V/chodi mimo pondelku a pla­tin každý deň, vpredvecerdi-t srnu o 6. hod.

n Redakcia i •Smlnietrádii

fludapeáí,VHL, Hária ulica 15.

ti$il Jôin! H—H,

Predpíatiw; M rok . K 3C1--napolrokí K ! ť naätvrfroiíaKB'-Bi mesiac K l-n Do Nemecka í Srbska rocnc 24 korún, D» ostatného «e-daosemska i ú* Ameriky roSss 32 korun. =

Ročník V. Číslo 6. BUDAPEŠŤ, v sobotu, 10 januára 1914, letím* tí Své čísla po 6 halieroch.

Čo nás hatí. m

„Národnie Noviny" uveřejnily vo svojom 145. čísle, zo dňa 11. dec. 1913. podrobné údaje o českých školách a nepriamo vy­zvaly našu verejnosť, aby neverila našim hsslám „za českú školu", „lebo radšej nech zostane môj slovenský brat doma zem sebe oraf, alebo drevo rúbať, vo fabrikách robiť, ako vyštudovať školy a stať sa proletárom vo svete; radšej nech zostane doma krpce plátať, ako sa má vyučiť remeslu u zname­nitých majstrov a tie! ztratíť sa vo svete pre svoj rod," a na inom mieste tvrdia „N. N.", „ie v živote najmenej dokázal sa nám práve podrost, ktorý v Prahe štu­doval". Vôbec Je agitácia za české školstvo podozrivá,, lebo v minulosti nechceli Česi vraj „pomôcť" pri istých príležitostiach (na pr. kníhtlač, nakladateľskému spolku), cho­vali sa chladno alebo odmietavé. „V osem­desiatych rokoch, v prvej polovici deväťde­siatych, kým sa nezačala akási akcia proti slovenčine ako spisovnému Jazyku naměře­ná, my v ničom nemohli sme si vykonať z Čiech nejakej pomoci". Konečne vycítiť možno z článku, že najlepšie bude pre Slo­vákov, keď zostanú doma študovať, lebo „u nás Je dávna zkúsenosť, že keď šuhaj prejde i cez vyššie gymnázium i cez aka­demické učenie neodnárodnený, v živote viac nezlomí ho nijaká moc. No pi i pražských našich študentoch táto zkúsenosť sa nepotvrdzuje".

Na tieto výtky poznamenávame lén tcíko, že Je v nich velice mnoho fantázie, skrytej zloby, nepochopenej histórie, poťažne sociál­neho vývinu a neznalosti faktického stavu. Ak byssme mail predovšetkým vážne brať výtky o tom, že sa na českých školách väčší percent študentov zlumpačí (N. N. hovoria o Prahe, ale myslia pravdepodobne české škol­stvo vôbec) ako na maďarských, musel! by sme msť presný štatistický a kvalillvne kritický ma­teriál o tom pred nami. N. N. udávajú.je­dnotlivé mená ľudí, čo študovali v Prahe a doma sa neosvedčili, alebo na Morave a v Cechách zostali na pr. prof. Nerád, a my dodávame ešte iných: dvorný radca Ursiny, Inž. Ursiny, prof. dr. Vlček, inž. Botto (Ivan Krasko), inž. Bundala, inžinier Procházka, Dr. Kraic, Dr. Šipka, inž. Okru-cký, arch. Dušan Jurkovlč, tnž. Albíni atrf. Dia „N. N." malí radšej doma zostať a „drevo rúbať*. My by sme mohli ovšem uviesť zvučné mená mnohých, čo v Prahe študovali a dnes na Slovensku znamenite účinkujú. Ale podobné menoslovy pro et kontra nemajú žiadnej ceny, ak neudáme

; .?'^»čo s tf™ s u v i s í a ak nemáme na zreteli účinky maďarskej školy. Pomer medzi maďarskou a českou školou Je asi takýto:

A) Zo 6000 středo- a vysokoškolských žiakov slovenských sa zachová národu prie merne 200-300 stredoškolských žiakov a SO akademikov*

B) Na českých školách študuje v posled­ných rokoch ročne asi 100 žiakov (minulý rok 143 a toho roku asi 200). Z týchto nech zostane v Cechách 30%, a 20°/0 nech sa zlumpačí, ešte vždy máme čisté .plus 50 absolventov, z ktorých značný percent vy­nikne kvalitatívne.

Ovšem N. N. majú zlé zkušenosti, ale ich dôkazy, čo by I pravdivé boly, neplatia

* Presný výpočet udávam v 3—4. čísle „Slov. Denníka".

pre budúcnosť. Národ český a národ slo­venský sa v 70—80 rokoch ešte navzájom „hněvaly". Vieme prečo. „N. N." a ich re­daktori majú práve toľko zásluhy na tom, ako „Národní Listy" a pražská verejnosť. Dnes ale veje iný vietor i v Čechách i na Slovensku. Preto sú dôvody „N. N." z mi­nulosti braté pre praktickú politiku bezcenné. Český národ nám pomáha v národnej borbe a vychováva nám našich a posiela í svojich vlastných synov.

Nie je pravda, že by sa pražskí žiaci do­ma neboli osvedčili. To je číročlstá nepravda. Že sa Jednotlivci zopsili, že sa stal Dušan Makovický intímnym priateľom slávneho Tolstoja a na čas opustil Slovensko, že Škarvan, Fajnor atď. sa nám ztratili, že Ku­kučín utiekol do ďalekého sveta, za to praž­ská univerzita nemôže, to predsa nič nedo­kazuje. A potom treba vážiť i jednotlivé osoby a nielen prstom počítať. Keby tí praž­skí žiaci boli skutočne také nedochůdčata, za aké ich vyhlasujú „N. N.*, či by boli mohli spolu s viedenskými akademikmi (Blaho a Štefár.ek stáli siíno pod vlfvom pražského „Detvana" a českej školy), pohýbať celým Slovenskom a otriasť samo­vládu všemohúcich „N. Novín"? Kdo sa viac vyznamenal v posledných 10—15 ro­koch na Slovensku, či pražskí akademici, či peštianakl alebo kľužskl? A či sa len v Prahe lumpovalo ? Ako sa v Pešti študovalo v deväťdesiatych rokoch a koľkí sa zopsili z peštianských študentov by malo byt zná­me „N. N." Potom by netvrdili, že kdo vyššie gymnázium a akad. štúdium ako Slo­vák prejde, sa neodnárodní. Naničhodníci a prospechári sú všade a príležitosť robí všade kmlnov.

Ale i to musíme >popref, žeby mimo Slo­venska žijúci národovci (inžinieri, profesori, publicisti, lekári atď.) boli ztrateni pre ná­rod. Pravdaže by sme mali mat všetkých v cudzine účinkujúcich inteligentných ľudí doma, ale to neznamená, aby sme sa na úzkoprsé stanovisko slovenskej exkluzivity postavili. Nafi inžinieri len čakajú na šťastlivý oka­mih, keď sa budú môcť domov vrátiť. My nestojíme na stanovisku: Radšej doma drevo­rubačom, ako na Morave alebo v Čechách profesorom, inžinierom. Ten profesor a inži­nier, môíe za hranicou vždy viac vykonať ako chudobný, nevzdelaný delnik doma.

Na konec ešte maličké opravy. Kollár, Šafárik, Palacký, Moyses atď. nechodili do maďarskej školy, aké sú dies, netrpeli pod šovinizmom tofme, ako naši žiaci, nežili v dobe všemohúceho maďarizmu a vôbec po­rovnávať a ztotožňovat „maďarské školy", ktoré vychodil dr. Bazovský alebo dr. Záíurecký so školami, v ktorých sa učili naši buditelia pred a po 48. roku, v dobe Ba-chovho absolutizmu atď. je nonsens. — Ďale pravda je, čo dr. Bella tvrdil, že v posledných dvoch rokoch vyšlo z maďar­ských škôl 20 hotových advokátov a že mimo dvoch (tu myslel na dr. Zátureckého a dr. Bertoviča) žiadon nešiel na výboj, t. j . že maďarská škola nielen že nepriúča našich žiakov výbojností, ale naopak podlamuje a kazí ich dobré vlastnosti. Česká škola na­proti tomu výslovne učí svojich žiakov naj­väčšej samostatnosti a výbojnosti. Čech je fakticky výbojný.

Ako sa uplatňujú českí absolventi země­dělských obchodných, priemyselných škôl na Západe slovenskom, o tom budúcne.

(Budúcne ďalej.)

Politický prehľad. Budapest, 9. januára.

Politická kríza v Rakúsku. Panská sne­movňa sa chová čim ďalej nezbednejšie. Páni grófi a kniežatá nechcú na žiadon pád popustiť a ministerstvu nepozostáva nič iného ako povolať takzvanú spoločnú konferenciu vyvolených členov zo snemovne a panskej snemovne, ktorá by sa mala dohodnúť ohľa­dom daňových zákonov, ktoré predložila viáda na odhlasovanie pánom lordom. Lenže pre túto spoločnú konferenciu nejestvujú žiadne určitejšie predpisy a pri terajšom hfieve poslancov proti panskej snemovni môže fahko prijať ku nepríjemným srážkám medzi poslancami a grófmi. Vôbec kríza sa tak zaostruje, že ministerstvo Slirgkhove akiste padne.

Zo zahraničia. T u r e c k o z b r o j í . Nový turecký mini­

ster vojny Enver besa energickým spôsobom chce zreorganizovať turectcú armádu, lebo dla všetkého tane mu na mysli možnosť blízke] vojny s Gréckom. Jako sa Enver baša ujal svojho nového úradu, prvé bolo, že do penzie poslal 200 generálov, brigád­nikov, plukovníkov a iných vyšších dôstoj­níkov a na miesto nich vymenoval sily mladé. Medzi penzionovanými je aj Sukri baša, hrdinský obranca Drinopolu. Enver rozpustil aj vojenskú radu, v ktorej za­sedali samí starí bašovia a sám pre­vzal a] náčeinictvo generálneho štábu. Za svojho námestníka vymenoval Hakkiho bašu, ktorý bol nedávno vojenským atašéom vo Viedni. Nemecký generál Liman von San­ders vymenovaný je za veliteľa prvého cari­hradského f boru a druhý nemecký dôstojník, plukovník Bronsard von Schellendorf, za ve­liteľa tretej divízie. Za veliteľov armádnych inšpektorátov vymenovaní sú: Mahmud Muk-tar baša (berlínsky veľvyslanec), Dřavid bašs, Ozman baša a Zekki bsša. Podobným spô­sobom Enver baša zamenil aj atašéov novými, schopnejšími silami. Vo válečnom námorníctve nastanú tiež veľké zmeny. Všetky tieto poriadky rozrušujú nielen do škartu postavené staroturecké veličiny, ale aj za­hraničné mocnosti, lebo podkladajú im tajný úmysel, že Turecko chce si od Grécka Egejské ostrovy vybojovať zbrannou silou. Cez Londýn dochádza zpráva, že Turecko na malo-azijskom brehu koncentrovalo 40.000 mužov, lebo vraj chce obsadiť ostrov Miti-léné, čo by zavťk'lo príčinu ku novej vojne.

O t r ó n a l b á n s k y . V záujme býv. tureckého ministra vojny Izzeda bašu, ktorý je pôvoiom Albánec, chystal sa vo Valone puč, aby mu dopomohli k trónu. Do Valony na lodi prišlo šesť vysokých tureckých dô­stojníkov a 200 tureckých vojakov. Ďalšie vojsko bolo tiež na ceste, ale mu nedovolili vystúpiť vo Valone. Došlí Turci mali v pláne za pomoci mohamedánskych kmeňov zmo­cniť sa dočasnej vlády a vyhlásiť Izzeda bašu za panovníka. Valonská vláda však na roz­kaz medzinárodnej skadarskej komisie prí­sne zakročila: dala tureckých oficierov a vojakov zlapaf a vo Valone hneď vy­hlásila stav obleženia. O tureckých ofi­cierov našli mnoho peňazí. Izzed ba­ša, ktorý je v [Carihrade, i porta, pod-vracajú zprávy, že by chceli v Albánsku zapríčiniť prevrat. Baša taji, že by chcel byt

Strana 2 S L O V E N S K Y D E N N I S Oslo 6

albánskym panovníkom, už vra) 30 rokov nebol v Albánii a takmer zabudol už a) svoju materinskú reč. Tomuto umývaniu sa však velmi netreba verlf, lebo isté je, že mohamedáni na tom pracujú, aby Albánsko dostalo mohamedána za panovníka a nie džaura čo je to a| hneď nejaký nemecký princ. Pre princa Wieda sa už vybrala al­bánska deputácia, ktorá cez Bari a Rim ce­stuje do Potsdamu. Z Triesťu oznamujú, že Lloydový parnik „Meran", na ktorom viezlo sa 500 tureckých vojakov do Vslony, kde im v jak nedovolili vystúpiť, internujú v Bua-gii, odkiaľ Turkov odvezú zpiatky do Cari­hradu.

U d a l o s t i v S a v e r n e ešte vždy roz-čulujú nemeckú i francúzsku verejnú mienku. Plukovník Reuter a poručik Schadt teraz stoja v Sirassburgu pred vojenským súdom, obžalováni, že v Saverre zneužili vojsko a vykonávali takú moc voči občianstvu, jakej vykonávať práva nemali. Plukovník Reuter osvedčil sa, že za všetko, čo sa síaio z jeho rozkazu, prijíma zodpovednosť. Meštianstvo urážalo oficierov a vojsko, musel teda uro­biť poriadok, keď civilné vrchnosti zameškaly prekaziť urážlivé demonštrácie občianstva. Poručik Scňadt osvedčaje sa, že čo vykonal, vykonal na rozkaz. Súd vypočul už mnoho svedkov, vojaci svedčili, že ich obecenstvo vysmievalo a urážalo, civilní svedkovia zas tvrdili, že len deti a chiapčiská vykřikovaly, čo však ešte nemohlo oprávnit vojsko, aby tak brutálne zakročilo a odvlieklo krbu po­kojných mešťanov do väzenia. Pojednávanie ešte trvá. Veľkú senzáciu zapríčinilo odha­lenie, že nemecký korunný princ Fridrich Viibelm počas savernstcých udalosti telegra­foval plukcvnfkovi Reuterovi: „Len ostro do toho I" a druhý raz, keď bol z celej histórie už krik na sneme, že telegrafoval strassbiug-skému veliteľovi gen. Deimlingovi: „Bravo, Deimling I" V demokr kruhoch sa velmi pohor­šujú, že kronprinc takéto stanovisko zaujíma voči občianstvu a že ešte pcsmeloval voj­sko. Z toho má teraz cisár i vláda ostudu. Kronprinc sa umýva, ale jakosi nepodarené.

Poslal som už predplatok?

S U L Z E R - D I E S E L - m o t o r y , parné s t r o j e , fturaé 5rotle, e l a k t r l o k é z a r i a d e n i e v prvotriednom vyvedeni pri v>-

hodných podmienkach odporúča KAROL A. KUZHÄNY, BUDAPEŠŤ, V., L1pót-!r&i-út IS.

Proces Slabeycius kontra Tománek.

— Tománek posúdený pre pomluvu na 240 K pokuty, pofažne 12 dni väzenia a 136

K útrat. — — Od našeho dopisovaťefa. —

PreSporok, 7. jan. Eite roku 1911. v tom čísle, kde „Slo­

venské Ludové noviny" uverejnili chýrny článok „Zabi ho, zabi*, vyšiel aj malý do-pisček z Račišdotfs, v ktorom istý „G" ža­luje sa, že ho dr. Slabeycius odral, že si dal za 200 korunovú intabuláciu zaplatiť 28 K útrat, a že číha slovenskému ľudu na siedmu kožu. Tománek najprv Skyčáka označil za autora článku. Po dlhej procedúre snem vyzvihol immunitu Skyčáka, ale vtedy sa tento osvedčil, že dopis on nepísal, ale že je Tománek autorom. Po poltreťa ročnom odťahovaní konečne dnes prišla vec ku po­jednávaniu pred prešporskou kráľ. sedriou.

P.-ed pojednávsnlm sa Tománek na vy­zvanie predsedu súdu osvedčil, že je on nie náklonný dra Siabeyriusa odprosiť, lebo pravdu napísal, aspoň mu to úradník z Úverni banky sdělil a dodal mu k tomu aj písomné dôkazy.

Súd potom na žiadosf samého dra Sla­beyciusa nariadil vypočutie svedkov.

Rud Molitor, prokurista D vernej banky svedčil, že banka požičala Andrejovi Gaye-rovi z Račišdorfu 200 K, a z týchto sstiabli v banke na úroky 8 K a na útraty dra Slabeyciusa 28 korún. Qeyer sa nepono-soval, že mu je to moc. Ale svedkovi sa to zdalo moc a povedal to raz príležito­stne Tománkovi. Svedok nevedel však vtedy o tom, že dr. Slabeycius okrem 200 koru­novej iníabulácie previedol sj 500-korunovú extabuláciu.

Druhý svedok Andrei Gayer z Račišdorfu svedčil, že pred poltreťa rokom vypožičal si z banky 200 K a vyplatili mu na toto s od­rátaním útrat a úrokov len asi 164 korún. Útraty dra Slabeyciusa činily 28 K a za túto summu vy prostře dko val mu pôžičku, vystavil obligator, vyprostredkoval u koru­novej banky 500 korunovú kvitanciu, vysta­vil extabulačnú kvitanciu a previedol tak 200-korunovú intabuláciu,. ako 500-koru­novú extabuláciu v grundbuchu. Svedok túto útratu rád zaplatil, nikomu sa nežalo-val, do novin nič neposlal, a keď článok v novinách prečítal, ešte sa divil, ako mchol taký článok vyjsf. I nsplsal redakcii lisí, fe

j prečo také veci vystrájajú.

Dr. Slabeycius potom ešte pripojil súdny výrok, z ktorého vysvitá, že mal pri veci 9 K 24 h. hotových výdavkov na štemploch a tak si za prácu rátal len 18 K 76 ha­lierov.

Po žalobnej a obrannej reči vyhlásil súd vý­rok, podlá kterého odsúdil Tománka pie pomluvu na 240 K pokuty poťažne 12 dni väzenia a na zaplatenie 136 K útrat. Stránky apelovaly. Ako videť, idú na Tománka zlé časy. Behom krátkeho času bol posúdený dva razy pre pomluvu. I dr. Ráth I dr. Sla­beycius dokázali svedkami a písomnými dô­kazmi pred verejným súdom, že ich Tomá­nek v „Slov. Lud. Novinách" nevinne a bezzákladne osočoval. A ďalšie proceiy resoektlve posúdenia budú ešte nasledoval

Chýrnik. Budapešť, 9. januára,

— Najnovšie. Z Belehradu srbská telegr, kancelária oznamuje, že na lužných albán­skych hraniciach sú krvavé boje medzi Al­bánci a gréckym riadnym vojskom. V bejoch veľmi mnoho padlo na oboch stranách. Qréci na nákladných automobiloch dostali cez Bitolj posily. — Pešíianske robotníctvo na utorok večer stroji velkú demonštráciu pred parlamentom proti tlačovej predlohe, lebo idú chýry, že vláda do 31. januára chce mať predlohu, čo i násilím, odhlaso­vánu.

— Nehoda Pavla Mudřena. Staručkého Pavla Mudfoňa, všeobecne váženého pred­sedu slovenskej národnej strany — jako nám z Turč. Sv. Martina oznamujú — stihla fa-žsá nehoda. Včera predpoludním šiel popri budove niekdajšej „Matice slovenskej", na zamrzlom trotošre sa však sfeímul a zlomil si nohu. Odviezli ho na byt, kde ho rodina a lekári pečlivé opatrujú. Nehoda starého pána vyvolala v Martine všeobecnú sústrasť. Úfame, že pečlivá rodinná a lekárska opatera čoskoro postav! bo zas na nohy, čoho si zo srdca praje celé Slovensko.

— Zo Slovenského spolku v Pešfbudine, V sobotu 10. januára večer o 8. hod. bude mať spolkový výbor zasadnutie vo svojich miestnostiach VIII., Bérkoctis-u. 3.

— Srbská mensa academics v Pešti. V Pešti bývajúci Srbi na čele s finančným rad­com Jjvanom Žívkovičom a s pravotárskym kandidátom dr. Milanom Sekuličom zakladajú mensu acsdemicu (spolok „akademický stôl"), kde by dostávali chudobní srbskí študenti

JO Ľŕ O Ľ* i_/ i S I \~s ŕ\* Kráľove intrigy.

(1880-1900.) Z .Tásovho denníka". Zo srbského preložil V. M.

(Pokračovanie.) Zasadnutie sa odbývalo náročky pre uda­

losti minulého dňa. Taušánovič navrhoval, aby sa razom zaviedlo vyšetrovanie . . . Avšak skôr aby sa s miesta oddialil správca Glíša, ktorého v prvom rade obviňoval a zodpovedným činil za preliatu krv.

Námestníci nesúhlasili s návrhom. Minister, mimo pisatefa týchto riadkov,

predložil na výber ešte nejakých desať kan­didátov na správcovstvo mesta. Medzi nimi i Stojana Protiča, D;óku Radovánoviča, Páju Mihajloviča, Velju Todóroviča, Svetozára Ar-senovlča, Mlbsjla Jovánoväča, Simu Pavloviča a iných.

Námestník Ristič nechcel ani jednoho pri­jať. Ani nedovolil, aby QUša bol pozbavený správcovstva a zaměněný iným . . .

Medzitým správca Belehradu bol už očler-nil Qarašanina, že on zabil žiaka Miškoviča. Našiel nejakých svojich svedkov, aby sved­čili proti nemu. A hneď bo aj zavrel v hor­nom hrade . . . Zavretie v brade odôvodnil tým, že vraj, v meste by ho nemohol obrá­niť pred rozlúteným národom! . . .

Na druhý deň rečie mi minister Taušá­novič :

— Prosím ťa . . . T . . . pred chvíľkou bol u mňa jeden Garašaninov priateľ i vý­čitky mi robil, že ako sa s Qarašaninom vo väzení zle zachádza . . . Vraví: nedajú mu kúriť koľko si žiada . . . Nedovolia mu, aby ho žena navštívila . . . Odíď, prosím ta, uprav . . . I nariaď všetko, čo uznáš, že sa mu môže dovoliť.

Dľa nariadenia ministrovho odišiel som do hradu.

Qarašanina našiel som zadumaného. V tvári opadol, ožlkoi. Piný bôľu a zú-

fania . . . Riekol som mu, že prečo som prišiel k

nemu. On bol povďačný za pozornost V ďalšom rozho-ore zvedel som, že Ga-

rašanin ma! jasný pochop o celom tom škan­dále, ktorý bol jemu a jeho priateľom pri­pravený.

Vo svojej mienke bol ešte viacej utvrdený, keď som mu vyrozprával, ako námestníci kráľovi odvrhli všetkých kandidátov, ktorých vláda navrhovala za správcu m-sta.

Idúc z hradu, naložil som žandárskemu oficierovi Djordjevičovi, aby sa p. Garala-ninovi dovolilo: fajčiť koľko chce, aby jeho pani sedela uňho, koľko sa jej páči, i aby sa mu dovolila prechádzka po tej čiastke parku okolo pašovho bytu . . .

Garašanin v prvom rade obviňoval správcu Glišu za usporiadanú bitku napredniakov, hrmiac proti nemu úžasnou kliatbou a pom­stou, ale zase bol presvedčený, že by to on sám nebol mohol urobiť, i že za jeho chrb­tom stojí niekdo silnejší...

I neklamal sa. Nápad na napredniakov 14. s 15. mája

narafičil kráľ Milan so správcom Glíšom. Toto najlepšie potvrdzuje blahoželanie onoho prvého tomuto druhému po udalosti.

S týmto plánom, dľa všeho, bol usrozu-mený aj námestník Ristič . . .

• * • O niekoľko mesiacov dľa vlastnej žiadosti

prešiel som k mestskému súdu. Zdal sa mi lepší, pokojnej!!, neodvislý sudcovský úrad.

Jednoho dňa dostal som v súde cd Sto­jana Próíiča, náčelníka ministerstva vnútra, tento list:

Belehrad, 2. marca 1891. T . . . Pán minister prial by si shováraf sa s

tebou 1 nariadil mi, aby som ťa požiadal, abys* zajtra prišiel do ministerstva okolo 9. ráno. Môžeš aj včašie, popijeme po káve. Pozdrav

Tvoj Stojan. Na druhý deň odišiel tom do minister­

stva. (Pokračovanie bndúcne.)

Cž«k) 6 S L O V E N S K Y D E N N Í K Strana 3

PUMPY jedine osvedčenej sústa­vy, bezradnej konštru­kcie pre všetky ruční, žentúrové, parní, ele­ktrickí pohony každej veľkosti. Pre najväčšiu hĺbku a vzdialenosť vy-= ^ = ^ = raba '

U0D0U0DY obecní, mestskí, pre ho­spodárstva a súkromní domy zariaďuje na zákla­de mnohoročných zkuše­ností s neobyčajne vý­hodnou zárukou jedine

Prnil jreronkí teviru u :: pumpy i fodoigaj ::

M WH , PŘEB0VĚ (Morava). 3302

zdarma alebo za veľmi lacný poplatok obed a večeru. Myšlienka menzy vyšla zo spolku srbskej akad. mládeže, z „Kola mladín Srba". Potrebné peniaze chcú sohnať sbierkami a vydávaním knih. „Kolo mladih Srba" jako prvú takúto knihu vydá sobrané reči a no­vinárske články veľkého srbského buditefa Svetozára Miletiča. Předmluvu napíše Sve-tozar Stojič, profesor na preparandii v Zom-bore.

— Úprava poddôstojnickych platov pri voj­sku. O J Noyého roku bola vefcá nespokoj­nosť v paddôstojnickom sbore spoločnej ar­mády, lebo poddôstojníci dostávali o nie­koľko halierov menej žcldu než predtým. Slávna vojenská vláda tak chcela sporiť (kým na dreadnougthy vyhadzuje stá miliónov), že strhla poddôsto|nikom z platu. Z toho bola veľká nespokojnosť a proti takémuto „Spar-systému" ozvaly sa vážne hlasy aj na dele­gáciách a nie bez výsledku, lebo jako teraz „Zeit" oznamuje, ministerstvo voj­ny vydalo o poddôstojnickych platoch nové nariadenie, v ktorom predovšetkým stanovená je zásada, že nikdo nemá dostá vať menej, než dosiaľ mal.

— Nový most vo Varšave vystavili ponad rieku Vislu nákladom 8 5 milióna rublov. Stavbu začaii r. 1904 a minulej nedele sláv­nostne oddali nový most premávke.

— Ruská výprava ku severnej točne vydá sa na cestu po pravoslávnych vianočných sviatkoch pod vedením polárneho cestovateľa a bádateľa dra Drusova. Tejto výpravy zú­častnia sa aj tri ženské: dve doktorky prí­rodných vied a jedna lekárka. Je to prvý prípad, že sa polárnej expedície zúčastnia aj ženské.

— V Záhrebe za pomoci mesta zariaďuje Spolok abstinentov pre Horvatsko a Slavon-sko stálu protialkoholovú výstavu.

— Zima v Taliansku. Z Ríma oznamujú, že na os;rove Sicílii už 24 hodín padá veľký sňah a duje strašný víchor. Tropické rastlin­stvo ostrova zamrzlo. V Palerme za veľkým sflahom spustil sa le|ák, rieky sa rozvodnily, vylialy a voda zaliala všetky cesty. Na ostrove pre sňahové záveje a pre povodeň železničná premávka na všetkých čiarach zasekla. Vôbec v celom južnom Taliansku pustošia sňahové metelice. Obyvateľstvo, ne­navyknuta na mrazy a sňah, náramne trpí veľkou zimou, tým viac, že v domoch niet kachiel krém sporákov alebo otvorených ohnísk v kuchyni a kuriva tiež není na do­stač.

— Už aj kresba búri. Známy maďarský kreslič Michal Biró nakreslil plakát, ktorý predstavuje sputnaného, reťazami poviazaného robotníka. Vyšetrujúci sudca videl v tomto bíírenie proti panskej triede a dal plakáty zhabať, ba dal zhabať a] kalendár „Nép-szavy", v ktorom bola kresba tiež uverej­nená Musia mat páni veľmi zlé svedomie, keď sa už aj obrazov bo|a.

— Prvý ruský robotnícky spolok „Vzde­lanie" bol založený v Moskve, ktorý má za účel vzdelávať robotníctvo prácou nepoliti­ckou, prednáškami, hudobnými a rodinnými večierkami, hrami pre deti a pod. Spolok zariadi aj knižnicu, čitáreň, čajovnu a je­dálnu.

— Zastrelili vetroplavca. Z Paríža ozna­mujú, že francúzskeho vetroplavca Didiera, ktorý v službe raexlkánskych povstalcov hádzal s lietadla bomby na nepriateľské voj • sko, mexikámke vládne vojsko zastřelilo. Didier totiž z táboru povstalcov opätovne vyletel do povetria, aby na vládne vojsko hádzal bomby, ale sa mu zle povodilo, lebo v motori mal málo benzinu a preto bol pri­nútený spustiť sa na zem, kde ho veliteľ vládnych čiat generál Ojede naskutku po­stavil pred vojenský súd, ktorý ho odsúdil na zastrelenie. Výrok vojenského súdu na­skutku previedli. Francúzsky aviatický klub z to: ofo prípadu hodlá zaviesť akciu, aby sa medzinárodnou dohodou určilo, že v cudzích vojenských službách stojeci aviatik a vôbec aviatik nemá sa považovať vo vojne za špiona, lež za vojaka, lebo jako špionovi hrozi krá­tky súd: smrť, kdežto vojak spadá po iné regule a keď ho i počas boja nepriateľ chytl, považuje ho iba za válečného zajatca.

— Veľký požiar vo Viedni. Včera pred­poludním udala sa vo Viedni veľká kata­strofa. Na Mariahilferstrasse v obrovskom novom päťposchodovom dome č. 57—59. na mezanime má známa parížska filmová fabrika firmy G i-unont sklad, kde dievčatá benzínom čistily zašpinené kinematografické fotograf i?, filmy. Jako, jako nie, dosiaľ nie je ešte zistené, v dielni vybúšil benzín, celá miestnosť za okamih stála v plameni a po-neváč od výbuchu sborila sa deliaca stena, chytily sa aj v susednej miestnosti nako­pené hŕby filmov. Filmy sú z celuloidu a všetko blčalo hrozným plameňom a ob­čas otriasly povetrím silné výbuchy ho­riaceho celuloidu. V dome, ktorý na šťastie ešte nebol celkom obývaný, le­bo mala tam dosiaľ krém firmy Gau-mont prenajaté miestnosti len poisťujúca spoločnosť „Austria" a niekoľko iných pre-nájomnikov — nastal desný poplach. Zame­stnanci filmového skladu a poisťovne vy­behli s veľkým krikom, ale z dielne viaceré dievčatá už v horiacich šatoch. Hasiči do­behli hned a parnými striekačkami napadli horiacu budovu so všetkých strán. Nasade­ním vlastného života vyniesli z budovy viac zamdlených dievčať, z ktorých tri utrpěly také popáleniny, že stav ich je beznádejný. Keď oheň po ťažkej práci lokalizovali, na chodbe našli dve na uhoľ spálené ženské mrtvoly; má sa za to, že sú to úradníčky polsť. spol. „Austrie". Dnes jedna z popá­lených zomrela. Škoda firmy Qaumont, Jako a] mafitefa domu je obrovská.

— Z Nového Sadu. (Sylvestrový večierok.) Novosadská slovenská mládež usporiadala na zakľúčenie starého, tažkého, „trinástkou zčernalého a južnou slovanskou krvou zrud­lého" roku a na radosť, že sa už minul, po­darený sylyestrový večierok. Program bol veľmi pečlivé sostavený. „Amanda" od Mik. Milana je podarená veselohra a veľmi dobre sa hodi pre našich diletantov. Mohli by sme povedať krátko: všetci výtečné hrali, no, si. jutka Madacká nás zrovna prekvapila svojou výtečnou hrou, milotou, hladkými pohybmi, slovom, zrodená herečka. Nikdy by sme neboli mysleli, že taký herecký talent skrýva sa v pánu Lad. Rastockom. Komik, akého málo nájsť medzi našimi ochotníkmi. Každý pohyb, každý posunok obecenstvo od srdca rozosmial. Najväčšmi dokázal svoju hereckú nadanost na konci druhého kusu „Roztržití" od A. Kotzebueho. Budúcne očakávame, že bude nie len výtečným hercom, ale i odu­ševneným riaditeľom večierkov.lDr. Pavel Ma-lovec vystúpil prvý raz; my sme od neho prinajmenej řečeno očakávali „trému" — nuž milo sme sa sklamali. SI. Marienka Maro­dova je nám už dávno známa ako dobrá herečka. Dobre previedli svoje úlohy i 81. julka Mockova a Samko Močko. V kuse „Roztržití" vystúpila a] si. Milka Meslkova, jej hra bola bezchybná a znala svoju úlohu bez šepkára. Vystúpili ešte Matej Francisty a Ján Madacký a predniesli svoje úlohy dobre. St. Mařenka ŠUhanova, člen srbského divadla, zaspievala so sprievodom klavíra:

„Ty se ptáš...", skladbu F. Maláta. Milo nám bolo počuť českú pieseň. O jej ume­leckom přednese zmienim sa len toľko, že bol dokonalý. Riaditeľstvo zavďačilo sa je] peknou kytkou. Báseň „Drotár" od D. Zme-janoviča, srbsky predniesla si. Blanka Ma-liakova s citom a s porozumením. Akoby aj nie, veď v nej hovorí do sveta zablúdivši drotárik básnikovi, že ničoho nemáme, ani ústavov, ani škôl, ani Matice, ale predsa niečo máme „pieseň". Povďační sme za jej prednes. Úfame sa, že onedlho ju zas po­čujeme. Slovenské piesne „Dvaholubky...", „Převez, převez..." kompozície Mikuláša Trnavského a jednu českú so sprievodom klavira spieval p. Bohuslav Tichý, bývalý člen srbského divadla čistým, zvučným tenorom, z jeho spevu sme malí vskutku umelecký pôžitok. Posledný bod programu bol poda­rený kuplet „Myš, myš, myš...", ktorý za­spievala si. Šilhanova. Nech i na tomto mieste príjme našu vďaku za jej ochotu. Po predstavení vojenská hudba zahrala „kolo", mládež za okamih držala sa už okolo pásu a točila v kruhu. Starši posedali k stolom. O polnoci prehovoril dr. Ludevit Mi-čátek a zavinšoval k Novému roku. Musím vytknúť našim bratom Srbom, že my Slováci právom žiadame, aby si našich zá­bav viac všimali a navštívili, keď už viac nie, aspoň túto jednu slovenskú zábavu v Novom Sade. Keď my Slováci navštevujeme ich „národné pozorište", mohli nám i oni viac pozornosti venovať. Tým niekoľkým Sr­bom, ktorí prišil na zábavu, privolávame: Živili 11 Iniciátorom a neúnavným riaditeľom večierku bol pán dr. Mičátek pri všetkej jeho práci a inej starostí. Skvelý príklad pre našu miádež. Do videnia na Veľkú noci — Julo Kľáčlk.

— Vojna a kinem atograf. Z Mexika ozna­mujú : Qenerál Villa, jeden z hlavných vod­cov mexických povstalcov, uzavrel s istou americkou kinematografickou spoločnosťou smluvu, že výlučne len jej dovoli kincfoto-grafom odfotografovať tie bitky, ktoré sve-die jeho armáda s vládnym vojskom a za toto výlučné právo fotografovania vymienil si generál veľmi vysoký honorár. Z krvavej hrôzy vojny teda bude ťažiť osoh gšeftársky generál a kinematografický podnik, ktorý hľadí „obslúžiť" obecenstvo tým, za čim priahne: krvavými senzáciami.

— Z Kaira po Johannesburg na lietadle, časopis „Sunday Times" vypísal 12.500 frankov odmeny pre toho aviatika, ktorý z Kaira preleti Afrikou až po Johannesburg, ktorý leží v jufnozápadnej častí Transválu, na 8700 km. od Kaira a na 1500 km. od Kapstadtu. Na let podobere sa pravdepo­dobne Francúz Bonnier, ktorý je teraz práve v Kaire.

— Okradli grófku. G ófku Paulinu Sztá-ray okradli na expresnom vlaku medzi Bre-genzom a Viedňou. Z jej kufríka odniesli sklennú skrynku, v ktorej mala šperky v hodnote 10.000 korún.

— Nešfast e na lifte. Vo Vacovskej ulici v dome č. 85. domovnícka Klingerová chcela sa so svojim trojročným synkem vyviezť po vyťahovadle (lifte) na IV. poschodie. Malý chlapec mal v ruke zameták, ktorý mu však počas cesty na bor z liftu vypadnul. Chlapča chcelo ho zachytiť a spadlo za zametákom do hĺbky a zabiio sa na prfzemi. Preľaknutá matka vidiac, že chlapec z liftu padá, skríkla a rýchle chmatla za ním, pričom si hlavu tak uderila o dvere liftu, že zamdlela. Tak zamdlenú vyniesol ju lift na štvrté poschodie. Proti Klingerovej zaviedli vyšetrovanie pre nedbalosť, lebo nezatvorila dvere na lifte a len tak sa m hlo siať, že chlapec vypadnul.

— Na hasičskej zábave v Selenči nadpla-tili nasledujúci pp. Peter Berzenkovič 3 kor. 20 bal., Rudolf Slabej 2 kor., Karol Medvecky 1 kor. 80 hal., Peter Míššung a Stefan Jocha po 1 kor. 40 hal., dr. Traub 1 kor. 70 hal., Ján Pavlov kurátor 1 kor., Ondrej Slonka, L. Štein, Samuel Krauser a ml. Peter Berzenkovič po 80 ha)., Ján Pa-žitnai, Pavel Kaša po 70 hal., Július Wein-

Strana 4 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Číslo 6

rich 60 bal., Ján Strehársky, Dezider Mor-genstern, Juraj Beredi, Ján Kadiečife, Ján Mihať, F. Rescb, Ján Peter, A. Becker. M. Kract, A. Gaus, A. Morgenstern, Emil Štein, A. Berzenkovič pn 40 hal, Michal Gajdoš, P. Beredi, Pavel Šsfčik, S. Šiška, O. Šefčlk po 30 bal., Ďuro Krížov, Pavel Častvan po 20 hal., [P. Strehársky, J. Provodovsky po 10 hal., spolu 25 korún. Srdečná vďaka 1

I 49¾ 4933/ t 493 V4 J Tržné ceny dňa 8. januára.

Na peštianskej burze sa ceny nezměnily. Úradne značené bolo obilie na pcštjaaskef feasfse

v* 100 kg nasledovne: Péeaioa.

Potisská: TI kg.-ová 22 15-22 55 78 , , 2235-2270 79 , , 22-40-22-80 80 , , - • • -81 , , - • . -

Zadunajská: TI kg.-ová 22-05-2235 78 . , 2215-2255 (9 , , 2240-22 70 W „ , 3-60—2280 81 . . - ' •-

Fest lanská: 71 kg.-ova 2215-2245 78 K „ 2220—2260 79 , , 22.40-22 80 80 , , 21-60—229-0 81 . . - . . -

Banátska: 77 kg.-ová 2215-2245 78 , , 22-20—2260 79 , , 2240-22 70 80 , , - • • -81 , . - •

| HOTEL D É Á K F É R E N C | R! Budapest, VIII., Aggteleki-u. 7. Neďaleko R 52 východného nádražia. Je prvotriedny mo- SŽ B derne zariadený občiansky hotel. Slušné g ra ceny — od 3 korún vyššie. ffl

V. G r u n d a s y n Praha-Karlín, Kollárova 7.

Barvy, laky a tovar materiálny odporúča v najľavnejších c e n á c h .

3423

Báčska: TI kg.-ová 2215-22-45 78 , , 22-20-22 60 79 , , 22-40—22 70 80 , , - • • -81 , „ -• ' -

Raž I. K 1675—1685, stredná K 1665-1675. lačmeä la. 13-85—14-45, stredný K 13'40—1375. Ovos ia. K 15-30—16-20, stredný K 14.60—15-20. Kukurica uhorská, K 12-60—1280.

ItefkotHelna na o r g a ­ny a h a r m o n i a = Emanuel Štein a Bohumil Tuček. Prvý bol najstarším mon­térom u firmy |án Tuček v Kutné Hore za 23 rokov a postavil za ten čas mnoho organov na Morave a Slo­vensku. ===========

Odporúčame svoj závod si. patronátom, farným 1 obecným úrade m k postaveniu nových or­ganov všetkých sústavou. Opra­vy a ladenia organov, harmonii t klavírov sa prijíma.

Vlastná výroba cínových a zinkových pisfal, ktoré sa pp. organistom vrelé odporúčajú. Mnoho pochvalných vysvědčeni po ruke. - V Hore Kutné, Královsívo České. 2535

Tržné ceny vo Na viedenskej burze

s'issíea: za 50 kg — potisská — banáiski . — zadunajská . — slovenská .

f a£ sa 50 kg. — slovenská — peštanská . - Iná uhorská

Jačtsefi: za 50 kg — moravský .

kukurica: uhorská . Ovos: uhorský I-a .

— prostrední

V sa

.

edn;' 8. Januára. ceny nezměnily.

, ,

.

K 11-75—12-10 r 11-35—11-75 , 10S0—1120 . 1070—11-50

K 8 6 5 - 895 . 8-60— 8-80 , 8-45- 8-70

, 8-30— 9 — „ 7-75- 9-— „ 790— 815 , 8-40— 885 „ 7-30— 7-60

Hotel METROPOL s o 150 izbami

Budapest, VIII., Rákóczi-út 58.

Vo všetkých miestnosfach zavedené kú­renie, elektrické osvetlenie, lift, moder­né hygienické zariadenie, čitárne a spo­ločenská sien, prvotriedna maďarská a francúzska kuchyňa, kaviareň, zimná záhrada, prvotriedna hudba, osobitné siene, separé na bankety a svadby pri miernych cenách. = = = = = = =

Mäd zaručsný, pravý včely, z vla3tných včiel vy­metaný, agátový, lipový a esparzettový, 5 kg. za K 850 zasiela dobierkou franko Ondrej Mudroch, velkovčelár, Ujvidék (Nový Sad, Holubová ul 8 j

3754 Hľadá s a mladý, schopný obchodvedúci do väí-š'eho potravného spolku s 20CO korún kauciou. Znalosť maďarskej reči je žiadúcna. Dopisy treba poslaf do korca januára pod značkou .Budúcnosť 3808° na administráciu Slovenského Dennika.

C. k. dvorný a armádny dodávateľ, prvá česká továrna hudebných nástro­jov dechových, sláčkových a bubnov

JOZEF L1DL BRHO, Zelný M í. ÍL Priamy a najlacnejší prameň pre ná­kup všetkých druhov hudebných ná­strojov s strún. Veľké a poučné cen­níky na požiadanie zdarma a franko. = = = = = = = = » = : = = =s====3338=j

| Hotel „Slávia" v Brne] J | stredisko všetkých Slovanov.^ i g j ^ r 2 3 E 3 f s r ^ r ^ ^ ^ r ^ E 3 ^ ^ ^ e 3 E Í E

í HLASY Z OBECENSTVA. [ T i s íc i c h v á l i a všeobecne snámy a obľúbený i „luno krém* masť na tvar, lebo kdo ju upotrebuje, | äFtr>*ne opeknie. Pehy, pupence a iné tvár špatiace

flaxy ía králky řas skapú a patričný dostane hlad'-: a sviežu tvár. Téglik J u n o krému" stojí K 12' b k tomu patriace mydlo 70 halierov. Z vidieku jř najlepšie objednať tak, keď vopred zašlete K 230, za ktorý obnos dostanete „Juno krém* k tomu pa­triace mydlo a návod k upotre;cniu bez všetkých iných poštových výdavkov. Kdo ale nechce zašla! peniaze vopred, tomu i na dobierka zasielame. Do­stať u dr. Eugena FHttnera, Beszterczebánya.

Píšte teda ešte dnes na túto adresu.

Dávajme si pozor na zdravie, lebo je to náš najdrahši pokjad. Mnohým íažkým chorobám môžeme vyhnúť, keď sa začneme hneď liečiť. Kdo trpí nt žalúdkové bofcsti a kŕče alebo nemá do-bréko apetitu, nech hneď užíva „KeJvarské aroma­tické kvapky". 20 kvapák dostačí, aby presta:i hneď všetky belasú" a napravily žalúdok. Česa fľašky 50 hal. Pošton zasietajj sa dájmenej 4 ffašky za vo­pred poslaný obnos K 230 frrnko alebo na dobier­ku. Pri každej zásielke.je priložený návod k upo-trebeuiu. Dostať u dr. Eugena Flittnera, Beszter­czebánya).

Vezmite teda dopisnicu a píšte na túto adresu ešte dnes. 3699

í

Majiteľ a vydavatel: Slovenský Denník uč. spol, zodpovedný redaktor: Anton Štefánek.

EaEaEaEaEaEaEaEa Predplatky z Ameriky zasielala sa ac

ySmnk. ©f E u r o p e , F i r s t J twenue «©ÍT 74-fle S t r e e t , l e w - Y o r k , City, Ad­ministrácia si môže povšimnúť lea if s túto »dre8M zastaných reklamácii.

Najnovší soznorn všetkých slovenských kníh rôzneho obsahu ako aj českých odborných kníh pre roľníkov a rozličných remeselníkov

|j s: už vyšiel :: |j a kdo si ho požiada, do J tane ho hneď

zdarma a vyplatené. Budapeštiansky naklada­telsky spolok účast, spol, Budapešť, VIII, Mária ul. 15.

Za výhodný ch podmie­nok predám dvoje slo­ženi a v dobrom stave. Mlyn je vo veľkej ob­ci v Chielnici (Vittencz, Nyitra megye). Voda je stála. Melyva dosť. Do \ úžitku možno hneď ; vstúpiť. Ďalšie vysvet­lenie dá majiteľ fa'<ub Pullman, Hrnčiarovce (Gerencsér, Hozsony megye). 3805

Následkom smrti oddá sa do árendy, alebo sa aj odpredá dom s bý­vaním a obchodom s miešaným tovarom vo veľkej oravskej obci so železničnou stani­cou a veľkou premáv­kou, Bližší návod po­dá Eduard Neumann v Nižnom Kubine (Alsó-kubin). 3809

X y . / OTWgKÝ PfilUtT .ČÍS.4827b.a

Áiiirtiiii^iniô S i 'ÔCMJÁňňt! 'Žiwlrlwftľ

Továrna v Dvore Hrotové íilĹÉemavCastolovicisch

Čechy.

Čo je Eonit? Eonit je výborná moderná

škrydla na pokrývanie, ktorá v konkurencii s cudzími vý­robkami vydobila si prvé mie-to. Žiadajte prospekty! Cen­

trálna kancelária v Hradci Králové, Čechy. ^

Peniaza ukladajte si len do slovenských ústavov!

společnost strojírny dříve

Breitf eld, Daněk i spol. Praha-Karlín.

Filiálky s Ústí n/L., Slaný, Blansko (Morava). Dodáva stroje pre cu­krovary, pálenice, uhelné bane, železné hute, sušiarne, vodárně, vyta-hovadlá, parné stroje a kotle, tehliarske stroje, stroje na výrobu ľadu, ^ ^ ^ ^ ^ ^ ^ ^ ^ liatinové rúry, pece atď. =

3454

Tlačou Budapeštianskeho nakladateľského spolku účastínarskej 8poločno8ti7Eudapelť, VIU, Mária ulica Halo 15.