4
Číslo 41. V Prešporku, dňa 9. októbra 1914. Ročník 5. Ide Kolera. Píše: Ferdiš J u r i g a. Vojak má za povinnosť bojovať s nepria- teľom. Práve taká povinnosť nalieha na nás bojovať s kolerou. Kolera je špatná nemoc. Človek začne vracať, počne z neho ísť, oči mu zapadnú, smrteľný studený pot naňho vystúpi a za krátku chvíľu leží mrtvý. Kolera je hrozná nemoc. Jestli sa rozší- ri, viac ľudi v nej padne, jak vo vojne. A milí vojaci prídu do spustošenej domoviny. Koleru treba brať vážne a chystať sa treba svedomité proti nej. A preto všetky nariadenia vrchností treba čím svedomitej- šie previesť. Zbroje proti kolere sú: hasené vápno a mydlo. Už je čas, aby v každej dedine pre- stal hnusný a nehanebný zvyk, že ľudia v čas potreby bárs kde pri plote sa učupia a bárs aj vprostřed dvora rozkročia. Čo z človeka vychádza je otrava a patrí na záchod, ktorý sa má v tento čas haseným vápnom poliať. Hnoj patrí na roľu. Už aj z hospodár- skeho stanoviska by zaslúžil každý pokutu, kto hnojovicu nedia odtekať, lebo hnojovi- ca je pre roľu jak hovädzá polievka pre človeka. Tým väčšia je to nesvedomitosť zo zdravotného ohľadu nechať odtekať hnojovku. Hasené vápno sa má obstarať na obecné útraty, aby ho bolo v hojnosti, aby si kaž- dý mohol nabrať. Kolera sa dostane do človeka cez ústa. Preto mydlo, časté umývanie rúk je zbra- ňou najúčinlivejšou proti nej. Dobre je častejšie si vypláchnuť ústa octovou vodou. Najsnadnejšie sa dostane zárod kolery do úst zpoza nechtov, z tej špiny, ktorej mnohí ľudia až toľko majú za nechtami, až sa im černejú, jak starej koze paprče. Nechty treba poodstrihať, čisto držať. Zárod kolery je plesninová živloba, ktorá v žalúdku, vo strevách rýchlo sa rozmno- žiac, tak usmrtí. Zdravý žalúdok, strevá tú plesninovú živlobu zničia. Beda ale tomu, kto má žalúdok a črevá k tomu pripravené, jak roľu na sejbu. A túto oračku ku kolero- vej sejbe najnebezpečnejšie prevádza alko- hol ači lieh, tojest opojná sila vo všetkých druhoch pálená, piva a vína. A preto naj- prednejšou povinnosťou je včas kolery zdržovať sa všetkých opojných nápojov, zvlášť páleného. Alkohol je pluhom kolery. Najčastejšie sa nachádza plesnina kole- rová na ovocí, preto ovocie iba obarené sa jesť. Ani vodu nepime surovú. Najlepšie je piť čaj a či thé bez ničoho, bez rumu, prí- padne aj bez cukru, čo čistí a v poriadku udržuje žalúdok a črevá. Poneváč je cholera veľmi nákazlivá, to- jest rýchlo sa prenáša od nemocného na zdravých, najhlavnejšou povinnosťou je, žeby sme ju nezatajovali, lebo ukryvač ko- lery je horší, jak ukryvač zlodeja, alebo ne- priateľa. V každej obci nech sa hneď zariadi ko- lerový špitál. Napred spravme proti kolere všetko mož- né, čo len z našich síl stačí a až potom si môžeme bez strachu vzdychnúť: Buď vôľa Tvoja jako v nebi tak i na zemi. Hore sa teda do svedomitého a horlivého boja proti kolere! Jak je ona hrozná a ne- bezpečná pri nedbalosti ľudu, tak sa dá ľahko premôcť a v počiatkoch udusiť sve- domitou obranou. Nečakajme, kým do našej dediny príjde. Patričné poriadky treba porobiť skôr, aby sme ju už ozbrojení čakali. Bože, smiluj sa nad nami a daj nám du- cha horlivosti v boji za náš život. Svetová vojna. Zo severného bojišťa. Uprchlíci z Haliče. Dľa zpráv censurovaných viedenských časopisov je vo Viedni 120.000 uprchlíkov z Haliče. Jedna časť uprchlíkov, ktorí prišli do Viedne, odobrali sa ďalej do alpských zemí. Počet týchto uprchlíkov činí 15.000. Z uprch- líkov vo Viedni meškajúcich je 75% židov, ostatní prináležia rôznym kresťanským viero- vyznaniam. Asi 30.000 uprchlíkov nachádza sa úplne bez prostriedkov výživu poskytujú- cich, v prospech týchto utvořily sa dva veľké pomocné výbory. Počet Ukraincov, ktorí u- tiekli z východnej Haliče do Viedne, páči sa na 1500. Do mest v alpských krajoch odobrali sa zväčša železniční zriadenci z Haliče. Jako sa ďalej sděluje, vo Štyrskom Hradci zdržuje sa 3500, v Solnohrade 2200, v Išlu 380 a v Lubnu 600 uprchlíkov. Uprchli železničiari dostávajú svoj plat ďalej .Veľký počet uprch- líkov odobral sa do Sliezka a na Moravu. V Čechách — jako je známe — sú tiež. Celkom utieklo z Haliče do ostatných krajov Rakús- ko-Uhorska 300.000 uprchlíkov. Zprávy z Ľvova. Krakov, 3. októbra. „Nova Reforma" doz- vedá sa od uprchlíkov z Ľvova, že prvý miestostarosta Dr. R u t o w s k i bol vyme- novaný za mestského prezidenta, a druhý miestostarosta S t a h 1 jeho zástupcom. Celý magistrát a obecné zastupiteľstvo je pone- cháte prozatým v úrade. Veliteľom mestským je generál Š r e m e t j e w . Za pokoj v meste ručí 16 rukojmov (túsov) ktorí bývajú v ho- teli „George", smia sa voľne pohybovať, ale mesto opustiť nesmia. Rubel má vnútený kurs 3 koruny 30 halierov. Tento vysoký kurs je kontribúciou Ľvova. Na uliciach slo- bodno hovoriť len poľsky a rusky. Bombar- dovaním neboly v meste poškodené žiadne verejné budovy. V meste panuje mrtvé ticho. Gróf Bobrinský vymenovaný je za miesto- držiteľa v Haliči. Viedeň, 2. októbra. Az „ E s t " sděluje: Tak sa zdá, Rusi si namýšľajú, že Halič je už cel- kom v ich moci. Zariadili tam ruskú poštu a vyhlásili, že cár vymenoval grófa B o b r i n-', s k é h o, (známeho z veľkého marmaroš- ského rusínskeho processu) za svojho miesto- držiteľa v Haliči. Bojovná pohotovosť našej armády. Viedeň, 3. októbra. Vojenský zprávodajca „F r e m d e n b 1 a 11 u" oznamuje, že na hlavnom vojenskom stane všeobecne majú za to, že v krátkom čase možno očakávať pre nás prajné udalosti. Spoluúčinkovanie s nemeckými čatami budí v nás nádej, že spo- jenci už v najbližšom čase budú víťazne po- stupovať. U h. t e l . kancellária oznamuje, že členovia vojenského tlačového stanu vo via- cerých skupinách vydali sa na cestu, aby v blízkosti bojišfa mohli byť svedkami udalostí. Rakúsko-uhorskí zajatci. Viedeň, 2. októbra. V posledných dňoch obdržala kancellária „Červeného kríža" vo Viedni, podávajúca informácie o zranených; značný počet otvorených listov a dopisníc od rakúsko-uhorských vojakov, octnuvších sa v ruskom zajatí. Z týchto dopisov vysvitlo, že sa áo zajatcami v Rusku zachádza d o b r e a ľudsky. Ranení a nemocní príslušníci ra- kúsko-uhorskej armády sú, jako sa zdá, u- miestnení väčšinou vo vojenských nemoc- niciach kyjevských. Uzdravení zajatci sde- lujú, že cestujú do Omska, moderného to väč- šieho mesta. Náš boj s Rusmi pri Hosszúmezo. Marmarošská Sihoť vyprázdnená. Satmár, 4. októbra. Uh. tel. kancellária oznamuje: Pri Hosszúmezóve shromážděná naša vo- jenská sila napadla cez Mármaros napredu- júce ruské čaty. Naša offensíva za prajných okolností zdarné sa započala. Poneváč pre bitku súce miesto je len z tejto strany Már- marosszigetu, preto naše vojsko pustilo Ru- sov do Máramarošskej stolice, ktorým cieľom — jako to i úradne oznámili — dňom predtým vyprázdnili mesto. Mnohí obyva- telia však i napriek úradného vyzvania po- kojne čakali blíženie sa ruských čiat.

Číslo 41. Ide Kolera. - SNK · 2013. 5. 31. · Číslo 41. V Prešporku, dňa 9. októbra 1914. Ročník 5. Ide Kolera. Píše: Ferdiš J u r i g a. Vojak má za povinnosť bojovať

  • Upload
    others

  • View
    1

  • Download
    0

Embed Size (px)

Citation preview

Page 1: Číslo 41. Ide Kolera. - SNK · 2013. 5. 31. · Číslo 41. V Prešporku, dňa 9. októbra 1914. Ročník 5. Ide Kolera. Píše: Ferdiš J u r i g a. Vojak má za povinnosť bojovať

Číslo 41. V Prešporku, dňa 9. októbra 1914. Ročník 5.

Ide Kolera. Píše: Ferdiš J u r i g a.

Vojak má za povinnosť bojovať s nepria­teľom. Práve taká povinnosť nalieha na nás bojovať s kolerou.

Kolera je špatná nemoc. Človek začne vracať, počne z neho ísť, oči mu zapadnú, smrteľný studený pot naňho vystúpi a za krátku chvíľu leží mrtvý.

Kolera je hrozná nemoc. Jestli sa rozší­ri, viac ľudi v nej padne, jak vo vojne. A milí vojaci prídu do spustošenej domoviny.

Koleru treba brať vážne a chystať sa treba svedomité proti nej. A preto všetky nariadenia vrchností treba čím svedomitej­šie previesť.

Zbroje proti kolere sú: hasené vápno a mydlo. Už je čas, aby v každej dedine pre­stal hnusný a nehanebný zvyk, že ľudia v čas potreby bárs kde pri plote sa učupia a bárs aj vprostřed dvora rozkročia. Čo z človeka vychádza je otrava a patrí na záchod, ktorý sa má v tento čas haseným vápnom poliať.

Hnoj patrí na roľu. Už aj z hospodár­skeho stanoviska by zaslúžil každý pokutu, kto hnojovicu nedia odtekať, lebo hnojovi-ca je pre roľu jak hovädzá polievka pre človeka. Tým väčšia je to nesvedomitosť zo zdravotného ohľadu nechať odtekať hnojovku.

Hasené vápno sa má obstarať na obecné útraty, aby ho bolo v hojnosti, aby si kaž­dý mohol nabrať.

Kolera sa dostane do človeka cez ústa. Preto mydlo, časté umývanie rúk je zbra­ňou najúčinlivejšou proti nej. Dobre je častejšie si vypláchnuť ústa octovou vodou.

Najsnadnejšie sa dostane zárod kolery do úst zpoza nechtov, z tej špiny, ktorej mnohí ľudia až toľko majú za nechtami, až sa im černejú, jak starej koze paprče. Nechty treba poodstrihať, čisto držať.

Zárod kolery je plesninová živloba, ktorá v žalúdku, vo strevách rýchlo sa rozmno­žiac, tak usmrtí. Zdravý žalúdok, strevá tú plesninovú živlobu zničia. Beda ale tomu, kto má žalúdok a črevá k tomu pripravené, jak roľu na sejbu. A túto oračku ku kolero-vej sejbe najnebezpečnejšie prevádza alko­hol ači lieh, tojest opojná sila vo všetkých druhoch pálená, piva a vína. A preto naj-prednejšou povinnosťou je včas kolery zdržovať sa všetkých opojných nápojov, zvlášť páleného. Alkohol je pluhom kolery.

Najčastejšie sa nachádza plesnina kole-

rová na ovocí, preto ovocie iba obarené sa má jesť.

Ani vodu nepime surovú. Najlepšie je piť čaj a či thé bez ničoho, bez rumu, prí­padne aj bez cukru, čo čistí a v poriadku udržuje žalúdok a črevá.

Poneváč je cholera veľmi nákazlivá, to­jest rýchlo sa prenáša od nemocného na zdravých, najhlavnejšou povinnosťou je, žeby sme ju nezatajovali, lebo ukryvač ko­lery je horší, jak ukryvač zlodeja, alebo ne­priateľa.

V každej obci nech sa hneď zariadi ko-lerový špitál.

Napred spravme proti kolere všetko mož­né, čo len z našich síl stačí a až potom si môžeme bez strachu vzdychnúť: Buď vôľa Tvoja jako v nebi tak i na zemi.

Hore sa teda do svedomitého a horlivého boja proti kolere! Jak je ona hrozná a ne­bezpečná pri nedbalosti ľudu, tak sa dá ľahko premôcť a v počiatkoch udusiť sve­domitou obranou.

Nečakajme, kým do našej dediny príjde. Patričné poriadky treba porobiť skôr, aby sme ju už ozbrojení čakali.

Bože, smiluj sa nad nami a daj nám du­cha horlivosti v boji za náš život.

Svetová vojna. Zo severného bojišťa.

Uprchlíci z Haliče. Dľa zpráv censurovaných viedenských

časopisov je vo Viedni 120.000 uprchlíkov z Haliče. Jedna časť uprchlíkov, ktorí prišli do Viedne, odobrali sa ďalej do alpských zemí. Počet týchto uprchlíkov činí 15.000. Z uprch­líkov vo Viedni meškajúcich je 75% židov, ostatní prináležia rôznym kresťanským viero­vyznaniam. Asi 30.000 uprchlíkov nachádza sa úplne bez prostriedkov výživu poskytujú­cich, v prospech týchto utvořily sa dva veľké pomocné výbory. Počet Ukraincov, ktorí u-tiekli z východnej Haliče do Viedne, páči sa na 1500. Do mest v alpských krajoch odobrali sa zväčša železniční zriadenci z Haliče. Jako sa ďalej sděluje, vo Štyrskom Hradci zdržuje sa 3500, v Solnohrade 2200, v Išlu 380 a v Lubnu 600 uprchlíkov. Uprchli železničiari dostávajú svoj plat ďalej .Veľký počet uprch­líkov odobral sa do Sliezka a na Moravu. V Čechách — jako je známe — sú tiež. Celkom utieklo z Haliče do ostatných krajov Rakús-ko-Uhorska 300.000 uprchlíkov.

Zprávy z Ľvova. Krakov, 3. októbra. „Nova Reforma" doz­

vedá sa od uprchlíkov z Ľvova, že prvý miestostarosta Dr. R u t o w s k i bol vyme­

novaný za mestského prezidenta, a druhý miestostarosta S t a h 1 jeho zástupcom. Celý magistrát a obecné zastupiteľstvo je pone­cháte prozatým v úrade. Veliteľom mestským je generál Š r e m e t j e w . Za pokoj v meste ručí 16 rukojmov (túsov) ktorí bývajú v ho­teli „George", smia sa voľne pohybovať, ale mesto opustiť nesmia. Rubel má vnútený kurs 3 koruny 30 halierov. Tento vysoký kurs je kontribúciou Ľvova. Na uliciach slo-bodno hovoriť len poľsky a rusky. Bombar­dovaním neboly v meste poškodené žiadne verejné budovy. V meste panuje mrtvé ticho. Gróf Bobrinský vymenovaný je za miesto­

držiteľa v Haliči. Viedeň, 2. októbra. Az „ E s t " sděluje: Tak

sa zdá, Rusi si namýšľajú, že Halič je už cel­kom v ich moci. Zariadili tam ruskú poštu a vyhlásili, že cár vymenoval grófa B o b r i n-', s k é h o, (známeho z veľkého marmaroš-ského rusínskeho processu) za svojho miesto­držiteľa v Haliči.

Bojovná pohotovosť našej armády. Viedeň, 3. októbra. Vojenský zprávodajca

„F r e m d e n b 1 a 11 u" oznamuje, že na hlavnom vojenskom stane všeobecne majú za to, že v krátkom čase možno očakávať pre nás prajné udalosti. Spoluúčinkovanie s nemeckými čatami budí v nás nádej, že spo­jenci už v najbližšom čase budú víťazne po­stupovať.

U h. t e l . k a n c e l l á r i a oznamuje, že členovia vojenského tlačového stanu vo via­cerých skupinách vydali sa na cestu, aby v blízkosti bojišfa mohli byť svedkami udalostí.

Rakúsko-uhorskí zajatci. Viedeň, 2. októbra. V posledných dňoch

obdržala kancellária „Červeného kríža" vo Viedni, podávajúca informácie o zranených; značný počet otvorených listov a dopisníc od rakúsko-uhorských vojakov, octnuvších sa v ruskom zajatí. Z týchto dopisov vysvitlo, že sa áo zajatcami v Rusku zachádza d o b r e a ľ u d s k y . Ranení a nemocní príslušníci ra-kúsko-uhorskej armády sú, jako sa zdá, u-miestnení väčšinou vo vojenských nemoc­niciach kyjevských. Uzdravení zajatci sde-lujú, že cestujú do Omska, moderného to väč­šieho mesta.

Náš boj s Rusmi pri Hosszúmezo. Marmarošská Sihoť vyprázdnená.

Satmár, 4. októbra. Uh. tel. kancellária oznamuje:

Pri Hosszúmezóve shromážděná naša vo­jenská sila napadla cez Mármaros napredu­júce ruské čaty. Naša offensíva za prajných okolností zdarné sa započala. Poneváč pre bitku súce miesto je len z tejto strany Már-marosszigetu, preto naše vojsko pustilo Ru­sov do Máramarošskej stolice, ktorým cieľom — jako to i úradne oznámili — dňom predtým vyprázdnili mesto. Mnohí obyva­telia však i napriek úradného vyzvania po­kojne čakali blíženie sa ruských čiat.

Page 2: Číslo 41. Ide Kolera. - SNK · 2013. 5. 31. · Číslo 41. V Prešporku, dňa 9. októbra 1914. Ročník 5. Ide Kolera. Píše: Ferdiš J u r i g a. Vojak má za povinnosť bojovať

S L O V E N S K É ZUPOVÉ N O V I N Y Číslo 41.

Mešťanosta Anton S z ôl 16 s y na srdci nosiac záujem tnesta, osvedčil sa, ža ostane v meste a bude vyjednávat s vodcom ne­priateľského vojska. Tak sa aj stalo. V pia­tok večer o 7 hodine zjavila sa prvá ruská čata v meste. Bola to sotnja kozákov v čele s jedným dôstojníkom. Mešťanosta s rabí­nom a asi so 40 mešťanmi vyšiel vojsku v ústrety. Mešťanosta — dľa zprávy v noci uprchlých mešťanov — prosil ruského dôstoj­níka, aby ušetril mesto a jeho obyvateľstvo, lebo mešťania do jednoho sú pokojného smýšľania a niet príčiny, aby sa k ním Rusi nepriateľsky zachovali. Kozácky dôstojník len toľko odvetil, že vo večerných hodinách nevyjednáva a že ruské vojská len v sobotu ráno prejdú mestom, avšak už vopred sľu­buje, že nikomu nestane sa nič. Potom vyz­val mešťanostu a jeho sprievod, aby sa vrá­tili domov a aby každý zostal vo svojom dome. Tak sa i staio. Potom Kozáci jazdili mestom pri čom viacerí z nich strieľali do povetria, čo jako sa zdá, je u nich výrazom radosti. Toto stnelanie kozákov zapríčinilo medzi obyvateľstvom nemalý strach a mno­hí ešte v tú noc opustili mesto. Z týchto uprchlíkov viacerí došli do Budapešti.

Naša severná armáda započala offensívu prajné.

Viedeň, 4. októbra. „Neues Wiener Tag-blatt" od istej vojenskej osobnosti vysokého iangu, ktorý sa teraz vrátil z bojišta, dostal tú zprávu, že stav našich bojujúcich čiat je výtečný, všetko znamenite účinkuje. Počet chorých nášho v prvom rade stojaceho voj­ska je minimálny. Pomerný počet mrtvých je nepatrný. Urobíme všetko možné, aby sme úlohu našich bojujúcich bratov obfah-čili.

Zatlačenie Rusov z Marmarošskej a z Bcregske] stolice.

Uh. Tel. Kancellária oznamuje z Nyiregy-íiázy: Hlavný župan stolice Marmarošskej oznamuje, že naše čaty na okolí Okórmezôva vo víťaznej bitke z b i l i R u s o v , k t o r í v t r h l i do M a r m a r o š s k e j . Nepriateľ v neporiadku rtMerival cez hranicu. V Okôr-mezóve a na okoli poriadok a obchod je zpät-uvedený. Na okolí Kôróšmezóva shromáž­děné naše čaty tiež sa pustily do boja proti ruským čatám, ktoré v krátkom čase tiež vyženú.

Uh. Tel. Kancellária oznamuje z Nyiregy-házy: Hlavný župan Beregskej stolice Franc Buttykay poslal sem telegramm, v ktorom úradne oznamuje, že v stolici už niet ani jed­noho Rusa. Všetky úrady riadne účinkujú. Tí obyvatelia, ktorí na chýr o vtrhnutí Rusov opustili svoje bydliská, začínajú sa zpät vra­cať.

,

Z južného bojišť*. Naše úspechy na južnom bojišti.

Úradná zpráva. Naše vojsko v Srbsku od dvoch dní stojí v boji a napáda nepriateľa. Naša oífensíva dosiaľ všade proti nepriateľo­vi nachodiacom sa v silne ošiancovaných a drôtovým pletivom chránených posíciach po­maly, ale výsledné napreduje.

Očistenie jednotlivých miest Bosny zne­pokojovaných srbským a černohorským voj­skom ako aj nei jgulárnymi čatami sme ener­gicky započali. Medzi týmto sme jeden úplný srbský battailon obkolesili, odzbrojili a do zajatia odoslali. Tie rozširované srbské chý­ry o zničení našej 40 honvédskej brigády sú našim dôkazom živej fantasie Srbov. Táto brigáda, ako sa o tom i pominulé dni Srbi mali príležitosť presvedčiť, je v najlepšom stave v bojovnej línii a práve tak jako pri Višehrade, aj vposledných dvoch bojoch sa slávne zúčastnila.

Naše vojsko porazilo dve černohorské bri­gády.

Úradná zpráva. Došla 4. októbra večer o 6. hodine.

Do východnej Bosny postupujúce srbské a černohorské čaty urobily potrebným, aby

sme na toto od miesta hlavného rozhodnutia na bok ležiace územie pohyblivé sily odde­lili. Už aj prvá tam zavedená akcia skončila sa so zdarom. Dve černohorské brigády a síce brigádu Spuzka pod velením generála Vučeviča a brigádu Zetska pod velením ge­nerála Rajeviča po prudkom dva dni trvajú­com boji úplne sme zbili a ku Foču zahnali. Celú svoju železničnú čatu, medzi iným aj v Bosne ukoristené nie nepatrné zásoby tu ne­chali.

Aj z tejto príležitosti viacerých padlých, ku našim vopred poslaným patrolám patria­cich vojakov, medzi nimi aj jednoho kadeta, našli sme . zverským spôsobom dokaliče-ných.

Behom akcie zavedenej na severnej čiast­ke tohto bojišťa polovica jednej našej dlví-sie zajala jednu celú srbskú divíslu.

Potiorek, poľný zbrojmajster.

Nemci a Rusi. Novšie víťazstvo Hindenburgovej armády

v Rusku. Berlín, 4. októbra. Z veľkého vojenského

stanu oznamujú s dátumom 3. októbra: Na východe čiastky 3. sibírskeho vojen­

ského sboru a 22. vojenského sboru, ktoré boly na ľavom krídle cez Njernen napredujú­cej ruskej vojenskej sily, po dva dni trvajú­com rozhorčenom boji pri Augustové utrpěly porážku. Vyše dvetisíc neranených Rusov sme zajali, mnoho kanónov a strojových pu­šiek sme ukoristili.

Veľké bitky na francúzskom bojišti. Berlin, 4. októbra. (Úradná zpráva vydaná

večer o 10. hod.) Veľký vojenský stán ozna­muje:

Ná západnom bojišti boj na pravom krídle a na okolí Argonnov zdarné napreduje.

Operácie pred Antwerpenarni previedly sa dľa plánu a bez boja. Pred rozhodnutím na francúzskom bojišti.

Berlín, 4. októbra. Vojenský zprávodajca „Lokalanzeiger"-u oznamuje zo západného hlavného vojenského stanu:

Dňa 30. septembra započal sa v argon-neských horách a okolo Verduna kanónový boj, ktorý najsilnejší bol východne od Verdu­na a v doline pod argonneskou horou. Fran­cúzi voslep bombardujú svoje vlastné mestá a dediny, lebo si myslia, že je v nich nemec­ké vojsko. Nemci ustavične postupujú. Je celkom isté, že naši zvíťazia. Hodina rozhod­nutia už prišla.

Anglické ultimatum Turecku. Z Berlína, 5. októbra. „Vossischo Zeitung"

dozvedá sa z Ríma, že anglický vyslanec v Carihrade podal v mene trojdohody tureckej porte ultimatum, v ktorom sa žiada okamžité otvorenie Dardanel. Z informovaných kru­hov sa sděluje, že Turecko na ultimátum toto prajné neodpovie a Dardanely otvoriť odopre. Tým bola by vojna medzi Tureckom a Anglickom hotovou vecou.

Zdravie. Každý človek cíti, jak veľký poklad je

zdravie. Keď sa dvaja sídu, prvá otázka je: jako sa máte, ste zdravý? Dieťa, keď rodi­čom list píše, takto začína: ja som chvála Bohu zdravý, čo aj vám, milí rodičia, zo srdca vinšujem. Keď sa dakomu kýchne, vo­láme: na zdravie! Keď je zle, tešíme sa: nech sme len zdraví od Pána Boha. Ľudia aj pri jedení, pri piti myslia na zdravie, pijú na zdravie jeden druhému.

Pán Ježiš tiež pokladal zdravie za veľký dar, a preto nesčiselným ľuďom daroval zdra­vie. Uzdravoval malomocných, uzdravoval slepých, uzdravoval kuľhavých, uzdravoval chorých každého druhu. A piate prikázanie Božie nám káže, aby sme ani sebe, ani iným na živote a na zdraví škody nerobili.

Hrešili by sme teda proti piatemu priká­zaniu Božiemu, keby sme sa teraz, včas ko-lerového nebezpečenstva, nebránili a ne­

chránili proti nákaze. Predtým, keď ešte ne­bolo železníc, ani telegrafu, ani telefonu, ani elektrického svetla, ani lietadla, ľudia ani proti cholere nevedeli sa bránit a preto húfne padali, jako muchy na podzim.

Dnes už vieme, že koleru zapríčiňujú ma­linké živočichy, ktoré sa nazývajú bacilami. Okom ho nevidíš, ale dostane-li sa ti na ru­ku a Síruky na chlieb a s chlebom do žalúd­ka: amen, už s! odbavený. Preto buď čistot­ný. Pred jedením, je-li už kolera blízko, vždy si jak sa patrí ruky umyj. Káž to aj žene a] deťom. Od špinavých ľudí ničoho nekupuj, nejedz, neprijímaj. Kolerové bacile krídel ne­majú, povetrím sa nešíria. Nebojte sa. Bacile tieto len vtedy škodia, prilepia-li sa na ruku alebo na jedlo a tak sa dostanú do tela. Svet­ská vrchnosť v každej obci dá na známosť, čo robiť, čoho sa držať, čoho sa chrániť. Ta­kýmto rozkazom ochotne sa treba podrobit a poslúchať. Len hlúpy, zaostalý človek mys­lí, že proti kolere nemožno sa brániť. Ej, čo­by bolo nemožno! Len chceť treba. Dnes ko-iera len hlúpych ľudí bere. Priateľ.

Chýry. Primície v Klčovanoch. Dňa 4. októbra v

nedeľu mal u nás primície vdp. Jozef H o-1 e k s i. Ľudu prítomného bolo z celého oko­lia. Asi o 9 hodine s prôvodom kňažstva a mnoho bielych družičiek bol p. primiciant z rodičovského domu dovedený do chrámu Pána. Tu po vžívaní Ducha sv. započal no-vokňaz slúžiť prvú nekrvavú obetu omše svätej. Manuduktorom mu bol dp. farár bog-danovsko-klčovánsky. Kazateľom dp. farár hornoorešiansky, rodák klčovánsky. Poslu­hovali štyria bohoslovci, spolukollégovia p. primicianta. Mimo tu spomenutých kňazov ešte boli prítomní dp. farár zo susedného Bo­lerázu a ešte jedon neznámy pán farár. Po skončení sv. omše uděloval dp. primiciant sv. požehnanie. Mladý kňaz je peknej, silnej postavy, a jako dp. kazateľ spomenul, aby sme sa modlili za p. primicianta, aby bol kňazom dľa Srdca Ježišovho, lebo že Cirkev svätá potrebuje takých kňazov. Ľj veru po­trebuje, a to veľmi, potrebuje kňazov nehan­biacich sa za ľud slovenský a úfame, že dp. primiciant bude takým kňazom. Nebude snáď kráčať za tými duchovnými, ktorí sa hanbia za ľud a počúvajú na klebetné jaziky. Daj Bože. žeby sme sa v novokňazovi nes­klamali! J. P. H.

Žart z vojny. Vojak sanitéc vláči padlých kamarátov do spoločného, veľkého, Hlbokého hrobu. Jedného padlého tiež chytí za ruky a vleče ho k jame. Tento ale naraz začne vo­lať: „Mňa neber ja nie som mrtvý, ja žijem ľ* — „Ach čo", hovorí sanitéc — „to by každý mohol povedať . . ."

Následky frajmaurerstva. Vo Francúzsku frajmaureri vytisli zo škôl katekismus. Deti sa o Pánu Bohu ničoho uedozvedia: To je príčinou, že mnohí francúzski oficieri včuľ sa učia odriekavať Otčenáš a Zdrávas a mnohí francúzski vojaci teraz vybavujú prvé sv. prijímanie vo špitáloch, kde ranení ležia.

Život a smrť. Nejeden človek boji sa smrti lebo si myslí, že ešte málo dobrého vykonal a za hriechy svoje zadosť neučinil. Preto by rád ešte žiť, dlho žiť. Lenže žitie jeho často nezávisí od neho. Prijdú okolíčnosti, že musf život položiť. Pán Boh volá ho prv, než by si to on bol myslel. Keď človek v takomto páde poslušne sa chová, bez nevole, bez reptania ide zomret. táto poslušnost je Pánu Bohu ve­lice milá, milšia, než dlhý život s mnohými obetami. Vo Svätom Písme čítame: „Lepšia je poslušnosť, než obete". (1. Kráľ. 15, 22.)

Zvláštny ranený. Doniesli do P. jedného raneného. Chýbala ma jedna noha, jedna ru­ka, jedno ucho a jedno oko. Vojna nič na ňom nenechala celé, len s r d c e .

V Sabaci. V uličnom boji v meste Šabaci jeden náš vojak bol od hlavy až do päty krvou prestriekaný. Pračka šla na bajonety, srbská krev na všetky strany striekala. Keď si sňal pás, celý bol krvavý, leh štráf, čo bol pod pásom, zostal bez krve popeľavým.

Page 3: Číslo 41. Ide Kolera. - SNK · 2013. 5. 31. · Číslo 41. V Prešporku, dňa 9. októbra 1914. Ročník 5. Ide Kolera. Píše: Ferdiš J u r i g a. Vojak má za povinnosť bojovať

• SLOVENSKÉ LUDOVÉ NOVINY

Vojna a noviny. Jestli niekedy, tak včuí sa dokázalo, že aj počas vojny je pero rov­noprávne meču a písmena guľke. Všetci tú­žobne očakávame noviny. Aj sláva meču a guľky by bola temná, jestli by ju neosvietilo pero a písmena. A zvlášť ranených vojakov najväčšou potěchou a zábavou sú noviny. Na stá je už aj našich slovenských bratov ranených po rôznych nemocniciach. A čo je ich prvou prácou v nemocnici? Húfne nám

Epíšu, aby sme im noviny poslali. Viac sto ekzemplárov našich novín posielame zdar­ma na rôzne nemocnice, zvlášť do Rakúska. Áno, aj vo vojne treba brániť, oslavovať naše právo, našu česť a jestli niekedy, vČuľ koná­me ťažkú prácu zprávodajstva, poučenia, po­těchy. Konáme to veľkými obetiami v stálom nebezpečenstve. Jestli niekedy, nuž včuľ zaslúžia naše noviny uznania. A veru kus nesvedomitosti k tomu treba, v týchto ča­soch naše noviny odobieraf a predplatné ne­zaplatiť. Je to nečo horšieho, než obyčajná krádež. Kto máš svedomie zaplať, kto ho nemáš aspoň neodobieraj, neokrádaj. Pro­síme, pošlite nám za noviny predplatné a do-platné!

Otvorenie prešporskej university. V Preš-porku tichou slávnosťou previedlo sa v so­botu otvorenie prešporskej uh. kráľ. vedec­kej university Alžbety. V korunovačnom chráme opát-kanonik Árpád K a z a č a y, mestský farár slúžil omšu, na ktorej pod ve­dením povinnosťami rektora povereného de­kana dra Desidera F a 1 č i k a bol prítomný professorský sbor, úradníci university, preš-porský prepošt dr. Franc K o m 1 ó s s y, mešťanosta Teodor B r o l l y atď. Po omši obecenstvo išlo do susednej budovy dosa-vádnej právnickej akademie. Tu professor­ský sbor v prítomnosti mládeže vydržiaval slávnostné valné shromaždenie, na ktorom rektor dekan Desider F a 1 č i k povedal ot­várajúcu reč. Na jeho návrh valné shromaž­denie jeho veličenstvu kráľovi, ministerské­mu predsedovi grófovi Štefanovi T i s z o v i a ministrovi osvety J a n k o v i c h o v i po­slalo pozdravný telegramm.

Pustošiace zemetrasenie. Z Carihradu oz­namujú, že dľa úradných telegrafických zpráv ministerstva vnútorných záležitostí v pondelok o polnoci pri Bundure a Sparte v Malej Asii vo vilajete Konia bolo veľmi silné zemetrasenie. Zemetrasenie zvláště v Bun­dure a na okolí bolo veľmi silné. Počet obetí ešte neni známy, ale je pravdepodobné, že asi 2500 ľudí prišlo o život. Vláda a Spolok Červeného polmesiaca zaviedol akciu v pr :pech uľavenia biedy tých, ktorí zeme­trasením navštívený kraj opustili.

Cholera. Dľa zprávy zdravotníckeho od­delenia ministerstva vnútra 4. októbra v Ne­meckej Lupči (st. liptovská), vo Fuleku a Balassagyarmate (st. novohradská), v Szo-bránczi (st. Ung), v Onge (st. abaujská), v Kisvárde (st. Szabolcs), v Košiciach a v Miškovci 1—1, v Koložvári 2, v Perecsényi (st. Ung) 3 a v Budapešti 9 osôb onemocnělo na choleru.

Sporme, sanujme!

í

„Soberte pozostalé omrvinky, aby nezahynuly." (Ján 6. 12.)

„Rozkážte ľudom, aby sa posadily" hovo­ril apoštolom svojim. (Ján 6. 10.) A posadily sa zástupy. Potom vzal Kristus Pán jemu predložené chleby a ryby, ďakoval Pánu Bohu, modlil sa a požehnal ich, dal apošto­lom a apoštoli rozdali ich medzi ľud. Ľudia jedli a z päť chlebov a dvoch rýb najedli sa do sytosti, viac ako päť tisíc ludí.

I bola radosť veliká. Po trávniku túlily sa porozrucované omr­

vinky chleba a rýb. Ľudia ich už nevideli, ani si ich nevšímali. Ľahko prišli k nasýteniu. Nerobili na to, ani neplatili peniazmi. I mali sa ešte o omrvinky trápiť? Veliký prorok povstal medzi nimi. Keď učinil to raz, učiní to i viacej razy, keď toľkoto vykonal, vyko­ná ešte i viacej. I boli by asnáď neblahé omr­vinky tam nechali zahynúť, zopsúť sa, zhniť, ale ten, ktorý málo chleba premenil na veľa, ktorý veľké množstvo ľudí nasýtil, ináč sú­

dil, ten prikázal posberať odrutné omrvinky, aby nezahynuly. Ten, ktorý za okamženie mohol i jeden chlieb tak rozmnožiť, že by bol dostačil k nasýteniu milion ľudí, keď ľu­dia boli nasýtení vyriekol: „Soberte omrvin­ky, aby nezahynuly".

Soberte omrvinky, aby nezahynuly! Co je to za príkaz, čo je to za zákon? To je zá­kon šanoblivosti a spořivosti: Sanujte, sporte!

Zákon šanoblivosti a spořivosti uplatnil už egyptský Jozef. Požiadaný, aby vykladal sny Faraónovi, pravil: Sedem tučných kráv a sedem plných klasov znamená sedem ú-rodných, požehnaných rokov, kde bude hoj­nosť všetkého; sedem neúrodných rokov, kde bude núdza a nedostatok na všetko a ra­dil Faraónovi, aby zvyšok počas úrodných rokov nerozmrhal, nezahubil, ale shromaž­ďoval ho a odkladal na čas neúrodných ro­kov. A Farao učinil.tak. Šanoblivosť a spoři­vost jeho sa mu znamenite odvďačila.

Kristus Pán hovoril. Človek gazda zasial dobré semä do role svojej. Neskôr nepriateľ nasial mu kúkola pomedzi. Služobníci zadi­vení hovorili: „Však si zasial dobré semä na roli, zkadial máš kukol tam?" — „Nepria­teľ to učinil" odpovedal gazda. „Nepriateľ? homkli služobníci — rozkáž, pojdeme a vytr­háme kukol". "Nie, — odpovedal gazda — aby ste trhajúc kukol nevytrhali i dobré o-bilie. Nechajte oboje rásť po žatvu, potom vydelí sa kukol od pšenice, kukol sa spáli a pšenica shromáždi do stodôl mojich.

„Nie, aby ste trhajúc kukol, nevytrhali s nimi pšenicu, počkajte do žatvy, potom sa vydelí kukol od pšenice, kukol bude spále­ný, pšenica ale sa shromáždi do stodoly mo­jej!" čo je to? To je zákon šanoblivosti a spořivosti. Zlo ničiť treba, ale ničením zla, neslobodno ničiť aj dobro; treba hladať spô­sob a dočkať času, kde zlo bez poškodenia dobrého môže byt odstránené a znemožnené.

(Pokračovanie.)

Padli a ranení. Všetci, pri ktorých nie le poznámka „mrtvý", sú . • ranení.

(Pokračovanie.) Bartek Karol, ppl. 71., 9 kômp. (z Nemšovej). —

Címašik Jozef, ppl. 71., 14. kômp. — Qalko Mikuláš, ppl. 71., 2. kômp. (z Papradna). — Kaňa Ján, ppl. 72., 11 kômp. — Kalivoda Jozef, ppl. 72., 9. kômp. — Ká­vičky Ján, ppl. 72., 7. kômp. — Kováč Jozef, ppl. 71., 9. kômp. (Orava). — Krajčo Stefan, ppl. 71., 14. kômp. — Malý Ignác, ppl. 72., 7. kômp. — Medroj Štefan, ppl. 71., 7. kômp. (Vágszabolcs). — Michalica Jozef, ppl. 72., 7. kômp. — Mička Jozef, ppl. 72., 8. kômp. — Možieš Ludevít ppl. 71., 14. kômp. (z Bytče). — Mráz Valentín, ppl. 72., 8. kômp. — Nemec Štefan, ppl. 72., 8. kômp. — Páleník Martin, ppl. 72., 8. kômp. — Prikryl Rudolf, ppl. 72., 7. kômp. — Šimkovič Ján, ppl. 72., 5. kômp. — Špaček Ján, ppl. 72., 5. kômp. — Sudora Šimon, ppl. 72., 7. kbmp. — Zahradník Michal, ppl. 72., 7. kômp. — Zák Ján, ppl. 72., 7. kômp. — Z pešieho pluku č. 12. (komárňanského): Babulík Ján, 7. kômp. — Bahelka Michal, 11. kômp. — Bartala Ján, 1. kômp. — Bartoš Jozef, 8. kômp. — Bečka Michal, 8. kômp. — Belan Jozef, 9. kômp. — Belovlč Ludevít, 11. kômp. — Benčík František, 7. kômp. — Benda Jo---f, 9. kômp. — Bezák Štefan, 5. kômp. — Blača Vincenc, 9. kômp. — Blaho Ján, 8. kômp. — Blaško Jozef, 1. kômp. — Bočanský Ján, 11. kômp. — Bočko Frant., 4. kômp. — Borovica Franc, 7. kômp. — Bosternák Ján, 9. kômp. — Bratkovič Ludevít, 12. kômp. — Bublinec J., 4. kômp. — Buček Michal, 4. kômp. — Buček Frant., 1. kômp. m r t v ý . — Bujná Viktor, 12. kômp. — Bula Vendel, 4. kômp. — Buran-ský Michal, 1. kômp. — Buzík Michal, 1. kômp. — Chlpatý František, 9. kômp. — Choóhlík Michal, 1. kômp. — Chován Peter, 5. kômp. — Chovanec Michal, 9. kômp. — Chromý Štefan, 10. kômp. — Chudý Pa­vel, 5. kômp. — Cernák Ján, 10. kômp. — C í r i k Jozef, 12. kômp., m r t v ý . — Capko Michal, 1. kômp. — Ci­bulka Michal, 5. kômp. — Cicák Michal, 9. kômp. — Cifra Michal, 9. kômp. — Cifra Frant., 9. kômp. — Danie Jozef, 4. kômp. — Daniška Ján, 1. kômp. — Ďa­telinka, Ján, 9. kômp. — Doležal Michal, 9. kômp. — Drápal Ludvik, 9. kômp. — Duchoň Ján, 3. kômp. — Greguš Ján, 10. kômp. — Hanuška Jozef, 5. kômp. — Hanzellk Jozef, 7. kômp. — Husák Pavel, ppl. 12., 8. kômp. — Z prešporského 72 pešieho nasledovní: An­tal Kazimír, 15. kômp. — Balažovič Alex., 13. kômp. — Brezina Jozef, 1. kômp., m r t v ý . — Brezina Jozef, 2. kômp., m r t v ý . — Buban Pavel, 3. kômp. — Čap­ka Jozef, 2. kômp. — Cepka Pavel, 2. kômp. — Cer­nák Michal, 11. kômp. — Cintula Matej, 3. kômp. — Drahoš Michal, 1. kômp. — Ferenčák Frant., 1. kômp. — Qavacl Michal, 9. kômp. — Qerula Štefan, 11. kômp., m ŕ t v y . — Qrujbar Florián, 14. kômp. — Havlík Frant., 3. kômp. — Hlavina Jozef, 14. kômp., m r t v ý . — Humes Jozef, 11. kômp. — Jonáš Juraj, 15. kômp., m r t v ý . — Kadnar Matej, 13. kômp. — Kovačovský Jozef, 9. kômp. — Kovařík Ján, 15. kômp.

— Krutý Frant., 1. kômp. — Lipka Ján, 1. kômp. — Lipka Štefan, 13. kômp. — Markuš Štefan, 13. kômp. Martinčič Ján, 13. kômp. — Mateovič Martin, 13. kômp. — Mešfánek Qallus, 1. kômp. — Mrkva Jozef, 11. kômp. — Nadaský Emerich, 11. kômp. — Novák Štefan, 1. kômp. — Ohola Štefan, 13. kômp. — Ozábal Ján, 1. kômp. — Palsovič Teofil, 11. kômp. — Paulus Ján, 11. kômp. — Permanec Štefan, 9. kômp. — Per­níčky D., 11. kômp., m r t v ý . — Poliak Martin, 13. kômp. — Rivola Frant., 1. kômp. — Salčák Juraj, 1. kômp. — Sator Julius, 1. kômp. — Šebík Qejza, 11. kômp., m r t v ý . — Spevár Ludevít, 11. kômp. — Seiecký Ján, 1. kômp. — Slavík Anton, 11. kômp. — Slobodník Ján, 3. kômp. — Smolinský Ignác, 13. kômp. m r t v ý . — Tesarovič Štefan, 2. kômp. — Vanga St. 11. kômp., m r t v ý . — Vaněk Ambrož, 15. kômp. — Vavra Emerich, 3. kômp. — Veselský Ján, 2. kômp. — Viskup Štefan, 9. kômp. — Volar Ján, 11. kômp. — Wallner Frant., 13. kômp. — Zák Štefan, 11. kômp. — Peši pluk 12.: Hlaváč Jozef, 7. kômp. — Hlaváč An­ton, 5. kômp. — Hlavatý Ján Ludevít, 5. kômp. — Hlarik Emil, 3. kômp. — Hodal Štefan, 9. kômp. — Holec Michal, 10. kômp. — Holenka Ludevít ,7. kômp. — Hollý Jozef, 7. kômp. — Harchaj Matej, 9. kômp. — Horňak Ján, 8. kômp. — Horník Rudolf, 11. kômp. — Hostačný Peter, 9. kômp. — Hotola Jozef, 10. kômp. — Hrapko Anton, 6. kômp., m r t v ý . — Hraška Jozef, 10. kômp. — Hřebík Frant., 9. kômp. — Hruban Štefan, 10. kômp. — Hruboš Michal, 6. kômp. — Hubinak Ludevít, 7. kômp. — Ifa Gustav, 1. kômp. — Istvánek Pavel. — Ivanič Frant., 9. kômp. — Izofka Ján, 6. kômp. — Jambor Jozef, 7. kômp. — Jamrich Štefan, 6. kômp. — Jančík Jozef, 1. kômp. — Jančo-vič Štefan, 11. kômp., m r t v ý . — Jančovlč Michal III., 4. kômp. — Jedinák Koloman, 4. kômp. — Jočík Ján, 7. kômp. — Jordán Ferdinand, 1. kômp. — Juřica Jozef, 4. kômp. — Jurík Gašpar, 4. kômp. — Juřík Štefan, 9. kômp. — Kabát Peter, 7. kômp., m r t v ý . — Kamenický Peter, 11. kômp. — Kantor Štefan, 7. kômp. — Kapitán Géza, 4. kômp. — Katovič Ludevít, 10. kômp. — Klusá Ján, 7. kômp. — Kmet Jozef, 10. kômp. — Kmet Michal, 10. kômp. — Kmet Michal, 10. kômp. — Kobliha Eduard, 2. kômp. — Kochan Štefan, 12. kômp. — Kočvan Ján, 10. kômp. — Kollár Frant., 12. kômp. — Kolár Peter, 3. kômp. — Kolár Ambróz, 7. kômp. — Kollár Martin, 7. kômp. — Kollár Štefan, 1. kômp., m r t v ý . — Kollár Štefan, 1. kômp. — Kopa­ček Jozef, 9. kômp. — Kopači Ondrej, 11. kômp. — Kopecký Jozef, 2. kômp. — Kopecký Jozef, 11. kômp. — Košík Štefan, 7. kômp. — Kosár Pavel, 5. kômp. — Kováč D., 9. kômp. — Kováč D., 10. kômp. — Ko­váč Ján, 1. kômp. — Kováč Ludevít, 10. kômp. — Kováčik Franty 5. kômp., m r t v ý . — Kováčik Jozef, 10. kômp. — Kovar Michal, 10. kômp. — Koza Ján, 9. kômp. — Kozák Juraj 10. kômp. — Kozeň Štefan, 10. kômp. — Krajčovič Michal, 11. kômp. — Krajčovič Adam, 9. kômp. — Král Ján, 9. kômp. — Králik Juraj, 10. kômp. — Královic Michal, 1. kômp. — Krátky Anton, 11. kômp. — Krčák Viktor, 4. kômp. — Krčko-cy Štefan, 11. kômp. (Budúcne ďalej.)

Pre Boha a nesmrteľné duše! Srdečná prosba menom úbohých pohanov k vdp.

duchovným otcom a horlivým bratom a sestrám v Kristu.

S touto srdečnou prosbou predstupujeme pred Vás a oznamujeme, že sme na rok 1915 opät vydali veľký slovenský obrázkový m i s s i o n á r s k y k a l e n ­d á r : „Posol svätého Gabriela" pre katolíckych Slo­vákov. Druhý ročník tohto kalendára ešte je bohat­šieho obsahu, než prvý. Prináša zprávy a obrázky z mlssií zámorských, mnohé iné krásne obrazy, k tomu aj skvostné rozprávky a má toľko zaujímavého a poučného, že poskytuje najlepšiu zábavu pre katolícke rodiny, pre mladých a pre starých. Vydali sme ho vlastným nákladom len v prospech tých svätých, missií.

Kto skromných 80 h a l i e r o v obetuje, dostane tento slovenský katolícky kalendár a takto nám bude v našom missljnom diele nápomocný.

Zároveň oznamuje vdp. duchovným otcom a horli­vým bratom a sestrám v Kristu, že sme podnikli a] vydávat n o v ý m i s s i o n á r s k y č a s o p i s , ktorý sa bude menovať: „Posol z Katolických Mlssií". — Adressa: M i s s i o n á r s k y d o m s v. G a b r i e l a v M o e d l i n g u , pri Viedni. (Môd-ling, bei Wien.)

POZOR! Pre moratorium je velký nedostatok

peňazí a skrz toto prinútený som na mojom sklade nachodiaci sa tovar, jako:

šijacie stroje, grammofony a kolá (bicikle)

za hotové peniaze čo najlacnejšie po-predať. — Na splátky počas vojny ne­predávam.

Šijacie stroje požičiam za mesačné splátky stálym obyvateľom.

Oskár Aberbach Rómer Flóriš-u. 6, Mihály-u. 1 4 - 16a.

Page 4: Číslo 41. Ide Kolera. - SNK · 2013. 5. 31. · Číslo 41. V Prešporku, dňa 9. októbra 1914. Ročník 5. Ide Kolera. Píše: Ferdiš J u r i g a. Vojak má za povinnosť bojovať

Strana 4.

Cteným p. obuvníkom — Čižmárom a ct obe­censtvu do pozornosti odporúčame kresťanský obchod s kozami. Ján F r a n g c r a spol. Prešporok, Posta u. čislo 1. ktorá firma stále má ua sklade najlepší kožený tovar, jako : kožu na podošvy, na priehlavky a na vrchné Čiastky. V obchode tomto dostanete všetko najlepšie a najlacnejšie a preto vo vlastnom záujme kupujte u nás, jestli takto neučiníte obanujete.

MALÝ OZNAMOVATEĽ. lCmtX\rc\z&U(\ Pomocníka prijmem hneď. I Y r a J l i r a K . c n . U izjdorBeck, krajčír Modor (Pozsonymegye).

2 nnrtŕ\\T Pojmem na mäsiarske remeslo 14 U U l l J V ročných G celým zaopatrením. Matej

Ullrich, Prešporok Széplak u. 64.

Otvorenie obchodu. Mám šťastie oznámiť ct. obecenstvu,

Že som v Blumentáli (Virágvôlgy u.) hostinec pivovaru

(majetok bratov Stein) prevzal a otvoril. Miestnosti hostinca som obnovil a zväčšil. Usilovať sa bu­dem, tak pri výmere piva ako i pri ku­chyni a pri cenách, aby som dobré meno hostinca zabezpečil.

Prosím o hojnú návštevu

Lôrinc Bôhm bývalý kellner hostinca na železničnej stanici.

Sereďská Ľudová banka úč. sp. v Seredl a jej filiálka v Trnave na Dolnej hrubej ul. č. 35. ktoré banky platia čistých

4'|2°|o s daňou (porciou) 5°|0 interesov

sú najistejšie banky pre vklada­teľov preto, lebo sú založené na širokých vrstvách nášho rolníc­keho ľudu. Tieto banky prevád­zajú všetky, možné obchody, za­mieňajú cudzie peniaze, majú to­varové oddelenie všetkých hospo-

• dárskych strojov, iacno a vý-jjg hodne poskytujú pôžičky úve-

ruschopným občanom. Kto potrebuje na kúpu, na

stavbu atď. pôžičku, alebo kto má usporené groše, nech sa rozpomenie na katolícky slo­venský peňažný ústav a nech vyhľadá

Sereďskú ľudovú banku úč. spol. v Seredi

a jej filiálku v Trnave Dolná hrubá ulica číslo 35

ktoré banky Vás ochotne obslúžia.

S L O V E N S K É Ľ U D O V É N O V I N Y Číslo 41

w. Utafeo - česká průmyslová banka filiálka v Prešparhu Telefon 5. 10—17. Mihály u. 14. Telefon C. 10-17. Založena Českou průmyslovou ban­kou v Prahe s akc. kap. K 40,000.000.

Adressa pre telegrammy: „Indus-r b a n k . " • • • ' . ' ' '

Vklady na knižky

41! 01 M\

4 0 * Vklady vyplácajú sa s výpoveďou dľa dohodnutia. Prevádza všetky obchody bankovné jako: kúpu a odpredaj cen­

ných papierov (losov akcií), valut (cudzích míne) eskont zmeniek atd. Akreditíny (poverovacie listy) na všetky (lázeňské miesta. Predaj losov na mierne mesačné splátky a poisťovanie proti ztrate kursovej.

Na všetky dotazy bezplatne a rýchlo dáme odpoveď a vy­svetlenie, c . _

B:

E. Burian, Prešporok Dunajská u. č. 2 (Duna-utca 2. sz.)

T e l e f o x L 7 8 0 .

Zabíjanie ošípaných a dielňa na klobásy. Masť a slanina prvotriedna.

f & , Käjfažší dobytok docielite $ 1 1 ^ _ prikrmovanlm pravým

J P t f f e b krmným vápnom. . J S J ^ N H ^ J S ^ 5 kg obdržíte za K 2.50h.

Pište si o cenník na adresu Rudolf Detony, SzakoIcza(Nyitram.)

f I Madfistojné duchovenstvo

upozorňujem na rozoslané najnovšie ob­šírne cenníky v barvách umelecký dfa ori­ginálu malebne prevedené najstaršej od 100 rokov osvedčenej továrni c. k. dvorného dodávateľa cirkev, parameniov, náčinia a práporov Jozefa NeSkudlu v Jabloném č. 86 nad Orlici, Cechy.

Cenník tento na žiadost pošleme kaž­dému zdarma a franko.

$

HJBnfth-AiwlMufa LÍM ROTTERDAM.

Nizozemsko - Amerikánska paro-loďná účasiinárska spoločnosť.

V Uhorsku zaznená firma. Týždenný odchod lodi medzi

HotfBrfam-Newprk-Kanada Kancellaria:

Budapest, VIL. TMMMt S. 10. •mmtm^mm********* *m<\*m0F*m~*m*0*m0***mm*m^*0m\**

X I

Y Zohori na ulici vedúcej so stanice Filiálka v Šaštíne číslo 27 pri mýte

a Expozitúry v Prešporku, Vysoká u. 3. a v Prešporskej Bystrici, prijímajú n vAfine spatřují úspory (uhlody) našich raRiíBoy B rsinsselníiisii, B platia od nich

4 ý |0 s danou (porciou) 5° |„ úrokov Zaoberajú sa so všetkými bankovými obchodmi. Solídne a sluSne

obslúžia vždy a v každom prípade. ^° Bratia, sestry Slováci, podporujte svojské banky na Záhorí!

llajitef a vydavateľ: Nakladatefský, knlhtlačiarsky a kníhkupecký spolok, účastinárska spoločnosť v Prešporku. Vodpovedtiý redaktor Ferko Sky čák kraj. vyslanec Kmhtlačlareň katolíckeho literárneho spolku učastinárskej spoločnosti v Prešporku.