov˘mi ÈaÏkosÈami. Azda najpodstatnej‰ouje úbytok vody. Iste, dá sa namietaÈ, Ïe jednou zhlavn˘ch príãin je v‰eobecn˘ pokles vodn˘ch sta-vov v riekach aj v prameÀoch vyuÏívan˘ch chova-teºmi. Podstatn˘ v‰ak je aj dopad koncepcií rozvo-ja mal˘ch vodn˘ch elektrární a stredísk zimn˘ch‰portov s rozsiahlym zasneÏovaním, ãi zanedbanosÈmelioraãn˘ch kanálov. Na jednotlivé chovy r˘b topôsobí devastaãne. V narastajúcom súperení ovodu Èahajú chovatelia r˘b, ale aj správcovia ry-bárskych revírov, popri siln˘ch investoroch zakrat‰í koniec. Faktom zostane, Ïe bez vody saryby chovaÈ nedajú. Mali by si to uvedomiÈ ajtvorcovia a schvaºovatelia spomenut˘ch koncep-cií, ale aj príslu‰né úrady. Nie je predsa korektnéa ani udrÏateºné vydávaÈ nové povolenia na odbervody a nezohºadniÈ pritom kapacitu uÏ povole-n˘ch odberov na celom toku. A tie pre chov r˘b bolispravidla vydané medzi prv˘mi.

O problematike neºahkého presadzovania sadomácich producentov potravín v obchodn˘chsystémoch voãi dováÏanej (v prípade r˘b ãasto aÏexotickej) produkcii sa dnes uÏ v‰eobecne disku-tuje. Pre akvakultúru sú popritom prekáÏkami ajochrana ryboÏrav˘ch predátorov a v európskommeradle nadpriemern˘ rozsah vyhlásen˘ch chrá-nen˘ch vtáãích území, ãasto aj na objektoch pôvod-ne budovan˘ch na chov r˘b. Akoby slovo „rybník“bolo odvodené od slova „vták“. Okrem obmedze-ní chovného cyklu to so sebou priná‰a aj ‰kody,

spôsobované legislatívou chránen˘mi (vydra, vo-lavka) a ãasto nepôvodn˘mi (kormorán) predá-tormi, ktoré jednak nie sú zo strany ‰tátu plnekompenzované, jednak uÏ spôsobili váÏne naru‰e-nie biodiverzity vo vodách Slovenska a ohrozilivzácne genetické zdroje pôvodn˘ch ãi tradiãn˘chdruhov r˘b ako v prírode, tak aj u chovateºov. Ne-vyhnutnosÈou je vypracovanie úãinného národné-ho programu ochrany a rozvoja, s následnou apli-káciou jeho opatrení. Ak na jednej strane ‰tát pre-dátorov chráni, na strane druhej potom nevyhnut-ne musí aj vyãleÀovaÈ finanãné prostriedky na za-bezpeãovanie potravinovej bázy pre nich. Inak sastáva realitou uÏ dnes pozorované decimovanieichtyofauny v slovensk˘ch vodách, ktorú ich správ-covia nie sú v stave z vlastn˘ch limitovan˘chzdrojov dopæÀaÈ v rozsahu, potrebnom na vykry-tie spomenut˘ch ‰kôd.

Chov sladkovodn˘ch r˘b má na Slovensku uÏ stároãnú tradíciu. NíÏinné druhy na juhu a lososovité druhy na severe Slovenska dopæÀajú poºnohospodársku Ïivoãí‰nu v˘robu vo vidieckych regiónoch. Za ostatné desaÈroãia

zaznamenalo toto perspektívne odvetvie úspechy, ale zároveÀ sa nahromadili aj viaceré zásadné problémy. Ako mnoho in˘ch, aj ono v súãasn˘ch ekonomick˘ch podmienkach preÏíva neºahkú etapu v˘voja.

Chov r˘b na Slovensku –súãasnosÈ a perspektíva

C H O V R ¯ B N A S L O V E N S K U

19

Slovenská záruãná a rozvojová banka za-ãala svoju ãinnosÈ 1. septembra 1991 vychá-dzajúc z osvedãen˘ch mechanizmov a pozi-tívnych skúseností podobn˘ch in‰titúcií v za-hraniãí. Postupom ãasu rozvinula spoluprácuv rámci projektu PHARE a so zahraniãn˘mibankami podporného charakteru. V roku 2002do‰lo k premene právnej formy banky zo‰tátneho peÀaÏného ústavu na akciovú spoloã-nosÈ, s ãím súvisela potreba nastolenia rozsia-hlych zmien, ktoré sa postupne realizovali v praxi.

Na prelome rokov 2003 a 2004 sa zásadnezmenil systém poskytovania bankov˘ch zá-ruk. SZRB zaãala poskytovaÈ dva typy ban-kov˘ch záruk – s priamym a s nepriamym za-bezpeãením. Nov˘ záruãn˘ mechanizmus pri-niesol prerozdelenie rizika medzi SZRB,klienta a partnersk˘ subjekt. SZRB bola po-skytovateºom predvstupovej pomoci EÚ napoºnohospodársky rozvoj (z fondu SAPARD)a na environmentálne projekty (z fonduISPA).

Z hºadiska makroekonomického v˘vojastále pretrváva ekonomická neistota v podni-kateºsk˘ch i finanãn˘ch kruhoch. Napriektomu sa banka úspe‰ne presadzuje aj v tejtosituácii. Nevstupuje na trh konkurenãne, alepôsobí tam, kde nastáva tzv. trhové zlyhaniez pohºadu spoloãensk˘ch priorít. Prostred-níctvom svojich produktov zabezpeãuje finan-covanie tak˘ch Ïivotaschopn˘ch projektov,ktoré by bez pomoci banky neboli schopné sitoto financovanie zabezpeãiÈ zo zdrojov ko-merãn˘ch bánk.

Jedn˘m z nosn˘ch programov SZRB je

podpora malého a stredného podnikania v pô-dohospodárstve. Agrosektor je jeden z t˘chsektorov, pre ktoré má SZRB v ponuke pro-dukty priamo „u‰ité na mieru“. Úver PÔDAje úãelovo urãen˘ úver na nákup poºnohospo-dárskej pôdy. Najúspe‰nej‰ím produktom jePOªNOúver, ktor˘ SZRB zaãala poskytovaÈv roku 2004 ako prvá banka na slovenskombankovom trhu. Ide o prevádzkov˘ úver napreklenutie ãasového nesúladu medzi potreboufinancovania zaloÏenia úrody a poskytnutímsamotn˘ch priamych platieb z Pôdohospo-dárskej platobnej agentúry.

Svoju pozornosÈ SZRB zameriava aj nazaãínajúcich podnikateºov, priãom re‰pektu-jeme pravidlá obozretného podnikania. Ban-ka sa sústreìuje na poskytovanie relatívnemal˘ch úverov pre ão naj‰ir‰í okruh podnika-teºov, s cieºom rozpt˘liÈ riziko a dosiahnuÈmen‰iu citlivosÈ na jednotlivé poskytnuté pro-dukty.

Úlohou SZRB okrem priamej podpory pod-nikateºov na Slovensku je prispieÈ k vyrovná-vaniu rozdielov v ekonomickej v˘konnostijednotliv˘ch regiónov Slovenska a k udrÏa-niu zamestnanosti. Banka preto disponujesieÈou regionálnych zastúpení, ão jej umoÏÀu-je bliωí kontakt s cieºov˘mi podnikateºsk˘-mi subjektami.

Slovenská záruãná a rozvojová banka, a. s.814 99 Bratislava, ·tefánikova 27

tel.: 02/57 29 21 11, fax: 02/57 29 22 81e-mail: info@szrb.sk

www.szrb.sk

Dlhoroãná podporaagrosektora

Slovenská záruãná a rozvojová banka, a. s., (SZRB) je podporná banka,ktorá sa predov‰etk˘m zameriava na rozvoj malého a stredného

podnikania na Slovensku, podporuje mestá, obce a projekty obnovybytového fondu. Jej vlastníkom a jedin˘m akcionárom je

Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií SR.

200 000

180 000

160 000

140 000

120 000

100 000

80 000

60 000

40 000

20 000

2008 2009 2010 2011POĽNOúvery

0

tis.

eu

r

priame úvery celkom

S V E T F I N A N C I Í

ÚRODUVy sa postarajte o dobrú

Úver PÔDA a POĽNOúverna podporu poľnohospodárstva.

my sa postaráme o financie.Podiel POªNOúverov na celkovo schválen˘ch priamych úveroch (tis. eur)

S L O V E N S K É · K O L S T V O

20

Ako hodnotíte uplynul˘ch 60 rokov Sloven-skej poºnohospodárskej univerzity? âím sapodºa vás najviac zapísala do povedomiaspoloãnosti?

Je to práve t˘m, Ïe práve absolventi na‰ejuniverzity uÏ od jej vzniku ‰íria nové poznat-ky pre vzostup poºnohospodárskej v˘roby, po-travinovej bezpeãnosti, ekológie, rozvoj kraji-ny, obnoviteºné zdroje a biodiverzitu z pohºa-du efektívnosti a trvalej udrÏateºnosti poºnohos-podárstva. Koncepãne zameraná spoluprácaviedla k reálnym zmenám v rastlinnej v˘robev oblasti v˘Ïivy rastlín, v systéme ‰ºachteniaodrodovej skladby, ochrany rastlín, v systémeobrábania pôdy a zberu, ako aj následnéhospracovania produkcie. V Ïivoãí‰nej v˘robeto boli spôsoby ‰ºachtenia populácie najv˘-konnej‰ích typov a plemien hospodárskychzvierat v novom chovateºskom prostredí, zlep-‰enie úÏitkov˘ch a morfologick˘ch vlastnostíplemien, odchov mláìat, fyziológia reprodukã-ného procesu, v˘Ïivy a techniky chovu pri vy-

sok˘ch koncentráciách. Je to práve na‰a univer-zita, ktorá v˘razne prispela k tomu, Ïe Slovens-ko bolo sebestaãné v základn˘ch potravinách.Veì v minulosti vidiek a hospodárenie na pôdeintelektuálne oÏili najmä zásluhou mlad˘chºudí – poºnohospodárskych inÏinierov z na‰ejuniverzity. Aj v súãasnosti, keì poºnohospodár-stvo prechádza revitalizáciou, opäÈ leÏí Èarchaodbornej práce najmä na pleciach t˘ch, ktorískôr ãi neskôr opustili auditóriá a cviãebnena‰ej univerzity. Otázka sebestaãnosti je v sú-ãasnosti opäÈ v˘zvou pre na‰ich absolventov.

Pozvanie na slávnostné zasadnutie Vedeckejrady SPU prijal aj prezident SR Ivan Ga‰-paroviã. Vo svojom príhovore kon‰tatoval,Ïe „kríza slovenského poºnohospodárstvamá hlb‰iu dimenziu súvisiacu s eurodotácia-mi a zle vyrokovan˘mi podmienkami v Bru-seli. Treba dne‰n˘ stav zvrátiÈ, poloÏiÈ väã-‰í dôraz na kvalitu potravín. Pokiaº ide ospoluprácu s EÚ, treba vytvoriÈ zo strednejEurópy zónu pokoja a stability“. Ako jepodºa vás moÏné dosiahnuÈ tieto ciele? Kto-ré priority ‰tátnej pôdohospodárskej politi-ky presadzujete ako ãlen poradného zborupredsedu vlády SR Roberta Fica konkrétnepre oblasÈ pôdohospodárstva a rozvoja vidie-ka?

Vystúpenie pána prezidenta bolo viac rázpreru‰ené potleskom prítomn˘ch a samozrej-me následne vyvolalo u úãastníkov osláv naj-mä z radov poºnohospodárov a potravinárov di-skusiu o potrebe reálneho zhodnotenia danej si-tuácie v slovenskom agrorezorte. Najmä v po-slednom období sa na tému kvality produkcie,potravinovej bezpeãnosti a podpory domácichproducentov veºa diskutuje nielen v odbornej,ale aj, ão ja vnímam pozitívne, v laickej verej-nosti. Dôvodom sú rôzne kauzy spojene s kva-litou mäsa, len pred niekoºk˘mi dÀami sme bolisvedkami zavedenia prohibície voãi destilá-tom s ãesk˘m pôvodom. To v‰etko u na‰ich ob-ãanov vyvoláva obavu z budúcnosti. Preto jena mieste diskutovaÈ o t˘chto otázkach takotvorene, ako sa o to usiluje súãasná vláda. ZadôleÏité povaÏujem prípravu koncepcie stred-nodob˘ch, resp. dlhodob˘ch ozdravn˘ch opat-rení, ktoré prispejú k rastu potravinovej bezpeã-nosti, zv˘‰eniu sebestaãnosti pri základn˘chdruhoch potravín, k stabilizácii Ïivoãí‰nej v˘-roby, k zníÏeniu nezamestnanosti na vidieku apod.

SúãasÈou osláv 60. v˘roãia zaloÏenia SPUbolo aj v˘roãné zhromaÏdenie Vy‰ehrad-skej univerzitnej asociácie. MôÏete nám po-vedaÈ o tomto podujatí nieão viac?

Vy‰ehradská univerzitná asociácia vznikla vnovembri 2011 z iniciatívy SPU ako jedna zhlavn˘ch aktivít strategického projektu Sustai-nability in Agrisector of V4 Countries andCooperating Regions podporeného Medziná-rodn˘m Vy‰ehradsk˘m fondom. Na ustanovu-júcej schôdzi sa zúãastnili zástupcovia takmer40 univerzít z krajín V4 a kooperujúcich regió-nov. Zámerom asociácie je prepojiÈ partnerskéuniverzity s cieºom vytvoriÈ kvalitné podmien-ky na vzdelávanie a v˘skum a iniciovaÈ uωiuspoluprácu krajín Vy‰ehradskej skupiny a koo-perujúcich regiónov. VUA okrem vlastn˘chaktivít vytvára priestor na to, aby sa medzi jejãlenmi budovali nové iniciatívy a spoluprácas ìal‰ími európskymi zdruÏeniami, ako napr. sICA (Asociácia univerzít o Ïivej prírode), DRC(Dunajská rektorská konferencia), EAU (Eu-rópska asociácia univerzít) a iné. Jednou z nichje napríklad vydávanie spoloãného vedeckéhoãasopisu a uãebníc, orientovan˘ch na bioeko-nomiku a trvalo udrÏateºn˘ rozvoj. Medzi ìal-‰ie aktivity patrí organizácia mobilít a poduja-tí pre uãiteºov, v˘skumníkov a ‰tudentov, pre-dov‰etk˘m letn˘ch ‰kôl, konferencií a seminá-rov zameran˘ch na agrobiznis, enviroment atrvalo udrÏateºn˘ rozvoj. V roãná schôdza, kto-rá sa konala na pôde SPU 12. septembra, po-tvrdila smerovanie VUA na nasledujúce obdo-bie. Asociácia sa rozrástla o 10 nov˘ch ãlenova schválila plán aktivít na rok 2013. Za zmien-ku stojí aj fakt, Ïe o ãlenstvo vo VUA prejavi-li záujem okrem univerzít z krajín V4 ãi EÚ ajpartneri z Indie, Indonézie, Iraku, Thajska,Kirgizska ãi Turecka.

V rámci vzdelávacieho projektu Ekonomic-ké vzdelávanie pre rozvoj vidieka podpore-ného Programom rozvoja vidieka SR v ro-koch 2007 – 2013 sa 17. augusta zúãastnilaskupina reprezentantov obecn˘ch samo-správ spolu s vami ako odborn˘m garantomprojektu na ‰tudijnej náv‰teve v ECOUNESCO centre v írskom Dubline. Urãitemáte na túto náv‰tevu Ïivé spomienky…

Tento projekt vnímam ako príklad zmyslu-plnej aktivity na‰ej univerzity v oblasti ìal‰ie-ho vzdelávania pre slovensk˘ vidiek, ão po-tvrdila aj atmosféra náv‰tevy a spokojnosÈ

60 rokov v˘chovy odborníkov pre agrosektor

Slovenská poºnohospodárska univerzita v Nitre (SPU) oslávila 13. septembra 60. v˘roãie svojho vzniku.Pozvanie na slávnostné zasadnutie Vedeckej rady SPU prijal aj prezident SR Ivan Ga‰paroviã,

na podujatí bol prítomn˘ aj minister ‰kolstva, vedy, v˘skumu a ‰portu SR Du‰an âaploviã, ministerpôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ªubomír Jahnátek, ako aj mnoÏstvo v˘znamn˘ch domácich

a zahraniãn˘ch predstaviteºov reprezentujúcich akademick , hospodársky a spoloãensk˘ Ïivot. âasopis Parlamentn˘ kuriér oslovil rektora SPU a súãasne poradcu predsedu vlády SR

pre oblasÈ pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Dr.h.c. prof. Ing. Petra BIELIKA, PhD.

Podºa dohody by sa mala kvóta EÚ na do-voz vysokokvalitného hovädzieho zv˘‰iÈ na48 200 ton. Spojené ‰táty a Kanada uÏ upus-tili od odvetn˘ch opatrení proti zákazu dovo-zu hormonálne upraveného hovädzieho a zru-‰ili clá na ‰irokú ‰kálu v˘robkov z 26 ãlen-sk˘ch ‰tátov EÚ (v‰etky ãlenské ‰táty s v˘-nimkou Veºkej Británie), v hodnote vy‰e 250miliónov americk˘ch dolárov (v dne‰n˘chcenách). „Dlhotrvajúci spor sa skonãil a do-speli sme k rie‰eniu v˘hodnému pre kaÏdého.Európsky parlament urobil krok, ktor˘ posil-ní transatlantické obchodné väzby,“ poveda-la spravodajkyÀa Godelieve QUISTHOUDT-ROWOHL (EPP, DE).

HISTÓRIA OBCHODNEJ VOJNYSpor o hormonálne upravované hovädzie

mäso ovplyvÀuje transatlantické obchodnévzÈahy uÏ od roku 1988, keì EÚ, v obavách ozdravie svojich obãanov, zakázala dovoz ho-vädzieho mäsa o‰etreného niektor˘mi rastov˘-mi hormónmi. Obmedzenie sa t˘kalo najviacdovozu zo Spojen˘ch ‰tátov a Kanady, ktorév roku 1996 tento zákaz napadli na pôde Sve-tovej obchodnej organizácie. Následne im bolopovolené uvaliÈ obchodné sankcie na v˘robkyEÚ v hodnote 116,8 miliónov americk˘ch do-lárov a 11,3 miliónov kanadsk˘ch dolárovroãne. Tieto clá viedli k obmedzeniu dovozuz EÚ a strate podielu na trhu pre európskychv˘robcov. Medzi produkty, na ktoré zaviedliUSA a Kanada sankcie, patrili napr. európskev˘robky z hovädzieho a bravãového mäsa,francúzsky syr Roquefort, ãokoláda, ovocnédÏúsy, dÏemy a ãerstvé hºuzovky.

OBOJSTRANNE V¯HODNÉ RIE·ENIEV máji 2009 sa Európska komisia a ame-

rická vláda dohodli na postupnom zmierÀo-vaní americk˘ch sankcií voãi v˘robkom zEÚ a postupnom zvy‰ovaní európskych kvótpre vysoko kvalitné hovädzie, ktoré neboloupravované hormónmi. Svoje sankcie USAzru‰ili v máji 2011. Zo zru‰enia americk˘cha kanadsk˘ch sankcií najviac profitujú Ta-liansko (export v hodnote vy‰e 99 miliónovamerick˘ch dolárov), Poºsko (25 miliónovdolárov), Grécko a Írsko (obe krajiny po 24miliónoch dolárov), Nemecko a Dánsko (po19 miliónoch dolárov), Francúzsko (13 milió-nov dolárov) a ·panielsko (9 miliónov dolá-rov).

Poslanci EP schválili ústupky znamenajúce koniec dvadsaÈroãného sporu EÚ s USA a Kanadou kvôli dovozuhormonálne upraveného hovädzieho mäsa. Dohoda umoÏÀuje EÚ ponechaÈ v platnosti zákaz jeho dovozu

na svoje územie, v˘menou za zv˘‰enie kvóty na dovoz vysokokvalitného hovädzieho mäsa z USA a Kanady.

VíÈazstvo oboch stránKoniec obchodnej vojny o hormonálne upravené hovädzie

21

úãastníkov vzdelávacieho projektu. Okremoboznámenia sa so skúsenosÈami vo vzdeláva-ní pre udrÏateºn˘ rozvoj a kurzami zameran˘-mi na komunitn˘ rozvoj, vodcovstvo, prácu smládeÏou a environmentálne vzdelávanie smesi spoloãne so starostami slovensk˘ch obcí od-skú‰ali modely interaktívnej v˘uãby a obe stra-ny prezentovali aj prípadové ‰túdie na uvede-né témy. Náv‰teva Eco Unesco centra vyústi-la do návrhu spoloãného projektu starostovzúãastnen˘ch obcí v spolupráci s SPU a do pod-písania Memoranda o spolupráci medzi obomain‰titúciami. To umoÏní prípravu spoloãn˘chaktivít v tzv. „zelenom“ vzdelávaní pre vidiek,ako aj rozvíjanie aktivít v oblasti odpadovéhohospodárenia, krajinotvorby a ekológie pre‰tudentov SPU v rámci oznaãenia „Moja zele-ná univerzita“.

SPU vychovala za t˘ch 60 rokov uÏ viac ako63-tisíc absolventov. Ako hodnotíte súãasnúúroveÀ slovenského vysokého ‰kolstva kon-krétne v oblasti v˘chovy odborníkov preagrosektor? Sú schopní uplatniÈ sa na súãas-nom pracovnom trhu? Lebo „Slovensko na-ozaj potrebuje flexibiln˘ch a erudovan˘chpoºnohospodárskych odborníkov, ktorí po-môÏu pri re‰tartovaní slovenského poºnohos-podárstva a potravinárstva,“ ako povedal naslávnostnom zasadaní Vedeckej rady SPUminister pôdohospodárstva a rozvoja vidie-ka SR ªubomír Jahnátek...

Pokiaº ide o SPU, na ‰iestich fakultách po-skytujeme skutoãne ‰iroké spektrum vzdelanianielen v oblasti poºnohospodárstva, ale aj vpríbuzn˘ch biologick˘ch, technick˘ch a spolo-ãensko-vedn˘ch odboroch. Uchádzaãi o ‰tú-dium na univerzite si môÏu vyberaÈ aj z tak˘choblastí ‰túdia, ako je napríklad agropotravinár-stvo, potravinové zdroje, hipológia, genetika,v˘Ïiva ºudí, biotechnológie, bezpeãnosÈ potra-vín, strojárenská v˘roba poºnohospodárskych

strojov a zariadení, kvalita produkcie, rozvoj vi-dieka a regiónov, európske rozvojové progra-my, záhradníctvo, krajinná architektúra, ekono-mika a riadenie podnikov, medzinárodn˘ ob-chod s poºnohospodárskymi komoditami, mar-keting a ìal‰ie. MôÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe na‰auniverzita pruÏne reaguje na poÏiadavky pra-xe, ako aj na nové smery vo v˘skume. Ponú-ka ‰tudentom veºa zaujímav˘ch a atraktívnych‰tudijn˘ch programov, ktoré môÏu plne uspo-kojiÈ ich túÏbu po poznaní. Hlavnou otázkou jev‰ak uplatnenie absolventov. Hoci na univer-zite ‰tuduje viac ‰tudentov ako pred dvadsia-timi rokmi, len zlomok z nich konãí v poºno-hospodárstve. Preão? Na‰i absolventi sa úspe‰-ne uplatÀujú aj na nepoºnohospodárskychtrhoch práce, ako je napr. strojárstvo, malé a

stredné podnikanie, v in‰titúciách verejnej sprá-vy na v‰etk˘ch stupÀoch, v orgánoch ‰tátnejsprávy, v ‰kolstve, vedeck˘ch in‰titúciách, vbankovníctve, poisÈovníctve, poradenstve, di-plomacii a pod. Na univerzite úspe‰ne rozví-jame systém kariérneho poradenstva, pre zá-stupcov praxe kaÏdoroãne organizujeme trhpracovn˘ch príleÏitostí, kde dochádza nielen kpriamej komunikácii a konfrontácii poÏiada-viek zo strany zamestnávateºov na ‰tudentov,ale hovorí sa aj o platov˘ch podmienkach, o ka-riérnom raste a pod. Na univerzite sa osvedãilprojekt absolventsk˘ch praxí v zahraniãí, kto-r˘m kaÏdoroãne vytvárame priestor na ‰ir‰ieuplatnenie na‰ich absolventov na európskomtrhu práce.

S L O V E N S K É · K O L S T V O

Na slávnostnom zasadnutí Vedeckej rady SPU pri príleÏitosti 60. v˘roãia vzniku Slovenskej poºnohospodárskej univerzityv Nitre vystúpil aj prezident SR Ivan Ga‰paroviã.

N Á R O D N Á R A D A S R

22

Poºnohospodárstvo zohráva v ekonomikekaÏdého ‰tátu nezastupiteºnú úlohu, plnímnohé v˘znamné funkcie. Ekonomiku poº-nohospodárstva charakterizuje pokles po-dielu na rozhodujúcich ukazovateºoch ná-rodného hospodárstva – hrubej pridanejhodnote, medzispotrebe a zamestnanosti,priãom kaÏdoroãne od vstupu Slovenska doEÚ je konkurencieschopnosÈ jeho v˘rob-kov znaãne diferencovaná a bez podpôrby väã‰ina z nich bola stratová. Ako hod-notíte doteraj‰í v˘voj a perspektívu tohtoodvetvia na Slovensku?Martin Fecko: Na perspektívy slovenskéhopoºnohospodárstva sa treba pozeraÈ v európ-skom kontexte. Poºnohospodárstvo bolo a jekonfrontované s potrebou prispôsobovaÈ saneustále meniacim sa podmienkam, adapto-vaÈ sa na jednotnom európskom trhu, vytvo-riÈ konkurenãné prostredie, otvoriÈ sa svetu arazantne zv˘‰iÈ ekonomickú efektívnosÈ v˘-roby a ponuky poºnohospodárskych produk-tov. Oãakávan˘ rozmach agrosektora podºafarmárskeho vzoru nenastal. Nበagrosektora vidiek doplatili na likvidáciu mnoÏstva pro-sperujúcich roºníckych druÏstiev a ‰tátnychmajetkov. Súãasná situácia je neuspokojivá.Zvy‰uje sa opodstatnená kritika nedostatkukvalitn˘ch potravín, rastie nezamestnanosÈ –emigrácia hlavne z vidieka, hromadia sa dô-sledky nedostatoãného vyuÏívania, devastá-cia pôdneho a lesného fondu, veºké sú aj stra-ty v oblasti vodného hospodárstva. Je po-trebné prijaÈ zásadné rie‰enia na efektívnej-‰ie vyuÏitie a ochranu domácich zdrojov, oso-bitne pôdy, lesov a vody – zabezpeãovanie do-

statoãnej a bezpeãnej v˘Ïivy – v˘razné zv˘-‰enie zamestnanosti v agrosektore a nadväz-n˘ch odvetviach a oblastiach a ochrany Ïivot-ného prostredia. ·tát a na‰i predstavitelia vmedzinárodn˘ch organizáciách by mali zabez-peãiÈ pre Slovensko v Európskej únii taképodmienky, ktoré budú viesÈ k vyrovnaniunielen povinností, ale aj príleÏitostí pre na‰ichpôdohospodárov, potravinárov, vodohospodá-rov, lesn˘ch hospodárov a súvisiacich odvet-ví. ZabrániÈ tomu, aby sa kvalitná pôda prenízke hodnotenie nedostávala za smie‰neceny do rúk t˘ch, ktorí ju vyuÏívajú na nepro-dukãné úãely (logistické centrá...) a ãasto ajzahraniãn˘m subjektom, ktoré majú záujemo zisk bez ohºadu na na‰e potreby. Aj na-priek tomu, Ïe máme základné podmienky,pokr˘vame spotrebu potravín z vlastnej pro-dukcie len z necelej polovice. Väã‰iu ãasÈ –ãasto v neuspokojivej kvalite – sme nútení do-váÏaÈ zo zahraniãia. Podºa odborníkov mámepredpoklady vyprodukovaÈ kvalitnú zeleninunie pre 5 a pol milióna, ale pre 10 miliónovºudí a zamestnaÈ pritom desaÈtisíce ºudí, kto-rí odchádzajú za prácou do zahraniãia.Zsolt Simon: Odvetvie poºnohospodárstvanie je vyuÏité v plnom potenciáli, ktor˘ naSlovensku existuje. Je faktom, Ïe pokles spô-sobil aj mimoriadne r˘chly rast priemyslu.Perspektíva je nesmierne vysoká a aj potreb-ná z hºadiska slovenského vidieka. Poºno-hospodárstvo by malo produkovaÈ dostatoksurovín pre potravinársky priemysel mini-málne na úrovni produktov, ktoré dnes dová-Ïame a sme schopní efektívne ich vyrobiÈ. Prinaplnení tohto cieºa je moÏné podºa VUEPPvytvoriÈ aÏ 15 000 pracovn˘ch miest.

Otázka potravinovej bezpeãnosti a sebes-taãnosti je strategická, priãom ide aj ootázky rozvoja vidieka, ãi zníÏenia neza-mestnanosti najmenej kvalifikovanej pra-covnej sily v kaÏdom ‰táte. Podºa vá‰honázoru je politika rezortu v súlade s taktodefinovan˘m cielením?Martin Fecko: Odborná verejnosÈ z radovpôdohospodárov a potravinárov dlhodoboupozorÀuje na nízku potravinovú sebestaã-nosÈ, a t˘m aj potravinovú bezpeãnosÈ Sloven-ska prostredníctvom domácich v˘robcov. Vprípade, Ïe sa situácia nezlep‰í, za niekoºko ro-kov ‰tát nebude schopn˘ uÏiviÈ svojich obyva-teºov. Ako uvádzajú ‰tatistiky, je potravinovábezpeãnosÈ na Slovensku na úrovni 45 – 50 %.Zaãiatkom deväÈdesiatych rokov 20. storoãia

sa pritom pohybovala v priemere na úrovni 80%. Tak˘to pokles nezaznamenala ani jedna eu-rópska krajina spomedzi ‰tátov EÚ. Na zhor-‰ujúci sa stav v sektore Ïivoãí‰nej v˘robyupozorÀujú v˘robcovia krmív. V mnoh˘chprípadoch sa ukonãilo prevádzkovanie kom-pletn˘ch fariem a podnikov Ïivoãí‰nej v˘ro-by, ‰pecializovan˘ch na chovy o‰ípan˘ch, aleaj hydiny a dojníc. V nimkou nie sú dokoncaani stabilizované chovy s dobre vybudovanouinfra‰truktúrou, rekon‰truované z fondov EÚ.Neustály pokles poãtu stavov zvierat a zv˘‰e-n˘ dovoz Ïivoãí‰nych komodít má za násle-dok, Ïe slovenskí farmári majú váÏne existenã-né a finanãné problémy. Potravinová sebestaã-nosÈ a bezpeãnosÈ Slovenska je ohrozená. Do-stali sme sa do priamej závislosti a zabezpe-ãiÈ v˘Ïivu obyvateºov dokáÏeme uÏ len nákup-mi zo zahraniãia. Potravinová bezpeãnosÈ unás za posledn˘ch 20 rokov nepatrila medzi‰tátne priority. Niektoré predchádzajúce vlá-dy v ãase transformácie ekonomiky buì nena‰-li spôsob, ako sa vyrovnaÈ s agrárnou a vidiec-kou politikou, alebo ho zºahãovali. Za príãi-nu úpadku celého agropotravinárskeho sekto-ra sa pokladá nevydarená ekonomická trans-formácia, siln˘ konkurenãn˘ tlak zo zahrani-ãia, nekontrolovan˘ nástup zahraniãn˘ch ob-chodn˘ch systémov na nበtrh, dvojr˘chlost-ná spoloãná poºnohospodárska politika EÚ,ktorá znev˘hodÀuje na‰ich poºnohospodárov,ale aj niektoré nesprávne politické rozhodnu-tia na národnej úrovni. Na‰ím cieºom by malobyÈ prinavrátiÈ Slovensku status tradiãnéhoproducenta potravín, ktor˘ je schopn˘ zabez-peãiÈ v˘Ïivu svojho obyvateºstva z vlastn˘ch

Strácame sebestaãnosÈ – dokedy?

Îijeme v hektick˘ch ãasoch, valia sa na nás pohromy slabej úrody, neustáleho zvy‰ovania cien potravína stagnácie platov, ohrozenia zdravia a aj Ïivota nekvalitn˘mi dovozov˘mi potravinami, v˘robkami na jednej

strane a volaním o záchranu na‰ich domácich poºnohospodárov, ktorí iba zniÏujú a likvidujú chov, v˘merypestovania plodín, ru‰enia spracovateºského priemyslu. Stávame sa ãoraz závislej‰í od ich dovozu a ako nás

presviedãajú posledné dni, zostávame zaskoãení, ak nekvalitné produkty ohrozujú dokonca aj Ïivoty na‰ichobãanov – nekvalitné vajcia, skazené mäso, vodnatá hydina a metanol v destilátoch.

Do ankety na tieto témy sme pozvali predstaviteºov V boru NR SR pre pôdohospodárstvo a Ïivotné prostredie,odpoveì sme v‰ak dostali iba od dvoch ãlenov Martina FECKA (OªaNO) a Zsolta SIMONA (Most-Híd).

Pripravila Marta Toma‰oviãová.

23

zdrojov. PozornosÈ by sa mala sústrediÈ navypracovanie ucelenej agropotravinárskej aobchodnej koncepcie, ktorá by urãila súãasn˘stav, nastavila ciele a spôsoby, ak˘mi sa knim dopracujeme. ëal‰ou z priorít je spoloã-ná poºnohospodárska politika EÚ v rokoch2014 – 2020, zameraÈ sa v rámci nej na zme-nu návrhov Európskej komisie, ktoré nezod-povedajú národn˘m záujmom Slovenska adiskriminovali by roºníkov v nasledujúcomprogramovacom období. A v neposlednomrade cieºavedomá podpora zvy‰ovania preda-ja domácich poºnohospodárskych a potravinár-skych v˘robkov s cieºom zv˘‰iÈ potravinovúbezpeãnosÈ a sebestaãnosÈ Slovenska a vi-diecku zamestnanosÈ. Primárnou funkcioupoºnohospodárstva je produkcia potravín apriemyslov˘ch surovín. Najspoºahlivej‰ím ga-rantom potravinovej bezpeãnosti je v˘konnéa medzinárodne konkurencieschopné poºno-hospodárstvo vlastnej krajiny.Zsolt Simon: Súãasná politika rezortu nesle-duje zv˘‰enie poãtu zamestnan˘ch na vidie-ku v rezorte pôdohospodárstva. V ‰tátnomrozpoãte na rok 2012 boli vyãlenené na pro-gram vidieckej zamestnanosti 2 mil. eur. Vlá-da R. Fica túto ãiastku zníÏila na 660 tis. eura realizácia programu neustále me‰ká. Tentoprogram sme plánovali práve z dôvodu, Ïe do-káÏe vytvoriÈ miesta tam, kde nie je Ïiadna inf-ra‰truktúra a ani mobilita nezamestnan˘ch.

Návrat k produkãnej funkcii poºnohospo-dárstva môÏe zabezpeãiÈ nové rozpoãtovéobdobie a nová spoloãná poºnohospodárs-ka politika po roku 2013. Ak nevyuÏijemev‰etky moÏnosti v období kreovania novejSPP, zlikvidujeme posledné pozostatky Ïi-voãí‰nej v˘roby, ktorá viaÏe znaãné mnoÏ-stvo pracovníkov a v˘znamn˘m spôsobompoznaãíme do budúcnosti slovensk˘ vidiek.Pritom úroveÀ na Slovensku je v porovna-ní s krajinami V4 najniωia. V ãom vidítehlavné príãiny?Martin Fecko: Po vstupe Slovenska do EÚroku 2004 sa slovensk˘ agrosektor hodnotí vrámci spoloãnej poºnohospodárskej politikyEÚ. Pred vstupom bola podpora poºnohospo-dárstva v Slovenskej republike niωia neÏ vÚnii, v posledn˘ch rokoch pred vstupom satento rozdiel mal tendenciu zvy‰ovaÈ. Poklesúrovne podpory poºnohospodárstva v EÚ jedôsledkom zniÏovania podpory cien, ãím sazniÏuje aj podpora jednotliv˘ch komodít. Ná-rastu konkurenãného tlaku sú vystavení ajv˘robcovia na Slovensku. Úpadok Ïivoãí‰nejv˘roby na Slovensku je celoplo‰n˘. Naprík-lad do roku 2008 boli zmeny vo v˘robe mlie-ka na úrovni Slovenska nev˘razné, no v niek-tor˘ch krajoch – Banská Bystrica, Ko‰ice,Trenãín, Bratislava, Pre‰ov uÏ predznaãova-li, Ïe ani rast úÏitkovosti v produkãn˘ch kra-joch – Trnava, Nitra tento v˘voj nezvráti.Následn˘ pád cien mlieka ovplyvnil uÏ celéSlovensko. V voj v˘roby hovädzieho mäsamal podobn˘ charakter a v˘roba bravãovéhomäsa poklesla v priemer na úroveÀ 50 % predvstupom do EÚ. Po roku 2008 s v˘nimkouTrnavského kraja smerovala v niektor˘chkrajoch k zániku v˘roby. Svoje zohráva aj sa-motná podpora Spoloãenstva pre rozvoj vidie-ka na roky 2007 – 2013 podºa ãlensk˘ch ‰tá-tov. Z krajín V4 získava najviac z podpory EÚrozlohou i poãtom obyvateºstva najväã‰ie

Poºsko. Maìarsko a âeská republika sú sipoãtom obyvateºov i rozlohou blízke, av‰akdo maìarsk˘ch vidieckych regiónov sa dosta-ne aÏ o miliardu eur viac ako na vidiek v âe-skej republike.Zsolt Simon: Hlavná príãina je v tom, Ïe na‰iv˘robcovia sú síce nauãení produkovaÈ kva-litne, ale predávajú na vagóny, hektolitre a niehotové v˘robky koneãnému spotrebiteºovi.SPP potrebujeme nastaviÈ tak, aby sme vyuÏi-li maximálne prírodn˘ potenciál a orientova-li sa na spotrebiteºa. Predaj v mieste v˘roby.

Posledné roky ukázali obrovské v˘kyvynielen v cenách komodít, ale i v prístupe‰tátov k potravinovej bezpeãnosti jednotli-v˘ch ‰tátov. EK tvrdí, Ïe nová SPP musí natieto poÏiadavky reflektovaÈ. UÏ v súãasnos-ti vieme, Ïe s najväã‰ou pravdepodobnos-Èou sa zachová princíp dvojpilierovej SPP.Vystupuje Slovensko v základn˘ch poÏia-davkách (odstránenie historického princí-pu, capping – stanovenie maximálnej v˘-‰ky platieb na podnik) jednotne spolu sostatn˘mi nov˘mi ‰tátmi Európskej únie,alebo kde sú na‰e rezervy?Martin Fecko: Farmárske organizácie z no-v˘ch ãlensk˘ch krajín EÚ prijali e‰te v minu-lom roku v Brne deklaráciu orientovanú pre-dov‰etk˘m na Európsky parlament, ktor˘schvaºuje legislatívu spojenú s reformou spo-loãnej poºnohospodárskej politiky. Podpísaliju mimovládne agrárne organizácie 7 nov˘chãlensk˘ch krajín Európskej únie a obsahuje ajjednotn˘ postup, pokiaº ide o vy‰‰ie spomí-nanú poÏiadavku. Záujmy Slovenska v tom-to smere veºmi aktívne zastupuje Slovenskápoºnohospodárska a potravinárska komora. Zsolt Simon: SPP nie je len dvojpilierová aleaj dvojr˘chlostná. Dôvodom je, Ïe staré ãlen-ské krajiny EÚ poskytujú svojim farmárom ajz vlastného rozpoãtu nad rámec SPP oveºa viacako dokáÏe SR. Máme dostatoãn˘ priestor nato, aby sme na‰li spojencov, v prípade cappin-gu – kde sme v minulom roku dosiahli blokaã-nú men‰inu spolu s âeskou republikou, Ne-meckom, Spojen˘m kráºovstvom, Bulharskoma Rumunskom – ‰koda, Ïe v súãasnosti sa vt˘chto rokovaniach nepokraãuje. Rovnako súrezervy v spájaní sa s krajinami, ktoré majúrovnak˘ názor na úhorovanie, odstránenie his-torického princípu, a pod.

Ako vnímate situáciu v súãasnosti, má Slo-vensko dostatok komplexn˘ch zákonov oÏivotnom prostredí a ochrane prírody, tzv.zelené zákony?Martin Fecko: Urãite sa v tomto smere náj-du rezervy. Prísºubom zlep‰enia môÏe byÈ ajfakt, Ïe ministerstvo Ïivotného prostredia pri-pravuje návrh nového zákona o ochrane prí-rody a krajiny. Je to aktuálne rie‰ená záleÏi-tosÈ, ktorá prispeje k roz‰íreniu a posilneniutzv. zelen˘ch zákonov. Táto úloha vyplynulaz legislatívnej úlohy vlády na rok 2011. Po-zitívne to hodnotím preto, Ïe teraj‰ie vedenieministerstva Ïivotného prostredia kontinuál-ne nadviazalo na predchádzajúce aktivity, po-kiaº ide o vytvorenie pracovnej skupiny preochranu prírody a krajiny. Jej cieºom zostalaaj naìalej v˘mena informácií, konzultácií akoordinácie medzi v‰etk˘mi ‰tátnymi a ne‰tát-nymi organizáciami, vedeck˘mi in‰titúciamia in˘mi zainteresovan˘mi skupinami, kto-

r˘ch sa ochrana prírody dot˘ka ak˘mkoºvekspôsobom, ão je takisto nesmierne dôleÏité.Chcem veriÈ, Ïe v‰etky vyhlásenia najvy‰-‰ích predstaviteºov rezortov Ïivotného prostre-dia a pôdohospodárstva o zlep‰ení komuniká-cie medzi lesníkmi, ochranármi a vlastníkmipozemkov posunú kvalitatívne ìalej úpravulegislatívy, ktorej ustanovenia sú v konfliktea vyvolávajú nedorozumenia a rôzny v˘klad.Som toho názoru, aby v‰etky pozemky, kto-ré ochraÀujeme v tom najprísnej‰om stupniochrany, boli ‰tátne a spravovala ich in‰titú-cia, ktorej náplÀou je ochrana prírody a kra-jiny. Musíme si uvedomiÈ, Ïe stále naráÏamea budeme naráÏaÈ na problém ‰tát a vlastník,s poÏiadavkou vlastníka na kompenzáciu priobmedzovaní nakladania s jeho majetkom.Túto filozofiu mal aj predchádzajúci ministerÏivotného prostredia, ktorú v‰ak nestihol zrea-lizovaÈ. Hºadanie rie‰enia, ako zosúladiÈ kom-petencie v chránen˘ch územiach, diskusie ofinanãn˘ch a ìal‰ích dosahoch pôsobenia ná-rodn˘ch parkov a ich plánovanej zonácie – tov‰etko môÏe prispieÈ k zvy‰ovaniu poãtukomplexn˘ch, tzv. zelen˘ch zákonov. Zsolt Simon: Slovensko má v súãasnosti ãas-to prísnej‰ie zákony k Ïivotnému prostrediuako sú poÏiadavky EÚ. Máme nedorie‰enú le-gislatívu, z ãoho platiÈ vlastníkom za majet-kovú ujmu z obmedzení. Mali by sme prehod-notiÈ rozsah aj predmet ochrany a chrániÈ to,ão skutoãne existuje a stojí za ochranu. Chrá-niÈ v‰etko, znamená nechrániÈ niã.

Podºa posledného hodnotenia OECD Slo-vensko stabilizovalo, resp. zníÏilo mnoÏ-stvo emisií aj napriek silnému hospodár-skemu rastu, treba v‰ak viac prepojiÈ po-litiky zamerané na zmenu klímy, energeti-ku a dopravu, posilniÈ podporu environ-mentálnych inovácií. Podºa vá‰ho hodnote-nia je Slovensko pripravené prijaÈ odporú-ãania na úpravu – reformu daní tak, abyprispievali k napæÀaniu cieºov v ochrane Ïi-votného prostredia na‰ej krajiny?Martin Fecko: Z posledného hodnoteniaOECD okrem iného vypl˘va potreba uprave-nia reformy daní tak, aby prispievala k napæÀa-niu cieºov v ochrane Ïivotného prostredia na-‰ej krajiny. ·ir‰ie vyuÏitie environmentál-nych daní by mohlo pomôcÈ k zníÏeniu schod-ku verejn˘ch financií. MoÏnou cestou rie‰e-nia ekonomick˘ch a environmentálnych v˘-ziev Slovenska v ãase súãasnej hospodárskejkrízy je aj podpora ekoinovácií. Na nastúpe-nej ceste k zelenému rastu je v‰ak nevyhnut-nou podmienkou posilnenie základnej inovaã-nej kapacity, napríklad podporou vy‰‰iehovzdelávania, medzinárodnej spolupráce vovede a technológiách a v˘raznej‰ie zapojeniesúkromného finanãného sektora do podporyvedy a v˘skumu. Ak vychádzame z aktuálne-ho Programového vyhlásenia vlády na roky2012 – 2016, jednou z kºúãov˘ch úloh vládyje zaloÏiÈ dlhodobé tendencie na hospodársky,sociálny, environmentálny a vedecko-tech-nick˘ rozvoj Slovenskej republiky a na zlep-‰enie kvality Ïivota. Dá sa to chápaÈ aj tak, Ïevláda je pripravená a poãíta s prijatím odpo-rúãania na úpravu – reformu daní s cieºomochrany Ïivotného prostredia na Slovensku.Zsolt Simon: Cieº nedosiahneme zdaÀova-ním, ale zreálnením potrieb a aj spôsobuochrany.

N Á R O D N Á R A D A S R

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A S R

24

âo je v súãasnosti dôleÏité pri posudzovanív˘znamu lesov pre spoloãnosÈ z hºadiskaplnenia v‰etk˘ch ich funkcií a reprodukãnejstability?

SpoloãnosÈ si na jednej strane stále viac uve-domuje dôleÏitosÈ a v˘znam nenaru‰eného Ïi-votného prostredia pre nበÏivot, na druhej stra-ne ãlovek svojou ãinnosÈou naru‰uje rovnová-hu v prírode a po‰kodzuje Ïivotné prostredie.Lesy sú zloÏit˘ ekosystém a naru‰enie rovno-váhy jeho zloÏiek môÏe r˘chlo viesÈ k celkové-mu naru‰eniu jeho stability. Preto je dôleÏiténájsÈ rovnováhu medzi vyuÏívaním lesa a jehoochranou s dôsledn˘m uplatÀovaním základ-n˘ch pilierov trvalo udrÏateºného rozvoja, toznamená rovnováhy jeho ekologick˘ch, ekono-mick˘ch a sociálnych funkcií.

Pozrime sa najprv na ekonomick˘ aspekt. ªu-dia ho vnímajú väã‰inou cez ÈaÏbu a vyuÏíva-nie dreva.

ËaÏba a vyuÏívanie dreva je najv˘znamnej-‰ou ekonomickou ãinnosÈou v lesoch. Nie jev‰ak jedinou. Lesy poskytujú aj ìal‰ie produk-ty a sluÏby, ktoré priná‰ajú ekonomick˘ efekt.Z produktov sú to napríklad lesné plody, divi-na, ozdobná ãeãina, vianoãné stromãeky, med.Lesy v‰ak poskytujú aj také sluÏby, ktoré smedoteraz nedokázali ekonomicky vyjadriÈ, alebez ktor˘ch sa dokonca nevieme zaobísÈ. Na-príklad produkcia vody a hospodárenie s vodou,produkcia kyslíka, rekreácia a ìal‰ie. Preto sav súãasnosti rozvíjajú metodiky na zahrnutie t˘-chto sluÏieb do ekonomick˘ch kalkulácií príno-sov lesov. V‰eobecne sa poãíta, Ïe prínosy z t˘-chto hmotn˘ch a nehmotn˘ch sluÏieb lesovniekoºkonásobne prevy‰ujú drevoprodukãnúfunkciu. Treba rozvinúÈ aj ‰tátnu politiku k naj-nov‰iemu medzinárodnému trendu rozvoja spo-loãnosti na báze tzv. zelenej ekonomiky. Tu je

nevyhnutné nájsÈ súlad medzi vyuÏívaním prí-rodn˘ch zdrojov a ich ochranou.

Je docenen˘ aj ekologick˘ aspekt lesov apriná‰ajú lesy oãakávan˘ a poÏadovan˘ úÏi-tok?

V˘znam ekologického aspektu lesov stálerastie aj v súvislosti so zvy‰ovaním ekologic-kého povedomia ºudí a negatívnym dopadom ci-vilizaãn˘ch aktivít na Ïivotné prostredie. Dlho-dobé negatívne vplyvy, napríklad priemysel-n˘ch emisií a zneãisÈovania ovzdu‰ia, ovplyv-Àujú aj odolnosÈ zloÏit˘ch lesn˘ch ekosystémov,ão sa v súãasnosti v˘znamne odráÏa na zdravot-nom stave lesov. Najviac sa to prejavuje nasmrekov˘ch lesoch, ktoré sú oslabené na veº-k˘ch plochách a dochádza k ich narú‰aniu bio-tick˘mi aj abiotick˘mi ‰kodliv˘mi faktormi.

Treba v‰ak braÈ do úvahy aj vplyv a dôsled-ky klimatickej zmeny na prírodu a zvlá‰È na les-né ekosystémy. Obnova a Ïivotn˘ cyklus lesovsa uskutoãÀuje v období desiatok rokov. Je pre-to veºmi dôleÏité zohºadÀovaÈ pri v‰etk˘ch zá-sahoch aj tento dlhodob˘ vplyv. V sledky po-zorovaní, aj niektoré praktické dopady vplyvovpoãasia ukazujú, Ïe treba poãítaÈ s posunom kli-matick˘ch pásiem a dopadom na stabilitu les-n˘ch ekosystémov, ktoré sa v súãasnosti obno-vujú, o niekoºko desiatok rokov.

Nie je t˘m ohrozená podstata lesa?Myslím, Ïe nie. Príroda je naozaj mocná a po-

stupne si poradí aj s tak˘mi situáciami. V sú-ãasnosti sa v odbornej aj laickej verejnosti naj-viac diskutuje o rie‰ení situácie pri odumiera-ní lesa, vetrov˘ch a kôrovcov˘ch kalamitách.âasÈ odborníkov aj verejnosti sa prikláÀa k ná-zoru, Ïe treba v‰etko nechaÈ na prírodu a do t˘-chto procesov nezasahovaÈ, k˘m druhá ãasÈchce naopak drevo z po‰koden˘ch lesov vyÈa-ÏiÈ. Tu by som sa chcel vrátiÈ k trom pilieromtrvalo udrÏateºného rozvoja. Okrem ekologic-kého hºadiska obnovy lesov treba braÈ do úva-hy aj ekonomické a sociálne hºadisko. Treba vi-dieÈ aj drevo ako surovinu pre priemysel, pra-covné príleÏitosti pre obyvateºstvo a ìal‰ie fak-tory. Preto je potrebné tieto otázky rie‰iÈ prezie-ravo a komplexne.

Sú dobre nastavené odborné, spoloãenské, le-gislatívne aj politické pravidlá na to, abyhodnota lesa bola jasná a pre kaÏdého pri-bliÏne rovnako v˘znamná?

Zaãnem t˘mi politick˘mi. Programové vy-hlásenie súãasnej vlády povaÏuje za ‰tátny zá-ujem Slovenskej republiky dosiahnutie a udrÏia-vanie vysokej kvality Ïivotného prostredia,ochranu a racionálne vyuÏívanie prírodn˘chzdrojov pri zachovávaní princípov trvalo udrÏa-teºného rozvoja. Toto dáva jasn˘ politick˘ rá-mec aj pri hºadaní spoloãn˘ch rie‰ení ochrany

a vyuÏívania lesov. Záujem spoloãnosti je najednej strane priaznivo naklonen˘ starostlivos-ti o prírodu a ochranu Ïivotného prostredia. Nadruhej strane sa dosÈ necitlivo správame k prí-rode, ãoho dôkazom sú napríklad aj ãierneskládky odpadov hádam na okraji kaÏdej dedi-ny. Preto programy vzdelávania, ‰írenia infor-mácií a objasÀovania problematiky ‰irokej ve-rejnosti povaÏujem za kºúãov˘ nástroj naovplyvÀovanie kaÏdého z nás k ‰etrnému prí-stupu k prírode a ochrane Ïivotného prostredia.Bez aktívneho prístupu kaÏdého z nás budeprávo na ochranu Ïivotného prostredia, zakot-vené v Ústave Slovenskej republiky, len dekla-ratívne. OdbornosÈ ºudí vyjadrujúcich sa k pro-blematike ochrany prírody a obhospodarovanílesn˘ch ekosystémov povaÏujem za vysokú.Ch˘ba v‰ak komplexnosÈ rie‰ení. V Ïiadnomprípade nemôÏem spochybÀovaÈ odbornosÈniektor˘ch stanovísk, av‰ak jednostrannosÈ ná-zorov je v mnoh˘ch prípadoch prekáÏkou hºa-dania optimálnych rie‰ení. V legislatívnej ob-lasti vidím viacero nedostatkov.

âo treba legislatívne dopracovaÈ pre jed-noznaãn˘ prínos jednotného prístupu kochrane prírody a obhospodarovania lesov?

Koneãne treba na stôl poloÏiÈ naraz zákonyo lesoch, o ochrane prírody a krajiny a o poºov-níctve a zosúladiÈ ich obsah. V‰etky tri pôsobiav tom istom prostredí a v‰etky deklarujú záujemo ão najlep‰í stav a harmóniu v prírodnom pro-stredí. Stav je v‰ak tak˘, Ïe rozhodovanie ‰tát-nych orgánov vedie k absurdn˘m situáciám, keìrozhodnutie ‰tátnej správy lesného hospodár-stva, legálne podºa zákona o lesoch je v rozpo-re s rozhodnutím ‰tátnej správy ochrany príro-dy podºa príslu‰ného zákona o ochrane príro-dy a krajiny.

Aké je najviac diskutované opatrenie, ktoréby malo slúÏiÈ pre ochranu lesa ak˘ je v˘vojv lesnom hospodárstve?

Urãite je to dlhodobá kauza Kôprovej a Ti-chej doliny. Îiaºbohu, k rie‰eniu sa v tom ob-dobí neviedla odborná diskusia, ale skôr záko-pová vojna. Nie je to v‰ak prípad len na Slo-vensku, ale s podobn˘mi problémami sa paso-vali a pasujú aj napríklad v Nemecku, ãi âeskejrepublike.

V súãasnosti je to diskusia o rozsahu a spô-sobe ochrany lesn˘ch ekosystémov v oblastiachs vy‰‰ími stupÀami ochrany prírody podºa stup-nice IUCN. Objavil sa nov˘ fenomén takzva-n˘ch bezzásahov˘ch území. ·iroko je mediali-zovaná otázka vyhlasovania pralesov. Myslímsi, Ïe aj v t˘chto prípadoch ch˘ba komplexn˘prístup k rie‰eniu z pohºadu troch pilierov trva-lo udrÏateºného rozvoja. Bez zohºadÀovaniaekonomick˘ch a sociálnych dopadov nie jemoÏné trvalo udrÏaÈ ani ten ekologick˘ pohºad.

Integrovaná ochrana prírody

Berieme ako v‰eobecne uznávan˘ fakt, Ïe lesy tvoria základnú zloÏku prírodného prostredia a súnajv˘znamnej‰ím krajinotvorn˘m prvkom. Nie je nové ani kon‰tatovanie, Ïe lesy plnia nielen hospodárske, ale aj

ìal‰ie dôleÏité funkcie, Ïe sú nevyhnutné pre ochranu pôdy, vody, ale aj klímy... A tak ich ochrana je prirodzenánielen zo strany ‰tátu, ale je potrebná aj zo strany verejnosti. Viac v rozhovore so ‰tátnym tajomníkom

Ministerstva Ïivotného prostredia SR Jánom ILAVSK¯M, ktor˘ vedie redaktorka Anna Komová.

25

D R E V O S P R A C U J Ú C I P R I E M Y S E L

Je to v˘sledok investícií z roku 2009, keì

firma vybudovala su‰iareÀ a roz‰írila svo-

je strojné vybavenie o hobºovacie a profi-

lovacie automaty, ão jej umoÏnilo oboha-

tiÈ svoju ponuku o su‰ené rezivo a zároveÀ

zaradiÈ do v˘robného programu aj lepené

produkty.

Do novej v˘robnej haly umiestnila mo-

dernú taliansku v˘robnú linku na produk-

ciu dæÏkovo nadpájan˘ch KVH hranolov,

ktoré má medziãasom aj certifikované, le-

pen˘ch nosníkov˘ch hranolov BSH a

vrstven˘ch hranolov DUO a TRIO. Na za-

ãiatku sa tieto produkty vyváÏali prevaÏne

do zahraniãia, ale postupne si aj na Slovens-

ku nachádzajú svoje odbytové cesty. A to

aj vìaka tomu, Ïe podnik po kúpe centra na

opracovanie hranolov roz‰íril svoje sluÏby

o v˘robu stre‰n˘ch kon‰trukcií, prístre-

‰kov, altánkov, aÏ po v˘robu kompletn˘ch

kon‰trukcií na drevodomy, ktoré toto mo-

derné CNC-zariadenie dokáÏe na základe

projektu presne napíliÈ do podoby „skladaã-

ky“ a stavba sa na mieste urãenia podºa

presného oznaãenia jednotliv˘ch kompo-

nentov, ktoré stroj urobí, uÏ len poskladá.

PRP, s. r. o., ponúka realizáciu tak˘chto sta-

vieb od prípravy projektu aÏ po koneãnú

montáÏ.

Produkcia ãerstvého reziva (hranoly, do-

sky, for‰ne, laty rôznych rozmerov a dæÏok)

sa naìalej vyváÏa prevaÏne do zahraniãia,

priãom firma musela prehodnotiÈ svoju ob-

chodnú politiku a preorientovaÈ sa z maìar-

ského trhu, na ktorom zaãínala, na iné trhy.

V men‰ích mnoÏstvách dodáva ãerstvé re-

zivo aj do ‰tátov EÚ a nebráni sa ani v˘-

vozu do v˘chodnej Európy ãi Ázie.

V duchu hesla „nበzákazník, nበpán“

sa firma snaÏí vychádzaÈ svojim zákazní-

kom v ústrety a plniÈ ich individuálne po-

Ïiadavky a predstavy, ão sa t˘ka kvality re-

ziva, rozmerov, prípadne ìal‰ieho opraco-

vania, ãi o‰etrenia. Na poÏiadanie zákazní-

ka je samozrejmosÈou napr. impregnácia re-

ziva, ktoré o‰etrením ochrann˘mi nátermi

získava odolnosÈ voãi drevokaznému hmy-

zu, hubám a plesniam a t˘m sa zvy‰uje

jeho ÏivotnosÈ.

Kvalita dodávan˘ch produktov je síce pre

PRP, s. r. o., úplnou samozrejmosÈou, av-

‰ak pri spolupráci s obchodn˘mi partner-

mi z rôznych krajín sa nevyhne ani dokla-

dovaniu kvality certifikátmi. V roku 2008

zaviedla a trvalo udrÏiava certifikovan˘

systém manaÏérstva kvality ISO

9001:2000, zároveÀ je drÏiteºom certifiká-

tov ISO 14001:2004 a OHSAS 18001:2007

a certifikátu vnútropodnikovej kontroly

kvality. V roku 2010 k nim pribudol certi-

fikát CFCS 1004:2006 dokladujúci zavede-

nie systému spotrebiteºského reÈazca les-

n˘ch produktov PEFC podºa technického

dokumentu SFCS 1004:2010.

Produktovú paletu dopæÀajú odpady vzni-

kajúce pri spracovaní drevnej hmoty – pi-

lina, ‰tiepka, kôra a odrezky, ktoré sa v sú-

ãasnosti predávajú na ìal‰ie spracovanie

slovensk˘m aj zahraniãn˘m odberateºom,

v budúcnosti v‰ak vedenie spoloãnosti uva-

Ïuje nad ich spracovaním vo vlastnej réÏii.

Dôvodom sú meniace sa podmienky na

trhu, kde ceny guºatiny neúmerne rastú,

ceny reziva, naopak, klesajú a nadnárodné

spoloãnosti tlaãia na zniÏovanie cien t˘chto

piliarskych odpadov. ManaÏment vidí bu-

dúcnosÈ vo v˘robe peliet a následne aj te-

pelnej energie. V tejto súvislosti sa zaãala

séria obchodn˘ch rokovaní s dodávateºmi

technológií na v˘robu peliet a manaÏment

intenzívne pracuje aj na projekte elektrár-

ne na ich spaºovanie, ktorého realizáciu

plánuje na najbliωie mesiace. V súvislos-

ti s predmetn˘mi aktivitami spoloãnosÈ

monitoruje moÏnosti vyuÏitia ‰trukturál-

nych fondov, kde by na základe vhodnej

v˘zvy predmetn˘ projekt vedela spolufi-

nancovaÈ prostredníctvom nenávratného

finanãného príspevku z eurofondov.

PRP, s. r. o.Îelezniãná 1068, 990 01 Veºk˘ Krtí‰

tel./fax: +421 47 48 30010,

tel.: +421 47 48 30020

e-mail: prp@prp.sk, www.prpsk.com

dcérska spoloãnosÈ: PRP PLUS, s. r. o.prevádzka Opatová 538, 984 01 Luãenec

tel.: +421 47 45 11437

e-mail: prpplus@prpplus.sk

Firma PRP, s. r. o., je druh˘m najväã‰ím drevospracujúcimpodnikom bez zahraniãnej úãasti. Na slovenskom trhu pôsobí uÏ

18. rok. Jej nosn˘m programom je naìalej spracovanieihliãnatej guºatiny na ãerstvé stavebné rezivo, ale postupne sa

zvy‰uje podiel v˘robkov z druhov˘roby.

L E S Y S R

26

Podnik LESY SR pre‰iel v minulosti turbu-lentn˘m obdobím hospodárskej krízy za cenuv˘razného poklesu zisku. V roku 2010 sav‰ak podarilo tento trend zvrátiÈ a na‰tarto-vaÈ rast. Aká je súãasná finanãná situáciafirmy?

Jedn˘m slovom dobrá, no k dokonalosti máe‰te ìaleko. Ak chceme hodnotiÈ podnik z eko-nomického hºadiska, musíme rozli‰ovaÈ medzijeho súãasn˘m stavom, doteraj‰ím v˘vojom apredpokladan˘m trendom do budúcnosti.

Vlani podnik dosiahol rekordn˘ zisk 18,6mil. € pred zdanením, hoci v˘razne klesla ÈaÏ-ba aj predaj dreva. Pozitívne sa v‰ak prejavili do-pady opatrení na zv˘‰enie efektivity vykonanée‰te v roku 2010 a rastúce ceny dreva, ktoré vniektor˘ch sortimentoch dosiahli predkrízovúúroveÀ. V sledky z uplynul˘ch rokov a predpo-kladan˘ zisk z tohto roku tak umoÏÀujú podni-ku okrem beÏn˘ch daní uhradiÈ do ‰tátneho roz-poãtu mimoriadny odvod 20 miliónov eur.

V hºad do ìal‰ieho obdobia v‰ak naráÏa naniekoºko úskalí. Základn˘m kritériom úspe‰nos-ti podniku sú v˘hodné a spravodlivé ceny dre-va na trhu a tieÏ mnoÏstvo predaného dreva. Vnajbliωom ãase nie je moÏné oãakávaÈ kvôli ne-stabilnej situácii v Európe, ale aj na zámor-sk˘ch trhoch, v˘raznej‰í rast cien dreva, na-opak, uÏ dnes odberatelia Ïiadajú ich pokles. Nadruhej strane podnik postupne dokonãujeozdravné opatrenia v lykoÏrútom napadnut˘ch

smrekov˘ch porastoch a zniÏuje ÈaÏbu na dlho-dobo udrÏateºné hodnoty, ão je na plochách v sú-ãasnosti obhospodarovan˘ch podnikom v roz-sahu 3,5 aÏ ‰tyri milióny m3 dreva. ëal‰ím ne-priazniv˘m faktorom je skladba vyÈaÏenéhodreva. V minul˘ch rokoch podnik ÈaÏil viaccennej‰ieho ihliãnatého dreva, no v tomto rokusa situácia otoãila a LESY SR uÏ dodávajú natrh prevaÏne listnaté sortimenty, o ktoré je niÏ-‰í záujem a ich cena je oproti smrekovému dre-vu poloviãná.

Plánovan˘ hospodársky v˘sledok na tentorok, ão je desaÈ miliónov eur pred zdanením, snajväã‰ou pravdepodobnosÈou naplníme, novzhºadom na spomenuté problémy bude ÈaÏkébez zásadnej‰ích zmien udrÏaÈ ziskovosÈ podni-ku aj v budúcnosti.

Na verejnosti v poslednom ãase rezonuje spormedzi ochranármi a lesníkmi o spôsob obhos-podarovaní lesa v chránen˘ch územiach. Jepodºa vás moÏná dohoda oboch strán?

Skutoãne ide o tému, ktorá má a bude maÈ v˘-razn˘ dosah nielen na podnik LESY SR, ale ajna v‰etk˘ch obãanov Slovenska. Na zaãiatokchcem iba poznamenaÈ, Ïe nie je rozpor medziochranou a hospodárením v lese. V poslednomãase urãitá veºmi hlasná skupina ºudí presadzu-je názor, Ïe ochrana je nezasahovanie ãlovekado prírody. MoÏno to robia v dobrej viere, Ïesystém je statick˘ a to, ão chcú dnes chrániÈ, zos-tane nezasahovaním zachované. Ich omyl a pr-votné nepochopenie prírodn˘ch procesov sa na-plno prejavilo v Tichej a Kôprovej doline vo Vy-sok˘ch Tatrách, ale aj v desiatkach ìal‰ích úze-mí po celom Slovensku. Bezprecedentn˘ expe-riment s totálnou bezzásahovosÈou na niektor˘chúzemiach vyústil do najväã‰ej lykoÏrútovej ka-lamity v dejinách územia dne‰ného Slovenska.V ãase, keì sa rozhodovalo o spôsobe likvidá-cie následkov veternej smr‰te z novembra 2004,lesníci upozorÀovali na hroziacu kalamitu vprípade, Ïe nebudú polámané a vyvrátené stro-my z porastov odstránené, no neboli vypoãutí.Prevládol názor niektor˘ch environmentalistov,Ïe Ïiadna kalamita nehrozí, prípadne Ïe si sÀou príroda v priebehu dvoch aÏ troch rokochporadí. Nikto z t˘chto ºudí v tom ãase neupozor-Àoval na moÏné vyschnutie pôvodn˘ch smreko-v˘ch lesov ãi ‰esÈstoroãn˘ch límb. Iba v posled-nom ãase, keì uÏ sú v˘sledky tohto experimen-tu viditeºné, zmenili aktivisti rétoriku a uschnu-té lesy zaãali vyhlasovaÈ za prirodzené a krás-ne a te‰ia sa v˘skytu brezov˘ch a jarabinov˘chporastov pod uschnut˘mi smrekmi. To v‰etko

vraj v záujme toho, aby za dvesto rokov boli nat˘chto miestach opäÈ smrekové, a moÏno odol-nej‰ie lesy. To Ïe pôvodné lesy nemuseli vy-schnúÈ a mohli sa postupne prirodzene obmie-ÀaÈ, tak ako to je napríklad po kalamite z roku1996 v Osrblí pri Brezne, sa uÏ dnes rad‰ej ne-spomína. Lesníci sa starajú o slovenské lesy uÏviac ako 200 rokov. V sledkom ich práce je, Ïesa lesnatosÈ Slovenska zv˘‰ila z 29 % na dne‰-n˘ch viac ako 42 %. O tom, Ïe to robia dobre,svedãí neutíchajúci záujem aktivistov najkraj-‰ie lesy chrániÈ. Skutoãn˘m ochranárom je v‰akv prvom rade lesník. Je v záujme v‰etk˘ch ob-ãanov, aby sme nedopustili likvidáciu odborné-ho obhospodarovania lesov.

Napriek tomu máme a pravdepodobne ajbudeme maÈ na Slovensku národné parky aprírodné rezervácie s bezzásahov˘m 5. stup-Àom ochrany.

Súhlasím, Ïe je potrebné maÈ aj takéto územia.Otázkou je ich poãet a veºkosÈ. Nie je v‰akmoÏné vyhlasovaÈ bezzásahové zóny bez roz-myslu a potrebnej prípravy. Pokiaº sa ‰tát roz-hodne, Ïe tu budú územia s totálne bezzásaho-v˘m reÏimom, je potrebné vyãísliÈ, koºko tobude daÀov˘ch poplatníkov stáÈ. Nielen na pria-mej strate z neÈaÏenia dreva ãi obmedzenia poã-tu pracovn˘ch miest v lesníctve. Vyhláseniu ta-kéhoto územia by totiÏ mala predchádzaÈ aj dô-sledná príprava vrátane vyãlenenia finanãn˘chprostriedkov na ich udrÏiavanie. Napríklad vãasto spomínanom Bavorskom lese je kilome-trová ochranná, prísne stráÏená zóna, v ktorej

Nesmieme dopustiÈlikvidáciu odborného

obhospodarovania lesov

LESY Slovenskej republiky, ‰. p., sú najväã‰ím správcom lesov na Slovensku a v porovnaní trÏieb sú tieÏ 50. najväã‰ou nefinanãnou firmou. O súãasnej situácii v tomto

podniku sme sa zhovárali s generálnym riaditeºom Ctiborom HATÁROM.

27

kaÏd˘ deÀ desiatky ºudí kontrolujú, aby sa ‰kod-ce z bezzásahového územia nedostali do suse-diacich lesov. Vyhlasovanie pribliÏne stome-trového pásma podºa slovenskej legislatívy sajaví ako nedostatoãné a navy‰e ·tátna ochranaprírody nemá podºa doteraj‰ích skúseností aniv tak˘chto podmienkach kapacity, aby ochran-né práce sama zabezpeãila.

V ‰tátnych lesoch v minulosti pracovalo viacako 40 000 ºudí, dnes zamestnáva podnikLESY SR iba okolo 3 500 pracovníkov. Uva-Ïujete s ìal‰ím zniÏovaním poãtu zamestnan-cov?

Poãet pracovníkov podniku skutoãne dlho-dobo klesal, ão bolo spôsobené najmä odovzdá-vaním lesov ich majiteºom a privatizáciou lesníc-kych ãinností. Podnik v súãasnosti zabezpeãujeväã‰inu prác súkromn˘mi firmami. Vlani v tej-to ‰tatistike po prv˘ raz od zaloÏenia podniku vroku 1999 nastal zvrat a priemern˘ prepoãítan˘poãet zamestnancov vzrástol o 166 na 3 790pracovníkov. Poãet THZ zamestnancov sa v˘raz-nej‰ie nezmenil, rast bol spôsoben˘ najmä za-mestnávaním ºudí evidovan˘ch na úradoch prá-ce na protipovodÀov˘ch opatreniach. Vlani pod-nik krátkodobo zamestnal na ãistení kor˘t poto-kov, odstraÀovaní nánosov z retenãn˘ch nádrÏíãi ãistení odráÏok na lesn˘ch cestách takmer600 ºudí. V tomto projekte LESY SR pre dobréskúsenosti pokraãujú aj v tomto roku. âo sat˘ka kmeÀov˘ch zamestnancov, ekonomická si-tuácia poznamenaná poklesom ÈaÏby dreva násv krátkej budúcnosti zrejme prinúti zmeniÈ orga-nizaãnú ‰truktúru podniku a zníÏiÈ tak nákladyna jeho správu. Pri zniÏovaní poãtu zamestnan-cov budeme preferovaÈ prirodzen˘ odchod dostarobného alebo predãasného dôchodku.

Slovensk˘ drevospracujúci priemysel je vdlhodobej kríze. Preão je to tak? Ako v tom-to môÏe pomôcÈ slovenskému drevospracujú-cemu priemyslu ‰.p. LESY SR ako najväã‰ídomáci producent dreva?

V prvom rade je treba pripomenúÈ, Ïe LESYSR uÏ obhospodarujú menej ako 47 % v˘merylesov na Slovensku a podobn˘ je aj ich podielna trhu s drevom. Nie je preto moÏné braÈ pod-nik ako univerzálneho spasiteºa v prípade, keìniektorá z firiem pociÈuje relatívny nedostatokdrevnej hmoty. Zámerne hovorím relatívny, pre-toÏe Slovensko je krajinou s jednou z najväã‰íchlesnatostí v Európe a tomu odpovedá aj ÈaÏbadreva. Problém je niekde inde. V prvom rade ideo nereálne poÏiadavky drevospracujúcich fi-riem prekraãujúce moÏnosti slovensk˘ch lesova nemenej závaÏn˘ dôvod je nevyváÏená sklad-ba spracovateºsk˘ch kapacít. Väã‰ina firiem jezameraná na spracovanie ihliãnatej guºatiny,priãom najroz‰írenej‰ou drevinou na Slovens-ku je buk, o ktor˘ nie je najmä v kvalitnej‰íchsortimentoch záujem. LESY SR uÏ niekoºkorokov upozorÀujú na túto disproporciu. V mi-nulosti boli na Slovensku vybudované viacerépodniky vyloÏene na spracovanie listnatej gu-ºatiny, ktoré v‰ak uÏ dnes neexistujú, alebo v˘-razne zníÏili v˘robu. Zmena v˘robn˘ch pro-gramov v prospech spracovania listnatého dre-va je cesta pre spracovateºov dreva, aby aj v bu-dúcnosti mali zdroje dostupnej domácej surovi-ny. Treba jasne povedaÈ, Ïe situácia z posledn˘chsiedmich rokov, keì sa likvidovali následky ka-lamít v smrekov˘ch porastoch, sa uÏ nezopaku-je. LESY SR zníÏili ÈaÏbu v priebehu dvoch ro-

kov o ‰tvrtinu a to takmer zo 100% v ihliãna-tom dreve. V súkromnom sektore je podºa na-‰ich informácií situácia podobná.

A ão biomasa? Je to pre ‰. p. LESY SR e‰teaktuálna téma, alebo téma uÏ tak trochu za-chádzajúca do mediálneho tieÀa?

V roba drevnej energetickej ‰tiepky je neod-deliteºnou súãasÈou produkcie podniku. Má v‰akv˘znam iba pri vyuÏití dreva, ktoré je in˘mspôsobom nepredajné, prípadne za ktoré bypodnik dostal niωiu cenu. Situácia na trhu jednes taká, Ïe odberatelia majú niekoºkonásob-ne väã‰ie poÏiadavky, ako sú reálne moÏnostipodniku. LESY SR vlani vyprodukovali nece-l˘ch 170 000 ton drevnej ‰tiepky, ão je podºa od-hadov pribliÏne 20 % celkového mnoÏstva natrhu. V raznej‰ie zvy‰ovanie produkcie drevnej‰tiepky by bolo na úkor ostatn˘ch sortimentovdreva.

Ako hodnotíte súãasnú legislatívu z hºadiskaoptimálnej ãinnosti ‰. p. LESY SR a dosaho-vania plánovan˘ch cieºov? Ako rie‰iÈ proble-matiku ne‰tátnych lesn˘ch majetkov?

Problémov v lesníctve naviazan˘ch na plne-nie platn˘ch zákonov je viacero. To, ão v‰ak ÈaÏív‰etk˘ch lesníkov bez ohºadu na to, ãi ide o sú-kromn˘ch ãi ‰tátnych, je zákon o ochrane prí-rody a krajiny. Ponúknem jeden príklad. Neus-tále rastie tlak na jemnej‰ie formy obhospoda-rovania lesa, napríklad na v˘berkové hospodá-renie, kde takmer nevidno zásahy a jednotlivékmene sa ÈaÏia priebeÏne nie podºa veku, alepodºa ich rubnej zrelosti. Na tak˘to spôsob hos-podárenia je v‰ak potrebná hustej‰ia sieÈ lesn˘chciest, napríklad na úrovni, aká je v susednom Ra-kúsku. ·tátna ochrana prírody na základe záko-na 543/2002 Z. z. v posledn˘ch rokoch ne-umoÏnila LESOM SR v Nízkych Tatrách v˘-stavbu ani jednej lesnej cesty. Poznamenávam,Ïe nejde o územie s piatym, ale tretím stupÀomochrany, teda hospodárske lesy. Nádej vyvola-la príprava nového zákona, ktor˘ prevzalo aj sú-ãasné vedenie ministerstva Ïivotného prostredia.Zverejnené znenie v‰ak obsahuje toºko sporn˘chustanovení a nedostatkov, Ïe je podºa ná‰ho ná-zoru potrebné vytvoriÈ úplne nové znenie tohtozákona, ktoré bude zohºadÀovaÈ aj potreby les-níkov a majiteºov lesov.

âo sa t˘ka problematiky ne‰tátnych neodo-vzdan˘ch lesov, podnik vlani hospodáril na 197 734 ha lesov na základe zákona o pôde. Ichmajitelia nie sú známi, alebo si o vydanie t˘chto

pozemkov do uÏívania nepoÏiadali, prípadneich vydaniu bránia napríklad súdne spory, ne-ukonãené dediãské konania ãi ch˘bajúce doku-menty. V nimkou v‰ak nie sú ani prípady, keìsú majitelia známi, boli vyzvaní na prevzatie po-zemkov do uÏívania, prípadne uzatvorenie ná-jomnej zmluvy, no odmietajú jedno i druhé.Dan˘ stav, keì LESY SR platia za ich pozem-ky daÀ z nehnuteºnosti a zabezpeãujú aj sluÏbyodborného lesného hospodára im vyhovuje. Vokamihu, keì by podnik chcel na t˘chto pozem-koch hospodáriÈ, prídu s listom vlastníctva a ÈaÏ-bu zakáÏu.

Podnik sa vlani rozhodnutím Najvy‰‰iehosúdu stal verejn˘m obstarávateºom podobneako napríklad obce ãi ‰tátne úrady a musí vy-pisovaÈ súÈaÏe v zmysle zákona o verejnomobstarávaní na v‰etky tovary a sluÏby. Pri-niesla táto zmena ìal‰ie úspory v hospodáre-ní?

Aplikácia zákona o verejnom obstarávaní máurãite svoje pozitíva, tie v‰ak podnik zabezpe-ãil uÏ v minulosti vypisovaním obchodn˘ch sú-ÈaÏí s vyuÏitím elektronick˘ch aukcií, takÏe vtomto prípade sa veºa nezmenilo. Iba nároãnosÈa byrokracia celého procesu je neporovnateºnevy‰‰ia. âo je v‰ak oveºa závaÏnej‰ie, je uplat-Àovanie Zákona o verejnom obstarávaní pri les-níckych prácach. Podnik kvôli minimalizáciinákladov a väã‰ej operatívnosti zabezpeãujelesnícke práce, od sadenia sadeníc, ich o‰etro-vania, vyÏínania trávy, prebierok aÏ po ÈaÏbudreva, od extern˘ch dodávateºov. To, ão vyho-vuje pri opravách diaºnic ãi rekon‰trukciáchkultúrnych pamiatok, v‰ak nie je vhodné pre les-nícke ãi poºnohospodárske ãinnosti. ZákonumoÏÀuje dodávateºom také mnoÏstvo najrôz-nej‰ích opravn˘ch prostriedkov, Ïe môÏu po-zdrÏaÈ práce s presn˘mi agrotechnick˘mi termín-mi aj o niekoºko mesiacov. Jarná v˘sadba sa takmôÏe presunúÈ na jeseÀ, uÏ zasadené stromãe-ky v‰ak potom nemá kto zbaviÈ vysokej trávy amôÏu uhynúÈ a zásahy proti lykoÏrútovi súmimo presn˘ch termínov bezcenné.

ëal‰ím problémom tohto zákona je povinnosÈuzatvoriÈ zmluvu s víÈazom súÈaÏe, hoci je opráv-nené podozrenie, Ïe nebude schopn˘ kapacitnestihnúÈ práce v dohodnutom ãase. Pokiaº splnilostatné podmienky, staãí jeho ãestné vyhlásenie.AÏ potom, keì neplní zmluvné podmienky, jemoÏné s tak˘mto dodávateºom zmluvu rozvia-zaÈ a vyhlásiÈ nové v˘berové konanie. Myslímsi, Ïe s t˘m treba nieão urobiÈ.

L E S Y S R

D R E V O S P R A C U J Ú C I P R I E M Y S E L

28

Pri odhadovanom roãnom mnoÏstve niekoº-ko stotisíc metrov kubick˘ch drevnej hmotyspaºovan˘ch v kotloch tak˘chto podnikov aneexistujúcej spotrebnej dani na spaºovanédrevo predpokladáme stratu na daniach cca.300 mil. eur/rok. Ak uÏ uvaÏujeme o energe-tickom vyuÏití, je nevyhnutné jasne zadefino-vaÈ, ak˘ typ dreva je t˘mto spôsobom moÏnévyuÏiÈ. A spaºovanie by malo byÈ posledn˘mrie‰ením jeho zuÏitkovania. Odpadové drevo,piliny a kôru, ktoré vznikajú pri v˘robe pro-duktov s vysokou pridanou hodnotou, jepriam nevyhnutné zhodnotiÈ energeticky. My-slíme si, Ïe práve tento spôsob je efektívny.

Skupina spoloãností BUKÓZA HOLDING(SSBH) patrí medzi najväã‰ích zamestnáva-teºov v˘chodoslovenského regiónu a záro-veÀ je druh˘m najväã‰ím spracovateºom list-natej drevnej hmoty na Slovensku. Spracova-nie drevnej hmoty prebieha prevaÏne che-

mick˘m spôsobom, kde koneãn˘m produk-tom je buniãina – vstupná surovina pre v˘ro-bu ìal‰ích produktov, ako sú napr. prá‰kováa mikrokry‰talická celulóza, ão sú produktys vysokou pridanou hodnotou. Odpadové dre-vené frakcie, piliny a kôra sa u nás spaºujú vkotloch na v˘robu pary, ktorá je energetickyvyuÏiteºná v technológii a pri v˘robe elektric-kej energie.

OblasÈ energetického vyuÏitia drevn˘chodpadov je investiãne jednou z dôleÏit˘choblastí s priamym pozitívnym dopadom na Ïi-votné prostredie. V spoloãnosti BUKOCEL,a. s., ktorá je ãlenom SSBH, sme v posledn˘chdvoch rokoch realizovali niekoºko environ-

mentálnych projektov, ktoré mali priamy do-pad na zníÏenie produkovaného zneãisteniaovzdu‰ia a odpadn˘ch vôd:• kyslíková delignifikácia: projekt, ktor˘ od-

stránil pouÏívanie elementárneho chlóru zv˘roby a v˘znamne zníÏil zneãistenie od-padn˘ch vôd,

• redukcia vznikajúcich emisií: in‰talácianového kotla na spaºovanie drevn˘ch odpa-dov, ktor˘ mnohonásobne zníÏil hodnotyemisií vypú‰Èan˘ch do ovzdu‰ia,

• generálna oprava kotla K1: projekt pre spo-luspaºovanie drevn˘ch odpadov na uhoº-nom kotle s priamym vplyvom na emisie,

• ochranné vane zásobníkov tekut˘ch surovína stáãacích miest: budovanie ochrann˘chvaní veºkoobjemov˘ch zásobníkov na za-bránenie prípadn˘ch únikov chemikálií za-chytením v t˘chto havarijn˘ch vaniach,

• zv˘‰enie úãinnosti biologickej âOV: pro-

jekt v realizácii, ktorého v˘sledkom budú‰piãkové parametre B âOV,

• generálna oprava rotaãnej pece na vápno:in‰talácia nového viacpalivového horáka afiltra na zachytávanie prachov˘ch látok skompletn˘m riadiacim systémom prevá-dzky.Práve posledn˘, vy‰‰ie uveden˘ projekt

vyvolal mediálnu kampaÀ v tzv. kauze „kaus-tifikaãné vápno“. V tejto súvislosti boli oby-vateºstvu v tlaãenej aj obrazovej forme pred-kladané rôzne nepravdivé a zavádzajúce in-formácie. Vyjadrenia typu „chemická látka“,„nebezpeãná látka“, „odpad“, „devastácia prí-rody“ a pod., neprávom po‰kodili meno spo-loãnosti BUKOCEL, a. s. BUKOCEL, a. s.,poÏiadal príslu‰n˘ orgán o certifikáciu „kaus-tifikaãného vápna“ ako hnojiva – pôdnej po-mocnej látky, ktorá je vhodná na neutralizá-ciu kyslej pôdy. Priebeh skú‰ok a v˘sledkycertifikácie sú zaznamenané v závereãnomprotokole z certifikaãného procesu, v ktoromsa okrem iného uvádza, Ïe v˘robok spæÀa po-Ïiadavky podºa podmienok certifikácie, pred-loÏenej technickej dokumentácie a viacer˘chzákonov platn˘ch v Slovenskej republike. Vzmysle t˘chto zistení bol 13. augusta 2012 natento v˘robok vydan˘ certifikát.

Ing. Erik KADLECgenerálny riaditeº

BUKÓZA HOLDING, a. s.

Kvalitné drevo trebakvalitne zhodnocovaÈ

V období posledn˘ch piatich rokov sme v Slovenskej republike svedkami v˘razného rozvoja vyuÏívania drevnejhmoty na v˘robu tepla a elektrickej energie. Takzvané „biomasové elektrárne“ sa uvádzajú do prevádzky kaÏd˘ rok.Ak v‰ak pod pojmom biomasa chápeme súhrn látok tvoriacich telá v‰etk˘ch Ïiv˘ch organizmov (rastlín, Ïivoãíchov,

baktérií, rias, húb a li‰ajníkov), potom nie je pomenovanie „biomasová elektráreÀ“ správny. Prevádzkovateliat˘chto podnikov najãastej‰ie pouÏívajú vo svojich procesoch veºmi kvalitné vlákninové drevo, ktoré v tomto procese

stráca svoju pridanú hodnotu pre sofistikovanej‰ie v˘roby, ako napríklad pre v˘robu buniãín a celulóz. Ten, kto na tomto neefektívnom spôsobe vyuÏitia kvalitnej drevnej hmoty najviac stráca, je ‰tátny rozpoãet.

29

Je pravdepodobne paradoxom, Ïe najväã-‰í pokles v˘konnosti v ekonomike nastal unajväã‰ieho obhospodarovateºa lesov, tedaLesov SR, ‰. p., Banská Bystrica. âo savlastne stalo, ako sa situácia vysvetºuje?

V súãasnom období v ‰tátnom podnikuLesy SR, ‰. p., Banská Bystrica moÏno vidieÈpokles v˘voja niektor˘ch ukazovateºov, me-dzi ktoré patrí pokles trÏieb za drevo. Ten jespôsoben˘ hlavne zníÏením ÈaÏby dreva, akoaj vysok˘m podielom náhodn˘ch ÈaÏieb, priktor˘ch je aj vy‰‰í podiel menej kvalitn˘chsortimentov dreva. ëalej na v˘konnosÈ pod-niku bude vpl˘vaÈ aj tá skutoãnosÈ, Ïe podniksi musí plniÈ úlohy na úseku obnovy a v˘cho-vy lesa. Najmä na plochách, ktoré zostali poveºkom rozsahu náhodn˘ch ÈaÏieb z minulos-ti, je potrebné na zalesnenie, starostlivosÈ a za-bezpeãenie mlad˘ch lesn˘ch porastov vyna-kladaÈ znaãné finanãné prostriedky. Podobnéje to aj v ‰tádiu v˘chovy mlad˘ch lesn˘ch po-rastov a to prakticky aÏ dovtedy, k˘m sa dre-vo z nich nedá na trhu finanãne zhodnotiÈ.

Aké sú moÏnosti dosahovania priazniv˘chekonomick˘ch v˘sledkov v lesnom hospo-dárstve, pomáha transparentnej‰í predajdreva?

Ako vypl˘va z údajov uveden˘ch v Sprá-ve o lesnom hospodárstve v Slovenskej repu-blike za rok 2011, najv˘znamnej‰ím zdro-jom trÏieb a v˘nosov v lesnom hospodárstvei naìalej zostáva predaj dreva, ktor˘ v roku2011 tvoril 79,64 % celkov˘ch trÏieb v les-nom hospodárstve. V raznej‰ie sa táto skutoã-nosÈ prejavuje v ne‰tátnych subjektoch, kdepredaj dreva v roku 2011 tvoril 84,90 %

trÏieb. Tento trend je dlhodob˘ a vzhºadom naobmedzené moÏnosti diverzifikácie príjmovv lesnom hospodárstve, predaj dreva i naìa-lej bude tvoriÈ najdôleÏitej‰í zdroj príjmov. Zuveden˘ch dôvodov povaÏujem za potrebnérobiÈ také opatrenia, ktoré jednak zv˘‰ia ÈaÏ-bové moÏnosti a zároveÀ zlep‰ia moÏnostispeÀaÏenia dreva.

Z hºadiska zv˘‰enia ÈaÏbov˘ch moÏnostípovaÏujem za potrebné, tak ako je uvedené vprogramovom vyhlásení vlády SR, prehodno-tiÈ rozsah chránen˘ch území, resp. rozsah ob-medzení na nich, tak aby zodpovedali moÏ-nostiam tohto ‰tátu zo sociálneho, ako aj eko-nomického hºadiska. ëal‰ou moÏnosÈou jetieÏ zvy‰ovanie podielu intenzívnych lesn˘chporastov, ako sú lesné plantáÏe a energeticképorasty. Tie by mohli byÈ hlavne zdrojom v sú-ãasnosti toºko propagovanej drevnej ‰tiepkyna energetické pouÏitie. Pokiaº ide o speÀa-Ïenie dreva, tu je v súãasnosti na Slovenskunepriaznivá situácia v oblasti drevospracujú-ceho priemyslu, ktorého ‰truktúra nezodpo-vedá ÈaÏbov˘m moÏnostiam. To spôsobujenezáujem o niektoré druhy a sortimenty su-rového dreva, napr. o bukovú guºatinu. Bukje pritom najroz‰írenej‰ia drevina na Slo-vensku. Podporením budovania spracovateº-sk˘ch ‰truktúr by mohlo dôjsÈ k zv˘‰eniukonkurencie a u obhospodarovateºov lesa kzlep‰eniu speÀaÏenia dreva. To by malo zá-roveÀ aj celkovo pozitívny vplyv na ekono-miku ‰tátu, pretoÏe zhodnotenie dreva bymalo pozitívny vplyv aj v sociálnej a ekono-mickej oblasti. Samozrejme v˘razne pozitív-ny vplyv na speÀaÏenie dreva má aj predajprostredníctvom aukcií, ãi uÏ ‰tandardn˘ch

aukcií hodnotnej‰ích sortimentov, alebo elek-tronick˘ch aukcií. Tak˘to predaj, ktor˘m sazlep‰il prístup odberateºov k surovému drevu,umoÏnil zv˘‰iÈ transparentnosÈ predaja a po-mohol reálnej‰ie nastaviÈ ceny surového dre-va, vrátane toho, ktoré bolo predávané dote-raj‰ími spôsobmi, nielen prostredníctvomaukcií.

Rezervy je samozrejme tieÏ potrebné hºa-daÈ aj vnútri, napríklad v zefektívnení fungo-vania jednotliv˘ch organizácií, zlep‰ení ria-denia a komunikaãn˘ch tokov, zavádzaní no-v˘ch technológií, v˘konnej‰ej a environmen-tálne priaznivej‰ej technike a v ìal‰ích oblas-tiach.

V zákone o lesoch sa hovorí aj o systémeobnovy lesa. Aj v programe starostlivosti olesy sa hovorí o obnove, teda asi nech˘basofistikovan˘ prístup a napriek tomu les-né hospodárstvo nie je na tom najlep‰ie,kde je problém?

Zákon o lesoch upravuje povinnosÈ obhos-podarovateºa lesa vykonaÈ obnovu lesa naholine najneskôr do dvoch rokov od jej vzni-ku, okrem chránen˘ch území s piatym stup-Àom ochrany, kde je obnova lesa ponechanána samov˘voj. V prípade oãakávanej priro-dzenej obnovy môÏe orgán ‰tátnej správy les-ného hospodárstva predæÏiÈ túto lehotu o ìal-‰ie dva roky. V prípade beÏného obhospoda-rovania lesov problém s obnovou lesa, a t˘maj s obnovením plnenia funkcií lesov nie je.Problémy nastávajú pri vzniku holín po spra-covaní rozsiahlych náhodn˘ch ÈaÏieb - kala-mít, v súãasnosti najmä v oblastiach s domi-nantn˘m v˘skytom smreka. V tak˘chto prí-padoch môÏe orgán ‰tátnej správy lesnéhohospodárstva na ÏiadosÈ obhospodarovateºalesa urãiÈ osobitn˘ harmonogram obnovy lesana holine, pretoÏe nie je moÏné zabezpeãiÈ ob-novu lesa v zákonom stanovenej lehote. Prá-ve na podporu vãasného zalesnenia a násled-ného zabezpeãenia holín vzniknut˘ch po ná-hodnej ÈaÏbe a obnovenie plnenia funkcii lesaje urãená dotácia na trvalo udrÏateºné hospo-dárenie v lesoch v zmysle ustanovení vyhlá-‰ky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvo-ja vidieka Slovenskej republiky ã. 320/2011Z. z. o rozsahu, spôsobe a podmienkach po-skytovania podpory v lesnom hospodárstve arozvoji vidieka. V roku 2012 je v˘‰ka ‰tátnejpodpory pre obhospodarovateºov lesa, ktorívãas zabezpeãili obnovu lesn˘ch porastov naholinách vzniknut˘ch po spracovaní náhod-n˘ch ÈaÏieb urãená vo v˘‰ke 1 950 tis. eur.

Na základe uveden˘ch skutoãností sa do-mnievam, Ïe lesné hospodárstvo samo osebev tejto oblasti nemá problémy. Problémom jeskôr zabezpeãiÈ to, aby lesníci mohli vykoná-

Aby sa obnovovala funkcia lesa

Nielen následky hospodárskej krízy, ale aj pokles drevnej hmoty a vysoké ÈaÏby sú príãinouzníÏeného hospodárskeho v˘sledku. Príãiny a následky sú takmer vÏdy zloÏité. A tak aj situácia

v na‰ich lesoch. Generálny riaditeº Sekcie lesného hospodárstva a spracovania drevaMinisterstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ján MIZERÁK priná‰a informácie o na‰ich

lesoch v rozhovore pre Parlamentn˘ kuriér, s redaktorkou Annou Komovou.

M I N I S T E R S T V O P Ô D O H O S P O D Á R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R

30

hrab a buk. Najviac po‰koden˘mi drevinamisú kaÏdoroãne ihliãnaté dreviny, predov‰et-k˘m smrek, ale aj jedºa a borovica. Zdravot-n˘ stav smreka a jedle sa nezlep‰uje ani v kli-maticky priazniv˘ch rokoch.

Kde je najväã‰ie po‰kodenie lesov na Slo-vensku, aká je príãina?

Podkôrov˘ hmyz je v súãasnosti ‰kodliv˘ãiniteº najviac ohrozujúci lesné ekosystémyso zastúpením smreka. Najroz‰írenej‰ímidruhmi ‰kodcov sú lykoÏrút smrekov˘ a ly-koÏrút leskl˘, ktor˘mi je po‰koden˘ch 97,7 %zo v‰etkej drevnej hmoty po‰kodenej podkô-rov˘m hmyzom. Z drevín po‰koden˘ch pod-kôrov˘m a drevokazn˘m hmyzom je najviacpo‰kodená drevina smrek, ktorej podiel zov‰etk˘ch ihliãnat˘ch a listnat˘ch drevín je99,6 %. Najväã‰í objem drevnej hmoty po‰ko-denej t˘mito druhmi ‰kodcov je v okrese Lip-tovsk˘ Mikulበ(733,7 tis. m3), Brezno (533,7tis. m3), âadca (392,2 tis. m3) a Poprad (359,4tis. m3).

Kto je povinn˘ vykonávaÈ preventívneopatrenia aby sa predi‰lo po‰kodeniu?

Preventívne opatrenia sú jedn˘m zo zá-kladn˘ch opatrení na ochranu lesa s cieºompredchádzania vzniku ‰kôd v lesoch a na za-bezpeãenie ich priaznivého stavu, odolnostia ekologickej stability. Asi sa budem opako-vaÈ, keì poviem, Ïe zodpovednosÈ za vykona-nie opatrení na ochranu lesa, vrátane t˘chpreventívnych, majú obhospodarovatelia le-sov a v prípade zabraÀovania ‰íreniu ‰kodli-v˘ch ãiniteºov z území s piatym stupÀomochrany prírody a krajiny, v ktor˘ch nebolapovolená v˘nimka na spracovanie chor˘ch,po‰koden˘ch a odumret˘ch stromov a súzdrojom zv˘‰eného nebezpeãenstva ‰írenia‰kodliv˘ch ãiniteºov do okolit˘ch lesn˘chporastov, je ·tátna ochrany prírody Slovenskejrepubliky.

Ako pracuje protipoÏiarna ochrana lesa, jev dne‰n˘ch ãasoch samovznietenie lesovdosÈ moÏné?

ProtipoÏiarna ochrana lesov je v súãasnomobdobí veºmi aktuálna otázka, ktorá sa zabez-peãuje na rôznych úrovniach a okrem záko-na o lesoch je rie‰ená aj zákonom o ochranepred poÏiarmi. Z t˘chto predpisov vypl˘va-jú vlastníkom, správcom a obhospodarovate-ºom lesov viaceré povinnosti.

Jednou z nich je, v rámci prevencie predvznikom lesn˘ch poÏiarov, vãasného spozo-rovania a ohlásenia lesn˘ch poÏiarov, zabez-peãiÈ v ãase zv˘‰eného nebezpeãenstva vzni-ku poÏiaru hliadkovaciu ãinnosÈ. Akékoºvekpálenie zvy‰kov po ÈaÏbe, bez ohºadu na roã-né obdobie a riziko vzniku poÏiaru, podliehaoznamovacej povinnosti a orgány ‰tátnej sprá-vy na úseku ochrany pre poÏiarmi môÏu tútoãinnosÈ zakázaÈ. TaktieÏ sú tieto subjekty po-vinné zabezpeãiÈ moÏnosti príjazdu hasiãskejtechniky, udrÏiavaÈ zdroje vody na hasenie po-Ïiarov, byÈ vybaven˘ potrebn˘m mnoÏstvomprotipoÏiarneho náradia a tak ìalej. TakÏet˘ch povinností je pomerne dosÈ.

V zmysle zákona o lesoch ‰tát z prostried-kov ‰tátneho rozpoãtu okrem iného zabezpe-ãuje aj leteck˘ protipoÏiarny monitoring. Zuvedeného dôvodu na‰e ministerstvo pro-stredníctvom Národného lesníckeho centra

vaÈ svoje povinnosti a úlohy v súlade s plat-n˘mi právnymi normami na úseku lesnéhohospodárstva na odbornom a vedeckom zákla-de bez neodôvodneného zasahovania ochra-nárov. Základn˘m problémom v tejto oblas-ti pre obhospodarovateºov lesov na Slovens-ku je ochranármi presadzovan˘ bezzásahov˘mamaÏment v chránen˘ch územiach v ãomoÏno v najväã‰om rozsahu. Dôsledkom t˘-chto prístupov je obmedzovanie uÏívateºov le-sov a hromadné hynutie horsk˘ch lesn˘chsmreãín.

Ste spokojn˘ so súãasn˘mi aktivitami naochranu lesa, netreba sa viac zameraÈ naodborníkov, máme ich dosÈ?

K va‰ej otázke povaÏujem za potrebné naj-prv vysvetliÈ, Ïe z odborného hºadiska ochra-nou lesa rozumieme ãinnosti zamerané naudrÏanie a zvy‰ovanie odolnosti lesov, ichekologickej stability a odstraÀovanie násled-kov spôsoben˘m ‰kodliv˘mi ãiniteºmi, nejdetu teda o totoÏné ciele ako v prípade ochranyprírody. Ide najmä o vykonanie tak˘ch pre-ventívnych opatrení, ãi uÏ biologického ale-bo technického charakteru, aby sa minimali-zovalo riziko po‰kodzovania lesov ‰kodliv˘-mi ãiniteºmi.

V tejto oblasti môÏem kon‰tatovaÈ, Ïe ob-hospodarovatelia lesov, ktorí nesú zodpoved-nosÈ za zabezpeãenie ochrany lesa, svoje po-vinnosti plnia väã‰inou zodpovedne.

Problematick˘m z pohºadu ochrany lesasa javia niektoré obmedzenia vypl˘vajúce zozákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré vpodstate takmer znemoÏÀujú ur˘chlené vyko-návanie opatrení tak, aby sa zabránilo ‰íreniu‰kodliv˘ch ãiniteºov. A to nehovorím len o ob-medzeniach v najvy‰‰ích stupÀoch ochrany,ale aj v prvom, ãi druhom stupni ochranyprírody a krajiny, napr. v územiach NATURA2000, kde sa vyÏaduje posúdenie kaÏdej plá-novanej ãinnosti z hºadiska jej dopadov. Poskúsenostiach s konaniami orgánov ochranyprírody a krajiny musím kon‰tatovaÈ, Ïe tie-to sú vedené nepruÏne, neefektívne a nehos-podárne. Dôkazom môjho tvrdenia je fakt, Ïeniektoré konania o povolení vykonania náhod-n˘ch ÈaÏieb trvali aj viac ako rok. Tak˘to po-stup absolútne znemoÏÀuje riadne a vãasnévykonanie opatrení na ochranu lesa.

Osobitn˘m problémom je taktieÏ zabez-peãenie ochrany lesov proti ‰íreniu ‰kodliv˘chãiniteºov z území s piatym stupÀom ochranyprírody a krajiny, v ktor˘ch nebola povolenáv˘nimka na spracovanie chor˘ch, po‰kode-n˘ch a odumret˘ch stromov, ktoré sú zdrojomzv˘‰eného nebezpeãenstva ‰írenia ‰kodliv˘chãiniteºov do okolit˘ch lesn˘ch porastov. Vy-konanie tak˘chto opatrení má v súãasnosti za-bezpeãovaÈ ·tátna ochrany prírody Slovenskejrepubliky, ktorá si v‰ak túto povinnosÈ niekoº-ko rokov neplní, o ãom svedãia aj rozsudkyNajvy‰‰ieho súdu Slovenskej republiky.

Vlastníci a obhospodarovatelia lesov zabez-peãujú odborné hospodárenie v lesoch, vrá-tane ochrany lesov, prostredníctvom odbor-n˘ch lesn˘ch hospodárov. Ide o odborne spô-sobilé osoby s príslu‰nou praxou a odbor-nosÈou potvrdenou skú‰kou pred komisioumenovanou ministrom pôdohospodárstva arozvoja vidieka Slovenskej republiky. Jed-n˘m z predmetov, ktoré sú súãasÈou skú‰ky,je aj ochrana lesa, preto si myslím, Ïe táto je

v súãasnosti zabezpeãovaná na dostatoãnejodbornej úrovni.

Kto je prioritn˘m partnerom pre Minister-stvo pôdohospodárstva SR v ochrane lesa,ako vnímate spoluprácu s ne‰tátnym lesníc-kym sektorom?

V jednej z predchádzajúcich otázok smehovorili, Ïe zodpovednosÈ za vykonávanieopatrení na ochranu lesa majú obhospodaro-vatelia lesov a v prípade ‰írenia ‰kodliv˘ch ãi-niteºov z území s piatym stupÀom ochrany prí-rody a krajiny, v ktor˘ch nebola povolenánáhodná ÈaÏba, ·tátna ochrany prírody Slo-venskej republiky, ktorej zriaìovateºom jeMinisterstvo Ïivotného prostredia SR. Záro-veÀ je v zmysle zákona o lesoch zriadenáLesnícka ochranárska sluÏba, ktorá je orgá-nom ‰tátnej odbornej kontroly ochrany lesa.Tá plní odborné a expertízne ãinnosti v oblas-ti ochrany lesa, vydáva prognózy stavu a v˘-voja ‰kodliv˘ch ãiniteºov, vrátane návrhuopatrení na zabránenie, resp. minimalizáciuvzniku ‰kôd a taktieÏ vykonáva poradenskúa vzdelávaciu ãinnosÈ pre obhospodarovate-ºov lesov. Prioritn˘mi partnermi v tejto oblas-ti je MÎP SR, vlastníci a obhospodarovatelialesov na Slovensku, ZMOS a VÚC.

Pokiaº ide o spoluprácu s ne‰tátnym sekto-rom, treba povedaÈ, Ïe spolupráca s ne‰tátnymlesníckym sektorom je realizovaná na veºmivysokej úrovni. PoÏiadavky zo strany ne‰tát-nych obhospodarovateºov lesov sa rie‰ia osob-ne na spoloãn˘ch rokovaniach s ich oficiál-nymi predstaviteºmi, alebo písomne v závi-slosti na obsahu rie‰eného okruhu problema-tiky. Problémom sú skôr oblasti, v ktor˘ch mi-nisterstvo nemá kompetenciu vo veci rozho-dovaÈ a ktoré náleÏia súdom, ako sú vnútor-né pomery a hospodárenie spoloãenstiev aotázky súvisiace s vysokou rozdrobenosÈoulesn˘ch pozemkov.

KeìÏe sme hovorili o ochrane, netreba vy-nechaÈ ani prevenciu, robí sa pravideln˘monitoring lesov, ktoré sú osvedãené spô-soby na urãovanie zdravotného stavu lesovaké máme lesy na Slovensku?

Pravideln˘ monitoring lesov sa vykonávana viacer˘ch úrovniach. Za najvy‰‰iu pova-Ïujem âiastkov˘ monitorovací systém„Lesy“, ktor˘ je jednou z ãastí celkovéhomonitoringu Ïivotného prostredia. V rámcitohto celoplo‰ného monitoringu sa okremin˘ch skutoãností hodnotí aj zdravotn˘ stavdrevín a to na základe defoliácie, t. j. odlis-tenia, a tieÏ na základe zmeny sfarbenia. Ideo parametre, ktoré vhodne odzrkadºujú fakto-ry ovplyvÀujúce zdravotn˘ stav drevín.

ZároveÀ Lesnícka ochranárska sluÏba za-bezpeãuje monitoring zdravotného stavu le-sov na Slovensku. Tento kaÏdoroãne zabez-peãuje z hlásení pribliÏne 3 000 obhospoda-rovateºov lesa obhospodarujúcich pribliÏne 85% lesn˘ch pozemkov na Slovensku, ako aj zvlastn˘ch pozorovaní a zisÈovaní vykonáva-n˘ch na celom území.

Na základe v˘sledkov tohto monitoringumoÏno kon‰tatovaÈ, Ïe zdravotn˘ stav lesovna Slovensku sa od roku 2005 zhor‰uje, pri-ãom od roku 1996 do roku 2005 sa miernezlep‰oval. âo sa t˘ka drevín, v celom dote-raj‰om priebehu monitoringu, najmenej po-‰kodzovan˘mi drevinami na Slovensku boli

M I N I S T E R S T V O P Ô D O H O S P O D Á R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R

nie stavu lesov. Lesníctvo na Slovensku je fi-nancované aj prostredníctvom ‰tátnej dotáciena finálny produkt, tak zvan˘ „zabezpeãen˘mlad˘ lesn˘ porast“. Tento systém je zaloÏe-n˘ na plo‰n˘ch platbách na zabezpeãen˘ mla-d˘ lesn˘ porast dosiahnut˘ v stanovenom ãa-sovom horizonte 7 rokov po vzniku holiny,ako dôsledku náhodnej ÈaÏby vyvolanej pô-sobením ‰kodliv˘ch ãiniteºov na lesy. Tak˘-to systém motivuje obhospodarovateºov lesak dosiahnutiu zabezpeãeného mladého lesné-ho porastu v ão najkrat‰om ãase, ãím sa za-bezpeãí vãasná obnova funkcií lesa.

ZároveÀ je potrebné zv˘razniÈ, Ïe Minister-stvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pri-pravuje Koncepciu rozvoja pôdohospodár-stva na roky 2014 aÏ 2020, v rámci ktorej saosobitná ãasÈ venuje lesnému hospodárstvu aspracovaniu dreva. Na základe anal˘z a kom-plexného rozboru súãasnej situácie sa definu-jú aj základné opatrenia a ciele, ktoré pome-nujú problémy v sektore lesy – drevo a na-vrhnú optimálne rie‰enia na zlep‰enie súãas-ného stavu.

31

zabezpeãuje v období od mája do septembrarealizáciu tohto monitoringu.

V minulom roku bolo zaznamenan˘ch 303lesn˘ch poÏiarov s celkovou zhorenou plochou402,55 ha a vyãíslenou ‰kodou 577 070 €, ãoje oproti roku 2010 takmer 2,5 násobn˘ ná-rast, ktor˘ súvisí najmä s priebehom poãasia,ktoré oproti roku 2010 bolo suché najmä v jar-n˘ch a jesenn˘ch mesiacoch. Podobn˘ prie-beh (vysoké teploty a nedostatok zráÏok) mápoãasie aj v tomto roku a preto je riziko po-Ïiaru vysoké.

Samovznietenie lesov je málo pravdepo-dobné. Väã‰inou je za tak˘mto stavom potreb-né hºadaÈ inú príãinu, napríklad odhodenésklenené fºa‰e, ktoré môÏu fungovaÈ ako ‰o-‰ovka, resp. odhodené ohorky z cigariet apodobne.

Základom protipoÏiarnej ochrany je pretonajmä zodpovedné správanie sa v‰etk˘chºudí, nielen vlastníkov a obhospodarovate-ºov lesov tak, aby sa minimalizovali rizikávzniku poÏiaru.

âo je pre lesy najväã‰ím ohrozením? Akémiesto zaujíma podkôrov˘ hmyz, ktor˘má takmer ideálne klimatické podmienkypre Ïivot?

V priebehu roku 2011 bolo abiotick˘mi‰kodliv˘mi ãiniteºmi evidované po‰kodenie 1 878 tis. m3, z toho najv˘znamnej‰ím bol vie-tor, ktor˘ po‰kodil 1 737 tis. m3 drevnej hmo-ty.

Biotické ‰kodlivé ãinitele, medzi ktoré pat-rí aj podkôrov˘ hmyz, po‰kodili 2,4 mil. m3

drevnej hmoty. Najv˘znamnej‰ím ãiniteºombol lykoÏrút smrekov˘ s 89 % podielom napo‰kodenej drevnej hmote.

V súãasnosti sú najviac ohrozené smreko-vé porasty, kde na rozsiahlych územiach Slo-venska dochádza k ich postupnému rozpadu,ktor˘ existenãne ohrozuje zabezpeãovanieplnenia produkãn˘ch a mimoprodukãn˘chfunkcií smrekov˘ch lesov v regiónoch Ora-vy, Kysúc, Spi‰a, Tatier a Horehronia.

Ak sa zachová plo‰ná v˘mera a zlep‰í sazdravotn˘ stav lesov, moÏno hovoriÈ o ob-novení v‰etk˘ch funkcií lesov?

V mera lesnej pôdy, ako aj v˘mera poras-

tovej pôdy má na Slovensku dlhodobo stúpa-júci trend. Celková v˘mera lesnej pôdy vroku 2011 bola 2 011 467 ha, ão je o 5 295ha viac ako v roku 2005.

Tento priazniv˘ v˘voj má priazniv˘ vplyvaj na plnenie funkcií lesov, pod ktor˘mi ro-zumieme úÏitky, úãinky a vplyvy, ktoré po-skytujú lesy ako zloÏka prírodného prostrediaa objekt hospodárskeho vyuÏívania. âlenia sana mimoprodukãné funkcie (napr. pôdoo-chranná, vodohospodárska, klimatická, spo-loãenská) a produkãné funkcie, ktor˘ch v˘-sledkom sú úÏitky z lesov spravidla materiá-lovej povahy.

âiastoãne negatívny vplyv na plnenie po-Ïadovan˘ch funkcií lesov má v˘skyt ‰kodli-v˘ch ãiniteºov, pretoÏe následkom ich pôso-benia dochádza na po‰koden˘ch územiachkrátkodobo k zniÏovaniu schopnosti lesovplniÈ v‰etky svoje funkcie. Obhospodarova-telia lesov sú ale povinní vykonávaÈ opatre-nia na odstraÀovanie následkov pôsobenia‰kodliv˘ch ãiniteºov v lesoch a t˘m zabezpe-ãiÈ na po‰koden˘ch územiach skoré prina-vrátenie plnenia v‰etk˘ch funkcii lesa.

KaÏd˘ les v podstate plní v‰etky funkcie,otázna je v‰ak miera vyuÏitia t˘chto funkciílesa. S cieºom podpory jednotliv˘ch funkciílesa, podºa charakteru územia a poÏiadaviekspoloãnosti, sú lesy rozdelené do takzvan˘chfunkãn˘ch typov, napríklad vodoochrannélesy, pôdoochranné, protierózne lesy a podob-ne. Lesníci cielene podporujú v t˘chto le-soch moÏnosti vyuÏívania t˘ch funkcií, kto-ré sú v dan˘ch prírodn˘ch a spoloãensk˘chpodmienkach najpotrebnej‰ie.

Kedy, za ak˘ch podmienok a opatrení sa dápredpokladaÈ, Ïe sa zv˘‰i úroveÀ lesnéhohospodárstva?

ÚroveÀ lesného hospodárstva v Sloven-skej republike je z pohºadu systému práv-nych noriem upravujúcich obhospodarovanielesov, ako i z pohºadu úrovne ich obhospoda-rovania a zdravotného stavu, porovnateºná súrovÀou lesného hospodárstva v okolit˘chkrajinách aj napriek tomu, Ïe je dlhodobodotaãne podfinancované. Zo strany Minister-stva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SRsa priebeÏne vykonávajú opatrenia na zlep‰e-

Problémy v poºnohospodárstvesíce pretrvávajú,

no vieme ão chceme dosiahnuÈRezort poºnohospodárstva obyãajne patrí k prioritn˘m a vlády ‰tátov si uvedomujú jeho

nevyhnutnosÈ. Aj na Slovensku je to podobne, a tak sa sledujú dosahované v˘sledky ajpodmienky. Dajú sa rie‰iÈ problémy slovensk˘ch farmárov? Rozhovor s generálnym

riaditeºom Sekcie poºnohospodárstva Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SRJánom VAJSOM priná‰a redaktorka Anna Komová.

M I N I S T E R S T V O P Ô D O H O S P O D Á R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R

32

leninárov – ovocinárov, vãelárov, ako aj pod-poriÈ chov hydiny, roz‰íriÈ chov oviec, hovä-dzieho dobytka, najmä v znev˘hodnen˘chpodhorsk˘ch oblastiach, kde ráz krajiny aklimatické podmienky neumoÏÀujú niã iné,ale sú zároveÀ dobr˘m priestorom na ekolo-gick˘ chov oviec a hovädzieho dobytka. VkaÏdom prípade si musíme ustráÏiÈ konkuren-cieschopnosÈ v poºnohospodárskej v˘robe vstredoeurópskom regióne.

Základn˘mi kritériami konkurencieschop-nosti sú moÏnosti umiestnenia produkcie natrhu za cenu, ktorá je vy‰‰ia ako v˘robné ná-klady, a kúpyschopnosÈ obyvateºstva. Vyso-ké v˘robné náklady, dovoz lacn˘ch potravín,niωie dotácie v porovnaní s in˘mi ‰tátmispôsobujú zmenu konkurencieschopnosti poº-nohospodárskych podnikov. V niektor˘chsektoroch, ako napr. mlieãny sektor a chovo‰ípan˘ch, sú veºk˘m problémom nízke anestabilné v˘kupné ceny jednotliv˘ch komo-dít. Problémom SR v oblasti produkcie brav-ãového mäsa po vstupe do EÚ bola ponukabravãového mäsa z krajín EÚ-15 za cenu niÏ-‰iu ako bola cena bravãového mäsa z domá-cej produkcie. Mäso pôvodom z in˘ch ãlen-sk˘ch ‰tátov v‰ak bolo v prevaÏnej mieremrazené a s niωími kvalitatívnymi parame-trami. Na porovnanie s okolit˘mi krajinamimá SR 52,36 % stavy o‰ípan˘ch v porovna-ní s rokom 2005, priãom HU ich má na úrov-ni 78,69 %, Poºsko 69,77 % a âR na úrovni54,69 %. V stavoch HD má SR 87,78 % sta-vy s porovnaním s rokom 2005, priãom Poº-sko má vy‰‰ie stavy o 2,15 % a HU a âR majústavy na úrovni 99 % z úrovni roku 2005. Po-dobná situácia je v produkcii hydinovéhomäsa, kde bol pokles v produkcii hydinové-ho mäsa v porovnaní s rokom 2005 na úroveÀ61,48 %, priãom v PL a v HU do‰lo k náras-tu produkcie. Pokles zaznamenala aj âR a tona úroveÀ 70,49 % oproti roku 2005.

Samozrejme od stavov jednotliv˘ch druhovhospodárskych zvierat, ako hlavného v˘rob-ného prostriedku sa odvíjajú ìal‰ie ekonomic-ké parametre vyjadrujúce konkurencieschop-nosÈ poºnohospodárstva.

Zvy‰uje sa podiel slovensk˘ch v˘robkov nana‰om trhu, dokáÏe Slovensko ustráÏiÈkvalitu dováÏan˘ch poºnohospodárskychsurovín a v˘robkov?

Za hlavné ciele si agrosektor dáva zv˘‰e-nie podielu slovensk˘ch v˘robkov na domá-com trhu, kvality potravín dováÏan˘ch doSR a zamestnanosti v rezorte. ëal‰ou priori-tou bude zväã‰iÈ podiel domácej prvov˘robyna pultoch v na‰ich obchodoch, aby sa sku-toãne viac konzumovala produkcia, ktorá jevyrobená na Slovensku a nie dovezená.

Zvy‰ujú sa aj pôdohospodárske aktivityna Slovensku, je podnikanie v pôdohospo-dárstve atraktívne a lákavé pre domácichfarmárov?

Práve tu treba spomenúÈ rozdielnosÈ pod-mienok pre farmárov na Slovensku a napr. vRakúsku, ão môÏe vytváraÈ hlavnú bariéru prezaãínajúcich poºnohospodárov. Preto by bolopotrebné, aby sa pozícia Slovenska pre nasle-dujúce roky vylep‰ila a aby sme sa dostali as-poÀ na priemer EÚ-27, ãím by sa zv˘‰ila at-

Ako by ste hodnotili podmienky pre sloven-sk˘ch farmárov, vyrokované v Bruseli privstupe Slovenska do EÚ? Sú pre v‰etkykrajiny rovnaké, alebo existujú aj v˘nim-ky pre agropodnikanie?

Text schválenej Zmluvy o pristúpení Slo-venskej republiky k EÚ bol v˘sledkom prístu-pov˘ch rokovaní s predstaviteºmi EÚ a mu-seli ho schváliÈ v‰etky ãlenské aj pristupujú-ce krajiny (spolu 25 krajín k 1. 5. 2004), Eu-rópska komisia, Európsky parlament a Radaministrov zahraniãn˘ch vecí. Zmluva nado-budla úãinnosÈ k 1. 5. 2004 a Slovenská re-publika sa k tomuto dátumu stala ãlensk˘m‰tátom EÚ. Z ãoho vypl˘va, Ïe cel˘ tentoproces trval niekoºko rokov.

Pre vyjednávanie sa vychádzalo z refe-renãného obdobia 1995 – 1999 (do úvahy sabrala produkcia z tohto obdobia), takÏe ajpredvstupová negociácia vlastne ukázala vakom stave bolo SR poºnohospodárstvo v’90. rokoch. âo sa t˘ka podpôr, napr. tona vy-pestovaného obilia má „dotaãnú hodnotu“ 63€, av‰ak na‰a priemerná úroda z referenãné-ho obdobia bola 4,06 tony/ha, napr. vo FRviac ako 6 t/ha. ÚroveÀ dotaãnej politiky jezo zdrojov EÚ vy‰‰ia aj v âR, a naopak niÏ-‰ia napr. v PT. Treba poznamenaÈ, Ïe na‰a v˘-chodisková pozícia nevytvárala najlep‰í zá-klad na stanovenie podmienok.

ZároveÀ je potrebné uviesÈ, Ïe podmienkypre staré ãlenské ‰táty a pristupujúce nie súrovnaké. Veºmi dobr˘m príkladom je aj Poº-ská republika, ktorá si tesne pred podpisomprístupovej zmluvy do EÚ z desiatich no-v˘ch ãlensk˘ch ‰tátov EÚ na poslednú chví-ºu e‰te vyrokovala niekoºko v˘nimiek azmien, najmä v oblasti poºnohospodárskejpolitiky. To spôsobilo, Ïe je na tom z hºadis-ka dotaãnej politiky o 6 aÏ 7 miest lep‰ie ( vporovnaní s ostatn˘mi ãlensk˘mi ‰tátmi) akoSR. Má lep‰ie podmienky z hºadiska dotácií,ako je priemer EÚ, ale aj ako je priemer EÚ-12.Slovenská strana má naopak, podstatne hor-‰ie podmienky na agropodnikanie, je na 5. naj-hor‰om mieste vôbec zo v‰etk˘ch ãlensk˘chkrajín EÚ a dokonca má e‰te hor‰ie podmien-ky ako je priemer EÚ.

Ak˘ je súãasn˘ stav a moÏnosti sloven-sk˘ch farmárov, ako pomáha Európskakomisia pri zohºadÀovaní situácie rozdiel-nosti podmienok?

Súãasné podmienky nie sú práve najlep‰ie,a práve preto je teraz vhodné obdobie na pri-pravované zmeny a presadenie na‰ich poÏia-daviek. Krokom, ak˘ by pomohol na‰im far-márom, je prehodnotenie v‰etk˘ch právnychnoriem, ktoré sú nad rámec legislatívy Európ-skej únie, a ich upravenie v zmysle záujmovSlovenska. Dnes tu existuje viacero rozporov,napr. urãovanie zraniteºn˘ch území, nesúladzákona o ochrane a vyuÏívaní pôdy so zákon-mi o ochrane prírody a krajiny. ëal‰ím príkla-dom je sektor cukru. Pri vstupe SR do EÚ sazaãala re‰trukturalizácia a zníÏila sa kvótana biely cukor z 207 342 ton na 112 319,5 ton– ão predstavuje cca polovicu – a zatvorili saniektoré podniky (najväã‰í bol v DunajskejStrede).

âo sa t˘ka pomoci EK, v návrhu Spoloã-nej poºnohospodárskej politiky je síce pove-dané, Ïe v roku 2019 by mali maÈ v‰etkyãlenské ‰táty EÚ nárok na rovnakú v˘‰kupodpory a dotácií, ale reálne by sa to malo staÈaÏ po roku 2028. To znamená pre existujúcichslovensk˘ch farmárov stav, ktor˘ je v nedo-hºadne. Navrhol by som hºadaÈ iné formy rie-‰enia tejto situácie, napr. nov˘ch spojencov,ktorí by zlep‰ili postavenie slovenského pod-nikania v agrosektore, umoÏnili by nám zv˘-‰iÈ zamestnanosÈ a byÈ profitabilní.

Aká je konkurencieschopnosÈ Slovenska vpoºnohospodárskej v˘robe v porovnaní sin˘mi ‰tátmi v rámci strednej Európy?

Tu by som uviedol, Ïe jedinou oblasÈou,ktorá si udrÏala svoju pozíciu a konkurencie-schopnosÈ, je v˘roba základn˘ch potravinár-skych komodít, ak˘mi sú p‰enica, jaãmeÀ akukurica. Plochy, na ktor˘ch sa tieto plodinypestujú, sú síce men‰ie, ale plodiny majú vy-sokú v˘nosnosÈ a sú ekonomicky takmeropodstatnené.

NemôÏeme v‰ak v‰etko stavaÈ len na kuku-rici a p‰enici. Je nevyhnutné hºadaÈ rie‰enia,ako dostaÈ opäÈ do popredia slovensk˘ch ze-

M I N I S T E R S T V O P Ô D O H O S P O D Á R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R

33

raktívnosÈ pre domácich farmárov. Stojí zazváÏenie, ãi by nebolo vhodnej‰ie na úrovnizákona presadiÈ vstup farmárov do spracova-teºsk˘ch firiem (mliekarne, mlyny, sladovne,liehovary, mäsokombináty, cukrovary) for-mou napr. zv˘‰enia základného imania. Tedasystémovo docieliÈ stav, ktor˘ je beÏn˘ v kra-jinách „EÚ-15“ a ktor˘ sa tam tvoril dve aÏtri generácie. T˘m by sa vytvoril predpokladdlhodobej stability farmárskeho sektora naSlovensku.

Súãasné poºnohospodárske podnikateºskésubjekty vznikali jednak transformáciou exi-stujúcich druÏstevn˘ch alebo ‰tátnych subjek-tov, alebo vznikali ako nové privátne hospo-dáriace subjekty. Aj podnikatelia s tradíciou,skúsenosÈami a urãit˘m kapacitn˘m a odby-tov˘m portfóliom majú problémy predov‰et-k˘m s finanãn˘m zabezpeãením kontinuityhospodárenia v rastlinnej v˘robe a nadväzneaj v Ïivoãí‰nej v˘robe. V tejto situácii je zrej-mé, Ïe aktívni v podnikaní zostali najmä skôrnarodení farmári. O to Èaωie a zloÏitej‰ie jes podnikaním v poºnohospodárstve zaãínaÈ.Podnikanie v SR je nároãné a z tohto dôvo-du sa prejavuje nedostatok mladej generá-cie, ktorá by bola schopná, ale aj ochotná dot˘chto nároãn˘ch a rizikov˘ch podmienokpodnikateºsky vstupovaÈ. AtraktívnosÈ a sta-bilita podnikania v rezorte musí byÈ podpore-ná komplexn˘mi podmienkami vychádzajú-cimi z prijatej koncepcie rezortu.

Po vstupe SR do EÚ sa otvorením trhu vy-tvorili podmienky na expanziu zahraniãn˘chproducentov, zv˘‰il sa objem dovozu. Pred-metom dovozu boli lacnej‰ie v˘robky, ãastos niωími kvalitatívnymi parametrami, ktoréboli pre kupujúceho lákavé hlavne z cenové-ho hºadiska. Domáci producenti tak boli nú-tení predávaÈ produkciu pod v˘robné nákla-dy. Na Slovensku je insolventnosÈ a existenã-né problémy dlhodob˘m problémom nielenmal˘ch, ale aj veºk˘ch poºnohospodárskychsubjektov, ktorí následne ukonãia v˘robu.

Pri vynaloÏení maximálneho úsilia a do-drÏania v‰etk˘ch technologick˘ch postupovnie je zaruãená ziskovosÈ domácich farmárov,ktorá je ovplyvÀovaná práve realizaãn˘micenami poºnohospodárskych komodít. Pretoprioritou je podpora zv˘‰enia podielu domá-cich potravín na trhu.

Preão sa napríklad chov o‰ípan˘ch tak-mer úplne minimalizoval, ak˘ je celkov˘stav v Ïivoãí‰nej v˘robe?

Vytvorením priestoru pre obchodovanie vrámci krajín EÚ boli na trhoch krajín EÚ-10umiestÀované prebytky produkcie z krajínEÚ-15. Následkom ponuky lacnej‰ích pro-duktov niωích kvalitatívnych parametrov,zmenou legislatívnych poÏiadaviek na v˘ro-bu mäsov˘ch v˘robkov, pouÏívaním lacnej-‰ích surovín a náhradiek na v˘robu mäso-v˘ch v˘robkov uprednostnili spracovateliazahraniãn˘ch dodávateºov. Súãasne so zniÏo-vaním cien mäsa sa enormne zvy‰ovali cenyvstupov, hlavne k⁄mnych zmesí, energie anafty. Následkom toho sa produkcia bravão-vého mäsa na kosti od roku 2003 (158 073 t)zníÏila v roku 2011 o 44,2 % na 88 197 t.Okrem vstupov do v˘roby sú v chove o‰ípa-n˘ch z pohºadu ekonomiky dôleÏité chovateº-

ské v˘sledky, a to hlavne reprodukãné ukazo-vatele. Cieºom do budúcnosti je podporovaÈtie subjekty, ktoré dosahujú nadpriemernéukazovatele, kde je predpoklad, Ïe budú kon-kurencieschopné oproti chovateºom o‰ípa-n˘ch v in˘ch krajinách.

Aké sú moÏnosti pre obnovenie chovu ovieca hovädzieho dobytka, nebolo by to v˘-znamné pre Slovensko?

Chov oviec patrí k t˘m stabilnej‰ím odvet-viam Ïivoãí‰nej v˘roby. V súãasnosti sa naSlovensku chová cca 393 tis. ks oviec. Slo-vensko svojimi podmienkami, hlavne v hor-sk˘ch a podhorsk˘ch oblastiach s mnoÏstvomtrval˘ch trávnych porastov je priam predur-ãené na chov oviec. MoÏnosÈami pre obnovuchovu oviec sú zosúladenie a rozvoj trho-v˘ch aktivít napr. spôsobom regionálnychfarmárskych trhov ovãích produktov, alebovytvorením marketingovej organizácie, resp.nákupno-odbytového zdruÏenia. DôleÏit˘mnástrojom je dôsledn˘ vstup na zahraniãn˘ trh,hlavne vo zvy‰ovaní predaja jatoãn˘ch veºko-noãn˘ch jahniat vytvorením cezhraniãn˘chodbytov˘ch zdruÏení producentov a ochranouznaãiek tradiãn˘ch slovensk˘ch ovãiarskychproduktov (bryndza, o‰tiepky...).

V chove hovädzieho dobytka je potrebnáhlavne podpora mlieãneho sektora v obdobízniÏovania v˘kupn˘ch cien mlieka, aby nedo-chádzalo k poklesom stavov a následnej pro-dukcie, ktorá je potrebná pre spracovateºsk˘priemysel. Stabilitu tohto sektora je moÏné za-bezpeãiÈ taktieÏ vytvorením nákupno-odbyto-vého zdruÏenia a realizáciou ão najväã‰iehoobjemu mlieka spracovateºom práve cez totozdruÏenie. Z pohºadu riadenia manaÏmentu ri-zík je veºmi dôleÏité vytvorenie protinákazo-vej pokladnice, ktorá pomôÏe eliminovaÈ ná-sledky v prípade v˘skytu nákaz hospodár-skych zvierat Na zabezpeãenie zv˘‰enia kon-kurencieschopnosti domácich producentovje potrebné naìalej vyuÏívaÈ aj podporné opat-renia formou priamych podpôr a ‰tátnej po-moci, podporou zavádzania nov˘ch techno-lógií a biotechnológií a v aplikácií poznatkovv˘skumu do praxe. Z pohºadu budúceho v˘-voja bude dôleÏité stanovenie vhodn˘ch kri-térií v rámci nového PRV na obdobie 2014 –2020 a in˘ch operaãn˘ch programov s cieºomzabezpeãenia investícii do rozvoja poºnohos-podárskych podnikov a podporn˘ch opatre-ní pre modernizácie fariem ÎV.

Preão sa zru‰ili tradiãné oblasti napríkladpestovania zeleniny a ovocia? Nebolo byvhodné pomôcÈ ich obnoviÈ?

Oblasti pestovania ovocia a zeleniny sanezru‰ili, len sa obmedzil dopyt, a t˘m aj v˘-roba. Po osamostatnení SR vypadol v˘znam-n˘ priestor odbytu v âR predov‰etk˘m pri ze-lenine. V podstate zanikol v minulosti fungu-júci v˘kup ovocia a zeleniny od drobn˘ch pes-tovateºov. Pritom pestovanie v záhradkách(samozásobovanie) je iné ako veºkopestova-nie ovocia a zeleniny, ktor˘ch produkcia sa‰tatisticky sleduje a umiestÀuje na trh. EÚ jezaloÏená na veºk˘ch odbytov˘ch organizá-ciách (s 1 000 – 1 500 ãlenmi pestovateºmi,ãasto jednodruhovo orientovan˘mi). SR sistále neosvojila my‰lienku zluãovaÈ v˘robcov

do organizácií v˘robcov. Pretrváva nedôveravoãi pôvodn˘m druÏstvám, nezáujem o ‰pe-ciálnu v˘robu, ktorá je ãasto nároãná na pra-covnú silu a závislá od poãasia. MPRV SR sav budúcom období snaÏí o oÏivenie v˘roby vt˘chto sektoroch, ão si vyÏaduje zaloÏenienov˘ch ovocn˘ch sadov a zeleninov˘ch plan-táÏi so závlahami, preto sa uvaÏuje s moÏnoupomocou formou vhodn˘ch pôÏiãiek, propa-gácie odbytu na vnútornom trhu a aj trhu v tre-tích krajinách.

V ãom vidíte pre agrosektor na Slovenskunajväã‰í problém, ako sa ho zbaviÈ abysme mohli oãakávaÈ viac pozitívnych v˘-sledkov v poºnohospodárstve?

Hlavn˘ problém je roztrie‰tenosÈ prvov˘-robcov a spracovateºov pri predaji na domá-com a zahraniãnom trhu, ìalej tu je nerovno-mernosÈ finanãn˘ch prostriedkov z EÚ, akoaj otázka priamych platieb a eurodotácií, spra-vidla pretrvávajúci dlhodob˘ nedostatok fi-nanãn˘ch zdrojov, prevádzkov˘ch aj investiã-n˘ch, vysoká rizikovosÈ v˘roby, problémy sodbytom a nezáujem mladej generácie o poº-nohospodársku v˘robu, nedostatoãná prepo-jenosÈ so spracovateºsk˘m priemyslom.

V oblasti stabilizácie urãit˘ch finanãn˘chpodnikateºsk˘ch istôt je potrebné vytvoriÈpriestor v rezortn˘ch podporn˘ch mechaniz-moch a bankovom sektore pri podnikaní premlad˘ch, odborná informovanosÈ, v˘chova na‰kolách, zabezpeãiÈ odbyt produkcie (rokovaÈs obchodn˘mi reÈazcami), pomáhaÈ pri vytvo-rení spoloãn˘ch podnikov poºnohospodár-stvo + priemysel, zabezpeãiÈ propagáciu do-mácich v˘robkov, ktoré sú zdrav‰ie ako tie,ão k nám boli dovezené tisícky km.

Napríklad vo vinohradníctve je to aj slabáprístupnosÈ k získaniu pôdy pre novú v˘sad-bu viniãa a nevyuÏit˘ produkãn˘ potenciál ne-udrÏiavan˘ch vinohradov a stále sa zniÏujú-ca plocha a vysoké dovozy nekvalitného vína.

Hlavn˘m problémom pre agrosektor naSlovensku je nízky podiel domácich v˘rob-kov na trhu a v˘voz komodít bez pridanejhodnoty. Nízky podiel je spôsoben˘ nejednot-n˘m prístupom prvov˘roby v jednotliv˘chvertikálach voãi spracovateºskému priemys-lu a obchodu. Dôsledkom toho sú nízke rea-lizaãné ceny. Súãasne s vysok˘mi cenamivstupov sa vytvára nepriaznivé ekonomicképrostredie, ktoré voãi ostatn˘m krajinám zhor-‰ujú aj nerovnaké podmienky stanovené Spo-loãnou poºnohospodárskou politikou. Prvora-dou podmienkou je vytváranie nákupno-od-bytov˘ch zdruÏení s cieºom vytvoriÈ lep‰ie vy-jednávacie pozície prvov˘roby s obchodn˘-mi partnermi. Pozitívnym v˘sledkom v poº-nohospodárstve bude práve zv˘‰enie podie-lu domácich v˘robkov na trhu, zv˘‰enie pro-dukcie poºnohospodárskej v˘roby a zv˘‰eniezamestnanosti v tomto sektore.

M I N I S T E R S T V O P Ô D O H O S P O D Á R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R

M I N I S T E R S T V O P Ô D O H O S P O D Á R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R

34

Rozvoj vidieka – to je aj rovnomenn˘ ná-zov programu, ktor˘ by mal poskytovaÈobyvateºom vidieka podmienky na zlep‰e-nie Ïivota na vidieku. Jeho v˘sledky bymali byÈ aj dnes aspoÀ ãiastoãne známe,lebo je vymedzen˘ do roku 2013. Aké zme-ny ste zmapovali na vidieku práve vplyvomspomínaného programu? Aké sú podmien-ky na vidieku pre mladé rodiny?

Program rozvoja vidieka SR 2007 – 2013je súãasÈou Národného strategického plánurozvoja vidieka SR a implementuje stratégiurozvoja vidieka SR prostredníctvom jehoopatrení, v ktor˘ch sú zohºadnené národné iregionálne potreby Slovenska.

Stratégia rozvoja vidieka odráÏa kºúãovépriority zamerané na konkurencieschopnosÈpoºnohospodárskeho, potravinárskeho a les-ného sektora, zlep‰enie Ïivotného prostrediaa krajiny, zlep‰enie kvality Ïivota na vidiekua diverzifikáciu vidieckeho hospodárstva. Takako uvádzate, v˘sledky je moÏné poskytnúÈlen ãiastoãne, keìÏe celkov˘ dopad budemevedieÈ vyhodnotiÈ aÏ po ukonãení realizáciepodporen˘ch projektov. Práve preto budemvychádzaÈ z podrobn˘ch anal˘z, resp. stred-nodobého hodnotenia Programu rozvoja vi-dieka SR 2007 – 2013, ktoré bolo vykonanépoãas roka 2010 a pre nás ako riadiaci orgánje kºúãov˘m nástrojom na prispôsobenie pro-gramu, resp. jeho ìal‰iemu nasmerovaniu kefektívnemu plneniu stanoven˘ch cieºov˘chukazovateºov tak, aby sa zefektívnilo ãerpa-nie finanãn˘ch prostriedkov a prispôsobilo sak aktuálnym potrebám sektora poºnohospo-dárstva a potravinárstva, lesného hospodár-

stva, diverzifikácie ekonomick˘ch aktivít vi-dieka a Ïivotného prostredia.

S cieºom poskytovaÈ obyvateºom vidiekapodmienky na zlep‰ovanie ich Ïivota, napr.:v rámci diverzifikácie smerom k nepoºno-hospodárskym aktivitám, kde cieºom je pod-poriÈ rozvoj nov˘ch aj existujúcich foriempodnikania ako alternatívu k zamestnaniu vpoºnohospodárstve, bolo najviac investícií do31. 10. 2010 nasmerovan˘ch do v˘robn˘ch apredajn˘ch objektov pre v˘robu nepoºnohos-podárskeho charakteru a bioplynové stanice,ktoré predstavujú inovatívny a ekologick˘spôsob v˘roby tepla a elektrickej energie z ob-noviteºn˘ch zdrojov. V súãasnosti je v rámcitohto opatrenia uzatvoren˘ch celkovo 241zmlúv, ão predstavuje 92 % kontrahovania.

âo sa t˘ka podpory ãinností v oblasti vi-dieckeho cestovného ruchu, kde je cieºomdiverzifikácia smerom k nepoºnohospodár-skym ãinnostiam, rozvoj nepoºnohospodár-skych aktivít a zvy‰ovanie zamestnanosti navidieku, podpora smerovala do rozvoja níz-kokapacitného ubytovania na vidieku a mar-ketingu sluÏieb cestovného ruchu. V rámcitohto opatrenia sa podporili projekty zamera-né na rekon‰trukciu a modernizáciu nízkoka-pacitn˘ch ubytovacích zariadení a rozvoj tu-ristick˘ch aktivít na vidieku.

Cieºom podpory Programu rozvoja vidie-ka SR 2007 – 2013 je aj podpora 1 882 obcíSR (ão predstavuje dve tretiny z celkovéhopoãtu obcí na Slovensku), v ktor˘ch Ïije tak-mer 17,1 % obyvateºov SR. Podpora je sme-rovaná najmä na zlep‰enie základn˘ch sluÏieba rozvoj investícií, a t˘m zabezpeãenie vy‰-

‰ej atraktivity vidieckych oblastí a zlep‰eniekvality Ïivota. Prostredníctvom podpory dozákladn˘ch sluÏieb vidieckeho obyvateºstvaa obnovy a rozvoja obcí je moÏné zabezpeãiÈch˘bajúce obãianske vybavenie, rekreaãnézóny, ihriská, trÏnice, amfiteátre, autobusovézastávky, ‰irokopásmov˘ internet, rekon‰truk-ciu stavieb a objektov spoloãenského v˘zna-mu, rekon‰trukciu miestnych ciest a pod. Do-posiaº najviac finanãn˘ch prostriedkov boloÏiadan˘ch na v˘stavbu, rekon‰trukciu a mo-dernizáciu zariadení pre voºn˘ ãas, ako napr.rekreaãné zóny, detské a ‰portové ihriská, re-kon‰trukciu a modernizáciu stavieb obec-n˘ch úradov, kultúrnych domov a objektovspoloãenského v˘znamu ako napr. amfiteát-re, domy smútku, obecné zóny/parky a pod.Najväã‰í efekt z hºadiska rozsahu na celkov˘poãet osôb, ktoré budú z t˘chto aktivít profi-tovaÈ, sa nám prejavil pri rekon‰trukciách amodernizáciách ciest. Musím kon‰tatovaÈ, ÏeprevaÏná väã‰ina finanãn˘ch prostriedkov vrámci opatrenia Obnova a rozvoj obcí dopo-siaº prispela k zlep‰eniu miestnych komuni-kácií, ktoré sú v najmen‰ích vidieckych ob-ciach v súãasnosti problémové a práve ich re-kon‰trukciou alebo modernizáciou prispie-vame k zlep‰ovaniu kvality Ïivota a b˘vaniana vidieku. O finanãné zdroje v rámci tohtoopatrenia bol zo strany Ïiadateºov veºk˘ zá-ujem, ão potvrdzuje aj Ïiadan˘ príspevok,ktor˘ v rámci jednej v˘zvy prekroãil o jednu‰tvrtinu celkov˘ limit na toto opatrenie. Hod-nota schválen˘ch verejn˘ch zdrojov bola vpolovici roka 2010 uÏ na 94 % kontrahova-nia.

Tu by som rád upriamil pozornosÈ na pod-poru investícií t˘kajúcich sa infra‰truktúry‰irokopásmového internetu vo vidieckychoblastiach. V súãasnosti nedostaãujúci prístupna internet spôsobuje zhor‰enie podmienoknielen pre rozvoj vidieckej ekonomiky, ale ajzamestnanosti a v neposlednom rade aj kon-kurencieschopnosti. I napriek tomu, Ïe v‰a-de okolo nás zaznamenávame trend „mobil-nej komunikácie“, z regionálneho pohºadu jeprístupom na internet na Slovensku vybave-n˘ch e‰te málo domácností, najmä oblas-tiach, ktoré nie sú zaujímavé pre komerã-n˘ch poskytovateºov (tzv. biele miesta). Pre-to sa SR rozhodla rie‰iÈ problém budovaniainfra‰truktúry internetu vo vidieckych oblas-tiach aj prostredníctvom opatrenia Programurozvoja vidieka SR 2007 – 2013, základnésluÏby pre vidiecke obyvateºstvo. V rámcitohto opatrenia sa predpokladá v októbri 2012vyhlásenie v˘zvy pre Ïiadateºov s vyuÏitímãasti dodatoãn˘ch prostriedkov, ktoré pre Slo-vensko vyplynuli z EERP (European Econo-mic Recovery package).

Vidiek a jeho moÏnosti...

Keì sa povie poºnohospodárstvo, obyãajne sa nám v pamäti vynorí vidiek, neraz aj so svojouneodmysliteºnou atmosférou. Obyãajne to tak b˘va, Ïe vidiek je s poºnohospodárstvom prepojen .

Asi tak nejako to vnímame v‰etci, asi aj generálny riaditeº Sekcie rozvoja vidieka na Ministerstvepôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Martin BARBARIâ, ktor˘ sa so svojimi predstavami

o rozvoji vidieka podelil aj v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.

35

Musím v‰ak pripomenúÈ, Ïe pretrvávajúci-mi prekáÏkami rozvoja pre niektoré vidieckeoblasti sú nedostatoãne rozvinuté kapacityºudsk˘ch zdrojov a manaÏmentu, ão úzko sú-visí aj s nedostatoãnou informovanosÈou, ne-dostatoãn˘m tempom inovácií a tvorbou roz-vojov˘ch dokumentov. Musíme si uvedomiÈ,Ïe ak chceme zvrátiÈ negatívny trend ekono-mického a sociálneho úpadku a vysídºovaniavidieka, je potrebné podporovaÈ rozvoj vzde-lávacích aktivít a kvalifikácie vidieckeho oby-vateºstva. S cieºom skvalitniÈ a podporiÈ ºud-sk˘ potenciál ako základnú podmienku nazlep‰enie kvality Ïivota na vidieku, Programrozvoja vidieka SR 2007 – 2013 smerovalpodporu na vzdelávacie projekty zamerané nazískavanie, prehlbovanie, inovácie vedomos-tí, zruãností a ‰írenie informácií o jednotliv˘chopatreniach Osi 3. Vzdelávacie aktivity boliurãené pre podnikateºské subjekty a subjek-ty verejnej správy, tematicky zamerané naj-mä na: ekonomiku podnikateºského subjek-tu, zavádzanie nov˘ch metód a nástrojov prá-ce a riadenia vo vidieckom priestore, inová-cie vo vidieckych oblastiach, zavádzanie in-formaãn˘ch technológií, obnovu a rozvoj vi-dieka, v˘menné informaãné stáÏe a náv‰tevya pod. V rámci ukazovateºov, ktoré sme si sta-novili je plánované do konca programovacie-ho obdobia realizovaÈ vzdelávacie a infor-maãné aktivity s úãasÈou 3 300 subjektov(úãastníkov) a poãtom 2 750 vzdelávacích dní.Na základe strednodobého hodnotenia a ana-l˘zy ukonãen˘ch projektov v priebehu roka2010, ktoré tvorili 6 % z celkov˘ch prijat˘chprojektov sa ukázalo, Ïe vzdelávacie aktivi-ty úspe‰ne absolvovalo 1451 absolventov,priãom aÏ 92 % zastúpenie mali absolventi voveku ≥ 25 rokov.

Veºk˘m úspechom v rámci rozvoja vidie-ka v tomto programovacom období je aj po-chopenie podstaty novátorského prístupu „prí-stup Leader“ a jeho úspe‰ná implementácia naúzemí SR od roku 2007.

V rámci Programu rozvoja vidieka SR 2007– 2013 sa prv˘krát na Slovensku implemen-tuje aj prístup Leader, ktor˘ je novátorsk˘mprístupom k udrÏateºnému rozvoju vidiec-kych oblastí v rámci politiky rozvoja vidieka.S t˘mto pojmom sa v rámci EÚ prv˘ raz stre-távame v roku 1991. Od tohto obdobia posky-tol vidieckym oblastiam v celej Európskejúnií mnoÏstvo nástrojov, ktor˘mi sú schopnéaktívne ovplyvÀovaÈ svoju budúcnosÈ.

Vìaka implementácií prístupu Leader naSlovensku je moÏné doposiaº badaÈ hneì nie-koºko zmien. Jednak ide o úplne nov˘ prístupk rozvoju územia, t˘m Ïe sa zameriava natakzvan˘ prístup zdola nahor, t. j., Ïe umoÏ-Àuje preniesÈ kompetencie, právomoci a roz-hodnutia na ão najniωiu úroveÀ v rámci ur-ãitého územia. Je to úroveÀ, ktorá je ão naj-bliωie k danému územiu – obãanom, preto-Ïe tí najlep‰ie poznajú svoje potreby, ciele, alena druhej strane i lokálne problémy. ëal‰ouzmenou, ktorú implementácia prístupu Lea-der v SR priniesla, bol vznik miestnych ak-ãn˘ch skupín – verejno-súkromn˘ch partner-stiev, vìaka ktor˘m sa verejn˘ sektor so sú-kromn˘m sektorom a samotn˘mi obyvateºmipriamo zapájajú do riadenia rozvoja územia,v ktorom Ïijú. V rámci dvoch v˘ziev smedoposiaº ako riadiaci orgán vybrali 29 miest-nych akãn˘ch skupín. Okrem vy‰‰ie uvede-

ného do‰lo k vzniku nov˘ch pracovn˘ch prí-leÏitostí a k zlep‰eniu zruãností lokálnehomanaÏmentu. Dovoºujeme si tvrdiÈ, Ïe imple-mentáciou prístupu Leader na na‰om územído‰lo k novému ponímaniu rozvoja vidiecke-ho územia, ktoré má u nás veºk˘ potenciál atento prístup ho umoÏÀuje vyuÏiÈ.

V akom ãasovom období je potrebné aktív-nej‰ie zvy‰ovaÈ kvalitn˘ rozvoj vidieka , akésú súãasné trendy v˘voja?

âasové obdobie nielen rozvoja vidieka, alerozvoja vo v‰etk˘ch oblastiach je veºmi ÈaÏ-ko predikovaÈ, keìÏe ho ovplyvÀujú mnohépremeny nielen v rámci Slovenska, ale aj si-tuácia v rámci Európskej únie. Av‰ak uÏ dnesmôÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe realizáciou projektovv oblasti poºnohospodárstva a rozvoja vidie-ka, ãi uÏ v rámci predvstupového programuSAPARD, Sektorového operaãného programu„Poºnohospodárstvo a rozvoj vidieka“, ãi Plá-nu rozvoja vidieka SR 2004 – 2006 a Progra-mu rozvoja vidieka SR 2007 – 2013 sa na Slo-vensku plnia ciele spoloãnej poºnohospodár-skej politiky.

Vìaka SAPARD-u sme sa nauãili, ako ro-biÈ programy a projekty EÚ a získané schop-nosti, zruãnosti a skúsenosti boli vo veºkejmiere vyuÏité pri tvorbe programov a imple-mentácii projektov v období 2004 – 2006.Úspech a dobré ukazovatele záujmu o podpo-ru zo Sektorového operaãného programu„Poºnohospodárstvo a rozvoj vidieka“ bolipredpokladom veºkého záujmu aj o ãerpaniefinanãn˘ch prostriedkov z Programu rozvo-ja vidieka programovacom období 2007 –2013. Práve preto boli ciele a opatrenia roz-voja vidieka nastavené tak, aby napæÀali stra-tégiu rozvoja vidieka a kºúãové priority zame-rané na konkurencieschopnosÈ poºnohospo-dárskeho, potravinárskeho a lesného sektora,zlep‰enie Ïivotného prostredia a krajiny azlep‰enie kvality Ïivota na vidieku a diverzi-fikáciu vidieckeho hospodárstva. Program jenastaven˘ tak, aby zohºadÀoval situáciu naSlovensku v oblasti agrosektora a zároveÀvytváral predpoklady na zvy‰ovanie kvalityÏivota na vidieku. DôleÏitou súãasÈou progra-mu sú aj opatrenia zamerané na zlep‰enie Ïi-votného prostredia a krajiny, ktoré prispejú kdosahovaniu tak˘ch cieºov, ako sú napr. za-chovanie biodiverzity, pôdy, vody, zmierne-nie klimatick˘ch zmien a pod.

Implementáciou jednotliv˘ch projektov vrámci na‰ich programov môÏeme sledovaÈ, Ïekrok za krokom sa zlep‰uje kvalita Ïivota navidieku, dochádza k rozvoju v oblasti infra-‰truktúry obcí, ale i k zaktivizovaniu Ïivotana vidieku.

Priority EÚ v oblasti rozvoja vidieka vnadchádzajúcom programovacom období2014 – 2020 sú zamerané na podpora preno-su znalostí a inovácií v poºnohospodárstve,lesnom hospodárstve a vidieckych oblastiach,zlep‰enie konkurencieschopnosti v‰etk˘chdruhov poºnohospodárstva a Ïivotaschopnos-ti poºnohospodárskych podnikov, propagá-ciu organizácie potravinového reÈazca a ria-denie rizík v poºnohospodárstve, obnovu,ochranu a posilnenie ekosystémov závisl˘chna poºnohospodárstve a lesnom hospodár-stve, propagáciu efektívneho vyuÏívania zdro-jov a podporu prechodu na nízko uhlíkovéhospodárstvo odolné voãi zmenám klímy,

podporu sociálneho zaãlenenia, zniÏovaniechudoby a hospodársky rozvoj vo vidieckychoblastiach.

Verím, Ïe aj implementáciou opatrení vprogramovacom období 2014 – 2020 dôjde kukvalitnému rozvoju na vidieku, a Ïe v‰etkypodniknuté kroky pri príprave nového progra-mu napomôÏu nielen poºnohospodárom pre-raziÈ v priestore EÚ, a to najmä kvalitou a je-dineãnosÈou ich produkcie, ale aj ostatn˘m ak-térom vidieka, a to rozvojom lokálnych a nie-len poºnohospodárskych aktivít, oÏivením v˘-robn˘ch ãinností a udrÏaním hospodárskehoÏivota na vidieku.

Ako by ste hodnotili rekreaãnú a turistic-kú sezónu na vidieku poãas letného obdo-bia?

Slovensko je krajinou s vynikajúcimi prí-rodn˘mi podmienkami a geografick˘m posta-vením pre rozvoj vidieckej turistiky a re-kreaãn˘ch aktivít. S prihliadnutím na bohatútradíciu tráviÈ voºn˘ ãas na vidieku a vzhºa-dom na celosvetov˘ trend prechodu od maso-vého turizmu v prímorsk˘ch letoviskách k vi-dieckemu turizmu, agroturizmu, ekoturizmua pod. sa rozvoj turizmu vo vidieckych oblas-tiach Slovenska javí ako vhodn˘ program naznovuoÏivenie ekonomiky a zníÏenie neza-mestnanosti na vidieku.

Aj keì v súãasnosti bol zaznamenan˘ roz-voj vidieckej turistiky (hlavne v podhorsk˘cha horsk˘ch regiónoch) a realizuje sa vyuÏíva-nie opusten˘ch vidieckych sídel obyvateºmiz miest práve na tieto úãely, stále nie je po-tenciál SR vyuÏívan˘ dostatoãne. Podpora jemoÏná napríklad prostredníctvom opatreniaPRV SR 2007 – 2013 3.2 „ Podpora ãinnos-ti v oblasti vidieckeho cestovného ruchu“,kde oprávnené v˘davky sú urãené aj na rekon-‰trukciu a modernizáciu nízkokapacitn˘chubytovacích zariadení s kapacitou max. 10 lô-Ïok alebo na v˘stavbu relaxaãn˘ch zariade-ní.

V Národnom strategickom pláne rozvojavidieka SR do roku 2013 je najviac zdro-jov smerovan˘ch na zlep‰enie Ïivotnéhoprostredia a krajiny, ako sa dosahujú cie-le rozvoja poºnohospodárstva?

V rámci Programu rozvoja vidieka SR 2007– 2013 je pribliÏne 50 % prostriedkov urãe-n˘ch na financovanie opatrení zameran˘ch nazlep‰enie Ïivotného prostredia a krajiny. Pod-statná ãasÈ prostriedkov smeruje najmä napodporu znev˘hodnen˘ch oblastí, kde je hlav-n˘m cieºom zabezpeãiÈ pokraãovanie poºno-hospodárstva prostredníctvom zachovania apodpory udrÏateºn˘ch systémov hospodárenia,nakoºko pokraãovanie poºnohospodárskej ãin-nosti je základn˘m predpokladom pre udrÏa-nie osídlenia dan˘ch oblastí. ëal‰ia v˘znam-ná ãasÈ prostriedkov je urãená pre opatrenieAgroenvironmentálne platby, v rámci ktoré-ho sa realizujú poºnohospodárske v˘robnépostupy zluãiteºné s ochranou a zlep‰enímÏivotného prostredia, krajiny, prírodn˘chzdrojov, ktoré sú nad rámec príslu‰n˘ch po-vinn˘ch noriem. V prípade opatrení zamera-n˘ch na zlep‰enie Ïivotného prostredia a kra-jiny, kam okrem uÏ spomínan˘ch patria ajopatrenia Natura 2000 na poºnohospodárskeja lesnej pôde, Prvé zalesnenie poºnohospodár-skej pôdy a Lesnícko-environmentálne plat-

M I N I S T E R S T V O P Ô D O H O S P O D Á R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R

M I N I S T E R S T V O P Ô D O H O S P O D Á R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R

36

by, sa nedá jednoznaãne hovoriÈ o viditeº-n˘ch zmenách, ktoré sa dosiahli. Pozitívnevplyvy nastaven˘ch opatrení v rámci Ïivotné-ho prostredia sú ãasovo nároãnej‰ie, Èaωiepreukázateºné a ãasto sa prejavia aÏ v dlho-dobej‰om ãasovom horizonte v porovnaní sopatreniami investiãného charakteru, kde jemoÏné krátko po realizácii identifikovaÈ prí-nosy pre dan˘ podnik alebo lokalitu. V súãas-nosti pri environmentálnych opatreniach jemoÏné sledovaÈ prínos postupn˘m napæÀa-ním stanoven˘ch cieºov, av‰ak uÏ teraz vie-me, Ïe niektoré z nich sa nám podarí naplniÈ,ako aj prekroãiÈ a niektoré nie. Preukázaniepodstatn˘ch zmien na jednotlivé zloÏky Ïivot-ného prostredia a vidieckej krajiny ako celkusi vyÏaduje dlh‰ie ãasové obdobie, a pretoprvé podstatné zmeny by sa mohli prejaviÈ pocelkovom ukonãení súãasného PRV SR 2007– 2013 a jeho závereãnom hodnotení. Záro-veÀ bude dôleÏité nadviazaÈ podporu na za-vedené opatrenia aj v budúcom programovomobdobí 2014 – 2020.

Dá sa pri rozdeºovaní zdrojov z Európske-ho poºnohospodárskeho fondu ustráÏiÈ ichefektívne vyuÏívanie?

Zdroje z Európskeho poºnohospodárskehofondu pre rozvoj vidieka sú na 7-roãné pro-gramové obdobie 2007 – 2013 v rámci Pro-gramu rozvoja vidieka SR 2007 – 2013 alo-kované na ‰tyri priority: – konkurencieschopnosÈ poºnohospodárstva

a lesného hospodárstva,– zlep‰enie Ïivotného prostredia a krajiny,– kvalita Ïivota vo vidieckych oblastiach a di-

verzifikácia vidieckeho hospodárstva,– Leader.

V rámci priorít je rozpoãet rozdelen˘ me-dzi jednotlivé opatrenia. Celé PRV, ako ajalokácie prostriedkov boli pripravené na zá-klade SWOT anal˘zy a sú v˘sledkom konzul-

tácií s hospodárskymi a sociálnymi partner-mi. SkutoãnosÈou je, Ïe PRV bol vytvoren˘ nazáklade anal˘z a potrieb e‰te v roku 2006,av‰ak jeho implementácia musí odráÏaÈ aktu-álnu situáciu v sektore pôdohospodárstva a navidieku. Ministerstvo pôdohospodárstva arozvoja vidieka SR preto aj na základe v˘sled-kov pravidelného hodnotenia programu na-vrhuje zmeny v programe a v jeho imple-mentácii, ktoré sú predmetom diskusií s part-nermi v rámci monitorovacieho v˘boru. Na-pæÀanie cieºov a efektívne vyuÏívanie zdrojovz Európskeho poºnohospodárskeho fondu prerozvoj vidieka je monitorované a hodnotenéprostredníctvom kvantifikovateºn˘ch ukazo-vateºov v˘stupu, v˘sledku a dosahu pre kaÏ-dé jedno opatrenie zvlá‰È. V roãné správy ahodnotiace správy sú zverejnené na webovomsídle Ministerstva pôdohospodárstva a rozvo-ja vidieka SR. Zámerom je zv˘‰enie konku-rencieschopnosti poºnohospodárstva, potravi-nárstva a lesníctva a zlep‰enie Ïivotného pro-stredia zavádzaním vhodn˘ch poºnohospo-dárskych postupov a zv˘‰enie kvality Ïivotana vidieku s dôrazom na trvalo udrÏateºn˘ roz-voj.

Vidiek je spojen˘ s tzv. akvakultúrou, akésú moÏnosti modernizácie v tejto oblasti?

Modernizácia v oblasti akvakultúry je moÏ-ná prostredníctvom ãerpania finanãn˘ch pro-striedkov z Operaãného programu Rybné hos-podárstvo SR 2007 – 2013. Ten umoÏÀuje Ïia-dateºom v zmysle nariadenia rady (ES) ã.1198/2006 ÏiadaÈ o spolufinancovanie preroz‰írenie, rekon‰trukciu, technické vybave-nie a modernizáciu existujúcich produkãn˘chzariadení, odbahÀovanie rybniãn˘ch plôch,v˘stavbu nov˘ch produkãn˘ch zariadení, v˘-stavbu mal˘ch predajní umoÏÀujúcich chova-teºom úpravu a predaj produktov akvakultú-ry. âo sa t˘ka spracovania produktov akva-

kultúry, investície do technického vybaveniaa modernizácia existujúcich spracovateºsk˘chjednotiek spolu so vzdelávacími a informaã-n˘mi aktivitami predstavujú dôleÏitú súãasÈmodernizácie sektora, ktor˘ trpí nedostatoã-n˘m technick˘m stavom rybochovn˘ch zaria-dení ale na druhej strane dostatkom spraco-vateºsk˘ch kapacít spæÀajúcich súãasné nor-my EÚ.

Istou v˘sadou vidieka je neraz aj potravi-nová sebestaãnosÈ a bezpeãnosÈ, aké súmoÏnosti prípadného odpredaja v˘robkovsamostatne hospodáriacich farmárov?

Mladí farmári a prvov˘robcovia sú opráv-není ãerpaÈ podporu z Programu rozvoja vi-dieka SR 2007 – 2013, ktor˘ je spolufinanco-van˘ z Európskeho poºnohospodárskeho fon-du pre rozvoj vidieka. Podpora je moÏná pro-stredníctvom opatrenia 1.1 Modernizácia fa-riem, ktorého cieºom je zv˘‰iÈ konkurencie-schopnosÈ poºnohospodárskych subjektov lep-‰ím vyuÏívaním v˘robn˘ch faktorov a uplat-Àovaním nov˘ch technológií a inovácií, aprostredníctvom ktorého je moÏné získaÈ ne-návratn˘ finanãn˘ príspevok na stavebné atechnologické investície v oblasti poºnohos-podárskej prvov˘roby. V ‰ka podpory z cel-kov˘ch oprávnen˘ch v˘davkov je v zásade 40 % z celkov˘ch oprávnen˘ch v˘davkov naprojekt, priãom 60 % pre mlad˘ch poºnohos-podárov v znev˘hodnen˘ch oblastiach. Tak-tieÏ v rámci tohto opatrenia je moÏná podpo-ra investície súvisiacej s priamym predajomvlastnej produkcie Ïiadateºa urãenej na ºuds-kú spotrebu koneãnému spotrebiteºovi a /ale-bo in˘m maloobchodn˘m prevádzkarniam,ako napr. zriadenie spracovateºského miesta,predajného miesta alebo obstarania ‰peciálne-ho automobilu na prepravu vlastnej produk-cie.

To, Ïe sa Európa snaÏí o kvalitné, ale aj lac-né potraviny v dostatoãnom mnoÏstve, vy-chádza zo základného cieºa Spoloãnej poº-nohospodárskej politik – ako sa plní naSlovensku a ak˘ ìal‰í v˘voj sa predpokla-dá?

Kvalita slovensk˘ch a európskych poºno-

hospodárskych a potravinárskych produktov

je garantovaná legislatívnymi poÏiadavkami

EÚ. Tieto poÏiadavky zabezpeãujú vysokú

bezpeãnosÈ poºnohospodárskych surovín a

potravín v rámci celého potravinového re-

Èazca. Slovenská republika dôsledne dodrÏia-

va princípy Spoloãnej poºnohospodárskej po-

litiky a v oblasti kvality a bezpeãnosti potra-

vín ide aÏ nad rámec európskych noriem.

Tento fakt na v‰ak na druhej strane vytvára

tlak na nákladovú stránku potravinovej pro-

dukcie a takto môÏe vpl˘vaÈ na niωiu konku-

rencieschopnosÈ slovensk˘ch potravinárskych

komodít práve v dôsledku dovozov lacnej‰ích,

ãasto aj menej kvalitn˘ch potravín za niωiu

cenu zo zahraniãia. Je preto nevyhnutné jed-

nak posilniÈ kontrolu kvalitatívnych parame-

Netreba strácaÈ racionálny pohºad

Generálna riaditeºka Sekcie pôdohospodárskej politiky a rozpoãtu Slávka JÁNO·ÍKOVÁoboznamuje so základn˘mi cieºmi pôdohospodárskej politiky aj v súvislosti s koordináciou

v rámci Európskej únie. Malo by to priniesÈ spravodlivej‰ie príspevkové rozdelenie pre v‰etky‰táty EÚ. Rozpráva sa s redaktorkou Parlamentného kuriéra Annou Komovou.

37

Súhlasíte so súãasn˘m poplatkom za vyÀa-tie pôdy z poºnohospodárskeho fondu, kto-r˘ je treba zaplatiÈ, ak chce niekto stavaÈna poºnohospodárskej pôde? Veì zákon, ateda podstata sa aj tak obchádza v˘nimka-mi.

Zatiaº neuvaÏujeme o zru‰ení poplatku zavyÀatie pôdy z poºnohospodárskeho fondu,hoci tieto finanãné zdroje idú do ‰tátnehorozpoãtu a nesmerujú priamo do rozpoãtovejkapitoly MPRV SR. Treba bliωie rozli‰ovaÈa posudzovaÈ dôvody pre ktoré dochádza kzniÏovaniu rozsahu poºnohospodárskej pôdy.Je rozdiel, ãi je pôda vyÀatá z pôdneho poº-nohospodárskeho fondu pre ‰tátny záujem(napr. rozvoj infra‰truktúry), alebo pre záuj-my rôznych developersk˘ch spoloãností.

Zákonnou moÏnosÈou sa vlastne aj zniÏu-je rozsah poºnohospodárskej pôdy, nie je tolikvidaãné?

Ako uÏ bolo povedané, treba bliωie rozli-‰ovaÈ a posudzovaÈ dôvody, pre ktoré dochá-dza k zniÏovaniu rozsahu poºnohospodárskejpôdy. Ochrane poºnohospodárskej pôdy akov˘znamného prírodného a v˘robného zdrojasa v SR venuje maximálne úsilie prostredníc-tvom zákona prijatého v roku 2004 ã.220/2004 Z. z. o ochrane a vyuÏívaní poºno-hospodárskej pôdy a o zmene zákona ã.245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii akontrole zneãisÈovania Ïivotného prostredia ao zmene a doplnení niektor˘ch zákonov. Ten-to zákon ustanovuje ochranu vlastností a funk-cií poºnohospodárskej pôdy a zabezpeãovaniajej trvalo udrÏateºného obhospodarovania apoºnohospodárskeho vyuÏívania, ochranu en-vironmentálnych funkcií poºnohospodárskejpôdy, ochranu v˘mery poºnohospodárskejpôdy pred neoprávnen˘mi zábermi na nepoº-nohospodárske pouÏitie, postup pri zmenedruhu pozemku, ako aj sankcie za poru‰eniepovinností ustanoven˘ch zákonom.

Do akej miery sa peniaze za vyÀatie pôdyvracajú do rezortu poºnohospodárstva?

Finanãné prostriedky za vyÀatie pôdy saodvádzajú do ‰tátneho rozpoãtu, nie sú defi-nované presné pravidlá, ak˘m spôsobom sarozdeºujú v rámci jednotliv˘ch rezortov.

Ktoré odvetvia v rámci slovenského poºno-hospodárstva treba viac rozvíjaÈ a podpo-rovaÈ, ktoré sú v súlade s pôdohospodárs-kou politikou Slovenska?

Je potrebné rozvíjaÈ v‰etky odvetvia sloven-ského poºnohospodárstva, av‰ak najväã‰iupozornosÈ musíme venovaÈ odvetviam, ktorésú v kritickom stave, ako uÏ spomínaná Ïivo-ãí‰na v˘roba. Toto odvetvie si vyÏaduje vy‰-‰iu dotaãnú podporu a vy‰‰ie investície. ëal-‰ím ‰pecifick˘m odvetvím, ktorému je trebavenovaÈ zv˘‰enú pozornosÈ je ovocinárstvo azeleninárstvo. Zeleninu a ovocie, na ktorémáme vhodné prírodné podmienky, môÏemedopestovaÈ aj na Slovensku. Rozvoj tohto od-vetvia by mohol prispieÈ tak k zníÏeniu zápor-ného salda zahraniãného obchodu s agropo-travinárskymi komoditami, ako aj k tvorbepracovn˘ch síl a rozvoju vidieka.

trov dováÏan˘ch potravín a jednak, zv˘‰enímosvety medzi spotrebiteºmi, poukázaÈ na vy-sokú kvalitu slovensk˘ch potravinárskychv˘robkov.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvojavidieka sa snaÏí zabezpeãovaÈ okrem kvalitya bezpeãnosti potravín aj ich cenovú dostup-nosÈ. MoÏnosti v˘konnej moci sú v‰ak limi-tované objektívnymi vonkaj‰ími faktormi,ktoré vstupujú do potravinovej cenotvorby.

Vonkaj‰ie faktory sú dané globálnym eko-nomick˘m v˘vojom a nie je moÏné ich bliÏ-‰ie na národnej úrovni ovplyvniÈ. Najv˘z-namnej‰ím vonkaj‰ím faktorom je nestálosÈsvetov˘ch cien potravinárskych komodít.Vplyv svetov˘ch cien na spotrebiteºské cenypotravín na Slovensku je v˘znamn˘, pretoÏesvetové zásoby sú nízke a hlavnou hrozbounaìalej zostávajú medziroãné v˘kyvy v úro-dách spôsobené s poãasím.

Dá sa zabezpeãiÈ aby sa cena potravín ne-menila a neprikláÀala k zvy‰ovaniu, aby sizachovala stabilitu? Aké sú moÏnosti, ãotreba pre to urobiÈ?

Rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidie-ka sa snaÏí zabezpeãovaÈ väã‰iu cenovú do-stupnosÈ potravín. Táto snaha je v‰ak limito-vaná objektívnymi faktormi, ktoré vpl˘vajúna ceny potravín a nie je moÏné ich úplne eli-minovaÈ.

Na jednej strane, priame dosahy na cenypotravín tlmia dlhodobé kontrakty v rámci ichprodukãného reÈazca, na strane druhej dnes natrhu existujú tlaky na rast cien potravín naj-mä z pohºadu tohtoroãnej svetovej úrody a sú-ãasnej cenovej úrovne potravín na svetov˘chkomoditn˘ch trhoch.

Úsilie zabezpeãiÈ väã‰iu cenovú dostup-nosÈ potravín sa takto sústredí predov‰etk˘mna oÏivenie domácej, utlmujúcej sa Ïivoãí‰-nej v˘roby a rastlinnej v˘roby. V sledkomtohto úsilia by malo byÈ zv˘‰enie sebestaãnos-ti v strategick˘ch agropotravinárskych ko-moditách.

Preão nie je v rámci Európskej únie rovna-ká v˘‰ka dotácií v prepoãte na hektár or-

nej pôdy pre v‰etky ‰táty? Na základe ãohoje stanovená v˘‰ka dotácií?

V rámci negociaãn˘ch rokovaní SR a EÚboli prijaté opatrenia zabezpeãujúce postup-né zvy‰ovanie dotácií – poºnohospodárskychplatieb od roku 2004. V súãasnosti tieto plat-by na Slovensku stále nedosahujú úroveÀkrajín EÚ-15. Napr. v roku 2011 boli z pro-striedkov EÚ a národn˘ch zdrojov vyplatenépriame platby do v˘‰ky 90 % priemeru kra-jín EÚ – 15. Z toho prostriedky EÚ vo v˘‰ke80 % a národná vyrovnávacia platba zo ‰tát-neho rozpoãtu vo v˘‰ke 10 %. V ‰ka národ-n˘ch doplatkov je závislá od finanãn˘ch pro-striedkov ‰tátneho rozpoãtu.

Ktoré segmenty poºnohospodárstva potre-bujú vy‰‰iu finanãnú podporu?

Najvy‰‰ia finanãná pomoc by mala byÈsmerovaná na oblasÈ Ïivoãí‰nej v˘roby, kdedochádza k poklesu stavov hospodárskychzvierat, najmä hovädzieho dobytka, o‰ípa-n˘ch a oviec. Úpadok Ïivoãí‰nej v˘roby, sväzbou na v˘razné zmeny v ‰truktúre produk-cie krmovín, pramení z nízkej konkurencie-schopnosti súvisiacej nielen s ekonomick˘mipodmienkami v˘roby, ale aj veºkostnou avlastníckou ‰truktúrou fariem predov‰etk˘mv star˘ch ãlensk˘ch krajinách EÚ.

Dá sa zabezpeãiÈ neplatenie za neobrába-nú poºnohospodársku pôdu, ão je tieÏ svo-jim spôsobom, zneuÏívanie systému dotá-cií?

Existuje dôsledn˘ monitorovací systémkontroly poºnohospodárskej pôdy, ktor˘ za-braÀuje zneuÏívaniu dotácií. Ide o Integrova-n˘ administratívny a kontroln˘ systém(IACS), prepojen˘ na register pôdy LPIS aostatné podporné registre. VyuÏíva sankcie zanedodrÏanie termínov, kontroly na mieste akontroly prostredníctvom diaºkového snímko-vania plôch, ako aj ìal‰ie nástroje, smerujú-ce k efektívnemu vyuÏívaniu podporn˘chprostriedkov, s cieºom zamedziÈ ich zneuÏíva-niu ãi uÏ ide o národné alebo európske zdro-je.

M I N I S T E R S T V O P Ô D O H O S P O D Á R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R

A G E N T Ú R A N A P O D P O R U R E G I O N Á L N E H O R O Z V O J A

38

KaÏd˘ z operaãn˘ch programov Agentúryna podporu regionálneho rozvoja sa za-meriava na iné aktivity, a tak má aj iné cie-le pre konkrétnych Ïiadateºov. Dajú sa zo-sumarizovaÈ jednotlivé orientácie najdôle-Ïitej‰ích operaãn˘ch programov a ich rea-lizácia? Ako to vyzerá na Slovensku?

Zosumarizovanie cieºov v rámci SR má nastarosti dokument Národn˘ strategick˘ refe-renãn˘ rámec. Tento dokument bol schvále-n˘ na zaãiatku programového obdobia 2007– 2013 a v‰etky operaãné programy pri sta-novovaní cieºom a aktivít priamo vychádza-jú z neho. Okrem programov cezhraniãnejspolupráce (ìalej len „CS“), ktoré kvôli svo-jim ‰pecifikám nie sú v Àom explicitne za-hrnuté. Napriek tomu aj programy CS na-pæÀajú ciele, ktoré svojou podstatou kooperu-jú s cieºmi ostatn˘ch OP, ako aj s cieºmi de-finovan˘mi v NSRR.

Operaãn˘ program Bratislavsk˘ kraj je pro-gramov˘m dokumentom na ãerpanie pomo-ci z Európskeho fondu regionálneho rozvojapre vybrané oblasti infra‰truktúry a vedo-mostnej ekonomiky na roky 2007 – 2013.Globálnym cieºom Operaãného programuBratislavsk˘ kraj je posilnenie konkurenãnejschopnosti regiónu rozvojom vedomostnejekonomiky a budovaním regiónu atraktívne-ho pre Ïivot.

Cieºmi Regionálneho operaãného progra-mu (ìalej len „ROP“) je zvy‰ovanie úrovneposkytovan˘ch sluÏieb v oblasti vzdeláva-nia, zv˘‰enie rozsahu a úrovne poskytovan˘chsluÏieb v sociálnej oblasti, posilnenie kultúr-neho potenciálu regiónov a rozvoja cestovné-ho ruchu, posilnenie konkurencieschopnostisídiel a zvy‰ovanie kvality a bezpeãnosti ve-rejn˘ch priestranstiev, zvy‰ovanie úrovne do-pravnej obsluÏnosti regiónov.

Ktor˘ z programov je rozsahom a aktivi-tami najkomplexnej‰í , aké sú ‰peciálneciele Regionálneho operaãného programu,pre koho je urãen˘?

Rozsahom a aktivitami je kaÏd˘ z progra-mov vyváÏene koncipovan˘, aby komplexnepokr˘val ciele a aktivity konkrétneho operaã-ného programu.

·pecifick˘mi cieºmi ROP je zvy‰ovanieúrovne poskytovan˘ch sluÏieb v oblasti vzde-lávania, zv˘‰enie rozsahu a úrovne poskyto-van˘ch sluÏieb v sociálnej oblasti, posilneniekultúrneho potenciálu regiónov a rozvoja ces-tovného ruchu, posilnenie konkurencieschop-nosti sídiel a zvy‰ovanie kvality a bezpeãnos-ti verejn˘ch priestranstiev, zvy‰ovanie úrov-ne dopravnej obsluÏnosti regiónov.

Dá sa hovoriÈ aj o tzv. pridanej hodnoteoperaãného programu ROP?

Prostredníctvom budovania kvalitnej a do-stupnej obãianskej infra‰truktúry a v spolupô-sobení s príspevkami v rámci ostatn˘ch rele-vantn˘ch operaãn˘ch programov pomôÏeROP dosahovaÈ ciele Národného programureforiem v oblasti vzdelávania, zamestnanos-ti a informaãnej spoloãnosti. Hoci operaãn˘program nie je priamo zameran˘ na podporupodnikateºskej sféry, prispeje k stimulácii vnú-torn˘ch zdrojov regiónov na rozvoj nadväzu-júcich podnikateºsk˘ch aktivít a zároveÀ zv˘-‰i atraktivitu regiónov pre investície, ãím pri-speje k plneniu priorít Národného programureforiem v oblasti podnikateºského prostredia.

âo bolo najväã‰ím záujmom zo strany Ïia-dateºov, ak˘ bol záujem o vzdelávanie ?

Programy CS registrujú priebeÏn˘ záujempotenciálnych prijímateºov o v‰etky podporo-vané oblasti podpory. Konkrétne v rámciopatrení zameran˘ch na vzdelávanie bol naj-väã‰í záujem o získanie nov˘ch zruãností aschopností (vyuãovanie na ºudovoumelec-k˘ch ‰kolách, remeselnícke zruãnosti), za-chovanie kultúrneho dediãstva (hrnãiarstvo,prútikárstvo, ochrana Ïiv. prostredia), získa-nie/obnova primeran˘ch jazykov˘ch znalos-tí (SR-âR) z jazyka partnerského ‰tátu.

V rámci Operaãného programu Bratislav-sk˘ kraj (OPBK) bol najväã‰í záujem zo stra-ny miest a obcí o projekty infra‰truktúry pro-stredníctvom Opatrenia 1.1 Regenerácia sídiela zo strany Ïiadateºov súkromného sektora(MSP) o projekty nákupu a zavádzania ino-vatívnych technológií prostredníctvom Opat-renia 2.1 Inovácie a technologické transfery.

Najväã‰í záujem zo strany Ïiadateºov o ne-návratn˘ finanãn˘ príspevok v rámci ROP zo‰trukturálnych fondov EÚ bol hlavne v oblas-ti podpory infra‰truktúry vzdelávania a v ob-lasti podpory regenerácie sídiel.

Ako by ste charakterizovali program cez-hraniãnej spolupráce, na ktoré lokalitybola sústredená pozornosÈ?

Programy CS spolupráce pokr˘vajú ‰irokúoblasÈ aktivít za úãelom dosiahnutia zlep‰e-nia spolupráce cezhraniãn˘ch regiónov ( na-príklad: kultúrny rozvoj a zachovanie tradí-cií , spolupráca a sieÈovanie, vzdelávanie, trhpráce a zamestnanosÈ podpora cestovnéhoruchu, Rozvoj podnikateºského a inovaãnéhoprostredia, Rozvoj cezhraniãného turizmu).

Otázka definovania toho, ak˘ program je„najkomplexnej‰í“ je irelevantná vo vzÈahu k‰pecifikám jednotliv˘ch cezhraniãn˘ch vzÈa-hov, na ktoré reflektujú konkrétne zadefino-vané oblasti podpory jednotliv˘ch progra-mov CS (SR-âR, HU-SK, PL-SR a AT-SK).

Aká je spokojnosÈ s programami cezhra-niãnej spolupráce?

SpokojnosÈ s implementáciou programovCS je na vysokej úrovni. Spätná väzba od pri-jímateºov, ako aj od cieºov˘ch skupín je v˘-razne pozitívna. V‰etky programy CS sú za-merané na rozvoj CR v prihraniãn˘ch regió-noch. V rámci implementácie projektov preprogramy CS, zameran˘ch na oblasÈ CR, savytvárajú aj nové pracovné príleÏitosti, pri-márne, sekundárne aj terciárne.

Majú samosprávne kraje záujem o nená-vratn˘ finanãn˘ príspevok, ktoré obce súnajúspe‰nej‰ie?

Samosprávne kraje majú primeran˘, aÏ vy-sok˘ záujem o FP z programov CS. V rámcijednotliv˘ch programov, v oprávnenom území,v oblastiach podpory, pri ktor˘ch sú definova-né ako oprávnené, sú jednotlivé samosprávnekraje viac menej proporcionálne zastúpené.

V rámci OPBK Prioritnej osi 1 Infra‰truk-túra a taktieÏ v rámci opatrenia 2.2 Informa-tizácia spoloãnosti, skupina aktivít 2.2.1 Elek-tronizácia samosprávy OPBK je oprávnen˘mprijímateºom aj Bratislavsk˘ samosprávnykraj, ktor˘ prejavil v˘razn˘ záujem o realizá-ciu relevantn˘ch projektov. Medzi najúspe‰-nej‰ích Ïiadateºov verejnej správy z hºadiskapoãtu projektov patria mesto Senec, obecVeºké Leváre a mestská ãasÈ Bratislava –Nové mesto, ktoré realizovali po 2 projekty.

V rámci ROP je taktieÏ eminentn˘ záujem,hlavne v oblasti podpory infra‰truktúry vzde-lávania a v oblasti podpory regenerácie sídiel.

Koºko projektov máte doteraz ukonãen˘cha aká je úspe‰nosÈ v podpore regionálnehorozvoja? Nestalo sa Ïe by obsahovo dobréprojekty boli vyradené kvôli formálnymnedostatkom?

Hodnotiaci proces Ïiadostí o poskytnutieFP má presne stanovenú ‰truktúru a skladá sa

Úspe‰nosÈ projektov –kvalitnej‰í Ïivot na Slovensku

Práca Agentúry na podporu regionálneho rozvoja nadobudla nezastupiteºn˘ v˘znam práve zastre‰ovaním viacer˘chprogramov, operaãn˘ch programov, ktoré sú veºmi dôleÏité aj pre roky 2007 – 2013. Rozhovor s generálnou

riaditeºkou Agentúry na podporu regionálneho rozvoja Ivetou PABI·OVOU priná‰a redaktorka Anna Komová.

39

z krokov nadväzujúcich na seba. Prv˘ z t˘chtokrokov je aj kontrola formálnej úplnosti Ïia-dosti. V prípade nedostatkov, je kaÏd˘ Ïiada-teº vyzvan˘ na doloÏenie ch˘bajúcich ãastí vprimeranej lehote. V prípade, Ïe z akéhokoº-vek dôvodu tieto ch˘bajúce ãasti projektovejdokumentácie Ïiadateº nedoloÏí, je vyraden˘z ìal‰ieho procesu hodnotenia. V takomtoprípade môÏe byÈ po obsahovej stránke dob-r˘ projekt vyraden˘ aj na základe nesplneniaformálnych kritérií.

Doteraz bolo v rámci OPBK v programo-vom období 2006 – 2013 ukonãen˘ch 165projektov (mimo projektov technickej pomo-ci). V prípade nesplnenia formálnych kritérií(aj po písomnom vyzvaní na doplnenie písom-ností a dokumentov) samozrejme môÏe nastaÈsituácia, Ïe ako neúspe‰né môÏu byÈ vyhod-notené aj obsahovo zaujímavé projekty. Kri-tériá, formálne aj odborné, sú v‰ak pre v‰et-k˘ch rovnaké a známe vopred.

V rámci Regionálneho operaãného progra-

mu bolo úspe‰ne zrealizovan˘ch skoro 50 %schválen˘ch Ïiadostí o nenávratn˘ finanãn˘príspevok, t. j. viac ako 800 projektov. V prí-pade, Ïe predloÏená ÏiadosÈ o NFP nespæÀa ná-leÏitosti stanovené v prislúchajúcej v˘zve vrámci ROP je moÏné doplniÈ v presne stano-venej lehote formálne nedostatky Ïiadosti oNFP. Následne v‰ak prebieha ìal‰í proceshodnotenia Ïiadostí o NFP z odbornej a ob-sahovej stránky.

A G E N T Ú R A N A P O D P O R U R E G I O N Á L N E H O R O Z V O J A

Nové programové obdobie je spojené aj sprehodnocovaním efektívnosti práce tohoprechádzajúceho, ako ste spokojn˘ s plne-ním úloh, ão oãakávate od nároãnosti a ìal-‰ieho plnenia úloh Spoloãnej poºnohospo-dárskej politiky?

Záber PPA ako ‰tátnej rozpoãtovej organi-zácie rezortu MPRV SR je veºmi ‰irok˘. V pod-state implementuje poskytovanie v‰etk˘chpodpôr a pomoci farmárom, lesníkom, spraco-vateºom, obciam mimo pólov rastu, miestnymakãn˘m skupinám, odbytov˘m organizáciám,podnikateºom v oblasti vidieckeho cestovné-ho ruchu a ostatn˘m organizáciám z Európske-ho poºnohospodárskeho fondu pre rozvoj vi-dieka, z Európskeho poºnohospodárskeho zá-ruãného fondu a Európskeho fondu pre rybnéhospodárstvo. Takisto zabezpeãuje kontrolu a

vyplácanie Ïiadostí z prostriedkov ‰tátnehorozpoãtu SR prostredníctvom ‰tátnej pomocia národn˘ch podpôr. Len na predstavu: roãnepríde viac ako 16-tisíc Ïiadostí na priame pod-pory a niekoºko stoviek na ‰tátnu pomoc a napodpory v rámci podpory spoloãného trhu.

Od zaãiatku programovacieho obdobia 2007– 2013 zároveÀ PPA uÏ uzavrela viac ako 5 100zmlúv o nenávratnom finanãnom príspevku sprijímateºmi z Programu rozvoja vidieka.

Ako som uÏ povedal, zabezpeãujeme záro-veÀ celú administráciu, kontrolu, autorizáciuplatieb aj samotné vyplácanie podpôr. Aj na-priek veºkému poãtu úloh sa PPA zatiaº úspe‰-ne darí implementovaÈ jednotlivé typy podpôra jej prácu povaÏujem za efektívnu. Svedãí otom aj v˘‰ka kontrahovania a ãerpania zdro-jov z fondov EÚ, kde sme v porovnaní s ostat-

n˘mi programami medzi najlep‰ími v Sloven-skej republike. Pravda, v‰ade je ão zlep‰ovaÈ.V PPA sa usilujeme hlavne o skracovanie le-hôt na vyhodnocovanie, kontrahovanie a vy-plácanie podpôr, zefektívnenie kontrolnéhosystému a skvalitnenie práce na‰ich zamest-nancov.

Ako by ste hodnotili organizáciu integrova-n˘ch kontrol, treba ju aktualizovaÈ?

Cieºom integrovania kontrol na mieste(KNM) je preveriÈ u rovnakého Ïiadateºa vrovnakom ãase v‰etky skutoãnosti uvedené vjednotnej Ïiadosti o priame a environmentál-ne podpory.

Integrované kontroly spájajú kontrolu pria-mych podpôr, ktorú vykonáva PPA, kontroluagroenvironmentálnych podpôr, ktorú vykoná-vajú nielen kontrolóri PPA, ale aj zamestnan-ci delegovan˘ch in‰titúcií, teda ·tátnej veteri-nárnej a potravinovej správy (·VPS) SR aÚstredného kontrolného a skú‰obného ústavupoºnohospodárskeho (ÚKSÚP) a kontroly krí-Ïového plnenia, ktoré vykonávajú PPA, ·VPSSR a ÚKSÚP.

Pred v˘jazdom sa kontrolná skupina PPAdôkladne oboznámi s kompletnou zloÏkou Ïia-dateºa a pripraví sa na kontrolu. Pokiaº súãlenmi kontrolnej skupiny zamestnanci exter-nej in‰titúcie, takisto sa oboznámia so zloÏkouÏiadateºa.

Kontrolóri PPA sa Ïiadateºovi preukáÏu pre-ukazom kontrolóra, in‰pektori extern˘ch in‰ti-túcií sa preukáÏu poverením na kontrolu a/ale-bo sluÏobn˘m preukazom. Kontrolná skupinaoznámi Ïiadateºovi predpokladan˘ postup v˘-konu KNM a koordinovane postupuje pri jejv˘kone.

Spájanie kontrol je podmienené nielen pri-pravenosÈou systému – elektronickej databázy,kontroln˘ch postupov, kontroln˘ch in‰titúcií,

Pôdohospodárstvo má podporu v PPA

Akreditovaná Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) sa uÏ deväÈ rokov venuje poskytovaniu podpory narozvoj slovenského poºnohospodárstva a vidieka. Ako rozpoãtová organizácia bola zaloÏená zákonom

s úãinnosÈou od 1. 12. 2003. Na ‰tátny rozpoãet je napojená prostredníctvom kapitoly Ministerstvapôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Zabezpeãuje administráciu, kontrolu a autorizáciu Ïiadostí a platieb na

podporu poºnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva, obcí a rozvoja vidieka. Viac v rozhovore generálneho riaditeºa PPA Stanislava GROBÁRA s redaktorkou Annou Komovou.

P Ô D O H O S P O D Á R S K A P L A T O B N Á A G E N T Ú R A

40

ale aj moÏnosÈami Ïiadateºa. Kontrolná skupi-na pri integrácii kontrol teda berie do úvahy ajãasové a personálne moÏnosti Ïiadateºa spolu-pracovaÈ pri v˘kone kontrol, predkladaÈ pod-klady a vysvetlenia podºa poÏiadaviek jedno-tliv˘ch kontroln˘ch in‰titúcií.

Ak kontrola prebieha u súkromne hospodá-riaceho roºníka alebo fyzickej osoby nepodni-kateºa, treba zohºadniÈ, Ïe na rozdiel od druÏ-stva alebo inej právnickej osoby kontrolova-n˘ subjekt nemá viacero pracovníkov. Kontro-lu musíme prispôsobiÈ tak, aby zástupca Ïia-dateºa mal vÏdy dostatok ãasu na prípravupodkladov a dokumentovanie plnenia pod-mienok Ïiadateºa.

V sledkom je spoloãná správa z integrova-nej kontroly na mieste, ktorú kontrolná skupi-na odovzdá na príslu‰nom regionálnom praco-visku PPA. Podrobn˘ postup v˘konu kontrolje uveden˘ v príslu‰n˘ch pracovn˘ch postu-poch. V roku 2012 sa naìalej ráta s apliká-ciou, ako aj s ìal‰ím rozpracovaním tohto po-stupu.

Podºa ak˘ch kritérií sa vyplácajú podporyÏiadateºom o nenávratn˘ finanãn˘ príspe-vok?

KaÏd˘ typ podpôr je osobitn˘. Jednotlivépodpory majú rozdielne pravidlá dané naria-deniami Európskej komisie (EK), národnou le-gislatívou a intern˘mi predpismi MPRV SR aPPA. V rámci Programu rozvoja vidieka (PRV)Slovenskej republiky na roky 2007 – 2013podmienky a kritériá poskytovania nenávrat-ného finanãného príspevku (NFP) pre jednot-livé opatrenia stanovené v príslu‰nej príruãkepre Ïiadateºa. Tieto kritériá sú v súlade s Pro-gramom rozvoja vidieka SR 2007 – 2013, kto-r˘ schválila EK. Kritériá hodnotenia pre kaÏ-dé opatrenie musí schváliÈ monitorovací v˘bor.V‰etky príruãky sú zverejnené na webovomsídle PPA www.apa.sk.

PPA sa v poslednom období stretávala ãas-tej‰ie s krátením prevádzkov˘ch a kapitá-lov˘ch v˘davkov, má to vplyv aj na úroveÀposkytovan˘ch sluÏieb?

Na zaãiatku roka bol PPA schválen˘ rozpo-ãet beÏn˘ch v˘davkov vo v˘‰ke 3,722 mil. eur,ão by bolo veºmi nev˘hodné pre agentúru.Túto skutoãnosÈ si uvedomilo aj Ministerstvopôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRVSR) a rozpoãet nav˘‰ilo na sumu pribliÏne4,198 mil. eur. Vzhºadom na to, Ïe agentúra uÏniekoºko rokov pred sebou tlaãí obrovsk˘ bal-van vo forme prakticky nevypovedateºnejzmluvy na prenájom budovy, tento rozpoãet bynedokázal pokryÈ ani len na nevyhnutnú beÏ-nú prevádzku. Tu musím zdôrazniÈ, Ïe okam-Ïite po nástupe som zaãal hºadaÈ spôsob akoodstúpiÈ od tejto zmluvy bez toho, aby sme mu-seli prenajímateºovi platiÈ zmluvné sankcie,resp. ako dosiahnuÈ zreálnenie v˘‰ky nájom-ného.

PPA ako agentúra, ktorá má akreditáciu naprideºovanie eurofondov v oblasti poºnohospo-dárstva, nevyhnutne musí maÈ ‰peciálne infor-maãné systémy. Ich prevádzka, údrÏba, bez-peãnosÈ, ako aj nevyhnutné rein‰talácie a úpra-vy kore‰pondujúce so zmenami v legislatíve,stoja nemalé finanãné prostriedky. Práve tie-to v˘davky spôsobovali kaÏdoroãne, Ïe rozpo-ãet agentúry sa dostával prakticky od zaãiat-ku do deficitu. Poãas uplynul˘ch dvoch rokov

sa tento problém podarilo vyrie‰iÈ v spoluprá-ci s ministerstvom pôdohospodárstva a Minis-terstvom financií SR pri tvorbe ‰tátneho roz-poãtu, keì boli v rozpoãtovej kapitole V‰eo-becná pokladniãná správa úãelovo vyãlenenéfinanãné prostriedky pre PPA na prevádzku in-formaãn˘ch systémov.

Teraz to vyzerá, Ïe s krátením beÏn˘ch v˘-davkov sa na‰a agentúra vyrovnala bez nega-tívnych dopadov. Nie je to v‰ak celkom prav-da. V súvislosti s t˘m, Ïe musíme platiÈ ener-gie, nájomné, opravy a iné nevyhnutné sluÏ-by, na‰i zamestnanci pracujú na veºmi zasta-ran˘ch poãítaãoch, ão znaãne spomaºuje ichãinnosÈ a mnohé prevádzkové priestory sú v ta-kom stave, Ïe hovoriÈ o ak˘chkoºvek hygienic-k˘ch normách v tomto prípade nemá zmysel.

Pokiaº ide o kapitálové v˘davky, tie rie‰imepriebeÏne poãas roka s na‰ím ministerstvom.To znamená, Ïe v prípade akútnej potreby ka-pitálov˘ch v˘davkov rokujeme o ich pridele-ní z kapitoly MPRV SR a snaÏíme sa danú si-tuáciu vyrie‰iÈ. Tento rok sme mali v rozpoã-te pridelené kapitálové v˘davky v celkovejv˘‰ke cca 1,4 mil. eur, ale i‰lo o prostriedky zminulého roka, ktoré boli úãelovo viazané napresne urãené tovary.

Napriek vy‰‰ie uvedenému si dovolím tvrdiÈ,Ïe kvalita a úroveÀ poskytovan˘ch sluÏieb na-‰ej agentúry voãi poberateºom dotácií urãite ne-klesla. Mojim cieºom je v nasledujúcich ro-koch, s ohºadom na situáciu vo verejn˘ch fi-nanciách, zabezpeãiÈ dostatok finanãn˘ch pro-striedkov na kvalitné fungovanie agentúry a nazlep‰ovanie kvality poskytovan˘ch sluÏieb.

Menia sa aj v˘chodiskové podmienky prenové programové obdobie, ako ovplyvÀujedoplÀovanie zdrojov z rozpoãtu EÚ domá-ce moÏnosti?

Po vstupe SR do EÚ a implementáciou Spo-loãnej poºnohospodárskej politiky sa postup-ne prostriedky ‰tátneho rozpoãtu, ãi uÏ formouspolufinancovania alebo doplnkov˘ch národ-n˘ch platieb a ‰tátnej pomoci , stali len do-plnkom k európskym zdrojom. V priemerepodiel prostriedkov ‰tátneho rozpoãtu SR nacelkov˘ch zdrojoch MPRV SR a aj PPA v˘raz-ne klesá.

Na jednej strane to má pozitívny vplyv, keìv ãasoch nedostatku sa zdroje ‰tátneho rozpoã-tu nahrádzajú v ãoraz väã‰ej miere prostried-kami zo spoloãného rozpoãtu Únie. Na druhejstrane vzhºadom k nev˘hodnosti prístupovejzmluvy pre nové krajiny sú spoloãné zdroje di-stribuované na základe nespravodliv˘ch princí-pov. Pokles zdrojov národného rozpoãtu SRneumoÏÀuje túto ekonomickú diskrimináciuna‰im farmárom dostatoãne kompenzovaÈ.

Zvy‰uje sa záujem Ïiadateºov o podporu ajz radov farmárov, mal˘ch a stredn˘ch pod-nikov?

Záujem Ïiadateºov je obrovsk˘. Uvedomu-jú si, Ïe aj pre zmiernenie dopadu spomínané-mu diskriminaãného historického princípu di-stribúcie je nevyhnutné zvy‰ovaÈ efektívnosÈv˘roby, technickú a technologickú vyspelosÈ,kvalitu a hygienu. Postupne sa nauãili vyuÏí-vaÈ programy Európskej únie. Preto vo väã‰i-ne v˘ziev vypísan˘ch PPA Ïiadosti prev˘‰ili fi-nanãné moÏnosti PPA.

Ako sa rozmáha modernizácia slovenského

poºnohospodárstva, ktoré ãinnosti sú podpo-rované, dá sa porovnaÈ modernizácia naSlovensku s in˘mi krajinami Únie? V ãomzaostávame?

Investície do modernizácie podporuje hlav-ne opatrenie 1.1 Modernizácia fariem a ãias-toãne aj opatrenie 3.1 Diverzifikácia smeromk nepoºnohospodárskym ãinnostiam Programurozvoja vidieka 2007 – 2013. V rámci v˘zvyna modernizáciu fariem bol podporovan˘ na-príklad nákup poºnohospodárskych strojov atechniky, technológií, rekon‰trukcia staveb-n˘ch objektov, v˘stavba hnojov˘ch konco-viek. Paleta podporovan˘ch ãinností bola pest-rá – od traktorov, kosaãiek a kombajnov aÏ pokravíny a dojárne. Poºnohospodár si moholvybraÈ, ak˘m smerom sa bude uberaÈ. ZároveÀto bola moÏno najväã‰ia chyba v rámci PRVSR 2007 – 2013: neboli jasne urãené priority.Podporovalo sa skoro v‰etko. Aj preto by bolovhodné pri príprave programovacích a riadia-cich dokumentov pre nové obdobie vychádzaÈako aj z hodnotenia súãasného Programu roz-voja vidieka, ucelenej koncepcie rozvoja poº-nohospodárstva, ktorá sa pripravuje. Podporyby mali byÈ zamerané v prvom rade na priori-ty slovenského poºnohospodárstva.

âo by ste privítali aby sa mohlo viac pod-porovaÈ, ak˘ je stav v oblasti lesného hos-podárstva z pohºadu poskytovania podpo-ry, aké sú moÏnosti rozvoja vidieka a na ãokladie dôraz Európska únia?

Pri priamych podporách povaÏujem za pro-blém, Ïe sú príli‰ odviazané od produkcie a ão-raz väã‰mi majú environmentálny charakter.Nepodporujú efektívnosÈ a snahu poºnohospo-dára, ba niektoré sa viaÏu na minulé obdobie.BohuÏiaº, je to trend v EÚ, vzhºadom na v˘-robnú kapacitu star˘ch ãlensk˘ch krajín. NaSlovensku sa málo venujeme podpore odbytu,pritom dobrá predajná cena a odbyt pomôÏufarmárovi a celému odvetviu viac ako dotácie.

Za problém povaÏujem malé moÏnosti pod-porovaÈ citlivé sektory, napríklad Ïivoãí‰nuv˘robu. Aj napriek tomu, Ïe bola prioritou previaceré predchádzajúce vlády, úpadok pro-dukcie sa zastaviÈ nepodarilo. Aj tu by mohladaÈ odpoveì pripravovaná koncepcia. V oblas-ti podpôr lesného hospodárstva je PPA takis-to veºmi aktívna. Intenzívne sa pripravujú pod-mienky na vypísanie nov˘ch v˘ziev na opat-renie 1.2 Pridávanie hodnoty do produktovlesného hospodárstva a opatrenia 1.4 Zv˘‰e-nie hospodárskej hodnoty lesov. Predpokladá-me, Ïe obidve by mala PPA zverejniÈ v októb-ri 2012.

Okrem toho SR predloÏila Európskej komi-sii ‰tvrtú modifikácia PRV SR 2007 – 2013,ktorá rie‰i realokáciu zdrojov v rámci opatre-nia 2.1 Obnova lesného potenciálu. Pokiaº EKrealokáciu schváli, mala by byÈ následne zve-rejnená v˘zva na predkladané Ïiadostí o NFPna toto opatrenie. Po úspe‰n˘ch opatreniach za-meran˘ch na obce mimo pólov rastu moÏnopredpokladaÈ, Ïe bude uÏ do konca roka 2012vyhlásená v˘zva na opatrenie 3.2 Podpora voblasti vidieckeho cestovného ruchu. Záro-veÀ PPA úspe‰ne implementuje iniciatívu Lea-der. Poãet podporen˘ch projektov v rámci im-plementácie integrovan˘ch stratégií rozvojaúzemia prostredníctvom miestnych akãn˘chskupín presiahol uÏ niekoºko stoviek.

41

M I N I S T E R S T V O P Ô D O H O S P O D Á R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvojavidieka musí neraz zvládnuÈ naliehavé azloÏité situácie a vÏdy je dobré, keì sú rie-‰enia podporené legislatívne. âo je v súãas-nosti naliehavé dopracovaÈ, pozmeniÈ ale-bo skompletizovaÈ, na ãom pracujete?

V rezortnej legislatíve, resp. v procese jejprípravy sa prelína potreba rie‰enia nalieha-v˘ch operatívnych úloh s rie‰eniami kon-cepãn˘ch zadaní pôdohospodárstva a potra-vinárstva. V poslednom období sme veºmioperatívne rie‰ili legislatívne úlohy, ktoré vy-plynuli z potreby financovaÈ zmiernenie niek-tor˘ch nákladov enormného sucha, ktoré po-stihlo poºnohospodárskych v˘robcov. V sled-kom je prijatie zákona ã. 223/2012 Z. z., kto-r˘ vytvára legislatívny rámec pre poskytnu-tie v˘hodn˘ch úverov na zaloÏenie úrodypoºnohospodármi v postihnut˘ch oblastiach.

Plán legislatívnych úloh ná‰ho ministerstvado konca roku obsahuje viacero koncepã-n˘ch legislatívnych úloh zameran˘ch na v‰et-ky oblasti pôsobnosti Ministerstva pôdohos-podárstva a rozvoja vidieka SR. Z mnoÏstvaúloh spomeniem najmä vypracovanie záko-na, ktor˘ má vytvoriÈ legislatívne rámce napotieranie neprimeran˘ch praktík v obchod-n˘ch vzÈahoch, predmetom ktor˘ch sú po-traviny. Z hºadiska potravinovej legislatívy jetieÏ v rôznom stupni rozpracovania viaceropredpisov, ktoré majú prispieÈ k potravinovejbezpeãnosti a zvy‰ovaniu kvality potravínponúkan˘ch koneãnému spotrebiteºovi.

PozornosÈ v príprave rezortnej legislatívy

tieÏ zameriame na zdokonalenie právnej úpra-vy hospodárenia na pôde, nakladaniu so spo-loãn˘mi nehnuteºnosÈami pozemkov˘ch spo-loãenstiev ako aj na ochranu poºnohospodár-skej pôdy.

O potravinovej bezpeãnosti sa stále viac di-skutuje a jej dôleÏitosÈ a potreba sa pre-mietla aj v zákonoch. Priná‰ajú zlep‰enieaj v praxi?

Pojem potravinovej bezpeãnosti je moÏnévysvetliÈ dvoma spôsobmi – ako potravinovúdostatoãnosÈ, aj ako hygienickú bezpeãnosÈ.Potravinová dostatoãnosÈ je zabezpeãenie do-statku surovinov˘ch zdrojov pre v˘robu po-travín vlastnou poºnohospodárskou produkci-ou a hygienická bezpeãnosÈ je otázka zdravot-nej nezávadnosti potravín, ktoré sa dostáva-jú na nበtrh od domácich a tieÏ aj zahraniã-n˘ch producentov. V prvom prípade krajinas ekonomick˘mi a politick˘mi nástrojmimôÏe ovplyvÀovaÈ mnoÏstvo poºnohospodár-skej produkcie, a t˘m aj potravinovú sebes-taãnosÈ, ktorá bohuÏiaº za ostatné roky kles-la aÏ pod úroveÀ 50 %. V druhom prípade saide o zabezpeãenie zdravotnej bezchybnosti– bezpeãnosti potravín, ktorá je legislatívneupravená, a ktorá sa vzhºadom na voºn˘ po-hyb tovaru v EÚ rie‰i na komunitárnej úrov-ni. Zv˘‰enie kontrol dodrÏiavania bezpeã-nosti má za následok postupné zlep‰ovanie si-tuácie pri v˘robe potravín, ako aj na vlastnomtrhu s potravinami.

Ak sa zákonne zabezpeãí napríklad kvali-ta potravín, je to záväzné aj pre obchodn˘reÈazec?

Základná filozofia súãasnej platnej európ-skej potravinovej legislatívy sa zameriavajednoznaãne na bezpeãnosÈ potravín, priãomkvalitu potravín má vyselektovaÈ trh s potra-vinami, ão znamená, Ïe urãujúcim pre kvali-tu je spotrebiteº. Spotrebiteº má byÈ rozhodu-júcim faktorom, ãi nekvalitnú potravinu kúpialebo nie a ãi ju v˘robca neprestane vyrábaÈz dôvodu, Ïe sa mu ju nedarí predaÈ, ão zna-mená, Ïe ekonomicky stráca. Táto filozofia saukázala nie ako práve najlep‰ia a preto sauvaÏuje na európskej úrovni v budúcnostidefinovaÈ aspoÀ základné ‰tandardy kvalitypotravín. V súãasnosti sa zaãali práce na no-vele Nariadenia EÚ ã. 178 z roku 2002, kto-rá uÏ platí desaÈ rokov a doposiaº nebola upra-vovaná. âo sa t˘ka kvality potravín je moÏ-né kon‰tatovaÈ, Ïe v rámci voºného pohybu to-varu je nevyhnutnosÈ uznávaÈ schválené a natrh in˘ch krajín uvedené v˘robky. Iná situá-cia je v prípade v˘robku obsahujúceho zloÏ-ku, ktorá sa po prv˘ raz objavila na trhu v na-‰ej krajine a nebola doteraz nikde uvedená. Natak˘ v˘robok sa vzÈahujú legislatívne pra-vidlá uvádzania nového v˘robku na trh. Na-vy‰e pre regulované v˘robky v rámci EÚ jepotrebné stanovisko Európskeho úradu prebezpeãnosÈ potravín – EFSA, ktor˘ na tentoúãel zriadil poradenské stredisko s cieºomur˘chliÈ prípravu finálnych stanovísk. âo sat˘ka platnosti legislatívy, tá platí pre kaÏdé-ho bez v˘nimky, ãi ide o malého predajcu ale-bo obchodn˘ reÈazec. Orgány úradnej kontro-ly potravín pri kontrolách postupujú podºaplatnej legislatívy bez ohºadu na to, o kohoide. PresvedãiÈ sa o tejto skutoãnosti je moÏ-né na internetovej stránke ·tátnej veterinár-nej a potravinovej správy SR, ktorá je zo zá-kona kompetenãne urãen˘m orgánom úradnejkontroly potravín a tieÏ vykonáva ‰tátny do-zor nad cel˘m procesom v˘roby, distribúciea predaja potravín okrem detskej v˘Ïivy a po-travín pre osobitné v˘Ïivové úãely.

âo sa stalo, Ïe sa v istom sledovanom ob-dobí dováÏali na Slovensko ‰kodlivé potra-viny, dá sa to odstrániÈ spoloãnou legisla-tívou EÚ?

Problémom Slovenska, resp. EÚ nie je le-gislatíva, ale jej dodrÏiavanie. Navy‰e ekono-mická situácia obyvateºstva v na‰ej krajine na-hráva neãestn˘m podnikateºom, resp. obchod-níkom, ktorí s cieºom zisku sú ochotní dová-ÏaÈ alebo vyrábaÈ potraviny a uvádzaÈ ich na

Legislatíva je vlastne základom

Generálny riaditeº sekcie legislatívy na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SRJaroslav PU·KÁâ si uvedomuje nevyhnutnosÈ dobrej legislatívy aj v rezorte pôdohospodárstva.

Zmena zákonov a pravidiel by mala smerovaÈ k zlep‰eniu pôvodného stavu a kvality. Rozhovor poskytol pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.

M I N I S T E R S T V O P Ô D O H O S P O D Á R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R

42

trh, aj keì nespæÀajú základné hygienické kri-tériá, pri ktor˘ch v˘robe boli pouÏité náhrad-né prípadne nevhodné suroviny. Túto sku-toãnosÈ je moÏné odhaºovaÈ len zv˘‰enouúradnou kontrolou, ão sa deje najmä v súãas-nosti. Okrem uvedeného je moÏné e‰te kon-‰tatovaÈ, Ïe sila a úroveÀ spotrebiteºsk˘chzdruÏení a jednotlivcov ako spotrebiteºov ne-dosahuje takú úroveÀ v presadzovaní spotre-biteºsk˘ch práv, ako je to v krajinách na zá-pad od na‰ich hraníc. V zmysle platnej legi-slatívy v‰etky pre‰ºapy voãi bezpeãnosti po-travín sa zverejÀujú v tzv. RASFF systéme –R˘chly v˘straÏn˘ systém pre potraviny akrmivá EÚ. Tento systém je celoeurópsky aním sa informujú jednotlivé krajiny EÚ oproblémoch s potravinami vrátane uvedeniav˘robcov, resp. distributérov. RASFF umoÏ-Àuje kontroln˘m orgánom r˘chlej‰ie reagovaÈna vzniknutú situáciu na spoloãnom trhu a vy-lúãiÈ objavené nevhodné potraviny z obchod-nej, resp. distribuãnej siete.

âo sa mení po novelizácii zákona o veteri-nárnej starostlivosti, ak˘ má v˘znam?

Zákon ã. 39/2007 Z. z. nadobudol úãinnosÈ1. februára 2007, priãom jeho cieºom bolo zo-súladiÈ platnú právnu úpravu, upraviÈ veteri-nárne poÏiadavky a vytvoriÈ podmienky prenáleÏitú implementáciu novoprijat˘ch práv-ne záväzn˘ch aktov Európskych spoloãen-stiev a Európskej únie.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvojavidieka Slovenskej republiky od uvedenéhodátumu systematicky aktualizuje znenie uve-deného zákona tak, aby spæÀal plnú harmo-nizáciu s právnymi predpismi EÚ. Ostatnénovelizácie priniesli skôr zmenu formuláciítextu zákona, ako prevratné zmeny. Najv˘z-namnej‰ou zmenou zákona je otázka poho-dy zvierat a taktieÏ aj úprava sankãn˘ch po-stihov pri nedodrÏiavaní zásad zákona. Uve-dené zmeny sa pozitívne prejavujú v reálnomÏivote pokr˘vajúcom proces v˘roby, narába-nia ako aj distribúcie s produktmi Ïivoãí‰nejv˘roby.

Aká je platná legislatíva konkrétne prebitúnky, nemala by byÈ záväzná a spoloã-ná pre celú EÚ, keìÏe sa realizuje dovoz av˘voz?

Základnou spoloãnou legislatívou pre EÚje nariadenie (ES) ã. 853/2004 Európskehoparlamentu a Rady, ktor˘m sa ustanovujúosobitné hygienické predpisy pre potravinyÏivoãí‰neho pôvodu, ktoré ustanovuje preprevádzkovateºov potravinárskych podnikovosobitné predpisy o hygiene potravín Ïivoãí‰-neho pôvodu. T˘mito predpismi sa dopæÀajúpredpisy ustanovené nariadením (ES) ã.852/2004. UplatÀujú sa na nespracované aspracované produkty Ïivoãí‰neho pôvodu.Toto nariadenie sa nevzÈahuje na prvov˘ro-bu, domácu prípravu, priame dodávanie v˘-robcom mal˘ch mnoÏstiev prvotn˘ch pro-duktov koneãnému spotrebiteºovi. V zmyslenariadenia (ES) ã. 853/2004, ktor˘m sa usta-novujú osobitné hygienické predpisy pre po-traviny Ïivoãí‰neho pôvodu – príloha 1 (de-finície) bod 1.16 „Bitúnok“ znamená prevá-dzkareÀ pouÏívanú na zabíjanie a jatoãnéopracúvanie zvierat, ktor˘ch mäso je urãenéna ºudskú spotrebu. ëalej príloha III tohto na-riadenia rie‰i poÏiadavky na bitúnky pre

mäso domácich kopytníkov a pre mäso hy-diny a zajacovit˘ch zvierat.

Od 1. januára 2013 sa zaãne uplatÀovaÈ ajnariadenie Rady (ES) ã. 1099/2009 o ochra-ne zvierat poãas usmrcovania, kde v príloheII sa hovorí o usporiadaní, v˘stavbe a vyba-vení bitúnkov podºa ãlánku 14 a príloha IIIpojednáva o prevádzkov˘ch pravidlách na bi-túnkoch podºa ãlánku 15 tohto nariadenia.Teda bitúnky sa budú schvaºovaÈ z pohºaduwelfare zvierat a k tomu sa bude musieÈ pri-spôsobiÈ aj na‰a legislatíva, pretoÏe kaÏd˘ bi-túnok bude maÈ osobu zodpovednú za dobrépodmienky zvierat. V súãasnosti platí v tej-to oblasti nariadenie vlády SR ã. 315/2003,ktor˘m sa ustanovujú poÏiadavky na ochra-nu zvierat v ãase ich zabíjania alebo usmrco-vania.

KeìÏe prioritou rezortu je zabezpeãiÈ väã-‰í podiel bezpeãn˘ch a kvalitn˘ch sloven-sk˘ch v˘robkov na domácom trhu, vstúpili od1. novembra 2011 do platnosti nové nariade-nia vlády SR (ã. 359/2011, ã. 360/2011) opriamom predaji a dodávaní malého mnoÏ-stva prvotn˘ch produktov rastlinného a Ïivo-ãí‰neho pôvodu a dodávanie mlieka a mlieã-nych v˘robkov koneãnému spotrebiteºovi ain˘m maloobchodn˘m prevádzkarniam. Tak-tieÏ vstúpilo do platnosti nariadenie vlády,ktor˘m sa ustanovujú poÏiadavky na niekto-ré potravinárske prevádzkarne a na malémnoÏstvá mäsa z hydiny a domácich králikovprvov˘robcami a malého mnoÏstva voºne Ïi-júcej zveri a zveriny z nej uÏívateºmi poºov-ného revíru koneãnému spotrebiteºovi alebomiestnej maloobchodnej prevádzkarni. Naria-denia umoÏÀujú predaj rastlinn˘ch a Ïivoãí‰-nych produktov vrátane spracovan˘ch v˘-robkov a dovoºujú rozvíjaÈ v˘robné a spraco-vateºské kapacity (napr. obãasné bitúnky,rozrábkarne, mliekarne a iné v˘robne potra-vín) za kon‰trukãn˘ch, prevádzkov˘ch atechnologick˘ch v˘nimiek (niωie v˘robnénáklady) pri dodrÏaní hygienick˘ch podmie-nok. Chovateºom zvierat táto nová legislatí-va taktieÏ stanovuje podmienky pre nalieha-vé zabitie zvierat mimo bitúnka, ale aj voºneÏijúcich zvierat z poºovn˘ch revírov.

Európska únia si vyÏaduje harmonizáciuzákonov jednotliv˘ch krajín, sústreìuje sana oblasti, ktoré môÏu v rámci spoluprácenadväzovaÈ, ão je dôleÏité v oblasti pôdo-hospodárstva z európskeho pohºadu?

V rámci poºnohospodárstva je nevyhnutnézjednotiÈ dotaãn˘ systém vo v‰etk˘ch ãlen-sk˘ch krajinách EÚ. ëalej je potrebné prehod-notiÈ systém regulácie mnoÏstva produkciepoºnohospodárskych produktov tzv. kvóty,ktoré spôsobili nerovnomernosÈ v poºnohos-podárskej produkcii v jednotliv˘ch ãlensk˘ch‰tátoch EÚ. Okrem uvedeného, dôleÏitou úlo-hou z pohºadu EÚ je dosiahnuÈ zhodu v po-Ïiadavkách na jednotlivé oblasti v˘roby, ma-nipulácie a umiestÀovania na trh jednotli-v˘ch komodít. V prípade potreby a národn˘chzvyklostí treba zachovaÈ v‰etky v‰eobecnépravidlá hygieny a bezpeãnosti potravín.

Dá sa legislatívou podporiÈ nielen kvalitaale aj kvantita?

Legislatívou sa dá podporiÈ v‰etko. Je lenotázne, ãi je to v koncepãn˘ch zámeroch EÚ,resp. príslu‰nej národnej vlády. Ako som uÏ

uviedol, v rámci EÚ sa zvaÏuje legislatívneo‰etriÈ základné kritériá kvality a mení sa ajprístup v rámci Spoloãnej poºnohospodárskejpolitiky EÚ. Tá urãila mnohé kritériá, ktorésa v súãasnosti prehodnocujú, a ktoré sú zá-vislé nielen tak na legislatíve, ako aj na eko-nomickej situácii EÚ, resp. jednotliv˘ch ãlen-sk˘ch ‰tátov EÚ. Navy‰e kvalita sa dá pod-poriÈ nielen reklamn˘mi kampaÀami, ale ajnapríklad oznaãovaním potravín znaãkami,ktoré garantujú kvalitu potravín. Kvalitu po-travín urãuje aj Spoloãná poºnohospodárskapolitika EÚ, ktorá zaviedla systém prihlaso-vania, schvaºovania a register pre ‰peciálneoznaãenia potravinárskych v˘robkov. Sú tochránené oznaãenia pôvodu, chránené zeme-pisné oznaãenia a zaruãené tradiãné ‰pecia-lity. Na národnej úrovni máme tieÏ oznaãeniapre v˘robky, ktoré pre‰li sitom hodnoteniakvality a majú oznaãenie napríklad logomZnaãka kvality SK, ktorej garantom je Minis-terstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidiekaSR. Na druhej strane kvantitu moÏno veºmiÈaÏko podporiÈ legislatívou, keìÏe ju ovplyv-Àuje trh, konkrétne ponuka a dopyt. Nástro-jom na ovplyvnenie kvantity môÏe byÈ naprík-lad dotaãná politika alebo zv˘hodnená ce-notvorba. Kvantita a kvalita ako ukazovate-le trhu sa dajú ovplyvniÈ aj nepriamo naprík-lad marketingov˘mi nástrojmi, ako sú rôzneinformaãné kampane a podporné programy,vzdelávanie nielen spotrebiteºov, obchodníkovale aj prevádzkovateºov potravinárskych pod-nikov.

Ak˘m spôsobom dosahujete jednak kvalit-né odborné rie‰enie problematiky pôdo-hospodárstva a na druhej strane ‰ir‰iu in-formovanosÈ nielen odbornej verejnosti snov˘mi zákonmi a prípadn˘mi novelizácia-mi...?

Legislatívny proces prípravy návrhov no-v˘ch predpisov resp. novelizácii existujúcichprávnych predpisov zaãína spracovaním vec-nej predstavy o navrhovan˘ch legislatívnychzmenách vecne príslu‰n˘m útvarom minister-stva. Pri spracovaní tohto vecného zámeruprebieha komunikácia s odborn˘mi pracov-níkmi, subjektmi poºnohospodárskej prvov˘-roby, spracovateºmi ako aj so záujmov˘mizväzmi, ktorí prvov˘robcova spracovateºovzdruÏujú. Domnievam sa, Ïe toto je základ-n˘ predpoklad kvalitného odborného legisla-tívneho rie‰enia príslu‰nej problematiky. ·ir-‰ie systémové súvislosti sa následne rie‰ia vmedzirezortnom pripomienkovom konaní, doktorého vstupujú nielen ministerstvá a ostat-né orgány ‰tátnej správy ale aj samosprávnea záujmové zväzy a zdruÏenia. prostredníc-tvom in‰titútu medzirezortného pripomienko-vého konania, ktoré je v elektronickej formena www.justice.sk verejne prístupné sa záro-veÀ zabezpeãuje informovanosÈ ‰ir‰ej verej-nosti s obsahom pripravovan˘ch právnychpredpisov, ktorá dokonca k t˘mto návrhommôÏe uplatniÈ i tzv. hromadnú pripomienku,s ktorou sa v prípade uplatnenia musíme za-oberaÈ. Následne informovanosÈ verejnosti oprijat˘ch právnych predpisoch zabezpeãuje-me t˘m, Ïe na webovej stránke ministerstvapriebeÏne uverejÀujeme zoznam prijat˘chprávnych predpisov.

Aká je situácia v oblasti zneãisÈovaniaovzdu‰ia a jeho ochrany v súãasnosti, e‰testále je veºa zneãisÈovateºov, alebo dnes jeuÏ situácia iná ako pred rokom?

Napriek tomu, Ïe sa dosiahol znaãn˘ po-krok v Európe (vrátane Slovenska) pri zlep-‰ovaní kvality ovzdu‰ia takmer polovica Eu-rópanov (49 %) Ïije v oblastiach, kde sa cie-le Európskej únie t˘kajúce sa tejto oblastinedosahujú. Je potrebné prijaÈ úãinné opatre-nia hlavne pre redukciu prachov˘ch ãastíc vovzdu‰í. Na základe doteraj‰ieho zisÈovaniapodielu jednotliv˘ch kategórií zdrojov nazneãisÈovaní ovzdu‰ia ãasticami PM10 pova-Ïujeme podiel veºk˘ch a stredn˘ch zdrojov naprekraãovaní limitn˘ch hodnôt prevaÏne vzimnom období za nízky. Okrem toho sú prie-myselné zdroje kontrolované cez emisné li-mity a preukazovanie ich dodrÏiavania je za-bezpeãované legislatívnymi normami. Kon-trolu zdrojov vykonáva Slovenská in‰pekciaÏivotného prostredia. V˘znamnú ãasÈ prie-mern˘ch roãn˘ch koncentrácií, a to aÏ do 70% tvorí regionálne pozadie. Za rozhodujúcelokálne zdroje zneãistenia ovzdu‰ia ãastica-mi PM10 povaÏujeme v súãasnosti na Slo-vensku lokálne vykurovacie systémy spaºujú-ce tuhé palivo a neraz i „ãokoºvek, ão horí“,emisie z dopravy (zo spaºovania pohonn˘chhmôt, z oderu pneumatík, brzdov˘ch obloÏe-ní, z povrchu komunikácií zneãisten˘ch ajzimn˘m posypom a pod.), prach zo stavebnejãinnosti, z nespevnen˘ch povrchov, skladova-nia a manipulácie s pra‰n˘m materiálom hlav-ne v suchom období.

Ktoré lokality sa zaradili medzi tie poriad-nej‰ie v ochrane ovzdu‰ia a ktoré stále pat-ria medzi zneãisÈovateºov a sú zneãistené,ak˘ vplyv má na to ãlenitosÈ územia?

Sú rozdiely v rámci zneãisÈovania v letn˘cha zimn˘ch mesiacoch, ako je to v tomto roku,poãas horúceho leta?

V súãasnosti je na Slovensku 19 oblastí ria-denia kvality ovzdu‰ia pre ãastice PM10 (t. j.oblasÈ vyÏadujúca osobitnú ochranu ovzdu‰iav zmysle zákona o ovzdu‰í), v ktor˘ch Ïijeviac ako ‰tvrtina celkového poãtu obyvateºovSlovenska. Hlavne v zimnom období hodno-ty imisií ãastíc PM10 prekraãujú legislatívnestanovené limitné hodnoty v závislosti odcharakteru povrchu územia a klimatick˘chpodmienok v oblastiach s vysokou hustotouobyvateºstva, t. j. v mestách a obciach (úze-mie hl. mesta SR Bratislava, územie mestaÎiar nad Hronom a obce Ladomerská Vieska,územie mesta Vranov nad Topºou a obcí Hen-covce, Kuãín, Majerovce, NiÏn˘ Hrabovec aKladzany, územia mesta Ko‰íc a obcí Bo-ãiar, Haniska, Sokoºany, Veºká Ida, územiemesta Pre‰ov a obce ªubotice, územie mes-ta Hnú‰Èa a miestnych ãastí Brádno, Haãava,Likier, Polom, územie mesta RuÏomberok aobce Likavka, územie mesta Jel‰ava a obcíLubeník, ChyÏné, Magnezitovce, MokráLúka, Revúcka Lehota, Tisovec a miestnejãasti Rimavské Brezovo a obce RimavskáPíla, územie miest Martin a Vrútky a územiemesta Banská Bystrica, Malacky, Krompachy,StráÏske, Nitra, Trenãín, Prievidza, Trnava,Senica, Îilina).

Je dostatok monitorovacích staníc na Slo-vensku, ktoré sa kvalitou a v˘sledkamidajú porovnaÈ s t˘mi, ktoré pracujú vo vy-spel˘ch krajinách EÚ?

V porovnaní s in˘mi krajinami EÚ (vráta-ne âR) má SR men‰í poãet monitorovacíchstaníc, hlavne z dôvodu vysokej finanãnejnároãnosti na prevádzku, technické vybave-nie, ako aj servis t˘chto staníc av‰ak ich po-ãet je v súlade s právnymi poÏiadavkami EÚi SR. Z hºadiska presnosti nameran˘ch hod-nôt, hodnovernosti údajov ako aj ich v˘ÈaÏ-nosti je technické vybavenie t˘chto stanícznaãne zastarané a vyÏaduje si obnovu.

Ktoré zneãisÈujúce látky stále prekraãujúkoncentráciu limitn˘ch hodnôt?

Prachové ãastice PM10 a prekraãujú aj sta-noven˘ poãet prekroãení za rok urãen˘ EK.

Akú hodnovernosÈ moÏno pripísaÈ metó-

dam matematického modelovania? VyuÏitie matematického modelovania na

hodnotenie kvality ovzdu‰ia, ktoré umoÏÀu-je najmä plo‰né vyjadrenie poÏadovan˘chcharakteristík zneãistenia ovzdu‰ia, anal˘zupodielu v˘znamn˘ch zdrojov na zneãistení av˘poãet oãakávaného zneãistenia ovzdu‰iapre rôzne scenáre v˘voja emisií vyÏaduje apodporuje aj EK. Dosiahnuté v˘sledky pre-ukázali schopnosÈ matematick˘ch modelov vrámci predpísanej neurãitosti poskytnúÈ infor-mácie o kvalite ovzdu‰ia poÏadované záko-nom o ovzdu‰í a ich mapové vyjadrenie precelé územie. Îiaº personálne a ekonomickémoÏnosti organizácie poverenej modelova-ním, ako aj monitorovaním úrovne zneãisÈo-vania ovzdu‰ia (SHMÚ) zniÏujú hodnover-nosÈ v˘sledkov a hlavne sú stále menej a me-nej aktuálne (Napr. vydanie celkovej Správyo kvalite ovzdu‰ia a podiele jednotliv˘chzdrojov v na jeho zneãisÈovaní kaÏdoroãneme‰ká viac ako jeden rok).

Dá sa povedaÈ, Ïe odkedy sa robí monito-ring ovzdu‰ia, prispieva to aj k zniÏovaniujeho zneãisÈovania, alebo nie sú rozdiely?Aké sankcie postihujú najväã‰ích zneãisÈo-vateºov?

Monitoring kvality ovzdu‰ia v SR sa zaãalvykonávaÈ v roku 1971 prv˘mi dvoma manu-álnymi monitorovacími stanicami v Bratisla-ve a v Ko‰iciach. V sledky meraní koncentrá-cií zneãisÈujúcich látok v ovzdu‰í, ako aj ma-tematické modelovanie sú samozrejme zá-kladn˘m v˘chodiskom pri hodnotení kvalityovzdu‰ia na Slovensku a následné prijímanieopatrení na zniÏovanie zneãistenia.

ZneãisÈovatelia okrem sankcií, ktoré sú imukladané v prípade zistenia poru‰enia práv-nych poÏiadaviek Slovenskou in‰pekciou zne-ãisÈovania ovzdu‰ia alebo regionálnymi úrad-mi Ïivotného prostredia platia kaÏdoroãnepoplatky za druh i mnoÏstvo vypú‰Èan˘chemisií zneãisÈujúcich látok do ovzdu‰ia.

Je ovzdu‰ie na Slovensku dostatoãne chrá-nené, ktoré krajiny v rámci EÚ majú prí-snej‰iu ochranu ovzdu‰ia?

KaÏd˘ ãlensk˘ ‰tát európskej únie transpo-noval a následne implementoval do svojhoprávneho systému smernicu EK 2008/50/ESz 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdu‰iaa ãistej‰om ovzdu‰í v Európe a v súãasnostitransponuje smernicu 2010/75/EÚ z 24. no-vembra 2010 o priemyseln˘ch emisiách, zãoho vypl˘va, Ïe legislatívne podmienky súrámcovo totoÏné.

Koncentrácia zneãisÈovania ovzdu‰ia

Ak sa hovorí o Ïivotnom prostredí, netreba zabúdaÈ, Ïe k ochrane prírody a krajiny patrí aj ovzdu‰ie.Veì práve ono neraz svojim zneãistením ohrozuje Ïivotné prostredie. Na spomínanú tému som sa uÏ

neraz rozprávala s riaditeºkou Odboru ochrany ovzdu‰ia na MÎP SR Katarínou JANKOVIâOVOU.K téme sa vraciame takmer po roku, zmenilo sa nieão? Pripravila redaktorka Anna Komová.

43

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A S R

44

V súvislosti s vypú‰Èaním emisií vyplynúz environmentálnej legislatívy EÚ a Sloven-ska aj ìal‰ie finanãné náklady na podnikovúsféru. Pôjde o pôsobenie nového mechaniz-mu obchodovania s emisn˘mi kvótami poroku 2013, realizáciu európskeho modelu pri-deºovania národn˘ch emisn˘ch kvót a uplat-Àovanie opatrení vypl˘vajúcich z klimaticko-energetického balíãka.

S cieºom oboznámiÈ podnikovú sféru s do-sahmi Smernice o priemyseln˘ch emisiách,ASPEK v uplynul˘ch rokoch zorganizovalviaceré odborné podujatia, na ktor˘ch infor-moval úãastníkov uÏ v ‰tádiu prípravy spo-menutej smernice o povinnostiach a úlohách,ktoré v nasledujúcich rokoch budú musieÈplniÈ. Vyvrcholením iniciatív ASPEK bola vapríli 2011 Konferencia PRIEMYSELNÉEMISIE – Dopady legislatívnych opatrení napriemyselné podniky v súvislosti s vypú‰Èanímemisií, ktorá sa uskutoãnila v apríli 2011 vBratislave.

Vychádzajúc z pozitívnych poznatkov zís-kan˘ch z tejto konferencie a jej ohlasu v pod-nikovej sfére, ASPEK pripravil v spoluprácis Ministerstvom Ïivotného prostredia SR aMinisterstvom hospodárstva SR, Slovenskouin‰pekciou Ïivotného prostredia a Zväzomchemického a farmaceutického priemyslu SRodborné podujatie s podobn˘m zameraním ajv tomto roku: konferenciu PRIEMYSELNÉEMISIE 2012, ktorá sa uskutoãnila 25. – 26.septembra 2012 v Bratislave pod zá‰titou mi-nistra Ïivotného prostredia Petra Îigu a mi-nistra hospodárstva Tomá‰a Malatinského.Za ãestn˘ch hostí konferencie boli pozvanípredsedovia kompetenãne príslu‰n˘ch v˘bo-rov Národnej rady SR, ministri ìal‰ích zain-teresovan˘ch rezortov a predstavitelia rele-vantn˘ch in‰titúcií ‰tátu a podnikateºsk˘ch zo-skupení.

Kºúãová téma konferencie, súvisiaca s vy-pú‰Èaním emisií do ovzdu‰ia, bola v toho-roãnej konferencii roz‰írená aj o problemati-

ku energetickej efektívnosti, ktorá je predme-tom európskej smernice a do kontextu konfe-rencie zapadá pre jej v˘znamn˘ environmen-tálny rozmer.

Konferencia bola urãená pre vrcholov˘chmanaÏérov a odborn˘ch pracovníkov prie-myseln˘ch a energetick˘ch podnikov, v˘rob-cov a dodávateºov z environmentálneho sek-tora, poradensk˘ch a inÏinierskych organizá-cií a pracovníkov ‰tátnej správy na úseku Ïi-votného prostredia. Jej program bol zostave-n˘ tak, aby umoÏnil jej úãastníkom nielenzv˘‰iÈ ich informovanosÈ o uveden˘ch úãin-koch vrátane poskytnutia konkrétnych po-znatkov podnikovej praxe z tejto problema-tiky, ale aj získaÈ obraz o moÏnostiach plne-nia povinností a úloh vypl˘vajúcich z prí-slu‰n˘ch právnych predpisov.

Ing. Pavel JECHgenerálny riaditeº ASPEK – Asociácia

priemyselnej ekológie na Slovensku

Hlavnou zásadou smernice 2010/75/EÚ opriemyseln˘ch emisiách (integrovaná pre-vencia a kontrola zneãisÈovania Ïivotnéhoprostredia) je integrovan˘ prístup pri povoºo-vaní prevádzok na základe najlep‰ích dostup-n˘ch techník (BAT). BAT sú v ãlánku 3 smer-nice definované ako najúãinnej‰ie a najpokro-kovej‰ie ‰tádium v˘voja ãinností a metódprevádzkovania, ktoré naznaãuje praktickúvhodnosÈ konkrétnych techník predstavovaÈzáklad pre limitné hodnoty emisií a iné pod-mienky povolenia navrhnuté s cieºom pre-vencie a v prípade, Ïe to nie je moÏné, zníÏe-nia emisií a vplyvu na Ïivotné prostredie akocelok. Za dostupné sú povaÏované technikyvyvinuté do takej miery, ktorá dovoºuje ichpouÏitie v príslu‰nom priemyselnom odvet-ví za ekonomicky a technicky únosn˘ch pod-mienok, priãom sa berú do úvahy náklady aprínosy, bez ohºadu na to, ãi sa tieto techni-ky pouÏívajú alebo vyrábajú v príslu‰nomãlenskom ‰táte, ak sú dostupné prevádzkova-teºovi za primeran˘ch podmienok.

Smernica novo definuje referenãné doku-menty o BAT (BREF) a terminológiu do-plÀuje o nové dokumenty, tzv. závery o BAT,ktoré sa rozhodnutím Európskej komisie stá-vajú záväzn˘m v˘chodiskom na stanoveniepodmienok integrovaného povolenia.

Referenãn˘ dokument o BAT vychádza zv˘meny informácií o BAT medzi ãlensk˘mi‰tátmi EÚ, európskymi priemyseln˘mi zdru-Ïeniami a mimovládnymi organizáciami, jevypracovan˘ pre vymedzené ãinnosti a opi-suje najmä uplatÀované techniky, súãasnéúrovne emisií a spotreby, zvaÏované techni-ky na urãenie najlep‰ích dostupn˘ch tech-ník, ako aj závery o BAT a akékoºvek novétechniky, s osobitn˘m prihliadnutím na krité-riá uvedené v prílohe III smernice.

Závery o BAT sú dokumentom, ktor˘ ob-sahuje ãasti referenãného dokumentu o BATso závermi o najlep‰ích dostupn˘ch techni-kách, ich opisom, informáciami na hodnote-nie ich uplatniteºnosti, úrovÀami zneãisÈova-nia súvisiacimi s najlep‰ími dostupn˘mi tech-

nikami, súvisiacim monitorovaním, súvisia-cimi úrovÀami spotreby a prípadne s rele-vantn˘mi opatreniami na sanáciu lokality. Poprijatí záverov o BAT rozhodnutím Komisiesú ãlenské ‰táty povinné preskúmaÈ vydané in-tegrované povolenia, a to najneskôr do 4 ro-kov.

Závery o BAT slúÏia ako referencia pristanovovaní podmienok nového alebo aktua-lizovaného integrovaného povolenia. Ak sa naãinnosÈ alebo typ v˘robného procesu v zaria-dení nevzÈahujú Ïiadne relevantné závery oBAT, alebo v prípade, Ïe sa v t˘chto záverochnerie‰ia v‰etky potenciálne vplyvy ãinnostialebo procesu na Ïivotné prostredie, pod-mienky povolenia na základe najlep‰ích do-stupn˘ch techník pre dotknuté ãinnosti aleboprocesy príslu‰n˘ orgán stanoví s osobitn˘mzreteºom na kritériá uvedené v prílohe IIIsmernice a po predchádzajúcej porade s pre-vádzkovateºom.

Ing. Iva Fabu‰ová, PROEN, s. r. o.

Konferencia PRIEMYSELNÉ EMISIE 2012

Smernica 2010/75/EÚ o priemyseln˘ch emisiách

V roku 2010 Európska únia prijala Smernicu ã. 2010/75/EÚ o priemyseln˘ch emisiách, ktorázávaÏn˘m spôsobom v nasledujúcich rokoch ovplyvní vypú‰Èanie emisií z podnikov priemyslu

a energetiky. Podºa dopadovej ‰túdie, ktorú vypracoval ASPEK (Asociácia priemyselnej ekológie na Slovensku) v roku 2010 pre Ministerstvo hospodárstva SR, na zosúladenie vypú‰Èania emisií

do ovzdu‰ia s poÏiadavkami tejto smernice sa v podmienkach slovensk˘ch priemyseln˘ch podnikova energetiky podºa predbeÏného odhadu predpokladajú investiãné prostriedky v objeme vy‰e 1 mld. €.

Î I V O T N É P R O S T R E D I E

45

V L Á D A S R

Ste vy‰tudovan˘ ekonóm, dnes minister Ïi-votného prostredia, ako ste vnímali Ïivotnéprostredie pred nástupom do funkcie a ãosa zmenilo dnes vo va‰om pohºade a posto-ji k okolitému svetu?

Îivotné prostredie je súãasÈou Ïivota a t˘kasa kaÏdého, ale aÏ keì sa ním detailne zaobe-ráte, zistíte aká je to zloÏitá a komplexná téma.Rezort Ïivotného prostredia rie‰i od v‰eobec-ne známej ochrany prírody, aj ochranu pred po-vodÀami a správu vodn˘ch tokov, problema-tiku odpadov alebo politiku zniÏovania emisiískleníkov˘ch plynov. A to je len ãasÈ celejmozaiky. Îivotné prostredie a jeho ochrana je

celosvetovou témou a najmä po vstupe do Eu-rópskej únie získalo na v˘zname. Málokto siv‰ak uvedomuje, Ïe ide do veºkej miery aj oekonomickú záleÏitosÈ a treba k nej pristupo-vaÈ nielen emotívne, ale aj systémovo. Îivot-né prostredie je pre mÀa v˘zvou a prostried-kom, ako zmeniÈ kvalitu Ïivota ºudí na Slo-vensku k lep‰iemu a aby Slovensko bolo opäÈbliωie k vyspelej Európe. Aby si váÏili svojeokolie a svet okolo seba a ‰tát ich k tomu mo-tivoval a vytváral podmienky. Nie je mojouúlohou poznaÈ detailne procesy, ale stanoviÈ sipriority a dosiahnuÈ ich. Svoje ekonomickévzdelanie a doteraj‰ie pôsobenie vidím akov˘hodu. Je to pre mÀa v˘zva a beriem ju veº-mi váÏne. Na Slovensku je jednofarebná vlá-da, ão povaÏujem za dobrú príleÏitosÈ v˘znam-ne pohnúÈ veci k lep‰iemu.

Stanovili ste si priority v rezorte Ïivotnéhoprostredia. Ktoré povaÏujete za najpodstat-nej‰ie a preão?

Rámcom sú samozrejme programové vyhlá-senie vlády a smerovanie EÚ. NeÏijeme vovzduchoprázdne a aj envirorezort, ktor˘ si mi-mochodom 25. augusta pripomenul 20. v˘ro-ãie existencie, preÏil ÈaÏké chvíle a na niekoº-ko mesiacov dokonca zanikol. Táto vláda v‰akpovaÏuje oblasÈ Ïivotného prostredia za dôle-Ïitú, preto chcem ako minister vrátiÈ rezortu au-toritu a re‰pekt, ktor˘ mu právom patrí. âaka-jú nás úlohy, ako nov˘ zákon o ochrane príro-dy a zonácia národn˘ch parkov, nov˘ zákon oodpadoch, ale aj boj proti povodniam alebo en-vironmentálnym rizikám. Okrem toho musímeplniÈ váÏne a nároãné záväzky voãi EÚ a v ne-poslednom rade je tu v˘zva v podobe veºkej re-formy novej vlády v ‰tátnej správe. Ako vie-te, zanikajú aj krajské úrady Ïivotného prostre-dia. To v‰etko sa odohráva v atmosfére ekono-mickej krízy, úspor a na slovenské pomerynevídan˘ch konsolidaãn˘ch opatrení. Slu‰név˘zvy, nemyslíte?

Ktoré úlohy ãakajú na rie‰enie v blízkomãase a ão máte vyt˘ãené na dlh‰ie ãasové ob-dobie, do akej miery sa dá, podºa vás, zlep-‰iÈ celkov˘ stav Ïivotného prostredia na Slo-vensku?

Sú tu ciele krátkodobé a dlhodobé. Spome-nul som niektoré v˘zvy v oblasti zákonov, aleje tu aj moÏnosÈ podpory a motivácia pre sa-mosprávu a jej projekty, napríklad zo zdrojov

Envirorezortu chcem vrátiÈautoritu a re‰pekt,

ktor˘ mu právom patrí

Minister Ïivotného prostredia Slovenskej republiky Peter ÎIGA prezentuje nielen svoj vzÈahk Ïivotnému prostrediu, ale aj konkrétne ciele a úlohy, ktoré musí vyrie‰iÈ v plánovanom období,

aby príroda a prostredie priná‰ali úÏitok a spokojnosÈ v‰etk˘m na Slovensku. Rozhovor poskytol pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.

46

n˘ názor, ako to po veternej kalamite a problé-moch s lykoÏrútom vyzerá.

Národné parky sú prírodn˘m pokladom kra-jiny, ale musíme si jasne zadefinovaÈ ão ide-me chrániÈ, v akom rozsahu, ak˘m spôsoboma koºko to bude stáÈ. Aj preto chystáme zákono ochrane prírody, ktor˘ máme ambíciu pred-staviÈ do konca roka. Nastaví rámce zonácie apripravuje komplexné prehodnotenie celej sú-stavy chránen˘ch území na Slovensku. Sprá-va chránen˘ch území v‰ak zah⁄Àa aj spoluprá-cu a porozumenie s lesníkmi. Na chránen˘chúzemiach musí vládnuÈ zdravá rovnováha me-dzi ochranárskym a lesníckym prístupom. Veº-mi si váÏim prístup rezortu pôdohospodárstvaa najmä ministra ªubomíra Jahnátka, s ktor˘msme vytvorili medzirezortnú pracovnú skupi-nu. Navrhne rie‰enia v oblasti kompetencií,problémov˘ch miest v zákonoch alebo úãinnejkomunikácie. Som presvedãen˘, Ïe keì budúplatiÈ jasné pravidlá, mnohé konflikty jedno-ducho zmiznú zo sveta. Oba rezorty zorgani-zovali na túto tému aj odbornú konferenciu súãasÈou odbornej verejnosti, aj mimovládne-ho sektora zaãiatkom septembra vo Zvolene.

V oblasti ochrany prírody sa v˘znamne an-gaÏujú aj mimovládne organizácie a zdruÏenia.Myslím, Ïe viacerí môÏu potvrdiÈ, Ïe diskusii sanevyh˘bam a mám záujem v nej pokraãovaÈ.

Ak˘ v˘znam má Zelená tripartita a jej ro-kovania?

Îivotné prostredie je prierezové a zasahujedo mnoh˘ch oblasti Ïivota a ekonomiky. Ne-môÏete ho rie‰iÈ odtrhnuto od reality, stretáva-jú sa tu predstavy a záujmy mnoh˘ch organi-zácií a skupín. DôleÏité je, aby tí, koho saprocesy v rezorte t˘kajú, mali moÏnosÈ vyja-driÈ svoj názor, aby sa o Àom diskutovalo. ·tátnerobí rozhodnutia pre seba, ale pre obãanov.Nie je v tomto prípade podstatn˘ názov plat-formy, kde sa bude diskutovaÈ, ale „Zelenátripartita“ je pre nበrezort, myslím, celkom v˘-stiÏn˘. DôleÏitú úlohu zohráva diskusia natomto fóre najmä pri nároãn˘ch rozhodnu-tiach, ako je zonácia NP, alebo zákon o odpa-doch. Rezort nesie koneãnú zodpovednosÈ zarozhodnutia a má pri tvorbe legislatívy posled-né slovo, ale mal by a urãite aj bude zohºad-ÀovaÈ aj názory in˘ch.

Ak˘ v˘znam majú pre zlep‰enie Ïivotnéhoprostredia na Slovensku prostriedky z eu-rofondov, dopomôÏu nám priblíÏiÈ sa kva-litou prostredia k vyspel˘m európskym ‰tá-tom?

Európske peniaze majú pre oblasÈ Ïivotné-ho prostredia mimoriadny v˘znam. Minister-stvo je riadiacim orgánom Operaãného progra-mu Îivotné prostredie. Aj jeho prostredníc-tvom sa zlep‰ujú podmienky v na‰ej krajinepomocou projektov v rôznych oblastiach. Slo-venská republika sa pri vstupe do EÚ zaviaza-la splniÈ viaceré opatrenia. V oblasti Ïivotné-ho prostredia je to budovanie kanalizácie a ãis-tenie odpadov˘ch vôd. Ide o veºmi nároãn˘proces a Brusel nám v uplynul˘ch mesiacochuÏ schválil niekoºko v˘znamn˘ch vodáren-sk˘ch projektov v rôznych ãastiach SlovenskaZa najväã‰í úspech doteraj‰ieho pôsobenia vrezorte povaÏujem odblokovanie platieb, kto-ré nám Európska komisia doãasne pozastavi-la. Eurofondy na‰ej krajine v˘znamne pomá-hajú a snaÏíme sa ich ãerpaÈ ão najúãinnej‰ie.

environmentálneho fondu alebo európskychpeÀazí. Musíme rie‰iÈ aj trestuhodné zanedba-nie implementácie európskej legislatívy v ob-lasti odpadov, za ktoré hrozí Slovensku poku-ta. Rie‰ili sme to r˘chlou novelou v skrátenomlegislatívnom konaní. Takéto problémy nászdrÏujú od práce. Som v‰ak presvedãen˘, Ïezlep‰enie Ïivotného prostredia je nevyhnutnéa zmeny uÏ vidieÈ v rôznych oblastiach. Slo-vensk˘ priemysel ãaká v˘zva v oblasti novejpolitiky EÚ pri prideºovaní emisn˘ch kvótskleníkov˘ch plynov EUA pre spoloãnosti.Ten tlak na zlep‰enie a modernizáciu techno-lógie bude tvrd˘, ale nemáme inú moÏnosÈ, lensa prispôsobiÈ. Na konci cesty by mali byÈmoderné spoloãnosti, ‰etrné voãi prostrediu.Rezort samozrejme intenzívne rokuje o preda-ji emisn˘ch kvót AAU na základe Kjótskehoprotokolu. Z tohto pohºadu som optimista a ve-rím, Ïe pre Slovensko získame ìal‰ie zdroje prezelené projekty.

Îivelné katastrofy sa nevyh˘bali ani Slo-vensku, ako sa pracuje na odstraÀovaní ná-sledkov napríklad povodní, dá sa povedaÈ,Ïe je situácia protipovodÀov˘ch opatrenízvládnutá?

Rok 2010 bol extrémom znásoben˘m klima-tick˘mi zmenami a veºká voda spôsobila ob-rovské ‰kody. Slovensko protipovodÀovúochranu roky zanedbávalo a podceÀovalo, a tenrok ukázal realitu v plnej nahote. Minulá vlá-da sa koncentrovala na projekt pri Úrade vlá-dy, ktor˘ mal zadrÏaÈ vodu v krajine, podºa vo-dohospodárov v‰ak problém nerie‰il a teraz máproblémy zdokladovaÈ vynaloÏené peniaze.Rezort Ïivotného prostredia s ním nemal niãspoloãné a ide inou cestou. Skutoãnú ochranupred povodÀami treba rie‰iÈ kombináciou rôz-nych metód, nielen vytrhnúÈ z kontextu jednuz nich. Máme ambíciu získaÈ viac peÀazí naprotipovodÀové preventívne opatrenia a aktív-ne na nich pracovaÈ. Je to v‰ak dlhodobá a fi-nanãne nároãná záleÏitosÈ. Vnímame problé-my najmä na v˘chodnom Slovensku a aktív-ne pracujeme na náprave ‰kôd, ktoré povodeÀpred dvoma rokmi spôsobila. Situáciu kompli-kuje aj fakt, Ïe sa roky nebrali do úvahy varo-vania vodohospodárov a vznikali stavby aj namiestach, kde je veºká pravdepodobnosÈ ohro-zenia vodou. Preto treba jasné systémové kro-

ky, aby aj samosprávy zohºadnili povodÀovériziká a stavby jednoducho nepovolili. Podob-n˘ postup plánujeme v budúcnosti aj v prípa-de rizika zosuvov pôdy. Urobíme v‰etko pre-to, aby obãania neboli zbytoãne vystaveníohrozeniu Ïivota alebo stratám na majetku.Po názorné príklady, kam môÏe podobná situá-cia viesÈ, netreba chodiÈ ìaleko, staãí sa pozrieÈdo NiÏnej My‰le. Ale aj tam uÏ nበrezort pra-cuje na náprave. Keby niekto poãúval na‰ichgeológov, podobné veci sa nemuseli udiaÈ.

Îivotné prostredie a konkrétne jeho ochra-nu vnímajú dnes obyvatelia Slovenska oveºa citlivej‰ie ako niekedy, aké je smero-vanie ministerstva Ïivotného prostredia prá-ve v jeho ochrane?

Máte pravdu, povedomie verejnosti o pro-blémoch Ïivotného prostredia je uÏ oveºa ìa-lej ako kedysi. Îivotné prostredie je beh nadlhé trate, je to aj vec mentálneho nastaveniaºudí a ich jednotlivej zodpovednosti voãi Ïivot-nému prostrediu. Sústredíme sa aj na tentorozmer, pripravujeme napríklad Koncepciuenvironmentálnej v˘chovy a vzdelávania naobdobie niekoºk˘ch rokov. Ministerstvo sasnaÏí motivovaÈ ºudí, aj organizácie, aby sa oÏivotné prostredie zaujímali. Ale tie opatreniamusia maÈ systémov˘ charakter. Nemá na-príklad zmysel chodiÈ len pravidelne s lopatouupratovaÈ ãierne skládky odpadu, keì onedl-ho vznikne na tom istom mieste ìal‰ia. Upra-tovanie je rozhodne dobrá vec, ale likviduje ná-sledok a nie príãinu. Rie‰ením je dobr˘ zákono odpadoch, ktor˘ bude motivovaÈ ºudí doviezÈodpad inam a ak nedodrÏia pravidlá, úãinne ichtrestaÈ. Okrem toho pripomínam, Ïe k rezort-n˘m organizáciám ministerstva patrí aj In‰pek-cia Ïivotného prostredia, ktorá hrie‰nikov v ob-lasti Ïivotného prostredia postihuje pokuta-mi. To platí nielen v oblasti odpadov, ale ajochrany ovzdu‰ia, vôd alebo prírody.

Vo svojich zámeroch sa sústredíte aj na pro-ces zonácie Tatier, aké sú predbeÏné v˘sled-ky?

Zonácia národn˘ch parkov a TANAPU ob-zvlá‰È je citlivou záleÏitosÈou. Pracujú tu ãas-to emócie, ktoré komplikujú cel˘ proces. Bolsom si osobne pozrieÈ aj toºko diskutovanú Ti-chú a Kôprovú dolinu, aby som si urobil vlast-

V L Á D A S R

47

V ãom vidíte priority a posun v odpadovomhospodárstve, vypl˘vajúce z odpadovej le-gislatívy?

Legislatíva v odpadovom hospodárstve sarovnako ako celé odpadové hospodárstvo vy-víja. Európske spoloãenstvo prijalo prvé pred-pisy o odpadoch koncom sedemdesiatych ro-kov minulého storoãia. Ich cieºom bolo zaãaÈsystematicky chrániÈ Ïivotné prostredie a ºuds-ké zdravie pred negatívnymi vplyvmi stále na-rastajúceho mnoÏstva odpadov. Bolo potreb-né na úrovni celého Európskeho spoloãenstvajednotne zadefinovaÈ ão je a ão nie je odpad,ako s ním nakladaÈ a najmä ustanoviÈ, Ïe zaodpady zodpovedá ich pôvodca, teda uplatniÈprincíp „zneãisÈovateº platí“. Slovenská repu-blika zaãala túto legislatívu preberaÈ aÏ zaãiat-kom deväÈdesiatych rokov (prv˘ zákon o od-padoch bol z roku 1991) s t˘m, Ïe po vstupedo EÚ sme na‰u legislatívu plne zosúladili seurópskou legislatívou. V˘voj odpadovéhohospodárstva v EÚ v‰ak pokraãuje ìalej a vroku 2008 bola prijatá nová rámcová smerni-ca o odpade 2008/98/ES, ktorá priná‰a zme-nu prístupu k odpadom. Odpady sa uÏ nechá-pu len ako nieão negatívne, obÈaÏujúce, ãoho

sa ich pôvodca chce zbaviÈ ão najjednodu-ch‰ím spôsobom, ale dôraz sa kladie na od-pad ako druhotnú surovinu, ktorej vyuÏitie‰etrí primárne zdroje. Nová smernica to vy-jadruje najmä v zavedení záväznej hierarchieodpadového hospodárstva, kde sa zásadnepreferuje prevencia vzniku odpadov a ak uÏodpady vzniknú, tak prednostne ich recyklá-cia prípadne energetické zhodnotenie predich zne‰kodÀovaním. Pre recykláciu niekto-r˘ch odpadov smernica ustanovuje dokoncazáväzné ciele, ktoré bude musieÈ zabezpeãiÈaj Slovenská republika. Smernica priná‰a e‰tecel˘ rad nov˘ch prístupov, ako je napr. vyme-dzenie, kedy netreba povaÏovaÈ odpad vzni-kajúci pri v˘robe hlavného v˘robku za odpad– tzv. vedºaj‰í produkt, kedy vec, ktorá sastala odpadom, ale je pre Àu zmysluplné vy-uÏitie, moÏno vyradiÈ z reÏimu odpadu – tzv.stav konca odpadu, ale priná‰a napr. aj zv˘-‰enú zodpovednosÈ v˘robcov za odpad z ichv˘robkov. Smernica teda predstavuje v˘raz-n˘ impulz pre celé odpadové hospodárstvo.Na‰u legislatívu sme mali zosúladiÈ s toutosmernicou do 12. 12. 2010, ale Ïiaº, zatiaº satak nestalo. A to je jeden z hlavn˘ch dôvodov,preão na‰e odpadové hospodárstvo v súãas-nosti zaostáva za európskym.

Ak˘ je cieº nového programu prevencievzniku odpadov?

Preukázalo sa, Ïe s rastom hospodárstva jespojen˘ aj nárast vzniku mnoÏstva odpadov.Cieºom programu prevencie vzniku odpadovje preru‰iÈ spojenie medzi hospodárskym ras-tom a environmentálnymi vplyvmi spojen˘-mi so vznikom odpadov. Vypracovanie také-hoto programu poÏaduje nová rámcová smer-nica o odpade najmä v nadväznosti na prefe-renciu prevencie vzniku odpadov v záväznejhierarchii odpadového hospodárstva. V pro-grame prevencie sa premieta aj ìal‰í nov˘ as-pekt smernice, ktor˘m je zameranie nielen naodpady ako na koncovku, ale na v˘robky v ichcelom Ïivotnom cykle. Program prevencievzniku odpadov bude nov˘ celo‰tátny progra-mov˘ dokument, ktor˘ sú ãlenské ‰táty povin-né vypracovaÈ do 13. 12. 2013. Mali by v ÀombyÈ ustanovené konkrétne ciele predchádza-nia vzniku odpadu a opatrenia na ich dosiah-nutie. Smernica uvádza príklady preventív-

Ochrana prírody a krajiny je priamo úmerná

s odpadov˘m hospodárstvom

Aby sa ochrana krajiny stala pre kaÏdého prirodzená, aby sa lesy a lúky nestali ÈaÏko dostupné,aby sme sa mohli e‰te dlho te‰iÈ z krásnej prírody a ãistého prostredia, aj preto je treba

aby sme boli pripravení na moÏné záplavy a rie‰ili stabilnú odpadovú legislatívu. Viac nieleno pocitoch, v rozhovore so ‰tátnym tajomníkom Ministerstva Ïivotného prostredia SR

Vojtechom FERENCZOM, ktor˘ priná‰a redaktorka Anna Komová.

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A S R

48

robkov, ão sa premietlo do povinnosti platiÈpríspevok do RF, ktor˘ sa potom v rámci da-ného sektora pouÏil na podporu zberu a bu-dovanie zariadení na zhodnocovanie odpaduz danej komodity. Ak v˘robca zhodnotil od-pad sám, mohol si príspevok do RF zníÏiÈ. Nauplatnenie zodpovednosti v˘robcov a dovoz-cov za odpad vznikajúci z ich v˘robkov po-uÏíva v‰ak EÚ in˘ spôsob, neÏ ak˘ zvoliloSlovensko v RF. V EÚ sa postupne pre urãi-té skupiny v˘robkov zavádza systém povin-nej priamej zodpovednosti v˘robcov a dovoz-cov za zhodnotenie a recykláciu odpadu zt˘chto v˘robkov. Deje sa to tak, Ïe sa ustano-via limity na zhodnocovanie a recykláciu,ktoré musia v˘robcovia a dovozcovia zabez-peãiÈ. V súãasnosti platí teda na Slovensku preniektoré komodity dvojit˘ reÏim – aj povin-nosÈ platiÈ do RF, aj povinnosÈ plniÈ záväznélimity (obaly, elektrozariadenia, vozidlá).

Jedn˘m z najväã‰ích problémov takéhotostavu je obchodovanie s virtuálnymi potvrden-kami o zhodnotení odpadu, ktoré umoÏÀujúzniÏovanie príspevku do RF, ale zároveÀ sapouÏívajú aj na preukazovanie plnenia limi-tov ustanoven˘ch na základe záväzkov voãiEÚ. ëal‰ím v˘znamn˘m problémom tohtostavu je, Ïe podºa smerníc EÚ moÏno plniÈ li-mity aj zhodnotením v zahraniãí, priãom RFbol navrhnut˘ ako in‰titút, ktor˘ sa uplatÀu-je len na podporu zhodnocovania na územíSR.

Podºa môjho názoru Recyklaãn˘ fond v˘-znamne napomohol vybudovaniu infra‰truk-túry potrebnej na zabezpeãenie zberu a zhod-notenia vybran˘ch komodít odpadov a jehovznik bol v danom ãase maximálne opod-statnen˘. Ako som v‰ak uÏ uviedol vy‰‰ie, od-padové hospodárstvo sa vyvíja. V razne saposilÀuje princíp priamej zodpovednosti v˘-robcov za odpad zo svojich v˘robkov, priãomRecyklaãn˘ fond je vytvoren˘ skôr na nepria-mej zodpovednosti v˘robcu, spoãívajúcej vzaplatení príspevku, ktor˘ správna rada RFnásledne prerozdeºuje. Preto povaÏujem zapotrebné prehodnotiÈ jeho opodstatnenosÈ auváÏiÈ jeho nahradenie nov˘m systémom.

K mechanizmu kontroly v rámci Recy-klaãného fondu moÏno uviesÈ, Ïe fond bolzriaden˘ zákonom ako ne‰tátny fond s t˘m,Ïe kontroln˘m orgánom je dozorná rada fon-du. V správnej aj dozornej rade sú ãlenovia,ktor˘ch vymenúva priamo minister Ïivotné-ho prostredia, minister financií a ministerhospodárstva, ão tieÏ predstavuje v˘znamn˘kontroln˘ prvok. Zákon dozornej rade ukla-dá dozeraÈ na hospodárne a úãelné naklada-nie s prostriedkami Recyklaãného fondu, akoaj predkladaÈ príslu‰n˘m ministrom správy oãinnosti dozornej rady, v˘sledkoch kontrol anávrhy opatrení na odstránenie zisten˘ch ne-dostatkov.

Zabezpeãí Slovensku, práve nov˘ zákon oodpadoch, posun k európskej ‰piãke, my-slím pri nakladaní s odpadmi?

Ako prv˘ krok musíme teraz ur˘chleneprijaÈ novelu zákona o odpadoch, ktorej ob-sahom je v zásade len transpozícia rámcovejsmernice o odpadoch. Tu Ïiaº dnes len dobie-hame vlak, ktor˘ nám u‰iel v roku 2010, keìsa mala smernica prevziaÈ. Iné ãlenské ‰tátyuÏ podºa tejto smernice niekoºko rokov fun-gujú a je logické, Ïe nás v mnohom predbeh-

nych opatrení, napr. podpora v˘skumu a v˘-voja v oblasti v˘voja ãistej‰ích v˘robkov atechnológií; vyuÏitie kampaní na zvy‰ova-nie povedomia a poskytovanie finanãnej pod-pory podnikom; vyuÏívanie hospodárskychnástrojov, ako napr. zavedenie povinnej plat-by pre spotrebiteºov za istú ãasÈ alebo prvokobalu, ktor˘ by sa inak poskytoval zadarmo;podpora dôveryhodn˘ch ekologick˘ch zna-ãiek; podpora opätovného pouÏívania aleboopráv vhodn˘ch vyraden˘ch v˘robkov a pod.Je zrejmé, Ïe tak˘to programov˘ dokumentbude pri príprave vyÏadovaÈ úzku súãinnosÈMinisterstva Ïivotného prostredia SR s in˘-mi, najmä hospodárskymi rezortmi. V ná-vrhu novely zákona o odpadoch, ktorá je v sú-ãasnosti predloÏená v legislatívnom procese,sa preto ukladá Ministerstvu Ïivotného pro-stredia SR, aby program prevencie vypraco-valo v súãinnosti s dotknut˘mi ministerstva-mi. Navrhuje sa, Ïe program prevencie sabude vypracúvaÈ na obdobie spravidla 5 ro-kov, bude pred schválením posúden˘ za úãas-ti verejnosti v procese strategického posu-dzovania (SEA) a schvaºovan˘ vládou. T˘msa jeho dodrÏiavanie a dosiahnutie v Àomuveden˘ch cieºov stane záväzné pre v‰etkydotknuté ministerstvá.

Aké miesto a v˘znam má v zákone o odpa-doch dlho platn˘ zákon o obaloch?

Popri v‰eobecnej úprave, spoloãnej prev‰etky druhy odpadov, upravuje legislatívaEÚ aj niektoré ‰pecifické prúdy odpadov. Idenapr. o elektroodpady, staré vozidlá, batériea akumulátory a aj obaly. Slovensk˘ zákon oodpadoch zah⁄Àa v‰etky uvedené prúdy od-padov okrem obalov, ktoré sú upravené vosobitnom zákone. Vyãlenenie obalov do oso-bitného zákona bolo spôsobené t˘m, Ïe vroku 2001 pri príprave základného zákona oodpadoch MÎP SR z kapacitn˘ch dôvodovrozhodlo, Ïe obaly budú upravené o nieão ne-skôr samostatn˘m zákonom (stalo sa tak zá-konom ã. 529/2002 Z. z.). UÏ vtedy sa v‰akpredpokladalo, Ïe po vstupe Slovenska doEÚ dôjde k spojeniu oboch zákonov. Existen-cia oddeleného zákona o obaloch spôsobila,Ïe niektoré postupy a povinnosti podºa záko-na o obaloch nie sú dnes dostatoãne zosúla-dené so zákonom o odpadoch. Právna úpra-va obalov má síce svoje ‰pecifiká, ale rovna-ko ich má aj úprava nakladania s elektrood-padom ãi so star˘mi vozidlami. Pripravova-n˘ nov˘ zákon o odpadoch sa zatiaº pripravo-val ako komplexn˘ zákon a zahrnul teda ajprávnu úpravu obalov. KeìÏe sa v‰ak práce nanovom zákone pre veºké mnoÏstvo pripomie-nok pozastavili, nevyluãujem, Ïe dôjde aj k di-skusii o novej ‰truktúre zákona o odpadoch.

V ãom prinesie novela zákona o odpadochzlep‰enie podnikania v odpadovom hos-podárstve?

K zlep‰eniu podnikania v odpadovom hos-podárstve urãite prispejú najmä dva uÏ spo-mínané nové prístupy, a to vedºaj‰í produkt astav konca odpadu, ktoré novela zákona o od-padoch preberá zo smernice.

Za vedºaj‰í produkt a nie za odpad sa budemôcÈ povaÏovaÈ látka alebo vec, ktorá je v˘-sledkom v˘robného procesu, ktorého primár-nym cieºom nie je v˘roba tejto látky aleboveci, ak je zabezpeãené ìal‰ie pouÏívanie tej-

to látky alebo veci, látka alebo vec sa môÏepouÏiÈ priamo bez ìal‰ieho iného spracovaniaako beÏn˘ priemyseln˘ postup, látka alebo vecvzniká ako neoddeliteºná súãasÈ v˘robnéhoprocesu a ìal‰ie pouÏitie tejto látky aleboveci je zákonné, t. j. látka alebo vec spæÀa v‰et-ky relevantné poÏiadavky na konkrétne pouÏi-tie z hºadiska v˘robku, ochrany Ïivotnéhoprostredia a zdravia a nepovedie k celkov˘mnepriazniv˘m vplyvom na Ïivotné prostrediealebo zdravie ºudí. Ak splnenie t˘chto zá-konn˘ch podmienok potvrdí úrad Ïivotnéhoprostredia, s tak˘mito látkami ãi vecami ne-bude potrebné nakladaÈ ako s odpadom. Totomnoh˘m v˘robcom veºmi uºahãí situáciu.

Zákon ustanoví podmienky aj pre prípady,kedy odpad prestáva byÈ odpadom. Stane satak vtedy, ak prejde niektorou ãinnosÈou zhod-nocovania vrátane recyklácie a bude záro-veÀ spæÀaÈ osobitné kritériá, ak boli stanove-né, vypracované v súlade s t˘mito podmien-kami:a) látka alebo vec sa beÏne pouÏíva na ‰pe-

cifické úãely,b) pre túto látku alebo vec existuje trh alebo

je po nej dopyt,c) látka alebo vec spæÀa technické poÏiadav-

ky pre konkrétne úãely ustanovené osobit-n˘mi právnymi predpismi alebo normamivzÈahujúcimi sa na v˘robky a

d) pouÏitie látky alebo veci je v súlade s oso-bitn˘mi právnymi predpismi a nepovediek nepriazniv˘m vplyvom na Ïivotné pro-stredie alebo zdravie ºudí.

Nejde v‰ak o in‰titút, ktor˘ by mal byÈ ná-sledne aplikovan˘ na kaÏd˘ druh odpadu, aletento in‰titút sa má vzÈahovaÈ iba na niekto-ré ‰pecifické odpady. Stanovenie kritérií, posplnení ktor˘ch dan˘ druh odpadu prestanebyÈ odpadom, je primárne úlohou Európskejkomisie ako sa to uÏ stalo v prípade nariade-nia Rady ã. 333/2011 z 31. marca 2011, kto-r˘m sa ustanovujú kritériá na urãenie toho,kedy urãité druhy kovového ‰rotu prestávajúbyÈ odpadom. Zo smernice vypl˘va, Ïe naúrovni Európskej únie by sa mali zváÏiÈ oso-bitné kritériá pre rôzne ìal‰ie odpady, napr. prepapier, sklo, kovy, pneumatiky, textílie a ag-regáty.

Zlep‰eniu podnikania v oblasti odpadové-ho hospodárstva by malo napomôcÈ aj zru‰e-nie príli‰ ‰irokého zákazu v˘vozu nebezpeã-ného odpadu na úãely zhodnotenia, ktoré Eu-rópska komisia povaÏuje za obmedzovanietrhu s odpadmi. UplatÀovanie námietok pro-ti v˘vozu nebezpeãného odpadu sa v budúc-nosti bude uplatÀovaÈ len za podmienok da-n˘ch v Programe odpadového hospodárstvaSR.

Ako je to s Recyklaãn˘m fondom, zmeni-la sa jeho ãinnosÈ, existuje mechanizmuskontroly poskytovania prostriedkov z fon-du, vyuÏíva sa?

Cieºom zriadenia RF bola podpora zberu,zhodnotenia a spracovania odpadov vzniknu-t˘ch z v˘robkov z ustanoven˘ch komodít.Vznikol pred vy‰e 10 rokmi, keì sme e‰te ne-boli ãlenom EÚ. Treba povedaÈ, Ïe zriadeniefondu síce nevypl˘va zo Ïiadnej legislatívyEÚ, ale Európska komisia proti jeho vznikuneuplatnila námietky. Zámerom zriadenia RFbolo, aby sa ustanovila zodpovednosÈ v˘rob-cov vybran˘ch v˘robkov za odpad z ich v˘-

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A S R

49

âesku, Maìarsku a ìal‰ích krajinách. Pro-blém ochrany pred povodÀami sa rie‰il napôde Európskeho parlamentu a Rady, ktorejv˘stupom bola Smernica 2007/60/ES o hod-notení a manaÏmente povodÀov˘ch rizík.Úlohy zo Smernice boli implementované dona‰ej legislatívy (pôvodného zákona ã.666/2004 Z. z.) vo forme nového zákona ã.7/2010 Z. z. o ochrane pred povodÀami ajeho vykonávacích predpisov.

Smernica zaväzuje ãlenské ‰táty k v˘me-ne relevantn˘ch údajov pre manaÏment po-vodní. Okrem koordinácie medzi ãlensk˘mi‰tátmi sa na úãinnú prevenciu povodní azmierÀovanie následkov po povodniach za-bezpeãuje aj spolupráca s tretími krajinami.Je to v súlade so smernicou 2000/60/ES a me-dzinárodn˘mi zásadami v oblasti manaÏmen-tu povodÀov˘ch rizík vypracovan˘ch najmäv rámci dohovoru Organizácie Spojen˘ch ná-rodov o ochrane a vyuÏití cezhraniãn˘ch vod-n˘ch tokov a medzinárodn˘ch jazier, ktor˘Rada schválila rozhodnutím 95/308/ES, a vsúlade s nadväzujúcimi dohodami o jehouplatÀovaní.

Konkrétne projekty spolupráce sú najinten-zívnej‰ie s okolit˘mi ‰tátmi a ich v˘sledky súpo posúdení v odborn˘ch pracovn˘ch skupi-nách prijímané v Komisiách hraniãn˘ch vôdna úrovni splnomocnencov vlád s následn˘muplatÀovaním záverov v správcovstve hra-niãn˘ch vodn˘ch tokov.

li. Súãasne v‰ak pracujeme na novom záko-ne o odpadoch, ktor˘ má ambíciu modern˘mspôsobom rie‰iÈ celé odpadové hospodárstvo.K jeho vypracovaniu chceme pristúpiÈ tak, Ïejeho základné smerovanie, ciele a podmien-ky chceme vopred prediskutovaÈ s dotknut˘-mi subjektmi, aby potom k návrhu zákonaopäÈ nedo‰li tisíce pripomienok, ako sa tostalo teraz. PretoÏe je síce fakt, Ïe zákon je dô-leÏit˘, ale na to, aby sme sa posunuli k európ-skej ‰piãke v odpadovom hospodárstve nesta-ãí len maÈ dobr˘ zákon, ale najmä schopnosÈa ochota ãi uÏ priemyslu, drÏiteºov odpadov,podnikateºov v odpadovom hospodárstve,obcí ale aj ‰tátnych orgánov tento zákon do-drÏiavaÈ.

Druhou témou ná‰ho rozhovoru je témapovodní. KaÏd˘ má právo, ak je povodÀa-mi ohrozen˘, na poskytnutie primeranejpomoci, no viac ako priama pomoc je prav-depodobne zvládnuÈ situáciu a byÈ pripra-ven˘ na moÏnosti ochrany a prevencie predpovodÀami. Aké sú protipovodÀové opat-renia zo strany MÎP?

Povodne sú súãasÈou ná‰ho Ïivota. Je po-trebné si uvedomiÈ fakt, Ïe povodne boli nie-len v minulosti, ale Ïe sa vyskytujú aj v sú-ãasnosti a budeme im ãeliÈ aj v budúcnosti.Preto tvrdenia o tom, Ïe sa dá povodniam za-brániÈ sú nesprávne a nezodpovedné. PovodeÀje prejavom súhrnu viacer˘ch prírodn˘chpodmienok ºudskou spoloãnosÈou neovplyv-niteºn˘ch.

MÎP SR prostredníctvom svojich rezort-n˘ch organizácií venuje trvalú pozornosÈochrane pred povodÀami. Osobitn˘ v˘znamkladie na preventívne opatrenia, pretoÏe saopakovane potvrdzuje skutoãnosÈ, Ïe ‰kodyspôsobené povodÀami v˘razne prevy‰ujú v˘-davky na ich odstraÀovanie.

Systém ochrany pred povodÀami sa uplat-Àuje uskutoãÀovaním preventívnych opatre-ní v ãase mimo povodÀov˘ch situácií, v ãasepovodÀového nebezpeãenstva, poãas povod-ne a po povodni.

Preventívne opatrenia na ochranu pred po-vodÀami sú najmä:– opatrenia, ktoré spomaºujú odtok vody z po-

vodia do vodn˘ch tokov, zvy‰ujú retenãnúschopnosÈ povodia alebo podporujú priro-dzenú akumuláciu vody v lokalitách na tovhodn˘ch a chránia územie pred zaplave-ním povrchov˘m odtokom; t˘m je zloÏkacelkového odtoku odtekajúca z povodia popovrchu terénu do vodn˘ch tokov aleboin˘ch vodn˘ch útvarov, ako sú úpravy v le-soch, úpravy na poºnohospodárskej pôde aúpravy na urbanizovan˘ch územiach,

– opatrenia, ktoré zmen‰ujú maximálny prie-tok povodne, ako je v˘stavba, údrÏba, opra-va a rekon‰trukcia vodn˘ch stavieb a pol-drov,

– opatrenia, ktoré chránia územie pred zapla-vením vodou z vodného toku, ako je úpra-va vodn˘ch tokov, v˘stavba, údrÏba, opra-va a rekon‰trukcia ochrann˘ch hrádzí ale-bo protipovodÀov˘ch línií pozdæÏ vodn˘chtokov,

– opatrenia, ktoré chránia územie pred zapla-vením vnútorn˘mi vodami, ako je v˘stav-ba, údrÏba, oprava a rekon‰trukcia zariade-ní na preãerpávanie vnútorn˘ch vôd,

– opatrenia, ktoré zabezpeãujú prietokovú

kapacitu koryta vodného toku, ako je od-straÀovanie nánosov z koryta vodného tokua porastov na brehu vodného toku; breh jepostranné obmedzenie koryta vodného tokuod jeho dna po brehovú ãiaru,

– vypracovanie, prehodnocovanie a aktuali-zácie plánov manaÏmentu povodÀovéhorizika vrátane predbeÏného hodnotenia po-vodÀového rizika a vyhotovovania máppovodÀového ohrozenia a máp povodÀové-ho rizika,

– vypracúvanie a aktualizácie povodÀov˘chplánov, vykonávanie predpovednej povod-Àovej sluÏby, vykonávanie povodÀov˘chprehliadok a iné preventívne opatrenia nazníÏenie povodÀového rizika.V˘znamn˘m prvkom v prevencii pred

‰kodliv˘mi následkami povodní je systémv˘strah pred moÏn˘mi povodÀami prostred-níctvom Slovenského hydrometeorologické-ho ústavu v Bratislave. V tomto smere máosobitné postavenie PovodÀov˘ varovn˘ apredpovedn˘ systém (POVAPSYS), vìakaktorému je spoloãnosÈ vopred informovaná opovodÀovom nebezpeãenstve. Súãasné ve-denie MÎP SR rie‰i aj obnovu tohto systémuv súãinnosti s SHMÚ a SVP.

Vo vodnom hospodárstve je vybudovanémnoÏstvo vodn˘ch stavieb – úprav vodn˘chtokov, protipovodÀov˘ch ochrann˘ch hrádzí,vodn˘ch nádrÏí, poldrov a pod. Existujúce ob-jekty v‰ak na svoju správnu funkciu vyÏadu-jú potrebnú mieru opráv a udrÏiavacích prác.Nepriaznivá ekonomická situácia má negatív-ny dopad aj na stav t˘chto objektov a neumoÏ-Àuje uskutoãÀovanie nov˘ch investiãn˘chprotipovodÀov˘ch stavieb. Navy‰e, v predo-‰lom období boli prijaté opatrenia, ktoré orien-táciou na úzku skupinu málo efektívnychopatrení vyvolali nerovnováhu v systéme pro-tipovodÀov˘ch opatrení s negatívnym dopa-dom na existujúce protipovodÀové stavby asystém organizácie ochrany pred povodÀami.Nové vedenie MÎP SR v‰ak tento nepriazni-v˘ stav rie‰i.

Do akej miery sa pripisuje váÏnosÈ ohroze-niu povodÀami, aká je spolupráca krajínEÚ?

V nedávnej minulosti men‰í v˘skyt po-vodní spôsobil, Ïe spoloãnosti (nielen na Slo-vensku) neprikladali povodÀovému nebez-peãenstvu náleÏitú pozornosÈ. V˘strahy zostrany odborníkov sa zºahãovali a podceÀo-vali. Návrat povodní v ostatn˘ch rokoch nie-len na Slovensku, ale aj v okolit˘ch krajináchvyvolal potrebu rie‰enia problematiky po-vodní a ochrany proti ich následkom. Povo-deÀ na rieke Morave v roku 1997 si vyÏiada-la rozsiahlu rekon‰trukciu ochrannej hrádzeMoravy, ktorá pri historickej povodni v roku2006 ochránila obce na slovenskom brehuMoravy od Skalice aÏ po Zohor. Na rakúskejstrane do‰lo k zaplaveniu viacer˘ch miest aobcí.

Nov˘ pohºad na ochranu pred povodÀamiv krajinách Európskej únie (i mimo nej) a váÏ-nosÈ ‰kodliv˘ch úãinkov povodní na ºudskézdravie a Ïivot, Ïivotné prostredie, kultúrnedediãstvo, hospodársku ãinnosÈ a na infra-‰truktúru vyvolali dôsledky katastrofálnej po-vodne z augusta 2002. Táto povodeÀ spôso-bila ‰kody mimoriadneho rozsahu vo viace-r˘ch krajinách, najmä v Nemecku, Rakúsku,

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A S R

50

N Á R O D N Á R A D A S R

V súãasnosti platn˘ zákon o odpadoch ã.223/2001 Z. z., platí od 1. júla 2001 a dote-raz bol uÏ 24 krát novelizovan˘. PrijaÈnov˘ zákon, ktor˘ by spæÀal poÏiadavky od-bornej, ako aj laickej verejnosti sa nepoda-rilo ani predchádzajúcej vládnej garnitú-re. Ide o v˘zvu, pretoÏe lehota na transpo-zíciu rámcovej smernice o odpadoch námuplynula. Viacerí ãlenovia v˘boru pozna-jú koncepciu návrhu zákona o odpadoch zdielne ministerstva. âo by podºa vá‰ho ná-zoru mala koncepcia rozhodne obsahovaÈ?

Koncepcia si kladie za cieº spojiÈ tri súvi-siace zákony, a to zákon o odpadoch, zákono obaloch a zákon o poplatkoch za uloÏenieodpadov. âi je tento prístup, teda vytvoreniejedného veºkého zákona (návrh presahuje v˘-razne 100 strán) správny, ukáÏe ãas. âo sat˘ka obsahu, urãite by mal návrh obsahovaÈ:• Zv˘‰enie poplatkov za ukladanie komu-

nálnych odpadov na skládky odpadov. Zv˘-‰ené v˘nosy ãiastoãne nadviazaÈ na rozvojseparovaného zberu biologicky rozloÏiteº-n˘ch odpadov a ich zhodnocovanie.

• Zavedenie poplatkov za spaºovanie odpa-dov v spaºovniach odpadov. Zv˘‰ené v˘no-sy ãiastoãne nadviazaÈ na rozvoj separova-ného zberu biologicky rozloÏiteºn˘ch odpa-dov a ich zhodnocovanie.

• Ustanovenie zákazu pre Recyklaãn˘ fondprispievaÈ obligatórnym príspevkom naenergetické zhodnocovanie odpadov.

• Zavedenie povinnosti pre v˘robcov a do-vozcov v˘robkov a materiálov zabezpeãiÈfinancovanie separovaného zberu v ob-ciach a recyklácie 100 % odpadov z v˘rob-kov a materiálov, ktoré uviedli na trh.

• Ustanovenie zákazu pre Recyklaãn˘ fondpodporovaÈ v˘stavbu zariadení na zhod-nocovanie odpadov.

• Zavedenie úãinného a prehºadného systé-mu kontroly vyuÏívania finanãn˘ch pro-striedkov Recyklaãn˘m fondom.

• Ustanovenie povinnosti zaviesÈ separova-n˘ zber biologicky rozloÏiteºn˘ch komunál-nych odpadov v obciach.

• Ustanovenie legislatívnych ‰tandardov se-parovaného zberu odpadov (vrátane biolo-gicky rozloÏiteºn˘ch komunálnych odpa-dov).

• Zabezpeãenie prednostného vyuÏívania do-mácich zdrojov vyseparovan˘ch zloÏiekodpadov pri recyklácii.

• Vydanie vyhlá‰ky o nakladaní s biologic-k˘mi odpadmi, ktorá stanoví minimálnetechnické poÏiadavky na vybavenie a pre-vádzku zariadení na zhodnocovanie biolo-gick˘ch odpadov; vydanie zoznamu vhod-n˘ch bioodpadov pre jednotlivé technoló-gie a poÏiadavky na ich kvalitu; stanoveniepodmienok zriaìovania a prevádzkovaniazariadení na zhodnocovanie BRO; stanove-nie kvalitatívnych poÏiadaviek na kom-posty rôznych tried a vymedzenie ich spô-sobov vyuÏitia a pod.

• Ustanovenie zákazu dávania rozdrvenéhoBRO do verejnej kanalizácie s cieºom za-brániÈ zvy‰ovaniu mnoÏstva kanalizaãn˘chspla‰kov a kalov na âOV.

• Zavedenie povinného zálohovania vybra-n˘ch druhov obalov (jednorazové PET fºa-‰e, hliníkové plechovky, ...) do praxe.

• Vyjasnenie pravidiel vydávania súhlasu naspaºovanie horºav˘ch látok, tak, aby bolojasné, Ïe vydanie súhlasu na spaºovaniehorºav˘ch látok podºa zákona o ochranepred poÏiarmi je moÏné aÏ po splnení zá-konn˘ch povinností v zmysle zákona o od-padoch.

• Ustanovenie, Ïe za zariadenia na energetic-ké vyuÏívanie odpadov je moÏné povaÏo-vaÈ iba tie, ktoré spaºujú certifikované pa-livá vyrobené z odpadu.

• Vydanie legislatívneho ustanovenia MÎPSR, ktoré stanoví kritériá stabilizovan˘ch

Nov˘ zákon o odpadoch

V bor Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a Ïivotné prostredie, ktorého predsedom jeposlanec hnutia Obyãajní ºudia a nezávislé osobnosti MikulበHUBA, je gestorom legislatívnychrie‰ení aj oblasti Ïivotného prostredia. Hoci príprava nového zákona o odpadoch, rozhodujúceho

zákona v oblasti odpadového hospodárstva v SR, stále e‰te nevstupuje do závereãnej fázy, oslovilisme predsedu v˘boru práve k tejto problematike. Ide o oblasÈ, ktorá bohuÏiaº doposiaº nena‰la

efektívne rie‰enia tak, aby sa úroveÀ aspoÀ pribliÏovala k európskym normám ãi uÏ v nakladaníalebo v zhodnocovaní odpadov a obalov. Rozhovor pripravila Marta Toma‰oviãová.

51

biologicky rozloÏiteºn˘ch odpadov a ichukladanie na skládky odpadov, vrátane me-tódy na urãovanie biologickej stability.

• Prehodnotenie systému evidencie vznika-júcich odpadov na Slovensku a vypracova-nie nového, v˘povednej‰ieho a zrozumiteº-nej‰ieho systému.

Podºa smernice EÚ o odpadoch finanãnápodpora na prevádzku separovaného zbe-ru má pochádzaÈ od v˘robcov a dovozcov,v duchu princípu „zneãisÈovateº platí“. Le-gislatíva by mala byÈ nastavená tak, Ïev‰etci úãastníci odpadového reÈazca budúmaÈ jasne nastavené legislatívne práva apovinnosti, zníÏi sa administratívna ná-roãnosÈ vykazovania zberu, zhodnoteniaa recyklácie pre miestne samosprávy azlep‰í sa postavenie obce v tomto reÈazci.PovaÏujete tak˘to postup za prínos v tejtooblasti?

Ak sa tento prístup dôsledne vyuÏije a sys-tém bude nastaven˘ tak, aby nemohli v˘rob-covia a dovozcovia túto svoju povinnosÈ ºah-ko a beztrestne obchádzaÈ, tak bude urãite prí-nosom. Treba daÈ pozor aj na to, aby nebol fi-nancovan˘ separovan˘ zber odpadov len k˘msa nenaplnia povinné limity v˘robcov a do-vozcov, ale aby bol dofinancovan˘ zber v‰et-k˘ch druhov vyseparovaného odpadu.

Od 1. januára 2010 bola zákonom urãenápovinnosÈ separovaného zberu odpadov.Rôznorodé napæÀanie zákona je vo veºko-mestách, aj v samotnej Bratislave, v mes-tách i obciach. Materiálové a finanãné tokyseparovaného zberu miest a obcí nie súvyrovnané, pre samosprávu predstavujúzáÈaÏ a konãia na skládkach, ãím sa sepa-rovan˘ zber predraÏuje, tvrdia predstavi-telia ZMOS. Ako hodnotíte úroveÀ envi-ronmentálneho povedomia na Slovensku aako ho zv˘‰iÈ, najmä ak v oblasti naklada-nia s odpadmi treba konaÈ tak, aby sme me-nej skladovali a viac zhodnocovali?

Na to, aby efektívne fungovalo odpadovéhospodárstvo v obciach je nevyhnutné splniÈtri základné predpoklady: 1. ZaviesÈ pre pô-vodcov odpadu dostatoãne komfortn˘ sys-tém zberu odpadov, 2. Systematicky a opako-vane informovaÈ a vzdelávaÈ pôvodcov o za-vedenom systéme, 3. KontrolovaÈ dodrÏiava-nie zavedeného systému. Ak ktorúkoºvek ãasÈvynecháme, tak to fungovaÈ nebude. Dnesnám absentujú v‰etky tieto ãasti. Samozrejmeexistujú v˘nimky a práve obce, ktoré si totouvedomujú a tieto predpoklady napæÀajú, do-sahujú v odpadovom hospodárstve najlep‰iev˘sledky. Politika EÚ je jasná – treba viacejrecyklovaÈ a menej skládkovaÈ. To sa nedá do-siahnuÈ v prípade, Ïe bude separácia odpadudrah‰ia ako uloÏenie odpadu na skládku od-padov. Preto je nevyhnutné zv˘‰iÈ skládkova-cí poplatok a dofinancovaÈ pre obce separo-van˘ zber odpadov. ZdôrazÀujem, Ïe samot-né dofinancovanie nevyrie‰i problém separo-vaného odpadu. UÏ v súãasnosti je pri dobrenastavenom systéme separovan˘ zber viace-r˘ch zloÏiek odpadu v obciach finanãne v˘-hodnej‰í ako ukladanie na skládky odpadov.Napriek tomu sa ãasto obce nesnaÏia separo-vaÈ ani tieto zloÏky, mnohé majú len formál-ne a nefunkãné systémy separovaného zberuodpadov, dokonca niektoré ani nedodrÏiava-

jú literu zákona. Pritom ZMOS ani ‰tát ich ne-vedia donútiÈ zákon dodrÏiavaÈ.

Nárast produkcie odpadov za ostatn˘ch25 rokov je viac ako 50 % a na skládkachkonãí 70 – 90 % t˘chto odpadov. Odpado-vá politika na Slovensku zatiaº nie je orien-tovaná k cieºu zru‰iÈ skládkovanie odpadov,teda potenciálni investori majú právo nabudovanie skládok, aj keì niekedy vznika-jú negatívne reakcie verejnosti a samo-správy (Pezinok). Ako by sa mala táto ob-lasÈ vyvíjaÈ?

Je potrebné sa zaãaÈ viac sústreìovaÈ nie-len na separáciu a recykláciu odpadu, ale ajna opätovné pouÏívanie a predchádzanie vzni-ku a ‰kodlivosti odpadu. Keì sa tieto oblastiodpadového hospodárstva dostatoãne rozvi-nú, zaãne mnoÏstvo skládkovaného odpaduklesaÈ. Na toto sa dá pouÏiÈ viacero nástrojov.Jeden jednoduch˘ a efektívny obsahuje ajnávrh zákona o odpadoch, a to je zv˘‰enieskládkovacieho poplatku.

Nakladanie s odpadom v SR je zaloÏené nadominantnom postavení skládkovania. Jenevyhnutné podniknúÈ ão najskôr opatre-nia na zníÏenie miery skládkovania (opti-málne na 40 %) a zv˘‰iÈ mieru zhodnoco-vania. Do roku 2020 má SR povinnosÈ pri-jaÈ také opatrenia, ktoré povedú k zv˘‰e-niu opätovného pouÏitia materiálu, ako ajk zv˘‰eniu recyklácie odpadu z domácnos-tí v komoditách papier, kov, plast a sklo.

Dnes uÏ existuje mnoÏstvo prípadov˘ch‰túdií, ktoré poukazujú na to, Ïe pri zavede-ní dostatoãne komfortn˘ch systémov separo-vaného zberu odpadu pri zdroji jeho vznikua dlhodob˘m vzdelávaním pôvodcov odpadovsú v‰etky ciele stanovené smernicami EÚdosiahnuteºné. Tu nejde len o to, aby smemenej skládkovali. Ak zv˘‰ime podiel recy-klácie odpadov, tak vytvoríme v porovnaní soskládkovaním odpadov aj viac pracovn˘chmiest. ZníÏi sa t˘m aj spotreba primárnych su-rovín a spotreba energie na v˘robu nov˘chmateriálov a v˘robkov.

Smernica stanovuje do decembra 2013 po-vinnosÈ vypracovaÈ plán prevencie vznikuodpadu. Mal by byÈ vypracovan˘ len na ce-lo‰tátnej úrovni alebo by sa táto povinnosÈmala presunúÈ aj na niωie úrovne?

Ak má byÈ Program prevencie vzniku od-padov nielen formálnym dokumentom, alemá aj reálne pomôcÈ predchádzaÈ vzniku a‰kodlivosti odpadu, bude nevyhnutné, abyboli vypracované aj realizaãné plány pre niÏ-‰ie úrovne. ManaÏérom odpadového hospo-dárstva pre komunálne odpady sú obce, kto-ré sú ãasto odborne poddimenzované, a pre-to je nevyhnutné, aby im ‰tát pomohol pocho-piÈ, ão vlastne majú robiÈ.

Opatrenia majú predchádzaÈ vzniku odpa-du, treba zaviesÈ prístup, ktor˘ zohºadnícel˘ Ïivotn˘ cyklus v˘robkov a materiálov,a nie len odpadovú fázu, aby sa sústredilapozornosÈ na zníÏenie vplyvov vzniku od-padu a nakladania s ním na Ïivotné pro-stredie, ãím sa zv˘‰i hospodárska hodnotaodpadu, hovorí nová smernica EÚ z roku2008. Zhodnocovanie odpadu a pouÏívaniezhodnoten˘ch materiálov by sa malo pod-

porovaÈ s cieºom ‰etriÈ prírodné zdroje.Budete podporovaÈ v návrhu zákona o od-padoch tieto kritériá?

Celá smernica vychádza z princípu odpa-dovej hierarchie, teda a) predchádzanie vzni-ku odpadov; b) príprava na opätovné pouÏi-tie; c) recyklácia; d) iné zhodnocovanie, napr.energetické zhodnocovanie; a e) zne‰kodÀo-vanie. Táto celosvetovo pouÏívaná odpadováhierarchia zohºadÀuje nielen environmentál-ne, ale aj ekonomické faktory. A je len dob-re, ak ju slovenská legislatíva a hlavne reali-ta bude reflektovaÈ. TakÏe takéto znenie zá-kona urãite podporím.

Separácia, nakladanie, zhodnocovanie avyuÏitie odpadov na Slovensku súvisí aj sexistenciou Recyklaãného fondu, ktor˘ jesíce iba doplnkov˘m financovaním zhod-nocovania odpadov, ale vyvoláva aj rôznepnutia, ãi uÏ zo strany v˘robcov, dovozcovalebo samospráv. Ak˘ je vበpohºad nafunkãnosÈ takto nastaveného, aj keì osa-melého systému?

Je jasné, Ïe Recyklaãn˘ fond v súãasnej po-dobe nemôÏe fungovaÈ naìalej. ZároveÀ máRecyklaãn˘ fond aj také funkcie, ktoré mo-mentálne na odpadovom trhu nemá nikto in˘.NezáleÏí preto ani tak na tom, ãi bude Recy-klaãn˘ fond zreformovan˘ alebo úplne zru‰e-n˘, ale aby nezanikli tieto dôleÏité funkcie,ktoré teraz má.

Podºa posledného hodnotenia OECD Slo-vensko stabilizovalo, resp. zníÏilo mnoÏ-stvo emisií aj napriek silnému hospodár-skemu rastu, ale mali by sme viac prepo-jiÈ politiky zamerané na zmenu klímy, ener-getiku a dopravu, ãi posilniÈ podporu en-vironmentálnych inovácií. Aj toto vypl˘vaz hodnotenia environmentálnej v˘konnos-ti Slovenska v oblastiach, kde dochádza kvzájomnej interakcii a prepojeniu Ïivotné-ho prostredia s ostatn˘mi sférami, najmäekonomickou a sociálnou. Podºa vá‰ho hod-notenia je Slovensko pripravené prijaÈ od-porúãania na úpravu – reformu daní tak,aby prispievali k napæÀaniu cieºov v ochra-ne Ïivotného prostredia na‰ej krajiny?

Je to jedna z kºúãov˘ch otázok, na ktorú aniProgramové vyhlásenie vlády nedáva jed-noznaãnú odpoveì. Na jednej strane sºubujepodporu zelenej ekonomiky, na druhej straneodmieta zvy‰ovaÈ spotrebné dane a uplatÀo-vaÈ niektoré ìal‰ie nástroje, ktoré zelenú eko-nomiku charakterizujú. Preto som skôr skep-tick˘, aj keì tlak ãasu, krízy, Bruselu a in˘ch„okolností“ môÏe postoj vlády zmeniÈ. Zele-nú daÀovú reformu povaÏujem za veºmi dô-leÏitú a Ïiaducu operáciu, ktorá sa v‰ak nedárobiÈ len na úrovni jedného ‰tátu. Mali by smesa v‰ak na Àu pripraviÈ a programovo k nejsmerovaÈ, lebo skôr ãi neskôr k nej budememusieÈ prikroãiÈ. Vami spomínaná medzisek-torová interakcia je alfou a omegou smerova-nia k udrÏateºnej‰ej budúcnosti. Urãit˘ pokuso prekonanie r˘dzo rezortistického prístupusa ãrtá aj vo vládnom programe, ale bude tochcieÈ prekonaÈ mentalitu industriálnej éry, anie som si ist˘, ãi nová vláda má na túto pa-radigmatickú zmenu predpoklady a vôºu.

N Á R O D N Á R A D A S R

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A S R

52

Ako ste spokojn˘ so zmenami v legislatíve,ktoré mali priniesÈ obmedzenie mnoÏstvaskládok a odpadov a zvy‰ovanie trieden˘chodpadov, je to v poriadku a znamená to lep-‰í v˘voj v odpadovom hospodárstve?

Proces prípravy nového zákona o odpadochje veºmi komplikovan˘ aj vzhºadom na to, Ïe sat˘ka v‰etk˘ch obãanov, podnikateºsk˘ch subjek-tov ãi orgánov samosprávy. Veºmi dôleÏité budenájsÈ konsenzus medzi povinnosÈami a záväzka-mi Slovenskej republiky voãi legislatíve Eu-rópskej únie a vnútorn˘m trhom v oblasti odpa-dového hospodárstva. Odklonenie toku odpadovod koneãného zne‰kodnenia skládkovaním kracionálnemu a efektívnemu vyuÏívaniu odpa-dov je zakotvené aj v jednotliv˘ch ustanove-niach pripravovaného zákona o odpadoch a jadúfam, Ïe nová legislatíva prinesie aj nové pod-nikateºské zámery na efektívne vyuÏívanie ener-getického obsahu v odpadoch.

Aké konkrétne opatrenia z Programu odpa-dového hospodárstva SR na roky 2011 – 2015by mali zvy‰ovaÈ záujem o separovan˘ zber?

Veºmi struãne, zo sto opatrení na realizáciuPOH je to hlavne podpora projektov zameran˘chna zavedenie a zefektívnenie separovaného zbe-ru z diverzifikovan˘ch zdrojov. Pripravíme ná-vrh systému financovania separovaného zberuzloÏiek komunálneho odpadu. V súlade so Stra-tégiou zniÏovania ukladania biologicky rozloÏi-

teºn˘ch komunálnych odpadov zavedieme úãin-n˘ separovan˘ zber biologicky rozloÏiteºnéhoodpadu z verejnej zelene. Podporíme komunit-né kompostovanie a hlavne sa pokúsime za-viesÈ úãinnej‰í systém evidencie a kontroly na-kladania s vyseparovan˘mi zloÏkami.

Ako sa na Slovensku napæÀa prioritn˘ cieºSmernice EÚ o dopadoch ‰etriÈ primárne su-rovinové zdroje?

Hierarchia odpadového hospodárstva pre-mietnutá aj do pripravovanej legislatívy SR jepostavená na predchádzaní vzniku odpadu a aÏnásledne na opätovné pouÏitie, recykláciu, ener-getické zhodnocovanie. Na Slovensku aj za po-moci recyklaãného fondu a prostriedkov z Ope-raãného programu ÎP je vybudovan˘ Ïivota-schopn˘ recyklaãn˘ priemysel, dôleÏité bude za-bezpeãiÈ zber a jeho dopravu do t˘chto zariade-ní.

Zne‰kodÀovanie komunálneho odpadu pat-rí mestám a obciam, ak˘ je stav na Slovens-ku, e‰te stále poãuÈ o problémoch v jednotli-v˘ch obciach?

Zne‰kodÀovanie komunálneho odpadu je naSlovensku stále v prevaÏnej miere zaloÏené najeho skládkovaní. Existujú len dve funkãné spa-ºovne komunálneho odpadu v Bratislave a Ko-‰iciach. Prostriedky z Envirofondu, ako do-plnkového zdroja financovania pre samosprávyby mali na‰tartovaÈ jednoduché a úãinné zberyvyseparovan˘ch zloÏiek a v spolupráci s existu-júcimi kolektívnymi systémami zabezpeãiÈ aj fi-nancovanie. Nie je totiÏ správne, aby obãan zaodpad platil dva razy, najprv v recyklaãnompoplatku a následne aj vo forme miestneho po-platku obci.

Ako pomáha ãerpanie prostriedkov zo zdro-jov EÚ práve odpadovému hospodárstvu,zaznamenali ste spokojnosÈ alebo nedosta-tok?

Veºmi zaujímavá téma. Spracúvame anal˘zuspolu s vyhodnotením záväzkov SR vypl˘vajú-cich z ãlenstva v Únii a napriek masívnej finanã-nej podpore hlavne investiãn˘ch projektov, privyhodnocovaní Programu OH za roky 2006 –2010 sme skon‰tatovali, Ïe väã‰ina cieºov nebo-la splnená – napríklad uÏ spomenuté odklone-

nie prúdu odpadov od skládkovania. Na druhejstrane sme splnili za roky 2010 aj 2011 záväzokvyzbieraÈ roãne minimálne 4 kg elektroodpadovz domácností na obyvateºa.

Pomáhajú pri odpadovom hospodárstve ajinvestori?

Urãite áno, je to podnikateºská ãinnosÈ akoakákoºvek iná, potrebujú v‰ak tieÏ maÈ istoty vsmerovaní odpadového hospodárstva, ktoré imzase my musíme garantovaÈ v progresívnej le-gislatíve.

Prednedávnom, keì sme pripravovali rozho-vor pre Parlamentn˘ kuriér, ste sa vyznali zradosti z nového progresívneho informaãné-ho systému v odpadovom hospodárstve, stá-le priná‰a spokojnosÈ, funguje to na Slovens-ku?

Musím vás poopraviÈ, málo flexibiln˘ infor-maãn˘ systém z hºadiska odpadového hospodár-stva je asi najväã‰ím problémom. Som v‰akrád, Ïe súãasné vedenie ministerstva si uvedo-muje tento nedostatok a snaÏí sa aj v tejto ob-lasti ‰tandardizovaÈ rezort Ïivotného prostre-dia. Ale späÈ k otázke. Vyslovil som radosÈ z no-vého projektu, ku ktorému sa hlásime, je toTrash Out, ãiÏe nahlasovanie ãiernych skládokprostredníctvom mobiln˘ch telefónov. Na verej-ne prístupnom serveri sa v súãasnosti nachádzacca 850 identifikovan˘ch ãiernych skládok od-padov a cel˘ systém má cca 5 000 uÏívateºov,ão je za necel˘ polrok prevádzky superãíslo. Prá-ve nad‰enci zastúpení Jozefom Vodiãkom dola-ìujú jeho aplikaãné moÏnosti v spolupráci soSlovenskou agentúrou Ïivotného prostredia vBanskej Bystrici.

Ako ste spokojn˘ s aktívnou spoluprácoujednotliv˘ch odborov MÎP SR pri plneníúlohy ochrany Ïivotného prostredia nielenna Slovensku, ale aj s dosahom na celú EÚ?

Ako som uÏ uviedol, v rezorte boli nastave-né nové ‰tandardizované mechanizmy a postu-py a jedn˘m z nich okrem novej organizaãnej‰truktúry je aj zavedenie porád vedenia, na kto-r˘ch sa veºmi efektívne a hlavne r˘chlo identi-fikujú problémy a následne hºadajú rie‰enia vrámci celého ministerstva nielen úzko prostred-níctvom sekcií alebo odborov.

Spolupráca v oblastiodpadového hospodárstvapriná‰a efekt v celej EÚ

Vo vyspel˘ch krajinách Európskej únie sa kladie dôraz práve na udrÏanie, zvy‰ovanie a ochranu Ïivotného prostredia, ako aj na rie‰enie problémov v odpadovom hospodárstve.

Rovnak˘ záujem je aj zo strany ná‰ho Ministerstva Ïivotného prostredia SR. Jeho generálny riaditeº Sekcie environmentálneho hodnotenia a riadenia Vladimír BLAÎÍâEK

poskytuje informácie v rozhovore redaktorke Anne Komovej.

53

Î I V O T N É P R O S T R E D I E

Ako by ste charakterizovali filozofiu kom-plexného manaÏmentu na zhodnocovanie azne‰kodÀovanie odpadu v regionálnej mie-re pri vyuÏití procesov re‰pektujúcich hierar-chiu odpadového hospodárstva, berúc doúvahy citlivé nastavenie ekonomick˘ch pa-rametrov systému?

SpoloãnosÈ, ktorú prevádzkujeme, sa snaÏí oposkytnutie komplexnej sluÏby v odpadovomhospodárstve vo vzÈahu k samospráve mestaKo‰ice, okolit˘m obciam a podnikateºsk˘msubjektom tak, aby pokr˘vala v‰etky hlavnéaspekty potrieb svojich klientov. Pri tvorbesvojej rozvojovej vízie sa sústreìuje na techno-logick˘ rozvoj sofistikovan˘ch zariadení, mo-dernú logistiku, materiálové a energetické úspo-ry a vytváranie efektívneho integrovaného sys-tému umoÏÀujúceho aktívne riadenie tokov od-padov hierarchick˘m radením zariadení na na-kladanie s odpadom. Táto filozofia dáva základvzniku komplexného manaÏmentu na zhodno-covanie a zne‰kodÀovanie odpadu v regionál-nej miere pri vyuÏití procesov re‰pektujúcichhierarchiu odpadového hospodárstva a záro-veÀ citlivé nastavenie ekonomick˘ch parame-trov systému. Orientácia vízie smeruje k spra-

covateºskému komplexu vyuÏívajúcemu od-pad hlavne ako zdroj materiálu a energie s vy-rovnan˘m a dlhodobo udrÏateºn˘m teritoriál-nym pokrytím, ktoré zaruãuje stabilné ekono-mické prostredie pre zákazníkov s dlhodobouperspektívou.

Va‰a rozvojová vízia podniku vychádza zoSmernice Rady 1999/31/ES o skládkach od-padu a postupne predpokladá obmedzovanieskládkovania materiálovo vyuÏiteºného od-padu a zo Smernice 98/2008/ES o odpadoch,ktorá pomerne radikálne nastavuje pod-mienky pre nakladanie s odpadom v kraji-nách EÚ. âo je jej ìal‰ím obsahom?

Okrem hierarchie nakladania s odpadom,riadenia tokov odpadov a vysok˘ch záväzn˘chcieºov na recykláciu odpadu z domácností ob-sahuje aj rie‰enie dilemy zaradenia spaºovnímedzi zariadenia na zhodnotenie odpadu. Sta-novuje podmienky energetick˘ch ‰tandardov, zaktor˘ch je moÏné spaºovÀu prevádzkovaÈ akozariadenie na energetické zhodnotenie odpadu.

Ako bude vyzeraÈ integrovan˘ systém nakla-dania s odpadom spoloãnosti KOSIT a. s., aão by mal priniesÈ do budúcnosti z perspek-tívy ochrany Ïivotného prostredia?

Integrovan˘ systém nakladania s odpadomspoloãnosti KOSIT a. s., by mal s vyuÏitímoperatívnej logistiky s modernou zvozovoutechnikou spravovaÈ zberné zariadenia urbani-zovan˘ch sídel, ktoré umoÏÀujú predtriedeniea selekciu odpadu na báze prvotn˘ch pôvodcova jeho efektívny transport k zariadeniam naprimárnu úpravu (triedenie, drvenie, lisovanieatì.). V následnom procese by sa mal tok od-padov deliÈ podºa nastavenej hierarchie a zvo-len˘ch kritérií na materiálovú a energetickúvetvu a mal by byÈ spracovávan˘ v adresn˘chãinnostiach smerujúcich ku konkrétnemu zaria-deniu (granulovanie, peletizovanie, prípravaalternatívneho paliva atì.). Z kaÏdého taktoriadeného toku sa budú postupne oddeºovaÈ ne-formálne men‰ie prúdy odpadov na ìal‰ie ‰pe-cifické spracovanie alebo zne‰kodnenie podºastupÀa rozvoja pripravenosti jednotliv˘ch bu-dovan˘ch v˘robn˘ch technologick˘ch jednotiek(obaly, predbeÏne nevytriedené nebezpeãné od-

pady, elektronika, inertné odpady, kompostova-teºné odpady... atì.).

Nespracovateºná vytriedená ãasÈ z materiálo-vého toku s energetick˘m potenciálom budeústiÈ v energetickej vetve smerujúcej do spaºov-ne-termovalorizátora alebo do in˘ch energe-tick˘ch prevádzok na spoluspaºovanie. Energe-tick˘ potenciál odpadu vo forme pary, teplejvody a elektriny bude prostredníctvom sofisti-kovaného technologického zázemia dodávan˘do verejnej siete. Na‰a spoloãnosÈ práve v tom-to ãase investuje 27 mil. eur do spaºovne odpa-dov, aby ju zmenila na modernú prevádzkuenergetického zhodnocovania, spæÀajúcu kri-téria BAT a Batech.

Následne bude budovan˘ systém transformá-cie ‰kvary na inertn˘ prekr˘vkov˘ materiál preskládky, prípadne podloÏia a stavebn˘ materiálmimo reÏimu odpadu v úpravárenskej linke.Popolãek bude stabilizovan˘ a vyvezen˘ naskládku. Nevyhnutnou súãasÈou integrovanéhosystému spoloãnosti KOSIT a. s., je aj skládkaodpadov na Sirníku, ktorá bude na rozdiel od sú-ãasnosti v budúcnosti slúÏiÈ uÏ len na skládko-vanie nevyuÏiteºn˘ch zvy‰kov po procese mate-riálového a energetického zhodnotenia odpadu.

Integrovan˘ systém nakladania s odpadomrie‰i hierarchiu nakladania s odpadom, chrániovzdu‰ie a ostatné zloÏky Ïivotného prostrediapráve zniÏovaním skládok a ich rekultiváciouãi samotn˘m materiálov˘m a energetick˘mzhodnocovaním odpadu.

SpoloãnosÈ KOSIT patrí medzi päÈ naj-v˘znamnej‰ích spoloãností na Slovens-ku, ktoré sa zaoberajú odpadov˘m hospo-dárstvom. Je jednou z dvoch spoloãnos-tí, ktoré vlastnia spaºovÀu odpadov. V sú-ãasnosti poskytuje KOSIT sluÏby pre pri-bliÏne 260 000 obyvateºov v˘chodnéhoSlovenska a zhruba 500 podnikateºsk˘chsubjektov. Roãne nakladá s vy‰e 80 000tonami odpadu. SpoloãnosÈ zamestnávaviac ako 400 pracovníkov. KOSIT a. s., uÏ niekoºko rokov pouÏíva pri riadenísvojich procesov systém riadenia kvalitya získala certifikáty riadenia kvality ISO 9001 a 14001.

K v‰eobecn˘m trendom patríintegrovan˘ systém

nakladania s odpadom

„Poskytovanie sluÏieb v odpadovom hospodárstve na úrovni samospráv je na Slovensku zatiaº orientované na jednotlivé izolované zariadenia,nie na komplexn˘ servis a vykazuje nedostatoãn˘ dôraz na logistiku

s nelogick˘mi zvozn˘mi oblasÈami a orientáciou na skládkovanie. Je veºkou v˘zvou pre profesionálnespoloãnosti zmeniÈ tento stav. Slovenské legislatívne prostredie zatiaº nepozná pojem integrovaného systému

nakladania s odpadom, ale KOSIT a. s., víziu svojej rozvojovej stratégie sústredil v jeho princípoch,“ povedal Alberto GEROTTO, predseda predstavenstva spoloãnosti KOSIT a. s.

Î I V O T N É P R O S T R E D I E

54

Medzirezortné pripomienkové konanie vyvrcho-lilo stiahnutím návrhu z legislatívneho procesu. Si-tuáciu vyvolanú konaniami Európskej komisie a hro-ziacou pokutou musí ministerstvo zachraÀovaÈ pred-loÏením „technickej“ novely súãasného zákona.

Technická novela zákona v‰ak nie je dlhodob˘mrie‰ením, a preto ju treba braÈ len ako doãasnú, ãímsa získa ãas na prípravu modernej odpadovej legi-slatívy. Medzirezortné pripomienkové konanie kstiahnutému návrhu zákona je moÏné braÈ ako za-ãiatok komplexnej odbornej diskusie, na konciktorej by mal byÈ návrh modernej odpadovej legi-slatívy.

Prv˘m krokom diskusie musí byÈ reflexia existujúceho návrhu

V auguste predloÏilo Ministerstvo Ïivotnéhoprostredia Slovenskej republiky do medzirezortné-ho pripomienkového konania návrh zákona o od-padoch. PredloÏen˘ návrh vyvolal búrlivé reakciev odborn˘ch kruhoch. Na autorov sa vzniesla ob-rovská vlna kritiky zosobnená v 2 850 pripomien-kach, z toho viac ako 1 800 zásadn˘ch.

Citlivé body návrhu zákona o odpadoch 1. Návrh zákona pripraven˘ bez odbornej di-skusieNajzásadnej‰ou príãinou vlny kritiky a mnoÏ-

stva pripomienok k návrhu zákona o odpadoch je,Ïe pri príprave materiálu ch˘bala funkãná odbor-ná diskusia. Na ministerstve Ïivotného prostrediaboli vytvorené pracovné skupiny, ktoré mali slú-ÏiÈ ako platforma pre odbornú diskusiu a na pre-rokovanie kºúãov˘ch otázok, ale fakticky nebolivôbec funkãné. Boli zvolané len raz, prostredníc-tvom malého oznamu na internetov˘ch stránkachministerstva.

2. Jeden zákonZákladné rozhodnutie zjednotiÈ legislatívu, kto-

rá je upravená v takmer 50 legislatívnych doku-mentoch Európskeho parlamentu, Rady a Komi-

sie (v 14 smerniciach, 16 nariadeniach a 19 rozhod-nutiach) poznaãilo cel˘ proces prípravy návrhu zá-kona. Snaha vãleniÈ v‰etko do jedného zákonaviedla k vytvoreniu rozsiahleho a neprehºadnéhomateriálu.

PredloÏen˘ návrh zákona o odpadoch mal 133strán, a to ‰lo len o základn˘ materiál, ktor˘ si vy-Ïadoval niekoºko rozsiahlych vykonávacích pred-pisov. OrientovaÈ sa v predloÏenom materiáli bolopre beÏného obãana, podnikateºa alebo starostu tak-mer nemoÏné.

3. Roz‰írená zodpovednosÈ v˘robcov a dovozcovAutori sa v návrhu zákona snaÏili implemento-

vaÈ princíp roz‰írenej zodpovednosti v˘robcov vy-pl˘vajúci z Rámcovej smernice o odpadoch. Ichnávrh uplatnenia tohto princípu v praxi mal v‰aklen tento názov a poslúÏil ako dôvod na zavede-nie rozsiahlej cenovej regulácie celého odvetvia od-padového hospodárstva. V praxi by tento návrh ne-mal s roz‰írenou zodpovednosÈou v˘robcov a do-vozcov niã spoloãné. Znamenal by zavedenie eko-logick˘ch poplatkov bez toho, aby bolo moÏnékontrolovaÈ, ãi sú pouÏívané efektívne a zmyslu-plne.

V prípade prijatia návrhu zákona o odpadoch bysa z ministerstva Ïivotného prostredia stala in‰ti-túcia, ktorá by stanovovala ceny takmer na v‰et-ko. Ministerskí úradníci by stanovovali ceny zazber odpadu, za zhodnotenie odpadu, za recyklá-ciu. TaktieÏ by urãovali, komu by tieto finanãnéprostriedky mali byÈ vyplatené. Ministerstvo Ïivot-ného prostredia by malo na hospodárstvo a cenyv˘robkov väã‰í vplyv ako ministerstvo financií ale-bo hospodárstva!

4. Nábytok a textilDo návrhu zákona boli bez predchádzajúcej di-

skusie vãlenené rozsiahle povinnosti nad rámeclegislatívy EÚ, ktoré by znateºne zasiahli podnika-teºskú sféru. Návrh zákona zavádzal roz‰írenú zod-povednosÈ v˘robcov napríklad i na nábytok a tex-til. Komodity pre ktoré systém roz‰írenej zodpoved-nosti v˘robcov, nie je v in˘ch krajinách beÏn˘ a jenad rámec smerníc. V praxi by to znamenalo, Ïe inábytok a textil by boli zaÈaÏené recyklaãn˘m po-platkom podobne, ako elektronika alebo domácespotrebiãe. PredloÏeniu tohto návrhu nepredchádza-la diskusia ani anal˘za vykonateºnosti a dopadov napodnikateºskú sféru ani spotrebiteºov.

ZáverStiahnutie návrhu zákona o odpadoch z legisla-

tívneho procesu bolo nevyhnutn˘m rie‰ením. Pri-jatie zákona v predkladanej podobe a bez vykoná-vacích predpisov by znamenalo vznik chaosu z roz-siahlymi dôsledkami. Vyhodnotenie takmer 3 000pripomienok by trvalo dlhé mesiace.

Technická novelaPríprava novely zákona, ktorá technokraticky

implementuje len najdôleÏitej‰ie body rámcovejsmernice a odstráni príãiny infingementov, je lendoãasn˘m a najlep‰ím z najhor‰ích rie‰ení situá-cie. Samotná novela v‰ak poukázala na to, Ïe po-treba novej legislatívy zostáva naìalej aktuálna apre moderné fungovanie odpadového hospodárstvaje nevyhnutná. UÏ len ãisto minimalistické prebra-tie niektor˘ch ustanovení z rámcovej smernicemôÏe maÈ v˘znamn˘ dopad na fungovanie odpa-dového hospodárstva. Implementácia in‰titútovprípravy na opätovné pouÏitie a opätovné pouÏi-tie samotné môÏe znamenaÈ, Ïe Slovenská republi-ka nebude schopná splniÈ limity zberu a zhodno-covania odpadov z dreva. Administratívnym zása-hom prestane na Slovensku existovaÈ recykláciadreven˘ch obalov.

PouãenieMedzirezortné pripomienkové konanie k ná-

vrhu zákona o odpadoch by sme mali povaÏovaÈza dobr˘ základ na zaãiatok odbornej diskusie okonkrétnych oblastiach. Návrh zákona poukázal naúskalia a problematické oblasti. Pri príprave novejlegislatívy by sa malo postupovaÈ po jednotliv˘chproblémov˘ch bodoch a tie postupne rie‰iÈ podºaakútnosti a aktuálnosti. Diskusia by v‰ak mala byÈv prvom rade odborná, opretá o racionálne argu-menty, návrhy rie‰enia, prepoãty a fakty.

V robcovia a dovozcovia majú veºa skúsenos-tí s implementáciou princípu roz‰írenej zodpo-vednosti z in˘ch krajín Európskej únie. Vedia po-núknuÈ rie‰enie, ktoré povedie k zlep‰eniu situá-cie, aby uÏ Slovensko nemalo najhor‰ie odpado-vé hospodárstvo spomedzi krajín V4 (Správa:Screening of waste management preformance ofEU memeber states, publikovaná 2. 7. 2012).

Mgr. Miroslav JURKOVIâv˘konn˘ riaditeº

SLICPEN – Slovenské priemyselné zdruÏenie pre obaly a Ïivotné prostredie

www.slicpen.sk

V˘robcovia a dovozcovia k zákonu o odpadoch

V priebehu leta sme zaznamenali dynamick˘ v˘voj v oblasti odpadovej legislatívy. Po dlh˘ch mesiacoch príprav,po rôznych diskusiách a nespoãetnom mnoÏstve oficiálnych i neoficiálnych verzií bol publikovan˘ návrh zákona

o odpadoch. Návrh, na ktor˘ boli kladené veºké nároky. Návrh, ktor˘ mal komplexne reformovaÈ pohºad na odpad na Slovensku a vyrie‰iÈ pálãivé problémy spôsobené zlou, nedostatoãnou alebo absentujúcou

transpozíciou európskych smerníc. PredloÏen˘ návrh zákona v‰ak nesplnil tieto oãakávania.

55

INZERÁT

56

Aby sa odpad zmysluplne vyuÏíval, nesta-ãí ho len separovaÈ, ale aj ão najviac mate-riálovo zhodnocovaÈ. Je podºa vás materiá-lové zhodnocovanie odpadov stále nosnoutémou v odpadovom hospodárstve na Slo-vensku?

Pokiaº by táto téma prestala byÈ na Slovens-ku prioritou, skonãila by motivácia obãana po-dieºaÈ sa na separovaní odpadu. Mysím si, Ïev tomto sú veci jasné. Problém vidím skôr vinfomovanosti obãana. InfomovanosÈ obãanana Slovensku o tom, ako sa skutoãne odpadmateriálovo zhodnocuje na surovinu a ão jena konci materiálového procesu, je veºmi sla-bá. Ak sú to suroviny, motivácia separovaÈbude o to vy‰‰ia – hlavne u mlad˘ch ºudí.

Sú v‰ak slovenské firmy konkurencie-schopné v rámci európskeho recyklaãnéhopriemyslu? Vedia sa prezentovaÈ rovno-cenn˘m technick˘m a technologick˘m vy-bavením ako uÏ existujúce zariadenia vovyspel˘ch krajinách EÚ?

Som presvedãen˘, Ïe áno, aj keì poãet ta-k˘chto technologick˘ch zariadení pre jed-notlivé komodity je u nás zatiaº pomerne níz-ky, na 1 komoditu pripadá 1 BAT technoló-gia. âo nám v‰ak na Slovensku veºmi ch˘basú technológie na triedenie komunálnych od-padov alebo triediace zariadenia na dotrieìo-vanie zmie‰an˘ch druhov vyseparovan˘chzloÏiek komunálnych odpadov. Najväã‰ie re-zervy sú v triedení a v úprave veºkoobjemo-v˘ch druhov odpadu, v plastoch a staveb-nom odpade.

âo podºa vás môÏe zmysluplne na‰tartovaÈrecyklaãn˘ odpadov˘ priemysel separova-n˘ch zloÏiek komunálneho odpadu na Slo-vensku?

Ak obãan uÏ raz zaplatil za budúci odpadprostredníctvom kúpy nového v˘robku a budeseparovaÈ, nemôÏeme chcieÈ, aby za spraco-

·tát musí v oblastizhodnocovania odpadovnastaviÈ nové pravidlá

SpoloãnosÈ ELEKTRO RECYCLING, s. r. o., pôsobí v oblasti nakladania s odpadom. Je drÏiteºom autorizácie na spracovanie odpadov z elektrick˘ch a elektronick˘ch zariadení v‰etk˘chkategórií, drÏiteºom oprávnenia na spracovanie odpadov z plastov ãinnosÈou R3 a autorizácie na

spracovanie mal˘ch prenosn˘ch batérií. V súãasnosti prevádzkuje jedny z najmodernej‰íchrecyklaãn˘ch technológií na spracovanie chladiacich a mraziacich zariadení, sveteln˘ch zdrojov

(Ïiarivky, v˘bojky) a ostatného elektroodpadu. Technologická úroveÀ liniek spæÀa tie najprísnej‰iekritériá na spracovanie, ktoré urãuje nielen legislatíva SR, ale aj EÚ. Okrem samotného

spracovania spoloãnosÈ zabezpeãuje zber a odvoz elektroodpadu z územia celej SR a zhodnotenieostatn˘ch odpadov. Parlamentn˘ kuriér oslovil riaditeºa Ing. Jozefa VA·INU.

Î I V O T N É P R O S T R E D I E

Nová technologická linka na spracovanie plastov.

57

Î I V O T N É P R O S T R E D I E

vanie odpadu platil znova. Navy‰e musí byÈ

aj viditeºn˘ finanãn˘ rozdiel v platbách za ko-

munálny odpad, pokiaº obãan triediÈ nechce.

Na druhej strane sa veºmi zanedbáva v˘znam

obce pri vytváraní podmienok pre separova-

n˘ zber. Mám na mysli finanãnú motiváciu

pre obce. ·tát musí jednoznaãne vytvoriÈ také

podmienky, aby sa sprehºadnili toky poplat-

kov obãanov za budúci odpad. Musia byÈ sta-

novené presné kritériá pre kaÏdú komoditu,

aby bolo jasné, koºko z celkovej sumy pôjde

na financovanie separovaného zberu, jeho

triedenie a materiálové zhodnotenie. Som

presvedãen˘, Ïe refundácia za tieto sluÏby

na‰tartuje recyklaãn˘ priemysel Slovenska

na úroveÀ vyspel˘ch krajín EÚ.

Je to teda také jednoduché?Áno, ak tak˘to jednoduch˘ vzorec dokáÏe-

me vyrie‰iÈ, môÏeme ihneì pribraÈ ìal‰ie ko-

modity akú sú textil, stavebn˘ odpad atì.

V‰ade by mal byÈ uveden˘ viditeºn˘ poplatok

obãana pri kúpe nového v˘robku a príslu‰ná

vyhlá‰ka musí konkrétne uvádzaÈ, ako sa roz-

loÏí obãanova platba pre jednotlivé komodi-

ty na financovanie zberu, triedenia a zhodno-covania. ·tát má teraz na to veºkú ‰ancu, pre-toÏe sa pripravuje nov˘ zákon o odpadoch. VkaÏdom prípade nepôjde o finanãné zdroje zo‰tátneho rozpoãtu, ale o finanãné zdroje, zaktoré platí obãan pri kúpe nového v˘robkuako príplatok za budúci odpad. Bude veºmidôleÏité, ãi sa koneãne ‰tát rozhodne pro-stredníctvom envirorezortu zkonsolidovaÈv‰etky príjmy – recyklaãné poplatky do jed-ného finanãného domu a nastaviÈ skutoãnépravidlá ich refundácie v prospech t˘ch, kto-rí sa podieºajú na procese zberu, triedenia azhodnocovania odpadov. Bez tohto budú ví-zie ‰tátu o zvy‰ovaní enviromentálnej úrov-ne na Slovensku len na papieri.

Je naozaj elektroodpad taká komplikova-ná komodita, Ïe sa pri jej spracovaní vyÏa-duje osobitn˘ prístup k jednotliv˘m dru-hom elektroodpadov?

Áno, je to pravda. Elektroodpad je veºmikomplikovan˘ na demontáÏ a vytriedenie jed-notliv˘ch surovín tak, aby nehrozil v proce-se jeho spracovania únik nebezpeãn˘ch látok.Je to celá ‰kála nebezpeãn˘ch látok ako sú na-príklad freóny, olovo, olej, ortuÈ, kadmium,rôzne oxidy atì. Nikto si zatiaº nevie predsta-viÈ hromadné spracovanie LCD monitorov afotovoltick˘ch panelov. Ak to chceme robiÈpoctivo, musíme hovoriÈ o drah˘ch investí-ciách do technológií, ale za to treba aj zapla-tiÈ. Dnes sa nedá vyÏiÈ len z predaja surovinya ak to niekto dokáÏe, nemôÏe vykonávaÈ najednom mieste komplexnú spracovateºskúãinnosÈ a dodrÏiavaÈ v‰etky poÏiadavky kla-dené európskou legislatívou. Hovorím kom-plexne o elektroodpadoch, nie o jeho jednot-liv˘ch druhoch. Pokiaº by sme rozoberali lenpráãky, bolo by to pomerne jednoduché. Elek-troopadov je ale obrovské mnoÏstvo druhova práve t˘ch najkomplikovanej‰ích je naj-viac, ako napr. PC monitory, zobrazovacie za-riadenia – TV, svetelné zdroje, staré rozhla-sové prijímaãe a iné.

Va‰a spoloãnosÈ investuje do nov˘ch tech-nolÀógií nemalé prostriedky. Aké ciele sto-ja pred va‰ou spoloãnosÈou v ìal‰om obdo-bí?

My môÏeme na‰e ciele nastaviÈ len na po-treby ná‰ho ‰tátu. Zámerov je viac, ale roz-hodujúce bude to, ãomu dá ‰tát prednosÈ. Po-vedzme aj vo v˘zvach na podporu spolufinan-covania s európskymi fondami. Urãite bysme chceli pokraãovaÈ v projekte zhodnoco-vania in˘ch druhov plastov a hºadaÈ nové my-‰lienky na ich zhodnocovanie a následnú v˘-robu produktov s vy‰‰ou pridanou hodnotou.

SpoloãnosÈ ELEKTRO RECYCLING, s. r. o., nedávno uviedla do skú‰obnejprevádzky zariadenie na spracovanieplastov. Uvedené technologické zariade-nie je schopné spracovaÈ plasty z auto-mobilového, elektrotechnického, nábyt-kárskeho a spotrebného priemyslu. Ideo ojedinelé a v˘nimoãné zariadenie vEÚ, na ktorého v˘stavbe spolupracova-li renomovaní v˘robcovia zariadení naspracovanie a triedenie plastov, priãomboli pouÏité najnov‰ie dostupné techno-lógie. Unikátom tejto linky je, Ïe vstup-n˘ materiál môÏe obsahovaÈ kovové a inémechanické neãistoty. V stupom z tohtotechnologického zariadenia sú extrudo-vané granuláty na báze polymérov PS,ABS, PP a PE.

Technologické zariadenie je schopnéspracovaÈ roãne cca 3,5-tisíc ton odpa-dov˘ch plastov. Linka pracuje tzv. suchoua mokrou cestou, priãom samotn˘ tech-nologick˘ proces zabraÀuje tomu, abyv˘stupné produkty neobsahovali cudzieprímesi, ako sú ftaláty, halogény a inéretardéry horenia. Linka spæÀa v‰etkypoÏiadavky nariadenia REACH a v˘-stupn˘ produkt je vstupná surovina nav˘robu v˘robkov z plastov. Samotné ex-trudovanie na v˘stupe je moÏné ovplyv-ÀovaÈ podºa priania zákazníka, ãi uÏpridaním aditív, farbív alebo in˘ch kom-pozitov.

UÏ dnes sa v˘stupy z tejto linky prie-beÏne vypredávajú, keìÏe je záujem o ta-k˘to druh suroviny, hlavne tak kvalitneupravenej.

Hlavou my‰lienkou spoloãnostiELEKTRO RECYCLING, s. r. o., pri zro-de tejto linky bolo zabezpeãiÈ v˘robu su-roviny z plastového odpadu, ktor˘ mástále vy‰‰í podiel v elektrov˘robkoch.T˘m sa napæÀa aj my‰lienka spoloãnos-ti – nulov˘ odpad, a to doslovne.

Na Slovensku sa takto vytvorili novépodmienky v rámci konkurencieschop-nosti voãi in˘m spracovateºom v in˘chkrajinách, lebo tak˘to komplexn˘ spôsobsa nachádza len asi na 3 miestach v Eu-rópe. T˘m sa naplnila aj my‰lienka vy-robiÈ na Slovensku z odpadu surovinu.

Celkov˘ náklad na realizáciu tohtoprojektu predstavuje cca 14 miliónoveur.

UkáÏka technológií, cez ktoré prechádza postupne plastov˘odpad s neãistotami aÏ do jeho koneãného spracovania, kedy

vzniká jeho nov˘ v˘robok – extrudovan˘ granulát.

58

Preão Európska únia stanovila smernicu oskládkach odpadov, presné ciele a potrebuzníÏenia skládkovania biologicky rozloÏi-teºného odpadu, ão sa t˘m sleduje a aké súpredbeÏné opatrenia na Slovensku?

Skládkovanie odpadu sa v súãasnosti vní-ma ako environmentálne najmenej efektívnyspôsob nakladania s odpadom. Tento postojje vyjadren˘ aj v základnej filozofii hierarchienakladania s odpadom, tzv. troch R – Redu-ce, Reuse, Recycle. Táto hierarchia predsta-vuje pohºad na odpad ako druhotnú surovinu,ktorej nové pouÏitie, prípadne recyklácia sújedin˘mi environmentálne akceptovateºn˘mispôsobmi nakladania. UÏ z tejto filozofie vy-pl˘va, Ïe skládkovanie nie je akceptovanéako spôsob nakladania s odpadom v trvaloudrÏateºnej spoloãnosti.

Snaha moderného odpadového hospodár-stva preto smeruje k obmedzeniu aÏ úplnémuzastaveniu skládkovania odpadu. Z ekonomic-kého hºadiska je v‰ak skládkovanie najefek-tívnej‰ím spôsobom zne‰kodÀovania odpa-dov, ão je prekáÏkou jeho obmedzovania. Ztohto dôvodu musia byÈ environmentálne cie-le v tejto oblasti podporované legislatívnymiobmedzeniami, ktoré napomôÏu presmero-vaÈ tok odpadov od skládkovania k zhodno-covaniu (materiálovému ãi energetickému).

Smernica Rady 1999/31/ES o skládkachodpadov je jedn˘m z legislatívnych vyjadre-ní tejto snahy. Na jednej strane sa smernicasnaÏí prostredníctvom prísnych prevádzko-v˘ch a technick˘ch poÏiadaviek na odpad a

skládky odpadov zabezpeãiÈ environmentál-ne najvhodnej‰ie prevádzkovanie skládok od-padov a minimalizovaÈ tak ich negatívne vply-vy na Ïivotné prostredie. Na strane zniÏova-nia skládkovania odpadov je prv˘m krokompostupné obmedzovanie skládkovania BRKO(biologicky rozloÏiteºn˘ komunálny odpad),aÏ po úpln˘ zákaz jeho skládkovania. BRKOtvorí najväã‰í podiel skládkovaného komunál-neho odpadu (v rozmedzí 25 % – 40 %). Jehoodklonením sa tak môÏe v˘razne zníÏiÈ cel-kov˘ podiel skládkovania odpadu. ZároveÀ jeBRO teoreticky najjednoduch‰ie spracovateº-ná zloÏka odpadu, priãom v˘stupy zo zhod-nocovania BRO (predov‰etk˘m kompost)majú ‰iroké spektrum uplatnenia v poºnohos-podárstve a starostlivosti o krajinu. Smerni-ca tieÏ uvádza konkrétne ciele, a to zníÏiÈskládkovanie BRKO do roku 2010 na 75 %mnoÏstva z roku 1995, na 50 % do roku 2013a do roku 2020 na 35 % z mnoÏstva v roku1995.

Ak˘ je súãasn˘ stav v oblasti biologickyrozloÏiteºn˘ch komunálnych odpadov unás? Porovnajte ho s vyspel˘mi krajinamiEÚ.

V posledn˘ch rokoch má separovan˘ zberBRKO stúpajúcu tendenciu. Napriek tomumoÏno mnoÏstvá vyseparovaného BRKOhodnotiÈ ako nedostatoãné a v súlade s cieº-mi na obmedzovanie ukladania biologickyrozloÏiteºn˘ch komunálnych odpadov naskládky odpadov, bude potrebné separovan˘zber tejto zloÏky jednoznaãne zintenzívniÈ. Vnadväznosti na separovan˘ zber je tieÏ potreb-ná racionalizácia zariadení na zhodnocovanietohto druhu odpadov a prípadné dobudovaniepotrebn˘ch kapacít. V tomto smere je vo vy-spel˘ch krajinách trendom domáce a komu-nitné kompostovanie, ktoré zniÏuje nákladyna separovan˘ zber tejto zloÏky odpadu. Svo-ju úlohu si v‰ak zachovávajú aj priemyselnézhodnocovacie zariadenia. Mnoho pozitív-nych príkladov môÏeme ãerpaÈ zo susednejâeskej republiky, kde sa zhodnocovanieBRKO stalo „samostatn˘m odvetvím“.

âo treba braÈ do úvahy pri nakladaní s bio-logick˘mi odpadmi?

Ako pri kaÏdej zloÏke odpadu, pri naklada-ní s BRO a urãovaním spôsobu jeho zhodno-covania je potrebné poznaÈ mnoÏstvo vznika-júce na záujmovom území. Pri zvoze a skla-dovaní by sa nemalo zabúdaÈ na hygienicképarametre a moÏn˘ vznik zápachu na miesteodberu, ako aj na mieste ìal‰ieho spracova-

Záväzky Slovenska z ãlenstva v Európskej únii priná‰ajú na jednej strane prácu a zvy‰ovanie uvedomelostiobyvateºov smerom k ochrane Ïivotného prostredia, no sú potrební aj odborníci na usmernenie a vytváranie

systému v odpadovom hospodárstve. O moÏnostiach biologicky rozloÏiteºného odpadu hovorí riaditeº odboruodpadového hospodárstva MÎP SR Ján ·âERBÁK v rozhovore redaktorky Anny Komovej.

Stredobodom pozornosti je ajbiologicky rozloÏiteºn˘ odpad

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A S R

59

nia. Pri dodrÏaní správnych postupov sa v‰aktomu dá predísÈ. ëal‰ie podmienky urãujetechnologick˘ spôsob spracovania BRO.

Preão je najdôleÏitej‰ie v rámci nakladanias odpadmi práve zhodnocovanie odpadov?

Zhodnocovanie odpadov vyuÏíva odpadako druhotnú surovinu a vracia tak materiá-ly späÈ do v˘robného procesu. Procesomzhodnocovania sa tak ‰etria primárne zdrojea zároveÀ sa ìalej nezaÈaÏuje Ïivotné pro-stredie, ãím sa zohºadÀujú princípy trvaloudrÏateºného rozvoja.

Biologick˘ odpad je stredobodom pozor-nosti v celej EÚ – ão sa stane, ak sa zv˘‰ijeho mnoÏstvo tak, Ïe sa odkloní od stano-ven˘ch smerníc o skládkach odpadov, moh-lo by to maÈ vplyv na Ïivotné prostredie?

V súãasnosti pozorujeme v EÚ trend stag-nácie tvorby komunálneho odpadu a záro-veÀ aj BRKO. Z tohto hºadiska preto neoãa-kávame v˘znamnej‰í nárast tvorby BRKO,skôr naopak, neustálym roz‰irovaním domá-ceho a komunitného kompostovania, môÏe-me oãakávaÈ mierny pokles tvorby BRKO.Av‰ak v prípade nadprodukcie sú pri správ-nom nastavení systému zhodnocovacie zaria-denia schopné pokryÈ aj vy‰‰ie mnoÏstváBRKO na trhu.

DokáÏeme v súãasnosti na Slovensku vyuÏí-vaÈ biologicky rozloÏiteºn˘ odpad?

V súãasnosti sa na Slovensku vo veºkejmiere zhodnocuje predov‰etk˘m zelen˘ BRO.Pre zv˘‰enie efektivity zhodnocovania BROje potrebná racionalizácia zhodnocovacíchzariadení, ako aj zavedenie a správna prevá-dzka zvozu a ìal‰ieho spracovania BRKO. Voblasti BRKO je dôleÏité dorie‰iÈ technicko-organizaãné zabezpeãenie zberu, zvy‰ovaÈinformovanosÈ obyvateºstva a vytvoriÈ legisla-tívne podmienky pre zber v‰etk˘ch druhovBRO.

Dá sa Ïivotné prostredie odbremeniÈ prá-ve vyuÏívaním biologicky rozloÏiteºnéhoodpadu?

Urãite áno. Zhodnocovaním BRO sa zniÏu-je mnoÏstvo skládkovaného odpadu, ãím sazniÏuje negatívny vplyv t˘chto zariadení naÏivotné prostredie. Na druhej strane, produk-ty zhodnocovania BRO sú vyuÏiteºné a nemô-Ïu ch˘baÈ v ‰irokom spektre ãinností obnovykrajiny a predov‰etk˘m revitalizácie pôdy.

Ako pracovaÈ s odpadom tak, aby procesyspracovania boli prospe‰né pre klímu?

V prípade skládkovania odpadov je nevyh-nutné zachytávaÈ a ìalej vyuÏívaÈ skládkovéplyny, ktoré vznikajú rozkladom organick˘ch

látok. V prípade spaºovania, resp. iného spô-sobu zhodnocovania odpadu vyuÏívaÈ BATtechnológie a zároveÀ zefektívÀovaÈ nielen sa-motné procesy zhodnocovania, ale aj celej inf-ra‰truktúry odpadového hospodárstva.

O ãom hovorí národná stratégia pre reali-záciu redukcie mnoÏstva biologicky rozlo-Ïiteºného odpadu, pomáha sa aj ochraneovzdu‰ia, ão je jej prínosom, preão je po-trebná?

Cieºom tejto stratégie v zmysle ãlánku 5(1)smernice o skládkach odpadu je realizáciaobmedzenia mnoÏstva biologicky rozloÏiteº-ného komunálneho odpadu ukladaného naskládky odpadov s návrhom opatrení na do-siahnutie cieºov ustanoven˘ch v odseku ãlán-ku 5(2) najmä prostredníctvom recyklácie,kompostovania, produkcie bioplynu alebovyuÏitia odpadu ako zdroja druhotn˘ch suro-vín a energie.

Na splnenie t˘chto poÏiadaviek tento doku-ment stanovuje priority a ciele nakladania sBRO. Dokument tieÏ uvádza vhodné techno-lógie nakladania s BRO v na‰ich podmien-kach. ëalej stanovuje Akãn˘ plán pre rozvojtrhu s produktmi zhodnoteného BRO. Vytvá-ra tak jednotnú stratégiu nakladania s BRO,ktorá je základnou podmienkou plnenia sta-noven˘ch cieºov.

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A S R

Ján Hudack˘ (KDH) predseda– V˘bor NR SR

pre hospodárske záleÏitostiV bory NR SR sú iniciatívne a kontrolné orgány. Predstavujú akési „zastavenie“ návrhu

zákona pred jeho schválením v pléne parlamentu a nadobudnutím úãinnosti pouverejnení v Zbierke zákonov. Ide teda o dôleÏitú ãinnosÈ, v rámci ktorej je moÏné posúdiÈ

súãinnosÈ návrhu zákona s platnou legislatívou. V‰etko v‰ak záleÏí na erudovanosti,dôslednosti a skutoãnej práci poslancov, ktorí reprezentujú v tom, ktorom v˘bore politické

strany a mali by aj obãianske záujmy. V predchádzajúcich vydaniach sme vámpredstavili nov˘ch predsedov v˘borov NR SR, teraz vám ponúkame dokonãenie, aj keì

sme nemali ‰Èastie a napriek úsiliu, nie v‰etci noví predsedovia v˘borov prijali túto na‰uponuku na spoluprácu. Pripravila Marta Toma‰oviãová.

V tomto volebnom období zastávate v˘-znamn˘ post ako predseda v˘boru NR SRpre hospodárske záleÏitosti. S ak˘mi pred-stavami ste prevzali túto funkciu?

Priznám sa, Ïe s prácou poslanca NR SR

som doteraz nemal veºké skúsenosti. V pre-

do‰lom piatom volebnom období som v na-

‰om parlamente pôsobil veºmi krátko, k˘m

som neprevzal post ‰tátneho tajomníka na

MDVRR SR. Napriek tomu som prácu po-

slanca vo v˘bore spoznával z pozície predkla-

dateºa návrhov vládnych zákonov za rezort

dopravy, v˘stavby a regionálneho rozvoja.

Rovnako som si uvedomoval, Ïe v pozícii

predsedu v˘boru mi môÏu tieÏ pomôcÈ skú-

senosti poslanca Európskeho parlamentu, kde

som v rokoch 2004 – 2009 pôsobil vo v˘bo-

re pre priemysel, v˘skum a energetiku, ão je

obdoba ná‰ho v˘boru pre hospodárske zále-

Ïitosti.

60

zumizmus podporovan˘ a kryt˘ fiktívnymiaktívami bánk, firiem, ‰tátov? Ako sa dostaÈz tohto bezv˘chodiskového stavu hroziacehokolapsom? V chodiskom je viac zodpoved-nosti nás v‰etk˘ch za vecí verejné, pro-‰etria-ca konsolidácia verejn˘ch financií, lep‰í do-zor nad bankami, tvorba zdravého, stimulaã-ného, konkurenãného podnikateºského pro-stredia atraktívneho pre aktívnych ºudí a in-vestorov, efektívne transparentné vládne in-vestície. S ºútosÈou v‰ak musím kon‰tatovaÈ,Ïe opatrenia súãasnej vlády sú e‰te ìaleko odtak˘chto prístupov.

V politike nie ste nováãikom, podºa vá‰hovidenia patrí v˘voj na na‰ej politickej scé-ne k obvykl˘m alebo podlieha detsk˘mchorobám nezrelosti a absencie v˘razn˘chosobností s víziou?

Slovensko je krajina, kde sa politická scé-na v súãasnosti zvlá‰È v˘razne nelí‰i od tej‰tandardnej európskej. Od spoloãensko-poli-tick˘ch a sociálno-ekonomick˘ch zmien v90. rokoch sa politické prostredie pomaly,ale predsa len postupne kultivuje. Áno, poli-tické ‰piãky neraz zlyhali pri váÏnych rozhod-nutiach, predov‰etk˘m v hospodárskej sfére.Netransparentná a nespravodlivá privatizá-cia ‰tátneho majetku je len jeden z mnoh˘chpríkladov. Na druhej strane treba kon‰tatovaÈ,Ïe v priebehu takmer 22 rokov sa na na‰ej po-litickej scéne etablovalo niekoºko v˘znam-n˘ch politikov, ktor˘m sa podarilo na‰tarto-vaÈ potrebné sociálno-ekonomické reformy apomohli integrovaÈ Slovensko do v˘znam-n˘ch svetov˘ch ‰truktúr, napr. do NATO,OECD, EÚ a EMÚ. Napriek v‰etkému, ãosom zjednodu‰ene uviedol si dovolím kon‰ta-tovaÈ, Ïe e‰te stále zaznamenávame v˘razn˘deficit rozhºaden˘ch, zodpovedn˘ch a morál-ne zásadov˘ch politikov, ktorí nenadradiasvoje osobné a stranícke záujmy nad celospo-loãenské, ºudské. Skôr naopak. âasto vyhrá-va populizmus pred otvorenosÈou a zodpoved-nosÈou, konflikt pred dohodou a kompromi-som a arogantnosÈ pred tolerantnosÈou.

PovaÏujete Ïivot obyãajn˘ch ºudí na Slo-vensku za dôstojn˘, zmyslupln˘ a napæÀa-júci ich potreby?

Napriek v˘raznému pokroku v Ïivotnejúrovni ºudí tejto krajiny nemôÏeme byÈ so sú-ãasn˘m stavom spokojní. Vytrácajú sa tradiã-né duchovné hodnoty. PrednosÈ dostávajúmateriálne hodnoty, konzumizmus sa stávamodlou tejto spoloãnosti. Napriek tomu, mno-hé rodiny Ïijú vo veºmi ÈaÏk˘ch sociálnychpodmienkach. Sociálno-ekonomické rozdie-ly medzi jednotliv˘mi regiónmi (predov‰et-k˘m v˘chodom a západom) sa nestále pre-hlbujú. Vysoká nezamestnanosÈ, migrácia ºudíza prácou do zahraniãia, odlev mlad˘ch ºudízo zaostal˘ch regiónov, nedorie‰ená rómskaproblematika, to v‰etko potrebuje promptnésystémové rie‰enia.

V tejto súvislosti som sa skôr pripravovalna zvládnutie procedurálnych postupov pririadení práce v˘boru ako na zlep‰ovanie svo-jej odbornej spôsobilosti.

Ako budú vpl˘vaÈ va‰e doteraj‰ie pracov-né a Ïivotné skúsenosti pri zastávaní toh-to postu?

Moje vzdelanostné a znalostné pozadiebolo spojené s technick˘mi vedami, rozvojomtechnológií, inovácií a neskôr s ekonomikou,ão predurãilo aj zameranie a naplÀovanie mo-jej profesionálnej kariéry. Cel˘ môj profe-sionálny Ïivot bol a je preto prirodzene orien-tovan˘ na hospodársku sféru. Dlhoroãné skú-senosti z oblasti energetiky, technologickéhov˘voja, ale aj podpory mal˘ch a stredn˘chpodnikateºov – tvorby podporn˘ch vzdelá-vacích, poradensk˘ch a finanãn˘ch progra-mov mi môÏu urãite pomôcÈ pri hodnotení aovplyvÀovaní predov‰etk˘m vecnej stránkypredkladanej legislatívy.

Verím, Ïe moje manaÏérske skúsenosti,spolupráca s mnoh˘mi relevantn˘mi domáci-mi i zahraniãn˘mi in‰titúciami a medzinárod-né kontakty mi môÏu napomôcÈ pri hºadaníefektívnej‰ieho riadenia v˘boru a lep‰ej spo-lupráci s ostatn˘mi v˘bormi NR SR, ako aj srelevantn˘mi parlamentn˘mi v˘bormi in˘chkrajín.

Ktoré problémy oblasti pokr˘vajúcej ãin-nosÈ v˘boru povaÏujete za dominantné?

V bor pre hospodárske záleÏitosti pokr˘vacelú ‰kálu tvorby hospodárskej legislatívy tej-to krajiny. UÏ z úvodn˘ch zasadaní v˘boru jezrejme, Ïe budeme jeden z najzamestnávanej-‰ích v˘borov NR SR. Hospodárska kríza vosvete a v Európe, dlhové problémy väã‰inykrajín eurozóny predstavujú aj pre SlovenskováÏne v˘zvy na prehodnotenie na‰ej hospodár-skej politiky. Z pohºadu tvorby zamestnanos-ti, hospodárskeho rastu a zvy‰ovania konku-rencie schopnosti na‰ej ekonomiky povaÏujempreto za dominantné oblasti budovania do-pravnej infra‰truktúry, rozvoja energetiky,technologického rozvoja a inovácií, ako ajzlep‰ovanie podnikateºského prostredia.

Ako predseda v˘boru pri predkladaní sta-novísk potrebujete hºadaÈ kompromisy me-dzi postojmi koalície a opozície. PovaÏuje-te za vyváÏené stranícke a odborné posto-je?

Bol by som rád, ak by sa mi vo v˘bore po-darilo presadiÈ v komunikácii medzi ãlenmiv˘boru viac vecnú, odbornú stránku preroko-vanej problematiky nad straníckou. SnaÏím sanabádaÈ preto svojich kolegov k spôsobu ko-munikácie, ktorého v˘sledkom bude kom-promisné stanovisko v prospech reálneho rie-‰enia konkrétneho problému. Takáto komuni-kácia môÏe navy‰e zlep‰iÈ vzÈahy medzi opo-ziãn˘mi poslancami a poslancami vládnejstrany. Uvedomujem si, Ïe to nebude vÏdyjednoduché. Niektoré legislatívne návrhymajú v sebe zakomponovanú ideologickej‰iupodstatu – politikum, reprezentovanú predkla-dateºom, a aj preto bude veºmi ÈaÏko nájsÈ spo-loãné prieniky. Napriek tomu budem stáletrvaÈ na vzájomnej tolerancií a re‰pektovanírozdielnych politick˘ch pohºadov.

Podºa vá‰ho názoru, ktoré oblasti spoloãen-ského v˘voja by sa mali prioritne rie‰iÈ vtomto volebnom období, nielen z pohºaduakútneho doteraj‰ieho v˘voja, ale najmä zpohºadu perspektívy?

ËaÏko povedaÈ, táto otázka je koncipovanádosÈ v‰eobecne. Budem sa teda viac drÏaÈsociálno-ekonomického v˘voja, ão je tieÏ sú-ãasÈou spoloãenského v˘voja. UÏ som spomí-nal, Ïe Ïijeme vo veºmi váÏnych ãasoch, po-znaãen˘ch finanãn˘mi a hospodárskymi krí-zami, a stojíme pred v˘zvami ako ãeliÈ t˘m-to skutoãnostiam. Sme v situácii, keì uÏ ne-staãí rie‰iÈ symptómy, ale príãiny ich vzniku.Takmer v‰etci sa zhodujeme na tom, Ïe prí-ãinou je etické a morálne zlyhanie ºudí, kto-rí dostali do rúk zodpovednosÈ za zdrav˘ chodbánk, efektívny chod firiem, vyváÏené hospo-dárenie ‰tátov, dostali zodpovednosÈ za osu-dy miliónov ºudí. ªudia, domácnosti, firmy,‰táty si zvykli ÏiÈ na dlh. Spotreba ako eko-nomická kategória aÏ príli‰ urãuje správaniesa dotknut˘ch ekonomick˘ch subjektov. Súskutoãn˘mi potrebami ãloveka bezbreh˘ kon-

P R E D S E D O V I A V ¯ B O R O V N R S R

61

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A S R

âo je z pohºadu ministerstva Ïivotného pro-stredia najväã‰ím prínosom v rámci spomí-naného Operaãného programu Stredná Eu-rópa?

Najväã‰ím prínosom programu skutoãnosÈ,Ïe prispieva k zachovaniu a zlep‰eniu kvalityÏivotného prostredia v regiónoch strednej Eu-rópy. Okrem prioritnej osi zameranej priamona Ïivotné prostredie podporuje tento programnadnárodnej spolupráce aj aktivity smerujúcek lep‰iemu vyuÏitiu inovaãného potenciáluregiónov strednej Európy, zlep‰eniu ich do-stupnosti – dopravnej aj informaãnej a t˘m kposilneniu ich rozvojov˘ch moÏností. Vìakatomuto programu získala Slovenská republikamoÏnosÈ podieºaÈ sa na implementácii nadná-rodn˘ch projektov a zvy‰ovaÈ tak celkovú kva-litu Ïivotného prostredia nielen na území SR,ale v celom regióne programu, veì ako v‰et-ci vieme, v environmentálnej oblasti nie jemoÏné uvaÏovaÈ v intenciách národn˘ch hra-níc.

Aké sú základné podmienky poskytovaniapomoci a komu sa pomoc poskytuje?

Hneì na úvod treba spomenúÈ, Ïe uzatvore-

ním 4. v˘zvy na predkladanie projektov˘ch ná-vrhov programu Stredná Európa v októbri2011 bola ukonãená moÏnosÈ predkladaÈ Ïia-dosti o nenávratn˘ finanãn˘ príspevok z ERDFv rámci programovaného obdobia 2007 –2013. V súãasnom období prebieha imple-mentaãná fáza schválen˘ch projektov. ZároveÀzaãal proces prípravy nového programované-ho obdobia nadnárodn˘ch programov 2014 –2020. Základné podmienky poskytovania po-moci, t˘kajúce sa najmä aktivít oprávnen˘chna financovanie, vypl˘vajú z dokumentu Ope-raãn˘ program stredná Európa, ktor˘ bolschválen˘ Európskou komisiou 3. decembra2007. Podrobné podmienky poskytovania po-moci sú rozpracované v rámci dokumentácieprogramu Stredná Európa najmä v implemen-taãnom manuáli a manuáli pre kontrolu a au-dit a zverejnené na internetovej stránke progra-mu www.central2013.eu.

Na projektovej úrovni je základnou pod-mienkou pre poskytnutie pomoci nadnárodn˘charakter projektov, a teda vytvorenie nadná-rodného partnerstva, ão znamená, Ïe do pro-jektu musia byÈ zapojení minimálne traja pro-jektoví partneri z troch rôznych krajín progra-mového územia. TaktieÏ problematika, na kto-rú je projekt zameran˘, musí byÈ spoloãn˘mpredmetom záujmu viacer˘ch partnersk˘chkrajín regiónu Strednej Európy, pre ktoré budúaktivity projektu prínosom.

ZároveÀ projekty v rámci programu Stred-ná Európa sú, rovnako ako v prípade in˘ch pro-gramov územnej spolupráce, zaloÏené na pri-ncípe vedúceho partnera, ktor˘ preberá celko-vú zodpovednosÈ za projekt a zabezpeãí efek-tívne riadenie projektu.

Náklady slovensk˘ch projektov˘ch partne-rov môÏu byÈ podporené z prostriedkov ERDFdo v˘‰ky 85 %. Partneri musia zostávajúcu ãasÈv˘davkov v rámci projektu spolufinancovaÈ zvlastn˘ch zdrojov. Finanãné prostriedky ERDFprojektov˘ partner vypláca prostredníctvomvedúceho partnera projektu a neprechádzajúcez rozpoãty jednotliv˘ch krajín, teda ani cez‰tátny rozpoãet Slovenskej republiky.

Prijímateºmi pomoci sú predstavitelia národ-n˘ch, regionálnych a lokálnych in‰titúcií z ve-

rejného aj súkromného sektora z oprávnenejprogramovej oblasti.

Koºko ‰tátov je do programu Stredná Eu-rópa zapojen˘ch a kto rozhoduje o schvá-lení alebo neschválení projektov?

Programová oblasÈ zah⁄Àa regióny ôsmich‰tátov Európskej únie: Rakúska, âeskej repu-bliky, Nemecka, Maìarska, Talianska, Poºska,Slovenska a Slovinska, priãom na projektochmôÏu participovaÈ a partneri zo západnej ãas-ti Ukrajiny.

Hlavn˘m rozhodovacím orgánom programuje Monitorovací v˘bor, pozostávajúci zo zá-stupcov v‰etk˘ch ãlensk˘ch ‰tátov programu.Monitorovací v˘bor konsenzuálnym spôso-bom rozhoduje o schválení/zamietnutí pro-jektov na základe v˘sledkov odborného hod-notenia projektov˘ch Ïiadostí. Projekty posu-dzujú na nadnárodnej úrovni odborní hodno-titelia, ktor˘ch zabezpeãuje spoloãn˘ technic-k˘ sekretariát programu.

Zaoberá sa program aj rozpracovaním pre-ventívnych opatrení napríklad na ochranupred povodÀami alebo in˘mi preventívny-mi opatreniami pred neÏiaducimi vplyvmi?

Rie‰enie environmentálnej problematikypredov‰etk˘m v oblasti prevencie rizík si vy-Ïaduje vzájomnú spoluprácu viacer˘ch krajín.Nadnárodná spolupráca vedie k efektívnej‰ejprevencii rizík v rôznych oblastiach a sekto-roch. OblasÈ predchádzania rizikám vrátanepreventívnych opatrení na ochranu pred povod-Àami, je v operaãnom programe Stredná Eu-rópa pokrytá oblasÈou intervencie: 3.2 ZniÏo-vanie rizík a dopadov prírodn˘ch a ãlovekomvyvolan˘ch rizík v rámci prioritnej osi 3 Zod-povedné vyuÏívanie Ïivotného prostredia. Vtejto súvislosti je v‰ak potrebné uviesÈ, Ïe pro-gram nadnárodnej spolupráce Stredná Európaje zameran˘ hlavne na podporu projektov tzv.neinvestiãného charakteru, ktor˘ch hlavn˘mobsahom je v˘mena skúseností medzi part-nermi z rôznych krajín strednej Európy, ako ajvytváranie spoloãn˘ch databáz, a postupov,napr. aj pre zabezpeãenie protipovodÀovejochrany. I keì súãasÈou projektov môÏu by aj

Politika súdrÏnostiEurópskej únie

a Ïivotné prostredie

Operaãné programy financované z fondov EÚ slúÏia aj na zlep‰enie Ïivotného prostredia.Ministerstvo Ïivotného prostredia SR realizuje tak˘to program nielen na národnej úrovni,

ale v rámci Operaãného programu Stredná Európa zabezpeãuje podporu pre oblasÈ Ïivotnéhoprostredia aj na nadnárodnej úrovni. Program sa realizuje ako súãasÈ politiky súdrÏnosti EÚ,

a to jej cieºa, európskej územnej spolupráce. V voj tohto programu zdokumentoval generálny riaditeº Sekcie environmentálnych programov a projektov MÎP SR

Martin HÚSKA s redaktorkou Annou Komovou.

62

investície men‰ieho rozsahu do v˘stavby ob-jektov alebo in‰talácie zariadení, ktor˘ch cie-ºom je skú‰obne overiÈ spoloãne navrhnut˘postup alebo rie‰enie v praxi, predsa len pro-jekty implementované v rámci tohto programumajú za cieº overiÈ moÏnosÈ, prípadne pouká-zaÈ na potrebu investície do ochrany pred po-vodÀami a in˘ch preventívnych opatrení, kto-ré by boli následne realizované in˘mi inves-tiãn˘mi nástrojmi Európskej únie.

Prejdime jednotlivo k osiam – Inovácie, Do-stupnosÈ, Îivotné prostredie, Konkurencie-schopnosÈ miest a regiónov. Na ãom pracu-jú slovenskí projektoví partneri?

Slovenskí projektoví partneri sú zapojení doprojektov v rámci v‰etk˘ch prioritn˘ch osíprogramu, preto je veºmi ÈaÏké v skratke zhrnúÈich aktivity. Zameriam sa preto na projektyschválené v rámci ‰pecifickej v˘zvy urãenej napredkladanie tzv. strategick˘ch projektov stra-tegického v˘znamu, a na ich príklade sa pokú-sim priblíÏiÈ, na ak˘ch projektoch sa na‰i part-neri podieºajú. Najskôr mi ale dovoºte pár slovna ozrejmenie pojmu projekty strategickéhov˘znamu. Ide o projekty, pri ktor˘ch sa uplat-Àuje tzv. top-down prístup, ão znamená, Ïe ria-diacimi ‰truktúrami programu (nadnárodn˘mriadiacim orgánom vo Viedni a monitorovacímv˘borom) bolo vopred zadefinovan˘ch 7 stra-tegick˘ch tém s kºúãov˘m v˘znamom pre pro-gram, na ktoré tieto projekty mali byÈ zame-rané, priãom podmienkou zároveÀ bolo, Ïebudú pokr˘vaÈ celé územie programu, t. j.bude v nich zapojen˘ partner alebo partneri zkaÏdého z ãlensk˘ch ‰tátov programu. Partne-ri zo SR sa aktívne zapojili do ‰pecifickej v˘-zvy urãenej pre tieto projekty, a to v rámci v‰et-k˘ch ‰tyroch prioritn˘ch osí Operaãného pro-gramu Stredná Európa. V rámci prioritnej osi1 Uºahãenie inovácií v strednej Európe sa slo-venskí projektoví partneri Národná agentúrapre podporu malého a stredného podnikania(NADSME), Únia klastrov Slovenska a Klas-ter AT+R podieºajú na projekte CluStart, kto-r˘ si kladie za cieº podporu inovácií prostred-níctvom nov˘ch klastrov˘ch koncepcií zame-ran˘ch na nové ekonomické sektory a viacsektorové témy. V rámci tohto projektu part-neri spoloãne vyvíjajú a testujú nové stratégiea koncepty na vytváranie klastrov. NADSMEsa podieºa hlavne na zviditeºnení projektu,spolupracuje s regionálnymi a národn˘mi or-ganizáciami a poskytuje im poradenstvo ohºa-dom inovatívnych metód na vytváranie klas-trov. Únia klastrov SR sa zameriava na prenosa v˘menu poznatkov z vytvárania prierezovoorientovan˘ch klastrov medzi partnermi pro-jektu. Tretí slovensk˘ partner – Klaster AT+Rzabezpeãuje v rámci projektu najmä vytvore-nie pilotného klastra v oblasti automatizácie.

V prioritnej osi 2 Zlep‰enie dostupnostistrednej Európy a v rámci nej sa s úãasÈou pro-jektov˘ch partnerov zo Slovenska realizujeprojekt RAILHUC, ktorého cieºom je zv˘‰e-nie objemu Ïelezniãnej prepravy tovarov pro-stredníctvom posilnenia kapacít v hlavn˘chÏelezniãn˘ch uzloch a ich príslu‰n˘ch regió-noch. Projekt chce zlep‰iÈ prepojenosÈ uzlov natroch úrovniach: v rámci TEN-T systémov, naregionálnych a lokálnych Ïelezniciach, ako ajna neÏelezniãn˘ch dopravn˘ch systémoch. ZaSlovenskú republiku vykonáva aktivity v tom-to projekte Îelezniãná spoloãnosÈ Slovensko,

a. s. Technicky sa sústreìuje na Îilinsk˘ aBratislavsk˘ Ïelezniãn˘ uzol so ‰pecifick˘mohºadom na lokálne a regionálne dopravnésystémy ústiace do t˘chto uzlov.

Z pohºadu Ministerstva Ïivotného prostre-dia SR by som osobitne zdôraznil prínos ope-raãného programu Stredná Európa súvisiaci simplementáciou projektov v rámci prioritnejosi 3 Zodpovedné vyuÏívanie Ïivotného pro-stredia“. Projekty v tejto oblasti, do ktor˘ch súzapojení slovenskí projektoví partneri, sa za-meriavajú na ochranu prírodného dediãstva aprírodn˘ch zdrojov, ako aj na podporu vyuÏí-vania obnoviteºn˘ch zdrojov energie. V jednomz nich s názvom CEC5 ako projektoví partneraktívne pôsobí Trnavsk˘ samosprávny kraj.Cieºom projektu je podporiÈ zvy‰ovanie ener-getickej efektívnosti a vyuÏívanie obnoviteº-n˘ch zdrojov energie vo verejn˘ch budovách.V˘razn˘m prínosom tohto projektu sú jehohmatateºné v˘sledky, keìÏe kaÏd˘ z partnerovprojektov, a teda aj Trnavsk˘ samosprávnykraj realizuje pilotnú investíciu v podobe zv˘-‰enia energetickej efektívnosti a vyuÏitia ob-noviteºn˘ch zdrojov energie v jednej z verej-n˘ch budov. Z pohºadu Ïivotného prostredia súaktivity v oblasti vyuÏívania obnoviteºn˘chzdrojov energie dôleÏité najmä preto, Ïe pri-spievajú k zníÏeniu emisií skleníkov˘ch ply-nov.

Vo vzÈahu k prioritnej osi 4 Zv˘‰enie kon-kurencieschopnosti a atraktívnosti miest a re-giónov, ktorá má za cieº zlep‰ovanie kvality Ïi-vota v mestách a regiónoch strednej Európy,spomeniem projekt HELP, na ktorom sa zo SRpodieºa ZdruÏenie miest a obcí Slovenska a So-ciologick˘ ústav Slovenskej akadémie vied.Projekt je zameran˘ na podporu inovatívnychrie‰ení ohºadom b˘vania a domácej starostli-vosti o star‰ie a zraniteºné osoby so zreteºomna zv˘‰enie ich samostatnosti, ako aj na hºa-danie a tvorbu stratégií lokálnej spolupráce vstredoeurópskych mestách. Úlohy na‰ich part-nerov v projekte sú zamerané na organizáciuworkshopov, podporu osvety v danej oblasti,ako aj vypracovanie prípadov˘ch ‰túdií a ichrealizáciu.

Pri ktor˘ch projektoch je spolupráca naj-v˘raznej‰ia a nevyhnutná?

Spolupráca je aj v beÏnom Ïivote základn˘mpredpokladom úspechu. Jedn˘m z hlavn˘chcieºov tohto programu je posilnenie spoluprá-ce medzi regiónmi strednej Európy. Pri imple-mentácii projektov operaãného programuStredná Európa je spolupráca nevyhnutná vkaÏdom projekte, v opaãnom prípade by nebo-la splnená jedna zo základn˘ch podmienokposkytnutia nenávratného finanãného príspev-ku z Európskeho fondu regionálneho rozvojaa tou je vytvorenie nadnárodného partnerstvapozostávajúceho z minimálne troch partnerovz troch krajín programu. Projekty sú zamera-né na rie‰enie takej problematiky, ktorá nemô-Ïe byÈ v dostatoãnej miere rie‰ená jednotliv˘-mi regiónmi alebo krajinami samostatne. V -sledky a v˘stupy projektov majú merateºnépriaznivé dopady buì na celé územie progra-mu, alebo na jasne ohraniãenom území, napr.v nadnárodnej geografickej oblasti akou jeDunajsk˘ región.

Obdobie v˘znamného programu StrednáEurópa sa konãí v programovom období

do roku 2013. Ako by ste hodnotili prie-beÏné plnenie jedného z hlavn˘ch cieºov ko-héznej politiky, ktor˘m je európska územ-ná spolupráca?

V tomto smere by som rád vyslovil spokoj-nosÈ s napæÀaním cieºov programu Stredná Eu-rópa, ako aj s úãasÈou partnerov zo Slovenskejrepubliky v projektoch. V znam programu preSlovensko spoãíva najmä v tom, Ïe podporu-je nadnárodnú spoluprácu, ktorá je nevyhnut-ná na rie‰enie problémov a hºadanie spoloã-n˘ch postupov v otázkach presahujúcich hra-nice jednotliv˘ch ãlensk˘ch ‰tátov EÚ. A jed-nou z tak˘chto oblastí je bezo sporu práve Ïi-votné prostredie.

V programovom období 2007 – 2013 bolivyhlásené celkovo 4 ‰tandardné v˘zvy na pred-kladanie projektov˘ch návrhov a jedna tzv.‰pecifická v˘zva zameraná na strategické pro-jekty.

Na zhrnutie môÏem uviesÈ zopár údajov oúãasti projektov˘ch partnerov zo Slovenskejrepubliky v jednotliv˘ch v˘zvach.

V prvej v˘zve na predkladanie projektovbolo schválen˘ch 29 projektov, priãom v 15 znich je zapojen˘ch 23 projektov˘ch partnerovzo SR s celkovou v˘‰kou schválen˘ch finanã-n˘ch prostriedkov 4 166 246 eur z Európske-ho fondu regionálneho rozvoja (ERDF).

V rámci druhej v˘zvy bolo celkovo schvá-len˘ch 37 projektov. V 18 z nich participuje 26partnerov zo SR s celkovou v˘‰kou schvále-n˘ch prostriedkov 5 046 699 eur z ERDF. Vtretej v˘zve bolo schválen˘ch 28 projektov. Narie‰ení 14 projektov sa podieºa celkovo 22subjektov zo SR s rozpoãtom 3 517 791 eur zERDF.

âo sa t˘ka ‰pecifickej v˘zvy zameranej nastrategické projekty, celkovo bolo schvále-n˘ch 7 strategick˘ch projektov. SR je zastúpe-ná v 6 z nich prostredníctvom 10 partnerov srozpoãtom 1 768 947 eur zo zdrojov ERDF. Vposlednej – 4. v˘zve na predkladanie projek-tov, ktorá bola s ohºadom na limitované finanã-né zdroje, ako aj napæÀanie cieºov programu,obmedzená na konkrétne prioritné osi, bolocelkovo schválen˘ch 23 projektov, priãom v 12z nich participuje 13 projektov˘ch partnerovzo SR s celkov˘m rozpoãtom 1 809 990 eur zERDF.

Aj na základe t˘chto údajov je vidieÈ vyso-k˘ záujem partnerov zo SR podieºaÈ sa na rie-‰ení nadnárodn˘ch úloh a t˘m napomáhaÈ k na-plneniu hlavn˘ch cieºov programu StrednáEurópa, a t˘m aj cieºov kohéznej politiky Eu-rópskej únie v programovom období 2007 –2013.

V ãom vidíte najväã‰í v˘znam programuStredná Európa pre Slovensko?

Najväã‰í v˘znam vidím v tom, Ïe Slovens-ko je vnímané ako rovnocenn˘ partner a inte-grálna súãasÈ stredoeurópskeho regiónu. Vrámci programu Stredná Európa boli podporo-vané projekty neinvestiãného charakteru ale-bo investície men‰ieho rozsahu – predov‰et-k˘m pilotné projekty, ktor˘ch cieºom bolooveriÈ navrhovan˘ postup alebo rie‰enie. Zapodstatn˘ prínos moÏno povaÏovaÈ v˘menuodborn˘ch znalostí, skúseností a návrhov spo-loãn˘ch postupov slovensk˘ch projektov˘chpartnerov s partnermi z krajín strednej Euró-py ako aj tvorbu spoloãn˘ch databáz, postupovv rámci rie‰enia spoloãnej problematiky v pro-

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A S R

63

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A S R

Aké nové stratégie a iniciatívy z dielne Európ-skej únie podporujú starostlivosÈ o Ïivotnéprostredie, ktoré sú pre Slovensko v˘znam-né a nezanedbateºné?

Európska únia v ostatnom období predstavi-la viaceré environmentálne orientované straté-gie a iniciatívy. Jednou z hlavn˘ch je napríkladPlán pre Európu efektívne vyuÏívajúcu zdrojezo septembra 2011, ktor˘ vychádza z Tematic-kej stratégie trvalo udrÏateºného vyuÏívania prí-rodn˘ch zdrojov a zo Stratégie udrÏateºnéhorozvoja EÚ, priãom tvorí aj jeden z hlavn˘ch pr-vkov stratégie Európskej únie Európa 2020. Ide

o plán na zv˘‰enie konkurencieschopnosti arastu zaloÏen˘ na pouÏívaní men‰ieho mnoÏstvazdrojov pri v˘robe a spotrebe tovarov a na vy-tvorení obchodn˘ch a pracovn˘ch príleÏitostí zãinností, ak˘mi sú napríklad recyklovanie, lep-‰í dizajn v˘robkov, nahrádzanie materiálov aekologické inÏinierstvo. ëalej moÏno uviesÈPlán prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvodo roku 2050, ktor˘ obsahuje opatrenia EÚ sú-visiace so zmenou klímy a zniÏovaním emisiískleníkov˘ch plynov do roku 2050. NasledujeStratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku2020, ktorej cieºom je zvrátiÈ stratu biodiverzi-ty a degradáciu ekosystémov˘ch sluÏieb s ur˘-chlením prechodu na „zelenú ekonomiku“. Oãa-kávajú sa ìal‰ie iniciatívy, ktoré sa budú zaobe-raÈ ochranou a racionálnym vyuÏívaním vod-n˘ch zdrojov v Európe ochranou ovzdu‰ia, od-padov˘m hospodárstvom, adaptaãnou stratégi-ou na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a po-dobne.

âo je dôleÏité na dosahovanie dobr˘ch a lep-‰ích v˘sledkov pri rie‰ení environmentál-nych problémov?

Pri rie‰ení environmentálnych problémov po-vaÏujem za najdôleÏitej‰ie rozhodovanie na zá-klade vedeck˘ch a odborn˘ch poznatkov, part-nerstvo v‰etk˘ch zainteresovan˘ch subjektov aporozumenie zo strany t˘ch, ktorí ãasto zabúda-jú, Ïe ide aj o ich Ïivotné prostredie a kvalitn˘Ïivot ich potomstva. Ten nezaruãujú len paláces vysok˘mi plotmi. Samozrejme, bez dostatku

financií starostlivosÈ o Ïivotné prostredie nemá‰ancu uspieÈ. Odstránenie environmentálnychzáÈaÏí, ako aj zabezpeãenie environmentálnejbezpeãnosti a vhodnosti nov˘ch stavieb, zaria-dení a technológií, stojí nemálo finanãn˘ch pro-striedkov. Pozrime sa len na jazvy v prekrásnejslovenskej krajine alebo na zaostalosÈ environ-mentálnej infra‰truktúry, napríklad kanalizáciía ãistiarní odpadov˘ch vôd (âOV). Pritom po-dot˘kam, Ïe prevencia je stále lacnej‰ia, neÏ od-straÀovanie ‰kôd.

Ako pomáha pri dosahovaní úspechov v sta-rostlivosti o Ïivotné prostredie Operaãn˘ pro-gram Îivotné prostredie?

Operaãn˘ program Îivotné prostredie (OPÎP)povaÏujem za v˘znamn˘ zdroj financií na rea-lizáciu environmentálnych projektov zamera-n˘ch najmä na budovanie spomínanej environ-mentálnej infra‰truktúry. ZároveÀ pomáha od-straÀovaÈ environmentálne záÈaÏe a aspoÀ ãias-toãne eliminovaÈ environmentálne riziká, medziktoré môÏeme zaradiÈ aj povodne. PredstavujetieÏ nástroj pre implementáciu poÏiadaviek EÚ,zahrnut˘ch do jej nariadení a smerníc. Samozrej-me t˘mito aktivitami podporuje aj stieranie roz-dielov medzi regiónmi Slovenska a zamestna-nosÈ. V programovom období 2007 – 2013 jeMÎP SR riadiacim orgánom pre tento programs alokáciu 1,82 mld. eur zo zdrojov EÚ (z tohocca 1,57 mld. eur z Kohézneho fondu a takmer250,76 mil. eur z Európskeho fondu regionál-neho rozvoja). Spolu so spolufinancovaním zo

jektoch v oblastiach podpory jednotliv˘ch pri-oritn˘ch osí. V neposlednom rade získali na‰ipartneri cenné medzinárodné skúsenosti v rôz-nych aspektoch projektového riadenia, legisla-tívy, finanãn˘ch tokov atì., ktoré im pomôÏuv nadchádzajúcom programovom období 2014– 2020.

Aké by malo byÈ budúce programové obdo-bie 2014 – 2020, na ão by malo byÈ zamera-né a ão bude prioritou v spomínanom obdo-bí pre Ministerstvo Ïivotného prostrediaSR?

Základn˘ rámec pre prípravu programov senvironmentálnym zameraním, ktoré budú fi-nancované z fondov EÚ v budúcom programo-vom období, budú tvoriÈ nariadenia a strategic-ké dokumenty Európskej komisie na progra-mové obdobie 2014 – 2020, ktoré zatiaº exi-stujú v podobe návrhov.

Priority SR v oblasti kohéznej politiky pre

budúce programové obdobie budú stanovenév národnom rámcovom dokumente, tzv. Part-nerskej dohode, ktor˘ bude vypracovan˘ vsúlade s prioritami spoloãného strategickéhorámca prijatého Európskou komisiou.

Úlohou Ministerstva Ïivotného prostrediaSR v tomto procese bude presadzovaÈ moÏnos-ti financovania priorít v oblasti environmentál-nej politiky z fondov EÚ aj v budúcom progra-movom období. MoÏno predpokladaÈ, Ïe v˘-chodiskom pre stanovenie priorít v oblasti Ïi-votného prostredia budú, tak ako doposiaº,povinnosti vypl˘vajúce SR z právnych pred-pisov EÚ v sektore Ïivotného prostredia ajeho jednotliv˘ch oblastiach (vodné hospo-dárstvo, ochrana ovzdu‰ia a predchádzanieklimatick˘m zmenám, odpadové hospodár-stvo, ochrana prírody a krajiny).

âo sa t˘ka programov európskej územnejspolupráce, ak˘m je v súãasnom programovomobdobí aj Operaãn˘ program Stredná Európa,

ich zameranie je ‰ir‰ie koncipované a neobme-dzuje sa iba na oblasÈ Ïivotného prostredia. Mi-nisterstvo Ïivotného prostredia SR sa pretobude usilovaÈ, aby rie‰enie environmentálnejproblematiky aj naìalej zostalo jednou z pri-orít európskej územnej spolupráce. Minister-stvo taktieÏ bude podporovaÈ vzájomné prepo-jenie programov nadnárodnej spolupráce scieºmi Stratégie EÚ pre dunajsk˘ región, vrámci ktorej vykonáva funkciu koordinátoraprioritnej oblasti ã. 4, ObnoviÈ a zachovaÈ kva-litu vôd.

KeìÏe environmentálna problematika – ãi uÏhovoríme o integrovanom manaÏmente povo-dí, prevencii pred povodÀami alebo ochraneovzdu‰ia, je jednou z t˘ch, ktorej rie‰enie si vy-Ïaduje vzájomnú spoluprácu viacer˘ch krajín,verím, Ïe na jej podporu bude vytvoren˘ prie-stor aj v rámci programov nadnárodnej spolu-práce.

Environmentálne problémyrie‰ime komplexne

V znamnou úlohou krajín Európskej únie je rie‰enie problémov starostlivosti o Ïivotné prostredie tak,aby pokrok a v˘voj najmodernej‰ích technológií viedol k ochrane a k zvy‰ovaniu kvality Ïivota

v celej EÚ. To má v záujme aj Sekcia sektorov˘ch politík a trvalo udrÏateºného rozvoja Ministerstva Ïivotného prostredia SR. Jej generálny riaditeº Kamil VILINOVIâ rozvíja obsah

pre Parlamentn˘ kuriér s redaktorkou Annou Komovou.

64

‰tátneho rozpoãtu vo v˘‰ke viac ako 321 mil. euride celkovo o cca 2,14 mld. eur. Pre prv˘ veºk˘vodárensk˘ projekt skupinovej kanalizácie Ru-Ïomberok a âOV Liptovská Teplá, LiptovskéSliaãe schválila Európska komisia nenávratn˘finanãn˘ príspevok vo v˘‰ke 17,173 mil. eur.Nasledoval projekt vodárenskej spoloãnostiTrenãianske vodárne a kanalizácie s dotácioutakmer 56,876 mil. eur a PovaÏskej vodárenskejspoloãnosti za 43,413 mil. eur. ·tvrt˘m schvá-len˘m je doteraz najväã‰í vodárensk˘ projekt zatakmer 64,944 mil. eur, predloÏen˘ Západoslo-venskou vodárenskou spoloãnosÈou. Spolu idezatiaº o 182,406 mil. eur, ão v˘razne prispeje ajk napæÀaniu záväzkov SR voãi EÚ. ëalej saplánuje vybudovaÈ 184,52 km rozvodov pitnejvody pre 50 136 obyvateºov. Na 991,33 km no-v˘ch kanalizácií sa oãakáva pripojenie vy‰e191 tis. obyvateºov. Územie so zabezpeãenouprotipovodÀovou ochranou v rámci 76 opatre-ní dosiahne 665,53 kmÇ. Podporíme 31 aktivítzameran˘ch na zniÏovanie zneãistenia ovzdu‰iaa 51 aktivít na zniÏovanie emisií skleníkov˘chplynov, dobudujeme 27 monitorovacích stanícNárodnej monitorovacej siete kvality ovzdu-‰ia. Na zariadenia pre separovan˘ zber odpadovsa zameriava 206 projektov, ão by malo viesÈroãne k vyseparovaniu 97 020 ton komunál-nych odpadov. Uzatvoren˘ch a zrekultivova-n˘ch bude 52 skládok. AÏ 508 men‰íchaktivít/podujatí sa zameria na zv˘‰enie informo-vanosti verejnosti o environmentálnej situácii ana environmentálnu v˘chovu. SúbeÏne so zvy-‰ovaním poãtu predkladan˘ch, posudzovan˘cha schvaºovan˘ch projektov OPÎP e‰te oãakáva-me nárast t˘chto ukazovateºov v prospech Ïivot-ného prostredia Slovenska.

Ak˘ vplyv majú pri dosahovaní v˘sledkov vochrane a rozvoji prostredia na Slovenskupráve rezorty, ako doprava, poºnohospodár-stvo, veda a v˘skum? Viete nájsÈ „spoloãnúreã“? Kedy to b˘va problém?

S kaÏd˘m rezortom sa dokáÏeme dohodnúÈ,ak predkladá zmysluplné návrhy a projekty,ktoré nespôsobujú environmentálne ‰kody, zby-toãne nezaÈaÏujú Ïivotné prostredie a sú v súla-de s environmentálnym právom EÚ a SR. Mu-síme dbaÈ o dodrÏiavanie zákonov, ctiÈ si ich ahájiÈ tak verejné záujmy. ·pekulantov je aj naSlovensku neúrekom. Samotn˘ problém spolu-práce nespoãíva ani tak na neochote in˘ch re-zortov, ako skôr pri hºadaní gestora na rie‰eniekonkrétnych problémov. Najlep‰ie to vidno v in-terdisciplinárnom sektore zmeny klímy, ktor˘ sazaoberá antropogénnymi emisiami tvoren˘mirôznymi hospodárskymi odvetviami. MÎP SRv tomto smere iniciuje väã‰inu opatrení súvisia-cich so zmenou klímy, av‰ak iné rezorty zodpo-vedajú za ich realizáciu. Aj z tohto dôvodu za-stre‰ujeme medzirezortnú Komisiu na koordi-náciu politiky zmeny klímy. Okrem toho sa vy-skytujú aj prípady, napríklad na PovaÏí a v Ta-trách, kde sa ani názory odborníkov vo v‰etkomnezhodujú, priãom sa neraz dostávame do po-zície arbitra, hºadaãa pravdy a správnych rie‰e-ní. Najmä v tak˘chto situáciách sa opierame ovedecké poznatky a v˘skum. SnaÏíme sa spolus odborníkmi nájsÈ optimálne moÏnosti a v˘cho-diská. Pritom podot˘kam, Ïe rozvoj dopravynezuÏujeme len na v˘stavbu autostrád, pri kto-rej miestami môÏe dôjsÈ ku konfliktom záujmov.Pritom v‰etky dopravné projekty, ktoré zniÏu-jú environmentálnu zaÈaÏenosÈ území bezv˘-

hradne podporujeme. TaktieÏ vítame v‰etkyopatrenia rezortu pôdohospodárstva na ochranupôdy a lesov, ktoré neplnia len hospodárskufunkciu zaloÏenú na ÈaÏbe dreva. Z environ-mentálneho hºadiska ide totiÏ v t˘chto prípadocho nenahraditeºné prírodné zdroje, ktoré vytvá-rajú potenciál pre zelenú ekonomiku a v ru-kách dobrého slovenského gazdu mali, majú astále budú maÈ nevyãísliteºnú hodnotu. Spolu svodn˘mi zdrojmi predstavujú na‰e prírodné bo-hatstvo. A to je na‰a spoloãná reã s partner-sk˘m rezortom bez úvodzoviek.

Ochranu prírody a krajiny zabezpeãujú ajisté zákony, ktoré treba dodrÏiavaÈ, netrebaich aktualizovaÈ, prispôsobovaÈ nov˘m pod-mienkam a harmonizovaÈ s Európskou úni-ou?

V zmysle príslu‰n˘ch smerníc EÚ dochádzapermanentne k procesu ich transpozície nielendo environmentálneho práva, zákon o ochraneprírody a krajiny nevynímajúc. Sme si vedomí,Ïe ako ãlen EÚ sme povinní dodrÏiavaÈ aj jej en-vironmentálne nariadenia a do ustanovenéhotermínu implementovaÈ jej smernice do ná‰hosystému a Ïivota. Okrem toho nás viaÏu aj ìal-‰ie medzinárodné záväzky, vypl˘vajúce z ãlen-stva in˘ch relevantn˘ch medzinárodn˘ch in‰ti-túcií (OSN, OECD, WMO,UNESCO,...) a zmedzinárodn˘ch dohovorov, ku ktor˘m SR pri-stúpila. Len v environmentalistike sme gestoromvy‰e dvadsiatich dohovorov, priãom k viacer˘mboli prijaté doplnky a osobitné protokoly, z kto-r˘ch asi najznámej‰í je Kjótsky protokol. Stalisa v‰ak prípady, keì SR na základe poslanec-k˘ch návrhov zákony uÏ harmonizované s pred-pismi EÚ zmenila, a teraz to musíme naprávaÈ.

Aj keì sa legislatíva snaÏí podchytiÈ ochra-nu Ïivotného prostredia, predsa len existujúaj negatívne javy, ktoré sú neraz právne ne-zabezpeãené no nebezpeãné pre Ïivotné pro-stredie nielen na Slovensku ale v celej Euró-pe, viete na ne reagovaÈ, dajú sa predvídaÈ aodstraÀovaÈ?

Urãite environmentálne nebezpeãenstvá exi-stujú a vznikajú v‰ade na svete, priãom nemámna mysli len âernobyº alebo nedávne cunami vJaponsku, prípadne iné prírodné pohromy. Väã-‰ina z nich má lokálny aÏ regionálny dosah, noniektoré prekraãujú hranice ‰tátov a môÏu na-dobudnúÈ európsky aÏ globálny v˘znam. StaãíspomenúÈ evidentné klimatické zmeny, na kto-r˘ch sa síce SR podieºa minimálne, no ich do-pad na na‰om území uÏ pociÈujeme. Preto pri-pravujeme návrh Adaptaãnej stratégie SR nanepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Ktovie,moÏno naozaj onedlho budeme „pod TatramipestovaÈ hrozno“. Vytvorili sme odborné, in‰ti-tucionálne a právne podmienky na odstraÀova-nie po okresoch zinventarizovan˘ch a monito-rovan˘ch environmentálnych záÈaÏí. Av‰ak lenzákon ã. 409/2011 Z. z. o niektor˘ch opatreniachna úseku environmentálnej záÈaÏe nestaãí. Na ichpostupnú likvidáciu potrebuje SR znaãné fi-nanãné prostriedky, ktoré ch˘bajú. Av‰ak pro-ces oãisÈovania slovenskej krajiny sme od‰tar-tovali. Nesmieme v‰ak dopustiÈ, aby pritomvznikali nové, ktoré budú musieÈ za znaãné ná-klady odstraÀovaÈ ìal‰ie generácie. Nemali bysme vlastné deti zaÈaÏovaÈ environmentálnymizáÈaÏami.

Existuje dostatok napríklad informaãn˘ch

stredísk, ktoré poskytujú aktuálne informá-cie z oblasti rozvoja krajiny a o nedostat-koch v ochrane Ïivotného prostredia?

Pravdupovediac, environmentálnych infor-maãn˘ch stredísk je na Slovensku nielen nedo-statok, ale sme ich e‰te ani systematicky neza-ãali budovaÈ. Îiaº, nedávno b˘valé vedenie Slo-venskej agentúry Ïivotného prostredia v BanskejBystrici dokonca zlikvidovalo za ‰tátne penia-ze vybudovanú sieÈ stredísk environmentálnejv˘chovy. Do urãitej miery environmentálne in-formaãné strediská dnes nahradzujú vysunutézloÏky ·tátnej ochrany prírody SR, najmä sprá-vy národn˘ch parkov a chránen˘ch krajinn˘choblastí, ale aj zredukované odborné centrá Slo-venskej agentúry Ïivotného prostredia, pracovis-ká Slovenského hydrometeorologického ústavua ìal‰ích environmentálnych in‰titúcií. Pozitív-ne moÏno v tomto smere hodnotiÈ aj Slovenskúin‰pekciu Ïivotného prostredia a obvodné úra-dy Ïivotného prostredia. ·kolíme za t˘mto úãe-lom aj zamestnancov obcí a vítame tieÏ viace-ré celospoloãensky prospe‰né aktivity mimo-vládnych organizácií.

Ako sa darí plniÈ environmentálne ciele aopatrenia, ktoré vypl˘vajú z Programovéhovyhlásenia vlády SR, rozpracované do roku2016?

Environmentálne ciele a opatrenia z Progra-mového vyhlásenia vlády SR rozpracúvame pojednotliv˘ch sektoroch starostlivosti o Ïivotnéprostredie do roku 2016 s v˘hºadom aj na ìal-‰ie roky. Viaceré z nich sú nároãné aj na finan-cie a urãite budú zahrnuté aj do Operaãného pro-gramu Îivotné prostredie na roky 2014 – 2020.Okrem toho bude potrebné vypracovaÈ viaceréparciálne koncepãné dokumenty a prijaÈ nie-koºko zákonov, resp. noviel zákonov, ktoré vy-tvoria právny rámec na dosiahnutie vyt˘ãen˘chcieºov. Ide napríklad o novelu zákona o odpa-doch, nov˘ zákon o ochrane prírody a ìal‰ie zá-kony. Doteraz nám absentuje zákon o krajine.Viaceré predpisy musíme harmonizovaÈ s envi-ronmentálnym právom EÚ, ktorá chystá v sú-ãasnosti uÏ svoj 7. environmentálny akãn˘ pro-gram s uvedením priorít environmentálnej po-litiky EÚ do roku 2020 a jej dlhodob˘ch víziíaÏ do roku 2050 vrátane t˘ch, ktoré vyplynulizo Svetového summitu RIO+20 o trvalo udrÏa-teºnom rozvoji, konaného v tomto roku v Riu deJaneiro za úãasti aj slovenskej delegácie na ãeles ministrom Ïivotného prostredia. Faktom je, Ïesvet vníma nevyhnutnú potrebu zeleného rastuako predpoklad zelenej budúcnosti, av‰ak v jed-notliv˘ch ‰tátoch z rôzneho uhla pohºadu. As-poÀ ten má EÚ zjednoten˘ a zabezpeãovanietrvalo udrÏateºného rozvoja nepovaÏuje len zailúziu, resp. nádej. Národná rada SR v roku2002 schválila Národnú stratégiu trvalo udrÏa-teºného rozvoja s konkrétnymi strategick˘micieºmi a opatreniami aj environmentálnej poli-tiky. Preto sa vynasnaÏíme znovu programovorozpracovaÈ tieto ciele environmentálnej politi-ky s v˘hºadom do roku 2035 a zahrnúÈ ich do ná-vrhu 2. akãného plánu trvalo udrÏateºného roz-voja, ktor˘ má v roku 2013 pripraviÈ Úrad vlá-dy SR v spolupráci so v‰etk˘mi zainteresova-n˘mi rezortmi. Veríme, Ïe schválená národnástratégia trvalo udrÏateºného rozvoja, ktorá ab-sorbovala aj stratégiu ‰tátnej environmentálnejpolitiky, tak po 10 rokoch existencie nezostanelen nenaplnenou víziou a ìal‰ím zaloÏen˘mstrategick˘m dokumentom.

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A S R

65

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A S R

VyuÏiteºnosÈ vodného fondu sa na Slovens-ku zniÏuje, lep‰ie povedané obmedzuje,ako sa rie‰i problém nedostatku vody na-príklad pre v˘znamné hospodárske a sídel-né aglomerácie?

Problematiku vodného fondu na Slovens-ku treba vnímaÈ vo dvoch navzájom previa-zan˘ch rovinách, a to v rovine jeho vyuÏiteº-ného mnoÏstva a v rovine jeho vyuÏívania, ãopredstavuje vodohospodársku bilanciu(VHB), ktorú kaÏdoroãne spracúva SHMÚ.

Slovenská republika disponuje obrovsk˘mbenefitom, ktor˘m je dostatok prírodn˘chzdrojov podzemnej vody, jej dobrá kvalita, re-latívne nízke náklady na úpravu a potenciál-ne malá moÏnosÈ ich zneãistenia. Napriekpriazniv˘m hydrologick˘m a hydrogeologic-k˘m podmienkam na tvorbu, obeh a akumu-láciu podzemn˘ch vôd v SR je nev˘hodou ichnerovnomerné územné rozloÏenie. V dôsled-ku toho vzniká ãasovo-priestorová dispro-porcia medzi potrebou vody a vyuÏiteºn˘mizdrojmi vody. PribliÏne polovica zdrojov pri-padá na juhozápadné Slovensko, predov‰et-k˘m oblasÈ Îitného ostrova s odhadovan˘mizásobami 20 m3. s-1, ão predstavuje jednu znajv˘znamnej‰ích zásobární pitnej vody vstrednej Európe.

V oblastiach Slovenska, ktoré majú nedo-statok vyhovujúcich zdrojov podzemnej vodya je nevyhnutné dopæÀaÈ ich kapacity zo zdro-jov povrchovej vody. S t˘mto cieºom bolo vnedávnej minulosti na strednom a v˘chodnomSlovensku vybudovan˘ch viacero vodáren-

sk˘ch nádrÏí, ktor˘ch v˘hodou je vysoká za-bezpeãenosÈ dodávky vody, stabilná kvalitasurovej vody, vysok˘ stupeÀ ochrany zdrojaa moÏnosÈ pokryÈ potreby veºkého poãtu oby-vateºov. Na dodávke vody z vodárensk˘ch ná-drÏí sú závislí obyvatelia juÏn˘ch okresovbanskobystrického kraja, ale aj veºk˘ch úze-mí v˘chodného Slovenska a tieÏ dopæÀajúpotrebu vody v ìal‰ích regiónoch Slovenska.

MoÏno kon‰tatovaÈ, Ïe Slovenská republi-ka v súãasnosti disponuje z kvantitatívneho akvalitatívneho pohºadu s relatívnym dostat-kom vodn˘ch zdrojov.

V tejto súvislosti v‰ak treba podotknúÈ, Ïei napriek dostatku vody a roz‰irovaniu verej-n˘ch vodovodov dochádza k zniÏovaniu od-beru vody. Medziroãn˘ pokles odberov vodyje cca 2 %.

Toto zniÏovanie moÏno hodnotiÈ z viace-r˘ch uhlov pohºadu: na jednej strane má po-zitívny vplyv na zlep‰ovanie bilanãného sta-vu podzemn˘ch vôd a je dobrou správou preÏivotné prostredie. Z pohºadu spotrebiteºav‰ak príli‰né úspory vody v domácnosti môÏuviesÈ aj k poklesu Ïivotnej úrovne obyvateºov– v mnoh˘ch okresoch klesá priemerná spo-treba vody na jedného obyvateºa domácnos-ti pod 80 l za deÀ, ão je hodnota povaÏovanáza hygienické minimum. Pokles odberov tieÏnepriaznivo vpl˘va na prevádzku a ekonomi-ku vodárensk˘ch spoloãností – zvy‰ujú pre-vádzkové náklady, zniÏujú zisk a vedú k zvy-‰ovaniu ceny vody.

Uveden˘ relatívny dostatok vodn˘ch zdro-

jov v‰ak neznamená, Ïe sú nevyãerpateºné anemôÏu byÈ ohrozené, ãi znehodnotené. Pre-to je potrebné venovaÈ permanentnú pozornosÈochrane vodn˘ch zdrojov pri re‰pektovanívody ako strategickej suroviny ‰tátu nevyh-nutnej pre Ïivot v‰etk˘ch ekosystémov vrá-tane ãloveka.

Od ãoho závisí dostatok vody v budúcnos-ti, na krytie vlastn˘ch potrieb v jednotli-v˘ch krajoch Slovenska?

Je to podmienené predov‰etk˘m zabezpe-ãením dôslednej ochrany vodn˘ch zdrojovpred bodov˘m a plo‰n˘m zneãistením, ich ra-cionálnym vyuÏívaním, budovaním nov˘ch,resp. doplnkov˘ch zdrojov a prívodov vodydo miest s nedostatkom vlastn˘ch zdrojov,resp. tam, kde nie sú dostatoãné zásoby pod-zemn˘ch vôd treba zabezpeãiÈ odbery z po-vrchov˘ch vôd, teda aj z vodn˘ch nádrÏí,ktoré súãasne minimalizujú dôsledky extrém-nych situácií, ako sú povodne ãi nedostatokvody poãas such˘ch období. Dostatok vodyzávisí aj od uvedomenia si dôleÏitosti a nevyh-nutnosti vody pre existenciu ºudí, potravino-vú bezpeãnosÈ ‰tátu, rozvoj priemyselnej v˘-roby a t˘m aj rozvoj regiónov Slovenska, ateda od samotného prístupu v‰etk˘ch zainte-resovan˘ch (príslu‰né ‰tátne orgány a organi-zácie, poºnohospodári, priemyselníci, vodo-hospodári, obce, obãania a pod.) k ochrane aracionálnemu vyuÏívaniu vôd.

Na ão je orientovaná ‰tátna vodohospodárs-ka politika, ktoré sú jej strategické ciele?

Strategické ciele vodohospodárskej poli-tiky, zakotvené v Koncepcii vodohospodár-skej politiky Slovenskej republiky do roku2015, sú orientované predov‰etk˘m na skva-litnenie starostlivosti o vodné zdroje a súvi-siacu vodohospodársku infra‰truktúru, na-plnenia právnych predpisov EÚ, na vytvára-nie predpokladov na zabezpeãenie bezproblé-mového zásobovania obyvateºov kvalitnoupitnou vodou a efektívnu likvidáciu odpado-v˘ch vôd bez negatívnych dopadov na Ïivot-né prostredie. ZávaÏné je tieÏ rie‰enie proble-matiky prevencie pred negatívnymi dopadmiextremalít, ako sú povodne a obdobia nedo-statku vody a sucha a tieÏ na skvalitnenieãinnosti odborn˘ch vodohospodárskych orga-nizácií a ‰tátnej správy.

Hlavn˘ environmentálny cieº Rámcovejsmernice o vode je rozplánovan˘ do roku2027, aké sú postupné opatrenia pre do-siahnutie dobrého stavu v‰etk˘ch vôd?

SúãasnosÈ a budúcnosÈvodn˘ch zdrojov na Slovensku

Základ pre spoloãnú vodnú politiku v krajinách EÚ vytvorila práve Rámcová smernica o vode.Slovensko vodnú politiku iste veºmi starostlivo koordinuje s EÚ. Veì ochrana a zlep‰enie stavu

vôd je nevyhnutná úloha pre v‰etky krajiny Európskej únie. Ako je to na Slovensku, spresnígenerálny riaditeº sekcie vôd MÎP SR Du‰an âERE·≈ÁK a redaktorka Anna Komová.

66

Na zabezpeãenie ochrany vôd a jej trvaloudrÏateºného vyuÏívania sa urãujú environ-mentálne ciele pre útvary povrchov˘ch vôd,útvary podzemn˘ch vôd a pre chránené úze-mia, kde patria územia s povrchovou vodouurãenou na odber pre pitnú vodu, územia s vo-dou vhodnou na kúpanie, územia s povrcho-vou vodou vhodnou pre Ïivot a reprodukciupôvodn˘ch druhov r˘b, chránené oblasti pri-rodzenej akumulácie vôd, ochranné pásmavodárensk˘ch zdrojov, referenãné lokality,citlivé oblasti, zraniteºné oblasti a chránenéúzemia a ich ochranné pásma podºa osobitné-ho predpisu. Environmentálne ciele urãené nadosiahnutie dobrého stavu vôd (konkrétne‰pecifikované v zákone o vodách) sa musiazabezpeãiÈ plnením programu opatrení do 22.decembra 2015. Túto lehotu moÏno predæÏiÈ,ak zlep‰enie stavu vodn˘ch útvarov moÏnodosiahnuÈ technick˘mi opatreniami iba v eta-pách, ktoré presiahnu túto lehotu, opatrenia nazlep‰enie stavu vodn˘ch útvarov podºa ãaso-vého harmonogramu si vyÏadujú neprimera-né náklady na ich realizáciu alebo prírodnépodmienky neumoÏÀujú zlep‰enie stavu vod-n˘ch útvarov v tejto lehote.

Program opatrení na dosiahnutie environ-mentálnych cieºov je zakotven˘ v Nariadenívlády SR ã. 279/2011 Z. z., ktor˘m sa vyhla-suje záväzná ãasÈ Vodného plánu Slovenska.Program obsahuje opatrenia pre povrchové apodzemné vody v ãlenení na základné a do-plnkové opatrenia. Pri podzemn˘ch vodách súto v oblasti kvality opatrenia na redukciu zne-ãistenia dusíkat˘mi látkami, pesticídmi a ostat-n˘mi chemick˘mi látkam. V oblasti kvantitypodzemn˘ch vôd sú to opatrenia na zlep‰eniezlého kvantitatívneho stavu útvarov podzem-n˘ch vôd (SR má päÈ tak˘chto útvarov z cel-kového poãtu 101 vodn˘ch útvarov), ktorésmerujú k optimalizácii vyuÏívania podzem-n˘ch vôd t˘chto útvarov, budovaniu nov˘chvodárensk˘ch sústav, zlep‰enie technick˘chparametrov existujúcich sústav, ìalej na pre-hodnotenie vyuÏiteºn˘ch mnoÏstiev podzem-n˘ch vôd vo vzÈahu ku klimatickej zmene. Natieto opatrenia nadväzujú ìal‰ie opatrenia sú-visiace s kontrolou odoberan˘ch mnoÏstievpodzemn˘ch vôd, monitorovaním stavu pod-zemn˘ch vôd a v neposlednom rade aj s v˘-chovou a zvy‰ovaním environmentálneho po-vedomia obyvateºstva. Environmentálne cie-le sa plnia prostredníctvom stanoven˘ch opat-rení v rámci ‰esÈroãn˘ch plánovacích cyk-loch, k rokom 2015, 2021 a 2027.

Veºa sa hovorí o zneãisÈovaní, ãím sú v sú-ãasnosti vody zneãisÈované a ako sa darírealizovaÈ smernicu 91/271/EHS?

Vody sú zneãisÈované najmä organick˘mzneãistením z komunálnych odpadov˘ch vôd,Ïivinami, prioritn˘mi a relevantn˘mi látkamiz priemyslu, dusíkat˘mi látkami, pesticídmia ostatn˘mi chemick˘mi látkami z poºnohos-podárskych ãinností a pod.

Slovenská republika plní záväzky v oblas-ti ãistenia komunálnych odpadov˘ch vôd vy-pl˘vajúce zo Zmluvy o pristúpení Sloven-skej republiky k Európskej únii podºa ustano-vení smernice Rady 91/271/EHS o ãisteníkomunálnych odpadov˘ch vôd v znení smer-nice Komisie 98/15/ES a nariadenia Európ-skeho parlamentu a Rady 1882/2003/ES (ìa-lej len „smernica“).

V prístupov˘ch rokovaniach s EÚ boli do-hodnuté pre Slovenskú republiku prechodnéobdobia s ohºadom na vecnú a ekonomickú ná-roãnosÈ plnenia smernice s koneãn˘m cieºomdo roku 2015 zabezpeãiÈ odvádzanie a biolo-gické ãistenie odpadov˘ch vôd v aglomerá-ciách nad 2 000 ekvivalentn˘ch obyvateºov.

Uvedené záväzky Slovenská republika plníprostredníctvom „Národného programu Slo-venskej republiky pre vykonávanie smerniceRady 91/271/EHS o ãistení komunálnych od-padov˘ch vôd“ (ìalej len Národn˘ programSR“), ktor˘ bol pripomienkovan˘ a odsúhla-sen˘ zástupcami Európskej komisie. TentoNárodn˘ program SR predstavuje vecné na-pæÀanie záväzkov vypl˘vajúcich zo Zmluvy opristúpení Slovenskej republiky do EÚ.

Slovenská republika v pravideln˘ch sta-noven˘ch termínoch reportuje EK stav plne-nia smernice. Toto hodnotenie bolo ostatn˘-krát vykonané k prechodnému obdobiu 31.12. 2010 a odreportované Európskej komisii30. 6. 2012.

Posudzovanie zhody aglomerácií so smer-nicou bolo vykonané podºa jednotliv˘ch ãlán-kov predmetnej smernice, ão predstavuje via-cero údajov, informácií a vzájomn˘ch porov-naní. Ich konkrétna detailná anal˘za by sivyÏiadala väã‰í priestor, preto je tu moÏné lensumárne kon‰tatovaÈ, Ïe SR k 31. 12. 2010 do-siahla ãiastoãné plnenie záväzkov. Napriektomu prioritná pozornosÈ je v oblasti vodné-ho hospodárstva dlhodobo sústredená hlavnena v˘stavbu nov˘ch âOV a stokov˘ch sietí,prípadne na ich rekon‰trukcie tak, aby boli na-pæÀané záväzky SR. Svedãí o tom napokon ajdosahovan˘ pokrok v odvádzaní a ãistení ko-munálnych odpadov˘ch vôd, ktor˘ je v ostat-n˘ch rokoch evidentn˘.

Pri zohºadnení poãtu doposiaº zrealizova-n˘ch stavieb verejn˘ch kanalizácií (z kto-r˘ch je ãasÈ v skú‰obnej prevádzke), poãtu ro-zostavan˘ch stavieb, stavieb pripraven˘ch soschválen˘m financovaním z prostriedkov Eu-rópskeho spoloãenstva a ‰iestich veºk˘ch pro-jektov schválen˘ch, resp. v schvaºovacomprocese EK v Bruseli sa dá v najbliωích ro-koch oãakávaÈ ìal‰ie priblíÏenie sa k plneniupredmetn˘ch záväzkov SR.

Je reálny predpoklad, Ïe v nasledujúcich ro-koch sa zv˘‰i miera vyuÏívania novovybudo-van˘ch stokov˘ch sietí a rekon‰truovan˘ch,resp. nov˘ch âOV postupn˘m pripájanímproducentov odpadov˘ch vôd (obyvateºstva,priemyslu, sluÏieb), ão zv˘‰i aj percento plne-nia záväzkov.

Ako je to s podzemn˘mi vodami, zazname-nalo sa zníÏenie zneãisÈovania?

ZniÏovanie zneãistenia podzemn˘ch vôd naSlovensku vykazuje pozitívny trend, ão jedôsledkom zniÏovania priemyselnej v˘roby aobmedzovaním poºnohospodárskej ãinnosti,ako aj budovaním infra‰truktúry, to znamenáodvádzaním a ãistením odpadov˘ch vôd,uplatÀovaním úãinn˘ch opatrení na zabráne-nie vstupu zneãisÈujúcich látok do podzem-n˘ch vôd, kontrolou ich plnenia, monitorova-ním stavu, sankcionovaním a v˘chovou ob-ãanov v tejto oblasti.

Nielen na Slovensku aj inde v Európe sastanú udalosti, pri ktor˘ch sa zaznamenázneãisÈovanie a zhor‰í kvalita vody, ako sa

realizujú preventívne opatrenia, dá sa vô-bec pôsobiÈ preventívne?

Samozrejme aj u nás sa stávajú udalosti(ako napr. dopravné nehody, po‰kodené trans-formátory a pod.) v dôsledku ktor˘ch dochá-dza k mimoriadnemu zhor‰eniu kvality vody.KaÏd˘, kto zistí príznaky mimoriadneho zhor-‰enia vôd, je povinn˘ ohlásiÈ túto skutoãnosÈSlovenskej in‰pekcii Ïivotného prostredia,alebo obvodnému úradu Ïivotného prostredia,alebo na tiesÀové volania 112, alebo obci,alebo správcovi vodného toku, ktorí hlásenieodovzdajú in‰pekcii.

Pôvodca mimoriadneho zneãistenia vôd jepovinn˘ bezprostredne vykonaÈ opatrenia najeho zne‰kodnenie a odstránenie jeho ‰kod-liv˘ch následkov, vykonaÈ opatrenia na nápra-vu alebo uhradiÈ náklady s t˘m spojené. Akpôvodca po‰kodenia nie je známy, resp. nemávlastné sily a prostriedky na vykonanie nápra-vy, opatrenia zabezpeãí orgán ‰tátnej vodnejsprávy zo ‰tátnych prostriedkov. Systém hlá-senia mimoriadneho zhor‰enia vôd a násled-n˘ch ãinností je na Slovenskú plne funkãn˘,vrátane následného prijímania opatrení naodstraÀovanie ich následkov. KeìÏe k mimo-riadnemu zhor‰eniu vody dochádza zväã‰a vdôsledku nehôd je problematické hovoriÈ oprevencii ako takej. Prevenciou je dôslednédodrÏiavanie platn˘ch legislatívnych predpi-sov v ‰irokom ponímaní, funkãn˘ systém narie‰enie tak˘chto udalostí a v˘chova obãanov.

Ochrana a ãistenie vôd si vyÏaduje aj fi-nanãné prostriedky, aká je situácia v tom-to smere na Slovensku?

Finanãne boli doposiaº poÏiadavky naochranu a odvádzanie a ãistenie odpadov˘chvôd kryté z Operaãného programu pre Ïivot-né prostredie, zo ‰tátneho rozpoãtu a vlast-n˘ch zdrojov investorov (akciové vodárenskéspoloãnosti a obce). Celková v˘‰ka prein-vestovan˘ch finanãn˘ch prostriedkov do kon-ca roka 2010 bola 1,2 mld. eur.

Alokácia finanãn˘ch prostriedkov Operaã-ného programu Îivotné prostredie pre danúoblasÈ je v súãasnosti takmer vyãerpaná, a pre-to je potrebné na splnenie na‰ich záväzkov za-bezpeãiÈ ìal‰ie finanãné prostriedky z rôznychzdrojov vo v˘‰ke cca 1,1 mld. eur.

Platí vodn˘ zákon a dodrÏuje sa?Zákon ã. 364/2004 Z. z. o vodách v znení

neskor‰ích predpisov je v platnosti a jeho do-drÏiavanie kontroluje Slovenská in‰pekciaÏivotného prostredia, obvodné a krajské úra-dy Ïivotného prostredia v rámci svojej pôsob-nosti. Pri zistení nedostatkov, resp. neplnenípovinností ustanoven˘ch t˘mto zákonom,ukladajú opatrenia na nápravu, resp. sankciena základe závaÏnosti poru‰enia a miery po-‰kodenia Ïivotného prostredia.

MôÏete priblíÏiÈ vodn˘ plán Slovenska, jetieÏ zameran˘ na ochranu a zlep‰enie sta-vu vôd?

Vodn˘ plán Slovenska (VPS) je dokumentvodného plánovania na ochranu a zlep‰eniestavu povrchov˘ch a podzemn˘ch vôd a vod-n˘ch ekosystémov, na trvalo udrÏateºné a hos-podárne vyuÏívanie vôd, na zlep‰enie vod-n˘ch pomerov, na zabezpeãenie územnej eko-logickej stability a na ochranu pred ‰kodliv˘-mi úãinkami vôd. Vypracovanie VPS zabez-

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A S R

67

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A S R

peãuje ministerstvo s dotknut˘mi orgánmi‰tátnej správy. Podkladom na vypracovanieVPS a jeho programu opatrení sú plány ma-naÏmentu povodí Dunaja a Visly, ktoré obsa-hujú plány manaÏmentu ãiastkov˘ch povodía ktoré sa stávajú súãasÈou VPS.

VPS je následne podkladom na vypracova-nie Medzinárodn˘ch plánov manaÏmentu po-vodia Dunaja a povodia Visly. Tento pláno-vací dokument je schválen˘ vládou SR. Pro-gram opatrení je vyhlásen˘ nariadením vlá-dy SR ã. 279/2011 Z. z., ktor˘m sa vyhlasu-je záväzná ãasÈ VPS obsahujúca programopatrení na dosiahnutie environmentálnychcieºov. Tento program opatrení vychádza zanal˘z vykonan˘ch v rámci vodného pláno-vania, z v˘sledkov monitorovania vôd, hod-notenia stavu vôd a z urãen˘ch environmen-tálnych cieºov. Pre jednotlivé opatrenia je ur-

ãen˘ ãasov˘ plán ich uskutoãnenia, zdroje aspôsoby úhrady ich uskutoãnenia. Programobsahuje základné a kde je to potrebné aj do-plnkové opatrenia, priãom základné opatreniapredstavujú základné poÏiadavky, ktoré samusia splniÈ, doplnkové sú dodatoãne opatre-nia na dosiahnutie environmentálnych cie-ºov. Opatrenia na dosiahnutie environmentál-nych cieºov sa musia realizovaÈ do troch ro-kov odo dÀa schválenia VPS a schváleniaplánu manaÏmentu povodia. Programy opat-rení sa musia preverovaÈ a podºa potreby ak-tualizovaÈ do 22. decembra 2015 a následnekaÏd˘ch ‰esÈ rokov.

âo je hlavn˘m problémom pri zniÏovaníprírodn˘ch zdrojov vôd a zásob podzem-nej vody? Ako vidíte budúcnosÈ vodn˘chzdrojov?

Medzi hlavné problémy pri vyuÏívaní prí-rodn˘ch zdrojov vôd patria najmä nepovole-né, tzv. ãierne odbery, odbery presahujúcepovolené mnoÏstvo a klimatická zmena s ne-gatívnymi dopadmi extremalít, ako sú po-vodne a obdobia sucha.

Základnou podmienkou zabezpeãenia kva-litn˘ch vodn˘ch zdrojov pre budúcnosÈ je ichdôsledná ochrana prostredníctvom ochran-n˘ch pásiem, zamedzenie ich odberov nad po-volené limity, zabezpeãenie odvádzania a ãis-tenia komunálnych a priemyseln˘ch odpa-dov˘ch vôd a správna poºnohospodárska praxtak, aby nedochádzalo k zneãisÈovaniu zdro-jov vôd. Postupne je treba zabezpeãovaÈ novézdroje vôd a v oblastiach kde nie je dostatokpodzemn˘ch vôd pripravovaÈ akumuláciu avyuÏívanie zdrojov povrchov˘ch vôd.

Vysvetlite, prosím, preão sú kaÏdoroãnevynakladané nemalé prostriedky na prie-skum, sanáciu a monitoring environmen-tálnych záÈaÏí?

Odpoveì je pomerne jednoduchá. Environ-mentálne záÈaÏe predstavujú takú kontaminá-ciu vody, pôdy a horninového prostredia, kdekoncentrácia zneãisÈujúcich látok mnohoná-sobne, ãasto aÏ niekoºko tisícnásobne prekra-

ãuje povolené limity a prítomnosÈ t˘chto látokv prostredí znamená vysoké riziko pre zdravieºudí a Ïivotné prostredie. V záujme elimináciet˘chto rizík sa musia najskôr vykonaÈ prie-skumné práce, aby sa zistil rozsah a typ kon-taminácie. Monitoring slúÏi na sledovanie ‰í-renia sa zneãistenia a samotná sanácia slúÏi naodstránenie, zníÏenie alebo obmedzenie kon-taminácie na úroveÀ akceptovateºného rizika.

Ako je to na Slovensku, aké nebezpeãen-stvo predstavujú pre zdravie ãloveka a Ïi-votné prostredie vo v‰eobecnosti práve en-vironmentálne záÈaÏe?

Vo v‰eobecnosti môÏu byÈ ºudia Ïijúci ale-bo pracujúci v blízkosti environmentálnej zá-ÈaÏe negatívne ovplyvnení inhaláciou zneãis-teného vzduchu, dermálnym kontaktom sozneãistenou vodou, prípadne zeminou a nako-niec aj pouÏívaním zneãistenej vody, napr. zostudní a prijímaním potravy vyprodukova-nej v kontaminovanom prostredí. Z hºadiskaÏivotného prostredia a jeho hlavn˘ch zloÏiekpredstavujú environmentálne záÈaÏe nebezpe-ãenstvo hlavne pre vodu a ekosystém.

Vie sa o lokalitách, ktoré z nejak˘ch dôvo-dov predstavujú väã‰ie nebezpeãenstvo?Ako sa rie‰i moÏnosÈ dosiahnuÈ poriadok?

Spomedzi registrovan˘ch environmentál-nych záÈaÏí, ktor˘ch je na Slovensku okolo 1200 (spolu s doteraz sanovan˘mi lokalitamiich je identifikovan˘ch asi 1 900), vysoké ri-ziko pre zdravie ºudí a Ïivotné prostrediepredstavuje pribliÏne 260 lokalít. Asi na 120lokalitách bolo toto vysoké riziko potvrdenéprieskumn˘mi prácami a ojedinele aj zdravot-níckymi ‰túdiami. Práve tieto rizikové envi-ronmentálne záÈaÏe boli premietnuté do ·tát-neho programu environmentálnych záÈaÏí naroky 2010 aÏ 2015 a Ministerstvo Ïivotnéhoprostredia SR realizuje mnohé aktivity a pro-jekty, ktoré by mali v˘znamne prispieÈ k po-

Aby sa zdravie obyvateºov upevÀovalo, aby sa Ïivotné prostredie nedevastovalo, aby sa zniÏovalo nebezpeãenstvo zo zneãisÈovania, aj preto treba rie‰iÈ environmentálne

záÈaÏe. Generálna riaditeºka Sekcie geológie a prírodn˘ch zdrojov Ministerstva Ïivotnéhoprostredia SR RNDr. Vlasta JÁNOVÁ, PhD. zosumarizuje moÏnosti a aktuálny stav

v rozhovore redaktorky Anny Komovej.

Environmentálne záÈaÏe– ão s nimi?

68

stupnému odstraÀovaniu t˘chto najviac kon-taminovan˘ch lokalít.

Je na Slovensku vyhovujúca legislatíva,ktorá pomáha pri rie‰ení problémov envi-ronmentálnych záÈaÏí?

V súãasnosti nበprávny poriadok o‰etru-je environmentálne záÈaÏe prostredníctvomdvoch zákonov, je to geologick˘ zákon (zá-kon ã. 569/2007 Z. z. o geologick˘ch prácachv znení neskor‰ích predpisov) a zákon ã.409/2011 Z. z o niektor˘ch opatreniach naúseku environmentálnej záÈaÏe a o zmene adoplnení niektor˘ch zákonov, ktor˘ nadobu-dol úãinnosÈ 1. januára 2012. Geologick˘ zá-kon rie‰i, ako sa majú prieskumné, monitoro-vacie a sanaãné práce vykonávaÈ a kto jeoprávnen˘ tieto práce robiÈ. Zákon o „envi-ronmentálnych záÈaÏiach“, tak nov˘ zákonskrátene voláme, rie‰i, ako sa záÈaÏe identi-fikujú, kto je ich pôvodcom, ako sa urãuje po-vinná osoba za environmentálnu záÈaÏ a hlav-ne, ão sú tieto osoby povinné vykonaÈ, aby sazáÈaÏ postupne odstránila.

Je vôbec moÏné urãiÈ konkrétne osobu,ktorá má povinnosti v voãi environmentál-nej záÈaÏi a je aj za Àu zodpovedná?

Zákon o „environmentálnych záÈaÏiach“zavádza in‰titút urãovania povinnej osoby.Správnym orgánom, ktorému prislúcha tátokompetencia, je príslu‰n˘ Krajsk˘ úrad Ïivot-ného prostredia. Vzhºadom na nejasné vlast-nícke vzÈahy a opakované prevody a predajepriemyseln˘ch areálov, je proces urãovaniapovinnej osoby pomerne nároãn˘. V prípade,Ïe povinnú osobu nie je moÏné urãiÈ, zákonustanovuje, ak˘m spôsobom potom zabez-peãí vykonanie nevyhnutn˘ch opatrení ‰tát.·tát v tomto prípade znamená „príslu‰né mi-nisterstvo“ na základe rozhodnutia vlády SR.

Aké sú moÏnosti priblíÏiÈ sa v rie‰ení envi-ronmentálnych záÈaÏí vyspel˘m krajinámEurópy?

V‰etky ‰táty Európskej únie majú problé-my s environmentálnymi záÈaÏami. âím má‰tát rozvinutej‰í priemysel, t˘m má spravid-la aj viac environmentálnych záÈaÏí, no na dru-hej strane má vìaka vy‰‰iemu HDP aj viacprostriedkov na ich odstraÀovanie. V porov-naní s vyspel˘mi krajinami sú postsocialistic-ké ‰táty v urãitej nev˘hode, pretoÏe procesymasívnej privatizácie spravidla podcenili exi-stujúcu kontamináciu a s v˘nimkou niekto-r˘ch ‰tátov, napr. âeskej republiky, nevyãle-nili z prostriedkov získan˘ch privatizáciou (unás to bol Fond národného majetku) Ïiadnualokáciu na rie‰enie tohto problému. Slo-venská republika má moÏnosÈ priblíÏiÈ sa vrie‰ení problematiky environmentálnych zá-ÈaÏí vyspel˘m krajinám len vìaka efektívne-mu vyuÏitiu fondov Európskej únie.

Akú úlohu má v procese odstraÀovaniazáÈaÏí práve MÎP SR, aké sú jeho aktivi-ty v spomínanej oblasti?

Ministerstvo Ïivotného prostredia SR hráv procese odstraÀovania environmentálnychzáÈaÏí kºúãovú úlohu. Politika environmentál-nych záÈaÏí predstavuje pomerne novú envi-ronmentálnu politiku, no v relatívne krátkomãase, t. j. v priebehu cca 10 rokov, sa minis-terstvu podarilo dostaÈ sa v rámci jej politic-kého cyklu z fázy objavovania problémov(identifikácia environmentálnych záÈaÏí, do-padové ‰túdie), cez formuláciu cieºov (In-vestiãná stratégia odstraÀovania environmen-tálnych záÈaÏí) a stratégií (·tátny programenvironmentálnych záÈaÏí) aÏ do fázy legiti-mizácie tejto politiky (prijatie zákonov) a jejpresadzovania (cez povinnosti a sankcie).Na‰e ministerstvo je zodpovedné za manaÏ-ment environmentálnych záÈaÏí, koordinuje azabezpeãuje plnenie ·tátneho programu od-straÀovanie environmentálnych záÈaÏí, vyko-náva ‰tátnu správu v tejto oblasti, zabezpeãu-je informovanosÈ odbornej a laickej verej-nosti (najmä prostredníctvom Informaãnéhosystému environmentálnych záÈaÏí), pripravu-

je projekty t˘kajúce sa rie‰enia problematikya zabezpeãuje ich rie‰enie, plní úlohy vypl˘-vajúce z poÏiadaviek Európskej únie a pod.V znamnú úlohu hrá tieÏ pri ãerpaní európ-skych fondov a pri nadstavovaní nového fi-nanãného mechanizmu Európskej únie naroky 2014 aÏ 2020, kde sa snaÏí presadiÈ ajproblematiku environmentálnych záÈaÏí.

Ako sa nakladá s finanãn˘mi prostriedka-mi na plnenie ·tátneho programu sanácieenvironmentálnych záÈaÏí? âo tento pro-gram znamená pre Slovensko?

·tátny program sanácie environmentálnychzáÈaÏí predstavuje strategick˘ plánovací do-kument pre systematické odstraÀovanie envi-ronmentálnych záÈaÏí na Slovensku. Programna roky 2010 aÏ 2015 schválila vláda Sloven-skej republiky v marci 2010. Definuje rám-cové ciele a úlohy na postupné zniÏovanie ne-gatívnych vplyvov environmentálnych záÈa-Ïí na zdravie ãloveka a Ïivotné prostredie, ur-ãuje priority rie‰enia problematiky a opatre-nia na ich dosiahnutie. Finanãné zabezpeãe-nie navrhovan˘ch opatrení programu sa rea-lizuje prostredníctvom fondov Európskej únie,predov‰etk˘m cez Operaãn˘ program Îivot-né prostredie (2007 – 2013), ìalej zo ‰tátne-ho rozpoãtu prostredníctvom rozpoãtov˘chkapitol t˘ch ministerstiev, ktoré sú zodpo-vedné za environmentálne záÈaÏe a Environ-mentálneho fondu. Na plnení programu saokrem Ministerstva Ïivotného prostredia SRzúãastÀujú Ministerstvo obrany SR, Minister-stvo pôdohospodárstva SR, Ministerstvo hos-podárstva SR a Ministerstvo dopravy, v˘-stavby a regionálneho rozvoja SR. Samozrej-me v˘znamnú úlohu pri odstraÀovaní environ-mentálnych záÈaÏí zohráva tieÏ súkromn˘sektor, hlavne tie spoloãnosti, ktoré si osvo-jili princíp „zneãisÈovateº platí“, a snaÏia sare‰pektovaÈ „zelenú ekonomiku“.

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A S R

Ako ste spokojn˘ s riadením a koordináci-ou pracovn˘ch procesov v rámci ochranya tvorby krajiny, jej zdrojov a prírodn˘chkrás, ktoré je dôleÏité zachovaÈ pre bu-dúcnosÈ?

StarostlivosÈ o krajinu je permanentná ãin-nosÈ, preto si vyÏaduje systematickú koordi-náciu spomínan˘ch pracovn˘ch procesov,kde ochrana a tvorba krajiny je súãasÈou na-

príklad spracovania územnoplánovacích do-kumentov na v‰etk˘ch stupÀoch riadenia ‰tá-tu od koncepcie územného rozvoja Slovenska,cez vy‰‰ie územné celky aÏ po regióny aobce. KeìÏe ide o permanentn˘ proces, nemô-Ïem povedaÈ, Ïe by uspokojenie s jeho riade-ním a dosiahnut˘mi v˘sledkami bolo namies-te. Skôr sa dá povedaÈ, Ïe prebiehajúce spo-loãenské zmeny, prehlbujúca sa ekonomická

kríza a klimatické zmeny si od nás vyÏado-vali zlep‰iÈ prístup k riadeniu a koordinácii t˘-chto procesov.

âo je zahrnuté v koncepcii územného roz-voja Slovenska, ãomu treba venovaÈ zv˘‰e-nú pozornosÈ?

KURS je územnoplánovacou dokumentá-ciou celo‰tátneho v˘znamu. V prvom rade rie-

Aj medzinárodné dohovory v oblasti Ïivotného prostredia sú pre Slovensko záväzné. Prispievajú ochrane krajiny, plánovaniu jej rozvoja a prírodn˘ch zdrojov. Ochrana prírody

a tvorba krajiny sa stala profesijn˘m zameraním generálneho riaditeºa tejto sekcie na Ministerstve Ïivotného prostredia SR Rastislava RYBANIâA, s ktor˘m sa rozpráva

redaktorka Parlamentného kuriéra Anna Komová.

Riadenie a koordinácia sú nevyhnutné

69

‰i priestorové usporiadanie a funkãné vyuÏí-vanie územia SR a ustanovuje rámec sociál-nych, ekonomick˘ch, environmentálnych akultúrnych poÏiadaviek ‰tátu na územn˘ roz-voj, starostlivosÈ o Ïivotné prostredie a tvor-bu krajiny SR a jej regiónov. Zv˘‰enú pozor-nosÈ preto treba venovaÈ tomu, aby sa jeho re-gulatívy premietli do územnoplánovacích do-kumentácií jednotliv˘ch regiónov, ktoré ob-starávali samosprávne kraje formou zmien adoplnkov územn˘ch plánov, veºk˘ch územ-n˘ch celkov jednotliv˘ch krajov. Z ná‰ho po-hºadu ide hlavne o aktualizáciu krajinnoeko-logick˘ch plánov, v ktor˘ch sú premietnutéodporúãania a regulatívy dané potenciálomkrajiny a limitmi ochrany prírody a Ïivotné-ho prostredia.

Aj ‰ir‰ia verejnosÈ má moÏnosÈ zapájaÈ sado príprav územnoplánovacích dokumen-tov obcí a VÚC, je záujem zo strany oby-vateºov?

Tieto dokumenty musia byÈ zo zákona po-ãas spracovania prerokované so ‰irokou ve-rejnosÈou a aj s jednotliv˘mi ústredn˘mi or-gánmi ‰tátnej správy.

Záujem zo strany obãanov je mnohokrát li-mitovan˘ dostupnosÈou informácií i celko-v˘m dosahom zámerov navrhnut˘ch v t˘chtodokumentoch. Veºk˘ záujem verejnosti vzbu-dzuje najmä to, keì navrhované zámery majúpriame dopady na majetok, zdravie, alebo Ïi-votné prostredie ºudí.

âo priná‰a realizácia krajinn˘ch koncep-cií, moÏno povedaÈ, Ïe sa zvy‰uje a zlep‰u-je ochrana a plánovanie krajiny?

Realizácia krajinn˘ch koncepcií ako oblasÈmanaÏmentu územia z hºadiska ekologick˘chaspektov územného plánovania, ochrany prí-rody, prírodn˘ch zdrojov a tvorby krajinn˘ch‰truktúr priná‰a v prvom rade väã‰iu ‰ancu prezachovanie krajinnej a biologickej diverzitySlovenska. Na úseku ochrany prírody, prírod-n˘ch zdrojov a tvorby krajinnej ‰truktúry sana plnení vy‰‰ie uveden˘ch zámerov podie-ºajú odborné organizácie Ministerstva Ïivot-ného prostredia SR (·tátna ochrana prírodySR, SAÎP, ale aj napríklad SVP v rámci svo-jich kompetencií v oblasti integrovaného ma-naÏmentu povodí). Ich spolupráca s orgánmiúzemného plánovania pri uplatÀovaní ochra-ny a plánovania krajiny v rámci správnych ko-naní a vydávan˘ch vyjadrení v zmysle záko-na ã.543/2002 Z. z. o ochrane prírody a kra-jiny, vydávanie odborn˘ch stanovísk k proce-su posudzovania vplyvov ãinnosti na Ïivotnéprostredie priná‰a pozitívny efekt, pretoÏe savo v‰etk˘ch plánovacích a rozhodovacíchprocesoch uplatÀujú aj poÏiadavky vypl˘va-júce z medzinárodn˘ch dohovorov v oblastiochrany a tvorby prírody a krajiny (Európskydohovor o krajine, Dohovor o biodiverzite,NATURA 2000, Göteborsk˘ dohovor a pod.),ku ktor˘m sa Slovenská republika zaviazala.

V ãom vidíte nebezpeãenstvo, ktoré trebavnímaÈ aby príroda a Ïivotné prostredie ne-utrpeli kolaps, ktor˘ sa následne prejavímoÏno na celej spoloãnosti?

V na‰ich podmienkach je to predov‰etk˘mneúcta voãi právnym predpisom a veºmi sla-b˘ re‰pekt voãi nepísanému prírodnému zá-konu, ktor˘, nech sa zdá akokoºvek beÏnému

smrteºníkovi ãudn˘, na rozdiel od t˘ch ºud-sk˘ch sa nedá novelizovaÈ, ãiÏe nie príroda aÏivotné prostredie utrpí kolaps, ale ako prváutrpí kolaps ºudská spoloãnosÈ. Preto by smemali robiÈ v‰etko preto, aby k tomu nedo‰lo.

Ako je to napríklad s fotovoltaick˘mi elek-trárÀami, ktoré sa veºmi vyzdvihovali a voveºkom stavali, no v poslednom období sahovorí o ich nepriaznivom vplyve na Ïivot-né prostredie?

Z hºadiska ochrany prírody a krajiny vidí-me problém v nekoncepãnosti rie‰enia, kto-ré môÏe spôsobiÈ zábery úrodnej pôdy, v kon-takte s územiami Natura 2000 a ostatn˘michránen˘mi územiami.

V akom ‰tádiu je návrh krajinárskej typi-zácie, ktor˘ v spolupráci pripravovalo ajMÎP SR, ão je jeho cieºom a ktoré sú repre-zentatívne typy krajiny?

Projekt Typológia krajiny Slovenskej repu-bliky spracúva v spolupráci s krajinárskymikatedrami viacer˘ch slovensk˘ch univerzít,Slovenská agentúra Ïivotného prostredia. Voväzbe na nové prístupy a poÏiadavky hodno-tenia kumulatívnych úãinkov aktivít v kraji-ne, pri zohºadnení vnímania krajiny ãlovekomje krajinn˘ priestor charakterizovan˘ nielenkomplexom prírodn˘ch ‰truktúr, ale aj kvan-tifikáciou a kvalitatívnym hodnotením kultúr-no-historick˘ch a sociálnych väzieb a ‰truk-túr v krajine. Je preto dôleÏité, aby proces ty-pizácie krajiny prebiehal za ão naj‰ir‰ej úãas-ti odbornej, ale aj laickej verejnosti, aby smedosiahli kºúãov˘ zámer, ktor˘ vychádza zEurópskeho dohovoru o krajine – definova-nie cieºovej kvality krajiny s jej Ïelateºn˘mstavom s prihliadnutím na vyjadrenie miest-nych obyvateºov a ìal‰ích zainteresovan˘chskupín. âo sa t˘ka reprezentatívnych typovkrajiny, záleÏí najmä od zvoleného metodic-kého postupu. Ako príklad môÏem uviesÈ pu-blikáciu Ústavu krajinnej ekológie SAV Re-prezentatívne typy krajiny Slovenska (PeterBezák, Zita Izakoviãová, László Miklós et al.)z roku 2010, kde za vedúce kritériá typizácieboli zvolené morfologicko-polohové typykrajiny (níÏinná, kotlinová a horská krajina).V druhom stupni predov‰etk˘m prevaÏujúce

‰truktúry spôsobu vyuÏitia zeme v t˘chto ty-poch krajiny a v treÈom stupni ‰pecificky vy-brané v˘razné ukazovatele priestorovej ‰truk-túry krajiny – historické krajinné ‰truktúry(napr. vinohradnícka krajina, lúãno-pasien-karská, ãi banícka krajina a pod.).

âo je nevyhnutné urobiÈ na zachovanierôznorodosti Slovenska, ako pracuje inte-grovan˘ manaÏment krajiny?

Pracovná skupina pre integrovan˘ manaÏ-ment krajiny MÎP SR v rámci svojej ãinnos-ti v predchádzajúcom období pracovala na vy-pracovaní a unifikácií databáz informácií okrajine v rámci teraz uÏ zákonom kodifikova-nej Národnej infra‰truktúry priestorov˘ch in-formácií, ão vyústilo v roku 2007 do schvá-lenia jednotného katalógu objektov krajin-no-ekologickej základne. ªudsky povedané,vniesol sa poriadok do ukladania databáz in-formácií o krajine, kde za kaÏdú jednotlivúukladanú informáciu je zodpovedn˘ jedennezameniteºn˘ gestor a táto informácia môÏebyÈ dostupná ìal‰ím uÏívateºom bez toho,aby bol duplicitne míÀan˘ ãas, peniaze a ºuds-ké zdroje na jej opätovné prácne získavanie.

Aké sú moÏnosti zastaviÈ zahusÈovaniemestsk˘ch sídlisk stavbami na úkor zelene,ktorá je potrebná aj kvôli klimatick˘mzmenám?

V minulosti bolo príslu‰nou vyhlá‰kou sta-novené minimálne percento zelene v rámci tejktorej obytnej zóny, alebo sídliska. Toto by saako regulatívum malo do vykonávacích pred-pisov k novému stavebnému zákonu dostaÈ,pretoÏe aj nedávne letné vysoké teploty sa ºu-ìom ºah‰ie zná‰ajú v obytn˘ch domoch a napracoviskách, ktoré sú obklopené vodn˘miplochami a zeleÀou ako v blokoch obklope-n˘ch zabetónovan˘mi parkoviskami a rozpá-len˘m asfaltom frekventovan˘ch mestsk˘ch,ãi vidieckych komunikácií. Ide nielen o za-chovanie biodiverzity, adaptáciu na klima-tickú zmenu, ale aj o zdravotno-hygienickéopatrenia, ktoré majú ìalekosiahly dopad naºudské zdravie a to ako vieme sa za Ïiadne pe-niaze kúpiÈ nedá.

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A S R

Î I V O T N É P R O S T R E D I E

70

SVP oslavuje tohto roku 15. v˘roãie zalo-Ïenia. Ak˘ch bolo t˘ch 15 rokov? Je ãooslavovaÈ?

15 rokov v Ïivote ãloveka je síce e‰te lendorasteneck˘ vek, ale 15 rokov v Ïivote také-ho v˘znamného podniku, ak˘m je Slovensk˘vodohospodársky podnik, ‰. p., je uÏ obdobie,keì dokáÏeme posúdiÈ správnosÈ i oprávne-nosÈ jeho vzniku, vieme pomenovaÈ plusy imínusy a zamyslieÈ sa aj nad jeho ìal‰ouopodstatnenosÈou v takej dôleÏitej sfére, akouje starostlivosÈ o na‰e najväã‰ie prírodné bo-hatstvo – na‰u ãistú a Ïivotodarnú vodu. Slo-vensk˘ vodohospodársky podnik, ‰. p., Bans-ká ·tiavnica nevznikol náhodou. Bol len lo-gick˘m a racionálnym vyústením snáh o lep-‰iu a efektívnej‰iu koordináciu celého vodné-

ho hospodárstva na Slovensku. Dovtedaj‰ie 4samostatné podniky povodí – Povodie Duna-ja, Povodie Váhu, Povodie Hrona a PovodieBodrogu s Hornádom boli totiÏ z ekonomic-kej stránky veºmi rozdielne. Tam, kde mali vy-budované poãetné priehrady a profitovali zpredaja vody na v˘robu elektrickej energie,ako to bolo v Povodí Váhu, tam boli samozrej-me iné ekonomické v˘sledky, ako napríkladv podniku Povodia Hrona, kde takéto moÏnos-ti nemali. TakÏe zlúãením v‰etk˘ch ‰tyrochpodnikov povodí a vytvorením Slovenskéhovodohospodárskeho podniku, ktor˘ vlastne„zastre‰il“ tieto ‰tyri podniky sa podarilo nie-len eliminovaÈ vplyv rozdielnej polohovejrenty, ale vytvorili sa aj optimálne moÏnostina vzájomnú pomoc a koordináciu v‰etk˘chnovovzniknut˘ch od‰tepn˘ch závodov a ichspráv povodí v rámci jedného samostatnéhopodniku. Súãasne sa posilnila aj funkãnosÈ aakcieschopnosÈ podniku poãas povodní a zá-roveÀ sa zlep‰ili aj sociálne istoty v‰etk˘chzhruba 3 500 zamestnancov – vodohospodá-rov. NuÏ a na otázku, ãi je ão oslavovaÈ, mô-Ïem jednoznaãne odpovedaÈ – áno. Bolo todobré rozhodnutie, aj keì sa nám na‰e cielea predsavzatia nepodarilo zrealizovaÈ podºana‰ich predstáv. Ale to uÏ je o inom. Uplynu-l˘ch 15 rokov bolo poznaãen˘ch predov‰et-k˘m nadnormálnymi zráÏkov˘mi hodnota-mi a mimoriadne ãast˘mi a niãiv˘mi povod-Àami, ktoré do znaãnej miery ovplyvnili ajekonomické a finanãné v˘sledky podniku.TaktieÏ sme nedostávali potrebné finanãnéprostriedky na správu a údrÏbu vodohospodár-skeho majetku ‰tátu. To v‰etko malo za násle-dok fakt, Ïe v budovaní protipovodÀov˘chopatrení sme mohli byÈ uÏ podstatne ìalej. Ve-rím v‰ak, Ïe ìal‰ie obdobie nám prinesie ajnové moÏnosti a Slovensk˘ vodohospodárskypodnik sa stane hlavn˘m nositeºom celého vo-dohospodárskeho rozvoja na Slovensku.

VráÈme sa do „horúcej“ prítomnosti. Vakom stave ste podnik prebrali po svojomnástupe na pozíciu generálneho riaditeºa?

Hoci som uÏ pred svojím nástupom dofunkcie generálneho riaditeºa vedel, Ïe pod-nik sa nachádza vo veºmi zlej finanãnej situá-cii, priznám sa, Ïe som v‰ak neãakal aÏ taképroblémy v oblasti ekonomiky, personálnejpráce, verejného obstarávania, realizácie pro-jektov atì., aké som tu na‰iel po predchádza-júcom vedení. E‰te stále objavujeme mnoÏ-stvo nev˘hodn˘ch zmlúv, ktoré sú síce voväã‰ine prípadov „právne ãisté“ , no z pohºa-du hospodárneho nakladania s majetkom ‰tá-tu neprijateºné. Aké je to hospodárenie ‰tát-neho podniku, keì sa rôzne zákazky zadáva-jú cudzím firmám, no pritom vlastní ºudia,ktorí sú to schopní robiÈ, sú nevyuÏití?! Samo-zrejme, Ïe takéto riadenie sa zákonite od-zrkadlilo aj v naru‰en˘ch medziºudsk˘ch vzÈa-hoch. Navy‰e, keì sa v podniku zaãala vytvá-raÈ „elita“ s osobitn˘mi platmi bez objektív-nej pracovnej náplne. To v‰etko sa v‰ak musízmeniÈ a tento proces sme uÏ aj rozbehli. Ne-v˘hodné zmluvy vypovedúvame a z hºadis-ka mzdového ohodnotenia chceme zabezpe-ãiÈ maximálnu spravodlivosÈ so zohºadnenímvzdelania, odbornosti, praxe a pracovnej v˘-konnosti, ale aj so zachovaním zamestnanos-ti. ªudia musia cítiÈ, Ïe sú vyuÏití, ale aj spra-vodlivo ohodnotení.

Z hºadiska ekonomiky podniku musímeur˘chlene skonsolidovaÈ finanãné hospodáre-nie, pretoÏe sa nám môÏe veºmi ºahko staÈ, Ïev prípade ìal‰ích povodní nedokáÏeme zabez-peãiÈ ani tie najzákladnej‰ie potreby. Veì ne-dostatok finanãn˘ch prostriedkov sa zákoni-te odzrkadºuje aj v zastaranom strojovom atechnickom parku, ktor˘ neumoÏÀuje takústarostlivosÈ o zveren˘ majetok ‰tátu, aká bybola potrebná.

15-roãná plavba povodÀami,suchom i finanãn˘mi suchotami

Tohto roku, 1. júla, si pripomenul 15. v˘roãie svojho vzniku jeden z najv˘znamnej‰ích ‰tátnych podnikovna Slovensku – SLOVENSK¯ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, ‰. p., Banská ·tiavnica, ktor˘ ako

‰tátny podnik s celoslovenskou pôsobnosÈou zabezpeãuje správu vodohospodársky v˘znamn˘ch a ìal‰íchvodn˘ch tokov na na‰om území, ako aj správu povodí a ochranu pred povodÀami. Podnik vznikol

v zmysle zákona ã. 111/1990 Z. z. o ‰tátnom podniku zakladateºskou listinou Ministerstvapôdohospodárstva Slovenskej republiky. Na základe reorganizaãnej zmeny v rámci rezortov sa podpisom

delimitaãného protokolu 14. októbra 2003 stalo zakladateºom Slovenského vodohospodárskeho podnikuMinisterstvo Ïivotného prostredia Slovenskej republiky. Okrem hospodárskej funkcie podniku sa tak

naplno rozvíja predov‰etk˘m jeho ochranárska funkcia v protipovodÀovej ochrane, ako aj v starostlivostio vodné zdroje na Slovensku. Slovensk˘ vodohospodársky podnik patrí v súãasnosti medzi najväã‰íchzamestnávateºov. V 25 organizaãn˘ch jednotkách od‰tepn˘ch závodov a správ povodí pracuje zhruba

3 500 pracovníkov. Na ãele podniku vo funkcii generálneho riaditeºa je od 30. mája tohto roku Ing. Marián SUPEK – dlhoroãn˘ skúsen˘ vodohospodár, ktorého Parlamentn˘ kuriér poÏiadal o rozhovor.

Ing. Marián Supek, generálny riaditeº Slovenského vodohospodárskeho podniku, ‰.p., Banská ·tiavnica

71

âo v‰etko podnik zabezpeãuje v súãasnos-ti?

Slovensk˘ vodohospodársky podnik, ‰. p.,je zo zákona ‰tátnym podnikom, ktor˘ v rám-ci celého Slovenska zabezpeãuje správu vo-dohospodársky v˘znamn˘ch a ìal‰ích vod-n˘ch tokov, správu povodí, ochranu pred po-vodÀami, ale napríklad aj údrÏbu a vytyãova-nie plavebnej dráhy na Dunaji. V zastúpení‰tátu zodpovedáme za viac ako 38-tisíc kilo-metrov vodn˘ch tokov, 278 vodn˘ch nádrÏí,21 such˘ch nádrÏí (poldrov), 23 historick˘chvodohospodárskych objektov, 238 hatí, 15plavebn˘ch komôr, vy‰e 3-tisíc kilometrovochrann˘ch hrádzí a 73 ãerpacích a preãerpá-vacích staníc v záplavov˘ch územiach. Namnoh˘ch vodn˘ch tokoch, priehradách,ochrann˘ch hrádzach, ale aj na ãerpacích sta-niciach a rôznych vodohospodárskych ob-jektoch prebiehajú opravy v rámci plánuopráv a údrÏby. Okrem toho realizujeme ajniekoºko investiãn˘ch stavieb, financovan˘chnajmä z európskych fondov, no, ako som uÏspomínal, táto investiãná ãinnosÈ je kvôli ne-dostatku financií veºmi obmedzená a nezod-povedá potrebám na rozsiahle budovanie pro-tipovodÀov˘ch opatrení.

Staãia na zabezpeãenie v‰etk˘ch t˘chtoãinností financie? V akom stave sa naprík-lad nachádzajú existujúce vodohospodár-ske stavby patriace do vlastníctva podni-ku? Kde podnik v tejto oblasti najviac „tla-ãí topánka“?

Finanãné prostriedky, ktoré má nበpodnikk dispozícii, absolútne nepostaãujú. Na akcieprotipovodÀovej ochrany sme za posledné triroky, s v˘nimkou európskych fondov, nedos-tali z prostriedkov ‰tátu, ale ani z environmen-tálneho fondu ani cent. V‰etky úlohy zabez-peãujeme len z vlastn˘ch finanãn˘ch zdrojov,ktoré získavame za regulované vodohospo-

dárske sluÏby, ak˘mi sú odbery z povrcho-v˘ch vôd z vodn˘ch tokov a vodn˘ch nádrÏívrátane pitnej vody z vodárensk˘ch nádrÏí prevodárenské spoloãnosti, ako aj vyuÏívaniehydroenergetického potenciálu, teda odberyenergetickej vody na v˘robu elektrickej ener-gie v hydroelektrárÀach. Práve kvôli nedostat-ku finanãn˘ch prostriedkov je uÏ dlhodobo za-nedbávaná aj starostlivosÈ o vodohospodárs-ke objekty, ktoré prirodzene starnú a vyÏadu-jú si buì men‰ie opravy, alebo i celkovú re-kon‰trukciu. Rekon‰trukciu by v‰ak uÏ potre-bovali aj niektoré ãerpacie stanice, vodné ná-drÏe (tak ako sa nám to prednedávnom poda-rilo na vodnej nádrÏi RuÏín), ale aj hrádze, od-vodÀovacie kanály a pod. Nie je dobré, ak bysa v dôsledku nemoÏnosti rekon‰trukcie tohoktorého zariadenia, alebo stavby ohrozila po-vodÀová bezpeãnosÈ. Ochranu Ïivotov ºudí aich majetku musíme povaÏovaÈ jednoznaãneza svoju prioritu.

Slovensko v posledn˘ch rokoch pravidelnesuÏujú väã‰ie ãi men‰ie povodne. Protipo-vodÀová ochrana obcí a miest v‰ak na-priek obrovsk˘m materiálnym ‰kodám stá-le nie je rie‰ená systémovo. Alebo sa m˘-lim? Je z vá‰ho pohºadu potrebné zmeniÈcelkov˘ komplexn˘ manaÏment protipo-vodÀov˘ch rizík – a ako?

Ak hovoríme o komplexnej systémovejprotipovodÀovej ochrane, tak tú prijala vládauÏ v roku 2000 pod názvom Program proti-povodÀovej ochrany SR do roku 2010. Cel˘tento program bol zameran˘ na rie‰enie kom-plexu protipovodÀov˘ch opatrení vo vodnomhospodárstve, lesníctve a poºnohospodárstve,ktoré sa mali stanoviÈ a pripravovaÈ na zákla-de vedecko-technick˘ch projektov akademic-kej, vedeckej a technickej obce, no rie‰enie t˘-chto projektov bolo z dôvodu nezabezpeãe-nia finanãn˘ch prostriedkov zastavené. Poãas10 rokov realizácie tohto programu sa len vpodmienkach Slovenského vodohospodár-skeho podniku malo naÀ investovaÈ takmer18,5 mld. korún, teda vy‰e 611 mil. eur. Av‰ak ku koncu roka 2011 sa z tejto sumy pre-investovala len necelá tretina – 198 mil. eur.Je preto logické, Ïe väã‰ina z plánovan˘ch in-vestiãn˘ch akcií protipovodÀovej ochranyzostala len „na papieri“. ëal‰ie systémovérie‰enie napæÀa aj smernica Európskej únie o

manaÏmente povodÀov˘ch rizík, ktorá bolaplne transponovaná do na‰ej legislatívy, pre-dov‰etk˘m do Zákona ã. 7/2010 o ochranepred povodÀami. Na jej základe sa mali za-definovaÈ miesta povodÀov˘ch rizík a ohro-zenia, potom sa mali zaãaÈ vytváraÈ mapy zo-brazujúce tie riziká a nakoniec prijaÈ komplex-né plány manaÏmentu povodÀov˘ch rizík.Predchádzajúca vláda v‰ak tento systémov˘vedeck˘ prístup nahradila úplne in˘m projek-tom – Programom revitalizácie krajiny a in-tegrovaného manaÏmentu povodí Slovenskejrepubliky, ktorého gestorom bolo obãianskezdruÏenie ªudia a voda z Ko‰íc, a ktorého ná-plÀou bolo budovanie rôznych prehrádzokna vodn˘ch tokoch, odráÏok na lesn˘ch ces-tách a pod. Samozrejme, nechcem porovná-vaÈ potrebné lesotechnické opatrenia, ktoré satu v minulosti pravidelne robili, ani opatreniav poºnohospodárstve, ku ktor˘m sa treba ur˘-chlene vrátiÈ budovaním drobn˘ch prehrá-dzok a odráÏok so systémov˘mi opatreniamiprotipovodÀovej ochrany. âo je v‰ak smutnej-‰ie, Ïe na Program revitalizácie krajiny savynaloÏilo poãas fungovania predchádzajúcejvlády uÏ zhruba 30 mil. eur, no na serióznyProgram protipovodÀovej ochrany Sloven-skej republiky sa nena‰iel ani cent. Preto smeprivítali rozhodnutie súãasnej vlády o zru‰e-ní Programu revitalizácie krajiny a navrátenísa ku komplexnému systémovému prístupuprotipovodÀovej ochrany tak v lesoch, na po-liach a lúkach, ako aj v celom vodnom hos-podárstve. Tento program bude v‰ak potreb-né aj finanãne zabezpeãiÈ, tak ako to bolostanovené uÏ v roku 2000.

Aká je va‰a spolupráca so starostami do-tknut˘ch miest a obcí a so ZdruÏením miesta obcí Slovenska?

Nበ‰tátny podnik povaÏuje spoluprácu soZdruÏením miest a obcí Slovenska za jednuz najdôleÏitej‰ích. Veì prakticky v‰etky vod-né toky prechádzajú aj cez mestá a obce pri-ãom kaÏdá povodeÀ nás so starostami a pri-mátormi zamestnáva spoloãne. Samozrejme,nemôÏeme sa obmedziÈ len na spoluprácu vkomisiách pri povodniach a vyhlásen˘ch po-vodÀov˘ch aktivitách. Slovensk˘ vodohospo-dársky podnik má v spolupráci so ZMOS-omvypracovan˘ komplexn˘ materiál na rie‰enieprotipovodÀovej ochrany v intravilánoch obcí

Î I V O T N É P R O S T R E D I E

Historické vodné nádrÏe v ·tiavnick˘ch Baniach – v popredí Bakomi, v strede vypustená Vind‰achta poãas rekon‰trukcie predniekoºk˘mi rokmi a v pozadí tajch Eviãka, ktor˘ je uÏ projektovo pripraven˘ na rekon‰trukciu.

Najväã‰ou investiãnou stavbou Slovenskéhovodohospodárskeho podniku za posledn˘ch 15 rokov bola

stavba Bratislava – protipovodÀová ochrana, ktorá si v rokoch 2004 – 2010 vyÏiadala viac ako 33 mil. eur.

SúãasÈou celého systému protipovodÀovej ochrany je ajmobilné hradenie, ktoré dokáÏe zachytiÈ aÏ tisícroãnú

vodu s prietokom 13,500 m3/s. Na porovnanie –beÏn˘ prietok v Dunaji je cca 4 000 m3/s.

72

povodí Dunaja nebolo identifikované ani jed-no jediné miesto povodÀového rizika. Samo-zrejme, Ïe pod takúto priaznivú situáciu sapodpisuje predov‰etk˘m gabãíkovská vodnásústava, ale aj dokonãenie na‰ej najv˘znam-nej‰ej investiãnej akcie za posledn˘ch 15 ro-kov, ktorou bolo vybudovanie protipovod-Àovej ochrany Bratislavy s mobiln˘m hrade-ním, chrániacim na‰e hlavné mesto aÏ predtzv. tisícroãnou vodou.

No a tretia vyhlá‰ka, ktorú budeme musieÈsplniÈ najneskôr do 22. 12. 2015, nám ukla-dá na základe identifikácie povodÀov˘ch ri-zík a vyhotovenia máp povodÀového ohroze-nia a rizík stanoviÈ a vypracovaÈ vhodné cie-le a plány manaÏmentu povodÀov˘ch rizík, skonkrétnymi opatreniami na zníÏenie nepriaz-niv˘ch následkov povodní, zoraden˘ch pod-ºa poradia naliehavosti ich realizácie. Pre lai-ka je to moÏno trocha komplikované, ale jed-noducho povedané – plány manaÏmentu po-vodÀov˘ch rizík budú v podstate strategicképlány jednotliv˘ch ‰tátov v oblasti ochranypred povodÀami na obdobie nasledujúcich‰esÈ rokov.

Odborní pracovníci ná‰ho ‰tátneho podni-ku uÏ na príprave t˘chto máp intenzívne pra-cujú. Náklady na ich vypracovanie a zhoto-venie by podºa zmluvného projektu mali do-siahnuÈ vy‰e 13 mil. 175 tis. eur, z ktor˘chv‰ak viac ako 10 a pol milióna má byÈ uhra-dené z Kohézneho fondu operaãného progra-mu Îivotné prostredie, v rámci prioritnej osiã. 2 Ochrana pred povodÀami.

Aká je va‰a vízia rozvoja podniku v budúc-nosti?

V prvom rade je potrebné stabilizovaÈ ne-priaznivú finanãnú situáciu ná‰ho podniku vroku 2012. Musíme stabilizovaÈ pracovné ko-lektívy a vrátiÈ odborníkov do riadiacich funk-cií. Podniku a jeho zamestnancom je potreb-né vrátiÈ vodohospodársku ãesÈ, pretoÏe n቉tátny podnik bol v predchádzajúcom obdo-bí spájan˘ s rôznymi kauzami (napríklad kau-za popolãeka) a nev˘hodn˘mi a pochybn˘mizmluvami. V spolupráci s na‰ím zakladateºom– Ministerstvom Ïivotného prostredia SR –musíme vytvoriÈ podmienky na zabezpeãenieriadneho fungovania podniku uÏ v budúcomroku tak, aby bola postupne aj v ìal‰ích ro-koch zabezpeãená riadna starostlivosÈ o zve-ren˘ majetok ‰tátu. Je nevyhnutné obnoviÈmateriálno-technické zázemie, najmä zasta-ran˘ a poruchov˘ strojov˘ park a dôsledne vy-uÏiÈ v‰etky zdroje na financovanie projektovprotipovodÀovej ochrany. V súãinnosti s poº-nohospodármi a lesníkmi, ale aj mestami a ob-cami prehæbiÈ spoluprácu pri niektor˘ch spo-loãn˘ch postupoch protipovodÀovej ochrany,no a v spolupráci s ministerstvom Ïivotnéhoprostredia pripraviÈ aj ìal‰iu novelizáciu le-gislatívy v oblasti vodného hospodárstva, naj-mä v súvislosti so správou povodí. Ide totiÏo to, Ïe SVP, ‰. p., je síce v zastúpení ‰tátusprávcom povodia, ale na to, aby moholovplyvniÈ konanie jednotliv˘ch uÏívateºovúzemia nemá vlastne k dispozícii Ïiadne pro-striedky. Je teda potrebné vytvoriÈ aj úãinn˘právny nástroj, aby sme, napríklad, cudziemuvlastníkovi pozemku mohli nariadiÈ dodrÏia-vanie potrebn˘ch protipovodÀov˘ch opatre-ní, respektíve opatrení na ochranu vodnéhozdroja.

a miest, ktor˘ je základn˘m v˘chodiskov˘mmateriálom pri stanovovaní priorít protipo-vodÀovej ochrany miest a obcí. Napríklad,pred niekoºk˘mi t˘ÏdÀami sme dokonãili prá-ce na rieke Hornád v Spi‰skej Novej Vsi,ukonãená bola aj ochranná hrádza v Kalino-ve v okrese Luãenec, ktorá chráni pred roz-vodnen˘m Ipºom, momentálne prebieha v˘-stavba suchého poldra nad obcou Dobrá Nivav okrese Zvolen, ktor˘ bude slúÏiÈ na zachy-tenie potenciálnej povodÀovej vlny na Dob-ronivskom potoku, ìalej v˘stavba protipo-vodÀov˘ch opatrení na Dolinskom potoku vKluknave ako aj rekon‰trukcia ãerpacej sta-nice vnútorn˘ch vôd v Kopãanoch. ëal‰í pol-der bude v Klátovej Novej Vsi na Hradskompotoku v povodí rieky Nitry v okrese Parti-zánske, s ktorého budovaním sa zaãalo vpredchádzajúcich dÀoch, no a such˘ polderpribudne aj v obci Slatina na toku Slatina ne-ìaleko Dudiniec, kde mali uÏ v minul˘ch ro-koch skúsenosti s prívalov˘mi daÏìami.Onedlho sa zaãne aj s v˘stavbou protipovod-Àov˘ch opatrení na potoku Jel‰ovka v Ipeº-skom Sokolci, na toku âierny Hron v Hron-ci, ìalej v koryte Myjavy v Turej Lúke a naviacer˘ch miestach najmä na v˘chodnomSlovensku. Na rekon‰trukciu sú uÏ priprave-né aj dva historické „tajchy“ – Eviãka v obci·tiavnické Bane a Dolnohodru‰sk˘ tajch vobci Hodru‰a-Hámre.

Existujú nejaké legislatívne prekáÏky no-v˘ch prístupov a rie‰ení? Ako pokraãujepríprava projektu „Plán manaÏmentu po-vodÀového rizika povodí vodn˘ch tokovSlovenska“?

Legislatívne prekáÏky v rámci starostli-vosti o vodné zdroje ale aj na zabezpeãova-

nie protipovodÀovej ochrany nie sú Ïiadne.Celková koncepcia protipovodÀovej ochranyna Slovensku, ako som uÏ spomínal, je danáimplementáciou Smernice Európskeho spolo-ãenstva ã.60 z roku 2007 o hodnotení a ma-naÏmente povodÀov˘ch rizík, ktorá bola zá-konom ã. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povod-Àami transponovaná do právneho poriadkuSlovenskej republiky. To znamená, Ïe tak no-velizovan˘ Zákon o vode ã. 364/2004 Z. z.,ako aj spomínan˘ zákon o ochrane pred po-vodÀami vytvárajú dostatoãn˘ legislatívnyrámec na zabezpeãovanie starostlivosti o vo-dohospodársky majetok ‰tátu. OpäÈ v‰ak zdô-razÀujem – jedinou prekáÏkou je len nedosta-tok potrebn˘ch financií na realizáciu v‰et-k˘ch plánovan˘ch opatrení, ãi uÏ investiãné-ho charakteru, alebo nevyhnutnej údrÏby.

Pokiaº ide o „Plán manaÏmentu povodÀo-v˘ch rizík povodí vodn˘ch tokov Slovenska,ten realizujeme v súlade s tromi základn˘mivyhlá‰kami, vypl˘vajúcimi zo zákona oochrane pred povodÀami. Je to vyhlá‰ka opredbeÏnom hodnotení povodÀov˘ch rizík aich prehodnocovaní, vyhlá‰ka o vyhotovenímáp povodÀového ohrozenia a povodÀovéhorizika a vyhlá‰ka o obsahu, prehodnocovanía aktualizácii plánov manaÏmentu povodÀo-vého rizika. V súlade s prvou vyhlá‰kou smeuÏ vlani identifikovali 559 oblastí na Slo-vensku, ktoré môÏeme oznaãiÈ ako oblasti sv˘skytom v˘znamného povodÀového rizika.Tieto oblasti predstavujú takmer 1 200 kmvodn˘ch tokov.

Na základe druhej vyhlá‰ky budeme musieÈpre tieto rizikové oblasti najneskôr do 22.decembra 2013 vyhotoviÈ mapy povodÀové-ho ohrozenia, ktoré zobrazia rozsah záplav da-ného územia s rôznou frekvenciou opakova-nia sa a mapy povodÀového rizika, ktoré zaseznázornia pravdepodobné následky povodnína obyvateºstvo, hospodárske aktivity, Ïivot-né prostredie i kultúrne dediãstvo. A len na ilu-stráciu, ak sme v ãiastkovom povodí Dunaj-ca a Popradu identifikovali 31 oblastí povod-Àového rizika a v ãiastkovom povodí Bodro-gu dokonca 129, tak napríklad v ãiastkovom

Î I V O T N É P R O S T R E D I E

KaÏdá povodeÀ preveruje aj schopnosti, úsilie a zodpovednosÈvodohospodárov. Av‰ak v máji 2010 neuchránilo hrádzu rieky

Ondavy pri Trebi‰ove ani jej zvy‰ovanie tzv. vrecovaním.Vodn˘ Ïivel ju prelial, pretrhol a takmer zalial cel˘ Trebi‰ov.

73

N Á R O D N Á R A D A S R

Ako prijali ºudia z vá‰ho najbliωieho okolia– povedzme príbuzní, kolegovia z pracovis-ka alebo priatelia – informáciu, Ïe ste sa sta-li poslankyÀou?

Myslím si, Ïe to oãakávali... A keì sa dozve-deli, Ïe som sa poslankyÀou naozaj stala, boliradi a privítali to.

A uÏ vás niekedy aj poÏiadali, aby ste sa za-sadili za tak˘ návrh zákona, ktor˘ je podºanich dôleÏit˘ a dobr˘?

Áno, samozrejme. Najmä v prvom obdobímôjho poslancovania som ich návrhy aj ãastouplatnila a priamo som ich text tvorila na zákla-de rôznych pripomienok, a nielen od známychalebo príbuzn˘ch, ale v podstate aj od cudzíchºudí. Keì sa dozvedeli, Ïe národná rada ideprijímaÈ nejak˘ zákon, veºakrát mi písali a pria-mo chceli, aby som do urãit˘ch zákonov so svo-jimi námetmi vstupovala. A dva zákony som vminulom období aj predkladala.

Úspe‰ne?Áno, obidva zákony boli úspe‰ne schválené

národnou radou. Najmä jeden zo zákonov, kto-r˘ som predkladala spolu s Borisom Zalom, keìbol e‰te poslancom na Slovensku (Boris Zala jeteraz poslancom v Európskom parlamente), bolveºmi blízky môjmu srdcu, pretoÏe zákon ofi-ciálne kon‰tatuje, Ïe „Alexander Dubãek samimoriadne zaslúÏil o demokraciu, o sloboduslovenského národa a o ºudské práva“. Zákonteda uznal zásluhy Alexandra Dubãeka o demo-

kratizáciu Slovenska, a keìÏe ja som pôvodnásociálna demokratka – ja som sa vlastne v rám-ci integrácie stala ãlenkou strany Smer-Sociál-na demokracia – a Alexander Dubãek bol ajpredsedom Sociálnej demokracie na Slovens-ku. Tento zákon som ozaj predkladala s presved-ãením, Ïe osobnosÈ Alexandra Dubãeka treba naSlovensku takouto formou aj v súãasnosti pri-pomenúÈ.

Myslíte si, Ïe e‰te si vôbec na neho niekto spo-menie, na túto jedineãnú, ba priamo v˘ni-moãnú postavu slovenského verejného Ïivo-ta 20. storoãia?

ZúãastÀujem sa kaÏdoroãne na básnickej sú-ÈaÏi detí z celého Slovenska – táto súÈaÏ sakoná vlastne pod zá‰titou Spoloãnosti Alexand-ra Dubãeka – a na t˘ch mal˘ch deÈoch vidím,Ïe áno. Îe e‰te rezonuje toto meno. A pevne ve-rím, Ïe bude rezonovaÈ aj v budúcnosti. Pred-sa, ak ho tak z celej du‰e uznávajú v zahraniãí,bolo by hanbou, keby sme si na neho nespome-nuli my na Slovensku, rovnako ako na ·tefáni-ka a rovnako ako na ·túra.

V ãom má vôbec Dubãek najväã‰ie zásluhy,okrem t˘ch oficiálnych, ktoré ste uÏ spome-nuli?

Ukázal, Ïe aj politika sa dá robiÈ pre ºudí, uká-zal to svojim Ïivotom, ktor˘ bol cel˘ pre ºudía za ºudí. Proste, ºudia, keì boli blízko pri Àomalebo keì ho poãúvali, cítili, Ïe z neho nieão vy-Ïarovalo, a preto za ním aj i‰li. âiÏe Dubãek ur-ãite mal v sebe charizmu, ktorou dokázal upú-taÈ verejnosÈ a ºudia mu dôverovali, ão je veº-mi dôleÏité, pretoÏe niã tak nedokáÏe národspojiÈ, ako dôvera k nejakému politikovi, ão ve-ºakrát na Slovensku ch˘ba.

Je nejak˘ viditeºn˘ rozdiel medzi Smeromalebo takouto nejakou podobnou veºkou stre-doeurópskou ºavicovou stranou a medzi vy-hranenou, v˘razne deklarovanou sociálnode-mokratickou stranou? Myslíte si, Ïe na Slo-vensku e‰te funguje zaraìovanie Smeru kplnokrvn˘m ºavicov˘m sociálnodemokratic-k˘m stranám, alebo sa uÏ tieto navonok de-klarované, teda nahlas vyhlasované ideolo-gické stranícke atribúty rozpl˘vajú?

Myslím, Ïe sa základné idey sociálnej demo-kracie aj oficiálne prezentujú a dokonca bysom povedala, Ïe sa v politike Smeru-SD pre-zentujú ãoraz jasnej‰ie. Samozrejme, vÏdy sa

musí vychádzaÈ z konkrétnej situácie presne de-finovaného toho ãi onoho ‰tátu, veì, dajmetomu, my máme podstatne konzervatívnej‰ieobyvateºstvo, ako je beÏné v krajinách strednejEurópy, takÏe sa to prejavuje aj v urãit˘ch po-litick˘ch krokoch sociálnej demokracie, ale tiezákladné veci, ktoré charakterizujú sociálnudemokraciu, sa urãite napæÀajú aj v slovenskejpolitike.

Skôr by som povedal, Ïe dnes sa uÏ ani veº-mi nehovorí o sociálnych demokratoch ale-bo liberálnych demokratoch, teda o ºaviãia-roch alebo praviãiaroch, pretoÏe pre väã‰i-nu obãanov to nie je dôleÏité alebo pov‰im-nutiahodné.

Na jednej strane je to v‰ak aj pozitívne, Ïeobyvateºstvo nemá medzi sebou nejaké vy-ostrené hrany, ale na druhej strane urãité roz-dielne ãrty sú tu, aj keì ich na plné ústa navo-nok nepomenúvame, ale v reálnej politike saprejavujú.

A vy sa hrdo hlásite k sociálnej demokracii?Áno, ja som od roku 1990 bola jednou z pr-

v˘ch ãleniek sociálnej demokracie na Slovens-ku, bola som vtedy e‰te mladé dievãa a môÏempovedaÈ, Ïe som stále o t˘chto ideách a hodno-tách bola presvedãená a dodnes som presved-ãená. Moje zm˘‰ºanie sa nezmenilo – ani sa ne-malo preão –, takÏe môj svetonázor je dlhodo-bo jasn˘ a môj Èah – v politickej praxi ním in‰-pirovan˘ – zaruãene aj zostane.

Politické strany v Európe s jasne formulova-nou charakteristikou fungujú uÏ desaÈroãia.Myslíte, Ïe napríklad aj Smer vo svojej sta-bilnej pozícii, akú má teraz, vydrÏí dlho, po-vedzme do konca 21. storoãia, alebo aspoÀ dopolovice?

Ak˘ bude ìal‰í ideologick˘ a politick˘ v˘voj– nemyslím teraz konkrétne iba na Slovensku,ale vôbec celosvetovo – a ako sa budú transfor-movaÈ najvplyvnej‰ie strany, to je veºmi ÈaÏkoprejudikovaÈ, ale ich základné ãrty urãite osta-nú.

Poslanecké kluby si teda zakladajú na ideo-lógii, ktorú v parlamente v pléne na plnéústa vyhlasujú, o ktorú sa opierajú a ktorúpresadzujú...?

Keby sa toho nedrÏali, ako by mohli inak fun-govaÈ? Musia byÈ urãité rámce, v ktor˘ch sa po-

Rozdiely medzi Smerom a európskymi SD

O veºkej ãasti z 83 poslancov Smeru moÏno – iste dosÈ zjednodu‰ujúco a nepresne – povedaÈ, Ïe sú ºaviãiari. Ale v˘znamnú skupinu z nich moÏno doslova oznaãiÈ za sociálnych demokratov. Tento v˘stiÏn˘

a priliehav˘ prívlastok patrí napríklad dlhoroãnej poslankyni – a v súãasnosti uÏ aj podpredsedníãkeParlamentného zhromaÏdenia Rady Európy – Oºge NACHTMANNOVEJ. Patrí medzi t˘ch pracovit˘ch

a svedomit˘ch ãlenov NR SR, ktorí s úplnou samozrejmosÈou si plnia v‰etky svoje úlohy a nevynechávajú anizasadnutia pléna a v˘borov (V bor pre vzdelávanie, vedu, mládeÏ a ‰port, V bor pre nezluãiteºnosÈ funkcií,

V bor pre európske záleÏitosti). Rozhovor s Àou viedol publicista Ernest Weidler.

74

N Á R O D N Á R A D A S R

hybujeme, urãitá hodnotová sféra, ktorá vy-medzuje a aj definuje kaÏdú politickú komuni-tu, pretoÏe bez takejto ohraniãenosti, myslím si,by Ïiaden klub nemohol fungovaÈ. Viete, kon-krétna politika sa robí vlastne cez prizmu t˘chtoideí, ãiÏe bez toho by to ne‰lo.

UÏ ste vôbec niekedy odmietli hlasovaÈ za nie-ão, ão v klube niektorí va‰i stranícki kolego-via navrhovali a vehementne presadzovali, aão ãakali, Ïe budete aj vy podporovaÈ, hocivám sa to nepozdávalo, a preto ste bolizdrÏanlivá?

Myslím si, Ïe mám dostatoãnú slobodu amám moÏnosÈ presviedãaÈ kolegov o svojom ná-zore. Ak s nieãím mám problém a ak ostatn˘chnepresvedãím, tak myslím, Ïe to rovnako fun-guje v‰ade v demokracii – Ïe totiÏ men‰ina sapodriadi názoru väã‰iny. Ale zasa nemôÏempovedaÈ, Ïe by som nemohla hlasovaÈ v súladeso svojim svedomím. A ja sa práve snaÏím zakaÏdú cenu hlasovaÈ v súlade so svojim svedo-mím.

A keì sa predsa len podriadite, cítite na du‰iÈarchu?

Zatiaº som nemala tak˘ problém, Ïe by somsa takto silou-mocou podriadila. Nie, nikdy.Nemala som ten problém.

To je zaujímavé kon‰tatovanie, najmä keìvezmeme do úvahy, Ïe ste poslankyÀou vparlamente uÏ dlhé roky...

Tak, 4 roky som bola ãlenkou parlamentu vtom prvom období od roku 2006, a teraz somzaãala nanovo, po jeden a pol roãnej pauze.

Ako poslankyÀa ste mali niekedy z nieãohostrach alebo trému?

Nie, myslím, Ïe nie. âlovek, samozrejme,prirodzenú trému niekedy má, hlavne keì chcedruh˘ch o nieãom presvedãiÈ a pre nieão získaÈ,vtedy asi nastupuje trochu taká ani nie tréma,ale skôr pokora pred publikom, pretoÏe keìãloveku na tom veºmi záleÏí a, ako som pove-dala, chce ºudí získaÈ pre to, ão povaÏuje za dob-rú vec, tak vtedy ním moÏno zatrasie trochu tak˘strach. Ale keìÏe ja som vysoko‰kolsk˘ peda-góg a za roky praxe som zvyknutá hovoriÈ predpublikom, tak myslím, Ïe som to zvládala.

ëal‰ia otázka pre vás asi nebude ºahká, res-pektíve nebude sa vám na Àu ºahko odpove-daÈ, ale skúsim ju aj tak vysloviÈ: Re‰pektu-je názory tak˘ch skúsen˘ch poslancov, akoste vy, predseda va‰ej strany Robert Fico?

Myslím, Ïe áno. Máte pravdu, na to sa veº-mi ÈaÏko odpovedá, ale e‰te som nikdy nema-la pocit nejakého zjavného nesúladu s nieãím,z ãoho by vznikol problém medzi mnou a pred-sedom na‰ej strany. Robert Fico re‰pektujemoje názory a moju odbornosÈ.

A sú vo va‰om veºkom poslaneckom klubetakí, ktorí by pochybovali o spoloãenskom,ale aj súkromnom vplyve predsedu, aleboktorí by priamo nedôverovali predsedovi?

Nie, nie, rozhodne nie. Nበpredseda urãitemá autoritu.

âo ju, podºa vás, najviac vytvára?Myslím si, Ïe cítiÈ z neho ºudskosÈ, myslím

si, Ïe je ochotn˘ poãúvaÈ, ão mu druhí vravia,ale rovnako vie niekedy, keì treba, veºmi razant-

ne zakroãiÈ. TakÏe toto obidvoje vytvára, ne-viem to lep‰ie sformulovaÈ, predstavu o ãlove-ku, ktor˘ má charizmu, teda schopnosÈ získa-vaÈ jedinca pre nejaké hodnotné idey, a súãas-ne viesÈ celú skupinu alebo ju ovplyvÀovaÈ si-lou svojej osobnosti. A to je, myslím si, prvávec, ktorú musí úspe‰n˘ politik maÈ. Predsedastrany musí dokázaÈ osloviÈ ºudí ako voliãov, alerovnako osloviÈ aj ºudí politicky blízkych, abyz nich boli dobrí spolustraníci. A toto on – tie-to dve dôleÏité schopnosti – Robert Fico má. Ak tomu e‰te treba pridaÈ jeho pevnú vôºu, pra-covitosÈ a ºudskosÈ, ale aj, keì treba, ráznosÈ.

Nezdá sa vám, Ïe v súãasnosti je sociálna de-mokracia v Európe uÏ dlhé roky aÏ na dru-hom mieste, pokiaº ide o jej politické posta-venie?

Nezdá sa mi, práve naopak, myslím si, Ïe prá-ve naberá druh˘ dych. Keì si vezmete posled-né ekonomické fórum v Davose, tam z úst po-predn˘ch predstaviteºov davoského fóra zazne-lo, Ïe v koncoch je práve ekonomick˘ libera-lizmus. TakÏe my‰lienky sociálnej demokraciesa ukazujú ako my‰lienky, ktoré pretrvávajúroky a budú aktuálne, alebo dokonca e‰te ak-tuálnej‰ie v budúcnosti, a to v celosvetovej po-litike.

Ale obãania sa, podºa mÀa, dosÈ vyh˘bajú ne-jakému vyhranenému pohºadu na akúkoºvekideológiu.

S t˘m by som súhlasila a vlastne by to boloaj správne, aby, ako sme uÏ vraveli, tie hranymedzi politick˘mi subjektmi neboli veºmi ostré.Treba konzekventne rozli‰ovaÈ len urãité princí-py fungovania ekonomiky, ktoré sa rôznia pod-ºa jednotliv˘ch politík, ale aby sme ich odde-ºovali ostr˘mi hranami, tak to uÏ asi nikdy ne-bude.

A je vôbec pre ºudstvo potrebné, aby kúsko-valo seba samo v‰elijak˘mi umel˘mi roz-hraniami? Nie je ºudstvo oveºa ìalej? Respek-tíve bliωie k spoloãn˘m ambíciám a predsav-zatiam? V 19. a v 20. storoãí áno, vtedy in-dividuálnosÈ mnoh˘ch ideologick˘ch dekla-rácií bola dôleÏitá, lebo práve ony ovplyvÀo-vali cel˘ spoloãensk˘ i politick˘ Ïivot, ale vt˘chto rokoch uÏ nieto krajiny v Európe,ktorá by sa nejako príli‰ vehementne domá-hala takého alebo onakého svetonázorovéhosmerovania.

Nie je to v‰ak také jednoduché, ako by sa tomohlo z va‰ich náhºadov zdaÈ. Hrany sa naozajstierajú, do popredia nevystupuje Ïiadna ostrákonkurencia, v mnoh˘ch otázkach dokáÏu po-litické strany nájsÈ dokonca zhodu, ale stále tubudú – a to moÏno tieÏ nie je zle – rozliãné ná-zory na rie‰enie komplikovanej situácie v spo-loãnosti. KaÏd˘ z nás vy‰iel z urãitého sociál-neho prostredia, Ïil v urãitom kolektíve, vyras-tal pod vplyvom urãit˘ch dajme tomu stereoty-pov vnímania reality, máme rôzne hodnoty,veì práve v tom je to krásne, Ïe kaÏd˘ mámesvoje predstavy o fungovaní spoloãnosti, o fun-govaní ekonomiky a snaÏíme sa o t˘chto na‰ichpredstavách presviedãaÈ verejnosÈ. A to bude takaj naìalej, inak to nemôÏe byÈ, veì nemôÏumaÈ v‰etci úplne rovnak˘ názor.

Ale nejaké do oãí bijúce vyhranenosti ºudiauÏ ani veºmi nehºadajú.

Ak sú niekde názory vyhranené, tak je to prá-

ve v ekonomike. Aj musia byÈ, lebo ak mámenázor na jednej strane, Ïe trh v‰etko vyrie‰i, ana druhej strane hovoríme o tom, Ïe nie, takoboje môÏe byÈ pravda, ale je z toho napokonaj tvrdá kolízia. Ja by som to tro‰ku poÀala z ta-kého filozofického hºadiska: moÏno by to bezv˘hrad platilo a fungovalo vtedy, keby v ‰táteboli v‰etko vysoko osvietení inteligenti, ale vopaãnom prípade nie. UÏ kedysi dávno sa ho-vorilo, Ïe ãlovek, Ïiaºbohu, je ãloveku vlkoma proste aj z toho dôvodu má regulácia ‰tátu svo-je opodstatnenie. A k˘m sa to nezmení, tieto roz-pory budú.

Málokde to vidno tak vyhranene, ako pove-dzme v cirkevn˘ch a vôbec náboÏensk˘ch an-tagonizmoch. Ani tam uÏ v posledn˘ch ro-koch neplatia striktné zásady a princípy, vy-Ïadujúce, aby sa úplne zotrela konfrontáciamedzi jednotliv˘mi ºudsk˘mi skupinami. Vi-díte, Ïe teraz sa aj na Slovensku zdá, ako byv súãasn˘ch rozporoch a sporoch i‰lo o pod-statu katolíckej cirkvi, ale – podºa mÀa –takmer vôbec nejde o smerovanie vyhrote-n˘ch náboÏensk˘ch tendencií.

Áno, je tu zjavn˘ jasn˘ prechod od dogma-tizmu k zdravému pragmatizmu. Myslím, Ïe sato prejavuje vo v‰etk˘ch sférach spoloãnosti,vrátane cirkvi, ale ten vami naznaãen˘ prechodod rigidn˘ch k beÏn˘m prejavom ºudského spo-luÏitia nás posúva niekam inam – a zaãalo sa touÏ pôsobením Jána Pavla II. ako ozaj osviete-ného pápeÏa. Mimochodom, kaÏd˘ ãlovek chceniekam patriÈ. A aj kaÏd˘ niekam patríme. KaÏ-d˘ sme sa narodili do urãitej rodiny, do urãitejkonfesie, do urãitého regiónu, takÏe kaÏd˘ z násje niekde zasaden˘. KaÏd˘ máme nieão iné za-Ïité, stereotypy nás ovplyvÀujú a vÏdy budú.Pokiaº ide o slovensk˘ parlament, keì vzbæknunejaké polemiky, ja by som bola veºmi rada,keby bolo jasne cítiÈ dajme tomu vo vystúpenína‰ich poslancov, Ïe sú sociálni demokrati. Asom veºmi rada, Ïe to zväã‰a aj cítiÈ.

TakÏe, keì to v‰etko zhrnieme, vy sa dáva-te niek˘m – v dobrom slova zmysle – ovplyv-ÀovaÈ, keì idete o nieãom hlasovaÈ?

Ja myslím, Ïe áno. Dávam sa ovplyvÀovaÈ,ale argumentmi. UÏ sa stalo, Ïe som bola onieãom presvedãená, ale pod silou argumentovniekoho iného som uznala, Ïe tie jeho sú prav-divé. Je známe, ão povedal svojho ãasu známyãesko-slovensk˘ pediater profesor ·vejcar: Lenhlupák nemení svoje názory. Jedna vec je me-niÈ hodnoty, lebo hodnoty, myslím, majú byÈ stá-le, ale názor, ão je úplne pochopiteºné, rad‰ejzmením, keì zistím, Ïe som sa m˘lila. A kedyto zistím? Keì ‰tudujem, keì sledujem realitu,keì pozorujem ºudí a keì ich poãúvam.

A ako vnímate pravidelné politické diskusie,ktoré sú raz t˘Ïdenne v televíziách? Je to onázoroch, alebo je to len o presadení neja-k˘ch ideológií za kaÏdú cenu?

Je to v prvom rade a malo by to byÈ v prvomrade o názoroch.

T˘m svojim, ktorí sú blízki sociálnej demo-kracii, aj drÏíte palce, aby v t˘ch diskusiáchvyhrali? Aby uspeli?

Áno, samozrejme, veì ãlovek je tvor súÈaÏi-v˘ a keìÏe ja osobne vyznávam sociálnodemo-kratické hodnoty, tak chcem, aby tieto názoryvyhrali.

75

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E

Kedysi uprostred minulého storoãia Slovens-ko neprekypovalo uznaniahodnou mierou kul-túrnych, umeleck˘ch a intelektuálnych hodnôt.MoÏno si z ãasu na ãas zaslúÏili pozornosÈ niek-torí v˘tvarníci (usídlení najmä v ParíÏi) alebo,sem-tam, skladatelia váÏnej hudby, ale ani tí ni-jako podstatne nezasiahli ‰ir‰iu verejnosÈ, pri-najmen‰om nie tak, ako si dokázali získaÈ nie-len âechov, ale aj obdivovateºov hudby na ce-lom svete Bedfiich Smetana ãi Antonín Dvofiák(v druhej polovici 19. storoãia).

Bolo by v‰ak neoprávnené, ba aÏ sebauráÏ-livé tváriÈ sa, Ïe sa v nov‰ích ãasoch nepredra-li do popredia zadriemaného Slovenska Ïiadneinteligentné, vzdelané a umelecky talentovanéindividuality, ktoré by pribliÏovali ÈaÏko sa pre-búdzajúcu krajinu ku kreatívnej vyspelosti eu-rópskeho kontinentu. Napokon sa totiÏ predsalen v polovici 20. storoãia prekvapujúco v˘raz-ne prebila zo ‰era niekoºk˘ch konvenãn˘ch pro-fesionálnych divadiel skupina umelcov, ktorásíce tieÏ sprvu (1930 – 1940) veºmi nenaznaão-vala, Ïe môÏe obãanom tejto krajiny otvoriÈokná do ‰tandardného európskeho priestoru slo-bodnej umeleckej tvorivosti, ale v priebehu ro-kov po 2. svetovej vojne kon‰truktívny rozletuvoºnil ich umeleckú du‰u k jedineãn˘m preja-vom slobodnej vôle. Tento skok – najmä v Bra-tislave, ale obãas aj mimo nej – sa takmer ne-badane, ale veºmi v˘razne odohral práve vtedy,keì ostatné umelecké v˘boje nemilosrdne ‰krtilsocialistick˘ realizmus – teda znásilnená tvor-ba, oklie‰tená komunistickou ideológiou a(polo)cenzúrou.

Z neveºmi uznávan˘ch komediantov – z her-cov a ìal‰ích divadelníkov – sa za pomernekrátky ãas stali re‰pektovaní umelci, ktorí pre-vetrali zatuchnuté zdanlivo umelecké prostredie.

Nechceme príli‰ preceÀovaÈ aktivity práve tej-to skupiny tvoriv˘ch autorít, ale o spoloãenskomdosahu ich tvorivosti vari najlep‰ie svedãí to, Ïemali prinajmen‰om rovnaké spoloãenské posta-venie a uznanie, ako ãeskí herci, a tí patrili me-dzi dominantné individuality ãeského kultúrne-ho prostredia. Dalo by sa to sformulovaÈ aj tak,Ïe PraÏská jar 1968 sa rovnakou mierou opie-rala nielen o svojich vlastn˘ch divadelníkov, aleaj o slovensk˘ch. Bola to teda nezanedbateºnásila.

Mimochodom, ísÈ do divadla uÏ neznamena-lo náv‰tevu lacného podniku na úrovni nejakejkrãmy, ale predstavovalo spoloãenskú aktivitu,ktorá nebola analogická so Ïiadnou inou. TotiÏv tej chvíli, ako hovorím o potencii a ãinorodos-ti slovenského herectva a divadelníctva ako ta-kého, nemôÏem nepripomenúÈ úspech, o ktor˘sa zaslúÏila práve táto tvorivá partia: bez sloven-sk˘ch hercov a desiatok slovensk˘ch scénick˘ch– dramatick˘ch kreatívnych tvorcov by tento fe-nomén, ktor˘ zaznamenal najv˘raznej‰í dlhodo-b˘ záujem slovensk˘ch, ale aj ãesk˘ch divákovo umelecké programy slovenskej televízie, tedao inscenácie, uvádzané od zaãiatku 60. rokovpod hlaviãkou Bratislavské pondelky, jedno-ducho neexistoval.

Aby sme komplexnej‰ie informovali ãitate-ºa o t˘chto svojím spôsobom neopakovateºn˘chpondelkoch, pridajme e‰te, Ïe sa zaãali vysie-laÈ kedysi v roku 1959 najskôr ako priame pre-nosy zo SND a aÏ postupne bratislavská televí-zia pre‰la na televízne inscenovanie dramatic-k˘ch predlôh. Pamätníci si iste spomínajú, Ïeniekoºko rokov sa v‰etko vysielalo priamo, tedanaÏivo – z b˘valej telocviãne na Zochovej uli-ci. TakÏe technické a scénické podmienky boliv podstate na amatérskej úrovni. Zato dramatur-gia a vizuálna podoba inscenácií mali na svojudobu ãasto nadpriemernú úroveÀ. „Herci SNDa ‰piãkoví herci krajov˘ch divadiel dosahovalivtedy nadpriemerné v˘kony v rámci strednej Eu-rópy“ (scénick˘ v˘tvarník Valerián StraÏovec).

Hoci chceme oprávnene hovoriÈ o jedineã-n˘ch v˘konoch hercov, nemôÏeme vynechaÈfakt – ak chceme podãiarknuÈ, o ão v‰etko pri-pravil slovensk˘ národ a ‰peciálne jeho kultú-ru komunistick˘ reÏim –, Ïe napríklad architekt,ktorého citujeme, musel v roku 1968 opustiÈ Slo-vensko a odísÈ do Kanady, na ão doplatilo v pr-vom rade Slovensko, ktoré na StraÏovca dnes uÏtakmer zabudlo. Ten po „PraÏskej jari“ odi‰ieldo severnej Ameriky, kde Ïije doteraz, pretoÏesa hneì presadil ako individualita v tamoj‰ej TVspoloãnosti CBC. A napríklad v roku 1988 prá-ve on vytváral scénick˘ koncept pre otvárací azávereãn˘ ceremoniál ZOH v kanadskom pro-vinãnom centre Calgary.

VráÈme sa v‰ak koneãne k jadru na‰ej glosy,teda k vzostupu slovensk˘ch hercov, pretoÏe st˘m súvisí aj 20 – 30-roãn˘ lesk tejto elitnej sku-piny umelcov. Boli to ºudia, ktorí mali popriúctyhodnom dramaticko-umeleckom talente ajnezanedbateºn˘ spoloãensk˘ cit, teda porozume-

nie pre potreby slovenského spoloãenstva, ale– chvalabohu – aj rozvinut˘ intelekt, ktor˘mzveºaìovali svoje „komediantstvo“. Bola to sku-pina skutoãne ‰iroká, nik si ju nemohol nev‰im-núÈ a v istom zmysle bola najv˘raznej‰ím pilie-rom slovenskej národnej kultúry a, hlavne, slo-venského umeleckého majstrovstva.

Z desiatok pozornosti hodn˘ch individualítvyzdvihnime aspoÀ ‰tyri veliãiny: Karol Macha-ta, Ladislav Chudík, Ctibor Filãík a Gustáv Va-lach. KaÏd˘ z nich bol – a musel byÈ, ak homáme povaÏovaÈ za neopakovateºného profesio-nála – úplne in˘ formát, kaÏd˘ dokázal na tisícspôsobov zrealizovaÈ v‰etko, ão od neho drama-tick˘ text (a teda aj divadeln˘, rozhlasov˘, fil-mov˘ a televízny a reÏisér ãi dramaturg) vyÏa-doval. Niã nebolo pre nich nesplniteºné a niã ne-bolo natoºko ÈaÏké, aby nevynaloÏil maximumúsilia pre zdarnú premenu akejkoºvek zmyslu-plnej poÏiadavky na nezabudnuteºn˘ v˘kon.

Samozrejme, nechceme preceÀovaÈ kvalitu aumeleck˘ efekt kaÏdého jedného v˘sledku tvo-rivého snaÏenia toho ãi onoho herca. Napokon,ani kaÏd˘ text, ktor˘ dostal interpret do rúk, ne-umoÏÀoval hercovi excelentné rozohranie pred-lohy. Pritom stojí za to zaznamenaÈ, Ïe len má-loktor˘ reÏisér sa odváÏil ponúknuÈ hereckejkapacite doslova mizern˘ dramatick˘ text, lebovedel, Ïe herec by ho pravdepodobne odmietola Ïe by sa t˘m aj on, realizátor, dostal do veºmizlého svetla. Na druhej strane práve na základetohto tvrdenia je dosÈ logické, Ïe vyspel˘ reÏi-sér by sa k zlému textu ani veºmi nedostal, lebodobr˘ dramaturg si tieÏ hºadal Ïivotaschopnéhopartnera a toho mohol získaÈ len hodnotnoupredlohou.

·tvoricu hercov, ktorú uvádzame, charakte-rizuje e‰te jedna ich vlastnosÈ; akokoºvek je tocharakteristická ãrta „neumelecká“, je v koneã-nom dôsledku nezanedbateºná: ani jeden z nichnebol ãlenom komunistickej strany, hoci straníc-ki funkcionári sa veºmi usilovali práve najkva-litnej‰ie kreatívne osobnosti získaÈ za príslu‰ní-kov svojho komunistického zoskupenia. LenÏeambiciózni umelci dobre vedeli, Ïe ich by ãlen-stvo v ‰tátu vernej strane osobne po‰kodilo –najmä vo vedomí nároãnej‰ích obãanov – a Ïeby to na‰trbilo ich imidÏ.

Máloão teda tak rozvlnilo ãloveãensk˘ prie-mer na Slovensku, ako mnoh˘mi pozitívnymivlastnosÈami obohatená herecká kreativita. T˘-chto ºudí zo 60. – 80. rokov môÏeme bez roz-pakov zaradiÈ medzi elitu slovenskej obãianskejspoloãnosti, hoci rovnako, ak nie e‰te viac bymedzi Àu mala patriÈ literárna alebo aj duchov-ná smotánka. LenÏe práve tá zaostala ovplyv-nená – oslabená jednak pohodlnosÈou a jednakaj zbabelosÈou.

Tento návrat do minulosti by mal rezonovaÈaj v dne‰nom spoloãenstve, ktoré uÏ nezaÈaÏu-je nijaká „diktatúra proletariátu“ so skutoãn˘-mi prvkami despotickej autoritatívnosti. Podstat-ná ãasÈ mlad˘ch, ale hádam aj strednovek˘chhercov, sa – okrem veºmi svetl˘ch v˘nimiek,

ByÈ umelcom alebo priekupníkom?

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E

akou je unikátny Robert Roth – premenila zumelcov na kupãíkov, zaujímajúcich sa najmänapríklad o to, ãi sú ich fotografie dosÈ ãasto naobálkach obrázkov˘ch (bulvárnych) ãasopisov.Základné elementy ich tvorivosti nahrádza zá-robková ctiÏiadosÈ a hodnota ich herectva sa me-ria mnoÏstvom eur, ktoré padajú za predvádza-nie nejak˘ch postáv v dramatick˘ch dielach. Aoni sami to ãasto aj podãiarkujú – nehanbia saza svoju neãinorodosÈ. Staãí im, keì sa môÏu po-chváliÈ svojou niekoºkoizbovou vilou a niekoº-koárovou záhradou s exkluzívnym bazénom.

Kreativitu hercov v polovici 20. storoãia zná-soboval aj Slovensk˘ rozhlas, ktor˘ si v mno-h˘ch reláciách potrpel nielen na textovú, ale ajinterpretaãnú jedineãnosÈ rozhlasov˘ch hier arôznych pásiem, veì zrejme aj preto bol práverozhlas v citovanom a ponovembrovom ãasenajdôveryhodnej‰ou in‰titúciou na Slovensku –hoci najmä svojou publicistikou podãiarkovalskôr svoju príslu‰nosÈ ku komunistickému re-Ïimu a jeho ideológii. Niektorí publicisti a spo-lu s nimi aj herci sa v‰ak jasne – ako len moh-li – di‰tancovali od ideologickej podkupnosti adokazovali aj tak˘m spôsobom svoju slobody-milovnosÈ.

Musí to maÈ nejak˘ dôvod, preão z umelcovpráve ãeskí a slovenskí herci sa vyãleÀovali zdisciplinovaného a poslu‰ného radu a preão imviac záleÏalo na ãistej tvári pred verejnosÈou, neÏna ãírom bohatstve (hoci, pravdaÏe, aj hercipotrebovali a potrebujú finanãné zázemie, abyoni sami a aj ich rodiny vyÏili na tomto svete).Zrejme postavy, ktoré herci v rôznych drama-tick˘ch dielach vytvorili a texty, ktoré v nich re-produkovali, im z podvedomia na‰epkávajú po-trebu ºudského charakteru a ºudskej du‰e, ak mábyÈ ãlovek nieãím viac, neÏ iba jedn˘m zo Ïi-v˘ch tvorov. Je pravda, Ïe herec môÏe mnohénepríjemné vety zakryÈ t˘m, Ïe sú to len v˘po-vede autora a jeho postáv, ãiÏe v˘roky ãi tvrde-nia, ktoré herec len „hrá“ za autora hry. LenÏepozorní cenzori nepripú‰Èali ani takéto prenese-nie pre ‰tát nevhodn˘ch úvah na vzdialeného au-tora a za v‰etko vyslovené robili spoluzodpo-vedn˘m aj interpreta. To bol tieÏ dôvod, preãonajbojazlivej‰í herci iniciatívne sami vy‰krtáva-li vety, o ktor˘ch tu‰ili, Ïe môÏu niekoho pod-ráÏdiÈ. NemoÏno sa ãudovaȸ Ïe v komunistic-kom reÏime mnohí diváci povaÏovali za hrdi-nov t˘ch hercov, ktorí sa odváÏili takéto „ostré“vety nahlas vysloviÈ.

Preto môÏeme povaÏovaÈ za dobrú vlastnosÈhercov, ak dokázali prekonaÈ strach a ak pove-dali – alebo aspoÀ skúsili povedaÈ – aj tak˘text, ktor˘ sa nebojácne vyjadroval o v‰etkompodstatnom, s ãím sa obãania trápili a ão obme-dzovalo spoloãnosÈ. Herci hrali Shakespearov-ho Hamleta, ale ãasto sa citlivo usilovali tútosvoju hru zakomponovaÈ do spoloãensk˘ch ata-kov, zobúdzajúcich prítomné obecenstvo. Vkoneãnom dôsledku teda aj náv‰teva divadla –a najmä potlesk po niektor˘ch replikách – moh-li byÈ hrdinsk˘m ãinom aj hercov a – dokonca– aj divákov. Nie je v‰ak jednoduché odhaliÈ, ãosa pri ktorom dramatickom v˘kone v hercovomvnútri odohráva. Drámou totiÏ ãasto nie je lentext, ktor˘ herec interpretuje, ale aj to, ão on sámpreÏíva a napätie, ktoré pri tom preÏíva. Je topekná dilema, ktorú sa mlad‰í herci snaÏia dnesão najìalej zo svojho vedomia odsunúÈ: byÈumelcom, alebo byÈ len priekupníkom?

Ernest Weidler, publicista

76

Pán Markoviã, pomaly ste sa priblíÏili kveku, keì uÏ môÏete zaãaÈ uvaÏovaÈ o tom,ktoré va‰e Ïivotné obdobie bolo pre vásnajkraj‰ie alebo najcennej‰ie.

Nad t˘mto som ja, na môj du‰u, nikdy veº-mi neuvaÏoval, a to asi preto, Ïe som na to,chvalabohu, nikdy nemal ãas. In˘mi slovami,asi kaÏdé obdobie môjho doteraj‰ieho Ïivo-ta som vÏdy vedel vedome ãi podvedomevyuÏiÈ tak, aby nebol ãas ãi uÏ na rozm˘‰ºa-nie, ãi na meditovanie, ãi na nariekanie nadÏivotom. A v tom aj vidím nejaké plus môj-ho Ïivota ãi preÏívania a vôbec rozm˘‰ºaniao tom, koºko mám rokov a koºko e‰te budemmaÈ. Je pravda, Ïe toto uÏ je vek, ktor˘ si na-‰Èastie málokedy uvedomujem, a keì niektopovie, Ïe má, ja neviem, 26 rokov alebo tak,zrazu sa zamyslím, ãi som to vôbec niekedymal. Viem, ako ma nemilo prekvapilo, keì maraz nejak˘ policajt vo v˘sluÏbe nabúral automna kriÏovatke pri vinárskych závodoch a ja

âasto to, ão urobím, nie je najlep‰ie

O ãom?O 45 rokoch humoristovho Ïivota

O tom, kedy bolo MM dobreO vplyve náboÏenského prostredia na vojny

O fekálnej tlaãi povzbudzujúcej ºudí k nenávistiO sebakultivovaní, aby bolo ºuìom lep‰ie na svete

O tom, keì siahne otec na svoje dieÈaO budúcnosti literatúry

O spochybnení existencie BohaO objavovaní Marsu a o konzumácii hamburgerov

77

som sa na druh˘ deÀ doãítal vo Veãerníku, Ïebola nejaká havária, pri ktorej bol postihnu-t˘ 45-roãn˘ M. M. Naozaj som sa poriadnezhrozil, keì som vlastne prv˘krát ãítal, a tedavlastne videl ãierne na bielom, koºko mám ro-kov, a hneì sa mi zdalo, Ïe je to dosÈ. Je 45rokov uÏ dosÈ? KaÏd˘ vek ºudského Ïivota másvoje ãierne a biele stránky. Ja, na rozdiel odmnoh˘ch predstaviteºov robotníckej triedy,nemôÏem povedaÈ, Ïe som mal neradostnédetstvo. Neboli sme v‰ak ani zámoÏná rodi-na, pretoÏe som sa nenarodil v nejakej burÏo-áznej famílii, preÏil som úplne normálne det-stvo bez nejak˘ch pohrôm, ne‰Èastí a väã‰íchnedorozumení, absolvoval som úplne nor-málne ‰túdiá – veì pedagogick˘ in‰titút, kto-r˘ som absolvoval, reprezentuje naozaj úplnenormálne ‰túdiá. Napokon, inde ma nevzaliúdajne pre nedostatok miesta. No a keì somdospel do ãinného aktívneho veku, zase to ‰lov‰etko tak, Ïe sa mi vyhli nejaké neplánova-né pohromy, kolízie ãi katastrofy. TakÏe ja sate‰ím, Ïe keì to takto pôjde aÏ do konca, takzrejme aj pohreb budem maÈ jeden z najpo-kojnej‰ích a najlep‰ích, aké mal ktokoºvek zmojich blízkych – a je len ‰koda, Ïe ja sa honedoÏijem.

NeovplyvÀujú na‰e uvaÏovanie o tom, kedynám bolo dobre a kedy nie, práve najnega-tívnej‰ie a najpozitívnej‰ie momenty v jed-notliv˘ch chvíºach na‰ej existencie?

Je pravda, Ïe sa nás v˘razne dotkne situá-cia, keì sa udeje nieão, na ão ãlovek nie je veº-mi hrd˘ a nie je ani veºmi ‰Èastn˘ z toho, ÏepreÏil také alebo onaké nepríjemné a nevese-lé udalosti. Ale zasa naopak, t˘m viac si vieváÏiÈ chvíle pohody, o ktor˘ch zvykneme ho-voriÈ, Ïe sú to alebo Ïe to boli dobré ãasy. Jasi veºmi stráÏim neutrálne okamihy, aby somrozhodne nepatril medzi t˘ch, ão v jednomkuse spomínajú na staré zlaté a dobré ãasy –a dávam si pozor, aby som sa nezaradil kpartizánom, ão pri kaÏdej príleÏitosti spomí-najú pri ohníãku, ako sa Ïilo kedysi a ako bolodobre a ako je dnes v‰etko zlé a aká je mlá-deÏ pokazená. Veì v skutoãnosti v‰etko jeináã, ale najmä je to tak, Ïe ãi smerujeme stá-le ìalej a vy‰‰ie, a najmä to asi ukáÏe aÏ ãas,ãi postupujeme od priemerného alebo doslo-va zlého k lep‰iemu. Niekedy sa hrozím toho,ão nás koºkokrát uãia dejiny – totiÏ, Ïe keìbolo najlep‰ie, tak pri‰la katastrofa a skorokaÏd˘ blahobyt poãnúc uÏ od starého Ríma saskonãil zle, takÏe ºudstvo sa muselo znova aznova uãiÈ byÈ bohabojné a slu‰né a muselosa nauãiÈ vzÈahu k práci a k ostatn˘m cnos-tiam. ªudia sa museli uãiÈ váÏiÈ si jeden dru-hého a váÏiÈ si svoj vlastn˘ Ïivot a nauãiÈ saÏiÈ skromne, takÏe v‰elião naznaãuje, Ïe stá-le Ïijeme prir˘chlo na to, aby sme si mohli vô-bec uvedomiÈ podstatu na‰ej existencie. Aleverím, Ïe sa starému Rímu hádam vyhneme,respektíve aspoÀ t˘m následkom, ktoré ºud-stvo nepriaznivo ovplyvnili, pretoÏe stále simyslím, Ïe ºudia sú osudom alebo Bohom vy-bavení druhou signálnou sústavou preto, abyvedeli, Ïe najhor‰ia cesta je samozniãenie.

A hrozí to ºudstvu?To vÏdy hrozí, podºa mÀa, pretoÏe intole-

rancia, ktorá tu ãasom vzniká a ktorá pochá-dza ãasto zo slu‰nej Ïivotnej úrovne, z blaho-bytu alebo z nadbytku, tá neraz vedie, slu‰ne

povedané, k nedorozumeniam, ba v hor‰omprípade aÏ k vojnám, a dokonca sa do toho za-pája aj náboÏenské cítenie. Koºko vojenvzniklo len z náboÏensk˘ch nedorozumení,hoci si myslím, Ïe – podºa mÀa – kaÏdé ná-boÏenstvo by malo stavaÈ na tolerancii, nazná‰anlivosti, na pozitívnom cite alebo namoÏnosti tolerovaÈ názor ãi svetonázor tohodruhého. To ma dosÈ vedie k rôznym úvahám,pretoÏe, ako to sledujem, z ignorovania úctyk druh˘m vzrastá v ºuìoch agresivita a nieke-dy aÏ nadbytoãn˘ boj o svoje vlastné preÏi-tie, Ïiaºbohu, ãasto na úkor druhého. A tov‰etko sú potom náznaky toho, Ïe sa ºudskáexistencia nemusí skonãiÈ dobre, ale ja aj takvÏdy akosi verím, Ïe kaÏdá ºudská bytosÈ razprecitne.

Ale keì ani náboÏenské prostredie nezaru-ãuje utlmenie rôznych absurdn˘ch nepria-teºstiev a vojen, takéhoto, povedal by som,vzájomného zla, nie je to dôkaz o tom, Ïeani náboÏenstvá nie sú také pozitívne, akoby sa na prv˘ pohºad zdalo?

Asi to bude preto, Ïe nositeºom toho ãionoho náboÏenstva nie je tak˘ ãi onak˘ Boh,ale vÏdy len ãlovek. A ten je, ako vieme, ãas-to omyln˘, ãasto nenásytn˘, ãasto nie cel-kom chápav˘, pretoÏe náboÏenstvo je vlast-ne ideológia a jej vyústenie je vÏdy len v ru-kách ãloveka, no a ÈaÏko povedaÈ, aké percen-to je medzi nami ºudí jednoduch˘ch, ºudízl˘ch, ºudí dobr˘ch, géniov, atì. To je vÏdytá pestrá ºudská zmes, ktorá priná‰a ãasto ajkonflikty, ãasto priná‰a nedorozumenia, ãas-to je to ãosi e‰te hor‰ie, neÏ len nezhoda, tak-Ïe náboÏenstvo v koneãnom dôsledku je lenideológia, ktorá je v rukách ºudí.

Pravda, z toho ão hovoríte, vypl˘va, Ïe ãlo-vek vlastne nie je tak˘ dobr˘, ako by sazdalo, alebo Ïe ãloveku nie je veºmi dobre,keì mu je dobre.

To je múdro povedané...

âlovek potrebuje nie vÏdy konaÈ veºmidobre a zná‰a aj to, Ïe jemu konajú zle.

To je ‰ikovne povedané, to by sme maliniekde vytesaÈ, pretoÏe naozaj je to pravda, Ïeãlovek ani nevie, ãi mu je najlep‰ie vtedy, keìmu je dobre, a Ïe jeho sebauvedomenie, res-pektíve uvedomenie si toho, ão je e‰te dobré– a ãi dobre je len vtedy, keì je v‰etk˘mostatn˘m zle, priãom nie je v moci ãlovekacelú túto filozofiu ustriehnuÈ. Ja si myslím, Ïevtedy je ãloveku dobre, keì je dobre viacer˘malebo mnoh˘m ºuìom, moÏno v‰etk˘m oko-lo nás, ale, Ïiaºbohu, napriek tomu, Ïe to hlá-sa kaÏdá ideológia a kaÏdé náboÏenstvo, as-poÀ navonok, tak s t˘m sa málokedy stretne-me, Ïe by niekto dbal aspoÀ toºko na druh˘ch,ako sa stará o seba.

Pritom je zaráÏajúce, Ïe ºudia v podstateneprotestujú nejako nadmerne proti tomu,keì im niekto koná zle. Zhodou okolnostísom ãítal o dosahoch tak˘chto situácií naºudí, keì ºudia ºuìom robili aj fyzicky zle,keì dokonca ºudia ºudí muãili a teda imspôsobovali aj fyzickú bolesÈ. Akú to má lo-giku?

To uÏ je v hæbke ÈaÏko prebádateºnej du‰ealebo v ºudskom mozgu, ktor˘ zatiaº do hæbkynepreskúmali a ÈaÏko sa to podarí prepátraÈ aj

v‰etk˘m ambicióznym psychológom a psy-chiatrom, pretoÏe zákutia ºudského mysleniasú nieão také tajuplné a záhadné, ako málo-ão iné na svete, veì z toho pochádza aj ºuds-ká zloba alebo nenávisÈ a ako vyvrcholenie ajºudská závisÈ – a na to sú ºudia ochotní míÀaÈsvoj vzácny ãas. Vezmime si takú tú úpadko-vú – s prepáãením, ja ju naz˘vam, fekálnu –tlaã, ktorá existuje v‰ade na svete, a ktorá uãí,ba priam povzbudzuje ºudí k závisti, k nená-visti a k nepochopeniu, priãom vychádza ztoho, kto koºko zarába, kto napríklad zomrela preão, a kedy zomrie zase niekto ìal‰í – pro-ste na tomto a t˘mto sa mnohí ºudia Ïivia. Jev‰ak tieÏ pravda, Ïe sa toho nemôÏeme len takzbaviÈ alebo to neprodukovaÈ a ne‰íriÈ to, veì,napokon, toto v‰etko sa ‰íri a propaguje odô-vodnene, pretoÏe keby to nikto neãítal a nik-to nekupoval, a keby nikto nevolil podºa toho,ako mu ktosi naklame a nasºubuje, ãiÏe kebykaÏd˘ uvaÏoval podºa seba, keby kaÏd˘ viacdbal o svoje vzdelanie, o svoju kultúru, o se-bakultivovanie, tak asi by bolo len o tro‰kulep‰ie na svete, ale zbaviÈ sa takejto záÈaÏe jeproste nemoÏné, pretoÏe ãlovek je, okremin˘ch vlastností, rád pohodln˘ a leniv˘ a ta-kejto literatúry sa len tak nevzdá – a ona vy-chádza, lebo keby nebol o Àu nebol záujem,nevychádzala by, nikto by nevyhadzoval pe-niaze len tak von oknom na ulicu, aby ju vy-dával.

Vy ste ãlovek skôr emotívny alebo racionál-ny?

Ja som niekedy aÏ príli‰ racionálny. Nemámpríli‰ veºkú náchylnosÈ k romantike a k emó-ciám, ãím nehovorím, Ïe ma nepote‰í pohºadna nieão krásne. Sám znepokojene tvrdím, Ïeje medzi ºuìmi málo estetiky alebo vnímaniaestetiky. Nevravím, Ïe ma nedojmú mnohéveci alebo Ïe sa ma nedotkne problematickékonanie ºudí, ãasto i negatívny vzÈah ãlove-ka k ãloveku, ãloveka k zvieratám a tak ìa-lej, ale napokon vÏdy u mÀa asi víÈazí racioa väã‰inou sa snaÏím posudzovaÈ ºudí a uda-losti okolo nás racionálne.

Viete si predstaviÈ, Ïe by ste svoj Ïivot av‰etko okolo neho tak sformovali, aby steboli dobr˘ ãlovek?

KaÏd˘ by mohol na sebe tak zapracovaÈ,aby sa prejavil ako kvalitn˘ ãlovek, ale po-znám viac ako dosÈ rozumn˘ch ºudí, ktorípravdepodobne pod vplyvom t˘ch menej ro-zumn˘ch pôsobia ‰kodlivo – napríklad. Ïezahodia niekde na trávniku plastikovú fºa‰ulen tak, ão by som ja neurobil. Ale nehovo-rím to preto, aby som vyzeral lep‰í. Koºko rázsám v sebe pociÈujem dôsledky lenivosti a po-hodlnosti, alebo trebárs niekedy mám problémbyÈ tolerantn˘ k netolerantn˘m, ão, samo-zrejme, neznamená, Ïe ich nenávidím, aleboÏe som im schopn˘ ublíÏiÈ – to sa nikdy ne-stane, ani sa nestalo, ale skrátka niekedy mámproblém vôbec komunikovaÈ s ºuìmi, ku kto-r˘m nemám dobr˘ vzÈah a, Ïiaºbohu, vÏdy tona mne vidno, vÏdy sa to dá na mne ºahko od-haliÈ a neraz mám dojem, Ïe ma povaÏujú zamálo spoloãenského len preto, Ïe sa ocitnemv spoloãnosti, ktorá mi nevyhovuje – ãi uÏsvojím snobstvom, ãi svojím leÏérnym vzÈa-hom k práci, ãi nespoºahlivosÈou, ktorú pova-Ïujem za najhor‰iu vlastnosÈ ãloveka.

D I A L Ó G Y M M & E W

78

aj to, ão som písal, a znova to ãítaÈ a opäÈ nad-väzovaÈ na ãosi, ão si uÏ nepamätám, a navy-‰e uÏ neviem, ão som chcel povedaÈ, to je nadmoje sily. Spisovateº nemôÏe maÈ takéto idi-otské problémy, ten si musí sadnúÈ a vysedieÈnejak˘ text, aspoÀ tak si to ja predstavujem az mnoh˘ch strán mi to bolo v tomto duchu ajpotvrdené.

Keì uÏ takto hovoríme o literatúre, há-dam je oprávnená otázka, ãi sa podºa váso nejak˘ch 50 alebo 100 rokov literatúrae‰te vôbec udrÏí, ãi ju bude niekto písaÈ aãi ju bude chcieÈ niekto ãítaÈ – alebo litera-túra pomaly odumrie a nahradí ju nieãoiné? Na Slovensku hádam najväã‰ie úspe-chy má v poslednom ãase v˘tvarná tvorba,maliarstvo, sochárstvo, ale aj film alebo fo-tografia. Ale ão literatúra, ktorá bola v mi-nul˘ch storoãiach základom kaÏdej kul-túrnosti? Tá roky a roky vlastne niesla slo-vensk˘ národ kamsi dopredu, ako sa námzdalo, a preto si bez nej nebolo moÏné slo-venskú spoloãnosÈ ani predstaviÈ. Zostanenieão obdobné, ako sú básne a romány, ajpovedzme o 50 alebo 100 rokov?

Nie som ja ten najsprávnej‰í prognostik,ktor˘ by to mal nejako klasifikovaÈ, ale prav-da je tá, Ïe literatúra máliãko odumiera. Ne-myslím si v‰ak, Ïe odumrie. Keì hovorím, Ïeodumiera, to neznamená, Ïe by sa strácala, Ïeby jej bolo menej – paradoxne je jej stále viac–, ale to, ão sa na pultoch kníhkupectiev zja-vuje a ão sa dokonca aj veºmi ochotne kupu-je, dáva tu‰iÈ, Ïe hodnotná literatúra to má stá-le Èaωie a Èaωie, priãom vo v˘tvarnom ume-ní sa kamsi posúvame, a aj filmy, hoci súiné, ako boli kedysi, sa aj dnes e‰te premie-tajú. Aj dnes sa dokáÏe napríklad uplatniÈrozsiahly trojhodinov˘ Redfordov film Zaklí-naã koní aj s jeho nádhern˘mi zábermi kraji-ny. My musíme ÏiÈ dynamicky, v‰etko je ak-ãné, takÏe ja nad umením nenariekam, keìÏevÏdy si mám, chvalabohu, z ãoho vybraÈ. Toje aj údel literatúry. Bude tro‰ku iná, ako boladoteraz, ale vÏdy bude a vÏdy si ãlovek budemaÈ z ãoho vyloviÈ. To isté sa v‰ak net˘ka tla-ãen˘ch novín, internet, myslím si, dokáÏeºudské slovo po ãase zahubiÈ alebo posunúÈ,keìÏe sa dá hovoriÈ aj o podivnostiach, keìtzv. mienkotvorné médium uÏ beÏne pouÏívav˘razy ako zimák a vodiãák, ako keby v tombola normotvornosÈ jazyka, ale kto si chcenájsÈ svoj druh umenia, ãi je to hudba, ãi v˘-tvarné umenie, ãi literatúra alebo film, mámdojem, Ïe to nikdy nezanikne.

A vo vás sa z umeleckej tvorby ão naj-hlb‰ie zakorenilo?

V televízii som spolupracoval s legendár-nou dvojicou Jifií Hanzelka – Miroslav Zik-mund, UÏ Ïije len pán Zikmund, chvalabohu,veºmi vitálny ãlovek, hoci jeho vek uÏ je tieÏpoÏehnan˘ – a to sú ãi boli pre mÀa géniovia,na ktor˘ch som vyrástol. Nielen preto, Ïe miukázali, kade treba cestovaÈ a kde v‰ade boli,ale pre ich postoj k Ïivotu: tá ich zodpoved-nosÈ, tá ich cieºavedomosÈ, tá ich snaha, tá pra-covitosÈ – tam nebolo niã, ãoho by som si na-ozaj neváÏil, a tak˘chto ºudí je málo. Som rád,Ïe Ïijem v tomto období, a Ïe ich poznám.

Pokiaº viem, vy nie ste hlboko veriaci ãlo-vek. E‰te stále pochybujete o existencii

Viete v‰ak zase na druhej strane zacítiÈpote‰enie, keì si uvedomíte prinajmen‰omsám v sebe, teda potichu, Ïe to, ão ste predchvíºou urobili alebo povedali, bolo dobré– a dokonca si sám v sebe povedaÈ: Dobre,Ïe som to povedal alebo urobil práve tak-to? Máte niekedy zo seba aj pocit, Ïe ste ro-bili dobre a správne?

âastej‰ie sa mi stáva opak: uvedomím si to-tiÏ, Ïe to, ão som urobil, nie je to najlep‰ie,ão som urobiÈ mohol. BohuÏiaº si to – a ne-zriedka – uvedomím dosÈ neskoro, niekedy aÏna druh˘ deÀ, takÏe to, Ïe by som bol zo sebanejako zvlá‰È ‰Èastn˘, keì sa mi profesijne po-darí niektoré vystúpenie, ãiÏe keì nieão uro-bím, vymyslím alebo napí‰em, ão moÏno nieje najhor‰ie, väã‰inou si uvedomujem, ão aako tam mohlo byÈ e‰te lep‰ie, takÏe nie somzo seba, ako sa vraví, nejako príli‰ nad‰en˘.Vôbec sa mi nepáãi, keì futbalisti pociÈujú akokrivdu, ak dajú gól a ºudia alebo funkcionáriich nenesú hneì na Olymp, alebo ich okam-Ïite nezasypú miliónmi eur. Nával ‰Èastia aemócií pri ‰portovom úspechu je pochopiteº-n˘, ale niekedy pri tom to len vyuÏijú akomoÏnosÈ zabudnúÈ na to, ão urobili trebárs zle.Dnes alebo aj pred tridsiatimi rokmi.

A hanbili ste sa vôbec niekedy v Ïivote zato, ão ste spravili alebo povedali, alebo zato, ão ste neurobili?

Stalo sa mi celkom nedávno, Ïe som v is-tom nákupnom centre chcel vyjsÈ von, a taksom si v podzemnej garáÏi sadol do auta a na-‰tartoval som. A vtedy som zbadal, ako aká-si Ïena pri vchádzaní do radu vozidiel jednopo‰kodila a zároveÀ som videl, ako si okam-Ïite sadla opäÈ za volant a preparkovala, abyto nebolo na Àu. A ja som tieÏ odi‰iel. To, Ïesom sa skutoãne ponáhºal, lebo som naozajkdesi mal uÏ byÈ a me‰kal som, ma neospra-vedlÀuje, lebo som mohol a mal pomôcÈ po-‰kodenému ãloveku, ktor˘ ani netu‰il, Ïe mudorichtovali auto, na ktorom mu moÏno veº-mi záleÏalo, lebo iné nemal. Neviem, ãi je toudavaãstvo, alebo nie, ale mal som si napísaÈaspoÀ evidenãné ãíslo tej Ïeny z cúvajúcehoauta a zastrãiÈ to majiteºovi po‰ramotenéhoauta a ponúknuÈ sa, Ïe mu to trebárs dosved-ãím. A ja som to neurobil a potom ma to párt˘ÏdÀov poriadne kvárilo a, pravdu povediac,dodnes mi to nedá pokoj, Ïe som sa vtedy ne-zachoval tak, ako som sa asi mal, pretoÏe ta-kéto neãestné konanie sa mi nepáãi. To nie jeÏiadna nejaká katastrofa, to sú len také drob-nosti, také maliãkosti, ktoré v‰ak ãlovekaznepokoja. Samozrejmá vec, Ïe na to asi ºu-dia vymysleli ‰tát a predpisy a zákony, abysme sa ãímsi riadili a asi ideálne by bolo, niãlep‰ie mi neprichodí na um, keby dominova-la sebakontrola a keby sa ãlovek sám vedelkontrolovaÈ. A ovládaÈ sa natoºko, aby moÏ-no ani t˘ch v‰elijak˘ch kontrolórov nebolotreba. Pravda, e‰te väã‰iu hodnotu by malo,keby tá, ão sa previnila, bola natoºko ãestná,aby priznala, ão sa stalo a zanechala tam ne-jak˘ odkaz na seba. Nie je pravda, Ïe by ãlo-vek nemal moÏnosÈ správaÈ sa slu‰ne a ãest-ne. Pred pár rokmi som prichádzal domov aúplne som stratil kontrolu nad mojím ne‰Èast-n˘m vozidlom, keìÏe v‰ade bol sam˘ ºad, amÀa hodilo do kontajnera a odtiaº do cudzie-ho auta. Hneì som sa priznal po‰kodenémumajiteºovi a dohodli sme sa s ním, Ïe to ko-

rektne vybavíme. Nemal som ani len pomy-slenie na to zutekaÈ a nepriznaÈ sa. V chovamojich detí nebola vÏdy najvzornej‰ia, uÏ lenkvôli tomu, Ïe som bol veºmi málo doma, ke-ìÏe to bolo moje najproduktívnej‰ie obdobie,a v‰etko bolo na manÏelke. Moja dcéra vte-dy jedin˘ raz dostala odo mÀa facku, keì ne-pri‰la domov o tej hodine, na ktorej sme sa do-hodli, a to ma trápi dodnes. Len ão rodiãsiahne na dieÈa a bije ho, to je jedno, ãi po hla-ve, ãi po zadku, ãi ja neviem kde, asi je to pre-to, Ïe ten rodiã je so svojimi v˘chovn˘mischopnosÈami mimo a bitka je jeho posledn˘a najhor‰í moÏn˘ argument. Keì ãlovek, ãi uÏje to otec v rodine, ãi v ‰kole trebárs uãiteº,siahne k men‰iemu ãi väã‰iemu násiliu, je todosÈ potupné a sebaponiÏujúce. Keì chceniekto vychovávaÈ mládeÏ a chce byÈ uãite-ºom, tak musí maÈ na to ‰koly a vzdelanie, amá na to papier. Rodiã – a ten predov‰etk˘mvychováva mládeÏ, teda svoje potomstvo –ani vzdelanie, ani certifikát nemusí maÈ. Musílen presvedãiÈ, povedzme svoje okolie, Ïevie s ºuìmi, a najmä s deÈmi komunikovaÈ, anajmä vie, aké sú princípy v˘chovy.

UvaÏujete vôbec o ºuìoch, ktorí vás obklo-pujú a ktorí rôznym spôsobom napæÀajúvበÏivot? Nezi‰lo vám uÏ niekedy na um,po v‰etk˘ch moÏn˘ch v˘chovn˘ch a ko-munikaãn˘ch dobrodruÏstvách a po va-‰ich stretnutiach a konfliktoch s ºuìmi, na-písaÈ nejak˘ román alebo nejakú publicis-tickú knihu?

Naozaj mi to zi‰lo na um, a hádam aj mámo ãom písaÈ a ão. A motivuje ma k tomu hlav-ne dosÈ hrôzostra‰ná predstava, Ïe pomalyv‰etko zabudnem a bude neskoro. Zabudnemto, ão som zaÏil, to, ão bolo, ão som urobil,ak to naozaj stojí za to. len ma trápi jedna vec,Ïe nemám to, bez ãoho sa spisovateº nezao-bíde, ak to mám tak v‰eobecne oznaãiÈ, a toje, obrazne povedané, Sitzfleisch (z nemãinydoslova „trpezlivosÈ obsedieÈ na jednom mies-te“). Ja som veºmi neposedn˘ ãlovek a najrad-‰ej by som robil desaÈ vecí odrazu, aj kvôlitomu mám takú tro‰ku, ako sa vraví, uletenúÏivotosprávu, Ïe chodím neskoro spávaÈ. UÏsa to tro‰ku teraz upravilo, ale stále je to popolnoci, a len preto, Ïe aspoÀ vtedy uÏ ma ne-rozptyºuje niã, Ïe niã nerie‰im s manÏelkou,Ïe nemusím ísÈ kamsi so psom, Ïe nemusímopraviÈ tamto ãi ono v dome, v byte, nieão vy-rie‰iÈ, kamsi zájsÈ, nakúpiÈ, alebo ja neviem ão,lebo na to v‰etko som doma ja. No a naraz jevonku tma, ani vtáky uÏ nevyvreskujú, no atak si sadnem a robím. âi na román staãí, abybol okolo mÀa aspoÀ tak˘to pokoj, neviem,odhliadnuc od toho, Ïe na román v pravomslova zmysle asi bunky nemám, ale naozajãosi publicistické, alebo, ak chceme veºminadnesene povedaÈ, „pamäti“, to by sa hádamaj dalo, ale neverím si v tom veºmi, lebo akokeby môj ãas bol ani nie premárnen˘, ale akokeby ho nebolo dosÈ na to, aby som si moholsadnúÈ a potichuãky písaÈ, písaÈ a písaÈ. Akpredsa len pí‰em, naraz precitnem a poviemsi: Pane BoÏe, v‰ak sú 4 hodiny ráno a ja mámlen 10 strán. To by v‰ak malo maÈ strán aspoÀ350. A na druh˘ deÀ je zase nieão iné a na tre-tí deÀ e‰te nieão iné a potom zase kamsi ce-stujem a mám zase nejaké vystúpenie a zaseãosi doma, potom musím beÏaÈ za maminou,ktorá sa bezo mÀa nezaobíde a ja zabudnem

D I A L Ó G Y M M & E W

79

Boha, alebo mávate dni a mesiace, keì savám zdá, Ïe Boh alebo obdobná bytosÈpredsa len musí jestvovaÈ? Alebo Ïe bybolo dobre, keby jestvovala?

Pre mÀa platí to, Ïe ak niekto Pána Bohapotrebuje, a ak teda v Neho verí, nech v Nehoverí, pretoÏe ho potrebuje a robí ho to, aspoÀdúfam, lep‰ím. âlovek si vymyslel v‰etkomoÏné, ão mu môÏe pomôcÈ k Ïivotu, nieke-dy je to in˘ ãlovek, niekedy je to Boh, nieke-dy sú to – aj keì je to asi dosÈ bizarné prirov-nanie – barly, aby ãlovek lep‰ie chodil. Vduchovnom Ïivote je to zloÏité a pre mÀa nieje dôleÏité to, ãi je niekto veriaci alebo vkoho verí, teda v akého Boha, pretoÏe – akocelkom zreteºne povedal Peter Jaro‰ v Tisí-croãnej vãele – vôbec nie je dôleÏité, ãi je Bohs bradou alebo ten so svätoÏiarou, dôleÏité je,Ïe si Ho ºudia, ktorí Ho potrebujú, na‰li, a Ïeim pomáha byÈ, aspoÀ si to myslím, lep‰ími,aj keì náboÏenstvo nie je vÏdy urãujúce ktomu, aby ãlovek nekonal zlo.

âo vlastne ºudia hºadajú uÏ celé storoãia,keì hºadajú Boha? Hºadajú nieão iné, neÏpravdu v Bohu, alebo pravdu o Bohu, ale-bo Boha ako najvy‰‰iu pravdu?

Neviem si predstaviÈ, Ïe by absolútna ateda masívna väã‰ina veriacich vyznávalaalebo verila v Boha len preto, aby v‰etko ve-deli, a ja si dokonca nemyslím, Ïe v‰etci ve-riaci vyrástli na Biblii, na Starom ãi Novomzákone, Ïe toto v‰etko ovládajú a Ïe vedia, akoto v skutoãnosti bolo a Ïe kvôli tomu museliabsolvovaÈ cestu do Betlehema. Tu je skôr dô-leÏité, ako t˘ch svojich DesaÈ BoÏích priká-zaní uplatÀujú v Ïivote. Mimochodom, v pre-do‰lom reÏime proti Desatoru postavili kódexbudovateºa komunizmu, ãím sa zmysel a spô-sob t˘chto prikázaní zvulgarizoval, ale nija-kú podstatnú úlohu to nehralo a dodnes nehrá.Rozhodujúce alebo najdôleÏitej‰ie je, aby satieto prikázania dodrÏiavali. DôleÏité je, abysi ãlovek sám v sebe zrovnal, ako má ÏiÈ.Veì aj ãlovek, ktor˘ nevie, Ïe DesaÈ BoÏíchprikázaní obsahuje povedzme Nezabije‰!, vie,Ïe nesmie zabiÈ a nezabije.

A vy keì idete do kostola, vy vtedy máte po-cit, Ïe v t˘ch kútoch, tam niekde pod t˘mioltármi a pod t˘mi svät˘mi obrazmi, jenieão, ão je blízke Bohu?

âi je to blízke Bohu, to naozaj neviem tak-to posúdiÈ a ani nerozm˘‰ºam tak. Ja, samo-zrejme, cítim v kaÏdom takomto chráme, a na-v‰tívil som ich naozaj poÏehnane, Ïe je v tomnieão nadºudské, keì uÏ niã iné, tak aspoÀ do-jem z tej velebnej chrámovej architektúry, tov˘tvarno, tie sochy a to, ão uÏ mnoho ráz násako jedno z mála spája s históriou, s dejina-mi, pretoÏe ja neviem, ãi e‰te dneska by smevedeli postaviÈ viedensk˘ ·tefansk˘ dóm ale-bo paríÏsky Notre-Dame alebo aspoÀ brati-slavsk˘ Dóm sv. Martina. Ale vÏdy sa na topozerám tak, Ïe je to miesto skôr duchovné-ho, ako fyzického odpoãinku, ãiÏe skutoãnemiesto meditácie alebo trebárs vyãistenia sihlavy, ale nespája sa to u mÀa nevyhnutne sãímsi vyslovene nadpozemsk˘m alebo boÏ-sk˘m.

A cítite niekedy potrebu meditovaÈ alebohlb‰ie o nieãom uvaÏovaÈ?

Preãistenie hlavy potrebuje asi kaÏd˘ z

nás. Nehovorím, Ïe to je jediná moÏnosÈ, alemne to poskytuje napríklad prechádzka sopsom. To je naozaj pribliÏne hodina chôdze,kde nemám inú moÏnosÈ, len pozeraÈ sa oko-lo, pozeraÈ sa, aby mi ten pes neu‰iel a pritomsi skutoãne ãistiÈ hlavu, meditovaÈ, vym˘‰ºaÈ,veì dokonca veºa námetov mi skrslo v hlavepri tak˘chto prechádzkach. Tak si myslím, Ïekontakt s prírodou aspoÀ takéhoto charakte-ru je vÏdy uÏitoãn˘. A je to skoro to isté, akokontakt s architektúrou, neviem si totiÏ pred-staviÈ niã kraj‰ie, ako tak˘ kontakt s prírodou,pri ktorom nav‰tívite – nehovorím, Ïe Plitvic-ké jazerá, lebo tam je t˘ch ºudí priveºa, ale nie-ão také, kde si skrátka môÏete uvedomiÈokrem iného aj to, ak˘ je ãlovek nedostatoã-n˘ oproti prírode. Staãí, keì si vezmete vo-dopády Iguazu medzi Brazíliou a Argentí-nou, ktoré vás svojou veºkosÈou, veºkolepos-Èou a nádherou musia zahnaÈ do úzkych a dokúta a prinútia vás rozosmiaÈ sa nad heslom,ktoré tu vládlo kedysi a ktoré pochádzalo z ne-ìalekého V chodu: Poruãíme vûtru, de‰ti...Nikdy neporuãíme. Proste ãlovek zostaneãlovekom a miesto na zemeguli mu zostanedovtedy, k˘m sa nepokúsi túto zemeguºu sámsi zniãiÈ a svoje prostredie zmárniÈ.

ªudstvo, v˘skumníci a ‰pecialisti na obja-vovanie zázraãn˘ch telies vo vesmíre sasústreìujú predov‰etk˘m na to, ãi niekdev nekoneãne nad nami existujú tvory, kto-ré sú blízke ãloveku. Ale má to vôbec zmy-sel skúmaÈ, ãi niekde na nejakej Venu‰ialebo na Jupiteri sú ºudia? Nie je nieãodôleÏitej‰ie, neÏ ãlovek, ão by sme chceli amali chcieÈ nájsÈ vo vesmíre?

Neviem, ãi rozm˘‰ºame rovnako, ale mne,keì poãujem, aké náklady sú potrebné na vy-pustenie jednej kozmickej lode ãi rakety ãi ra-ketoplánu alebo ãokoºvek iného, tak vÏdy mipríde na um, koºko ºudí zomrie v ten deÀ na-príklad od hladu, alebo koºko ºudí nemá kdeb˘vaÈ. Alebo koºko ºudí zahynie pri prírod-n˘ch katastrofách, ktor˘m by sa dalo tieÏ ne-jak˘m spôsobom keì uÏ nie zabrániÈ, tak as-poÀ predísÈ. ËaÏko povedaÈ, ão je dôleÏitej‰ie.Niekto povie: Áno, je potrebné staraÈ sa o to,aby na Zemi nebola bieda, ale je potrebné skú-maÈ aj vesmír, aby sme vedeli, ão ja viem, uÏprinajmen‰om len to, ãi nás nejde zahubiÈnejak˘ bludn˘ meteorit ãi asteroid, ãi ão. Zdása mi, a to vÏdy bolo predmetom debát a roz-m˘‰ºania, Ïe tie prostriedky sú akosi nerov-nomerne rozdelené. Ja si nemyslím, Ïe trebado Somálska nasypaÈ teraz 5 miliónov dolá-rov a Ïe sa ºudia budú maÈ dobre. Nie, oni tominú a zase budú tam, kde boli. Ale treba sanejako vynasnaÏiÈ daÈ im vzdelanie, aby sasami o to postarali. Kdesi z V chodu pochá-dza v‰eplatná múdrosÈ: Nie je dôleÏité a naj-humánnej‰ie daÈ ãloveku rybu, aby sa nas˘-til, ale nauãiÈ ho, ako si ju chytiÈ. TakÏe pá-tranie po Ïiv˘ch bytostiach mi pripadá koºko-krát zaujímavej‰ie a prínosnej‰ie vo vedecko-fantastick˘ch filmoch, hoci moÏno len ako zá-bava, neÏ nejaké skúmanie. Teraz zase letí ãosina Mars, ja neviem presne ão, keìÏe nemámv astronomickej oblasti nejaké hlboké vzde-lanie, preto moÏno ani nerozm˘‰ºam dobre,keì krútim hlavou nad t˘m, ãi je to dobrá kal-kulácia, ak vystrelíme za mnoho miliónovdolárov akéhosi robota, ktor˘ naberie vzorkupôdy a ohlási to do Houstonu. V‰etci sa idú

zblázniÈ a poobjímajú sa, Ïe sa to podarilo, veìaj ja to obdivujem, hoci zázraãnosÈ toho v‰et-kého celkom nechápem. LenÏe ja nechápemani to, ako lastoviãky odletia do tepl˘ch kra-jín a vrátia sa naspäÈ rovno a presne na to na‰eokno. Ja by som netrafil nieÏe na na‰e okno,ale ani do ná‰ho ‰tátu. Ja proste, na rozdiel odºudí v NASA, neviem, ão mám kde a ako vy-rátaÈ, ão a kde uskutoãniÈ, len si myslím, Ïetakíto géniovia by mali venovaÈ v‰etku svo-ju pozornosÈ hlavne Ïivotu na Zemi a nie lenv tom, Ïe sa zv˘‰i poãet hamburgerov, aleboÏe sa, ja neviem, zväã‰í poãet flia‰ s malinov-kami, aby mali väã‰í obsah a najmä aby pri-niesli väã‰í zárobok.

A nie je práve kultúra nieão, ão je ‰peciál-ne charakteristické pre ãloveka? Kultúru,tento súhrn duchovn˘ch a materiálnychhodnôt, vytvoren˘ch ºudskou spoloãnos-Èou, nemá podºa mÀa – aspoÀ ão ja viem –Ïiaden in˘ Ïivoãích. Kultúru má len ãlovek.

Aj to, len keì chce. Mám totiÏ dojem, Ïeakosi menej ju chcú tí, ktorí by ju mali posky-tovaÈ, pretoÏe ani tí vÏdy bytostne necítia, Ïekultúru ãlovek potrebuje. Je vÏdy akosi naokraji. Ak je dnes kultúrou – a myslím si, Ïeto nepreÏeniem veºmi, keì to odhadnem na 80% zo v‰etk˘ch okolo nás Ïijúcich ºudí – to, Ïemajú veãer ão veãer moÏnosÈ zapnúÈ si tele-víziu, odhliadnuc od toho, Ïe to, ão tam vidia,im neposkytne ani bohvie koºko zdrav˘chpodnetov, ktoré ãlovek k svojmu kaÏdoden-nému Ïivotu potrebuje – no tak to sme s na-‰ou kultúrou naozaj tro‰ku mimo. A ja si my-slím, Ïe sme mimo, lebo je stále dosÈ ºudí, kto-rí nás orientujú len na útrÏky kultúry, naútrÏky v˘tvarného umenia, na úchytky z po-zoruhodnej literatúry, ktorú treba hºadaÈ moÏ-no e‰te sústredenej‰ie, ako kedysi, pretoÏe jeÈaωie ju nájsÈ medzi mnoÏstvom bezcenn˘chkníh, alebo akoukoºvek kultúrou. Veºmi sa bo-jím, Ïe to, ão sa neraz vydáva za kultúru – anemyslím t˘m len ne‰Èastnú televíziu – jeãasto len ak˘m-tak˘m prostriedkom pôso-biacim na ãoraz väã‰iu skupinu, tú tzv. stred-nú vrstvu, aby viac a viac osprostela, a abybola viac a viac ovládateºná a manipulovateº-ná.

S humoristom Milanom Markoviãom sa rozprával publicista Ernest Weidler

D I A L Ó G Y M M & E W

80

S U P E R M O N I T O R

Hudba lieãi. Keì chodím na koncerty, vidím, ãodokáÏe hudba. Spája ºudí, vyvoláva zimomriavky,slzy. âlovek sa pri nej oãistí, preÏije katarziu. Pek-ná hudba produkuje hormón ‰Èastia.

Speváãka a hereãka Katarína Hasprová. OÎene.sk 2. 7.

(Hereãkin postreh môÏeme skrátiÈ na slogan:Hudba produkuje hormón ‰Èastia.)

***

MôÏe byÈ na opere nieão zaujímavé? Dospelí ºu-dia obleãení do nezmyseln˘ch handier, nalíãeníako ‰a‰ovia, predvádzajú nepravdepodobné príbe-hy, vydávajú zo svojich hrdiel ãudné zvuky, a to veº-mi hlasno, aby prekriãali v‰etok hluk... Opera je krá-ºovnou v‰etkého umenia. Ale ão s t˘m dnes?

Filmov˘ reÏisér Jifií Menzel. HN 2. 7.

(V opernej inscenácii je vlastne v‰etko falo‰né akamsi posunuté. A predsa obrovské mnoÏstvoºudí zboÏÀuje nezmyselnosti, ktoré Èahajú ºudíza nos. Zväã‰a sa to v‰ak deje graciózne a ele-gantne. A ãím elegantnej‰ie, t˘m je to umeleckej-‰ie.)

***

Uãiteº bol kedysi jedn˘m z najvzdelanej‰ích ºudía ‰kola mala monopol na informácie. UÏ nemá.Mobiln˘ internet, dostupn˘ na tabletoch a zajtramoÏno v google okuliaroch, zoÏenie v‰etky infor-mácie r˘chlej‰ie, presnej‰ie a oveºa pútavej‰ie ako‰kolské uãebnice. Táto zmena je obrovská, odohrá-va sa teraz, ale ‰kola na Àu reaguje neuveriteºne po-maly.

Projektov˘ manaÏér Daniel Bútora. T˘ÏdeÀ 2. 7.

(TakÏe Ïiaci budú e‰te nespokojnej‰í s t˘m, ão sav ‰kole nauãia, neÏ sú dnes?)

***

Keì duchovn˘ zaãne byÈ priveºmi populárny,nadriadení ho odstavia. Klérus je síce drÏiteºom li-cencie na veãn˘ Ïivot, no tento produkt stojí a padána dôvere cirkvi vo svojich pastierov. Ak ju veria-ci stratia, cirkev sa rozpadne.

Komentátor Arpád Soltész. HN 3. 7.

(Cirkevná pospolitosÈ tvorí nerozbornú istotu, Ïeãlovek nikdy nie je sám, pretoÏe medzi nebom azemou je ãosi, ão sa niãím nedá nahradiÈ. Pove-dzme, Ïe je to Boh.)

***

RobiÈ veci lep‰ie nemusí znamenaÈ, Ïe vás ava‰u firmu to bude stáÈ viac. Musíte prejaviÈ iba tro-chu tvorivosti a pozornosti pri najímaní a riadení za-mestnancov. Ak chcete dosiahnuÈ fantastické sluÏ-by trvalo, musíte najaÈ vynikajúcich ºudí, ktorí ve-ria cieºom spoloãnosti, robia viac ako prikazujúnormy a milujú svoju prácu.

Zakladateº Virgin Group Richard Branson. HN 4. 7.

(V modernom podniku niã tak neplatí, ako zá-sada, ktorá usmerÀuje zamestnancov, aby sasprávali k zákazníkom tak, ako chcú, aby saostatn˘ svet správal k nim.)

***

Dôvodom, preão ma nikdy nebavilo tvoriÈ kla-siku, bolo aj to, Ïe by som stále sedela pri klavíri a

na kus papiera písala noty. Ja v‰ak chcem celú hud-bu poãuÈ naraz. Dnes umelci v elektronike akobystratili víziu. A ja chcem emócie.

Ema Jolly alias EMIKA. Sme 4. 7.

(SpojiÈ elektroniku s emóciami je takmer ne-moÏné. Ale zasa hudba bez citovosti a bezozvlá‰tnenia elektronikou moderného mladéhoãloveka nevybiãuje k vá‰ni.)

***

Z tvorby „tichého Beatla“ Harrisona nie je jas-né, ãi sú to zamilované piesne adresované Ïenealebo Bohu. Jeho kompilaãn˘ album ponúka rôz-ne póly Harrisonovej viery s ãasto opakovan˘m ref-rénom „Chcem Èa, BoÏe, naozaj vidieÈ, Chcem s te-bou naozaj byÈ“. A „K˘m pápeÏ vlastní 51 % Ge-neral Motors“ a „Burza je jediná vec, ktorú smietecitovaÈ“, Boh ãaká, k˘m sa prebudíte a zaspievate„Chváºte meno Boha a budete slobodní“.

Hudobn˘ novinár Nicolas Scheffner. Pravda 4. 7. 2012

(Práve najskvelej‰í pesniãkári obdivuhodne spá-jajú víziu Boha s najºudskej‰ími emóciami lá-sky a erotiky. Tieto dva póly citov sa neustále krí-Ïia v textoch Beatles a kaÏdou pesniãkou oslovu-jú aj davy najodli‰nej‰ích poslucháãov.)

***

Kto ãaká na stretnutie s ideálom, strávi cel˘ svojÏivot v ãakárni.

Speváãka Britney Spears. TV max 6. 7.

(âlovek potrebuje maÈ v priebehu svojho Ïivo-ta ideály, aby neÏil úplne bezúte‰ne a beznádej-ne. Ak v‰ak nijaké dokonalé ãi vysnívané ciele ne-prichádzajú, ão robiÈ?)

***

V prvom rade treba povedaÈ, Ïe katolícka cirkevje Vatikán. VÏdy ju vedú konzervatívci, pre ktor˘chnie je neºahké vyrovnaÈ cirkev s modernosÈou. Notreba si uvedomiÈ, Ïe aj najväã‰í reformisti medzipápeÏmi boli konzervatívci. Ak má maÈ akákoºvekliberálna zmena ‰ancu na úspech, musí idea pochá-dzaÈ z Vatikánu a maÈ jeho plnú podporu.

Britsk˘ odborník na náboÏenské otázky Gezim Alpion. Pravda 6. 7.

(Boh a pápeÏ sa nedajú a ani nesmú porovnávaÈ.Boh je nieão obdivuhodné a úÏasné a pápeÏ je lenãlovek, ktor˘ je vo v‰eliãom unikátny a ãasto si za-slúÏi úctu, ale nikdy nie je perfektn˘ alebo brilant-n˘. Preto môÏeme veriÈ v Boha, ale nie v pápeÏa.)

***

V tvojej hlave, Rebeka, musí byÈ nieão zaujíma-vej‰ie, neÏ iba meditovanie o Ïenatom internetovomoblbovaãovi, ktorého si v Ïivote nevidela. Dne‰nímuÏi sú väã‰inou celkom v poriadku, len sa musí‰zameraÈ na t˘ch bez manÏelky.

Autor bestsellerov Maxim E. Matkin. OÎene.sk 6. 7.

(Ani autori bestsellerov nevedia vÏdy, ão majúÏeny v hlave. A v‰elikde inde.)

***

Cirkev v mnoh˘ch krajinách sa dnes ocitá na kri-Ïovatke: buì v nej prevládne kontrakultúrny „vul-gárny katolicizmus“, zaháÀajúci cirkev do sektár-skej, nacionalisticko-klerikálnej, protieurópskej bi-

SUPE

RMON

ITOR

a (m

edzi

t˘m

) min

ikom

entá

reLe

to (j

úl –

augu

st) 20

12

81

zarnej podoby na okraj spoloãnosti – alebo bude maÈdosÈ prezieravosti, Ïe ju budú na verejnosti (a naj-mä v médiách) reprezentovaÈ vierohodné osobnos-ti, ktoré jej zabezpeãia re‰pekt ako integrálnej sú-ãasti obãianskej spoloãnosti.

Teológ a sociológ TomበHalík. Pravda 6. 7.

(âím viac sa na verejnosti objavujú takéto ne-zmyselné bizarnosti, t˘m menej sa aj v súvislos-ti s fungovaním cirkví prezentuje nad ºuìmi a vºuìoch samotn˘ Boh.)

***

Keì som sa na Islande stala veºmi slávnou, za-ãala som aÏ nenávidieÈ, Ïe ma kaÏd˘ pozná. A to ajbol dôvod na zmenu – Ïe som sa presÈahovala doAnglicka.

Islandská pesniãkárka Emiliana Torrini. Sme 6. 7.

(Niekedy aÏ v takejto súvislosti si uvedomíme, Ïeje na‰a krajina – Island – malá.)

***

Slovenskí obãania rozhorãene protestujú proti Va-tikánu za to, Ïe odvolal liberálneho arcibiskupaRóberta Bezáka. Také nieão sa e‰te na katolíckomSlovensku nestalo. E‰te aj za boº‰evick˘ch ãiasmalo slovo miestneho farára väã‰iu váhu ako dik-tát komunistov z Prahy. Odvolanie arcibiskupa,ktor˘ sa nebál verejne poukázaÈ na spoluprácu svoj-ho predchodcu Jána Sokola s ·TB, prebehlo celkomv starom ‰t˘le – bez vysvetlenia.

Rakúsky denník Die Presse 7. 7.(Smutné bude, keì si uvedomíme, Ïe móresykomunistov sa podobajú na katolíkov.)

***

Asi nebude veºa sochárov na svete, ktorí majú ga-lériu na dne morskom. Ja ním som. Je to úÏasn˘ po-cit zostúpiÈ 9 metrov na dno mora a tam zoskupiÈ400 umelecky vytvoren˘ch postáv v Ïivotnej veº-kosti, ktoré vznikali podºa konkrétnych ºudí.. V so-chách sú otvory a v nich sa darí chaluhám, kôrov-com a rybám. Sochy nah˘ch Ïien nikde inde nepô-sobia tak sugestívne, lebo nikde inde nedokáÏu maÈtak˘ jedineãn˘ v˘raz, ako v morskej vode.

Britsk˘ sochár Jason deCaires Taylor. Lidovky.cz 7. 7.

(Taylorovi museli pri in‰talovaní ÈaÏk˘ch sôchpomôcÈ aj Ïeriavy. V˘sledok v‰ak bol ‰okujúci:Sochy s prírodou úplne splynuli, takÏe Taylor sana dosah ruky priblíÏil k samotnému Stvorite-ºovi.)

***

Chobotnica mala byÈ najprv len detektívkou omafii, ale aÏ pri písaní sme zistili, Ïe sa nedá obísÈspojenie s vládou. Paradoxne musím povedaÈ, Ïe vTaliansku nie je cenzúra. MôÏete vypisovaÈ, hovo-riÈ, obviÀovaÈ koho chcete, v‰etci to znesú, na tov‰etko sú uÏ zvyknutí. Skutoãn˘m terorom je, Ïe ajsenzaãné správy len médiami prejdú a vy‰umia.

Scenárista Sandro Petraglia (seriál Chobotnica). Sme 7. 7.

(U nás sa písanie kníh konãí snahou kaÏdéhooãierniÈ a degradovaÈ.)

***

Popová hudba nemá rie‰iÈ svetové problémy. JauÏ dávno tvrdím, Ïe sa mi zdajú dne‰né popové pes-

niãky veºmi smutné aÏ depresívne. Koncom 80.rokov, keì sme robili „Sme také, aké sme“, bolahudba taneãná a vesel‰ia. ªudia Ïijú r˘chlo a vstrese, nemajú ãas na niã, ani na svoje deti, stále pra-cujú, vedú konzumn˘ spôsob Ïivota. Podºa mÀa bypopová hudba mala ºudí skôr naladiÈ a povzbudiÈ.Nie rie‰iÈ veºké svetové problémy.

Speváãka Beáta Dubasová. OÎene.sk 7. 7.

(Je to utkvelá predstava, Ïe ºudia Ïijú v strese.DosÈ ich Ïije úplne beÏne a preto ani medzi pes-niãkami neprevaÏujú tragické. Sú to vymyslenéproblémy, ãi ‰láger má byÈ vesel˘ alebo smutn˘.Má v Àom byÈ nieão, ão nás donúti povedaÈ, Ïeje pekn˘.)

***

Chorobu si pacient musí vyberaÈ rozváÏne, tedatak, aby svojím nepremyslen˘m stavom nena‰tvallekárov, poisÈovne, ministerstvo zdravotníctva, baaj v lekárni distribútorov lieãiv. Preto si musí voliÈchorobu lacnej‰iu a ºah‰iu. PoisÈovne mnoh˘m le-károm uÏ nedávajú skoro niã. Má to svoju logiku:Preão by lekári nemohli ÏiÈ ako uãitelia?

Filozof Oliver Bako‰. Pravda 7. 7.

(AÏ to bude skutoãnou vymoÏenosÈou moderné-ho veku, keì sa ºudia nauãia ÏiÈ bez uãiteºov a le-károv a keì si vystaãia s murármi.)

***

Kresba: ªubomír Kotrha. Tele plus 7. 7.(Takto opozícia naháÀa Smer a myslí si, Ïe ho do-behne.)

***

Z hip-hopu chceme urobiÈ veºmi mocnú hudbu,ktorá je a bude schopná zmeniÈ svet. Vláda rozde-ºuje ºudí, a kultúra ich dáva opäÈ dokopy. A hip-hopje skvelou kultúrou.

Raper Chuck D z kapely Public Enemy. HN 9. 7.

(Pop-music je iste plnohodnotnej‰ia, neÏ ãokoº-vek, ãím ohuruje obãanov vláda.)

***

Kto chce, môÏe v mene BoÏom aspoÀ zaloÏiÈblog.

Publicista Juraj Javorsk˘. Sme 9. 7.

(Cirkevná elita chce ak˘mkoºvek spôsobom vlád-nuÈ svetu. Teda aj elektronikou.)

***

Matica slovenská stelesÀuje veºkú ãasÈ zl˘chvlastností Slovenska. Je zahrabaná v historick˘chkomplexoch a práve tie urãujú jej správanie v sú-ãasnosti. Nie je napríklad náhodou, Ïe je v nej nad-kritické mnoÏstvo obdivovateºov Jozefa Tisa a voj-nového ‰tátu.

Komentátor Roman Pataj. Sme 9. 7.

(Tisov reÏim má na svedomí príli‰ veºa Ïivotov,aby sme sa mohli k nemu hlásiÈ.)

***

Nová generácia veriacich je rozãarovaná klé-rom, ktor˘ glorifikuje Jozefa Tisa a mal na ãele ºudíako arcibiskup Ján Sokol. Sokol si totiÏ milo spo-mína na „blahobyt Slovenského ‰tátu“ a veºk˘ otáz-nik visí nad jeho spoluprácou s ·tB.

Teológ Michal Havran. Pravda 10. 7.

(Slovensk˘ neformálny katolicizmus, vychovan˘charizmatick˘mi kazateºmi a podzemnou cirk-vou, naozaj získal odvolaním arcibiskupa Bez-áka nov˘ impulz.)

***

NezaslúÏim si, aby ste mi hovorili, ako pekne ale-bo dobre spievam. Vy mÀa excelentne poãúvate aja proste len predná‰am piesne, ktoré vás moÏnodobre naladia. Ani netu‰íte, aké je povzbudzujúce,keì poãas môjho koncertu sa v húfoch schádzate kukoncertnému pódiu, teda ku mne, keì sa dáte strhnúÈk standing ovation a keì tlieskate postojaãky.

Jeden z najgeniálnej‰ích spevákov Elton John v Bratislave.

HN 11. 7.(Elton John nielen geniálne spieva, ale aj hovo-rí.)

***

Kresba: Andrej Mi‰anek. Extra plus júl 2012.(·panielskou dedinou je uÏ dnes Bratislava –staãí, aby vládni politici otvorili ústa.)

***

Rakúsky minister sociálnych vecí Hundstorfer sacez dovolenku chystá na bicykli do tirolsk˘ch hôr.

Îurnalistka Miriam Zsilleová. Sme 12. 7.

(A obãan si lame hlavu, ãi minister robí len fra-jerinu a pred verejnosÈou sa tvári ako „beÏn˘ ãlo-vek”, ãi si takto krkolomne získava popularitu,alebo ãi má úprimn˘ záujem o relatívne nároã-né ‰portovanie spojené e‰te aj s nebezpeãen-stvom.)

***

V populárnej hudbe je slovenãina ÈaÏkopádna. Vrefréne som si nebola istá ver‰ami „LeÏí‰ so mnouna perách“. Stále som sa p˘tala, ãi nie sú príli‰ ro-mantické. Mala som pocit, Ïe u nás veºa speváãokspieva o láske príli‰ sladko a pekne. Ja som v‰aksladkasté texty nezná‰ala, tá peknota vo mne niã ne-vyvolávala. Mala som skôr rada veci na hrane.

S U P E R M O N I T O R

82

S U P E R M O N I T O R

Speváãka Jana Kirschner. TV oko 12. 7.

(Slovenãina nepomáha spevákovi pop-music,aby mohol vytváraÈ príjemn˘ pocit, ak˘ nadºah-ãuje du‰u napríklad pri poãúvaní francúzskych‰lágrov.)

***

Staré priemyselné budovy majú svoje jedineãnéãaro, ich premenou môÏe objekt získaÈ novú funk-ciu, a keì sa architektom podarí citlivo zakompo-novaÈ nové prvky do star˘ch, v˘sledkom je skveláarchitektúra, ktorá si zachováva aj historickú hod-notu. Koncertom Jaromíra Nohavicu nedávno oÏilzrekon‰truovan˘ vítkovick˘ plynojem, rovnakúfunkciu plní uÏ roky viedensk˘ Gasometer a v Po-prade majú zasa krásnu galériu z budovy b˘valejelektrárne. Len Bratislava sa k svojej industriálnejminulosti správa znaãne maco‰sky.

Komentátor Marián Repa. Pravda 12. 7.

(PasívnosÈou stavebn˘ch úradov Slovensko pri-‰lo uÏ o nejeden staviteºsk˘ skvost.)

***

Aktivisti protestovali proti tomu, Ïe sa malo za-ãaÈ v tatransk˘ch dolinách ÈaÏiÈ. Polícia protestujú-cich aktivistov obvinila z priestupku, vtedaj‰í mi-nister JureÀa ich oznaãil za platen˘ komparz. Preochranárov sú Tichá a Kôprová dolina symbolomnedotknuteºnosti. A ja som vyhlásil, Ïe ak prehrá-me boj o doliny, prídeme o cel˘ TANAP.

B˘val˘ ‰éf Tatranského národného parku TomበVanãura. Sme 12. 7.

(Na‰a necitlivosÈ je bezprecedentná. Veì anidnes e‰te niã nedáva záruku , Ïe najkraj‰ie ãas-ti Tatier budú oblasÈou bez surov˘ch zásahovbezohºadn˘ch ºudí.)

***

MôÏeme len dúfaÈ, Ïe raz budeme maÈ aj na Slo-vensku jazykovú gramotnosÈ, ktorá dá kaÏdémuãloveku schopnosÈ hovoriÈ dvoma – tromi cudzímijazykmi.

Analytik Radovan Geist. Plus 7 dní 13. 7.

(Najhor‰ie je, keì veºa obãanov SR vníma Eu-rópu ako cudzinu.)

***

Keì sa budú hodnotiÈ dejiny, malo by tam byÈ za-dokumentované, Ïe na Slovensku aj poãas komu-nizmu bolo veºa statoãn˘ch ºudí, ale reÏim ich ne-chal ÏiÈ v strachu, okrádal ich, klamal a mnoh˘chzavraÏdil. Je to doba temna, ktorou sme pre‰li.

Katolícky kÀaz a b˘val˘ politick˘ väzeÀ Anton Srholec.

Sme 14. 7. (Star‰ie generácie robia veºkú chybu, Ïe nezaÈa-Ïujú deti svinstvami, ktoré narobil komuniz-mus za 60 rokov. Doba temna sa v‰ak nedá vy-gumovaÈ. Je do nás zaÏratá.)

***

Star‰ia generácia, ktorá sem chodí roky, festivalneopú‰Èa, ale my chceme, aby pri‰li aj mladí. Abypochopili, Ïe aj tu môÏu poãuÈ skvelú hudbu, zaÏiÈto, ão nikde inde a Ïe sa tu môÏu dobre zabaviÈ. Chy-tilo ma to za srdce, veì je to ãistá krása. hovorí 18-roãn˘ Martin, ktor˘ bol pred pár dÀami aj na Heº-

pe, a pú‰Èa sa do tanca v taneãnom dome, kde sa popolnoci otriasa drevená podlaha asi do tretej ráno.

·éfka festivalu vo V chodnej Katarína Babãáková. Sme 14. 7.

(Kto chodieval na podobné podujatia aj za ko-munizmu, do hæbky du‰e cíti rozdiel medzi nú-tenou náv‰tevou v‰elijak˘ch festivalov a medzislobodou. Koho vzru‰í folklór vo V˘chodnej,prichádza tam bez toho, aby v podvedomí cítiltlak záväznosti prísÈ na ºudovú slávnosÈ, lebo ko-munisti aj z toho urobili propagandu.)

***

Na va‰u otázku, v akom náboÏenstve ma rodiãiavychovali, ãi v Ïidovskom alebo katolíckom, vámodpoviem tak struãne, ako sa len dá: „V demokra-tickom.“

Americk˘ herec Harrison Ford. Pravda 14. 7.

(Je zaujímavá otázka, ãi by takáto odpoveì zi‰-la na um aj slovenskému hercovi.)

***

Tvrdíme, Ïe za posledn˘ch 2000 rokov sa klímamierne ochladzuje. ·tudovali sme vzorky letokru-hov stromov z Laponska, ktoré siahajú aÏ do roku138 pred n. l. Z bádania vypl˘va, Ïe za posledné dvetisícroãia klesla priemerná teplota o 0,3o kaÏd˘chtisíc rokov. Tento v˘sledok súvisí aj s rastúcouvzdialenosÈou Zeme od Slnka.

Profesor Ján Esper z univerzity v Mainze. Nature Climate Change 16. 7.

(Príroda nám kaÏd˘ rok vÏdy inak vysvetºujesvoje fungovanie.)

***

Pri prednese svojich pesniãiek nesiem si so se-bou mnohé protireãenia. Na miliónoch fanú‰ikov vi-dím, ako sa ºudia s nimi stotoÏÀujú – a predsa mato neochránilo od chvíº, keì som sa zasa cítil ne-pochopen˘, sám a izolovan˘. Keì som mal za se-bou turné s divok˘mi koncertmi, zrazu som sa uza-vrel do seba a chodil som hraÈ do mal˘ch sál. AÏsom pripustil, Ïe paradoxy sú logické a Ïe dotvára-jú stále iba jeden a ten ist˘ Ïivot.

Hudobník Bruce Springsteen. Sme 16. 7.

(A stále menej a menej sme schopní rozlú‰tiÈ, kto-r˘ Ïivot Ïijeme v ktorej chvíli.)

***

Základom úspechu je robiÈ veci inak. Aj preto rádkráãam proti prúdu.

Tvorca nev‰edne spoºahliv˘ch hodiniek Philip Zepter. HN 16. 7.

(Len ten, kto chodí proti prúdu, sa dostane aj kãist˘m prameÀom.)

***

Hrajte sa s deÈmi kaÏd˘ deÀ poãas vopred dohod-nutého ãasu napríklad 20 minút – tak, Ïe urobítev‰etko, o ão vás dieÈa poÏiada. Akékoºvek blázni-vé sa vám jeho priania môÏu zdaÈ, skúste na chví-ºu zabudnúÈ na svoju úlohu rodiãa a doprajte mu po-cit dôleÏitosti. Deti sú zvyknuté, Ïe im stále niek-to nieão prikazuje a musia sa riadiÈ pokynmi dospe-l˘ch. Hrou v‰ak môÏeme nachvíºu obrátiÈ role a byÈt˘mi, ktorí „musia poslúchaÈ“.

Detská psychologiãka Violet Oaklander.OÎene.sk 16. 7.

(Rodiãia nemusia svojim deÈom iba brániÈ, abysi ão len trochu slobodne vyd˘chli.)

***

Najhor‰í sú tí, ktorí pracujú v televízii. Musia sisvoju pozíciu veºmi stráÏiÈ a preto robia okolo sebaveºké haló. Najmä ºudia na riadiacich postoch súdosÈ bezcharakterní. Alebo moÏno takí ani nie sú,ale musia sa tak tváriÈ, pretoÏe inak by si svoje mies-to neudrÏali.

Moderátor a spisovateº Ján Harga‰ (23). OÎe-ne.sk 17. 7.

(ªudia sa v podstate stále musia nejako tváriÈ,prívetivo alebo odpudivo, a potom vyvolávajúdojem, Ïe sú bez chrbtovej kosti a úlisní. Aleboaj naozaj takí sú.)

***

Rozhodla som sa, Ïe budem na staré kolená ‰tu-dovaÈ starú hudbu. Uvedomujem si totiÏ, Ïe nie sompriekopníãka úplne nov˘ch jazykov v hudbe a niesom supermodern˘ ãlovek.

Huslistka a speváãka Iva Bittová. Sme 17. 7.

(Aby ãlovek spoznal podstatu pravdy, nemusí byÈsupermodern˘. VedieÈ spievaÈ je viac, ako byÈpriekopníkom. T˘m dávam nov˘ rozmer bytiaºuìom okolo seba.)

***

Kaviarne a krãmy sú jedn˘mi z posledn˘ch miest,kde môÏem stretnúÈ ºudí bez toho, aby som sa mu-sel staraÈ o ich vierovyznanie a politické presved-ãenie.

Teológ Michal Havran. Pravda 17. 7.

(Nikde sa neponeviera toºko pravdy a úprimnos-ti, ako v ºudovom pohostinstve.)

***

Atmosféra v katolíckej cirkvi nie je dobrá. Opro-ti minulosti je nová v tom, Ïe sa neãakane silno oz˘-vajú samotní veriaci. DôleÏité bude nielen vyzná-vanie viery navonok, ale aj dôsledné aplikovaniemorálnych pravidiel na v‰etky sféry cirkevného Ïi-vota.

Cirkevn˘ analytik Imrich Gazda. Pravda 18. 7.

(KaÏd˘ by si mal v‰ak uvedomiÈ, Ïe Boh je viacako cirkev a v nej stovky biskupov.)

***

Provensálsko je kráºovstvom protikladov. Zmes-tia sa doÀ hviezdne Cannes ãi St. Tropez plné bo-háãov a celebrít, úÏasné exotické záhrady, mestoparfumov Grasse, aj ospalé stredoveké dediny nakopcoch. âi uÏ ste milovníkmi umenia, dobrého jed-la, alebo romantickej krajiny, ãaru Provensálska sanedá nepodºahnúÈ.

Publicistka Katarína Sedláková. OÏene.sk 18. 7.

(My v SR by sme tieÏ potrebovali premeniÈ ne-jak˘ nበregión na Provensálsko.)

***

V kaÏdej rodinnej kauze treba nielen na dialóg,ale aj na ticho dvoch. Maìarsk˘ spisovateº GézaCsáth v in˘ch súvislostiach písal o ’ãiernom ti-chu’. To je nádhera!“

83

Rusk˘ reÏisér Andrej Konãalovskij. Pravda 21. 7.

(Koºko hlúpostí roztrúsime, len aby sme sa uro-bili kraj‰ími.)

***

Kresba: Milo‰ Ga‰parec. Pravda 21. 7.(Eroticko-elektronické samovzdelávanie moder-ného slovenského ‰tudenta.)

***

Pragmatik ãulo kooperuje aj so sviÀami. Najmäs tou v sebe.

Aforista TomበJanovic. T˘ÏdeÀ 23. 7.

(Je veºmi smutné odkryÈ lumpa v sebe. Ale nie-kedy sa tomu nedá vyhnúÈ.)

***

Sila prítomného okamihu od Eckharta Tolleho jenaozaj úÏasná kniha, ktorá je nad v‰etk˘mi nábo-Ïenstvami. Tolleho filozofiou je, Ïe sa netreba báÈbudúcnosti. Treba naozaj ÏiÈ prítomnosÈou, napriektomu, aká bola minulosÈ. To je dosÈ silné posolstvo.

Herec Matej Landl. HN 23. 7.

(âlovek bol hlina a je hlina. Preto jeho duchskr˘va len máloão trvalé.)

***

Veºmi ma te‰í, Ïe sa mi podarilo fascinujúce vi-deo, na ktorom som zostrihal vysvietené mestá,polárne Ïiary, Mlieãnu cestu ãi vesmírnu techniku.My ºudia sme uÏ stvoriteºmi.

Fotograf Knate Myers z Albuquerque. Sme 23. 7.

(âlovek sa uÏ rukami dot˘ka hviezd, ale skutoã-ne dosiahnuteºná mu nie je Ïiadna.)

***

Bola som totálne oddaná literatúre. Ale práve vte-dy som pochopila, Ïe písanie je naniã. Neochránivás pred zúfalstvom ani pred depresiou. Nevylieãivás z niãoho.

Americká poetka Sylvia Plath (ukonãila ÏivotsamovraÏdou). T˘ÏdeÀ 23. 7.

(Îivot b˘va veºmi ÈaÏiv˘. A oslobodiÈ sa od nehovieme len tak, Ïe sa ho zbavíme.)

***

KaÏd˘ národ má svoju históriu, hodnoty, men-talitu a predstavu o svojej budúcnosti. Sme mal˘ ná-rod a vnímam to ako v˘hodu. Starosti o Európu bysom nechal veºk˘m a staral by som sa o vzdelaniea rozvoj slovenského národa v moÏnostiach, ktorénám Európa dáva.

Finanãník Peter Kri‰tofoviã. HN 25. 7.

Literáti Ján Litvák + Vlado Balla. Sme 18. 7.

(âierne ticho je naozaj nádhera. Ani nie samot-né ticho – hoci aj ono je v hukote veºkomestsk˘chulíc oãarujúce –, ale ticho ako doplnok niãnevra-viacej vravy.)

***

Treba ponechaÈ Karola Mella jeho osudu a be-lizskej spravodlivosti. MoÏno je dokonca lep‰ie, keìsa niektoré veci dejú v Belize a nie v Bratislave. Za-ujímavej‰ia je otázka, ão dnes robia tí, ktorí mali vkauze prepustenia Mella z väzby na Slovensku pr-sty. Sudca, ktor˘ o väzbe rozhodol, hoci rozhodnúÈnemohol. Prokurátor, ktor˘ to dovolil, hoci to do-voliÈ nemal. A hlavne, ão urobili tí, ktorí s t˘m nie-ão urobiÈ mali.

Publicista Juraj Hrabko. Sme 19. 7.

(Typick˘ príklad fungovania slovenského verej-ného Ïivota: Pred ãasom slovenskí sudcovia pre-pustili z väzby Karola Mella, podozrivého zozávaÏn˘ch trestn˘ch ãinov, dokonca aj vraÏdy.Mello sa objavil v ‰táte Belize. Slovenská políciaa justícia Mella teraz naháÀa a chce ho dostaÈpred súd v SR. MôÏe to stáÈ státisíce alebo aj mi-lióny eur. Zaplatia ich nezodpovední sudcovia?Alebo my v‰etci? Nie je lacnej‰ie sa na Mella jed-noducho vyka‰laÈ?)

***

Doba nikdy nie je aÏ taká márna, aby sa v nej ne-dalo urobiÈ nieão pre lep‰ie ãasy.

Básnik a publicista Marián Hatala. TV oko 19. 7.

(Takéto poznanie doby je pre ãloveka vÏdy veº-mi nádejné. Má len jeden háãik: Nikdy nevieme,kedy prídu lep‰ie ãasy, a najmä – ãi vôbec prídu.)

***

·tát by mal dÏez v˘raznej‰ie podporovaÈ. Robiato Maìari, âesi, Poliaci a Rakú‰ania, len my nie.Keì piatim ºuìom z rôznych kontinentov zahrátemolovú stupnicu, bude jej nadnárodn˘ jazyk kaÏ-dému evokovaÈ nieão smutné. A ten jazyk potrebu-jeme rozvíjaÈ.

DÏezov˘ pianista Pavol Bodnár. Sme 19. 7.

(Jazyk hudby obohacuje ãloveka v‰eliãím jedi-neãn˘m, ão dáva ãloveku ãosi boÏské. Je nepre-loÏiteºn˘ – a predsa si ho vie kaÏd˘ citliv˘ ãlovekpreloÏiÈ. Aj preto má byÈ dÏezmen ‰Èastn˘, Ïe ne-robí taxikára, ale Ïe hrá dÏez.)

***

Ak sa ukáÏe, Ïe kostra, ktorú sme na‰li pod pod-lahou b˘valého Klá‰tora svätej Ur‰ule, patrí skutoã-ne Gherardiniovej, budeme schopní rekon‰truovaÈportrét najslávnej‰ej Ïeny talianskej renesancieMony Lisy. Tej, ktorá je najväã‰ím pokladom Louv-ru v ParíÏi.

Umeleck˘ historik Silvano Vinceti. Pravda 19. 7.

(Je senzaãnej‰ie poznaÈ reálny obraz Gherardi-niovej tváre a vedieÈ si ju predstaviÈ, alebo skôrobdivovaÈ Èahy da Vinciho ruky, ktorá túto tvárumelecky oÏivila?)

***

Mestsk˘ úrad v Trenãíne sa in‰piroval rakúskym

Salzburgom a zaviedol pre svojich dôchodcov kar-ty pre seniorov. Podobné projekty sú v zahraniãíbeÏné. Seniori najãastej‰ie vyuÏívajú zºavu v prie-mere 10 % pri kúpe zºavnen˘ch vstupeniek na kul-túrne podujatia, na nákupy v mäsiarstve, v lekár-Àach, oãn˘ch optikách ãi potravinách.

HovorkyÀa mesta Trenãín Erika Ságová. Sme 20. 7.

(DesaÈroãia, ktoré preÏili ºudia nad 70 rokov odsvojej mladosti, boli zväã‰a tvrdé a nároãné. Tenveºmi dlh˘ ãas starostí a ÈaÏkostí preklenovali ná-dejou na starobu, ktorá im v‰etko vynahradípríjemn˘mi záÏitkami. Dne‰ná situácia seniorovnecháva v‰ak státisíce ºudí v strednom veku ºa-hostajn˘ch, bez akejkoºvek ústretovosti.)

***

Pri koncertoch je veºmi dôleÏité aj miesto kona-nia a genius loci to absolútne vyhráva v prípadeOpen Jazz Festu pri Novom Meste nad Váhom.ZaÏil som uÏ viackrát, Ïe hudobníci, prv neÏ zaãa-li hraÈ, s otvoren˘mi ústami sledovali, kde sa nachá-dzajú a miesto bolo pre nich neuveriteºne in‰pira-tívne. Pódium je na vode, na hojdajúcej sa hladinesa príjemne odráÏajú svetlá i tóny a do toho zniedÏez v tej najpestrej‰ej podobe.

Rozhlasov˘ moderátor RomanBombo‰. HN 20. 7.

(Vydarená kombinácia rôznych podnetov, najmäzvukov˘ch a farebn˘ch, je prv˘m predpokla-dom silného záÏitku na „open pair“ festivale –na voºnom priestranstve)

***

V médiách sa objavuje ãoraz viac správ o vedec-k˘ch podvodoch, plagiátorstve a písaní pod in˘mmenom, ão vyvoláva dojem, Ïe najrôznej‰ie neprá-vosti sa stali vo vedeckom v˘skume roz‰íren˘m av‰adeprítomn˘m zlom.

·vajãiarsky fyzik Heinrich Rohrer. Sme 21. 7.

(Dnes uÏ niã nie je sväté. Ani jeden z vrcholn˘chºudsk˘ch v˘konov – veda.)

***

Pre mÀa je najdôleÏitej‰ie, aby som mala svoj‰t˘l. A e‰te dôleÏitej‰ie je, Ïe mám vlastné príbehya Ïe nezniem ako kópia mojich slávnej‰ích kolegov.

Nemecko-nigérijská speváãka Nneka. Pravda 21. 7.

(V tom je najväã‰ie umenie tvorivého ãlovekadne‰ka: aby bol sám sebou.)

***

Na‰a ‰kola má nadáciu, do ktorej môÏu dobro-voºne prispievaÈ v‰etci rodiãia. Mne sa v‰ak nikdynestalo, Ïe by za mnou pri‰iel nadriaden˘ a Ïiadalpre ‰tudenta lep‰iu známku alebo Ïe nesmiem nie-koho nechaÈ prepadnúÈ, lebo otecko nám darovalstoliãky.

Uãiteºka úãtovníctva Adriana Jurá‰ková. Sme 21. 7.

(Naozaj sú aj takí riaditelia ‰kôl, ktorí si dovo-lia ão len vysloviÈ takúto poÏiadavku?)

***

Keì som dostal na filmovom festivale v Tren-ãianskych Tepliciach ocenenie, pote‰ilo ma to, sa-mozrejme. Ak vám niekto povie, Ïe po cenách ne-túÏi, nevraví pravdu.

S U P E R M O N I T O R

84

(Aj keì sa zdá, Ïe v modernej dobe ide ãoraz me-nej o národy a viac o superfirmy, nie je to cel-kom tak. I mal˘ národ môÏe maÈ svoju vnútor-nú hodnotu a obohacovaÈ svet jedineãn˘mi kva-litami, ktoré má, ak mu na nieãom dôleÏitom zá-leÏí.)

***

So zlyhaním jedného zotrvaãníka sme poãítali.Stalo sa tak v‰ak podstatne skôr, ako by sme si pria-li. A my by sme potrebovali, ak chceme nájsÈ v ob˘-vateºnej zóne hviezd rovnak˘ch ako na‰e Slnkoplanéty veºké ako Zem, aby misia fungovala e‰te4 roky.

Vedúci v˘skumník misie Kepler Wiliam Borucki. New Scientist 25. 7.

(Vesmír pozostáva z miliónov detailov – a násdesí, keì si predstavíme, ão sa môÏe staÈ, ak sapo‰kodí len jedna drobnosÈ. Aj na nej spoãívana‰a existencia v nekoneãnom kozme? Aj tomôÏe byÈ bod, ktor˘ nás drÏí medzi hviezdami?)

***

Nie som historik, som uãiteº, ktor˘ chce prijateº-n˘m spôsobom podaÈ detsk˘m ãitateºom na‰u his-tóriu. Dejepis sa stále vyuãuje nezáÏivne ako mnoÏ-stvo dátumov s minimálnym previazaním. Îiak sanaspamäÈ nauãí pár faktov a pri odpovedi ich vy-sype z rukáva. Decká v‰ak nemusia z hlavy vedieÈani jeden dátum, ale preão sa dialo to, ão sa dialo.

Profesor Róbert Beutelhauser.OÏene.sk 25. 7.

(Pritom dejepis a slovenãina poskytujú úcty-hodné mnoÏstvo vzru‰ujúcich príbehov.)

***

Ak verejnoprávna TV nemá podiel na trhu oko-lo 15 %, neplní poslanie masmédia, a to sa uÏ deje.STV v rámci Európskej vysielacej únie patrí medzitelevízie najmenej v˘konné.

Nov˘ riaditeº RTVS Václav Mika. Pravda 26. 7.

(Je v‰ak práve Mika zárukou, Ïe odteraz budev˘konnej‰ia? âím?)

***

Chcem, aby môj syn vedel, Ïe minerálka vyvie-ra v horách, nie z plastovej fºa‰e, Ïe ãaj z dvesto-roãnej lipy nikdy chutiÈ nebude tak, ako instantn˘z obchodu, Ïe zvieratá sú doma v prírode, nie v zoo-logickej a Ïe vzácne byliny niekedy lieãia lep‰ie akotabletky.

Spisovateº Michal Hvoreck˘. Sme 26. 7.

(Kto mu v‰ak povie, Ïe spisovateºom nie je ten,kto pí‰e nudné kniÏky na slovensk˘ spôsob, alevzru‰ujúce moderné romány na spôsob pove-dzme americk˘?)

***

Pri muÏoch aj pri Ïenách je hneì po obleãení naj-väã‰í záujem o poãítaãe a videohry. Îeny ju majúrovnako rady ako muÏi, ale len ak spoºahlivo fun-guje.

Marketingov˘ expert Peter Littmann.HN 26. 7.

(TotiÏ na spustenie elektronického prístroja po-trebuje pomoc kaÏdá piata Ïena.)

***

·panielska speváãka Rosu Mateu uviedla naFestivale peknej hudby v ·tiavnici veãer katalán-skych piesní. Publikum asi oãakávalo beÏn˘ „pek-n˘ koncert“, ale umelkyÀa nás doslova priklinco-vala. Bol to nev‰edn˘, úÏasn˘ záÏitok. Rozplakalsom sa pritom.

Zakladateº Festivalu violonãelista Eugen Prochác. Pravda 26. 7.

(Plaã môÏe symbolizovaÈ oveºa viac, neÏ iba pre-citlivenosÈ.)

***

Raz sme s akordeonistom Kákonim koncertova-li v kultúrnom dome, ktor˘ neurobil Ïiadnu propa-gáciu. Dokonca nikde nevisel ani oznamovací pla-gát. Vystúpili sme na pódium a v hºadisku sme ni-koho nevideli. Kákoni sa p˘ta: Je tam niekto? A ztmy sa ozvalo – áno, sme tu dve a chceme vás po-ãuÈ. A bol to úÏasn˘ koncert.

Skladateº TadeበSalva. Pravda 26. 7.

(Nie v‰etci ºudia, ktorí Ïijú okolo nás, sú lenprázdnymi vrecami.)

***

DeväÈdesiat percent ºudí neustále opakuje: Ne-mám ãas, nestíham. Keby si totiÏ priznali, Ïe ãasmajú, okolie by si myslelo, Ïe stále niã nerobia.Moja rada je: Keì mበtoºko práce, Ïe musí‰ pra-covaÈ 25 hodín denne, vstávaj o hodinu skôr, abysi v‰etko stihol.

Spisovateº Juraj ·ebo. HN 27. 7.

(Len preto vravíme, Ïe nemáme ãas, aby si ºudiao nás niã zlé nemysleli.)

***

Najmlad‰ím skanzenom na Slovensku je Mú-zeum liptovskej dediny v Pribyline, s v˘hºadom na‰títy Západn˘ch Tatier. MoÏno tam ochutnaÈ ‰pecia-lity z liptovskej kuchyne a poãas ãipkárskej ãi vãe-lárskej nedele priuãiÈ sa tradiãn˘m remeslám.

Îurnalistka Iveta Grznárová. HN 27. 7.

(Obãas skutoãne môÏeme pochváliÈ aj samiseba.)

***

Keby sa âSFR nerozpadla, bola by dnes SR vrámci EÚ bezv˘znamn˘m regiónom. Moje rokova-nia s Klausom aj po 20 rokoch hodnotím ako správ-ny krok. Preão v‰ak Slováci stále o sebe pochybu-jú? To sa tak naspäÈ ponáhºajú stratiÈ samostatnosÈ?

Predseda HZDS Vladimír Meãiar.Pravda 28. 7.

(MôÏeme si o Meãiarovi myslieÈ, ão chceme, aksa v‰ak zamyslíme nad jeho slovami, musímeuznaÈ, Ïe mnohé sú rozumn˘m a správnym hod-notením situácie.)

***

Na‰a spoloãnosÈ chaoticky rie‰i v‰emoÏné poli-tické a ekonomické problémy. Chaotické sú preto,lebo neexistuje kontinuita. KaÏdé 4 roky sa meniapriority, ‰tátna administratíva, vláda. KaÏdé ‰tyriroky sa v‰etko zaãína odznova – a to sa dot˘ka aj‰portu.

Prezident Slovenského olympijského v˘boru Franti‰ek Chmelár.

Plus 7 dní 28. 7.

(Máloktoré dôleÏité záleÏitosti dokáÏeme rie‰iÈpremyslene a systematicky.)

***

Bratislava má úplne inú históriu ako ostatné Slo-vensko. Je silne viazaná na strednú Európu, kde jeuÏ dve storoãia neporiadok. A rovnako neporiadnaje aj Bratislava. V‰ade, kam sa pozriete, je nieão za-ãaté a nedokonãené. Praha mala ‰Èastie, Ïe bolacentrom politického a spoloãenského Ïivota, takÏemala aj iné povinnosti. Bratislava ich stále nemá.Najmä vo v˘chove obyvateºstva. Veì sem pri‰li vi-dieãania, ktor˘ch niã nenútilo staÈ sa me‰Èanmi.Me‰tianska kultúra je v‰ak úplne iná ako vidiecka.

Architekt Iºja Skoãek (projektoval Is-tropolis). Sme 28. 7.

(Bratislava je e‰te stále nedozretá.)

***

U nás v politike nie sú ctihodní ºudia. Namiestoºudí, pre ktor˘ch patria ãesÈ a morálka k Ïivotn˘mzásadám, sú v slovenskom parlamente väã‰inouºudia, ktorí nikdy v Ïivote niã poriadne nerobili aktorí by mali problém sa mimo politiky uÏiviÈ.

Predseda SaS Richard Sulík. HN 30. 7.

(PripomeÀme, Ïe sám Sulík bol nielen poslan-com, ale i predsedom NR SR.)

***

KaÏd˘ rok sa to opakuje. Príde leto a cestovnékancelárie krachujú jedna po druhej. Veì najmoder-nej‰í spôsob, ako r˘chlo dnes na Slovensku zbohat-núÈ, je krádeÏ.

Spisovateºka Veronika ·ikulová. Pravda 30. 7.

(A ponúkaÈ obãanom sluÏby krachujúcej cestov-nej kancelárie je krádeÏ.)

***

Ja a kandidát na funkciu prezidenta? Preão mámzasa experimentovaÈ a robiÈ sluÏbu ºuìom, keì tí ºu-dia to nechcú a neváÏia si to?

Trojnásobn˘ premiér VladimírMeãiar. Sme 31. 7.

(Meãiar obãanom vytrvalo odkazuje, Ïe ho niesú hodni.)

***

Sonda Mars Science Laboratory sa k planéteprirúti r˘chlosÈou 21-tisíc km/hod, no na povrchmusí dopadnúÈ doslova neÏne. Ak sa to nepodarí,bude v˘skum Marsu a pátranie po Ïivote na Àom za-stavené minimálne na päÈ rokov. Atmosféra na Mar-se je 200-násobne red‰ia ako na Zemi a Mars má lentretinovú gravitáciu v porovnaní s na‰ou planétou.Preto ani obrovsk˘ padák nespomalí sondu dosta-toãne na hladké pristátie. Do atmosféry vstúpi 120km nad povrchom a trenie rozpáli tepeln˘ ‰tít na 2000 stupÀov C.

Stephen Lewis z Open University. Telegraph 31. 7.

(Sonda 10 km nad povrchom otvorí padák, kto-r˘ ju má spomaliÈ na 300 km/hod. Potom zapnemotory, ktoré ju majú spomaliÈ aÏ na 4 km/hod.Od Zeme je v‰ak Mars vzdialen˘ 250 miliónovkm, a tak signálu trvá 7 minút, k˘m túto vzdia-lenosÈ prekoná. Sonda sa teda nemôÏe spoliehaÈna pomoc z riadiaceho strediska a cel˘ pristáva-cí manéver musí zvládnuÈ sama.)

S U P E R M O N I T O R

85

ci snívaÈ. Dnes je rozhlas uÏ len priemerne pla-ten˘m pracoviskom.)

***

Trápia vás alergie, únava, ãasté choroby, ne-efektívne diéty, prejavy starnutia, herpes alebosrdcovocievne ochorenia? Vyskú‰ajte mlieko! Niev‰ak obyãajné. Kolostrum je tekutinou mlieãnejϺazy, ktorá sa vyluãuje tesne po pôrode. Podºa od-borníkov va‰e telo môÏe byÈ po jeho uÏití ako zno-vuzrodené.

Imunológ a alergológ MUDr. Martin Nouza. OÎene.sk 6.8.

(Prirodzená imunita je daná geneticky a jej ba-riérami sú koÏa a sliznice. Pomáhajú im v‰ak ajbunky v krvi, ktoré zasiahnu, keì patogén pre-nikne aj cez ne.)

***

„Panna Mária, vyÏeÀ Putina!“ – aj za tento ref-rén predæÏil moskovsk˘ súd aktivistkám z punko-vej kapely Pussy Riot väzbu na ìal‰ích 6 mesiacov.Ak ich uznajú za vinné, hrozí im 7 rokov Ïalára. Atak sú vo väznici tri Ïeny, ktoré mali odvahu, abypovedali, ão si myslia. A aby ukázali na skorumpo-vanosÈ a prepojenosÈ cirkvi s vládou.

Peter Weisenbacher, In‰titút ºudsk˘ch práv. Pravda 6.8.

(Ak dovolíme Rusku takto sa správaÈ voãi nená-siln˘m kritikom pomerov, tak sa ani nenazdámea máme na v˘chode Európy znova autoritatív-ny reÏim.)

***

Vláda uvaÏuje o tom, ako vytvoriÈ jednu zdravot-nú poisÈovÀu. Premiér tvrdí, Ïe by bolo najlep‰ie sas akcionármi dohodnúÈ na predaji. Akcionári sav‰ak so ‰tátom na predaji dohodnúÈ nechcú. Ak sanedohodnú, Fico chce poisÈovne vyvlastniÈ. Ak bysa potom akcionári obrátili na arbitráÏny súd, SRby to mohlo stáÈ milióny eur. ·tát by platil nielenod‰kodnenie, ale aj právne sluÏby. Peniaze by zí-skal naspäÈ, len ak by súd vyhral.

Vladimír Kordo‰ z advokátskej kancelárie bnt.Sme 6.8.

(Pred ‰tátom i pred jeho obãanmi je toºko kom-plikovan˘ch situácií – a vláda venuje pozornosÈna úplne boãné problémy, ktoré nijako Ïivotºudí nezlep‰ia. Kto, ak nie obãania, zaplatí za tie-to zbytoãné luxusné hry? Vláda? Poslanci?)

***

Keì je vo vzÈahu jeden pôÏitkár, ktorému jev‰etko prednej‰ie neÏ povinnosti, druh˘ môÏe maÈvyvinut˘ zmysel pre pravidlá a poriadok aj zadvoch, aj tak to neutiahne sám.

Publicistka Monika Schönová.OÎene.sk 6.8.

(Z principiálnych dôvodov muÏ ãi Ïena nemôÏeani pri najväã‰ej láske tolerovaÈ partnerovi v˘-strelky a byÈ t˘m, kto sa jedin˘ stará o základ-né fungovanie rodiny.)

***

Pristátie na‰ej sondy Curiosity na Marse je bez-precedentn˘m úspechom technológie a ten bude slú-ÏiÈ ako zdroj národnej p˘chy dlho do budúcnosti.Toto robotické vozidlo na atómov˘ pohon je dosiaºnajmodernej‰ie, aké ºudstvo vyslalo do vesmíru.

Prezident USA Barack Obama. HN 7.8.

***

KultivovanosÈ, s akou Ïurnalistka Agne‰a Kali-nová rozpráva aj o ºuìoch, ktorí jej nejako ublíÏi-li, ma poãas nahrávania a spracúvania textu rozho-voru s Àou fascinovala.

Spisovateºka Jana JuráÀová. HN 1. 8.

(Nie kaÏd˘, kto bol za socializmu ãlenom strany,bol skutoãne aj komunistom.)

***

Na kultúru sa v SR pozeráme ako na ãosi menejdôleÏité, ão si môÏeme odpustiÈ. Z toho plynie ná‰prístup k jej financovaniu. Prostriedky na Àu vyãle-nené povaÏujeme za neproduktívne minuté. Tentostereotypn˘ pohºad treba zmeniÈ. PretoÏe kultúra jeoveºa dôleÏitej‰ia. Je jedn˘m zo strategick˘ch zdro-jov spoloãnosti. Nedávno som nav‰tívil festival Já-no‰íkove dni v Terchovej, ktor˘ v˘znamom ìalekoprekraãuje hranice obce.

Minister kultúry Marek Maìariã. Pravda 1. 8.

(Bez kultúry len ÈaÏko môÏe byÈ verejn˘ Ïivotúãinn˘m nástrojom diplomacie a bez tej sa zasaako mal˘ ‰tát len ÈaÏko presadíme v zlomov˘chchvíºach histórie.)

***

Liberál zazlieva cirkvi, Ïe sa nevyjadruje dosÈ na-liehavo k javom, ktoré váÏne de‰truujú morálku –ku korupcii, klientelizmu, byrokratizmu, naciona-lizmu i rasizmu; Ïe rezignuje na úlohu „zºud‰Èova-nia“ spoloãnosti na základe princípov kresÈanské-ho univerzalizmu.

Kálmán PetŒcz (expert na ºudské práva). Sme 1. 8.

(Cirkev sa tvári, Ïe kºaãí pred Bohom, ale ona,zatvrdilá, nekºaãí pred nik˘m.)

***

Postava striptérky, ktorú som hrala vo filme Ro-mán pre muÏov, bola pre mÀa veºkou v˘zvou. S ta-kou postavou som e‰te nemala Ïiadne skúsenosti.A som za Àu vìaãná, pretoÏe pre herca nie je niã hor-‰ie, ako keì si ho za‰katuºkujú do jedného typu úloh.

Hereãka TáÀa Pauhofová. OÏene.sk 1. 8.

(Pauhofová je rada, ak môÏe hraÈ eroticky dráÏ-divú rolu, pri ktorej môÏe vyniknúÈ jej Ïenskyvzru‰ujúce telo – alebo proste nieão iné, neÏ boloto, ão hrala vãera?)

***

Americká popová hviezda Lady Gaga vyhlásila:„·ikanovanie sa musí staÈ nelegálnou ãinnosÈou,musí to byÈ nenáviden˘ zloãin.“ Vraví, Ïe samabola terãom ‰ikanovania v ‰kole, keì jej skrinku v‰atni celú popísali vulgárnymi slovami, alebo keìsa spoluÏiaci smiali pri tom, ako ju hodili na ulicido kontajnera na odpadky. Áno, ak sa ‰ikanovaniedeje medzi dospel˘mi ºuìmi, je to zloãin. Ale me-dzi dvoma Ïiakmi sa hravo prehliada.

Japonsk˘ novinár Masahiko Shiraki. TV oko 2.8.

(Zvlá‰È ãasto ‰ikanujú Ïiakov pedagógovia. Veìãím in˘m, ako zlomyseºn˘m prenasledovaním 18-roãn˘ch bolo zatajovanie maturitn˘ch otázok aodpovedí – hoci tie deti to museli vedieÈ! –, abysa ich Ïiaci nemohli nauãiÈ?)

***

Vyz˘vame vás, pán prezident, aby ste prepusti-li ãlenky punkovej skupiny Pussy Riot, obvinené zv˘trÏníctva. Protiputinovskú modlitbu punkeriekv moskovskej katedrále povaÏujeme za legitímnyprotest, ktor˘ moÏno kvalifikovaÈ nanajv˘‰ akomen‰ie naru‰enie verejného poriadku. V kaÏdej de-mokracii v‰ak existuje právo na nesúhlas a je pre-to úplne neprimerané, Ïe im hrozia 2 roky väzeniaza obvinenie, ktoré povaÏujeme za absurdné. Smeznepokojení, Ïe obvinené sú poãas súdnych pojed-návaní v klietke.

Pete Townshend z The Who a ìal‰í poprední britskí hudobníci.

The Times 2.8.(Komu dnes v civilizovanej Európe môÏu byÈRusi príÈaÏlivou krajinou?)

***

Nezrel˘ komunistick˘ reÏim zasiahol do dostav-by historick˘ch ‰tvrtí. Vznikol problém, ktor˘ tre-ba vyrie‰iÈ – je jedna z najnároãnej‰ích úloh súãas-nej slovenskej architektúry. Na obrázkoch z pô-vodnej Vydrice a Zuckermandelu si ãlovek uvedo-mí bohatosÈ a obytnú kvalitu mestsk˘ch priestorov,ktoré sa tu vrstvili po stároãia a nachádzali vhodnéformy zástavby pre túto exponovanú polohu podhradn˘m bralom a na terasách nad riekou.

Publicisti Juraj Bonão a Ján âomaj. OÏene.sk 4. 8.

(Pred stároãiami bol pri zaloÏení miest priorit-n˘ fenomén veºriek. Tak˘ch, akou bol Dunaj. ABratislava vznikla pod Devínom práve vìakaexistencii rieky a brodu. Ktovie, preão sa v‰aktáto lokalita dôstojne nerozvíjala v storoãiach,keì sa kládli základy veºkomiest ako ViedeÀ ãiBudape‰È. Bratislava sa stala v 19. storoãí po od-chode uhorsk˘ch úradov do Budape‰ti provinã-n˘m mestom.)

***Ako inak neÏ malosÈou ducha sa dajú charakte-

rizovaÈ hlasy kritizujúce úsilie zachrániÈ Rusovsk˘ka‰tieº a priºahl˘ park. Veì dnes musíme oznaãiÈstav tejto kedysi hrdej vstupnej brány do Slovenskaz juÏnej Európy ako naru‰en˘, dezolátny a havarij-n˘.

Publicista Martin Krno. Pravda 4.8.

(Bratislava, ako vraví Krno, je skutoãn˘m hlav-n˘m mestom iba 19 rokov. Preto jej stále ch˘bamnoho z toho, vrátane reprezentaãn˘ch prie-storov, ão je v in˘ch európskych metropolách sa-mozrejmosÈou. Bratislava je stále len veºkou de-dinou.)

***

Asi najkraj‰ie a najtvorivej‰ie obdobie som za-Ïila na V·MU na ‰túdiu divadelnej vedy. Îili smetam ako malá ‰tudentská komunita, kaÏd˘ deÀ smechodili do divadla, na ‰kole sme si v malej premie-tacej miestnosti pozerali filmy, ktoré boli vtedy za-kázané. Napokon som s mojimi ‰tudentmi preÏilaaj euforické obdobie neÏnej revolúcie. Na ‰kolesme mali revoluãn˘ ‰táb, ktor˘ vysielal delegáciedo fabrík po celom Slovensku. V jeho epicentre smetrávili doslova dni aj noci. V tom ãase som uÏ bolazamestnaná v rozhlase.

Generálna riaditeºka TV Markíza Zu-zana Ëapáková. Sme 6.8.

(Bolo jedineãné, ako sa rozhlas stal vtedy bázoutvorivosti, o ktorej dnes môÏu jeho zamestnan-

S U P E R M O N I T O R

86

(Sonda Curiosity je bezprecedentn˘ úspech mo-dernej vesmírnej techniky, „zdroj národnej p˘-chy“ je bezprecedentne staromódna fráza ame-rického prezidenta.)

***

Bol to úÏasn˘ záÏitok hraÈ olympijsk˘ pláÏov˘volejbal uprostred Lond˘na pred 15 000 divákmi apred ìal‰ími miliónmi, ktorí sa dívali na nás v te-levízii. Vtedy som sa po dohode s usporiadateºmirozhodol. Zrazu som si na ihrisku pred Evou, kto-rá tieÏ hrala, kºakol a poÏiadal som ju o ruku. Plnéhºadisko zaãalo tlieskaÈ a videl som, Ïe Eva bola pre-kvapená, aÏ ‰okovaná, zaãala sa chvieÈ a z oãí jejvytryskli slzy. Potom povedala Áno.

PláÏov˘ volejbalista, Brit Tom Holt (33). Twitter 7.8.

(JedineãnosÈ LOH v Lond˘ne bola aj v tom, Ïeúãastníci si mohli vymyslieÈ ãokoºvek, pre Angli-ãanov niã nebolo neprijateºné. Ani sobበ„napºaci”.)

***

Akademick˘ titul za zásluhy existuje. Volá saãestn˘ doktorát a nemusí súvisieÈ s vedomosÈamidotyãného „doktora“. Jeho hodnota je pochybnánajmä preto, Ïe ho príli‰ ãasto dostávajú politici,ktor˘ch jedinou zásluhou je funkcia.

Komentátor Peter Morvay. HN 7.8.

(Preto ho ãasto dostávajú aj hrie‰ni kresÈanskípolitici.)

***

Kresba: Shooty. Sme 7.8.(Toto je jedna z najstar‰ích svät˘ch právd Bo-Ïích, a preto právom predpokladáme, Ïe ju vy-myslel kedysi stra‰ne dávno – e‰te pred Figeºom– samotn˘ Pán Boh.)

***

Na‰ím protestn˘m splavom po rieke Hron, na-zvan˘m Slovenské ‰kolstvo dolu vodou, chceme po-ukázaÈ na to, Ïe sme demotivovaní nízkymi platmi.Platy vysoko‰kolsky vzdelan˘ch ºudí v ‰kolstvesa pohybujú na hranici 48 % priemeru univerzitnevzdelan˘ch ºudí. V‰ade v normálnom svete je to ìa-leko viac – vy‰e 70 %.

Líder N·O ªudovít Sebelédih. Sme 7.8.

(Najnespokojnej‰í s nízkymi platmi uãiteºov byv‰ak mali byÈ rodiãia. Mali by byÈ pobúrenít˘m, Ïe vzdelávateºmi ich detí sú takmer Ïobrá-ci.)

***

Bol to veºmi dobr˘ nápad, aby som pri príleÏi-tosti olympiády na spoloãnom dvojkoncerte zahralja a vበMiro Îbirka a aby nás sprevádzal symfo-

nick˘ orchester. Hudba je veºmi mocná. A je fan-tastické, Ïe sa nám to podarilo. Je to, akoby ste ãa-rovali.

Niekdaj‰í spevák skupiny „Yes“ Jon Anderson. Pravda 8.8.

(Iniciátor koncertu Ladislav Snopko v˘stiÏnenápad doplnil: „Lond˘n má pre Slovákov veºk˘v˘znam, lebo po Prahe tam Ïije najviac Slová-kov. A keì som uvaÏoval, koho by som spojil vspoloãnom anglicko-slovenskom projekte, zi‰ielmi na um Meky, ktor˘ má mamu z Británie, aje teda poloviãn˘ Angliãan.“)

***

Rozhodnutie venovaÈ v‰etky svoje úspory na zá-chranu lesov v Tatranskom národnom parku na bojproti lykoÏrútovej kalamite bolo rozhodnutím sa-motného Mateja. V‰etky dokumenty som, samozrej-me, musela podpísaÈ za neho ja, ale bolo to jeho roz-hodnutie a my ho v tom podporujeme. Daroval Ta-trám 5 000 eur.

Alica Jurãi‰inová, mama 12-roãného Mateja. Sme 8.8.

(KeìÏe my v‰etko musíme o‰omraÈ, tak aj vtomto prípade môÏeme poh⁄davo zneváÏiÈúprimnosÈ chlapcovho konania a spoluprácujeho rodiãov. Ale podstata jeho ãinu je v jehodobrom úmysle, ktor˘ si zaslúÏi na‰u úctu.)

***

MoÏno zúfaÈ povedzme pri náv‰teve Dob‰inej.Z kedysi pôvabného mesteãka zostalo v pôvodnejkráse len niekoºko me‰tianskych domov a veºkole-pá, pred ãasom opravená novorenesanãná radnica.·ir‰ie centrum pôsobí spustnuto a zanedbane, smut-n˘ obrázok dopæÀa ohyzdne zrenovovaná pe‰iazóna na námestí pred radnicou a staré domãeky vuliãkách znivoãené migrujúcimi rómskymi rodina-mi.

Levoãsk˘ literát Peter Milãák. Sme 9.8.

(Ak rómske rodiny zohyzìujú pekné mesteãkoDob‰iná, nemoÏno povaÏovaÈ za rasizmus, ak saobãanom toto rómske vyãíÀanie nepáãi.)

***

Urãite doãítam Bludné tiene Francúza PascalaQuignarda a jeho putovanie v ãase a priestore, kto-ré absolvoval uhranãivo, imaginatívne, s bravúrnym‰t˘lom, priãom sa vyh˘ba skoro v‰etkému, ão námvnucujú mediálni a iní experti.)

Scenárista Marian Urban.Pravda 9. 8.

(Slovensko dodnes nemá bravúrnych esejistov,ktorí poskytujú ãitateºovi rozko‰ z ãítania textov,ani nie literárnych, ale „iba“ o literatúre. E‰te sazrejme musíme ponoriÈ do tajupln˘ch vyviera-ãiek ‰tylistick˘ch slastí, ktoré bublú pod halda-mi krivánskej hliny – len dne‰ní intelektuálniãernokÀaÏníci ich nedokáÏu vyhrabaÈ.)

***

Nemal som na olympiáde veºmi dobr˘ dojem zDominiky Cibulkovej a Petra Sagana. Nepáãili sami ich komentáre po tom, ako nezískali Ïiadnu me-dailu. BanalizovaÈ to slovami, Ïe i‰lo iba o jedny zbeÏn˘ch pretekov, sa mi zdalo trochu nenáleÏité.Mal som z toho pocit, akoby dávali najavo, Ïe ví-Èazstvá na in˘ch podujatiach, kde súÈaÏia sami zaseba a za peniaze, si cenia viac ako olympijskéhry. Nie som Ïiadny nacionalista, ale myslím si, Ïe

reprezentovaÈ krajinu pod piatimi kruhmi je pre‰portovca najväã‰ia ãesÈ.

Podpredseda Slovenskej olympijskej akadémie Ján Grexa. Plus 7 dní 10.8.

(Slávna tenistka a cyklista si neuvedomili, ako sasvojím hrdop˘‰stvom sprotivili mnoh˘m slu‰-n˘m slovensk˘m obãanom.)

***

V parlamente ide o dôchodky. Beznádejná téma.Preão? Lebo t˘m, ktorí majú do dôchodku ìaleko,je to fuk, a t˘m, ktorí sú v dôchodku, vlastne tieÏ.Vedia, Ïe dôchodky sa im nezv˘‰ia.

Humorista Milan Lasica. Sme 11.8.

(Politika je beznádejná preto, Ïe ºuìom máloke-dy pomôÏe. A zvlá‰È nebezpeãná preto, Ïe pomôcÈani nechce.)

***

Sudcovia okresn˘ch súdov by mali byÈ volení ob-ãanmi v rámci riadnych volieb súãasne s parla-mentn˘mi voºbami – na obdobie 8 – 12 rokov. Sompresvedãen˘ o tom, Ïe by ºudia zvolili lep‰ích sud-cov, ako dnes menuje Súdna rada. Urãite by znovudo funkcie nezvolili sudcov, ktorí pre procesnéchyby prepú‰Èajú z väzenia veºmi nebezpeãn˘ch zlo-ãincov.

Poslanec Daniel Lip‰ic. Pravda 11.8.

(Je zaujímavé, koºko sudcov znehodnocuje pek-n˘ spôsob Ïivota.)

***

Základnou pravdou konzervatívcov je, Ïe úspechspoloãnosti je podmienen˘ kultúrou, nie politikou.Základnou pravdou liberálov je, Ïe politika môÏezmeniÈ kultúru a zachrániÈ ju samu pred sebou.

B˘val˘ americk˘ senátor Daniel Patrick Moynihan. Sme 11.8.

(Kultúra je v Ïivote ºudí veºmi dôleÏitá, ale málosebestaãná.)

***

Z mojich dne‰n˘ch piesní vraj cítiÈ skúsenosti azrelosÈ. A moÏno je to len zaãiatok staroby. Pozor-nej‰í poslucháã ju nájde v kaÏdej mojej piesni.

âesk˘ pesniãkár Jaromír Nohavica. HN 13. 8.

(Nie je to veºmi príjemn˘ pocit – zaãiatok staro-by. Najmä preto, Ïe je dotieravá.)

***

Kresba: Danglár. Pravda 13. 8.(Dnes by sa Shakespeare uãil písaÈ drámy od TVdramatika Andyho Krausa.)

***

Rebríãky poãúvanosti sa za posledné obdobie v˘-

S U P E R M O N I T O R

87

razne nemenili. UÏ 7 rokov vedie v sledovanosti roz-hlasov Rádio Expres. Za svoju najobºúbenej‰iu sta-nicu ho momentálne povaÏuje 21 %, Rádio Slovens-ko 17 a tretie Fun rádio 13 % op˘tan˘ch.

Programov˘ riaditeº Expresu Ivan Antala. Sme 13.8.

(Veºmi dlh˘ ãas malo najväã‰iu priazeÀ posluchá-ãov Rádio Slovensko. Kde sa táto sympatia stra-tila? Zdá sa, Ïe predsa len nie je jedno, kto je ma-naÏérom tej-ktorej stanice. Prv˘ ponovembrov˘riaditeº verejnoprávneho SRo bol rozhºaden˘ãlovek, teraz tak˘ch uÏ ‰iroko-ìaleko niet.)

***

MuÏi tvrdia, Ïe majú radi prirodzené Ïeny, aleprieskumy hovoria opak. Podºa britskej ankety aÏ73 % muÏov preferuje Ïeny s mejkapom. Dymovéoãi povaÏujú za sexi.

Feministická expertka Emmie Leslie.Escentual.com 15.8.

(MuÏi sa jednoducho radi dávajú omámiÈ Ïens-kou príÈaÏlivosÈou.)

***

Lond˘nsku olympiádu ovládli Ïeny a mali by topovaÏovaÈ za príleÏitosÈ na to, aby presadzovalisamy seba. K úplnej rovnosti muÏov a Ïien je veº-mi ìaleko. Pobúrilo nás, Ïe japonské futbalistky aaustrálske basketbalistky leteli do Lond˘na v eko-nomickej triede, zatiaº ão pre muÏov sa na‰li mies-ta v business class, ktorá sa rovná prvej triede.

Slávna rumunská gymnastka Nadia Comaneci. OÎene.sk 15. 8.

(Comaneci má morálny kredit, aby takto vehe-mentne bojovala. V Montreale na OH – 1976 –a v Moskve – 1980 – získala 5 zlat˘ch medailí. Te-raz Ïije v USA.)

***

Môj brat fotografoval pri jazere v DunajskejLuÏnej modelku. Zrazu sa pod plotom lúky, ktorústráÏili, dostali von tri psy a brata napadli. Odtrhlimu ucho a spôsobili mu veºké mnoÏstvo hryzn˘chrán po celom tele. V sanitke, ktorú privolali, ho mu-seli pre veºké bolesti uspaÈ. Politici musia prijaÈ zá-kon, ktor˘ by tak˘mto útokom mohol zamedziÈ.

Mestská poslankyÀa Miroslava Babãanová. Sme 16.8.

(NR SR rie‰ila uÏ viaceré návrhy zákonov s pra-vidlami pre majiteºov agresívnych psov, ale Ïia-den nepre‰iel, pretoÏe rozumní poslanci museliustúpiÈ protestom útoãn˘ch chovateºov. Akobymiláãik pes bol viac ako bezbrann˘ ãlovek.)

***

Keì som odmietol vstúpiÈ do Socialistickéhozväzu mládeÏe, bolo len otázkou ãasu, kedy ma zfakulty vylúãia. Ako 21-roãn˘ som musel rezigno-vaÈ na kariéru normálneho ãlena spoloãnosti. Pre-do mnou boli iba manuálne zamestnania – um˘vaãriadu, plavãík, skladník. Namiesto toho, aby som po-kraãoval v stopách môjho pradeda s Nobelovoucenou, presúval som s vozíkom balíky. Ale dobro-voºne.

Textár a podnikateº Michal Horáãek. TV oko 16.8.

(Rad‰ej um˘vaÈ riad, povedal si Horáãek, neÏspievaÈ s komunistami ich pesniãku.)

***

Realita je dnes uÏ natoºko absurdná, Ïe je ÈaÏkéju prekonaÈ. Vymyslel som do knihy divokú scénu,a na druh˘ deÀ som si v novinách preãítal nieão e‰tedivokej‰ie. Témou knihy nemôÏe byÈ iba realistic-k˘ opis korupãn˘ch ‰kandálov a vzájomn˘ch vzÈa-hov medzi politikmi a mafiánmi, toho uÏ majú ºu-dia dosÈ a sú t˘m znechutení. Pridal som bonus a ro-bím si z nich srandu – pán prezident má milenca,ktorého zabijú Rusi.

Spisovateº Michal Viewegh. HN 16. 8.

(U nás je to inak‰ie. Publicisti len zaznamenáva-júci denné udalosti sú vlastne tvorcami tak˘chnapínav˘ch a surov˘ch textov, Ïe sa im niã zreality nevyrovná.)

***

Nik v Európe nechce byÈ prv˘, ão vystúpi z eu-rozóny a celú vinu vezme na seba. To neznamenákoniec EÚ, ktorej to, naopak, môÏe pomôcÈ k lep-‰iemu fungovaniu.

·éf fínskej diplomacie Erkki Tuomioja. Daily Telegraph 17.8.

(Európa je prepchatá múdrymi a dôvtipn˘miºuìmi a ani tí nie sú schopní docieliÈ, aby sa v Eu-rópe narábalo s eurami rozváÏne a tak, aby ºu-dia Ïili ‰Èastne.)

***

Poãet hlupákov nemôÏe byÈ nekoneãn˘, lebo po-ãet Ïijúcich osôb je koneãn˘.

Taliansky historik Carlo M. Cipolla. Sme 17.8.

(Najjednoduch‰í aforizmus, a predsa ak˘ abso-lútne celistv˘. Niã mu nech˘ba.)

***

Trest dva roky v pracovnom tábore pre 3 ãlenkyskupiny Pussy Riot je Kremºom presne vypoãítan˘.Je e‰te stále dosÈ tvrd˘ na to, aby kaÏd˘ pochopil,Ïe v Rusku sa akékoºvek zosmie‰Àovanie Putina aopôr jeho reÏimu vrátane pravoslávnej cirkvi nevy-pláca. Ak by dostali menej, mohla by to väã‰ina ru-sk˘ch voliãov chápaÈ ako prejav vládcovej slabos-ti.

Komentátor Peter Morvay. Sme 18.8.

(Putin je vstave urobiÈ ãokoºvek, len nie preja-viÈ akúkoºvek slabosÈ.)

***

Toledo, aj v kríze, preÏíva turistick˘ boom. Veìje tu najväã‰ia hustota pamiatok na km2 v ·paniels-ku. Historick˘ úspech v‰ak nezoÏalo vojensk˘m ví-Èazstvom nad Maurmi, ale t˘m, Ïe naìalej podpo-rovalo spoluÏitie troch komunít: kresÈanov, mosli-mov a Ïidov.

Publicista Martin Krno. OÎene.sk 18.8.

(Len málo ‰tátov v ºudskej histórii podporova-lo v‰etky komunity na svojom území.)

***

Psy na nitrianskom sídlisku Diely sú v ohroze-ní. Niekto na trávnik pred vchodmi rozsypal veºmiagresívny jed.

Preventista mestskej polície Miroslav DuchoÀ. Sme 18.8.

(Najpravdepodobnej‰ím dôvodom takéhoto za-bíjania psov môÏe byÈ hnev niektorého obyvate-

ºa sídliska. TotiÏ najmä vo väã‰ích mestách po-ãet psov nezadrÏateºne rastie a mnohí obãania súzúfalí, keìÏe sa psov – oprávnene – boja a s deÈ-mi nemôÏu ísÈ von, pretoÏe parky sú obsypanépsími exkrementmi. Vo Viedni majú tieto zvie-ratá v parkoch vyhradené priestory, takÏe z nichnerobia hnojisko.)

***

Kresba: Milo‰ Ga‰parec. Pravda 18.8.(Putin naozaj vÏdy potrebuje maÈ niekoho v lág-ri?)

***

Oba ceremoniály, ktoré rámcovali lond˘nskuolympiádu, otvárajúci i uzatvárací, boli fantastické.Veºkolepé, vtipné. Ironické, dych berúce, úÏasné.Pravda, podºa STV je televízny divák tupec celkombez prehºadu, ktor˘ potrebuje komentár e‰te aj k ta-kejto polopatistickej ‰ou. Je jedno, ãi hrá hudba, ãisa tancuje alebo spieva, nie jeden, ale dvaja komen-tátori bez ustania ãosi melú, tárajú a drístajú, aj fak-tické chyby robia...

Glosátor Juro Malíãek. T˘ÏdeÀ 20.8.

(Namiesto toho, aby divák preÏíval s maximál-nym zápalom strhujúcu ‰ou, dvaja málo schop-ní televízni glosátori marili s pôÏitkom pozoro-vaÈ jedineãn˘ program. Ich táranie prekr˘valov‰etku krásu, ktorú lond˘nski reÏiséri dali do-hromady.)

***

Vymyslel som si mydlo, ktoré si pamätá tvar na-mydleného tela, a jeho pamäÈ trvá, aj keì sa rozpus-tí a zmizne v kanalizácii. Mojím tajn˘m Ïelaním je,aby v‰etko, ão som napísal, malo túto záhadnúvlastnosÈ – aby malo v pamäti v‰etky my‰lienkyt˘ch, ão text ãítali.

âesk˘ básnik Ivo Vodseìálek, autor knihy Felixír Ïivota. Sme 20.8.

(·koda, Ïe nápady ‰ikovného ãloveka obvykleprehlu‰í jalovosÈ reãí jeho okolia.)

***

Na‰a veºká finanãná skupina si nedávno v Bru-seli otvorila zastúpenie. Keì pri‰li na to, Ïe pri zí-skavaní peÀazí namiesto tradiãného slovenského lo-bingu treba precíznu prípravu programov, poboãkuzase zavreli.

Ekonóm Juraj Draxler. Pravda 21. 8.

(Neochota Slovákov lámaÈ si hlavu je skazonos-ná. Sme schopní pokroãiÈ dopredu, ale sme pri-tom leniví urobiÈ ão len krok. Je to ‰koda.)

***

S U P E R M O N I T O R

88

Keby som pravdivo nakrútil tému sexuálnehoprepojenia dvoch star‰ích manÏelsk˘ch párov, takby mohli byÈ diváci v rozpakoch, ale môj film Svä-tá ‰tvorka je komédia so zveliãením a ìal‰ími hod-notami vieweghovho písania, teda láskavosÈou,nadhºadom, vrelosÈou a potrebou nádeje.

âesk˘ reÏisér Jan Hfiebejk. HN 23.8.

(Viewegha nemajú ãitatelia radi za to, Ïe impodlieza, ale preto, Ïe hovorí za nich.)

***

Îenskú siluetu rada zdôrazním vysok˘m opät-kom. Ihly robia nohu kraj‰ou a dráÏdivej‰ou. Lep-‰ie sa tak cítim, opätok mi dodáva sebavedomie aistotu.

Kost˘mová v˘tvarníãka Simona Vachálková. OÎene.sk 24.8.

(Podºa mnoh˘ch znalcov sú dvanásÈcentimetro-vé opätky veºmi nezdravé, pretoÏe deformujúnielen nohu, ale v‰etko od kolien nadol. MôÏev‰ak to byÈ dôvodom, aby Ïeny takéto extrém-ne opätky nenosili – ak majú pocit, Ïe sú potomkraj‰ie?)

***

Keì som mal dvadsaÈ rokov, prakticky hneì sami splnil detsk˘ sen – dostal som sa do Nepálu avidel som Himaláje. Videl som hory, nádherné sce-nérie, tamoj‰ích ºudí, precítil som zvlá‰tnu slobo-du v prírode a uÏ ma to nepustilo.

Grafick˘ dizajnér, skialpinista Filip Jáno‰. Sme 24. 8.

(âo horolezectvo vlastne je? Nezmyslen˘ ha-zard, alebo unikátna rozko‰?)

***

Pravica protestovala najmä proti oslabeniu 2.piliera o viac ako polovicu. ªudia si tak na zabez-peãenie dôstojnej staroby uÏ nebudú odkladaÈ 9 %zo svojich odvodov na sociálne poistenie, ale iba 4.Princíp solidarity sa bude ãoraz viac posilÀovaÈ i vbudúcnosti, lebo ‰tát nebude maÈ na to, aby vyplá-cal také ‰tedré dôchodky ako v súãasnosti. Musí-me sa pripraviÈ na to, Ïe v‰etci budeme dostávaÈ z1. piliera niωie dôchodky ako dnes.

B˘val˘ minister sociálnych vecí Jozef Mihál. Plus 7 dní 24.8.

(Z Mihálov˘ch slov by mohlo vypl˘vaÈ, Ïe Slo-váci majú relatívne vysoké penzie. Ale to je blud.Majú v Európe jedny z najniωích. A keì budúe‰te úbohej‰ie, tak ºudia, ktorí väã‰inu svojho Ïi-vota preÏili na dosÈ nízkej Ïivotnej úrovni poãaskomunizmu, sa ani na staré kolená nedoÏijúspokojnej‰ieho Ïivota.)

***

Na vozidle Curiosity skúmajúcom povrch Mar-su sa po‰kodil jeden zo senzorov na monitorovanievetra. Sonda Curiosity má v‰ak e‰te jeden senzorna zaznamenávanie vetra, ktor˘ je v poriadku. Jejhlavnou úlohou je hºadaÈ dôkazy, ãi boli na Marseniekedy vhodné podmienky pre mikrobiologick˘ Ïi-vot.

Vedec Ashwin Vasavada. Pravda 25.8.

(âlovek v podstate musí poznaÈ úÏasné mnoÏstvovecí – napríklad o existencii skál na Marse –, akchce pristáÈ na nejakej planéte. A keì sa pozriehore – je to vôbec „hore“?, – prepadnú ho tisí-ce ìal‰ích otázok: MôÏe niekde vo vesmíre ÏiÈ

nieão podobné, ako ãlovek? MôÏe v takom obrov-skom priestore neÏiÈ ãosi podobné, ako je ãlovek?Ako mohla vzniknúÈ taká komplikovaná bytosÈ,ako je ãlovek?)

***

Keì v Turci v Gaderskej doline prejdete âerto-vou bránou, neocitnete sa v pekle, ale v raji. Jednaz najkraj‰ích dolín pritiahla aj filmárov. Blatnica vy-niká zaujímav˘m krasov˘m reliéfom. Sú tam stæpy,previsy, bralá, skalné diery, skalné okno – a nakrú-tilo sa tam uÏ 15 celoveãern˘ch filmov.

Lucia Poláãiková zo Správy Národného parkuVeºká Fatra. Pravda 25.8.

(V˘znamn˘mi nálezmi z Blatnice sú meã s ruko-väÈou vybíjanou zlatom a hrob veºkomoravské-ho veºmoÏa. Meã je datovan˘ do obdobia vládyknieÏaÈa Pribinu.)

***

Ak sa chcú ºudia zachrániÈ, musia sa pozrieÈ naseba, na v‰etky chyby, ktor˘ch sa dopustili, a nájsÈnieão, ão naozaj stojí za záchranu – vidieÈ v koncinov˘ zaãiatok. Mám sa obetovaÈ pre záchranu ºud-stva? DokáÏeme my, ºudia, vôbec prekonaÈ samiseba?

Spisovateº Dan Wells. Wall Street Journal 27. 8.

(ªudia sú py‰ní na v‰etko, ão sú schopní vytvo-riÈ, ale zdá sa, Ïe dominantne sa v nich vyvinulpud zabíjania. Sme priam okrúÏení vraÏdami.)

***

Veºa obºúben˘ch hier je vytvoren˘ch pre muÏov.Hlavn˘ hrdina je mladistv˘ delikvent alebo India-na Jones. Na dievãatá zostanú len hry, v ktor˘chmajú krájaÈ jedlo, piecÈ torty alebo obliekaÈ posta-viãky, ão nie je práve ideálny vzor. A tak my na trhuvádzame poãítaãovú hru, v ktorej modelky preko-návajú rôzne nástrahy, aby sa dostali do vysnívané-ho ParíÏa. KaÏdá postaviãka má svoj vypracovan˘príbeh – jedna vyrástla v chudobnej rodine, ìal‰iaje zapletená do milostného trojuholníka a tak ìalej.

Riaditeºka vydavateºstva Condé Nast Juliana Stock.

Wall Street Journal 27.8.(Na‰ím hlavn˘m cieºom bolo vytvoriÈ hru pria-mo pre mladé dievãatá. A to sa aj podarilo. Naj-r˘chlej‰ie rastúcou skupinou sú hráãky mlad‰ieako 18 rokov.)

***

V mojom okolí na drogy doplatilo veºa ºudí.Chcel som vedieÈ, preão to robia, a tak som raz vy-skú‰al pervitín aj heroín. Neoslovilo ma to, ale ko-neãne som vedel posúdiÈ, preão je to lákavé, a tieÏpochopiÈ, ão v tom ºudia hºadajú. Nikdy som ich ni-komu neodporuãil. âlovek by mal byÈ schopn˘ vy-drÏaÈ bez nich. Ale realita je taká, Ïe ºudia drogy uÏí-vajú.

Poslanec Martin Poliaãik (SaS). Sme 28.8.

(Keì Poliaãik hovorí: Ja som uÏíval drogu len vrámci procesu sebaspoznávania, ako moÏno ve-rifikovaÈ, ãi hovorí pravdu? Vy mu veríte?)

***

Budem pokraãovaÈ v úsilí o vnútornú obroduKDH budovaním programovej platformy, s ambí-ciou postupnej prípravy novej personálnej alterna-

tívy voãi súãasnému vedeniu.Poslanec Radoslav Procházka (KDH).

Sme 30.8.(Procházkove slová nemoÏno ãítaÈ inak, ako sºub– alebo vyhráÏku? –, Ïe chce zaloÏiÈ novú stra-nu a byÈ jej predsedom. ZaslúÏi si v‰ak KDH nie-ão iné?)

***

Jednou z kolísok dne‰nej Európy je Taliansko. Vjeho mestsk˘ch ‰tátoch sa na konci stredoveku ro-dila politika, ako ju poznáme dnes. Jeho umelci amyslitelia zbavovali ãloveka strachu z nedosiahnu-teºn˘ch autorít. Jeho obchodníci a bankári kládli zá-klady súãasného hospodárskeho systému – s diaº-kov˘m obchodom, medzinárodnou deºbou práce,mobiln˘m finanãn˘m kapitálom. Jeden z nich, Lo-renzo de Medici, poznamenal: je ÈaÏké byÈ bohat˘mãlovekom vo Florencii, buì jej vládnete, alebo vászniãia.

Komentátor Radovan Geist. Pravda 30.8.

(Je ÈaÏké byÈ v dne‰nej Európe úspe‰n˘m verej-n˘m ãiniteºom. Buì zniãíte obãanov vy, ale ob-ãania vám naloÏia na plecia viac, neÏ unesiete.)

***

Bratislava je stredne veºké mesto, dobre zorga-nizované a ºahko dostupné. Rovnako ºudia sú si ve-domí, Ïe sú súãasÈou ‰ir‰ieho európskeho sociálne-ho a ekonomického systému. Mnohé univerzity vBratislave majú vybudované zahraniãné kontakty,je tu veºmi dobré napojenie na ViedeÀ ãi Prahu, jetu dobrá dostupnosÈ do ktoréhokoºvek kúta Euró-py. Bratislava by sa v‰ak nemala orientovaÈ na toisté, ako rakúska ãi ãeská metropola, ale nájsÈ sivlastnú cestu.

Holandsk˘ ekonóm Peter Nijkamp. HN 31.8.

(Pozitívny vzÈah ºudí k Bratislave nevypl˘va ztoho, Ïe by mestské prostredie milovali, ale mes-tá sú miesta s oveºa väã‰ím mnoÏstvom pracov-n˘ch moÏností.)

***

Kto z pozem‰Èanov si vie predstaviÈ môj pocit,keì som zrazu musela vystúpiÈ z Medzinárodnejvesmírnej stanice – tá v tej chvíli bola mojou pev-nou zemou pod nohami – a keì som musela aj s ja-ponsk˘m kolegom Akim Ho‰idom neplánovanestráviÈ 8 hodín a 17 minút v otvorenom vesmíre,lebo bolo nevyhnutné urobiÈ viacero opráv stanice.V tej chvíli neplatia Ïiadne pravidlá – jednoduchosme viseli vo vzduchu.

Americká astronautka Suni Williams. HN 31.8.

(Zrejme nik si nevie ten pocit predstaviÈ, tak, akosi nik nevie predstaviÈ, ãi Suni mala v t˘ch chví-ºach strach, alebo ãi naÀ ani nepomyslela. Jevesmír „niã“, prázdno, alebo sa ãloveku zdá, Ïezrazu je Bohom, ktor˘ vládne v‰etkému, ão tvo-rí vesmír?)

Vyberajú a komentujú Anna Weidlerová a Ernest Weidler

S U P E R M O N I T O R

www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.paramentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.skwww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.paramentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.skwww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.paramentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.skwww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.paramentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.skwww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.paramentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.skwww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s

Lobujtes 1. lobistickým časopisom na Slovensku

aj v novom volebnom období