Zapov¡tsv. Kirila ¡ Meçod¡ä

Roč. LXI/2015 ISSN 0139-9012

92015

Odkazsv. Cyrila a Metoda

Mesačník Pravoslávnej cirkvi na Slovensku

Chrám sv. apoštolom rovného kniežaťa Vladimíra v Sobranciach.

V tomto roku si pripomíname 1000 rokov od jeho zosnutia

Pravoslávna cirkevná obec v Sabinove v spolupráci s Mestským úradom v Sabinove

a Mestským kultúrnym strediskom v Sabinove

s požehnaním Jeho Blaženosti Rastislava, arcibiskupa prešovského, metropolitu českých krajín a Slovenska

Vás pozýva

na koncert duchovných piesní pod názvom

ZA NAŠU VIERU OSLAVUJME

CYRILA A METODA III.

Kedy: 4. október 2015 o 15:00 hod.

Kde: Mestské kultúrne stredisko v Sabinove (kinosála)

Ul. Janka Borodáča 18, 083 01 Sabinov

Vstup voľný

Tešíme sa na Vašu účasť.

Prvá svätá spoveď a chrámový sviatok v Sukove

Prosíme Vás, milí čitatelia, o zasielanie fotografií z akcií na Vašich cirkevných obciach na našu email adresu: ocam@orthodox.sk alebo poštou na adresu redakcie. Ďakujeme.

Prvá svätá spoveď v Ľubici

Prvá svätá spoveď v Detskom domove v Medzilaborciach

9/2015    E�

Drahí bratia a sestry, ako mladý duchovný som navštívil

jednu cirkevnú obec a miestny duchovný ma zaviedol do chrámu, aby mi ukázal ako sa ľudia starajú o chrám a ako ho zveľaďujú. Hneď ako som vošiel, ma upútal jeden obraz. A le nie preto, že by bol pekný. Tento ob-raz v nevkusnom ráme neladil s in-teriérom chrámu a rozhodne kazil celkový dojem. Môj úžas pocho-pil aj miestny du-chovný a hneď mi začal vysvetľovať: „Tento obraz za-kúpila pre chrám j e d n a v e r i a c a a rám zas urobil iný veriaci – ako dar. Ak by som ho dal dole, nastalo by pobúrenie... Nechcem risko-vať...“

T e n t o d u -chovný bol pod tlakom. Vedel, že bez tohto obrazu by chrám vyzeral oveľa lepšie, no nechcel vyvolať nevôľu darcov. Veľmi dobre chápem správanie tohto duchovného, veď mnohí sme boli

v podobnej situácii pod podobným tla-kom. A nie len my duchovní, ale aj obyčaj-ným ľuďom sa určite stalo, že sa priklo-nili na stranu lži len preto, že ich k tomu pritlačila falošná solidarita s príbuznými

alebo priateľmi. Alebo sme pod tlakom verejnej mienk y konal i veci, s ktorými sme v nú tor ne nesúhlasili. Ale-bo sme povolili deťom veci – nie celkom správne – a znovu pod tlakom ich žob-ronenia.

Svätý evanje-lista Marek nám dnes rozpráva o okolnostiach smr t i s v ätého Jána Krstiteľa. Môžeme si všim-núť, že všetc i zainteresovaní boli pod určitým tlakom, ktorému s a n e d o k áz a l i vzoprieť.

Je to predo-všetkým Herodes a Herodiada, kto-rí žili v krvismil-

nom zväzku. Karhajúce slová svätého Jána Krstiteľa, ktoré nabádali k pokániu, sa minuli účinku. Ale Herodes s Herodia-

Sťatie hlavy sv. Jána Krstiteľa

Sviatok

B� Odkazsv. Cyrila a Metoda

dou vnímali tlak, ktorý vzišiel z ich hrie-chu a rozhodli sa ho vyriešiť uväznením svätého Jána Krstiteľa. Ďalšou postavou, ktorá podľahla určitému tlaku, je Salome, dcéra Herodiady. Na nátlak svojej matky vytvorila situáciu, v ktorej zmyselnosťou rozpálený Herodes urobil nepremyslený sľub. A to Herodiada rýchlo využila. Ani pozvaní hostia neobstáli najlepšie. Aj keď vnímali absurdnosť celej situácie, predsa ani jeden z nich sa nepostavil na obranu proroka. Boli pod tlakom. Báli sa Herodesa.

V týchto pár riadkoch z Evanjelia je zreteľne vidieť, k akým hrozným násled-kom môže dôjsť, ak sa človek nedokáže postaviť „tlakom“, ktoré ho nútia konať proti pravde a spravodlivosti. No toto nie je cesta, po ktorej by sme mali kráčať. Pozrite sa na nášho Spasiteľa. I On bol vystavený mnohým tlakom. Zákonníci na Neho tlačili, aby dodržiaval Zákon podľa ich predstáv. Isus Christos povedal to-muto tlaku: „Nie!“ Svoj postoj vysvetľuje slovami: „Mojím pokrmom je plniť vôľu Toho, ktorý ma poslal a dokonať Jeho dielo“ (Jn 4, 34). Z toho istého dôvodu hovorí nie tlaku zo strany farizejov, ktorí od Neho očakávajú, že bude dodržiavať tradície otcov a rovnako hovorí nie zeló-tom, ktorí od neho očakávajú, že sa stane

vodcom Izraela a oslobodí ľud spod nad-vlády Rimanov. Nehľadá slávu a uznanie u ľudí. Dokonale chápe svoje poslanie: Plniť vôľu svojho nebeského Otca.

Človek, ktorý sa rozhodol nasledovať Christa, nemôže opomenúť tento jeho príklad. Kto uprednostňuje Božiu vôľu pred svojou, dokáže povedať „nie“ rôz-nym tlakom, ktoré na neho v živote do-liehajú. Dokáže sa správne rozhodovať, dokáže sa postaviť „proti prúdu“ verejnej mienky, čo mnohí nechápu a považujú to za bláznovstvo. No takýto človek sa stáva „soľou zeme“ – „svetlom sveta“ a mnohí v jeho príklade nachádzajú posilu pre svoj život.

Čo to znamená pre nás? Musíme si osvojiť to, čo milovali náš Spasiteľ a Ján Krstiteľ: pravdu a dobro. Toto je najistej-šie víťazstvo. Ján úspešne splnil svoje po-slanie proroka, Isus Christos Vykupiteľa a Spasiteľa sveta.

Prosme preto sv. Jána Krstiteľa, aby nám u Najvyššieho vyprosil milosť a silu stať pevne na strane pravdy do konca svojho života. A keby bolo treba dokazo-vať pravdu aj cenou trápenia a možno aj cenou svojho pozemského života, neboj-me sa, lebo „S nami Boh, razumijte jazyci i pokarjajte sja jako s nami Boh“.

Prot. Michal Rošič

Nový Evanjeliár pre liturgickú potrebu Pravoslávnej cirkvi na Slovensku

si môžete zakúpiť na Úrade Metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi v Prešove na ul. Bayerova 8

Sviatok

9/2015    E�

Sviatok

Na stránkach starozákonnej knihy Genezis po stvorení prvého človeka – Adama – nachádzame takúto zmienku: „Riekol Hospodin Boh: Nie je dobré člo-veku byť osamote. Učiňme mu pomoc-níka“ (1 Mjž 2, 18). Tieto Božie slová, ako veľmi dobre vieme, sa týkajú roz-hodnutia troj-jediného Boha stvoriť ženu.

A j d n e s , kedy slávime sviatok Naro-denia Presvä-tej Bohorodič-ky, oslavujeme „ s t v o r e n i e “ ženy. Avšak nej-de o prvú ženu, Evu – ako ju neskôr nazval Adam (pozri 1Mjž 3, 20). Tento sviatok sa vzťahuje k novej Eve alebo druhej Eve – teda Presvätej Bohorodičke. A rovnako tak aj Božie slová „učiňme mu (t. j. člo-veku) pomocníka“, ktoré majú prvoradý význam vo vzťahu k stvoreniu prvej Evy, môžeme vysloviť aj v deň Narodenia no-vej Evy – Presvätej Bohorodičky.

Bez ženy Adam pociťuje osamotenosť a vníma vlastnú izolovanosť. Aj keď všet-ko v stvorenstve „bolo dobré“, iba človek sa cíti sám, iba Adam hľadá nejakú bytosť pre sebapoznanie a možnosť komuniká-

cie (dialógu). Skutočnosť, že Adam po-menováva zvieratá, svedčí o jeho úzkosti a skľúčenosti, čo vyjadruje jeho snahu nájsť vhodného spoločníka. Bolo preto potrebné, aby vedľa prvého človeka stál

aj niekto iný, pretože nebol stvorený so zá-merom, aby bol sám. Bol učine-ný, aby žil vo vzťahu a spolo-čenstve s inými osobami a pre-d o v š e t k ý m v spoločenstve so svojím Stvo-riteľom. A v tom mu mala napo-môcť existencia ženy.

A k n e v y -h n u t n é b o l o stvorenie prvej

Evy, stokrát nevyhnutnejšie bolo narode-nie novej Evy. Prečo? Pretože prvý človek – Adam síce dovtedy nemal spoločen-stvo s ľuďmi, ale mal živé spoločenstvo s Bohom. Avšak človek po páde, hoci aj mal spoločenstvo s ľuďmi, nežil však v spoločenstve s Bohom. Ako hovorí apoštol Pavol, žil v zatemnení a „odcu-dzení Božiemu životu“ (Ef 4, 18). Teda ani Adam do pádu, ani Adam po páde nežili v úplnom spoločenstve. Adamovi do pádu chýbal iný človek, Adamovi po páde, človeku žijúcemu v hriechu, chýbal

B� Odkazsv. Cyrila a Metoda

Sviatok

zasa Boh. Je ťažké, ak človek nemá blížne-ho a žije sám, ale ešte ťažšie a tragickejšie je, ak človek hoci aj má blížneho, avšak nemá Boha a žije bez Neho!

Keďže Adama trápila absencia blížne-ho, Boh tvorí ženu ako odpoveď na jeho samotu, ako odozvu na jeho potrebu žiť v spoločenstve. Ak osamotený Adam zostáva uzatvorený sám do seba, abso-lutizuje vlastné ego a nezdokonaľuje sa ani v dialógu – spoločenstve s Bohom. Prítomnosť ženy mu pomôže odhaliť význam a dôležitosť vzťahu a spoločen-stva v jeho živote, pochopiť, že existuje prostredníctvom iného, t. j. koexistuje, že láska k Bohu znamená lásku k blíž-nemu. Preto Boh vidiac samotu prvého človeka hovorí: „Nie je dobré človeku byť osamote. Učiňme mu pomocníka.“ Žena, ktorú stvoril Boh, ho vyťahuje z tejto samoty. Keď Adam prvýkrát uvidel nové Božie stvorenie, nastal u neho ur-čitý vnútorný pozitívny „otras“, pretože v osobe ženy rozpoznáva a identifikuje sám seba. Vtedy s radosťou a uspoko-jením konštatuje jej totožnosť v priro-dzenosti: „Toto je už kosť z mojich kostí a telo z môjho tela“ (1Mjž 2, 23). Práve skutočnosť jednej identickej prirodze-nosti objasňuje aj pomocnú úlohu ženy vo vzťahu k mužovi. Žena bola stvorená, aby bola mužovi ako „zrkadlo“, v ktorom sa odráža jeho vlastná osoba a takýmto spôsobom môže muž hlbšie spoznávať svoju osobu a napĺňať tak aj svoje po-slanie i perspektívu zdokonaľovania sa v láske.

Avšak prichádza hriech, pád člove-ka. Pohľad na človeka po páde je opäť podobný pohľadu na samotu prvého človeka. Tentoraz človek síce žije v spo-ločenstve s blížnymi, ale napriek tomu

cíti osamelosť. Jeho samota má príčinu v absencii spoločenstva s Bohom.

Táto pravda, táto skúsenosť je u mno-hých ľudí zreteľná a viditeľná aj dnes. Súčasná spoločnosť nám ponúka množ-stvo kontaktov, vzťahov a spoločenstiev medzi ľuďmi. Aj moderná technológia pomáha rozvíjať tieto vzťahy. Globa-lizačná vlna zasahuje mnohých ľudí, mladých i starších, a všetci prostred-níctvom najmodernejších výdobytkov informačno-komunikačných technológií sú si navonok bližšie. Avšak napriek týmto výhodám súčasného sveta, nap-riek možnosti byť začlenený v určitom spoločenstve a niekam patriť, vnímame pravý opak – človek pociťuje samotu, jeho vnútro je prázdne. Týka sa to, para-doxne, predovšetkým tých ľudí, ktorí žijú vo veľkých mestách. Cesty preplnené autami, davy ľudí na ulici – a vo vnútri človeka – prázdnota, samota ...

A opäť by sa dalo povedať: „Nie je dobré človeku byť osamote.“ Avšak kto ho vytiahne z tejto samoty? Kto ho priblí-ži naspäť k Bohu? Kto dokáže napomôcť obnoveniu pretrhnutého spoločenstva medzi človekom a Bohom? Odpoveď znie: Žena! Nová žena! Nová Eva! Opäť znejú známe slová: „Učiňme človeku pomocníka.“ Presvätá Bohorodička je skutočnou pomocníčkou pre každého človeka na Zemi. Nielen preto, že k nej smerujú ľudské prosby a ona sa snaží každému pomôcť, ale hlavne preto, že privádza človeka do obnoveného spo-ločenstva s Bohom.

Pri biblickom stvorení sveta a člo-veka existovala schéma Boh – Adam – Eva. Teda Boh ako Stvoriteľ stvoril Adama a z neho, presnejšie z jeho boku, bola učinená Eva. Pri novom tvorení

9/2015    E�

Sviatok

dá sa hovoriť o podobnej, analogickej schéme, avšak inverznej, obrátenej: nová Eva – nový Adam – Boh. Najprv bolo po-trebné čakať, pokiaľ sa narodí nová Eva, teda Presvätá Boho-rodička. Tá porodila nového Adama – Spa-siteľa Isusa Christa, ktorý ako Bohočlovek opätovne zjednocuje človeka s Bohom a ob-novuje medzi nimi to spoločenstvo, ktoré existovalo v raji.

Ak prvá Eva svo -jou zvedavosťou a ne-poslušnosťou vzdialila človeka od Boha, nová Eva, Presvätá Bohoro-dička, svojou posluš-nosťou a pokorou na-späť priblížila človeka k Bohu. Ak prvá Eva „splodila“ nepriateľ-stvo medzi človekom a Bohom, nová Eva porodila Toho, kto toto nepriateľstvo zničil. Ak sa prvá Eva stala príčinou pre pre-trhnutie mostov, ktoré spájali človeka s Bohom, nová Eva sa stala mostom alebo rebríkom, po ktorom zišiel Boh z nebies na Zem a zjednotil sa s člo-vekom. Ak prvá Eva zničila Boží plán, ktorým bolo zbožštenie človeka v raji, nová Eva, Presvätá Bohorodička, tým, že sa podriadila Božej vôli a archanjelo-vi odpovedala „staň sa mi podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38), opätovne prinavrátila človeku možnosť a reálnosť spásy.

Z vyššie uvedených slov vyplýva, že by bolo nesprávne, ak by sme Presvätú Bo-

horodičku považovali za duchovný vzor iba pre ženy, pretože je ikonou celého ľudstva, celého stvorenia. Ako zdôraz-ňuje pravoslávny teológ A. Schmemann, „vďaka jednote s Christom bola zničená a porazená jej smrť, čím sa stala počiat-kom všeobecného vzkriesenia. V nej je časť tohto sveta plne oslávená a zbož-štená, i preto je zábleskom tajomného dňa Božieho kráľovstva.“

Prot. Miroslav Župina

B� Odkazsv. Cyrila a Metoda

Poučenie

Katka s Markom sa tešia na začiatok škol-ského roka. Marek mal cez prázdniny vzácnu návštevu, ktorú predstavil svojej kamarátke:

– Katka, toto je môj priateľ Niko z Grécka.– Ahoj, ako sa máš?– Dobre. Už sa teším do školy. A ty?– Ja som sa minulý týždeň s Markom vrátila

z tábora, však Marek? Ozaj, ako sa u vás začína školský rok?

– Prvý deň v škole sa každý rok začína posvätením vody a modlitbami, aby učitelia

a žiaci začali nový školský rok s Božím po-žehnaním. Kňaz si oblečie epitrachil a číta modlitby. Bohoslužobná kniha, kríž, misa s vodou, rozvoniavajúca vetvička vasilika, sviečka a kadidlo sú položené na stole.

– Čo je to vasilikos? – začudovane sa opý-tala Katka.

– Je to krásne voňajúca rastlina, ktorá sa používa pri požehnaní veriacich posvätenou vodou na hlavu znamením kríža. Vy ju voláte bazalka.

– To je naozaj pekný začiatok školského roka, – dodal Marek.

– Pravdaže, kňaz prosí Boha, – pokračoval Niko vo svojom rozprávaní, – aby daroval zdravie a osvietil žiakov, ktorí začínajú nový

školský rok. Prosí Ho tiež, aby posvätil vodu, ktorá dáva život a moc. Do vody v nádobe trikrát ponorí kríž a spieva tropár:

„Zachráň, Pane, svojich ľudí,A požehnaj svojmu dedičstvu…“– Počkaj, Niko, – zaradovala sa Katka – veď

aj my sme sa minulého roku učili spievať tento tropár. Ja si ho pamätám celý!

– Aj ja, – povedal Marek.– Tak si ho spolu zaspievajme, – usmial sa

Niko a už spieval:

„Zachráň, Pane, svojich ľudí…“– A čo sa deje ďalej? – netrpezlivo sa

opýtala Katka.– Nuž, potom kňaz berie konárik vasilika,

ponorí ho do vody a všetkých, ktorí k nemu prichádzajú pobozkať kríž, pokropí na hlave svätenou vodou. Najprv prichádzajú učitelia, potom žiaci a nakoniec rodičia, ktorí v ten deň prišli do školy. Kňaz každého žehná slovami:

„Mnoho úspechov v tomto školskom roku a Boh nech vás žehná.“

Po tomto zaujímavom rozprávaní Katka s Markom prezradili Nikovi, ako prežili týždeň v detskom tábore na Slovensku.

Ján ZozuľakZdroj: http://www.pravoslavnekrestanstvo.sk/

Začiatok školského roka

9/2015    E�

Poučenie

A ako sa má zachovať dušpastier vtedy, keď ani po veľmi usilovnej a hor-livej službe v Cirkvi nevidí momentálne výsledky svojej práce, nevidí jej plody?, pýta sa Ch. Dimitrov. Jeho odpoveď na danú otázku by sme mohli zhrnúť do niekoľkých bodov: dušpastier nesmie ani vtedy strácať odvahu, klesať na duchu, keď úspechy alebo plody jeho práce neobjavujú sa hneď a teda ani nesprevá-dzajú jeho pastiersku činnosť. Pre neho stále platí požiadavka, aby aj naďalej horlivo, poctivo a svedomito pokračoval vo svojej dušpastierskej službe, majúc na zreteli pravdivé slová vyrieknuté Bohom

prostredníctvom proroka Izaiáša o tom, že neostane prázdne ani jedno slovo, ktoré vyšlo od Boha a má teda Božiu ná-plň: „Lebo ako dážď a sneh padá z neba a nevracia sa tam, lež napája zem, robí

ju plodnou, úrodnou a dáva semeno roz-sievačovi a jediacemu chlieb, tak bude moje slovo, ktoré vychádza z mojich úst: nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná, čo sa mne páči, úspešne spraví, na čo ho posielam“ (Iz 55, 10-11).

Akú veľkú útechu poskytujú kresťan-skému dušpastierovi predložené slová sv. proroka Izaiáša! Ako dážď a sneh padá z neba a späť sa nevracia, ale napája zem a robí ju úrodnou a dáva semeno rozsie-vačovi a chlieb jediacemu, takým istým spôsobom aj slovo schádzajúce z neba a rozsievané do sveta apoštolmi, učiteľ-mi a dušpastiermi, nezostane neplodné

a bez úspechu, ale dosiahne zavŕšenie či naplnenie, ktoré mu Boh stanovil.

V tejto súvislosti nemôžeme nespo-menúť slová apoštola Pavla o roztržkách v korintskej Cirkvi, kde sa kresťania začali

ŤAŽKOSTI V DUŠPASTIERSKEJ SLUŽBEDušpastier sadí a polieva, ale vzrast dáva Boh!

III.

B10 Odkazsv. Cyrila a Metoda

deliť na Pavlových, Apollových, Petro-vých a Christových. Ako krásne je v jeho slovách vystihnutá práca dušpastiera ako Božieho spolupracovníka! Vtedy apoštol Pavel korintským kresťanom dohovára nasledujúcimi slovami: „Keď jeden hovo-rí: Ja som Pavlov! a druhý: Ja som Apol-lov!, či nie ste príliš ľudia? Čo je Apollo? Čo je Pavel? Služobníci, prostredníctvom ktorých ste uverili, a to každý tak, ako mu dal Pán. Ja som zasadil, Apollo po-lial, ale Boh dal v z r a s t. Kto sadí a kto polieva, sú jedno, ale každý dostane vlastnú odplatu podľa vlastnej práce. Lebo my sme Boží spolupracovníci, vy ste Božia roľa a Božia stavba!“ (1 Kor 3, 4-9; por. 1 Kor 1, 10-13). No nešťastný je ten dušpastier, ktorý pri pohľade na neistú a tŕním posiatu cestu stráca nádej, neverí si a v zmysle slov apoštola Petra nepokoruje sa pod mocnú ruku Božiu a neuvaľuje na Boha všetky svoje starosti, ktorý sa stará o každého človeka (1 Pt 5, 7), čo znamená, že takýto dušpastier du-chovne upadá. Avšak aj napriek mnohým protikladom či rozporom, ktoré stretáva na ceste tohto svojho diela, a vedomý si toho, že je nevyhnutné stále upevňovať svoje povolanie a vyvolenie, ako hovorí apoštol Peter (2 Pt 1, 10), mal by duš-pastier vždy s oduševnením pracovať na diele Hospodinovom, vediac, že jeho „ná-maha nie je márna v Pánovi“ (1 Kor 15, 58), aby do všetkých dôsledkov toto dielo plnilo svoje božské i ľudské poslanie.

Dušpastier by už vopred mal predví-dať a neustále pamätať na to, že jeho čin-nosť za takých alebo onakých podmienok nemusí byť vždy sprevádzaná úspechom, alebo povedané ináč, musí vedieť, že celé toto dielo bude mať vždy odporcov a aj nepriateľov, rôzne prekážky, životné

skúšky i rôzneho druhu pokušenia, na čo Isus Christos upozorňoval svojich apoštolov ešte pred svojimi utrpeniami: „Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel skôr, ako vás. Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho; keďže však nie ste zo sveta, preto vás svet nenávidí. Spomeňte si na slová, ktoré som vám povedal: Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás. Ak zachovávali moje slovo, budú zachovávať aj vaše. Ale toto všetko budú podnikať proti vám pre moje meno, pretože nepoznajú Toho, ktorý ma poslal“ (Jn 15, 18-21). Preto by sa mal každý pastier za všetkých okolností prejaviť ako dostatočne silný muž na pravom mieste, ako Boží služob-ník, ktorý pevne drží pastierske žezlo a s istotou vedie jemu zverenú duchovnú pastvu, veriac, že všetko môže v Christu, ktorý ho posilňuje (Fil 4, 13).

Dušpastier má byť na stráži aj svojho duchovného života, nakoľko je to len možné, aby odolával silnému náporu nie-ktorých svojich slabostí a pokušení. A že je ich nemálo, o tom ani netreba príliš veľa hovoriť. Poznajú to veľmi dobre všetci tí, ktorí v tejto službe konajú Božie dielo, ale aj tí, ktorí napomáhajú, aby toto dielo bolo úspešné a malo svoje pozitívne naplnenie v živote všetkých veriacich členov Cirkvi.

Hoci spočiatku mladý dušpastier s radosťou začína slúžiť jedinému Bohu a ľudským dušiam a vychádzať v ústrety ich duchovným potrebám s vierou, že tieto ako horské bystriny ľahko sa na-smerujú k Bohu, že láska k Bohu a blíž-nym dáva rozlet jeho duchu a mysli, predsa len čoskoro sa začína presvied-čať o rôznych úskaliach na tejto svojej životnej púti a neočakávane uzrie rôzne

Poučenie

9/2015    E11

prekážky, ťažkosti a hranice svojej vôle a nadšenia. Vo veriacich členoch svojej cirkevnej obce odhaľuje rôzne hriechy a nerestí, ale aj také, ktoré najmenej očakával. A to ho začína znepokojovať, roztrpčovať i zarmucovať. Už nie je tým svedomitým a horlivým pracovníkom vo vinici Pánovej. Je rozčarovaný a sklama-ný svojím povolaním i svojou službou. Ba v niektorých prípadoch sa takéhoto dušpastiera zmocňuje beznádej, čo je predzvesťou zriekania sa Božej pomoci, keď do centra pozornosti stavia seba, svoje sily, možnosti a schopnosti, čím v skutočnosti odmieta spoluprácu s Bo-hom, ktorý v tomto prípade jediný mu môže vrátiť plnú sebadôveru, avšak nie v seba, lež v Toho, ktorý ho volá k sebe, aby ho posilnil na duchu i tele v jeho tak namáhavej službe. Pokiaľ dušpastier nenájde hneď túto cestu k Bohu a spo-lieha sa iba sám na seba, tu sa začne objavovať hriech so všetkým svojím zhubným vplyvom a zvlášť vtedy, keď sa poddáva pokušeniu – žať skôr, než zasial, očakávať jeseň so zlatistými plodmi pred

jarnou sejbou. Takto sa rodí nedôvera k Božej milosti a k darom Svätého Ducha. Tu nastupuje už popieranie hlbokých nábožensko-kresťanských princípov ľudskej duše a objavuje sa aj nechápanie podstaty a tajomného rastu Božieho krá-ľovstva na Zemi. Je to spôsobené oným smutným zjavom, že dokiaľ je dušpastier mladý, je horlivý a zdravo ctižiadostivý pracovník, ale keď zostarne, stáva sa viacej ľahostajný, povrchný a vlažný, pasívny k životu (a kde je jeho celoživot-ná skúsenosť, ktorú by práve teraz mal bohato využívať?), k činnému, aktívnemu konaniu, na všetko vôkol seba díva sa často pesimistickými očami. Aj v tomto prípade dušpastier sa prehrešuje, lebo nechce, nejaví záujem chápať a poznať úzku, strmú a tŕnistú cestu, skôr naopak, ignoruje ju, akoby to nebola cesta, ktorú si dobrovoľne vyvolil a veľmi dobre vedel o jej ťažkostiach a úskaliach. Netreba osobitne pripomínať, že pesimizmus je hriech a nepatrí do Cirkvi, a teda ani do života jej dušpastierov a veriacich1).

Prot. Peter Kormaník

Poučenie

1) Pozri DIMITROV, Chr., citované dielo, s. 140.

B12 Odkazsv. Cyrila a Metoda

Poučenie

Napriek tomu sa vysoký ideál stálej pripravenosti k prijímaniu svätých Tajín stal pre mnohých kresťanov ťažko dosia-hnuteľným. Preto už v dielach svätých otcov zo 4. storočia nachá-dzame svedectvá o existencii rôznych praktík ohľadom pravidelnosti prijímania. Nap-ríklad svätý Vasiľ Veľký hovorí o prijímaní štyrikrát týždenne ako o norme: „Prijímať každý deň sväté Telo a Krv Christovu je dobré a užitočné, keďže sám Christos jasne povedal: kto je moje Telo a pije moju Krv, má večný život... My prijímame štyrikrát týždenne: v nede-ľu, v stredu, v piatok a v sobotu, taktiež v iné dni, ak na ne pripadne pamiatka niektorého svätého“ (List 93 [89]).

Menej ako o polstoročie neskôr svätý Ján Zlatoústy poznamenáva, že mnohí, vrátane mníchov, začali prijímať jeden alebo dvakrát do roka: „Mnohí prijímajú túto Obetu len raz do roka, niektorí dvakrát, iní niekoľkokrát. Naše slová sú adresované všetkým, nielen tu prítomným, ale aj tým, ktorí žijú v pu-statine, pretože tí (tiež) prijímajú raz do roka a nezriedka aj raz za dva roky. Čo sa deje? Koho máme chváliť? Tých, ktorí prijímajú raz, tých, ktorí prijímajú často alebo tých, ktorí prijímajú zriedkavo? Ani tých, ani druhých, ani tretích, ale tých, ktorí prijímajú s čistým svedomím, s čistým srdcom, so vzorným životom. Takíto nech vždy pristupujú k prijímaniu; a iní [nech neprijímajú] ani raz [do roka]“ (Besedyna List Židom 17, 4).

V 4. storočí sa definitívne ustálila norma o povinnom eucharistickom pôste, ktorá vznikla ešte v prednicejskej dobe – o úplnej zdržanlivosti od jedla a pitia

v deň prijímania až do samotného mo-mentu prijímania svätých Christových Tajín: „Svätú tajinu oltára nech vykoná-vajú tí, ktorí nejedli“ (41. [50.] pravidlo Kartágenského snemu; potvrdené 29. pravidlom Trullského snemu). Avšak už na prelome 4. a 5. storočia, ako píše svätý Ján Zlatoústy, si mnohí kresťania spájali Prijímanie nielen s eucharistickou zdržanlivosťou pred liturgiou, no taktiež s dodržiavaním Veľkého pôstu. Sám svätý Ján Zlatoústy vyzýva k častejšiemu Prijí-maniu: „Prosím, povedz mi: ak pristupuješ k prijímaniu raz v roku, naozaj si myslíš, že ti stačí štyridsať dní na očistenie všetkých hriechov za [toto] celé obdobie? A potom, o týždeň neskôr, sa opäť oddáš predchá-dzajúcemu spôsobu života? Povedz mi: ak by si sa štyridsať dní liečil z dlhej choroby a opäť by si začal prijímať potravu, ktorá ti spôsobila chorobu, azda by tým nevyšla nazmar aj tvoja predchádzajúca námaha? Určite áno. Ak to platí o fyzickom zdraví, tak určite o to viac aj o duchovnom. [Cel-

O účasti veriacich na Eucharistii (2)

9/2015    E1�

Poučenie

kovo] štyridsať dní a často aj menej ako štyridsať venuješ zdraviu duše a nazdávaš sa, že si obmäkčil Boha? Nehovorím to preto, aby som vám zakázal pristupovať k prijímaniu raz v roku, ale preto, lebo si želám, aby ste vždy pristupovali k svätým Tajinam“ (Besedy na List Židom 17, 4).

V Byzancii v 11. – 12. storočí sa medzi mníchmi ustanovila tradícia pristupovať k Prijímaniu len po príprave zahrňujúcej pôst, spytovanie svojho svedomia pred

duchovníkom monastiera, prečítanie pred Prijímaním osobitného modlitebného pravidla, ktoré vzniklo a začalo sa rozvíjať práve v tej dobe. Podľa tejto tradície sa začali orientovať aj zbožní kresťania, keďže mníšska duchovnosť sa v Pravosláví vždy považovala za ideál. V najprísnejšej forme je táto tradícia predstavená napríklad v po-kynoch ruského Typikonu (kap. 32), ktorý, na rozdiel od gréckeho, hovorí o povinnom sedemdňovom pôste pred Prijímaním.

V roku 1699 bol do ruského Služeb-níka zahrnutý článok s názvom „Poučná správa“. Tento článok obsahuje najmä poučenie napríklad k povinnej dobe príp-

ravy k svätému Prijímaniu – počas štyroch viacdňových pôstov môžu pristupovať k Prijímaniu všetci záujemcovia a mimo pôstov je potrebné postiť sa sedem dní, no táto doba môže byť skrátená: „Ak teda chcú pristúpiť k svätému Prijímaniu mimo štyroch obvyklých pôstov, nech sa postia sedem dní pred a prebývajú v chrámovej a domácej modlitbe (nie je to však nevy-hnutné: pretože je potrebné postiť sa len tri dni alebo jeden deň)“.

Veľmi striktný prístup k príprave k svätému Prijímaniu, ktorý mal v praxi pozitívny duchovný prínos, spôsobil to, že niektorí kresťania dlho nepristupovali k Prijímaniu, pričom sa odvolávali na nevyhnutnosť dôstojnej prípravy. Najmä proti takémuto zneužívaniu smerovala norma o povinnom Prijímaní všetkých kresťanov Ruského impéria aspoň raz v roku, ktorá bola zahrnutá v „Duchov-nom poriadku“1): „Každý kresťan musí aj často, ale aspoň raz v roku pristupo-vať k svätej Eucharistii. Lebo to je naše najkrajšie poďakovanie Bohu za to, že nám smrťou Spasiteľa učinil takúto veľkú

1) Poriadok alebo Stanovy duchovného kolégia vydané cárom Petrom I. v roku 1721

B1� Odkazsv. Cyrila a Metoda

spásu... Preto, ak sa ukáže, že niektorý kresťan sa odkláňa od svätého Prijímania, dáva tým najavo, že neprebýva v Christo-vom Tele a nie je spoločníkom Cirkvi“.

V 19. storočí a na začiatku 20. storočia sa zbožní ľudia snažili pristupovať k Prijíma-niu aspoň počas všetkých štyroch pôstov a svätí tej doby, ako napríklad svätý Teofan Zatvornik, spravodlivý Ján Kronštadský a iní, vyzývali pristupovať k svätým Tajinám ešte častejšie. Podľa slov svätiteľa Teofana „najvhodnejšie je prijímať jeden alebo dva-krát v mesiaci“, aj keď „nič odmietavé sa nedá povedať“ aj o častejšom Prijímaní 2). Každý veriaci sa môže riadiť nasledujúcimi slovami tohto svätého: „Prijímajte sväté Tajiny častejšie, ak vám to dovolí duchovný otec, len sa snažte vždy pristupovať s po-trebnou prípravou a potom s bázňou a stra-chom, aby ste si nezvykli a nepristupovali ľahostajne“ 3).

Doba vyznávačstva v Cirkvi v rokoch prenasledovania v 20. storočí podnietila

mnohých kňazov a duchovné deti pre-hodnotiť už existujúcu prax zriedkavého Prijímania. Preto v roku 1931 Dočasná patriarchálna synoda vo svojom uznesení z 13. mája rozhodla: „Uznať požiadavku tý-kajúcu sa možnosti častého Prijímania pra-voslávnych kresťanov a pre napredujúcich z nich – i v každú nedeľu, za prijateľnú“.

V súčasnosti mnohí pravoslávni ľudia pristupujú k Prijímaniu oveľa častejšie ako väčšina kresťanov v predrevolučnom Rusku. Avšak prax častého Prijímania sa nemôže automaticky vzťahovať na všetkých veriacich bez výnimky, pretože častosť Prijímania bezprostredne závisí od duchovno-mravného stavu človeka, aby, slovami Zlatoústeho, veriaci pristu-povali k Prijímaniu svätých Tajín „s čistým svedomím, nakoľko je to možné“ (Proti Židom. Slovo III. 4).

(pokračovanie)Z ruštiny preložil

Mgr. Marek Chovanec, PhD.

Poučenie

Čítajte a rozširujte mesačník Pravoslávnej cirkvi na Slovensku! Ročný príspevok na odber časopisu 6,- EUR + poštovné 6,- EUR.

Objednávky: Telefonicky: 051/7724 736, 0905 737 707 E-mailom:ocam@orthodox.sk

Úhradupríspevku:prevodným príkazom na č.ú.:IBAN: SK8109000000000096292967 BIC: GIBASKBX, poštovou poukážkou alebo v hotovosti priamo v redakcii. Po predplatení je možné zasielať časopis aj

v elektronickej podobe na e-mailovú adresu, či si ho stiahnuť vo formáte PDF z internetu zo stránky www.ocam.orthodox.sk

Zapov¡tsv. Kirila ¡ Meçod¡ä

Odkazsv. Cyrila a Metoda

2) Svätiteľ Teofan Zatvornik. Listy. V, 757. 3) Svätiteľ Teofan Zatvornik. Listy. IV, 693.

9/2015    E1�

Zapov¡tsv. Kirila ¡ Meçod¡ä

Poučenie

Práca apoštolov priniesla ovocie a počet kresťanov sa postupne zväčšoval. Židia i po-hania prijímali kresťanstvo a dávali sa krstiť. Christove slová úplne zmenili ich život. Tí, ktorí mali majetky, dobrovoľne ich predávali a peniaze dávali do spoločnej pokladnice, aby pomáhali tým, ktorí mali núdzu. Christova lás-ka spájala prvých kresťanov do jednej rodiny a podľa toho ich všetci poznali, že sú Christovi učeníci. Stretávali sa, aby počúvali apoštolov o učení a zázrakoch Isusa Christa, spoločne

sa modlili, spievali žalmy, jedli a pristupovali k svätému Prijímaniu. Takéto stretnutia sa nazývali Agapes.

Niektorí ľudia ich obdivovali a hovorili: „Žijú na zemi a správajú sa, ako keby boli anjeli na nebi.“ Ale našli sa aj takí, ktorí ich nenávideli a tak sa naplnili slová Isusa Christa: „Ako prenasledovali mňa, tak budú prena-sledovať aj vás.“ Prvými prenasledovateľmi boli Židia, ktorí videli, že Christove Evanje-lium lásky odsúva Mojžišov zákon na druhé miesto. Ďalej to boli rímski cisári, ktorí kruto prenasledovali kresťanov pre Christove slová o láske, spravodlivosti a rovnosti medzi ľuď-mi. Kresťania boli považovaní za nepriateľov štátu, lebo odmietali uctievať cisárov ako

bohov. To bolo považované za nedodržiavanie zvykov a veľmi nebezpečné pre Rímsku ríšu. Najprv sa kresťanov snažili presvedčiť slovami a hrozbami, aby prestali veriť v Christa, ale keď sa nedočkali výsledku, rozpútali strašné prenasledovania.

Prenasledovatelia kresťanov boli zaslepení nenávisťou a sfanatizovali ľudí, ktorí v ko-loseách a na štadiónoch sledovali mučenia kresťanov. Z toho obdobia poznáme tisíce mučeníkov, ktorí zotrvali pevní vo svojej vie-

re v Christa a nezlomili sa ani cez najtvrdšie mučenia. Nebáli sa dokonca ani smrti. Tristo rokov nepriatelia Christovej viery prenasle-dovali Jeho Cirkev, ale nepodarilo sa im ju zničiť. Naopak, stávala sa mocnejšou a počet jej veriacich rástol, pretože stála na pevnom základe, ktorým je Isus Christos. Toto obdobie je najžiarivejšie v histórii Cirkvi, lebo svedectvo viery podalo tisíce mužov i žien, starých i mla-dých, ktorí podľa vzoru Christa, prvomučeníka Štefana a svätých apoštolov s odvahou vyzná-vali pravého Boha a Spasiteľa všetkých ľudí. Pohania, keď videli odvahu kresťanov, volali: „Veľký je Boh kresťanov!“ Aj oni sa následne stávali kresťanmi a mučeníkmi za Christa.

Ján Zozuľak

Život prvých kresťanov

B1� Odkazsv. Cyrila a Metoda

Rodičia často robia chyby vo veciach, ktoré sa týkajú ich detí, napokon, aj deti v mnohých prípadoch nepočúvajú rodi-čov, preto sa im nič nedarí a často pritom zvyknú hovoriť, že „nemajú šťastie“.

Keď sa mládenec a deva do seba zaľúbia a chcú sa vziať, nie je dobré, aby im v tom rodičia bránili. Ak sa mladí ľú-bia, rodičia by im mali dovoliť zosobášiť sa, pretože pre mladých je veľmi ťažké ovládnuť svoju prirodzenosť a vyhnúť sa tak hriechu. Vo väčšine prípadov mladí padajú do hriechu a žijú v smilstve preto, lebo ich rodičia sa vzopreli proti tomu, aby sa vzali. Tento hriech potom spočíva aj na rodičoch, aj oni sú za takýto stav zodpovední.

Avšak rodičia sú povinní svoje deti učiť dobru a otvárať im oči hlavne vtedy, keď to, čo chcú ich deti, v budúcnosti môže mať neblahé následky. Hlavne matky cí-tia, či sú si mladí, teda on a ona blízki a pre seba vhodní. Boh dal matkám tento cit, aby svoje deti chránili pred zlom. Matka je povinná svoju dcéru alebo syna varovať slovami: „Pozorne a lepšie sa pozeraj, dieťa moje. Zdá sa mi, že tá deva pre teba nie je vhodná, respektíve ten mladík pre teba nie je vhodný“.

Matky vedia postrehnúť mnohé veci a preto zvyknú svojim dcéram hovoriť: „Myslím si a obávam sa, že tento mladík bude pijanom (alebo smilníkom, alebo žiarlivcom, alebo výtržníkom, alebo ťa bude biť atď.)“. Preto matka svojej dcé-

re radí, aby sa neponáhľala, ale trochu počkala, pretože pochybuje o tom, žeby z toho ich vzťahu mohlo vzísť niečo dobré.

I matka syna dokáže na deve, ktorú si jej syn chce vziať za manželku, vidieť také vlastnosti a nedostatky, ktoré môžu či budú ohrozovať pokoj a nerozlučiteľnosť ich manželského zväzku.

No deti vo väčšine prípadov, keď sa zaľúbia, si už nič iné nevšímajú a nikoho nepočúvajú, ani rodičov, ani nikoho iné-ho, ale nástojčivo trvajú na svojom, že sa chcú vziať. Aby svojich rodičov upokojili a dostali od nich rodičovské požehnanie na manželstvo, presviedčajú ich a tvrdia, že to sú len reči, „že on vôbec taký nie je a ani takým nebude!“, alebo „ja ho už navediem na správnu cestu!“

Ale niekoho naprávať je veľmi ťažké a niekedy dokonca nemožné. Žiarlivého manžela alebo žiarlivú manželku nie je možné napraviť. To isté platí aj o tých, ktorí sa radi a často túlajú po rôznych neviazaných zábavách, alebo tých, čo radi pijú. Naopak, po svadbe, postupom času hriech (vášeň), ktorý ich ovláda, sa rozrastie do takých rozmerov, že zhorší ich vzťah a stane sa príčinou mnohého utrpenia v ich spoločnom živote.

Preto trápiť sa budú tie deti, ktoré nebudú počúvať svojich rodičov, nebudú brať vážne ich varovania a predtuchy, a vstúpia do manželského zväzku podob-ným spôsobom. Zaslúžia si potom ťažký

O VMIEŠAVANÍ SA RODIČOV DO RODINNÉHO ŽIVOTA DETÍ

1

archimandrita Ilarion (ARGATU)

Poučenie

1) http://www.pravoslavie.ru/jurnal/64162.htm

9/2015    E1�

život, ktorý ich pre ich neposlušnosť čaká. Toto bude ich ťažkým krížom, ktorý si pre seba sami vybrali.

Ak deti budú naďalej tvrdohlavé a nebudú brať do úvahy rady svojich rodičov, mali by im rodičia umožniť, aby sa zosobášili, pretože deti si to pre seba sami vybrali. Čím viac budú rodičia brániť manželstvu svojich detí, tým viac budú oni tvrdohlavo trvať na svojom, nebudú ich počúvať a dokonca ich za to môžu zne-návidieť. Nakoniec to môže dopadnúť tak, že mladí ostanú spolu žiť nezosobášení v hriechu smilstva. Preto by im rodičia mali dovoliť, aby sa vzali, deti potom budú sami ľutovať, že nepočúvali svojich rodičov, a uznajú, že si zaslúžili takýto osud a kríž, ktorý si sami vybrali.

Beda rodičom, ktorí sa vmiešavajú do života detí, ktoré vstúpili do manželstva, a rozbíjajú im ich rodinu! Svokra, ktorej sa nepáči jej nevesta, lebo netancuje podľa toho, ako ona píska, sa snaží rozbiť vzťah a dokonca aj vtedy, keď v ňom už sú dve, či dokonca tri deti. Nepriateľom rodín detí sú ich rodičia. Niektoré matky žiarlia na svojich synov, pretože ich syn svoju lásku delí medzi ňu a inú ženu, a s veľkou nenávisťou bojujú proti svojim nevestám. Táto slepá žiarlivosť je veľkým nebezpe-čenstvom pre manželstvo detí.

Sú aj takzvaní majetnícki rodičia, ktorí chcú vedieť všetko, čo ich zosobášené

deti robia. Čo jedia, kedy vstávajú, na-koľko sú ich nevesta alebo zať šetrní, či sú pracovití, či majú upratané, koľko je neumytého riadu, a všetko komentujú a pripomienkujú. Ak sa tie pripomienky, respektíve výčitky pričasto opakujú, v ur-čitom okamihu začnú mladých vyvádzať z miery až tak, že to medzi nimi kvôli ich pripomienkam spôsobí konflikt zapríči-ňujúci až rozpad manželstva.

Niektoré matky, aby sa pomstili svo-jim nevestám, nalaďujú svojich synov proti ním a hovoria im, aby boli chlapmi a ukázali svojej manželke, kde je jej miesto. A keď ten syn svojej manželke vynadá, urazí ju, alebo dokonca zbije, vtedy svokra získava pocit, že sa svojej neveste pomstila. Nevesty často veľmi dobre vedia, odkiaľ vietor fúka, a preto sa svokrám pomstievajú sebe vlastným spôsobom. A takto sa prilieva olej do ohňa dovtedy, pokiaľ celá vec nedospeje k negatívnemu riešeniu celého konfliktu, ktorým je ich rozlúčenie, čiže rozvod.

Preto beda rodičom, ktorí sú príčinou rozpadu manželstva svojich detí. Čo je napísané vo Svätom Písme? „Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje“.2) Takto sa rodičia stávajú nepriateľmi svojich detí, nepriateľmi svätých tajín a nepriateľmi Boha. Preto bude to veľkým nešťastím pre takýchto rodičov.

Preložil Marek Ignacik

Poučenie

2) Mt 19, 6.

B1� Odkazsv. Cyrila a Metoda

Predčasná smrť sv. Cyrila v Ríme znamenala pre východorímsku misiu na Veľkej Morave takmer katastrofu. Posta-venie sv. Metoda a jeho žiakov bolo ešte o to beznádejnejšie, že si nevedeli pred-staviť, do akej miery bude mať nečakaná zmena pomerov vo Východorímskej ríši vplyv tak na pápeža, ako aj na nového konštantínopolského patriarchu k ich misii. Všetky rozhodnutia boli odložené.

Situáciu nakoniec zachránilo pa-nónske knieža Koceľ. Sv. Cyril a Metod s ním pravdepodobne udržiavali styk a je možné, že k nemu z Ríma poslali jedného alebo dvoch zo svojich žiakov, aby ho informovali o situácii. Koceľova iniciatíva odstránila neistotu sv. Metoda, ktorá sa ešte zhoršila smrťou jeho milovaného brata. Pápež Hadrián II. sa rozhodol konať. Koceľ bol vládcom Panónie, ktorá bola súčasťou starobylej sirmijskej eparchie. Podľa starej tradície bola založená sv. Andronikom, spolupracovníkom sv. apoš-tola Pavla, a mala sídlo v Sirmiu, v terajšej Sriemskej Mitrovici v Srbsku. Sriemsky biskupský stolec dosiahol skoro hodnosť metropolitného stolca, lebo Sirmium bolo hlavným mestom Ilýrie, ku ktorej patrila tiež Panónia. Sriemska metropola pretrvala iba do roku 582, kedy Avari do-byli Panóniu aj časť Ilýrie a hlavné mesto Sirmium zničili. Po 200 rokoch si nemec-ký kráľ Karol Veľký podmanil Panóniu a cirkevne ju pripojil k soľnohradskému (Salzburg) arcibiskupstvu. Pápež Hadrián II., roztrpčený pokusom nemeckej cirkvi konkurovať rímskemu stolcu v Bulharsku, vyhlásil krok Karola Veľkého za neplatný

a vytvoril z Panónie a Moravy cirkevnú provinciu. V Koceľovej ochote prijať sv. Metoda za duchovnú hlavu svojej kraji-ny videl vítanú príležitosť na realizáciu svojho plánu i za cenu, že tam pošle vý-chodorímskeho vierozvestca konajúceho bohoslužby slovienskym jazykom, lebo len sv. Metoda bol Koceľ ochotný prijať.

Keď sv. Metod videl, že Hadrián II. je ochotný zachovať a dokonca ešte naďalej rozvinúť dielo jeho brata, vzdal sa myšlienky na návrat do Konstanti-nopolisu. Nepochybne k tomu prispela aj okolnosť, že sa chcel po návrate do Konstantinopolisu zapliesť do cirkevných a náboženských sporov. A tak Metod už v hodnosti biskupa niesol slovienskym kniežatám Rastislavovi, Svätoplukovi a Koceľovi list, ktorým ho určuje za met-ropolitu Sirmijskej metropolie vrátane Veľkej Moravy.

V Panónii v Blatnohrade na dvore Koceľa sa dostalo sv. Metodovi veľmi dobrého prijatia. Nemeckí latinskí kňazi na čele s arcipresbyterom Riphaldom, predstaveným salzburgského arcibiskup-stva v Koceľovom kniežatstve, opustili krajinu zrejme preto, že sa nechceli zmie-riť s uznaním slovienskych pravoslávnych bohoslužieb alebo na protest proti pá-pežovmu rozhodnutiu zriadiť v Panónii samostatné metropolitné sídlo, ktoré podľa názoru nemeckých biskupov patrilo do jurisdikcie salzburgského arcibiskup-stva a salzburgský arcibiskup sa s tým nemohol zmieriť.

Životopisec sv. Metoda v 8. kapitole uvádza, že Koceľ poslal v čestnom sprie-

Bola raz jedna dišputa8. Sv. Metod, metropolita Veľkej Moravy

História

9/2015    E1�

vode dvanástich urodzených mužov zno-vu k Hadriánovi II. so žiadosťou, aby ho vysvätil za arcibiskupa. Tým, že prijal pá-pežovo poverenie, sa sv. Metod nespre-neveril svojej materskej Cirkvi v Kons-tantinopolise, a ani v Konstantinopolise nemohli proti rozhodnutiu sv. Metoda nič namietať, pretože Veľká Morava bola do tej doby stále len misijnou oblasťou. Sv. Metod sa teda ujal cirkevnej správy v Ko-ceľovej Panónii bez odporu, pretože už predtým opustili nemeckí latinskí duchovní Panóniu. Keď sv. Metod za-riadil všetko po-trebné, odobral sa na Veľkú Moravu.

Počas Metodo-vej neprítomnosti sa na Veľkej Mora-ve odohrali veľké a hrozné udalosti. Keď že vojenské akcie nemeckých feudálov proti Veľ-komoravskej ríši nedosiahli svoj cieľ, museli sa nemecké vojská uspokojiť iba s plienením, rozhodné víťazstvo nad Rastislavom ne-dosiahli. Preto Karolman, syn nemeckého kráľa Ľudovíta, ako správca bavorského léna zosnoval plán na podmanenie Veľkej Moravy. Získal si pre svoje ciele vládych-tivého Rastislavovho synovca Svätopluka, ktorý viedol nitrianske kniežatstvo. Keď Svätopluk uznal nadvládu Karolmana, knieža Rastislav sa rozhodol neposluš-ného synovca Svätopluka uväzniť, nie za-

vraždiť, ako to tvrdí historička Hudecová (Hudec). Ten nečakal na útok Rastislava bez prípravy a pri prenasledovaní dostal do pasce nielen Rastislavu družinu, ale aj samého Rastislava, ktorého hneď vydal Karolmanovi.

V novembri v roku 870 sa konal v Re-gensburgu (Nemecko) súd nad zajatým Rastislavom, ktorému Ľudovít Nemec dal vylúpiť oči a bezbranného slepca dal ešte

uvrhnúť do žalá-ra. Vo väzení v Ba-vorsku (Nemecko) najv ýznamnejš í ve ľ ko mo r av sk ý panovník zahynul sužovaný príkorím a starosťou o veľ-ké dielo, k toré začal.

Karolman, zrej-me v sprievode Svätopluka, vnikol na Veľkú Moravu a bez vážnych ťaž-kostí donútil celú krajinu, aby sa mu podrobila. To malo osudné dôsledky aj pre sv. Meto-da. Metod sa totiž potom, po uspo-

riadaní cirkevných záležitostí v Panónii, vracal do svojho sídla na Veľkej Morave. Tam padol do zajatia pasovského biskupa Hermanricha, ktorý sa pripojil ku Karol-manovmu vojsku, aby priamo na mieste uplatnil svoje nároky na Moravu, ktorá podľa jeho tvrdenia patrila k pasovskej diecéze.

(Pokračovanie)Mgr. Pavel Tkáč

História

Ikona Sv. Rastislava, Cyrila a Metoda od Rastislava Bujnu Foto: SITA

B20 Odkazsv. Cyrila a Metoda

Otázka: „Sláva Isusu Christu! Chcela by som

položiť pár otázok, v ktorých nemám jasno. Ako väčšina viete, nedávno sa us-kutočnilo jeleoosvjaščenije a jeleopoma-zanie. Chcem sa spýtať, že čo je správne. Je potrebne ísť predtým na spoveď a pri-čaščenije? A ak sme neboli na spovedi, môže sa ísť na jeleopomazanie? A keď sme tak spravili, je to hriech? Je správne ísť na pričaščenije bez spovede, keď sme boli na jeleoosvjaščeniji? Bohuznáma Evička.“

Odpoveď: Milá Evička!

„Jeleopomazanije má byť pred sv. Litur-giou a Pričaščenijem, lebo Pričaščenije má byť záverom, zakončením, vyvrcholením, spečatením každej Tajiny. Pred jeleopoma-zanijem nemusí byť spoveď, ale pred sv.

Pričaščenijem je správne pristúpiť najprv k Tajine pokánia, čiže inak povedané k osobnej spovedi pri kňazovi vždy, keď je to možné. Výnimka sa robí zvyčajne iba v núdzových prípadoch. Napríklad sv.

Ján Kronštadtský pripúšťal v niektorých prípadoch takzvanú spoločnú spoveď. Bolo to vtedy, keď mal v chráme niekoľko tisíc ľudí a sám ich nemal šancu osobne vyspovedať. Pred Pričaščenijem im všet-kým predniesol slovo o pokání a pomodlil sa nad nimi modlitbu rozhrešenia. Pritom všetkých dobre poznal, staral sa o nich a dával pozor na to, aby nepristúpil niekto, kto prebýval v stave ťažkej hriešnosti a váš-nivosti bez úprimného pokánia a zmeny k lepšiemu. Hlavné je, aby Tajina pokánia – spoveď nebola iba formalitou, ale úprim-ným pokáním. V každej spovedi s pomocou Božou a pod vedením kňaza oživujeme svoje odhodlanie jednoznačne zanechať hriechy a meniť svoj život k svätosti a k ži-votu s Bohom. Prajem Ti, aby spoveď bola u Teba spojená vždy s úprimnou ľútosťou, slzami pokánia, horlivosťou konať iba dobro a radosťou z odpustenia a zmierenia

s Bohom a ľuďmi. Teš-me sa, že máme Tajinu pokánia, lebo nie je to žiadna samozrejmosť. Napríklad anjeli ju ne-majú. Keď zhrešia, sú z nich démoni a koniec. Svätá Tajina pokánia je krásna a svätá udalosť, pri ktorej sa lieči naša duša doráňaná a zú-božená hriechmi. Je to veľká Božia milosť hodná toho, aby sme

ju radi a ochotne prijímali.“

S úctou a láskou v Christu

prot. Štefan Pružinský, ml.Zdroj: www.bpm.orthodox.sk

Radíme

Otázky a odpovede

9/2015    E21

7. jún 2015 bol v Pravoslávnej cir-kevnej obci Ľubica veľmi významný. Po mnohých rokoch sa v Chráme Uspenija Presvätej Bohorodičky konala slávnosť svätej tajiny pokánia. K prvej svätej spovedi pristúpili štyri deti – Nina Bilá, Hana Šujanová, Vojtech Šujan a Michal Repčák. Deti spolu s rodičmi prekrás-ne vyzdobili a upratali nielen chrám, ale aj svoje dušičky. Pripravovali sa tak v škole počas náboženskej výchovy, ako aj v chráme a doma. Učili sa modlitby, prikázania, aby mohli pristúpiť k spove-di a následne prijať do svojich srdiečok Isuska v podobe Eucharistie. Počas kázne sa deťom, rodičom a všetkým veriacim prihovoril duchovný otec Peter Kačmár, ktorý prijal pozvanie na túto slávnosť.

V závere celej slávnosti detičky milo prekvapili otca duchovného Milana Bilé-ho, ktorý ich pripravoval, rodičov, krst-ných rodičov a starých rodičov. Všetkým venovali ďakovné slová a predniesli bás-ne, ktoré sa naučili pod vedením matuš-ky Ivany Bilej. Za všetku snahu boli de-ťom odovzdané na pamiatku modlitebné knižky, pamätné listy a malé Biblie, aby im tento slávnostný deň pripomínali. Prajeme deťom, aby tento deň bol pre nich správnym krokom do ďalšieho ich života, aby sa naďalej starali o svoje dušičky, aby ich patrónka nášho chrá-mu Presvätá Bohorodička ochraňovala a Hospodin im žehnal všetko, do čoho sa pustia.

Ivana Bilá

Prvá svätá spoveď v Ľubici

Z domova

„Nebráňte deťom prichádzať ku mne, lebo takých je kráľovstvo Božie. Ak nebudete ako deti, nikdy nevojdete doň. A bral ich do náručia, kládol ruky na ne a požehnal ich“ (Mk 10, 13-16).

Dňa 12. 7. 2015 na sviatok Svätých apoštolov Petra a Pavla v Detskom do-move sv. Nikolaja v Medzilaborciach pristúpili k tajine pokánia štyria chlap-ci. Veľmi zodpovedne ich na túto tajinu

pripravovala pani Eva Kahancová, začo jej týmto vyjadrujeme veľké poďako-vanie. Nech tento deň bude pre deti vždy v pamäti, nech sa starajú o svoju dušičku, nech ich Boh žehná a nech aj všetko, čo budú v živote robiť, bude na slávu Božiu a ich spásu.

Nebráňte deťom prichádzať ku mne...

B22 Odkazsv. Cyrila a Metoda

V nedeľu 12. júla 2015 navštívil Pravoslávnu cirkev-nú obec v Nižnom Orlíku Jeho Blaženosť Rastislav, arcibis-kup prešovský, metropolita českých krajín a Slovenska. Cieľom jeho návštevy bola posviacka nového prestola a chrámu, ktorý prešiel rekon-štrukciou.

Pred začatím svätej Litur-gie sa konal obrad posviacky prestola a posvätenia chrámu po rekonštrukcii. Sprievod duchovných otcov a veriacich na čele s vladykom, ktorý niesol ostatky svätých prepodob-nomučeníkov, zabitých v palestínskej lávre sv. Sávu Peržanmi (r. 614), obišiel chrám a následne vladyka tieto sv. ostat-ky vložil do prestola. Po posvätení pre-

stola bol chrám, ktorý prešiel opravou, znova pokropený sv. vodou a pomazaný sv. myrom.

Slávnostnú sv. liturgiu s vladykom Rastislavom slúžili niekdajší duchovný správca cirkevnej obce v Nižnom Orlíku, v súčasnosti duchovný správca cirkevnej

Z domova

POSVIACKA PRESTOLA A CHRÁMU V NIŽNOM ORLÍKU

9/2015    E2�

obce v Brusnici prot. Tomáš Paranič, duchovný správca cirkevnej obce v Osadnom prot. Peter Soroka, duchovný cirkevnej obce v Snine jer. Mi-chal Sivík, miestny duchovný správca jer. Slavomír Hudák a jerodiakon Maxim (Durila).

Kázňou sa k veriacim pri-hovoril prot. Peter Soroka, ktorý poukázal na význam a symboliku prestola. „Prestol – to je, drahí bratia a sestry, najdôležitejšia časť nielen každého chrá-mu, ale možno povedať celej našej Cir-kvi. Všetko dôležité sa v Cirkvi koná pri prestole. Pri prestole vysväcujú kňaza i biskupa, ale najdôležitejšie, čo sa na prestole uskutočňuje, je sv. Eucharistia, ktorú tiež prijímame z prestola. Najväč-ší symbol, ktorý prestol predstavuje, je Christov hrob. Bratia a sestry, posväco-vať prestol na sviatok sv. apoštolov Pet-

ra a Pavla je obrovská radosť a česť. Sv. Peter bol prítomný v Christovom Hrobe po Jeho Vzkriesení, a ostatní apoštoli po Jeho Vznesení sa na nebo začali slúžiť sv. Liturgiu na hroboch prvých mučeníkov. Rovnako aj my dnes vkladáme do presto-la ostatky sv. mučeníkov,“ povedal v káz-ni o. Peter.

Po skončení sv. Liturgie sa prihovoril miestny duchovný správca o. Slavomír,

Z domova

B2� Odkazsv. Cyrila a Metoda

ktorý sa poďakoval Bohu, vladykovi, duchovným otcom, veriacim, cirkev-nému zboru zo Svidníka, ako i všetkým, ktorí pris-peli pri zadovážení no-vého prestola, pomohli pri oprave chrámu alebo umocnili slávnostnú at-mosféru počas ich sláv-nostnej posviacky.

Na jeho slová nad-viazal vladyka Rastislav, ktorý povedal: „Dovoľte sa poďakovať i mne Vám, drahý otče, ku-rátorskému zboru a veriacim z Nižného a Vyšného Orlíka za nádhernú slávnosť, na ktorej sme dnes vďaka Vám mohli byť účastní“. Vo svojom príhovore takisto poukázal na význam prestola v chráme. „Prestol, ktorý sme dnes posvätili – to sú betlehemské Jasle, golgotský Kríž a hro-bový Kameň. Čo majú tieto tri veci spo-ločné? Že na nich v rôznych okamihoch Christovho života spočívalo Jeho Telo. Cesta od dverí chrámu nás cez cárske

dvere privádza až ku prestolu. Z neho by sme mali ak nie každý deň, tak aspoň každú nedeľu prijímať Telo a Krv nášho Spasiteľa. Pretože my kresťania sa schá-dzame v chrámoch, aby sme Hospodinovi prinášali nekrvavú obetu – avšak nie pre-to, aby zostávala na drevených či kamen-ných prestoloch, ale aby sme ju prijímali do živých prestolov našich sŕdc,“ povedal na záver vladyka.

Zdroj: Tlačové oddelenie Úradu Prešov-skej pravoslávnej eparchie v Prešove

Zdieľajte nás na facebook-u https://www.facebook.com/ocamorthodox

9/2015    E2�

V dňoch 18. a 19. júla 2015 sa v Stropkove konali oslavy chrámového sviat-ku a 15. výročia posvätenia chrámu Uloženia rúcha Pre-svätej Bohorodičky vo Vla-chernách.

Slávnosť sa začala v so-botu podvečer posvätením vody pri studničke. Následne sa za účasti duchovných a ve-riacich svidníckeho arcideka-nátu konala panychída pri hrobe bývalého duchovného správcu Pravoslávnej cirkev-nej obce v Stropkove prot. Petra Cupera.

Celú noc sa v chráme slúžili bohoslužby, ktoré vy-vrcholili sv. archijerejskou

Z domova

VÝROČIE POSVÄTENIA CHRÁMU V STROPKOVE

B2� Odkazsv. Cyrila a Metoda

Liturgiou, ktorú slúžil Jeho Blaženosť Rastislav, arcibis-kup prešovský, metropolita českých krajín a Slovenska.

Slávnostnú sv. liturgiu spolu s vladykom slúžili du-chovný správca cirkevnej obce v Driečnej prot. Sergej Cuper, duchovný správca cir-kevnej obce v Mikulášovej jer. Peter Bobák, duchovný správca cirkevnej obce vo Vyšnom Orlíku jer. Slavomír Hudák, miestny duchovný správca jer. Pavol Bobák a je-rodiakon Maxim (Durila).

Počas malého vchodu vla-dyka uviedol o. Pavla na znak vďaky za jeho doterajšiu prá-cu vo vinici Pánovej do hod-nosti protojereja. Pomodlil sa nad ním ustanovujúcu modlitbu, po ktorej ducho-

Z domova

9/2015    E2�

venstvo a národ trikrát zvolali: „Axios – Je hoden!“

Kázňou sa k veriacim prihovoril vla-dyka Rastislav, ktorý v nej poukázal na význam jednotlivých slov tropáru – oslavnej piesne sviatku Uloženia rú-cha Presvätej Bohorodičky. Prítomným zaželal, aby vo svojom živote našli „odev neporušiteľnosti“. „Želám Vám, drahí moji, aby Presvätá Bohorodička pomoh-

la každému z nás nájsť „odev neporuši-teľnosti“. Tento odev nepokrýva telo, ten-to odev pokrýva našu nesmrteľnú dušu. Tento odev je možné nájsť jediným spô-sobom a to cez jej Syna, cez prijímanie Tela a Krvi jej jednorodeného Syna. Len tak možno získať „odev neporušiteľnos-ti“,“ povedal v kázni vladyka.

Na záver sv. Liturgie sa k prítomným prihovoril duchovný správca cirkevnej

obce o. Pavol, ktorý sa po-ďakoval Bohu, vladykovi, du-chovným otcom, ktorí slúžili bohoslužby i v noci, a vyjad-ril radosť z tejto slávnosti.

Po skončení sv. Liturgie sa konal sprievod okolo chrámu s čítaním sv. Evanjelií.

Zdroj: Tlačové oddelenie Úradu Prešovskej pravo-

slávnej eparchie v Prešove

Z domova

B2� Odkazsv. Cyrila a Metoda

Uprostred leta sme v Sobranciach prežili veľkú duchovnú radosť. Oslava chrámového sviatku svätého apošto-lom rovného kniežaťa Vladimíra sa toh-to roku v našom pravoslávnom chráme v Sobranciach niesla zvlášť v slávnostnej atmosfére. Na slávnostné bohoslužby, ktoré sa konali v nedeľu 19. júla 2015, prijal pozvanie Jeho Vysokopreosviete-nosť Juraj, arcibiskup michalovsko-košic-ký, ktorý umocnil svojou prítomnosťou výnimočnosť sviatočného dňa.

Pri príležitosti 1000-ročného výročia zosnutia svätého apoštolom rovného Vladimíra, kniežaťa kyjevského (15. júl 1015), sa do chrámu zasvätenému to-muto svätcovi zišli veriaci našej cirkevnej obce i blízkeho okolia, aby sa spoločne pomodlili a oslávili sviatok patróna chrá-mu, ktorý je pre všetkých pravoslávnych kresťanov príkladným vzorom v poznaní pravej viery, svätca, ktorý svojou túžbou

po poznaní a prijatí pravdy, viedol k spá-se a pravde jemu zverený národ.

Slávnostnú archijerejskú svätú litur-giu slúžili s Jeho Vysokopreosvietenos-ťou Jurajom, arcibiskupom michalovsko-košickým, mitr. prot. Mgr. Vasil Bardzák, PhD., riaditeľ michalovsko–košickej epar-chie, správca PCO Brezina a otcovia duchovní sobraneckého arcidekanátu protojerej Mgr. Pavol Novák, tajomník misijného odboru MKPE, Mgr. Vasil Lem-bej, Mgr. Radoslav Paisij Lupjan a miest-ny duchovný mitr. prot. Mgr. Bohuslav Senič, tajomník MKPE. Dôstojné boho-služby sprevádzal arcidiakon Mgr. Matúš Spišák. Do radostných bohoslužobných spevov sa s láskou zapájali všetci veriaci.

Vladyka Juraj vo svojej homílii vyzdvi-hol vplyv Ruskej pravoslávnej cirkvi pri šírení a budovaní pravoslávia po celom svete, ktoré obyvateľom západného sve-ta priblížili mnohí ruskí pravoslávni ve-

Oslava chrámového sviatku svätého apoštolom rovného Vladimíra v Sobranciach

Z domova

9/2015    E2�

riaci. Tí odišli do mnohých západných krajín pred prenasledovaním v ťaž-kých rokoch po revolúcii, kde svojím životom šírili Evanjelium. Zameral sa na nutnosť otvorenosti, zodpoved-nosti a príkladného života pravosláv-nych kresťanov pre všetkých ľudí. Jeho múdre a poučné slová nenechali ľahostajným ani jedného prítomného v chráme.

Po svätej liturgii nasledoval chod okolo chrámu s čítaním sv. Evanje-lií, pozdravy a poďakovania všet-kým účastníkom nášho chrámového sviatku a veriaci zaspievali radostné „Mnohaja i blahaja lita“. Pre všetkých prítomných pripravili mládežníci zá-ložky s ikonou sv. Vladimíra a sobra-neckí veriaci malé pohostenie.

Nech sa pre každého z nás stane spomienka na tohto svätca povzbude-ním v šírení pravdy v súčasnej duchovne náročnej dobe.

Ďakujeme Bohu za sviatočne prežité nedeľné chvíle.

Pravoslávna cirkevná obec Sobrance

Z domova

B�0 Odkazsv. Cyrila a Metoda

V dňoch 27.-31. 7. 2015 sa uskutoč-nil pravoslávny tábor ІΧθΥΣ organizova-ný košickou mládežou. Tento rok sme sa rozhodli pre pekné lesné prostredie v Kysaku.

Všetci účastníci sa stretli na košickej železničnej stanici. Keďže bol tábor orga-nizovaný pre celú Michalovsko-košickú eparchiu, pridali sa k nám aj deti z Mi-chaloviec, Choňkoviec, Breziny a Lado-mirovej.

Po príjemnej ceste vlakom sme do-razili na ubytovňu, rozdelili sme si izby a v pokoji sa vybalili. Večernými modlit-bami sme poďakovali Hospodu Bohu za úspešnú cestu a vyhladnutí sme zasadli k večeri. Po nej nasledovali zoznamova-cie hry, pri ktorých sme sa všetci bližšie spoznali.

Ďalšie dni nás čakal pestrý program, ktorý sa skladal zo športových aktivít

a vedomostných súťaží týkajúcich sa pra-voslávia, napríklad Milujem Pravoslávie alebo Pravoslávne aktivity. Deti si mali možnosť zmerať sily vo futbalovom tur-naji, Olympiáde, či v hre HU-TU-TU, pri ktorej sme sa dobre zabavili. Dni nám spríjemňoval mládežník Alex so svojou gitarou, ktorý deti naučil rôzne duchov-né piesne.

V utorok sme sa s celým táborom vybrali na výlet do Spišskej Novej Vsi. Navštívili sme pravoslávny Chrám sväté-ho Klimenta Ochridského, kde nás milo privítal o. Pružinský so svojou matuškou Tatianou a s bývalou vedúcou košickej mládeže Evou Kišikovou. O. Štefan nám porozprával históriu pravoslávia v Spiš-skom kraji a pútavo odpovedal na otázky detí. Po tejto príjemnej návšteve sme sa vybrali do ZOO, kde sme strávili zvyšok popoludnia.

Z domova

Tábor ІΧθΥΣ

9/2015    E�1

Po návrate do našej ubytovne sme sa všet-ci stretli pri večerných modlitbách a modlit-bách pred prijímaním. Na druhý deň nás nav-štívil o. diakon Matúš so svojou rodinou, ktorý spolu s o. Vladimírom slúžil sv. liturgiu. My mládežníci sme mali možnosť vyskúšať si, aké ťažké je kantorova-nie. Väčšina detí pristú-pila k svätej Eucharistii.

Rozlúčkový večer sme si užili pri ope-kaní. Milo nás prekvapil vedúci Maťo, kto-rý mal pre deti pripravené sladké prekva-penie v podobe opekania marshmallow. V tento večer nás svojou návštevou po-tešila prezidentka pravoslávnej mládeže na Slovensku Jožka Polakovičová spolu s mládežníčkami Markelou a Svetlanou.

Posledný deň nášho tábora sme sa pobalili a vyhodnotili si súťaže, medzi ktorými bola aj fotografická súťaž mlá-dežníčky Maťky Paulinovej. Súťažilo sa v kategóriách Najlepšia fotka s o. Vladi-mírom, Najlepšia skupinová fotka, Naj-lepšia fotka s vedúcimi a Najlepšia crazy fotka. Deti prejavili svoju fantáziu a vý-sledkom sú nezabudnuteľné fotografie.

Hoci nám počasie veľmi neprialo, tábor sme si užili. Spoznali sme nových

kamarátov a domov si odniesli veľa krásnych spomienok. Najväčšia vďaka patrí Hospodu Bohu za požehnanie toh-to krásneho týždňa. Taktiež sa chceme poďakovať o. Vladimírovi za jeho pomoc a podporu. Veľká vďaka patrí všetkým spolumládežníkom, ktorí sa podieľali na organizovaní tohto tábora, a taktiež všetkým deťom, ktoré utvorili perfektný kolektív. V neposlednom rade ďakujeme sponzorom: Michalovsko-košickej pravo-slávnej eparchii, Bratstvu pravoslávnej mládeže na Slovensku, Filantropii Charis sv. Jána Milostivého v Košiciach a všet-kým ostatným, ktorí nám akýmkoľvek spôsobom pomohli pri našom bohu-milom diele. Dúfame, že sa o rok opäť stretneme a zažijeme spolu veľa krás-nych chvíľ.

Mládežníčky z Košíc

Z domova

B�2 Odkazsv. Cyrila a Metoda

Z domova

Z hľadiska cyrilo-metod-skej tradície rok 2015 je ju-bilejným rokom sv. Metoda, pretože v tomto roku si pripo-míname 1100. výročie od jeho narodenia (815- 2015) a 1130. výročie od jeho zosnutia (885- 2015). V znamení týchto vý-ročí sa niesol aj tohtoročný chrámový sviatok 9. augusta 2015 v Sukove na počesť sv. sedmočislennikov (sedempo-četníkov) slovanských. Pod názvom sv. sedmočislennicy rozumieme zbor svätých Cy-rila a Metoda a ich učeníkov Klimenta, Gorazda, Angelaria, Nauma a Savvu.

Náš chrám bol v roku 1996 ako prvý na Slovensku zasväte-ný týmto svätým a tohtoročné

Chrámový sviatok v Sukove

9/2015    E��

chrámové slávnosti sa konali už dvadsaťkrát. Na chrámový sviatok v tomto roku zavítal aj Jeho Blaženosť Rasti-slav, arcibiskup prešov-ský a metropolita čes-kých krajín a Slovenska. Vzácneho hosťa pred chrámom privítali deti Slávka Španová, Peťka Želizňaková a Timotej Husár. V mene obce pri-vítala vladyku starostka Alena Jedinaková a v mene kurátorského zboru slovanským zvykom chlebom a so-ľou brat Michal Šak. Na prahu chrámu privítal miestny duchovný prot. Miroslav Pirchala.

Slávnostnú archijerejskú sv. liturgiu spolu s vladykom slúžili mitr. prot. Mi-chal Hrustič, mitr. prot. Michal Pirchala, jerej Miroslav Pavlenko, jerej Ivo Petro-

vaj, jerej Jaroslav Guba, prot. Miroslav Pirchala a jerodiakon Maxim. Kázňou sa k veriacim prihovoril vladyka Rastislav. Poukázal na život a dielo slovanských učiteľov. Okrem iného povedal, že uče-níci po vyhnaní z Veľkej Moravy odišli na Balkán, kde i naďalej boli pokračovateľ-mi a šíriteľmi v svojom diele. Sú príkla-dom pre tých z nás, ktorí odchádzame do

Z domova

B�� Odkazsv. Cyrila a Metoda

cudziny za prácou, aby sme i tam v inom prostredí zachovávali svoju vieru, národ-nosť a tradície.

Na konci sv. liturgie sa poďakoval miestny duchovný Hospodu Bohu, Pre-svätej Bohorodičke, sv. sedmočislenni-kom za to, že sme v pokoji a duchovnej radosti mohli sviatkovať náš chrámový sviatok. Spomenul, že rok 2015 je jubi-lejný rok sv. Metoda a budúci rok 27. júla /9. augusta si pripomenieme 1100 rokov od zosnutia sv. Klimenta Ochrid-ského. Tento deň sa neskôr vďaka tomu, že je hlavným sviatkom sv. Klimenta, najvýznamnejšieho z učeníkov sv. Cyrila a Metoda, stal aj dátumom spoločné-ho sviatku sv. sedempočetníkov. Preto rok 2016 je jubilejným rokom nielen sv. Klimenta, ale aj sv. sedmočislennikov

slovanských. K tomuto jubileu bola na-písaná na severnej strane chrámu ikona Sobor svjatych sedmočislennych prosvi-titelej slavjanskych. Prvá kópia tejto nás-tennej maľby bola darovaná vladykovi Rastislavovi s prosbou o blahoslovenie na jej rozšírenie a slávnostné začatie ju-bilejného roku sv. sedemčislennikov. Po skončení sv. liturgie sa konal chod okolo chrámu s čítaním sv. Evanjelií.

Nech naši svätí slovanskí učitelia ochraňujú nielen našich sukovských ve-riacich, ktorí s láskou a starostlivosťou sa starajú o čistotu a výzdobu nášho chrá-mu, ale i všetkých veriacich, ktorí si našli čas a s radosťou prišli sa s nami spoločne pomodliť a duchovne vzájomne povzbu-diť.

Prot. Miroslav Pirchala

Z domova

9/2015    E��

V sobotu 20. júna 2015 nás vo veku 65 rokov predišla do večnosti mátuška Eva Gli-ganičová. Zádušná sv. liturgia a pohrebné ob-rady sa konali v utorok 23. júna 2015 v chrá-me Sv. Trojice v Stakčíne.

Spolu s Jeho Blaženosťou vladykom Ras-tislavom, arcibiskupom prešovským, metro-politom českých krajín a Slovenska, ich slú-žili: tajomník Úradu Prešovskej pravoslávnej eparchie v Prešove mitr. prot. Michal Švajko, viacerí duchovní otcovia zo sninského, hu-menského, stropkovského a svidníckeho ar-cidekanátu a jerodiakon Maxim (Durila).

Kázňou sa počas svätej liturgie k smútia-cej rodine i veriacim prihovoril vladyka Rasti-slav. „Ťažko nájsť krajšie slová útechy, než sú Christove slová z Evanjelia: „Kto verí vo Mňa, bude žiť, aj keď zomrie“ (Jn 11, 25). Samotné meno mátušky Evy znamená život, ale i ona, tak ako každý človek, mala smrteľné telo, kto-ré sa dnes chystáme uložiť do zeme. Telesná smrť nie je pre kresťana strašná. Človek, ktorý svoju nádej neopiera o tento svet, ale o Boha, sa nebojí nijakých ťažkostí, ktoré ho môžu postretnúť, a každú radosť na tomto svete považuje za dočasnú, pominuteľnú a klam-livú. Celý svoj život upriamuje k nebeskému Kráľovstvu, do ktorého daj Boh, aby sme svojím životom smerovali všetci. Prichádzajú mi na um slova svätého starca Paisija Sväto-horca: „Ak nezomrieš predtým, než zomrieš, tak zomrieš potom, keď zomrieš.“ Ak v sebe človek počas života na tejto Zemi neumŕtvi strasti hriechu, tak ho po telesnej smrti čaká oveľa strašnejšia, druhá, duchovná smrť. Tá, ktorú dnes vyprevádzame, sa tejto smrti báť nemusí. Mátuška Eva Vám, otec Ján, celý ži-vot pomáhala niesť Váš kňazský kríž. Polovicu starostí, ale i radostí, ktoré ste prežili, zdieľa-la s Vami. Dnešné smútočné zhromaždenie je

najkrajším dôkazom tej lásky, ktorú po celý svoj život rozdávala a ktorú sa my dnes pri rozlúčke s jej smrteľným telom snažíme opla-tiť,“ povedal v kázni vladyka Rastislav.

Po svätej liturgii sa konali pohrebné obra-dy. Kázňou sa počas nich k smútiacej rodine i všetkým prítomným prihovoril jeromonach Mefodij (Nikolaj Cuper). „Mátuška Eva stála pri otcovi ako pevná skala, bola mu oporou v rôznych pokušeniach a trápeniach. Vezmi-me si z nej, drahí bratia a sestry, príklad. Nie vo všetkom je človek dokonalý, ale v niečom sa preslávi. O Abrahámovi je povedané, že uvidel Boha, pretože bol pohostinný. Myslím si, že i mátuška uvidela Boha, lebo bola po-hostinná. Nerobila rozdiely medzi ľuďmi. Keď za ňou prišiel človek s láskou, jeho lásku mu oplatila stonásobne. Daj, Bože, aby sme všet-ci boli takí ako ona. Zo srdca želám každému, aby mal takú mamu, manželku či priateľku, ktorá by pri ňom vydržala v dobrom i zlom až do konca. Dnes, drahí bratia a sestry, je náš zármutok vyvážený nádejou, že všetko, čo Boh robí, robí dobre. Nech sa stane čo-koľvek, sme v Božích rukách a Boh sa o nás postará. Deň pohrebu sa nazýva i dňom pri-jatia u Hospodina. Aj mátuška Eva bola pri-jatá a postavená pred Boha. Pevne verím, že vďaka Vašim modlitbám a láske nebude pre ňu státie pred Hospodinom ťažké“.

Po jeho slovách predniesol rozlúčkovú reč prot. Ján Kosť, ktorý sa v mene mátušky Evy rozlúčil so všetkými príbuznými a známymi.

Telesné ostatky mátušky Evy boli násled-ne uložené do zeme na cintoríne v Michalov-ciach – Močaranoch.

Víčnaja jéj pámjať!

Zdroj: Tlačové oddelenie Úradu Prešovskej pravoslávnej eparchie v Prešove

Z domova

ROZLÚČKA S MÁTUŠKOU EVOU GLIGANIČOVOU

B�� Odkazsv. Cyrila a Metoda

Jubileá

9. 5. 2015 sa dožila životného jubilea 60 rokov sestra v Christu Anna KREJSOVÁ, rod. MIKULANIČOVÁ, z Pravo-slávnej cirkevnej obce Ľubica.

Narodila sa ako tretie dieťa v rodine Mikulaničových. Svoje detstvo a mladosť prežila v obci Beňatina. Rodičia ju od malička viedli a vychovávali v láske k pravoslávnej viere.

Po ukončení štúdia na gymnáziu v Sobranciach pokra-čovala v štúdiu na vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. Tu sa spoznala so svojím budúcim manželom Petrom Krej-som z Kežmarku. Zosobášili sa ešte počas štúdia 5. 11. 1977. Spoločnými silami si postavili dom v Kežmarku, kde doposiaľ bývajú. Mali spolu tri deti. Najstaršia dcéra Petra sa narodi-la 22. 4. 1978. O dva roky jej Boh požehnal dvojičky a 6. 6. 1980 sa narodili syn Marián a dcéra Zuzana. Po vzore svojich

rodičov aj ona viedla k pravosláviu svoje deti a teraz už aj svoje vnúčatá. Nikdy nezanevrela na Boha a chrám, práve naopak, bol jej najväčšou oporou v ťažkej chvíli, keď náhle stratila manžela. Po chorobe ju opustil 22. 6. 2004. Aj keď ostala sama s tromi deťmi, snažila sa im dať nielen dobré vzdelanie, ale predovšetkým ich učila láske a úcte k Bohu.

Celý život pracuje ako učiteľka. Venuje sa študentom a odovzdáva im vedomosti, skúse-nosti a rady do života.

Je vernou členkou Pravoslávnej cirkevnej obce v Ľubici. Nechýba pri žiadnej činnosti, kto-rá je na prospech chrámu. Svojimi rukami, ale aj finančne neustále podporuje chrám od jeho výstavby až doposiaľ. Pravidelne pomáha pri jeho upratovaní a kvetinovej výzdobe.

Pri tejto príležitosti vyprosujeme od Hospodina a Presvätej Bohorodičky hlavne pevné zdravie, šťastie, hojnosť Božej milosti a mnoho síl do ďalších rokov života. Nech aj naďalej je jej hlboká viera, láska k chrámu a oddanosť k svätému pravosláviu vzácnym príkladom mnohým mladším veriacim.

Na mnohaja i blahaja lita!Duchovný Milan Bilý s rodinou a veriaci PCO Ľubica

Slovo matka je jedinečným pomenovaním pre ženu. Skrýva v se-be život, lásku, nehu, obetavosť, slzy, modlitby a prácu. Preto, pre nás najbližších, je ťažké vyjadriť slová vďaky a lásky.

Aj týmito pár riadkami chceme v časopise Odkaz sv. Cyrila a Me-toda pozdraviť našu mamku Máriu MEDVIĎOVÚ z obce Palota s jej krásnym jubileom, 70 rokov života, ktoré jej požehnal Hospodin.

Drahá naša mamka, prajeme Vám len to najlepšie, po čom túži Vaše srdiečko vždy otvorené dokorán každému človeku. Veľa Božej milosti, zdravia a radosti v kruhu Vašich najbližších, ktorým dáva-te samu seba. Nech lásku, ktorú dávate nám deťom, ešte dlhé roky cítia aj Vaše vnúčatá a pravnúčatá. Prajeme Vám veľa duchovných

a telesných síl, aby ste sa zúčastnili ešte nie na jednej púti alebo vsenočnom bdení. A ak ži-vot prinesie aj ťažšie chvíle, vedzte, že matka Božia prežívala oveľa viac, a preto vždy počuje Vaše vrúcne modlitby. Na mnohaja i blahaja lita

Deti s rodinami

9/2015    E��

Blahoželanie k šesťdesiatke...V týchto dňoch sa dožil okrúhleho

životného jubilea starostlivý manžel, dobrý otec a skvelý starý otec - náš brat kurátor Michal COCUĽA. Vo Vyšnom Mi-rošove je momentálne najstarším úradu-júcim kurátorom a podpredsedom kurá-torského zboru. Náš drahý brat kurátor z vďaky za to, že mu Hospodin požehnal zatiaľ prežiť takmer 40 rokov so svojou milujúcou manželkou Milicou Cocuľo-vou, dlhoročnou starostkou obce Vyšný Mirošov v pomerne dobrom zdraví a tiež za to, že mu požehnal 3 krásne deti, ktoré si našli svoje miesto v živote i za nádherné vnúčat-ká, ktoré sú svetlom jeho dní, zakúpil spolu so svojou manželkou pani Milicou do chrámu sv. Kosmu a Damiana vo Vyšnom Mirošove nádherný komplet stojanov pred ikonostas.

25. 6. 2015 sa svojho životného jubilea 50 rokov dožil brat v Christu Viktor GLOVŇA z Pravoslávnej cirkevnej obce Ľubica.

Narodil sa v Kopani (časť Ukrajiny) ako prvorodený syn. Ako malé dieťa sa vrátil s rodičmi na Slovensko a detstvo aj mladosť prežil v podtatranskej obci Stráne pod Tatrami. Ako 9 ročný stratil otca a nahradil jeho úlohu v rodine nielen pri výstavbe domu, ale aj pri opatere o mladších súrodencov.

Ukončil štúdium na Strednom odbornom učilišti želez-ničnom v Košiciach. Hneď po škole sa v tomto obore aj za-mestnal a doposiaľ pracuje v Poprade na ŽSR.

Dňa 7. 6. 1991 uzavrel manželstvo v pravoslávnom chrá-me vo Vernári s Martou, rod. Uhlárovou. 15. 11. 1991 sa im narodila milovaná dcéra Katka. Má šťastnú rodinu, o ktorú

sa príkladne stará. Jeho dcéra Katka má výnimočného obetavého ocka, ktorý jej je vždy oporou a nápomocný, aj keď ju nôžky nepočúvajú. Je veľký človek s veľkým srdcom, ale nikdy mu nechýba skromnosť a obeta pre druhých. Je to človek, ktorého si ľudia právom vážia, obdivujú - človek pracovitý a usilovný. A to, čo ostáva za ním, je toho dôkazom. Je čestný, férový a zodpovedný.

Je pravou rukou otca duchovného a pilierom nielen vo svojej rodine, ale aj v malej, no du-chovne bohatej cirkevnej obci pod malebnými Tatrami. Vždy je ochotný pomôcť pri akejkoľ-vek práci pri chráme, ale aj na fare. Je súčasťou každej bohoslužby, pri ktorých obsluhuje.

Aj takýmto spôsobom chceme poďakovať za všetko, čo robí pre našu cirkevnú obec. Nech Presvätá Bohorodička, patrónka nášho chrámu, je ochrankyňou pre celú jeho rodi-nu a anjel strážny vždy stojí pri nich. Od Hospodina vyprosujeme veľa fyzických síl, pokoj a hlavne Božie požehnanie na každom kroku.

Na mnohaja i blahaja lita!Duchovný Milan Bilý s rodinou a veriaci PCO Ľubica

Jubileá

B�� Odkazsv. Cyrila a Metoda

I keď mu nebolo dané naplniť si svoj sen služby pri sv. prestole (po politickej línii nedo-stal súhlas na štúdium pravoslávnej teológie), na Najvyššieho ani na Cirkev nikdy nezanev-rel. Práve, naopak, snažil sa seba i svoju rodinu viesť k službe Bohu i ľudom, tak ako sme to už opísali vyššie.

Dňa 16. augusta 2015 na slávnostnej sv. liturgii boli stojany posvätené. Brat Michal si pritom preberal na znak ocenenia za svoju doterajšiu činnosť od členov kurátorského zboru ikonu sv. archanjela Michala. Prítomní neudržali slzy dojatia ...

Skutočne, neostáva nám nič iné ako zaželať Michalovi Cocuľovi a jeho rodine aj do bu-dúcna, aby tak ako doteraz ochraňoval svätú pravoslávnu vieru a bol hodný mena svojho nebeského ochrancu... Na mnohaja i blahaja lita!

Veriaci PCO Vyšný Mirošov

Dňa 25. júna 2015 v skorých ranných hodinách nás nečakane opustil v michalovskej nemocnici vo veku nedožitých 61 rokov mi-lovaný syn, brat, švagor, ujo, kmotor i kurátor našej Pravoslávnej cirkevnej obce v Hažíne, brat Juraj BUC.

V širokom okolí bol všetkým dobre známy a duchovným, ktorí pôsobili v Hažíne, ako kurátor veľmi nápomocný. Veľa svojho voľ-ného času venoval pri zabezpečovaní náhradných priestorov pre bohoslužby, keď sme museli opustiť chrám. Veľa práce urobil i pri výstavbe nového chrámu. Určitý čas vykonával i funkciu poklad-níka. Jeho obľubou bolo obsluhovanie duchovného pri bohosluž-bách. Jeho miesto v sakrestii ostalo prázdne a ešte dlho budeme na neho spomínať. Osta-ne v našich spomienkach a modlitbách.

Dňa 27. júna 2015 pohrebné obrady vykonali: prot. Ladislav Fedor, správca PCO v Haží-ne, prot. Štefan Horkaj, o. Marek Gubík a o. Ján Rusín.

Vičnaja jemu pamjať!

Prot. Ladislav Fedor, duchovný správca a smútiaca rodina

Dňa 10. júla 2015 nás po krátkej chorobe opustila a svoju nesmrteľnú dušu odovzdala do rúk Spasiteľa Isusa Christa naša milovaná mamka, svokra, babička, prababička, švagriná, teta, ujčina a dobrá veriaca PCO v Markovciach, sestra Mária FEDOROVÁ.

Narodila sa 11. mája 1924. Posledných vyše 15 rokov žila v Michalovciach v opatere svojho syna o. Ladislava a matušky Zlatici, ktorí sa o ňu starali. Nemala ľahký život, ale do-žila sa 91 rokov. Milovala Hospoda Boha a spolu so svojím nebohým manželom Michalom vychovali 2 synov a dcéru. Najstarší prot. Ladislav je naším duchovným, dcéra Mária je manželkou duchovného, pôsobiaceho v Brne, kde aj žijú, a syn Michal je dobrým veriacim a kurátorom PCO v Trebišove. Pohrebné obrady vykonali dňa 12. júla 2015 v dome smútku na cintoríne v Markovciach duchovní otcovia: o. Ladislav Fedor, o. Ján Choma, o. Vitalij Krasij, o. Štefan Horkaj, o. Miroslav Janočko.

Vičnaja jej pamjať.Smútiaca rodina

Nekrológy

9/2015    E��

Oznamy

B�0 Odkazsv. Cyrila a Metoda

Oznamy

Ková ska 28, 040 01 Košicetel.: 055/7287 701 fax.: 055/7287 702 info@cktrinity.sk

so sprievodcom ThDr. Mgr. Jánom Artimom

Vás pozývajú na pú po stopách Isusa Christa do

SVÄTEJ ZEMEs odletom z KOŠÍC v termíne od

01.10.-08.10.2015

Svätá Zem je reálnym prostredím života Isusa Christa, Jeho innosti, modlitieb, zázrakov a predovšetkým Jeho obete. Je miestom, kde sa za ali dejiny spásy, miestom historického dedi stva a dokumentov viery i miestom na nebo vystúpenia Isusa Christa a miestom, kde sa má vráti pri svojom druhom príchode na našu Zem.

Je krajinou, kde Boh mimoriadne oslovil celé udstvo v záujme jeho harmonického duchovného vývoja. Tu vznikli biblické dejiny Starého a Nového Zákona, ktoré podnietili rozvoj novej civilizácie na všetkých kontinentoch. Tu je kolíska troch svetových náboženstiev - židovstva, kres anstva a islamu. Navštívi a poznáva miesta Svätej zeme, pomodli sa, pokloni sa a dotýka sa relikvií svätých, vstúpi do posvätných vôd Jordánu a na každom mieste prijíma milos Božiu je ur ite neopakovate ný a hlboký zážitok a stáva sa nábožensko-duchovným bohatstvom na celý život. Žiadny obraz, žiadny napísaný text o Svätej zemi sa nevyrovná osobnému stretnutiu s naším Spasite om Isusom Christom, aj preto sa púti po Svätej zemi hovorí, že je piatym nenapísaným Evanjeliom.

Cena: 670,00 €Cena zah a:

- letenku Košice - Tel Aviv – Košice- dopravu klimatizovaným autobusom v Izraeli - 7 x ubytovanie v 2 a 3 – lôžkových izbách s vlastným sociálnym zariadením v 3* hoteli - polpenziu formou švédskych stolov - sprievodcu - komplexné cestovné poistenie - letiskové poplatky 60 € - palivový príplatok pod a aktuálnej ceny paliva, momentálne je to 130 €

Cena nezah a: obslužné + taxi na Horu Tábor + vstupy + audiosystém = 120 USD /platí sa sprievodcovi po prílete do Izraela/

9/2015    E�1

Oznamy

Program:1.de : Odlet z Košíc v dopolud ajších hodinách, prílet do Tel Avivu, zástavka v Lyde-Lodd pri hrobe ve komu eníka Juraja, presun do Ein Karemu, chrámu narodenia Jána Krstite a a miesta navštívenia Bohorodi ky Márie u Alžbety. Návšteva ortodoxného /Gorného/ monastiera, miesta, z ktorého Ján Krstite predniesol prvú káze . Ve era a noc ahv Betleheme.

2. de : Po ra ajkách odchod do Jeruzalema, prehliadka starého a nového mesta. Ov ia-Štefanova-lvia brána, Bethesda, miesto uzdravenia 38 rokov na lôžku ležiaceho ochrnutého, chrám narodenia Bohorodi ky. Pevnos Antónia, súdna stolica Pontského Piláta, Krížová cesta - Via Dolorosa, väzenie Isusa Christa, chrám Božieho hrobu, Golgota, Súdna brána a uško ihly v ortodoxnom monastieri Alexandra Nevského. Ve era a noc ah v Betleheme. Možnos na polno nej sv. liturgii v chráme Božieho hrobu.

3. de : po ra ajkách presun autokarom do Betánie, prehliadka Lazárového hrobu, domu Lazára, Márie a Magdalény a ortodoxného monastiera, kde je uložený kame z Lazárovho hrobu, presun do Jericha - hora pokušenia, Zacheov figovník, zástavka na púšti Wadi Quelt, pod a možnosti návšteva monastiera Juraja a Jána Chozevitov, monastiera sv. Gerasima, návšteva miesta na rieke Jordan zv. /Qasr el Jahud, kde sv. Ján Krstite pokrstil Isusa Christa, kúpanie v M tvom mori, ve era a noc ah v Betleheme. 4. de : pred ra ajkami možnos na sv. liturgii v chráme Narodenia Isusa Christa, po ra ajkách presun do Hebronu, prehliadka jaskyne Machpely, hrobov patriarchov a ich žien a Mamrého dubiny, potom prehliadka Herodionu, hrobky krá aHerodesa a program v Betleheme: chrám Narodenia Isusa Christa, jasky a Mlieka, Pole pastierov a návšteva monastiera sv. Savy v Marsabe. ve era a noc ah v Betleheme.

5. de : ra ajky, po nich odchod údolím rieky Jordán do Nazareta. Cestou zastávka v Nabluse pri Jakubovej studni, kde sa Isus Christos stretol so ženou Samaritánkou, výstup na horu premenenia Tábor – prehliadka miesta a chrámu Preobraženia Isusa Christa, presun do Kány Galilejskej, miesta prvého zázraku Isusa Christa premenenia vody na víno, odchod do Nazaretu, návšteva studne chrámu sv. Gabriela. Ve era a noc ah Nazarete.

6. de : po ra ajkách odchod ku Genezaretskému jazeru: hora Blahoslavenstiev, Kafarnaum – dom sv. Petra a Andreja, monastier sv. ap. Petra a Pavla, synagóga, v ktorej Isus Christos vyu oval. Tabgha – miesto zázra ného rozmnoženia chlebov a rýb. Plavba po Genezaretskom jazere. Pri jazere obed tradi nej ryby sv. Petra. Presun do Betlehema so zastávkou v Hajfe, Cezáeri prímorskej, ve era a noc ah v Betleheme.

7. de : po ra ajkách odchod autokarom do Jeruzalema. Prehliadka mesta, návšteva Olivovej hory – návšteva miesta, kde Isus Christos vystúpil na nebesia. Návšteva miesta, kde Isus Christos plakal nad Jeruzalemom. Prehliadka Getsemanskej záhrady vrátane monastiera Márie Magdalény a v om miesta, kde sa modlil Isus Christos pred Judášovou zradou a Jeho zlapaním, návšteva chrámu Hrobu Bohorodi ky, chrámu sv. Štefana a miesta jeho ukame ovania, Hory Sion /miesta Tajomnej ve ere, miesta usnutia Bohorodi ky/, Carda, Aélie Capitoliny, Múru Nárekov, tradi ná ve era v beduínskom stane a noc ah v Betleheme.

8. de : ra ajky, presun do Jaffy-Joppy, odlet z Tel Avivu v poobed ajších hodinách, prílet do Košíc.

Program púte operatívne vieme prispôsobi požiadavkám pútnikov

Sprievodca zájazdu si vyhradzuje právo na zmenu programu!

Ková ska 28, 040 01 Košicetel.: 055/7287 701 fax.: 055/7287 702 info@cktrinity.sk

so sprievodcom ThDr. Mgr. Jánom Artimom

Vás pozývajú na pú po stopách Isusa Christa do

SVÄTEJ ZEMEs odletom z KOŠÍC v termíne od

01.10.-08.10.2015

Svätá Zem je reálnym prostredím života Isusa Christa, Jeho innosti, modlitieb, zázrakov a predovšetkým Jeho obete. Je miestom, kde sa za ali dejiny spásy, miestom historického dedi stva a dokumentov viery i miestom na nebo vystúpenia Isusa Christa a miestom, kde sa má vráti pri svojom druhom príchode na našu Zem.

Je krajinou, kde Boh mimoriadne oslovil celé udstvo v záujme jeho harmonického duchovného vývoja. Tu vznikli biblické dejiny Starého a Nového Zákona, ktoré podnietili rozvoj novej civilizácie na všetkých kontinentoch. Tu je kolíska troch svetových náboženstiev - židovstva, kres anstva a islamu. Navštívi a poznáva miesta Svätej zeme, pomodli sa, pokloni sa a dotýka sa relikvií svätých, vstúpi do posvätných vôd Jordánu a na každom mieste prijíma milos Božiu je ur ite neopakovate ný a hlboký zážitok a stáva sa nábožensko-duchovným bohatstvom na celý život. Žiadny obraz, žiadny napísaný text o Svätej zemi sa nevyrovná osobnému stretnutiu s naším Spasite om Isusom Christom, aj preto sa púti po Svätej zemi hovorí, že je piatym nenapísaným Evanjeliom.

Cena: 670,00 €Cena zah a:

- letenku Košice - Tel Aviv – Košice- dopravu klimatizovaným autobusom v Izraeli - 7 x ubytovanie v 2 a 3 – lôžkových izbách s vlastným sociálnym zariadením v 3* hoteli - polpenziu formou švédskych stolov - sprievodcu - komplexné cestovné poistenie - letiskové poplatky 60 € - palivový príplatok pod a aktuálnej ceny paliva, momentálne je to 130 €

Cena nezah a: obslužné + taxi na Horu Tábor + vstupy + audiosystém = 120 USD /platí sa sprievodcovi po prílete do Izraela/

B�2 Odkazsv. Cyrila a Metoda

� 1�

Odkazsv. Cyrila a Metoda

Zapov¡tsv. Kirila ¡ Meçod¡ä

Ročník LXI/2015

Prvá svätá spoveď a chrámový sviatok v Sukove

Prosíme Vás, milí čitatelia, o zasielanie fotografií z akcií na Vašich cirkevných obciach na našu email adresu: ocam@orthodox.sk alebo poštou na adresu redakcie. Ďakujeme.

Prvá svätá spoveď v Ľubici

Prvá svätá spoveď v Detskom domove v Medzilaborciach

Zapov¡tsv. Kirila ¡ Meçod¡ä

Roč. LXI/2015 ISSN 0139-9012

92015

Odkazsv. Cyrila a Metoda

Mesačník Pravoslávnej cirkvi na Slovensku

Chrám sv. apoštolom rovného kniežaťa Vladimíra v Sobranciach.

V tomto roku si pripomíname 1000 rokov od jeho zosnutia

Pravoslávna cirkevná obec v Sabinove v spolupráci s Mestským úradom v Sabinove

a Mestským kultúrnym strediskom v Sabinove

s požehnaním Jeho Blaženosti Rastislava, arcibiskupa prešovského, metropolitu českých krajín a Slovenska

Vás pozýva

na koncert duchovných piesní pod názvom

ZA NAŠU VIERU OSLAVUJME

CYRILA A METODA III.

Kedy: 4. október 2015 o 15:00 hod.

Kde: Mestské kultúrne stredisko v Sabinove (kinosála)

Ul. Janka Borodáča 18, 083 01 Sabinov

Vstup voľný

Tešíme sa na Vašu účasť.