Orientujte sa v zákonoch rýchlo a efektívne. Využite výhodnú cenovú ponukuna on-line produkt EPI Zbierka zákonov SR a konsolidované znenia len za 60 € s DPH. K tomu získate on-line produkt EPI Finančný spravodajca len za 1,2 € s DPH.

www.epi.sk | online ekonomické a právne informácie

Pohodlnek sPrávnym informáciám

EPI Zbierka zákonov SR a konsolidované znenia teraz za 60 €

a k tomu EPI Finančný spravodajca len za 1,2 €.

11/2011

Vydavateľ a redakcia:Poradca podnikateľa, spol. s r. o.Martina Rázusa 23A, 010 01 ŽilinaIČO: 31 592 503tel.: 041/70 53 210, fax: 041/70 53 214www.poradcapodnikatela.sk

Šéfredaktorka:Ing. Jaroslava Pastierikováe-mail: pastierikova@epi.sktel.: 041/70 53 599, fax: 041/70 53 250

Grafická úprava:Slavomír Petrík

Tlač:BTO print, s. r. o.Martina Rázusa 23A/8336010 01 Žilina

Spolupracovníci redakcie:Ing. Jolana Strýčková Ing. Marta LeškováIng. Eva Gášpárová JUDr. Igor HvojníkViera Valicová doc. JUDr. Ján Matlák, CSc.

Inzercia:Martina Rázusa 23A, 010 01 Žilinatel.: 041/70 53 251, mob.: 0918 635 305email: majercikova@epi.sk

fax: 041 /70 53 214Časopis si môžete objednať písomne na adresevydavateľstva alebo telefonickytel.: 041/70 53 222, fax: 041/70 53 343

Služby zákazníkom:tel.: 041/70 53 600, fax: 041/70 53 343e-mail: bonus@epi.skTelefonické poradenstvo (po – pia):z oblasti Dane a účtovníctvo:9.00 – 12.00 hod. a 13.00 – 15.00 hod.tel.: 0900 211 535z oblasti Mzdy, personalistika a pracovné právo:9.00 – 12.00 hod. a 13.00 – 15.00 hod.tel.: 0900 211 636Cena hovoru je 0,60 € (18 Sk) za minútu.Cena hovoru je uvedená s DPH.

Písomné poradenstvo:Poradca podnikateľa, spol. s r. o.Martina Rázusa 23A, 010 01 Žilinafax: 041/70 53 434e-mail: listaren@epi.sk

Bankové spojenie:ČSOB, a. s.č. ú.: 184196713/7500

Maloobchodné predajne:Tomášikova 20832 05 Bratislavatel.: 02/434 268 15e-mail: batomasikova@epi.skTematinska 10851 05 Bratislavatel.: 02/682 03 655e-mail: tematinska@epi.skFučíkova 269925 21 Sládkovičovotel.: 031/78 99 929

Veľkoobchod:tel.: 041/70 53 339, 0905 634 637

Sadzba daná do tlače: 24. 1. 2011

Predplatné na ročník 2011:od 1. 1. 2011 s 5 % zľavou je 56,17 € / 1 692,18 Sk

Povolenie na podávanie periodických listovýchzásielok do maximálnej hmotnosti 500 gvo vnútroštátnom styku č. 1/OHP/2006.

Evidenčné číslo:EV 3311/09, ISSN 1335 – 7115

Obsah čísla :Daň z príjmov

Daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2010 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2(Ing. Miroslava Brnová)

Nezdaniteľné časti základu dane z príjmov fyzickej osoby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 39(Ing. Valéria Jarinkovičová)

Verejná správa

Seriál o samospráve – o tom, ako ju spoznať a ako jej rozumieť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 47(Mgr. Ladislav Briestenský)

1/2011dvojmesačník vydávaný v jazyku slovenskom

©

Daň z príjmov

Daňové priznanie k dani z príjmovfyzických osôb za rok 2010Pri podaní daňových priznaní je potrebné postupovať podľa zákonač. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (zá-kon o dani z príjmov), ktorý je hmotno-právnym predpisom účinnýmod 1. 1. 2004, upravujúcim spôsob zdanenia príjmov, a zákonač. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave fi-nančných orgánov v znení neskorších predpisov (zákon o správedaní), ktorý je procesno-právnym predpisom upravujúcim správudaní. Pri vypĺňaní daňového priznania ako pomôcka slúži poučeniek daňovému priznaniu, ktoré však nenahrádza znalosť zákona o daniz príjmov.

Pre daň z príjmov fyzických osôb sú platné dva typy tlačív daňových priznaní,a to

– typ A, ktorý vypĺňa daňovník dosahujúci len príjmy uvedené v § 5 zákonao dani z príjmov, t. j. len príjmy zo závislej činnosti a

– typ B, ktorý vypĺňa daňovník dosahujúci aj iné príjmy, ako sú príjmy zozávislej činnosti, príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobko-vej činnosti alebo z prenájmu, príjmy z kapitálového majetku alebo ostat-né príjmy.

Tlačivá daňových priznaní platných za zdaňovacie obdobie roka 2010 vyhlásiloMinisterstvo financií Slovenskej republiky opatrením č. MF/023817/2010-72uverejneným vo FS č. 11/2010. Pre zdaňovacie obdobie roku 2010 sa použijúvzory potvrdení o podaní daňového priznania k dani z príjmov, ktoré boli uverejne-né vo FS č. 10/2010 oznámením č. MF/27383/2010-721.

Ministerstvo financií SR na zabezpečenie jednotného postupu pri vypĺňaní da-ňových priznaní k dani z príjmov vydalo poučenia k jednotlivým daňovým prizna-niam oznámením č. MF/27342/2010-72 uverejneným vo FS č. 11/2010. Privypĺňaní daňových priznaní k dani z príjmov za rok 2010 sa použijú poučeniauverejnené vo FS č. 11/2010.

Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov daňové priznanie sa po-dáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, toznamená, že daňové priznania k dani z príjmov za rok 2010 sa podávajú do31. marca 2011.

1. Základné ustanovenia pre povinnosť podávaniadaňového priznania, lehoty, miestna príslušnosť

1.1 Kto je povinný podávať daňové priznanie

Podľa § 38 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov daňové priznanie je povinnýpodať každý, komu vzniká v súlade s týmto zákonom alebo osobitným predpi-som daňová povinnosť, alebo ten, koho na to správca dane vyzve.

Podľa § 32 zákona o dani z príjmov je daňové priznanie za predchádzajúce zda-ňovacie obdobie povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiaholzdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona (zá-kladná nezdaniteľná časť na daňovníka, čo je 19,2-násobok životného minimaplatného k 1. januáru zdaňovacieho obdobia).

Uvedený výpočet nezdaniteľných častí v súlade s § 52g ods. 1 zákonač. 60/2009 Z. z. má vplyv aj na určenie hranice pre povinnosť podávania daňo-vého priznania, t. j. daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2010 (rovnako

2

Daň z príjmov

POZNÁMKA

Vzory uvedených daňových priznaní kaž-doročne určuje Ministerstvo financií SRv súlade s § 38 ods. 3 zákona o správedaní, podľa ktorého daňové priznaniealebo hlásenie možno podať na tlačive,ktorého vzor ustanoví opatrenie, ktorévydá ministerstvo a ktoré sa vyhlasujev Zbierke zákonov Slovenskej republikyuverejnením oznámenia o jeho vydaní.

NEPREHLIADNITE

Podľa § 38 zákona o správe daní daňovépriznanie možno podať telefaxom, elek-tronickými prostriedkami, ak obsah úda-jov, ich rozsah a usporiadanie sú totožnéso vzorom tlačiva ustanoveného minister-stvom. Daňové priznanie podané elek-tronickými prostriedkami musí byťpodpísané zaručeným elektronickýmpodpisom alebo urobené v súlade s doho-dou podľa § 20 ods. 8 zákona o správedaní. Daňové priznanie podané telefa-xom alebo urobené v súlade s dohodoupodľa § 20 ods. 8 zákona o správe danítreba doručiť aj v písomnej forme, a to do5 pracovných dní od jeho odoslania, inaksa nepovažuje za doručené.

UPOZORNENIE

Pre roky 2009 a 2010 je výpočet pre ne-zdaniteľné časti určený prechodnýmustanovením § 52g ods. 1 zákonač. 60/2009 Z. z., t. j. novely zákonao dani z príjmov. Podľa tohto ustanove-nia sa nezdaniteľná časť na daňovníkavypočíta ako 22,5-násobok platného ži-votného minima, pričom presne rovnakánezdaniteľná časť platná v roku 2009bude aj v roku 2010. V súlade s § 52hods. 13 zákona o dani z príjmov (novelač. 504/2009 Z. z.) sa na výpočet nezda-niteľných častí základu dane na daňovní-ka a na manželku daňovníka na rok2010 použije životné minimum platnék 1. 1. 2009, t. j. v sume 178,92 €. Z uve-deného dôvodu je výška nezdaniteľnejčasti základu dane uplatňovaná daňov-níkom na seba alebo na manželku v roku2010 v rovnakej výške ako v roku 2009.Nezdaniteľná časť základu dane na da-ňovníka je pre rok 2009 a 2010 suma vovýške 22,5 x 178,92 €, čo je 4 025,70 €.

ako za 2009) bude povinný podať každý daňovník, ktorého zdaniteľné príjmypresiahli za zdaňovacie obdobie 2 012,85 €.

Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu.

Do sumy zodpovedajúcej 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka sa nezahŕňajúpríjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a jej

– zrazením je splnená daňová povinnosť daňovníka (§ 43 ods. 6 zákonao dani z príjmov) alebo

– zrazením nie je splnená daňová povinnosť, ale daňovník neuplatní postup,pri ktorom považuje daň vybranú zrážkou za preddavok na daň, ktorý si od-počíta od svojej daňovej povinnosti v daňovom priznaní (§ 43 ods. 7 záko-na o dani z príjmov).

Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorý má len príjmy zo závislej čin-nosti (§ 5 zákona o dani z príjmov) presahujúce pre rok 2010 sumu 2 012,85 €

a tieto mu:

– plynú od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničnýmplatiteľom dane podľa § 48 zákona o dani z príjmov,

– plynú zo zdrojov v zahraničí okrem prípadov uvedených v § 32 ods. 4 záko-na o dani z príjmov,

– nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň podľa § 35 zákonao dani z príjmov,

– daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykona-nie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnostialebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanove-nom termíne potrebné doklady na vykonanie ročného zúčtovania alebo jepovinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky nauplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 9 až 11 záko-na o dani z príjmov.

Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorémuzamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, ak v tomtozdaňovacom období daňovník poberal:

a) príjmy podľa § 5 zákona o dani z príjmov od viacerých zamestnávateľova zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil poža-dované doklady od každého zamestnávateľa,

b) iné druhy príjmov podľa § 6 až § 8 zákona o dani z príjmov, okrem príjmov, z kto-rých sa daň vyberá podľa § 43 zákona o dani z príjmov, ak vybraním tejto daneje splnená daňová povinnosť (§ 43 ods. 6) alebo ak daňovník neuplatní postuppodľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov.

Daňové priznanie môže podať aj daňovník, ktorému nevyplýva povinnosťpodať daňové priznanie.

S účinnosťou od 1. 1. 2010 (zákon č. 504/2009 Z. z.), ak daňovník po skonče-ní podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu(§ 17 ods. 9) dodatočne prijme zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnos-ťami alebo v súvislosti s týmito činnosťami, dodatočne zaplatí výdavky, ktoréby boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto prijatéalebo zaplatené sumy zvýši príjmy alebo daňové výdavky za zdaňovacie obdo-bie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť aleboprenájom (§ 17 ods. 9), pričom ak daňovník podá daňové priznanie alebo doda-točné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie ale-bo inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo prenájom, a to len z tohto dôvodu,neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu. Ak je pre daňovníka výhodnej-šie zahrnúť tieto prijaté alebo zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacieobdobie, v ktorom takéto sumy prijal alebo zaplatil, uplatní tento výhodnejší po-stup. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý vráti príjmy, ktoré zahrnul do základu

3

Daň z príjmov

1/2011

POZNÁMKA

Za zamestnávateľa, ktorý nie je platite-ľom dane ani zahraničným platiteľomdane, sa považuje zamestnávateľ, ktorývypláca príjmy zo závislej činnosti, alenie je povinný zrážať preddavky na daňpodľa ustanovení § 35 zákona a zároveňnie je ani zahraničným platiteľom dane.Ide napr. o zahraničný zastupiteľskýúrad na území Slovenskej republiky.

NEPREHLIADNITE

Daňové priznanie nie je podľa § 32ods. 4 zákona o dani z príjmov povinnýpodať daňovník, ak má len príjmy:a) podľa § 5 a nie je povinný podať da-

ňové priznanie alebob) z ktorých sa daň vyberá podľa § 43

a neuplatní postup podľa § 43ods. 7, alebo

c) ktoré poberá od zahraničného zastu-piteľského úradu na území Sloven-skej republiky a je daňovníkom, ktorýpožíva výsady a imunity podľa me-dzinárodného práva, alebo

d) zo závislej činnosti plynúce zamest-nancom Európskych spoločenstievalebo ich orgánov, ktoré boli preuká-zateľne zdanené v prospech vše-obecného rozpočtu Európskej únie,alebo

e) ktoré sú od dane oslobodené.

UPOZORNENIE

Daňovník, ktorému bol spätne prizna-ný dôchodok (§ 11 ods. 7) k začiatkubezprostredne predchádzajúceho zda-ňovacieho obdobia alebo k začiatku zda-ňovacích období predchádzajúcich to-muto zdaňovaciemu obdobiu, podáva zatieto zdaňovacie obdobia dodatočné da-ňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacieobdobia uplatňoval nezdaniteľnú časťzákladu dane na daňovníka. Ak daňovníkpodá dodatočné daňové priznanie lenz tohto dôvodu, neuplatní sa postup po-dľa osobitného predpisu, t. j. správcadane nebude takéhoto daňovníka po-stihovať vyrubovaním sankcií v súlades § 35 a § 35b zákona o správe daní.Z uvedeného vyplýva, že ak je daňovní-kovi priznaný niektorý z dôchodkovuvedených v § 11 ods. 7 zákona o daniz príjmov spätne za predchádzajúcezdaňovacie obdobia, je povinný si do-datočným daňovým priznaním svojudaňovú povinnosť opraviť.

dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 až § 8 zákona o dani z príj-mov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.

1.2 Lehoty na podanie daňového priznania

1.2.1 Zákonná lehota

Daňové priznanie podľa § 49 zákona o dani z príjmov podáva daňovník do trochkalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (ďalej len „zákonnálehota“), ak tento zákon neustanovuje inak, t. j. za zdaňovacie obdobie roku2010 je to 31. 3. 2011. V lehote na podanie daňového priznania je daňovníkpovinný daň aj zaplatiť.

Zdaňovacím obdobím je podľa § 2 písm. l) zákona o dani z príjmov kalendárny rok,ak tento zákon neustanovuje inak. U fyzickej osoby je to vždy kalendárny rok. Toplatí aj pre daňovníkov, ktorí sú zamestnancami zamestnávateľa (právnickej oso-by), ktorý nemá zdaňovacie obdobie zhodné s kalendárnym rokom, t. j. má zdaňo-vacie obdobie určené na základe vedeného účtovníctva ako hospodársky rok.

V prípade, ak daňovník zomrie, zákon o dani z príjmov neurčuje iné zdaňova-cie obdobie pre tohto daňovníka, ale prostredníctvom lehôt na podanie daňo-vého priznania určených ustanovením § 49 zákona o dani z príjmov upravuje,že za tohto daňovníka podáva daňové priznanie dedič za príslušnú časť rokado smrti daňovníka.

1.2.2 Predĺženie zákonnej lehoty na podanie daňového priznania

Podľa § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov daňovníkovi, ktorý je povinný podať da-ňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v zákonnej lehote, sa na základe

a) oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia zákonnejlehoty na podanie daňového priznania predlžuje táto lehota najviac o tricelé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidá-cii; daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárne-ho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daňsplatná,

b) oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia zákonnejlehoty na podanie daňového priznania predlžuje táto lehota najviac o šesťcelých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú príjmy ply-núce zo zdrojov v zahraničí, s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvi-dácii; daňovník v oznámení uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou jekoniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto no-vej lehote je aj daň splatná, pričom ak v podanom daňovom priznaní daňov-ník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatnípostup podľa osobitného predpisu,

c) žiadosti daňovníka v konkurze alebo v likvidácii podanej najneskôr15 dní pred uplynutím zákonnej lehoty na podanie daňového priznaniao predĺženie tejto lehoty môže správca dane rozhodnutím predĺžiť zákonnúlehotu na podanie daňového priznania, a to najviac o tri kalendárne me-siace, pričom proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňovéhopriznania sa nemožno odvolať.

1.2.3 Lehota na podanie daňového priznania v prípade smrti daňovníka

V prípade smrti daňovníka môžu nastať dve situácie pre povinnosť podania da-ňového priznania za tohto daňovníka a to, ak

– zomrie v priebehu kalendárneho roka (za predchádzajúce zdaňovacieobdobie má svoju daňovú povinnosť už vysporiadanú podaním daňovéhopriznania), t. j. je potrebné vysporiadať jeho daňovú povinnosť prostredníc-tvom daňového priznania za túto príslušnú časť roka, ak by bol povinnýpodať daňové priznanie,

4

Daň z príjmov

POZNÁMKA

V praxi sa vyskytli prípady, keď napr.podnikajúca fyzická osoba až po skonče-ní podnikania bola zaviazaná zaplatiť ná-hradu v súvislosti s podnikaním, resp.bola jej zaplatená takáto náhrada, pri-čom zákon špecificky takéto prípady aždo účinnosti tohto zákona nerieši. Zme-na zákona o dani z príjmov dáva daňovní-kovi možnosť aj v nadväznosti na § 2zákona o správe daní vysporiadať sispravodlivo daňovú povinnosť podanímdodatočného daňového priznania zazdaňovacie obdobie, v ktorom skončilpodnikanie, inú samostatnú zárobkovúčinnosť alebo prenájom (§ 6 zákona).Postup vyplývajúci z tohto ustanoveniamôže uplatniť aj daňovník pri iných príj-moch ako pri príjmoch podľa § 6 zákona(okrem príjmov podľa § 5 zákona). Záro-veň sa upravilo, aby sa pre takéto prípa-dy neaplikoval sankčný postih podľa zá-kona o správe daní.

POZNÁMKA

V prípade právnických osôb môže byťzdaňovacie obdobie stanovené aj inýmspôsobom, a to určeným napr. aj v § 49zákona o dani z príjmov ako napr. hospo-dársky rok.

POZNÁMKA

Skutočnosť, že u daňovníka – fyzickejosoby – je zdaňovacím obdobím vždy ka-lendárny rok, potvrdzuje aj ustanovenie§ 4 ods. 9 zákona o dani z príjmov. Podľatohto ustanovenia sa u daňovníka s príj-mami z podnikania (§ 6) zisťuje základdane vždy za kalendárny rok, a to aj v prí-pade, ak bol na daňovníka vyhlásenýkonkurz, povolené vyrovnanie alebo po-volená reštrukturalizácia. Na tento účelje daňovník povinný zostaviť účtovnú zá-vierku k poslednému dňu kalendárnehoroka, pričom povinnosť zostaviť účtovnúzávierku podľa osobitného predpisu (zá-kon o účtovníctve) týmto nie je dotknutá.

Príklad č. 1:

Daňovník dosahujúci príjmy z podnikaniapodľa § 6 zákona o dani z príjmov zomrie5. 5. 2010. Za príslušnú časť roka, t. j. od1. 1. 2010 do 5. 5. 2010, je povinný vy-sporiadať daňovú povinnosť za zomreté-ho daňovníka dedič (§ 49 ods. 4 zákonao dani z príjmov).

– zomrie po skončení zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka), pričom ešteza uplynulé zdaňovacie obdobie nepodával daňové priznanie, ktoré bol povin-ný podať, t. j. nepodaním daňového priznania mu nebola ani vyrubená daň.

V obidvoch prípadoch za zomretého daňovníka podáva daňové priznanie dedič.Ak je dedičov viac, podáva daňové priznanie ten, ktorému to vyplynie z dohodydedičov. Ak sa nedohodnú, ktorý z nich priznanie podá, určí ho správca dane. Akje dedičom Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva. Ak nie je známydedič alebo dedič zomrie, podá daňové priznanie zástupca ustanovený správ-com dane.

Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po úmrtí daňovníka, pričomsprávca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť. Žiadosť o predĺženielehoty na podanie daňového priznania musí dedič podať najneskôr 15 dní preduplynutím lehoty na podanie daňového priznania uvedenej v zákone, t. j. 15 dnípred uplynutím trojmesačnej lehoty po dni úmrtia daňovníka, za ktorého podávadaňové priznanie dedič.

1.2.4 Lehota na podanie daňového priznania daňovníka s obmedzenoudaňovou povinnosťou, ktorý má na území Slovenskej republikystálu prevádzkareň

Lehota na podanie daňového priznania, ak daňovníkovi s obmedzenou daňo-vou povinnosťou vzniká na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň

Podľa § 49 ods. 8 zákona o dani z príjmov, ak daňovníkovi s obmedzenou daňo-vou povinnosťou vznikne stála prevádzkareň podľa tohto zákona alebo zmluvyo zamedzení dvojitého zdanenia až v zdaňovacom období, ktoré nasleduje pozdaňovacom období, v ktorom začal vykonávať činnosť, je povinný podať daňo-vé priznanie za toto zdaňovacie obdobie do konca mesiaca nasledujúceho pomesiaci, v ktorom vznikla podľa tohto zákona alebo zmluvy stála prevádzkareň.

Za zdaňovacie obdobie, v ktorom daňovník pokračuje v činnosti, postupuje pripodávaní daňového priznania podľa § 49 ods. 2, t. j. podáva daňové priznaniev zákonom stanovenej lehote.

Lehota na podanie daňového priznania, ak daňovník s obmedzenou daňovoupovinnosťou ruší stálu prevádzkareň na území Slovenskej republiky

Ak daňovník zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskejrepubliky

– a nemá iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zráž-kou je splnená daňová povinnosť alebo nemá iné stále prevádzkarneumiestnené na území Slovenskej republiky, je povinný podať daňovépriznanie alebo hlásenie najneskôr do troch kalendárnych mesiacov na-sledujúcich po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň,

– má aj iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zráž-kou je splnená daňová povinnosť alebo má aj iné stále prevádzkarne umiest-nené na území Slovenskej republiky, je povinný podať daňové priznaniev zákonnej lehote.

Takáto úprava bola doplnená do § 49 ods. 7 zákona o dani z príjmov s účinnos-ťou od 1. 1. 2010 novelou č. 504/2009 Z. z. a použila sa už pri podávaní daňo-vého priznania k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roka 2009, avšakpodávaného po 1. 1. 2010.

1.2.5 Všeobecné povinnosti pri podávaní daňového priznania, opravnéa dodatočné daňové priznanie a miestna príslušnosť pre jeho podanie

Daňovník je povinný v daňovom priznaní si daň vypočítať sám a uviesť tiež prí-padné výnimky, oslobodenia, zvýhodnenia, úľavy a vyčísliť ich výšku. Ak je da-ňovník účtovnou jednotkou, na účely podania daňového priznania je povinnýzostaviť účtovnú závierku podľa osobitného predpisu ku koncu zdaňovaciehoobdobia podľa tohto zákona a predložiť ju správcovi dane v termíne na podaniedaňového priznania.

5

Daň z príjmov

1/2011

Príklad č. 2:

Daňovník dosahujúci príjmy z podnikaniapodľa § 6 zákona o dani z príjmov zomrie1. 2. 2010. Keďže ešte neuplynula lehotana podanie daňového priznania, zomretýdaňovník ešte nepodával daňové priznanieza rok 2009 a jeho daň za rok 2009 nebolavyrubená. Dedič preto bude podávať 2 da-ňové priznania, a to za zdaňovacie obdobieroka 2009 (§ 49 ods. 5 zákona o daniz príjmov) a za príslušnú časť kalendárne-ho roka, v ktorom daňovník zomrel, t. j. od1. 1. 2010 do 1. 2. 2010, ak mu vznikla po-vinnosť podať daňové priznanie (napr. zo-mretý daňovník vykázal daňovú stratu).

Príklad č. 3:

Český podnikateľ poskytujúci stavebnéa montážne práce vykonával ako subdo-dávateľ na veľkej stavbe hotela v Bratisla-ve pre rakúsku spoločnosť s pobočkou naúzemí Slovenskej republiky všetky zemnéa výkopové práce. Zmluvu mal uzavretúna obdobie ôsmich mesiacov, pričom za-čal vykonávať práce v septembri 2010.Keďže podľa Zmluvy o zamedzení dvojité-ho zdanenia uzavretej medzi Slovenskourepublikou a Českou republikou (zdaniteľ-nosť posudzovaných príjmov je u českéhopodnikateľa vykonávajúceho stavebnépráce na území Slovenskej republiky)č. 238/2003 Z. z., ktorá má nadradenépostavenie nad zákon o dani z príjmov(§ 1 ods. 2 zákona o dani z príjmov), vzni-ká stála prevádzkareň, len ak stavenisko,projekt alebo dozor trvajú na území Slo-venskej republiky dlhšie ako 12 mesiacov(podľa § 16 ods. 2 zákona o dani z príjmovvzniká v takomto prípade stála prevádzka-reň už po uplynutí šiestich mesiacov), zis-ky českého podnikateľa nie sú na územíSlovenskej republiky predmetom dane.Keďže bola rakúska spoločnosť s jehoprácami veľmi spokojná, uzavrela v apríli2011 s českým podnikateľom dodatokk zmluve na vykonanie stavebných prácna výstavbe celého hotela. Na základetohto dodatku bola predĺžená zmluva načasové obdobie potrebné na postaveniahotela až do doby jeho kolaudácie, pričompredpokladané ukončenie výstavby a ko-laudácie bolo stanovené na august 2012(zmluvne dohodnuté). Okamihom uzavre-tia uvedeného dodatku k zmluve českémupodnikateľovi vzniká na území Slovenskejrepubliky stála prevádzkareň (bude vyko-návať stavebné práce dlhšie ako 12 me-siacov), a to spätne od momentu začatiavykonávania stavebných prác na územíSlovenskej republiky, čo znamená, žemusí podať daňové priznanie podľa § 49ods. 8 zákona o dani z príjmov za zdaňova-cie obdobie roka 2010 za obdobie od sep-tembra 2010 do konca zdaňovacieho

Opravné a dodatočné daňové priznanie

Na podávanie opravného daňového priznania alebo hlásenia alebo dodatočné-ho daňového priznania alebo hlásenia sa použije § 39 zákona o správe daní,podľa ktorého

– pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania môže daňový sub-jekt podať opravné priznanie, pričom pre vyrubovacie konanie sa použijeopravné priznanie a na predchádzajúce priznanie sa neprihliada,

– po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania, ak daňovník zistí, že po-dané daňové priznanie je nesprávne alebo neúplné a jeho oprava má za ná-sledok zvýšenie dane, je povinný podať správcovi dane dodatočné daňovépriznanie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedenímobdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka. V rovnakej lehote jedodatočne priznaná daň splatná, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ta-kéto dodatočné daňové priznanie môže daňový subjekt podať aj v prípade,ak zistí, že jeho daňová povinnosť má byť nižšia, ako bola uvedená v daňo-vom priznaní, najneskôr však do štyroch rokov od konca roka, v ktoromvznikla povinnosť podať daňové priznanie. Dodatočné daňové priznaniemôže daňovník podať aj v tom prípade, ak zistí, že jeho daň má byť nižšia,ako bola správcom dane vyrubená. Znížiť základ dane na základe dodatoč-ného daňového priznania možno len v prípade uplatnenia skutočností, kto-ré neboli predmetom daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly.

Dodatočné daňové priznanie nemožno podať po doručení oznámenia o výkonedaňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly, alebo po doručení ozná-menia o rozšírení daňovej kontroly za obdobie, ktorého by sa dodatočné daňovépriznanie týkalo, a to až do jej skončenia.

Miestna príslušnosť

Priznanie s prílohami je potrebné predložiť správcovi dane miestne príslušnémupodľa § 3 zákona o správe daní a poplatkov. Miestna príslušnosť sa u fyzickejosoby riadi jej trvalým pobytom. Fyzické osoby, ktoré na území Slovenskej re-publiky nemajú trvalý pobyt, ale sa tu obvykle zdržujú, daňové priznanie predkla-dajú daňovému úradu, v ktorého územnom obvode sa zdržujú najviac dní v roku.U fyzických osôb, ktoré na našom území nemajú trvalý pobyt ani sa tu obvyklenezdržujú, je miestne príslušný Daňový úrad Bratislava I.

2. Príjem, zdaniteľný príjem, rozsah daňovej povinnosti

Tak ako bolo už vyššie uvedené, daňové priznanie sa podáva len zo zdaniteľnýchpríjmov, aj to len v prípade, ak tieto zdaniteľné príjmy daňovníka presiahli záko-nom určenú hranicu, čo je pre rok 2010 suma vo výške 2 012,85 €, resp. akdaňovník dosahujúci príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnostialebo z prenájmu vykázal daňovú stratu.

Samotná definícia príjmu pre daňové účely je upravená v ustanovení § 2 písm. c) zá-kona o dani z príjmov, podľa ktorého je príjmom peňažné plnenie a nepeňažné pl-nenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v miestea v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opot-rebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa tohtoustanovenia sa za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jedno-duchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11, alebo 14zákona o dani z príjmov, považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku,ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou.

Nie každý takto určený príjem je aj zdaniteľným príjmom, t. j. príjmom, ktorý pod-lieha zdaneniu daňou z príjmov, čo je upravené ďalším ustanovením, a to § 2písm. h) zákona o dani z príjmov. Podľa citovaného ustanovenia je zdaniteľnýmpríjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený anipodľa zákona o dani z príjmov a ani podľa medzinárodnej zmluvy.

6

Daň z príjmov

obdobia do 1 mesiaca po uzavretí tohtododatku, z ktorého je zrejmý vznik stá-lej prevádzkarne, t. j. do konca mája2011. Za ostatné zdaňovacie obdobia(rok 2011 a nasledujúce) podáva daňovépriznanie v zákonnej lehote, ak nepožiadao jej predĺženie.

POZNÁMKA

Opravné daňové priznanie, dodatočnédaňové priznanie sa podáva spôsobomako daňové priznanie, ale musí byť ozna-čené ako opravné alebo dodatočné.V dodatočnom daňovom priznaní sa vy-značia aj rozdiely oproti pôvodne poda-nému daňovému priznaniu alebo rozdie-ly oproti platobnému výmeru alebododatočnému platobnému výmeru, ale-bo len rozdiely, ak tak ustanovuje osobit-ný zákon.

NEPREHLIADNITE

Na účely zdanenia príjmov fyzickýchosôb sa používajú dve tlačivá:l DP typ A určené pre daňovníkov, ktorí

dosahujú len príjmy zo závislej činnosti,l DP typ B určené pre daňovníkov, ktorí

dosahujú príjmy podľa § 5 až § 8 zá-kona o dani z príjmov.

Súčasťou tlačív daňových priznaní je ajžiadosť o vyplatenie daňového bonusu,žiadosť o vrátenie preplatku a vyhlásenieo poukázaní podielu zaplatenej danez príjmov fyzickej osoby podľa § 50 zá-kona o dani z príjmov.

LEGISLATÍVA

Opatrenie Ministerstva práce, sociál-nych vecí a rodiny Slovenskej republikyč. 533/2010 Z. z. o sumách stravnéhoMinisterstvo práce, sociálnych vecí a rodi-ny Slovenskej republiky podľa § 5 ods. 2zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovnýchnáhradách ustanovuje:

§ 1Sumy stravného pre časové pásma sú:a) 3,80 eura pre časové pásmo 5 až

12 hodín,b) 5,70 eura pre časové pásmo nad

12 hodín až 18 hodín,c) 8,80 eura pre časové pásmo nad

18 hodín.§ 2

Toto opatrenie nadobudlo účinnosť19. 12. 2010.

Podľa § 2 písm. b) zákona o dani z príjmov je predmetom dane príjem (výnos)z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vy-medzeného predmetu dane podľa § 12.

V prípade situácií, v ktorých dochádza k posudzovaniu predmetu dane pri príj-moch dosahovaných v zahraničí alebo pri príjmoch dosahovaných na územíSlovenskej republiky zahraničnými daňovníkmi, je predmet dane určenýv ustanoveniach § 2 písm. f) a g) zákona o dani z príjmov. Takýto predmet danesa odvíja od posúdenia, či príjmy dosahuje daňovník s neobmedzenou daňovoupovinnosťou na území Slovenskej republiky alebo daňovník s obmedzenou da-ňovou povinnosťou. V závislosti od tejto skutočnosti sa posudzuje rozsah daňo-vej povinnosti daňovníkov.

Ak má daňovník, fyzická osoba, na území Slovenskej republiky trvalý pobyt (po-volenie na trvalý pobyt) alebo sa tu obvykle zdržiava, je podľa § 2 písm. d) bod 1zákona o dani z príjmov daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou.

Takýto daňovník tu zdaňuje príjmy, ktoré dosiahol nielen na území Slovenskej re-publiky, ale aj príjmy, ktoré dosiahol v zahraničí [§ 2 písm. f) zákona o dani z príj-mov].

Podľa § 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, ak daňovník na území Slovenskej re-publiky nemá trvalý pobyt (povolenie na trvalý pobyt) ani sa tu obvykle nezdržia-va, je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou.

Keďže ide hlavne o prípady dosahovania príjmov daňovníkom v zahraničí alebozahraničného daňovníka v Slovenskej republike, okrem zákona o dani z príjmovdo otázky zdanenia príjmov vstupujú aj medzinárodné zmluvy, ktoré podľa § 1ods. 2 zákona o dani z príjmov majú prednosť pred týmto zákonom za predpokla-du, že boli schválené, ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným záko-nom. V oblasti zdanenia sú to predovšetkým zmluvy o zamedzení dvojitéhozdanenia, ale môžu to byť aj iné medzinárodné zmluvy schválené uvedenýmspôsobom, kde je upravená aj časť zaoberajúca sa zdaňovaním. Práve používa-ním zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia pre daňové účely sa tieto stali súčas-ťou vnútroštátneho práva, a preto sa nestretneme pri posudzovaní rozsahu da-ňových povinností len s pojmami uvedenými v zákone o dani z príjmov, napr.s pojmami daňovník s obmedzenou a neobmedzenou daňovou povinnosťou, aleaj s pojmami uvedenými v zmluvách, napr. daňový rezident a daňový nerezident,ktoré sú ich ekvivalentom.

Tak ako už bolo vyššie uvedené, zdaniteľné príjmy sú príjmy, ktoré sú predme-tom dane a nie sú od dane oslobodené ani podľa zákona o dani z príjmov, anipodľa medzinárodnej zmluvy.

Kedy sú príjmy predmetom dane, uvádza § 3 zákona o dani z príjmov a tento za-trieďuje dosiahnuté príjmy, ktoré sú predmetom dane, do druhov podľa vykoná-vanej činnosti alebo dosahovaného výnosu z majetku, resp. predaja vlastnené-ho majetku. Ide o

– príjmy zo závislej činnosti – § 5 zákona o dani z príjmov,

– príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z pre-nájmu – § 6 zákona o dani z príjmov,

– príjmy z kapitálového majetku – § 7 zákona o dani z príjmov a

– ostatné príjmy – § 8 zákona o dani z príjmov,

pričom ďalej citované ustanovenie taxatívne uvádza druhy príjmov, ktoré pred-metom dane nie sú (§ 3 ods. 2 zákona o dani z príjmov).

Správne zatriedenie príjmov do jednotlivých ustanovení je veľmi dôležité pre da-ňovníka vzhľadom na skutočnosť, že každý z jednotlivých druhov príjmov másvoj špecifický výpočet základu dane a pri nesprávnom zaradení príjmu daňovní-ka by mohlo dôjsť k nesprávnemu vyčísleniu daňovej povinnosti daňovníka –a tým aj k vyrubeniu sankcie správcom dane podľa príslušných ustanovení záko-na o správe daní.

7

Daň z príjmov

1/2011

POZNÁMKA

Daňovníkom s obmedzenou daňovou po-vinnosťou je aj daňovník, ktorý sa na úze-mí Slovenskej republiky obvykle zdržiava,ale len na účely štúdia alebo liečenia, ale-bo ktorý hranice do Slovenskej republikyprekračuje denne alebo v dohodnutýchčasových obdobiach len na účely výkonuzávislej činnosti, ktorej zdroj je na územíSlovenskej republiky. Tento daňovníkzdaňuje len príjmy, ktoré dosiahol zozdrojov na území Slovenskej republiky[§ 2 písm. g) zákona o dani z príjmov], ajto len tie príjmy, ktoré sú taxatívne vyme-dzené v § 16 zákona o dani z príjmov.

POZNÁMKA

Ide napr. o príjmy:l prijatá náhrada oprávnenej osoby

podľa osobitných predpisov a prí-jem získaný vydaním (príjmy vypláca-né napr. podľa zákona č. 119/1990Zb. o súdnej rehabilitácii v zneníneskorších predpisov, zákonač. 403/1990 Zb. o zmiernení násled-kov niektorých krívd v znení neskor-ších predpisov), príjem získaný daro-vaním alebo dedením nehnuteľnosti,bytu, nebytového priestoru alebo ichčastí (ďalej len „nehnuteľnosť“) alebohnuteľnej veci, práva alebo inej majet-kovej hodnoty s výnimkou príjmuz neho plynúceho a s výnimkou darovposkytovaných v súvislosti s výkonomčinnosti, z ktorej plynú príjmy zo závis-lej činnosti (§ 5) alebo príjmy z podni-kania, inej samostatnej zárobkovejčinnosti a z prenájmu (§ 6),

l úver a pôžička – pôžička neznamenápríjem a jej splácanie naopak nezna-mená výdaj (náklad),

l podiel na zisku (dividenda) vyplácanýzo zisku obchodnej spoločnosti alebodružstva určeného na rozdelenie oso-bám, ktoré sa podieľajú na ich základ-nom imaní alebo členom štatutárnehoa dozorného orgánu tejto obchodnejspoločnosti alebo družstva, aj keď súzamestnancami tejto obchodnej spo-ločnosti alebo družstva, vyrovnací po-diel a podiel na likvidačnom zostatkuobchodnej spoločnosti alebo družstva,podiel na výsledku podnikania vypláca-ný tichému spoločníkovi, okrem po-dielu na výsledku podnikania vypláca-ného tichému spoločníkovi verejnejobchodnej spoločnosti, podielu na zis-ku spoločníka verejnej obchodnej spo-ločnosti a komplementára komandit-nej spoločnosti a okrem podieluspoločníka verejnej obchodnej spoloč-nosti a komplementára komanditnejspoločnosti na likvidačnom zostatku

3. Základ dane z príjmov fyzických osôb

V prípade, ak daňovníkovi plynie viac druhov príjmov v zdaňovacom období, zá-kladom dane zo všetkých príjmov, ktoré zahrnuje daňovník do daňového prizna-nia, nie je súčet rôznych druhov príjmov za zdaňovacie obdobie, ale súčet čiast-kových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov.

Takto zistený základ dane podľa jednotlivých druhov príjmov sa môže znížiťo daňovú stratu, pričom odpočítať (uplatniť) daňovú stratu nemožno od čiast-kového základu dane z príjmov zo závislej činnosti, ale len od úhrnu čiastkovýchzákladov dane zistených podľa § 6 až § 8 zákona o dani z príjmov.

Daňová strata však môže vzniknúť iba pri príjmoch dosahovaných podľa § 6 zá-kona o dani z príjmov, aj to iba pri tých, pri ktorých si daňovník uplatňuje preuká-zateľné daňové výdavky. Uvedené priamo vychádza z definície daňovej stratyvymedzenej v § 2 písm. k) zákona o dani z príjmov, podľa ktorej daňovou stratouje rozdiel, o ktorý daňové výdavky (výdavok, náklad na dosiahnutie, zabezpeče-nie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v úč-tovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11alebo ods. 14, ak tento zákon neustanovuje inak) prevyšujú zdaniteľné príjmy(príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené podľa tohto zá-kona ani medzinárodnej zmluvy) a to pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislostizdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.

Súčasťou základu dane daňovníka a dane z príjmov fyzických osôb je príjemz predaja hnuteľných a nehnuteľných vecí (ak nejde o príjem od dane oslobo-dený), ktoré mal daňovník zahrnuté v obchodnom majetku, aj keď len sčasti,a to v takom pomere, v akom ich daňovník využíval na svoju činnosť.

Príjem, z ktorého sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, sa zahŕňa do základudane, a to v prípadoch:

l ak vybraním zrážky nie je splnená daňová povinnosť alebo

l ak daňovník, ktorý nie je povinný tieto príjmy účtovať, využil možnosť odpo-čítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7.

V prípadoch, ak ale daňovník účtuje o príjmoch, z ktorých sa zráža daň a zraze-ním dane nie je splnená daňová povinnosť, daňovník nemá možnosť rozhodova-nia, ale musí tieto príjmy zaradiť do základu dane (príslušného čiastkového zá-kladu dane) a vysporiadať ich prostredníctvom daňového priznania, pričomzrazenú daň si započíta ako zrazený preddavok na daň z príjmov fyzickej osoby(§ 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov).

Príjem z majetku, ktorý majú manželia v bezpodielovom spoluvlastníctve, sazahŕňa do základu dane v rovnakom pomere medzi manželov, ak sa manželia ne-dohodnú inak. Dohoda môže byť aj taká, že sa takéto príjmy zdania len jednémuz manželov. Ide o príjmy z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 zákona, príj-my z kapitálového majetku podľa § 7 zákona a ostatné príjmy podľa § 8 zákona.V takom istom pomere ako príjmy sa u manželov zahŕňajú do základu dane aj vý-davky spojené s týmito príjmami. V takomto prípade je ale manželom odporúča-né dohodu o inom delení príjmov vyhotoviť písomne z dôvodu preukaznosti ne-rovnakého delenia príjmov medzi nimi.

4. Druhy príjmov, určenie základov dane (čiastkovýchzákladov dane), vyplnenie jednotlivých častí tlačívdaňových priznaní

4.1 Príjmy zo závislej činnosti(V. ODDIEL daňového priznania typ A aj typ B)

Jedným z druhov príjmov podliehajúcich dani z príjmov fyzickej osoby je príjemzo závislej činnosti, ktorý je vymedzený v § 5 zákona o dani z príjmov. Sú to

8

Daň z príjmov

pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacie-ho podielu pri zániku účasti spoločníkavo verejnej obchodnej spoločnosti ale-bo pri zániku účasti komplementárav komanditnej spoločnosti,

l podiel člena pozemkového spolo-čenstva s právnou subjektivitou navýnosoch a na majetku určenomna rozdelenie medzi členov pozem-kového spoločenstva.

Príklad č. 4:

Živnostník účtuje v sústave jednoduchéhoúčtovníctva, pričom z príjmov, ktoré dosa-huje z vykonávanej živnosti, vykáže daňovústratu vo výške 3 000 €. Súčet čiastkovýchzákladov dane z príjmov podľa § 6 až § 8má daňovník v tomto zdaňovacom obdo-bí, t. j. v zdaňovacom období, v ktorom vy-kázal daňovú stratu, v sume 3 500 €. Da-ňovník zníži základ dane z príjmov podľa§ 6 až § 8 v sume 3 500 € o daňovú stratuvo výške 3 000 € a jeho základ dane budevo výške 500 €.Ak by však daňovník vykázal daňovú stra-tu vo výške 3 000 € a súčet jeho čiastko-vých základov dane z príjmov podľa § 6 až§ 8 zákona by bol vo výške 2 800 €, muselby daňovník uplatniť daňovú stratu v súla-de s § 4 ods. 2 zákona o dani z príjmov dovýšky súčtu týchto čiastkových základovdane, t. j. do výšky 2 800 € a zvyšnú časťdaňovník môže douplatňovať v súlades podmienkami ustanovenými v § 30 zá-kona o dani z príjmov v nasledujúcich zda-ňovacích obdobiach.

Príklad č. 5:

Daňovník vlastnil nehnuteľnosť, pričompolovicu nehnuteľnosti využíval v súvislos-ti s podnikaním a mal ju zaradenú v ob-chodnom majetku. Nemal v tejto nehnu-teľnosti trvalý pobyt. Daňovník vlastnilnehnuteľnosť 10 rokov. Rozhodol sa tútonehnuteľnosť predať za 36 000 €. Keďževyužíval len sčasti túto nehnuteľnosť napodnikanie, a to z jednej polovice, budepríjem z predaja nehnuteľnosti vo výške18 000 € súčasťou jeho základu danez príjmov podľa § 6 a druhá polovica (zvyš-ných 18 000 €), ktorá nebola zahrnutáv obchodnom majetku, bude oslobodenáod dane, a to vzhľadom na skutočnosť, žedaňovník nehnuteľnosť vlastní viac ako5 rokov a sú teda splnené podmienky naoslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. b) zá-kona o dani z príjmov.

Príklad č. 6:

Daňovník, nepodnikateľ, má bežný účet,kde mu z peňažných prostriedkov tu ulo-žených plynú úroky. Z úrokov mu banka

príjmy, pri ktorých daňovník nevystupuje vo vlastnom mene, ale je povinný dodr-žiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu.

Príjmami zo závislej činnosti sú napr. príjmy zo súčasného alebo z predchádzajú-ceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckéhopomeru alebo členského pomeru alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňov-ník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príka-zy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktickéhovyučovania a pod.

Príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov sú bez ohľadu naich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vy-plácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru alebo spočívajú v inej forme plneniadaňovníkovi s týmito príjmami (ďalej len „zamestnanec“) od platiteľa týchto príj-mov (ďalej len „zamestnávateľ“) alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

Zamestnávateľom je aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, prektorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov, aj keď sapríjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom oso-by so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely tohto zákona sa takto vyplá-caný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník s neobmedzenou daňo-vou povinnosťou. Ak v úhradách zamestnávateľa osobe so sídlom alebos bydliskom v zahraničí nie je preukázaná skutočná výška príjmov zamestnan-cov, považuje sa za príjem zamestnancov celá úhrada.

Okrem ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o dani z príjmov, ktorý všeobecne a taxa-tívne upravuje príjmy, ktoré u daňovníkov, fyzických osôb nie sú predmetomdane, špeciálne pre príjmy zo závislej činnosti je určený ďalší okruh príjmov zozávislej činnosti, ktoré nie sú predmetom dane a sú uvedené v § 5 ods. 5 zákonao dani z príjmov. Rovnako sú špecificky určené aj ďalšie príjmy, ktoré sú oslobo-dené od dane všeobecne (§ 9 zákona o dani z príjmov) a týkajú sa výlučne príj-mov zo závislej činnosti. Tieto sú uvedené v § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov.

Príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú predmetom dane, ale sú od dane oslobo-dené, sú definované v § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov.

V § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov je definovaný základ dane (čiastkový základdane) pre príjmy zo závislej činnosti.

Základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov fyzických osôb zo zá-vislej činnosti sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a prís-pevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné pois-tenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenierovnakého druhu.

S účinnosťou od 1. 1. 2008 sa pri výpočte základu dane zamestnanca, ktorý vy-konáva zdravotnícke povolanie lekára, zubného lekára, sestry alebo pôrodnejasistentky, po odpočítaní poistného a príspevkov môžu znížiť príjmy zo závislejčinnosti aj o úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdelávanievzdelávacej ustanovizni uskutočňujúcej študijný program akreditovaný minis-terstvom zdravotníctva preukázateľne zaplatené v príslušnom zdaňovacom ob-dobí, a to do výšky ustanovenej osobitným predpisom, pričom ak zamestnanecnedodrží podmienky ďalšieho vzdelávania zdravotníckeho pracovníka ustano-vené osobitným predpisom, je povinný zvýšiť si základ dane z príjmov zo závislejčinnosti o uplatnené úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdeláva-nie v zdaňovacom období, v ktorom k porušeniu podmienok došlo.

4.1.1 Vyplnenie daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb typ Aa typ B v časti základu dane (čiastkového základu dane) z príjmovzo závislej činnosti

Tlačivo daňového priznania typ A

Toto tlačivo vypĺňa daňovník, ktorý má len príjmy zo závislej činnosti.

Základ dane z príjmov zo závislej činnosti sa vypĺňa v V. oddiele na riadkoch 32až 34.

Na riadku 32 sa vyplní úhrn všetkých zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti,ktoré daňovník dosiahol, a to v prípade:

9

Daň z príjmov

1/2011

zráža daň vo výške 19 %. Daňovník si zahr-nie príjmy z úrokov z peňažných prostried-kov na bežnom účte do čiastkového zákla-du dane z príjmov podľa § 7 zákona o daniz príjmov. Keďže daňovníkovi vyšla po od-počítaní nezdaniteľnej časti nulová daňo-vá povinnosť, požiada o vrátenie preplat-ku na dani podľa § 63 zákona o správedaní.

NEPREHLIADNITE

Za príjmy zo závislej činnosti sa nepova-žujú a predmetom dane nie sú podľa § 5ods. 5 zákona o dani z príjmov tiež napr.cestovná náhrada poskytovaná v súvis-losti s výkonom závislej činnosti do výš-ky, na ktorú vznikne zamestnancovi ná-rok podľa osobitných predpisov, vrátanevreckového poskytovaného pri zahranič-nej pracovnej ceste do výšky 40 % náro-ku na stravné ustanovené osobitnýmipredpismi, nepeňažné plnenie vo výškehodnoty poskytovaných osobnýchochranných pracovných prostriedkovpodľa osobitných predpisov, osobnýchhygienických prostriedkov a pracovnéhooblečenia (napr. pracovné odevy, unifor-my), vrátane ich udržiavania, alebosuma, ktorou zamestnávateľ uhrádzazamestnancovi preukázané výdavky vy-naložené na tieto účely.

POZNÁMKA

Ide napr. o sumu vynaloženú zamestná-vateľom na doškoľovanie zamestnanca,ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnika-ním zamestnávateľa, pričom sa všaktoto oslobodenie nevzťahuje na sumy vy-plácané zamestnancovi ako náhrada zaušlý zdaniteľný príjem, hodnotu stravyposkytovanú zamestnávateľom zamest-nancovi na spotrebu na pracovisku ale-bo v rámci stravovania zabezpečované-ho prostredníctvom iných subjektova finančný príspevok na stravovanie po-skytovaný podľa § 152 Zákonníka prá-ce, ak zamestnanec na základe lekár-skeho potvrdenia od špecializovanéholekára zo zdravotných dôvodov nemôževyužiť žiadny zo spôsobov stravovaniazamestnancov zabezpečených zamest-návateľom a pod.

– ak ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, uvádza tietopríjmy dosiahnuté tak na území Slovenskej republiky, ako aj zo zdrojov za-hraničí,

– ak ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, uvádza len príjmyzo závislej činnosti dosiahnuté na území Slovenskej republiky.

Na riadku 32a uvádza úhrn povinného poistného, ktoré je oprávnený si odpočí-tať od základu dane v súlade s § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov.

Na riadku 32b uvádza úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdelá-vanie vzdelávacej ustanovizni uskutočňujúcej študijný program akreditovanýMinisterstvom zdravotníctva SR, ktoré si tiež môže odpočítať od dosiahnutýchpríjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov.

Na riadku 34 potom uvedie výslednú sumu základu dane z príjmov zo závislejčinnosti.

Ak sú súčasťou príjmov zo závislej činnosti aj príjmy zo zdrojov v zahraničí, jedaňovník povinný priložiť aj kópie takto dosiahnutých príjmov, pričom v prípade,ak nemá k dispozícii potvrdenie od zamestnávateľa, môže priložiť kópie napr. vý-platných pások, výpisov z účtu a pod. Túto skutočnosť uvedie daňovník ajv IX. oddiele – miesto pre osobitné záznamy daňovníka, kde uvedie sumu – úhrnpríjmov dosiahnutých v zahraničí a úhrn zaplateného poistného v zahraničí.

Ak sú súčasťou príjmov aj príjmy, z ktorých bola daňovníkovi zrazená daň v súlade s

– § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov – príjem podľa § 5 ods. 1písm. a) až g) plynúci daňovníkovi od zamestnávateľa, ktorý je platiteľomdane, ktorého úhrnná výška od tohto zamestnávateľa nepresiahne za kalen-dárny mesiac úhrnnú sumu 165, 97 € a u ktorého si tento daňovník pri výpoč-te preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti neuplatňuje nezdaniteľnéčasti základu dane podľa § 11 a daňový bonus podľa § 33, alebo

– § 43 ods. 3 písm. l) zákona o dani z príjmov – poistné zo zaplateného po-istného na verejné zdravotné poistenie, o ktoré si daňovník znížil v predchá-dzajúcich zdaňovacích obdobiach príjem podľa § 5 alebo § 6, vrátené zdra-votnou poisťovňou tomuto daňovníkovi z ročného zúčtovania poistného,

a daňovník sa rozhodol zahrnúť tieto príjmy medzi príjmy zo závislej činnosti a zraze-nú daň odpočítať ako preddavok v súlade s postupom určeným v § 43 ods. 7 záko-na o dani z príjmov, bude prikladať aj kópie dokladov preukázujúcich tieto príjmy.

V prípade, ak si daňovník uplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu, príjmypodľa § 43 ods. 3 písm. l) zákona, z ktorých sa daň vybrala zrážkou podľa § 43zákona, sa do úhrnu príjmov v riadku 32 nezahrnujú a takáto kópia potvrdenia(dokladu) sa neprikladá.

4.2 Príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnostia z prenájmu (VI. ODDIEL daňového priznania typ B)

Príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu sú defi-nované v § 6 zákona o dani z príjmov. Jednotlivé druhy príjmov uvedené v tomtoustanovení sú rozdelené v závislosti od spôsobu ich dosahovania a odcharakteru vykonávanej činnosti.

Príjmy z podnikania sú uvedené v § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov a sú to príj-my z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, príjmy zo živ-nosti, ktoré dosahuje daňovník (živnostník) vykonávajúci činnosť na základe živ-nostenského oprávnenia podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskompodnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ŽZ“), príjmy z podnikania vy-konávaného podľa osobitných predpisov (napr. príjmy daňových poradcov, au-dítorov, exekútorov, súkromných lekárov, notárov a pod.), príjmy spoločníkovverejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnostipodľa § 6 ods. 7 a 8.

Na výkon činnosti, z ktorej príjmy sa zaraďujú do § 6 ods. 2 zákona o dani z príj-mov, t. j. výkon inej samostatnej zárobkovej činnosti, nie je potrebné žiadnepovolenie alebo osvedčenie. V tomto prípade sa však vždy skúma, či príjem nie

10

Daň z príjmov

UPOZORNENIE

Príjmy zo zdrojov v zahraničí sa uvádzajúprepočítané na eurá, pričom za príjmy zozdrojov v zahraničí sa považujú hrubé(brutto) príjmy (bez odpočítateľných po-ložiek a nezdaniteľných častí základudane podľa zákonov platných v zahrani-čí). Pri príjmoch zo závislej činnosti sapoužije podľa § 31 ods. 2 zákona prepo-čítací kurz, ktorý sa určí ako priemernýkurz za kalendárny mesiac, v ktorombol poskytnutý príjem, vyhlásený Európ-skou centrálnou bankou alebo Národ-nou bankou Slovenska posledný deňkaždého mesiaca zdaňovacieho obdo-bia alebo sa použije kurz platný v deň,v ktorom bol prijatý príjem v cudzejmene alebo bol pripísaný bankou, alebosa použije ročný priemerný kurz zazdaňovacie obdobie, za ktoré sa podá-va daňové priznanie, alebo sa použijepriemer z priemerných mesačnýchkurzov za kalendárne mesiace, v kto-rých daňovník poberal príjmy, za ktorépodáva daňové priznanie.

NEPREHLIADNITE

Tlačivo daňového priznania typ BToto tlačivo vyplní daňovník v prípade, akdosiahol okrem príjmov zo závislej čin-nosti aj iné druhy príjmov, pričom základdane z príjmov zo závislej činnosti užbude čiastkovým základom dane. V tom-to tlačive sa základ dane (čiastkový zá-klad dane) z príjmov zo závislej činnostivypĺňa v V. oddiele na riadkoch 34 až37 rovnakým spôsobom ako v prípadetlačiva daňového priznania typ A a rov-nako prikladá aj všetky povinné prílohy(uvedené pri tlačive A).

POZNÁMKA

Pri výpočte základu dane z príjmov zo zá-vislej činnosti vychádza daňovník z po-tvrdení o príjme, zaplatenom poistnom[§ 5 ods. 7 písm. e) zákona o dani z príj-mov] alebo zaplatených úhradách zavzdelávanie zdravotníckych pracovní-kov, pričom kópie potvrdzujúce uvedenéskutočnosti musí daňovník priložiť k po-dávanému daňovému priznaniu.

je príjmom podľa § 5 zákona o dani z príjmov, t. j. či nie je príjmom dosahovanýmv rámci pracovnoprávneho vzťahu ako príjem zo závislej činnosti.

Medzi príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti patria aj príj-my uvedené v § 6 ods. 5 zákona o dani z príjmov, z akéhokoľvek nakladanias obchodným majetkom daňovníka, úroky z peňažných prostriedkov na bež-ných účtoch, ktoré sú používané v súvislosti s dosahovaním príjmov z podni-kania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjem z predaja podniku ale-bo jeho časti, ako aj výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorásúvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom.

4.2.1 Príjmy z prenájmuV § 6 zákona o dani z príjmov je v odseku 3 a 4 vymedzený príjem z prenájmu ne-hnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sú príslušen-stvom prenajímanej nehnuteľnosti.

Medzi príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmovpatria príjmy z prenájmu bez poskytovania ďalších služieb, ako sú napr. službyhotelového typu. Takýto prenájom nehnuteľnosti je už činnosťou, na ktorú je po-trebné živnostenské oprávnenie podľa ŽZ a príjmy z nej plynúce budú príjmamizo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov.

To znamená, že do príjmov z prenájmu nehnuteľnosti podľa odseku 3 budú pat-riť príjmy len zo samotného prenájmu nehnuteľností, pri ktorom sa poskytujúlen základné služby, ktoré sú podmienené riadnou prevádzkou nehnuteľnosti(napr. dodávka vody, elektriny).

V ustanovení § 6 zákona o dani z príjmov nie sú uvedené príjmy z prenájmu sa-mostatných hnuteľných vecí vzhľadom na skutočnosť, že prenájom hnuteľ-ných vecí vykonávaný sústavne sa môže vykonávať len na základe živnosten-ského oprávnenia, čiže potom sa takéto príjmy zaraďujú do príjmov podľa § 6ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov. Príjem z príležitostného prenájmu samo-statných hnuteľných vecí sa zaraďuje do príjmov podľa § 8 ods. 1 písm. a) záko-na o dani z príjmov.

V súvislosti s príjmami z prenájmu je potrebné prihliadnuť aj na oslobodenie toh-to príjmu do výšky 5-násobku životného minima platného k 1. 1. 2010, t. j. oslo-bodenie do výšky 925,95 € podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov.

4.2.2 Základ dane, daňové výdavky, daňová strataZáklad dane

V prípade, ak daňovník pri príjmoch z podnikania, z inej samostatnej zárobkovejčinnosti alebo prenájmu uplatňuje preukázateľné výdavky na zistenie základudane, použije ustanovenia § 17 až § 29 zákona o dani z príjmov, pričom vychá-dza z účtovníctva, či už jednoduchého alebo podvojného, alebo z vedenej evi-dencie podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Definícia základu dane je uvedená v § 2 písm. j) zákona o dani z príjmov ako roz-diel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpekto-vaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkovv príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri stanovení základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 záko-na o dani z príjmov je potrebné vychádzať

1. z rozdielu medzi príjmami a výdavkami v prípade, ak daňovník vedie jed-noduché účtovníctvo alebo si uplatňuje výdavky percentom z príjmov nazáklade vedenej evidencie podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov(tzv. „paušálne výdavky“), alebo pri príjmoch z prenájmu preukázateľné vý-davky na základe evidencie vedenej podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príj-mov [§ 17 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov], alebo pri príjmoch z pod-nikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti preukázateľnévýdavky na základe daňovej evidencie vedenej podľa § 6 ods. 14 zákonao dani z príjmov, ak daňovník spĺňa zákonom stanovené podmienky pre jejvedenie,

11

Daň z príjmov

1/2011

UPOZORNENIE

V prípade, ak daňovník dosahuje príjmyz prenájmu, príjmy definované v § 6ods. 5 zákona o dani z príjmov (napr. úro-ky plynúce z bežného účtu) nie sú súčas-ťou základu dane (čiastkového základudane) daňovníka vykázaného podľa § 6ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Príklad č. 7:

Daňovníkovi poberajúcemu len príjmyz prenájmu plynú tieto príjmy na jeho bež-ný účet. Úroky, ktoré mu budú plynúť z pe-ňažných prostriedkov na tomto účte, ne-budú súčasťou jeho príjmov z prenájmu,a teda nebudú zaradené ako príjem podľa§ 6 ods. 3, ale budú príjmom podľa § 7ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov.

POZNÁMKA

Ide o príjmy z použitia alebo z poskytnutiapráv z priemyselného alebo iného duševné-ho vlastníctva vrátane autorských práva práv súvisiacich s autorským právom, a tovrátane príjmov z vydávania, rozmnožova-nia a rozširovania literárnych a iných diel navlastné náklady, príjmy z činností, ktoré niesú živnosťou ani podnikaním (napr. príjmyz činnosti osobnej asistencie alebo činnosťprofesionálnych športovcov), príjmy znal-cov a tlmočníkov za činnosť podľa zákonač. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkocha prekladateľoch a o zmene a doplnení nie-ktorých zákonov, príjmy z činností spros-tredkovateľov podľa osobitných predpisov,ktoré nie sú živnosťou (napr. príjmy z čin-nosti sprostredkovateľov poistenia podľazákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkova-ní poistenia a sprostredkovaní zaisteniaa o zmene a doplnení niektorých zákonov,príjmy z činnosti sprostredkovateľov starob-ného dôchodkového sporenia podľa zákonač. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodko-vom sporení a o zmene a doplnení niekto-rých zákonov v znení neskorších predpisov).

Príklad č. 8:

Vlastník nehnuteľnosti prenajal túto ne-hnuteľnosť nájomcovi spolu s technolo-gickým zariadením, ktoré je súčasťou ne-hnuteľnosti, za sumu 20 000 €. Uvedenásuma bude v plnej výške príjmom vlastní-ka budovy ako jeho príjem podľa § 6ods. 3 zákona o dani z príjmov. V prípade,ak má vlastník budovy túto zaradenú v ob-chodnom majetku, môže si uplatniť aj od-pisy budovy a samostatne technologické-ho zariadenia ako daňový výdavok.V prípade, ak by mal aj vlastník budovy vy-tvorený bežný účet v súvislosti s prenáj-mom nehnuteľnosti, úroky, ktoré mu ply-nú z peňažných prostriedkov na tomtoúčte, nie sú jeho zdaniteľným príjmom

2. z hospodárskeho výsledku, a to v prípade, ak daňovník vedie podvojné úč-tovníctvo [§ 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov].

Daňová strataPri príjmoch z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu,pri ktorých sa uplatňujú preukázateľne vynaložené výdavky, môže vzniknúť da-ňová strata definovaná v § 2 písm. k) zákona o dani z príjmov ako „rozdiel, o kto-rý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a ča-sovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnomzdaňovacom období“.Vychádzajúc z definície daňovej straty [§ 2 písm. k) zákona o dani z príjmov]a hlavne z definície daňového výdavku [§ 2 písm. i) zákona o dani z príjmov] jezrejmé, že daňová strata môže vzniknúť iba pri príjmoch dosahovaných podľa§ 6 zákona o dani z príjmov, t. j. príjmoch z podnikania, z inej samostatnej zárob-kovej činnosti a z prenájmu, a to iba pri tých, pri ktorých si daňovník uplatňujeskutočne vynaložené výdavky, a to výdavky na základe vedeného účtovníctvaalebo evidencie vedenej podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.V prípade, ak daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa § 6ods. 10 zákona o dani z príjmov a okrem týchto výdavkov má nárok navyše si od-počítať poistné a príspevky, nemôže mu z tohto titulu vzniknúť daňová strata.Poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výš-ke, a to až po odpočítaní výdavkov percentom z príjmov maximálne do výšky príj-mov. Samozrejme, ide len o poistné a príspevky vymedzené v § 5 ods. 7 zákonao dani z príjmov, kde bola zavedená legislatívna skratka na pojem „poistné a prís-pevky“, a to poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poiste-nie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové spo-renie podľa osobitného predpisu.Táto daňová strata sa môže odpočítať od základu dane zisteného podľa jednotli-vých druhov príjmov definovaných v § 6 až § 8 zákona o dani z príjmov.Podľa § 4 ods. 2 zákona o dani z príjmov daňovú stratu alebo jej časť, ktorú ne-možno uplatniť pri zdanení príjmov v zdaňovacom období, v ktorom vznikla, mož-no odpočítať od úhrnu čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivýchdruhov príjmov uvedených v § 6 až § 8 v nasledujúcich zdaňovacích obdobiachpodľa § 30 zákona o dani z príjmov.

4.2.3 Vyplnenie daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb typ Bv časti základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania,z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu.

VI. oddiel tlačiva daňového priznania

Súčasťou príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenáj-mu uvádzaných v tomto oddiele sú aj príjmy rovnakého druhu zo zdrojov v za-hraničí (napr. z podnikania, autorský honorár, z prenájmu), ktoré sa v prepočtena eurá uvádzajú spoločne s príjmami dosiahnutými na našom území (v tuzem-sku). Príjmy zo zdrojov v zahraničí sa uvádzajú bez prípadných odpočítateľ-ných položiek podľa zákonov platných v zahraničí a výdavky vzťahujúce sak týmto príjmom sa môžu uplatniť len podľa zákona.

Na prepočet cudzej meny daňovník použije ustanovenie § 31 zákona o daniz príjmov.

Tabuľku č. 1 v tomto oddiele vypĺňa daňovník dosahujúci príjmy z podnikania,z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu, ktorý vedie jednodu-ché účtovníctvo, resp. evidenciu preukázateľných výdavkov podľa § 6 ods. 11(príjmy z prenájmu) alebo ods. 14 (príjmy z podnikania alebo inej samostatnejzárobkovej činnosti) zákona alebo vedie paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zá-kona o dani z príjmov (všetky príjmy podľa § 6).

Na riadku 44 (základ dane, čiastkový základ dane po uplatnení položiek zvyšujú-cich a znižujúcich základ dane, t. j. po úprave o príjmy a výdavky, ktoré v zdaňo-vacom období boli zaúčtované, ale neovplyvňujú základ dane) po vyplnení pred-chádzajúcich riadkov sa vypočíta základ dane (čiastkový základ dane).

Riadky 42 a 43 vypĺňa len daňovník, ktorý účtuje v sústave podvojného účtov-níctva, pričom v XIV. oddiele uvedie položky, o ktoré konkrétne základ dane zvý-šil, resp. znížil.

12

Daň z príjmov

NEPREHLIADNITE

Daňové výdavky1. príjmy z podnikania, z inej samo-

statnej zárobkovej činnostia) preukázateľné výdavky na zá-

klade– vedeného účtovníctva – v sústa-

ve jednoduchého, podvojného– vedenej daňovej evidencie –

§ 6 ods. 14 zákona o daniz príjmov (musí spĺňať záko-nom stanovené podmienky)

b) výdavky percentom z príjmov– 40 %, 60 % za zákonom splne-ných podmienok

2. príjmy z prenájmua) preukázateľné výdavky na zá-

klade– vedeného účtovníctva – jedno-

duchého, podvojného – nikdyvšak nie je účtovnou jednotkoupodľa zákona o účtovníctve

– vedenej preukázateľnej eviden-cie – § 6 ods. 11 zákona o daniz príjmov

b) výdavky percentom z príjmov– 40 % za zákonom splnenýchpodmienok.

z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona o daniz príjmov, ale zdaniteľným príjmom z kapi-tálového majetku podľa § 7 ods. 1písm. b) zákona o dani z príjmov, a tovzhľadom na to, že príjmy definovanév § 6 ods. 5 zákona o dani z príjmov sú príj-mami z vykonávania jeho činnosti lenu daňovníka, ktorý podniká alebo vykoná-va inú samostatnú zárobkovú činnosť.Rovnako aj v prípade, ak by tento daňov-ník aj predal túto nehnuteľnosť zaradenúdo obchodného majetku, príjem z jej pre-daja by bol u daňovníka zdaniteľným príj-mom podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákonao dani z príjmov.

UPOZORNENIE

Významnou zmenou uvedenou v tomtooddiele pod tabuľkou č. 1 je doplnenieúdaja, ktorý vyplní daňovník, a to početmesiacov vykonávania činnosti, z kto-rej dosahuje príjmy z podnikania aleboz inej samostatnej zárobkovej činnosti.Tento údaj je potrebný na účelySociálnej poisťovne podľa zákonač. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vznení neskorších predpisov (ďalej len„zákon o sociálnom poistení“) a vypĺňaho z dôvodu určenia vymeriavacieho zá-kladu povinne nemocensky poisteneja povinne dôchodkovo poistenej samo-statne zárobkovo činnej osoby, ktorýmje polovica pomernej časti základu danez príjmov fyzických osôb dosiahnutých

Daňovník, ktorý o príjmoch podľa § 6 zákona účtuje v sústave jednoduchéhoúčtovníctva, v nadväznosti na § 8 ods. 4 postupov účtovania v sústave jednodu-chého účtovníctva v rámci uzávierkových účtovných operácií upravuje všetkyuhradené príjmy a výdavky zaúčtované v peňažnom denníku o príjmy, resp. vý-davky, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov alebo sa zahrnú do zákla-du dane vo výške a v zdaňovacom období v súlade s ustanoveniami zákonao dani z príjmov (položky zvyšujúce a znižujúce príjmy a výdavky), a preto takýtodaňovník už r. 42 ani 43 daňového priznania typ B nevypĺňa.

Tieto riadky vypĺňa daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva,len v prípade, ak podáva dodatočné daňové priznanie, pretože fyzická osobadosahujúca príjmy podľa § 6 zákona, ktorá je účtovnou jednotkou, nemôže po-dľa § 16 ods. 9 zákona o účtovníctve otvárať uzavreté účtovné knihy z dôvodu,že nemá obdobie schvaľovania účtovnej závierky.

Daňovník, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva, tabuľku č. 1 nevy-pĺňa, ale začne daňové priznanie v tomto oddiele vypĺňať až riadkom 40,resp. 41, kde prenáša výsledok hospodárenia (základ dane, resp. daňovú stratu)a nasledujúce riadky až po riadok 45. Údaje daňovník uvádza podľa účtovníctva.

V daňovom priznaní typ B sa strata vzniknutá podľa § 4 zákona o dani z príjmovuvádza na r. 57 a strata vzniknutá v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach,o ktorú daňovník znižuje základ dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiachv súlade s § 30 zákona o dani z príjmov, sa uvádza na riadkoch 52 až 56.

Základ dane (čiastkový základ dane, z r. 44 sa prenáša na r. 59 daňového prizna-nia typ B.

4.3 Príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 zákona o daniz príjmov (VII. ODDIEL daňového priznania typ B)

Ustanovenie špecifikuje príjmy z kapitálového majetku. V prípade príjmov z kapi-tálového majetku je predmetom dane výnos, ktorý je zvyčajne výsledkom in-vestovania peňažných prostriedkov do produktov finančného trhu. Sú to napr.výnosy z dlhopisov, výnosy z vkladov na vkladových účtoch alebo bežných úč-toch, ale aj výnosy zo životných poistení, doplnkového dôchodkového sporenia.

Pri príjmoch z kapitálového majetku sa vo väčšine prípadov uplatňuje vybratiedane zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov. Daň zrážkou sa vyberá len pripríjmoch plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky a ak takéto príjmyplynú daňovníkovi zo zdrojov v zahraničí, zahŕňa ich do základu dane (čiast-kového základu dane).

Daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sapovažuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane, ak tento zákon neustanovu-je inak. Len taxatívne vymedzené prípady ustanovené v § 43 ods. 6 zákona o daniz príjmov sú zrazením dane považované za vysporiadané. Ak daňovník neúčtujeo príjmoch, môže sa v súlade s § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov rozhodnúť, žedaň vybranú zrážkou bude považovať za preddavok na daň a tento si odpočíta oddane v daňovom priznaní. Ak suma dane vybranej zrážkou prevyšuje vypočítanúvýšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má daňovník nárok na vrátenie daňo-vého preplatku. Uvedené upravuje aj § 4 ods. 6 a 7 zákona o dani z príjmov.

1. príjmy z kapitálového majetku (§ 7), z ktorých je vyberaná daň zrážkou,ak plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktorými sú– úroky a ostatné výnosy z cenných papierov,– úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách vrátane úro-

kov z peňažných prostriedkov na vkladovom účte, na účte stavebnéhosporiteľa a z bežného účtu okrem úrokov uvedených v § 6 ods. 5 písm. b),

– dávky z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného pred-pisu, rovnako sa posudzuje aj odstupné vyplácané podľa osobitnéhopredpisu,

– plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku; rovnako sa posu-dzuje aj jednorazové vyrovnanie alebo odbytné, vyplácané v prípadepoistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia,

– príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia),

13

Daň z príjmov

1/2011

vykonávaním podnikania a inej samostat-nej zárobkovej činnosti (§ 138 zákonao sociálnom poistení). Pomernou časťouzákladu dane je časť pripadajúca na jedenkalendárny mesiac výkonu podnikaniaa inej samostatnej zárobkovej činnosti.Keďže toto bol jediný údaj, ktorý nebolomožné zistiť z tlačiva daňového prizna-nia, poistenci museli do Sociálnej pois-ťovne dokladať výpis z daňového prizna-nia, kde okrem duplicitného uvedeniaúdajov z daňového priznania, ktoré po-tvrdzoval správca dane, vyplnili aj tentočasový údaj. Jeho zavedením do tohtotlačiva daňového priznania už poistenci,daňovníci, nebudú musieť Sociálnej po-isťovni predkladať výpis z daňového pri-znania a zároveň správca dane bude na-hlasovať aj tento údaj v rámci svojejoznamovacej povinnosti voči Sociálnejpoisťovni určenej zákonom o sociálnompoistení.

NEPREHLIADNITE

Povinné prílohy podávané k daňové-mu priznaniu typ BDaňovník dosahujúci príjmy podľa § 6zákona o dani z príjmov, ktorý je účtov-nou jednotkou, prikladá k daňovému pri-znaniu účtovné výkazy uvedené záko-nom o účtovníctve.Daňovník dosahujúci príjmy z prenájmu,ktorý aj v prípade, že by sa rozhodol viesťjednoduché alebo podvojné účtovníctvo,podľa zákona o účtovníctve nikdy nie jeúčtovnou jednotkou, a preto nikdy ne-predkladá k daňovému priznaniu účtov-né výkazy.V prípade, ak je daňovník účastníkomzdruženia na základe zmluvy o združení,priloží k daňovému priznaniu kópiuzmluvy o združení a v daňovom prizna-ní na príslušných riadkoch patriacich

POZNÁMKA

Účtovná závierka fyzickej osoby účtujú-cej v sústave jednoduchého účtovníctvaje zostavená a zároveň aj schválená pri-pojením podpisového záznamu k jednot-livým súčastiam účtovnej závierky,t. j. nemôže podľa § 16 ods. 10 uzatvo-rené účtovné knihy znovu otvoriť.Daňovník, ktorý uplatňuje výdavky podľa§ 6 ods. 10, 11 a 14 zákona, riadky 42a 43 nevypĺňa, pričom položky zvyšujúcea znižujúce základ dane sú uňho súčas-ťou príjmov, resp. výdavkov uvádzanýchv evidencii podľa týchto ustanovení zá-kona aj v prípade, ak podáva dodatočnédaňové priznanie.

– výnos, ktorý vzniká pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzimenovitou hodnotou cenného papiera a emisným kurzom pri jeho vy-daní pričom v prípade predčasného splatenia cenného papiera sa na-miesto menovitej hodnoty použije cena, za ktorú sa cenný papier kúpispäť.

Ak daňovník využije možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou ako preddavokna daň podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov, do základu dane (čiastkovéhozákladu dane) sa zahŕňajú príjmy uvedené v ods. 1 písm. d) a e), t. j. dávky z do-plnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu a plnenia z po-istenia pre prípad dožitia určitého veku vrátane odstupného vyplácaného po-dľa osobitného predpisu, znížené o zaplatené vklady alebo poistné. Ak ideo dôchodok, rozdelia sa zaplatené vklady alebo poistné na obdobie poberaniadôchodku. Ak nie je obdobie poberania dôchodku dohodnuté, určí sa ako roz-diel medzi strednou dĺžkou života podľa údajov vyhlasovaných Štatistickým úra-dom Slovenskej republiky a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne poprvý raz poberať.

Ak daňovník využije možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou podľa § 43 ods. 10ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov pri príjmochz podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia), do základu dane(čiastkového základu dane) sa zahrnie suma, o ktorú úhrn týchto príjmov prevy-šuje úhrn vkladov podielnika. Za vklad podielnika sa považuje predajná cena vy-plateného (vráteného) podielového listu pri jeho vydaní. Ak úhrn vkladov po-dielnika prevyšuje úhrn týchto príjmov, na rozdiel sa neprihliada.

Pri ostatných uvedených druhoch príjmov, ak daňovník využije možnosť uvede-nú v § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov, ustanovenie § 7 pri týchto príjmoch ne-umožňuje daňovníkovi uplatniť si k príjmu aj výdavok.

V prípade, ak tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí, sú súčasťou základu danedaňovníka z príjmov podľa § 7 zákona o dani z príjmov a daňovník si ich vyspo-riada prostredníctvom daňového priznania.

2. príjmy z kapitálového majetku, ktoré sú základom dane (čiastkovým zá-kladom dane) z príjmov podľa § 7 zákona o dani z príjmov bez uplatneniavýdavkov

– úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnotysplateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchod-ných spoločností,

– výnosy zo zmeniek.

4.3.1 Vyplnenie daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb typ Bv časti základu dane (čiastkového základu dane) z príjmovz kapitálového majetku

VII. oddiel tlačiva daňového priznania

Ak daňovník dosiahol v príslušnom zdaňovacom období, za ktoré sa podáva da-ňové priznanie, príjmy z kapitálového majetku (§ 7 zákona), vypĺňa skôr, ako sivypočíta základ dane (čiastkový základ dane) z týchto príjmov na riadkoch 46až 48, aj tabuľku č. 2 na riadkoch 1 až 10, resp. riadku 11.

V prípade príjmov z vyplatenia (vrátenia) podielových listov, v súlade s § 7ods. 6 zákona o dani z príjmov, ak je úhrn výdavkov k týmto príjmom v stĺpci 2 nariadku 7 tabuľky č. 2 vyšší ako príjem (úhrn príjmov) na tomto riadku, uvedú satieto výdavky len do výšky príjmov.

V súvislosti s príjmami z vyplatenia (vrátenia) podielových listov sa vypĺňa aj ria-dok 11 tabuľky č. 2, a to pre prípady podielových listov nadobudnutých do31. 12. 2003, z ktorých bola zrazená daň pri ich vyplatení, pričom tieto príjmy súv súlade s § 52 ods. 20 zákona o dani z príjmov oslobodené od dane. Na riad-ku 11 sa tieto príjmy uvádzajú v brutto výške. V tejto súvislosti sa vypĺňa aj ria-dok 100 daňového priznania, kde sa uvedie suma zrazenej dane, t. j. sumapreddavku vybraná len z takéhoto príjmu.

14

Daň z príjmov

k príjmom z podnikania, ktoré dosahuje,uvádza len svoj podiel na príjmoch a vý-davkoch, pričom skutočnosť, že je čle-nom združenia, uvádza v oddiele č. XIV –miesto pre osobitné záznamy.

Príklad č. 9:

Fyzická osoba, nepodnikateľ, požičaladruhej fyzickej osobe – nepodnikateľovi,peniaze, pričom medzi sebou uzavrelizmluvu o pôžičke podľa ObčZ. V tejtozmluve si dohodli úroky za požičané pe-niaze. Peniaze dlžník vrátil v stanovenomtermíne a úroky, ktoré vyplatil veriteľovi,boli u tejto fyzickej osoby zdaniteľnýmpríjmom podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákonao dani z príjmov.

POZNÁMKA

Preukázateľne vynaložené výdavky do31. decembra 2008 v slovenských koru-nách na dosiahnutie zdaniteľného príj-mu podľa § 7 zákona, o ktoré sa znižujepríjem v zdaňovacích obdobiach končia-cich po 1. januári 2009, sa prepočítajúkonverzným kurzom na eurá a zaokrúh-lia sa na eurocenty nahor.

SOCIÁLNA POISŤOVŇA

INFORMUJE

Sociálna poisťovňa začala posielaťlisty poberateľom predčasnéhostarobného dôchodkuSociálna poisťovňa začala v týchto dňochposielať listy tým poberateľom predčas-ného starobného dôchodku, ktorí do28. februára 2011 nedosiahnu dôchodko-vý vek a podľa jej evidencie boli k 31. de-cembru 2010 povinne dôchodkovo pois-tení ako zamestnanci alebo povinnepoistené samostatne zárobkovo činnéosoby. V zmysle legislatívnych zmien plat-ných od 1. januára 2011 ich upozorňujena zmenu podmienok nároku na výplatupredčasného starobného dôchodku pois-tencov, ktorí sú po priznaní dôchodku po-vinne dôchodkovo poistení.Sociálna poisťovňa informuje poberate-ľov predčasného starobného dôchodku,že ak im pred 1. marcom 2011 nezaniknedôchodkové poistenie zamestnanca ale-bo samostatne zárobkovo činnej osoby,zastaví im od výplatného termínu v marci2011 výplatu predčasného starobnéhodôchodku. O zastavení výplaty dôchodkudostanú písomné rozhodnutie do 28. feb-ruára 2011. Tým poberateľom, ktorí sa

Do príjmov z kapitálového majetku sa zahrnujú aj príjmy zo zahraničia, a to pre-počítané na eurá spôsobom podľa § 31 ods. 2 zákona. Takéto príjmy uvediev XIV. oddiele.

Pri príjmoch z kapitálového majetku sa v prevažnej miere uplatňuje zrážková daňpodľa § 43 zákona, ide však len o také príjmy, ktoré sú dosahované na našomúzemí (uvedené v tabuľke č. 2). V týchto prípadoch sa zrazená daň považuje zavysporiadanú, len ak sa daňovník nerozhodne takéto príjmy uviesť v priznaní(§ 43 ods. 6 zákona). Ak takéto príjmy prizná daňovník v priznaní, považuje sazrazená daň za preddavok (§ 43 ods. 7 zákona) a ak suma zrazenej dane je vyš-šia ako daň vypočítaná v daňovom priznaní, daňovník má nárok na vráteniezrazenej dane (jej časti) po podaní žiadosti o vrátenie preplatku (XVI. oddiel).V takomto prípade uvádza sumu zrazenej dane podľa § 43 zákona o dani z príj-mov na riadku 99 daňového priznania.

Podľa § 45 ods. 4 zákona je možné započítať daň zrazenú z úrokového príjmuuvedeného v § 32 ods. 15 zákona o správe daní. Preto súčasťou príjmov podľa§ 7 zákona (uvádzajú sa na riadkoch 1 až 9 tabuľky č. 2 v závislosti od druhu príj-mov) sú aj úrokové príjmy v súlade so Smernicou Rady 2003/48/ES z 3. júna2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplat úrokov (ďalej len „smernica“)dosiahnutých z krajín uvedených v prílohe č. 3 zákona [v prechodnom období sazráža daň v súlade s článkom 11 tejto smernice v inej (vyššej) výške, ako je usta-novené v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia]. V prípade, ak je zaplatenádaň alebo jej časť z úrokových príjmov uznaná za daňový preplatok podľa§ 45 ods. 4 zákona o dani z príjmov (riadok 89 – riadok 90), uvedie sa tento nariadku 104 daňového priznania.

Keďže pri príjmoch podľa § 7 nemôže vzniknúť daňová strata, ak rozdiel medzipríjmami a výdavkami na r. 46 a 47 je záporný, uvedie sa na r. 48, kde je vyčísle-ný základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov z kapitálového majetku, nula.

Povinné prílohy podávané k daňovému priznaniu typ B

Uvádza sa len tá suma preddavku, ktorá sa vzťahuje k príjmom, ktoré si daňovníkpriznáva v daňovom priznaní (§ 4 ods. 6 zákona), okrem sumy preddavku vybra-nej pri vyplatení (vrátení) podielového listu obstaraného do 31. decembra 2003podľa § 43 ods. 10 zákona (táto suma sa uvedie na r. 100). Suma preddavku vy-braná u manželov sa delí v rovnakom pomere, ako si delia príjmy, ktoré sipriznávajú na zdanenie v daňovom priznaní.

Ak suma preddavku bola vybraná u v. o. s., spoločníci tejto spoločnosti uvádzajúna r. 99 len podiel z toho preddavku, ktorý je v rovnakej výške, ako si delia zisk.Rovnako sa postupuje aj ak ide o komplementára kom. spol.

Riadok 99 sa vypĺňa na základe kópií potvrdení o príjmoch, z ktorých sa daňvybrala podľa § 43 zákona, pri ktorých sa daňovník rozhodol vybratú daň pova-žovať za preddavok podľa § 43 ods. 7 zákona. Kópie týchto potvrdení sú prílo-hou daňového priznania s výnimkou potvrdení o príjmoch z úrokov z peňažnýchprostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovanímpríjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti [§ 6 ods. 5písm. b) zákona] a s výnimkou preplatku na poistnom vrátenom zdravotnou po-isťovňou [§ 43 ods. 3 písm. l) zákona], ak o ňom daňovník účtoval.

4.4 Ostatné príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov(VIII. ODDIEL daňového priznania typ B)

Za ostatné príjmy možno považovať tie príjmy, ktoré nie sú vymedzené v § 5 až§ 7 zákona o dani z príjmov. Základom dane (čiastkovým základom dane) z príj-mov podľa § 8 zákona o dani z príjmov sú príjmy znížené o výdavky preukáza-teľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky vyššie ako príjem, na roz-diel sa neprihliada.

Podľa § 8 ods. 1 medzi ostatné príjmy patria najmä (nejde o taxatívny výpočetpríjmov)

15

Daň z príjmov

1/2011

POZNÁMKA

Súčasťou príjmov uvádzaných v tabuľkeč. 2, t. j. príjmov z kapitálového majetkuje aj podiel pripadajúci na daňovníka,ktorý dosiahol spoločne s ďalším da-ňovníkom alebo s viacerými daňovníkmiz titulu spoluvlastníctva k veci alebo zospoločných práv (§ 10 ods. 1 zákona).Údaje o týchto daňovníkoch sa uvádzajúv XIV oddiele.

POZNÁMKA

Ak sa vypĺňa r. 100 (oslobodené príjmyz vyplatenia podielových listov nadobud-nutých do 31. 12. 2003), prílohou daňo-vého priznania je aj kópia potvrdenia(potvrdení) o týchto príjmoch aleboo sume preddavku vybranej pri vyplatení(vrátení) podielového listu obstaranéhodo 31. decembra 2003 podľa § 43ods. 10 zákona.

Príklad č. 10:

Daňovník, nepodnikateľ, kúpil v roku2010 byt za 400 000 €, ktorý ešte v tenistý rok predal za 399 000 €. Keďže pri vý-počte čiastkového základu dane môže ísťs výdavkami maximálne do výšky príjmu,jeho čiastkový základ dane z príjmov po-dľa § 8 bude nulový.

rozhodnú aj po 28. februári 2011 poberaťpredčasný starobný dôchodok súčasneoznamuje, že musia nielen ukončiť zárob-kovú činnosť, ale aj podať odhlášku z dô-chodkového poistenia. Za zamestnancapodáva odhlášku jeho zamestnávateľa samostatne zárobkovo činná osoba po-dáva odhlášku z dôchodkového poisteniasama. Sociálna poisťovňa odporúča, abyodhlášky boli doručené najneskôr do10. februára. Podanie odhlášky po tomtodátume môže mať za následok, že pred-časný starobný dôchodok nebude vyplate-ný v obvyklom výplatnom termíne.Ak sa poberateľ predčasného starobnéhodôchodku rozhodne aj po 28. februári vy-konávať zárobkovú činnosť, z ktorej budedôchodkovo poistený, nemusí túto sku-točnosť osobitne Sociálnej poisťovnioznamovať a žiadať o zastavenie výplatypredčasného starobného dôchodku.

a) príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohos-podárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného pre-nájmu hnuteľných vecí,

b) príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností,

c) príjmy z predaja hnuteľných vecí,

d) príjem z prevodu opcií,

e) príjmy z prevodu cenných papierov,

f) príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným,komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva,

g) príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníc-tva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu,

h) dôchodky a podobné opakujúce sa požitky,

i) výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťažía žrebovaní,

j) ceny z verejných súťaží, ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich ob-medzený podmienkami súťaže alebo ak ide o súťažiacich vybratých uspo-riadateľom súťaže a ceny zo športových súťaží, ak nejde o daňovníka, ktoré-ho športová činnosť je vykonávaná v rámci inej samostatnej zárobkovejčinnosti [§ 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov],

k) príjmy z derivátových operácií.

Hlavne pre príjmy uvedené v § 8 zákona o dani z príjmov je v prevažnej mierenajskôr potrebné posúdiť, či nie sú tieto príjmy oslobodené od dane v plnej výš-ke, resp. len do zákonom určenej výšky a až ak nespĺňajú podmienky oslobode-nia, tak sú zdaniteľnými príjmami uvádzanými práve medzi ostatnými príjmami.

4.4.1 Príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnejpoľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstvaa z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí, príjem z prevodu opcií,príjmy z prevodu cenných papierov a príjmy z prevodu účasti (podielu)na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnostialebo prevodu členských práv družstva

Tieto príjmy sú oslobodené v súlade s § 9 ods. 1 písm. h) a j) zákona o dani z príj-mov do výšky 5-násobku životného minima.

Podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov od dane z príjmov fyzickej oso-by sú oslobodené príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 zákonaa príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohos-podárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného pre-nájmu hnuteľných vecí podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona (ak nejde o príjmy,z ktorých sa daň vyberá zrážkou), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňova-com období päťnásobok sumy platného životného minima. Ak takto vymedze-né príjmy (neznížené o výdavky) presiahnu päťnásobok sumy platného životné-ho minima (v roku 2010 sumu 925,95 €), do základu dane sa zahrnú len príjmynad takto ustanovenú sumu. Výdavky k príjmom zahrnovaným do základudane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do zá-kladu dane k celkovým príjmom.

Oslobodenie príjmov z prevodu opcií podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona o daniz príjmov, príjmov z prevodu cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) záko-na a príjmov z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedze-ným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstvapodľa § 8 ods. 1 písm. f) zákona je upravené v § 9 ods. 1 písm. j) zákona. Pred-metné príjmy (s výnimkou tých príjmov, ktoré sú zdaňované zrážkovou daňou)sú oslobodené od dane z príjmov fyzickej osoby, ak ich úhrn znížený o výdavokpodľa § 8 ods. 5 a 7 zákona o dani z príjmov nepresiahne v zdaňovacom obdobípäťnásobok sumy platného životného minima. Ak takto vymedzený rozdiel

16

Daň z príjmov

POZNÁMKA

Príjmy z predaja nehnuteľností, hnuteľnýchvecí, opcií, cenných papierov a z prevoduúčasti (podielu) na spoločnosti s ručenímobmedzeným, komanditnej spoločnostialebo z prevodu členských práv družstvavyplácané v splátkach na základe kúp-nej zmluvy alebo inej zmluvy, ktorou saprevádza vlastníctvo, alebo prijaté pred-davky dohodnuté týmito zmluvami aleboprijaté na základe zmluvy o budúcompredaji alebo inom prevode sa zahrnúdo základu dane (čiastkového základudane), a to v tom zdaňovacom období,v ktorom boli prijaté.Výdavky, ktoré prevyšujú uvedené príj-my v tom zdaňovacom období, v ktorompo prvý raz plynú splátky alebo preddav-ky na predaj hnuteľných vecí, cennýchpapierov, nehnuteľností alebo na prevodopcií, obchodného podielu spoločníkaspoločnosti s ručením obmedzeným, ko-manditistu komanditnej spoločnosti ale-bo členských práv člena družstva, samôžu uplatniť v tom zdaňovacom obdo-bí až do výšky týchto príjmov. Ak tietopríjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacomobdobí, postupuje sa rovnako, a to až dovýšky celkovej sumy, ktorú možno podľatohto ustanovenia uplatniť.

POZNÁMKA

Z príjmov z cien a výhier [§ 8 ods. 1písm. i) a j) zákona], s výnimkou nepeňaž-nej výhry alebo ceny plynúcej zo zdrojovv Slovenskej republike, sa daň vyberázrážkou podľa § 43, ktorú zráža prevádz-kovateľ (organizátor) súťaže. V prípade,ak tieto peňažné ceny alebo výhry plynúzo zdrojov v zahraničí, zahŕňajú sa do zá-kladu dane (čiastkového základu dane)zo zdaniteľných príjmov podľa § 8 záko-na o dani z príjmov neznížené o výdavkya vysporiadajú sa prostredníctvom daňo-vého priznania.Pri poskytnutí nepeňažnej výhry aleboceny je prevádzkovateľ alebo organizá-tor hry, súťaže alebo žrebovania povinnýoznámiť výhercovi hodnotu výhry aleboceny, ktorú si daňovník vysporiada pros-tredníctvom daňového priznania.Príjmy z týchto výhier sú však zdaniteľný-mi príjmami len v prípade, ak nie sú oddane oslobodené podľa § 9 zákonao dani z príjmov.

presiahne päťnásobok sumy platného životného minima, do základu dane sa za-hrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu.

Ak daňovník v zdaňovacom období okrem príjmov podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f)zákona o dani z príjmov, ktoré sa oslobodzujú podľa § 9 ods. 1 písm. j) zákona,súčasne dosiahol aj príjmy podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a) zákona, ktoré saoslobodzujú podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona, uplatní sa oslobodenie od danenajskôr podľa § 9 ods. 1 písm. h), a potom podľa § 9 ods. 1 písm. j) zákonanajviac v úhrnnej výške päťnásobku sumy platného životného minima.

Ak tieto príjmy, resp. ich zostávajúca časť nebude spĺňať podmienky oslobode-nia, potom sú zdaniteľnými príjmami podľa § 8 zákona o dani z príjmov.

Pre ostatné príjmy podľa § 8 zákona je charakteristické, že do základu dane(čiastkového základu dane) sa zahŕňajú zdaniteľné príjmy znížené o výdavkypreukázateľne vynaložené na dosiahnutie predmetných príjmov. Ostatnépríjmy nikdy nie je možné znížiť o výdavky vynaložené na ich udržanie alebo za-bezpečenie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedenýmv § 8 ods. 1 zákona vyššie ako dosiahnutý príjem, na rozdiel sa neprihliada. Toznamená, že pri jednotlivých druhoch ostatných príjmov nie je možné vykázaťstratu (§ 8 ods. 2 zákona).

V prípade príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vod-ného hospodárstva, ak daňovník neuplatní preukázateľné výdavky na dosiah-nutie príjmu, môže si uplatniť výdavky vo výške 25 % z týchto príjmov.

Pre ostatné tu uvedené príjmy, t. j. príjmy z prevodu cenných papierov a z prevo-du opcií sú niektoré druhy výdavkov uvedené aj v § 8 ods. 5 zákona o dani z príj-mov a ide napr. o kúpnu cenu preukázateľne zaplatenú za cenný papier aleboopciu, cenu cenného papiera alebo opcie zistenú v čase nadobudnutia, výdavkysúvisiace s nadobudnutím a predajom cenných papierov a opcií.

V prípade príjmov z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obme-dzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva jevýdavkom vklad alebo obstarávacia cena podielu (§ 8 ods. 7 zákona o daniz príjmov).

4.4.2 Príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností

Na účely zákona o dani z príjmov sa za nehnuteľnosť považuje nehnuteľnosť, byta nebytový priestor alebo ich časti [§ 3 ods. 2 písm. a) zákona]. Podľa § 119 Ob-čianskeho zákonníka nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemoupevným základom.

Príjmy z predaja nehnuteľností uvedených v § 9 ods. 1 písm. a) až c) sú oslobo-dené v závislosti od viacerých kritérií, medzi ktoré možno zaradiť to, o aký druhnehnuteľnosti ide, dobu trvania vlastníctva nehnuteľnosti, prípadne aj dobu tr-valého pobytu daňovníka v posudzovanej nehnuteľnosti, spôsob nadobudnutianehnuteľnosti, či bola nehnuteľnosť zahrnutá v obchodnom majetku daňovníka,t. j. že daňovník o nehnuteľnosti účtoval ako o majetku využívanom na podnika-nie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo na prenájom, alebo juevidoval ako majetok prenajímaný.

Splnenie podmienok (t. j. napr. podmienky dĺžky trvalého pobytu, doby vlastníc-tva) sa u predávajúceho alebo prevodcu posudzuje podľa dňa prijatia prvejplatby alebo preddavku alebo podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľ-nosti, pričom rozhodujúci je vždy ten deň, ktorý nastal skôr. Na účely oslobo-denia od dane u predávajúceho nie je podstatné, v ktorom zdaňovacom obdobínadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci (§ 9 ods. 4 zákona).

Príklad č. 12:

Daňovník nadobudol garáž kúpou 14. 4. 2005. V roku 2010 sa ju rozhodolpredať. Zmluva o prevode garáže bola uzavretá 15. 4. 2010. Platbu za ne-hnuteľnosť daňovník prijal 17. 4. 2010. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti na-dobudol kupujúci v máji 2010. Splnenie podmienok pre oslobodenieod dane sa v nadväznosti na § 9 ods. 4 zákona v danom prípade posudzuje

17

Daň z príjmov

1/2011

Príklad č. 11:

Daňovník dosiahne v roku 2010 príjmyz prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3)v sume 200 €. Na tieto príjmy preukáza-teľne vynaloží výdavky v sume 100 €. Ok-rem príjmov z prenájmu nehnuteľnosti do-siahne v roku 2010 aj príjmy z predajacenných papierov [§ 8 ods. 1 písm. e)]v sume 900 €. Cenné papiere obstaralv roku 2009 za 600 €.Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6ods. 3), ktoré daňovník dosiahne v roku2010, nepresiahnu sumu päťnásobkuplatného životného minima (925,05 €), súpreto v plnej výške (200 €) oslobodené oddane z príjmov fyzickej osoby podľa § 9ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov.Okrem príjmov z prenájmu, ktorých oslo-bodenie od dane upravuje § 9 ods. 1písm. h) zákona o dani z príjmov, daňovníkv roku 2010 dosiahne aj príjmy z predajacenných papierov, ktorých oslobodenieupravuje § 9 ods. 1 písm. j) citovaného zá-kona. Oslobodenie od dane podľa § 9ods. 1 písm. h) a j) zákona sa môže uplat-niť najviac v úhrnnej výške päťnásobkusumy platného životného minima, t. j. naj-viac v úhrnnej výške 925,95 €.Pretože zo sumy 925,95 €, čo je v roku2010 suma oslobodená od dane, daňovníkuplatní oslobodenie od dane podľa § 9ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov pripríjmoch z prenájmu v sume 200 €, pri príj-moch z predaja cenných papierov, ktorýchoslobodenie od dane upravuje § 9 ods. 1písm. j) zákona, môže uplatniť oslobodenie užlen vo výške 725,95 € (925,95 € – 200 €).Príjmy z predaja cenných papierov sa naúčely oslobodenia od dane podľa § 9ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov po-sudzujú po znížení o výdavky. Cenné pa-piere daňovník obstaral za 600 € a predalich za 900 €, pričom po odpočítaní zostá-vajúcej časti sumy 5-násobku životnéhominima bude mať základ dane nulový, t. j.900 – 600 – 725,95 € [pri určení základudane (čiastkového základu dane) z ostat-ných príjmov podľa § 8 nevznikne nikdydaňová strata, a preto môže mať daňovníkmaximálne nulový čiastkový základ dane].Oslobodenie príjmov z predaja cennýchpapierov podľa § 9 ods. 1 písm. j) zákonao dani z príjmov sa vzťahuje len na príjmyz predaja cenných papierov podľa § 8,ktoré predávajúci obstaral od 1. januára2004. Uvedené vyplýva z § 52 ods. 20 ci-tovaného zákona. Na zdanenie príjmuz predaja cenných papierov obstaranýchpred účinnosťou tohto zákona sa použijúustanovenia § 4 ods. 1 písm. d), § 10ods. 3 písm. a) a § 58 ods. 8 zákonač. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmovv znení neskorších predpisov aj po 31. de-cembri 2003.

podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti (15. 4. 2010), pretožeuvedený deň nastal skôr, ako bola prijatá platba za nehnuteľnosť (17. 4.2010). V tomto prípade je nehnuteľnosť oslobodená od dane z príjmov.

Vo všeobecnosti platí, že pri predaji nehnuteľnosti, ktorú mal daňovník zahr-nutú v obchodnom majetku, resp. o ktorej daňovník účtoval ako o majetku vy-užívanom na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo na pre-nájom, alebo ju daňovník evidoval ako majetok prenajímaný, sa uplatňujeprísnejší režim oslobodenia od dane z príjmov fyzických osôb ako pri nehnuteľ-nosti, ktorú daňovník nemal zaradenú v obchodnom majetku a na ktorú si tedaneuplatňoval daňové výdavky.

Podľa § 9 ods. 1 písm. a) môže byť príjem z predaja bytu alebo obytného domus najviac dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov oslobodený, ak v ňommal predávajúci trvalý pobyt najmenej po dobu dvoch rokov bezprostrednepred predajom, okrem

1. príjmov z predaja týchto nehnuteľností, ktoré boli zahrnuté do obchodnéhomajetku, a to do piatich rokov odo dňa ich vyradenia z obchodného majetku a

2. príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji týchto ne-hnuteľností uzavretej do dvoch rokov od začiatku trvalého pobytu v nich ale-bo do piatich rokov odo dňa ich vyradenia z obchodného majetku, aj keďkúpna zmluva bude uzatvorená až po dvoch rokoch od začiatku trvalého po-bytu alebo po piatich rokoch odo dňa ich vyradenia z obchodného majetku.

Príjmy z predaja nehnuteľností, o ktorých daňovník účtoval ako o majetkuvyužívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebona prenájom, alebo ho evidoval ako majetok prenajímaný, sú oslobodené oddane až po piatich rokoch od ich vyradenia z obchodného majetku. Dňom vy-radenia majetku z obchodného majetku daňovníka sa rozumie deň, v ktorom da-ňovník posledný raz účtoval majetok v účtovníctve alebo uvádzal v evidenciipodľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov (§ 9 ods. 5 zákona).

Ak takýto byt alebo dom daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo nainú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ak ho daňovník prenajímal len sčasti,pri určení tej časti príjmu z jeho predaja, ktorá nie je oslobodená od dane, sa vy-chádza z rovnakého pomeru, v akom ho daňovník využíval na uvedené činnosti.

V prípade príjmu z predaja ostatných nehnuteľností (napr. garáže, pozemku,bytu alebo domu, v ktorom daňovník nemal trvalý pobyt počas dvoch rokov bez-prostredne pred jeho predajom), na ktorý sa nevzťahuje oslobodenie podľa § 9písm. a) alebo c), je takýto príjem oslobodený po uplynutí piatich rokov ododňa nadobudnutia takejto nehnuteľnosti alebo jej vyradenia z obchodnéhomajetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrempríjmu, ktorý plynie daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnostiuzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchod-ného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jejnadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku.

Ak ide o predaj nehnuteľností uvedených v § 9 ods. 1 písm. a) alebo b), alebo c)po zániku a vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, do le-hoty uvedenej v týchto ustanoveniach sa započítava doba, počas ktorej bola ta-káto nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

Podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov je od dane z príjmov fyzickýchosôb oslobodený príjem z prevodu členských práv a povinností v bytovomdružstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytuza podmienky, že daňovník užíval tento byt na bývanie aspoň päť rokov ododňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom.

Od dane sú podľa § 9 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov oslobodené aj príj-my z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola vydaná oprávnenej osobe podľa oso-bitných predpisov (ide o vydanie v rámci tzv. reštitučných zákonov), za podmien-ky, že príjem z predaja takejto nehnuteľnosti bol prijatý touto oprávnenou osobou.Ako osobitný predpis je v danom prípade v zákone uvedený napr. zákonč. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, zákonč. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v zneníneskorších predpisov, zákon SNR č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých

18

Daň z príjmov

Príklad č. 13:

Daňovník bol od januára 2010 vlastníkombytu, v ktorom mal trvalý pobyt od mája2008. V marci 2010 uzavrel zmluvu o bu-dúcom predaji tohto bytu, na základe kto-rej mu bola v júni 2010 vyplatená suma100 000 €. Kúpnu zmluvu s kupujúcimuzavrel v septembri 2010. Pretože pred-metný príjem plynul daňovníkovi podľazmluvy o budúcom predaji bytu a tátozmluva bola uzavretá do dvoch rokov odzačatia jeho trvalého pobytu v predáva-nom byte, príjem z predaja bytu plynúcidaňovníkovi podľa zmluvy o budúcom pre-daji nehnuteľnosti nie je oslobodený oddane.

Príklad č. 14:

V marci 2010 daňovník predal pozemok,ktorý zdedil v decembri 2008 po smrtiotca. Otec daňovníka (poručiteľ) nadobu-dol pozemok kúpou v decembri roku2002. Príjem z predaja pozemku je oslo-bodený od dane, pretože od nadobudnu-tia pozemku poručiteľom (otcom) do pre-daja pozemku daňovníkom uplynulo viacako päť rokov.

UPOZORNENIE

Ak ide o nehnuteľnosť (či už byt alebodom, alebo garáž a pod.) nadobudnutúdedením (postupným dedením) v pria-mom rade alebo niektorým z manže-lov, okrem nehnuteľnosti, na ktorú savzťahuje oslobodenie od dane podľapísm. a), príjem za predaj nehnuteľnos-ti je oslobodený po piatich rokoch ododňa nadobudnutia tejto nehnuteľnostipreukázateľne do vlastníctva alebo spo-luvlastníctva poručiteľa (poručiteľov)alebo vyradenia z obchodného majetku,ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá doobchodného majetku, okrem príjmov,ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvyo budúcom predaji nehnuteľnosti uzav-retej do piatich rokov od jej nadobudnu-tia alebo od jej vyradenia z obchodnéhomajetku, aj keď kúpna zmluva bude uza-tvorená až po piatich rokoch od jej nado-budnutia alebo vyradenia z obchodnéhomajetku.

majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej re-publiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov. Na úče-ly oslobodenia od dane v danom prípade nie je rozhodujúce, ako dlho predávajú-ci nehnuteľnosť vlastnil, nie je rozhodujúca dĺžka trvalého pobytu, nie jepodstatné ani to, či je predávaná nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetkudaňovníka.

Podľa § 9 ods. 1 písm. f) zákona sú príjmy z predaja majetku (aj nehnuteľností),ktorý je zahrnutý do konkurznej podstaty, oslobodené od dane bez toho, abybola splnená podmienka dĺžky trvalého pobytu, resp. doby vlastníctva predáva-nej nehnuteľnosti a nie je podstatné ani to, či ide o predaj nehnuteľnosti zahrnu-tej do obchodného majetku daňovníka.

Ak príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti nespĺňajú podmienky pre ichoslobodenie, sú zdaniteľnými príjmami podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o daniz príjmov. Presnejšie, medzi ostatné príjmy patria príjmy z prevodu vlastníctvanehnuteľnosti vtedy, ak ide o predaj nehnuteľnosti, ktorú predávajúci využíva

l na osobné účely alebo

l na prenájom, z ktorého plynú príjmy podľa § 6 ods. 3 zákona, pričom nieje podstatné, či je prenajímaná nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného ma-jetku predávajúceho, alebo

l na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak v mo-mente predaja nehnuteľnosť už nie je zahrnutá do obchodného majetkupredávajúceho.

Do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 8 zákona sa za-hŕňajú zdaniteľné príjmy znížené o výdavky preukázateľne vynaložené nadosiahnutie predmetných príjmov. Ostatné príjmy nikdy nie je možné znížiťo výdavky vynaložené na ich udržanie alebo zabezpečenie. Ak sú výdavky spoje-né s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v § 8 ods. 1 zákona vyššie ako do-siahnutý príjem, na rozdiel sa neprihliada. To znamená, že pri jednotlivých dru-hoch ostatných príjmov nie je možné vykázať stratu (§ 8 ods. 2 zákona).

Príjmy z predaja nehnuteľnosti sa zahrnú do základu dane (čiastkového základudane) vždy až v tom zdaňovacom období, v ktorom ich predávajúci prijal, pričomnie je rozhodujúce, kedy nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci (§ 8ods. 4 zákona) a rovnako nie je podstatné, kedy došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy(príklad č. 15 je na str. 20).

Konkrétne druhy výdavkov, ktoré je možné odpočítať od príjmov dosiahnutých zapredaj nehnuteľností, sú taxatívne určené v § 8 ods. 5 zákona o dani z príjmov.

Ide o tieto výdavky:

a) kúpna cena preukázateľne zaplatená za nehnuteľnosť, ak ide o predaj ne-hnuteľnosti, ktorú daňovník nadobudol,

b) cena nehnuteľnosti zistená v čase jej nadobudnutia, ak ide o nehnuteľ-nosť, ktorú daňovník nadobudol dedením, darovaním alebo získal záme-nou, pričom pri nehnuteľnostiach získaných dedením alebo darovaním savychádza z ceny stanovenej podľa § 25 zákona o dani z príjmov,

c) zostatková cena podľa § 25 ods. 3, ak ide o majetok, ktorý bol zahrnutýv obchodnom majetku (zostatkovou cenou nehnuteľnosti podľa citované-ho ustanovenia sa rozumie rozdiel medzi vstupnou cenou a celkovou výš-kou odpisov, ktoré už boli zahrnuté do daňových výdavkov),

d) finančné prostriedky preukázateľne vynaložené na technické zhodnote-nie, opravu a údržbu nehnuteľnosti vrátane ďalších výdavkov súvisiacichs jej predajom okrem výdavkov na osobné účely,

e) výdavky preukázateľne vynaložené na obstaranie majetku (napr. popla-tok za znalecký posudok, výdavky vynaložené na vypracovanie kúpnejzmluvy, správne poplatky súvisiace s predajom) alebo jeho výrobu vovlastnej réžii.

Všetky výdavky musí daňovník preukázať hodnovernými dokladmi, z ktorýchmusí byť zrejmá tak vynaložená suma, ako aj účel, na ktorý boli výdavky vynalo-žené.

19

Daň z príjmov

1/2011

POZNÁMKA

Pri dedení a darovaní nehnuteľnosti jevstupnou cenou cena zistená v súlades § 25 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príj-mov, t. j. reprodukčná obstarávacia cenazistená podľa osobitných predpisov [§ 25ods. 6 písm. b) a § 25 ods. 1 písm. d) bod 1zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctvev znení neskorších predpisov].Podľa § 25 ods. 6 písm. b) zákona o účtov-níctve reprodukčnou obstarávacou cenouje cena, za ktorú by sa majetok obstaralv čase, keď sa o ňom účtuje, pričom repro-dukčnou obstarávacou cenou sa oceňujemajetok aj v prípade bezodplatného nado-budnutia s výnimkou peňažných pros-triedkov a cenín a pohľadávok ocenenýchmenovitými hodnotami [§ 25 ods. 1písm. d) bod 1 zákona o účtovníctve].Aj keď zákon o účtovníctve presne nešpeci-fikuje, akým spôsobom sa určí reprodukč-ná obstarávacia cena, ako najpreukaznejšíspôsob pre uplatnenie výdavku podľa § 8ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov jestanovenie ceny nehnuteľnosti znaleckýmposudkom v súlade s osobitným predpi-som, a to v čase jej nadobudnutia. Je všakmožné akceptovať aj napr. ohodnotenieurčené v darovacej zmluve a v prípade de-denia je možné akceptovať aj cenu stano-venú v dedičskom rozhodnutí.

POZNÁMKA

Ak daňovník zhodnotil alebo opravil ne-hnuteľnosť svojpomocne, nemôže si akovýdavok uplatniť hodnotu vlastnej práce.V takomto prípade je možné uplatniť leniné preukázateľne vynaložené výdavky –napr. cenu materiálu zakúpeného na op-ravu, údržbu alebo technické zhodnote-nie, cenu služieb a prác vykonaných ichdodávateľom, ktoré predávajúci dodáva-teľovi preukázateľne zaplatil. Výdavkyvynaložené na opravu, údržbu alebotechnické zhodnotenie nehnuteľnosti jemožné uplatniť len v prípade, ak sa také-to výdavky neuplatnili už v predchádzajú-cich zdaňovacích obdobiach (napr.v čase, keď bola nehnuteľnosť zahrnutáv obchodnom majetku a bola využívanána podnikanie, inú samostatnú zárobko-vú činnosť alebo prenájom). Pretože zozákona nevyplýva, že na daňové účely jemožné akceptovať len tie výdavky, ktorédaňovník preukázateľne vynaložil natechnické zhodnotenie, opravu a údržbuodo dňa nadobudnutia vlastníckeho prá-va k nehnuteľnosti, je možné akceptovaťaj výdavky na technické zhodnotenie,opravu a údržbu nehnuteľnosti, ktoré da-ňovník preukázateľne vynaložil v čase,

4.4.3 Príjmy z predaja hnuteľných vecí

Príjem z predaja hnuteľných vecí je od dane oslobodený bez nejakého časové-ho obmedzenia s výnimkou príjmov z predaja hnuteľných vecí, ktoré boli za-hrnuté do obchodného majetku, a to do piatich rokov od ich vyradenia z ob-chodného majetku. V takom prípade pôjde o zdaniteľný príjem podľa § 8 ods. 1písm. c) zákona o dani z príjmov, od ktorého je možné odpočítať výdavky uvede-né v § 8 ods. 5 zákona o dani z príjmov, napr. zostatkovú cenu podľa § 25 ods. 3v prípade predaja hmotného majetku zaradeného do obchodného majetku (pre-daj až po jeho vyradení z obchodného majetku, inak by to bol príjem zahŕňaný do§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov).

Na účely zákona o dani z príjmov sa za hnuteľnú vec nepovažuje cenný papier.

4.4.4 Iné príjmy

Príjmy, ktoré nie je možné zaradiť do zákonom určených druhov, sú predmetomdane a nie sú od dane oslobodené, sa zaraďujú medzi ostatné príjmy – iné, čo jedruh príjmu uvedený len v daňovom priznaní v tabuľke č. 3 v oddiele VIII.

Do tohto druhu ostatných príjmov sa zahŕňajú napr.

– podiely na zisku vyplácané z hospodárskeho výsledku vykázaného do31. 12. 2003,

– príjmy zo živnosti, na ktorú je potrebné živnostenské oprávnenie a daňov-ník ho nemá,

– daňový bonus vyplácaný zo zahraničia, ktorý nie je príjmom oslobode-ným od dane a pod.

Tieto príjmy sa v daňovom priznaní typ B uvádzajú na riadku 11, a to v úhrnnejvýške. Výdavky k týmto príjmom sa uvádzajú len do výšky každého jednotlivéhodruhu príjmu. Napr. daňovník dosiahne dva druhy týchto príjmov úhrnom 330 €

(250 € + 80 €), pričom výdavky k príjmom 250 € preukázateľne vynaložil v sume150 € a 100 € vynaložil k príjmom 80 €. Výdavky budú spolu vo výške 230 €

(150 € + 80 €).

4.4.5 „Oceňovací rozdiel“ vzniknutý pri vklade majetku do základnéhoimania obchodnej spoločnosti

Zákonom č. 504/2009 Z. z. o dani z príjmov sa s účinnosťou od 1. 1. 2010 špe-cificky upravuje nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti, či už právnickouosobou alebo fyzickou osobou. V obidvoch prípadoch je potrebné rozlišovať, čisa vkladá nepeňažný vklad, ktorý prijímateľ preberá v reálnych cenách alebov pôvodných cenách.

Uvedené upravuje aj ustanovenie § 17 ods. 11 písm. b) zákona o dani z príjmov,podľa ktorého sa na vyčíslenie základu dane pri nepeňažnom vklade použijeocenenie majetku v

1. reálnych hodnotách alebo v hodnote započítanej na vklad spoločníka, ak sapostupuje podľa § 17b, alebo

2. pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa § 17d.

V prípade, ak prijímateľ preberá nepeňažný vklad v reálnych cenách a vklada-teľ nepeňažného vkladu, fyzická osoba, vykazuje základ dane podľa § 17 ods. 1písm. a) zákona o dani z príjmov, postupuje primerane podľa ustanovení § 17bods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je fyzic-ká osoba, ktorá o majetku neúčtuje, pri ocenení nepeňažného vkladu uplatnípostup podľa § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmov.

V prípade, ak prijímateľ preberá nepeňažný vklad v pôvodných cenách a vkla-dateľom nepeňažného vkladu je daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, uplatní primerane postup podľa § 17dods. 1 a 4 zákona o dani z príjmov.

20

Daň z príjmov

Príklad č. 16:

Daňovníčka predala auto, ktoré nemalazaradené v obchodnom majetku. Príjemz jeho predaja je oslobodený od danez príjmov fyzických osôb. V prípade, ak bytoto auto mala zaradené v obchodnommajetku, vyradila by ho a predala, bol bytento príjem oslobodený od dane až popiatich rokoch od vyradenia z obchodné-ho majetku. V opačnom prípade je príjemz predaja auta ostatným príjmom podľa§ 8 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov.

Príklad č. 15:

Daňovník uzavrel v roku 2010 zmluvuo prevode bytu a rekreačnej chaty. Byt,ktorý kúpil v roku 2009 za 100 000 € (ne-mal v ňom trvalý pobyt), predal za120 000 € a chatu, ktorú kúpil v roku2002 za 60 000 € (po prepočte na €), pre-dal za 30 000 €. Kúpnu cenu za obidve ne-hnuteľnosti zaplatil kupujúci predávajúce-mu v roku 2010. Obidve nehnuteľnostipredávajúci využíval len na osobné účelya z uvedeného dôvodu sa príjmy dosiah-nuté z predaja bytu a rovnako aj príjmyz predaja chaty zaraďujú medzi ostatnépríjmy podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona.Podľa § 8 ods. 2 zákona, ak sú výdavkyspojené s jednotlivým druhom príjmu vyš-šie ako dosiahnutý príjem, na rozdiel saneprihliada. To znamená, že daňovník za-hrnie v daňovom priznaní za rok 2010 dozákladu dane (čiastkového základu dane)príjmy v sume 150 000 € (120 000 € zabyt a 30 000 € za chatu). Výdavky môžeuplatniť len do výšky príjmov dosiahnutýchz predaja uvedených nehnuteľností, t. j.môže uplatniť výdavky maximálne vo výške150 000 €, a to aj napriek tomu, že celkovépreukázateľne vynaložené výdavky v da-nom prípade predstavovali 160 000 €.

keď nehnuteľnosť ešte nebola v jehovlastníctve a užíval ju napr. ako nájomca(príp. ako nájomca – člen družstva). Akide o posudzovanie oprávnenosti výdav-kov, ktoré daňovník vynaložil v čase, keďešte nebol vlastníkom nehnuteľnostia užíval ju ako nájomca (príp. nájomca –člen družstva), je potrebné prihliadnuť ajna príslušné ustanovenia ObčZ (napr.§ 687 až § 695), na obsah nájomnejzmluvy, resp. na stanovy družstva.

U daňovníka – fyzickej osoby, nepodnikateľa, však aj v tomto prípade môževzniknúť oceňovací rozdiel medzi hodnotou vkladu určenou podľa § 8 ods. 2,resp. ods. 5 a hodnotou započítanou na vklad spoločníka podľa § 59 ObchZ.

Podľa ustanovenia § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmov sa uplatní postup, podľaktorého daňovník, ktorý vkladá do základného imania obchodnej spoločnostialebo družstva nepeňažný vklad, zahrnuje do základu dane (čiastkového základudane) rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou navklad spoločníka určenou podľa § 59 ObchZ a hodnotou vkladaného majetku.

Základná zásada pri vyčíslení základu dane (čiastkového základu dane) uvedenáv § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmov, ktorá zamedzuje uznaniu vyšších výdavkovako dosiahnutých príjmov, t. j. vznik straty, zostáva zachovaná aj pre tieto prípady.

Hodnotou vkladu je podľa § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmov pri

a) majetku s výnimkou majetku, pri ktorom príjmy z jeho predaja sú oslobode-né od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) až e) a j)

1. cena majetku zistená podľa § 25 ods. 1,

2. zostatková cena podľa § 25 ods. 3, ak je vkladom majetok, ktorý bolobchodným majetkom podľa § 2 písm. m),

3. úhrn cien obstarania cenných papierov a obchodného podielu,

b) individuálne vloženej pohľadávke menovitá hodnota alebo obstarávaciacena pohľadávky,

c) zásobách ich obstarávacia cena alebo cena zásob, o ktoré bol vkladateľ ne-peňažného vkladu povinný upraviť základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. a)a c), ak zásoby boli obchodným majetkom podľa § 2 písm. m).

4.4.6 Vyplnenie daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb typ Bv časti základu dane (čiastkového základu dane) z ostatných príjmov

VIII. oddiel tlačiva daňového priznania

V tabuľke č. 3 sa uvádzajú ostatné príjmy, ak nejde o príjmy podľa § 5 až § 7 zá-kona. Každý jednotlivý druh príjmov sa uvádza na riadkoch 1 až 10 tejto tabuľky.Na riadku 11 sa uvádza príjem neuvedený na riadkoch 1 až 10, a to ak ide o viacdruhov príjmov, tak úhrnom. Na riadku 12 sa uvádza kladný rozdiel medzi vyš-šou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodno-tou vkladaného majetku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k spla-teniu nepeňažného vkladu, alebo jeho pomerná časť, ak sa rozhodne daňovník(vkladateľ) uvedený rozdiel zahrnúť postupne až do jeho úplného zahrnutia, naj-dlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdo-bí, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím,v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu (§ 8 ods. 2 zákona). V prípade,ak sa rozhodne o postupnom zahrnovaní tohto rozdielu do základu dane, uvediev oddiele XIV. kalendárny rok, v ktorom došlo k poskytnutiu nepeňažného vkladua celkovú výšku rozdielu zahrnovaného do základu dane. Na tomto riadku saneuvádzajú výdavky, pretože daňovník uvádza v stĺpci príjmov už výslednýkladný rozdiel po uplatnení výdavkov.

Na riadkoch 49 až 51 sa vypočíta základ dane (čiastkový základ dane) z ostat-ných príjmov.

5. Nezdaniteľné časti (III. ODDIEL daňového priznania typ Aaj B, r. 37 až 43 – VI. oddielu daňového priznania typ Aa r. 70 až 76 – X. oddielu daňového priznania typ B)

Pri výpočte svojej daňovej povinnosti si môže každý daňovník – fyzická osoba,uplatniť nezdaniteľné časti základu dane, ktoré sú definované v § 11 zákonao dani z príjmov.

Ide o 5 druhov nezdaniteľných častí základu dane na:1. daňovníka,

21

Daň z príjmov

1/2011

UPOZORNENIE

Uvedené znamená, že v prípade, ak bolahodnota vkladaného majetku uznaná nazapočítanie na vklad do obchodnej spo-ločnosti v nižšej sume, ako je hodnotatohto vkladaného majetku, na tento roz-diel sa neprihliada a daňovník (vkladateľ)nebude postupovať podľa doplneného§ 8 ods. 2 zákona č. 504/2009 Z. z.Z dôvodu, že ustanovenie § 8 ods. 2 zá-kona o dani z príjmov určuje len zahrnu-tie kladného rozdielu medzi vyššouhodnotou nepeňažného vkladu započí-tanou na vklad spoločníka a hodnotouvkladaného majetku, v prípade vznikustraty nebude vkladateľ postupovať po-dľa tohto ustanovenia ani vypĺňať daňo-vé priznanie z tohto titulu, a to ani priuplatnení výdavkov do výšky príjmu.

POZNÁMKA

Preukázateľne vynaložené výdavky do31. decembra 2008 v slovenských koru-nách na dosiahnutie zdaniteľného príj-mu podľa § 8 zákona, o ktoré sa znižujepríjem v zdaňovacích obdobiach končia-cich po 1. januári 2009, sa prepočítajúkonverzným kurzom na eurá a zaokrúh-lia sa na eurocenty nahor. Ak sú výdavkyv stĺp. 2 na jednotlivých riadkoch vyššieako príjem na týchto riadkoch, uvedú satieto výdavky len do výšky príjmov.

LEGISLATÍVA

Finančný spravodajca č. 11/2010uverejnil:Daňová40. Opatrenie Ministerstva financií Slo-venskej republiky z 12. novembra 2010č. MF/023817/2010-72, ktorým sa usta-novujú vzory daňových priznaní k daniz príjmov41. Oznámenie Ministerstva financií Slo-venskej republiky č. MF/27342/2010-721 o vydaní poučení na vyplneniedaňových priznaní k dani z príjmov42. Opatrenie Ministerstva financií Slo-venskej republiky z 18. novembra 2010č. MF/24261/2010-731, ktorým sa usta-novuje vzor daňového priznania k daniz pridanej hodnoty43. Oznámenie Ministerstva financií Slo-venskej republiky č. MF/27407/ 2010-73o vydaní poučenia na vyplnenie daňovéhopriznania k dani z pridanej hodnotyŠtátne výkazníctvo44. Opatrenie Ministerstva financií Sloven-skej republiky z 29. novembra 2010č. MF/24301/2010-31, ktorým sa menía dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slo-venskej republiky z 8. novembra 2007

2. manželku (manžela), ak nemá vlastné príjmy,

3. doplnkové dôchodkové sporenie (poistenie),

4. účelové sporenie,

5. životné poistenie,

pričom posledné tri uvedené nezdaniteľné časti maximálne v zákonom stanove-nej úhrnnej výške za zdaňovacie obdobie.

Výška nezdaniteľnej časti sa viaže na násobok platného životného minima, pri-čom v ustanovení § 9 ods. 1 písm. h) zákona je určená legislatívna skratka „plat-né životné minimum“, ktorá znamená „sumu životného minima platného k 1. ja-nuáru príslušného zdaňovacieho obdobia“.

Životné minimum platné k 1. januáru 2010 je stanovené na výšku185,19 €, ale v súlade s § 52h ods. 13 zákona č. 504/2009 Z. z. sa po-užije pre výpočet nezdaniteľnej časti aj na rok 2010 platné životné mi-nimum k 1. 1. 2009, t. j. suma vo výške 178,92 €.

5.1 Nezdaniteľná časť na daňovníka

Tak ako bolo už v úvode spomenuté, koeficienty používané pre výpočet nezdani-teľných častí sú zvýšené pre roky 2009 a 2010 podľa ustanovenia § 52g ods. 1písm. a) zákona č. 60/2009 Z. z., t. j. na zníženie základu dane o nezdaniteľnéčasti základu dane na tieto zdaňovacie obdobia sa nepoužije ustanovenie § 11ods. 2, ale tieto nezdaniteľné časti základu dane sa určia podľa tohto prechod-ného ustanovenia.

To znamená, že ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základdane, ktorý

1. sa rovná alebo je nižší ako 86-násobok sumy platného životného minima,nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajú-ca 22,5-násobku sumy platného životného minima,

2. je vyšší ako 86-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť zá-kladu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu44-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane; aktáto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na da-ňovníka sa rovná nule.

Vychádzajúc zo sumy platného životného minima, t. j. zo sumy 178,92 €,vyplýva, žea) ak daňovník dosiahne v roku 2010 základ dane rovný alebo nižší ako

15 387,12 € (86 x 178,92 €), uplatní si nezdaniteľnú časť v plnej výš-ke, t. j. vo výške 4 025,70 € (22,5 x 178,92 €),

b) ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 15 387,12 €, nezdaniteľ-ná časť sa prepočíta zákonom stanoveným vzorcom.

V prípade, ak daňovník dosahuje príjmy zo závislej činnosti, nezdaniteľná časťna daňovníka sa uplatňuje u zamestnávateľa priebežne mesačne jednou dva-nástinou zo sumy nezdaniteľnej časti stanovenej na príslušné zdaňovacie obdo-bie, bez ohľadu na skutočnosť, aký základ dane bude v kalendárnom roku vyka-zovať alebo vykazoval v predchádzajúcom kalendárnom roku (§ 11 ods. 2zákona o dani z príjmov). Nárok na odpočet tejto nezdaniteľnej časti v plnej výš-ke (nie pomernou časťou pripadajúcou len na mesiace, v ktorých dosahoval prí-jem) má každý zamestnanec, bez ohľadu na to, koľko dní, resp. mesiacov v ka-lendárnom roku odpracoval. Túto nezdaniteľnú časť si však môže uplatňovať zarovnaké obdobie kalendárneho roka iba u jedného zamestnávateľa.

Ak daňovník dosahuje iné príjmy s výnimkou príjmov zo závislej činnosti, napr.príjmy z podnikania, z prenájmu, z kapitálového majetku, túto nezdaniteľnú časťsi uplatňuje až za celé zdaňovacie obdobie v podanom daňovom priznaní. Nárokna túto nezdaniteľnú časť má každý daňovník, fyzická osoba dosahujúca ne-jaký druh zdaniteľných príjmov, bez ohľadu na to, koľko mesiacov v kalen-dárnom roku pracuje a či je to cudzinec, ktorý nemá na území Slovenskej re-publiky trvalý pobyt alebo sa ani na území Slovenskej republiky obvykle

22

Daň z príjmov

Príklad č. 17:

Daňovník dosiahne v roku 2010 základdane vo výške 20 000 €.Nezdaniteľnú časť sa vypočíta:44 x 178,92 – 1/4 z 20 000 = 7 872,48 –5 000 = 2 872,48 €

Daňovník má nárok uplatniť si nezdaniteľ-nú časť vo výške 2 872,48 €.

č. MF/20414/ 2007-31, ktorým sa ustano-vuje usporiadanie, obsahové vymedzenie,spôsob, termín a miesto predkladania infor-mácií z účtovníctva a údajov potrebných naúčely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnejsprávy v znení neskorších predpisov45. Metodické usmernenie Ministerstvafinancií Slovenskej republiky z 29. novem-bra 2010 č. MF/28090/2010-31 k po-stupu pri aplikácii § 2 opatrenia Minister-stva financií Slovenskej republikyz 8. novembra 2007 č. MF/20414/2007-31, ktorým sa ustanovuje usporia-danie, obsahové vymedzenie, spôsob, ter-mín a miesto predkladania informácií z úč-tovníctva a údajov potrebných na účelyhodnotenia plnenia rozpočtu verejnejsprávy v znení neskorších predpisovÚčtovnícka46. Opatrenie Ministerstva financií Slo-venskej republiky z 30. novembra 2010č. MF/25065/2010-74, ktorým sa menía dopĺňa opatrenie Ministerstva financiíSlovenskej republiky z 13. decembra2007 č. MF/27076/ 2007-74, ktorým saustanovujú podrobnosti o postupoch úč-tovania a podrobnosti o usporiadaní,označovaní a obsahovom vymedzení polo-žiek účtovnej závierky pre účtovné jednot-ky účtujúce v sústave jednoduchéhoúčtovníctva, ktoré podnikajú alebo vyko-návajú inú samostatnú zárobkovú čin-nosť, ak preukazujú svoje výdavky vy-naložené na dosiahnutie, zabezpečeniea udržanie príjmov na účely zistenia základudane z príjmov v znení neskorších predpisov47. Opatrenie Ministerstva financií Sloven-skej republiky z 26. novembra 2010č. MF/25000/2010-74, ktorým sa menía dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slo-venskej republiky zo 14. novembra 2007č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustano-vujú podrobnosti o postupoch účtovaniaa účtovej osnove pre účtovné jednotky, kto-ré nie sú založené alebo zriadené na účelpodnikania v znení neskorších predpisov48. Opatrenie Ministerstva financií Sloven-skej republiky z 26. novembra 2010č. MF/25054/2010-74, ktorým sa menía dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slo-venskej republiky zo 14. decembra 2005č. MF/22933/2005-74, ktorým sa ustano-vujú podrobnosti o usporiadaní a označova-ní položiek individuálnej účtovnej závierky,obsahovom vymedzení týchto položieka rozsahu údajov určených z účtovnej zá-vierky na zverejnenie pre zdravotné poisťov-ne v znení neskorších predpisov

nezdržuje. Nárok na túto nezdaniteľnú časť sa nepreukazuje žiadnym dokla-dom, ale vzniká automaticky zo zákona.

Podľa § 11 ods. 7 zákona o dani z príjmov sa základ dane daňovníka neznižujeo sumu nezdaniteľnej časti, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdo-bia poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dô-chodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dô-chodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebovýsluhového dôchodku alebo ak mu jeden z týchto dôchodkov bol priznanýspätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcichzdaňovacích období. Ak suma týchto zákonom určených dôchodkov v úhrnenepresahuje sumu vypočítanej nezdaniteľnej časti, zníži sa základ dane o rozdielmedzi sumou vypočítanej nezdaniteľnej časti a vyplatenou sumou dôchodku.

V prípade, ak daňovníkovi bol spätne priznaný niektorý z dôchodkov uvede-ných v § 11 ods. 7 zákona o dani z príjmov k začiatku bezprostredne predchá-dzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období pred-chádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, musí v súlade s § 32 ods. 11zákona o dani z príjmov za toto, resp. tieto zdaňovacie obdobia podať dodatoč-né daňové priznanie, ak si v nich uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane nadaňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu,neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu, t. j. správca dane nebude také-hoto daňovníka postihovať vyrubovaním sankcií v súlade s § 35 a § 35b záko-na o správe daní.

5.2 Nezdaniteľná časť daňovníka na manželku (manžela)

Nezdaniteľná časť daňovníka na manželku (manžela) je upravená ustanovením§ 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov a jej výška, resp. spôsob výpočtu sa rovnakoako pri nezdaniteľnej časti ročne na daňovníka odvíja od výšky základu danetohto daňovníka, t. j. daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť na manžel-ku (manžela).

Rovnako ako už bolo vyššie uvedené, špecificky pre rok 2010 (tak ako pre rok2009) sa na zníženie základu dane o nezdaniteľné časti základu dane daňovníkana manželku (manžela) nepoužije ustanovenie § 11 ods. 3 a základ dane sa znížipodľa ustanovenia § 52g ods. 1 písm. b) zákona č. 60/2009 Z. z. takto:

Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane

1. rovnajúci sa alebo nižší ako 176-násobok platného životného minimaa jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zda-ňovacom období

1a. nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na man-želku (manžela) je suma zodpovedajúca 22,5-násobku platného život-ného minima,

1b. má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 22,5-násobkuplatného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne namanželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou22,5-násobku platného životného minima a vlastným príjmom man-želky (manžela),

1c. má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 22,5-násobkuplatného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na man-želku (manžela) sa rovná nule,

2. vyšší ako 176-násobok platného životného minima a jeho manželka(manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období

2a. nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na man-želku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 66,5-násobku platné-ho životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka;ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane namanželku (manžela) sa rovná nule (príklad č. 21 je na str. 24),

2b. má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manžel-ku (manžela) je suma vypočítaná podľa prvého bodu, znížená o vlastný

23

Daň z príjmov

1/2011

NEPREHLIADNITE

V tomto prípade, t. j. ak daňovník poberánejaký druh zo zákonom stanovenýchdôchodkov v nižšej sume, ako je výškanezdaniteľnej časti na daňovníka a chcesi uplatniť ich rozdiel ako nezdaniteľnúčasť na daňovníka, musí tento nárok napomernú nezdaniteľnú časť preukázaťzamestnávateľovi, u ktorého si ju uplat-ňuje, a to buď posledným rozhodnutímo priznaní dôchodku, alebo dokladomo ročnom úhrne vyplateného dôchodku.Túto povinnosť ukladá priamo ustanove-nie § 37 ods. 1 písm. b) zákona o daniz príjmov. Ak daňovník podáva daňovépriznanie, takéto doklady nie sú súčas-ťou daňového priznania.

Príklad č. 18:

Daňovník podá daňové priznanie za zda-ňovacie obdobie roka 2009, pričom k za-čiatku tohto zdaňovacieho obdobia nepo-beral ani jeden z dôchodkov uvedenýchv § 11 ods. 7 zákona o dani z príjmov,a teda si uplatnil nezdaniteľnú časť na da-ňovníka vo výške 4 025,70 €. V máji 2010mu Sociálna poisťovňa priznala spätnek 1. 1. 2009 starobný dôchodok vo výške5 000 €. Keďže bol jeho dôchodok vyššíako nezdaniteľná časť vo výške stanove-nej pre zdaňovacie obdobie roka 2009,nemal nárok na jej uplatnenie a v súlades ustanovením § 32 ods. 11 zákona o daniz príjmov musel podať dodatočné daňovépriznanie za zdaňovacie obdobie roka2009, v ktorom si vypočítal novú daňovúpovinnosť bez nároku na uplatnenie ne-zdaniteľnej časti. V súlade s § 32 ods. 11zákona o dani z príjmov však nebudesprávca dane vyrubovať sankcie podľa zá-kona o správe daní, ak daňovník skutočnepodal dodatočné daňové priznanie lenz tohto dôvodu.

Príklad č. 19:

Daňovník v roku 2010 dosiahne základdane rovný alebo nižší ako 31 489,92 €

(176 x 178,92 €), pričom jeho manželkanemá vlastný príjem.Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnúčasť na manželku v plnej výške, t. j. vo výš-ke 4 025,70 € (22,5 x 178,92 €).

Príklad č. 20:

Daňovník v roku 2010 dosiahne základdane rovný alebo nižší ako 31 489,92 €

(176 x 178,92 €), pričom jeho manželkamá vlastný príjem vo výške 3 000 €.

príjem manželky (manžela); ak táto suma je nižšia ako nula, nezdani-teľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 zákonao dani z príjmov v ustanovenej výške sa uplatní, len ak manželka (manžel) žije s da-ňovníkom v „spoločnej“ domácnosti v priebehu príslušného zdaňovacieho obdo-bia. Podľa § 11 ods. 5 zákona o dani z príjmov na účely uplatnenia nezdaniteľnejčasti základu dane daňovníka na manželku (manžela) sa za vlastný príjem man-želky (manžela) považuje jej príjem znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktorémanželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná zaplatiť.

Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa zamestnanecká pré-mia podľa § 32a zákona o dani z príjmov, daňový bonus podľa § 33 zákonao dani z príjmov, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky(napr. rodičovský príspevok, prídavok na dieťa) a štipendium poskytované štu-dujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie.

Daňovník, ktorý si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11ods. 3 zákona o dani z príjmov len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacovv zdaňovacom období, môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základudane zodpovedajúcu jednej dvanástine tejto nezdaniteľnej časti základu daneza každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jejuplatnenie. Ide o prípady, ak manželia uzavrú manželstvo v priebehu roka.

Základ dane sa daňovníkovi znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na man-želku (manžela), ak má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo povole-nie na trvalý pobyt, alebo sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava.

Obvyklým zdržiavaním sa na území Slovenskej republiky sú pre daňové účely prí-pady, ak daňovník nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ale sa tuzdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v nie-koľkých obdobiach, pričom do tohto obdobia sa započítava každý aj začatý deňpobytu [§ 2 písm. d) prvý bod zákona o dani z príjmov].

Zákonom č. 60/2009 Z. z. o dani z príjmov sa s účinnosťou od 1. 1. 2009 rozšíri-la možnosť uplatnenia týchto nezdaniteľných častí aj pre daňovníkov s ob-medzenou daňovou povinnosťou, za podmienky, že úhrn ich zdaniteľnýchpríjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňo-vacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých zdaniteľných príjmov týchtodaňovníkov dosiahnutých tak zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ako ajzo zdrojov v zahraničí. Zdaniteľnosť príjmov daňovníka zo zdrojov v zahraničí saposudzuje podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov, to znamená, že daňovníkdosiahne príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené anipodľa zákona o dani z príjmov, ani podľa medzinárodnej zmluvy.

O túto nezdaniteľnú časť sa základ dane znižuje až po uplynutí kalendárnehoroka, a to

l v prípade, ak ide o daňovníka, ktorý má len príjmy zo závislej činnosti a za-mestnávateľ mu vykonáva ročné zúčtovanie, uplatňuje mu túto nezdaniteľ-nú časť zamestnávateľ v ročnom zúčtovaní dane za zdaňovacie obdobie,pričom v tomto prípade musí daňovník zamestnávateľovi preukázať

– sobášnym listom, že ide o jeho manželku (manžela) a

– výšku vlastných príjmov manželky (manžela), resp. to, že nepoberážiadne vlastné príjmy „čestným vyhlásením o výške vlastného príjmumanželky (manžela)“. Túto povinnosť ukladá zákon o dani z príjmovv ustanovení § 37,

l v prípade, ak daňovník podáva daňové priznanie, uplatní si túto nezdaniteľ-nú časť v tomto podávanom daňovom priznaní, pričom k daňovému pri-znaniu neprikladá v tejto súvislosti žiadne doklady.

5.3 Ostatné nezdaniteľné časti

Podľa § 11 ods. 4 zákona o dani z príjmov sú nezdaniteľnými časťami základudane aj

a) príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu,

24

Daň z príjmov

UPOZORNENIE

Tak ako už bolo vyššie uvedené, podľaprechodného ustanovenia § 52hods. 13 novely zákona o dani z príjmovč. 504/2009 Z. z. aj nezdaniteľná časťna manželku zostáva pre rok 2010 v rov-nakej výške ako pre rok 2009, pretožejej výpočet sa odvíja od platného životné-ho minima k 1. 1. 2009, ktoré je v sume178,92 €.

Príklad č. 21:

Daňovník v roku 2010 dosiahne základdane vo výške 40 000 €, jeho základ daneje vyšší ako 31 489,92 € (176 x 178,92€), pričom manželka nemá vlastný príjem.Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnúčasť na manželku vo výške zodpovedajú-cej rozdielu 66,5 x 178,92 € – 1/4 zo40 000 = 11 898,18 – 10 000 =1 898,18 €.

Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnúčasť na manželku vo výške rozdielu medzi4 025,70 € (22,5 x 178,92 €) a 3 000 €

(vlastný príjem manželky), t. j. daňovník siuplatní nezdaniteľnú časť na manželku vovýške 1 025,70 €.

Príklad č. 22:

Daňovník sa ožení v priebehu kalendárne-ho roka 2010, sobáš uzavrie dňa 10. au-gusta. Vlastný príjem manželky v roku2010 bude vo výške 1 000 €. Rozdiel me-dzi nezdaniteľnou časťou základu dane namanželku (v roku 2010 je to suma4 025,70 €) a jej vlastným príjmom v roku2010 (1 000 €) je vo výške 3 025,70 €.Jedna dvanástina tohto rozdielu je sumavo výške 252,14 €.Pretože daňovník podľa znenia ustanove-nia spĺňa podmienku na uplatnenie nezda-niteľnej sumy len počas 4 kalendárnychmesiacov, na začiatku ktorých boli splne-né podmienky na uplatnenie jednej dva-nástiny vypočítaného rozdielu, zníži sa muzáklad dane len vo výške 1 008,56 €

(252,14 € x 4 mesiace). Uvedené všakuplatní za podmienky, že neprekročil zá-konom určenú hranicu základu dane vy-počítaného z ním dosiahnutých príjmov.

Príklad č. 23:

Daňovník, daňový rezident na území Ra-kúska, poberal na území rezidencie príjmyako zamestnanec vo výške 20 000 € zacelé zdaňovacie obdobie roka 2010.V tomto zdaňovacom období poberalz územia Slovenskej republiky zdaniteľnépríjmy z prenájmu nehnuteľnosti, ktorú

b) finančné prostriedky na účelové sporenie,

c) poistné na životné poistenie,

ktoré je však možné uplatniť v maximálnej úhrnnej výške 398,33 €.

Pre uplatnenie týchto nezdaniteľných častí musia byť splnené aj zákonom sta-novené podmienky vymedzené v § 11 ods. 10 a 11. Základ dane sa daňovníkoviznižuje o nezdaniteľné časti základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie,účelové sporenie a životné poistenie, ak má na území Slovenskej republiky trvalýpobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, alebo sa na území Slovenskej republikyobvykle zdržiava.

Zákonom č. 60/2009 Z. z. o dani z príjmov sa s účinnosťou od 1. 1. 2009 rozšíri-la možnosť uplatnenia týchto nezdaniteľných častí aj na daňovníkov s obmedze-nou daňovou povinnosťou, ale len za podmienky, že úhrn ich zdaniteľných príj-mov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacomobdobí tvorí najmenej 90 % zo všetkých zdaniteľných príjmov týchto daňovní-kov, ktorým plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahra-ničí. Zdaniteľnosť príjmov daňovníka zo zdrojov v zahraničí sa posudzuje podľa§ 2 písm. h) zákona o dani z príjmov.

O tieto nezdaniteľné časti sa základ dane znižuje až po uplynutí kalendárnehoroka, a to

l v prípade, ak ide o daňovníka, ktorý má len príjmy zo závislej činnosti a za-mestnávateľ mu vykonáva ročné zúčtovanie, uplatňuje mu túto nezdaniteľ-nú časť zamestnávateľ v ročnom zúčtovaní dane za zdaňovacie obdobie,pričom v tomto prípade musí zamestnávateľovi preukázať účelové spore-nie a životné poistenie dokladom o oprávnenosti nároku vystavenýmoprávneným subjektom poskytujúcim tieto služby,

l v prípade, ak daňovník podáva daňové priznanie, uplatní si túto nezdaniteľ-nú časť v tomto podávanom daňovom priznaní, pričom v tomto prípadek daňovému priznaniu neprikladá v tejto súvislosti žiadne doklady.

6. Daňový bonus (IV. ODDIEL daňového priznania typ A aj B,r. 56 až 60 v VI. oddiele daňového priznania typ A a r. 92až 97 v X. oddiele daňového priznania typ B)

Daňový bonus môže uplatniť len daňovník s neobmedzenou daňovou povin-nosťou s trvalým pobytom alebo povolením na trvalý pobyt na území Slovenskejrepubliky (§ 33 ods. 10 zákona o dani z príjmov), ak splní podmienky ustanove-né v § 33 ods. 1 zákona o dani z príjmov. V súlade s uvedeným ustanovením simôže daňovník uplatniť v roku 2010 daňový bonus v sume 240,12 € ročne (odjanuára do júna mesačne vo výške 20 € a od júla do decembra mesačne vo výš-ke 20,02 €) na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti (prechodný po-byt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie daňového bonusu), ak:

– mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (§ 5 zá-kona o dani z príjmov) aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy,

– mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy z podnikania, z inej samo-statnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§ 6 zákona o dani z príjmov) as-poň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiast-kový základ dane) z príjmov podľa § 6 zákona o dani z príjmov.

Výška minimálnej mzdy je stanovená na rok 2010 vo výške 307,70 € mesačne,t. j. mesačne musí byť príjem aspoň vo výške 153,85 € (1/2 x 307,70). Pre celýrok 2010 je 6-násobok minimálnej mzdy vo výške 1 846,20 €.

Povinné prílohy k daňovému priznaniu k daňovému bonusu

Daňovník, ktorý si v daňovom priznaní uplatňuje nárok na daňový bonus podľa§ 33, k tomuto priznaniu priloží aj doklady alebo potvrdenia preukazujúce nárokna jeho uplatnenie.

25

Daň z príjmov

1/2011

vlastnil, vo výške 100 000 € a plynuli muúroky vo výške 1 500 €. Jeho celkové zda-niteľné príjmy (celosvetové) boli vo výške121 500 €. Keďže slovenské zdaniteľnépríjmy predstavujú u tohto daňovníka83,54 % (101 500 : 121 500 x 100)z jeho celosvetových príjmov, nemá nárokna uplatnenie nezdaniteľnej časti základudane na manželku. V tomto prípade, byvšak nemal nárok aj z dôvodu prekročeniazákonnej hranice, t. j. jeho základ dane jevyšší ako 31 489,92 € (176-násobok plat-ného životného minima).

Poznámka:V súčasnosti sa do tlačiva daňového pri-znania typ A aj B platného za zdaňovacieobdobie roka 2010, t. j. tlačiva pre daňov-níkov, ktorí dosahujú len príjmy zo závislejčinnosti a tlačiva pre daňovníkov, ktorí do-sahujú aj iné príjmy, zapracoval nový od-diel, v ktorom daňovníci s obmedzenoudaňovou povinnosťou uplatňujúci postuppodľa § 11 ods. 8 zákona o dani z príjmovuvedú štát daňovej rezidencie a výšku svo-jich celosvetových príjmov.

AKTUÁLNE

Súčasný Zákonník práce brzdí vytvára-nie štandardných pracovných miestBratislava 19. januára (TASR) – SúčasnýZákonník práce je brzdou vytvárania štan-dardných pracovných miest a má značnýpodiel na vysokej miere nezamestnanosti,ktorá je v rámci eurozóny po Španielskudruhá najvyššia. Myslia si to predstaviteliaRepublikovej únie zamestnávateľov (RÚZ),ktorí o nevyhnutnosti zmeny základnej pra-covnej právnej normy diskutovali dnesv Bratislave s novinármi.Podľa viceprezidenta RÚZ Jozefa ŠpirkaZákonník práce musí vychádzať zo zá-kladných zásad a to, že nesmie brániťtvorbe pracovných miest, musí byť zrozu-miteľný bežným občanom a zamestnáva-teľom a mal by posilniť význam kolektív-neho vyjednávania v podnikoch na úkorsúčasných striktných ustanovení v zákon-níku. Na týchto zásadách, ako pripome-nul, sa pred časom dohodli aj s odborármi,ktorí však neskôr odmietli akékoľvek roko-vania o zmenách v Zákonníku práce a zú-častňovať sa na ich príprave. Naopak, or-ganizujú rôzne protestné akcie a navyšeiniciujú referendum o znížení počtu pra-covných hodín na 35 týždenne.Podľa člena Prezídia RÚZ Luboša Sirotuv prípade schválenia takéhoto návrhu bezzodpovedajúceho krátenia miezd by toznamenalo výrazné zvýšenie ceny prácea predovšetkým podľa odhadu 5 až 10 %rast nezamestnanosti nehovoriac o fatál-nych dôsledkoch na celé hospodárstvo.

Ide o doklady:

– kópia rodného listu alebo výpisu z rodného listu, alebo

– potvrdenie školy, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti sa sústav-ne pripravuje na povolanie štúdiom, alebo

– potvrdenie príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa(deti), alebo

– potvrdenie príslušného územného úradu o tom, že dieťa (deti) žijúce s da-ňovníkom v domácnosti sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavnepripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť prechorobu alebo úraz.

7. Zamestnanecká prémia(r. 45a až 45d v VI. oddiele daňového priznania typ A)

Zamestnanecká prémia bola zavedená zákonom č. 563/2008 Z. z. s účinnos-ťou od 1. januára 2009, pričom pre jej poskytnutie, spôsob výpočtu a vypláca-nie zákon o dani z príjmov určuje presné podmienky v § 32a zákona.

Priznaná a vyplatená suma zamestnaneckej prémie je oslobodená od dane po-dľa § 9 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov. V prípade takto vyplácanej prémiezo zahraničia však takéto plnenie nie je oslobodené a daňovník si ho bude pri-znávať ako zdaniteľný príjem.

Nárok na zamestnaneckú prémiu za príslušné zdaňovacie obdobie zamestnancovi

a) vzniká, ak1. dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti uvedené v § 5 ods. 1

písm. a) a f), t. j. príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracov-noprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého po-meru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom jezamestnanec pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavaťpokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakova študentov v rámci praktického vyučovania a príjmy z prostriedkov so-ciálneho fondu, vykonávanej len na území Slovenskej republikyv úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy (od 1. 1. 2010 po-dľa nariadenia vlády č. 441/2009 Z. z. vo výške 307,70 € mesačne);

2. poberal posudzované príjmy aspoň šesť kalendárnych mesiacov,3. neuplatnil postup podľa § 43 ods. 7 pri príjmoch, z ktorých sa daň vy-

berá zrážkou podľa § 43, t. j. nezahrnul si príjmy vysporiadané zrážkoudo daňového priznania za súčasného uplatnenia zrazenej dane akopreddavku na daň, ktorý si započítal na úhradu daňovej povinnosti,s výnimkou príjmov uvedených v § 43 ods. 3 písm. j), ktorými sú príjmyzo závislej činnosti zdaňované podľa § 43 ods. 3 písm. j) zákona o daniz príjmov daňou vyberanou zrážkou (zamestnanec nemal podpísanévyhlásenie a príjmy nepresiahli za kalendárny mesiac úhrnnú sumu165,97 €). Tieto si zamestnanec mohol započítať do príjmov, z kto-rých si vypočítal zamestnaneckú prémiu;

4. nepoberal príjmy uvedené– v § 3 ods. 2 písm. c) a d) [napr. podiel na zisku (dividenda) vyplá-

caný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného narozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní,alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnejspoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejtoobchodnej spoločnosti alebo družstva, alebo podiel člena pozem-kového spoločenstva s právnou subjektivitou na výnosoch a namajetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spo-ločenstva s právnou subjektivitou],

– v § 5 ods. 1 písm. b) až e), g) a h) (napr. príjem za prácu likvidátora,prokuristu, núteného správcu, spoločníka a konateľa spoločnostís ručením obmedzeným, ústavného činiteľa Slovenskej republiky,člena štatutárneho orgánu, odmeny obvinených vo väzbe, príjmy

26

Daň z príjmov

POZNÁMKA

U daňovníka, ktorého súčasťou zdaniteľ-ných príjmov v príslušnom zdaňovacomobdobí sú aj príjmy zo závislej činnostia takéto doklady predložil ako zamest-nanec svojmu zamestnávateľovi v prí-slušnom zdaňovacom období [§ 37ods. 2 písm. a) alebo písm. b) zákona],ktorého sa daňový bonus týka, nie sú užtieto doklady súčasťou daňového prizna-nia s výnimkou daňovníka, ktorý si u za-mestnávateľa uplatňoval daňový bonuslen pomernou časťou, to znamená, že aksi uplatnil celý nárok na daňový bonusu zamestnávateľa, už nemusí uvedenédoklady prikladať k daňovému priznaniu.

Príklad č. 24:

Zamestnanec uzatvoril v roku 2010 hlav-ný pracovný pomer, dosiahol úhrnný prí-jem vo výške 3 500 €, z ktorého mu bolizrážané preddavky na daň zamestnávate-ľom. Za zdaňovacie obdobie roku 2010dosiahol celkový príjem aspoň vo výške6-násobku minimálnej mzdy, t. j. aspoň1 846,20 €, t. j. bola splnená podmienkauvedená v prvom bode ustanovenia § 32azákona o dani z príjmov pre uplatnenie za-mestnaneckej prémie.

Príklad č. 25:

Zamestnanec poberal za zdaňovacie ob-dobie roku 2010 u zamestnávateľa príjemzo závislej činnosti vysporiadavaný pred-davkovým spôsobom a súčasne mu plynu-li aj úroky na bežnom účte vysporiadanézrážkovou daňou v úhrnnej sume 2 500 €.Zamestnanec uplatnil v daňovom priznaní§ 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov, t. j.daň vybranú zrážkou z úrokov považovalza preddavok na daň. Tento zamestnanecsi nemohol uplatniť v daňovom priznanízamestnaneckú prémiu. Ak by zamestna-nec neuplatnil postup podľa § 43 ods. 7zákona o dani z príjmov, nárok na zamest-naneckú prémiu by mu nezanikol.

plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výko-nom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovníkpre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vy-konávať túto závislú činnosť alebo funkciu, obslužné),

– v § 5 ods. 3 (napr. suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla po-skytnutého zamestnávateľom na používanie na služobné a súk-romné účely) a

– v § 5 ods. 7 písm. i) (podiel na zisku vyplatený obchodnou spo-ločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na zákla-dom imaní tejto spoločnosti alebo družstva),

5. nepoberal iné zdaniteľné príjmy (§ 6 až § 8) okrem príjmov uvede-ných v § 32a ods. 1 písm. a) treťom bode [príjmy, ktoré boli zdanenédaňou vyberanou zrážkou (napr. úroky z vkladov na vkladných kniž-kách), z ktorých neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 zákona o daniz príjmov];

6. nie je na začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia poberateľomdôchodku (§ 11 ods. 7), t. j. nie je poberateľom starobného dôchodkualebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia,starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničnéhopovinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodkualebo mu takýto dôchodok nebol priznaný spätne k začiatku príslušné-ho zdaňovacieho obdobia;

7. suma vypočítaná zákonom určeným spôsobom (§ 32a ods. 3) je klad-né číslo;

b) nevzniká, ak sú splnené všetky podmienky uvedené v písmene a), ale ideo zamestnanca, na ktorého podporu udržania v zamestnaní sa v príslušnomzdaňovacom období poskytol príspevok podľa § 50a zákona č. 5/2004Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení zákona č. 139/2008 Z. z.

V súčasnosti je možné motivovať nezamestnaného na základe § 50a zákonač. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých záko-nov v znení neskorších predpisov, a to poskytovaním príspevku na podporu udr-žiavania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami s cieľom motivácieuchádzačov o zamestnanie prijať aj pracovné miesto s nízkou mzdou, vrátanesezónnych pracovných miest a pod. Ak teda daňovníkovi bol poskytnutý takýtopríspevok, nemôže si uplatniť aj zamestnaneckú prémiu.S účinnosťou od 1. marca 2009 v rámci protikrízových aktívnych opatrení boloustanovené v zákone o službách zamestnanosti poskytovanie ďalších príspevkovzamestnávateľom, napr. § 50d (príspevok na podporu udržania zamestnanosti)alebo § 50e (príspevok na podporu vytvorenia nového pracovného miesta),poskytované zamestnancovi prostredníctvom zamestnávateľa. Ide o nástroje po-skytnuté v oblasti služieb zamestnanosti, preferencie poskytnuté štátom.Pri uplatnení zamestnaneckej prémie v prípade poskytnutia týchto ďalšíchpríspevkov sa postupuje rovnako ako pri poskytovaní príspevku na základe§ 50a zákona o službách zamestnanosti.Zamestnancovi, ktorý splní všetky podmienky uvedené v § 32a ods. 1 písm. a)zákona o dani z príjmov, vzniká nárok na uplatnenie zamestnaneckej prémie zapríslušné zdaňovacie obdobie. Ak však nesplní aspoň jednu z uvedených pod-mienok, nárok na zamestnaneckú prémiu mu nevzniká, ale namiesto zamestna-neckej prémie si môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane nadaňovníka v súlade s § 11 zákona o dani z príjmov. Samozrejme, len za podmien-ky, ak mu na ňu vzniká zákonný nárok.V tejto súvislosti bolo doplnené aj ustanovenie § 11 zákona o dani z príjmov,podľa ktorého– má zamestnanec možnosť pri splnení podmienok vymedzených v § 32a toh-

to zákona uplatniť si namiesto nezdaniteľnej časti základu dane na daňovní-ka nárok na zamestnaneckú prémiu, nemôže si však uplatniť aj zamestna-neckú prémiu, aj nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka,

– sa zamestnanecká prémia nezahŕňa do vlastného príjmu manželky(manžela) na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane daňov-níka na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

27

Daň z príjmov

1/2011

Príklad č. 27:

Zamestnancovi bol v novembri 2010 spät-ne priznaný starobný dôchodok k 5. janu-áru 2010. Pretože zamestnancovi nebolpriznaný starobný dôchodok spätne k za-čiatku príslušného zdaňovacieho obdobia,ktorým je 1. január 2010, tento zamestna-nec z dôvodu priznania starobného dô-chodku nestratil nárok na uplatnenie za-mestnaneckej prémie z dôvodu, že nebolna začiatku zdaňovacieho obdobia pobera-teľom starobného dôchodku a ani mu ten-to dôchodok nebol priznaný spätne k za-čiatku zdaňovacieho obdobia roku 2010.

Príklad č. 26:

Zamestnanec okrem príjmov zo závislejčinnosti poberal aj príjmy z prenájmubytu. Príjmy z prenájmu nepresiahli v zda-ňovacom období roku 2010 päťnásoboksumy životného minima platného k 1. ja-nuáru príslušného zdaňovacieho obdobia[§ 9 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príj-mov], t. j. boli oslobodené od dane v plnejvýške. Pretože zamestnanec nepoberaliné zdaniteľné príjmy, poberal len príjmyzo závislej činnosti, splnil zákonom stano-vené podmienky a mohol si uplatniť nárokna zamestnaneckú prémiu.

Príklad č. 28:

Obecný úrad uzatvoril v zdaňovacom ob-dobí roku 2010 s príslušným úradom prá-ce, sociálnych vecí a rodiny dohodu o po-skytnutí príspevku na podporu udržaniav zamestnaní zamestnancov s nízkymimzdami prijatých do pracovného pomeruz evidencie uchádzačov o zamestnaniepodľa § 50a zákona o službách zamest-nanosti. Týmto zamestnancom, na kto-rých miesto bol takýto príspevok poskyt-nutý, nevznikol nárok na zamestnaneckúprémiu, aj keby boli všetky ostatné pod-mienky ustanovené zákonom o dani z príj-mov splnené.

Príklad č. 29:

Zamestnanec sa oženil 12. marca 2010s Alenkou. Od 1. júna 2010 Alenka uzav-rela hlavný pracovný pomer, po ukončenízdaňovacieho obdobia roku 2010 si uplat-nila v žiadosti o vykonanie ročného zúčto-vania u zamestnávateľa nárok na zamest-naneckú prémiu. Manžel poberal príjempresahujúci sumu 4 025,70 € (NČ určenápodľa § 52g ods. 1 zákona č. 60/2009Z. z. pre roky 2009 a 2010), po ukončenízdaňovacieho obdobia roku 2010 si uplat-nil pomernú časť nezdaniteľnej časti zá-kladu dane na manželku Alenku, ale doúhrnu jej vlastného príjmu nezahrnul za-mestnaneckú prémiu.

Nárok na zamestnaneckú prémiu nevzniká ani zamestnancovi, ktorý dosia-hol posudzované príjmy iba na základe dohôd mimo pracovného pomeru(napr. dohody o vykonaní práce). Mesiace, za ktoré dosahoval zamestnanec po-sudzované príjmy iba na základe dohôd, sa do časového testu (6 kalendárnychmesiacov) nezapočítavajú.

Nárok na zamestnaneckú prémiu nevzniká, ak je daňovník povinný zvýšiť zá-klad dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnejčasti základu dane podľa § 11 ods. 9 až 11 zákona o dani z príjmov. Použije sapostup podľa § 11 zákona o dani z príjmov, súbežné uplatnenie nároku na za-mestnaneckú prémiu je vylúčené.

8. Príklady k podávaniu daňových priznaníPríklad: Daňové priznanie typ ADaňovník, Janko Čertovský, slovenský občan s trvalým pobytom na území Slo-venskej republiky, v roku 2010 dosahoval len príjmy zo závislej činnosti. Od ja-nuára až do augusta 2010 pracoval na území Českej republiky u českého za-mestnávateľa. Tento český zamestnávateľ si potom zriadil kanceláriu na územíSlovenskej republiky, ktorá bola zároveň aj stálou prevádzkarňou a daňovníkaJanka presunul do tejto svojej stálej prevádzkarne.

Daňovník Janko spĺňa podmienky daňovej rezidencie na území Slovenskej repub-liky. Za mesiace január až august bol daňovým nerezidentom na území Českej re-publiky, ktorá bola aj oprávnená, aby zdanila dosiahnuté príjmy slovenského rezi-denta na svojom území, a to z dôvodu, že tento pracoval u českej spoločnosti(českého zamestnávateľa) na území Českej republiky – článok 15 zmluvy uzavre-tej medzi Slovenskou republikou a Českou republikou č. 238/2003 Z. z.

Príjmy dosiahnuté na území Slovenskej republiky slovenským rezidentom, ajkeď v stálej prevádzkarni, sú zdaniteľné na území Slovenskej republiky.

Príjmy, ktoré dosiahol v ČR, boli mesačne vo výške 35 000 CZK, k tomu si platilpoistné vo výške 1 200 CZK (len teoretická suma).

Priemerný ročný kurz za rok 2010 českej koruny ku euru bol ECB určený na25,284. Sadzba dane v ČR je určená vo výške 15 %.

Príjem, ktorý dosiahol na území ČR, je vo výške 280 000 CZK. Poistné, ktoré tamplatil, je 9 600 CZK. Daň, ktorú zaplatil, je vo výške 5 250 CZK.

Po prepočte stanoveným kurzom sú jeho príjmy z ČR vo výške 11 074,19 €,poistné vo výške 379,69 €. Daň, ktorú zaplatil, je 207,64 €.

Príjmy, ktoré dosiahol na území Slovenskej republiky, boli mesačne vo výške1 200 €. Tu si platil poistné mesačne vo výške 153 €. Mesačné preddavky plate-né podľa § 35 zákona sú vo výške 135,19 €.

Príjmy dosiahnuté na území Slovenskej republiky sú vo výške 4 800 €, poist-né zaplatené daňovníkom vo výške 612 €.

Keďže mal daňovník príjmy zdaniteľné v zahraničí, t. j. zo zdrojov v zahraničí,musí si svoju daňovú povinnosť vysporiadať podaním daňového priznania. Cel-kové príjmy daňovníka zo závislej činnosti sú 15 874,19 €, poistné povinne pla-tené zamestnancom 991,69 €.

ZD z príjmov zo závislej činnosti je 14 882,50 €.

Príklad: Daňové priznanie typ B

Daňovník (lekár) v roku 2010 poberal príjmy1. zo zamestnania vykonávaného u českého zamestnávateľa od januára do

augusta v mesačnej výške 30 000 CZK a poistné, ktoré si platil mesačne,bolo vo výške 800 CZK;

2. v septembri sa vrátil na Slovensko a otvoril si ambulanciu ako súkromný lekár.Popri tejto práci súkromného lekára publikoval v rôznych lekárskych časopi-soch, robil príspevky do novín a rozhlasu a usporiadaval nezávislé odbornéprednášky k svojej špecializácii na základe uzatváraných autorských zmlúv:

28

Daň z príjmov

Príklad č. 30:

Zamestnanec pracoval v roku 2010u dvoch zamestnávateľov. U zamestnáva-teľa Alfa pracoval v hlavnom pracovnompomere v období január až máj 2010,u zamestnávateľa Beta pracoval na doho-du o vykonaní práce v období máj až júl2010. Zamestnancovi nevznikol nárok nazamestnaneckú prémiu, pretože nesplnilčasový test 6 kalendárnych mesiacovv hlavnom pracovnom pomere.

NEPREHLIADNITE

Zamestnanecká prémia sa uplatňuje vždyaž na konci zdaňovacieho obdobia a vypo-číta sa podľa zákonom určených pravidiel.Zamestnancovi, ktorý poberal posudzova-né príjmy v zdaňovacom období 12 kalen-dárnych mesiacov a sú splnené všetkyustanovené podmienky, vzniká nárok nazamestnaneckú prémiu v plnej výške. Za-mestnancovi, ktorý poberal posudzovanépríjmy v zdaňovacom období menej ako12 kalendárnych mesiacov a sú splnenévšetky ustanovené podmienky, vzniká ná-rok na pomernú časť zamestnaneckej pré-mie za každý kalendárny mesiac, za ktorýpoberal tieto príjmy.

POZNÁMKA

Zamestnancovi, ktorému vznikol za prí-slušné zdaňovacie obdobie nárok na za-mestnaneckú prémiu a podá daňové pri-znanie, túto vyplatí na jeho žiadosťsprávca dane, ktorý pri jej vyplatení po-stupuje ako pri vrátení daňového pre-platku podľa § 63 zákona SNRč. 511/1992 Zb.

POROVNANIE

Kým pri metóde vyňatia zahraničnýchpríjmov zo zdanenia na území Sloven-skej republiky (vyplnené daňové prizna-nia v prílohe č. 1) bude daňovníkovivrátený preplatok vo výške 509,93 €,pri použití metódy zápočtu ešte budemusieť doplatiť sumu 1 314,39 €.

LEGISLATÍVA

Finančný spravodajca č. 12/2010 uve-rejnil:Daňová49. Oznámenie Ministerstva financií Slo-venskej republiky č. MF/27400/2010-7o určení vzoru tlačiva podľa § 39 ods. 9písm. b) a § 39 ods. 10 zákonač. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v zneníneskorších predpisov a o používaní

– ako lekár pri vykonávaní ambulantnej lekárskej činnosti dosiahol príj-my podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov vo výške 15 000 €,ku ktorým vynaložil preukázateľné výdavky vo výške 10 000 €,

– z publikačnej činnosti dosiahol príjmy vo výške 6 000 € a keďže všet-ky publikoval v periodických časopisoch, z týchto mu vydavateľ pouplatnení 40 % paušálnych výdavkov zrazil daň vo výške 684 € (6 000– 2 400 = 3 600),

– za prednáškovú činnosť vykonávanú na základe autorských zmlúvdosiahol príjmy vo výške 4 000 €, pričom jeho skutočne vynaloženévýdavky na prednáškovú činnosť boli vo výške 2 000 €;

3. v roku 2010 dosiahol aj príjmy z vrátenia podielových listov podielovémufondu, a to– z podielových listov nadobudnutých v roku 2002 po prepočte za

1 500 € dosiahol 2 000 €, pričom mu bola z rozdielu zrazená daň vovýške 95 €,

– z podielových listov nadobudnutých v roku 2009 za 2 000 € dosiahol3 000 €, pričom mu bola zrazená daň vo výške 190 €;

4. dosiahol aj príjmy z predaja cenných papierov vo výške 1 500 eur, ktorénadobudol v roku 2009 za 600 €;

5. v júni sa mu narodila dcéra a keďže manželka nedosahovala žiadny príjem,uplatňoval si daňový bonus na dieťa on.

Daňovník je na území Slovenskej republiky daňovníkom s neobmedzenoudaňovou povinnosťou, a preto bude priznávať všetky svoje dosiahnutépríjmy, t. j. aj tie, ktoré dosiahol ako zamestnanec v Českej republike.

K príjmom zo závislej činnosti (bod 1)Príjmy dosiahnuté v ČR si daňovník prepočíta kurzmi určenými v § 31 zákona o daniz príjmov. Podľa tohto ustanovenia má možnosť vybrať si na prepočet cudzej meny– priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý príjem, alebo– kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý príjem v cudzej mene alebo bol pripí-

saný bankou, alebo– ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové

priznanie, alebo– priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, v kto-

rých daňovník poberal príjmy, za ktoré podáva daňové priznanie.

Ak by sme vybrali ročný priemerný kurz platný za zdaňovacie obdobie, za ktorésa podáva daňové priznanie, t. j. za zdaňovacie obdobie roka 2010, tento je vy-hlásený Európskou centrálnou bankou voči českej korune vo výške 25,284(uverejnený na www.nbs.sk).

Dosiahol príjmy vo výške 240 000 CZK (8 x 30 000 CZK), čo je po prepočte9 492,16 € (§ 47 – zdaniteľná mzda sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol).

Poistné platené v zahraničí obdobného charakteru ako platené na území Sloven-skej republiky, ktoré je možné odpočítať od dosiahnutého príjmu podľa § 5 ods. 8zákona o dani z príjmov, platil daňovník vo výške 6 400 CZK (8 x 800 CZK), čo jepo prepočte 253,12 €.

ČZD z príjmov zo závislej činnosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .9 239,04 €

Daňovník na zamedzenie dvojitého zdanenia využil metódu vyňatia príjmov,ktorá býva v drvivej väčšine výhodnejšia ako metóda zápočtu.

K príjmom z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (bod 2)Daňovník si chce uplatniť preukázateľné výdavky a keďže spĺňa podmienky prevedenie daňovej evidencie, uplatní si ich v rozsahu tejto evidencie uvedenejv § 6 ods. 14 zákona o dani z príjmov.

Príjmy z lekárskej praxe zaradí medzi príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. c), ktoré dosiaholvo výške 15 000 € a preukázateľné výdavky k nim mal vo výške 10 000 €.

Príjmy z publikačnej činnosti vo výške 6 000 € sú príjmami zaraďovanými medzipríjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákonao dani z príjmov, plynúcimi z autorských honorárov. Pri týchto príjmoch sa

29

Daň z príjmov

1/2011

ostatných určených vzorov tlačív v súvis-losti s príjmami zo závislej činnosti50. Oznámenie Ministerstva financií Slo-venskej republiky č. MF/028374/2010-721 o uverejnení vzoru odporúčaných tla-čív v súvislosti s príjmami zo závislej činnostipodľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o daniz príjmov v znení neskorších predpisov51. Oznámenie Ministerstva financií Slo-venskej republiky č. MF/28979/2010-721 na zabezpečenie jednotného postu-pu pri výpočte 1/12 nezdaniteľnej častizákladu dane na daňovníka na účely § 35ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z.o dani z príjmov v znení neskorších predpisovInformatizácia spoločnosti52. Metodický pokyn Ministerstva financiíSlovenskej republiky č. MF/28608/2010-1612 na zostavenie a aktualizáciu zá-kladného číselníka úsekov verejnej správya agend verejnej správyRozpočtová53. Dodatok č. 8 metodického usmerne-nia Ministerstva financií Slovenskej re-publiky k č. MF/010175/2004-42 zo dňa8. decembra 2004 a vysvetlivky k ekono-mickej klasifikácii rozpočtovej klasifikácieÚčtovnícka54. Opatrenie Ministerstva financií Slo-venskej republiky z 1. decembra 2010č. MF/24975/2010-74, ktorým saustanovujú podrobnosti o postupoch úč-tovania a podrobnosti o usporiadaní,označovaní položiek účtovnej závierky,obsahovom vymedzení niektorých polo-žiek a rozsahu údajov určených z účtovnejzávierky na zverejnenie pre účtovné jed-notky účtujúce v sústave jednoduchéhoúčtovníctva, ktoré nie sú založené alebozriadené na účel podnikania55. Opatrenie Ministerstva financií Slo-venskej republiky z 13. decembra 2010č. MF/25947/2010-74, ktorým sa menía dopĺňa opatrenie Ministerstva financiíSlovenskej republiky z 31. marca 2003č. 4455/2003-92, ktorým sa ustanovujúpodrobnosti o usporiadaní, označovanía obsahovom vymedzení položiek indivi-duálnej účtovnej závierky a rozsahu úda-jov určených z individuálnej účtovnej zá-vierky na zverejnenie pre podnikateľovúčtujúcich v sústave podvojného účtov-níctva v znení neskorších predpisov56. Opatrenie Ministerstva financií Sloven-skej republiky z 13. decembra 2010č. MF/25822/2010-74, ktorým sa menía dopĺňa opatrenie Ministerstva financiíSlovenskej republiky zo 16. decembra2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa usta-novujú podrobnosti o postupoch účtovaniaa rámcovej účtovej osnove pre podnikate-ľov účtujúcich v sústave podvojného účtov-níctva v znení neskorších predpisov57. Opatrenie Ministerstva financií Sloven-skej republiky z 27. decembra 2010

daňovník rozhodol, že ich bude považovať za vysporiadané zrazením dane a ne-bude ich uvádzať v daňovom priznaní (k nim daňovník nemá žiadne výdavky,resp. vo veľmi malej výške, a preto je výhodnejšie ponechať ich vysporiadanézrážkou, pri ktorých sa uplatnili 40 % paušálne výdavky. Tieto by si nemoholuplatniť, ak by príjmy priznával v daňovom priznaní. Keďže nie je účtovnou jed-notkou, ktorá by bola povinná účtovať o takýchto príjmoch, môže sa o tomto roz-hodnúť v súlade s § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov).

Príjmy vo výške 4 000 € z prednáškovej činnosti sú príjmami vyplácanými na zá-klade autorských zmlúv, ktoré sa zaraďujú medzi príjmy z inej samostatnej zá-robkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov. K týmto sidaňovník uplatňuje preukázateľné výdavky vo výške 2 000 €.

ČZD z príjmov z podnikania alebo z inej SZČ je vo výške . . . . . . . . . . . . 7 000 €

K príjmom z kapitálového majetku (bod 3)Ďalej dosiahol z vyplatenia (vrátenia) podielových listov nadobudnutých v roku2002 po prepočte za 1 500 € príjmy vo výške 2 000 €. Z rozdielu mu bola zraze-ná daň vo výške 95 €. Tieto príjmy sú v súlade s § 52 ods. 20 zákona o dani z príj-mov oslobodené od dane a keďže z týchto príjmov bol platiteľ dane povinný zra-ziť daň v súlade s § 43 ods. 10 zákona o dani z príjmov, túto daň si daňovníkmôže žiadať vrátiť len prostredníctvom daňového priznania.

Z podielových listov nadobudnutých v roku 2009 za 2 000 € dosiahol príjmy3 000 eur, pričom mu bola zrazená daň vo výške 190 €.

ČZD z príjmov z kapitálového majetku je vo výške . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 000 €

K ostatným príjmom (bod 4)V roku 2010 dosiahol aj príjmy z predaja cenných papierov vo výške 1 500 €,ktoré nadobudol v roku 2009 za 600 €.

V súlade s § 9 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov sú príjmy z prevodu cen-ných papierov po uplatnení výdavkov oslobodené do výšky 5-násobku životné-ho minima, čo je pre rok 2010 vo výške 925,95 €.

Príjmy z predaja cenných papierov bude mať daňovník v plnej výške oslobodenéod dane a neuvádza ichný v jazyku slovenskoma a k o je j ro z u m ie ť= – 25,95 €.

K uplatneniu daňového bonusu na vyživované dieťa

V júni sa mu narodila dcéra a od tohto mesiaca si daňovník môže v súlade s § 33ods. 5 zákona o dani z príjmov uplatniť daňový bonus v mesačnej výške 1 x 20 + 6 x20,02 = 140,12 €. Podmienky pre uplatnenie daňového bonusu daňovník spĺňa.

K uplatneniu nezdaniteľných častí

Výpočet je uvedený priamo v tlačive DP. Keďže daňovníkov základ dane presia-hol zákonom stanovenú hranicu vo výške 86-násobku životného minima, t. j. vovýške 15 387,12 €, musí si vypočítať svoj nárok na nezdaniteľnú časť podľavzorca 44-násobok ŽM – 1/4 základu dane daňovníka.

V prípade manželky, ktorá nemá žiadne vlastné príjmy a jeho základ dane nepre-sahuje zákonom stanovenú hranicu vo výške 176-násobku životného minima,t. j. výšku 31 489,92 €, môže si na ňu uplatniť nezdaniteľnú časť v plnej výške.

Prílohami podaného daňového priznania bude:– kópia potvrdenia o príjmoch zo závislej činnosti,

– napr. kópia rodného listu pre uplatnenie nároku na daňový bonus.

Výsledok

Daňovníkovi vznikol

– preplatok vo výške 285 €,

– nárok na daňový bonus vo výške 61,92 €,

celkovo jeho nároky sú vo výške 346,92 €.

Na zrážkovej dani z autorských príspevkov zaplatil 684 €.

Výsledok – aj keď mu vznikli určité nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu,v zásade zaplatil na daniach 337,08 € (daňové priznanie v prílohe č. 2).

Ing. Miroslava Brnová

30

Daň z príjmov

POROVNANIE

V prípade, ak by sa rozhodol príjmy vy-sporiadané zrážkou uplatniť v daňovompriznaní, došlo by k zvýšeniu základudane, preto by bolo potrebné opätovneprepočítať nezdaniteľnú časť na daňov-níka. Daňovníkovi by vznikla daňová po-vinnosť 394,08 € čo je o 57 € viac, akokeď si príjmy vysporiadané zrážkou ne-zahrnie do daňového priznania.

č. MF/027012/2010-74, ktorým sa meníopatrenie Ministerstva financií Slovenskejrepubliky z 13. decembra 2007 č. MF/25835/ 2007-74, ktorým sa ustanovujúpodrobnosti o usporiadaní a označovanípoložiek účtovnej závierky, obsahovom vy-medzení týchto položiek a rozsahu údajovurčených z účtovnej závierky na zverejne-nie, o rámcovej účtovej osnove a postu-poch účtovania pre podielové fondy, dô-chodkové fondy a doplnkové dôchodkovéfondy v znení opatrenia z 10. decembra2008 č. MF/24545/2008-7458. Opatrenie Ministerstva financií Slo-venskej republiky z 27. decembra 2010č. MF/027014/2010-74, ktorým sa menía dopĺňa opatrenie Ministerstva financiíSlovenskej republiky z 18. decembra2007 č. MF/26307/ 2007-74, ktorým saustanovujú podrobnosti o usporiadanía označovaní položiek účtovnej závierky,obsahovom vymedzení týchto položieka rozsahu údajov určených z účtovnej zá-vierky na zverejnenie, o rámcovej účtovejosnove a postupoch účtovania pre ob-chodníkov s cennými papiermi a pobočkyzahraničných obchodníkov s cennými pa-piermi a o zmene a doplnení niektorýchopatrení v znení opatrenia z 10. decembra2008 č. MF/24547/2008-7459. Opatrenie Ministerstva financií Slo-venskej republiky z 27. decembra 2010č. MF/027016/2010-74, ktorým sa menía dopĺňa opatrenie Ministerstva financiíSlovenskej republiky z 10. decembra2008 č. MF/22273/ 2008-74, ktorým saustanovujú podrobnosti o usporiadanía označovaní položiek účtovnej závierky,obsahovom vymedzení týchto položieka rozsahu údajov určených z účtovnej zá-vierky na zverejnenie, o rámcovej účtovejosnove a postupoch účtovania pre Fondochrany vkladov, Garančný fond investícií,inštitúcie elektronických peňazí a poboč-ky zahraničných finančných inštitúciía o zmene niektorých opatreníCenová Rozhodnutia vyšších územ-ných celkov o určených maximálnychcenách tovarov miestneho významu60. Košický samosprávny kraj (Cenový vý-mer č. 10 – 11/2010)61. Nitriansky samosprávny kraj (Cenovývýmer č. 5/2010)

31

Daň z príjmov

1/2011

Prí

loha

č.1

32

Daň z príjmov

33

Daň z príjmov

1/2011

34

Daň z príjmovP

rílo

hač.

2

35

Daň z príjmov

1/2011

36

Daň z príjmov

37

Daň z príjmov

1/2011

38

Daň z príjmov

Nezdaniteľné časti základu danez príjmov fyzickej osobyPri zdaňovaní príjmov fyzickej osoby je veľmi dôležitá právna úprava nezda-niteľných častí základu dane – má výrazný vplyv na výšku daňového zaťaže-nia. Čím sú uplatniteľné nezdaniteľné časti vyššie, tým je daň nižšia.

V súlade s ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení ne-skorších predpisov (ďalej len „ZDP“) sa základ dane znížený o nezdaniteľnéčasti zaokrúhli na eurocenty nadol a od dane vypočítanej sadzbou dane 19 % saodpočíta daňový bonus na každé nezaopatrené dieťa žijúce v spoločnejdomácnosti s daňovníkom.

1. Vývoj právnej úpravy od 1. 1. 2004

V uplynulom období sa táto právna úprava viackrát zmenila. V pôvodnomznení § 11 ZDP, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2004, boli uvedené len dvenezdaniteľné časti – na daňovníka a na manželku (-la) daňovníka. Siedmounovelou ZDP, zákonom č. 659/2004 Z. z., boli s účinnosťou od 1. 1. 2005 zave-dené dve nové nezdaniteľné časti:– príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie a– účelové sporenie,

a to v úhrne najviac do výšky 12 000 Sk ročne. Desiatou novelou ZDP, záko-nom č. 534/2005 Z. z. z 28. 10. 2005 s účinnosťou od 15. 12. 2005, bolo úče-lové sporenie rozdelené na dve zložky:– účelové sporenie,– poistné na životné poistenie.

Základ dane z príjmov fyzickej osoby už za rok 2005 teda bolo možné v súla-de s § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpi-sov (ďalej len „ZDP“) znížiť o tieto nezdaniteľné časti:l nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka,l nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) daňovníka (ďalej aj

„NČZDMD“),l príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie,l finančné prostriedky na účelové sporenie,l poistné na životné poistenie.

Zákonom č. 504/2009 Z. z. bolo do ZDP doplnené nové ustanovenie § 52hods. 13, podľa ktorého za zdaňovacie obdobie roka 2010 na účely výpočtunezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na manželku (manžela) samá použiť životné minimum vo výške 178,92 € platné k 1. januáru 2009. Prizdaňovaní príjmov dosiahnutých v roku 2010 sa teda nezdaniteľné častiuplatňujú v tej istej výške ako v roku 2009.

K výrazným zmenám pri uplatňovaní nezdaniteľných častí základu dane do-chádza od 1. 1. 2011. Jednak sa už neaplikuje § 52g ods. 1 a 2 ZDP (išlo o do-časnú právnu úpravu na dva roky), jednak bola prijatá ďalšia novela ZDP, kto-rá pomerne výrazne mení § 11 ZDP.

Ďalší text si rozdelíme na dve časti – v prvej sa budeme zaoberať nezdaniteľnýmičasťami základu dane pri výpočte dane za rok 2010, v druhej zmenami od1. 1. 2011.

2. Nezdaniteľné časti základu dane za rok 2010

2.1 Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

V zmysle § 52g ods. 1 písm. a) bodu 1 a § 52h ods. 13 ZDP, ak daňovník v zda-ňovacom období roku 2010 dosiahol základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší

39

Daň z príjmov

1/2011

POZNÁMKA

Zákonom č. 688/2006 Z. z., dvanástounovelou ZDP, bolo s účinnosťou od1. 1. 2007 zavedené postupné znižo-vanie nezdaniteľnej časti základudane na daňovníka a nezdaniteľnejčasti základu dane na manželku daňov-níka v závislosti od rastu jeho základudane. Zjednodušene vyjadrené – čímvyšší základ dane, tým nižšie nezdaniteľ-né časti. Týmto spôsobom bol do ZDPzakomponovaný prvok solidarity.Tento princíp sa ešte prehĺbil na obdobiedvoch rokov v rámci opatrení prijatýchna riešenie dôsledkov celosvetovejhospodárskej a finančnej krízy. Aj keďnezdaniteľné časti základu dane súupravené v § 11 ZDP, po prijatí zákonač. 60/2009 Z. z. výška nezdaniteľnejčasti základu dane na daňovníka a ne-zdaniteľnej časti základu dane namanželku (manžela) daňovníka preroky 2009 a 2010 vyplývala z § 52gZDP.Podľa § 52g, obsahujúceho prechodnéustanovenia k úpravám účinným od1. marca 2009, sa na zníženie základudane o nezdaniteľné časti základu danena daňovníka a na manželku (manžela)daňovníka na zdaňovacie obdobia rokov2009 a 2010 nepoužije § 11 ods. 2 a 3ZDP, ale § 52g ods. 1 a 2. Na dva rokydošlo k zmene pri výpočte týchto ne-zdaniteľných súm.Možno skonštatovať, že táto novelaZDP priniesla pomerne výraznú úsporuna dani občanom s nižšími príjmami,ale nezvýšila daňové zaťaženie obča-nov s vyššími príjmami. Napr. nezdani-teľná časť základu dane na daňovníka sozákladom dane do 15 387,12 € sa nove-lou zvýšila z 3 435,27 € na 4 025,70 €, t. j.o 590,43 € (o 17 788 Sk).

DAŇOVÉ RIADITEĽSTVO

OZNAMUJE

Daňové riaditeľstvo SR si Vás dovoľuje in-formovať, že z dôvodu vydania novej pod-pisovej politiky Národného bezpečnostné-ho úradu SR bola vytvorená nová verziešpecifickej offline aplikácie pre elektronic-ké doručovanie Súhrnného výkazu DPH.Ak ste si v predchádzajúcom období nain-štalovali aplikáciu, ktorej verzia je iná ako1.0.0.14, je nevyhnutné ju preinštalovaťaktuálnou verziou.

ako 86-násobok sumy 178,92 eura, nezdaniteľná časť základu dane na daňov-níka je suma zodpovedajúca 22,5-násobku sumy 178,92 €:

– 86-násobok činí 15 387,12 € (t. j. 463 552 Sk),

– 22,5-násobok činí 4 025,70 € (čiže 121 278 Sk).

l Ak teda základ dane daňovníka za rok 2010 nepresiahol 15 387,12 €,má nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (ďalej aj„NČZDD“) vo výške 4 025,70 €.

l Ak základ dane daňovníka za rok 2010 presiahol 15 387,12 €, nezdani-teľná časť základu dane na daňovníka sa vypočíta ako rozdiel 44-násobkusumy 178,92 € a jednej štvrtiny základu dane, teda44 x 178,92 = 7 872,48 €;NČZDD = 7 872,48 € – 1/4 základu dane daňovníka.

Ako je to v prípade poberateľov dôchodkov uvedených v § 11 ods. 7 ZDP?

Ide o daňovníkov, ktorí už k 1. 1. 2010 sú poberateľmi:– starobného dôchodku alebo– predčasného starobného dôchodku, alebo– dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo– výsluhového dôchodku,– resp. im tieto dôchodky boli priznané spätne k 1. 1. 2010 alebo k za-

čiatku predchádzajúcich zdaňovacích období.l Podľa § 11 ods. 7 ZDP sa neznižuje základ dane daňovníka, ktorý je už

k 1. 1. zdaňovacieho obdobia poberateľom niektorého z dôchodkov uve-dených v citovanom ustanovení a ročný úhrn tohto dôchodku je vyšší akonezdaniteľná suma podľa ods. 2.Ak ročný úhrn dôchodku je nižší, uplatní sa príslušný rozdiel medzi ne-zdaniteľnou sumou podľa ods. 2 a týmto úhrnom dôchodku.

à Dodajme, že:a) Ak sa daňovník stane poberateľom niektorého z dôchodkov uvedených

v § 11 ods. 7 ZDP v priebehu bežného zdaňovacieho obdobia, základdane za daný rok si môže znížiť o nezdaniteľnú časť na daňovníka v plnomrozsahu (iste, s prihliadnutím na výšku základu dane). Až za nasledujúcezdaňovacie obdobie si túto sumu neuplatní, resp. uplatní si len príslušnýrozdiel, keďže už k 1. 1. bude poberateľom tohto dôchodku.

b) Ak daňovníkovi bol priznaný starobný dôchodok podľa právnej úpravyv SR a neskôr mu bude priznaný aj dôchodok zo zahraničného povinné-ho poistenia rovnakého druhu, napr. z ČR, takéhoto daňovníka musímepovažovať za poberateľa starobného dôchodku. Ak jeho základ dane zarok 2010 nepresiahne 15 387,12 €, uplatní si nezdaniteľnú časť vo výškepríslušného rozdielu (4 025,70 € mínus úhrn dôchodku).

c) Ak daňovník poberá viacero dôchodkov, napr. starobný a vdovecký, naúčely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka je dôležitávýška len toho dôchodku, ktorý je uvedený v § 11 ods. 7 ZDP, v tomtoprípade dôchodku starobného.

d) Je potrebné mať na zreteli, že vianočný príspevok poskytovaný podľa zá-kona č. 592/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov sa nezlučuje s dô-chodkom, netvorí súčasť dôchodku, teda neznižuje nezdaniteľnú časť zá-kladu dane na daňovníka. Je to štátna sociálna dávka.Pripomeňme si posúdenie štátnych sociálnych dávok z daňovéhoaspektu:– štátne sociálne dávky sú od dane oslobodené podľa § 9 ods. 2 písm. b)

ZDP,– nezahŕňajú sa do vlastných príjmov manželky (manžela) na cieľ uplat-

nenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (-la) daňovníka,– vianočný príspevok netvorí súčasť dôchodku, teda nemá vplyv na

uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

40

Daň z príjmov

Príklad č. 2:

Základ dane veterinárneho lekára pána Ti-chého za rok 2010 predstavuje 24 000 €.Výpočet nezdaniteľnej časti základu danena daňovníka za rok 2010: 7 872,48 € –6 000 € = 1 872,48 € (56 410 Sk).Pán Tichý má nárok na NČZDD vo výške1 872,48 €.

Príklad č. 3:

Základ dane notára pána Vysokého za rok2010 predstavuje 40 000 € (1 205 040 Sk).Výpočet nezdaniteľnej časti základu danena daňovníka za rok 2010: 7 872,48 € –10 000 € = – 2 127,52 €; keďže výsledokje záporný, daňovník nemá nárok naNČZDD.

Príklad č. 4:

Pani Múdra, ktorá má príjmy zo závislej čin-nosti, poberá už pár rokov starobný dôcho-dok; jeho úhrn za rok 2010 predstavuje3 500 €. Daňovníčka dosiahla základ dane13 640 € (teda menej než 15 387,12 €).Od základu dane sa za týchto okolností od-počíta nezdaniteľná časť vo výške:4 025,70 € – 3 500 € = 525,70 €.V prípade dôchodcu – zamestnanca s príj-mami podľa § 5 ZDP, zamestnávateľ v sú-lade s § 35 ods. 1 písm. b) ZDP v priebehuroka neodpočítava žiadnu nezdaniteľnúčasť základu dane na daňovníka, ale ažv rámci ročného zúčtovania základ danezníži o vyčíslenú sumu.Pokiaľ by však ročný úhrn dôchodku tejtodaňovníčky (so základom dane do15 387,12 €) predstavoval sumu nad4 025,70 €, od základu dane by sa jej ne-mohla žiadna nezdaniteľná časť základudane na daňovníka odpočítať.

Príklad č. 1:

Pani Veselá, ktorá podniká na základe živ-nostenského oprávnenia, dosiahla základdane za rok 2010 vo výške 13 840 €. Keďžejej základ dane nepresiahol 15 387,12 €,môže ho znížiť o celú nezdaniteľnú časť zá-kladu dane na daňovníka vo výške4 025,70 €.

Príklad č. 5:

Pán Smelý, ktorý podniká na základe živ-nostenského oprávnenia, poberá tri rokyvýsluhový dôchodok; jeho úhrn za rok2010 predstavuje sumu 5 140 €. Daňov-ník dosiahol základ dane 17 420 € (tedaviac než 15 387,12 €). Najprv vyčíslime,akú nezdaniteľnú časť by si uplatnil, kebydôchodok nepoberal, a potom vypočítanúsumu porovnáme s dôchodkom:

e) Keďže invalidný dôchodok nie je v § 11 ods. 7 ZDP uvedený, poberateľtohto dôchodku má nárok na základnú nezdaniteľnú sumu v plnej výške.

f) Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa uplatňuje v plnej výš-ke bez ohľadu na to, aké druhy zdaniteľných príjmov a počas koľkýchmesiacov v zdaňovacom období daňovníkovi plynuli.

g) Ak daňovník zomrie, v súlade s § 49 ods. 4 ZDP je dedič povinný za prísluš-nú časť roka podať daňové priznanie. Od základu dane odpočíta nezdani-teľné časti základu dane. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníkaje v § 11 ZDP upravená len v ročnej výške, neuplatňuje sa v alikvotnýchmesačných sumách (s výnimkou vyberania preddavku na daň z príjmov zozávislej činnosti podľa § 35 ZDP). Ak dedič podá daňové priznanie za prí-slušnú časť roka, od základu dane odpočíta celoročnú nezdaniteľnúčasť základu dane na daňovníka.

h) Doplnením § 32 odsekom 11 sa s účinnosťou od 1. 1. 2007 zmenilo po-sudzovanie spätného priznania niektorého z dôchodkov uvedenýchv § 11 ods. 7 ZDP. V zmysle citovaného ustanovenia daňovník, ktorémubol spätne priznaný dôchodok k začiatku bezprostredne predchádzajúcehozdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajú-cich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, podáva za tieto zdaňovacie obdobiadodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňovalnezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatoč-né daňové priznanie a daň doplatí len z tohto dôvodu, správca dane muneuloží pokutu.

i) V § 112 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskoršíchpredpisov sú upravené situácie, keď sa dávka odníme, zníži, resp. zastaví savýplata starobného dôchodku.

Podľa § 112 ods. 8 citovaného zákona výplata starobného dôchodku sazastaví aj na žiadosť poberateľa tohto dôchodku najneskôr od splátkytohto dôchodku splatnej v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom pokalendárnom mesiaci, v ktorom sa žiadosť poberateľa tohto dôchodku do-ručila Sociálnej poisťovni.

Pri uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v prí-pade poberateľa dôchodku podľa § 11 ods. 7 ZDP je rozhodujúcim dá-tumom 1. január daného zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka).Ak daňovník bol k 1. 1. 2010 poberateľom starobného dôchodku, ne-môže si ani naďalej po zastavení výplaty starobného dôchodku alebopredčasného starobného dôchodku u svojho zamestnávateľa v roku2010 uplatňovať nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Po-kiaľ celoročný úhrn dôchodku je nižší než suma 4 025,70 € a základdane nepresiahne sumu 15 387,12 €, po uplynutí roka si daňovníkmôže uplatniť príslušný rozdiel medzi sumou 4 025,70 € a úhrnom dô-chodku v zmysle § 11 ods. 7 ZDP. Zastavenie vyplácania dôchodkuv priebehu zdaňovacieho obdobia nemá na uplatňovanie, resp. ne-uplatňovanie tejto nezdaniteľnej časti vplyv.

2.2 Nezdaniteľná časť základu dane na manželku daňovníka

Aby bolo možné od základu dane odpočítať túto nezdaniteľnú časť, musia byťteda splnené nasledujúce podmienky:

– ide o manželku (-la) daňovníka (nie inú osobu, napr. družku), ktorá (-ý)

– žije s ním (s ňou) v spoločnej domácnosti,

– nemá vlastný príjem, resp. má príjem nižší než určená suma a zároveň

– základ dane daňovníka nepresahuje určenú sumu (resp. je dôležitá jehovýška).

Do vlastných príjmov manželky (manžela) sa na cieľ uplatnenia nezdaniteľ-nej časti základu dane na manželku daňovníka zahŕňajú všetky príjmy, vrátane

41

Daň z príjmov

1/2011

44 x 178,92 = 7 872,48 €;7 872,48 € – 4 355 € = 3 517,48 €,keďže dôchodok daňovníka je vyšší nežsuma 3 517,48 €, o ktorú by si daňovníkzáklad dane znížil, ak by tento dôchodoknepoberal, nemá nárok na NČZDD.

POZNÁMKA

Od 1. 1. 2005 je však potrebné prihlia-dať aj na vek invalidného občana. Podľa§ 263 ods. 9 zákona č. 721/2004 Z. z.,ktorým sa menil a dopĺňal zákonč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistenív znení neskorších predpisov, invalidnýdôchodok, ktorého poberateľ pred1. 1. 2004 dovŕšil vek najmenej 60 ro-kov (ak ide o muža) alebo 57 rokov (akide o ženu), sa považuje od 1. 1. 2005za starobný dôchodok. Tento daňov-ník si za rok 2005 a roky nasledujúceuž nemôže uplatniť nezdaniteľnúčasť základu dane na daňovníka(resp. len príslušný rozdiel).Podľa § 293m zákona č. 310/2006 Z. z.,ktorým sa menil a dopĺňal zákonč. 461/2003 Z. z. v znení neskoršíchpredpisov, ak poberateľ invalidnéhodôchodku v období od 1. augusta 2006do 31. decembra 2007 dovŕši dôchod-kový vek a nárok na tento dôchodok bymal trvať aj po dovŕšení dôchodkovéhoveku, invalidný dôchodok sa odo dňadovŕšenia dôchodkového veku považujeza starobný dôchodok.V období od 1. januára 2008 (na zákla-de novely citovaného zákona) poberateľinvalidného dôchodku, ak nepožiadao poberanie starobného dôchodku, na-ďalej sa považuje za poberateľa inva-lidného dôchodku.Je teda dôležitý vek daňovníka a to,kedy a aký dôchodok mu bol prizna-ný. Ak nemá istotu, či jeho invalidnýdôchodok nie je považovaný za dô-chodok starobný, zistí si to aj na ús-tredí Sociálnej poisťovne.

príjmov od dane oslobodených, okrem príjmov v § 11 ods. 5 (po novom v odse-ku 4) ZDP taxatívne uvedených:

– zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,

– štátne sociálne dávky,

– štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúcepovolanie,

– daňový bonus,

– zamestnanecká prémia.

Všetky ostatné príjmy manželky (-la), a to aj príjmy od dane oslobodené(napr. starobný dôchodok, invalidný dôchodok, dávky nemocenského poistenia,úrazová renta, dávka garančného poistenia, dávka v nezamestnanosti, peňažnýpríspevok za opatrovanie a pod.) sa na tento účel do jej vlastných príjmov pre-mietnu. Ak ich výška v roku 2010 presiahla sumu 4 025,70 €, daňovník si ne-môže právne relevantným spôsobom uplatniť nezdaniteľnú časť základu danena manželku (-la).

Dodajme, že nárok na materské má za podmienok určených v § 48 a nasl. záko-na č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poisten-ka, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa, prípadne iný poistenec, kto-rý prevzal dieťa do starostlivosti (napr. otec dieťaťa, ak matka tohto dieťaťazomrela). Zákonom č. 543/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákonč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmenea doplnení niektorých zákonov, bola o. i. doba poberania tejto nemocenskejdávky predĺžená z 28 na 34 týždňov.

Medzi štátne sociálne dávky patrí napr. rodičovský príspevok, prídavok na die-ťa, príplatok k prídavku na dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok k to-muto príspevku, príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viacdetí, príspevok na pohreb, vianočný príspevok.

Je potrebné upozorniť, že štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pri-pravujúcim na budúce povolanie sa do vlastných príjmov nezahŕňa, ale dokto-randské štipendium do vlastných príjmov manželky (manžela) patrí [inak, ajtento príjem je (od 1. 1. 2008) od dane oslobodený]. Aby nevznikala neistota priposudzovaní príjmu vo forme doktorandských štipendií, za slovo „povolanie“ bolv rámci jednej z novelizácií ZDP v § 11 ods. 5 (teraz ide o odsek 4) umiestnenýodkaz na zákon č. 600/2003 Z. z., podľa ktorého skončením vysokoškolskéhoštúdia II. stupňa končí sústavná príprava na budúce povolanie (§ 4 ods. 3 cito-vaného zákona) a zároveň podľa § 3 ods. 3 uvedeného zákona za nezaopatrenédieťa sa nepovažuje dieťa, ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie II. stupňa.Doktorandské štúdium je tretím stupňom vysokoškolského štúdia.

Liberálnejšie je od 1. 1. 2007 definovaný vlastný príjem manželky (manžela)na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) –za vlastný príjem manželky (manžela) sa považuje jej (jeho) celkový príjemznížený o povinne zaplatené poistné a príspevky.

V zmysle § 11 ods. 6 (od 1. 1. 2011 ods. 5) ZDP daňovník, ktorý si môžeuplatniť túto nezdaniteľnú časť podľa § 11 ods. 3 len jeden alebo niekoľkokalendárnych mesiacov, môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť zákla-du dane zodpovedajúcu jednej dvanástine nezdaniteľnej časti základu danepodľa ods. 3 za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnenépodmienky na jej uplatnenie.

Príklad č. 8:

Notár pán Tučný sa v apríli 2010 oženil. Jeho manželka do konca marca(ešte ako slobodná) pracovala. Jej príjem zo závislej činnosti znížený o zraze-né poistné za tieto tri mesiace predstavuje celkovo 2 100 €. Po svadbe sapresťahovala za manželom a odvtedy je nezamestnaná. Dávka v nezamest-nanosti jej bola vyplatená v celkovej výške 1 000 €. Iné príjmy v roku 2010nedosiahla. Manželia žijú v spoločnej domácnosti od apríla (podmienka je

42

Daň z príjmov

Príklad č. 6:

Manželom Šťastným sa v auguste 2010 na-rodilo dieťa. Materské z nemocenského po-istenia, ktoré bolo pani Šťastnej poskytova-né počas materskej dovolenky, je od daneoslobodené, ale patrí do jej vlastných príj-mov. Keďže v prvej časti roku 2010 jej ply-nuli aj príjmy zo závislej činnosti a v úhrne jejvlastné príjmy presiahli sumu 4 025,70 €,pán Šťastný si neuplatní nezdaniteľnú časťzákladu dane na manželku.Dodajme, že rodičovský príspevok (štátnasociálna dávka – tiež nepodlieha zdane-niu), ktorý pani Šťastná bude poberať po-čas rodičovskej dovolenky, sa do jej vlast-ných príjmov nepremietne.

POZNÁMKA

Štátne sociálne dávky:l rodičovský príspevok podľa zákona

č. 571/2009 Z. z. v znení neskoršíchpredpisov (ale príspevok na starostli-vosť o dieťa je sociálna dávka podob-ne ako zrušený príspevok rodičovi),

l prídavok na dieťa podľa zákonač. 600/2003 Z. z. v znení neskoršíchpredpisov,

l príplatok k prídavku na dieťa – zave-dený zákonom č. 532/2007 Z. z.,

l príspevok pri narodení dieťaťa podľazákona č. 235/1998 Z. z. v znení ne-skorších predpisov,

l príplatok k príspevku pri narodení die-ťaťa – zákon č. 676/2006 Z. z. s účin-nosťou od 1. 1. 2007 a zákonč. 592/2007 Z. z. s účinnosťou od1. 2. 2008,

l príspevok rodičom, ktorým sa súčas-ne narodili 3 alebo viac detí... – podľazákona č. 235/1998 Z. z. v znení ne-skorších predpisov,

l príspevok na pohreb podľa zákonač. 238/1998 Z. z. v znení neskoršíchpredpisov,

l vianočný príspevok podľa zákonač. 592/2006 Z. z. v znení neskoršíchpredpisov.

Príklad č. 7:

Pánovi Bystrému plynú príjmy zo živnosti,pričom jeho základ dane za rok 2010predstavuje 14 820 €. Jeho manželka po-berá doktorandské štipendium. Pán Bys-trý si v daňovom priznaní za rok 2010uplatní okrem nezdaniteľnej časti základudane na daňovníka v plnej výške aj nezda-niteľnú časť základu dane na manželkudaňovníka vo výške rozdielu medzi sumou4 025,70 € a úhrnom doktorandského šti-pendia.

splnená k 1. máju, teda počas 8 mesiacov roka 2010). Pán Tučný dosiaholzáklad dane 22 315 €.

Výpočet:

4 025,70 € – 3 100 € = 925,70 €

925,70 € : 12 = 77,1416 €,

77,1416 € x 8 = 617,133 €, po zaokrúhlení 617,14 €.

Daňovník si v daňovom priznaní za rok 2010 uplatní nezdaniteľnú časť zá-kladu dane na manželku vo výške 617,14 €.

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť ešte na správnu aplikáciu ustanovenia§ 33 ods. 3 ZDP, ktoré sa týka dospelých nezaopatrených detí po uzavretí man-želstva a súvisí aj s uplatňovaním nezdaniteľnej časti základu dane na manželkudaňovníka.

Rodič je oprávnený uplatniť si daňový bonus na nezaopatrené dieťa žijúces ním v domácnosti (až) po uplynutí zdaňovacieho obdobia, a to len vtedy, akmanžel (-ka) dieťaťa nemá zdaniteľné príjmy presahujúce sumu nezdaniteľ-nej časti základu dane na daňovníka. Až po skončení roka je známa výška celo-ročných príjmov manželského partnera.

Ak manželský partner má zdaniteľné príjmy presahujúce sumu nezdaniteľnejčasti základu dane na daňovníka (v roku 2010 sumu 4 025,70 €), prednost-ne si on uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na manželku daňovníka a rodičdieťaťa stráca nárok na daňový bonus.

V súlade s § 11 ods. 8 (po novelizácii ide o ods. 7), ktorý bol do ZDP zakompono-vaný zákonom č. 60/2009 Z. z., sa základ dane sa znižuje o nezdaniteľné častizákladu dane podľa ods. 3 a 4 aj u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnos-ťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republikyv príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % z jeho celosvetových príj-mov.

à Ak daňovník v roku 2010 dosiahol základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako176-násobok sumy 178,92 € (t. j. nepresahujúci 31 489,92 €) a jeho man-želka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti vtomto zdaňovacom obdo-bí nemá vlastný príjem, NČZDMD je suma zodpovedajúca 22,5-násobkusumy 178,92 €, t. j. 4 025,70 €.

à Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane ne-presahujúci 31 489,92 eura a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovní-kom v domácnostivtomto zdaňovacom období má vlastný príjem nepresa-hujúci sumu 4 025,70 €, nezdaniteľná časť základu dane na manželku(manžela) je rozdiel medzi touto sumou a vlastným príjmom manželky(manžela).

à Ak manželka (manžel) daňovníka, ktorého základ dane za rok 2010 ne-presahuje sumu 31 489,92 €, má v tomto zdaňovacom období vlastnýpríjem presahujúci sumu 4 025,70 €, nezdaniteľná časť základu danena manželku (manžela) sa rovná nule.

à Ak daňovník v roku 2010 dosiahne základ dane vyšší ako 31 489,92 €

a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zda-ňovacom období nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane namanželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 66,5-násobku ži-votného minima platného k 1. 1. 2009 (t. j. 11 898,18 €) a jednej štvrti-ny základu dane tohto daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdani-teľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule.

à Ak daňovník v roku 2010 vykázal základ dane vyšší ako 31 489,92 €

a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zda-ňovacom období mala vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane namanželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 11 898,18 € a jed-nej štvrtiny základu dane daňovníka, znížená o vlastný príjem manželky;

43

Daň z príjmov

1/2011

Príklad č. 9:

Pani Chudá pracuje v istej s. r. o. Jej dcéra,ktorá sa sústavne pripravuje na budúcepovolanie dennou formou štúdia na vyso-kej škole a nemá žiadne vlastné príjmy, sav roku 2009 vydala a spolu so svojím man-želom, pánom Mladým, ktorý v tom časeštudoval na tej istej škole, žije v spoločnejdomácnosti so svojimi rodičmi. V roku2010 pán Mladý ukončil vysokoškolskéštúdium. Jeho celoročné zdaniteľné príj-my presiahli 4 025,70 €, takže pani Chu-dá nemá nárok na daňový bonus a pánMladý si môže uplatniť nezdaniteľnú časťzákladu dane na manželku daňovníka.

Príklad č. 10:

Audítor pán Veselý dosiahol základ daneza rok 2010 vo výške 26 880 €. Jehomanželka, ktorá je už pár rokov nezamest-naná a plne sa venuje starostlivosti o rodi-nu, nemá žiadne vlastné príjmy. Daňovníksi bude môcť uplatniť NČZDMD v plnejvýške 4 025,70 €.

Príklad č. 11:

Súkromný lekár pán Rozvážny vykázal zá-klad dane za rok 2010 vo výške 26 450 €.Jeho manželka začiatkom roka ešte do-stávala materské (a to v celkovej výške700 €), a potom poberala iba rodičovskýpríspevok, štátnu sociálnu dávku, ktorá sado vlastného príjmu nezahŕňa. Pán Roz-vážny si uplatní NČZDMD vo výške:4 025,70 € – 700 € = 3 325,70 €.

Príklad č. 12:

Pani Bystrá, daňová poradkyňa, dosiahlazáklad dane za rok 2010 vo výške 23 620 €.Jej manžel je zamestnaný a jeho vlastnýpríjem (t. j. hrubý príjem – poistné na zdra-votné a sociálne poistenie) predstavuje97 80 €. Daňovníčka si nemôže uplatniťNČZDMD.

Príklad č. 13:

Živnostník pán Starý dosiahol základ daneza rok 2010 vo výške 32 000 €. Jehomanželka žijúca s ním v domácnosti ne-mala v tomto zdaňovacom období vlastnýpríjem.Výpočet NČZDMD:11 898,18 € – 8 000 € = 3 898,18 €.V tejto výške 3 898,18 € si môže daňovníkuplatniť NČZDMD.

ak výsledná suma je menšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane namanželku (manžela) sa rovná nule.

2.3 Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, finančnéprostriedky na účelové sporenie, poistné na životné poistenie

Doplnkové dôchodkové sporenie upravuje zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnko-vom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov. Účelovým sporenímje v zmysle § 2 písm. u) ZDP vkladanie finančných prostriedkov do banky aleboinvestovanie finančných prostriedkov v oblasti kolektívneho investovania na za-bezpečenie príjmu daňovníka po dovŕšení 55 rokov veku. Životným poistenímje podľa spresneného § 2 písm. v) ZDP životné poistenie, z ktorého daňovníkovibude plynúť príjem najskôr v roku, v ktorom dovŕši 55 rokov života.

Na uplatnenie príspevkov daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie mu-sia byť v zmysle § 11 ods. 10 ZDP splnené podmienky podľa osobitnéhopredpisu, teda podľa zákona č. 650/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov,resp. podľa zákona č. 123/1996 Z. z. v znení zákona č. 409/2000 Z. z. Pri-hliada sa teda aj na zmluvy uzatvorené v predchádzajúcich rokoch, ak súsplnené určené kritériá (boli mäkšie).

Na uplatnenie súm účelového sporenia musia byť dodržané podmienky urče-né v § 11 ods. 10 ZDP:

a) dohodnutá doba platenia účelového sporenia je najmenej 10 rokov, pri-čom daňovníkovi nie je vyplatené plnenie pred uplynutím tejto lehoty, a sú-časne

b) plnenie z účelového sporenia nastane najskôr dovŕšením 55 rokov vekudaňovníka.

Na uplatnenie poistného na životné poistenie musia byť splnené podmienkyurčené v § 11 ods. 11 ZDP:

a) dohodnutá poistná doba je najmenej 10 rokov, pričom výplata poistnéhoplnenia pre prípad dožitia sa konca poistnej doby je dohodnutá v poistnejzmluve najskôr pre rok, v ktorom daňovník dovŕši 55 rokov života, alebo

b) poistná doba je dohodnutá na dobu neurčitú, pričom výplata poistného pl-nenia nastane najskôr po uplynutí doby desať rokov od uzavretia životnéhopoistenia a najskôr v roku, v ktorom daňovník dovŕši 55 rokov života.

à Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, finančné prostriedky naúčelové sporenie a poistné na životné poistenie si možno uplatniť naj-viac vo výške 398,33 € (predtým 12 000 Sk) ročne, pričom zamestnáva-teľ na tieto sumy prihliada až pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň(§ 35 ods. 1 a § 38 ZDP). Rozhodujúce je to, že ide o sumy preukázateľnezaplatené daňovníkom v zdaňovacom období. Zo ZDP nevyplýva povinnosť(možnosť) uplatňovať tieto nezdaniteľné časti v závislosti od počtu mesia-cov dosahovania zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti.

V ZDP nie je obsiahnuté ustanovenie, na základe ktorého by sa táto možnosť ne-mala vzťahovať na poberateľov dôchodkov, ak sú splnené podmienky ustano-vené v § 11 ods. 9 – 11. V zmysle § 11 ods. 10 ZDP príspevky na doplnkové dô-chodkové sporenie sa zohľadňujú, ak sú splnené podmienky podľaosobitného predpisu, teda zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchod-kovom sporení v znení neskorších predpisov, resp. podľa ním zrušeného zá-kona č. 123/1996 Z. z.à Každý príspevok zamestnávateľa na DDS-P (sporenie) alebo účelové sporenie,

resp. životné poistenie podlieha u zamestnanca zdaneniu (vrátane príspevkuna tento cieľ zo sociálneho fondu). Tento príjem totiž nie je uvedený medzi príj-mami vyňatými z predmetu dane alebo príjmami oslobodenými od dane.

à Zo znenia § 11 ods. 9 ZDP vyplýva, že od základu dane sa v limitovanej výš-ke 398,33 € odpočítavajú za určených podmienok príspevky na doplnkovédôchodkové sporenie, finančné prostriedky na účelové sporenie a poistnéna životné poistenie preukázateľne zaplatené daňovníkom v zdaňovacom

44

Daň z príjmov

Príklad č. 14:

Ak dosiahol notár pán Malý základ daneza rok 2010 vo výške 40 000 € a jehomanželka žijúca s ním v domácnosti malavlastný príjem (invalidný dôchodok)v úhrne 3 000 €, nezdaniteľnú časť zákla-du dane na manželku vypočítame:11 898,18 € – 10 000 € = 1 898,18 €

1 898,18 € – 3 000 € = – 1 101,82 €; vý-sledná suma je nižšia ako 0, nezdaniteľnáčasť základu dane na manželku sa rovnánule.Daňovník si NČZDMD nemôže uplatniť.

Príklad č. 15:

Od 1. 8. 2010 zamestnáva spoločnosťDelta, a. s., zamestnanca, ktorý bol pred-tým niekoľko mesiacov nezamestnanýa začiatkom roku 2010 pracoval v istejs. r. o. na základe dohody o pracovnej čin-nosti. Svojho posledného zamestnávate-ľa, a. s., mieni požiadať o vykonanie ročné-ho zúčtovania preddavkov na daňa k žiadosti priloží aj potvrdenie od prvéhozamestnávateľa – s. r. o. V žiadosti siuplatní aj nezdaniteľnú časť základu danepodľa § 11 ods. 4 ZDP vo výške 360 €,ktoré preukázateľne zaplatil na životnépoistenie. V priebehu roka riadne platil po-istné, o čom predloží potvrdenie. Možnomu to zohľadniť v plnej výške bez ohľaduna to, koľko mesiacov mu plynuli zdaniteľ-né príjmy.

AKTUÁLNE

Počet poberateľov dávkyv nezamestnanosti prestal klesaťBRATISLAVA 19. januára (SITA) – Osem-mesačný pokles počtu poberateľov dávkyv nezamestnanosti sa v decembri minulé-ho roka zastavil. Sociálna poisťovňa vypla-tila minulý mesiac túto dávku 37,4 tis.osobám, čo je oproti novembru nárasto 0,7 tis. osôb. V porovnaní s decembrom2009 dávku v nezamestnanosti dostalominulý mesiac takmer o 11 tisíc ľudí me-nej. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnilaSociálna poisťovňa.Miera evidovanej nezamestnanosti v de-cembri minulého roka oproti novembruvzrástla o 0,24 percentuálneho bodu na12,46 %. Ako ďalej informovalo Ústrediepráce, sociálnych vecí a rodiny, medziroč-ne miera evidovanej nezamestnanosti v de-cembri 2010 klesla o 0,20 percentuálnehobodu. Počet uchádzačov o zamestnanieschopných ihneď nastúpiť do práce dosia-hol v decembri vlaňajška 334 903 osôb.Medzimesačne tak vzrástol o 6 558 ľudía medziročne klesol o 587 osôb.

období. Prihliada sa teda len na sumy uhrádzané daňovníkom. (Možno všakupozorniť na istú výnimku: v prípade zamestnanca sa za sumu ním zaplate-nú považuje aj suma, ktorú mu na DDS poskytol na základe zamestnanec-kej zmluvy zamestnávateľ zo sociálneho fondu.) Ale príspevky, ktorými pri-spieva zamestnávateľ zamestnancovi na základe zamestnávateľskejzmluvy, nemožno považovať za nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11ZDP (nie sú to príspevky daňovníka).

à Za porušenie podmienok sa považuje situácia, ak životné poistenie zanikloz dôvodu neplatenia, výpoveďou, dohodou alebo odstúpením pred uplynutímurčenej doby, t. j. pred uplynutím doby desať rokov od začiatku životného poiste-nia alebo pred kalendárnym rokom, v ktorom daňovník dovŕši vek 55 rokov živo-ta. Za nedodržanie podmienok sa nepovažuje vyplatené plnenie z poisteniapre prípad úrazu alebo choroby, ktoré je súčasťou životného poistenia.

à Za nedodržanie podmienok sa považuje aj vyplatenie odstupného pred dovŕ-šením 55 rokov života a pred uplynutím 10 rokov od uzavretia účastníckejzmluvy podľa zákona č. 650/2004 Z. z. Účastníkovi sa podľa § 19 citovanéhozákona vyplatí odstupné, ak nesplnil podmienky vyplácania doplnkového sta-robného dôchodku alebo doplnkového výsluhového dôchodku. Odstupné savyplatí v sume určenej dávkovým plánom, najmenej vo výške 80 % hodnotyzostatku na osobnom účte účastníka ku dňu požiadania o jeho vyplatenie.

à V zmysle § 11 odseku 14, ak daňovník, ktorý si uplatňoval zníženie základudane podľa odseku 4 písm. a) – c), zomrie, táto skutočnosť sa nepovažujeza nedodržanie podmienok ustanovených v odsekoch 10 a 11. V tomtoprípade sa základ dane nezvyšuje.

à V prípade porušenia podmienok daňovník musí v zmysle § 11 ods. 12 a 13ZDP zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia ob-dobia, v ktorom k porušeniu došlo.

3. Nezdaniteľné časti základu dane od 1. 1. 2011Dňa 1. 1. 2011 nadobúda účinnosť zákon č. 548/2010 Z. z., ktorým sa menía dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpi-sov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Zákon pozostáva zo šty-roch častí. V článku I tohto zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z.o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

3.1 Zmeny, ktoré sa týkajú nezdaniteľných častí základu dane

3.1.1 Zrušenie nezdaniteľných častí základu dane podľa § 11 ods. 4 ZDP

Od 1. 1. 2011 sa zrušujú nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 4ZDP vo forme finančných prostriedkov na účelové sporenie, poistného na ži-votné poistenie a príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie.Naposledy ich možno uplatniť pri zdanení príjmov dosiahnutých v roku2010. Totiž podľa § 52j ods. 3 na uplatnenie § 11 ods. 1 až 4 a 9 za zdaňovacieobdobie roku 2010 a predchádzajúce zdaňovacie obdobia sa použijú ustanove-nia predpisu účinného do 31. decembra 2010.Túto zmenu, ktorá sa v podstate týka vyše milióna osôb, možno, žiaľ, považovať zazmenu pravidiel hry počas hry. Takéto rozhodnutia sú dlhodobého charakterua v mnohých prípadoch boli motivované aj daňovým zvýhodnením.V tejto súvislosti dodajme, že sa nesprísnilo daňové posudzovanie príspevkovzamestnávateľov na doplnkové dôchodkové sporenie, dokonca zmenou § 19ods. 3 písm. l) ZDP sa zjednocujú pravidlá pre uznávanie príspevkov na dopln-kové dôchodkové sporenie za daňové výdavky zamestnávateľa aj v prípade,ak sú platené v zahraničí.

3.1.2 Zúženie okruhu subjektov, ktoré si môžu uplatniť nezdaniteľnú časťzákladu dane na daňovníka a na manželku (manžela) daňovníka, akoaj ďalšie úpravy

Daňovníkov s príjmami podľa § 7 a § 8 ZDP sa dotkne obmedzenie uplatňova-nia nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na manželku (manžela)len v prípade tzv. aktívnych príjmov, teda príjmov zo závislej činnosti, z podni-kania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

45

Daň z príjmov

1/2011

NEPREHLIADNITE

Je vhodné pripomenúť, že dávky, vráta-ne odstupného, vyplácané z DDS podlie-hajú zdaneniu, považujú sa za príjmyz kapitálového majetku, sú uvedenév § 7 ods. 1 písm. d) ZDP a daň z nich vy-berá zrážkou vyplácajúci subjekt [§ 43ods. 3 písm. e) ZDP].Podľa § 43 ods. 5 základom dane je pl-nenie znížené o zaplatené vklady alebopoistné, teda zdaní sa len príslušný roz-diel, výnos. Za vybratie dane zodpovedávyplácajúci subjekt. Podobne je to v prí-pade plnenia z poistenia pre prípad doži-tia určitého veku.

Príklad č. 16:

Pán Milý si v daňovom priznaní za rok2010 uplatní nezdaniteľnú časť základudane vo forme príspevkov na doplnkovédôchodkové sporenie zaplatených na zá-klade zmluvy uzatvorenej v roku 2008 –zo skutočne zaplatenej sumy 480 € simôže uplatniť sumu 398,33 €.V roku 2011 sa rozhodne sporenie zrušiťa bude mu vyplatené odstupné. Keďže od1. 1. 2011 sa porušenie podmienok ustano-vených v § 11 ZDP už „nesleduje“, nevznikámu povinnosť zvýšiť základ dane podľa práv-nej úpravy účinnej do konca roku 2010.

Príklad č. 17:

Predpokladajme, že pani Štíhla, ktorápodniká na základe živnostenskéhooprávnenia, dosiahne v roku 2011 príjmyzo živnosti vo výške 9 780 € a po odpočí-taní výdavkov vykáže čiastkový základdane z § 6 ods. 1 za rok 2011 len vo výške1 750 €. Z predaja pozemku (ktorý nesúvi-sí s podnikaním), kúpeného pred tromirokmi, takže príjem je zdaniteľný, dosiah-ne zisk 3 100 €. Jej základ dane síce ne-presiahne 18 538 €, ale nemôže si uplat-niť NČZDD v plnej výške 3 559,3 €, ale lenvo výške 1 750 €; inými slovami o NČZDDmôže znížiť len čiastkový základ danez podnikania podľa § 6 ods. 1 (po nulu).Zaplatí daň vo výške 589 € (3 100 x 0,19).Ustanovenie § 11 odsek 1 znie: „Základdane (čiastkový základ dane) zistený z príj-mov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebosúčet čiastkových základov dane z týchtopríjmov sa znižuje o nezdaniteľné časti zá-kladu dane uvedené v odsekoch 2 a 3.“.

Príklad č. 18:

Predpokladajme, že živnostníčka paniMalá dosiahne základ dane za rok 2011vo výške 16 120 €, teda nižší, než je suma18 538 €. Bude si môcť uplatniť NČZDDv plnej výške 3 559,30 €.

Zároveň bolo potrebné zmeniť znenie § 11 ods. 2 písm. a), keďže v ňom bola použi-tá legislatívna skratka „platné životné minimum“, ktorej vymedzenie v § 9 ods. 1písm. h) bolo zo ZDP vypustené zmenou tohto ustanovenia [navyše, po novelizáciiide o písm. g)]. Od 1. 1. 2011 je tento pojem definovaný práve v § 11 ods. 2 písm. a)ako životné minimum platné k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia.

Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republikyc. 300/2010 Z. z. z 18. júna 2010 o úprave súm životného minima, ktoré na-dobudlo účinnosť 1. 7. 2010, bola v súlade s § 5 ods. 6 zákona č. 601/2003Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov suma životné-ho minima zvýšená zo 185,19 € na 185,38 €.

Zároveň, ako už bolo uvedené, sa po dvoch rokoch prestávajú používať usta-novenia § 52g ods. 1 a 2 ZDP. Keďže sa už nebude NČZDD vyčísľovať vo výš-ke 22,5-násobku, ale opäť vo výške 19,2-násobku sumy platného životnéhominima, dochádza k zníženiu tejto nezdaniteľnej časti zo 4 025,70 € na3 559,30 €. Rovnako sa to týka aj NČZDMD.

Pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti sa mesačne podľa § 35 ods. 1písm. b) ZDP uplatní alikvotná časť – 1/12 NČZDD vo výške 296,60 €. Je topotvrdené aj v oznámení MF SR č. MF/28979/2010-721 na zabezpečeniejednotného postupu pri výpočte 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na da-ňovníka na účely § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmovv znení neskorších predpisov uverejnenom vo FS č. 12/2010.

V závere citovaného oznámenia sa uvádza: Napriek skutočnosti, že dva-násťnásobok sumy, vypočítanej a zaokrúhlenej podľa bodu 2 tohtooznámenia, predstavuje sumu 3 559,20 € (296,60 x 12 = 3 559,20), nakonci roka 2011 sa uplatní nezdaniteľná časť základu dane na daňovníkavo výške uvedenej v bode 1 tohto oznámenia, t. j. vo výške 3 559,30 €,v ktorej sa zohľadní rozdiel vzniknutý zaokrúhlením pri výpočte podľabodu 2 tohto oznámenia (0,10 € za zdaňovacie obdobie).

à Ak základ dane daňovníka za rok 2011 nepresiahne 100-násobok platnéhoživotného minima, teda 18 538 €, má nárok na nezdaniteľnú časť zákla-du dane na daňovníka vo výške 3 559,30 €. (príklad č. 18 na str. 47)

à Ak základ dane daňovníka za rok 2011 presiahne 18 538 €, nezdaniteľ-nú časť základu dane na daňovníka vypočítame ako rozdiel44,2-násobku životného minima a jednej štvrtiny základu dane, teda44,2 x 185,38 = 8 193,796 €;NČZDD = 8 193,796 € – 1/4 základu dane daňovníka.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) daňovníkaà Ak daňovník v r. 2011 dosiahne základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako

176,8-násobok životného minima (t. j. nepresahujúci 32 775,184 €)a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti vtomto zdaňo-vacom období nemá vlastný príjem, NČZDMD je suma zodpovedajúca19,2-násobku životného minima, t. j. 3 559,30 €. Pokiaľ manželka vlast-ný príjem má, uplatní sa NČZDMD vo výške príslušného kladného roz-dielu (3 559,30 € – výška vlastného príjmu).

à Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane vyššíako 176,8-násobok platného životného minima (t. j. vyšší ako32 775,184 €) a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domác-nosti v tomto zdaňovacom období nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časťzákladu dane na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu63,4-násobku platného životného minima (t. j. 11 753,092 €) a jednejštvrtiny základu dane tohto daňovníka (ak táto suma je nižšia ako nula,nezdaniteľná časť základu dane na manželku sa rovná nule). Pokiaľ man-želka vlastný príjem má, uplatní sa takto vypočítaná NČZDMD v sumezníženej o vlastný príjem (ak je to kladné číslo).

Na záver je potrebné zdôrazniť, že správnemu uplatňovaniu nezdaniteľných čas-tí základu dane je potrebné venovať primeranú pozornosť.

Ing. Valéria Jarinkovičová

46

Daň z príjmov

Príklad č. 19:

Predpokladajme, že pani Šikovná, ktorápodniká na základe živnostenského opráv-nenia, dosiahne v roku 2011 príjmy vo výš-ke 42 200 € a po odpočítaní výdavkov vy-káže základ dane za rok 2011 vo výške24 000 €. Jej základ dane teda presiahne18 538 €.Výpočet NČZDD:44,2 x 185,38 = 8 193,796 €; 8 193,796 €

– 6 000 = 2 193,796 €.

Príklad č. 20:

Predpokladajme, že finančný agent pánHlavatý vykáže základ dane za rok 2011vo výške 28 000 €. Jeho manželka poberápeňažný príspevok za opatrovanie – starása o ich zdravotne postihnutého syna –a to v celkovej výške 1 700 €. Aj keď ideo príjem od dane oslobodený, do vlast-ných príjmov manželky sa premieta. Da-ňovník si uplatní NČZDMD vo výške:3 559,30 € – 1 700 € = 1 859,30 €.Dodajme, že NČZDD bude predstavovať:8 193,796 € – 7 000 € = 1 193,80 €.

Príklad č. 21:

Predpokladajme, že tlmočník pán Vážnyvykáže základ dane za rok 2011 vo výške26 400 €. Jeho manželka bola začiatkomroka zamestnaná, a potom poberala ibadávku v nezamestnanosti – je to síce prí-jem od dane oslobodený, ale do vlastnéhopríjmu sa zahŕňa. Vlastné príjmy manželkyv úhrne po znížení o povinne zaplatené po-istné na zdravotné a sociálne poisteniepredstavovali 8 200 €.Výpočet NČZDMD:3 559,3 € – 8 200 € = – 4 640,70 €.Keďže ide o zápornú sumu, daňovníknemá nárok na NČZDMD.

Príklad č. 22:

Predpokladajme, že notár pán Pokojný vy-káže základ dane za rok 2011 vo výške36 000 €. Jeho manželka poberá invalid-ný dôchodok; jeho celková výška za rok2011 by predstavovala 3 920 €. Aj keďide o príjem od dane oslobodený, do vlast-ných príjmov manželky sa premieta.Výpočet NČZDMD:11 753,092 € – 9 000 € = 2 753,092 €,2 753,092 € – 3 920 € = – 1 166,908 €

Daňovník si nemôže uplatniť NČZDMD.Výpočet NČZDD:8 193,796 € – 9 000 = – 806,204 €, tedadaňovník si NČZDD neuplatní.

Verejná správa

Seriál o samospráve – o tom, ako juspoznať a ako jej rozumieť

Známe i neznáme „slovo SAMOspráva“Nepochybne by každý z nás vedel vysvetliť pojem samospráva. To slovo mápredsa číru skladbu a v nej jasný odkaz: znamená právo spravovať veci podľavlastného názoru, vlastných hodnôt, podľa autonómne vytýčených cieľov, ktorézodpovedajú potrebám a záujmom daného spoločenstva.

Súčasne je však tento pojem vlastne veľmi málo známy. Málo známy v tomzmysle, aby boli možnosti samosprávy naplno a všestranne využité. V roku2010 sme oslávili dvadsať rokov samosprávy, čo je pomerne zrelý vek. Napriektomu je miestna samospráva u nás len v štádiu dospievania a v niektorých prípa-doch dokonca len „v plienkach“. V tomto poznaní nie je ani zrnko trpkosti. Na-opak, skúsime pochopiť príčiny a vyvodiť z nich náčrt zmysluplnej cesty.

Prečo táto téma a prečo seriálPonúkneme vám seriál článkov, ktoré sa pokúsia samosprávu predstaviť v jej pl-nom potenciáli. Ukážeme si na príkladoch, prečo niektoré miestne samosprávyfungujú skvele a iné sa ocitajú v zablokovanom stave. Ukážeme si, že spoznaťmiestnu samosprávu neznamená poznať, čo je v zákone o obecnom zriadení, ajto, že v zákonoch nie je a ani nemôže byť univerzálny recept a záruka vyriešeniavšetkých problémov. Dokážeme si, že názor o kľúčovej dôležitosti výberu správ-nych ľudí na správne miesta platí v samospráve prinajmenšom dvojnásobne.Téma je široká a málo prebádaná. Pokúsime sa pritom o veľmi svojské bádanie:

– nebudeme sa veľmi držať akademických pravidiel a viac sa zameriame nazrozumiteľnosť,

– pôjdeme malými krokmi a v každom z nich si budeme prezentované názoryilustrovať na konkrétnych príkladoch,

– budeme popisovať rôzne javy nielen jediného všemúdreho a neomylnéhoaspektu, ale skúsime sa vyrovnať práve s tým, ako rôzne sa každá vec javírôznym ľuďom v ich rôznych spoločenských funkciách.

Pokus o vtesnanie takejto témy do jedného článku by skončil tým, že by pridlhývýsledok zdolal aj toho najtrpezlivejšieho čitateľa. Budeme preto radšej témupodávať v „jednohubkách“, ktoré si v každom čísle dôkladne vyobracajú niekto-rú čiastkovú otázku, aby sme postupne vybudovali plastický a pestrý mozaikovýobraz našej reality. Seriál článkov je na tento účel ideálny.

Danajský dar samosprávnosti

Z čoho to vzišlo

Mnohí si pamätáme na to, ako veľmi sme pred rokom 1989 túžili po tom, aby sao všetkom nerozhodovalo niekde vo vzdialenom a anonymnom centre – v Praheči v Bratislave – ďaleko od nás a bez nášho vplyvu. Samospráva vzišla z týchtotúžob a z presvedčenia, že ľudia si svoje veci dokážu v meste alebo v obci riadiťlepšie, s väčším rešpektom k ich skutočným potrebám a aj efektívnejšie.

Akokoľvek sú niektoré myšlienky číre, majú svoje „ALE“... Platí to i o samospráve.Ľudia v meste a v obci totiž nie sú naklonované bytosti rovnakých ambícií, cieľova s rovnakými potenciálmi. Práve naopak – čo človek, to originál a – aplikované namiestne spoločenstvo – skupina takýchto „originálov“ v obci X je rovnako neopa-kovateľná, a preto je úplne iná ako skupina iných „originálov“ v obci Y.

47

Verejná správa

1/2011

Motto:

Počet rokov ešte nezaručí dospe-losť...

L.B.

Motto:

Ak nám niekto daruje príležitosť, vý-sledok závisí od toho, či na ňu stačínáš potenciál...

L.B.

LEGISLATÍVA

Zbierka zákonov uverejnila:

479/2010 Z. z. – Úplné znenie zákonaSlovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb.o obecnom zriadení.

Platnosť: od 16. decembra 2010Zákon č. 507/2010 Z. z., ktorým samení a dopĺňa zákon Slovenskej národ-nej rady č. 138/1991 Zb. o majetkuobcí v znení neskorších predpisov.

Účinnosť: od 1. januára 2011Zákon č. 509/2010 Z. z., ktorým samení a dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z.o majetku vyšších územných celkovv znení neskorších predpisov.

Účinnosť: od 1. januára 2011Zákon č. 510/2010 Z. z., ktorým samení a dopĺňa zákon Národnej radySlovenskej republiky č. 278/1993 Z. z.o správe majetku štátu v znení neskor-ších predpisov a ktorým sa dopĺňa zá-kon č. 172/2004 Z. z. o prevode vlast-níctva nehnuteľného majetku vovlastníctve Slovenskej republiky naobec alebo vyšší územný celok v zneníneskorších predpisov.

Účinnosť: od 1. januára 2011Nariadenie vlády Slovenskej republikyč. 517/2010 Z. z., ktorým sa mení a do-pĺňa nariadenie vlády Slovenskej re-publiky č. 630/2008 Z. z., ktorým saustanovujú podrobnosti rozpisu finanč-ných prostriedkov zo štátneho rozpoč-tu pre školy a školské zariadenia v zne-ní neskorších predpisov.

Účinnosť: od 1. januára 2011Nariadenie vlády Slovenskej republikyč. 531/2010 Z. z., ktorým sa mení na-riadenie vlády Slovenskej republikyč. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosudane z príjmov územnej samosprávev znení neskorších predpisov.

Účinnosť: od 1. januára 2011

Nie je obec ako obecToto zdanlivo všeobecné uvažovanie má jeden mimoriadne konkrétny výstup. Tutotiž tkvie príčina, prečo sa jedna samospráva rozvíja a iná – z vonkajšieho pohľa-du rovnaká – sa borí s problémami. Ak dáme dvom divadelným súborom naštudo-vať rovnaký scenár, nebudeme sa čudovať, že vzniknú dve odlišné inscenácie. Akby medzi sebou súťažili skúsení a kvalifikovaní s neskúsenými a tými, čo nemajúkvalifikáciu, asi by nás neprekvapilo víťazstvo tých prvých... Nemali by sme sa tedapozastavovať nad tým, že „keď to ide v susednej obci, ako to, že to u nás nejde...“.Jednoducho preto, lebo prvou možnou príčinou je odlišná zostava ľudí.

Pritom ľudský faktor nie je, prirodzene, jediný, studnica rozdielov je hlboká, i keďčasto nedocenená:

l obec s prírodnými krásami a bez nich,

l obec s nerastnými surovinami a bez nich,

l obec so zdravými lesmi a obec, ktorá ich má choré alebo žiadne,

l obec so základnou infraštruktúrou (voda, kanalizácia, elektrina, plyn a pod.)a obec, ktorá má tieto veci len v zámeroch,

l obec so železnicou alebo bez nej, obec, do ktorej sa dostanete po diaľnicia iná, do ktorej vedú len cesty nižšej triedy,

l obec, ktorej pracoviská sú riadne vybavené počítačmi a rýchlym pripojenímna internet a iná, kde vám ani neodpovedia na e-mail, pretože si nevediaupratať preplnený „mailbox“ (v horšom prípade síce vybavenie majú, alenevedia ho obsluhovať)...

...je zrejmé, že výpočet podobných kontrastov by mohol pokračovať ešte veľmidlho. Zmyslom tejto ukážky rozdielov bolo ukázať, že to, čo je pre jednu miestnu sa-mosprávu príležitosťou, po ktorej premyslene a efektívne siahne, môže byť pre inúsamosprávu nesplniteľný sen. Samosprávnosť je totiž úplne závislá na tom, či si judané miestne spoločenstvo dokáže vytvoriť, zorganizovať, nastaviť a efektívne vy-užívať. Samosprávnosť vyhovuje múdrym a šikovným ľuďom so zdravou sebadôve-rou a sebadisciplínou. A presne rovnako nevyhovuje nevzdelancom, bezradnýma nesamostatným (ktorí by na všetko mali najradšej pokyn od kohosi „tam hore“)a ľuďom, ktorí podávajú výkon len vtedy, ak niekto „nad nimi stojí“ a kontroluje ich.

Realita plná paradoxovPoznám situáciu v mnohých samosprávach na celom Slovensku. Poznám v nichmnohých skvelých ľudí, vďaka ktorým samospráva nielenže funguje, ale navyšeodhaľuje ďalšie nečakané možnosti (o synergii ešte budeme mať dôvod hovo-riť). Poznám, žiaľ, i opačné príklady: nezmyselné „zákopové vojny“ medzi poslan-cami a starostom, ktoré sú plné predsudkov a subjektívnych skreslení, nezvlád-nutý pocit moci, od ktorého je len krok k jej zneužitiu...

Samospráva nie je len právo ľudí rozhodovať o sebe. Je to i test ich schopnostíniesť za naplnenie tohto práva zodpovednosť. V tom je samospráva pre jednýchúžasnou príležitosťou a pre iných danajským darom, ktorý prinesie len klbkoproblémov. Samospráva symbolizuje slobodu a využívať slobodu je oveľa ťažšie,ako plniť pokyny a príkazy „zhora“. Prirodzene, nie je veľmi populárne a rozšírenépriznať si, že „na toto my nestačíme“ a zoznam vysvetlení (počnúc hospodár-skou krízou a končiac kritikou predstaviteľov minulého volebného obdobia) čas-to stačí na to, aby zakryl skutočnú a trpkú pravdu o nedostatočných schopnos-tiach. Čas však napokon ukáže, čo boli len reči a aká je pravda. Niekde skôr, indeneskôr – aj v tom sa ukáže, či miestna komunita už „má na to“...

Mgr. Ladislav Briestenský

48

Verejná správa

LEGISLATÍVA

Zbierka zákonov uverejnila:

Zákon č. 551/2010 Z. z., ktorým sa menía dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o so-ciálnych službách a o zmene a doplnenízákona č. 455/1991 Zb. o živnosten-skom podnikaní (živnostenský zákon)v znení neskorších predpisov v znení ne-skorších predpisov a ktorým sa mení zá-kon č. 447/2008 Z. z. o peňažných prí-spevkoch na kompenzáciu ťažkéhozdravotného postihnutia a o zmene a do-plnení niektorých zákonov.

Účinnosť: od 30. decembra 2010

Oznámenie Ministerstva dopravy, vý-stavby a regionálneho rozvoja Sloven-skej republiky č. 555/2010 Z. z. o vyda-ní výnosu o poskytovaní dotácií zoštátneho rozpočtu obciam na úhradunákladov preneseného výkonu štátnejsprávy na úseku stavebného poriadkua bývania.

Platnosť: od 30. decembra 2010

Výnos Ministerstva financií Slovenskejrepubliky č. 478/2010 Z. z. o základ-nom číselníku úsekov verejnej správya agend verejnej správy.

Účinnosť: od 1. januára 2011

Rozhodnutie predsedu Národnej radySlovenskej republiky č. 480/2010 Z. z.o vyhlásení nových volieb do orgánovsamosprávy obcí.

Platnosť: od 16. decembra 2010

Oznámenie Ministerstva obrany Slo-venskej republiky č. 483/2010 Z. z.o vydaní výnosu, ktorým sa mení a do-pĺňa výnos Ministerstva obrany Sloven-skej republiky z 25. marca 2009č. SEOPMVL-20-3/2009-OdL o požado-vaných druhoch, študijných odborocha učebných odboroch stredoškolskéhovzdelania, požadovaných študijnýchodboroch a stupňoch vysokoškolskéhovzdelania na výkon dočasnej štátnejslužby a o požadovanej odbornej spôso-bilosti na výkon niektorých odbornýchčinností vo vojenskom zdravotníctvena výkon dočasnej štátnej služby.

Platnosť: od 17. decembra 2010

Vyhláška Ministerstva školstva, vedy,výskumu a športu Slovenskej republikyč. 518/2010 Z. z., ktorou sa mení vy-hláška Ministerstva školstva Sloven-skej republiky č. 231/2009 Z. z. o po-drobnostiach o organizácii školskéhoroka na základných školách, na stred-ných školách, na základných umelec-kých školách, na praktických školách,na odborných učilištiach a na jazyko-vých školách.

Účinnosť: od 1. januára 2011