n i v e r z i t a

S P R A V O D A J

U N I V E R Z I T Y K O M E N S K É H O ,

N O S I T E L K Y R A D U R E P U B L I K Y

ROČNÍK XXXVI.

1989/1990

B R A T I S L A V A

NOVEMBER 1989

Číslo 3

O D K A Z V E Ľ K É H O O K T Ó B R A P R E S Ú Č A S N O S Ť Žiadna udalosť z pestro farebne j h is tor icke j palety n á š h o storočia sa nezapísala na stránky svetových d e j f n tak

výrazne a k o VeTká októbrová socialistická revolúcia, k t o r e j jubi leum sme s i pr ipomenul i . Dnes, práve tak ako v dňoch j e j zrodu, je predmetom vášn ivých diskusii, po lemík a v ý m e n y názorov. Posúvajú sa akcenty, zap lňa jú sa b ie le miesta, u p r e s ň u j ú sa hodnotenia.

Prestavba všetkých s f é r spoločen­ského života v Sovietskom zväze zo­trela prach z ideálov revolučného ro­k u 1917 a obnovila ich inšpiračný potenciál. Myšlienky demokratizácie, glasnosti a plurality názorov vyja­d r u j ú odveké dejinné ašpirácie ľud­s k e j civilizácie a je iba prirodzené, že na zasnežených uliciach Petrohra­d u v pamätných októbrových dňoch tvorili pevnú súčasf revolučného ve­domia nespokojných pracujúcich más. V meste na Neve prebiehal veľko­lepý sociálny experiment a pokus vy­budovať nový spoločenský organiz­mus, založený na odstránení odcu­dzenia inštitúcií a občana, soclálno-ekonomickej exploatácie a politickej neslobody. Revolúcia otvorila š iroký priestor p r e vere jnú aktivitu, politi­zovala spoločnosť, vťahovala cfalšie a cfalšie sociálne vrstvy obyvateľstva do svojho víru. V komplikovanom, protirečivom procese plnom drama-tizmu, tragičnosti i ružového revo­lučného romantizmu s a rodil nový spoločenský ideál — ideál spravodli­vého štátu. Vždy prítomný v soviet­skych dejinách, i napriek známemu obdobiu represií, zločinov proti ľud­skosti a názorovej intolerancie. Prá­v e on s a s tal základom hlbokých procesov prestavby v ZSSR, tmelom medzi pôvodnými revolučnými žried­lami a dnešnými snaženiami soviet­skych ľudí. Závažný formatívny vplyv mal a má i našu historickú realitu. Zo životodárneho prúdu revolúcie roku 1917 s a vynoril celý rad my­šlienok, požiadaviek, hesiel a postu­látov, ktoré s a nám dnes, napriek časovému oblúku, dôverne prihová­r a j ú . Sú odrazom a výrazom politic­k e j tvorivosti v t e d a j š e j generácie, j e j túžob, nádej i a hľadaní, ktoré s a ešte nepodriadili n e j a k e j všeobecnej dogmatickej schéme spoločenského vývoja . „Nie sme doktrinári,, — vy­hlási l V. I. Lenin koncom augusta 1917 — „Naše učenie nie je dogma, a le návod na činnosť. Netvrdíme, že Marx alebo marxisti poznajú cestu k socializmu do najkonkrétnejš ích podrobností. To je nezmysel." O vý­sledku revolúcie rozhodli masy pro­letariátu a roľníctva, ich skúsenosti, odvaha a aktivita, rozhodla boľše­

vická strana sa svojou politikou, po­stavenou na pevnom spojení strany a pracujúcich, na vzájomnom pozna­ní a dôvere, na tesnom neformálnom, živom a dynamickom vzájomnom kon­takte.

Dnes, z výšky historickej retrospek­tívy, vidíme jasne jš ie s a črtať na de­jinnom horizonte začiatku nášho sto­ročia kontúry a obrysy Veľkého ok­tóbra. Hlbšie chápeme zmysel, vý­znam, poslanie, a le i výzvu dobe, re­volučného počinu petrohradských ro­botníkov. Rozumieme odkazu tých dní omnoho lepšie, pretože s i vnímavo pretlmočujeme jeho ašpirácie pro­stredníctvom súčasného politického

slovníka. Prirodzene, diskusie a spo­ry o ideové dedičstvo Októbra pokra­čujú a budú pokračovať. Čím bola pre minulé storočie Veľká francúzska buržoázna revolúcia, je pre naše Veľ­ká októbrová socialistická revolúcia. Nielen určitá názorová lúčavka krá­ľovská, a le i stimul k zamysleniu, k porovnaniu teórie a praxe n a š e j minulosti a súčasnosti. Pretože, a k o napísala Pravda v jednom zo svojich úvodníkov v roku 1917: „Vec revo­lúcie ešte neskončila. Revolúcia stále ž i j e ! " Potiaľ je i odkaz Októbra pre nás stále živý.

PhDr. Bohuslav Hlava, CSc.

S T U D I A A C A D E M I C A S L O U A C A - 2 5 - г о č n á Za 25 rokov existencie Studia Aca-

demica Slovaca absolvovalo seminár vyše 2000 zahraničných slovakistov z viac ako 30 k r a j í n všetkých kon­tinentov. Slovenčina sa prednáša ako diplomový odbor alebo vyučuje v rám­ci lektorátov na takmer 40 vysokých školách v zahraničí. Nielen tieto kvantitatívne údaje, a le mnoho ďal­ších faktov svedčí o tom, že ide o významné a užitočné podujatie Uni­verzity Komenského, ktoré organizuje

Filozofická fakul ta UK. Niekoľko ab­solventov seminára získalo za svo je preklady zo slovenčiny vysoké vy­znamenania, napríklad cenu P. O. Hviezdoslava. Frekventanti neskrýva­ne hovoria o našich hromadných do­rozumievacích prostriedkoch o tom, že naša letná škola patrí medzi n a j ­lepšie letné semináre. Absolventi SAS vyučujú slovenčinu v zahraničí, redi-

(Pokračovanie na 2. str.)

PRIJATIE

Rektor Univerzity Komenského prof. RNDr. Ladislav Melioris, DrSc., pr i ja l 22. septembra 1989 n a pôde UK v Bra­t is lave de legáciu ČER v e d e n ú pod­predsedom Štátneho v ý b o r u pre otáz­k y školstva CER S. ZOU SHIYANOM ktorú sprevádzal námestník ministra školstva, mládeže a te lesne j výcho­v y SSR prof . RNDr. Fedor Macášek, DrSc. Rektor UK informoval hostí o súčasne j š t ruktúre a vedecke j orientá­cii jednotlivých vedných odborov na univerzite, podal všestrannú informá­ciu o školstve a š k o l s k e j re forme v oblasti vysokého školstva, o prí­prave pracovníkov a pedagógov pre školy rôznych typov, o východe vyso­koškolských študentov v duchu mar-xizmu-leninizmu, o práci mládežníc­k e j organizácie SZM na UK, ako a j

C ä kádrove j politike a práci v našich podmienkach na UK. Na pri jat í boli prítomní dekan f i lozof ickej fakulty prof. PhDr. Jozef Vladár, DrSc., člen korešpondent ČSAV a SAV a prode­

kan pedagogickej fakulty doc. PhDr. Štefan Vašek, CSc. Potom si hostia prezreli Študentský domov Družba a zavítali na pôdu Filozofickej fakulty UK.

V y s o k é o c e n e n i a p r á c e Prezident republiky Gustáv Husák

udelil vysoké štátne vyznamenanie — Rad práce prof. MUDr. Danielovi Bart-kovi, DrSc., prednostovi I. neurolo­g i c k e j kliniky FN—LF UK v Bra­tis lave a prezidentovi Paneurópskej neurologickej spoločnosti. Vyzname­nanie mu udelil za progresívne me­tódy, vynikajúce výs ledky vedeckej, pedagogickej a liečebno-preventívnej práce, za vynikajúcu reprezentáciu československej l e k á r s k e j vedy v za­

hraničí a za zásluhy o rozvoj progre­sívnych trendov koncepcie českoslo­v e n s k e j neurológie a medicíny. Vyzná menanie mu odovzdal prvý podpred­seda vlády SSR Štefan Murín.

Ďalšie významné ocenenie udelila Univerzita Karlova v Prahe prof. MUDr. Brankovi Brozmanovi, CSc., z Katedry fyziológie LF UK. Cenu re­ktora Univerzity Karlovej za najlep­šiu učebnicu roku 1988 v odbore vied lekársko-farmaceutických získal prof.

MUDr. Branko Brozman. CSc., za Fy­ziológiu — 1. a 2. časf .

Zlatú čestnú plaketu SAV za zá­sluhy o spojenie vedy s praxou za­čiatkom októbra 1989 odovzdali v Bra­tislave prof. Ing. Milanovi Matulovi, DrSc., z Prírodovedeckej fakulty UK a Zlatú čestnú plaketu SAV Dionýza Ilkovlča za zásluhy vo fyzlkálno che­mických vedách členovi koreípon dentovi SAV prof. Ing. Milanovi No-govi, DrSc., z Matemntlcko-fyzlkálnpj fakulty UK.

S T U D I A A C A D E M I C A S L O V A C A - 2 5 - r o č n á N 0 V I p r o f e s o r i

(Dokončenie z o str. 1) Г1 3 U K

gujú slovenské časopisy a noviny, preklada jú s lovenské umelecké texty a usporadúvajú s lovenské kultúrne večery v zahraničí.

Náš seminár v porovnaní s ostat­nými analogickými podujatiami v cu­dzine je špecif ický svojou koncepciou: nie je to výlučne filologický, a l e pre­dovšetkým krajinovedný kurz zame­raný na poznanie kra j iny a na poza­dí toho na štúdium s lovenske j histó­rie, literatúry, slovenského Jazyka, folklóru a reálií v širokom zmysle. Ďalšiu špecifickosť nadobúda tým, že klasické školské metódy nahradzuje jednak priamymi debatami, besedami a dialogizovanými seminármi f re­kventantov s našimi vedcami, umel­cami, spisovatelmi, básnikmi a dra­matikmi a jednak široko koncipova­nými vlastivednými exkurziami po ce­lom území Slovenska. Jazykové kurzy s a špeci f iku jú podľa odbornej vyspe­losti a profesi í účastníkov.

Tohto roku absolvovalo seminár 150 frekventantov z 23 kra j ín . Pri prí­ležitosti jeho jubilea s a nekonali žiad­ne osobitné podujatia, lebo čas na konkrétnu prácu s o záujemcami o našu kra j inu je prí l i š krátky, aby sa

z neho mohlo ubrať niečo a j na osla­vy výročia. V odborných prednáškach sa pravdaže, venovala osobitná pozor­nosť jubilejnému výročiu SNP, 70. vý­ročiu vzniku Univerzity Komenského i výročiu SAS.

Tohtoročný seminár sa ni jako ne­chápal ako prelomový, alebo origi­nálny, pretože jeho forma s a vyv í ja permanentne, symetricky a so zrete­ľom na to, že ide o závažné politické podujatie n a š e j univerzity, ktoré má odrážať našu súčasnosť, poukazovať n a minulosť a na naše spoločensko-politické smerovanie do budúcnosti. Seminár nemá ustálený schematický tvar, ktorý by sa opakoval, pretože každý ročník je so zreteľom na účast­níkov premiérový.

Prof. PhDr. Jozef Mistrík, DrSc. r iadite ! SAS

Poznámka redakcie: Pri príležitostí 25. výročia existencie SAS bola ude­lená j e j r iaditelovi prof. PhDr. Joze­f o v i Mistrlkovi, DrSc., Zlatá medai la UK a zástupcom riaditeľa doc. PhDr. Petrovi Balážovi, doc. PhDr. Jozefovi Vatrálovi, CSc., Pamätná medai la UK.

Minister školstva, mládeže a teles­n e j výchovy SSR prof. PhDr. Ľudovít Kilár, CSc., odovzdal 9. októbra 1989 menovacie dekréty jedenástim novým profesorom n a š e j jubi lu júcej univer­zity. V slávnostnom pre jave ocenil ich doterajšiu tvorivú a angažovanú prá­cu pri výchove mlade j generácie a nezastupiteľné miesto pri budovanf vedecko-technického potenciálu vyso­kých škôl. Na slávnostnom akte sa zúčastnil prvý podpredseda vlády SSR Štefan Murín a dalš í predstavitelia. Menovacie dekréty prevzali: z Lekár­s k e j fakulty UK v Bratislave doc. MUDr. Ivan Balaiov jech, DrSc., doc. MUDr. Pavol Cernák, CSc., doc. MUDr. Anna Randušková, CSc., doc. MUDr. Ivan Satko, DrSC., doc. MUDr. Milan Zaviačič, DrSc., z Lekárskej fakulty UK v Martine doc. MUDr. Milan Sá-mel, DrSc., z Farmaceutickej fakulty UK doc. RNDr. Jozef Cižmárik, CSc., z Filozofickej fakulty UK doc. PhDr. Jozef Novák, DrSc., z Prírodovedeckej fakul ty UK doc. RNDr. Vladis lav Hol­ba, DrSc., z Matematicko-fyzlkálnej fakulty UK doc. RNDr. Jozef Komor­ník, DrSC., a z Ústavu marxlzmu-le-n'nizmu UK doc. RSDr. Ondrej Filo, DrSc.

2

O S L A V Y D Ň A Č S Ľ A Z á u j e m o r o z š í r e n i e v z f a h o v ZaCiatkom školského roka navšt ív i l i našu univer2ltn predstavitel ia dražob­

n é h o mesta Krakova. Delegáciu Krakovského vo jvodstva v iedo l ta jomník mest­ského v ý b o r u PZRS súdruh Wladis lav Cepiel, j e j č lenmi bo l i zástupcovia štát­n y c h orgánov Krakova, pos lanci demokrat icke j strany a predstavitel ia spoločenských v ied.

Hostí privítali prorektori UK doc. PhDr. Miroslav Marcelli, CSc., a doc. PhDr. Eugénia Bajzíková, CSc. Dele­gáciu mestských straníckych orgánov Bratislavy viedol tajomník MV KSS súdruh Pavol Ďurajka.

V neformálnej atmosfére priateľ­ských rozhovorov si obe zúčastnené strany vymenili skúsenosti z politic­k e j práce straníckych a štátnych or­gánov. V živom dialógu sa zamerali na jmä na aktuálne problémy v práci s o študentmi a na rozvoj spoločen­ských vied. Predseda CSV SZM UK PaedDr. František Zák informoval hostí o práci mládežníckej organizá­cie na UK. Ako s a prostredníctvom

V rámci pr íprav osláv 70-ročného jubi lea Univerzity Komenského sa ko­nala 26. septembra 1989 tlačová kon­ferencia za účasti v y š e dvadsiatich novinárov, pracovníkov ČSTK, Spravo­d a j s k é h o f i lmu, Čs. rozhlasu a ďal­ších masovokomunikačných prostried­kov. Tlačovú konferenciu otvorila a viedla za UV SZN redaktorka Nového slova Alžbeta Šimonovičová. V úvod­nom slove rektor UK prof. RNDr. La­dis lav Melioris,, DrSc., oboznámil prí­tomných s programom osláv, ako a j s výsledkami práce Univerzity Ko­menského v poslednom období. Sú­časne načrtol perspektívy, ktoré ča­k a j ú univerzitu pri výchove mlade j social ist ickej inteligencie, vo vedec­kovýskumnej práci i v dlalších sfé­rach j e j činnosti. Pripomenul a j tra­dície, z ktorých vznikla a na ktorých vyrastala mladá univerzita, j e j zás to j v dejinách slovenského národa i c e l e j republiky.

Prítomní novinári sa zaujímali o š iroké spektrum otázok počnúc prie­storovým umiestnením a materiálnym vybavením fakúlt, ďa le j o najvýznam-

SZM v škole darí prehlbovať dialóg medzi študentmi a učiteľmi, riešiť n iektor í aktuálne sociálne problémy mladých ľudí.

Zástupcovia oboch delegácií vy ja­drili snahu prehlbiť a zintenzívniť vzájomné kontakty a nadviazať nové vzťahy a spoluprácu v oblasti spo­ločenských vied.

V Izbe revolučných tradícií UK o-boznámili sa hostia s históriou n a š e j univerzity. Poľskí súdruhovia sa živo zaujímali o jednotlivé etapy j e j vý­voja a pôsobenia.

PaedDr. František Žák predseda CŠV SZM UK

nejšie vedeckovýskumné výsledky a objavy, zaujímali sa o študi jné otázky, prij ímacie pohovory, o b o j proti prie­mernosti a znižovanie počtu priemer­ných študentov, ako a j o podchytenie a výchovu talentovaných a nadaných študentov.

Na otázky kval i f ikovane odpovedal rektor a prítomní prorektori UK po­dľa zamerania oblastí, ktoré usmerňu­jú. Informovali a j o pripravovaných oslavách a medzinárodnej vedecke j konferencii k 400. výročiu narodenia J. A. Komenského v roku 1992, o sys­téme a náplni učiteľského štúdia, o práci so zahraničnými študentmi a o činnosti ÚJOPu. Diskusia sa dotkla a j otázok zavedenia dvojstupňového štúdia, ktoré snád bude možné za­viesť iba na niektorých fakultách, bude však treba postupovať uvážlivo. Tlačová konferencia splnila s v o j cieľ, tým, že poskytla podrobné a vyčer­páva júce odpovede na celý r a d otázok a prispela k informovaniu verejností o živote a práci Univerzity Komenské­ho.

— j u b —

V de j inách ozbrojených zápasov na našom územi zau j íma dôstojné miesto udalosť súvisiaca bezprostredne s naj-svet le jš ími kapitolami našich novo­dobých národných a štátnych de j in — Karpatsko-duklianska operácia So­v ie tske j armády. Б. október 1945 je oným pamätným dňom, ktorý každo­ročne os lavu jeme ako deň ČSĽA.

A j na Vojenske j katedre UK si dňa 9. 10. 1989 pripomenuli j e j prísluš­níci chvíle spred 45. rokov, kecí vo­jaci prvého československého armád­neho zboru v ZSSR bojujúci po boku Sovietskej armády v Karpatsko-duk-l a n s k e j operácii vstúpili na pôdu rodnej zeme. Boje vo Východných Karpatoch boli účinnou vojenskou, politickou i morálnou pomocou Slo­venskému národnému povstaniu.

Oslobodzovanie československého ú-zemia vytváralo podmienky pre ob­novenie národnej slobody a š tátnej nezávislosti. Spoločná bojová cesta československých a sovietskych vo­jakov položila reálny základ pre po­vojnovú spoluprácu obidvoch kra j ín v politickej, ekonomickej a vo jenske j oblasti. Boje o Duklu predstavujú vý­znamný medzník v procese zrodu a budovania ČSĽA. Rozkaz ministra ná­rodnej obrany k 45. výročiu Karpat-sko-duklianskej operácie a Dňa ČSĽA zdôraznil tieto skutočnosti a stanovil konkrétne úlohy pre príslušníkov ar­mády pri presadzovaní obrannej dok­tríny V a r š a v s k e j zmluvy, realizácii rozhodnutia Rady obrany štátu a re­organizácii a redislokácii pri dôsled­nom naplňovaní úloh prestavby a zvy­šovaní kvality všes trannej bo jove j pri­pravenosti. Tieto úlohy vystupujú do popredia v období, ked ide spoloč­nosť v ústrety XVIII. z jazdu KSČ.

Vojenská katedra real izujúc rozkaz ministra národnej obrany k výročiu Dukly považuje za prvoradú úlohu v o s v o j e j práci v nastávajúcom obdobf školského roka 1989/90 zabezpečiť predovšetkým realizáciu uznesenia 13. zasadania ÜV KSČ a zasadania O v KSS v špecifických podmienkach ka­tedry. Orientovať si ly na zvýšenie ú-rovne výchovno-vzdelávacieho proce­su, na splnenie ukazovateľov päťroč­ného plánu a sústavne sa usilovať o zvyšovanie odborne;, metodickej a pe-dagogicko-psychologickej pripravenos­ti učiteľov a ich kva l i f ikačne j úrov­ne. Pokračovať v skvalitňovaní a zvy­šovaní eťektívnosti v o j e n s k e j prípravy študentov na dosiahnutie ich v y š š e j pripravenosti pre výkon predurčených funkcií v armáde.

V oblasti materiálno-technického zabezpečenia hlavné úsil ie sústrediť na realizáciu programu elektronizá-cie, na budovanie n o v e j učebno-vý-cvikovej základne a j e j vybavenie mo­dernými didaktickými prostriedkami vrátane výpočtovej techniky a video­techniky a ich efektívne využívanie. Tieto hlavné smery rozpracované na parciálne úlohy a ich realizáciu po­važujeme za dôstojné naplnenie od­kazu Dukly pre súčasnú prácu vo­jenske j katedry.

pplk. PhDr. Alo j* VyCIsHk

3

T L A Č O V Á K O N F E R E N C I A na U n i v e r z i t e Komenského

V. sympózium .SYNTÉZA A ANALÝZA LIEÜIV A LÁTOK OVPLYVŇUIÚCICH ŽIVOTNÉ PROSTREDIE'

Farmaceutická fakul ta UK v spolupráci so Slovenskou farmaceut ickou spo­ločnosťou a j e j sekciami farmaceut icke j chémie a farmaceut icke j analýzy a s PZO Incheba usporiadal i n a počesť 70. výročia v z n i k u UK d ň a 28. 8. 1989 V. sympózium: „Syntéza a analýza l iečiv a látok ovp lyvňu júc ich ž ivotné pro­stredie".

Zo širokého okruhu otázok, ktoré do predmetu rokovania sympózia spa­dajú, sa na tohtoročnom venovala po­zornosť experimentálnej (termodyna­mickej) a teoretickej analýze inte­rakcie liečivo-receptor, ď a l e j moder­ným prístupom k štúdiu vzťahu me­dzi štruktúrou a aktivitou so zame­raním na jmä na kvantitatívne para­metre a popisu mednatých komple­xov Schiffových zásad ako antioxi-dantov. Druhá časť sympózia bola za­

meraná na ilustrovanie pokrokov v oblasti 13C NMR spektrometrie vybra ných typov organických látok a lie­čiv, využitia nových techník typu HPLC-MS vo farmácii, na röntgen-štruktruálnu analýzu a výsledky, kto­rá v te j to oblasti dosiahla FaF UK. Značnú pozornosť vzbudili i príspevky zamerané na použitie rádioimunolo-g i c k e j analýzy vo výskume liečiv a komplexná zhodnotenie bioekvivalen-cie ako kritéria kvality liečiv.

Účastníci sympózia v hodnotení je­ho obsahu konštatovali, že sympó­zium prispslo k zvýšeniu ich odbornej informovanosti a pripravenosti na plnenie neustále sa zvyšujúcich ná­rokov a požiadaviek š i roke j farma­ceutickej praxe. Do určite j miery sa dá povedať, že je akousi ďalšou for­mou „postgraduálneho" vzdelávania odborníkov z tejto oblasti farmácie.

Priebeh a obsah sympózia ď a l e j ukázal, že učitelia a vedeckí pracov­níci Univerzity Komenského svojou vedeckou prácou a činnosťou význam­nou mierou pozitívne ovplyvňujú vý-chovno-vzdelávaciu a vedeckovýskum­nú činnosť vo farmaceutických ve­dách. Záverečné hodnotenie tohto sympózia konštatovalo, že sa stalo jedným z neformálnych vedeckých podujatí, ktorými sme si pripomenú li 70. výročia n a š e j Alma mater.

Prof. RNDr. Jozef Člimärik, CSc. prorektor UK

L CELOSLOVENSKY PEOftGOGICKO-VEDECKÝ SEMINÁR Z FYZIOLOGIE ŽHMÍICHOV Enormné množstvo doterajších po­

znatkov vo fyziológii živočíchov a požiadavka MSMTV SSR boli pozitív­nym a dostatočne silným motívom k tomu, aby s a uskutočnil prvý seminár vysokoškolských pedagogických pra­covníkov na Slovensku, pracujúcich v oblasti fyziológie živočíchov. Ústred­nou témou seminára, ktorý sa usku­točnil v kongresovej hale ŠD Druž­ba v júni 1989 bola „Najnovšie vedec­k é poznatky v o fyz io lóg i i ž ivočíchov a ich apl ikácia v pedagogickom pro­cese a v spoločenskej praxi." Organi­začne seminár pripravili pracovníci Oddelenia fyziológie živočíchov Kated­r y biológie a ekológie človeka Príro­dovedeckej fakulty UK v Bratislave a zúčastnili sa na ňom pedagógovia z odboru živočíšna fyziológia z UPJŠ v Košiciach, VŠP v Nitre, Pedagogickej fakulty v Nitre a Prírodovedeckej fa­kulty UK v Bratislave. Po otvorení se­

minára Doc. J. Veselovským, prítom­ných za vedenie Prírodovedeckej fa­kulty UK pozdravila prodekanka doc. MUDr. M. Drobná, CSc., ktorá pripo­menula, že tento seminár je tiež sú­časťou programu osláv 50. výročia založenia Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.

V úvodnom referáte prof. MVDr. J. Arendarčik, DrSc., poukázal na hls-óriu fyziológie živočíchov, na nutnosť

budovania samostatných pedagogic­kých pracovísk, na výchovu a škole­nie študentov v tejto disciplíne, na spoluprácu s inými príbuznými ved­nými disciplínami, a k o a ] na potrebu personálneho rastu a vybavenia kva­litnou prístrojovou technikou. V dis­kusi i k tomuto re ferá tu sa pozornosť prítomných sústredila a j na využíva­nie biologického materiálu pri prak tických cvičeniach a experimentoch, a to z hľadiska etického a na jmä za­

chovania živočíšneho genofondu. 0-statná re feráty a k nim veľmi bohatá diskusia sa niesli v duchu oboznáme­nia sa s najnovšími celosvetovými i vlastnými vedeckými a odbornými po­znatkami a Ich aplikáciou vo výučbe tak základného predmetu Fyziológia živočíchov, a k o a j ostatných predme­tov na zameraní živočíšnej fvzlnló-gte.

Na záver všetci prítomní konšta­tovali, že tento prvý seminár mal t.ad očakávanie vefml dobrú úroveň, a preto navrhli podobné semináre rea­lizovať pravidelne v dvojročných In­tervaloch. Najbližšie v roku 19Э1 -a slovenskí fyz ológovla žlvoflchov pedagógovia opäť stretnú v historic­kom meste pod Zoborom v Nitre na pôde Vysoke j školy poľnohospodár-s k e j a Pedagogickej fakulty.

Doc. RNDr. Ján Veselovský, CSc.

Illlllllllllilllllllllllllllllllllllllllllllllllllll 1ШШ1ШПШ1 Illlllllll Illl

A k t u á l n y a p e r s p e k t í v n y v ý z n a m d i e l a Nie som bibliograf, preto nie je mojou povinnosťou

vedieť presný počet monografií, ktorá sa pokúsili za pol­druha storočia existencie marxist ickej f i lozofie o sys­tematický výklad j e j kategoriálns j , t. j. fundamentál­n e j pojmovej výbavy. Odvážim s a v š a k tvrdiť, že ak ich bolo desať, je to už nadsádzka. Napokon a j vo vše­obecných dejinách fi lozofie sa s „kategoriologickými,, syntézami stretávame pomerne zriedka. Zakaždým išlo o vrcholný výkon istého typu myslenia dane j epochy.

Z tohto hľadiska ocenenia knihy profesora Václava Černíka Systém kategórií material ist ickej dialektiky (Bratislava, Pravda 1984, 736 strán) Národnou cenou SSR za rok 1988 považujem za viac ako spravodlivé (hoci trochu oneskorené) ohodnotenia diela veľkého aktuálneho i perspektívneho významu.

Na záložke knihy sa — podľa pravdy — uvádza, že autor tu t raktu je okolo 120 kategórií a že kniha má nielen syntetizujúci, ale a j encyklopedický charakter. Pravdou je to potiaľ, že čitateľ si naozaj, podľa potreby a záujmu, môže nalistovať tú či onú kategóriu, infor­movať s a nielen o nej, a l e a j o j e j základných historic­kých podobách. Černík totiž k u svojmu výkladu pripája krátke, a le mimoriadne informatívne a výstižné „stručné

dejiny,, každe j z kategórií. Tieto historlckofilozoflcké ex­kurzy svedčia o jeho obrovskej erudícii, a le a j autor s k e j zodpovednosti. To samo by stačilo, aby to u nás bola neobvyklá a úspešná kniha. No podľa môjho ná zoru prof. Černík nemienil písať, ani nenapísal akýsi atypický „filozofický slovník," či dejinnofilozofické va-dsmecum a teda encyklopédiu. Písal a napísal to, čo vy jadr i l názvom knihy.

Nadväzujúc na svoje s tarš ie práce (najmíl Problém zákona v marxist ickej metológll vied z r. 1977) usi lu je sa v te j lo knihe postihnúť rôzne aspekty dialektiky my­slenia ako re f lex ie zložitej dialektiky bytia a vyvodiť zo s v o j ch zistení závažné odporúčania pre rozpracúva­me metodológie vied, a le a j pre problémy sociálneho riadenia a pod. Nie je to teda „kategorlológla,, uzam­knutá sama do seba, a le je to teoretické myslenie naj­v y š š e j úrovne, smerujúce navonok, do sociálnej 1 Indi­viduálnej ľudske j praxe. O tom svedčí 1 pozornosť ktorú autor venuje takým kategóriám ako činnosť, hodnota, dobro, krásno, cieľ, záujmy, potreby, sloboda, voľba, ba i voľný čas a iné, podobné. Zároveň Je v knihe a j veľa podnetov pre metodologické úvahy a postupy v prlrod-

(Pokračovanie na str. 7.)

4

Konferencia к 50 ročnému jubi leu zoologie na Univerzite Komenského V d ň o c h 5 . - 7 . septembra 19B9 usporiadala Katedra

zoológie PrírF UK v spolupráci so Zoologickým ústavom UK a Slovenskou zoologickou spoločnosťou pr i SAV k o n f e r e n c i n v e n o v a n ú okrúh lemu jub i leu „50 rokov zoológie n a Univerzite Komenského,,. Konferencia sa or­ganizovala pri príležitosti 70. výročia vzniku Univerzity Komenského a 50. výročia založenia Prírodovedeckej fa­kul ty UK. Jej rokovania prebiehali v ŠD Družba za prí­tomnosti 114 účastníkov z ce le j ČSSR a 6 hostí zo za­hraničia. Zahraniční hostia priš l i z pracovísk, s ktorými naši zoológovia už viac rokov úspešne spolupracujú.

Po slávnostnom otvorení konferencie vedúcim Katedry zoológie doc. dr. D. Matisom, CSc., účastníkov konferen­cie pozdravili prorektor UK prof. MUDr. G. Čatár, DrSc., člen korenšpondent ČSAV a SAV a dekan prírodovedec­k e j fakul ty prof. RNDr. S. Toma, DrSc. V pracovhej časti konferencie odznelo vyše 80 referátov venovaných pro­blémom ekológie, parazitológie, entomológie, vertebra-tológie, všeobecnej zoológie, fyziológie živočíchov, och­rane prírody a dej ín zoológie na UK a na Slovensku. Ťažisko rokovaní, okrem spoločných zasadnutí bolo v štyroch sekciách, ktorá vyplnili poobedňajší program 6. 9. 1989. Tretí deň rokovania patri l valnému zhromaž­deniu Slovenskej zoologickej spoločnosti a slávnostnému zakončeniu konferencie, v ktorom vystúpili okrem ve­dúceho Katedry zoológie i viacerí hostia.

Konferencia bola dôstojnou oslavou 50-ročnej cesty

Predsedníctvo konferencie (zľava proj. MUDr. G. Čatár, DrSc., člen korenšpondent ČSAV a SAV, akademik Ro­sický, doc. RNDr. Matis, CSc., prof. RNDr. S. Toma, DrSc., doc. RNDr. I. Országh, CSc.

vývoja zoológie na n a š e j univerzite. Jej organizácia i priebeh boli veľmi pozitívne hodnotené domácimi i za­hraničnými účastníkmi.

Doc. RNDr. . Országh, CSc. Katedra zoológie PrírF UK

Prestavba v e r s u s doktr íny Nad p r o b l é m a m i vyučovan ia marxist ickej f i l o z o f i e sa zamýšľa jú pracovníc i

Oddelenia marxist icke j f i l o z o f i e ÜML UK. Prvým predpokladom prestavby v oblasti vyučovania

fi lozofických disciplín spoločného základu je analy­zovať súčasný stav a na novej úrovni ujasniť a preci­zovať ciele a metódy účinného ideového pôsobenia na poslucháčov UK.

Každé ideové pôsobenie, ktoré v našom prípade takmer môžeme stotožniť s pedagogickým pôsobením má s v o j sub jekt (učitefa] a objekt (poslucháča). O rozhodujúcej úlohe učiteľa pri ideovom pôsobení nikto nepochybuje. No nech to znie akokoľvek prekvapujúco, práve tento sub jekt — učitel f i lozofie a zre jme to isté platí o učite-ľoch ostatných disciplín marxizmu-ieninizmu — bol veľ­mi podceňovaný. V pozadí bola doktrína, nie vždy ex­plicitne vy jadrená: pravdy, ktoré sa m a j ú odovzdať sú jasné, hlavným problémom je už len to, ako ich podať, aby s i ich každý osvojil. Takýto prístup u n á s kulminoval, keď s a pokladalo za vrchol pedagogického majstrovstva používanie didaktickej techniky a názor­ných pomôcok. Pri tomto „axiomatickom" prístupe sa vychádza z predpokladu, že základné princípy sú sta­bilné, nemenné, niet čo o nich diskutovať. Plnokrvné rozví janie marxist ickej f i lozofie v š a k nevyhnutne potre­bu je prehlbovanie j e j základov. Neustála ref lexia týchto principov na nove j úrovni (vyžadovaná rozvojom spo­ločnosti, kultúry, človeka) s a nevylučuje, a le priamo predpokladá. Opačný prístup potláča tvorivé aspekty pôsobenia a vytvára netvořivé bariéry. Našťastie, táto doktrína bola u n á s aspoň čiastočne zmiernená kon­cepciou profilácie, približovania vyučovania f i lozofie k odborným disciplínám.

Jedným z dôsledkov spomínanej doktríny je fakt, že hoci vedy, život, ba dokonca a j sama filozofia sa dy­namicky menili, základná schéma vyučovania marxistic­k e j f i 'ozof ie ostávala dlhé roky bez zmeny. To, že táto schéma už nevyhovuje a stojíme pred otázkou — čo v n e j treba prestavať, aby s a f i lozofia zmysluplnejšie prihovárala súčasnému mladému človeku — o tom dnes nieto pochýb. Z diskusie o týchto problémoch vyplýva, že sú nevyhnutné zmeny vo vyučovaní marxist ickej filo­zofie. Podľa nášho názoru mali by sa zmeny uskutočniť v troch smeroch: 1. Témy, ktoré nemajú čo povedať sú­časnému človeku, resp. pohybujú s a v rovine analýzy želaných, bezproblémových okruhov — tie tu nemajú čo robiť. Dotýka sa to mnohých problémov „tradičného" výkladu teórie spoločnosti.

2. Existuje mnoho reálnych problémov, na ktoré sa nereagovalo, a tie treba do vyučovania marxist ickej fi­lozof ie zakomponovať. Ideologicky veľmi významnú zlož­k u pr i výchove predstavu je učenie o hodnotách. Ťažko bojovať či argumentovať proti i ným systémom hodnôt, k e d v podstate n ie je u jasnený v lastný systém hodnôt — napr. problém „dvoj itej" morálky že lanej a reálnej, k tore j seriózne výskumy nám stále chýbajú. Ďalej je potrebné venovať väčšiu pozornosť fi lozofickému dedičstvu, de­jinám fi lozofie i súčasným nemarxistickým fi lozofickým iniciatívam. Kritika nemarxistických iniciatív má však len vtedy význam, ak s ledu je lepšie riešenie daného problému.

3. Prob'.émv. ktoré sú relevantné a nosné sa však často podávali veľmi schematicky. Čo je prípad teórie dialek­tiky, treba odprofanovať a nanovo prepracovať v kontex­te s rozvojom súčasnej vedy a kultúry.

Uvedená doktrína „axiomatického" prístupu dominuje a j v súčasných dostupných učebniciach. Tieto učebnice neposkytujú možnosť utvoriť si adekvátny obraz o mar xist ickej filozofii. Podľa nášho názoru neprimeranosť daných učebníc spočíva a j v tom, že presadzoval pro­jekt jednotnej učebnice pre všetky vysoké školy nielen u nás, a le pre všetky socialistické kra j iny . Pri take j to koncepcii učebníc, ktorá nerešpektuje diferencovanosť poslucháčov a koniec-koncov ani učiteľov, nemôže za­chrániť pred sterilitou ani fakt, že ju napísal schopný a erudovaný autorský kolektív.

Vedenie oddelenia marxist ickej f i lozofie ÚML UK a stranícka organizácia hľadajú riešenie (a to nielen dnes), ako prekonať daný stav. Kolektív oddelenia vy­pracoval nový základný projekt osnov a predložil ho na diskusiu na celoštátnej porade. Pokiaľ ide o učebnice, snažíme sa momentálnu situáciu riešiť a j interným pre­kladom na jnovše j sovietske j učebnice, ktorú pripravil kolektív autorov pod vedením akademika Т. I. Frolova. Po jednotlivých kapitolách vychádza v sovietskych od­borných časopisoch. Ide o prelomovú učebnicu, či už z hľadiska záberu, hĺbky i novátorských prístupov. Po­chopiteľne je to však len provizórne riešenie. Význam­nejšie a radikálnejš ie môžu súčasnú situáciu zlepšiť len naše vlastné učebnice a skriptá. K tomu by malo prispieť uplatnenie možnosti, aby každý učiteľ, ktorý prednáša publikoval svo je prednášky v skriptách. V našich dls-

ciplínach to vôbec nie je samozrejmosťou — n a rozdiel od týchto možností v odborných predmetoch. Sme pre­svedčení, že ani základný k u r z nemôže byť len opako­vaním všeobecne známych poznatkov, a le musí poskyt­núť dostatočný tvorivý priestor, tak p r e učiteľov ako i p r e poslucháčov.

Napriek mnohým problémom, s ktorými sa stretávame, ako je súčasný nedostatok kádrov, a to nielen kval i f i­kovaných, neúmerná zaťaženosť úväzkami, ve fmi kompli­kovaná edičná politika, ktorá uplatňuje voči našim spoločensko-vedným disciplínám, nedostatočná napoje-nosť na informačné systémy, čo vyplýva zo slabého ma-teriálno-technického zabezpečenia, atd; boli už niektoré učebnicové projekty realizované formou skript. Najmä vďaka pochopeniu vedenia niektorých fakúlt, ktoré n á s zaradil i do vlastných edičných plánov. Na matematicko-fyz iká lne j a na prírodovedeckej fakul te tak môžu v y j s ť skriptá p r e nadstavbové kurzy. Filozofické otázky prí­rodných vied. Cenné je, že vznikli v spolupráci fiozofov

ROZVRH Z Pred každým semestrom s a začína ťažká a zodpovedná

práca rozvrhárov. Ako zostaviť rozvrh tak, aby sme s a zmestili do tých učební, ktoré máme k dispozícii, aby nedošlo k u kolíziám, aby učitelia a študenti mohli pra­covať podia psychohygienických zásad, aby študenti ma­li priestor a j na samoštúdium? Problém pri zostavovaní rozvrhu vzniká najmä na viacodborových fakultách univerzity. Práve tu prichádzajú rozvrhárom na pomoc nadšenci výpočtovej techniky z Matematicko-fyzikálnej fakulty UK. RNDr. Jozef Dravecký, CSc., so svojimi „švoč-kármi", študentmi Milanom Kubalom a Milošom Prele-com zo 4. ročníka MFF UK, úspešne spracovali zoznam prednášok pre školský rok 1989/90 a rozvrh hodín počí­tačom.

A k o zostaviť rozvrh hod ín rýchle jš ie a lepšie? RNDr. J. Dravecký, CSc.,: Na naše j fakul te sa v oboch

prípadoch podarilo účinne využiť výpočtovú techniku, z k tore j máme v súčasnosti k dispozícii vhodné počítače. Zoznam prednášok sme spracovali textovým proceso­rom. Máme ho n a diskete a n a budúci rok len elektro­nicky urobíme potrebné zmeny a predlohu znova vytla­číme na laserovej tlačiarni. Hlavným prínosom j e tu presnosť, pretože korektúry sa vykonáva jú v počítači. Podstatne progresívnejš ie sme použili osobný počítač pr i príprave rozvrhov. S rozvrsom nenarábame a k o s te­xtom, a le ako s o špeciálnou údajovou štruktúrou, ktorá s a napĺňa v dialógu užívateľa — rozvrhára s počítačom. Potrebné kontroly s a robia automaticky. Počítač odpo­vedá na otázky týka júce s a rozvrhu a na požiadanie užívateľa zostaví potrebné tabuľky a prehľady. To všetko zabezpečuje programový systém, ktorý zostavili a dola­dili naš i študenti Milan Kubala a Miloš Prelec.

Odkedy ste na programovom systéme pracovali, koľ­k o času ste m u venoval i?

Milan Kubala: Začiatkom decembra 1988, kecľ mi dr. Dravecký vyložil svo je predstavy o počítačovom spra­covaní rozvrhu, získal som pre realizáciu tej to myšlien­k y a j svojho priateľa Miloša a dali sme s a do práce. Mali sme zabezpečený prístup k počítaču prakticky kedykoľvek sme potrebovali.

RNDr. J. Dravecký, CSc.: Musím oboch chlapcov po­chváliť, že boli veľmi usilovní. Tejto úlohe venovali do­teraz už stovky hodín voľného času. V minulosti trvalo rozvrhovej komisii zostavovanie rozvrhu na semester vyše dvoch týždňov. Prepisovanie rozvrhov trvalo zruč­ným pisárkam vyše týždňa. Vo február i 1989 bol pro­gramový systém natoľko rozpracovaný, že sme mohli naplniť údajovú štruktúru tradične zostavovaným roz­vrhom letnéno semestra a vytlačiť rozvrhy učební. V aprí l i mládenci úspešne predstavili svo j program na š tudentskej vedeckej konferencii už obohatený o cľalšie funkcie a koncom mája rozvrhová komisia spolu s autor­mi za 5 dní zos a v i i rozvrh ce le j fakulty na zimný se­mester 1989/90. Podľa výsledkov kontroly a pripomienok sme rozvrh dolaďovali počítačom ešte dva dní. Najväčší prínos je v ods ránení duplicity, ktorá pri tradičnom spracovaní pramenila z paralelného zastrkávania lístkov

a prírodovedcov. V najbližšom čase by mali byť poslu­cháčom k diepozlcii. V tlači je tiež učebnica pre nad­stavbový kurz „Etika a estetika", ktorá vznikla na na­šom pracovisku. Ďalej participujeme na skriptách pre posígraduálne štúdium učiteľov matematiky na MFF. V príprave máme i cľalšie projekty.

Všeobecné úvahy o spoločenskej prestavbe samy o sebe nemajú veľký význam. Efektívne môže byť len ref lektovanie a hlavne realizovanie úlohy marxist ickej f i lozofie v prestavbových procesoch. Olohu fi lozofických disciplín treba chápať reálne, nemožno ju preceňovať, nemožno pred ne stavať to, čo je nad ich sily a čo sa musí vyriešiť politickými a ekonomickými, resp. inými prostriedkami. Naše disciplíny nemožno v š a k ani pod­ceňovať, pretože svojimi prostriedkami môžu značne prispieť k vytvoreniu tvor ive j intelektuálnej atmosféry v spoločnosti, čo vôbec nie je málo.

PhDr. L. Bohunická, CSc., J. CHovancová., PhDr J. Ry­bár, CSc.

POČÍTAČA do tabule a zapisovania do tabuliek jednotlivých štu­dijných skupín.

V čom spočíva jú výhody počítačového spracovania rozvrhu?

Miloí Prelec: Programový systém slúži na rýchlu u bezkolíznu tvorbu školského rozvrhu. To znamená, že umožňuje pohodlný vstup už vytvoreného rozvrhu a je­h o úpravy, interaktívnu tvorbu nového rozvrhu, e í -kllv. nu tlač rozvrhových tabuliek a samozrejme a j archivá­ciu vytvoreného rozvrhu. V Inierak.lvnej tvorbe možno v zásade rozlíšiť d v e zložky: editovanie (vstup a prí­padné zmeny potrebných údajov pre rozvrh J a dotazo­vací režim. Obidva sú nenáročné na obsluhu <i vzájomne spolupracujú.

Mohli by ste stručne zhrnú l duteraJSl praktický pri nos používania nového systému?

RNDr. | . Dravecký, CSc.: Už som spomínal, žи počítat šetrí čas členov rozvrhovej komisie — napospol vyso­koškolských učiteľov alebo vedeckých pracovníkov D i l . ší prínos je v kvalite, pretože úda je sa udržiavalo na jedinom mieste a automatické kontroly nepripustia ke­dysi časté nekorektnosti, na ktoré sa často prišlo až po začatí semestra. Z jednotnej ú d a j o v e j š t ruktúry počítač zostavuje a j rozvrhy pre učiteľov.

Milan Kubala: Počítač je schopný automaticky zosta­viť tabuľky s rozvrhom študijných skupín, učební a uči­teľov podľa výberu, a to bucľ na obrazovku, alebo do súboru pre potreby následnej tlače, pričom názvy pred­metov do tabuliek automaticky skracuje .

Váš program bo l pr i jatý ako zlepšovací návrh. Čo by mal i urobiť i n é fakul ty UK, k e b y h o chcel i využiť?

Miloš Prelec: Je veľmi pravdepodobné, že ostatným fakul tám UK budú vyhovovať tie špecifikácie, s ktorý­mi s a programový systém používa na MFF, v týždni 5 vyučovacích dní, z ktorých každý má 14 vyučovacích hodín, 4 kategórie miestností (posluchárne, seminárne miestnosti, laboratóriá a mimofakultné priestory), v kaž­de j kategórii s 30 možnosťami (spolu 120 miestnosti), programový systém pozná pre daný semester do 200 š udijných skupín, do 400 učiteľov a do 800 názvov predmetov. V takom prípade, pokiaľ majú k dispozícii osobný počítač s operačným systémom DOS a aspoň 512 KB operačnej pamäti (stačí a j PP-06 s dvoma diske­tovými jednotkami, a l e rýchlejš ie sa pracu je s pevným diskom, nezáleží na type g r a f i c k e j dosky ani tlačiarne), nahra jú sl u nás na disketu program a príručku užíva­teľa a môžu sl to skúsiť.

Samozrejme, sme autorov programu „vzali za slovo." Na školení, k oré pod gestorstvom prorektorky UK doc. PhDr. E. BajzíkoveJ, CSc., a prodekanky doc. RNDr. M Luknárovej, CSc., zorganizuje O W C RUK a ktoré bude viesť RNDr. J. Dravecký,CSc., majú rozvrhárl fakúlt UK možnosť vlastnoručne si vyskúšať program pre tvorbu rozvrhu hodín dňa 10. januára 1990 o 9.00 h v učeb­ni M 219 na Matematicko-fyzikálnej fakul te UK.

Zhovárala sa PaedDr. Marta Fittová, vedúca Odboru výchovno-vzdelávacej činnosti RUK.

6

Aktuálny a perspektívny význam diela Dokončenie zo 4 str.

ných i spoločenských vedách. Treba totiž poznamenať, že okrem „kategoriologickej,, literatúry, ktorou s a autor inšpiru je (klasici marxizmu-leninizmu, Aristoteles a dal­š í a n a j m ä Hegel), v e l a podnetov čerpá a j zo sloven­ského úsilia o rozvinutie modernej metodológie vied, zosobnenej n a j m ä akademikom V. Filkornom.

Pocta, ktorou v podobe Národnej ceny SSR bol za s v o j u prácu zaslúžene odmenený prof. V. Černík, je vel­kým zadosťučinením a povzbudením p r e Katedru logiky a metológie vied, Katedru marxisticko-leninskej filozofie, pre Filozofickú fakul tu UK a p r e naše spoločenské vedy vôbec. Je výsledkom záslužného činu a volá po dalších činoch. Prof. PhDr. Milan Zigo, CSc.

NA P A M Ä Ť SLÁVNEJ HISTORIE Začiatkom septembra sa uskutočnil v Banskej Bystrici

už 11. ročník tradičného turistického podujatia pri prí­ležitosti 45. výročia SNP Povstalecká vatra SNP. Turis­tické trasy Povstaleckej vatry SNP vedú po pamätných miestach bojov viacerých pohorí v okolí Banskej Bystri­ce, Nízkych Tatier, Kremnického pohoria a Slovenského rudohoria. Zamestnanci a študenti z Farmaceutickej fa­kulty UK sa na tomto podujatí zúčastňujú od jeho zalo­ženia. Organizačný výbor tej to spomienkovej športovej akcie udelil členom n a š e j výpravy za mnohonásobnú účasť, a le a j organizačnú pomoc na tomto podujatí 5 bronzových a 2 strieborné pamätné medaily. Strieborné pamätné medaily udsl í l i priamemu účastníkovi SNP RNDr. Jozefovi Jombíkovi, CSc., a RNDr. Fridrichovi Gre-gáňovi, CSc. Na ú č a s d z radov FaF UK má najväčší podiel Odbor turistiky TJ Slávia Farmaceut a ZV ROH. Do podujatia zapájame pravidelne a j mládež a veľkú pozornosť mu venuje a j vedenie fakulty či RUK, v e d na tomto ročníku nechýbal ani prorektor UK prof. RNDr. J. Čižmárik, CSc. RNDr. Fridrich Gregáň, CSc.

Farmaceutická fakul ta UK

R E K R E Á C I A BEZ P O H Y B U ZV ROH pri LF UK mi pridelil poukaz na týždenný

pobyt v Učebno-výcvikovom zariadení UK Richňava čo som s potešením pri jal, pretože o zariadení som dovte­dy počul len dobré správy. Pripájam s a k týmto dobrým chýrom, pretože zariadenie j e vybudované v peknom prostredí, všade a j v okolí j e čistota a poriadok. Stretli sme sa tu s prí jemným a ochotným personálom na čele s vedúcim s. Šrámekom, ktorí veľmi ochotne plnili a chceli plniť želania rekreantov, k e b y . . . Práve to slovo keby ma podnietilo k tomu, že o tom napíšem a tak upozorním zodpovedných pracovníkov na RUK, aby nie­čo podnikli a zo zariadenia urobili ozajstne učebno-vý-cvikové zariadenie a j po s t ránke rekreačno-športovej.

Mal som smolu, že v čase môjho pobytu nebolo pekné počasie, možnosť pobytu pri vode nulová, zostávala len turistika pre dospelejších účastníkov, horšie na tom boli rekreanti s menšími deťmi. V zariadení neboli žiadne spoločensko-športové hry, športový materiál, spoločen­s k é hry pre deti. Hoci, a k o s a vy jadr i l vedúci s . Šrámek, nebol by problém prirobiť prístavok pre umiestnenie sto­la na stolný tenis, resp. vybudovať menšie volejbalové ihrisko a pod. Deťom v takom nečase zostávala jediná možnosť zábavy — televízia!

Viem, že ide o zariadenie nie rekreačné, a le o učeb-no-výcvikové, a le myslím si, že práve v takom zariadení by nemali chýbať možnosti na šporiovanie a pohyb.

Je nám veľmi dobre známe, že UK nemá dostatok takýchto zariadení a a j tie, ktoré máme, sú po športovej s t ránke veľmi zle, resp. vôbec nevybavené. Richňava má na to veľmi dobré prostredie a predpoklady, aby s a sta­lo veľmi dobrým rekreačno-športovým zariadením UK, ktoré by slúžilo pre rozvoj branno-športovej činnosti zamestnancov UK v lete a j v zime, pretože možnosť vy­budovania lyžiarskeho vleku by nebolo problémom.

Ing. Rudolf Nemec, CSc. LF UK Bratislava

Srdečne blahoželáme všetkým učiteľom a pracovníkom Univerzity Komenské­ho, ktorí s a v mesiaci november 1989 dožili významných životných jubileí:

• Rektorát UK a celouniverzitné ústavy: Mária Lacková, Otília Boskovičová, Ján Forai

• Fakulta te lesne j výchovy a športu: Helena Halásová, Anna Bilková, Gejza Mikoczy, MUDr. Emília Thurzo-vá, CSc.,

• Farmaceutická fakul ta : Helena Labudová, Hermína Ondriašová,

• Filozofická fakul ta: doc. PhDr. Jozef Olexa, CSc., Ing. Michal Bako, CSc., doc. PhDr. Štefan Povchanič, CSc., doc. PhDr. Štefan Eliáš, CSc.,

• Lekárska fakulta, Bratislava: PhMr. Božena Gregoro­vá, prof. MUDr. Emil Huraj, DrSc., Magda Schillerová, doc. MUDr. Michal Horňák, CSc., doc. MUDr. Marta Hájková, CSc., Božena Králová,

• Lekárska fakulta, Martin: MUDr. Ivan Fetišov, CSc., Milan Simonides, Katarína Jungwirthová,

• Pedagogická fakul ta: PaedDr. Dušan Sejo, PhDr. Mag­daléna Barteltová,

• Právnická fakul ta: PhDr. Tibor Šikula, Justína Peško­vá,

• Prírodovedecká fakulta: doc. RNDr. Jozef Krcho, CSc., RNDr. Ing. Pavol Pospíšil, CSc.,

• Matematicko-fyzikálna fakulta: Oľga Zajíčková

JUBILEÁ Dňa 10. októbra 1989 sa dožil 70 rokov profesor RNDr.

Marko Švec, DsSc., významný československý matema­tik. odborník v teórii d i ferenciá lnych rovníc svetového mena a v y n i k a j ú c i vysokoškolský učiteľ, ktorý vycho­va l celé generácie technikov, prírodovedcov a matema­tikov.

Po úspešnom ukončení vysokoškolského štúdia na Prí­rodovedeckej fakul te Slovenskej univerzity v Bratislave r. 1944 vyučoval Marko Švec niekoľko rokov ako stre­doškolský profesor na gymnáziu v Topoľčanoch a v Bra­tislave. V rokoch 1949—1968 pôsobil na Elektrotechnic­k e j f a k u l t e SVŠT, kde s a s tal r. 1966 vysokoškolským profesorom. Od r. 1968 účinkoval ako profesor na Ka­tedre matematickej analýzy na PF UK a po vzniku Ma-tematicko-fyzikálnej fakulty UK r . 1980 j e profesorom tejto fakul ty a ž podnes. Medzitým úspešne pôsobil nie­koľko rokov ako expert UNESCO na Univerzite v Bahii a Brazílii. Bohaté pedagogické skúsenosti uplatnil a j v skr iptách a vysokoškolských učebniciach, ktoré napí­sal buď sám alebo je ich spoluautorom. Najznámejšie s ú knihy Matematika p r e štúdium technických vied I. a II. diel, ktoré podstatne prispeli k zvýšeniu matema­tickej kultúry inžinierov a prírodovedcov nielen na Slo­vensku, a le a j v ce le j ČSSR. V te j to úspešne j tradícii pokračujú a j knihy Obyčajné diferenciálne rovnice a Matematická analýza funkcií reá lne j premennej. Velmi úspešné s ú a j skriptá Integrálne rovnice odmenené Ce­nou rektora. Vysokú úroveň jeho vedeckej práce doku­mentujú početné citácie v odbornej l i teratúre.

Mimoriadny význam pre s lovenskú matematiku má to, že prof. M. Švec už vyše 30 rokov vedie seminár z problematiky obyčajných a funkcionálnych diferenciál­nych rovníc. Na tento seminár prichádzajú vedeckí pra­covníci, ako a j ašpiranti z celého Slovenska. Prof. š v e c vychoval celý rad ašpirantov.

Na tomto mieste s i aspoň pripomeňme jeho záslužnú činnosť na poli organizácie vedy, členstvo v redakčných radách a rôznych komisiách. Ža vedeckú, pedagogickú prácu a rozsiahlu angažovanosť v spoločenských orga­nizáciách dostal prof. M. Švec rad čestných uznaní a dalších ocenení v rá iane zlatých medailí Univerzity Ko­menského, MFF UK, PrírF UK, strieborné medaily EF SVŠT a pamätnej medaily SVŠT.

Prof. RNDr. V. Šeda. DrSc.

JUBILEÁ 13. septembra s m e si pripo­

menuli šesťdesiatiny prof. dr. Jána Števčeka, DrSc., vedúceho Katedry s lovenske j l iteratúry a l iterárne) v e d y F i lozof icke j fa­kulty UK, osobnosti, ktorá vý­razne spoluvytvára reliéf slo­venske j a českos lovenske j ku l ­túry minu lých desaťročí a v ne­m a l e j miere je vpísaná tiež d o medzinárodných ku l túrnych vzťahov.

Rodák z Mýta pod Ďumbierom stretol sa v rodnej de­dine s učiteľom Františkom Švamnerom, ktorý ho naučil nislen „trivium", a le a j porozumenie pre jemné, zmyslo­v o bohaté vnímanie a obsažné vyjadrovanie onej nád­herne j interferencie energií človeka a sveta, ktore j sa hovorí umenie. „Horčičné semeno" časom vyzrievalo v učňovských rokoch banskobystrického gymnázia a bra­t i s lavske j f i lozofickej fakul ty predovšetkým do podoby zápasu o vedecké uc'r.openie pociťovanej mohutnosti a možností umenia, a ie nikdy tu nechýbal ani druhý pol — úsilia o umslecké vy jadrenie vlastného videnia v j c í života. Už počas štúdia začal publikovať a pred štvrť­storočím sa verejnosti predstavil prvou monografiou Ba­ladická tvár Františka Švantnera. Asi by nebolo spra­vodlivé zabudnúť na vtedajš ie impulzy jeho školiteľa prof. Mikuláša Bakoša, ktoré s a natrvalo premie.li do estetického a literárnoteoretického zázemia, spoluvytvá­rajúceho faktúru Števčekovej vedeckej práce.

Po zrušení Katedry estetiky zakotvil Ján Števček na­trvalo na Katedre s lovenskej l iteratúry a l i terárnej vedy a od začiatku sedemdesiatych rokov je a j j e j vedúcim.

Ťažko sa čo i len dotknúť všetkých oblastí, v ktorých zanechal prof. Števček výraznú stopu s v o j e j inšpiratív­na; činnosti. Asi nezrátame študentov, ktorých bezpro­stredne ovplyvnil sugestívnym výkladom l i terárnej pro­blematiky v ich celoživotnej orientácii na n a š e j fakulte, na VŠMU, počas pôsobenia na univerzitách v Budapešti č i Štrasburgu. S vcíakou sa k n e m u h lás i n e j e d n a de­s iatka domácich i zahraničných ašpirantov. Nemožno tu vymenovať všetky jeho knižné práce, a l e aspoň sa zmienime o dvoch témach, ktoré vyriešil po dlhoročnej bádateľskej činnosti a radom pozoruhodných publikač­ných medzistupňov a s výsledkom, ktorý m á pre sloven­s k ú l i erárnu vedu uznávane základnú hodnotu: Lyrizo­v a n á próza (1973) a Dejiny s lovenského r o m á n u (1989). Z ďaUích treba menovať aspoň knihu Es.etika a litera­túra 11977), prinášajúcu koncepčný pohľad na postavy a problémy modernej s lovenskej l i terárnej vedy a este­tiky.

Ver3jnosť síce pozná jeho preklady a dramatizácie, a l e zväčša j e j zostáva skrytá jeho kultúrnopolitická činnosť, ktorá neraz presiahla až do kul túrnej diploma­cie nášho štátu a v domácich podmienkach v preds ihu podnecovala k presahom s impl i f ikujúcej praxe.

Doc. PhDr. Zdeněk Beran, CSc.

Dňa 2. 10. 1989 sa dožil život­ného jubi lea 65 rokov prof. MUDr. Túlius Plank, DrSc., pred­nosta Üstavu patologickej ana­tómie LF UK a FNs™ v Martine, nositef vyznamenania Za vyal-k a j ú c u prácu, predseda Sloven­s k e j a českos lovenske j spoloč-nos i patológov.

Prot. Piank ósoDil po promócii na LF UK v Bratislave r. 19:0 v OÚNZ Prešov, k d e bol primárom oddelenia pa­tológie. V jeseni r. 1967 sa po habilitácii s al prednos­tom martinského ústavu patológie o rok neskôr bol menovaný vedúcim Ka edry patologickej anatómie a súd­neho lekárstva LF UK v Martine. Vo funkcii vedúceho katedry pôsobil a ž do r . 1986.

V Mariin vybudoval moderné pracovisko patológie, ktorého vedecko-výskumná a diagnostická činnosť v ob-l a s i patoKgie novorod nca vošla do povedomia česko-s ovenskej a zahraničnej medicíny vy vor ním slovén­

k y školy neonatálne patoiótie. Zahraničné ohlasy na mn: hé prio itné výsledky najmä z o tológie a patológie

pľúc novorodenca a z koncepcie určenia stupňa zrelos­t i novorodenca viedli nielen k početným pozvaniam prof. Plaňka na prednáškové pobyty a kongresy v An­glicku, NSR, Belgicku, Holandsku, Grécku, Indii a vo všetkých kraj inách RVHP, ale a j k jeho menovaniu čest­ným členom Spoločnosti patológov NDR, ZSSR a MĽR. Vedeckú aktivitu uplatňuje prof. Flank doteraz vo vý­bore Európskej spoločnosti patológov.

Prof. MUDr. J. Plank vychoval celý rad odborníkov, kiorí pôsobia nielen na jeho materskom pracovisku, a l e a j na iných univerzitných pracoviskách a v lieče'bno-preventívnej praxi. Pod jeho vedením vznikla na martin­skom ústave patológie pracovná skupina orientovaná na onkologickú diagnostiku, najmä na komplexnú mor­fologickú diagnostiku nádorov krvotvorby.

Prof. Plank patrí medzi pedagógov, ktorí sa po celý život s láskou venujú pjdagoHickej práci. Pričinil sa o vybudovania uceleného systému aud iov izuá lne j výučby patológie. Bohaté prednáškove skúsenosti využi a k o spoluautor celoštátnej učebnice patológie a v la s ných skript.

Nepřísluší nám tu zhodnotiť mimoriadne bohatú spo­ločenskú angažovanosť prof. Plaňka v rôznych stranlr kych a spoločenských funkciách. Za všetky spomeňm; aspoň jeho dlhoročné pôsobenie vo funkcii člen í Pred­sedníctva Vedeckej rady MZaSV SSR

Dňa 27. októbra sa dožil 65 rokov prof. PhDr Simon Ondruš, CSc., z F i lozof icke j faku l ty UK, predstaviteľ československej jazykovedy uznávaný doma i v zahra­ničí.

Na FF UK pôsobí prof. Š. Ondruš takmer 40 rokov a za ten čas zastával rozličné funkcie. V rokoch 1961-64 vykonával funkciu prodekana a dekana FF UK. Ako ve­dúci katedry s lavist ika a indoeuropelstiky, ktorú po­máhal konštituovať pôsobil až do roku X98t>. Je erudo­vaným učiteľom a uznávaným odborníkom v porovnáva­c e j s lavist ike a indoeuropt.is ike

Z jeho predchádzajúc ich spoločenských a k t i v » spomeň me, že bol predsedom Slovenského výooru slavistov, č e-nom Vedeckého kolégia SAV p r j Jazykovedu n vedy 0 li eratúre a umení, členom redakčnej rady časopisu Slavica Slovaca a Slavie. V súčasnosti Je č lenom J.izy kovedných spoločnosti n ie len doma, a le a j v zahraničí (Magyar nyelvtudományi társaság, Wiener SprachRfise l ísesaft a Societas l inguistlca Europaea), predsedom ko­mis ie p r e o b h a j o b y kandidátskych a doktorských dizer­tačných prác v odbore všeobecná jazykoveda a slavis­tika.

Od začiatku vedeckej činnosti pripisuje osobitný vý­znam profesor Šimon Ondruš metodologickým otázkam. S nimi úzko súvisia jeho sondy do dejín jazykovedy. Významnú úlohu v jeho prácach zohráva porovnávanie, hláskové a lexikálne konfrontácie jazykov, ich príbuz­nosť i nepríbuznosť a záhada mien a názvov. Etymolo­gický výskum ho vedie k otázkam vzniku slovenčiny 1 staroslovienčiny. Publikoval množs vo štúdií a článkov v zborníkoch a časopisoch, z toho mnohé a j v zahra­ničných. V množstve recenzií, správ a jubilejných člán­kov oboznamuje slovenských jazykovedcov s porovnaním a teoretickým dianím v svetovej jazykovede.

Z knižnej tvorby spomeňme učebnicu Ovod do štúdia jazykov (1981 v spoluautorstve s J. Sabolomt, ktorá je napísaná prístupne. Už d l h š í čas pr ipravu je etymo­logický slovník slovenského Jazyka. S mnohými hesla­mi toho o s ovníka sa slovenskí jazykovedci mali mož­nosť zoznámiť v podobe štúdií.

Našu porovnávaciu lingvistiku reprezentuje profesor Š. Ondruš na medzinárodných kongresoch, konferenciám a sympóziách.

Za prácu v medzisiovanských stykoch dostal r. 1975 š tn? vyznamenaní? BI'R Klrtl i Metodli a v r. 1980 štátne vyznamenanie PĽR Medal KomlsJl Edukacj l Naro-dowej, Univerzita Komenského mu pred pia iml rokmi udelila zlatú medailu UK.

PhDr. Marta Pančiková, CSc.

NASA UNIVERZITA, spravodal U n i v e r z i t y Komenského » Brat is lave, nos i te tky Radu repub l i k y # Vydáva: Rektorát UK a CSV KSS UK • Adresa: Šafár ikovo nám C B, 818 Ofl Brat is lava • Telef f in : 5 < 4 ' # r e d . ' d n Cka r e d i k ŕ n e i rad y: Dor PhD; l u g t н i z íková CSc., protektorka IJK • Vedúca r e d a k t o r k a PliOr M i r t a Rechtorisová, Ing. Adr iana Suroviaková # rsratická Oprav : Dari­na Fôldešovú Щ Tlač: Stredné odborné uéi lUte p o l y « r a i oké, Ra ŕ i a n s k a 9(), B r a t i s l a v a • Uzáv.erk.i m k i W é l m in ".ним

8