Filozofia 63, 9

817

___________________________________________________________________________

ALAIN DE BENOIST:

KRITIKA IDEOLGIE LIBERALIZMU

Alain de Benoist (1943) patr medzi hlavnch exponentov neokonzervatvneho myslenia vo Fran-czsku. Najastejie bva oznaovan za najvplyvnejieho predstavitea Nouvelle Droite (Nov pravi-ca), hoci sm toto oznaenie odmieta. Bol zakladajcim lenom skupiny GRECE (Groupement de Re-cherche et dtude pour la Civilisation Europenne), ktor sa sstredila na skmanie nielen socilnofi-lozofickej problematiky, ale najm na vplyv predkresanskej kultry a nboenstva na sdobho love-

ka. Jeho tvorba sa vyznauje sociologickm prstupom, to znamen, e podrobne analyzuje sdob

spoloensk dianie, ktor asto hodnot ako krzov. Alain de Benoist je fredaktorom najvplyvnejieho franczskeho neokonzervatvneho asopisu Nouvelle cole (zaloenho v roku 1968) a tie asopisu Krisis (zaloenho v roku 1988), spolupracuje aj s inmi asopismi, naprklad Elments pour la Civilisa-tion Europenne a Etudes et Recherches. Je autorom vekho mnostva lnkov a tdi z oblasti filozo-fie (najm socilnej filozofie), histrie, politolgie, sociolgie, kulturolgie a etnolgie. Za svoje ran

dielo Vu de droite. Anthologie critique des ides contemporaines (Viden sprava. Kritick antolgia modernho myslenia) zskal v roku 1978 prestne ocenenie Grand Prix de lEssai de lAcadmie fran-aise. Z jeho filozofickej tvorby mono uvies ete tieto tituly: Les ides l endroit (Mylienky na mies-te); Comment peut-on tre paen? (Ako mono by pohanom?); Communisme et nazisme. 25 rflexions sur le totalitarisme au XXe sicle, 1917 1989 (Komunizmus a nacizmus. 25 vah o totalitarizme v 20. storo, 1917 1989) i jeho najnoviu monografiu Au-del des droits de lhomme. Pour dfendre les liberts (Z druhej strany udskch prv. Na obhajobu slobd). Benoistove diela boli preloen do viace-rch jazykov.

Ivana Kovalov Ulrich Wollner

Liberalizmus nevznikol ako dielo jednho loveka, a preto nikdy nevystupoval ako jed-

notn doktrna. Autori, ktor sa na odvolvali, vytvorili ak aj nie protichodn, tak aspo roz-dielne interpretcie liberalizmu. V ich interpretcich vak muselo by dostatone vea spo-lonch bodov, aby sme jednch i druhch mohli povaova za stpencov liberalizmu. A pr- ve tieto spolon body umouj definova liberalizmus ako kolu. Na jednej strane liberaliz-mus je ekonomick doktrna, ktor sa poka model samoregulujceho trhu aplikova na vet-ky spoloensk javy; to, o nazvame politickm liberalizmom, je vlastne spsob, akm sa do politickho ivota aplikuj princpy vyplvajce z tejto ekonomickej doktrny, ktor sa jed- noznane sna o najviac obmedzi vplyv politiky. (Prve v tomto zmysle bolo mon vyhl-si, e liberlna politika je termn, ktor v sebe zaha protireenie.) Na druhej strane libera-lizmus je doktrna zaloen na individualistickej antropolgii, to znamen, e vychdza z kon- cepcie loveka ako bytosti, ktor vo svojej podstate nie je spoloensk.

Zd sa, e tieto dve charakteristick rty, z ktorch kad zaha deskriptvny i norma-tvny aspekt (jednotlivec a trh s opsan ako dan skutonos a zrove predstaven ako mo-del), priamo protireia rznym formm kolektvnej identity. V skutonosti nemono kolektvnu identitu definova zene ako jednoduch set charakteristk vlastnch jednotliv-com patriacim do uritho spoloenstva. Kolektvna identita vyaduje, aby lenovia tohto spo-loenstva vedome uznvali, e ich prslunos k spoloenstvu zaha alebo presahuje ich indi-vidulne bytie. To znamen, e ich spolon identita je vsledkom vzjomnho spojenia. A teda liberalizmus, vzhadom na to, e vychdza z individualizmu, sa poka prerui vetky spoloensk zvzky, ktor presahuj jednotlivca. Pokia ide o optimlne fungovanie trhu,

akujeme pnovi Alainovi de Benoist za lskav shlas s uverejnenm prekladu tejto tdie.

ORIENTCIE

FILOZOFIA

Ro. 63, 2008, . 9

818

liberalizmus v sebe zaha tzu, e vonmu pohybu osb a tovarov by nemalo ni preka. To znamen, e hranice by sa mali povaova za neexistujce, o tie prispieva k rozkladu truktr a spo- lonch hodnt. Prirodzene, neznamen to, e liberalisti1 nikdy nemohli obha-jova kolektvne identity. Ale znamen to, e ak tak urobili, vdy sa pri tom dostali do protire-enia s princpmi, na ktor sa odvolvali.

* * *

By lovekom vdy znamenalo, e jednotlivec sa uplatuje ako osoba a zrove ako so-cilna bytos; individulny rozmer a kolektvny rozmer nie s identick, ale s nerozlun. Z holistickho hadiska lovek vytvra sm seba na zklade svojho dedistva a v svislosti s vlastnm socilno-historickm kontextom. Proti tomuto modelu, ktor je v histrii najbenej-, je individualizmus, ktor musme chpa ako zvltnos zpadnej histrie, v priamej opoz-cii.

V modernom zmysle je individualizmus filozofia, ktor povauje jednotlivca za jedin realitu a za meradlo vetkch hodnoten. Tento jednotlivec je vnman osebe, zbaven akho-kovek socilneho alebo kultrneho kontextu. Zatia o holizmus opisuje alebo odvoduje jestvujcu spolonos na zklade zdedench, prenesench a zdieanch hodnt, a teda v ko- nenom dsledku na zklade spolonosti samej, individualizmus nachdza svoje hodnoty mimo danej spolonosti. Preto nepriznva samostatn existenciu spoloenstvm, udu, kultram i nrodom. V tchto entitch vid iba shrn jed-notlivch atmov a iba atmom samotnm pri- pisuje hodnotu.

Tto prevaha jednotlivca nad spolonos-ou je zrove deskriptvna, normatvna, meto-dologick i axiologick. Jednotlivec sa povau-je za dleitejieho bu preto, e sa predpokla-d jeho prvotnos vo vzahu k spolonosti v mtickej predstave prehistrie (prvotnos prirodzenho stavu), alebo preto, e sa mu

prisudzuje jednoduch normatvne prvenstvo (jednotlivec je hoden viac). Georges Bataille tvrdil, e v podstate kadej bytosti existuje princp nedostatonosti. Liberalistick individua-lizmus naopak potvrdzuje pln dostatonos samotnho jednotlivca. V liberalizme me lovek chpa samho seba ako jednotlivca bez toho, aby musel vnma svoj vzah k inm uom v rmci primrnej alebo sekundrnej tendencie k spoloenskmu ivotu. Tento auto-

1 Na rozdiel od francztiny slovenina rozliuje adjektva liberalistick a liberlny a substantva

liberalista a liberl. Substantvum liberalista a adjektvum liberalistick sa vzahuj na liberalizmus ako novovek filozofick a ekonomick doktrnu, zatia o substantvum liberl a adjektvum liberlny sa vzahuj najm na sasn politick terie, sasn nzory na riadenie ttu, ktor s do vekej miery inpirovan liberalistickou filozofiou. Kee Alain de Benoist v texte analyzuje predovetkm vchodis- k liberalizmu v jeho pvodnej (novovekej) podobe a rozober nzory klasickch liberalistov (Adam Smith), pri preklade termnov libral adj. a libral n. m. sme uplatnili ekvivalenty liberalistick a liberalista (pozn. prekl.).

Filozofia 63, 9

819

nmny subjekt, vlastnk samho seba, pohan iba svojm osobnm zujmom, sa definuje v protiklade s pojmom osoby ako bytos morlna, nezvisl, autonmna, a teda vo svojej podstate nespoloensk ([5], 17).

V liberalistickej ideolgii tento jednotlivec disponuje prvami, ktor s obsiahnut v jeho prirodzenosti a ktorch existencia nijako nezvis od politickej alebo spoloenskej organiz-cie. Jednotliv vldy s povinn zaruova tieto prva, ale ony samy by ich nedokzali vytvo-ri. Kee prva vznikli skr ne akkovek forma spoloenskho ivota, nie s zrove spre-vdzan povinnosami, pretoe ak by existovali povinnosti, znamenalo by to, e spoloensk ivot u zaal. Ma povinnosti voi druhmu je mon len vtedy, ak tam niekto druh je. Sm jednotlivec je teda zdrojom svojich vlastnch prv, ponc prvom kona slobodne poda svojich osobnch zujmov. Je vlastne vo vojne so vetkmi ostatnmi jednotlivcami, pretoe sa predpoklad, e ostatn jednotlivci bud v spolonosti chpanej ako konkurenn trh kona rovnakm spsobom.

Jednotlivci sa, samozrejme, mu zdruova, ale spolky, do ktorch vstupuj, maj pod-mienen, nhodn a doasn charakter, pretoe s neustle zvisl od vzjomnej zhody a ich jedinm cieom je o najlepie uspokoji individulne zujmy kadho z lenov. Inmi slova-mi, spoloensk ivot nie je nim inm ako zleitosou individulnych rozhodnut a volieb podmienench zujmami. lovek sa nesprva ako spoloensk bytos preto, e to patr k jeho prirodzenosti, ale preto, e toto sprvanie by mu malo prinies vhody. Ak u to vhody ne-prina, me kedykovek (aspo poda terie) zmluvu vypoveda. A prve vypovedanm zmluvy najlepie preuke svoju slobodu. Na rozdiel od postoja starovekch filozofov, poda ktorch sloboda spova najm v monosti zastova sa na verejnom ivote, novovek filo-zofi vidia slobodu predovetkm v prve stiahnu sa z tohto ivota. To je dvod, preo sa liberalisti vdy snaia definova slobodu ako nezvislos.2 Benjamin Constant naprklad osla-vuje pokojn rados z individulnej skromnej nezvislosti a dodva: Aby boli udia ast-n, potrebuj iba to, aby im ponechali dokonal nezvislos vo vetkom, o svis s ich innos-ami, s ich prcou, s ich sframi aktivity a s ich snami [4]. Tto pokojn rados mme ch-pa ako prvo odli sa, prvo by plne osloboden od povinnosti patri niekam a od vet-kch foriem prslunosti, ktor by za uritch okolnost mohli by v protiklade so skromnou nezvislosou.

Liberalisti obzvl zdrazuj mylienku, e individulne zujmy nesm by nikdy obe-tovan spolonmu zujmu, veobecnmu dobru alebo verejnmu blahu, a tieto pojmy povau-j za nejasn. Tento zver je odvoden z mylienky, e iba jednotlivci maj nejak prva, zatia o spoloenstv ako jednoduch sty jednotlivcov nemaj iadne vlastn prvo. V-raz individulne prva je re